Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 79/2015 účinný od 01.01.2023 do 30.06.2023

Platnosť od: 21.04.2015
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 30.06.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Odpady, nakladanie s odpadmi
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD9DS24EUPP2ČL2

Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 79/2015 účinný od 01.01.2023 do 30.06.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 79/2015 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 292/2017, 460/2019, 302/2019, 128/2021, 216/2021, 372/2021 a 430/2021

Legislatívny proces k zákonu 430/2021
Legislatívny proces k zákonu 372/2021
Legislatívny proces k zákonu 216/2021
Legislatívny proces k zákonu 128/2021
Legislatívny proces k zákonu 460/2019
Legislatívny proces k zákonu 302/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 430/2021, dátum vydania: 26.11.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019, o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica“).

Jednorazové plastové výrobky zahŕňajú rôzne bežne používané spotrebné výrobky na rýchle použitie, ktoré sa po jednom použití na svoj určený účel vyhodia, len zriedka sa recyklujú a často sa z nich stáva odpad znečisťujúci životné prostredie. Za účelom zachovania hodnoty výrobkov a materiálov a za účelom znižovania vzniku odpadu a tlaku na vzácne zdroje a životné prostredie je potrebné legislatívne upraviť uvedenú problematiku neustáleho navyšovania používania jednorazových plastových výrobkov.

Návrhom zákona sa ustanovujú nové definície, povinnosti pre výrobcov určitých plastových výrobkov v súlade so smernicou, tak aby boli naplnené jej ciele. Primárne ide o zníženie a v niektorých prípadoch o odstránenie závažného negatívneho vplyvu niektorých jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie, zdravie a hospodárstvo, ako aj presadzovanie prístupov zameraných na obehové hospodárstvo.

Nové definície špecifikujú čo je považované za výrobok z plastu, rybársku výstroj, kto je výrobcom takýchto výrobkov čo biodegradovateľné plasty a tabakové výrobky, ako aj ďalšie definície.

Predmetnom návrhu zákona je súhrn opatrení, ktoré majú viesť k znižovaniu spotreby určitých jednorazových plastových výrobkov napr. poskytovanie jednorazových plastových výrobkov len za odplatu alebo povinnosti organizátorov verejného podujatia zabezpečiť poskytovanie vhodných alternatív.

Ustanovujú sa požiadavky na výrobok, ktoré zahŕňajú povinnosť od 03. júla 2024 uvádzať na trh Slovenskej republiky určité nápojové obaly len za predpokladu, že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu ostanú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom. Ďalšou povinnosťou pre výrobcov bude od roku 2025 zabezpečiť, aby nápojové fľaše vyrobené z PET, boli uvádzané na trh Slovenskej republiky s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva príslušným výrobcom uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky a od roku 2030 sa táto povinnosť bude vzťahovať na nápojové

2

fľaše (nie len PET) vo výške minimálne 30 %. Týmito opatreniami sa podporí presadzovanie prístupu obehového hospodárstva.

Dôležitou súčasťou bude špecifikovanie požiadaviek na označovanie výrobkov, ktoré má zabezpečiť výrazné zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o najvhodnejších spôsoboch nakladania s výrobkom, keď sa stane odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva ako aj o prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvoch na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom. Plnenie tejto požiadavky zabezpečí informovanosť v rozsahu, ktorý umožní spotrebiteľovi poznať všetky následky svojho spotrebiteľského správania aj s jeho negatívami a teda možnosť hľadania alternatív k takýmto výrobkom. S týmto súvisí ďalšia povinnosť a to zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa. Aktuálne je výrobca prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) povinný viesť informačné kampane, ktoré majú len čiastočný vplyv na správanie konečného spotrebiteľa. Predmetom zvyšovania informovanosti výrobcom konečného spotrebiteľa je napr. informovanie a motivovanie vo vzťahu k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív.

Existujúca oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov špecifikovaná v § 27 a § 52 zákona o odpadoch sa rozširuje o povinnosť výrobcov znášať náklady na opatrenia na zvyšovanie informovanosti o svojich výrobkoch uvádzaných na trh Slovenskej republiky, spojené so zberom, prepravou, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením odpadu z výrobkov a spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa bude vzťahovať napr. aj na výrobcov tabakových výrobkov a rybárskeho výstroja.

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijímajú opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, a to povinnosť pre štátne inštitúcie používať nápoje zakúpené vo vratných zálohovaných obaloch.

Všetkými vyššie uvedenými opatrenia sa tak zabezpečiť splnenie základného cieľa, zníženie vplyvu jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie.

Predkladaný návrh zákona negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie a pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, na služby pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 27 ods. 1]

Ustanovením sa rozširujú výrobky ustanovené v ôsmom oddiele, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a v tomto oddiele sa pridávajú aj nové povinnosti zo smernice aj výrobcom vyhradených výrobkov, ktorí už rozšírenú zodpovednosť výrobcov zavedenú majú.

K čl. I bodu 2 [§ 52 ods. 29, 30]

Vypustenie odsekov 29 a 30 je spôsobené presunom definícii, ktoré sa vzťahujú na jednorazové plastové výrobky a ide o ich presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019, o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica“) bola čo najprehľadnejšia.

K čl. I bodu 3 [§ 53a]

Doplnenie novej povinnosti pre orgány štátnej správy používať pri svojej činnosti iba nápoje vo vratných zálohovaných obaloch je navrhnuté na základe opatrenia O.39 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025. Uvedenou povinnosťou by sa malo zamedziť nadmernému vzniku odpadu z obalov vznikajúceho pri činnosti uvedených organizácií.

Pôvodné ustanovenie § 53a, ktoré obsahovalo zákaz uvádzania na trh bolo presunuté do § 75c.

K čl. I bodu 4 [§ 73a]

Jedná sa ustanovenie s platnosťou od 3. júla 2021, ktoré bolo presunuté v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

K čl. I bodu 5 [ôsmy oddiel]

§ 75a

Ustanovením sa zabezpečuje transpozícia základných definícií vyplývajúcich zo smernice. Zavedenie základných definícií pre novú oblasť je štandardným postupom pri tvorbe nového právneho predpisu resp. novelizácii existujúceho predpisu, prostredníctvom ktorého sa transponujú požiadavky európskej legislatívy do právneho systém Slovenskej republiky.

§ 75b

Zavedenie tejto povinnosti je v súlade s cieľom smernice jej článkom 4. Ide o výrobky, ktorých spotreba sa znížiť za použitia hospodárskych nástrojov. Ide o zabezpečenie toho, aby sa plastové výrobky nahradili alternatívami, ktoré opätovne použiteľné, ale neobsahujú plasty. V rámci povinností bola zvolená a nastavená kombinácia tak, aby bola zabezpečená dostatočná flexibilita pre výrobcov, ale súčasne aby tieto nástroje boli motivačné a viedli k znižovaniu spotreby. Súčasne vychádzajú tieto opatrenia aj z platného a záväzného strategického dokumentu Program predchádzania vzniku odpadov SR na roky 2019 – 2025.

Povinnosť v písm. a) vyjadrená finančne, bude pôsobiť edukačne na konečného spotrebiteľa, aby si uvedomil, že takýto výrobok musí byť dodatočne finančne zaťažený pre jeho nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Konečný spotrebiteľ si bude môcť voliť

2

alternatívu, ktorú mu bude musieť výrobca poskytnúť. A to opakovane použiteľnú alternatívu, tak aby bol podporený princíp obehového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadov. Alternatívne biologicky rozložiteľnú alternatívu.

V súčasnosti nie je možné predikovať prípadné zmeny v behaviroálnych oblastiach, ktoré by mohli viesť napr. k zníženiu návštevnosti prevádzok, ktoré budú poskytovať jednorazový plastový výrobok, a to aj napriek tomu, že budú poskytované alternatívy. Samotný výrobca v tomto bode v ponímaní stravovacej prevádzky, bude musieť zabezpečiť v rámci svojej logistiky a následného skladovania viacero druhov výrobkov. Tento tlak následne môže vyvolať zmenu správania takýchto prevádzok z dôvodu zložitejšieho systému a postupnom odklone od jednorazových plastových výrobkov uvedených v prílohe 7a. ČASŤ A.

V ustanovení odseku 2 sa pristúpilo priamo k zákazu, a to v presne vymedzených prípadoch. Prípady uvedené v písm. a) jednoznačne vymedzené a týkajú sa trvalých prevádzok. V takýchto prípadoch nie je dôvodné používať jednorazové plastové výrobky v žiadnom prípade. V prípade písm. b) sa odstráni problematické nakladanie s odpadom vzniknutým z jednorazových plastových výrobkov. V súčasnosti neprichádza v 90 % verejných podujatí k správnemu triedeniu, čo za následok nedodržiavanie základných ustanovení zákona o odpadoch. Takýmto zákazom bude splnená aj ďalšia povinnosť, a to informovanosť verejnosti. Konečný spotrebiteľ bude edukovaný, že k jednorazovým plastovým výrobkom existujú alternatívy a túto skúsenosť bude prenášať aj do bežného života. Na verejných podujatiach bude dopad výrazný, a to z dôvodu veľkého počtu účastníkov. V neposlednom rade v súčasnosti existujú systémy opakovateľne použiteľných riadov, ktoré špeciálne vyvinuté a dizajnované práve pre verejné podujatia.

Zavedením povinnosti podľa odseku 3 príde k vytvoreniu podmienok pre „uzavretý cyklus“. Prakticky sa odpad z biologicky rozložiteľných výrobkov následné zhodnotí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni. V prípade nezavedenia takejto povinnosti, dochádza na verejných podujatiach vo väčšie prípadov, kde sa poskytuje biologicky rozložiteľný odpad k tomu, že tento odpad neprechádza triedením, ale je spotrebiteľom vhadzovaný do zmesového odpadu a následne odvážaný na skládku odpadov. Takýto prístup je v konečnom dôsledku environmentálne nepriaznivejší ako keby boli použité jednorazové plastové výrobky. Biologicky rozložiteľný materiál zo svojho názvu indikuje, že prichádza k jeho rozloženiu/deštrukcii a pri skládkovaní teda dochádza k uvoľňovaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia. Jednorazové plastové výrobky na skládke stabilné, a teda neprichádza k emitovaniu znečisťujúcich látok.

Odsekmi 4 a 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

§ 75c

Jedná sa o už jestvujúce ustanovenie s účinnosťou od 3. júla 2021, ide len o presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

3

§ 75d

Tieto požiadavky v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 6. Aktuálne nie k dispozícii harmonizované normy, ktoré predpokladá článok 6, a preto nie je možné ani špecifikovať okruh dotknutých subjektov.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Týmto opatrením sa má zabezpečiť, aby uzávery a viečka boli súčasťou triedeného zberu a nekončili na verejných priestranstvách alebo v prírode. Technické podmienky budú presne špecifikované v harmonizovanej norme, ktorá aktuálne nie je k dispozícii.

Povinnosti podľa odseku 4 a 5 priamo smerujú k podpore obehového hospodárstva. Ide o nápojové fľaše s kapacitou najviac tri litre vrátane ich uzáverov. V prílohe č. 7a Časť F je ďalej špecifikovaný okruh nápojových fliaš, na ktoré sa tieto požiadavky nevzťahujú. Povinnosťou pridávať recyklované plasty do nápojových fliaš bude nepriamo vytváraný tlak na čistotu materiálu, a teda aj na samotný zber odpadu. Na dosiahnutie takejto kvality sa ako najlepší prístup javí zálohovanie obalov na nápoje, ktorý Slovenská republika zavedený zákonom č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne v tomto prípade dodržané aj najprísnejšie požiadavky v oblasti potravinovej bezpečnosti - k tejto skutočnosti je konštatovanie uvedené vyššie (kvalitná/čistá vstupná surovina). Je potrebné uviesť, že povinnosti v písm. a) a písm. b) sa nelíšia len v percentuálnom zastúpení recyklovaných plastov z celkového množstva a v roku začiatku plnenia povinnosti, ale hlavne v type materiálu, na ktorý sa vzťahujú. Prvá povinnosť účinná od roku 2025 vo výške 25 % sa vzťahuje len na PET nápojové obaly. Takéto materiálové obmedzenie je z dôvodu v súčasnosti funkčných a známych technológií pre primiešavanie recyklovaného materiálu do čistého materiálu. Druhá povinnosť účinná od roku 2030 je navýšená o 5 % oproti roku 2025 na 30 %, čo by mohlo evokovať, že päťročné obdobie od roku 2025 do 2030 je dostatočné dlhé a v kontexte navýšenie málo ambiciózne. V tomto prípade však vstupuje premenná, ktorou je nerozlišovanie nápojových obalov len na PET ale na všetky nápojové obaly mimo obalov uvedených v prílohe č. 7a Časť F. Na zavedenie tohto opatrenia je stanovené dostatočne dlhé časové obdobie desiatich rokov.

Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví pravidlá výpočtu a overovania cieľov. Komisia takéto akty príjme do 1. januára 2022.

§ 75e

Tieto požiadavky v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 7. Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví harmonizované špecifikácie označení.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Ide o označovanie výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti D ako hygienické potreby, vlhčené utierky, tabakové výrobky s filtrami a poháre na nápoje. Takéto označovanie informovať konečného spotrebiteľa ako nakladať s výrobkom, keď sa stane odpadom, ďalej špecificky pre tieto výrobky nie je konečnému spotrebiteľovi z povahy výrobku jasné, že takýto výrobok obsahuje plasty. Prihliadnuc k tejto nedostatočnej informovanosti, musí výrobca jednorazového plastového výrobku informovať konečného spotrebiteľa o prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvov na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom.

Samotná špecifikácia označovania je predmetom úpravy vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/2151 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá harmonizovaných

4

špecifikácií označenia jednorazových plastových výrobkov uvedených v časti D prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, ktoré je účinné od 3. júla 2021 a uplatňuje sa priamo.

§ 75f

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 8.

V ustanovení odseku 1 ide o rozšírenie výpočtu povinností vzťahujúcich sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu. Ide o výrobcu jednorazového plastového výrobku uvedených v prílohe č. 7a časti E I oddiele, ako napríklad ľahké plastové tašky, nápojové obaly, nádoby na potraviny. Novou povinnosťou je znášanie nákladov na opatrenia na zvyšovanie informovanosti, nákladov spojených s komplexným nakladaním s odpadom z výrobku a nákladov spojených s čistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu.

V ustanovení odseku 2 je daná možnosť zriadenia špecifickej infraštruktúry zberu odpadov. Samotná voľba je na výrobcoch, či budú využívať existujúce systémy alebo po vykonaní vlastných analýz si zvolia zriadenie špecifickej infraštruktúry. Primárne je nutné splniť si základnú povinnosť a samotné riešenie je variabilné pre špecifiká daného výrobku, ktorého nakladanie, keď sa stane odpadom, je do hlavnej miery ovplyvnené správaním konečného spotrebiteľa. Napríklad môže ísť o osadenie vhodných nádob na odpad v miestach, kde často dochádza k znečisťovaniu takýmto odpadom.

Odsekom 3 sa zavádzajú povinnosti vzťahujúce sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu uvedeného v prílohe č. 7a časti E II a III oddiele sa zavádza sa aj evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

Odsekom 4 sa stanovuje povinnosť mať zabezpečeného splnomocneného zástupcu v prípade predaja výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti E v inom členskom štáte. Splnomocnený zástupca je osoba zodpovedná za plnenie povinností uvedeného výrobcu vyplývajúcich z tejto smernice na území daného členského štátu. Touto povinnosťou sa obmedziť a znížiť problém takzvaných „free ride“, kde takýto výrobcovia obchádzajú systém a neprispievajú do neho v súlade s premisou „znečisťovateľ platí“. V konečnom dôsledku doplácajú výrobcovia postupujúci v zmysle zákona.

Odsekom 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

Odsekom 6 sa transponuje čl. 8 ods. 8 a 9 smernice vo vzťahu k rozšírenej zodpovednosti výrobcu rybárskeho výstroja.

5

§ 75g

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 10.

Na základe praktických skúsenosti je kladený veľký dôraz na informovanie konečného spotrebiteľa. Aktuálne v Slovenskej republike, ale aj v ďalších členských štátoch si nie je konečný spotrebiteľ plne vedomý svojho nevhodného správania a jeho následných negatívnych následkov na životné prostredie. Hlavným cieľom je primárne poukázať na samotné správanie konečného spotrebiteľa a zvýšiť informovanie vedúce k zodpovednému správaniu, aby dochádzalo k znižovaniu znečisťovania, ďalej k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív a v neposlednom rade k správnemu spôsobu nakladania s výrobkami, keď sa stanú odpadom. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to do takej miery, že bude cielene vyhľadávať alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom, teda opätovne použiteľné výrobky ako aj zmení svoje správanie v kontexte nakladania s odpadom a bude umiestňovať odpad do určených nádob.

Dôležitou časťou je aj informovanie konečného používateľa rybárskeho výstroja o jeho negatívnom vplyve, keď sa stane odpadom a zostane v moriach a oceánoch, a teda nenakladá sa s ním vhodne. Takýto prístup znamená výrazné ovplyvňovanie morskej fauny a flóry, a to len v negatívnom smere. Táto problematika sa prakticky týka len prímorských krajín, ale v prípade, že výrobca takéhoto výrobku bude tieto vyrábať na území Slovenskej republiky, musí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu takúto informáciu poskytovať v mieste predaja.

Súčasne výrobky uvedené v ods. 1 majú výrazne negatívny dopad na verejnú kanalizáciu, a to vo všetkých členských štátoch. Primárne ide o hygienické potreby ako hygienické vložky, tampóny a tampónové aplikátory a vlhčené utierky. Tento problém sa týka aj Slovenskej republiky a toto správanie v celkovom vyčíslení opráv verejnej kanalizácie v rámci Európskej únie ako celku je v rádoch desiatok miliónov eur. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to do takej miery, že odpad bude umiestňovať do určených nádob a nebude zneškodňovanie realizovať prostredníctvom verejnej kanalizácie, ktorej účelom je odvádzanie odpadových vôd a ich následne čistenie na čistiarni odpadových vôd a nie zneškodňovanie pevného odpadu.

K čl. I bodu 6 [105 ods. 3]

V zmysle smernice harmonizované špecifikácie označení plastových výrobkov stanoví Komisia. Tieto špecifikácie budú následne upresnené vo vykonávacom predpise.

K čl. I bodu 7 [§ 106 písm. h)]

Zmena súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c.

K čl. I bodom 8 a 9 [§ 110 a § 111]

Zmena súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

K čl. I bodu 10 [§ 117 ods. 6]

Doplnenie sankcie v § 117 ods. 6 súvisí s presunom pôvodných ustanovení § 53a a 73a do § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

K čl. I bodu 11 [§ 135g]

Príloha č. 7a sa rozširuje a je potrebné špecifikovať, že prechodné ustanovenie sa týka len časti B prílohy v súlade so smernicou.

6

K čl. I bodu 12 [§ Príloha č. 7a]

V prílohe vymenované jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje ôsmy oddiel štvrtej časti zákona. V rámci jednotlivých častí sa vymenovávajú jednotlivé jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité opatrenia na zaistenie trvalého zníženia spotreby, zákazu uvádzania na trh, zvyšovanie informovanosti, a iné.

K čl. II

K čl. II bodu 1 a 2

Novelizácia zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplynula z potreby uľahčiť výrobcom zálohovaných jednorazových obalov na nápoje plnenie povinnosti vo vzťahu k nahlasovaniu obsahu recyklovaného plastu v plastových fľašiach ministerstvu podľa § 75d ods. 4. Od 1. januára 2025 bude povinnosť podávania správy ministerstvu vykonávať správca zálohového systému jednorazových obalov na nápoje.

K čl. II bodu 2

Doplnenie sankcie za nesplnenie povinnosti správcu.

K čl. II bodu 3

Keďže zákon sa tvoril pred účinnosťou smernice, nebola smernica doteraz obsiahnutá v transpozičnej prílohe a z tohto dôvodu sa dopĺňa.

K čl. III

V zmysle článku 17 smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou do 3. júla 2021. Dátum účinnosti návrhu zákona je vzhľadom k dĺžke legislatívneho procesu navrhnutý na 15. novembra 2021. Neskoršie účinnosti ustanovení vyplývajú z pokynov smernice.

V Bratislave 25. augusta 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Budaj, v. r.

minister životného prostredia Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 372/2021, dátum vydania: 20.10.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu riešenia nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Konkrétne ide o úpravu v časti súhlasov, kde na základe praktickej aplikácie dochádza k zmene tak, aby reflektovala aktuálnu situáciu. Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa budú môcť dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch. Ďalšiu úpravu na základe praktickej aplikácie si vyžiadala opätovne oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Samotné úpravy sú vyvolané situáciou v tejto oblasti ktorá nastala v prvom štvrťroku 2020. Táto úprava nie je rozsiahla a má zabezpečiť základnú stabilitu systému.

Návrhom zákona sa dopĺňajú aj opatrenia z aktuálneho Programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019-2025 a upresňuje sa aplikácia § 15 zákona o odpadoch. V nadväznosti na rozporové rokovania boli doplnené aj ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti zabezpečenia primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami.

Predkladaný návrh zákona negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, sociálne vplyvy, na služby pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 6 ods. 13]

V zákone sa vyslovene upravuje zákaz energeticky zhodnocovať odpad, ktorý môže byť zhodnotený resp. recyklovaný v dostupnom zariadení určenom na materiálové zhodnotenie.

Tento princíp prednosti materiálovej recyklácie pred energetickým zhodnotením vyplýva zo samotnej hierarchie odpadového hospodárstva, v praxi však nie je rešpektovaný. Ustanovenie nadväzuje na vykonané zmeny v § 59 ods. 4 písm. d) a § 81 ods. 27.

K čl. I bodu 2 [§ 9 ods. 6]

Pre implementáciu hierarchie odpadového hospodárstva v zmysle § 6 ods. 1 zákona o odpadoch je podstatné, aby boli ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu realizované na nižšej, ako na celoštátnej úrovni. Preto sa pristupuje k novej povinnosti, aby si kraje na základe informácií v regióne zvolili tie najúčinnejšie ciele a opatrenia, ktoré im pomôžu znižovať množstvo odpadu.

K čl. I bodu 3 [§ 13 písm. e)]

Doplnenie nového zákazu je navrhnuté na základe opatrenia O.18 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025. Účinnosť je tu nastavená od 01.01.2023. Uvedeným zákazom by sa mal odpad z potravín odkloniť od jeho zneškodňovania uložením na skládku odpadu.

K čl. I bodu 4 [§ 14 ods. 1 písm. i)]

Legislatívno-technická zmena, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením. Z uvedeného vyplýva, že odpad bude možné zhromažďovať najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením, pričom uvedenú lehotu nie je možné predlžovať, a to ani pre pôvodcu odpadu.

K čl. I bodu 5 [§ 15 ods. 4 až 6 ]

Potreba doplnenia zmien v odsekoch 4 až 6 vyplynula z potrieb aplikačnej praxe.

Rovnako nepriaznivý aspekt, ako je uloženie odpadu do vodného toku je potrebné vnímať aj situáciu niektorým biotopov, ktoré protiprávnym ukladaním odpadu priamo zničené alebo poškodené. Preto sa v odseku 4 dopĺňa povinnosť toho, kto oznámenie o nezákonnom umiestnení odpadu prijal, bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušnú štátnu organizáciu ochrany prírody a krajiny.

Povinnosť prítomnosti zástupcu obce pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu (odsek 5) je pri tomto ustanovení podľa všetkého zbytočná, nakoľko samotná obec je podľa § 104 dotknutého zákona orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Nie je potrebné, aby pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu konali dva subjekty, ktoré orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Z pohľadu účelností postačuje, aby konal ten, ktorému bolo doručené oznámenie o protiprávnom konaní alebo sa o ňom dozvedel ako prvý a je v tejto veci vecne príslušný konať.

Navrhnuté doplnenie odseku 6 sa týka určovania vecnej príslušnosti orgánu presadzujúceho právo. Pôvodný spôsob určovania vecnej príslušnosti, založený na oznámeniach o uložení odpadu nie je možné považovať za správny, nakoľko každý subjekt, ktorému je oznámené

2

protiprávne konanie, je povinný skúmať svoju vecnú príslušnosť, avšak takýto záver nie je možné opierať len o osobný predpoklad. Je potrebné túto skutočnosť overiť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 5 návrhu zákona.

K čl. I bodu 6 [§ 15 ods. 17]

Precizovanie názvu subjektu, ktorý bude vykonávať súčinnosť.

K čl. I bodu 7 [§ 16 ods. 12 až 15]

V novom odseku 12 sa dopĺňa oznamovacia povinnosť zberových spoločností, ktoré vykonávajú v obci triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nahlasovať raz ročne ministerstvu údaje o výkupných cenách zbieraných materiálov. Zber týchto informácií vychádza výlučne z požiadavky analytického útvaru ministerstva pri tvorbe analýz.

K čl. I bodu 8 [§ 19 ods. 1 písm. g)]

Ide o precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, tak aby bolo jednoznačné, že monitorovanie sa realizuje aj počas prevádzky. Takýto výklad sa vyvodiť aj z platného znenia, v zmysle ktorého je prevádzkovateľ povinný predkladať výsledky monitoringu, a teda takýto monitoring musí aj realizovať. Súčasne je samotné monitorovanie špecifikované vo vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, ktorú ministerstvo vydalo v súlade s § 105 ods. 3 písm. f) zákona o odpadoch.

Zmena termínu súvisí s inými povinnosťami v zmysle zákona o odpadoch a vykonávacích predpisov, a týka sa povinnosti viesť evidenciu a oznamovať do 28. februára údaje z nej príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Zosúladením termínu príde k zníženiu byrokratickej záťaže podnikateľských subjektov.

K čl. I bodu 9 [§ 25 ods. 13]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 9 ods. 1 písm. i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Zavádza sa povinnosť pre dodávateľov výrobkov (výrobca alebo dovozca výrobku, distribútor alebo iný aktér dodávateľského reťazca, ktorý uvádza výrobok na trh) nahlasovať údaje o látkach vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) vo výrobkoch pri ich uvádzaní na trh (

https://echa.europa.eu/sk/scip

). Tieto informácie dodávatelia výrobkov ohlasujú Európskej chemickej agentúre do databázy SCIP (Substances of Concern In articles as such or in complex objects (Products)). Oznamovanie požadovaných informácií Európskej chemickej agentúre dopĺňa existujúce komunikačné a oznamovacie povinnosti pre SVHC látky vo výrobkoch, nakoľko tieto údaje sa v súčasnosti musia oznamovať v rámci dodávateľského reťazca. Cieľom databázy SCIP je zaistiť, aby informácie o SVHC boli k dispozícii v priebehu celého životného cyklu výrobkov a materiálov vrátane fázy odpadu, a teda sprístupniť spracovateľom odpadu informácie, ktoré im umožnia identifikáciu a účinné spracovanie odpadov obsahujúcich látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy.

K čl. I bodu 10 [§ 26 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technickú úprava, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

K čl. I bodu 11 [§ 26 ods. 2 písm. b), § 26 ods. 4 a 5]

Legislatívno-technickú úprava, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

3

K čl. I bodu 12 [§ 27 ods. 16]

V praxi sa stáva, že výrobca, ktorý chce vypovedať zmluvu OZV, bol doteraz povinný doručiť výpoveď OZV do 30. septembra. Ak ju poslal napr. 25. septembra, tak niektoré OZV si ju zámerne prevzali až v októbri, čím výpoveď nebola „doručená“ a museli ostať v danej OZV aj nasledujúci rok. Preto je potrebné slovo „doručiť“ zmeniť na „odoslať“. Ako logický ústupok sa posúva na skorší termín odoslania výpoveď zmluvy výrobcu aj obce.

K čl. I bodu 13 [§ 28 ods. 4 písm. h)]

Povinnosť, ktorú majú organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 59 ods. 1 písm. h) sa z § 28 ods. 4 písm. h) vyníma.

K čl. I bodu 14

Požiadavka na zmenu definície vyplynula z rozporových rokovaní v nadväznosti na nové oznamovacie povinnosti v § 59 ods. 1 písm. h).

K čl. I bodu 15 [§ 52 ods. 25]

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K čl. I bodu 16 [§ 52 ods. 33]

Vzhľadom na to, že ciele zberu sa upravujú tak, aby plnenie cieľov zberu bolo v priebehu kalendárneho roka, nebude potrebné upravovať ciele zberu v priebehu roka.

K čl. I bodu 17 [§ 56 ods. 7]

Zmena veľkosti predajnej plochy, na ktorej je povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa také nápoje v nich na trh v SR uvádzajú, vychádza z opatrenia O.31 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025. Znížením veľkosti predajnej plochy by mala byť uvedená povinnosť pre distribútora obalov aplikovaná na menšie predajné plochy ako 100 m2, a tým by sa rozšíril počet obchodov, kde je možné zakúpiť si nápoje v opakovane použiteľných obaloch.

K čl. I bodu 18 [§ 59 ods. 4 písm. d) a e)]

Dopĺňajú sa povinné náležitosti zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci. Zákonom a následne vykonávacím predpisom sa ustanovuje minimálna úroveň dotriedenia obalových materiálov, ktoré musí zberová spoločnosť zabezpečiť, ak byť odpad materiálovo zhodnotený v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

Pokiaľ ide o povinnosť zabezpečenia štandardov triedeného zberu v obci, zahrnutie úpravy podrobností do zmluvných vzťahov smeruje k posilneniu postavenia organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K čl. I bodu 19 a 20 [§ 59 ods. 11 písm. c) a d)]

Podľa súčasného znenia § 59 ods. 11 zákona OZV pre obaly je oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve podľa § 59 ods. 2 zákona len pri naplnení dvoch taxatívne stanovených dôvodov upravených v písmenách a) a b). Dopĺňa sa nový výpovedný dôvod spojený s potrebou plnenia požiadaviek podľa § 28 ods. 5 písm. f) zákona pred koncom kalendárneho roka (predpoklad pravidelnej potreby vypovedania zmlúv ku koncu roka, ale v dostatočnom časovom predstihu na to, aby boli prezmluvnené pred 1. januárom všetky subjekty podľa potreby a požiadaviek § 28 ods. 5 písm. f) zákona). Navrhuje

4

sa preto možnosť OZV pre obaly vypovedať ku koncu roka zmluvu s obcou, a to dôvodne, kedy má naviac obyvateľov v systéme podľa preskupenia výrobcov na konci roka.

Prax ukázala, že aj počas kalendárneho roka môže vyvstať legitímna potreba, kedy OZV musí ukončiť zmluvu s obcou, a to operatívne s cieľom plnenia zákonných povinností. Dôvody, pre ktoré nastane pohyb na strane výrobcov v systéme OZV môžu byť rôzneho charakteru mimoriadneho, nepravidelného (pravidelný je ku koncu roka zo zákona) - dôvod legislatívnej zmeny, pohybu cien druhotných surovín, zvýšenia nákladov triedeného zberu a zmeny cenníka a pod. V dôsledku zmluvného pohybu výrobcov - ich prezmluvnenia medzi OZV počas kal. roka vyvstane operatívna potreba prezmluvnenia aj na strane obcí za účelom vyrovnanosti systémov OZV, čomu musí predchádzať oprávnenie OZV vypovedať zmluvu s obcou operatívne ale len ak OZV disponuje vyšším počtom obyvateľov podľa § 28 ods. 5 písm. f) Vo výpovedi sa tak musí odvolať na tento výlučný dôvod. Pri platnosti ust. § 59 ods. 12 nemusia mať obce obavu, že zostanú bez financovania triedeného zberu.

Navrhuje sa do § 59 ods. 11 zákona o odpadoch doplniť nové písmeno d), v ktorom sa ustanoví oprávnenie OZV pre obaly vypovedať zmluvu s obcou ku koncu kalendárneho mesiaca, kedy bola výpoveď doručená z dôvodu potreby vybalansovania prevádzkovaného systému kolektívneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadov v zmysle § 28 ods. 5 písm. f), aby OZV pre obaly vedela preukázať, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K čl. I bodu 21 a 24 [§ 64 ods. 2 písm. b), § 65 ods. 1 písm. o)]

Pri odovzdaní starého vozidla na spracovanie a vystavení Protokolu o spracovaní starého vozidla na spracovanie je zberné miesto povinné odovzdať držiteľovi starého vozidla potvrdenie o trvalom vyradení vozidla. Toto potvrdenie je generované MV SR cez systém Národnej evidencie vozidiel (NEV). V prípade, keď automatické vyradenie vozidla nie je cez NEV vykonané, nemôže zberné miesto splniť podmienku podľa § 64 ods. 2 písm. b) Zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z.

K čl. I bodu 22 [§ 64 ods. 2 písm. d)]

Zmena súvisí s navrhovanou zmenou § 64 ods. 2 písm. g) zákona o odpadoch, kde osvedčenie o evidencii časť I a časť II sa nedoručuje orgánu PZ SR, ale odovzdáva sa spolu so starým vozidlom spracovateľovi.

K čl. I bodu 23 [§ 64 ods. 2 písm. g)]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie zdroja zasielaných údajov vzhľadom na existujúce potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie (príloha č. 21 k vyhláške 366/2015 Z. z.). Povinnosť odovzdať odobraté osvedčenie o evidencii časť I a časť II by mal mať iba spracovateľ starých vozidiel. Osvedčenie o evidencii časť I a časť II odovzdať orgánom PZ SR spracovateľ starých vozidiel, on vykonáva proces spracovania starého vozidla a je zodpovedný za spracovanie starého vozidla a mal by byť tiež zodpovedný za odovzdanie osvedčenia o evidencii časť I a časť II orgánom Policajného zboru.

K čl. I bodu 25 [§ 65 ods. 1 písm. v)]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie zdroja zasielaných údajov vzhľadom na existujúce potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie (príloha č. 21 k vyhláške 366/2015 Z. z.). Ďalšie doplnenie textu „po ukončení kalendárneho štvrťroka“ je požiadavka aplikačnej praxe, v ktorej táto lehota nie je uskutočniteľná bez veľkej administratívnej náročnosti a nákladov pre

5

spracovateľa starých vozidiel. Podľa platného znenia zákona o odpadoch spracovateľ osvedčenie o evidencii časť I a časť II doručiť orgánom PZ SR do 30 dní po prevzatí starého vozidla na spracovanie. Jedná sa o veľmi krátku lehotu nepokrývajúcu niekedy ani jeden celý mesiac.

K čl. I bodu 26 [§ 65 ods. 1 písm. x)]

Keďže staré vozidlá neobsahujú pneumatiky, za ktoré členovia KC PNEU prevzali zodpovednosť ich uvedením na trh, ohlásenie spracovateľa uvedené v § 65 ods. 1 písm. x) je pre potreby KC Pneu zbytočné. Spracovateľom sa zníži administratívna náročnosť vedenia evidencie a ohlasovania potrebných údajov uvedených v tomto ustanovení.

K čl. I bodu 27 [§ 79a ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa v § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy.

K čl. I bodu 28 [§ 81 ods. 7 písm. c)]

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 sa zavádza povinnosť mať zavedený zber textilu do 1. januára 2025. Do ustanovenia § 81 ods. 7 písm. c) sa preto zavádza základná povinnosť obcí, zaviesť zber textilu pričom konkrétny spôsob bude určený na základe vypracovaných analýz a štúdií k danej téme. Ministerstvo zriadilo pracovnú skupinu, ktorej úlohou je aj zhodnotiť prípadné zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre textil, napriek tomu sa táto povinnosť zavádza, aby obce mali dostatok času pripraviť sa na skutočnosť, že najneskôr od 1. januára 2025 budú povinné zabezpečiť aj triedený zber textilu. Zavedením povinného triedeného zberu pre textil sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a mieru recyklácie, umožní sa vysoko kvalitná recyklácia a podporí využívanie kvalitných druhotných surovín.

K čl. I bodu 29 [§ 81 ods. 7 písm. j)]

Na rozporovom konaní v rámci legislatívneho procesu k návrhu novely o štátnej štatistike bol dohodnutý spôsob riešenia poskytovania a zverejňovania údajov o zbere, triedení a spracovaní komunálneho odpadu na úrovni obce v snahe preklenúť doterajší faktický stav viazaný na výkladový problém. V súčasnosti je poskytovanie týchto údajov získaných Štatistickým úradom SR zo štatistického zisťovania pre potreby Ministerstva životného prostredia SR resp. zverejňovanie týchto údajov viazané na súhlas obce z dôvodu ich statusu dôverných štatistických údajov. Podľa čl. 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. L 87, 31. 3. 2009) v platnom znení: „Údaje získané zo zdrojov, ktoré podľa právnych predpisov dostupné verejnosti a ktoré naďalej zostanú dostupné verejnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov, sa nepovažujú za dôverné na účely šírenia štatistiky získanej z týchto údajov.“. Štatistický úrad považuje za zdroje podľa čl. 25 nariadenia (ES) č. 223/2009 „ktoré podľa právnych predpisov dostupné verejnosti a ktoré naďalej zostanú dostupné verejnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov“ nielen verejné časti informačných systémov verejnej správy vrátane registrov, ale aj informácie sprístupnené povinnými osobami na základe práva na informácie povinne alebo na žiadosť kohokoľvek bez uvedenia účelu alebo právneho dôvodu.

Návrh nového znenia § 30 ods. 5 zákona o štátnej štatistike jednoznačne určuje výnimky, za ktorých štatistický údaj nie je dôverným štatistickým údajom, a teda štatistický údaj je možné

6

poskytovať aj na iné ako štatistické účely vrátane jeho zverejnenia.

K čl. I bodu 30 [§ 81 ods. 22]

Doterajší systém bol nastavený na obdobie najmenej jedného roka s cieľom stabilizovať systém, aplikačná prax z predchádzajúcich rokov však ukázala, že zmluvy sa síce častokrát uzatvárali na dobú neurčitú, no vypovedali sa po prvom roku. Vzhľadom na to, že časté presuny výrobcov v rámci OZV naopak spôsobovali nestabilitu systému, navrhuje sa zmluvy uzatvárať na obdobie najmenej 2 kalendárnych rokov, tak pre výrobcov ako i obce. Na základe tejto zmeny budú môcť aj OZV efektívnejšie plánovať svoje výdavky a obciam nebude hroziť každoročné vypovedanie zmlúv zo strán OZV pre nedostatok výrobcov.

K čl. I bodu 31 [§ 81 ods. 27]

Dopĺňa sa nová povinnosť pre zberové spoločnosti zabezpečiť, aby odpad z obalov a neobalových výrobkov vyzbieraný v obci končil v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva v zariadení určenom na materiálové zhodnotenie.

K čl. I bodu 32 [§ 82 ods.1]

V poslednej novele došlo k úprave § 81 ods. 1, z uvedeného dôvodu sa preformulovalo znenie § 82 ods. 1.

K čl. I bodu 33 [§ 88a ods. 2 písm. f)]

Potreba zefektívnenia kontroly cezhraničnej prepravy batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe.

K čl. I bodom 34 až 36 [§ 90]

Uvedenou zmenou sa spresňuje, že podmienkou udelenia autorizácie je, aby nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o zrušení autorizácie z určitých špecifických dôvodov (napr. držiteľ nedodržal podmienky jej udelenia). K samotnému zrušeniu autorizácie môže totiž dôjsť aj na základe žiadosti jej držiteľa, čo by nemalo byť prekážkou pre jej opätovné udelenie ak sa subjekt znova rozhodne pre výkon autorizovanej činnosti.

K čl. I bodu 37 [§ 92 ods. 2]

Legislatívno-technická úprava, absencia podmienky preukázania bezúhonnosť pri žiadosti o predĺženie autorizácie aj pre tretiu osobu.

K čl. I bodu 38 [§ 93 ods. 1]

V prípade samotného oznámenia zmeny sa subjekt mohol vyhnúť zaplateniu správneho poplatku. Upravenie predmetného ustanovenia je preto nevyhnutné kvôli jeho zosúladeniu so zákonom o správnych poplatkoch.

K čl. I bodu 39 [§ 93 ods. 2]

Uvedená zmena spočíva v precizovaní textu nadväzujúceho na § 93 ods. 1 zákona, ktorý je taktiež predmetom novely zákona.

K čl. I bodom 40 [§ 94 ods. 2 písm. g)]

Do dôvodov pre zrušenie autorizácie OZV sa dopĺňa ďalší významný dôvod.

K čl. I bodu 41 a 42 [§ 94 ods. 3 písm. e), § 94 ods. 4 písm. e)]

Doplnenie chýbajúcich dôvodov na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu a výrobcov, ktorí si plnia povinnosti individuálne.

7

K čl. I bodu 43 [§ 95 ods. 2 písm. c)]

K zmene dochádza z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

K čl. I bodu 44 [§ 95 ods. 3]

Vypúšťa sa ustanovenie o minimálnej frekvencii konania skúšok za účelom overenia odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť na základe skúseností z praxe. Ak nie sú prihlásení žiadatelia o odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť, nie je možné dodržať ustanovenú minimálnu frekvenciu.

K čl. I bodu 45 [§ 97 ods. 1 písm. d)]

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu aplikačnej praxe, nakoľko je potrebné v rámci súhlasu podľa písm. d) rozlišovať, či sa jedná o zariadenie na zber alebo prevádzku zberného dvora. V praxi môžu nastať nasledovné situácie:

-súhlas sa udelí pre zariadenie na zber odpadov,

-súhlas sa udelí pre prevádzku zberného dvora,

-súhlas sa udelí pre zariadenie na zber odpadov a zároveň aj pre prevádzku zberného dvora, za podmienky, že sa vyšpecifikujú druhy odpadov, ktoré sa budú zbierať v jednotlivých zariadeniach (t. j. v zbernom dvore sa môžu zbierať len odpady zaradené do kategórie 20).

Doteraz vydané rozhodnutia zostávajú v platnosti (viď prechodné ustanovenia).

Súvisiace zmeny: § 22 vykonávacej vyhlášky a úprava položky č. 162 písm. d) zákona č. 145/1995 Z. z.

K čl. I bodu 46 [§ 97 ods. 1 písm. f) a g)]

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa pristúpilo k vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f), nakoľko činnosti nakladania s nebezpečnými odpadmi súčasťou iných súhlasov (okrem prepravy). Vypustením predmetného súhlasu dochádza k zníženiu administratívnej záťaže na strane podnikateľských subjektov, ale aj na strane príslušných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (v prípade prepravy sa jedná o okresné úrady a aj okresné úrady v sídle kraja).

V prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom, konkrétne s azbestom, ktorý sa udeľoval pre firmu vykonávajúcu nakladanie s odpadom obsahujúci azbest (stavebné a demolačné práce), sa nebude udeľovať súhlas podľa písm. f), avšak takáto firma, bude môcť svoju činnosť vykonávať len po udelení súhlasu podľa písm. b). V prípade spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb (ČOV), ktoré nakladajú s nebezpečným odpadom, sa nebude udeľovať súhlas podľa písm. f), nakoľko tieto zariadenia sú prevádzkované a povoľované podľa osobitných predpisov. Podľa zákona o odpadoch sa týmto zariadeniam bude udeľovať súhlas podľa písm. e) - vydanie prevádzkového poriadku. V prípade prepravy nebezpečných odpadov, ten, kto vykonáva prepravu odpadov (akýchkoľvek) pre vlastnú ako aj cudziu potrebu je povinný sa zaregistrovať podľa § 98 zákona o odpadoch. Nejedná sa o bežného pôvodcu, ktorý prepravuje vlastný odpad medzi svojimi prevádzkami alebo k ďalšiemu oprávnenému držiteľovi za účelom splnenia povinností podľa § 14 zákona od odpadoch. Ide o dopravcu odpadu pre vlastnú potrebu, ktorý prepravuje odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“ (napr. v rámci svojich služieb ponúka aj službu prepravy odpadu). Ďalej môže ísť o dopravcu odpadu pre cudziu potrebu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“.

8

Doteraz vydané rozhodnutia strácajú platnosť okrem súhlasov na nakladanie s odpadom s obsahom azbestu, ktorým platnosť skončí uplynutím doby na ktorú boli vydané.

Zároveň sa dopĺňa čl. III (zákon č. 39/2013 Z. z.) návrhu zákona o nové novelizačné body, prostredníctvom ktorého sa upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) šiesty bod a prechodné ustanovenie.

S vypustením predmetného súhlasu súvisia nasledovné zmeny: § 26 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 2 písm. b) , § 97 ods. 2 písm. a), § 97 ods. 3, § 107 písm. g), § 117 zákona o odpadoch, § 24 vykonávacej vyhlášky, príloha č. 12 vyhlášky č. 366/2015 Z. z. a úprava položky č. 162 písm. f) zákona č. 145/1995 Z. z.

Na uvoľnené miesto v zákone o odpadoch sa presúva súhlas na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí.

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže pristúpilo ministerstvo aj k vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. g).

Na uvoľnené miesto sa v zákone presúva súhlas na schválenie plánu na recykláciu lode.

K čl. I bodu 47 [§ 97 ods. 1 písm. j)]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie prichádza k situáciám, v ktorých prevádzkovateľ skládky odpadov žiada o uvoľnenie účelovej finančnej rezervy na monitorovanie skládky aj v prípadoch, kde je skládky uzavretá len sčasti a naďalej prebieha prevádzka skládky, teda zneškodňovanie odpadov. Účelová finančná rezerva je určená v prípade monitorovania tak ako je uvedené v § 24 ods. 1 po uzavretí skládky, nielen jej časti. Súčasne z § 8 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti jednoznačne vyplýva, že monitorovanie po uzavretí v príslušnej frekvencii sa má realizovať od momentu vydania potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov, od ktorého sa považuje skládka za definitívne uzatvorenú. Súčasne v tomto ustanovení je taktiež uvedené, že monitorovanie je minimálne 30 rokov a začína odo dňa vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov a nielen jej časti. Ďalším argumentom je, že účelová finančná rezerva sa počíta na monitorovanie po uzavretí skládky ako celku na príslušné obdobie, ktoré je minimálne 30 rokov a nie na čiastkové monitorovanie v prípade uzatvárania po častiach.

K čl. I bodu 48 [§ 97 ods. 1 písm. t)]

K vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením pristúpilo ministerstvo z nasledovných dôvodov:

-predmetný súhlas sa v súlade s § 14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch udeľuje len pôvodcovi odpadu, avšak v niektorých prípadoch bol predmetný súhlas udelený držiteľovi odpadu, ktorý nie je pôvodcom tohto odpadu,

-od účinnosti zákona o odpadoch (t. j. od 01.01.2016) bolo udelených spolu len 21 súhlasov podľa písm. t),

-v súhlasoch absentoval dôvod potreby dlhšieho zhromažďovania odpadov,

-jednou z podmienok pre udelenie predmetného súhlasu 97 ods. 16) je preukázanie, že na území SR sa nenachádza vhodné zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie predmetného druhu odpadu alebo je to pre pôvodcu z kapacitných dôvodov hospodárne, avšak v praxi sa často stáva, že uvedený súhlas podľa písm. t) je udeľovaný pre také druhy odpadov, pre ktoré existujú dostatočné kapacity na zhodnocovanie, resp. zneškodňovanie na území SR a taktiež sa jednalo o veľké množstvá (objemy) odpadov (napr. 3 000 t, 5 000 t), pre ktoré je problematické zabezpečiť skladovanie u pôvodcu odpadov v súlade so zákonom o odpadoch,

9

14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch ustanovuje maximálne obdobie, počas ktorého je možné odpad skladovať a zhromažďovať, cieľom predmetného ustanovenia je zamedzenie vytvárania háld odpadu a zabezpečenie plynulého nakladania s odpadom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na fakt, že cieľ predmetného súhlasu sa minul účinku, ministerstvo pristúpilo k jeho zrušeniu. Vypustením predmetného súhlasu sa zároveň znižuje administratívna záťaž na strane štátnych orgánov.

Doteraz vydané rozhodnutia strácajú platnosť.

S vypustením predmetného súhlasu súvisia nasledovné zmeny: § 14 ods. 1 písm. i), § 97 ods. 2 písm. a), § 97 ods. 3, § 97 ods. 16, § 113 ods. 2 písm. x), § 113 ods. 4, § 117 zákona o odpadoch, § 26 vykonávacej vyhlášky a úprava položky č. 162 písm. t) zákona č. 145/1995 Z. z.

K čl. I bodu 49 [§ 97 ods. 1 písm. v) a w)]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. f), g) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch a z dôvodu zachovania abecedného poradia súhlasov uvedených v § 97 ods. 1.

Súvisiace zmeny: § 79a ods. 3 písm. b), § 105 ods. 2 písm. aj), § 113 ods. 4, § 117 zákona o odpadoch, § 26c vykonávacej vyhlášky.

K čl. I bodu 50 [§ 97 ods. 2 písm. a)]

Zmenou ustanovenia sa zabezpečí jednotnosti pri aplikácii § 97 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch zo strany orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva pri vydávaní rozhodnutí o udelení predmetných súhlasov. Zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri udeľovaní súhlasu je nutné túto požiadavku posudzovať vo vzťahu ku všetkým odpadom, s ktorými sa v rámci jednotlivých súhlasov bude nakladať. Tzn., že v prípade zhodnocovania odpadov sa to týka nielen odpadov, ktoré budú zhodnocované, ale aj tých, ktoré budú výsledkom procesu zhodnocovania

K čl. I bodu 51 [§ 97 ods. 3]

Legislatívno-technická zmena.

K čl. I bodu 52 [§ 97 ods. 13]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie prichádza k situáciám, v ktorých prevádzkovateľ skládky odpadov žiada o uvoľnenie účelovej finančnej rezervy na monitorovanie skládky aj v prípadoch, kde je skládka uzavretá len sčasti a naďalej prebieha prevádzka skládky, teda zneškodňovanie odpadov. Účelová finančná rezerva je určená v prípade monitorovania tak, ako je uvedené v § 24 ods. 1 po uzavretí skládky nielen jej časti. Súčasne z § 8 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti jednoznačne vyplýva, že monitorovanie po uzavretí v príslušnej frekvencii sa má realizovať od momentu vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov, od ktorého sa považuje skládka za definitívne uzatvorenú. Súčasne v tomto ustanovení je taktiež uvedené, že monitorovanie je minimálne 30 rokov a začína odo dňa vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov a nielen jej časti. Ďalším argumentom je, že účelová finančná rezerva sa počíta na monitorovanie po uzavretí skládky ako celku na príslušné obdobie, ktoré je minimálne 30 rokov a nie na čiastkové monitorovanie v prípade uzatvárania po častiach.

K čl. I bodu 53 [§ 97 ods. 16]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

10

K čl. I bodu 54 [§ 97 nový ods. 16]

Aktuálne znenie neodráža v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania filozofiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. L 334, 17. 12. 2010) ako aj trendy uplatňované v tejto oblasti v iných členských štátoch EÚ. Obmedzenie platnosti súhlasu na päť rokov je pre prípady, ak je súčasťou povolenia podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o integrovanej prevencii“), zbytočné a zaťažujúce stranu žiadateľa (podnikateľské subjekty) ako aj stranu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu štátnej správy. V zmysle zákona o integrovanej prevencii, konkrétne § 34 ods. 5 a 6 sa vykoná environmentálna kontrola prevádzky minimálne raz za rok resp. raz za tri roky. Tieto časové lehoty sa uplatňujú v plnej miere. Z vyššie uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť, že takéto prevádzky pod kontinuálnym dohľadom. Časová perióda aj pri maximálnom časovom rozpätí tri roky je o dva roky kratšia ako lehota päť rokov, na ktoré sa môže udeliť súhlas. V zákone o odpadoch je táto lehota piatich rokov okrem iného určená aj z dôvodu, aby príslušné orgány minimálne v tejto lehote pri predlžovaní súhlasu preverili jeho podmienky a podobne. Súčasne je potrebné uviesť, že v drvivej väčšine prevádzok povolených podľa zákona o integrovanej prevencii sa realizujú zmeny integrovaných povolení niekoľkokrát do roka. Čo v praktickej aplikácii znamená, že štát prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva v prenesenom zmysle predlžovanie súhlasu aj keď reálne túto zmenu nezrealizuje. V každom konaní môže Slovenská inšpekcia životného prostredia na základe žiadosti ale aj na základe výsledkov environmentálnej kontroly aktualizovať podmienky integrovaného povolenia, a teda aj podmienky, ktoré súvisia so súhlasmi, ktoré ich súčasťou a vydávané v súlade so zákonom o odpadoch. V neposlednom rade vyvoláva praktická aplikácia rozpor so zákonom o integrovanej prevencii, podľa ktorého platnosť integrovaného povolenia nie je obmedzená. Je dôležité podotknúť, že integrované povolenie tvorí celok rôznych súhlasov a povolení, ktoré by boli vydávané podľa osobitných predpisov. Integrované povolenie je platné ako celok a v prípade súhlasu obmedzeného na päť rokov je nekoncepčné a nelogické, že zostávajúce časti platia, avšak prevádzkovateľ nemôže vykonávať činnosť tak, aby neporušoval zákon o integrovanej prevencii, pretože parciálna časť je teoreticky neplatná.

K čl. I bodu 55 [§ 97 ods. 17]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie by mohlo prísť k situácii, že prevádzkovateľ skládky aj napriek svojej zákonnej povinnosti vykonávať monitorovanie skládky po jej uzavretí takúto činnosť nebude realizovať. Monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí je dôležité z pohľadu ochrany životného prostredia, a teda možnosti v čo najkratšom čase zachytiť prípadný negatívny vplyv skládky na svoje okolie.

K čl. I bodu 56 [§ 97 ods. 18]

Legislatívno-technická zmena.

K čl. I bodu 57 [§ 97 ods. 20]

V rámci aplikačnej praxe vyplynula potreba doplnenia možnosti udelenia súhlasu na spätné zasypávanie, pri ktorom sa použijú odpady v súlade s predpismi platnými v oblasti odpadového hospodárstva, aj zhotoviteľovi geologických prác, ak vykonáva činnosť spätného zasypávania pri sanácii environmentálnej záťaže alebo sanácii geologického prostredia podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákona) v znení neskorších predpisov.

11

K čl. I bodu 58 [§ 98 ods. 4]

Legislatívno- technická úprava.

K čl. I bodu 59 [§ 98 ods. 5]

K vypusteniu slova písomnej“ dochádza z dôvodu plánovaného zavedenia elektronického spôsobu podávania žiadostí o registráciu podľa § 98 zákona o odpadoch. Z dôvodu aplikačnej praxe bolo potrebné okresným úradom ustanoviť lehotu na vydanie potvrdenia o registrácii podľa § 98.

K čl. I bodu 60 [§ 100 ods. 3 písm. d)]

K zmene dochádza z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

K čl. I bodu 61 [§ 103 ods. 3]

Uvedené podrobnosti bude presnejšie upravovať vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti.

K čl. I bodu 62 [§ 105 ods. 2 písm. k) a o)]

K zmene dochádza z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

K čl. I bodu 63 [§ 105 ods. 2 ]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. f) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 64 [§ 105 ods. 2 písm. al) a am)]

Doplnenie ustanovenia súvisí so zriadením účtu v štátnej pokladnici podľa ustanovení § 24 ods. 4, aby každá skládka odpadov mala jednoznačný identifikátor pre prijatie platby. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vytvoriť aj zoznam identifikátorov platieb účelovej finančnej rezervy, zabezpečiť jeho zverejnenie a riešiť operatívne jeho aktualizáciu v prípade zmien, napr. pri zmene prevádzkovateľa počas prevádzky skládky odpadov. Dopĺňa sa kompetencia ministerstva ako orgánu, ktorý monitoruje cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov.

K čl. I bodu 65 [§ 105 ods. 3 písm. m)]

Doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia k podrobnostiam o úrovni dotriedenia.

K čl. I bodu 66 [§ 106 písm. g)]

Zmena kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

K čl. I bodu 67 [§ 107 písm. g)]

Legislatívno-technickú úprava, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

K čl. I bodu 68 [§ 107 písm. s)]

Zmena uvedeného ustanovenia súvisí so skutočnosťou, že okresné úrady v sídle kraja udeľujú súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. p) zákona o odpadoch na vykonávanie prípravy na opätovné použitie. Kompetenciu na schvaľovanie prevádzkových poriadkov, t. j. udeľovanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. e) majú však okresné úrady. Z dôvodu zjednotenia a zabezpečenia

12

udelenia súhlasu na vykonávanie činnosti a schválenie prevádzkového poriadku vzťahujúcemu sa k tejto činnosti jedným povoľujúci orgánom bola doplnená do kompetencií okresného úradu v sídle kraja aj kompetencia na schválenie prevádzkového poriadku zariadenia vykonávajúceho činnosť prípravy na opätovné použitie.

Okresné úrady v sídle kraja, okrem iného zároveň udeľujú súhlas aj podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na využívanie odpadu na spätné zasypávanie. V uvedenom prípade však nebolo potrebné presunúť kompetenciu na schvaľovanie prevádzkového poriadku, nakoľko sa nejedná o "zariadenie" a uvedená činnosť zhodnocovania "využitie odpadu na spätné zasypávanie" nepodlieha súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku.

K čl. I bodu 69 [§ 108 ods. 1 písm. c)]

Okresnému úradu sa dopĺňa povinnosť zverejňovať zoznam subjektov, ktoré sa zaregistrovali na činnosti nakladania s odpadom podľa § 98 zákona (v zmysle článku 26 smernice 2008/98/ES o odpade). Zoznam bude súčasťou Informačného systému odpadového hospodárstva (ďalej len „ISOH“).

Zverejnenie týchto informácií zvýši transparentnosť v nakladaní s odpadmi činnosťami, ktoré sú predmetom registrácie podľa § 98 zákona. Zároveň verejná dostupnosť zoznamu registrovaných subjektov umožní slovenským aj zahraničným spoločnostiam ľahší výber subjektu na zabezpečenie činností, ktoré sú predmetom registrácie podľa § 98 zákona.

K čl. I bodu 70 [§ 110 ods. 1 písm. a)]

Doplnenie kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu ku kontrole povinností podľa § 25 ods. 13.

K čl. I bodu 71 a 72 [§ 113]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. f) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 73 [§ 114 ods. 4]

Zjednotenie prístupu ku zmenám v rozhodnutiach jednalo sa o výnimku, ktorá nepokrývala všetky súhlasy, ktoré boli potrebné pre prevádzkovanie zariadení. Vo väčšine prípadov žiadateľ po využití uvedeného ustanovenia aj tak musel požiadať o vykonanie zmeny rozhodnutia podľa § 114 ods. 1 písm. a) zákona. Ďalším dôvodom uvedenej zmeny je, že v rámci prevádzkovania ISOH, je jeho funkcionalita postavená na základnej identifikácii subjektu cez IČO, čo by v tomto prípade bez zmeny rozhodnutia podľa § 114 ods.1 písm. a) zákona nebolo možné uplatniť.

K čl. I bodu 74 [§ 114b)]

Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňa a precizuje existujúci mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný konkrétne ide o prípady kde si splnil svoju povinnosť podať žiadosť ale ďalej už nerealizuje ďalšie potrebné kroky. V taktom prípade príslušné orgány štátnej správy majú možnosť nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov za účelom uzavretia skládky v určenej lehote. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov, môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá oprávnenie na stavebné práce zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa.

K čl. I bodu 75 [§ 115 ods. 4]

Analogicky k pokutám 116), ku ktorým orgán štátnej správy, môže v rámci rozhodnutia uložiť nápravné opatrenie, dopĺňa sa táto možnosť aj k sankciám za priestupok.

13

K čl. I bodu 76 [§ 117 ods. 1]

Doplnenie pokuty k novej povinnosti podľa § 16 ods. 12.

K čl. I bodu 77 [§ 117 ods. 2]

Zmena ustanovenia týkajúceho sa sankcií súvisí so zavedením novej povinnosti dodávateľa výrobku poskytovať Európskej chemickej agentúre informácie v súlade s čl. 9 ods. 1 písm. i) rámcovej smernice.

K čl. I bodu 78 [§ 117 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava.

Pokuta za nesplnenie povinnosti podľa § 28 ods. 9 písm. c) sa nachádzala v § 117 odseku 1 aj odseku 3.

K čl. I bodu 79 [§ 117 ods. 6]

Doplnenie sankcie v § 117 ods. 6 súvisí s doplnením nových povinností v § 6 ods. 13, § 81 ods. 27 a § 88a ods. 1 písm. f).

K čl. I bodu 80 [§ 135i]

S ohľadom na zmeny vykonané v § 97 je potrebné zadefinovať aj prechodné ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutia vydané do dňa účinnosti návrhu zákona strácajú od 15. októbra (deň navrhovanej účinnosti právnej úpravy) platnosť. Subjekty, ktoré vykonávali prepravu nebezpečného odpadu v rámci súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch, ktorý sa ruší, povinné sa zaregistrovať podľa § 98 zákona o odpadoch v prípade, že fyzicky aj naďalej vykonávajú prepravu nebezpečného odpadu alebo vykonávajú inú činnosť, na ktorú sa vzťahuje registrácia podľa § 98. Do doby vydania potvrdenia o registrácií podľa § 98 ods. 5 zákona o odpadoch sa tieto subjekty preukazujú podanou žiadosťou podľa § 98 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 81 [ Príloha č. 3]

Z dôvodu zavedenia zálohového systému pre jednorazové nápojové obaly z plastu od roku 2022 je potrebné upraviť aj výšku miery recyklácie odpadov z plastových obalov, nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálneho odpadu. Nová miera recyklácie na jednotlivé roky sa vzťahuje na organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktoré zabezpečujú plnenie vyhradených povinností za svojich zmluvných výrobcov obalov. Táto miera recyklácie sa však vzťahuje iba na odpady z obalov, nachádzajúce sa v komunálnom odpade, a to z dôvodu vylúčenia plastových nápojových obalov, ktoré budú podliehať zálohovaniu.

K čl. I bodu 82 [ Príloha č. 3a]

Plnenie cieľov zberu sa upravuje na kalendárny rok, pričom sa zavádzajú ciele zberu v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na to, že v roku 2022, resp. 2023 dôjde k výraznejšiemu poklesu plastových fliaš v triedenom zbere v dôsledku zavedenia zálohového systému, cieľ zberu v týchto rokoch sa nezvyšuje výrazným spôsobom.

K čl. II

Legislatívno-technická úprava v spojitosti so zmenami v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

K čl. III

K bodu 1 [§ 2 písm. l)]

14

Sprecizovanie znenia pre potreby aplikácie, nakoľko v zákone je prenesený význam slova zo Smernice 2010/75 "zariadenie" definované ako "prevádzka" ako celok ide o nápravu slovnej chyby.

K bodu 2 [§ 3 ods. 3 písm. c) šiesty bod)]

Z dôvodu legislatívnej zmeny v zákone zákon o odpadoch, ktorou sa ruší súhlas § 97 ods. 1 písme. f) v pôvodnom znení :

“súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, na ktoré nebol daný súhlas podľa predchádzajúcich konaní, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov; okrem súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja” je potrebné v zákone o IPKZ vypustiť súhlas v § 3 ods. 3 písm. c) šiesty bod. Nakoľko preprava bude v zmysle zákona o odpadoch riešená výlučne prostredníctvom registrácie, táto činnosť je upravená následne v §7.

K bodu 3 a 5 [§ 7 ods. 1 písm. e), § 21 ods. 2 písm. f)]

Z dôvodu vypustenia súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu podľa § 97 ods. 1 písm. g) sa pre prevádzky IPKZ dopĺňajú podmienky zhromažďovania nebezpečného odpadu do povinných náležitostí žiadostí o povolenie a do náležitostí povolenia.

K bodu 4 [§ 7 ods. 2 písm. i)]

Aby z dôvodu legislatívnej zmeny v zákone o odpadoch, ktorou sa ruší súhlas § 97 ods. 1 písm. f) boli upravené všetky úkony prevádzky aj s prepravou, ktorá bude riešená výlučne registráciou, je potrebné zabezpečiť uvedenú zmenu aj do integrovaného povolenia prevádzky tak, aby všetky súčasné podmienky boli zachované naďalej. Dokladom je potvrdenie o registrácii alebo samotná žiadosť o registráciu.

K bodu 6 [§ 35a ods. 1]

Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňa a precizuje existujúci mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný konkrétne ide o prípady kde si splnil svoju povinnosť podať žiadosť ale ďalej už nerealizuje ďalšie potrebné kroky. V taktom prípade príslušné orgány štátnej správy majú možnosť nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov za účelom uzavretia skládky v určenej lehote. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov, môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá oprávnenie na stavebné práce zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa.

K bodu 7 [§ 40h]

Z dôvodu vypustenia pôvodného súhlasu na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, na ktoré nebol daný súhlas podľa predchádzajúcich konaní, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov; okrem súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja sa pristúpilo k úprave prechodného obdobia pre prevádzky podliehajúce integrovanému povoľovaniu tak, aby k zániku povolenia došlo k dátumu účinnosti zákona a aby zmena povolenia spočívajúca v doplnení podmienok nastala na základe zmeny vykonanej inšpekciou v lehote 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Pokiaľ ide o povinnosť predloženia dokladu o registrácii podľa nového § 7 ods. 1 písm.

15

i), táto sa vzťahuje iba na prevádzkovateľa, ktorý činnosť prepravy vykonával na základe integrovaného povolenia podľa § 3 ods. 3písm. c) šiesteho bodu.

Úpravou zákona o odpadoch došlo k pozastaveniu možnosti predĺženia všetkých existujúcich/vydaných súhlasov. Nakoľko uvedené významný vplyv na konania podľa tohto zákona, prevádzky by nemohli požiadať o predĺženie existujúceho súhlasu, ale budú musieť požiadať o vydanie nového takého istého súhlasu. Navrhovanou úpravou zabezpečujeme nevyhnutný čas pre vydanie zmeny integrovaného povolenia pre tak veľkého množstvo prevádzok. Rovnako navrhovaným znením riešime vzniknutú situáciu, kedy sa nesmú predlžovať súhlasy, ale konanie mohlo začať. Podľa súčasne platného zákona by muselo dôjsť k zastaveniu konania a opätovnému podaniu návrhu zo strany prevádzkovateľa. Ten by už nemusel splniť požiadavku podľa § 11 ods. 8, kedy by podal žiadosť najneskôr 5 mesiacov pred skončením platnosti súhlasu, kedy mu zákon garantuje, že do ukončenia konania ostávajú podmienky povolenia v platnosti. Týmto by v procese konania došlo k vypršaniu platnosti súhlasu a nutnosti pozastavenia prevádzky.

K bodu 8 [poznámka pod čiarou k odkazu 30]

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

Posun termínu, do ktorého môžu výrobcovia uvádzať neoznačené obaly na trh o jeden mesiac vyplynul z požiadavky výrobcov obalov z dôvodu zabezpečenia logistiky pred spustením zálohovania obalov. Zároveň sa upravuje aj termín na distribúciu, ktorý sa nedopatrením neupravil v súvislosti s posunom spustenia zálohovania v predchádzajúcej súvisiacej novele.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje na 15. októbra 2021. Delená účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2022 pre zmenu veľkosti predajnej plochy, na ktorej je povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch a vychádza z opatrenia O.31 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025 a taktiež pre ciele recyklácie v súvislosti so spustením zálohového systému jednorazových obalov na nápoje. Povinnosť uzatvorenia zmluvy medzi OZV a obcou na obdobie dvoch rokov sa posúva od 1. januára 2023, z dôvodu zosúladenia so zmluvami výrobca - OZV. Zavedenie povinnosti triedeného zberu pre textil sa navrhuje od 1. januára 2025 v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851.

V Bratislave dňa 26. mája 2021

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Budaj, v.r.

minister životného prostredia Slovenskej republiky

16

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 216/2021, dátum vydania: 01.06.2021

 

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Radovan Kazda, Anna Zemanová, Alexandra Pivková, Jaromír Šíbl, Anna Mierna, Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Eva Hudecová.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo.

V novembri roku 2019 schválila NR SR novelu zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Z ustanovenia § 16 ods. 10 písm. a) vyplýva, že ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo. Ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2023.

Ustanovenie sa navrhuje zrušiť z nasledujúcich dôvodov:

1.Povinnosť vybavenia zberných vozidiel vážiacim systémom je kontraproduktívna, nakoľko mnohé obce takýto systém nepotrebujú. Všetky zberné vozidlá totiž pred vysypaním vážené na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu. Väčšie obce a mestá preto majú k dispozícii informáciu o tom, koľko komunálneho odpadu bolo vyprodukovaného obyvateľmi obce. Menšie obce sa môžu naďalej dohodnúť na inštalovaní systému dobrovoľne, podobne ako doteraz.

2.Na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom. Týka sa najmä starších vozidiel, ktoré využívané predovšetkým menšími zberovými a zvozovými spoločnosťami.

3.Súčasné opatrenie spôsobí neprimerane vysoké investičné náklady, nakoľko vážiaci systém bude potrebné zabezpečiť aj pre stovky vozidiel, ktoré ho nebudú v praxi vyžívať, keďže túto informáciu by zvozové spoločnosti získavali zbytočne dvakrát: pri zbere aj pri odovzdaní odpadu. Cena jedného vážiaceho zariadenia sa podľa informácií od prevádzkovateľov vozidiel pohybuje od 5-30 tisíc eur.

4.Súčasná úprava by sa premietla do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny vplyv nielen na zvozové spoločnosti, výrobcov vyhradených výrobkov, ale aj na obyvateľov. Neprimeranú finančnú záťaž spôsobia predovšetkým menším zberovým spoločnostiam vo vlastníctve miest a obcí (napríklad technické služby).

5.Povinnosť vážiaceho systému, ktorú tento návrh ruší, vykazuje znaky klientelisticky motivovanej regulácie, ktorá vnucuje nákup zariadení aj pre tých, ktorí ho nepotrebujú.

6.Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný napríklad v prípadoch, kedy vozidlo nakladá v rámci jedného zvozu odpad z viacerých obcí. K tomu však postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze, podobne ako je to v iných krajinách EÚ.

7.Viacero systémov v menších obciach využíva sofistikovanejšie a ekologickejšie riešenia než je váženie, napríklad čipovanie nádob, či elektronická indentifikácia naplnenosti nádob. Údaje o hmotnosti vyzbieraného odpadu z jednotlivých nádob sú nadbytočné, pokiaľ obec eviduje objem vyzbieraných nádob (viaceré súčasné elektronické evidenčné systémy). Povinné váženie nádob je pre nich technologickým krokom späť.

8.Predkladatelia nemajú vedomie o tom, že by povinnosť vážiaceho systému bola zavedená v iných krajinách.

9.K nevýhodám vážiaceho systému na vozidlách treba pripočítať negatívne environmentálne externality, najmä zníženie úžitkovej hmotnosti vozidla a pomalší prejazd obcou. Vyklápanie odpadu bude s vážiacim systémom automatické, nie ručné, pričom spomalenie oproti ručnému vyklápaniu je významné. Vzrastú teda aj náklady na výsyp nádob a ekologická záťaž zvýšením počtu prejazdov a spotreby palív. Vážiaci systém je citlivým zariadením, ktoré sa v praxi často poškodzuje, najmä pri jazde na skládke či pri preťažení nadstavby. Systém je nevhodný pre použitie na svahových terénoch, napríklad v horských a podhorských oblastiach.

Návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne sociálne vplyvy a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa nové znenie § 16 ods. 10, ktoré malo pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023. Rozdielom oproti pôvodnému zneniu je v tom, že je vypustené písmeno a) a zvyšný text sa zlučuje s ostatným textom.

Dôvody navrhnutej úpravy sú nasledujúce:

1. Povinnosť vážiaceho systému nie je potrebné zavádzať, nakoľko obce so zavedeným paušálnym poplatkom ich nepotrebujú.

2. Na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom.

3. Váha reálne vyzbieraného množstva odpadu je známa. Vozidlá sa pred vysypaním vážia na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu.

4. Opatrenie spôsobí vysoké investičné náklady, ktoré sa môžu premietnuť do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny vplyv na výrobcov vyhradených výrobkov, aj na obyvateľov.

5. Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný v prípadoch, kedy vozidlo nakladá odpad napríklad odpad z viacerých obcí, na to však postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze.

K čl. II

Nadobudnutie účinnosti sa navrhuje na 1. januára 2023.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 128/2021, dátum vydania: 09.04.2021

 

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Lukáš Kyselica, Marián Viskupič Ján Krošlák, Tomáš Lehotský a Radovan Sloboda.

Cieľom predloženého návrhu nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke, v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o odpadoch:

Viazanie EČV na vozidlo. Zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla (v skratke EČV, tzv. ŠPZ-ky) z pôvodného majiteľa motorového vozidla na nového majiteľa motorového vozidlo, pričom pôvodnú tabuľku bude môcť použiť bez ohľadu na to, či v danom okrese naďalej trvalý pobyt. Viazanosť EČV na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla sa vypúšťa úplne. Zároveň sa navrhuje možnosť ponechania EČV pre predávajúceho pri zmene držby vozidla na inú osobu. Takúto EČV si bude môcť predávajúci prideliť na svoje ďalšie vozidlo.

Navrhnutá zmena ušetrí jednak značné finančné prostriedky štátu (náklady na nákup nových EČV) a jednak jednotlivcom-vlastníkom motorových vozidiel v situácii, kedy majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. Znovupoužitie pôvodnej EČV však okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla prináša aj ekologický efekt pre spoločnosť, pretože pri súčasnom systéme sa hovoriť o plytvaní (pri dnešnom počte áut sa v úhrne jedná o značný objem kovu potrebného na výrobu EČV).

Aktuálne máme v Slovenskej republike desaťročia zaužívaný model evidenčného čísla, ktorý sa viaže na auto a okres. Zloženie tradičného identifikátora auta je prvé 2 znaky - okres, 3 znaky - arabské číslice od 001 - 999, posledné 2 znaky séria AA-ZZ. Ak podľa súčasnej platnej legislatívy majiteľ vozidlo predá, a to ostáva v okrese, ostáva na ňom aj rovnaká TEČ-ka a v systéme rovnaké EČV. Ak sa však majiteľ vozidla ako vlastník sťahuje do iného okresu a mení si tým trvalý pobyt, musí zmeniť aj EČV vozidla. I to je dôvodom, prečo by mal byť zavedený systém prideľovania evidenčných čísel a s tým súvisiacich tabuliek, tak aby bolo viazané striktne na auto. Ak ju auto raz dostane, môže ho mať do konca svojho využitia. Či sa nachádza adresa trvalého pobytu vlastníka v jednom okrese a o určitý čas v inom okrese, stále bude mať jedno EČV. Ak bude EČV viazané na vozidlo, ide nepochybne o najjednoduchšie, najlogickejšie a najlacnejšie riešenie. Pri kúpe nového vozidla sa vygeneruje EČV, ktoré na vozidle ostane do konca životnosti.

Zrušenie tzv. dvojkrokového oznamovania prevodu držby vozidla na inú osobu. Novela zákona zároveň ustanovuje zrušenie tzv. dvojkrokového oznamovania prevodu držby vozidla na inú osobu, kedy sa na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte vykoná kompletná zmena držby vozidla na kupujúceho s vydaním nového osvedčenia o evidencii časť II. Ak by sa vykonala zmena držby vozidla na dopravnom inšpektoráte, kedy by bolo potrebné vydávať nové EČV, ktoré nemá tento dopravný inšpektorát na svojom sklade, bude zabezpečené zasielanie nových dokladov a EČV kupujúcemu prostredníctvom kuriérnej služby.

Súvisiace zmeny museli byť premietnuté do zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a do zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie, ako aj pozitívny vplyv na služby pre občana. Návrh zákona bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti spočívajúcu v úprave systému evidencia vozidiel a v súvisiacich elektronických službách. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 2 až 8

Navrhuje sa zapracovať podstatná zmena v systéme evidovania vozidiel, ktorou je zrušenie dvojkrokového oznamovania odhlásenia vozidla na inú osobu a následného prihlásenia kupujúcim. Namiesto toho sa navrhuje vykonávať priamu zmenu držby vozidla, a to aj v prípade, ak nový držiteľa pobyt alebo sídlo v inom okrese. Tiež sa navrhuje umožnenie vykonávania všetkých zmien na ktoromkoľvek orgáne Policajného zboru.

K bodu 9

Prvotným cieľom novely je ponechanie pôvodných tabuliek s evidenčným číslom pri zmenách držby vozidiel, kedy bude mať kupujúci fakultatívnu možnosť požiadať o výmenu tabuliek s evidenčným číslom na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla nového držiteľa vozidla. Zároveň sa umožňuje pre predávajúceho ponechať si EČV z vozidla, ktoré predáva. Takéto EČV bude môcť predávajúci následne použiť na svoje ďalšie vozidlo.

K bodu 10 a 11

Na základe oprávnených požiadaviek občanov sa zriaďuje nová elektronická služba na umožnenie zápisu spájacieho zariadenia a alternatívnych rozmerov pneumatík a ráfikov, čo dosiaľ bolo možné len osobným podaním na dopravných inšpektorátoch.

K bodu 12 a 13

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením dvojkrokového oznamovania zmien držby vozidla.

K bodu 14

Podobne ako pri podaniach na dopravných inšpektorátoch sa aj v elektronických službách umožňuje ponechanie EČV pre predávajúceho.

K bodu 15

Navrhuje sa úprava príslušných ustanovení zákona, aby sa vypustil celý § 117.

K bodu 16 až 21

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením dvojkrokového oznamovania zmien držby vozidla, pri vývozoch vozidiel do cudziny a pri dočasnom vyradení vozidiel z evidencie.

K bodu 22 až 25

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s možnosťou ponechania EČV pre predávajúceho. Ustanovuje sa nová povinnosť pre držiteľa vozidla, ktoré podlieha spracovaniu podľa zákona o odpadoch, vopred oznámiť orgánu Policajného zboru skutočnosť, že žiada o ponechanie EČV na iné vozidlo a až následne vozidlo odovzdať na spracovanie.

K bodu 26

Navrhuje sa možnosť požiadať o výmenu EČV na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte. Ak sa bude jednať o EČV z iného okresu, ktoré nemá tento dopravný inšpektorát na svojom sklade,

bude zabezpečené zasielanie nových dokladov a EČV kupujúcemu prostredníctvom kuriérnej služby.

K bodu 27 až 30

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením dvojkrokového oznamovania zmien držby vozidla.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, zosúladenie pojmu „poplatník“ uvedeného v položke 65 sadzobníka správnych poplatkov s § 2 zákona o správnych poplatkoch.

K bodu 2

Upravuje sa ustanovenie zákona o správnych poplatkoch tak, aby bolo zrejmé, že poplatok za pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom sa nevyberie, ak držiteľ vozidla požiada o opätovné použitie tabuľky s evidenčným číslom na iné vozidlo.

K čl. III

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s možnosťou ponechania EČV pre držiteľa vozidla, ktoré odovzdáva na spracovanie, kedy sa vypúšťa povinnosť spracovateľov preberať takéto EČV.

K čl. IV

Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje na 1. januára 2022.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 460/2019, dátum vydania: 27.11.2019

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície tzv. „odpadového balíka“, ktorý tvoria smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Návrhom zákona sa upravujú ustanovenia týkajúce sa niektorých základných definícií a pojmov ako sú napr. definícia komunálneho odpadu, definícia stavu konca odpadu či vedľajšieho produktu. Dopĺňajú sa ciele recyklácie komunálneho odpadu pre roky 2025, 2030 a 2035 a recyklácie odpadov z obalov pre roky 2025 a 2030. Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov vyhradeného výrobku a organizácie zodpovednosti výrobcov zriadiť finančnú zábezpeku na zabezpečenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V rámci návrhu zákona sa prijímajú opatrenia na zvýhodnenie výrobcov uvádzajúcich na trh recyklovateľné výrobky, ako aj opatrenia na podporu opätovného použitia odpadu, recyklácie a iných činností zhodnocovania. Upravuje sa lehota na podávanie správ ohľadom ohlasovacích povinností Slovenskej republiky voči Európskej komisii. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijímajú opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, t. j. zakazuje sa uvádzať na trh Slovenskej republiky niektoré jednorazové plastové výrobky. Zároveň sa predmetným návrhom zákona zapracujú existujúce požiadavky z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú napr. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a predchádzania vzniku. Návrhom zákona sa zároveň riešia aj ustanovenia týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva.

Návrh zákona rieši odstránenie transpozičných nedostatkov, na ktoré Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

2

Predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu a nepredpokladá vplyv na služby verejnej správy pre občana, na procesy služieb vo verejnej správe, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 1 ods. 2 písm. j)]

Ustanovenie je upravené v súlade s požiadavkou čl. 2 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Rastlinné látky z agropotravinárskeho odvetvia a potraviny iného ako živočíšneho pôvodu, ktoré nie určené na ľudskú spotrebu a majú sa použiť ako krmivo pre zvieratá, majú byť v záujme zamedzenia duplicity pravidiel vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v plnom súlade s predpismi upravujúcimi krmivá, tzn. zákon o odpadoch sa nebude na tieto látky, ktoré sa majú použiť ako krmivá uplatňovať.

K čl. I bodu 2 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 15]

Legislatívno - technická úprava. Nakoľko zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo žiaduce aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15.

K čl. I bodu 3 [§ 2 ods. 4 písm. g)]

Jedná sa zosúladenie znenia písmena g) s navrhovaným znením § 97 ods. 1 písm. o) návrhu zákona.

K čl. I bodu 4 [§ 2 ods. 5]

V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad alebo nie a podpory rovnakých podmienok pre všetkých, je dôležité, aby sa prijali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že odpad, ktorý prešiel zhodnotením, sa nebude považovať za odpad, ak spĺňa všetky podmienky stanovené v § 2 ods. 5 zákona o odpadoch. Definícia zabezpečuje transpozíciu čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. S touto definíciu bezprostredne súvisí § 14 ods. 10, v ktorom je ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom podľa § 2 ods. 5 musí následne spĺňať príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. I bodu 5 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 16]

Z dôvodu ustanovenia požiadaviek na kvalitu palív v súlade s aplikovaním stavu konca odpadu, bol doplnený/aktualizovaný predmetný odkaz o právny predpis, ktorý tieto požiadavky ustanovuje/upravuje.

K čl. I bodu 6 [§ 2 ods. 7]

Definícia je upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice a rozširuje a upresňuje okruh subjektov, u ktorých môže biologický odpad vznikať.

2

K čl. I bodu 7 [§ 2 ods. 10 a 11]

Odsekom 10 sa ustanovuje nová definícia, ktorá vymedzuje pojem „nie nebezpečný odpad“. V plnom znení preberá z rámcovej smernice čl. 3 bodu 2a. V podmienkach Slovenskej republiky už bol predmetný pojem použitý/zavedený prostredníctvom vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len „Katalóg odpadov“). Podľa § 2 Katalógu odpadov sa odpady členia na dve kategórie: a) nebezpečné odpady a b) odpady, ktoré nie nebezpečné (ďalej len „ostatné odpady“). Pre účely Katalógu odpadov sa pre tieto kategórie zaviedlo aj písomné označovanie, v prípade nebezpečných odpadov takéto odpady označené písmenom „N“ a v prípade nie nebezpečných odpadov (ostatných odpadov) sú takéto odpady označené písmenom „O“.

Odsekom 11 sa vymedzuje pojem „potravinový odpad“. V plnom znení sa preberá z čl. 3 bodu 4a. rámcovej smernice.

K čl. I bodu 8 [§ 3 ods. 2]

Definícia nakladania s odpadom je transpozíciou rámcovej smernice doplnená o slová „vrátane triedenia“, v dôsledku zabezpečenia úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 3 bod 9). Rozširuje sa definícia „nakladanie s odpadom“ o triedenie odpadov, ktoré je súčasťou zhodnocovania odpadov.

K čl. I bodu 9 [§ 3 ods. 9]

Definícia je upravená v súlade s čl. 2 písm. h) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len „smernica o skládkach odpadov“). Definíciu bolo potrebné zmeniť z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, čím bude zabezpečená úplná transpozícia tejto smernice. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Za úpravu odpadu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava.

K čl. I bodu 10[§ 3 ods. 14]

Vymedzenie pojmu materiálové zhodnocovanie sa zavádza na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Zahŕňa prípravu na opätovné použitie, recykláciu, spätné zasypávanie a iné formy zhodnocovania materiálu, akými opätovné spracovanie odpadov na druhotné suroviny na inžinierske účely pri výstavbe ciest a inej infraštruktúry. Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „materiálové zhodnocovanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (článok 3 bod 15a).

K čl. I bodu 11[§ 3 ods. 20]

Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „spätné zasypávanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (čl. 3 bod 17a). Vymedzenie pojmu spätné zasypávanie sa zavádza na objasnenie toho, že predstavuje každú činnosť zhodnocovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a je vhodný na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri

3

terénnych úpravách, t. j. využívanie odpadu na povrchovú úpravu terénnu. Na využitie odpadu na tento účel je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.

K čl. I bodu 12[§ 5 ods. 4 písm. c)]

Na základe skúseností z praxe vyplynula potreba doplniť definíciu mobilného zariadenia v písmene c) o „iné miesto u toho istého pôvodcu odpadu“. Predmetné doplnenie umožní plošne veľkým subjektom, u ktorých odpad vzniká realizovať zhodnocovanie/zneškodňovanie mobilným zariadením na inom mieste ako je miesto vzniku odpadu v prípade, že samotné miesto vzniku neumožňuje inštalovať mobilnú linku (priestor, výrobná hala, hluk, prach, hygiena, vplyv na okolie atď.). Z tohto dôvodu je vhodné zvoliť iné miesto nakladania s odpadom, ktoré je však vo vlastníctve toho istého pôvodcu odpadov, nachádzajúce sa v blízkosti pôvodného miesta vzniku odpadu a umožňujúce inštaláciu mobilného zariadenia.

K čl. I bodu 13[§ 6 ods. 3 písm. c)]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. Zjednotenie terminológie.

K čl. I bodu 14[§ 6 ods. 12]

S cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov uvedených v prílohe č. 3 sa v prílohe č. 4a uvádzajú príklady hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení. Je potrebné zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane hospodárskych nástrojov a iných opatrení. Takéto opatrenia by mali byť zamerané na minimalizáciu environmentálnych vplyvov odpadov z hľadiska životného cyklu. Uvedené opatrenia s súlade s novou prílohou 4a rámcovej smernice.

K čl. I bodu 15[§ 7 ods. 3 a 4]

Aktualizuje sa znenie odsekov v súlade s novým čl. 9 a 29 rámcovej smernice. V odseku 3 sa ustanovuje obsah Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky, ktorý má obsahovať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania týchto opatrení.

Odsekom 4 sa ustanovuje povinnosť vyhodnocovať príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré uvedené v prílohe 4 alebo iných príslušných opatrení, ktoré relevantné pre oblasť predchádzania vzniku odpadu na území Slovenskej republiky a v relevantných prípadoch (čiže v prípade, že sa takéto nástroje a opatrenia na území Slovenskej republiky uplatňujú) opis prínosu nástrojov a opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v novej prílohe 4a zákona o odpadoch, ktoré boli prevzaté z rámcovej smernice.

K čl. I bodu 16[§ 8 ods. 3 písm. a)]

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 17[§ 9 ods. 2 písm. c)]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. cb) rámcovej smernice z dôvodu potreby podrobného poznania systému zberu odpadov, ktoré je dôležité pre plánovanie ďalších aktivít

4

v odpadovom hospodárstve. Pod pojmom „materiál“ sa myslia odpady, ktoré zbierané spoločne alebo oddelene na jednotlivé typy materiálov, napr. systém zberu odpadov môže byť nastavený tak, že niektoré typy v rámci druhov odpadov napr. hliník, je zbieraný spoločne s inými odpadmi (plasty), resp. iné typy v rámci druhov odpadov napr. PET zbierané samostatne od iných typov plastov. V súlade s týmto ustanovením je potrebné preto uviesť podrobný opis existujúceho systému zberu odpadov a územného pokrytia.

K čl. I bodu 18[§ 9 ods. 2 písm. k]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. c) rámcovej smernice z dôvodu potrieb nastavenia reálnych financií na dobudovanie tejto infraštruktúry.

K čl. I bodu 19[§ 9 ods. 2 písm. q) až s)]

Ustanovenie sa dopĺňa v súlade s článkom 28 odsek 3 písm. ca), f) a g) rámcovej smernice z dôvodu potreby nastaviť také opatrenia, aby odpad vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie, najmä komunálny odpad nebol prijímaný na skládky odpadov za účelom skládkovania. Boj proti znečisteniu odpadom by mal byť spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Spotrebitelia by sa mali nabádať k zmene správania aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti, pričom výrobcovia by mali presadzovať udržateľné používanie svojich výrobkov a vhodné nakladanie s nimi po skončení ich životnosti. Zároveň je dôležité nastaviť vhodné ukazovatele a ciele pre programy odpadového hospodárstva. Ide predovšetkým o ukazovatele vo vzťahu k množstvu vzniknutého odpadu a jeho spracovaniu a ku komunálnemu odpadu, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

K čl. I bodu 20[§ 9 ods. 3]

Legislatívno - technická úprava v nadväznosti na zmeny v odseku 2.

K čl. I bodu 21 [§ 9 ods. 11]

Pre ministerstvo sa ustanovuje možnosť zlúčenia dvoch strategických dokumentov odpadového hospodárstva Slovenskej republiky začlením Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky do Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 rámcovej smernice. Opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania opatrení musia byť v dokumente jednoznačne určené.

K čl. I bodu 22[§ 10]

Predmetným ustanovením sa ruší POH obcí bez náhrady. K vypusteniu predmetnej povinnosti sa pristúpilo hlavne z dôvodu, že nie všetky obce majú v súčasnosti povinnosť vypracovávať POH obcí, a aj tie obce, ktoré túto povinnosť majú ho vypracovávajú len z dôvodu, že im môže byť udelená sankcia za nevypracovanie POH. Avšak POH by mal byť dokument, ktorý má obciam napomáhať pri zlepšovaní odpadového hospodárstva v obci. Obce však vypracovanie tohto dokumentu takto nevnímajú a stáva sa, že ide len o administratívnu záťaž týchto obcí. Súčasne platné POH obcí zostávajú v platnosti kým neuplynie doba, na ktorú boli vypracované.

K čl. I bodu 23[§ 12 ods. 6]

Nové znenie odseku 6 umožňuje fyzickej osobe nepodnikateľovi nakladať, či inak zaobchádzať nielen s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých stavieb, ale aj so stavebným odpadom z drobných stavieb, ktoré

5

zadefinované v § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Bolo však potrebné doplniť právny rámec povinností nakladania, resp. zaobchádzania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb. Fyzická osoba je povinná odovzdať tento odpad len osobe oprávnenej nakladať s takýmto odpadom.

K čl. I bodu 24[§ 13 písm. e)]

Doplnenie zákazu zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou, okrem inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná a odpadov, u ktorých by takáto úprava neprospela k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia bolo potrebné z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, [čl. 6 písm. a) smernice o skládkach odpadov]. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Tento bod nadobudne účinnosť 1.1.2021.

K čl. I bodu 25[§ 13 písm. g)]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. Účelom zákazov v druhom a treťom bode je snaha eliminovať nekontrolovateľné spaľovanie odpadu na voľnej ploche, zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad a komunálny odpad je možné len v súlade so zákonom a udeleným súhlasom. Nejedná sa o zavedenie nových zákazov.

K čl. I bodu 26[§ 14 ods. 2]

V súvislosti so zmenou ustanovenia v § 12 ods. 6, v rámci ktorej bol doplnený právny rámec povinností nakladania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb uskutočňovaných fyzickou osobou, bolo potrebné doplniť túto skutočnosť aj do ustanovenia pojednávajúceho o povinnostiach držiteľa odpadu.

6

K čl. I bodu 27[§ 14 ods. 5]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zosúladením s predpismi platnými na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia.

K čl. I bodu 28[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 27]

V poznámke pod čiarou bola citácia zrušeného zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradená citáciou nového zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 29[§ 14 ods. 10]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 6 ods. 5). Jedná sa o stanovenie podmienok používania, resp. umiestňovania na trh materiálu, ktorý dosiahol stav konca odpadu. Takýto materiál musí spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.

K čl. I bodu 30[§ 15 ods. 14]

Uvedená úprava nadväzuje na doplnenie nového odseku 19 zmyslom ktorého je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal policajný zbor na základe iného podnetu napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 31[§ 15 ods. 14 písm. c)]

Doplnenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že v praxi sa vyskytovali prípady kedy držiteľ, prípadne vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti prejavili záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. V súvislosti so zabezpečením takéhoto konania zo strany vymenovaných subjektov v súlade so zákonom o odpadoch sa zavádza v predmetnom ustanovení možnosť podpory tohto konania, ak prejavia záujem. V danom prípade je potrebná vzájomná súčinnosť a spolupráca s orgánmi policajného zboru. Zároveň sa ustanovuje, že zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade komunálnych a drobných stavebných odpadov sa musí uskutočniť výlučne prostredníctvom osoby , ktorá ma na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 81 ods. 13 alebo prostredníctvom obce, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama. V prípade iných ako komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov sa zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu vykoná prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi. Samotné odstránenie odpadu sa uskutoční na náklady subjektu, ktorý o takéto konanie prejavil záujem a v súlade s rozhodnutím orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorom sa určí primeraná lehota, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia.

K čl. I bodu 32[§ 15 ods. 16]

V súvislosti s možnosťou hradiť finančné náklady za odstránenie nezákonne uloženého odpadu prostredníctvom Environmentálneho fondu, sa ustanovuje, že prípade zistenia osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad sa nahradené finančné náklady opätovne stanú príjmom Environmentálneho fondu.

7

K čl. I bodu 33[§ 15 ods. 19]

Zmyslom doplnenia odseku 19 je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal orgán Policajného zboru na základe iného podnetu, napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 34[§ 16 ods. 2 písm. b)]

Upravuje sa povinnosť nahlasovať vyzbierané resp. vykúpené množstvá tej obci, v ktorej majú fyzické osoby, ktoré odpad priviezli na výkup, trvalý pobyt. Je to potrebné z dôvodu transparentnejšieho a presnejšieho výpočtu úrovne vytriedenia komunálneho odpadu obcou (väzba na zákon o poplatkoch za uloženie odpadu).

K čl. I bodu 35[§ 16 ods. 4 písm. b)]

Ten, kto vykonáva výkup, obdobne, ako je to pri použitých batériách a akumulátoroch, by mal nahlasovať koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov požadované údaje a informácie, len ak nemá uzatvorenú zmluvu s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) pre elektrozariadenia.

K čl. I bodu 36[§ 16 ods. 10]

V súvislosti s vykazovaním miesta pôvodu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a ich množstvo podľa § 57 ods. 1 a § 75 ods. 1 a v nadväznosti na výpočet úrovne vytriedenia komunálnych odpadov podľa zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z. za účelom zabezpečenia preukázania reálneho množstva vyzbieraných komunálnych odpadov v obci sa zavádza povinnosť zabezpečenia vybavenia vozidla vážiacim systémom a ohlasovania získaných údajov.

K čl. I bodu 37[§ 16a]

Zavádza sa nové ustanovenie, ktoré presnejšie definuje vykonávanie školských zberov. V rámci školských zariadení je bežne zaužívané, že samotné zariadenia vykonávajú zber hlavne papiera, ale aj plastových viečok od nápojov, hliníkových viečok, plechoviek, tetrapakov a pod. Takto vyzbierané množstvá sa často krát nedostali do evidencie nakladania s odpadmi obcí. Takto vyzbierané množstvo odpadov si obec zaráta do miery vytriedenia a organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly do cieľa zberu. Školské zariadenie vykonávanie takéhoto zberu musí štvrťročne oznamovať obci a OZV množstvo a druh odpadu, ktorý sa vyzbieral. Týmto sa má zabezpečiť minimálne informovanosť obce o vykonávanom zbere, keďže ide o triedené zložky komunálnych odpadov. Školské zariadenie však nemusí požiadať o vydanie súhlasu na zber odpadov podľa § 97 a taktiež nemusí mať registráciu podľa § 98.

K čl. I bodu 38[§ 17 ods. 1 písm. m)]

Ustanovenie je upravené v súlade s čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

8

K čl. I bodu 39[§ 17 ods. 2]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 40[§ 21 ods. 3 písm. i)]

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy sa sústreďujú na účte vedenom v Štátnej pokladnici (§ 24 ods.4 ), z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti predkladal príslušnému orgánu výpis z osobného účtu, na ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva.

K čl. I bodu 41[§ 24 ods. 4]

Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je prevádzkovateľ skládky povinný odvádzať prostriedky účelovej finančnej rezervy ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho rok. Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných účtoch Štátnej pokladnici. Nakoľko ministerstvo zriadilo pre tento účel len jeden osobitný účet v Štátnej pokladnici, bolo potrebné upraviť ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o odpadoch v súlade so skutkovým stavom. Pravidlá k účtu v štátnej pokladnici sú definované zákonom č. 291/2002 Z. z o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Majiteľom predmetného účtu v zmysle citovaného zákona je ministerstvo.

K čl. I bodu 42[§ 25 ods. 6]

Úprava súvisí so zavedením pojmu „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ v § 2 ods. 10.

K čl. I bodu 43[§ 27 ods. 6]

Ide o doplnenie povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku (výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov) zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a podľa § 27 ods. 4 písm. l) medzi vyhradené povinnosti.

K čl. I bodu 44[§ 27 ods. 7 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu. Uvedené písmeno e) nekorešponduje s úvodnou vetou odseku 7. Na výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý plní ustanovené povinnosti v osobitnom režime, sa podľa úvodnej vety vzťahuje povinnosť podľa písmena g), nie podľa písmena e).

K čl. I bodu 45[§ 28 ods. 4 písm. k)]

Ustanovenie sa dopĺňa o informácie o spätnom zbere elektroodpadu v súvislosti s nesprávnou transpozíciou, na ktorú Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

V súčasnosti Slovenská republika nemá presné informácie o tom, koľko elektroodpadu sa vyzbiera prostredníctvom spätného zberu, tieto informácie by mali pomôcť vyhodnotiť, ktoré typy zberu sú najefektívnejšie.

K čl. I bodu 46[§ 28 ods. 4 písm. af) až ah)]

K písm. af) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. d) rámcovej smernice.

9

K písm. ag) uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak OZV ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K písm. ah) uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní výrobkov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov. Ustanovenie je transpozíciou čl. 8a ods. 4 písm. b) rámcovej smernice.

K čl. I bodu 47[§ 28 ods. 9 písm. f)]

OZV zasiela ministerstvu každoročne správu o činnosti. V rámci tejto správy sa uvádzajú aj informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, avšak náklady uvádzané sumárne. Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV má slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú podkladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú dopad na triedený zber komunálnych odpadov.

K čl. I bodu 48[§ 28 ods. 9 písm. j) a k)]

OZV zriadené s cieľom združovania výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí svojimi finančnými príspevkami zabezpečujú riadne fungovanie systému nakladania s odpadmi. Vzhľadom na uvedené je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia mali čo najväčší prehľad o spôsobe zabezpečovania riadneho fungovania systému nakladania s odpadmi a aj o tom, za akých podmienok boli vyberaní zmluvní partneri OZV, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber, spracovanie, či iné nakladanie s odpadom. Ustanovením sa zabezpečuje transpozícia rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e) bod i)].

K čl. I bodu 49[§ 28 ods. 10]

Ustanovenie zabezpečuje úplnú transpozíciu rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e)].

K čl. I bodu 50[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 59]

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zrušenie zákona o ochrane osobných údajov.

K čl. I bodu 51[§ 28 ods. 12 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednotenia formulácie s § 31 ods. 17 písm. d)

K čl. I bodu 52[§ 29 ods. písm. o)]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak tzv. individualista, t. j. výrobca, ktorý si plní svoje vyhradené povinnosti individuálne na základe udelenej a platnej autorizácie ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K čl. I bodu 53[§ 30]

Vzhľadom na to, že od 01.01.2021 je ustanovená povinnosť elektronickej komunikácie za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy, sa upravuje § 30 zákona o odpadoch, ktorý ustanovuje, že žiadateľ o zápis a výmaz do a z Registra vyhradeného výrobku je povinný postupovať prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva.

10

K čl. I bodu 54[§ 31. ods. 8 písm. l)]

Z dôvodu transpozície čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice sa zavádza pre KC povinnosť vytvoriť finančnú garanciu a zároveň spôsob jej vytvorenia je potrebné ustanoviť ako jednu z povinných náležitostí zakladajúcej zmluvy, keďže sa jedná o nakladania s finančnými prostriedkami členov KC. Zároveň tak majú kontrolné orgány (MŽP SR a SIŽP) možnosť skontrolovať či si KC plní povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 55[§ 31 ods. 11 písm. l)]

Súčasťou správy, ktorú štvrťročne vypracováva KC a predkladá kontrolnému orgánu, ako i zverejňuje na svojom webovom sídle, bude aj informácia o vytvorenej finančnej garancii, tým sa zabezpečí aby bol systém transparentnejší a prehľadnejší aj pre verejnosť.

K čl. I bodu 56[§ 31 ods. 11 písm. p) až s)]

K písm. p) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice.

K písm. q) zavádza sa povinnosť vytvorenia finančnej garancie pre KC, čím sa zabezpečí transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice a zabezpečí sa aby organizácie zastupujúce výrobcov ako i individualisti mali vytvorený rezervný fond v prípade potreby zabezpečenia funkčného systému nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K písm. r) keďže KC si podrobnosti týkajúce sa finančnej garancie upravuje samo je potrebné prípadne zmeny nahlasovalo ministerstvom poverenej osobe, v tomto prípade Slovenskej agentúre životného prostredia.

K písm. s) zabezpečuje sa transpozícia čl. 8a ods. 6 rámcovej smernice, t. j. KC zabezpečí dialóg medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov vrátane výrobcov, distribútorov, miestnych orgánov, spracovateľov, či zberových spoločností. Zákonom sa ustanovuje min. jeden krát do roka, avšak KC môže takýto dialóg zabezpečovať podľa potreby aj niekoľko krát do roka.

K čl. I bodu 57[§ 31 ods. 17 písm. d)]

Rozširuje sa v súčasnosti platné ustanovenie o kontrolnom orgáne KC, čím sa zabezpečuje transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice. Kontrolný orgán KC sa rozširuje o zástupcov štátu, ktorí budú mať po novom nadpolovičnú väčšinu a zároveň o zástupcu zberovej spoločnosti resp. združenia zberových spoločností, týmto krokom sa zabezpečí nezávislosť koordinačných centier.

K čl. I bodu 58[§ 31a]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c).

K ods. 1 - finančná garancia bude slúžiť na zabezpečenie záväzkov, napr. nezabezpečený odvoz odpadu, členov a zakladateľov KC a zároveň aj subjektov, ktoré ešte nemajú uzatvorenú zmluvu s KC. Týmto krokom sa zabezpečí, aby KC nerobilo zbytočné prieťahy s uzatvorením zmluvy s novo autorizovanými subjektami.

K ods. 2 - stanovuje sa povinnosť pre KC zabezpečiť, aby všetky subjekty s ktorými ma uzatvorenú zmluvu sa podieľali na vytvorení finančnej garancie, a zároveň v príslušných ustanovenia týkajúcich sa OZV a individualistov sa ustanovila pre nich povinnosť pre nich

11

podieľať sa na vytvorení finančnej garancie. Týmto krokom sa zabezpečiť, aby nenastali prieťahy pri vytváraní finančnej garancie.

K ods. 3 - zákon ustanovuje min. výšku príspevkov povinných subjektov pre tvorbu finančnej garancie v závislosti od ich celkových nákladov vynaložených na plnenie vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku. KC si môže stanoviť aj odlišné výšky príspevkov ak to uzná za vhodne.

K ods. 4 - pre subjekt, ktorý v predchádzajúcom roku nemal náklady z dôvodu, že nemal oprávnenie na činnosť (t. j. nemal ešte udelenú autorizáciu podľa zákona o odpadoch) sa stanovuje pevná suma (75 tis. za rok). Zároveň sa týmto opatrením predísť k špekulatívnemu konaniu zo strany tých, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie na plnenie vyhradených povinností.

K ods. 5 - KC finančnú garanciu zabezpečuje v príslušnej výške každoročne k 31.3. t. j. v prípade ak v jednom roku KC použije financie z finančnej garancie, v ďalšom roku je povinné doplniť financie v potrebnej výške, tak aby boli splnené zákonom stanovené podmienky.

K ods. 6 - samotný mechanizmus vytvorenia, použitia, uvoľnenia, zániku finančnej garancie sa ponecháva na rozhodnutí KC, zákonom sa ustanovuje len základný rámec, keďže každý vyhradený prúd môže mať svoje osobitosti.

K ods. 7 - zakazuje sa použiť finančnú garanciu na úhradu uložených sankcií zakladateľom, členom či samotnému KC a to za poručenie akéhokoľvek právneho predpisu, nie len za porušenie zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 59[§ 32 ods. 5]

Ustanovenie bolo doplnené z dôvodu neúplnej transpozície definície podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Pod elektrozariadeniami, ktoré na svoju „riadnu“ činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole si môžeme predstaviť elektrozariadenia, ktorých správna funkcia závisí na elektrickom prúde alebo elektromagnetickom poli.

K čl. I bodu 60[§34 ods. 6]

Úprava § 34 ods. 6 zákona o odpadoch súvisí so zmenou kategórií elektrozariadení z pôvodných desiatich kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť I. zákona o odpadoch platnými do 14. augusta 2018, na nových 6 kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť. II zákona o odpadoch platnými od 15. augusta 2018.

K čl. I bodu 61[§ 44 ods. 8 písm. v)]

Uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní batérií a akumulátorov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. Tretia osoba je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov.

K čl. I bodu 62[§ 52 ods. 7]

Spresnenie definície „opakovane použiteľného obalu“ v súlade s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „ smernica o obaloch“).

K čl. I bodu 63[(§ 52 ods. 28]

Vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi doslovne prebrané znenie definície spôsobovalo zneužívanie hygienických dôvodov na nesprávne a teda aj nadmerné poskytovanie veľmi

12

ľahkých plastových tašiek aj na iné výrobky ako potraviny, napr. na textilné výrobky a pod., definícia bola upravená v súlade so znením preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov tak, aby bola definícia jednoznačnejšia.

K čl. I bodu 64[§ 52 ods. 29 až 33]

Odseky (29) a (30) zavádzajú definície výrobkov, ktorých uvádzanie na trh Slovenskej republiky bude obmedzené, resp. zakázané.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 3 bod 1.e smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 1 ods. 2 písm. c) bod 2b. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018.

Odsekom (33) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. čl. 3 bod 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá umožňuje uzatvoriť „dobrovoľnú dohodu“ medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva za účelom znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie.

K čl. I bodu 65[§ 53a]

V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, uvedené v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2021.

K čl. I bodu 66[§ 54 ods. 5]

V záujme ochrany životného prostredia je potrebné čoraz viac obmedzovať nadmerné používanie plastových výrobkov. Ministerstvo zákonom č. 90/2017 Z. z. ustanovilo povinnosť spoplatniť ľahké plastové tašky a ďalším krokom ministerstva je uloženie povinnosti spoplatnenia všetkých plastových tašiek bez rozdielu s určením minimálnej ceny za plastovú tašku (okrem veľmi ľahkých plastových tašiek, ktoré slúžia ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami). Do popredia by sa mali dostávať opakovane použiteľné obaly, keďže výrobcovia majú povinnosť ako alternatívu k uvedeným plastovým taškám poskytovať aj iné druhy tašiek.

Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025.

K čl. I bodu 67[§ 59 ods. 4 písm. a)]

Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú pokladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú vplyv na triedený zber komunálnych odpadov.

13

K čl. I bodu 68[§ 61 ods. 1 písm. k)]

V § 65 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je spracovateľovi starých vozidiel ustanovená povinnosť „uzatvoriť zmluvu s každým výrobcom, ktorý o to požiada“, však uvedená povinnosť musí byť určená predovšetkým aj výrobcovi vozidiel. Z uvedeného dôvodu bola táto povinnosť doplnená do § 61.

K čl. I bodu 69[§ 64 ods. 2 písm. g)]

V uvedenom ustanovení absentovala lehota, v rámci ktorej osoba oprávnená na zber starých vozidiel povinnosť zaslať údaje. Za najvhodnejšie sa javí uložiť túto povinnosť bezodkladne a povinnosť doručenia osvedčenia do 30 dní.

K čl. I bodu 70[§ 70 písm. h)]

Doplnenie povinnosti pre výrobcu pneumatík za účelom, aby distribútor pneumatík, ktorý je povinný vykonávať spätný zber mal zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbieral.

K čl. I bodu 71[§ 71 ods. 1]

Predchádzajúce znenie mohlo mylne navádzať na to, že nie každý distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber pneumatík a s tým spojené povinnosti od konečného používateľa, ale len ten ktorý uzatvorenú zmluvu s výrobcom. Vzhľadom na to, že výrobca má zo zákona o odpadoch povinnosť zabezpečiť minimálne jedno miesto v okrese spätným zberom na základe písomnej zmluvy s distribútorom pneumatík, mohla by nastať situácia, že distribútor, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu sa vyhne povinnosti spätného zberu od konečného používateľa. Cieľom zákona o odpadoch bolo predísť voľne pohodeným odpadovým pneumatikám v prírode, keďže tie sa často vyskytujú aj na tzv. čiernych skládkach, a to tým, že sa vytvorí čo najväčšia sieť miest, kde ich môže konečný používateľ odovzdať.

K čl. I bodu 72[§ 71 ods. 1 písm. g)

Ide o doplnenie povinnosti pre distribútora pneumatík mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom pneumatík. Distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber a má mať zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbiera.

K čl. I bodu 73[§ 73a]

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019–2025 ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom