Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 79/2015 účinný od 01.01.2023 do 30.06.2023

Platnosť od: 21.04.2015
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 30.06.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Odpady, nakladanie s odpadmi

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST35JUD8DS24EUPPČL2

Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 79/2015 účinný od 01.01.2023 do 30.06.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 79/2015 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 292/2017, 460/2019, 302/2019, 128/2021, 216/2021, 372/2021 a 430/2021

Legislatívny proces k zákonu 430/2021
Legislatívny proces k zákonu 372/2021
Legislatívny proces k zákonu 216/2021
Legislatívny proces k zákonu 128/2021
Legislatívny proces k zákonu 460/2019
Legislatívny proces k zákonu 302/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 430/2021, dátum vydania: 26.11.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019, o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica“).

Jednorazové plastové výrobky zahŕňajú rôzne bežne používané spotrebné výrobky na rýchle použitie, ktoré sa po jednom použití na svoj určený účel vyhodia, len zriedka sa recyklujú a často sa z nich stáva odpad znečisťujúci životné prostredie. Za účelom zachovania hodnoty výrobkov a materiálov a za účelom znižovania vzniku odpadu a tlaku na vzácne zdroje a životné prostredie je potrebné legislatívne upraviť uvedenú problematiku neustáleho navyšovania používania jednorazových plastových výrobkov.

Návrhom zákona sa ustanovujú nové definície, povinnosti pre výrobcov určitých plastových výrobkov v súlade so smernicou, tak aby boli naplnené jej ciele. Primárne ide o zníženie a v niektorých prípadoch o odstránenie závažného negatívneho vplyvu niektorých jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie, zdravie a hospodárstvo, ako aj presadzovanie prístupov zameraných na obehové hospodárstvo.

Nové definície špecifikujú čo je považované za výrobok z plastu, rybársku výstroj, kto je výrobcom takýchto výrobkov čo biodegradovateľné plasty a tabakové výrobky, ako aj ďalšie definície.

Predmetnom návrhu zákona je súhrn opatrení, ktoré majú viesť k znižovaniu spotreby určitých jednorazových plastových výrobkov napr. poskytovanie jednorazových plastových výrobkov len za odplatu alebo povinnosti organizátorov verejného podujatia zabezpečiť poskytovanie vhodných alternatív.

Ustanovujú sa požiadavky na výrobok, ktoré zahŕňajú povinnosť od 03. júla 2024 uvádzať na trh Slovenskej republiky určité nápojové obaly len za predpokladu, že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu ostanú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom. Ďalšou povinnosťou pre výrobcov bude od roku 2025 zabezpečiť, aby nápojové fľaše vyrobené z PET, boli uvádzané na trh Slovenskej republiky s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva príslušným výrobcom uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky a od roku 2030 sa táto povinnosť bude vzťahovať na nápojové

2

fľaše (nie len PET) vo výške minimálne 30 %. Týmito opatreniami sa podporí presadzovanie prístupu obehového hospodárstva.

Dôležitou súčasťou bude špecifikovanie požiadaviek na označovanie výrobkov, ktoré má zabezpečiť výrazné zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o najvhodnejších spôsoboch nakladania s výrobkom, keď sa stane odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva ako aj o prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvoch na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom. Plnenie tejto požiadavky zabezpečí informovanosť v rozsahu, ktorý umožní spotrebiteľovi poznať všetky následky svojho spotrebiteľského správania aj s jeho negatívami a teda možnosť hľadania alternatív k takýmto výrobkom. S týmto súvisí ďalšia povinnosť a to zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa. Aktuálne je výrobca prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) povinný viesť informačné kampane, ktoré majú len čiastočný vplyv na správanie konečného spotrebiteľa. Predmetom zvyšovania informovanosti výrobcom konečného spotrebiteľa je napr. informovanie a motivovanie vo vzťahu k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív.

Existujúca oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov špecifikovaná v § 27 a § 52 zákona o odpadoch sa rozširuje o povinnosť výrobcov znášať náklady na opatrenia na zvyšovanie informovanosti o svojich výrobkoch uvádzaných na trh Slovenskej republiky, spojené so zberom, prepravou, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením odpadu z výrobkov a spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa bude vzťahovať napr. aj na výrobcov tabakových výrobkov a rybárskeho výstroja.

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijímajú opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, a to povinnosť pre štátne inštitúcie používať nápoje zakúpené vo vratných zálohovaných obaloch.

Všetkými vyššie uvedenými opatrenia sa tak zabezpečiť splnenie základného cieľa, zníženie vplyvu jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie.

Predkladaný návrh zákona negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie a pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, na služby pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 27 ods. 1]

Ustanovením sa rozširujú výrobky ustanovené v ôsmom oddiele, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a v tomto oddiele sa pridávajú aj nové povinnosti zo smernice aj výrobcom vyhradených výrobkov, ktorí už rozšírenú zodpovednosť výrobcov zavedenú majú.

K čl. I bodu 2 [§ 52 ods. 29, 30]

Vypustenie odsekov 29 a 30 je spôsobené presunom definícii, ktoré sa vzťahujú na jednorazové plastové výrobky a ide o ich presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019, o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica“) bola čo najprehľadnejšia.

K čl. I bodu 3 [§ 53a]

Doplnenie novej povinnosti pre orgány štátnej správy používať pri svojej činnosti iba nápoje vo vratných zálohovaných obaloch je navrhnuté na základe opatrenia O.39 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025. Uvedenou povinnosťou by sa malo zamedziť nadmernému vzniku odpadu z obalov vznikajúceho pri činnosti uvedených organizácií.

Pôvodné ustanovenie § 53a, ktoré obsahovalo zákaz uvádzania na trh bolo presunuté do § 75c.

K čl. I bodu 4 [§ 73a]

Jedná sa ustanovenie s platnosťou od 3. júla 2021, ktoré bolo presunuté v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

K čl. I bodu 5 [ôsmy oddiel]

§ 75a

Ustanovením sa zabezpečuje transpozícia základných definícií vyplývajúcich zo smernice. Zavedenie základných definícií pre novú oblasť je štandardným postupom pri tvorbe nového právneho predpisu resp. novelizácii existujúceho predpisu, prostredníctvom ktorého sa transponujú požiadavky európskej legislatívy do právneho systém Slovenskej republiky.

§ 75b

Zavedenie tejto povinnosti je v súlade s cieľom smernice jej článkom 4. Ide o výrobky, ktorých spotreba sa znížiť za použitia hospodárskych nástrojov. Ide o zabezpečenie toho, aby sa plastové výrobky nahradili alternatívami, ktoré opätovne použiteľné, ale neobsahujú plasty. V rámci povinností bola zvolená a nastavená kombinácia tak, aby bola zabezpečená dostatočná flexibilita pre výrobcov, ale súčasne aby tieto nástroje boli motivačné a viedli k znižovaniu spotreby. Súčasne vychádzajú tieto opatrenia aj z platného a záväzného strategického dokumentu Program predchádzania vzniku odpadov SR na roky 2019 – 2025.

Povinnosť v písm. a) vyjadrená finančne, bude pôsobiť edukačne na konečného spotrebiteľa, aby si uvedomil, že takýto výrobok musí byť dodatočne finančne zaťažený pre jeho nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Konečný spotrebiteľ si bude môcť voliť

2

alternatívu, ktorú mu bude musieť výrobca poskytnúť. A to opakovane použiteľnú alternatívu, tak aby bol podporený princíp obehového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadov. Alternatívne biologicky rozložiteľnú alternatívu.

V súčasnosti nie je možné predikovať prípadné zmeny v behaviroálnych oblastiach, ktoré by mohli viesť napr. k zníženiu návštevnosti prevádzok, ktoré budú poskytovať jednorazový plastový výrobok, a to aj napriek tomu, že budú poskytované alternatívy. Samotný výrobca v tomto bode v ponímaní stravovacej prevádzky, bude musieť zabezpečiť v rámci svojej logistiky a následného skladovania viacero druhov výrobkov. Tento tlak následne môže vyvolať zmenu správania takýchto prevádzok z dôvodu zložitejšieho systému a postupnom odklone od jednorazových plastových výrobkov uvedených v prílohe 7a. ČASŤ A.

V ustanovení odseku 2 sa pristúpilo priamo k zákazu, a to v presne vymedzených prípadoch. Prípady uvedené v písm. a) jednoznačne vymedzené a týkajú sa trvalých prevádzok. V takýchto prípadoch nie je dôvodné používať jednorazové plastové výrobky v žiadnom prípade. V prípade písm. b) sa odstráni problematické nakladanie s odpadom vzniknutým z jednorazových plastových výrobkov. V súčasnosti neprichádza v 90 % verejných podujatí k správnemu triedeniu, čo za následok nedodržiavanie základných ustanovení zákona o odpadoch. Takýmto zákazom bude splnená aj ďalšia povinnosť, a to informovanosť verejnosti. Konečný spotrebiteľ bude edukovaný, že k jednorazovým plastovým výrobkom existujú alternatívy a túto skúsenosť bude prenášať aj do bežného života. Na verejných podujatiach bude dopad výrazný, a to z dôvodu veľkého počtu účastníkov. V neposlednom rade v súčasnosti existujú systémy opakovateľne použiteľných riadov, ktoré špeciálne vyvinuté a dizajnované práve pre verejné podujatia.

Zavedením povinnosti podľa odseku 3 príde k vytvoreniu podmienok pre „uzavretý cyklus“. Prakticky sa odpad z biologicky rozložiteľných výrobkov následné zhodnotí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni. V prípade nezavedenia takejto povinnosti, dochádza na verejných podujatiach vo väčšie prípadov, kde sa poskytuje biologicky rozložiteľný odpad k tomu, že tento odpad neprechádza triedením, ale je spotrebiteľom vhadzovaný do zmesového odpadu a následne odvážaný na skládku odpadov. Takýto prístup je v konečnom dôsledku environmentálne nepriaznivejší ako keby boli použité jednorazové plastové výrobky. Biologicky rozložiteľný materiál zo svojho názvu indikuje, že prichádza k jeho rozloženiu/deštrukcii a pri skládkovaní teda dochádza k uvoľňovaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia. Jednorazové plastové výrobky na skládke stabilné, a teda neprichádza k emitovaniu znečisťujúcich látok.

Odsekmi 4 a 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

§ 75c

Jedná sa o už jestvujúce ustanovenie s účinnosťou od 3. júla 2021, ide len o presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

3

§ 75d

Tieto požiadavky v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 6. Aktuálne nie k dispozícii harmonizované normy, ktoré predpokladá článok 6, a preto nie je možné ani špecifikovať okruh dotknutých subjektov.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Týmto opatrením sa má zabezpečiť, aby uzávery a viečka boli súčasťou triedeného zberu a nekončili na verejných priestranstvách alebo v prírode. Technické podmienky budú presne špecifikované v harmonizovanej norme, ktorá aktuálne nie je k dispozícii.

Povinnosti podľa odseku 4 a 5 priamo smerujú k podpore obehového hospodárstva. Ide o nápojové fľaše s kapacitou najviac tri litre vrátane ich uzáverov. V prílohe č. 7a Časť F je ďalej špecifikovaný okruh nápojových fliaš, na ktoré sa tieto požiadavky nevzťahujú. Povinnosťou pridávať recyklované plasty do nápojových fliaš bude nepriamo vytváraný tlak na čistotu materiálu, a teda aj na samotný zber odpadu. Na dosiahnutie takejto kvality sa ako najlepší prístup javí zálohovanie obalov na nápoje, ktorý Slovenská republika zavedený zákonom č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne v tomto prípade dodržané aj najprísnejšie požiadavky v oblasti potravinovej bezpečnosti - k tejto skutočnosti je konštatovanie uvedené vyššie (kvalitná/čistá vstupná surovina). Je potrebné uviesť, že povinnosti v písm. a) a písm. b) sa nelíšia len v percentuálnom zastúpení recyklovaných plastov z celkového množstva a v roku začiatku plnenia povinnosti, ale hlavne v type materiálu, na ktorý sa vzťahujú. Prvá povinnosť účinná od roku 2025 vo výške 25 % sa vzťahuje len na PET nápojové obaly. Takéto materiálové obmedzenie je z dôvodu v súčasnosti funkčných a známych technológií pre primiešavanie recyklovaného materiálu do čistého materiálu. Druhá povinnosť účinná od roku 2030 je navýšená o 5 % oproti roku 2025 na 30 %, čo by mohlo evokovať, že päťročné obdobie od roku 2025 do 2030 je dostatočné dlhé a v kontexte navýšenie málo ambiciózne. V tomto prípade však vstupuje premenná, ktorou je nerozlišovanie nápojových obalov len na PET ale na všetky nápojové obaly mimo obalov uvedených v prílohe č. 7a Časť F. Na zavedenie tohto opatrenia je stanovené dostatočne dlhé časové obdobie desiatich rokov.

Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví pravidlá výpočtu a overovania cieľov. Komisia takéto akty príjme do 1. januára 2022.

§ 75e

Tieto požiadavky v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 7. Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví harmonizované špecifikácie označení.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Ide o označovanie výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti D ako hygienické potreby, vlhčené utierky, tabakové výrobky s filtrami a poháre na nápoje. Takéto označovanie informovať konečného spotrebiteľa ako nakladať s výrobkom, keď sa stane odpadom, ďalej špecificky pre tieto výrobky nie je konečnému spotrebiteľovi z povahy výrobku jasné, že takýto výrobok obsahuje plasty. Prihliadnuc k tejto nedostatočnej informovanosti, musí výrobca jednorazového plastového výrobku informovať konečného spotrebiteľa o prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvov na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom.

Samotná špecifikácia označovania je predmetom úpravy vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/2151 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá harmonizovaných

4

špecifikácií označenia jednorazových plastových výrobkov uvedených v časti D prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, ktoré je účinné od 3. júla 2021 a uplatňuje sa priamo.

§ 75f

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 8.

V ustanovení odseku 1 ide o rozšírenie výpočtu povinností vzťahujúcich sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu. Ide o výrobcu jednorazového plastového výrobku uvedených v prílohe č. 7a časti E I oddiele, ako napríklad ľahké plastové tašky, nápojové obaly, nádoby na potraviny. Novou povinnosťou je znášanie nákladov na opatrenia na zvyšovanie informovanosti, nákladov spojených s komplexným nakladaním s odpadom z výrobku a nákladov spojených s čistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu.

V ustanovení odseku 2 je daná možnosť zriadenia špecifickej infraštruktúry zberu odpadov. Samotná voľba je na výrobcoch, či budú využívať existujúce systémy alebo po vykonaní vlastných analýz si zvolia zriadenie špecifickej infraštruktúry. Primárne je nutné splniť si základnú povinnosť a samotné riešenie je variabilné pre špecifiká daného výrobku, ktorého nakladanie, keď sa stane odpadom, je do hlavnej miery ovplyvnené správaním konečného spotrebiteľa. Napríklad môže ísť o osadenie vhodných nádob na odpad v miestach, kde často dochádza k znečisťovaniu takýmto odpadom.

Odsekom 3 sa zavádzajú povinnosti vzťahujúce sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu uvedeného v prílohe č. 7a časti E II a III oddiele sa zavádza sa aj evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

Odsekom 4 sa stanovuje povinnosť mať zabezpečeného splnomocneného zástupcu v prípade predaja výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti E v inom členskom štáte. Splnomocnený zástupca je osoba zodpovedná za plnenie povinností uvedeného výrobcu vyplývajúcich z tejto smernice na území daného členského štátu. Touto povinnosťou sa obmedziť a znížiť problém takzvaných „free ride“, kde takýto výrobcovia obchádzajú systém a neprispievajú do neho v súlade s premisou „znečisťovateľ platí“. V konečnom dôsledku doplácajú výrobcovia postupujúci v zmysle zákona.

Odsekom 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

Odsekom 6 sa transponuje čl. 8 ods. 8 a 9 smernice vo vzťahu k rozšírenej zodpovednosti výrobcu rybárskeho výstroja.

5

§ 75g

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 10.

Na základe praktických skúsenosti je kladený veľký dôraz na informovanie konečného spotrebiteľa. Aktuálne v Slovenskej republike, ale aj v ďalších členských štátoch si nie je konečný spotrebiteľ plne vedomý svojho nevhodného správania a jeho následných negatívnych následkov na životné prostredie. Hlavným cieľom je primárne poukázať na samotné správanie konečného spotrebiteľa a zvýšiť informovanie vedúce k zodpovednému správaniu, aby dochádzalo k znižovaniu znečisťovania, ďalej k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív a v neposlednom rade k správnemu spôsobu nakladania s výrobkami, keď sa stanú odpadom. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to do takej miery, že bude cielene vyhľadávať alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom, teda opätovne použiteľné výrobky ako aj zmení svoje správanie v kontexte nakladania s odpadom a bude umiestňovať odpad do určených nádob.

Dôležitou časťou je aj informovanie konečného používateľa rybárskeho výstroja o jeho negatívnom vplyve, keď sa stane odpadom a zostane v moriach a oceánoch, a teda nenakladá sa s ním vhodne. Takýto prístup znamená výrazné ovplyvňovanie morskej fauny a flóry, a to len v negatívnom smere. Táto problematika sa prakticky týka len prímorských krajín, ale v prípade, že výrobca takéhoto výrobku bude tieto vyrábať na území Slovenskej republiky, musí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu takúto informáciu poskytovať v mieste predaja.

Súčasne výrobky uvedené v ods. 1 majú výrazne negatívny dopad na verejnú kanalizáciu, a to vo všetkých členských štátoch. Primárne ide o hygienické potreby ako hygienické vložky, tampóny a tampónové aplikátory a vlhčené utierky. Tento problém sa týka aj Slovenskej republiky a toto správanie v celkovom vyčíslení opráv verejnej kanalizácie v rámci Európskej únie ako celku je v rádoch desiatok miliónov eur. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to do takej miery, že odpad bude umiestňovať do určených nádob a nebude zneškodňovanie realizovať prostredníctvom verejnej kanalizácie, ktorej účelom je odvádzanie odpadových vôd a ich následne čistenie na čistiarni odpadových vôd a nie zneškodňovanie pevného odpadu.

K čl. I bodu 6 [105 ods. 3]

V zmysle smernice harmonizované špecifikácie označení plastových výrobkov stanoví Komisia. Tieto špecifikácie budú následne upresnené vo vykonávacom predpise.

K čl. I bodu 7 [§ 106 písm. h)]

Zmena súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c.

K čl. I bodom 8 a 9 [§ 110 a § 111]

Zmena súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

K čl. I bodu 10 [§ 117 ods. 6]

Doplnenie sankcie v § 117 ods. 6 súvisí s presunom pôvodných ustanovení § 53a a 73a do § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

K čl. I bodu 11 [§ 135g]

Príloha č. 7a sa rozširuje a je potrebné špecifikovať, že prechodné ustanovenie sa týka len časti B prílohy v súlade so smernicou.

6

K čl. I bodu 12 [§ Príloha č. 7a]

V prílohe vymenované jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje ôsmy oddiel štvrtej časti zákona. V rámci jednotlivých častí sa vymenovávajú jednotlivé jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité opatrenia na zaistenie trvalého zníženia spotreby, zákazu uvádzania na trh, zvyšovanie informovanosti, a iné.

K čl. II

K čl. II bodu 1 a 2

Novelizácia zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplynula z potreby uľahčiť výrobcom zálohovaných jednorazových obalov na nápoje plnenie povinnosti vo vzťahu k nahlasovaniu obsahu recyklovaného plastu v plastových fľašiach ministerstvu podľa § 75d ods. 4. Od 1. januára 2025 bude povinnosť podávania správy ministerstvu vykonávať správca zálohového systému jednorazových obalov na nápoje.

K čl. II bodu 2

Doplnenie sankcie za nesplnenie povinnosti správcu.

K čl. II bodu 3

Keďže zákon sa tvoril pred účinnosťou smernice, nebola smernica doteraz obsiahnutá v transpozičnej prílohe a z tohto dôvodu sa dopĺňa.

K čl. III

V zmysle článku 17 smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou do 3. júla 2021. Dátum účinnosti návrhu zákona je vzhľadom k dĺžke legislatívneho procesu navrhnutý na 15. novembra 2021. Neskoršie účinnosti ustanovení vyplývajú z pokynov smernice.

V Bratislave 25. augusta 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Budaj, v. r.

minister životného prostredia Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 372/2021, dátum vydania: 20.10.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu riešenia nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Konkrétne ide o úpravu v časti súhlasov, kde na základe praktickej aplikácie dochádza k zmene tak, aby reflektovala aktuálnu situáciu. Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa budú môcť dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch. Ďalšiu úpravu na základe praktickej aplikácie si vyžiadala opätovne oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Samotné úpravy sú vyvolané situáciou v tejto oblasti ktorá nastala v prvom štvrťroku 2020. Táto úprava nie je rozsiahla a má zabezpečiť základnú stabilitu systému.

Návrhom zákona sa dopĺňajú aj opatrenia z aktuálneho Programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019-2025 a upresňuje sa aplikácia § 15 zákona o odpadoch. V nadväznosti na rozporové rokovania boli doplnené aj ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti zabezpečenia primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami.

Predkladaný návrh zákona negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, sociálne vplyvy, na služby pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 6 ods. 13]

V zákone sa vyslovene upravuje zákaz energeticky zhodnocovať odpad, ktorý môže byť zhodnotený resp. recyklovaný v dostupnom zariadení určenom na materiálové zhodnotenie.

Tento princíp prednosti materiálovej recyklácie pred energetickým zhodnotením vyplýva zo samotnej hierarchie odpadového hospodárstva, v praxi však nie je rešpektovaný. Ustanovenie nadväzuje na vykonané zmeny v § 59 ods. 4 písm. d) a § 81 ods. 27.

K čl. I bodu 2 [§ 9 ods. 6]

Pre implementáciu hierarchie odpadového hospodárstva v zmysle § 6 ods. 1 zákona o odpadoch je podstatné, aby boli ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu realizované na nižšej, ako na celoštátnej úrovni. Preto sa pristupuje k novej povinnosti, aby si kraje na základe informácií v regióne zvolili tie najúčinnejšie ciele a opatrenia, ktoré im pomôžu znižovať množstvo odpadu.

K čl. I bodu 3 [§ 13 písm. e)]

Doplnenie nového zákazu je navrhnuté na základe opatrenia O.18 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025. Účinnosť je tu nastavená od 01.01.2023. Uvedeným zákazom by sa mal odpad z potravín odkloniť od jeho zneškodňovania uložením na skládku odpadu.

K čl. I bodu 4 [§ 14 ods. 1 písm. i)]

Legislatívno-technická zmena, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením. Z uvedeného vyplýva, že odpad bude možné zhromažďovať najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením, pričom uvedenú lehotu nie je možné predlžovať, a to ani pre pôvodcu odpadu.

K čl. I bodu 5 [§ 15 ods. 4 až 6 ]

Potreba doplnenia zmien v odsekoch 4 až 6 vyplynula z potrieb aplikačnej praxe.

Rovnako nepriaznivý aspekt, ako je uloženie odpadu do vodného toku je potrebné vnímať aj situáciu niektorým biotopov, ktoré protiprávnym ukladaním odpadu priamo zničené alebo poškodené. Preto sa v odseku 4 dopĺňa povinnosť toho, kto oznámenie o nezákonnom umiestnení odpadu prijal, bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušnú štátnu organizáciu ochrany prírody a krajiny.

Povinnosť prítomnosti zástupcu obce pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu (odsek 5) je pri tomto ustanovení podľa všetkého zbytočná, nakoľko samotná obec je podľa § 104 dotknutého zákona orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Nie je potrebné, aby pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu konali dva subjekty, ktoré orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Z pohľadu účelností postačuje, aby konal ten, ktorému bolo doručené oznámenie o protiprávnom konaní alebo sa o ňom dozvedel ako prvý a je v tejto veci vecne príslušný konať.

Navrhnuté doplnenie odseku 6 sa týka určovania vecnej príslušnosti orgánu presadzujúceho právo. Pôvodný spôsob určovania vecnej príslušnosti, založený na oznámeniach o uložení odpadu nie je možné považovať za správny, nakoľko každý subjekt, ktorému je oznámené

2

protiprávne konanie, je povinný skúmať svoju vecnú príslušnosť, avšak takýto záver nie je možné opierať len o osobný predpoklad. Je potrebné túto skutočnosť overiť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 5 návrhu zákona.

K čl. I bodu 6 [§ 15 ods. 17]

Precizovanie názvu subjektu, ktorý bude vykonávať súčinnosť.

K čl. I bodu 7 [§ 16 ods. 12 až 15]

V novom odseku 12 sa dopĺňa oznamovacia povinnosť zberových spoločností, ktoré vykonávajú v obci triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nahlasovať raz ročne ministerstvu údaje o výkupných cenách zbieraných materiálov. Zber týchto informácií vychádza výlučne z požiadavky analytického útvaru ministerstva pri tvorbe analýz.

K čl. I bodu 8 [§ 19 ods. 1 písm. g)]

Ide o precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, tak aby bolo jednoznačné, že monitorovanie sa realizuje aj počas prevádzky. Takýto výklad sa vyvodiť aj z platného znenia, v zmysle ktorého je prevádzkovateľ povinný predkladať výsledky monitoringu, a teda takýto monitoring musí aj realizovať. Súčasne je samotné monitorovanie špecifikované vo vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, ktorú ministerstvo vydalo v súlade s § 105 ods. 3 písm. f) zákona o odpadoch.

Zmena termínu súvisí s inými povinnosťami v zmysle zákona o odpadoch a vykonávacích predpisov, a týka sa povinnosti viesť evidenciu a oznamovať do 28. februára údaje z nej príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Zosúladením termínu príde k zníženiu byrokratickej záťaže podnikateľských subjektov.

K čl. I bodu 9 [§ 25 ods. 13]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 9 ods. 1 písm. i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Zavádza sa povinnosť pre dodávateľov výrobkov (výrobca alebo dovozca výrobku, distribútor alebo iný aktér dodávateľského reťazca, ktorý uvádza výrobok na trh) nahlasovať údaje o látkach vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) vo výrobkoch pri ich uvádzaní na trh (

https://echa.europa.eu/sk/scip

). Tieto informácie dodávatelia výrobkov ohlasujú Európskej chemickej agentúre do databázy SCIP (Substances of Concern In articles as such or in complex objects (Products)). Oznamovanie požadovaných informácií Európskej chemickej agentúre dopĺňa existujúce komunikačné a oznamovacie povinnosti pre SVHC látky vo výrobkoch, nakoľko tieto údaje sa v súčasnosti musia oznamovať v rámci dodávateľského reťazca. Cieľom databázy SCIP je zaistiť, aby informácie o SVHC boli k dispozícii v priebehu celého životného cyklu výrobkov a materiálov vrátane fázy odpadu, a teda sprístupniť spracovateľom odpadu informácie, ktoré im umožnia identifikáciu a účinné spracovanie odpadov obsahujúcich látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy.

K čl. I bodu 10 [§ 26 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technickú úprava, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

K čl. I bodu 11 [§ 26 ods. 2 písm. b), § 26 ods. 4 a 5]

Legislatívno-technickú úprava, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

3

K čl. I bodu 12 [§ 27 ods. 16]

V praxi sa stáva, že výrobca, ktorý chce vypovedať zmluvu OZV, bol doteraz povinný doručiť výpoveď OZV do 30. septembra. Ak ju poslal napr. 25. septembra, tak niektoré OZV si ju zámerne prevzali až v októbri, čím výpoveď nebola „doručená“ a museli ostať v danej OZV aj nasledujúci rok. Preto je potrebné slovo „doručiť“ zmeniť na „odoslať“. Ako logický ústupok sa posúva na skorší termín odoslania výpoveď zmluvy výrobcu aj obce.

K čl. I bodu 13 [§ 28 ods. 4 písm. h)]

Povinnosť, ktorú majú organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 59 ods. 1 písm. h) sa z § 28 ods. 4 písm. h) vyníma.

K čl. I bodu 14

Požiadavka na zmenu definície vyplynula z rozporových rokovaní v nadväznosti na nové oznamovacie povinnosti v § 59 ods. 1 písm. h).

K čl. I bodu 15 [§ 52 ods. 25]

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K čl. I bodu 16 [§ 52 ods. 33]

Vzhľadom na to, že ciele zberu sa upravujú tak, aby plnenie cieľov zberu bolo v priebehu kalendárneho roka, nebude potrebné upravovať ciele zberu v priebehu roka.

K čl. I bodu 17 [§ 56 ods. 7]

Zmena veľkosti predajnej plochy, na ktorej je povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa také nápoje v nich na trh v SR uvádzajú, vychádza z opatrenia O.31 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025. Znížením veľkosti predajnej plochy by mala byť uvedená povinnosť pre distribútora obalov aplikovaná na menšie predajné plochy ako 100 m2, a tým by sa rozšíril počet obchodov, kde je možné zakúpiť si nápoje v opakovane použiteľných obaloch.

K čl. I bodu 18 [§ 59 ods. 4 písm. d) a e)]

Dopĺňajú sa povinné náležitosti zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci. Zákonom a následne vykonávacím predpisom sa ustanovuje minimálna úroveň dotriedenia obalových materiálov, ktoré musí zberová spoločnosť zabezpečiť, ak byť odpad materiálovo zhodnotený v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

Pokiaľ ide o povinnosť zabezpečenia štandardov triedeného zberu v obci, zahrnutie úpravy podrobností do zmluvných vzťahov smeruje k posilneniu postavenia organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K čl. I bodu 19 a 20 [§ 59 ods. 11 písm. c) a d)]

Podľa súčasného znenia § 59 ods. 11 zákona OZV pre obaly je oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve podľa § 59 ods. 2 zákona len pri naplnení dvoch taxatívne stanovených dôvodov upravených v písmenách a) a b). Dopĺňa sa nový výpovedný dôvod spojený s potrebou plnenia požiadaviek podľa § 28 ods. 5 písm. f) zákona pred koncom kalendárneho roka (predpoklad pravidelnej potreby vypovedania zmlúv ku koncu roka, ale v dostatočnom časovom predstihu na to, aby boli prezmluvnené pred 1. januárom všetky subjekty podľa potreby a požiadaviek § 28 ods. 5 písm. f) zákona). Navrhuje

4

sa preto možnosť OZV pre obaly vypovedať ku koncu roka zmluvu s obcou, a to dôvodne, kedy má naviac obyvateľov v systéme podľa preskupenia výrobcov na konci roka.

Prax ukázala, že aj počas kalendárneho roka môže vyvstať legitímna potreba, kedy OZV musí ukončiť zmluvu s obcou, a to operatívne s cieľom plnenia zákonných povinností. Dôvody, pre ktoré nastane pohyb na strane výrobcov v systéme OZV môžu byť rôzneho charakteru mimoriadneho, nepravidelného (pravidelný je ku koncu roka zo zákona) - dôvod legislatívnej zmeny, pohybu cien druhotných surovín, zvýšenia nákladov triedeného zberu a zmeny cenníka a pod. V dôsledku zmluvného pohybu výrobcov - ich prezmluvnenia medzi OZV počas kal. roka vyvstane operatívna potreba prezmluvnenia aj na strane obcí za účelom vyrovnanosti systémov OZV, čomu musí predchádzať oprávnenie OZV vypovedať zmluvu s obcou operatívne ale len ak OZV disponuje vyšším počtom obyvateľov podľa § 28 ods. 5 písm. f) Vo výpovedi sa tak musí odvolať na tento výlučný dôvod. Pri platnosti ust. § 59 ods. 12 nemusia mať obce obavu, že zostanú bez financovania triedeného zberu.

Navrhuje sa do § 59 ods. 11 zákona o odpadoch doplniť nové písmeno d), v ktorom sa ustanoví oprávnenie OZV pre obaly vypovedať zmluvu s obcou ku koncu kalendárneho mesiaca, kedy bola výpoveď doručená z dôvodu potreby vybalansovania prevádzkovaného systému kolektívneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadov v zmysle § 28 ods. 5 písm. f), aby OZV pre obaly vedela preukázať, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K čl. I bodu 21 a 24 [§ 64 ods. 2 písm. b), § 65 ods. 1 písm. o)]

Pri odovzdaní starého vozidla na spracovanie a vystavení Protokolu o spracovaní starého vozidla na spracovanie je zberné miesto povinné odovzdať držiteľovi starého vozidla potvrdenie o trvalom vyradení vozidla. Toto potvrdenie je generované MV SR cez systém Národnej evidencie vozidiel (NEV). V prípade, keď automatické vyradenie vozidla nie je cez NEV vykonané, nemôže zberné miesto splniť podmienku podľa § 64 ods. 2 písm. b) Zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z.

K čl. I bodu 22 [§ 64 ods. 2 písm. d)]

Zmena súvisí s navrhovanou zmenou § 64 ods. 2 písm. g) zákona o odpadoch, kde osvedčenie o evidencii časť I a časť II sa nedoručuje orgánu PZ SR, ale odovzdáva sa spolu so starým vozidlom spracovateľovi.

K čl. I bodu 23 [§ 64 ods. 2 písm. g)]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie zdroja zasielaných údajov vzhľadom na existujúce potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie (príloha č. 21 k vyhláške 366/2015 Z. z.). Povinnosť odovzdať odobraté osvedčenie o evidencii časť I a časť II by mal mať iba spracovateľ starých vozidiel. Osvedčenie o evidencii časť I a časť II odovzdať orgánom PZ SR spracovateľ starých vozidiel, on vykonáva proces spracovania starého vozidla a je zodpovedný za spracovanie starého vozidla a mal by byť tiež zodpovedný za odovzdanie osvedčenia o evidencii časť I a časť II orgánom Policajného zboru.

K čl. I bodu 25 [§ 65 ods. 1 písm. v)]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie zdroja zasielaných údajov vzhľadom na existujúce potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie (príloha č. 21 k vyhláške 366/2015 Z. z.). Ďalšie doplnenie textu „po ukončení kalendárneho štvrťroka“ je požiadavka aplikačnej praxe, v ktorej táto lehota nie je uskutočniteľná bez veľkej administratívnej náročnosti a nákladov pre

5

spracovateľa starých vozidiel. Podľa platného znenia zákona o odpadoch spracovateľ osvedčenie o evidencii časť I a časť II doručiť orgánom PZ SR do 30 dní po prevzatí starého vozidla na spracovanie. Jedná sa o veľmi krátku lehotu nepokrývajúcu niekedy ani jeden celý mesiac.

K čl. I bodu 26 [§ 65 ods. 1 písm. x)]

Keďže staré vozidlá neobsahujú pneumatiky, za ktoré členovia KC PNEU prevzali zodpovednosť ich uvedením na trh, ohlásenie spracovateľa uvedené v § 65 ods. 1 písm. x) je pre potreby KC Pneu zbytočné. Spracovateľom sa zníži administratívna náročnosť vedenia evidencie a ohlasovania potrebných údajov uvedených v tomto ustanovení.

K čl. I bodu 27 [§ 79a ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa v § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy.

K čl. I bodu 28 [§ 81 ods. 7 písm. c)]

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 sa zavádza povinnosť mať zavedený zber textilu do 1. januára 2025. Do ustanovenia § 81 ods. 7 písm. c) sa preto zavádza základná povinnosť obcí, zaviesť zber textilu pričom konkrétny spôsob bude určený na základe vypracovaných analýz a štúdií k danej téme. Ministerstvo zriadilo pracovnú skupinu, ktorej úlohou je aj zhodnotiť prípadné zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre textil, napriek tomu sa táto povinnosť zavádza, aby obce mali dostatok času pripraviť sa na skutočnosť, že najneskôr od 1. januára 2025 budú povinné zabezpečiť aj triedený zber textilu. Zavedením povinného triedeného zberu pre textil sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a mieru recyklácie, umožní sa vysoko kvalitná recyklácia a podporí využívanie kvalitných druhotných surovín.

K čl. I bodu 29 [§ 81 ods. 7 písm. j)]

Na rozporovom konaní v rámci legislatívneho procesu k návrhu novely o štátnej štatistike bol dohodnutý spôsob riešenia poskytovania a zverejňovania údajov o zbere, triedení a spracovaní komunálneho odpadu na úrovni obce v snahe preklenúť doterajší faktický stav viazaný na výkladový problém. V súčasnosti je poskytovanie týchto údajov získaných Štatistickým úradom SR zo štatistického zisťovania pre potreby Ministerstva životného prostredia SR resp. zverejňovanie týchto údajov viazané na súhlas obce z dôvodu ich statusu dôverných štatistických údajov. Podľa čl. 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. L 87, 31. 3. 2009) v platnom znení: „Údaje získané zo zdrojov, ktoré podľa právnych predpisov dostupné verejnosti a ktoré naďalej zostanú dostupné verejnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov, sa nepovažujú za dôverné na účely šírenia štatistiky získanej z týchto údajov.“. Štatistický úrad považuje za zdroje podľa čl. 25 nariadenia (ES) č. 223/2009 „ktoré podľa právnych predpisov dostupné verejnosti a ktoré naďalej zostanú dostupné verejnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov“ nielen verejné časti informačných systémov verejnej správy vrátane registrov, ale aj informácie sprístupnené povinnými osobami na základe práva na informácie povinne alebo na žiadosť kohokoľvek bez uvedenia účelu alebo právneho dôvodu.

Návrh nového znenia § 30 ods. 5 zákona o štátnej štatistike jednoznačne určuje výnimky, za ktorých štatistický údaj nie je dôverným štatistickým údajom, a teda štatistický údaj je možné

6

poskytovať aj na iné ako štatistické účely vrátane jeho zverejnenia.

K čl. I bodu 30 [§ 81 ods. 22]

Doterajší systém bol nastavený na obdobie najmenej jedného roka s cieľom stabilizovať systém, aplikačná prax z predchádzajúcich rokov však ukázala, že zmluvy sa síce častokrát uzatvárali na dobú neurčitú, no vypovedali sa po prvom roku. Vzhľadom na to, že časté presuny výrobcov v rámci OZV naopak spôsobovali nestabilitu systému, navrhuje sa zmluvy uzatvárať na obdobie najmenej 2 kalendárnych rokov, tak pre výrobcov ako i obce. Na základe tejto zmeny budú môcť aj OZV efektívnejšie plánovať svoje výdavky a obciam nebude hroziť každoročné vypovedanie zmlúv zo strán OZV pre nedostatok výrobcov.

K čl. I bodu 31 [§ 81 ods. 27]

Dopĺňa sa nová povinnosť pre zberové spoločnosti zabezpečiť, aby odpad z obalov a neobalových výrobkov vyzbieraný v obci končil v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva v zariadení určenom na materiálové zhodnotenie.

K čl. I bodu 32 [§ 82 ods.1]

V poslednej novele došlo k úprave § 81 ods. 1, z uvedeného dôvodu sa preformulovalo znenie § 82 ods. 1.

K čl. I bodu 33 [§ 88a ods. 2 písm. f)]

Potreba zefektívnenia kontroly cezhraničnej prepravy batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe.

K čl. I bodom 34 až 36 [§ 90]

Uvedenou zmenou sa spresňuje, že podmienkou udelenia autorizácie je, aby nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o zrušení autorizácie z určitých špecifických dôvodov (napr. držiteľ nedodržal podmienky jej udelenia). K samotnému zrušeniu autorizácie môže totiž dôjsť aj na základe žiadosti jej držiteľa, čo by nemalo byť prekážkou pre jej opätovné udelenie ak sa subjekt znova rozhodne pre výkon autorizovanej činnosti.

K čl. I bodu 37 [§ 92 ods. 2]

Legislatívno-technická úprava, absencia podmienky preukázania bezúhonnosť pri žiadosti o predĺženie autorizácie aj pre tretiu osobu.

K čl. I bodu 38 [§ 93 ods. 1]

V prípade samotného oznámenia zmeny sa subjekt mohol vyhnúť zaplateniu správneho poplatku. Upravenie predmetného ustanovenia je preto nevyhnutné kvôli jeho zosúladeniu so zákonom o správnych poplatkoch.

K čl. I bodu 39 [§ 93 ods. 2]

Uvedená zmena spočíva v precizovaní textu nadväzujúceho na § 93 ods. 1 zákona, ktorý je taktiež predmetom novely zákona.

K čl. I bodom 40 [§ 94 ods. 2 písm. g)]

Do dôvodov pre zrušenie autorizácie OZV sa dopĺňa ďalší významný dôvod.

K čl. I bodu 41 a 42 [§ 94 ods. 3 písm. e), § 94 ods. 4 písm. e)]

Doplnenie chýbajúcich dôvodov na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu a výrobcov, ktorí si plnia povinnosti individuálne.

7

K čl. I bodu 43 [§ 95 ods. 2 písm. c)]

K zmene dochádza z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

K čl. I bodu 44 [§ 95 ods. 3]

Vypúšťa sa ustanovenie o minimálnej frekvencii konania skúšok za účelom overenia odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť na základe skúseností z praxe. Ak nie sú prihlásení žiadatelia o odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť, nie je možné dodržať ustanovenú minimálnu frekvenciu.

K čl. I bodu 45 [§ 97 ods. 1 písm. d)]

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu aplikačnej praxe, nakoľko je potrebné v rámci súhlasu podľa písm. d) rozlišovať, či sa jedná o zariadenie na zber alebo prevádzku zberného dvora. V praxi môžu nastať nasledovné situácie:

-súhlas sa udelí pre zariadenie na zber odpadov,

-súhlas sa udelí pre prevádzku zberného dvora,

-súhlas sa udelí pre zariadenie na zber odpadov a zároveň aj pre prevádzku zberného dvora, za podmienky, že sa vyšpecifikujú druhy odpadov, ktoré sa budú zbierať v jednotlivých zariadeniach (t. j. v zbernom dvore sa môžu zbierať len odpady zaradené do kategórie 20).

Doteraz vydané rozhodnutia zostávajú v platnosti (viď prechodné ustanovenia).

Súvisiace zmeny: § 22 vykonávacej vyhlášky a úprava položky č. 162 písm. d) zákona č. 145/1995 Z. z.

K čl. I bodu 46 [§ 97 ods. 1 písm. f) a g)]

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa pristúpilo k vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f), nakoľko činnosti nakladania s nebezpečnými odpadmi súčasťou iných súhlasov (okrem prepravy). Vypustením predmetného súhlasu dochádza k zníženiu administratívnej záťaže na strane podnikateľských subjektov, ale aj na strane príslušných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (v prípade prepravy sa jedná o okresné úrady a aj okresné úrady v sídle kraja).

V prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom, konkrétne s azbestom, ktorý sa udeľoval pre firmu vykonávajúcu nakladanie s odpadom obsahujúci azbest (stavebné a demolačné práce), sa nebude udeľovať súhlas podľa písm. f), avšak takáto firma, bude môcť svoju činnosť vykonávať len po udelení súhlasu podľa písm. b). V prípade spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb (ČOV), ktoré nakladajú s nebezpečným odpadom, sa nebude udeľovať súhlas podľa písm. f), nakoľko tieto zariadenia sú prevádzkované a povoľované podľa osobitných predpisov. Podľa zákona o odpadoch sa týmto zariadeniam bude udeľovať súhlas podľa písm. e) - vydanie prevádzkového poriadku. V prípade prepravy nebezpečných odpadov, ten, kto vykonáva prepravu odpadov (akýchkoľvek) pre vlastnú ako aj cudziu potrebu je povinný sa zaregistrovať podľa § 98 zákona o odpadoch. Nejedná sa o bežného pôvodcu, ktorý prepravuje vlastný odpad medzi svojimi prevádzkami alebo k ďalšiemu oprávnenému držiteľovi za účelom splnenia povinností podľa § 14 zákona od odpadoch. Ide o dopravcu odpadu pre vlastnú potrebu, ktorý prepravuje odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“ (napr. v rámci svojich služieb ponúka aj službu prepravy odpadu). Ďalej môže ísť o dopravcu odpadu pre cudziu potrebu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“.

8

Doteraz vydané rozhodnutia strácajú platnosť okrem súhlasov na nakladanie s odpadom s obsahom azbestu, ktorým platnosť skončí uplynutím doby na ktorú boli vydané.

Zároveň sa dopĺňa čl. III (zákon č. 39/2013 Z. z.) návrhu zákona o nové novelizačné body, prostredníctvom ktorého sa upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) šiesty bod a prechodné ustanovenie.

S vypustením predmetného súhlasu súvisia nasledovné zmeny: § 26 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 2 písm. b) , § 97 ods. 2 písm. a), § 97 ods. 3, § 107 písm. g), § 117 zákona o odpadoch, § 24 vykonávacej vyhlášky, príloha č. 12 vyhlášky č. 366/2015 Z. z. a úprava položky č. 162 písm. f) zákona č. 145/1995 Z. z.

Na uvoľnené miesto v zákone o odpadoch sa presúva súhlas na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí.

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže pristúpilo ministerstvo aj k vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. g).

Na uvoľnené miesto sa v zákone presúva súhlas na schválenie plánu na recykláciu lode.

K čl. I bodu 47 [§ 97 ods. 1 písm. j)]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie prichádza k situáciám, v ktorých prevádzkovateľ skládky odpadov žiada o uvoľnenie účelovej finančnej rezervy na monitorovanie skládky aj v prípadoch, kde je skládky uzavretá len sčasti a naďalej prebieha prevádzka skládky, teda zneškodňovanie odpadov. Účelová finančná rezerva je určená v prípade monitorovania tak ako je uvedené v § 24 ods. 1 po uzavretí skládky, nielen jej časti. Súčasne z § 8 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti jednoznačne vyplýva, že monitorovanie po uzavretí v príslušnej frekvencii sa má realizovať od momentu vydania potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov, od ktorého sa považuje skládka za definitívne uzatvorenú. Súčasne v tomto ustanovení je taktiež uvedené, že monitorovanie je minimálne 30 rokov a začína odo dňa vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov a nielen jej časti. Ďalším argumentom je, že účelová finančná rezerva sa počíta na monitorovanie po uzavretí skládky ako celku na príslušné obdobie, ktoré je minimálne 30 rokov a nie na čiastkové monitorovanie v prípade uzatvárania po častiach.

K čl. I bodu 48 [§ 97 ods. 1 písm. t)]

K vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením pristúpilo ministerstvo z nasledovných dôvodov:

-predmetný súhlas sa v súlade s § 14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch udeľuje len pôvodcovi odpadu, avšak v niektorých prípadoch bol predmetný súhlas udelený držiteľovi odpadu, ktorý nie je pôvodcom tohto odpadu,

-od účinnosti zákona o odpadoch (t. j. od 01.01.2016) bolo udelených spolu len 21 súhlasov podľa písm. t),

-v súhlasoch absentoval dôvod potreby dlhšieho zhromažďovania odpadov,

-jednou z podmienok pre udelenie predmetného súhlasu 97 ods. 16) je preukázanie, že na území SR sa nenachádza vhodné zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie predmetného druhu odpadu alebo je to pre pôvodcu z kapacitných dôvodov hospodárne, avšak v praxi sa často stáva, že uvedený súhlas podľa písm. t) je udeľovaný pre také druhy odpadov, pre ktoré existujú dostatočné kapacity na zhodnocovanie, resp. zneškodňovanie na území SR a taktiež sa jednalo o veľké množstvá (objemy) odpadov (napr. 3 000 t, 5 000 t), pre ktoré je problematické zabezpečiť skladovanie u pôvodcu odpadov v súlade so zákonom o odpadoch,

9

14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch ustanovuje maximálne obdobie, počas ktorého je možné odpad skladovať a zhromažďovať, cieľom predmetného ustanovenia je zamedzenie vytvárania háld odpadu a zabezpečenie plynulého nakladania s odpadom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na fakt, že cieľ predmetného súhlasu sa minul účinku, ministerstvo pristúpilo k jeho zrušeniu. Vypustením predmetného súhlasu sa zároveň znižuje administratívna záťaž na strane štátnych orgánov.

Doteraz vydané rozhodnutia strácajú platnosť.

S vypustením predmetného súhlasu súvisia nasledovné zmeny: § 14 ods. 1 písm. i), § 97 ods. 2 písm. a), § 97 ods. 3, § 97 ods. 16, § 113 ods. 2 písm. x), § 113 ods. 4, § 117 zákona o odpadoch, § 26 vykonávacej vyhlášky a úprava položky č. 162 písm. t) zákona č. 145/1995 Z. z.

K čl. I bodu 49 [§ 97 ods. 1 písm. v) a w)]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. f), g) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch a z dôvodu zachovania abecedného poradia súhlasov uvedených v § 97 ods. 1.

Súvisiace zmeny: § 79a ods. 3 písm. b), § 105 ods. 2 písm. aj), § 113 ods. 4, § 117 zákona o odpadoch, § 26c vykonávacej vyhlášky.

K čl. I bodu 50 [§ 97 ods. 2 písm. a)]

Zmenou ustanovenia sa zabezpečí jednotnosti pri aplikácii § 97 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch zo strany orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva pri vydávaní rozhodnutí o udelení predmetných súhlasov. Zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri udeľovaní súhlasu je nutné túto požiadavku posudzovať vo vzťahu ku všetkým odpadom, s ktorými sa v rámci jednotlivých súhlasov bude nakladať. Tzn., že v prípade zhodnocovania odpadov sa to týka nielen odpadov, ktoré budú zhodnocované, ale aj tých, ktoré budú výsledkom procesu zhodnocovania

K čl. I bodu 51 [§ 97 ods. 3]

Legislatívno-technická zmena.

K čl. I bodu 52 [§ 97 ods. 13]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie prichádza k situáciám, v ktorých prevádzkovateľ skládky odpadov žiada o uvoľnenie účelovej finančnej rezervy na monitorovanie skládky aj v prípadoch, kde je skládka uzavretá len sčasti a naďalej prebieha prevádzka skládky, teda zneškodňovanie odpadov. Účelová finančná rezerva je určená v prípade monitorovania tak, ako je uvedené v § 24 ods. 1 po uzavretí skládky nielen jej časti. Súčasne z § 8 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti jednoznačne vyplýva, že monitorovanie po uzavretí v príslušnej frekvencii sa má realizovať od momentu vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov, od ktorého sa považuje skládka za definitívne uzatvorenú. Súčasne v tomto ustanovení je taktiež uvedené, že monitorovanie je minimálne 30 rokov a začína odo dňa vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov a nielen jej časti. Ďalším argumentom je, že účelová finančná rezerva sa počíta na monitorovanie po uzavretí skládky ako celku na príslušné obdobie, ktoré je minimálne 30 rokov a nie na čiastkové monitorovanie v prípade uzatvárania po častiach.

K čl. I bodu 53 [§ 97 ods. 16]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

10

K čl. I bodu 54 [§ 97 nový ods. 16]

Aktuálne znenie neodráža v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania filozofiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. L 334, 17. 12. 2010) ako aj trendy uplatňované v tejto oblasti v iných členských štátoch EÚ. Obmedzenie platnosti súhlasu na päť rokov je pre prípady, ak je súčasťou povolenia podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o integrovanej prevencii“), zbytočné a zaťažujúce stranu žiadateľa (podnikateľské subjekty) ako aj stranu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu štátnej správy. V zmysle zákona o integrovanej prevencii, konkrétne § 34 ods. 5 a 6 sa vykoná environmentálna kontrola prevádzky minimálne raz za rok resp. raz za tri roky. Tieto časové lehoty sa uplatňujú v plnej miere. Z vyššie uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť, že takéto prevádzky pod kontinuálnym dohľadom. Časová perióda aj pri maximálnom časovom rozpätí tri roky je o dva roky kratšia ako lehota päť rokov, na ktoré sa môže udeliť súhlas. V zákone o odpadoch je táto lehota piatich rokov okrem iného určená aj z dôvodu, aby príslušné orgány minimálne v tejto lehote pri predlžovaní súhlasu preverili jeho podmienky a podobne. Súčasne je potrebné uviesť, že v drvivej väčšine prevádzok povolených podľa zákona o integrovanej prevencii sa realizujú zmeny integrovaných povolení niekoľkokrát do roka. Čo v praktickej aplikácii znamená, že štát prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva v prenesenom zmysle predlžovanie súhlasu aj keď reálne túto zmenu nezrealizuje. V každom konaní môže Slovenská inšpekcia životného prostredia na základe žiadosti ale aj na základe výsledkov environmentálnej kontroly aktualizovať podmienky integrovaného povolenia, a teda aj podmienky, ktoré súvisia so súhlasmi, ktoré ich súčasťou a vydávané v súlade so zákonom o odpadoch. V neposlednom rade vyvoláva praktická aplikácia rozpor so zákonom o integrovanej prevencii, podľa ktorého platnosť integrovaného povolenia nie je obmedzená. Je dôležité podotknúť, že integrované povolenie tvorí celok rôznych súhlasov a povolení, ktoré by boli vydávané podľa osobitných predpisov. Integrované povolenie je platné ako celok a v prípade súhlasu obmedzeného na päť rokov je nekoncepčné a nelogické, že zostávajúce časti platia, avšak prevádzkovateľ nemôže vykonávať činnosť tak, aby neporušoval zákon o integrovanej prevencii, pretože parciálna časť je teoreticky neplatná.

K čl. I bodu 55 [§ 97 ods. 17]

Zmenou sa zabezpečí precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie by mohlo prísť k situácii, že prevádzkovateľ skládky aj napriek svojej zákonnej povinnosti vykonávať monitorovanie skládky po jej uzavretí takúto činnosť nebude realizovať. Monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí je dôležité z pohľadu ochrany životného prostredia, a teda možnosti v čo najkratšom čase zachytiť prípadný negatívny vplyv skládky na svoje okolie.

K čl. I bodu 56 [§ 97 ods. 18]

Legislatívno-technická zmena.

K čl. I bodu 57 [§ 97 ods. 20]

V rámci aplikačnej praxe vyplynula potreba doplnenia možnosti udelenia súhlasu na spätné zasypávanie, pri ktorom sa použijú odpady v súlade s predpismi platnými v oblasti odpadového hospodárstva, aj zhotoviteľovi geologických prác, ak vykonáva činnosť spätného zasypávania pri sanácii environmentálnej záťaže alebo sanácii geologického prostredia podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákona) v znení neskorších predpisov.

11

K čl. I bodu 58 [§ 98 ods. 4]

Legislatívno- technická úprava.

K čl. I bodu 59 [§ 98 ods. 5]

K vypusteniu slova písomnej“ dochádza z dôvodu plánovaného zavedenia elektronického spôsobu podávania žiadostí o registráciu podľa § 98 zákona o odpadoch. Z dôvodu aplikačnej praxe bolo potrebné okresným úradom ustanoviť lehotu na vydanie potvrdenia o registrácii podľa § 98.

K čl. I bodu 60 [§ 100 ods. 3 písm. d)]

K zmene dochádza z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

K čl. I bodu 61 [§ 103 ods. 3]

Uvedené podrobnosti bude presnejšie upravovať vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti.

K čl. I bodu 62 [§ 105 ods. 2 písm. k) a o)]

K zmene dochádza z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

K čl. I bodu 63 [§ 105 ods. 2 ]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. f) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 64 [§ 105 ods. 2 písm. al) a am)]

Doplnenie ustanovenia súvisí so zriadením účtu v štátnej pokladnici podľa ustanovení § 24 ods. 4, aby každá skládka odpadov mala jednoznačný identifikátor pre prijatie platby. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vytvoriť aj zoznam identifikátorov platieb účelovej finančnej rezervy, zabezpečiť jeho zverejnenie a riešiť operatívne jeho aktualizáciu v prípade zmien, napr. pri zmene prevádzkovateľa počas prevádzky skládky odpadov. Dopĺňa sa kompetencia ministerstva ako orgánu, ktorý monitoruje cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov.

K čl. I bodu 65 [§ 105 ods. 3 písm. m)]

Doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia k podrobnostiam o úrovni dotriedenia.

K čl. I bodu 66 [§ 106 písm. g)]

Zmena kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

K čl. I bodu 67 [§ 107 písm. g)]

Legislatívno-technickú úprava, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

K čl. I bodu 68 [§ 107 písm. s)]

Zmena uvedeného ustanovenia súvisí so skutočnosťou, že okresné úrady v sídle kraja udeľujú súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. p) zákona o odpadoch na vykonávanie prípravy na opätovné použitie. Kompetenciu na schvaľovanie prevádzkových poriadkov, t. j. udeľovanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. e) majú však okresné úrady. Z dôvodu zjednotenia a zabezpečenia

12

udelenia súhlasu na vykonávanie činnosti a schválenie prevádzkového poriadku vzťahujúcemu sa k tejto činnosti jedným povoľujúci orgánom bola doplnená do kompetencií okresného úradu v sídle kraja aj kompetencia na schválenie prevádzkového poriadku zariadenia vykonávajúceho činnosť prípravy na opätovné použitie.

Okresné úrady v sídle kraja, okrem iného zároveň udeľujú súhlas aj podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na využívanie odpadu na spätné zasypávanie. V uvedenom prípade však nebolo potrebné presunúť kompetenciu na schvaľovanie prevádzkového poriadku, nakoľko sa nejedná o "zariadenie" a uvedená činnosť zhodnocovania "využitie odpadu na spätné zasypávanie" nepodlieha súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku.

K čl. I bodu 69 [§ 108 ods. 1 písm. c)]

Okresnému úradu sa dopĺňa povinnosť zverejňovať zoznam subjektov, ktoré sa zaregistrovali na činnosti nakladania s odpadom podľa § 98 zákona (v zmysle článku 26 smernice 2008/98/ES o odpade). Zoznam bude súčasťou Informačného systému odpadového hospodárstva (ďalej len „ISOH“).

Zverejnenie týchto informácií zvýši transparentnosť v nakladaní s odpadmi činnosťami, ktoré sú predmetom registrácie podľa § 98 zákona. Zároveň verejná dostupnosť zoznamu registrovaných subjektov umožní slovenským aj zahraničným spoločnostiam ľahší výber subjektu na zabezpečenie činností, ktoré sú predmetom registrácie podľa § 98 zákona.

K čl. I bodu 70 [§ 110 ods. 1 písm. a)]

Doplnenie kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu ku kontrole povinností podľa § 25 ods. 13.

K čl. I bodu 71 a 72 [§ 113]

Legislatívno-technická úprava v spojitosti s vypustením písm. f) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 73 [§ 114 ods. 4]

Zjednotenie prístupu ku zmenám v rozhodnutiach jednalo sa o výnimku, ktorá nepokrývala všetky súhlasy, ktoré boli potrebné pre prevádzkovanie zariadení. Vo väčšine prípadov žiadateľ po využití uvedeného ustanovenia aj tak musel požiadať o vykonanie zmeny rozhodnutia podľa § 114 ods. 1 písm. a) zákona. Ďalším dôvodom uvedenej zmeny je, že v rámci prevádzkovania ISOH, je jeho funkcionalita postavená na základnej identifikácii subjektu cez IČO, čo by v tomto prípade bez zmeny rozhodnutia podľa § 114 ods.1 písm. a) zákona nebolo možné uplatniť.

K čl. I bodu 74 [§ 114b)]

Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňa a precizuje existujúci mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný konkrétne ide o prípady kde si splnil svoju povinnosť podať žiadosť ale ďalej už nerealizuje ďalšie potrebné kroky. V taktom prípade príslušné orgány štátnej správy majú možnosť nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov za účelom uzavretia skládky v určenej lehote. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov, môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá oprávnenie na stavebné práce zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa.

K čl. I bodu 75 [§ 115 ods. 4]

Analogicky k pokutám 116), ku ktorým orgán štátnej správy, môže v rámci rozhodnutia uložiť nápravné opatrenie, dopĺňa sa táto možnosť aj k sankciám za priestupok.

13

K čl. I bodu 76 [§ 117 ods. 1]

Doplnenie pokuty k novej povinnosti podľa § 16 ods. 12.

K čl. I bodu 77 [§ 117 ods. 2]

Zmena ustanovenia týkajúceho sa sankcií súvisí so zavedením novej povinnosti dodávateľa výrobku poskytovať Európskej chemickej agentúre informácie v súlade s čl. 9 ods. 1 písm. i) rámcovej smernice.

K čl. I bodu 78 [§ 117 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava.

Pokuta za nesplnenie povinnosti podľa § 28 ods. 9 písm. c) sa nachádzala v § 117 odseku 1 aj odseku 3.

K čl. I bodu 79 [§ 117 ods. 6]

Doplnenie sankcie v § 117 ods. 6 súvisí s doplnením nových povinností v § 6 ods. 13, § 81 ods. 27 a § 88a ods. 1 písm. f).

K čl. I bodu 80 [§ 135i]

S ohľadom na zmeny vykonané v § 97 je potrebné zadefinovať aj prechodné ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutia vydané do dňa účinnosti návrhu zákona strácajú od 15. októbra (deň navrhovanej účinnosti právnej úpravy) platnosť. Subjekty, ktoré vykonávali prepravu nebezpečného odpadu v rámci súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch, ktorý sa ruší, povinné sa zaregistrovať podľa § 98 zákona o odpadoch v prípade, že fyzicky aj naďalej vykonávajú prepravu nebezpečného odpadu alebo vykonávajú inú činnosť, na ktorú sa vzťahuje registrácia podľa § 98. Do doby vydania potvrdenia o registrácií podľa § 98 ods. 5 zákona o odpadoch sa tieto subjekty preukazujú podanou žiadosťou podľa § 98 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 81 [ Príloha č. 3]

Z dôvodu zavedenia zálohového systému pre jednorazové nápojové obaly z plastu od roku 2022 je potrebné upraviť aj výšku miery recyklácie odpadov z plastových obalov, nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálneho odpadu. Nová miera recyklácie na jednotlivé roky sa vzťahuje na organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktoré zabezpečujú plnenie vyhradených povinností za svojich zmluvných výrobcov obalov. Táto miera recyklácie sa však vzťahuje iba na odpady z obalov, nachádzajúce sa v komunálnom odpade, a to z dôvodu vylúčenia plastových nápojových obalov, ktoré budú podliehať zálohovaniu.

K čl. I bodu 82 [ Príloha č. 3a]

Plnenie cieľov zberu sa upravuje na kalendárny rok, pričom sa zavádzajú ciele zberu v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na to, že v roku 2022, resp. 2023 dôjde k výraznejšiemu poklesu plastových fliaš v triedenom zbere v dôsledku zavedenia zálohového systému, cieľ zberu v týchto rokoch sa nezvyšuje výrazným spôsobom.

K čl. II

Legislatívno-technická úprava v spojitosti so zmenami v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

K čl. III

K bodu 1 [§ 2 písm. l)]

14

Sprecizovanie znenia pre potreby aplikácie, nakoľko v zákone je prenesený význam slova zo Smernice 2010/75 "zariadenie" definované ako "prevádzka" ako celok ide o nápravu slovnej chyby.

K bodu 2 [§ 3 ods. 3 písm. c) šiesty bod)]

Z dôvodu legislatívnej zmeny v zákone zákon o odpadoch, ktorou sa ruší súhlas § 97 ods. 1 písme. f) v pôvodnom znení :

“súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, na ktoré nebol daný súhlas podľa predchádzajúcich konaní, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov; okrem súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja” je potrebné v zákone o IPKZ vypustiť súhlas v § 3 ods. 3 písm. c) šiesty bod. Nakoľko preprava bude v zmysle zákona o odpadoch riešená výlučne prostredníctvom registrácie, táto činnosť je upravená následne v §7.

K bodu 3 a 5 [§ 7 ods. 1 písm. e), § 21 ods. 2 písm. f)]

Z dôvodu vypustenia súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu podľa § 97 ods. 1 písm. g) sa pre prevádzky IPKZ dopĺňajú podmienky zhromažďovania nebezpečného odpadu do povinných náležitostí žiadostí o povolenie a do náležitostí povolenia.

K bodu 4 [§ 7 ods. 2 písm. i)]

Aby z dôvodu legislatívnej zmeny v zákone o odpadoch, ktorou sa ruší súhlas § 97 ods. 1 písm. f) boli upravené všetky úkony prevádzky aj s prepravou, ktorá bude riešená výlučne registráciou, je potrebné zabezpečiť uvedenú zmenu aj do integrovaného povolenia prevádzky tak, aby všetky súčasné podmienky boli zachované naďalej. Dokladom je potvrdenie o registrácii alebo samotná žiadosť o registráciu.

K bodu 6 [§ 35a ods. 1]

Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňa a precizuje existujúci mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný konkrétne ide o prípady kde si splnil svoju povinnosť podať žiadosť ale ďalej už nerealizuje ďalšie potrebné kroky. V taktom prípade príslušné orgány štátnej správy majú možnosť nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov za účelom uzavretia skládky v určenej lehote. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov, môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá oprávnenie na stavebné práce zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa.

K bodu 7 [§ 40h]

Z dôvodu vypustenia pôvodného súhlasu na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, na ktoré nebol daný súhlas podľa predchádzajúcich konaní, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov; okrem súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja sa pristúpilo k úprave prechodného obdobia pre prevádzky podliehajúce integrovanému povoľovaniu tak, aby k zániku povolenia došlo k dátumu účinnosti zákona a aby zmena povolenia spočívajúca v doplnení podmienok nastala na základe zmeny vykonanej inšpekciou v lehote 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Pokiaľ ide o povinnosť predloženia dokladu o registrácii podľa nového § 7 ods. 1 písm.

15

i), táto sa vzťahuje iba na prevádzkovateľa, ktorý činnosť prepravy vykonával na základe integrovaného povolenia podľa § 3 ods. 3písm. c) šiesteho bodu.

Úpravou zákona o odpadoch došlo k pozastaveniu možnosti predĺženia všetkých existujúcich/vydaných súhlasov. Nakoľko uvedené významný vplyv na konania podľa tohto zákona, prevádzky by nemohli požiadať o predĺženie existujúceho súhlasu, ale budú musieť požiadať o vydanie nového takého istého súhlasu. Navrhovanou úpravou zabezpečujeme nevyhnutný čas pre vydanie zmeny integrovaného povolenia pre tak veľkého množstvo prevádzok. Rovnako navrhovaným znením riešime vzniknutú situáciu, kedy sa nesmú predlžovať súhlasy, ale konanie mohlo začať. Podľa súčasne platného zákona by muselo dôjsť k zastaveniu konania a opätovnému podaniu návrhu zo strany prevádzkovateľa. Ten by už nemusel splniť požiadavku podľa § 11 ods. 8, kedy by podal žiadosť najneskôr 5 mesiacov pred skončením platnosti súhlasu, kedy mu zákon garantuje, že do ukončenia konania ostávajú podmienky povolenia v platnosti. Týmto by v procese konania došlo k vypršaniu platnosti súhlasu a nutnosti pozastavenia prevádzky.

K bodu 8 [poznámka pod čiarou k odkazu 30]

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

Posun termínu, do ktorého môžu výrobcovia uvádzať neoznačené obaly na trh o jeden mesiac vyplynul z požiadavky výrobcov obalov z dôvodu zabezpečenia logistiky pred spustením zálohovania obalov. Zároveň sa upravuje aj termín na distribúciu, ktorý sa nedopatrením neupravil v súvislosti s posunom spustenia zálohovania v predchádzajúcej súvisiacej novele.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje na 15. októbra 2021. Delená účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2022 pre zmenu veľkosti predajnej plochy, na ktorej je povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch a vychádza z opatrenia O.31 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 2025 a taktiež pre ciele recyklácie v súvislosti so spustením zálohového systému jednorazových obalov na nápoje. Povinnosť uzatvorenia zmluvy medzi OZV a obcou na obdobie dvoch rokov sa posúva od 1. januára 2023, z dôvodu zosúladenia so zmluvami výrobca - OZV. Zavedenie povinnosti triedeného zberu pre textil sa navrhuje od 1. januára 2025 v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851.

V Bratislave dňa 26. mája 2021

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Budaj, v.r.

minister životného prostredia Slovenskej republiky

16

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 216/2021, dátum vydania: 01.06.2021

 

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Radovan Kazda, Anna Zemanová, Alexandra Pivková, Jaromír Šíbl, Anna Mierna, Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Eva Hudecová.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo.

V novembri roku 2019 schválila NR SR novelu zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Z ustanovenia § 16 ods. 10 písm. a) vyplýva, že ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo. Ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2023.

Ustanovenie sa navrhuje zrušiť z nasledujúcich dôvodov:

1.Povinnosť vybavenia zberných vozidiel vážiacim systémom je kontraproduktívna, nakoľko mnohé obce takýto systém nepotrebujú. Všetky zberné vozidlá totiž pred vysypaním vážené na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu. Väčšie obce a mestá preto majú k dispozícii informáciu o tom, koľko komunálneho odpadu bolo vyprodukovaného obyvateľmi obce. Menšie obce sa môžu naďalej dohodnúť na inštalovaní systému dobrovoľne, podobne ako doteraz.

2.Na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom. Týka sa najmä starších vozidiel, ktoré využívané predovšetkým menšími zberovými a zvozovými spoločnosťami.

3.Súčasné opatrenie spôsobí neprimerane vysoké investičné náklady, nakoľko vážiaci systém bude potrebné zabezpečiť aj pre stovky vozidiel, ktoré ho nebudú v praxi vyžívať, keďže túto informáciu by zvozové spoločnosti získavali zbytočne dvakrát: pri zbere aj pri odovzdaní odpadu. Cena jedného vážiaceho zariadenia sa podľa informácií od prevádzkovateľov vozidiel pohybuje od 5-30 tisíc eur.

4.Súčasná úprava by sa premietla do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny vplyv nielen na zvozové spoločnosti, výrobcov vyhradených výrobkov, ale aj na obyvateľov. Neprimeranú finančnú záťaž spôsobia predovšetkým menším zberovým spoločnostiam vo vlastníctve miest a obcí (napríklad technické služby).

5.Povinnosť vážiaceho systému, ktorú tento návrh ruší, vykazuje znaky klientelisticky motivovanej regulácie, ktorá vnucuje nákup zariadení aj pre tých, ktorí ho nepotrebujú.

6.Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný napríklad v prípadoch, kedy vozidlo nakladá v rámci jedného zvozu odpad z viacerých obcí. K tomu však postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze, podobne ako je to v iných krajinách EÚ.

7.Viacero systémov v menších obciach využíva sofistikovanejšie a ekologickejšie riešenia než je váženie, napríklad čipovanie nádob, či elektronická indentifikácia naplnenosti nádob. Údaje o hmotnosti vyzbieraného odpadu z jednotlivých nádob sú nadbytočné, pokiaľ obec eviduje objem vyzbieraných nádob (viaceré súčasné elektronické evidenčné systémy). Povinné váženie nádob je pre nich technologickým krokom späť.

8.Predkladatelia nemajú vedomie o tom, že by povinnosť vážiaceho systému bola zavedená v iných krajinách.

9.K nevýhodám vážiaceho systému na vozidlách treba pripočítať negatívne environmentálne externality, najmä zníženie úžitkovej hmotnosti vozidla a pomalší prejazd obcou. Vyklápanie odpadu bude s vážiacim systémom automatické, nie ručné, pričom spomalenie oproti ručnému vyklápaniu je významné. Vzrastú teda aj náklady na výsyp nádob a ekologická záťaž zvýšením počtu prejazdov a spotreby palív. Vážiaci systém je citlivým zariadením, ktoré sa v praxi často poškodzuje, najmä pri jazde na skládke či pri preťažení nadstavby. Systém je nevhodný pre použitie na svahových terénoch, napríklad v horských a podhorských oblastiach.

Návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne sociálne vplyvy a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa nové znenie § 16 ods. 10, ktoré malo pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023. Rozdielom oproti pôvodnému zneniu je v tom, že je vypustené písmeno a) a zvyšný text sa zlučuje s ostatným textom.

Dôvody navrhnutej úpravy sú nasledujúce:

1. Povinnosť vážiaceho systému nie je potrebné zavádzať, nakoľko obce so zavedeným paušálnym poplatkom ich nepotrebujú.

2. Na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom.

3. Váha reálne vyzbieraného množstva odpadu je známa. Vozidlá sa pred vysypaním vážia na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu.

4. Opatrenie spôsobí vysoké investičné náklady, ktoré sa môžu premietnuť do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny vplyv na výrobcov vyhradených výrobkov, aj na obyvateľov.

5. Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný v prípadoch, kedy vozidlo nakladá odpad napríklad odpad z viacerých obcí, na to však postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze.

K čl. II

Nadobudnutie účinnosti sa navrhuje na 1. januára 2023.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 128/2021, dátum vydania: 09.04.2021

 

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Lukáš Kyselica, Marián Viskupič Ján Krošlák, Tomáš Lehotský a Radovan Sloboda.

Cieľom predloženého návrhu nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke, v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o odpadoch:

Viazanie EČV na vozidlo. Zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla (v skratke EČV, tzv. ŠPZ-ky) z pôvodného majiteľa motorového vozidla na nového majiteľa motorového vozidlo, pričom pôvodnú tabuľku bude môcť použiť bez ohľadu na to, či v danom okrese naďalej trvalý pobyt. Viazanosť EČV na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla sa vypúšťa úplne. Zároveň sa navrhuje možnosť ponechania EČV pre predávajúceho pri zmene držby vozidla na inú osobu. Takúto EČV si bude môcť predávajúci prideliť na svoje ďalšie vozidlo.

Navrhnutá zmena ušetrí jednak značné finančné prostriedky štátu (náklady na nákup nových EČV) a jednak jednotlivcom-vlastníkom motorových vozidiel v situácii, kedy majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. Znovupoužitie pôvodnej EČV však okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla prináša aj ekologický efekt pre spoločnosť, pretože pri súčasnom systéme sa hovoriť o plytvaní (pri dnešnom počte áut sa v úhrne jedná o značný objem kovu potrebného na výrobu EČV).

Aktuálne máme v Slovenskej republike desaťročia zaužívaný model evidenčného čísla, ktorý sa viaže na auto a okres. Zloženie tradičného identifikátora auta je prvé 2 znaky - okres, 3 znaky - arabské číslice od 001 - 999, posledné 2 znaky séria AA-ZZ. Ak podľa súčasnej platnej legislatívy majiteľ vozidlo predá, a to ostáva v okrese, ostáva na ňom aj rovnaká TEČ-ka a v systéme rovnaké EČV. Ak sa však majiteľ vozidla ako vlastník sťahuje do iného okresu a mení si tým trvalý pobyt, musí zmeniť aj EČV vozidla. I to je dôvodom, prečo by mal byť zavedený systém prideľovania evidenčných čísel a s tým súvisiacich tabuliek, tak aby bolo viazané striktne na auto. Ak ju auto raz dostane, môže ho mať do konca svojho využitia. Či sa nachádza adresa trvalého pobytu vlastníka v jednom okrese a o určitý čas v inom okrese, stále bude mať jedno EČV. Ak bude EČV viazané na vozidlo, ide nepochybne o najjednoduchšie, najlogickejšie a najlacnejšie riešenie. Pri kúpe nového vozidla sa vygeneruje EČV, ktoré na vozidle ostane do konca životnosti.

Zrušenie tzv. dvojkrokového oznamovania prevodu držby vozidla na inú osobu. Novela zákona zároveň ustanovuje zrušenie tzv. dvojkrokového oznamovania prevodu držby vozidla na inú osobu, kedy sa na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte vykoná kompletná zmena držby vozidla na kupujúceho s vydaním nového osvedčenia o evidencii časť II. Ak by sa vykonala zmena držby vozidla na dopravnom inšpektoráte, kedy by bolo potrebné vydávať nové EČV, ktoré nemá tento dopravný inšpektorát na svojom sklade, bude zabezpečené zasielanie nových dokladov a EČV kupujúcemu prostredníctvom kuriérnej služby.

Súvisiace zmeny museli byť premietnuté do zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a do zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie, ako aj pozitívny vplyv na služby pre občana. Návrh zákona bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti spočívajúcu v úprave systému evidencia vozidiel a v súvisiacich elektronických službách. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 2 až 8

Navrhuje sa zapracovať podstatná zmena v systéme evidovania vozidiel, ktorou je zrušenie dvojkrokového oznamovania odhlásenia vozidla na inú osobu a následného prihlásenia kupujúcim. Namiesto toho sa navrhuje vykonávať priamu zmenu držby vozidla, a to aj v prípade, ak nový držiteľa pobyt alebo sídlo v inom okrese. Tiež sa navrhuje umožnenie vykonávania všetkých zmien na ktoromkoľvek orgáne Policajného zboru.

K bodu 9

Prvotným cieľom novely je ponechanie pôvodných tabuliek s evidenčným číslom pri zmenách držby vozidiel, kedy bude mať kupujúci fakultatívnu možnosť požiadať o výmenu tabuliek s evidenčným číslom na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla nového držiteľa vozidla. Zároveň sa umožňuje pre predávajúceho ponechať si EČV z vozidla, ktoré predáva. Takéto EČV bude môcť predávajúci následne použiť na svoje ďalšie vozidlo.

K bodu 10 a 11

Na základe oprávnených požiadaviek občanov sa zriaďuje nová elektronická služba na umožnenie zápisu spájacieho zariadenia a alternatívnych rozmerov pneumatík a ráfikov, čo dosiaľ bolo možné len osobným podaním na dopravných inšpektorátoch.

K bodu 12 a 13

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením dvojkrokového oznamovania zmien držby vozidla.

K bodu 14

Podobne ako pri podaniach na dopravných inšpektorátoch sa aj v elektronických službách umožňuje ponechanie EČV pre predávajúceho.

K bodu 15

Navrhuje sa úprava príslušných ustanovení zákona, aby sa vypustil celý § 117.

K bodu 16 až 21

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením dvojkrokového oznamovania zmien držby vozidla, pri vývozoch vozidiel do cudziny a pri dočasnom vyradení vozidiel z evidencie.

K bodu 22 až 25

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s možnosťou ponechania EČV pre predávajúceho. Ustanovuje sa nová povinnosť pre držiteľa vozidla, ktoré podlieha spracovaniu podľa zákona o odpadoch, vopred oznámiť orgánu Policajného zboru skutočnosť, že žiada o ponechanie EČV na iné vozidlo a až následne vozidlo odovzdať na spracovanie.

K bodu 26

Navrhuje sa možnosť požiadať o výmenu EČV na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte. Ak sa bude jednať o EČV z iného okresu, ktoré nemá tento dopravný inšpektorát na svojom sklade,

bude zabezpečené zasielanie nových dokladov a EČV kupujúcemu prostredníctvom kuriérnej služby.

K bodu 27 až 30

Ide legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením dvojkrokového oznamovania zmien držby vozidla.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, zosúladenie pojmu „poplatník“ uvedeného v položke 65 sadzobníka správnych poplatkov s § 2 zákona o správnych poplatkoch.

K bodu 2

Upravuje sa ustanovenie zákona o správnych poplatkoch tak, aby bolo zrejmé, že poplatok za pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom sa nevyberie, ak držiteľ vozidla požiada o opätovné použitie tabuľky s evidenčným číslom na iné vozidlo.

K čl. III

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s možnosťou ponechania EČV pre držiteľa vozidla, ktoré odovzdáva na spracovanie, kedy sa vypúšťa povinnosť spracovateľov preberať takéto EČV.

K čl. IV

Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje na 1. januára 2022.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 460/2019, dátum vydania: 27.11.2019

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície tzv. „odpadového balíka“, ktorý tvoria smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Návrhom zákona sa upravujú ustanovenia týkajúce sa niektorých základných definícií a pojmov ako sú napr. definícia komunálneho odpadu, definícia stavu konca odpadu či vedľajšieho produktu. Dopĺňajú sa ciele recyklácie komunálneho odpadu pre roky 2025, 2030 a 2035 a recyklácie odpadov z obalov pre roky 2025 a 2030. Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov vyhradeného výrobku a organizácie zodpovednosti výrobcov zriadiť finančnú zábezpeku na zabezpečenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V rámci návrhu zákona sa prijímajú opatrenia na zvýhodnenie výrobcov uvádzajúcich na trh recyklovateľné výrobky, ako aj opatrenia na podporu opätovného použitia odpadu, recyklácie a iných činností zhodnocovania. Upravuje sa lehota na podávanie správ ohľadom ohlasovacích povinností Slovenskej republiky voči Európskej komisii. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijímajú opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, t. j. zakazuje sa uvádzať na trh Slovenskej republiky niektoré jednorazové plastové výrobky. Zároveň sa predmetným návrhom zákona zapracujú existujúce požiadavky z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú napr. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a predchádzania vzniku. Návrhom zákona sa zároveň riešia aj ustanovenia týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva.

Návrh zákona rieši odstránenie transpozičných nedostatkov, na ktoré Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

2

Predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu a nepredpokladá vplyv na služby verejnej správy pre občana, na procesy služieb vo verejnej správe, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 1 ods. 2 písm. j)]

Ustanovenie je upravené v súlade s požiadavkou čl. 2 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Rastlinné látky z agropotravinárskeho odvetvia a potraviny iného ako živočíšneho pôvodu, ktoré nie určené na ľudskú spotrebu a majú sa použiť ako krmivo pre zvieratá, majú byť v záujme zamedzenia duplicity pravidiel vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v plnom súlade s predpismi upravujúcimi krmivá, tzn. zákon o odpadoch sa nebude na tieto látky, ktoré sa majú použiť ako krmivá uplatňovať.

K čl. I bodu 2 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 15]

Legislatívno - technická úprava. Nakoľko zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo žiaduce aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15.

K čl. I bodu 3 [§ 2 ods. 4 písm. g)]

Jedná sa zosúladenie znenia písmena g) s navrhovaným znením § 97 ods. 1 písm. o) návrhu zákona.

K čl. I bodu 4 [§ 2 ods. 5]

V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad alebo nie a podpory rovnakých podmienok pre všetkých, je dôležité, aby sa prijali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že odpad, ktorý prešiel zhodnotením, sa nebude považovať za odpad, ak spĺňa všetky podmienky stanovené v § 2 ods. 5 zákona o odpadoch. Definícia zabezpečuje transpozíciu čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. S touto definíciu bezprostredne súvisí § 14 ods. 10, v ktorom je ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom podľa § 2 ods. 5 musí následne spĺňať príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. I bodu 5 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 16]

Z dôvodu ustanovenia požiadaviek na kvalitu palív v súlade s aplikovaním stavu konca odpadu, bol doplnený/aktualizovaný predmetný odkaz o právny predpis, ktorý tieto požiadavky ustanovuje/upravuje.

K čl. I bodu 6 [§ 2 ods. 7]

Definícia je upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice a rozširuje a upresňuje okruh subjektov, u ktorých môže biologický odpad vznikať.

2

K čl. I bodu 7 [§ 2 ods. 10 a 11]

Odsekom 10 sa ustanovuje nová definícia, ktorá vymedzuje pojem „nie nebezpečný odpad“. V plnom znení preberá z rámcovej smernice čl. 3 bodu 2a. V podmienkach Slovenskej republiky už bol predmetný pojem použitý/zavedený prostredníctvom vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len „Katalóg odpadov“). Podľa § 2 Katalógu odpadov sa odpady členia na dve kategórie: a) nebezpečné odpady a b) odpady, ktoré nie nebezpečné (ďalej len „ostatné odpady“). Pre účely Katalógu odpadov sa pre tieto kategórie zaviedlo aj písomné označovanie, v prípade nebezpečných odpadov takéto odpady označené písmenom „N“ a v prípade nie nebezpečných odpadov (ostatných odpadov) sú takéto odpady označené písmenom „O“.

Odsekom 11 sa vymedzuje pojem „potravinový odpad“. V plnom znení sa preberá z čl. 3 bodu 4a. rámcovej smernice.

K čl. I bodu 8 [§ 3 ods. 2]

Definícia nakladania s odpadom je transpozíciou rámcovej smernice doplnená o slová „vrátane triedenia“, v dôsledku zabezpečenia úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 3 bod 9). Rozširuje sa definícia „nakladanie s odpadom“ o triedenie odpadov, ktoré je súčasťou zhodnocovania odpadov.

K čl. I bodu 9 [§ 3 ods. 9]

Definícia je upravená v súlade s čl. 2 písm. h) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len „smernica o skládkach odpadov“). Definíciu bolo potrebné zmeniť z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, čím bude zabezpečená úplná transpozícia tejto smernice. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Za úpravu odpadu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava.

K čl. I bodu 10[§ 3 ods. 14]

Vymedzenie pojmu materiálové zhodnocovanie sa zavádza na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Zahŕňa prípravu na opätovné použitie, recykláciu, spätné zasypávanie a iné formy zhodnocovania materiálu, akými opätovné spracovanie odpadov na druhotné suroviny na inžinierske účely pri výstavbe ciest a inej infraštruktúry. Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „materiálové zhodnocovanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (článok 3 bod 15a).

K čl. I bodu 11[§ 3 ods. 20]

Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „spätné zasypávanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (čl. 3 bod 17a). Vymedzenie pojmu spätné zasypávanie sa zavádza na objasnenie toho, že predstavuje každú činnosť zhodnocovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a je vhodný na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri

3

terénnych úpravách, t. j. využívanie odpadu na povrchovú úpravu terénnu. Na využitie odpadu na tento účel je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.

K čl. I bodu 12[§ 5 ods. 4 písm. c)]

Na základe skúseností z praxe vyplynula potreba doplniť definíciu mobilného zariadenia v písmene c) o „iné miesto u toho istého pôvodcu odpadu“. Predmetné doplnenie umožní plošne veľkým subjektom, u ktorých odpad vzniká realizovať zhodnocovanie/zneškodňovanie mobilným zariadením na inom mieste ako je miesto vzniku odpadu v prípade, že samotné miesto vzniku neumožňuje inštalovať mobilnú linku (priestor, výrobná hala, hluk, prach, hygiena, vplyv na okolie atď.). Z tohto dôvodu je vhodné zvoliť iné miesto nakladania s odpadom, ktoré je však vo vlastníctve toho istého pôvodcu odpadov, nachádzajúce sa v blízkosti pôvodného miesta vzniku odpadu a umožňujúce inštaláciu mobilného zariadenia.

K čl. I bodu 13[§ 6 ods. 3 písm. c)]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. Zjednotenie terminológie.

K čl. I bodu 14[§ 6 ods. 12]

S cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov uvedených v prílohe č. 3 sa v prílohe č. 4a uvádzajú príklady hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení. Je potrebné zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane hospodárskych nástrojov a iných opatrení. Takéto opatrenia by mali byť zamerané na minimalizáciu environmentálnych vplyvov odpadov z hľadiska životného cyklu. Uvedené opatrenia s súlade s novou prílohou 4a rámcovej smernice.

K čl. I bodu 15[§ 7 ods. 3 a 4]

Aktualizuje sa znenie odsekov v súlade s novým čl. 9 a 29 rámcovej smernice. V odseku 3 sa ustanovuje obsah Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky, ktorý má obsahovať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania týchto opatrení.

Odsekom 4 sa ustanovuje povinnosť vyhodnocovať príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré uvedené v prílohe 4 alebo iných príslušných opatrení, ktoré relevantné pre oblasť predchádzania vzniku odpadu na území Slovenskej republiky a v relevantných prípadoch (čiže v prípade, že sa takéto nástroje a opatrenia na území Slovenskej republiky uplatňujú) opis prínosu nástrojov a opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v novej prílohe 4a zákona o odpadoch, ktoré boli prevzaté z rámcovej smernice.

K čl. I bodu 16[§ 8 ods. 3 písm. a)]

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 17[§ 9 ods. 2 písm. c)]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. cb) rámcovej smernice z dôvodu potreby podrobného poznania systému zberu odpadov, ktoré je dôležité pre plánovanie ďalších aktivít

4

v odpadovom hospodárstve. Pod pojmom „materiál“ sa myslia odpady, ktoré zbierané spoločne alebo oddelene na jednotlivé typy materiálov, napr. systém zberu odpadov môže byť nastavený tak, že niektoré typy v rámci druhov odpadov napr. hliník, je zbieraný spoločne s inými odpadmi (plasty), resp. iné typy v rámci druhov odpadov napr. PET zbierané samostatne od iných typov plastov. V súlade s týmto ustanovením je potrebné preto uviesť podrobný opis existujúceho systému zberu odpadov a územného pokrytia.

K čl. I bodu 18[§ 9 ods. 2 písm. k]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. c) rámcovej smernice z dôvodu potrieb nastavenia reálnych financií na dobudovanie tejto infraštruktúry.

K čl. I bodu 19[§ 9 ods. 2 písm. q) až s)]

Ustanovenie sa dopĺňa v súlade s článkom 28 odsek 3 písm. ca), f) a g) rámcovej smernice z dôvodu potreby nastaviť také opatrenia, aby odpad vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie, najmä komunálny odpad nebol prijímaný na skládky odpadov za účelom skládkovania. Boj proti znečisteniu odpadom by mal byť spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Spotrebitelia by sa mali nabádať k zmene správania aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti, pričom výrobcovia by mali presadzovať udržateľné používanie svojich výrobkov a vhodné nakladanie s nimi po skončení ich životnosti. Zároveň je dôležité nastaviť vhodné ukazovatele a ciele pre programy odpadového hospodárstva. Ide predovšetkým o ukazovatele vo vzťahu k množstvu vzniknutého odpadu a jeho spracovaniu a ku komunálnemu odpadu, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

K čl. I bodu 20[§ 9 ods. 3]

Legislatívno - technická úprava v nadväznosti na zmeny v odseku 2.

K čl. I bodu 21 [§ 9 ods. 11]

Pre ministerstvo sa ustanovuje možnosť zlúčenia dvoch strategických dokumentov odpadového hospodárstva Slovenskej republiky začlením Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky do Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 rámcovej smernice. Opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania opatrení musia byť v dokumente jednoznačne určené.

K čl. I bodu 22[§ 10]

Predmetným ustanovením sa ruší POH obcí bez náhrady. K vypusteniu predmetnej povinnosti sa pristúpilo hlavne z dôvodu, že nie všetky obce majú v súčasnosti povinnosť vypracovávať POH obcí, a aj tie obce, ktoré túto povinnosť majú ho vypracovávajú len z dôvodu, že im môže byť udelená sankcia za nevypracovanie POH. Avšak POH by mal byť dokument, ktorý má obciam napomáhať pri zlepšovaní odpadového hospodárstva v obci. Obce však vypracovanie tohto dokumentu takto nevnímajú a stáva sa, že ide len o administratívnu záťaž týchto obcí. Súčasne platné POH obcí zostávajú v platnosti kým neuplynie doba, na ktorú boli vypracované.

K čl. I bodu 23[§ 12 ods. 6]

Nové znenie odseku 6 umožňuje fyzickej osobe nepodnikateľovi nakladať, či inak zaobchádzať nielen s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých stavieb, ale aj so stavebným odpadom z drobných stavieb, ktoré

5

zadefinované v § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Bolo však potrebné doplniť právny rámec povinností nakladania, resp. zaobchádzania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb. Fyzická osoba je povinná odovzdať tento odpad len osobe oprávnenej nakladať s takýmto odpadom.

K čl. I bodu 24[§ 13 písm. e)]

Doplnenie zákazu zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou, okrem inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná a odpadov, u ktorých by takáto úprava neprospela k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia bolo potrebné z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, [čl. 6 písm. a) smernice o skládkach odpadov]. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Tento bod nadobudne účinnosť 1.1.2021.

K čl. I bodu 25[§ 13 písm. g)]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. Účelom zákazov v druhom a treťom bode je snaha eliminovať nekontrolovateľné spaľovanie odpadu na voľnej ploche, zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad a komunálny odpad je možné len v súlade so zákonom a udeleným súhlasom. Nejedná sa o zavedenie nových zákazov.

K čl. I bodu 26[§ 14 ods. 2]

V súvislosti so zmenou ustanovenia v § 12 ods. 6, v rámci ktorej bol doplnený právny rámec povinností nakladania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb uskutočňovaných fyzickou osobou, bolo potrebné doplniť túto skutočnosť aj do ustanovenia pojednávajúceho o povinnostiach držiteľa odpadu.

6

K čl. I bodu 27[§ 14 ods. 5]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zosúladením s predpismi platnými na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia.

K čl. I bodu 28[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 27]

V poznámke pod čiarou bola citácia zrušeného zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradená citáciou nového zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 29[§ 14 ods. 10]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 6 ods. 5). Jedná sa o stanovenie podmienok používania, resp. umiestňovania na trh materiálu, ktorý dosiahol stav konca odpadu. Takýto materiál musí spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.

K čl. I bodu 30[§ 15 ods. 14]

Uvedená úprava nadväzuje na doplnenie nového odseku 19 zmyslom ktorého je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal policajný zbor na základe iného podnetu napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 31[§ 15 ods. 14 písm. c)]

Doplnenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že v praxi sa vyskytovali prípady kedy držiteľ, prípadne vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti prejavili záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. V súvislosti so zabezpečením takéhoto konania zo strany vymenovaných subjektov v súlade so zákonom o odpadoch sa zavádza v predmetnom ustanovení možnosť podpory tohto konania, ak prejavia záujem. V danom prípade je potrebná vzájomná súčinnosť a spolupráca s orgánmi policajného zboru. Zároveň sa ustanovuje, že zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade komunálnych a drobných stavebných odpadov sa musí uskutočniť výlučne prostredníctvom osoby , ktorá ma na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 81 ods. 13 alebo prostredníctvom obce, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama. V prípade iných ako komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov sa zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu vykoná prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi. Samotné odstránenie odpadu sa uskutoční na náklady subjektu, ktorý o takéto konanie prejavil záujem a v súlade s rozhodnutím orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorom sa určí primeraná lehota, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia.

K čl. I bodu 32[§ 15 ods. 16]

V súvislosti s možnosťou hradiť finančné náklady za odstránenie nezákonne uloženého odpadu prostredníctvom Environmentálneho fondu, sa ustanovuje, že prípade zistenia osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad sa nahradené finančné náklady opätovne stanú príjmom Environmentálneho fondu.

7

K čl. I bodu 33[§ 15 ods. 19]

Zmyslom doplnenia odseku 19 je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal orgán Policajného zboru na základe iného podnetu, napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 34[§ 16 ods. 2 písm. b)]

Upravuje sa povinnosť nahlasovať vyzbierané resp. vykúpené množstvá tej obci, v ktorej majú fyzické osoby, ktoré odpad priviezli na výkup, trvalý pobyt. Je to potrebné z dôvodu transparentnejšieho a presnejšieho výpočtu úrovne vytriedenia komunálneho odpadu obcou (väzba na zákon o poplatkoch za uloženie odpadu).

K čl. I bodu 35[§ 16 ods. 4 písm. b)]

Ten, kto vykonáva výkup, obdobne, ako je to pri použitých batériách a akumulátoroch, by mal nahlasovať koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov požadované údaje a informácie, len ak nemá uzatvorenú zmluvu s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) pre elektrozariadenia.

K čl. I bodu 36[§ 16 ods. 10]

V súvislosti s vykazovaním miesta pôvodu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a ich množstvo podľa § 57 ods. 1 a § 75 ods. 1 a v nadväznosti na výpočet úrovne vytriedenia komunálnych odpadov podľa zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z. za účelom zabezpečenia preukázania reálneho množstva vyzbieraných komunálnych odpadov v obci sa zavádza povinnosť zabezpečenia vybavenia vozidla vážiacim systémom a ohlasovania získaných údajov.

K čl. I bodu 37[§ 16a]

Zavádza sa nové ustanovenie, ktoré presnejšie definuje vykonávanie školských zberov. V rámci školských zariadení je bežne zaužívané, že samotné zariadenia vykonávajú zber hlavne papiera, ale aj plastových viečok od nápojov, hliníkových viečok, plechoviek, tetrapakov a pod. Takto vyzbierané množstvá sa často krát nedostali do evidencie nakladania s odpadmi obcí. Takto vyzbierané množstvo odpadov si obec zaráta do miery vytriedenia a organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly do cieľa zberu. Školské zariadenie vykonávanie takéhoto zberu musí štvrťročne oznamovať obci a OZV množstvo a druh odpadu, ktorý sa vyzbieral. Týmto sa má zabezpečiť minimálne informovanosť obce o vykonávanom zbere, keďže ide o triedené zložky komunálnych odpadov. Školské zariadenie však nemusí požiadať o vydanie súhlasu na zber odpadov podľa § 97 a taktiež nemusí mať registráciu podľa § 98.

K čl. I bodu 38[§ 17 ods. 1 písm. m)]

Ustanovenie je upravené v súlade s čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

8

K čl. I bodu 39[§ 17 ods. 2]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 40[§ 21 ods. 3 písm. i)]

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy sa sústreďujú na účte vedenom v Štátnej pokladnici (§ 24 ods.4 ), z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti predkladal príslušnému orgánu výpis z osobného účtu, na ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva.

K čl. I bodu 41[§ 24 ods. 4]

Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je prevádzkovateľ skládky povinný odvádzať prostriedky účelovej finančnej rezervy ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho rok. Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných účtoch Štátnej pokladnici. Nakoľko ministerstvo zriadilo pre tento účel len jeden osobitný účet v Štátnej pokladnici, bolo potrebné upraviť ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o odpadoch v súlade so skutkovým stavom. Pravidlá k účtu v štátnej pokladnici sú definované zákonom č. 291/2002 Z. z o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Majiteľom predmetného účtu v zmysle citovaného zákona je ministerstvo.

K čl. I bodu 42[§ 25 ods. 6]

Úprava súvisí so zavedením pojmu „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ v § 2 ods. 10.

K čl. I bodu 43[§ 27 ods. 6]

Ide o doplnenie povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku (výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov) zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a podľa § 27 ods. 4 písm. l) medzi vyhradené povinnosti.

K čl. I bodu 44[§ 27 ods. 7 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu. Uvedené písmeno e) nekorešponduje s úvodnou vetou odseku 7. Na výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý plní ustanovené povinnosti v osobitnom režime, sa podľa úvodnej vety vzťahuje povinnosť podľa písmena g), nie podľa písmena e).

K čl. I bodu 45[§ 28 ods. 4 písm. k)]

Ustanovenie sa dopĺňa o informácie o spätnom zbere elektroodpadu v súvislosti s nesprávnou transpozíciou, na ktorú Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

V súčasnosti Slovenská republika nemá presné informácie o tom, koľko elektroodpadu sa vyzbiera prostredníctvom spätného zberu, tieto informácie by mali pomôcť vyhodnotiť, ktoré typy zberu sú najefektívnejšie.

K čl. I bodu 46[§ 28 ods. 4 písm. af) až ah)]

K písm. af) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. d) rámcovej smernice.

9

K písm. ag) uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak OZV ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K písm. ah) uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní výrobkov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov. Ustanovenie je transpozíciou čl. 8a ods. 4 písm. b) rámcovej smernice.

K čl. I bodu 47[§ 28 ods. 9 písm. f)]

OZV zasiela ministerstvu každoročne správu o činnosti. V rámci tejto správy sa uvádzajú aj informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, avšak náklady uvádzané sumárne. Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV má slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú podkladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú dopad na triedený zber komunálnych odpadov.

K čl. I bodu 48[§ 28 ods. 9 písm. j) a k)]

OZV zriadené s cieľom združovania výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí svojimi finančnými príspevkami zabezpečujú riadne fungovanie systému nakladania s odpadmi. Vzhľadom na uvedené je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia mali čo najväčší prehľad o spôsobe zabezpečovania riadneho fungovania systému nakladania s odpadmi a aj o tom, za akých podmienok boli vyberaní zmluvní partneri OZV, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber, spracovanie, či iné nakladanie s odpadom. Ustanovením sa zabezpečuje transpozícia rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e) bod i)].

K čl. I bodu 49[§ 28 ods. 10]

Ustanovenie zabezpečuje úplnú transpozíciu rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e)].

K čl. I bodu 50[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 59]

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zrušenie zákona o ochrane osobných údajov.

K čl. I bodu 51[§ 28 ods. 12 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednotenia formulácie s § 31 ods. 17 písm. d)

K čl. I bodu 52[§ 29 ods. písm. o)]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak tzv. individualista, t. j. výrobca, ktorý si plní svoje vyhradené povinnosti individuálne na základe udelenej a platnej autorizácie ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K čl. I bodu 53[§ 30]

Vzhľadom na to, že od 01.01.2021 je ustanovená povinnosť elektronickej komunikácie za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy, sa upravuje § 30 zákona o odpadoch, ktorý ustanovuje, že žiadateľ o zápis a výmaz do a z Registra vyhradeného výrobku je povinný postupovať prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva.

10

K čl. I bodu 54[§ 31. ods. 8 písm. l)]

Z dôvodu transpozície čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice sa zavádza pre KC povinnosť vytvoriť finančnú garanciu a zároveň spôsob jej vytvorenia je potrebné ustanoviť ako jednu z povinných náležitostí zakladajúcej zmluvy, keďže sa jedná o nakladania s finančnými prostriedkami členov KC. Zároveň tak majú kontrolné orgány (MŽP SR a SIŽP) možnosť skontrolovať či si KC plní povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 55[§ 31 ods. 11 písm. l)]

Súčasťou správy, ktorú štvrťročne vypracováva KC a predkladá kontrolnému orgánu, ako i zverejňuje na svojom webovom sídle, bude aj informácia o vytvorenej finančnej garancii, tým sa zabezpečí aby bol systém transparentnejší a prehľadnejší aj pre verejnosť.

K čl. I bodu 56[§ 31 ods. 11 písm. p) až s)]

K písm. p) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice.

K písm. q) zavádza sa povinnosť vytvorenia finančnej garancie pre KC, čím sa zabezpečí transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice a zabezpečí sa aby organizácie zastupujúce výrobcov ako i individualisti mali vytvorený rezervný fond v prípade potreby zabezpečenia funkčného systému nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K písm. r) keďže KC si podrobnosti týkajúce sa finančnej garancie upravuje samo je potrebné prípadne zmeny nahlasovalo ministerstvom poverenej osobe, v tomto prípade Slovenskej agentúre životného prostredia.

K písm. s) zabezpečuje sa transpozícia čl. 8a ods. 6 rámcovej smernice, t. j. KC zabezpečí dialóg medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov vrátane výrobcov, distribútorov, miestnych orgánov, spracovateľov, či zberových spoločností. Zákonom sa ustanovuje min. jeden krát do roka, avšak KC môže takýto dialóg zabezpečovať podľa potreby aj niekoľko krát do roka.

K čl. I bodu 57[§ 31 ods. 17 písm. d)]

Rozširuje sa v súčasnosti platné ustanovenie o kontrolnom orgáne KC, čím sa zabezpečuje transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice. Kontrolný orgán KC sa rozširuje o zástupcov štátu, ktorí budú mať po novom nadpolovičnú väčšinu a zároveň o zástupcu zberovej spoločnosti resp. združenia zberových spoločností, týmto krokom sa zabezpečí nezávislosť koordinačných centier.

K čl. I bodu 58[§ 31a]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c).

K ods. 1 - finančná garancia bude slúžiť na zabezpečenie záväzkov, napr. nezabezpečený odvoz odpadu, členov a zakladateľov KC a zároveň aj subjektov, ktoré ešte nemajú uzatvorenú zmluvu s KC. Týmto krokom sa zabezpečí, aby KC nerobilo zbytočné prieťahy s uzatvorením zmluvy s novo autorizovanými subjektami.

K ods. 2 - stanovuje sa povinnosť pre KC zabezpečiť, aby všetky subjekty s ktorými ma uzatvorenú zmluvu sa podieľali na vytvorení finančnej garancie, a zároveň v príslušných ustanovenia týkajúcich sa OZV a individualistov sa ustanovila pre nich povinnosť pre nich

11

podieľať sa na vytvorení finančnej garancie. Týmto krokom sa zabezpečiť, aby nenastali prieťahy pri vytváraní finančnej garancie.

K ods. 3 - zákon ustanovuje min. výšku príspevkov povinných subjektov pre tvorbu finančnej garancie v závislosti od ich celkových nákladov vynaložených na plnenie vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku. KC si môže stanoviť aj odlišné výšky príspevkov ak to uzná za vhodne.

K ods. 4 - pre subjekt, ktorý v predchádzajúcom roku nemal náklady z dôvodu, že nemal oprávnenie na činnosť (t. j. nemal ešte udelenú autorizáciu podľa zákona o odpadoch) sa stanovuje pevná suma (75 tis. za rok). Zároveň sa týmto opatrením predísť k špekulatívnemu konaniu zo strany tých, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie na plnenie vyhradených povinností.

K ods. 5 - KC finančnú garanciu zabezpečuje v príslušnej výške každoročne k 31.3. t. j. v prípade ak v jednom roku KC použije financie z finančnej garancie, v ďalšom roku je povinné doplniť financie v potrebnej výške, tak aby boli splnené zákonom stanovené podmienky.

K ods. 6 - samotný mechanizmus vytvorenia, použitia, uvoľnenia, zániku finančnej garancie sa ponecháva na rozhodnutí KC, zákonom sa ustanovuje len základný rámec, keďže každý vyhradený prúd môže mať svoje osobitosti.

K ods. 7 - zakazuje sa použiť finančnú garanciu na úhradu uložených sankcií zakladateľom, členom či samotnému KC a to za poručenie akéhokoľvek právneho predpisu, nie len za porušenie zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 59[§ 32 ods. 5]

Ustanovenie bolo doplnené z dôvodu neúplnej transpozície definície podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Pod elektrozariadeniami, ktoré na svoju „riadnu“ činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole si môžeme predstaviť elektrozariadenia, ktorých správna funkcia závisí na elektrickom prúde alebo elektromagnetickom poli.

K čl. I bodu 60[§34 ods. 6]

Úprava § 34 ods. 6 zákona o odpadoch súvisí so zmenou kategórií elektrozariadení z pôvodných desiatich kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť I. zákona o odpadoch platnými do 14. augusta 2018, na nových 6 kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť. II zákona o odpadoch platnými od 15. augusta 2018.

K čl. I bodu 61[§ 44 ods. 8 písm. v)]

Uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní batérií a akumulátorov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. Tretia osoba je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov.

K čl. I bodu 62[§ 52 ods. 7]

Spresnenie definície „opakovane použiteľného obalu“ v súlade s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „ smernica o obaloch“).

K čl. I bodu 63[(§ 52 ods. 28]

Vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi doslovne prebrané znenie definície spôsobovalo zneužívanie hygienických dôvodov na nesprávne a teda aj nadmerné poskytovanie veľmi

12

ľahkých plastových tašiek aj na iné výrobky ako potraviny, napr. na textilné výrobky a pod., definícia bola upravená v súlade so znením preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov tak, aby bola definícia jednoznačnejšia.

K čl. I bodu 64[§ 52 ods. 29 až 33]

Odseky (29) a (30) zavádzajú definície výrobkov, ktorých uvádzanie na trh Slovenskej republiky bude obmedzené, resp. zakázané.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 3 bod 1.e smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 1 ods. 2 písm. c) bod 2b. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018.

Odsekom (33) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. čl. 3 bod 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá umožňuje uzatvoriť „dobrovoľnú dohodu“ medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva za účelom znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie.

K čl. I bodu 65[§ 53a]

V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, uvedené v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2021.

K čl. I bodu 66[§ 54 ods. 5]

V záujme ochrany životného prostredia je potrebné čoraz viac obmedzovať nadmerné používanie plastových výrobkov. Ministerstvo zákonom č. 90/2017 Z. z. ustanovilo povinnosť spoplatniť ľahké plastové tašky a ďalším krokom ministerstva je uloženie povinnosti spoplatnenia všetkých plastových tašiek bez rozdielu s určením minimálnej ceny za plastovú tašku (okrem veľmi ľahkých plastových tašiek, ktoré slúžia ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami). Do popredia by sa mali dostávať opakovane použiteľné obaly, keďže výrobcovia majú povinnosť ako alternatívu k uvedeným plastovým taškám poskytovať aj iné druhy tašiek.

Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025.

K čl. I bodu 67[§ 59 ods. 4 písm. a)]

Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú pokladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú vplyv na triedený zber komunálnych odpadov.

13

K čl. I bodu 68[§ 61 ods. 1 písm. k)]

V § 65 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je spracovateľovi starých vozidiel ustanovená povinnosť „uzatvoriť zmluvu s každým výrobcom, ktorý o to požiada“, však uvedená povinnosť musí byť určená predovšetkým aj výrobcovi vozidiel. Z uvedeného dôvodu bola táto povinnosť doplnená do § 61.

K čl. I bodu 69[§ 64 ods. 2 písm. g)]

V uvedenom ustanovení absentovala lehota, v rámci ktorej osoba oprávnená na zber starých vozidiel povinnosť zaslať údaje. Za najvhodnejšie sa javí uložiť túto povinnosť bezodkladne a povinnosť doručenia osvedčenia do 30 dní.

K čl. I bodu 70[§ 70 písm. h)]

Doplnenie povinnosti pre výrobcu pneumatík za účelom, aby distribútor pneumatík, ktorý je povinný vykonávať spätný zber mal zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbieral.

K čl. I bodu 71[§ 71 ods. 1]

Predchádzajúce znenie mohlo mylne navádzať na to, že nie každý distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber pneumatík a s tým spojené povinnosti od konečného používateľa, ale len ten ktorý uzatvorenú zmluvu s výrobcom. Vzhľadom na to, že výrobca má zo zákona o odpadoch povinnosť zabezpečiť minimálne jedno miesto v okrese spätným zberom na základe písomnej zmluvy s distribútorom pneumatík, mohla by nastať situácia, že distribútor, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu sa vyhne povinnosti spätného zberu od konečného používateľa. Cieľom zákona o odpadoch bolo predísť voľne pohodeným odpadovým pneumatikám v prírode, keďže tie sa často vyskytujú aj na tzv. čiernych skládkach, a to tým, že sa vytvorí čo najväčšia sieť miest, kde ich môže konečný používateľ odovzdať.

K čl. I bodu 72[§ 71 ods. 1 písm. g)

Ide o doplnenie povinnosti pre distribútora pneumatík mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom pneumatík. Distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber a má mať zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbiera.

K čl. I bodu 73[§ 73a]

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019–2025 ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, vymenované v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2021.

K čl. I bodu 74[§ 76 ods. 4 písm. a)]

14

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Cieľom predmetného ustanovenia je predovšetkým zabezpečiť, aby sa odpadové oleje nezmiešavali, bližšie sa špecifikujú podmienky zákazu, pričom sa kladie dôraz na regeneráciu odpadových olejov.

K čl. I bodu 75[§ 76 ods. 6]

Ide o zosúladenie s čl. 21 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice. Oddelený zber odpadových olejov sa neuplatní ak oddelený zber s ohľadom na najlepšie postupy nie je technicky uskutočniteľný. Jedná sa o situácie, keď pôvodca odpadových olejov nie je schopný pri ich odoberaní zabezpečiť ich separátny odber, napr. zo špecializovaných zariadení, ktoré po technickej stránke neumožňujú separátne odobranie odpadových olejov.

K čl. I bodu 76[§ 76 ods. 7]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Oproti predchádzajúcemu zneniu sa povinnosť držiteľa odpadových olejov dopĺňa o rozšírenie zabezpečenia nakladania s odpadovými olejmi, a to konkrétne o „iné recyklačné činnosti, ktorými dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou“.

K čl. I bodu 77[§ 79 ods. 17]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2019 z ... o perzistentných organických látkach (prepracované znenie), v ktorom sa stanovuje termín ukončenia prevádzky malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly najneskôr 31. decembra 2025 a transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10. Dopĺňajú sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré smernicou povolené a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2, písm. f), je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods.7.

K čl. I bodu 78[§ 79 ods. 20]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10. Dopĺňajú sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré smernicou povolené a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2, písm. f), je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods.7.

15

K čl. I bodu 79[§ 80 ods. 1]

Nové znenie § 80 ods. 1 je zabezpečením úplnej transpozície čl. 3 rámcovej smernice. V záujme toho, aby sa v rámci Európskej únie vychádzalo zo spoľahlivých a porovnateľných údajov je potrebné zosúladiť definíciu „komunálneho odpadu“, ktorú na štatistické účely používajú Eurostat a OECD. Za komunálny odpad z iných zdrojov sa považuje odpad napríklad z maloobchodného predaja, administratívy, ubytovania, zdravotníckych služieb, stravovania a ďalších služieb a činností, ktorý podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností. Okrem iného sa sem zahŕňa aj odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad, obsah smetných kontajnerov okrem materiálov ako piesok, kameň, bahno a prach. Za komunálny odpad sa považuje odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým do kapitoly 15 01 a kapitoly 20 Katalógu odpadov, okrem kódov 20 02 02, 20 03 04 a 20 03 06. Vymedzenie pojmu komunálny odpad sa zavádza aj na účely určenia rozsahu uplatňovania cieľov prípravy na opätovné použitie a recyklácie a pravidiel ich výpočtu.

K čl. I bodu 80[§ 80 ods. 4]

Z definície „zmesový komunálny odpad“ sa vypúšťa slovo „komunálny“, nakoľko následne je definované, že „zmesový odpad“ je vytriedený „komunálny....“. V uvedenom prípade sa jedná o legislatívno-technickú zmenu.

K čl. I bodu 81[(§ 80 ods. 10]

Z dôvodu potreby realizovania výpočtu plnenia cieľov stanovených v čl. 11 ods. 2 rámcovej smernice, bolo potrebné zadefinovať pojem odpad z domácnosti, ktorý je jednou z podmnožín komunálneho odpadu. V praxi sa často stáva, že u právnických osôb, resp. fyzických osôb podnikateľov, vzniká odpad, ktorý rovnaký charakter a zloženie ako odpad vznikajúci u občanov, nejedná sa však o odpad z domácnosti, čo je potrebné pre účely štatistického zisťovania, medzinárodného výkazníctva ako aj určenia zodpovednosti za ďalšie nakladanie s odpadom jednoznačnejšie rozlíšiť.

K čl. I bodu 82[§ 80 ods. 11]

Doplnením nového odseku 11 sa zabezpečuje úplná transpozícia čl. 3 rámcovej smernice. Odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, septikov a kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, starých vozidiel alebo stavebných odpadov a odpadu z demolácií sa nepovažuje za komunálny odpad. Zároveň pod komunálny odpad nespadá odpad z veľkých obchodných a priemyselných subjektov, ktorý nemá charakter odpadu z domácnosti.

K čl. I bodu 83[§ 81 ods. 1 a 2]

Predmetné ustanovenie upravuje, za ktoré komunálne odpady vyprodukované na území obce zodpovedá obec a za ktoré komunálne odpady ako pôvodca odpadu zodpovedá fyzická osoba -podnikateľ a právnická osoba. Pod oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV spadá napr. nábytok (objemný odpad) alebo odpad zo zelene (odpad zo záhrad a parkov).

V súvislosti so zavedením novej definície „odpad z domácností“ ako aj úpravy definície „komunálneho odpadu“ sa ustanovuje, ktoré odpady sa zaraďujú do skupiny 20. V prípade drobného stavebného odpadu, ide o odpad, ktorý síce nie je zahrnutý pod definíciu

16

komunálneho odpadu, avšak podľa § 81 ods. 1 za nakladanie s drobným stavebným odpadom zodpovedá obec, zároveň je možné tento odpad zaradiť podľa Katalógu odpadov zaradiť do skupiny 20, t. j. pod katalógové číslo 20 03 08.

K čl. I bodu 84[(§ 81 ods. 7 písm. c)]

Vzhľadom na skutočnosť, že vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z. ustanovuje požiadavky pre štandardy zberu aj pre triedený zber odpadov uvedených v § 81 ods. 7 písm. b) body 1. a 3. zákona, bolo potrebné upraviť formuláciu tak, aby zo strany obce bolo zabezpečené zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov. Ciele zberu ustanovené v prílohe č. 3a predovšetkým plniť výrobca prostredníctvom OZV. Zároveň sa viacvrstvové kombinované materiály sa nahrádzajú pojmom kompozitné v súlade s § 52 ods. 29 a transpozíciou smernice o obaloch.

K čl. I bodu 85[§ 81 ods. 7 úvodná veta]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 86[§ 81 ods. 7 písm. h)]

Ustanovenie sa dopĺňa s cieľom podpory praktického uplatňovania a zavádzania princípov predchádzania vzniku odpadu na miestnej úrovni. Na webovom sídle ministerstva budú zverejnené príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a na podporu opätovného používania výrobkov na miestnej úrovni, ktoré budú môcť obce využiť pri plánovaní uvedených opatrení. Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 2025 a v nadväznosti na čl. 29 rámcovej smernice.

K čl. I bodu 87[§ 81 ods. 9]

V § 81 ods. 1 je ustanovené, že právnická osoba resp. fyzická osoba-podnikateľ ako pôvodca odpadu je zodpovedná za nakladanie s oddelene vyzbieraným odpadom z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV, ako aj za nakladanie s elektroodpadom a použitými batériami a akumulátormi. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné upraviť ustanovenie odseku 9, kde sa ustanovujú povinnosti pre pôvodcu komunálnych odpadov.

K čl. I bodu 88[§ 81 ods. 21 písm. a), b) a c)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 89[§ 81 ods. 21 písm. a), b) a c)]

Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. V súčasnosti je začaté konanie voči SR z dôvodu umiestňovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky odpadov. Keďže nemáme v SR vybudovanú dostatočnú sieť zariadení na úpravu zmesového komunálneho odpadu a následné stabilizovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu získaného zo zmesového komunálneho odpadu, keďže iba tento druh biologicky rozložiteľného odpadu sa v súčasnosti môže legálne nachádzať v zmesovom komunálnom odpade, je potrebné tieto výnimky upraviť a výnimku v písmene d) zrušiť s účinnosťou od 1.1.2021. Vzhľadom na uvedené je vypustenie ustanovenia, ktoré v súčasnosti umožňuje obciam uplatniť si výnimku z povinnosti zavedenia a zabezpečovania vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a umiestňovanie biologicky rozložiteľných

17

kuchynských odpadov do nádob na zmesový komunálny odpad, potrebné aj vzhľadom na to, že prevažujúcim spôsobom zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu v Slovenskej republike je skládkovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené a čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice bola urobená aj úprava písmena b) v tomto paragrafe s účinnosťou od 1.1.2021.

K čl. I bodu 90[§ 81 ods. 21]

Zrušenie výnimiek v písmene a) a c) tohto paragrafu s účinnosťou od 1.1.2023 súvisí s čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice, podľa ktorého je potrebné zabezpečiť, aby sa biologický odpad buď triedil alebo recykloval pri zdroji alebo sa zbieral oddelene a nezmiešaval sa s inými druhmi odpadu. Taktiež oddelený zber biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné zabezpečiť s cieľom umožniť vysokú kvalitu recyklácie a podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín.

Zároveň podľa Správy včasného varovania pre Slovensko zo dňa 24.09.2018 (Správa včasného varovania pre Slovensko o vykonávaní právnych predpisov o odpade vrátane správy včasného varovania pre členské štáty, v ktorých hrozí nesplnenie cieľa v roku 2020 pripravovať komunálny odpad na opätovné použitie/recykláciu sa uvádza ako jeden z možných krokov na zlepšenie pre biologicky rozložiteľný odpad - zrušenie všetkých výnimiek zakotvených v zákone, pokiaľ ide o požiadavku triediť kuchynský odpad.

K čl. I bodu 91[§ 81 ods. 25]

Ide o legislatívnu úpravu, nakoľko OZV pre obaly uzatvára zmluvu s obcou podľa § 59 ods. 2. Povinnosťou obce nahlasovať OZV pre obaly, s ktorou táto obec uzatvorenú zmluvu, produkciu zmesového komunálneho odpadu a produkciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je umožnené OZV pre obaly, aby si kontrolne vypočítavala cieľ zberu, ktorý jej vypočíta ministerstvo pre príslušné obdobie. Nahlasovanie uvedených údajov môže poslúžiť napríklad na účel nastavenia potrebného množstva zberných nádob a frekvencie zberu potrebných na splnenie cieľa zberu. Zároveň je obec povinná predmetné údaje súčasne nahlásiť aj ministerstvu.

K čl. I bodu 92[§ 81 ods. 26]

Nakoľko vojenský obvod nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku, ale je v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, bolo potrebné doplniť ustanovenia zákona o odpadoch o túto skutočnosť a zároveň ustanoviť, že úlohy a povinnosti obce podľa zákona o odpadoch primerane plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K čl. I bodu 93[§ 82 ods. 1]

V uvedenom prípade sa jedná o legislatívno-technickú zmenu. Podľa § 82 ods. 2 môže odovzdať komunálny odpad na zberný dvor aj iná osoba ako je osoba uvedená v odseku 1. Z uvedeného vyplýva, že na zbernom dvore môžu odovzdať oddelené zložky komunálneho odpadu aj fyzické osoby, ktoré nie v predmetnej obci poplatníkom, ako aj právnické osoby resp. fyzické osoby podnikatelia, a to v prípade ak to kapacitné možnosti daného zberného dvora umožňujú. Prevádzkovateľ zberného dvora môže odobrať oddelene zbierané zložky komunálnych odpadov od týchto vyššie uvedených osôb odplatne.

K čl. I bodu 94[§ 82 ods. 2]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu definície komunálneho odpadu a určenia zodpovednosti za nakladanie s ním.

18

K čl. I bodu 95[ § 82 ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technické precizovanie textu. Z dôvodu absencie lehôt oznamovania údajov o množstvách vyzbieraných odpadov na zbernom dvore, sa dopĺňa odkaz na vykonávací predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti.

K čl. I bodu 96[§ 83 ods. 2]

Prevádzkovateľovi kuchyne je zakázané ukladať biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad do nádob určených na zber zmesového komunálneho odpadu, resp. používať drviče na tento odpad napojené na verejnú kanalizáciu (uvedené je možné len, ak vlastník verejnej kanalizácie súhlasí s tým, aby prevádzkovateľ kuchyne používal drvič). Prevádzkovateľ kuchyne je povinný tento odpad ukladať do nádob na to určených a zabezpečiť ďalšie nakladanie s týmto odpadom cez spoločnosti, ktoré majú na uvedenú činnosť oprávnenie. Zároveň si prevádzkovateľ kuchyne vedie evidenciu o množstve vzniknutého biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu a údaje z evidencie ohlasuje do 28. februára nasledujúceho roka na príslušný okresný úrad podľa miesta prevádzkarne.

K čl. I bodu 97[§ 88a ods. 5]

Ustanovuje sa, že aj v prípade porušenia povinnosti podľa odseku 4 ide o nezákonnú prepravu.

K čl. I bodu 98[§ 90 ods. 3 písm. a)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K čl. I bodu 99[§ 90 ods. 3 písm. b)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravuje aj pre tretiu osobu.

K čl. I bodu 100[§ 90 ods. 4 písm. d)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravuje aj pre tzv. individualistov, teda ak ide o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcu vyhradeného výrobku.

K čl. I bodu 101[§ 90 ods. 5]

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) pre prípady, kedy sa bezúhonnosť preukazuje pre fyzické osoby – cudzincov.

K čl. I bodu 102[§ 91 ods. 3 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti

19

rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 103[§ 91 ods. 4 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 104[§ 91 ods. 5 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 105[§ 91 ods. 6]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 106[§ 93 ods. 1]

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmeny v § 91. Naďalej ostáva zachovaná povinnosť žiadateľa o autorizáciu ohlasovať zmeny v osobných údajoch ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka. Ustanovenie bolo potrebné doplniť nakoľko v súčasnosti bezúhonnosť žiadateľ preukazuje len pri žiadosti o udelenie autorizácie a pri žiadosti o jej predĺženie, avšak v prípade, že sa zmení štatutárny orgán zákon neustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť nových osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom resp. jeho členmi.

K čl. I bodu 107[§ 93 ods. 2 písm. b)]

V súčasnosti neexistuje možnosť rozšírenia autorizácie o nové druhy odpadov, na základe čoho majú niektoré spracovateľské zariadenia vydané aj 3 autorizácie, čo predstavuje pre tieto zariadenia ekonomickú záťaž i administratívnu záťaž keďže, údaje v prípade zmeny napr. štatutárneho orgánu sa musia meniť vo všetkých udelených autorizáciách.

20

K čl. I bodu 108[§ 94 ods. 2 písm. e)]

Upravuje sa rozsah, za aké porušenia/nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu organizácie zodpovednosti výrobcov

K čl. I bodu 109[§ 94 ods. 3 písm. e)]

Upravuje sa rozsah, za aké porušenia/nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu tretej osobe.

K čl. I bodu 110[§ 94 ods. 4 písm. e)]

Upravuje sa rozsah, za aké porušenia/nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu tzv. individualistovi, teda ak ide o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcu vyhradeného výrobku.

K čl. I bodu 111 [§ 94 ods. 5 písm. f) a g)]

Dopĺňa sa, že pokiaľ OZV alebo individualista sa nebudú podieľať na vytvorení finančnej garancie ich autorizácia zaniká priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že sa jedná o transpozíciu čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice o odpade pristúpilo sa k prísnemu sankčnému postihu za nesplnenie povinností vytvoriť finančnú garanciu.

K čl. I bodu 112[§ 94b ods. 1 písm. d)]

Dopĺňa sa rozsah, za aké porušenie/nedodržanie príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo vykoná výmaz koordinačného centra. V písm. d) sa dopĺňa, že ak koordinačné centrum nevytvorí finančnú garanciu ministerstvo do troch mesiacov vykoná výmaz koordinačného centra z Registra koordinačných centier.

K čl. I bodu 113[§ 95 ods. 2 písm. a)]

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

K čl. I bodu 114[§ 95 ods. 7]

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

K čl. I bodu 115[§ 97 ods. 1 písm. o)]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zavádza sa príloha č. 8b, ktorá uvádza prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas, čím sa zároveň znižuje aj administratívna záťaž. Zároveň však výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 2 ods. 4 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 116[§ 97 ods. 1 písm. s)]

Z dôvodu zavedenia novej definície v § 3 ods. 20, ktorá vymedzuje pojem „spätné zasypávanie“, bolo potrebné upraviť a zosúladiť súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým sa udeľuje vlastníkovi pozemku oprávnenie na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu s touto novou definíciou. Nakoľko povrchová úprava terénu, t. j. terénne úpravy, zahrnuté pod spätné zasypávanie, bolo potrebné upraviť aj znenie súhlasu uvedeného v § 97 ods. 1 písm. s). Aj naďalej platí, že v prípade uvedeného súhlasu sa

21

jedná o činnosť zhodnocovania, pričom sa predmetný súhlas viaže s konkrétnou lokalitou/miestom/pozemkom [viď § 39 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky], v ktorej sa odpad na tento účel môže využiť a neoprávňuje jeho držiteľa na využívanie odpadu na ľubovoľnom území. Zároveň platí, že na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a dopadov z demolácií 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie (viď § 20 vykonávacej vyhlášky).

Obsah žiadosti o súhlas je ustanovený v § 39 vykonávacej vyhlášky. K žiadosti o súhlas si môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyžiadať odborný posudok podľa prílohy č. 22 bod II. 12 vykonávacej vyhlášky.

K čl. I bodu 117[§ 97 ods. 18]

V prípade ak by nastala zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva situácia, že nerozhodne vo veci predĺženia súhlasu v lehote troch mesiacov, vzťahujú sa na žiadateľa podmienky stanovené v súhlase, o ktorého predĺženie požiadal.

K čl. I bodu 118[§ 97 ods. 20 a 21]

Podľa nového odseku 20 sa nevyžaduje súhlas podľa odseku 1 písm. o) vo vzťahu k látkam a hnuteľným veciam, ktoré síce spĺňajú podmienky na vedľajší produkt, ale uvedené v prílohe č. 8b.

Z dôvodu zosúladenia predpisov platných v oblasti odpadového hospodárstva s banskými predpismi sa v novom odseku 21 upravuje, že o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na spätné zasypávanie nemusí požiadať vlastník pozemku, ak sa jedná o činnosti vykonávané v súlade s osobitným zákonom, ktorým je zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej správe. V zmysle tohto zákona, terénne úpravy pri využívaní nerastného bohatstva výhradných ložísk vo vlastníctve SR a ložísk nevyhradených nerastov vo vlastníctve majiteľa pozemku povoľuje príslušný obvodný banský úrad pri povoľovaní príslušnej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. O povolenie takejto činnosti môže v súlade s predmetným zákonom požiadať len organizácia s banským oprávnením, pričom vlastník pozemku je v danom konaní v postavení účastníka konania povoľovacieho procesu.

K čl. I bodu 119[§ 103]

§ 103 obsahuje základné informácie týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva (ďalej len „informačný systém“).

Zavádzajú sa pojmy pre účely informačného systému.

Cieľom zavedenia informačného systému je zabezpečiť elektronizáciu služieb v oblasti odpadového hospodárstva. Zavedením elektronizácie bude vytvorené prostredie pre efektívnu elektronickú komunikáciu, ktorá zabezpečí: vytvorenie elektronického komunikačného rozhrania pre podporu plnohodnotnej zabezpečenej elektronickej komunikácie v oblasti odpadového hospodárstva; vybudovanie integračnej platformy, ktorá zabezpečí integráciu vnútorných rezortných informačných systémov, vytvorenie integračného rozhrania pre informačné systémy tretích strán, vytvorenie integračného rozhrania pre spoločné moduly ÚPVS; zavedenie jednotných registrov a číselníkov v oblasti odpadového hospodárstva.

Zavedením registrov bude umožnené zdieľanie a využívanie údajov medzi jednotlivými prúdmi odpadov. Prostredníctvom integrácie na referenčné registre bude zabezpečené aby povinné osoby nemuseli predkladať pre účely konania informácie, ktoré vedené v referenčných registroch (princíp „jedenkrát a dosť“).

22

Vytvorené riešenie jednotného informačného systému odpadového hospodárstva bude poskytovať elektronizáciu výkonu verejnej moci, resp. relevantných činností́ v zmysle platnej legislatívy a to hlavne v oblastiach:

-evidenčných a ohlasovacích povinností,

-autorizačných činností,

-rozhodovacích činností,

-tvorby a poskytovania referenčných údajov,

-a ďalších procesoch, ktoré sú súčasťou administrácie pri riešení daných úkonov.

Vzhľadom na to, že informačný systém bude využívaný aj pre potreby kontroly ako aj iných úkonov ostatných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, je potrebné zabezpečiť, aby tieto orgány mali k informáciám automatizovaný alebo priamy prístup bez toho, aby im ministerstvo ako zriaďovateľ muselo poskytovať súčinnosť a naopak pre údaje, ktoré do systému vkladajú ostatné orgány štátnej správy odpadového hospodárstva tak bude mať priamy prístup ministerstvo. Automatizovaný prístup je prístup do ISOH z iných systémov na základe integrácií a priamy prístup je prístup do systému ISOH za pomoci prihlasovacieho mena a hesla, použitím internetového prehliadača.

Registre vedené v Informačnom systéme budú verejné, tak ako je to aj v súčasnosti, avšak v prípade Registra osvedčení odbornej posudkovej činnosti, keďže môže obsahovať osobné údaje fyzických osôb, ktoré žiadateľmi, tieto údaje bude verejné, ak dotknutá osoba (žiadateľ o osvedčenie) udelí na zverejnenie údajov súhlas.

Od 1. januára 2021 sa budú môcť žiadosti o povolenia, rozhodnutia, registráciu atď. vydávané podľa zákona o odpadoch podávať výlučne elektronickou formou, keďže postupne sa prejde k úplnej elektronizácii služieb ako aj k úplnej elektronickej komunikácii za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy. Do 31. decembra 2020 príslušný orgán štátnej správy bude akceptovať aj žiadosti v listinnej podobe.

K čl. I bodu 120[poznámka pod čiarou k odkazu č. 137]

Legislatívno-technická zmena.

K čl. I bodu 121[§ 105 ods. 2 písm. af)]

Ministerstvo pripravuje metodiku analýzy zmesového komunálneho odpadu, ktorá bude vydaná opatrením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Na základe schváleného opatrenia budú realizované analýzy zmesového komunálneho odpadu, keďže pre správne nastavený systém nakladania s odpadmi je dôležité vedieť, aké zložky (frakcie) a v akom množstve sa nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade.

K čl. I bodu 122[§ 105 ods. 3 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 123[§ 105 ods. 3 písm. b)]

Vypustenie zoznamu nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru súvisí so skutočnosťou, že Katalóg odpadov neobsahuje uvedené zoznamy. Nie je ich potrebné uvádzať, nakoľko odkazy na predmetné zoznamy v zmysle Bazilejského dohovoru uvedené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu a v Oznámení MZV SR č. 60/1995 o pristúpení Slovenskej republiky k Bazilejskému dohovoru.

23

K čl. I bodu 124[§ 105 ods. 3 písm. c)]

Ustanovenie je upravené v súlade s ustanovením čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

K čl. I bodu 125[§ 105 ods. 3 písm. i)]

Doplnenie ustanovenia súvisí s elektronickým zasielaním údajov od jednotlivých OZV a tretích osôb. Vykonávací predpis určí rozsah a spôsob elektronického doručovania.

K čl. I bodu 126[§ 105 ods. 3 písm. aa)]

Pôvodné znenie písm. aa) sa vypúšťa z dôvodu, že stanovenie spôsobu výpočtu nákladov súvisiacich s odstraňovaním nezákonne umiestneného odpadu je v súčasnej dobe pracovníkmi orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vykonávané prostredníctvom „Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k aplikácii § 15 ods. 14, v nadväznosti na § 108 ods. 1 písm. q) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 292/2017 Z. z.“. Predmetným usmernením sa stanovil jednotný a jednoznačný postup pri riešení zodpovednosti za nezákonne umiestnený odpad podľa § 15 zákona o odpadoch a bolo vypracované v spolupráci s odborom odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Prezídia Policajného zboru a Centrom podpory Ministerstva vnútra, ktoré zabezpečuje financovanie odstránenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade, ak sa jedná o skládku, za ktorej odstránenie je zodpovedný okresný úrad. Usmernenie zverejnilo Ministerstvo vnútra Sekcia verejnej správy ako Operatívne pokyny pre okresné úrady.

K čl. I bodu 127[§ 105 ods. 3 písm. ab), ac)]

V písmene ab) je doplnené splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti týkajúce sa informačného systému.

V písmene ac) je doplnené splnomocnenie na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti týkajúce sa zohľadnenia trvanlivosti, opráviteľnosti, ipätovného použitia, recklovateľnsti a prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch. Predmetná právna úprava súvisí so zavedením povinnosti uvedenej v § 28 ods. 4 písm. h).

K čl. I bodu 128[§ 105 ods. 4 písm. a)]

V nadväznosti na zmenu ohlasovacích povinností členských štátov bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj v znení zákona. Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiava právo Únie v oblasti odpadov. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov.

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zaistenie dobrého vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené výlučne na údajoch, ktoré členské štáty každoročne oznamujú Komisii. Spoľahlivé nahlasovanie údajov o nakladaní s odpadom zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov.

K čl. I bodu 129[§ 105 ods. 4 písm. c)]

V nadväznosti na zmenu termínu zasielania údajov týkajúcich sa odpadového hospodárstva členských štátov zo šiestich mesiacov na 18 mesiacov, bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj v znení zákona.

24

K čl. I bodu 130[§ 106 písm. h)]

V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov/neobalových výrobkov 53a, § 73a a 135g ods. 3) bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý budú vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu v prvovýrobe a vo veľkoobchodoch.

K čl. I bodu 131[§ 107 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 132[§ 107 písm. u)]

Zmena súvisí so zavedením nového názvu súhlasu v § 97 ods. 1 písm. s), ktorý zároveň nadväzuje na novozavedenú definíciu „spätné zasypávanie“.

K čl. I bodu 133[§ 108 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 134[§ 108 ods. 1 písm. e)]

Ustanovenie nadväzuje na § 17 ods. 1 písm. m), kde je ustanovená povinnosť zasielania údajov o výrobkoch a materiáloch, ktoré výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je okresný úrad. Doplnenie tohto ustanovenia dáva povinnosť vedenia evidencie okresným úradom.

K čl. I bodu 135[§ 110 ods. 1 písm. a)]

V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov/neobalových výrobkov 53a, § 73a a 135g ods. 3) bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý budú vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu vo vzťahu k spotrebiteľovi okrem prvovýroby.

K čl. I bodu 136[§ 111 ods. 6]

V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov/neobalových výrobkov 53a, § 73a a 135g ods. 3) bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý budú vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu na vstupe do Európskeho spoločenstva.

K čl. I bodu 137[§ 113 ods. 2 písm. n)]

Z dôvodu urýchlenia procesu uvoľňovania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. sa na tento proces nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

K čl. I bodu 138[§ 113 ods. 12]

Uvedené ustanovenie vymedzuje, na ktoré údaje sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

K čl. I bodu 139[§ 114a ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technické precizovanie textu, predmetné rozhodnutie je možné vydať po splnení jednej z ustanovených podmienok.

25

K čl. I bodu 140[§ 114c ods. 8 písm. a) tretí bod]

Ide o legislatívno-technickú úpravu doplnenia slovíčka alebo z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť.

K čl. I bodu 141[§ 114c ods. 8 písm. a) piaty bod]

Pôvodné ustanovenie neumožňovalo orgánu štátnej správy v prípade nepreukázania možnosti ďalšieho prevádzkovania ukončiť takéto konanie. Doplnením nového bodu príslušný orgán štátnej správy v prípade nepreukázania možnosti ďalšieho prevádzkovania po preukázaní požadovaných náležitostí vydá konečné rozhodnutie o ukončení činnosti.

K čl. I bodu 142[§ 114c ods. 9 písm. g)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti doplnením v odseku 8 písmeno piateho bodu a do doplnením nového bodu a určením lehoty na vydanie konečného rozhodnutia.

K čl. I bodu 143[§ 114c ods. 12]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť a zachovania rovnakého postupu v konaní a povinností pre prevádzkovateľov v súvislosti s vydaním konečného rozhodnutia.

K čl. I bodu 144[§ 114c ods. 13]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť a zachovania rovnakého postupu konaní a povinností pre prevádzkovateľov v súvislosti s vydaním konečného rozhodnutia.

K čl. I bodu 145[§ 114c ods. 16 a 17]

Na základe aplikačnej praxe a aj požiadavky samotných prevádzkovateľov a aj v súlade so smernicou č. 31/1999 o skládkach odpadov, sa v odseku 16 dáva prevádzkam skládok odpadov možnosť požiadať o vydanie konečného rozhodnutia aj keď sa na ne nevzťahovala povinnosť predložiť plán úprav podľa predchádzajúceho zákona č. 221/2003 Z. z. o odpadoch účinného do 31.12.2015. Týmto sa splní požiadavka smernicou č. 31/1999 o skládkach odpadov, že konečné rozhodnutie byť vydané pre každú skládku odpadov a to aj pre tie, ktoré v čase predkladania plánov úprav spĺňali všetky požiadavky na ďalšie prevádzkovanie. Nakoľko uvedené prevádzky aj v roku 2001 deklarovali, že všetky požiadavky majú splnené a následne pokračovali v činnosti aj po 15. júli 2009 ako celok bez plánu úprav, umožní sa im podať žiadosť a doklady iba podľa ô 114c ods. 1 písmeno b).

Odsek 17 na základe aplikačnej praxe upravuje potrebu špecifikovať, že pre skládky odpadov, ktorým bolo vydané potvrdenie o uzatvorení a rekultivácií nie je potrebné konanie o vydanie konečného rozhodnutia, nakoľko toto samotné potvrdenie o uzatvorení a rekultivácií skládky odpadov sa považuje za konečné rozhodnutie. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-626/16, Komisia/Slovensko, týkajúci sa nevykonania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-331/11 z 25. apríla 2013, Komisia/Slovensko.

K čl. I bodu 146[§ 117 ods. 1]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

26

K čl. I bodu 147[§ 117 ods. 1]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 148[§ 117 ods. 2]

Zmena ustanovenia súvisí s vypustením § 10.

K čl. I bodu 149[§ 117 ods. 3]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 150[§ 117 ods. 5]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 151[§ 117 ods. 6]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 152[jedenásta časť]

Súvisí so zánikom Recyklačného fondu. Jedenásta časť sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Obsolentné ustanovenia sa vypúšťajú nakoľko Recyklačný fond bol zrušený k 31. decembru 2016 bez právneho nástupcu.

K čl. I bodu 153[prechodné ustanovenia]

K § 135f

Odsek (1) Ustanovuje sa, že uvedené programy zostávajú v platnosti.

Odsek (2) V súvislosti so zmenou kategórií elektrozariadení vychádzajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), platnými od 15. augusta 2018, patria všetky elektrozariadenia, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa zákona o odpadoch pod tzv. "open scope", čiže do pôsobnosti vyššie uvedenej smernice. Viaceré platné rozhodnutia vo veci určenia elektrozariadení, vydané pred 01.01.2019 preto v rozpore so smernicou a zákonom o odpadoch.

Odsek (3) Od účinnosti zákona výrok rozhodnutia o udelení autorizácie nebude obsahovať osobné údaje fyzickej osoby-podnikateľa, jej zástupcu alebo osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi. Rozhodnutia, ktoré obsahujú vo výroku uvedené údaje ostávajú naďalej v platnosti a nie je potrebné ich meniť.

Odsek (4) Ustanovuje sa, že uvedené rozhodnutia musia byť ich držiteľom predložené na preskúmanie. V súvislosti so zmenou prílohy č. 1 (činnosti zhodnocovania) vo vzťahu k príprave na opätovné použite a z dôvodu zavedenia novej definície „spätné zasypávanie“ je potrebné zosúladiť existujúce/platné súhlasy, ktoré boli vydané príslušnými orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. p) a s) pred účinnosťou tohto zákona.

27

Odseky (5 a 6) Ustanovuje sa, že organizácia zodpovednosti výrobcov a výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, budú sa podieľať na vytvorení finančnej garancie prvýkrát v roku 2021.

Odsek (7) V súvislosti s doplnením náležitostí zmluvy o založení koordinačného centra o spôsob vytvorenia finančnej garancie Koordinačné centrá, zapísané do Registra koordinačných centier pred účinnosťou tohto zákona, povinné do 30. septembra.2020 doplniť predmetnú zmluvu o vyššie uvedené skutočnosti.

Odseky (8 a 9) Zmena súvisí s vytvorením finančnej garancie.

Odsek (10) Ustanovuje sa prechodné obdobie dokedy musia byť všetky zmluvy uzatvorené podľa § 59 ods. 4 zákona o odpadoch zosúladené, t. j. musia obsahovať špecifikáciu nákladov na triedený zber s rozlíšením na jednotlivé materiály, napr. papier, plasty, sklo, apod.

Odsek (11) V nadväznosti na rozšírenie kontrolného orgánu KC je potrebné, aby existujúce KC do stanoveného obdobia zosúladili organizačnú štruktúru so zákonom.

Odsek (12) V nadväznosti na zavedenie povinnosti vytvoriť finančnú garanciu je potrebné, aby existujúce KC tak uskutočnili do 31 marca 2021.

K § 135g

Odsek (1) V súvislosti so zavedením prílohy č. 8b, ktorá stanovuje prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas sa v rámci prechodných ustanovení stanovuje, že ak existujú takéto súhlasy na látky alebo veci ustanovené v prílohe č. 8b, tieto strácajú účinnosťou zákona platnosť.

Odsek (2) V súvislosti so zavedením elektronizácie sa postupne budú všetky rozhodnutia vydané podľa zákona o odpadoch vydávať v elektronickej forme za účelom naplnenia informačného systému. Vzhľadom na to, je potrebné ustanoviť, že rozhodnutia vydané v listinnej forme nebude možné predlžovať a bude potrebné si požiadať o vydanie nových rozhodnutí v elektronickej forme.

Odsek (3) Návrhom zákona sa zakazuje od 1. januára 2021 uvádzať na trh Slovenskej republiky určité jednorazové plastové výrobky uvedené v prílohe č. 7a. Vzhľadom na to, že samotné uvedenie na trh (výroba a dovoz) je zakázané od tohto dátumu, je predpoklad, že do distribúcie vrátane distribúcie konečnému používateľovi budú stále dodávané tieto jednorazové plastové výrobky. Keďže cieľom zákazu uvedenia na trh týchto výrobkov je, aby sa trvalo znížila tvorba odpadu z jednorazových plastových výrobkov, stanovuje sa prechodné obdobie, počas ktorého bude môcť distribútor distribuovať jednorazové plastové výrobky, ktoré boli uvedené na trh pred účinnosťou zákazu uvedenia na trh. Inak povedané distribútor bude môcť distribuovať do 30. júna 2021 výrobky pokiaľ ich zakúpil pred 1. januárom 2021, teda pred zákazom uvádzania na trh Slovenskej republiky. Ak by bolo súčasne so zákazom uvedenia na trh zakázané tieto výrobky tzv. „dopredávať“ veľké množstvo nepoužitých plastových výrobkov sa tak dostalo do odpadu, čo nie je účelné. Po zavedení zákazu distribúcie po 30. júna 2021 to v praxi bude znamenať, že konečný používateľ nebude mať v rámci trhu Slovenskej republiky prístup k takémuto druhu výrobku.

K čl. I bodu 154[§ 136b Zrušovacie ustanovenia]

Ruší sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú limity pre zhodnotenie elektroodpadu a pre opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a látok v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 206/2010 Z. z., nakoľko toto nariadenie nie je aktuálne a je obsiahnuté v § 32 zákona o odpadoch.

28

K čl. I bodu 155[Príloha č. 1]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. V rámci niektorých činností zhodnocovania boli doplnené bližšie špecifikácie, t. j. čo okrem iného ešte patrí/môžeme zahrnúť pod predmetnú činnosť.

K čl. I bodu 156[Príloha č. 3 časť III. časť 3]

Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smernici 94/62/ES bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy pre recykláciu odpadov z obalov. Existujúci cieľ pre recykláciu kovových obalov sa rozčlení na samostatné ciele pre dve skupiny odpadu, železné kovy a hliník, keďže recykláciou hliníka sa zvýši úspora energie a zníži produkcia emisií oxidu uhličitého. Zabezpečuje sa transpozícia čl. 6 smernice o obaloch.

K čl. I bodu 157[Príloha č. 3 časť V.]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 11 ods. 2 rámcovej smernice a transpozície čl. 5 ods. 5 smernice o skládkach odpadov. Z dôvodu dosiahnutia výrazných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych výhod a z dôvodu urýchlenia prechodu na obehové hospodárstvo, je potrebné zvýšiť ciele pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu a zníženie skládkovania.

K čl. I bodu 158[Príloha 3 časť VII.]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. Nakoľko, sa upravuje definícia „recyklácia“, do ktorej sa dopĺňa aj činnosť prípravy na opätovné použitie, odpad, ktorý podľa § 3 ods. 10 je určený na prípravu na opätovné použitie sa bude započítavať do cieľov zhodnocovania a recyklácie.

K čl. I bodu 159[Príloha č. 4a]

Doplnenie novej prílohy súvisí so zabezpečením úplnej transpozície prílohy č. IVa rámcovej smernice. V záujme nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ochrany životného prostredia, využívania existujúcich materiálov a výrobkov a s tým súvisiacej podpory predchádzania vzniku odpadu sa ustanovuje príloha č. 4a, ktorá obsahuje zoznam príkladov opatrení na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu, aby prevzali svoju zodpovednosť a odovzdávali svoj odpad do zavedených systémov triedeného zberu, predovšetkým, v podobe ekonomických stimulov alebo predpisov.

K čl. I bodu 160[Príloha č. 7a]

V prílohe vymenované jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané od 01. januára 2021 uvádzať na trh Slovenskej republiky. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov.

K čl. I bodu 161[Príloha č. 8b]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zavádza sa príloha č. 8b, ktorá uvádza prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas čím sa zároveň znižuje aj administratívna záťaž. Zároveň však výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 2 ods. 4 zákona o odpadoch. V rámci uvedenej prílohy sa stanovujú príklady látok alebo hnuteľných vecí, pre ktoré sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. o), jedná sa látky alebo hnuteľné veci, pre ktoré je bežne dopyt na ich ďalšie použitie. Na základe skúsenosti z praxe boli stanovené látky alebo hnuteľné veci vznikajúce v

29

železiarskom a oceliarskom priemysle (piliny, hobliny, triesky, prach a zlomky zo železných a neželezných kovov, okuje z valcovania), ďalej látky alebo hnuteľné veci vznikajúce pri spracovaní dreva, drevnej hmoty a textilu.

K čl. I bodu 162[Príloha č. 9]

Aktualizuje sa Zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ. Vypúšťa sa smernica Rady č. 91/692/EHS z dôvodu jej zrušenia, zároveň sa dopĺňajú novely príslušných smerníc.

K čl. I bodu 163[nebezpečné látky]

Zmena nadväzuje na zmenu v § 6 odsek 3 písm. c) zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 164[kompozitné obaly]

Zmena súvisí so zavedením novej definície kompozitných obalov.

K čl. II [ zákon č. 145/1995 Zb.]

V predmetnom, ustanovení sa dopĺňa spoplatnenie zmien rozhodnutí, pri ktorých takéto spoplatnenie nebolo v rámci zavedenia nových súhlasov nastavené. Z uvedeného dôvodu sa pristúpilo k zosúladeniu s existujúcim režimom zmien súhlasov. V bode 2 sa zosúlaďuje pojem úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti so skratkou zavedenou v § 20 ods. 7.

K čl. III [zákon č. 582/2004 Z. z.]

K bodu 1 (§77 ods. 1 písm. b)

Navrhovaná zmena súvisí s právnou úpravou ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorej za nakladanie s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom zo záhrad a parkov, ktoré vznikajú právnickým osobám alebo fyzickým osobám – podnikateľom zodpovedné tieto osoby. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri vyrubení miestneho poplatku za nakladanie s týmto druhom komunálneho odpadu.

K bodu 2 (§77 ods. 1 písm. c)

Navrhovaná zmena súvisí s právnou úpravou ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorej za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov (napr. objemný odpad, nebezpečný odpad), ktoré vznikajú právnickým osobám alebo fyzickým osobám podnikateľom zodpovedné tieto osoby. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri vyrubení miestneho poplatku za nakladanie s týmto druhom komunálneho odpadu.

K bodu 3 (§ 77 ods. 3)

Navrhuje sa doplniť novou vetou existujúce ustanovenie zákona o aplikovaný výklad znenia zákona, aby poplatníkom z titulu vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam v obci bol iba raz.

K bodu 4 (§ 77 ods. 7)

Cieľom legislatívnej úpravy je riešenie otázky exekúcie maloletých osôb z dôvodu nedoplatkov na poplatku za komunálne odpady. Vzhľadom na aplikačnú prax, v ktorej maloletým osobám ako poplatníkom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vzniká poplatkový vzťah voči obci podľa § 77 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., nie je možné

30

rozumne očakávať splnenie tejto povinnosti, nakoľko maloleté osoby bežne nedosahujú príjem a ani nevlastnia primeraný majetok na úhradu týchto poplatkov.

V nadväznosti na Uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 11/2018-10 z 12. septembra 2018 na návrh verejnej ochrankyne práv prof. JUDr. Márie Patakyovej, PhD. je potrebné zabezpečiť zvýšenie právnej istoty výkladu ustanovenia § 77 ods. 7 citovaného zákona tak, aby z novej formulácie ustanovenia bolo zrejmé, že poplatkovú povinnosť od jej vzniku preberá za maloletú osobu zákonný zástupca alebo opatrovník. Uvedená zmena ponecháva určenie osoby poplatníka v nezmenenej podobe, a teda týka sa naďalej aj maloletej osoby, avšak upravuje citovaný zákon v tom, že zákonný zástupca alebo opatrovník nielen plní povinnosti za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, ale že zákonný zástupca alebo opatrovník je plne zodpovedný za nedoplatky na poplatku a v prípade vzniku dlhov a ich vymáhania je dlžníkom zákonný zástupca alebo opatrovník a voči ním je aj vedené exekučné konanie. Maloletej osobe sa tak dostane primeranej ochrany pred vznikom dlhov a exekúcii, voči ktorým nemožno spravodlivo očakávať ich plnenie. Súčasťou legislatívneho riešenia bude aj vysporiadanie sa s už vzniknutými exekúciami na maloleté osoby vo vymedzenej oblasti formou prechodného ustanovenia v zákone č. 582/2004 Z. z., ktorým sa určí pre zákonných zástupcov lehota na vyrovnanie dlhu za maloletú osobu, inak po ustanovenej lehote sa tento dlh stane zo zákona ich vlastným.

K bodu 5 (§ 80 ods. 2)

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže poplatníkov sa navrhuje, aby uplatnenie nároku na úľavu pri poplatku sa nepovažovalo za zmenu skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie poplatku.

K bodu 6 (§ 81 ods. 1)

Poplatníkom podľa § 77 ods. 2 je každá osoba v tomto ustanovení uvedená, avšak pri množstvovom zbere podľa súčasnej právnej úpravy nie je zrejmé, ktorému poplatníkovi má obec vyrubiť poplatok rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že zbernú nádobu užíva viac poplatníkov, si títo určili jedného zástupcu alebo bude poplatok vyrubený rozhodnutím každému poplatníkovi do výšky jeho podielu na poplatku. Výška poplatku sa v prípade neurčenia zástupcu pri množstvovom zbere vypočíta ako podiel poplatníka na poplatku voči celkovému počtu poplatníkov, ktorí užívajú zbernú nádobu.

K bodu 7 (§ 82 ods. 4 a 5)

Navrhuje sa pri súbehu úľav na poplatku uplatniť len jednu úľavu výhodnejšiu pre poplatníka. Na úplné odpustenie poplatku musí poplatník splniť podmienku, ktorá ho oprávňuje na túto úľavu absolútne (t. z. podmienka na odpustenie poplatku viac ako určené obdobie 90 dní). Cieľom precizovania súčasnej právnej úpravy je, aby nedochádzalo k nejasnému uplatňovaniu úľav v priebehu alebo po skončení kalendárneho roka, za ktorý sa poplatok vyrubil. Zároveň sa v odseku 5 ustanovuje lehota na uplatnenie úľav na poplatku.

K bodu 8 (§ 83 ods. 1)

Toto doplnenie antidiskriminačný účinok a navrhuje eliminovať prípady množiacich sa odvolaní, preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania, sťažností a protestov prokurátora (a teda zbytočnej administratívnej záťaže rôznych stupňov aparátu orgánov verejnej moci), ktoré postavené na diskriminácii určitej skupiny osôb (napr. tých bez trvalého pobytu v obci), ktorá nemôže využiť úľavu práve z dôvodu vylúčenia z VZN.

31

K bodu 9 (§ 83 ods. 2)

Návrh reaguje na zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa razantne zvyšujú náklady pre obce za skládkovanie nevytriedeného komunálneho odpadu, ak podiel vytriedeného odpadu v obci nedosahuje ustanovené úrovne v tomto zákone. Obce si týmto spôsobom môžu určiť ďalšie kritéria pre poplatníkov tak, aby ich motivovali zvýšiť mieru separácie komunálneho odpadu, čím sa v prospech obce a v konečnom dôsledku aj pre samotných poplatníkov znížia náklady súvisiace s nakladaním a znehodnocovaním nevytriedeného odpadu. Navrhuje sa doplniť úpravu vekovej hranice poplatníkov, ktorým môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úľavu.

K bodu 10 (§ 83 ods. 3)

Návrh reaguje na splnomocnenie ustanovené v § 81 ods. 18 zákona o odpadoch, ktorým sa môže zaviesť množstvový zber aj v „časti obce“ alebo pre jednotlivé kategórie pôvodcov odpadu. Navrhuje sa preto rozšíriť splnomocnenie pre obce, na základe ktorého môžu všeobecne záväzným nariadením ustanoviť množstvový zber len v časti obce (ktorá je definovaná v zákone o miestnych daniach a poplatku) alebo pre jednotlivé katastrálne územie alebo v rámci poplatníkov podľa § 77 ods. 2 ustanoviť podľa toho, či obývajú, užívajú alebo sídlia v nehnuteľnosti.

K bodu 11 (§ 104j ods. 1)

Ide o prechodné ustanovenia súvisiace s jednotlivými úpravami v tomto novelizačnom článku.

K čl. IV [zákon č. 587/2004 Z. z.]

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa ustanoviť nové možnosti poskytovania finančných prostriedkov Environmentálneho fondu tak, aby za podmienok uvedených v nasledujúcich bodoch bolo možné finančne podporiť príslušný orgán štátnej správy, ktorý je podľa osobitných predpisov za určitých okolností povinný zabezpečiť z vlastných zdrojov preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, ak ide o bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo jej vznik, resp. je povinný z takýchto zdrojov zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu. V oboch prípadoch ide o nútené opatrenie, ktoré je v mnohých prípadoch finančne náročné a zo strany štátu sa realizuje z dôvodu, že konkrétnymi aktivitami prevádzkovateľa vymedzeného okruhu pracovných činností alebo osoby, ktorá je zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu, môže bezprostredne dôjsť k poškodeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, prípadne k týmto nepriaznivým následkom už došlo.

Zároveň sa navrhuje, aby finančné prostriedky vynaložené v kalendárnom roku na tento účel v súhrnnej podobe nepresiahli 5% ročného príjmu Environmentálneho fondu tak, aby nebolo ohrozené plnenie iných dotačných úloh ustanovených zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť poskytnutie prostriedkov Environmentálneho fondu na financovanie preventívnych opatrení, ktoré vykonáva okresný úrad podľa zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že prevádzkovateľ

32

(právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ) takéto opatrenia nevykonal sám ani na základe predchádzajúceho rozhodnutia alebo takýto prevádzkovateľ nie je známy, prípadne náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť prevádzkovateľ zo zákonom ustanovených dôvodov nie je povinný znášať. Rovnako sa navrhuje umožniť čerpanie prostriedkov Environmentálneho fondu na výkon nápravných opatrení, ktoré tiež vykonáva okresný úrad s tým rozdielom, že na rozdiel od preventívnych opatrení sa nápravné opatrenia vykonávajú až pri vzniku environmentálnej škody, nie len pri jej hrozbe.

Navrhovanou úpravou sa tiež umožňuje čerpanie prostriedkov Environmentálneho fondu na účely zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. Rovnako ako v prípade vyššie uvedenej finančnej podpory bude oprávneným žiadateľom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nakoľko okresný úrad ktorý je ako orgán štátnej správy odpadového hospodárstva podľa zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný na vlastné náklady zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu tak, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia je jeho preddavkovou organizáciou.

Podmienkou podpory žiadateľa v oboch uvedených prípadoch bude, že na výkon preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení, resp. na zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu, okresný sám vynaložil najmenej 100 000 eur, čo musí v súvislosti s predložením žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov preukázať.

Ďalej sa navrhuje ustanoviť rozhodovací postup o týchto prostriedkoch a okrem definovania žiadateľa sa tiež ustanovuje orgán oprávnený na rozhodnutie o poskytnutí prostriedkov Environmentálneho fondu tým bude podľa výšky požadovanej sumy minister životného prostredia Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky. Upravuje sa tiež obsah žiadosti žiadateľa o poskytnutie prostriedkov Environmentálneho fondu a to, že získaním finančnej podpory nie je dotknutá povinnosť žiadateľa konať o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia zo strany toho, ktorý spôsobil environmentálnu škodu alebo jej hrozbu, resp. že podporou nebude dotknutý nárok žiadateľa na náhradu vynaložených nákladov voči osobe, ktorá je zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu. Ak podľa vyššie uvedených osobitných predpisov dôjde k uhradeniu vynaložených nákladov na tieto účely alebo k ich vymoženiu, takéto prostriedky budú predstavovať príjem Environmentálneho fondu. Týmto opatrením sa zabezpečiť aspoň čiastočná návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov.

K bodom 4 a 5

Upravujú sa vnútorné odkazy na základe vloženia nových ustanovení.

K čl. V [zákon š. 359/2007 Z. z.]

Navrhuje sa ustanoviť, že ak príslušnému orgánu okresnému úradu boli za účelom financovania preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení z dôvodu bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo jej vzniku poskytnuté finančné prostriedky Environmentálneho fondu (navrhovaný § 4g zákona č. 587/2004 Z. z.), pričom sa takémuto orgánu podarilo zo strany prevádzkovateľa alebo inej povinnej osoby dosiahnuť náhradu vynaložených nákladov, takto získané prostriedky budú tvoriť príjem Environmentálneho fondu. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje dosiahnutie súladu so zákonom č. 587/2004 Z. z., ktorý medzi svoje zdroje zahŕňa aj také prostriedky, u ktorých tak ustanovil osobitný predpis. Účelom zmeny je zabezpečiť aspoň čiastočnú návratnosť prostriedkov Environmentálneho

33

fondu, ktorého úlohou je uskutočňovať širokú škálu štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie.

K čl. VI [účinnosť]

V uvedenom článku sa stanovuje účinnosť predmetného návrhu zákona. Z príslušných transponovaných smerníc vyplýva, že do národnej právnej úpravy musia byť transponované najneskôr s účinnosťou od 5. júla 2020. Vzhľadom nato bola účinnosť ustanovení, ktorými sa vykonáva transpozícia uvedených smerníc, ustanovená k 1. júlu 2020, pričom účinnosť niektorých ustanovení bola posunutá na neskorší dátum s ohľadom na dotknuté subjekty.

V Bratislave dňa 21. augusta 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Sólymos, v. r.

podpredseda vlády a minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 302/2019, dátum vydania: 14.10.2019

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“)predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) zaviedol rozšírenú zodpovednosť výrobcov aj pre výrobcov obalov vrátane výrobcov jednorazových obalov na nápoje. Takýmto systémom zberu sa vyzbiera zhruba 60% jednorazových plastových nápojových obalov uvedených na trh v Slovenskej republike. MŽP SR z uvedeného dôvodu vypracovalo návrh zákona, ktorý za cieľ zvýšiť mieru zberu odpadov z týchto obalov a súčasne návrh zákona dopomôcť k zníženiu tzv. litteringu odpadu, ktorý sa nachádza vo voľnej prírode a ktorého obvyklou zložkou práve jednorazové obaly na nápoje.

Návrh zákona reaguje aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica“). Smernica stanovuje nové ciele pre recykláciu obalov. Najneskôr do 31.12. 2025 sa bude recyklovať 65% hmotnosti všetkých odpadov z obalov, konkrétne 50% plastov, 70% železných kovov a pre hliník je stanovená miera recyklácie 50%. Na základe uvedenej európskej legislatívy ako aj na základe návrhov iných právnych predpisov Európskej únie je zrejmé, že Európska únia smeruje k ambicióznejším cieľom v oblasti zberu a recyklácie odpadov z obalov.

Keďže spomínané obaly nie biologicky rozložiteľné, dlhodobo narušujú ekosystém, dokážu plávať na hladine a znižujú estetickú hodnotu území, verejnosť ich taktiež vníma veľmi citlivo. Zálohovanie je nástroj, ktorý dokáže množstvo vyzbieraných jednorazových nápojových obalov zvýšiť aj na viac ako 90 % a prispieva tiež k zníženiu množstva voľne pohodeného odpadu v prírode.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti MŽP SR vypracovalo návrh zákona, ktorého snahou je zaviesť zálohový systém jednorazových obalov na nápoje, a tým dosahovať ciele stanovené na celoeurópskej úrovni a zároveň zvýšiť kvalitu životného prostredia občanov Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona pozitívny vplyv na životné prostredie, čiastočne pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V § 1 je upravený predmet zákona, ktorým práva a povinnosti dotknutých podnikateľských subjektov i konečných používateľov vybraných druhov obalov na nápoje. Predmetom zákonnej úpravy je aj postavenie tzv. správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje (ďalej len „správca“). Správca je subjekt, ktorý v zmysle návrhu zákona zastrešuje fungovanie celého zálohového systému, preto je potrebné zákonom upraviť, čo je jeho činnosťou. Zákon taktiež upravuje pôsobnosť štátnych orgánov a štátny dozor.

V odseku 2 je vymedzená pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona sa vzťahuje na jednorazové obaly na nápoje uvedené na trh v Slovenskej republike vrátane dovážaných obalov. Zákon sa nevzťahuje na obaly, ktoré sú vyvezené mimo územia Slovenskej republiky.

K § 2

V § 2 uvedené základné pojmy, s ktorými pracuje návrh zákona. Niektoré pojmy na účely tohto zákona sú zadefinované s pomocou odkazu na zákon o odpadoch.

K § 3

K odseku 1

Odsek 1 vymedzuje, ktoré konkrétne typy jednorazových obalov na nápoje budú predmetom zálohovania. Keďže cieľom zákona je zvýšenie zberu a následnej recyklácie plastových a kovových obalov, zálohovať sa v zmysle tohto zákona budú len jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu. Predmetom zálohovania budú plastové fľaše a plechovky od nápojov.

K odseku 2

Zálohový systém za určitých zákonom stanovených podmienok nevráti záloh. Keďže odber fliaš a plechoviek v rámci zálohového systému sa bude vykonávať dvoma formami strojovo a manuálne, najmä v prípade manuálneho odobratia by mohlo dôjsť k bezdôvodnému odmietnutiu takéhoto odobratia od konečného používateľa, je potrebné zákonom stanoviť, v ktorých konkrétnych prípadoch tak zamestnanec vykonávajúci odber odpadu z obalov nie je povinný spraviť. Ustanovenie tak slúži na ochranu subjektu vykonávajúceho odber, keďže nie je povinný odobrať napr. zdeformovaný obal, ktorý sa nedá identifikovať a zároveň na ochranu konečného používateľa, ktorého informuje o tom, že nevrátenie zálohu je možné len z uvedených zákonných dôvodov.

K § 4

K odseku 1

Zavedením zálohového systému určitých typov obalov na nápoje nezaniká rozšírená zodpovednosť výrobcov týchto obalov. Vzhľadom na to zákon takémuto výrobcovi ukladá súbor povinností, ktoré v rámci zabezpečenia fungovania zálohového systému musí dodržiavať. Tieto povinnosti však nenahrádzajú všetky povinnosti výrobcu obalov vyplývajúce zo zákona o odpadoch v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov. Ustanovením sa vyhradzuje výrobcovi obalov súbor povinností, ktoré ako výrobca jednorazových nápojových obalov musí plniť vo vzťahu k zálohovému systému a k správcovi. Údaje, ktoré eviduje výrobca obalov o zálohovaných jednorazových obaloch na nápoje, a ktoré sa ohlasujú správcovi budú

2

špecifikované v zmluve so správcom. Minimálne požiadavky na evidenciu a ohlasovanie správcu vo vzťahu k ministerstvu ustanoví vykonávací predpis v rozsahu, v ktorom evidujú a ohlasujú organizácie zodpovednosti výrobcov údaje ministerstvu podľa zákona o odpadoch, najmä mieru zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov.

K odseku 2

Výrobcovi jednorazových obalov na nápoje, ktorý je zároveň distribútorom, sa ukladajú povinnosti, ktoré je povinný plniť pre zabezpečenie riadneho fungovania zálohového systému. Na výrobcu, ktorý je zároveň distribútorom sa vzťahujú rovnaké povinnosti ako na distribútora (§ 5). V rámci tohto ustanovenia sa vymedzujú povinnosti distribútora, ktoré ako výrobca nemá vymedzené v odseku 1 uvádzať výšku zálohu na cenovke tovaru, registrovať sa ako odberné miesto, odoberať jednorazové zálohované obaly, vrátiť konečnému spotrebiteľovi záloh. Takýmto výrobcom sa vymedzuje aj povinnosť zapojiť sa do odberu zálohovaných obalov, ak predávajú nápoje konečnému spotrebiteľovi na predajnej ploche väčšej ako 300 m2. Naopak výrobca, ktorý je zároveň distribútor a uvádza na trh zálohované obaly na ploche menšej ako 300 m2, sa môže rozhodnúť, či sa do systému okrem predaja zálohovaných obalov a uvádzania výšky zálohu zapojí aj odberom zálohovaných obalov. Plocha 300 m2 bola stanovená ako na základe prieskumu v rámci ostatných krajín, ktoré zálohový systém zaviedli. Výrobca, ktorý je zároveň distribútor je napr. obchodný reťazec, ktorý uvádza na trh a do distribúcie výrobky pod vlastnou obchodnou značkou.

K § 5

K odseku 1

Rovnako ako výrobca aj distribútor zálohovaných obalov je dôležitou súčasťou systému zálohovania a tak zákon aj distribútorovi vymedzuje súbor povinností.

K odseku 2

Všetci distribútori bez ohľadu na veľkosť predajnej plochy, ktorí predávajú nápoje v plastových obaloch alebo plechovkách budú musieť tieto obaly zálohovať. Odoberať zálohované obaly však budú povinní len distribútori s predajnou plochou väčšou ako 300 m2. Naopak distribútor, ktorý distribuuje zálohované obaly na ploche menšej ako 300 m2, sa môže rozhodnúť či sa do systému okrem predaja zálohovaných obalov a uvádzania výšky zálohu zapojí aj odberom zálohovaných obalov. Plocha 300 m2 bola stanovená na základe prieskumu v rámci ostatných krajín, ktoré už zálohový systém zaviedli. Z povinnosti zapojiť sa do odberu zálohovaných jednorazových obalov budú vylúčené prevádzky, ktoré síce spĺňajú podmienku predajnej plochy 300m2, ale predaj nápojov je pre takéto prevádzky ako doplnkový tovar. V praxi pôjde napríklad o predajne predávajúce drogériový tovar alebo predajne so stavebným sortimentom.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie sa týka distribútorov, ktorí distribuujú zálohované obaly nie priamo konečnému používateľovi, ale iným distribútorom, a tak tvoria akýsi medzičlánok medzí výrobcom a distribútorom, ktorý distribuuje zálohovaný obal konečnému používateľovi. Aj takýto distribútor je povinný zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu stanovenú priamo výrobcami, resp. správcom. Výška zálohu bude v rámci ceny zálohovaného obalu započítaná počas celého kolobehu obalu od uvedenia na trh výrobcom po odovzdanie odpadu z obalu konečným používateľom.

3

K odseku 4

Distribútor, ktorý bude vykonávať odber odpadov z jednorazových obalov, nebude musieť mať udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Ustanovenie odbúrať administratívnu záťaž podnikateľským subjektom a zároveň sa zosúlaďuje s už zavedenou povinnosťou distribútorov elektrozariadení a batérií a akumulátorov, ktorí v súčasnosti vykonávajú spätný odber odpadov z elektrozariadení a použitých batérií a akumulátorov bez udeleného súhlasu na zber.

K odseku 5

Zavádza sa povinnosť distribútorovi, aby v prípade odberu odpadu z jednorazových obalov na nápoje zhromažďoval odpady podľa druhov, t.j. samostatne plasty a kovy, v najlepšom prípade aj podľa materiálového zloženia (plasty - PET, PE, resp. iné, kovy AL, FE) a aby odpady boli odovzdané správcovi, ktorý zabezpečí jeho ďalšie nakladanie.

K § 6

Definuje sa kto je správcom, jeho funkcie a proces vzniku. Predpokladá sa, že správca bude založený združením právnických osôb, ktoré uvádzajú jednorazové obaly na trh, resp. konzorciom zloženým z viacerých združení. MŽP SR zverejní výzvu na prihlásenie sa do výberu záujemcov na svojom webovom sídle. Záujemca, ktorý sa bude uchádzať o založenie správcu, predloží MŽP SR návrh dokladov podľa odseku 3. Správcu bude vyberať odborná komisia zložená z členov, ktorých bude menovať minister životného prostredia. MŽP SR uloží povinnosť založenia správcu konkrétnemu subjektu z okruhu záujemcov. Takto určený správca následne bude povinný MŽP SR predložiť zákonom vymedzené dokumenty na schválenie. MŽP SR schváli dokumenty len ak z nich bude zrejmé, že správca je schopný zabezpečiť fungovanie systému. V prípade, že by záujemca o založenie správcu nesplnil podmienky alebo sa do výberu nikto neprihlási, MŽP SR výzvu na založenie správcu zopakuje. Správca povinnosť oznamovať každú zmenu v predkladaných dokumentoch, podstatné zmeny podliehajú opätovnému schváleniu MŽP SR, čím si MŽP SR ponecháva možnosť dohľadu nad spravovaním zálohového systému. V určených prípadoch bude môcť zmenu v zakladajúcich dokumentoch vykonať aj MŽP SR, vždy však po prerokovaní so správcom.

K § 7

Na zabezpečenie správneho a transparentného fungovania zálohového systému ustanovené povinnosti správcu, ktorý bude financovať celý zálohový systém. Pred samotným spustením zálohového systému bude potrebné, aby správca uzatvoril zmluvu o plnení povinností, ktoré vznikli zavedením zálohového systému. Zmluvy so správcom bude musieť uzatvoriť každý výrobca obalov, ktorý uvádza na trh jednorazové obaly z plastu a kovu. Nemôže nastať situácia, že budú uvádzané na trh obaly, ktoré predmetom regulácie a nebudú pokryté zálohovým systémom. Uzatvoriť zmluvu so správcom bude musieť aj každý distribútor takýchto obalov, ktorý sa zapojí do zálohového systému, buď povinne zo zákona alebo dobrovoľne. Ak ide o výrobcu obalov a zároveň o distribútora, postačuje uzatvoriť so správcom len jednu zmluvu, v ktorej bude upravený právny vzťah k výrobcovi ako aj distribútorovi. Správca bude musieť uzatvoriť zmluvy aj s každým, kto sa bude podieľať na zabezpečení celého nakladania s odpadmi z jednorazových obalov po samotné spracovanie, tzn. zberová spoločnosť, resp. dopravca, recyklátor. Finančné zabezpečenie celého zálohového systému bude závisieť od správne nastaveného financovania

4

jednotlivými výrobcami. Správca bude musieť uhrádzať nielen nakladanie s vyzbieranými odpadmi z obalov, ale aj prevádzkové náklady na zabezpečenie celého zálohového systému, okrem iného aj poplatky distribútorom za odber odpadov z jednorazových obalov alebo financovanie informačných a propagačných aktivít vo vzťahu k zálohovému systému. Systém tak bude musieť financovať správca z vlastných zdrojov, v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ale vylúčenou nie je podpora zo strany štátu, o ktorú môže správca požiadať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Správca bude zodpovedať za plnenie cieľov ustanovených v prílohe č. 1. Na zabezpečenie splnenia cieľov bude musieť správca zapojiť do odoberania odpadov z jednorazových obalov čo najväčší počet distribútorov. Pre zabezpečenie transparentnosti celého systému správca bude zverejňovať agregované údaje a informácie týkajúce sa zálohového systému na svojom webovom sídle a bude poskytovať údaje z evidencie MŽP SR. Správne fungovanie zálohového systému je podmienené aj pravdivými údajmi od výrobcov obalov, ktorí budú správcovi ohlasovať údaje o množstve obalov uvedených na trh. Vo vzťahu k týmto údajom, bude musieť správca zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti jednotlivých zamestnancov.

K § 8

Definujú sa štátne orgány príslušné pre zálohované obaly a odpady z týchto obalov. Okrem MŽP SR sú to Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 9

K odseku 1 a 2

Ústredným orgánom štátnej správy pre zálohované obaly a odpady z týchto obalov je MŽP SR. MŽP SR je v polohe koordinačného orgánu z pozície ústredného orgánu štátnej správy, a to ako vo vzťahu k správcovi, tak práve k orgánom štátneho dozoru. Je potrebné zdôrazniť, že na správcu nebude prenesený výkon štátnej správy, ten stáva rozdelený medzi MŽP SR a orgány štátneho dozoru.

K odseku 3

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo ustanoví podrobnosti týkajúce sa zálohovania.

K § 10

Slovenská inšpekcia životného prostredia postavenie orgánu štátneho dozoru v zmysle tohto zákona. V rámci tejto pôsobnosti Slovenská inšpekcia životného prostredia kontroluje dodržiavanie povinností uložených fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám.

K § 11

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu štátnej správy pre oblasť zálohovania jednorazových obalov na nápoje a odpadov z týchto obalov na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností.

K § 12

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodržiavanie povinností fyzickými osobami

5

- podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov, je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

K § 13 a 14

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti s určením dolných a horných hraníc pokút. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach stanovených hraníc ukladá príslušný orgán štátneho dozoru, ktorým je Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty.

Orgán štátneho dozoru môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uvedením lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu do dvojnásobku príslušnej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota, pričom výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 15

Upravuje sa, že Slovenská inšpekcia životného prostredia postupuje pri výkone štátneho dozoru podľa všeobecných predpisov o kontrole v štátnej správe a Slovenská obchodná inšpekcia postupuje podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správny poriadok sa vzťahuje iba na konania o ukladaní pokút.

K § 16

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je upraviť prechod na novú právnu úpravu. Obaly, ktoré nebudú označené ako zálohované v zmysle zákona môžu byť uvedené na trh do 31.12.2021 a distribuované len do 30.06.2022, aby postupne došlo k úplnej výmene obalov na trhu. Zároveň je týmto zabezpečené aj financovanie triedených zložiek komunálneho odpadu – obalov z plastov nepokryté zálohovým systémom, keďže výrobcovia do konca roka organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly zaplatili poplatky na nakladanie s odpadom z týchto obalov.

K § 17 a 18

Upravuje sa transpozičný odkaz a odkaz na smernicu EP a Rady (EÚ) 2015/1535, keďže návrh zákona je zároveň technickým predpisom.

K Čl. II

Novelizuje sa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, kde sa dopĺňa výkon kontroly pre Slovenskú obchodnú inšpekciu.

K Čl. III

6

V článku III sa novelizuje zákon o odpadoch. Výrobca obalov, ktorý uvedie na trh zálohované jednorazové obaly na nápoje nebude platiť poplatky organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly za množstvo takýchto obalov, keďže tieto odpady z obalov nebudú súčasťou zberu triedených zložiek komunálneho odpadu. Avšak pre ostatné typy obalov, ktoré nebudú patriť do pôsobnosti tohto zákona, bude výrobca obalov plniť povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov prostredníctvom zmluvnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Keďže tento návrh zákona používa vlastnú terminológiu, boli upravené niektoré pojmy v zákone o odpadoch.

K Čl. IV

Účinnosť ustanovení, ktorými sa zabezpečuje príprava spustenia zálohového systému, sa navrhuje od 1. januára 2020, účinnosť ostatných ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2022.

K prílohe č. 1

Stanovujú sa ciele návratnosti pre zálohované obaly na nápoje. Pre plastové zálohované obaly sa stanovujú ciele s narastajúcou tendenciou do roku 2027 pre dosiahnutie cieľa najmenej vo výške 90%. Pre kovové zálohované obaly sa stanovuje len jeden cieľ, a to najmenej vo výške 90% od roku 2025. Ciele stanovené v nadväznosti na vykonanú analýzu Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR, ako aj v nadväznosti na európsku legislatívu. Cieľmi ustanovenými v tejto prílohe pre jednorazové nápojové obaly z plastu sa zohľadňuje cieľ ustanovený v čl. 9 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.

K prílohe č. 2

Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie.

V Bratislave dňa 29. mája 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

László Sólymos, v. r.

podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 292/2017, dátum vydania: 29.11.2017

 

 

 

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“), predkladá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. Hlavným dôvodom prípravy a následného predloženia návrhu zákona do legislatívneho procesu je potreba zapracovania početných požiadaviek na úpravu znenia zákona vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Predložený návrh zákona je štvrtou novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zabezpečuje odstránenie legislatívnych nedostatkov a nepresností zákona o odpadoch ako aj riešenie aktuálnych problémov na trhu, ďalej zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli počas obdobia platnosti nového zákona o odpadoch z praxe a to nielen zo strany ministerstva a  štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov. Medzi hlavné zmeny, ktoré sa od aplikačnej novely očakávajú patrí: 

  • riešenie vyhradeného prúdu odpadu obaly/neobaly, vo väzbe na spresnenie definície výrobcu tak, aby nevznikali nedorozumenia v aplikácii týchto ustanovení,
  • zlepšenie kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) a výrobcov zo strany štátu,
  • zlepšenie autorizačného procesu OZV, spružnenie mechanizmu odnímania autorizácií ministerstvom v prípade neplnenia podmienok autorizácie a požiadaviek na funkčný systém OZV, 
  • riešenie problematiky koordinačných centier pre jednotlivé prúdy odpadov - jasné definovanie podmienok ich vzniku a zániku, lepšia kontrola ich fungovania,  
  • odstránenie administratívnej a ekonomickej záťaže zavedením zmien, týkajúcich sa ohlasovacích povinností povinných subjektov a zavedením spodného limitu pre obaly                 a neobaly,
  • ustanovenie možnosti obce výberu zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu (DSO) alebo možnosti ponechania paušálneho poplatku za DSO tak, ako to bolo podľa predchádzajúceho zákona o odpadoch.

 

Nakoľko problematika odpadového hospodárstva je široká, nakladanie s odpadmi a predovšetkým uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov prináša množstvo nových podnetov, Ministerstvo  životného prostredia Slovenskej republiky je pripravené na širšiu diskusiu k pripravovanej novele zákona o odpadoch s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 2019. 

 Návrh zákona zároveň implementuje nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017  o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017), ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018 a odstraňuje nedostatočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na štátny rozpočet a zároveň nemá vplyv na informatizáciu, služby verejnej správy na občana a ani na procesy služieb vo verejnej správe. Návrh zákona má čiastočný vplyv na rozpočty obcí a negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predkladaný návrh má pozitívny a zároveň aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny sociálny vplyv.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

Účinnosť návrhu zákona je naplánovaná na 1. december 2017. Dôvodom navrhovanej účinnosti zákona je v prvom rade zabezpečenie dostatočnej legisvakančnej lehoty pre všetky subjekty, ktorým budú z návrhu zákona vyplývať nové, prípadne upravené práva a povinnosti. Dôvodom navrhovanej účinnosti je aj prevod práv a povinností z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond, a tým aj jeho vplyv na rozpočet verejnej správy.  

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi,  a nálezmi Ústavného súdu, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

 

 

 

II. OSOBITNÁ ČASŤ

 

K Čl. I

  1. K bodu 1

Doplnenie odkazu na zákon č. 326/2005 z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov vyplynulo z potreby priamo rozčleniť kompetencie v rámci nakladania s takýmto materiálom. Podľa § 28 uvedeného zákona je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi.

 

  1. K bodu 2

Doplnenie nového písmena j) vyplynulo z potreby vyňať zo zákona o odpadoch potraviny po uplynutí doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, ktoré sú určené na kŕmne účely, keďže krmivá spadajú pod legislatívu v oblasti krmív a nie je možné na takéto potraviny podľa zákona o odpadoch vydať súhlas na odovzdanie do domácnosti za účelom skrmovania. Zároveň bolo potrebné vyňať zo zákona o odpadoch aj nakladanie s telami zvierať a  časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím  pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu.

 

  1. K bodu 3

Podľa odkazu v tomto písmene ide o výnimky pre spôsob odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení. Jedným spôsobom je odstránenie zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých a druhým spôsobom je odstránenie vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) nariadenia spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch. Uvedené spôsoby odstraňovania ustanovuje vyhláška MPRV SR č. 148/2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely. Keďže iné predpisy ustanovujú spôsob odstraňovania týchto vedľajších živočíšnych produktov, nie je potrebné ustanoviť tieto povinnosti zákonom o odpadoch. Zodpovednosť konkrétneho orgánu  štátnej správy pri odstraňovaní a likvidácii  uhynutých zvierat, ktorých vlastník nie je  známy, bude upravená v právnom predpise pripravenom v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.  

 

  1. K bodu 4   

Legislatívno-technická úprava z dôvodu vypustenia ustanovenia uvedeného v § 1 ods. 3 písm. c).  

 

K bodu 5  

V uvedenom ustanovení bolo potrebné spresniť, že text za bodkočiarkou sa vzťahuje na celé ustanovenie.

 

K bodu 6   

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. v) na skladovanie výkopovej zeminy. Čas, na ktorý sa bude súhlas udeľovať je max. 5 rokov, ale môže byť aj kratší, a to v závislosti od časového horizontu použitia výkopovej zeminy pri stavbách na mieste inom, než na akom bola vykopaná.  Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadom – výkopovou zeminou sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

 

K bodu 7  

Zavedenie pojmu „dopravca odpadu“ je potrebné z dôvodu presného zadefinovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie podľa § 98. Dopravca odpadu je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ vykonávajúca prepravu odpadu, t. j. premiestnenie odpadu z miesta nakládky na miesto vykládky, či už pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu vlastnými alebo prenajatými dopravnými prostriedkami.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na podnikateľské subjekty, nevzťahuje sa na obce, ktoré prepravujú, resp. zbierajú odpad vo svojom katastri za účelom plnenia povinností podľa zákona č. 79/2015 a nie ako svoj predmet podnikania.

 

K bodu 8 

Účelom mobilného zariadenia je, aby sa v ňom zhodnocovali resp. zneškodňovali odpady v mieste ich vzniku, pričom v praxi sa na mobilné zariadenie vozí odpad z celého okolia, čím zaniká podstata mobilného zariadenia. 

 

K bodu 9  

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. u) na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu.

Účelom prekládkovej stanice je dočasné uloženie komunálneho odpadu dovezeného v rámci zvozu zmesového komunálneho odpadu v malých množstvách na prekládkovú stanicu, kde bude následne preložený do veľkých vozidiel alebo kontajnerov, prostredníctvom ktorých bude tento odpad prepravený do ďalšieho zariadenia na nakladanie s odpadom.

Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

 

K bodu 10  

Cieľom predmetnej úpravy je precizovanie textu v nadväznosti na smernicu Rady č. 1996/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) v platnom znení, podľa ktorej má držiteľ polychlórovaných bifenylov vypracovať v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov ciele a opatrenia na dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a použitých polychlórovaných bifenylov a tiež koncepčný zámer na konkrétny spôsob dekontaminácie alebo zneškodnenia. Podrobnosti sú upravené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.  

 

K bodu 11 

Účelom ustanovenia § 11 je zabezpečiť prevenciu pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, predovšetkým v prípadoch, keď polychlórované bifenyly a zariadenia, nie sú odpadom. Ak držiteľ, ktorý už vypracoval program, odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program. Z uvedeného vyplýva, že program držiteľa polychlórovaných bifenylov plní svoj účel v prípade, že držba polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, ktoré ich obsahujú, trvá dlhší čas a nie je možné v krátkom čase tieto zariadenia dekontaminovať a zabezpečiť zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

Podľa súčasnej právnej úpravy je držiteľ zariadenia povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov a to aj v prípadoch, keď bezodkladne po zistení, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, takéto zariadenie dekontaminuje a zabezpečí zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. Navrhované ustanovenie odstráni administratívne zaťaženie držiteľov zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a zároveň zvýši ich motiváciu v krátkom čase zabezpečiť dekontamináciu zariadenia a zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

 

K bodu 12  

V prípade uskutočňovania jednoduchých stavieb fyzickou osobou, občanom svojpomocne sa zavádza fyzickej osobe možnosť nakladania s takto vznikajúcim odpadom v súlade so zákonom o odpadoch. Odpad, ktorý bude fyzickej osobe vznikať pri realizácii jednoduchých stavieb sa zaradí v súlade s Vyhláškou MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov do skupiny 17.

 

K bodu 13 

Subjekty nakladajúce s odpadom, ktorý podlieha predmetnému ustanoveniu sa snažia tento zákaz obchádzať argumentáciou, že sa jedná len o prvú zmenu predmetného odpadu. A teda napríklad, ak sa predmetný odpad „spracuje“, po spracovaní nastane jeho prvá zmena, a následne sa tento odpad ešte podrví, tak toto podrvenie už nepovažujú za následnú zmenu. Tu je však nutné zdôrazniť, že takouto zmenou sa v žiadnom prípade nemenia vlastnosti odpadu. Preto, aby sa vyhlo akýmkoľvek špekuláciám zo strany subjektov, ktoré predmetný odpad „spracovávajú“, je potrebné slovo „každá“ vložiť do uvedeného ustanovenia.

 

K bodu 14

Vzhľadom na ciele odpadového hospodárstva, ktorými je Slovenská republika viazaná, je potrebné, aby sa zákaz skládkovania vzťahoval na všetok biologicky rozložiteľný odpad, nielen na komunálny biologicky rozložiteľný odpad.

Podľa pôvodného znenia § 12 ods. 6 fyzická osoba nemôže nakladať alebo inak zaobchádzať s komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, nakladanie s ktorým zabezpečuje obec. Výnimku tvoria staré vozidlá, ktoré môže obyvateľ ako konečný používateľ odovzdať tomu, kto vykonáva zber starých vozidiel alebo priamo spracovateľovi starých vozidiel a odpadové pneumatiky, ktoré môže odovzdať distribútorovi pneumatík, prípadne zbernému dvoru alebo na mieste určenom obcou. Aplikačná prax preukázala, že ak si fyzická osoba – nepodnikateľ svojpomocne vykonáva stavebné práce pri jednoduchých stavbách, nemohol nakladať alebo inak zaobchádzať so vzniknutým odpadom. Preto bolo do § 12 ods. 6 doplnený aj odpad z týchto jednoduchých stavieb.

 

K bodu 15  

Dopravca odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu, sa stáva držiteľom odpadu iba pre účely výkonu prepravy odpadu, t. j. jeho premiestnenia z miesta nakládky na miesto vykládky. Z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iba niektoré z povinností držiteľa odpadu. Ustanovenie sa po úprave nebude vzťahovať na dopravcov odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu. Takýto dopravcovia okrem samotného výkonu prepravy nakladajú s odpadom aj ďalším spôsobom, napr. sú pôvodcom alebo zariadením na nakladanie s odpadom a vzťahujú sa na nich všetky povinnosti držiteľa odpadov.

 

K bodu 16

Nové ustanovenie vyplynulo z potreby odčleniť servisné, čistiace alebo udržiavacie práce z § 77 nakoľko nemusí ísť o stavebné odpady a odpady z demolácií, a to v praxi spôsobovalo problémy. Zákon nezakazuje dohodnúť v zmluve iné podmienky, ale pôvodca odpadov vznikajúcich pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach  je v zmysle zákona o odpadoch vždy zodpovednou osobou za nakladanie s týmto odpadom.

 

K bodu 17  

Je potrebné doplniť, že ak sa orgánu Policajného zboru nepodarí zistiť osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad (ak ide o trestný čin), obec alebo príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva musia zabezpečiť odstránenie nezákonne umiestneného odpadu, teda sú povinní zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu.

 

K bodu 18

Vyplývajúc z aplikačnej praxe bolo ustanovenie § 16 ods. 3 doplnené. Ide predovšetkým o jednoznačnosť v určení, s ktorou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly musí mať ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 2 zákona o odpadoch.

 

K bodu 19  

Z praxe vyplynulo, že 15 pracovných dní nie je postačujúcich na splnenie uvedenej povinnosti. V aplikačnej praxi je problém získať relevantné doklady o zhodnotení vykúpených odpadov od subjektov vykonávajúcich výkup, preto sú v zákone špecifikované.

 

K bodu 20  

Legislatívno-technická úprava. 

 

K bodu 21  

V nadväznosti na ustanovenie odseku 9, kde sa vymedzujú povinnosti pri zbere kovového odpadu uvedeného v odseku 7 okrem výkupu kovového odpadu, je potrebné rozšíriť povinnosti uvedené v odseku 7 aj na zber kovového odpadu. 

 

K bodu 22  

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná. 

 

K bodu 23

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

 

K bodu 24  

Uvedená zmena súvisí so znížením administratívnej záťaže pre prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, ktorý si bude plniť evidenčné a ohlasovacie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. g) tohto zákona ako držiteľ odpadu, a nie aj podľa § 17 ods. 1 písm. f). 

 

K bodu 25  

Doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému sa ohlásenia podávajú. Nejedná sa o zavedenie novej ohlasovacej povinnosti, ale iba o precizovanie legislatívneho textu doplnením orgánu, ktorému je potrebné ohlásenia podávať.

 

 

 

 

K bodu 26  

V nadväznosti na návrh novely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 9) sa dopĺňa povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov.

 

K bodu 27  

K odseku 1:

Uvedenou zmenou sa upresňuje definícia ortuti a upravuje sa rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť nakladania s ortuťou v súlade s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (ďalej len „nariadenie o ortuti“), ktoré sa uplatňuje  od 1. januára 2018. 

 

K odseku 2:

Ponecháva sa pôvodné znenie.

 

K odsekom 3 až 8:

Zosúladenie s novým nariadením o ortuti. 

Odpadová ortuť pochádzajúca z veľkých zdrojov uvedených v čl. 11 nariadenia o ortuti musí byť zneškodnená trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia ortuti. Pred trvalým uložením musí byť odpadová ortuť spracovaná tak, aby bola v pevnom skupenstve, stabilná a nerozpustná vo vode. Keďže dostupná kapacita zariadení na konverziu a solidifikácie odpadovej ortuti je obmedzená, bolo potrebné umožniť dočasne skladovať aj odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve.

 

K bodu 28  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu 29

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

 

K bodu 30  

Precizovanie textu a doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému je potrebné podávať ohlásenie.

 

K bodu 31  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko vyskladnenie ortuti je možné len z úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu 32  

Vzhľadom na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti bolo nevyhnutné doplniť aj povinnosti prevádzkovateľa tohto úložiska, ktoré sú obdobné ako povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu  33

Nadpis je doplnený v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu 34  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti. 

 

K bodu 35

V nadväznosti na implementáciu nariadenia je nevyhnutné doplniť povinnosť aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu  36

Povinnosť prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platí aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu  37

V zmysle nariadenia o ortuti môže byť kvapalná ortuť uložená na úložisku dočasného uskladnenia ortuti len do 31. decembra 2022. Na Európsku komisiu nariadenie o ortuti delegovalo právomoc prijať delegovaný akt, ktorým posunie účinnosť zákazu ukladať kvapalnú ortuť do úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu  38

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platia aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu  39

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

 

K bodu  40

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie zariadenia na úpravu ortuti a úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko ortuť je možné vyskladniť z úložiska dočasného uskladnenia ortuti nielen do úložiska trvalého uskladnenia ortuti, ale aj do zariadenia na úpravu ortuti.

 

K bodu  41

Ustanovenie upravené tak, aby sa zabezpečil účinný systém vysledovania odpadovej ortuti v celom reťazci nakladania s ortuťou.

 

K bodu  42

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že ak  prevádzkovateľ skládky odpadov ukladá účelovú finančnú rezervu na samostatný vinkulovaný účet v banke, nemôže účelovú finančnú rezervu preniesť na iný účet v inej banke, aj keby to bolo za výhodnejších podmienok. Z tohto dôvodu bol doplnené ustanovenie týkajúce sa disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy.

 

K bodu  43

Na získanie viazanej živnosti „Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom„ musí podnikateľ (alebo jeho ustanovený zodpovedný zástupca) splniť osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť podľa § 25 ods. 9 tohto zákona. Táto odborná spôsobilosť na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom sa zosúlaďuje s odbornou spôsobilosťou na autorizované spracovateľské činnosti v § 95 ods. 2 písm. b). Požiadavky na vzdelanie a prax budú stanovené tak, aby, na rozdiel od súčasného stavu, odbornú spôsobilosť (t. j. následne viazanú živnosť) bolo možné získať pri vysokoškolskom vzdelaní akéhokoľvek zamerania (v kombinácii s rokmi praxe, ktorých počet sa líši v závislosti od zamerania vysokoškolského vzdelania).

 

K bodu 44 

Zosúladenie právnej terminológie.

 

K bodu 45

Pôvodný odsek 6 sa vypúšťa vzhľadom na to, že staré vozidlá sú nebezpečný odpad a je nepostačujúce, aby ich preprava bola sprevádzaná iba sprievodným listom nebezpečného odpadu. Je potrebné kontrolovať odosielateľa aj príjemcu vo vzťahu k nakladaniu so starými vozidlami. Dopĺňa sa nový odsek 6, ktorý vychádza z požiadavky smernice EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

K bodu  46

Uvedenie správneho oddielu, keďže odsek 1 sa vzťahuje na všetky vyhradené výrobky. 

 

K bodu  47

Zmena odkazu v ustanovení je z dôvodu prečíslovania odsekov v § 73. V texte dochádza k zosúladeniu s účtovnou terminológiou.

Za finančné náklady sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu akéhokoľvek zariadenia v zmysle definície zákona o odpadoch. Príprava na opätovné použitie je činnosťou zhodnocovania, na ktorú sa vyžaduje osobitný súhlas. 

 

K bodu 48

Ustanovenie upravené tak, aby bolo zrejmé, že v prípade batérií a akumulátorov môže byť plnenie vyhradených povinností zabezpečené aj treťou osobou. 

 

K bodu  49

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyňať z výnimky ustanovenej týmto odsekom prenosné batérie a akumulátory, nakoľko nie je možné zabezpečiť plnenie podmienok uvedených v písmene a) až d).

 

K bodu  50

Umožňuje sa výrobcom vyhradených výrobkov, aby mali možnosť vykonať kontrolu efektivity vynaložených prostriedkov v OZV kedykoľvek, na základe písomnej žiadosti.

 

K bodu  51

Precizuje sa text, kedy je potrebné doručiť výpoveď zo strany obce alebo výrobcu, aby bola ukončená k 31. decembru kalendárneho roka.

K bodu  52

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu 53

Zosúladenie s § 28 ods. 1, kde je uvedené, že zakladateľom môže byť výrobca vyhradeného výrobku so sídlom v niektorom z členských štátov.

 

K bodu  54

Každý výrobca musí mať zmluvu s OZV, či už ide o výrobcu – zakladateľa alebo výrobcu – prevádzkovateľa alebo ostatných výrobcov. Zmluva uzatvorená za nediskriminačných podmienok znamená aj to, že princíp rovnosti sa uplatňuje vo vzťahu ku každému vyhradenému prúdu odpadov (cenová politika).

K bodu  55

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností OZV, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

 

K bodu  56

Uvedená zmena v termíne, kedy je OZV povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí OZV vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle OZV. 

 

K bodu  57

V zákone o odpadoch absentovala lehota, v rámci ktorej by mala OZV prípadný zisk použiť na zákonom presne vymedzený účel. Nakoľko v aplikačnej praxi boli nejasnosti týkajúce sa použitia prípadného zisku OZV, toto ustanovenia bolo doplnené tak, aby bolo jednoznačne jasné, že prípadný zisk sa nesmie použiť na odmeny členov orgánov OZV. Prípadný zisk musí OZV použiť len na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Cieľom uvedenej zmeny je zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami výrobcov vyhradených výrobkov.

 

K bodu  58

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je OZV povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami OZV. Táto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na OZV pre obaly, OZV pre elektrozariadenia  a OZV pre batérie a akumulátory. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby OZV oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne Slovenská republika mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch.   

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je OZV povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Zároveň sa mení úprava možnosti/povinnosti OZV ponúknuť presahujúce množstvá ostatným členom koordinačného centra. Pre OZV pre obaly je ustanovená povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, pričom títo členovia sú povinní ponúknuté množstvá prijať pri dodržaní nediskriminačných podmienok.

Ak ido o OZV pre elektrozariadenia a OZV pre batérie a akumulátory, zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

 

 

 

 

K bodu 59

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností OZV bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. V samotnej výzve bude stanovený termín na doručenie požadovaných údajov v závislosti od charakteru týchto údajov. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré OZV vyplývajú zo zákona o odpadoch. Ak OZV má zriadený kontrolný orgán, nemusí zriadiť ďalší, len je potrebné zosúladiť jeho organizačnú štruktúru a kompetencie s touto zákonnou úpravou. Ak OZV nemá zriadený kontrolný orgán, je povinná si ho v zmysle tohto ustanovenia zriadiť. V záujme sprehľadnenia a transparentnosti plnenia povinností sa ustanovuje pre OZV pre obaly, aby vypracovala štvrťročnú správu o činnosti a zverejnila ju na svojom webovom sídle. 

  

K bodu  60

Uvedenou zmenou sa chce zamedziť možnosti nevyrovnanosti systému v súvislosti s povinnosťou OZV prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia. 

 

K bodu 61

Precizovanie legislatívneho textu. Platnosť rozhodnutia sa mení na účinnosť. Pojem platnosť a pojem účinnosť sú obsahovo dva rozdielne pojmy, z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné vykonať toto precizovanie legislatívneho textu tak, aby bolo zrejmé, že povinnosť tohto ustanovenia sa vzťahuje k účinnosti rozhodnutia. 

 

K bodu  62

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov je potrebné určiť jeho oprávnenia voči organizácie zodpovednosti výrobcov, v ktorej pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností. 

Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť v prípade člena – zástupcu štátu, menovaného ministrom životného prostredia - odborný dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Najvyšší orgán OZV môže rozhodnúť, či doplní tento kontrolný orgán o členov podľa bodov 2 a 3.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť, že jednou z náležitostí zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku musí byť úprava spôsobu a postupu vrátenia finančných prostriedkov zazmluvnenému výrobcovi vyhradeného výrobku pre prípad zrušenia tejto organizácie zodpovednosti výrobcov. Aby bolo vopred zrejmé a nedochádzalo k nejasnostiam ohľadom finančného vyrovnania.

 

K bodu  63

Ustanovuje sa, za akých podmienok a do akého termínu je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne povinný uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom. 

 

K bodu  64

S ohľadom na poznatky z praxe je potrebné spresniť, že uvedená povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov.

 

K bodu  65

V texte sa spresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je individuálny výrobca povinný oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh týmto individuálnym výrobcom.

Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby výrobca elektrozariadení a batérií a akumulátorov oznamoval najmä (resp. výlučne) presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne SR mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch. Výrobca elektrozariadení a výrobca batérií a akumulátorov môžu presahujúce množstvá ponúknuť ostatným členom príslušného KC. V ustanovení je doplnená lehota, do ktorej je povinný výrobca, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru.

 

K bodu 66

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje, preukazujúce spôsob plnenia povinností individuálne bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene n) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

 

K bodu 67

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

 

K bodu  68

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

 

K bodu  69

Vzhľadom na zavedenie registrácie pre koordinačné centrá je nevyhnutné doplniť toto ustanovenie aj o podmienku, z ktorej vyplýva, že koordinačné centrum môže vykonávať činnosť len na základe registrácie udelenej ministerstvom.

 

K bodu  70

Odseky 4 a 5 v § 31 bolo potrebné upraviť z dôvodu výkladových nejasností.  

 

K bodu  71

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápu zavedenú legislatívnu skratku “klient“. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC.

 

K bodu  72

Je potrebné stanoviť lehotu dokedy je koordinačné centrum povinné predmetnú povinnosť splniť. Preto sa ustanovuje termín na prerozdelenie presahujúcich množstiev.

 

K bodu  73

Je nevyhnutné ustanoviť lehotu dokedy má koordinačné centrum zabezpečiť nápravu oznámeného stavu. Táto požiadavka vyplýva z poznatkov z praxe.

 

 

 

 

K bodu 74

Precizovanie legislatívneho textu z dôvodu rozšírenia možnosti ministerstva získavať požadované podklady aj v iných súvislostiach ako len pre potreby ohlasovacích povinností vo vzťahu k EÚ.

 

K bodu  75

K písmenu k):

OZV je povinná, v súlade s § 28 ods. 4 písm. f) a § 29 ods. 1 písm. c), uzatvoriť zmluvu s príslušným koordinačným centrom a následne plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Na druhej strane však v súčasnom § 31 ods. 11 absentuje povinnosť koordinačného centra reagovať na podanú žiadosť, a  teda zmluvu aj reálne uzatvoriť. Do zákona sa dopĺňa, že táto zmluva musí byť uzavretá za nediskriminačných podmienok. To znamená, že nediskriminačné podmienky musia byť dodržané medzi koordinačným centrom a každým výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne a organizáciou zodpovednosti výrobcov, či sú jej zakladateľmi alebo nie. Súčasne je potrebné ustanoviť aj časový rámec dokedy je potrebné takúto zmluvu uzatvoriť. Takto sa dá zabezpečiť obojstranné riadne fungovanie oboch subjektov. Uvedený návrh má teda za cieľ odstrániť existujúce nedostatky vyplývajúce z praxe, keď príslušné koordinačné centrum dostatočne a včas nereaguje  na podané žiadosti o uzatvorenie zmluvy. 

 

K písmenu l):

Ustanovuje sa povinnosť vypracovanie štvrťročnej správy ako aj podrobnosti jej obsahu a predkladania.

 

K písmenu m):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene m) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k). 

 

K písmenu n):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré koordinačnému centru vyplývajú zo zákona o odpadoch, a to aj v prípadoch, kedy takýto orgán nebol doposiaľ zriadený podľa osobitných predpisov.

 

K písmenu o):

Uvedená povinnosť sa zavádza v spojitosti s vytvorením dozornej rady koordinačného centra a jej oprávnenia na výkon kontrol v príslušnom koordinačnom centre.

 

K bodu 76

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že KC obaly nie je schopné plniť v plnom rozsahu funkciu KC v zmysle ustanovení zákona. Ministerstvu túto skutočnosť oznámi a ministerstvo určí spôsob plnenia povinností. Zároveň, ak ustanovené povinnosti KC poruší opakovane, teda nebude môcť plniť povinnosti, je to dôvod na zrušenie KC.

 

K bodu  77

Zmena ustanovenia nadväzuje na zmenu lehoty v § 16 odsek 4.

 

 

 

 

K bodu  78

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu koordinačného centra je potrebné určiť jeho oprávnenia voči koordinačnému centru, v ktorom pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností.  

 

K bodu 79

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

 

K bodu 80

Podľa § 35 ods. 1 je výrobca povinný zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom, ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja alebo cezhraničnej prepravy do Slovenskej republiky. T. z., že by nemalo dochádzať ku krížovému plneniu povinnosti výrobcu inými kategóriami, ktoré neuviedol na trh v Slovenskej republike. Súčasná definícia zberového podielu sa vzťahuje na zberový podiel z celkového množstva elektrozariadení, ktoré boli uvedené na trh a z celkového množstva zozbieraných elektroodpadov a dáva možnosť výrobcom zabezpečovať plnenie povinností inými druhmi elektroodpadu, ktoré majú výhodné ceny výstupných surovín a nezohľadňujú náklady na elektroodpad s elektrozariadení, ktoré výrobca uviedol na trh. Zberový podiel sa určuje pre každú kategóriu podľa prílohy č. 6 II. samostatne.

 

K bodu  81

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

 

K bodu  82

V ustanoveniach § 34, v ktorom sú uvedené povinnosti výrobcov elektrozariadení, absentuje povinnosť, podľa ktorej je výrobca elektrozariadení povinný splniť svoj zberový podiel (definícia zberového podielu je pritom uvedená v § 32 ods. 29). Tento stav nie je v súlade napríklad  s povinnosťami výrobcov batérií a akumulátorov, kde je povinnosť rovnakého znenia zavedená v § 46 ods. 1 písm. c), § 47 ods. 1 písm. c) ale aj v § 48 ods. 2 písm. c).

To znamená, že pri výrobcoch elektrozariadení absentuje povinnosť, ktorá zaviaže takéhoto výrobcu zabezpečiť zber elektroodpadu minimálne v rozsahu jeho zberového podielu (§ 27 ods. 4 písm. j) sa vzťahuje len na výpočet zberového podielu – teda nie na jeho splnenie).

Navrhovanou úpravou sa odstráni táto nejednoznačnosť a nesúlad v zákone.

 

K bodu  83

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

 

K bodu 84

Oprava gramatickej chyby. 

 

K bodu  85

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

 

K bodu  86

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727. Zároveň bolo ustanovenie prečíslované z dôvodu vypustenia písmena h) v § 34 ods. 1. Uvedené znenie je po EÚ Pilote odobrené Komisiou.

 

K bodu  87

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  88

Zmenou ustanovenia sa znižuje administratívna záťaž spracovateľov elektroodpadu. Ruší sa podávanie ohlásení na ministerstvo, ostáva podávanie ohlásení na výrobcu a príslušnú OZV.

 

K bodu  89

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  90

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností tretej osoby, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o tretiu osobu, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

 

K bodu 91

Uvedená zmena v termíne, kedy je tretia osoba povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí tretia osoba vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby.

 

K bodu 92

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je tretia osoba povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami tretej osoby. Pre použité batérie a akumulátory je potrebné, aby tretia osoba oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. 

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je tretia osoba povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. 

Zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

 

K bodu  93

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností tretej osoby bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene t) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

 

K bodu  94

Zosúladenie s § 27 ods. 6. Predmetné ustanovenie sa upravilo tak, aby bolo jednoznačné, že spôsob plnenia vyhradených povinností pre každý prúd odpadu je možný iba jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

 

 

 

K bodu  95

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť nové ustanovenie týkajúce sa prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov tak, aby bolo zrejmé, že výsledkom prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov je certifikovaný výrobok a subjekt, ktorý vykonal prípravu na opätovné použitie sa stáva výrobcom vyhradeného výrobku a musí si plniť všetky vyhradené povinnosti výrobcu. 

 

K bodu  96

Precizovanie legislatívneho textu. Z pôvodného znenia písmena c) nebolo jasné, že výrobcom obalov je dovozca, prípadne ten, kto uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom ako podľa písmena a) a b).

 

K bodu 97

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie rozporu s § 27 ods. 7, nakoľko uvedené ustanovenie sa netýka výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

 

K bodu  98

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov obalov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá obalov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

 

K bodu  99

Precizovanie legislatívneho textu

 

K bodu  100

Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré dopĺňa povinnú časť do zmluvy medzi OZV pre obaly a obcou.

 

K bodu  101

Ustanovuje sa, že OZV je oprávnená vykonávať v každej obci overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu. Máme za to, že touto zmenou má dochádzať k vyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov výrobcov, ktoré vynakladajú prostredníctvom zmluvnej OZV za vykonávanie triedeného zberu oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov. 

 

K bodu  102

Ustanovujú sa ďalšie dôvody na vypovedanie zmluvy OZV s obcou.

 

K bodu 103

Z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

 

K bodu  104

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  105

Zníženie administratívnej záťaže - príslušné ustanovenia sú duplicitné, keďže osoba oprávnená na zber starých vozidiel  je povinná viesť evidenciu a podávať ohlásenie podľa § 14. Pre staré vozidlá nie sú stanovené smernicou ciele zberu, iba záväzné limity pre rozsah opätovného použitia, zhodnocovania a recyklácie starých vozidiel. 

 

K bodu  106

Zber odpadových pneumatík sa uskutočňuje tromi spôsobmi, a to ako spätný zber prostredníctvom distribútorov, obcí, ak tak určia a zber, ktorý vykonávajú spracovatelia starých vozidiel preberaním starých vozidiel vrátane pneumatík, tvoriacich štandardnú súčasť výbavy vozidla. Podľa § 70 písm. g) zákona o odpadoch sú výrobcovia pneumatík povinní ohlasovať koordinačnému centru pre pneumatiky množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík.

Aby koordinačné centrum pre pneumatiky získalo komplexnú informáciu o zozbieraných odpadových pneumatikách aj spracovateľmi starých vozidiel, bolo by žiadúce, aby spracovatelia starých vozidiel poskytli potrebné informácie aj koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík.

Za štandardnú výbavu vozidla považujeme v zmysle § 69 ods. 6 zákona najviac 5 pneumatík (pneumatiky umiestnené na kolesách starého vozidla v počte 4 kusov a prípadne aj náhradná pneumatika).

Pokiaľ ide o odpadové pneumatiky mimo štandardnej výbavy vozidla, konečný používateľ ju môže v zmysle dikcie § 72 zákona odovzdať distribútorovi pneumatík alebo na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí.

 

K bodu  107

Oproti predchádzajúcej úprave sa z režimu šiesteho oddielu zákona vypustili pneumatiky, uvedené na trh v Slovenskej republike na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, nakoľko tieto pneumatiky sú neoddeliteľnou súčasťou týchto vozidiel. Pneumatiky ako súčasť vozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorových vozidiel okrem motorových trojkoliek podliehajú režimu piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Novou úpravou sa šiesty oddiel bude vzťahovať iba na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne. 

 

K bodu  108

Definíciu výrobcu pneumatík treba chápať tak, že zahŕňa len tie subjekty, fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádzajú pneumatiky na trh Slovenskej republiky samostatne (t.j. neumiestnené na vozidle). Zodpovedným za nakladanie so starým vozidlom vrátane všetkých jeho častí a materiálov, teda aj pneumatík je výrobca, ktorý uvádza na trh vozidlo vrátane pneumatík umiestnených na kolesách vozidla.

 

K bodu 109

Rozšírila sa definícia spätného zberu odpadových pneumatík, nakoľko spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou, ak tak obec určí.

 

K bodu  110

Matematické precizovanie výpočtu trhového podielu výrobcu pneumatík.

 

K bodu  111

Návrh rozširuje povinnosť pre výrobcov pneumatík zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, a to buď prostredníctvom distribútorov pneumatík alebo obcí, ak obec určí, že spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou. Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému spätného zberu odpadových pneumatík je dôležitá povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s týmito subjektami, ak o to požiadajú.

 

K bodu  112

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  113

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

 

K bodu  114

Distribútorom pneumatík ukladá nová povinnosť plniť si všetky svoje povinnosti na základe zmluvy s výrobcom pneumatík, ktorého keď o to požiada, výrobca pneumatík je povinný s ním túto zmluvu uzavrieť. To by malo zabezpečiť, že žiaden distribútor pneumatík nezostane nezazmluvnený. 

 

K bodu  115

Precizovanie textu. Slová „na predajných miestach“ sú nepresné vo vzťahu k definícii distribútora v § 69 ods. 9 zákona. Distribútorom je aj osoba, ktorá vykonáva len výmenu pneumatík bez ich predaja. 

 

K bodu  116

Oprava gramatickej chyby. Dochádza k zavedeniu povinnosti zabezpečiť zhodnotenie odpadových pneumatík do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. To je potrebné za účelom zabrániť možnému umelému zvyšovaniu celkového množstva vyzbieraných pneumatík o množstvo odpadových pneumatík, vyzbieraných v predchádzajúcom roku a za účelom zabrániť špekulatívnemu vytváraniu rôznych „medziskladov“ vyzbieraných odpadových pneumatík za účelom ich neskoršieho predaja konkurenčným výrobcom k plneniu ich vyhradených povinností v inom období. Vzhľadom na nadväzujúce procesy (evidenčnej povinnosti do 28. februára) sa nastavila táto lehota do 31. januára kalendárneho roka vo vzťahu k odpadovým pneumatikám vyzbieraným v minulom roku.

 

K bodu  117

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

 

K bodu  118

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

 

K bodu  119

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

 

K bodu  120

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú. 

 

K bodu 121

Precizovanie ustanovenia, kto sa považuje za výrobcu neobalového výrobku. Táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe, v niektorých prípadoch bolo ťažké určiť, kto je výrobcom neobalového výrobku. 

 

K bodu  122

Zavádza sa definícia trhový podiel výrobcu neobalového výrobku, ktorá je potrebná pre výpočet zberového podielu.

 

K bodu  123

Precizovanie legislatívneho textu. 

 

K bodu 124

Precizovanie legislatívneho textu súvisí s doplnením odseku 7.

 

K bodu  125

Vypúšťa sa ustanovenie definujúce VKM na báze lepenky. Toto ustanovenie je presunuté do § 80 medzi komunálne odpady, keďže na území obce takéto odpady vznikajú a nakladá sa s nimi.

 

K bodu  126

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov neobalových výrobkov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá výrobkov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti. 

 

K bodu  127

Uvedené ustanovenie bolo potrebné rozčleniť, nakoľko v praxi spôsobovalo problémy. Nakladanie s odpadom vzniknutým pri servisných, čistiacich a udržiavacích prácach je upravené v § 14 ods. 9 tohto zákona. 

 

 

 

 

K bodu  128

Z dôvodu bližšej špecifikácie a ujasnenia, kedy sa jedná o drobné stavebné odpady, bol doplnený odkaz na stavebný zákon. Uvedený odkaz sa nachádzal v predchádzajúcej právnej úprave pri povinnosti pôvodcu odpadov vypracovať program odpadového hospodárstva pre odpady z bežných udržiavacích prác zabezpečovaných fyzickou osobou v rozsahu do jedného m3 ročne od jednej fyzickej osoby. 

 

K bodu 129 

V praxi spôsobovalo obciam problémy, ak sa rozhodli pre spôsob kompostovania, ale nie všetci občania boli ochotní sa zapojiť do tohto systému. Kompostovanie je jednou z foriem triedeného zberu a občan je povinný sa zapojiť do systému zberu komunálnych odpadov v obci, ktorý obec upraví vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

 

K bodu  130

Dochádza k zmene úhrady za zberné nádoby a kompostovacie zásobníky na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Doposiaľ tieto náklady znášala obec. Úpravou sa táto povinnosť mení. Obec rozhodne, či náklady na zabezpečenie týchto zberných nádob a kompostovacích zásobníkov bude znášať sama alebo ich zahrnie do miestneho poplatku za KO a DSO alebo stanoví iný spôsob úhrady. 

 

K bodu  131

Precizovanie poznámky pod čiarou.

 

K bodu  132

V zmysle § 81 ods. 1 je obec zodpovedná aj za nakladanie s drobným stavebným odpadom. Obec určí, či zavedie množstevný zber alebo zber podľa potreby, najmenej však dvakrát do roka.  

 

K bodu  133

Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch ustanovila povinnosť obcí zabezpečiť kompostovacie zásobníky, avšak nezabezpečila aj povinnosť osvety občanov v prípade kompostovania a v tejto súvislosti je potrebné, aby obce zabezpečovali aj osvetu a informovanie občanov o kompostovaní. Obec je povinná zabezpečiť občanom aj zberné nádoby.

 

K bodu 134

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu aj iným spôsobom ako je množstvový zber.

 

K bodu  135

Výnimka z povinnosti mať uzatvorenú zmluvu s obcou sa rozširuje aj pre zberné miesta elektroodpadu. Ten, kto bude vykonávať spätný zber použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu alebo zber prostredníctvom zberného miesta použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu, nemusí mať uzatvorenú zmluvu s obcou. 

 

K bodu  136

Povinnosť stanovená v § 81 ods. 13 v druhej vete je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3 a 4, uvedeným sa odstránila duplicita stanovenia rovnakej povinnosti.

 

K bodu  137

Nakoľko jednou z povinností obce je aj zabezpečenie zavedenia a vykonávania triedeného zberu pre zložku viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, ustanovujú sa podrobnosti uzatvárania zmluvy medzi obcou a subjektom, ktorý vykonáva triedený zber tejto zložky na území obce. 

 

K bodu  138

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu. Ide o možnosť obce vybrať si spôsob zberu drobného stavebného odpadu vznikajúceho na jej území.

 

K bodu  139

Precizovanie textu. Odoberať odpadové pneumatiky od fyzických osôb na zbernou dvore v rámci spätného zberu nie je povinnosťou prevádzkovateľa zberného dvora, ale systém je postavený na dobrovoľnosti, spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore, ak tak obec určí.

 

K bodu  140

Pre jednoznačnejšie vymedzenie zákazov vyplynula z aplikačnej praxe potreba doplniť a upraviť predmetné ustanovenie. Je dôležité, aby v prípade cezhraničného pohybu odpadov, ktorý podlieha predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, boli dodržiavané aj podmienky uvedené v písomnom súhlase príslušného kompetentného orgánu (t. j. v súhlase MŽP SR).

 

K bodu  141

Predmetné ustanovenie bolo potrebné doplniť do zákona o odpadoch hlavne z dôvodu množiacich sa nezákonných prepráv odpadu podliehajúcich všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie“). 

Nariadenie napr. v článku 2 bod 14, 15 ako aj v článku 18 bod 1 písm. a) uvádza slovné spojenia „osoba pod jurisdikciou krajiny určenia“, „osoba pod jurisdikciou tohto členského štátu“, resp. „osoba pod jurisdikciou krajiny odoslania“, zároveň však nikde v texte bližšie nešpecifikuje uvedené pojmy, a teda aj vysvetlenie kto je táto osoba, čo spôsobuje v praxi značné problémy. 

Pre jednoznačnejšie určenie zodpovednej osoby hlavne pri prepravách, ktoré podliehajú všeobecným požiadavkám na informácie podľa článku 18 nariadenia, MŽP SR pristúpilo k zavedeniu uvedeného pojmu.

 

K bodu  142

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

 

K bodu  143

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t, j, ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

 

 

 

K bodu  144

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

 

K bodu  145

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

 

K bodu  146

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností.

 

K bodu  147

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností. 

 

K bodu  148

Dopĺňa sa ďalšia možnosť na zrušenie autorizácie výrobcu v prípade nesplnenia povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) alebo g).

 

K bodu  149

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedenými v § 94 ods. 2 písm. f). 

 

K bodu  150

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre výrobcu, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedeným v § 94 ods. 2 písm. f).

 

K bodu  151

V prípade vypustenia písmena c) sa jedná o precizovanie legislatívneho textu. Ustanovenia uvedené v písmene f) sa stali duplicitnými vo vzťahu k zmenám navrhnutým v § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. h).  

 

K bodu  152

V súvislosti so zriadením inštitútu koordinačných centier je nevyhnuté v zákone upraviť podmienky registrácie koordinačného centra a podmienky jeho zrušenia. 

 

K bodu  153

Zmena v písmene a) nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje bezúhonnosť. Ministerstvo zruší osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá prestala byť bezúhonnou. V § 95 ods. 6 bude doplnená nová povinnosť pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých im bolo osvedčenie vydané, t. j. aj stratu bezúhonnosti. Nie je teda potrebné, aby odborne spôsobilé osoby, u ktorých nedošlo k zmene bezúhonnosti, o tomto informovali ministerstvo každé tri roky. V súčasnom znení predmetného ustanovenia navyše nie je definovaný začiatok lehoty „tri roky“.

Zmena v písmene b) vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu  154  

Je potrebné doplniť povinnosti odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Bola doplnená povinnosť nahlásiť zmenu údajov (napr. nová adresa trvalého bydliska, strata bezúhonnosti), na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Podľa povahy nahlásenej zmeny potom ministerstvo osvedčenie zmení alebo zruší. 

Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sú ďalej povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve odborne spôsobilé osoby, aby sa zúčastnili preškolenia. Odborne spôsobilú osobu, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa odborne spôsobilá osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky odborne spôsobilé osoby na absolvovanie skúšky. V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t.j. skúšku). Odborne spôsobilá osoba musí nové overenie odbornej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť, v opačnom prípade ministerstvo odborne spôsobilej osobe zruší osvedčenie na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

 

K bodu  155

Zavádza sa nová možnosť zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť v prípade, že nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie (napr. úspešne neabsolvuje nové overenie odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6 pre niektorú z autorizovaných spracovateľských činností).

 

K bodu  156

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť má povinnosť zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti, a nielen sa ho zúčastniť. V opačnom prípade mu ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší.

 

K bodu  157

Zmena nadväzuje na zavedenie novej povinnosti pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť v § 95 ods. 6, ktorou je oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá si túto povinnosť nesplní.

 

K bodu  158

Precizovanie legislatívneho textu. Jedná sa o odstránenie nepresnosti, ktorá sa stala v procese tvorby zákona č. 79/2015 Z. z. 

 

K bodu  159

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu  160

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20. Na základe tohto doplnenia bolo potrebné rozšírenie súhlasu na uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti aj o súhlas na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti alebo jeho časti a monitorovanie uzavretého úložiska.

 

K bodu  161

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene u) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe. Pri  nakladaní s komunálnym odpadom je snaha znižovania nákladov na dopravu, ktoré sa dosiahnu prekladaním komunálneho odpadu na prekládkových staniciach z menších vozidiel (2 - 3 tonových) do veľkých (20 - 24 tonových) a následná doprava do spaľovní resp. na skládku odpadov.

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene v) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe, keď pri výstavbe veľkých stavebných celkov vznikajú veľké objemy výkopovej zeminy (státisíce ton), ktorá sa má v budúcnosti použiť pri výstavbe ciest, cestných obchvatov a pod. a do času tejto výstavby je potrebné mať túto výkopovú zeminu uloženú, skladovanú.

 

K bodu  162

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

K bodu  163

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. V prípade súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa ustanovuje konkrétne v prípade prepravy nebezpečných odpadov výnimka z povinnosti uvádzania technických požiadaviek a bezpečnostných opatrení v súhlase, nakoľko sa nejedná o prevádzku zariadenia.

 

K bodu  164

Potreba doplnenia lehoty dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný ukončiť rekultiváciu skládky vznikla z viacerých podnetov z praxe, kde dochádza k posúvaniu/predlžovaniu termínov a uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov. 

Zosúladenie so zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu  165

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  166

Pôvodné ustanovenie § 97 ods. 11 sa vypúšťa nakoľko z hľadiska praxe sa neosvedčilo, keď posúdenie splnenia podmienok pre vedľajší produkt sa ponechalo na pôvodcovi a nie na orgáne štátnej správy. Z praxe vyplýva, že u veľkých pôvodcov sa tak skladujú veľké objemy odpadov, ktoré si pôvodca prehlásil za vedľajší produkt.

Zároveň sa navrhuje nový odsek 11 z dôvodu precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu  167

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu  168

V nadväznosti na zavedenie nového súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. r) bolo potrebné doplniť nové ustanovenie týkajúce sa tohto súhlasu. 

 

K bodu  169

Bolo potrebné v prípade súhlasu podľa § 97 ods. 6 ustanoviť, že uvedený súhlas sa nepredlžuje z dôvodu dodržania lehoty na začatie, uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov. V rámci režimu udeľovania súhlasov je možné v súlade s § 97 ods. 17 platnosť súhlasu predĺžiť, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu. Súhlas na skladovanie výkopovej zeminy možno (tak ako aj ostatné súhlasy udeľované podľa § 97) v súlade s § 97 ods. 16 udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Táto doba na skladovanie výkopovej zeminy do doby jej následného využitia je dostatočná a nie je potrebné ju predlžovať, čím sa zabráni aj prípadnému zneužívaniu udeľovania týchto súhlasov.

 

K bodu  170

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98 (vloženie nového odseku 4). Povinnosti súvisiace s výkonom prepravy odpadu budú upravené v novom samostatnom odseku.

 

K bodu  171

Členské štáty majú podľa článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc povinnosť viesť register zariadení alebo podnikov, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti.

Smernica 75/442/EHS o odpadoch túto povinnosť ustanovovala v čl. 12 nasledovne: „Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe (na základe podnikania - neoficiálny preklad) alebo ktoré zariaďujú zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby (obchodníci či sprostredkovatelia), musia príslušné orgány registrovať, pokiaľ nepodliehajú povoľovaciemu konaniu."

V Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-270/03 sa v tejto súvislosti uvádza, že pojem preprava odpadu na základe podnikania použitý v článku 12 smernice 75/442/EHS o odpadoch sa vzťahuje nielen na toho, kto vykonáva prepravu odpadu vyprodukovaného tretími osobami v rámci výkonu profesie dopravcu, ale aj na toho, kto síce nevykonáva profesiu dopravcu, ale prepravuje v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti odpady, ktoré sám vyprodukoval. Požiadavka, aby bola preprava vykonaná „na obchodnom základe (na základe podnikania – neoficiálny preklad)“, napovedá, že ak aj článok 12 nestanovuje, že musí ísť o výhradnú činnosť alebo o hlavnú činnosť dotknutých podnikov, činnosť prepravy odpadu musí predstavovať bežnú a pravidelnú činnosť týchto podnikov. V rozsudku sa ďalej uvádza, že článok 12 smernice podriaďuje registračnej povinnosti zariadenia alebo podniky, ktoré v rámci svojej činnosti zabezpečujú bežným a pravidelným spôsobom prepravu odpadu, či už je to odpad vyprodukovaný tretími osobami, alebo nimi samými. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že na túto povinnosť by sa mohla vzťahovať výnimka založená na povahe alebo kvantite odpadu.

Uvedená povinnosť registrácie pri preprave odpadov je v Slovenskej republike ustanovená v § 98 zákona o odpadoch. Z doterajšej praxe vyplynula potreba jednoznačne definovať podmienky registrácie subjektov, ktoré vykonávajú prepravu odpadu. Z tohto dôvodu sa povinnosti týchto subjektov vyčleňujú do nového samostatného odseku.

Registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“, a to na základe predloženia oprávnenia podľa osobitného predpisu, ako je napr. povolenie podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Ďalej registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu (vlastnými alebo prenajatými vozidlami) v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“, pričom túto skutočnosť preukáže predložením výpisu z obchodného alebo živnostenského registra.

Povinnosť registrácie sa nevzťahuje na dopravcov odpadu, ktorým bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

 

K bodu  172

Za účelom zjednodušenia procesu registrácie podľa § 98 zákona bude vo vykonávacom predpise k zákonu uvedený vzor žiadosti o registráciu, ktorý budú môcť žiadatelia vyplniť a zaslať na príslušný okresný úrad, čo malo za následok preformulovanie tohto ustanovenia.

 

K bodu  173

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98, nakoľko sa vložil nový odsek 4. 

 

K bodu  174

Zavádza sa povinnosť registrovaným osobám oznámiť zmenu údajov, na základe ktorých bola zaregistrovaná. V závislosti od oznámenej zmeny, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu alebo, v odôvodnených prípadoch, aj výmaz v zozname registrovaných osôb a bude tak zabezpečená aktuálnosť zoznamu.

 

K bodu  175

Navrhovanou zmenou sa dosiahne zníženie administratívnej záťaže jednak pre fyzické osoby ako aj pre orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Navrhovaná zmena sa týka stavieb uskutočňovaných pre fyzickú osobu.

 

K bodu  176

Ide o duplicitu so súhlasom na terénne úpravy. Uvedená požiadavka je aj od banského úradu, nakoľko ide o duplicitu t. j. vydávania vyjadrenia aj súhlasu v tej istej veci.

 

K bodu  177

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba uplatniť inštitút vyjadrenia ako záväzné stanovisko pre všetky prípady uvedené v odseku 1. 

 

K bodu  178

Zmena vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu  179

Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti. Je potrebné túto skutočnosť v zákone jasne stanoviť.

 

K bodu  180

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov musia za účelom získania predĺženia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať nové preskúšanie. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

 

K bodu  181

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov sú povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, aby sa zúčastnili preškolenia. Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa táto osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov na absolvovanie skúšky.

V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t. j. skúšku). Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov má povinnosť nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

 

K bodu  182

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98. Súčasťou informačného systému odpadového hospodárstva je register osôb registrovaných podľa § 98, a to vo všetkých prípadoch, nielen podľa odsekov 1 a 2.

 

K bodu  183

Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len “nariadenie“) členský štát môže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vyžadovať na účely kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky informácie, ako je to uvedené v článku 18 ods. 1, o preprave, na ktorú sa vzťahuje tento článok. 

Nakoľko v rámci informačného systému odpadového hospodárstva za účelom kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky bude povinnosť ohlasovať údaje aj podľa čl. 18 nariadenia, je potrebné do § 103 ods. 5 bod 6 doplniť aj osoby, ktoré organizujú prepravu v súlade s uvedeným ustanovením, t. j. v súlade s čl. 18 nariadenia.

 

K bodu  184

Uvedené ustanovenie bolo upravené v súlade s terminológiou používanou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu.

 

K bodu  185

Slovenská inšpekcia životného prostredia a Colné orgány sú kontrolné orgány v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. Z uvedeného dôvodu bude táto kompetencia doplnená do § 106 a § 111 zákona o odpadoch.

 

K bodu  186

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6 a na zmenu v § 96 (vloženie nového odseku 3). Zároveň sa odčleňujú povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, do § 105 ods. 2 písm. o) zákona. Bola odstránená duplicita povinnosti zabezpečovať odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov (povinnosť bude už len v § 105 ods. 2 písm. o) zákona).

 

K bodu  187

Odčleňujú sa povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, z § 105 ods. 2 písm. k) zákona. Boli doplnené odkazy na konkrétne ustanovenia zákona.

 

K bodu  188

Zosúladenie s terminológiou podľa § 79.

 

K bodu  189

Oprava správneho gramatického tvaru.

 

K bodu  190

Uvedenie úplného znenia odkazu.

 

K bodu  191

K písmenu ag):

Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

K písmenu ah):

Vzhľadom na prijatie nových ustanovení (§ 94a a § 94b) je nevyhnuté v tejto veci určiť ministerstvu kompetencie s tým spojené.

K písmenu ai):

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

 

K bodu  192

Text sa vypúšťa v nadväznosti na vypustenie § 71 ods. 1 písm. f).

 

K bodu  193

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20 až 23.

 

K bodu  194

Text sa vypúšťa v nadväznosti na skutočnosť, že zákon č. 90/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypustil § 125 ods. 7. 

 

K bodu  195

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu v prílohe II, časť 3, bod 14 umožňuje, v prípade cezhraničných pohybov odpadu podliehajúcich predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa posúdenia oznámenia. Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o náležitostiach vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

 

 

 

K bodu  196

Podrobnosti o vedení  dokumentácie o vozidlách umiestnených na určenom parkovisku nie je potrebné ustanoviť vyhláškou. Povinnosť vedenia evidencie o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko ustanovenú v § 66 ods. 3 písm. b) si vedie každý prevádzkovateľ určeného parkoviska individuálne.

 

K bodu  197

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním nasledujúcich ustanovení.

 

K bodu  198

Vo vykonávacom predpise sa ustanovia podrobnosti o obsahu žiadostí o registráciu podľa § 98 ods. 1 až 4, napr. prostredníctvom vzoru žiadosti.

 

K bodu  199

Z praxe vyplynula potreba zaviesť informačné kampane aj v prípade predchádzania vzniku odpadov, z uvedeného dôvodu bola zavedená nová povinnosť obcí v § 81 ods. 7 písm. j). Nakoľko MŽP SR upraví podrobnosti k informačným kampaniam vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

 

K bodu  200

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“, bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie inšpekcie. 

 

K bodu  201

Vypustenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že uvedená povinnosť bola už v minulosti vypustená aj z kompetencií ministerstva. Udeľovanie súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja je v kompetencii okresných úradov v sídle kraja.

 

K bodu  202

Dopĺňaná sa povinnosť viesť evidenciu „Ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním pre  mobilné zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov“. Požiadavka vyplynula z potreby evidovania Ohlásení okresnými úradmi v sídle kraja, keďže vydávajú podľa § 107 písm. p) súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia. Predmetné ohlásenia sa nebudú zasielať duplicitne aj na okresné úrady.

 

K bodu  203

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

 

K bodu  204  

Zmena nadväzuje na vypustenie ustanovenia § 97 odsek 11.

 

 

 

 

K bodu  205

Do kompetencie okresného úradu v sídle kraja sa vkladajú tri súhlasy pričom dva sú nové a súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu sa len presúva z kompetencií okresného úradu. Dôvodom presunu súhlasu „na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu“ z prvostupňových orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady) na druhostupňový orgán štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady v sídle kraja) je hlavne administratívna záťaž prvostupňových orgánov.

 

K bodu  206

Precizovanie legislatívneho textu.  

 

K bodu  207

Zrušenie evidenčných a ohlasovacích povinností podľa  § 17 ods. 1 písm. f) a doplnenie povinností vedenia evidencie okresnému úradu, nakoľko je tým orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vedie evidenciu týkajúcu sa aj skládky odpadov a úložiska dočasného a trvalého uskladnenia ortuti. 

 

K bodu  208

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“ bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

 

K bodu 209

Doplnenie kompetencie orgánu štátneho dozoru.

 

K bodu 210

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydávanie osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a na vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ako ani na konanie vedúce k vydávaniu týchto osvedčení (napr. podávanie žiadostí o skúšku, výzvy na doplnenie žiadostí) a ani na prípadnú zmenu a zrušenie týchto osvedčení. V prípade vydávania osvedčení a ich následných zmien, predĺženia alebo zrušenia sa teda nejedná o rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a predpisy o správnom konaní sa na takéto konanie nevzťahujú. Túto skutočnosť je potrebné nanovo jasne definovať.

 

K bodu 211  

Predmetné ustanovenie sa dopĺňa o ďalšie konania, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. 

 

K bodu 212

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

 

K bodu 213 

Dôvodom zmeny predmetného ustanovenia je zosúladenie s ustanoveniami uvedenými v § 97. Predmetné ustanovenie priznáva obci postavenie účastníka konania vo vymenovaných prípadoch. Text, ktorý bol uvedený za vymenovanými ustanoveniami bol vypustený, nakoľko bol nadbytočný, pretože nebol úplne súladný s týmito vymenovanými ustanoveniami a do určitej miery znamenal obmedzenie prípadov, kedy sa obci priznáva účastníctvo konania.  

 

K bodu 214  

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie priestupkov – doplnili sa nové priestupky a niektoré znenia už existujúcich priestupkov boli upravené, tak aby bolo možné postihnúť fyzické osoby, ktoré sa dopustili porušenia povinností ustanovené zákonom o odpadoch.  

 

K bodom 215 až 219

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie správnych deliktov – doplnili sa nové správne delikty a niektoré správne delikty boli upravené v súvislosti s doplnením nových zákonných povinností ako aj zmenami, ktoré si vyžiadali.

Napríklad z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

 

K bodom 220  

Vypúšťa sa legislatívna skratka „minister“, nakoľko už bola zavedená v § 28 ods. 12 písm. c).

 

K bodu  221

K odseku 4:

Z dôvodu hospodárnosti priebehu likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii, sa prevádzajú podľa §135b ods. 2 na Environmentálny fond najmä práva a povinností zo zmlúv a súdnych sporov, ktorých ukončenie sa predpokladá najskôr v roku 2025. Navrhovanou úpravou sa dosiahne maximálna efektívnosť a hospodárnosť likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takouto navrhovanou úpravou nedôjde k oslabeniu postavenia veriteľov Recyklačného fondu (v súčasnosti Recyklačný fond v likvidácii nevystupuje v zmluvných vzťahoch podľa tohto odseku v postavení dlžníka). Zároveň je potrebné uviesť, že najmä zmluvné vzťahy podľa § 135b ods. 2 písm. b) sa môžu plnohodnotne rozvíjať, pričom možno robiť vo vzťahu k nim aj iné úkony, než tie ktoré smerujú k likvidácii. 

 

K odseku 5:

Efektívnosť následného využitia disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii, ktoré sa aj tak stanú výmazom Recyklačného fondu v likvidácii z obchodného registra zdrojom Environmentálneho fondu. Zároveň prioritné určenie využitia týchto prostriedkov pre oblasť odpadového hospodárstva.

 

K odseku 6:

Za účelom dopĺňania, resp. zmeny informácií podľa § 135 ods. 27, čo je možné len prostredníctvom Informačného systému Recyklačného fondu, bolo nevyhnutné upraviť prechod práv a povinností zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa Informačného systému Recyklačného fondu, ktorých účastníkom je Recyklačný fond v likvidácii.

 

K odseku 7:

Najmä z dôvodu prechodu určených práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond sa ustanovuje povinnosť pre Environmentálny fond poskytnúť maximálnu súčinnosť Recyklačnému fondu v likvidácii v súvislosti s touto zmenou.

 

K bodu 222  

V prečíslovanom odseku 8 (pôvodný odsek 4) sa precizuje doterajšie znenie s ohľadom na zákonné vymedzenie príjmov a výdavkov Environmentálneho fondu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

 

K bodu 223  

K odsekom 1 a 2:

V uvedenom ustanovení sa ustanovujú lehoty dokedy je potrebné požiadať o udelenie nových súhlasov. Zároveň sa ustanovuje lehota od kedy je okresný úrad v sídle kraja príslušný pre udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s).

 

K odseku 3: 

Z dôvodu zavedenia novej povinnosti registrácie pre koordinačné centrá bolo potrebné ustanoviť prechodné obdobie na registráciu. 

 

K odseku 4:

Ďalej sa stanovuje prechodné obdobie na registráciu dopravcov odpadu, ktorí sú povinní sa zaregistrovať podľa nového ustanovenia v § 98 ods. 4. Prechodné obdobie sa stanovuje pre všetkých dopravcov odpadu, aj pre takých, ktorí začali vykonávať prepravu odpadu pred účinnosťou tohto zákona a neboli zaregistrovaní podľa doterajších platných predpisov.

 

K odseku 5:

Súhlasy vydané podľa § 97 ods. 1 písm. n) na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti pre bývalé potraviny za účelom skrmovania strácajú k 1. 1. 2018 platnosť, keďže fyzické osoby a právnické osoby, ktoré krmivo vyrábajú, spracúvajú alebo uvádzajú na trh musia byť registrované podľa zákona č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív v znení neskorších predpisov, teda nie je možné bez registrácie potraviny poskytovať ako krmivo nasledujúcemu držiteľovi. Oblasť krmív a výživy zvierat je harmonizovaná európskou legislatívou, ktorá je nadradená národnej legislatíve. 

Každé krmivo, bez ohľadu na to, z akej pôvodnej suroviny bolo vyrobené (to sa vzťahuje aj na bývalé potraviny na kŕmne účely a vedľajšie produkty z výroby potravín), musí spĺňať platné všeobecne záväzné krmivárske predpisy EÚ.

 

K odseku 6:

Ustanovuje sa, že ten kto prevádzkuje prekládkovú stanicu komunálneho odpadu podľa doterajších predpisov na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prípadne podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 30. júna 2018, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom. Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

 

K odseku 7:

Z dôvodu prechodu práv a povinností zo zmlúv podľa § 135b ods. 2 písm. a) môže dôjsť k zmene, resp. doplneniu informácií podľa § 135 ods. 27. Preto za účelom komplexnosti týchto informácií  prechádzajú tieto do správy Environmentálneho fondu.

 

 

 

K odsekom 8 a 9:

V nadväznosti na nové povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra je potrebné ustanoviť prechodné obdobie na zosúladenie s príslušnými ustanoveniami zákona.

 

K odseku 10

V § 59 ods. 11 sa dopĺňajú pre organizáciu zodpovednosti výrobcov ďalšie zákonné dôvody pre vypovedania zmluvy s obcou. Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená vypovedať zmluvný vzťah s obcou aj z dôvodu účinnosti tohto zákona.

 

K odseku 11

Prechodne sa upravujú podmienky dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu 224   

Zmena pojmu „hlásenia“ na „ohlásenie“ je požiadavkou, ktorá vyplynula  zo zasadnutia Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre správne právo v legislatívnom procese prípravy vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

 

  1. K bodu 225   

V prílohe č. 1 bola poznámka (****) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

  1. K bodu 226   

V prílohe č. 2 bola poznámka (***) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

K čl. II

Zmena nadväzuje na navrhovanú zmenu v § 25 ods. 9 tohto zákona.

 

K čl. III

K bodu 1

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia ortuti a súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 97 ods. 1 písm. q) a r).

K bodom 2 a 3

Uvedená zmena a doplnenie súvisí s novými súhlasmi, ktoré sa vkladajú do § 97 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z.

 

K ČI. IV

Zmena v nadväznosti na možnosť zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu v obci. Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zároveň sa zahrnú do nákladov, z ktorých obec ustanoví sadzbu poplatku za množstvový zber pre všetkých poplatníkov. Ak obec zavedie množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady sú hradené z poplatku, ale len z činností nakladania s drobným stavebným odpadom, z ktorých obec ustanoví samostatnú sadzbu poplatku za drobný stavebný odpad a platiť poplatok s takto ustanovenou sadzbou poplatku budú len tí poplatníci, ktorí na území obce vytvoria drobný stavebný odpad. 

 

K Čl. V 

Z dôvodu prechodu práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond bolo potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

 

K Čl. VI

Z dôvodu nadbytočnosti boli vypustené body 9 a 10, nakoľko dotknutým orgánom v konaní je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydáva tieto vyjadrenia priamo v konaní v dokumentácii. 

Zároveň bol doplnený nový bod 9, týkajúci sa vedľajšieho produktu. V súčasnosti prevádzkovatelia v rámci konaní o integrovanom povolení predkladajú všetky podklady, potrebné pre takéto posúdenie. Následne príslušný inšpektorát v podmienkach integrovaného povolenia určí podmienky, ktoré jednoznačne určujú pravidlá, kedy sa látka alebo vec považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad. V minulosti prišlo k rozdielnym výkladom zo strany orgánu štátnej správy a prevádzkovateľa. Prakticky však inšpekcia postupuje ako je vyššie uvedené spôsobom, ktorý by aplikoval aj okresný úrad v sídle kraja. Doplnenie je teda potrebné z dôvodu určenia jednoznačne príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je pre prevádzky IPKZ inšpekcia.

 

K Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť predmetného návrhu zákona 1. december 2017. 1. decembra 2017 nadobudnú účinnosť ustanovenia týkajúce sa prevodu všetkých práv a záväzkov z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond. 1. januára 2018 nadobudnú účinnosť všetky ostatné novelizačné body okrem zákazu uskladňovania ortuti v úložisku dočasného uskladnenia ortuti, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2023.

 

 

V Bratislave     16. augusta 2017      

                                                                                              Robert Fico, v. r.

                                                                                              predseda vlády

                                                                                              Slovenskej republiky

 

 

 

 

                                                                                              László Sólymos, v. r. 

                                                                                              minister životného prostredia

                                                                                              Slovenskej republiky

 

                           

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 79/2015, dátum vydania: 21.04.2015

96

B. Osobitná časť

K Èl. I. Prvá časť

K § 1 Predmet úpravy

K odseku 1

V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o odpadoch') je ustanovenie doplnené o programov é dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zru šenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.

K odseku 2

V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.

K odseku 3

V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.

K odseku 4

Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíš ne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

K § 2 Odpad

K odseku 1

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definí cii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj 'látka' – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitý ch smerníc (ďalej len 'rámcová smernica').

K odseku 2

Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdá vanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

K odseku 3

Doplnenie definície 'prúd odpadu' nadväzuje na zavedenie inštitútu roz šírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem 'vyhradený prúd odpadu'. Pojem 'prúd odpadu' je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadové ho hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.

K odseku 4

Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné lá tku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.

K odseku 5

Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorý ch odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto krit ériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľ ov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

K odsekom 6

Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríl a 1999 o skládkach odpadov.

Za biologicky rozložiteľný odpad sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov.

K odseku 7 a 8

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definí cia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.

K odseku 9

Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.

K § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom

K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch.

Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odseku 2

Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahàňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.

K odseku 3

Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa pova žuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

K odseku 4

Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platné ho stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrá tane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

K odseku 5

Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.

K odseku 6

Doplnenie pojmu 'výkup odpadu', ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera.

K odsekom 7 a 8

Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rá mcovej smernice. Pojem 'triedenie odpadov' je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne čí slo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje 'triedený zber'.

K odseku 9

Pojem 'úprava odpadu' sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach.

K odsekom 10 a 12

'Príprava na opätovné použitie' je činnosť , ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho 'opätovné použitie' je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak č innosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odsekom 13 a 14

Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prú dy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia odpadov z obalov) a § 60 ods. 15 (recyklácia starý ch vozidiel). Pre uvedené tri prúdy odpadov sa teda použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.

K odsekom 15 až 17

Ide o definície prevzaté z rámcovej smernice o odpade.

K § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom

Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia t ýchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, p ôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahova ť na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpa doch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom ná vrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna.

K odsekom 3 a 4

Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, ž e pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj č innosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s n ím však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľ a odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

K § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom

Definície zariadenia na zber odpadov, z ariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov.

K odsekom 2 až 4

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.

K odseku 5

Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj intern á skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prev ádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.

K § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva

K odsekom 1 a 2

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a zni žovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálov ým zhodnotením.

K odsekom 3 až 10

Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch' ), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.

K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva.

Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

K § 7 - Program predchá dzania vzniku odpadu

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.

K odseku 2

Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný.

K odsekom 3 a 4

Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice.

K odsekom 5 a 6

Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizá ciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizá ciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

K § 8 – Základné ustanovenia

K odseku 1

Program odpadového hospodárstva (ďalej len 'program') je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklá cie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.

K odseku 2

Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah programu.

K § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja

K odseku 1

Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 24/2006 Z. z.') ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.

K odseku 2

Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posú dení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.

K odseku 5

Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.

K odseku 6

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

K odseku 7

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená pož iadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

K odseku 8

V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.

K odseku 9

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

K odseku 10

Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z čl ánku 30 rámcovej smernice.

K § 10 - Program obce

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyšš ia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimá lne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.

K odsekom 2 a 3

Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dop ĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu.

K odsekom 4 a 5

Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schva ľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu bude teda taký, že svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej sprá vy, ktorý je povinný do 30 dní program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Výsledok tohto posúdenia je pre obec záväzný. Ak úrad bude pož adovať program upraviť, bude tak obec povinná urobiť. Až keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese smerujúcom k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces pos údenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môž e obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné.

K odsekom 6 až 9

Ustanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu so zohľadnením skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až poč as doby platnosti programu kraja.

K odseku 10

V odseku 10 je ustanovená mo žnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločné ho programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerý mi obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajú cich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.

K odseku 11

Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.

K odseku 12

Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktor ý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program vš ak bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.

K § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov

K odseku 1

Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len 'smernica o PCB') vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaní m s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontaminá ciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.

K odseku 2

Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.

K odseku 3

Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaný ch bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program.

Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

K § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

K odseku 1

Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myš lienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.

K odseku 2

Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavan í povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.

K odseku 3

Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmen ách a) až b) v súlade s princípom 'znečisťovateľ platí'. Uvedené sa nevzťahuje na nez ákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

K odseku 4

Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.

K odseku 5

Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.

K § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami.

V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych sklá dok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané.

V písmene b) – doteraz platný zákaz.

V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšť ať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vô d a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú sprá vcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu ná sledného čistenia tokov.

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním v písmene e) bod 3 sa preberá z článku 5 ods. 3 smernice o skládkach. Oproti doteraz platnej úprave sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčný m odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení, a to tak že tento zákaz sa vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný, a zároveň sa zakazuje zne škodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane obalu, vrátane takých odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli nejaký m procesom spracovania, a teda zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj takého odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach.

V zákaze skládkovať opotrebované pneumatiky v bode 4 sa oproti doteraz platnému zákonu o odpadoch mení názov 'opotrebovaných pneumatík' na 'odpadové pneumatiky.

Zákaz skládkovania sa dopĺňa novými zákazmi, uvedenými v bodoch 6, 7 a 8. podľ a ktorých sa zakazuje skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komuná lneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo zá hrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Bude zakázané skládkovať tzv. 'zelený' odpad z cintorínov, ale nie napr. plastové vence, umelé kvety, zeminu, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude musieť zabezpečiť triedený zber tak, aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložite ľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené z ákazy súvisia cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Straté giou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schvá lenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Zákaz uvedený v bode 7 je dôležitým prvkom v systéme roz šírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na sklá dku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedené ho zberu nevychádzalo nazmar.

Písmeno f) – doteraz platný zákaz; vychádza zo smernice o skládkach.

V písmene g) sa dopĺňa všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Zákaz má napomôcť k zníženiu množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodň ovaného spaľovaním na voľnej ploche. Dáva sa však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad, a to iba v súlade s príslušným súhlasom.

V písmene h) sa zákaz spaľovania rozširuje aj na komunálny odpad, pričom okrem spaľovania na voľnej ploche sa zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu vo domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy boli v navrhovanej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

K § 14 Povinnosti držiteľa odpadu

V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú.

Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, ž e dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre spr ávne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platné ho zákona o odpadoch.

Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov ide aj o transpozíciu člá nku 18 rámcovej smernice.

Povinnosť uvedená v písmene d) nadväzuje na novú hierarchiu odpadového hospodárstva a umocňuje povinnosť odpad primárne spracovať prípravou na opätovné použitie pričom zneškodnenie má byť ako posledná možnosť , ak nie je možná recyklácia alebo zhodnotenie.

Povinnosťou v písmene e) sa má zabezpečiť, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa požiadavky podľa tohto zákona (napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas). Ustan ovenie obsahuje aj dodatok, pre prípad rozporu tejto všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou.

Zachovaná ostáva aj evidenčná a ohlasovacie povinnosť uvedená v písm. f) a g). Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, ale aj k tvorbe š tatistík, analýz a koncepčných materiálov ako aj napomôcť k sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov. Uvedená povinnosť súvisí aj s článkom 35 rámcovej smernice.

V písm. h) sa upravuje, aby každý predchádzajúci držiteľ mal možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom, ktorý odovzdal a oproti doteraz platnému stavu sa dopĺňa oprá vnenie aj na poskytnutie kópií týchto dokladov.

Povinnosť v písmene i) vychádza z povinností prevádzkovate ľa zariadenia uvedených v doteraz platnom zákone o odpadoch, s tým že sa výslovne určuje lehota jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môž e uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. t) V takomto prípade sa v súlade s odsekom 8 miesto zhromažďovania odpadu u p ôvodcu nepovažuje za skládku odpadov.

Doplnením povinnosti v písmene j) sa sleduje zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu, podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis.

S cieľom umožniť vykonávanie úkonov potrebných na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je potrebné ponechanie povinnosti uvedenej v písm. k).

V písm. l) sa stanovuje povinnosť vykonať uložené opatrenie na nápravu a povinnosť stanovená v písm. m) sa priamo viaže na § 99 ods. 1 písm. d).

Ustanovenie povinnosti podľa písm. n) je potrebné, aby programy uvedené v § 8 až § 12 11 boli v súlade so skutočným stavom a súč asne sa aktualizovali v prípade jeho zmeny.

K odseku 2

Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzť ahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.

K odseku 3

Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.

K odseku 4

Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice.

V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ , ktorí majú odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti dr žiteľa.

K odsekom 5 a 6

V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domá cnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa odseku 6 sa po odovzdaní takýchto odpadových obalov už tieto nepovažujú za odpad. Podľa Prílohy č. 4 člá nku VII takto odovzdaný odpad prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky (obdobný režim ako pri stave konca odpadu).

K § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu

Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 1

Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľ nosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 2

Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadové ho hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.

K odseku 3

V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej sprá vy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.

K odseku 4

Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.

K odseku 5

Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok.

Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne umiestneným odpadom vykonan ím miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.

K odseku 6

Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.

K odseku 7

Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.

K odseku 8

Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľ nosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.

K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.

K odseku 11

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestnen ým odpadom.

K odseku 12

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

K odseku 13

Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.

K odseku 14

Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej územ í bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 15

Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.

K odseku 16

Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 17

Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.

K odseku 18

Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je t ým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.

K § 16 Zber odpadu a výkup odpadu

Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

K odseku 1

V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ď alšie povinnosti.

K odseku 2

Fyzická osoba môže produkovať len komuná lny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie m á zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod in é katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvný ch partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.

K odseku 3

Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s prí slušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného pr údu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia 's príslušnou' či 'príslušného' vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prí pade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí uzavretie trojdohody zberovej spoločnosti, obce a príslušnej OZV.

K odsekom 4

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosti subjektov vykonávajú cich výkup vyhradeného prúdu odpadu informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú OZV, ktorá má zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu, ako aj o jeho zhodnotení. Cieľ om tohto ustanovenia je zabezpečiť sledovanie množstiev odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech OZV, ktorá na jej území pôsobí. Táto OZV si ich následne môže zarátať do plnenia cieľov vyplývajúcich z jednotlivých smerníc EÚ. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou OZV, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum.

K odseku 5 až 8

Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Ke ďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s tak ýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cie ľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8.

V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovové ho odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.

K § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov

Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch.

Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Z ároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie 'zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov', a to 'zariadenie'. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľ a zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14).

V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.

K § 18

Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona.

Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.

K § 19 Povinnosti prevá dzkovateľa skládky odpadov

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.

K odseku 1

Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpe čenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finanč nej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finanč nej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby úč elovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastoč ne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvoren í.

K odseku 3

Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia sklá dok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie sklá dky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí .

Nakladanie s kovovou ortuťou

K § 20 Základné ustanovenie

Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti ( ďalej len 'nariadenie č. 1102/2008'), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje pož iadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa z ároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prí lohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len 'rozhodnutie 2003/33/ES'). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné krité ria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len 'smernica 2011/97/EÚ'). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok. Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zá kona o odpadoch (ďalej len 'vyhláška č. 310/2013 Z. z.').

Kovovú ortuť je možné dočasne uskladniť na úložisku dočasného uskladnenia ortuti za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to v povrchovom zariadení určenom a vybavenom na tento účel, v soľný ch baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane.

Nariadenie č. 1102/2008 v článku 3 odsek 1 písm. a) predpokladá aj možnosť trvalého uskladnenia kovovej ortuti v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdý ch hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Zároveň však v článku 4 odsek 3 druhý pod odsek tohto nariadenia je ustanovené, že akýkoľvek spôsob konečného zneškod nenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa povoľuje až po dátume prijatie zmeny a doplnenia príloh I, II a III k smernici o skládkach. Uvedené prílohy smernice o skládkach boli doplnené prá ve smernicou 2011/97/EÚ, ale iba pokiaľ ide o požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti s obsahom ortuti vyšším než 99,9 hmotnostného percenta. Vzhľadom na uvedené je možné sa domnievať, ž e ustanovenie článku 4 odsek 3 druhý pod odsek nariadenia č. 1102/2008 platí naďalej, a teda povolenie na vykonávanie konečného zneškodňovania kovovej ortuti spôsobom zneškodnenia D 12 podľa prílohy č . 3 tohto zákona sa na území Slovenskej republiky povolí až po prijatí osobitných predpisov, ktoré tento proces upravia.

K § 21 Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného usk ladnenia ortuti

K odsekom 1 až 3

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ide o povinnosti, ktoré sa svojim obsahom značne prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov, a to z toho d ôvodu, že pri ustanovení povinností tomuto prevádzkovateľovi sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Niektoré povinnosti však vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ napr. pož iadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri.

K odseku 4

Preberá sa smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ.

K § 22 Odovzdanie ortuti a prevzatie kovovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť, kam je pôvodcom ortuti povinný túto ortuť odovzda ť, uskladnenie ortuti je možné aj v inom členskom štáte.

K odseku 2

V odseku 2 sa ustanovuje, že na úložisko dočasné ho uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je odpadom a zároveň ide o ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, zbavenú nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlí kovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, takýmito nečistotami sú napríklad roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí. Uvedená požiadavka súvisí s prílohou II bod 6 časť C smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 3

Ustanovuje, ktoré doklady musia byť priložené k ortuti, aby ju prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti mohol prevziať na dočasné uskladnenie. Uvedené doklady tvoria súčasťou záznamov, ktor é vedie a uchováva prevádzkovateľ. Požiadavkou potvrdenia o kontajneri sa preberá bod 2 písmeno C prvá veta prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 4

Z odseku 4 vyplýva, že uskladnenie ortuti je iba dočasné, a teda je možné predpokladať, že Európska únia v nejakom časovom horizonte upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti. Vzhľ adom na dočasnosť uskladnenia sa ustanovuje požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu z dôvodu znášania nákladov v prípade vzniku potreby vyskladnenia tejto ortuti.

K odsekom 5 a 6

Preberá sa písmeno C druhá odrážka prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K § 23 Vyskladnenie kovovej ortuti

K odsekom 1 až 7

Keďže uskladnenie ortuti je iba dočasné, upravuje sa režim jej vyskladnenia, ktorý vychádza z ustanovení uvedených vo vyhláške č. 310/2013 Z. z. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za úč elom následného trvalého uloženia ortuti. Upravuje sa okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. Keďže v praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť do časne uskladniť zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu ustanovuje sa v odseku 3 postup v prípade vzniku takýchto prípadov. V odseku 5 sa upravuje, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úlož iska a v odseku 7 sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekul áciám v následnom nakladaní s týmto odpadom. Novým ustanovením je odsek 6, ktorý ustanovuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. Cieľ om je sledovať celý tok nakladania s touto ortuťou.

K § 24 Účelová finančná rezerva

K odseku 1

Ponecháva sa platný právny stav pre prevádzkovateľov sklá dok odpadov tvoriť finančnú rezervu za účelom uzatvorenia, rekultivácie a následného monitoringu skládky odpadov s doplnením povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finan čnej rezervy možno použiť aj na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzenie dôsledkov havárie. Naďalej sa ponecháva povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov, že ak prevá dzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania ú čelovej finančnej rezervy.

K odseku 3

Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy.

K odseku 4

Sprísňuje sa režim vedenia prostriedkov tvoriacich účelovú finančnú rezervu, ktoré sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných úč toch prevádzkovateľa skládky odpadov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, vrátane zabezpečenia ich viazanosti v prospech ministerstva.

K odseku 5

Napriek viazanosti prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktoré možno použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov, bolo potrebné na základe skúseností doplniť výslovné ustanovuje, že sa s prostriedkami finančnej rezervy nesmie disponovať, okrem úrokov, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

K odseku 6

Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebraná z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 7

Ponecháva sa platný právny stav, kedy je potrebné odviesť výšku účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V ýška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpeč enie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí.

K odsekom 8 až 12

Upravuje sa režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v prípade, keď prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho ná stupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukon čením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade upravuje návrh zákona prechod práv a povinnosti súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpe čením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Hlavným dô vodom prechodu dispozičného práva k finančnej rezerve na obec je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. V odsekoch 8 a 9 sa dopĺ ňa, že povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy a to z dôvodu, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali rozpočet obec.

K odseku 13

Rešpektuje sa doteraz platný právny stav s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov.

K odseku 14

Ponecháva sa súčasné znenie ustanovenia, ktoré umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým org ánom, vykonávať kontrolu správnosti kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

K odseku 15

Rešpektuje sa platný právny stav.

K odseku 16

Ponecháva sa doteraz platné znenie ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa.

K odseku 17

Ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov.

K odseku 18

Výslovne sa stanovuje, že účelovú finančnú rezervu je povinný vytvárať aj prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K § 25 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Uvedené ustanovenie upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Preber á sa z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bolo zaradené v Piatej časti – Nakladanie s odpadmi. Keďže nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktor é ho robia nebezpečným, zvolilo sa presunutie uvedeného ustanovenia. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rá mcovou smernicou. Navrhované ustanovenia o nakladaní s nebezpečným odpadom sú v podstate prevzatím príslušných ustanovení z doteraz platného zákona o odpadoch a je možné konštatovať, že ich zá kladom je jednak zrušená smernica o nebezpečných odpadoch, ale aj rámcová smernica, konkr étne jej články 17 až 20.

K odsekom1 až 4

V predmetných odsekoch sú prebraté ustanovenia čl. 17, 18 a 19 rámcovej smernice.

K odseku 5

Stanovuje sa, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zlož enia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s n ím je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá.

K odsekom 6 a 7

V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi.

K odseku 8

V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečný ch vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životn ého prostredia a zdravia ľudí.

K odseku 9

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností - podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je vo ľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti 'Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi' osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú sp ôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

K odseku 10 až 12

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Predmetné odseky 10 až 12 upravujú podrobnosti týkajúce sa vypracovania havarijného plánu.

K § 26 Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

K odsekom 1 až 3 a 5

Preberá sa § 20 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastoč nými zmenami. Za odosielateľa sa považuje nie len ten kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vylo ženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktoré ho okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať.

K odseku 4

Oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Predmetnú povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa doteraz platnej pr ávnej úpravy, avšak uvedená povinnosť bola špecifikovaná vo vykonávacom predpise a nie v zákone o odpadoch, tak ako u príjemcu nebezpečného odpadu. S cieľom zjednotiť povinnosti pre odosielateľa a prí jemcu nebezpečného odpadu, ako aj vyhnúť sa pochybnostiam bol doplnený tento odsek.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje kedy sa povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 neuplatňujú.

Štvrtá časť Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Prvý oddiel

K § 27 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza z ákon nové spoločné pojmy. Pojem 'vyhradený výrobok' uvedený v odseku 1 označuje všetky výrobky, na ktoré sa RZV podľa tohto zákona vzťahuje (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidl á pneumatiky a neobalové výrobky). Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. V odseku 2 sa vymedzuje primárny nositeľ zodpovednosti v systéme RZV, ktorým sú výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je ustanovená v citovaný ch paragrafoch, napr. pre obaly je to § 52 ods. 11 a pre neobalové výrobky je to § 73 ods. 4. Ako spoločné pravidlo možno uviesť, že pod pojmom 'výrobca' sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'rozšírená zodpovednosť výrobcov' a jej obsahu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola doposiaľ zákonom definovaná. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale o širokú škálu povinností výrobcov zahàňajúcu aj podmienky výroby výrobku vrátane ekodizajnu. Zavádza sa formou legislatívnej skratky pojem 'vyhraden ý prúd odpadu', ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov.

K odseku 4

Zákon zavádza nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým nahrádza mechanizmu riadený Recyklačným fondom, a tomu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré sa určujú v tomto odseku. Okrem okruhu povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, ustanovuje sa tu aj okruh povinností finančn ého a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinností majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a k získaniu prehľadu o jeho fungovaní. Povinnosti uvedené v tomto odseku sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V pí smene k) je ustanovená nová dôležitá povinnosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v Prílohe č. 4.

K odseku 5

Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Zároveň sa však počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy prípadný zisk, ktorý sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť vý robcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku.

K odseku 6

Zákon ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť vý robcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne zapojením sa do systému príslušnej OZV. Pre niektoré komodity sú však v zákone ustanovené vý nimky. Pre obaly je v § 54 ods. 3 ustanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. Podľa § 54 ods. 2 je na vý robcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Ak to výrobca nepreukáže, je povinný plniť si vyhradené povinnosti kolektívne.

Vo vzťahu k neobalovým výrobkom treba upozorniť, že zákon sa vzťahuje len na tie, odpad z ktorých bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, takže pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolekt ívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa neuvažuje s vytváraním samostatných OZV, ale kolektívne plnenie povinností sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov, teda vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou OZV.

Vyhradené povinnosti, ktoré za výrobcu plní príslušná OZV, sú povinnosti ustanovené v ods. 4 písm. d) až k), nie však povinnosti ustanovené v písmenách a) až c). Zodpovednosť za plnenie týchto troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, a to aj v prípade, že napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov poverí OZV, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať.

K odseku 7 a 8

Vymedzuje sa úprava povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľ skej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku (uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca). Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu (dovozcu) a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto vý robcu (dovozcu) sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 6 uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou OZV ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľ a odseku 4 písm. a), c), g) a h). A samozrejme musí s takto vzniknutým odpadom nakladať v súlade so zákonom o odpadoch, teda napr. odovzdať takýto odpad len osobe oprávnenej s takýmto odpadom nakladať. Uvedená v ýnimka sa uplatňuje len vo vzťahu k tej časti výrobkov daného výrobcu, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Pre výrobky, pre ktoré bude takýto výrobca fungovať v osobitnom režime musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť podľa odseku 4 písm. g) – zhodnotenie a recykláciu vo výške ustanovených limitov, ale zároveň aj povinnosť podľa písm. h) - vedenie evidencie ohlasovacia povinnosť , a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na OZV, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených vý robkov.

Výrobca fungujúci v takomto osobitnom režime musí zároveň pre vyhradené výrobky spĺňajúce podmienky odseku 7 plniť povinnosti podľa odseku 8, teda ohlasovať uvedené údaje príslušnému koordinačn ému centru.

K odsekom 9 a 10

Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhraden ého výrobku spočíva v širokej škále povinností rôznych subjektov a v ich zmluvnej spolupráci. Tieto subjekty budú spolupracovať na princípoch hospodárskej súťaže, preto sa v zákone súhrnne ozna čujú ako účastníci hospodárskej súťaže.

Účastníci hospodárskej súťaže sú všetky subjekty participujúce na systéme nakladania s odpadmi, ktorými sú napr. výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod.

K odseku 11

Zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností je uľah čiť, resp. zreálniť možnosť výrobcu plniť tieto povinnosti. Uzavretím zmluvy s OZV sa konkrétny výrobca odbremeňuje od plnenia väčšiny povinností ustanovených v odseku 4. Výrobcovi však vž dy zostáva zodpovednosť zabezpečiť splnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 4. Je teda na výrobcovi, aby si vybral takú OZV, u ktorej má záruku, že uvedené povinnosti pre neho dokáže splniť .

K odseku 12 a 13

Upravuje sa vzťah medzi organizáciou zodpovednosti výrobcu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Ustanovenia týchto odsekov vytváraj ú regulovaný priestor a základy férovej spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža jednak v znení písm. a), a teda aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj v znení písm. d) a odseku 13, ktoré umožňujú vzájomnú kontrolu medzi zmluvnými partnermi.

K odseku 14 až 16

Striktné stanovenie termínov, ku ktorým je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov bolo zvolené v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností a zároveň s cieľ om zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. V odseku 14 písmene a) je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov a v písmene b) je upravená možnosť ukončenia zmluvné vz ťahu bez udania dôvodu, ale len ku koncu kalendárneho roku. V odseku 15 je upravený rež im vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a v odseku 15 sú uvedené termíny doručenia výpovede.

K odseku 17

Striktné oddelenie evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu nachádzaj úcim sa v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu je jednak z dôvodu odlišného režimu zmluvných vzťahov, keďže v prípade komunálneho odpadu sa vyžaduje prepojenie s obcou, ktoré absentuje v prípade prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. Zákaz krížového financovania znamená, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne.

K odsekom 18 až 20

Inštitút splnomocneného zástupcu je inšpirovaný režimom zavedeným v článku 17 v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len 'smernica OEEZ') a má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri vý robcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu.

K odsekom 21

V záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej ú nie – voľný pohyb tovaru a služieb sa generálne upravuje princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štá te, ktorý nie je členským štátom, a to za splnenia požiadavky, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie 1013/2006').

K § 28 Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpeč ovanie plnenia vyhradených povinností

K odseku 1

Vymedzuje sa subjekt, ktorý môže v zastúpení plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Založiť, vlastniť a prevádzkovať organizá ciu zodpovednosti výrobcov môžu iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Požiadavka na založenie a prev ádzkovanie výrobcami zhodnej komodity je zásadná, ale zároveň prostredníctvom prechodného ustanovenia sa umožňuje transformácia subjektom, ktoré vykonávali obdobnú činnosť podľa doterajší ch predpisov (kolektívne organizácie a oprávnené organizácie). OZV môže plniť vybrané povinnosti za zastúpených výrobcov jedného vyhradeného výrobku, tzn. jedna OZV pre vozidlá, jedna OZV pre pneumatiky. Avšak v prípade elektrozariadení môže OZV vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže OZV vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa § 42 ods. 3 a v prí pade obalov a neobalov musí OZV vniknúť pre obaly a neobaly súč asne, t. j. nemôže byť samostatná OZV pre obaly a samostatné pre neobaly. Zákon vš ak nezakazuje, aby jedna OZV mohla získať autorizáciu aj na viaceré komodity (napr. elektro a baterky alebo obaly a elektro), vždy však musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre obe, resp. viaceré komodity.

Zákon neustanovuje pre OZV právnu formu, ale ustanovuje, že účelom OZV nie je dosahovanie zisku. Prípadný zisk je OZV podľa ods. 4 písm. m) povinná použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej ustanovuje zá kon o odpadoch. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon nezakazuje OZV obchodovať so zozbieraným odpadom, len ustanovuje, akým spôsobom možno použiť prípadný zisk.

K odseku 2 a 3

Vymedzuje sa vlastnícka a zakladajúca štruktúra vrátane prevádzkovateľ a organizácie zodpovednosti výrobcov, pod ktorým sa rozumie osoba, ktorá má priamy vplyv na výkon, riadenie či fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Predchádza sa stretu záujmov medzi organizá ciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi pôsobiacimi na trhu nakladania s odpadom ako aj kríženiu záujmov s inou organizáciou a možnej manipulácii trhom.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti, ktorých plnenie je každá organizá cia zodpovednosti výrobcov povinná dodržiavať. Na OZV v oblasti obalov sa ešte naviac vzťahujú povinnosti ustanovené v § 59. Spoločné povinnosti všetkých OZV je možné rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahàňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností, ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhraden ého výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpeč enia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvol í kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny povinnosti je možné zaradiť povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Popri týchto skupinách povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní.

V písm. b) sa uvádzajú 'nediskriminačné podmienky' čím sa v texte myslí, že podmienky uzatvorenia zmluvy medzi OZV a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, č i ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizá cie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Podľa písm. e) je OZV povinná odobrať z obce vš etok odpad daného prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by nastala situácia, že OZV by v dôsledku tejto povinnosti musela odobrať z obcí viac, než je súhrnný zberový podiel jej zast úpených výrobcov ktoré zákon označuje ako 'presahujúce množstvo', musí v súlade s písm. r) oznámiť toto presahujúce množstvo koordinačnému centru. Toto oznámenie je povinné . Na rozdiel od toho však nie je povinnosťou OZV poskytnúť tieto množstvá v prospech iných OZV. Ustanovenie v písm. r), ktorým sa zavádza možnosť OZV ponúknuť presahujúce množstvá vyzbierané v zazmluvnených obciach v prospech iných OZV a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí sú klientami koordinačného centra je zárukou toho, že OZV nebudú špekulatívne využívať tieto množstvá na zabezpečenie si povinnosti vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. V prípade, že by zákon ustanovil pre OZV povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá iným OZV, tie OZV, ktoré by vynakladali financie na zabezpečenie triedeného zberu odpadov v obciach by boli v nevýhode, nakoľko by množstvá vyzbierané nad svoj podiel museli ponúknuť OZV- čkam, ktoré by len 'čakali' na ponúkané množstvá, a to bez akejkoľvek vynaloženej námahy. Práve nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systé m pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík.

V odseku 5 sa ustanovuje akými dokladmi a informáciami preukazuje OZV, že skutočne má vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Pož iadavky ustanovené v odseku 5 musí plniť OZV po celý čas svojho pôsobenia. V písm. f) sa pre oblasť obalov požaduje preukázanie vyrovnanej bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnených obcí. V odseku 6 sa ustanovuje akým spôsobom preukazuje OZV, žiadajúca o udelenie autorizácie, niektoré z požiadaviek odseku 5, ktoré v čase podania žiadosti ešte nemôže mať OZV splnené . V odseku 7 sa ustanovuje lehota do uplynutia ktorej musí OZV preukázať v plnom rozsahu plnenie podmienok podľa odseku 5.

K odseku 8

Vymedzuje situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organiz áciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa poč íta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku.

K odseku 9

Ustanovujú sa náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú je OZV povinná zasielať každoročne ministerstvu za predchádzajúci kalendárny rok.

K odseku 10

Vymedzujú sa údaje, ktoré OZV zverejňuje zo správy, pričom ide o zúžený rozsah údajov uvedených v správe, z dôvodu citlivosti niektorých údajov a nutnosti ich ochrany pred zverejnením.

K odseku 11

Uvedeným odsekom sa umožňuje obciam zachovať si existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje a tento je zazmluvnená OZV povinná reš pektovať. Cieľom je plynulosť prechodu obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie trvalé zakonzervovanie súčasného stavu. Vzťah obcí a OZV by mal byť flexibilný a umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedené ho zberu odpadov v obciach z dôvodu efektívnosti vynakladaných nákladov a zlepšovania samotného triedeného zberu. Vo vzťahu k obalom sú podrobnejšie podmienky vzájomného vzťahu OZV a obcí ustanovené v § 59.

K § 29 Individuálne plnenie vyhradených povinností

K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti ako sú ustanovené v § 28, ktorých nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastn ý systém zmluvných vzťahov prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne ako v § 28 aj tu je možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania.

Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komun álneho odpadu.

K odseku 2 a 3

Vymedzujú sa doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a sl úžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku preukázať splnenie podmienok do stanovenej lehoty.

K § 30 Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného prúdu odpadu

K odseku 1

V zmysle § 27 ods. 4 písm. a) je výrobca vyhradeného výrobku povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov príslušnej komodity (ďalej len 'register' ). Uvádza sa spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra vyhlásenie, či bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapí saný v registri, nesmie vyhradený výrobok uvádzať na trh. Zodpovednosť za splnenie povinnosť výrobcu zaregistrovať sa v príslušnom registri nemôže výrobca preniesť na OZV.

K odseku 2 až 4

Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra. V prí pade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu získať autorizáciu na výkon individuálneho plnenie vyhradených povinností. V prípade, ak bude plniť vý robca vybrané povinnosti kolektívne, je povinný priložiť už k žiadosti o zápis do potvrdenie o uzatvorení zmluvy (pri batériách a akumulátoroch aj s treťou osobou) o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. V prípade, ak bude vý robca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Podrobnosti upraví vykonávací predpis.

K odseku 5

Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie.

K odsekom 6 až 8

Ustanovujú sa lehoty v ktorých musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní, zmeny v uplatňovaní spô sobov plnenia vyhradených povinností do 15 dní odo dňa vzniku zmeny.

K odseku 9

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dň a, kedy nastala niektorá z ustanovených skutočností.

K odseku 10

Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sí dle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

K § 31 Koordinačné centrum

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom prá vna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktor ý sa koordinačné centrum zriaďuje.

Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti vý robcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti.

Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané pr údy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategó rie uvedené v prílohe č. 7, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3 a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno koordinačn é centrum.

V prípade obalov a neobalov sa vychádza z toho, že v obciach je zavedený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov, keďže triedený zber komunálneho odpadu je obec povinná zaviesť pre zložku napr. plasty a nie iba pre plastové obaly a súčasne v tom, že organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečujúca systém združeného nakladanie pre odpady z obalov je povinná v rámci tohto systé mu zabezpečiť aj nakladanie s odpadom z neobalových výrobkom. Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelné, aby pre tieto vybrané prúdy odpadu bolo zriadené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä OZV, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam plynulo zabezpečovať povinnosti zo zá kona. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prú dov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný vyhradý prúd odpadu podľa tohto zákona nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzý vajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba ú zkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. V tomto štádiu má ministerstvo postavenie 'sprostredkovateľa', keďže jeho úlohou je zabezpe čiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode tý chto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo ulož í povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V tomto prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výluč ne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

K odseku 7

Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému mo žno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový syst ém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

K odsekom 8 až 10

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch.

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organiz ácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodné mu vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizá cie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordina čným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné , aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

K odseku 11

Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ïalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ïalšiu skupinu povinnost í tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre v šetky koordinačné centrá.

K odsekom 12

Oproti spoločným povinnostiam uvedeným v odseku 12 sa ustanovujú ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyš e úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni.

K odseku 13

Ustanovuje sa špeciálne povinnosti KC pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z dom ácnosti.

K odseku 14

Povinnosť pre Koordinačné centrum vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 15

Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nové ho koordinačného centra

Druhý oddiel

Elektrozariadenia a elektroodpad

Cieľom štvrtej časti, druhého oddielu návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronický ch zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej č asti doteraz platného zákona o odpadoch. Smernica OEEZ zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchá dzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných suroví n. Smernica OEEZ v plnom rozsahu uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom v zmysle čl. 3 ods. 1 rámcovej smernice.

Ciele smernice OEEZ obsahujú nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Smernica OEEZ definuje ambiciózne ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii.

V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celé ho odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

K § 32 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 4

Definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia navrhovaného zákona vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. V odseku 2 je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona a odsek 3 definuje vý nimky, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú. V odseku 4 sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018.

K odsekom 5 až 29

Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domá cností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú transpozíciou príslušných písmen z článku 3 ods. 1 smernice OEEZ.

Elektroodpad iný ako z domácností (odsek 8) je zadefinovaný pre potreby v zákone, nevyplýva zo smernice o elektroodpade.

V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení.

Na účely tohto zákona je v ods. 17 definovaný vyhradý výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 7

Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení.

V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie.

Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie.

Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice OEEZ, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby.

K odsekom 30 až 33

Ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 33 Zákazy

Podľa tohto ustanovenia sa zakazuje zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu.

K § 34 Povinnosti výrobcov elektrozariadení

K odseku 1

V odseku 1 sa ukladajú povinnosti výrobcov elektrozariaden í pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných pr ávnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Následne sú definované povinnosti výrobcov elektrozariadení pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazní kovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch.

V písmene e) sú definované formy zberu elektroodpadov z domácností, iný ch elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinn ý zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne.

V písm. f) až h) sú definované povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov.

Písm. i) definuje výrobcovi elektrozariadení povinnosť zabezpečiť spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personá lu a obyvateľstva – BAT.

Písm. k) až l) definujú výrobcovi povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 navrhovaného zákona.

Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný podľa písm. m) poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o sp ôsobe najvhodnejšieho spracovania.

K odsekom 2 až 6

V odseku 2 sú vymedzené povinnosti vý robcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení.

Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu je povinný podľa odseku 3 pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte splnomocniť ním vybranú právnickú osobu, alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte.

Podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti vý robcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení definuje odsek 4.

Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému pou žívateľovi formou zásielkového obchodu, je povinný podľa odseku 5 zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu.

Podľa odseku 6 je výrobca osvetľovacích zariadení povinný zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálne alebo kolektívne.

K § 35 Nakladanie s elektroodpadom z domácností

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 (odsek 1) a pred 13. 8. 2005 (odsek 2).

K § 36 Nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností

K odsekom 1 až 4

Jednotlivé odseky stanovujú povinnosti vý robcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení (odsek 1), funkčnosti elektrozariadenia (odsek 2), času uvedenia na trh - historický elektroodpad (odsek 3) a v odseku 4 je daná možnosť podieľať sa na nakladaní s elektroodpadom výrobcovi a držiteľovi na zá klade písomnej dohody pri predaji elektrozariadenia. K elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností patrí aj odpad z fotovoltaických panelov.

K § 37 Povinnosti a práva a distribútora elektrozariadení

Distribútori elektrozariadení sú dôležitou sú časťou systému zberu elektroodpadu a majú dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu.

K odseku 1

V písmene a) sa ukladá distribútorom povinnosť uvá dzania recyklačných poplatkov, písm. b) definuje povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a písm. c) ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. V písmene d) je definovaná povinnosť vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, p ísm. e) definuje povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov tak, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. v písmene f) sa uvádza povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov.

K odseku 2

Ustanovujú sa práva distribútora pri preberaní elektroodpadov v rámci spätného zberu a možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelný ch zdrojov bez povinnosti kúpy nového elektrozariadenia aj v prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m2 na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi.

K odseku 3

V zmysle odseku 3 distribútor, ktorý poskytuje priamo kone čnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti vý robcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

K § 38 Povinnosti držiteľa elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Odsek 1 určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Odsek 2 definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k iného ako z domácností.

K § 39 Zber elektroodpadu

K odsekom 1 až 3

Ustanovuje sa, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrá cia podľa § 97 a § 98. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonáva ť len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľ ov.

V písmene a) sa upravuje odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorý zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom, cieľom písmen b) a c) je zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým sp ôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovaniu elektroodpadu a v písm. d) a e) je ustanovení evidenčná a ohlasovacia povinnosť.

K odseku 5

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov zabezpečiť výkon zberu elektroodpadov v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

K § 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je č innosť zhodnocovania, ktorá si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnut ím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie, napr. rozhodnutia EP a Rady o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení.

K § 41 Spracovateľ elektroodpadu

Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľ a elektroodpadov.

V písmenách a) a b) sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnos ť, v písmene c) povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Podľa písmena d) je spracovateľ elektroodpadu povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. V písmenách e) a f) sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Písmená g) až j) upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa písm. k) musí spracovateľ elektroodpadu prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčas ťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Podľa písm. l) je spracovateľ elektroodpadu vo vzť ahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3 s uvedení m spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

K § 42 Základné ustanovenia

Ustanovenia tejto časti zákona sú v značnej miere prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch, pričom dôsledná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulá toroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (ďalej len 'smernica o batériách') bola zabezpečená novelou zákona o odpadoch č. 484/2013 Z. z. Aj v tejto komodite sa zavádza rozšírená zodpovednosť vý robcu a oproti doteraz platnému stavu dochádza niektorým doplneniam a legislatívnym zmenám.

K odsekom 1 a 2

Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom.

K odseku 3

V texte návrhu zákona sa často používa členenie batéri í podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Nakoľko ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v základných ustanoveniach a v ďal šom texte je iba odvolávka na predmetné ustanovenie.

K odseku 4

Výhradným výrobkom v prípade batérií a akumulátorov je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3. Uvedeným ustanovením sa umožňuje v kontexte na vznik OZV pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

K odseku 5

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom sa v ustanovení mení samotná štruktúra textu z dôvodu toho, že v texte smernice je v uvedenom ustanovení použ ité spojenie 'a/alebo', pričom naša legislatíva predmetné spojenie nepoužíva. Preto sú možnosti v texte uvedené jednotlivo.

K odseku 6

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 7

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách, uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumul átory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahàňajú jednočlánkov é batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických ná strojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v škol ách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

K odseku 8

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 9

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom v definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K odseku 10

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov podľa bodu 9 preambuly smernice o batériách zahàňajú batérie a akumulátory používané ako núdzov ý alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošin ách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahàňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kó dov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v s úvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahàňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlá ch, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú baté riu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový.

K odseku 11

Ide o prebratie definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. V definícii sa ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá je prebratá z článku 2 bod 2 nariadenia Komisie č. 493/2012 a znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahàňa okrem iného skladovanie, manipulá ciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora.

K odseku 12

Ide o prebratie definície recyklácie použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách.

K odseku 13

Uvedená definícia spracovateľa vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom uvedené činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelen á na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie, to znamená, že žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie, v ktorom sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklá cie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov.

K odseku 14

Uvedená definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba – podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnos ťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

K odseku 15

Ide o prebratie definície distribútora zo smernice o batériách.

K odseku 16

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pre účely tohto zákona sa do definície doplnilo 'na trh Slovenskej republiky'. Uvedenie na trh sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti tohto zákona (napr. vyvezené). Taktiež sa za uvedenie na trh nepovažuje ani odovzdanie batérií a akumul átorov vyrobených pod značkou alebo na základe požiadavky zadávateľa, ak sa odovzdajú zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

K odseku 17

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom definícia odkazuje na pojem elektrozariadenia, ktorý je definovaný v samostatnej časti tohto zákona.

K odseku 18

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom podľa bodu 11 preambuly smernice o batériách príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci použ ívajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vàtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiá lov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

K odseku 19

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, aj keď sa uvedený pojem v ďalšom texte tejto časti zákona nepoužíva.

K odseku 20

Upravuje sa definícia trhového podielu.

K odseku 21

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pojem 'limit pre zber' sa v zákone nahrádza pojmom 'miera zberu'. V definícii je dôležitý aj posledný pododsek, upozorňujúci na skutočnosť, že do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumul átory v elektrických a elektronických zariadeniach. Uvedený pododsek sa nenachádza v definícii limitu pre zber v smernici o batériách, avšak je uvedený v článku 10 Ciele zberu odsek 1, druhá veta smernice o bat ériách.

K odseku 22

V definícii 'zberné miesto' bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systé m zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na zá klade uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Ïalej sa v definícii uvá dza miesto, kam musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste – je to určená nádoba. Dôležitá je tu skutočnosť, že spätný zber použitý ch prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje.

K odseku 23

Definícia 'sp ätný zber' je definíciou, ktorá sa zavádza z dôvodu, že v texte druhej časti zákona sa tento pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, vykonávan ú s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku.

K § 43 Zákaz

K odseku 1

V písmene a) sa do textu uviedla výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujú cim 2 hmotnostné percentá a to do 1.10.2015. Ide o ustanovenie, ktorým sa preberá smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch (ďalej len ' smernica 2013/56/EÚ'), ktorá nadobudla účinnosť 30.12.2013. Ïalej sa v písmene b) uvádza výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa ako nové dopĺňa do tohto písmena dátum – 31.12.2016 – dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je opäť transponovaný zo smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 2

Uvedený odsek je formulovaný v zmysle smernice 2013/56/EÚ, kde sa doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob.

K odseku 3

V jednotlivých písmenách predmetného odseku sú uvedené činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi.

K § 44 Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností

K odseku 1

Upravuje sa definícia tretej osoby, pričom táto zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 2 a 3

Ide o ustanovenie, ktorým sa prenášajú v ustanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu v prípade uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a vý robcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 4

Ide o prípady kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a vý robca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

K odsekom 5 a 6

Ustanovuje sa zmluvný vzťah medzi obcou a treťou osobou a možnosť vypovedania tejto zmluvy.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť uvedená v § 27 odsek 17 aj na tretiu osobu avšak iba v prípade nakladania s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu.

K odsekom 8 a 9

Ustanovujú sa povinnosti tretej osoby.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje preukázanie podmienok treťou osobou pri podávaní ž iadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť.

K odsekom 12 a 13

Upravuje podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby.

K § 45 Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V jednotlivých písmenách sú uvedené povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, vzťahujúce sa na ich označovanie - písm. a), kapacitu – písm. b), chemické zloženie – písm. c) a povinnos ť na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov – písm. d). Uvedené povinnosti, týkajúce sa označovania batérií a akumulátorov sú prebratím článku 21 smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov.

V písmenách e) a f) sú uvedené ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, súvisiace so spracovaním a recykláciou použitých batérií akumulátorov, so zabezpečením použitia najlep ších dostupných techník pri výkone zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

V písmene g) je uvedená povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

K odseku 2

V uvedenom odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov, tý kajúce sa možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Tieto povinnosti boli doplnené o ustanovenia, ktoré sú transponovaním nového člá nku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 3

V uvedenom odseku sa uvádzajú tie prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti uvedené v odseku 2 nevzťahujú. Ide o výnimku ustanovenú v novom článku 11 smernice o batériách v zmysle člá nku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K § 46 Povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov

K odseku 1

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulá torov, týkajúce sa zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov.

K odseku 2

V uvedenom ustanovení sa zavádza povinnosť výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, neuvádzať pri ich predaji konečnému používateľovi náklady na zber spracovanie a recykláciu použitý ch prenosných batérií a akumulátorov. Ide o transpozíciu ustanovenia článku 16 ods. 4 smernice o batériách, ktorý doteraz nebol prebratý v našom právnom predpise.

K § 47 Povinnosti výrobcu automobilových batérií a akumul átorov a priemyselných batérií a akumulátorov

K odseku 1

V tomto odseku sa ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia zariadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti kone čných používateľov.

Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretí mi osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného vý robku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, č o je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K odseku 2

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumul átory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných bat érií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoloč nosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K § 48 Povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora prenosný ch batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zá sielkový obchod vrátane elektronického, ďalej sú to povinnosti týkajúce sa zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene ná klady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. V poslednom písmene uvedeného odseku je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto písmene.

K odseku 2

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora automobilov ých batérií a akumulátorov, rovnako ako v odseku 1 týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v pr ípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobá m vymedzených v tomto písmene.

K odseku 3

Týmto ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodá rskymi subjektmi, konkrétne kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory (v zmysle či je alebo nie je daný výrobca zapísaný v Registri príslušnej komodity) a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, sám sa stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumuláto rom a odpadu z nich pochádzajúceho.

K § 49 Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumul átorov

V uvedených odsekoch sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, t ýkajúce sa odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov vymedzeným subjektom v týchto odsekoch, pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zberným miestom ustanoveným v odseku 1 môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ako koneční používatelia, môcť odovzdávať použité prenosn é batérie a akumulátory.

K § 50 Zber použitých batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa uvádza povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov, pričom je tu uvedená výnimka z tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory, ktoré s ú súčasťou elektroodpadu a starých vozidiel.

K odseku 2

V uvedenom odseku je daná povinnosť pre výrobcu zabezpečiť bezplatný zber (aj zber v zariadení alebo osobou oprávnenou na zber) v prípade použitých automobilový ch batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie zabezpečuje správnu transpozíciu článku 8 ods. 4 smernice o batériách.

K odseku 3

Uvedený odsek ustanovuje výnimku z požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätné ho zberu u distribútora. Uvedená výnimka je transpozíciou článku 8 ods. 1smernice o batériách.

K odseku 4

V uvedenom odseku sú ustanovené evidenčné a ohlasovacie povinnosti pre osobu, vykonávajú cu zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta.

K § 51 Spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov

Uvedený odsek ukladá povinnosti spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, týkajúce sa prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie použitých batérií a akumulátorov, povinnosti nakladať s použit ými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou, povinnosti vedenia evidencie a ohlasovania údajov z evidencie, pričom sa do týchto povinností preberá aj ustanovenie článku 12 ods.1 písmeno a) smernice o batériách, ktoré hovorí o zavedení systémov spracovania a recyklácie s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a ž ivotného prostredia. Medzi povinnosti spracovateľa patrí aj povinnosť zabezpečenia minimálnej recyklačnej efektivity, pričom výpočet recyklačnej efektivity bude po novom vychádzať z metodiky ustanovenej v Nariaden í Komisie č. 493/2012. Ïalšou dôležitou povinnosťou je povinnosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pri čom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorou sa reportujú každoročne Európskej komisii údaje o recyklačnej efektivite za Slovenskú republiku.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch'), ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou navrhovaného zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený.

Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladan í s obalmi a s odpadmi z obalov.

K § 52 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, jeho p ôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

K odsekom 3 až 6

V týchto ustanoveniach sú definované základné pojmy, s ktorými tento oddiel štvrtej časti zákona pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaný m v smernici o obaloch.

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestn é, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa táto časť zákona nevzťahuje. Definícia zároveň zahàňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v pr ílohe č. 7.

K odseku 7

Definícia opakovane použiteľného obalu je v zásade prevzatím súčasnej definície, avšak došlo k spresneniu okamihu, kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Uvedené spresnenie bude podstatné najmä pre ú čely evidencie špecifického typu drevených obalov – drevených paliet, pre ktoré bude podľa § 54 ods. 4 platiť, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh resp. do distribúcie až keď sa stanú odpadom. Pri ostatných opakovane použiteľných obaloch sa okamih započítania do množstiev uvedených na trh resp. do distribúcie nemen í (§ 54 ods. 4).

K odseku 8

Podstata definície opakovaného použitia je prevzatá zo súčasného zákona o obaloch. Zmenou je legislatívne spresnenie, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, tzn. nie je odpadom.

K odseku 9

Do základných pojmov sa zavádzajú definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. Okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov sa ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

K odseku 10

Ide o novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, prič om vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri ná kupe ďalšieho tovaru.

K odseku 11

V nadväznosti na zmenu vo všetkých komoditách predmetného návrhu zákona, dochádza k zmene pojmu 'povinná osoba' uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem 'výrobca obalov'. Navrhovaná definícia výrobcu obalov zahàňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: 1. - ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou; 2. - pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou znač kou sa tovar uvádza na trh; 3. - ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom; 4. – ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľ ovi na bezprostredné zabalenie tovaru; 5. – ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom; 6. - ktorá uvádza na trh obaly s vý nimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b), d) a e) zákona.

Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia tovar do obalov, nie sú výrobcami obalov v zmysle tohto zákona.

K odseku 12

Definícia 'uvedenie na trh' je prebratím ustanovenia platného zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky.

K odseku 13

Uvedená definícia 'distribúcia' nahrádza pojem ' uvedenie do obehu' a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko vyu žitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme 'uvedenie do obehu', je účelom pojmu 'distribúcia obalov' vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

K odseku 14

Dopĺňa sa definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia s ostatnými komoditami v navrhovanom zákone. V kontexte so súčasným zákonom o obaloch ide v podstate o označenie 'toho, kto uvádza obaly do obehu'.

K odseku 15

Definícia 'odpad z obalov' je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a má riešiť výkladové nejasnosti; definícia je prebratá zo smernice. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod.

K odseku 16

Definícia pojmu 'nakladanie s obalmi' je prebratím ustanovenia platného zákona pre zjednodušenie aplikácie tohto oddielu štvrtej časti zákona aj vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

K odseku 17

Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zá lohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety). Na rozdiel od súčasného zákona o obaloch je v tejto definí cii exaktne vyjadrené, že odber sa uskutočňuje aj za účelom sústredenia opakovane použiteľných obalov určených na vyradenie.

K odsekom 18 až 20

Definície 'recyklácia', 'organická recyklácia' a 'energetické zhodnocovanie' boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

K odseku 21

Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa § 7 ods. 4 súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s aplikačnou praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu prá vnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupn ú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odseku 22

Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu (u pôvodného pô vodcu odpadu resp. v obci), čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu (napr. prekategorizáciou odpadu po ú prave). Na druhej strane podstata definície nebráni tomu, aby v aplikačnej praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania (udelením mandátu) spolupracujúcu tretiu stranu.

K odseku 23

Ide o prevzatie definície zo smernice o obaloch.

K odseku 24

Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti vý robcu obalu na relevantnom trhu. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky (v tomto prípade obaly) končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prí pade obalov je nevyhnutné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov, tzn. prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

K odseku 25

V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. V ýrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 26

Dopĺňa sa možnosť zverejňovania údajov celkového mno žstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový resp. zberový podiel sú výrobcovia obalov.

K § 53 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov

K odseku 1

Stanovujú sa požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Ide o základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa týkajú výrobného zlož enia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom.

K odsekom 2 a 3

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 4 až 8

Obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahraden é rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Ustanovenie odseku 4 písm. c) obsahuje výnimky z pož iadaviek uvedených v odseku 3, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito; osoba, ktorá obaly vyrába je na úč ely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ, nie výrobca v zmysle definície výrobcu obalov. V danom prípade ide o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby ur čité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 3. V odseku 5 je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu, v odseku 7 povinnos ť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažk ých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu.

K odseku 9

Ide o presun z § 1 ods. 3 doteraz platného zákona o obaloch, a ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré nad rámec odpadovej legislatív y môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

K § 54 Povinnosti výrobcu obalov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4.

V prípade písmena a) zákon naďalej ponecháva označovanie obalov na rozhodnutí výrobcu obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami (vo vykonávacej vyhláške). Dobrovoľnosť označovania obalov podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. označovanie potrav ín, chemických látok a pod.).

Písmená b) a c) preberajú súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (zhodnotenie a recyklácia odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkré tnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

K odseku 2

Zákon ustanovením princí pu v odseku 2 kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z obalu výrobcu o balov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyviniť z účasti na týchto ná kladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvá dza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru (SIŽP) a z organizácií zodpovednosti výrobcov (pokiaľ si bude vý robca obalov plniť povinnosti kolektívne).

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch (prípadne osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7) je možné len ak obaly vý robcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade (s použitím právnej fikcie podľa odseku 2) sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly, aby financoval aj triedený zber komunálneho odpadu.

K odseku 4

Ustanovenie je v zásade prevzatím princí pu ustanovenom v § 7 ods. 6 platného zákona o obaloch, doplneným o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Práve drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich použí vania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite 'drevo'. Opakovaným zahàňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzný ch limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, eliminuje sa nepresnosť v evidencii obalov.

K § 55 Povinnosti výrobcu obalov pri zálohovaní obalov

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, len legislatívno-technicky rozdeľuje na tie, ktoré prináležia v ýrobcovi obalov (§ 55) a tie, ktoré prináležia distribútorovi obalov (§ 56).

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 6

Ustanovuje sa povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informova ť distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak výrobca obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejni ť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

K § 56 Povinnosti distribútora obalov

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 5

Ustanovuje sa povinnosť distribútorom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Distribútor obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať iného distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zá lohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak distribútor obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiá ch a oznamom priamo v predajni.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje postupnosť účtovania zálohu a jeho ná sledného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Povinnosť je oproti súčasnému zákonu o obaloch postavená na reciprocite, spočívajúcej v priamom vzťahu medzi tými istý mi osobami v rámci dvoch obchodných stupňov resp. medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Ustanovenie predstavuje povinný zákonný rámec, ktorý ale nebráni distribú torovi obalov, aby si vytvoril (zachoval) model vracania zálohu konformnejší pre spotrebiteľov.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť distribútorovi obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnaké ho druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Táto povinnosť je stanovená predajnou plochou od 200 m2.

K odseku 8

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo vý robcov obalov ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Úč elom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom obalov).

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h (evidenčná a ohlasovacia povinnosť), na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, spočívajúci v poskytnut í všetkých potrebných údajov.

K odseku 10

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútoro vi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom ustanovenia je minimalizovať nepresnosti evidencie obalov, spočívajúce buď v nevedomom opakovanom/viacná sobnom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov pri ich opakovanom použití alebo spočívajúce v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené.

K § 57 Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

K odseku 1

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to p ôvodní pôvodcovia odpadov (napr. hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky). Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj tzv. výkupne odpadov podľa § 16 ods. 4.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov resp. splnenia zberového podielu prostrední ctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započ ítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

K odseku 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

K odseku 5

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použit ého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

K odseku 6

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostň uje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záv äzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

§ 58 Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú s účasťou komunálneho odpadu

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje pre pôvodcu odpadov z obalov povinný spôsob nakladania s odpadom z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálnych odpadov. Ide o špeciálne – zužujúce ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov podľa § 14 ods. 1. Týka sa však iba takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov.

K odsekom 2 až 3

V týchto odsekoch je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

K § 59 Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti vý robcov pre obaly

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje špecifiká organizá cie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalový ch výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komuná lnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Z uvedeného dôvodu má byť partnerom obce vždy len jedna organizá cia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 2

Nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komuná lnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

K odseku 3

V odseku 3 sa ustanovenie minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpeč uje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K odseku 4

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

K odsekom 5 až 8

Ustanovenie umožňuje organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efekt ívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber. Na základe takejto kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 4, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu ná kladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

K § 60 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa predmet úpravy tohto oddielu.

K odseku 3

Znenie odseku 3 vychádza z článku 3 odsek 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len 'smernica o vozidlách').

K odseku 4

V zmysle čl. 3 ods. 4 smernice o vozidlách sa odsekom 4 stanovilo, že na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termí nov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel.

V odsekoch 5 až 19 sa prevzali definície z § 49 doteraz platného zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlá ch, a to pojmy v odseku 5 (vozidlo), odseku 6 (staré vozidlo), odseku 9 (výrobca vozidiel), odseku 11 (prevencia) a odsekoch 14 až 19 (spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačn é zariadenie - dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí).

K odseku 5

Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem 'motorové vozidlo', v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definí cia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

K odseku 6

V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 6 stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

K odseku 7

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom vymedziť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Dochádza však k sprísneniu tejto definí cie a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

K odseku 8

Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla. Ide o určité nadviazanie všeobecného pojmu 'držiteľ odpadu' podľa návrhu tohto zákona a pojmu 'držite ľ vozidla' podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 9

V zmysle čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 9 doplnila definícia výrobcu vozidiel.

K odseku 10

Dopĺňa sa pojem uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky.

K odsekom 11 až 16

Preberajú sa definície z doteraz platného zákona o odpadoch, a to pojem prevencia, zber, spracovateľ, spracovanie, opätovné použitie a recyklácia starých vozidiel.

K odseku 17

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 18 a 19

V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám a v zmysle čl. 2 bod 13 pojem informácie o rozobrat í starého vozidla.

K odseku 20

Definícia pojmu určené parkovisko vychádza z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bol tento pojem vymedzený len formou legislatívnej skratky v § 51 ods. 4.

K § 61 Povinnosti výrobcu vozidiel

Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa čiastočne vychádzalo z § 50 doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri konštrukcii prevent ívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti.

K odseku 1

Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z článku 4 odsek 1 smernice o starých vozidlách, aby členské š táty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečný ch látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce z článku 9 odsek 2 smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom k potenciálnym kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel., cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť v ýrobcov vozidiel. K úpravám došlo tým spôsobom, že sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujú cim vozidiel.

K odsekom 2 až 6

Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom.

Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty.

K odseku 7

Odsek 7 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých z ákonov.

Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

K § 62 Povinnosti a práva ďalších subjektov

Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v člá nku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Èiastočne tento paragraf vychádza z § 50 odsek 5 doteraz platného z ákona.

K odsekom 1 a 2

Odsekom 1 a odsekom 2 sa informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informa čné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

Odsek 3 ukladá osobe, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyroben ého vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo.

K odseku 4

Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľ om zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

K odseku 5

Odsek 4 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 6

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Odsekom 6 sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou - nepodnikateľ om; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

K § 63 Povinnosti držiteľa starého vozidla

K odseku 1

Odsekom 1 sa len z časti preberá § 51 ods. 1 z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla.

Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

K § 64 Zber starých vozidiel

K odsekom 1 a 2

Preberajú sa ustanovenia z § 52a doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovený ch podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe sú hlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel. Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s eviden čným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní staré ho vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

Písmenom j) sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

K § 65 Povinnosti spracovateľa starých vozidiel

K odseku 1

Preberá sa § 52 doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevá dzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť vý robcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitý ch batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých baté rií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držite ľovi starého vozidla. Novým je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodárski operátori je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa. Ustanovenie informačných povinností iba výrobcovi bolo Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytknuté ako nedostatočn á transpozícia uvedeného článku.

K odseku 2

Odsek 2 konštatuje, že povinnosti, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 66 Určené parkovisko

Odsekmi 1, 2 a 3 sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska.

Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Odsek 4 ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na urč enom parkovisku.

Odsek 5 subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

K § 67 Umiestnenie vozidla na určené parkovisko a sú visiace povinnosti držiteľa vozidla

Ustanovenie § 67 je možné považovať za nové i keď jeho obsah čiastočne vychádza z ustanovení § 51 a § 53 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť.

K odseku 2 až 9

V odseku 2 až 7 je upravený postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale správa sa omis ívne, t. j. vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku. I keď uvedené omisívne konanie by mohlo napĺňa ť subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na ulož enie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonní ka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu alebo, ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štá t, tak že vozidlo je starým vozidlom.

Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisť ovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán š tátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

K odsekom 10 až 12

Odsekmi 10, 11 a 12 sa upravuje postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

K § 68 Rozhodnutie o neexistencii vozidla

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Šiesty oddiel

Pneumatiky a odpadové pneumatiky

Cieľom tejto časti návrhu zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozší renej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

K § 69 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 11

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali.

V odsekoch 1 a 2 je vymedzená pôsobnosť tohto oddielu zákona.

V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika.

V odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu 'distribútor pneumatík' je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považ uje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymie ňa.

K § 70 Povinnosti výrobcu pneumatík

V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľ ov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatí k do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumat ík uvedeného v programe Slovenskej republiky.

K § 71 Povinnosti distribútora pneumatík

K odseku 1

Obdobne ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatí k na svojich predajných miestach [písmeno a)]. Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sí dle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkov ého obchodu vrátane elektronického predaja.

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečn ého užívateľa, je povinný podľa písmena d) sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

Podľa písmena e) distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatí k do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačné mu centru, ak je zriadené, inak ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík (písmeno f)).

K odseku 2

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov prísluš nej komodity prechádzajú podľa odseku 2 povinnosti výrobcu pneumatík.

K odseku 3

Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

K § 72 Povinnosti iných osôb

Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatí k okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 2

Vymedzenie pôsobnosti ôsmeho oddielu. Tento oddiel zá kona upravuje iba nakladanie s odpadom z neobalových výrobkov, ktorý je komunálnym odpadom, nevzťahuje sa na neobalové výrobky, z ktorých nebude komunálny odpad.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'neobalový výrobok'. V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorý ch odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, sklo, viacvrstvové kombinované materiály) a nie sú odpadmi z obalov.

K odsekom 4 až 6

Ustanovujú sa základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností (výrobca neobalových výrobkov) a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto oddielu zá kona.

K odseku 7

Účelom definície zberového podielu je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalový ch výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 8

Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s aplikačnou praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odliš nosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odsekom 9 a 10

V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systé m samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových v ýrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom neobalových výrobkov).

K odseku 12

Ustanovuje sa definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

K § 74 Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje základnú povinnosť pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Ide o povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa pou žije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov.

K odseku 2

Zákon rovnako, ako pri obaloch kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z neobalového vý robku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyvini ť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organiz áciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K § 75 Zber a zhodnocovanie odpadov z neobalových výrobkov

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú analogické s povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad, napriek tomu je potrebné mať na pamäti hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele vyplývajúce z člá nku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

K odseku 1

Ide o základnú povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov (napr. prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov), informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

K odseku 4

Ustanovenie je opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Piata časť

Osobitné prúdy odpadov

V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorší ch predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

K § 76 Nakladanie s odpadovými olejmi

K odseku 1

V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice.

K odseku 3

V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

K odsekom 4, 5 a 6

Odsekmi sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadový ch olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi.

K odsekom 7 a 8

Odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomick é a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadový ch olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

K odseku 9

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

K odseku 10

Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie.

K § 77 Nakladanie so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií

K odseku 1

Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údrž be stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

K odseku 2

Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavací ch prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, ú držby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií. Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pô vodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú.

K odseku 3

Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebné ho odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K odseku 4

Upravuje sa definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktor á sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

K § 78 Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a znečisťovanie životné ho prostredia.

K odseku 3

Tento odsek preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o z ákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia.

K odseku 4

Ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO2 v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

K odseku 5

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO2 a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO2 najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie.

K odseku 6

Vymedzuje povinnosť orgánu štátnej správy monitorovať zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a to podľa položiek D15, D1, D3 uvedených v prílohe č. 3 zákona.

Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K odsekom 1 až 7

Preberajú sa definície pojmov 'polychlórované bifenyly', 'zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly', 'použité polychlórované bifenyly', 'držiteľ polychlórovaných bifenylov', ' dekontaminácia' a 'zneškodnenie' ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

K odseku 8

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 9

Ustanovuje sa hranica objemu 5 dm3 pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm3. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm3 súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držite ľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 10

Ustanovujú sa v súlade s bodom 2 člá nku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta.

K odsekom 11 a 12

Ustanovujú sa povinnosti ministerstvu.

K odsekom 13 a 14

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovaný mi bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly.

K odsekom 19, 21 a 22

Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

K odseku 23

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť , ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

K odseku 24

Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB.

Šiesta časť

Komunálny odpad

K § 80 Základné ustanovenie

K odseku 1

Definícia komunálneho odpadu oproti doteraz platnému zneniu je č iastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Obec je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejný ch priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Komunálnym odpadom je aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, pričom do tohto odpadu sa zahàňa len odpad, ktorý sa na uvedených miestach nachádza, nie odpad, ktorý vzniká z činnosti čistenia, (napr. handry).

K odseku 2

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo vä zbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami - druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zmyslom triedeného zberu odpadu je zabezpečiť zhodnotenie vytriedených zložiek komuná lneho odpadu, preto je veľmi dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky. Pri zbere odpadov z obalov je preto osobitné ustanovenie v § 59 ods. 5 písm. b), ktoré oprávňuje organizáciu zodpovednosti vý robcov, ktorá má zmluvu s danou obcou, aby uskutočňovala priebežnú kontrolu skutočného zloženia odpadu v triedenom zbere.

K odseku 3

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie 'tok odpadu' a ' typ odpadu'. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem 'prúd odpadu', ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem 'typ odpadu' je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod.,) javí sa vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem 'zložka komunálneho odpadu'.

K odseku 4

Uvedenou definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komuná lny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Definícia zmesového komunálneho odpadu doposiaľ v právnej úprave chýbala, prič om sa v praxi tento pojem často používa. Preto bolo potrebné definíciu doplniť. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinn á triediť alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Tento pojem je dôležitý najmä z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie v ýrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

K odseku 5

Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatí vna skratka, čo je nepostačujúce. Spresňujú sa kritériá vymedzenia tohto odpadu tak, že sa vypúšťa nejasná a nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu. Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, č omu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

K odsekom 6

Pojem zberný dvor nebol doposiaľ právne definovaný, čo viedlo k nejasnostiam v praxi. Preto sa tento pojem do návrhu zákona dopĺňa. Podrobnejšie upravuje činnosť zberného dvora § 82. Prevádzkovanie zberného dvora vyžaduje vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 pí sm. d). Zberný dvor môže prevádzkovať buď sama obec, prípadne združenie obcí alebo iný subjekt, ktorý však vždy musí mať zmluvu s príslušnou obcou alebo so združením obcí. Zberný dvor je ur čený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z VZN danej obce, resp. obcí.

K odseku 7

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľ adiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci; napr. je často využívaný pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu. Aj tento pojem je v zákone nový. Bolo potrebné ho doplniť, lebo sa v praxi bežne používa.

K odseku 8

Doterajší pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

K § 81 Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi

K odseku 1

Zodpovednosť obce za riadenie celého procesu nakladanie s komuná lnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území zostáva v návrhu zákona zachovaná, pričom však navrhovaný spôsob uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam v mnohom plnenie ich povinností u ľahčuje.

K odseku 2

Upresňuje čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrá tane frakcií zo separovaného (triedeného) zberu). Pozri aj § 16 ods. 2 písm. a).

K odsekom 3 až 5

Uvedené ustanovenia určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby ná hrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Je teda na obci, aký spôsob financovania týchto zberných ná dob si zvolí.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na tieto zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. Na rozdiel od toho obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

K odseku 6

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komuná lneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú uvedené zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz v § 13 písm. e) bod 7, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prich ádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom resp. OZV v zmysle § 16 ods. 3.

K odseku 7

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy keď odpad prejde od pôvodcov (fyzických a právnických osôb) do faktickej držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené v tomto osobitnom ustanovení taxatívne. Povinnosti obcí sú formulované spravidla tak, že obec je povinná 'zabezpečiť' ich splnenie, teda nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzť ahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť v ýrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. Táto odlišnosť je daná rozdielmi v spôsoboch a podmienkach zberu, pričom v prípade podľa písm. c) sa pož aduje, aby obec mala na tieto činnosti uzavretú zmluvu s jednou OZV (pozri ďalej ods. 22).

V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín ak ide o obec do 5000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

K odseku 8

Zákon taxatívne upravuje, čo má obec vo všeobecne závä znom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemn ému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy, atď. Pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dôležité, že sa v p ísmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pre odpad z obalov sa ustanovuje, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Vo vzťahu k zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať, keďže miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotní ctva.

Podľa prechodných ustanovení § 135 ods. 15 je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

K odseku 9

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vypl ýva z jeho podstaty ako prameňa práva, ale zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom všeobecné záväzné nariadenie príslušnej obce. Vý slovne sa ustanovujú základné povinnosti pôvodcu, bez ktorých plnenia by nemohol systém zberu komunálnych odpadov fungovať.

K odsekom 10 až 12

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania tejto činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na túto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tý ch komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačnú deliacu čiaru medzi financovaním zo strany výrobcov a zo strany obcí. Najťažšie bolo nájsť túto deliacu čiaru vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia tý chto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov (pri iných zložkách je odlišný systém zberu v obciach) je podľa § 59 ods. 5 písm. b) oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či 'obsah zahàňa v prevažnej miere inú zložku'. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný striktne, teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8 musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber – pozri odsek 14.

Pôvodne bol odsek 12 navrhovaný ako povinnosť obce ustanoviť miestny poplatok tak, aby pokrýval všetky náklady obce na zmesový odpad a DSO, ale počas medzirezortného pripomienkového konania bola formulácia zmiernená na slová 'obec ustanoví' s tým, že obec môže doplácať na zmesové komunálne odpady, resp. na DSO aj z iných zdrojov. Obci sa výslovne zakazuje premietnuť do miestneho poplatku len náklady spojené s triedeným zberom vyhradeného prúdu odpadov.

K odseku 13 a 15

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Obec v zmluve upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zosúladenie existujúcich zmlúv s novým zákonom je riešené v prechodných ustanoveniach v § 135 ods. 14.

K odseku 14

Toto ustanovenie sa viaže na § 59 ods. 8, teda na prúd odpadov z obalov z komunálnych odpadov a spolu s nimi zbieraných neobalových výrobkov. Ustanovuje sa, ž e obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu (v tomto prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov) dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak sa obec nezhodne s OZV a bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov.

K odsekom 16 a 17

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebn é odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá (vznikajú na jej území), a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osô b napr. prevádzkovateľa kuchyne.

K odsekom 18 až 20

Z praxe sa ukázala potreba jednoznačne vymedziť pojem množstvový zber (pozri § 80 ods. 8), ktorého znakom je :

- platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej mno žstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas,

- individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou,

- výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo

všeobecne záväznom nariadení obce.

Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si mô že vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom. Zavádza sa povinnosť pre obce zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

K odseku 21

Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnos ť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) vý nimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosť ou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľ ov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

K odseku 22

Návrh zákona ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstv á odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pô vodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu 's potvrdeniami' na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vô bec obec vedela, ktorá OZV vykazuje 'jej' množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznač ne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Fixácia zmlúv na obdobie jedného roka zabezpečuje na jednej strane stabilitu vzťahov počas jedného roka, ale zároveň umožň uje zmenu každý rok.

K odseku 23

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním vo VZN (pozri vyššie ods. 8 písm. d)), ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne (pozri § 83). Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie č i zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

K § 82 Zberný dvor

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

Súčasťou systému triedeného zberu zložiek komuná lneho odpadu sú aj zberné dvory. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Pozri aj definíciu v § 80 ods. 6. Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť vý robcov znášajú výrobcovia (§ 81 ods. 11), náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku (§ 81 ods. 10), preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslu šnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené o čom môž e rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a držiteľom odpadu. Keďže vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzť ahuje sa na neho povinnosť podľa § 16 ods. 3 mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Príslušnou OZV bude v prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov tá OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu obec, pre ktorú zberný dvor zabezpečuje triedený zber odpadov. Ak bude zberný dvor zriadený pre združenie obcí a obce v tomto združení by mali zmluvy s rôznymi OZV, bude musieť aj zberný dvor mať zmluvu so všetkými OZV.

Podľa odseku 3 písm. b) má prevádzkovateľ zberného dvora informovať obec o množstvách prevzatých odpadov od obyvateľov obce.

K § 83 Prevádzkovateľ kuchyne

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevá dzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzn ým nariadením obce.

Siedma časť Cezhraničný pohyb odpadov

Slovenská republika sa 01.05.2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhrani čnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 01.02.1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorší ch noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie č. 1013/2006'). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre v šetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štá tu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ïalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhranič ného pohybu odpadov.

K § 84 základné ustanovenia

K odseku 1

Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy:

–Cezhraničná preprava - cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu,

–Dovoz/vývoz - dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na ú zemie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ,

–Tranzit cez územie Slovenskej republiky.

Súhrne sa všetky tieto činnosti/prepravy v zákone o odpadoch označujú ako 'cezhraničný pohyb odpadu'.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o odpadoch.

K odseku 2

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životné ho prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

K odseku 3

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejské ho dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. O predmetnom rozhodnutí v súlade s Bazilejský m dohovorom informovala Slovenská republika ostatné zmluvné strany.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o odpadoch.

K odseku 4

V predmetnom ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu bl ízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

K odseku 5

Precíznejšie vymedzenie zákazu zabezpečuje postih všetký ch foriem konania v rozpore so siedmou časťou zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzť ahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahàňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 18 ods. 4 písm. s) a t) zákona o odpadoch.

K § 85 Oznámenie

K odsekom 1 a 2

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov.

Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. N áležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č . 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s vý nimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch Z. z.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie je navrhnuté z dôvodu rýchlejšieho a efektívnejšieho vybavovania jednotlivých oznámení, nakoľko v mnohých prípadoch oznamovateľ po doručení výzvy na doplnenie oznámenia už v predmetnej veci ďalej nekoná a predmetné oznámenie už nem ôže byť vybavené.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 26 zákona o odpadoch.

K § 86 Námietky

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu (t. j. zakázať prepravu odpadov). Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej č asti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

K § 87 Finančné zabezpečenie

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú

a)náklady na dopravu,

b)náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných č inností a

c)náklady na skladovanie počas 90 dní,

a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto ná kladov.

Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokr ýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku t ýchto nákladov. Zvýšenie nákladov o jeden a pól násobok (tzv. globálny rizikový faktor) je navrhnuté z dôvodu nepredvídaných, nepriaznivých podmienok v prípade späť vzatia odpadu.

Finančné zabezpečenie sa vzťahuje na množstvo odpadu, ktoré zodpovedá buď celkovému plánovanému množstvu odpadu v tonách podľa položky č. 5 v Doklade o oznámení alebo množstvu tzv. ' aktí vnej zásielky', ktorá predstavuje množstvo odpadu prepraveného a zhodnoteného/zneškodneného v priebehu jedného mesiaca.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný org án miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančn ú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských št átov EÚ a v prípade potreby ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa č l. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

Dopĺňa sa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

K odseku 4

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu.

K § 88 Cezhraničná preprava elektroodpadu a použitých elektrozariadení

V preambule smernice OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabrá nenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení , pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

K odsekom 1 až 5

Do odsekov 1 až 5 sa čiastočne transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Èasť prí lohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu.

Upravujú sa doklady a dokumentácia, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, ž e ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006.

Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

Ôsma časť Administratívne nástroje

Prvý oddiel Autorizácia

K § 89 Autorizované činnosti a udelenie autorizácie

K odseku 1

Rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizá cia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Novou je autorizácia na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti prá vnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na č innosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý pln í vybrané povinnosti individuálne.

K odsekom 2 a 3

Èinnosti uvedené v odseku 1 sa môžu vykonávať len na základe autorizácie udelenej ministerstvom. Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

K odseku 4

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať miniosterstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie.

K odseku 5

Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo.

K § 90 Podmienky udelenia autorizácie

K odsekom 1 až 4

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizá cie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe - podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe (odseky 1 a 2). Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise.

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčn ého systému združeného, resp. individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

K odseku 5

Upravuje sa vymedzenie, kto sa považuje za bezúhonné ho. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala všeobecne na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V zmysle tohto odseku sa za bezúhonného na účely tohto zákona pova žuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.

K odsekom 6 a 7

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá § 9 odseky 4 a 5.

K § 91 Rozhodnutie o udelení autorizácie

K odsekom 1 až 6

Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľ uje samostatné rozhodnutie. Následne v odsekoch 3 až 6 sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

Nie je cieľom, aby obsahom rozhodnutia boli zoznamy výrobcov, obcí a pod., ale ustanovenie koncipované všeobecne z dôvodu, aby povoľujú ci orgán mohol flexibilne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autoriz ácie môžu líšiť.

K odseku 7

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním v súlade s § 31 ods. 12 písm. c).

K § 92 Platnosť a predĺženie platnosti autorizácie

K odsekom 1 až 6

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná automaticky zo zákona, na základe prá vomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok. V prípade nedodr žania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemám.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona o odpadoch s cieľ om udržať pri výkone autorizovaných činností trvalo vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Vyňatie z tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený.

Ustanovuje sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažé rstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

K § 93 Zmena autorizácie

K odsekom 1 a 2

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpe čenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti autorizácie mô žu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie. Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil povinnosť v zmysle odseku 1.

K § 94 Zrušenie a zánik autorizácie

K odsekom 1 až 7

Autorizáciu príslušný orgán zruší, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnos ť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Odsek 4 dáva ministerstvu, na rozdiel od odsekov 1 až 3, oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v pr ípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Odsek 4 sa však vzťahuje iba na autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinností. Je možné predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v zá ujme predídenia jej zrušeniu. Odseky 5 až 7 sa preberajú z doteraz platného § 14 zákona o odpadoch. V odseku 7 sa však oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, že aj dedič, ktorý chce pokračovať vo vý kone činnosti, musí spĺňať podmienky udelenia autorizácie.

K § 95 Odborne spô sobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

K odseku 1

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykoná vala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť.

K odseku 2

Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

K odseku 3

Uvádza rozsah skúšky.

K odseku 4

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedč enia na autorizovanú činnosť.

K odseku 5

Ustanovuje povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť.

K odseku 6

Ukladá sa povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

K § 96 Zmena, zruš enie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť

K odseku 1

Uvádza podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

K odseku 2

Definuje dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 3

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody zániku odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť.

Druhý oddiel

K § 97 Súhlasy

Ustanovenie sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch s č iastočnými zmenami a doplneniami v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každé ho zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V odseku 1 sa vymenúvajú činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú , ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu. Úprava daného ustanovenia sa vykonala na základe skutočnosti, že pôvodcovia začali rušiť zmluvy s odberateľmi nebezpečných odpadov a daný nebezpečný odpad dávajú do kontajnerov na komunálny odpad.

V odsekoch 2 až 10 sú ustanovené náležitosti jednotlivých súhlasov.

V odseku 11 je ustanovená výnimka, kedy je l átka alebo vec vedľajším produktom bez udelenia súhlasu.

V odsekoch 12 a 14 doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

V odseku 15 sa ustanovuje postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Z odseku 16 vyplýva, že súhlasy uvedené v odseku 1 je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V doteraz platnom zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného úradu, čo v praxi spôsobilo vydanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov), s výnimkou súhlasu podľ a písm. g), m) a). V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu, sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni pä ť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti. Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov (odsek 17) a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť, v pr ípade ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja (odsek 18).

Tretí oddiel

K § 98 Registrácia

Preberá sa ustanovenie z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Inštitút registrácie zaviedla ešte smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12ES o odpadoch (zrušená rámcovou smernicou) a pozná ho aj rámcová smernice. V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v r ámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením.

V zmysle odseku 1 sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania prič om sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení.

Podľa odseku 2 aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený sú hlas alebo autorizácia.

Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t.

Cieľom ustanovenia je mať prehľad o všetkých podnikateľoch v oblasti nakladania s odpadom, hlavne o tých ktorý na svoju činnosť nepotrebujú rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo okrem iného umožňuje aj kontrolu ich činnosti so zreteľom na plnenie jednotlivých povinností.

Štvrtý oddiel

K § 99 Vyjadrenie

Preberá sa inštitút vyjadrení z § 16 v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzduš ia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz), k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pô vodne do Desiatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

K § 100 Vydanie osvedč enia o odbornej posudkovej spôsobilosti

Preberajú sa ustanovenia § 76 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov.

K odsekom 2 a 3

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po ú spešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov.

K odseku 4

Vymedzuje sa pojem odborná posudková spôsobilosť.

K odseku 5

Získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vyd áva ministerstvo.

K odseku 6

Upravuje sa dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platné mu stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺž enia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané.

K odsekom 7 a 8

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje f yzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V odseku 8 sa určujú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúš obnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

K odseku 9

Ustanovuje sa vedenie registra osôb oprávnených na vydávanie odborný ch posudkov ministerstvom.

K § 101 Povinnosti oprávnenej osoby na vydávanie odborných posudkov

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť, pričom nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosť ami uvedenými v § 77 doteraz platného zákona o odpadoch.

K § 102 Zmena a zrušenie osvedčen ia o odbornej posudkovej spôsobilosti

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 77a odseky 1 a 2 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje opr ávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť.

Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvodov, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej ú rovni. Uvedené súvisí s úpravou, ktorá sa vykonala v odseku 4.

Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu [§ 77a ods. 2 písm. b) doteraz platného zákona o odpadoch] doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak opr ávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom.

K odsekom 5 a 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dô vodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), ná klady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite.

K odseku 7

Do odseku 7 sa preberá § 77a odsek 4 a § 76 odsek 10 z doteraz platného zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprá vnených na vydávanie odborných posudkov.

Šiesty oddiel - Informačný systém odpadového hospodárstva

K § 103

K odsekom 1 až 8

Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodá rstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhuje riešenie Informačné ho systému odpadového hospodárstva (ďalej len 'ISOH') tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a to jednak či sa uskutočňuje v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva vrá tane množstva produkcie odpadov.

ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systé my v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), bude ná strojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými závä zkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. ISOH bude slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady.

ISOH bude zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie, resp. zne škodnenie. V ISOH sa bude sústreďovať potrebná evidencia a relevantné hlásenia, budú sa v ňom zhromažďovať údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi vrátane ďalších ú dajov uvedených v odseku 3. Súčasťou ISOH budú registre uvedené v odseku 4.

Prevádzkovateľom ISOH sa ustanovuje ministerstvo, ktoré túto povinnosť môže preniesť na poverenú organizáciu.

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré budú povinné do ISOH bezplatne ohlasovať vymedzené údaje. Zároveň sa upravuje frekvencia ohlasovania údajov pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce.

Deviata časť Orgány štátnej správy odpadového hospod árstva

K § 104 Základné ustanovenia

Ustanovenie taxatívne vymenováva orgány štátnej sprá vy odpadového hospodárstva, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len 'inšpekcia'), okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Ustanovenie súčasne vymenováva ďalšie orgány, ktoré v ustanovenom rozsahu tiež vykonávajú štátnu správu odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi sú obce, Slovenská obchodná inšpekcia a orgá ny štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K § 105 Ministerstvo

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Po zmená ch vykonaných zákonom č. 37/2010 Z. z. sa na krátke časové obdobie ústredný orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 01. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Do odseku 2 sa preberá pôsobnosť ministerstva v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície prá vnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z .z. o odpadoch (ďalej len 'zákon o obaloch').

Vypúšťa sa oprávnenie ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a od jeho zavedenia ani nevznikla potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychló rovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), t. j. zrušenia Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažmentu (COHEM) došlo v niektorých doteraz platn ých ustanoveniach k vypusteniu pojmu 'prostredníctvom poverenej organizácie', ktorá za ministerstvo zabezpečovala vedenie a aktualizáciu zoznamu kontaminovaných zariadení, registrov a činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu.

Odsek 3 predstavuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov. V zásade sa preberá § 68 ods. 3 doteraz platného zákona o odpadoch ako aj § 21 doteraz platného zákona o obaloch. Je potrebn é uviesť, že vzhľadom na zavádzanie nových inštitútov, povinností ako aj vzhľadom na aplikačné problémy, ktoré ukázala prax dochádza k rozšíreniu splnomocňovacieho ustanovenia. Z uvedeného je n ásledne možné usudzovať vydanie viacerých vykonávacích predpisov resp. minimálne, že budú obsiahlejšie oproti doteraz platnému stavu.

V odseku 4 sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Eur ópskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii.

K § 106 Inšpekcia

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložen ých fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporn ých prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly - inšpekcia ukladá fyzickým osobám - podnikateľom a prá vnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

K § 107 Okresný úrad v sídle kraja

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberá sa v plnom rozsahu § 70 doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 108 Okresný úrad

Preberá sa § 71 doteraz platného zákona o odpadoch a § 16 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 109 Obec

Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

K § 110 Slovenská obchodná inšpekcia

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ' SOI'), ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaný ch bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len 'ŠEI') vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

K § 111 Orgány štátnej správy v oblasti daní , poplatkov a colníctva

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničné ho pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Formulačná zmena nastali iba v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. K tejto formulačnej zmene sa pristúpilo v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inš pekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

K § 112 Štátny dozor v odpadovom hospodárstve

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodrž iavanie povinností fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe.

Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

Vymedzuje sa právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosť ou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

K § 113 Konanie

K odsekom 1 a 2

Preberá sa § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami v odseku 2, ktorý sa formulačne upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje sprá vny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Rozhodovanie v prípade pochybností, či vý robok je, alebo nie je obalom sa presúva z doteraz platného zákona o obaloch.

K odsekom 3 až 7

Preberajú sa odseky 3 až 7 z § 74 doteraz platného zákona o odpadoch s týmito zmenami.

V odseku 4 sa v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov (§ 99 ods. 1), vypustenie niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov, upravili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dop ĺňa v prípade udeľovania súhlasu na zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, na uzavretie úložiska kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie a na využí vanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevá dzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

V odseku 6 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu dochádza jednak z dôvodu zruš enia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku, a teda správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocn ý pri ich odstraňovaní.

K odseku 8

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením.

K odsekom 9 a 10

Vychádza sa z § 74 odsekov 8 a 9 doteraz platného stavu.

K odseku 11

Predmetné ustanovenie upravuje prípady kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

Odsek 12

Ustanovuje možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený

K § 114 Zmena, zrušenie, strata platnosti rozhodnutia

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 75 odseky 1 až 5 z doteraz platného zákona o odpadoch.

Desiata časť

Zodpovednosť za porušenie povinností

K § 115 Priestupky

K odsekom 1 až 7

Ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zauj ímavým a nelegálnym zdrojom príjmov.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil.

§ 116 Ukladanie pokút

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadov ého hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti (najmä dňom prerokovania protokolu z kontroly) a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uveden ím lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ro čnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku prísluš nej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 117 Iné správne delikty

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia s určením dolných a horných hraníc pokú t. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v jednotlivých odsekov tohto ustanovenia ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inš pekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Jedenásta časť

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočný mi zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systé m fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Práve z dôvodu, že ide o prechod na nový systém, ktorý potrebuje určité obdobie na zavedenie, sa nepristúpilo k okamžitému zrušeniu Recyklačného fondu. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizá cie zodpovednosti výrobcov.

Prvá hlava Èinnosť Recyklačné ho fondu

Prvý oddiel Fungovanie Recyklačného fondu

K § 118 Recyklačný fond

K odseku 1

V uvedenom ustanovení sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách v akých bol zriadený. Zjednocuje sa, že ide o sústreďovanie prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania uvedených odpadov.

K odsekom 2 a 3

V týchto odsekoch je uvedené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov, dochádza len k zjednoteniu ich názvu podľa komod ít.

K § 119 Orgány Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

Zachováva sa štruktúra orgánov Recyklačného fondu v zmysle doteraz platn ého stavu, a to naďalej ostávajú dva kolektívne orgány a jeden monokratický orgán.

K § 120 Správna rada

K odsekom1 až 8

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť správnej rady ako jedného z kolekt ívnych orgánov Recyklačného fondu. Preberá sa § 58 doteraz platného zákona

K § 121 Dozorná rada

K odsekom 1 až 9

V uvedených odsekoch sa preberajú ustanovenia § 59 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravuje postavenie dozornej rady Recyklačného fondu.

K § 122 Zánik členstva v sprá vnej rade a členstva v dozornej rade

K odsekom 1 až 5

Ustanovenými odsekmi sa preberá § 87 doteraz platného zákona o odpadoch upravujúci zánik členstva v kolegiálnych orgánoch s čiastočnými zmenami. Upravila sa vnútorná štruktúra odseku 1 a vzhľ adom na fakt, že má dôjsť k zrušeniu Recyklačného fondu, tak sa doplnil nový dôvod zániku členstva. V odseku 2 sa oproti doteraz platnému stavu výslovne upravilo, že odvolávanie člena vykoná va ten minister, ktorý odvolávaného člena vymenoval. Upravilo sa aj znenie odseku 3 a vymedzil sa jeho vzťah k odseku 2, a teda umožňuje sa flexibilnejšie odvolanie členov, ktorí boli vymenovaní ministrom životné ho prostredia, ministrom financií alebo ministrom hospodárstva. Uvedené podporuje aj použitie slovného spojenia 'minister, ktorý ho vymenoval', ak by sa uvedené malo vzťahovať iba na členov menovaných ministrom ž ivotného prostredia, použila by sa zavedená legislatívna skratka 'minister' bez dodatku 'ktorý ho vymenoval'.

K § 123 Riaditeľ

K odsekom 1 až 6

V týchto odsekoch sa preberajú ustanovenia § 61 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravujú postavenie riaditeľa Recyklačného fondu.

K odseku 7

Ide o nový odsek, v ktorom upravuje koniec funkčné obdobie riaditeľa Recyklačného fondu vo väzbe na vstup Recyklačného fondu do likvidácie.

Druhý oddiel Plnenie povinností voči Recyklačnému fondu

K § 124 Vymedzenie pojmov

K odsekom 1 až 4

V uvedených odsekoch sú definované pojmy, ktoré sa používali v doteraz platnom zákone o odpadoch a vymedzovali osoby povinné platiť príspevky do Recyklačného fondu. Keďže nový zá kon priniesol zmenu niektorých definícií, ktoré by mohli mať vplyv aj na vymedzenie okruhu subjektov povinných platiť do Recyklačného fondu, prevzala sa terminológia z doteraz platného zákona s cieľom ponechať okruh povinných subjektov vo vzťahu k Recyklačnému fondu nemenný.

K § 125 Povinnosti výrobcu a iných subjektov

K odsekom 1 až 7

Odseky 1 až 7 vychádzajú z doteraz platného stavu. V jednom ustanovení sa sústreďujú povinnosti voči Recyklačnému fondu, ktoré v odteraz platnom zákone o odpadoch boli upravené na viacerých miestach.

K § 126 Výpočet príspevku vý robcu do Recyklačného fondu

K odsekom 1 až 6

Preberá sa § 56 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravoval výpočet výšky príspevku do Recyklačného fondu.

Tretí oddiel Získavanie a využívanie prostriedkov Recyklačného fondu počas prechodného obdobia

K § 127 Zdroje Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

V týchto odsekoch sa preberá § 62 doteraz platného zákona o odpadoch o zdrojoch Recyklačného fondu, avšak s malou zmenou v odseku 1, kde v písmene a) už nie je osobitne uvedený dovozca oproti doteraz platnému zneniu z ákona o odpadoch, a to vzhľadom na znenie § 130 odsek 1, z ktorého vyplýva, že v pojme 'výrobca' je už zahrnutý aj dovozca, a teda nie je potrebné ho osobitne vypichovať.

K § 128 Použitie prostriedkov Recykla čného fondu

K odseku 1

Preberá sa § 63 odsek 1 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnou zmenou v okruhu použitia prostriedkov Recyklačného fondu. Umožňuje sa použitie finančných prostriedkov aj na zber a zhodnotenie opotrebovaných pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú, zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje, na podporu budovania zbernýc h dvorov pre združenia obcí a budovanie informačného systému odpadového hospodárstva.

K odseku 2

Preberá sa § 63 odsek 2 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 3

Ide o nové ustanovenie, ktoré umožňuje od 1. júla 2016 presun finančných prostriedkov z osobitný ch sektorov do všeobecného sektora nad rámec ustanovenia § 127 ods. 2 o povinnom presune 25% zdrojov RF do všeobecného sektora. Dôvodom je zámer zvýšenej podpory triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.

K odseku 4

Preberá sa § 63 odsek 3 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 5

Upravuje sa horná hranica výdavkov na správu Recyklačného fondu za rok, pričom sa vychádza z účtovnej závierky k 31. decembru 2015.

K odsekom 6 a 7

Ide o nové odseky. V zmysle odseku 6 sa výdavky určené na správu Recyklačného fondu a na uskutočnenie likvidácie fondu sa vedú na osobitných účtoch. Upravuje sa presun finančných prostriedkov z Recyklačn ého fondu do Environmentálneho fondu.

K § 129 Poskytovanie prostriedkov Recykla čného fondu

K odsekom 1 až 12

V uvedených odsekoch sa preberá § 64 doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami. V zmysle odseku 3 sa výnimka z rozhodovania správanej rady vzťahuje iba na vrátenie príspevkov podľa § 132 ods. 4. V odseku 9 sa dopĺňa lehota na podpísanie rozhodnutia správnej rady ministrom.

K odseku 13

Ide o nové ustanovenie, ktorým sa chce zamedziť od ustanoveného dátumu poskytovaniu prostriedkov fondu na také projekty, ktoré by vzhľadom na svoju realizáciu prekračovali dátum, kedy fond vstúpi do likvidácie.

K § 130 Hospodárenie Recyklačné ho fondu (počas prechodného obdobia)

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje požiadavky na hospodárenie a schválenie rozpočtu Recyklačného fondu počas prechodného obdobia a obdobia likvidácie fondu.

K odsekom 2 a 3

Uvedené odseky sú prebratím § 65 odsekov 2 a 3 z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 4 až 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré upravujú zánik povinnosti platenia príspevkov a povinnosti nahlasovať ustanovené údaje z evidencie do Recyklačného fondu.

K § 131 Informácie

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 66 doteraz platného zákona.

K odseku 5

Ide o nový odsek, ktorým sa ustanovuje Recyklačnému fondu povinnosť odovzdávať ministerstvu v mesačnej periodicite údaje z registrácie.

Druhá hlava Zrušenie Recyklačné ho fondu

K § 132

K odsekom 1 až 3

V uvedených odsekoch sa ustanovuje dátum a proces zrušenia Recyklačného fondu.

K § 133

K odsekom 1 až 4

Uvedené odseky ustanovujú požiadavky na vymenovanie likvidátora a výkon činnosti.

K § 134

K odsekom 1 až 3

Upravujú sa povinnosti pre likvidátora vykonávajúceho likvidáciu Recyklačného fondu.

K odseku 4

Ustanovuje kam bude plynúť likvidačný zostatok z RF.

Dvanásta časť

PRECHODNÉ A ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA

K § 135 Prechodné ustanovenia

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu.

K odseku 1

V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania.

K odseku 2

Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3.

K odseku 3

V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú š tyri mesiace od účinnosti tohto zákona.

K odseku 4

Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov je potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené.

K odseku 5

Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Dnes zberová spoločnosť robí skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone bude zberová spoloč nosť robiť zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu.

K odsekom 6 a 7

Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nov ých povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov.

K odseku 8

Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúcu zber vyhradeného prúdu odpadu podľa doterajších predpisov.

K odseku 9

Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred úč innosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K odseku 12

Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša ná klady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpe čiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí úč innosti tohto zákona.

K odseku 13

Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť preká žkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotý ka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov. Odsek 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavret é podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie.

K odseku 14

Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zá konom. Na rozdiel proti odseku 13, odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto vš ak nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve.

K odsekom 15 a 16

Upravuje sa povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia.

K odsekom 17 až 22

Upravuje sa povinnosť podať návrh na zač atie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že ro zhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18,20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Tak ýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

K odseku 23

V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia v ýlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autoriz ácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizá cie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

K odseku 24

Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už p ôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu.

K odseku 25

Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1.1.2016). Zabezpečuje sa tým právna istota vš etkých hospodárskych subjektov vrátane obcí.

K odseku 26

Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti v ýrobcov v celoslovenskom merítku.

K odseku 24

Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stá vajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktor é s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

K odseku 25

Upravuje povinnosť ochrany dôverných informácií.

K odseku 26

Upravuje právny základ založenia Recyklačného fondu.

K odseku 27

Ustanovuje povinnosť obce v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona.

K odseku 28

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevá dzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu.

K odseku 29

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípad e naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

K § 136 Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa predchádzajúca právna úprava a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý sa včleňuje do návrhu zákona.

K § 137 Záverečné ustanovenie

Transpozičný odkaz.

K Èl. II

Novelizuje sa živnostenský zákon v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

K Èl. III

Navrhuje sa nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. IV

Aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa § 16 ods. 6 písm. e), a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľ om vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, navrhuje sa novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

K Èl. V

Vymedzenie poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad.

K Èl. VI

Prílohou žiadosti jednotlivého výrobcu o schvá lenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu,

ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo

ak ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené vozidlo, žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štá tu je potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu. Vzhľadom na návrh na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné novelizovať zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premá vke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Èl. VII

Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia ŽP. Predmetná novela sa týka doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt.

K Èl. VIII

Účinnosť

Navrhuje sa účinnosť.

K Prílohe č. 1

Nebezpečné vlastnosti odpadov

K Prílohe č. 2

Zhodnocovanie odpadov

K Prílohe č. 3

Zneškodňovanie odpadov

K Prílohe č. 4

Ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva.

K Prílohe č. 5

Príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu

K Prílohe č. 6

Hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v odpade

K Prílohe č. 7

Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

K Prílohe č. 8

V prílohe č. 8 sú uvedené Kritériá definujúce obal, ktoré sú transpozíciou smernice o obaloch

K Prílohe č. 9

Príloha obsahuje zoznam odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorý sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním

K Prílohe č. 10

Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie.

V Bratislave 17. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 79/2015, dátum vydania: 21.04.2015

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlá dy Slovenskej republiky na roky 2012-2016. Návrh zákona vychádza z Legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. júla 2013.

Cieľom predloženia návrhu zákona je úprava existujúcich a nastavenie nových pravidiel v odpadovom hospodárstve pre vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutoč ňovanie zmien v prostredí, umožňujúcich rozvoj a realizáciu aktivít v odpadovom hospodárstve a súčasne vytvorenie podmienok pre právnu istotu, porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štá toch Európskej únie.

Platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol viac ako 30 krát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. Vzhľadom na vysoký počet jeho novelizácií, ktoré nie vždy priniesli želaný efekt, nebol tento zákon podrobený jeho celkovej revízii, ale len neustále a čiastkovo menený. V dô sledku týchto čiastkový zmien si niektoré ustanovenia začali protirečiť, resp. niektoré stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností sa opomenul sankčný paragraf. Prax ukázala, ktoré ustanovenia sa osvedčili a majú želaný efekt, a ktoré je potrebné zmeniť či úplne vypustiť, resp. že sa vyžaduje koncepčná zmena pri nakladaní s niektorými odpadmi.

Predloženým návrhom zákona sa sleduje najmä zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, úprava a zameranosť na predchádzanie vzniku odpadu, minimalizácia negatívnych vplyvov vzniku a nakladania s odpadom na životné prostredie a zdravie ľudí, zavedenie a uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, štandardným spôsobom obvyklým v iných č lenských štátoch Európskej únie a jej premietnutie na komunálnu úroveň.

Návrh zákona obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti odpadového hospodárstva.

Najväčšou zmenou je návrh na zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zru šenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti vý robcov a dovozcov či už individuálne alebo kolektívne (organizácie zodpovednosti výrobcov).

Druhá zmena sa priamo dotýka vzniku a fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov. Zavádza sa povinnosť autorizácie týchto organizácií, pričom autorizáciu bude udeľovať Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky. Cieľom je najmä sprehľadniť činnosť týchto organizácií. Obdobný druh autorizácie bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky udeľovať aj výrobcom, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne. Návrhom zákona sa vytvárajú aj podmienky pre vznik koordinačného centra, ktoré bude slúžiť na podporu plnenia zákonných povinností výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov.

Treťou zmenou je výrazné sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov a zákazu ukladať na skládky odpadov vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktor é sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a vytriedený biologicky rozložiteľný odpad.

Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.

Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrené v doložke vplyvov.

Navrhovaný zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore