Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69449
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
22.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 30.12.2004
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kontrolné orgány, Bankovníctvo a peňažníctvo, Bankové a finančné inštitúcie, Správa finančných trhov, Poisťovníctvo, Hospodárska súťaž

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST27 JUD953 DS31 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 747/2004 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 373/2018

Legislatívny proces k zákonu 373/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 373/2018, dátum vydania: 21.12.2018

1
D Ô V O D O V Á S P R Á V A
A.Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ako potrebný nástroj pre ďalšie zvýšenie odolnosti bánk SR s ohľadom na pretrvávajúce výzvy pre finančnú stabilitu, pri zabezpečení toho, aby banky mohli pokračovať v podporovaní reálneho hospodárstva.
Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (“smernica”). Smernica je uvedená v transpozičnej prílohe návrhu zákona.
Smernica je súčasťou úsilia Európskej Komisie zaviesť normu TLAC (globálne stanovené normy pre celkovú kapacitu na absorpciu strát) v Únii spolu s niekoľkými ďalšími návrhmi, ktorými sa mení súčasný rámec Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií.
EÚ implementovala v posledných rokoch zásadnú reformu regulačného rámca pre finančné služby s cieľom zvýšiť odolnosť finančných inštitúcií v EÚ z veľkej časti na základe globálnych štandardov, ktoré boli zahrnuté do tzv. reformného legislatívneho balíka. V rámci tohto reformného legislatívneho balíka sú navrhované aj zmeny smernice 2014/59/EÚ (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk – „smernica BRRD“), zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (nariadenie o kapitálových požiadavkách alebo CRR), smernice 2013/36/EÚ (smernica o kapitálových požiadavkách alebo CRD) a nariadenia (ES) 806/2014 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií alebo SRM).
Predmetné opatrenia boli prijaté v reakcii na finančnú krízu, ktorá sa rozvinula v rokoch 2007 – 2008. Smernicou BRRD sa zaviedol robustný rámec pre riešenie krízových situácií bánk s cieľom účinne riadiť bankové krízy. Základným stavebným kameňom je opatrenie kapitalizácie (bail-in), ktoré pozostáva z odpísania dlhu a konverzie záväzkov na vlastný kapitál podľa vopred definovanej hierarchie. Tento nástroj sa môže použiť na absorpciu strát a vnútornú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá tak, aby bolo možné obnoviť jej životaschopnosť. Z tohto dôvodu budú bremeno zlyhania inštitúcie znášať namiesto daňovníkov akcionári a veritelia. Jedným z hlavných cieľov smernice BRRD je uľahčiť absorpciu strát v súkromnom sektore v prípade bankovej krízy. Na dosiahnutie tohto cieľa musia všetky banky spĺňať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na odpísanie alebo konverziu na vlastný kapitál. Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v rámci smernice BRRD spravidla nevyžaduje povinnú podriadenosť oprávnených nástrojov pre minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.
Rada pre finančnú stabilitu (FSB) vydala dňa 9. novembra 2015 na globálnej úrovni hlavné prvky týkajúce sa celkovej schopnosti absorbovať straty („norma TLAC“), ktoré boli prijaté o týždeň neskôr na summite G20 v Turecku. Na základe normy TLAC sa požaduje, aby globálne systémovo dôležité banky (G-SIB), ktoré sa v právnych predpisoch Únie uvádzajú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), mali dostatočné minimálne množstvo záväzkov vysoko absorbujúcich straty, na ktoré je možné použiť opatrenie kapitalizácie, s cieľom zabezpečiť plynulú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu pri riešení krízových situácií.

Návrh zákona implementuje konkrétne opatrenia smernice EP a Rady (EÚ) 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, v súvislosti so zaradením dlhových nástrojov v konkurze. Tieto dlhové nástroje môžu banky vydávať s cieľom vyhovieť požiadavkám MREL a TLAC, ktoré sa týkajú schopnosti absorbovať straty a schopnosti rekapitalizovať banku . S cieľom zvýšiť robustnosť opatrenia kapitalizácie a s cieľom predísť právnej neistote sa v norme TLAC požaduje, aby záväzky mohli byť oprávnené na TLAC len v prípade, ak sú podriadené iným záväzkom, teda v prípade, že absorbujú straty v konkurze alebo v rezolučnom konaní pred tými záväzkami, ktoré sú výslovne vylúčené z oprávnenosti na TLAC, ako sú napr. deriváty, kryté vklady alebo daňové záväzky.
Vďaka navrhovanej legislatívnej úprave, ktorou sa vytvára nová trieda veriteľov v konkurze bánk, budú môcť banky vydávať dlhové nástroje, ktoré spĺňajú požiadavku na podriadenosť, hoci nepôjde o podriadený dlh. V konkurz
e bude táto nová trieda uspokojená pred podriadeným dlhom, vďaka čomu by mohlo byť vydávanie dlhových nástrojov v tejto triede pre banky lacnejšie ako emisia kapitálových nástrojov a podriadeného dlhu.
V súvislosti s úpravou poskytovania údajov chránených bankovým tajomstvom v návrhu novely zákona o bankách, ktorý je súčasťou tohto návrhu zákona, je potrebné novelizovať aj zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky z dôvodu zjednotenia právnej úpravy ochrany informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky.
Legislatívna úprava zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva z oznámenia Európskej komisie (2018/C233/01) o úprave minimálnych súm, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. V súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2009/103/ES sa prehodnotili sumy stanovené v eurách v článku 9 ods. 1, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien zahŕňajúceho všetky členské štáty, ktorý zverejnil Eurostat.
Súčasťou novely je aj legislatívna úprava týkajúca sa zrušenia povinnosti zriadiť Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (SRS SBA). Podnet na túto zmenu vzišiel od Slovenskej bankovej asociácie a to z viacerých dôvodov – nová legislatíva (novela zákona o rozhodcovskom konaní zredukovala počet rozhodcovských súdov z takmer 200 na 8), ako aj negatívny prístup slovenských súdov k rozhodnutiam rozhodcovských súdov (tieto boli v minulosti zneužívané nebankovými spoločnosťami a absentovala nad nimi štátna kontrola, preto bežné súdy v zásade prestali ich rozhodnutia uznávať, čo spôsobilo prudké zníženie podaných žalôb – v roku 2014 vyše 7 000, v roku 2015 až 2017 iba okolo 70 ročne). Všetky tieto uvedené skutočnosti mali negatívny dopad na hospodársky výsledok SRS SBA za posledné roky. Legislatívne zmeny v tejto oblasti boli pripravené v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a ďalšími dotknutými ministerstvami a v tejto súvislosti bolo potrebné novelizovať viacero zákonov – zákon o platobných službách, zákon o bankách, zákon o rozhodcovskom konaní, zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákon o alternatívnom riešení sporov.
Ďalšou súčasťou materiálu sú novely zákona o cenných papieroch, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o burze cenných papierov. Tieto boli upravované na základe aplikačnej praxe a podnetov od účastníkov trhu tak, aby sa zefektívnili procesy najmä v súvislosti s fondmi kolektívneho investovania.
Navrhovaná zmena zákona o obchodnom registri súvisí so zmenou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorej došlo zákonom č. 52/2018 Z. z. a ktorou vznikla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb (povinnosť nemajú subjekty verejnej správy, ani emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu). Táto nová povinnosť sa premietla v rámci ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri a vzniká ňou popri registri partnerov verejného sektora zavedenom zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora ďalší mechanizmus evidencie údajov o konečných užívateľoch výhod.
Novelizácia zákona o dohľade nad finančným trhom sleduje najmä zámer zdokonalenia legislatívneho rámca pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov prispievateľov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Zároveň sa navrhuje vyprecizovanie viacerých ustanovení predmetného zákona, a to s cieľom reagovania na skutočnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy, ako aj v záujme zapracovania skutočností identifikovaných v praxi a v tomto smere eliminovania interpretačno-aplikačných komplikácií.
Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa týka najmä konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom navrhovanej úpravy textu zákona o konkurze je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate sa zo zostávajúceho výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokoja pohľadávky z krytých vkladov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. V praxi teda pôjde o pohľadávky, ktoré vzniknú Fondu ochrany vkladov (ďalej len „FOV“) z výplat náhrad za nedostupné vklady alebo z financovania riešenia krízových situácií. Ďalej nasleduje uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia upravenú v § 9 ods. 2 a 6 zákona o ochrane vkladov ako aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.
Návrhom novely zákona o spotrebiteľských úveroch sa zavádza legislatívna úprava, ktorá sa týka najmä financovania pri motorových vozidlách spôsobom, aby sa spotrebiteľovi na konci splácania úveru umožnilo rozhodnúť ako s nadobudnutým automobilom naloží, napr. zaplatením poslednej splátky alebo vrátením leasingovej spoločnosti. Súčasne sa precizuje výnimka z povinnosti overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni pri tzv. predschválenych úveroch. V prípade zákonom splnených náležitostí veriteľ môže ponúkať predschválené úvery iba svojim dlhodobým klientom, u ktorých si vie preukázateľne preveriť ich príjem. Návrhy noviel zákona o úveroch na bývanie a zákona o spotrebiteľských úveroch reagujú na aplikačnú prax doplnením splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité podrobnosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov.
Do zákona o kritickej infraštruktúre sa dopĺňa ministerstvo financií ako orgán zodpovedný za štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry pre nový sektor financie a príslušné podsektory a detailne sa vymedzujú výnimky z pôsobnosti dané legislatívou EU.
Úprava zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne ministerstva financií ako aj finančného riaditeľstva, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.

V nadväznosti na úpravu zákona o kybernetickej bezpečnosti sa bližšie špecifikujú podmienky spolupráce s orgánmi verejnej moci a právnickými osobami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, implementuje sa stanovisko Európskej centrálnej banky a tiež sa upravujú niektoré podsektory základnej služby a prevádzkovatelia týchto služieb.
Návrhy novelizácií zákonov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, sú vecne súvisiace a predstavujú komplexnú právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. Ich cieľom je obmedzenie rizika a predchádzanie vzniku krízových situácií na finančnom trhu. Súbor navrhovaných opatrení zvyšuje efektivitu finančných inštitúcií, čím prispieva k ich odolnosti voči možným krízovým situáciám a prispieva k zvýšeniu stability finančného trhu Slovenskej republiky.
Podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 01/zv. 01) bol návrh zákona predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej centrálnej banke. Pripomienky Európskej centrálnej banky boli zapracované do predkladaného návrhu zákona.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Legislatívny návrh bude mať pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019 a okrem čl. VI bodov 2, 16, 36 až 38, 40, 41, 43 a 48 a čl. VIII bodov 2 až 7,13 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 21. júla 2019. Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.
5
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
 Materiál nelegislatívnej povahy
 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu
 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 14.09.2018Ukončenie: 20.09.2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Materiál po MPK (doplnenie PPK z dôvodu negatívneho stanoviska Komisie zo dňa 9.08.2018))

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
26.09. 2018

2. Definícia problému
JEDNOTLIVÉ ČLÁNKY MATERIÁLU:
V rámci MPK (11.7 – 31.7) bol do materiálu na základe zásadnej pripomienky NBS zapracovaný nový článok - zákon č. 381/2001, a z tohto dôvodu sa prečíslovalo poradie článkov oproti zneniu, ktoré bolo zaslané do MPK.
Predmetný návrh zákona (381/2001) nemá žiadne vplyvy.
Na základe pripomienok Legislatívnej rady vlády SR, bol do zákona doplnený nový čl. II – novela zákona č. 42/1980 Zb. o hospodársky stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov, čo viedlo k ďalšiemu prečíslovaniu článkov oproti zneniu, ktoré bolo zaslané do MPK. Predmetná novela zákona č. 42/1980 Zb. nemá žiadne vplyvy.

Čl. I (zákon č.371/2014): Nemá žiadne vplyvy – novela sa týka len postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania, čo nebude mať žiadne vplyvy.
Čl.III (zákon č.80/1997): Nemá žiadne vplyvy - Predmetom novelizácie zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky je ustanovenie, na základe ktorého bude jednoznačné, že Eximbanka je subjektom verejnej správy len na účely vykazovania podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, čo nebude mať žiadne vplyvy.
Čl.IV (zákon č.381/2001): Nemá žiadne vplyvy - Navrhované zvýšenie minimálnej sumy poistného krytia nebude mať žiadne vplyvy. Výška limitov je dostatočná už v súčasnosti a nezaznamenali sme škody z povinne zmluvného poistenia, ktoré by prekračovali súčasné limity. K navýšeniu limitov došlo len z dôvodu pravidelného, automatického prehodnocovania limitov poistného krytia Európskou komisiou a to v rozsahu, ktorý nemá merateľný dopad na dotknuté subjekty.
Čl.V (zákon č.483/2001):
Vplyvy na podnikateľské prostredie a MSP – POZITÍVNE. Novela obsahuje návrh na zrušenie vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z., podľa ktorej banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú MF SR v písomnej podobe účtovné závierky a výkazy, hlásenia a prehľady.
Čl.VI (zákon č.566/2001): Nemá žiadne vplyvy – novela súvisí s vyprecizovaním textu zákona v súvislosti s novoprijatými nariadeniami EÚ
Čl.VII (zákon č.244/2002): Nemá žiadne vplyvy - v súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o rozhodcovskom konaní (244/2002) upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie veci s tým súvisiace.
Čl.VIII (zákon č.429/2002): Nemá žiadne vplyvy - novela súvisí s vyprecizovaním textu zákona v súvislosti s novoprijatými nariadeniami EÚ.
Čl.IX (zákon č.530/2003): Nemá žiadne vplyvy - cieľom novely je zabezpečiť realizovateľnosť výkonu odpísania a konverzie kapitálových nástrojov ako aj opatrenia kapitalizácie.
Čl.X (zákon č.747/2004): Vplyvy na podnikateľské prostredie a MSP – POZITÍVNE A NEGATÍVNE. Novelou sa sleduje zámer zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov dohliadaných subjektov podľa § 40 tohto zákona a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Pri predmetnej úprave návrh zohľadňuje povahu, resp. špecifické znaky činnosti prispievateľov, ako aj rozsah a náročnosť výkonu dohľadu nad nimi. V tomto kontexte sa navrhuje úprava režimu výberu, resp. spôsobu výpočtu ročných príspevkov samostatných finančných agentov.
Čl.XI (zákon č.7/2005): Nemá žiadne vplyvy - cieľom navrhovanej úpravy je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.
Čl.XII (zákon č. 492/2009): Nemá žiadny vplyvy - novela súvisí s vyprecizovaním textu zákona v súvislosti s korigendom k smernici.
Čl.XIII (zákon č. 129/2010): Nemá žiadne vplyvy – v novele zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je identifikovaný žiaden vplyv, keďže ide o úpravu, ktorá reflektuje aktuálnu prax a vytvára jednoznačné podmienky pre jej fungovanie.
Čl.XIV (zákon č. 45/2011): Nemá žiadne vplyvy - v novele zákona sa rieši potenciálna ochrana podsektorov kritickej infraštruktúry v navrhovanej pôsobnosti MF SR pre prípady ich ohrozenia a narušenia, pričom organizačné mechanizmy ochrany existujú na základe požiadaviek vyplývajúcich v týchto platných predpisoch. Z toho dôvodu navrhovaná kompetencia MF SR nemá ani žiadne vplyvy.
Čl. XV (zákon č. 203/2011): Nemá žiadne vplyvy – novela súvisí s vylepšením nedostatkov v legislatíve zistené v aplikačnej praxi.
Čl.XVI (zákon č. 333/2011): Nemá žiadne vplyvy - úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne Ministerstva financií SR ako aj Finančného riaditeľstva SR, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy, ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.
Čl.XVII (zákon č. 335/2014): Nemá žiadne vplyvy – novela súvisí s precizovaním už existujúceho systému riešenia spotrebiteľských sporov a nezavádza nové povinnosti, ktoré by mali vplyvy.
Čl.XVIII (zákon č.391/2015): Nemá žiadne vplyvy - v súvislosti s národnou voľbou v zákone o platobných službách, podľa ktorej sa pri presunoch platobného účtu sa za spotrebiteľa považuje aj osoba, ktorá v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zamestnáva menej ako desať osôb a ktorej ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 000 000 eur, bolo potrebné v tomto smere upraviť aj zákon o alternatívnom riešení sporov.
Čl.XIX (zákon 90/2016): Nemá žiadne vplyvy - Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu stanovené v zákone sú v niektorých prípadoch nedostatočným detailným návodom, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2014/17/EU. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.
Čl.XX (zákon č. 69/2018) – Nemá žiadne vplyvy - v novele zákona sa rieši potenciálna ochrana podsektorov kritickej infraštruktúry v navrhovanej pôsobnosti MF SR pre prípady ich ohrozenia a narušenia, pričom organizačné mechanizmy ochrany existujú na základe požiadaviek vyplývajúcich v týchto platných predpisoch. Z toho dôvodu navrhovaná kompetencia MF SR nemá ani žiadne vplyvy.

3. Ciele a výsledný stav
K Čl. V (zákon č. 483/2001):
Zrušenie vyhlášky 123/2003: MF SR s cieľom zníženia administratívnej záťaže bánk a pobočiek zahraničných bánk navrhuje zrušenie vyhlášky č. 126/2003 Z. z., podľa ktorej banky a pobočky zahraničných bánk pravidelne zasielajú MF SR v písomnej podobe účtovné závierky a výkazy, hlásenia a prehľady. Zároveň zostáva zachovaná možnosť (§ 42 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z.), podľa ktorej MF SR bude oprávnené v prípade potreby a na účely podľa zákona č. 575/2001 Z. z. požiadať banky a pobočky zahraničných bánk o poskytnutie súhrnných údajov, avšak len v rozsahu, v akom takéto údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska.
K Čl. X (zákon č. 747/2004):
-S cieľom zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie výberu ročných príspevkov návrh zákona upravuje režim výberu, resp. spôsob výpočtu ročných príspevkov samostatných finančných agentov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4. Dotknuté subjekty
Banky a pobočky zahraničných bánk (k čl. V – zákon 483/2001)
Samostatní finanční agenti (k čl. X – zákon 747/2004)

5. Alternatívne riešenia

9
NIE

6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?  Áno  Nie

7. Transpozícia práva EÚ
nie

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
 Áno
 Nie
 Čiastočne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Sociálne vplyvy
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

10

10. Poznámky
K článku V:
Na základe žiadosti Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a dotknutými ministerstvami vypracovalo novelu zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. XI), ktorej súčasťou sú aj ustanovenia týkajúce sa zrušenia povinnosti zriadiť Stály rozhodcovský súd SBA (SRS SBA).
Na základe uvedeného bude možné v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a č. 335/2014 Z. z. zrušiť SRS SBA. Spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb medzi poskytovateľmi platobných služieb a ich klientmi a spory z bankových obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi, ktoré doteraz rozhodoval SRS SBA, sa budú riešiť nasledovne:
1)Klienti, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sa môžu obrátiť na iný Stály rozhodcovský súd zriadený napr. pri Burze cenných papierov alebo Komoditnej burze.
2)V prípade spotrebiteľov sa spory budú v súlade s čl. 102 smernice 2015/2366 a návrhom novely zákona č. 492/2009 Z. z. (§ 90 a nasl.) riešiť prostredníctvom subjektu alternatívneho riešenia sporov so sídlom v Bratislave.
Vzhľadom na to, že SBA je zapísaná v zozname Ministerstva hospodárstva SR ako subjekt alternatívneho riešenia sporov a na tento účel zriadila Inštitút alternatívneho riešenia sporov SBA (Inštitút ARS SBA), poskytovateľom platobných služieb v súvislosti s povinnosťou uvedenou v § 90 ods. 1 návrhu zákona č. 492/2009 Z. z. zriadiť a zabezpečiť činnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov nevzniknú žiadne nové náklady. Z tohto dôvodu predpokladáme, že návrhy v čl. XII nebudú mať žiadne vplyvy na poskytovateľov platobných služieb. Obdobne je to aj v prípade ustanovení v čl. V (novela zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) súvisiacich s riešením sporov z bankových obchodov medzi bankou a pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi.
V súvislosti so zrušením povinnosti zriadiť SRS SBA a nahradenie subjektom alternatívneho riešenia sporov nepredpokladáme ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vzhľadom na to, že poskytovatelia platobných služieb a banky a pobočky zahraničných bánk už v súčasnosti zverejňujú na svojich webových sídlach informácie ohľadom riešenia sporov súvisiacich s bankovými obchodmi (čl. V) alebo súvisiacich s poskytovaním platobných služieb (čl. XII). Tzn. jedná sa len o „aktualizáciu“ už zverejňovaných informácií.

11. Kontakt na spracovateľa
lucia.cirakova@mfsr.sk
, 02 59 58 45 41

roman.chandoga@mfsr.sk
, 02 59 58 2517


12. Zdroje
Registre Národnej banky Slovenska

11


13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
MF SR dňa 2. augusta 2018 predložilo predmetný návrh zákona Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov. Návrh zákona predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

MF SR obdržalo dňa 9.08.2018 emailom negatívne stanovisko od Komisie, v zmysle dopracovania Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, a to spresnením, v čom spočíva rozšírenie informačných povinností bánk, nakoľko ide o zásadnú zmenu v podobe povinnosti bánk poskytovať MF SR a FR SR informácie tvoriace predmet bankového tajomstva o záležitostiach klientov, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi (plošné poskytovanie údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva). Z dôvodu prebiehajúcej rozsiahlej odbornej diskusie k problematike plošného poskytovania údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva MF SR uvedené ustanovenie z novelizačného článku - zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. (Pôvodný čl. IV bod 13) ) v návrhu zákona VYPUSTILO, čo znamená, že časť, ktorú bolo potrebné dopracovať bola z textu návrhu zákona vyňatá.
MF SR po ukončení medzirezortného pripomienkového konania dňa 14.09.2018 požiadalo Komisiu o opätovné posúdenie vybraných vplyvov.
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila dňa 20.09.2018 súhlasné stanovisko.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

12

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
K čl. V (zákon č. 483/2001 o bankách):
1)Časť - Zrušenie vyhlášky č. 126/2003:
Návrhom na zrušenie vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. ohľadne zasielania výkazov, hlásení alebo prehľadov MF SR bude dotknutých 27 bánk a pobočiek zahraničných

bánk.

K čl. X (zákon č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom):
-Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (upravujúceho ročné príspevky príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) uvádzame, že návrhom na úpravu ročných príspevkov samostatných finančných agentov bude dotknutých približne 544 subjektov,

z toho 66 fyzických osôb.


3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
K čl. V:
Časť - Zrušenie vyhlášky 126/2003:
Návrh súvisiaci so zrušením vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. nebol predmetom konzultácií a bol vypracovaný na základe internej analýzy dostupnosti, využívania a potreby zasielaných výkazov, hlásení alebo prehľadov MF SR.
K čl. X:
▪Predložený návrh úpravy spôsobu určovania ročných príspevkov samostatných finančných agentov bol prerokovaný na stretnutiach s príslušnými asociáciami a subjektmi zastupujúcimi záujmy sprostredkovateľov. Návrh bol v tejto súvislosti zmenený podľa výsledkov rokovaní, t.j. najmä došlo k zmene prístupu k spôsobu určovania príspevkov z sledovania počtu oprávnení podriadených finančných agentov vykonávajúcich činnosť pre samostatného finančného agenta na sledovanie rozdielov kladných a záporných finančných tokov v účtovníctve samostatného finančného agenta.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
K čl. X:

13
Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) bude mať tento návrh za následok zvýšenie celkového objemu ročných príspevkov vybratých od samostatných finančných agentov; na jednotlivých samostatných finančných agentov môže mať aj pozitívny aj negatívny vplyv, pričom väčšie zaťaženie sa sústreďuje na subjekty s väčším rozdielom kladných a záporných finančných tokov, teda na subjekty náročnejšie na dohľad.
Namiesto ročného príspevku z rozsahu 50 eur až 1000 eur pre právnické osoby a 50 eur až 200 eur pre fyzické osoby by podľa návrhu samostatní finanční agenti uhrádzali ročný príspevok, ktorý sa určuje pevnou sumou osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby v rámci rozpätí ustanovených v § 40 ods. 6. Návrh úpravy spôsobu výpočtu ročných príspevkov samostatných finančných agentov by sa prvýkrát uplatnil pri určovaní ročných príspevkov predmetných subjektov na rok 2020.
V roku 2018 bol ročný príspevok vyrubený 68 samostatným finančným agentom fyzickým osobám a 495 právnickým osobám, pričom ročný príspevok stanovený Rozhodnutím Národnej banky Slovenska o určení ročných príspevkov a o osobitnom príspevku dohliadaných subjektov finančného trhu na rok 2018 bol 100 eur pre fyzické osoby a 500 eur pre právnické osoby. Celkový príspevok samostatných finančných agentov teda predstavoval čiastku 254 300 eur.
Pri uplatnení návrhu úpravy zákona by minimálny celkový príspevok v roku 2020 samostatných finančných agentov predstavoval čiastku 291 500 eur. V porovnaní s rokom 2018 ide o nárast o 37 200 eur. Maximálny celkový príspevok samostatných finančných agentov v roku 2020 pri uplatnení návrhu úpravy zákona by bol 1 056 000 eur. Oproti maximálnemu celkovému príspevku v roku 2018 je to nárast o 801 700 eur.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhy zákonov nepredpokladajú nepriame finančné náklady, resp. vplyv na vyššie uvedené skutočnosti.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
K čl. V:
Návrh súvisiaci so zrušením vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z., tzn. povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk zasielať MF SR výkazy, hlásenia alebo prehľady (19 výkazov, hlásení alebo prehľadov s intenzitou zasielania od raz ročne po štvrťročné zasielanie) predstavuje zníženie administratívnej záťaže dotknutých subjektov, čo sa odrazí v znížení ich finančných nákladov. Na základe výpočtov, pri ktorých bola využitá Kalkulačka nákladov regulácie odporúčaná v Jednotnej metodike na posudzovanie vybraných vplyvov, bolo určené, že zrušením vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. dôjde k zníženiu finančných nákladov dotknutých subjektov spolu vo výške cca 6 898 eur ročne (cca. 255,48 eur ročne na jednu banku resp. pobočku zahraničnej banky).
K čl. X:

14
Úprava ročných príspevkov samostatných finančných agentov nevyžaduje žiadne dodatočné administratívne náklady.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
od 68,38eur do 1473,71eur
od 37 200eur do 801 700eur
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
od 68,38eur do 1473,71eur
od 37 200eur do 801 700eur

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
K čl. V:
V prípade zrušenia vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. nepredpokladáme vplyvy na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
K čl. X: Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) uvádzame, že návrh môže mať za následok zníženie počtu podriadených finančných agentov vykonávajúcich činnosť pre samostatných finančných agentov.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Nepredpokladáme vplyv návrhu zákona na inovácie, resp. na iné vyššie uvedené skutočnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
15
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 49 až 66, čl. 107 až 109, čl. 114 a čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
-čl. 3 Zmluvy o Európskej únii,
-Protokol (č.4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
b)Sekundárne právo
1.smernice:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017,

ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017), gestor: MF SR, spolugestor: MS SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o

platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2017/593 zo 7. apríla 2016, ktorou sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014

o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch

s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa

stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií
16
a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch

alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: MPSVR SR, NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii

zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5. 2008) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o

harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na

prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: MS SR,
2. nariadenia:
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017,

ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o

fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o

prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017), gestor: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS
17
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/438 zo 17. decembra 2015, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o povinnosti depozitárov (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2016), gestor: MF SR, NBS
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch

používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o

transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o

európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014

o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.08.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestor: PÚ SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MŽP SR, MDV SR, MK SR
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch

s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014

o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.06.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa

dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o

prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013

o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MH SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013

o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MH SR, MPSVR SR,
18
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2013), gestor: MF SR, MPSVaR SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009

o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/575 z 8. júna 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa údajov o kvalite vykonávania transakcií, ktoré majú zverejňovať miesta výkonu (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017),
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/576 z 8. júna 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa každoročného uverejňovania informácií investičnými spoločnosťami o totožnosti miest výkonu a o kvalite vykonávania (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016)),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016)“ a ich gestorov.
c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 88/13, Philippe Gruslin proti Beobank SA,

[2014].
Výrok rozhodnutia:
Povinnosť stanovená v článku 45 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 (v súčasnosti čl. 92 smernice 2009/65/ES) o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, podľa ktorej je podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktorý predáva svoje podielové listy na území iného členského štátu, než v ktorom má svoje sídlo, povinný zabezpečiť podielnikom vyplácanie v členskom štáte, kde sa podielové listy predávajú, sa má vykladať tak, že nezahŕňa vydávanie osvedčení podielnikom o vlastníctve podielových listov, ktoré sú zapísané na ich meno v emitentovom registri podielnikov.
19
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre

Bíróovej, [2016].
Výrok rozhodnutia:
1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
– zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,
– nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 206/16, Marco Tronchetti Provera SpA, a i. proti

Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob), [2017].
Výrok rozhodnutia:
Článok 5 ods. 4 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je tá v konaní vo veci samej, ktorá oprávňuje vnútroštátny orgán dohľadu zvýšiť cenu ponuky na prevzatie v prípade „kolúzie“, pričom nešpecifikuje konania, ktoré tento pojem charakterizujú, za predpokladu, že výklad uvedeného pojmu možno prostredníctvom výkladových metód uznaných
20
vnútroštátnym právom vyvodiť dostatočne jasným, presným a predvídateľným spôsobom z tejto právnej úpravy.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebranie smernice (EÚ) 2017/2399 bola určená do 29.12. 2018.
Lehota na prebranie delegovanej smernice (EÚ) 2017/593 bola určená do 3.7. 2017.
Lehota na prebranie smernice (EÚ) 2015/2366 bola určená do 13.1. 2018.
Lehota na prebratie smernice 2014/92/EÚ bola určená do 18. 9. 2016.
Lehota na prebranie smernice 2014/65/EÚ v znení smernice (EÚ) 2016/1034 bola určená do 3.7. 2017.
Lehota na prebranie smernice 2014/59/EÚ bola určená do 31.12. 2014.
Lehota na prebranie smernice 2011/61/ES bola určená do 22.7. 2013.
Lehota na prebranie smernice 2009/65/ES bola určená do 30. 6. 2011.
Lehota na prebranie smernice 2008/48/ES bola určená do 12.5. 2010.
Lehota na prebranie smernice 2004/25/ES bola určená do 20.5.2006.
b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“.
Proti Slovenskej republike bolo začatý postup EK:
- konanie č. 2017/0508 v súvislosti zo smernicou 2014/65/ES,

- konanie č. 2017/0509 v súvislosti zo smernicou (EÚ) 2016/1034,

- konanie č. 2017/0510 v súvislosti zo smernicou (EÚ) 2017/593.

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ.
c)Smernica (EÚ) 2017/2399 bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Delegovaná smernica (EÚ) 2017/593 bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2015/2366 bola prebratá do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, do zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, do zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
Smernica 2014/92/EÚ bola prebratá do zákona 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
21
predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2014/65/EÚ bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ bola prebratá do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES je prebratá do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2008/48/ES bola prebratá do zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2004/25/ES bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
22
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
OSOBITNÁ ČASŤ
Čl. I
23
K bodu 1
Ide o transpozíciu čl. 1 bodu 1 smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie veriteľov z nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017).
Úprava v § 2 písm. aj) zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je transpozíciou čl. 2 ods.1 bodu 107 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa na účely zákona a § 180a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o konkurze“) rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.K bodu 2
Ide o legislatívno - technickú zmenu spočívajúcu v odstránení duplicity uvedenej v ustanovení § 5 ods. 1 písm. e) zákona.
K bodom 3 a 4
Ide o transpozíciu čl. 1 bodu 1 smernice (EÚ) 2017/2399.
K bodu 5
Cieľom navrhovanej legislatívnej zmeny je zabezpečiť realizovateľnosť odpísania a konverzie kapitálových nástrojov aj mimo rezolučného konania rozhodnutím Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada ).
K bodu 6
Navrhovaná úprava reflektuje obmedzené množstvo údajov, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra Slovenskej republiky vo vzťahu k organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby. Z tohto dôvodu je neúčelné, aby sa vo vzťahu k týmto osobám do Obchodného registra Slovenskej republiky zapisovalo zahraničné opatrenie porovnateľné s výkonom činnosti osobitného správcu.
K bodu 7
Navrhovaná zmena súvisí s výkonom odpísania a konverzie kapitálových nástrojov mimo rezolučného konania v kontexte zmien uvedených v novelizačných bodoch 18 až 20.
K bodu 8
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na znenie § 176 ods. 3 zákona o konkurze.
K bodom 9 a 10
24
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na znenie transpozície čl. 17 ods. 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Pozastavenie vypracovania plánu riešenia krízových situácií trvá do momentu, kým rada rozhodnutím prijme opatrenia navrhované vybranou inštitúciou alebo neuloží povinnosť vybranej inštitúcii prijať náhradné opatrenia. Navrhovaná zmena v bode 10 vymedzuje, akým spôsobom rada vyjadrí svoj súhlas s navrhovaným opatreniami. V prípade, že rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) posúdi navrhované opatrenia ako dostatočné pre účinné riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie, uloží rozhodnutím vybranej inštitúcii povinnosť prijať tieto opatrenia. V predmetnom rozhodnutí určí lehotu na ich splnenie a rozhodnutie doručí dotknutej vybranej inštitúcii.
K bodu 11
Ide o spresnenie znenia transpozície čl. 18 (1) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 12
Úprava súvisí s transpozíciou článku 18 ods. 6 a 7 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Z doplnených ustanovení v § 29 ods. 8 vyplýva, že samostatné rozhodnutie rady o opatreniach, ktoré sa prijímajú na úrovni skupiny, musí byť odôvodnené. Navrhované úpravy v § 29 ods. 9 spresňujú, za akých podmienok môže rada prijať samostatné rozhodnutie v prípade, keď nie je rezolučným orgánom na úrovni skupiny, ale vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou. Ak nedošlo k prijatiu spoločného rozhodnutia do štyroch mesiacov odo dňa, keď materská spoločnosť so sídlom v členskom štáte doručila rezolučnému orgánu na úrovni skupiny pripomienky alebo do štyroch mesiacov od márneho uplynutia lehoty na doručenie pripomienok, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr, a zároveň ak sa žiadny z rezolučných orgánov v tejto lehote neobráti na Európsky orgán pre bankovníctvo, príjme rada rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti samostatne. Toto rozhodnutie musí byť odôvodnené.

K bodu 13
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Dochádza k bližšej špecifikácii, aké opatrenia rada posudzuje pred začatím rezolučného konania. Podmienka pre začatie rezolučného konania uvedená v § 34 ods. 1 písm. c) zákona je naplnená iba v prípade, ak nemôžu byť prijaté akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora, opatrenia dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísanie a konverzia kapitálových nástrojov, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Alternatívnym opatrením súkromného sektora môže byť akékoľvek riešenie vďaka ktorému by sa predišlo zlyhaniu vybranej inštitúcie, okrem riešení zo strany orgánov verejnej moci. Môže ísť napr. o navýšenie kapitálu (vlastný kapitál Tier 1, dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 2) či už zo strany existujúcich akcionárov alebo iných osôb, zlúčenie s inou bankou. Opatrením dohľadu je akékoľvek opatrenie príslušného orgánu dohľadu vyplývajúce z desiatej časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len" zákon o bankách) a z ôsmej časti zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“), vďaka
25
ktorému by sa predišlo zlyhaniu vybranej inštitúcie. Môže ísť napr. o vykonanie opatrení z ozdravného plánu alebo vykonanie zmien v obchodnej stratégii banky.
K bodu 14
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 32 ods. 4 písm. d) ii) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení .
K bodu 15
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície čl. 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 16
Úprava súvisí s transpozíciou čl. 81 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Predstavenstvo má povinnosť vyhodnocovať, či nedošlo k naplneniu podmienok uvedených v § 34 ods. 2 zákona. V prípade, že sa predstavenstvo dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že je splnená niektorá z týchto podmienok, bezodkladne to musí oznámiť príslušnému orgánu dohľadu .
K bodu 17
Navrhovaná legislatívna zmena umožní rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu bez ohľadu na to, či bol podaný návrh na začatie rezolučného konania.
K bodu 18
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na ustanovenie § 176 ods. 3 zákona o konkurze.
K bodu 19
Účelom navrhovaných zmien je zjednodušiť a urýchliť časový priebeh realizácie odpisu a konverzie kapitálových nástrojov ako aj opatrenia kapitalizácie. Úprava súvisí s transpozíciou čl. 123 smernice 1 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 20
Navrhovaná úprava nadväzuje na predchádzajúci novelizačný bod týkajúci sa realizácie odpisu a konverzie kapitálových nástrojov a opatrenia kapitalizácie a ďalej precizuje transpozíciu čl. 38 ods. 1, 40 ods. 1 a 42 ods. 1 smernice2014/59/EÚ v platnom znení s cieľom vylúčiť prípadné prekážky realizovateľnosti opatrení predaja podniku, preklenovacej inštitúcie a oddelenia aktív.
26
K bodu 21
V § 40 ods. 10 zákona sú vymedzené ustanovenia, ktoré sa neuplatňujú v rezolučnom konaní. Odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov však môže rada vykonať aj mimo rezolučného konania. Podľa súčasného znenia zákona sa však na túto situáciu § 40 ods. 10 zákona nevzťahuje. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby sa predmetné ustanovenia neuplatňovali aj pri odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov mimo rezolučného konania, čo je nevyhnutné pre realizovateľnosť výkonu tejto právomoci.
K bodu 22
Úprava súvisí s transpozíciou článku 37 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Rada je povinná pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje pred alebo spolu s uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácii, ktoré by viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok. Dá sa predpokladať, že vo väčšine prípadov by opatrenie na riešenie krízových situácii viedlo k stratám pre veriteľov a preto v rámci rezolučného konania bude spravidla nutné pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje.
K bodu 23
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície čl. 44 ods. 2 písm. f) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Opatrenie kapitalizácie sa nevzťahuje nielen na záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči platobným systémom, ich prevádzkovateľom a účastníkom, ak vyplývajú z účasti v tomto systéme, ale aj na záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ich prevádzkovateľom a účastníkom, ak vyplývajú z účasti v takom systéme.
K bodu 24
Ide o spresnenie textu zákona zadefinovaním pojmu podriadený dlh. Výklad „podriadeného dlhu“ vychádza z definície záväzku podriadenosti podľa § 408a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon o konkurze v ustanovení § 95 ods. 2 a 3 ustanovuje rovnaký režim uspokojovania pohľadávok pre pohľadávky so záväzkom podriadenosti podľa § 408a Obchodného zákonníka ako aj pre spriaznené pohľadávky a pohľadávky zo zmluvných pokút. Predmetná právna úprava vyvoláva otázku, či majú byť spriaznené pohľadávky a zmluvné pokuty považované za podriadený dlh aj na účely zákona. Absencia vymedzenia podriadeného dlhu v súčasnom znení zákona zakladá právnu neistotu, čo vedie k nevyhnutnej potrebe jeho definície na účely riešenia krízových situácií v súvislosti s poradím odpisovania a konverzie pohľadávok v rámci opatrenia kapitalizácie. Vzhľadom na to, že pohľadávky zo zmluvných pokút a spriaznené pohľadávky sa v konkurze uspokojujú rovnako ako pohľadávky so záväzkom podriadenosti, je vhodné, aby mali rovnaké poradie aj na účely riešenia krízových situácií. Nezaradením týchto pohľadávok pod podriadený dlh by vznikla neodôvodnená diskrepancia medzi rezolučným konaním a konkurzom, ktorá by
27
v niektorých prípadoch mohla viesť k situácii, v rámci ktorej by časť veriteľov utrpela vyššie straty v rezolučnom konaní ako by utrpela v konkurze.
K bodu 25
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na zmenu v bode 22. Rada je povinná pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje podľa § 70 ods. 3 písm. a) zákona, len ak sú splnené podmienky podľa § 34 alebo § 48 a zároveň by opatrenie na riešenie krízových situácií viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok. Rada teda nemusí v rámci rezolučného konania pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje, ak by plánované opatrenie na riešenie krízových situácií neviedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok.
K bodu 26
Navrhované znenie je spresnením transpozície čl. 59 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Ide rovnako ako v bode 13 o bližšiu špecifikáciu opatrení, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu vybranej inštitúcie, osoby podľa odseku 1 ods. 3 písm. b) až d) zákona alebo skupiny. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d) zákona alebo skupina nie je stabilná, ak zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá a žiadne opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora a opatrení dohľadu, okrem výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje či už nezávisle na rezolučnom konaní alebo v rámci rezolučného konania nedokáže zabrániť zlyhaniu v primeranom čase.
K bodu 27
V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2017/2399 sa dopĺňa príloha zákona o smernicu (EÚ) 2017/2399.
Čl. II
Navrhuje sa zrušiť § 47 a § 48 zákona č. 42/1980 Zb., keďže obsahujú zastaranú reguláciu stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nie je kompatibilná s aktuálnou reguláciou stálych rozhodcovských súdov v zmysle novelizovaného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Čl. III
28
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť § 1 zákona o Eximbanke o ustanovenie, na základe ktorého bude jednoznačné, že Eximbanka je subjektom verejnej správy len na účely vykazovania podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Eximbanka nie je plnohodnotným subjektom verejnej správy a bola zapísaná do registra organizácií vedenom Štatistickým úradom SR podľa príslušných predpisov len na účely vykazovania národných účtov voči Eurostatu. Na túto skutočnosť reagovala aj novelizácia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v tom zmysle, že ustanovila, že na Eximbanku sa vzťahuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy len ak osobitný zákon (v tomto prípade zákon o Eximbanke) neustanovuje inak. Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je túto skutočnosť potrebné recipročne upraviť aj v zákone o Eximbanke.
K bodu 2
V súvislosti s úpravou poskytovania údajov chránených bankovým tajomstvom v návrhu novely zákona o bankách (čl. III návrhu zákona), ako aj z dôvodu zjednotenia právnej úpravy ochrany informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky s platným ustanovením § 18 ods. 4 zákona o Eximbanke, je potrebné upraviť znenie ustanovenia § 37 zákona o Eximbanke tak, aby sa pri ochrane týchto informácií a údajov postupovalo rovnako ako pri ochrane informácií a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Vzhľadom na skutočnosť, že Eximbanka nie je bankou podľa zákona o bankách a nevťahuje na ňu bankové tajomstvo, avšak vykonáva činnosti obdobné bankovým činnostiam, je pri ochrane informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky nevyhnuté postupovať rovnako ako pri ochrane informácií a dokladov chránených bankovým tajomstvom. To sa tiež bude týkať ochrany údajov o osobách, o ktorých Eximbanka dostala údaje od banky, poisťovne alebo zaisťovne alebo z registra bankových úverov a záruk podľa § 18 ods. 3.

Čl. IV
Legislatívna úprava vyplýva z oznámenia Európskej komisie (2018/C 233/01) o úprave minimálnych súm, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, podľa inflácie, uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 4. júla 2018. Toto oznámenie sa týka určitých členských štátov, ktoré využívajú prechodné obdobie na uplatňovanie smernice 2009/103/ES. V súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2009/103/ES sa prehodnotili sumy stanovené v eurách v článku 9 ods. 1, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien zahŕňajúceho všetky členské štáty, ktorý zverejnil Eurostat, a preto je potrebné túto zmenu súm zapracovať do predmetného právneho predpisu.
Čl. V (483/2001)
29
K bodom 1 až 4 (§27c ods. 5, 13, 15 a 16)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 5 (§ 33p ods. 1 písm. c))
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 6 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 6 (§38 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na ustanovenie § 38 ods. 10.
K bodu 7 (§ 38 ods. 7)
V záujme zabezpečenia požiadaviek Európskej únie – Európskej centrálnej banky na národné registre sa navrhované ustanovenie § 38 ods. 7 harmonizuje s aktuálnym znením § 34a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).
K bodu 8 (§ 38 ods. 9)
Vyprecizovanie a spresnenie textu ustanovenia týkajúceho sa vydávania prevádzkového poriadku registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska.
K bodu 9 (§ 38 ods. 10)
Z aplikačnej praxe vyplynuli prípady, keď banka poskytla do registra bankových úverov a záruk údaje o úvere poskytnutom spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) alebo správcovi na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu (prípadne aj údaje o zábezpeke), pričom zmluvu o úvere uzatvorilo spoločenstvo alebo správca v mene a na účet vlastníkov bytov alebo nebytového priestoru v dome, ktorí ručia za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome. V praxi v dôsledku toho dochádzalo k situáciám, že spoločenstvu alebo správcovi nemohol byť poskytnutý úver z dôvodu „nadmernej“ úverovej zaťaženosti. Pri posudzovaní, či spoločenstvo alebo správca majú byť vedení v registri bankových úverov a záruk je kľúčové, či podľa obsahu úverovej zmluvy spoločenstvo alebo správca spoluzodpovedá za splatenie poskytnutého úveru, teda či je spoludlžníkom, či patrí medzi poskytovateľov zábezpeky za pohľadávku z poskytnutého úveru, prípadne či patrí medzi vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, na ktorý bol poskytnutý úver.
30
Účelom navrhovaného ustanovenia § 38 ods. 10 zákona je predovšetkým zjednotiť postup bánk a pobočiek zahraničných bánk pri poskytovaní údajov do registra bankových úverov a záruk.
K bodu 10 a 28 (§ 42 ods. 4 a § 123c)
Cieľom ustanovení je upraviť a aktualizovať spôsob zasielania výkazov, hlásení alebo prehľadov Ministerstvu financií SR. Niektoré zo zasielaných údajov je už teraz možné nájsť v Registri účtovných závierok vedenom podľa § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ostatné údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska elektronicky v presne ustanovenom rozsahu a termínoch. V tejto súvislosti sa navrhuje zrušenie vyhlášky Ministerstva financií SR č. 126/2003 Z. z., podľa ktorej banky a pobočky zahraničných bánk zasielali Ministerstvu financií SR v písomnej podobe účtovné závierky a výkazy, hlásenia a prehľady. Vzhľadom na povinnosti vyplývajúce Ministerstvu financií SR napríklad z § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bude Ministerstvo financií SR podľa nového znenia § 42 ods. 4 zákona o bankách oprávnené v prípade potreby požiadať banky a pobočky zahraničných bánk o poskytnutie súhrnných údajov, avšak len v rozsahu, v akom takéto údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska.
K bodu 11
Aktualizácia poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia právneho predpisu, ktorý je v súčasnosti uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 48d (Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich problematiku ochrany osobných údajov.
K bodu 12 (§ 50 ods. 19)
Úprava súvisí s transpozíciou čl. 27 ods. 2 a 81 ods. 2 smernice. Národná banka Slovenska má povinnosť bezodkladne po vydaní rozhodnutia na základe § 50 zákona o bankách, po prijatí opatrenia na prechádzanie krízovej situácie (napr. odstránenie nedostatkov alebo prekážok v súvislosti s ozdravným plánom, uloženie opatrenia včasnej intervencie, vymenovanie núteného správcu) a po obdŕžaní oznámenia o tom, že predstavenstvo banky sa dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že banka zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá, oznámiť danú skutočnosť rade. Rada môže banke uložiť povinnosť začať rokovať s prípadnými záujemcami o kúpu za účelom prípravy na rezolučné konanie.
K bodu 13
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 14 (§ 70 ods. 3)
31
Navrhovanou zmenou sa precizuje ustanovenie týkajúce sa minimálneho limitu na základné aktíva v záujme zachovania kvality krycieho súboru.
K bodu 15 (§ 70 ods. 5)
Zosúlaďuje sa postup vyraďovania základných aktív z registra krytých dlhopisov. V prípade, ak dôjde k zlyhaniu dlžníka alebo predĺženiu doby splatnosti hypotekárneho úveru nad 30 rokov, je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, povinná bezodkladne vyradiť takúto pohľadávku zo základných aktív a vykonať výmaz z registra krytých dlhopisov. Na takéto vymazanie aktív z registra krytých dlhopisov nie je potrebný súhlas správcu programu krytých dlhopisov. Takisto je to aj v prípade, ak poklesne hodnota založenej nehnuteľnosti pod výšku nesplatenej istiny hypotekárneho úveru (§ 71 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch iných ako uvedených v § 70 ods. 5 je na výmaz základného aktíva z registra krytých dlhopisov potrebný súhlas správcu programu krytých dlhopisov.
K bodu 16 (§ 71 ods. 2)
Odstránenie chyby a zosúladenie znenia ustanovenia s ustanovením § 71 ods. 1.
K bodu 17 (§ 72 ods. 2)
Navrhovaným novým znením sa spresňuje vhodné použitie doplňujúcich aktív a oddelenie od likvidných aktív.
K bodu 18 (§ 75 ods. 2)
Navrhovanou úpravou sa explicitne uvádza, že zápisy hodnôt aktív a iných majetkových hodnôt tvoriacich krycí súbor v registri krytých dlhopisov sa budú vykonávať pre každú emisiu, ale s výnimkou likvidných aktív, ktoré sa do registra krytých dlhopisov zapisujú buď pre jednotlivé emisie alebo za celý program krytých dlhopisov.
K bodu 19 (§ 75 ods. 6)
Spresňuje sa rozsah a obsah splnomocnenia pre Národnú banku Slovenska na vydanie opatrenia.
K bodu 20 (§ 79 ods. 2)
Uvedenou zmenou sa spresňuje procesno-technický detail pri vydávaní a registrovaní krytých dlhopisov.
K bodu 21 (§ 89 ods. 4)
32
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nemajú povinnosť predkladať písomný súhlas dotknutej osoby z obdobných dôvodov, ako pri existujúcich subjektoch, aj na platobné inštitúcie, pobočky zahraničných platobných inštitúcií, zahraničných platobných inštitúcií so sídlom v členskom štáte EÚ, inštitúcií elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí. Zároveň sa upravuje aj situácia, kedy je v obdobnom postavení správca a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Obidva tieto subjekty (správca i spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) totiž rovnako otvárajú účty, ktorých majiteľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov.
K bodu 22 (§ 91 ods. 4 písm. c))
Legislatívna úprava v súvislosti s definíciou správcu dane zavedenou v § 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodom 23 a 24 (§ 91 ods. 4 písm. s), § 91 ods. 5)
Účelom navrhovaného ustanovenia je zjednotiť postup bánk a pobočiek zahraničných bánk pri poskytovaní údajov ich klientov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva daňovým úradom, colným úradom, Finančnému riaditeľstvu SR a správcovi dane, ktorým je obec, v rozsahu ustanovenom zákonom. V praxi sa stáva, že banky odmietajú daňovým úradom poskytovať informácie o svojich klientoch z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie, napríklad keď daňový úrad pri vyžiadaní údajov o klientovi banky disponuje len číslom jeho bankového účtu, alebo pozmenia a anonymizujú údaje o svojich klientoch pri výkone daňovej kontroly. Navrhovaným ustanovením by sa mala táto nejednotnosť v postupe bánk odstrániť a v záujme právnej istoty sa jednoznačne ustanovuje, že daňový úrad a colný úrad nemusí pri získavaní informácií vo veciach správy daní uvádzať identifikačné údaje osoby.
K bodu 25 (§ 92 ods. 1 písm. a))
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením použitých pojmov.
K bodu 26 (§ 92 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa zabezpečí harmonizácia § 92 ods. 4 s aktuálnym znením § 90, 91, 92a, 92b.
K bodu 27 (§ 93b)
Ide o zosúladenie s obdobným ustanovením § 91 ods.1zákona o platobných službách. Cieľom navrhovaných úprav je upraviť právne vzťahy súvisiace so zrušením povinnosti zriadenia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len „SRS SBA“) a jeho nahradenie subjektom alternatívnym riešenia spotrebiteľských sporov zriadeným podľa zákona o platobných službách. Navrhovaná úprava zároveň zabezpečuje pre klientov, ktorí nie sú
33
spotrebitelia, povinnosť zo strany bánk byť informovaní o mimosúdnom riešení sporov z bankových obchodov.
Čl. VI
K bodu 1
Navrhuje sa jednoduchší prístup k informáciám majiteľom investičných certifikátov ako aj držiteľom investičných certifikátov, ktorí využívajú služby finančných inštitúcií pri ich spravovaní prostredníctvom držiteľskej správy.
K bodu 2
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1129/EÚ o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „nariadenie o prospekte“).
K bodu 3
Ide o presnejšiu transpozíciu znenia časti II. Prílohy II smernice 2014/65/EÚ (MiFID II) Identifikačné kritéria, podľa ktorej obce a lokálne samosprávy nie sú v súvislosti s účinnosťou smernice MiFID II automaticky kategorizované ako profesionálny klient. V prípade potreby však tieto subjekty môžu požiadať, aby boli považovaní za profesionálneho klienta.
K bodu 4
Vypúšťa sa definícia pojmov "významný obchod" a "relevantný trh", nakoľko tieto pojmy sú definované iným spôsobom v usmernení európskeho orgánu dohľadu (ESMA).
K bodu 5
Súčasné znenie ustanovenia prináša v praxi problémy s jeho uplatňovaním. Emitenti cenných papierov v niektorých prípadoch vykonávajú zmeny podoby cenných papierov v evidencii centrálneho depozitára až následne po vykonaní zmeny podoby v zmysel rozhodnutia emitenta (teda v čase po dni určenom ako deň zmeny podoby cenných papierov v zmysle rozhodnutia emitenta a/alebo v čase, keď už emitent odovzdal majiteľom listinné cenné papiere. V uvedených prípadoch nie je možné dodržať postup v rámci centrálneho depozitára, tak aby sa deň zmeny podoby uvedený v zmluve o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier podľa § 17 ods. 1 zhodoval s reálnym dňom zmeny podoby v zmysle rozhodnutia emitenta – centrálny depozitár nemôže vykonať zmeny v evidencii spätne. Podľa súčasného znenia § 17 nie je možné zabezpečiť riadne plnenie povinností emitentov, takým spôsobom, aby bolo možné v plnom rozsahu dodržať súčasné znenie tohto ustanovenia.
34
K bodom 6 a 7
Podľa nových požiadaviek Target2-Securities (T2S) sa zavádza pravidlo, že emisiu je možné zrušiť až 20 prevádzkových dní po dátume splatnosti/exspirácie. S ohľadom na úpravu zmeny podoby cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch sa navrhuje, aby na deň určený emitentom zmluve o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier bolo viazané vykonanie zápisov na ťarchu účtov vedených v centrálnom depozitári (odpísanie cenných papierov z účtov), pričom zrušenie registrácie by bolo možné vykonať až následne tak, aby bolo splnené požiadavky T2S. Uvedenom úpravou možno predísť aplikačným problémom.
K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie § 17 ods. 3 neobsahuje oznamovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné odkazovať.
K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie § 17 ods. 4 a 5 neobsahuje oznamovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné odkazovať.
K bodu 10
Navrhnutá úprava § 19 ods. 3 reaguje na navrhnuté nové znenie § 118i ods. 15 prvej vety a zároveň taktiež už existujúce znenie ustanovení § 159 ods. 3, v záujme odstránenia potenciálnych výkladových problémov.
K bodu 11
Spresnenie požiadaviek na odbornú starostlivosť v súlade s čl. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2017/1943, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa informácií a požiadaviek na účely povolení investičných spoločností .
K bodu 12
Spresnenie transpozície čl. 42 smernice 2014/65/EÚ.
K bodu 13
Ide o spresnenie transpozície čl. 75 (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).
K bodom 14 a 39 a 44
35
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012.
K bodu 15
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 5 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 16
Ide o spresnenie transpozície čl. 24(10) smernice MiFID II.
K bodu 17
Ide o transpozíciu čl. 25 (1) smernice MiFID II. a požiadaviek na odbornú spôsobilosť podľa Usmernenia o posudzovaní znalostí a odbornej spôsobilosti ESMA/2015/1886.
K bodu 18
Ide o spresnenie transpozície čl. 11(2) druhý odsek delegovanej smernice (EÚ) č. 2017/593, ktorou sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov (ďalej len „delegovaná smernica (EÚ) č. 2017/593“).
K bodu 19
Ide o spresnenie transpozície čl. 11(5) delegovanej smernice (EÚ) č. 2017/593.
K bodu 20
Oprava nesprávneho odkazu.
K bodu 21
Ide o spresnenie transpozície čl. 25(3) smernice MiFID II.
K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Oprava nesprávneho odkazu.
36
K bodu 23 a 26
Z § 73p ods. 6 a § 73o ods. 4 nie je zrejmý ich vzťah k vykonávacím nariadeniam Komisie (tzv. RTS 28 a RTS27), teda nebolo zrejmé, či povinnosti uvedené v § 73p ods. 6 a § 73o ods. 4 ZoCP sú povinnosťami, ktoré detailnejšie upravujú práve predmetné regulačné technické predpisy (del. nariadenie Komisie 2017/576 a 2017/575). Tiež nebolo zrejmé, či sa na obchodníkov s cennými papiermi vzťahujú povinnosti len v rozsahu týchto delegovaných nariadení Komisie alebo či ide o samostatné povinnosti podľa ZoCP, ktoré musia obchodníci s cennými papiermi plniť bez ohľadu na to, či sa na nich vzťahujú alebo nevzťahujú predmetné delegované nariadenia Komisie.
K bodu 24
Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré bolo zapracované do vecne nesúvisiaceho ustanovenia § 73p.
K bodu 25
Z dôvodu duplicity s ustanovením § 73t je potrebné uvedené ustanovenie vypustiť.
K bodu 27
Ide o spresnenie transpozície čl. 28 (1) smernice MiFID II.
K bodu 28
Ide o spresnenie transpozície čl. 28 (2) smernice MiFID II.
K bodu 29
Ide o spresnenie transpozície čl. 30(3) smernice MiFID II.
K bodu 30
Ide o legislatívne spresnenie odkazu na čl. 2 písm. f) nariadenia o prospekte.
K bodu 31
Na banky, zahraničné banky a zahraničných obchodníkov s cennými papiermi sa taktiež vzťahujú požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré prichádzajú do styku s klientami a ktorým poskytujú investičné služby a vedľajšie služby.
37
K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Oprava nesprávneho odkazu.
K bodu 33
Presnejšie vymedzenie podmienok, za akých môže depozitár poskytovať investičné služby a vykonávať investičné činnosti v zmysle čl. 73 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012. Podmienky by mali byť rovnaké ako v prípade obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje rovnaké investičné služby a vykonáva rovnaké investičné činnosti.
K bodu 34
Zverejňovanie predmetných informácií o vymazaných emitentoch na webovom sídle centrálneho depozitára je dostatočné a v súčasnosti aj efektívnejšie.
K bodom 35, 46 a 47
Ide o úpravu, ktorej cieľom je zjednodušiť proces výkupu (squeeze out) zmenou procesu (v súčasnosti režim prevodu t. j. zmluvnou formou za účasti oboch strán), kde sa navrhuje prejsť na systém prechodu (na základe rozhodnutia valného zhromaždenia), nakoľko súčasné znenie zákona o cenných papieroch neumožňuje efektívne zrealizovanie práva výkupu v prospech akcionára, ktorý má majoritný podiel presahujúci 95 % v akciovej spoločnosti. Táto situácia komplikuje fungovanie akciových spoločností s majoritným akcionárom, ktorého podiel na základnom imaní a hlasovacích právach presahuje uvedenú hranicu 95 % a zvyšuje náklady fungovania takýchto spoločností. Okrem toho obchodovanie akcií uvedených emitentov na Burze cenných papierov v Bratislave trpí nedostatkom likvidity, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje aj cenu akcií v držbe minoritných akcionárov.
Jednou zo základných otázok, ktoré navrhovateľ zvažuje pri rozhodovaní sa, či uplatní právo výkupu, je predpokladaná dĺžka trvania celého procesu, a preto je potrebné, aby sa dĺžka trvania squeeze outu dala dopredu predvídať, čo je spolu s možnosťou praktickej aplikácie právnej úpravy, ktorej výsledkom bude dosiahnutie cieľa squeeze outu v reálnom časovom horizonte, základným dôvodom navrhnutého riešenia. Rozhodnutie valného zhromaždenia o prechode vlastníckeho práva akcií je zákonný spôsob umožňujúci dosiahnutie všetkých vyššie uvedených cieľov, pričom právo akcionárov požiadať súd o preskúmanie primeranosti protiplnenia ostáva naďalej zachované, nemá však ako doteraz vplyv na priebeh a ukončenie squeeze outu. Súčasne vzhľadom na zloženie finančných prostriedkov určených na výplatu protiplnení je zabezpečená aj výplata protiplnení.
38
V odseku 10 sa ukladá navrhovateľovi povinnosť zložiť u oprávnenej osoby (napríklad obchodníka s cennými papiermi alebo banky) finančné prostriedky vo výške potrebnej na výplatu protiplnení zostávajúcim akcionárom dotknutej spoločnosti, čo na jednej strane zabezpečuje akcionárom dotknutej spoločnosti, že im protiplnenie bude vyplatené a na strane druhej je tým splnená požiadavka smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie na dostatočnosť zdrojov navrhovateľa.
Predkladaný text návrhu novely sa nedotýka spôsobu určenia výšky ponúknutého protiplnenia za akcie dotknutých akcionárov, ktorý ostáva nezmenený, tak ako to ustanovuje v súčasnosti účinné znenie t. j. výška ponúknutého protiplnenia sa určí primerane podľa § 118g ods. 5 až 7, pričom znalecký posudok nesmie byť starší ako tri mesiace odo dňa zverejnenia oznámenia o uplatnení práva výkupu.
Doplnením nového odseku 17 sa upresňuje postup pri uplatnení práva menšinového akcionára na dorovnanie výšky protiplnenia. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo priznané dorovnanie na základe návrhu niektorého z menšinových akcionárov, je záväzné aj vo vzťahu k všetkým ostatným akcionárom (teda aj tým, ktorí nepodali návrh na dorovnanie, prípadne akceptovali navrhnutú výšku dorovnania).
Oprávnená osoba, ktorá si právo na dorovnanie úspešne uplatnila na súde, má nárok voči navrhovateľovi na dorovnanie, ktorý je povinný jej ho vyplatiť. Ak ho však navrhovateľ nevyplatí, žalujúca oprávnená osoba si môže toto právo uplatniť v premlčacej lehote, ktorá v tomto prípade plynie odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Pretože oprávnené osoby, ktoré nepodali návrh na súd na dorovnanie, nemusia vedieť, že súd rozhodol o dorovnaní a že majú nárok na jeho vyplatenie, keďže nie sú stranami sporu, bolo potrebné upresniť, že tieto oprávnené osoby sa môžu v premlčacej lehote, ktorá plynie až odo dňa zverejnenia rozhodnutia súdu o priznaní dorovnania, domáhať vyplatenia dorovnania, ak tak navrhovateľ neurobí iniciatívne. V opačnom prípade by tieto oprávnené osoby by boli znevýhodnené oproti tým menšinovým akcionárom, ktorí podali návrh na súd a sú stranami sporu. Z navrhovaného znenia § 118i odsekov 16 a 17 nevyplýva, že by títo minoritní akcionári mali podávať osobitnú žiadosť, len sa v nich upresňuje, že premlčacia lehota plynie až po zverejnení súdneho rozhodnutia.
K bodom 36 až 38, 40 a 41, 43, 45 a 48
Ide o zosúladenie s nariadením o prospekte, najmä vypustenie ustanovení zákona, ktoré už upravuje nariadenie.
K bodu 42
39
Úprava súvisí s transpozíciou čl. 27 ods. 2 a 81 ods. 2 smernice. Národná banka Slovenska má povinnosť bezodkladne po vydaní rozhodnutia na základe § 144 zákona o cenných papieroch, po prijatí opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a po obdŕžaní oznámenia o tom, že predstavenstvo sa dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že obchodník s cennými papiermi zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá, oznámiť danú skutočnosť rade. Rada môže obchodníkovi s cennými papiermi uložiť povinnosť začať rokovať s prípadnými záujemcami o kúpu za účelom prípravy na rezolučné konanie. Predmetné ustanovenia sa vzťahujú iba na obchodníkov s cennými papiermi, ktorí sú na základe § 1 ods. 3 písm. a) zákona považovaní za vybranú inštitúciu. Ide o obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú základné imanie najmenej vo výške 730 000 eur.
Čl. VII (244/2002)

K bodom 1 až 5
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o rozhodcovskom konaní upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie veci s tým súvisiace. Súčasne sa navrhuje povinnosť poskytovať súčinnosť orgánom dohľadu, dozoru alebo kontroly zo strany rozhodcu. Navrhnuté doplnenie § 12 ods. 2 písm. b) reflektuje skutočnosť, že k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu môže dôjsť nielen osobitným rozhodnutím jeho zriaďovateľa, ale taktiež k nemu môže dôjsť v dôsledku rozhodnutia o zrušení jeho zriaďovateľa. Navrhnutá úprava § 12 ods. 2 písm. b) súvisí s návrhom na doplnenie spoločných ustanovení v § 51 o nové odseky 4 až 6 tak, aby bola zabezpečená možnosť viesť rozhodcovské konanie aj pre prípad, že sa rozhodcovský súd zruší z dôvodu zrušenia jeho zriaďovateľa.
Zároveň sa v tejto súvislosti upravuje povinnosť zriaďovateľa zrušeného stáleho rozhodcovského súdu vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok a postup v prípade ak všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený, strata platnosti rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu.
Čl. VIII
K bodu 1
Ide o spresnenie transpozície čl. 45(7) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).
K bodom 2 až 7, 13 a 14
40
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1129/EÚ o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu.
K bodu 8
Ide o zosúladenie s § 18 ods. 4 posledná veta zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
K bodu 9
Ide o legislatívne spresnenie.
K bodu 10
Ide o legislatívne spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 11
Ide o nadbytočnosť v nadväznosti na požiadavky stanovené v čl. 4 ods. 7 smernice 2013/50/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES.
K bodu 12
Je potrebné rozšíriť aplikáciu aj na organizovaný obchodný systém zavedený smernicou MiFID II. Režim zverejňovania Národnou bankou Slovenska je upravený v zákone č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Čl. IX

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorej došlo zákonom č. 52/2018 Z. z. a ktorou vznikla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb (povinnosť nemajú subjekty verejnej správy, ani emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu). Táto nová povinnosť sa premietla v rámci ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom
41
registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) a vzniká ňou popri registri partnerov verejného sektora zavedenom zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o registri partnerov“) ďalší mechanizmus evidencie údajov o konečných užívateľoch výhod. V praxi to znamená, že u niektorých subjektov sa vyžaduje zapisovať údaje o konečných užívateľoch výhod dvakrát. Raz z pozície obchodnej spoločnosti (zápis konečných užívateľov výhod do obchodného registra), druhýkrát z pozície partnera verejného sektora (zápis do registra partnerov verejného sektora). Logickou sa preto javí požiadavka, aby tieto dve povinnosti boli splnené jedným úkonom súčasne v zmysle zásady jedenkrát a dosť. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vyjadriť skutočnosť, že povinnosť zápisu údajov o konečných užívateľoch výhod okrem subjektov verejnej správy a emitentov cenných papierov podľa § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri nemá ani subjekt, ktorý je už zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Čl. X
K bodom 1 až 10 a 15
Ide o legislatívne čiastkové vyprecizovanie textu v záujme predchádzania aplikačných nejasností a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívnejšieho a účinnejšieho plnenia úloh v rámci výkonu dohľadu.
K bodu 11 až 14
V ustanovení § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, upravujúcom ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievatelia), sa navrhujú nižšie uvedené úpravy. S cieľom spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov sa navrhuje úprava režimu výberu ročných príspevkov v prípade samostatných finančných agentov. Za spomínaným účelom sa navrhuje, aby nový spôsob určovania ročných príspevkov samostatných finančných agentov bol založený na sledovaní kladných finančných tokov a záporných finančných tokov v účtovníctve samostatného finančného agenta. Podľa nového spôsobu sa v závislosti od základu sadzby pre ročné príspevky samostatných finančných agentov zisteného spôsobom ustanoveným v § 40 ods. 6 sadzba ročného príspevku samostatných finančných agentov určí pevnou sumou osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby v rámci rozpätí ustanovených v § 40 ods. 6.
K bodu 16
Navrhujú sa štandardné prechodné ustanovenia, aké obsahovali už doterajšie novely zákona o dohľade.".
42
Čl. XI

K bodu 1
Doplnenie je žiaduce za účelom presnejšieho vymedzenia veriteľov, na ktorých by sa nemala vzťahovať domnienka spriaznenosti pri neosvedčení zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide o subjekty, ktoré sú regulované osobitnými predpismi a ktoré v zmysle § 67i Obchodného zákonníka nemôžu byť spoločnosťou v kríze.
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu (opravu), keďže zákonom č. 344/2011 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zmene označenia paragrafov, pričom vnútorný odkaz v § 103 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. nebol upravený vo vzťahu k zaniknutým zabezpečovacím právam. V súčasnosti je v platnom a účinnom znení stále odkaz na obnovu zaniknutých zabezpečovacích práv podľa § 29 ods. 2, ktorý predmetnú problematiku už neupravuje. Úprava zániku zabezpečovacích práv, ktoré sa majú v zmysle § 103 ods. 1 obnovovať je obsahom ustanovenia § 28 ods. 4.
K bodu 3
Doplnenie je z dôvodu odstránenia legislatívno-technickej chyby.
K bodu 4
Navrhovaná zmena v časti konkurzu finančných inštitúcií sa týka výhradne konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom navrhovanej úpravy textu zákona o konkurze je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.
Po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate sa zo zostávajúceho výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokoja pohľadávky z krytých vkladov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane vkladov“). V praxi teda pôjde o pohľadávky, ktoré vzniknú Fondu ochrany vkladov (ďalej len „FOV“) z výplat náhrad za nedostupné vklady alebo z financovania riešenia krízových situácií. Ďalej nasleduje uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia upravenú v § 9 ods. 2 a 6 zákona o ochrane vkladov ako aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.
43
V navrhovanom odseku 2 je transponovaný čl. 1 bod 2 smernice (EÚ) 2017/2399. Predmetnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádza nová trieda pohľadávok v konkurze bánk a pobočiek zahraničných bánk – nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou. Do tejto novej triedy budú spadať iba pohľadávky z dlhových nástrojov, ktoré sú definované v novo doplnenom § 2 ods. 1 písm. ai) zákona. Dlhovými nástrojmi sú podľa tejto definície dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, ako aj nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh. Na to, aby mohli dlhové nástroje byť zaradené do triedy - nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou musia kumulatívne splniť tri podmienky:
a) ich pôvodná zmluvná splatnosť je aspoň jeden rok,
b) neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy nie sú derivátmi,
c) v zmluvnej dokumentácii a ak sa na dlhové nástroje vzťahuje povinnosť zverejniť prospekt tak aj v prospekte sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie v konkurze podľa tohto odseku.
V navrhovanom odseku 3 je explicitne vymedzené, že na účely podmienky uvedenej v ods. 2 písm. b) nie je možné považovať dlhové nástroje, ktoré majú variabilnú úrokovú sadzbu odvodenú zo všeobecne používanej referenčnej sadzby, ako aj dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta a istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, iba na základe týchto charakteristík za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty.
Pohľadávky, ktoré budú zaradené do triedy nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou budú v konkurze uspokojené až po uspokojení pohľadávok z krytých vkladov, chránených vkladov o ostatných pohľadávok podľa odseku 1 a po uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 zákona o konkurze. Pohľadávky zaradené do tejto novovytvorenej triedy budú v konkurze uspokojené pred podriadenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 2, pred pohľadávkami zo zmluvných pokút a spriaznenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 3 ako aj pred pohľadávkami z cenných papierov podľa odseku 4.

Vďaka novej právnej úprave budú môcť banky na účely splnenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane požiadavky na podriadenosť využívať dlhové nástroje zaradené do novej triedy - nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou.
Navrhovaný odsek 4 explicitne stanovuje, že pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú vlastnosti nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 podľa čl. 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú v konkurze banky alebo pobočky zahraničnej banky uspokojené ako posledné. Tieto pohľadávky môžu byť uspokojené až po uspokojení podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré sa uspokojujú rovnako ako podriadené pohľadávky v celom rozsahu, bez ohľadu na zmluvné ustanovenia podriadených pohľadávok. Navrhovaná definícia priamo neuvádza, že musí ísť o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, avšak uvedené vlastnosti (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1) sa vzťahujú práve na tieto nástroje. Toto legislatívne riešenie zabezpečí, že v konkurze nebude
44
nutné skúmať, či sa jedná o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ale postačí posúdiť, či sa v emisných podmienkach cenných papierov nachádzajú predmetné ustanovenia (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1).
K bodu 5
V súvislosti s transpozíciou smernice(EÚ) 2017 /2399 sa dopĺňa príloha zákona o smernicu (EÚ) 2017/2399.
Čl. XII

K bodu 1 (§ 13 ods. 3)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 76 ods. 1 štvrtý pododsek).
K bodu 2 (§ 23)
Úprava nadväzuje na zmeny v § 24 ods. 1 vyplývajúce zo zmeny čl. 92 korigendom smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.
K bodu 3 (§ 24 ods. 1)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 92 ods. 1 prvá veta).
K bodu 4 (§ 31 ods. 5 písm. f) bod 6)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 52 bod 5 písm.f).
K bodu 5 (§ 31 ods. 5 písm. h) druhý bod, § 80 ods. 4 písm. h) druhý bod a § 89 ods. 3)
45
Legislatívno-technická úprava. Oprava vnútorných odkazov v súvislosti s vypustením § 94 a 95.
K bodu 6 (§ 65 ods. 2)
Dôvodom navrhovanej zmeny je rozptýliť pochybnosti, že takto predpísané náležitosti rozhodnutia musí mať len prvé rozhodnutie o udelení povolenia, nie jeho zmeny, nakoľko pri zmene povolenia toto bolo nejasné a boli možné rôzne výklady ustanovenia. Z logického hľadiska ide o jasnejšie zadefinovanie (spresnenie) predmetného ustanovenia.
K bodu 7 (§ 81 ods. 2 písm. b))
Ide o legislatívne spresnenie predmetného ustanovenia, nakoľko sa tu nezohľadnila zmena podľa zákona č. 281/2017 Z. z. z § 77 ods. 5.
K bodu 8 (§ 88 ods. 9)
Vzhľadom na zmenu spôsobu riešenia spotrebiteľských sporov, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia a poskytovateľmi platobných služieb, je potrebné platobné tajomstvo „prelomiť“ v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako v súčasnosti platí pre stály rozhodcovský súd aj pre subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov zriadeného touto novelou.
K bodu 9 (§ 90 až 93)
V § 90 sa ukladá povinnosť zriadiť poskytovateľom platobných služieb na rozhodovanie spotrebiteľských sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb subjekt alternatívneho riešenia sporov so sídlom v Bratislave – a to buď spoločne alebo prostredníctvom svojho reprezentatívneho záujmového združenia (teda prostredníctvom SBA).
Subjekt alternatívneho riešenia sporov zriadený podľa § 90 ods. 1 je príslušný riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia, a poskytovateľmi platobných služieb. To sa rovnako vzťahuje aj na spory súvisiace s presunom platobného účtu podľa § 44d.
Doplnenie § 90 ods. 2 o ďalšiu vetu sa navrhuje vzhľadom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, ktorá nepozná možnosť odmietnuť riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb v prípadoch vymedzených v § 13 ods. 4 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Preto je navrhnutým doplnením potrebné zabezpečiť legislatívne predpoklady pre alternatívne riešenie sporov bez možnosti odmietnutia ich riešenia. V tejto súvislosti sa zohľadňuje aj možnosť využitia prostriedkov podľa §101i ods. 4 zákona.
V § 91 sa poskytovateľom platobných služieb ukladá povinnosť poskytnúť alebo sprístupniť spotrebiteľom informáciu o možnosti alternatívneho riešenia sporov subjektmi alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú oprávnené riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb.
46
Zároveň sa stanovuje, že alternatívne riešenie sporu pred subjektom alternatívneho riešenia sporov podľa § 90 ods. 1 o sporoch medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia, a poskytovateľmi platobných služieb, je bezplatné.
V § 92 sa rieši spolupráca s orgánmi členských štátov, ktoré sú príslušné na mimosúdne riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb, a informačné povinnosti voči Národnej banke Slovenska pre všetky subjekty alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú oprávnené riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb, a to vo vzťahu k takýmto sporom.
Podľa § 93 je poskytovateľ platobných služieb povinný poskytnúť alebo sprístupniť používateľovi platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľom, informáciu o možnosti rozhodcovského alebo iného mimosúdneho riešenia sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb a informáciu o osobitných predpisoch upravujúcich rozhodcovské alebo iné mimosúdne riešenie takýchto sporov.
K bodu 10
Legislatívno-technická úprava – vypustenie § 94 a 95, súvisí so zrušením povinnosti zriadiť stály rozhodcovský súd pri SBA.
K bodu 11 (§ 97a ods. 6)
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že ak Národná banka nevyzve limitovaného poskytovateľa na doplnenie oznámenia podľa §97a ods. 2 až 5 do desiatich pracovných dní od doručenia oznámenia, doručené oznámenie sa považuje za úplné.
K bodu 12 a 13 (§ 97a ods. 8 a 9)
Na nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 97a ods. 9 nie je viazané uloženie žiadnej konkrétnej sankcie. Dopĺňa sa lehota, resp. časový údaj na splnenie oznamovacej povinnosti.
K bodu 14 (§ 97a ods. 10)
Ide o spresnenie postupu Národnej banky Slovenska v prípade zápisu limitovaného poskytovateľa do zoznamu podľa § 74 ods. 1 písm. f) alebo informovania limitovaného poskytovateľa ak sa na jeho činnosť už nevzťahuje § 1 ods. 3 písm. k) prvého alebo druhého bodu.
K bodu 15 (§ 98 ods. 1)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 61 ods. 1).
47
K bodom 16 a 17 (§ 98 ods. 9 písm. b) a § 101i)
Navrhovanou úpravou prechodných ustanovení sa precizuje postup zrušenia SRS SBA a právne vzťahy s tým súvisiace. Takisto sa stanovuje povinnosť vyplývajúca zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.
Čl. XIII
K bodu 1
Zosúladenie s náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
K bodu 2, 4 a 6
Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa výnimka pre spotrebiteľské úvery, ktorých výška je určená bez aktívnej účasti spotrebiteľa. Súčasne sa upravuje postup v zmysle ktorého tieto úvery nebude potrebné preverovať prostredníctvom Sociálnej poisťovne za určitých zákonom ustanovených podmienok. Táto úprava platí pre banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú spotrebiteľa ako svojho klienta aspoň šesť mesiacov a vedia na základe historického prehľadu a údajov získaných od spotrebiteľa preukázateľne zistiť jeho príjem, resp. jeho pravidelný príjem, ktorý mu je poukazovaný.
K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s vypustením písmena b) v odseku 24.
K bodu 5
Návrhom zákona sa reflektuje potreba legislatívnej úpravy pri financovaní motorových vozidiel spôsobom, ktorý spotrebiteľovi umožní väčšiu mieru flexibility v rozhodovaní. Spotrebiteľ uzatvorí zmluvu o finančnom leasingu/úvere so zabezpečením/predaj na splátky. Návrh zákona vyžaduje zaplatenie platby aspoň vo výške 10 % kúpnej ceny pred odovzdaním predmetu kúpy, zostatková hodnota úveru následne neprevyšuje 90 % kúpnej ceny a zároveň je spotrebiteľ povinný splatiť každý rok aspoň 10 % z celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Pri poslednej splátke sa môže spotrebiteľ rozhodnúť ako s danou hnuteľnou vecou naloží, či už zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru, vrátením hnuteľnej veci bez povinnosti ďalšej úhrady poslednej splátky spotrebiteľského úveru alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru z výťažku predaja hnuteľnej veci spotrebiteľom zmluvne určenej osobe alebo iným spotrebiteľským úverom, alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru v ďalších splátkach.
48
Pri zaplatení poslednej splátky spotrebiteľského úveru, ktorá sa rozvrhne na viac častí si veriteľ nemôže uplatniť nové úroky a poplatky. Na poslednú splátku, rozdelenú na viacero častí sa vzťahujú úroky a poplatky dohodnuté pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Rozdelenie na viacero častí sa nepovažuje za nový spotrebiteľský úver. V prípade zaplatenia poslednej splátky iným spotrebiteľským úverom, ide o poskytnutie nového spotrebiteľského úveru.
K bodu 7
Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu ustanovené v zákone sú v niektorých prípadoch nedostatočne detailným návodom, NBS môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2008/48/ES. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.
K bodu 8
Na základe požiadaviek z praxe sa pripúšťa okrem osvedčenej kópie dokladu o odbornej praxi aj predloženie originálu dokladu o odbornej praxi.

Čl. XIV

K bodu 1
Ministerstvo financií SR má identifikované prvky kritickej infraštruktúry, a preto je potrebné, aby malo aj príslušný sektor, v ktorom budú tieto prvky zaradené. Preto je nevyhnutné, aby uvedený rezort aj naďalej zostal v štruktúre orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, s čím bezprostredne súvisí zriadenie nového sektora s názvom Financie, ktorý je navrhovaný v 3. bode tohto návrhu.

K bodu 2
V záujme právnej istoty aj transparentnosti a eliminovania interpretačných pochybností je dôležité jednoznačne, jasne a explicitne doplniť spoločné ustanovenia v § 16 zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre (o navrhnutý nový odsek 6) tak, aby bolo explicitne zakotvené, nepochybné a zrejmé, že ustanoveniami zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, napríklad ak prevádzkovateľ pri plnení bezpečnostných opatrení na ochranu prvku podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti ich plní v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) na rovnocennej alebo vyššej úrovni ako stanovuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.

K bodu 3
49
Zriaďuje sa nový sektor Financie s príslušnými podsektormi v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré podľa kompetenčného zákona je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií. Do tohto sektora sa zaradia prvky kritickej infraštruktúry, ktoré sú zatiaľ identifikované v rámci sektora Informačné a komunikačné technológie, prípadne ďalšie príslušné prvky kritickej infraštruktúry určené podľa zákonom ustanovených kritérií. Zároveň týmito ustanoveniami nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.
Čl. XV
K bodu 1
Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov.
K bodu 2
Ide o vyprecizovanie podkladových aktív tak, aby bolo zrejmé, že ide o cenné papiere.
K bodu 3
Ide o vyprecizovanie podkladových aktív tak, aby bolo zrejmé, že ide o cenné papiere.
K bodu 4
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 5
Ide o odstránenie nejednoznačnosti a zavedenie pojmologického zjednotenia aj napríklad so zákonom o účtovníctve.
K bodu 6
Zavádza sa prepracovanejšie členenie fondov z dôvodu odstránenia nejednotnej a zmätočnej aplikačnej praxe (bližšie sa napríklad špecifikuje štandardný fond, alternatívny investičný fond, tuzemský subjekt kolektívneho investovania, ktorý môže byť vytvorený ako štandardný fond alebo špeciálny fond a pod.).
K bodu 7
50
Ide o odstránenie nejednoznačnosti a pojmologické zjednotenie aj napríklad so zákonom o účtovníctve.
K bodu 8
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1131/EÚ o fondoch peňažného trhu.
K bodu 9
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o zmenu obchodného mena a zmenu sídla depozitára.
K bodu 10
Spresnenie vnútorných odkazov (§ 110), kde okrem iného je správcovská spoločnosť oprávnená určiť v štatúte fondu rozhodujúci deň na určenie hodnoty podielu na deň, ktorý je skorší ako deň, ktorý nasleduje po treťom pracovnom dni od doručenia žiadosti o vyplatenie podielového listu.
K bodom 11, 20, 30, 34, 38, 66, 132 a 139
Ide o legislatívne spresnenie poznámok pod čiarou reflektujúce smernice EÚ, nariadenia EÚ a delegované nariadenia EÚ ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II) a pod.
K bodom 12, 14, 15, 28, 37, 45, 62, 103
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 13
Ide o odstránenie nadbytočnosti vypusteného ustanovenia nakoľko sa navrhuje ustanovenie, v ktorom sa spresňuje, že investičný fond s premenlivým základným imaním môže byť vytvorený len ako otvorený fond.
K bodu 16
Ide o legislatívne spresnenie, že môže ísť aj o spravovanie podielového fondu.
51
K bodu 17
Ide o legislatívne spresnenie. Ďalej sa spresňuje, že likvidátorom investičného fondu s premenlivým základným imaním a jeho podfondov je správcovská spoločnosť, ktorá tento fond spravuje.
K bodu 18
Ide o nadbytočné ustanovenie v súvislosti s Obchodným zákonníkom.
K bodu 19
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu duplicity v prvej časti vety.
K bodom 21 a 22
Ide o legislatívne spresnenie. Ďalej sa určuje, že pri členoch štatutárneho orgánu finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej holdingovej spoločnosti sa za odborne spôsobilú osobu považuje fyzická osoba, ktorá má primerané znalosti a skúsenosti vo finančnej oblasti.
K bodu 23
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu duplicity v prvej časti vety.
K bodu 24
Ide o zosúladenie s § 28 tohto zákona tak, aby stanovy boli zahrnuté do podmienok udelenia povolenia na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov.
K bodu 25
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu stanovenia maximálnej hranice riadneho posúdenia žiadosti o udelenie povolenia.
K bodu 26
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 27
52
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o povolenie na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov a aj povolenie na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov.
K bodu 29
Ide o rozšírenie registra správcov o register Európskych fondov rizikového kapitálu a Európskych fondov sociálneho podnikania.
K bodu 31
Legislatívna úprava z dôvodu zavedenia nového členenia fondov a zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov.
K bodu 32
Ide o legislatívne spresnenie.
K bodu 33
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 35
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 36
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu vyprecizovania podkladových aktív.
K bodom 39 a 40
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 41
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že príslušným podielovým fondom sa rozumie spravovaný fond.
K bodom 42 a 43
53
Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/EÚ o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov.
K bodu 44
Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti s novým členením fondov.
K bodom 46 až 48
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 49
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodom 50 a 51
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zlúčenia správcovskej spoločnosti aj so zahraničnou správcovskou spoločnosťou.
K bodu 52
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 53
Ide o spresnenie, že na zlučovanie samosprávnych investičných fondov sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o zlučovaní fondov a ustanovenia Obchodného zákonníka.
K bodom 54 a 55
Ide o vyjasnenie, že aj povolenie podľa § 28 a teda nielen povolenie podľa § 28a, udelené samosprávnemu investičnému fondu, ktorý sa ruší bez likvidácie, zaniká dňom jeho zlúčenia s iným samosprávnym investičným fondom alebo zahraničným samosprávnym investičným fondom. Taktiež sa spresňuje zrušenie samosprávneho investičného fondu s likvidáciou.
K bodu 56 až 59
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
54
K bodu 60
Ide o legislatívne spresnenie, že ak správcovská spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zmenu depozitára, tak Národná banka Slovenska určí depozitára správcovskej spoločnosti.
K bodu 61
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov a zavádza sa odkaz na delegované nariadenie 2016/438.
K bodu 63
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 64
Ide o spresnenie že, majetok špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov a subjektu podľa § 4 odseku 2 písm. b) možno znovu použiť len s predchádzajúcim súhlasom správcovskej spoločnosti,
K bodom 65 a 66, 67 až 70
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 71
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 72 a 73
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 74
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 75
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, čo nekryté predaje zahŕňajú a čo predaj nakrátko nezahŕňa. Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 236/2012/EÚ o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie.
55
K bodu 76
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 77
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 78
Ide o spresnenie, že správcovská spoločnosť je oprávnená v prípade žiadosti podielnika o vyplatenie cenného papiera fondu určiť rozhodujúci deň na určenie hodnoty podielu na deň, ktorý je skorší ako deň, ktorý nasleduje po treťom pracovnom dni od doručenia žiadosti o vyplatenie podielového listu.
K bodom 79 až 84
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 85
Ide o vyprecizovanie podkladových aktív.
K bodom 86 až 89, 91
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o verejný špeciálny fond nehnuteľností.
K bodu 90
Navýšenie limitu pôžičiek poskytnutých z majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností môže v niektorých situáciách znamenať zvýšené riziko pre podielnikov verejného špeciálneho fondu nehnuteľností vyplývajúceho z investovania majetku tohto fondu do majetkovej časti v realitnej spoločnosti. Z tohto dôvodu sa povoľuje zvýšenie limitu pôžičiek z majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností len za splnenia podmienok, ktoré zmierňujú uvedené riziko pre podielnikov verejného špeciálneho fondu nehnuteľností.
K bodu 92
Ide o spresnenie vnútorného odkazu, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o profesionálneho investora podľa zákona o cenných papieroch.
56
K bodom 93 až 95
Ide o spresnenie, že v prípade ak ide o nesamosprávny špeciálny fond kvalifikovaných investorov, ktorý je investičným fondom s premenlivým základným imaním, za jeho vytvorenie sa považuje jeho vznik. Ak ide o samosprávny špeciálny fond kvalifikovaných investorov, ktorý je investičným fondom s premenlivým základným imaním, na jeho vznik a činnosť je potrebné aj povolenie pre alternatívne investičné fondy.
K bodu 96
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 97
Ide o zosúladenie s § 26 ods. 10 tohto zákona.
K bodom 98 až 101
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 102
Ide o legislatívne spresnenie, kde právo na distribúciu cenných papierov alebo majetkových účastí zahraničných alternatívnych investičných fondov podľa §§ 150b až 150h sa vzťahuje len na distribúciu profesionálnym investorom alebo investorom podľa § 136 ods. 1 písm. b).
K bodom 104 až 110
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 111 až 113
Ide o legislatívne spresnenie a zosúladenie s § 160 tohto zákona.
K bodu 114
Ide o legislatívne spresnenie a zosúladenie s § 160a tohto zákona. Ide o odstránenie nejednoznačnosti a zavedenie pojmologického zjednotenia aj napríklad so zákonom o účtovníctve ako aj legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
57
K bodom 115 až 118
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 119
Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre Národnú banku Slovenska.
K bodu 120
Ide o spresnenie, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je okrem iného aj podmienkou na zlúčenie správcovskej spoločnosti s inou správcovskou spoločnosťou alebo so zahraničnou správcovskou spoločnosťou.
K bodu 121
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodom 122 až 127, 129
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov, kde je potrebné reflektovať rozšírenie predchádzajúceho súhlasu na zlúčenie samospravovaného investičného fondu s iným samosprávnym investičným fondom alebo so zahraničným samosprávnym investičným fondom. Ak žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podáva samospravovaný investičný fond, preukazuje sa okrem iného aj vyrovnanie všetkých záväzkov voči svojim podielnikom.
K bodu 128
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 130 a 131
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 133 až 136
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 137
Spresnenie vnútorných odkazov.
58
K bodom 138 a 141
Ide o zosúladenie s nariadením o fondoch peňažného trhu, nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 345/2013/EÚ o európskych fondoch rizikového kapitálu, nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 346/2013/EÚ o európskych fondoch sociálneho podnikania ,nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 2015/760/EÚ o európskych dlhodobých investičných fondoch .
K bodom 140 a 142
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 143
Ide o doplnenie transpozičnej prílohy.
K bodu 144
Ide o pojmologické spresnenie.

Čl. XVI
K bodom 1 a 2
Uvedená úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne ministerstva financií ako aj finančného riaditeľstva, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.
Čl. XVII
K bodom 1 až 5
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie záležitosti s tým súvisiace. Súčasne sa navrhuje povinnosť poskytovať súčinnosť orgánu dohľadu zo strany rozhodcu a zriaďovateľa rozhodcovského súdu.
Navrhnuté doplnenie § 13 ods. 1 písm. b) reflektuje skutočnosť, že k zrušeniu spotrebiteľského stáleho rozhodcovského súdu môže dôjsť nielen osobitným rozhodnutím jeho zriaďovateľa, ale
59
taktiež k nemu môže dôjsť v dôsledku rozhodnutia o zrušení jeho zriaďovateľa. Zároveň navrhnutá úprava § 13 ods. 1 písm. b) súvisí s návrhom na doplnenie spoločných ustanovení v § 71 o nové odseky 3 až 5 tak, aby bola zabezpečená možnosť viesť spotrebiteľské rozhodcovské konanie aj pre prípad, že rozhodcovský súd sa zruší z dôvodu zrušenia jeho zriaďovateľa.
Zároveň sa v tejto súvislosti upravuje povinnosť zriaďovateľa zrušeného stáleho rozhodcovského súdu vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok a postup v prípade, ak všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený, strata platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu.

Čl. XVIII
K bodom 1 a 3 (§ 2 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 8)
V súvislosti s národnou voľbou v zákone o platobných službách, podľa ktorej sa pri presunoch platobného účtu za spotrebiteľa považuje aj osoba, ktorá v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zamestnáva menej ako desať osôb a ktorej ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 000 000 eur, je potrebné v tomto smere upraviť aj zákon o alternatívnom riešení sporov. Taktiež sa upravuje povinnosť poskytovať súčinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov voči Národnej banke Slovenska v prípadoch, keď tento subjekt alternatívneho riešenia sporov rieši spory medzi spotrebiteľmi a subjektmi, ktoré sú dohliadané Národnou bankou Slovenska.
K bodu 2
Aktualizácia poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia právneho predpisu, ktorý je v súčasnosti uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 23 (zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.) a nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich problematiku ochrany osobných údajov.
K bodu 4 (§ 13 ods. 4)
Navrhnuté doplnenie § 13 ods. 4 reflektuje skutočnosť, že pravidlá podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 nepoznajú možnosť odmietnutia riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb v prípadoch vymedzených v § 13 ods. 4 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, preto je potrebné zabezpečiť legislatívne predpoklady pre alternatívne riešenie sporov bez možnosti odmietnutia ich riešenia. Pritom navrhnuté doplnenie § 13 ods. 4 zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov súvisí aj s navrhnutým doplnením § 90 ods. 2 zákona o platobných službách.
Čl. XIX
Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu stanovené v zákone sú v niektorých
60
prípadoch nedostatočným detailným návodom, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2014/17/EU. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.
Čl. XX
K bodom 1, 2 a 5
Ide o legislatívno-technické úpravy textu, ktoré je potrebné vykonať z dôvodu implementácie stanoviska Európskej centrálnej banky z 31. augusta 2018 ku kritickej infraštruktúre, kybernetickej bezpečnosti a krytým dlhopisom (CON/2018/39).
K bodom 3 a 4
Navrhuje sa upraviť spoluprácu pri implementácii úloh vyplývajúcich zo zákona formou písomnej dohody o spolupráci a o výmene informácií a podkladov .
K bodu 6
Navrhované ustanovenie obsahujú taktiež ostatné sektory, a preto je potrebné z hľadiska komplexnosti úpravy uviesť ho aj v sektore Bankovníctvo, pričom sa tiež dopĺňa ustanovenie, že nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z., napríklad ak prevádzkovateľ pri plnení bezpečnostných opatrení na ochranu prvku podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti ich plní v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) na rovnocennej alebo vyššej úrovni ako stanovuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.
K bodu 7
Národný bezpečnostný úrad na základe aplikačnej praxe neustále vyhodnocuje vplyvy zákona na spoločnosť s cieľom zabezpečiť v spoločensky akceptovateľnej miere kybernetickú
bezpečnosť naprieč celým spektrom hospodárskych vzťahov v Slovenskej republike. V Návrhu akčného plánu inteligentného priemyslu sa navrhujú opatrenia zaradené v rámci prioritných
oblastí. Sú medzi nimi aj opatrenia bezpečnosti informačných technológií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 69/2018 Z. z. Vzhľadom na uvedené je potrebné premietnuť nový celospoločenský fenomén inteligentného priemyslu ako prioritnej oblasti do nového podsektoru v rámci sektoru Priemysel v prílohe č. 1 zákona č. 69/2018 Z. z.
K bodu 8
Národný bezpečnostný úrad podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní úlohy aj na úseku verejnej regulovanej služby, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v
61
rámci programu Galileo, ktorý poskytuje služby navigácie, časovej synchronizácie, šifrovanej navigácie pre vládne aplikácie a tvorí súčasť záchranného systému. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj tento systém zaradiť medzi prvky kybernetickej bezpečnosti.
Čl. XXI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019 a okrem čl. V bodov 2, 15, 35 až 37, 40 a 47 a čl. VII bodov 2 až 7,13 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 21. júla 2019.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.
Peter P e l l e g r i n i, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter K a ž i m í r, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
Jozef M a k ú c h, v. r.
guvernér
Národnej banky Slovenska
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 747/2004, dátum vydania: 30.12.2004

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 747/2004, dátum vydania: 30.12.2004

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore