Zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov 305/2018 účinný od 01.01.2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie dobrého stavu vôd a stým zosúladenie právnych predpisov tak, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov boli vykonateľné v praxi.

Účinnosť novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd s účinnosťou od 15.11.2022 bola v oneskorení oproti účinnej novele vodného zákona č. 364/2004 Z. z. prijatej ku dňu 1. januára 2022. Vo vodnom zákone boli ustanovené nové povinnosti pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov (ďalej len „malá ČOV“). Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami z toho vyplývajúcimi pre vlastníkov malých ČOV, je potrebné primerane predĺžiť lehotu. Lehota sa predlžuje do 31. decembra 2028.

V prípade, že by sa lehota nepredĺžila, znamenalo by to nemožnosť prevádzkovania tých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú dnes právoplatné povolenia vydané na 6 alebo 10 rokov podľa predpisov platných do 15.11.2022.

V prípade, že by vlastníci prevádzkovali ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov konali by v rozpore so zákonom, čo by malo za následok uloženie sankcie za porušenie zákona. Ide najmä o malé domové ČOV (2-6 ekvivalentných obyvateľov), ktorých prevádzkovatelia alebo vlastníci musia mať dostatočný časový priestor, aby získali informácie o zaradení ČOV podľa kategórií a k tomu prislúchajúce limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v súlade s novelizovaným nariadením vlády SR č. 269/2010 Z. z.

Tiež je potrebné zohľadniť obmedzené kapacity štátnej vodnej správy na okresných úradoch, ktorá musí všetky povolenia pre malé ČOV prehodnotiť podľa jednotlivých kategórii. Počet vydaných rozhodnutí na malé ČOV sa pohybuje len za rok 2020 v desiatkach tisíc.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nemá sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby pre občana, na životné prostredie a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

Prax ukázala, že je potrebné primerane predĺžiť lehotu pre vlastníkov malých ČOV, ktorým vyplýva povinnosť zo zákona požiadať orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona.

Podrobnosti týkajúce sa najmä kategórií a prislúchajúcim limitným hodnotám ukazovateľov znečistenia sú ustanovené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorého novelizácia bola prijatá ku dňu 15. novembra 2022 v oneskorení oproti účinnej samotnej novely vodného zákona, prijatej ku dňu 1. januára 2022. Práve tieto podrobnosti súvisia s problematikou malých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov. Zároveň sa navrhovanou úpravou precizuje text, aby bol jednoznačný.

K Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023.

V Bratislave dňa 20. novembra 2023

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Tomáš Taraba

podpredseda vlády

a minister životného prostredia

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá do legislatívneho procesu ako iniciatívny materiál.
Návrh zákona ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádza významná prirodzená akumulácia vôd na Slovensku, z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody, pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
V súčasnosti platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobností troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného návrhu zákona.
Cieľom návrhu zákona je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.
Návrh zákona zjednocuje postup všetkých príslušných štátnych orgánov a inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určuje pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje spoločnú kontrolu možných znečisťovateľov.
Návrh zákona ustanovuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.
Návrh zákona v článku II novelizuje zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov. Rozširujú sa povinnosti pre podnikateľa v pôdohospodárstve, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku pôdu alebo lesný pozemok aj na prevádzkovateľov športovísk, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych oblastiach.
Návrh zákona v článku III novelizuje aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Ustanovenia o chránenej vodohospodárskej oblasti sa zosúlaďujú s predkladaným návrhom zákona.
V rámci legislatívneho procesu bola na portáli SLOVLEX zverejnená predbežná informácia PI/2018/68 o príprave návrhu zákona.
Dátum účinnosti zákona je navrhnutý tak, aby bol dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.
Návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na životné prostredie a nebude mať žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. OSOBITNÁ ČASŤ
Čl. I
K § 1
Predmetom právnej úpravy je nastavenie a úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Súčasne sa ustanovujú kompetencie orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb, právnických osôb - podnikateľov a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.
K § 2
Účinná ochrana vôd vyžaduje chrániť aj územia ich prirodzeného výskytu a obnovy tak, aby ľudskou činnosťou a aktivitami neboli narušené podmienky prirodzeného výskytu a obnovy povrchových vôd alebo podzemných vôd s negatívnym dopadom na množstvo a kvalitu týchto vôd.
Definuje sa pojem „chránená vodohospodárska oblasť“ ako vymedzené významné územie prirodzenej akumulácie povrchových vôd a podzemných vôd, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria a obnovujú zásoby povrchových vôd alebo podzemných vôd.
Ako prvá bola v roku 1978 vyhlásená chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove, na území ktorej sa nachádzajú zásoby podzemnej vody európskeho významu.
V roku 1987 bolo vyhlásených nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky č.13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd ďalších 9 oblastí prírodnej akumulácie vôd, ktorými sú chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov zostávajú naďalej v platnosti.
Návrhom zákona sa priamo ustanovuje desať chránených vodohospodárskych oblastí.
K § 3
Chránenými vodohospodárskymi oblasťami sú vyhlásené významné oblasti prirodzenej akumulácie vôd tvoriace základňu vodných zdrojov. Sú to oblasti s významnou pozitívnou kvantitatívnou a kvalitatívnou vodohospodárskou bilanciou
Účinnejšia ochrana vôd vyžaduje chrániť územia ich prirodzeného výskytu a obnovy tak, aby ľudskou činnosťou a aktivitami neboli narušené podmienky prirodzeného výskytu a obnovy povrchových vôd alebo podzemných vôd s negatívnym dopadom na množstvo a kvalitu týchto vôd. Vodohospodársky záujem sa sústreďuje hlavne na sprísnenú ochranu pramenných oblastí vodárenských tokov, mezozoické a neogénne súvrstvia, kvartérne sedimenty a na zátopové územia budúcich vodárenských nádrží. Účelom sprísnenej ochrany je zabránenie takým zásahom a činnostiam, ktoré majú nepriaznivý vplyv na tvorbu alebo obeh vody alebo ktoré by mohli spôsobiť znečistenie zvodneného prostredia v takom rozsahu, že sa prirodzenou cestou pri pohybe v tomto prostredí nelikviduje, teda účinky znečistenia sa prejavujú dlhšiu dobu.
Navrhovaná úprava, ktorá vychádza z platného zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ustanovuje a oproti súčasnosti upresňuje obmedzenia činností, ktoré musia byť rešpektované pri plánovaní územného a hospodárskeho rozvoja, aby sa zabezpečila efektívna ochrana vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí. Hospodárske aktivity je potrebné na území chránených vodohospodárskych oblastí v záujme zachovania prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu.
Uvádzajú sa konkrétne stavby, ktoré je zakázané stavať a rozširovať, a ďalšie činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať na území chránených vodohospodárskych oblastí.
K § 4
Ustanovujú sa opatrenia na ochranu vôd.
Ustanovujú sa všeobecné povinnosti, ako má postupovať ten, kto zistí na území chránenej vodohospodárskej oblasti, že hrozí poškodenie povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho alebo, že k nemu už došlo.
Ustanovujú sa povinnosti pri uskutočňovaní výstavby nových nehnuteľností,
pri skladovaní hospodárskych hnojív a používaní dusíkatých hnojivých látok, pri vykonávaní leteckej aplikácie hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov.
Ustanovuje sa postup subjektov pri zistení alebo ohrození poškodenia povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho.
K § 5
Pri monitorovaní vôd na území chránenej vodohospodárskej oblasti sa postupuje podľa platných právnych predpisov najmä zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Monitorovanie vôd vykonáva Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky poverená právnická osoba.
K § 6
Ustanovením je zabezpečené pravidelné a včasné informovanie verejnosti. Na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bude každoročne zverejňovaná správa o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach.
Ustanovuje sa povinnosť pre toho, kto pri monitorovaní vôd zistí prekročenie limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov, bezodkladne o tom informovať dotknuté orgány a vlastníka alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja.
Ak prekročenia limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd, predstavujú pre obyvateľov riziko ohrozenia zdravia, budú aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov poskytnuté obyvateľom obcí. Tieto informácie poskytne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a príslušná obec. Súčasťou informácie sú aj odporúčania na ochranu zdravia pre obyvateľov, ktorým zásobovanie nezabezpečuje dodávateľ pitnej vody.
K § 7
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v chránenej vodohospodárskej oblasti zabezpečuje prostredníctvom poverenej osoby monitorovanie vôd a hodnotenie kvality vôd, zabezpečuje spracovanie podkladov na zápis chránených vodohospodárskych oblastí do katastra nehnuteľností, prostredníctvom poverenej osoby spracuje geografický informačný systém území chránených vodohospodárskych oblastí, ktorý zverejní na svojom webovom sídle.
K § 8
Ustanovujú sa kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v chránenej vodohospodárskej oblasti informovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky o zistených porušeniach ustanovení o aplikácii hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré môžu mať vplyv na kvalitu podzemných vôd a povrchových vôd. Ustanovuje sa aj kompetencia vykonávať kontrolu obmedzení taxatívne vymedzených obmedzení činností.
K § 9
Ustanovujú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v chránenej vodohospodárskej oblasti informovať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o prekročeniach limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd a sprístupňovať na svojom webovom sídle aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd, ak tieto predstavujú pre obyvateľov riziko ohrozenia zdravia.
K § 10
Ustanovujú sa kompetencie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v chránenej vodohospodárskej oblasti informovať Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o hlásení Slovenskej inšpekcie životného prostredia podľa § 4 ods. 5 alebo o nedodržaní požiadaviek ukazovateľov pri monitorovaní kvality pitnej vody a sprístupňovať na svojom webovom sídle aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd, ak tieto predstavujú pre obyvateľov riziko ohrozenia zdravia. Súčasťou tejto informácie sú aj odporúčania na ochranu zdravia pre obyvateľov, ktorým zásobovanie nezabezpečuje dodávateľ pitnej vody.
K § 11
Ustanovujú sa kompetencie Slovenskej inšpekcii životného prostredia ako odborného kontrolného orgánu, prostredníctvom ktorého Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
V rámci výkonu dozornej činnosti sa rozširuje kompetencia aj o výkon kontroly dodržiavania ustanovení podľa tohto zákona.
Slovenská inšpekcia životného prostredia preberá hlásenie o zistení poškodenia alebo ohrozenia poškodenia povrchových vôd a podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho a informuje o prijatom hlásení príslušné subjekty. Pri zisťovaní príčin ohrozenia alebo poškodenia povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho spolupracuje s okresným úradom ako orgánom štátnej vodnej správy a s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva a zároveň je oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
Ďalej Slovenská inšpekcia životného prostredia prejednáva priestupky a správne delikty a ukladá pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie povinností podľa tohto zákona.

K § 12
Ustanovuje sa povinnosť okresnému úradu ako orgánu štátnej vodnej správy v chránenej vodohospodárskej oblasti pri zisťovaní príčin ohrozenia alebo poškodenia povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho spolupracovať na základe podaného hlásenia so Slovenskou inšpekciou životného prostredia a príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
K § 13
Ustanovuje sa kompetencia obciam v chránenej vodohospodárskej oblasti zabezpečovať poskytovanie informácií obyvateľom obce, ak kvalita vody, ktorú používa na zásobovanie obyvateľov v obci pitnou vodou predstavuje riziko ohrozenia zdravia.
K § 14
Ustanovuje sa výkon kontroly orgánov štátnej správy podľa § 7 až § 12 a obci v rozsahu svojej pôsobnosti na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Subjektom, ktorí sledujú kvalitu vody a zdravotnú bezchybnosť pitnej vody sa ustanovuje povinnosť poskytovať spoluprácu orgánom štátnej správy.
K § 15
Ustanovuje sa zodpovednosť fyzickej osobe za porušenia povinností ustanovených týmto zákonom.
Ustanovuje sa výška pokuty od 200 eur až do 3000 eur. Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu, ktorý je aj správcom pohľadávky štátu.
K § 16
Ustanovuje sa zodpovednosť právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľa za porušenia povinností ustanovených týmto zákonom.
Ustanovuje sa výška pokuty od 5 000 eur až do 165 000 eur, ktorú ukladá Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba -podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do troch mesiacov odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
K § 17
Ustanovuje sa Environmentálny fond ako príjemca pokút a aj správca pohľadávky štátu.
K § 18
Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona a ostávajú v platnosti až do doby prijatia všeobecne záväzného právneho predpisu najneskôr do 31. decembra 2022.

K § 19
Ustanovením § 20 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vymedzenie hraníc chránených vodohospodárskych oblastí.
Čl. II
K bodu 1
Vzhľadom na zvýšenú elektronizáciu spoločnosti v poslednom období, sa v tomto ustanovení navrhuje, aby ten, kto uvádza hnojivo s označením „Hnojivo ES“ do obehu, nezasielal údaje kontrolnému ústavu písomnou formou ako doposiaľ, ale formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu, čím dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce. Navrhovaná úprava platného ustanovenia zákona nadväzuje nielen na spôsob vedenia evidencie orgánmi štátnej správy, ale aj na evidenciu vedenú v aplikačnej praxi podnikateľmi v pôdohospodárstve, ktorí v zmysle platných legislatívnych predpisov upravujú nielen zakúpenie vhodných hnojív vzhľadom na odber živín jednotlivými poľnohospodárskymi plodinami, ale aj správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd a následnému vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca obyvateľov. Rozšírenie požiadaviek pri nahlasovaní uvádzania na trh hnojiva s označením „Hnojivo ES“ o zloženie hnojiva, vyplýva z nutnosti vedieť, aké kontaminanty a v akých množstvách takýmito hnojivami dodávame do poľnohospodársky využívanej pôdy, čím môže dôjsť aj k nepriamej kontaminácii či už podzemných alebo povrchových vôd. Súčasne platné Nariadenie EP a R (ES) č. 2003/2003 o hnojivách určuje podmienky pre „Hnojivo ES“ iba čo sa týka obsahu živín pre konkrétny typ hnojiva, nestanovuje ale podmienky pre obsahy kontaminantov.
K bodom 2 až 10
Úprava sa týka ustanovení o používaní hnojív, vedení evidencie o spotrebe hnojív a určení povinností pri nahlasovaní údajov o spotrebe hnojív pre prevádzkovateľov športovísk, ako aj následných kontrolných opatrení v chránenej vodohospodárskej oblasti v súlade s
návrhom zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. III
K bodu 1
Upravuje sa udelenie súhlasu orgánu štátnej vodnej správy pre aplikáciu hnojív a prípravkov na ochranu rastlín v chránených vodohospodárskych oblastiach a ochranných pásmach vodárenských zdrojov pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.
K bodu 2
Ustanovenie § 31 sa zosúlaďuje s návrhom zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenia § 31 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) sa presúvajú do nového zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8
K bodu 3
Ustanovuje sa kompetencia okresného úradu spolupracovať so Slovenskou inšpekciou životného prostredia podľa § 12 návrhu zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 4
Vzhľadom na nové znenie § 31 sa v splnomocňovacom ustanovení § 81 ods. 2 písm. l) vypúšťa vnútorný odkaz § 31 ods. 4 písm. f).
Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona.
K prílohe
Príloha obsahuje mapu chránených vodohospodárskych oblastí.

V Bratislave dňa 11. júla 2018
Peter Pellegrini, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
László Sólymos, v.r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky