Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 71092
Dôvodové správy: 2416
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
08.07.2020
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.07.2020 do 30.09.2020


Platnosť od: 29.11.2001
Účinnosť od: 01.07.2020
Účinnosť do: 30.09.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST57 JUD37859 DS67 EU PP7 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.07.2020 do 30.09.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 483/2001 s účinnosťou od 01.07.2020 na základe 305/2019

Legislatívny proces k zákonu 305/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 305/2019, dátum vydania: 14.10.2019

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,návrh zákona“), ktorým sa implementuje smernica Rady 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu, tzv. DAC 6.

Cieľom predkladaného materiálu je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností. Predložený návrh zákona má odradiť sprostredkovateľov aj daňovníkov od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania a prostredníctvom neho sa účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. Zákonom sa bude riadiť informovaná a odborne zdatná verejnosť, ktorá navrhuje vysoko sofistikované opatrenia cezhraničného daňového plánovania.

Predmetný návrh zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza sa ním automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov EÚ. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zaviedla povinnosť tzv. povinných osôb (sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka, t. j. používateľa) podať informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a návrhu zákona. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na sprostredkovateľa t. j. osobu, ktorá cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, resp. ktorá takéto opatrenie pripravuje, sprístupňuje daňovníkovi alebo ktorá riadi jeho aplikáciu u daňovníka. Sprostredkovateľom môže byť aj osoba, ktorá pri týchto aktivitách poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo iným osobám. Za určitých okolností sa oznamovacia povinnosť týka aj samotného daňovníka.

Návrh zákona pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na štátny rozpočet, pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2020 a to vzhľadom na to, že podľa smernice DAC 6 sa jej ustanovenia majú uplatňovať od 1. júla 2020.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu

Termín začiatku a ukončenia PPK

15. januára 2019 – 28. januára 2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Marec 2019

2.Definovanie problému

Transpozícia smernice a zavedenie automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a EK.

3.Ciele a výsledný stav

Zabezpečenie automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a EK.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa SR, sprostredkovatelia, daňovníci

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Ide o transpozíciu práva EÚ, pričom národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

3

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Elena Pekárová, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR

elena.pekarova@mfsr.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci predbežného pripomienkového konania Stála pracovná komisia legislatívnej rady Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. Pripomienky a návrhy zmien sú nasledovné:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia navrhuje predkladateľovi použiť doložku vybraných vplyvov účinnú od 01. apríla 2016, kedy bol zavedený nový vplyv, a to vplyv na služby verejnej správy pre občana a zároveň Komisia navrhuje vyznačiť žiadny vplyv ako na služby verejnej správy na občana, tak aj na procesy služieb vo verejnej správe.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o uvedenie potenciálneho nákladu v podobe možnosti uloženia sankcie až do výšky 30 000 eur, a to aj opakovane, v prípade nesplnenia povinnosti do časti 3.3.1 Priame finančné náklady a súčasne o zahrnutie tohto nákladov do časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.

4

Ďalej Komisia žiada predkladateľa o uvedenie kvantifikácie administratívnych nákladov spočívajúcich vo vypĺňaní elektronického formulára a jeho zasielaní príslušnému orgánu, a to aspoň príkladom na 1 podnikateľa. Pri vyčíslení týchto nákladov Komisia odporúča predkladateľovi využiť kalkulačku nákladov regulácie, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva hospodárstva SR.

V súvislosti s vyššie uvedeným Komisia žiada o zmenu výšky nákladov v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie z „0“ na konkrétnu sumu, keďže predpokladané náklady v zmysle popisu nie sú nulové („0“).

Zároveň Komisia žiada o identifikáciu pozitívnych vplyvov v nadväznosti na vyznačenie pozitívno-negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie daného materiálu v Doložke vybraných vplyvov, keďže v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie nie tieto pozitívne vplyvy ani po kvantifikačnej, ani kvalitatívnej stránke vyjadrené.

Komisia žiada predkladateľa o uvedenie výsledku konzultácií, ktoré sa uskutočnili s vybranými podnikateľskými subjektami a s verejnosťou, do časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií.

Vyhodnotenie pripomienok predkladateľom:

K doložke vybraných vplyvov:

▪Predkladateľ upravil doložku vybraných vplyvov v zmysle vznesenej pripomienky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie:

▪Predkladateľ uviedol potenciálny náklad v podobe možnosti uloženia pokuty do výšky 30 000,- eur v časti 3.3.1. aj 3.3.4.

▪Predkladateľ zastáva názor, že uvedenie kvantifikácie administratívnych nákladov spočívajúcich vo vypĺňaní elektronického formulára a jeho zasielaní príslušnému orgánu nie je možné a z toho dôvodu nie je možné predmetné skutočnosti uviesť v časti 3.3.4.

▪Predkladateľ vyjadril pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4.

▪Predkladateľ uviedol výsledok konzultácií v rámci časti 3.2. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 500 000

184 435

323 527

323 527

v tom: kapitola MF SR/072 Výber daní a cla

0

45 343

45 343

45 343

Kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

2 500 000

139 092

278 184

278 184

z toho:

- vplyv na ŠR

2 500 000

184 435

323 527

323 527

Rozpočtové prostriedky

2 500 000

184 435

323 527

323 527

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

2

2

2

- vplyv na ŠR

0

2

2

2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

33 600

33 600

33 600

- vplyv na ŠR

0

33 600

33 600

33 600

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

2 500 000

184 435

323 527

323 527

v tom: kapitola MF SR/072 Výber daní a cla

0

45 343

45 343

45 343

Kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

2 500 000

139 092

278 184

278 184

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Kvantifikované vplyvy budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zavádza povinnosť pre sprostredkovateľov, ako aj pre daňovníkov podávať príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, ktoré vykazujú charakteristické znaky uvedené v prílohe návrhu zákona. Účelom zavedenia tejto povinnosti je odrádzať sprostredkovateľov aj daňovníkov od praktík agresívneho daňového plánovania, ktorých využívaním štát mohol prichádzať o nemalé finančné prostriedky a v dôsledku zavedenia tejto povinnosti by sa malo vytvoriť prostredie spravodlivého zdaňovania.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

7

POZITÍVNE VPLYVY

V súlade s princípom spravodlivého zdaňovania by do rozpočtu verejnej správy mohli plynúť také finančné prostriedky, ktoré predtým z dôvodu využívania potenciálne agresívneho daňového plánovania boli pred finančnou správou ukryté. V závislosti od využívania a analýzy automaticky prijatých informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu sa predpokladá pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, keďže k prvej výmene informácií dôjde v roku 2020.

Daňový úrad uloží podľa §8g návrhu zákona povinnej osobe za nesplnenie povinnosti podať informácie, vyhlásenie alebo spoločné vyhlásenie podľa § 8c v rozsahu podľa § 8f v lehote podľa § 8e pokutu do 30 000 eur, a to aj opakovane. Príjem z uložených a vybratých pokút bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý taktiež nie je možné v súčasnosti kvantifikovať.

NEGATÍVNE VPLYVY

Bežné výdavky

V súvislosti s transponovaním príslušnej smernice sa predpokladá nárast objemu vymieňaných informácií (najmä zo zahraničia) a tiež požiadavka na efektívne využívanie týchto informácií, hodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií a jej oznamovanie Európskej komisii. Bude potrebné zabezpečiť vyhodnocovanie vymieňaných informácií, analyzovanie rizík a daňové preverovanie vymieňaných informácií. Všetky tieto činnosti si vyžadujú kvalifikovaných pracovníkov po odbornej aj jazykovej stránke, ktorí budú schopní v praxi zabezpečiť efektívne využitie získaných informácií a na druhej strane aj odborné spracovanie informácií, ktoré budú zasielané zo SR smerom do zahraničia. Vyhodnocovanie informácií podľa smernice o cezhraničných opatreniach (DAC6) by bolo zabezpečené zo strany Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podobne ako vyhodnocovanie informácií zo správ podľa jednotlivých štátov (CbCR/DAC4).

Potreba nových pracovníkov na Finančnom riaditeľstve SR sa odhadla nasledovne:

-na oddelenie AVI minimálne 2 pracovníci

(mzdové náklady na jedného zamestnanca 1 400,00 eur + 489,30 eur odvody zamestnávateľa = 1 889,30 eur, t. j. 45 343,20 eur ročne za 2 zamestnancov).

V nadväznosti na vytvorenie informačného systému zabezpečujúceho automatickú výmenu v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu je potrebné zabezpečiť aj prostriedky na jeho podporu a údržbu a Finančné riaditeľstvo SR odhadlo výšku bežných výdavkov na podporu informačného systému nasledovne:

-rok 2020 vo výške 139 091,76 eur,

-rok 2021 vo výške 278 183,52 eur,

-rok 2022 vo výške 278 183,52 eur.

Kapitálové výdavky

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože bude potrebné vybudovať systém v rámci Finančného riaditeľstva SR, ktorý bude schopný prijímať informácie od povinných osôb a bude schopný posielať a vymieňať si tieto informácie s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov.

Na základe predbežného popisu požadovaných funkcionalít na systém zabezpečujúci automatickú výmenu v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu nadväzne na implementovanú smernicu Rady 2018/822 a porovnania s nákladmi na implementáciu doterajších modulov automatickej výmeny informácií (zahŕňajúcich výmenu podľa pôvodnej smernice 2011/16/EÚ a automatickú výmenu informácií o finančných účtoch) sú odhadované náklady na systém vo výške 2,5 mil. eur (v roku 2019).

8

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

184 435

323 527

323 527

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

33 600

33 600

33 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

11 743

11 743

11 743

Tovary a služby (630)2

0

139 092

278 184

278 184

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

2 500 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

2 500 000

0

0

0

Rekonštrukcia a modernizácia (718)2

2 500 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 500 000

184 435

323 527

323 527

9

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

2

2

2

z toho vplyv na ŠR

0

2

2

2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

1 400

1 400

1 400

z toho vplyv na ŠR

0

1 400

1 400

1 400

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

45 343

45 343

45 343

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

33 600

33 600

33 600

z toho vplyv na ŠR

0

33 600

33 600

33 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

11 743

11 743

11 743

z toho vplyv na ŠR

0

11 743

11 743

11 743

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Smernica tzv. DAC 6 je zameraná na agresívne cezhraničné daňové plánovanie. Podľa dostupných informácií (napr. z rôznych vyšetrovaní zo strany inštitúcií EÚ, alebo z únikov informácii ako napr. Panama Papers), vyplýva, že takéto postupy charakteristické skôr pre veľké spoločnosti, ktoré majú dostatočné zázemie a finančné prostriedky na to, aby sa podieľali na agresívnom cezhraničnom daňovom plánovaní. Predpokladáme, že pri mikro, malých a stredných podnikoch je možnosť využívania opatrení/schém podliehajúcich oznamovaniu podľa smernice menšia a to aj z dôvodu, že opatrenie musí byť cezhraničné. Avšak ani pri MSP nie je možné využívanie cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu úplne vylúčiť.

Dotknuté všetky podnikateľské subjekty (daňovníci), ktoré využívajú cezhraničné opatrenia podliehajúce oznamovaniu, ako aj všetky tie podnikateľské subjekty (sprostredkovatelia), ktoré navrhujú, ponúkajú, organizujú, implementujú cezhraničné opatrenia podliehajúce oznamovaniu, t.j. môžu sem spadať subjekty ako daňoví poradcovia, advokáti, účtovníci a pod.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií –

- z toho msp

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2018/173 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex od 16. 8. 2018 s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 14. 9. 2018.

K predbežnej informácií č. PI/2018/173 boli zo strany Slovenskej advokátskej komory, Slovenskej komory daňových poradcov, Slovensko rakúskej obchodnej komory a Americkej obchodnej komory na Slovensku predložené 4 stanoviská. Následne prebehli rozsiahle konzultácie s potenciálne dotknutými podnikateľskými subjektami formou dotazníka v termíne od 3.9.2018 do 28.9.2018 s predĺžením termínu na zaslanie odpovedí do 5.11.2018.

Dotazník obsahoval otázky, ktoré boli pre predkladateľa kľúčové pri zostavovaní návrhu zákona, pričom hlavnou otázkou bolo, či je podľa dotknutých subjektov potrebné a vhodné upraviť legislatívu ohľadne prelomenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť poskytovateľov poradenstva, t.j. najmä daňových poradcov a advokátov. Väčšina subjektov sa vyjadrila v prospech zachovania povinnosti zachovávať mlčanlivosť, t.j. jeho neprelomenia.

Predkladateľ pri zostavovaní návrhu zákona zobral do úvahy stanoviská, ktoré predložili vyššie uvedené subjekty k predbežnej informácii a rovnako aj odpovede získané z dotazníkov od potenciálne dotknutých podnikateľských subjektov.

11

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Existuje potenciálny náklad pre podnikateľa v podobe možnosti uloženia sankcie zo strany daňového úradu do výšky 30 000,- eur, a to aj opakovane, v prípade nesplnenia zákonom uloženej povinnosti podať informácie, vyhlásenie alebo spoločné vyhlásenie podľa § 8c v rozsahu podľa § 8f v lehote podľa § 8e.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladateľ nepredpokladá žiadne nepriame finančné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom zákona sa zavádza povinnosť pre relevantných sprostredkovateľov a daňovníkov zozbierať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu stanovené v zákone a následne tieto informácie podať Finančnému riaditeľstvu SR v zákonom stanovej lehote. V podmienkach SR bude táto povinnosť spočívať vo vyplnení elektronického formulára s požadovanými informáciami a v jeho elektronickom podaní na portál finančnej správy, tak ako to funguje aj pri ostatných údajoch, pri ktorých sa vykonáva automatická výmena informácií v daňovej oblasti. Predpokladáme, že vyplnenie formulára nebude administratívne zaťažujúce, pretože povinné osoby v elektronickom formulári len zhrnú im známe skutočnosti o cezhraničnom oznamovanom opatrení, ako to v súčasnosti robia pri iných druhoch automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti. Administratívne náklady nie je možné vyčísliť.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

Do 30 000 eur, aj opakovane

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

Do 30 000 eur, aj opakovane

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

12

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Od návrhu zákona očakávame, že zavedenie povinnosti podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu odradí sprostredkovateľov a aj daňovníkov (t.j. aj podnikateľské subjekty) od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania. Navrhovaná povinnosť sa bude vzťahovať na všetky podnikateľské subjekty rovnako, avšak predpokladáme, že sa väčšmi bude týkať veľkých podnikov, ktoré majú dostatočné zázemie a finančné prostriedky na to, aby sa podieľali na potenciálne agresívnom cezhraničnom daňovom plánovaní. Týmto by sa mal dosiahnuť priestor spravodlivého zdaňovania.

Z uvedeného vyplýva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v podobe zavedenia zvýšenej daňovej transparentnosti a spravodlivosti v oblasti zdaňovania všetkých subjektov, ako aj v zmysle zavedenia účinného boja proti nežiaducim cezhraničným praktikám spoločností, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o mikro, malé, stredné alebo veľké podniky s nadnárodnou štruktúrou, ktoré majú dostatočné finančné a personálne zázemie na vytváranie a využívanie takýchto agresívnych daňových schém.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

13

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1.Navrhovateľ návrhu zákona:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110,113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. L 139, 5.6.2018), gestor: Ministerstvo financií SR,

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. L 64, 11.3.2011) v platnom znení, gestor: Ministerstvo financií SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C 682/15 Berlioz Investment Fund S.A. proti Directeur de l'administration des contributions directes.

Výrok rozhodnutia:

,,1. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

14

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, má právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

3. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členského štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.

4. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.

5. Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C 276/12 Jiří Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní město Prahu.

Výrok rozhodnutia:

,,1. Právo Únie, tak ako vyplýva najmä zo smernice Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006, a zo základného práva byť vypočutý, sa vykladať v tom zmysle, že

15

daňovníkovi určitého členského štátu nepriznáva ani právo byť informovaný o žiadosti tohto štátu o pomoc adresovanej inému členskému štátu najmä na účely overenia údajov, ktoré tento daňovník poskytol v rámci svojho priznania k dani z príjmov, ani právo podieľať sa na formulácii žiadosti adresovanej dožiadanému členskému štátu, ani právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, ktorý tento štát uskutočnil.

2. Smernica 77/799, zmenená a doplnená smernicou 2006/98, neupravuje otázku, za akých podmienok môže daňovník spochybniť správnosť informácie, ktorú poskytol dožiadaný členský štát, ani nestanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej informácie.“

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2018/822 bola stanovená do 31.12. 2019. Dátum uplatňovania je 1. júl 2020.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Smernica Rady (EÚ) 2018/822 bola prebratá do zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 – § 8a až 8g

§ 8a

V jednotlivých písmenách a) g) §8a sa vymedzujú pojmy, ktoré sa používajú v oblasti automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu.

Písm. a)

V písmene a) sa definuje pojem cezhraničné opatrenie. Na to, aby opatrenie naplnilo znaky cezhraničného opatrenia, musí sa predmetné opatrenie alebo viac opatrení, ktoré ešte môžu pozostávať z viac ako jednej časti, týkať aspoň 2 členských štátov alebo členského štátu a nečlenského štátu, pričom musí byť splnená aspoň jedna z ďalších podmienok stanovených v bodoch 1-5. Ich podstatou je, že stále v danom cezhraničnom opatrení prítomné najmenej dva štáty, či členské štáty, alebo jeden členský štát a druhý nečlenský štát, v rámci ktorých majú fyzické osoby alebo subjekty rezidenciu na daňové účely, stálu prevádzkareň, alebo tam vykonávajú činnosť alebo toto cezhraničné opatrenie poskytuje možnosť vyhnúť sa povinnostiam súvisiacich s automatickou výmenou informácií o finančných účtoch alebo súvisiacich s identifikáciou skutočného vlastníka príjmu.

16

Písm. b)

Písmeno b) definuje charakteristický znak, ktorým je vlastnosť, prvok, aspekt cezhraničného opatrenia, ktorý môže predstavovať riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam, resp. riziko vyhýbania sa plateniu daní. Opis charakteristických znakov sa nachádza v prílohe č. 1a zákona. Ide napr. o aspekt využívania strát spoločnosti, zmeny povahy príjmu alebo kapitálu, obchádzania automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a pod.

Písm. c)

Písmeno c) definuje pojem „oznamované opatrenie“, ktorý sa používa v celom zákone a na ktorý sa vzťahuje aj povinnosť podávať informácie. Oznamovaniu podlieha cezhraničné opatrenie, ktoré spĺňa aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a zákona. V prípade všeobecných a niektorých osobitných charakteristických znakov je potrebné, aby bol splnený test hlavného účelu, ktorého podstatou je dosiahnutie daňovej výhody prostredníctvom daného cezhraničného opatrenia,. T.j. test hlavného účelu musí byť naplnený, aby tieto niektoré charakteristické znaky bolo vôbec možné použiť pri hodnotení toho, či cezhraničné opatrenie podlieha oznamovaniu alebo nie. To znamená, že niektoré charakteristické znaky sa uplatnia bez ohľadu na test hlavného účelu.

V prílohe č. 1a presne zadefinované charakteristické znaky, ktorými sú: znak dôvernosti, znak odmeny, znak štandardizovanosti, pokiaľ ide o všeobecné charakteristické znaky prepojené s testom hlavného účelu. Medzi osobitné charakteristické znaky prepojené s testom hlavného účelu zaraďujeme znak využitia strát, znak zmeny charakteru príjmu a znak kruhových transakcií. Znak odpočítania výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), znak viacnásobného odpisovania, viacnásobného zamedzenia dvojitého zdanenia, znak významného rozdielu v pri ocenení protiplnenia predstavujú osobitné charakteristické znaky súvisiace s cezhraničnými transakciami. Znak obchádzania automatickej výmeny informácií a identifikácie skutočného vlastníctva, znak netransparentného skutočného vlastníctva sú osobitnými charakteristickými znakmi týkajúcimi sa automatickej výmeny informácií a skutočného vlastníctva. Osobitné charakteristické znaky týkajúce sa transferového oceňovania zahŕňajú znak bezpečného prístavu, znak ťažko oceniteľného majetku a znak vnútroskupinových cezhraničných presunov.

Písm. d)

Sprostredkovateľom môže byť akákoľvek fyzická osoba alebo subjekt podľa § 2 písm. l) zákona č. 442/2012 Z.z. Táto osoba, definovaná ako sprostredkovateľ, buď navrhuje cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu, ponúka ho na trhu, organizuje ho, sprístupňuje ho na implementáciu, resp. zavedenie alebo riadi jeho zavedenie, pričom stačí, aby bola splnená jedna z týchto činností.

Za sprostredkovateľa sa považuje aj akákoľvek fyzická osoba alebo subjekt, ktorá poskytuje priamo alebo prostredníctvom inej osoby pomoc, podporu alebo poradenstvo. Túto pomoc, podporu poradenstvo však musí poskytovať v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trhu, organizovaním tohto opatrenia, sprístupňovaním na zavedenie alebo s riadením zavedenia oznamovaného opatrenia. Pri tejto osobe je zároveň potrebné, aby vedela alebo by mohla vedieť, vzhľadom na odborné znalosti, poznatky, skúsenosti a chápania a so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti, okolnosti a dostupné informácie, že poskytuje takúto pomoc, podporu a poradenstvo. Každá fyzická osoba alebo subjekt, ktorí sprostredkovateľmi, oprávnení použiť všetky dostupné informácie, odvolať sa na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti a ich odborné zhodnotenie ako dôkazy o tom, že nevedeli a ani nemohli vedieť, že zapojení do oznamovaného opatrenia. Takéto osoby nie sprostredkovateľmi. Ako dôkaz možno

17

použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností preukazujúcich tvrdenie fyzickej osoby alebo subjektu.

Okrem týchto základných definičných znakov sprostredkovateľa, fyzická osoba alebo subjekt sa považujú za sprostredkovateľov ak spĺňajú aspoň jednu z ďalších definičných znakov, ktoré sa viažu buď k rezidencii na daňové účely, ktorú musí mať v členskom štáte; ku stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s cezhraničným opatrením, ktorú musí mať v členskom štáte; ku skutočnosti, že je táto fyzická osoba alebo subjekt založená alebo zriadená podľa právneho poriadku členského štátu alebo sa riadi právnym poriadkom členského štátu alebo ku skutočnosti, že táto fyzická osoba alebo subjekt, je zaregistrovaná v profesijnej organizácii pre právne, daňové alebo obdobné poradenské služby v členskom štáte.

V praktickom živote sprostredkovateľom môžu byť najmä daňoví poradcovia, advokáti, účtovníci a pod., ktorí schopní posúdiť daňové ustanovenia právnych poriadkov jednotlivých členských štátov a navrhnúť, ponúknuť, organizovať alebo implementovať cezhraničné opatrenie, ktoré pri splnení charakteristických znakov bude podliehať oznamovaniu. Avšak sprostredkovateľov nemožno presne v texte zákona zadefinovať, lebo sprostredkovateľom je každá fyzická osoba alebo subjekt, ktorý spĺňa definičné znaky sprostredkovateľa. Za určitých okolností to môžu byť napr. aj banky. Hoci banky nie oprávnené poskytovať daňové poradenstvo v zmysle zákona o daňových poradcoch, teda nie oprávnené vytvárať a ponúkať daňové schémy, avšak môžu podporovať daňové schémy cez poskytovanie bankových činností v podobe vytvárania zahraničných finančných účtov, ako aj v podobe poskytovania investičného poradenstva. Podstatnou otázkou je, či banka alebo by mohla mať dostatočnú vedomosť o tom, že prostredníctvom finančnej služby poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trh, organizovaním, sprístupňovaním na zavedenie alebo s riadením zavedenia oznamovaného opatrenia. Ak finančná inštitúcia, napr. banka, nevie po zohľadnení odborných vedomostí, že je zapojená do oznamovaného opatrenia, v tom prípade nemôže byť považovaná za sprostredkovateľa a nemá povinnosť podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu SR. Vo všeobecnosti, finančné inštitúcie zhromažďujú a overujú širokú škálu informácií o svojich klientoch aj v súčasnosti podľa zákona č. 359/2015 Z. z. a zákona č. 297/2008 Z. z. Finančné inštitúcie by mali vedieť zvážiť opodstatnenosť charakteristických znakov uvedených v prílohe č. 1a ohľadne služieb, ktoré poskytujú. Osobitne, charakteristické znaky uvedené v bode II časti D v prílohe č. 1a, ktoré priamo súvisia s bankovými činnosťami.

Písm. e)

V rámci oznamovaného opatrenia môže byť povinným subjektom aj fyzická osoba alebo subjekt definovaný v písmene e) ako používateľ oznamovaného opatrenia. Používateľom oznamovaného opatrenia sa chápe fyzická osoba alebo subjekt podľa § 2 písm. l) zákona č. 442/2012 Z. z. Používateľom osoby, ktorým je oznamované opatrenie sprístupnené na zavedenie, ktoré pripravené zaviesť oznamovaného opatrenia, alebo ktoré vykonali prvý krok/úkon v súvislosti s týmto opatrením.

Písm. f)

Opatrenie určené pre trh uvedené v písmene f) je opatrenie, ktoré je navrhnuté, ponúknuté alebo pripravené na zavedenie používateľom oznamovaného opatrenia bez podstatného prispôsobenia potrebám, požiadavkám používateľa opatrenia. Takýmto opatrením sa však nerozumejú návrhy, informácie alebo odporúčania na vytvorenie oznamovaných opatrení, ktoré sú uvedené vo všeobecnej rovine v knihe, na internetovej stránke a podobne, pretože jeho použitie používateľom je potenciálne a veľmi vzdialené od skutočného využitia používateľom.

18

To znamená, že ide o opatrenie, ktoré nie je vytvorené podľa požiadaviek, potrieb používateľa oznamovaného opatrenie, t.j. nie je šité na mieru konkrétnemu používateľovi.

Písm. g)

Individualizované opatrenie je opatrenie vytvorené podľa požiadaviek, potrieb konkrétneho klienta, t.j. používateľa predmetného opatrenia a teda ,,je šité na mieru“ konkrétneho používateľa.

§8b

V odseku 1 je zadefinovaná osoba, ktorá je povinná plniť povinnosti v podobe podávania informácií o oznamovaných opatreniach príslušnému orgánu Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote. Primárnym povinným subjektom je osoba, ktorá predmetné opatrenie navrhla, ponúkla ho na trhu, organizovala ho, sprístupnila ho na implementáciu alebo riadila jeho implementáciu, alebo osoba, ktorá v súvislosti s týmito činnosťami poskytla pomoc, podporu alebo poradenstvo, t.j. ide o osobu sprostredkovateľa.

Aby sprostredkovateľ bol povinnou osobou, musí ísť o sprostredkovateľa, ktorý nie je viazaný povinnosťou mlčanlivosti ohľadne oznamovaného opatrenia, ktorá vyplýva zo zákona upravujúceho jeho povolanie (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a pod.) alebo sa naňho nevzťahuje obdobná povinnosť mlčanlivosti vyplývajúca z právneho poriadku iného členského štátu. Ak sprostredkovateľ povinnosť zachovávať mlčanlivosť, avšak táto povinnosť mu vyplýva zo zmluvy uzavretej s klientom, táto zmluvná povinnosť ho nezbavuje povinnosti podať príslušnému orgánu zákonom požadované informácie a je naďalej povinnou osobou.

Ak je sprostredkovateľ viazaný zákonnou povinnosťou mlčanlivosti a aj všetci sprostredkovatelia, ktorí zapojení do oznamovaného opatrenia, viazaní zákonnou povinnosťou mlčanlivosti ohľadom konkrétneho oznamovaného opatrenia, ktoré ponúkol, navrhol a pod. používateľovi (svojmu klientovi), tak sa povinnou osobou namiesto sprostredkovateľa stáva používateľ oznamovaného opatrenia, na ktorého sa týmto presúva povinnosť podať príslušnému orgánu informácie o oznamovanom opatrení.

Používateľ sa stane povinnou osobou aj v prípade, že si oznamované opatrenie navrhuje sám, bez využitia služieb sprostredkovateľa, tzv. ,,in-house“, čo je upravené v písmene b) § 8b ods. 3. Pri navrhovaní ,,in-house“ opatrení používateľ môže využiť svojich právnikov, účtovníkov, daňových expertov, ktorí sú jeho zamestnancami a aj v tomto prípade je povinnou osobou používateľ zamestnávajúci týchto ľudí. Ak si používateľ zmluvne objedná externého sprostredkovateľa napr. externých právnikov, advokátsku kanceláriu, daňových poradcov a pod. (t.j. nebudú to jeho zamestnanci), v tomto prípade bude povinnou osobou sprostredkovateľ, keďže on cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka, prípadne implementuje a pod. a v tomto prípade pôjde o individualizované opatrenie. Zo samotného používateľa sa stáva povinná osoba aj v prípade, že je oznamované opatrenie síce poskytnuté sprostredkovateľom priamo používateľovi, avšak tento sprostredkovateľ nie je sprostredkovateľom z členského štátu a teda nespĺňa definíciu sprostredkovateľa podľa § 8a písm. d).

§8c

19

Ods. 1

Odsek 1 upravuje základnú povinnosť povinných osôb, t.j. sprostredkovateľa alebo používateľa, ktorou je povinnosť podať zákonom požadované informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote stanovenej v zákone.

Ods. 2

Odsek 2 ustanovuje, kedy je sprostredkovateľ povinný podať informácie o cezhraničných opatreniach príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

Ak sprostredkovateľ pôsobí vo viacerých členských štátoch a je povinný podať informácie o cezhraničných opatreniach príslušným orgánom z viacerých členských štátov, príslušnému orgánu Slovenskej republiky bude povinný podať predmetné informácie, ak má sprostredkovateľ na území Slovenskej republiky rezidenciu, stálu prevádzkareň, je v Slovenskej republike zriadený alebo založený, riadi sa jeho právnym poriadkom a je zaregistrovaný v profesijnej organizácii pre právne, daňové alebo poradenské služby v Slovenskej republike. Smernica a teda aj zákon zavádza mechanizmus ako určiť, v ktorom štáte sprostredkovateľ podá informácie. Príslušnému orgánu Slovenskej republiky sprostredkovateľ podá informácie podľa kritérií určených v predmetnom ustanovení.

Sprostredkovateľ podá informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak je sprostredkovateľ rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike. Môže sa stať, že sprostredkovateľ bude mať daňovú rezidenciu aj v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, a potom je potrebné, aby podal informáciu o oznamovanom opatrení v jednom z členských štátov, kde rezidenciu a druhému štátu, kde sprostredkovateľ rezidenciu, predloží vyhlásenie, že tie isté informácie predložil príslušnému orgánu iného členského štátu, t.j. bude postupovať podľa § 8c ods. 4. Ak sprostredkovateľ nemá na území Slovenskej republiky rezidenciu na daňové účely a nemá ju ani v žiadnom inom členskom štáte, informácie sprostredkovateľ podá príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s oznamovaným opatrením. Analogicky, podľa stanovených kritérií, sa postupuje aj pri písmenách c) a d).

Ods. 3

V rámci daného odseku je ustanovená povinnosť podávať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f oznamovaniu príslušnému orgánu Slovenskej republiky všetkým sprostredkovateľom, ktorí sú zapojení do toho istého oznamovaného opatrenia.

Ods. 4

Sprostredkovateľ pôsobiaci vo viacerých členských štátoch, ktorý je podľa odseku 2 povinný podať informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky, je od tejto povinnosti podať informácie oslobodený, ak príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronicky predloží dôkaz, t.j. vyhlásenie o tom, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení, ktoré mal on podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky, boli podané inému príslušnému orgánu členského štátu. Môže ísť napr. o situácie, ktoré rozpísané aj v rámci ods. 2 § 8c, napr. ak sprostredkovateľ je súčasne rezidentom v dvoch členských štátoch a podal informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu jedného členského štátu, kde rezidenciu na daňové účely, tak príslušnému orgánu Slovenskej republiky len predloží elektronické vyhlásenie, že tie isté informácie predložil príslušnému orgánu iného členského štátu. Zároveň tento odsek 4 nadväzuje aj na odsek 3, v ktorom sa zaviedla povinnosť podať informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky všetkými sprostredkovateľmi, ktorí sú zapojení do toho istého oznamovaného opatrenia, pričom odsek 4 ustanovuje výnimku z tejto povinnosti, resp. oslobodenie od tejto povinnosti. Uvedené znamená, že ak je do toho istého

20

opatrenia zapojených viac sprostredkovateľov, ktorí povinnými osobami, vzťahuje sa na nich podľa ods. 3 povinnosť podať príslušnému orgánu SR informácie o oznamovanom opatrení, avšak od tejto povinnosti oslobodení, a teda nie povinní podať tieto informácie, ak prostredníctvom elektronického vyhlásenia potvrdia, že tieto informácie, ktoré by mali povinnosť oznámiť, už oznámil iný sprostredkovateľ zapojený do toho istého opatrenia.

Sprostredkovateľ podľa predchádzajúceho odseku, teda ods. 3, ktorý by bol inak povinný podať informácie, je od tejto povinnosti oslobodený, ak v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom hodnoverne preukáže (predloží dôkaz), že tie isté informácie, ktoré by mal podať on, podal už iný sprostredkovateľ. Cieľom odseku 4 je aj administratívne odbremeniť sprostredkovateľov, ktorí zapojení do toho istého oznamovaného opatrenia a majú o sebe navzájom vedomosť. Umožňuje sa im dohodnúť sa na spoločnom zástupcovi, ktorý elektronicky predloží za seba a aj ostatných zapojených sprostredkovateľov spoločné vyhlásenie, v ktorom preukáže, že tie isté informácie, ktoré by mali títo sprostredkovatelia podať (vrátane neho t.j. spoločného zástupcu), boli podané iným sprostredkovateľom. Všetci sprostredkovatelia, ktorí sa dohodli na spoločnom zástupcovi, spoločne a nerozdielne zodpovední za predloženie spoločného vyhlásenia. Sprostredkovateľ podľa ods. 3, ktorý elektronicky predložil vyhlásenie preukazujúce, že tie isté informácie boli podané iným sprostredkovateľ, v predloženom vyhlásení uvedie identifikačné údaje podľa § 8f písmeno a) toho sprostredkovateľa, ktorý už podal tie isté informácie a v prípade spoločného vyhlásenia aj identifikačné údaje tých sprostredkovateľov, v mene ktorých predkladá spoločné vyhlásenie.

Vyhlásenie, ako aj spoločné vyhlásenie, sa podať v lehote rovnakej, ako je lehota na podanie informácie o oznamovanom opatrení podľa § 8e ods. 1.

Ods. 5

Odsek 5 ustanovuje, kedy je používateľ povinný podať informácie o cezhraničných opatreniach príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Ak používateľ pôsobí vo viacerých členských štátoch a je povinný podať informácie o cezhraničných opatreniach príslušným orgánom z viacerých členských štátov, príslušnému orgánu Slovenskej republiky je povinný podať predmetné informácie, ak používateľ v Slovenskej republike rezidenciu na daňové účely, stálu prevádzkareň, ktorá z oznamovaného opatrenia výhody, zo zdrojov na území Slovenskej republiky príjem alebo tu vykonáva činnosť.

Smernica a teda aj zákon zavádza mechanizmus ako určiť, v ktorom štáte používateľ podá informácie. Príslušnému orgánu Slovenskej republiky používateľ podá informácie podľa kritérií určených v predmetnom ustanovení. T.j. používateľ podá príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie, ak je používateľ rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike. Môže sa stať, že používateľ bude mať daňovú rezidenciu aj v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, a potom je potrebné, aby podal informáciu o oznamovanom opatrení jednému príslušnému orgánu z týchto členských štátov, kde rezidenciu a príslušnému orgánu druhého štátu, kde používateľ rezidenciu, predloží vyhlásenie potvrdzujúce to, že tie isté informácie predložil príslušnému orgánu iného členského štátu. Ak používateľ nemá na území Slovenskej republiky rezidenciu na daňové účely a nemá ju ani v žiadnom inom členskom štáte, používateľ podá informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, ktorá z oznamovaného opatrenia výhody. Analogicky, podľa stanovených kritérií, sa postupuje aj pri písmenách c) a d).

Ods. 6

Predmetné ustanovenie rieši situáciu, ak existuje viac používateľov, ktorí povinnými osobami, teda povinné podať informácie o tom istom oznamovanom opatrení. Povinnosť

21

podať informáciu o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky má v tomto prípade ten používateľ, ktorý so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenie. Ak takýto používateľ, ktorý so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenia, neexistuje v žiadnom členskom štáte EÚ, tak príslušnému orgánu Slovenskej republiky podáva informácie ten používateľ, ktorý riadi zavedenie oznamovaného opatrenia. Informácie podáva v prvom rade vždy ten používateľ, ktorý so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenie. keď takýto používateľ nie je, tak sa povinnosť podať informácie presúva na používateľa, ktorý riadi zavedenie oznamovaného opatrenia. Napr. ak používateľ A riadil zavedenie oznamovaného opatrenia, ale používateľ B bol ten, ktorý so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenie, informácie je príslušnému orgánu Slovenskej republiky povinný podať sprostredkovateľ B.

Ods. 7

Používateľ pôsobiaci vo viacerých členských štátoch, ktorý je podľa odseku 5 povinný podať informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky, je od tejto povinnosti podať zákonom požadované informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky oslobodený, ak príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronicky predloží vyhlásenie o tom, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení, ktoré mal on podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky, už ním boli podané príslušnému orgánu iného členského štátu. Môže ísť napr. o situácie, ktoré rozpísané aj v rámci § 8c ods. 5, napr. ak používateľ je súčasne rezidentom na daňové účely v dvoch členských štátoch a podal informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu jedného členského štátu, kde má rezidenciu na daňové účely.

Zároveň tento odsek nadväzuje na odsek 6, v ktorom sa vyriešila situácia, ktorý používateľ má podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak existuje viac používateľov oznamovaného opatrenia, ktorí povinnými osobami a teda majú povinnosť podávať informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Používateľ podľa odseku 6, ktorý by bol inak povinný podať informácie, je od tejto povinnosti oslobodený, ak v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom SR hodnoverne preukáže (tým, že elektronicky predloží vyhlásenie), že tie isté informácie, ktoré by mal podať on, podal príslušnému orgánu už iný používateľ opatrenia. Ak existuje viac používateľov, ktorí povinní podať informácie o tom istom oznamovanom opatrení a majú o sebe vedomosť, že zapojení do toho istého oznamovaného opatrenia, tak títo používatelia sa môžu rovnako ako sprostredkovatelia podľa ods. 4 dohodnúť a zvoliť si spoločného zástupcu a podať spoločné vyhlásenie. Používateľ podľa ods. 6, ktorý predložil vyhlásenie preukazujúce, že tie isté informácie boli podané iným používateľom, musí v predloženom vyhlásení uviesť identifikačné údaje v rozsahu podľa § 8f písmeno a) toho používateľa, ktorý podal tie isté informácie. Obsah spoločného vyhlásenia podľa ods. 7 je obdobný ako obsah spoločného vyhlásenia podľa ods. 4.

Vyhlásenie, ako aj spoločné vyhlásenie, sa podať v lehote rovnakej, ako je lehota na podanie informácie o oznamovanom opatrení podľa § 8e ods. 5.

Ods. 8

Vzor elektronických vyhlásení a spoločných vyhlásení v presne stanovenej štruktúrovanej podobe, ktoré sprostredkovateľ, používateľ alebo spoločný zástupca predkladajú príslušnému orgánu, t.j. Finančnému riaditeľstvu SR, zverejní Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.

§8d

22

Tento paragraf upravuje situáciu, keď je do oznamovaného opatrenia zapojený sprostredkovateľ, ktorý je viazaný povinnosťou mlčanlivosti ohľadne oznamovaného opatrenia, ktorá vyplýva z právnych predpisov upravujúcich jeho povolanie. Ak je do cezhraničného opatrenia zapojený takýto sprostredkovateľ a zároveň sa na danom opatrení podieľa aj iný sprostredkovateľ, zákon tomuto prvému sprostredkovateľovi, ukladá povinnosť bez zbytočného odkladu informovať ďalšieho sprostredkovateľa zúčastneného na oznamovanom opatrení o jeho povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Ak všetci sprostredkovatelia zapojení do oznamovaného opatrenia viazaní zákonnou povinnosťou zachovávania mlčanlivosti alebo žiadny ďalší sprostredkovateľ sa na cezhraničnom opatrení nezúčastňuje, resp. sprostredkovateľ s povinnosťou zachovávania mlčanlivosti nemá vedomosť o žiadnom inom sprostredkovateľovi, tak tento sprostredkovateľ, je povinný bez zbytočného odkladu informovať používateľa o jeho povinnosti podať zákonom požadované informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Zároveň je povinný poskytnúť mu všetky informácie o oznamovanom opatrení, ktoré používateľ potrebuje na riadne a včasné splnenie povinnosti, t.j. vyplnenie elektronického formulára a elektronické podanie informácií o oznamovanom opatrení, ktoré využíva, príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Môže nastať situácia, keď sprostredkovateľ viazaný zákonnou povinnosťou zachovávania mlčanlivosti informuje ďalšiu fyzickú osobu alebo subjekt v poradí, ktorého považuje za sprostredkovateľa. Ak táto fyzická osoba alebo subjekt pri zohľadnení svojich odborných vedomostí nevie o svojom zapojení do oznamovaného opatrenia, tak takáto osoba alebo subjekt nespĺňa definíciu sprostredkovateľa a na túto osobu sprostredkovateľ viazaný zákonnou povinnosťou zachovávania mlčanlivosti nemôže preniesť povinnosť podať informácie o oznamovanom opatrení. V tomto prípade je sprostredkovateľ, ktorý je viazaný zákonnou povinnosťou zachovávania mlčanlivosti, povinný informovať ďalšieho sprostredkovateľa v poradí, a ak takýto nie je alebo všetci viazaní zákonnou povinnosťou zachovávania mlčanlivosti, tak priamo používateľa oznamovaného opatrenia.

§8e

Predmetný paragraf ustanovuje, v akej lehote povinné osoby splniť svoju povinnosť podať zákonom požadované informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Sprostredkovateľ, ktorý je povinnou osobou, je povinný splniť svoju povinnosť podať informácie príslušnému orgánu do 30 dní odo dňa, ktorý nasleduje po dni, keď oznamované opatrenie sprístupní na zavedenie, je pripravené na zavedenie alebo odo dňa keď sa uskutočnil prvý krok/úkon pri zavedení oznamovaného opatrenia a to podľa toho, ktorý deň nastane skôr. 30-dňová lehota na splnenie povinnosti sa vzťahuje aj na sprostredkovateľa, ktorý vedel, alebo mal vedieť, že sa zaviazal poskytnúť priamo alebo prostredníctvom tretej osoby pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trhu, organizovaním tohto opatrenia, sprístupňovaním na zavedenie alebo s riadením jeho zavedenia. Táto lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, keď poskytol priamo alebo prostredníctvom iných osôb pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s daným oznamovaným opatrením.

Okrem tejto 30 dňovej lehoty je sprostredkovateľ, ktorý je povinnou osobou, povinný predkladať príslušnému orgánu Slovenskej republiky pravidelné správy o opatreniach určených pre trh. Tieto pravidelné správy predkladá len vtedy, ak od predloženia poslednej správy k dispozícii aktualizované informácie podliehajúce oznamovaniu, ktoré nové oproti už podaným informáciám zakotvených v poslednej predloženej správe. Túto povinnosť si daný

23

sprostredkovateľ musí splniť do 30 dní od posledného dňa 3-mesačnej lehoty na podanie pravidelnej správy.

Ak sa povinnosť podať informácie o cezhraničných opatreniach príslušnému orgánu prenesie na používateľa opatrenia, ktorý sa stane povinnou osobou, je povinný podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovaných opatreniach do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa oznamované opatrenie sprístupní používateľovi na zavedenie, keď je pripravené na zavedenie zo strany používateľa alebo keď sa vo vzťahu k používateľovi uskutočnil prvý krok vo vykonávaní takého opatrenia a to podľa toho, ktorý deň nastane skôr – ten deň sa následne stáva rozhodným pre počítanie lehoty.

§8f

Povinné osoby podľa zákona majú povinnosť podávať zákonom požadované informácie o oznamovaných opatreniach príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Tieto zákonom požadované informácie sú ustanovené v tomto paragrafe v písmenách a) až h).

V písmene a) sa vyžadujú od povinných osôb informácie o identifikačných údajoch sprostredkovateľov a používateľov. V prípade právnickej osoby sa pod identifikačnými údajmi rozumie obchodné meno alebo názov, daňové identifikačné číslo, tzv. ,,DIČ“, ak bolo pridelené, rezidencia na daňové účely. V prípade fyzickej osoby sa pod identifikačnými údajmi rozumie meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a rezidencia na daňové účely. Tieto identifikačné údaje sa budú vyžadovať aj v prípade závislých osôb používateľa, ak budú zapojené do oznamovaného opatrenia.

Písmeno b) vyžaduje uvedenie podrobných údajov o charakteristických znakoch uvedených v prílohe č. 1a, na základe ktorých sa usúdilo, že môže ísť o oznamované opatrenie. Môže byť splnený napr. test hlavného účelu, ktorého cieľom je dosiahnutie daňového zvýhodnenia, alebo osobitný znak týkajúci sa transferového oceňovania alebo výmeny informácií a konečného vlastník príjmov a pod.

Zatiaľ čo sa v písmene b) uviedli len údaje o charakteristických znakoch, na základe ktorých cezhraničné opatrenie podlieha oznamovaniu, v písmene c) sa vyžaduje uvedenie obsahu opatrenia a jeho jednotlivých krokov s uvedeným názvu predmetného oznamovaného opatrenia, ak je známy. V rámci obsahu oznamovaného opatrenia sa poskytnúť aj všeobecný opis opatrenia a jeho jednotlivých krokov tak, aby sa nevyzradili skutočnosti chránené obchodným, priemyselným alebo profesijným tajomstvom a aby sa nevyzradil obchodný postup alebo informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore so záujmami verejného poriadku.

Pri podávaní informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky je jedným z ďalších povinných údajov zakotvených v písmene d) uvedenie dňa, kedy sprostredkovateľ alebo používateľ uskutočnil prvý krok/úkon pri zavedení cezhraničného oznamovaného opatrenia.

Pri oznamovanom opatrení je potrebné uviesť príslušné ustanovenia vnútroštátnych predpisov konkrétnych štátov, na ktorých je predmetné oznamované opatrenie založené.

V písmene f) sa zákonom vyžadujú informácie o hodnote oznamovaného opatrenia. Pojem ,,hodnota“ sa vzťahuje na hodnotu transakcie a presný význam hodnoty závisí od konkrétneho typu cezhraničného opatrenia. Hodnota môže predstavovať napr. výšku protiplnenia alebo registrovaného kapitálu. Nejde o hodnotu daňovej úspory (nie je prepočítané daňovou

24

sadzbou). Keďže sa môže stať, že hodnotu oznamovaného opatrenia nebude možné presne kvantifikovať, aj v tomto prípade je potrebné uviesť aspoň predpokladanú hodnotu oznamovaného opatrenia.

Keďže opatrenie, ktoré sa oznamuje príslušným orgánom členským štátom musí byť cezhraničné, je zrejmé, že v rámci toho cezhraničného opatrenie bude figurovať viacero členských štátov. Preto je pri podávaní informácií potrebné podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informáciu o všetkých členských štátoch, na ktoré sa oznamované opatrenie môže vzťahovať.

Oznamované opatrenie môžu využívať aj viaceré osoby a aj v iných členských štátoch a preto sa v rámci ustanovenia v písmene h) vyžaduje podanie informácií o identifikácii tejto ďalšej osoby, ako aj uvedenie členských štátov, s ktorými je táto osoba spojená.

Zákon vyžaduje aj iné údaje o sprostredkovateľoch, používateľoch a oznamovanom opatrení, ktoré bude bližšie definovať vykonávacie nariadenie k smernici Rady (EÚ) 2018/822.

§ 8g

Ustanovenie upravuje výšku sankcie za nesplnenie povinnosti podať informácie, vyhlásenie alebo spoločné vyhlásenie v zákonom požadovanom rozsahu a lehote. Daňový úrad je pri nesplnení vyššie uvedenej povinnosti oprávnený uložiť pokutu do 30 000 eur, a to aj opakovane. Daňový úrad pri určovaní výšky pokuty prihliada na rôzne skutočnosti, napr. na hodnotu oznamovaného opatrenia, na závažnosť, na trvanie protiprávneho stavu, následky protiprávneho stavu a pod. Keďže zákon č. 442/2012 Z. z. pri kontrole dodržiavania povinností odkazuje na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový úrad v zmysle § 155 ods. 4 predmetného zákona pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

§ 8h

Ustanovenie § 8h zakotvuje formát, v akom je povinná osoba povinná podať zákonom požadované informácie príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Predmetný formát na podávanie informácií bude uverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Príslušný orgán, ktorému povinné osoby zasielajú zákonom požadované informácie, oznámi tieto pozbierané informácie príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov prostriedkami automatickej výmeny informácií a to do 30 dní od posledného dňa kalendárneho štvrťroka, v ktorom boli informácie podľa § 8f podané povinnou osobou príslušnému orgánu.

Príslušným orgánom Slovenskej republiky, ktorý kontroluje dodržiavanie povinností v súvislosti s oznamovaným opatrením, je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky alebo daňový úrad. Pri kontrole dodržiavania povinností podľa § 8a 8h sa postupuje podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

K bodu 2 – § 20 ods. 3

25

Príslušný orgán Slovenskej republiky podľa § 20 ods. 3 oznamuje Európskej komisii každý rok ročné hodnotenie efektívnosti a dosiahnuté výsledky automatickej výmeny informácií o určitých kategóriách príjmov a aj informácií o záväzných stanoviskách. Smernica Rady (EÚ) 2018/822, tzv. DAC 6, ktorá sa transponuje týmto zákonom, tiež vyžaduje každoročné oznamovanie hodnotenia efektívnosti a dosiahnuté výsledky automatickej výmeny informácií o oznamovaných opatreniach. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné k uvedeným §7 a 8 doplniť aj paragrafy, ktorými sa preberá smernica tzv. DAC 6, t.j. § 8a až 8h.

K bodu 3 - § 22e ods. 1

Do zákona sa vkladá povinnosť základného subjektu, ktorý je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky názov nadnárodnej skupiny podnikov a názov hlavného materského subjektu z dôvodu jednoznačnej identifikácie nadnárodnej skupiny podnikov a materského subjektu. Návrh vychádza z aplikačnej praxe.

K bodu 4 - § 22e ods. 2

Z dôvodu zosúladenia odsekov 1 a 2 v § 22e z pohľadu základných subjektov, ktoré nie sú rezidentmi v Slovenskej republike sa v odseku 2 objasnilo, že ide o základný subjekt, ktorý je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike. V dôsledku doplnenia ods. 1 v § 22e o názov nadnárodnej skupiny podnikov a názov hlavného materského subjektu, bolo potrebné doplniť uvedené z dôvodu zosúladenia aj do predmetného ods. 2.

K bodu 5 - § 22e ods. 3

Predmetné ustanovenie vychádza zo skúseností vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Za zmenu skutočnosti je potrebné považovať aj zánik povinnosti podať oznámenie podľa § 22e ods. 1 a ods. 2. Je potrebné zabezpečiť informovanosť finančnej správy nie len v prípade skutočností vedúcich k vzniku, ale aj vedúcich k zániku povinnosti podať oznámenie podľa § 22e ods. 1 a ods. 2.

K bodu 6 - § 22f ods. 1

Vzhľadom k tomu, že bola v § 8c zakotvená skratka ,,finančné riaditeľstvo“, bolo potrebné aj v tomto ustanovení zaviesť predmetnú skratku. Predmetné ustanovenie zároveň vychádza zo skúseností vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Účelom vloženia predmetného ustanovenia je zabezpečenie toho, aby postup doručovania elektronickými prostriedkami vo formáte uverejnenom na webovom sídle FR SR podľa prvej vety predmetného ustanovenia uplatňoval rovnako aj pre podávanie oznámení základným subjektom podľa § 22e ods. 1 a 2.

K bodu 7 - § 22f ods. 4

Vzhľadom k tomu, že bola v § 8c zakotvená skratka ,,finančné riaditeľstvo“, bolo potrebné aj v tomto ustanovení zaviesť predmetnú skratku.

K bodu 8 - § 23

26

Zakotvením nového odseku 2 do § 23 sa spresňuje, že sa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších právnych predpisov primerane použije a uplatní pri automatickej výmene informácií zakotvenej v tomto zákone. Uvedené sa týka predovšetkým procesných oblastí upravených v daňovom poriadku.

K bodu 9 – § 24c

Odsek 1 zakotvuje informáciu o prvom oznámení informácií príslušného orgánu Slovenskej republiky príslušným orgánom ostatných členských štátov. Prvé informácie ostatným príslušným orgánom členských štátov oznámi príslušný orgán Slovenskej republiky do 31.októbra 2020. 31.október 2020 predstavuje jeden mesiac od konca štvrťroka, v ktorom boli prvý krát podané informácie povinnými osobami príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Zákon je účinný od 1. júla 2020. Júl, august, september predstavujú štvrťrok, po ktorom do jedného mesiaca príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi prvý krát tieto informácie príslušným orgánom ostatných členských štátov. Následne sa automatická výmena informácií stále medzi príslušnými orgánmi členských štátov stále uskutočňuje v daných intervaloch, t.j. do jedného mesiaca od posledného dňa štvrťroka.

Povinné osoby, ktoré vykonali prvý krok v implementácii cezhraničného opatrenia odo dňa nadobudnutia účinnosti smernice DAC 6, t.j. od 25. júna 2018 do 30. júna 2019, tak povinné informácie o týchto oznamovaných opatreniach podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky do 31. augusta 2020.

K bodu 10 – príloha č. 1a k zákonu č. 442/2012 Z.z.

Predmetná príloha upravuje charakteristické znaky, ktorými je vlastnosť, prvok, aspekt cezhraničného opatrenia, ktorý môže predstavovať riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam, resp. riziko vyhýbania sa plateniu daní. Cezhraničné opatrenie podlieha oznamovaniu, ak je splnený aspoň jeden tento znak.

Bod I.

Všeobecné a aj niektoré osobitné charakteristické znaky sa môžu zohľadniť, keď vyhovejú testu hlavného účelu. T.j. test hlavného účelu je podmieňujúcim faktorom na použitie všeobecných a niektorých osobitných charakteristických znakov. Test hlavného účelu je naplnený, ak je možné určiť, že hlavným alebo jedným z hlavných účelov cezhraničného opatrenie, je získanie daňovej výhody, pričom túto daňovú výhodu môže osoba využívajúca predmetné cezhraničné opatrenia odôvodnene očakávať, vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti.

Bod II. časť A.

Všeobecné charakteristické znaky upravené v časti A sa zohľadnia, len ak vyhovejú testu hlavného účelu, ktorého podstatou je získanie daňového zvýhodnenia, ako hlavného alebo jedného z hlavných účelov cezhraničného opatrenia. Všeobecné charakteristické znaky prepojené na test hlavného účelu podľa časti A zahŕňajú 3 charakteristické znaky, a to charakteristický znak dôvernosti, odmeny a štandardizovanosti.

Charakteristický znak dôvernosti je naplnený, ak sa používateľ cezhraničného opatrenia zmluvne zaviazal zachovať dôvernosť o možnosti získania daňového zvýhodnenia prostredníctvom cezhraničného opatrenia, t.j. neprezradiť spôsob získania daňovej výhody

27

prostredníctvom predmetného opatrenie inému sprostredkovateľovi alebo správcovi dane, t.j. príslušnému orgánu Slovenskej republiky alebo príslušným orgánov iných členských štátov.

Charakteristický znak odmeny je cezhraničným opatrením naplnený v prípade splnenia jednej z podmienok, a to že sprostredkovateľ nárok na odmenu za navrhnutie, organizovanie, implementáciu a pod. cezhraničného opatrenia a táto odmena sa odvíja od výšky daňovej výhody, ktorá vyplynula a je priamo spojená s cezhraničným opatrením. Táto odmena môže byť určená aj podľa toho, či sa skutočne dosiahla daňová výhoda prostredníctvom cezhraničného opatrenia. Ak by sa daňová výhoda nedosiahla, tak by bol sprostredkovateľ povinný vrátiť celú odmenu alebo jej časť, podľa toho aká časť daňovej výhody sa ne/dosiahla. Ak by sa dosiahla len časť daňovej výhody, tak by sprostredkovateľ vrátil časť dohodnutej odmeny a ak by sa daňový výhoda vôbec nedosiahla, tak by sprostredkovateľ nemal nárok na odmenu, resp. by ju celú musel vrátiť.

A tretím charakteristickým znakom, ktorý možno zohľadniť pri cezhraničnom opatrení, len ak spĺňa aj test hlavného účelu, je charakteristický znak štandardizovanosti, čo znamená, že cezhraničné opatrenie obsahuje štandardizované kroky/dokumentáciu, ktorá je určená viac ako jednému používateľovi.

Bod II. časť B

Osobitné charakteristické znaky uvedené v časti B , ktorými znak využitia strát, znak zmeny charakteru príjmu a znak kruhových transakcií, možno zohľadniť pri určovaní toho, či cezhraničné opatrenie podlieha oznamovaniu alebo nie, len ak spĺňa aj test hlavného účelu, ktorý je upravený v bode I.

Ak používateľ, ktorý je účastníkom cezhraničného opatrenia uskutoční kroky pozostávajúce z nadobudnutia spoločnosti, ktorá je vykazuje stratu, ukončenia jej hlavnej činnosti a využitia jej straty na zníženie vlastnej daňovej povinnosti, charakteristický znak využitia strát je týmto naplnený. Tento znak je naplnený aj pri presune strát do iného štátu alebo zrýchlenia využívania týchto strát.

Ak používateľ, ktorý je účastníkom konania uskutoční prostredníctvom cezhraničného opatrenia zmenu charakteru príjmu na taký typ príjmu, ktorý bude zdanený nižšou sadzbou dane, nebude predmetom dane alebo bude oslobodeným od dane, tak takéto cezhraničné opatrenie napĺňa osobitný charakteristický znak zmeny charakteru príjmu.

Ak opatrenie zahŕňa také transakcie, ktorých výsledkom je tzv. ,,round-tripping“, t.j. spätný obeh majetku v kruhu, prostredníctvom zapojenia sprostredkovateľov bez inej hlavnej ekonomickej funkcie alebo prostredníctvom navzájom kompenzujúcich, rušiacich započítavajúcich transakcií, resp. transakcií s podobnými vlastnosťami, tak uvedené cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak kruhových transakcií. Kruhové transakcie vedú k neprehľadnému toku majetku a nakladania s majetkom cez sieť fiktívnych subjektov.

Bod II. časť C

Cezhraničné opatrenie, ktorého podstata spočíva v zahrnutí odpočítateľných platieb medzi závislými osobami napĺňa charakteristický znak odpočítania výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ak príjemca platby nie je rezidentom na daňové účely v žiadnom štáte (v členskom, nečlenskom a ani v zmluvnom štáte). Tento znak je naplnený aj vtedy, ak v cezhraničnom opatrení zahrnuté odpočítateľné platby medzi závislými osobami a príjemca platby je rezidentom na daňové účely v určitom štáte. Tento štát, ktorého je rezidentom, však nemá zavedenú žiadnu daň z príjmov právnických osôb alebo zavedenú takúto daň, avšak jej sadzba je nulová alebo takmer nulová . Môže ísť aj o štát, v ktorom je príjemca platby rezidentom na daňové účely, a na území ktorého sa na platbu uplatňuje úplné oslobodenie od dane alebo preferenčný daňový režim. Vo všetkých týchto prípadoch musí byť súčasne naplnený aj test hlavného účelu a bez splnenia testu tieto prvky uvedeného znaku nie je možné

28

zohľadniť a ich samotné splnenie nemôže znamenať, že opatrenie napĺňa test hlavného účelu. Test hlavného účelu nemusí byť súčasne naplnený, ak by bol príjemca platby rezidentom na daňové účely v určitom štáte a tento štát sa uvádza v zozname nespolupracujúcich štátov na daňové účely vydaných alebo v rámci OECD. Zoznamom nespolupracujúcich štátov sa myslí zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely, ktorý schvaľuje Rada ministrov Ecofin a zverejňuje sa v Úradnom vestníku EÚ.

Ak sa odpisy toho istého majetku, uplatňujú vo viac ako jednej jurisdikcii, cezhraničné opatrenie obsahujúce tieto aspekty viacnásobného odpisovania je predmetom oznamovania bez toho, aby muselo zároveň naplniť aj test hlavného účelu.

Rovnako ako v predchádzajúcej vete cezhraničné opatrenie podlieha oznamovaniu, ak využíva nárok na zamedzenie dvojitého zdanenia toho istého príjmu alebo majetku.

Cezhraničné opatrenie zahŕňajúce prevody majetku medzi štátmi a rozdiel v ocenení protiplnenia za tento majetok je v týchto štátoch významný, tak také cezhraničné opatrenie, napĺňa osobitný charakteristický znak významného rozdielu pri ocenení protiplnenia, ktorý možno zohľadniť bez potreby naplnenia testu hlavného účelu. Závislé osoby definované v § 2 písm. n) a písm. o) zákona č. 595/2003 Z .z. v znení neskorších právnych predpisov.

Bod II. časť D

Automatická výmena informácií o finančných účtoch podľa zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo podľa dohôd s tretími krajinami, ktoré rovnako ustanovujú povinnosť oznamovania a výmeny informácií o finančných účtoch môže byť narušená využitím neexistencie takých právnych predpisov alebo dohôd, ktoré by zakotvovali povinnosti oznamovania. Ak cezhraničné opatrenie narúša vyššie uvedené povinnosti alebo využíva neexistenciu takýchto predpisov alebo dohôd, tak napĺňa charakteristický znak podľa bodu II časti D ods. 1 a podlieha oznamovaniu, pričom nemusí byť splnený test hlavného účelu. Cezhraničné opatrenie s takýmto efektom zahŕňa použitie finančného účtu, finančného produktu, investícií, ktoré nie alebo vytvárajú dojem, že nie finančným účtom, ale v skutočnosti majú všetky prvky charakteristické pre finančný účet. Tento znak spĺňa aj opatrenie, v rámci ktorého dochádza pri prevode finančných účtov alebo majetku k využitiu štátov, ktoré so štátom, v ktorom je používateľ rezidentom na daňové účely, nie vo vzťahu, v rámci ktorého by medzi nimi dochádzalo k automatickej výmene informácií o finančných účtoch. Cezhraničné opatrenie napĺňajúce charakteristický znak podľa bodu II časti D obsahuje aj zmenu klasifikácie príjmu alebo kapitálu, majetku, alebo zmenu finančnej inštitúcie alebo finančného účtu s tým účelom, aby nepodliehali automatickej výmene informácií o finančných účtoch. Ak cezhraničné opatrenie zahŕňa využívanie takých právnických osôb alebo takých právnych usporiadaní alebo účtov, ktorými sa eliminuje, alebo sa vytvára dojem, že sa eliminuje oznamovanie jedného alebo viacerých majiteľov účtu alebo ovládajúcich osôb v rámci automatickej výmeny informácií tak je naplnený osobitný charakteristický znak a cezhraničné opatrenie podlieha oznamovaniu príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Cezhraničné opatrenie narúšajúce postupy hĺbkového preverovania alebo využívajúce slabé miesta v postupoch hĺbkového preverovania, ktoré používajú finančné inštitúcie pri plnení povinností oznamovania informácií o finančných účtoch spĺňa charakteristický znak v časti D bez potreby splnenia testu hlavného účelu. Tento charakteristický znak bez potreby splnenia testu hlavného účelu spĺňa aj také cezhraničné opatrenie, ktoré využíva štáty s nízkou úrovňou presadzovania a dodržiavania právnych predpisov v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti alebo štáty s nedostatočnými požiadavkami na transparentnosť právnických osôb alebo právnych usporiadaní.

Pri charakteristickom znaku v bode II časti D ods. 1 písm. b) je podstatnou črtou prevod účtov alebo majetku do štátov, ktoré nie viazané automatickou výmenou informácií o finančných

29

účtoch. Ministerstvo financií SR zverejní na svojom webovom sídle zoznam štátov, ktoré sú viazané automatickou výmenou informácií o finančných účtoch vždy ku koncu kalendárneho roka. Štáty, ktoré nebudú uvedené v tomto zozname, nie viazané automatickou výmenou informácií o finančných účtoch, a prevodom finančného účtu alebo majetku do takéhoto štátu by reálne hrozila strata informácií o predmetnom finančnom účte alebo finančnom majetku z dôvodu ich neoznamovania príslušnému orgánu. Takýmto prevodom sa nerozumie každý pohyb, resp. prevod finančných prostriedkov (teda majetku) do štátu, s ktorým nie je zabezpečená automatická výmena informácií, teda nepatria sem rutinné bankové služby. Predmetný charakteristický znak je potrebné skúmať v úzkej súvislosti s pravidlami proti praniu špinavých peňazí a boja proti terorizmu v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Charakteristické znaky podľa bodu II časti D majú za cieľ zachytiť také oznamované opatrenia (schémy), ktorých cieľom je vyhnúť sa oznamovaniu finančných účtov v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a vyhnúť sa identifikácii skutočného vlastníctva. Automatickou výmenou informácií o finančných účtoch sa rozumie systematické oznamovanie vopred určených informácií o rezidentoch členských štátov alebo o rezidentoch zmluvných štátov príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvného štátu, bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred určených časových intervaloch.

Charakteristický znak skrytého/ netransparentného skutočného vlastníctva je naplnený, ak cezhraničné opatrenie zahŕňa netransparentný reťazec právneho alebo skutočného vlastníctva s využitím subjektov, ktoré musia kumulatívne splniť podmienky stanovené v písmenách a) až c).

Bod II. časť E

V bode II časti E upravované charakteristické znaky, ktoré predstavujú všeobecné odklonenie od základných pravidiel a princípov transferového oceňovania. Ak v rámci predmetného cezhraničného opatrenia dochádza k využívaniu unilaterálnych pravidiel bezpečného prístavu, t.j. cezhraničné opatrenie zahŕňa určenie transferových cien na základe osobitných pravidiel, tak je naplnený charakteristický znak, ktorý určuje že dané opatrenie podlieha oznamovaniu. Bezpečný prístav je definovaný v kapitole IV, časti E v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (edícia z roku 2017, str. 204 214). Bezpečný prístav v režime transferového oceňovania je inštitút, ktorý sa aplikuje na vymedzenú skupinu daňovníkov alebo transakcií a tak znižuje u konkrétnych daňovníkov požiadavky na rozsah plnenia určitých povinností, ktoré inak uložené štátom v rámci jeho všeobecných pravidiel transferového oceňovania. Vo všeobecnosti ide o zjednodušený prístup, ktorý za cieľ znížiť administratívnu náročnosť a vyvolané náklady zdanenia pre vybrané subjekty, ktoré jednoznačne zadefinované štátom určenými pravidlami. Keďže ide o jednostranne uplatňované pravidlo, v praxi v cezhraničných situáciách môže dochádzať situáciám nežiaducej daňovej optimalizácie prostredníctvom dvojitého nezdanenia príjmu, prípadne deklarovania príjmu, ktorý nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu a pod.

Ťažko oceniteľným nehmotným majetkom sa rozumie nehmotný majetok alebo právo na nehmotný majetok, v súvislosti s ktorým v čase ich prevodu medzi závislými osobami neexistujú žiadne spoľahlivé porovnateľné údaje a v čase, keď sa transakcia uzavrela, sú odhady budúcich peňažných tokov alebo očakávané príjmy, ktoré sa majú získať z prevádzaného nehmotného majetku, alebo predpoklady použité pri ohodnocovaní nehmotného majetku veľmi neisté. Preto je v čase prevodu ťažké predpovedať úroveň konečného prospechu, ktorý má vyplynúť z nehmotného majetku.

Charakteristický znak vnútroskupinových cezhraničných presunov v rámci cezhraničného opatrenia je naplnený ak zahŕňajú cezhraničný presun funkcií, rizík alebo prevod

30

majetku v rámci skupiny a ak odhadované ročné zisky prevodcu alebo prevodcov pred zdanením a úrokmi (EBIT) počas trojročného obdobia po presune alebo prevode predstavujú menej ako 50 % odhadovaných ročných ziskov pred zdanením a úrokmi (EBIT) takého prevodcu alebo prevodcov v prípade, že by sa presun alebo prevod neuskutočnil. Napr. spoločnosť presunie funkcie, riziká alebo prevedie majetok a nebude realizovať všetky činnosti, ktoré uskutočňovala pred presunom funkcií, rizík alebo prevodom majetku. Nedosiahne taký zisk, aký by dosahovala pred presunom funkcií, rizík alebo prevodom majetku. Jej zisk za niektoré služby, ktoré vykonáva ako dcérska spoločnosť, t.j. po presune funkcií, rizík alebo po prevode majetku, môže byť nižší ako 50 % odhadovaného zisku pred zdanením a úrokmi (EBIT).

K bodu 11 – príloha č. 2 k zákonu č. 442/2012 Z. z.

Uvedeným bodom sa vypúšťa zo zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie smernica, ktorá nie je účinná. Ide o smernicu Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26. 6. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. L 168, 1. 5. 2004), rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 257, 4. 8. 2004) a smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006)

K bodu 12 – príloha č. 2 k zákonu č. 442/2012 Z. z.

Uvedeným bodom sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu, ktorá je transponovaná týmto zákonom. Ide o Smernicu Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu a je v poradí siedmym preberaným právne záväzným aktom Európskej únie.

K Čl. II

Ustanovenie novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zakotvuje, že za porušenie bankového tajomstva sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu podľa tohto zákona.

K Čl. III

K bodu 1 - § 3 ods. 2 písm. c)

Doplnenie definície investičného subjektu sa navrhuje z dôvodu zosúladenia interpretácie investičného subjektu s interpretáciu finančnej inštitúcie podľa Odporúčaní a medzinárodných štandardov v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (odporúčania medzivládnej inštitúcie Finančnej akčnej skupiny (FATF)).

31

K bodu 2 - § 8 ods. 2 písm. a)

Navrhovaná zmena súvisí so zabezpečením plného súladu so znením spoločného štandardu oznamovania (CRS), ktorý neumožňuje alternatívu k adrese bydliska. Alternatívne znenie by mohlo viesť k rozdielnemu posúdeniu rezidencie na daňové účely.

K bodu 3 a 4 - § 8 ods. 2 písm. a) a písm. b)

Navrhovaná zmena zabezpečuje plný súlad so znením spoločného štandardu oznamovania (CRS), konkrétne zoznamom informácií, ktoré má povinnosť finančná inštitúcia získavať. Štát rezidencie na daňové účely sa zaraďuje medzi povinné informácie.

K bodu 5 a 8 - § 9 a § 14

Navrhované ustanovenia vyplývajú z doterajších skúseností aplikačnej praxe a upravujú situáciu, keď dôjde k zániku alebo zrušeniu oznamujúcej finančnej inštitúcie. Navrhovanými ustanoveniami sa zabezpečuje splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 359/2015 Z. z., a to oznámením príslušných informácií zo strany zanikajúcej finančnej inštitúcie alebo jej právneho zástupcu, právneho nástupcu do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa plní oznamovacia povinnosť.

K bodu 6 - § 11

Navrhované ustanovenie taktiež vyplýva z aplikačnej praxe a zabezpečuje informovanosť príslušného orgánu SR o zrušení GIIN čísla v prípade zrušenia alebo zániku činnosti oznamujúcej alebo neoznamujúcej finančnej inštitúcie.

K bodu 7 - § 14 ods. 2

Navrhované doplnenie vyplýva zo skúseností aplikačnej praxe.

K bodu 9 - § 22 ods. 1

Súčasné znenie opatrenia proti obchádzaniu v § 22 ods. 1 zákona pokrýva oznamujúcu finančnú inštitúciu, slovenskú oznamujúcu finančnú inštitúciu, držiteľa finančného účtu a ovládajúcu osobu. Spoločný štandard oznamovania požaduje v takomto ustanovení zahrnutie finančných inštitúcií, osôb a sprostredkovateľov (konajúcich v mene držiteľa účtu). S cieľom plne zosúladiť znenie ustanovenia na účinné uplatňovanie zákona so znením spoločného štandardu oznamovania sa do ustanovenia dopĺňajú aj osoby konajúce v mene držiteľa finančného účtu (napr. advokáti, notári), ktorí konajú ako sprostredkovatelia.

K Čl. IV

32

V článku IV sa ustanovuje, kedy návrh zákona nadobúda účinnosť a účinnosť tohto zákona sa nadobúda 1. januára 2020, okrem čl. I bodov 1, 2, 9 12 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2020.

Schválené vládou SR dňa 29. mája 2019.

Peter Pellegrini, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore