Zákon o minimálnej mzde 663/2007 účinný od 01.01.2021

Platnosť od: 31.12.2007
Účinnosť od: 01.01.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Odmena za prácu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8JUD8DS11EUPP8ČL3

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 663/2007 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 294/2020

Legislatívny proces k zákonu 294/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

K predpisu 294/2020, dátum vydania: 28.10.2020

 

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom návrhu zákona je riešiť ustanovenie sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a na nasledujúce roky vzhľadom na osobitný nepredvídateľný vývoj v roku 2020, a to úpravou tzv. automatu určovania minimálnej mzdy.

V čl. II, ktorým sa novelizuje Zákonník práce, sa mení určenie sumy minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce a určenie mzdových zvýhodnení naviazaných na minimálnu mzdu.

Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie a v analýze sociálnych vplyvov.

 

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde)

K bodu 1

Navrhuje sa zjednotiť spôsob zaokrúhľovania medzi zákonom o minimálnej mzde a Zákonníkom práce (§ 120).

K bodu 2

Navrhuje sa urobiť zmenu v tzv. automate úpravy mesačnej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok 8 zákona) tak, že sa určenie percenta podielu medzi priemernou mesačnou nominálnou mzdou zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje minimálna mzda a sumou mesačnej minimálnej mzdy na príslušný rok určuje na úrovni 57 %, a to s ohľadom na aktuálny podiel medzi priemernou mesačnou mzdou za rok 2018 (1013 eur) a mesačnou minimálnou mzdou na kalendárny rok 2018 (580 eur).

K bodu 3

Navrhuje sa, vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona, ako aj na termíny určené platným a účinným znením zákona 9), pre kalendárny rok 2021 osobitne uviesť sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom priamo v zákone. Navrhovaná suma vychádza z postupu navrhovaného v bode 2.

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce)

K bodom 1, 6 až 12

Navrhuje sa ustanoviť sumy mzdových zvýhodnení a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce, ktoré naviazané na minimálnu mzdu pevnou sumou, ktorá bude vychádzať zo sumy minimálnej mzdy, ktorá sa navrhuje na rok 2021 (t. j. 623 eur).

K bodu 2, 3 a 5

Navrhuje sa ustanoviť, že nárast minimálnych mzdových nárokov od roku 2021 bude naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy. Suma bude rásť o rozdiel medzi jednotlivými kalendárnymi rokmi. Základňou bude suma 580 eur (mesačná minimálna mzda pre kalendárny rok 2020), ktorá sa násobí príslušným koeficientom (1,2 1,4 1,6 1,8 – 2,0) a k tejto sume sa pre rok 2021 pripočíta suma 43 eur, ktorá je nárastom (rozdielom) medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na kalendárny rok 2020 (580 eur) a sumou mesačnej minimálnej mzdy na kalendárny rok 2021 (623 eur). Ak v ďalšom kalendárnom roku bude rozdiel medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2021 a sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 napr. 12 eur, pripočíta sa k tejto sume (t. j. 580 euro * príslušný koeficient + 43 euro) táto suma.

2

Zároveň sa navrhuje z dôvodu prehľadnosti pre adresátov právnej normy ustanoviť, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR oznámi do 1. novembra tieto sumy v Zbierke zákonov SR.

K bodu 4

Navrhuje sa zjednotiť spôsob zaokrúhľovania medzi zákonom o minimálnej mzde a Zákonníkom práce (§ 120).

K čl. III

Navrhuje sa, aby ustanovenia týkajúce sa úpravy súm minimálnej mzdy na rok 2021 nadobudli účinnosť 31. októbra 2020, teda ešte pred termínom zverejnenia súm minimálnej mzdy na nasledujúci rok podľa súčasne platného mechanizmu, u zvyšných ustanovení sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2021.

V Bratislave dňa 26. augusta 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o minimálnej mzde

K predpisu 663/2007, dátum vydania: 31.12.2007

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o minimálnej mzde (ďalej len 'návrh zákona') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Predkladaný návrh zákona vychádza z uplatňovania hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zakotvených v článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom zákon im zabezpečuje okrem iného právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dô stojnú životnú úroveň.

Účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť poskytovanie minimálnej mzdy, sp ôsob a postup pri úprave sumy minimálnej mzdy.

V návrhu zákona sa navrhuje určiť právny rámec na poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, spôsob vyjednávania o sume minimálnej mzdy, kritériá na ú pravu sumy minimálnej mzdy a mechanizmus jej úpravy.

Doterajšia právna úprava je diskriminačná voči niektorým skupinám zamestnancov (zamestnancom so zdravotným postihnutím a mladistvým zamestnancom), ktorí majú nárok na minimálnu mzdu so zníž enou sadzbou (50 % a 75 % z minimálnej mzdy). Je to o to naliehavejšie, že Slovenská republika prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý v pracovnoprávnych vzťahoch zakazuje diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia a veku. Z tohto dôvodu návrh zákona také to ustanovenie neobsahuje.

V predloženom návrhu zákona sa navrhuje ustanoviť nov ý postup na úpravu sumy minimálnej mzdy, ktorý dáva väčší priestor sociálnym partnerom a vláde Slovenskej republiky prostredníctvom vyjednávania dospieť k vzá jomnej dohode o sume mesačnej minimálnej mzdy. Taktiež sa navrhuje ustanoviť mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prípad, že aj napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov a zástupcov vlá dy Slovenskej republiky na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky nedôjde k dohode o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy.

Navrhuje sa, aby suma minimálnej mzdy bola ustanovovaná každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky, a to na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a s príslušnými medziná rodnými pracovnými normami – medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná na základe aplikácie čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Medzinárodné zmluvy, ktoré sa aplikujú vo vzť ahu k uvedenému návrhu zákona sú najmä:

1. Dohovor Medzinárodnej organizácie prá ce o zavedení metód určenia minimálnych miezd č. 26 z roku 1928 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 439/1990 Zb. a 12. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. Pod ľa čl. 3 tohto dohovoru 'Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento dohovor, má právo určiť povahu a formu metód určenia minim álnych miezd, ako aj spôsoby ich vykonávania. Avšak minimálne sadzby miezd, ktoré budú určené, budú záväzné pre zúčastnených zamestnávateľov a pracovníkov, takže ich oni nebudú môcť zn ížiť ani individuálnou dohodou ani – okrem všeobecného alebo osobitného povolenia príslušného úradu – kolektívnou zmluvou.'.

2. Dohovor Medzinárodnej organizácie prá ce o metódach určenia minimálnych miezd v poľnohospodárstve č. 99 z roku 1951 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 470/1990 Zb. a 34. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

3. Európska sociálna charta – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte. V rámci zásady č. 4 zmluvné strany prijali za cieľ svojej vnútroštátnej a medzinárodnej politiky uskutočňovanej všetkými primeranými prostriedkami dosiahnutie priaznivých podmienok na zabezpečenie účinného výkonu aj to, že 'V šetci pracovníci majú právo na primeranú odmenu, ktorá im ako aj ich rodinám postačí na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne.' Podľa článku 4 'Na zabezpečenie účinného výkonu prá va na primeranú odmenu sa zmluvné strany zaväzujú: 1. priznať právo pracovníkom na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň, ... 3. priznať právo mužom a žená m na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, ... Výkon týchto práv sa dosiahne slobodne uzavretými kolektívnymi zmluvami, právnym mechanizmom stanovenia miezd alebo inými prostriedkami primeranými vnútroštá tnym podmienkam.'.

4. Medzinárodný pakt o hospodá rskych, sociálnych a kultúrnych právach – vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. Podľa článku 7 tohto paktu 'Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä: a) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetk ých pracovníkom:

(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prá cu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;

(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v sú lade s ustanoveniami tohto paktu.'.

Dopad návrhu zákona na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpoč ty na roky 2008 až 2010, na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky listom zo dňa 10. septembra 2007 č. MF/22290/2007-411 oznámila, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie že doložka finančných, ekonomických, environmentá lnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie bola upravená v zmysle záverov dohodnutých na rozporovom konaní.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o minimálnej mzde

K predpisu 663/2007, dátum vydania: 31.12.2007

5

Osobitná časť

K § 1

V tomto ustanovení predkladaný návrh zákona upravuje okruh zamestnancov na úč ely poskytovania minimálnej mzdy a jej účel. Sleduje sa tým zvýšenie jednoznačnosti rozsahu pôsobnosti návrhu zákona.

Návrh zákona sa nevzťahuje na poskytovanie odmien na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K § 2

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou návrh zákona neustanovuje sumu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy. Sumu mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy, najmä z legislatívneho a technického dôvodu, sa navrhuje ustanoviť každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky. Na zabezpe čenie rovnakého výpočtu sumy hodinovej minimálnej mzdy sa navrhuje vypočítať ju ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Potreba každoročnej úpravy sumy minimálnej mzdy vyplýva z vývoja národné ho hospodárstva Slovenskej republiky.

Ïalej sa navrhuje upraviť sumu minimálnej mzdy zamestnancovi s individuálne dohodnutým kratším týždenným pracovným časom podľa § 49 Zákonníka práce a zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni tak, aby suma minimálnej mzdy zodpovedala jeho odpracovanému času.

Zamestnancovi, ktorý má ustanovený týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín z dôvodu uvedeného v § 85 ods. 5 až 7 Zákonníka práce, sa navrhuje suma minimálnej mzdy za hodinu úmerne zvý šiť.

K § 3

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu v príslušnom kalendárnom mesiaci, aj keď zamestnanec odpracoval úplný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, nedosahuje úroveň minimálnej mzdy, navrhuje sa určiť povinnosť zamestnávateľa doplatiť zamestnancovi sumu zodpovedajú cu rozdielu medzi príslušnou sumou minimálnej mzdy zodpovedajúcej odpracovanému času zamestnancom a zamestnancom dosiahnutou mzdou za príslušný mesiac, upravenou postupom podľa odseku 2.

Na účely zistenia výšky ná roku zamestnanca na doplatok sa zo zamestnancom dosiahnutej mzdy za príslušný mesiac odpočítavajú sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce; do počtu odpracovaných hodín sa nezahàňajú hodiny práce nadčas. Garantuje sa tým zamestnancovi zákonom ustanovený minimálny príjem za vykonanú prá cu zohľadňujúci subjektívne a organizačné vplyvy na pracovný výkon zamestnanca.

K § 4

Vzhľadom na to, že u domáckych zamestnancov nie je možné evidovať odpracovaný čas na účely minimálnej mzdy, nie je možné vychádzať u tejto kategórie zamestnancov z odpracovaných hodín. Z tohto dô vodu sa u týchto zamestnancov navrhuje, aby sa za odpracovanú hodinu považovala odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.

K § 5

V záujme dosiahnutia stavu, aby sociálni partneri v rámci kolektívneho vyjednávania o mzdách zohľadňovali výkonnosť zamestnancov odmeňovaných nízkymi mzdami, svoje ekonomické možnosti, potrebu udržať zamestnancov s nízkymi mzdami v zamestnaní a zlepšovať aj sociálnu situáciu ich rodín, návrh umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť sumu minimá lnej mzdy nad úroveň ustanovenú nariadením vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy v príslušnom kalendárnom roku.

K § 6

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhujú zaviesť kritéria na úpravu sumy minimálnej mzdy, na ktoré sa prihliada pri vyjednávaní, resp. navrhovaní sumy mesač nej mzdy. Toto sa nevzťahuje na úpravu sumy minimálnej mzdy vypočítanej mechanizmom podľa § 8.

Cieľom návrhu zákona je nabádať k tomu, aby sa pri dohodovaní minimálnej mzdy zoh ľadňovala tendencia vývoja ukazovateľov navrhnutých v tomto ustanovení, bez ambície merania váhy ich vplyvu na sumu novej minimálnej mzdy. Zámerom je teda zohľadňovať nielen záujmy zamestnancov a ich zamestná vateľov, ale aj ciele makroekonomickej politiky.

K § 7

Na účely návrhu zákona sa za sociálnych partnerov považujú zástupcovia zamestn ávateľov a zástupcovia zamestnancov.

Navrhovaným ustanovením sa mení systém z doterajšieho vyjednávania sociá lnych partnerov a zástupcov vlády Slovenskej republiky o koeficiente, ktorý bol doposiaľ rozhodujúci pre určenie výšky minimálnej mzdy, na vyjednávanie o sume mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujú ceho kalendárneho roka.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje zmeniť aj proces ustanovovania výšky minimálnej mzdy. Kladie sa dôraz na vyjednávanie sociálnych partnerov, prostredníctvom ktorého im návrh zákona dáva v äčší priestor dospieť k vzájomnej dohode na sume mesačnej minimálnej mzdy.

V prípade vzájomnej dohody sociálnych partnerov na sume mesačnej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, sa navrhuje akceptovať sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi.

Ak sociálni partneri pri vyjednávaní nedospejú k vzájomnej dohode na sume mesač nej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, navrhuje sa, aby do tohto procesu vstúpila vláda Slovenskej republiky, ktorá v termíne určenom v návrhu zákona prostredníctvom Ministerstva prá ce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložila sociálnym partnerom vlastný návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy.

Ak sociálni partneri nebudú súhlasiť s návrhom na úpravu sumy minimálnej mzdy predloženým Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, navrhuje sa sumu minimálnej mzdy vypočítať mechanizmom podľa § 8, a takto vypočítanú sumu minimálnej mzdy ustanoviť nariadením vlády.

Navrhnutým postupom sa sleduje posilnenie úlohy sociálneho dialógu pri úprave sumy minimálnej mzdy.

K § 8

Ustanovuje sa mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prípad, že napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky najneskô r do 31. augusta kalendárneho roka nedôjde k dohode o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy. V takom prípade sa navrhuje, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh v sú lade s mechanizmom, ktorý sumu minimálnej mzdy určí ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky v percentách za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa navrhuje úprava sumy minimálnej mzdy. Týmto návrhom sa sleduje cieľ odvodzovať úpravu sumy mesačnej minim álnej mzdy vo väčšom rozsahu ako doteraz od vývoja priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.

K § 9

Najmä z praktických dôvodov distribúcie miezd sa navrhuje sumu minimá lnej mzdy dohodnutej podľa § 7 alebo vypočítanej podľa § 8 zaokrúhľovať na celé desiatky slovenských korún.

Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje sumu minimálnej mzdy ustanoviť nariadením vlády vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Návrh zákona zohľadňuje požiadavku sociá lnych partnerov, aby zvýšená suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bola známa pred začiatkom kolektívneho vyjednávania o mzdách na príslušný kalendárny rok, najneskôr od 1. októbra kalend árneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nariadením vlády ustanovuje nová suma minimálnej mzdy.

Navrhuje sa na obdobie od 1. januá ra do 31. decembra 2008 ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády účinným od 1. októbra 2007.

K § 10

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov z dôvodu jeho nahradenia predloženým návrhom zá kona a zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2007 Z. z., ktorý m sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.

K § 11

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008.

Bratislava 26. septembra 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.

K § 11

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008.

Bratislava 26. septembra 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore