Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2023 do 31.01.2023

§ 4
Zamestnanec

(1)
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný
1.
starobný dôchodok,
2.
predčasný starobný dôchodok,
3.
invalidný dôchodok,
4.
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
5.
invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2)
c)
žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,7aaa)
d)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.1c)
(2)
Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá
a)
je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu,7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,7aaa)
b)
je v právnom vzťahu na základe
1.
dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3,
2.
dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. b),
c)
je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,1c) ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
(3)
Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.
(4)
Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

§ 7
Zamestnávateľ

(1)
Zamestnávateľ podľa tohto zákona je
a)
fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt,25)
b)
právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,
c)
pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3
1.
fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo
2.
právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(2)
Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.25a)

§ 14
Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1)
Povinne nemocensky poistení sú
a)
zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt,25) ak nie je povinne nemocensky poistená a
a)
nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b)
nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
c)
je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

§ 15
Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1)
Povinne dôchodkovo poistení sú
a)
zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2 a § 4b,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek”) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
d)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,
e)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu35) a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu35a) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,
f)
na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,
g)
ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu,35b) ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen a) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,
h)
vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,35c) ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok,
i)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti35d) (ďalej len „kompenzačný príspevok“), ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až e), g) a h), nebol jej priznaný invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.
(2)
Podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie sa považuje za splnenú, ak fyzická osoba podľa
a)
odseku 1 písm. c) má nárok na rodičovský príspevok,
b)
odseku 1 písm. e) má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, vykonávať osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne,
c)
odseku 1 písm. c) a e) je fyzickou osobou, ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie podľa § 22 ods. 3.
(3)
Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) a d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(4)
Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu.36)
(5)
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt25) a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.
(6)
Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 5 a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

§ 20
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

(1)
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy39e) a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,42c) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.42d) Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy39e) do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.42e)
(2)
Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
(3)
Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká
a)
priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,2)
b)
dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)

§ 21
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

(1)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).
(3)
Hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.
(4)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,
a)
v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania,
b)
ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.
(5)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou na vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 49a

(1)
Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu36) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
(2)
Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 140 ods. 1.

§ 57
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1)
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
a)
poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
b)
zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,
c)
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 6, alebo
d)
dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.
(2)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(3)
Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
(5)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 60
Obdobie dôchodkového poistenia

(1)
Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
(2)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
(3)
Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(4)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
(5)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
(6)
Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 140 ods. 1 a § 255 ods. 1. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci“).
(7)
Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8)
To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).
(9)
Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
(10)
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

§ 64
Dôchodková hodnota

(1)
Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.
(2)
Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.
(3)
Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3aa. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
(4)
Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(5)
Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

§ 65

(1)
Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
(2)
Dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o
a)
6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,
b)
12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,
c)
18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.
(3)
Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.
(4)
Príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.
(5)
Ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, zohľadní sa mužovi, ktorý dieťa vychoval.
(6)
Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.
(7)
Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odseku 2 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.
(8)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.
(9)
Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

§ 66

(1)
Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(3)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(4)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(5)
Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(6)
Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení
a)
pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b)
od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
c)
od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d)
od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
e)
od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
f)
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g)
od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
h)
od 1. januára 2022 do 31. decembra 2024 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
i)
od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026 zníži o 23/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
j)
po 31. decembri 2026 zníži o 24/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(7)
Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 140 ods. 1 až 3; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.
(8)
Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.
(9)
Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

§ 66a

(1)
Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal
a)
pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a
b)
po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky.
(2)
Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9.
(3)
Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.
(4)
Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,55a) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1.
(5)
Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom55b) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(6)
Suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca ktorý
a)
získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,
b)
získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a
c)
ku dňu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
(7)
Ak poistencovi uvedenému v odseku 6 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a
a)
vznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa odsekov 1 až 5,
b)
nevznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66 .

§ 67
Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

(1)
Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a)
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b)
chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a
c)
suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(2)
Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a)
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b)
chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a
c)
súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu1) je vyšší ako 1,6-násobku sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(3)
Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.
(4)
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako
a)
zamestnanec okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a alebo
b)
samostatne zárobkovo činná osoba.
(5)
Ak odsek 6 neustanovuje inak, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.
(6)
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139b. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.
(7)
Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 6 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.
(8)
Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem
a)
obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie,
b)
doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.

§ 68

(1)
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o
a)
0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poistenca, ktorý nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako,
b)
0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poistenca, ktorý získal najmenej 40 odpracovaných rokov; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníku, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.
(2)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(3)
Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(4)
Suma predčasného starobného dôchodku sa zvýši o 0,2 % súčinu podľa odseku 1 za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému poistenec získal 40 odpracovaných rokov do dňa dovŕšenia dôchodkového veku, ak poistenec uvedený v
a)
odseku 2 získal 40 odpracovaných rokov,
b)
odseku 3 ku dňu zániku dôchodkového poistenia získal 40 odpracovaných rokov.
(5)
Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(6)
Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) platí § 66 ods. 6 rovnako.
(7)
Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 rovnako.
(8)
Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa určí v kalendárnom roku len raz.

§ 68a

(1)
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1; § 66a ods. 2 až 5 platí rovnako.
(2)
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca, ktorý
a)
získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,
b)
získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a
c)
ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
(3)
Ak poistencovi uvedenému v odseku 2 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a
a)
vznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a suma starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 sa určí podľa § 66a ods. 1 až 5,
b)
nevznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 a suma starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 sa určí podľa § 66.

§ 69a

(1)
Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.
(2)
Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 až 4 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní pred dňom, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, a o 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 4 sa v tomto prípade neuplatní.
(3)
Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.

§ 73a

(1)
Suma invalidného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy invalidného dôchodku podľa odseku 2 a sumy invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1.
(2)
Fiktívna suma invalidného dôchodku sa určí ako suma invalidného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje za splnenú.
(3)
Na určenie sumy invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa na
a)
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 3 rovnako,
b)
prepočítanie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 4 rovnako.
(4)
Suma invalidného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom55c) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(5)
Suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak je invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca, ktorý
a)
získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,
b)
získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a
c)
ku dňu vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
(6)
Ak poistencovi uvedenému v odseku 5 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a
a)
vznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa odsekov 1 až 4,
b)
nevznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73.

§ 74
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok

(1)
Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a)
ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,
b)
ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c)
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas dvoch rokov od smrti manžela.
(3)
Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a)
sa stará o nezaopatrené dieťa,
b)
je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c)
vychovala aspoň tri deti,
d)
dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e)
dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa,
f)
dovŕšila dôchodkový vek.
(4)
Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(5)
Nárok na vdovský dôchodok zaniká
a)
uzatvorením manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.
(6)
Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

§ 75
Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1)
Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2)
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 až 4 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní pred dňom, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, a o 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4)
Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
(5)
Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.

§ 77
Suma sirotského dôchodku

(1)
Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2)
Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 až 4 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní pred dňom, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, a o 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4)
Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(5)
Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

§ 78

(1)
Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
(2)
Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom
a)
poberateľ dávky podal dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane, alebo
b)
poberateľ dávky doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 84
Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

(1)
Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
(2)
Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.
(3)
Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(4)
Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.
(5)
Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tejto dohody za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca podľa § 26 alebo obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom podľa § 140 ods. 1.

§ 104

(1)
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
(2)
Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(3)
U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(4)
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti,
a)
ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,
b)
počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa § 104a a § 140 ods. 1.
(5)
Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.
(6)
Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

§ 108
Výška dávky v nezamestnanosti

(1)
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
(2)
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(3)
Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.
(4)
Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.
(5)
Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.
(6)
Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(7)
Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

§ 117
Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1)
Dávky, okrem dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, sa poukazujú na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky67) určený príjemcom dávky, inak v hotovosti na adresu určenú príjemcom dávky alebo na adresu trvalého pobytu poberateľa dávky, ak príjemca dávky adresu neurčil. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva“) sa nemocenské a úrazový príplatok vypláca
a)
na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky67) oznámený podľa
1.
§ 227 ods. 2 písm. h) alebo
2.
§ 231 ods. 1 písm. q) bodu 1a., ak je poberateľ dávky zamestnancom a neuviedol číslo účtu podľa prvého bodu alebo adresu podľa písmena b); ak zamestnanec má najmenej dvoch zamestnávateľov, nemocenské a úrazový príplatok sa vypláca na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,67) ktorý bol oznámený najskôr,
b)
v hotovosti na adresu oznámenú podľa § 227 ods. 2 písm. h), ak o to poberateľ dávky požiada, alebo
c)
v hotovosti na adresu trvalého pobytu poberateľa dávky, ak Sociálna poisťovňa nemá informáciu o čísle účtu alebo adrese podľa písmena a) alebo písmena b).
(2)
Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.67) Na písomnú žiadosť poberateľa týchto dávok sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky týchto dávok poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.
(4)
Poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorý nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky, sa dávka poukazuje
a)
prostredníctvom hromadného poukazu zariadeniu sociálnych služieb, v ktorom sa poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty celoročne poskytuje sociálna služba pobytovou formou,
b)
na účet rehole v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak poberateľ dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty je členom rehole.
(5)
Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.
(6)
Osobitný príjemca je
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo
b)
fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.
(7)
Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.
(8)
Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 6 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 6 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.
(9)
Fyzickej osobe vo výkone väzby, fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody a fyzickej osobe vo výkone detencie sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

§ 123
Dozorná rada

(1)
Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.
(2)
Dozorná rada
a)
vypracúva stanoviská
1.
k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov,
2.
k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
3.
k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,
b)
schvaľuje
1.
výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,
2.
rokovací poriadok dozornej rady,
3.
plán verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky a nadlimitné koncesie podľa osobitného predpisu68) na príslušný kalendárny rok vrátane jeho doplnenia, ktorý obsahuje názov predmetu zákazky alebo koncesie, stručný opis predmetu zákazky alebo koncesie, odhad predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania a predpokladaný termín ukončenia verejného obstarávania,
4.
podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej len „hlavný kontrolór”),
5.
priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,
6.
použitie finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený,
c)
prerokúva
1.
návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2.
návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3.
návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,
4.
návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce69ba) (ďalej len „poistné na financovanie podpory“), poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,
5.
návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,
d)
ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
e)
kontroluje
1.
hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a správneho fondu,
2.
dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,
f)
vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
g)
predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,
h)
volí a odvoláva hlavného kontrolóra.
(3)
Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí
a)
z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,
b)
z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,
c)
z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou,
d)
z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.
(4)
Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.
(5)
Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.69c)
(6)
Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.
(7)
Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.
(8)
Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje národná rada.
(9)
Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.
(10)
Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.
(11)
Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.
(12)
Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve dozorná rada.
(13)
Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.
(14)
Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(15)
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.
(16)
Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
(17)
Členstvo v dozornej rade zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,
b)
vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c)
odvolaním alebo
d)
smrťou.
(18)
Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak
a)
sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,
b)
začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku 9,
c)
si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
d)
bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
(19)
Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).
(20)
Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.

§ 131
Sadzba poistného na starobné poistenie

(1)
Sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre
a)
zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,
e)
štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 2 18 % z vymeriavacieho základu,
f)
Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, 18 % z vymeriavacieho základu.
(2)
Sadzba poistného na starobné poistenie je pre
a)
zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) 4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1)
1.
od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 10 % z vymeriavacieho základu,
2.
v roku 2017 9,75 % z vymeriavacieho základu,
3.
v roku 2018 9,50 % z vymeriavacieho základu,
4.
v roku 2019 9,25 % z vymeriavacieho základu,
5.
v roku 2020 9 % z vymeriavacieho základu,
6.
v roku 2021 8,75 % z vymeriavacieho základu,
7.
v rokoch 2022 až 2024 8,50 % z vymeriavacieho základu,
8.
v rokoch 2025 a 2026 8,25 % z vymeriavacieho základu,
9.
v roku 2027 a nasledujúcich rokoch 8 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 2, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1)
1.
od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 14 % z vymeriavacieho základu,
2.
v roku 2017 13,75 % z vymeriavacieho základu,
3.
v roku 2018 13,50 % z vymeriavacieho základu,
4.
v roku 2019 13,25 % z vymeriavacieho základu,
5.
v roku 2020 13 % z vymeriavacieho základu,
6.
v roku 2021 12,75 % z vymeriavacieho základu,
7.
v rokoch 2022 až 2024 12,50 % z vymeriavacieho základu,
8.
v rokoch 2025 a 2026 12,25 % z vymeriavacieho základu,
9.
v roku 2027 a nasledujúcich rokoch 12 % z vymeriavacieho základu.

§ 138
Vymeriavací základ

(1)
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.
(2)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(3)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.
(4)
Vymeriavací základ poistenca, ktorý je
a)
súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,
b)
súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma,
c)
súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.
(5)
Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek 6 neustanovuje inak.
(6)
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku a o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.
(7)
Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v
a)
§ 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne vo výške 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné,
b)
§ 15 ods. 1 písm. e), g) až i), je mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
(8)
Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. f), je mesačne vo výške 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.
(9)
Minimálny mesačný vymeriavací základ je 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý
a)
povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné,
b)
sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.
(10)
Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné.
(11)
Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený.
(12)
Maximálny mesačný vymeriavací základ je 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý
a)
Sociálna poisťovňa platí poistné,
b)
sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.
(13)
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.
(14)
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ podľa odsekov 4, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 7 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 8 a 12 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 9 a 12 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
(15)
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 139
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

(1)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v
a)
§ 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) a § 4b je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
b)
§ 4 ods. 2 písm. a) je obdobie podľa § 139b ods. 1 písm. b) a ods. 2.
(2)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
(3)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca.

§ 139a
Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi


Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 5, 6, 10, 11, 13 až 15 platí rovnako.

§ 139b

(1)
Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v
a)
§ 4 ods. 1 a § 4b, ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku,
b)
§ 4 ods. 2 písm. a), ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu počas trvania povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v kalendárnom roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný na výplatu,
c)
§ 4 ods. 2 písm. a) a b), ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 plynúci z ním určenej dohody podľa § 227a zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je rozdiel medzi súčtom vymeriavacieho základu nezníženého o odvodovú odpočítateľnú položku za kalendárny mesiac trvania tohto poistenia a vymeriavacieho základu zisteného z pomernej časti príjmu zúčtovaného na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku a odvodovou odpočítateľnou položkou.
(2)
Pri určení pomernej časti podľa odseku 1 sa neprihliada na obdobie, za ktoré bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.
(3)
Na odsek 1 sa § 138 ods. 1, 5, 6, 10, 11, 13 až 15 vzťahujú rovnako.

§ 139c

Ak z vykonaného dokazovania nie je možné určiť vymeriavací základ zamestnanca na predpísanie dlžných súm poistného, za vymeriavací základ zamestnanca sa považuje
a)
vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za kalendárny mesiac
1.
predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací základ,
2.
nasledujúci po kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací základ, ak nie je možné uplatniť postup podľa prvého bodu,
b)
vymeriavací základ, ktorým je za kalendárny mesiac
1.
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa predpisuje poistné, ak nie je možné uplatniť postup podľa písmena a),
2.
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa predpisuje poistné, ak nie je možné uplatniť postup podľa písmena a).

§ 140
Vylúčenie povinnosti platiť poistné

(1)
Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
a)
od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo dňa, od ktorého sa stará o dieťaťa do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa, od ktorého sa stará o dieťa,
c)
od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
d)
od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,
e)
v období, počas ktorého má nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,
f)
v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
(2)
Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od
a)
jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo dňa, od ktorého sa stará o dieťaťa do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa, od ktorého sa stará o dieťa,
c)
prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
d)
prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.
(3)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského do zániku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského.
(4)
Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
(5)
Vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa odsekov 1 až 3 sa posudzuje osobitne vo vzťahu k
a)
zamestnancovi z každého právneho vzťahu, ktorý mu zakladá povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie alebo povinné poistenie v nezamestnanosti,
b)
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe; to neplatí, ak ide o povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,
c)
dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti.

§ 142
Platenie poistného

(1)
Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
(2)
Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.
(3)
Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
a)
mala prerušené poistenie podľa § 26,
b)
bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo
c)
sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
(4)
Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane.
(5)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.
(6)
Poistné sa platí
a)
bezhotovostným prevodom alebo
b)
poštovou poukážkou.
(7)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.
(8)
Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.
(9)
Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

§ 143
Splatnosť poistného

(1)
Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.
(2)
Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3)
Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak
a)
pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2,
b)
pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.

§ 144
Predpísanie poistného


Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

§ 145
Vrátenie poistného

(1)
Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do
a)
60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného bez právneho dôvodu je v úhrne päť eur a viac,
b)
30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.
(2)
Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od
a)
zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou,
b)
doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.
(3)
Právo na vrátenie poistného sa premlčí uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 pripísaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4)
Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, a poistné zaplatené bez právneho dôvodu v úhrne v sume nižšej ako päť eur sa použije na započítanie pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.

§ 146
Povolenie splátok dlžných súm poistného

(1)
Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak
a)
možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a
b)
je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.
(2)
V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.
(3)
V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.
(4)
Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

§ 151

(1)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.
(2)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného
a)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,
b)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,
c)
uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
d)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,
e)
uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,
f)
uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
g)
rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať,
h)
rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
(3)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 8.
(4)
Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.
(5)
Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.

§ 152a

Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1) platia § 139c, § 144 až 151 rovnako.

§ 159
Príjmy Sociálnej poisťovne

Príjmy Sociálnej poisťovne sú
a)
poistné a 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a poistné podľa osobitného predpisu,89a)
b)
poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,90)
c)
suma podľa osobitného predpisu90a) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za sporiteľa, ktorému zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu,90b)
d)
suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie prevedená na účet Sociálnej poisťovne z účtu dôchodkového systému Európskej únie,
e)
pokuty a penále,
f)
odplata za postúpenú pohľadávku,
g)
úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú sadzbu dane (ďalej len „úrok“),
h)
úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,
i)
dary,
j)
ostatné príjmy.

§ 168
Správny fond

(1)
Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia1) v rozsahu upravenom týmto zákonom, výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.
(2)
Správny fond sa tvorí
a)
najviac vo výške 2,4 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na poistnom na financovanie podpory a na poistnom do rezervného fondu solidarity,
b)
z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
c)
vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1)
d)
z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura v Slovenskej republike,
e)
z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
f)
z úrokov na účte správneho fondu,
g)
z poriadkových pokút podľa § 202,
h)
z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 písm. a) a b) a § 231 ods. 1 písm. a), b), f) a m),
i)
z úhrady nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,
j)
z ostatných príjmov.
(3)
Zo správneho fondu sa uhrádzajú
a)
náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
b)
splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
c)
zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,
d)
trovy konania podľa § 203,
e)
odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,91c)
f)
penále podľa § 241a a pokuta podľa § 248,
g)
náklady spojené s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19.
(4)
Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok národnou radou do rezervného fondu solidarity.

§ 170

(1)
Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1) na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík92a) (ďalej len „analytické údaje“) vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.
(2)
Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok a účastníkom konania o nároku na rodičovský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo o nároku na ich výplatu, ak ide o osobné údaje uvedené v rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie nároku na rodičovský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo nároku na ich výplatu. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.
(3)
Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.
(4)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh údaje, vrátane osobných údajov,92aa) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb.
(5)
Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.
(6)
Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia a o výkone starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1) a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.
(7)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu financií zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, spôsobom a na účel ustanovený osobitným predpisom.92aaa)
(8)
Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby
a)
ministerstvu vnútra údaje potrebné na overenie
1.
plnenia povinností žiadateľa o azyl a osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana podľa osobitného predpisu,92ab)
2.
rozhodných skutočností o nadobudnutí odbornej praxe podľa osobitného predpisu,92aba)
b)
okresnému úradu v sídle kraja údaje na overenie plnenia povinnosti pri prevádzkovaní živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu podľa osobitného predpisu.92abb)
(9)
Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti subjektom, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie a kontrola prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ochrana finančných záujmov Európskej únie, údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.92ac)
(10)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe uzatvorenej dohody a údajov z
a)
centrálneho registra študentov92ad) a centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov92ae) štatistické údaje zo svojho informačného systému,
b)
centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov o
1.
fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú dieťaťom alebo žiakom,
2.
fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú rodičom fyzickej osoby podľa prvého bodu alebo ktorí sú fyzickou osobou, ktorá má fyzickú osobu podľa prvého bodu zverenú do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,
3.
vymeriavacom základe na platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa fyzickej osoby podľa prvého bodu alebo druhého bodu.
(11)
Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) elektronicky údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie údajov na účely exekučného konania92b) podľa § 233 ods. 15.
(12)
Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické a organizačné podmienky.
(13)
Sociálna poisťovňa uloží výročnú správu za príslušný kalendárny rok do verejnej časti registra účtovných závierok92c) najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.
(14)
Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov93) sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
(15)
Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.
(16)
Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitných predpisov93aa) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely
a)
výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu,93ab)
b)
vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu.93ac)
(17)
Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu dotknutých osôb.93ad)
(18)
Sociálna poisťovňa poskytuje Úradu vlády Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov92aa) o poistencovi, poberateľovi dávky a o zamestnávateľovi bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel ustanovený osobitným predpisom.93ada)
(19)
Sociálna poisťovňa elektronicky overuje prostredníctvom súboru otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa93adb) bez súhlasu spotrebiteľa informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa na žiadosť veriteľa,93adc) banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky93add) na základe dohody uzavretej s prevádzkovateľom registra podľa osobitných predpisov.93ade) Sociálna poisťovňa overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa za úhradu, ktorá je vo výške nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa; spôsob a určenie úhrady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na základe žiadosti sa určí v dohode medzi Sociálnou poisťovňou a prevádzkovateľom registra.
(20)
Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s ministerstvom.
(21)
Sociálna poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu93adf) poskytuje bezodkladne a bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom. Za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie sa považuje pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Na fyzickú osobu alebo právnickú osobu povinnú odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) sa hľadí, ako keby mala evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, ak za posudzované obdobie nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) a b) alebo § 231 ods. 1 písm. f), ak sa nepreukáže opak.
(22)
Sociálna poisťovňa poskytuje Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel plnenia úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa osobitného predpisu.93adg)
(23)
Sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel podľa osobitného predpisu.93adh)
(24)
Sociálna poisťovňa poskytuje na základe údajov o prevádzkovateľoch cestnej dopravy Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy93adi) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby údaj o počte zamestnancov prevádzkovateľa cestnej dopravy k 31. decembru kalendárneho roka, a to do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
(25)
Sociálna poisťovňa poskytuje bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe banke93adj) alebo pobočke zahraničnej banky93adk) na základe nimi poskytnutých vstupných údajov údaje o zamestnávateľovi evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne na účely kontroly plnenia kritérií týkajúcich sa štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci z úverov poskytnutých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rámci opatrení na zmiernenie negatívnych následkov pandémie ochorenia COVID-19,93adl) za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť Sociálna poisťovňa so záujmovým združením bánk.93adm)
(26)
Sociálna poisťovňa poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov92aa) o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení fyzických osôb v rozsahu údajov ustanovených podľa osobitného predpisu93adn) na účel vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.
(27)
Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje spracované spôsobom, že ich nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií o poistencoch, o poistných vzťahoch fyzickej osoby, vymeriavacích základoch a údaje o zamestnávateľoch, vrátane historických údajov, v rozsahu nevyhnutnom pre vyhodnocovanie efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a pre analýzu vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky požiada o poskytovanie údajov prostredníctvom spoločného modulu automatizovaným spôsobom podľa osobitných predpisov.93ado)

§ 172
Konanie

(1)
Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
(2)
V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu.89a)
(3)
Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a)
konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b)
iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).
(4)
Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
(5)
Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a.

§ 193
Prerušenie konania

(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci.
(4)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(5)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 196
Dokazovanie

(1)
Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu,96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
(4)
Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
(5)
Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.
(6)
Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
(7)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

§ 212
Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností

(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
(2)
Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
(3)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a)
o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b)
o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c)
o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) o uložení pokuty a penále,
d)
o prerušení konania,
e)
o zastavení konania.
(4)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6)
Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.
(7)
Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.
(8)
Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
(9)
Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.
(10)
Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností.
(11)
Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.
(12)
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.
(13)
Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.
(14)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.
(15)
Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať. Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.
(16)
Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.

§ 214

(1)
Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále a proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm podľa § 237a.

§ 222

(1)
Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni.
(2)
V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
(3)
Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(4)
Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi,
a)
ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo
b)
na základe rozhodnutia súdu, ktoré má vplyv na právoplatné rozhodnutie vydané v nedávkovom konaní.
(5)
Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo.

§ 226
Povinnosti Sociálnej poisťovne

(1)
Sociálna poisťovňa je povinná
a)
viesť individuálny účet poistenca a prostredníctvom svojho webového sídla bezplatne umožniť poistencovi pasívny prístup k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu; Sociálna poisťovňa sprístupní poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu za kalendárne roky 2004 až 2007 najneskôr od 1. júla 2008,
b)
vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume,
c)
určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,
d)
kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia,
e)
viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky,
f)
postúpiť na
1.
bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti
1a.
príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak osobitný predpis100b) neustanovuje inak, do
1aa.
desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 60 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr odo dňa splatnosti týchto príspevkov,
1ab.
piatich dní od uhradenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zo základného fondu garančného poistenia,
1b.
penále podľa § 241a do piatich dní od uhradenia penále podľa § 241a zo správneho fondu,
2.
samostatný účet príslušného orgánu finančné prostriedky, ktoré žiada na výplatu podpory v čase skrátenej práce,69ba) do troch dní od doručenia žiadosti,
g)
zverejniť na svojom webovom sídle národnou radou schválené strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou,
h)
poskytovať subjektu podľa osobitného predpisu100c) informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom,
i)
vydávať na žiadosť fyzickej osoby potvrdenie o období nemocenského poistenia získanom v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku,
j)
písomne elektronickými prostriedkami oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti bezodkladne zánik právneho postavenia sporiteľa podľa osobitného predpisu,90b)
k)
previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa § 82a ods. 1,
l)
písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej variabilný symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
m)
písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe
1.
vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na nemocenské poistenie, výšku poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšku poistného na invalidné poistenie a výšku poistného do rezervného fondu solidarity, dátum splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, určených na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia,
2.
zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to do 20 dní od zániku povinného poistenia,
3.
vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 písm. a) pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, a to do piatich dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,
4.
skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 písm. a) pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, a to do piatich dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,
n)
prideliť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca a sprístupniť ho zamestnávateľovi bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
o)
sprístupniť
1.
poistencovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva elektronickými prostriedkami aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenské a jeho výplatu, nároku na úrazový príplatok a jeho výplatu, vykonaní kontroly dodržiavania liečebného režimu a spôsobe poukázania nemocenského a úrazového príplatku,
2.
zamestnávateľovi informácie potrebné na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky jeho zamestnancom bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia alebo oznámenia o uplatnení práva podľa § 227a,
p)
oznámiť zamestnávateľovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva
1.
elektronickými prostriedkami bezodkladne vznik, trvanie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, miesto pobytu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti a informáciu o porušení liečebného režimu zamestnancom,
2.
písomne
2a.
vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 3 písm. a), a to do piatich dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,
2b.
skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 3 písm. a), a to do piatich dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,
q)
plniť povinnosti v starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,1)
r)
na svojom webovom sídle zverejňovať
1.
priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok,
2.
sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok podľa § 11 ods. 1 najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku,
3.
výšku dôchodkovej hodnoty na príslušný kalendárny rok podľa § 64 najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka,
4.
percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku a
5.
percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku,
s)
na účely preukázania bezúhonnosti podľa § 123 ods. 5 a § 127 ods. 2 bezodkladne zaslať v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov.
(2)
Sociálna poisťovňa zašle prvýkrát informáciu o stave individuálneho účtu
a)
poistencom narodeným pred rokom 1951 do konca roka 2004,
b)
poistencom narodeným v rokoch 1951 až 1960 do konca roka 2006,
c)
poistencom narodeným v rokoch 1961 až 1970 do konca roka 2007,
d)
poistencom narodeným po roku 1970 do konca roka 2008.
(3)
Náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu uvedenej v odseku 1 a informácie o stave individuálneho účtu uvedenej v odseku 2 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. marca 2004.
(4)
Sociálna poisťovňa zašle poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu na jeho žiadosť; o zaslanie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu môže poistenec požiadať raz ročne najskôr od 1. apríla kalendárneho roka, a ak ide o informácie o zmenách stavu individuálneho účtu za obdobie kalendárnych rokov 2004 až 2007, najskôr od 1. júla 2008. Sociálna poisťovňa je povinná zaslať poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(5)
Sociálna poisťovňa určí spôsob sprístupnenia informácie podľa odseku 1 písm. a), n) a o).
(6)
Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov odhlásením posledného zamestnanca tohto zamestnávateľa z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
(7)
Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu, že zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného, z dôvodu podľa § 140 ods. 1 alebo z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku bez súhlasu dotknutej osoby.
(8)
Sociálna poisťovňa je povinná Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oznámiť porušenie liečebného režimu, ak bolo zistené počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

§ 227

(1)
Poistenec a poberateľ dávky majú právo
a)
uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,
b)
požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume.
(2)
Poistenec a poberateľ dávky sú povinní
a)
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia,
b)
zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
c)
zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok,
d)
zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,
e)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
f)
zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva a bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni jej zmenu,
g)
preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť,100ca)
h)
oznámiť do troch dní od vzniku prvej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) na ktorý sa mu má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok alebo adresu, na ktorú sa mu má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy do troch dní odo dňa tejto zmeny; splnenie tejto povinnosti sa nevyžaduje, ak má zamestnávateľ povinnosť nahlásiť číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 231 ods. 1 písm. q) bodu 1a. a mzda príjemcu dávky je vyplácaná na tento účet,
i)
oznámiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nie je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva, Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní,
j)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3)
Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
(4)
Poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) až e), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a bydliska. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.
(5)
Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou.
(6)
Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 odoslaný faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobený v súlade s dohodou alebo spôsobom podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

§ 227a

(1)
Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b), má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.
(2)
Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody podľa odseku 1 je povinný
a)
písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b)
písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1.
(3)
Právne účinky
a)
uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,
b)
ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.

§ 231
Povinnosti zamestnávateľa

(1)
Zamestnávateľ je povinný
a)
prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca,
b)
prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol,
c)
oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca okrem prerušenia tohto poistenia z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. a) pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje,
d)
oznámiť pobočke uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva zamestnancom podľa § 227a ods. 1 najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec splnil povinnosť podľa § 227a ods. 2,
e)
odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva a ak trvá dlhšie ako desať dní, a to do troch dní po desiatom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
f)
predkladať pobočke
1.
výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni,
2.
opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu,
g)
poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne bezplatne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,
h)
oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
i)
predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu,101) najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,
j)
viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni do
1.
konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi,
2.
ôsmich dní
2a.
od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca,
2b.
odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie,
k)
umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,
l)
vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,
m)
oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny,
n)
oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel,
o)
oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pri plnení povinnosti podľa písmena b), že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od tejto zmeny,
p)
oznámiť Sociálnej poisťovni súčasne s plnením povinností podľa písmen b) a f) údaje z evidencie analytických údajov zamestnanca evidovaných v čase oznámenia,
q)
oznámiť pobočke do troch dní
1.
odo dňa oznámenia podľa § 226 ods. 1 písm. p) prvého bodu
1a.
číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzda sa vypláca v hotovosti,
1b.
posledný deň výkonu práce zamestnanca pred ospravedlnením neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu dôležitej osobnej prekážky v práci z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak na základe dátumu predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské,
2.
odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) dni, za ktoré zamestnancovi patrila táto náhrada, ak dočasná pracovná neschopnosť bola potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j), m) až q) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(3)
Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f), h) až j), m) až q) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
(4)
Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.
(5)
Plnenie povinností podľa odseku 1 ústavom na výkon väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitných predpisov39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, upraví dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom spravodlivosti.

§ 232
Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia

(1)
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.
(2)
Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
a)
priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
b)
identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,
c)
identifikačné číslo právneho vzťahu podľa § 226 ods. 1 písm. n),
d)
deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
e)
neobmedzený vymeriavací základ zamestnanca,
f)
obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
g)
obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

§ 233
Povinnosti ďalších právnických osôb

(1)
Ministerstvo školstva je povinné zaslať ústrediu elektronicky a v dohodnutej štruktúre do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách.
(2)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný
a)
poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby v súvislosti s vykonávaním sociálneho poistenia, a to do ôsmich dní od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak je potrebné doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa a poklesu pracovnej schopnosti,
b)
poskytovať pobočke hlásenie o pracovnom úraze a hlásenie o zistení choroby z povolania,
c)
vykazovať pobočke zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociálnou poisťovňou okrem dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva,
d)
potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou alebo v systéme elektronického zdravotníctva,
e)
potvrdzovať očakávaný deň pôrodu a deň skončenia tehotenstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.
(3)
Orgány inšpekcie práce, orgány štátnej banskej správy a ďalšie príslušné dozorné orgány podľa osobitných predpisov71) sú povinné oznámiť pobočke skutočnosti zistené pri výkone ich činnosti a poskytovať súčinnosť potrebnú na výkon sociálneho poistenia podľa tohto zákona.
(4)
Orgány na ochranu zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách z povolania.
(5)
Štatistický úrad je povinný oznámiť
a)
ministerstvu každoročne bezodkladne po zverejnení na svojom webovom sídle strednú dĺžku života v referenčnom veku spoločnú pre mužov a ženy,
b)
Sociálnej poisťovni každoročne
1.
do 30. apríla sumu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky,
2.
do 30. septembra medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov,
3.
do 30. septembra medziročný rast spotrebiteľských cien,
4.
do 10. decembra sumu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
(6)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, výšku príjmu alebo výnosu, výšku zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr do 31. mája kalendárneho roka alebo najneskôr do 5. októbra kalendárneho roka, ak fyzická osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43)
b)
zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo z dodatočného daňového priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene a), a zmenu výšky zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo od podania dodatočného daňového priznania správcovi dane.
(7)
Obec, ktorá vedie matriku, je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej osoby, ktorú zapísali do knihy úmrtí.
(8)
Policajný zbor je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie rozhodnutia o zrušení povolenia na trvalý pobyt, o zrušení povolenia na prechodný pobyt a lehotu určenú na vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby.
(9)
Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.
(10)
Ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, detenčný ústav, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sú povinné Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne oznamovať údaje, poskytovať doklady a súčinnosť, ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok a na účely poskytovania 13. dôchodku.101c) Orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci oznamuje elektronicky Sociálnej poisťovni skutočnosti podľa § 15 ods. 1 písm. g).
(11)
Rovnaké povinnosti na účely výkonu sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok a na účely poskytovania 13. dôchodku ako právnické osoby uvedené v odseku 10 majú aj útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktoré sú inak príslušné na výkon sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov podľa osobitného predpisu;2) na účely nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu, útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznamujú Sociálnej poisťovni údaje o poberateľovi výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a o poberateľovi starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktoré vypláca príslušný útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, najmä jeho meno, priezvisko a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, adresu, na ktorej sa zdržiava, údaje potrebné na určenie dôchodkového veku a spôsob výplaty výsluhového dôchodku vrátane čísla účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak sa výsluhový dôchodok vypláca týmto spôsobom.
(12)
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné Sociálnej poisťovni na účely vykonávania sociálneho poistenia
a)
poskytovať údaje z evidencie uchádzačov o zamestnanie potrebné na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou,
b)
oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia alebo oznámenia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie; lehota na splnenie povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote elektronickou poštou,
c)
poskytovať, v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje o
1.
fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok, deň vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátum jeho narodenia, ak takéto číslo nemá,
2.
fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu,35) deň vzniku a zániku nároku na peňažný príspevok na opatrovanie a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa od 6 do 18 rokov veku, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo dátum jeho narodenia, ak takéto číslo nemá,
3.
fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu35a) a o období výkonu tejto osobnej asistencie,
4.
fyzickej osobe, ktorej bol priznaný kompenzačný príspevok, deň vzniku a zániku nároku na kompenzačný príspevok,
d)
oznámiť v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje súvisiace s poskytovaním podpory v čase skrátenej práce,69ba) ktorými sú najmä:
1.
identifikačné údaje zamestnávateľa,
2.
meno, priezvisko, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia a identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca,
3.
priemerný hodinový zárobok zamestnanca,
4.
počet hodín prekážky v práci na strane zamestnávateľa v kalendárnom mesiaci a obdobie v kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, a to v členení na jednotlivých zamestnancov,
5.
obdobie v kalendárnom mesiaci, za ktoré sa zamestnávateľovi poskytla podpora v čase skrátenej práce, a to v členení na jednotlivých zamestnancov,
6.
deň doručenia žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.
(13)
Ministerstvo je povinné
a)
informovať Európsku komisiu o spôsobe určenia hornej hranice dávky garančného poistenia podľa § 103 ods. 3,
b)
oznámiť Európskej komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti týkajúcej sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.
(14)
Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, o typoch konaní pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa a o všetkých s tým súvisiacich zmenách a doplneniach právnych predpisov upravujúcich typy týchto konaní.
(15)
Ministerstvo spravodlivosti je povinné elektronicky poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť potrebnú na overovanie údajov na účely exekučného konania.92b)
(16)
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje z katastra nehnuteľností vrátane osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky a na plnenie funkcie styčného orgánu.
(17)
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytuje Sociálnej poisťovni na účely overenia splnenia podmienok nároku na výplatu nemocenského údaje o dátume porušenia nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie, mene, priezvisku a rodnom čísle osoby, ktorá porušila nariadené karanténne opatrenie alebo izoláciu, a to do desiatich dní od zistenia porušenia.

§ 240
Penále

(1)
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,1) ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále, ak odsek 2 neustanovuje inak, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) do
a)
dňa, v ktorom bola pohľadávka uspokojená
1.
poukázaním dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici,
2.
zaplatením dlžnej sumy v hotovosti,
3.
zaplatením dlžnej sumy exekútorovi,
b)
dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom zanikla pohľadávka podľa § 149 ods. 8 alebo § 151, alebo
c)
dňa, v ktorom začala vykonávať kontrolu.
(2)
Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
(3)
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.102ab)

§ 241a

(1)
Ak Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa § 226 ods. 1 písm. f) prvého bodu, je povinná bez zbytočného odkladu od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále z dlžnej sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za každý deň omeškania. Penále podľa prvej vety je vo výške jednej tristošesťdesiatpätiny základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa penále počíta.
(2)
Sociálna poisťovňa neplatí penále
a)
za obdobie, za ktoré nepostúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo tieto príspevky postúpila v nižšej sume z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil povinnosť ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. b) alebo písm. f), najneskôr do uplynutia 60 dní odo dňa splnenia tejto povinnosti zamestnávateľom,
b)
za obdobie odo dňa, v ktorom vznikol sporiteľovi podľa osobitného predpisu,1) ktorému sa nevypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) nárok na výplatu materského, najneskôr do uplynutia 60 dní odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní materského,
c)
za obdobie odo dňa vydania certifikátu podľa osobitného predpisu102a) do dňa zániku účasti na starobnom dôchodkovom sporení alebo do skončenia záväznosti ponuky doživotného starobného dôchodku, doživotného predčasného starobného dôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu.102b)

1)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a)
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1b)
Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
1c)
Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2a)
§ 13 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z.
3)
Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
4)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009).
5)
§ 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
6)
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7aa)
Zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7aaa)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
§ 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
24)
§ 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25)
§ 34 zákona č. 48/2002 Z. z.
25a)
§ 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 194 zákona č. 311/2001 Z. z.
26a)
§ 31a až 31g zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
27)
§ 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.
28)
§ 8f zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. § 161 zákona č. 315/2001 Z. z.
29)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
30)
§ 53 ods. 1, 5 až 7 zákona č. 131/2002 Z. z.
31)
Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 209/2002 Z. z.
32)
§ 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)
§ 69 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.
33a)
Napríklad § 131 ods. 2 a 4, § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 348/2011 Z. z.
35)
§ 19 ods. 1 písm. n) a § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35a)
§ 20 zákona č. 447/2008 Z. z.
35b)
§ 2 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35c)
Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35d)
Zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36)
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
Zákonník práce.
39)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.
39a)
§ 226 ods. 2 Obchodného zákonníka.
39b)
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
39c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39d)
Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
39e)
§ 71 ods. 9 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení zákona č. 431/2021 Z. z.
40)
§ 11 ods. 2 písm. a) a b) a ods. 3 a 4 zákona č. 378/2015 Z. z.
41)
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 438/2002 Z. z.
41a)
§ 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 348/2011 Z. z.
42)
Napríklad zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42a)
Zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42b)
Zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42c)
§ 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.
42d)
§ 108, § 113 ods. 6 štvrtá veta a § 262 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení zákona č. 431/2021 Z. z.
42e)
§ 107 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z.
43)
§ 49 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.
45)
Napríklad § 136 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.
45a)
§ 166, § 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z.
45aa)
Zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
45b)
Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
46)
Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
47)
Občiansky zákonník.
48)
§ 122 Občianskeho zákonníka.
50)
§ 2 ods. 1 písm. m) a n) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.
50a)
§ 25 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50b)
§ 12b zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 467/2019 Z. z.
51)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53)
Napríklad § 162 zákona č. 311/2001 Z. z.
54)
§ 93 zákona č. 154/2001 Z. z.
55)
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
55a)
Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení. Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016).
55aa)
Napríklad zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
55b)
Čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 200, 7. 6. 2004) v platnom znení.
55c)
Čl. 46 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 200, 7. 6. 2004) v platnom znení.
56)
§ 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.
56a)
Napríklad čl. 1 nariadenia Rady (EHS Euroatom, ESUO) č. 259/1968 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4. 3. 1968) v platnom znení, čl. 36 ods. 36.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), čl. 1 rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/1998/4 (1999/330/ES) z 9. júna 1998 o prijatí podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky (Ú. v. ES L 125, 19. 5. 1999) v platnom znení.
56b)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 200/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje spôsob určenia poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie alebo jej inštitúcie.
56c)
§ 45 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.
58)
§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
59)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
60)
§ 85 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 386/1997 Z. z.
60a)
Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
61)
§ 214 až 216 zákona č. 311/2001 Z. z.
62)
§ 196 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z.
63)
§ 196 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z.
64)
§ 196 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.
65)
§ 22 Zákonníka práce.
66)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
67)
§ 2 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
67a)
Čl. 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení.
68)
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
69)
§ 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
69a)
Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
69b)
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
69ba)
Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
69c)
§ 10 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
70)
§ 2 písm. d) zákona č. 215/2021 Z. z.
71)
Napríklad zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
81)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
83)
§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka.
87)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88)
§ 4a ods. 2 písm. c) prvý bod a § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.§ 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení neskorších predpisov.
89)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
89a)
Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
90)
§ 95 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
90a)
§ 65 ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
90b)
§ 17a zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
91)
§ 94 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 519/2007 Z. z.
91a)
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
91c)
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92)
§ 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
92a)
Napríklad § 14 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, čl. 4 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
92aa)
Čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).§ 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92aaa)
§ 14 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 310/2016 Z. z.
92ab)
§ 23 ods. 4 písm. j), § 26 písm. a) a § 27b písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
92aba)
§ 66b ods. 3 písm. a) a § 66h ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
92abb)
§ 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
92ac)
Napríklad zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti organov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, § 6 až 11 a § 34 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.
92ad)
§ 73a ods. 12 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
92ae)
§ 157 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
92b)
Exekučný poriadok.
92c)
§ 23 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
93a)
Zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93aa)
§ 29b ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 77b zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 34/2011 Z. z.
93ab)
§ 77c ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z.
93ac)
§ 29b ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z.
93ad)
§ 29b ods. 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 77/2015 Z. z.
93ada)
§ 24 ods. 3 a § 24a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
93adb)
§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z.
93adc)
§ 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93add)
§ 2 ods. 1, 7 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.
93ade)
§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 8 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 299/2016 Z. z.
93adf)
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
93adg)
Čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.§ 30a zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 436/2013 Z. z.
93adh)
Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93adi)
§ 7a zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 397/2021 Z. z.
93adj)
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
93adk)
§ 2 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93adl)
§ 3 písm. h) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.§ 25 ods. 5 písm. a) a § 25a ods. 6 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
93adm)
§ 90 ods. 3 zákona č. 483/2001 v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
93adn)
§ 3 ods. 1 písm. g) a príloha č. 1b zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2022 Z. z.
93ado)
Napríklad § 10 ods. 11 a § 17 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z., zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
94)
§ 44 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.
95a)
§ 139 a 140a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
95aa)
Zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
95aaa)
Zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov.
96)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
96a)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
97)
§ 61 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
§ 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
100aa)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100ab)
§ 73 ods. 10 a § 74 ods. 7 písm. h) zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100ac)
§ 73 ods. 1 až 8 a 10 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100ad)
Zákon č. 417/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100ae)
§ 19 zákona č. 447/2008 Z. z.
100af)
Napríklad zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100ag)
Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
100ah)
§ 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100ai)
§ 716 až 719 Obchodného zákonníka.
100aj)
Napríklad § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z. z., § 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z.
100ak)
§ 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100b)
§ 27 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100c)
§ 6 ods. 1 zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.
100ca)
Napríklad zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
101)
§ 8a ods. 1 písm. r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
101a)
§ 19 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike. Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 597/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistický číselník krajov, štatistický číselník okresov a štatistický číselník obcí v znení vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 61/2011 Z. z.
101b)
§ 19 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z. z. Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 384/2015 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia zamestnaní.
101c)
Zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
102)
Civilný sporový poriadok.
102a)
§ 45 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.
102aa)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
102ab)
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
102b)
§ 46 a 46a zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.
104)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
105)
Napríklad § 8 ods. 1 Trestného poriadku, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
106)
Zákon č. 241/2001 Z. z. v znení zákona č. 418/2002 Z. z.
106a)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
107)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
108)
Napríklad § 56 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
109)
§ 109 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.
110)
§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z.
111)
Zákon č. 306/2002 o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
112)
§ 184 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
113)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
113a)
Zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.
113b)
§ 5d zákona č. 285/2009 Z. z. v znení zákona č. 265/2021 Z. z.
114)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
115)
§ 123f zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
116)
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
117)
Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení neskorších predpisov.
118)
§ 123m zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 434/2008 Z. z.
119)
Čl. 25 Rozhodnutia Európskeho parlamentu 2005/684/ES, Euratom z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 262, 7. 10. 2005).
120)
§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
121)
§ 123ac zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
122)
§ 123ae zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
123)
§ 123aq zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.
124)
§ 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
124a)
§ 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.
125)
§ 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.
126)
§ 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.
127)
§ 5 ods. 7 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 368/2018 Z. z.
128)
§ 118 ods. 4 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.§ 20 ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z.§ 142 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z.
129)
§ 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 20 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.§ 142 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.
130)
§ 118 ods. 4 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.§ 20 ods. 1 písm. g) zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.§ 142 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.
131)
§ 134 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 474/2008 Z. z.§ 160 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.
132)
§ 5 ods. 7 písm. n) a o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
133)
§ 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 468/2011 Z. z.
134)
§ 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z.
135)
§ 5 ods. 4 písm. h) a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z.
136)
§ 21 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
137)
§ 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 21 zákona č. 67/2020 Z. z.
138)
§ 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 518/2022 Z. z.

Príloha č. 3aa k zákonu č. 461/2003 Z. z.


Vzorec na určenie dôchodkovej hodnoty


A
D
H
r
=
A
D
H
r
-
1
×
1
+
P
M
r
-
1
P
M
r
-
2

-
1
×
0,95
kde:
ADH je aktuálna dôchodková hodnota,
PM je priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom za tretí štvrťrok kalendárneho roka,
r je kalendárny rok, od ktorého sa upravuje aktuálna dôchodková hodnota.

Príloha č. 3a k zákonu č. 461/2003 Z. z.

Rok narodenia poistenca Muž Žena Žena, ktorá vychovala jedno dieťa Žena, ktorá vychovala dve deti Žena, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti Žena, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí 1943 a menej 60r 57r 56r 55r 54r 53r 1944 60r 9m 57r 56r 55r 54r 53r 1945 61r 6m 57r 56r 55r 54r 53r 1946 62r 57r 56r 55r 54r 53r 1947 62r 57r 9m 56r 55r 54r 53r 1948 62r 58r 6m 56r 9m 55r 54r 53r 1949 62r 59r 3m 57r 6m 55r 9m 54r 53r 1950 62r 60r 58r 3m 56r 6m 54r 9m 53r 1951 62r 60r 9m 59r 57r 3m 55r 6m 53r 9m 1952 62r 61r 6m 59r 9m 58r 56r 3m 54r 6m 1953 62r 62r 60r 6m 58r 9m 57r 55r 3m 1954 62r 62r 61r 3m 59r 6m 57r 9m 56r 1955 62r 76d 62r 76d 62r 76d 60r 3m 58r 6m 56r 9m 1956 62r 139d 62r 139d 62r 139d 61r 59r 3m 57r 6m 1957 62r 6m 62r 6m 62r 61r 6m 60r 58r 3m 1958 62r 8m 62r 8m 62r 2m 61r 8m 60r 9m 59r 1959 62r 10m 62r 10m 62r 4m 61r 10m 61r 4m 59r 9m 1960 63r 63r 62r 6m 62r 61r 6m 60r 6m 1961 63r 2m 63r 2m 62r 8m 62r 2m 61r 8m 61r 3m 1962 63r 4m 63r 4m 62r 10m 62r 4m 61r 10m 61r 7m 1963 63r 6m 63r 6m 63r 62r 6m 62r 61r 11m 1964 63r 8m 63r 8m 63r 2m 62r 8m 62r 2m 62r 2m 1965 63r 10m 63r 10m 63r 4m 62r 10m 62r 4m 62r 4m 1966 64r 64r 63r 6m 63 r 62r 6m 62r 6m

kder je rok,m je mesiac,d je deň.

Príloha č. 3b k zákonu č. 461/2003 Z. z.

Rok narodenia poistenca Muž, ktorý vychoval jedno dieťa Muž, ktorý vychoval dve deti Muž, ktorý vychoval tri deti alebo viac detí 1957 62r 61r 6m 61r 1958 62r 2m 61r 8m 61r 2m 1959 62r 4m 61r 10m 61r 4m 1960 62r 6m 62r 61r 6m 1961 62r 8m 62r 2m 61r 8m 1962 62r 10m 62r 4m 61r 10m 1963 63r 62r 6m 62r 1964 63r 2m 62r 8m 62r 2m 1965 63r 4m 62r 10m 62r 4m 1966 63r 6m 63r 62r 6m

kder je rok,m je mesiac,d je deň.

Príloha č. 3c k zákonu č. 461/2003 Z. z.


Vzorec na určenie neupraveného všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník



kde
NVDV je neupravený všeobecný dôchodkový vek určený v rokoch zaokrúhlený na štyri desatinné miesta,
ročník je príslušný ročník, pre ktorý sa určuje neupravený všeobecný dôchodkový vek,
SDŽ je stredná dĺžka života v kalendárnom roku a v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy,
r je kalendárny rok, v ktorom sa určuje neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník na účel ustanovenia všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 65 ods. 8,
rv je referenčný vek, ktorý je neupravený všeobecný dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku, zaokrúhlený na celé roky nadol.

Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.


PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA ORGÁNOV A SYSTÉMOV
Prevziať prílohu - Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.