Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 251/2012 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025

Platnosť od: 31.08.2012
Účinnosť od: 01.04.2024
Účinnosť do: 31.03.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Pracovno-právne vzťahy, Správne poplatky, Živnostenské podnikanie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST25JUD436DS19EUPP13ČL2

Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 251/2012 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 251/2012 s účinnosťou od 01.04.2024 na základe 256/2022 a 205/2023

Legislatívny proces k zákonu 205/2023
Legislatívny proces k zákonu 256/2022

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

K predpisu 205/2023, dátum vydania: 10.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023, vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Keďže ide o návrh zákona, ktorého obsahom vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 200/2022 Z. z. a k zákonu č. 201/2022 Z. z. Z tohto pohľadu k predkladanému návrhu zákona možno konštatovať, že nad rámec vplyvov podľa prvej vety nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 135/1961 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 11

3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 19

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. II (zákon č. 44/1988 Zb.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

4

K bodu 5

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. III (zákon SNR č. 51/1988 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K čl. IV(zákon SNR č. 369/990 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením zmenou inštitútov v rámci konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Úprava vyvolaná zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania.

K čl. V (zákon SNR č. 377/1990 Zb.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe. Návrh reflektuje aj zmeny

5

v ďalších ustanoveniach tohto článku, najmä možnosť štatútom určiť prípady, v ktorých bude územný plán zóny schvaľovať hlavné mesto a v ktorých zostane táto kompetencia ponechaná mestským častiam.

K bodu 4

V predmetných oprávneniach ide o prípady, kedy môže byť efektívnejšie a aj z hľadiska reálnej vykonateľnosti vhodnejšie, aby činnosti zabezpečovalo hlavné mesto a nie mestská časť. Keďže nie je snaha tieto oprávnenia zveriť za každých okolností hlavnému mestu navrhuje sa, aby štatút určil, kedy ich vykonáva hlavné mesto.

K bodu 5

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K bodu 6

Zmena v rozsahu úpravy štatútu v nadväznosti na body 1, 3 a 4 tohto článku. Možnosť upraviť rozdelenie úloh mestských častí medzi hlavné mesto a mestskú časť sa navrhuje obmedziť na prípady, ktoré ustanovuje zákon, aby štatútom nebolo možné nad rámec rozhodnutia zákonodarcu zasahovať do úloh mestských častí.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy mestskými časťami hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Dôvodom potreby explicitnej úpravy je najmä to, že súčasná právna úprava nezakotvuje riadnu povinnosť súčinnosti v tomto smere, čo vedie k vysokým transakčným nákladom.

K bodu 8

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci konania vo výstavbe. Vzhľadom na špecifické postavenie hlavného mesta sa navrhuje upraviť lehoty, ako aj rozdelenie kompetencií pri vydávaní záväzných stanovísk z pohľadu typu stavby o ktorý ide. Typ stavby bude mať dopad nielen na trvanie lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ale aj na príslušnosť, kedy do pôsobnosti mestských častí budú patriť jednoduché stavby a do pôsobnosti hlavného mesta ostatné stavby.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 10

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť úlohy hlavného architekta ako orgán u hlavného mesta a vymedziť jeho úlohu v oblasti územného plánovania a výstavby. Navrhuje sa tiež ustanoviť funkčné obdobie pre vykonávanie tejto funkcie, ako je to bežné aj pre iné orgány mesta. Zároveň sa ustanovuje základ pre fungovanie organizácie v zriaďovacej pôsobnosti samosprávy Bratislavy vytvorenej na plnenie (najmä) územnoplánovacích úloh. Javí sa vhodné poskytnúť hlavnému architektovi k dispozícii inštitúciu s väčšími kapacitami, osobitne vo vzťahu ku komplexným činnostiam, akými tradične je vykonávanie úlohy obstarávateľa aj

6

spracovateľa územného plánu.

K bodu 11

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy subjektov verejnej správy hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Zmeny ustanovení § 25 je nevyhnutná, keďže súčasná právna úprava spôsobuje v praxi problémy a neustanovuje jasný obsah práv a povinností na strane štátu a hlavného mesta. To umožňuje „vyhýbanie sa“ povinnosti poskytovať pomoc, čo zvyšuje transakčné náklady na získavanie dát nevyhnutných pre riadne plnenie úloh hlavného mesta a ťažiskového metropolitného regiónu štátu. Navyše, obmedzením rozsahu dnešnej úpravy na orgány štátu Bratislave unikajú mimoriadne dôležité dáta a databázy od iných orgánov než orgánov štátu.

K čl. VI (zákon SNR č. 401/1990 Zb.)

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. VII (zákon č. 229/1991 Zb.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. VIII (zákon SNR č. 330/1991 Zb.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 3 až 17

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. IX (zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Úprava nadväzujúca na zavedenie nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne zákonom SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších

7

predpisov.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 5 až 10

Úpravy vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v zákone o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu.

K čl. X(zákon SNR č. 138/1992 Zb.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne týmto zákonom. V tejto súvislosti sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.

K bodu 7

Základné ustanovenia § 3 reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.

Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve, konkrétne v zákone č. 201/2022 Z.z. o výstavbe. Navrhuje sa upraviť oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta, procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.

K bodu 8

V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.

Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".

Predpokladom pre prístup k autorizácii územného plánovača tak bude aj v automatickom režime širší diapazón vzdelania (rozšírený o „nearchitektonické” vzdelanie v odbore priestorové plánovanie z Ústavu manažmentu STU). Súčasne umožňuje v prípade absolvovania dostatočnej praxe v oblasti územného plánovania na báze individuálneho prístupu aj autorizáciu osôb s iným vzdelaním, čím sa zabezpečí možnosť autorizácie širšieho spektra odborníkov, ako podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodom 9 a 10

8

Vo vzťahu k stavebným inžinierom sa tiež navrhuje úprava vyvolaná prijatím zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Okrem uvedeného, navrhovanou úpravou dochádza k rozšíreniu kategórii, v ktorých je inžinier oprávnený poskytovať svoje služby. Zavádza sa nová kategória č. 5 – inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb. Doterajšia úprava kategórie pod č. 4 inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie umelo spájala celkom odlišné odborné zamerania. Ich rozdelenie priamo zodpovedá štruktúre vzdelávania samostatné strojnícke a elektrotechnické fakulty a odborné školy a samostatný študijný odbor na stavebných fakultách. Ich jasné rozdelenie na elektrické, strojné a technické zariadenia je potrebné aj z dôvodov obchádzania ustanovení niektorých zákonov. Existujú samostatné elektrotechnické stavby najmä v telekomunikáciách a energetike, ktoré majú aj samostatnú normotvorbu na celosvetovej úrovni ( IEC Paríž ). Doterajšia formulácia bola priveľmi dlhá a v praxi ťažko použiteľná alebo obsahovo veľmi široká. Zavádzajú sa tiež nové regulované povolania ktorých regulačným orgánom je Slovenská komora stavebných inžinierov, konkrétne kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby a autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor ako aj rozsah ich vykonávanej činnosti.

K bodu 11

Navrhuje sa upraviť ustanovenie, ktoré spôsobovalo v praxi problém s absurdným výkladom, podľa ktorého boli konkrétne osoby v slobodnom povolaní povinné realizovať ústavné právo na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva vo vzťahu ku všetkým. Inak povedané, bolo v rozpore s jeho účelom vykladané spôsobom, kedy oná realizácia ústavného práva bola oddelená od vzťahu s klientom a vykladaná ako svojho druhu pozitívny záväzok podobný tomu, ktorý má štát.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave výkonu činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ako aj na nové evidenčné oprávnenia komôr.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 15 až 17

Úpravou sa harmonizujú pojmy so zákonom o výstavbe a zároveň sa zavádza možnosť používania elektronickej pečiatky a elektronického podpisu v súlade s právnymi predpismi súvisiacimi s používaním elektronického podpisu a pečiatky. Úpravou sa zavádza aj možnosť hosťujúcich architektov a inžinierov pôsobiacim na území SR používať svoju pečiatku vydanú v domovskom členskom štáte a ustanovujú sa práva a povinnosti pre hosťujúceho autorizovaného stavbyvedúceho a hosťujúceho autorizovaného stavebného dozoru.

K bodom 19 až 21

Úpravou sa zavádza rovnosť v právach a povinnostiach architektov a inžinierov vykonávajúcich svoje povolanie ako zamestnanci a v slobodnom povolaní.

K bodu 22

Zavádzajú sa nové podmienky výkonu povolania autorizovaných osôb alebo registrovaných

9

osôb podľa tohto zákona vo forme obchodných spoločností. Zavádza sa povinnosť zriadiť obchodnú spoločnosť len za účelom poskytovania služieb v regulovaných povolaniach. Navrhovaná úprava približuje tento spôsob výkonu činnosti regulácii v iných slobodných povolaniach, napríklad podľa predpisov o advokácii.

K bodu 23

V dôsledku prijatia zákona o výstavbe vyplynula požiadavka na úpravu práv a povinností územných plánovačov, autorizovaného stavbyvedúceho a autorizovaného stavebného dozoru obdobne ako pri zvyšných regulovaných povolaniach.

K bodu 24

Zavádza sa oprávnenie komory uznávať vzdelanie dosiahnuté na území SR za účelom získania autorizácie, ktoré v doterajšej úprave absentuje. Doterajšia úprava toto umožňovala len vo vzťahu ku architektom.

K bodom 25 a 26

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 27

Ustanovuje sa povinnosť zahraničným osobám na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR ovládať štátny jazyk v nevyhnutnom rozsahu v súlade s § 55 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 28

Umožňuje sa komore na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR preskúmavať odbornú kvalifikáciu zahraničných osôb v súlade s § 42 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 29

Umožňuje sa komore vydať registračné osvedčenie hosťujúcim autorizovaným inžinierom. Táto možnosť komore doteraz chýbala.

K bodu 30

Zavádza sa možnosť pozastavenia činnosti autorizovaných osôb na základe ich žiadosti.

K bodom 31 až 45

Predmetom týchto zmien je úprava komplexu otázok spojených s uznávaním vzdelania a zjednodušením prístupu k regulovaným povolaniam.

V súčasnosti je Slovenskej komore architektov zákonom zverená kompetencia uznania vzdelania pre účely prístupu k regulovanému povolaniu „autorizovaný architekt” a „autorizovaný krajinný architekt” len v automatickom režime v súlade s so smernicou č. 36/2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. V prípade regulovaného povolania autorizovaný architekt ide o uznanie na báze koordinácie minimálnych požiadaviek na vzdelanie. Doklady o vzdelaní, ktoré uvedené kritériá spĺňajú a uvedené v prílohe V smernice (prílohe 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb.), resp. v prípade nadobudnutých práv sa nachádzajú spolu s referenčnými rokmi v Prílohe VI smernice (Prílohe č. 3 SNR č. 138/1992 Zb. z.).

V prípade krajinných architektov automaticky uznateľné študijné odbory explicitne uvedené

10

v §16 ods. 14.

V prípade prístupu k povolaniu osôb na podklade iného vzdelania ako v automatickom režime, zákon v súčasnosti Slovenskej komore architektov toto uznanie neumožňuje. V nadväznosti na novú sústavu študijných odborov, v súlade s vyhláškou MŠVVaŠ SR č. 244/2019 Z. z. prebieha v súčasnosti vzdelávanie krajinných architektov na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre v rámci študijného odboru „poľnohospodárstvo a krajinárstvo”. To znamená, že ani jeden absolvent odbornej prípravy v danej oblasti na území SR nemá prístup k povolaniu cez automatické uznanie v súlade s §16 ods. 14. Ak by malo však uznanie vykonať Ministerstvo školstva SR v súlade s §16a, je to v rozpore s jeho štandardnou kompetenciou v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní - nemá vytvorené štruktúry ani právny rámec pre uznanie vzdelania nadobudnutého na území SR. Vzhľadom na uvedené je teda uznanie vzdelania v oblasti krajinnej architektúry podľa aktuálne platného zákona nevykonateľné a predložená novela uvedenú nevykonateľnosť eliminuje v plnom rozsahu. Súčasne eliminuje členitosť ustanovení, ktoré danú oblasť upravujú a zavádza pre obe povolania veľmi jasný princíp uznania v automatickom režime, resp. na báze iného vzdelania.

V súčasnosti sa doklady, resp. kvalifikácie, ktoré zabezpečujú prístup k povolaniu v automatickom režime nachádzajú v Prílohách 2 a 3 zákona. Ich zmena je náročná a často nereaguje dosť dynamicky na zmeny vyvolané praxou/resp. zmenami vo vzdelávaní (napr. prípad krajinno-architektonického vzdelania). Preklopenie príloh do vykonávacieho predpisu by umožnilo promptnejšie reagovanie na potreby trhu a lepší prístup k povolaniu.

Uvedená zmena súčasne ukladá uznávaciu kompetenciu pre uznanie vzdelania za účelom výkonu regulovaného povolania autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt, autorizovaný územný plánovač a autorizovaný stavebný inžinier príslušnej komore. Toto uznanie by zabezpečila príslušná komora bez ohľadu na skutočnosť či ide o vzdelanie nadobudnuté na území SR, členského štátu resp. tretieho štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť konzistentnosť pri rozhodovaní o uznaní vzdelania.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava spresňujúca účinné znenie zákona.

K bodu 47

Stanovujú sa pravidlá vyčiarknutia z evidencie odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti stavbyvedúceho, stavebného dozoru a na výkon činnosti energetickej certifikácie budov (§3a ods. 4, 5 a 6) z dôvodu, že doteraz neboli upravené.

K bodom 48 až 53

Navrhovanou úpravou sa stanovuje výpočet údajov zapisovaných v zozname alebo v registri, ktoré síce komora v praxi zapisuje, avšak doteraz neboli predmetom zákonnej úpravy. Z dôvodu zavedenia možnosti komory pozastaviť činnosť autorizovanej osobe (§15d) je nutné tento údaj do výpočtu zapisovaných údajov v zozname doplniť. V §18 ods. 3 sa spresňujú údaje zoznamu, ktorý komora zverejňuje o autorizovaných osobách na svojom webovom sídle.

K bodu 54

Zavádza sa rozsah evidencie pre odborne spôsobilé osoby a hosťujúce odborne spôsobilé osoby, ktorý doteraz nebol predmetom zákonnej úpravy.

K bodom 55 a 56

11

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 57

Určujú sa pravidlá pre vydávanie pečiatok a osvedčení odborne spôsobilých osôb, ktoré vykonávajú činnosť hosťujúci autorizovaný stavbyvedúci a hosťujúci autorizovaný stavebný dozor.

K bodom 58 až 62

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 63

Cieľom navrhovanej úpravy je podrobne upraviť pravidlá a rozsah skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru z dôvodu jej absencie v doterajšej úprave.

K bodom 64 až 67

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 68 až 72

Úpravou sa zavádza možnosť aplikácie kompenzačného opatrenia aj pre povolanie inžinier, autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaného stavebný dozor. Doterajšia úprava riešila kompenzačné opatrenie vo forme preskúšania alebo adaptačného obdobia len pre skupinu architektov.

K bodom 73 až 75

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 76

Z dôvodu zabezpečenia prostriedkov dohľadu nad výkonom povolania sa navrhuje rozšíriť evidenčné povinnosti aj o evidenciu prípadov spoločne vykonávaných činností, resp. výkonu činností prostredníctvom obchodných spoločností.

K bodom 77 až 81

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 82

Úpravou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať disciplinárnej komisii volebné obdobie v trvaní 2 rokov.

K bodom 83 a 84

Ustanovením sa dopĺňajú a spresňujú úlohy Slovenskej komory stavebných inžinierov v oblasti celoživotného vzdelávania a rozširujú sa možnosti aktivít Slovenskej komory stavebných inžinierov pri spolupráci s odbornými inštitúciami.

12

K bodu 85

Navrhovanou úpravou sa rozširuje záber poskytovania pomoci Slovenskej komory stavebných inžinierov.

K bodu 86

Dôvodom úpravy je oprava formálnej chyby. Slovenská komora stavebných inžinierov môže nielen osvedčenie o vykonaní skúšky vydať, ale aj odňať.

K bodu 87

Cieľom navrhovanej úpravy je odstrániť obmedzenie „na účely vydávania živnostenských oprávnení“, keďže odborne spôsobilé osoby vykonávajú činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a energetickej certifikácie budov nielen na základe živnostenského oprávnenia v zmysle osobitného predpisu.

K bodu 88

Ustanovením sa rozširuje kompetencia Slovenskej komory slovenských inžinierov o spoluprácu so zahraničnými profesijnými organizáciami.

K bodu 89

Upresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru.

K bodom 90 a 91

Spresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a činnosť energetickej certifikácie budov.

K bodu 92

Navrhovaným znením bude splnená požiadavka valného zhromaždenia Slovenskej komory stavebných inžinierov o doplnenie chýbajúceho kontrolného orgánu – dozornej rady.

K bodom 94 a 96

Navrhovaným znením dochádza k zmene volebného obdobia valného zhromaždenia z pôvodných dvoch rokov na štyri roky. Z pohľadu praxe sa predĺženie volebného obdobia javí ako primerané. Rovnako sa navrhuje predĺženie volebných období predsedu a podpredsedu predstavenstva, členov autorizačnej komisie, disciplinárnej komisie a dozornej rady.

K bodu 95

Zavádza sa možnosť zasielania pozvánok na valné zhromaždenie elektronickou formou a súčasne sa mení adresa doručenia.

K bodu 97

Navrhovanou zmenou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať dvojročné volebné obdobie disciplinárnej komisie (viď. nové znenie § 27 ods. 1 písm. a).

13

K bodu 98

Disciplinárna zodpovednosť hosťujúcich architektov sa rozširuje na hosťujúcich autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaných stavebných dozorov.

K bodu 99

Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť disciplinárnu zodpovednosť odborne spôsobilých osôb, ktorá v doterajšej úprave absentovala.

K bodu 100

Ustanovením sa rozširujú možnosti financovania komory.

K bodu 101

Navrhovanou úpravou sa má docieliť možnosť doručovania dôležitých písomností aj odborne spôsobilým osobám, ktoré sa zapisujú do evidencie.

K bodu 102

Vypustenie ustanovenia z dôvodu, že výzvy na doplnenie alebo na odstránenie iného nedostatku žiadosti o zapísanie do zoznamu alebo z registra nemajú povahu dôležitých písomností, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk. Odstraňuje sa chybné znenie.

K bodu 103

Ustanovením sa rozširujú možnosti doručovania písomností, a to o elektronickú formu.

K bodu 104

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na prechod pôsobnosti v danej oblasti na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

K bodu 105

Navrhovanou zmenou sa reaguje na to, že tzv. malé preukazy o odbornej spôsobilosti pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru, získané na výkon týchto činnosti do 31.07.2000, boli stále ponechané v platnosti, hoci mali byť v minulosti nahradené. Preto sa navrhuje ustanoviť dátum ktorým strácajú platnosť.

K bodu 106

Stanovujú sa prechodné ustanovenia vo väzbe na vykonané zmeny v zavedení nových povolaní a v úprave viazaných živností.

K bodu 107

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave uznávania dokladov.

K čl. XI(zákon č. 310/1992 Zb.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

14

K čl. XII(zákon NR SR č. 182/1993 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Vo väzbe na zmeny v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy sa novo vymedzuje predmet a rozsah právnej úpravy zákona. Ide o pozitívne vymedzenie zákona ako komplexnej úpravy práv a povinností súvisiacich s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov. Zákon o vlastníctve bytov upravuje niekoľko skupín právnych vzťahov. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov tvorí základnú skupinu právnych vzťahov. Ďalšia skupina vzťahov vychádza z regulácie práv a povinností vo vzťahu ku správe domov. Úprava práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov pozostáva nielen z ich vzájomných vzťahov, ale aj zo vzťahov s tretími osobami. Súčasťou zákona aj podmienky, pri ktorých je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Negatívne sa vymedzuje, že do pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov nepatria bytové domy s jedným bytom.

Navrhuje sa aj úprava pojmov v predmetnom zákone, a to nielen na účely zosúladenia, ale aj zachovania osobitností potrebných pre fungovanie právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Uvedené definície vychádzajú z technického opisu, ekonomických a aplikačných skúseností a platia výlučne na účely tejto právnej úpravy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodom 4 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou, úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodu 9

Tento zákon sa s výnimkou § 29 a 29a ods. 1 aplikuje aj na nebytové domy, v ktorých byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a zároveň spoločné časti a spoločné zariadenia v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na správcu nebytového domu sa na rozdiel od správcu bytovej budovy nevzťahuje zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K čl. XIII(zákon NR SR č. 278/1993 Z. z.)

K bodu 1

Z dôvodu odlišnej koncepcie nového zákona o výstavbe je nutné v zákone o správe majetku štátu používané pojmy špecifikované len odkazom na doteraz platné stavebné predpisy, novo definovať v zákone o správe majetku štátu.

K bodom 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Takisto sa dopĺňa ďalšia podmienka, ktorá oprávňuje vlastníka stavby nadobudnúť touto stavbou zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu mimo súťaže, prípadne aj priľahlého pozemku. Navrhuje sa, aby v tomto prípade stavba spĺňala nielen definičné znaky stavby ustanovené v § 2 ods. 2 písm. a), ale jej pôdorys musí dosahovať výmeru aspoň 15 m2.

15

K bodom 3, 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 a 8

Návrhom zákona sa zakotvujú podmienky, za akých možno pozemok vo vlastníctve štátu rozdeliť do menších celkov. Pri delení pozemku musí správca brať do úvahy využiteľnosť jednotlivých rozdelených alebo oddelených pozemkov a ekonomickú výhodnosť tohto delenia pre štát. Využiteľnosť pozemku štátu, ktoré ostáva vo vlastníctve štátu, nemôže byť zhoršená oproti využiteľnosti pôvodného pozemku. Ani hodnota pozemku, ktorý ostáva štátu, sa delením nemôže znížiť oproti hodnote pôvodného pozemku pred delením. Z tohto dôvodu sa prípustnosť delenia pozemkov štátu nebude (oproti terajšiemu stavu) posudzovať len v prípade predaja pozemkov do 200 m2, ale vždy pri každom delení pozemku štátu do menších celkov, t. j. bez ohľadu na jeho výmeru.

K bodom 9 a 10

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu zákona súvisiacu s definovaním stavby s pôdorysom najmenej 15 m2, ktorej vlastníctvo oprávňuje jej vlastníka nadobudnúť stavbou zastavaný pozemok štátu mimo súťaže a bez súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Zároveň sa z dôvodu jednoznačnosti navrhuje, aby bol správca povinný spoločne s celou dočasne prebytočnou stavbou ponúknuť do nájmu aj dočasne prebytočný priľahlý pozemok.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Navrhovaným ustanovením sa taxatívne upravujú možné prípady prenájmu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu, avšak za trhové nájomné. Ide o výnimku zo súťažného nakladania s majetkom štátu, preto výpočet možných prípadov je limitovaný.

Naďalej sa umožňuje prenájom pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou definovanej v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona jej vlastníkovi (spoluvlastníkovi), ak jej pôdorys má najmenej 15 m2.

Z dôvodu navrhovanej úpravy § 13a zákona o správe majetku štátu sa rozširuje možnosť priameho prenájmu majetku štátu na potreby zariadenia staveniska, ale za trhové nájomné.

K bodu 15

16

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu cudziemu štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu a bez nutnosti dohodnúť trhové nájomné. Tým sa zjednotí prístup pri predaji a nájme majetku štátu cudziemu štátu na potreby jeho diplomatického zastúpenia. Nepôjde o povinnosť správcov, ale ak dôjde ku konsenzu medzi zmluvnými stranami o reálnych podmienkach prenájmu, správca bude oprávnený v zjednodušenom režime uzavrieť nájomnú zmluvu.

K bodom 16 a 17

Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona obsahuje tieto zmeny:

Okrem vymedzených inžinierskych stavieb možno stavby, dočasné stavby alebo zariadenia definované v § 13a ods. 1 návrhu zákona realizovať na majetku štátu len na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona o správe majetku štátu.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút zriadenia zariadenia staveniska môže reálne využiť len vlastník susediacich nehnuteľností, nájomnú zmluvu je možno uzavrieť bez ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za trhové nájomné. Aj nájom nehnuteľného majetku štátu z dôvodu stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu je možno realizovať bez vykonania ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za nižšie než trhové nájomné. V takomto prípade však musí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdiť, že Slovenská republika požíva rovnaké výhody na území daného cudzieho štátu, a tiež, že stavba bude slúžiť na potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu.

V ostatných prípadoch možno nehnuteľný majetok štátu prenajať len po ponuke v registri ponúkaného majetku štátu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné.

Na platnosť týchto nájomných zmlúv sa s poukazom na § 13 ods. 9 zákona o správe majetku štátu vyžaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Taxatívne vymedzené inžinierske stavby možno realizovať na nehnuteľnom majetku štátu len na základe zmluvného vecného bremena, prípadne na základe zákonného vecného bremena podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 21 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, ktorá je založená na definovaní povinností povinného z vecného bremena, návrh zákona vychádza z pozitívneho vymedzenia oprávnení pre oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno podľa tohto zákona je správca oprávnený na nehnuteľnom majetku štátu zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu, to znamená len vtedy, ak zamýšľaný účel zmluvy nemôže oprávnený z vecného bremena dosiahnuť inak.

Správca majetku štátu môže vecným bremenom umožniť zriadenie, prevádzku, opravu a údržbu inžinierskej stavby uvedenej v odseku 1 písm. d) v prospech oprávneného z vecného bremena. Ak inžinierska stavba nie je na hranici pozemku, zmluvou o zriadení vecného bremena možno dohodnúť aj vstup na majetok štátu dotknutý týmto vecným bremenom.

Peší prechod cez nehnuteľný majetok štátu je možné zmluvne dohodnúť z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku; zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá možnosť iného prístupu k svojej nehnuteľnosti. Stavba vlastníka však musí spĺňať definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Správca môže zmluvne dohodnúť aj prejazd motorovými alebo inými vozidlami z dôvodu

17

zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku. Podmienkou práva prejazdu je vybudovaná pozemná komunikácia na pozemku štátu. Taktiež platí, že zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá iný možný prístup k svojej nehnuteľnosti a stavba vlastníka spĺňa definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Návrh zákona výslovne zakazuje zriadenie pozemnej komunikácie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pretože pozemná komunikácia de facto neobmedzuje, ale priamo vylučuje výkon vlastníckych práv. Návrh zákona takisto zakazuje zriadenie akejkoľvek inej líniovej stavby, ktorá nie je uvedená v § 13a ods. 1 písm. d) návrhu zákona.

Na platnosť zmlúv o zriadení vecného bremena uzavretých od účinnosti zákona sa z dôvodu zjednotenia postupov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok bude vyžadovať súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky,

Navrhujú sa tieto druhy odplaty za zriadenie vecného bremena alebo za zásahy do výkonu vlastníckych práv štátu:

1. Odplata za zriadenie vecného bremena

Odplatu za zriadenie vecného bremena musí správca dohodnúť aspoň vo výške znalcom stanovej hodnoty práv a závad podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena medzi správcami majetku podľa tohto zákona. Bezodplatné vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech štátnych podnikov, pretože štátne podniky nie správcami podľa tohto zákona.

Hodnota práv a závad sa určuje za výmeru, v ktorej je správca obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti štátu, preto zmluva o zriadení vecného bremena by mala, okrem dohodnutej odplaty za zriadenie vecného bremena, obsahovať aj výmeru dotknutej časti majetku štátu. Návrh zákona neupravuje splatnosť odplaty za zriadenie vecného bremena, ale z hľadiska hospodárnosti je vhodné ju dohodnúť ešte pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti.

2. Odplata za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu

Vznik nároku na odplatu za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu vyplýva obvykle z pozemných prác oprávneného z vecného bremena alebo iného obmedzenia pri obvyklom užívaní nehnuteľného majetku štátu. Výšku výšku odplatu nemožno vopred určiť, a teda ani vopred v zmluve o zriadení vecného bremena dohodnúť. Preto návrh zákona neupravuje spôsob určenia výšky takejto odplaty, ale ponecháva na zmluvných stranách, aby sa na jej výške dohodli. Zmluvné strany by sa mali vopred dohodnúť na spôsobe určenia výšky takejto odplaty, napr. znaleckým posudkom, určením fixnej sumy za každý deň obmedzeného užívania nehnuteľného majetku štátu jeho správcom a pod.

3. Náhrada škody

Ak v príčinnej súvislosti medzi existenciou vecného bremena a zhoršeným stavom dotknutej nehnuteľnosti štátu vznikne škoda a oprávnený z vecného bremena nevráti nehnuteľný majetok štátu do pôvodného stavu, vrátane porastov, štát zastúpený správcom nárok na náhradu škody. Podmienky uplatňovania a výšky náhrady škody sa riadia občianskoprávnymi predpismi.

Návrh zákona výslovne ustanovuje oprávnenie správcu odstúpiť od zmluvy o zriadení vecného bremena, ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na nehnuteľnom majetku štátu

18

značná škoda. Od odstúpenia od zmluvy o zriadení vecného bremena je potrebné odlíšiť zánik vecného bremena podľa § 151p Občianskeho zákonníka.

Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá podľa zákona o správe majetku štátu by, okrem všeobecných náležitostí (označenie zmlúv strán a pod.), mala obsahovať aj

a) obsah vecného bremena (napr. zriadenie a prevádzkovanie plynovodnej prípojky),

b) rozsah vecného bremena (v m2),

c) trvanie vecného bremena (na dobu určitú alebo neurčitú), pričom platí, že vecné bremeno za účelom zriadenia a prevádzkovania rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, možno zriadiť do dňa ukončenia ich prevádzky, najviac na dobu 10 rokov,

d) druh vecného bremena, ktoré je zriaďované buď v prospech vlastníctva veci (in rem) alebo v prospech osoby (in personam),

e) hodnotu práv a závad,

f) výšku dohodnutej odplaty (najmenej vo výške hodnoty práv a závad), ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena,

g) splatnosť dohodnutej odplaty (najneskôr pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra).

Obmedzenie trvania doby vecného bremena sa týka výlučne rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, ak sa tieto zriaďujú na stavbách štátu.

K čl. XIV(zákon NR SR č. 42/1994 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XV(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny v oslobodení od poplatkov sa navrhuje vykonať úpravy v § 4.

K bodu 3

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k spoplatneniu úkonov a konaní, ktoré budú v zmysle prechodných ustanovení zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe dokončené podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že činnosti budovania a takpovediac nábehu informačného systému územného plánovania a výstavby budú vyžadovať zvýšenú potrebu financovania

19

z prostriedkov štátneho rozpočtu navrhuje sa, aby časť týchto prostriedkov bola pokrytá priamo príjmami zo „stavebných“ poplatkov, a to v čase prvých šiestich rokov od zriadenia tohto informačného systému.

K bodom 4 a 5

Navrhujú sa upraviť správne poplatky vo väzbe na nové procesné inštitúty konania vo výstavbe, pričom sadzby poplatkov sa navrhuje diferencovať vo väzbe na kategorizáciu stavieb. Zároveň je snaha rozložiť sumu poplatku v čase samotnej výstavby tak, aby sa väčšia časť poplatku platila až za kolaudáciu stavby a ekonomika výstavby bola menej zaťažená.

K čl. XVI(zákon NR SR č. 162/1995 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého údaje by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely konaní podľa zákona o katastri nehnuteľností, s cieľom najmä podporovať automatizáciu procesov zápisu stavieb.

K bodom 2 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XVII(zákon NR SR č. 180/1995 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XVIII(zákon NR SR č. 215/1995 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 a 3

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého súčasťou je aj register stavieb a ktoré by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely geodézie a kartografie.

K bodom 4 a 5

V nadväznosti na úpravu registra stavieb v informačnom systéme územného plánovania a výstavby sa navrhuje tento register vypustiť v rámci úpravy informačného systému geodézie, kartografie a katastra a upraviť len spôsob poskytovania údajov z tohto registra.

K čl. XIX(zákon NR SR č. 129/1996 Z. z.)

20

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XX(zákon č. 64/1997 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXI(zákon č. 281/1997 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XXII(zákon č. 143/1998 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 5

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

21

K čl. XXIII(zákon č. 144/1998 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXIV(zákon č. 254/1998 Z. z.)

K bodom 1 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXV(zákon č. 298/1999 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVI(zákon č. 136/2000 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVII(zákon č. 338/2000 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXVIII(zákon č. 302/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. XXIX(zákon č. 314/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXX(zákon č. 49/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

22

K bodom 4 až 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXI(zákon č. 319/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXII(zákon č. 503/2003 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIII(zákon č. 220/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIV(zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 4 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

23

Zmena sa navrhuje z dôvodu nevyhnutnosti plne elektronickej komunikácie vo veciach konania vo výstavbe a používania informačného systému územného plánovania a výstavby.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXV(zákon č. 582/2004 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zároveň sa spresňuje definícia stavebného pozemku, aby nedochádzalo k aplikačným nezrovnalostiam.

V odseku 5 sa navrhuje negatívne vymedzenie stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Navrhuje sa spresniť definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov v novoprijatom zákone o výstavbe. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť, že nebytový priestor využívaný na bývanie sa bude považovať za byt, a teda pri výpočte dane z bytov za takýto nebytový priestor alebo jeho časť sa použije sadzba dane z bytov. Týmto sa rieši zdanenie rôznych apartmánov a apartmánových bytov slúžiacich na trvalé bývanie tým, že sa jednoznačne zdania ako byty.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

24

K bodu 10

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa v prípade vzniku daňových povinností, poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti do 31. decembra 2024 bude postupovať podľa predpisov platných do 31. marca 2024.

K čl. XXXVI(zákon č. 657/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 5 a 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 a 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XXXVII(zákon č. 326/2005 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 14 až 19

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zmenami v procesoch územného plánovania.

K čl. XXXVIII(zákon č. 538/2005 Z. z.)

25

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou v § 15.

K bodom 5 až 10

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXIX(zákon č. 555/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XL(zákon č. 39/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLI(zákon č. 218/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLII(zákon č. 355/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 3 až 9

26

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 10 a 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLIII(zákon č. 669/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 4 až 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XLIV(zákon č. 448/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLV(zákon č. 66/2009 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K čl. XLVI(zákon č. 274/2009 Z. z.)

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVII(zákon č. 513/2009 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8, 10 a 11

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

27

K bodom 12 až 17

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 18 až 23

Úprava nadväzujúca na zmenu v úprave špeciálnych stavebných úradov a vyvolaná tiež zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 24

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVIII(zákon č. 131/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania

K čl. XLIX(zákon č. 251/2012 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 11 a 13

V nadväznosti na ustanovenie kompetencie koordinácie činnosti v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry vo výstavbe medzi oprávnenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa zákona o výstavbe sa navrhuje reflektovať túto úpravu v kompetenciách Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a nadväzne upraviť štandardné delimitačné ustanovenie s týmto prechodom súvisiace.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 14

28

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. L(zákon č. 125/2015 Z. z.)

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne a digitálneho obrazu Slovenskej republiky.

K čl. LI(zákon č. 282/2015 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a v príslušnosti orgánu, ktorý vedie vyvlastňovacie konanie.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania a legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. LII(zákon č. 447/2015 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zmenou pojmov v právnych predpisoch upravujúcich výstavbu (zákon o výstavbe) je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o povolení stavby“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Ohlásené stavby zo zákona o výstavbe môžu byť len drobné stavby do 25 m2, preto je vznik poplatkovej povinnosti po účinnosti zákona o výstavbe k týmto stavbám vzhľadom na „odpočítateľnú položku“ 60 m2 zo základu poplatku irelevantný.

K bodu 2

Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak (ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby).

29

K bodom 3 až 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmov v novom zákone o výstavbe. Pojem „bytový dom“ sa nahrádza pojmom „bytová budova“. Pojem „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je a pojem „ohlásenej stavby“ nie je kvôli „odpočítateľnej položke“ potrebný (viď bod 1). Ďalej sa pojem „realizácia stavby“ nahrádza pojmom „uskutočňovanie stavebných prác“.

K bodom 7 a 8

V súvislosti s novou úpravou podľa zákona o výstavbe ak ide o stavebné práce na jednoduchej stavbe, rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Z dôvodu zachovania princípu minimalizácie administratívnej náročnosti sa pri jednoduchej stavbe nebude vyžadovať potvrdenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby projektantom stavby. Zároveň sa spojili ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa navrhuje možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

K bodom 9 až 11

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Pre upresnenie sa dopĺňa postup ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere.

K bodu 12

V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V oboch prípadoch sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije (viď § 8 ods. 4 v novom znení), pretože „odpočítateľná položka“ sa použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby. Slovným spojením „skorším rozhodnutím o povolení stavby“ sa myslí situácia, ak pred vydaním posudzovaného rozhodnutia o povolení stavby (z titulu ktorého vznikla poplatková povinnosť) bolo predtým na istú stavbu vydané jedno alebo viac skorších rozhodnutí o povolení stavby. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

K bodu 13

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 nie je potrebná, keďže odkaz 3d) sa vzťahuje aj na pojem stavby na bývanie.

K bodu 14

30

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.

K bodom 15 a 16

V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6, sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

K bodu 17

V súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“, nebude potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nebude dochádzať k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby.

K bodu 18

Z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

K bodu 19

Z dôvodu úpravy § 9 ods. 2 zákona je potrebné upraviť aj § 10 ods. 3 zákona. nebude dochádzať k novovyrubovaniu poplatku a ani k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj.

K bodu 20

Z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa spresňuje pojem „školského“ a rozširuje sa aj o pojem „školy“ v širšom zmysle.

K bodu 21

Navrhuje sa znenie prechodných ustanovení, ktorých cieľom je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť:

-vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj,

-vznikla po účinnosti „nového“ zákona o výstavbe a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona,

-vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa „nového“ zákona o výstavbe, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

K bodu 22

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIII(zákon č. 87/2018 Z. z.)

K bodu 1

31

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 4

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a zmenou v kompetenciách ministerstva dopravy a nového úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

K bodom 5 až 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIV(zákon č. 112/2018 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LV(zákon č. 452/2021 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 5 až 14

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 16 až 18

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LVI(zákon č. 200/2022 Z. z.)

K bodom 1 až 4

32

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v zákone SNR č. 138/1992 Zb.

K bodu 6

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa explicitne vyjadriť vzťah medzi všeobecne záväznými nariadeniami, ktorými sa územnoplánovacia dokumentácia schvaľuje a vydáva a požiadavkami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Keďže cieľom jednotne ustanoviť pravidlá pre územnoplánovaciu dokumentáciu, jej obsah a spracovanie a tieto ustanovené vykonávacími predpismi, je s ohľadom na zákon o obecnom zriadení vhodné ustanoviť, že jednotlivé všeobecne záväzné nariadenia s nimi nesmú byť v rozpore. Úprava § 39 ods. 2 tým nie je dotknutá, čo znamená, že osobitné úpravy vo všeobecne záväzných nariadeniach týchto miest, v rozsahu § 39 ods. 12, sú možné a v súlade s § 18 ods. 1.

K bodu 8

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 9

Vzhľadom na osobitné postavenie hlavného mesta sa navrhuje, aby príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska mohol ustanoviť aj zákon o hlavnom meste. Cieľom je poskytnúť samospráve hlavného mesta priestor na úpravu, ktorá najlepšie reflektuje rozdelenie úloh medzi mesto a mestské časti.

K bodu 10

Z dôvodu potreby viacerých spresňujúcich úprav sa navrhuje ustanoviť § 25 v novom znení. Podstatnou vecnou úpravou je zavedenie inštitútu digitálneho obrazu Slovenskej republiky, ktorý bude predstavovať svojho druhu referenčnú databázu údajov o povrchu Slovenskej republiky a objektov na ňom sa nachádzajúcich. Povinné použitie týchto údajov sa ustanovuje vo vzťahu k ostatným systémom, ktoré tieto údaje evidujú, či vo svojej činnosti používajú. Cieľom je zabezpečiť, aby údaje v hodnotách ako zaznamenané v digitálnom obraze Slovenskej republiky boli používané jednotne pri činnostiach v územnom plánovaní a výstavbe a v širšom kontexte aj pri činnostiach evidencie objektov a javov na povrchu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na potenciál, ktorý nový informačný systém územného plánovania a výstavby ponúka sa tiež navrhuje, aby mohol poskytovať elektronické služby, ktoré založené na využití jeho komplexnej a jedinečnej povahy. Navrhuje sa tiež, aby prednostný účel takto poskytovaných služieb bol v zákone priamo vyjadrený a sledoval vedeckú, výskumnú alebo analytickú činnosť, s presahom do rozvoja digitálnej ekonomiky. Inak povedané, aby tieto služby boli poskytované tak, aby aspoň jedným z efektov bola aj podpora súvisiaceho ekosystému a možnosť stavať na činnosti informačného systému územného plánovania

33

a výstavby nadstavbu služieb zo strany súkromného sektora.

K bodu 11

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití podkladu, ktorý bol získaný na základe dohody s inou osobou, ako územnoplánovacieho podkladu. V záujme udržania štandardu spracovania týchto podkladov sa vyžaduje, aby boli spracované aj v tomto prípade kvalifikovaným spracovateľom podľa zákona a aj spôsobom, ktorý zákon a jeho vykonávacie predpisy vyžadujú. Inak povedané, proces spracovania bude mať rovnaké nároky na kvalitu spracovateľa a výstupu, či ho vykonáva orgán územného plánovania, alebo externý subjekt.

K bodom 12 až 15

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 16

Vzhľadom na to, že množstvo elektronických dokumentov bude prístupných prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby navrhuje sa, aby pri doručovaní takýchto dokumentov neboli doručované priamo dokumenty, ale len odkazy na miesto ich sprístupnenia v informačnom systéme. Dôvod je aj praktický, častokrát ide o objemom veľké súbory, čo jednak zahlcuje kapacitu elektronickej schránky a častokrát aj naráža na kapacitu samotnej elektronickej správy.

K bodu 17

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 18

Navrhuje sa v procese obstarávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie zohľadniť aj procesné požiadavky § 29 ods. 1 písm. a) c), a to na účely skvalitnenia celého procesu.

K bodu 19

Navrhuje sa úprava v spôsobe poskytovania údajov a prístupu k údajom zo strany správcu informačného systému územného plánovania a výstavby. Zachováva sa princíp prístupu k všetkým údajom ktoré pre činnosť územného plánovania a výstavby nevyhnutné, pričom sa zároveň upúšťa od výpočtu rozsahu údajov, ktoré je možné poskytnúť, keďže výpočet nie je schopný reflektovať dynamiku zmien a vývoja rôznych zdrojov údajov.

Navrhuje sa na úrovni zákona explicitne upraviť najmä poskytovanie údajov v predpísanej štruktúre a elektronicky, poskytovanie metadát k údajom, úpravu spôsobu uzatvárania dohôd o zabezpečení poskytovania údajov a vyjadrenie vzťahu ku kategóriám údajov, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov.

Poskytovanie údajov by malo prebiehať prioritne v elektronickej podobe, definovanej štruktúre a automatizovaným spôsobom, a to najmä v prípadoch, ak ide o zdroj údajov, ktorý poskytuje údaje prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa zákona o e-Governmente. Predmetný zákon obsahuje úpravu tohto modulu, ako aj jeho fungovania, vrátane riadenia prístupu k údajom a ich poskytovanie elektronicky a nepretržitým spôsobom prístupu.

34

Samotný inštitút dohody o zabezpečení poskytovania údajov nie je koncipovaný ako podmienka na ich poskytovanie, ale ako svojho druhu realizačná dohoda, ktorá definovať technické podrobnosti poskytovania, pričom samotný právny nárok bude upravený na úrovni zákona. Preto ani neuzavretie dohody nie je dôvodom na neplnenie povinnosti poskytovať údaje z týchto zdrojov.

K bodom 20 až 22

Navrhuje sa spresniť splnomocňovacie ustanovenia.

K čl. LVII(zákon č. 201/2022 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na požiadavku Úradu jadrového dozoru sa navrhuje vypustiť obmedzenie rozsahu, v ktorom tento úrad vykonával činnosť špeciálneho stavebného úradu.

K bodu 2

Keďže časť vyhradených činností bude naďalej vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné upraviť predmetné ustanovenie.

K bodu 3

S cieľom odstrániť potenciálne výkladové nejasnosti sa navrhuje explicitne ustanoviť princíp, ktorý bol od počiatku so zriadením informačného systému územného plánovania a výstavby spájaný a to, že všetky konania, ktorých výsledkom je povolenie stavby, sa vykonávajú v tomto systéme, a to aj v prípade, ak procesne upravené iným predpisom a prípadne spojené (integrované) s ďalšími konaniami.

K bodu 4

Vzhľadom na to, že množstvo elektronických dokumentov bude prístupných prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby navrhuje sa, aby pri doručovaní takýchto dokumentov neboli doručované priamo dokumenty, ale len odkazy na miesto ich sprístupnenia v informačnom systéme. Dôvod je aj praktický, častokrát ide o objemom veľké súbory, čo jednak zahlcuje kapacitu elektronickej schránky a častokrát aj naráža na kapacitu samotnej elektronickej správy.

K bodom 5 a 6

Vzhľadom na osobitné postavenie hlavného mesta sa navrhuje, aby príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska mohol ustanoviť aj zákon o hlavnom meste. Cieľom je poskytnúť hlavnému mestu priestor na úpravu, ktorá najlepšie reflektuje rozdelenie úloh medzi mesto a mestské časti vrátane úpravy lehôt na vydanie záväzného stanoviska.

K bodu 7

Navrhuje sa zladiť text s predpismi na úseku civilného letectva.

K čl. LVIII (účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

35

v

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 256/2022, dátum vydania: 21.07.2022

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MHSR“) predkladá návrh novely zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „ZoR“), a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) z dôvodu transpozície balíka opatrení pod označením tzv. „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (Clean Energy for all Europeans Package ďalej len „CEP“), ktorý Európska komisia predstavila 30. novembra 2016. CEP obsahuje okrem iného opatrenia v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a bezpečnosti dodávok elektriny, ďalej v oblasti energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) a pravidiel pre riadenie energetickej únie (governance). Tri hlavné ciele CEP sú:

-uprednostňovať energetickú efektívnosť,

-dosiahnuť celosvetovo vedúce postavenie v oblasti energie z OZE a

-zabezpečiť spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov.

Trendy v oblasti vnútorného trhu s elektrinou, ktoré zahŕňajú o. i. integráciu nových prvkov sústavy a účastníkov trhu, upravené najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/943“) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/944“).

Nariadenie (EÚ) 2019/943 bolo prijaté v júni 2019 a od 4. júla 2019 (dvadsiaty deň po dni uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ) je účinné. Uplatniteľnosť nariadenia (EÚ) 2019/943 je podľa čl. 71 ods. 2 stanovená od 1. januára 2020, pričom niektoré časti uplatniteľné už dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ide najmä o články, ktoré pojednávajú o:

-preskúmaní ponukových oblastí (čl. 14),

-akčných plánoch (čl. 15),

-koncepčných zásadách kapacitných mechanizmov (čl. 22 ods. 4),

-posudzovaní primeranosti zdrojov na európskej úrovni (čl. 23 ods. 3 a 6),

-zriadení a poslaní regionálnych koordinačných centier (čl. 35 a 36) a

-práve členských štátov EÚ vydať podrobnejšie opatrenia (čl. 62).

Smernica (EÚ) 2019/944 bola tiež prijatá v júni 2019 a nadobudla účinnosť 4. júla 2019. Transpozícia do národného práva byť v súlade s čl. 71 vykonaná do 31. decembra 2020 (s výnimkou niektorých ustanovení týkajúcich sa zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES, ktoré musia byť vykonané v skorších termínoch).

Ďalšími legislatívnymi aktmi CEP sú:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/2001“),

2

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/941 z 5. júna 2019 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES (ďalej len „nariadenie o pripravenosti na riziká“),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/942“).

ZoE v súčasnosti vytvára právny rámec pre podnikanie v energetických odvetviach, ustanovuje práva a povinnosti jednotlivých účastníkov trhu s elektrinu a s plynom a pravidlá pre výkon štátnej správy v energetike. Cenovú a vecnú reguláciu v odvetví elektroenergetiky a plynárenstva upravuje ZoR, ktorý ďalej vymedzuje postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) ako jediného a samostatného regulátora pre sieťové odvetvia a povinnosti regulovaných subjektov.

Základné princípy, z ktorých súčasná zákonná úprava vychádza, v rámci členských štátov naďalej platné, dochádza však k rozšíreniu niektorých z nich, respektíve k zavádzaniu nových princípov a rovnako nových účastníkov trhu s elektrinou (a plynom) v záujme podpory jednotného trhu s elektrinou, stability a bezpečnosti trhu s elektrinou a zaistenia ochrany jednotlivých subjektov, najmä koncových odberateľov elektriny.

Návrh novely ZoE prináša najmä tieto zmeny:

-právnu úpravu nových účastníkov trhu s elektrinou a trhu s plynom,

-právnu úpravu akumulácie,

-čiastočnú dereguláciu maloobchodných cien elektriny a plynu a súvisiace zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľa,

-úpravu doterajších právnych podmienok pre nasadzovanie tzv. inteligentných meracích systémov (ďalej len „IMS“) do konkrétnych odberných miest,

-právnu úpravu obstarávania podporných služieb k dosiahnutiu a udržaniu bezpečnej a spoľahlivej prevádzky prenosovej alebo distribučnej sústavy v reálnom čase a ďalšie nové práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučných sústav (ďalej len „PDS“) a prevádzkovateľa prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“),

-úpravu dátových tokov spojených s novými procesmi.

Medzi nových účastníkov trhu patria aktívny odberateľ, energetické spoločenstvo, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny a agregátor. Okrem práv a povinností týchto nových účastníkov trhu je navrhnutý aj spôsob ich vstupu na trh, a to pri zachovaní súčasného konceptu udeľovania povolení, resp. potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti.

Prehľad návrhu regulácie nových subjektov na trhu je uvedený nižšie.

3

Oprávnenie na podnikanie

„Jednoduché“ oznámenie podľa § 4 ods. 9 ZoE

Aktívny odberateľ, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo energetické spoločenstvo s energetickými zariadeniami do 11 kW

nie

nie

Odberateľ, ktorý nespadá do kategórie aktívneho odberateľa, alebo energetické spoločenstvo prevádzkujúce činnosti nielen pre svojich členov s energetickými zariadeniami nad 11 kW

áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)

nie

Aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo vyrábajúce alebo uskladňujúce elektrinu pre svojich členov s energetickými zariadeniami 11 kW – 1 MW

nie

áno

Aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo s energetickými zariadeniami nad 1 MW

áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)

nie

Aktívny odberateľ dodávajúci elektrinu

nie

áno

Energetické spoločenstvo dodávajúce elektrinu (samovyrobenú alebo nakúpenú na trhu) len svojim členom alebo vykonávajúce činnosť agregácie len pre svojich členov

nie

áno

Energetické spoločenstvo dodávajúce elektrinu (samovyrobenú alebo nakúpenú na trhu) nielen pre svojich členov alebo vykonávajúce činnosť agregácie nielen pre svojich členov

áno, oprávnenie na dodávku elektriny

nie

Agregátor (okrem energetických spoločenstiev – viď vyššie)

áno, oprávnenie na dodávku elektriny

nie

Energetické spoločenstvo prevádzkujúce distribučnú sústavu

áno, oprávnenie na distribúciu elektriny

nie

Prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie energie (nie odberateľ)

áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)

nie

Za aktívnych odberateľov sa všeobecne považujú koncoví odberatelia elektriny, ktorí popri samotnom spotrebovávaní (odbere) elektriny zo sústavy v určitom rozsahu elektrinu tiež vyrábajú, a prípadne aj dodávajú na trh, a ktorí dokážu tiež upraviť svoje spotrebiteľské správanie tak, že môžu byť zdrojom dodatočnej flexibility pre trh.

Energetickým spoločenstvom sa rozumie občianske energetické spoločenstvo podľa smernice (EÚ) 2019/944 a komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov podľa smernice (EÚ) 2018/2001, ktoré smerujú k organizácii komunitárnych aktivít v oblasti energetiky, a to cez právnickú osobu založenú špecifickými osobami, s demokratickými princípmi riadenia, za nekomerčným účelom a na nediskriminačnom základe vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu, pričom komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov môže pôsobiť nielen na trhu s elektrinou, ale aj na trhoch s inými energiami, ak je splnená podmienka,

4

že ide o energiu z OZE. V návrhu zákona je teda upravený vstup energetických spoločenstiev na trh v prípade výkonu ich rôznych rolí, procedúra osvedčovania energetických spoločenstiev, ich práva a povinnosti na trhu s elektrinou a v prípade komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov aj na trhu s plynom.

Ďalším novým účastníkom trhu s elektrinou je agregátor. Predkladaný návrh zákona obsahuje komplexnú právnu úpravu činnosti agregácie, keďže agregácia je z hľadiska smernice (EÚ) 2019/944 jedným z nových fenoménov a mala by priniesť rozvoj nových služieb v oblasti riadenia spotreby, flexibility aj ponuky nových produktov pre poskytovanie podporných služieb.

Koncepčne je upravená aj téma akumulácie vrátane práv a povinností prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny, pretože zvyšovanie akumulačných schopností elektroenergetických sústav je súčasným trendom na celom svete ako reakcia na zvyšujúcu sa výrobu energie z OZE. Hoci je flexibilita (schopnosť sústavy reagovať na neočakávané výkyvy výroby a spotreby) dosiahnuteľná zlepšeným riadením konvenčných zdrojov, sústav alebo spotreby, v stále väčšej miere sa uplatňujú tiež akumulačné systémy. Ich účelom je časové riadenie spotreby elektriny vyrobenej intermitentnými zdrojmi energie, teda vyrovnanie rozdielnych okamihov výroby elektriny a potreby jej spotreby, prípadne uskladnenie elektriny pre vlastnú potrebu výrobcu elektriny. Uskladňovanie elektriny nebolo v minulosti prioritou EÚ pri koncipovaní strategických zámerov rozvoja energetiky čiastočne preto, že v energetike založenej na fosílnych palivách boli výhody skladovania obmedzené, a čiastočne preto, že vznikajúce technológie neboli pre skladovanie vo veľkom meradle ekonomicky výhodné. Z tohto dôvodu nebola problematika akumulácie skôr riešená zo strany ani legislatívne. Nové možnosti skladovania sa však stávajú dôležitou súčasťou energetického systému s rýchlym pokrokom v oblasti nových technologických riešení (predovšetkým batérií) a rastúcim podielom variabilnej výroby obnoviteľnej energie.

Zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa súvisia tiež s čiastočnou dereguláciou cien dodávok elektriny a plynu (pozn.: úprava v oblasti cenovej regulácie maloobchodných dodávok elektriny a plynu je predmetom inej novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní), a to s dôrazom na slobodnú voľbu dodávateľa/agregátora, právo na zmenu dodávateľa/agregátora a pravidlá pre poplatky s ňou spojené, práva pri kolektívnej zmene dodávateľa, právne zakotvenie nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov, pravidlá pre obsahové i formálne náležitosti faktúr a informácií o vyúčtovaní, právo na mimosúdne urovnanie sporov a pravidlá pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickou cenou.

Jednou z podmienok pre rozvoj súčasných a nastupujúcich trendov (agregácia, flexibilita, dynamické ceny) je zavedenie IMS. Realizácia IMS je kľúčovým prvkom pre rozvoj sietí a zároveň neoddeliteľnou súčasťou tzv. inteligentných sietí (smart grids). IMS by tiež mali napomôcť k lepšiemu informovaniu o tokoch v jednotlivých častiach elektrizačnej sústavy a ich optimalizácii. Predkladaný návrh zákona naďalej počíta so zavádzaním IMS na základe analýzy ekonomických prínosov vyplývajúcich zo zavedenia rôznych foriem IMS a nákladov na ich obstaranie, inštaláciu a prevádzku pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny, ktorú vypracuje MHSR v spolupráci s ÚRSO, je však zvolené iné legislatívne riešenie. Tiež sa ustanovuje právo koncového odberateľa elektriny na inštaláciu IMS (a tomu zodpovedajúca povinnosť PDS), ak sú splnené dané podmienky.

Ďalšie nové povinnosti PDS a tiež PPS sa týkajú obstarávania podporných služieb a flexibility, verejných konzultácií pri vypracovaní plánu rozvoja sústavy a prevádzkového poriadku, posúdenia primeranosti zdrojov na účely prípadného zavedenia kapacitného mechanizmu a všeobecne spolupráce PDS a PPS s inými účastníkmi trhu. Zakotvený je tiež režim prevádzky zariadení na uskladňovanie elektriny a nabíjacích staníc zo strany PDS a PPS, pričom ako východiskový je stanovený zákaz vlastniť, vyvíjať, spravovať alebo prevádzkovať

5

zariadenie na uskladňovanie elektriny alebo nabíjaciu stanicu pre iné než vlastné použitie. Výnimky možné v prípade zariadení na uskladňovanie elektriny, ak ÚRSO udelí súhlas. Prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy, ktorá spĺňa požiadavky kladené na uzavreté distribučné sústavy, môže so súhlasom ÚRSO prevádzkovať zariadenie na uskladňovanie elektriny aj nabíjaciu stanicu.

Požiadavky na digitalizáciu energetiky v návrhu zákona zhmotnené v elektronickom systéme prevádzkovanom organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (ďalej len „OKTE“), ktorý OKTE umožniť komunikovať a robiť právne úkony voči účastníkom trhu s elektrinou orgánom štátnej správy energetike v elektronickej podobe.

Návrh novely ZoR prináša najmä tieto zmeny:

-rozšírenie doterajších právomocí ÚRSO v súvislosti s vyššie uvedenými zmenami v ZoE a požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944,

-novú úpravu cieľov činnosti ÚRSO, spolupráce ÚRSO s regulačnými orgánmi členských štátov, Európskou komisiou a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej tiež len „ACER“), pôsobnosti ÚRSO vo vzťahu k regionálnemu koordinačnému centru, postupu ÚRSO pri vydávaní koordinovaných rozhodnutí,

-čiastočnú dereguláciu cien dodávok elektriny a plynu v nadväznosti na úpravu v ZoE,

-rozšírenie doterajšieho rozsahu vecnej regulácie,

-rozšírenie právnej úpravy pre riešenie sporov o spory medzi novými účastníkmi trhu s elektrinou a rozšírenie kompetencií ÚRSO pri rozhodovaní sporov.

Návrh novely živnostenského zákona zohľadňuje existenciu nových činností v energetike a vymedzuje, či sa podnikateľský výkon danej činnosti riadi ZoE alebo živnostenským zákonom.

Navrhovaná právna úprava je nevyhnutná, pretože ide o transpozíciu opatrení zavádzaných smernicou (EÚ) 2019/944 a čiastočne tiež smernicou (EÚ) 2018/2001 do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Transpozičná lehota smernice (EÚ) 2019/944 pritom uplynula 31. decembra 2020. Reforma energetickej legislatívy pre nový dizajn trhu je navyše jednou z priorít Plánu obnovy a odolnosti SR a jej prijatie umožní čerpanie únijných finančných prostriedkov s definovanými míľnikmi.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie a čiastočne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Očakáva sa vplyv navrhovaných opatrení na podnikateľské prostredie celkovo, najmä vzhľadom na vstup nových aktérov na trh s elektrinou. Nová právna úprava zavedie a zadefinuje nové činnosti a subjekty pôsobiace v oblasti elektroenergetiky, ktoré môžu tieto činnosti vykonávať, čím sa otvoria možnosti pre nové podnikateľské aktivity na elektroenergetickom trhu. Navrhovaný koncept čiastočnej deregulácie cien elektriny a plynu umožní zvýšenie konkurencie na trhu.

Predpokladá sa pozitívny dopad novej legislatívy z pohľadu sociálnych vplyvov, keďže predkladaný legislatívny návrh posilní možnosti všetkých odberateľov aktívne sa zapájať do účasti na energetickom trhu, riadiť vlastnú spotrebu či znižovať náklady na energie formou poskytovania flexibility alebo inštalácie zariadení na výrobu energií z OZE. Posilnenie právomocí ÚRSO v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečí zvýšenie ochrany práv odberateľov elektriny a plynu. Koncept deregulácie cien otvorí priestor pre vstup konkurenčných subjektov na trh, a tým by mal prispieť k rozvoju hospodárskej súťaže, z ktorej by v konečnom dôsledku

6

mal čerpať výhody koncový odberateľ, najmä v dlhodobom horizonte znížením koncových cien energií a skvalitnením ponúkaných služieb. Predkladaný návrh zároveň definuje energetické spoločenstvá ako nových aktérov trhu, ktoré ďalšou možnosťou pre odberateľov, ako sa môžu priamo podieľať napr. na výrobe alebo spoločnom využívaní elektriny/plynu, resp. všeobecne na trhu s elektrinou alebo trhu s plynom. Hlavný rozdiel oproti tradičným spoločnostiam spočíva v tom, že primárnym cieľom komunitných energetických iniciatív nie je dosahovanie zisku, ale poskytovanie ekonomických, environmentálnych a sociálnych prínosov ich členom.

Ďalej sa očakáva pozitívny vplyv návrhu zákona na životné prostredie, najmä na kvalitu ovzdušia, lebo sa kladie dôraz na ďalší rozvoj výroby elektriny z OZE. Čiastočne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vplyvom zavedenia nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov (porovnávací portál) pre koncových odberateľov v domácnosti a malých odberateľov mimo-domácnosti, ktorý bude spĺňať požiadavky smernice (EÚ) 2019/944.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Zákon nadobudne účinnosť 1. októbra 2022. Niektoré časti zákona nadobúdajú účinnosť od 30. júla 2022.

7

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 17 (§ 2)

Doterajšie definície základných pojmov sú upravené tak, aby boli v súlade so znením a novými požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944 (prístup do sústavy, univerzálna služba, zariadenie na výrobu elektriny, elektroenergetické zariadenie, podporná služba, regulačná elektrina, dodávanie elektriny). Tiež zavedené nové definície pojmov (nefrekvenčná podporná služba, regulačná služba, odovzdávacie miesto, zdieľanie elektriny, zdieľanie plynu, zabezpečovanie rovnováhy, dynamická cena elektriny, agregácia, flexibilita, aktivácia flexibility, uskladňovanie elektriny, zariadenie na uskladňovanie elektriny, plne integrovaný prvok sústavy, riadenie preťaženia, pojem „takmer v reálnom čase“, interoperabilita, informácie o vyúčtovaní za dodávku elektriny a informácie o vyúčtovaní za dodávku plynu). Zavedenie nového pojmu „regulačná služba“ súvisí s prevzatím terminológie (podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195).

Definícia pojmu malý zdroj bola v ZoE zrušená, keďže aby bola využiteľná pre koncept aktívneho odberateľa, musela by zahŕňať aj výrobu elektriny z neobnoviteľných zdrojov energie. V takom prípade by však bol rozpor medzi definíciou pojmu malý zdroj podľa ZoE a podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE“). Zrušenie definície pojmu malý zdroj v ZoE však nemá žiadny praktický dopad v ZoE sa namiesto toho ďalej pracuje s pojmom „zariadenie na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 11 kW“, teda malý zdroj prakticky zrušený nie je, ide len o zrušenie pôvodného pojmu.

Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 boli doplnené pojmy (jalový elektrický výkon, dodávanie/ zariadenie na kompenzáciu jalového elektrického výkonu) v súvislosti s riešením problematiky tokov jalového elektrického výkonu a jeho kompenzácie, ktoré reflektuje dohodu dotknutých účastníkov trhu (PPS a PDS).

Tiež nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa upravuje definícia pojmu „distribučná sústava“ s cieľom umožnenia viacnásobného využitia prvkov distribučných sústav.

V definícii energetického mixu bolo ďalej slovo „vydané“ nahradené slovom „uplatnené“. s uplatnením je spojené právo dodávateľa elektriny uviesť pri vyúčtovaní dodanej elektriny koncovému odberateľovi elektrinu ako elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja energie, a tak až uplatnením dochádza k zmene konkrétneho energetického mixu.

K definícii zdieľania elektriny/plynu:

Dodávka elektriny je podľa platného znenia ZoE a aj podľa smernice (EÚ) 2019/944 definovaná ako predaj elektriny odberateľom, teda ako odplatný vzťah. Rovnako odberateľ elektriny je definovaný ako osoba, ktorá nakupuje elektrinu. Súčasne však smernica (EÚ) 2019/944 ukladá členskému štátu povinnosť umožniť zdieľanie elektriny a smernica (EÚ) 2018/2001 aj zdieľanie plynu pojem zdieľanie elektriny/plynu nie je smernicou (EÚ) 2019/944 ani smernicou (EÚ) 2018/2001 definovaný, ale je používaný v kontexte aktívneho odberateľa a energetických spoločenstiev. Zdieľanie elektriny/plynu sa teda od dodávky elektriny/plynu tak, ako je definované ZoE a smernicou (EÚ) 2019/944, spravidla bude odlišovať tým, že pôjde o bezodplatnú dodávku elektriny/plynu alebo že platba nebude priamo úmerným protiplnením za dodávku elektriny/plynu (právo na zdieľanie elektriny/plynu bude

8

upravené v zakladateľskom dokumente energetického spoločenstva a bude napr. podmienené poskytnutím členského vkladu). Z vyššie uvedených dôvodov nemožno terminologicky podradiť zdieľanie elektriny/plynu pod dodávku elektriny/plynu a je potrebné zaviesť osobitnú definíciu.

K bodom 18 až 28 (§ 3)

Doterajšie definície pojmov upravené tak, aby boli v súlade so znením a novými požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944 (dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu, elektroenergetický podnik, dodávateľ elektriny/plynu, poskytovateľ podporných služieb, závislý pôvodne zraniteľný odberateľ elektriny/plynu). Úprava definície pojmu chránený odberateľ plynu súvisí so zrušením pojmu malý podnik. Tiež zavedené nové pojmy (agregátor, nezávislý agregátor, poskytovateľ flexibility a prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny).

Ďalej sa zrušila definícia pojmu oprávnený odberateľ elektriny/plynu, keďže po novom má právo na výber dodávateľa elektriny/plynu každý odberateľ elektriny/plynu.

K solidarite v dodávkach plynu:

Dopĺňajú sa definície pojmov „odberateľ plynu chránený solidaritou“ a „solidarita“ v súvislosti s doplnením úpravy „solidarity v dodávkach plynu“ v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/1938“).

Navrhuje sa v súlade s čl. 2 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938 definovanie novej kategórie odberateľov plynu „odberateľ plynu chránený solidaritou“. Len pre uvedenú kategóriu odberateľov sa v prípade, že sa uplatňuje mechanizmus solidarity (aj v prípade poskytovania aj v prípade prijímania solidarity), zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa v súlade s čl. 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938 ustanovenie definície solidarity v dodávkach plynu, ktoré môže znamenať poskytovanie solidarity t. j. dodávky plynu inému členskému štátu alebo prijímanie solidarity t. j. dodávky plynu z iného členského štátu EÚ. V prípade ohrozenia dodávok plynu pre kategóriu „odberateľov plynu chránených solidaritou“ je možné spustiť mechanizmus solidarity, t. j. požiadať o dodávku plynu z iných členských štátov EÚ pre odberateľov chránených solidaritou.

K bodom 29 až 33 (§ 4)

Úprava podnikania v energetike reflektuje zavedenie nových činností uskladňovania elektriny a agregácie a existenciu nových subjektov na trhu s elektrinou.

Ustanovuje sa, že výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 11 kW výrobcom alebo prevádzkovateľom zariadenia na uskladňovanie elektriny nie je podnikaním, teda nie je potrebné povolenie ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, a tieto činnosti zároveň nepodliehajú jednoduchej oznamovacej povinnosti podľa ods. 9.

Podnikaním v energetike nie je ani výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 1 MW a dodávka elektriny v prípade aktívneho odberateľa. Na výkon týchto činností teda aktívny odberateľ nepotrebuje povolenie ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ale vzťahuje sa na neho jednoduchá oznamovacia povinnosť podľa ods. 9 (z ktorej vyňaté výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 11 kW). Ak by aktívny odberateľ vyrábal elektrinu v zariadení na výrobu elektriny alebo uskladňoval elektrinu v zariadení na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom nad 1 MW, musel by mať povolenie na výrobu/uskladňovanie elektriny išlo by však stále

9

o aktívneho odberateľa (ak by teda bolo splnené kritérium, že daná činnosť nie je jeho hlavnou podnikateľskou alebo inou hospodárskou činnosťou) a naďalej by sa na neho vzťahovali povinnosti výrobcu alebo prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny len v rozsahu vymedzenom v § 35. Vychádza sa z toho, že podľa smernice (EÚ) 2019/944 nie je podmienkou výkonu činnosti aktívneho odberateľa splnenie výkonového limitu prevádzkovaného zariadenia a súčasne smernica (EÚ) 2019/944 neobmedzuje členský štát v tom, aby činnosť aktívneho odberateľa bola za určitých okolností predmetom administratívneho povoľovania (čl. 15 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/944).

Podmienku, že výroba, uskladňovanie alebo dodávka elektriny alebo poskytovanie flexibility aktívnym odberateľom nesmú predstavovať jeho hlavnú podnikateľskú alebo inú hospodársku činnosť, ktorú obsahuje definícia aktívneho odberateľa podľa čl. 2 ôsmeho bodu smernice (EÚ) 2019/944, sa navrhuje špecifikovať v ods. 6 tak, že za aktívneho odberateľa sa považuje odberateľ elektriny mimo domácnosti, ak príjmy z uvedených činností v súčte za posledné účtovné obdobie nepresahujú príjmy z inej podnikateľskej činnosti. Ak táto podmienka nie je naplnená, daná osoba postavenie výrobcu, prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo dodávateľa elektriny a vzťahujú sa na ňu všetky príslušné práva a povinnosti. V prípade činnosti poskytovania flexibility, ak nebude vykonávaná aktívnym odberateľom a pôjde o podnikateľský výkon činnosti, pôjde o živnostenské podnikanie, a nie o podnikanie v energetike (táto činnosť nie je uvedená vo výpočte v ods. 1). V tomto zmysle sa navrhuje úprava živnostenského zákona. V prípade odberateľov elektriny v domácnosti sa navrhuje považovať ich pri výkone niektorej z uvedených činností za aktívnych odberateľov vždy, pretože u odberateľov elektriny v domácnosti (teda subjektov, ktorí nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť), nie je možné porovnávať, či prípadný príjem z činnosti aktívneho odberateľa je jeho hlavnou alebo vedľajšou podnikateľskou činnosťou. Tiež právnické osoby založené na iný než podnikateľský účel (typicky napr. školy, nemocnice apod.) sa navrhuje automaticky považovať za aktívnych odberateľov a nepomeriavať ich príjmy z rôznych činností.

V prípade energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov je kritériom pre použitie rovnakého režimu ako v prípade aktívneho odberateľa fakt, že ide o výrobu elektriny, uskladňovanie elektriny, agregáciu alebo dodávku elektriny a výrobu alebo dodávku biometánu výlučne pre svojich členov. Ak by teda napr. energetické spoločenstvo dodávalo elektrinu (aj) iným osobám než jeho členom, muselo by mať na takú činnosť povolenie ako akýkoľvek iný dodávateľ elektriny.

Ďalej došlo k úprave ods. 7 (pôvodného ods. 5), kde sa po novom uvádza, že za podnikanie v energetike sa nepovažuje výroba elektriny pri prevádzke dopravných prostriedkov elektrickej trakcie. Tým sa rozumejú všetky elektrické hnacie koľajové vozidlá, ktoré sú pripojené do miestnej distribučnej sústavy, odoberajú z nej elektrinu pre pohon vozidla a dodávajú do miestnej distribučnej sústavy elektrinu vyrobenú rekuperačným brzdením, pričom časť elektriny sa spotrebuje v miestnej distribučnej sústave a nespotrebovaná časť sa dodá do regionálnej distribučnej sústavy.

K bodu 34 (§ 5)

Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje úprava časovej lehoty týkajúcej sa účasti držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na aktualizačnej odbornej príprave. Aj vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe, najmä počas pandémie ochorenia COVID-19, vyplynulo, že lehota na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy by mala byť flexibilnejšia. V tejto súvislosti sa navrhuje úprava, ktorá určuje jej absolvovanie počas piateho kalendárneho roka odo dňa vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti a absolvovania predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy.

10

Gramatická úprava.

K bodom 35 až 43 (§ 6)

Úprava oprávnení na podnikanie v energetike zohľadňuje vznik nových činností v energetike v nadväznosti na § 4. Podľa ods. 2 sa tak povolenie na podnikanie v energetike bude vyžadovať aj na činnosti uskladňovania elektriny a agregácie, pričom pre výkon činnosti agregácie sa bude vyžadovať povolenie na dodávku elektriny (nevznikne teda nový druh oprávnenia, povolenie na agregáciu). V prípade zahraničných agregátorov, ktorí majú záujem pôsobiť na území Slovenskej republiky, sa navrhuje postupovať rovnakým spôsobom ako v prípade zahraničných dodávateľov elektriny/plynu. Režim povolenia / potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti sa pre zariadenia na uskladňovanie elektriny navrhuje rovnaký ako pre zariadenia na výrobu elektriny, t. j. prevádzka zariadenia na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom do 1 MW podlieha oznamovacej povinnosti (na základe ktorej vzniká oprávnenie na podnikanie), nad 1 MW povoleniu.

Ďalej sa ustanovuje výnimka pre zariadenia na uskladňovanie elektriny, ktoré sú prevádzkované v odovzdávacom mieste zariadenia na výrobu elektriny výrobcu ak je inštalovaný výkon zariadenia na uskladňovanie nižší ako inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny, nevyžaduje sa osobitné povolenie na uskladňovanie elektriny, ale také zariadenie na uskladňovanie je možné prevádzkovať z titulu a oprávnenia výrobcu. V takom prípade je nutné ohľadom činnosti uskladňovania elektriny splniť len jednoduchú oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 9. Cieľom navrhovaného konceptu je znížiť zbytočnú administratívu, kedy v prípade zariadenia na uskladňovanie elektriny prevádzkovaného spoločne so zariadením na výrobu elektriny možno predpokladať, že inštalovaný výkon zariadenia na uskladňovanie elektriny bude vždy nižší ako inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny, a preto by malo postačovať oprávnenie na výkon činnosti výroby elektriny inak by v prípade žiadosti o osobitné povolenie na uskladňovanie elektriny bolo nutné splniť rovnaké podmienky, aké už boli danou osobou splnené v prípade žiadosti o povolenie na výrobu elektriny, a preto nie je nutné na tomto trvať. Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodom 44 až 48 (§ 7)

Rozširujú sa výnimky z podmienok na vydanie povolenia vzťahujúce sa na dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu aj na agregátorov, lebo k výkonu činnosti agregácie je potrebné povolenie na dodávku elektriny, a preto je aj režim podmienok na vydanie povolenia a ich preukazovanie pre činnosť dodávky elektriny/plynu a agregácie rovnaký.

Výnimka z požiadavky na odbornú spôsobilosť a určenie zodpovedného zástupcu sa v ods. 8 rozširuje aj na výkupcu elektriny, pretože činnosť výkupcu elektriny je vo svojej podstate činnosťou dodávateľa elektriny, avšak vzhľadom na špecifiká naviazaná na osobitné povolenie.

K bodom 49 až 56 (§ 11)

Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa v § 11 dopĺňajú a spresňujú ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 8, ods. 12 a ods. 17 s cieľom zjednoznačniť výklad a uľahčiť výkon práv držiteľa povolenia (PDS) alebo ním poverenej osoby a precíznejšia právna úprava vzniku zákonných vecných bremien. Pri zmene úvodnej vety v § 11 ods. 1 oproti súčasnému zneniu ide o formálnu úpravu bez dopadu na aplikačnú prax.

K bodu 57 (§ 11a)

Energetické spoločenstvo (v zmysle občianskeho energetického spoločenstva podľa smernice (EÚ) 2019/944) a komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov (podľa

11

smernice (EÚ) 2018/2001) nie sú definované v § 3, ale až v novom § 11a, pričom osobe, ktorá uvedené požiadavky splní, vydá ÚRSO na žiadosť osvedčenie o vzniku. Osvedčenie o vzniku energetického spoločenstva alebo komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov nie je podmienkou pre výkon práv a povinností ustanovených v § 35a, resp. § 70a, osoba sa stane energetickým spoločenstvom alebo komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov už vo chvíli, kedy naplní všetky stanovené požiadavky. Osvedčením o vzniku sa však energetické spoločenstvo alebo komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov preukazuje v právnych vzťahoch s inými účastníkmi trhu s elektrinou alebo trhu s plynom. Evidenciu energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov vedie ÚRSO.

Doplnenie súvisiacich odkazov 28a, 28b a 28c.

K bodu 58 (§ 12)

V § 12 sa nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 upresňuje činnosť a postup MHSR pri vydávaní osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Zároveň ide o transpozíciu čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001.

V ods. 2 doplnením a spresnením ustanovení sa explicitne ustanovuje, kedy nie je potrebné osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia. Okrem iného sa zjednodušuje proces výstavby slnečnej a veternej elektrárne do 2 MW z dôvodu potreby významného nárastu inštalovaného výkonu týchto zdrojov do roku 2030 v súlade so schváleným Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom. V ods. 3 sa ustanovujú kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri udeľovaní povolení na výstavbu výrobnej kapacity v oblasti elektriny. V ods. 4 písm. b) sa spresňujú ustanovenia s cieľom zníženia administratívnej záťaže, z dôvodu aplikačnej praxe, a vypúšťa sa výnimka pre jadrové zariadenia (ktorá týmto zariadeniam nepredpisovala vypracovať ekonomicko-technické hodnotenie využitia vyrobeného tepla). V doterajšom ods. 6 sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o osvedčenie predkladať stanovisko ÚRSO s cieľom znížiť administratívnu záťaž. V novom ods. 6 a ods. 9 sa upravujú ustanovenia s cieľom skrátenia trvania vydania osvedčenia v prípade žiadostí na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete, kedy žiadateľ predkladá aj stanovisko príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo distribučnej siete vo vzťahu k záujmovej oblasti a ustanovuje postup, kedy prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo distribučnej siete v záujmovej oblasti v určenom termíne nedoručí žiadateľovi stanovisko. Ods. 8 sa dopĺňa o možnosť konanie o vydanie osvedčenia v prípade neúplných žiadostí zastaviť. V ods. 12 sa stanovuje lehota ukončenia platnosti stanovísk prevádzkovateľov distribučnej a prenosovej sústavy uplynutím šiestich mesiacov od vydania, ak nebola podaná žiadosť o vydanie osvedčenia, alebo ak účinnosť nadobudlo rozhodnutie o zastavení konania o vydaní osvedčenia. V ods. 14 a ods. 15 sa vypúšťa zverejňovanie kritérií pre vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia a údajov o vydaných osvedčeniach vo Vestníku MHSR. Dopĺňa sa ustanovenie o tom, že sa nezverejňuje osobný údaj - dátum narodenia fyzickej osoby a dátumu narodenia členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. Dopĺňa sa nový ods. 17, ktorý obmedzuje platnosť stanoviska PDS podľa ods. 5 písm. a) alebo PPS podľa ods. 5 písm. b) na šesť mesiacov, aby nedochádzalo k neprimerane dlhej blokácii využiteľnej distribučnej/prenosovej kapacity.

Ods. 4 písm. b) šestnásty bod je transpozičným ustanovením k čl. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len „smernica 2009/72/ES“), ktorý upravoval výberové konanie na nové kapacity. Existujúce znenie § 12 vyhovuje novému čl. 8 smernice (EÚ) 2019/944, ktorý sa týka postupu na udeľovanie povolení pre nové kapacity, pričom jedinou zmenou je po novom doplnené ustanovenie ods. 4 písm. b) šestnásteho bodu, podľa ktorého by malo platiť, že písomná žiadosť žiadateľa, na základe ktorej vydáva MHSR rozhodnutím osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia, obsahuje

12

investičný zámer a tento investičný zámer po novom musí obsahovať okrem iných súčasných náležitostí aj popis alternatív k výstavbe energetického zariadenia. Ide o požiadavku ustanovenú v čl. 8 ods. 2 písm. l) smernice (EÚ) 2019/944, ktoré je po novom doplneným ustanovením oproti pôvodnému zneniu predchádzajúcej smernice 2009/72/ES.

K bodu 59 (§ 13)

Zmeny v § 13 súvisia so zmenou textácie čl. 7 smernice (EÚ) 2019/944 oproti pôvodnému čl. 34 smernice 2009/72/ES. Došlo tak k spresneniu a nahradeniu pojmu „zariadenie“ za pojem „odberné miesto“.

K bodu 60 (§ 15)

Predmet trhu s elektrinou je doplnený o poskytovanie flexibility, uskladňovanie elektriny a agregáciu tak, aby boli pokryté všetky nové situácie, ktoré na trhu s elektrinou môžu nastať. Rovnako doplnení účastníci trhu s elektrinou a trhu s plynom o nové subjekty. Súčasne je ustanovené, že ak zákon neustanovuje inak, považuje sa za energetické spoločenstvo aj komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov. Ak je teda vo výpočte účastníkov trhu s elektrinou uvedené energetické spoločenstvo, je tým treba chápať aj komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov, na ktorú sa vzťahujú aj všetky práva a povinnosti energetického spoločenstva podľa § 35a. Naopak účastníkom trhu s plynom je explicitne len komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov.

Ods. 8 a nový ods. 9 umožňujú všetkým účastníkom trhu s elektrinou preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt zúčtovania (s možnosťou reťazenia zodpovednosti za odchýlku), doterajšia úprava dávala toto právo len koncovým odberateľom elektriny a prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy v ustanovených prípadoch. Došlo tak k zosúladeniu s čl. 5 nariadenia (EÚ) 2019/943 a súčasne tiež k zosúladeniu úpravy na trhu s elektrinou a na trhu s plynom.

V nadväznosti na rozšírenie okruhu účastníkov trhu a na úpravu reťazenia zodpovednosti za odchýlku je v ods. 11 zakotvená povinnosť všetkých účastníkov trhu (už nie len subjektov zúčtovania) poskytnúť OKTE údaje potrebné na výkon jeho činností podľa § 37 (povinnosti OKTE ustanovené aj v iných odsekoch než v pôvodne odkazovanom ods. 4, preto došlo k zovšeobecneniu odkazu na § 37).

Pôvodný ods. 14 sa ruší, pretože úprava je po novom obsiahnutá v § 17d ZoE. Pôvodný ods. 16 je presunutý do nového § 17c. Zrušenie pôvodných ods. 17 a 18 potom súvisí so zrušením konceptu „oprávneného odberateľa“, lebo podľa čl. 4 smernice (EÚ) 2019/944 majú všetci odberatelia právo slobodne si zvoliť dodávateľa elektriny a rovnaká úprava bola aplikovaná aj na výber dodávateľa plynu.

Nový ods. 17 zakotvuje právo OKTE komunikovať, poskytovať elektronické dokumenty a robiť právne úkony prostredníctvom elektronického systému prevádzkovaného OKTE (upraveného v § 37 ods. 10). Ide o obdobnú formuláciu ako v § 5b ods. 8 zákona o podpore OZE.

Súvisiace legislatívno-technické úpravy a doplnenie odkazu 32a.

K bodu 61 (§ 17)

§ 17 je upravený tak, aby obsahoval nové požiadavky vyplývajúce predovšetkým z čl. 10 smernice (EÚ) 2019/944.

V oblasti neupravenej smernicou (EÚ) 2019/944 sa zakotvuje právo koncového odberateľa počas trvania zmluvného vzťahu na poskytnutie obsahu zmluvy uzatvorenej s dodávateľom ide o ďalšie posilnenie práv a ochrany spotrebiteľa v kontexte navrhovanej

13

čiastočnej deregulácie cien dodávok elektriny a plynu. Naopak časť pôvodného § 17 týkajúca sa zmeny dodávateľa je presunutá a po novom upravená v § 17d a časť § 17 ods. 1 písm. c) a ustanovenie pôvodného § 17 ods. 22 upravené a po novom obsiahnuté v § 17c. V pôvodnom ods. 5 (po novom ods. 6) sa upravuje dĺžka výpovednej doby v prípade výpovedi zmluvy z dôvodu, že dodávateľ neoznámil koncovému odberateľovi zmenu ceny alebo obchodných podmienok v stanovenej lehote, resp. zakotvuje sa právo koncového odberateľa určiť sám dátum účinnosti výpovedi zmluvy, aby nebol nútený čakať na uplynutie príslušnej výpovednej doby a platiť po túto dobu vyššiu cenu, s ktorou nesúhlasil, resp. ktorá mu nebola v dostatočnej lehote vopred oznámená.

Dopĺňajú a aktualizujú sa odkazy 34aa, 34ab, 35, 36, 38.

K bodom 62 a 63 (§ 17b)

Doplnenie transpozičného ustanovenia k článok 5 ods. 7 písm. f) smernice. Súvisiaca legislatívno-technická úprava.

K bodu 64 (§ 17c až 17g)

K § 17c

Navrhovaný § 17c nadväzuje na ustanovenia o ochrane odberateľa elektriny/plynu upravené v § 17, keďže ustanovuje niektoré ďalšie požiadavky na obsah zmlúv uzatvorených s odberateľom elektriny/plynu a v prípade ods. 8 a 9 rovnako aj na zmluvy uzatvorené s malými podnikmi (v zmysle čl. 2 ods. 2 Prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, keďže definícia malého podniku v ZoE sa ruší). Širšia ochrana odberateľa elektriny/plynu ustanovená priamo na zákonnej úrovni dopĺňa návrh čiastočnej deregulácie cien dodávok elektriny/plynu.

Ods. 1 je presunutý z § 15, kde bol doposiaľ v ods. 16.

Ods. 2 sa týka zmlúv o (združenej) dodávke elektriny s dynamickou cenou alebo s iným spôsobom určenia alebo výpočtu ceny elektriny odvodeným od zmien cien elektriny na organizovaných trhoch s elektrinou (zmyslom je postihnúť aj zmluvy, ktoré sa charakterovo podobajú zmluvám s dynamickou cenou elektriny, avšak nebudú napĺňať definíciu „dynamickej ceny“ cieľom je teda eliminácia obchádzania pravidla ustanoveného v prvej a druhej vete). Vtedy sa odberateľovi elektriny v domácnosti umožňuje zmluvu vypovedať, aj keď bola uzatvorená na dobu určitú, a to s výpovednou dobu jeden mesiac. Keďže sa cena elektriny odvíja od trhových cien, nie je opodstatnené v prípade výpovede zmluvy nútiť odberateľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po dlhšiu dobu a súčasne je vhodné umožniť odberateľovi prejsť rýchlo na produkt s fixnou cenou, ak by po uzatvorení zmluvy s dynamickou cenou zistil, že mu dynamické určovanie ceny elektriny z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje. Zakotvením tohto pravidla sa predchádza prípadným nekalým praktikám v zmysle čl. 11 ods. 2 druhej vety smernice (EÚ) 2019/944.

Ods. 3 ustanovujúci neplatnosť dojednania, ktoré by umožňovalo dodávateľovi elektriny zmeniť dohodnutú cenu elektriny na dynamickú cenu elektriny bez výslovného súhlasu koncového odberateľa elektriny, je transpozíciou čl. 11 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/944.

Ods. 4 a 5 posilňujú ochranu odberateľov elektriny/plynu v domácnosti, a dopĺňajú tak koncept deregulácie cien dodávok elektriny/plynu. Tieto odseky ustanovujú, že v prípade odberateľov elektriny/plynu v domácnosti, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o (združenej) dodávke elektriny/plynu na dobu určitú dlhšiu ako tri roky alebo v prípade zmluvy uzatvorenej

14

na dobu kratšiu, ktorá však umožňuje obnoviť zmluvu alebo predĺžiť trvanie zmluvného vzťahu bez výslovného prejavu odberateľa, sa zmluva po uplynutí troch rokov od jej uzatvorenia mení doba trvania zmluvného vzťahu na 12 mesiacov (alebo menej, ak zostávajúca doba trvania pôvodného zmluvného vzťahu bola kratšia). Automatická prolongácia zmluvy na dobu určitú o ďalších 12 mesiacov zachováva dohodnutý typ zmluvy, teda zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, ktorá pre odberateľa znamená výhodnejšiu cenu než v prípade zmluvy na dobu neurčitú. Návrh zachováva vyváženosť práv dodávateľa a odberateľa a poskytuje odberateľovi elektriny/plynu v domácnosti ochranu pred neprimeranými dobami viazanosti voči dodávateľovi. Zároveň dodávateľovi elektriny/plynu uložené informačné povinnosti vo vzťahu k odberateľovi elektriny/plynu v domácnosti v prípade zmlúv na dobu určitú, ktoré obsahujú dojednanie, ktoré umožňuje obnoviť zmluvu alebo predĺžiť trvanie zmluvného vzťahu bez výslovného prejavu vôle odberateľa. Ide o ustanovenia, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe v zahraničí (napr. v ČR). Ustanovenia ods. 4 a 5 platia len pre dodávky elektriny/plynu za trhové ceny, v prípade regulovaných produktov sa použije úprava podľa § 17b.

Ods. 6 ustanovuje možnosť dohodnúť poskytnutie finančnej zábezpeky na splnenie alebo zabezpečenie záväzkov odberateľa elektriny/plynu v domácnosti, jej limit a podmienky nakladania s touto zábezpekou. Ide o spravodlivejšiu a vyváženejšiu úpravu voči dodávateľom elektriny/plynu v situácii, kedy dodávateľ nebude môcť vymáhať dlhy koncového odberateľa tým, že mu bude brániť v zmene dodávateľa. Ak napr. odberateľ elektriny/plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu, nemôže dodávateľ ihneď prerušiť dodávky z dôvodu neplnenia zmluvných povinností odberateľa, ale je povinný odberateľa na tento stav upozorniť a určiť mu nový termín splatnosti záväzku; zároveň dodávateľ nemôže blokovať právo odberateľa na zmenu dodávateľa, a tak je jedinou možnosťou, ako (aspoň čiastočne) pokryť dlhy odberateľa, práve dohodnutie finančnej zábezpeky.

Ods. 7 transponuje možnosť danú v čl. 12 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/944 a ustanovuje obmedzenia pre dodávateľa elektriny/plynu ohľadom maximálnej výšky zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti odberateľa elektriny/plynu v domácnosti alebo malého podniku počas dohodnutej doby alebo počas trvania zmluvného vzťahu odoberať elektrinu/plyn (t. j. v praxi ide o situácie, kedy odberateľ uzatvorenú zmluvu na dobu určitú, ktorá ešte neuplynula, a napriek tomu sa rozhodne zmeniť dodávateľa elektriny/plynu). Výška maximálnej zmluvnej pokuty je odvodená od objektivizovaného kritéria hodnoty neodobratej elektriny za obdobie najviac troch mesiacov, pričom pri výpočte limitácie zmluvnej pokuty sa bude vychádzať jednak z ceny za dodávku elektriny/plynu v čase dohodnutia zmluvnej pokuty a jednak z predpokladanej spotreby a jej pomerného rozdelenia za zúčtovacie obdobie. Dodávateľovi elektriny/plynu sa tiež zamedzuje dohodnúť v zmluve s odberateľom elektriny/plynu v domácnosti alebo malým podnikom právo na náhradu škody, ak ide o povinnosť odberateľa elektriny/plynu v domácnosti alebo malého podniku, ktorej splnenie je už zabezpečené zmluvnou pokutou. Ide tak o vylúčenie možnosti danej § 545 ods. 2 prvou vetou zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Cieľom nie je vylúčiť možnosť aplikácie § 545 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka , t. j. dodávateľ bude oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, ak to bude v zmluve dohodnuté. Ak teda napríklad bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 100 EUR a škoda dosiahla 150 EUR, dodávateľ nebude mať právo na úhradu zmluvnej pokuty 100 EUR a navyše náhrady škody 150 EUR (teda dohromady 250 EUR), ale bude mať právo na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 100 EUR a, ak to bolo v zmluve dohodnuté, navyše bude môcť vymáhať škodu presahujúcu výšku zmluvnej pokuty, t. j. 50 EUR (dohromady teda 150 EUR).

Ods. 8 transponuje čl. 12 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944 a ustanovuje neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti poskytovateľa flexibility, ktorý je odberateľom elektriny v domácnosti alebo malým podnikom, poskytovať flexibilitu počas

15

dohodnutej doby alebo počas trvania zmluvného vzťahu. Ide teda o zákaz zmluvných pokút pre prípady jednotlivých porušení zmluvných povinností poskytovateľa flexibility počas trvania záväzku uzatvoreného s agregátorom, pripúšťa sa však dohodnutie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti umožniť využívanie flexibility agregátorom počas dohodnutej doby, t. j. pre prípad zmeny agregátora napriek trvajúcemu zmluvnému vzťahu s pôvodným agregátorom. Dôvodom pre vylúčenie možnosti dohodnúť zmluvnú pokutu pre iné prípady porušenia povinností poskytovateľa flexibility je odlišné postavenie subjektov oproti koncovému odberateľovi elektriny/plynu poskytovateľ flexibility tu nie je v postavení spotrebiteľa, lebo nič nespotrebováva, ale naopak poskytuje svoju flexibilitu agregátorovi a tiež absencia kritéria, s ktorého pomocou by bolo možné ľahko určiť výšku zmluvnej pokuty. U agregátora nie je v prípade porušenia povinnosti poskytovateľom flexibility jednoznačne možné vyčísliť jeho ujmu, ktorú by mala zmluvná pokuta pokrývať.

Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa použijú rovnako na zmluvy uzatvorené s malými podnikmi a rovnako v prípade, kedy sa nejedná o zmluvnú pokutu, ale odstupné.

Ods. 10 obsahuje úpravu preddavkových platieb, ktorá bola pôvodne zakotvená v § 17 ods. 1 písm. c).

K § 17d

Právo na slobodný výber a zmenu dodávateľa elektriny a agregátora je obsiahnuté v čl. 4 a 12 smernice (EÚ) 2019/944. Únijná úprava sa v predkladanom návrhu čiastočne rozširuje aj na výber a zmenu dodávateľa plynu.

Problematika zmeny dodávateľa bola pôvodne obsiahnutá v § 17 ods. 9 12. Z dôvodu potreby komplexnej úpravy a z dôvodu dôležitosti tejto témy je navrhnutý samostatný § 17d. Navrhovaná úprava obsahuje ustanovenia týkajúce sa zmeny dodávateľa elektriny a agregátora, ktoré vyplývajú z čl. 12 smernice (EÚ) 2019/944. Tento článok priznáva právo na zmenu dodávateľa elektriny (v predkladanom návrhu rozšírené aj na zmenu dodávateľa plynu) a agregátora a základné podmienky tejto zmeny (predovšetkým nediskriminácia z hľadiska nákladov, úsilia a času, neúčtovanie žiadnych poplatkov súvisiacich so zmenou dodávateľa odberateľom v domácnosti a malým podnikom). Tieto požiadavky v navrhovanej úprave rešpektované, pričom ďalej stanovené podmienky pre zabezpečenie zmeny dodávateľa elektriny/plynu alebo agregátora. Základnými podmienkami sú

-uzatvorenie zmluvy o (združenej) dodávke elektriny/plynu do odberného miesta koncového odberateľa elektriny/plynu, príp. uzatvorenie zmluvy o agregácii,

-registrácia odberného miesta koncového odberateľa elektriny/plynu na dodávateľa elektriny/plynu alebo agregátora.

Pri procese zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu sa navrhuje vychádzať zo súčasného stavu, t. j. zmenu dodávateľa (resp. registráciu odberného miesta koncového odberateľa na nového dodávateľa) by mal procesne obstarávať príslušný prevádzkovateľ sústavy alebo prevádzkovateľ siete, ktorému sa predkladá žiadosť o zmenu dodávateľa. Jedinou zmenou oproti doterajšej praxi je, že registrácie odberných miest na dodávateľov elektriny eviduje OKTE, čomu zodpovedá úprava v § 37 ods. 6 písm. s), v prípade zmeny dodávateľa plynu sa žiadny nový postup nenavrhuje. Pokiaľ ide o zmenu agregátora, keďže ide o celkovo nový proces, navrhuje sa, aby ju vykonával a registrácie odberných miest na agregátorov evidoval OKTE.

Čo sa týka navrhovaného ods. 5, požiadavka smernice (EÚ) 2019/944 na neúčtovanie akýchkoľvek poplatkov súvisiacich so zmenou dodávateľa alebo agregátora neznamená možnosť porušiť zmluvný vzťah s pôvodným dodávateľom alebo agregátorom. Právo pôvodného dodávateľa elektriny/plynu alebo agregátora na náhradu škody, ak koncový odberateľ elektriny/plynu alebo poskytovateľ flexibility uplatnil právo na zmenu dodávateľa

16

elektriny/plynu alebo agregátora napriek tomu, že najneskôr ku dňu zmeny dodávateľa elektriny/plynu alebo agregátora neukončil zmluvný vzťah zo zmluvy uzatvorenej s pôvodným dodávateľom elektriny/plynu alebo agregátorom alebo tento zmluvný vzťah nezanikol z iného dôvodu, tak nie je v rozpore so smernicou (EÚ) 2019/944.

Zatiaľ čo ods. 5 chráni dodávateľov pred zmarením procesu zmeny dodávateľa koncovým odberateľom, ods. 6 chráni aj koncových odberateľov pri zmene dodávateľa v prípade, že medzi uzatvorením novej zmluvy a zahájením dodávok elektriny/plynu je dlhá doba (napr. z dôvodu viazanosti pôvodnej zmluvy na dobu určitú), počas ktorej sa môžu zmeniť obchodné podmienky aj situácia na trhu, v dôsledku čoho by sa koncový odberateľ rozhodol možno inak. Ochrana sa však obmedzuje len na odberateľov elektriny/plynu v domácnosti, pretože v podnikateľskom sektore nie je výnimočné, že je dodávka vysúťažená skôr ako 12 mesiacov pred zahájením dodávky.

Ods. 7 vzťahuje úpravu v ods. 2 a 5 primerane na výber alebo zmenu agregátora koncovým odberateľom elektriny a ods. 1, 2, 4 a 5 na výber alebo zmenu agregátora iným poskytovateľom flexibility než koncovým odberateľom elektriny. V prípade prvej časti odkaz na primerané použitie ods. 2 a 5 znamená, že tam, kde sa v ods. 2 a 5 hovorí o dodávateľovi elektriny/plynu, si možno dosadiť „agregátora“, a tam, kde sa hovorí o zmluve o (združenej) dodávke, si možno dosadiť „zmluvu o agregácii alebo inú zmluvu, ktorej predmetom je aj poskytnutie flexibility“. V prípade druhej časti primerané použitie ods. 1, 2, 4 a 5 znamená, že ak sa v týchto odsekoch používa výraz „koncový odberateľ elektriny/plynu“, možno ho nahradiť pojmom „iný poskytovateľ flexibility než koncový odberateľ elektriny“ (t. j. napr. výrobca elektriny).

Ods. 8 ustanovuje primerané použitie ods. 3 na zmenu koncového odberateľa elektriny/plynu bez zmeny dodávateľa elektriny/plynu v danom odbernom mieste. Tým sa má na mysli, že tam, kde sa v ods. 3 hovorí o „registrácii odberného miesta koncového odberateľa elektriny/plynu“, si možno dosadiť „registráciu koncového odberateľa elektriny/plynu v danom odbernom mieste“. Ustanovenia o zmene dodávateľa dopadajú na situácie, kedy odberateľ v odbernom mieste mení jedného dodávateľa za iného. Navrhovaným ustanovením sa sleduje cieľ, aby bolo možné obdobný proces aplikovať aj na situácie, kedy sa mení koncový odberateľ v danom odbernom mieste. Formálne by totiž tento proces nebolo možné podradiť pod zmenu dodávateľa.

V súlade s