Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2023 do 31.01.2023

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 31.01.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST141JUD>999966DS132EUPP39ČL53

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2023 do 31.01.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 461/2003 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 317/2018, 198/2020, 215/2021, 125/2022, 248/2022, 352/2022, 399/2022 a 421/2022

Legislatívny proces k zákonu 399/2022
Legislatívny proces k zákonu 352/2022
Legislatívny proces k zákonu 248/2022
Legislatívny proces k zákonu 125/2022
Legislatívny proces k zákonu 215/2021
Legislatívny proces k zákonu 198/2020
Legislatívny proces k zákonu 317/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 399/2022, dátum vydania: 30.11.2022

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 2030, vybraných záväzkov vlády Slovenskej republiky v oblasti starobného dôchodkového sporenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 2024 a z potreby riešenia niektorých problémov v oblasti starobného dôchodkového sporenia z aplikačnej praxe.

Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým prijatie opatrení smerujúcich k zvýšeniu efektívnosti sporiacej a výplatnej fázy starobného dôchodkového sporenia zavedením predvolenej investičnej stratégie na báze princípu životného cyklu a prioritizáciou dlhodobého vyplácania majetku sporiteľov v starobe.

Ku koncu roka 2021 mali sporitelia v II. pilieri (1 680 220) alokovaných viac ako 11,9 mld. eur, pričom 55 % z nich malo majetok umiestnený výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Ďalších približne 15 % malo aspoň časť svojich úspor v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v kombinácii s jedným z negarantovaných dôchodkových fondov. Majetok týchto sporiteľov dosiahol v roku 2021 v priemere zhodnotenie na úrovni -1,3 %, zvyšok sporiteľov v negarantovaných dôchodkových fondoch si za predchádzajúci kalendárny rok pripísal v priemere zhodnotenie 16,8 %. Najvýnosnejšie indexové dôchodkové fondy pritom dosiahli zhodnotenie na úrovni 27,8 %. Negatívne zhodnotenie dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov v roku 2021 bolo spôsobené predovšetkým dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami. Vzhľadom na dlhodobý charakter schémy je preto vhodné hodnotiť skôr priemerné ročné zhodnotenie od vytvorenia dôchodkových fondov, ktoré dosiahlo v prípade dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov hodnotu približne 1,9 % a v prípade negarantovaných dôchodkových fondov úroveň približne 6,5 %. Tieto údaje, ako aj viaceré zverejnené odborné analytické materiály a štúdie1, jednoznačne dokazujú, že signifikantná časť sporiteľov nemá vzhľadom na horizont sporenia (zostávajúcu dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení do dosiahnutia dôchodkového veku) optimálne zvolenú alokáciu majetku v dôchodkových fondoch a v dôsledku toho s vysokou pravdepodobnosťou ich dôchodok z II. piliera bude nižší ako táto kapitalizačná schéma potenciál generovať.

Keďže aktuálna právna úprava dostatočne nereflektuje uvedené fakty účinné ustanovenie § 92 obsahuje iba opatrenia na presúvanie majetku sporiteľa do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu absentuje avšak rámec, ktorý by vytvoril skutočný predpoklad na tvorbu úspor a generovanie výnosov na dlhodobom horizonte prostredníctvom akciových investícií. Navrhuje sa preto zavedenie predvolenej investičnej stratégie, v ktorej budú automaticky zúčastnení všetci noví sporitelia. Prvá fáza sporiacej fázy bude spojená s alokáciou majetku do akcií a všeobecne volatilnejších nástrojov, pričom dôchodkové správcovské spoločnosti budú na túto fázu využívať dôchodkové fondy, ktorých investičná stratégia kopíruje zloženie akciového indexu, čím sa bude môcť sporiteľ podieľať na nadpriemernom raste portfólia.

1 Inštitút finančnej politiky. 2019. Default strategy in pension saving (The case of Slovakia).

Ódor, Povala. 2019. Sporiteľ na prvom mieste (Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku?).

2

V ďalšej fáze získa sporiteľ ochranu postupným alokovaním majetku a príspevkov do nízkorizikových aktív. Najväčšou výhodou pre sporiteľa je skutočnosť, že predvolená investičná stratégia bude prispôsobovaná jeho veku, a to bez nutnosti aktívnej zmeny pomeru sporenia v dôchodkových fondoch zo strany sporiteľa. Návrh zákona ponecháva priestor aj sporiteľom, ktorí rizikovo averzní alebo konzervatívni. Ak prejavia vôľu nebyť zúčastnení na predvolenej investičnej stratégii, dôchodková správcovská spoločnosť bude rešpektovať nimi zvolený pomer platenia príspevkov do dôchodkových fondov, resp. pomer sporenia v dôchodkových fondoch. Pre sporiteľov, ktorí nebudú v predvolenej investičnej stratégii a ich vlastná investičná stratégia bude nastavená agresívne, však zostáva zachovaná ochrana ich investícií pred volatilitou na finančných trhoch v období pred poberaním dôchodku. Majetok takýchto sporiteľov bude postupne presúvaný do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu v rovnakom pomere ako u sporiteľov v predvolenej investičnej stratégii. Zároveň im však zostáva možnosť požiadať o čiastočné vyviazanie sa z tohto presunu, t. j. o zníženie minimálneho podielu ich majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

V nadväznosti na uvedené a vekový profil sporiteľov je zároveň možné konštatovať, že časť majetku existujúcich sporiteľov v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch môže byť s pomerne nízkym rizikom straty pre sporiteľa presunutá do dôchodkových fondov s vhodnejším rizikovo-výnosovým profilom, pri ktorých je potenciál pre dosiahnutie vyššieho zhodnotenia v strednodobom a dlhodobom horizonte výrazne vyšší. Navrhuje sa preto, aby majetok existujúcich sporiteľov, ktorí v roku 2023 dovŕšia vek maximálne 54 rokov (vrátane) dôchodková správcovská spoločnosť v horizonte dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti predmetných ustanovení návrhu zákona zosúladila s predvolenou investičnou stratégiou, t. zn. majetok sporiteľa alebo jeho časť presunula do dôchodkového fondu, ktorého investičná stratégia kopíruje zloženie akciového indexu. Súčasne sa navrhuje, aby sporitelia s vekom nad uvedenou hranicou, dostali od dôchodkovej správcovskej spoločnosti informáciu o tom, že nie sporiteľmi v predvolenej investičnej stratégii a majú možnosť sa s ňou zosúladiť.

Zavedením predvolenej investičnej stratégie pre nových a postupne aj pre existujúcich sporiteľov bude Slovenská republika plniť aj záväzok vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia tvorí spolu s dôchodkovým poistením podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) práve starobné dôchodkové sporenie. Keďže suma starobného dôchodku poistenca v priebežnom systéme, ktorý je aj sporiteľ, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení pomerne kráti (znižuje), pri prijímaní opatrení a nastavení podmienok pre disponovanie s finančnými prostriedkami z II. piliera je nevyhnutné na túto skutočnosť reflektovať a reguláciu postaviť tak, aby II. pilier generoval pravidelný dlhodobý príjem počas celej staroby. Napriek tomu, že podiel dôchodku z II. piliera dnes predstavuje iba menšiu časť celkového príjmu jednotlivca v starobe (z dôvodu kratšieho obdobia účasti v kapitalizačnej schéme), postupne bude rásť. Dôchodkové úspory však aktuálne v prevažnej miere použité na jednorazovú spotrebu a len malou časťou z nich sa kryje riziko dlhovekosti zakúpením doživotnej anuity. Približne 64 % sporiteľov poberá celý dôchodok alebo aspoň jeho časť programovým výberom v jednej splátke. Objem úspor, ktoré sporitelia použili v roku 2021 na jednorazový programový výber dosiahol približne 44,3 mil. eur a na doživotný dôchodok išlo len približne 5,6 mil. eur. Iba zanedbateľný objem úspor sa pritom vypláca v pravidelných splátkach na dlhšom horizonte (starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z malej nasporenej sumy vo forme programového výberu).

Zachovanie súčasných podmienok vyplácania dávok, ktoré umožňuje spotrebovať finančné prostriedky v krátkom čase po dosiahnutí dôchodkového veku, zvyšuje riziko finančnej

3

deprivácie vo vyššom seniorskom veku a je preto nevyhnutné prijať v tejto oblasti opatrenia na zlepšenie postavenia sporiteľov prehodnotením a predefinovaním nielen podmienok vyplácania dôchodkov z II. piliera, ale aj foriem týchto dôchodkov. Účelom návrhu zákona je preto aj realizácia pomerne zásadnej zmeny v rámci výplatnej fázy, ktorou sa predĺži investičný horizont (popri poberaní programového výberu bude majetok sporiteľa ďalej zhodnocovaný, pričom časť tohto majetku bude umiestnená aj v akciách) a súčasne sa zavedie povinnosť zakúpenia doživotnej anuity (z akumulovaného, resp. nespotrebovaného majetku), aby sa predišlo riziku nízkeho príjmu v prípade dlhovekosti.

V nadväznosti na zmeny vo výplatnej fáze (programový výber) bolo nevyhnutné pristúpiť aj k úpravám v zákone č. 461/2003 Z. z. (čl. II) a zákone č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022 Z. z. (čl. III).

S cieľom zlepšenia postavenia sporiteľa a zvýšenia úrovne primeraného hmotného zabezpečenia v starobe z II. piliera sa v kontexte úlohy z Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 2030 „Umožniť platenie a odvádzanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade sporiteľov, ktorým sa vypláca dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia a ktorí vykonávajú činnosť zakladajúcu dôchodkové poistenie“ (ďalej len „NPAS“) navrhuje aj právna úprava predĺženia účasti na starobnom dôchodkovom sporení a to do času poberania doživotného starobného dôchodku, t. j. počas poberania programového výberu. Tieto zmeny sú premietnuté aj v zákone č. 461/2003 Z. z. (čl. II).

V súlade s cieľom zefektívnenia starobného dôchodkového sporenia a dosiahnutia čo možno najvyššej nasporenej sumy počas poberania programového výberu, resp. pri zakúpení doživotnej anuity, sa navrhujú aj ďalšie zmeny. Navrhuje sa, aby od účinnosti návrhu zákona mala dôchodková správcovská spoločnosť nárok iba na jeden druh odplaty a to odplatu za správu dôchodkového fondu a navrhuje sa zavedenie individuálnej garancie pre programový výber a doživotný dôchodok.

Zákon č. 677/2006 Z. z. zaviedol opatrenie, ktoré malo zabrániť neodôvodneným a nesprávne motivovaným prestupom sporiteľov z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti tzv. akceptačný list, ktorý vydáva Sociálna poisťovňa a v určitých prípadoch je jeho vydanie aj spoplatnené. Táto bariéra (administratívno-finančná) mala slúžiť na stabilizáciu systému starobného dôchodkového sporenia najmä v čase, kedy bola situácia v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva pomerne turbulentná. Spoločne s týmto opatrením sa zaviedlo aj obmedzenie celkových výdavkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti a výdavkov fyzických osôb a právnických osôb vynaložených v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti v súvislosti s uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V roku 2006 dosiahol počet zrealizovaných prestupov v II. pilieri takmer 150 tis., po zavedení opatrenia klesol hneď nasledujúci rok na menej ako 2 tis. prestupov za rok. Následne sa počet prestupov kontinuálne zvyšoval, v posledných rokoch sa prestupy ustálili na počte okolo 40 tis. prestupov za rok. Dosiahnutý efekt tohto opatrenia je síce nespochybniteľný, keďže ale ide z podstaty o problematiku a potrebu regulácie v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva (v prostredí mimo Sociálnej poisťovne), navrhuje sa zrušiť úlohy a povinnosti Sociálnej poisťovne v súvislosti s vydávaním akceptačných listov (čl. II). Súčasne sa však navrhuje vytvorenie inej bariéry, a to úpravou existujúceho opatrenia limitujúceho výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť, resp. fyzické a právnické osoby konajúce pri získavaní klientov v jej prospech, nebudú môcť vyplácať províziu (poskytnúť iný prospech) finančnému sprostredkovateľovi za získanie klienta od inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

4

Návrh zákona prevažne pozitívne sociálne vplyvy a tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá prevažne negatívny vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľského prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Sledované vybrané vplyvy návrhu zákona podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, ako aj v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, v analýze sociálnych vplyvov a v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

1

B. Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2)

V kontexte návrhu na vypustenie pozostalostných dôchodkov sa navrhuje aj úprava ustanovenia, ktoré definuje účel starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 2 až 5 [§ 14 ods. 1 a 2, 15 ods. 3, § 16 písm. a)]

Na základe úlohy z NPAS sa navrhuje právna úprava predĺženia účasti na starobnom dôchodkovom sporení a to do začatia poberania doživotného starobného dôchodku. V čase poberania tohto dôchodku by platenie a odvádzanie príspevkov nemalo zmysel, nakoľko by nemohlo ovplyvniť sumu vyplácaného doživotného dôchodku. Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na hodnotu úspor sporiteľa najmä v kontexte navrhovaných zmien vo výplatnej fáze, na základe ktorých bude majetok sporiteľa počas obdobia vyplácania programového výberu naďalej investovaný za účelom zvýšenia objemu majetku určeného na zakúpenie doživotného starobného dôchodku.

K bodu 6 (§ 21 ods. 5 a 6)

Navrhuje sa umožniť platenie dobrovoľných príspevkov aj počas poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku formou programového výberu, t. j. počas celého obdobia, kedy sporiteľ osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Návrh je konzistentný so zmenami, na základe ktorých bude počas poberania programového výberu časť majetku „zablokovaná“ za účelom zakúpenia doživotnej anuity po skončení poberania programového výberu, ako aj úlohou z NPAS. Navrhuje sa, aby platenie dobrovoľných príspevkov nebolo možné od uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku so životnou poisťovňou ako aj okamihom, kedy sporiteľ požiadal svoju dôchodkovú správcovskú spoločnosť o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok formou programového výberu z aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa tvorenej z dobrovoľných príspevkov.

V prípade, že bude platenie dobrovoľných príspevkov pokračovať v rozpore s odsekom 5 (napríklad sporiteľ si zabudne zrušiť trvalý príkaz v banke a zmluva o starobnom dôchodkovom sporení medzitým zanikla) navrhuje sa, aby dôchodková správcovská spoločnosť takto zaslané dobrovoľné príspevky vrátila odosielateľovi platby.

Zároveň sa navrhuje legislatívno-technická úprava textu v súvislosti so zmenou právnej úpravy v § 64 ods. 9 písm. f), podľa ktorej sa vypúšťa povinnosť dohodnúť si platenie dobrovoľných príspevkov v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 7 (§ 27 ods. 2)

Navrhuje sa precizovanie daného ustanovenia a zavedenie legislatívnej skratky.

K bodu 8 (§ 27 ods. 3 a 4)

V súvislosti s navrhovanými zmenami vo výplatnej fáze, kedy sporiteľ počas poberania programového výberu bude mať stále vedený osobný dôchodkový účet sporiteľa, na ktorý môže mať pripisované príspevky (povinné aj dobrovoľné) sa navrhuje zrušenie nepostupovania povinných príspevkov a penále Sociálnou poisťovňou odo dňa vydania certifikátu do dňa

2

skončenia záväznosti vyhotovených ponúk. V tejto fáze, na rozdiel od súčasného stavu, nebudú z osobného dôchodkového účtu sporiteľa odpísané žiadne dôchodkové jednotky.

V odseku 3 sa preto navrhuje, aby po uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku Sociálna poisťovňa povinné príspevky a penále priamo postupovala poistiteľovi, s ktorým sporiteľ túto zmluvu uzatvorenú, nakoľko sporiteľ nebude mať v dôchodkovej správcovskej spoločnosti vedený osobný dôchodkový účet, na ktorý by bolo možné postúpené povinné príspevky a penále pripísať. V ustanoveniach o zmluve o poistení dôchodku 46f ods. 6) sa tiež navrhuje upraviť, v ktorých prípadoch môže byť dohodnuté poistné a dohodnutá suma dôchodku zvýšená. Jedným z prípadov práve povinné príspevky a penále postúpené Sociálnou poisťovňou.

V odseku 4 sa navrhuje riešenie situácie, kedy sporiteľ ukončil poberanie dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (napr. vyplatením poslednej splátky programového výberu) a už nemá ani osobný dôchodkový účet sporiteľa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ani zmluvu o poistení dôchodku s poistiteľom. V takomto prípade zasiela Sociálna poisťovňa povinné príspevky a penále priamo fyzickej osobe, za ktorú boli zaslané (Sociálna poisťovňa disponuje osobnými údajmi dôchodcu sporiteľa, pretože mu vypláca dôchodok z I. piliera).

K bodom 9 a 10 (§ 28a ods. 3 posledná veta a § 28a ods. 4)

Legislatívno-technická úpravu textu v súvislosti s vypustením príslušných ustanovení vzťahujúcich sa na odplatu za vedenie osobného dôchodkového účtu (§ 63b).

K bodom 11, 13, 14, 15, 18, 20 29, § 32, § 33, § 33a, vypustené §§ 34, 36, 37 a 39, § 40a, vypustený § 43 a vypustený § 46b)

Navrhuje sa zúženie foriem výplaty starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia na programový výber a doživotný dôchodok navrhuje sa vypustiť právna úprava dočasného dôchodku a pozostalostných dôchodkov, nakoľko nezapadajú do konceptu navrhovanej výplatnej fázy (optimalizácia výplatnej fázy v kontexte zavedenia predvolenej investičnej stratégie s dôrazom na maximalizáciu výšky aj obdobia poberania – hmotného zabezpečenia v starobe).

Navrhuje sa, aby vzhľadom na krátke obdobie vyplácania pozostalostného dôchodku (jeden alebo dva roky), komplikovanosť výpočtu a nižšie ponuky výsledného mesačného doživotného starobného dôchodku, boli všetky varianty doživotného starobného dôchodku, ktoré zahŕňali pozostalostné dôchodky, vypustené 34, § 36, § 37, § 39). Ďalším dôvodom je aj posilnenie inštitútu dedenia v starobnom dôchodkovom sporení, ku ktorému dochádza zmenou výplatnej fázy. Počas prvej časti výplatnej fázy (starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom) ostávajú nasporené finančné prostriedky na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa a teda v prípade jeho úmrtia sa celý zostatok tohto účtu vyplatí oprávneným osobám alebo ak nie určené, tak dedičom. Výplata pozostalostných dôchodkov v kontexte návrhu novej výplatnej fázy v prípade doživotného dôchodku z uvedených dôvodov nie je opodstatnená.

Keďže v kontexte návrhu sa bude majetok sporiteľa v prvej časti výplatnej fázy naďalej zhodnocovať, je z hľadiska regulácie a dosiahnutia optimálneho zhodnotenia úspor sporiteľa jednoznačne vhodnejšie, aby v období pred poberaním doživotného starobného dôchodku bol majetok sporiteľa určený na vyplácanie dávok naďalej umiestnený výlučne v dôchodkových fondoch pod správou dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Alternatíva, ktorú doteraz predstavoval dočasný dôchodok, nedokáže generovať rovnako pozitívny výsledok.

Podľa súčasnej právnej úpravy mohol dočasný dôchodok poberať sporiteľ, ktorého súčet súm dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku) vyplácaných zo systému sociálneho

3

poistenia (I. pilier), obdobných dôchodkov vyplácaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny a sumy doživotného dôchodku z II. piliera je vyšší ako platná referenčná suma, ktorú na príslušný kalendárny rok určila Sociálna poisťovňa. Dočasný dôchodok mohol poberať aj sporiteľ, ktorému v ponukovom liste žiadny z poistiteľov neponúkol z nasporenej sumy výplatu doživotného dôchodku (v režime tzv. malej nasporenej sumy). Dočasný dôchodok mohol byť vyplácaný aj v kombinácii s doživotným dôchodkom. Prax však ukázala, že možnosť poberania dočasného dôchodku nebola pre sporiteľov atraktívna a v prípade splnenia podmienky dostatočného pravidelného príjmu z iných zdrojov uprednostňovali vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku prostredníctvom programového výberu obvykle v jednej splátke. Za obdobie od roku 2018 do roku 2020 (od roku 2018 bol sporiteľom za splnenia príslušných podmienok umožnený výber celej nasporenej sumy prostredníctvom programového výberu) bolo zo všetkých 6143 poberateľov dôchodkov 4127 poberateľov programového výberu a len 141 poberateľov dočasného dôchodku. Poberanie dočasného dôchodku v režime malá nasporená suma, to znamená, že sporiteľovi žiadny poistiteľ neponúkol doživotný dôchodok, bolo rovnako minimálne (iba 79 poberateľov). Sporitelia uprednostňovali vyplácanie dôchodku v režime malá nasporená suma formou programového výberu z dôchodkovej správcovskej spoločnosti (524 poberateľov). Dočasný dôchodok, ponúkala sporiteľom ako jednu z dávok z II. piliera výlučne poisťovňa Union. Od 5. 2. 2020 však táto poisťovňa zmluvy o poistení dôchodku neuzatvára, pokračuje len vo vyplácaní už dohodnutých dôchodkov a v plnení si ostatných záväzkov z uzavretých zmlúv o poistení dôchodku.

Celková zmena filozofie vyplácania dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktorej hlavným cieľom je zabezpečenie dlhodobého príjmu, spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami preto dôvodom návrhu na vypustenie dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku ako formy dôchodku starobného dôchodkového sporenia.

Po skončení prvej časti výplatnej fázy, prejde sporiteľ v optimálnom prípade plynule do druhej fázy, počas ktorej bude výplata starobného dôchodku realizovaná formou doživotného dôchodku. Návrh zákona predpokladá povinnosť zakúpenia doživotnej anuity, a to predovšetkým z dôvodu, aby sa predišlo riziku nedostatočného príjmu v prípade dlhovekosti. V súlade s cieľom zefektívnenia starobného dôchodkového sporenia a dosiahnutia čo možno najvyšších súm mesačných dôchodkov sa ponuka doživotného starobného dôchodku zúži na dva varianty a to na doživotný starobný dôchodok bez zvyšovania dôchodku alebo so zvyšovaním dôchodku.

V kontexte uvedených zmien a vypustení sa navrhujú aj nevyhnutné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 12 [§ 31 písm. b)]

V súvislosti s novým nastavením výplatnej fázy (v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. bude možné vyplácať iba predčasný starobný dôchodok formou programového výberu) sa navrhuje primeraná právna úprava uvedeného ustanovenia.

K bodu 13 (§ 33)

Navrhuje sa, aby starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou programového výberu vyplácala dôchodková správcovská spoločnosť v optimálnom nastavení v určenom počte mesačných splátok, ktoré v úhrne predstavujú dôchodkovú hodnotu pre programový výber (suma zodpovedajúca jednej polovici aktuálnej hodnoty osobného

4

dôchodkového účtu sporiteľa z povinných príspevkov po zohľadnení určeného počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a individuálnej garancie pre programový výber). V záujme čo najvyššej efektivity paralelne prebiehajúcej sporiacej fázy, kde bude časť majetku umiestnená aj v akciových investíciách, sa navrhuje, aby sa tento starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok prednostne vyplácal z dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

Určený počet mesačných splátok sa navrhuje určiť ako polovica mediánu hodnôt strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy vo veku sporiteľa, v ktorom bol vydaný certifikát pre programový výber vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, za posledných sedem kalendárnych rokov, ktoré dva roky predchádzajú kalendárnemu roku, v ktorom bol vydaný certifikát pre programový výber zaokrúhlenej na celé mesiace nahor. Zjednodušene povedané určený počet mesačných splátok zodpovedať polovici predpokladaného počtu mesiacov, ktorých by sa mal sporiteľ dožiť. Uvedené sa navrhuje v záujme rovnomerného rozloženia počtu splátok medzi starobný dôchodok (resp. aj predčasný starobný dôchodok) vyplácaný programovým výberom a doživotný starobný dôchodok, čo by malo prispieť k vzájomne vyváženejším sumám dôchodkov sporiteľa.

Spôsob výpočtu sumy takéhoto dôchodku sa navrhuje primárne nastaviť tak, že suma dôchodku sa určí každý rok počas jeho vyplácania, pričom prvý rok sa určí jednoducho ako podiel dôchodkovej hodnoty pre programový výber a určeného počtu mesačných splátok. Následne sa navrhuje jeho výšku každoročne automaticky prehodnocovať, pričom pre určenie sumy starobného dôchodku resp. predčasného starobného dôchodku pre príslušný rok dôchodková správcovská spoločnosť zohľadní aktuálnu hodnotu zostatku dôchodkových jednotiek sporiteľa určených na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku formou programového výberu k 31. októbru predchádzajúceho kalendárneho roka a počet zostávajúcich nevyplatených mesačných splátok tohto dôchodku k tomuto dňu. V optimálnom scenári každoročné prehodnotenie a prepočet sumy dôchodku zabezpečí jeho medziročný rast. Nakoľko vo všeobecnosti platí, že vyplácané dôchodky by nemali klesať, navrhuje sa, aby takto určená suma dôchodku pre príslušný kalendárny rok nemohla byť nižšia, ako suma dôchodku vyplácaná v predchádzajúcom kalendárnom roku. Zároveň sa navrhuje, aby sa posledná splátka dôchodku, ktorá je nižšia ako predposledná, vyplatila spolu s predposlednou splátkou.

Vzhľadom na uvedený spôsob výpočtu dôchodku a zámer, aby sa dôchodkové jednotky zhodnocovali aj počas výplatnej fázy je v prípade zvýšenej volatility na finančných trhoch možné, že sa spotrebujú skôr, t. j. dôchodok sa bude vyplácať o niečo kratšie ako bolo pôvodne odhadované. Okrem takto prednastaveného spôsobu určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom môže sporiteľ požiadať, aby sa mu suma dôchodku určila rovnomerne na celé obdobie vyplácania, ako podiel sumy dôchodkovej hodnoty pre programový výber a určeného počtu mesačných splátok. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku formou programového výberu skončilo dňom odpísania poslednej dôchodkovej jednotky určenej na výplatu tohto dôchodku. V ustanovených prípadoch (ak individuálna garancia pre programový výber je vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom) sa navrhuje, aby bol starobný dôchodok (resp. predčasný starobný dôchodok) vyplácaný programovým výberom vyplácaný aj naďalej z časti majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti zodpovedajúcej rozdielu medzi individuálnou garanciou pre programový výber a súčtom mesačných splátok starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplatených programovým výberom z časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov. Suma tohto dôchodku v zmysle návrhu zodpovedať sume dovtedy vyplácaného starobného

5

dôchodku resp. predčasného starobného dôchodku a jeho vyplácanie sa skončí dňom vyplatenia jeho poslednej splátky.

V záujme zabezpečenia určitej úrovne primeraného hmotného zabezpečenia v starobe z II. piliera sa navrhuje, aby v prípade, ak dôchodková hodnota pre programový výber bude nižšia ako súčin určeného počtu mesačných splátok a mediánu najnižších mesačných súm doživotného dôchodku, ktoré majú záujem vyplácať poisťovne poskytujúce doživotný dôchodok (tieto sumy v zmysle § 46e ods. 7 a 8 zaevidované poistiteľmi v ponukovom systéme a medián platný pre príslušný kalendárny rok je následne určený Sociálnou poisťovňou a zverejnený na jej webovom sídle k prvému dňu kalendárneho roka), bola suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom stanovená na úrovni uvedeného mediánu. Takto určená suma sa v zmysle návrhu následne každoročne prehodnotí a v závislosti od zmeny aktuálnej sumy uvedeného mediánu prepočíta. Navrhuje sa, rovnako ako pri vyššie uvedených spôsoboch výplaty, že suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku nesmie byť nižšia ako suma tohto dôchodku určená v predchádzajúcom kalendárnom roku. V tomto prípade sa na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom použije celá nasporená suma.

Ďalej sa navrhuje, aby v prípade, ak dôchodková hodnota pre programový výber bude nižšia ako 30-násobok vyššie uvedeného mediánu (t. j. de facto celková hodnota úspor sporiteľa nižšia ako 60-násobok mediánu, čo by v roku 2022 pri hodnote mediánu 14,90 eur znamenalo 894 eur), sa suma mesačného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom vyplatila v jednej splátke vo výške aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

Pre prípad, keď na účte sporiteľa zostanú po vyplatení určeného počtu mesačných splátok dôchodku dôchodkové jednotky určené na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, sa navrhuje, aby sa tieto dôchodkové jednotky použili na výplatu doživotného dôchodku, čo v prípade významnejšieho zhodnotenia počas prvej časti výplatnej fázy do istej miery prispeje k posilneniu hmotného zabezpečenia v starobe počas druhej časti výplatnej fázy a predchádzaniu riziku nedostatočného príjmu v prípade dlhovekosti.

V záujme zachovania plynutia výplatnej fázy a zabezpečenia realizácie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe z II. piliera sa navrhuje, aby v prípade, ak poistiteľ oznámil sporiteľovi, že dôchodková hodnota pre doživotný dôchodok nepostačuje na výplatu doživotného starobného dôchodku, sa na žiadosť sporiteľa starobný dôchodok vyplácal naďalej formou programového výberu zo zostatku hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa. V prípade, ak je individuálna garancia pre doživotný dôchodok vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie starobného dôchodku formou doživotného dôchodku, sa navrhuje, aby rozdiel medzi individuálnou garanciou pre doživotný dôchodok a sumou prislúchajúcou časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie starobného dôchodku formou doživotného dôchodku doplatila dôchodková správcovská spoločnosť. Suma tohto dôchodku sa určí podľa rovnakých pravidiel, ako v prípade, ak je dôchodková hodnota pre programový výber nižšia ako súčin určeného počtu mesačných splátok dôchodku a vyššie uvedeného mediánu.

V súvislosti so zmenami v § 45, v rámci ktorých sa navrhuje, aby dobrovoľné príspevky neboli automaticky zahrnuté do sumy v certifikáte ako v účinnej právnej úprave, sa v ustanoveniach o programovom výbere navrhuje precizovanie dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom z dobrovoľných príspevkov. Navrhuje sa, aby si sporiteľ mohol dohodnúť aj vyplácanie dôchodku z aktuálnej hodnoty jeho osobného dôchodkového účtu tvorenej z dobrovoľných príspevkov, ktoré nie zahrnuté do dôchodkovej hodnoty pre programový

6

výber, pričom si určí buď dobu vyplácania (v takom prípade sa suma dôchodku určí ako podiel sumy rovnajúcej sa aktuálnej hodnote jeho osobného dôchodkového účtu tvorenej z dobrovoľných príspevkov a počtu mesiacov, počas ktorých si sporiteľ určil vyplácanie), alebo sumu dôchodku (v takom prípade sa suma vypláca do momentu „spotrebovania“ príslušných dôchodkových jednotiek).

K bodu 16 (§ 41)

Vzhľadom na navrhované zmeny vo výplatnej fáze (prvá časť výplatnej fázy bude realizovaná výlučne formou programového výberu) sa z dôvodu nadbytočnosti navrhuje vypustiť právna úprava práva poistiteľa odložiť o jeden mesiac splatnosť prvej splátky predčasného starobného dôchodku vyplácaného poberateľovi, ktorý splnil podmienky podľa

§ 31 písm. b)

a ktorého predčasný starobný dôchodok z I. piliera je nižší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (ods. 1).

V súvislosti s vypustením ustanovení týkajúcich sa pozostalostných dôchodkov sa navrhuje precizovanie textu v odseku 2 a 3.

K bodu 19 (§ 44)

V kontexte navrhovaných zmien vo výplatnej fáze, na základe ktorých bude dôchodok z II. piliera v prvej časti výplatnej fázy vyplácaný výlučne programovým výberom z polovice nasporenej sumy a následne, po jej skončení, z druhej časti formou doživotnej anuity, bolo nevyhnutné tieto zmeny reflektovať aj v ustanoveniach týkajúcich sa žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Navrhuje sa preto upraviť príslušné ustanovenia tak, aby boli zrejmé postupy pri prvej žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom ako aj druhej žiadosti o doživotný starobný dôchodok. Zároveň sa pre zjednodušenie procesu prechodu z jednej formy dôchodku (programového výberu) na druhú formu (doživotný dôchodok) a zníženie administratívnej záťaže pre dôchodcu zavádza automatické vydanie certifikátu pre doživotný dôchodok dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

Dopĺňajú sa preto ustanovenia v zmysle toho, kedy a za akých podmienok dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa prijme žiadosť o starobný dôchodok alebo žiadosť o predčasný starobný dôchodok a následne kedy zadá dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, pokyn na vydanie certifikátu.

V § 45 sa navrhuje zavedenie dvoch druhov certifikátov v závislosti od času, kedy sporiteľ žiada o dôchodok. V prípade prvej žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, ktorú sporiteľ môže podať v dôchodkovom veku, resp. v období pred dovŕšením dôchodkového veku (v prípade predčasného starobného dôchodku), bude preto dôchodková správcovská spoločnosť vydávať certifikát pre programový výber 45 ods. 1), v ktorom elektronickou formou potvrdí sumu, ktorá zodpovedá polovici dôchodkovej hodnoty, resp. aj individuálnej garancie, pre programový výber. Po skončení vyplácania programového výberu alebo krátko pred skončením vyplácania tejto formy dôchodku (tri mesiace) sporiteľ žiada o dôchodok opakovane, ak záujem o doživotný starobný dôchodok. Po prijatí žiadosti dôchodková správcovská spoločnosť, s ktorou sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, vydá certifikát pre doživotný dôchodok 45 ods. 2), v ktorom elektronicky potvrdí sumu zodpovedajúcu dôchodkovej hodnote, resp. aj individuálnej garancii, pre doživotný dôchodok. Ak bola žiadosť o doživotný starobný dôchodok podaná pred skončením vyplácania programového výberu, dôchodková správcovská spoločnosť z aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa odpočíta nevyplatené splátky programového výberu. Dôvodom navrhovanej možnosti požiadať o doživotný starobný dôchodok aj skôr ako

7

sa skončil programový výber je zabezpečenie kontinuity vyplácania splátok. U dôchodcu tak nedôjde k výpadku časti príjmu.

Ak dôchodca nepodá žiadosť o vyplácanie doživotného starobného dôchodku, dôchodková správcovská spoločnosť pred skončením vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom vydá certifikát pre doživotný starobný dôchodok automaticky. Do sumy uvedenej v certifikáte pre doživotný dôchodok budú automaticky zahrnuté len povinné príspevky. Na základe tohto certifikátu dostane dôchodca ponukový list s vygenerovanými ponukami doživotných starobných dôchodkov vypočítanými z hodnoty uvedenej v tomto certifikáte a informáciami týkajúcimi sa tohto obdobia výplatnej fázy. Takéto automatické generovanie certifikátu pre doživotný starobný dôchodok a následné zaslanie ponukového listu dôchodcovi nastane len raz. Ak dôchodca nebude reflektovať na ponuku doživotného starobného dôchodku v čase platnosti ponukového listu (30 dní), k doživotnému starobnému dôchodku bude mať neskôr prístup len na základe vlastnej žiadosti, ktorú môže v budúcnosti podať kedykoľvek.

V jednotlivých odsekoch sa navrhujú aj legislatívno-technické úpravy súvisiace s doplnením ustanovenia o automatickom vydaní certifikátu pre doživotný starobný dôchodok a z dôvodu právnej istoty doplnenie špecifikácie certifikátu, ktorý byť vydaný z dôvodu existencie dvoch druhov certifikátov.

Pri oboch certifikátoch platí naďalej rovnaká podmienka vylúčenia zadania pokynu na jeho vydanie počas prestupu medzi jednotlivými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Je bezpredmetné, aby pôvodná dôchodková správcovská spoločnosť potvrdzovala, akú sumu má sporiteľ na osobnom dôchodkovom účte, keď budú finančné prostriedky prevedené do druhej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Na druhej strane dôchodková správcovská spoločnosť, do ktorej sporiteľ prestupuje, nemá počas prestupového obdobia informáciu o presnej hodnote majetku sporiteľa, kým neobdrží prevedené finančné prostriedky od pôvodnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje, aby v období prestupu sporiteľa medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami nebol vydaný ani automatický certifikát pre doživotný dôchodok.

V odseku 9 (pôvodný odsek 8) sa rovnako navrhuje doplnenie, že sa jedná o oba druhy certifikátov. Sporiteľ sa môže rozhodnúť, aká časť dobrovoľných príspevkov bude zahrnutá do certifikátu pre programový výber a aká časť do certifikátu pre doživotný dôchodok.

K bodu 19 (§ 45)

Navrhuje sa definovať dva druhy certifikátu, na každú fázu vyplácania starobného dôchodku osobitne, a to z dôvodu odlišných postupov a procesov viažucich sa k jednotlivým certifikátom. Súčasne sa v záujme sprehľadnenia pojmológie, a to najmä z dôvodu zavedenia individuálnej garancie pre programový výber a individuálnej garancie pre doživotný dôchodok, navrhuje aj spresnenie obsahu certifikátu pre programový výber a doživotný dôchodok.

V odseku 1 sa navrhuje ustanoviť certifikát pre programový výber, pričom dôchodková správcovská spoločnosť v evidencii rozdelí osobný dôchodkový účet v deň zaslania potvrdenia o sume do ponukového systému na presnú polovicu, čím v podstate rozdelí dôchodkové jednotky na tie, ktoré určené na programový výber a na tie, ktoré budú určené pre doživotný dôchodok. Certifikátom pre programový výber dôchodková správcovská spoločnosť elektronicky potvrdzuje sumu, ktorá je polovicou aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu. Táto suma je tvorená len z aktuálnej hodnoty dôchodkových jednotiek z povinných príspevkov vedených na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa. Ak sporiteľ na svojom osobnom dôchodkovom účte vedené aj dôchodkové jednotky pripísané z dobrovoľných príspevkov, tieto nie automaticky zahrnuté do sumy v certifikáte. Sporiteľ však môže v žiadosti o dôchodok určiť, aká suma z aktuálnej hodnoty dôchodkových jednotiek z dobrovoľných príspevkov (či len určitá časť týchto dôchodkových jednotiek alebo všetky)

8

bude zahrnutá do certifikátu pre programový výber. V sume uvedenej v certifikáte pre programový výber sa zohľadní aj individuálna garancia pre programový výber 63d), v rámci ktorej dôchodková správcovská spoločnosť garantuje sporiteľovi vyplatenie minimálne všetkých príspevkov, ktoré boli za celé obdobie starobného dôchodkového sporenia pripísané na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a všetky sumy, ktoré boli na tento účet pripísané či z dôvodu prevodu z iného dôchodkového fondu na základe žiadosti sporiteľa o presun majetku medzi dôchodkovými fondami alebo na základe povinného skonzervatívňovania investícií sporiteľa podľa § 92 a § 93, resp. aj suma, ktorá bola na tento účet pripísaná, keď sporiteľ prestúpil z inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Na základe sumy uvedenej v certifikáte pre programový výber, a v závislosti od jej výšky, bude sporiteľovi vyhotovený ponukový list, v ktorom bude vystavená ponuka na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom len od dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Sporiteľ v ponukovom liste dostane ponuku buď na programový výber podľa § 33 ods. 1 písm. b) bod 1b. (jednorazovo vyplatená aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu) alebo podľa § 33 ods. 1 písm. b) bod 1a. (programový výber v režime malá nasporená suma) alebo dve ponuky na programový výber podľa § 33 ods. 1 písm. a) (programový výber s variabilnou výškou mesačného dôchodku, ktorá bude každoročne prehodnocovaná a programový výber so stabilnou výškou mesačného dôchodku počas celého obdobia poberania programového výberu).

Na rozdiel od súčasného prístupu dôchodková správcovská spoločnosť nevykoná žiadne ďalšie úkony vo vzťahu k dôchodkovým jednotkám na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa. Všetky dôchodkové jednotky sporiteľa (aj na programový výber, aj tie, ktoré určené na doživotný dôchodok) zostávajú celý čas investované v dôchodkových fondoch.

Odpísanie dôchodkových jednotiek z osobného dôchodkového účtu sporiteľa počas platnosti certifikátu pre programový výber a zabezpečenie ich hodnoty pred zhodnotením alebo znehodnotením nie je nutné, pretože finančné prostriedky zodpovedajúce tejto hodnote nebude dôchodková správcovská spoločnosť následne prevádzať inému subjektu (iná dôchodková správcovská spoločnosť alebo poistiteľ).

Rovnako počas obdobia programového výberu budú všetky dôchodkové jednotky určené na programový výber investované v dôchodkových fondoch. Ich počet sa bude priebežne meniť z dôvodu ich odpisovania v čase výplaty splátky dôchodku a zároveň sa bude meniť aj ich aktuálna hodnota.

V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť certifikát pre doživotný dôchodok. Tak ako doteraz, pôjde o elektronické potvrdenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, z ktorej následne vygenerované ponuky doživotných dôchodkov od jednotlivých poisťovateľov. Do sumy, ktorú dôchodková správcovská spoločnosť zadá do ponukového systému, sa započítavajú všetky dôchodkové jednotky určené na vyplácanie doživotného dôchodku, ktoré boli v evidencii na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa takto označené pri podpísaní dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, spolu s dôchodkovými jednotkami, ktoré boli pripísané na osobný dôchodkový účet sporiteľa z povinných príspevkov v období poberania dôchodku programovým výberom ako aj s dôchodkovými jednotkami, ktoré neboli vyplatené prostredníctvom programového výberu. Vzhľadom na to, že sporiteľ môže požiadať o doživotný dôchodok aj pred skončením poberania programového výberu (maximálne tri mesiace pred jeho skončením), navrhuje sa ustanoviť, aby sa do sumy v certifikáte pre doživotný dôchodok nezapočítavali dôchodkové jednotky, ktoré určené na zostávajúce splátky programového výberu. Ak sa napríklad sporiteľ rozhodol pre programový výber so stabilnou výškou mesačného dôchodku počas celého obdobia poberania programového výberu, jeho mesačná splátka dôchodku bola vypočítaná ako podiel

9

polovice aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu a určeného počtu mesačných splátok (približne polovica predpokladaného počtu mesiacov, ktoré by sa mal sporiteľ podľa štatistických údajov dožiť). Počas celého obdobia programového výberu bude takýto sporiteľ poberať fixnú sumu a pokiaľ bude jeho majetok rozložený podľa predvolenej investičnej stratégie je pravdepodobné, že významná časť dôchodkových jednotiek určených na programový výber (v závislosti od vývoja na finančných trhoch a ďalších faktorov môže ísť o približne 1/5 dôchodkových jednotiek) zostane aj po skončení vyplácania programového výberu na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa. Ak takýto sporiteľ bude žiadať o doživotný dôchodok pred skončením vyplácania programového výberu, dôchodková správcovská spoločnosť do sumy v certifikáte pre doživotný dôchodok nezapočíta tie dôchodkové jednotky, ktoré ešte určené na zostávajúce tri, dve alebo jednu splátku dôchodku vyplácaného programovým výberom (v závislosti od toho, koľko splátok ešte nebolo vyplatených). Ak by v takomto prípade bola suma v certifikáte pre doživotný dôchodok tvorená len z dôchodkových jednotiek určených na doživotný starobný dôchodok a dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané na osobný dôchodkový účet sporiteľa z povinných príspevkov v období poberania dôchodku programovým výberom, suma jednorazového poistného, na základe ktorého poistitelia vytvoria ponuky doživotnej anuity, by mohla byť významne nižšia, pretože ponuky poistiteľov by neboli stanovené na základe reálnych vstupných údajov.

Navrhuje sa, aby sa s dobrovoľnými príspevkami sporiteľa pri zahrnutí do certifikátu pre doživotný dôchodok postupovalo rovnako ako pri certifikáte pre programový výber.

Pre sumu uvedenú v certifikáte pre doživotný dôchodok platí obdobne ako pri programovom výbere, že aj v nej sa zohľadní individuálna garancia pre doživotný dôchodok (§ 63da).

V súvislosti so zavedením dvoch druhov certifikátov a zmenou výplatnej fázy (vyplácanie programového výberu len vlastnou dôchodkovou spoločnosťou a vyplácanie programového výberu, resp. doživotného dôchodku vždy z celej sumy uvedenej v certifikáte) sa navrhujú aj ďalšie nevyhnutné zmeny a spresnenia v § 45 oproti súčasnému stavu.

K bodom 17, 19 (§ 42 ods. 1, § 46, § 46a)

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení ponúknuť sporiteľovi v deň vydania certifikátu pre programový výber ponuku vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom 46). V porovnaní s aktuálnou právnou úpravou tak vyplácanie dôchodku programovým výberom bude ponúkané obligatórne a výlučne dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, s ktorou sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Umožniť v tejto fáze naďalej ponuky aj od konkurenčných dôchodkových správcovských spoločností sa javí ako iluzórne, nakoľko sporiteľ by reálne inú možnosť a podmienky vyplácania tejto formy dôchodku nedostal. Návrh regulácie nekladie sporiteľovi bariéry pri prestupe do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti pred začatím výplatnej fázy, a to najmä v prípade ak by mal záujem prestúpiť z dôvodu potreby zmeny investičnej stratégie (ponúkaného zhodnotenia v dôchodkových fondoch konkurencie).

V rámci ustanovení pre ponuku doživotného starobného dôchodku sa navrhujú úpravy vyplývajúce výlučne zo zmien výplatnej fázy (zúženie ponuky dôchodkov).

Súčasne v rámci dotknutých novelizačných bodov dochádza k posunom ustanovení tak, aby na seba v zákone systematicky nadväzovali a k nevyhnutným legislatívno-technickým úpravám.

K bodu 21 (§ 46c ods. 1 a 2)

V odseku 1 sa navrhuje spresnenie akým spôsobom bude Sociálna poisťovňa zasielať sporiteľovi ponukový list. V prípade ponukových listov, ktoré vyhotovené na základe žiadosti sporiteľa o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný

10

programovým výberom alebo na základe žiadosti o doživotný starobný dôchodok, bude Sociálna poisťovňa zasielať ponukový list spôsobom uvedeným v samotnej žiadosti. Ponukový list vygenerovaný na základe automaticky vydaného certifikátu pre doživotný dôchodok, bude Sociálna poisťovňa zasielať spôsobom, ktorý sporiteľ s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodnutý na zasielanie korešpondencie (§ 108 ods. 2 prvá a druhá veta).

Navrhuje sa úprava súčastí ponukového listu, ktorý bude Sociálna poisťovňa zasielať sporiteľovi, ktorá reflektuje úpravu výplatnej fázy uvedenú v § 32.

Ktorá ponuka na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku bude uvedená v ktorom ponukovom liste, bude závisieť od obdobia výplatnej fázy, do ktorého bude sporiteľ vstupovať. Ak bude sporiteľ žiadať o dôchodok podľa § 44 ods. 3 písm. a), budú mu ponuky v ponukovom liste vygenerované zo sumy v certifikáte pre programový výber (§ 45 ods. 1) a v ponukovom liste bude mať len informácie relevantné pre túto fázu. Ak bude sporiteľ žiadať o dôchodok podľa § 44 ods. 3 písm. b), dostane ponukový list s ponukami doživotných dôchodkov vypočítaných na základe sumy v certifikáte pre doživotný dôchodok 45 ods. 2) a informáciami týkajúcimi sa tohto obdobia výplatnej fázy.

Ustanovenie o náležitostiach ponukového listu, ktoré ministerstvo ustanoviť opatrením, zostávajú rovnaké, navrhuje sa doplnenie oznámiť sporiteľovi, že suma v certifikáte je tvorená len z povinných príspevkov, ak sporiteľ v žiadosti o doživotný starobný dôchodok nepožiadal aj o vyplatenia časti alebo všetkých dobrovoľných príspevkov. Samotné opatrenie upravujúce vzor ponukového list bude predmetom samostatného legislatívneho procesu.

K bodom 22 a 23 (Nadpis § 46d a § 46d ods. 1)

Navrhuje sa do § 46d vložiť nadpis – legislatívno-technická zmena.

Navrhuje sa ustanoviť, aby o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok bez vydania certifikátu (v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení) mohol požiadať sporiteľ len v dvoch prípadoch. Jedným z nich je, ak sporiteľovi v ponukovom liste žiadny poistiteľ neponúkol doživotný dôchodok. V takom prípade bude sporiteľovi na základe jeho žiadosti vyplácaný programový výber podľa § 33 ods. 1 písm. b) druhý bod, to znamená zostatok hodnoty osobného dôchodkového účtu bude sporiteľovi vyplácať dôchodková správcovská spoločnosť, s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, a to mesačne vo výške mediánu. Druhým prípadom je, ak sporiteľ na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky pripísané z dobrovoľných príspevkov, pričom o vyplatenie týchto príspevkov bude môcť požiadať po splnení podmienok vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa tvorená z dobrovoľných príspevkov bude môcť byť na základe žiadosti sporiteľa vyplácaná formou programového výberu podľa § 33 ods. 10 počas doby (v prípade záujmu aj jednorazovo), ktorú si sporiteľ určí v dohode o programovom výbere 46h ods. 6 druhá veta). Pre spôsob žiadania o dôchodok v týchto prípadoch sa nepoužije postup pre podávanie žiadosti uvedený v § 44.

K bodu 24 (§ 46d ods. 2 a 3)

Legislatívno-technická úprava.

11

K bodu 25 (§ 46d nový odsek 4)

V ustanovení sa navrhuje doplniť možnosť pre sporiteľa, ktorý nedostal ponuku na vyplácanie doživotného starobného dôchodku od poisťovne a ktorému bude ďalej dôchodok z II. piliera vyplácať vo výške mediánu súm najnižších doživotných dôchodkov bez zvyšovania dôchodku, ktoré majú jednotliví poistitelia záujem vyplácať dôchodková správcovská spoločnosť, aby mohol určiť v akom rozsahu sa mu bude tento dôchodok vyplácať aj z dobrovoľných príspevkov (ak takéto príspevky má).

K bodu 26 (vypustený § 46da)

Navrhuje sa vypustenie § 46da, v ktorom bola definovaná referenčná suma a podrobnosti k jej určeniu a platnosti.

Aktuálna právna úprava determinuje formu výplaty dôchodku z II. piliera určitou dosahovanou výškou pravidelného príjmu dôchodcu z iných zdrojov (spravidla starobné a pozostalostné dôchodky z I. piliera, výsluhový dôchodok, resp. iné obdobné príjmy) – tzv. referenčná suma.

Nakoľko v návrhu novej výplatnej fázy starobného dôchodkového sporenia nie je poberanie dôchodku z II. piliera viazané na výšku pravidelného príjmu dôchodcu (všetci sporitelia budú poberať najskôr starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou programového výberu a následne doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok), ustanovenia o referenčnej sume v kontexte uvedeného návrhu nadbytočné a navrhujú sa vypustiť.

K bodom 27 43 46e ods. 2 písm. f), § 46e ods. 2 vypustené písm. h), § 46e ods. 2 písm. h), § 46e ods. 2 písm. i) k), § 46e ods. 2 vypustené písm. o), § 46e ods. 3 a 4, § 46e vypustený ods. 5, § 46e ods. 5 vypustené písm. b), § 46e ods. 5 písm. b) a c), § 46e ods. 6 písm. a), § 46e ods. 7 a 8 a § 46e vypustený odsek 9]

Navrhujú sa úpravy v ustanoveniach o ponukovom systéme reflektujúce zmeny vo výplatnej fáze.

Navrhuje sa vypustenie sledovania pravidelných doživotných príjmov dôchodcu a porovnávanie ich výšky s referenčnou sumou z dôvodu navrhnutých zmien výplatnej fázy [vypustenie písmena h) a písmena o)].

V odseku 3 sa navrhuje zavedenie oznamovacej povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti voči Sociálnej poisťovni. Z dôvodu výkonu sociálneho poistenia (výpočet dorovnania na minimálny dôchodok a výpočet výšky 13. dôchodku) potrebuje Sociálna poisťovňa informáciu o výške starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom sporiteľa podľa § 33 ods. 1 písm. a), tzv. variabilný programový výber, každoročne najneskôr k 15. novembru.

V novo navrhovanej výplatnej fáze bude môcť sporiteľ poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou programového výberu len z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou ma uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Ak by mal sporiteľ záujem o výplatu programového výberu z inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, je potrebné najskôr prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a až následne po prestupe a prevode dôchodkových úspor žiadať o starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Na základe uvedeného preto ustanovenie v odseku 5 písm. b) (pôvodný odsek 6) stráca svoje opodstatnenie a navrhuje sa jeho vypustenie.

V odseku 8 (pôvodný odsek 9) sa navrhuje, aby bol zverejnený medián súm najnižších doživotných dôchodkov bez zvyšovania dôchodku, ktoré majú jednotliví poistitelia záujem vyplácať, zaokrúhľovaný na celé euro nahor. Tento údaj sa v kontexte návrhu novej výplatnej fázy bude používať na určenie výšky mesačnej splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom podľa § 33 ods. 1 písm. b) bod 1a.

12

a druhý bod. Keďže sa navrhuje, aby sporiteľovi, ktorému bude vyplácaný takýto programový výber, bola vyplácaná mesačná splátka vo výške mediánu, je vhodnejšie dôchodcovi sporiteľovi poskytovať túto sumu zaokrúhlenú.

Vypustenie odseku 9 (pôvodného odseku 10) súvisí s vypustením ustanovení o referenčnej sume (§ 46da).

V súvislosti s vypustením pozostalostných dôchodkov z ponúk doživotného starobného dôchodku sa navrhujú zmeny legislatívno-technického charakteru 46e ods. 2 písm. f), písm. h) a písm. i), §46e ods. 5 písm. b) a § 46e ods. 7].

Ostatné novelizačné body k § 46e sú legislatívno-technického charakteru.

K bodu 44 [§ 46f]

S cieľom maximalizovania sumy doživotného starobného dôchodku sa v odseku 1 navrhuje zrušenie poistenia rizika smrti poisteného (pozostalostné dôchodky), ako aj garancie 84 vyplatených mesačných súm doživotného dôchodku. Podľa údajov z centrálneho informačného ponukového systému, môže uvedená garancia znížiť mesačnú sumu doživotného dôchodku vo veku predpokladaného ukončenia poberania programového výberu o cca 6 %.

Obdobná úprava je navrhnutá aj v odseku 3, v ktorom je dlhovekosť definovaná ako jediné poistné riziko, ktoré sa zmluvou o poistení dôchodku poisťuje. Písmeno b) bolo vypustené vzhľadom na zrušenie možnosti poberania dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku.

Navrhuje sa nové znenie odseku 5, ktoré súvisí s novým nastavením výplatnej fázy. Navrhnutá zmena reflektuje úpravu § 31 písm. b), v ktorom je zmenená forma vyplácania predčasného starobného dôchodku z doživotného dôchodku na programový výber.

V odseku 6 sa navrhuje špecifikácia vo vzťahu k jednorazovému poistnému v kontexte zmien v ustanoveniach v § 45 a rozšírenie taxatívneho výpočtu, v akých prípadoch je možné zvýšiť dohodnuté poistné a dohodnutú sumu dôchodku v zmluve o poistení dôchodku. Jedná sa o sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek určených na výplatu programového výberu, ktoré zostali sporiteľovi na osobnom dôchodkovom účte po skončení vyplácania programového výberu.

Ďalej sa navrhuje vypustenie odseku 7, a to v súvislosti so zrušením možnosti poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku len z časti nasporenej sumy a v súvislosti so zrušením dočasného dôchodku ako jednej z foriem starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

V odseku 8 a 9 sa na navrhujú legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením dvoch druhov certifikátov (špecifikuje sa, ktorý z nich je relevantný v súvislosti so zmluvou o poistení dôchodku), v súvislosti s vypustením pozostalostných dôchodkov a v súvislosti so zmenou poradia súvisiacich ustanovení, resp. so zrušením dočasného dôchodku ako jednej z foriem starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

V súvislosti s vypustením pozostalostných dôchodkov z ponúk doživotného starobného dôchodku sa navrhuje vypustenie odseku 11 (pôvodný odsek 12).

V odseku 12 (pôvodný odsek 14) sa navrhuje primeraná právna úprava uvedeného ustanovenia v súvislosti so zrušením dočasného dôchodku ako jednej z foriem starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

K bodom 45 až 48 [§ 46g ods. 3 a 4, § 46g ods. 6 a § 46g ods. 9]

V súvislosti so zrušením dočasného dôchodku ako jednej z foriem starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa v odseku 3 navrhuje primeraná právna úprava uvedeného ustanovenia.

V súvislosti s novým nastavením výplatnej fázy (v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. bude možné vyplácať iba predčasný starobný

13

dôchodok formou programového výberu) sa navrhuje primeraná právna úprava ustanovenia v odseku 4.

V odseku 6 sa navrhuje špecifikácia certifikátu, ktorý je relevantný v súvislosti so zmluvou o poistení dôchodku.

V súvislosti so zmenou poradia súvisiacich ustanovení, resp. so zrušením dočasného dôchodku ako jednej z foriem starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa navrhuje primeraná právna úprava v odseku 9. Navrhuje sa aj rozšírenie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa nepoužijú na zmluvu o poistení dôchodku.

K bodom 49 54 46h ods. 3, § 46h vypustené odseky 4 a 6, § 46h ods. 6 druhá veta, § 46h ods. 9 až 11]

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenami vo výplatnej fáze (ods. 3) a vypustenie odseku 4 z dôvodu nadbytočnosti.

Keďže starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou programového výberu bude môcť sporiteľ poberať len z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, navrhuje sa vypustenie odseku 6 (pôvodného odseku 7).

Navrhuje sa preformulovanie druhej vety v odseku 6 (pôvodný odsek 8) z dôvodu precizovania daného ustanovenia.

V odseku 9 (pôvodný odsek 11) sa navrhuje legislatívno-technická zmena súvisiaca so zmenou poradia súvisiacich ustanovení. Zároveň sa v súvislosti s úpravou § 46b navrhuje primeraná právna úprava tohto ustanovenia.

Navrhuje sa nové znenie odseku 10 (pôvodného odseku 12), v ktorom vypustené písm. a), b) aj d). V súvislosti s novým nastavením výplatnej fázy, kde sporiteľ bude môcť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou programového výberu len z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, sa navrhuje vypustenie písmena a) z odseku 10 (pôvodného odseku 12). Z obdobného dôvodu súvisiaceho so zmenou výplatnej fázy, a to neumožnenia zmeny obdobia výplaty dôchodku programovým výberom, sa navrhuje vypustenie písmena b) z odseku 10 (pôvodného odseku 12). Vypustenie písmena d) súvisí s úpravami v § 27 ods. 3 a 4. Po zmene výplatnej fázy bude Sociálna poisťovňa postupovať povinné príspevky aj počas trvania výplatnej fázy až do okamihu, kedy sporiteľ začne poberať doživotný starobný dôchodok.

V súvislosti so zmenou v odseku 10 (vypustením písmena a)) sa navrhuje nové znenie odseku 11 (pôvodný odsek 13).

K bodu 55 § 46h ods. 11

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením povinnosti prejaviť vôľu sporiteľa platiť si dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 56 [§ 60 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa upraviť ustanovenie na výpočet primeranosti vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti tak, aby sa povinný limit vzťahoval len na objem majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Povinnosť držania likvidných aktív vo vzťahu k majetku v negarantovaných dôchodkových fondoch sa vzhľadom na systém fungovania starobného dôchodkového sporenia javí ako neefektívny a neopodstatnene zvyšujúci celkové požiadavky na kapitál. Podľa aktuálnej právnej úpravy nesmie byť vlastný kapitál dôchodkovej správcovskej spoločnosti nižší ako 0,5 % z majetku vo všetkých dôchodkových fondoch, ktoré príslušná dôchodková správcovská spoločnosť spravuje. V súvislosti s navrhovaným presunom majetku sporiteľov z dlhopisového garantovaného

14

dôchodkového fondu a následným nárastom majetku v indexových negarantovaných dôchodkových fondoch, by dôchodková správcovská spoločnosť musela kvôli vyššej volatilite v týchto dôchodkových fondoch držať likvidné aktíva výrazne nad požadované minimálne úrovne, keďže inak by prípadný rast na akciových trhoch (napr. o 25 % ako v minulom roku) mohol vyústiť do potreby výrazne navyšovať likvidné aktíva.

K bodu 57 (§ 63 ods. 1)

Najdôležitejším kritériom hodnotenia efektívnosti štruktúry odplát nie je celkový objem zaplatených odplát, ale stav osobného dôchodkového účtu sporiteľa na konci horizontu sporenia. Súčasná štruktúra odplát je pomerne volatilná, podiel odplát na celkovom spravovanom majetku kolíše. Efektívnejším nastavením štruktúry odplát je možné znížiť celkovú úroveň odplát pre sporiteľov a ich očakávanú nasporenú sumu zvýšiť.

Najväčší vplyv na hodnotu osobného dôchodkového účtu v súčasnosti odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. S cieľom zefektívnenia štruktúry odplát v starobnom dôchodkovom sporení sa preto navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť nemala nárok na odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde.

Odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu predstavuje v priemere najnižší výnos dôchodkovej správcovskej spoločnosti z odplát a aj zanedbateľný vplyv na hodnotu osobného dôchodkového účtu sporiteľa. Keďže však dôchodková správcovská spoločnosť má nárok aj na odplatu za správu dôchodkového fondu, pričom pod správou sa podľa § 47 rozumie aj vedenie osobných dôchodkových účtov sporiteľov, navrhuje sa vypustiť aj odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu, a to z dôvodu jej nesystémovosti.

Navrhovaná štruktúra odplát by mala byť stabilná a predvídateľná, zároveň by mala generovať vyššiu očakávanú hodnotu na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa a mala by mať pozitívny efekt na výšku jeho starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

K bodom 58, 60, 90, 91 (§ 63 ods. 4, vypustené § 63b a § 63c, § 75 ods. 4 a § 75 vypustený odsek 6)

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou v štruktúre odplát v § 63 odsek 1.

K bodu 59 (§ 63a)

Z dôvodu návrhu na zrušenie práva dôchodkovej správcovskej spoločnosti na odplatu za vedenie osobného dôchodkového účtu a odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fondu sa navrhuje zvýšenie odplaty za správu majetku v dôchodkovom fonde na 0,4 %.

K bodom 61, 83, 96, 98, 99, 100, 109 [§ 63d účinnosť od 1.1.2023 do 31.12.2023, § 72 ods. 1, § 79 ods. 1, § 79 vypustený ods. 12, § 79a ods. 1, § 79a vypustené odseky 10 a 11, § 118 ods. 3 vypustené písmeno d)]

V kontexte návrhu na zavedenie nových individuálnych garancií (individuálna garancia pre programový výber a individuálna garancia pre doživotný dôchodok), ktoré adresnejšie a v porovnaní s aktuálnou povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 63d pre sporiteľa výhodnejšie, sa navrhuje, aby do nadobudnutia účinnosti ustanovení, ktorými sa zavádza nová výplatná fáza (na ktoré je nový systém individuálnych garancií naviazaný), mali aj sporitelia, ktorí začnú poberať dôchodok z II. piliera v roku 2023, nárok na individuálnu garanciu. Ustanovenie § 63d účinné v roku 2023 vychádza z návrhu individuálnych garancií pre programový výber a doživotný dôchodok účinných od roku 2024, je však prispôsobené aktuálne platným podmienkam vyplácania dôchodkov t. j. individuálna garancia sa aplikuje v zásade v čase uzatvorenia dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, resp. zmluvy o poistení dôchodku, pričom rozdiel medzi hodnotou individuálnej garancie a nižšou hodnotou majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde je dôchodková

15

správcovská spoločnosť povinná doplatiť z vlastného majetku (na osobný dôchodkový účet sporiteľa).

Ostatné novelizačné body legislatívno-technického charakteru, vynútené predovšetkým vypustením systému súčasných garancií.

K bodom 62 a 63 [§ 63d a § 63da – účinnosť od 1.1.2024]

Navrhuje sa zrušenie súčasnej formy garancií, t. j. dopĺňanie majetku do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, ak v sledovanom období poklesne hodnota dôchodkovej jednotky, a zavedenie individuálnej garancie pre programový výber 63d) a individuálnej garancie pre doživotný dôchodok (§ 63da).

Navrhuje sa, aby sa nové garancie vzťahovali na všetkých sporiteľov (nielen tých, ktorí budú v predvolenej investičnej stratégii) a aby sa individuálna garancia vzťahovala na hodnotu ich majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

Individuálna garancia sa bude vzťahovať na všetky príspevky a penále, ktoré boli sporiteľovi počas jeho účasti v II. pilieri pripísané na osobný dôchodkový účet vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a všetky sumy, ktoré boli z akéhokoľvek dôvodu pripísané na tento účet (či z dôvodu prevodu z iného dôchodkového fondu na základe žiadosti sporiteľa o presun majetku medzi dôchodkovými fondami alebo na základe povinného skonzervatívňovania investícií sporiteľa podľa § 92 a § 93 alebo z dôvodu prestupu sporiteľa z inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti).

V prípade prestupu sporiteľa medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami nebude individuálna garancia aktivovaná, to znamená, že dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje, nebude kontrolovať, či sporiteľova nasporená suma v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde je minimálne vo výške pripísaných príspevkov a súm z prevodov z iných dôchodkových fondov. Sporiteľ pri prestupe nestráca nárok na individuálnu garanciu v starobnom dôchodkovom sporení suma, ktorá bude pripísaná na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, do ktorej prestupuje, bude tvoriť nový základ pre individuálnu garanciu.

Pokiaľ bude v priebehu starobného dôchodkového sporenia sporiteľa akákoľvek suma prevedená z osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond (napr. ak sporiteľ požiada o presun majetku do iného negarantovaného dôchodkového fondu), táto bude odpočítaná z individuálnej garancie.

Individuálna garancia sa „aktivuje“ v čase podania žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom. Dôchodková správcovská spoločnosť predtým ako vydá certifikát pre programový výber skontroluje, či majetok sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde je minimálne v hodnote individuálnej garancie pre programový výber a ak bude hodnota majetku v tomto dôchodkovom fonde nižšia, dôchodková správcovská spoločnosť do sumy v certifikáte pre programový výber uvedie polovicu aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa ku dňu vydania certifikátu pre programový výber zvýšenú o rozdiel medzi individuálnou garanciou pre programový výber a hodnotou majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom fonde. Na základe certifikátu pre programový výber budú v ponukovom liste vygenerované ponuky pre starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom, z ktorých si sporiteľ môže vybrať a na základe ktorých môže neskôr uzatvoriť dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom. V ponuke bude uvedená suma mesačného dôchodku určená zo sumy, ktorá bola zvýšená o rozdiel individuálnej garancie pre programový výber a hodnotou majetku sporiteľa prislúchajúceho dlhopisovému garantovanému dôchodkovému fondu. Počas celého obdobia poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom bude dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať

16

splátky mesačného dôchodku z majetku na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa, ktorý je určený na programový výber. Po vyplatení poslednej splátky z majetku sporiteľa dôchodková spočíta všetky vyplatené mesačné dôchodky a ak bude výsledná suma nižšia ako individuálna garancia pre programový výber, dôchodková správcovská spoločnosť bude povinná vyplácať ďalej mesačné splátky dôchodku z vlastného majetku kým celkový objem takto vyplatených mesačných splátok nedosiahne výšku individuálnej garancie pre programový výber.

Podľa zvolenej investičnej stratégie sporiteľa (predvolenej alebo jeho vlastnej) a podľa veku, v ktorom bude sporiteľ odchádzať do výplatnej fázy, bude mať sporiteľ v čase žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom rôzny percentuálny pomer zastúpenia dlhopisových a akciových investícií. Pri vydaní certifikátu pre programový výber sa aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu rozdelí na polovicu jedna časť je určená na programový výber a druhá časť je určená na doživotný dôchodok. Keďže programový výber je primárne vyplácaný z dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, dôchodkové jednotky v jednotlivých dôchodkových fondoch nebudú rovnomerne rozdelené medzi spomínané dve polovice. Z tohto dôvodu dôchodková správcovská spoločnosť určí, aký je percentuálny podiel majetku sporiteľa prislúchajúci dlhopisovému garantovanému dôchodkovému fondu, ktorý je určený na vyplácanie programového výberu, z celkového majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, a rovnakým pomerom určí aj individuálnu garanciu pre programový výber.

Napríklad, sporiteľ, ktorý bude vyviazaný z predvolenej investičnej stratégie z dôvodu averzie k riziku a bude mať 100 % investícií v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, jeho majetok v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa bude deliť rovnakým dielom na programový výber a na doživotný dôchodok a preto bude jeho individuálna garancia pre programový výber zodpovedať 50 % hodnoty majetku prislúchajúcemu k dlhopisovému garantovanému dôchodkovému fondu, čo bude v tom prípade aj 50 % hodnoty individuálnej garancie.

V prípade, ak požiada o dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sporiteľ v predvolenej investičnej stratégii, jeho podiel majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určený na vyplácanie programového výberu na celkovom majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde bude 68 %. Keďže 50 % majetku sporiteľa bude po odchode do dôchodku použitý na vyplácanie programového výberu, ktorý sa bude prioritne vyplácať z časti majetku alokovanej v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť bude v tomto prípade garantovať približne 74 % hodnoty majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ktorý bude zodpovedať 74 % hodnoty individuálnej garancie.

V prípade, ak sporiteľ požiada o zmenu rozloženia majetku podľa § 93, môže podiel dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu sporiteľa v dôchodkovom veku dosiahnuť iba 34 % hodnoty majetku na jeho osobnom dôchodkovom účte. Keďže programový výber sa bude prioritne vyplácať z časti majetku alokovaného v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť bude v tomto prípade garantovať 100 % hodnoty majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ktorý bude zodpovedať 100 % hodnoty individuálnej garancie.

Druhá forma individuálnej garancie sa navrhuje pre sporiteľa, ktorý začne poberať doživotný starobný dôchodok. Pred vydaním certifikátu pre doživotný dôchodok, ktorý je vydaný buď na základe žiadosti sporiteľa 44 ods. 1) alebo automaticky 44 ods. 5), dôchodková správcovská spoločnosť zistí, či majetok sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde je minimálne v hodnote individuálnej garancie pre doživotný dôchodok. Do tejto hodnoty vstupuje aj suma, ktorá bola určená v čase vydania certifikátu pre programový výber (hodnota majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určená na vyplácanie doživotného

17

dôchodku), aj sumy, ktoré boli sporiteľovi pripísané do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu z dôvodu presunu majetku (napr. pri deriskingu investícií podľa § 92). Ak bol sporiteľ ekonomicky aktívny aj na dôchodku, t. j. ešte odvádzal poistné na sociálne poistenie, a časť poistného bola presmerovaná do II. piliera, tieto príspevky, ktoré boli pripisované na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond, sú rovnako započítané do individuálnej garancie na doživotný dôchodok.

Ak je hodnota majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde nižšia ako hodnota individuálnej garancie pre doživotný dôchodok, rozdiel medzi týmito hodnotami bude pripočítaný k dôchodkovej hodnote pre doživotný dôchodok a táto výsledná suma bude uvedená v certifikáte pre doživotný dôchodok. Z takto určenej sumy bude vygenerovaná záväzná ponuka doživotných dôchodkov od jednotlivých poistiteľov. Ak si sporiteľ vyberie z ponúk a následne uzatvorí zmluvu o poistení dôchodku, dôchodková správcovská spoločnosť bude povinná previesť poistiteľovi celú sumu z certifikátu pre doživotný dôchodok, to znamená, že chýbajúce finančné prostriedky (rozdiel medzi individuálnou garanciou pre doživotný dôchodok a hodnotou osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond) doplatí z vlastného majetku.

K bodu 64 (§ 63e ods. 1)

V kontexte návrhu na zrušenie povinnosti Sociálnej poisťovne v súvislosti s vydávaním akceptačných listov (a tým pádom de facto zrušením administratívno-finančnej bariéry pre prestup sporiteľa) sa navrhuje vytvorenie inej prekážky, a to úpravou existujúceho opatrenia limitujúceho výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť, resp. fyzické a právnické osoby konajúce pri získavaní klientov v jej prospech, nebudú môcť vyplácať províziu (poskytnúť iný prospech) finančnému sprostredkovateľovi za získanie klienta od inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Cieľom je rovnako ako doteraz eliminovať neodôvodnené prestupy sporiteľov medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. V zmysle navrhovaného ustanovenia sa na uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení pri prestupe sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a na činnosti s tým súvisiace nebudú môcť vynakladať žiadne výdavky s výnimkou nevyhnutných administratívno-technických výdavkov spojených s uzatvorením takejto zmluvy.

K bodu 65 [§ 64 ods. 4 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v súvislosti so zmenou podmienok, za ktorých môže sporiteľ prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a s vypustením príslušných ustanovení vzťahujúcich sa na vydávanie akceptačných listov Sociálnou poisťovňou.

K bodu 66 (§ 64 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v súvislosti so zmenou podmienok, za ktorých môže sporiteľ prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a s vypustením príslušných ustanovení vzťahujúcich sa na vydávanie akceptačných listov Sociálnou poisťovňou ako aj s navrhovanými zmenami vo výplatnej fáze a možnosťou sporiteľa poberať dôchodok programovým výberom len od dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 67 [§ 64 ods. 9 vypustené písm. f)]

Platenie dobrovoľných príspevkov je podľa aktuálnej právnej úpravy možné len za podmienky, že to sporiteľ ukotvené v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, pričom neplatenie dobrovoľných príspevkov nemôže byť nijako sankcionované. Na základe podnetov z praxe dochádza k prípadom, že si sporiteľ zasiela do svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

18

dobrovoľné príspevky aj bez zmluvného prejavu vôle a dôchodková správcovská spoločnosť musí takto zaslané príspevky vrátiť späť aj napriek tomu, že vie platbu identifikovať a vedela by príspevok pripísať na správny osobný dôchodkový účet sporiteľa. Prejav vôle platiť si dobrovoľné prostriedky dokazuje samotná skutočnosť zaslania platby so správnymi identifikačnými náležitosťami. Absencia zmluvného dojednania v tomto prípade predstavuje administratívnu prekážku pre sporiteľa aj pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustenie povinnosti dohodnúť si platenie dobrovoľných príspevkov v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení a teda platenie dobrovoľných príspevkov bude umožnené v zásade každému sporiteľovi, pokiaľ tomu nebránia iné ustanovenia tohto zákona.

K bodu 68 (§ 64 ods. 11 vypustená druhá veta)

V súvislosti s navrhovanou zmenou § 92 a zavedením predvolenej investičnej stratégie, z ktorej sa sporiteľ bude mať možnosť vyviazať, sa navrhuje vypustenie vety o neplatnosti časti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení týkajúcej sa pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch.

K bodom 69 72 64 ods. 13 vypustené písm. d), § 64 ods. 13 písm. d), § 64 ods. 13 písm. e) a § 64 ods. 13 vypustené písm. f)]

V súvislosti s návrhom novej výplatnej fázy ako aj návrhom, v zmysle ktorého sporiteľ bude môcť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom len z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, sa navrhuje vypustenie písm. d) z § 64 ods. 13. Z dôvodu vypustenia písm. d) sa navrhujú aj legislatívno-technické úpravy [doterajšie písmená e) g) sa označujú ako písmená d) až f)].

Zároveň sa navrhuje ustanoviť ako dôvod zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení vyplatenie poslednej splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, a ak osobný dôchodkový účet nulový zostatok, rovnako ako je to ustanovené aj v účinnom znení zákona, so zohľadnením navrhovanej úpravy podmienok, za splnenia ktorých bude možné vyplácať dôchodok programovým výberom v prípadoch ustanovených v novo navrhovanom § 33. Pôjde o prípady vyplatenia starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom buď v jednej splátke, vyplatenia starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku z dobrovoľných príspevkov, vyplatenia starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo zostatku hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa, ak na základe sumy uvedenej v certifikáte pre doživotný dôchodok nebola sporiteľovi vyhotovená ponuka doživotného starobného dôchodku alebo o vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak suma uvedená v certifikáte pre programový výber bude nižšia ako súčin určeného počtu mesačných splátok a mediánu najnižších mesačných súm doživotného starobného dôchodku, ktoré majú záujem vyplácať poisťovne.

V § 64 ods. 13 sa navrhuje vypustenie písmena f) vzhľadom k navrhovanej právnej úprave písm. d) v § 64 ods. 13, obsahom ktorého je aj vyplatenie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom v jednej splátke (ak suma uvedená v certifikáte pre programový výber je nižšia ako 30-násobok sumy mediánu).

19

K bodu 73 [§ 64a ods. 3 vypustené písm. c)]

V nadväznosti na vypustenie podmienky predloženia akceptačného listu pri prestupe sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa vypúšťa ako dôvod nezapísania zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení Sociálnou poisťovňou do registra zmlúv nevydanie akceptačného listu Sociálnou poisťovňou.

K bodom 74 a 75 [§ 64a ods. 3 písm. c), § 64a ods. 3 nové písm. d)]

Navrhuje sa ustanoviť ako aj legislatívno-technicky upraviť existujúce ustanovenia, na základe ktorých Sociálna poisťovňa nezapíše zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv, vzhľadom k navrhovaným zmenám vo výplatnej fáze. Ako jeden z dôvodov nezapísania zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje uzatvorenie dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, nakoľko v zmysle navrhovanej právnej úpravy bude sporiteľovi vyplácaný najskôr starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou programového výberu a sporiteľ bude mať možnosť uzatvoriť dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom len s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom je súčasťou zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení v zmysle účinnej právnej úpravy zákona.

Ďalej sa navrhuje legislatívno-technicky upraviť dôvod nezapísania zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv Sociálnej poisťovne v prípade, ak sporiteľ uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, do ktorej záujem prestúpiť po zadaní pokynu na vydanie certifikátu pre doživotný dôchodok, ak zároveň trvá lehota záväznosti ponuky doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku (prestupovanie počas tohto obdobia by skomplikovalo proces priznávania dôchodkov prostredníctvom centrálneho informačného ponukového systému). Ak by sa sporiteľ počas záväznosti ponúk nerozhodol pre žiadnu z nich, môže prípadný prestup do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosť zrealizovať po uplynutí obdobia záväznosti ponuky dôchodkov.

K bodu 76 (§ 64a ods. 6 druhá veta)

Navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou právnej úpravy v § 64a ods. 3.

K bodu 77 (§ 64a ods. 9 a 10)

Navrhuje sa precizovanie právneho textu.

K bodom 78 a 79 (§ 64b ods. 1, § 64b vypustené ods. 2 až 4)

Sociálnej poisťovni bola od 1. januára 2007 uložená povinnosť vydávania akceptačných listov, a to z dôvodu potreby minimalizovať neodôvodnené a nesprávne motivované prestupy sporiteľov medzi jednotlivými dôchodkovými správcovským spoločnosťami, a to najmä zo strany finančných sprostredkovateľov. Keďže problematika prestupov a uzatvárania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení svojím charakterom patrí skôr do oblasti finančného sprostredkovania, navrhuje sa zrušenie podmienky vystavenia akceptačného listu, ak sporiteľ chce prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Sociálnej poisťovni sa tým ruší povinnosť procesne a administratívne zabezpečovať vydávanie akceptačných listov sporiteľom.

V nadväznosti na návrh na zmenu v regulácii prestupov medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a zrušenie vydávania akceptačných listov Sociálnou poisťovňou sa v zmysle predkladanej úpravy § 64b ods. 1 navrhuje, aby sporiteľ mohol prestúpiť z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti najskôr po uplynutí

20

šiestich mesiacov odo dňa posledného prestupu, s výnimkou prípadov ustanovených návrhom zákona.

Navrhuje sa vypustenie odseku 2 až 4 z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 80 (§ 64b ods. 4, účinnosť od 1.1.2023)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie podmienky vystavenia akceptačného listu Sociálnou poisťovňou pri prestupe sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Zároveň sa navrhuje, aby sporiteľ mohol prestúpiť v prípade uzatvorenia prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení po uplynutí jedného roka a aby nemohol prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti odo dňa uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

K bodu 81 (§ 64b ods. 4, účinnosť od 1.1.2024)

V § 64b ods. 4 sa navrhuje ustanoviť obdobia, počas ktorých nemožno prestupovať medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

Navrhujú sa vecné a legislatívno-technické zmeny v ustanoveniach upravujúcich obdobia, počas ktorých nemôže sporiteľ prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vzhľadom k navrhovanej výplatnej fáze. V zmysle predloženého návrhu zákona bude mať sporiteľ možnosť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom len od vlastnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Prestup sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti počas trvania dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom sa neumožňuje, pretože by mohla byť prerušená kontinuita výplaty dôchodku v období nevyhnutnom na realizáciu úkonov súvisiacich so zmenou dôchodkovej správcovskej spoločnosti a s výplatou samotnej dávky. Z dôvodu zavedenia nových individuálnych garancií pre programový výber je pre sporiteľa výhodnejšie, aby v období poberania programového výberu prestupy medzi dôchodkovými správcovským spoločnosťami umožnené neboli (individuálna garancia by sa pri prestupe musela zrušiť).

Legislatívno-technické zmeny sa navrhujú aj z dôvodu vypustenia ustanovení upravujúcich poberanie dočasného starobného dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 82 (§ 65 odsek 1)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava textu v súvislosti so zmenou právnej úpravy v § 64 ods. 9 písm. f), podľa ktorej sa vypúšťa povinnosť dohodnúť si platenie dobrovoľných príspevkov v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodom 84 87, 97 a 107 [(§ 72 ods. 4 písm. b), § 72 odseky 5 a 6, § 72 ods. 8 prvá a druhá veta, § 79 ods. 3 písm. a) a § 107 ods. 3 písm. g)]

Podľa aktuálnej právnej úpravy majú dôchodkové správcovské spoločnosti povinnosť vytvárať jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond a možnosť vytvárať a spravovať aj iné garantované dôchodkové fondy a negarantované dôchodkové fondy. Prax preukázala, že vytváranie a správa dobrovoľného garantovaného dôchodkového fondu nie je pre dôchodkové správcovské spoločnosti zaujímavá, ani ekonomicky výhodná, pričom zrejme ani zo strany sporiteľov nebol zaznamenaný dopyt po vytvorení a spravovaní iných garantovaných dôchodkových fondov. Za celú históriu starobného dôchodkového sporenia ani jedna dôchodková správcovská spoločnosť nevytvorila žiadny garantovaný dôchodkový fond okrem dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, ktorého vytvorenie je povinné zo zákona.

21

V súlade s navrhovanou predvolenou investičnou stratégiou sa preto navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť povinne vytvárala jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden indexový negarantovaný dôchodkový fond.

V súvislosti s vyššie uvedeným sa navrhujú aj nevyhnutné legislatívno-technické úpravy v § 72 odseku 5, 6 a 8, § 79 ods. 3 písm. a) a v § 107 ods. 3 písm. g).

K bodu 88 (§ 74a ods. 4, účinnosť od 1.1.2023)

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 63b z právnej úpravy (odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu) sa navrhuje vypustenie druhej vety, t. j. vypustenie jednej z funkcií účtu nepriradených platieb.

K bodu 89 (§ 74a ods. 4, účinnosť od 1.1.2024)

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia z viacerých dôvodov. V súvislosti so zavedením dvoch druhov certifikátu sa v druhej vete navrhuje špecifikácia, že sa jedná o certifikát pre doživotný dôchodok, pri ktorom dôchodková správcovská spoločnosť odpisuje dôchodkové jednotky, ktoré vyčíslené v certifikáte, z osobného dôchodkového účtu sporiteľa. V poslednej vete sú nevyhnutné úpravy súvisiace so zmenou výplatnej fázy (programový výber môže sporiteľovi vyplácať len dôchodková správcovská spoločnosť, s ktorou uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení) a súvisiace so zmenou v § 46h ods. 6.

K bodu 92 [(§ 77 ods. 4 písm. f) a g), účinnosť 1.1.2023]

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 63b (odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu) a § 63c (odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde) sa navrhuje primeraná právna úprava v písmene f) a v nadväznosti na navrhované zavedenie individuálnej garancie (počas roku 2023) sa navrhuje úprava v písmene g).

K bodu 93 [(§ 77 ods. 4 písm. g), účinnosť 1.1.2024]

V nadväznosti na navrhované zavedenie individuálnej garancie pre programový výber a doživotný dôchodok (od roku 2024) sa navrhuje úprava v písmene g).

K bodu 94 [§ 77 ods. 4 nové písmeno h)]

V súlade s návrhom zmeny právnej úpravy § 72 ods. 4 písm. b) dôchodková správcovská spoločnosť povinne vytvára indexový negarantovaný dôchodkový fond, ktorého investičnou stratégiou je kopírovanie zloženia finančného indexu. Podrobnú špecifikáciu referenčnej hodnoty, jej jednotlivé zložky a pomer ich zastúpenia, ako aj popis sledovania a zmenu tejto referenčnej hodnoty sa navrhuje špecifikovať v štatúte indexového negarantovaného dôchodkového fondu.

K bodu 95 (§ 77 vypustený ods. 5)

V súvislosti s návrhom zmeny právnej úpravy v § 72 (dôchodková správcovská spoločnosť nemôže vytvoriť iný garantovaný dôchodkový fond ako povinne vytvorený dlhopisový garantovaný dôchodkový fond) sa navrhuje vypustenie odseku 5 z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 101 (§ 88)

V kontexte návrhu na zavedenie predvolenej investičnej stratégie pre nových sporiteľov a postupne aj pre existujúcich (prechodné ustanovenie § 123ay) je dôležité definovať typy dôchodkových fondov, prostredníctvom ktorých dôchodková správcovská spoločnosť optimálnu investičnú stratégiu pre sporiteľa realizovať.

V prvej fáze sporenia (investovania) je nevyhnutné, najmä v záujme dosiahnutia čo najvyššieho zhodnotenia majetku sporiteľa, aby bol jeho majetok umiestnený výlučne, resp. takmer výlučne

22

do akciových investícií. Investovanie špeciálne do globálnych akciových fondov potenciál výrazne zvýšiť efektivitu sporenia a prispieť tak k vyšším dôchodkom sporiteľov. Navrhuje sa preto, aby boli do predvolenej investičnej stratégie zaradené dôchodkové fondy, ktorých investičnou stratégiou je kopírovanie zloženia akciového finančného indexu (min. 90 %), pričom podiel akciových investícií v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde nebude môcť byť nižší ako 95 % čistej hodnoty majetku v tomto dôchodkovom fonde. Ďalej sa navrhujú podmienky, ktoré musí zvolená referenčná hodnota splniť, aby investičná stratégia tohto dôchodkového fondu nepredstavovala pre sporiteľov nežiadúce riziko, bola bezpečná a z dlhodobého hľadiska bol vývoj jej hodnoty v súlade s trendom na finančných trhoch rozvinutých ekonomík.

Informácie o zložení referenčnej hodnoty, pravidlá pri preskúmaní jej jednotlivých zložiek a postup pri jej zmene musia byť dostupné aj na webovom sídle dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

K bodu 102 (§ 92)

V záujme maximálneho zefektívnenia starobného dôchodkového sporenia za účelom zvýšenia hmotného zabezpečenia v starobe sa navrhuje zavedenie predvolenej investičnej stratégie. Aktuálne si významný podiel sporiteľov (približne 55 %) sporí výhradne v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch, ktoré prinášajú zásadne nižšiu mieru zhodnotenia, čo má v konečnom dôsledku výrazne negatívny vplyv na výšku ich hmotného zabezpečenia v starobe. Dlhopisové garantované dôchodkové fondy dosiahli za predchádzajúci kalendárny rok zhodnotenie od -3,95 % (365.life dlhopisový garantovaný d.f., 365.life, d.s.s., a.s.) do - 0,18 % (KLASIK dlhopisový garantovaný d.f., VÚB Generali, d.s.s., a.s.). Negatívne zhodnotenie dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov v tomto roku bolo spôsobené predovšetkým dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami, v dlhodobom horizonte dosahujú tieto fondy zhodnotenie v priemere okolo 1,4 %.

Je nesporné, že sporenie v akciových dôchodkových fondoch s priaznivejším rizikovo-výnosovým profilom je pri dlhodobom investičnom horizonte atraktívnejšie a prináša významne vyššie zhodnotenie. Zároveň je zrejmé, že rizikovejšie sporenie v akciových dôchodkových fondoch v období blížiacom sa dôchodkovému veku so sebou nesie nezanedbateľnú mieru rizika zníženia nasporenej sumy, t. j. zníženia sumy budúceho starobného, resp. predčasného starobného dôchodku.

Navrhuje sa, aby predvolená investičná stratégia bola založená na akumulačnej stratégii, v rámci ktorej je počas prvej fázy sporenia majetok sporiteľa umiestňovaný výlučne do akciových investícií (navrhovaný indexový negarantovaný dôchodkový fond). V určitom časovom horizonte (v konkrétne stanovenom veku) pred dosiahnutím dôchodkového veku sa následne začne postupný presun majetku a príspevkov sporiteľa do menej rizikových dlhopisových a peňažných investícií. Na stabilizáciu portfólia bude v rámci navrhovanej predvolenej investičnej stratégie slúžiť dlhopisový garantovaný dôchodkový fond.

Navrhuje sa, aby sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii bol automaticky každý nový sporiteľ (resp. existujúci sporitelia podľa navrhovaného prechodného ustanovenia v § 123ay do veku 54 rokov). Súčasne sa navrhuje ustanoviť, že za podmienok ustanovených v zákone sa môže sporiteľ z predvolenej investičnej stratégie vyviazať.

Ak sa sporiteľ v priebehu sporenia v II. pilieri rozhodne znova vstúpiť do predvolenej investičnej stratégie, môže to urobiť písomným prejavom vôle, ktorú doručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Rovnakú možnosť vstupu do predvolenej investičnej stratégie (doručeným prejavom vôle) majú aj sporitelia, ktorí uzatvorili zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2023 (§ 123az).

Pre rok 2023 sa navrhuje ustanoviť vek 50 rokov (ustanovený vek), do dovŕšenia ktorého musí mať sporiteľ v predvolenej investičnej stratégii 100 % hodnoty majetku v indexovom

23

negarantovanom dôchodkovom fonde. Zároveň sa navrhuje, aby od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom je prvýkrát dovŕšený dôchodkový vek neznížený za výchovu dieťaťa (podľa zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorý je po zaokrúhlení na celé roky nadol vyšší, ako predchádzajúci najvyšší dovŕšený dôchodkový vek neznížený za výchovu dieťaťa, sa ustanovený vek zvýšil o jeden rok. Napríklad, v kalendárnom roku, v ktorom je prvýkrát prvým sporiteľom/poistencom dovŕšený dôchodkový vek neznížený za výchovu detí (64 rokov), ktorý je po zaokrúhlení na celé roky nadol (64) vyšší ako predchádzajúci najvyšší dovŕšený dôchodkový vek neznížený za výchovu detí (63 rokov a 10 mesiacov), sa ustanovený vek zvýši o jeden rok (51). Uvedené predstavuje automatický spôsob zvyšovania ustanoveného veku, od dovŕšenia ktorého sa bude sporiteľovi postupne presúvať majetok do menej rizikových investícií. Rast dôchodkového veku, ktorý je pre postupné skonzervatívňovanie majetku sporiteľa určujúci, sa tak bude premietať aj do rastu ustanoveného veku.

Zároveň sa navrhuje, aby efektívna predvolená sporiaca stratégia nekončila dosiahnutím dôchodkového veku, ale zabezpečila sporiteľovi zhodnocovanie nasporených prostriedkov aj v období po dovŕšení dôchodkového veku (v zásade do podania žiadosti o doživotný dôchodok).

Navrhuje sa, aby sa dovŕšením ustanoveného veku a dovŕšením každého ďalšieho roku veku sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii podiel čistej hodnoty jeho majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde v porovnaní s predchádzajúcim ustanoveným podielom čistej hodnoty jeho majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde (teda v porovnaní s podielom, ktorý bol ustanovený pre predchádzajúci dovŕšený rok veku sporiteľa) znížil o 4 percentuálne body v prospech podielu čistej hodnoty jeho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde (napríklad, ak pri dovŕšení 50. roku veku sporiteľa bol jeho podiel v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde 96 percentuálnych bodov, tak podiel v tomto fonde pri dovŕšení 51. roku veku bude 92 percentuálnych bodov).

V súlade s filozofiou navrhovanej zmeny výplatnej fázy sa navrhuje optimalizácia sporenia počas obdobia vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom s cieľom efektívneho investovania a postupnej stabilizácie majetku určeného na výplatu doživotného starobného dôchodku. Navrhuje sa, aby sa odo dňa začatia poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a následne každým ďalším začatým rokom poberania tohto dôchodku, sporiteľovi v predvolenej investičnej stratégii podiel čistej hodnoty jeho majetku určeného na výplatu doživotného starobného dôchodku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde rovnomerne znižoval o príslušný počet percentuálnych bodov v prospech podielu čistej hodnoty jeho majetku určeného na výplatu doživotného starobného dôchodku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tak, aby podiel čistej hodnoty jeho majetku určeného na vyplácanie doživotného starobného dôchodku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde v poslednom roku poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom bol 5 percentuálnych bodov. Navrhuje sa, aby sa počet príslušných percentuálnych bodov určil len raz. Uvedené v praxi znamená, že odo dňa začatia poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom sa hodnota jeho majetku určená na doživotný starobný dôchodok, toho času ešte alokovaná v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde rovnomerne rozráta tak, aby sa každým rokom jeho poberania znižovala o rovnaký počet percentuálnych bodov, s tým, že v poslednom roku poberania by podľa tohto určenia mala predstavovať 5 percentuálnych bodov (nie je však podmienkou, aby bola dosiahnutá aj reálne s ohľadom na vývoj aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky).

Zároveň sa navrhuje, aby podiel čistej hodnoty majetku sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii určený na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde sa odo dňa začatia

24

poberania tohto dôchodku a následne každým ďalším začatým rokom jeho poberania znižoval v prospech podielu čistej hodnoty jeho majetku určeného na výplatu tohto dôchodku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde o rovnaký počet percentuálnych bodov, ako sa znižuje podiel čistej hodnoty jeho majetku určeného na výplatu doživotného starobného dôchodku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde. V prípade, kedy bude sporiteľovi vyplácaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom vo výške aktuálneho mediánu najnižších mesačných súm doživotného dôchodku, ktoré majú záujem vyplácať poisťovne poskytujúce doživotný dôchodok, sa navrhuje celý majetok sporiteľa v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde previesť do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Tento mechanizmus sa využije iba u poberateľov starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ktorý v čase jeho poberania budú mať časť čistej hodnoty majetku určeného na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

Navrhuje sa ustanovenie povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti bez zbytočného odkladu previesť sporiteľovi ustanovenú časť čistej hodnoty majetku do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, ak percentuálny pomer čistej hodnoty majetku sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii nezodpovedá hodnotám, ktorým by mal zodpovedať vzhľadom na vek sporiteľa, resp. na rok poberania starobného dôchodku, alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom. S ohľadom na volatilitu hodnoty dôchodkových jednotiek sa navrhuje, aby sa požiadavka percentuálneho pomeru čistej hodnoty majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde považovala za splnenú, ak je tento pomer zachovaný ku dňu prevodu, pričom platí, že uvedený pomer nemôže byť neskôr zmenený v neprospech dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu inak ako v dôsledku zmeny aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky po dni prevodu.

Navrhuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, aby sporiteľovi, ktorý nemá osobný dôchodkový účet priradený k dlhopisovému garantovanému dôchodkovému fondu, dôchodková správcovská spoločnosť takýto účet na tento účel zriadila.

Ďalej sa navrhuje, aby pomer platenia príspevkov sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii, resp. sporiteľa po dovŕšení ustanoveného veku (vo vzťahu k minimálnemu podielu jeho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde) do jednotlivých dôchodkových fondov zodpovedal pomeru rozloženia jeho majetku.

K bodu 102 (§ 93)

V súvislosti s návrhom zmeny právnej úpravy v § 72, podľa ktorej dôchodková správcovská spoločnosť povinne vytvára a spravuje dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a indexový negarantovaný dôchodkový fond je majetok sporiteľa v rámci predvolenej investičnej stratégie pomerne rozložený výlučne v týchto dvoch dôchodkových fondoch. Návrh regulácie však nebráni dôchodkovej správcovskej spoločnosti vytvoriť aj iný typ dôchodkového fondu, čím by mohla rozšíriť portfólio dôchodkových fondov napríklad o akciové, zmiešané a iné dôchodkové fondy.

S cieľom odstrániť zákonnú prekážku, ktorá obmedzuje sporenie (v maximálne dvoch dôchodkových fondoch, pričom jeden z nich musí byť dlhopisový garantovaný dôchodkový fond), sa navrhovaným ustanovením uvoľnia pravidlá starobného dôchodkového sporenia a ak tomu nebránia iné ustanovenia tohto zákona (napr. vzhľadom na vek sporiteľa) umožní sa, aby si sporiteľ sám zvolil pomer rozloženia svojho majetku v zásade v každom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje príslušná dôchodková správcovská spoločnosť za podmienky, že sa na tom spoločne dohodnú. Dôchodková správcovská spoločnosť nebude povinná investovanie vo viac ako dvoch dôchodkových fondov sporiteľovi umožniť.

25

Aj napriek rizikám spojeným s nesprávnym rozdelením majetku, a to nielen v prospech tzv. rizikovejších dôchodkových fondov, ale najmä v prípade ak sa sporiteľ rozhodne dlhodobo alokovať majetok v prevažne dlhopisových a peňažných dôchodkových fondoch, predvolená investičná stratégia nemá ambíciu nahradiť dispozičnú voľnosť sporiteľa a preto sa navrhuje, aby sa sporiteľ na základe prejavu vôle mohol vyviazať z predvolenej investičnej stratégie a následne pomer majetku v jednotlivých fondoch nastaviť na základe svojich vlastných preferencií. V nadväznosti na uvedené sa však navrhuje, aby po dovŕšení ustanoveného veku podiel majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde bol minimálne na úrovni podielu majetku, ktorý by tento sporiteľ mal, ak by bol zúčastnený na predvolenej investičnej stratégii, pričom na základe písomného oznámenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa môže tento podiel znížiť na polovicu. Aj v tomto prípade platí, že dôchodková správcovská spoločnosť musí vo vzťahu k sporiteľovi a postupnej úprave podielov jeho majetku (v závislosti od veku sporiteľa, resp. od roku poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom) vykonať všetky úkony, ktoré vykonáva pri sporiteľovi v predvolenej investičnej stratégii.

Pôvodný odsek 1 § 93 sa uvádza ako odsek 3.

K bodom 103, 106, 108 (§ 94 ods. 2, § 97 ods. 4, § 108 ods. 5)

V súvislosti so zmenou právnej úpravy v § 93, na základe ktorej si bude môcť sporiteľ, ktorý nie je v predvolenej investičnej stratégii, sporiť aj vo viac ako dvoch dôchodkových fondoch, sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť pre takého sporiteľa zriadila osobný dôchodkový účet pre každý dôchodkový fond, v ktorom si sporiteľ sporí.

Súčasne sa navrhuje legislatívno-technická úprava, ktorou sa zohľadní príslušný počet osobných dôchodkových účtov.

K bodu 104 (§ 94 vypustený ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v ustanovení o programovom výbere (§ 33), podľa ktorej môže dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať dôchodok formou programového výberu v zásade z každého dôchodkového fondu. Informačná povinnosť v zmysle § 94 ods. 5 už nie je potrebná.

K bodu 105 (§ 97 ods. 1)

Navrhuje sa legislatívno-technická úpravu textu v súvislosti s vypustením príslušných ustanovení zákona vzťahujúcich sa k vydávaniu akceptačného listu Sociálnou poisťovňou (§ 64b ods. 2 až 4) a prečíslovaniu ďalších odsekov v navrhovanom § 64b.

K bodu 110 (§ 123ax)

V § 88 sa navrhuje ustanoviť pravidlá pre zostavenie referenčnej hodnoty indexového negarantovaného dôchodkového fondu. Keďže uvedená právna úprava môže znamenať revíziu investičnej stratégie súčasných dôchodkových fondov, ktorých investičná stratégia je založená na kopírovaní finančného indexu, resp. potrebu vytvorenia nového dôchodkového fondu, navrhuje sa posunutie účinnosti ustanovenia o povinnom vytvorení indexového negarantovaného dôchodkového fondu a jeho zaradení do predvolenej investičnej stratégie o šesť mesiacov (od 1. júla 2023). Vytvorí sa tak dostatočný priestor na zosúladenie predkontraktuálnych dokumentov v súlade s legislatívnymi požiadavkami, a to s minimálnym dopadom na sporiteľov, ktorí budú v období od 1. januára 2023 do 30. júna 2023 sporiteľmi v dôchodkovom fonde, ktorého investičnou stratégiou je kopírovanie finančného indexu, resp. v dôchodkovom fonde s najvyšším súhrnným ukazovateľom rizika.

26

Na zosúladenie predkontraktuálnych dokumentov (štatúty a kľúčové informácie) s novou právnou úpravou pre všetky dôchodkové fondy bude mať dôchodková správcovská spoločnosť 6 mesiacov.

Prechodné ustanovenie zároveň ukladá povinnosť dôchodkovým správcovským spoločnostiam zosúladiť rozloženie majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde s ustanoveniami zákona najneskôr do 31. decembra 2026. V dôsledku očakávaného výrazného zníženia čistej hodnoty majetku v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch v súvislosti s presunom sporiteľov do predvolenej investičnej stratégie, sa navrhuje zmiernenie podmienok pre držbu cenných papierov oceňovaných metódou umorovanej hodnoty, ktoré bude možné odpredať aj pred dňom ich splatnosti alebo, ak to bude pre sporiteľov výhodné, ponechať ich v portfóliu dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu s dočasným odklonením sa od pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika pre dôchodkový fond do dňa splatnosti týchto finančných nástrojov. Zároveň sa vymedzujú kompetencie Národnej banky Slovenska, ktorá môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na zosúladenie investičných pravidiel dôchodkového fondu o jeden rok a tiež povinnosti dôchodkových správcovských spoločností informovať orgán dohľadu o nakladaní s cennými papiermi oceňovanými metódou umorovanej hodnoty.

K bodu 110 (§ 123ay)

Za účelom korekcie hromadného presunu sporiteľov do dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov podľa § 123ai ods. 2 (v roku 2013) sa v súlade s cieľom návrhu zákona (zefektívniť starobné dôchodkové sporenie za účelom posilnenia hmotného zabezpečenia v starobe) navrhuje zosúladiť majetok existujúcich sporiteľov s predvolenou investičnou stratégiou automaticky. Konkrétne sa navrhuje, aby sa toto zosúladenie (presun) týkalo všetkých sporiteľov, ktorí sa narodili v roku 1969 a neskôr, t. j. sporiteľov, ktorí v roku 2023 a neskôr dovŕšia vek 54 rokov (majetok starších sporiteľov sa s ohľadom na možné investičné riziká navrhuje ponechať v dôchodkových fondoch podľa investičnej stratégie zvolenej sporiteľom). Títo sporitelia sa budú považovať za sporiteľov v predvolenej investičnej stratégii od 1. júla 2023. Keďže v § 92 sa navrhuje, aby sa účasť v predvolenej investičnej stratégii automaticky týkala iba sporiteľov, ktorým vznikla prvá účasť v systéme starobného dôchodkového sporenia po nadobudnutí účinnosti predloženého návrhu zákona, t. j. od 1. januára 2023, je nevyhnutné, aby bola účasť, resp. neúčasť existujúcich sporiteľov v predvolenej investičnej stratégie jednoznačne definovaná v prechodných ustanoveniach (t. zn., že existujúci sporitelia nie automaticky sporiteľmi v predvolenej investičnej stratégii, stávajú sa nimi výlučne spôsobom uvedeným v § 123ay ods. 3 skupina sporiteľov do 54 rokov veku, ktorú správca presunie ak nevyjadria vôľu nebyť presunutý a § 123az ods. 3 skupina sporiteľov, ktorú správca presunie ak vyjadria vôľu byť presunutý).

Navrhuje sa, aby uvedení sporitelia na základe oznámenia doručeného dôchodkovej správcovskej spoločnosti do 31. mája 2023 mohli, v súlade s ich osobnými preferenciami, byť vo vlastnej investičnej stratégii. Za účelom zabezpečenia riadnej informovanosti sporiteľov o podmienkach využitia tohto práva sa zároveň navrhuje povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaslať dotknutému sporiteľovi do 28. februára 2023 informáciu o možnosti zostať sporiteľom v tej investičnej stratégii, ktorú sporiteľ zvolenú. V tejto informácii bude sporiteľ oboznámený aj s vypracovaným plánom na zosúladenie jeho majetku s predvolenou investičnou stratégiou. Tento plán, ktorý bude obsahovať aj spôsob a harmonogram postupného presunu majetku bude dôchodková správcovská spoločnosť povinná zaslať aj Národnej banke Slovenska (oznamovacia povinnosť) a zverejniť ho na svojom webe najneskôr do 31. januára 2023. Informáciu dôchodková správcovská spoločnosť povinnosť zaslať sporiteľovi na

27

dohodnutú mailovú adresu alebo listinne na dohodnutú adresu na zasielanie korešpondencie (§ 108 ods. 2 prvá a druhá veta).

Navrhuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zosúladiť majetok dotknutého sporiteľa s predvolenou investičnou stratégiou najneskôr do 31. decembra 2024, pričom v rámci tohto zosúladenia dôchodková správcovská spoločnosť v zmysle návrhu povinnosť postupovať podľa vypracovaného plánu, konať s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou, v najlepšom záujme sporiteľa a so zohľadnením všetkých významných rizík pre dôchodkové fondy, ktorých sa presun majetku sporiteľa týka. V praxi by to malo znamenať, že s ohľadom na vek sporiteľa, výšku jeho nasporenej sumy, aktuálnu situáciu na finančných trhoch a prípadné investičné riziká, by mala dôchodková správcovská spoločnosť zvoliť vopred pripravený harmonogram postupného zosúladenia majetku sporiteľa s predvolenou investičnou stratégiou.

Zároveň sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť zastavila toto zosúlaďovanie v prípade, ak nastala skutočnosť zakladajúca možnosť vyjadrenia preferencií sporiteľa vo vzťahu k rozloženiu majetku v jednotlivých dôchodkových fondoch, t. j. ak sporiteľ vykonal právny úkon smerujúci k zmene pomeru platenia príspevkov do dôchodkových fondov alebo k zmene pomeru sporenia v dôchodkových fondoch alebo ak dôchodková správcovská spoločnosť zo Sociálnej poisťovne informáciu o prestupe sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Pri vykonávaní vyššie uvedených presunov sa navrhuje, aby lehotu na zosúladenie majetku dotknutého sporiteľa s predvolenou investičnou stratégiou (do 31. decembra 2024) mohla na základe žiadosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov, Národná banka Slovenska predĺžiť o najviac jeden rok.

K bodu 110 (§ 123az)

V súvislosti so zavedením predvolenej investičnej stratégie, pri účasti v ktorej sporiteľ predpoklad dosiahnuť vyššie zhodnotenie dôchodkových úspor a posilniť jeho hmotné zabezpečenie v starobe, sa navrhuje povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti osloviť všetkých súčasných sporiteľov, ktorých sa nedotkne automatické zosúlaďovanie majetku s predvolenou investičnou stratégiou (s predvolenou investičnou stratégiou sa automaticky zosúlaďuje majetok sporiteľov uvedených v § 92 noví sporitelia alebo podľa § 123ay ods. 2 – sporitelia mladší ako 54 rokov veku, ktorí nevyjadrili vôľu nebyť presunutí do predvolenej investičnej stratégie) a informovať ich o tejto skutočnosti, o jej potencionálnych negatívnych dopadoch na výšku ich budúceho dôchodku, ako aj o možnosti zosúladiť ich investičnú stratégiu s predvolenou investičnou stratégiou.

V odseku 1 sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť informovala o uvedených skutočnostiach najneskôr do 28. februára 2023 všetkých dotknutých sporiteľov (vrátane nových, ktorí k nej aktuálne prestúpili). Túto informáciu dôchodková správcovská spoločnosť povinnosť zaslať na dohodnutú mailovú adresu alebo listinne na dohodnutú adresu na zasielanie korešpondencie (§ 108 ods. 2 prvá a druhá veta).

V odseku 3 sa navrhuje, aby sa sporiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2023, stal sporiteľom v predvolenej investičnej stratégie dňom doručenia prejavu vôle, najskôr však od 1. júla 2023.

K bodu 110 (§ 123ba)

Na majetok existujúcich sporiteľov sa do momentu presunu majetku podľa § 123az vzťahuje právna úprava § 92 účinná do 31. decembra 2022.

28

K bodu 110 (§ 123bb)

Navrhuje sa posunutie termínu na zaslanie výpisov z osobného dôchodkového účtu sporiteľa k 31. decembru 2022 z konca januára na 28. februára 2023 a to z dôvodu umožnenia zaslania informácií podľa § 123ay a § 123az spoločne s výpisom.

K bodu 110 (§ 123bc)

V nadväznosti na navrhované zrušenie súčasného systému garancií a zavedenie individuálnych garancií sa navrhuje, aby sa prechodné ustanovenie § 123aj neuplatnilo (povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti doplniť majetok v dôchodkovom fonde podľa § 63d po 1. januári 2013 prvýkrát po uplynutí prvého sledovaného obdobia, t. j. v januári 2023).

K bodu 110 (§ 123bd)

V súlade s princípom zachovania nárokov sa navrhuje, aby sa na výpočet a zúčtovanie odplát, na ktoré vznikol dôchodkovej správcovskej spoločnosti nárok pred 1. januárom 2023, použila právna úprava účinná pred 1. januárom 2023.

K bodu 110 (§ 123be)

V súlade s princípom zachovania získaných nárokov sa navrhuje, aby sa nová výplatná fáza nevzťahovala na sporiteľov, ktorí podali žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok pred 1. januárom 2024 a na základe tejto žiadosti uzatvorili zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom. Takíto sporitelia budú pokračovať vo výplatnej fáze podľa doteraz účinného znenia zákona.

K bodu 111 (vypustenie Prílohy č. 2)

V súvislosti s návrhom na zrušenie odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde sa navrhuje vypustenie prílohy č. 2 so vzorcom na výpočet výšky tejto odplaty.

K Čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z.)

K bodu 1 [§ 67 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa, aby sa do súčtu súm pre účely posúdenia vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok z I. piliera nezarátaval predčasný starobný dôchodok vyplatený programovým výberom v jednej splátke (čl. I § 33 ods. 5). Uvedené sa navrhuje s ohľadom na to, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné mať na zreteli výšku príjmu počas celého obdobia poberania predčasného starobného dôchodku (a následne starobného dôchodku) a z toho dôvodu nie je vhodné a účelné pre tento účel zohľadňovať jednorazový dôchodkový príjem.

K bodom 2 a 3 [§ 82b ods. 2 písm. b) a § 82b ods. 2 písm. c) tretí bod]

Navrhuje sa, aby sa do súčtu súm pre účely zvýšenia sumy starobného dôchodku z I. piliera a sumy invalidného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nezarátaval ani starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplatený programovým výberom v jednej splátke (čl. I § 33 ods. 5), ani posledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak bola vyplatená spolu s predposlednou splátkou 33 ods. 9, časť za bodkočiarkou), ani podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv 42a). Uvedené sa navrhuje s ohľadom na to, že pri určovaní sumy minimálneho dôchodku je potrebné posudzovať výšku pravidelného príjmu počas obdobia poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku

29

a z toho dôvodu nie je vhodné a účelné pre tento účel zohľadňovať jednorazový alebo krátkodobo zvýšený dôchodkový príjem.

K bodu 4 [§ 131 ods. 2]

Na základe úlohy z NPAS sa navrhuje právna úprava predĺženia účasti na starobnom dôchodkovom sporení a teda aj predĺženia platenia a odvádzania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a to do času poberania starobného dôchodku formou doživotného dôchodku. V čase poberania tohto dôchodku by platenie a odvádzanie príspevkov nemalo zmysel, nakoľko by nemohlo ovplyvniť sumu vyplácaného doživotného dôchodku. Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na hodnotu úspor sporiteľa najmä v kontexte navrhovaných zmien vo výplatnej fáze v II. pilieri (čl. I), na základe ktorých bude majetok sporiteľa počas obdobia poberania programového výberu naďalej investovaný za účelom zvýšenia objemu majetku určeného na zakúpenie doživotného dôchodku. Pre účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistených poberateľov týchto dôchodkov (zvýšenie sumy dôchodku z titulu existencie dôchodkového poistenia po priznaní starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku) sa primerane použijú ustanovenia o krátení sumy starobného dôchodku 66 ods. 6), resp. predčasného starobného dôchodku (§ 68 ods. 5).

K bodom 5 7 159 vypustené písm. h), § 168 ods. 2 vypustené písm. h) a § 168 ods. 3 vypustené písm. g)]

Z dôvodu navrhovanej zmeny v zákone, v zmysle ktorej vydanie akceptačného listu nebude podmienkou na prestup sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, sa navrhuje aj vypustenie príslušných ustanovení v zákone č. 461/3003 Z. z., v zmysle ktorých je príjmom Sociálnej poisťovne aj poplatok za vydanie akceptačného listu, a ustanovení, podľa ktorých sa správny fond tvorí z tohto poplatku a z ktorého sa uhrádzajú náklady na vydanie akceptačných listov.

K bodu 8 (§ 293fw)

V súlade s princípom zachovania získaných nárokov sa navrhuje, aby sa nová právna úprava predĺženia účasti na starobnom dôchodkovom sporení a teda aj predĺženia platenia a odvádzania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nevzťahovala na poistencov, ktorí požiadali o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a na základe tejto žiadosti uzatvorili zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom pred 1. januárom 2024.

K Čl. III (zákon č. 296/2020 Z. z.)

K bodu 1 [§ 3 ods. 3 písm. c)]

Navrhuje sa, aby sa do súčtu súm pre účely určenia sumy 13. dôchodku nezarátaval ani predčasný starobný dôchodok vyplatený programovým výberom v jednej splátke (čl. I § 33 ods. 5), ani posledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak bola vyplatená spolu s predposlednou splátkou 33 ods. 9, časť za bodkočiarkou), ani podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv 42a). Uvedené sa navrhuje s ohľadom na to, že pri určení sumy 13. dôchodku je potrebné posudzovať výšku pravidelného príjmu počas obdobia poberania

30

starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a z toho dôvodu nie je vhodné a účelné pre tento účel zohľadňovať jednorazový alebo krátkodobo zvýšený dôchodkový príjem.

K bodu 2 [poznámka pod čiarou k odkazu 7]

Legislatívno-technická zmena.

K Čl. IV (účinnosť)

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy, ktorá sa týka zavedenia predvolenej investičnej stratégie, sa navrhuje od 1. januára 2023. Nakoľko zmeny vo výplatnej fáze si vyžiadajú nevyhnutné zásahy do informačných systémov Sociálnej poisťovne aj dôchodkových správcovských spoločností, účinnosť ustanovení súvisiacich so zmenami vo výplatnej fáze sa navrhuje od 1. januára 2024.

V Bratislave dňa 24. augusta 2022

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v.r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 352/2022, dátum vydania: 29.10.2022

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. (ďalej len „Ústava SR“), záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 (ďalej len „programové vyhlásenie“), Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a na základe špecifických odporúčaní Rady EÚ pre Slovenskú republiku.

Hlavným účelom návrhu zákona je upraviť v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2023.

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Zákon o sociálnom poistení doposiaľ takúto možnosť neupravuje a z tohto dôvodu sa v čl. I navrhuje zaviesť novú dôchodkovú dávku rodičovský dôchodok.

Ústava SR súčasne ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo v zásade zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do uvedeného obdobia sa navrhuje nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Účelom tohto návrhu je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Navrhovaná právna úprava je v súlade so záväzkom vyplývajúcim z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky zabezpečiť, aby nárok na aktuárne neutrálne plnenie z I. priebežne financovaného dôchodkového piliera získala osoba po zákonom určenom minimálnom počte odpracovaných rokov.

V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky ako aj v nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady pre Slovenskú republiku „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“ sa ďalej v článku I navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Uvedené sa navrhuje s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému a stabilizovať výplatnú fázu dôchodkov.

2

V nadväznosti na uvedené špecifické odporúčanie Rady pre Slovenskú republiku sa navrhuje aj korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

V súvislosti so zavedením rodičovského dôchodku a úpravou podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné novelizovať aj zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. II), zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. III) a zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IV).

Návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 13 ods. 2 písm. a) bod 5]

Navrhuje sa ustanoviť nová dôchodková dávka sociálneho poistenia rodičovský dôchodok.

K bodom 2 až 4 [§ 64 ods. 3 až 5]

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku príslušného kalendárneho roka zverejnenej štatistickým úradom (ďalej „priemerná mesačná mzda v treťom štvrťroku“). Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Na základe prognózy sa predpokladá, že kombináciou vplyvov opatrení - korekcia ADH a naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, bude mať bezdetný poistenec na dlhodobom horizonte približne rovnako vysoký dôchodok (v niektorých prípadoch vyšší) ako podľa súčasného právneho stavu a to v dôsledku dlhšieho obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 5 až 7 [§ 65 ods. 2 až 5 a ods. 8 a 9]

Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Navrhuje sa zachovať zásadu, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby ženám, ktoré vychovali dieťa, bol aj naďalej dôchodkový vek znížený o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov (platí pre ženy, ktoré vychovali tri a viac detí).

V prípade, ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno pri určení dôchodkového veku zohľadniť žene, navrhuje sa subsidiárne obdobie výchovy zohľadniť mužovi, ktorý dieťa vychoval v rovnakom rozsahu.

V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa navrhuje, aby sa všeobecný dôchodkový vek ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 5 rokov dopredu.

K bodu 8 [§ 66b až § 66d]

Navrhuje sa ustanoviť podmienky nároku na rodičovský dôchodok a na jeho výplatu.

Navrhuje sa, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového

2

veku“), ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň. Súčasne sa navrhuje definovať obdobia, ktoré sa na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu považujú za obdobia dôchodkového poistenia. V zmysle návrhu je obdobím dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec mal v posudzovanom kalendárnom roku vymeriavací základ a nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné počas celého kalendárneho roka a obdobie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Obdobím dôchodkového poistenia je iba obdobie poistenia získané podľa zákona o sociálnom poistení.

Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu v zmysle navrhovanej právnej úpravy vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok. Automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov sa navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb, resp. z dôvodu zabezpečenia administratívnej vykonateľnosti.

Navrhuje sa, aby v prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok mohlo dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Navrhuje sa aby na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikol najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. októbra piateho roku od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok vyhlási, že nárok na rodičovský dôchodok zaniknúť, nárok zanikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho roku (sledovaný rok) od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

Ak dieťa uvedené vyhlásenie vykoná po tomto termíne, resp. v termíne do 31. októbra ďalšieho roku, účinky jeho vyhlásenia (zánik nároku na rodičovský dôchodok) sa posunú o jeden kalendárny rok.

Príklady:

1.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.10.2026, že nárok zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028 nakoľko rok 2028 je šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok a teda nárok môže zaniknúť najskôr od 1.1.2028 (nie 2027).

2. Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 31.10.2027, že nárok zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028. Dieťa stihlo lehotu a rok 2028 je sledovaný rok, teda šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

3.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.11.2027, že nárok zaniknúť. V takom prípade nárok zanikne najskôr 1.1.2029, nakoľko uvedené vyhlásenie nestihlo do 31.10.2027.

Súčasne sa navrhuje, aby každý nasledujúci rok mohlo dieťa vyjadriť súhlas s opätovným vznikom nároku na rodičovský dôchodok v nasledujúcom roku.

3

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikol od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. V prípade, ak poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vznikne nárok na výplatu viacerých rodičovských dôchodkov, navrhuje sa vyplácať len jeden rodičovský dôchodok v úhrnnej sume rodičovských dôchodkov.

Navrhuje sa, aby vyššie uvedené vyhlásenia mohlo dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou. Navrhuje sa, aby sa vyššie uvedené vyhlásenie doručovalo Sociálnej poisťovni.

Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Zároveň sa navrhuje, aby úhrn súm rodičovských dôchodkov viacerých poberateľov starobného dôchodku v príslušnom kalendárnom roku určených z úhrnu vymeriavacích základov jedného dieťaťa bol najviac 3 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacieho základu dieťaťa (maximálne 3% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku).

Navrhuje sa aby rodičovský dôchodok nepodliehal výkonu rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení a podľa osobitných predpisov.

K bodu 9 [§ 66b ods. 6 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zmenou umiestnenia inštitútu dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie z § 142 odsek 3 do § 142 odsek 5 vyvolaného inou novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodu 10 [§ 67 ods. 1 písm. b), § 67 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok – získanie 40 odpracovaných rokov (alternatívnou aktuálnou podmienkou je, aby poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali maximálne 2 roky). Uvedené sa navrhuje z dôvodu hmotne zabezpečiť osobu, ktorá značnú časť svojho života vykonávala zárobkovú činnosť, resp. činnosť, ktorá ju obmedzovala vo výkone zárobkovej činnosti (takouto činnosťou je napríklad výchova dieťaťa).

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. b) sa navrhuje ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 11 a 12 [§ 67 ods. 1 písm. c) a § 67 ods. 2 písm. c)]

V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia

4

dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia 82b ods. 3), ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia).

Rovnaká podmienka vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. V prípade takéhoto poistenca sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v prípade, ak bude súčet súm predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a sumy predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia vyššia ako suma minimálneho dôchodku, ktorá by mu za získané kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia patrila ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok.

K bodu 13 [§ 67 ods. 8]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou predčasného starobného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch sa navrhuje, aby odpracovanými rokmi boli všetky roky dôchodkového poistenia, okrem

-období dôchodkového poistenia získaných pred rokom 2004, ktorými doba nezamestnanosti a doba štúdia a odborného a politického školenia a

-období, počas ktorých bola fyzická osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku po roku 2004, ak za tieto obdobia bolo dodatočne zaplatené poistné.

K bodu 14 [§ 68 ods. 1]

V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek. Rozdielne krátenie predčasného starobného dôchodku sa navrhuje s cieľom motivácie poistencov, ktorí nezískali 40 odpracovaných rokov, zostať na trhu práce.

K bodom 15 a 16 [§ 68 ods. 4, 5 a 8]

Navrhuje sa, aby sa poberateľovi, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu splnenia podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý počas nároku naň získal 40 odpracovaných rokov, primerane ex offo upravilo krátenie, teda, aby sa za zostávajúcu časť obdobia poberania predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov krátila suma predčasného starobného dôchodku o 0,3 % za

5

každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

V odsekoch 5 a 8 sa súčasne navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením odseku 4 v § 68.

K bodom 17 a 18 [§ 69a ods. 2, § 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť prepočet sumy predčasného starobného dôchodku pri jeho nepoberaní so zohľadnením aktuárne neutrálneho krátenia predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov.

K bodu 19 [§ 81 ods. 6]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

K bodu 20 [§ 82 ods. 10]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie. Výška rodičovského dôchodku sa bude každoročne meniť v závislosti od výšky vymeriavacieho základu dieťaťa v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému roku.

K bodu 21 [§ 109 ods. 2]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (o asignácii časti poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa, ktoré predstavuje sumu rodičovského dôchodku, a teda aj o existencii samotného nároku na rodičovský dôchodok rozhoduje dieťa), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok patrí iba osobe, ktorá je poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (vznikol jej nárok na výplatu takéhoto dôchodku) sa navrhuje, aby nárok na výplatu rodičovského dôchodku vznikol bez podania žiadosti o priznanie alebo vyplácanie rodičovského dôchodku.

K bodu 22 [§ 116 ods. 3]

Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou. V záujme zníženia administratívnej záťaže najmä Sociálnej poisťovne a príjemcu dávky sa navrhuje, aby v prípade, ak je suma rodičovského dôchodku nižšia ako 5 eur mohla Sociálna poisťovňa vyplatiť rodičovský dôchodok jedenkrát ročne, v decembri (štandardne sa navrhuje, aby sa dávka vyplácala mesačne).

K bodu 23 [§ 116 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením poznámky pod čiarou k odkazu 65 2 písm. a) zákona č.

601/2003 Z. z.

o životnom minime) v § 67 ods. 1 písm. c).

K bodu 24 [§ 116 ods. 8]

V § 116 ods. 8 sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním § 116.

K bodu 25 [§ 123 ods. 3 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s presunutím legislatívnej skratky do § 65 ods. 9.

K bodu 26 [§ 151 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

6

K bodu 27 [§162 ods. 1 písm. d)]

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa navrhuje zaradiť túto dôchodkovú dávku medzi dávky vyplácané zo základného fondu starobného poistenia.

K bodu 28 [§ 233 ods. 11]

Navrhuje sa príkladmo uviesť rozsah oznamovacej povinnosti príslušných útvarov sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov voči Sociálnej poisťovni v súvislosti s novo navrhnutou dôchodkovou dávkou rodičovským dôchodkom, keďže sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa vyplácala rodičovský dôchodok aj poberateľom výsluhových dôchodkov, o ktorých nemá potrebné informácie.

K bodu 29 [§ 293fr až 293fu]

V súlade so zásadou zachovania získaných nárokov sa navrhuje v § 293fr právna úprava, podľa ktorej sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. augustom 2022 budú aj po tomto dni posudzovať podľa doterajšej právnej úpravy.

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa v § 293fs navrhuje osobitná lehota na doručenie prvého vyhlásenia dieťaťa podľa § 66b ods. 1.

V § 293ft sa navrhuje, aby dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa aj naďalej určoval v súlade s pravidlami aktuálne účinnej právnej úpravy t. j. podľa prílohy č. 3a, resp. v prípade muža, ktorý vychoval dieťa podľa prílohy č. 3b.

V § 293fu sa navrhuje ustanoviť dostatočne dlhú lehotu (do 31. decembra 2026), v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o úprave sumy predčasného starobného dôchodku poberateľa predčasného starobného dôchodku resp. poberateľa starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1, ktorý získal 40 odpracovaných rokov pred dovŕšením dôchodkového veku pred účinnosťou tohto zákona. Uvedené sa navrhuje s ohľadom na široký okruh dotknutých poistencov, o ktorých nárokoch bude potrebné rozhodnúť nad rámec bežnej rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne. Súčasne sa navrhuje, aby sa obdobie rozdielu dôchodkových vekov, za ktoré bolo upravené krátenie predčasného starobného dôchodku do odpracovaných rokov nezapočítavalo.

K bodu 30 [príloha č. 3aa]

Navrhuje sa vzorec na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

K bodu 31 [príloha č. 3a a 3b]

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie tabuľky dôchodkového veku.

K bodu 32 [príloha č. 3c]

Navrhuje sa vzorec na určenie dôchodkového veku od ročníka 1967 v závislosti od rastu strednej dĺžky života.

Príklad:

Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku. Predlžovanie dôchodkového veku od roku 2023 bude opätovne naviazané na zmenu strednej dĺžky života.

7

Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života. Ak by ministerstvo vydávalo všeobecne záväzným právnym predpisom dôchodkový vek napríklad v roku 2022 pre osoby narodené v roku 1967 použijú sa na určenie dôchodkového veku hodnoty strednej dĺžky života v rokoch 2009 2020. Obdobie rokov 2009 až 2020 sa rozdelí na 7 tzv. referenčných období (obdobie 2015-2020; obdobie 2014 2019; obdobie 2013 2018; obdobie 2012 2017; obdobie 2011 2016; obdobie 2010 2015; obdobie 2009 2014), kde sa skúma zmena strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte, čiže napríklad v referenčnom období 2015 2020 sa zoberú údaje o strednej dĺžke života v referenčnom veku (v našom prípade vo veku 64 rokov), hodnoty sa odčítajú a vydelia dĺžkou horizontu, t. j. 5 – timi rokmi.

Pri aplikácii na reálne dáta by to znamenalo nasledovné:

1.Referenčné obdobie 2015 až 2020 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2020 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2020; 64 - SDŽ2015; 64)/5 = (17,663 – 17,546)/5 = 0,023

2.Referenčné obdobie 2014 až 2019 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2019 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2019; 64 - SDŽ2014; 64)/5 = (18,540 – 17,726)/5 = 0,163

3.Referenčné obdobie 2013 až 2018 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2018 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2013 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2018; 64 - SDŽ2013; 64)/5 = (18,008 – 17,460)/5 = 0,110

4.Referenčné obdobie 2012 až 2017 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2017 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2012 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2017; 64 - SDŽ2012; 64)/5 = (17,988 – 17,271)/5 = 0,144

5.Referenčné obdobie 2011 až 2016 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2016 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2011 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2016; 64 - SDŽ2011; 64)/5 = (18,027 – 17,167)/5 = 0,172

6.Referenčné obdobie 2010 až 2015 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2010 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2015; 64 - SDŽ2010; 64)/5 = (17,546 – 16,671)/5 = 0,175

7.Referenčné obdobie 2009 až 2014 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2009 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2014; 64 - SDŽ2009; 64)/5 = (17,726 – 16,728)/5 = 0,200

Následne sa vypočítané zmeny strednej dĺžky zoradia od najnižšej po najvyššiu (0,023; 0,110; 0,144; 0,163; 0,172; 0,175; 0,200) a vyberie sa prostredná hodnota, t. j. hodnota 4. v poradí. O túto hodnotu 0,163 sa zvýši dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku, t. j. v našom prípade dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966. V našom prípade by sme upravovali dôchodkový vek osôb narodených v roku 1967, t. j. dôchodkový vek 64 rokov (dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966) bol zvýšený o 0,163 roka na hodnotu 64,163 roka. V poslednom kroku sa dôchodkový vek pre príslušný ročník vyjadrí v rokoch a kalendárnych mesiacoch, pričom kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celé mesiace nadol a pre osoby, ktoré vychovali deti zníži tento vek o príslušný počet mesiacov. To znamená, že ak by MPSVR SR vydalo všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku v roku 2022, pre osoby narodené v roku 1967, ich dôchodkový vek by bol určený na 64 rokov a 1 mesiac. Následne v ďalšom roku, keď MPSVR SR bude určovať dôchodkový vek pre osoby narodené v roku 1968 sa zmena strednej dĺžky života aplikuje na nezaokrúhlený dôchodkový vek, t. j. na dôchodkový vek

8

64,163 a zaokrúhlenie na celé roky a mesiace sa vykoná následne, čím sa sleduje maximálne priblíženie k vývoju strednej dĺžky života, pričom nikdy nedochádza k situácii, aby bol dôchodkový vek zvýšený po zaokrúhlení o vyšší počet dní/mesiacov ako predstavuje zmena strednej dĺžky života.

K čl. II

Navrhuje sa na účely určenia súm životného minima nepovažovať rodičovský dôchodok za príjem a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok by sa nemal považovať za príjem napr. pre účely určenia sumy pomoci v hmotnej núdzi. Uvedené sa navrhuje najmä z dôvodu, že by bolo nevhodné, aby štát krátil svoje výdavky napr. na pomoc v hmotnej núdzi, ak členovi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prispieva dieťa určitou sumou prostredníctvom rodičovského dôchodku ako aj vzhľadom na predpokladanú výšku takéhoto dôchodku by bolo administratívne náročné prehodnocovanie príjmov.

K čl. III

K bodu 1, 2, 5 a 6 [(§ 31 písm. b), poznámka pod čiarou k odkazu 37, § 41 ods. 1, poznámka pod čiarou k odkazu 39 a § 46f ods. 5]

V nadväznosti na zmeny v čl. I, na základe ktorých by mal poistenec získať nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera iba vtedy, ak suma jeho predčasného starobného dôchodku bude minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia) je nevyhnutné vykonať aj zmeny v podmienkach pre vyplácanie predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Navrhuje sa preto, aby v príslušných ustanoveniach týkajúcich sa podmienok vyplácania predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia bolo porovnanie s pôvodným parametrom (1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) nahradené touto novo definovanou podmienkou. Z dôvodu udržania prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa navrhuje, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. neobsahovali presný výpočet podmienok, tak ako ich ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ale iba všeobecne odkazovali na podmienky uvedené v tejto právnej norme (spolu s príslušnými zmenami a doplneniami v odkazoch a poznámkach pod čiarou).

K bodu 3 [§ 33 ods. 2 a § 33a ods. 2]

Podmienkou pre poberanie dočasného dôchodku a programového výberu je, aby súčet doživotne poberaných dôchodkových dávok sporiteľa bol vyšší ako referenčná suma, t. zn., že doživotné zabezpečenie sporiteľov byť minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku v čase, kedy sa tento dôchodok začína poberať. Na základe návrhu novely zákona č. 461/2003 Z. z. bude dôchodkovou dávkou aj rodičovský dôchodok. Keďže k predmetnému porovnaniu s referenčnou sumou dochádza v zásade jednorazovo v okamihu vyhotovenia ponúk dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, v prípade žiadostí o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia by mohlo ísť práve o mesiace, kedy by sa do tohto súčtu započítal aj rodičovský dôchodok. Túto dávku ale nemožno v zmysle návrhu chápať ako dávku, ktorá zabezpečuje sporiteľovi pravidelný mesačný doživotný príjem (nárok na rodičovský dôchodok môže aj zaniknúť, resp. jeho výška môže kolísať, t. zn., že charakter tejto dávky nie je totožný s ostatnými dôchodkovými dávkami, ktoré do výpočtu vstupujú), navyše rodičovský dôchodok nevstupuje ani do výpočtu referenčnej sumy podľa § 46da.

Navrhuje sa preto, aby bol rodičovský dôchodok vyňatý z okruhu dôchodkových dávok vymedzených v § 33 ods. 2 a § 33a ods. 2.

9

K bodu 4 [poznámka pod čiarou k odkazu 38e]Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 33 ods. 2 a v § 33a ods. 2.

K čl. IV

Na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zohľadňuje príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom výška príjmu môže ovplyvniť výšku resp. samotné poskytnutie či neposkytnutie konkrétneho peňažného príspevku. Zámerom zavedenia novej dávky rodičovského dôchodku nebolo znížiť prístup osôb s ťažkým zdravotným postihnutím ku kompenzáciám sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia. Navrhuje sa preto upraviť v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že rodičovský dôchodok sa nepovažuje za príjem.

K čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2022 okrem čl. I bodov 2 7, 9, 10, 13 18, 25, § 297ft a 293fu v bode 29 a bodov 30 32, čl. II, čl. III bodov 3 a 4 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

Účinnosť 1. januára 2023 sa navrhuje pri ustanoveniach, ktoré je vzhľadom k účinnosti novely Ústavy SR (1.1.2023) potrebné vykonať až od 1. januára 2023.

Bratislava 6. apríla 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 248/2022, dátum vydania: 09.07.2022

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč.

Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie mzdových nákladov zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonávajúcich vymedzené sezónne práce v sektore poľnohospodárstva a v sektore cestovného ruchu. K naplneniu uvedených cieľov prichádza aj prostredníctvom výnimky z platenia poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti formou odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnej práce v sume ustanovenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zámerom legislatívnej iniciatívy je riešenie problematickej situácie poľnohospodárov a poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu, ktorá spočíva v náhlom nedostatku pracovníkov počas obdobia zvýšenej potreby v oblasti ľudských zdrojov, ktorá je vyvolaná charakterom sezónnosti niektorých druhov prác. Prekážku krátkodobého zamestnávania pracovníkov počas sezóny predstavuje finančná a administratívna záťaž na strane zamestnávateľa v podobe rozsahu platenia poistného na povinné sociálne poistenie podľa súčasnej právnej úpravy zákonom č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Vzhľadom na uvedené sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bola od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Týmto sa zabezpečí zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa pri prihlasovaní a odhlasovaní tohto zamestnanca.

Pre takého zamestnanca sa však v podobe odvodovej odpočítateľnej položky navrhuje výnimka z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti; jej suma sa navrhuje vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej, ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka (50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, bude platiť zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ, len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou. V oboch situáciách to bude znamenať zníženie odvodového zaťaženie zamestnanca aj zamestnávateľa.

Vzhľadom na to, že poistenec v tomto prípade výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky

2

pri sezónnej práci, sa obdobia poistenia počas ktorých nebude platiť poistné, nebudú hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti, t.j. za tieto obdobia poistenia nebude mať poistenec, resp. jeho pozostalí nárok na uvedené dávky.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 223 ods. 1)

Navrhuje sa v § 223 ods. 1 ustanoviť odchýlku od pravidla výnimočného používania dohôd, ak ide o prípade tzv. sezónnej práce vymedzenej v prílohe. V mnohých prípadoch pôjde o krátkodobú prácu vykonávanú podľa potreby s fluktuáciou zamestnancov, ktorú z hľadiska pracovného práva nie je potrebné vždy regulovať cez pracovný pomer založený pracovnou zmluvou (napr. privyrobenie si pri zbere úrody).

K bodu 2 (§ 228a ods. 1)

Navrhuje sa v prípade dohody o pracovnej činnosti ustanoviť osobitný poddruh (subtyp) dohody o pracovnej činnosti, ktorá bude môcť byť využívaná pri sezónnej práci vymedzenej v prílohe č. 1b Zákonníka práce. V prípade uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnávateľ povinnosť označiť túto dohodu ako dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K bodu 3 (§ 228a ods. 2)

S cieľom zabráneniu obchádzania limitu 520 hodín v kalendárnom roku sa navrhuje, aby sa podobne ako pri dohode o vykonaní práce rozsah pracovného času v kalendárnom roku pri dohodách o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sčítaval.

Zároveň Slovenská republika je viazaná smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá ustanovuje pravidlá maximálneho týždenného pracovného času, ako maximálnych referenčných období pokiaľ ide o možnosť posudzovania priemerného týždenného pracovného času. Rovnako Ústava SR v čl. 36 ods. 1 písm. d) upravuje, že „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ... d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,“. Na to nadväzuje Zákonník práce v § 85, kde ustanovuje maximálnu priemernú dĺžku týždenného pracovného času na 40 hodín a § 87, kde sa ustanovuje najdlhšie referenčné obdobie pre počítanie priemeru, ak zamestnávateľ nemá dohodu so zástupcami zamestnancov ale len so zamestnancom na štyri mesiace. Z tohto dôvodu sa obdobné pravidlo navrhuje ustanoviť aj pri dohode o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K bodu 4 (§ 228a ods. 4)

Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce upravuje výnimku z reťazenia pracovných pomerom na určitú dobu z dôvodu sezónnej práce. V predmetnom ustanovení ide o „vykonávanie prác, ktoré závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca)“. Z tohto dôvodu, ako z dôvodu, že sezónna práca netrvá vzhľadom na svoju povahu celý rok, navrhuje sa ustanoviť obdobné obmedzenie trvania dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce na osem mesiacov.

3

K bodu 5 (príloha č. 1b)

Navrhuje sa ustanoviť okruh prác, pri ktorých je možné so zamestnancom uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K čl. II

K bodu 1 (§ 4b)

V súvislosti s návrhom ustanoviť v Zákonníku práce novú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, navrhuje sa, aby fyzická osoba v právnom vzťahu založenom uvedenou dohodou bola zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) h) a písm. m) zákona č. 595/2003 Z .z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „príjem“).

K bodu 2 [§ 7 ods. 4 písm. a), § 139 ods. 1, § 139c ods. 1 a § 143 ods. 1]

V súvislosti s navrhnutou úpravou definície zamestnanca v § 4b, podľa ktorej zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, navrhuje sa, aby zamestnávateľom podľa § 7 ods. 4 písm. a) na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti bola fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Taktiež sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím podľa § 139 ods. 1 pre zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bol kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Ustanovením § 139c ods. 1 je určený vymeriavací základ zamestnanca z každej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem. V súvislosti s navrhnutou úpravou definície zamestnanca v § 4b je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti každá fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bez ohľadu na to, či jej uvedená dohoda zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem. Z tohto dôvodu sa navrhuje výnimka z uvedeného § 139c ods. 1.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje ustanoviť výnimku z § 143 ods.1, t. j. zo splatnosti poistného ustanoveného pre poistné z vymeriavacieho základu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z ktorých plynie právo na nepravidelný príjem. V aplikačnej praxi to bude znamenať, že splatnosť poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ za zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

K bodu 3 a 4 [§ 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), § 20 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 5 (§ 20 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

4

K bodom 6 a 7 [§ 49a a § 49a ods. 2)]

Navrhuje sa na účely posúdenia splnenia podmienky nároku na materské a tehotenské – získanie 270 dní nemocenského poistenia nezapočítavať obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na nemocenské poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Uvedené sa navrhuje v záujme nezapočítavania období nemocenského poistenia počas spočívajúcich období pracovných pomerov (napr. období nevykonávania práce v prípade sezónnych prác), ako aj v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodu 8 (§ 57 ods. 4)

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s § 49a.

K bodom 9 a 10 (§ 60 ods. 6)

Navrhuje sa, aby sa zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Zároveň sa navrhuje, aby sa fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ktorá výnimku z platenia poistného na starobné poistenie v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie) na účely posúdenia nároku na dávky vyplácané zo základného fondu starobného poistenia nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemala vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na dôchodkové poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Uvedené sa navrhuje v záujme nezapočítavania období dôchodkového poistenia počas spočívajúcich období pracovných pomerov (napr. období nevykonávania práce v prípade sezónnych prác), ako aj v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia. Rovnako tiež v záujme vylúčenia období dôchodkového poistenia na účely ich hodnotenia na vznik nároku na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia za obdobie, kedy mala fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce výnimku z platenia poistného na starobné poistenie, v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodom 11 a 12 [§ 104 ods. 4 a §104 ods. 4 písm. b)]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku

5

v nezamestnanosti, sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období, kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Uvedené sa navrhuje tiež z dôvodu, aby sa fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti pri výkone sezónnej práce, (ktorá výnimku z platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti) na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti, nezapočítavali obdobia poistenia v nezamestnanosti, v ktorých nemala vymeriavací základ na platenie poistného z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodu 13 (§ 138 ods. 1)

V súvislosti s návrhom na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa navrhuje, aby sa vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce znižoval o túto odvodovú odpočítateľnú položku. Vzhľadom na navrhované ustanovenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci v bode 16, a to len vo vzťahu k plateniu poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, sa vymeriavací základ zamestnanca bude o túto odvodovú odpočítateľnú položku znižovať len na účely uvedených poistení.

K bodu 14 (§ 138 ods. 6)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnávateľom analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 15.

K bodu 15 (§ 138 ods. 8)

V súvislosti s návrhom na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa navrhuje, aby sa vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie neznižoval o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

K bodu 16 (§ 138b)

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa navrhuje na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to, že vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ako aj vymeriavací základ jeho zamestnávateľa, sa bude znižovať o odvodovú odpočítateľnú položku na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe uvedenej dohody, a v prípade jeho zamestnávateľa aj vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, sa o odvodovú odpočítateľnú položku znižovať nebude.

6

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa navrhuje vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Pre určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti to bude znamenať, že ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume vyššej, ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v sume rozdielu medzi týmto dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.

K bodu 17 (§ 139 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 18 [§ 139 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodu 19 (§ 139b ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 20 [§ 139b ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodu 21 (§ 142 ods. 3)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje, aby sa hranica maximálneho ročného vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely garančného poistenia neznižovala ani o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Uvedené predstavuje analogickú právnu úpravu podľa § 138a, ktorá sa vzťahuje na odvodovú odpočítateľnú položku v prípade dohôd o brigádnickej práci študentov a v prípade dohôd o pracovnej činnosti, resp. dohôd o vykonaní práce pri poberateľoch vymedzených druhov dôchodkov s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodu 22 [§ 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K čl. III

V súvislosti s novo navrhovanou definíciou zamestnanca na účely nemocenského poistenia v zákone č. 461/2003 Z. z. sa navrhuje upraviť definícia zamestnanca na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, tak aby nárok túto náhradu príjmu mal aj zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce za splnenia zákonných podmienok.

7

K čl. IV

Účinnosť sa navrhuje od 15. apríla 2022 okrem čl. II bodov 5, 7, 10, 12, 14, 18 a 20 22, ktoré vzhľadom na platnú úpravu ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhujú s rovnakou účinnosťou (od 1. januára 2023).

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 125/2022, dátum vydania: 13.04.2022

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 (ďalej len „programové vyhlásenie) a v súvislosti s potrebou vysporiadania sa s niektorými problémami v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.

Reflektujúc záväzok vlády SR, ktorá sa v programovom vyhlásení zaviazala predĺžiť ochrannú lehotu pri otehotnení po strate zamestnania na 6 mesiacov a ochrannú lehotu pre ženy, ktorým zaniklo nemocenské poistenie (stratili prácu), ak porodia do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, sa navrhuje predlžiť ochrannú lehotu pre ženy, ktoré otehotnejú do šiestich mesiacov od zániku nemocenského poistenia.

Navrhuje sa aj zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“), ktoré sa ruší v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou podľa programového vyhlásenia. Právna úprava zrušenia ročného zúčtovania si vyžaduje jeho premietnutie na iné súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa z uvedeného dôvodu novelizujú v čl. I. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli súčasťou zákona č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 466/2019 Z. z. sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými a navrhujú sa vypustiť v čl. XIII. Keďže v rámci legisvakačnej lehoty bola zákonom č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z., zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z., zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaná aj právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedená zákonom č. 317/2018 Z. z., ktorá sa navrhuje vypustiť, je potrebné vypustiť aj príslušné novelizačné body, ktorými sa právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení novelizovala (čl. XV až čl. XVIII).

Účelom návrhu zákona je tiež potreba zavedenia súboru opatrení, ktorých cieľom je vysporiadať sa s niektorými problémami v oblasti dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti vyplývajúcich z aplikačnej praxe:

V oblasti nemocenského poistenia sa navrhuje zavedenie nasledovného súboru opatrení:

2

•vychádzajúc z dlhodobej potreby, ktorá je v súčasnosti viac ako akútna sa navrhuje zaviesť elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“), ktoré významne zníži administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj Sociálnej poisťovne. Celý proces od potvrdzovania DPN po ukončenie DPN a komunikačný tok medzi zainteresovanými subjektmi byť v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom, teda nahradí momentálne používané tlačivo;

•s cieľom reflektovať požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava možnosti poukazovať krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské a dávku v nezamestnanosti) aj na iný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, resp. jeho manžela (manželky).

V oblasti dôchodkového poistenia sa navrhuje zavedenie nasledovného súboru opatrení:

•navrhuje sa zosúladenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov;

•navrhuje sa odstránenie nežiaduceho stavu pri priznávaní tzv. československých dôchodkov, kedy poistencovi za „tzv. českú“ dobu poistenia nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nevznikol a toto obdobie sa mu nezhodnocuje ani na nárok na dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky;

•navrhuje sa odstránenie zákazu súbehu vyplácanej náhrady príjmu pri DPN resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak DPN vznikla pred priznaním tohto dôchodku.

V článku I sa ďalej navrhuje:

•z dôvodu zamedzenia situácií, pri ktorých vzniká priestor pre špekulatívne konania s cieľom získať výhody a zároveň neplatiť poistné, vznikla potreba upraviť zohľadňovanie období, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti;

•zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti;

•úprava niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa vykonávania vonkajšej kontroly Sociálnou poisťovňou.

V súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania DPN je potreba nevyhnutne novelizovať aj zákonník práce (čl. II), zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (čl. III), zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (čl. IV), zákon č.

328/2002 Z. z.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), zákon

3

č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VI), zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VIII), zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IX), zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. X), zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XI), zákon č.

281/2015 Z. z.

o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XII) a zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XIV).

Vládny návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyv na životné prostredie.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 6 ods.2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60.

K bodom 2 až 6 [§ 15 ods. 1 písm. j), § 22 ods. 1 až 4]

Navrhuje sa rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu, a to o osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem. Takáto osoba bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako poistenec štátu z iného dôvodu. Fyzická osoba, ktorá spĺňa uvedené podmienky a chce, aby štát za ňu platil poistné na dôchodkové poistenie, musí podať prihlášku na dôchodkové poistenie.

Prihlásiť na dôchodkové poistenie sa môže aj za obdobie pred podaním prihlášky, ale len od splnenia podmienok na platenie poistného štátom, najskôr odo dňa účinnosti tejto navrhovanej úpravy. Povinné dôchodkové poistenie tejto fyzickej osobe zanikne dňom skončenia výkonu pracovnej činnosti pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem.

Účinnosť uvedených ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2023.

K bodu 7 [§ 32 ods. 2 písm. a) až c)]

Navrhuje sa zaviesť opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli v období 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Takýmto ženám, ktorým zanikne nemocenské poistenie napr. z dôvodu straty práce, začne plynúť osem mesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom prvý krát. V zmysle návrhu sa takáto ochranná lehota nebude vzťahovať na ženy, ktorým v období od zániku pôvodného nemocenského poistenia do začatia plynutia navrhovanej ochrannej lehoty vznikne nové nemocenské poistenie. Úloha upraviť ochrannú lehotu v prospech dotknutých žien vyplýva z programového vyhlásenia vlády SR na roky 2021 – 2024.

K bodu 8 [§ 33 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovať právnu úpravu osobitnej podmienky nároku na nemocenské - uznanie dočasnej práceneschopnosti. Pre účely posúdenia nároku na nemocenské sa v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe navrhuje, aby nárok na nemocenské vznikol pri nariadení karanténneho opatrenia alebo izolácie v prípade, ak bol poistenec z dôvodu tohto karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom. V prípade, ak poistenec nebude počas nariadenej karantény alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného, najmä z dôvodu, že chce a môže vykonávať prácu v mieste výkonu karantény/izolácie, nevznikne mu nárok na nemocenské.

K bodu 9 [§ 34 ods. 5]

Navrhuje sa precizovanie legislatívneho textu – terminologické zladenie s § 33 ods. 1.

K bodu 10 [§ 38]

V súlade so zisteniami z aplikačnej praxe (najmä počas krízovej situácie) sa navrhuje, aby porušením liečebného režimu bolo aj porušenie nariadenej izolácie a karantény. Odstránenie slovného spojenia „určeného lekárom“ sa navrhuje za účelom terminologického zosúladenia s inými ustanoveniami zákona.

2

K bodu 11 [§ 49 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovať právna úprava posudzovania podmienky nároku na materské – získanie 270 dní nemocenského poistenia, resp. obdobie, v ktorom sa posudzuje splnenie tejto podmienky.

Zároveň sa tiež navrhuje precizovať ustanovenie momentu, od ktorého sa splnenie tejto podmienky posudzuje. Navrhovaná právna úprava teda iba gramaticky zosúlaďuje znenie príslušných ustanovení s účelom právnej úpravy zákona č. 130/2021 Z. z., ktorým sa upravilo preukazovanie starostlivosti iného poistenca o dieťa na účely vzniku nároku na materské.

K bodu 12 [§ 49a ods. 2]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia, teda splnenia podmienky nároku na materské získanie 270 dní nemocenského poistenia sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na nemocenské poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 13 [§ 49a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 140.

K bodu 14 [§ 50]

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré ustanovuje neopodstatnené obmedzenie momentu vzniku nároku na materské tehotnej žene v ochrannej lehote. Neexistuje legitímne zdôvodnenie prečo by nemohla materské poberať aj od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, tak ako nemocensky poistená žena.

K bodu 15 [§ 57 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 49a.

K bodu 16 [§ 60 ods. 1 a 2]

V záujme zabezpečenia právnej istoty sa navrhuje, aby nárok na čiastkový starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia mali aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia.

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 17 [§ 60 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60 ods. 1.

K bodu 18 [§ 60 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením ročného zúčtovania, na základe ktorého sa vylúčenie povinností platiť poistné zamestnanca upravuje iba v odseku 1.

3

K bodu 19 [§ 60 ods. 6]

Navrhuje sa, aby sa všetkým zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Uvedené sa navrhuje v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na dôchodkové poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 20 [§ 61]

Navrhuje sa, aby osobným vymeriavacím základom poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok bol aj vymeriavací základ, z ktorého sa v kalendárnom roku, ktorý patrí do rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu (POMB), zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) a to v rozsahu úhrnu vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Ak poistenec v kalendárnom roku zaplatí poistné na výsluhové zabezpečenie aj poistné na sociálne poistenie, osobný vymeriavací základ v tomto kalendárnom roku bude súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné.

K bodu 21 [§ 62 ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60 ods. 1 a 2.

K bodu 22 [§ 66 ods. 1]

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a získal aj obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení sa určí rovnako ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Obdobie výkonu služby je v tomto prípade obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť obdobia získané výkonom služby so započítaním poistného, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a súčasne nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na starobný dôchodok, určila ako rozdiel sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov teoretický starobný dôchodok) a čiastkovej sumy starobného dôchodku určenej ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 23 až 26 [§ 66 ods. 3, 6, 8 a 10, § 66a ods. 2 ]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 66 a § 66a.

4

K bodu 27 [§ 66a ods. 6 a 7]

Navrhuje sa právna úprava spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika (česká doba poistenia, ktorá sa určila podľa sídla zamestnávateľa poistenca v čase rozdelenia ČSFR), avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zabezpečiť rovnosť s osobami, ktorým sa československá doba poistenia hodnotí ako „slovenská“ doba poistenia.

Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa navrhuje určiť podľa príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a aj československého obdobia dôchodkového poistenia, teda doby zamestnania a náhradnej doby získanej pred 1. januárom 1993, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika. Súčasne sa navrhuje ustanoviť, že v prípade, ak poistencovi vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66a odsekov 1 5, takým spôsobom, že suma slovenského starobného dôchodku sa v zásade určí ako suma dovtedy vyplácaného dôchodku, od ktorého sa odpočíta suma starobného resp. invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky. V prípade, ak dôchodok z Českej republiky, na ktorý vznikol nárok nie je vyplácaný, suma starobného dôchodku sa určí podľa predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia získaného podľa predpisov Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že do vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky sa slovenský dôchodok vypočíta z celého obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia).

K bodu 28 [§ 66b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy starobného dôchodku na účely výpočtu starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Suma čiastkového starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohoto poistenca v starobe, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.

5

K bodom 29 a 30 [§ 67 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 68b ods. 1 sa od 1. januára 2023 navrhuje, aby sa na splnenie podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok zohľadňovala teoretická suma predčasného starobného dôchodku.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. c) sa navrhuje rovnaký postup aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 31 [§ 68 ods. 1]

Navrhuje sa, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy predčasného starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov teoretický predčasný starobný dôchodok) a sumy čiastkového predčasného starobného dôchodku určeného ako súčin teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia .

K bodu 32 [§ 68 ods. 5 a 8 ]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s odsekom 1.

K bodom 33 a 34 [§ 68 ods. 6 a 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 66.

K bodu 35 [§ 68a ods. 2 a 3]

Obdobne ako v § 66a odsekoch 6 a 7 sa navrhuje aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok podľa tohto zákona a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

K bodu 36 [§ 68b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy predčasného starobného dôchodku na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického predčasného starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

6

Suma čiastkového predčasného starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca v starobe, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma predčasného starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma predčasného starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.

K bodu 37 [§ 69a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 82 ods. 4.

K bodu 38 [§ 70 ods. 3]

Navrhuje sa ustanoviť v zákone o sociálnom poistení, že sa invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nezohľadňuje bez ohľadu na to, či bola zohľadnená na nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby tá istá invalidita nezakladala nárok na dôchodok z dôvodu invalidity v oboch systémoch sociálneho poistenia/zabezpečenia.

K bodu 39 [§ 73 ods. 1]

Navrhuje sa, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia a obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov teoretický invalidný dôchodok) a sumy čiastkového invalidného dôchodku určenej ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia .

K bodu 40 [§ 73 ods. 5 až 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s §142.

K bodu 41 [§ 73a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 60.

7

K bodu 42 [§ 73a ods. 5 a 6]

Obdobne ako v § 66a odsekoch 6 a 7 sa navrhuje aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy invalidného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť invalidný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

K bodu 43 [§ 73b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy invalidného dôchodku na účely výpočtu invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického invalidného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku rovnakým spôsobom ako sa určí suma invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Suma čiastkového invalidného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca pri nespôsobilosti na prácu, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma invalidného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na invalidný dôchodok zo sociálneho poistenia.

K bodu 44 [§ 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 68.

K bodu 45 [§ 80]

Z dôvodu odstránenia nerovného postavenia poistencov sa navrhuje vypustenie § 80 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je vylúčený súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku (ďalej len „dôchodkové dávky“), ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že súbeh uvedených dôchodkových dávok a náhrady príjmu resp. nemocenského po priznaní dôchodku je možný.

K bodu 46 [§ 82 ods. 4]

Z dôvodu vypustenia § 80 sa navrhuje vypustiť aj ustanovenie upravujúce zvyšovanie príslušných dôchodkových dávok, ktoré sa nevyplácali z dôvodu zadefinovanom v § 80.

8

K bodu 47 [§ 84 ods. 5]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca sa navrhuje primerane upraviť vylúčenie období z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre určenie sumy úrazovej dávky pri právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, teda v zásade tak, ako je to ustanovené v účinnej právnej úprave.

K bodu 48 [§ 104 ods. 4]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 49 [§ 104 ods. 4 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 140.

K bodom 50 až 52 [§ 117 ods. 1 a 2]

V záujme odstránenia administratívnej záťaže poberateľov tzv. krátkodobých dávok sociálneho poistenia súvisiacich so zriaďovaním bankového účtu (nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a dávka garančného) poistenia sa navrhuje, aby tzv. krátkodobé dávky sociálneho poistenia mohli byť vyplácané na akýkoľvek účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo na adresu, ktorú si určí príjemca dávky. Navrhuje sa, aby dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta boli aj naďalej vyplácané na účet príjemcu dávky v banke, alebo pobočke zahraničnej banky, resp. na účet manžela/manželky, a to vzhľadom na dlhodobosť výplaty týchto dávok a riziká s tým spojené. Zároveň sa v súvislosti s návrhom na zavedenie dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva navrhuje špecifický postup poukazovania nemocenského v týchto prípadoch na účet, na ktorý je zamestnancovi vyplácaná mzda, resp. na účet, ktorý poistenec nahlási pri prvom vzniku nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Ak poistenec alebo zamestnávateľ takýto účet nenahlási, navrhuje sa, aby nemocenské v týchto prípadoch bolo poskytnuté na adresu trvalého pobytu poberateľa nemocenského.

K bodu 53 [§ 117 ods. 4]

Navrhuje sa sprecizovanie právnej úpravy poukazovania dávok poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Súčasne sa navrhuje zaviesť možnosť vyplácania týchto dávok členom rehole na účet v banke patriaci reholi v prípade, ak člen rehole nepožiada o iný spôsob výplaty.

K bodu 54 [§ 117 ods. 8]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s §117.

K bodu 55 [§ 138]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania bolo potrebné, čo najviac sa priblížiť k právnemu stavu určovania vymeriavacieho základu účinnému do 31. decembra 2022.

9

Z dôvodu zachovania prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien sa znenie § 138 navrhuje v úplnom znení.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 odsek 1 upravujúci určenie vymeriavacieho základu zamestnanca, odseky 2 a 3 upravujúce vymeriavací základ povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, odsek 4 upravujúci vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby a odsek 5 upravujúci vymeriavací základ zamestnávateľa.

V odseku 6 sa navrhuje ustanoviť vymeriavací základ zamestnávateľa pre situácie, ak si zamestnanec uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku. V danej situácii je vymeriavacím základom vymeriavací základ jeho zamestnanca, ale neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku. Zároveň vzhľadom na to, že na právny vzťah založený dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce nevzťahuje, z dôvodu nadbytočnosti sa platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce navrhuje z tohto odseku vypustiť.

V odseku 7 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity a v odseku 8 vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie.

V odseku 9 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne poistenú osobu a na účely doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bol maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného preddavkami povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, na platenie poistného dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti upravený ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje v odseku 10 opätovne upraviť od 1. januára 2023 maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca, povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti, a to v úhrne mesačne maximálne v sume 7-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov, t. j. v podobe ako do 31. decembra 2022.

Obdobne sa z dôvodu zrušenia ročného zúčtovania od 1. januára 2023 navrhuje v odseku 11 upraviť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca a v odseku 12 maximálny mesačný vymeriavací základ pre Sociálnu poisťovňu a fyzickú osobu, ktorá dodatočne dopláca poistné na dôchodkové poistenie. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie zostáva neobmedzený, tak ako je tomu v súčasnosti.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola zrušená právna úprava, ktorou sa ustanovovalo poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. V zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období malo platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie pre poistenca sa mal vykonať v rámci ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje v odseku 13 opätovne od 1. januára 2023 ustanoviť poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo

10

súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou, t. j. v podobe ako do 31. decembra 2022.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca od 1. januára 2023 sa navrhuje v odseku 14, aby sa jeho mesačný vymeriavací základ obmedzený maximálnym vymeriavacím základom upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré zaplatiť poistné. Tiež sa navrhuje zachovať, aby sa mesačný vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý je v rozpätí minimálneho maximálneho vymeriavacieho základu, upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré zaplatiť poistné. Pri platení poistného sa uplatní vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou v prípadoch, ak u zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby nastala zákonom definovaná sociálna udalosť alebo ak ich poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac. Navrhuje sa ustanoviť zásada pomerného zníženia mesačného vymeriavacieho základu, z ktorého platí štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za tzv. poistenca štátu, a to v závislosti od počtu dní trvania jeho dôchodkového poistenia v kalendárnom mesiaci. Navrhuje sa ustanoviť zásada pomerného zníženia mesačného vymeriavacieho základu obmedzeného maximálnym mesačným vymeriavacím základom, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu, ktorej sa vypláca úrazová renta, a to v závislosti od počtu dní trvania jej starobného poistenia v kalendárnom mesiaci. Pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie sa aj od 1. januára 2023 navrhuje zachovať súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej sa vymeriavací základ v rozpätí minimálneho maximálneho vymeriavacieho základu upraví v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

V odseku 15 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu.

K bodu 56 [§ 139a]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K bodu 57 [§ 139b, § 139c, § 140]

Ustanovenia § 139b, 139c a § 140 sa navrhujú upraviť v novom úplnom znení, keďže k 1. januáru 2023 majú súčasne nadobudnúť účinnosť aj novelizačné body zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 215/2021 Z. z., ktoré upravujú rovnaké ustanovenia. Vzhľadom na požiadavku zrušiť ročné zúčtovanie, zachovanie zmien zavedených zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a úpravu reflektujúcu potreby predkladaného návrhu zákona, zvolená legislatívna technika zabezpečí zachovanie prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien.

Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s predpisovaním poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, bol od 1. januára 2023 ustanovený postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý sa predkladaným návrhom precizuje. V tejto situácii je za obdobie od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka je vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda za prechádzajúci kalendárny rok. V uvedenej situácii sa postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca pre vykonanie ročného zúčtovania navrhuje vypustiť, a to vzhľadom na návrh zrušiť ročné zúčtovanie.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa opätovne ustanovuje vylúčenie povinnosti platiť poistné pre zamestnanca. Zamestnanec nebude povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

11

v nezamestnanosti pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia. Ďalej aj v období potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom, ako aj v období, počas ktorého nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného, alebo v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku. Ide o rovnakú právnu úpravu, aká je do 31. decembra 2022.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa ďalší dôvod vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom bude viazať na sociálnu udalosť tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období, a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské.

Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej aj od 1. januára 2023 platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa ďalší dôvod vylúčenia povinnosti platiť poistné samostatne zárobkovo činnou osobou bude viazať na sociálnu udalosť tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období, a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské.

Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 2 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné poistenie, aj na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti súčasne.

Vo vzťahu k vylúčeniu povinnosti platiť poistné dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti sa zachováva obdobná právna úprava, aká je do 31. decembra 2022. To znamená, že vylúčenie povinnosti platiť poistné dobrovoľne poistenou osobou je naviazané na poberanie nemocenského alebo materského. K zmene oproti právnemu stavu do 31. decembra 2022 dochádza pokiaľ ide o ošetrovné. Kým do 31. decembra 2022 je vylúčenie povinnosti platiť poistné dobrovoľne poistenou osobou naviazané na potrebu poskytovania starostlivosti/ošetrovania, od 1. januára 2023 bude vylúčenie povinnosti platiť poistné naviazané, tak ako v prípade ďalších nemocenských dávok, na poberanie ošetrovného.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa opätovne od 1. januára 2023 ustanovuje, že zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Navrhuje sa spresnenie, že vylúčenie povinnosti platiť poistné sa bude vzťahovať na jednotlivé poistné vzťahy osobitne.

V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca podľa navrhovaného znenia §12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude lekár, v prípade, ak to bude dôvodné, vylučovať z dočasnej pracovnej neschopnosti tie poistné vzťahy, v rámci ktorých je pacient aj napriek dočasnej pracovnej neschopnosti schopný vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že ak počas trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nový poistný vzťah a ošetrujúci lekár tento vzťah nevylúči z dočasnej pracovnej neschopnosti, bude sa naň hľadieť ako na poistný vzťah, na ktorý sa vťahuje dočasná pracovná neschopnosť a z toho dôvodu bude mať aj v prípade tohto novo vzniknutého vzťahu vylúčenú povinnosť platiť poistné.

12

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa v § 139b ods. 2 navrhuje legislatívno-technická zmena.

K bodu 58 [§ 140 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedenou legislatívnou skratkou v § 33 ods. 1.

K bodu 59 [§ 142 ods. 4]

V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

K bodu 60 [§ 142 ods. 6]

Navrhuje sa zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti. Bezhotovostný platobný styk možno považovať za jeden z nástrojov, ktorým sa eliminovať podiel šedej ekonomiky, t. j. nelegálneho pohybu peňazí, ktoré štát nemá registrované vo svojich záznamoch. Do šedej ekonomiky, v rámci legálneho platobného styku, patrí aj platenie bankovkami a práve bezhotovostným platobným stykom sa dá jej podiel eliminovať.

Za nevýhody hotovostného platobného styku možno považovať aj nebezpečenstvo krádeže, možnosť výskytu chýb pri počítaní, možnosť výskytu falošných peňazí v obehu, dodatočné náklady na zabezpečenie bezpečnosti (trezory, ozbrojená ochrana), možnosť šírenia ochorení, potreba osobného kontaktu a pod.

K bodu 61 [§ 145 ods. 1]

Navrhuje sa doterajšiu lehotu 30 dní na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu predĺžiť na 60 dní pre prípady, ak skutočnosť, že poistné bolo zaplatené bez právneho dôvodu zistí Sociálna poisťovňa na základe vlastnej činnosti. Navrhovanú úpravu si vyžiadala aplikačná prax, keď v mnohých prípadoch sa poistné zaplatené bez právneho dôvodu stáva medzičasom už splatným, a aj z hľadiska hospodárnosti považujeme za potrebné vytvoriť dlhší časový priestor na splnenie povinnosti Sociálnej poisťovne vrátiť odvádzateľovi poistné zaplatené bez právneho dôvodu.

Pre prípady, ak o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu požiada fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné, povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť toto poistné do 30 dní od doručenia žiadosti, zostáva zachovaná.

K bodu 62 [§ 145]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje ustanoviť právna úprava vrátenia poistného, obdobná ako je v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Podľa predkladaného návrhu, ak výška poistného zaplateného bez právneho dôvodu je nižšia ako 5,00 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok od 1. januára 2023 nevráti (obdobne ako vo verejnom zdravotnom poistení a v dani z príjmu), použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi poistného.

Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom, a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa v § 145 ods. 3 navrhuje legislatívno-technická zmena.

13

K bodu 63 [§ 152a]

Vzhľadom na to, že na predpísanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa vzťahuje príslušné ustanovenie ako na predpísanie poistného 144), analogický postup je potrebný ustanoviť aj k predpísaniu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

K bodu 64 [§ 154 ods. 3 písm. a)]

V odseku 3 písmeno a) sa pri vykonaní kontroly na účely posudzovania spôsobilosti na prácu navrhuje zrušenie povinnosti pre ošetrujúceho lekára predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale iba v tom prípade, ak bola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Ošetrujúci lekár, ktorý zaznamená dočasnú pracovnú neschopnosť v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, teda nemá povinnosť predkladať listinné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

K bodu 65 [§ 154 ods. 4 písm. b)]

Navrhuje sa v odseku 2 vypustenie písmena b) z dôvodu úpravy podmienok nároku na nemocenské v § 33 ods. 1 (zadefinovanie uznania dočasnej práceneschopnosti aj z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie).

K bodu 66 [§ 155 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa v odseku 2 vypustenie písmena c), v zmysle ktorého sa na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uvádza, kedy a kde bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu práceneschopného poistenca. Vypustenie sa navrhuje z dôvodu, že uvedené úkony sú po zavedení mobilnej aplikácie nahradené elektronickým záznamom (v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, takéto potvrdenie ani nebude vo väčšine prípadov existovať).

K bodu 67 [§ 156 ods. 1 písm. b)]

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa navrhuje precizovanie predmetného ustanovenia tak, aby zdravotným výkonom na účely sociálneho poistenia nebolo len potvrdzovanie potreby celodenného osobného ošetrovania/celodennej osobnej starostlivosti, ale aj potvrdenie o poskytovaní osobnej a celodennej starostlivosti.

K bodu 68 [Poznámka pod čiarou k odkazu 88]

Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou odkazovala na neaktuálny právny predpis (zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku).

K bodu 69 [§ 168b]

Za platiteľa poistného na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za novú skupinu poistencov štátu, osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem, sa navrhuje štát, a to prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2023.

14

K bodu 70 [Poznámka pod čiarou k odkazu 92aa]

Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou odkazovala na neaktuálny právny predpis (

zákon č. 122/2013 Z. z.

o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 71 [§170 ods. 24]

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa poskytovala Národnému centru zdravotníckych informácií zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení fyzických osôb, bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu údajov ustanovených podľa osobitného predpisu. Uvedené sa navrhuje za účelom umožnenia vystavovať elektronické potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Sociálna poisťovňa poskytne Národnému centru zdravotníckych informácií údaje o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení poistencov, t. j o činnostiach, z ktorých bude lekár posudzovať dočasnú pracovnú neschopnosti. Tieto údaje sú následne prostredníctvom eZdravia sprístupnené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže lekár bude vyznačovať, ktoré z existujúcich činností môže pacient počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať. Po potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti sa údaje z ambulantného softvéru poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prenesú do eZdravia, odkiaľ budú prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií prenesené do informačných systémov Sociálnej poisťovne.

K bodu 72 [§ 172 ods. 5]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania bol doplnený okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa uvedená právna úprava navrhuje vypustiť ako nadbytočná.

Taktiež sa navrhuje legislatívno-technická zmena z dôvodu gramatickej úpravy.

K bodu 73 [§180 ods. 6]

V odseku 6 sa pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva navrhuje, že ak je na konanie o nemocenskom miestne príslušných viacero pobočiek, konanie uskutoční pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Ak poistenec nemá trvalý pobyt v územnom obvode ani jednej miestne príslušnej pobočky, konanie uskutočňuje miestne príslušná pobočka, ktorá vykonáva nemocenské poistenie poistenca najdlhšie. Uvedené sa navrhuje z dôvodu explicitného určenia pobočky, ktorá začať konanie vo veci nároku poistenca na nemocenské pri súbehu viacerých nemocenských poistení. Pravidlo určenia pobočky príslušnej na konanie na základe toho, ktorá pobočka začala konanie prvá nie je možné pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva aplikovať, nakoľko konanie sa v súlade s funkcionalitami príslušného informačného systému začne na všetkých dotknutých pobočkách súčasne.

K bodom 74 až 76 [ § 184 ods. 5 a ods. 13 a 14, § 185 ods. 1]

V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa navrhuje ustanoviť právnu fikciu uplatnenia nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Za žiadosť o nemocenské sa v takomto prípade bude považovať elektronické potvrdenie vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcim lekárom. V prípade zamestnanca sa navrhuje, aby dávkové konanie o nemocenskom začalo iba v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako 10 dní, alebo ak počas týchto 10 dní zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie a dočasná pracovná neschopnosť trvá aj naďalej. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské

15

od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie (počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti).

Právna fikcia sa navrhuje aj pri uplatnení nároku na úrazový príplatok v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

K bodom 77 a 78[§ 186 ods. 1 a 2]

V záujme posilnenia elektronickej výmeny informácií medzi Sociálnou poisťovňou a fyzickými a právnickými osobami sa navrhuje, aby takéto informácie mohli byť Sociálnej poisťovni doručované nielen na základe vzájomnej dohody, ale aj spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ktorý zaručí zabezpečené využívanie elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

K bodom 79a 80 [§ 194 ods. 1 písm. b), d) a e)]

Navrhuje sa doplniť ďalší dôvod na zastavenie konania, a to skutočnosť, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V praxi sa vyskytujú pomerne často prípady, keď účastníci konania podávajú opakovane tie isté žiadosti bez podstatnej zmeny skutkového stavu. Sociálna poisťovňa je povinná v takýchto prípadoch opätovne v istej veci rozhodovať, nakoľko v zákone o sociálnom poistení absentuje dôvod zastavenia konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň sa navrhuje nový dôvod na zastavenie konania o nároku na nemocenské v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva odpadnutie dôvodu konania, napr. v prípade, ak lekár potvrdil dočasnú pracovnú neschopnosť na základe chyby/omylu.

Taktiež sa navrhujú legislatívno-technické zmeny, ktoré reflektujú na vyššie uvedenú navrhovanú zmenu.

K bodu 81 [§ 195 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť všeobecnú povinnosť oznamovať na žiadosť Sociálnej poisťovne skutočnosti významné pre konanie a rozhodnutie, ak ich nie je možné čerpať z referenčných registrov. Potreba upraviť túto povinnosť vyplynula z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je napr. pri prešetrovaní podozrenia z porušenia liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti povinná objektívne a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Vzhľadom na nedostatočnú právomoc je pri zabezpečovaní dôkazov na účely rozhodovania odkázaná na dobrovoľnú spoluprácu dotknutých fyzických alebo právnických osôb, ktoré nie sú povinné poskytovať primeranú súčinnosť Sociálnej poisťovni, napr. školy o vykonaní skúšky alebo o osobnej účasti na vzdelávacom procese v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné kancelárie o absolvovaní zájazdu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ubytovacie zariadenia o ubytovaní počas dočasnej pracovnej neschopnosti, iný zamestnávateľ o výkone práce v čase dočasnej pracovnej neschopnosti a pod.

Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa často nemôže preukázať porušenie liečebného režimu a tým zabezpečiť účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. Zistené porušenie liečebného režimu je mnohokrát spojené aj so zneužívaním nemocenského poistenia, preto je kontrola významným nástrojom opatrení proti podvodom.

K bodu 82 [§ 203 ods. 3]

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa bola oprávnená uložiť účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom alebo znalcom, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením. Taktiež môže uvedeným osobám uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením ostatným účastníkom konania. Využitie uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy,

16

ak v dôsledku konania, resp. nekonania osôb došlo k zvýšeniu nákladov na konanie, ku ktorému by bez ich zavinenia nedošlo (napr. svedok sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na ústne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a pre jeho neprítomnosť je Sociálna poisťovňa povinná nariadiť nový termín ústneho pojednávania, hoci ostatní účastníci sa dostavili a vznikli im trovy).

K bodu 83 [§ 203 ods. 5]

Navrhuje sa, aby v prípadoch, ak Sociálna poisťovňa uloží povinnosť predložiť listinu, náklady vzniknuté osobám, ktoré nie účastníkmi konania, znášala Sociálna poisťovňa. Uvedené sa však nevzťahuje na štátne orgány a orgány územnej samosprávy.

K bodu 84 [§ 222 ods. 4]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola ustanovená možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní týkajúcom sa ročného zúčtovania. Vzhľadom na návrh zrušiť ročné zúčtovanie, sa z právnej úpravy navrhuje vypustiť dôvod pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania, ak zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania nesplnil povinnosť prihlásiť zamestnanca, pretože táto právna úprava je nadbytočná.

K bodu 85 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

Ustanovenie § 226 ods. 1 písm. f) sa navrhuje upraviť v novom úplnom znení, keďže k 1. januáru 2023 majú súčasne nadobudnúť účinnosť aj novelizačné body zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 215/2021 Z. z., ktoré upravujú rovnaké ustanovenie. Vzhľadom na požiadavku zrušiť ročné zúčtovanie, zachovanie zmien zavedených zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a úpravu reflektujúcu potreby predkladaného návrhu zákona, zvolená legislatívna technika zabezpečí zachovanie prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien.

Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania bola od 1. januára 2023 ustanovená nová lehota na postupovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa uvedená právna úprava navrhuje vypustiť ako nadbytočná.

K bodu 86 [§ 226 ods. 1 písm. m)]

Rozširujú sa povinnosti Sociálnej poisťovne o písomné oznámenie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa samostatne zárobkovo činnej osobe doteraz oznamovala z vlastnej iniciatívy. Zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovne oznamovať nielen vznik, ale aj zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prispeje k právnej istote o právach a povinnostiach samostatne zárobkovo činnej osoby ako platiteľa poistného na sociálne poistenie.

Povinnosti Sociálnej poisťovne sa rozširujú aj o povinnosť oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik prerušenia jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia po uplynutí 52 týždňov trvania takej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

K bodom 87 a 88 [§ 226 ods. 1 písm. o) a p)]

V súlade s účelom a filozofiou elektronizácie dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupniť poistencovi elektronickou formou aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenské a jeho výplatu, nároku na úrazový

17

príplatok a jeho výplatu, vykonaní kontroly dodržiavania liečebného režimu a spôsobe poukázania nemocenského a úrazového príplatku. Poistenec tak bude o všetkých dôležitých skutočnostiach informovaný elektronicky. Súčasne sa navrhuje, aby si Sociálna poisťovňa v týchto prípadoch určila spôsob sprístupnenia informácií.

Významné zníženie administratívnej záťaže poistencov predstavuje návrh novej povinnosti Sociálnej poisťovne, aby informácie o dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva elektronickými prostriedkami bezodkladne oznamovala zamestnávateľovi. Konkrétne ide o povinnosť oznamovať informácie o vzniku, trvaní a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o porušení liečebného režimu zamestnancom, informáciu o dôvode vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a informáciu o mieste pobytu zamestnanca počas trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré doteraz zamestnanec oznamoval zamestnávateľovi doručením písomného tlačiva potvrdzujúceho dočasnú pracovnú neschopnosť vystavenú ošetrujúcim lekárom.

Povinnosti Sociálnej poisťovne sa rozširujú aj o povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi vznik a zánik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania takej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

K bodu 89 [§ 226 ods. 5]

V súvislosti s tým, že Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2023 viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek sa navrhuje, aby na základe tejto evidencie zamestnávateľovi sprístupňovala informáciu o nemožnosti uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode.

K bodu 90 [§ 226 ods. 7]

Navrhuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupniť zamestnávateľovi informáciu o priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku zamestnanca vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Aj keď povinnosť zamestnanca nahlásiť tieto skutočnosti vyplýva zo Zákonníka práce, v praxi často dochádza k tomu, že zamestnanec túto skutočnosť neoznámi, na základe čoho vznikajú zamestnávateľovi preplatky na poistnom na sociálne poistenie. V zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce však zamestnancovi zostáva povinnosť oznámiť zamestnávateľovi odňatie dôchodku.

K bodu 91 [§ 226 ods. 8]

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa navrhuje zaviesť Sociálnej poisťovni povinnosť oznámiť Úradu verejného zdravotníctva porušenie liečebného režimu poistencom počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

K bodom 92 až 95 [§ 227 ods. 2 písm. f), g), h) a i)]

V § 227 odseku 2 v písmene f) je ustanovené, že poistenec je povinný zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, avšak v súvislosti s vystavením elektronickej dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje povinnosť poistenca bezodkladne nahlásiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva. Táto úprava sa navrhuje v záujme zníženia administratívnej záťaže ošetrujúcich lekárov.

V písmene g) sa navrhuje, aby poistenec pri kontrole dodržiavania liečebného režimu preukazoval svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť, vzhľadom na to, že nebude disponovať tlačivom vystaveným ošetrujúcim lekárom.

18

V písmene h) sa vzhľadom na absenciu tlačív o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorých sa uvádzal aj spôsob poukazovania dávky navrhuje, aby poistenec oznámil pri prvej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo adresu na ktorú sa mu poukazovať nemocenské a úrazový príplatok a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy oznámil do troch dní odo dňa tejto zmeny. To neplatí v prípade zamestnanca, ktorému je mzda vyplácaná na bankový účet. Povinnosť nahlásiť číslo tohto účtu má v takomto prípade zamestnávateľ.

V písmene h) sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s ročným zúčtovaním.

V písmene i) sa navrhuje spresnenie povinnosti poistenca a poberateľa dávky oznámiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nie je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní. To znamená, že ak je poistencova dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, poistenec neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálnej poisťovni, keďže Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečí prenos údajov o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti priamo od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne.

K bodu 96 [§ 227a ods. 1]

Študent v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti mali možnosť aj v zúčtovacom období uplatňovať priebežne odvodovú úľavu z platenia poistného v sume najviac 200 eur mesačne. V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania je právna úprava, v ktorej sa viaže uplatnenie odvodovej úľavy na zúčtovacie obdobie nadbytočná a preto sa navrhuje vypustiť. Aj po takejto úprave zostáva odvodová úľava pre študenta a dôchodcu - dohodára naďalej zachovaná.

K bodu 97 [§ 228 ods. 2]

Navrhuje sa, aby prerušenie povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s trvaním jej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva po uplynutí 52 týždňov, samostatne zárobkovo činná osoba Sociálnej poisťovni neoznamovala. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že informáciami o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva bude Sociálna poisťovňa disponovať. Vzhľadom na to, že celý proces od potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti po jej ukončenie byť v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom (nahradí aktuálne používané papierové 5-dielne tlačivo), pre samostatne zárobkovo činnú osobu sa zachová povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie tohto poistenia len k takej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bude vystavená na uvedenom papierovom 5-dielnom tlačive, keďže nebude zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

K bodu 98 [§ 229 ods. 1]

Navrhuje sa, aby osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúca pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem, ktorá za podmienok navrhovaných v § 15 ods. 1, bude od 1. januára 2023 novým poistencom štátu, bola povinná podať odhlášku z dôchodkového poistenia. Uvedená povinnosť súvisí so zánikom jej dôchodkového poistenia z dôvodu skončenia vykonávania pracovnej činnosti pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo. Povinnosť podať odhlášku sa navrhuje v lehote do ôsmich dní od skončenia vykonávania uvedenej pracovnej činnosti pre cirkevné, rehoľné a charitatívne

19

spoločenstvo, a to v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu uvedenej osoby.

K bodom 99 až 101 [§ 231 ods. 1 písm. c), d), o)]

V § 231 odseku 1 písm. c) sa navrhuje vypustiť povinnosť zamestnávateľa nahlasovať prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca v súvislosti s trvaním dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že informáciami o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva bude Sociálna poisťovňa disponovať.

V písmene d) sa navrhuje spresnenie povinnosti zamestnávateľa odstúpiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako desať dní, do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bude automaticky informácia o tom, že dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní). To znamená, že ak je poistencova dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, zamestnávateľ nemá povinnosť odstupovať pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť poistenca.

V písmene o) sa v súlade s filozofiou elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti navrhuje, aby zamestnávatelia poskytovali Sociálnej poisťovni elektronickou formou informácie o zamestnancoch, ktoré majú k dispozícii. Ide o informácie o čísle účtu zamestnanca, na ktorý zamestnávateľ vypláca zamestnancovi mzdu, o poslednom dni výkonu práce pred uplatnením dôležitej osobnej prekážky v práci dočasnej pracovnej neschopnosti a dňoch, za ktoré mal zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť bola potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Lehota na oznámenie týchto skutočnosti je tri dni a začiatok plynutia lehoty závisí od účelu informácií, predpokladaného trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a trvania nemocenského poistenia počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 102 [§ 231 ods. 1]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola spresnená povinnosť zamestnávateľa predkladať výkaz/opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania je spresnenie o zúčtovacom období nadbytočné a navrhuje sa vypustiť.

Vzhľadom na to, že v právnej úprave plnenia povinností zamestnávateľa sa zákonom č. 317/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2023 zaviedli zmeny súvisiace s novou právnou úpravou vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a s právnou úpravou uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, sa pre zrozumiteľnosť navrhuje od 1. januára 2023 uviesť § 231 ods. 1 v úplnom znení.

K bodu 103 [§ 231 ods. 2 a 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 231 ods. 1

K bodom 104 a 105[§ 231 ods. 2 a 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 231 ods. 1.

20

K bodu 106 [§ 233 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa, aby zdravotný výkon podľa §156 ods. 1 písm. b) nebolo potrebné vykazovať ošetrujúcim lekárom Sociálnej poisťovni, nakoľko bude zaznamenaný elektronicky v informačnom systéme elektronického zdravotníctva a následne Národným centrom zdravotníckych informácií automaticky zaslaný do informačného systému Sociálnej poisťovne.

K bodu 107 [§ 233 ods. 2 písm. d)]

Navrhuje sa upraviť povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť fyzických osôb aj prostredníctvom systému elektronického zdravotníctva (teda nielen na tlačivách Sociálnej poisťovne). Slovo „poistenca“ sa navrhuje vypustiť, aby zo systému elektronického zdravotníctva mohli byť Sociálnej poisťovni poskytované informácie o dočasnej pracovnej neschopnosti aj iných fyzických osôb ako poistencov (osôb, ktoré by potenciálne mohli byť v ochrannej lehote).

K bodu 108 [§ 233 ods. 6 písm. b)]

V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

K bodu 109 [§ 233 ods. 17]

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe a navrhovanou úpravou v § 38 sa navrhuje povinnosť Úradu verejného zdravotníctva poskytovať Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok nároku na výplatu nemocenského údaje o dátume porušenia nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie, mene, priezvisku a rodnom čísle osoby, ktorá porušila nariadené karanténne opatrenie alebo izoláciu, a to do 10 dní odo dňa zistenia porušenia.

K bodu 110 [§ 240 ods. 1]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bolo ustanovené, že nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) je dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa doplnil deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej bolo upravené, že deň vykonania ročného zúčtovania je dňom, do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok boli vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania uvedené úpravy, ktoré vyplývajú z vykonávania ročného zúčtovania nadbytočné a navrhujú sa vypustiť.

K bodu 111 [§ 242 ods. 4]

Vzhľadom na potrebu aplikačnej praxe sa navrhuje posun účinnosti ustanovenia § 242 ods. 4 schváleného zákonom č. 317/2018 Z. z., z 1. januára 2023 na 1. apríl 2022. Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v kalendárnom roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto bolo potrebné viazať ju na pracovné dni.

21

K bodu 112 [§ 243 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa zrušiť udelenie súhlasu kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov na poskytnutie súčinnosti potrebnej na vykonanie kontroly. Podmienka poskytnutia súhlasu odporuje povinnosti poskytnúť súčinnosť kontrolovaného subjektu, ktorá mu je uložená v inom ustanovení 244 ods. 2), ako aj samotnému účelu kontroly, ktorej riadne vykonanie nemôže byť podmienené udelením takéhoto súhlasu.

K bodu 113 [§ 243 ods. 2 písm. a)]

Dokladom totožnosti sa vo všeobecnosti v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie občiansky preukaz a v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj cestovný doklad. Občiansky preukaz ako nosič informácii o osobe obsahuje viaceré pre výkon kontroly nepodstatné informácie o tejto osobe, pričom zároveň preukazovaním týchto údajov môže prichádzať k získavaniu osobných údajov, ktoré s výkonom kontroly vôbec nesúvisia. Preukazom totožnosti pre účely výkonu kontroly byť kontrolovanému subjektu preukazovaná len príslušnosť kontrolóra ku kontrolnému orgánu, z ktorej vyplýva právomoc vykonať kontrolu. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje doplniť súčasnú legislatívnu úpravu v tom zmysle, že preukazom totožnosti je na účely výkonu kontroly v sociálnom poistení preukaz kontrolóra.

K bodom 114 až 116 [§ 243 ods. 2 písm. d) až f)]

Navrhuje sa sprecizovanie uvedených ustanovení. Nie je dôvodné rozlišovať medzi vedúcim kontrolovaného subjektu alebo zodpovednými zamestnancami. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

K bodu 117 [§ 243 ods. 2 písm. g) až i)]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Novelou zákona o sociálnom poistení č. 198/2020 Z. z. došlo k zmene § 244 ods. 4 a § 252 ods. 5, keď sa odbúrala povinnosť kontrolovaného subjektu predkladať správu o splnení prijatých opatrení. Rovnakú zmenu je potrebné premietnuť aj v predmetnom ustanovení. Navrhuje sa preto vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať napr. ďalšou vykonanou kontrolou, a preto sa predloženie správy o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov

22

v aplikačnej praxi javí ako nadbytočné. Vypustením tejto povinnosti dôjde taktiež k zníženiu administratívnej záťaže kontrolovaného subjektu.

V súvislosti s navrhovaným rozšírením spôsobov prerokovania protokolu o výsledku kontroly v § 244 ods. 3 sa navrhuje, aby popri odovzdaní protokolu o výsledku kontroly, ako aj odovzdaní zápisnice o prerokovaní protokolu bolo možné tieto aj zaslať.

K bodu 118 [§ 244 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na podanie námietok k protokolu o výsledku kontroly zo siedmich kalendárnych dní od oboznámenia sa s protokolom na sedem pracovných dní. Aplikačná prax si vyžiadala predĺženie uvedenej lehoty na účely spracovania námietok kontrolovaných subjektom v situáciách, ak napríklad dva a viac zo siedmich kalendárnych dní pripadnú na sobotu a nedeľu, prípadne iný deň pracovného pokoja.

Tiež sa navrhuje, aby sa na vyjadrenia a námietky kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam, ktoré boli predložené po zákonom stanovenej lehote, neprihliadalo. Takáto právna úprava nebude dávať kontrolovanému subjektu možnosť robiť prieťahy v kontrolnej činnosti, ak podľa poznatkov aplikačnej praxe úmyselne predkladá písomné vyjadrenie alebo námietky až po lehote na predloženie písomného vyjadrenia a námietok ku kontrolným zisteniam, čím zo strany kontrolovaného subjektu dochádza k prieťahom v konaní.

K bodu 119 [§ 244 ods. 2]

Vzhľadom na potrebu aplikačnej praxe sa navrhuje posun účinnosti ustanovenia § 244 ods. 2 schváleného zákonom č. 317/2018 Z. z., z 1. januára 2023 na 1. apríla 2022. Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly bolo potrebné zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.

K bodu 120 [§ 244 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť možnosť prerokovať protokol aj inou formou ako osobným stykom. Aplikačná prax, najmä počas pandémie, ukázala potrebu elektronickej komunikácie s kontrolovaným subjektom pri niektorých procesných úkonoch. Zákon o sociálnom poistení v platnom znení predpokladá najmä prerokovanie protokolu formou osobného kontaktu. V niektorých prípadoch osobný kontakt nie je možný (pandémia, sídlo spoločnosti, pracovné povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu a pod.), preto prichádza do úvahy aj elektronický spôsob komunikácie.

K bodu 121 [§ 245 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je

23

kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Navrhovaná úprava taktiež za cieľ rozšíriť spôsoby podpisovania protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu (napr. zaručený elektronický podpis). Táto zmena súvisí s elektronickou komunikáciou medzi Sociálnou poisťovňou a kontrolovaným subjektom. Vlastnoručný podpis je rovnocenný s kvalifikovaným elektronickým podpisom používaným pri elektronickej komunikácii.

K bodu 122 [§ 245 ods. 3]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Účasť zamestnancov zodpovedných za príslušný kontrolovaný úsek alebo ich účasť, ak to vyžaduje osobitosť alebo náročnosť preverovaného stavu, je podmienená spôsobom konania za kontrolovaný subjekt. Aj po navrhovanej zmene bude v prípade potreby účasti ďalších zamestnancov kontrolovaného subjektu ich účasť vyplývať zo všeobecne záväzných právnych predpisov, podľa ktorých konať v mene kontrolovaného subjektu, môžu, okrem jej štatutárov, vo vymedzenom rozsahu napr. aj iní zamestnanci.

K bodu 123 [§ 245 ods. 5]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Navrhovaná úprava taktiež za cieľ rozšíriť spôsoby podpisovania protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu (napr. zaručený elektronický podpis). Táto zmena súvisí s elektronickou komunikáciou medzi Sociálnou poisťovňou a kontrolovaným subjektom. Vlastnoručný podpis je rovnocenný s kvalifikovaným elektronickým podpisom používaným pri elektronickej komunikácii.

K bodu 124 [§ 245 ods. 7]

Navrhuje sa, aby v prípade, ak je výsledkom kontroly záznam, t. j. ak u kontrolovaného subjektu neboli kontrolou zistené nedostatky, nebolo potrebné podpísanie záznamu kontrolovaným subjektom a kontrola bola ukončená zaslaním záznamu alebo jeho odovzdaním. Kontrolovanému subjektu v prípade, ak je kontrola ukončená záznamom, nevyplývajú zo zákona žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Navrhované zaslanie alebo odovzdanie záznamu tak bude jedným z relevantných spôsobov ukončenia kontroly.

Taktiež sa navrhuje rozšíriť prípady, kedy sa protokol považuje za prerokovaný. Podľa aktuálne platného zákona o sociálnom poistení sa protokol považuje za prerokovaný v prípade, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo

24

podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Navrhovaná zmena rozširuje prípady, kedy sa protokol považuje za prerokovaný, a to o situáciu, ak sa kontrolovaný subjekt nezúčastní prerokovania protokolu.

K bodom 125 a 126 [§ 293ew ods. 6 až 8]

V súvislosti s ostatným odkladom splatnosti poistného (nariadenie Vlády SR č. 131/2020 Z. z.) sa navrhuje upraviť uplynutie lehoty, po ktorej bude poistenec povinný vrátiť dávku. V zmysle návrhu lehota uplynie najskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mal zaplatiť predmetné poistné.

K bodu 127 [§ 293fec ods. 3]

Navrhuje sa spresniť určenie zdravotného výkonu na účely sociálneho poistenia, ktorým je vystavenie potvrdenia o splnení podmienok na predlženie podporného obdobia pri dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej počas krízovej situácie.

K bodom 128a 129 [§ 293fed ods. 1 a 2]

Navrhuje sa, aby prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca v súvislosti s trvaním jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, vzniknutej v čase trvania krízovej situácie zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamoval.

Analogický postup sa ustanovuje aj vo vzťahu k samostatne zárobkovo činnej osobe.

K bodu 130 [§ 293fr až § 293fu]

V § 293fr sa v súvislosti s vypustením § 82 ods. 4 navrhuje aby sa príslušné dôchodkové dávky, ktoré sa k 31. marcu 2022 nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, alebo nemocenského zvýšili podľa § 82 za príslušné kalendárne roky, v ktorých sa z uvedeného dôvodu nevyplácali.

V § 293fs sa rozširujú povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik prerušenia jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v čase trvania krízovej situácie, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

Rovnako sa rozširujú povinnosti Sociálnej poisťovne aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorému bude Sociálna poisťovňa oznamovať vznik a zánik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v čase trvania krízovej situácie, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

V § 293ft sa navrhuje, aby sa v súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť od 1. januára 2023 evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnanca pred 1. januárom 2023 a k tomuto dňu trvá.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v prechodnom ustanovení § 293eg uložila povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie zamestnania do 31. decembra 2022. Ďalej sa ustanovilo, že Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2024 za zúčtovacie obdobie roku 2023. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania je táto právna úprava nadbytočná a navrhuje sa neuplatňovať. Uvedené sa taktiež navrhuje v § 293ft.

25

V § 293fu sa navrhuje, aby nárok na starobný dôchodok, ktorý bol priznaný poistencom, ktorí získali obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok pred účinnosťou tohto zákona v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zachoval aj po účinnosti tohto zákona. Na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol pôvodne priznaný ako starobný dôchodok podľa predpisov sociálneho zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004 bolo zohľadnené okrem obdobia výkonu služby aj obdobie zamestnania alebo náhradná doba získaná podľa týchto predpisov pred 1. januárom 2004. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa na poberateľa tohto výsluhového dôchodku právna úprava nároku na dôchodkové dávky účinná od 1. apríla 2022 nevzťahovala.

Suma dôchodkovej dávky policajta a vojaka, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo mu je priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá sa určuje v súlade s § 274 ods. 2 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vo všeobecnom systéme a súčtu tohto obdobia a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodu 131 [príloha č. 3a]

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie tabuľky dôchodkového veku.

K čl. II

Zmena sa navrhuje v súvislosti so zavádzaním priamej elektronickej komunikácie zdravotníckeho zariadenia so zamestnávateľom. V tejto súvislosti sa teda navrhuje ustanoviť odchýlku od preukazovania prekážky v práci, ak to ustanoví osobitný predpis.

K čl. III

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz u policajta v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa stanovuje povinnosť policajtovi zdržiavať sa na adrese zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. IV

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa stanovuje povinnosť príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby zdržiavať sa na adrese zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. V

K bodu 1

Dávka nemocenského zabezpečenia nemocenské sa poskytuje na základe podanej žiadosti policajta, profesionálneho vojaka. O jej priznaní, vyplácaní, znižovaní, zastavovaní a odnímaní rozhoduje ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca, znižuje služobný príjem a služobný plat. Nárok na túto dávku si policajt, profesionálny vojak uplatňuje podaním žiadosti. Za žiadosť sa v tomto prípade považuje tlačivo Sociálnej poisťovne, ktorým sa potvrdzuje dočasná pracovná neschopnosť. Vzhľadom na elektronizáciu spojenú so zavedením elektronickej podoby potvrdzovania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť“) u policajta 1 ods. 2 zákona

26

č. 328/2002 Z. z.) a profesionálneho vojaka 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.) v systéme elektronického zdravotníctva je potrebné upraviť túto skutočnosť tak, že po jej zavedení nebude potrebné, aby lekár vypisoval tlačivo Sociálnej poisťovne, ktorým sa v súčasnosti potvrdzuje táto dočasná neschopnosť.

K bodu 2

V rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu sa navrhuje stanoviť, akým dokladom sa preukazuje dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak kontrolným orgánom.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám.

K bodom 4 a 5

Predmetná úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám.

K bodu 7

Za žiadosť o dávku nemocenského zabezpečenia nemocenské bude postačovať zaznamenanie dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. V tomto prípade sa nebude vyžadovať od policajta alebo profesionálneho vojaka písomná podoba tlačiva vydávaného Sociálnou poisťovňou.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva.

K bodu 9

Navrhovaná úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. V prípade, ak bola dočasná neschopnosť ošetrujúcim lekárom policajta alebo profesionálneho vojaka zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, nebude potrebné posudkovému lekárovi vykonávajúcemu kontrolu predkladať písomné tlačivo vydávané Sociálnou poisťovňou.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava, ide o zjednotenie názvu potvrdenia dočasnej neschopnosti resp. preukazu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré je tlačivom Sociálnej poisťovne, a ktoré sa používa na preukázanie dočasnej neschopnosti aj pre policajtov a profesionálnych vojakov.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva.

K bodu 13

Navrhuje sa nová povinnosť policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorá spočíva v oznámení čísla účtu v banke, na ktorý mu byť poukázaná finančná suma dávky nemocenského zabezpečenia nemocenské.

27

K bodom 14 a 15

Navrhovaná úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. VI

K bodu 1 [§ 9 ods. 1]

V odseku 1 je ustanovené, že zamestnanec si nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa uplatňuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak je však dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, navrhuje sa, aby bolo za uplatnenie nároku na náhradu príjmu považované oznámenie Sociálnej poisťovne o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že pre zamestnanca, ktorý požiada ošetrujúceho lekára o vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti, bude uvedené predstavovať aj súhlas s uplatnením nároku na náhradu príjmu za predpokladu, ak je táto dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Následne Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečí prenos údajov o dočasnej pracovnej neschopnosti od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorý automaticky zašle zamestnávateľovi oznámenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

K bodu 2 [§ 9 ods. 2]

V odseku 2 je ustanovené, že povinnosťou zamestnanca je preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu. Navrhuje sa, aby sa uvedené vzťahovalo len na dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Uvedené sa navrhuje z dôvodu že zamestnávateľovi bude automaticky z informačného systému Sociálnej poisťovne zaslaná informácia o vzniku, trvaní a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ako aj informácia o porušení liečebného režimu zamestnancom a informácia, že sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku užitia iných návykových látok.

K čl. VII

K bodu 1 [§ 23 ods. 5]

V nadväznosti na navrhované zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa s účinnosťou od 1. januára 2023 malo vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie sa príslušné ustanovenia týkajúce sa vymeriavacieho základu sporiteľa a platenia povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na základe novely zákona č. 317/2018 Z. z. vrátia do právneho stavu platného a účinného pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 317/2018 Z. z.. Nakoľko však súbežne dochádza aj k zmenám pri určovaní vymeriavacieho základu je nevyhnutné reflektovať na tieto zmeny aj v príslušných ustanoveniach v sektore starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 2 [poznámky pod čiarou k odkazom 30 a 31]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v §140.

K bodu 3 [§27 ods. 10 písm. c)]

Z dôvodu pretrvávajúceho trendu poklesu hotovostných operácií spojených s platením sociálnych odvodov zo strany zamestnávateľov aj SZČO (spolu s ktorými uhrádzané aj povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie), ako aj z dôvodu eliminácie podielu šedej ekonomiky, zníženia nákladov na zabezpečenie bezpečnosti a pod., sa v nadväznosti

28

na vypustenie možnosti platenia poistného na sociálne poistenie v hotovosti navrhuje zrušiť aj možnosť hotovostných platieb povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

K čl. VIII

Navrhovaná úprava §12a zákona č. 576/2004 Z. z. upravuje elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti. Elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti nahrádza doterajšie tlačivo predpísané Sociálnou poisťovňou, ktoré bolo potrebné fyzicky doručovať zamestnávateľovi a do Sociálnej poisťovne. Zavedením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „záznam e-PN“) sa odstráni potreba fyzického doručovania príslušnej strany tlačiva na strane pacienta zamestnávateľovi a súčasne aj pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti doručovať príslušnú časť tlačiva do Sociálnej poisťovne.

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa, že záznam e-PN budú vypisovať resp. posudzovať a rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti aj všetci lekári poskytujúci špecializovanú ambulantnú starostlivosť, čím sa odbremení všeobecný lekár od administratívneho úkonu vypisovania záznamu e-PN na základe zdravotného stavu pacienta posudzovaného lekárom špecialistom so špecializáciu v príslušnom špecializačnom odbore a zároveň sa znížia nadbytočné návštevy pacientov u všeobecných lekárov len kvôli administratívnemu úkonu vypísaniu dočasnej pracovnej neschopnosti na základe odporúčania lekára špecialistu.

K bodu 4

Ustanovuje sa povinnosť pre ošetrujúceho lekára poskytovateľa ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu e-PN v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme.

K bodom 5 a 6

Upravujú sa podmienky kde ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta. Zároveň sa odstraňuje povinnosť pre pacienta dostaviť sa do troch dní k ošetrujúcemu lekárovi po prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti, najmä z dôvodu doliečovania, kde je potrebný kľud na lôžku (napr. u pacientov po operačných zákrokoch, po fraktúrach dolných končatín). Ošetrujúcemu lekárovi stačí vidieť záznam e-PN vrátane diagnózy a je dostatočne informovaný.

K bodu 7

Ustanovuje sa, že ošetrujúci lekár môže povoliť dočasne práceneschopnej osobe vychádzky, ktoré môže s prihliadnutím na charakter choroby časovo vymedziť. Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 môže zmeniť čas vychádzok, alebo zo závažných dôvodov zrušiť vychádzky osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ustanovuje sa, že ošetrujúci lekár zaznamená v zázname e-PN miesto pobytu dočasnej pracovnej neschopnosti osoby a čas vychádzok, pričom primárne mu bude informačný systém ponúkať adresu trvalého pobytu a iba v prípade, ak sa pacient bude chcieť liečiť na inej adrese, zaznamená poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto adresu do informačného systému. Rovnako zaznamená číslo poschodia a bytu v prípade viacbytových jednotiek (ak ich pacient zadá ošetrujúcemu lekárovi). V prípade, ak bude chcieť pacient zmeniť miesto pobytu, túto zmenu bude už nahlasovať platiteľovi dávok pacient bez participácie ošetrujúceho lekára.

29

K bodu 8

Vypúšťa sa doterajšie znenie odseku 10 z dôvodu, že uvedené ustanovenie upravovalo papierové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby na predpísanom tlačive vydávanom Sociálnou poisťovňou a v súčasnosti je v navrhovanom zákone upravené v zázname e-PN v § 12a odseku 6 a 7.

K bodu 9

Ustanovuje sa že, ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, príslušný ošetrujúci lekár vystaví nový záznam e-PN. Ak nová dočasná pracovná neschopnosť začína dňom nasledujúcim po dni, ktorý je uvedený ako deň ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti v predchádzajúcom elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti, ide o pokračovanie predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 10 a 11

Ustanoveniami sa spresňujú pojmy, nakoľko osoba môže byť dočasne pracovne neschopná z dôvodu, že jej bola v cudzine poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť spojená nie len s hospitalizáciou osoby v ústavnom zdravotníckom zariadení, ale aj ambulantným ošetrením kedy ošetrujúci lekár osobe odovzdá nie prepúšťaciu správu ale lekársku správu o ošetrení pacienta.

K bodu 12

Ustanovuje sa, že ak z technických príčin nie je možné, aby príslušný ošetrujúci lekár vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu e-PN ošetrujúci lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive vydávanom Sociálnou poisťovňou. Ako preukázateľne objektívne príčiny sa považujú nielen technické príčiny digitálneho spracovania, ale i iné príčiny, napr. výpadok prúdu, pokazenie počítača, výpadok internetového pripojenia.

K bodu 13

Ide o zosúladenie s § 5 ods. 6 písm. k) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý okrem výberového konania na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka upravuje vo svojich ustanoveniach v špecifických prípadoch aj prijímacie konanie. Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 38b navrhujeme aktualizovať s poukazom na platnú právnu úpravu, ktorou je zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 14

Ustanovuje sa prechodné obdobie v ktorom príslušný ošetrujúci lekár ktorý posudzuje a rozhoduje o práceneschopnosti osoby môže do 31. decembra 2022 vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti podľa znenia účinného do 31. decembra 2021.

Účinnosť právnej úpravy je od 1. 1. 2022, od 1. 1. 2022 do 31. 12. 2022 začína vytváranie elektronických záznamov o dočasnej pracovnej neschopnosti jednotlivými aktuálne príslušnými lekármi (všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) na dobrovoľnej báze, Od 1. 1. 2023 do 31.12.2023 vytváranie elektronických záznamov aktuálne príslušnými lekármi povinne, s výnimkou

30

prípadov, ak z preukázateľne objektívnych príčin nie je možné, aby lekár vytvoril elektronický záznam. Od 1. 1. 2024 povinne všetkými lekármi v príslušných špecializačných odboroch.

K čl. IX

Poskytnutie variabilného symbolu platiteľa zdravotného poistenia Národnému centru zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“) umožní Ministerstvu obrany Slovenskej republiky rozpoznať, na ktorý vojenský útvar vystavená e-PN patrí. Nakoľko v podmienkach Ministerstva obrany Slovenskej republiky jednotlivé vojenské útvary a zariadenia v registroch zamestnávateľov ZP registrované samostatne, je potrebné zabezpečiť, aby dáta spracúvané v súvislosti s e-PN boli jednoznačne zaraditeľné a zasielané výhradne tomu vojenskému útvaru, pod ktorý profesionálny vojak spadá.

K čl. X

Navrhovaná právna úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. XI

K bodu 1 (§ 1 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje predmet úpravy zákona č. 153/2013 Z. z. o okruh subjektov, ktorým Národné centrum zdravotníckych informácií overuje zhodu informačných systémov na zabezpečenie prístupov v rozsahu údajov, ktoré zákon jednoznačne ustanovuje.

K bodom 2 a 3 (§ 2 ods. 2 a § 3 ods.1)

Rozširuje sa údajová základňa národného zdravotníckeho informačného systému Národného centra zdravotníckych informácií o údaje z registra poistných vzťahov na účely potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Navrhovaná úprava reflektuje potrebu rozšírenia údajovej základe vo vzťahu k potvrdzovaniu dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 4 (§ 3 ods. 2)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje rozsah údajov v rámci údajovej základne Národného zdravotníckeho informačného systému o údaje z informačných systémov, z registrov Sociálnej poisťovne, potrebné vo vzťahu k potvrdzovaniu dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 5 (§ 3 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením registra poistných vzťahov fyzických osôb na účely potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti a rozsahom osobných údajov uvedených v prílohe sa navrhuje účel spracúvania údajov z tohto registra, účel ich poskytovania, tretie strany, ktorým sa uvedené údaje poskytujú, účel sprístupňovania osobných údajov a príjemcovia, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.

K bodu 6 (§ 5 ods.1)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje rozsah údajov v rámci Elektronickej zdravotnej knižky občana o údaje, ktoré obsahom dočasnej pracovnej neschopnosti. Údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti budú obsahom registra dočasných pracovných neschopností v rozsahu údajov, ktoré sú taxatívne určené.

K bodom 7 až 10 (§ 5 ods. 6)

Určuje sa okruh lekárov, ktorým sa rozširuje sprístupňovanie údajov o údaje, ktoré obsahom dočasnej pracovnej neschopnosti potrebné vo vzťahu k potvrdzovaniu dočasnej pracovnej

31

neschopnosti v elektronickej forme. Údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti budú obsahom registra dočasných pracovných neschopností v rozsahu údajov, ktoré taxatívne určené a všetky budú sprístupnené určenému lekárovi.

K bodu 11 (§ 5 ods. 6 písm. l)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje rozsah subjektov, konkrétne o lekára Národného bezpečnostného úradu, ktorému sa sprístupňujú identifikačné údaje osoby a elektronické zdravotné záznamy z elektronickej zdravotnej knižky, ak ide o príslušníka Národného bezpečnostného úradu a uchádzača o prijatie do služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu na účely prijímacieho konania. Ide o takého lekára, ktorého určí Národný bezpečnostný úrad.

K bodu 12 (§ 5 ods. 6 písm. m)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje rozsah subjektov, konkrétne o posudkového lekára Národného bezpečnostného úradu, ktorému sa sprístupňujú identifikačné údaje osoby a elektronické zdravotné záznamy z elektronickej zdravotnej knižky na účely prijímacieho konania, prieskumného konania alebo lekárskej posudkovej činnosti. Poznámka pod čiarou k odkazu 27 sa vzťahuje rovnako ako na MV SR, tak aj na NBU (zákon 73/1998 Zb. a zákon č. 328/2002 Z. z.).

K bodu 13 (§ 6a)

Určuje sa rozsah údajov, ktoré súčasťou registra dočasných pracovných neschopností a ustanovuje sa, že tieto údaje v Elektronickej zdravotnej knižke sa budú aktualizovať na základe ošetrujúceho lekára pri zavedení či vystavení a rušení dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 14 (§ 10 ods. 8)

Rozšírením subjektov o posudkového lekára Národného bezpečnostného úradu, ktorým sa sprístupňujú identifikačné údaje osoby a elektronické zdravotné záznamy z elektronickej zdravotnej knižky sa rozširuje aj okruh spravodajských jednotiek o Národný bezpečnostný úrad, ktorý bude nahlasovať zdravotníckych pracovníkov do Národného registra zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 15 (§ 11 ods. 1 písm. d)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh subjektov, ktorým Národné centrum zdravotníckych informácií overuje zhodu informačných systémov na zabezpečenie prístupov v rozsahu údajov, ktoré zákon jednoznačne ustanovuje. Kompletný proces overovania zhody informačného systému je určený zákonom č. 153/2013 Z. z.

K bodu 16 (§ 12 ods. 3 písm. x)

Dopĺňa sa kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií, a to poskytovanie určených údajov Sociálnej poisťovni a platiteľovi poistného podľa zákona č. 382/2002 Z. z. za účelom poistného plnenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca. Tieto údaje sú nevyhnutné pre zavedenie dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 17 (príloha č. 1b)

Navrhuje sa rozsah údajov v registri poistných vzťahov fyzickej osoby na účely potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré nevyhnutné na plnenie pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

32

K bodu 18 (príloha č. 2 prvý bod písm. a)

Rozširuje Elektronická zdravotná knižka občana o údaje, ktoré sú obsahom registra dočasných pracovných neschopností.

K bodu 19 (príloha č. 2 prvý bod písm. d)

Navrhovaná právna úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

Navrhovanou úpravou sa rozširuje rozsah účelu poskytovania osobných údajov v súvislosti s potvrdzovaním dočasnej pracovnej neschopnosti. Určuje sa, že osobné údaje sa poskytujú okrem doterajšej právnej úpravy aj na účely sociálneho poistenia alebo sociálneho zabezpečenia.

K bodu 20 (príloha č. 2 prvý bod písm. e)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh tretích strán, ktorým sa osobné údaje poskytujú v súvislosti s potvrdzovaním dočasnej pracovnej neschopnosti. Určuje sa, že osobné údaje sa poskytujú okrem doterajšej právnej úpravy aj Sociálnej poisťovni, platiteľovi poistného a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na účely sociálneho poistenia alebo sociálneho zabezpečenia.

K čl. XII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva zavedením elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa rozširujú údaje, ktoré sa spracovávajú pre potreby kontroly dodržiavania liečebného režimu v súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 3

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa stanovuje povinnosť profesionálneho vojaka zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení dočasnej neschopnosti zaznamenanej v tomto systéme.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva zavedením elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K čl. XIII

K bodu 1

V súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou v zmysle Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 2024 sa navrhuje zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedeného zákonom č. 317/2018 Z. z.

Z uvedeného dôvodu je potrebné vypustiť zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ustanovenia, ktoré sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými.

33

K bodu 2

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K bodu 3

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť zo zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovenia, ktoré sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými.

K bodu 4

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XIV

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa príslušníkovi finančnej správy ustanovuje povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti zaznamenanej v tomto systéme, ako aj povinnosť bezodkladne oznámiť prípadnú zmenu adresy, na ktorej sa bude zdržiavať počas dočasnej neschopnosti.

K čl. XV

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z. súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XVI

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 467/2019 Z. z., ktorým sa a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z. súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XVII

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XVIII

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej

34

práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XIX

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2022 okrem čl. I bodov 1 6, 13, 16 18, 20 44, 47, 49, 51, 55 57, 59, 62, 63, 69, 72, 84, 85, 88, 94, 96, 98, 102, 104, 105, 108, 110, § 293ft a 293fu v bode 130 a čl. VII bodov 1 a 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023, a čl. VIII bodov 1 až 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.

Účinnosť 1. januára 2023 sa navrhuje pri ustanoveniach, ktorými sa nahrádzajú ustanovenia o ročnom zúčtovaní, ktoré mali byť účinné od 1. januára 2023 a pri ustanoveniach, pri ktorých je potrebné vytvoriť dostatočnú legisvakačnú dobu na ich implementáciu.

Účinnosť 1. januára 2024 v čl. VIII bodoch 1 3 sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia dostatočného času na zapojenie špecialistov do potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti elektronickou formou.

Bratislava 3. novembra 2021

Eduard Heger

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 215/2021, dátum vydania: 01.06.2021

 

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrh zákona je v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej pracovnej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 673 z 21. októbra 2020.

Najmä na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce. Podstatou tohto nástroja byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje návrh zákona.

Cieľom je vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.

Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.

Účelom návrhu zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.

Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.

2

Návrh zákona je tiež reakciou na pomerne úspešný a v krajinách známy nemecký systém tzv. „Kurzarbeitergeld“. Navrhuje sa, aby v podmienkach Slovenskej republiky bola implementácia tohto systému na základe novej právnej úpravy prispôsobená aktuálnym požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci spustenej od marca 2020 tak, aby poskytnutie podpory v čase skrátenej práce bolo čo možno najpriamočiarejšie.

V súčasnom právnom stave je finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods. 1 písm. e). V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), je v zákone o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o príspevok na podporu udržania pracovných miest 50k zákona o službách zamestnanosti). Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy zamestnanca 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a poskytuje sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku je zo zdrojov štátneho rozpočtu. Ďalšia podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa realizuje prostredníctvom projektu Prvá pomoc [§ 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti]. Oprávneným obdobím tohto projektu je deň vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, najdlhšie do konca marca 2021. Prostredníctvom tohto projektu sa zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou poskytuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca za čas, keď mal zamestnanec prekážku v práci na strane zamestnávateľa 142 Zákonníka práce), vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100 eur. Zároveň sa prostredníctvom tohto projektu poskytuje náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020/september 2020, a to vo výškach 270 eur, 450 eur, 630 eur a max. 810 eur v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb. V prípade, že žiadateľ zároveň uzatvorený pracovný pomer, od výšky príspevku zodpovedajúcemu príslušnému poklesu tržieb sa odpočíta suma čistého príjmu z tohto pracovného pomeru za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada.

Najmä na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“ sa navrhuje samostatnou právnou úpravou ustanoviť stály adresný nástroj pasívnej politiky trhu práce umožňujúci právne nárokovú podporu, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“.

Na účely identifikácie takejto situácie sa navrhuje ustanoviť, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi a na účel podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje považovať za

3

-čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,

-obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,

-za vonkajší faktor faktor, ktorý dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor navrhuje nepovažovať čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť považovať takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Zároveň sa navrhuje, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

S cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje túto podporu poskytovať ako nárokovú po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa navrhuje, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, že sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, navrhuje sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo výpovedná doba, ktorý vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce a na ktorého sa mu na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok z iných zdrojov.

Navrhuje sa podporu v čase skrátenej práce poskytovať v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade

4

vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

Súčasne sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.

V prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu a v súvislosti s odstránením ich následkov sa poskytovanie pomoci samostatne zárobkovo činným osobám bude aj naďalej zabezpečovať prostredníctvom aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 54 ods. 1zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri uplatnení schémy de minimis.

Podpora v zmysle návrhu zákona a jej vymedzenie nad rámec článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) bude kontrolným mechanizmom zo strany predkladateľa zaslaná na posúdenie Európskej komisii.

Predkladaným návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením režimu skrátenej práce do slovenského právneho poriadku navrhuje novelizovať v čl. II zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v čl. III zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v čl. IV zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. V zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v čl. VI zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. VII zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. VIII zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v čl. IX zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V čl. II sa v Zákonníku práce navrhuje upraviť niektoré pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako ustanovenia o prekážkach v práci a o priemernom zárobku zamestnanca.

V čl. III sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje, aby zamestnávateľ za ustanovený okruh zamestnancov platil poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z tohto fondu bude Sociálna poisťovňa poskytovať na účet príslušného poskytovateľa podpory sumu, o ktorú tento orgán požiada na úhradu podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom. Tiež sa navrhuje zrušiť výnimku pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred jeho vznikom bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takáto fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok nebola poistená na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a nebola povinná platiť poistné na tieto poistenia, rovnako aj jej zamestnávateľ. Po zrušení tejto výnimky získa

5

plnohodnotné sociálne poistenie zamestnanca a v prípade sociálnej udalosti bude krytá príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo mimoriadna okolnosť.

V čl. IV sa v novele zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca reaguje na úpravu v zákone o sociálnom poistení, kde sa navrhuje zrušiť výnimku z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení]. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend.

V čl. V sa v novele zákona o dani z príjmov navrhuje, aby poskytnutá podpora v čase skrátenej práce bola oslobodená od dane z príjmov.

V čl. VI sa novele zákona o službách zamestnanosti navrhuje vypustenie príspevku na podporu udržania pracovných miest a zároveň sa prechodným ustanovením navrhuje, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybavil žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 50k v znení účinnom do 31. decembra 2021 podanú pred 1. januárom 2022, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2021, podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.

V čl. VII sa v novele zákona o zdravotnom poistení sa navrhuje vypustiť kategória zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu.

V čl. VIII sa v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje upraviť niektoré inštitúty tak, aby bolo možné aplikovať pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce, najmä ustanovenia o pracovnom čase.

V čl. IX sa v novele zákona o kompenzačnom príspevku baníkom navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 1. január 2023.

Navrhuje sa účinnosť zákona 31. decembra 2021 okrem čl. I, čl. II, čl. III bodov 1, 2, 4 až 7, 9 11, 13 17, 20 26, 28, 30, 33, 36 41, 43, 45 48, 50, 51, 53 55, 57 a 59 až 63, čl. IV čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, a čl. III bodov 3, 8, 12, 18, 19, 27, 29, 31, 32, 34, 35, 42, 44, 49, 52, 56 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

 

1

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa konkretizuje predmet návrhu zákona, ktorým je poskytovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľovi v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 673 z 21. októbra 2020. V tomto kontexte sa navrhuje, aby bola podpora v čase skrátenej práce určená na čiastočnú úhradu nákladov na náhradu mzdy zamestnanca alebo na náhradu platu zamestnanca.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Protimonopolným úradom SR a v spolupráci s ním po schválení návrhu zákona vládou SR odkonzultuje návrh zákona s Európskou komisiou za účelom overenia, že poskytovanie podpory v čase skrátenej práce nepredstavuje štátnu pomoc.

K § 2

Navrhovaným znením § 2 sa na účely tohto zákona a jeho jednoznačného zavedenia do aplikačnej praxe navrhuje vecné vymedzenie pojmov tak, aby poskytovaná podpora bola zrozumiteľná tak pre poskytovateľov podpory, ako aj pre príjemcov tejto podpory. Vzhľadom na skutočnosť, že podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať z poistného systému ustanoveného podľa zákona o sociálnom poistení, navrhuje sa, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi, ktorého identifikácia vyplýva z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Nadväzne sa na účel podpory v čase skrátenej práce navrhuje ustanoviť za čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia tohto obmedzenia. Zároveň sa navrhuje ustanoviť za obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Za vonkajší faktor sa navrhuje vymedziť faktor, ktorý dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor navrhuje nepovažovať čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Zároveň sa navrhuje, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v

2

štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

K § 3

S cieľom zabezpečenia poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje túto podporu poskytovať ako nárokovú po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý je v čase skrátenej práce, ktorý zároveň ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa navrhuje, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, ak sa takúto dohodu nepodarí uzavrieť, navrhuje sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory.

Medzi podmienky poskytovania podpory pre zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť aj podmienku, že žiadosť o poskytnutie podpory bude poskytovateľovi podpory doručená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa pre zamestnávateľa navrhuje, aby podmienka zaplateného poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie bola splnená aj v prípade, ak majú povolené splátky dlžných súm a dlžná suma sa nestala splatnou.

K § 4

Navrhované ustanovenia identifikujú najmä legislatívny rámec žiadosti zamestnávateľa o poskytnutie podpory na účely zabezpečenia jednoznačnosti a úplnosti predkladaných žiadostí o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Tiež definujú základné náležitosti žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Navrhované ustanovenia identifikujú najmä poskytovateľa podpory na účely podávania žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v prepojení na pôsobnosť poskytovateľa podpory vymedzenú v návrhu ustanovení § 10 tohto návrhu zákona. Na zabezpečenie vecnej oprávnenosti poskytovanej podpory sa navrhuje, aby prílohou k žiadosti o poskytnutie podpory bola písomná dohoda o tom, že zamestnávateľ požiada o podporu v čase skrátenej práce alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory, ak o poskytnutie podpory žiada zamestnávateľ a k písomnej dohode sa nepodarilo dospieť, ako aj doklady preukazujúce existenciu vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu prevádzkovej činnosti.

K § 5

Návrhom sa definuje podpora pre zamestnávateľa, ktorá sa navrhuje poskytnúť na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca alebo náhradu platu zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci,

3

za ktorý sa podpora poskytuje, najviac v sume 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Výšku podpory sa navrhuje vypočítavať z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerný zárobok zamestnanca, pričom maximálnym vymeriavacím základom bude dvojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. To znamená, že maximálnu výšku podpory za jednu hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa navrhuje určiť ako 60% z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve pred dvomi rokmi. Napr. v prípade roku 2021 by sa vychádzalo z priemernej mzdy v roku 2019 podľa ŠÚSR 1092 €. Maximálny (hodinový) vymeriavací základ by tak bol 1/174 z 2184 eur, čo predstavuje na výšku maximálneho hodinového zárobku 12,5517 €. To znamená, že maximálna výška podpory by v tomto prípade bola 0,6*12,5517= 7,5310 €, v prípade hodinovej podpory, t. j. 1310,3940 € mesačne.

Podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo doba podľa osobitného predpisu, ktorý vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce.

Okrem toho sa navrhuje vylúčiť súbeh poskytovania podpory v čase skrátenej práce s príspevkami z iných zdrojov na pracovné miesto toho istého zamestnanca v tom istom období, ak svojim účelom alebo oprávnenými nákladmi súvisia so mzdou alebo platom zamestnanca. Príkladom je vylúčenie súbehu s príspevkami aktívnych opatrení na trhu práce na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. V prípade, ak je úhrada časti celkovej ceny práce iba jedným z oprávnených nákladov príslušného aktívneho opatrenia na trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti (napr. § 60 ods. 2 písm. f) navrhuje sa vylúčiť iba súbeh s týmto jedným druhom nákladov a právo na úhradu ostatných druhov nákladov príslušného príspevku ostáva nedotknuté.

K § 6

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vyplácania podpory v čase skrátenej práce, a to mesačne a jej splatnosť ustanoviť na deň, ktorý je nasledujúcim pracovným dňom po pripísaní finančných prostriedkov postúpených Sociálnou poisťovňou na samostatný účet poskytovateľa podpory. Vzhľadom na účel podpory v čase skrátenej práce, ktorým je čiastočná úhrada nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca alebo náhradu platu zamestnanca v čase skrátenej práce, sa navrhuje ustanoviť, aby podpora bola vyplatená na účet zamestnávateľa, ktorý uvedie v žiadosti o poskytnutie podpory.

K § 7

Navrhovaným znením sa navrhuje ustanoviť za obdobie poskytovania podpory v čase skrátenej práce obdobie v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa navrhuje, aby vláda SR mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

4

K § 8

S ohľadom na účel podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje normatívna povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory s výnimkou pracovného miesta, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca, vrátane prípadov závažného porušenia pracovnej alebo služobnej disciplíny.

K § 9

Navrhovaným ustanovením sa sleduje zabezpečenie vrátenia podpory v čase skrátenej práce alebo jej časti v prípadoch, ak poskytovateľ podpory zamestnávateľovi odňal alebo znížil podporu, alebo uložil povinnosť vrátiť podporu. Zároveň sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa vrátiť podporu alebo jej časť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí alebo znížení podpory alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť podporu.

K § 10

Navrhovanými ustanoveniami § 10 sa navrhuje pôsobnosť poskytovateľa podpory v čase skrátenej práce, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tak, aby poskytovateľ podpory rozhodoval o podpore, odňatí a znížení podpory a povinnosti vrátiť podporu. Zároveň sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory v čase skrátenej práce mal aj pôsobnosť podávať žiadosť Sociálnej poisťovni o postúpenie finančných prostriedkov na výplatu podpory, o ktorej poskytnutí rozhodol a aby tak vykonal nasledujúci pracovný deň po rozhodnutí o podpore.

Súčasne sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory mal pôsobnosť vyplácať podporu a na tento účel sústreďoval príjmy zo Sociálnej poisťovni na samostatnom účte a realizoval výdavky na podporu v čase skrátenej práce z tohto samostatného účtu vedeného v Štátnej pokladnici. Do pôsobnosti poskytovateľa podpory sa tiež navrhuje povinnosť postúpiť Sociálnej poisťovni finančné prostriedky plynúce z vrátenej podpory alebo jej časti. Navrhuje sa ustanoviť, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonával takto navrhovanú pôsobnosť, ak ide o podporu za čas skrátenej práce vplyvom vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav podľa osobitných predpisov alebo mimoriadna okolnosť podľa návrhu tohto zákona. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že navrhovanú pôsobnosť poskytovateľa podpory vykonáva Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v prípadoch podpory v čase skrátenej práce, ku ktorej došlo vplyvom vonkajších faktorov podľa § 2 písm. d) návrhu zákona, okrem poskytovania podpory za čas skrátenej práce, ktorá je navrhovaná do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V súlade so správnym poriadkom sa navrhuje, aby na konanie v prvom stupni bola v mene Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny príslušná konať komisia, ktorá sedem členov. Členmi komisie traja zástupcovia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, dvaja zástupcovia Ministerstva financií SR a dvaja zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR. Predsedom komisie je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa navrhuje, aby podrobnosti o členstve v komisii a o spôsobe rokovania komisie upravoval rokovací poriadok, ktorý vydá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Súčasne sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory spracúval údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vrátane osobných údajov vo svojom informačnom

5

systéme. Pri uplatňovaní navrhovanej pôsobnosti podľa § 10 využíva údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich (okrem údajov a výpisov z registra trestov), ktoré sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Na účely plnenia oznamovacej povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny voči Sociálnej poisťovni, ktorá mu vyplýva z návrhu novelizácie zákona o sociálnom poistení podľa čl. III, sa do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje, aby poskytoval Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny osobné údaje spracúvané podľa návrhu tohto zákona v rozsahu nevyhnutnom na plnenie tejto oznamovacej povinnosti. Ide o údaje vymedzené navrhovaným novým písm. d) v § 233 ods. 12 návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktoré obdobného charakteru, ako údaje uvádzane v žiadosti o poskytnutie podpory podľa čl. I návrhu zákona.

K § 11

Navrhuje sa ustanoviť, že na konanie podľa § 10 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje správny poriadok, ak návrh zákona nenavrhuje ustanoviť inak. Navrhuje sa na účely konania pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 10 ods. 2 ustanoviť, aby bol miestne príslušný ten úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa nachádza pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Ak ide o prípad, kedy zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory na pracovné miesta nachádzajúce sa v územných obvodoch viacerých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, vtedy sa navrhuje, aby bol na konanie miestne príslušný ten úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo (ak je právnickou osobou), alebo miesto trvalého pobytu (ak je fyzickou osobou). Za účelom urýchlenia poskytnutia podpory zo strany poskytovateľa podpory sa navrhuje skrátiť lehotu na rozhodnutie o podpore na desať dní od začatia konania ako aj lehoty v rámci konania o odvolaní proti rozhodnutiu o podpore. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že rozhodnutie poskytovateľa podpory o podpore, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, sa vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytne podpora.

K § 12

V súvislosti so skutočnosťou, že fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o vykonávaní športu nemá na základe prechodného ustanovenia § 293do do 31. decembra 2021 v sociálnom poistení status zamestnanca a športová organizácia status zamestnávateľa, navrhuje sa za účelom umožnenia naplnenia podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b) obdobie trvania tohto právneho vzťahu pred 1. januárom 2022 započítavať ako obdobie trvania povinnosti zamestnávateľa platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zároveň sa na prechodné obdobie v rokoch 2022 a 2023 navrhuje ustanoviť pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny maximálny limit podpory, a to ročne vo výške najviac 20 miliónov eur, pričom sa navrhuje ustanoviť aj možnosť vlády SR rozhodnúť o navýšení tejto úhrnnej ročnej sumy podpory.

6

K čl. II

K bodu 1 [§ 131 ods. 2 písm. h)]

V § 131 ods. 2 písm. h) Zákonníka práce sa navrhuje ustanoviť právo zamestnávateľa vykonať zrážku mzdy, ak ide vrátenie náhrady mzdy alebo jej časti, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok, t.j. ak by zamestnanec dostal podľa navrhovaného § 142 ods. 5 vyššiu náhradu mzdy ako mu inak patrila. Zároveň však uvedené ustanovenie je potrebné posudzovať aj v kontexte § 222 ods. 6, t.j. „Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.“.

K bodu 2 (§ 142 ods. 5)

V § 142 ods. 5 Zákonníka práce sa v rámci prekážok v práci na strane zamestnávateľa navrhuje ustanoviť postup zamestnávateľa, ktorý chce využiť systém podpory v čase skrátenej práce. Na využitie tohto systému sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia. V prípade, že u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, vyžaduje sa dohoda s konkrétnym zamestnancom.

Táto dohoda na jednej strane umožňuje zamestnávateľovi postupovať podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce (t.j. podať žiadosť o poskytnutie podpory), na druhej strane dohoda znamená, že zamestnávateľ namiesto postupu podľa § 142 ods. 1, 3, 4, resp. § 250b ods. 6 Zákonníka práce z hľadiska výšky náhrady mzdy zamestnancovi na základe dohody poskytuje náhradu mzdy vo výške (najmenej) 80 % jeho priemerného zárobku. V zmysle § 134 ide o priemerný hodinový zárobok.

K bodu 3 (§ 142a)

Navrhuje sa ustanoviť možnosť v prípade, že zástupcovia zamestnancov nesúhlasili s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, aby tento spor medzi nimi a zamestnávateľom rozhodol rozhodca. Na osobe rozhodcu sa primárne majú dohodnúť strany sporu. Ak sa na osobe rozhodcu strany sporu nedohodnú, zamestnávateľ môže požiadať o určenie rozhodcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo určí rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedeného podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ak takýto rozhodca so svojím určením súhlasí, keďže ide o dodatočný mechanizmus poskytovania pomoci sociálnym partnerom nad rámec zákona o kolektívnom vyjednávaní. Obdobne to platí pri spore zamestnávateľa s jednotlivými zamestnancami, pričom v tomto prípade sa pre riešenie sporu s jednotlivými zamestnancami určí len jeden rozhodca.

Navrhuje sa ustanoviť, že rozhodca rozhodne, či súhlas na podanie žiadosti namiesto zástupcov zamestnancov alebo jednotlivých zamestnancov zamestnávateľovi udelí alebo nie.

Navrhuje sa vymedziť aj rozsah pôsobnosti rozhodcu. Pri svojom rozhodovaní rozhodca posúdi, či sa dôvody na podanie žiadosti o poskytnutie podpory javia opodstatnené, a či námietky zástupcov zamestnancov alebo zamestnancov majú objektívny základ. Úlohou rozhodcu, aj vzhľadom na čas pre rozhodnutie, ktoré musí byť rýchle (10 dní), ako aj na úlohy príslušných orgánov podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktoré posudzujú splnenie podmienok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, nie je komplexne posúdiť situáciu u zamestnávateľa, ale zhodnotiť dôvodnosť podania žiadosti (t. j. či sa javí, že táto žiadosť je

7

oprávnená, či obsahuje základné požiadavky ustanovené zákonom, apod.) a dôvodnosť námietok zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov (napr. či nie svojvoľné a výlučne subjektívne). Strany sporu pre tieto účely povinné rozhodcovi poskytnúť súčinnosť, stanovisko zamestnanca zabezpečí pre rozhodcu zamestnávateľ. Vzhľadom aj na možný vyšší počet dotknutých zamestnancov, ktorí nedali súhlas s podaním žiadosti by u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov komunikácia rozhodcu s jednotlivými zamestnancami mohla byť zdĺhavá (na rozhodnutie 10 dní od prijatia riešenia sporu). Z tohto dôvodu sa navrhuje, že sprostredkovanie komunikácie medzi rozhodcom a jednotlivými zamestnancami zabezpečuje zamestnávateľ.

Navrhuje sa ustanoviť aj pravidlá pre určenie odmeny rozhodcu dohodou a v prípade, že nedôjde k dohode, pevnou sumou, pričom ju hradí zamestnávateľ.

K bodu 4 (§ 250b ods. 6)

Navrhuje sa upraviť vzťah § 250b ods. 6 k § 142 ods. 5, keďže sa v niektorých aspektoch prekrývajú.

K čl. III

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 1 a 2)

Navrhuje sa zrušiť výnimku z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a klesajúci trend. Potvrdzujú to aj údaje evidované Sociálnou poisťovňou. Odvodovú úľavu z postavenia dlhodobo nezamestnaného občana k 31. decembru 2019 využilo 210 zamestnancov, kým k 30. septembru 2020 len 112 zamestnancov. Z postavenia nezamestnaného občana s bydliskom v najmenej rozvinutom okrese odvodovú úľavu k 31. decembru 2019 využilo 128 zamestnancov, k 30. septembru 2020 len 83 zamestnancov. Po jej zrušení takýto zamestnanec získa plnohodnotné sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti) a v prípade sociálnej udalosti bude krytý príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

K bodu 3 (§ 4 ods. 2)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje zrušiť výnimku z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodom 4, 14, 16, 23, 28, 33, 37, 40, 50 a 60 62 11 ods. 1, § 122 ods. 2, § 123 ods. 3 písm. c), § 131 ods. 1 a 2, § 138 ods. 12, § 139a, § 139b ods. 1 a 2, § 139c, § 140 ods. 5, § 141 ods. 3, § 194 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 102aa, § 241a ods. 1 a § 246 ods. 1]

Legislatívno-technická úprava.

8

K bodu 5 (§ 20 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 2.

K bodu 6 (§ 20 ods. 4 a 5)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovaným v bodoch 1 a 2 sa navrhuje vypustenie právnej úpravy vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 7 až 13 (§ 67 ods. 4, 5 a 7, § 84 ods. 5 a § 112 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 1.

K bodu 15 [§ 123 ods. 2 písm. c) štvrtý bod]

Navrhuje sa rozšíriť právomoc Dozornej rady Sociálnej poisťovne prerokúvať aj návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 17 (§ 128)

Navrhuje sa v § 128 ustanoviť povinnosť platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca v určenom právnom vzťahu vykonávajúceho zárobkovú činnosť s právom na pravidelný mesačný príjem. Za navrhovaný okruh zamestnancov bude mať za splnenia ustanovených podmienok nárok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce ako nástroja na čiastočnú úhradu nákladov.

K bodom 18 a 19 (§ 128 ods. 12 a § 128a)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodom 20 až 22 (§ 129 nadpis, ods. 1 a 2)

Navrhuje sa rozšíriť uplatňovanie súčasnej právnej úpravy určovania sumy poistného a jej zaokrúhľovania aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodom 24 a 25 [§ 136 písm. b) a § 136a]

Náhrada mzdy alebo náhrada platu, ktorú bude poskytovať zamestnávateľ pri prekážkach v práci na jeho strane z dôvodu uplatnenia nároku na podporu v čase skrátenej práce bude vymeriavacím základom zamestnanca a zároveň bude aj vymeriavacím základom zamestnávateľa. Z tejto náhrady mzdy/platu bude zamestnanec platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Jeho zamestnávateľ bude povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase

9

skrátenej práce, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné postenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Navrhuje sa ustanoviť sadzbu poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa vo výške 0,5 %, o ktorú sa znižuje sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvodové zaťaženie v sociálnom poistení zostáva pre zamestnávateľa zachované v prípade zamestnancov, za ktorých zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

K bodu 26 (§ 138 ods. 6 až 9)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovaným v bodoch 1 a 2 sa navrhuje z dôvodu nadbytočnosti vypustiť právnu úpravu vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 27 (§ 138 ods. 6)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnávateľom analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 26.

K bodu 29 [§ 138 ods. 12 písm. a) a § 147b ods. 7 druhá veta]

Navrhuje sa, aby sa v právnej úprave ročného zúčtovania účinnej od 1. januára 2023 maximálny ročný vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ platí poistné preddavkami, vzťahoval aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodom 30 a 36 [§ 139 ods. 1 a § 139b ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 31, 32 a 35 [§ 139 ods. 1 písm. a), § 139 ods. 3 a § 139b ods. 1]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 34 (§ 139a)

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023

10

K bodu 38 (§ 140 ods. 6)

V súvislosti s platením poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom sa navrhuje uplatňovať súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnávateľom aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v období, počas ktorého je zo zákona vylúčená povinnosť platiť poistné jeho zamestnancom z objektívnych dôvodov.

K bodu 39 (§ 140a)

Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo ak vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu okolnosť na základe zverejnenia Štatistického úradu SR, že hrubý domáci produkt (HDP) za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný HDP vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

K bodom 41, 43 a 53 až 55 [§ 142 ods. 3, § 143 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 42 (§ 142 ods. 3)

V právnej úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 sa navrhuje, aby sa vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnávateľom pri dosiahnutí maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka vzťahovalo aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

Súčasne sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 44 a 58 (§ 143 ods. 1 a § 232a ods. 1)

V právnej úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

11

K bodom 45 až 47 [§ 166 ods. 1, § 166 ods. 2 písm. c) a § 166 ods. 2 písm. f)]

Navrhuje sa rozšírenie účelu použitia prostriedkov zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorý bude určený aj na postúpenie sumy finančných prostriedkov určenej na úhradu podpory v čase skrátenej práce vyplácanej príslušným orgánom. Ďalším zdrojom príjmu tohto fondu bude poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 48 [§ 168 ods. 2 písm. a)]

Navrhuje sa tvorba správneho fondu Sociálnej poisťovne z poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce v rovnakej výške, ako sa tvorí z poistného na sociálne poistenie.

K bodu 49 [§ 168 ods. 2 písm. i)]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023.

K bodu 51 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu súvisiacu so zavedením právneho režimu poskytovania podpory v čase skrátenej práce v kompetencii orgánu príslušného na výplatu podpory v čase skrátenej práce, pričom náklady na úhradu tejto podpory budú financované z poistného zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vedeného Sociálnou poisťovňou. Povinnosťou Sociálnej poisťovne bude postúpiť sumu finančných prostriedkov, o ktorú požiada orgán príslušný na výplatu podpory v čase skrátenej práce, na jeho samostatný účet na úhradu podpory v čase skrátenej práce, a to v ustanovenej lehote.

K bodu 52 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava povinnosti Sociálnej poisťovne postúpiť sumu finančných prostriedkov, o ktorú požiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na úhradu podpory v čase skrátenej práce, analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 51.

K bodu 56 [§ 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023. V súvislosti s bodom 1 sa povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia stávajú obsolétnymi a z tohto dôvodu sa navrhujú vypustiť.

K bodu 57 [§ 231 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť údaje vykazované zamestnávateľom vo výkaze poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie o údaje týkajúce sa poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

12

K bodu 59 [§ 233 ods. 12 písm. d)]

V súvislosti s navrhovanou úpravou poskytovania podpory v čase skrátenej práce v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny/Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vedenom Sociálnou poisťovňou sa navrhuje rozšíriť povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozšírenie sa bude vzťahovať na povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni údaje na účely výkonu sociálneho poistenia súvisiace s poskytovaním tejto podpory vo vzťahu k zamestnávateľovi ako subjektu povinnému platiť a odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, ktorému bude za splnenia ustanovených podmienok poskytovaná podpora.

K bodu 63 (§ 293fo a § 293fp)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovanej v bode 1 sa navrhuje upraviť posudzovanie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 31. decembri 2021 a ktorej bol príjem zúčtovaný na výplatu v januári 2022. V tejto situácii sa zachováva právny režim platný do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu nebude vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (ďalej len „posudzovaná hranica“), uvedená fyzická osoba nebude na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnancom ani za obdobie mesiaca december 2020. Ak však suma tohto zúčtovaného príjmu bude vyššia ako posudzovaná hranica, uvedená fyzická osoba nadobudne na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti postavenie zamestnanca, a to od 1. decembra 2021. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť pre zamestnávateľa povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr do 2. februára 2022 s dátumom vzniku týchto poistení od 1. decembra 2021.

Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľa odhlásiť z tohto registra uvedenú fyzickú osobu v prípade, že jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončí pred 1. februárom 2020, a to v rovnakej lehote do 2. februára 2022.

Navrhuje sa upraviť aj spôsob určovania vymeriavacieho základu zamestnanca, splatnosť poistného z určeného vymeriavacieho základu a povinnosť zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v situácii, ak fyzickej osobe s uplatnenou výnimkou pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. januárom 2022, ale povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca jej počas jeho trvania nevzniklo pred týmto dňom a príjem jej bude zúčtovaný na výplatu po 31. decembri 2021. Aj v tejto situácii sa bude postupovať podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu bude vyššia ako posudzovaná hranica, fyzická osoba nadobudne na účely dôchodkového poistenia postavenie zamestnanca.

Navrhuje sa aj v období účinnosti novej právnej úpravy zachovať možnosť dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa na fyzickú osobu uplatňovala do 31. decembra 2021 výnimka z definície zamestnanca, ktorá sa navrhuje zrušiť v bode 1, ak jej nevzniklo povinné dôchodkové poistenie.

13

V súvislosti s bodom 1 návrhu sa u dotknutého okruhu poškodených, ktorým vznikol nárok na úrazovú dávku po 31. decembri 2021 z dôvodu vzniku pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania pred 1. januárom 2022, v záujme riadnej vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy, navrhuje použitie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok podľa zákona účinného do 31. decembra 2021.

K čl. IV

K bodom 1, 3 a 4 (§ 2 ods. 1, § 8 ods. 4 až 6, § 8 ods. 8)

V článku tejto novely, ktorým sa vstupuje do zákona o sociálnom poistení, sa navrhuje zrušiť výnimku z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení]. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend.

Aj keď dlhodobo nezamestnaný nebol povinne nemocensky poistený, zamestnávateľ mu v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti poskytoval náhradu príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Po zrušení tejto osobitnej skupiny zamestnancov v zákone o sociálnom poistení, je nevyhnutné vypustiť aj ustanovenia, ktoré upravovali poskytovanie náhrady príjmu týmto zamestnancom v zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

K bodu 2 (§ 4)

Navrhuje sa aktualizovať § 4 a zosúladiť jeho znenie s definíciami karanténneho opatrenia a izolácie v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

K bodu 5 (§ 13c, prechodné ustanovenie)

V súvislosti so zánikom osobitnej úpravy nároku na náhradu príjmu pre dlhodobo nezamestnané osoby sa navrhuje dovyplácať takýmto osobám nárok na náhradu príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pred 1. januárom 2022 a trvá aj po nadobudnutí účinnosti týchto zmien v rovnakej výške, určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2022.

K čl. V

K bodom 1a 2 [§ 9 ods. 2 písm. af) a § 13 ods. 2 písm. l)]

Navrhuje sa, aby príjem, ktorým je podpora v čase skrátenej práce, bol oslobodený od dane z príjmov.

K čl. VI

K bodom 1 až 4

Navrhuje sa vypustenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý je dlhodobo nevyužívaným aktívnym opatrením na trhu práce. Zároveň sa navrhuje legislatívno – technická úprava v ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti, ktoré uvedený príspevok obsahujú. Súčasne sa navrhuje prechodné ustanovenie na vybavenie žiadostí o uvedený príspevok podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti tejto novely.

14

K čl. VII

K bodu 1 [§ 11 ods. 7 písm. m) piaty bod]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia.

K bodu 2 [§ 11 ods. 7 písm. v)]

Navrhuje sa vypustiť kategória zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu. Išlo o zamestnanca v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorý pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a klesajúci trend. Potvrdzujú to aj údaje evidované Sociálnou poisťovňou. Odvodovú úľavu z postavenia dlhodobo nezamestnaného občana k 31. decembru 2019 využilo 210 zamestnancov, kým k 30. septembru 2020 len 112 zamestnancov. Z postavenia nezamestnaného občana s bydliskom v najmenej rozvinutom okrese odvodovú úľavu k 31. decembru 2019 využilo 128 zamestnancov, k 30. septembru 2020 len 83 zamestnancov. Po jej zrušení takýto zamestnanec získa plnohodnotné sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti) a v prípade sociálnej udalosti bude krytý príslušnou dávkou sociálneho poistenia. Zdravotne poistená bude táto osoba ako zamestnanec.

K bodu 3 (§ 11 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia, kedy štát nie je platiteľom poistného.

K bodu 4 [§ 12 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o sadzbe, kde sa vypúšťa nulová sadzba pre tohto zamestnanca.

K bodu 5 [§ 12 ods. 1 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o sadzbe, kde sa vypúšťa nulová sadzba za tohto zamestnanca pre zamestnávateľa.

K bodu 6 (§ 12 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o sadzbe, kde sa vypúšťa nulová sadzba pre tohto zamestnanca a zamestnávateľa a taktiež sa vypúšťa pravidlo, že takáto zvýhodnená sadzba sa

15

vzťahuje na takého zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 24 písm. c).

K bodu 7 (13 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie nového odseku 20 do § 13.

K bodom 8 (§ 13 ods. 18)

Navrhuje sa ustanoviť výnimku z platenia poistného počas obdobia, kedy sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo z dôvodu mimoriadnej okolnosti vymedzenej zákonom o podpore v čase skrátenej práce Taktiež sa navrhuje ustanoviť spôsob navýšenia platby za poistencov štátu v prípade krízy, ktorá nastala napríklad v tomto roku z dôvodu koronakrízy, a ak sa prognózy o príjmoch Výboru pre daňové prognózy nenaplnia, t.j. tieto príjmy nižšie ako sa predpokladalo, a aby sa spravodlivým spôsobom tieto výpadky premietli do systému verejného zdravotného poistenia.

K bodu 9 (poznámka pod čiarou 51)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na aktualizáciu poznámok pod čiarou.

K bodu 10 (§ 13a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia a preto, že zamestnávatelia tento inštitút nevyužívali, ktorá sa premieta do ustanovenia o odpočítateľnej položke.

K bodu 11 (§ 17a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie ktualizáciu poznámok pod čiarou.

K bodu 12 [§ 24 písm. l)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia a preto, že zamestnávatelia tento inštitút nevyužívali, ktorá sa premieta do ustanovenia o oznamovacích povinnostiach.

K bodu 13 [§ 26 ods. 1 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena l).

K bodu 14 (§ 29b ods. 19)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o oznamovacích povinnostiach, podľa ktorého sa preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. v) prvého bodu malo upraviť dohodou,

16

ktorú uzatvorí úrad s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad bol povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do troch dní odo dňa ich prijatia.

K bodu 15 (§ 29b ods. 21)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku.

bodu 16 (poznámka pod čiarou 66)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu poznámok pod čiarou.

K čl. VIII

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť týždenný pracovný čas športovca na účely poskytnutia podpory v čase skrátenej práce ako rozdiel 168 hodín (denný pracovný čas -24 hodín * počet dní v týždni) a súčtu hodín nepretržitého odpočinku.

K bodom 2 a 3

Rozširuje sa rozsah pôsobnosti Zákonníka práce (prekážka v práci na strane zamestnávateľa) na účely poskytnutia podpory v čase skrátenej práce.

K čl. IX

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 1. január 2023.

K čl. X

Navrhuje sa účinnosť zákona 31. decembra 2021 okrem čl. I, čl. II, čl. III bodov 1, 2, 4 7, 9 až 11, 13 17, 20 26, 28, 30, 33, 36 41, 43, 45 48, 50, 51, 53 55, 57 a 59 63, čl. IV čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, a čl. III bodov 3, 8, 12, 18, 19, 27, 29, 31, 32, 34, 35, 42, 44, 49, 52, 56 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

V Bratislave dňa 24. februára 2021

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

K predpisu 198/2020, dátum vydania: 21.07.2020

 

Dôvodová časť

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.

Návrh zákona obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Predmetné zásahy vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe a boli v minulosti formulované adresátmi návrhu zákona na mnohých fórach.

Materiál nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19.

Predkladaný návrh bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nebude mať ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, rozhodnutiami ÚS SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom EÚ.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom 1. júla 2020.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nebude nevyžaduje pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby.

K Čl. II (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. V súčasnosti súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšuje záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa ide na ťarchu štatutárneho orgánu.

K Čl. III (Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Ustanovenie upravuje zjednodušenie postupu pri zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov pre oprávnené osoby.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)

Navrhuje sa zníženie správneho poplatku z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh. Znížením správneho poplatku sa zohľadnia náklady pri umiestnení nového výživového doplnku či nových potravín na trh. Pred 1.1.2016 predstavoval poplatok 30 eur a popri rastúcich povinnostiach voči povinným subjektom je primerané cenu za tento administratívny úkon znížiť.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 7 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu ako opravného prostriedku, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K bodu 3

Ustanovením sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje. Z tohto dôvodu sa ustanovením navrhuje zrušenie tejto novely zákona o potravinách.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia sa navrhuje, aby nemali povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácii nákladov a zisku.

K Čl. VII (Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel)

K bodu 1

Ustanovenie odráža zmenu terminologickej povahy. Z pojmu periodická publikácia sa vylučujú tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy, pretože nie je záujmom na deponovaní týchto tlačovín.

K bodom 2 a 3

Ustanovenie § 4 sa navrhuje upraviť tak, aby vydavatelia neperiodických publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov) mali povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy prílohy č. 3 zákona z každého vydania alebo z vydania časti. Rozhodujúcim kritériom nie je náklad ale obsah neperiodickej publikácie. Zužuje, zjednodušuje a zjednocuje sa tak povinnosť pre vydavateľov neperiodických publikácií.

Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že nie je dôvod, aby boli výtlačky neperiodických publikácií posielané do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič spoločné.

K bodu 4

Zmena sankčného ustanovenia, ktorým sa špecifikujú kritériá na uloženie sankcie, ktoré dosiaľ absentovali a ktorými sa umožní moderovať výšku pokuty v jej rozpätí, prípadne od jej uloženia úplne upustiť.

K bodom 5 až 7

Nanovo sa vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania. Napríklad pri vedeckej literatúre v náklade nad 500 kusov je to redukcia na polovicu povinných výtlačkov, pri krásnej literatúre sa počet dokonca redukuje až o 60 %.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na povinnosť deponovať periodickú tlač evidujúcim orgánom (Ministerstvo kultúry SR).

K Čl. VIII (Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat)

K bodu 1 a 2

Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 mali žiadatelia o vydanie osvedčenia na chov rýb povinnosť predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, aj kópia zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v aplikačnej praxi pri vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť ustanovenie tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke. Práva a povinnosti žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb, ktoré spočívajú v povinnosti vysporiadať si svoje právne vzťahy s vlastníkmi alebo držiteľmi pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnou plochou, uzavretím nájomnej zmluvy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo kúpou, týmto ustanovením nie sú dotknuté.

K Čl. IX (Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien sudcov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu sudcov a príplatku k nemocenskému u sudcov. Cieľom opatrenia je zohľadniť existujúcu ekonomickú situáciu v Slovenskej republiky vyvolanú pandémiou COVID-19 a jej negatívne dôsledky pre hospodárenie štátu.

Zákonodarca zohľadňuje pri návrhu komplexnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne problematiky platových pomerov sudcov, najmä konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 14/94, PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05, PL. ÚS 99/2011, a PL. ÚS 27/2015. Návrh rešpektuje ústavné limity pre úpravu platov sudcov vyplývajúce (i) z princíp deľby moci, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp rovnováhy mocí, (ii) zo zásady (princípu) nezávislosti sudcov a súdov (čl. 144 ústavy) a (iii) z princípu proporcionality zásahov do platových pomerov sudcov a iných ústavných činiteľov. Návrh rovnako rešpektuje, že k právnym garanciám sudcovskej a súdnej nezávislosti (čl. 144 ústavy) patrí aj odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov zodpovedajúce povahe a významu ich činnosti.

Zákonodarca pri návrhu zohľadňoval ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie.

Návrh nemožno považovať za zásah do oblasti materiálneho zabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie platov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu, ktorý by narúšal právnu istotu sudcov.

Zákonodarca pri koncipovaní návrhu striktne rešpektoval Ústavným súdom judikovaný predpoklad, podľa ktorého zásahy do platových náležitostí sudcov sa môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer a citeľným spôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu, pričom zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov nesmie byť výrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí byť, vychádzajúc zo zásady proporcionality, odôvodnený výnimočnými okolnosťami (PL. ÚS 12/05).

Návrh reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri platových pomeroch sudcov vypúšťa priznávanie odmien sudcov, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou platu sudcu, ale fakultatívnou možnosťou predsedu súdu. Samotný zákon o sudcoch a prísediacich umožňuje priznať odmenu sudcovi iba ak by tým nebolo ohrozené financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly 78a ods. 5). O to viac je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania sudcov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia sudcov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili sudcovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým ohodnotením funkcie sudcu a nemožno ho spájať s princípom nezávislosti súdnej moci. Sudcovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. sudca, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec, § 102 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly súdnictva. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh je primeraným prostriedkom na dosiahnutie vyššie opísaného cieľa odôvodnený ekonomickou situáciou štátu a celosvetovým hospodárskym poklesom v dôsledku pandémie COVID-19, nie je svojvoľným reštrikčným zásahom do platových pomerov sudcov a nijak nezasahuje do statusových alebo inštitucionálnych záruk sudcovskej nezávislosti.

Zákonodarca pri návrhu vychádza aj z poznatku, že ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre celoročné zmrazenie platov sudcov nadväzujúce na závažné ekonomické opatrenia

v prípade krízy nesankcionoval ako nesúladné s ústavou (PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05). Obdobne rozhodol ústavný súd v zásade aj vo veci sp. zn. PL. ÚS 99/2011, v ktorej posudzoval (okrem iného) vypustenie ustanovenia zákona o sudcoch o valorizácii v kontexte s výraznejším rastom priemerného platu zamestnanca národného hospodárstva.

K Čl. X (Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame)

Ustanovenie upravujúce reklamu spotrebiteľského úveru, pôžičky a úveru na bývanie má za cieľ osvetovo pôsobiť na obyvateľstvo, aby nedošlo k nepremyslenému konaniu, vyúsťujúcemu v neúmerné zadlžovanie domácností, ktoré je v súčasnosti celospoločenským problémom.

K Čl. XI (Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien prokurátorov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu prokurátorov a príplatku k nemocenskému u prokurátorov.

Návrh rovnako ako pri zmene zákona o sudcoch a prísediacich reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri odmeňovaní prokurátorov vypúšťa priznávanie odmien prokurátorom, ktoré nie obligatórnou súčasťou platu prokurátora, ale fakultatívnou možnosťou generálneho prokurátora. Je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania prokurátorov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia prokurátorov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili prokurátorovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým

ohodnotením funkcie prokurátora. Prokurátorovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. prokurátor, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec, § 146 ods. 1 a 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak má zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh zároveň vychádza z premisy, že na rozdiel do súdnej moci prokuratúra nie je samostatnou zložkou moci a platové pomery a odmeňovanie prokurátorov nie tak tesne previazané z nezávislosťou prokuratúry, ako je tomu pri sudcoch. Ani samotná ústava neobsahuje pri vymedzení prokuratúry (čl. 149 čl. 151) striktne požiadavku nezávislosti, keďže prokuratúra vykonáva trestnú politiku štátu a bude vždy istým spôsobom súčasťou výkonnej moci.

Návrh ďalej zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu novely zákona o prokurátoroch, ktorá novela vniesla do zákona o prokurátoroch nový inštitút - príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku. Dôsledkom tejto zmeny došlo k zníženiu poberanej sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora v porovnaní s pôvodnou sumou príplatku k dôchodku. Podľa ústavného súdu takýto zásah zákonodarcu nie je ústavne nesúladným zásahom do postavenia prokurátorov a neporušuje princíp legitímnych očakávaní.

K Čl. XII (Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve)

K bodom 1 až 3

Predmetom novely je zvyšovanie veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky štatutárnym audítorom. Uvedené vyplýva zo súčasného vývoja znižovania administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok

bude znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek oproti terajšiemu stavu.

K bodu 4

Vzhľadom na významné zvýšenie veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami navrhuje ich postupné zvyšovanie v čase (v roku 2021 a 2022).“.

K Čl. XIII (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 228 ods. 1.

K bodom 2, 4 a 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 3, 5 a 28

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1 účinnými od 1. januára 2023.

K bodu 6

Zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prostredníctvom Kancelárie RRZ údaje napr. o poistencovi, sporiteľovi, poberateľovi dávky, vrátane osobných údajov, a o zamestnávateľovi z informačného systému Sociálnej poisťovne na účel súvisiaci s výkonom pôsobnosti RRZ.

Cieľom činnosti RRZ je vykonávanie analýz, výsledkom ktorých je záver o zhoršení, či zlepšení dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenskej republiky, spolu so špecifikáciou konkrétnych vplyvov odôvodňujúcich takýto záver. Medzi najdôležitejšie oblasti, v ktorých RRZ hodnotí dlhodobé vplyvy na verejné financie patria politiky v pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Získaním údajov s rodným číslom sa vytvoria predpoklady pre skvalitnenie databáz, nevyhnutných pre precíznejšie vyhodnotenie vplyvov legislatívy napríklad v oblasti nemocenského alebo dôchodkového poistenia (napr. zmeny v dôchodkovom veku diferencovanom podľa počtu detí pre ženy, zavedenie minimálneho dôchodku po zohľadnení úspory na dávke v hmotnej núdzi, poberanie materskej dávky otcami) na súčasný stav verejných financií a jeho predpokladaný budúci vývoj. Získavanie a vyhodnocovanie podrobných údajov je zo strany RRZ nevyhnutné pre kvalitné plnenie týchto úloh. Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti RRZ, vykonáva Kancelária RRZ, ktorá vzhľadom na svoju právnu subjektivitu spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov a vytvára zázemie pre odborné, organizačné, administratívne, personálne a technické podmienky nevyhnutné na riadne a efektívne plnenie úloh RRZ.

K bodu 7

V súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zaviesť nová povinnosť Sociálnej poisťovne ukončiť registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa automaticky na základe odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 8

Navrhuje sa zrušiť povinnosť poistenca a príjemcu dávky písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb, ktorý je referenčným registrom.

Považujeme za nevyhnutné ponechanie povinnosti poistencovi uvedenému v § 15 ods. 1 písm. c) e) (tzv. poistenec štátu), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a miesta bydliska. Pre príjemcu dávky sa zachováva povinnosť oznámiť zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, nakoľko uvedená informácia sa v Registri fyzických osôb nenachádza a predovšetkým v záujme príjemcov dávok je nevyhnutná (doručovanie rozhodnutí ako aj iných písomností, napr. rozhodnutie o zvýšení dôchodku, výzva na preukázanie rozhodujúcich skutočností - § 112 ods. 5 alebo 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K bodom 9 až 13

Navrhuje sa zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb. Tieto povinnosti zostávajú zachované pre SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb. Spravidla pôjde o tzv. zahraničnú SZČO. Zároveň sa navrhuje upraviť spôsob plnenia uvedenej povinnosti.

K bodu 14

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Ukončenie registrácie zamestnávateľa v tomto registri je možné odvodiť od odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 15 a 17

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Sociálna poisťovňa zmenu uvedených údajov bude získavať z Registra fyzických osôb.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmenu údaju o dni vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Tieto údaje je možné zistiť v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Taktiež sa navrhuje vypustiť povinnosť oznámiť zmenu v údajoch evidovaných v § 232 ods. 2 písm. a), a to zmenu údaju o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide o duplicitnú povinnosť v súčasnosti ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. o).

K bodom 16, 19, 23 a 25

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K bodu 18

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Sociálna poisťovňa tieto údaje bude v odôvodnených prípadoch zisťovať iným spôsobom.

K bodu 20

Navrhuje sa predĺžiť lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu, ktorú vedie o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia. Aktuálne je zamestnávateľ povinný evidenciu predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. V záujme časového rozloženia administratívnej záťaže zamestnávateľa spojenej s ukončením pracovného pomeru zamestnanca sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní od skončenia právneho vzťahu.

K bodu 21

Navrhuje sa eliminovať povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva výlučne za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa tieto údaje nemá možnosť získať z Registra fyzických osôb.

K bodom 22 a 24

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 26

Navrhuje sa zaviesť princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote. Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v „dodatočnej lehote“, Sociálna poisťovňa jej neuloží pokutu.

K bodom 29 a 31

Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať ďalšou vykonanou kontrolou.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť písmeno b) v § 244 ods. 4 a písmeno c) v § 245 ods. 5.

K bodom 30 a 32

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K Čl. XIV (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri)

Osoby zapísané v obchodnom registri očakáva od 1. októbra 2020 povinnosť doplniť niektoré údaje. Ide najmä o údaje týkajúce sa identifikácie osôb zapisovaných do obchodného registra v určitom postavení. Doplnenie týchto údajov je do budúcna predpokladom, aby sa zapísané údaje automaticky zosúlaďovali s údajmi v referenčných registroch a to najmä v registri fyzických osôb. Vzhľadom na to, že veľké množstvo zapísaných osôb je v súčasnosti zasiahnuté dôsledkami šírenia pandémie, je dôvodné posunúť „tvrdé následky“ nesplnenia povinnosti o jeden rok a tým zmierniť aktuálnu záťaž.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

Navrhovaným znením sa umožňuje automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20 % bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.

Ak sa skutočná spotreba pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako doteraz.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia. Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v

osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia.

K Čl. XVI (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa vypustiť ukladanie pokuty za neplnenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné miesta a ich charakteristiku, nakoľko účel ustanovenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom.

K Čl. XVII (Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)

Týmto ustanovením sa umožňuje predaj spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek označeného kontrolnou známkou, na ktorej je znak pre platnosť sadzby spotrebnej dane, ktorým je veľké písmeno „B“ aj po 30. novembri 2020. Sadzba spotrebnej dane z cigár alebo cigariek bola zákonom č. 296/2016 Z. z. upravená s účinnosťou k 1. februáru 2019 a zároveň zákonom č. 269/2017 Z. z. bolo stanovené obdobie dopredaja spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek so sadzbou spotrebnej dane účinnou do 31. januára 2019. Nakoľko od začatia obdobia pandémie boli povinne zatvorené špecializované predajne týchto výrobkov ako aj zariadenia, kde sa tieto výrobky najviac predávajú (bary, hotely, lobby bary....), subjektom podnikajúcim s týmito výrobkami vznikajú škody. Z dôvodu eliminácie dopadov pandémie sa navrhuje lehotu dopredaja posunúť do 31. mája 2021.

K Čl. XVIII (Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie)

K bodu 1

Úpravou odseku 2 sa zabezpečí, že dňom prijatia toho zákona sa verejné prerokovania budú môcť uskutočniť v takom režime, aby boli dodržané opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva. Umožnením uskutočnenia verejných prerokovaní sa bude môcť pokračovať v konaniach o posudzovaní vplyvov. Tým sa zároveň posilní podnikateľské prostredie, keďže navrhovatelia budú môcť nerušene pokračovať v konaní, ktoré je predpokladom pre získanie konečného realizačného povolenia na pripravované stavby a iné navrhované činnosti. Ak by opatrenia Úradu verejného zdravotníctva neumožňovali vykonanie verejného prerokovania, vykonanie verejného prerokovania sa uskutoční, keď to umožnia opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, čím sa zároveň zabezpečí plnohodnotná participácia dotknutej verejnosti.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odkazu v § 65g ods. 2.

K Čl. XIX (Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci)

K bodu 1

V súčasnosti je zamestnávateľ povinný koncepciu politiky BOZP vypracovávať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať. Pravidelnosť vyhodnocovania nie je v zákone vymedzená presnými časovými intervalmi. V záujme spresniť túto neurčitú povinnosť, a to bez kladenia zbytočnej administratívnej záťaže na zamestnávateľa, sa navrhuje výslovne upraviť, že koncepcia sa bude nielen aktualizovať „podľa potreby“, ale aj vyhodnocovať „podľa potreby.“. Prináša to väčšiu voľnosť zamestnávateľovi, aby ten sám posúdil, kedy je vyhodnotenie koncepcie potrebné, pričom sa môže realizovať aj v nepravidelných intervaloch. Táto väčšia voľnosť nahradiť plnenie výlučne administratívnej požiadavky v snahe dodržať určitú pravidelnosť v prípade, keď to nie je potrebné.

K bodu 2

V 19 ods. 1, ktorý ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, sa v záujme znižovania administratívnej záťaže navrhuje ustanoviť, že táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 10 zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1. Zamestnávateľ, na ktorého sa nebude po novom vzťahovať uvedená povinnosť, bude mať naďalej možnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť za tých istých podmienok, tzn. na návrh.

Na zamestnávateľa, ktorý nebude povinný podľa odseku 1 vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, v prípade, že zástupca nebude vymenovaný, sa bude naďalej vzťahovať ustanovenie § 19 ods. 4, v zmysle ktorého bude povinný plniť povinnosti, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom.

K Čl. XX (Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce)

K bodom 1 a 2

Na plnenie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré taxatívne vymenované v § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce určuje primeranú lehotu. V záujme zosúladenia právnej úpravy a vypustenia neurčitého časového pojmu „ihneď“ sa navrhuje do ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. doplniť aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. (nariadiť odstránenie zistených nedostatkov), plnenie ktorého mohol doteraz inšpektor práce požadovať ihneď alebo určiť lehotu. Okrem toho sa do § 12 ods. 3 dopĺňa, že takto určenú primeranú lehotu môže inšpektor práce na žiadosť kontrolovaného subjektu predĺžiť.

K Čl. XXI (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 51 ods. 6, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49, odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 50, odvolania proti

rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 1 a odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 2, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 1 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty, pokuty za iný správny delikt podľa § 50, pokuty podľa § 51 ods. 1 alebo ods. 2, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniam, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K Čl. XXII (Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

K bodu 1

V súčasnosti musia mať podnikatelia pri predaji v predajni tzv. kontrolnú kalibrovanú váhu, aby mal zákazník možnosť prekontrolovať si uvádzanú hmotnosť výrobku. Zatiaľ čo pri výrobkoch predávaných na množstvo (tzv. vážený tovar, tovar „na váhu“), táto povinnosť má opodstatnenie, pri vizuálne vyberaných tovarov predávaných „na kusy“ (napr. zákusky) táto možnosť nemá opodstatnenie, pretože zákazník si vyberá tovar podľa jeho vzhľadu. Navrhovanou zmenou sa zavádza výnimka, aby predávajúci, ktorý nevykonáva predaj výrobkov na množstvo (tzv. vážený tovar), ale iba tovar predávaný na kusy (napr. zákusky), nemal povinnosť mať v predajni k dispozícii kalibrovanú váhu pre prípadný záujem zákazníka prekontrolovať si deklarovanú hmotnosť tovaru. Predávajúci, ktorý predáva aj tovar na množstvo aj tovar na kusy, takúto povinnosť mať bude, pretože výnimka sa vzťahuje len na predávajúceho ktorý predáva tovar na kusy.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie § 17 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť predávajúcich baliť výrobky a poskytovať obalový materiál, keďže problematika je riešená v zákone č. 79/2015 Z. z. (o. i. § 52 a nasl.), ktorý určuje povinnosti výrobcovi obalov, požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov a aj podmienky poskytovania obalov. Návrh zákona sa snaží tiež otvárať priestor pre rozvoj nových trendov pri predaji, ktoré sledujú najmä environmentálne vplyvy a udržateľnosť spotreby v nadväznosti na prístup spotrebiteľov k nákupným rozhodnutiam.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť predávajúceho mať vypracovaný reklamačný poriadok a zverejňovať ho na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Predmetná povinnosť predstavuje administratívnu záťaž, ktorá sa popri informačných

povinnostiach predávajúceho 10a ods. 1 písm. e) a f) a § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z.), ktoré zostávajú naďalej nedotknuté vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, javí ako nadbytočná a nedôvodná. Forma plnenia týchto povinností by mali byť na rozhodnutí a zvážení samotného predávajúceho s prihliadnutím tiež na povahu predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.

K bodu 4, 5

Ustanovenie o plynutí lehoty na vybavenie reklamácie sa dopĺňa o možnosť počítať túto lehotu od momentu, kedy bol predmet reklamácie prevzatý predajcom s cieľom nastolenia právnej istoty pre spotrebiteľa i predajcu, keďže v praxi dochádza aj k situáciám, kedy spotrebiteľ reklamuje nejaký výrobok e-mailom a samotný výrobok je k dispozícii predajcovi oveľa neskôr, čím sa mu skracuje lehota na vybavenie reklamácie a predajca bez toho, aby mal predmet reklamácie k dispozícii nevie reklamáciu vybaviť.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť zariadenia spoločného stravovania mať vypracovaný reklamačný poriadok.

K bodu 7 a 8

Ide o procesné ustanovenie, podľa ktorého môže pred rozhodnutím o uložení pokuty orgán dozoru povinného vyzvať, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania v prípadoch menej závažného porušenia povinnosti. Ak povinný subjekt vykoná uložené opatrenia, orgán dozoru nevydá rozhodnutie o uložení pokuty.

K bodu 9

Prechodné ustanovenia reagovať na situáciu, ktorá vznikla vyhlásením mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia vírusu Covid-19. AK si spotrebiteľ uplatnil reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie, zo zákona predávajúci lehotu 30 dní na to, aby mu reklamáciu vybavil (zákonným spôsobom). Počas mimoriadnej situácie však došlo k mnohým výpadkom v dodávateľských reťazcoch, zamestnanci boli nútení čerpať dovolenky, zostať doma s deťmi kvôli zatvoreným školám, a pod.; z objektívnych príčin mohol mať predávajúci problémy s tým, aby stihol vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Prechodné ustanovenia sa nemajú vzťahovať na prípady, kedy si spotrebitelia uplatnili reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie a nebola im vybavená v lehote 30 dní nie z dôvodu mimoriadnej situácie (napr. spotrebiteľ si uplatnil reklamáciu 30. januára a do 12. marca mu stále nebola vybavená). Uplynutím lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie vzniká spotrebiteľovi právo požadovať nový výrobok alebo požadovať naspäť svoje peniaze, z toho dôvodu považuje predkladateľ za potrebné ochrániť predávajúceho pred požiadavkami

spotrebiteľov, ktoré vznikli z dôvodu vis maior - mimoriadnej situácie a nie zanedbaním povinností predávajúceho.

K Čl. XXIII (Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov)

Návrhom dochádza predĺženiu platnosti splnomocnenia vydaného na účely vyžiadania výpisu z registra trestov z 30 dní na 90 dní. Opatrením sa znižuje administratívna záťaž na strane dotknutých žiadateľov o výpis z registra trestov.

K Čl. XXIV (Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia)

K bodu 1

Ustanovenie upravuje kompetenciu príslušnému orgánu verejného zdravotníctva schvaľovať prevádzkové poriadky len v tých prevádzkach, v ktorých to ukladá tento zákon. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu, konkrétneho druhu, formy sociálnej služby, na konkrétnom mieste konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby sa preukazuje plnenie hygienických podmienok kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Zákon č. 355/2007 Z. z. schvaľovanie prevádzkových poriadkov a návrhy na ich zmenu viaže len na prevádzkovateľov zariadení sociálnych služieb a nie na iné druhy sociálnych služieb, ktoré nie zariadeniami sociálnych služieb, napr. denné centrum, stredisko osobnej hygieny.

K bodu 2

Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti, podávanej orgánu verejného zdravotníctva, vydávajúcemu záväzné stanovisko ako formu rozhodnutia o návrhoch podľa odseku 4.

K bodu 3 a 4

Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov nebude požadovanou podmienkou pre výkon činnosti členov komisie na preskúšanie a overenie odbornej spôsobilosti pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia za účelom posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, zriadenou úradom verejného zdravotníctva.

K bodu 5 až 8

Cieľom úpravy je zlepšiť podnikateľské prostredie. Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť prevádzkovateľov ubytovacieho zariadenia, telovýchovno-športového zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a zariadenia spoločného stravovania predkladať

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok na schválenie ako aj návrh na jeho zmenu. Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok zostáva zachovaná.

K bodu 9

Po prehodnotení hygienických požiadaviek sa umožňuje vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy zariadenia verejného stravovania, ak vstup povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania musí zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky určených na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.

K bodu 10

Upravujú sa podmienky pre osoby, ktoré vykonávajú činnosti na objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám. Zrušuje sa povinnosť, že túto činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré držiteľom osvedčenia o akreditácii. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 11 a 26

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov, doteraz to bolo raz za 18 mesiacov.

K bodu 12 a 14

Odstraňuje sa povinnosť zamestnávateľa voči príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

K bodu 13

V rámci zlepšenia podnikateľského prostredia sa týmto ustanovuje povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia len u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zrušuje sa tým povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii.

K bodu 15 až 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení záťaži teplom

alebo chladom, s výnimkou prevádzky, v ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 20

Zrušuje sa povinnosť držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb predkladať na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok. Navrhovaná úprava má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

K bodu 21

Posudková činnosť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je chápaná ako proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. Vypustením posudkovej činnosti pri vybraných typoch prevádzok, ako aj prevádzok, ktoré boli orgánom verejného zdravotníctva schválené a ak dochádza len k zmene fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá priestory prevádzkovala a súčasne nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní a jej nahradením oznamovacou povinnosťou, sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto procesno-posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou však nedôjde k zníženiu ochrany verejného zdravia, keďže tieto prevádzky budú naďalej povinné dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie v oblasti verejného zdravia a ich dodržiavanie bude naďalej kontrolované príslušným orgánom verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zároveň možné zefektívniť a zintenzívniť vzhľadom na uvoľnenie kapacít dosiaľ využitých pri posudkovej činnosti. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 a 32

Návrhom zákona sa upravuje povinnosť fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb dodržiavať prevádzkový poriadok.

K bodu 24

Posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva (povinnosť požiadať príslušný orgán verejného zdravotníctva o schválenie prevádzky a do času kladného posúdenia zdržať sa v nej vykonávania činnosti) pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, sa táto nahrádza oznamovacou povinnosťou, v zmysle ktorej je prevádzkovateľ

takéhoto zariadenia povinný príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť zákonom ustanovené údaje týkajúce sa prevádzky a predložiť prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon. Navrhovanou právnou úpravou sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva.

K bodu 25, 27 až 31 a 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 34

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konanie o uvedení priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a), ktoré sa začalo pred 1. júlom 2020 a nebolo do 30. júna 2020 právoplatne ukončené dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2020.

K Čl. XXV (Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice)

K bodom 1 a 3 až 6

Zmeny v predmetných ustanoveniach nadväzujú na bod 2 - vypustenie odseku 5 v § 8 a následné prečísľovanie odsekov.

K bodu 2

Vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády a v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje, aby podnikatelia nemuseli na predajnom mieste sprístupňovať vyobrazenie pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient.

K Čl. XXVI (Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke)

K bodu 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 60-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXVII (Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve)

K bodu 1 a 4

Určenie termínu, v ktorom možno burčiak ponúkať spotrebiteľovi, a dátumu, od ktorého je možné uvádzať víno vo fľašiach na trh, je nevyhnutné na ochranu trhu pred podvodmi. Namiesto zákonom pevne určeného obdobia, resp. dátum sa však ustanovuje flexibilné určenie týchto období a dátumov. To umožňuje flexibilne reagovať na konkrétne klimatické a poveternostné podmienky v danom roku. Určovanie týchto období a dátumov bude povinnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

K bodu 2 a 3

Proces uznávania odrôd hrozna je zbytočne zdĺhavý, komplikovaný a navyše duplicitný, pretože dané odrody uznané a registrovaná v rámci spoločného trhu EÚ. Niektoré odrody v súčasnosti v SR vysadené, avšak nie je možné z nich vyrábať víno, kým nie sú uvedené v Listine registrovaných odrôd v SR.

K bodu 5

V nadväznosti na body 1 a 4 sa dopĺňa pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

K bodu 6

Z pôsobnosti správneho poriadku sa vylučuje konanie o určení obdobia podľa § 12 ods. 2 a dátumu § 25 ods. 1.

K Čl. XXVIII (Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

K bodom 1 a 2

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺženie minimálnej lehoty na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo súčasných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu.

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na tie protokoly, ktoré budú správcom dane vypracované po 30. júni 2020.

K Čl. XXIX (Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach)

K bodu 1

Navrhuje sa ustanoviť nový dôvod, pre ktorý vláda odvolá predsedu úradu, a to porušenie ustanovení zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov, ktoré sú uvedené v novonavrhovanom § 14 ods. 12.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať všetky cenové rozhodnutia na webovom sídle úradu. Ďalej sa navrhuje ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny a doplnenia pri činnostiach podľa § 11 ods. 1 písm. b) e) a g) l), § 11 ods. 2 písm. a) d) a f), § 11 ods. 3 a § 11 ods. 4

písm. a) e) zákona. Ak úrad určil cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré k dispozícii 11 ods. 9 zákona), zverejnia sa aj tieto podklady. V odseku 13 sa ustanovujú výnimky chrániace malé miestne distribučné sústavy a miestne distribučné siete, ako aj priemyselné dodávky tepla pred neprimeraným zásahom do obchodného tajomstva. Súčasne sa v novo formulovanom odseku 14 navrhuje explicitne upraviť, že zverejnenie informácie o ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre uvedené regulované činnosti nemôže mať za žiadnych okolností povahu porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prečíslovaním odsekov v § 14.

K bodu 5

Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa bude povinnosť zverejňovania cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov používaných na určenie cien vzťahovať aj na cenové konania, ktoré sa začali pred dňom účinnosti zákona a súčasne sa k tomuto dňu ešte právoplatne neskončili.

K Čl. XXX (Zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K bodu 2

Ustanovením dochádza k obmedzeniu povinností oprávnenej osoby pri pravidelnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov. Postup prípravy na pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému si môže oprávnená osoba dohodnúť operatívne v závislosti od lokálnych technických a personálnych kapacít.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6 a 7.

K bodu 4 a 5

Pravidelná kontrola vykurovacieho a klimatizačného systému sa vykonáva ako viazaná živnosť. Kvôli zjednodušeniu postupu pri zápise viazanej živnosti dôjde k vypusteniu povinnosti „požiadania o vydanie osvedčenia“, ktoré vydáva MH SR (resp. ním poverená osoba Slovenská inovačná energetická agentúra - SIEA) a na živnostenskom úrade bude potrebné len predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá bude zodpovedná za výkon pravidelnej kontroly vykurovacieho a klimatizačného systému.

K bodu 6, 7 a 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K Čl. XXXI (Zákon č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

Ustanovením nemá výrobca alebo obchodník povinnosť trvalo označiť alebo nechať označiť všetok tovar, ktorý sám vyrobil alebo doviezol, ale jeho povinnosť sa obmedzuje už len na tzv. nadlimitný tovar.

K Čl. XXXII (Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií)

K bodu 1

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 2

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke)

K bodom 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti)

K bodu 1

Nová právna úprava obmedzuje povinnosť tzv. „veľkého podniku“ po vykonaní povinného energetického auditu. Súbor údajov pre monitorovací systém sa vo väčšine prípadov odovzdáva duplicitne, nakoľko je povinný zaslať ho aj energetický audítor (zapísaný v zozname energetických audítorov) do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku po vykonaní energetického auditu.

K bodu 2 a 3

Ustanovenie za cieľ motivovať veľký podnik k dosahovaniu požadovaných úspor energie a zavádza preto zjednodušený energetický audit pre veľké podniky, u ktorých nenastala od vykonania posledného energetického auditu podstatná zmena okolností. Veľký podnik si povinnosť „zabezpečiť vykonanie opakovaného energetického auditu“ splní, ak splní podmienky:

(1) zníženia celkovej spotreby energie za uplynulé štvorročné obdobie aspoň o 8 % a

(2) preukázania uvedenej úspory realizáciou opatrení z predchádzajúceho energetického auditu.

Ak veľký podnik splní obe uvedené podmienky, požiada organizáciu určenú Ministerstvom hospodárstva SR o vydanie potvrdenia o aktualizácii energetického auditu na obdobie nasledujúcich štyroch rokov. Tento postup bude možné aplikovať po vykonaní riadneho energetického auditu vždy len raz, čo bude v praxi znamenať, že veľký podnik vykoná energetický audit v plnom rozsahu raz za osem rokov.

Zároveň sa navrhuje zjednodušenie energetického auditu v závislosti od spotreby energie, ak podnik preukáže, že mu nie je účtovaná spotreba energie oddelene od nájomného v prípade, že využíva len prenajaté priestory alebo celkovú spotrebu energie za štyri roky menšiu ako 10 MWh.

K bodu 4

V prípade, ak veľký podnik nezabezpečí vykonanie povinného energetického auditu v ustanovenom intervale (raz za 4 roky, ak podnik nemá zavedený certifikovaný systém energetického alebo environmentálneho manažérstva), Slovenská obchodná inšpekcia mu uloží sankciu minimálne vo výške 5000 EUR. Napriek skutočnosti, že smernica 2012/27/EÚ odporúča, že výška sankcie byť odstrašujúca, minimálna sankcia 5000 EUR môže byť pre niektoré veľké podniky doslova likvidačná, keďže veľký podnik, je podnikateľský subjekt, ktorý nie je mikro/malým/stredným podnikom a mnohé podniky „ani netušia“, že podľa tejto definície veľkým podnikom (napr. mestské podniky služieb podiel subjektu verejného práva je vyšší ako 25% a mesto viac ako 5000 obyvateľov). Primerané je preto znížiť dolnú hranicu sankcie na minimum a nechať na odbornosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, či porušenie zákona malo významný dopad na plnenie národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a na základe spotreby energie alebo energetickej náročnosti podniku udeliť sankciu vyššiu ako je minimálna.

K Čl. XXXV (Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky)

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o pravidlo, podľa ktorého právne predpisy upravujúce oblasť daní a odvodov môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka; skorší dátum účinnosti možno ustanoviť, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky ak sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie alebo ak je to nevyhnutné na opravu chyby v právnom predpise, ktorá nebola v čase vyhlásenia právneho predpisu známa.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke)

K bodom 1 až 7, 10 až 28

Predložený návrh zákona ruší povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na čelné sklo vozidla ako dôkaz o vykonaní technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

Navrhovanými ustanoveniami sa prierezovo v celom texte zákona vypúšťajú čiastkové zmienky o kontrolných nálepkách v súvislosti s technickými kontrolami, emisnými kontrolami a kontrola originality.

Podľa účinného zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je každý držiteľ vozidla povinný podrobiť svoje motorové vozidlo technickej a emisnej kontrole v pravidelných intervaloch. O tom, že takáto kontrola bola vykonaná, následne vypracované tri doklady a to protokol, osvedčenie o kontrole (kartička) a nálepka. Pri kontrole originality sú vypracovávané dva doklady a to odborný posudok a nálepka.

Lepenie nálepiek považujeme v súčasnej dobe za úplne zbytočné, nakoľko pri kontrole v rámci prevádzky motorového vozidla je možné policajnými orgánmi zistiť, či bolo vozidlo podrobené technickej kontrole a emisnej kontrole podľa osvedčení, ktoré vodič motorového vozidla mať vo vozidle, rovnako tak je zavedený informačný systém, na základe ktorého vedia štátne orgány pokutovať tých, ktorí nepodrobia svoje vozidlo technickej a emisnej kontrole. Okrem toho držiteľ motorového vozidla je povinný za tieto nálepky zaplatiť v rámci výkonu kontroly na staniciach technických a emisných kontrol. Evidencia týchto nálepiek, ich strhávanie a lepenie nových pracovníkmi staníc technických a emisných kontrol znamená časové straty a zbytočnú byrokratickú záťaž v evidencii nálepiek v ich

podnikateľskej činnosti. Podobne aj nálepka kontroly originality nemá žiadnu pridanú hodnotu v súvislosti s vykonaním kontroly originality.

Návrh na zrušenie kontrolných nálepiek povedie ako k úspore finančných zdrojov a aj k zjednodušeniu administratívy spojenej s ich vydávaním, čo bude mať pozitívny finančný dopad na všetkých občanov, motoristov ako aj podnikateľov, ktorí vykonávajú technickú a emisnú kontrolu a zrýchli sa aj celkový priebeh týchto kontrol. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že povinnosť vydávať kontrolnú nálepku je nad rámec požiadaviek EÚ.

K bodom 8, 9 a 30

V súvislosti so zrušením kontrolných nálepiek technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality sa ustanovuje, že náklady v súvislosti s vývojom a prevádzkou informačného systému technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality znáša príslušná oprávnená osoba technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

K bodom 29

S ohľadom na rozsah a kvalitu prípravy podmienok pre certifikované miesta opravy, príslušného informačného systému a oneskorenia z dôvodu ochorenia COVID-19 sa prolonguje prechodné obdobie do 1. januára 2022.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii)

K bodu 1

Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 boli možnosti plnenia zákonných povinností používateľov určených meradiel pri zabezpečení ich následného overenia obmedzené. Aplikačná prax preukázala potrebu zjednodušenia prístupu k službám súvisiacim so zabezpečením týchto povinností. Z uvedeného dôvodu sa upravuje znenie ustanovenia § 27 ods. 2 z dôvodu nejednotného výkladu pri aplikačnej praxi predmetného ustanovenia. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu je potrebné spresniť, že používateľ určeného meradla si môže zabezpečovať následné overenie nielen osobne (napr. zamestnancom), ale môže ho zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby (najmä poverením, plnomocenstvom, alebo obdobným spôsobom). Na základe tejto legislatívnej úpravy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vzhľadom k tomu, že sa zjednoduší proces zabezpečenia povinnosti pre používateľa určeného meradla predkladať určené meradlo na následné overenie. Uvedená zmena umožní používateľovi meradla sústrediť sa na predmet svojho podnikania, zníži administratívnu záťaž a pomôže predísť možným pochybeniam pri zabezpečení zákonných požiadaviek.

K bodu 2

Upravuje sa ustanovenie § 31 ods. 5 z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia, účelom je zefektívnenie procesu a jednoduchší postup pri zabezpečení overovania určených

meradiel pre ich používateľov, aj vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu. Táto úprava nadväzuje na zmenu ustanovenia § 27 ods. 2.

K bodu 3

V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 31 ods. 5 sa upravuje aj ustanovenie § 55 ods. 2 písm. b) z dôvodu vypustenia zákazu sprostredkovania metrologickej kontroly alebo úradného merania bez autorizácie.

K bodu 4

Upravuje sa ustanovenie § 60 ods. 3 a 5, tak že sa predlžuje lehota pre autorizované osoby a kalibračné laboratóriá na plnenie podmienok akreditácie, čo súvisí aj s mimoriadnou situáciou, počas ktorej by túto lehotu mohli zmeškať, čo by malo negatívny dopad na autorizované osoby a kalibračné laboratóriá. Táto úprava predpokladá plynulé pokračovanie v činnosti autorizovaných osôb a kalibračných laboratórií aj po 31.12.2020, pretože po tomto termíne by autorizované osoby nemohli vykonávať overovanie určených meradiel a kalibračné laboratóriá vykonávať kalibráciu povinne kalibrovaných meradiel bez akreditácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu)

K bodom 1 až 4

Ak cestovná agentúra sprostredkúva predaj zájazdov pre obchodníkov, ktorí nesídlia v Slovenskej republike (ustanovenie pokryť obchodníkov aj z EÚ aj mimo EÚ), mala by byť schopná na požiadanie orgánu dohľadu doložiť základné informácie o obchodníkovi, pre ktorého zájazdy predáva, a to z dôvodu, aby mal orgán dohľadu následnú možnosť overovať si v zahraničí (aj cez kontaktné miesto - Ministerstvo hospodárstva SR) podnikanie obchodníkov, ktorí predávajú zájazdy slovenským občanom. Zároveň sa vypúšťa povinnosť cestovnej agentúry predkladať tieto doklady o zahraničnej cestovnej kancelárii cestujúcemu, keďže podľa § 14 ods. 3 je predajca zájazd aj tak povinný informovať cestujúceho o tom, pre koho je uzatvorenia zmluvy o zájazde sprostredkované.

Odsek 2 taktiež vypúšťa povinnosť obchodníka z krajiny mimo SR poskytovať úradne overený preklad povolenia na podnikanie podľa krajiny svojho sídla.

Bod 4 sa následne mení z dôvodu vypustenia § 7 ods. 1 písm. d).

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť cestovnej kancelárie zasielať rovnopis zmluvy o ochrane pre prípad úpadku orgánu dohľadu, pričom postačuje, ak cestovná kancelária oznámiť orgánu dohľadu údaje, ktoré je povinný orgán dohľadu zverejňovať v zozname cestovných kancelárií.

K bodu 6 a 7

Precizuje sa obsah poznámok účtovných závierok tak, aby bolo pre cestovné kancelárie jednoduchšie uviesť všetky doposiaľ zinkasované tržby. Ak teda zostavuje

cestovná kancelária prvú účtovnú závierku za prvý štvrťrok roku 2020, poznámky tejto závierky budú obsahovať tržby z predaja zájazdov, na ktoré sa vzťahuje zákon (tzn. okrem výnimiek určených v § 1 ods. 2) za rozhodné obdobie tzn. 1.1.2020 - 31.3.2020. Tržby by mali obsahovať ako zaplatené celé sumy za zakúpené zájazdy tak aj zaplatené zálohy (všetky finančné prostriedky, ktoré cestovná kancelária prijala od cestujúcich na základe zmluvy o zájazde, ktoré spadajú pod pôsobnosť zákona). Obdobne uvedie cestovná kancelária tržby za sprostredkované resp. predané spojené služby cestovného ruchu.

Vzhľadom na precizovanie písm. a) je potrebné vypustiť písm. d).

K bodu 8 a 9

Cestovná kancelária zasiela orgánu dohľadu údaje určené v odseku 2 z poznámok účtovných závierok vždy po zostavení tej ktorej priebežne účtovej závierky - a to každý štvrťrok. Orgán dohľadu si môže od cestovnej kancelárie vyžiadať aj doloženie celej účtovnej závierky (priebežnej alebo riadnej), pričom žiadosť nemusí odôvodniť (môže ísť o náhodnú kontrolu, kontrolu z dôvodu podnetu cestujúceho atď.). odsek 6 sa upraví v nadväznosti na zmenu v odseku 4, keď je orgán dohľadu povinný vychádzať pri posudzovaní primeranosti výšky sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku primárne z údajov v poznámkach účtovných závierok.

K bodu 10

Sankčné ustanovenia sa menia vzhľadom na zmenu ustanovení týkajúcich sa povinností a tiež sa dopĺňa ustanovenia § 12 ods. 4, ktoré absentovalo v sankčných ustanoveniach.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami)

K bodu 1 a 2

Navrhovaním ustanovením sa upravujú časti ustanovenia § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10, ktoré vylučovali odkladný účinok podaného rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 3

V súvislosti s novelizačným bodom 1 a 2 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty alebo konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

K Čl. XL (Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19)

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, týkajúce sa úhrady tohto odvodu zo strany bánk a pobočiek zahraničných bánk.

Navrhuje sa v tretej časti vložiť siedmu hlavu, ktorá sa týka opatrenia v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií.

Z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie sa navrhuje, aby banky a pobočky zahraničných bánk neuhrádzali splátky osobitného odvodu podľa zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré splatné po účinnosti tohto zákona až do konca roka 2020, tj. splátky za 3. a 4. štvrťrok 2020. Povinnosť uhradiť splátky tohto odvodu za 1. a 2. štvrťrok 2020 vrátane prípadného príslušenstva nie je týmto zákonom dotknutá.

Banky entity, ktoré samotné zapojené do mechanizmov, ktoré zmierňujú negatívne následky pandémie iných osôb, či to spotrebitelia alebo podnikateľské subjekty a to formou rôznych opatrení, ktorými napríklad finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov a veľkých podnikov alebo odklad splátok úverov. Uvedené skutočnosti dôvodom na zavedenie tohto legislatívneho opatrenia pre banky a pobočky zahraničných bánk s cieľom prispieť k stabilite finančného sektora a zabezpečiť dostatočné zdroje bánk na financovanie obnovy ekonomiky po skončení pandémie COVID-19.

K Čl. XLI

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predkladaného zákona.

V Bratislave 24. júna 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 317/2018, dátum vydania: 19.11.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Úloha prijať do konca roka 2018 legislatívu s cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov vo forme motivácie vykazovať vysoké odmeny v jednom mesiaci, vďaka čomu bude odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a príjmy štátu vyššie, vyplýva z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy v článku I je zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) pri rešpektovaní zásad a princípov ustanovených v sociálnom poistení zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Základné zásady, z ktorých sa pri príprave ročného zúčtovania vychádzalo, sú nasledovné
a)zaviesť ročné zúčtovanie čo najskôr, teda do súčasného právneho stavu tak, aby k plateniu preddavkov poistného na sociálne poistenie došlo za obdobie od januára 2021 a ročné zúčtovanie bolo vykonané v roku 2022,
b)nezvyšovať administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, práve naopak, znižovať ju,
c)dosiahnuť spravodlivosť pre všetky subjekty, ktorých sa ročné zúčtovanie bude týkať, tak, aby sa predišlo vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa, čím sa predíde nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov a poistencov. V zmysle návrhu poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity budú platené a odvádzané preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) a prebehne nad nimi ročné zúčtovanie. Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. Z uvedeného dôvodu sa poistné na úrazové poistenie a na garančné poistenie bude spravovať v zásade rovnakým režimom ako doteraz. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2021 a Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
Ročné zúčtovanie sa navrhuje zaviesť za nasledovných podmienok:
-Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa robí ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka,
-ročné zúčtovanie sa bude vzťahovať na poistenca, ktorým je zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a na zamestnávateľa. Za zamestnávateľa sa vykoná ročné zúčtovanie na základe výsledkov ročného zúčtovania všetkých jeho zamestnancov. Ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na štát (poistenci štátu), na Sociálnu poisťovňu (poberatelia úrazovej renty) a na dobrovoľne poistené osoby,
-dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebude mať vplyv na už vykonané ročné zúčtovanie,
-navrhuje sa zrušiť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistnom a zároveň sa navrhuje ustanoviť maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý sa bude uplatňovať na zamestnávateľa a zamestnanca pri platení preddavkov ako aj pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činnú osobu pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
-platenie preddavkov na poistnom za zamestnanca a zamestnávateľa sa zastaví zaplatením preddavkov na poistnom zo sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka, v ktorom je zamestnanec povinne poistený. Ak má fyzická osoba viac zamestnaní v priebehu kalendárneho roka, tak uvedené platí pre každého jej zamestnávateľa (pre každý právny vzťah) osobitne. To znamená, že mesačné preddavky na poistnom sa budú platiť zo skutočných príjmov zamestnanca zúčtovaných na výplatu za daný mesiac až dovtedy, pokiaľ výška príjmov zúčtovaných na výplatu u tohto zamestnávateľa kumulatívne za daný rok nepresiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Poistné zaplatené zamestnancom z viacerých právnych vzťahov z vyššieho ako z maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude predmetom ročného zúčtovania,
-ruší sa súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu bol za obdobie výkonu jeho činnosti zúčtovaný na výplatu príjem napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Dôvodom je zamedzenie vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj zamedzenie optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu,
-súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári, bude zachovaná v podobe odvodovej odpočítateľnej položky; v porovnaní so súčasným stavom budú dohodári, ktorí si ju uplatnia, povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Toto podstatne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním takéhoto dohodára, keďže sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody,
-ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku v priebehu kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im bude suma odvodovej odpočítateľnej položky uplatnená pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z uvedeného postupu,
-Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára a sprístupňovať zamestnávateľovi nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode, čím sa odstráni dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business,
-upravuje sa spätné rozpočítanie príjmu vyplateného po skončení dôchodkového poistenia študenta – dohodára a dôchodcu – dohodára, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby sa znížil počet prípadov spätného otvárania výsledkov ročného zúčtovania,
-samostatne zárobkovo činnej osobe bude zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, bude však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platila preddavky na poistnom,
-Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania v podobe rozhodnutia poistencovi (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) a zamestnávateľovi, v ktorom sa bude konštatovať preplatok/nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnaná nulová bilancia,
-nedoplatok na poistnom bude poistenec a zamestnávateľ povinný zaplatiť v lehote 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, rovnaká lehota bude platiť aj pre Sociálnu poisťovňu na vrátenie preplatku na poistnom; navrhuje sa, rovnako ako v daniach a vo verejnom zdravotnom poistení, aby preplatok a nedoplatok v sume nižšej ako 5 eur nezaložil povinnosť vrátiť preplatok alebo zaplatiť nedoplatok na poistnom,
-z dôvodu, že ročnému zúčtovaniu budú podliehať jednotlivé právne vzťahy, je nevyhnutné, aby evidencia v sociálnom poistení bola vedená na úrovni právneho vzťahu. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa bude povinne prideľovať identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktoré bude zamestnávateľ povinný viesť v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a zároveň bude slúžiť na komunikáciu vo veciach tohto právneho vzťahu,
-ak sa v dôsledku ročného zúčtovania zmení vymeriavací základ, z ktorého bola určená výška dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti (dávka), dávka sa znovu určí z tohto zmeneného vymeriavacieho základu. Zmena v sume vyplácanej dávky sa vykoná od bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje článkami II až V do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem ustanovení priamo súvisiacich s ročným zúčtovaním sú súčasťou pripravovanej novely aj precizované ustanovenia týkajúce sa dávky nemocenského poistenia – materského.

V súvislosti s potrebou aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie týkajúce sa súbežného poberania materského oboma rodičmi na viacero detí súčasne. Zároveň boli sprecizované ustanovenia týkajúce sa tzv. „reťazových pôrodov“, tak aby táto úprava mala pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu a teda aj na výšku priznanej dávky.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
(§ 4 ods. 1)
V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady.
K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.
K bodom 2 a 4
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.
K bodom 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b)
V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením inštitútu OOP.
OOP sa bude uplatňovať priebežne v zúčtovacom období vždy len na jednu dohodu v rovnakej sume, ako sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z platenia poistného, t.j. v sume najviac 200 EUR mesačne. Ak príjem z dohody s OOP bude nižší ako 200 eur, suma OOP v tomto mesiaci sa bude rovnať sume dosiahnutého príjmu. OOP sa bude uplatňovať rovnako ako v súčasnosti bez ohľadu na dĺžku trvania právneho vzťahu v mesiaci a do budúcna aj trvania dôchodkového poistenia v mesiaci. Cieľom navrhovaného spôsobu priebežného uplatňovania OOP je zachovať výhody v súčasnosti uplatňovanej výnimky z platenia poistného do budúcnosti (snaha o nezhoršenie postavenia dohodárov a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami po zavedení ročného zúčtovania). Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Zamestnávatelia by vopred nepoznali cenu práce dohodára s OOP. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby si dohodár, ktorý má v jednom kalendárnom mesiaci viac dohôd za sebou, určil len jednu dohodu, pri ktorej si bude uplatňovať OOP.
OOP sa bude uplatňovať tak u zamestnanca (dohodára s OOP – viď odôvodnenie k § 4 ods. 2), ako aj u jeho zamestnávateľa - to znamená, že dohodár s OOP s príjmom do 200 eur mesačne a jeho zamestnávateľ nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) a zamestnávateľ nebude platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity. V prípade, ak príjem dohodára s OOP je vyšší ako 200 eur za kalendárny mesiac, OOP sa prejaví vo forme zníženia vymeriavacieho základu zamestnanca a aj jeho zamestnávateľa o OOP v sume 200 eur. Poistné bude platené len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP. Pre zamestnávateľa to znamená predvídateľnosť nákladov práce za takéhoto zamestnanca.
Dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody. Dosiahne sa tým podstatné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára s OOP. Dnešná povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia dohodára s odvodovou úľavou z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac), sa nahradí oveľa jednoduchšou tak, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.
Na účely dôchodkovej dávky obdobím dôchodkového poistenia dohodára s OOP nebude obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. To znamená, že z obdobia dôchodkového poistenia sa vylúči to obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého dohodár s OOP nemal vymeriavací základ.
V zmysle uvedeného sa navrhuje uplatňovať OOP podľa nasledujúcich zásad. OOP sa uplatní v priebehu zúčtovacieho obdobia odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (dohody), inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP. Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia v kalendárnom mesiaci pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Z rovnakého dôvodu dohodár s OOP môže zmeniť uplatňovanie OOP na inú dohodu, ale najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené uplatňovanie OOP pri konkrétnej dohode. Zamestnávatelia budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Pri vykonaní ročného zúčtovania dohodárovi, ktorý si v zúčtovacom období uplatnil OOP v sume nižšej ako 12 násobok OOP (12x200=2 400 eur) a príjem z dohôd, z ktorých by si mohol uplatniť OOP je vyšší ako už uplatnená OOP, Sociálna poisťovňa douplatní OOP v sume rozdielu medzi dosiahnutým príjmom (vymeriavací základ z dohôd bez uplatnenia OOP dosiahnutý v zúčtovacom období) najviac v sume 2 400 eur a sumou OOP už uplatnenou v zúčtovacom období.
Douplatňovanie OOP Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania nevykoná, ak
1.dohodár s OOP uplatnenou v zúčtovacom období prejavil písomný nesúhlas s douplatnením OOP najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod,
2.dohodár si v zúčtovacom období neuplatnil OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod.
Pri douplatňovaní OOP Sociálna poisťovňa postupuje nasledovne
-zistí vymeriavací základ dosiahnutý v zúčtovacom období bez uplatnenia OOP,
-vymeriavacie základy dosiahnuté z dohôd v zúčtovacom období v jednotlivých dohodách zníži o OOP v podobe, ako si ju dohodár uplatnil v zúčtovacom období (rešpektuje jeho vôľu prejavenú v súlade so zásadami uplatňovania OOP ustanovenými zákonom o sociálnom poistení); ak vymeriavací základ dohodára s OOP presiahne maximálny ročný vymeriavací základ/pomerný maximálny ročný vymeriavací základ [bližšie vysvetlené v odôvodnení k bodu 60 (§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7)], OOP sa odpočíta z tohto maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu,
-následne o zvyšnú časť nedouplatňovanej OOP postupne zníži vymeriavacie základy najprv v dohode, ktorú zamestnávateľ prihlásil ako prvú, a v ktorej bola uplatnená OOP; ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju v inej dohode, v ktorej si v zúčtovacom období dohodár uplatnil OOP, ale zamestnávateľ podal prihlášku neskôr. Ak mal takýchto dohôd viac a je potrebné OOP douplatňovať, uvedený postup sa opakuje až do douplatňovania OOP v celkovej výške najviac 2 400 eur,
-ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju na dohodu, v ktorej by si mohol dohodár v zúčtovacom období uplatniť OOP, ale neuplatnil, a to postupne v dohodách v závislosti od skoršieho podania prihlášky za dohodára.
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie dohodára s OOP vznikalo a zanikalo v súlade so vznikom a zánikom dohody, čím sa dohodár s OOP stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia nezávisle od výšky príjmu z dohody, navrhuje sa v § 227a viazať plnenie povinností vyplývajúcich z uplatnenia OOP nie na fyzickú osobu, ale na zamestnanca a vypustiť odsek 4 pre nadbytočnosť.
V § 227b sa navrhuje zavedenie práva dohodára s OOP prejaviť nesúhlas s douplatnením OOP na jeho dohody v zúčtovacom období s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky. Toto právo si môže uplatniť najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania. Na neskôr prejavený nesúhlas Sociálna poisťovňa nebude prihliadať.
Navrhovaným konceptom OOP sa nielen nezhorší súčasné postavenie dohodárov s OOP a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami, ale zavedením ročného zúčtovania získajú dodatočnú výhodu v podobe douplatnenia zvyšnej sumy OOP na celkový ročný príjem z dohôd a to aj u viacerých zamestnávateľov.
K bodom 5 a 46
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a]
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

K bodu 6
[§ 19 ods. 3 písm. b)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.
K bodom 7 až 9
(§ 20 ods. 1 a 2)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.
K bodu 10
[§ 20 ods. 3 písm. a)]
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 11
(§ 20 ods. 5)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.
K bodom 12, 14 a 40
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3]
Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.
K bodom 13, 28, 50 a 101
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)]
V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.
K bodu 15
(§ 31a)
Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .
K bodu 16
[§ 49 ods. 2 písm. d)]
Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.
K bodu 17
(§ 54 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.
K bodom 18, 29 a 35
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8]
Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania.
Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
K bodu 19
(§ 57 ods. 4)
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodom 20 a 23
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.
K bodu 21
(§ 60 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 22
(§ 60 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.
K bodu 24
(§ 67 ods. 4)
Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.
K bodu 25
(§ 67 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 26
(§ 67 ods. 6)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.
K bodom 27 a 30
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 31
(§ 84 ods. 1)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodom 32 až 34
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2]
Legislatívno–technické zmeny.

K bodu 36
(§ 128 ods. 4)
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 37
(§ 128 ods. 12)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované
-na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, dôchodkovým poistením a poistením v nezamestnanosti, ktoré slúžia výlučne na úhradu dávok. V zmysle uvedeného nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením.
-pre dobrovoľne poistenú osobu, štát a Sociálnu poisťovňu.
Z dôvodu, že preddavky na poistnom sú formou poistného, navrhuje sa pre ne uplatňovanie rovnakého režimu, a teda, kde zákon používa pojem poistné, majú sa na mysli aj preddavky na poistnom. Používanie pojmu preddavky na poistnom sa viaže výlučne k tým druhom poistenia, nad ktorými sa vykonáva ročné zúčtovanie.
K bodu 38
(§ 138 ods. 1)
Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).
K bodom 39, 41 a 42
(§ 138 ods. 2, 5 až 14)
Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva.
Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie, pre ktoré sa navrhuje nevykonávať ročné zúčtovanie, zahŕňa aj príjem plynúci z dohôd s OOP, t.j. vymeriavací základ zamestnanca neznížený o OOP.
Navrhované odseky 7 a 8 nepredstavujú zmeny súvisiace s ročným zúčtovaním. Ide iba o zmenu poradia odsekov.
Navrhuje sa zachovať minimálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie.
Navrhuje sa zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Tento sa použije pre platenie poistného dobrovoľne poistenou osobou, pretože ročné zúčtovanie sa pre túto skupinu poistencov navrhuje nevykonávať. Tiež sa navrhuje zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu na platenie poistného preddavkami z dôvodu zamedzenia vzniku vysokých preplatkov na poistnom ako výsledku ročného zúčtovania na strane samostatne zárobkovo činných osôb s vysokými príjmami. V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, ako aj na účely určenia výšky dávky, sa navrhuje, aby aj vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a vymeriavací základ, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa tohto zákona, bol ohraničený sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Uvedenou zmenou sa zabezpečí rovnaký prístup k dotknutým osobám. Vzhľadom na to, že do účinnosti navrhovanej právnej úpravy nebol vymeriavací základ v týchto prípadoch obmedzený maximom, platenie poistného za dobu pred účinnosťou sa realizuje v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, za ktorý sa platí alebo dopláca poistné.
Navrhuje sa zaviesť inštitút maximálneho ročného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity. Maximálny ročný vymeriavací základ sa navrhuje ustanoviť z dôvodu navrhovaného právneho režimu ročného zúčtovania, a to pre platiteľov poistného, pre ktorých sa navrhuje vykonávať ročné zúčtovanie. Účelom zavedenia maximálneho ročného vymeriavacieho základu je dosiahnutie hlavného cieľa navrhovanej právnej úpravy ročného zúčtovania, a to zamedzeniu odvodovej optimalizácie subjektov v sociálnom poistení. Pri zachovaní maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie by dochádzalo k situáciám, kedy výsledkom ročného zúčtovania by boli nedoplatky na poistnom, ktoré by zamestnanci a ich zamestnávatelia museli zaplatiť v čase, kedy tento príjem môže byť spotrebovaný. Dôsledkom uplatňovania navrhovanej právnej úpravy maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude skutočnosť, že povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca a zamestnávateľa zanikne za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa v úhrne v zúčtovacom období dosiahla suma maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Napr. ak úhrn vymeriavacích základov zamestnanca dosiahnutých za kalendárne mesiace január až marec zúčtovacieho obdobia dosiahne sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity jeho zamestnávateľom zanikne za kalendárny mesiac apríl.
Z právnej úpravy navrhovanej v odseku 11 okrem iného vyplýva, že maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať osobitne na každý právny vzťah, ktorý fyzickej osobe založí právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti platenia poistného preddavkami v zúčtovacom období. To znamená, že ak fyzická osoba bude viackrát v právnom postavení zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa v zúčtovacom období navrhuje sledovať z každého takéhoto právneho vzťahu. Úhrn vymeriavacích základov tohto zamestnanca vo vzťahu k prekročeniu maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý v zúčtovacom období zamestnáva zamestnanca, ktorý v zúčtovacom období prekročí sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, sa pri vykonaní ročného zúčtovania zohľadní maximálny ročný vymeriavací základ osobitne na každý právny vzťah. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou a preto zamestnávateľ bude naďalej platiť poistné na úrazové poistenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov neobmedzených maximálnym ročným vymeriavacím základom. To znamená, že aj po prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu určeného pre ostatné podsystémy sociálneho poistenia, platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa sa nezastaví. Z právnej úpravy ustanovenia § 138 sa navrhuje vypustiť súčasný odsek 11, ktorým sa ustanovuje poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. Dôvodom je, že v zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie nad poistencom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania.
V súvislosti so zachovaním vylúčenia povinnosti platiť poistné pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa navrhuje, aby sa jej mesačný vymeriavací základ v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Vylúčenie povinnosti platiť poistné v prípadoch, keď u nej nastala zákonom definovaná sociálna udalosť, alebo ak poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac, sa použije tak pri platení poistného preddavkami ako aj pri ročnom zúčtovaní. Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti sa zachováva zásada pomerného zníženia vymeriavacieho základu v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu v závislosti od reálneho počtu dní v kalendárnom mesiaci, za ktoré má zaplatiť poistné v zákonom ustanovených prípadoch.
K bodom 44, 45, 47 a 51
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. .
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t.j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.
V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania je potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.
(§ 139c)
Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s platnou právnou úpravou predpisovania poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sa navrhuje ustanoviť postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca. Ide o univerzálny postup, ktorý Sociálna poisťovňa bude uplatňovať tak pri predpisovaní dlžných súm poistného, ktoré malo byť zaplatené preddavkami, ako aj pri určení vymeriavacieho základu pre vykonanie ročného zúčtovania, ak z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutočný vymeriavací základ ani z iných zdrojov (napr. ani z údajov FR SR).
K bodu 48
(§ 140)
S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činná osoba v čase starostlivosti o novonarodené dieťa nemusela platiť poistné na sociálne poistenie bez ohľadu na nárok na materské. Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou na účely dôchodkového poistenia a/alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné aj na dobrovoľné poistenie súčasne.
K bodu 49
(§ 142 ods. 2 a 3)
Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.
K bodu 52
(§ 144 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.
K bodu 53
(§ 145)
Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania.
V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu.
Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

K bodu 54
(§ 146 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 55
(§ 147a až § 147e - všeobecne)
Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia.
Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.
K bodom 55, 65 a 90
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)]
Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania.
Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania.
V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky na poistnom, je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, ktorými boli preddavky predpísané a aj právoplatných rozhodnutí, ktorými boli povolené splátky dlžných súm preddavkov na poistnom (ak je v čase vykonania ročného zúčtovania aktuálne dodržiavaný), na účely vykonania ročného zúčtovania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prihliadať pri ročnom zúčtovaní na takéto poistné ako na zaplatené. Bez takéhoto postupu by bolo ročné zúčtovanie v zásade nevykonateľné. Záväzky z uvedených rozhodnutí aktuálne aj pri vykonaní ročného zúčtovania budú predmetom zápočtu v rámci ročného zúčtovania. Naopak, pri rozhodnutiach o preddavkoch na poistnom alebo o povolení splátok preddavkov na poistnom, ktoré nenadobudli právoplatnosť do vykonania ročného zúčtovania, sa navrhuje konanie zastaviť, teda zohľadniť dlžné sumy pri vykonaní ročného zúčtovania.
Na účely ročného zúčtovania zamestnanca sa budú považovať preddavky, ktoré je povinný za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, za zaplatené. Neodvedené preddavky zamestnávateľom budú predmetom ročného zúčtovania zamestnávateľa.

K bodu 55
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10)
Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku.
Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní najviac však do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. V prípade dohodárov s OOP sa tento vymeriavací základ ešte zníži o sumu OOP pričom sa douplatňuje OOP, podľa postupov uvedených pri ustanoveniach týkajúcich sa OOP, v zásade až do sumy 12 násobku OOP s výnimkou dohodárov, ktorí s takýmto postupom prejavili nesúhlas. Výsledkom porovnania vymeriavacích základov bude vymeriavací základ na určenie preplatku na poistnom, resp. nedoplatku na poistnom, z ktorého sa určí čiastkový preplatok/nedoplatok na poistnom daného poistenca s použitím sadzieb platných pre daný poistný vzťah (preplatok, resp. nedoplatok sa vyčísľuje zvlášť za každý základný fond do ktorého poistenec prispieva: základný fond nemocenského poistenia, základný fond starobného poistenia, základný fond invalidného poistenia, základný fond poistenia v nezamestnanosti a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby aj rezervný fond solidarity).
Následne sa porovná súčet vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky zo všetkých poistných vzťahov v zúčtovacom období so súčtom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní z jednotlivých poistných vzťahov. Súčet vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní sa obmedzí maximálnym ročným vymeriavacím základom/pomerným maximálnym ročným vymeriavacím základom. Výsledkom tohto porovnania bude vymeriavací základ preplatku, nedoplatku alebo nulová bilancia. Ak je výsledkom vymeriavací základ preplatku, za účelom jeho prerozdelenia na jednotlivé poistné vzťahy poistenca sa ustanovuje tzv. preplatkový koeficient. Prostredníctvom tohto koeficientu sa určia podiely čiastkových vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní, z ktorých mali byť odvedené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov na súčte vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov. Zistenými podielmi sa vymeriavací základ preplatku rozdelí medzi jednotlivé poistné vzťahy. Týmto krokom získame vymeriavací základ preplatku v jednotlivých poistných vzťahoch poistenca v rámci súbehu. Z týchto vymeriavacích základov použitím príslušných sadzieb poistného (vo vzťahu k jednotlivým základným fondom do ktorých poistenec platil poistné z jednotlivých poistných vzťahov) sa určí preplatok poistného.
V poslednom kroku sa vykoná započítanie preplatkov s nedoplatkami poistného z jednotlivých poistných vzťahov. Celkovým výsledkom vykonaného ročného zúčtovania nad poistencom, ktorý vykonáva viacero zárobkových činností je preplatok, resp. nedoplatok na poistnom.

Aj po zavedení ročného zúčtovania sa navrhuje zachovať zásadu, v zmysle ktorej zamestnávateľ platí poistné za svojho zamestnanca vždy až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Zosúlaďuje sa určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely vykonania ročného zúčtovania s vymeriavacím základom každého jeho zamestnanca zisteného Sociálnou poisťovňou na účely vykonania ročného zúčtovania.
Navrhuje sa, aby sa na účely ročného zúčtovania zohľadňovalo obdobie trvania poistenia, ako aj obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné pri stanovení maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Cieľom je reálne určiť (znížiť) maximálny ročný vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní tak, aby zodpovedal obdobiu, v ktorom trvala povinnosť platiť poistné (pomerný maximálny ročný vymeriavací základ), keďže v zúčtovacom období sa navrhuje platiť preddavky na poistnom z každého poistného vzťahu do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu bez ohľadu na obdobie poistenia. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
Z dôvodu, že sa ročné zúčtovanie nebude vykonávať v garančnom poistení, nebude možné uplatňovať pomerný maximálny ročný vymeriavací základ pri platení poistného na toto poistenie. Bude sa naň vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ aj v prípade, že pracovnoprávny vzťah trval kratšie ako rok (napr. trval len mesiac, ale zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie z ročného maxima, ak vymeriavací základ jeho zamestnanca je za mesiac rovný alebo vyšší ako ročné maximum).
V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má v zúčtovacom období príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zúčtovacie obdobie. S cieľom vykonať ročné zúčtovanie aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z uvedeného dôvodu nepodá daňové priznanie, navrhuje sa, aby jej vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, bol úhrn minimálnych mesačných vymeriavacích základov za obdobie, počas ktorých bola v zúčtovacom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Toto isté platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá podá daňové priznanie v ktoromkoľvek inom štáte ako v Slovenskej republike a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2, napr. z dôvodu, že samostatne zárobkovo činná osoba neoznámila Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Možnosť uplatniť si oslobodenie od dane a od platenia poistného na povinné sociálne poistenie v prípade vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, za zákonom ustanovených podmienok až do sumy 500 eur, sa má vzťahovať aj na viacerých zamestnávateľov jedného zamestnanca. V prípade, ak v zúčtovacom období dôjde k uplatneniu tejto výhody viacerými zamestnávateľmi a v sume vyššej ako je zákonom ustanovená suma, navrhuje sa ustanoviť postup prepočtu oslobodenej sumy na všetkých takýchto zamestnávateľov pri ročnom zúčtovaní.
V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne poskytovať údaje o vymeriavacích základoch, o platení a odvádzaní poistného sa navrhuje, aby v prípade poskytovania údajov za obdobie, za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie, poskytovala údaje, ktoré vyplynú z ročného zúčtovania.
K bodom 55, 63, 67, 70 a 71
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk.

Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania).
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby pred vrátením preplatku z ročného zúčtovania zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe tento znížila o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. doplneného v súlade s článkom II. Ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom zo zúčtovacieho obdobia, zníži preplatok o daň až z preplatku, ktorý vznikne po započítaní pohľadávky. Až takto znížený preplatok na poistnom započíta s pohľadávkami, ktoré eviduje voči platiteľovi poistného, ktorým je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto platiteľovi poistného do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že sa odbúra administratívna záťaž na strane zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré by inak museli sami za seba daň zadministrovať a zaplatiť. Navrhovaný spôsob zdanenia zrážkovou daňou je obdobný ako po vykonaní ročného zúčtovania na verejné zdravotné poistenie.
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľa, prednostne započíta preplatok na poistnom s pohľadávkami, ktoré eviduje voči tejto fyzickej alebo právnickej osobe. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto zamestnávateľovi do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňové povinnosti plní zamestnávateľ sám za seba.
Lehota 45 dní na vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia.
Ak výška preplatku alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5,00 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok na poistnom nevzniká (rovnako ako vo verejnom zdravotnom poistení a dani z príjmu).
K bodu 56
[§ 151 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 57
(§ 152a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.
K bodom 58, 91 až 93 a 98
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a]
V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.
V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).
Údaje sa navrhuje zbierať za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov. Údaje by mali byť zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje by mali byť zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.
V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenie vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.
K bodu 59
(§ 170 ods. 8)
Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.
K bodu 60
(§ 170 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 61
(§ 172 ods. 5)
Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním.
V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.
K bodu 62
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.
K bodu 64
(§ 193 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.
K bodu 66
(§ 196 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 68
(§ 212 ods. 10)
Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.
K bodu 69
(§ 214 ods. 2)
Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.
K bodu 72
(§ 222 ods. 4)
Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..
K bodu 73
(§ 223a)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.
K bodom 74, 77, 79 a 83
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)]
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa nemôže v prihlasovanom právnom vzťahu OOP uplatniť s poukázaním na zásadu, v zmysle ktorej si dohodár v rovnakom čase v zúčtovacom období môže uplatniť OOP len z jednej dohody. Odstráni sa dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Spôsob sprístupnenia informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti so zavedením evidencie uplatňovaných OOP z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť dohodára s OOP predkladať čestné vyhlásenie o neuplatňovaní OOP u viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase.
K bodu 75
[§ 226 ods. 1 písm. f)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.
K bodom 76, 78, 79, 96, 102 a 103
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou.
Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.
K bodu 80
(§ 227)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 86 a 87
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.
K bodu 88
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 89
[§ 231 ods. 1 písm. d)]
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné.
Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.
K bodu 95
[§ 232 ods. 2 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 94
(§ 231 ods. 5)
Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.
K bodu 97
[§ 232 ods. 2 písmeno e)]
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodu 99
(§ 233 ods. 3)
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.
K bodu 100
[§ 233 ods. 6 písm. a)]
V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.
K bodom 104 a 106
(§ 239 a § 241 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.
K bodu 105
(§ 240 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].
K bodu 107
(§ 242 ods. 4)
Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.
K bodom 108 až 110
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)]
Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.
K bodu 111
(§ 293ed)
V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá.
(§ 293ee)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi.
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
V súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnancov alebo právny vzťah fyzickej osoby podľa § 4 ods. 1 písm. d) pred 1. januárom 2020 a k tomuto dňu trvá.
K Čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.
K Čl. III
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa navrhuje neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. IV
K bodu 1
(§ 23 vypustenie odseku 4, 5 a 6)
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že sa pri vymeriavacích základoch v ostatných odsekoch tohto paragrafu zákon odkazuje na celé ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení, nie je potrebné špecificky upravovať minimálny vymeriavací základ. Vypúšťa sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby ako nadbytočná. Táto úprava je už zahrnutá v § 23 ods. 2 a 3, ktoré sa odkazujú na celý § 138 zákona o sociálnom poistení.
Keďže v zmysle zásad ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie z každej činnosti osobitne, a to až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu, pričom súbeh platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nad poistencom - sporiteľom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania, toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.
K bodu 2
(§ 23 odsek 4)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 4 v § 23.

K bodu 3
(§ 23 odsek 5)
Text ustanovenia sa upravuje z dôvodu zosúladenia určenia vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 4
(§ 23 odsek 9)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa bude vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená a zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, sa dopĺňa ustanovenie o vymeriavacom základe, ktorý sa použije pre vykonanie ročného zúčtovania. Tento vymeriavací základ sa použije na výpočet prípadného preplatku alebo nedoplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a to tak, že sa porovná s vymeriavacím základom z ktorého sa platili povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami.
K bodu 5
(§ 23a)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 6
(Poznámka pod čiarou k odkazu 30 a 31)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 140 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 7
(§ 25 vypustenie odseku 3)
Z dôvodu, že sa zo zákona o sociálnom poistení vypúšťa úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ako aj vzhľadom na to, že sa poistné na starobné poistenie platí spolu s povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, sa z § 25 vypúšťa vylúčenie povinnosti zamestnávateľa platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 8
(§ 27 odsek 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami rovnako ako poistné na starobné poistenie, t. j. pre zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnú osobu. Dôvodom tejto zmeny je, že sa povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platia spolu s poistným na starobné poistenie z rovnakého vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vykoná aj ročné zúčtovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 9
(§ 27 odsek 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 10
(Poznámka pod čiarou k odkazu 36)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 143 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 11
(§ 28a odsek 2)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli vzniknúť, ak by Sociálna poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania vrátila sumu preplatku na poistnom vrátane sumy preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie odvádzateľovi poistného, no sama by nemohla tieto príspevky zúčtovať mechanizmom podľa odseku 1 ani vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Preto sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať si povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak sporiteľovi nevznikne nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení do jedného roka od jej zániku. Vzhľadom na to, že niektorí sporitelia môžu odísť do dôchodku aj v nižšom veku a Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa, aby si tieto príspevky mohla vyžiadať vždy po vykonaní ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ak má sporiteľ viac ako 53 rokov.
K bodom 12 a 13
(§ 28a odseky 3 a 5)
Zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení môže dôjsť k situácii, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne preplatok na poistnom a ak je táto osoba sporiteľom tak aj na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Tento preplatok môže byť v sume, ktorá by v rámci existujúceho mechanizmu zúčtovania rozdielu medzi postúpenou sumou príspevkov a sumou zistenou v ročnom zúčtovaní mohla znamenať, že by tejto osobe Sociálna poisťovňa nepostúpila povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že po vykonaní ročného zúčtovania by Sociálna poisťovňa vrátila samostatne zárobkovo činnej osobe sumu preplatku na poistnom vrátane príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, no sama by ich od dôchodkovej správcovskej spoločnosti žiadať nemohla, čím by dochádzalo k zhoršeniu jej hospodárenia. Zároveň by sa dlhým obdobím nepostupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie narušil princíp pravidelného sporenia, čo by sa mohlo negatívne odraziť vo výške nasporenej sumy sporiteľa.
Z uvedených dôvodov sa zavádza mechanizmus vyžiadania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od dôchodkovej správcovskej spoločnosti v závislosti od výsledku ročného zúčtovania. Sociálna poisťovňa si vyžiada vrátenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak preplatok na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie presiahne sumu príspevkov platených preddavkovo, ktoré má samostatne zárobkovo činná osoba zaplatiť na základe vymeriavacieho základu, ktorý sa použil pre vykonanie ročného zúčtovania a to buď do 30. júna alebo 30. septembra, dva roky po kalendárnom roku, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo. Sociálna poisťovňa tento vymeriavací základ pozná a okrem ročného zúčtovania ho použije aj na oznámenie výšky preddavkov samostatne zárobkovo činnej osobe. Týmto mechanizmom sa zabezpečí, že Sociálna poisťovňa nebude žiadať vrátenie sumy preplatku za všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čím sa minimalizuje negatívny vplyv na likviditu dôchodkových fondov a úspory sporiteľov. Zároveň sa výrazne nezhorší hospodárenie Sociálnej poisťovne, keďže postupné zúčtovanie preplatku na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie bude prebiehať najviac 9 mesiacov.
K bodom 14 a 15
(§ 28a odsek 7 a § 95 odsek 2)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 28a.
K Čl. V
K bodu 1
(§ 13 ods. 3 úvodná veta)
Gramatická úprava.
K bodu 2
[§ 13 ods. 3 písmeno a)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa ustanovuje, že príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce sa aj naďalej určujú z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové sporenie, ktoré sa však zavedením ročného zúčtovania bude platiť preddavkami a následne zúčtovávať prostredníctvom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že systém doplnkového dôchodkového sporenia nie je previazaný na systém sociálneho poistenia a doplnkové dôchodkové spoločnosti nebudú mať informácie o prípadnej zmene vymeriavacieho základu zamestnanca na základe vykonaného ročného zúčtovania, výsledok ročného zúčtovania nebude mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedenou úpravou sa zabezpečí zachovanie súčasného stavu pri povinnosti zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce.

K Čl. VI
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania sa navrhuje od 1. januára 2021. Dôvodom navrhnutej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie navrhovaných zmien do praxe, pričom realizácia navrhovaných opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudne zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudnú účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe, nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020.

 

Bratislava 23. mája 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore