Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.06.2024 do 30.06.2024

Platnosť od: 29.11.2001
Účinnosť od: 01.06.2024
Účinnosť do: 30.06.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST72JUD31686DS83EUPP66ČL5

Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.06.2024 do 30.06.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 483/2001 s účinnosťou od 01.06.2024 na základe 106/2024

Legislatívny proces k zákonu 106/2024

Vládny návrh zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 106/2024, dátum vydania: 20.05.2024

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona vytvára novú právnu úpravu v oblasti spravovania a nákupu úverov, pričom jedným z hlavných dôvodov na predloženie návrhu zákona je prebratie požiadaviek ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (ďalej len „smernica 2021/2167“) nakoľko Slovenskej republike vyplýva povinnosť transponovať citovanú smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku na dosiahnutie súladu s legislatívou Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

Primárnym cieľom je riešenie problematiky nesplácaných úverov, keďže finančná kríza a recesie viedli k nárastu počtu dlžníkov neschopných splácať svoje úvery vzhľadom na to, že viaceré spoločnosti a občania čelili pretrvávajúcim platobným ťažkostiam alebo dokonca konkurzu. V dôsledku toho stúpol počet nesplácaných úverov, ktoré môžu ovplyvniť výkonnosť bánk. Nesplácané úvery vytvárajú pre banku nižšie príjmy ako splácané úvery, čím znižujú ziskovosť banky. V najvážnejších prípadoch môžu tieto účinky viesť k pochybnostiam o životaschopnosti banky s potenciálnymi dôsledkami pre finančnú stabilitu. Súčasne nesplácané úvery vyžadujú značné množstvo ľudských aj finančných zdrojov banky. To znižuje schopnosť banky poskytovať úvery, a to aj malým a stredným podnikom.

Návrh zákona preto sleduje viacero cieľov, ktoré majú primárne riešiť problematiku nesplácaných úverov a podporiť rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ. Už Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/201 zaviedli nové pravidlá, podľa ktorých sa od úverových inštitúcií vyžaduje, aby vyčlenili dostatočné zdroje na to, keď sa nové úvery stanú nesplácanými. Tým by sa mali vytvoriť vhodné stimuly na riešenie nesplácaných úverov v počiatočnom štádiu a zabrániť ich nadmernému hromadeniu. Ak by však aj napriek zavedeniu vyššie uvedených mechanizmov objem nesplácaných úverov príliš vzrástol, úverové inštitúcie by mali mať možnosť predať ich iným subjektom na efektívnych, konkurencieschopných a transparentných sekundárnych trhoch. To odôvodňuje potrebu prijatia novej právnej úpravy v pohode návrhu zákona, ktorý vytvára právny rámec v oblasti spravovania a nákupu úverov a umožňuje úverovým inštitúciám lepšie riešiť úvery, ktoré sa stanú nesplácanými, a to zlepšením podmienok pre predaj úveru tretím stranám. Prostredníctvom externého zabezpečenia spravovania nesplácaných úverov špecializovaným správcom úverov, alebo prevodom zmluvy o úvere na nákupcu úveru, ktorý potrebný záujem podstupovať riziká a ma odborné znalosti na ich riadenie budú môcť úverové inštitúcie riešiť nadmerné hromadenie nesplácaných úverov, nedostatok zamestnancov alebo odborných znalostí.

V článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Európskemu parlamentu a Rade udeľuje právomoc prijímať opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Článkom 114 ZFEÚ sa umožňuje, aby prijala opatrenia nielen na odstránenie súčasných prekážok vytvárania a fungovania vnútorného trhu, ale aj na riešenie prekážok, ktoré odrádzajú hospodárske subjekty od plného využitia prínosov tohto trhu. V článku 53 ZFEÚ sa navyše Európskemu parlamentu a Rade udeľuje právomoc prijímať smernice na koordináciu vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa hospodárskych činností.

Nákupcovia úverov a správcovia úverov v súčasnosti nemôžu využívať výhody vnútorného trhu v dôsledku prekážok, ktoré vznikajú z dôvodu rozdielnych alebo absentujúcich

vnútroštátnych právnych predpisov, keďže neexistuje osobitný a koherentný režim regulácie a dohľadu. Veľké rozdiely v regulačných normách prijatých členskými štátmi prispievajú k fragmentácii trhu, čo obmedzuje voľný tok kapitálu a služieb v rámci EÚ, vedie k nedostatočnej hospodárskej súťaži a spomaľuje rozvoj fungujúceho sekundárneho trhu s bankovými úvermi. Obmedzená účasť investorov a správcov naznačuje slabý konkurenčný tlak na obidvoch trhoch (pre nákup aj pre spravovanie úverov). To za následok vysoké poplatky, ktoré spoločnosti spravujúce úvery účtujú nákupcom za svoje služby, a nízke ceny, ktoré môžu banky realizovať pri predaji nesplácaných úverov nebankovým investorom, čo znižuje motiváciu bánk zbaviť sa vysokých objemov nesplácaných úverov.

Návrhom zákona sa má ďalej dosiahnuť:

•zavedenie komplexnej stratégie na riešenie nesplácaných úverov a tým zníženie súčasného objemu nesplácaných úverov a zároveň zabránenie nadmernému vytváraniu nesplácaných úverov v budúcnosti;

•posilnenie bankovej únie a integrovaného finančného systému posilnením odolnosti hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tým, že sa uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného rozdelenia rizika;

•zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podpora poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci EÚ;

•zadefinovanie jednotných podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na výkon ich činnosti v rámci EÚ;

•vytvorenie osobitného rámca na zabezpečenie účinného a efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov;

•odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov a stanovenie záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov.

Ciele návrhu zákona budú splnené prostredníctvom ustanovenia zákonných požiadaviek na udelenie povolenia pre správcov úverov, dôvody, pre ktoré môže byť povolenie správcom úverov odobraté, náležitosti registra správcov úverov, povinnosti vo vzťahu k dlžníkom, požiadavky na úpravu právneho vzťahu medzi správcom úveru a nákupcom úveru, externé zabezpečovanie činností správcom úveru, právny rámec cezhraničných činností spravovania úveru, právne postavenie nákupcov úveru a dohľad nad všetkými dotknutými subjektami v zmysle návrhu zákona.

V záujme zachovania primeranej úrovne ochrany spotrebiteľa v súlade so štandardmi ustanovenými právnymi predpismi EÚ, návrh zákona prinesie zmeny zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa týkajú oznamovacej povinnosti voči spotrebiteľovi, stanovenia primeraných politík a postupov na splácanie pred začatím konania vo veci realizácie záložného práva a v oblasti uplatnenia námietok voči nákupcovi úveru v rovnakom rozsahu ako mal spotrebiteľ k dispozícii proti pôvodnému veriteľovi .

V rámci ďalších novelizačných článkov návrhu zákona je zabezpečený súlad článku I návrhu zákona s ostatnými právnymi predpismi, ktorých sa dotýkajú zmeny zavedené týmto článkom.

Návrh zákona pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje iba čiastočne. Návrh zákona tiež pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy a rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (ďalej len „smernica 2021/2167“)

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Júl 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Účelom návrhu zákona je transpozícia smernice 2021/2167 do vnútroštátneho právneho poriadku a tým dosiahnutie súladu s legislatívou Európskej únie (ďalej len „EÚ).

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Návrh zákona sleduje viacero cieľov, ktoré majú primárne riešiť problematiku nesplácaných úverov a podporiť rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ. Cieľom vytvorenia novej právnej úpravy nasledovné tézy:

-zavedenie komplexnej stratégie na riešenie otázky nesplácaných úverov, ktorou sa znížiť súčasný objem nesplácaných úverov a zároveň zabrániť nadmernému vytváraniu nesplácaných úverov v budúcnosti;

-posilnenie bankovej únie a integrovaného finančného systému posilnením odolnosti hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tým, že uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom zároveň zníži potrebu verejného rozdelenia rizika;

-zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podpora poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci EÚ;

-zadefinovanie jednotných podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na výkon ich činnosti v rámci EÚ;

-vytvorenie osobitného rámca na zabezpečenie účinného a efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov;

podporu rozvoja sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ odstránením prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov a stanovením záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

správcovia úverov, poskytovatelia úverových služieb, nákupcovia úverov, zástupcovia nákupcu úverov z tretích krajín, dlžníci (právnické osoby, spotrebitelia), úverové inštitúcie (banky, pobočky zahraničnej banky, zahraničné banky), správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, nebankové subjekty, notári, advokáti a súdni úradníci, Národná banka Slovenska, Úrad na ochranu osobných údajov

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívnym riešením k návrhu zákona v súvislosti s povinnosťou transpozície smernice 2021/2167 bola novelizácia existujúcich právnych predpisov. Vzhľadom na roztrieštenosť riešenej problematiky do viacerých právnych predpisov a komplikovanosť riešenej problematiky by táto alternatíva nebola účelná a neprispela by k prehľadnosti už existujúcej právnej úpravy.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade nulového variantu by Slovenská republika nesplnila povinnosť transpozície príslušnej smernice Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Národná banka Slovenska je návrhom zákona splnomocnená vydať dve opatrenia, a to:

-Opatrenie, ktorým sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií predkladaných správcom úverov, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií, vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

-Opatrenie, ktorým sa ustanoví rozsah a štruktúra informácií vedených v zozname správcov úverov vedeným Národnou bankou Slovenska.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Goldplating sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie a sociálnych vplyvov za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Do 29. decembra 2026 Komisia vykoná hodnotenie smernice 2021/2167 a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Komisia najneskôr do 29. decembra 2023 predloží správu o primeranosti regulačného rámca, pokiaľ ide o prípadné zavedenie hornej hranice poplatkov vyplývajúcich z prípadu zlyhania uplatniteľných na zmluvy o úvere, relevantných aspektoch, vrátane možných opatrení úpravy podmienok splácania zmlúv o úvere a potrebe a uskutočniteľnosti vypracovania vykonávacích alebo regulačných technických predpisov alebo iných vhodných prostriedkov na zavedenie spoločných formátov na podávanie správ pre oznámenia pre dlžníkov a o opatreniach úpravy podmienok splácania. Preskúmanie účelnosti návrhu zákona bude prebiehať paralelne s preskúmavaním účelnosti regulácie Európskej únie.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Áno

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Mgr. Natália Sihelníková (

natalia.sihelnikova@mfsr.sk

), odbor ochrany finančných spotrebiteľov, t. č.

02/59582516

JUDr. Mgr. Miroslava Matľáková (

miroslava.matlakova@mfsr.sk

), odbor ochrany finančných spotrebiteľov, t.

č. 02/59584519

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

V rámci prípravy návrhu zákona MF SR aktívne spolupracovalo s Národnou bankou Slovenska, a v konkrétnych otázkach týkajúcich sa určitej problematiky aj s Notárskou komorou a Úradom na ochranu osobných údajov.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 174/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov nemá návrh vplyv na rozpočet verejnej správy.

Komisia upozorňuje, že vplyv na dlhodobú udržateľnosť sa označuje len v prípade opatrení týkajúcich sa I. a II. piliera systému univerzálneho dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným vplyvom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a na základe nej bola upravená aj doložka vybraných vplyvov.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4, kde je potrebné kvalitatívne opísať identifikovaný goldplating.

Odôvodnenie: Vzhľadom na identifikáciu goldplatingu podľa písm. a) a b) v tabuľke zhody (7 ustanovení

identifikovaných predkladateľom a 5 ustanovení identifikovaných MH SR v predchádzajúcich pripomienkach) v predkladanom materiáli je potrebné každý tento goldplating a jeho vplyvy popísať v časti 3.4 analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a popis identifikovaného goldplatingu bol doplnený do časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie pozitívno-negatívneho vplyvu aj na MSP, v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov, a tiež o doplnenie a kvantifikáciu odhadovaných nákladov / úspor v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, v časti 3.1 Náklady regulácie, 3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, v Tabuľke č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, a tiež v časti 3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov, v Tabuľke č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a nemožnosť určenia nákladov na MSP bola vyznačená v uvedených materiáloch.

K sociálnym vplyvom

Predkladateľovi navrhuje Komisia, aby v prvej vete bodu 4.2 písm. a) analýzy označil správny paragraf návrhu zákona, na ktorý sa táto časť analýzy odvoláva, a to § 12a (Čl. IV). Prvá veta sa začínať slovami: „Pridaním § 12a ...“.

Odôvodnenie: O tom, že veriteľ spotrebiteľovi oznámi jasný opis navrhovaných zmien podmienok zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, časový rámec na vykonanie zmien a informáciu o možnosti podať sťažnosť Národnej banke Slovenska, hovorí § 12a Čl. IV návrhu zákona.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a znenie bolo upravené.

Ku goldplatingu

Pri transponovaní článku 2 ods. 6 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že Slovenská republika nevyužila možnosť dobrovoľnej transpozície a z pôsobnosti zákona nevyňala spravovanie práv veriteľa podľa zmluvy o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere, ktoré vykonávajú notári, súdni úradníci a advokáti. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia náležite vyplniť stĺpce (9) a (10) tabuľky zhody a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol zapracovaný.

Pri transponovaní článku 5 ods. 1 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že slovenská právna úprava kladie ako jednu z podmienok na udelenie povolenia poskytovať spravovanie úverov bezúhonnosť žiadateľa 3 ods. 11 návrhu zákona). Smernica však požaduje aby žiadateľ nemal záznam v registri trestov v súvislosti s relevantnými trestnými činmi finančného charakteru. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia v 9 stĺpci tabuľky zhody uviesť aj GP-A b) a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov. Túto pripomienku obdobne uplatňuje Komisia aj vo vzťahu k osobe, ktorá riadi žiadateľa alebo vykonáva kľúčové funkcie u žiadateľa ako aj osôb, ktoré majú kvalifikovanú účasť. Navyše návrh zákona požaduje od žiadateľa za účelom získania predmetného povolenia preukázať aj bezúhonnosť u konečného užívateľa výhod žiadateľa, pričom smernica túto podmienku neustanovuje čím ide slovenská právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná v tabuľke zhody bola uvedená vysvetľujúca poznámka, že nie je možné predmetné ustanovenia považovať za goldplating, keďže bezúhonnosť ako je definovaná v návrhu zákona predpokladá aj smernica v bode 27 recitálu.

Článok 6 ods. 1 smernice predstavuje riadnu transpozíciu a nedochádza pri jeho transpozícii ku goldplatingu. Preto Komisia žiada uviesť v stĺpci 9 tabuľky zhody GP-N a uvedenú zmenu reflektovať aj v doložke vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol vymazaný.

Pri transponovaní článku 8 ods. 1 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že slovenská právna úprava ako dôvod na odobratie povolenia udeleného podľa § 3 návrhu zákona ustanovuje aj „b) došlo k závažným zmenám v skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie povolenia, g) správca úverov marí výkon dohľadu, h) nápravné opatrenia a sankcie uložené podľa § 24 ods. 1 a § 25 28 neviedli k náprave zistených nedostatkov“, čím ide nad rámec smernice. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia náležite vyplniť stĺpce (9) a (10) tabuľky a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol doplnený.

Pri transponovaní článku 12 ods. 3 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že slovenská právna úprava vyžaduje od správcu úverov viesť a udržiavať záznamy o zmluve podľa § 14 ods. 4 návrhu zákona 10 rokov po dátume ukončenia zmluvy, pričom podľa smernice túto povinnosť maximálne počas obdobia 10 rokov. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia v stĺpci 9 tabuľky zhody uviesť aj GP-A d) a zdôvodniť to v poznámke na konci tabuľky zhody „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol doplnený.

Pri transponovaní článku 17 ods.4 sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že Slovenská republika nevyužila možnosť dobrovoľnej transpozície a nákupcom úverov nepovolila, aby do spravovania zmlúv o úvere, ktoré získali, zapojili fyzické osoby. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia náležite vyplniť stĺpce

(9) a (10) tabuľky zhody a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol doplnený.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 174_2/2023 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať Doložku vybraných vplyvov v aktuálnom formulári, ktorý je účinný od 01.10.2023 a dostupný na webovom sídle MH SR(https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/dokumenty?csrt=13778903101340567873)

Odôvodnenie: Doložka vybraných vplyvov nespĺňa formálne náležitosti podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a Doložka vybraných vplyvov bola dopracovaná podľa nového formulára.

Komisia odporúča predkladateľovi Doložke vybraných vplyvov v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť telefonický kontakt kontaktnej osoby.

Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

K tabuľke zhody

Komisia predkladateľovi v stĺpci 9 v tabuľkách zhody doplniť informácie o identifikácii goldplatingu (GP-A, resp. GP-N) pre každé transponované ustanovenie.

Odôvodnenie: V rámci novely Legislatívnych pravidiel vlády SR, schválenej uznesením vlády SR č. 787/2022 bola schválená verzia tabuľky zhody v súvislosti s reformu Plánu obnovy a odolnosti SR „ochrana pred neopodstatneným goldplatingom“. V stĺpci 9 tejto tabuľky zhody sa pri každom ustanovení uvádza, či goldplating je (GP-A a) g)) alebo nie je (GP-N) identifikovaný. Takáto identifikácia nie je doplnená napríklad pri transpozícií ČL. 19 ods.2, ČL. 22 ods.2, 5, 6 a 7, ČL. 28 ods. 2.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

Pri preukazovaní transpozície čl. 5 ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2167 Komisia žiada v 9. stĺpci tabuľky zhody uviesť GP-A-b) navýšenie požiadaviek. Komisia za to, že návrhom zákona tým, že požaduje u žiadateľa ako aj u osôb, ktoré vykonávajú u žiadateľa kľúčové funkcie alebo ju riadi ich bezúhonnosť dochádza ku goldplatingu. Aj v samotnom recitáli 27 smernica uvádza, že tieto osoby „nesmú mať v registri trestov záznamy, pokiaľ ide o relevantné trestné činy, ktoré okrem iného súvisia s trestnými činmi proti majetku, trestnými činmi týkajúcimi sa finančných činností, prania špinavých peňazí, podvodu alebo s trestnými činmi proti fyzickej integrite, a aby neboli predmetom insolvenčného konania ani na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz s výnimkou prípadu, keď boli rehabilitovaní v súlade s vnútroštátnym právom,“ a teda odkazuje na určitý okruh trestných činov. Zo samotnej formulácie „relevantné trestné činy“ možno vyvodiť, že nejde o an bloc akékoľvek trestné činy ale len tie, ktoré majú finančný charakter. Vzhľadom na uvedené Komisia žiada uvedené premietnuť aj na konci tabuľky zhody vo „Vyjadrení k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ ako aj v doložke vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Ustanovenie bolo preformulované tak, aby nedochádzalo ku golplatingu.

Článok 6 ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2167 predstavuje riadnu transpozíciu a nedochádza pri jeho transpozícii ku goldplatingu. Preto Komisia žiada uviesť v stĺpci 9 tabuľky zhody GP-N a uvedenú zmenu reflektovať aj v doložke vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

K sociálnym vplyvom

Formulácie v analýze sociálnych vplyvov v sekcii 4.1.2 písm. f) (Negatívny vplyv) a v podsekcii 4.1.2.1 písm. l) (Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia) je potrebné zmeniť takto: „Návrh zákona nemá žiadny negatívny vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov obyvateľstva/domácností.“

Odôvodnenie: Predkladateľ v sekcii 4.1.2 písm. f) tvrdí, že návrh zákona nemá „žiadny vplyv na zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov obyvateľstva/domácností“, a v podsekcii 4.1.2.1 písm. l), že návrh zákona nemá „žiadny negatívny vplyv na zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov obyvateľstva/domácností“. Tieto formulácie nezodpovedajú predloženému návrhu zákona. Jedným z jeho cieľov je umožniť spotrebiteľovi zníženie neprimerane vysokých splátok úveru, čo sa interpretovať len ako pozitívny vplyv na jeho výdavky. Samotný predkladateľ v iných častiach analýzy tvrdí, že zákon bude mať pozitívny vplyv na výšku výdavkov domácností.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4 ods. 2 písm. f), čl. 12, čl. 26 ods. 2, čl. 54 66, 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6. 2016) v platnom znení.

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (Ú. v. EÚ L 438, 8. 12. 2021), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o

ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. L 295, 21.11.2018), gestor: ÚOOÚ SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o

ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor: ÚOOÚ SR,

-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých

kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestori: SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MŽP SR, MD SR, MK SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012) v platnom znení, gestor: MS SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra

2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. L 177, 4.7.2008), gestor: MS SR.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/2167 bola stanovená do 29. decembra 2023.

Ustanovenia smernice (EÚ) 2021/2167 sa uplatňujú od 30. decembra 2023. Odchylne od tejto lehoty sa subjektom, ktoré v súlade s vnútroštátnym právom vykonávajú činnosti spravovania úveru k 30. decembru 2023 povoľuje pokračovať vo vykonávaní týchto činností spravovania úveru vo svojom domovskom členskom štáte do 29. júna 2024 alebo do dňa, keď získajú povolenie v súlade so smernicou (EÚ) 2021/2167, podľa toho, čo nastane skôr.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

Osobitná časť

K čl. I

Článkom I predloženého návrhu zákona sa vytvára nový všeobecný právny predpis „zákon č. .../.... Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, za účelom dosiahnutia súladu s právom Európskej Únie (Ú. v. L 438, 8.12.2021) (ďalej len „smernica NPL“), uvedenú v Prílohe č. 1 k návrhu zákona. Danou implementáciou sa majú vytvoriť nové právne inštitúty spravovania a nákupu nesplácaných úverov úverových inštitúcií na zabezpečenie rozvoja sekundárneho finančného trhu a zamedzenie nadmerného hromadenia nesplácaných úverov s negatívnym dopadom najmä na úverové inštitúcie. Úverovou inštitúciou sa v tomto ohľade rozumie najmä banka, pobočka zahraničnej banky, či zahraničná banka.

K § 1 (Predmet úpravy)

Odsek 1 je transpozíciou čl. 1 a 2 ods. 1 smernice NPL. Obsahuje pozitívne vymedzenie vecnej pôsobnosti návrhu zákona, a to práva a povinnosti správcu úverov, čiže osoby spravujúcej práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere vzťahujúcu sa na nesplácaný úver, a zároveň práva a povinnosti nákupcu úverov, ktorý nakupuje práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere vzťahujúcu sa na nesplácaný úver. Zároveň musí ísť o nesplácaný úver pôvodne poskytnutý úverovou inštitúciou, pričom v prípade spravovania koná správca úverov v mene nákupcu úverov. Nie je vylúčené, aby bola nákupcom úverov a správcom úverov jedna osoba.

Vecne je potrebné v návrhu zákona odlišovať pojem práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere, kedy sa jedná len o určitý súbor práv vo vzťahu k danej zmluve o úvere a pojem samotná nesplácaná zmluvy o úvere pod čím sa rozumie zmluva o úvere ako taká. Taktiež návrh zákona rozlišuje aj medzi právami veriteľa v súvislosti s úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere a zmluvou o úvere, kedy sa jedná o akúkoľvek zmluvu o úvere, nie len nesplácanú, ako aj práva veriteľa, ktoré sa viažu k takejto zmluve.

Do vecnej pôsobnosti spadá aj právna úprava základného rámca cezhraničného vykonávania spravovania úverov, a to v prípade, keď je správca úverov z iného členského štátu, ako je štát v ktorom bol úver pôvodne poskytnutý a regulácia niektorých vzťahov, ktoré vznikajú v rámci dohľadu nad jednotlivými subjektami, ktorých činnosť upravuje návrh zákona. Týmito subjektami správca úverov, nákupca úverov, zástupca nákupcu úverov z tretích krajín a poskytovateľ úverových služieb.

Odsek 2 je transpozíciou čl. 2 ods. 5 smernice NPL. Odsek 2 negatívne vymedzuje situácie s prihliadnutím na konkrétne subjekty, na ktoré sa návrh zákona ako celok nevzťahuje, avšak vzťahujú sa na ne len určité ustanovenia vymedzené v odseku 3. V prvom rade je vyňaté spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere alebo nákup práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere vykonávané úverovou inštitúciou. Úverové inštitúcie Európskej Únie vykonávajú činnosti spravovania úveru na základe bankového povolenia (napr. správa pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.). Majú rovnaké povinnosti, pokiaľ ide o zmluvy

o úvere, ktoré vydali samy, ako v prípade tých, ktoré kúpili od inej úverovej inštitúcie. Pokiaľ by neboli nevyňaté z uplatňovania tejto právnej úpravy na ich činnosti spravovania alebo nakupovania úverov, znamenalo by to zbytočné znásobovanie nákladov na udeľovanie povolenia a duplikovanie predpisov, ktoré musia dodržiavať v tej istej oblasti.

Rovnako sa tento návrh zákona nevzťahuje ani na spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere vykonávané správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, ktorou je európsky fond, otvorený podielový fond, správcovská spoločnosť, ako aj samosprávny investičný fond, a to za predpokladu, že samosprávny investičný fond vykonáva svoju správu samostatne a nevymenoval správcovskú spoločnosť, keďže aj tieto subjekty podliehajú osobitnému povoleniu na výkon svojej činnosti. Tieto osoby oprávnené vykonávať činnosti spravovania úveru v rozsahu svojho povolenia.

Vyňaté z pôsobnosti návrhu zákona je aj spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere veriteľmi podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorí nie sú úverovými inštitúciami, ale Národná banka Slovenska nad nimi vykonáva dohľad a ktoré vykonávajú činnosti spravovania úveru pre úvery poskytované spotrebiteľom v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti. Tieto osoby oprávnené vykonávať činnosti spravovania úveru v rozsahu svojho povolenia pri splnení dodatočných podmienok, stanovených v zákone č. 129/2010 Z. z.

Ďalšou výnimkou z pôsobnosti návrhu zákona je spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere, ktorá nebola uzavretá s úverovou inštitúciu, Ak by boli práva veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotná zmluva o úvere nahradené zmluvou o úvere, uzavretá s úverovou inštitúciou, takéto spravovanie by spadalo do pôsobnosti návrhu zákona.

Z hľadiska zákazu retrospektívnej účinnosti zákona sa ustanovenia návrhu zákona nebudú aplikovať na prevod nesplácanej zmluvy o úvere, ktorý bol uskutočnený pred účinnosťou tohto zákona.

Odsek 3 upravuje, že aj napriek tomu, že subjekty podľa § 1 ods. 2 písm. a) prvého bodu alebo tretieho bodu nemusia mať na spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere udelené povolenie, a teda nevzťahuje sa nich návrh zákona v celosti, musia dodržiavať povinnosti ustanovené v § 23 odsek 2 5 a § 19 odsek 7, ktoré sa týkajú vzťahu s dlžníkom a povinností nákupcu úverov, ktoré môže tento nákupca na tieto subjekty preniesť.

Odsek 4 je transpozíciou čl. 2 ods. 2 až 4 smernice NPL. Obsahuje negatívne vymedzenie pôsobnosti, teda oblasti, ktorých sa návrh zákona nedotýka. Návrhom zákona nie dotknuté ustanovenia upravujúce právne vzťahy v oblasti zmluvného práva a zásady občianskeho práva, ktoré možno aplikovať na prevod práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo prevod samotnej zmluvy o úvere. Aj napriek osobitnej právnej úprave, ktorou je návrh zákona, sa naďalej plne uplatňujú práva v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa a práva dlžníka v rozsahu, v akom ich priznávajú napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. L 177, 4.7.2008), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012) v platnom znení, § 52 až 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

znení zákona č. 568/2007 Z. z., zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 90/2016 Z. z.“) alebo pripravovaný nový zákon o ochrane spotrebiteľa. Správcovia úverov a nákupcovia úverov by vždy mali konať v dobrej viere, zaobchádzať spravodlivo s dlžníkmi a rešpektovať ich súkromie. Nemali by dlžníkov obťažovať, poskytovať zavádzajúce informácie a používať nekalé obchodné praktiky vrátane tých, ktoré sa používajú počas vymáhania zmluvy, keď je spotrebiteľ uvedený do omylu, pokiaľ ide o jeho práva alebo povinnosti, alebo je vystavený obťažovaniu, nátlaku alebo neprimeranému vplyvu, a to aj pokiaľ ide o načasovanie, miesto, povahu alebo dĺžku trvania opatrení vymáhania, pokiaľ ide o používanie hrozieb alebo hanlivého jazyka alebo správania alebo pokiaľ ide o hrozbu podniknúť kroky, ktoré nemožno zákonne podniknúť.

K § 2 (Základné ustanovenia)

Ustanovenie paragrafu 2 je transpozíciou čl. 3 smernice NPL a obsahuje vymedzenie niektorých pojmov na účely tohto návrhu zákona.

Písmeno a) definuje pojem „veriteľ“ ako úverovú inštitúciu, ktorá poskytla úver alebo nákupcu úverov. Úver poskytnutý iným subjektom (napr. veriteľom podľa osobitného predpisu) preto nespadá do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu zákona.

Písmeno b) vymedzuje pojem „dlžník“ ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá uzavrela s úverovou inštitúciou zmluvu o úvere, vrátane jej právneho nástupcu alebo nadobúdateľa. Podľa tejto definície musí byť zmluva pôvodne uzavretá s úverovou inštitúciou, nesmie ísť o subjekt, ktorý do tejto kategórie nespadá, pretože v tom prípade by sa na takúto zmluvu o úvere nevťahoval návrh zákona.

Písmeno c) vymedzuje a zavádza nový pojem „nákupca úverov“, ktorým môže byť akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba iná ako úverová inštitúcia, ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti nadobúda prevádzané práva veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnú nesplácanú zmluvu o úvere v súlade s právnymi predpismi Európskej únie alebo s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Keďže v prípade takéhoto nadobudnutia ide o nákup, musí byť uskutočnené za odplatu. Pojem odplatnosti prevodu sa posudzuje vzhľadom k celej obchodnej transakcii, preto sem bude patriť napríklad aj postup, kedy úverová inštitúcia vloží portfólio nesplácaných zmlúv/pohľadávok ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti (SPV) a potom za odplatu prevedie svoj podiel na tejto spoločnosti na tretiu osobu. Táto tretia osoba bude z pohľadu návrhu zákona nákupcom úverov. Na druhej strane nákupcom nebude nový vlastník portfólia v prípade komplexnej transakcie, pri ktorej nesplácané zmluvy tvoria iba časť takejto transakcie alebo prevodov ako súčasti prebiehajúcej reštrukturalizačnej operácie predávajúcej úverovej inštitúcie v rámci insolvenčného konania, riešenia krízových situácií alebo likvidácie (pozri odôvodnenie 38 smernice NPL). V prípade nákupcu úverov - fyzickej osoby musí ísť o fyzickú osobu podnikateľa, ktorá pri nákupe koná v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Nákupca úverov sa kúpou práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere stáva novým veriteľom, ktorému patria finančné prostriedky poskytnuté a splácané dlžníkom. Samotný nákupca úverov nemusí mať na nákup udelené povolenie Národnej banky Slovenska. Keďže nákupcovia úverov neposkytujú nový úver, ale namiesto toho na vlastné riziko kupujú iba existujúce nesplácané zmluvy o úvere, resp.

práva s nimi súvisiace, nespôsobujú prudenciálne obavy a ich potenciálny príspevok k systémovému riziku je zanedbateľný. Z toho dôvodu nie je potrebné ustanoviť podmienku, aby nákupcovia úverov museli žiadať o povolenie, je ale dôležité, aby sa naďalej uplatňovali pravidlá Európskej únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a aby práva dlžníkov vychádzali z pôvodnej zmluvy o úvere. V týchto oblastiach vykonáva parciálny dohľad nad nákupcami úverov Národná banka Slovenska, aj napriek tomu, že povolenie sa nákupcom neudeľuje. Povinnosti nákupcu úverov sú ustanovené v § 19.

Písmeno d) vymedzuje pojem „poskytovateľ úverových služieb“ ako tretiu osobu, ktorú správca úverov využíva na vykonávanie ktorejkoľvek z činností spravovania úverov. Správca úverov môže využiť služby poskytovateľa úverových služieb, nejedná sa však o jeho povinnosť. Ak takéto služby využije, je povinný s poskytovateľom úverových služieb uzatvoriť zmluvu o externom zabezpečovaní činností spravovania úverov, ktorú je povinný predložiť Národnej banke Slovenska pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia. Ďalšie podmienky využívania služieb poskytovateľa úverových služieb sú ustanovené v § 16.

Písmeno e) vymedzuje a zavádza pojem „správca úverov“, ako nový regulovaný subjekt, ktorým môže byť iba právnická osoba, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti spravuje a presadzuje práva a povinnosti súvisiace s právami veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo so samotnou nesplácanou zmluvou o úvere v mene nákupcu úverov a vykonáva aspoň jednu alebo viaceré činnosti spravovania úverov. Správca úverov, a to aj ak je súčasne nákupcom úverov, je pred výkonom svojej činnosti povinný podať Národnej banke Slovenska žiadosť o udelenie povolenia. Jedným z hlavných cieľov vytvorenia osobitného postavenia správcov úverov je, že ak úverové inštitúcie čelia veľkému hromadeniu nesplácaných úverov a nedostatku zamestnancov na ich riadne spravovanie, mali by mať možnosť pristúpiť buď k externému zabezpečeniu spravovania uvedených úverov špecializovaným správcom úverov, alebo pristúpiť k prevodu zmluvy o úvere na nákupcu úveru, ktorý potrebný záujem podstupovať riziká. Ak však nemá odborné znalosti na ich riadenie, správca úverov môže vykonávať spravovanie v jeho mene, pričom v návrhu zákona sa uvádzajú prípady, kedy je nákupca úverov povinný využiť služby správcu úverov, a to najmä vtedy, ak ide o úverové zmluvy, ktorých dlžníkmi sú spotrebitelia.

Písmeno f) vymedzuje pojem „spotrebiteľ“ v súlade s tým, ako ho vymedzujú iné právne predpisy. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Vylúčené teda situácie, keď osoba koná napríklad za obchodnú spoločnosť alebo ako fyzická osoba podnikateľ a pod.

Písmeno g) vymedzuje pojem „zmluva o úvere“ ako zmluvu, ktorá bola pôvodne uzavretá, upravená alebo nahradená, ktorou úverová inštitúcia dočasne poskytuje finančné prostriedky vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci. Pod tento pojem spadajú akékoľvek zmluvy, ktoré boli uzavreté s úverovou inštitúciou ale aj také, ktoré boli upravené alebo neboli pôvodne uzavreté úverovou inštitúciou ale boli nahradené zmluvou, ktorá bola uzavretá s úverovou inštitúciou, a to v súlade s § 1 odsek 2 písm. b) návrhu zákona. Na jednej strane sa touto zmluvou veriteľ zaväzuje poskytnúť budúcemu dlžníkovi finančné prostriedky a na druhej strane sa zaväzuje budúci dlžník finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Problematické sa môže javiť, že terminológia nie je identická s inými právnymi predpismi danej oblasti finančných inštitúcií a finančného trhu, napríklad v obchodnom zákonníku. Ide o odlišný rozsah pojmov v právnych predpisoch EÚ, ako smernica 2008/48 alebo týmto návrhom zákona transponovaná smernica 2021/2167, ktoré používajú veľmi široký pojem „úver“ ako akýkoľvek druh finančnej pomoci a z neho

odvodený pojem „zmluva o úvere“ znamená „zmluva, ktorou je poskytnutý úver“, nie „zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka“. V kontexte smernice NPL a tohto návrhu zákona je potom „zmluva o úvere“ titul, ktorý je dôvodom vzniku pohľadávky, klasifikovanej v prípade nesplácania ako problémová expozícia v zmysle čl. 47a nariadenia CRR. Čiže z uvedeného môžeme usúdiť, že aj cez tento odkaz nadväzujeme na definície v rámci bankovej regulácie,

Písmeno h) vymedzuje pojem „zmluva o spravovaní úverov“ ako zmluvu, ktorá výlučne písomnú formu, pričom zmluvnými stranami nákupca úverov na jednej strane a správca úverov na druhej strane a jej obsahom informácie o službách, ktoré správca úverov poskytuje v mene nákupcu úverov. Bližšie náležitosti tejto zmluvy sú definované v § 13.

Písmeno i) definuje „nesplácanú zmluvu o úvere“ ako zmluvu o úvere, ktorá spĺňa definičné znaky problémovej expozície vymedzenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 575/2013“).

Písmeno j) vymedzuje základný rámec „spravovania úverov“, a to demonštratívnym výpočtom činností spravovania úverov. Činnosťami spravovania úverov môžu byť vyberanie alebo vymáhanie akýchkoľvek splatných platieb týkajúcich sa práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere od dlžníka v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nesplácaný úver, ktorý pôvodne poskytla úverová inštitúcia, sa môže počas spravovania úveru stať splácaným. V tomto prípade správcovia úverov majú možnosť pokračovať vo vykonávaní svojich činností na základe udeleného povolenia v súlade s týmto návrhom zákona. Ďalej táto činnosť môže zahŕňať opätovné prerokovanie akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere s dlžníkom, a to v súlade s požiadavkami ustanovenými v právnych predpisoch Slovenskej republiky a v súlade s pokynmi nákupcu úverov, ak správca úverov nie je sprostredkovateľom úveru. Rovnako spravovanie zahŕňa činnosti vybavovania sťažností od dlžníkov, ako aj informovanie dlžníka o akýchkoľvek zmenách úrokových sadzieb alebo poplatkov, alebo o akýchkoľvek splatných platbách týkajúcich sa práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere. Spravovaním úverov sa rozumie jedna alebo viaceré z týchto činností, tzn. pokiaľ osoba vykonáva čo i len jednu takúto činnosť, vyžaduje sa, aby mala udelené povolenie pre správcu úverov podľa tohto návrhu zákona. Správca úverov nie je povinný vykonávať všetky činnosti spravovania úverov vymenované v tomto ustanovení. Z pohľadu regulátora môže vykonávať iba tie činnosti, na ktoré má potrebné organizačné predpoklady, čo sa overuje najmä v licenčnom procese a priebežným dohľadom. Z pohľadu zmluvného vzťahu s nákupcom úverov môže vykonávať jednu alebo viac činností, podľa toho, ako sa s nákupcom úverov dohodne. S rôznymi nákupcami sa môže dohodnúť na rôznom obsahu spravovania a tento rozsah aj meniť v čase, čo bude zachytené v zmluve o spravovaní úverov (§ 13), jej prípadných dodatkoch a dôležitých pokynoch.

Písmeno k) vymedzuje, čo sa rozumie pod pojmom „domovský členský štát“. Pokiaľ ide o správcu úverov, je to členský štát v ktorom správca úverov sídlo alebo ústredie, ak nemá sídlo. Domovským členským štátom nákupcu úverov je členský štát, v ktorom sa nachádza buď bydlisko nákupcu úverov alebo jeho zástupcu, alebo sídlo nákupcu úverov alebo jeho zástupcu, alebo ústredie nákupcu úverov alebo jeho zástupcu, ak nákupca úverov alebo jeho zástupca nemá sídlo. Pokiaľ ide o samotný pojem „členský štát“ je to každý štát Európskej únie alebo iný zmluvný štát Európskeho hospodárskeho priestoru.

Písmeno l) vymedzuje pojem „hostiteľský členský štát“, čiže iný štát než domovský. Ide o štát Európskej únie alebo iný zmluvný štát Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom si správca úverov buď zriadil pobočku alebo v ktorom poskytuje svoje služby. Bez ohľadu na sídlo pobočky alebo výkon činnosti spravovania úverov správcom úverov je hostiteľským členským štátom štát, v ktorom má dlžník bydlisko, sídlo alebo ústredie, ak dlžník nemá sídlo.

Písmeno m) vymedzuje pojem „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek prostriedok, ktorý umožňuje ukladať informácie spôsobom, ktorým tieto informácie v budúcnosti prístupné na dostatočne dlhé časové obdobie vzhľadom na účel a ktorý umožňuje reprodukovanie týchto informácií. Ide napríklad o CD, USB flash disky, taktiež SMS, MMS pri využití mobilného telefónu, správu elektronickej pošty (email), prípadne notifikácie v aplikácii.

K § 3 (Povolenie pre správcu úverov)

Ustanovenia § 3 transpozíciou čl. 4 ods. 1 smernice NPL. Správca úverov musí pred začatím výkonu svojej činnosti mať udelené povolenie na spravovanie úverov (ďalej len „povolenie“). O udelení povolenia rozhoduje a povolenie udeľuje Národná banka Slovenska, ktorá následne vykonáva dohľad nad tým, či správca úverov počas svojej činnosti naďalej spĺňa podmienky na vydanie povolenia.

Pokiaľ žiadateľ v žiadosti neuvedie, že žiada udeliť povolenie na určitý čas alebo časové obdobie, Národná banka Slovenska udelí povolenie na neurčitý čas. Takéto povolenie neprechádza na právneho nástupcu správcu úverov, v prípade právneho nástupníctva je potrebné podať novú žiadosť o udelenie povolenia. Takisto je povolenie neprevoditeľné na inú osobu, prináleží iba subjektu, ktorému bolo pôvodne udelené.

Správca úverov je po udelení povolenia povinný dodržiavať zákonom stanovené podmienky počas celej doby platnosti povolenia v súlade s § 5 ods. 2, z tohto dôvodu je ako subjekt podliehajúci dohľadu povinný informovať Národnú banku Slovenska o zmenách a skutočnostiach, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia a mohli by mať vplyv na udelené povolenie.

K § 4 (Konanie o udelení povolenia)

Ustanovenia § 4 sú transpozíciou čl. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 3 a 4 a čl. 22 ods. 7 smernice NPL. Určujú podmienky pre správcu úverov na začatie výkonu spravovania práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere. Správca úverov môže vykonávať spravovanie úverov len na základe povolenia na vykonávanie spravovania nesplácaných úverov. Žiadosť podáva žiadateľ spolu so zákonom stanovenými prílohami v § 7 odseku 2, ktoré súčasťou žiadosti. Žiadateľom je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti. Žiadateľom môže byť aj organizačná zložka právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je umiestnená na území Slovenskej republiky. Organizačná zložka právnickej osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky v rámci Európskej únie môže poskytovať činnosť spravovania úverov v Slovenskej republike na základe práva slobodného pohybu správcov úverov, ktorým bolo udelené povolenie v rámci Európskej únie podľa článku 13 smernice 14 a 15 návrhu zákona).

Na konanie o udelení povolenia sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004“), ak návrh zákona neustanovuje inak, pričom o udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe predloženej žiadosti žiadateľa, čiže osoby, ktorá chce pôsobiť ako správca úverov. Povoľovací proces pozostáva z dvoch základných fáz. V prvej fáze Národná banka Slovenska posúdi úplnosť žiadosti v lehote do 45 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti, pričom rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty je moment doručenia žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, Národná banka Slovenska si vyžiada ďalšie doplnenia potrebné na to, aby žiadosť bola kompletná.

Následne v druhej fáze Národná banka Slovenska rozhodne o udelení povolenia najneskôr do 90 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak žiadateľ preukáže splnenie zákonom stanovených podmienok, Národná banka Slovenska mu udelí povolenie, pričom v rozhodnutí o udelení povolenia môže uviesť aj podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať pred začatím spravovania úverov alebo ktoré musí dodržiavať pri spravovaní úverov. V rozhodnutí o udelení povolenia Národná banka Slovenska uvedie, či ide o povolenie s oprávnením prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, a to aj podľa toho, či žiadateľ v žiadosti o povolenie informoval, že bude prijímať a držať finančné prostriedky a zdokladoval založenie samostatného platobného účtu, na ktorý bude finančné prostriedky prijímať a držať. Ak žiadateľ nebude prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, je potrebné, aby v žiadosti o povolenie informoval, že takúto činnosť nebude vykonávať.

Spravovanie úverov je posudzované ako podnikanie podľa osobitných predpisov a súčasne sa vyžaduje zápis tejto činnosti do obchodného registra. Po udelení povolenia je správca úverov povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis podnikateľskej činnosť v rámci spravovania úverov do obchodného registra, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia. Ak správca úverov túto lehotu zmešká a nepodá návrh na zápis, môže byť zo strany Národnej banky Slovenska sankcionovaný.

Ak žiadateľ nepreukáže splnenie zákonom stanovených podmienok, Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie povolenia zamietne. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nesmú byť ekonomické potreby trhu.

K § 5

Paragraf 5 ustanovuje podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať na to, aby mu Národná banka Slovenska vydala rozhodnutie o udelení povolenia. Žiadateľ musí byť právnickou osobou, ktorá sídlo na území Slovenskej republiky a ktorá právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti, vylúčené sú teda všetky fyzické osoby a fyzické osoby podnikatelia, ako aj právnické osoby, ktoré majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, respektíve majú inú právnu formu.

S cieľom zamedziť zníženiu ochrany dlžníka a podporiť dôveru v podmienky udeľovania povolenia správcom úverov a jeho udržania, návrh zákona ustanovuje povinnosť, aby správcovia úverov, v tejto fáze ešte žiadatelia, osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa, osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť u žiadateľa a konečný užívateľ výhod, nemali v registri trestov záznamy, pokiaľ ide o relevantné trestné činy, ktoré okrem iného súvisia s trestnými činmi proti majetku, s hospodárskymi trestnými činmi a s trestnými činmi ktorých skutková podstata súvisí s predmetom podnikania a aby neboli predmetom insolvenčného konania, ani na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz s

výnimkou prípadu, keď boli rehabilitovaní v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Dodržiavanie požiadavky, aby osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa, osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť u žiadateľa a konečný užívateľ výhod boli transparentní, otvorení a spolupracovali v rámci svojich minulých obchodných vzťahov s orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi, by sa malo posudzovať na základe informácií, ktoré príslušný orgán k dispozícii alebo ktoré mu známe v čase udelenia povolenia. Ak nie k dispozícii alebo známe žiadne informácie alebo ak v tom čase neexistovala žiadna interakcia s orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi, potom sa požiadavka považuje za splnenú. Správca úverov je povinný tieto požiadavky preukázať v rámci osobitných čestných vyhlásení.

Žiadateľ a osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť musia byť vhodné. Osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa musia byť dôveryhodné podľa tohto návrhu zákona. Osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa musia mať individuálnu odbornú spôsobilosť. Návrh zákona ustanovuje aj požiadavku kolektívnej odbornej spôsobilosti pre osoby, ktoré riadia žiadateľa. Podmienku dôveryhodnosti musí spĺňať aj konečný užívateľ výhod, ktorý je definovaný v článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V rámci spravovania úverov musí správca úverov uplatňovať politiku dodržiavania pravidiel ochrany dlžníka, pričom práva dlžníka v rozsahu v akom ich priznávajú iné právne predpisy týmto návrhom zákona nie dotknuté. Správca úverov je povinný s dlžníkom zaobchádzať s odbornou starostlivosťou a zohľadniť jeho finančnú situáciu, ako aj umožniť mu obrátiť sa na inštitúcie vykonávajúce dlhové poradenstvo alebo sociálne služby. Odbornou starostlivosťou sa na účely tohto návrhu zákona rozumie určitá úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od správcu úverov pri konaní v rámci spravovania úveru vo vzťahu k dlžníkovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činnosti.

Žiadateľ taktiež musí zaviesť vnútorné postupy upravujúce zaznamenávanie a postup vybavovania sťažností, ako aj preukázať prehľadný a dôveryhodný pôvod majetku a zaviesť vnútorné postupy proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu na základe zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.) a spoľahlivé mechanizmy správy a riadenia, ako aj vnútornej kontroly. Tieto mechanizmy musia zohľadňovať riadenie rizík a účtovných postupov, ktoré zabezpečujú dodržiavanie práv dlžníka a súlad s právnymi predpismi upravujúcimi práva veriteľa podľa zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere, ako aj súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4.5.2016), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. L 295, 21.11.2018) (ďalej len „GDPR“) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žiadateľ musí tiež preukázať prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, pričom tieto úzke väzby nemôžu brániť výkonu dohľadu, ako aj, že právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu.

Všetky vyššie uvedené podmienky musia byť správcom úverov splnené nie len v momente podania žiadosti, ale aj počas celej doby výkonu spravovania úverov na základe povolenia. Dodržiavanie tejto povinnosti podlieha po udelení povolenia dohľadu Národnej banky Slovenska.

Správca úverov s prihliadnutím k povahe, rozsahu a zložitosti predmetu činnosti a rozsahu spravovania úverov pri preukázateľnom prijatí účinných stratégií a postupov rozhodne o vytvorení samostatného nezávislého útvaru zodpovedného za výkon vnútornej kontroly alebo určí vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly.

Ak žiadateľ v žiadosti uvedie, že chce prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníka pre nákupcu úverov, musí splniť ešte dodatočnú podmienku, a to preukázať existenciu samostatného platobného účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na ktorý bude prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, pričom bol zriadený výhradne na tento účel.

Všetky vyššie uvedené podmienky musia byť správcom úverov splnené nie len v momente podania žiadosti, ale aj počas celej doby výkonu spravovania úverov na základe povolenia. Dodržiavanie tejto povinnosti podlieha po udelení povolenia dohľadu Národnej banky Slovenska.

Paragraf 5 ďalej obsahuje definíciu pojmu skupiny s úzkymi väzbami, čo možno výlučne na účely tohto návrhu zákona rozumieť pod pojmom kontrola, čo obsahovať obchodný plán, vnútorné predpisy upravujúce systém správy a riadenia a systém vnútornej kontroly, a čo majú obsahovať vnútorné predpisy upravujúce postupy pri spravovaní úverov.

K § 6

Návrhom zákona sa ustanovuje, že osoby, ktoré riadia správcu úverov a ktoré vykonávajú kľúčové funkcie u správcu úverov musia spĺňať požiadavku odbornej spôsobilosti, dôveryhodnosti a bezúhonnosti.

Osobami, ktoré riadia žiadateľa je člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady a prokurista, ak ho žiadateľ ustanoveného. Osobami, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie u správcu úverov sú zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly alebo vedúci útvaru vnútornej kontroly. Ďalej takéto kľúčové funkcie vykonáva príslušná zodpovedná fyzická osoba, ktorá zabezpečuje plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou podľa zákona č. 297/2008 Z. z., ako aj vedúci organizačnej zložky. Fakultatívne môže medzi tieto osoby patriť aj fyzická osoba zodpovedná za riadenie rizík, ak je táto pozícia žiadateľom vytvorená, pričom žiadateľ pri rozhodovaní o jej vytvorení prihliada na povahu, rozsah a zložitosť predmetu činnosti a rozsah spravovania úverov.

Splnenie požiadavky individuálnej odbornej spôsobilosti sa preukazuje stručným odborným životopisom, úradne osvedčenou kópiou dokladu o dosiahnutom vzdelaní a úradne osvedčenou kópiou alebo originálom dokladu o odbornej praxi. V prípade obdobného zahraničného vzdelania sa vyžaduje úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní vrátane osvedčenia o tom, že ide o porovnateľné vzdelanie.

Fyzická osoba, ktorá zabezpečuje plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou (tzv. “AML officer”) musí v rámci preukázania individuálnej odbornej spôsobilosti spĺňať požiadavky vzťahujúce sa na zručnosti, znalosti, skúsenosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane znalosti platného právneho a regulačného rámca a vykonávania politík, kontrol a postupov v tejto oblasti a požiadavku praxe, ktorá je primeraná povahe, rozsahu a zložitosti predmetu činnosti správcu a rozsahu spravovania úverov.

Požiadavku dôveryhodnosti preukáže osoba predložením čestného vyhlásenia. Pri overovaní podmienky dôveryhodnosti podľa písmena a) sa najprv overí, či niektorej zo spoločností, v ktorých navrhovaná osoba pôsobila v jednej z vymenovaných funkcií, bolo odobraté povolenie. Pokiaľ by niektorej spoločnosti bolo odobraté povolenie, overí sa druhá podmienka, či v tejto spoločnosti navrhovaná osoba pôsobila v období jedného roka pred odobratím povolenia.

Príklad 1: V žiadosti podanej dňa 19. 4. 2023 je za člena predstavenstva navrhovaná osoba, ktorá predtým vykonávala funkciu konateľa platobnej inštitúcie. Tejto platobnej inštitúcii bolo odobraté povolenie dňa 21. 1. 2013. Dátum odobratia povolenia je skorší ako 10 rokov pred podaním žiadosti, preto odobratie povolenia nemá vplyv na dôveryhodnosť tejto osoby podľa písmena a).

Príklad 2: V žiadosti podanej dňa 19. 4. 2023 je za člena predstavenstva navrhovaná osoba, ktorá predtým vykonávala funkciu konateľa platobnej inštitúcie. Tejto platobnej inštitúcii bolo odobraté povolenie dňa 15. 7. 2020. Dátum odobratia povolenia je neskôr ako 10 rokov pred podaním žiadosti, preto treba skúmať, kedy bola navrhovaná osoba konateľom. Navrhovaná osoba bola konateľom v rokoch 2015 2018, teda nebola konateľom v období jedného roka pred odobratím povolenia, a je považovaná za dôveryhodnú v zmysle písmena a).

Na základe § 6 ods. 8 písm. j) je jednou z požiadaviek na preukázanie dôveryhodnosti osoby aj preukázanie toho, aby osoba pred podaním žiadosti o udelenie povolenia vystupovala v obchodných vzťahoch transparentne a spolupracovala s príslušnými orgánmi Slovenskej republiky vrátane Národnej banky Slovenska, pričom ide o transpozíciu požiadavky ustanovenej v článku 5 odsek 1 písmeno i) bod iii) Smernice. Dodržiavanie požiadavky by sa malo posudzovať na základe informácií, ktoré príslušný orgán k dispozícií alebo ktoré sú mu známe. Ak nie sú k dispozícii žiadne informácie, alebo ak nie sú známe žiadne informácie, alebo ak v tom čase neexistovala žiadna interakcia s orgánmi, potom sa požiadavka považuje za splnenú.

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Ak je navrhnutou osobou štátny občan Slovenskej republiky, žiadateľ nepredkladá výpis z registra trestov, ale uvedie údaje potrebné na vyžiadanie si výpisu z registra trestov Národnou bankou Slovenska. Ak je navrhnutou osobou cudzinec, žiadateľ predloží doklad o bezúhonnosti vydaný orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava nie starší ako tri mesiace vrátane úradného prekladu do slovenského jazyka. Požiadavku bezúhonnosti spĺňa osoba, ktorá nebola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v odseku 11. Bezúhonnosť právnickej osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky sa preukazuje dokladom o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom právnická osoba sídlo. Ak ide o právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska preverí splnenie podmienky

bezúhonnosti kontrolou údajov v registri trestov odsúdených právnických osôb, ktorý je dostupný na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k týmto osobám je žiadateľ povinný vykonať posúdenie individuálnej odbornej spôsobilosti. Vo vzťahu k osobám, ktoré riadia žiadateľa je povinný vykonať aj posúdenie kolektívnej odbornej spôsobilosti. Návrh zákona definuje individuálnu a kolektívnu odbornú spôsobilosť. Posúdením individuálnej odbornej spôsobilosti každej fyzickej osoby, ktorá riadi správcu úverov alebo ktorá vykonáva kľúčové funkcie u správcu úverov sa preukazuje splnenie zákonných požiadaviek kladených na fyzickú osobu v konkrétnej funkcii. Práve posúdenie individuálnej odbornej spôsobilosti žiadateľom, resp. správcom úverov povedie k tomu, že žiadateľ, resp. správca úverov nemôže navrhnúť do funkcie osobu, ktorá nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť. Keďže spravovanie úverov predstavuje prepojený sumár činností, je nevyhnutnosťou a zároveň povinnosťou žiadateľa preukázateľne vykonať posúdenie kolektívnej odbornej spôsobilosti osôb, ktoré riadia správcu úverov. Posúdením kolektívnej odbornej spôsobilosti v zmysle definície uvedenej v návrhu zákona je zabezpečiť vykonávanie činností spravovania úverov s odbornou spravodlivosťou tak, aby osoby tvoriace orgány žiadateľa, resp. správcu úverov mali primerané znalosti a skúsenosti na plnenie všetkých povinností podľa tohto návrhu zákona a právnych predpisov, ktoré zabezpečujú dodržiavanie práv dlžníka a práv veriteľa podľa zmluvy o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere a súlad s ďalšími osobitnými právnymi predpismi, ktorým je napr. zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Posudzovanie požiadaviek kladených na odbornú spôsobilosť osôb vo vybraných funkciách má zohľadniť povahu, zložitosť a rozsah činnosti správcu úverov, ako aj konkrétnu funkciu. Podľa článku 5 ods. 2 smernice NPL, európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a po zohľadnení všetkých dotknutých záujmov vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení týkajúce sa požiadaviek kladených na odbornú spôsobilosť uvedených osôb.

Ak fyzická osoba navrhnutá do funkcie spojenej s riadením správcu úverov alebo výkonom kľúčovej funkcie u správcu úverov nespĺňa požiadavku dôveryhodnosti spočívajúcu v tom, že nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, prokuristu, vedúceho organizačnej zložky a osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly finančnej inštitúcie alebo správcu úverov, ktorí sa dostali do úpadku, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, na ktorých bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorých bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti, môže Národná banka Slovenska túto osobu uznať za dôveryhodnú, ak z povahy veci vyplýva, že táto fyzická osoba nemohla ovplyvniť vyššie uvedené skutočnosti a tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na jej ďalšie pôsobenie vo funkcii osôb, ktoré riadia správcu úverov. Ak fyzická osoba v posledných desiatich rokoch bola a zároveň je účastníkom insolvenčného konania, Národná banka Slovenska ju uzná za dôveryhodnú, ak tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na jej ďalšie pôsobenie vo funkcii osôb, ktoré riadia správcu úverov alebo vykonávajú kľúčové funkcie.

Odsek 12 obsahuje výpočet podmienok, ktoré musí fyzická osoba alebo právnická osoba spĺňať na to, aby bolo možné ju považovať za vhodnú. Žiadateľ musí predložiť ako prílohu k žiadosti o udelenie povolenia aj čestné vyhlásenie o vhodnosti samotného žiadateľa, t. j. budúceho

správcu úverov ako právnickej osoby, ale aj o vhodnosti osôb s kvalifikovanou účasťou na žiadateľovi ako právnických osôb alebo fyzických osôb. Vyžaduje sa tu teda určité sebahodnotenie samotného žiadateľa a uvedených osôb.

Podľa odseku 13 Národná banka Slovenska vo vymedzených prípadoch môže prihliadnuť na dôveryhodnosť fyzických osôb štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá kvalifikovanú účasť na žiadateľovi a v takomto prípade na základe vhodnosti fyzických osôb uznať za vhodnú aj právnickú osobu. Rovnako sa toto pravidlo uplatňuje aj na bezúhonnosť, avšak iba na účely tohto návrhu zákona.

Na účely posudzovania dôveryhodnosti a vhodnosti osôb podľa tohto návrhu zákona je potrebné pojem finančná inštitúcia vnímať ako akýkoľvek dohliadaný subjekt finančného trhu podnikajúci na základe povolenia Národnej banky Slovenska alebo ako subjekt so sídlom alebo ústredím mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti ako subjekt, ktorému bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska vrátane jeho pobočky umiestnenej na území Slovenskej republiky.

K § 7 (Žiadosť o udelenie povolenia)

Ustanovenia § 7 sú transpozíciou čl. 6 ods. 3, čl. 7 ods. 1, 2 smernice NPL týkajúce sa žiadosti o udelenie povolenia. Náležitosťou žiadosti je identifikácia žiadateľa uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla, ak bolo pridelené. Ďalšími náležitosťami meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť a dátum narodenia fyzických osôb, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa. Osobami, ktoré riadia žiadateľa je člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady a prokurista, ak ho žiadateľ ustanoveného. Osobami, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie u správcu úverov sú zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly alebo vedúci útvaru vnútornej kontroly, osoba, ktorá zabezpečuje plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou podľa § 20 ods. 2 písm. h) zákona č. 297/2008 Z. z. a vedúci organizačnej zložky. Fakultatívne môže medzi tieto osoby patriť aj osoba zodpovedná za riadenie rizík, ak je táto funkcia žiadateľom vytvorená.

Osoba, ktorá koná za žiadateľa, uvedie informácie a preukáže totožnosť podľa § 34b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

Ďalej žiadateľ v žiadosti uvedie elektronickú adresu žiadateľa, zoznam osôb s kvalifikovanou účasťou u žiadateľa a výšku takejto kvalifikovanej účasti, číslo a značku žiadateľa v obchodnom registri, aby si Národná banka Slovenska zabezpečila výpis z obchodného registra na základe predložených údajov, a ďalšie náležitosti podľa § 16 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z.

Neoddeliteľnou súčasťou prílohy uvedené v odseku v 2. Dokumenty, ktoré povinnou prílohou žiadosti možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Prvú skupinu tvoria dokumenty týkajúce sa žiadateľa ako subjektu, ide o čestné vyhlásenie o vhodnosti, grafické znázornenie a opis vlastníckej štruktúry žiadateľa, doklad o pôvode majetku, ktorý je predpokladom začatia

výkonu činnosti správcu úverov a čestné vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti dokladov s úradne osvedčeným podpisom osoby, prípadne osôb oprávnených konať za žiadateľa.

Druhou skupinou dokumenty vzťahujúce sa na osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa. Vo vzťahu k týmto osobám je žiadateľ povinný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok predložením dokumentov ako je stručný odborný životopis, úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní a úradne osvedčená kópia alebo originál dokladu o odbornej praxi. V prípade obdobného zahraničného vzdelania sa vyžaduje úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní vrátane osvedčenia o tom, že ide o vzdelanie porovnateľné. Ak osoby v týchto funkciách, resp. navrhnuté do týchto funkcií, cudzincami, žiadateľ predloží doklad o ich bezúhonnosti vydaný orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom alebo vydaný príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava nie starším ako tri mesiace, vrátane úradného prekladu do slovenského jazyka. Ak táto osoba je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, žiadateľ uvedie údaje potrebné na vyžiadanie si výpisu z registra trestov. Tieto osoby ďalej predložia čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a čestné vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti predložených dokladov s úradne osvedčeným podpisom tejto osoby. Vo vzťahu k týmto osobám je žiadateľ povinný k žiadosti predložiť aj doklad o vykonaní posúdenia ich individuálnej odbornej spôsobilosti a pri osobách, ktoré riadia žiadateľa aj doklad o vykonaní posúdenia kolektívnej odbornej spôsobilosti.

Do ďalšej skupiny patria dokumenty týkajúce sa fyzických osôb a právnických osôb majúcich kvalifikovanú účasť u žiadateľa. Žiadateľ k žiadosti priloží výpis z registra trestov osôb, ktoré majú kvalifikovanú účasť u žiadateľa a nemajú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky. Ak tieto osoby majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, žiadateľ uvedie údaje potrebné na vyžiadanie si výpisu z registra trestov Národnou bankou Slovenska. Ďalšou prílohou k žiadosti je aj čestné vyhlásenie o vhodnosti osoby s kvalifikovanou účasťou u žiadateľa a čestné vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti predložených dokladov s úradne osvedčeným podpisom osoby s kvalifikovanou účasťou u žiadateľa, resp. osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby s kvalifikovanou účasťou u žiadateľa.

Prílohou žiadosti je aj obchodný plán žiadateľa na prvé tri účtovné roky a návrh organizačného, personálneho a technického zabezpečenia činností a vnútorné dokumenty žiadateľa, ktoré upravujú systém správy a riadenia a systém vnútornej kontroly, účtovné postupy, postupy pri spravovaní úverov a riadenie rizík v obsahovom rozsahu vymedzenom nasledovnými odsekmi tohto ustanovenia. Žiadateľ k žiadosti prikladá aj dokument upravujúci postup vybavovania sťažností a vnútorný predpis upravujúci formu, spôsob prijatia, spôsob vybavenia a evidenciu sťažností.

Ďalšiu skupinu tvoria dokumenty týkajúce skupiny s úzkymi väzbami, ktorými sú grafické znázornenie a opis štruktúry skupiny s úzkymi väzbami a čestné vyhlásenie žiadateľa, že právne predpisy upravujúce problematiku úzkych väzieb v štáte, na ktorého území má skupina

úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu, ak je akcionárom alebo spoločníkom cudzinec alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí.

Žiadateľ priloží k žiadosti aj čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti konečného užívateľa výhod, informáciu, o tom či bude alebo nebude prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov a v prípadne, že bude prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, tak predloží doklad preukazujúci zriadenie samostatného účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, a akúkoľvek zmluvu podľa ustanovenia upravujúceho poskytovateľa úverových služieb, ak žiadateľ bude využívať služby poskytovateľa úverových služieb.

Správca úverov je povinný pred podaním žiadosti kontaktovať Úrad na ochranu osobných údajov so žiadosťou o vykonanie predchádzajúcej konzultácie vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov pri spravovaní úverov správcom úverov na účely návrhu zákona podľa článku 36 ods. 5 nariadenia GDPR. Konzultácie musia byť uskutočnené ešte pred samotným spracúvaním osobných údajov správcom úverov a ich výsledkom je predchádzajúce povolenie, ktoré musí žiadateľ doložiť k žiadosti na preukázanie súladu s požiadavkami GDPR.

K § 8 (Zmena povolenia)

Žiadateľ prikladá k žiadosti informáciu, či bude alebo nebude prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov. Ak žiadateľ informuje, že bude prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, musí byť prílohou žiadosti aj doklad preukazujúci zriadenie samostatného platobného účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky. S prihliadnutím na túto informáciu Národná banka Slovenska v rozhodnutí o udelení povolenia uvedie, či sa udeľuje povolenie s oprávnením prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov pre nákupcu úverov.

Ak udelené povolenie neoprávňuje správcu úverov prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov pre nákupcu úverov, ale správca úverov sa rozhodol zmeniť obchodný model a začať prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, musí požiadať o zmenu povolenia. Rovnako to platí aj v opačnom prípade, teda ak správca úverov je udeleným povolením oprávnený prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, ale rozhodne sa vykonávať spravovanie úverov bez tejto činnosti.

O zmene povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti o zmenu povolenia, pričom na konanie sa vzťahuje primerane § 4 tohto návrhu zákona. Prílohou k žiadosti o zmenu povolenia, v závislosti od toho aká zmena povolenia sa žiadosťou žiada, musí byť doklad preukazujúci zriadenie alebo zrušenie samostatného platobného účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý sa majú pripisovať, resp. sa pripisovali všetky finančné prostriedky prijaté od dlžníkov. Keďže zmena povolenia ovplyvní aj vnútorné predpisy, žiadateľ o zmenu povolenia priloží k žiadosti aj aktualizované vnútorné predpisy, ktorých sa týka zmena povolenia.

K § 9 (Predchádzajúci súhlas)

Správca úverov je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu na voľbu alebo vymenovanie osoby, ak z akéhokoľvek dôvodu dôjde k zmene fyzickej osoby, ktorá riadi správcu úverov alebo vykonáva kľúčovú funkciu u správcu úverov a ktorá bola posúdená v rámci konania o udelenie povolenia. To znamená, že povinnosť požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu sa vzťahuje na voľbu alebo vymenovanie osoby do funkcie člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, prokuristu, zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, osoby, ktorá zabezpečuje plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ohlasovanie

neobvyklých obchodných operácií a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou podľa osobitného predpisu, vedúceho organizačnej zložky a osoby zodpovednej za riadenie rizík, ak je táto funkcia u správcu úverov vytvorená.

Predchádzajúci súhlas sa vyžaduje aj na nadobudnutie kvalifikovanej účasti u správcu úverov alebo na také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti, ktorým by podiel na základnom imaní správcu úverov alebo na hlasovacích právach u správcu úverov dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo čím by sa tento správca úverov stal dcérskou spoločnosťou osoby, ktorá nadobúda takýto podiel v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode.

Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na voľbu alebo vymenovanie osôb do vyššie uvedených funkcií podáva správca úverov. Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej väčšiny podáva osoba, resp. osoby ktoré sa rozhodli nadobudnúť kvalifikovanú účasť u správcu úverov alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť u správcu úverov.

Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu po preukázaní splnenia zákonných podmienok uvedených v odseku 2. O žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na voľbu alebo vymenovanie osôb do vyššie uvedených funkcií rozhodne do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti a o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zvýšenie kvalifikovanej účasti rozhodne do 90 dní od doručenia úplnej žiadosti.

Národná banka Slovenska v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu uvedie lehotu, na ktorú udeľuje predchádzajúci súhlas a ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak sa úkon nevykoná v lehote, ktorá je uvedená v rozhodnutí, platnosť predchádzajúceho súhlasu zaniká.

K § 10 (Zánik a odobratie povolenia)

Ustanovenia paragrafu 10 transpozíciou čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 22 ods. 1 smernice NPL, pričom definujú podmienky pre zánik, vrátenie a odobratie povolenia. Odsek 1 taxatívnym spôsobom vymenúva skutočnosti a vzhľadom na ne aj okamih, kedy povolenie zaniká. Povolenie zaniká dňom zrušenia spoločnosti správcu úverov, keďže povolenie je neprevoditeľné a ani neprechádza na právneho nástupcu, zánikom spoločnosti správcu úverov povolenie zaniká.

Ďalším dôvodom zániku povolenia je nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok správcu úverov alebo rozhodnutia o zastavení konkurzného konania alebo zrušení konkurzu na majetok správcu úverov pre nedostatok majetku podľa osobitného predpisu.

Ak chce správca úverov svoju činnosť ukončiť, je povinný o to požiadať Národnú banku Slovenska. Podanie žiadosti o vrátenie povolenia je oprávnením správcu úverov ako držiteľa povolenia. Vzhľadom na ochranu dlžníka v zmysle súboru povinností, ktoré voči nemu správca úverov má, ako aj ochranu nákupcu úverov, ktorý pokiaľ nie je zároveň aj správcom úverov, musí mať správcu úverov, je potrebné, aby o žiadosti o vrátenie povolenia rozhodla Národná banka Slovenska. Žiadosť musí byť písomná a musí obsahovať náležitosti ustanovené v odseku 3, ako aj všeobecné náležitosti podľa § 16 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z., pričom správca úverov musí deklarovať informácie o organizačných, právnych a finančných opatreniach, ktoré vykoná v súvislosti s vrátením povolenia. Právoplatnosťou rozhodnutia povolenie správcu úverov zaniká. Táto skutočnosť sa zapisuje aj do obchodného registra na základe informácie od Národnej banky Slovenska a zároveň sa zverejňuje vo Vestníku Národnej banky Slovenska,

kde je vedený zoznam správcov úverov. Keďže vrátenie povolenia na základe žiadosti je súčasťou riadeného procesu ukončenia výkonu regulovanej činnosti, nie je sankciou a nespájajú sa s ním žiadne negatívne následky pre správcu úverov alebo osoby v jeho riadiacich a kľúčových funkciách.

Národná banka Slovenska môže aj bez žiadosti o vrátenie povolenia, toto povolenie odobrať, a to v prípadoch taxatívne vymenovaných v odseku 2. V tomto prípade povolenie zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia, pričom takýto spôsob zániku sa chápe ako určitý druh sankčného mechanizmu pre správcu úverov, zároveň ale aj nezačatie výkonu činnosti správcu úverov v lehote 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti povolenia alebo nevykonávanie činnosti správcu úverov počas viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov je dôvodom na odobratie povolenia, a to aj v prípade, ak by správca úverov mal v pláne v činnosti po tejto dobe pokračovať, prípadne začať.

Národná banka Slovenska môže správcovi úverov odobrať povolenie, ak počas výkonu dohľadu zistí, že informácie, ktoré boli predložené zo strany správcu úverov pri žiadosti o povolenie neboli pravdivé, ako napríklad čestné vyhlásenia, ktorých pravdivosť nie je v povoľovacom konaní kontrolovaná. Kontrola môže byť vykonaná následne v rámci právomocí Národnej banky Slovenska v oblasti dohľadu. Správca úverov musí spĺňať podmienky pre udelenie povolenia počas celej doby výkonu jeho činnosti, akonáhle dôjde k závažným zmenám v skutočnostiach, na základe ktorých bolo povolenie udelené, je to jeden z ďalších dôvodov na odobratie povolenia. Rovnako aj, keď správca úverov prestane spĺňať podmienky na udelenie povolenia, porušuje tieto podmienky, a to závažne a opakovane alebo ak neposkytuje Národnej banke Slovenska požadované informácie podľa návrhu zákona, prípadne marí dohľad.

Ak nastanú vyššie uvedené skutočnosti, Národná banka Slovenska je oprávnená povolenie správcovi úverov odobrať. Je teda na úvahe Národnej banky Slovenska, aby posúdila dané skutočnosti s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ako aj na závažnosť a rozsah porušenia.

Ak Národná banka Slovenska povolenie odoberie alebo zanikne, a ide o správcu úverov, ktorý poskytuje spravovanie úverov v inom členskom štáte, je Národná banka Slovenska povinná o týchto skutočnostiach bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom správca úverov vykonáva spravovanie a príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom bol úver poskytnutý. Ide o prevenciu pred tým, aby správca úverov bez povolenia nemohol vykonávať svoju činnosť bez povolenia v inom členskom štáte.

Na základe zániku povolenia odobratím alebo vrátením Národnej banke Slovenska vyplývajú určité informačné povinnosti, a to zverejnenie týchto udalostí vo Vestníku Národnej banky Slovenska, v zozname podľa § 12 a zaslanie oznámenia o zániku povolenia, rozhodnutie o vrátení povolenia alebo o odobratí povolenia bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia s návrhom na zápis tejto skutočnosti príslušnému registrovému súdu, ktorý následne túto skutočnosť zapíše do obchodného registra.

K § 11 (Ďalšie povinnosti správcu úverov)

Ustanovenia súvisia s transpozíciou čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 smernice NPL.

Povinnosťou správcu úverov je vykonať posúdenie individuálnej a kolektívnej odbornej spôsobilosti osôb, ktoré riadia správcu úverov alebo vykonávajú kľúčové funkcie u správcu úverov, pričom doklad preukazujúci vykonanie tohto posúdenia je prílohou žiadosti o udelenie

povolenia alebo udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 1 písm. a) návrhu zákona. Posudzovanie tejto individuálnej a kolektívnej odbornej spôsobilosti však nie je jednorazové, ale povinnosťou správcu úverov je vykonávať posudzovanie priebežne preukázateľným spôsobom na účely dohľadu alebo vždy pred podaním žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 1 písm. a) návrhu zákona.

Správca úverov s povolením zahŕňajúcim aj prijímanie a držanie finančných prostriedkov od dlžníkov je povinný ich držať na samostatnom platobnom účte do okamihu, keď ich prevedie príslušnému nákupcovi úverov.

Správca úverov je povinnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 297/2008 Z. z., čo predstavuje transpozíciu článku 5 ods. 1 písm. h) smernice NPL.

Správcovi úverov sa tiež ukladá povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska bezplatne zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady týkajúce sa práv veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere vzťahujúcej sa na nesplácaný úver.

Ustanovenie odseku 5 je splnomocňovacím ustanovením pre vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska.

K § 12 (Zoznam správcov úverov)

Ustanovenie § 12 je transpozíciou čl. 9 ods. 1 až 3 a čl. 13 ods. 7, pričom definuje povinnosť Národnej banky Slovenska viesť a aktualizovať zoznam všetkých správcov úverov a zároveň zverejňovať informácie zo zoznamu správcov úverov na svojom webovom sídle. Na účely zverejňovania informácií sa v záujme jednotného postupu zverejňovania informácií zo zoznamov vedených Národnou bankou Slovenska použije ustanovenie § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z.

Tento paragraf tiež obsahuje splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým je opatrenie Národnej banky Slovenska, obsahom ktorého bude rozsah a štruktúra informácií vedených v zozname správcov úverov. Na úrovni Európskej únie, v snahe zjednotiť informácie vedené v zozname správcov úverov, bude EBA vydávať a aktualizovať nezáväzné usmernenia o tom, čo by malo byť obsahom zoznamu správcov úverov. Národná banka Slovenska bude podľa potreby tieto usmernenia v opatrení reflektovať.

K § 13 (Zmluva o spravovaní úverov)

Ak nákupca úverov zverí spravovanie a vymáhanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere správcovi úverov, nákupca úverov deleguje svoje práva a povinnosti, ako aj svoj priamy kontakt s dlžníkom na správcu úverov, pričom naďalej nesie konečnú zodpovednosť. Preto vzťah medzi nákupcom úverov a správcom úverov musí byť jasne stanovený v písomnej zmluve o spravovaní úveru, pričom dodržanie náležitostí tejto zmluvy podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Zmluva o spravovaní úverov musí obsahovať minimálne podrobný opis činností, ktoré vykonávať správca úverov v rámci spravovania, pričom správca úverov nesmie prekročiť rozsah činností stanovený týmto opisom.

Správca úverov takýmto spôsobom prostredníctvom nákupcu úverov jasne stanovené hranice, čo môže v mene nákupcu úverov vykonávať a čo je nad rámec jeho činností. Ďalej zmluva musí obsahovať dohodnutú výšku odmeny pre správcu úverov a metódu jej výpočtu, rozsah v akom môže správca úverov konať v mene nákupcu úverov vo vzťahu k dlžníkovi a obojstranné deklarovanie dodržiavania právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky, ako aj doložku dodržiavania odbornej starostlivosti a pravidiel spravodlivého zaobchádzania s dlžníkom s prihliadnutím na zohľadnenie ich finančnej situácie. Ide o transpozíciu čl. 11 ods. 1 a 2 smernice NPL.

Pokiaľ správca úverov nevykonáva spravovanie nesplácaných zmlúv o úvere samostatne, ale za výkon časti svojich činností poverí poskytovateľa úverových služieb, správca úverov a nákupca úverov povinní sa v zmluve o spravovaní úveru dohodnúť, že správca úverov to oznámi nákupcovi úverov pred takýmto externým zabezpečovaním činností spravovania úveru. Zmluvný vzťah medzi správcom úverov a nákupcom úverov a povinnosti správcu úverov voči nákupcovi úverov by sa externým zabezpečovaním činností spravovania úveru poskytovateľmi úverových služieb nemali meniť. Správcovia úverov by mali byť zodpovední za zabezpečenie toho, aby externé zabezpečovanie ich činností spravovania úveru poskytovateľmi úverových služieb neviedlo k neprimeranému operačnému riziku, a ani k nedodržiavaniu akýchkoľvek požiadaviek práva Únie alebo vnútroštátneho práva zo strany poskytovateľa úverových služieb, ani neobmedzovalo schopnosť orgánu dohľadu vykonávať jeho povinnosti a chrániť práva dlžníka. V tomto prípade ide o transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice NPL.

Odsek 4 preberá čl. 11 ods. 4 a 5 smernice NPL, pričom sa ustanovuje rozsah záznamov, ktoré je povinný správca úverov uchovávať a retenčnú dobu 10 rokov od dátumu ukončenia zmluvy o spravovaní úverov. Dôležitosť pokynov, ktoré je povinný správca úverov uchovávať si určuje on sám vzhľadom na to, aký pokyn a s akými dôsledkami bol udelený nákupcom úverov, pričom za dôležité pokyny je potrebné považovať akékoľvek pokyny nákupcu úverov, ktoré budú mať priamy alebo nepriamy dopad na dlžníka, ale aj na práva veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo na samotnú nesplácanú zmluvu o úvere. Vedenie týchto záznamov je dôležité jednak na možnú ochranu dlžníka, ako aj na možnosť preskúmania zo strany Národnej banky Slovenska v rámci výkonu dohľadu.

K § 14 (Správca úverov z iného členského štátu)

V rámci zabezpečenia cezhraničného fungovania správcov úverov, môže správca úverov z iného členského štátu vykonávať spravovanie úverov aj na území Slovenskej republiky, a to v rozsahu, v akom je oprávnený ho vykonávať vo svojom domovskom členskom štáte prostredníctvom pobočky alebo na základe práva na slobodné poskytovanie služieb. Musí však tento svoj zámer oznámiť orgánom dohľadu svojho domovského členského štátu, ktoré následne informujú Národnú banku Slovenka. Správca úverov z iného členského štátu musí pred výkonom spravovania úverov počkať buď na oznámenie Národnej banky Slovenska, ktorá potvrdí prijatie informácie od orgánu dohľadu iného členského štátu alebo dva mesiace po zaslaní oznámenia Národnej banke Slovenska, ak oznámenie nebolo doručené. Správca úverov z iného členského štátu nepotrebuje osobitné povolenie od Národnej banky Slovenska, nakoľko na to, aby dostal povolenie vo svojom domovskom členskom štáte musel splniť obdobné podmienky ako vyžaduje návrh zákona, keďže sa jedná o transpozičné ustanovenia vyplývajúce zo smernice NPL. Rozdiel môže byť napríklad v prípade povolenia prijímať a držať finančné prostriedky. Ide o transpozíciu čl. 13 ods. 1 smernice NPL.

S cieľom zabezpečiť účinný a efektívny dohľad nad cezhraničnými správcami úverov návrh zákona ustanovuje osobitný rámec pre spoluprácu medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu, prípadne príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom bol úver poskytnutý. Uvedené ustanovenie umožňuje výmenu informácií pri zachovaní ich dôvernosti, služobného tajomstva, ochrany práv jednotlivcov a podnikov, kontroly na mieste a kontroly na diaľku, poskytovanie pomoci, a oznamovanie výsledkov kontrol a inšpekcií a oznamovanie všetkých prijatých opatrení.

Národná banka Slovenska je podľa návrhu zákona oprávnená vykonávať dohľad aj nad správcom úverov z iného členského štátu, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky. O výsledkoch kontroly je povinná informovať orgány dohľadu domovského členského štátu, prípadne požiadať orgány dohľadu domovského členského štátu o prijatie opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov. To isté sa podľa odseku 7 poslednej vety uplatňuje aj v prípade, ak bol úver poskytnutý na území Slovenskej republiky, ale Národná banka Slovenska nie je v postavení orgánu dohľadu hostiteľského a ani domovského členského štátu. Ide napríklad o situáciu, kedy nesplácaný úver spravuje správca úverov z iného členského štátu na území svojho domovského členského štátu. Pokiaľ aj napriek tomuto oznámeniu správca úverov z iného členského štátu zotrváva v porušovaní ustanovení návrhu zákona, je Národná banka oprávnená uložiť správcovi úverov z iného členského štátu primerané opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu a na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov za splnenia aspoň jednej z podmienok ustanovených v odseku 9, a to bez ohľadu na nápravné opatrenia, vrátane sankcií uložených príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu správcu úverov. Naliehavým prípadom možno rozumieť situácie, kedy kolektívne záujmy dlžníkov závažne ohrozené a je vysoká pravdepodobnosť, že budú porušené ak bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a z toho dôvodu, v tomto prípade prináleží právomoc uložiť správcovi úverov z iného členského štátu primerané opatrenia Národnej banke Slovenska, pretože orgán dohľadu domovského členského štátu nedokáže konať tak rýchlo a efektívne ako orgán dohľadu hostiteľského členského štátu. Typickým prípadom ohrozenia kolektívnych záujmov dlžníkov môže byť používanie agresívnych alebo klamlivých obchodných praktík pri vymáhaní (kolektívnym záujmom je rozhodovanie spotrebiteľov na základe pravdivých a úplných informácií, bez obťažovania, nátlaku alebo neprimeraného vplyvu).

V závažných prípadoch môže Národná banka dočasne zakázať tomuto správcovi činnosť na území Slovenskej republiky. Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 6 10 a 12 a čl. 22 ods. 2 smernice NPL.

K § 15 (Cezhraničné fungovanie správcu úverov)

Ustanovenie paragrafu 15 rozoberá opačnú situáciu ako paragraf 14. V tomto prípade ide o požiadavky, ktoré musí splniť správca úverov, ktorého domovským členským štátom je Slovenská republika na to, aby mohol vykonávať spravovanie úverov v inom členskom štáte. V prvom rade si musí splniť notifikačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska, ktorej musí oznámiť všetky informácie obsiahnuté v odseku 1 písmeno a) k). Bez splnenia notifikačnej povinnosti alebo bez poskytnutia všetkých potrebných informácií nemôže správca úverov vykonávať spravovanie úverov v inom členskom štáte. Taktiež takéto spravovanie v inom členskom štáte je oprávnený vykonávať iba správca úverov, ktorý získal povolenie podľa paragrafu 3 návrhu zákona a nie subjekt podľa paragrafu 1 odsek 2 písmeno a) bod 3, ktorý môže vykonávať spravovanie úverov bez osobitného povolenia správcu úverov iba na území Slovenskej republiky. Pokiaľ chce tento subjekt vykonávať spravovanie aj cezhranične, je

potrebné, aby získal licenciu správcu úverov podľa paragrafu 3. Týmto sa preberá čl. 13 ods. 2 smernice NPL.

Po prijatí oznámenia, ktoré spĺňa požadované náležitosti, zašle Národná banka Slovenska informácie príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu, a to do 45 dní od doručenia oznámenia. Pokiaľ Národná banka Slovenska túto povinnosť nesplní, je správca úverov oprávnený obrátiť sa na príslušný súd na základe § 242 Správneho súdneho poriadku. Termín, kedy môže správca úverov začať vykonávať činnosť v inom členskom štáte sa riadi rovnakými pravidlami ako v paragrafe 14. V tomto prípade ide o transpozíciu čl. 13 ods. 3 6 smernice NPL.

Národná banka Slovenska je oprávnená v plnej miere vykonávať dohľad a ukladať nevyhnutné opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu a sankcie v prípade porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie spravovania úverov, okrem prípadu dohľadu na mieste, kedy je Národná banka Slovenska povinná požiadať príslušné orgány dohľadu hostiteľského členského štátu o súčinnosť a postupovať v súlade s právom hostiteľského členského štátu. Odsek 8 ukladá Národnej banke Slovenska informačnú povinnosť vo vzťahu k orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu, ak tento poskytne dôkazy ohľadom porušenia právnych predpisov správcom úverov vykonávajúcim spravovanie na území hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska oznámi informácie o konaní, o uložení sankcie alebo nápravného opatrenia alebo o ich neuložení s odôvodnením, prečo sa takto rozhodla, a to do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti od tohto orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 2 a 3, 5 a 11 a čl. 22 ods. 5 smernice NPL.

K § 16 (Využívanie poskytovateľa úverových služieb)

Správca úverov nemusí vykonávať spravovanie úverov sám, ale môže využívať služby poskytovateľa úverových služieb, nemôže však na neho preniesť výkon všetkých činností spravovania úverov, minimálne jednu činnosť musí vykonávať sám správca úverov. Aj napriek tomu, že v prípade využitia služieb poskytovateľa úverových služieb reálne vykonáva tieto činnosti poskytovateľ úverových služieb, zodpovedný podľa tohto návrhu zákona za tento výkon ostáva správca úverov a rovnako je aj zodpovedný voči nákupcovi úverov podľa zmluvy medzi správcom úverov a nákupcom úverov. Zmluvný vzťah medzi správcom úverov a nákupcom úverov a povinnosti správcu úverov voči nákupcovi úverov sa externým zabezpečovaním činností spravovania úveru poskytovateľmi úverových služieb nebudú meniť. Pri žiadosti o udelenie povolenia musí správca úverov spĺňať všetky podmienky na udelenie povolenia, aj keď neplánuje vykonávať všetky činnosti sám, rovnako po ukončení externého zabezpečovania činností spravovania úverov musí mať správca úverov potrebné odborné znalosti a zdroje na to, aby bol schopný zabezpečiť výkon týchto činností sám.

Správcovia úverov zodpovední za zabezpečenie toho, aby externé zabezpečovanie ich činností spravovania úveru poskytovateľmi úverových služieb neviedlo k neprimeranému operačnému riziku ani k nedodržiavaniu akýchkoľvek požiadaviek práva Európskej únie alebo Slovenskej republiky zo strany poskytovateľa úverových služieb, ani neobmedzovalo schopnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad a chrániť práva dlžníka. Tieto ustanovenia sú transpozíciou čl. 12 ods. 1 smernice NPL.

Správca úverov je povinný pred začatím využívania služieb poskytovateľa úverových služieb informovať o takomto zabezpečovaní činnosti nákupcu úverov, Národnú banku Slovenska, prípadne príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom vykonáva spravovanie úverov.

Orgány dohľadu je správca úverov povinný informovať aj v prípade ukončenia využívania týchto služieb. Ďalej správca úverov musí viesť a uchovávať záznamy o zmluve, ako aj dôležité pokyny dané poskytovateľovi úverových služieb 10 rokov od ukončenia zmluvy o externom zabezpečovaní služieb. Dôležitosť pokynov sa posudzuje s ohľadom na mieru zásahu voči dlžníkovi, nakoľko tento je chránený právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa. V tomto prípade ide o transpozíciu čl. 12 ods. 2 až 4 smernice NPL.

Odsek 6 preberá ustanovenie čl. 12 ods. 5 smernice NPL, podľa ktorého sa zakazuje poskytovateľovi úverových služieb prijímať a držať finančné prostriedky, a to aj keby sám správca úverov mal povolenie, ktoré by obsahovalo právo prijímať a držať finančné prostriedky. Ide teda o funkcionalitu, ktorou správca úverov nemôže poveriť poskytovateľa úverových služieb. Dôvodom je, že poskytovateľ úverových služieb nepodlieha podmienkam a povinnostiam na udelenie povolenia, a teda neposkytuje dostatočné záruky na to, aby mohol vykonávať takúto činnosť vo vzťahu k dlžníkovi.

K § 17 (Poskytovanie informácií pre nákupcu úverov )

Banky alebo pobočky zahraničnej banky musia na základe paragrafu 17 vo vzťahu k nákupcom úverov dodržiavať určité informačné a notifikačné povinnosti, nakoľko dôležitým predpokladom na prevzatie úlohy nákupcov úverov a správcov úverov je možnosť prístupu ku všetkým relevantným informáciám pri súčasnom dodržiavaní pravidiel Európskej Únie a vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa ochrany údajov.

V tejto súvislosti odsek 1 preberá čl. 15 ods. 1 smernice NPL a ustanovuje povinnosť, aby úverové inštitúcie poskytovali potenciálnym nákupcom úverov podrobné informácie, a tak im umožnili vykonať vlastné posúdenie hodnoty práv veriteľa podľa nesplácanej zmluvy o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere. Úverové inštitúcie povinné poskytovať tieto informácie počas procesu len raz, a to buď v počiatočnej fáze, alebo v nasledujúcich fázach, ale v každom prípade pred uzavretím zmluvy o prevode. Táto povinnosť poskytovať informácie je nevyhnutná a odôvodnená, aby potenciálni nákupcovia úverov mohli prijímať informované rozhodnutia pred uzavretím transakcie, a preto je legitímne, aby úverové inštitúcie poskytovali potenciálnym nákupcom úverov osobné údaje dlžníkov. Takéto informácie sa prísne obmedzujú na tie, ktoré nevyhnutné na to, aby potenciálni nákupcovia úverov mohli posúdiť hodnotu práv veriteľa podľa nesplácanej zmluvy o úvere alebo hodnotu samotnej nesplácanej zmluvy o úvere, ako aj pravdepodobnosť návratnosti hodnoty danej zmluvy.

Odsek 2 preberá čl. 16 ods. 1 smernice NPL. Informácie podľa tohto odseku je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná poskytnúť nákupcovi úverov vo formáte vzorov, ktoré budú uvedené vo vykonávacích technických predpisoch Európskej komisie.

Zmyslom vytvorenia týchto vzorov je posilnenie dátovej infraštruktúry úverových inštitúcií zavedením jednotných a štandardizovaných údajov o nesplácaných zmluvách o úvere. EBA vypracovala vzory údajov, ktoré poskytujú informácie o úverových expozíciách v bankovej knihe a umožňujú potenciálnym kupujúcim posúdiť hodnotu nesplácaných zmlúv o úvere a vykonať ich hĺbkové preskúmanie. Uplatňovaním takýchto vzorov údajov na nesplácané zmluvy o úvere sa obmedzí informačná asymetria medzi potenciálnymi kupujúcimi a predávajúcimi zmlúv o úvere, a tým sa prispeje k rozvoju fungovania sekundárneho trhu v Európskej únii.

Uvedená povinnosť sa vzťahuje len na prevody nesplácaných zmlúv o úvere a nezahŕňa komplexné transakcie, pri ktorých nesplácané zmluvy o úvere zahrnuté ako časť takejto

transakcie, vrátane predajov pobočiek, predajov oblastí obchodných činností alebo predajov portfólií klientov, ktoré nie obmedzené na nesplácané zmluvy o úvere, a prevodov ako súčasti prebiehajúcej reštrukturalizačnej operácie predávajúcej úverovej inštitúcie v rámci insolvenčného konania, riešenia krízových situácií alebo likvidácie.

V záujme dodržiavania zásady proporcionality sa tieto požiadavky na informácie vzťahujú na úverové inštitúcie primeraným spôsobom so zreteľom na povahu a veľkosť úverov. Rozsah povinnosti úverových inštitúcií dodržiavať vzory údajov zároveň zohľadňuje dátum uzavretia nesplácaných zmlúv o úvere.

K § 18 (Informačné povinnosti pri prevode práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo nesplácanej zmluvy o úvere)

Ustanovenie paragrafu 18 transponuje článok 15 smernice NPL. Od banky alebo pobočky zahraničnej banky sa pri prevádzaní nesplácanej zmluvy o úvere vyžaduje, aby dvakrát ročne, a to do 15 dní od uplynutia kalendárneho polroka informovala Národnú banku Slovenska a príslušné orgány dohľadu hostiteľského členského štátu minimálne o súhrnnom nesplatenom zostatku prevádzaných úverových portfólií, ako aj o počte a rozsahu zahrnutých úverov, prípadne práv a o tom, či prevod zahŕňa zmluvy o úvere uzavreté so spotrebiteľmi, prípadne typ aktív, ktoré zabezpečujú tieto zmluvy. V prípade každého úverového portfólia prevedeného v rámci jednej transakcie by poskytnuté informácie mali zahŕňať kód LEI nákupcu úverov alebo prípadne jeho zástupcu, alebo ak nie je k dispozícii, totožnosť a adresu nákupcu úverov a prípadne jeho zástupcu v Európskej únii. Rovnakú informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska ako je v odseku 2 aj úverová inštitúcia z iného členského štátu, ktorá prevádza nesplácanú zmluvu na nákupcu úverov na území Slovenskej republiky. Rovnako informácie v odseku 2, prípadne ďalšie informácie nad rámec vymenovaných, je Národná banka Slovenska povinná oznámiť príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu nákupcu úverov, ak je to potrebné.

Uvedené je transpozíciou čl. 15 ods. 2 a 4 smernice NPL.

Vyššie uvedený presun údajov a informácií musí byť v súlade s nariadením GDPR na zabezpečenie ochrany dlžníka a jeho práva na súkromie. Týmto ustanovením sa preberá čl. 15 ods. 5 smernice NPL.

K § 19 (Povinnosti nákupcu úverov)

Tento paragraf je transpozíciou čl. 17. Nákupca úverov (FOP, PO), ktorý bydlisko, sídlo alebo ústredie na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu a sám nie je správcom úverov, je povinný vymenovať subjekt podľa § 1 ods. 2 písm. a) prvého alebo tretieho bodu alebo správcu úverov, na vykonávanie spravovania úverov týkajúce sa práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere, a to v prípadoch, kedy ide o zmluvy o úvere uzavreté so spotrebiteľom, fyzickou osobou podnikateľom, správcom alebo spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastupujúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov a s mikropodnikom, malým a stredným podnikom.

To isté platí aj pre nákupcu úverov, ktorý nemá bydlisko, sídlo ani ústredie na území Slovenskej republiky ani iného členského štátu, avšak ten vymenúva správcu úverov alebo subjekt podľa § 1 ods. 2 písm. a) prvého bodu alebo tretieho bodu prostredníctvom svojho zástupcu ustanoveného na základe § 21.

Nákupca úverov ako subjekt, nad ktorým je vykonávaný dohľad nad dodržiavaním povinností Národnou bankou Slovenska, je povinný postupovať pri nákupe práv veriteľa v súvislosti s

nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere podľa návrhu tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Úroveň ochrany spotrebiteľov a ostatných dlžníkov tým nie je dotknutá.

Uložené povinnosti v odsekoch 4 a 6 sa výlučne vzťahujú na nesplácané zmluvy o úvere, prostredníctvom ktorých bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. alebo úver na bývanie podľa zákona č. 90/2016 Z. z. Oproti takejto právnej úprave nie je potrebné, aby nákupca úverov alebo správca úverov využíval údaje o finančných záväzkoch spotrebiteľa obsiahnutých v registroch podľa č. 129/2010 Z. z., resp. zákona č. 90/2016 Z. z. z dôvodu, že neposudzuje schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo úver na bývanie. Povinnosť nákupcu úverov a správcu úverov sa preto obmedzuje výlučne na povinnosť poskytovať a aktualizovať údaje o dlžníkoch po prevode práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere v rozsahu a spôsobom, v akom sa evidujú v príslušných registroch. Tým sa zabezpečí kontinuita evidencie záväzkov spotrebiteľov až do úplného splnenia alebo iného spôsobu zániku záväzku.

Ak nákupca úverov povinne určeného zástupcu, tento zástupca je zodpovedný za plnenie povinností uložených nákupcovi úverov a je povinný poskytovať súčinnosť pri výkone dohľadu Národnej banke Slovenska.

Správca úverov alebo zákonom určený subjekt, ktorých vymenoval nákupca úverov, je povinný plniť v mene nákupcu úverov povinnosti určené v tomto zákonnom ustanovení. Ak nákupca úverov nevymenoval správcu úverov alebo iný zákonom určený subjekt, je plne zodpovedný za plnenie určených povinností.

K § 20 (Využívanie služieb správcov úverov alebo iných subjektov)

Týmto paragrafom sa transponuje čl. 18 smernice NPL. Pokiaľ nákupca úverov nemá povolenie pre správcu úverov a ani nie je subjektom podľa § 1 ods. 2 písm. a) prvého alebo tretieho bodu je povinný na spravovanie nesplácanej zmluvy vymenovať správcu úverov alebo subjekt podľa § 1 ods. 2 písm. a) prvého alebo tretieho bodu, informuje o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska spolu s identifikačnými údajmi subjektu, ktorý bude vykonávať spravovanie nesplácaného úveru , a to najneskôr v deň, kedy spravovanie úverov začal. Dôvodom je, aby relevantné príslušné orgány mohli vykonávať ich právomoci v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o správanie správcu úverov alebo úverovej inštitúcie alebo neúverovej inštitúcie, ktorá je veriteľom podľa osobitného predpisu, voči dlžníkovi. Nákupcovia úverov povinní tiež včas informovať príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad nimi, ak spolupracujú s iným správcom úverov, úverovou inštitúciou alebo neúverovou inštitúciou, ktorá je veriteľom podľa osobitného predpisu, ako aj pri každej zmene tohto subjektu.

Národná banka Slovenska je následne povinná vyššie uvedené informácie zaslať príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu, príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom bol úver poskytnutý a príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu nového správcu úverov, ak týmto orgánom dohľadu nie je Národná banka Slovenska.

K § 21 (Zástupca nákupcu úverov z tretích krajín)

Ide o transpozíciu čl. 19 ods. 1 a 2 smernice NPL. Aby bolo vymáhanie povinností ustanovených v návrhu zákona jednoduchšie, odsek 1 zabezpečuje, aby v prípade, keď sa uzatvára prevod nesplácanej zmluvy o úvere, nákupca úverov z tretej krajiny písomne určil zástupcu, ktorý bydlisko v Európskej únii alebo ktorý svoje sídlo, alebo ak podľa jeho vnútroštátneho práva nemá sídlo, jeho ústredie v Európskej únii a určil poverenie, aby sa

príslušné orgány okrem nákupcu úverov alebo namiesto nákupcu úverov obracali aj naňho. Uvedený zástupca je zodpovedný za plnenie povinností uložených nákupcom úverov podľa tohto návrhu zákona bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uložené správcom úverov.

K § 22 (Ďalší prevod práv veriteľa)

Tento paragraf je transpozíciou čl. 20 ods. 1 a 3 smernice NPL. Na zabezpečenie efektívneho dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska je nevyhnutné, aby pri každom ďalšom prevode nesplácanej zmluvy o úvere, nákupca úverov alebo jeho zástupca oznamoval identifikačné údaje ustanovené v odseku 1 ohľadom nového nákupcu úverov alebo jeho zástupcu Národnej banke Slovenska, a to dvakrát ročne do 15 dní po uplynutí príslušného kalendárneho polroka. V tejto lehote nákupca úverov alebo jeho zástupca, ktorý prevádza nesplácané zmluvy o úvere, je povinný súhrnne informovať Národnú banku Slovenska aspoň o súhrnnom nesplatenom zostatku prevádzaných úverových portfólií, ako aj o počte a veľkosti zahrnutých úverov a o tom, či prevod zahŕňa zmluvy o úvere uzavreté so spotrebiteľmi a typ aktív, ktorými sú zabezpečené nesplácané zmluvy o úvere.

Národná banka Slovenska ďalej tieto informácie oznámi príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu, ako aj domovského členského štátu nového nákupcu úverov.

Odsek 4 je splnomocňovacím ustanovením, ktoré oprávňuje Národnú banku Slovenska opatrením ustanoviť podrobnosti o štruktúre, forme, metodike na vypracovanie a mieste predkladania údajov nákupcom úverov alebo jeho zástupcom.

K § 23 (Vzťah s dlžníkom)

Ustanoveniami paragrafu 12 sa preberajú čl. 6 ods. 2 písm. b) d) a čl. 10 ods. 1 4 smernice NPL. Tento paragraf obsahuje základné náležitosti na konanie s dlžníkmi, ktoré musia dodržiavať rovnako správcovia úverov a nákupcovia úverov, ako aj subjekty, ktorými sú úverové inštitúcie a veritelia podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorí nie úverovými inštitúciami, ak boli vymenovaní na spravovanie úverov.

Správcovia úverov, nákupcovia úverov a subjekty vymedzené v § 1 ods. 2 písm. a) prvého alebo tretieho bodu vo vzťahu k dlžníkovi povinní vždy konať v dobrej viere, zaobchádzať s nimi spravodlivo a s vynaložením odbornej starostlivosti. Nemali by dlžníkov obťažovať, ani im poskytovať zavádzajúce informácie. Pred prvým vymáhaním dlhu a vždy, keď o to požiadajú dlžníci, poskytnú dlžníkom informácie, okrem iného aj o uskutočnenom prevode, totožnosti a kontaktných údajoch nákupcu úverov, a správcu úverov alebo subjektu podľa § 1 ods. 2 písm. a) prvého alebo tretieho bodu, ak bol vymenovaný, ako aj informácie o sumách splatných dlžníkom a vyhlásenie, že sa naďalej uplatňujú všetky príslušné právne predpisy Európskej Únie a Slovenskej republiky, ktoré im zabezpečujú zodpovedajúcu mieru ochrany. Takéto oznámenie môže mať buď listinnú podobu alebo podobu zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dlžníkovi dostupné. Osobitná právna úprava týkajúca sa oznámení vo vzťahu k dlžníkovi vymedzená návrhom zákona nezasahuje do požiadaviek upravujúcich oznámenie pri postúpení pohľadávky ustanovených zákonom č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník.

Aj keď sa táto právna úprava čiastočne prekrýva s právnou úpravou nekalých obchodných praktík (smernica EP a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách a príslušné transpozičné opatrenia), je širšia najmä v dvoch aspektoch:

1.chráni všetkých dlžníkov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v postavení spotrebiteľa,

2.vzťahuje sa celý vzťah nákupcu úveru alebo správcu úveru k dlžníkovi bez ohľadu na to, či je konkrétne správanie možné klasifikovať ako obchodnú praktiku v zmysle čl. 2 písm. d) smernice 2005/29/ES.

Návrh zákona v posledných troch odsekoch ustanovuje ďalšie podmienky a povinnosti správcov úverov, ktorí majú povolenie na prijímanie a držanie finančných prostriedkov od dlžníka. V prípadoch, keď je správca úverov oprávnený prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov a má na to udelené aj povolenie, uplatňujú sa naňho dodatočné požiadavky s cieľom zmierniť riziká, ktoré by mohli vzniknúť v prípade platobnej neschopnosti, a to požiadavky na oddelenie účtov a finančných prostriedkov. Aj keď dlžník spláca na oddelený samostatný platobný účet správcu úverov, tieto finančné prostriedky sa považujú za zaplatené nákupcovi úverov, ďalšie vyrovnanie medzi správcom úverov a nákupcom úverov riešia podmienky ustanovené v zmluve medzi nimi podľa § 13. Tieto finančné prostriedky preto, v súlade so zabezpečením ochrany dlžníka, vylúčené z majetku správcu úverov a nevzťahuje sa na ne napríklad exekúcia v prípade vedenia exekučného konania voči správcovi úverov.

Pokiaľ správca úverov prijíma a drží finančné prostriedky, je povinný splniť informačnú povinnosť voči dlžníkovi, a to doručiť dlžníkovi potvrdenie o zaplatení platby alebo list o oddlžení po každej prijatej platbe, buď v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu. V rámci možnosti zaslať informáciu aj na inom trvanlivom médiu sa považuje povinnosť za splnenú, aj keď správca úverov dlžníkovi potvrdí prijatie finančných prostriedkov formou napr. e-mailu, SMS alebo notifikácie v aplikácii. Aby sa zamedzilo nadmernému administratívnemu a finančnému zaťaženiu správcu úverov obzvlášť ak si dlžník zvolí papierovú formu, návrh zákona ustanovuje, že takúto informáciu správca úverov zašle dlžníkovi raz za kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom boli prostriedky dlžníka prijaté správcom úverov na jeho platobný účet, tzn. za tie kalendárne mesiace, v ktorých dlžník nespláca správca úverov nemusí zasielať predmetnú informáciu (pozn.: smernica NPL vyslovene neustanovuje, že byť potvrdenie zaslané „po každej platbe“ ale ustanovuje „vždy po prijatí finančných prostriedkov“, pričom smernica NPL neurčuje, že to musí byť ihneď, bezodkladne a pod.).

Ak domovský členský štát správcu úverov zakazuje správcom úverov prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, správca úverov nemôže vykonávať takúto činnosť, a to ani vo svojom domovskom členskom štáte, ani v žiadnom hostiteľskom členskom štáte, aj keď hostiteľský členský štát povoľuje prijímanie a držbu finančných prostriedkov, a to práve z toho dôvodu, že správca úverov na tento účel nedostal povolenie od svojho domovského členského štátu. Naopak, ak domovský členský štát povoľuje správcom úverov prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov a zahrnie do svojho vnútroštátneho práva príslušné požiadavky, správca úverov by mal mať možnosť prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov vo svojom domovskom členskom štáte, ako aj v ktoromkoľvek hostiteľskom členskom štáte, ktorý tiež povoľuje prijímanie a držbu finančných prostriedkov od dlžníkov. Ak niektorý hostiteľský

členský štát nepovoľuje prijímanie a držanie finančných prostriedkov od dlžníkov, správca úverov nesmie prijímať a držať finančné prostriedky v danom hostiteľskom členskom štáte, aj keď na to má povolenie v domovskom členskom štáte.

K § 24 (Dohľad)

Tento paragraf je transpozíciou čl. 21 smernice NPL. Dohľad nad dodržiavaním povinností správcov úverov a nákupcov úverov vykonáva Národná banka Slovenska. V rozsahu povinností stanovených týmto zákonom je dohľad v obmedzenom rozsahu vykonávaný aj nad poskytovateľmi úverových služieb. Národná banka Slovenska vykonáva aj dohľad nad dodržiavaním povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto návrhu zákona, ten sa však riadi najmä pravidlami stanovenými v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Národná banka Slovenska vykonáva v postavení orgánu dohľadu domovského štátu aj dohľad nad činnosťou správcu úverov so sídlom v Slovenskej republike, ktorý vykonáva spravovanie úverov v inom členskom štáte Únie.

Postavenie nákupcu úverov alebo jeho zástupcu nepodlieha žiadnemu povoleniu alebo registrácii. Nákupcom úverov sa môže stať akákoľvek právnická osoba alebo fyzická osoba, ktoré konajú v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Zástupcom nákupcu úverov sa môže stať akákoľvek osoba so sídlom v Európskej únii. Preto je aj dohľad Národnej banky Slovenska nad týmito subjektmi obmedzený na dodržiavanie povinností nákupcov úverov výslovne uvedené v návrhu zákona.

Komplementárnou právomocou k dohľadu nad správcami úverov je právomoc vyšetrovať a sankcionovať činnosť, ktorá napĺňa materiálne znaky spravovania úverov, ale daný subjekt ju vykonáva bez potrebného povolenia Národnej banky Slovenska alebo iného príslušného orgánu dohľadu členského štátu Európskej únie. Primerane sa použijú pravidlá zákona č. 747/2004 Z. z. (najmä ustanovenia o dohľade na mieste a dohľade na diaľku pri vyšetrovaní, ustanovenia o konaní vo veciach dohľadu pri rozhodovaní o udelení správnej sankcie), ako keby bol dotknutý subjekt dohliadaným subjektom.

Smernica NPL vo svojich ustanoveniach spája dohľad nad ochranou osobných údajov a dohľad na finančnom trhu. Toto spojenie si vyžaduje užšiu spoluprácu Národnej banky Slovenska a Úradu na ochranu osobných údajov, najmä výmenu informácií pri výkone dohľadu. Odsek 5 predstavuje všeobecný právny základ pre takúto spoluprácu, špecifické parametre spolupráce stanoví dohoda o vzájomnej spolupráci. Dohoda o vzájomnej spolupráci medzi orgánmi dohľadu je bežne používaným inštrumentom pre výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi verejnej moci (viď. napr. § 3 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom), pričom jej cieľom je zaistiť hladké zdieľanie potrebných informácií pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany osobných údajov a služobného tajomstva.

K § 25 (Opatrenia na nápravu)

Ustanoveniami tohto paragrafu sa implementuje čl. 22 ods. 1 smernice. Návrh zákona systematicky odlišuje opatrenia na nápravu v § 25 od sankcií v užšom zmysle slova, najmä vo forme peňažnej pokuty v § 26 28. Opatrenia (§25) sa od sankcií v užšom zmysle slova 26 až § 28) líšia v nasledovných znakoch: 1. opatrenia nemajú trestajúcu povahu, ich účelom je vynútenie správania v súlade so zákonom, odstránenia protiprávneho stavu, resp. obnovenia stavu požadovaného zákonom; 2. opatrenie je možné uložiť pri porušení ktorejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z predvetia odseku 1; 3. pokiaľ Národná banka Slovenska ukladá iba

opatrenie na nápravu podľa § 25, neskúma podrobne kritériá pre ukladanie sankcií v § 29 ods. 3; 4. v konaní o uložení opatrenia sa neuplatnia zásady trestného práva. Naproti tomu sankcie podľa § 26 § 28: 1. majú trestajúcu povahu, ich účelom je potrestanie protiprávneho konania subjektu (represia), ako aj individuálna a generálna prevencia; 2. sankcie je možné uložiť iba za konkrétne porušenia zákona, ktorých skutkové podstaty uvedené v § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1, čím je posilnená zásada zákonnosti trestania; 3. pri ukladaní sa použijú kritériá podľa § 29 ods. 3; 4. v konaní sa uplatnia zásady trestného práva. V konaní o porušení, ktoré nie je vymenované v § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1, je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť iba opatrenie na nápravu. V takomto konaní sa neukladá sankcia s povahou trestu, a preto sa naň ani neuplatnia zásady trestného práva. To by malo prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu správnemu konaniu a skoršiemu rozhodnutiu vo veci. Aj pri ukladaní konkrétneho opatrenia na nápravu je Národná banka Slovenska povinná postupovať primerane s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj na dohliadaný subjekt.

Odsek 1 obsahuje demonštratívny zoznam opatrení na nápravu. Národná banka Slovenska môže v prvom rade prikázať odstránenie nedostatku. To znamená, že v rozhodnutí identifikuje, v čom daný nedostatok (porušenie zákonného pravidla) spočíva a dohliadanému subjektu stanoví lehotu na nápravu. Pokiaľ Národná banka Slovenska prikáže zjednanie nápravy, znamená to, že okrem identifikácie nedostatku a príkazu na jeho odstránenie vo výroku a odôvodnení rozhodnutia určí aj špecifický spôsob, akým má byť náprava dosiahnutá.

Národná banka Slovenska môže dohliadanému subjektu obmedziť alebo zakázať ktorúkoľvek z činností spravovania úverov, pokiaľ nedostatok spôsobuje, že túto činnosť nie je možné vykonávať bez ďalšieho ohrozenia chránených záujmov. Takýto zákaz je časovo ohraničený do odstránenia nedostatku. Zvyčajne bude takýto zákaz vydaný ako predbežné opatrenie.

Národná banka Slovenska môže prikázať správcovi úverov, aby odvolal osoby v riadiacich alebo kľúčových funkciách, pokiaľ nespĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti alebo dobrej povesti podľa § 6 návrhu zákona. To platí tak v prípade, ak daná osoba niektorú z požiadaviek prestane spĺňať (napríklad v dôsledku právoplatného odsúdenia) ako aj vtedy, ak sa ukáže, že daná osoba požiadavku nikdy nespĺňala.

Národná banka Slovenska môže prikázať správcovi úverov, aby upravil alebo aktualizoval svoje interné politiky, mechanizmy správy, riadenia a vnútornej kontroly tak, aby boli v súlade s požiadavkami a cieľmi návrhu zákona.

Národná banka Slovenska môže zakázať správcovi úverov vykonávať spravovanie úverov v inom členskom štáte. Osoba s povolením správcu úverov je oprávnená vykonávať spravovanie úverov v inom členskom štáte len na základe notifikácie Národnej banke Slovenska, pričom o takomto rozšírení činnosti sa nevedie pred Národnou bankou Slovenska žiadne konanie. Pokiaľ by sa ukázalo, že správca úverov nie je schopný zabezpečiť výkon tejto činnosti v inom členskom štáte v súlade s požiadavkami slovenského práva alebo práva hostiteľského členského štátu, Národná banka Slovenska rozhodnutím spravovanie úverov v inom členskom štáte zakáže.

Aj keď návrh zákona v § 16 správcovi úverov umožňuje, aby niektoré činnosti vykonával prostredníctvom tretích osôb (poskytovateľov úverových služieb), súčasne stanoví zásadu, že zodpovedný za dodržiavanie všetkých povinností podľa tohto návrhu zákona je správca úverov. Takýto vzťah musí súčasne spĺňať všetky podmienky podľa § 16 ods. 2; pokiaľ by ich nespĺňal, môže Národná banka Slovenska prikázať správcovi úverov, aby obmedzil výkon niektorých

činností spravovania úverov, ktoré vykonáva prostredníctvom inej osoby, alebo aby tieto činnosti prostredníctvom inej osoby nevykonával.

Opatrenie na nápravu sa ukladá správnym rozhodnutím vydaním v konaní podľa zákona o dohľade nad finančným trhom.

Ak je splnená niektorá z podmienok, môže byť opatrenie vydané ako predbežné opatrenie podľa § 26 návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom. V zmysle cieľov dohľadu nad finančným trhom je možné vydanie predbežného opatrenia iba za účelom ochrany pred bezprostredným ohrozením kolektívnych práv dlžníkov (zvyčajne zraniteľnejších skupín dlžníkov, akými sú spotrebitelia, podnikatelia fyzické osoby alebo mikropodniky), riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability finančného systému. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce ohrozenie v jednom členskom štáte, pričom týmto štátom môže byť aj hostiteľský členský štát správcu úverov so sídlom v Slovenskej republike. Splnenie hmotnoprávnej podmienky musí Národná banka Slovenska v rozhodnutí odôvodniť.

Osoba, ktorej Národná banka Slovenska uložila opatrenie na nápravu, informuje Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o odstránení nedostatku a o spôsobe nápravy. V závislosti od harmonogramu lehôt na splnenie opatrení môže Národná banka Slovenska v rozhodnutí určiť aj iné lehoty.

V nasledujúcich ustanoveniach vymenované skutkové podstaty správnych deliktov na úseku nákupu a spravovania úverov a sankcie, ktoré za ne môže Národná banka Slovenska udeliť. Sankcie v širšom zmysle zahŕňajú peňažné pokuty, opatrenia na nápravu podľa § 25, ako aj iné sankcie podľa tohto návrhu zákona alebo osobitných právnych predpisov.

K § 26 (Sankcie)

Týmto paragrafom dochádza k transpozícii čl. 23 ods. 1 písm. a) d), i) m) smernice NPL. Sankciami pokuty, opatrenia na nápravu alebo iné sankcie, pričom v tomto štádiu sú opatrenia na nápravu považované za sankcie v širšom zmysle a ich režim je odlišný od režimu opatrení na nápravu v zmysle § 25. V odseku 1 vymenované skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa môže dopustiť správca úverov. V snahe jasne formulovať, ktoré nedostatky, respektíve porušenia považuje zákonodarca za tak závažné, že majú byť trestané vysokou peňažnou pokutou alebo odobratím povolenia, sme zvolili formu taxatívneho zoznamu skutkových podstát.

Písmeno a) - porušenie povinnosti správcu úverov vo vzťahu k nákupcovi úverov. Subjektom je správca úverov. Objektom povinnosti správcu úverov podľa § 13, čo jednak povinnosti osobitne definované v zmluve o spravovaní úverov podľa odseku 2 a ďalej povinnosť informovať o externom zabezpečovaní (outsourcingu) činností spravovania úverov podľa odseku 3 paragrafu 13.

Písmeno b) - Zodpovedným za toto porušenie je správca úverov, ktorý uzavrie s poskytovateľom úverových služieb zmluvu o externom zabezpečovaní spravovania úverov v rozpore s požiadavkami § 16, najmä ak poruší základné zásady tohto vzťahu vymenované pod jednotlivými písmenami § 16 ods. 2.

Písmená c) e) - porušenie spočíva v takých nedostatkoch mechanizmov správy, riadenia a vnútornej kontroly správcu úverov, ktoré spôsobujú, že nie dostatočne napĺňané ciele

predpokladané návrhom zákona: dodržiavanie práv dlžníka, ochrana osobných údajov, riadne a férové zaobchádzanie s dlžníkmi a zaznamenávanie a vybavovanie sťažností.

Písmeno f) - skutková podstata transponuje čl. 23 odsek1 písm. i) smernice NPL a stanovuje sankciu za porušenie povinnosti ustanoviť a ponechať vo funkcii člena riadiaceho orgánu alebo kľúčovej funkcii iba osobu spĺňajúcu požiadavky na odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť.

Písmeno g) - skutková podstata osobitne postihuje porušenie povinností pri vybavovaní sťažností. Tieto povinnosti možno rozdeliť do troch základných skupín:

1.zavedenie riadeného procesu vybavovania sťažností a jeho ukotvenie v interných predpisoch správcu úverov, jeho kontrola, analýza a optimalizácia,

2.pravidlá správania k sťažovateľom,

3.vytváranie a uchovávanie záznamov o procese vybavovania sťažností.

Písm. h) - skutková podstata postihuje prípady, kedy správca úverov porušuje požiadavky na vzťah s dlžníkom podľa § 23. Pri týchto deliktoch bude pravidelne dochádzať k jednočinnému súbehu s deliktmi v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (porušenie pravidiel vzťahu k spotrebiteľom, najmä nekalých obchodných praktík). Keďže riešením tohto súbehu bude uprednostnenie normy upravujúcej závažnejšiu formu deliktu, s poukazom na výšku maximálnej sadzby peňažnej pokuty sa použije úprava na úseku ochrany finančných spotrebiteľov 35f zákona č. 747/2004 Z. z.). Paragraf 26 ods. 1 písm. h) je tak možné považovať za doplnkovú sankčnú normu, ktorej objektom tie vzťahy s dlžníkmi pri vymáhaní pohľadávok podľa tohto návrhu zákona, pri ktorých dlžníkom nie je spotrebiteľ.

Písmeno i) - skutková podstata postihuje prípad, kedy správca úverov

1.ktorý je v zmysle § 4 ods. 3 oprávnený prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov pre nákupcu úverov a

2.pôsobí cezhranične v hostiteľskom členskom štáte, pričom

3.hostiteľský členský štát prijímanie peňažných prostriedkom zakázal v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. b) smernice NPL,

4.napriek tomu prijíma finančné prostriedky od dlžníkov hostiteľskom členskom štáte.

Písmeno j) - skutková podstata osobitne postihuje neplnenie zákonom predpokladaných opatrení na ochranu nákupcov úverov 11 ods. 3 požiadavka na vedenie oddeleného účtu s finančnými prostriedkami, ktoré do ich prevedenia na účet nákupcu úverov pre neho správca úverov spravuje) a ochranu dlžníkov (keďže platba dlhu správcovi úverov za následok zánik dlhu veriteľa nákupcu úverov, potvrdenie o zaplatení podľa § 23 ods. 7 chráni dlžníka pred viacnásobným uplatnením toho istého dlhu).

Písmeno k) - skutková podstata postihuje správcu úverov v prípade porušenia povinnosti, ktorá bola uložená v rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu.

Odsek 2 obsahuje základnú sadzbu peňažnej pokuty vo výške 200 000 eur.

Odsek 3 obsahuje zvýšenú sadzbu peňažnej pokuty vo výške 650 000 eur pre prípady, ak osoba spácha delikt podľa odseku 1 kvalifikovaným spôsobom. V ustanovení sa rozlišujú dva kvalifikované spôsoby – obzvlášť závažné porušenie a opakované porušenie.

Miera závažnosti porušenia sa hodnotí s ohľadom na kritériá v § 29 ods. 3.

Opakované porušenie je také porušenie, ku ktorému došlo po tom, ako bol dohliadaný subjekt upozornený orgánom dohľadu na existenciu prvého porušenia a prijatie opatrenia na nápravu. Právoplatné rozhodnutie o prvom porušení pritom nie je nutné.

K § 27

Ide o transpozíciu čl. 23 ods. 5 smernice NPL. Odsek 1 je právnym základom pre deliktnú zodpovednosť osôb v riadiacich a kľúčových funkciách správcu úverov, za porušenia správcu úverov podľa § 26 ods. 1 návrhu zákona. Podmienkou vzniku zodpovednosti je, že návrh zákona a/alebo interný predpis podľa § 5 ods. 1 písm. f) a g) návrhu zákona ukladajú tejto osobe povinnosti pri riadení alebo kontrole činnosti správcu úverov. Zodpovednosť týchto osôb je objektívna, zavinenie sa nevyžaduje. Zavinenie a ďalšie okolnosti však môžu vstupovať do úvah o miere závažnosti porušenia 29 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z.), resp. pri ukladaní sankcie (§ 28 ods. 3 tohto návrhu zákona).

Odsek 2 upravuje sadzbu peňažnej pokuty a základ pre jej výpočet.

Uloženie pokuty vo výške viac ako 50% sadzby spôsobuje nedôveryhodnosť tejto osoby v zmysle § 6 ods. 8 písm. d) návrhu zákona.

K § 28

Odsek 1 upravuje skutkové podstaty správnych deliktov nákupcu úverov, ako aj sadzbu peňažnej pokuty vo výške 200 000 eur. Kvalifikovaná skutková podstata a nadväzujúca zvýšená sadzba pokuty je upravená v odseku 2. Ide o transpozíciu čl. 23 ods. 1 písm. e) g) a k) smernice NPL.

Odsek 3 upravuje skutkovú podstatu deliktu, ktorým je nesplnenie informačných povinností banky podľa § 20 a § 22 návrhu zákona. Prvou je poskytovanie informácií potenciálnym nákupcom úverov v rozsahu určenom vykonávacím nariadením Európskej komisie. Druhou je povinnosť poskytnúť orgánom dohľadu výkaz v polročnej periodicite (ak orgán dohľadu nestanovil štvrťročnú). Toto ustanovenie definuje iba skutkovú podstatu deliktu, pričom sankciu a pravidlá jej ukladania stanoví sektorový predpis, ktorým je zákon o bankách. Ide o transpozíciu čl. 23 ods. 1 písm. h) smernice NPL.

Kým § 24 ods. 4 návrhu zákona stanoví rámec a právomoc Národnej banky Slovenska pri dohľade nad neoprávneným vykonávaním spravovania úverov, v § 28 ods. 4 je definovaná skutková podstata a sadzba peňažnej pokuty súvisiaceho správneho deliktu.

Odsek 5 skutková podstata postihuje poskytovateľa úverových služieb, ktorý externe zabezpečuje činnosti spravovania úveru v prípade vážneho porušenia ustanovení tohto zákona. Poskytovateľ úverových služieb je pri vykonávaní činnosti pre správcu úverov povinný dodržiavať všetky povinnosti, ktoré tento zákon alebo iné predpisy pri správe úverov kladú na veriteľa (nákupcu úverov) resp. pre neho konajúceho správcu úverov. Výslovné písomné uznanie tejto zákonnej povinnosti je povinnou náležitosťou zmluvy o externom zabezpečovaní činností spravovania úverov podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona. Okrem týchto povinností je originálne formulovanou povinnosťou poskytovateľa úverových služieb, neodvodenou od povinností veriteľa resp. správcu úverov, jeho povinnosť neprijímať ani nedržať finančné prostriedky od dlžníka podľa § 16 ods. 6 zákona.

Tento zodpovednostný vzťah existuje nezávisle od deliktuálnej zodpovednosti správcu úverov, ktorý poskytovateľa úverových služieb poveril činnosťou pri spravovaní úverov (ktorej základ vyplýva z § 16 ods. 1 druhej vety zákona). V závislosti od okolností porušenia tak Národná banka Slovenska môže uložiť peňažnú pokutu správcovi úverov, poskytovateľovi úverových služieb, alebo obom týmto subjektom.

Pre vznik zodpovednosti poskytovateľa úverových služieb podľa § 28 ods. 5 je tak potrebné

1. porušenie konkrétnej povinnosť poskytovateľa úverových služieb, buď odvodenej od povinností veriteľa resp. správcu úverov alebo vyplývajúcej z § 16 ods. 6 zákona,

2. prekročenie prahu závažnosti porušenia, ktoré sa posudzuje vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu.

K § 29

V paragrafe 28 je transponovaný čl. 23 ods. 4 smernice NPL, pričom upravené spoločné pravidlá o deliktuálnej zodpovednosti a ukladaní sankcií.

Odsek 1 ustanovuje subjektívnu premlčaciu dobu 3 rokov od zistenia nedostatku a objektívnu premlčaciu dobu 10 rokov od vzniku nedostatku. Tieto doby (3/10 rokov) stanovené v súlade s právnou úpravou ostatných sektorových predpisov finančného trhu.

Odsek 2 zdôrazňuje zásadu, že zodpovednosť nezaniká so zánikom povolenia. Pokiaľ teda dohliadaný subjekt porušil nejakú povinnosť podľa tohto návrhu zákona, nemôže sa vyhnúť stíhaniu a sankciám tým, že požiada o odobratie povolenia. Odobratie povolenia totiž vedie len k zániku povolenia prevádzkovať regulovanú činnosť na finančnom trhu, ale nie k zániku zodpovednostného vzťahu. Zodpovednosť súčasne prechádza aj na všetkých právnych nástupcov tejto osoby.

V odsek 3 sa stanovuje kritériá, ktoré Národná banka Slovenska zohľadní pri ukladaní sankcie. Tieto kritériá vychádzajú z čl. 23 ods. 4 smernice NPL a predstavujú materiálny korektív vo vzťahu k ukladaniu sankcií podľa návrhu zákona. Na základe zásady proporcionality, v prípade nedostatku na strane správcu úverov, ktorý sa vyskytne po