Zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov 151/2002 účinný od 21.04.2021

Tento zákon upravuje práva a povinnosti používateľov pri používaní genetických technológií, geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov a pôsobnosť orgánov štátnej správy.

Práva a povinnosti používateľov v cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov upravuje osobitný predpis.1)

Genetické technológie sú činnosti genetického inžinierstva a modernej biotechnológie, ktorými sa vytvárajú a používajú živé geneticky modifikované organizmy a geneticky modifikované mikroorganizmy.

Používaním genetických technológií sa

Obsahom genetickej technológie je použitie génovej metódy a génovej techniky na genóme živého organizmu a mikroorganizmu.

Génovými metódami a génovými technikami sú konkrétne cielené metódy a techniky, ktorými sa použitím nosiča vnáša genetický materiál jedného organizmu alebo mikroorganizmu (ďalej len „darca“) do genetického materiálu iného organizmu alebo mikroorganizmu (ďalej len „príjemca“) alebo odníma alebo mení časť prirodzeného genetického materiálu organizmu alebo mikroorganizmu a ktorých výsledkom je geneticky modifikovaný organizmus alebo geneticky modifikovaný mikroorganizmus.

Génovými technikami podľa odseku 1 sú

Na účely tohto zákona sa za génové metódy a génové techniky nepovažujú tie, ktorými dochádza ku genetickej zmene

Samoklonovanie je génová technika, v ktorej darca a príjemca patria do toho istého biologického druhu. Samoklonovanie podľa odseku 3 písm. c) tretieho bodu môže zahŕňať aj použitie rekombinantných nosičov s dlhou históriou bezpečného používania mikroorganizmov.

Génové techniky podľa odseku 2 je zakázané

Geneticky modifikovaný organizmus je organizmus, ktorého genetický materiál bol zmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje.

Geneticky modifikovaný mikroorganizmus je mikroorganizmus, ktorého genetický materiál bol zmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje.

Organizmus je biologický jedinec schopný rozmnožovať sa alebo inak odovzdávať genetický materiál. Na účely tohto zákona sa za organizmus nepovažuje ľudský organizmus.

Mikroorganizmus je bunkový jedinec alebo nebunkový jedinec schopný množiť sa a odovzdávať genetický materiál vrátane vírusov, viroidov, živočíšnych buniek a buniek rastlinných kultúr.

Genetický materiál je dezoxyribonukleová kyselina a ribonukleová kyselina.

Posudzovanie environmentálneho rizika (ďalej len „riziko") je vyhodnocovanie možných škodlivých vplyvov geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov na ľudí a na životné prostredie.2)

Pri posudzovaní rizika sa musia podľa princípu prevencie a predbežnej opatrnosti zohľadňovať vedecky overené poznatky, dostupné skúsenosti a práca vykonaná v medzinárodnom rozsahu pri používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov .

Posudzovanie rizika sa vykonáva pre každé použitie genetických technológií a pre každé použitie geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov .

Výsledkom posudzovania rizika je písomný posudok, ktorý je súčasťou dokumentácie používateľa (§ 11 ods. 4).

Havarijný plán je na účely tohto zákona písomný dokument, v ktorom sú pre prípad vzniku havárie uvedené opatrenia zamerané na odstraňovanie následkov havárie na ľudí a na životné prostredie.

Havária na účely tohto zákona je udalosť, pri ktorej došlo pri používaní geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov k ich nekontrolovanému úniku, ktorý predstavuje okamžité alebo neskoršie nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.

Genetické technológie a geneticky modifikované organizmy a geneticky modifikované mikroorganizmy možno používať

Ochranné opatrenia sú fyzické zábrany, prípadne kombinované s biologickými a chemickými zábranami a špecifické kontrolné a bezpečnostné opatrenia, ktoré sú zamerané na zamedzenie styku geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov s obyvateľstvom a životným prostredím za účelom poskytnutia vysokej úrovne bezpečnosti obyvateľstvu a životnému prostrediu.

Používanie v uzavretých priestoroch je činnosť, ktorou sa organizmy a mikroorganizmy geneticky menia alebo ktorou sa geneticky modifikované organizmy a geneticky modifikované mikroorganizmy pestujú, uchovávajú, premiestňujú, ničia, zneškodňujú alebo používajú iným spôsobom s použitím ochranných opatrení.

Uzavretými priestormi sú laboratóriá, skleníky, pestovateľské miestnosti a iné uzavreté priestory znemožňujúce únik geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov vo výskumných, vývojových alebo výrobných zariadeniach používateľa.

Ustanovenia tohto zákona o používaní v uzavretých priestoroch sa nevzťahujú na geneticky modifikované mikroorganizmy, o ktorých príslušné orgány Európskej únie na podklade návrhov príslušných orgánov členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) rozhodnú, že spĺňajú kritériá bezpečnosti ustanovené vo vykonávacom predpise (§ 39). Vykonávací predpis tiež ustanoví zoznam geneticky modifikovaných mikroorganizmov, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona o používaní v uzavretých priestoroch.

Používateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá používa genetické technológie a geneticky modifikované organizmy a geneticky modifikované mikroorganizmy ; nie je ním konečný spotrebiteľ výrobkov uvedených na trh.

Používateľ je povinný

Úlohou výboru pre bezpečnosť je kontrolovať používanie genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch, najmä kontrolovať správnosť posudzovania rizika a zatriedenia do rizikovej triedy, vyhodnocovať plnenie ochranných opatrení zodpovedajúcich zatriedeniu a účinnosť úrovne ochrany, prehodnocovať havarijný plán, spolupracovať s vedúcim projektu a dávať návrhy vedúcim zamestnancom používateľa na vykonanie potrebných opatrení na nápravu zistených nedostatkov. Výbor pre bezpečnosť má najmenej päť členov; nadpolovičná väčšina nie sú zamestnancami používateľa.

Úlohou vedúceho projektu je zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a kontrolu správnej mikrobiologickej praxe pri používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov a zabezpečovať súčinnosť s výborom pre bezpečnosť.

Používateľ určí za

Bezúhonným na účely tohto zákona je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia,5) ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, čo sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Za výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, sa považuje výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je fyzická osoba štátnym príslušníkom.

Odbornou kvalifikáciou vedúceho projektu je vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru a najmenej trojročná prax v genetickom inžinierstve a moderných biotechnológiách.

Používateľ je povinný zabezpečiť uplatňovanie týchto zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a správnej mikrobiologickej praxe v uzavretých priestoroch:

V dokumentácii podľa odseku 8 písm. j) sa musia evidovať údaje o všetkých podstatných okolnostiach týkajúcich sa používania v uzavretých priestoroch.

Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a správnej mikrobiologickej praxe v uzavretých priestoroch podľa odseku 8 sa primerane vzťahujú aj na používanie geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch.

Používateľ je povinný pred začatím nového používania v uzavretých priestoroch

Používateľ zatriedi plánované používanie v uzavretých priestoroch do niektorej z týchto rizikových tried:

Pri pochybnostiach sa plánované používanie zatriedi do vyššej rizikovej triedy, a to až do času, kým sa preukáže dôvod na zatriedenie do nižšej rizikovej triedy.

Úroveň ochrany je súbor ochranných opatrení (§ 7 ods. 2) a systém práce v zariadení, ktoré zodpovedajú konkrétnej rizikovej triede podľa odseku 2 alebo odseku 3.

Informácie o obsahu havarijného plánu musí používateľ pravidelne aktualizovať pri zmene používania v uzavretých priestoroch, pri zmene havarijného plánu a pri zmene vydaného súhlasu s používaním v uzavretých priestoroch. Informácie poskytované osobám, ktoré by mohli byť haváriou postihnuté, sa poskytujú aj Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") ako národnému notifikátorovi [§ 24 ods. 2 písm. a) prvý bod] a národnému stredisku pre cezhraničný pohyb a pre biologickú bezpečnosť [§ 24 ods. 2 písm. b)], a ak ide o činnosti zatriedené do rizikovej triedy 3 alebo 4, aj obvodnému úradu a obci.

Zatriedenie do rizikovej triedy nie je potrebné na tranzit a na vnútroštátnu prepravu geneticky modifikovaných organizmov v cestnej doprave, v železničnej doprave, vo vodnej doprave a v leteckej doprave. Ak sa tranzit geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov uskutočňuje podľa medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí,5a) nie je potrebný súhlas podľa tohto zákona (§ 13, 17 a 21).

Používateľ je povinný počas používania v uzavretých priestoroch pravidelne prehodnocovať zatriedenie do rizikovej triedy. Vždy ho musí prehodnotiť, ak zistí, že

Prehodnocovanie zatriedenia musí zohľadňovať

Ak sa po prehodnotení zatriedenia vykonávajú v uzavretých priestoroch činnosti zatriedené do vyššej rizikovej triedy ako riziková trieda činností pred prehodnotením, používateľ urobí nevyhnutné bezpečnostné opatrenia na ochranu ľudí a životného prostredia.

Používateľ je povinný uchovávať posudky z posudzovania rizika (§ 5 ods. 4) a záznamy z prehodnocovania zatriedenia desať rokov odo dňa zatriedenia do rizikovej triedy alebo prehodnotenia tohto zatriedenia.

Ohlasovateľ je osoba, ktorá má podľa tohto zákona povinnosť urobiť ohlásenie podľa odseku 2.

Ohlasovateľ je povinný ohlasovať ministerstvu

Po získaní súhlasu na prvé použitie uzavretých priestorov sa ďalšie používanie uzavretých priestorov na činnosti zatriedené do rizikovej triedy 1 neohlasuje.

Ohlasovateľ je povinný podať ohlásenie

Na používanie v uzavretých priestoroch je potrebný súhlas ministerstva [§ 24 ods. 1 písm. b) prvý bod], ak ide o

Ak boli uzavreté priestory použité na činnosti zatriedené do rizikových tried 2 až 4 na základe súhlasu podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) a ak boli splnené všetky podmienky uvedené v tomto súhlase, na nové používanie zatriedené do rizikovej triedy 2 postačuje ohlásenie (§ 12).

Ak súhlas podľa odseku 1 písm. e) nebol vydaný do 45 dní odo dňa podania žiadosti, možno pokračovať v činnostiach, ktoré boli pozastavené, len ak ide o činnosti zatriedené do rizikovej triedy 2.

Činnosti podľa odseku 1 písm. c) a d) možno vykonávať vždy len na základe súhlasu s používaním v uzavretých priestoroch.

Ak nastala havária (§ 6 ods. 2) pri používaní v rizikovej triede 2, 3 alebo 4, používateľ je povinný bezodkladne

Ohlásenie podľa odseku 1 písm. a) a upovedomenie podľa odseku 1 písm. b) a e) obsahuje

Ak prichádzajú do úvahy aj cezhraničné vplyvy možného ohrozenia, používateľ poskytne informácie podľa odseku 2 aj ministerstvu ako národnému stredisku pre cezhraničný pohyb a pre biologickú bezpečnosť [§ 24 ods. 2 písm. b)].

Používateľ je povinný zhromažďovať všetky dostupné údaje o havárii, analyzovať jej príčinu, zistiť jej následky, vypracovať návrhy opatrení na predchádzanie podobným haváriám v budúcnosti a na obmedzovanie ich účinkov a tieto údaje poskytnúť ministerstvu.

Zámerné uvoľňovanie je úmyselné zavádzanie geneticky modifikovaného organizmu alebo kombinácie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (ďalej len „zavádzanie do životného prostredia") alebo ich uvádzanie na trh, pri ktorom sa nepoužili ochranné opatrenia na obmedzenie ich styku s obyvateľstvom a so životným prostredím, s cieľom poskytnúť im vysokú úroveň bezpečnosti.

Zavádzanie do životného prostredia podľa odseku 1 je použitie geneticky modifikovaných organizmov v životnom prostredí na pokusné účely, najmä výsev, výsadba, hospodársky chov, vypustenie do voľnej prírody.

Uvádzanie na trh na účely tohto zákona je každé odplatné alebo bezodplatné sprístupňovanie výrobkov podľa odseku 4 tretím osobám na trhu okrem sprístupňovania geneticky modifikovaných organizmov vrátane súborov kultúr na ich používanie v uzavretých priestoroch alebo na zavádzanie do životného prostredia.

Výrobok je prípravok zložený z geneticky modifikovaného organizmu, jeho časti alebo prípravok obsahujúci geneticky modifikovaný organizmus alebo ich kombináciu, ktorý je uvedený na trh.

Zámerným uvoľňovaním nie je tranzit a vnútroštátna preprava geneticky modifikovaných organizmov v cestnej doprave, v železničnej doprave, vo vodnej doprave a v leteckej doprave.

Ustanovenia o zámernom uvoľňovaní sú predpokladom na uplatnenie osobitných predpisov upravujúcich

Ustanovenia § 15 až 22 sa vzťahujú aj na zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných mikroorganizmov.

Používateľ je povinný pred začatím každého zámerného uvoľňovania

V analýze kumulatívnych dlhodobých účinkov [odsek 1 písm. c)] je používateľ povinný zisťovať účinky geneticky modifikovaných organizmov na zdravie ľudí, zvierat a rastlín, na úrodnosť pôdy, na potravinový reťazec, na ekosystémy, na biologickú rôznorodosť rastlín a živočíchov a na odolnosť proti antibiotikám používaným ako humánne liečivá alebo veterinárne liečivá.

Riadením rizika [odsek 1 písm. d)] je pozorovanie dovezeného alebo novovyvinutého živého geneticky modifikovaného organizmu s použitím ochranných opatrení ešte pred jeho zavedením do životného prostredia najmenej počas jedného jeho životného cyklu alebo jednej generácie s cieľom preveriť vykonané posúdenie rizika (§ 5).

Informácie o obsahu havarijného plánu [odsek 1 písm. f)] sa musia pravidelne aktualizovať po zmene havarijného plánu a po zmene vydaného súhlasu (§ 17 a 21). Podstatné informácie poskytované osobám, ktoré by mohli byť haváriou postihnuté, sa súčasne poskytujú aj ministerstvu ako národnému notifikátorovi [§ 24 ods. 2 písm. a) prvý bod] a národnému stredisku pre cezhraničný pohyb a pre biologickú bezpečnosť [§ 24 ods. 2 písm. b)], ako aj obvodnému úradu a obci.

Súhlas ministerstva na zavedenie do životného prostredia sa vyžaduje na

Na zavedenie toho istého geneticky modifikovaného organizmu alebo tej istej kombinácie geneticky modifikovaných organizmov na to isté miesto alebo na rôzne miesta, ale na ten istý účel a v rovnakom čase možno vydať jeden súhlas na zavedenie do životného prostredia.

Zavádzanie do životného prostredia sa vykonáva postupne. Najprv sa uskutočňuje ako pokus s výrazným obmedzením rozmnožovania a rozširovania geneticky modifikovaných organizmov a až následne, po dostatočnom vyhodnotení pokusu v súlade so stavom vedy a techniky, keď sa na základe vyhodnotenia úrovne rizika nepredpokladajú nepriaznivé vplyvy na ľudí a na životné prostredie, možno uskutočniť zavedenie v plnom rozsahu s kontrolou rozmnožovania a rozširovania geneticky modifikovaných organizmov v životnom prostredí.

Ak sa v súlade so stavom vedy a úrovňou genetických technológií ešte pred začatím zavádzania do životného prostredia pri posudzovaní rizika nepredpokladajú nepriaznivé následky na ľudí a na životné prostredie, možno na základe udeleného súhlasu na zavedenie do životného prostredia uskutočniť zavedenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia v plnom rozsahu bez pokusu.

Používateľ je povinný

Ak sa pri zavádzaní do životného prostredia zistili zmeny, ktoré by mohli mať nepriaznivé následky na ľudí alebo na životné prostredie, používateľ je povinný bezodkladne vykonať bezpečnostné opatrenia podľa havarijného plánu, ktoré sú potrebné na ochranu ľudí a životného prostredia, podrobiť revízii ochranné opatrenia a upovedomiť o zmenách ministerstvo.

Upovedomenie podľa odseku 2 obsahuje

Používateľ je povinný v dokumentácii podľa odseku 1 písm. c) evidovať údaje o okolnostiach týkajúcich sa zavádzania do životného prostredia, najmä plán zavádzania obsahujúci fázy postupného zavádzania, opis okolností zavádzania a jeho priebeh, opis miesta zavádzania a vyhodnotenie životných cyklov zavádzaných geneticky modifikovaných organizmov; podrobnosti o obsahu dokumentácie ustanoví vykonávací predpis (§ 39).

Používateľ je povinný po zavedení geneticky modifikovaného organizmu do životného prostredia, ako aj po každom skončenom pokuse alebo po inej fáze postupného zavádzania určenom vo vydanom súhlase na zavedenie do životného prostredia vypracovať správu o výsledku zavedenia zameranú na zistenie rizika na zdravie ľudí, zvierat a rastlín a doručiť ju ministerstvu. V správe sa uvedú poznatky, údaje a informácie získané z výskumných a vývojových činností pri zavádzaní do životného prostredia a z posúdenia rizika (§ 5).

Ak je konečným cieľom zavádzania do životného prostredia príprava výrobku, ktorý má byť perspektívne uvedený na trh, v správe sa uvedú aj možné riziká vyplývajúce z budúceho používania výrobku a navrhované podmienky používania výrobku a zaobchádzania s ním ako podklad na rozhodovanie orgánov o manipulácii a uvádzaní potravín a krmív na trh.

Súhlas ministerstva na uvedenie výrobku na trh sa vyžaduje na

Povinnosť podľa odseku 1 sa týka výrobku, ak v ňom obsiahnutý geneticky modifikovaný organizmus alebo jeho časť je schopná prenášať genetickú informáciu a ak je určený na spracovanie.

Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje na uvedenie na trh

Súhlas podľa odseku 1 možno vydať len na určitý čas, najviac na 10 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o súhlase podľa odseku 1. Ak ide o súhlas na uvedenie semena geneticky modifikovaného organizmu alebo jeho potomstva na trh, prvý súhlas možno vydať najviac na 10 rokov.

Orgán štátneho dozoru môže rozhodnúť, že geneticky modifikované organizmy, ktoré boli zavedené do životného prostredia bez súhlasu, výrobky, ktoré boli dovezené bez súhlasu, alebo výrobky uvedené na trh bez súhlasu budú zničené na náklady používateľa; odvolanie proti takému rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Ak sa možno po vydaní súhlasu podľa § 21 ods. 1 alebo odseku 3 písm. b) v dôsledku sprístupnenia nových alebo dodatočných informácií, ktoré majú vplyv na posudzovanie rizika, alebo v dôsledku prehodnotenia existujúcich informácií na základe dodatočných vedeckých vedomostí domnievať, že výrobok predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie, môže ministerstvo dočasne obmedziť alebo zakázať použitie takéhoto výrobku na území Slovenskej republiky.

Ak sa v dôsledku informácií uvedených v odseku 1 zistí, že hrozí vážne riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, ministerstvo rozhodne o prerušení alebo ukončení uvádzania výrobku na trh a bezodkladne informuje o tom verejnosť.

Odvolanie proti rozhodnutiam podľa odsekov 1 a 2 nemá odkladný účinok.

Používateľ je povinný zabezpečiť, aby

Používateľ je povinný

ministerstvo,

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia").

Ministerstvo

Ministerstvo je vo veciach genetických technológií a modernej biotechnológie

Ministerstvo je povinné zverejňovať na svojom webovom sídle, a ak je potrebné účinne informovať verejnosť, aj iným vhodným spôsobom

Ministerstvo je povinné bezodkladne informovať členské štáty o každom zistenom nepovolenom zavedení do životného prostredia alebo uvedení výrobku na trh a o prijatých bezpečnostných opatreniach podľa § 21a spolu s odôvodnením, s prehodnotením pôvodného posudzovania rizika a s uvedením, či a ako sa majú zmeniť podmienky súhlasu alebo či sa má súhlas odňať, a poskytnúť nové informácie, na ktorých základe boli prijaté bezpečnostné opatrenia.

Inšpekcia ako orgán štátneho dozoru nad používaním genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov (ďalej len „štátny dozor")

Inšpekcia nevykonáva

Štátny dozor je zisťovanie, ako používatelia dodržiavajú tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti vyplývajúce z vydaných rozhodnutí podľa tohto zákona.

Ak inšpekcia zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti používateľa, upozorní ho na to a uloží mu povinnosť, aby ho v primeranej lehote odstránil. Ak činnosťou používateľa bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku havárie (§ 6 ods. 2) s ohrozením ľudského zdravia mimo uzavretých priestorov, inšpekcia zakáže ďalšie používanie genetických technológií alebo geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov.

Pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona sa postupuje primerane podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti.16)

Zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, údajoch a informáciách, ktoré sú označené ohlasovateľom alebo žiadateľom o súhlas ako dôverné informácie, sú povinní

Povinnosti mlčanlivosti ich môže zbaviť ohlasovateľ alebo žiadateľ o súhlas, a ak ide o údaje a informácie potrebné na objasnenie a vyšetrenie trestného činu, aj minister životného prostredia Slovenskej republiky.

Ohlasovateľ alebo žiadateľ o súhlas môže označiť údaje a informácie sprístupnené pri výkone štátneho dozoru alebo uvedené v ohlásení alebo v žiadosti o vydanie súhlasu ako dôverné informácie (odseky 5 a 6) a žiadať, aby sa nezverejňovali a svoju žiadosť je povinný odôvodniť. Obsah návrhu posúdi ministerstvo a oznámi mu výsledok posúdenia.

Údaje a informácie, ktoré ministerstvo uznalo ako dôverné informácie, sa nezverejnia, ani neposkytnú iným osobám a orgánom cudzích štátov, a to ani vtedy, ak ohlasovateľ vzal ohlásenie alebo žiadateľ o súhlas žiadosť o vydanie súhlasu späť.

Za dôverné informácie podľa odseku 3, predložené v ohlásení alebo v žiadosti o vydanie súhlasu na používanie v uzavretých priestoroch, sa nepovažujú:

Za dôverné informácie podľa odseku 3, predložené v ohlásení alebo v žiadosti o vydanie súhlasu na zavedenie do životného prostredia alebo na uvedenie výrobku na trh, sa môžu považovať

Ministerstvo zriaďuje komisiu pre biologickú bezpečnosť (ďalej len „komisia") ako svoj poradný orgán a jej zbor expertov.

Štatút a rokovací poriadok komisie, v ktorých sa podrobne upraví postavenie a činnosť komisie a jej zboru expertov, vydá minister životného prostredia Slovenskej republiky. Úlohou komisie je najmä príprava odborných odporúčaní pre ministerstvo vo veciach podľa tohto zákona.

Inšpekcia uloží pokutu do 33 193,91 eura

Inšpekcia uloží pokutu od 1 659,69 eura do 165 969, 59 eura používateľovi (§ 9 ods. 1), ktorý

Inšpekcia uloží používateľovi alebo ohlasovateľovi pokutu od 33 193,91 eura do 331 939,18 eura, ak správnym deliktom podľa odseku 1 alebo odseku 2 vznikla havária (§ 6 ods. 2) s následkami na život alebo zdravie ľudí alebo s vážnym poškodením životného prostredia.

Konanie o uloženie pokuty podľa § 28 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na mieru ohrozenia ľudí alebo životného prostredia.

Inšpekcia môže v rozhodnutí o pokute uložiť aj povinnosť vykonať v určenej lehote opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie následkov správneho deliktu, za ktorý bola pokuta uložená. Ak ich povinný v určenej lehote nevykoná, je oprávnená uložiť mu ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa § 28.

Ak ten, komu bola uložená pokuta, poruší do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty znovu povinnosť, za ktorú sa mu uložila pokuta, uloží mu inšpekcia ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty.

Výnos pokút je príjmom Environmentálneho fondu.

Uložená pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení, ak v ňom nie je určená iná lehota splatnosti.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1 659, 69 eura a zákaz činnosti až na dva roky.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.18)

Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok,19) ak tento zákon neustanovuje inak.

Správny poriadok sa nevzťahuje

Ministerstvo môže požadovať úradne osvedčený preklad príloh a podkladov k žiadosti (§ 34 a 35).

Návrh na zaradenie geneticky modifikovaného mikroorganizmu do zoznamu geneticky modifikovaných mikroorganizmov, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona o používaní v uzavretých priestoroch, obsahuje dokumentáciu, ktorá zahŕňa podrobné a overené dôkazy, ktoré umožnia posúdiť, či vyhlásenia o bezpečnosti geneticky modifikovaného mikroorganizmu sú oprávnené z hľadiska určených kritérií. Dokumentácia môže zahŕňať výsledky predchádzajúcich testov, údaje z literatúry alebo záznamy potvrdzujúce bezpečnosť mikroorganizmu.

Ministerstvo pri posudzovaní návrhu na zaradenie geneticky modifikovaného mikroorganizmu do zoznamu

Ministerstvo po kladnom posúdení splnenia kritérií predloží návrh príslušným orgánom Európskej únie. O výsledku posúdenia návrhu používateľa písomne upovedomí.

Ministerstvo pri posudzovaní ohlásení (§ 12)

Ak ide o ohlásenie podľa § 12 ods. 2 písm. c), ministerstvo ďalej

Na zabezpečenie posudzovania podľa odsekov 1 a 2 môže ministerstvo požiadať ohlasovateľa, aby nezačal s používaním v uzavretých priestoroch, prípadne ak už začal, aby v ňom do lehoty, ktorú má na posúdenie ohlásenia, nepokračoval.

Ministerstvo na základe posúdenia ohlásenia oznámi ohlasovateľovi, že

Ministerstvo posúdi ohlásenia v lehote do 45 dní odo dňa ich doručenia.

Lehota podľa odseku 5 neplynie

Ak ministerstvo v lehote podľa odseku 5 nekonalo, ani neoznámilo ohlasovateľovi, že treba podať žiadosť, predpokladá sa, že proti ohlásenej činnosti nemá námietky.

Ak ohlasovateľ nesplní požiadavku ministerstva podľa odseku 2 alebo odseku 3, ministerstvo môže rozhodnutím zakázať ohlásenú činnosť alebo mu uložiť poriadkovú pokutu do 331,93 eura.

Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitostí podania20) obsahuje aj ďalšie náležitosti, ktoré ustanoví vykonávací predpis (§ 39).

Účastníkom konania21) je žiadateľ o súhlas (§ 13 ods. 1). Účastníkom konania môže byť aj občianske združenie, ktorého cieľom je podľa stanov ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľov, ak

Ministerstvo požiada o doplnenie žiadosti o údaje o vykonaných testoch, meraniach alebo iných skúšaniach. Ministerstvo môže požadovať ďalšie informácie alebo zmenu podmienok navrhovaného používania v uzavretých priestoroch alebo zmenu triedy, ktorá je používaniu v uzavretých priestoroch priradená.

Ministerstvo

Lehota na rozhodnutie o súhlase je

Lehota podľa odseku 5 neplynie

Ministerstvo zamietne žiadosť o súhlas, ak

Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitostí podania20) musí obsahovať

Účastníkom konania21) je žiadateľ o súhlas (§ 17 ods. 1). Účastníkom konania môže byť aj občianske združenie, ktorého cieľom je podľa stanov ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľov, ak

Ak predmetom konania je vydanie súhlasu so zavedením takých geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, na aké už predtým bol udelený súhlas so zavedením v porovnateľných biologických a geografických podmienkach a je dostatok skúseností s ich zavedením v porovnateľných ekosystémoch, má občianske združenie podľa odseku 2 v konaní postavenie zúčastnenej osoby.23a)

Ministerstvo potvrdí žiadateľovi podanie žiadosti a údaje o podanej žiadosti bezodkladne zverejní na webovom sídle ministerstva, a ak je to účelné, aj iným vhodným spôsobom s výzvou verejnosti na podávanie pripomienok v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia.

Lehota na rozhodnutie o súhlase je 90 dní. Táto lehota neplynie odo dňa zverejnenia na webovom sídle ministerstva do uplynutia lehoty podľa odseku 4, ale nesmie byť dlhšia ako 120 dní.

Ministerstvo môže požadovať ďalšie informácie na účely konania o súhlase so zavedením do životného prostredia, ak svoju žiadosť odôvodní. Lehota, ktorú ministerstvo určí vo výzve žiadateľovi na splnenie požiadavky, sa nezapočítava do lehoty na vydanie rozhodnutia.

Súčasťou rozhodnutia o súhlase so zavedením do životného prostredia je aj rozhodnutie o dovoze geneticky modifikovaných organizmov určených na zavedenie do životného prostredia.

Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitostí podania20) obsahuje ďalšie náležitosti, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (§ 39).

Účastníkom konania21) je žiadateľ o súhlas (§ 21 ods. 1). Účastníkom konania môže byť aj občianske združenie, ktorého cieľom je podľa stanov ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľov, ak

Ak predmetom konania je vydanie súhlasu s uvedením výrobku na trh, na ktorý už predtým bol udelený súhlas alebo je určený na výskum alebo do zbierky kultúr, má občianske združenie podľa odseku 2 v konaní postavenie zúčastnenej osoby.23a)

Ministerstvo

Lehota na rozhodnutie o súhlase je 120 dní; táto lehota neplynie

Rozhodnutie o súhlase obsahuje okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia24)

Rozhodnutie o súhlase sa zverejňuje na internete, vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a ak je to vhodné, aj iným vhodným spôsobom.

Konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia o súhlase sa začína na žiadosť používateľa alebo z vlastného podnetu ministerstva. Ak sa začína na žiadosť používateľa, použije sa § 33, 34 alebo § 35 podľa toho, čo je obsahom žiadosti.

Ministerstvo začne konanie z vlastného podnetu, ak

O predĺženie platnosti rozhodnutia o súhlase vydaného v konaní podľa § 35 možno žiadať najneskôr deväť mesiacov pred dňom uplynutia doby platnosti vydaného súhlasu.

Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitostí podania obsahuje kópiu vydaného rozhodnutia o súhlase, prípadne návrhy na zmenu obsahu vydaného súhlasu, a ak ide o zmenu rozhodnutia o súhlase s uvedením výrobku na trh, správu o výsledkoch monitorovania výrobku na trhu.

Ministerstvo písomne potvrdí podanie žiadosti, a ak je žiadosť úplná, jedno jej vyhotovenie spolu s hodnotiacou správou postúpi orgánom Európskej únie. Hodnotiacu správu zašle aj žiadateľovi.

Podkladom rozhodnutia je hodnotiaca správa orgánov Európskej únie.

Lehota na rozhodnutie je 30 dní odo dňa doručenia hodnotiacej správy podľa odseku 4. Ak je potrebné na základe námietok z hodnotiacej správy prerokovať zistené problémy, je lehota na rozhodnutie 30 dní odo dňa skončenia prerokovania.

Rozhodnutie podľa odseku 1 možno vydať až po uskutočnení požiadaviek vyplývajúcich z hodnotiacej správy podľa odseku 4. Na obsah rozhodnutia podľa odseku 1 sa vzťahuje § 35 ods. 6. Na lehotu predĺženia sa vzťahuje § 21 ods. 4; podľa výsledku hodnotenia výrobku na trhu však možno túto lehotu primerane predĺžiť alebo skrátiť.

Žiadateľ o predĺženie platnosti rozhodnutia o súhlase s uvedením výrobku na trh, ktoré bolo vydané v konaní podľa § 35, môže pokračovať v uvádzaní výrobku na trhu za podmienok určených vo vydanom rozhodnutí až do dňa vydania nového rozhodnutia v konaní o súhlase s uvedením výrobku na trh podľa § 35.

Na označovanie potravín uvádzaných do obehu sa použijú všeobecné predpisy o potravinách.8)

Na účely zodpovednosti za škodu sa používanie v uzavretých priestoroch a zámerné uvoľňovanie považujú za prevádzkovú činnosť podľa osobitného predpisu.25)

podrobnosti o posudzovaní environmentálneho rizika (§ 5) a o postupe a kritériách na zatriedenie do rizikovej triedy a o obsahu úrovní ochrany (§ 10),

podrobnosti o požiadavkách na uzavreté priestory (§ 8),

podrobnosti o postupe pri vyhodnocovaní priamych a nepriamych, bezprostredných a následných účinkoch a pri vykonávaní analýzy kumulatívnych dlhodobých účinkov (§ 16),

podrobnosti o obsahu dokumentácie a o spôsobe jej vedenia a ukladania (§ 5, 9 a 19),

podrobnosti o obsahu havarijného plánu (§ 6),

podrobnosti o obsahu správy o výsledku zavedenia do životného prostredia (§ 20),

podrobnosti o náležitostiach jednotlivých ohlásení a o posudzovaní ich obsahu (§ 32),

podrobnosti o ďalších náležitostiach žiadostí o vydanie súhlasov (§ 33 až 37),

podrobnosti o obsahu hodnotiacej správy (§ 35 ods. 4),

zoznam geneticky modifikovaných mikroorganizmov, na ktoré sa nebudú vzťahovať ustanovenia tohto zákona o používaní v uzavretých priestoroch a podrobnosti o kritériách bezpečnosti geneticky modifikovaných mikroorganizmov, na ktoré sa nebudú vzťahovať ustanovenia tohto zákona o používaní v uzavretých priestoroch (§ 8).

Podnikatelia a iné právnické osoby, ktoré k 1. aprílu 2002 vykonávajú činnosti, pri ktorých používajú genetické technológie alebo geneticky modifikované organizmy, môžu pokračovať v tejto činnosti len vtedy, ak do 31. marca 2003 splnia tieto požiadavky:

Podnikatelia a iné právnické osoby, ktoré nesplnia požiadavky podľa odseku 1, sú povinné skončiť vykonávanú činnosť do 31. marca 2003.

Podnikatelia a iné právnické osoby sú povinní oznámiť do 30. júna 2002 ministerstvu údaje potrebné na vedenie registra zariadení, evidencie používaných génových metód a génových techník a evidencie použitých zmenených génov.

Ministerstvo môže uložiť pokutu do 50 000 Sk podnikateľovi alebo inej právnickej osobe podľa odseku 1, ktorá

Geneticky modifikované organizmy obsahujúce gény odolnosti proti antibiotikám používaným ako humánne liečivá alebo veterinárne liečivá musia používatelia