Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry KRIŠTÚFKOVEJ a Jozefa HLINKU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh na vydanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra Krištúfková a Jozef Hlinka.

Predkladaný návrh zákona je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, v ktorom sa vláda zasadila o podporu rodiny, ako základnej bunky spoločnosti, a prijatie s tým súvisiacich opatrení na zlepšenie finančnej situácie rodín s nezaopatrenými deťmi.

Hlavným cieľom návrhu zákona je zvýšenie prídavku na dieťa na sumu 50 eur mesačne na každé nezaopatrené dieťa. Súčasne je cieľom návrhu zákona opätovné zavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy v sume 110 eur.

Predkladaný návrh zákona ďalej precizuje niektoré zákonné ustanovenia ďalších právnych predpisov, ktorých úprava bola vynútená aplikačnou praxou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1, 3 a 4

Úprava v súvislosti s novelizačným bodom 2.

K bodu 2

Navrhuje sa zvýšiť prídavok na dieťa na sumu 50 eur mesačne pre každé nezaopatrené dieťa. Súčasne sa navrhuje znovuzavenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy v sume 110 eur.

Uvedené zmeny sa navrhujú za účelom podpory rodín s nezaopatrenými deťmi.

K čl. II

Navrhuje sa na účely zákona o životnom minime jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastupujú do prvého ročníka základnej školy nepovažovalo za príjem.

K čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť, aby sa náhradné výživné určené pre siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo tento je nižší ako suma náhradného výživného považovalo za príjem na účely poskytovania opakovaného príspevku dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti.

K bodu 2

Navrhuje sa aby sa mohol opakovaný príspevok dieťaťu poskytovať preddavkovo ak sa koná o náhradnom výživnom určenom pre siroty.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Navrhuje sa aby úrad práce sociálnych vecí a rodiny mohol platby výživného určeného k rukám úradu previesť na samostatný účet vzhľadom k tomu, že tieto finančné prostriedky patria dieťaťu a nemôžu byť vrátené do štátneho rozpočtu.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje 1. decembra 2022, okrem čl. I bodov 1 a 2, čl. II a čl. III, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2023 a čl. I bodov 3 a 4, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2024.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra KRIŠTÚFKOVÁ a Jozef HLINKA

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona:

a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

-čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku)

-Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5 / zv. 5) v platnom znení, gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení, gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-bezpredmetné

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení,

-bezpredmetné

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy,

-bezpredmetné

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

-bezpredmetné

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra Krištúfková a Jozef Hlinka

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Zvýšenie prídavku na dieťa a jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpia do prvého ročníka základnej školy. Precizovanie niektorých ustanovení zákonov.

3.Ciele a výsledný stav

Zlepšenie finančnej situácie rodín s nezaopatrenými deťmi. Navrhuje sa zvýšenie prídavku na dieťa a znovuzavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpia do prvého ročníka základnej školy.

4.Dotknuté subjekty

Rodiny s nezaopatrenými deťmi

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli zvažované..

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Nevzťahuje sa .

8.Preskúmanie účelnosti

5

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zakladá finančný vplyv na rozpočet MPSVR SR, nakoľko hlavným cieľom je zvýšenie prídavku na dieťa na sumu 50 € a znovuzavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy.

Vplyv na rok 2023 predstavuje cca 17 303 500 €, na rok 2024 cca 17 350 000 € a na rok 2025 cca 17 402 000 €.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

ISP, RSD MIS, UPSVaR

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

6

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. (ďalej len „Ústava SR“), záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 (ďalej len „programové vyhlásenie“), Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a na základe špecifických odporúčaní Rady EÚ pre Slovenskú republiku.

Hlavným účelom návrhu zákona je upraviť v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2023.

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Zákon o sociálnom poistení doposiaľ takúto možnosť neupravuje a z tohto dôvodu sa v čl. I navrhuje zaviesť novú dôchodkovú dávku rodičovský dôchodok.

Ústava SR súčasne ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo v zásade zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do uvedeného obdobia sa navrhuje nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Účelom tohto návrhu je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Navrhovaná právna úprava je v súlade so záväzkom vyplývajúcim z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky zabezpečiť, aby nárok na aktuárne neutrálne plnenie z I. priebežne financovaného dôchodkového piliera získala osoba po zákonom určenom minimálnom počte odpracovaných rokov.

V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky ako aj v nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady EÚ pre Slovenskú republiku „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“ sa ďalej v článku I navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Uvedené sa navrhuje s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému a stabilizovať výplatnú fázu dôchodkov.

2

V nadväznosti na uvedené špecifické odporúčanie Rady EÚ pre Slovenskú republiku sa navrhuje aj korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

V súvislosti so zavedením rodičovského dôchodku a úpravou podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné novelizovať aj zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. II), zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. III) a zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IV).

Návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 13 ods. 2 písm. a) bod 5]

Navrhuje sa ustanoviť nová dôchodková dávka sociálneho poistenia rodičovský dôchodok.

K bodom 2 až 4 [§ 64 ods. 3 až 5]

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku príslušného kalendárneho roka zverejnenej štatistickým úradom (ďalej „priemerná mesačná mzda v treťom štvrťroku“). Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Na základe prognózy sa predpokladá, že kombináciou vplyvov opatrení - korekcia ADH a naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, bude mať bezdetný poistenec na dlhodobom horizonte približne rovnako vysoký dôchodok (v niektorých prípadoch vyšší) ako podľa súčasného právneho stavu a to v dôsledku dlhšieho obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 5 až 7 [§ 65 ods. 2 až 5 a ods. 8 a 9]

Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Navrhuje sa zachovať zásadu, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby ženám, ktoré vychovali dieťa, bol aj naďalej dôchodkový vek znížený o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov (platí pre ženy, ktoré vychovali tri a viac detí).

V prípade, ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno pri určení dôchodkového veku zohľadniť žene, navrhuje sa subsidiárne obdobie výchovy zohľadniť mužovi, ktorý dieťa vychoval v rovnakom rozsahu.

V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa navrhuje, aby sa všeobecný dôchodkový vek ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 5 rokov dopredu.

K bodu 8 [§ 66b až § 66d]

Navrhuje sa ustanoviť podmienky nároku na rodičovský dôchodok a na jeho výplatu.

Navrhuje sa, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového

2

veku“), ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň. Súčasne sa navrhuje definovať obdobia, ktoré sa na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu považujú za obdobia dôchodkového poistenia. V zmysle návrhu je obdobím dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec mal v posudzovanom kalendárnom roku vymeriavací základ a nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné počas celého kalendárneho roka a obdobie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Obdobím dôchodkového poistenia je iba obdobie poistenia získané podľa zákona o sociálnom poistení.

Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu má v zmysle navrhovanej právnej úpravy vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok. Automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov sa navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb, resp. z dôvodu zabezpečenia administratívnej vykonateľnosti.

Navrhuje sa, aby v prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok mohlo dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Navrhuje sa aby na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikol najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. októbra piateho roku od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok vyhlási, že nárok na rodičovský dôchodok má zaniknúť, nárok zanikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho roku (sledovaný rok) od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

Ak dieťa uvedené vyhlásenie vykoná po tomto termíne, resp. v termíne do 31. októbra ďalšieho roku, účinky jeho vyhlásenia (zánik nároku na rodičovský dôchodok) sa posunú o jeden kalendárny rok.

Príklady:

1.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.10.2026, že nárok má zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028 nakoľko až rok 2028 je šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok a teda nárok môže zaniknúť najskôr od 1.1.2028 (nie 2027).

2. Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 31.10.2027, že nárok má zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028. Dieťa stihlo lehotu a rok 2028 je sledovaný rok, teda šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

3.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.11.2027, že nárok má zaniknúť. V takom prípade nárok zanikne najskôr 1.1.2029, nakoľko uvedené vyhlásenie nestihlo do 31.10.2027.

Súčasne sa navrhuje, aby každý nasledujúci rok mohlo dieťa vyjadriť súhlas s opätovným vznikom nároku na rodičovský dôchodok v nasledujúcom roku.

3

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikol od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. V prípade, ak poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vznikne nárok na výplatu viacerých rodičovských dôchodkov, navrhuje sa vyplácať len jeden rodičovský dôchodok v úhrnnej sume rodičovských dôchodkov.

Navrhuje sa, aby vyššie uvedené vyhlásenia mohlo dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou. Navrhuje sa, aby sa vyššie uvedené vyhlásenie doručovalo Sociálnej poisťovni.

Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Zároveň sa navrhuje, aby úhrn súm rodičovských dôchodkov viacerých poberateľov starobného dôchodku v príslušnom kalendárnom roku určených z úhrnu vymeriavacích základov jedného dieťaťa bol najviac 3 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacieho základu dieťaťa (maximálne 3% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku).

Navrhuje sa aby rodičovský dôchodok nepodliehal výkonu rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení a podľa osobitných predpisov.

K bodu 9 [§ 66b ods. 6 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zmenou umiestnenia inštitútu dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie z § 142 odsek 3 do § 142 odsek 5 vyvolaného inou novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodu 10 [§ 67 ods. 1 písm. b), § 67 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok – získanie 40 odpracovaných rokov (alternatívnou aktuálnou podmienkou je, aby poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali maximálne 2 roky). Uvedené sa navrhuje z dôvodu hmotne zabezpečiť osobu, ktorá značnú časť svojho života vykonávala zárobkovú činnosť, resp. činnosť, ktorá ju obmedzovala vo výkone zárobkovej činnosti (takouto činnosťou je napríklad výchova dieťaťa).

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. b) sa navrhuje ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 11 a 12 [§ 67 ods. 1 písm. c) a § 67 ods. 2 písm. c)]

V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia

4

dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (§ 82b ods. 3), ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia).

Rovnaká podmienka vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. V prípade takéhoto poistenca sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v prípade, ak bude súčet súm predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a sumy predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia vyššia ako suma minimálneho dôchodku, ktorá by mu za získané kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia patrila ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok.

K bodu 13 [§ 67 ods. 8]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou predčasného starobného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch sa navrhuje, aby odpracovanými rokmi boli všetky roky dôchodkového poistenia, okrem

-období dôchodkového poistenia získaných pred rokom 2004, ktorými sú doba nezamestnanosti a doba štúdia a odborného a politického školenia a

-období, počas ktorých bola fyzická osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku po roku 2004, ak za tieto obdobia bolo dodatočne zaplatené poistné.

K bodu 14 [§ 68 ods. 1]

V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek. Rozdielne krátenie predčasného starobného dôchodku sa navrhuje s cieľom motivácie poistencov, ktorí nezískali 40 odpracovaných rokov, zostať na trhu práce.

K bodom 15 a 16 [§ 68 ods. 4, 5 a 8]

Navrhuje sa, aby sa poberateľovi, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu splnenia podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý počas nároku naň získal 40 odpracovaných rokov, primerane ex offo upravilo krátenie, teda, aby sa za zostávajúcu časť obdobia poberania predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov krátila suma predčasného starobného dôchodku o 0,3 % za

5

každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

V odsekoch 5 a 8 sa súčasne navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením odseku 4 v § 68.

K bodom 17 a 18 [§ 69a ods. 2, § 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť prepočet sumy predčasného starobného dôchodku pri jeho nepoberaní so zohľadnením aktuárne neutrálneho krátenia predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov.

K bodu 19 [§ 81 ods. 6]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

K bodu 20 [§ 82 ods. 10]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie. Výška rodičovského dôchodku sa bude každoročne meniť v závislosti od výšky vymeriavacieho základu dieťaťa v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému roku.

K bodu 21 [§ 109 ods. 2]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (o asignácii časti poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa, ktoré predstavuje sumu rodičovského dôchodku, a teda aj o existencii samotného nároku na rodičovský dôchodok rozhoduje dieťa), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok patrí iba osobe, ktorá je poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (vznikol jej nárok na výplatu takéhoto dôchodku) sa navrhuje, aby nárok na výplatu rodičovského dôchodku vznikol bez podania žiadosti o priznanie alebo vyplácanie rodičovského dôchodku.

K bodu 22 [§ 116 ods. 3]

Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou. V záujme zníženia administratívnej záťaže najmä Sociálnej poisťovne a príjemcu dávky sa navrhuje, aby v prípade, ak je suma rodičovského dôchodku nižšia ako 5 eur mohla Sociálna poisťovňa vyplatiť rodičovský dôchodok jedenkrát ročne, v decembri (štandardne sa navrhuje, aby sa dávka vyplácala mesačne).

K bodu 23 [§ 116 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením poznámky pod čiarou k odkazu 65 (§ 2 písm. a) zákona č.

601/2003 Z. z.

o životnom minime) v § 67 ods. 1 písm. c).

K bodu 24 [§ 116 ods. 8]

V § 116 ods. 8 sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním § 116.

K bodu 25 [§ 123 ods. 3 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s presunutím legislatívnej skratky do § 65 ods. 9.

K bodu 26 [§ 151 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

6

K bodu 27 [§162 ods. 1 písm. d)]

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa navrhuje zaradiť túto dôchodkovú dávku medzi dávky vyplácané zo základného fondu starobného poistenia.

K bodu 28 [§ 233 ods. 11]

Navrhuje sa príkladmo uviesť rozsah oznamovacej povinnosti príslušných útvarov sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov voči Sociálnej poisťovni v súvislosti s novo navrhnutou dôchodkovou dávkou – rodičovským dôchodkom, keďže sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa vyplácala rodičovský dôchodok aj poberateľom výsluhových dôchodkov, o ktorých nemá potrebné informácie.

K bodu 29 [§ 293fr až 293fu]

V súlade so zásadou zachovania získaných nárokov sa navrhuje v § 293fr právna úprava, podľa ktorej sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. augustom 2022 budú aj po tomto dni posudzovať podľa doterajšej právnej úpravy.

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa v § 293fs navrhuje osobitná lehota na doručenie prvého vyhlásenia dieťaťa podľa § 66b ods. 1.

V § 293ft sa navrhuje, aby dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa aj naďalej určoval v súlade s pravidlami aktuálne účinnej právnej úpravy t. j. podľa prílohy č. 3a, resp. v prípade muža, ktorý vychoval dieťa podľa prílohy č. 3b.

V § 293fu sa navrhuje ustanoviť dostatočne dlhú lehotu (do 31. decembra 2026), v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o úprave sumy predčasného starobného dôchodku poberateľa predčasného starobného dôchodku resp. poberateľa starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1, ktorý získal 40 odpracovaných rokov pred dovŕšením dôchodkového veku pred účinnosťou tohto zákona. Uvedené sa navrhuje s ohľadom na široký okruh dotknutých poistencov, o ktorých nárokoch bude potrebné rozhodnúť nad rámec bežnej rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne. Súčasne sa navrhuje, aby sa obdobie rozdielu dôchodkových vekov, za ktoré už bolo upravené krátenie predčasného starobného dôchodku do odpracovaných rokov nezapočítavalo.

K bodu 30 [príloha č. 3aa]

Navrhuje sa vzorec na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

K bodu 31 [príloha č. 3a a 3b]

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie tabuľky dôchodkového veku.

K bodu 32 [príloha č. 3c]

Navrhuje sa vzorec na určenie dôchodkového veku od ročníka 1967 v závislosti od rastu strednej dĺžky života.

Príklad:

Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku. Predlžovanie dôchodkového veku od roku 2023 bude opätovne naviazané na zmenu strednej dĺžky života.

7

Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života. Ak by ministerstvo vydávalo všeobecne záväzným právnym predpisom dôchodkový vek napríklad už v roku 2022 pre osoby narodené v roku 1967 použijú sa na určenie dôchodkového veku hodnoty strednej dĺžky života v rokoch 2009 až 2020. Obdobie rokov 2009 až 2020 sa rozdelí na 7 tzv. referenčných období (obdobie 2015-2020; obdobie 2014 – 2019; obdobie 2013 – 2018; obdobie 2012 – 2017; obdobie 2011 – 2016; obdobie 2010 – 2015; obdobie 2009 – 2014), kde sa skúma zmena strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte, čiže napríklad v referenčnom období 2015 až 2020 sa zoberú údaje o strednej dĺžke života v referenčnom veku (v našom prípade vo veku 64 rokov), hodnoty sa odčítajú a vydelia dĺžkou horizontu, t. j. 5 – timi rokmi.

Pri aplikácii na reálne dáta by to znamenalo nasledovné:

1.Referenčné obdobie 2015 až 2020 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2020 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2020; 64 - SDŽ2015; 64)/5 = (17,663 – 17,546)/5 = 0,023

2.Referenčné obdobie 2014 až 2019 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2019 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2019; 64 - SDŽ2014; 64)/5 = (18,540 – 17,726)/5 = 0,163

3.Referenčné obdobie 2013 až 2018 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2018 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2013 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2018; 64 - SDŽ2013; 64)/5 = (18,008 – 17,460)/5 = 0,110

4.Referenčné obdobie 2012 až 2017 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2017 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2012 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2017; 64 - SDŽ2012; 64)/5 = (17,988 – 17,271)/5 = 0,144

5.Referenčné obdobie 2011 až 2016 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2016 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2011 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2016; 64 - SDŽ2011; 64)/5 = (18,027 – 17,167)/5 = 0,172

6.Referenčné obdobie 2010 až 2015 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2010 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2015; 64 - SDŽ2010; 64)/5 = (17,546 – 16,671)/5 = 0,175

7.Referenčné obdobie 2009 až 2014 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2009 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2014; 64 - SDŽ2009; 64)/5 = (17,726 – 16,728)/5 = 0,200

Následne sa vypočítané zmeny strednej dĺžky zoradia od najnižšej po najvyššiu (0,023; 0,110; 0,144; 0,163; 0,172; 0,175; 0,200) a vyberie sa prostredná hodnota, t. j. hodnota 4. v poradí. O túto hodnotu 0,163 sa zvýši dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku, t. j. v našom prípade dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966. V našom prípade by sme upravovali dôchodkový vek osôb narodených v roku 1967, t. j. dôchodkový vek 64 rokov (dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966) bol zvýšený o 0,163 roka na hodnotu 64,163 roka. V poslednom kroku sa dôchodkový vek pre príslušný ročník vyjadrí v rokoch a kalendárnych mesiacoch, pričom kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celé mesiace nadol a pre osoby, ktoré vychovali deti zníži tento vek o príslušný počet mesiacov. To znamená, že ak by MPSVR SR vydalo všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku v roku 2022, pre osoby narodené v roku 1967, ich dôchodkový vek by bol určený na 64 rokov a 1 mesiac. Následne v ďalšom roku, keď MPSVR SR bude určovať dôchodkový vek pre osoby narodené v roku 1968 sa zmena strednej dĺžky života aplikuje na nezaokrúhlený dôchodkový vek, t. j. na dôchodkový vek

8

64,163 a zaokrúhlenie na celé roky a mesiace sa vykoná až následne, čím sa sleduje maximálne priblíženie k vývoju strednej dĺžky života, pričom nikdy nedochádza k situácii, aby bol dôchodkový vek zvýšený po zaokrúhlení o vyšší počet dní/mesiacov ako predstavuje zmena strednej dĺžky života.

K čl. II

Navrhuje sa na účely určenia súm životného minima nepovažovať rodičovský dôchodok za príjem a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok by sa nemal považovať za príjem napr. pre účely určenia sumy pomoci v hmotnej núdzi. Uvedené sa navrhuje najmä z dôvodu, že by bolo nevhodné, aby štát krátil svoje výdavky napr. na pomoc v hmotnej núdzi, ak členovi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prispieva dieťa určitou sumou prostredníctvom rodičovského dôchodku ako aj vzhľadom na predpokladanú výšku takéhoto dôchodku by bolo administratívne náročné prehodnocovanie príjmov.

K čl. III

K bodu 1, 2, 5 a 6 [(§ 31 písm. b), poznámka pod čiarou k odkazu 37, § 41 ods. 1, poznámka pod čiarou k odkazu 39 a § 46f ods. 5]

V nadväznosti na zmeny v čl. I, na základe ktorých by mal poistenec získať nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera iba vtedy, ak suma jeho predčasného starobného dôchodku bude minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia) je nevyhnutné vykonať aj zmeny v podmienkach pre vyplácanie predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Navrhuje sa preto, aby v príslušných ustanoveniach týkajúcich sa podmienok vyplácania predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia bolo porovnanie s pôvodným parametrom (1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) nahradené touto novo definovanou podmienkou. Z dôvodu udržania prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa navrhuje, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. neobsahovali presný výpočet podmienok, tak ako ich ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ale iba všeobecne odkazovali na podmienky uvedené v tejto právnej norme (spolu s príslušnými zmenami a doplneniami v odkazoch a poznámkach pod čiarou).

K bodu 3 [§ 33 ods. 2 a § 33a ods. 2]

Podmienkou pre poberanie dočasného dôchodku a programového výberu je, aby súčet doživotne poberaných dôchodkových dávok sporiteľa bol vyšší ako referenčná suma, t. zn., že doživotné zabezpečenie sporiteľov má byť minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku v čase, kedy sa tento dôchodok začína poberať. Na základe návrhu novely zákona č. 461/2003 Z. z. bude dôchodkovou dávkou aj rodičovský dôchodok. Keďže k predmetnému porovnaniu s referenčnou sumou dochádza v zásade jednorazovo – v okamihu vyhotovenia ponúk dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, v prípade žiadostí o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia by mohlo ísť práve o mesiace, kedy by sa do tohto súčtu započítal aj rodičovský dôchodok. Túto dávku ale nemožno v zmysle návrhu chápať ako dávku, ktorá zabezpečuje sporiteľovi pravidelný mesačný doživotný príjem (nárok na rodičovský dôchodok môže aj zaniknúť, resp. jeho výška môže kolísať, t. zn., že charakter tejto dávky nie je totožný s ostatnými dôchodkovými dávkami, ktoré do výpočtu vstupujú), navyše rodičovský dôchodok nevstupuje ani do výpočtu referenčnej sumy podľa § 46da.

Navrhuje sa preto, aby bol rodičovský dôchodok vyňatý z okruhu dôchodkových dávok vymedzených v § 33 ods. 2 a § 33a ods. 2.

9

K bodu 4 [poznámka pod čiarou k odkazu 38e]Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 33 ods. 2 a v § 33a ods. 2.

K čl. IV

Na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zohľadňuje príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom výška príjmu môže ovplyvniť výšku resp. samotné poskytnutie či neposkytnutie konkrétneho peňažného príspevku. Zámerom zavedenia novej dávky – rodičovského dôchodku nebolo znížiť prístup osôb s ťažkým zdravotným postihnutím ku kompenzáciám sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia. Navrhuje sa preto upraviť v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že rodičovský dôchodok sa nepovažuje za príjem.

K čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2022 okrem čl. I bodov 2 až 7, 9, 10, 13 až 18, 25, § 297ft a 293fu v bode 29 a bodov 30 až 32, čl. II, čl. III bodov 3 a 4 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

Účinnosť 1. januára 2023 sa navrhuje pri ustanoveniach, ktoré je vzhľadom k účinnosti novely Ústavy SR (1.1.2023) potrebné vykonať až od 1. januára 2023.

Bratislava 6. apríla 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

             Predložený návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003 bod B.1, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila Stratégiu podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce.

            Predkladaný návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných  práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, upraví osobitný zákon. Hoci životné minimum je už upravené zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok počas jeho uplatňovania v praxi vznikla potreba reagovať najmä na postupne prebiehajúce systémové zmeny v spoločnosti.  Metodika určenia súm životného minima je rovnaká ako v súčasne platnom zákone č. 125/1998 Z. z., t. j. východiskom je Projekt určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky.

            Životné minimum, ktoré sa definuje ako stav hmotnej núdze občana je považované za súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života,

aj keď na skromnej úrovni.

             Životné podmienky občana sú zabezpečované predovšetkým príjmami zo zárobkovej činnosti, výnosmi z majetku, dávkami dôchodkového poistenia,  nemocenského poistenia alebo aj niektorými štátnymi sociálnymi dávkami.

             Nakoľko životné minimum doposiaľ slúžilo najmä ako základ na určovanie sociálnych dávok, východiskom na určenie životného minima bola  naďalej ustanovená horná hranica príjmu prvých 10 % všetkých domácností zoradených v závislosti od dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na obyvateľa v  roku sledovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými výskumnými  inštitúciami.

             Pretože životné minimum nemožno chápať ako statickú  nemennú veličinu, z toho dôvodu je nutné naďalej reagovať na vývoj životných nákladov a udržať tak sumy životného minima na spoločensky prijateľnej úrovni. Preto sa navrhuje zákonom sumy životného minima pravidelne raz ročne upravovať úmerne k rastu životných nákladov nízkopríjmových skupín domácností, resp. k rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Štatistický úrad Slovenskej republiky u týchto domácností bude naďalej zisťovať mesačne index životných nákladov, ktorý bude základom mechanizmu úprav súm  životného minima.

             V navrhovanom zákone sa navrhuje ponechať v súčasnosti platné sumy životného minima, ktoré sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov domácností plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.

             Právny rámec životného minima sa v súčasnosti využíva aj napr. pri úprave dôchodkov, ktoré sú jedinými zdrojmi príjmu a sociálnych dôchodkoch, ďalej v oblasti mzdovej (pri určovaní minimálnej mzdy), pri posudzovaní podmienok pri poskytovaní hypoúveru v bankovom sektore, tiež na priznanie príspevku štátu občanovi poskytovaného Štátnym fondom rozvoja bývania na účel stavebného charakteru.

             V porovnaní s platným zákonom o životnom minime a o ustanovení na účely štátnych sociálnych dávok dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na vyššie uvádzané účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už  odlišným spôsobom.

            Predkladaný návrh zákona preto navrhuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok, ktorých výška sa odvodzuje od súm ustanovených na účely štátnych sociálnych dávok.  Ide o tieto zákony: zákon

č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. V uvedených zákonoch sa výška dávok odvodená od súm na účely štátnych sociálnych dávok nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení, pričom sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa a výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka sa navrhuje v jednej sume bez ohľadu na vek dieťaťa. Dôvod pre navrhovanú úpravu je, že hodnota súm, ktoré  ustanovujú štátne sociálne dávky, je už nereálna a je vhodnejšie tieto sumy ustanoviť pevnou sumou a upravovať v závislosti od vývoja životných nákladov a možností štátneho rozpočtu.

             Výdavky rodiny pri narodení dieťaťa na zakúpenie základných potrieb novorodenca predstavujú v súčasnosti cca 19 110 Sk, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Pre porovnanie, výška príspevku pri narodení dieťaťa  vyplácaného v Českej republike za tých istých podmienok nároku ako v Slovenskej republike je na jedno

dieťa 8 450 Sk, v krajinách Európskej únie sa príspevok poskytuje rôzne (tabuľka      č. 1).

V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa z 3 110 Sk na 4 000 Sk (tabuľka č. 2). Navrhované zvýšenie tohto príspevku si v roku 2004 vyžiada zvýšenie celkových nákladov na výplatu tohto príspevku o cca 45 mil. Sk. Toto zvýšenie čerpania finančných prostriedkov bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na sociálne dávky.

Dôvodom navrhovaného zákona sú najmä prebiehajúce systémové zmeny v oblasti dávok štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci a ich charakteru ako priamej pomoci zo strany štátu.

Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev s právom Európskej únie nie je možné vypracovať tabuľku zhody ani aproximačnú prílohu.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

  3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)    problematika návrhu zákona podľa č. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva a nie je prioritou ani podľa NPAA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)    z negociačných pozícií ku kapitole 2 – Slobodný pohyb a ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť nevyplynuli záväzky pre Slovenskú republiku

 4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky návrhu zákona, vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity, je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor: bezpredmetné

 7. Účasť expertov  pri príprave návrhu zákona: žiadna.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

            Navrhuje sa ustanoviť životné minimum, ktoré predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzických osôb, pod  ktorou nastáva stav ich hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie  základných životných podmienok upraví osobitný zákon.

K § 2

            Životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmu občana,  je určená formou peňažných súm, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nákladov spojených s bývaním. Sumy životného minima sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek používaných v OECD.

K § 3

            Zákon ustanovuje, ktoré osoby sa pri zisťovaní príjmu na účely určenia životného minima, posudzujú spoločne a ktoré príjmy iných osôb sa na tieto účely započítavajú do príjmu spoločne posudzovaných osôb.

K § 4

            V návrhu zákona sú taxatívne uvedené príjmy, ktoré sa započítavajú na účely určenia životného minima. Ide predovšetkým o príjmy fyzických osôb, po odpočítaní príspevkov do jednotlivých poistných fondov a dane. Do príjmu sa na účely tohto

zákona započítavajú aj príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, okrem tých, ktoré sú v zákone vymenované. Ďalej príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, sumy vreckového pri zahraničných  pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné, náhrady niektorých výdavkov zamestnancom a ďalšie príjmy  fyzických osôb podľa osobitných predpisov spolu s uvedením výnimiek.

            V návrhu zákona sú ďalej taxatívne uvedené aj príjmy, ktoré sa nezapočítavajú na účely určenia životného minima ako napr. jednorazové štátne sociálne dávky, peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba starajúca sa občana so zdravotným postihnutím.

K § 5

Zákonom sa ustanovuje mechanizmus úpravy súm životného minima, a to Opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pravidelne raz ročne sumy životného minima, vždy v jednom termíne k 1. júlu roka  s cieľom, aby sumy životného minima nestrácali reálnu hodnotu.

K § 6

Navrhuje sa zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1  až  3

V súvislosti so zvyšovaním výdavkov na obstaranie základnej výbavičky novorodenca sa navrhuje príspevok pri narodení dieťa zvýšiť zo súčasne poskytovaných 3 110 Sk na 4 000 Sk. Zároveň sa navrhuje výšku príspevku ustanoviť pevnou sumou. Z tohto dôvodu je nadbytočné ustanovenie o zaokrúhľovaní výšky príspevku, ktoré sa navrhuje vypustiť rovnako ako aj  poznámka pod čiarou  k odkazu 5. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodom 4  a  5

            Príspevok rodičom sa navrhuje ustanoviť pevnou sumou, pričom sa navrhuje  tento príspevok ponechať v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť

možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku rodičom a poznámku pod čiarou k odkazu 9 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 6

            V nadväznosti na pripravený návrh nového             zákona o prídavku na dieťa sa navrhuje spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 12.

K bodu 7

            Prechodným ustanovením je riešená jednak situácia, ak sa dieťa narodilo pred 1. januárom 2004 a oprávnená osoba si uplatní nárok na príspevok v rámci jednoročnej prekluzívnej lehoty až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a jednak prípady, ak si oprávnená osoba uplatnila nárok na príspevok do 31. decembra  2003 a vec nebola do účinnosti tohto zákona právoplatne skončená.

K čl. III

K bodom 1, 2 a 4

V súvislosti s novými zákonnými úpravami sa navrhuje spresniť poznámky pod čiarou k odkazom 1, 3 a 7.

K bodu 3

            Terminologické spresnenie v nadväznosti na nový postup pri posudzovaní zdravotného stavu detí na účely štátnych sociálnych dávok.

K bodu 5

            Navrhovanou zmenou sa spresňujú dôvody prerušenia vojenskej služby v  súlade s novým zákonom o brannej povinnosti.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka ustanoviť pevnou sumou 800 Sk mesačne. Pri návrhu tejto sumy sa vychádzalo z priemeru výšky v súčasnosti vyplácaných príspevkov odstupňovaných podľa veku detí. Zaopatrovací príspevok manželke vojaka a inej dospelej výživou na vojaka odkázanej osobe sa navrhuje ponechať v pôvodnej výške, ale vyjadrenej pevnou sumou. Vzhľadom na postupne sa znižujúci počet poberateľov tohto príspevku súvisiaci s profesionalizáciou armády Slovenskej republiky sa nepredpokladajú

zvýšené výdavky na túto dávku v roku 2004. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 10 a 11 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Prechodným ustanovením sa rieši výplata zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka v jednotnej výške 800 Sk mesačne, ktorý dieťaťu patrí už za január 2004.

K čl. IV

K bodu 1 a 5

            Ide o terminologickú zmenu vzhľadom na úpravu v nových právnych predpisoch o pobyte cudzincov.

K bodu 2

            Navrhuje sa spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v nadväznosti na nový zákon o pobyte cudzincov.

K  bodom 3 a 4

            Výška príspevku na pohreb sa navrhuje pevnou sumou 2 100 Sk a zároveň ako nadbytočné sa navrhuje vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 2. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K  bodom 6 a 7

V súvislosti s ustanovením pevnej sumy príspevku sa navrhuje zmeniť nadpis paragrafu 9 a  vypustiť ustanovenie o zvýšení príspevku. 

K čl. V

K bodu 1

            Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 4 v nadväznosti na novelu zákona o rodine.

K bodom 2, 5 a 7

Príspevky pestúnskej starostlivosti (jednorazový, opakovaný a odmena pestúna) sa navrhujú ustanoviť pevnou sumou v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 3

            V nadväznosti na navrhovanú zmenu v bode 2 je potrebné doplniť v § 14 odsek 1 v prvej vete  odkaz a  poznámku pod čiarou týkajúce sa nezaopatrenosti dieťaťa.

K bodom 4, 6 a 8

            Vzhľadom na navrhnuté pevné sumy príspevkov pestúnskej starostlivosti sa  navrhuje zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7 a 9 vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Navrhovanou zmenou sa zjednodušuje administratíva tým, že sa výplata príspevkov pre plnoleté dieťa zabezpečí podľa trvalého pobytu pestúna.

K bodom 10 a 11

            V prípadoch, ak rodičia dieťaťa pre neplnoletosť nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a z tohto dôvodu nemôžu vykonávať rodičovské práva, súd podľa zákona o rodine ustanovuje takémuto dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa vychováva, zastupuje a spravuje jeho veci. Vo väčšine prípadov je opatrovníkom ustanovený starý rodič dieťaťa, resp. iný blízky príbuzný, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje spravidla maloletý rodič. Vzhľadom na možnosti zneužívania príspevkov pestúnskej starostlivosti v uvedených prípadoch sa navrhuje v § 24 vylúčiť ich poskytovanie.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky