Občiansky zákonník 40/1964 účinný od 01.07.2024

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona prináša novú všeobecnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorá nahradí zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.”), zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené predpisy z oblasti ochrany spotrebiteľa a súvisiace predpisy v platnom právnom poriadku SR sa tak spoja do jedného právneho predpisu. Návrhom zákona sa má odstrániť doterajší trend, ktorý spočíval spravidla v prijímaní osobitných predpisov v reakcii na jednotlivé smernice a nariadenia EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa úzko prepojený na Občiansky zákonník by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a subsumovať aj budúce legislatívne iniciatívy. Zároveň je potrebné poznamenať, že návrh zákona nemá predstavovať kodifikáciu celého spotrebiteľského práva. V súčasnosti sú všeobecné inštitúty ochrany spotrebiteľa roztrieštené vo viacerých právnych predpisoch. Orientácia v nich v ich vzájomných súvislostiach a ich následná správna aplikácia je sťažená, a to z pohľadu samotného spotrebiteľa, podnikateľov, ba dokonca aj subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľa, čím sa oslabuje princíp právnej istoty. Návrhom zákona sa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení a terminologické odlišnosti. Spotrebiteľské právo sa dynamicky vyvíja, musí neustále reagovať na nové podnety z trhu, obchodné modely či technologický pokrok vrátane digitalizácie. V neposlednom rade návrh zákona preto modernizuje súčasnú spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ odstraňujúc viaceré neopodstatnené goldplatingy.

Primárnym dôvodom revízie súčasnej právnej úpravy je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019) do slovenského právneho poriadku.

Najvýraznejšími konkrétnymi zmenami, ktoré prináša nová právna úprava, sú zjednotenie používaných termínov v súlade s legislatívou EÚ, aktualizácia informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a nová úprava informačných povinností prevádzkovateľov online trhov, ktorí budú musieť napríklad vyslovene uviesť, či ponuka pochádza od obchodníka alebo nepodnikateľa, aby kupujúci mali transparentnú informáciu, či pri kúpe budú požívať ochranu

2

priznanú im v právnom postavení spotrebiteľa. Zároveň návrh zákona stanovuje požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu digitálneho obsahu a digitálnej služby. Prostredníctvom novelizácie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) (článok II) sa v reakcii na vývoj trhu a zmeny európskej spotrebiteľskej legislatívy zavádzajú do právneho poriadku SR definície digitálneho obsahu, digitálnej služby či veci s digitálnymi prvkami. V súvislosti s nekalými obchodnými praktikami na online trhoch sa zavádzajú požiadavky na informovanie spotrebiteľa o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje autenticitu spotrebiteľských hodnotení produktov, ako aj o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní a ich vzájomnom význame. Klamlivé obchodné praktiky sa rozširujú o marketing dvojitej kvality. Zároveň sa zavádza, kedy sa takáto praktika nebude považovať za klamlivú. Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou podstatným spôsobom nemení povinnosti v súvislosti s označovaním tovaru cenami, ale zavádza sa nová regulácia pri znižovaní cien, aby nedochádzalo k cenovej manipulácii v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola identifikovaná v praxi viacerých relevantných obchodníkov v EÚ, najmä počas špeciálnych výpredajových akcií.

V rámci revízie právnej úpravy sa osobitne venuje pozornosť aj úplnej implementácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/2394 v platnom znení”), ktoré upravuje požiadavky na výkon dohľadu a efektívnu a plynulú cezhraničnú spoluprácu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Účelom implementácie tohto nariadenia je zabezpečenie jeho riadnej aplikácie, posilnenie efektívnosti a účinnosti dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, zjednotenie jeho výkonu, aby orgány dohľadu mohli rýchlejšie a účinnejšie spolupracovať na vnútroštátnej úrovni, ale tiež s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Konečným cieľom je rýchlejšie, pružnejšie a jednotné presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa v rámci celej Európskej únie, čo nie je možné dosiahnuť bez aktívnej participácie všetkých členských štátov. Len tak možno dosiahnuť ochranu vnútorného trhu, posilniť dôveru spotrebiteľov a ochrániť poctivých obchodníkov, pre ktorých by dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa nemalo byť konkurenčnou nevýhodou.

Posilňuje sa preventívne a výchovné pôsobenie dohľadu smerom k dohliadaným osobám, keď sa zavádzajú nové inštitúty smerujúce k zníženiu alebo odpusteniu sankcie za porušenie zákonnej povinnosti, ak dohliadaná osoba prijme zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, ukončí porušovanie právnych predpisov, odstráni následky svojho konania a odškodní spotrebiteľov, ktorých práva boli jeho konaním porušené. Súčasne sa v základných predpisoch z oblasti ochrany spotrebiteľa revidujú sankčné ustanovenia tak, aby ukladané sankcie mohli byť spravodlivejšie a proporcionálnejšie. Navrhuje sa ukladať sankcie v závislosti od obratu obchodníka. Navrhovaná zmena bude mať pozitívny vplyv obzvlášť pre malé a stredné podniky. V úprave dohľadu a správneho konania o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa sa navrhujú zmeny, ktoré sledujú cieľ dosiahnuť čo najrýchlejšiu nápravu poškodených práv spotrebiteľov, a to najmä motiváciou obchodníkov k prijatiu dobrovoľných nápravných opatrení.

Článok II návrhu zákona prináša novelizáciu spotrebiteľského práva upraveného v rámci Občianskeho zákonníka. Návrh zákona rovnako ako v prípade samotného zákona o ochrane spotrebiteľa v článku I navrhuje zmeny, ktoré Občiansky zákonník aktualizujú na digitálnu éru. Zmenami sú dotknuté najmä ustanovenia o zodpovednosti za vady. Platný stav pozná úpravu

3

zodpovednosti za vady v Občianskom zákonníku a úpravu reklamačného konania v zákone č. 250/2007 Z. z. Z dôvodu zjednodušenia, konsolidácie a zosúladenia úpravy zodpovednosti za vady tovarov, digitálnych služieb a digitálneho obsahu s právom EÚ sa navrhuje, aby bola ponechaná len úprava v Občianskom zákonníku v znení návrhu novelizačného článku.

Článok XXII prináša niekoľko zmien právnej úpravy alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „ARS“), ktoré však zásadným spôsobom nemenia pravidlá fungovania tohto inštitútu. Navrhované zmeny predovšetkým odstraňujú praktické nedostatky súčasnej právnej úpravy. V návrhu zákona sa v reakcii na zmeny v rámci úpravy zodpovednosti za vady zakotvuje možnosť zabezpečenia vyjadrenia odborne spôsobilej osoby ku skutkovým otázkam, ktoré môžu byť zásadné pre vyriešenie sporu, avšak presahujú kompetencie subjektu alternatívneho riešenia sporov. Uvedené má vo výsledku prispieť k spravodlivému ukončeniu ARS a vyriešeniu sporu zo zodpovednosti za vady medzi obchodníkom a spotrebiteľom bez nutnosti eskalácie sporu na súd.

V rámci ďalších novelizačných článkov návrhu zákona je zabezpečený súlad článku I návrhu zákona s ostatnými právnymi predpismi, ktorých sa dotýkajú zmeny zavedené týmto článkom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Uplatňuje sa mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Návrh zákona má tiež pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

4

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Úvodný paragraf návrhu zákona v odseku 1 vymedzuje jeho vecnú pôsobnosť. Odsek 2 ustanovuje územnú pôsobnosť návrhu zákona.

Návrh zákona o ochrane spotrebiteľa má predstavovať základný právny predpis, ktorý bude obsahovať všeobecné inštitúty spotrebiteľského práva, pričom v porovnaní so súčasným stavom v sebe pojme tiež dnes osobitne zadefinovanú úpravu zmlúv uzatváraných na diaľku a mimo prevádzkových priestorov obchodníka, výkon dohľadu (vrátane silného aspektu cezhraničnej spolupráce, ktorá je pre riadne fungovanie vnútorného trhu nevyhnutná) a naň eventuálne nadväzujúce správne konanie.

Súkromnoprávna úprava spotrebiteľských zmlúv ostáva naďalej upravená prednostne v Občianskom zákonníku. Najväčšiu zmenu prináša úprava zodpovednosti za vady (s vypustením paralelnej úpravy reklamačného konania v zákone o ochrane spotrebiteľa).

Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť návrhu zákona, návrh zákona sa vzťahuje na spotrebiteľské právne vzťahy. Návrh zákona je spojením viacerých spotrebiteľských smerníc EÚ, z ktorých každá má samostatne vymedzený rozsah pôsobnosti. Naprieč návrhom zákona sa preto podľa potreby špecifikuje, na ktoré konkrétne spotrebiteľské vzťahy sa vybrané ustanovenia vzťahujú alebo nevzťahujú. Predmetné ustanovenia návrhu zákona vecne sledujú znenie transponovaných smerníc EÚ, aby sa zabezpečila riadna transpozícia práva EÚ a rovnaká úroveň ochrany spotrebiteľov v SR ako v iných členských štátoch EÚ. Základným východiskom pre určenie, či sa návrh zákona ako celok vzťahuje na konkrétny právny vzťah, je postavenie spotrebiteľa a obchodníka v zmysle ich legálnych definícií. Čl. I návrhu zákona neobsahuje definície pojmov spotrebiteľ a obchodník, avšak prostredníctvom § 1 ods. 1 písm. a) odkazuje na vymedzenie týchto pojmov v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení novelizačného článku II návrhu zákona. Návrh zákona sa preto neuplatňuje napríklad na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Naopak, návrh zákona sa s výnimkou ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) až k) a ods. 2 a 4 bude vzťahovať na poskytovanie sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov za predpokladu, že poskytovateľ sociálnej služby naplní definičné znaky pojmu „obchodník“.

Obchodník bol v doterajšej právnej úprave legálne definovaný ako predávajúci (v zákone o ochrane spotrebiteľa) a súčasne ako dodávateľ (v Občianskom zákonníku). Zavedením nového pojmu sa zabezpečuje terminologická jednotnosť na národnej úrovni a súčasne so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Nový pojem má jasnejšie vyjadrovať a evokovať, že nezahŕňa len predávajúceho ako zmluvnú stranu kúpnej zmluvy v zmysle ustáleného vnímania v nadväznosti na zmluvné typy definované Občianskym zákonníkom.

K § 2

Ustanovenie § 2 poskytuje legálne definície pojmov používaných na účely návrhu zákona.

Návrh zákona v písmene a) mení zákonnú definíciu výrobku podľa doterajšej právnej úpravy a zavádza termín „tovar“, ktorý je terminologicky jednotný so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Ide o akúkoľvek hmotnú vec, ktorá vo všeobecnosti v súlade

5

s únijnou legislatívou zahŕňa aj elektrinu, vodu alebo plyn, ak sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Keďže prvým definičným kritériom je, že musí ísť o hmotnú hnuteľnú vec, za tovar sa považuje aj vec s digitálnymi prvkami (v zmysle definície v § 119a zavádzanej v čl. II návrhu zákona). V tomto kontexte je zaujímavým prvkom aj tzv. hmotný nosič - nosič, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu (CD, DVD, pamäťová karta a iné). Na účely samotného zákona o ochrane spotrebiteľa (čl. I) sa má považovať za tovar, avšak na účely zodpovednosti za vady [v nadväznosti na smernicu (EÚ) 2019/770 a smernicu (EÚ) 2019/771 ; transponované do Občianskeho zákonníka v čl. II návrhu zákona] sa má hmotný nosič spravovať ustanoveniami o digitálnom plnení. Za tovar sa považuje aj elektrina, voda alebo plyn, ale len v prípade, ak sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Za tovar sa tak nepovažujú elektrina a plyn dodávané napríklad na základe zmluvy o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.”), ani voda dodávaná na základe zmluvy o dodávke vody podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.”). V prípade uvedených zmlúv totiž ide o dodávanie elektriny, plynu alebo vody, ktoré nie sú na predaj vo vopred obmedzenom objeme alebo vo vopred určenom množstve. Naopak, tovarom v zmysle definície uvedenej v § 2 písm. a) je napr. plyn predávaný v plynovej fľaši či balená pitná voda v bareloch a pod. Definičné kritérium „predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve” s komoditami elektrina, voda a plyn sa preberá z čl. 2 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011) v platnom znení (ďalej len „smernica 2011/83/EÚ v platnom znení”), čím sa má zabezpečiť úplná transpozícia predmetnej smernice a jednotný výklad pojmu „tovar” v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch Európskej únie.

Písmeno b) poskytuje legálnu definíciu služby. Za službu sa považujú aj služby poskytované spotrebiteľom podnikateľmi v rámci slobodných povolaní, ako napr. služby advokátov alebo architektov. Zákon sa vzťahuje aj na služby poskytované bezodplatne, ak v jeho jednotlivých ustanoveniach nie je uvedené inak (napr. § 5 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. d) návrhu zákona).

Písmeno c) definuje „produkt“, ktorý predstavuje súhrnné označenie tovarov a služieb, vrátane tých digitálnych, ako aj dodávky tepla, nehnuteľnosti, práv a záväzkov. Produktom je aj elektrina, voda a plyn, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, t. j. napríklad elektrina a plyn dodávané na základe zmluvy o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. a voda dodávaná na základe zmluvy o dodávke vody podľa zákona č. 442/2002 Z. z..

Písmeno d) vymedzuje online trh, ktorým môžu byť rôzne online bazáre či platformy určené nielen pre malých výrobcov nepodnikateľského charakteru. Online trh má byť vždy sprostredkovateľskou službou, online trhom sa tak nerozumie vlastný e-shop obchodníka.

V prípade prevádzkovateľa online trhu podľa písmena e) platí rovnako ako v prípade obchodníka, že môže konať aj prostredníctvom iných osôb, ktoré konajú v mene alebo na účet obchodníka, pričom táto definícia zahŕňa napríklad obchodného zástupcu, mandatára alebo komisionára.

6

Písmeno f) definuje trvanlivé médium, pričom definícia vychádza z čl. 2 ods. 10 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení s doplnením o konkrétne príklady v zmysle odôvodnenia 23 tejto smernice. K výkladu tohto pojmu zaujal stanovisko aj Súdny dvor EÚ (napr. vo veci C-49/11, Content Services alebo vo veci C-375/15, BAWAG). V kontexte legálnej definície pojmu trvanlivé médium je vhodné upozorniť na súbežné používanie pojmu hmotný nosič v návrhu zákona, prvýkrát spomenutého v čl. I § 2 písm. a). Hmotný nosič má predstavovať médium, ktoré je nositeľom digitálneho obsahu ako predmetu právneho vzťahu, teda jeho funkciou je distribúcia digitálneho obsahu. Funkciou trvanlivého média je uchovávať a reprodukovať informácie. Používanie týchto pojmov je podmienené tým, akú funkciu má nosič plniť, hoci môže ísť o tie isté médiá (napr. CD).

Písmená g) až i) súvisia s potrebou transpozície smernice 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) v platnom znení (ďalej len „smernica 98/6/ES v platnom znení”). Konečná cena, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, sa nazýva predajnou cenou. Aby spotrebitelia mohli jednoduchšie porovnávať ceny podobných tovarov či tovarov v rôznych baleniach, používa sa tiež označenie jednotkovou cenou, čo je cena za jednu kvantitatívnu jednotku, najčastejšie 1 liter, 1 kilogram, 1 meter, ale môže ísť aj o inú kvantitatívnu jednotku - napr. 1 kus či 1 dávka (napr. pracia dávka pri pracích prostriedkoch). Pre dodržanie litery zákona v zmysle povinnosti obchodníka pri označovaní cien je dôležitá konzistentnosť, teda aby obchodník označil všetky výrobky rovnakého druhu rovnakou jednotkou množstva, inak nebude naplnený účel povinnosti označovania tovarov jednotkovou cenou.

Písmená j) až l) predstavujú transpozíciu čl. 2 písm. d), h) a f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005) v platnom znení (ďalej len „smernica 2005/29/ES v platnom znení”) .

Písmeno m) vymedzuje nový pojem „spotrebiteľská organizácia”. Návrh zákona na rozdiel od zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.”) právnické osoby založené alebo zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa neoznačuje ako „združenia“, keďže v prípade týchto subjektov nemusí ísť o právnické osoby, ktoré majú formu občianskeho združenia, ale môže ísť aj o právnické osoby s inou právnou formou (napr. neziskové organizácie). Nový pojem má teda byť obsahovo neutrálnejší.

K § 3

Ustanovenie § 3 ustanovuje v odseku 1 základné práva spotrebiteľov, ktoré sú bližšie rozpracované v ďalšom texte návrhu zákona alebo v osobitných predpisoch (napr. právo na ochranu zdravia, bezpečnosti, právo na informácie).

V § 3 ods. 1 písm. e) sa stanovujú kritériá na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Kritériá sú formulované demonštratívnym spôsobom, konajúci súd tak môže zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré v zákone nie sú uvedené. Cieľom je prispieť k zjednoteniu súdnej praxe pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia. Kritériá povaha, závažnosť, spôsob a rozsah porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa smerujú k podstate protiprávneho konania, t. j. aké právo alebo

7

povinnosť boli porušené, či ide o menej závažné porušenie alebo naopak o porušenie, ktoré možno považovať za závažné, v čom spočíva protiprávne konanie a aká bola intenzita protiprávneho konania. V rámci kritéria následky porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné skúmať najmä výšku obohatenia, ktoré vzniklo alebo mohlo vzniknúť ako následok protiprávneho konania (o akú sumu sa zväčšil majetok v dôsledku protiprávneho konania alebo naopak, o akú sumu by sa majetok zmenšil v prípade absencie protiprávneho konania), ako aj povahu a závažnosť nemajetkovej ujmy (napr. ujmy vo sfére rodinného, súkromného a pracovného života spotrebiteľa). V prípade práva na primerané finančné zadosťučinenie nie je nevyhnutné, aby spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je aj trvanie porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy časový aspekt protiprávneho konania. Konajúci súd by mal zároveň vziať do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, v rámci ktorých je možné zohľadniť napríklad prípadné zavinenie spotrebiteľa na vzniku protiprávneho stavu či poľahčujúce okolnosti na strane osoby porušujúcej práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Odsek 2 ustanovuje ochranu spotrebiteľa pri nevyžiadanom plnení. Dôkazné bremeno preukázania vyžiadania plnenia spotrebiteľom v súlade s týmto návrhom zákona znáša obchodník.

K § 4

Ustanovenie § 4 ustanovuje najmä základné povinnosti (odsek 1) a zákazy (odsek 2) pre obchodníka. Ide o rôznorodé čiastkové alebo naopak generálne povinnosti, ktoré si nevyžadujú detailnú právnu úpravu, preto bol zvolený režim ich súpisu v rámci jedného ustanovenia.

Potvrdenie o úhrade ceny podľa § 4 ods. 1 písm. a) je všeobecným pomenovaním pre doklad, ktorého funkcia je vyjadrená priamo jeho názvom, a to potvrdiť, že spotrebiteľ uhradil cenu za produkt a v akej výške. Predkladateľ mal úmysel vyhnúť sa výslovnému duplikovaniu povinnosti odovzdávať pokladničný doklad s konkrétnymi náležitosťami, keďže táto povinnosť je vo všeobecnosti daná v zákone č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.”). Cieľom nie je vytvárať nový typ potvrdenia, ale využiť existujúce potvrdenia. Poznámka pod čiarou k odkazu nad slovným spojením „potvrdenie o úhrade ceny” odkazuje na pokladničný doklad podľa zákona č. 289/2008 Z. z., ale tiež na faktúru podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na účely zákona o ochrane spotrebiteľa nie je rozhodujúca podoba alebo forma tohto potvrdenia, cieľom je len zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal takéto potvrdenie, keďže preukázanie nákupu a uhradenia ceny za konkrétny produkt je spravidla podmienkou pre uplatňovanie akýchkoľvek následných práv spotrebiteľa.

Povinnosti v § 4 ods. 1 písm. b) až h) nadväzujú na súčasnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

V § 4 ods. 1 písm. i) sa zavádza nová povinnosť poskytovať spotrebiteľovi službu bezpečným spôsobom a s odbornou starostlivosťou. Pojem „odborná starostlivosť” je definovaný v § 2 písm. k) návrhu zákona. Služba nebude poskytovaná bezpečným spôsobom a s odbornou starostlivosťou napríklad v prípade, že správca bytového domu postupuje pri výkone správy v rozpore so zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. S ohľadom na rôznorodosť služieb a absenciu osobitnej regulácie v prípade niektorých druhov služieb môže byť pre posúdenie „bezpečného spôsobu a odbornej

8

starostlivosti“ relevantný súlad s technickými normami či rozumnými očakávaniami, ktoré môže mať priemerný spotrebiteľ danej služby, príp. môže obchodník splnenie tejto povinnosti preukázať aj iným vhodným spôsobom.

V § 4 ods. 1 písm. j) a k) sú upravené povinnosti obchodníka nadväzujúce na právo spotrebiteľa na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady produktu (§ 3 ods. 1 písm. c) návrhu zákona). V zmysle písmena j) má obchodník povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady služby a o lehote, v ktorej vadu odstráni, a to bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom. Lehota, v ktorej obchodník vadu odstráni, by mala byť primeraná povahe služby a súčasne povahe a zložitosti vady, pričom sa berie do úvahy úsilie potrebné na odstránenie vady služby. Nadväzujúc sa doterajší platný právny stav sa ustanovuje, že v prípade služieb nesmie byť táto lehota dlhšia ako 30 dní. Ak obchodník odmieta zodpovednosť za vady služby, písmeno k) mu ukladá povinnosť písomne oznámiť spotrebiteľovi dôvody odmietnutia zodpovednosti za vady služby. Povinnosti obchodníka podľa písmena j) a k) sa vzťahujú iba na prípady uplatnenia zodpovednosti za vady služby. Obdobné povinnosti sú však stanovené aj pre prípady uplatnenia zodpovednosti za vady tovaru, resp. veci (čl. II, § 622 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka) a pre prípady uplatnenia zodpovednosti za vady digitálneho plnenia (čl. II, § 852h ods. 6 a 7 Občianskeho zákonníka). Ak je pre určitý druh služby stanovená osobitná úprava uplatnenia zodpovednosti za vady (resp. reklamačného konania), ustanovenia § 4 ods. 1 písm. j) a k) sa v zmysle právneho princípu lex specialis derogat legi generali na tieto služby neuplatnia [napr. § 20f zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. “), § 91 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 452/2021 Z. z.”) a pod.].

Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. l) ukladá obchodníkovi povinnosť pri odstúpení od zmluvy zaokrúhliť úhradu platby za produkt platenú v hotovosti podľa odseku 3. Odsek 3 preberá úpravu § 4 ods. 13 zákona č. 250/2007 Z. z. a nadväzuje na úpravu zaokrúhľovania cien platených v hotovosti v § 3 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Predmetné ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje na zaokrúhľovanie úhrady platby za produkt platenej v hotovosti pri odstúpení od spotrebiteľskej zmluvy.

Odsek 6 ponúka vymedzenie konania v rozpore s dobrými mravmi na účely návrhu zákona. V porovnaní s platným stavom sa rozširuje o „zjavné zneužitie práva”.

K § 5

Odsek 1 ustanovuje taxatívny výpočet informácií, ktoré musia byť spotrebiteľovi poskytnuté pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky spotrebiteľa. Informácie poskytované podľa tohto odseku musia byť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy alebo odoslaním objednávky oznámené jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby mal spotrebiteľ už v čase rozhodovania sa o ponuke obchodníka neskreslené a čo najúplnejšie informácie. Táto požiadavka jasnosti a zrozumiteľnosti vyžaduje, aby individuálne povinne poskytované informácie boli dané do pozornosti spotrebiteľa. Nie je teda vhodné poskytovať všetky povinné informácie podľa tohto odseku výhradne v rámci obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ odsúhlasuje vo finálnej fáze uzavretia zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Jednotlivé informácie podľa tohto odseku by mali byť poskytované vtedy a tam, kde sú najviac relevantné s ohľadom na proces uzatvárania zmluvy. Napríklad informácie podľa písmena a), d), j) a k) tohto odseku je vhodné umiestniť už do samotnej ponuky prípadne v prvých krokoch uzatvárania zmluvy, kým informáciu podľa písmena e) tohto odseku je vhodné poskytnúť

9

v sumáre pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky spolu s opätovným uvedením informácie podľa písmena a) tohto odseku.

Všeobecné informačné povinnosti obchodníka sa v súlade s čl. 3 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení vzťahujú na odplatné zmluvy. Za odplatnú zmluvu sa považuje aj zmluva, predmetom ktorej je dodanie digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči alebo dodanie digitálnej služby spotrebiteľovi, ktorý ako protiplnenie poskytuje obchodníkovi osobné údaje, s výnimkou prípadov, kedy osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom spracúva obchodník výlučne na účely dodania digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči alebo digitálnej služby alebo na to, aby mohol dodržať zákonné požiadavky, pričom uvedené údaje nie sú spracúvané na žiadne iné účely.

Výpočet predzmluvných informačných povinností predstavuje štandardný rozsah informácií v súlade s požiadavkami čl. 5 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení.

Podmienky popredajného servisu podľa písmena h) predstavujú najmä informácie o podmienkach týkajúcich sa služieb, ktoré obchodník poskytuje spotrebiteľovi po predaji produktu (napríklad možnosť využiť zákaznícku linku prevádzkovanú obchodníkom, poskytnutie náhradného tovaru počas doby opravy pôvodného tovaru, bezplatné revízne služby a pod.).

V nadväznosti na rozvoj digitalizácie sa rozširujú informačné povinnosti o funkčnosti, kompatibilite a interoperabilite vecí s digitálnymi prvkami, digitálnych služieb a digitálneho obsahu.

Pojem funkčnosť použitý v písmene j) sa týka spôsobov možného použitia veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby. Rovnako sa tento pojem vzťahuje aj na dostupné technické ochranné opatrenia, ako sú napríklad správcovstvo digitálnych práv či regionálne kódovanie. Funkčnosť teda vyžaduje schopnosť produktu vykonávať určené funkcie s ohľadom na jeho účel. Pokiaľ ide o pojem „vec s digitálnymi prvkami”, odkazuje sa na definíciu tohto pojmu podľa § 119a Občianskeho zákonníka. Ide o transpozíciu vymedzenia pojmu „tovar s digitálnymi prvkami” podľa čl. 2 ods. 5 písm. b) smernice (EÚ) 2019/771.

V písmene k) sa stanovujú podmienky tzv. relevantnej kompatibility a interoperability. Požiadavka kompatibility podľa tohto ustanovenia vyžaduje informovanie spotrebiteľa o hardvéri a softvéri, s ktorým sa digitálny obsah alebo digitálna služba rovnakého druhu bežne používa bez potreby konverzie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, napríklad verzia operačného systému, parametre grafickej karty, minimálna rýchlosť a kvalita internetového pripojenia a pod. Zároveň by obchodník mal pri týchto produktoch informovať spotrebiteľa o jazykovej verzii samotného produktu podľa tohto ustanovenia, metóde poskytovania (stream, jednorazové stiahnutie, časovo obmedzená dostupnosť stiahnutia a pod.), type súboru a veľkosti sťahovateľného produktu, záväzku obchodníka alebo tretej strany poskytovať údržbu alebo aktualizáciu, ako aj obmedzeniach používania (napríklad obmedzenie počtu použití alebo doby, počas ktorej je digitálny obsah alebo digitálna služby prístupná na sledovanie, počúvanie, čítanie alebo používanie, obmedzenia na základe polohy technického zariadenia spotrebiteľa, platený obsah, členstvo alebo požiadavky na doplnkový hardvér alebo softvér). V prípade videosúborov sa vyžaduje aj uvádzanie celkovej dĺžky trvania digitálneho obsahu. Interoperabilita zakladá požiadavku schopnosti digitálneho obsahu alebo digitálnej služby fungovať s iným hardvérom a softvérom, než s akým sa bežne používajú. Interoperabilita pripúšťa potrebu konverzie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Na všeobecné predzmluvné informačné povinnosti nadväzujú osobitné informačné povinnosti pri zmluvách uzatváraných na diaľku a mimo prevádzkových priestorov obchodníka

10

a informačné povinnosti online trhov, ktoré vzhľadom na systematiku členenia návrhu zákona boli zaradené do druhej časti článku I.

Písmeno l) ukladá obchodníkovi povinnosť poučiť spotrebiteľa o jeho práve podať

obchodníkovi žiadosť o nápravu podľa § 11 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení

spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a zároveň informatívne uviesť odkaz na webové sídlo, kde sú zverejnené informácie o subjekte

alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný riešiť spory v oblasti, v ktorej obchodník

vykonáva podnikateľskú činnosť alebo povolanie. Za účelom splnenia predmetnej povinnosti

uvedie obchodník odkaz na všetky príslušné subjekty alternatívneho riešenia sporov na riešenie sporov v oblasti jeho činnosti. Obchodník povinnosť splní aj uvedením odkazu na webové sídlo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, kde sú zverejnené informácie o príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov. Splnenie tejto povinnosti môže byť prípadne splnené aj iným, dostatočne jasným a transparentným spôsobom tak, aby nebolo obmedzené právo spotrebiteľa byť informovaný o jeho prístupe k alternatívnemu riešeniu spotrebiteľských sporov. Spôsob splnenia informačnej povinnosti podľa písmena l) je ďalej v súlade s čl. 13 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013) (ďalej len „smernica 2013/11/EÚ“) špecifikovaný v odseku 3.

Odseky 5 až 7 upravujú, na ktoré vzťahy sa povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 4 nevzťahujú. Odsek 5 vyplýva z osobitnej úpravy informačných povinností v zákone č. 251/2012 Z. z. v prípade zmlúv o združenej dodávke elektriny a zmlúv o združenej dodávke plynu (§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z.). Odseky 6 a 7 vychádzajú z rozsahu pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ v platnom znení a smernice 2013/11/EÚ, ktorých ustanovenia sú do vnútroštátneho práva transponované prostredníctvom ustanovení § 5 ods. 1 až 4.

K § 6

Ustanovenie je transpozíciou smernice 98/6/ES v platnom znení. Ustanovenie prispieva k informovanosti spotrebiteľa. Povinnosť označiť predajnú a jednotkovú cenu umožňuje spotrebiteľovi jednoducho porovnať ceny a na základe tohto porovnania urobiť informované rozhodnutie o transakcii.

Odsek 2 vymedzuje, v ktorých prípadoch sa na obchodníka nevzťahuje povinnosť označiť tovar predajnou cenou a jednotkovou cenou v súlade s čl. 3 ods. 2 smernice 98/6/ES v platnom znení. Odsek 3 upravuje odklony od povinnosti označiť tovar jednotkovou cenou v prípade tovarov, u ktorých by označenie jednotkovou cenou nebolo prospešné kvôli charakteru tovaru alebo jeho účelu, alebo by to mohlo viesť k zámene (v súlade s čl. 5 ods. 1 smernice 98/6/ES v platnom znení).

K § 7

Ustanovenie upravujúce povinnosti obchodníkov v prípade oznámení o znížení ceny tovaru predstavuje transpozíciu smernice 98/6/ES v platnom znení. Ustanovenie má za cieľ zamedziť zavádzajúcim machináciám s cenami obchodníkmi, a tým aj zavádzaniu spotrebiteľov o sume reálnej zľavy. Sledujúc rozsah smernice 98/6/ES v platnom znení sa ustanovenie vzťahuje len na tovary, nie všetky produkty.

Ustanovenie sa vzťahuje na všetky typy predaja. Nevzťahuje sa ale na rôzne vernostné programy, poukážky a zľavové kartičky, pri ktorých má spotrebiteľ počas určitého časového obdobia právo uplatniť si zľavu na celý sortiment alebo časť sortimentu alebo pri udalostiach ako sú narodeniny spotrebiteľa alebo zľavy vyplývajúce z uplatnenia vernostných bodov.

11

V prípade, že obchodník uvádza, že zľava napríklad 20% sa vzťahuje na všetky odevy, postačuje, ak predchádzajúcu cenu uvedie len pri konkrétnom výrobku a nie je nutné a ani možné oznamovať všetky pôvodné ceny priamo s takýmto vyhlásením.

Nie je pritom dôležité ako dlho zľava trvá. Predchádzajúca cena je vždy cena, za ktorú obchodník poskytoval produkt počas obdobia nie kratšieho ako 30 dní pred znížením ceny.