Zákon o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 516/2008 účinný od 01.01.2014 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

10

12

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatí vny materiál.

Poskytovanie finančný ch prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuá lnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizu álnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných, dokumentá rnych a animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch i mnohých ďalších kultúrnych podujatiach na Slovensku aj v zahraničí.

Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajú cemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Výnimkou je len produkcia audiovizuá lnych diel určených výlučne pre televízne vysielanie (najmä seriálová produkcia). No tvorba a výroba realizačne náročnejších filmových diel a žánrov (napr. rozprávka, fantasy, historické filmy, sci-fi a pod.) je bez zahraničných investícií a verejnej podpory na Slovensku prakticky nemožná a takéto žánre v slovenskej audiovízii dlhodobo chýbajú.

Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak od zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre audiovizuálny priemysel v Slovenskej republike je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitovan é finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších audiovizuálnych diel a takmer výlučná závislosť na domácej audiovizuálnej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizač ne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupne klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie). Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čí m dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne na domácich finančných zdrojoch, doplnených len v niektorých prípadoch podielom slovenských koproducentov na podpore z eur ópskych programov a fondov (MEDIA, Eurimages) a len výnimočne aj ďalšími zdrojmi, ktoré na Slovensku preinvestujú zahraniční partneri na realizácii koprodukčných filmových projektov.

Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom (napríklad séria slovensko-nemeckých rozprávok z 80. rokov) alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách (Èeská republika, Maďarsko), ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuá lnym trhom (Rumunsko, Island, Írsko) je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preuká zateľné efekty – nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inová cie aj profesijného zázemia.

Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v sú časnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre kontinuálne fungovanie aj pre udržateľný rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Audiovizuálna kultúra v krajine, akou je Slovensko, nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemysel nej (technologickej, výrobnej, profesijnej) základne, pričom existencia a rozvoj tejto základne sú v našich podmienkach závislé od neštátnych investícií aj od zahraničných produkcií.

Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkci í nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov, služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorý daná krajina poskytuje pre podporu investícií do filmov ého priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru 'príťažlivosti' danej krajiny z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktor ý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňov ý systém, stabilný a transparentný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.

Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuá lneho priemyslu svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčné a vo vzťahu k existujúcemu dotačn ému mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä

-vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,

-vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike najmä v oblasti moderných technológií,

-zvýšenie medziná rodnej konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike,

-pozitívne prí nosy pre verejné rozpočty (dane a odvody), rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,

-prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,

-zvýšenie prílež itostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentské ho prostredia.

Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené (predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015).

Návrhom zá kona sa novelizuje zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici Slovenskej v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa, aby sa na historický knižničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo sú bor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, vzťahovala vý nimka, podľa ktorej na ne nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť a aby nepodliehali exekúcii ani konkurzu. Z dôvodu prechodu na menu euro od 1. januára 2009 sa novelizuje zákon č . 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorší ch predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona má nominálny negatívny vplyv na rozpoč et verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom00401 000802 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR000 0AVF, z toho:401 000802 000vplyv na OSVS(AVF) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000vplyv na OSVS(AVF) – administratívny poplatok 001 0002 000z toho: vplyv na ŠR (MK SR)0000vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky 00801 0001 602 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR00400 000800 000vplyv na ŠR (MK SR) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000AVF00401 000802 000vplyv na OSVS(AVF) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000vplyv na OSVS(AVF) – administratívny poplatok 001 0002 000z toho: vplyv na ŠR00400 000800 000vplyv na územnú samosprávu0000Financovanie zabezpečené v rozpočte VS00400 000800 000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) 2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

( - príjmy, + výdavky)00400 000 800 000 z toho vplyv na ŠR00400 000800 000 financovanie zabezpečené v rozpočte00400 000800 000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zavedenie nového systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, pričom podpora bude finančne zabezpečená výlučne osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu.

Na druhej strane, východiskom predmetného podporného systému je 'preinvestovanie' finančných prostriedkov producentom audiovizuálneho diela v Slovenskej republike v minimálnej sume 2 000 000 eur, ktorá musí pozost áva z oprávnených výdavkov, ktorými sú jednak úhrada za tovar alebo službu osobe, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a ktorá je v Slovenskej republike zaregistrovaná u sprá vcu dane alebo úhrada odmeny alebo mzdy fyzickej osobe, pokiaľ je takáto odmena alebo mzda zdaňovaná v Slovenskej republike. To znamená, že predmetný návrh zákona zabezpečuje nepriame zvyšovanie príjmov štá tneho rozpočtu prostredníctvom daňového a odvodového systému pri stimulácii investičnej aktivity v Slovenskej republike.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné exaktne kvantifikovať úhradu zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu.

Financovanie nového príspevku na podporu audiovizuálneho priemyslu bude zabezpečené v súlade s rozpisom záväzných ukazovateľov pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zavedenie nového systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike. Poskytovateľom tejto podpory bude Audiovizu álny fond (ďalej len 'fond'), pričom podpora bude finančne zabezpečená osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktorý bude fondu poskytovaný na základe zmluvy s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Fond bude zároveň zabezpečovať administratívnu činnosť spojenú s prijímaním a posudzovaním projektov a žiadostí o poskytnutie podpory audiovizuálneho priemyslu, s uzatváraním zmlúv a s kontrolou účtovných dokladov čo bude kryté administratívnym poplatkom pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu, ktorý platí žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu na účet fondu v sume 1 000 eur.

Podporovaným filmovým projektom je audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minú t, alebo časťou viacdielneho diela (seriálu, série, cyklu) primárne určeného pre televízne vysielanie, pričom priemerný rozsah jednej časti je najmenej 40 minút a ktoré spĺňa obsahové predpoklady, ktorý mi sa rozumie, že obsah audiovizuálneho diela je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie (preukazuje sa kultúrnym testom, ktorého vzor tvorí prílohu návrhu alebo koprodukčným štatú tom vydaným oprávnenou osobou), je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nie je pornografického charakteru, neschvaľuje násilie ani otvorene neuráža ľudskú dôstojnosť.

V súvislosti s vytvorením daného audiovizuálneho diela musia byť na území Slovenskej republiky uhradené oprávnené výdavky (výdavky, ktoré podliehajú zdaneniu na území Slovenskej republiky) minimá lne vo výške 2 000 000 eur a celkový plánovaný rozpočet audiovizuálneho diela nesmie byť nižší ako 2 500 000 eur.

Výška finančnej podpory poskytnutej fondom formou dotácie je vo výške 20 % oprávnených výdavkov.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Navrhovaná právna úprava predpokladá podá vanie filmových projektov a žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu v priemernom počte dva projekty za kalendárny rok, pričom sa predpokladá nábeh systému od roku 2014 (navrhovaná účinnosť zá kona), kedy by potenciálni žiadatelia po prvý krát mohli registrovať na fonde svoje projekty, realizácia ktorých by však pre územie Slovenskej republiky končila najskôr v roku 2015 (predpoklad nie viac ako jedné ho projektu).

Proces podania žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu začína tým, že žiadateľ predloží fondu žiadosť o registráciu filmového projektu, ktorým sa chce uchádzať o podporu, vyplní tlačivo pre kultúrny test – alebo predloží koprodukčný štatút – a pripojí základné dokumenty o projekte (scená r = obsahový zámer, rozpočet = investičný zámer, harmonogram = časový plán realizácie projektu) a ako osobitnú informáciu uvedie predpokladanú sumu nákladov na projekt, ktoré plánuje preinvestovať v SR. Fond po preverení povinných údajov vydá potvrdenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné 3 roky.

Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený fondu predložiť ž iadateľ, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu; žiadosť sa predkladá spravidla po skončení realizácie audiovizuálneho diela na území Slovenskej republiky. Ak je žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu úplná a zodpovedá určeným kritériám, fond vydá žiadateľovi o podporu investícií potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorej sa mu vypočíta vý ška finančných prostriedkov na podporu investícií do filmového priemyslu (ďalej len 'potvrdenie o oprávnených výdavkoch').

Fond každoročne oznámi Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky celkovú sumu finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorú vypočíta na základe vydaných potvrdení o oprávnených vý davkoch. Fond žiadateľovi, ktorému bolo vydané potvrdenie o oprávnených výdavkoch, písomne oznámi výšku finančných prostriedkov, ktorá mu bude poskytnutá a následne fond predloží žiadateľovi n ávrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Fond poskytne finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy prijímateľovi finančných prostriedkov, ktorý má sí dlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a je zaregistrovaný u správcu dane.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2013201420152016Počet podaných žiadostí o podporu audiovizuá lneho priemyslu na AVF0023Počet podporených žiadostí o podporu audiovizuá lneho priemyslu na AVF0012

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použ ité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na vý počty.

Tabuľka č. 4

Audiovizuálny fond

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 - z toho iné dane za tovary a služby (139 001)0000Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho administratívne poplatky (221) –

administratívny poplatok pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu001 0002 000Granty a transfery (300)10000 - z toho transfery v rá mci verejnej správy (322) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom00401 000802 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)10000 Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné v ýdavky (600) – Audiovizuálny fond00401 000802 000 - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000 - administratívny poplatok001 0002 000 Mzdy, platy, slu žobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Poistné a pr íspevok do poisťovní (620)---- Tovary a služ by (630)2---- Bežné transfery 641 012 ---- Splácanie ú rokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2----Kapitálové výdavky (700) Obstará vanie kapitálových aktív (710)2---- Kapitálové transfery (720)2---- Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)---- Dopad na v ýdavky verejnej správy celkom – Audiovizuálny fond00401 000802 000 z toho vý davky na ŠR Bežn é výdavky (600) ---- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Kapitá lové výdavky (700)---- Vý davky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)----2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné v ýdavky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky00400 000800 000 Mzdy, platy, slu žobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Poistné a pr íspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služ by (630)20000 Bežné transfery 641 012 - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000 800 000 Splácanie ú rokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0000 Obstará vanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na v ýdavky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR0400 000800 000 z toho vý davky na ŠR Bežn é výdavky (600) - príspevok zo ŠR zmluva00400 000800 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitá lové výdavky (700)0000 Vý davky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdový ch výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií vý konu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej zá chrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci26

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené primárne zahrani čné subjekty, ktoré podnikajú v oblasti filmovej produkcie, a ktoré v súvislosti s realizáciou audiovizuálneho diela na Slovensku preukázateľne uhradia oprávnené výdavky v minimálnej výške 2 000 000 eur.

Sekundárne budú pozitívne ovplyvnené slovenské podnikateľské subjekty, ktoré poskytujú tovary a služby v oblastiach, ktoré je možné využiť pri realizácii filmovej produkcie.

Počet takýchto podnikateľských subjektov nie je možné v súčasnej dobe kvantifikovať.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Predpokladaný prínos návrhu zá kona bude spočívať vo zvýšenej spotrebe slovenských tovarov a služieb v pr ípade, že sa na Slovensku budú realizovať audiovizuálne diela, pri ktorých budú preukázateľne uhradené oprávnené výdavky v minimálnej výške 2 000 000 eur. Motiváciou na realizáciu týchto nákladných audiovizuálnych diel práve na Slovensku má byť to, že ich producenti budú môcť po skončení realizácie diela žiadať o vrátenie 20 % z celkovej sumy preukázateľne uhradených oprá vnených výdavkov vo forme dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu.

Prínos pre slovenské podnikateľské subjekty, nielen z oblasti audiovizuálneho priemyslu, tak bude prevyšovať náklady vynaložené zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálneho priemyslu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Subjekty, ktoré budú žiadať o dotáciu na podporu audiovizuálneho priemyslu, budú povinné predložiť Audiovizuálnemu fondu žiadosť o registráciu filmového projektu a žiadosť o podporu audiovizuá lneho priemyslu s prílohami. Celkové administratívne náklady na podanie príslušných žiadostí nie je možné vyčísliť.

Uvedené subjekty budú zároveň povinné v zmysle návrhu zákona pri registrácii projektu, v súvislosti s ktorým žiadajú o podporu audiovizuálneho priemyslu, povinné zaplatiť Audiovizuá lnemu fondu administratívny poplatok vo výške 1 000 eur.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Cieľom návrhu zákona je motivovať zahraničných producentov a vyvolať v nich záujem o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike.

Keďže výška dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu sa bude odvíjať od výšky preukázateľne uhradených oprávnených výdavkov, ktorá nesmie byť nižšia ako 2 000 000 eur, predpokladá sa pozitívny dopad na fungovanie tých podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ktoré podnikajú s tovarmi a službami, ktor é je možné využiť pri realizácii filmovej produkcie.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozití vne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä

-v propagácii a prezentácii Slovenskej republiky a jej regiónov,

- vo vyvolaní záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizá ciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,

-vo vytvorení impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike najmä v oblasti moderných technológií,

-v zvýšení medzinárodnej konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike,

-v pozitívnom prínose pre verejný rozpočet (dane, odvody, úspora na dávkach v nezamestnanosti),

-v rozvoji služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,

-v zvýšení príle žitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentsk ého prostredia.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domá cností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Predpokladá sa, že predkladaný materiál nebude mať priamy vplyv na hospodárenie domácností.Kvantifikujte:

V súčasnosti nie je možné kvantifikovať.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na taký ch projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského audiovizuálneho prostredia.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. 4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozití vny vplyv na zamestnanosť. Pri jednom 'modelovom' projekte zahraničnej produkcie s rozpočtom 5 mil. eur alebo vyšším možno očakávať vytvorenie

-nových pracovných príležitostí (členovia štá bu, služby, asistentské a pomocné profesie) v rozsahu cca 80 – 100 ľudí na priemerné obdobie 3 mesiace realizá cie projektu v SR,

-krátkodobý ch alebo jednorazových pracovných príležitostí (komparz a pod.) – cca 200 ľudí na priemernú dobu niekoľkých dní nakrúcania.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Rozširuje sa funkcionalita elektronickej služby 'Registračný systém Audiovizuálneho fondu' http://registracia.avf.sk/ o nový modul pre žiadate ľov o podporu audiovizuálneho priemyslu. Už v súčasnosti je táto služba na úrovni IV., nakoľko komplexný proces od podania žiadosti až po vyúčtovanie poskytnutej dotácie sa uskutočňuje priamo prostredn íctvom elektronickej služby. Nakoľko však väčšina žiadateľov ešte nedisponuje elektronickým podpisom, vyžaduje sa aj tlačená verzia základných formulárov žiadosti aj vyúčtovania. Tieto formul áre sú vo vyplnenej podobe však len tlačovými výstupmi z elektronickej služby a žiadateľ na týchto tlačených výstupoch potvrdzuje správnosť údajov, ktoré uviedol v elektronickej službe.6.2. Vytv árajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)V elektronickej službe 'Registračný systém Audiovizuálneho fondu' sú už vytvorené predpoklady pre sémantickú interoperabilitu – najmä s inými informačnými systémami v audiovízii (SK Cinema). Verejná databáza žiadostí umožňuje harvestovanie zverejnených dát a ich ďalšie využívanie.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraš truktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Existujúci informačný systém Audiovizuálneho fondu sa rozširuje o novú funkcionalitu určenú pre elektronické podávanie a komplexnú administráciu žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu.6.8. Roz širuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Roz širuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno6.11. Zvy šuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Roz širuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Rezortná úroveň - rozšírenie funkcionality existujúceho informačného systému je zabezpečené z prostriedkov v rozpočte Audiovizuálneho fondu.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuá lnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èl. 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

- bezpredmetné,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smern íc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné,

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté,

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1, 3, 13, 14, 55, 61 a 62

Z dôvodu väčšej prehľadnosti zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zavádza členenie zákona na časti a v nadväznosti na to sa menia alebo vypúšťajú nadpisy niektorý ch ustanovení.

K bodu 2

Hlavné činnosti Audiovizuálneho fondu (ďalej len 'fond') sa dopĺ ňajú o novú činnosť, ktorou je poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.

K bodu 4

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle návrhu zákona bude možné predkladať fondu jednak žiadosti o finančné prostriedky na podporu audiovizuálnej kultúry (ďalej len 'žiadosť o podporu audiovizuá lnej kultúry'), rovnako ako aj žiadosti o finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu (ďalej len 'žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu'), špecifikuje sa kompetencia rady fondu schvaľovať z ásady, spôsob a kritéria hodnotenia žiadostí len vo vzťahu k žiadostiam o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 5

Zavádza sa legislatívna skratka. Pojem 'Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky' sa používa v texte zákona prvý krát.

K bodu 6

Nakoľko v zmysle návrhu zákona bude možné predkladať fondu ž iadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, rovnako ako aj žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, špecifikuje sa kompetencia rady fondu požiadať riaditeľa o predloženie stanoviska k žiadosti spolu so žiadosť ou a jej hodnotením len vo vzťahu k žiadostiam o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodom 7 a 20

V súlade s terminol ógiou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pojem 'internetová stránka' nahrádza správnejším pojmom 'webové sídlo'.

K bodu 8

Špecifikuje sa kompetencia kancelárie, ktorá v zmysle navrhovaného znenia predkladá odborným komisiám na posudzovanie iba žiadosti o podporu audiovizuá lnej kultúry.

K bodu 9

Vzhľadom na doplnenie ďalšej činnosti fondu, ktorou je poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuá lneho priemyslu, sa upravuje nová kompetencia kancelárie, v rámci ktorej kancelária kontroluje správnosť a úplnosť žiadostí o registráciu filmového projektu, preskúmava úplnosť žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu a preveruje administratívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov.

K bodu 10 a 12

Nakoľko bude v zmysle návrhu zákona možné predkladať fondu jednak žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, rovnako ako aj žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, špecifikuje sa, že fond zriaďuje odborné komisie iba na posudzovanie a hodnotenie žiadostí o podporu audiovizu álnej kultúry.

K bodu 11

Špecifikuje sa, že člen odbornej komisie nesmie byť žiadateľom o finančné prostriedky z fondu, členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgá nov žiadateľa, či štatutárnym orgánom žiadateľa iba vo vzťahu k podpore audiovizuálnej kultúry. Nakoľko odborné komisie neposudzujú žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, návrh zákona umož ňuje členom komisií žiadať o tento druh podpory.

K bodu 15 až 19, 21 až 24, 26 až 29, 35 až 53

V zmysle návrhu zákona sa podporná činnosť fondu rozdelila na dve zá kladné oblasti. Jednou oblasťou podpory je podpora audiovizuálneho priemyslu, ktorú fond v súčasnosti nevykonáva. Druhou oblasťou je podpora audiovizuálnej kultúry, ktorá je upravená v tretej časti návrhu zá kona – ide o podpornú činnosť, ktorú fond vykonáva aj v súčasnosti v zmysle platnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené boli z legislatívno-technického hľadiska, ale najmä z pojmového hľ adiska, precizované ustanovenia § 18 až 22, ktoré upravujú podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 25 a 34

Navrhuje sa rozší renie podmienky pre poskytnutie podpory audiovizuálnej kultúry tak, aby bolo zabezpečené, že žiadateľ má pred poskytnutím dotácie vysporiadané finančné vzťahy nielen so štátnym rozpočtom a fondom, ale so všetkými subjektmi verejnej správy.

K bodu 30

Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry bolo namiesto čestného vyhlásenia o neporušení z ákazu nelegálneho zamestnávania potvrdenie príslušného inšpektorátu prá ce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 31

Upravuje sa terminológia v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 32

Pojem 'administratívna ú hrada' sa nahrádza presnejším pojmom 'administratívny poplatok'.

K bodu 33

Na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby prílohou k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry bolo namiesto čestného vyhl ásenia potvrdenie príslušného súdu o tom, že žiadateľ nie je v konkurze ani v likvidácii, a ž e proti nemu nie je vedené exekučné konanie.

K bodu 54

Štvrtá časť zákona upravuje oblasť podpory audiovizuá lneho priemyslu. V rámci podpory audiovizuálneho priemyslu bude fond poskytovať finančné prostriedky na realizáciu filmového projektu, ktorý musí spĺňať kritériá stanovené zákonom. Filmový m projektom sa rozumie audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minút alebo audiovizuá lne dielo, ktoré je časťou viacdielneho diela primárne určeného pre televízne vysielanie a priemerný rozsah jednej časti je najmenej 40 minút. Zároveň obsah filmového projektu musí byť v súlade s p redpismi Európskej únie, čo sa preukazuje kultúrnym testom alebo koprodukčným štatútom, nesmie schvaľovať násilie, ani ho žiadnou formou podporovať, nijako urážať ľudskú dôstojnosť, ani iným spôsobom porušovať právny poriadok Slovenskej republiky a nesmie mať pornografický charakter. Ïalšími podmienkami na poskytnutie finančných prostriedkov je, že celkový plánovaný rozpočet audiovizuálneho diela nesmie byť nižší ako 2 500 000 eur a minimálna výška uhradených oprávnených výdavkov v súvislosti s výrobou tohto diela je 2 000 000 eur. Z ákon zároveň stanovuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky a čo sa do celkovej sumy oprávnených výdavkov nezapočítava. Finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu poskytuje fond formou dot ácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. Na ich poskytnutie nie je právny nárok.

V § 22b zákon stanovuje, kto môže byť žiadateľom o finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu. O finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu môže požiadať fyzická osoba - podnikateľ plne spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba, ktorá je producentom alebo koproducentom filmového projektu. Ak je filmový projekt realizovaný v koprodukcii, môže byť žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu iba jeden koproducent písomne splnomocnený ostatnými koproducentami. Žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu nesmie byť osoba, ktorá je v konkurze alebo v likvidá cii, proti ktorej je vedené exekučné konanie, ktorá nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom alebo fondom, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania alebo ktorá nepredlož ila fondu vyúčtovanie finančných prostriedkov. Žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu ani štatutárnym orgánom žiadateľa nemôže byť člen rady, člen dozornej komisie, riaditeľ ani jemu blí zka osoba.

V súvislosti s podporou audiovizuálneho priemyslu rozlišuje zákon dva druhy žiadostí, a to žiadosť o registráciu filmového projektu a žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu. Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený predložiť žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu.

Osvedčenie o registrácii filmového projektu vydáva fond žiadateľovi o podporu audiovizuálneho priemyslu na základe žiadosti o registráciu filmového projektu, ktorej formulár zverejní fond na svojom webovom sí dle a prílohy ktorej sú vymedzené v § 22c ods. 2 písm. a) až e). Jednou z príloh je aj potvrdenie o zaplatení administratívneho poplatku v sume 1 000 eur. Navrhovaná suma 1 000 eur predstavuje odhadované priemerné náklady na všetky činnosti spojené s administráciou, posúdením, kontrolou a archiváciou takejto žiadosti (evidencia, kontrola úplnosti, posúdenie kultúrneho testu a verifikácia údajov v ňom uvedených, vystavenie príslušných dokumentov a koreš pondencia, administratívna kontrola doručenej žiadosti, úhrada podpory a jej riadne a úplné zaúčtovanie vrátane výkazov, následná kontrola prijímateľa) a sú v nej premietnuté aj predpokladané výdavky fondu spojené s nevyhnutnou úpravou informačných systémov pre registráciu a administráciu žiadostí podľa navrhovaného mechanizmu. V prípade, že žiadateľ o podporu audiovizuá lneho priemyslu predkladá prílohy v inom ako v slovenskom jazyku, je povinný predložiť aj ich preklad do štátneho jazyka.

Následne fond skontroluje správnosť a úplnosť žiadosti o registráciu filmového projektu, a to, či filmový projekt spĺňa kritériá stanovené zákonom.

Zákon taxatívne stanovuje prípady, kedy fond zamietne žiadosť o registráciu filmového projektu. V opačnom prípade vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné tri roky odo dňa jeho vydania.

Po skončení realizácie filmového projektu na území Slovenskej republiky môže žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu, predložiť žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu spolu s prílohami podľa § 22e ods. 2 pís. a) až i). Po predložení žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu fond skontroluje jej úplnosť a preverí administrat ívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov. Prípady, v ktorých fond zamietne žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu zákon stanovuje taxatívne. Ak fond žiadosť nezamietne, vydá žiadateľ ovi potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorej je vypočítaná výška poskytnutých finančných prostriedkov. Finančné prostriedky poskytuje fond na základe zmluvy o podpore audiovizuá lneho priemyslu.

K bodu 56

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 60.

K bodu 57

Prí jmom fondu bude v zmysle návrhu zákona, okrem administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry aj administratívny poplatok pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu, ktor ý je upravený v § 22d návrhu zákona.

K bodu 58

Upravuje sa terminológia v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v sú vislosti s bodom 31 sa vypúšťa odkaz na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 59

Navrhuje sa, aby výročná správa fondu obsahovala aj prehľad a vyhodnotenie činnosti fondu na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.

K bodu 60

V zmysle návrhu zákona bude Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ď alej len 'ministerstvo kultúry') poskytovať fondu dva druhy príspevku, pričom každý z nich bude určený na špecifický účel.

Jedným z príspevkov bude príspevok určený na podporu audiovizuálnej kultúry, ktorý ministerstvo kultúry poskytuje ka ždoročne fondu aj v zmysle platnej právnej úpravy.

Druhým príspevkom bude príspevok, ktorý bude určený na podporu audiovizuálneho priemyslu. Ide o nový príspevok, ktor ého výška sa bude odvíjať od sumy, ktorú fond vypočíta na základe vydaných potvrdení o celkovej výške oprávnených výdavkoch a každoročne do 30. júna predchádzajúceho kalendárneho roka ju oznámi ministerstvu kultúry.

K bodu 63

Do zákona sa dopĺňa príloha, ktorá obsahuje vzor kultúrneho testu. Kultúrny test je v súlade s právnymi aktmi Európskej únie nevyhnutnou súčasťou podporných schém v oblasti kultú ry. Aby bolo poskytovanie dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, zlučiteľné s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, dotácia musí byť poskytnutá na podporu kultúrnej aktivity. Vzor kultúrneho testu uvedený v prílohe slúži práve na naplnenie tejto podmienky a stanovuje kultúrne ale aj výrobné/realizačné kritériá, ktoré musí audiovizu álne dielo spĺňať, aby jeho realizáciu bolo možné preukázateľne považovať za kultúrnu aktivitu.

K čl. II, III a V

V súvislosti s prechodom na menu euro od 1. januára 2009 sa sumy upravujú v mene euro.

K čl. IV

K bodu 1

Ustanovuje sa právomoc zriaďovateľovi určiť ďalš ie činnosti, ktoré má vykonávať Slovenská národná knižnica.

K bodu 2

Ustanovuje sa výnimka, že na historický kniž ničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo súbor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť, nepodliehajú exekú cii ani konkurzu.

K bodu 3, 4 a 5

V súvislosti s prechodom na menu euro od 1. januára 2009 sa suma pokút upravuje v mene euro.

K čl. VI

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. január 2014.

V Bratislave, 14. augusta 2013

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Základným právnym predpisom v oblasti účtovníctva je zákon č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon upravuje finančné účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundá rnu legislatívu Európskej únie, predovšetkým smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach. V návrhu zákona je zapracovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektor ých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty. Návrh zákona mikrosubjekty definuje ako mikro účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 až 7 návrhu zákona.

Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov účtuj úcich v sústave podvojného účtovníctva, pre účtovné jednotky nezriadené na účely podnikania a tiež pre fyzické osoby podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Ná vrh zákona obsahuje závery analýzy na zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti účtovníctva vypracovanej Ministerstvom financií. Predmetom novely zákona je

·Zostavovanie účtovnej závierky v skrátenom rozsahu pre mikro účtovné jednotky. Účtovná závierka obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Zjednodušuje sa rozsah účtovnej závierky. Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenom rozsahu. Poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré smernica požaduje uvádzať. Obsah účtovnej závierky je vymedzený tak, aby obsahoval všetky základné údaje potrebné pre používateľa účtovnej závierky.

·Zverejňovanie údajov úč tovnej závierky prostredníctvom registra účtovných závierok (ďalej len „register“). Novela zákona pokračuje v legislatívnom procese dotvárania registra a zdokonaľuje sa jeho aplikácia. Na rozdiel od sú časnej úpravy, do registra sa budú ukladať aj výročné správy a zaniká povinnosť ukladania priebežných účtovných závierok.

·Zaniká povinnosť ocenenia cenný ch papierov a derivátov reálnou hodnotou pre mikro účtovné jednotky. Ide o významné odbúranie oceňovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vytvára sa priestor, aby mikro účtovné jednotky nemuseli vynakladať finančné prostriedky na získanie informácií o reálnej hodnote.

·Znižuje sa periodicita na inventariz áciu majetku. Dlhodobý majetok sa bude musieť inventarizovať len raz za štyri roky a peňažné prostriedky v hotovosti len ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

·Zmierňujú sa povinnosti pri veden í účtovníctva pre účtovné jednotky, ktoré neboli zriadené na účely podnikania. Medzi tieto úpravy patrí

- zrušenie povinnosti účtovania zásob spôsobom A, ak majú povinnosť overenia účtovnej zá vierky audítorom,

- mož nosť uplatniť v účtovníctve daňové odpisy, ak tento spôsob vyhovuje účtovnej jednotke na požiadavky vykázania základu dane,

- možnosť účtovania opravných položiek a rezerv v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a so zohľadnením významnosti hodn ôt rezerv a opravných položiek,

- zrušenie povinnosti oceňovania cenných papierov a derivátov reálnou hodnotou,

- umožniť účtovnej jednotke účtovať na účtoch časového rozlíšenia podľa hladiny významnosti týchto položiek a podľ a toho, či ide o každoročne sa opakujúce plnenia.

·Spresňuje sa oceňovanie pre účtovné jednotky finančného sektora. Návrh zá kona spresňuje oceňovanie reálnou hodnotou pre obchodníka s cennými papiermi, platobnú inštitúciu, inštitúciu elektronických peňazí, pobočku zahraničnej finančnej inštitúcie a pre cenné papiere a deriváty v majetku fondu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ prijať také opatrenia, ktoré v súčasnej situácii zmiernia povinnosti vyplývajúce podnikateľom z ú čtovníctva. Účtovná jednotka musí vyčleniť časť svojich prostriedkov na vedenie účtovníctva a na zostavenie účtovnej závierky. Tieto náklady sú nevyhnutnou súčasť ou samotnej existencie firiem, nie je možné potrieť ich opodstatnenie a význam. Z pohľadu štruktúry nákladov ide o čisto administratívne náklady. Užitočnosť vynakladania týchto nákladov naberá na v ýznamnosti v podnikoch podnikajúcich v skupine a vo významných štátnych podnikoch. V malých podnikoch môžu tieto náklady predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž. Návrh zákona zmierň uje tieto povinnosti, pričom dbá na zabezpečenie vypovedacej schopnosti účtovníctva v súlade s účtovnými zásadami pre podvojné účtovníctvo v súlade s právom EÚ.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012),

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej ú čtovnej závierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. E Ú L 318, 17. 11. 2006),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štá toch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.09.2002) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní , [2002], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, [nepublikované]. rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice 2012/6/EÚ nie je určená, jej transpozícia je dobrovoľná.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nebola stanovená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000 - 510 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť – MS SR0- 510 000- 510 000- 510 000z toho: - vplyv na ŠR0- 510 000- 510 000- 510 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom546 000000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 0740602 – Rozpočtový informačný systém 546 000000z toho: - vplyv na ŠR 546 000000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 00 00- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 546 000000

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)546 000510 000510 000510 000 z toho vplyv na ŠR546 000510 000510 000510 000 financovanie zabezpečené v rozpočte546 000000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených vý davkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok pri doplnení funkcionality uloženia výročných správ si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovan ý zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 0740602 – Rozpočtov ý informačný systém. Zároveň uvádzame, že ide o maximálnu sumu, ktorá môže byť nižšia v závislosti od rozsahu skutočne objednaných prác.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10- 510 000- 510 000- 510 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000- 510 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)20000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)546 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2546 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom546 000000 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypozná mka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR

Kľúčovým prínosom realizácie rozšírenia registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informáci í o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomické ho pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa má príjmy súvisiace so zverejňovaní m dokumentov podnikateľských subjektov v Obchodnom vestníku približne vo výške 510 000,- eur ročne. Z globálneho hľadiska minimálne v tejto výške ušetrí suma, ktorú platia podnikateľské subjekty na poplatkoch za zverejňovanie dokumentov.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavova ť následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho života, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu zákona k ukladaniu dokumentov v registri účtovných závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito ná strojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcich výkon ich pô sobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

V nadväznosti na návrh projektových zámerov registra účtovných závierok v roku 2013 bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu prác v roku 2013, ktorej súčasť ou je aj rozpočet projektu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové zámery registra účtovných závierok v roku 2013 predstavujú 546 000 eur, ktoré sa budú čerpať postupne v závislosti od čiastkových objedn ávok na jednotlivé rozvojové zámery, ku ktorým budú vypracovávané čiastkové štúdie realizovateľnosti s uvedením kalkulácie nákladov. Ministerstvo financií SR neeviduje žiadne ďalšie finanč ne nekryté aktivity, ktoré sú plnené z titulu realizácie projektu (najmä na FS a MS SR).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest výročných správ – výročná správa sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych ná kladov spojených s ich predkladaním a zvereňovaním. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup nielen k účtovným závierkam ale aj výročným správam v registri.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Z pohľadu ukladania dokumentov do registra sú to bežné náklady na udrž iavanie internetového pripojenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komuniká cie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komuniká cii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania výročných správ na jedno miesto.

Register účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako ná stroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Znížia sa administratívne náklady aj na zostavovanie účtovnej závierky v skrátenej forme a zjednodušeného rozsahu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdel ávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Rozširuje sa register úč tovných závierok za účelom jednorazového predkladania výročných správ do registra v elektronickej forme. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, doplnením bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantovaného doručenia.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

dobudovaním softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Úprava odkazu 4a je vyvolaná legislatívnou úpravou daň ovej evidencie v pripravovanej novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 1)

Daňovníci, ktorými sú právnické osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú stálu prevádzkareň na území SR, majú povinnosť viesť na našom území účtovníctvo na účely vyčíslenia základu dane z príjmov za stálu prevádzkareň. Táto právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou nie je účtovnou jednotkou, ale na účely správneho vyčíslenia dane z príjmov sa na ňu vzťahujú povinnosti na vedenie podvojného účtovníctva. Podľa zásad podvojného účtovníctva vedie účtovníctvo v účtovn ých knihách (hlavná kniha a denník) a po uzatvorení účtovných kníh k poslednému dňu účtovného obdobia vyčísľuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Táto právnická osoba nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku.

K bodu 4 (§ 2 ods. 5 a 7)

Zákon definuje mikro účtovnú jednotku za účelom ďalš ích legislatívnych úprav na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky budú upravené v Opatrení MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na vedenie účtovníctva sú zapracované v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 zákona sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovn ú jednotku. Ak však začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať do času, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Ide o zabezpečenie zásady kontinuity vykazovania, ktorá je jednou zo základných zásad vykazovania v súlade s právom EÚ.

Mikro účtovná jednotka je účtovná jednotka, ktorá dve po sebe idúce účtovné obdobia nebude prekračovať dve z tý chto troch podmienok: objem majetku neprekročí 350 000 eur, čistý obrat neprekročí 700 000 eur a počet zamestnancov 10. Účtovná jednotka, ktorá je na hranici prekročenia alebo neprekročenia veľkostný ch podmienok prestane byť mikro účtovnou jednotkou, ak prekročí veľkostné podmienky dve po sebe idúce účtovné obdobia.

Za účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka vznikla sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovnú jednotku.

K bodu 5

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorou sa znenie ustanovenia dáva do súladu so zmenenou terminológiu Daňového poriadku.

K bodu 6

Predmetným návrhom sa ustanovuje povinnosť ustanoviť podrobnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva pre právnickú osobu s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR v opatrení Ministerstva financií SR.

K bodu 7 (§ 8 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a to z dôvodu zmeny označenia ustanovení, na ktoré sa § 8 ods. 3 odkazuje.

K bodom 8 a 9 (§ 17 ods. 2)

Predmetnou zmenou ustanovení § 17 odsek 2 sa menia povinnosti poskytovania informácií účtovnou jednotkou vo všeobecných náležitostiach účtovnej závierky. Fyzické osoby budú poskytovať informáciu o mieste podnikania. Na rozdiel od súč asného znenia účtovná závierka bude obsahovať podpisový záznam len jednej osoby a to štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade ú čtovnej jednotky fyzickej osoby bude účtovná závierka obsahovať podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Ustanovenie je upravené z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa predkladajú dokumenty elektronicky a je postačujúce, aby účtovná jednotka zabezpečila podpísanie účtovnej závierky len jedným elektronicky zaručeným podpisom alebo jedným certifikátom, ak má účtovná jednotka uzatvorenú dohodu o elektronickom podaní.

K bodu 10 (§ 17a ods. 1)

Predmetná úprava nemení rozsah účtovných jednotiek, ktor é musia vykazovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Mení sa štruktúra usporiadania týchto účtovných jednotiek, aby bolo možné vyňať pobočky pri vymedzení niektorý ch povinností ustanovených zákonom.

K bodu 11 (§ 17a ods. 2)

Zákon mierne zvyšuje veľkostné podmienky, ktoré ak účtovná jednotka splní, musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľ a IFRS/EÚ.

K bodu 12 (§ 17a ods. 3)

Predmetným doplnením sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré môžu zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ . Ide o nástupnícku účtovnú jednotku, ktorá do rozhodného dňa zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a preberá majetok a záväzky od zanikajúcej účtovnej jednotky, ktorá nezostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovná jednotka má možnosť pokračovať v zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa IFRS/EÚ. V tejto časti navrhovaná ú prava nemení rozsah účtovných jednotiek vykazujúcich podľa IFRS/EÚ, ide len o sprecizovanie legislatívneho textu. Predmetné ustanovenie ale umožňuje, aby aj v prípade, ak zanikajúca účtovná jednotka zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a nástupnícka pred rozhodným dňom nezostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, mohla nástupnícka účtovná jednotka zostavovať po rozhodnom dni individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ sa umožňuje aj novovzniknutej dcérskej účtovnej jednotke, ktorá v prvom účtovnom období spĺňa veľkostné podmienky podľa § 17a ods. 2 a jej materská účtovná jednotka, ktorá sa spravuje právom niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovn ú závierku podľa IFRS/EÚ.

K bodu 13 (§ 18)

Predmetným návrhom sa ustanovujú informácie poskytované mikro účtovnou jednotkou v priebežnej účtovnej závierke. Navrhuje sa za úč elom zjednodušenia vykazovaných skutočností vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky, aby mikro účtovná jednotka poskytovala len informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodáreni a za vykazovanú časť účtovného obdobia.

K bodu 14 (§ 19 ods. 1)

Navrhuje sa v § 19 zvýšenie podmienok pre obchodné spoločnosti a družstvá na vznik povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom, a to veľkosť majetku a čistý obrat. Týmto sa na podmienky nášho štátu, pri zohľadnení veľkosti ekonomiky, aplikujú všeobecné veľkostné podmienky na povinnosť overenia účtovnej závierky vymedzené v čl. 11 v nadväznosti na čl. 51 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností.

K bodu 15 (§ 19 ods. 2)

Znenie sa zosúlaďuje s požiadavkami zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov.

K bodu 16 (§ 19 ods. 4)

V § 19 odseku 4 sa mení podmienka povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom v účtovných jednotkách, ktoré z ískavajú 2 % z daní.

K bodu 17 (§ 20)

Zákon ustanovuje oslobodenie od zostavenia výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) zákona. Ide o pobočky – organizačné zložky, ktoré sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

K bodu 18 (§ 21)

Od 1. januára 2014 s prijatím registra účtovných závierok sa mení spôsob zverejňovania účtovných závierok, výročných správ a spr áv audítora. Povinnosti spojené so zverejňovaním dokumentov upravuje § 23d zákona.

K bodu 19 (§ 22a)

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, konsolidovaný ch účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku a účtovných závierok prá vnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o štátnom podniku. Ide o cca 8 000 účtovných jednotiek, ktoré hospodária v odlišnom regula čnom prostredí, majú množstvo vzájomných vzťahov medzi sebou, pričom nie všetky majú povinnosť externého auditu. To má za následok mimoriadnu rôznorodosť súhrnného celku a navyše absentuje vzť ah ovládajúcej a ovládanej účtovnej jednotky najmä vo vzťahu samosprávy k zostavovateľovi súhrnnej účtovnej závierky, t.j. k Ministerstvu financií SR. Reálne možno predpokladať, že nie je možn é v plnom rozsahu zabezpečiť požiadavky dané medzinárodným audítorským štandardom ISA 210.3. resp. ISA 210.6., a to tak z hľadiska spoločnosti, ktorá by mala audit vykonať, ako aj z hľadiska zostavovateľ a závierky a objednávateľa auditu. V súlade s odporúčaním Riadiacej komisie projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva ako aj názorom Úradu pre dohľad nad vý konom auditu sa povinnosť audítorského overenia súhrnnej účtovnej závierky vypúšťa.

K bodom 20 až 22 (§ 23 ods. 2 až 4)

§ 23 ods. 2 ustanovuje dokumenty, ktoré sa ukladajú a zverejňujú v registri účtovných závierok. Predmetom úpravy je zaradenie ukladania výročn ých správ do registra účtovných závierok. Podľa súčasného znenia sa majú do registra účtovných závierok ukladať aj priebežné individuálne účtovné závierky a priebežné konsolidovan é účtovné závierky. Novela vypúšťa ukladanie priebežných účtovných závierok do registra účtovných závierok. Ide o špeciálne závierky, ktoré majú spoločnosti povinnosť vyhotovova ť počas účtovného obdobia, ktoré sa obvykle neschvaľujú. Zverejňovanie priebežných závierok by mohlo užívateľov uvádzať do omylu, a preto sa budú vyhotovovať a predkladať iba na miesta určen é zákonom (napr. dohľadu).

K bodom 23 a 24 (§ 23 ods. 6)

Zákon z verejnej časti registra účtovných závierok vypúšťa ukladanie dokumentov účtovným jednotkám, ktorými sú pobočka zahranič nej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Ich dokumenty sa budú ukladať v neverejnej časti, nakoľko článok 2 smernice 89/117/EHS zakazuje zverejňovanie účtovných závierok pobočiek zahraničných bánk. Rovnaký postup ako v prípade pobočiek zahraničných bánk je žiadú ce uplatniť aj v prípade všetkých druhov zahraničných finančných inštitúcií. Nadväzne na túto zmenu sa navrhuje zaradenie NBS medzi subjekty, ktoré budú mať prístup k uvedenej databáze v neverejnej časti.

K bodom 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu. Znenie sa zosúlaďuje s terminológiou Občianskeho zákonníka.

K bodom 26 a 27 (§ 23a ods. 2 a 3)

Dokumenty ustanovené v § 23 ods. 2 sa do registra účtovných závierok ukladajú v elektronickej alebo listinnej podobe. Návrh zákona rozš iruje dokumenty aj počet účtovných jednotiek, ktoré budú ukladať dokumenty v elektronickej podobe. Dokumenty, ktorých štruktúra nie je štandardizovaná (výročná správa, správa audí tora, dokumenty vyhotovované v cudzom jazyku) sa budú ukladať do registra účtovných závierok elektronicky priložením dokumentu vo forme prílohy všeobecného podania. Rovnako účtovné závierky účtovný ch jednotiek, ktorých početnosť je nízka, sa budú ukladať v elektronickej podobe. Účtovné závierky podnikateľov a neziskových organizácií sa môžu uložiť v písomnej alebo elektronickej podobe, rozhodnutie je ponechané na účtovnú jednotku.

K bodu 28 (§ 23a ods. 4)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že účtovná jednotka má povinnosť uložiť do registra účtovných závierok oznámenie dátumu schválenia účtovnej závierky.

K bodu 29 (§ 23a ods. 6)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 6 vyjadrujú povinnosť účtovnej jednotky uloženia novej výročnej správy, ak účtovná jednotka realizovala úpravy vo výročnej správe, ktorá je uložená v registri účtovných závierok.

K bodu 30 (§ 23a ods. 7)

V § 23a ods. 7 sa ustanovuje termín na predkladanie výročných správ. Individuálna aj konsolidovaná výročná správa sa ukladá do registra ú čtovných závierok najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje. Prvýkrát sa do registra účtovných závierok predkladajú výročné spr ávy vyhotovené za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr a tieto sa musia uložiť do registra účtovných závierok do 31. decembra 2014. Podľa § 20 zákona výročná sprá va obsahuje účtovnú závierku a správu audítora. V súlade s termínmi predkladania jednotlivých dokumentov do registra účtovných závierok, ak už má účtovná jednotka účtovnú závierku a spr ávu audítora uloženú v registri účtovných závierok v čase ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok, ukladaná výročná správa do registra účtovných závierok nemus í (ale môže) obsahovať účtovnú závierku a správu audítora.

K bodu 31 (§ 23a ods. 9)

Spresňuje sa legislatívne znenie. Register účtovných závierok bude slúžiť na zobrazovanie tých skutočností, ktoré sú požadované zá konom, z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť požiadavky zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodom 32 a 33 (§ 23b ods. 1)

Bližšie sa upravuje postup na prevod listinnej podoby dokumentu do elektronickej podoby. Ako identifikátor pre priradenie účtovnej závierky do registra úč tovných závierok bolo vybrané IÈO ako univerzálny identifikátor, ktorý má zo zákona pridelená každá spoločnosť. Preto už pri podaní skontroluje správca dane, či dokument, ktorý prijal má uveden ý správny identifikátor a názov účtovnej jednotky, čo eliminuje množstvo následných opráv z dôvodu nemožnosti identifikovať, ku ktorej účtovnej jednotke má byť účtovná závierka priraden á. Súčasne sa predlžuje lehota na prevod listinnej podoby do elektronickej podoby pri obchodných spoločnostiach na 10 dní a pri ostatných spoločnostiach na 30 dní. Rešpektujú sa tým kapacitné možnosti sprá vcov dane, nakoľko rozsah ukladaných dokumentov sa zväčšil. Súčasne sa umožňuje ukladať elektronické podoby dokumentov všetkými spôsobmi, ktoré umožňuje zákon č. 563/2009 Z. z. V súč asnosti sa využívajú na vkladanie dve aplikácie a pri jednej z nich má účtovná jednotka povinnosť doručiť prvú stranu podania do piatich pracovných dní, čo následne posúva aj možnosť postúpi ť elektronický dokument o päť dní.

K bodu 34 (§ 23b ods. 4 a 5 )

Predmetné novelizačné úpravy v § 23b ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila. Predlžuje sa lehota na postúpenie dokumentov do zbierky listín na 30 dní. Pri príprave on-line prepojenia so zbierkou listín sa ukázalo, že elektronická podateľň a Ministerstva spravodlivosti SR je schopná prijať iba obmedzené množstvo dát. Aby sa predišlo znefunkčneniu podateľne v čase keď sa predpokladá najväčší objem dát (od marca do júla), rozloží sa zasielanie dát v čase.

Účtovná jednotka má povinnosť ukladať dokumenty do registra. Samotné miesto na doručenie dokumentov a oznámenia vymedzujú ustanovenia § 23b. Dokumenty sa doručujú daňovému úradu alebo prostrední ctvom systému štátnej pokladnice. Doručením dokumentov a oznámenia daňovému úradu alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má zato, že účtovná jednotka si splnila povinnosť ulož enia dokumentov a oznámenia podľa § 23a.

K bodu 35 (§ 23c ods. 1)

Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje, že správca registra sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila.

K bodu 36 (§ 23c ods. 2)

Dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sprístupní správca registra (DataCentrum) účtovnej jednotke, ktorej sa týkajú na požiadanie prostredníctvom správcu registra, Ná rodnej banke Slovenska a subjektom verejnej správy prostredníctvom zriadenia kontrolovaného vstupu do neverejnej časti registra. Na dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sa nevzťahuje zá kon o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 37 (§ 23d)

V § 23d ods. 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť zverejňovania účtovných závierok a nadväzujúcich dokumentov v registri účtovných závierok. Samotná povinnosť sprístupnenia týchto dokumentov použí vateľom formou zverejnenia nadväzuje na čl. 47 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES zo 16. septembra 2009. V Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády SR č. 516/2011 zabezpečuje zverejňovanie týchto dokumentov prostredníctvom ukladania do registra účtovných závierok. Spô sob ukladania dokumentov do registra účtovných závierok je upravený v § 23 až 23c zákona. Účtovná jednotka si povinnosť zverejnenia dokumentov splní ich doručením na stanovené kontaktné miesto. Kontaktn ým miestom pre obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky a neziskové organizácie je daňový úrad, resp. pri elektronickej forme doručením prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevá dzkuje Finančné riaditeľstvo SR podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade účtovných jednotiek verejnej správy si účtovná jednotka splní povinnosť zverejnenia doruč ením prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca registra (DataCentrum) zabezpečí, aby sa účtovné závierky, správa audítora, v ýročná správa obchodných spoločností, družstiev a štátneho podniku uložila do zbierky listín obchodného registra. Termíny na ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok upravuje § 23 a ž 23c zákona.

K bodu 38 (§ 25 ods.1 písm. a) tret í bod)

Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti. Pretože fond sa zriaď uje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reá lnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1 písm. e) tret í bod)

Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektorých druhov pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstará vacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej polož ky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skuto čnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemaj ú pevnú splatnosť, ani fixné úročenie. Ïalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

K bodu 41 (§ 25 ods. 7)

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva neoceň uje obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou. Tieto účtovné jednotky oceňujú cenné papiere určené na obchodovanie obstarávacou cenou.

K bodu 42 (§ 26 ods. 7)

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti vedenia účtovníctva v neziskových účtovných jednotkách sa navrhuje upustenie od povinnosti účtovať o opravných položkách a rezervách. Bude v k ompetencii účtovnej jednotky, aby sa rozhodla či účtovanie rezerv a opravných položiek je významné pre vykázanie účtovného výsledku hospodárenia, pričom hlavne pri malých sumách nie je potrebné o t ýchto položkách účtovať. Takisto o opakujúcich sa sumách medzi jednotlivými účtovnými obdobiami, ktorými sú napríklad rezervy na mzdy na dovolenky, nebude nezisková organizácia povinná účtova ť. Nezisková organizácia bude povinná účtovať o odpisoch dlhodobého majetku. Pri tejto položke si môže zvoliť účtovanie daňových odpisov, ak sa dlhodobý majetok používa na zdaňovanú činnos ť.

Podrobnejšie bude uvedená problematika rozpracovaná v opatrení MF SR, ktoré ustanovuje postupy účtovania pre tieto účtovné jednotky.

K bodu 43 (§ 27 ods. 1)

Zákon upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reá lnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

K bodu 44 (§ 27 ods. 3)

Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozí cii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

K bodu 45 (§ 27 ods. 6)

V § 27 ods. 6 sa dopĺňa definícia kvalifikovaného odhadu. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

K bodu 46 (§ 27 ods. 11)

V § 27 ods. 11 sa ustanovuje oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dô vodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej zo získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstrá ni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

K bodu 47 (§ 28 ods. 3)

V záujme zníženia administratívnej záťaže v účtovných jednotkách, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účel podnikania, sa umožňuje účtovať odpisy v súlade s ustanoveniami z ákona o dani z príjmov tzv. daňové odpisy. Využitie tejto možnosti je vhodné predovšetkým v neziskových organizáciách, ktoré využívajú dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

K bodu 48 (§ 29 ods. 3)

Inventarizácia majetku a záväzkov predstavuje kľúčovú podmienku na zabezpečenie zásady preukázateľnosti skutočností v účtovníctve. Dlhodobý majetok je jednoznačne preukázateľný a obstará va sa na účely dlhodobého používania. Za účelom odbúrania nadbytočných povinností pre účtovnú jednotku sa mení periodicita inventarizácie dlhodobého majetku z dvoch rokov na štyri roky. Podľa s účasného znenia zákona sa peňažné prostriedky v hotovosti museli inventarizovať minimálne štyrikrát za účtovné obdobie. Na účely účtovnej závierky je postačujúca inventarizácia peňa žných prostriedkov v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovná jednotka, ktorá chce častejšie inventarizovať majetok, môže túto povinnosť ustanoviť vo svojom internom predpise.

K bodu 49 (§ 30 ods. 2)

Ustanovenie precizuje situáciu, ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.

K bodom 50 (§ 31 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 51 (§ 32 ods. 2)

Umožňuje sa, aby podpisový záznam, ktorým sa zabezpečuje účtovný záznam určený na prenos, nemusel byť obsahom tohto účtovného záznamu.

K bodu 52 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 53 (§ 39j)

Prechodné ustanovenia

§ 39j ods. 1

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) a § 1 ods. 2 určujú, že na právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má stálu prevádzkareň na území SR sa vzťahujú povinnosti vedenia účtovní ctva podľa tohto zákona. Povinnosť viesť účtovníctvo za stálu prevádzkareň sa vzťahuje na právnickú osobu na účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 2

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovnej obdobie, v ktorom účtovné jednotky prvýkrát budú posudzovať ich zaradenie medzi mikro účtovné jednotky. Podmienky na zaradenie účtovnej jednotky medzi mikro účtovné jednotky ustanovuje § 2 ods. 5 a 7. Pri zostavovaní účtovnej závierky po 1. januári 2014 účtovná jednotka posudzuje splnenie veľkostných kritérií za účtovné obdobie, za ktoré zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

§ 39j ods. 3 a 4

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, a to na zá klade splnenia podmienok ustanovených v § 17a ods. 2 písm. a) a b) po 1. januári 2014.

Ustanovenie § 39j ods. 3 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovn á jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. c) môže zostaviť individuálnu účtovná závierku podľa IFRS/EÚ k 1 . januáru 2014 a neskôr. Novovzniknutá dcérska úč tovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. d) môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ k 1. januáru 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 5

Od 1. januára 2014 sa zvyšuje suma podielu prijatej dane, od ktorej má nezisková účtovná jednotka povinnosť auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, počas ktorých sa tieto prostriedky č erpajú. Prechodné ustanovenie určuje, že na podiel prijatej dane, ktorý bol prijatý neziskovou organizáciou do 31. decembra 2013 sa vzťahuje doterajší limit 33 193,92 eur. Ak použije nezisková organizácia taký to podiel prijatej dane v roku 2014 bude sa na ňu vzťahovať povinnosť auditu podľa výšky doterajšieho limitu aj pre rok 2014.

Zvýšená suma 35 000 eur sa vzťahuje až na sumu podielu prijatej dane, ktorá bude prijatá po 1. januári 2014.

§ 39j ods. 6 a 7

Ustanovenia § 39j ods. 6 a 7 určujú ako postupovať pri oneskorenom ukladaní súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Od roku 2014 zaniká obchodný m spoločnostiam (túto povinnosť zabezpečí za účtovné jednotky register) povinnosť ukladania súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra a zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku. Prechodné ustanovenia určujú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá za predchádzajúce roky ide si splniť povinnosť zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát. V prípade, ak úč tovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov strát za účtovné obdobie končiace najneskôr do 31. decembra 2008, zverejňuje súvahu a výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestní ku.

V prípade, ak účtovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012, ukladá súvahu a v ýkaz ziskov strát do registra účtovných závierok, ktorý ju zverejní. Register obsahuje aj historické dáta, ale iba od roku 2009, kedy sa po prvý krát vykazovalo v mene euro.

§ 39j ods. 8 a 9

Ustanovenia § 39j ods. 8 a 9 upravujú povinnosť neziskových organizácií, ktoré nie sú založené na účel podnikania, v prípade predkladania účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace 31. 12. 2008 a skôr. Predkladacím miestom týchto účtovných závierok ostáva Obchodný vestník podľa príslušných právnych predpisov.

§ 39j ods. 10

V § 39j ods. 10 sa upravuje povinnosť, že prvýkrát sa do registra účtovných závierok ukladajú výročné správy, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2013 a neskôr.

§ 39j ods.11

V § 39j ods. 11 sa ustanovuje, že mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduché ho účtovníctva, nebudú na ocenenie majetku a záväzkov používať reálnu hodnotu alebo metódu vlastného imania pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce po 1. januá ri 2014.

K bodu 54

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K článku II (513/1991Zb.)

K bodom 1 až 5

Predmetnými novelizačnými bodmi dochádza k zmene § 27 ods. 3 a zmene a doplneniu § 40 Obchodného zákonníka v znení zákona č . 547/2011 Z. z. pri zachovaní cieľa, ktorý bol deklarovaný už pri zákone č. 547/2011 Z. z., t.j. odstránenie duplicitnej požiadavky na predkladanie závierky správcom dane a zbierke listín obchodného registra (tý m, že sa v novo navrhovanom § 40 ods. 4 uvádza, že povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra si povinný subjekt splní jej uložením do registra účtovných zá vierok podľa osobitného zákona). Navrhnuté riešenie je zároveň súladné s požiadavkami prvej publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES). Smernica v čl. 3 ods. 5 ustanovuje, aby sa doklady a údaje uvedené v č l. 2 zverejnili uverejnením v celoštátnom vestníku (v podmienkach Slovenskej republiky rozumej v Obchodnom vestníku), ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastoč ne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra (pričom slovami „vložil do registra“ je potrebné v podmienkach Slovenskej republiky rozumieť uložil do zbierky listín obchodné ho registra). Uvedené jednoznačne viaže účinky materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri ako aj listín ukladaných do zbierky listín obchodného registra na krité rium ich zverejnenia v Obchodnom vestníku.

Predmetné novelizačné body sa navrhujú zapracovať v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov. V zmysle návrhu zákona bude účtovným jednotkám s účinnosťou od 1. januára 2014 umožnené elektronicky ukladať do registra účtovných závierok okrem účtovných závierok aj výročné správy. Špeciálna povinnosť „zverejnenia výročnej správy, zostavenia a zverejnenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť“ podľa § 192 ods. 1 Obchodné ho zákonníka, ktorá sa aplikuje na akciové spoločnosti popri všeobecnej povinnosti uloženia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín obchodné ho registra podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva z čl. 38 ods. 1 siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 p ísm. g) zmluvy a čl. 47 štvrtej smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy. Citované smernice ustanovujú povinnosť „zverejnenia“ v súlade s čl. 3 publikačnej smernice. Samotný čl. 3 publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES) však umožňuje členskému štátu voliť medzi niekoľkými „spôsobmi“ realizácie zverejnenia, keď v odseku 5 ustanovuje, že „Doklady a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štá t, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.“. Vzhľ adom na uvedené, ale najmä z poukazom na potrebu znižovania administratívnej záťaže, ktorá je aj hlavným motívom prebiehajúceho legislatívneho procesu došlo k zmene § 192 ods. 1 a doplneniu § 192 o nový odsek 3, ktorými sa odstraňuje duplicita v povinnosti podľa Obchodného zákonníka (zverejniť v úplnosti výročnú správu, konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu) a z ákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (uložiť do registra účtovných závierok). V súlade so zmenami navrhovanými v novelizačných bodoch 1. až 5. (§ 27 ods. 3, § 40), duplicita sa odstraňuje tým, že povinnosť uloženia uvedených dokumentov do zbierky listín obchodného registra bude splnená ich uložením do registra účtovných závierok, ktorý následne automatizovan ým spôsobom zabezpečí ich export do zbierky listín obchodného registra. Zverejnenie podľa čl. 38 siedmej smernice a čl. 47 štvrtej smernice sa uskutoční formou zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku o ulož ení listiny do zbierky listín v súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda v zmysle terminológie čl. 3 ods. 5 publikačnej smernice „odkazom na dokument, ktorý sa vložil do registra“).

K článku III (118/1996 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby Fond ochrany vkladov uložil svoju výročnú správu v registri účtovných zá vierok.

K článku IV (80/1997 Z. z.)

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť predkladanie výročnej správy Národnej banke Slovenska, nakoľko ju Eximbanka bude ukladať do registra účtovných zá vierok.

K článku V (147/1997 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby neinvestičný fond uložil svoju výročnú správu v registri účtovných z ávierok.

K článku VI (213/1997 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v ktorom štatút musí obsahovať spôsob zverejnenia výročnej sprá vy, nakoľko výročné správy neziskových organizácií sa budú zverejňovať v registri účtovných závierok.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu uloženia výročnej správy do registra účtovných závierok sa upravuje aj dôvod zrušenia neziskovej organizácie.

K bodu 3

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby nezisková organizácia uložila svoju výročnú správu v registri účtovný ch závierok.

K článku VII (144/1998 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku VIII (308/2000 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku IX (483/2001 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa ustanovenie sa upravuje na základe vypustenia predkladania správy audítora a doplnením lehoty predkladania listu audítora Národnej banke Slovenska.

K bodom 2 a 6

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravujú ustanovenia o uložení výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa priebežných účtovných závierok, ktoré aj naďalej budú zasielané Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa do registra účtovných závierok ukladá aj správa audítora.

K článku X (566/2001 Z. z.)

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve, do registra účtovných závierok sa ukladá správa audítora a výroč ná správa.

K článku XI (34/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy a správy audítora do registra účtovných závierok. Z tohto d ôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XII (131/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy do registra účtovných závierok. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XIII (386/2002 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XIV (429/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XV (461/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XVI (618/2003 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok nie na ministerst vo.

K článku XVII (5/2004 Z. z.)

V súvislosti s predkladaným návrhom je potrebné novelizovať aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zrušením povinnosti predkladania účtovných závierok k žiadostiam podľa § 29 a § 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko tieto údaje si bude môcť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny overiť priamo v registri účtovných zá vierok a tiež vzhľadom k potrebe zabezpečiť plnenie uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými je deklarované zníženie administratívnej záťaže a nevyžadovanie dokladov, ktoré je možné získať z iných orgánov verejnej správy.

K článku XVIII (43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu o hospodárení s vlastný m majetkom, ako aj ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska, prič om sa vypúšťa povinnosť uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článku XIX (523/2004 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje zverejňovanie v registri účtovných závierok.

K článku XX (581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje, aby aj naďalej bola priebežná účtovná závierka predkladaná Ministerstvu zdravotní ctva SR, Ministerstvu financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodom 2, 4 a 7

Z dôvodu centralizácie miesta predkladania výročných správ účtovných jednotiek, racionalizácie a efektívnosti verejnej správy, sa výročn á správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude ukladať do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 2.

K bodom 5 a 6

V rámci zníženia administratívnej záťaže Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vypúšťa povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky a z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve následne aj ukladania priebežnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 4.

K článku XXI (650/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXII (747/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežných účtovných závierok Národnej banke Slovenska.

K článku XXIII (85/2005 Z. z.)

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje ustanovenie o uložení výročnej správy vo verejnej časti registra účtovný ch závierok. Ponecháva sa povinnosť politických strán predkladať výročné správy do Národnej rady SR, pričom Kancelária NR SR bude povinná zverejniť tieto výročné správy na svojom webovom sídl e, ako aj v rovnakom formáte vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K článku XXIV (172/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok. V rea lizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXV (460/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXVI (540/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania správy audítora a výročnej správy v registri účtovn ých závierok.

K článku XXVII (561/2007 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok sa vypúšťa ustanovenie.

K bodom 2 a 3

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXVIII (8/2008 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 2 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa správa audítora ukladá do registra účtovných závierok.

K bodu 6

V nadväznosti na navrhované zmeny sa navrhuje aj úprava tohto ustanovenia.

K článku XXIX (90/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXX (385/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXI (516/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia aj výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXII (583/2008 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIII (185/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky a výročnej správy v registri účtovný ch závierok do 10 dní. V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIV (492/2009 Z. z.)

Upravuje sa ustanovenie o povinnosť uložiť správu audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXV (505/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXVI (513/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVII (514/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVIII (91/2010 Z. z.)

Navrhuje sa povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX (525/2010 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, nakoľko v realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XL (203/2011 Z. z.)

K bodom 1 až 3, 8 a 10

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 4 až 7

Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa priebežné účtovné závierky aj naďalej predkladajú Národnej banke Slovenska.

K bodom 9 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia niektorých ustanovení.

K článku XLI (324/2011 Z. z.)

Navrhuje sa úprava ustanovenia v nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa priebežné závierky nebudú ukladať do registra účtovných závierok.

K článku XLII (351/2011 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa ukladajú výročné správy do registra účtovných závierok sa z d ôvodu nadbytočnosti a duplicity vypúšťa príslušná povinnosť Telekomunikačného úradu.

K článku XLIII (392/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok najnesk ôr 10 pracovných dní pred termínom podania žiadosti.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XLIV (251/2012 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť ukladania výročných správ do registra účtovných závierok.

K článku XLV (396/2012 Z. z.)

Doplňuje sa povinnosť ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok.

K článku XLVI

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2014.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 14. augusta 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

28

DÔVODOVÁ SPRÁ VA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR predkladá do legislatí vneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ná vrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 516 z 10. augusta 2011.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými pr ávnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody.

Návrh zákona nezakladá nároky na štá tny rozpočet, rozpočty obcí ani vyšších územných celkov, nemá ekonomický, environmentá lny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zníženie administratívnej zaťaženosti podnikateľov.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 12. 8. 2011- 17. 8. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Ž iadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k predloženému návrhu.

Ministerstvo hospodárstva SR - proti doložke vplyvov na podnikateľské prostredie nevyslovujeme žiadne námietky.

Ministerstvo financií SR – bez pripomienok.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v ná vrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Pr íjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť00 00z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom04 480 028252 028252 028v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 07401 – Tvorba a implementácia politík0000MS SR – Program 08P – Financovanie systému súdnictva04 480 028252 028252 028z toho: - vplyv na ŠR04 480 028252 028252 028- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte04 480 028252 028252 028

Tabu ľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + v ýdavky)04 480 028252 028252 028 z toho vplyv na ŠR04 480 028 252 028252 028 financovanie zabezpečené v rozpočte04 480 028 252 028252 028 ostatné zdroje financovania0000 Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených v ýdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovaný zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 07401 – Tvorba a implementácia politík.

Napriek navrhovanému zníženiu stropov výšky pokuty sa neočakáva zmena vo výške príjmov verejnej správy oproti minulým obdobiam, a to z dôvodu, že pokuty neboli ude ľované v maximálnej výške.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementova ť? Kde sa budú služby poskytovať?

.............................. .........................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižš ie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli pou žité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na v ýpočty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka2011201220132014Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné výdavky (600)00 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)200 0 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MS SR)

Tabuľka 5a

Výdavky kapitoly (v eurách) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka201120122013 2014Bežné výdavky (600) 4 480 028 252 028252 028 Mzdy, platy, služobné prí jmy a ostatné osobné vyrovnania (610)171 936171 936171 936 Poistné a príspevok do pois ťovní (620)60 09260 09260 092 Tovary a služby (630)21 736 00020 00020 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatn é platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové vý davky (700)2 502 000 Obstarávanie kapitálový ch aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom4 480 028252 028252 028 z toho výdavky na ŠR 4 480 028 252 028252 028 Bežné výdavky (600) 1 978 028252 028252 028 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové vý davky (700)2 502 000 Výdavky z transakci í s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Tabuľka č. 6a

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*202020 - zamestnanci ústredného orgánu štátnej správy222- zamestnanci na registrovaných súdoch – vyšší súdni úradníci101010- zamestnanci na registrovaných súdoch – súdni tajomníci888 z toho vplyv na ŠR202020Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*966

966

966

z toho vplyv na ŠR 966966 966 Osobné výdavky celkom (v eurách)232 028

232 028232 028 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 171 936

171 936171 936 z toho vplyv na ŠR171 936171 936171 936 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*60 09260 09260 092 z toho vplyv na ŠR60 09260 09260 092 Pozn ámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služ by a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej spr ávy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

Register účtovných závierok bude mať hospodársky a finančný dopad. Bude mať vplyv na verejné financie formou vstupných nárokov, ale nevyžiada si dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože bude financovaný z prostriedkov kapitoly Ministerstva financií SR.

Kľúčovým prínosom realizácie registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informácií o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomického poh ľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa bude mať ušetren é prostriedky z dvojitého spracovania účtovných závierok (MF SR, MS SR), zamedzí sa dvojakému ukladaniu účtovnej závierky (iné do Zbierky listín, iné na Daňový úrad), rýchlejšie budú k dispoz ícii údaje z účtovných výkazov podnikateľských subjektov pre makroekonomické rozhodovanie, analýzy a prognózy, zvýši sa efektívnosť kontrolných funkcií, napr. v oblasti kontroly plnenia si informačn ých povinností subjektov alebo plnenia si povinnosti auditu účtovnej závierky, ktorým takúto povinnosť ukladá platná legislatíva. Zaznamenané informácie budú mať vyššiu kvalitu, nakoľ ko zavedenie normalizovaných formulárov umožní znížiť počet nesprávne vyplnených výkazov, zjednodušiť postup zadávania údajov a zmenšiť pravdepodobnosť vzniku chyby.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavovať následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho ž ivota, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratívnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu registra účtovn ých závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický po dpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcim výkon ich pôsobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest účtovných závierok – účtovná závierka sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych nákladov spojených s predkladaním účtovných z ávierok. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup k účtovným závierkam v registri.

Negatívne: v prípade pozemkových spoloč enstiev je rozsah nákladov v obstaraní nového softvéru pre podvojné účtovníctvo, a to v rozmedzí od 0,- do 250,-€. Prínosom navrhovanej zmeny je jednotný prístup k účtovným jednotkám, ktoré podnikaj ú v oblasti poľnohospodástva a sú právnickými osobami. Účtovná jednotka prijatím návrhu už nebude musieť sledovať svoje príjmy z pohľadu možnej zákonnej povinnosti prechodu na podvojné účtovn íctvo.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia.

Predpokladaná výška administratívnych nákladov pri pozemkových spoločenstvách je v rozsahu od 0,- do max. 250,-€, a to na obstaranie softvéru.

.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunik ácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej nároč nosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania účtovných závierok na jedno miesto, informáciu o správnosti (kontrolné väzby) účtovných výkazov už pri vstupe nie až pri da ňovej kontrole alebo audite individuálnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky. Podnikatelia z ískajú kvalitné ekonomické informácie o ekonomických subjektoch, s ktorými vstupujú resp. sa chystajú vstúpiť do dodávateľ sko-odberateľských vzťahov, čo umožní výraznou mierou znižovať ich podnikateľského riziko.

Táto monitorovacia schopnosť predstavuje veľmi dôležitý aspekt pri nadväzovaní lepších a bezpečnejších obchodných vzťahov a v konečnom dôsledku bude viesť aj k zlepšeniu situá cie v oblasti platobnej schopnosti podnikov.

Prechodom pozemkových spoločenstiev z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo sa odstránia problémy pri štatistických vykazovaniach jednotlivých účtovných jednotiek na jednej strane a ich n ásledných spracovaniach a vyhodnocovaniach.

Vznik registra účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako nástroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Á no, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Á no, RÚZ bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpeč uje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávac ích aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačn ých aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho p rostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Vytvára sa centrá lny register účtovných závierok za účelom jednorazového predkladania účtovných závierok do registra v elektronickej forme a čerpania potrebných údajov z tohto registra dotknutými subjektmi. Realizá cia registra umožní spracovávať údaje z účtovných závierok PO a FO na jednom mieste a poskytne komplexný obraz o výsledkoch ich hospodárenia. Register bude ďalej obsahovať výročné správy obcí a VÚC. Správcom registra bude MF SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizáciu - Datacentrum.6.8. Roz širuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.9. Roz širuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚ Z bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvy šuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, predpokladá sa doplnenie bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantované ho doručenia.6.12. Roz širuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

predpokladá sa dobudovanie softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií, ako aj vytvorenie nového softvéru umož ňujúceho elektronické vypĺňanie účtovnej závierky.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

Register účtovných závierok bude mať hospodársky a finančný dopad. Bude mať vplyv na verejné financie formou vstupných nárokov, ale nevyž iada si dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože bude financovaný z prostriedkov kapitoly Ministerstva financií SR.

Kľúčovým prínosom realizácie registra účtovn ých závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informácií o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomického pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa bude mať ušetren é prostriedky z dvojitého spracovania účtovných závierok (MF SR, MS SR), zamedzí sa dvojakému ukladaniu účtovnej závierky (iné do Zbierky listín, iné na Daňový úrad), rýchlejšie budú k dispoz ícii údaje z účtovných výkazov podnikateľských subjektov pre makroekonomické rozhodovanie, analýzy a prognózy, zvýši sa efektívnosť kontrolných funkcií, napr. v oblasti kontroly plnenia si informačn ých povinností subjektov alebo plnenia si povinnosti auditu účtovnej závierky, ktorým takúto povinnosť ukladá platná legislatíva. Zaznamenané informácie budú mať vyššiu kvalitu, nakoľ ko zavedenie normalizovaných formulárov umožní znížiť počet nesprávne vyplnených výkazov, zjednodušiť postup zadávania údajov a zmenšiť pravdepodobnosť vzniku chyby.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavovať následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho ž ivota, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a pod, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu registra účtovn ých závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcim výkon ich pôsobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest účtovných závierok – účtovná závierka sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych nákladov spojených s predkladaním účtovných z ávierok. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup k účtovným závierkam v registri.

Negatívne: v prípade pozemkových spoloč enstiev je rozsah nákladov v obstaraní nového softvéru pre podvojné účtovníctvo, a to v rozmedzí od 0,- do 250,-€. Prínosom navrhovanej zmeny je jednotný prístup k účtovným jednotkám, ktoré podnikaj ú v oblasti poľnohospodástva a sú právnickými osobami. Účtovná jednotka prijatím návrhu už nebude musieť sledovať svoje príjmy z pohľadu možnej zákonnej povinnosti prechodu na podvojné účtovn íctvo.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia.

Predpokladaná výška administratívnych nákladov pri pozemkových spoločenstvách je v rozsahu od 0,- do max. 250,-€, a to na obstaranie softvéru.

.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunik ácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej nároč nosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania účtovných závierok na jedno miesto, informáciu o správnosti (kontrolné väzby) účtovných výkazov už pri vstupe nie až pri da ňovej kontrole alebo audite individuálnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky. Podnikatelia z ískajú kvalitné ekonomické informácie o ekonomických subjektoch, s ktorými vstupujú resp. sa chystajú vstúpiť do dodávateľ sko-odberateľských vzťahov, čo umožní výraznou mierou znižovať ich podnikateľského riziko.

Táto monitorovacia schopnosť predstavuje veľmi dôležitý aspekt pri nadväzovaní lepších a bezpečnejších obchodných vzťahov a v konečnom dôsledku bude viesť aj k zlepšeniu situá cie v oblasti platobnej schopnosti podnikov.

Prechodom pozemkových spoločenstiev z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo sa odstránia problémy pri štatistických vykazovaniach jednotlivých účtovných jednotiek na jednej strane a ich n ásledných spracovaniach a vyhodnocovaniach.

Vznik registra účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako nástroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Á no, RÚZ bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpeč uje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávac ích aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačn ých aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Vytvára sa centrá lny register účtovných závierok za účelom jednorazového predkladania účtovných závierok do registra v elektronickej forme a čerpania potrebných údajov z tohto registra dotknutými subjektmi. Realizá cia registra umožní spracovávať údaje z účtovných závierok PO a FO na jednom mieste a poskytne komplexný obraz o výsledkoch ich hospodárenia. Register bude ďalej obsahovať výročné správy k účtovným závierkam a výročné správy obcí a VÚC. Správcom registra bude MF SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizá ciu - Datacentrum.6.8. Roz širuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.9. Roz širuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚ Z bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvy šuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, predpokladá sa doplnenie bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantované ho doručenia.6.12. Roz širuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

predpokladá sa dobudovanie softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií ako aj vytvorenie nového softvéru umožňujúceho elektronické vypĺňanie účtovnej závierky.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

§čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010)

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Euró pskej únii - do 30. novembra 2009):

§štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej z ávierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

§siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzaj úcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

§smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch b ánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

§smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovan ých účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponuká ch na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných úč tovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006) v platnom znení,

§smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/49/ES z 18. júna 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o určité požiadavky na zverejnenie pre stredné spoločnosti a povinnosť zostavova ť konsolidovanú účtovnú závierku (Ú. v. EÚ L 164, 26. 6. 2009),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu zá ujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú . v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 13/zv. 29) v platnom znen í.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, rok 2003, Zb.roz. ESD (I-0001),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní, rok 2002, Zb.roz. ESD (I-00547),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenst iev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, rok 1999, Zb.roz. ESD (I-05331),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 272/1997, Európska komisia v. Spolková republika Nemecko, rok 1999, Zb.roz. ESD (I-02175),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, Ú. v. EÚ C 48, 25.0.2006, s. 10.

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, Ú. v. E Ú C 36, 11.02.2006, s. 17.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice – bezpredmetné.

b)Bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica 2004/25/ES bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Smernica 2006/43/ES bola prebratá do zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Smernica 2006/111/ES bola prebratá do zákona č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, do opatrenia MF SR č. MF/11938/2004-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 13. novembra 2002 č. 20 359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej ú čtovej osnove pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond invest ícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy v znení neskorších opatrení, do opatrenia MF SR zo 13. decembra 2007 č. MF/26120/2007-74, ktorý m sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu ú dajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov a do opatrenia MF SR zo 13. decembra 2007 č . MF/25864/2007-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne a ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR zo 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení t ýchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne a do opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002 č . 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Smernica 2009/101/ES bola prebratá do zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskor ších predpisov, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskor ších predpisov, zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zá kona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákona č. 530/200 3 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. OSOBITNÁ ÈAS

K článku I

K bodu 1

Rozširuje sa predmet úpravy zákona v nadväznosti na vlož enie novej štvrtej časti, ktorá sa zaoberá zriadením registra účtovných závierok, ako centrálneho miesta ukladania účtovných závierok.

K bodu 2

V splnomocňovacom ustanovení na vydávanie opatrení sa zosúla ďuje znenie so znením použitým v novej štvrtej časti a v nadväzujúcich novelizovaných predpisoch.

K bodu 3

Rozširuje sa definícia úplnosti podľa zákona o splnenie povinnosti uloženia účtovnej závierky nadväzne na novú štvrtú časť zákona.

K bodu 4

Z § 9 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Právnou ú pravou zaniká možnosť, aby pozemkové spoločenstvo viedlo účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva. K úprave sa pristúpilo preto, ž e ide o jediný typ právnickej osoby – podnikateľov, ktoré doposiaľ viedli jednoduché účtovníctvo. V súlade s § 39i ods. 1 pozemkové spoloč enstvo, ktoré viedlo jednoduché účtovníctvo, otvorí účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva k 1. januáru 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok.

K bodu 5 až 7

Obdobie likvidácie alebo obdobie konkurzu predstavuje z pohľadu účtovníctva pre účtovnú jednotku jedno účtovného obdobie, bez ohľadu na roky trvania likvidácie alebo konkurzu. Predmetom úpravy nie je vecná zmena, ale zosúladenie jednotlivých ustanovení § 16 v nadväznosti na otvorenie a uzavretie účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva a v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovná jednotka, v prípade likvidácie, otvorí úč tovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie. Účtovná jednotka, v prípade konkurzu, otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy, ku dňu keď bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení konkurzu.

K bodu 8

V § 16 ods. 13 sa pre jednoduché účtovníctvo ustanovuje zásada rovnosti konečných zostatkov majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách s počiatočnými stavmi majetku a záväzkov v týchto účtovných knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

K bodu 9

V § 17 sa vypúšťa ustanovenie v odseku 10. Predmetom úpravy nie je vecná zmena, ide o nadbytočnosť tohto ustanovenia, pretože len na vlastné účely účtovnej jednotky nie je potrebné ani vymedziť ani obmedziť zostavenie účtovnej zá vierky podľa ňou vymedzených účtovných z ásad. Umožnenie takejto možnosti v zákone je nadbytočné.

K bodu 10 a 11

Zmena ustanovenia v bode 10 a 11 vyplynula z pripomienkového konania. Na základe pripomienky NBS platobná inštitúcia a inštitú cia elektronických peňazí ustanovená zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostavujú účtovnú závierku podľa IFRS na základe vlastné ho rozhodnutia. Uvedené ustanovenie sa dotýka týchto organizácii vzniknutých po 1. januári 2012.

K bodom 12 a 18

Účtovná jednotka, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS a účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku majú povinnosť zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto predkladania a termíny ukladania tohto výkazu ustanoví Ministerstvo financií SR opatrením.

K bodu 13

Nadväzne na novú štvrtú časť sa povinnosť ukladania v ýročnej správy oddeľuje od povinnosti ukladania účtovnej závierky. Výročná správa sa naďalej bude ukladať v zbierke listín, okrem výročnej správy obcí a vyšších územných celkov, ktor á sa ukladá v registri účtovných závierok. Účtovné závierky sa od roku 2013 začnú ukladať v registri účtovných závierok, a tý m sa nahradí ukladanie účtovných závierok v zbierke listín, resp. túto povinnosť za účtovné jednotky splní správca registra. Pri využití oslobodenia na medzistupni podľa § 22 ods. 8 sa do zbierky listín ukladá konsolidovaná účtovná závierka spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou materskej účtovnej jednotky so sídlom v členskom štáte.

K bodu 14

Odsek 6 bol vypustený pre jeho nadbytočnosť a odsek 7 bol presunutý do § 23a odseku 6. Doterajšie odseky 8 a 9 boli prečíslované.

K bodu 15 a 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 17

Oslobodenie z titulu veľkostných kritérií sa uplatní , ak materská účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky vychádzajúc z ich individuálnych účtovných závierok spolu neprekročili ku dňu ku, ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie aspoň dve z troch ustanovených podmienok. Zmena sa týka urč enia okamihu vzniku povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Ak dôjde k prekročeniu dvoch z podmienok v jednom sledovanom období, nemožno oslobodenie uplatniť a materská účtovná jednotka je povinná zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za účtovné obdobie, v ktorom k prekročeniu kritérií došlo.

K bodu 19

Doplnenie súhrnného celku o subjekty verejnej správy a prá vnické osoby s majetkovou účasťou štátu založené podľa osobitných predpisov (napr. ŽSR a štátne podniky) predstavuje realizáciu záverečnej fázy Projektu zavedenia jednotného účtovníctva a v ýkazníctva, prostredníctvom ktorého sa už tretie volebné obdobie implementujú Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor. Po rozšírení súhrnného celku bude Ministerstvo financií SR prostredníctvom súhrnnej účtovnej závierky disponovať údajmi získanými účtovnými metódami, ktoré sú základom pre štatistické úpravy požadované metodikami Eurostatu a MMF. Prvá takto rozšírená súhrnná účtovná závierka by sa mala zostaviť za účtovné obdobie kalendárneho roka 2011.

K bodu 20

Uvedené doplnené odseky si vyžiadala aplikačná prax za účelom jednoznačného stanovenia možnosti vyhotovovať iba jednu výročnú správu, a to konsolidovanú za predpokladu, že účtovná jednotka má povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu. Novým odsekom 7 sa zabezpečuje dostupnosť údajov pre účely zostavenia konsolidovanej aj súhrnnej úč tovnej závierky.

K bodu 21

§ 23

Vkladá sa nová štvrtá časť, ktorá sa zaoberá zriadením nového informačného systému, ktorým je register účtovných závierok. Správcom registra je Ministerstvo financií SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizáciu Datacentrum. Register má obsahovať všetky účtovné závierky všetkých účtovných jednotiek, ktoré sa zostavujú podľa tohto zákona, správy audítorov k účtovným závierkam, ak účtovná jednotka má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a výročné správy obcí a vyšších územný ch celkov (s rozšírením elektronizácie verejnej správy sa perspektívne uvažuje s ukladaním výročných správ všetkých účtovných jednotiek). Register sa skladá z verejnej a neverejnej časti. Vo verejnej časti budú dokumenty úč tovných jednotiek, ktorým povinnosť zverejnenia vyplýva z osobitných predpisov. Napríklad účtovné závierky obchodných spoločností sa podľa Obchodného zákonníka ukladajú v zbierke listín obchodného registra a uložené dokumenty sú pre každého verejne prístupné, tzn. ich účtovné závierky majú byť verejne prístupné a preto budú zaradené vo verejnej č asti registra. Fyzickým osobám – podnikateľom, ak sú účtovnou jednotkou podľa tohto zá kona, neukladá žiadny zákon povinnosť zverejňovať účtovnú závierku, a preto ich účtovné závierky budú v neverejnej časti a budú dostupné len oprávneným osobám.

§ 23a

Ustanovuje sa povinnosť účtovným jednotkám uložiť dokumenty v elektronickej alebo listinnej forme a rovnako aj lehoty na uloženie. Elektronickú formu uloženia musia použiť účtovné jednotky, ktorým povinnosť elektronickej komunikácie ukladá už zákon o sprá ve daní (§ 14 zákona č. 563/2009), ostatné účtovné jednotky sa môžu rozhodnúť, či použijú listinnú alebo elektronickú formu. Účtovná jednotka môže uložiť aj nechválenú , alebo neoverenú, účtovnú závierku, ale potom jej vzniká povinnosť informovať správcu registra o schválení, resp. doložiť správu audítora dodatočne.

§ 23b

V roku 2012 sa zachová doterajší spôsob predkladania dokumentov, tzn. že tak ako doteraz budú účtovné závierky tvoriť súčasť daňového priznania, ktoré budú spracované štandardným spô sobom na daňových úradoch do elektronickej formy a postúpené správcovi registra. Od roku 2013 sa dokumenty budú doručovať v listinnej forme prostredníctvom daňových úradov, ktoré ich prevedú do elektronickej formy, alebo ak budú doručené v elektronickej forme prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR, alebo systémom štátnej pokladnice. Účtovná jednotka si povinnosť uloženia a zverejnenia splní doručením na daňový ú rad, do elektronickej podateľne alebo štátnej pokladnice. Správca registra uloží každý doručený dokument, ak dokument bude vyplnený nesprávne, neúplne alebo vznikne pochybnosť o jeho správnosti správca registra vyzve účtovnú jednotku na opravu. Aj po oprave, ale bude možné nahliadnuť do pôvodné ho dokumentu.

§ 23c

Orgá ny verejnej správy a územnej samosprávy budú mať neobmedzený prístup do verejnej aj neverejnej časti registra. Ostatné osoby budú mať prí stup do neverejnej časti registra iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. Prístup k účtovným závierkam bude zabezpečený prostredníctvom internetu. Do účtovnej závierky bude možné nahliadať aj si ju vytlačiť bez poplatku. Ak bude potrebné vydať overenú kópiu uloženého dokumentu, správca registra ju na základe žiadosti vydá, ale tento ú kon bude spoplatnený správnym poplatkom.

K bodu 22

Zavádza sa legislatívna skratka.

K bodu 23

Legislatívno- technická úprava.

K bodom 24 a 25

V odseku 3 sa upresňuje postup pri kúpe cudzej meny. Pri nákupe cudzej meny sa pou žije na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách kurz, za ktorý bola výmena realizovaná (zmenárenský kurz) alebo môže účtovná jednotka použiť referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Účtovná jednotka na základe zvoleného prepočtu, stanovenia účtovnej metódy, bude postupovať pri prepočte nákupu cudzej meny na eurá.

V odseku 4 je osobitne ustanovený prepočet cudzej meny na eurá pri menových derivátoch, kedy účtovná jednotka si ku dňu ocenenia stanoví používanie kurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo referenčn ého kurzu. Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

V odseku 6 sa ustanovuje postup na ocenenie úbytku cudzej meny z pokladnice účtovnej jednotky alebo z devízového účtu. Účtovná jednotka môže na prepočet úbytku z valutovej pokladnice alebo devízového účtu použiť aritmetický priemer alebo metódu FIFO. V prípade, ak je tento úbytok spojený s úhradou záväzku, použije sa táto hodnota aj na prepočet záväzku z cudzej meny na eurá. Ide o možnosť výberu, ak sa nerozhodne používať podľa § 24 ods. 1 písm. a) v deň uskutočnenia účtovného prípadu kurz podľa § 24 ods. 2 písm. a) t.j. referenčný kurz v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanoví osobitný predpis. Pri účtovaní pohľadávky alebo záväzku v cudzej mene, ktoré je spojené s účtovaním poskytnutého alebo prijat ého preddavku v cudzej mene, sa na prepočet použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

K bodu 26

Predmetom úpravy je zmena oceňovania cenných papierov určený ch na obchodovanie ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (prvotné ocenenie v účtovníctve). V § 25 ods. 1 písm. a) tretieho bodu sa vypúšťa ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie obstar ávacou cenou. Cenné papiere určené na obchodovanie sa v okamihu prvotného ocenenia v účtovníctve ocenia reálnou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu.

K bodu 27

Vypúšťa sa výnimka pre neziskové účtovné jednotky, podľa ktorej nemuseli oceňovať majetok a záväzky obstarané zámenou reálnou hodnotou.

K bodu 28

V § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu sa rozširujú položky, ktoré sa už pri prvotnom účtovaní v účtovníctve oceňujú reálnou hodnotou a to o cenné papiere určené na obchodovanie pre všetky účtovné jednotky. Oceňovanie sa týka cenných papierov určených na obchodovanie obstaraných po účinnosti zákona.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na úpravu v § 24 ods. 6.

K bodu 30

V poznámke pod čiarou k odkazu 44 sa aktualizujú platné znenia zákonov.

K bodu 31 a 32

V nadväznosti novú štvrtú časť sa upravuje lehota pre uchovávanie dokumentov.

K bodu 33

Mení sa filozofia ukladania pokút za porušenie zákona o účtovníctve. Naďalej budú kontrolu dodržiavania zákona robiť miestne príslušné daňov é úrady, ale pokutu budú ukladať iba za správne delikty uvedené v odseku 1. Správne delikty sú rozdelené podľa závažnosti porušenia. V § 38 ods. 2 je ustanovená výška pokuty v závislosti od závažnosti porušenia zákona. Výška pokuty vychádza najmä z hodnoty vykazovaného majetku v súvahe a vo výkaze o majetku a záväzkoch t.j. sa odvíja od veľkosti účtovnej jednotky a súčasne je stanovená maximálna výška pokuty pre jednotlivé správne delikty. Na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje zákon o správe daní (daňový poriadok). Pri ukladaní pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, dobu trvania, následky a okolnosti, pri ktorých k správnemu deliktu došlo. Daňový úrad prihliada aj na to, ak úč tovná jednotka do začatia kontroly písomne oznámi miestne príslušnému daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie úč tovanej v bežnom účtovnom období. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte daňový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 34

V § 39i ods.1 sa upravuje dátum začatia úč tovania pozemkového spoločenstva v sústave podvojného účtovníctva v prípade, ak pred 1. januárom 2012 uplatňovalo účtovné obdobie kalendárny rok alebo hospodársky rok.

V § 39i ods. 2 sa podmienky pre oslobodenie z titulu veľkostných kritérií pre materskú účtovnú jednotku posudzujú prvýkrát za úč tovné obdobie začínajúce 1. januára 2012.

V § 39i ods. 3 sa upravuje povinnosť po prvýkrát uložiť dokumenty v registri účtovných závierok týkajú cich sa účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2012 a neskôr.

V § 39i ods. 4 sa upravuje účinnosť uplatnenia navrhovaných ustanovení až na konania, ktoré sa začnú po 1. januári 2012 a na konania začaté pred 1. januárom 2012 sa vzťahujú doterajšie ustanovenia.

K bodu 35

Doplňuje sa transpozičná príloha.

K článku II

K bodom 1 až 11

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o úpravu súvisiacu so zavedením registra účtovn ých závierok.

K článku III

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby štátny podnik uložil svoju účtovný závierku po jej overení audítorom a prerokovan í v dozornej rade, v registri účtovných závierok.

K článku IV

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K článku V

Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa ustanovenie, pretože povinnosť uloženia účtovnej závierky vyplýva z § 23 zákona o účtovníctve a povinnosť overenia z § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve.

K článku VI

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje doplniť medzi správne orgány aj DataCentrum, ktorému sa umožní vykonávať úkony vyplývajúce mu zo zákona o účtovní ctve. Navrhuje sa aj doplnenie výšky správnych poplatkov za vykonané úkony.

K článkom VII, VIII

Navrhujú sa legislatívne zmeny na základe zmeny zákona o účtovníctve.

K článku IX

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa vypúšťa ako súčasť žiadosti o osvedčenie na prevádzkovanie verejného skladu audítorom overená účtovná závierka žiadateľa, ktorá bude uložená v registri účtovných závierok.

K článku X

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve.

K článku XI

Upravuje sa povinnosť regulovaného subjektu predkladať Ú radu pre reguláciu sieťových odvetví prehľad o vzájomných finančných a iných transakciách medzi prepojenými podnikmi.

K článku XII

K bodom 1, 2

Navrhuje sa ukladanie priebežnej účtovnej závierky banky, pobočky zahraničnej banky, priebežnej konsolidovanej účtovnej závierky materskej banky alebo materskej holdingovej spoločnosti do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Navrhuje sa ukladanie účtovnej závierky banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky do registra účtovných závierok.

K článku XIII

K bodom 1, 2

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ako súčasť žiadosti overenú účtovnú závierku.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie audítorom overenej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 4

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ako súčasť zmluvy o podmienkach ručenia záväzok predložiť ministerstvu overenú účtovnú závierku.

K článku XIV

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa dopĺňa povinnosť emitenta uložiť priebežnú účtovnú závierku v registri účtovných zá vierok.

K článku XV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

S poukazom na uznesenie vlády SR č. 486/2011 zo 6. júla 2011, ktorým bol schválený návrh politiky vlády SR na zlepšenie podnikateľského prostredia v SR, sa skracuje lehota na zápis obchodnej spoločnosti do obchodn ého registra z piatich na dva pracovné dni.

K bodu 2

Javí sa ako nevyhnutné spresniť vo vzťahu ku konaniu vo veciach obchodného registra, odkedy začína plynúť lehota na zápis do obchodn ého registra, ak návrh na zápis nebol podaný elektronickými prostriedkami.

Platenie súdnych poplatkov pred začatím konania, pri podaní návrhu, poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke, atď. je spojené s rizikom podstatného predĺženia konania, ktoré spočíva v nemožnosti identifikovať poplatníka a poplatkový úkon, keďže poplatník pred samotným podaním návrhu nedisponuje žiadnym identifiká torom, ktorý by umožnil jeho platbu označiť. V dôsledku toho vznikne potreba manuálne zisťovať poplatkový úkon. Preto stanovený začiatok plynutia lehoty na zápis do obchodného registra v prípade, ak ná vrh nebol podaný elektronickými prostriedkami a súdny poplatok bol zaplatený bezhotovostným platobným stykom, bude až na deň, keď súd identifikuje poplatkový úkon.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením registra účtovných závierok.

K bodu 5

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K článku XVI

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje, že na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku a uložiť ju v registri účtovných zá vierok.

K článku XVII

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu audítora, pričom je povinná o tom informovať Národnú banku Slovenska.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje, že súčasťou polročnej správy predkladanej Národnej banke Slovenska je aj polročná úč tovná závierka.

K bodom 3 a 5

Na základe vyššie uvedených legislatívnych zmien sa vypúšťa povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska.

K bodu 4

Navrhuje sa povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článkom XVIII, XIX, XX, XXI, XXII,

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje obsah prílohy k žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K článku XXIII

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje obsah polročnej správy a ročnej správy, ktorých súčasťou nebude príslušná účtovná závierka.

K bodu 3

Doplňujú sa ustanovenia o povinnosti zdravotnej poisťovne ukladať priebežnú účtovnú závierku a riadnu individuálnu účtovnú zá vierku do registra účtovných závierok v navrhovaných lehotách.

K bodom 4 až 7

V nadväznosti na vyššie navrhované zmeny sa upravujú ustanovenia týkajúce sa predkladania účtovnej závierky a s tým spojené legislatívno-technické úpravy.

K článku XXIV

V nadväznosti na povinnosť uloženia účtovných závierok v registri účtovných závierok sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie.

K článku XXV

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť prevádzkovateľa hazardnej hry nepredkladať účtovnú závierku ministerstvu, ale zabezpeči ť jej uloženie v stanovenom termíne v registri účtovných závierok.

K článku XXVI

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť Slovenského Èerveného kríza uložiť svoju ročnú účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXVII

K bodom 1, 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť účtovnú závierku.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie audítorom overenej účtovnej závierky v registri účtovných závierok, pričom poskytovateľovi investičnej pomoci sa umožň uje do nej v registri účtovných závierok nahliadať.

K článku XXVIII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa s výnimkou žiadateľa, ktorým je zahraničná právnická osoba, predložiť Ná rodnej banke Slovenska účtovné závierky overené audítorom spolu s výrokom audítora.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť predkladať polročnú správu na ministerstvo.

K článkom XXIX a XXX

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXI

Doplňuje sa ustanovenie o povinnosti audiovizuálneho fondu uložiť účtovnú závierku spolu so správou audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať účtovnú závierku k žiadosti o dotáciu v oblasti prevencie kriminality.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXIII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť účtovnú závierku.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, pričom poskytovateľovi investičnej pomoci sa umožňuje do nej v registri ú čtovných závierok nahliadať.

K článku XXXIV

K bodom 1, 3 a 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť predložiť účtovnú závierku, mimoriadnu účtovnú zá vierku a konsolidovanú účtovnú závierku Národnej banke Slovenska.

K bodu 2

Doplňuje sa povinnosť uloženia mimoriadnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 5

V nadväznosti na povinnosť uloženia účtovných závierok v registri účtovných závierok sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie.

K článku XXXV

K bodu 1

Navrhuje sa, aby žiadateľ na preukázanie finančnej spôsobilosti nemusel predkladať účtovnú závierku, ktorú má povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve v registri účtovných z ávierok. Tým sa odstráni administratívna zaťaženosť žiadateľa.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 3

V nadväznosti na zmenu v zákone o účtovníctve je odsek 5 nadbytočný.

K článku XXXVI

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXVII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť predložiť účtovnú závierku Ministerstvu životného prostredia SR.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do 30 dní po schválení účtovnej závierky oprávnená organizácia zabezpečila uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXVIII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť predložiť účtovnú závierku Ministerstvu zdravotníctva SR.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovní ctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku namiesto v Obchodnom vestníku v registri účtovných závierok.

K článku XL

K bodom 1 až 8

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa oslobodzuje účtovná jednotka od povinnosti predložiť účtovnú závierku, ak je už v registri účtovných z ávierok uložená.

K článku XLI

Na základe zmeny zákona o účtovní ctve sa upravuje ustanovenie, kde Telekomunikačný úrad je oprávnený preverovať účtovnú závierku uloženú v registri účtovných závierok zostavenú podnikom poskytujúcim verejnú sieť, verejnú slu žbu alebo verejnú sieť a verejnú službu, ktorý nie je podľa zákona povinný vykonávať nezávislý audit a výsledok preverenia zverejniť. Z ustanovenia sa vypustila povinnosť podniku poskytovať na nahliadnutie Telekomunikačnému úradu svoju účtovnú závierku, nakoľko je povinný ju uložiť v registri účtovných závierok, z ktorého bude Telekomunikačnému úradu k dispozícii.

K článku XLII

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upra vuje ukladanie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu XLIII

Navrhovaná účinnosť zákona je 31. decembra 2011 okrem čl. I. bodov 1, 2, bodov 4 až 11, 16, 17, 19, 20, § 23 a § 23a bodu 21, bodov 22 až 35, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a čl. I bodov 3, 13 až 15, § 23b a § 23c bodu 21 a čl. II až XLII, ktoré nadobúdajú úč innosť 1. januára 2013.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v.r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v.r.

podpredseda vlády a minister

financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Z hľ adiska vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku 1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby, výroby a použitia slovenských audiovizuálnych diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 – grantov ý systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia). Objektívne možno zhodnotiť, ž e podpora výroby a šírenia, ako aj samotná výroba slovenských audiovizuálnych diel, bola v aktivitách vysielateľa programovej služby n a základe zákona (Slovenská televízia), ale i v skladbe televíznych vysielateľov na zá klade udelenej licencie dlhodobo poddimenzovaná.

Štátna podpora audiovizuálnej tvorby v súčasnosti pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na v ývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systé mu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).

Aj napriek uvedenej rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, č o má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské dlhometrážne hrané filmy, dokument árne či animované filmy.

Hlavný m dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultú ry, od podpory tvorby a produkcie počnúc a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných umelecký ch žánrov a kultúrnych aktivít, nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie, orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.

Ïalším dôvodom uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia (dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie (na rozdiel od Èeskej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na neustá le sa zvyšujúcu finančnú a technologickú náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej zá kladne pre výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných kapacít na realizá ciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií, filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava – Koliba).

Prá vne normy, ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:

-Zákon č . 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch,

-Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielan í a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon),

-Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z. z.),

-Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č. MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2007 č . MK-4601/2007-110/17430 (publikovaný pod č. 573/2007 Z. z.).

Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie, pod tlakom rozvoja súkromného televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov, k vytváraniu ochrann ých a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej kinematografickej kultúry a kultúrneho dedič stva. Vo všetkých krajinách Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a audiovízia aj dôležitým ekonomickým p rostredím pre realizáciu domácich a zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia, priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to aj z hľ adiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného potenciá lu krajiny.

Zá roveň sa na európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na financovanie koprodukč nej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých subjektov v týchto celoeurópskych podporný ch štruktúrach je však nepriamo podmienená vytvorením a fungovaním podporných systé mov a ochranných mechanizmov na úrovni jednotlivých národných štátov.

Podporné systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom mediálnych spoločností. Je pr itom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch uvedených princípov. Z hľ adiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založen ý na jednom dominujúcom princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné postupne vy tvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.

Modely filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľn ých so Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie spájajú cej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model spájajúci dve inš titúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou (Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných inštitúcií – archív, fond a podpor ná činnosť (Maďarsko, Rakúsko).

Nakoľko v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí z vyššie uvedených modelov.

Konkrétnym riešením na odvrátenie kolísavého vývoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to existenciu dvoch nezávislý ch inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzuje súčasný stav slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry, porovnanie slovenské ho kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými krajinami, posúdenie kreatívneho a produkč ného potenciálu slovenskej kinematografie, ako aj zhodnotenie reálnych legislatívnych a ekonomických možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom (transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy podľa činností inštit úcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia, Audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania zdrojov.

V zá ujme priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných krajiná ch Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom prostredí , sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:

-zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,

-zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštit úcie,

-definovanie stabilných finanč ných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuá lnych obsahov,

-definovanie úloh a cieľ ov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,

-definovanie účelu použ itia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Na zá klade uvedeného sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimá lnej inštitucionálnej formy hospodáriacej s viac zdrojový m financovaním, pričom jednou zo zložiek financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom na súčasný legislatívny stav.

Zá kon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zá konov (audiovizuálny zákon), účinný od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.), redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Vzhľadom na prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.

Fond Rady Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996, vyzval členské š táty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretož e celoeurópske podporné fondy a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre r ozvoj vzájomnej spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja v ž iadnej z členských krajín.

Znenie zá kona zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001 (COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez hraníc.

Zá kon je svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so zákonom č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zá kon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

a)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organiz ácií:

-nepredpokladá sa zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet spočíva v príspevku do Audiovizuálneho fondu (ďalej len 'fond') v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') na príslušné rozpočtové obdobie na základe zákona o štátnom rozpo čte. Príspevok zo štátneho rozpočtu teda bude odvádzaný prostredníctvom rozpoč tovej kapitoly ministerstva. Ide o výdavok rozpočtu ministerstva – bežný transfer neziskovej právnickej osobe. Zároveň bude zrušený grantový program ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia v súčasnej podobe, t.j. dôjde k presun objemu súčasných rozpočtový ch prostriedkov poskytovaných na podporu audiovízie prostredníctvom grantového systému ministerstva (program AudioVízia) na fond. Pozn.: V roku 2006 ministerstvo vynaložilo na grantový program AudioVízia rozpočtové prostriedky v sume 170 000 0000 Sk, v roku 2007 to bolo 115 000 000 Sk a pre rok 2008 je rozpočtovaných 112 000 000 Sk;

-dopad na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií v zrušení/ prekvalifikovaní jedného pracovného miesta na ministerstve – štátny zamestnanec, tajomník grantovej komisie grantového programu ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia;

-bez dopadu na počty zamestnancov štátnych príspevkových organizácií.

b)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov: bez dopadu.

c)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC: bez dopadu.

d)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovane, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce: pozitívny vplyv v odvodoch za 11 zamestnancov fondu (ide o prí jem – poistné).

e)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkov ého fondu: bez dopadu.

Tabu ľky

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre prvý rok fungovania (2009) v Sk

(Fond ešte nerealizuje podpornú činnosť)

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky

-nákup strojov

-nákup telekomunikač nej techniky

-nákup SW1 050 000

800 000

100 000

150 000Vysielateľ na základe zákona0Vysielatelia na základe licencie0Kiná0 Distributé ri0Prevá dzkovatelia retransmisie 0Št át (z rozpočtu MK SR)4 500 000Osobné výdavky – 6 zamestnancov a riaditeľ (pracovné zmluvy podľa Zákonníka práce)900 000Dary- Odmeny členom rady1 168 410Odmeny členom dozornej komisie120 876Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie315 000Úroky z vkladov v bankách0Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby210 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky0Komunikácie150 000Administratívne úhrady0

Všeobecný materiál50 000Oprava, údržba0Nájomn é (+ energie)400 000Ostatné služby100 000Odpisy - Finančné náklady30 000Spolu 4 494 286 4 500 000

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre druhý rok fungovania (2010) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona30 000 000Vysielatelia na základe licencie60 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 30 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 246 000 000

Preh ľad rozpočtových prostriedkov fondu pre tretí rok fungovania (2011) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v SkKapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona35 000 000Vysielatelia na základe licencie70 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 35 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 266 000 000

2.Odhad vplyvu na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

a)Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života:

-pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva v skvalitňovaní prístupu ku kultú rnym audiovizuálnym obsahom (skvalitňovanie technologickej základne – kiná, festivaly, prehliadky, publikačná činnosť v audiovízii);

-pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života v zmysle vytvárania nových kultúrnych hodnôt v oblasti audiovízie, ktoré budú spĺňať, okrem iného, aj umelecké, popularizačné, edukatívno-osvetové a hodnotovotvorné prvky.

b)Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu: pozitívny vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít potenciálnych poberateľov podpory z fondu, ktorí budú mať možnosť získania priamej finančnej podpory, ktorá bude stimulom na tvorbu a produkciu audiovizuálnych obsahov, čo bude následne ovplyvňovať tieto subjekty potenciá lnym zvýšením ich príjmov za zhodnotenie vytvorených audiovizuálií, ako aj na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v najširšom celospoločenskom kultúrnom kontexte.

c)Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky: predkladaná úprava predstavuje štátom zabezpeč enú realizáciu verejného záujmu na podpore audiovizuálnej kultúry, vytváraní nových kultúrnych hodnôt a zlepšovaní nehmotných kvalít života obyvateľ stva, nejde o oblasť realizácie hospodárskej politiky.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

a)Súlad materiálu s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky schválenými vládou SR a Národnou radou SR v Stratégii, zásadách a prioritách štátnej environmentálnej politiky z roku 1993 a v Národnom environmentálnom akčnom programe II (uznesenie vlády SR č. 1112/1999): v plnom súlade (bez dopadu).

b)Dodržiavanie zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorš ích predpisov: v plnom súlade (bez dopadu).

4.Odhad vplyvu na zamestnanos ť

Materiál predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť v raste zamestnanosti:

-rozsah/kvantifikáciu nárastu zamestnanosti – vytvorenie 10 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu;

-územn é určenie (región, lokalita) – Bratislava;

-časový horizont – v roku 2009 vytvorenie 6 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu, v roku 2010 vytvorenie 4 miest zamestnancov fondu;

-dostupnosť pracovnej sily na realizáciu uvažovaného opatrenia obsiahnutého v materiáli – kvalifiká cia zamestnancov fondu predpokladá ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa s odporúčanou praxou v oblasti výkonu práce – dostupnosť vo vzťahu k lokalite – vysoká.

-spôsob vytvorenia pracovných miest, ich druh, finančné nároky a zdroje ich nadobudnutia – pracovné miesta budú vytvorené na základe rozhodnutia rady fondu, v spojení s prijatým organizačným poriedkom kancelárie fondu. Druhovo pôjde o výkon práce v špecializácii – ekonóm, právnik, ad ministratíva. Finančné nároky sú vyčíslené v tabuľkách v bode 1, zdrojom ich krytia sú príjmy fondu.

5.Odhad vplyvu na podnikateľ ské prostredie

a)Súlad s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie s prípadnými návrhmi (ná metmi) na jej úpravy z hľadiska riešenej problematiky: v plnom súlade. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko navrhovaný systém financovania fondu zať aží niektoré podnikateľské subjekty (povinné subjekty) povinnosťou platiť prí spevky, vzhľadom na skutočnosť, že svoj hospodársky prospech dosahujú prostredníctvom využívania audiovizuálnych obsahov. Subjekty zaťažené prí spevkovou povinnosťou budú mať zvýšené výdavkové zaťaženie o sumu príspevku do fondu (odhadované vyčíslenie je obsiahnuté v tabuľkách v bode 1).

Príspevky podnikateľských subjektov do fondu

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)SubjektSadzbaSumaVysielateľ na základe zákona5 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu za kalendárny rok30 000 000Vysielatelia na základe licencie2 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu vysielaných podľa osobitného predpisu za kalendárny rok60 000 000Kiná1 Sk

z predanej vstupenky3 000 000Distributéri1 %

z celkových príjmov za distribúciu audiovizuá lnych diel v Slovenskej republike za kalendárny rokneidentifikovanéPrevádzkovatelia retransmisie1 %

z celkových príjmov za poskytovanie retransmisie ako obsahovej slu žby koncovému užívateľovi za kalendárny rok30 000 000Spolu123 000 000

b)Posú denie vplyvu navrhovaného riešenia z hľadiska činnosti administratívnych štruktú r a pôsobenia administratívnych opatrení ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie: bez dopadu.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Eu rópskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov ná vrhu právneho predpisu

Návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v prim árnom práve Európskych spoločenstiev: čl. 151 a čl. 87 (3) písm. d) Zmluvy o založ ení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Audiovizuálny fond (ďalej len 'fond') ako právnická osoba na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie.

Sídlo fondu v hlavnom meste Slovenskej republiky je určené vzhľadom na pôsobnosť fondu a lokalizáciu jeho hlavných prispievateľov.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone. Podrobnosti o zriadení a činnosti fondu určí štatút fondu, ktorý je fond povinný zverejniť na svojej internetovej stránke, a ktorý zároveň Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') zverejní v rezortnom publikačnom prostriedku. Uvedené rie šenie publicity základného dokumentu fondu vyplýva z dôvodu všeobecnej dostupnosti a transparentnosti fungovania fondu.

Zá kladné činnosti fondu zahàňajú okrem podpornej činnosti aj strategickú a plánovaciu činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, a napokon aj udeľovanie koprodukčných štatútov podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovensk á republika viazaná, pričom základným medzinárodným multilaterálnym nástrojom v tomto zmysle je Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Udeľovanie koprodukčných štatútov, ktoré doteraz realizovalo ministerstvo, sa javí ako účelné presunúť na fond z dôvodu komplexnosti a potreby predísť nadbytoč nému zdvojeniu administratívnej činnosti, nakoľko prílohy žiadosti o udelenie koprodukčných štatútov sa v prevažnej miere obsahovo prelínajú s prílohami žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu.

K § 3

Určuj ú sa orgány fondu, ktoré sú tvoren é radou, dozornou komisiou a riaditeľom. Organizačná štruktúra fondu utvára optimálne podmienky pre stabilitu pôsobenia orgánov fondu (rada, dozorná komisia a riaditeľ), v spojení s činnos ťou administratívno-technického pracoviska – kancelárie fondu a poradného odborného orgánu, ktorým sú odborné komisie, ako aj jasné kompetenčné rozdelenie orgánov fondu (rada ako najvyšší samosprávny orgán, riaditeľ ako výkonný orgán a dozorná komisia ako kontrolný orgán) a pre ich súčinnosť a spoluprácu pri efektívnom riadení a kontrole činnosti a hospodárenia fondu ako verejnoprávnej inštitúcie. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inš titúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

K § 4 – 8

Ustanovenia vymedzujú postavenie, úlohy, kompetencie a poslanie samosprávneho orgánu, ktorého úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie činností fondu a rozhodovať o použití jeho zdrojov.

Upravuje sa pôsobnosť rady ako samosprávneho orgánu fondu, ktor ý je zároveň aj kolektívnym š tatutárnym orgánom fondu. Rada rámcovo zabezpečuje realizáciu činností a plnenie povinností fondu, pri čom plní úlohy aj v rámci rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike v spolupráci s ministerstvom, keď navrhuje ministerstvu návrhy strat egických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizu álnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Rada predstavuje orgán fondu, ktorý strategicky a koncepčne riadi fond a v spojení s hlavnou činnosťou fondu (podporná činnosť) rozhoduje najmä o zásadách, spôsobe a krité riách hodnotenia žiadostí o podporu z fondu, ako aj o zásadách poskytovania finančnej podpory z fondu, a to všetko v spojení so schválenými cieľmi fondu a prioritami podpornej činnosti fondu. Rada zároveň priebežne bilancuje a vyhodnocuje plnenie činností fondu.

Spôsob vytvorenia a zloženia samosprávneho orgánu zabezpečuje účasť odbornej verejnosti a zástupcov prispievateľov do fondu v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a o rozpoč tovaní jeho zdrojov. Spôsob vytvorenia samosprávneho orgánu zároveň v potrebnej miere zabezpečuje nezávislosť postavenia tohto orgánu na štátnej správe, ktorej je určená iba kompetencia vymenovať jednotlivých č lenov, výlučne však na zá klade návrhov profesijných asociácií, vzdelávacích a vedeckých organizácií, záujmových združení a ďalších právnických osô b a iných subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie. Vzhľadom na príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorým bude fond disponovať, jeden z členov rady je vymenovaný ministrom kultú ry Slovenskej republiky (ďalej len 'minister') bez návrhu.

Zložením a počtom členov rady je zabezpečená vyvážená účasť zástupcov jednotlivých oblastí audiovizuálnej kultúry a priemyslu v samosprávnom orgáne fondu. Zabezpečená je aj paritná miera zastúpenia jednotlivých prispievateľov do fondu v jeho rozhodovacích procesoch, čím sa zabezpečuje stabilizácia samosprávneho orgánu fondu a výrazne sa obmedzujú mož nosti politického ovplyvňovania činnosti tohto orgánu.

Nakoľ ko je potrebné, aby členovia rady boli nielen osobami s morálnym kreditom, ale zároveň aj osobami s odbornými skúsenosťami v oblasti audiovízie, ustanovujú sa obligatórne náležitosti pre výkon funkcie člena rady, a to trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa a odborná prax v trvaní najmenej tri roky v príslušnej oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu (t. j. oblasti, ktorú bude v rade zastupovať).

Upravené sú aj konkrétne úlohy, povinnosti a prá vomoci rady a jej vzťah k dozornej komisii a k výkonnému orgánu fondu. Navrhované ustanovenia spresň ujú vzťah medzi radou a štatutárnym orgánom a utvárajú priestor pre transparentný verejný a odborný dozor nad praktickou realizáciou podpornej činnosti fondu a hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami.

Z dô vodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tom písomne informovať predsedu rady a ministra. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Pre posilnenie nezávislého postavenia rady a pre zabezpečenie jej odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti jej rozhodovania je upravené aj finančné ohodnotenie výkonu funkcie člena rady.

Funkč né obdobie člena rady je stanovené s ohľadom na stabilitu samosprávneho orgánu fondu.

V nadväznosti na postavenie a kompetencie rady sú upravené aj základné pravidlá činnosti a rokovania rady.

K § 9 – 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie dozorného orgá nu fondu – dozornej komisie. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k využívaniu finančných zdrojov fondu a k nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti. V tomto zmysle sa navrhuje aj voľba členov dozornej komisie, ktorá je priamo naviazaná na radu, ktorá ich volí a v taxatívne stanovených prípadoch odvoláva, v čom sa nepriamo prejavuje prepojenie na subjekty pôsobiace v audiovízii, ako aj subjekty jednotlivých prispievateľov do fondu. Èlenstvom zástupcu ministerstva, ktorý je vymenovaný a odvolávaný ministrom, sa dosiahne potrebný permanentný dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu, pričom je zachovaná dostatočná odborná nezávislosť dozorného orgánu fondu.

Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej rady v jej vzťahu k rade a k výkonnému orgánu fondu.

Zodpovednosť dozornej komisie voči rade je vyjadrená aj predkladaním stanovísk dozornej komisie k návrhu rozpočtu, účtovnej závierke a k výročnej správe fondu, ako aj k ď alším návrhom týkajúcim sa hospodárenia fondu a nakladania s jeho majetkom.

Z dôvodu predchádzania možnému stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej komisie s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen dozornej komisie povinnosť bezodkladne písomne o tom informovať orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Funkcia člena dozornej komisie je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky, čo je akcentované aj podmienkou členstva, ktorá spočíva v dosiahnutom vzdelaní v š pecifickej oblasti a odbornej praxi v minimálnej stanovenej dobe trvania.

K § 13 – 15

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako výkonného orgánu fondu. Riaditeľ zastupuje fond v zmysle svojich kompetencií na základe pracovnej zmluvy, ako aj na základe poverenia radou, ktoré predstavuje prenesenie časti výkonu štatutárneho orgánu fondu z rady na riaditeľa.

Upravené sú aj podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie riaditeľa. Riaditeľ zodpovedá rade za činnosť fondu v rozsahu navrhnutej úpravy, má právo zúčastň ovať sa na rokovaní rady a v nevyhnutných prípadoch iniciovať jej mimoriadne zasadnutie. S funkciou riadite ľa sú nezlučiteľné funkcie, povolania a činnosti obdobne ako u členov rady. Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy a za akých okolností, môž e rada odvolať riaditeľa.

Riaditeľ rozhoduje o prideľovaní podpory fondom, avšak pri tomto rozhodovaní je viazaný stanoviskom odborných komisi í, ktoré v prípade poskytnutia podpory fondom musí byť vždy kladné. Riaditeľ stojí zároveň na čele kancelárie fondu a riadi jej činnosť.

Ustanovenia spresňujú a jednoznačne určujú vzájomný vzťah medzi riaditeľom a radou, resp. dozornou komisiou, a to najmä vo vzťahu k hospodá reniu fondu, k rozhodovaniu o použití jeho zdrojov, k nakladaniu s jeho majetkom a k uskutočňovaniu činností fondu v súlade s týmto zákonom a s osobitnými predpismi.

K § 16

Ustanovenie reguluje zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personá lnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu. Pracovníci kancelárie fo ndu sú zamestnancami fondu. Èinnosť kancelárie riadi riaditeľ fondu.

Kancelá ria zabezpečuje najmä administratívne a technické podmienky pre činnosť odborných komisi í a vykonáva administratívu vyberaných príspevkov do fondu, ako aj administratívu podpornej č innosti fondu (posudzovanie úplnosti predkladaných žiadostí o podporu, realizácia výziev na doplnenie, administrácia výberu a správy administratívnych úhrad).

Podrobnosti o činnosti kancelárie fondu ustanovuje organizačný poriadok kancelárie ako interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada.

K § 17

Ustanovenie upravuje zriadenie osobitných odborných komisií fondu. Tieto komisie predstavujú poradné orgány fondu pri rozhodovaní o poskytnutí individuálnej podpory na základe úplnej žiadosti.

Úlohou odborný ch komisií je najmä posudzovanie umeleckého (kreatívneho) potenciálu projektu, na ktorý sa podpora požaduje, ako aj celkového prínosu projektu pre audiovizuá lnu kultúry v Slovenskej republike, ako aj posudzovanie finančnej efektívnosti a opodstatnenosti žiadosti (t. j. posúdenie realizovateľnosti projektu na základe žiadateľom predloženého rozpočtu).

Stanovisko a finančný návrh komisií je v rozhodovacom procese o individuálnej žiadosti z áväzný, žiadosť možno podporiť iba v prípade odporúčania komisiami.

Podrobnosti o organizácií zasadnutí a rokovaní komisií, ako aj o organizačnom zabezpečení ich činnosti ustanovuje štatút fondu v spojení s organizačným a rokovacím poriadkom odborných komisií (interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada).

K § 18

Ustanovenie uvádza oblasti, v ktorých fond poskytuje podporu, a to najmä poskytovaním finančných prostriedkov fondu individu álnym žiadateľom, na základe písomnej žiadosti.

Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý je viazaný stanoviskami odborných komisií, a to na zá klade zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Bez ohľadu na splnenie všetkých zákonom a fondom stanovených podmienok pre žiadanie o podporu, až do uzavretia zmluvy, nie je možné, aby si žiadateľ takúto podporu n árokoval.

Odsek 2 definuje, čo pri rozhodovacej činnosti fondu treba považovať za projekt; ide najmä o scenár alebo iné slovesné dielo, použité pre vytvorenie audiovizuálneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, slovenské kinematografické dielo, usporiadanie festivalu alebo prehliadky z oblasti audiovizuálnej tvorby v Slovenskej republike, usporiadanie prezentácie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, vydanie publikácie z oblasti audiovízie a kinematografie, usporiadanie vzdelávacej alebo výskumnej aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, alebo rozvoj technológií v oblasti výroby, verejného rozširovania, sprístupňovania verejnosti a uchovávania audiovizuálnych diel.

Fond poskytuje finančné prostriedky formou účelovej dotácie, pôžičky alebo štipendia. Úč elové dotácie fond poskytuje ako návratné dot ácie, pričom podmienky pre uplatnenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov budú vždy individuálne určené zmluvou medzi fondom a príjemcom podpory z fondu. Pravidlá pre určenie podmienok návratnosti dotácie sú súčasť ou zásad pre poskytovanie finančnej podpory z fondu, ktoré schvaľuje rada pre príslušné časové obdobie a sú zverejnené pred tým, než je možné pod ávať žiadosti o poskytnutie dotácie.

Štipendium fond poskytuje výlučne fyzickým osobám na rozvoj tvorby, vzdelávania a odborné ho výskumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia. Štipendium je účelovo viazan á finančná podpora, ktorú fond vypláca jednorazovo alebo opakovane, počas presne stanovené ho časového obdobia, v zmysle uzavretej zmluvy.

Podnikateľ ským subjektom fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie najviac do 50 % celkového rozpočtu projektu s ustanovenými výnimkami, čím je zachovaná stimulačná funkcia podpory smerom k zabezpečeniu aj vlastných, resp. iných prostriedkov na realizá ciu projektu žiadateľom. Kumulácia viacerých foriem podpory (dotácia, pôžička, š tipendium) však nie je vylúčená. Ustanovenie predpokladá aj potrebu prijatia a schvá lenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou na vybrané oblasti podpory, ktorú je povinný vypracovať a predložiť na schválenie prostredn íctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky fond.

Základnou podmienkou poskytnutia podpory fondom je preukázanie spolufinancovania projektu žiadateľom, t. j. žiadateľ je povinný preukázať, že na financovanie projektu, na podporu ktorého žiada dotáciu fondu, má zabezpečené vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky z iných zdrojov v percentuálnej výške vo vzťahu k celkovému rozpočtu projektu. Spolufinancovanie sa neuplatňuje pri žiadateľoch o štipendium a pôžičku.

Za účelom rýchlosti konania a zabezpečenia pružnosti celého systému podpory sa ustanovuje l ehota, v ktorej riaditeľ rozhodne o žiadosti.

K § 19 a 20

Ustanovenia konkrétne definujú okruh oprávnených žiadateľov o podporu z fondu a regulujú predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh.

Po predlo žení žiadosti fondu kontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je predložená žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, takáto žiadosť sa považuje za neúplnú a fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti, v lehote 40 dní odo dňa doručenia výzvy.

Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá neobsahuje predpísané prílohy a žiadateľ ich nepredložil ani v dodatočnej lehote, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ozná mi žiadateľovi písomným oznámením.

Úpln é žiadosti predkladá kancelária odborným komisiám na posúdenie. Následne odborné komisie žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú riaditeľovi, na rozhodnutie o poskytnutí podpory.

K § 21

Ustanovenie zavádza osobitnú administratívnu úhradu za konanie fondu pri spracovaní žiadosti, ktorá predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí. Zo zákona oslobodeným subjektom od platenia administratívnej úhrady sú žiadatelia o štipendium.

Administratívne úhrady platené a vyberané podľa tohto zákona sú prí jmom fondu.

K § 22

Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu a jej obligatórnu písomnú formu v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň, v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu.

Urč ujú sa jednotlivé formy poskytovania finančných prostriedkov na základe zmluvy, a to účelová dotácia, pôžička alebo štipendium.

Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a a nasl.), pričom sa ustanovuje osobitná lehota na prijatie n ávrhu zmluvy žiadateľom, ako aj úprava prijatia návrhu zmluvy s výhradami, dodatkami či inými z menami, ktorá predstavuje protinávrh. V prípade takéhoto nového návrhu zmluvy rozhoduje s konečnou platnosťou o prijatí návrhu zmluvy rada. Novým návrhom však nemo žno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplý va zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá a ktorá vyplýva z návrhu finančnej odbornej komisie, samozrejme vždy v spojení so žiadosť ou.

Zároveň sa upravujú zákonné sankcie za neoprávnené použitie finančných prostriedkov fondu, ktoré možno kombinovať s osobitnými zmluvnými sankciami.

K § 23

Ustanovenia definujú financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu. Definovaný je transparentný systém viac zdrojového financovania fondu, finančných tokov, ako aj podmienky pre nakladanie s jeho majetkom.

Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú, jednak príspevok zo š tátneho rozpočtu, a jednak príspevky povinný ch osôb – príspevky používateľov audiovizuálnych obsahov, resp. subjektov, ktoré obchodne zhodnocujú poskytovanie služieb súvisiacich s používan ím audiovizuálnych obsahov (t. j. hospodársky výsledok sa dosahuje výlučne v priamej či nepriamej súvislosti s existenciou a používaním audiovizuálnych diel). Príspevok zo štátneho rozpočtu sa uhrádza ako transfer z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Vý davky fondu na vlastnú prevádzku, akými sú kapitálové výdavky, osobné výdavky a pod. fond uhrádza zo svojich príjmov. Tieto výdavky však nesmú prekročiť 5 % z príjmov fondu. K tomuto obmedzeniu zároveň priná leží povinnosť fondu 95 % svojich príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

V záujme transparentnosti hospodárenia sa ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať účtovnú zá vierku overenú audítorom, ako aj povinnosť zverejňovať výroč nú správu, ktorej základné súčasti sú taxatívne vymedzené. Zverejňovanie uvedených dokumentov fond realizuje podobne ako pri rozhodnutiach o udelení podpory, na svojej internetovej stránke.

Upravená je aj kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a ď alších príslušných orgánov podľa osobitných predpisov (napr. Správa finančnej kontroly), vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel hospodá renia fondu a nakladania s jeho majetkom.

K § 24 – 28

Ustanovenia vymedzujú jednotlivé príspevky do fondu, ktoré sú povinné odvádzať subjekty, ktor é z povahy svojej činnosti tvoria imanentnú súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech (príjmy) dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé.

Základné zdroje fondu sú určené v súlade s podpornými systémami pre audiovizuálny priemysel v krajinách Európskej únie a vychádzajú z princípu príspevkov zo strany používateľov audiovizuálnych diel v oblasti televízneho vysielania a audiovizuálneho predstavenia (kino) a príspevkov zo strany subjektov, ktoré umožňujú použitie audiovizuálnych diel, a to jednak prostredníctvom retransmisie, a jednak prostredníctvom distribúcie (kino distribúcia, video/DVD distribú cia).

Z dôvodu adresnosti povinných subjektov prispievateľov, sú jednotlivé subjekty určené s ohľadom na ich legálne vymedzenie v osobitných predpisoch, resp. legálne vymedzenie predmetu ich činnosti podľa osobitných predpisov.

Prispievateľmi do fondu sú televízny vysielateľ zriadený zákonom (verejnoprávna televízia – Slovenská televízia), vysielatelia, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa osobitných predpisov (na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu), prevádzkovatelia audiovizuálneho technického zariadenia (kino), prevá dzkovatelia (poskytovatelia služby) retransmisie a distributéri audiovizuálnych diel.

Pokiaľ ide o prevádzkovateľov retransmisie, do tejto podskupiny patria prevádzkovatelia retransmisie, teda fyzické alebo právnické osoby, ktoré vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytujú retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenášajú sami alebo prostredníctvom tretej osoby. Táto špecifikácia prispievateľov vychádza z legálnych definícií zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonmi č . 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a č. 220/2007 o digit álnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredn íctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 654/2007 Z. z. Nakoľ ko retransmisia predstavuje zároveň aj ďalší spôsob použitia audiovizuálnych diel, a teda prevádzkovateľ retransmisie ponúka službu, ktorá by bez existencie audiovizuá lnych obsahov (audiovizuálnymi dielami počnúc a samotným vysielaním končiac) nemala žiadne opodstatnenie, budú do tejto skupiny prispievateľov patriť inter alia prevádzkovatelia káblovej retransmisie, mobilní (a telekomunikační) operátori v rozsahu svojich činností priamo súvisiacich s retransmisiou, ako aj poskytovatelia multiplexu.

Prispievatelia sú zodpovední za výpočet a odvedenie príspevku na účet fondu.

Príspevok individuálneho prispievateľa sa určuje, s výnimkou príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia, ako percentuálny podiel zo základu pre výpočet pr íspevku, ktorý je presne stanovený. V prípade príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia je príspevok stanovený ako podiel vyjadrený koneč nou sumou v korunách, z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie v Slovenskej republike.

K § 29

Ustanovenie špecifikuje príspevok štátu do fondu. Príspevok zo štátneho rozpoč tu sa uhrádza transferom zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, a to prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Stanovenie podielu príspevku štátu sa realizuje aj na základe strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuá lnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, ktoré schvaľuje ministerstvom, a to aj na zá klade návrhov fondu.

K § 30 – 31

V zá ujme umožnenia následnej kontroly správnosti odvedených príspevkov fondom, je ustanovená š pecifická povinnosť jednotlivých prispievateľov vo vzťahu k príspevkom, predkladať spolu s odvedením príspevku na účet fondu, resp. najneskôr do 31. jú la kalendárneho roku vyúčtovanie príspevku a následne sprístupniť fondu, avšak iba na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti, údaje z povinne vedenej účtovnej dokumentácie, z ktorých vyplýva určenie základu pre výpoč et príspevku a odvedenie príspevku, a to najneskô r do 10 dní od prijatia takejto žiadosti. Fond vykonáva kontrolu správnosti odvedenia príspevkov na základe vyhodnotenia predložených vyúčtovaní. V prípade zistenia nezrovnalostí, resp. pochybnosti o správnosti odvedenej sumy, je fond oprávnený na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti nahliada ť do relevantných účtovných záznamov prispievateľa, ktorý je toto povinný umož niť.

Prí spevok do fondu sa v príslušnom kalendárnom roku platí iba v prípade, ak jeho suma dosiahne aspoň 50 euro. Týmto ustanovením sa vylučuje zaťaženie prispievateľov, ktorých príjmy za obdobie relevantné pre výpo čet príspevku boli značne nízke a odvod a správa takéhoto príspevku by boli pre prispievateľa a pre fond nákladnejšie ako samotný výťažok na príspevku. Povinná oso ba v takomto prípade v príslušnom roku predloží iba vyúčtovanie príspevku, z ktor ého bude zrejmé, že príspevok predstavuje sumu nižšiu ako 50 euro.

V prí pade ak povinná osoba príspevok neodvedie, je fond zo zákona aktívne legitimovaným na podanie návrhu na súd vo veci určenia sumy príspevku, resp. vo veci zaplatenia dlžnej sumy na príspevku. Týmto ustanovením je zabezpečená adekvátna a efektívna vymožiteľnosť príspevkovej povinnosti, bez zavádzania osobitného zákonného sankčného mechanizmu.

K § 32

Ustanovenia podrobne upravujú udeľovanie koprodukčných štatútov podľa Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Ide o vykonávacie ustanovenia predmetného dohovoru.

Udeľovanie koprodukčných štatútov sa kompetenčne presú va z ministerstva na fond, vzhľadom na účelnosť posudzovania príloh žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu, ktoré sa v značnej miere obsahovo prekrývajú s prílohami žiadosti o poskytnutie podpory fondom. V zmysle dohovoru je v plnej pôsobnosti jednotlivých signatárskych štátov, aké 'kompetentné orgány' si určia na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

K § 33

Spoloč né ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konania podľa tohto zákona, teda konanie o udelení podpory, na ktorú nie je právny nárok, ani konanie o udelení koprodukčného štatútu podľa § 32 nie sú správnym konaním.

Prechodné ustanovenia sa týkajú ustanovení zákona, ktorý mi sa reguluje použitie finančných prostriedkov fondu, jednak na vlastnú prevádzku a jednak na podpornú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že fond začne disponovať po prvý krát plným výberom svojich príjmov až v roku 2010, avšak jeho administratívna prevádzka bude bežať už v roku 2009, je potrebné, aby mal fond možnosť v prvom roku budovania vlastnej infraštruktúry použiť svoje príjmy, ktoré v roku 2009 bude tvoriť výlučne príspevok štátu na vlastnú prevádzku.

Ïalej prechodné ustanovenia určujú presné termíny vymenovania členov rady, zvolania prvého zasadnutia rady a predloženia štatútu fondu na schválenie ministrovi, ako aj zriadenie dozornej komisie. Predmetné termíny reflektujú fázové zriaďovanie a rozbeh novej inštitúcie – fondu tak, že rada začne pracovať od polovice roka 2009, kancelá ria od septembra 2009 a samotná podporná činnosť bude fondom realizovaná až v roku 2010. Prvé zmluvy s prijímateľmi finančných prostriedkov budú uzavreté na základe žiadostí o podporu, podávaných od 30. novembra 2009 až v roku 2010.

Èl. II (Zákon o umeleckých fondoch)

Vypúš ťa sa ustanovenie, ktoré určuje prevádzkovateľom audiovizuálnych technických zariadení platiť príspevok do umeleckých fondov vo výške 1 % pri verejnom premietaní filmov z úhrnného prí jmu zo vstupného. Namiesto tohto príspevku budú prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení (kiná) odvádzať do fondu 1 Sk z každej predanej vstupenky za kalendárny rok.

Èl. III (Zákon o vysielaní a retransmisii)

Vzhľadom na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania Slovenskej televí zie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho času v roku 2012.

Èl. IV (Zákon o Slovenskej televízii)

Ustanovenia sa spresňujú tak, aby bolo možné použiť prostriedky Slovenskej televízie aj na úhradu príspevku do Slovenského audiovizuálneho fondu.

Èl. V

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

V Bratislave 9. júla 2008

Robert F i c o

Predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Marek M a ď a r i č

Minister kult úry

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu