Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „prevod majetku“).

Tento zákon sa použije obdobne na majetok podnikov zahraničného obchodu a účelových organizácií zahraničného obchodu aj na ich majetkové účasti na podnikaní iných právnických osôb.

Podmienky prevodu majetku štátu ustanovené týmto zákonom sa nevzťahujú na majetok, ktorý podľa ústavných alebo osobitných zákonov môže byť len vo vlastníctve štátu.

Predmetom tohto zákona nie je majetok, ktorý sa má vrátiť právnickým osobám osobitnými predpismi.1)

S majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa osobitných predpisov2), možno nakladať podľa tohto zákona. Nadobúdateľ tohto majetku alebo jeho právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov.

Tomu, kto vydal majetok podľa odseku 2, poskytne Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo Slovenský pozemkový fond náhradu vo forme a v rozsahu podľa osobitných predpisov.2a)

Projekt o prevode majetku podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje

Projekt o prevode majetku podniku môže popri náležitostiach uvedených v odseku 1 ďalej obsahovať

Projekt o prevode majetku podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých podnikov.

Súčasťou projektu o prevode majetku predloženého po 29. februári 1992 musí byť vyhodnotenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia potvrdené príslušným orgánom štátnej správy pre životné prostredie.

Vyhodnotenie podľa odseku 1 zahŕňa

Za vypracovanie návrhu projektu o prevode majetku podniku zodpovedá zakladateľ, prípadne zriaďovateľ (ďalej len „zakladateľ“), ktorému sa návrhy projektu o prevode majetku podniku predkladajú.

Návrh projektu o prevode majetku podniku vypracúva spravidla podnik, ktorého sa prevod majetku týka. Ak návrh projektu o prevode majetku podniku vypracúva zakladateľ alebo iná osoba než podnik, vyžiada si zakladateľ k návrhu stanovisko podniku.

Zakladateľ môže podniku uložiť vypracovanie návrhu projektu o prevode majetku podniku a určiť mu na to primeranú lehotu; obdobne môže voči zakladateľovi postupovať ministerstvo.

Lehoty na predkladanie návrhov projektov o prevode majetku určí ministerstvo. Na požiadanie ministerstva zakladateľ a podnik sú povinní zabezpečiť v lehote určenej ministerstvom predloženie požadovaných údajov, dokladov, informácií a pod. potrebných na aktualizáciu projektu o prevode majetku.

Podnik informuje o návrhu projektu o prevode majetku podniku príslušný odborový orgán. Odborový orgán sa vyjadruje k projektu o prevode majetku pred jeho predložením zakladateľovi.

Ak návrh projektu o prevode majetku vypracúva iná osoba než podnik, je podnik povinný bez meškania oznámiť písomne tejto osobe na jej žiadosť údaje podľa § 6 ods. 1 písm. a) až d), j) a podľa povahy veci aj údaje podľa písmena i) a ďalej aj údaje uvedené v odseku 2 písm. d), ktoré sa týkajú prevádzaného majetku. Za plnenie tejto povinnosti podniku zodpovedá štatutárny orgán. Získané údaje možno použiť iba na vypracovanie projektu o prevode majetku. Osoba, ktorej sa tieto údaje oznámili, je povinná urobiť všetky potrebné opatrenia, aby ich nemohla získať iná osoba. Povinnosť oznámiť údaje má podnik len po dobu, keď plynie lehota na predkladanie návrhov projektov o prevode majetku na jeho majetok. Po uplynutí lehoty zakladateľ určí podniku rozsah ďalšej súčinnosti pri poskytovaní údajov súvisiacich s prevodom majetku na podanie podnetu na spôsob prevodu majetku podľa § 8 ods. 4.

Štatutárnemu orgánu podniku, ktorý porušením svojich povinností zaviní, že podnik neoznámi údaje podľa odseku 6, prípadne ak oznámi neúplné alebo chybné údaje, môže ministerstvo uložiť pokutu až do výšky 3 300 eur.

Pri určení výšky pokuty sa prihliadne najmä na mieru zavinenia, závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.

Pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa ministerstvo dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Výnos z pokút uložených podľa odseku 7 je príjmom štátneho rozpočtu.

Na ukladanie pokút podľa odseku 7 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Zakladateľ posudzuje všetky predložené návrhy projektov o prevode majetku podniku. Zakladateľ predkladá návrhy projektov o prevode majetku podniku a podnetov so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie o prevode majetku ministerstvu v lehote určenej ministerstvom. Zakladateľ súčasne s predložením návrhu projektu o prevode majetku oznámi oprávneným osobám navrhnutý spôsob vyporiadania ich nárokov (§ 47 ods. 1).

Zakladateľ predkladá podľa odseku 1 aj návrhy projektov o prevode majetku podniku, ktoré neodporúča realizovať, s odôvodnením svojho stanoviska.

Zakladateľ je povinný zverejniť informáciu o predložení projektu o prevode majetku podniku spracovaného podnikom v dennej tlači distribuovanej celoštátne. Záujemcom o vypracovanie konkurenčného projektu podniku je podnik povinný poskytnúť údaje o podniku v rozsahu povinnej zákonnej osnovy projektu o prevode majetku podniku.

Záujemca o prevod majetku môže podať písomný podnet na spôsob prevodu majetku podniku alebo jeho časti do dňa vydania rozhodnutia o prevode majetku.

Orgán štátnej správy, ktorý vykonáva práva štátu týkajúce sa majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb, zodpovedá za vypracovanie návrhov projektov o prevode majetku týchto účastí v lehote určenej ministerstvom a predkladá ich ministerstvu.

Projekt o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní obsahuje náležitosti projektu o prevode majetku podniku primerane.

Návrh projektu o prevode majetkovej účasti vypracúva spravidla právnická osoba, ktorej sa týka. Pri vypracúvaní návrhu projektu o prevode majetku sa postupuje podľa § 7 a 8.

Pri prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnickej osoby verejnou ponukou akcií podľa § 10a ods. 5 a 6 sa vypracovanie projektu o prevode majetku nevyžaduje. Ustanovenia tohto zákona súvisiace s projektom o prevode majetku sa pri prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnickej osoby verejnou ponukou akcií nepoužijú.

Rozhodnutie o prevode majetku priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „verejná súťaž“) alebo verejnej dražby a rozhodnutie o prevode majetku verejnou ponukou akcií vydáva vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda“) na návrh ministerstva. Rozhodnutie o prevode majetku v ďalších veciach si vláda môže vyhradiť.

O prevode majetku podniku alebo jeho časti s charakterom prirodzeného monopolu a o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu prevodu majetku v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Národná rada sa musí vyjadriť o návrhu do 30 dní od jeho predloženia. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa návrh považuje za prerokovaný. Charakter prirodzeného monopolu majú

Predmetom prevodu majetku nemôže byť

Podľa rozhodnutia vlády si štát môže zachovať majetkovú účasť na podnikaní inej právnickej osoby v právnických osobách uvedených v § 10 ods. 2 a v akciových spoločnostiach uvedených v § 47d ods. 3 písm. a) a c).

Rozhodnutie o prevode majetku neuvedené v odseku 1 vydáva ministerstvo.

Ministerstvo je povinné pred vydaním rozhodnutia o prevode majetku zverejniť informáciu o predložení projektu o prevode majetku podniku v dennej tlači distribuovanej celoštátne.

Rozhodnutie o prevode majetku možno vydať najskôr 30 dní po zverejnení informácie podľa odseku 6.

Vydanie rozhodnutia o prevode majetku zverejňuje orgán príslušný na jeho vydanie v Obchodnom vestníku, pričom využíva aj iné formy zverejnenia.

Na rozhodovanie o prevode majetku sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní. Toto rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom.

Orgán príslušný na vydanie rozhodnutia o prevode majetku môže uložiť nadobúdateľovi prevádzaného majetku povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov prevádzaného podniku, a to na jeho prevode majetku:

a to tak, aby všetci zamestnanci prevádzaného podniku mali možnosť nadobudnúť účasť na jeho prevode majetku.

Rozhodovanie o prevode majetku je neverejné a v rámci neho sa prihliada na všetky projekty o prevode majetku predložené na daný majetok alebo majetkovú účasť na podnikaní inej právnickej osoby v ustanovenej lehote, ako aj na všetky prijaté podnety podľa § 8 ods. 4. Rozhodnutie o prevode majetku musí mať písomnú formu a musí byť doručené spracovateľovi projektu o prevode majetku alebo predkladateľovi podnetu, ktorý bol týmto rozhodnutím vybraný na realizáciu. Spracovatelia ďalších projektov o prevode majetku a predkladatelia ďalších podnetov, ktorých sa toto rozhodnutie týka, musia byť písomne vyrozumení o spôsobe prevodu majetku i o tom, že ich projekt o prevode majetku alebo podnet rozhodnutím o prevode majetku nebol vybraný na realizáciu.

Rozhodnutie o prevode majetku sa môže týkať aj časti majetku riešeného návrhom projektu o prevode majetku.

Rozhodnutie o prevode majetku alebo schválený (pôvodný) projekt o prevode majetku môže zmeniť alebo zrušiť orgán príslušný na jeho vydanie v prípadoch, keď po vydaní rozhodnutia vyjdú dodatočne najavo skutočnosti, ktoré neboli známe v čase vydania rozhodnutia o prevode majetku alebo schváleného (pôvodného) projektu o prevode majetku a mali by na pôvodné rozhodovanie o prevode majetku alebo schválený (pôvodný) projekt o prevode majetku podstatný vplyv.

Podľa odseku 15 možno postupovať iba do prechodu prevádzaného majetku na ministerstvo.

Rozhodnutie o prevode majetku a schválený projekt o prevode majetku možno po prechode prevádzaného majetku do správy ministerstva zmeniť alebo zrušiť len v prípadoch uvedených v § 10b.

Rozhodnutie o prevode majetku podniku obsahuje

Rozhodnutie o prevode majetku priamym predajom vopred určenému záujemcovi obsahuje okrem náležitostí uvedených v odseku 1

Rozhodnutie o prevode majetku verejnou súťažou obsahuje okrem náležitostí uvedených v odseku 1

Rozhodnutie o prevode majetku vložením prevádzaného majetku do obchodnej spoločnosti a rozhodnutie o prevode majetkovej účasti štátu obsahuje okrem náležitostí uvedených v odseku 1

Rozhodnutie o prevode majetku verejnou ponukou akcií obsahuje

Odsek 4 sa na rozhodnutie o prevode majetku verejnou ponukou akcií nepoužije.

V rozhodnutí o prevode majetku verejnou ponukou akcií môže vláda spojiť prevod majetku verejnou ponukou akcií s prevodom majetku priamym predajom. Rozhodnutie o prevode majetku verejnou ponukou akcií v spojení s prevodom majetku priamym predajom obsahuje okrem náležitostí uvedených v odseku 5 primerane náležitosti rozhodnutia o prevode majetku uvedené v odsekoch 1, 2 a 4.

Vláda môže rozhodnutím o prevode majetku uložiť ministerstvu zabezpečenie predaja podľa odsekov 5 a 7.

Prílohu projektu o prevode majetku vybraného rozhodnutím o prevode majetku na realizáciu tvorí súpis nehnuteľného majetku podľa údajov katastra nehnuteľností.

Pri projekte o prevode majetkovej účasti možno rozhodnutím o prevode majetku uložiť ministerstvu zabezpečenie predaja, prípadne vyporiadanie nároku osoby oprávnenej podľa osobitných predpisov.2)

Rozhodnutie o prevode majetku alebo schválený projekt o prevode majetku môže zrušiť vláda, ak

Rozhodnutie o prevode majetku alebo schválený projekt o prevode majetku môže zmeniť vláda, ak

Návrh na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia o prevode majetku alebo návrh na zrušenie alebo zmenu schváleného projektu o prevode majetku predkladá ministerstvo vláde.

Ak vláda zruší alebo zmení rozhodnutie o prevode majetku alebo zruší alebo zmení schválený projekt o prevode majetku, ministerstvo naloží s majetkom alebo s majetkovými účasťami na podnikaní iných právnických osôb v správe ministerstva spôsobom, o ktorom rozhodne vláda na návrh ministerstva.

Ak založenie obchodnej spoločnosti ministerstvom nebolo predmetom rozhodnutia o prevode majetku alebo schváleného projektu o prevode majetku, ministerstvo naloží s majetkovou účasťou na podnikaní takejto obchodnej spoločnosti v správe ministerstva spôsobom, o ktorom rozhodne vláda na návrh ministerstva.

V súlade s rozhodnutím o prevode majetku podniku zakladateľ zruší podnik bez likvidácie alebo vyjme časť majetku podniku ku dňu určenému ministerstvom.

Uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo bola vyňatá časť majetku podniku, prechádza prevádzaný majetok do správy ministerstva. Právne úkony podľa § 13 ods. 1 písm. a), g) až j) môže ministerstvo vykonať po vydaní rozhodnutia o prevode majetku s právnymi účinkami po dni zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku.

Ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, prechádza podľa odseku 2 na ministerstvo aj tento majetok; odsek 1 sa použije primerane.

Pred prechodom majetku podľa odseku 2 naloží podnik s nepoužiteľným majetkom [§ 6 ods. 1 písm. c)] podľa rozhodnutia o prevode majetku.

Zakladateľ nevyjme časť majetku podniku, ktorú tvoria alebo s ktorou sú spojené práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva [§ 6 ods. 1 písm. k)]. Tieto práva prevedie podnik zmluvou na nadobúdateľa prevádzaného majetku.

Ak na ministerstvo prechádza všetok majetok podniku, musí obchodná spoločnosť vzniknúť alebo zmluva o predaji tohto majetku musí nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni zrušenia podniku bez likvidácie.

V súlade s rozhodnutím o prevode majetkovej účasti prevedie orgán štátnej správy ku dňu určenému ministerstvom tieto majetkové účasti na ministerstvo.

Výnosy z prevádzaného majetku sú príjmom štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky.4fa)

Prevádzaný majetok v správe ministerstva podľa § 11 ods. 2 a výnosy z tohto majetku podľa § 11 ods. 8 možno použiť na účel uvedený v odsekoch 2 až 4. Na správu a nakladanie s týmto majetkom a výnosmi z tohto majetku sa nevzťahuje osobitný predpis.4fb) O tomto majetku a výnosoch z tohto majetku vedie ministerstvo osobitnú evidenciu.

Prevádzaný majetok alebo výnosy z tohto majetku možno použiť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku na

Prevádzaný majetok alebo výnosy z tohto majetku možno použiť v súlade s rozhodnutím vlády na

Prevádzaný majetok alebo výnosy z tohto majetku možno ďalej použiť na

Na postup podľa odseku 2 písm. f) sa ustanovenia § 10b a § 13 až 21 použijú primerane aj pre Slovenský pozemkový fond.

Podľa rozhodnutia o prevode majetku uzatvára ministerstvo v mene Slovenskej republiky zmluvy a uskutočňuje iné právne úkony, a to najmä

Pred založením obchodnej spoločnosti podľa rozhodnutia o prevode majetku ministerstvo vykoná aktualizáciu hodnoty nepeňažného vkladu. Ak z aktualizácie vznikne požiadavka založiť obchodnú spoločnosť s inou výškou základného imania, prípadne rezervného fondu, než sa uvádza v rozhodnutí o prevode majetku, môže tak ministerstvo postupovať so súhlasom vlády.

Ak má štát trvalú majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, vykonáva ministerstvo práva akcionára v akciových spoločnostiach alebo práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.

Ministerstvo pri právnych úkonoch, ktoré vykonáva podľa odseku 1 písm. a), g) až j), spolupracuje so zakladateľmi.

Ministerstvo uspokojuje nároky oprávnených osôb, ak k odňatiu vlastníckeho práva došlo spôsobom podľa osobitného predpisu,4e) a to podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. Ministerstvo uspokojí tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.

Ministerstvo nesmie prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ okrem prípadov podľa § 15 ods. 4.

Predaj prevádzaného majetku okrem prevodu majetku verejnou ponukou akcií uskutočňuje ministerstvo na základe zmluvy uzavretej s kupujúcim alebo na verejnej dražbe. Ak sa predaj uskutočňuje na verejnej dražbe, postupuje sa primerane ako pri prevode majetku štátu podľa osobitných predpisov3). Zmluva musí okrem podstatných náležitostí podľa osobitných predpisov4g) ďalej obsahovať

Ak predaj prevádzaného majetku uskutočňuje ministerstvo verejnou ponukou akcií, postupuje podľa osobitných predpisov.4i) Ustanovenia § 14 ods. 3 až 6, § 15 ods. 3 a 6, § 19, § 19a a § 20 sa pri prevode majetku verejnou ponukou akcií nepoužijú; to neplatí, ak ide o priamy predaj podľa § 10a ods. 7.

Pri vklade prevádzaného majetku do obchodnej spoločnosti postupuje ministerstvo v súlade s osobitným predpisom5) a s odchýlkami ustanovenými týmto zákonom.

Úroky z omeškania za oneskorené platenie splátok nemožno odpustiť.

Za omeškanie nadobúdateľa s platením splátok kúpnej ceny ministerstvo uplatní zmluvné sankcie.

V prípade nesplnenia povinnosti zaplatiť prvú splátku alebo jednorazovú platbu celej kúpnej ceny vo výške a v lehote dohodnutej v zmluve ministerstvo od zmluvy odstúpi. Od zmluvy neodstúpi, ak mu bola doručená písomná správa osvedčujúca skutočnosť, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy nadobúdateľovi prevádzaného majetku.

S vlastníckym právom k prevádzanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom vrátane neznámych.

Prechod pohľadávok sa spravuje inak právnou úpravou postúpenia pohľadávky podľa osobitných predpisov.7)

Ak prevádzaný majetok financovaný z úveru, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou a prechádza na viac nadobúdateľov, záväzky, ktoré vznikli z úveru zabezpečeného štátnou zárukou, sa rozdelia v projekte o prevode majetku.

Na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Ministerstvo ručí za splnenie záväzkov nadobúdateľom prevádzaného majetku do výšky hodnoty prevádzaného majetku v správe ministerstva, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia týchto záväzkov od ministerstva, len ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil ministerstvu do jedného roka od okamihu prechodu záväzkov na nadobúdateľa prevádzaného majetku a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi.7a)

Na ručenie Slovenského pozemkového fondu pri prevode majetku slúžiaceho poľnohospodárskej výrobe alebo lesnej výrobe sa odsek 4 použije primerane.

Nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzku.

Ak sa veriteľ s ministerstvom dohodne podľa odseku 4 inak, veriteľ sa nemôže domáhať svojich práv vyplývajúcich z ručiteľského záväzku ministerstva.

Po dobu jedného roka od uzavretia zmluvy o predaji majetku prevádzaného podniku alebo pri vklade majetku prevádzaného podniku do obchodnej spoločnosti od vzniku tejto obchodnej spoločnosti môže nadobúdateľ podnikať v rozsahu, v ktorom bol na to oprávnený tento podnik. Pri predaji alebo vklade organizačnej zložky prevádzaného podniku prechádza obdobne na nadobúdateľa oprávnenie podnikať v rozsahu činnosti organizačnej zložky.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pri predaji podniku alebo jeho organizačnej zložky na verejnej dražbe.

Práva a povinnosti podniku z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom pracujúcim v podniku alebo v jeho organizačnej zložke, ktorých sa prevod majetku týka, prechádzajú na nadobúdateľa.

Vklad majetku prevádzaného štátneho podniku do obchodnej spoločnosti alebo predaj podniku alebo časti majetku podniku nie je dôvodom na postup podľa osobitného predpisu7c).

Ak po odstúpení od zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti ministerstvo prenajme majetok, ktorý v dôsledku odstúpenia od zmluvy nadobudol, odo dňa účinnosti nájomnej zmluvy prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom, ktorých pracovný pomer trval ku dňu zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku, na nájomcu. V takomto prípade má nájomca postavenie zamestnávateľa.

Ak po odstúpení od zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, prechádzajú tieto práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na ministerstvo.

Ku dňu účinnosti zmluvy alebo vkladu je ministerstvo povinné odovzdať a nadobúdateľ prevziať veci zahrnuté do prevádzaného majetku. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

Odovzdaním majetku prechádza na nadobúdateľa nebezpečenstvo škody na týchto veciach.

Vlastnícke právo k veciam z prevádzaného majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej účinnosti zmluvy alebo pri vklade dňom vzniku obchodnej spoločnosti; vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Práva tretích osôb k majetku, ktorý je predmetom predaja alebo vkladu podľa tohto zákona, nie sú dotknuté s výnimkou § 45 ods. 8.

Do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je nadobúdateľ prevádzaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby ministerstvo kontrolovalo stav a nakladanie s prevádzaným majetkom a na ten účel nahliadalo do účtovných dokladov nadobúdateľa prevádzaného majetku. Uvedené sa vzťahuje aj na obchodné spoločnosti, v ktorých má ministerstvo majetkovú účasť a ktoré sú predmetom predaja.

Do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod prevádzaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. V čase po splatení celej kúpnej ceny do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prenájom prevádzaného majetku možný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva je potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ prevádzaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod prevádzaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom je neplatný.

Ak ministerstvo vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ prevádzaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči ministerstvu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.

Úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.

Pri odstúpení od zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti prechádzajú na ministerstvo veci, práva a záväzky nadobúdateľa, ktoré boli predmetom predaja podľa zmluvy a ktoré ku dňu účinnosti existujú a sú vo vlastníctve nadobúdateľa. Nadobúdateľ je povinný najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy predložiť ministerstvu súpis odovzdávaného majetku a umožniť mu fyzickú kontrolu stavu odovzdávaného majetku tak, aby ministerstvo najneskôr do 30 dní od doručenia tohto oznámenia mohlo prevziať majetok. O prevzatí majetku vyhotovia zmluvné strany zápisnicu, ktorej súčasťou bude súpis odovzdávaného majetku po položkách.

Ak ministerstvo zistí rozdiel medzi súpisom a fyzickou kontrolou vykonanou podľa odseku 5, uvedie to v zápisnici o prevzatí majetku. Zápisnicu je nadobúdateľ prevádzaného majetku povinný bezodkladne podpísať.

Rozdiel medzi hodnotou prevádzaného majetku v čase účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti a hodnotou majetku v čase jeho prevzatia ministerstvom si zúčastnené strany navzájom finančne vyrovnajú do šiestich mesiacov od podpísania zápisnice o prevzatí majetku ministerstvom.

Nadobúdateľ prevádzaného majetku zodpovedá za jeho stav a záväzky, ktoré sa na uvedený majetok viažu, a zároveň zodpovedá za škodu spôsobenú na tomto majetku až do dňa zápisničného prevzatia prevádzaného majetku ministerstvom.

Ak nadobúdateľ nesplní niektorú z povinností ustanovených pre nadobúdateľa v tomto paragrafe, môže ministerstvo uložiť nadobúdateľovi peňažnú pokutu až do výšky 331 900 eur. Úhrn takto uložených peňažných pokút v jednotlivom prípade nesmie presiahnuť 995 800 eur. Peňažnú pokutu možno uložiť do troch rokov od nesplnenia niektorej z povinností nadobúdateľom podľa § 10 ods. 10. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Na ukladanie pokút podľa odseku 9 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

V zápisnici o prevzatí (§ 19 ods. 1) sa uvedú chýbajúce a vadné veci. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, za chýbajúce sa považujú veci, ktoré neboli odovzdané nadobúdateľovi, hoci podľa účtovníctva majú byť súčasťou odovzdávaného majetku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania podľa účtovných záznamov.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je nadobúdateľ oprávnený za chýbajúce alebo vadné veci zahrnuté do zápisnice o prevzatí požadovať primeranú zľavu.

Nadobúdateľ môže uplatniť nárok na zľavu ohľadne záväzkov, ktoré na neho prešli a neboli zachytené v účtovníctve, do jedného roka odo dňa účinnosti zmluvy o predaji podniku, časti majetku podniku alebo zmluvy o prevode majetkovej účasti.

Príslušné orgány štátnej správy a obce predložia na schválenie vláde v termíne ňou určenom zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do prevodu majetku po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Zároveň predložia zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ktoré nebudú zahrnuté do prevodu majetku. Zoznamy predkladá vláda na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Zoznamy podnikov predkladané na schválenie obsahujú najmä názov podniku, sídlo podniku, zakladateľa, účtovnú hodnotu majetku a počet zamestnancov podniku. Zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb predkladané na schválenie obsahujú najmä názov právnickej osoby, jej právnu formu, predmet podnikania a rozsah majetkovej účasti štátu na tomto podnikaní.

Lehoty na vypracovanie návrhov projektov o prevode majetku určí ministerstvo.

Podniky nemôžu uzavierať zmluvy o prevode vlastníctva majetku slúžiaceho na prevádzkovanie ich podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, prípadne slúžiaceho na kultúrne a sociálne potreby, ku ktorému majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní právnických osôb, ani ich zakladať alebo majetok podniku do majetku týchto osôb vkladať. To neplatí, ak bola uzavretá zmluva o združení finančných prostriedkov na výstavbu objektov a na základe tejto zmluvy mal nastať prevod majetku do vlastníctva odborov.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre Slovenský pozemkový fond ako správcu osobitnej časti majetku vo vlastníctve štátu.

Podniky môžu uzavierať nájomné zmluvy a iné zmluvy o užívaní majetku uvedeného v § 1 inými osobami len na dobu do dňa zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti majetku podniku podľa § 11 ods. 1. Pokiaľ by uvedené zmluvy boli uzavreté na dlhšiu dobu, zaniká právo užívať majetok dňom zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti majetku podniku. To neplatí, ak ide o zmluvy o nájme nebytových priestorov, na ktorých uzavieranie vzniklo právo podľa osobitného predpisu,3) o zmluvy o nájme bytu a o zmluvy o nájme pozemku uzavreté s vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku.

Podniky ako prenajímatelia nemôžu uzavierať zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa osobitných predpisov10) týkajúce sa majetku uvedeného v odseku 1.

Výnimky z ustanovení odsekov 1 a 4 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda na návrh ministerstva. Žiadosť o udelenie výnimky predkladá ministerstvu príslušné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ktoré je zakladateľom podniku alebo plní funkciu zakladateľa na základe osobitného zákona.10a)

S majetkovými účasťami štátu na podnikaní právnických osôb možno nakladať iba podľa rozhodnutia o prevode majetkovej účasti.

Ustanovenia odsekov 1, 4 a 5 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a na rozpočtové a príspevkové organizácie.

K majetku podniku a majetkovým účastiam štátu na podnikaní iných právnických osôb prevádzaným podľa tohto zákona nemožno voči ministerstvu alebo Slovenskému pozemkovému fondu uplatniť predkupné právo11).

V odôvodnených prípadoch podniky s výnimkou podnikov zahraničného obchodu, účelových organizácií zahraničného obchodu, rozpočtových a príspevkových organizácií a štátnych účelových fondov môžu uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu, ktorý spravujú, alebo tento majetok vkladať do majetku iných právnických osôb iba po predchádzajúcom súhlase ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ktoré je zakladateľom podniku alebo plní funkciu zakladateľa na základe osobitného zákona.10a).

Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na prevod vlastníctva majetku štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak majú byť predmetom prevodu podľa odseku 1 poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti11a), ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu.

Podľa odseku 1 môže podnik postupovať iba vtedy, ak ide pri každom prevode o hmotný investičný majetok podniku v zostatkovej hodnote najviac 165 900 eur alebo vklad do obchodnej spoločnosti vo výške najviac 6 600 eur.

Na prevod nehnuteľnosti na umiestnenie zastupiteľského úradu cudzieho štátu, medzinárodnej vládnej organizácie alebo inštitúcie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, je okrem súhlasu podľa odseku 1 potrebný aj súhlas Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

V prípade, ak k odňatiu vlastníckeho práva k prevádzanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, vzniká osobám oprávneným podľa uvedeného zákona nárok, ktorého spôsob vyporiadania určí rozhodnutie o prevode majetku týkajúce sa tohto majetku; o schválenom spôsobe a rozsahu vyporiadania je ministerstvo povinné bez zbytočného odkladu po vydaní rozhodnutia o prevode majetku písomne upovedomiť oprávnenú osobu, ktorá uplatnila svoj nárok podľa odseku 2.

Svoj nárok je oprávnená osoba povinná uplatniť na ministerstve do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká; tomuto orgánu oprávnená osoba zároveň oznámi, ktorý podnik vec drží. Ministerstvo je povinné nárok podľa odseku 1 vyporiadať podľa časového plánu uskutočnenia projektu o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka odo dňa schválenia projektu o prevode majetku.

Na určenie rozsahu, spôsobu uplatnenia a vyporiadania nároku podľa odsekov 1 a 2 sa inak použijú primerane ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Ak oprávnená osoba nesúhlasí s ocenením svojho nároku v schválenom projekte o prevode majetku, môže sa domáhať svojho nároku na súde v lehote 15 dní odo dňa, keď bola o spôsobe vyporiadania svojho nároku upovedomená.

Ak nemožno nárok oprávnených osôb vyporiadať postupom uvedeným v odsekoch 1 až 3, pretože nebolo vydané príslušné rozhodnutie o privatizácii do 31. decembra 1995, použijú sa na vyporiadanie nároku ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Tieto nároky možno uplatniť v lehote do 30. júna 1996; ak povinná osoba nevyhovie výzve na vydanie veci, môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde v lehote do 31. decembra 1996.

Ak možno nárok oprávnených osôb vyporiadať vydaním veci, použijú sa na vyporiadanie nároku ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách; odsek 4 sa nepoužije. Ak povinná osoba nevyhovie výzve na vydanie veci, môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde.

Pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Postup likvidátora upravuje osobitný predpis.11b)

Zakladateľ oznamuje ministerstvu vstup podniku do likvidácie a výmaz podniku z obchodného registra po ukončení likvidácie.

Ministerstvo si pred vydaním predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 na účely splnenia daňovej povinnosti likvidovaným podnikom vyžiada stanovisko príslušného správcu daní a poplatkov.

Likvidátor je pri likvidácii podniku povinný rešpektovať prednostné zákonné záložné právo správcu daní a poplatkov podľa osobitného predpisu11).

Pri speňažovaní majetku podniku v likvidácii spôsobom uvedeným v odseku 1 môže likvidátor so súhlasom Slovenského pozemkového fondu speňažiť aj majetok v jeho správe12).

Majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe ministerstva13) s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu.14)

Bytové domy, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva podľa odseku 1, prevedie ministerstvo do vlastníctva príslušnej obce bezodplatne. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

Ministerstvo rozhodne o spôsobe prevodu.

Na rozhodovanie podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní. Rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom.

Výnos z prevodu majetku je príjmom osobitného účtu ministerstva. Prostriedky z tohto účtu sa v súvislosti s prevodom majetku na iné osoby použijú len na úhradu nákladov spojených s prevodom majetku za

Postup podľa § 47b a 47c upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak rozhodnutie o prevode majetku podniku uvedeného v § 10 ods. 2 určuje vloženie časti majetku alebo celého majetku do akciovej spoločnosti a zároveň určuje majetkovú účasť ministerstva v spoločnosti, prechádza dňom vzniku akciovej spoločnosti výkon práv a povinností ministerstva ako akcionára tejto spoločnosti na zakladateľa prevádzaného podniku.

V akciových spoločnostiach uvedených v § 10 ods. 2 prevedie ministerstvo na základe zmluvy do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona výkon práv a povinností akcionára na zakladateľa.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykonáva práva a povinnosti akcionára v akciových spoločnostiach

Dňom 1. augusta 2014 prechádzajú do vlastníctva štátu majetkové účasti fondu na podnikaní inej právnickej osoby uvedenej v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) vrátane všetkých súvisiacich záväzkov fondu vzniknutých do 31. júla 2014 z prevodu majetkových účastí na podnikaní právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) na iné osoby podľa tohto zákona. V mene štátu koná ministerstvo.

Ministerstvo so súhlasom vlády môže majetkové účasti štátu na podnikaní právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) použiť ako vklad do základného imania právnickej osoby, ktorej jediným akcionárom je štát, alebo ako vklad pri založení právnickej osoby, ktorej jediným zakladateľom je štát, alebo previesť na právnickú osobu, ktorej jediným akcionárom je štát; ustanovenia druhej až piatej časti zákona a § 45 ods. 6 sa nepoužijú.

Právnická osoba podľa odseku 2 môže nakladať s majetkovými účasťami právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) len spôsobom, o ktorom rozhodne vláda na návrh ministerstva.

Ustanovenie § 28 ods. 3 písm. b) piateho bodu sa vzťahuje na plnenia poskytované po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Ustanovenie § 28 ods. 3 písm. b) ôsmeho bodu sa vzťahuje na plnenie záväzkov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov,1) boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

Ustanovenie odseku 1 platí rovnako na prevod alebo prechod majetku z vlastníctva fondu na iné osoby uskutočnený po 1. januári 2004.

Návrh na začatie konania možno podať do troch rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva. Ak sa prevod alebo prechod vlastníctva štátu alebo fondu týka právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 a akciových spoločností uvedených v § 47d ods. 3 písm. a) a c) a ak k nemu došlo po 1. januári 2004, návrh na začatie konania možno podať do 10 rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva.

Ministerstvo do 31. augusta 2014 podá žiadosť o zápis zmeny majiteľa akcií do zoznamu akcionárov a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného zákona.15)

Rozhodnutie o prevode majetkovej účasti na podnikaní inej právnickej osoby uvedenej v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) vydané podľa doterajších predpisov vláda uvedie do súladu s týmto zákonom do 31. augusta 2014. Ministerstvo predloží vláde návrh na zosúladenie rozhodnutí o privatizácii do 11. augusta 2014.

Po uplynutí lehoty podľa § 47h môže fyzická osoba ponúknuť bezodplatne fondu zaknihované cenné papiere podľa § 29 ods. 11 v období od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015.

Informáciu o lehote podľa odseku 1 je fond povinný zverejniť v celoštátnej tlači.

Za záväzky vyplývajúce z dlhopisu fondu vydaného fondom do 31. decembra 2015 ručí právnická osoba podľa osobitného predpisu.2b)

Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu podľa odseku 1 je právnická osoba podľa osobitného predpisu2b) povinná splatiť jeho majiteľovi do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu fondu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu.

Ak je žiadosť podľa odseku 2 doručená po lehote jedného roka od 1. januára 2016, právnická osoba podľa osobitného predpisu2b) nie je povinná splatiť menovitú hodnotu dlhopisu ani výnos dlhopisu. Plynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety je prerušené, keď nastala skutočnosť podľa odseku 4 a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty.

Prerušenie plynutia lehoty podľa odseku 3 spôsobuje

Po uplynutí lehoty podľa odseku 3 dochádza k zániku nevyplatených dlhopisov.16)

Za splatenie zmenky vystavenej fondom do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb17) ručí právnická osoba podľa osobitného predpisu.2b)

Ak oprávnená osoba uplatnila svoj nárok podľa § 47 na ministerstve a fond tento nárok neuspokojil do 31. decembra 2015, nárok podľa § 47 uspokojí právnická osoba podľa osobitného predpisu.2b)