Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 492/2009 účinný od 01.01.2014 do 30.06.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Základným právnym predpisom v oblasti účtovníctva je zákon č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon upravuje finančné účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundá rnu legislatívu Európskej únie, predovšetkým smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach. V návrhu zákona je zapracovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektor ých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty. Návrh zákona mikrosubjekty definuje ako mikro účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 až 7 návrhu zákona.

Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov účtuj úcich v sústave podvojného účtovníctva, pre účtovné jednotky nezriadené na účely podnikania a tiež pre fyzické osoby podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Ná vrh zákona obsahuje závery analýzy na zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti účtovníctva vypracovanej Ministerstvom financií. Predmetom novely zákona je

·Zostavovanie účtovnej závierky v skrátenom rozsahu pre mikro účtovné jednotky. Účtovná závierka obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Zjednodušuje sa rozsah účtovnej závierky. Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenom rozsahu. Poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré smernica požaduje uvádzať. Obsah účtovnej závierky je vymedzený tak, aby obsahoval všetky základné údaje potrebné pre používateľa účtovnej závierky.

·Zverejňovanie údajov úč tovnej závierky prostredníctvom registra účtovných závierok (ďalej len „register“). Novela zákona pokračuje v legislatívnom procese dotvárania registra a zdokonaľuje sa jeho aplikácia. Na rozdiel od sú časnej úpravy, do registra sa budú ukladať aj výročné správy a zaniká povinnosť ukladania priebežných účtovných závierok.

·Zaniká povinnosť ocenenia cenný ch papierov a derivátov reálnou hodnotou pre mikro účtovné jednotky. Ide o významné odbúranie oceňovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vytvára sa priestor, aby mikro účtovné jednotky nemuseli vynakladať finančné prostriedky na získanie informácií o reálnej hodnote.

·Znižuje sa periodicita na inventariz áciu majetku. Dlhodobý majetok sa bude musieť inventarizovať len raz za štyri roky a peňažné prostriedky v hotovosti len ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

·Zmierňujú sa povinnosti pri veden í účtovníctva pre účtovné jednotky, ktoré neboli zriadené na účely podnikania. Medzi tieto úpravy patrí

- zrušenie povinnosti účtovania zásob spôsobom A, ak majú povinnosť overenia účtovnej zá vierky audítorom,

- mož nosť uplatniť v účtovníctve daňové odpisy, ak tento spôsob vyhovuje účtovnej jednotke na požiadavky vykázania základu dane,

- možnosť účtovania opravných položiek a rezerv v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a so zohľadnením významnosti hodn ôt rezerv a opravných položiek,

- zrušenie povinnosti oceňovania cenných papierov a derivátov reálnou hodnotou,

- umožniť účtovnej jednotke účtovať na účtoch časového rozlíšenia podľa hladiny významnosti týchto položiek a podľ a toho, či ide o každoročne sa opakujúce plnenia.

·Spresňuje sa oceňovanie pre účtovné jednotky finančného sektora. Návrh zá kona spresňuje oceňovanie reálnou hodnotou pre obchodníka s cennými papiermi, platobnú inštitúciu, inštitúciu elektronických peňazí, pobočku zahraničnej finančnej inštitúcie a pre cenné papiere a deriváty v majetku fondu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ prijať také opatrenia, ktoré v súčasnej situácii zmiernia povinnosti vyplývajúce podnikateľom z ú čtovníctva. Účtovná jednotka musí vyčleniť časť svojich prostriedkov na vedenie účtovníctva a na zostavenie účtovnej závierky. Tieto náklady sú nevyhnutnou súčasť ou samotnej existencie firiem, nie je možné potrieť ich opodstatnenie a význam. Z pohľadu štruktúry nákladov ide o čisto administratívne náklady. Užitočnosť vynakladania týchto nákladov naberá na v ýznamnosti v podnikoch podnikajúcich v skupine a vo významných štátnych podnikoch. V malých podnikoch môžu tieto náklady predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž. Návrh zákona zmierň uje tieto povinnosti, pričom dbá na zabezpečenie vypovedacej schopnosti účtovníctva v súlade s účtovnými zásadami pre podvojné účtovníctvo v súlade s právom EÚ.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012),

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej ú čtovnej závierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. E Ú L 318, 17. 11. 2006),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štá toch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.09.2002) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní , [2002], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, [nepublikované]. rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice 2012/6/EÚ nie je určená, jej transpozícia je dobrovoľná.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nebola stanovená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000 - 510 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť – MS SR0- 510 000- 510 000- 510 000z toho: - vplyv na ŠR0- 510 000- 510 000- 510 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom546 000000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 0740602 – Rozpočtový informačný systém 546 000000z toho: - vplyv na ŠR 546 000000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 00 00- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 546 000000

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)546 000510 000510 000510 000 z toho vplyv na ŠR546 000510 000510 000510 000 financovanie zabezpečené v rozpočte546 000000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených vý davkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok pri doplnení funkcionality uloženia výročných správ si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovan ý zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 0740602 – Rozpočtov ý informačný systém. Zároveň uvádzame, že ide o maximálnu sumu, ktorá môže byť nižšia v závislosti od rozsahu skutočne objednaných prác.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10- 510 000- 510 000- 510 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000- 510 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)20000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)546 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2546 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom546 000000 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypozná mka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR

Kľúčovým prínosom realizácie rozšírenia registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informáci í o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomické ho pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa má príjmy súvisiace so zverejňovaní m dokumentov podnikateľských subjektov v Obchodnom vestníku približne vo výške 510 000,- eur ročne. Z globálneho hľadiska minimálne v tejto výške ušetrí suma, ktorú platia podnikateľské subjekty na poplatkoch za zverejňovanie dokumentov.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavova ť následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho života, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu zákona k ukladaniu dokumentov v registri účtovných závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito ná strojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcich výkon ich pô sobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

V nadväznosti na návrh projektových zámerov registra účtovných závierok v roku 2013 bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu prác v roku 2013, ktorej súčasť ou je aj rozpočet projektu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové zámery registra účtovných závierok v roku 2013 predstavujú 546 000 eur, ktoré sa budú čerpať postupne v závislosti od čiastkových objedn ávok na jednotlivé rozvojové zámery, ku ktorým budú vypracovávané čiastkové štúdie realizovateľnosti s uvedením kalkulácie nákladov. Ministerstvo financií SR neeviduje žiadne ďalšie finanč ne nekryté aktivity, ktoré sú plnené z titulu realizácie projektu (najmä na FS a MS SR).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest výročných správ – výročná správa sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych ná kladov spojených s ich predkladaním a zvereňovaním. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup nielen k účtovným závierkam ale aj výročným správam v registri.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Z pohľadu ukladania dokumentov do registra sú to bežné náklady na udrž iavanie internetového pripojenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komuniká cie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komuniká cii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania výročných správ na jedno miesto.

Register účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako ná stroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Znížia sa administratívne náklady aj na zostavovanie účtovnej závierky v skrátenej forme a zjednodušeného rozsahu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdel ávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Rozširuje sa register úč tovných závierok za účelom jednorazového predkladania výročných správ do registra v elektronickej forme. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, doplnením bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantovaného doručenia.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

dobudovaním softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Úprava odkazu 4a je vyvolaná legislatívnou úpravou daň ovej evidencie v pripravovanej novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 1)

Daňovníci, ktorými sú právnické osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú stálu prevádzkareň na území SR, majú povinnosť viesť na našom území účtovníctvo na účely vyčíslenia základu dane z príjmov za stálu prevádzkareň. Táto právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou nie je účtovnou jednotkou, ale na účely správneho vyčíslenia dane z príjmov sa na ňu vzťahujú povinnosti na vedenie podvojného účtovníctva. Podľa zásad podvojného účtovníctva vedie účtovníctvo v účtovn ých knihách (hlavná kniha a denník) a po uzatvorení účtovných kníh k poslednému dňu účtovného obdobia vyčísľuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Táto právnická osoba nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku.

K bodu 4 (§ 2 ods. 5 a 7)

Zákon definuje mikro účtovnú jednotku za účelom ďalš ích legislatívnych úprav na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky budú upravené v Opatrení MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na vedenie účtovníctva sú zapracované v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 zákona sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovn ú jednotku. Ak však začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať do času, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Ide o zabezpečenie zásady kontinuity vykazovania, ktorá je jednou zo základných zásad vykazovania v súlade s právom EÚ.

Mikro účtovná jednotka je účtovná jednotka, ktorá dve po sebe idúce účtovné obdobia nebude prekračovať dve z tý chto troch podmienok: objem majetku neprekročí 350 000 eur, čistý obrat neprekročí 700 000 eur a počet zamestnancov 10. Účtovná jednotka, ktorá je na hranici prekročenia alebo neprekročenia veľkostný ch podmienok prestane byť mikro účtovnou jednotkou, ak prekročí veľkostné podmienky dve po sebe idúce účtovné obdobia.

Za účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka vznikla sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovnú jednotku.

K bodu 5

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorou sa znenie ustanovenia dáva do súladu so zmenenou terminológiu Daňového poriadku.

K bodu 6

Predmetným návrhom sa ustanovuje povinnosť ustanoviť podrobnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva pre právnickú osobu s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR v opatrení Ministerstva financií SR.

K bodu 7 (§ 8 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a to z dôvodu zmeny označenia ustanovení, na ktoré sa § 8 ods. 3 odkazuje.

K bodom 8 a 9 (§ 17 ods. 2)

Predmetnou zmenou ustanovení § 17 odsek 2 sa menia povinnosti poskytovania informácií účtovnou jednotkou vo všeobecných náležitostiach účtovnej závierky. Fyzické osoby budú poskytovať informáciu o mieste podnikania. Na rozdiel od súč asného znenia účtovná závierka bude obsahovať podpisový záznam len jednej osoby a to štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade ú čtovnej jednotky fyzickej osoby bude účtovná závierka obsahovať podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Ustanovenie je upravené z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa predkladajú dokumenty elektronicky a je postačujúce, aby účtovná jednotka zabezpečila podpísanie účtovnej závierky len jedným elektronicky zaručeným podpisom alebo jedným certifikátom, ak má účtovná jednotka uzatvorenú dohodu o elektronickom podaní.

K bodu 10 (§ 17a ods. 1)

Predmetná úprava nemení rozsah účtovných jednotiek, ktor é musia vykazovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Mení sa štruktúra usporiadania týchto účtovných jednotiek, aby bolo možné vyňať pobočky pri vymedzení niektorý ch povinností ustanovených zákonom.

K bodu 11 (§ 17a ods. 2)

Zákon mierne zvyšuje veľkostné podmienky, ktoré ak účtovná jednotka splní, musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľ a IFRS/EÚ.

K bodu 12 (§ 17a ods. 3)

Predmetným doplnením sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré môžu zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ . Ide o nástupnícku účtovnú jednotku, ktorá do rozhodného dňa zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a preberá majetok a záväzky od zanikajúcej účtovnej jednotky, ktorá nezostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovná jednotka má možnosť pokračovať v zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa IFRS/EÚ. V tejto časti navrhovaná ú prava nemení rozsah účtovných jednotiek vykazujúcich podľa IFRS/EÚ, ide len o sprecizovanie legislatívneho textu. Predmetné ustanovenie ale umožňuje, aby aj v prípade, ak zanikajúca účtovná jednotka zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a nástupnícka pred rozhodným dňom nezostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, mohla nástupnícka účtovná jednotka zostavovať po rozhodnom dni individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ sa umožňuje aj novovzniknutej dcérskej účtovnej jednotke, ktorá v prvom účtovnom období spĺňa veľkostné podmienky podľa § 17a ods. 2 a jej materská účtovná jednotka, ktorá sa spravuje právom niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovn ú závierku podľa IFRS/EÚ.

K bodu 13 (§ 18)

Predmetným návrhom sa ustanovujú informácie poskytované mikro účtovnou jednotkou v priebežnej účtovnej závierke. Navrhuje sa za úč elom zjednodušenia vykazovaných skutočností vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky, aby mikro účtovná jednotka poskytovala len informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodáreni a za vykazovanú časť účtovného obdobia.

K bodu 14 (§ 19 ods. 1)

Navrhuje sa v § 19 zvýšenie podmienok pre obchodné spoločnosti a družstvá na vznik povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom, a to veľkosť majetku a čistý obrat. Týmto sa na podmienky nášho štátu, pri zohľadnení veľkosti ekonomiky, aplikujú všeobecné veľkostné podmienky na povinnosť overenia účtovnej závierky vymedzené v čl. 11 v nadväznosti na čl. 51 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností.

K bodu 15 (§ 19 ods. 2)

Znenie sa zosúlaďuje s požiadavkami zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov.

K bodu 16 (§ 19 ods. 4)

V § 19 odseku 4 sa mení podmienka povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom v účtovných jednotkách, ktoré z ískavajú 2 % z daní.

K bodu 17 (§ 20)

Zákon ustanovuje oslobodenie od zostavenia výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) zákona. Ide o pobočky – organizačné zložky, ktoré sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

K bodu 18 (§ 21)

Od 1. januára 2014 s prijatím registra účtovných závierok sa mení spôsob zverejňovania účtovných závierok, výročných správ a spr áv audítora. Povinnosti spojené so zverejňovaním dokumentov upravuje § 23d zákona.

K bodu 19 (§ 22a)

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, konsolidovaný ch účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku a účtovných závierok prá vnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o štátnom podniku. Ide o cca 8 000 účtovných jednotiek, ktoré hospodária v odlišnom regula čnom prostredí, majú množstvo vzájomných vzťahov medzi sebou, pričom nie všetky majú povinnosť externého auditu. To má za následok mimoriadnu rôznorodosť súhrnného celku a navyše absentuje vzť ah ovládajúcej a ovládanej účtovnej jednotky najmä vo vzťahu samosprávy k zostavovateľovi súhrnnej účtovnej závierky, t.j. k Ministerstvu financií SR. Reálne možno predpokladať, že nie je možn é v plnom rozsahu zabezpečiť požiadavky dané medzinárodným audítorským štandardom ISA 210.3. resp. ISA 210.6., a to tak z hľadiska spoločnosti, ktorá by mala audit vykonať, ako aj z hľadiska zostavovateľ a závierky a objednávateľa auditu. V súlade s odporúčaním Riadiacej komisie projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva ako aj názorom Úradu pre dohľad nad vý konom auditu sa povinnosť audítorského overenia súhrnnej účtovnej závierky vypúšťa.

K bodom 20 až 22 (§ 23 ods. 2 až 4)

§ 23 ods. 2 ustanovuje dokumenty, ktoré sa ukladajú a zverejňujú v registri účtovných závierok. Predmetom úpravy je zaradenie ukladania výročn ých správ do registra účtovných závierok. Podľa súčasného znenia sa majú do registra účtovných závierok ukladať aj priebežné individuálne účtovné závierky a priebežné konsolidovan é účtovné závierky. Novela vypúšťa ukladanie priebežných účtovných závierok do registra účtovných závierok. Ide o špeciálne závierky, ktoré majú spoločnosti povinnosť vyhotovova ť počas účtovného obdobia, ktoré sa obvykle neschvaľujú. Zverejňovanie priebežných závierok by mohlo užívateľov uvádzať do omylu, a preto sa budú vyhotovovať a predkladať iba na miesta určen é zákonom (napr. dohľadu).

K bodom 23 a 24 (§ 23 ods. 6)

Zákon z verejnej časti registra účtovných závierok vypúšťa ukladanie dokumentov účtovným jednotkám, ktorými sú pobočka zahranič nej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Ich dokumenty sa budú ukladať v neverejnej časti, nakoľko článok 2 smernice 89/117/EHS zakazuje zverejňovanie účtovných závierok pobočiek zahraničných bánk. Rovnaký postup ako v prípade pobočiek zahraničných bánk je žiadú ce uplatniť aj v prípade všetkých druhov zahraničných finančných inštitúcií. Nadväzne na túto zmenu sa navrhuje zaradenie NBS medzi subjekty, ktoré budú mať prístup k uvedenej databáze v neverejnej časti.

K bodom 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu. Znenie sa zosúlaďuje s terminológiou Občianskeho zákonníka.

K bodom 26 a 27 (§ 23a ods. 2 a 3)

Dokumenty ustanovené v § 23 ods. 2 sa do registra účtovných závierok ukladajú v elektronickej alebo listinnej podobe. Návrh zákona rozš iruje dokumenty aj počet účtovných jednotiek, ktoré budú ukladať dokumenty v elektronickej podobe. Dokumenty, ktorých štruktúra nie je štandardizovaná (výročná správa, správa audí tora, dokumenty vyhotovované v cudzom jazyku) sa budú ukladať do registra účtovných závierok elektronicky priložením dokumentu vo forme prílohy všeobecného podania. Rovnako účtovné závierky účtovný ch jednotiek, ktorých početnosť je nízka, sa budú ukladať v elektronickej podobe. Účtovné závierky podnikateľov a neziskových organizácií sa môžu uložiť v písomnej alebo elektronickej podobe, rozhodnutie je ponechané na účtovnú jednotku.

K bodu 28 (§ 23a ods. 4)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že účtovná jednotka má povinnosť uložiť do registra účtovných závierok oznámenie dátumu schválenia účtovnej závierky.

K bodu 29 (§ 23a ods. 6)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 6 vyjadrujú povinnosť účtovnej jednotky uloženia novej výročnej správy, ak účtovná jednotka realizovala úpravy vo výročnej správe, ktorá je uložená v registri účtovných závierok.

K bodu 30 (§ 23a ods. 7)

V § 23a ods. 7 sa ustanovuje termín na predkladanie výročných správ. Individuálna aj konsolidovaná výročná správa sa ukladá do registra ú čtovných závierok najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje. Prvýkrát sa do registra účtovných závierok predkladajú výročné spr ávy vyhotovené za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr a tieto sa musia uložiť do registra účtovných závierok do 31. decembra 2014. Podľa § 20 zákona výročná sprá va obsahuje účtovnú závierku a správu audítora. V súlade s termínmi predkladania jednotlivých dokumentov do registra účtovných závierok, ak už má účtovná jednotka účtovnú závierku a spr ávu audítora uloženú v registri účtovných závierok v čase ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok, ukladaná výročná správa do registra účtovných závierok nemus í (ale môže) obsahovať účtovnú závierku a správu audítora.

K bodu 31 (§ 23a ods. 9)

Spresňuje sa legislatívne znenie. Register účtovných závierok bude slúžiť na zobrazovanie tých skutočností, ktoré sú požadované zá konom, z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť požiadavky zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodom 32 a 33 (§ 23b ods. 1)

Bližšie sa upravuje postup na prevod listinnej podoby dokumentu do elektronickej podoby. Ako identifikátor pre priradenie účtovnej závierky do registra úč tovných závierok bolo vybrané IÈO ako univerzálny identifikátor, ktorý má zo zákona pridelená každá spoločnosť. Preto už pri podaní skontroluje správca dane, či dokument, ktorý prijal má uveden ý správny identifikátor a názov účtovnej jednotky, čo eliminuje množstvo následných opráv z dôvodu nemožnosti identifikovať, ku ktorej účtovnej jednotke má byť účtovná závierka priraden á. Súčasne sa predlžuje lehota na prevod listinnej podoby do elektronickej podoby pri obchodných spoločnostiach na 10 dní a pri ostatných spoločnostiach na 30 dní. Rešpektujú sa tým kapacitné možnosti sprá vcov dane, nakoľko rozsah ukladaných dokumentov sa zväčšil. Súčasne sa umožňuje ukladať elektronické podoby dokumentov všetkými spôsobmi, ktoré umožňuje zákon č. 563/2009 Z. z. V súč asnosti sa využívajú na vkladanie dve aplikácie a pri jednej z nich má účtovná jednotka povinnosť doručiť prvú stranu podania do piatich pracovných dní, čo následne posúva aj možnosť postúpi ť elektronický dokument o päť dní.

K bodu 34 (§ 23b ods. 4 a 5 )

Predmetné novelizačné úpravy v § 23b ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila. Predlžuje sa lehota na postúpenie dokumentov do zbierky listín na 30 dní. Pri príprave on-line prepojenia so zbierkou listín sa ukázalo, že elektronická podateľň a Ministerstva spravodlivosti SR je schopná prijať iba obmedzené množstvo dát. Aby sa predišlo znefunkčneniu podateľne v čase keď sa predpokladá najväčší objem dát (od marca do júla), rozloží sa zasielanie dát v čase.

Účtovná jednotka má povinnosť ukladať dokumenty do registra. Samotné miesto na doručenie dokumentov a oznámenia vymedzujú ustanovenia § 23b. Dokumenty sa doručujú daňovému úradu alebo prostrední ctvom systému štátnej pokladnice. Doručením dokumentov a oznámenia daňovému úradu alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má zato, že účtovná jednotka si splnila povinnosť ulož enia dokumentov a oznámenia podľa § 23a.

K bodu 35 (§ 23c ods. 1)

Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje, že správca registra sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila.

K bodu 36 (§ 23c ods. 2)

Dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sprístupní správca registra (DataCentrum) účtovnej jednotke, ktorej sa týkajú na požiadanie prostredníctvom správcu registra, Ná rodnej banke Slovenska a subjektom verejnej správy prostredníctvom zriadenia kontrolovaného vstupu do neverejnej časti registra. Na dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sa nevzťahuje zá kon o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 37 (§ 23d)

V § 23d ods. 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť zverejňovania účtovných závierok a nadväzujúcich dokumentov v registri účtovných závierok. Samotná povinnosť sprístupnenia týchto dokumentov použí vateľom formou zverejnenia nadväzuje na čl. 47 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES zo 16. septembra 2009. V Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády SR č. 516/2011 zabezpečuje zverejňovanie týchto dokumentov prostredníctvom ukladania do registra účtovných závierok. Spô sob ukladania dokumentov do registra účtovných závierok je upravený v § 23 až 23c zákona. Účtovná jednotka si povinnosť zverejnenia dokumentov splní ich doručením na stanovené kontaktné miesto. Kontaktn ým miestom pre obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky a neziskové organizácie je daňový úrad, resp. pri elektronickej forme doručením prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevá dzkuje Finančné riaditeľstvo SR podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade účtovných jednotiek verejnej správy si účtovná jednotka splní povinnosť zverejnenia doruč ením prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca registra (DataCentrum) zabezpečí, aby sa účtovné závierky, správa audítora, v ýročná správa obchodných spoločností, družstiev a štátneho podniku uložila do zbierky listín obchodného registra. Termíny na ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok upravuje § 23 a ž 23c zákona.

K bodu 38 (§ 25 ods.1 písm. a) tret í bod)

Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti. Pretože fond sa zriaď uje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reá lnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1 písm. e) tret í bod)

Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektorých druhov pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstará vacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej polož ky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skuto čnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemaj ú pevnú splatnosť, ani fixné úročenie. Ïalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

K bodu 41 (§ 25 ods. 7)

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva neoceň uje obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou. Tieto účtovné jednotky oceňujú cenné papiere určené na obchodovanie obstarávacou cenou.

K bodu 42 (§ 26 ods. 7)

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti vedenia účtovníctva v neziskových účtovných jednotkách sa navrhuje upustenie od povinnosti účtovať o opravných položkách a rezervách. Bude v k ompetencii účtovnej jednotky, aby sa rozhodla či účtovanie rezerv a opravných položiek je významné pre vykázanie účtovného výsledku hospodárenia, pričom hlavne pri malých sumách nie je potrebné o t ýchto položkách účtovať. Takisto o opakujúcich sa sumách medzi jednotlivými účtovnými obdobiami, ktorými sú napríklad rezervy na mzdy na dovolenky, nebude nezisková organizácia povinná účtova ť. Nezisková organizácia bude povinná účtovať o odpisoch dlhodobého majetku. Pri tejto položke si môže zvoliť účtovanie daňových odpisov, ak sa dlhodobý majetok používa na zdaňovanú činnos ť.

Podrobnejšie bude uvedená problematika rozpracovaná v opatrení MF SR, ktoré ustanovuje postupy účtovania pre tieto účtovné jednotky.

K bodu 43 (§ 27 ods. 1)

Zákon upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reá lnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

K bodu 44 (§ 27 ods. 3)

Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozí cii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

K bodu 45 (§ 27 ods. 6)

V § 27 ods. 6 sa dopĺňa definícia kvalifikovaného odhadu. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

K bodu 46 (§ 27 ods. 11)

V § 27 ods. 11 sa ustanovuje oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dô vodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej zo získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstrá ni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

K bodu 47 (§ 28 ods. 3)

V záujme zníženia administratívnej záťaže v účtovných jednotkách, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účel podnikania, sa umožňuje účtovať odpisy v súlade s ustanoveniami z ákona o dani z príjmov tzv. daňové odpisy. Využitie tejto možnosti je vhodné predovšetkým v neziskových organizáciách, ktoré využívajú dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

K bodu 48 (§ 29 ods. 3)

Inventarizácia majetku a záväzkov predstavuje kľúčovú podmienku na zabezpečenie zásady preukázateľnosti skutočností v účtovníctve. Dlhodobý majetok je jednoznačne preukázateľný a obstará va sa na účely dlhodobého používania. Za účelom odbúrania nadbytočných povinností pre účtovnú jednotku sa mení periodicita inventarizácie dlhodobého majetku z dvoch rokov na štyri roky. Podľa s účasného znenia zákona sa peňažné prostriedky v hotovosti museli inventarizovať minimálne štyrikrát za účtovné obdobie. Na účely účtovnej závierky je postačujúca inventarizácia peňa žných prostriedkov v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovná jednotka, ktorá chce častejšie inventarizovať majetok, môže túto povinnosť ustanoviť vo svojom internom predpise.

K bodu 49 (§ 30 ods. 2)

Ustanovenie precizuje situáciu, ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.

K bodom 50 (§ 31 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 51 (§ 32 ods. 2)

Umožňuje sa, aby podpisový záznam, ktorým sa zabezpečuje účtovný záznam určený na prenos, nemusel byť obsahom tohto účtovného záznamu.

K bodu 52 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 53 (§ 39j)

Prechodné ustanovenia

§ 39j ods. 1

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) a § 1 ods. 2 určujú, že na právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má stálu prevádzkareň na území SR sa vzťahujú povinnosti vedenia účtovní ctva podľa tohto zákona. Povinnosť viesť účtovníctvo za stálu prevádzkareň sa vzťahuje na právnickú osobu na účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 2

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovnej obdobie, v ktorom účtovné jednotky prvýkrát budú posudzovať ich zaradenie medzi mikro účtovné jednotky. Podmienky na zaradenie účtovnej jednotky medzi mikro účtovné jednotky ustanovuje § 2 ods. 5 a 7. Pri zostavovaní účtovnej závierky po 1. januári 2014 účtovná jednotka posudzuje splnenie veľkostných kritérií za účtovné obdobie, za ktoré zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

§ 39j ods. 3 a 4

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, a to na zá klade splnenia podmienok ustanovených v § 17a ods. 2 písm. a) a b) po 1. januári 2014.

Ustanovenie § 39j ods. 3 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovn á jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. c) môže zostaviť individuálnu účtovná závierku podľa IFRS/EÚ k 1 . januáru 2014 a neskôr. Novovzniknutá dcérska úč tovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. d) môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ k 1. januáru 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 5

Od 1. januára 2014 sa zvyšuje suma podielu prijatej dane, od ktorej má nezisková účtovná jednotka povinnosť auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, počas ktorých sa tieto prostriedky č erpajú. Prechodné ustanovenie určuje, že na podiel prijatej dane, ktorý bol prijatý neziskovou organizáciou do 31. decembra 2013 sa vzťahuje doterajší limit 33 193,92 eur. Ak použije nezisková organizácia taký to podiel prijatej dane v roku 2014 bude sa na ňu vzťahovať povinnosť auditu podľa výšky doterajšieho limitu aj pre rok 2014.

Zvýšená suma 35 000 eur sa vzťahuje až na sumu podielu prijatej dane, ktorá bude prijatá po 1. januári 2014.

§ 39j ods. 6 a 7

Ustanovenia § 39j ods. 6 a 7 určujú ako postupovať pri oneskorenom ukladaní súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Od roku 2014 zaniká obchodný m spoločnostiam (túto povinnosť zabezpečí za účtovné jednotky register) povinnosť ukladania súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra a zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku. Prechodné ustanovenia určujú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá za predchádzajúce roky ide si splniť povinnosť zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát. V prípade, ak úč tovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov strát za účtovné obdobie končiace najneskôr do 31. decembra 2008, zverejňuje súvahu a výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestní ku.

V prípade, ak účtovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012, ukladá súvahu a v ýkaz ziskov strát do registra účtovných závierok, ktorý ju zverejní. Register obsahuje aj historické dáta, ale iba od roku 2009, kedy sa po prvý krát vykazovalo v mene euro.

§ 39j ods. 8 a 9

Ustanovenia § 39j ods. 8 a 9 upravujú povinnosť neziskových organizácií, ktoré nie sú založené na účel podnikania, v prípade predkladania účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace 31. 12. 2008 a skôr. Predkladacím miestom týchto účtovných závierok ostáva Obchodný vestník podľa príslušných právnych predpisov.

§ 39j ods. 10

V § 39j ods. 10 sa upravuje povinnosť, že prvýkrát sa do registra účtovných závierok ukladajú výročné správy, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2013 a neskôr.

§ 39j ods.11

V § 39j ods. 11 sa ustanovuje, že mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduché ho účtovníctva, nebudú na ocenenie majetku a záväzkov používať reálnu hodnotu alebo metódu vlastného imania pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce po 1. januá ri 2014.

K bodu 54

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K článku II (513/1991Zb.)

K bodom 1 až 5

Predmetnými novelizačnými bodmi dochádza k zmene § 27 ods. 3 a zmene a doplneniu § 40 Obchodného zákonníka v znení zákona č . 547/2011 Z. z. pri zachovaní cieľa, ktorý bol deklarovaný už pri zákone č. 547/2011 Z. z., t.j. odstránenie duplicitnej požiadavky na predkladanie závierky správcom dane a zbierke listín obchodného registra (tý m, že sa v novo navrhovanom § 40 ods. 4 uvádza, že povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra si povinný subjekt splní jej uložením do registra účtovných zá vierok podľa osobitného zákona). Navrhnuté riešenie je zároveň súladné s požiadavkami prvej publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES). Smernica v čl. 3 ods. 5 ustanovuje, aby sa doklady a údaje uvedené v č l. 2 zverejnili uverejnením v celoštátnom vestníku (v podmienkach Slovenskej republiky rozumej v Obchodnom vestníku), ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastoč ne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra (pričom slovami „vložil do registra“ je potrebné v podmienkach Slovenskej republiky rozumieť uložil do zbierky listín obchodné ho registra). Uvedené jednoznačne viaže účinky materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri ako aj listín ukladaných do zbierky listín obchodného registra na krité rium ich zverejnenia v Obchodnom vestníku.

Predmetné novelizačné body sa navrhujú zapracovať v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov. V zmysle návrhu zákona bude účtovným jednotkám s účinnosťou od 1. januára 2014 umožnené elektronicky ukladať do registra účtovných závierok okrem účtovných závierok aj výročné správy. Špeciálna povinnosť „zverejnenia výročnej správy, zostavenia a zverejnenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť“ podľa § 192 ods. 1 Obchodné ho zákonníka, ktorá sa aplikuje na akciové spoločnosti popri všeobecnej povinnosti uloženia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín obchodné ho registra podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva z čl. 38 ods. 1 siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 p ísm. g) zmluvy a čl. 47 štvrtej smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy. Citované smernice ustanovujú povinnosť „zverejnenia“ v súlade s čl. 3 publikačnej smernice. Samotný čl. 3 publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES) však umožňuje členskému štátu voliť medzi niekoľkými „spôsobmi“ realizácie zverejnenia, keď v odseku 5 ustanovuje, že „Doklady a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štá t, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.“. Vzhľ adom na uvedené, ale najmä z poukazom na potrebu znižovania administratívnej záťaže, ktorá je aj hlavným motívom prebiehajúceho legislatívneho procesu došlo k zmene § 192 ods. 1 a doplneniu § 192 o nový odsek 3, ktorými sa odstraňuje duplicita v povinnosti podľa Obchodného zákonníka (zverejniť v úplnosti výročnú správu, konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu) a z ákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (uložiť do registra účtovných závierok). V súlade so zmenami navrhovanými v novelizačných bodoch 1. až 5. (§ 27 ods. 3, § 40), duplicita sa odstraňuje tým, že povinnosť uloženia uvedených dokumentov do zbierky listín obchodného registra bude splnená ich uložením do registra účtovných závierok, ktorý následne automatizovan ým spôsobom zabezpečí ich export do zbierky listín obchodného registra. Zverejnenie podľa čl. 38 siedmej smernice a čl. 47 štvrtej smernice sa uskutoční formou zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku o ulož ení listiny do zbierky listín v súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda v zmysle terminológie čl. 3 ods. 5 publikačnej smernice „odkazom na dokument, ktorý sa vložil do registra“).

K článku III (118/1996 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby Fond ochrany vkladov uložil svoju výročnú správu v registri účtovných zá vierok.

K článku IV (80/1997 Z. z.)

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť predkladanie výročnej správy Národnej banke Slovenska, nakoľko ju Eximbanka bude ukladať do registra účtovných zá vierok.

K článku V (147/1997 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby neinvestičný fond uložil svoju výročnú správu v registri účtovných z ávierok.

K článku VI (213/1997 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v ktorom štatút musí obsahovať spôsob zverejnenia výročnej sprá vy, nakoľko výročné správy neziskových organizácií sa budú zverejňovať v registri účtovných závierok.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu uloženia výročnej správy do registra účtovných závierok sa upravuje aj dôvod zrušenia neziskovej organizácie.

K bodu 3

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby nezisková organizácia uložila svoju výročnú správu v registri účtovný ch závierok.

K článku VII (144/1998 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku VIII (308/2000 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku IX (483/2001 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa ustanovenie sa upravuje na základe vypustenia predkladania správy audítora a doplnením lehoty predkladania listu audítora Národnej banke Slovenska.

K bodom 2 a 6

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravujú ustanovenia o uložení výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa priebežných účtovných závierok, ktoré aj naďalej budú zasielané Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa do registra účtovných závierok ukladá aj správa audítora.

K článku X (566/2001 Z. z.)

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve, do registra účtovných závierok sa ukladá správa audítora a výroč ná správa.

K článku XI (34/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy a správy audítora do registra účtovných závierok. Z tohto d ôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XII (131/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy do registra účtovných závierok. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XIII (386/2002 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XIV (429/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XV (461/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XVI (618/2003 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok nie na ministerst vo.

K článku XVII (5/2004 Z. z.)

V súvislosti s predkladaným návrhom je potrebné novelizovať aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zrušením povinnosti predkladania účtovných závierok k žiadostiam podľa § 29 a § 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko tieto údaje si bude môcť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny overiť priamo v registri účtovných zá vierok a tiež vzhľadom k potrebe zabezpečiť plnenie uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými je deklarované zníženie administratívnej záťaže a nevyžadovanie dokladov, ktoré je možné získať z iných orgánov verejnej správy.

K článku XVIII (43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu o hospodárení s vlastný m majetkom, ako aj ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska, prič om sa vypúšťa povinnosť uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článku XIX (523/2004 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje zverejňovanie v registri účtovných závierok.

K článku XX (581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje, aby aj naďalej bola priebežná účtovná závierka predkladaná Ministerstvu zdravotní ctva SR, Ministerstvu financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodom 2, 4 a 7

Z dôvodu centralizácie miesta predkladania výročných správ účtovných jednotiek, racionalizácie a efektívnosti verejnej správy, sa výročn á správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude ukladať do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 2.

K bodom 5 a 6

V rámci zníženia administratívnej záťaže Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vypúšťa povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky a z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve následne aj ukladania priebežnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 4.

K článku XXI (650/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXII (747/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežných účtovných závierok Národnej banke Slovenska.

K článku XXIII (85/2005 Z. z.)

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje ustanovenie o uložení výročnej správy vo verejnej časti registra účtovný ch závierok. Ponecháva sa povinnosť politických strán predkladať výročné správy do Národnej rady SR, pričom Kancelária NR SR bude povinná zverejniť tieto výročné správy na svojom webovom sídl e, ako aj v rovnakom formáte vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K článku XXIV (172/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok. V rea lizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXV (460/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXVI (540/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania správy audítora a výročnej správy v registri účtovn ých závierok.

K článku XXVII (561/2007 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok sa vypúšťa ustanovenie.

K bodom 2 a 3

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXVIII (8/2008 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 2 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa správa audítora ukladá do registra účtovných závierok.

K bodu 6

V nadväznosti na navrhované zmeny sa navrhuje aj úprava tohto ustanovenia.

K článku XXIX (90/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXX (385/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXI (516/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia aj výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXII (583/2008 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIII (185/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky a výročnej správy v registri účtovný ch závierok do 10 dní. V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIV (492/2009 Z. z.)

Upravuje sa ustanovenie o povinnosť uložiť správu audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXV (505/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXVI (513/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVII (514/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVIII (91/2010 Z. z.)

Navrhuje sa povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX (525/2010 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, nakoľko v realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XL (203/2011 Z. z.)

K bodom 1 až 3, 8 a 10

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 4 až 7

Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa priebežné účtovné závierky aj naďalej predkladajú Národnej banke Slovenska.

K bodom 9 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia niektorých ustanovení.

K článku XLI (324/2011 Z. z.)

Navrhuje sa úprava ustanovenia v nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa priebežné závierky nebudú ukladať do registra účtovných závierok.

K článku XLII (351/2011 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa ukladajú výročné správy do registra účtovných závierok sa z d ôvodu nadbytočnosti a duplicity vypúšťa príslušná povinnosť Telekomunikačného úradu.

K článku XLIII (392/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok najnesk ôr 10 pracovných dní pred termínom podania žiadosti.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XLIV (251/2012 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť ukladania výročných správ do registra účtovných závierok.

K článku XLV (396/2012 Z. z.)

Doplňuje sa povinnosť ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok.

K článku XLVI

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2014.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 14. augusta 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

28

DÔVODOVÁ SPRÁ VA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR predkladá do legislatí vneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ná vrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 516 z 10. augusta 2011.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými pr ávnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody.

Návrh zákona nezakladá nároky na štá tny rozpočet, rozpočty obcí ani vyšších územných celkov, nemá ekonomický, environmentá lny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zníženie administratívnej zaťaženosti podnikateľov.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 12. 8. 2011- 17. 8. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Ž iadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k predloženému návrhu.

Ministerstvo hospodárstva SR - proti doložke vplyvov na podnikateľské prostredie nevyslovujeme žiadne námietky.

Ministerstvo financií SR – bez pripomienok.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v ná vrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Pr íjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť00 00z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom04 480 028252 028252 028v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 07401 – Tvorba a implementácia politík0000MS SR – Program 08P – Financovanie systému súdnictva04 480 028252 028252 028z toho: - vplyv na ŠR04 480 028252 028252 028- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte04 480 028252 028252 028

Tabu ľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + v ýdavky)04 480 028252 028252 028 z toho vplyv na ŠR04 480 028 252 028252 028 financovanie zabezpečené v rozpočte04 480 028 252 028252 028 ostatné zdroje financovania0000 Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených v ýdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovaný zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 07401 – Tvorba a implementácia politík.

Napriek navrhovanému zníženiu stropov výšky pokuty sa neočakáva zmena vo výške príjmov verejnej správy oproti minulým obdobiam, a to z dôvodu, že pokuty neboli ude ľované v maximálnej výške.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementova ť? Kde sa budú služby poskytovať?

.............................. .........................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižš ie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli pou žité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na v ýpočty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka2011201220132014Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné výdavky (600)00 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)200 0 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MS SR)

Tabuľka 5a

Výdavky kapitoly (v eurách) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka201120122013 2014Bežné výdavky (600) 4 480 028 252 028252 028 Mzdy, platy, služobné prí jmy a ostatné osobné vyrovnania (610)171 936171 936171 936 Poistné a príspevok do pois ťovní (620)60 09260 09260 092 Tovary a služby (630)21 736 00020 00020 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatn é platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové vý davky (700)2 502 000 Obstarávanie kapitálový ch aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom4 480 028252 028252 028 z toho výdavky na ŠR 4 480 028 252 028252 028 Bežné výdavky (600) 1 978 028252 028252 028 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové vý davky (700)2 502 000 Výdavky z transakci í s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Tabuľka č. 6a

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*202020 - zamestnanci ústredného orgánu štátnej správy222- zamestnanci na registrovaných súdoch – vyšší súdni úradníci101010- zamestnanci na registrovaných súdoch – súdni tajomníci888 z toho vplyv na ŠR202020Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*966

966

966

z toho vplyv na ŠR 966966 966 Osobné výdavky celkom (v eurách)232 028

232 028232 028 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 171 936

171 936171 936 z toho vplyv na ŠR171 936171 936171 936 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*60 09260 09260 092 z toho vplyv na ŠR60 09260 09260 092 Pozn ámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služ by a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej spr ávy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

Register účtovných závierok bude mať hospodársky a finančný dopad. Bude mať vplyv na verejné financie formou vstupných nárokov, ale nevyžiada si dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože bude financovaný z prostriedkov kapitoly Ministerstva financií SR.

Kľúčovým prínosom realizácie registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informácií o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomického poh ľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa bude mať ušetren é prostriedky z dvojitého spracovania účtovných závierok (MF SR, MS SR), zamedzí sa dvojakému ukladaniu účtovnej závierky (iné do Zbierky listín, iné na Daňový úrad), rýchlejšie budú k dispoz ícii údaje z účtovných výkazov podnikateľských subjektov pre makroekonomické rozhodovanie, analýzy a prognózy, zvýši sa efektívnosť kontrolných funkcií, napr. v oblasti kontroly plnenia si informačn ých povinností subjektov alebo plnenia si povinnosti auditu účtovnej závierky, ktorým takúto povinnosť ukladá platná legislatíva. Zaznamenané informácie budú mať vyššiu kvalitu, nakoľ ko zavedenie normalizovaných formulárov umožní znížiť počet nesprávne vyplnených výkazov, zjednodušiť postup zadávania údajov a zmenšiť pravdepodobnosť vzniku chyby.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavovať následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho ž ivota, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratívnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu registra účtovn ých závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický po dpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcim výkon ich pôsobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest účtovných závierok – účtovná závierka sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych nákladov spojených s predkladaním účtovných z ávierok. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup k účtovným závierkam v registri.

Negatívne: v prípade pozemkových spoloč enstiev je rozsah nákladov v obstaraní nového softvéru pre podvojné účtovníctvo, a to v rozmedzí od 0,- do 250,-€. Prínosom navrhovanej zmeny je jednotný prístup k účtovným jednotkám, ktoré podnikaj ú v oblasti poľnohospodástva a sú právnickými osobami. Účtovná jednotka prijatím návrhu už nebude musieť sledovať svoje príjmy z pohľadu možnej zákonnej povinnosti prechodu na podvojné účtovn íctvo.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia.

Predpokladaná výška administratívnych nákladov pri pozemkových spoločenstvách je v rozsahu od 0,- do max. 250,-€, a to na obstaranie softvéru.

.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunik ácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej nároč nosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania účtovných závierok na jedno miesto, informáciu o správnosti (kontrolné väzby) účtovných výkazov už pri vstupe nie až pri da ňovej kontrole alebo audite individuálnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky. Podnikatelia z ískajú kvalitné ekonomické informácie o ekonomických subjektoch, s ktorými vstupujú resp. sa chystajú vstúpiť do dodávateľ sko-odberateľských vzťahov, čo umožní výraznou mierou znižovať ich podnikateľského riziko.

Táto monitorovacia schopnosť predstavuje veľmi dôležitý aspekt pri nadväzovaní lepších a bezpečnejších obchodných vzťahov a v konečnom dôsledku bude viesť aj k zlepšeniu situá cie v oblasti platobnej schopnosti podnikov.

Prechodom pozemkových spoločenstiev z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo sa odstránia problémy pri štatistických vykazovaniach jednotlivých účtovných jednotiek na jednej strane a ich n ásledných spracovaniach a vyhodnocovaniach.

Vznik registra účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako nástroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Á no, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Á no, RÚZ bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpeč uje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávac ích aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačn ých aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho p rostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Vytvára sa centrá lny register účtovných závierok za účelom jednorazového predkladania účtovných závierok do registra v elektronickej forme a čerpania potrebných údajov z tohto registra dotknutými subjektmi. Realizá cia registra umožní spracovávať údaje z účtovných závierok PO a FO na jednom mieste a poskytne komplexný obraz o výsledkoch ich hospodárenia. Register bude ďalej obsahovať výročné správy obcí a VÚC. Správcom registra bude MF SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizáciu - Datacentrum.6.8. Roz širuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.9. Roz širuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚ Z bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvy šuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, predpokladá sa doplnenie bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantované ho doručenia.6.12. Roz širuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

predpokladá sa dobudovanie softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií, ako aj vytvorenie nového softvéru umož ňujúceho elektronické vypĺňanie účtovnej závierky.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

Register účtovných závierok bude mať hospodársky a finančný dopad. Bude mať vplyv na verejné financie formou vstupných nárokov, ale nevyž iada si dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože bude financovaný z prostriedkov kapitoly Ministerstva financií SR.

Kľúčovým prínosom realizácie registra účtovn ých závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informácií o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomického pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa bude mať ušetren é prostriedky z dvojitého spracovania účtovných závierok (MF SR, MS SR), zamedzí sa dvojakému ukladaniu účtovnej závierky (iné do Zbierky listín, iné na Daňový úrad), rýchlejšie budú k dispoz ícii údaje z účtovných výkazov podnikateľských subjektov pre makroekonomické rozhodovanie, analýzy a prognózy, zvýši sa efektívnosť kontrolných funkcií, napr. v oblasti kontroly plnenia si informačn ých povinností subjektov alebo plnenia si povinnosti auditu účtovnej závierky, ktorým takúto povinnosť ukladá platná legislatíva. Zaznamenané informácie budú mať vyššiu kvalitu, nakoľ ko zavedenie normalizovaných formulárov umožní znížiť počet nesprávne vyplnených výkazov, zjednodušiť postup zadávania údajov a zmenšiť pravdepodobnosť vzniku chyby.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavovať následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho ž ivota, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a pod, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu registra účtovn ých závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcim výkon ich pôsobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest účtovných závierok – účtovná závierka sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych nákladov spojených s predkladaním účtovných z ávierok. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup k účtovným závierkam v registri.

Negatívne: v prípade pozemkových spoloč enstiev je rozsah nákladov v obstaraní nového softvéru pre podvojné účtovníctvo, a to v rozmedzí od 0,- do 250,-€. Prínosom navrhovanej zmeny je jednotný prístup k účtovným jednotkám, ktoré podnikaj ú v oblasti poľnohospodástva a sú právnickými osobami. Účtovná jednotka prijatím návrhu už nebude musieť sledovať svoje príjmy z pohľadu možnej zákonnej povinnosti prechodu na podvojné účtovn íctvo.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia.

Predpokladaná výška administratívnych nákladov pri pozemkových spoločenstvách je v rozsahu od 0,- do max. 250,-€, a to na obstaranie softvéru.

.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunik ácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej nároč nosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania účtovných závierok na jedno miesto, informáciu o správnosti (kontrolné väzby) účtovných výkazov už pri vstupe nie až pri da ňovej kontrole alebo audite individuálnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky. Podnikatelia z ískajú kvalitné ekonomické informácie o ekonomických subjektoch, s ktorými vstupujú resp. sa chystajú vstúpiť do dodávateľ sko-odberateľských vzťahov, čo umožní výraznou mierou znižovať ich podnikateľského riziko.

Táto monitorovacia schopnosť predstavuje veľmi dôležitý aspekt pri nadväzovaní lepších a bezpečnejších obchodných vzťahov a v konečnom dôsledku bude viesť aj k zlepšeniu situá cie v oblasti platobnej schopnosti podnikov.

Prechodom pozemkových spoločenstiev z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo sa odstránia problémy pri štatistických vykazovaniach jednotlivých účtovných jednotiek na jednej strane a ich n ásledných spracovaniach a vyhodnocovaniach.

Vznik registra účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako nástroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Á no, RÚZ bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpeč uje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávac ích aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačn ých aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Vytvára sa centrá lny register účtovných závierok za účelom jednorazového predkladania účtovných závierok do registra v elektronickej forme a čerpania potrebných údajov z tohto registra dotknutými subjektmi. Realizá cia registra umožní spracovávať údaje z účtovných závierok PO a FO na jednom mieste a poskytne komplexný obraz o výsledkoch ich hospodárenia. Register bude ďalej obsahovať výročné správy k účtovným závierkam a výročné správy obcí a VÚC. Správcom registra bude MF SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizá ciu - Datacentrum.6.8. Roz širuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.9. Roz širuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚ Z bude využívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvy šuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, predpokladá sa doplnenie bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantované ho doručenia.6.12. Roz širuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

predpokladá sa dobudovanie softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií ako aj vytvorenie nového softvéru umožňujúceho elektronické vypĺňanie účtovnej závierky.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

§čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010)

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Euró pskej únii - do 30. novembra 2009):

§štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej z ávierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

§siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzaj úcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

§smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch b ánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

§smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovan ých účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponuká ch na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných úč tovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006) v platnom znení,

§smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/49/ES z 18. júna 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o určité požiadavky na zverejnenie pre stredné spoločnosti a povinnosť zostavova ť konsolidovanú účtovnú závierku (Ú. v. EÚ L 164, 26. 6. 2009),

§smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu zá ujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú . v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 13/zv. 29) v platnom znen í.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, rok 2003, Zb.roz. ESD (I-0001),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní, rok 2002, Zb.roz. ESD (I-00547),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenst iev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, rok 1999, Zb.roz. ESD (I-05331),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 272/1997, Európska komisia v. Spolková republika Nemecko, rok 1999, Zb.roz. ESD (I-02175),

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, Ú. v. EÚ C 48, 25.0.2006, s. 10.

§rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, Ú. v. E Ú C 36, 11.02.2006, s. 17.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice – bezpredmetné.

b)Bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica 2004/25/ES bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Smernica 2006/43/ES bola prebratá do zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Smernica 2006/111/ES bola prebratá do zákona č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, do opatrenia MF SR č. MF/11938/2004-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 13. novembra 2002 č. 20 359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej ú čtovej osnove pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond invest ícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy v znení neskorších opatrení, do opatrenia MF SR zo 13. decembra 2007 č. MF/26120/2007-74, ktorý m sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu ú dajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov a do opatrenia MF SR zo 13. decembra 2007 č . MF/25864/2007-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne a ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR zo 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení t ýchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne a do opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002 č . 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Smernica 2009/101/ES bola prebratá do zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskor ších predpisov, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskor ších predpisov, zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zá kona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákona č. 530/200 3 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. OSOBITNÁ ÈAS

K článku I

K bodu 1

Rozširuje sa predmet úpravy zákona v nadväznosti na vlož enie novej štvrtej časti, ktorá sa zaoberá zriadením registra účtovných závierok, ako centrálneho miesta ukladania účtovných závierok.

K bodu 2

V splnomocňovacom ustanovení na vydávanie opatrení sa zosúla ďuje znenie so znením použitým v novej štvrtej časti a v nadväzujúcich novelizovaných predpisoch.

K bodu 3

Rozširuje sa definícia úplnosti podľa zákona o splnenie povinnosti uloženia účtovnej závierky nadväzne na novú štvrtú časť zákona.

K bodu 4

Z § 9 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Právnou ú pravou zaniká možnosť, aby pozemkové spoločenstvo viedlo účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva. K úprave sa pristúpilo preto, ž e ide o jediný typ právnickej osoby – podnikateľov, ktoré doposiaľ viedli jednoduché účtovníctvo. V súlade s § 39i ods. 1 pozemkové spoloč enstvo, ktoré viedlo jednoduché účtovníctvo, otvorí účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva k 1. januáru 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok.

K bodu 5 až 7

Obdobie likvidácie alebo obdobie konkurzu predstavuje z pohľadu účtovníctva pre účtovnú jednotku jedno účtovného obdobie, bez ohľadu na roky trvania likvidácie alebo konkurzu. Predmetom úpravy nie je vecná zmena, ale zosúladenie jednotlivých ustanovení § 16 v nadväznosti na otvorenie a uzavretie účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva a v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovná jednotka, v prípade likvidácie, otvorí úč tovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie. Účtovná jednotka, v prípade konkurzu, otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy, ku dňu keď bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení konkurzu.

K bodu 8

V § 16 ods. 13 sa pre jednoduché účtovníctvo ustanovuje zásada rovnosti konečných zostatkov majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách s počiatočnými stavmi majetku a záväzkov v týchto účtovných knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

K bodu 9

V § 17 sa vypúšťa ustanovenie v odseku 10. Predmetom úpravy nie je vecná zmena, ide o nadbytočnosť tohto ustanovenia, pretože len na vlastné účely účtovnej jednotky nie je potrebné ani vymedziť ani obmedziť zostavenie účtovnej zá vierky podľa ňou vymedzených účtovných z ásad. Umožnenie takejto možnosti v zákone je nadbytočné.

K bodu 10 a 11

Zmena ustanovenia v bode 10 a 11 vyplynula z pripomienkového konania. Na základe pripomienky NBS platobná inštitúcia a inštitú cia elektronických peňazí ustanovená zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostavujú účtovnú závierku podľa IFRS na základe vlastné ho rozhodnutia. Uvedené ustanovenie sa dotýka týchto organizácii vzniknutých po 1. januári 2012.

K bodom 12 a 18

Účtovná jednotka, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS a účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku majú povinnosť zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto predkladania a termíny ukladania tohto výkazu ustanoví Ministerstvo financií SR opatrením.

K bodu 13

Nadväzne na novú štvrtú časť sa povinnosť ukladania v ýročnej správy oddeľuje od povinnosti ukladania účtovnej závierky. Výročná správa sa naďalej bude ukladať v zbierke listín, okrem výročnej správy obcí a vyšších územných celkov, ktor á sa ukladá v registri účtovných závierok. Účtovné závierky sa od roku 2013 začnú ukladať v registri účtovných závierok, a tý m sa nahradí ukladanie účtovných závierok v zbierke listín, resp. túto povinnosť za účtovné jednotky splní správca registra. Pri využití oslobodenia na medzistupni podľa § 22 ods. 8 sa do zbierky listín ukladá konsolidovaná účtovná závierka spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou materskej účtovnej jednotky so sídlom v členskom štáte.

K bodu 14

Odsek 6 bol vypustený pre jeho nadbytočnosť a odsek 7 bol presunutý do § 23a odseku 6. Doterajšie odseky 8 a 9 boli prečíslované.

K bodu 15 a 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 17

Oslobodenie z titulu veľkostných kritérií sa uplatní , ak materská účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky vychádzajúc z ich individuálnych účtovných závierok spolu neprekročili ku dňu ku, ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie aspoň dve z troch ustanovených podmienok. Zmena sa týka urč enia okamihu vzniku povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Ak dôjde k prekročeniu dvoch z podmienok v jednom sledovanom období, nemožno oslobodenie uplatniť a materská účtovná jednotka je povinná zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za účtovné obdobie, v ktorom k prekročeniu kritérií došlo.

K bodu 19

Doplnenie súhrnného celku o subjekty verejnej správy a prá vnické osoby s majetkovou účasťou štátu založené podľa osobitných predpisov (napr. ŽSR a štátne podniky) predstavuje realizáciu záverečnej fázy Projektu zavedenia jednotného účtovníctva a v ýkazníctva, prostredníctvom ktorého sa už tretie volebné obdobie implementujú Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor. Po rozšírení súhrnného celku bude Ministerstvo financií SR prostredníctvom súhrnnej účtovnej závierky disponovať údajmi získanými účtovnými metódami, ktoré sú základom pre štatistické úpravy požadované metodikami Eurostatu a MMF. Prvá takto rozšírená súhrnná účtovná závierka by sa mala zostaviť za účtovné obdobie kalendárneho roka 2011.

K bodu 20

Uvedené doplnené odseky si vyžiadala aplikačná prax za účelom jednoznačného stanovenia možnosti vyhotovovať iba jednu výročnú správu, a to konsolidovanú za predpokladu, že účtovná jednotka má povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu. Novým odsekom 7 sa zabezpečuje dostupnosť údajov pre účely zostavenia konsolidovanej aj súhrnnej úč tovnej závierky.

K bodu 21

§ 23

Vkladá sa nová štvrtá časť, ktorá sa zaoberá zriadením nového informačného systému, ktorým je register účtovných závierok. Správcom registra je Ministerstvo financií SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizáciu Datacentrum. Register má obsahovať všetky účtovné závierky všetkých účtovných jednotiek, ktoré sa zostavujú podľa tohto zákona, správy audítorov k účtovným závierkam, ak účtovná jednotka má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a výročné správy obcí a vyšších územný ch celkov (s rozšírením elektronizácie verejnej správy sa perspektívne uvažuje s ukladaním výročných správ všetkých účtovných jednotiek). Register sa skladá z verejnej a neverejnej časti. Vo verejnej časti budú dokumenty úč tovných jednotiek, ktorým povinnosť zverejnenia vyplýva z osobitných predpisov. Napríklad účtovné závierky obchodných spoločností sa podľa Obchodného zákonníka ukladajú v zbierke listín obchodného registra a uložené dokumenty sú pre každého verejne prístupné, tzn. ich účtovné závierky majú byť verejne prístupné a preto budú zaradené vo verejnej č asti registra. Fyzickým osobám – podnikateľom, ak sú účtovnou jednotkou podľa tohto zá kona, neukladá žiadny zákon povinnosť zverejňovať účtovnú závierku, a preto ich účtovné závierky budú v neverejnej časti a budú dostupné len oprávneným osobám.

§ 23a

Ustanovuje sa povinnosť účtovným jednotkám uložiť dokumenty v elektronickej alebo listinnej forme a rovnako aj lehoty na uloženie. Elektronickú formu uloženia musia použiť účtovné jednotky, ktorým povinnosť elektronickej komunikácie ukladá už zákon o sprá ve daní (§ 14 zákona č. 563/2009), ostatné účtovné jednotky sa môžu rozhodnúť, či použijú listinnú alebo elektronickú formu. Účtovná jednotka môže uložiť aj nechválenú , alebo neoverenú, účtovnú závierku, ale potom jej vzniká povinnosť informovať správcu registra o schválení, resp. doložiť správu audítora dodatočne.

§ 23b

V roku 2012 sa zachová doterajší spôsob predkladania dokumentov, tzn. že tak ako doteraz budú účtovné závierky tvoriť súčasť daňového priznania, ktoré budú spracované štandardným spô sobom na daňových úradoch do elektronickej formy a postúpené správcovi registra. Od roku 2013 sa dokumenty budú doručovať v listinnej forme prostredníctvom daňových úradov, ktoré ich prevedú do elektronickej formy, alebo ak budú doručené v elektronickej forme prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR, alebo systémom štátnej pokladnice. Účtovná jednotka si povinnosť uloženia a zverejnenia splní doručením na daňový ú rad, do elektronickej podateľne alebo štátnej pokladnice. Správca registra uloží každý doručený dokument, ak dokument bude vyplnený nesprávne, neúplne alebo vznikne pochybnosť o jeho správnosti správca registra vyzve účtovnú jednotku na opravu. Aj po oprave, ale bude možné nahliadnuť do pôvodné ho dokumentu.

§ 23c

Orgá ny verejnej správy a územnej samosprávy budú mať neobmedzený prístup do verejnej aj neverejnej časti registra. Ostatné osoby budú mať prí stup do neverejnej časti registra iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. Prístup k účtovným závierkam bude zabezpečený prostredníctvom internetu. Do účtovnej závierky bude možné nahliadať aj si ju vytlačiť bez poplatku. Ak bude potrebné vydať overenú kópiu uloženého dokumentu, správca registra ju na základe žiadosti vydá, ale tento ú kon bude spoplatnený správnym poplatkom.

K bodu 22

Zavádza sa legislatívna skratka.

K bodu 23

Legislatívno- technická úprava.

K bodom 24 a 25

V odseku 3 sa upresňuje postup pri kúpe cudzej meny. Pri nákupe cudzej meny sa pou žije na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách kurz, za ktorý bola výmena realizovaná (zmenárenský kurz) alebo môže účtovná jednotka použiť referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Účtovná jednotka na základe zvoleného prepočtu, stanovenia účtovnej metódy, bude postupovať pri prepočte nákupu cudzej meny na eurá.

V odseku 4 je osobitne ustanovený prepočet cudzej meny na eurá pri menových derivátoch, kedy účtovná jednotka si ku dňu ocenenia stanoví používanie kurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo referenčn ého kurzu. Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

V odseku 6 sa ustanovuje postup na ocenenie úbytku cudzej meny z pokladnice účtovnej jednotky alebo z devízového účtu. Účtovná jednotka môže na prepočet úbytku z valutovej pokladnice alebo devízového účtu použiť aritmetický priemer alebo metódu FIFO. V prípade, ak je tento úbytok spojený s úhradou záväzku, použije sa táto hodnota aj na prepočet záväzku z cudzej meny na eurá. Ide o možnosť výberu, ak sa nerozhodne používať podľa § 24 ods. 1 písm. a) v deň uskutočnenia účtovného prípadu kurz podľa § 24 ods. 2 písm. a) t.j. referenčný kurz v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanoví osobitný predpis. Pri účtovaní pohľadávky alebo záväzku v cudzej mene, ktoré je spojené s účtovaním poskytnutého alebo prijat ého preddavku v cudzej mene, sa na prepočet použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

K bodu 26

Predmetom úpravy je zmena oceňovania cenných papierov určený ch na obchodovanie ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (prvotné ocenenie v účtovníctve). V § 25 ods. 1 písm. a) tretieho bodu sa vypúšťa ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie obstar ávacou cenou. Cenné papiere určené na obchodovanie sa v okamihu prvotného ocenenia v účtovníctve ocenia reálnou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu.

K bodu 27

Vypúšťa sa výnimka pre neziskové účtovné jednotky, podľa ktorej nemuseli oceňovať majetok a záväzky obstarané zámenou reálnou hodnotou.

K bodu 28

V § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu sa rozširujú položky, ktoré sa už pri prvotnom účtovaní v účtovníctve oceňujú reálnou hodnotou a to o cenné papiere určené na obchodovanie pre všetky účtovné jednotky. Oceňovanie sa týka cenných papierov určených na obchodovanie obstaraných po účinnosti zákona.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na úpravu v § 24 ods. 6.

K bodu 30

V poznámke pod čiarou k odkazu 44 sa aktualizujú platné znenia zákonov.

K bodu 31 a 32

V nadväznosti novú štvrtú časť sa upravuje lehota pre uchovávanie dokumentov.

K bodu 33

Mení sa filozofia ukladania pokút za porušenie zákona o účtovníctve. Naďalej budú kontrolu dodržiavania zákona robiť miestne príslušné daňov é úrady, ale pokutu budú ukladať iba za správne delikty uvedené v odseku 1. Správne delikty sú rozdelené podľa závažnosti porušenia. V § 38 ods. 2 je ustanovená výška pokuty v závislosti od závažnosti porušenia zákona. Výška pokuty vychádza najmä z hodnoty vykazovaného majetku v súvahe a vo výkaze o majetku a záväzkoch t.j. sa odvíja od veľkosti účtovnej jednotky a súčasne je stanovená maximálna výška pokuty pre jednotlivé správne delikty. Na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje zákon o správe daní (daňový poriadok). Pri ukladaní pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, dobu trvania, následky a okolnosti, pri ktorých k správnemu deliktu došlo. Daňový úrad prihliada aj na to, ak úč tovná jednotka do začatia kontroly písomne oznámi miestne príslušnému daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie úč tovanej v bežnom účtovnom období. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte daňový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 34

V § 39i ods.1 sa upravuje dátum začatia úč tovania pozemkového spoločenstva v sústave podvojného účtovníctva v prípade, ak pred 1. januárom 2012 uplatňovalo účtovné obdobie kalendárny rok alebo hospodársky rok.

V § 39i ods. 2 sa podmienky pre oslobodenie z titulu veľkostných kritérií pre materskú účtovnú jednotku posudzujú prvýkrát za úč tovné obdobie začínajúce 1. januára 2012.

V § 39i ods. 3 sa upravuje povinnosť po prvýkrát uložiť dokumenty v registri účtovných závierok týkajú cich sa účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2012 a neskôr.

V § 39i ods. 4 sa upravuje účinnosť uplatnenia navrhovaných ustanovení až na konania, ktoré sa začnú po 1. januári 2012 a na konania začaté pred 1. januárom 2012 sa vzťahujú doterajšie ustanovenia.

K bodu 35

Doplňuje sa transpozičná príloha.

K článku II

K bodom 1 až 11

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o úpravu súvisiacu so zavedením registra účtovn ých závierok.

K článku III

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby štátny podnik uložil svoju účtovný závierku po jej overení audítorom a prerokovan í v dozornej rade, v registri účtovných závierok.

K článku IV

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K článku V

Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa ustanovenie, pretože povinnosť uloženia účtovnej závierky vyplýva z § 23 zákona o účtovníctve a povinnosť overenia z § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve.

K článku VI

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje doplniť medzi správne orgány aj DataCentrum, ktorému sa umožní vykonávať úkony vyplývajúce mu zo zákona o účtovní ctve. Navrhuje sa aj doplnenie výšky správnych poplatkov za vykonané úkony.

K článkom VII, VIII

Navrhujú sa legislatívne zmeny na základe zmeny zákona o účtovníctve.

K článku IX

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa vypúšťa ako súčasť žiadosti o osvedčenie na prevádzkovanie verejného skladu audítorom overená účtovná závierka žiadateľa, ktorá bude uložená v registri účtovných závierok.

K článku X

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve.

K článku XI

Upravuje sa povinnosť regulovaného subjektu predkladať Ú radu pre reguláciu sieťových odvetví prehľad o vzájomných finančných a iných transakciách medzi prepojenými podnikmi.

K článku XII

K bodom 1, 2

Navrhuje sa ukladanie priebežnej účtovnej závierky banky, pobočky zahraničnej banky, priebežnej konsolidovanej účtovnej závierky materskej banky alebo materskej holdingovej spoločnosti do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Navrhuje sa ukladanie účtovnej závierky banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky do registra účtovných závierok.

K článku XIII

K bodom 1, 2

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ako súčasť žiadosti overenú účtovnú závierku.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie audítorom overenej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 4

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ako súčasť zmluvy o podmienkach ručenia záväzok predložiť ministerstvu overenú účtovnú závierku.

K článku XIV

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa dopĺňa povinnosť emitenta uložiť priebežnú účtovnú závierku v registri účtovných zá vierok.

K článku XV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

S poukazom na uznesenie vlády SR č. 486/2011 zo 6. júla 2011, ktorým bol schválený návrh politiky vlády SR na zlepšenie podnikateľského prostredia v SR, sa skracuje lehota na zápis obchodnej spoločnosti do obchodn ého registra z piatich na dva pracovné dni.

K bodu 2

Javí sa ako nevyhnutné spresniť vo vzťahu ku konaniu vo veciach obchodného registra, odkedy začína plynúť lehota na zápis do obchodn ého registra, ak návrh na zápis nebol podaný elektronickými prostriedkami.

Platenie súdnych poplatkov pred začatím konania, pri podaní návrhu, poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke, atď. je spojené s rizikom podstatného predĺženia konania, ktoré spočíva v nemožnosti identifikovať poplatníka a poplatkový úkon, keďže poplatník pred samotným podaním návrhu nedisponuje žiadnym identifiká torom, ktorý by umožnil jeho platbu označiť. V dôsledku toho vznikne potreba manuálne zisťovať poplatkový úkon. Preto stanovený začiatok plynutia lehoty na zápis do obchodného registra v prípade, ak ná vrh nebol podaný elektronickými prostriedkami a súdny poplatok bol zaplatený bezhotovostným platobným stykom, bude až na deň, keď súd identifikuje poplatkový úkon.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením registra účtovných závierok.

K bodu 5

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K článku XVI

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje, že na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku a uložiť ju v registri účtovných zá vierok.

K článku XVII

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu audítora, pričom je povinná o tom informovať Národnú banku Slovenska.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje, že súčasťou polročnej správy predkladanej Národnej banke Slovenska je aj polročná úč tovná závierka.

K bodom 3 a 5

Na základe vyššie uvedených legislatívnych zmien sa vypúšťa povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska.

K bodu 4

Navrhuje sa povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článkom XVIII, XIX, XX, XXI, XXII,

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje obsah prílohy k žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K článku XXIII

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje obsah polročnej správy a ročnej správy, ktorých súčasťou nebude príslušná účtovná závierka.

K bodu 3

Doplňujú sa ustanovenia o povinnosti zdravotnej poisťovne ukladať priebežnú účtovnú závierku a riadnu individuálnu účtovnú zá vierku do registra účtovných závierok v navrhovaných lehotách.

K bodom 4 až 7

V nadväznosti na vyššie navrhované zmeny sa upravujú ustanovenia týkajúce sa predkladania účtovnej závierky a s tým spojené legislatívno-technické úpravy.

K článku XXIV

V nadväznosti na povinnosť uloženia účtovných závierok v registri účtovných závierok sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie.

K článku XXV

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť prevádzkovateľa hazardnej hry nepredkladať účtovnú závierku ministerstvu, ale zabezpeči ť jej uloženie v stanovenom termíne v registri účtovných závierok.

K článku XXVI

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť Slovenského Èerveného kríza uložiť svoju ročnú účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXVII

K bodom 1, 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť účtovnú závierku.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie audítorom overenej účtovnej závierky v registri účtovných závierok, pričom poskytovateľovi investičnej pomoci sa umožň uje do nej v registri účtovných závierok nahliadať.

K článku XXVIII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa s výnimkou žiadateľa, ktorým je zahraničná právnická osoba, predložiť Ná rodnej banke Slovenska účtovné závierky overené audítorom spolu s výrokom audítora.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť predkladať polročnú správu na ministerstvo.

K článkom XXIX a XXX

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXI

Doplňuje sa ustanovenie o povinnosti audiovizuálneho fondu uložiť účtovnú závierku spolu so správou audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať účtovnú závierku k žiadosti o dotáciu v oblasti prevencie kriminality.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXIII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť účtovnú závierku.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, pričom poskytovateľovi investičnej pomoci sa umožňuje do nej v registri ú čtovných závierok nahliadať.

K článku XXXIV

K bodom 1, 3 a 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť predložiť účtovnú závierku, mimoriadnu účtovnú zá vierku a konsolidovanú účtovnú závierku Národnej banke Slovenska.

K bodu 2

Doplňuje sa povinnosť uloženia mimoriadnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 5

V nadväznosti na povinnosť uloženia účtovných závierok v registri účtovných závierok sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie.

K článku XXXV

K bodu 1

Navrhuje sa, aby žiadateľ na preukázanie finančnej spôsobilosti nemusel predkladať účtovnú závierku, ktorú má povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve v registri účtovných z ávierok. Tým sa odstráni administratívna zaťaženosť žiadateľa.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 3

V nadväznosti na zmenu v zákone o účtovníctve je odsek 5 nadbytočný.

K článku XXXVI

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXVII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť predložiť účtovnú závierku Ministerstvu životného prostredia SR.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do 30 dní po schválení účtovnej závierky oprávnená organizácia zabezpečila uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXVIII

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa vypúšťa povinnosť predložiť účtovnú závierku Ministerstvu zdravotníctva SR.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovní ctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku namiesto v Obchodnom vestníku v registri účtovných závierok.

K článku XL

K bodom 1 až 8

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa oslobodzuje účtovná jednotka od povinnosti predložiť účtovnú závierku, ak je už v registri účtovných z ávierok uložená.

K článku XLI

Na základe zmeny zákona o účtovní ctve sa upravuje ustanovenie, kde Telekomunikačný úrad je oprávnený preverovať účtovnú závierku uloženú v registri účtovných závierok zostavenú podnikom poskytujúcim verejnú sieť, verejnú slu žbu alebo verejnú sieť a verejnú službu, ktorý nie je podľa zákona povinný vykonávať nezávislý audit a výsledok preverenia zverejniť. Z ustanovenia sa vypustila povinnosť podniku poskytovať na nahliadnutie Telekomunikačnému úradu svoju účtovnú závierku, nakoľko je povinný ju uložiť v registri účtovných závierok, z ktorého bude Telekomunikačnému úradu k dispozícii.

K článku XLII

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upra vuje ukladanie účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu XLIII

Navrhovaná účinnosť zákona je 31. decembra 2011 okrem čl. I. bodov 1, 2, bodov 4 až 11, 16, 17, 19, 20, § 23 a § 23a bodu 21, bodov 22 až 35, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a čl. I bodov 3, 13 až 15, § 23b a § 23c bodu 21 a čl. II až XLII, ktoré nadobúdajú úč innosť 1. januára 2013.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v.r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v.r.

podpredseda vlády a minister

financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona č. .../2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ návrh zákona“) transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. 11. 2007 o platobných slu žbách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007) (ďalej len „smernica o platobných slu žbách“).

Cieľom návrhu zákona je vytvorenie jednotného platobného trhu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP “) zavedením harmonizovaného právneho rámca transponovaním smernice o platobných služb ách a so zámerom zrušiť hranice na vnútornom trhu pri poskytovaní platobných slu žieb. To znamená, že návrh zákona nerozlišuje tuzemské prevody a cezhraničné prevody, s výnimkou ustanovenia o kratšej lehote na vykonanie tuzemskej úhrady. Pri transponovaní smernice o platobný ch službách bol uplatnený princíp plnej harmonizácie bez možnosti odchýlenia sa v rámci vymedzeného rozsahu smernice o platobn ých službách, ak text smernice o platobných službách neumožňuje inak.

Návrhom zákona je transponovaná smernica o platobných službách a zároveň zo zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobnom styku“) sú prevzaté ustanovenia, ktorými boli transponované

1. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovací ch systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03) a

2. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronické ho peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03),

pričom prijatím návrhu zákona o platobných službách bude zá kon o platobnom styku zrušený.

Návrh zákona o platobných službách upravuje

1.poskytovanie platobných služieb v rozsahu smernice o platobných službách, ako aj mimo rámca smernice o platobných službách,

2.podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov v rozsahu časti smernice o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúč tovacích systémoch cenných papierov, ktorá sa týka platobných systémov, ako aj vznik a prevádzkovanie platobných systémov mimo rámca tejto smernice,

3.podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách,

4.podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronick ých peňazí v rozsahu smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva,

5.sťažnosti, reklamácie a riešenie sporov pri poskytovaní platobných služieb mimosúdnou cestou,

6.dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronick ých peňazí.

Prvá časť a druh á časť návrhu zákona, ktorá upravuje poskytovanie platobných služieb, sa vzťahuje na platobné služby poskytované poskytovateľom platobných služieb

a)v mene euro alebo v inej mene zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), pričom platobné služby sú poskytované v rámci EHP, pretože rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách je limitovaný len na také platobné operácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa a zároveň aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú svoje sídlo v rámci EHP a platobné služby sú poskytované v menách zmluvných štátov EHP,

b)v inej mene ako je mena zmluvného štátu EHP, prič om platobné služby sú poskytované v rámci EHP a

c)vo všetkých menách, pričom platobn é služby sú poskytované poskytovateľom platobných služieb so sídlom na území Slovenskej republiky do/z tretích krajín mimo zmluvného štátu EHP.

Platobné služby poskytované podľa písmen b) a c) nie sú regulované smernicou o platobných službách a ich úprava v návrhu zákona ide mimo rámca smernice o platobných službách, pričom cieľom regulácie poskytovania takýchto platobných služieb je ochrana spotrebiteľa v rozsahu vymedzenom tý mto návrhom zákona. Rozsah aplikácie ustanovení návrhu zákona je obmedzený len na niektor é ustanovenia návrhu zákona, pretože nie je možné aplikovať všetky ustanovenia ná vrhu zákona na poskytovanie takýchto platobných služieb, a to predovšetký m z hľadiska ich vykonateľnosti – ide napríklad o zákonom vymedzenú lehotu na vykonanie platobnej oper ácie v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP v rámci EHP, ktorá sa nevzťahuje na platobnú operáciu napríklad v mene USD do Nemecka alebo Japonska.

Tretia časť návrhu z ákona, ktorá upravuje podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, vymedzuje pojem platobný systém, pričom zákon umožňuje existenciu viacerých platobných systémov v rámci Slovenskej republiky, ako napríklad platobný systém prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska, ktorým je EURO SIPS a TARGET2-SK, pričom Národná banka Slovenska prevádzkuje platobný systém bez povolenia alebo platobný systém prevádzkovaný iným poskytovateľom platobných služieb na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska.

Táto právna úprava rešpektuje ustanovenia smernice č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov, predovšetkým definície obsiahnuté v článku◊2 tejto smernice. Takisto pripravovaný zákon spĺňa nariadenia smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, ktorá zaručuje, aby každý poskytovateľ platobných služieb mal pr ístup k službám technických infraštruktúr platobných systémov. Tento prístup by však mal podliehať príslušným požiadavkám, aby sa zabezpeč ila bezpečnosť a stabilita uvedených systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal účast níkom tohto platobného systému predložiť dôkaz o tom, že jeho vnú torné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Táto smernica ustanovuje nediskriminačné zaobchádzanie s oprávnenými platobnými a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ platobných služieb na vnútornom trhu používať služby technických infraštruktúr tý chto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné stanoviť rozdielne zaobchádzanie s oprávnenými poskytovateľmi platobných služieb a tými poskytovateľmi, na ktor ých sa vzťahuje výnimka podľa tejto smernice. To by sa nemalo dotýkať práva členské ho štátu obmedziť prístup k systémovo dôležitým systémom v súlade so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov.

Ustanovenia o prístupe k platobným syst émom by sa nemali vzťahovať na systémy, ktoré zriaďuje a prevádzkuje jediný poskytovateľ platobných služieb. Tieto platobné systémy môžu fungovať buď v priamej hospodárskej súťaži s platobnými systémami, alebo v tej oblasti trhu, ktorá nie je primerane pokrytá ostatnými platobnými systémami.

Štvrtá časť a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách a inštitúcií elektronických peňazí, ktorej cieľom je odstránenie prekážok fungovania platobného trhu v štátoch EHP, alebo udržanie kontinuity fungovania trhu v oblasti vydávania a správy elektronických peňazí.

Ak ide o platobné inštitúcie, touto právnou úpravou sa vytvára nový subjekt na platobnom trhu v štátoch EHP, ktorý bude jednou z kategórií poskytovateľov platobný ch služieb s oprávnením vykonávať len špecializované činnosti v oblasti poskytovania platobných služieb, a teda nebude oprávnený prijímať vklady ani vydávať elektronické peniaze ako niektoré kategórie poskytovateľov platobných služ ieb (ako napríklad banka alebo inštitúcia elektronických peňazí). Podmienky a pravidlá na činnosť platobných inštitúcií vychádzajú zo smernice o platobných službách, čím je zabezpečené, aby sa na vo všetkých štátoch EHP uplatňovali rovnaké podmienky na povolenie, ako aj na činnosť platobných inš titúcií. Platobná inštitúcia bude podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štátu.

V prípade inštitúci í elektronických peňazí, táto právna úprava vychádza zo smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inš titúcií elektronického peňažníctva, ktorá bola vymedzená v ustanoveniach § 21a až 21d zákona o platobnom styku, pričom tieto ustanovenia sa prenášaj ú do tohto návrhu zákona. Inštitúcie elektronických peňazí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štá tu.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona z ... 2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí či vyšších ú zemných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)Je upravená v prá ve Európskych spoločenstiev

-primárnom

čl. 105 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29.12.2006),

čl. 3 a čl. 22 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centr álnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založený Euró pskeho spoločenstva (Oznámenie č. 185/2004 Z. z.)

-sekundárnom

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap. 6/zv. 3),

smernica 2000/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 z 19. decembra 2001 o cezhraničných platbách v eurách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančn ých prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006).

b)Nie je upravená v práve Európskej únie.

c)Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)L ehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredn ých orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k ná vrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabul iek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 1. november 2009.

b)I nformácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskyc h spoločenstiev v platnom znení

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie vo veci porušenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rá mcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/26/ES bola prebratá aj zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenný ch papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o cenných papieroch) a zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnen í niektorých zákonov.

5.Stupeň zlu čiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Odsek 1 vymedzuje okruh spoločenských vzť ahov, ktoré má návrh zákona upraviť a to poskytovanie platobných služieb, podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcii a in štitúcií elektronických peňazí, sťažnosti, reklamácie a rieš enie sporov pri poskytovaní platobných služieb a dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad nad platobnými inštitúciami a nad inštitú ciami elektronických peňazí.

Odsek 2 vymedzuje platobné služby, na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Podľa písmena a) ide o platobné služby v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP, ktoré sú poskytovan é v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napríklad o platobné operácie v národnej mene na území SR alebo platobné operácie v CZK, ak poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Èeskej republike.

Podľa písmena b) ide o platobné služby v mene inej než je mena euro a mena zmluvného š tátu EHP, poskytované v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platite ľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napr íklad o platobné operácie v mene USD, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Nemecku.

Podľa písmena c) ide o platobné služby vo všetkých mená ch poskytované mimo EHP, t.j. ak napríklad poskytovateľ platobných služieb platiteľa má s ídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v krajine mimo rámca EHP ako napríklad platobné operácie v USD zo SR do USA.

Odsek 3 vymedzuje platobné operácie, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o platobné operácie ako

a) hotovosť,

b) operácie sprostredkované obchodným zástupcom konajúceho v mene platiteľa alebo prí jemcu,

c) prepravu bankoviek a mincí napríklad súkromnou bezpečnostnou firmou alebo inou profesionálnom spoloč nosťou,

d) výber a dodanie hotovosti v rámci napríklad charitatívnych akcií alebo kostolov,

e) „cash back“ operácie u príjemcu, ktorý je obchodníkom na prijímanie platobných kariet a ktorý umožňuje výber hotovosti priamo na predajnom mieste platobnou kartou prostredníctvom technického zariadenia,

f) zmenárenská činnosť vykonaná v hotovosti napríklad výmena bankoviek a mincí v cudzej mene za inú menu v hotovosti,

g) šeky, zmenky, kupóny napríklad kupón na uplatnenie zľavy, poukážky napríklad stravné poukážky, cestovné šeky alebo poštové poukážky v listinnej forme,

h) operácie vykonané napríklad v rámci platobného systému pri vykonávaní príkazov z/na účet účastníka platobného systému,

i) operácie súvisiace s finančnými nástrojmi,

j) služby, ktoré poskytujú technickí prevádzkovatelia pri podpore poskytovania platobných služieb, pričom nedochádza zo strany takýchto prevádzkovateľov k vlastníctvu finančn ých prostriedkov súvisiacich s vykonaním platobnej operácie, a to napríklad spracovanie a uchovávanie údajov ako napríklad správa a personalizácia platobných kariet, ochrana zverených hodnôt ako napr íklad ochrana údajov, plastových kariet alebo technických zariadení, overovanie údajov a totožnosti ako napríklad autorizácia platobnej operácie, ochrana a bezpečnosť súkromných údajov, zabezpečovanie informačných technológii a komunikačnej siete, správa a údržba terminálov a zariadení používaných pri platobných službách,

k) používanie platobných prostriedkov ako napríklad vernostných, alebo klubových kariet, kariet na č erpanie pohonných hmôt, telefónnych kariet, stravovacích kariet, SAD kariet, MHD kariet a podobne určených na použitie v sieti jedného poskytovateľa služieb alebo v rámci limitovanej alebo obmedzenej siete viacerý ch poskytovateľov alebo na nákup limitovaného alebo obmedzeného rozsahu tovarov alebo služieb,

l) platobné operácie napríklad za hlasové a dátové služby v sieti mobilného operátora, ktorý okrem takýchto základných služieb môž e ponúkať aj vlastné doplnkové služby (zvonenia, hudba, pozadia, prístup na internet a podobne) alebo služ by spojené s prístupom alebo distribúciou služieb iných poskytovateľov zriadením SMS centra napríklad sprístupnením SMS čísla, na ktoré je možné zaslať požiadavku ohľadom stiahnutia zvonenia alebo pozadia, pričom uvedené produkty alebo služby sa dajú použiť výhradne len prostredníctvom mobilného telefónu, pričom mobilný oper átor nekoná len ako sprostredkovateľ,

m) medzibankové transakcie, transakcie medzi poskytovateľom a pobočkou a podobne,

n) transakcie medzi materským podnikom a jeho dcérskym podnikom alebo

o) služby poskytovateľov, ktorí prevádzkujú vlastné ATM zariadenia, pričom tieto ATM zariadenia nepatria do bankovej siete.

K § 2

V odseku 1 je vymedzený pojem „platobná služba“, ktorou sa rozumie služba

a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet, a to vrátane všetký ch činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

b)výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu, a to vrátane všetkých činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov ako úhrada, inkaso alebo platobná operácia napríklad prostredníctvom platobnej karty,

d) vykonávanie platobných operácií z poskytnutého úverového rá mca formou povoleného prečerpania na platobnom účte (úhrada, inkaso alebo platobná operácia naprí klad prostredníctvom platobnej karty) alebo formou úverového rámca napríklad ku kreditnej karte (napr íklad platba kreditnou kartou alebo charge kartou),

e) poukazovanie peňazí (služba „money remittance“) poskytovaná napríklad platobnými inštitúciami (napríklad Western Union),

f) vykonávanie platobných operácií prostredníctvom mobilného telefónu alebo iných sietí, pričom používateľ platobnej služby udeľuje sú hlas na vykonanie platobnej transakcie prostredníctvom mobilného telefónu alebo inej siete (tzv. mobilné platby), pričom naprí klad mobilný operátor alebo prevádzkovateľ inej siete má udelené povolenie na poskytovanie platobných služieb ako platobná inštitúcia (napríklad kúpa lí stkov do kina, kúpa tovaru z automatov alebo kúpa digitálneho tovaru alebo služby od iného poskytovateľa ne ž je platobná inštitúcia), platba sa vykoná priamo mobilnému operátorovi alebo prevádzkovateľovi inej siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru alebo služieb a

g) vydávanie a prijímanie (akceptácia) platobných prostriedkov ako napríklad vyd ávanie a akceptácia platobných kariet t.j. služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je vydavateľom platobných kariet alebo služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je prijí mateľom platobných kariet, t.j. uzatvára zmluvu s obchodníkom (obchodným miestom) ohľadom možnosti platenia platobnou kartou

Odsek 2 vymedzuje pojem „platobná operácia“, ktorou sa rozumie činnosť súvisiaca s vkladom, výberom a prevodom finančných prostriedkov na pokyn používateľa platobných služ ieb. Vkladom sa rozumie napríklad vklad peňažných prostriedkov na platobný účet, vklad pe ňažných prostriedkov prostredníctvom technického zariadenia. Výberom sa rozumie napríklad výber peňažných prostriedkov z platobného účtu, výber peňažných prostriedkov kreditnou kartou. Prevodom sa rozumie napríklad úhrada, inkaso, platba platobným prostriedkom, platenie elektronickými peniazmi. Prevodom sa ďalej rozumie aj nákup alebo predaj finančných prostriedkov v jednej mene za finanč né prostriedky v inej mene.

Odsek 3 vymedzuje „poskytovateľa platobný ch služieb“ teda osoby, ktoré v rámci svojho podnikania môžu poskytovať platobné slu žby. Ide o

a) banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,

b) inštitúcie elektronických peňazí (napríklad činnosť súvisiaca s vykonávaním platobných operácií prostredníctvom elektronických peňazí), pričom samotná činnosť vydávania elektronických peňazí nie je považovaná za platobnú službu; do tejto kategórie inštitú cií patria aj zahraničná inštitúcia elektronických peňazí a jej pobočka,

c) poštový podnik, za predpokladu, že je oprávnený podľa osobitného pr ávneho predpisu poskytovať platobné služby,

d) platobná inštitúcia ako nový typ inštitúcie, ktorá bude oprá vnená poskytovať platobné služby na základe povolenia NBS; do tejto kategórie in štitúcií patria aj zahraničná platobná inštitúcia a jej pobočka,

e) Národná banka Slovenska, ak bude poskytovať platobné služby na komerčnej báze (napríklad poskytovanie platobných služieb pre zamestnancov); ak Národná banka Slovenska koná ako menová autorita alebo ako verejná inštitúcia (napríklad vedenie účtov pre Štátnu pokladnicu alebo pre iné verejné inštitúcie), nebude v postavení poskytovateľa platobných slu žieb, čo znamená, že bude môcť uzatvárať individuálne zmluvy pri poskytovaní platobných služieb, pričom sa nemusí riadiť t ýmto zákonom,

f) Štátna pokladnica pri poskytovaní platobných služieb nekoná ako orgán verejnej moci a bude považovaná za poskytovateľa platobných služieb podľa tohto zákona. Do kategórie poskytovateľov platobných služieb patria aj Eximbanka, regionálne alebo miestne orgány, a to za predpokladu, že poskytujú platobné služby na komerčnej báze (ak takéto orgány plnia svoje úlohy vyplývajúce z právnych predpisov SR napríklad v rámci decentralizácie verejnej správy a prenosu kompetencií na samosprávy alebo vyššie územné celky, potom konajú vo verejnom záujme a v týchto prí padoch nie sú považované za poskytovateľov platobných služieb).

V odsekoch 4 až 6 je vymedzený pojem „používateľ platobných služieb “ ako „platiteľ“ alebo „príjemca“, pričom ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

V odseku 7 je vymedzený pojem „spotrebiteľ“, ktorým sa rozumie fyzická osoba a mikropodnik a to za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb uzná mikropodnik za spotrebiteľ a. Poskytovateľ platobných služieb môže zvážiť status mikropodniku ako spotrebiteľa, keďže spotrebitelia a mikropodniky nemajú rovnakú úroveň ochrany. S cieľom zaručiť rovnakú úroveň ochrany tak spotrebiteľov ako aj mikropodnikov by sa tak ustanovenia tohto zákona uplatňovali rovnakým spôsobom pre spotrebiteľov aj pre mikropodniky. Cieľom je taktiež chráni ť klienta ako spotrebiteľa v prípadoch nesplnenia si informačných povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

V odseku 8 je vymedzený pojem „poukazovanie peňazí“, ktorý m sa rozumie platobná služba, ktorá spočíva v prevedení finančných prostriedkov platiteľa zložených v hotovosti v prospech príjemcu bez nutnosti zriadenia platobného účtu napríklad prevod peňažných prostriedkov v mene EUR zložených platiteľom zo Slovenskej republiky v prospech klienta v Èeskej republike.

V odseku 9 je vymedzený pojem „platobný účet“, ktorým je bežný účet alebo sporiaci účet, z ktorých je možné vykonávať platobné operácie ako napríklad vklad alebo výber bez uplatnenia sankcií napríklad za výber hotovosti alebo ku ktorým je možné vydať platobný prostriedok. Platobným účtom nie je vkladový účet podľa Obchodného zákonníka ako napríklad termínovaný ú čet s viazanosťou peňažných prostriedkov a sankčným úrokom pri predčasnom výbere. Platobným účtom nie je účet stavebného sporenia, ktorý je účelovo zriadený a vedený podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 je vymedzený pojem „platobný príkaz“, ktorým sa rozumie jednoznačný pokyn používateľa platobných služieb na vykonanie platobnej operácie, ako napríklad platobný príkaz na úhradu, platobn ý príkaz na platbu platobnou kartou a podobne.

V odsekoch 11 až 13 sú vymedzené ďalšie pojmy ako „úhrada“, „ inkaso“ a „finančné prostriedky“.

Odsek 14 vymedzuje pojem „referenčný dátum“ použitý na výpočet úrokov z finančných prostriedkov, pričom týmto dátumom sa rozumie dá tum valuty (debetná valuta a kreditná valuta).

V odsekoch 15 a 16 sú vymedzené pojmy „referenčný výmenný kurz“ , ktorým je napríklad kurzový lístok Národnej banky Slovenska a „referenč ná úroková sadzba“, ktorou je napríklad základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

V odseku 17 je vymedzený pojem „autentifikácia“ ako proces, ktorý umožňuje poskytovate ľovi platobných služieb overiť, či došlo k použitiu platobného prostriedku zadaním správnych personalizovaných bezpečnostných prvkov t.j. či platobná operá cia bola riadne vykonaná, zaznamenaná, spracovaná a zaúčtovaná.

Odsek 18 vymedzuje pojem „jedinečný identifikátor“, ktorý je dôlež itý z pohľadu napríklad správneho smerovania platobnej operácie v prospech príjemcu, t.j. jedná sa o jednoznačnú identifikáciu príjemcu formou označenia príjemcu napríklad tuzemské bankové spojenie alebo medziná rodné bankové číslo účtu (IBAN) alebo .adresa príjemcu alebo elektronická adresa príjemcu alebo číslo mobilného telefónu.

V odseku 19 je vymedzený pojem platobného prostriedku, ktorým sa rozumie personalizované zariadenie ako napríklad platobná karta alebo súbor postupov dohodnutý medzi zmluvnými stranami ako napríklad zadanie personalizovaný ch bezpečnostných prvkov ako napríklad hesla za účelom prihlásenia sa do aplikácie elektronického bankovníctva.

Odsek 20 upravuje pojem „platobná karta“, ktorou sa rozumie platobný prostriedok, prostredníctvom ktoré ho môže používateľ platobných služieb vykonávať platobn é operácie ako napríklad platba u obchodníka alebo výber hotovosti, a to do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb.

Odsek 21 vymedzuje pojem „pobočka“ ako organizačná zložka platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí.

Odsek 22 sa vymedzuje pojem „pobočky zahranič nej platobnej inštitúcie“ alebo „pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí“, ktorou sa rozumie organizačná zložka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí na prevá dzkovanie určitej činnosti prostredníctvom tejto organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Takáto pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronický ch peňazí nemá právnu subjektivitu.

Odsek 23 vymedzuje „skupinu“ za účelom využitia tohto pojmu v ustanoveniach osobitnej časti tohto zá kona.

Odsek 24 vymedzuje „úzke väzby“, pretože tvoria pojmový znak definície skupiny.

Odseky 25 a 26 vymedzujú pojmy „domovský členský štát“ a „hostiteľský členský štát“.

Odsek 27 vymedzuje „vhodnú osobu“ v súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb a povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí. Definícia nadväzuje na zákonnú pož iadavku zamedzenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zároveň zakotvuje požiadavku na spôsobilosť na riadne a bezpečné vykonávanie činností.

V odseku 28 sa vymedzuje pojem „kvalifikovaná účasť“. Smernica PSD v čl. 5 písm. h) odk azuje na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorý zavádza pre vymedzenie pojmu „kvalifikovaný podiel“ prvý minimálny treshold na úrovni 10% zo základného imania alebo z hlasovacích práv. Recit ál 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „M&A Directive“), ktorý členským krajinám umožňuje stanoviť si jeden minimálny treshold, sa v tomto prípade podľa nášho názoru nedá aplikovať z dôvodu, že Smernica PSD vo svojom čl. 5 písm. h) odkazuje výlučne na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorého sa M&A Directive priamo nedotkla.

Vymedzenie „nepriameho podielu“ v odseku 29 je potrebné z dôvodu formulovania presnej definície skupiny s ú zkymi väzbami. Väzby v rámci takejto skupiny sa skúmajú podľa ustanovení v osobitnej časti zákona pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb.

Účelom ustanovenia odseku 30, ktorým sa vymedzuje pojem „odborná spôsobilosť“ je zabezpeč iť, aby sa na riadení regulovaného subjektu podieľali osoby disponujúce potrebnou praxou a spĺňajú ce zákonné kritériá vzdelania. Obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch prax mož no získať v oblasti poskytovania platobných služieb, bankovníctva alebo inej oblasti finančného trhu. Pripúšťa sa aj možnosť uznať osobu s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa s praxou v inej ekonomickej oblasti. Ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa možno substituovať úplným stredným vzdelaní m a predĺženou praxou vo vyššie uvedených oblastiach alebo aj v inej ekonomickej oblasti..

V odseku 31 sa vymedzuje pojem „dôveryhodnosť fyzickej osoby“ obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch, sleduje sa bezúhonnosť v oblasti trestných činov majetkovej povahy a trestných činov spáchaných v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie. Rovnako sa zameriava na zodpovedný výkon funkcií u osôb v riadiacich funkciách v regulovanom subjekte v minulosti.

V súvislosti so zavedením pojmu oblasti finančného trhu je potrebné definovať finanč nú inštitúciu. V odseku 32 legálna definícia vychádza zo súčasného stavu regulovaných subjektov finančného trhu.

K § 3

Podľa tohto paragrafu vykonáva poskytovateľ platobných služieb platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, pričom takýmto pokynom sa rozumie platobný príkaz, ktorý môže mať listinnú (papierovú) fo rmu, ako napríklad predtlačené tlačivo alebo formulár alebo elektronickú formu, ako naprí klad elektronický formulár v internet bankingu alebo ATM. Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy poskytovateľ platobných služieb odpíše peňažné prostriedky z platobného ú čtu bez predloženého platobného príkazu. Platobné operácie sa vykonávajú v mene, ktorá je dohodnutá medzi poskytovateľom platobných služieb a použí vateľom platobných služieb.

Pri realizácii platobnej operácie na mieste predaja prostredníctvom technického zariadenia, pri ktorom sa ponúka konverzia, je príjemca povinný ešte pred začatím platobnej operácie vopred oznámiť platiteľovi výmenný kurz ako aj poplatky s konverziou spojené, pričom príjemca môže vykonať konverziu len so súhlasom platiteľa. Ide predovšetkým o platby platobnými kartami, kde napríklad platiteľ by chcel platiť inou menou ako je mena krajiny (napríklad v ÈR v US dolá roch). Príjemca peňažných prostriedkov tak ponúkne platiteľovi konverziu na inú menu, s ktorou ak platiteľ súhlasí, platobná operácia sa zrealizuje.

K § 4

V odseku 1 je vymedzený pojem „okamih prijatia platobného príkazu“, ktorým sa rozumie tak ý okamih, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijal platobný príkaz. Platobný príkaz môže byť predložený platiteľom, ako napríklad platobný príkaz na úhradu alebo príjemcom, ako napríklad platobný príkaz na inkaso alebo prostredníctvom pr íjemcu, napríklad obchodníkom, ktorý prijíma platobný príkaz na platbu platobnou kartou. Tento odsek zá roveň uvádza, kedy sa považuje platobný príkaz za prijatý, ak okamihom prijatia nie je pracovný deň poskytovateľa platobných služieb platiteľa, v tom prípade je platobný príkaz prijatý v nasledujúci pracovný deň. Zároveň poskytovateľ platobných služieb platiteľa môže stanoviť čas pred koncom pra covného dňa tzv. „cut-off čas“ t.j. dokedy prijíma platobné prí kazy počas svojich prevádzkových hodín, pričom po uplynutí tohto stanoveného času sa platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň. Uvedený „cut-off čas“ môže poskytovateľ platobných služieb stanoviť výhradne pred koncom pracovného dňa a nie počas pracovného dňa.

Odsek vymedzuje pojem pracovný deň, ktorý je dôležitý z hľadiska vykonávania platobných operácií, prič om ide o deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja podľa Zákonníka pr áce, t.j. taký pracovný deň, v ktorom vykonávajú svoju činnosť poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň, prič om na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje okamih prijatia platobného príkazu ako dohodnutý deň medzi používateľom platobných služieb a jeho poskytovateľom platobných služieb, ktorým sa rozumie dohodnut ý konkrétny deň alebo určitá lehota, kedy bude platobný príkaz vykonaný (napríklad peňažné prostriedky budú odpísané z platobného úč tu) alebo deň, kedy platiteľ poskytol peňažné prostriedky k dispozícii poskytovateľovi platobných služieb.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosti poskytovateľa plat obných služieb ohľadom odmietnutia platobného príkazu ak sú splnené v šetky podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve, potom poskytovateľ platobných služieb nesmie odmietnuť vykonanie autorizovaného platobného príkazu s výnimkou takých prípadov, kde je napríkla d podozrenie z trestnej činnosti. Zároveň upravuje informačné povinnosti poskytovateľa platobných služieb voči používateľovi platobných služieb v prípade odmietnutia vykonania platobného príkazu, a ak je to možné aj postup opravy chýb ako napríklad správn a súslednosť krokov pri vypĺňaní platobného príkazu alebo doplnenie chýbajúcich informácií na platobnom príkaze potrebných na správne vykonanie platobné ho príkazu a umožňuje poskytovateľovi platobných služieb účtovať za toto ozná menie poplatky, ak je to objektívne odôvodnené (napríklad chyba pri vypĺňaní platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb) a dohodnuté v r ámcovej zmluve.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje neodvolateľnosť platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb, pričom po okamihu prijatia platobného príkazu poskytovateľom platobných služieb nesmie používateľ platobný ch služieb odvolať platobný príkaz s výnimkami podľa tohto paragrafu, a to na základe dohody zmluvných strán a v prípade inkasa aj so súhlasom príjemcu.

Podľa odseku 2 platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz, ktorý bol predložený prostredníctvom príjemcu (napríklad platba platobnou kartou) po odoslaní pokynu na vykonanie platobnej operácie (po potvrdení súhlasu na vykonanie takejto platobnej operácie platiteľom – napríklad zadan ím PIN čísla) alebo bol predložený príjemcom, a to za predpokladu, že vykonaniu takejto platobnej operácie predchádzal súhlas platiteľa udelený príjemcovi na vykonanie inkasa. Avšak v prípade podľa odseku 3, ak platiteľ udelil súhlas na inkaso, má právo na (a) odvolanie platobného príkazu a tým zároveň aj súhlasu na inkaso alebo (b) na odvolanie platobného príkazu (t.j. jednotlivej platobnej operá cie, v takomto prípade súhlas na inkaso platí, právo na odvolanie platobného prí kazu sa týka iba jednotlivej platobnej operácie), a to v obidvoch prípadoch najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dohodnutému dňu, keď majú byť finančné prostriedky odpísané z platobného účtu.

K § 7

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa, poskytovateľ a platobných služieb príjemcu, ako aj všetkých sprostredkovateľov medzi týmito poskytovate ľmi platobných služieb vykonať platobnú operáciu v plnej sume. Avš ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu sa môže dohodnúť s príjemcom, ž e sumu platobnej operácie zníži o svoje poplatky, pričom príjemca musí byť informovaný napríklad formou výpisu z platobného účtu samostatnou položkou o sume platobnej operácie a samostatnými položkami o sume poplatkov, pričom ak je suma platobnej operácie znížená o ďalš ie poplatky a platobný príkaz predkladá platiteľ, potom poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie (napríklad op ätovným zaslaním sumy platobnej operácie alebo rozdielu medzi sumou iniciovanou platiteľom a prijatou príjemcom) alebo ak platobný príkaz predkladá príjemca alebo prostredníctvom príjemcu, potom poskytovateľ platobný ch služieb príjemcu zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie.

K § 8

Odsek 1 upravuje pojem autorizácie platobnej operácie, t.j. udelenie súhlasu platiteľa na vykonanie platobnej operácie. Takýto súhlas udelí platiteľ pred vykonaním platobnej operácie (napríklad zada nie PIN čísla alebo podpis na platobnom príkaze na úhradu) alebo po vykonaní platobnej operácie (naprí klad súhlas na inkaso, pričom platiteľ udeľuje súhlas priamo príjemcovi), a to za predpokladu, že sa na uvedenom platiteľ a poskytovateľ platobných služieb dohodli.

Odseky 2 až 4 upravujú ďalšie skutočnosti ohľadom autorizácie platobnej operácie, pričom forma udelenia súhlasu (napríklad mandát na inkaso, podpisový vzor, elektronický podpis, pridelenie PIN čísla a podobne) a postup udelenia súhlasu (napríklad podpísanie platobného prí kazu, zadanie správneho PIN čísla, postupnosť krokov pri potvrdení platobného príkazu v elektronickej forme a podobne) sú dohodnuté v rámcovej zmluve. Ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, má možnosť takýto súhlas odvolať, a to do momentu, kedy sa platobná operácia stáva neodvolateľnou, pričom o tomto momente je platiteľ informovaný poskytovateľom platobných služieb platiteľa. Platobné operácie vykonané bez súhlasu platiteľa sú považované za neautorizované.

K § 9

Používateľ platobných služieb musí čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb splnil svoje informačné povinnosti vymedzené týmto zákonom.

Ak používateľ platobných služieb dodrží lehotu pre toto oznámenie, má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb.

K § 10

V prípade, keď používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, je na jeho poskytovateľovi platobných služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú oper áciu autorizoval (to znamená, že platiteľ neudelil súhlas na vykonanú platobnú operáciu, t.j. ide o neautorizovanú platobnú operáciu), potom samotné použitie platobného prostriedku nie je postačujúcim dôkazom toho, že platobná operácia uskutočnená tak ýmto platobným prostriedkom bola vykonaná oprávneným používateľom platobného prostriedku. Môže ísť o situácie, kedy napríklad došlo k zneužitiu platobnej karty inou osobou ako platiteľom a takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním alebo opomenutí m platiteľa alebo došlo k odpozorovaniu PIN čísla a následne ku krádeži platobnej karty alebo doš lo k technickému pozmeneniu technického zariadenia a následne k zneužitiu údajov z magnetického prúžku platobnej karty alebo PIN čísla.

K § 11

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný bez zbytočného odkladu ( vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, a ak je to možné, docieli ť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala alebo vrá ti sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak platiteľ nemá platobný účet, vrátane ďal šej preukázanej škody. V takomto prípade je dôkazne bremeno na poskytovateľovi platobných služieb aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Odsek 3 vymedzuje prípady, kedy neplatí zodpovednosť za neautorizované platobné oper ácie vykonané prostredníctvom elektronických peňazí. Ide o také situácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 12

Používateľ platobných služieb je zodpovedný iba za sumu obmedzenú do výšky do 100 eur, ak nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbanlivosťou. Navyše, ak používateľ informoval poskytovateľa platobných služieb o tom, že jeho platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľa by sa nemalo žiadať, aby hradil ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Tento zákon nemá vplyv na zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť vlastný ch produktov.

Ustanovenie tohto paragrafu sa nevzťahuje na elektronické peniaze za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 13

V prípade, keď v čase autorizácie nebola určená konkrétna suma platobnej operácie a zároveň vykonaná platobná operácia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné za obvyklých okolností očakávať, má platiteľ pr ávo na refundáciu (vrátenie sumy platobnej operácie). V prípadoch, keď si platiteľ ná rokuje refundáciu platobnej operácie, práva na refundáciu nemajú vplyv na zodpovednosť platiteľa voči príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napríklad za objednaný , spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva používateľa, ak ide o odvolanie platobného príkazu.

Tento paragraf sa vzťahuje na kartové operácie a inkasný systém, a to v prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa poskytuje platiteľ priamo príjemcovi – tzv. Creditor Mandate Flow alebo v prípade, keď súhlas na inkaso poskytuje platiteľ svojmu poskytovateľovi platobných služieb - tzv. Debtor Mandate Flow.

V prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa dal platiteľ priamo svojmu poskytovateľovi platobných služieb (inkasný systém Debtor Mandate Flow) a ak je to možné, informácia o konkré tnej sume budúcej platobnej operácie sa platiteľovi poskytne alebo sprístupní v lehote podľa tohto paragrafu, zmluvné strany sa v rámcovej zmluve môžu dohodnúť, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov (refundáciu platobnej operácie) . Ide napríklad o takú situáciu, kedy príjemca pravidelne inkasuje platiteľa na základe súhlasu na inkaso, pričom v dohodnutých termínoch vykonáva doúčtovanie sumy za poskytnutú slu žbu alebo tovar. V takomto prípade je príjemca povinný platiteľovi poskytnúť alebo sprí stupniť informáciu o konkrétnej sume platobnej operácie (napríklad formou faktúry) v lehote podľa tohto paragrafu.

K § 14

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzuje lehoty na vrátenie finančných prostriedkov v prípade tzv. refundu z pohľadu poskytovateľa a používateľa platobných služieb.

K § 15

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje lehoty, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní platobných operácií. Lehota podľa odseku 1 je stanovená na D+1, pričom v rámci tejto lehoty je suma platobnej operácie – úhrady zároveň poskytnutá príjemcovi k dispozí cii. Zmluvné strany sa môžu podľa prechodného ustanovenia dohodnúť na maximálnej lehote D+3, alebo D+4 v prípade, ak je napríklad platobný príkaz na úhradu predložený v listinnej forme, pričom takto vymedzená lehota bude platiť len do 1. januára 2012. Lehota podľa odseku 2 sa predlžuje o ďalší pracovný deň v prípadoch, ak platobný príkaz na vykonanie platobnej operá cie (napríklad úhrady) je predložený v listinnej forme. Podľa odseku 3 je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný pripísať sumu platobnej operácie príjemcovi v ten istý pracovný deň, keď bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu (t.j. vnútorný alebo technický účet poskytovateľa platobných služieb vedený v rámci jeho evidencie). Lehoty na vykonanie platobných operácií, ktoré sú vykonávané na základe platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu, sú do hodnuté podľa odseku 4 zmluvnými stranami napríklad v prípade inkasa je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný predložiť platobný pr íkaz na inkaso (zaslať výzvu na inkaso) v zmluvne dohodnutej lehote, aby bolo možné vykonať inkaso v dohodnutý de ň alebo v prípade obchodníka, ktorý akceptuje platobné karty, sú platby pripí sané v prospech jeho účtu v zmluvne dohodnutých lehotách.

K § 16

V prípade, že príjemca nemá platobný účet, je poskytovateľ platobn ých služieb príjemcu povinný zabezpečiť sprístupnenie finančných prostriedkov pre príjemcu tak, aby príjemca mohol disponovať so sumou platobnej operácie bezodkladne potom, ako je táto suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Podľa tohto paragrafu ide predovšetkým o poskytnutie platobnej služby „poukazovanie peňazí“, kedy platiteľ a príjemca nemajú za týmto účelom zriadený platobný účet.

Poskytovateľ platobných služieb informuje príjemcu o sprístupnení finančných prostriedkov na základe jedinečného identifikátora, ktorým môže byť meno a adresa príjemcu. Zároveň poskytovateľ platobných služieb určí prí jemcovi primeranú lehotu na vyzdvihnutie týchto prostriedkov. Po uplynutí takejto lehoty poskytovateľ platobných služieb príjemcu bezodkladne vráti sumu platobnej operácie poskytovateľovi platobných slu žieb platiteľa.

K § 17

Vklad hotovosti na platobný účet spotrebite ľom je pripísaný v prospech tohto účtu s referenčným dátumom dňa pripísania (s kreditnou valutou), pričom suma takéhoto vkladu na platobnom účte je okamžite poskytnutá spotrebite ľovi k dispozícii po okamihu prijatia finančných prostriedkov, pričom takýto okamih je vymedzený poskytovateľom platobných služieb v rámcovej zmluve, a to v závislosti od možností vkladu hotovosti (napríklad prijatie hotovosti zamestnancom banky, vklad hotovosti prostredníctvom ATM alebo iného technické ho zariadenia). V prípade používateľa platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľom, je suma vkladu k dispozícii s referenčným dátumom toho istého pracovného dňa alebo na sledujúceho pracovného dňa po prijatí finančných prostriedkov v prípade vkladu v hotovosti prostredníctvom technického zariadenia.

K § 18

Podľa tohto paragrafu je vymedzená lehota na vykonanie tzv. tuzemskej úhrady, t.j. lehota D+1 v prípade úhrad prostr edníctvom tzv. retailového platobného systému alebo lehota D+0 pri RTGS platbách alebo lehota D+0 v prí pade úhrad vykonávaných v rámci toho istého poskytovateľa platobných služieb.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň , pričom na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu najneskôr v nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

K § 19

Odsekom 1 je vymedzený pojem referenčný dátum použitý pri pripísaní sumy platobnej operácie na účet príjemcu, pričom takýto referenčný dátum t.j. kreditná valuta je najneskôr pracovný deň , keď suma platobnej operácie je pripísaná na účet poskytovateľa platobný ch služieb príjemcu. Napríklad, ak je suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu v deň D, potom suma tejto platobnej operácie je pripísaná na účet príjemcu v deň D s valutou dňa D. Je zakázané používať valutu nasledujúcich pracovných dní, t.j. pripísať sumu platobnej operácie v deň D s valutou napríklad D+2.

Zároveň sa upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu poskytnúť príjemcovi sumu platobnej operácie v ten istý deň, keď bola táto suma pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu s referenčným dátumom (valutou) tohto dňa pripísaním na platobný účet príjemcu alebo sprístupnením pre príjemcu, ak príjemca nemá platobný účet. Uvedené ustanovenie teda upravuje dostupnosť finančných prostriedkov pre príjemcu sumy platobnej operá cie.

Zároveň sa vymedzuje pojem referenčný dátum použitý pri odpí saní sumy platobnej operácie z účtu platiteľa, pričom takýto referenčný dátum t.j. debetná valuta je najskôr okamih, keď suma platobnej operácie je odpísaná z účtu platiteľa. Napríklad, ak je suma platobnej operácie odpísaná z účtu platiteľa v deň D, tak potom s valutou dňa D. Je zakázané používať spätnú valutu (napríklad spätnú valutu pri odpísaní sumy platobnej operá cie vykonanej prostredníctvom platobnej karty). Poskytovateľ platobných služieb môže použiť spätnú valutu v odôvodnených prípadoch, kedy použitie spätnej valuty je v prospech použí vateľa platobných služieb – napríklad v prípadoch chybne vykonanej platobnej operácie alebo vrátenia finančných prostriedkov v prípade neautorizovanej platobnej operácie.

K § 20

Lehoty vymedzené týmto zákonom sa uplatňujú na platobné operácie v eurách. Uvedené lehoty platia aj na platobné operácie vykonávané v ostatných menách zmluvných štátov EHP v rámci EHP priestoru, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. V takom prípade sú lehoty dohodnuté v rámcovej zmluve, pričom takáto lehota nesmie byť dlhšia ako D+4.

K § 21

Ak sa platobný príkaz vykonáva podľa jedinečného identifiká tora, napríklad čísla účtu vo formáte IBAN, považuje sa takýto prevod za správne vykonaný aj vtedy, ak používateľ platobných služieb uvedie ďalšie doplňujú ce informácie. V prípade nesprávneho jedinečného identifikátora, p oskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operá cie. V takomto prípade však poskytovateľ platobných služieb platiteľa vyvinie maximálne úsilie, aby bola suma platobnej operácie vrátená platiteľovi a ak sa zmluvné strany dohodli, mô že si poskytovateľ za takúto službu účtovať poplatok.

K § 22

Podľa odseku 1 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za správne vykonanie platobného príkazu predloženého platiteľom. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá voči platiteľovi, že suma platobnej operácie bude pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb v lehote podľ a tohto zákona. V prípade, že takáto lehota nie je dodržaná a poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa preukáže, že poskytovateľovi platobných služieb príjemcu bola doručená suma platobnej operácie v lehote podľa tohto zákona, potom za správne vykonanie platobného príkazu zodpovedá poskytovateľ platobných služieb prí jemcu.

Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a to napríklad pripísaním takejto sumy platobnej operácie na účet platiteľa so spätnou valutou.

Ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu umožniť príjemcovi disponovať so sumou platobnej operácie.

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný, a to bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti platiteľa, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať platiteľa.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne odoslanie platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.

Podľa odseku 4 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne vykonanie platobnej operácie t.j. suma platobnej operácie je pre príjemcu k dispozícii bez zbytočného odkladu potom, ako bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovate ľa platobných služieb príjemcu.

Podľa odseku 5 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, ktoré nebolo zapríčinené poskytovateľom platobných služieb príjemcu podľa odsekov 3 a 4. V takýchto prípadoch je poskytovateľ platobných služieb platiteľa povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie.

Podľa odseku 6 poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný, a to bez ohľ adu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti príjemcu, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať pr íjemcu.

Podľa odseku 7 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb voči použí vateľom platobných služieb za poplatky alebo úroky uplatnené v dôsledku nevykonanej alebo ch ybne vykonanej platobnej operácie zapríčinené poskytovateľom platobných služieb Ide o poplatky alebo úroky, o ktoré používateľ platobných služieb prišiel z dôvodu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, pričom pri ich vrátení napríklad použije poskytovateľ platobných služieb spätnú valutu pri ich pripísaní na platobný účet.

Podľa odseku 8 môže poskytovateľ platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní, vykonať opravné zúčtovanie.

Podľa odseku 9 nie je možné vykonať opravné zúčtovanie, ak poskytovate ľom platobných služieb príjemcu chybne vykonanej úhrady je Štátna pokladnica. Poskytovateľ platobných služieb, ktorý zapríčinil chybné vykonanie úhrady požiada Št átnu pokladnicu o zabezpečenie vrátenia chybne vykonanej úhrady. Na vrátenie takejto ú hrady sa vyžaduje súhlas tohto príjemcu. V prípade nesúhlasu tohto príjemcu poskytuje Št átna pokladnica súčinnosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní.

K § 23

Používateľ platobných služieb má nárok na náhradu škody alebo na úrok z omeškania, pričom pri uplatnení takéhoto nároku sa postupuje podľ a práva, ktorým sa riadi zmluva medzi poskytovateľom a používateľom platobných služieb.

K § 24

Podľa tohto paragrafu má poskytovateľ platobných služieb právo poža dovať od iných poskytovateľov alebo sprostredkovateľov vrátenie vzniknutých nákladov spojených s nevykonaním alebo chybným vykonaním platobnej operácie, ktoré bolo zavinené t ýmito inými poskytovateľmi alebo sprostredkovateľmi.

K § 25

Poskytovateľ platobných služieb nezodpovedá za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb, ktoré boli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť alebo postupom podľa osobitných predpisov.

K § 26

V tomto paragrafe sú upravené povinnosti používateľa platobných služieb, ktorý má povinnosť používať◊platobný prostriedok v sú lade s obchodnými podmienkami poskytovateľa platobných služieb. Používateľ platobných služieb má predovšetkým povinnosť bezodkladne podať poskytovateľovi platobných slu žieb alebo ním poverenej osobe oznámenie o strate alebo odcudzení platobného prostriedku, ako aj oznámenie o zneužití alebo o neautorizovanom použití platobného prostriedku. Dodržiavaním týchto povinností sa totiž podstatne znižuje riziko zneužitia platobného prostriedku. Použív ateľ platobných služieb je ďalej povinný vykonať všetky primerané úkony, aby po prevzatí platobného prostriedku zabezpečil ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov tohto platobného prostriedku, ako napríklad povinnosť neuchovávať platobnú kartu s o sobným identifikačným číslom k tejto platobnej karte.

K § 27

V odseku 1 sa ukladá poskytovateľom platobných služieb povinnosť zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky pri vydaní platobného prostriedku neboli prístupné iný m osobám. Poskytovateľ platobných služieb nesmie odoslať používateľovi platobných služieb ním nevyžiadaný alebo nepožadovaný platobný prostriedok s vý nimkou napríklad zmluvne dohodnutej automatickej obnovy platobnej karty, ktorá sa nepovažuje za nevyžiadaný platobný prostriedok. Za nevyžiadaný platobný prostriedok sa považujú napríklad aj predvyrobené, ale neaktívne platobné karty, ktoré sú zasielané používateľom platobných služieb v rámci marketingových akcií. Poskytovateľ platobných služieb má povinnosť vytvoriť technické podmienky na prijímanie oznámení používateľa platobných služieb o stratách alebo krádežiach platobných prostriedkov alebo o zneužití platobného prostriedku, ako aj žiadostí používateľ a platobných služieb ohľadom odblokovania platobného prostriedku. Poskytovatelia platobný ch služieb si uloženú povinnosť môžu splniť napríklad zriadením nepretržitej pevnej telefónnej linky na prijímanie takých oznámení používateľov platobných služieb. Zároveň sa ukladá poskytovateľovi platobných služieb povinnos ť, aby po podaní takého oznámenia používateľa platobných služieb bezodkladne zamedzil ďalšiemu používaniu platobných prostriedkov, na ktoré sa vzťahuj ú podané oznámenie používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb je povinný archivovať alebo viesť záznamy o takýchto ozná meniach alebo žiadostiach, pretože na žiadosť používateľa platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb povinný v lehote 18 mesiacov preukázať používateľ ovi platobných služieb, že takéto oznámenie alebo takáto žiadosť bola zaznamenaná.

K § 28

Podľa odseku 1 sa zmluvné strany môžu dohodnúť na výdavkových limitoch pre platobné operácie vykonané prostredníctvom napríklad platobnej karty, ak sa na účely udelenia súhlasu použ ije platobná karta (napríklad stanovenie limitu na výšku úhrady, pričom platiteľ udeľ uje súhlas zadaním PIN čísla prostredníctvom ATM).

Podľa odseku 2 má poskytovateľ platobných služieb právo zablokovať platobný prostriedok z dôvodov vymedzených rámcovou zmluvou (napríklad zneužitie, strata alebo krádež platobného prostriedku, platobná neschopnosť pri kreditnej karte).

Podľa odsekov 3 a 4 je poskytovateľ platobných služieb povinný spôsobom dohodnutý m v rámcovej zmluve oznámiť platiteľovi zablokovanie platobného prostriedku, vrátane dôvodov, ktoré viedli k zablokovaniu platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb odblokuje platobný prostriedok, ak dôvody, ktoré viedli k zablokovaniu už pominuli.

K § 29

Toto ustanovenie ustanovuje výnimky pri vydávaní a používaní platobných prostriedkov na vyk onávanie platieb nízkej hodnoty (ak ide o jednotlivé platobné operácie, ktoré nikdy neprevy šujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) a elektronických peniazoch, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur.

Ïalej tento paragraf ustanovuje výnimky, kedy povinnosti používateľa platobných služieb a poskytovateľa platobných služieb a zodpovednosť platiteľa za neautorizované operácie sa nevzťahujú na prípady, ak sa platobný prostriedok nedá zablokovať alebo ak sa nedá zabrániť jeho ďalšiemu používaniu.

Taktiež možno v rámcovej zmluve dohodnúť, aby sa niektoré ustanovenia neuplatňovali v prípadoch, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z povahy platobného prostriedku, že platobná operácia bola autorizovaná.

Ïalej, aby sa odchylne od niektorých článkov nevyžadovalo, aby poskytovateľ platobných služieb oznámil používateľovi platobných služieb odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie platobného príkazu zjavné z kontextu.

§ 29 tiež ustanovuje, kedy platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz po prevedení platobného príkazu alebo udelení jeho súhlasu s vykonaním platobnej operácie príjemcovi a kedy sa uplat ňujú iné lehoty na vykonanie.

K § 30

Tento paragraf vymedzuje ustanovenia vzťahujúce sa na platobné služby v cudzej mene (mene inej než sú meny členských štátov EHP) poskytované v rámci EHP a na platobné služby vo všetkých menách poskytovaných mimo EHP, a taktiež vykonávanie platobných služieb v týchto menách, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu je tá istá osoba. V praxi to znamená, že niektoré práva a povinnosti budú regulované týmto zákonom, pričom ď alšie práva a povinnosti budú upravené zmluvnými podmienkami.

K § 31

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb poskytuje používateľovi platobných služieb jednorazové platobné služby bez vykonania následných platobných operácií prípadne opakujúcich sa viacerých platobných operácií a platobn é služby na základe rámcovej zmluvy, ktorá upravuje vykonávanie jednotlivých a následn ých operácií, a ktorá môže tiež upravovať podmienky zriadenia a vedenia platobného účtu. Neoddeliteľnú súčasť rámcovej zmluvy, tak banky platiteľa ako aj banky príjem cu, tvoria obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávaní a používaní elektronických peňazí. Iná osoba ako poskytovateľ platobných služieb nemôže poskytovať platobné služby podľa tohto zákona.

Rámcová zmluva musí obsahovať informácie potrebné na realizá ciu platobných služieb ako sú údaje o poskytovateľovi platobných služieb, o podmienkach používania platobných služieb (napríklad náležitosti platobného príkazu, ktoré používateľ platobných služieb uvedenie na platobnom príkaze, aby bol takýto príkaz riadne vykonaný) o poplatkoch, úrokoch a prípadných výmenných kurzoch, o komunikačných prostriedkoch, o bezpečnostných a opravných opatreniach o zmenách rá mcovej zmluvy a jej ukončení a o práve na nápravu.

V praxi sú rámcové zmluvy a platobné služby, ktoré sa na zá klade rámcových zmlúv poskytujú, oveľa bežnejšie a hospodársky dô ležitejšie ako jednorazové platobné služby. Ak používateľ platobných služieb si chce zriadiť platobný účet alebo používať osobitný platobný prostriedok musí uzatvoriť rámcovú zmluvu s poskytovateľom platobných služ ieb. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím preto musia byť dostatočne vyčerpávajúce. Tieto informácie sa musia poskytovať v listinnej forme, alebo na inom trvanlivom médiu ako sú výtlačky z tlačiarní na tlačenie výpisov z účtov, diskety, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných počítačov, na ktor ých možno ukladať elektronickú poštu, a tiež internetové stránky, ak tieto strá nky umožňujú prístup k týmto informáciám pre budúce po užitie po obdobie zodpovedajúce účelu informácií a nezmenenú reprodukciu ulož ených informácií. Poskytovateľ a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť v rámcovej zmluve na spôsobe, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných službách, napríklad, že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online.

K § 32

Toto ustanovenie stanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb informovať používateľa platobných služieb o každej zmene rá mcovej zmluvy vopred v dostatočnom predstihu, a to v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien, aby používateľ tak mohol využiť právo na okamžité ukončenie rá mcovej zmluvy bez poplatkov pred dňom začatia uplatňovania zmien.

Ak obchodné podmienky platobných služieb, ktoré tvoria súčasť rámcovej zmluvy, sú zároveň súčasťou všeobecných obchodných podmienok, toto ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť výhradne pre obchodné podmienky príslušných platobných služieb a nie pre celé všeobecné obchodné podmienky.

Poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa však môžu dohodnúť na domnienke o prijatí navrhovaných zmien, ak používateľ platobn ých služieb nevyjadrí nesúhlas so zmenami pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti zmien. Ak však používateľ platobných služieb nesúhlasí so zmenami rámcovej zmluvy, má právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dň om účinnosti týchto zmien. Obidve skutočnosti musia byť zakotvené v r ámcovej zmluve.

Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu sa môžu uplatňovať okamžite aj bez predchádzajúceho oznámenia, ak sa takéto právo dohodlo v rámcovej zmluve a ak sa zmena zakladá na referenčnej úrokovej sadzbe alebo referenčnom výmennom kurze dohodnutom v súlade s rámcovou zmluvou.

Používateľ platobných služieb musí byť informovaný čo najskôr o každej zmene úrokovej sadzby v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ak sa nedohodli na osobitnej frekvencii alebo spôsobe poskytovania alebo sprístupňovania takejto zmeny, pričom pri zmene úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov v prospech používateľa platobných služieb, nie je potrebné používateľa informovať o tejto zmene.

Poskytovateľ platobných služieb môž e meniť úrokovú sadzbu alebo výmenný kurz napríklad v závislosti od situácie na finančných trhoch, pričom zmena úrokovej sadzby alebo zmena výmenného kurzu použitej pri platobnej operácií - napríklad zmena úrokov ej sadzby použitej pri výbere hotovosti kreditnou kartou alebo zmena výmenného kurzu pri úhrade, ak sa ú hrada vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu - musia byť poskytovateľom platobných služieb vypočítavané takým spôsobom, aby nedochádzalo k znevýhodňovaniu napríklad jednotlivých spotrebiteľov, t.j. uplatňuje sa princíp rovnakého zaobchádzania.

K § 33

V zmysle tohto ustanovenia používateľ platobných služieb môže kedykoľvek vypovedať rámcovú zmluvu, ak sa nedohodne s poskytovateľom platobných služieb na výpovednej lehote. Ak sa však dohodne výpovedná lehota, tak táto pre používateľa platobnej služby nesmie by ť dlhšia ako jeden mesiac.

S cieľom uľahčiť mobilitu klientov používateľ platobných služ ieb má možnosť ukončiť rámcovú zmluvu po uplynutí roka bez toho, aby mu boli účtované poplatky. V ostatných prípadoch musia byť poplatky za vypovedanie zmluvy primerané a v súlade so skutočnými nákladmi.

V rámcovej zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú je možné dohodnúť výpovednú lehotu, ktorá zo strany poskytovateľa platobných služieb nesmie byť kratšia ako dva mesiace a musí byť vypovedaná v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Ak používateľ platobný ch služieb konal preukázateľne podvodným spôsobom takáto dohoda neplatí.

V prípade pravidelne účtovaných poplatkov za platobné služby je použí vateľ povinný uhradiť len pomernú časť poplatkov prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy a ak sa uhrádzajú vopred, ich pomerná časť sa mu musí vrátiť. Jedná sa o pravidelné účtované poplatky za platobn é služby ako napríklad poplatok za vedenie platobného účtu, ak skončením platnosti rámcovej zmluvy sa zrušuje aj platobný účet (platobné služby podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona) alebo poplatok za vydanie/obnovu platobnej karty.

Ak je v rámcovej zmluve dohodnutá výpovedná lehota t.j. pre používateľ a platobných služieb nie dlhšia ako jeden mesiac a pre poskytovateľa platobných služieb najmenej dvojmesač ná, v prípade bežného účtu sa nepoužijú ustanovenia § 715 Obchodn ého zákonníka, týkajúce sa výpovedných lehôt.

Toto ustanovenie nemá vplyv na povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iný ch príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátny ch právnych predpisov, napríklad právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akýchkoľvek akcií zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a vyšetrovaním trestnej činnosti.

Toto ustanovenie má uľahčiť mobilitu klientov medzi platobnými inštitúciami a posilniť postavenie používateľa platobných služieb. Naopak však, ďalšie znev ýhodnenie poskytovateľov platobných služieb môže znamenať spomalenie vývoja nových platobných produktov (ak by bola predĺžená výpovedná lehota poskytovateľa platobný ch služieb), zvýšenie nákladov týchto poskytovateľov (ak by sa skrátila výpovedná lehota používateľa), pričom vyššie náklady by sa odrazili na vyššej cene iný ch služieb.

K § 34

Ustanovením tohto paragrafu sa ukladá informačná povinnosť poskytovateľovi platobný ch služieb, ak ide o poskytovanie prípadne sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva a poskytnutie informácií o poskytovaní platobných služieb na základe rámcovej zmluvy (napríklad výpisov z príslušných bankových účtov jednotlivých klientov) používateľom platobn ých služieb s cieľom poskytnúť vysokú úroveň prehľadných inform ácií o týchto službách a prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov.

Spôsob, akým poskytovateľ platobných služieb poskytuje požadované informácie používateľovi platobných služieb, musí zohľadňovať potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a efektívne vynakladanie nákladov v z ávislosti od situácie s podmienkami dohodnutými v príslušnej rámcovej zmluve o poskytovaní platobný ch služieb. Tento zákon preto rozlišuje medzi dvoma spôsobmi, akými poskytovateľ platobných služieb poskytuje informácie, a to buď ich poskytuje, prípadne oznamuje, aktívnym spô sobom v príslušnom čase stanovenom zákonom bez toho, aby používateľ platobných služ ieb o to žiadal alebo na žiadosť používateľa platobných služieb ich sprí stupňuje. V tomto prípade používateľ platobnej služby musí vyvinúť určitú iniciatívu, aby tieto informácie získal. Na tieto účely poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

K § 35

V záujme transparentnosti tento paragraf ustanovuje harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných a dostatočný ch informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa týkajú vykonania jednorazovej platobnej operácie.

Ustanovením tohto paragrafu sa upravuje právo používateľa platobných služieb na bezplatné získanie dôležitých informácií predtým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo pred vyjadrením ponuky. Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie a zároveň prispenia k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov je dôležité, aby boli poskytnuté a sprístupnené všetky potrebné informácie vopred, pričom požadované inform ácie majú byť primerané potrebám používateľa platobných služieb a poskytované dohodnutým spôsobom.

Tento paragraf ustanovuje minimálny výpočet povinne zverejňovaných najdôležitejších informácií, ktoré je poskytovateľ jednorazovej platobnej operácie povinný poskytnú ť alebo sprístupniť z pohľadu používateľa platobných služieb, ako sú údaje alebo jedinečný identifikátor pre riadne vykonanie príkazu, maximálna lehota na vykonanie platobnej služby, suma všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis a výmenný alebo referenčný výmenný kurz v prípade konverzie.

Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej operácii sa líšia od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá zahàňa viacero platobných operácií. V prípade jednorazových platobných operácií poskytovateľ platobných služieb poskytuje iba základné informácie. Keďže platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nie je potrebné požadovať aby sa informácie v každom prípade poskytovali v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Poskytovateľ platobných služieb mô že poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením obchodných podmienok na nástenke v priestoroch. Informácie by sa mali poskytnúť aj o tom, kde sú k dispoz ícii ďalšie podrobnejšie informácie (napríklad adresa internetovej strá nky). Ak používateľ o to požiada, musia sa mu základné informácie poskytnúť v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Tieto informácie musia byť zrozumiteľné pre verejnosť, v št átnom jazyku (teda slovenskom) alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

Pri poskytnutí jednorazovej platobnej služby pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožň ujú poskytovateľovi platobných služieb splniť si informačné povinnosti pred vykonaní m operácie, je povinný urobiť tak ihneď po vykonaní platobnej operácie.

V prípade jednorazových platobných operácií nie je potrebné poskytovať alebo sprístupňovať informácie ak bola predložená používateľovi kópia návrhu zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo návrhu platobného príkazu, ktoré obsahujú potrebné informácie.

Poskytovateľ platobných služieb je tiež povinný poskytnúť alebo sprístupniť používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom (napríklad adresa internetovej stránky) aj ďalšie dôležité informácie ako s ú predovšetkým obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávan í a používaní elektronických peňazí.

Ak už boli poskytnuté používateľovi platobných služieb dané inform ácie, prípadne sa predpokladá ich poskytnutie, na základe inej rámcovej zmluvy, nie je potrebné, aby poskytovateľ platobných služieb opätovne poskytoval potrebné informácie (napríklad pri platbá ch platobnou kartou v zahraničí stačí ak si voči používateľovi platobných služieb splnil informačné povinnosti poskytovateľ platobných služieb, ktorý vydal platobnú kartu a nevyžaduje sa, aby potrebné informácie poskytoval tiež poskytovateľ platobnej služby v zahraničí a naopak).

K § 36

Tento paragraf ukladá povinnosť poskytovate ľovi platobných služieb platiteľa bezodkladne po prijatí platobného príkazu na jednorazovú platobnú operáciu poskytnúť alebo sprístupniť platiteľovi minimálny výpočet údajov takým spôsobom, aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, sumu platobnej operácie v mene použitej v platobnom príkaze, sumu všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis, použitý výmenný kurz a sumu platobnej operá cie v prípade konverzie a dátum prijatia platobného príkazu.

K § 37

V zmysle tohto paragrafu poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný bezodkladne po vykonaní jednorazovej platobnej operácie poskytnúť alebo sprístupniť príjemcovi minimálny výpočet údajov, na žiadosť používateľa platobných služieb v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, tak aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo platiteľa a informácie sprevádzajúce platobnú operáciu, sumu platobnej operácie v mene ktorej sú príjemcovi finančné prostriedky k dispozícii, sumu všetký ch poplatkov za platobnú operáciu, prípade rozpis súm, použitý vý menný kurz a sumu platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet.

S cieľom umožniť príjemcovi overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, následne poskytnuté informácie o platobnej operácii musia obsahovať nielen plnú sumu prevedených finančných prostriedkov, ale aj výšku všetkých poplatkov.

K § 38

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje právo používateľa kedykoľvek počas zmluvného vzť ahu žiadať o bezplatné poskytnutie rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, čo mu umožní porovnať služby poskytovateľov platobných služieb a ich podmienky, a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti. Poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie je dôležité, aby poskytovateľ platobnej služby poskytol a sprístupnil používateľovi platobnej služ by všetky potrebné informácie pred uzavretím rámcovej zmluvy alebo pred vyjadrením ponuky s primeraný m časovým predstihom, jasne a zrozumiteľne v štátnom (slovenskom) jazyku alebo v inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Cieľom úpravy týchto informačných povinností je predovšetkým zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služby a zároveň prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľ ov.

Pri zmluve na diaľku, ak táto bola uzavretá na žiadosť používateľa platobných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytnutie potrebných informácií, poskytovateľ platobných služieb musí zaslať používateľovi platobných služieb tieto informácie bezprostredne po uzavretí rámcovej zmluvy.

Ak boli poskytnuté potrebné informácie vopred formou kópie návrhu rámcovej zmluvy nie je potrebné, aby tieto boli poskytované opätovne inou formou.

K § 39

Za účelom transparentnosti poskytnutia platobnej služby ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby na žiadosť platiteľa informovať platiteľa ešte pred vykonaním tejto platobnej operácie o maximálnej lehote na jej vykonanie a poplatkoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, prípadne aj ich rozpis, ak platiteľ predkladá pokyn na vykonanie jednotlivej platobnej operácie na základe rámcovej zmluvy. Poskytovateľ platobných služieb môže poskytnúť tieto informácie ústne pri priehradke, prípadne inou formou.

K § 40

Ustanovením tohto paragrafu sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby platiteľa informovať platiteľa bez zbytočného odkladu po odpísaní jednotlivej platobnej operácie z úč tu platiteľa alebo ak platiteľ nepoužíva platobný účet po prijatí platobného prí kazu tak, aby mohol identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, ďalej informovať o sume platobnej operácie v mene, v ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok) alebo použitej v plato bnom príkaze, o sume všetkých poplatkov za platobnú operáciu prípadne ich rozpise alebo o úrokoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť. Taktiež platiteľ musí byť informovaný o použitom výmennom kurze v prípade konverzie (t.j. o výmennom kurze, ktorý bol po užitý poskytovateľom platobných služieb platiteľa pri konverzii) a referenčnom dátume odpísania sumy platobnej operácie z platobného účtu alebo dátume prijatia platobného príkazu. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne platiteľovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že napríklad platiteľ neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrátane poštovného) alebo na inom trvanlivom mé diu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlač enia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatne platiteľovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje platiteľovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 41

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobnej služby príjemcu je povinný bez zbytočného odkladu po vykonaní jednotlivej platobnej operácie poskytnúť príjemcovi dostatok informácií za účelom identifikácie platobnej operácie, prípadne platiteľa a ďalších informácií spojených s platobnou operáciou ako sú napríklad suma v mene pripísanej na platobný účet (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok), výška poplatkov, prípadne ich rozpis, úroky, použitý výmenný kurz v prípade konverzie (t.j. výmenný kurz, ktorý bol použitý poskytovateľom platobných služieb príjemcu pri konverzii) a suma platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne príjemcovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že naprí klad príjemca neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrá tane poštovného) alebo na inom trvanlivom médiu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb príjemcu poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlačenia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatn e príjemcovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje príjemcovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 42

Ustanovenie tohto paragrafu ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb v prípade platobných služieb pri platobných prostriedkoch, ak ide o platby nízkej hodnoty (t. j. u ktorých jednotlivé platobné operácie nikdy neprevyšujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) alebo elektronické peniaze, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur, informovať platiteľa najm ä o hlavných charakteristikách platobnej služby, spôsobe použitia platobného prostriedku, povinnostiach, účtovaných poplatkoch, podstatných informáciách potrebných na informované rozhodovanie sa a mieste, kde sú ľahko dostupným spôsobom sprístupnené všetky ostatné informácie, týkajúce sa rámcovej zmluvy.

S cieľom príliš nezaťažiť poskytovateľa platobných služieb poskytovaním informácií pri platobných službách nízkej hodnoty alebo elektronických peniazoch možno v rámcovej zmluve dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb nie je povinný informovať o zmenách rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom mé diu.

V rámcovej zmluve ďalej možno dohodnúť, že informácie pre platiteľa a príjemcu o jednotlivých platobných operáciách, t.j. napríklad informáciu umožň ujúcu identifikovať platobnú operáciu, sumu platobnej operácie, sumu poplatkov a použitý výmenný kurz nie je poskytovateľ platobnej služby povinný poskytovať, ale stačí ak poskytne alebo spr ístupní odkaz, ktorý umožňuje používateľovi získať tieto informácie. Avšak poskytovateľ nie je povinný poskytnúť alebo sprístupniť ani takýto odkaz, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo ak takýto odkaz nie je možné z technického hľadiska poskytnúť. Poskytovateľ platobných služieb však musí zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií na účely overenia sumy uložených finančných prostriedkov.

Platobné prostriedky na vykonávanie platobných operácií nízkej hodnoty majú predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovarov a služieb nízkej hodnoty a nemajú byť zbytočne zaťažené nadmern ými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich používanie sa preto obmedzujú na základné informácie, pričom zohľadň ujú aj technické možnosti nástrojov používaných pri platbách nízkej hodnoty.

Aj napriek jednoduchšiemu režimu používateľ platobných služieb má ma ť primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziko, aké tieto platobné nástroje predstavujú, najmä ak ide o predplatené platobné nástroje. Príliš prísne informa čné povinnosti poskytovateľov platobných služieb by mohli brániť rozvoju týchto modern ých platobných prostriedkov, prípadne ich použitie zdražiť. Naopak príliš vysoké nastavenie limitov by mohlo výrazne znevýhodniť klasické platobné prostriedky.

K § 43

Podľa ustanovenia § 43 poskytovateľ platobných služieb nesmie používateľovi platobných služieb účtovať poplatky za poskytovanie alebo sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva. Ïalej sa upravuje právo používateľa na získanie základných informácií o vykonaných platobných službách na základe rámcovej zmluvy, bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnimku tvorí dodatočné alebo častejšie poskytovanie informá cií po odpísaní sumy jednotlivej platobnej operácie z účtu platiteľa alebo po prijatí platobného príkazu, a tiež informácií o jednotlivých platobných operáciách než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, alebo poskytovanie týchto informácií inými komunikačnými prostriedkami než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe ž iadosti používateľa platobných služieb. V tomto prípade možno dohodnúť, ž e poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Taktiež, ak ide o dodatočné poskytovanie informácií rámcovej zmluvy než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve alebo za poskytovanie týchto informácií na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe žiadosti používateľa platobný ch služieb . V tomto prípade možno tiež dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Prípadné poplatky za dodatočné, častejšie poskytovanie informácií alebo na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, ktoré poskytovateľ platobných služieb bude požadovať od používateľa platobných služieb, musia byť primerané a v súlade so skutočnými nákladmi poskytovateľa platobných služieb.

Cieľom úpravy všeobecných (tzv. predbežných) informačných povinností je zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služ by o poplatkoch v súvislosti s použitím daného platobného nástroja ešte pred zač atím platobnej transakcie ako napríklad informácia o poplatku prostredníctvom internet bankingu pred zadaním platobného príkazu na úhradu, informácia o poplatku sprístupnená v priestoroch poskytovate ľa platobných služieb, informácia o poplatku za výber hotovosti prostredníctvom ATM formou zobrazenia informácie na obrazovke ATM alebo na viditeľnom mieste pri ATM zariadení a podobne .

K § 44

Podľa § 44 poskytovateľ plato bných služieb nesmie účtovať používateľovi platobných služ ieb poplatky za plnenie svojich informačných povinností (napríklad informácie podľa § 42) alebo za nápravné alebo preventívne opatrenia (napríklad blokovanie platobnej karty, vrátenie sumy neautori zovanej platobnej operácie, oznamovanie straty alebo krádeže platobnej karty), okrem prípadov uvedených v § 5 ods. 1, §6 ods. 5 a § 21 ods. 2. Cieľom tejto úpravy je prispieť k ochrane klientov ako spotrebiteľov v pr ípadoch nesplnenia si povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje, kedy znáša poplatky platiteľ a kedy príjemca v prí pade platobnej operácie, ktorá nezahàňa konverziu, t.j. poplatky účtované poskytovateľom platobný ch služieb platiteľa znáša platiteľ a účtované poskytovateľom platobných služieb príjemcu, príjemca. Za účelom uľahčenia priameho spracúvania platieb je efektívne rozdeliť poplatky medzi platiteľa a príjemcu, to však je uplatniteľné iba v pr ípadoch, kedy si platobná operácia nevyžaduje konverziu. Ak platobná operácia zahàň a konverziu, poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať napríklad poplatok za takúto službu – to znamená , že platobná operácia sa vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu.

Podľa tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb tiež nesmie brániť, aby príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) platiteľovi ponúkol zľavu za používanie platobnej karty, a taktiež príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) nesmie žiadať od platiteľa poplatok za používanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať poplatky od príjemcu (obchodní ka) za použitie platobnej služby (tzv. provízia), v dôsledku čoho sa poplatky nevyberajú od platiteľ a.

Poskytovateľ platobných služieb nesmie účtovať používate ľovi platobných služieb poplatky za tzv. účtovné položky, ktoré súvisia s obratom na platobnom účte v súvislosti s pripísaním sumy platobnej operácie na platobný účet alebo s odpísaním sumy platobnej operácie z platobného účtu, ak si účtuje poplatok za poskytnutie jednotlivej platobnej služby, napríklad pri účtovaní poplatku za platobnú službu „ vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet“ nesmie poskytovateľ platobných služieb účtovať poplatok za obrat na platobnom účte, t.j. za pripísanie tejto sumy platobnej operácie na platobný účet.

K § 45

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú základné pojmy a definície v oblasti platobných systémov. V odseku 1 je vymedzený pojem „platobný systém“, v odseku 2 je vymedzený pojem „príkaz“.

Odsek 3 vymedzuje jednotlivé druhy platobných systémov, ktoré môžu byť prevádzkované podľa tohto zákona. Ide o

a) platobný systém prev ádzkovaný Národnou bankou Slovenska ako napríklad platobný systém EURO SIPS alebo TARGET2-SK,

b) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň agentom pre vyrovnanie v tomto platobnom systéme,

c) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je právnická osoba, prič om takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie; vyrovnanie príkazov prebieha v platobných systé moch uvedených v písmenách a) alebo b) ako napríklad platobný systém prevádzkovaný spoločnosťou First Data, a.s.,

d) platobný systém bez povolenia, pričom ide o tzv. uzavretý platobný systém ako napríklad systém bankovej skupiny alebo systém Diners Club.

Platobné systémy uvedené v písmenách a) a b) sú systé mami podľa smernice č.◊98/26/ES a platobné systémy podľa pí sm. c) a d) sú tzv. iné platobné systémy, na ktoré sa nevzťahuje smernica č. ◊98/26/ES.

V odseku◊4 je zadefinované všeobecné členenie platobný ch systémov na dva základné typy v závislosti od princípov prevádzkovania platobný ch systémov, teda v závislosti od spôsobu vyrovnania príkazov v platobných systémoch. Ide o vyrovnanie jednotlivých položiek v reálnom čase napríklad platobný systém TARGE T2-SK alebo vyrovnanie rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému napríklad platobný systém SIPS, ktor ý vyrovnáva pozície prostredníctvom platobného systému TARGET2-SK.

V odseku 5 a 6 sa vymedzuje obsah a spôsob vysporiadania v jednotlivých typoch platobných systémov, teda v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania jednotlivých položiek v reá lnom čase, alebo vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a zá väzkov účastníkov platobného systému.

Vysporiadanie je kľúčová činnosť (operácia) platobných systémov, v rámci ktorej sa zabezpečuje správne spracovanie príkazov pre platobný systém, výpočet výsledkov zo spracovania príkazov pre platobný systém, overenie výpočtu výsledkov a konečné vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Pritom v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľ adávok a záväzkov účastníkov platobného systému, je ich jedinou vzájomnou pohľadávkou alebo ich jediným vzájomným záväzkom k príslušnej uzávierke celkový vypočítaný výsledný rozdiel, a to v závislosti od celkového vypočítaného výsledného rozdielu pre jednotlivých účastníkov platobného systému.

Odsek 8 vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri výkone hodnotenia platobnej infraštruktúry (tzv. oversight), t.j. hodnotenia platobného systému, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými ná strojmi, platobných služieb a elektronických peňazí. Národná banka Sloven ska môže od osôb podľa tohto odseku požadovať informácie potrebné na hodnotenie platobnej infraštruktúry, pričom tieto osoby sú povinné tieto informácie poskytn úť Národnej banke Slovenska. Hodnotenie platobnej infraštruktúry vykonáva Národná banka Slovensk a podľa platných medzinárodných štandardov a hodnotiacich kritérií a v súlade s postupmi príslušných orgánov členského štá tu (napríklad Európskej centrálnej banky). Keďže platobná infraštruktúra je v rá mci EHP vzájomne poprepájaná, takéto hodnotenie platobnej infraštruktú ry v sebe spája aj cezhraničnú spoluprácu a cezhraničné hodnotenie platobnej infraštrukt úry ako napríklad hodnotenie infraštruktúry SWIFT, kartových schém alebo SEPA úhrad.

Odsek 9 vymedzuje zodpovednosť prevádzkovateľa platobného systému podľa odseku 3 písm. a) až c) za straty vzniknuté účastníkovi platobného systému, ak boli zaprí činené v dôsledku hrubej alebo bežnej nedbanlivosti tohto prevádzkovateľa systému.

K § 46

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje platobné systémy podľa § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, ak prevádzkovateľom tohto syst ému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

Platobný systém možno veľmi zjednodušene prirovnať k určitej platobno-finančnej spojovacej centrále, v ktorej dochádza k súbežnému uskutočňovaniu zúč továvania a vyrovnania obchodov účastníkov platobného systému.

Z hľadiska formálneho zoskupenia (zloženia) musí platobný systém mať v zásade najmenej troch svojich účastníkov. Dvoch účastníkov vtedy, ak

a) tento platobný systém zabezpečuje prepojenie systémov vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi podľa osobitného predpisu alebo systémov uvedených v zozname Európskej komisie, prič om jedným z týchto účastníkov je platobný systém prevádzkovaný podľa tohto zákona,

b) je tento platobný systém prevádzkovaný na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi vš etkými účastníkmi platobného systému, pričom sa účastn íci platobného systému dohodli, že zmluva sa musí riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky,

c) vykonáva príkazy účastníkov platobného systému a zabezpečuje ich vyrovnanie u agenta pre vyrovnanie.

K § 47

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú účastníkov platobných systémov podľ a § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. ide o platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systé mu, ak prevádzkovateľom tohto systému je poskytovateľ platobných služ ieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

V odseku◊1 je vymedzený okruh možných účastníkov platobných systémov. Pritom ide predovšetkým o Národnú banku Slovenska, banky a pobočky zahran ičných bánk, ktoré poskytujú absolútnu väčšinu platobný ch služieb v Slovenskej republike. Do zákonom určeného okruhu možných účastní kov patria aj centrálne banky iných štátov, Európska centrálna banka, iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu, ktoré sú v rá mci svojej ustanovenej činnosti oprávnené zabezpečovať prevody finančných prostriedkov alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi (napríklad Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Centr álny depozitár cenných papierov). Novým prvkom oproti predchádzajúcej právnej úprave je vymedzenie platobného systému ako možného účastníka v platobnom systéme (t.j. systém v systéme – napríklad účastníkom platobného systému TARGET2-SK je aj platobný systém SIPS) alebo platobnej inštitúcie, alebo inštitúcie elektronický ch peňazí, v oboch prípadoch za predpokladu, že spĺňajú všetky prístupové pravidlá platobného systému vymedzené pravidlami platobného systému. Nakoniec ide o zahrani čné osoby, ktorých činnosť zodpovedá stanoveným podmienkam.

Odsek◊2 ustanovuje, že ten istý účastník platobného systému môže v tomto platobnom systéme zabezpečovať funkciu agenta pre vyrovnanie alebo klíringového ústavu, alebo obidve tieto funkcie alebo iba niektorú časť týchto funkcií.

Agentom pre vyrovnanie platobného systému sa rozumie osoba, ktorá vedie vyrovnacie účty pre účastní kov platobného systému, na ktorých sa vyrovnávajú príkazy účastníkov, a ktorá na tento účel môže poskytovať úvery účastníkom platobn ého systému.

Klíringový ústav je osoba, ktorá v platobnom systéme zodpovedá za správne spracovanie príkazov pre platobný systém a zároveň zodpovedá za výpočet vý sledkov zo spracovania týchto príkazov.

Odsek 5 sa vzťahuje k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi platobného systému, ktoré sú stanovené v zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému. V zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému musia účastní ci platobného systému určiť prevádzkovateľa platobného systém u. Takisto sú následne povinní poskytnúť prevádzkovateľovi platobného systému ich štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osô b, ktoré vystupujú za účastníka platobného systému jednak pri odovzdávaní príkazov a jednak pri nakladaní s vyrovnacím účtom.

Naopak, prevádzkovateľovi platobného systému ukladá povinnosť poskytnúť účastníkom platobného systému jeho štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb zodpovedných za spracovanie príkazov.

K § 48

Toto ustanovenie upravuje pravidlá platobného systému, keďže prevádzkovateľ platobného systému je tieto povinný vydať a sprístupniť účastníkom platobného systému v písomnej alebo elektronickej forme a v štátnom jazyku (odsek 1).

Prevádzkovateľ platobného systému uzatvorí s každým účastníkom platobného systému zmluvu o platobnom systéme s rovnakým obsahom. Súčasť ou zmluvy o platobnom systéme sú pravidlá platobného systému (ide o obdobu obchodných podmienok bánk). Pravidlá platobného systému, okrem formálneho ustanovenia prevádzkovateľa, agenta pre vyrovna nie a účastníkov platobného systému vrátane ich práv a povinností, obsahujú aj podmienky dôležité pre fungovanie platobného systému ako sú spôsob prenosu príkazov a ich zabezpečenie proti zneužitiu, spôsob zabezpečenia likvidity na vyrovnanie príkazov, sp ôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok a záväzkov úč astníkov platobného systému, okamih prijatia príkazu platobným systémom, menu, sadzobník poplatkov, reklamačný poriadok atď. Zmluva ďalej vymedzuje spôsob plnenia povinnosti prevádzkovateľa platobného systému informovať účastníka platobného systému o každej zmene pravidiel platobného systému.

K § 49

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú všeobecné zásady uchovávania dokumentácie k prí kazom a uchovávania súborov odovzdaných prevádzkovateľovi, ktoré sú pla tné pre platobné systémy. V odseku◊2 sa každému účastníkovi vrátane prevádzkovateľa platobného systému ukladá povinnosť účastníkov uchovávať vyrovnané príkazy najmenej päť rokov od ich vyrovnania.

K § 50

Ustanovenia tohto paragrafu určujú spôsob zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na vyrovnanie príkazov. Na účely zabezpečenia vyrovnania a v záujme ochrany pred systémový m rizikom zákon ustanovuje oprávnenie agenta pre vyrovnanie vyžadovať od účastníkov platobného systému, ktorým vedie účty, aby na týchto účtoch vždy držali sumu peňažných prostriedkov, ktorá je určená agentom pre vyrovnanie (povinný minimálny zostatok).

V prípade nedostatku peňažných prostriedkov, zákon umožňuje agentovi pre vyrovnanie poskytnúť účastníkom platobného systému úver, ktorý je splatný v deň jeho poskytnutia (tzv. vnútrodenný úver) a slúži výhradne na finančné krytie a vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Úver musí byť zabezpečen ý cennými papiermi, finančnými prostriedkami, pohľadávkami z úveru alebo inými maje tkovými hodnotami. Za týmto účelom sa v odseku◊5 ustanovuje, že agent pre vyrovnanie zverejní zoznam cenných papierov akceptovaných ako zábezpeku, formou prístupnou pre vš etkých účastníkov platobného systému.

K § 51

Ustanoveniami tohto paragrafu sa zabezpečuje predovšetkým ochrana platobných systémov pred rizikami, ktoré pre platobné systémy vyplývajú z prípadnej insolventnosti ktoréhokoľvek účastníka platobného systému zúčastňujúceho sa na činnosti platobn ého systému. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa každý pr íkaz účastníka platobného systému, ktorý už vstúpil do platobného systému, mohol vždy a za každých okolností dokončiť, a to dokonca aj vtedy, ak by medzičasom bol na majetok účastníka platobného systému vyhlásený konkurz, povolená rešt rukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek iné obdobné opatrenie (odsek 2). Týmto je zabezpečená zároveň aj ochrana účastníkov platobného systému pred rizikom spojeným s úpadkom niektorého účastníka platobného systému.

Ak by takáto situácia nastala, odsek 3 ustanovuje, že pri týchto skutočnostiach nie je dotknutá povinnosť platobného systému spracovať a vyrovnať príkazy tohto účastníka platobného systému, ani platnosť a vymáhateľnosť týchto prí kazov voči tretím osobám, ak ide o príkazy, ktoré boli prijaté platobným systémom v zhode s dohodnutými pravidlami.

V odseku 4 sa zakazuje spätné prepočítavanie vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému v tomto platobnom systéme.

V odseku 5 sa zabraňuje vzniku „dominového efektu“ v platobnej neschopnosti ostatných ú častníkov v platobnom systéme, ak na niektorého účastníka platobného systému bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek in é obdobné opatrenie. V praxi to znamená, že zábezpeka (kolaterál) sa nebude blokovať vplyvom týchto opatrení na účely konkurzu, ale použije sa na úhradu jeho závä zkov voči ostatným účastníkom platobného systému. Takisto nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorú tento účastník poskytol inému ú častníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom syst éme.

V odseku◊6 sa ustanovuje, že finančné prostriedky na vyrovnacích účtoch platobného systému, ktoré sú určené na plnenie záväzkov účastníkov platobného systému vyplývajúcich z ich účasti v platobnom systéme, ako aj zábezpeky ktorú tento účastník poskytol inému účastníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom systéme, nemôžu byť použité na realizáciu výkonu rozhodnutia, napríklad na s údny výkon rozhodnutia ani na exekúciu a iné podobné spôsoby výkonu rozhodnutia.

K § 52

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. c), t.j. taký platobný systém, ktorý je prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, pričom prevádzkovateľom je právnická osoba, pričom takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie. Takýto platobný systém nie je platobným systémom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v zúčtovacích systémoch cenných papierov. Takýto platobný systém sa riadi primerane ustanoveniami tohto zákona (t.j. § 46 až 51), s výnimkou ochrany účastníkov platobného systému pred konkurzným konaním podľa § 51 ods. 2 až 6. Takýto platobný systém musí mať vypracované prístupové pravidlá ohľadom kritéri í pre poskytovateľov platobných služieb ohľadom účasti v takomto platobnom systéme. Tieto prí stupové kritéria nemôžu byť diskriminačné a nemô žu diskriminovať uvedených poskytovateľov ohľadom účasti v takomto systému, avšak so zreteľom na špecifické riziká ohľadom finančnej a prevádzkovej stability tohto systému. Tieto prístupové kritéria sa týkajú tých systémov, kto ré svojou podstatou sú otvorenými platobnými systémami, ako napríklad systém prevádzkovaný spoločnosťami VISA a MasterCard alebo Fisrt Data.

K § 53

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. d), t.j. systémy, ktoré svojou podstatou tvoria uzavretý systém alebo schému, ako napríklad platobné systémy bankových skupín alebo kartový platobný systém alebo schéma ako napríklad Diners Club. V prípade takýchto systémoch sa nedá hovoriť o prevádzkovateľovi systému v pravom slova zmysle, pretože takýto systém alebo schéma má majiteľa alebo ústredie, pričom výraz ako účastník systému sa taktiež ned á použiť v kontexte bankovej skupiny alebo kartovej schémy ako napríklad Diners Club.

K § 54

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti Národnej banky Slovenska, ktorá vedie zoznamy platobných systémov, ktoré následne oznamuje Európskej komisii a zoznamy iných platobných systémov, pričom tieto zoznamy zverejňuje predovšetkým na svojej internetovej stránke. Zároveň ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú oznamovaciu povinnosť Národnej banky Slovenska, ak jej bolo doručené oznámenie o zastavení platieb, o vyhlásení konkurzu na majetok, o povolení reštrukturaliz ácie alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu od konkurzného súdu alebo inej príslušnej autority, a to vo vzťahu k účastníkom platobného systému, ktorého prevádzkovateľom je Národná banka Slovenska, vo vzťahu k prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí prevádzkujú takýto systém na základe povolenia Národnej banky Slovenska a vo vzťahu k príslušným autoritám iných č lenských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.

K § 55

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa platobného systému voči Národnej banke Slovenska.

K § 56

Ustanovenie tohto paragrafu určuje voľbu právneho poriadku.

K § 57

Ustanovenia § 57 určujú podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov poskytovate ľom platobných služieb t.j. platobných systémov, ktoré na svoju činnosť potrebujú povolenie na prevádzkovanie platobných systémov podľa § 45 ods. 3. O udelení povolenia a o zmene povolenia na prevádzkovanie platobného systému rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 58 a 59

Ustanovenia týchto paragrafov určujú podmienky na odobratie povolenia prevádzkovateľovi platobného systému Národnou bankou Slovenska a zánik povolenia.

K § 60 až 62

Predmetné ustanovenia ustanovujú dohľad nad prevádzkovateľom platobného systému vrátane opatrení na nápravu a pokuty.

K § 63

Definícia platobnej inštitúcie ako regulovanej osoby, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, vychádza z úpravy zakotvenej v smernici o platobných službá ch.

K § 64

Účelom je preskúmať v konaní materiálne, technické a organizačné predpoklady na poskytovanie platobných služieb. Nadväzujúc na smernicu o platobných službách výška peňažného vkladu závisí od rozsahu poskytovaných platobný ch služieb a je ňou určená. Z dôvodu ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti je žiadateľ povinný preukázať prehľadný , dôveryhodný a zákonný pôvod peňažného vkladu do základného imania.

Predmetom skúmania je i odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť personálneho substrátu žiadateľa. Nadväzujúc na úpravu stanovenú v čl. 5 smernice o platobn ých službách je žiadateľ v obchodnom pláne povinný preukázať či je schopný používať vhodné a primerané technické systémy, zdroje a postupy pre riadne poskytovanie platobných služieb. Transponujúc úpravu stanovenú smernicou o platobných službách žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb obsahuje opis organizačnej štruktúry žiadateľa, zámer využitia agentov a pobočiek, opis zverenia prevádzkových činností tretej osobe.

K § 65

V § 65 ods. 2 sa dopĺňajú k všeobecnej úprave náležitostí rozhodnutia podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.“) osobitné náležitosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje poskytovanie platobn ých služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu je oprá vnená v rozhodnutí, ktorým sa udeľuje povolenie na poskytovanie platobných služieb na základe správnej úvahy určiť podmienky ktoré musí platobná inštitúcia spĺňať pred začatím poskytovania platobných služieb, alebo ktoré musí dodržiavať pri výkone poskytovania platobných služieb.

Platobná inštitúcia je povinná dodržiavať zákonom stanovené podmienky počas celej doby platnosti povolenia na poskytovanie platobných služieb z tohto dôvodu je ako subjekt podliehajúci dohľ adu povinná informovať Národnú banku Slovenska o iných zmenách ako podľa § 72, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia.

K § 66

Navrhovaná úprava reguluje činnosť platobnej inštitúcie po udelení povolenia na poskytovanie platobných služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu udeľ uje predchádzajúci súhlas na vybrané právne úkony platobnej inštitúcie ako regulovanému subjektu podľa zákona č. 747/2004 Z.z. Vydaním predchádzajúceho súhlasu sa sleduje dodržiavanie zákonom stanovených podmienok najmä pri zmene akcionárskej š truktúry a personálnych zmenách. Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas nevydá, ak nie je splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok. Z dôvodu prehľadu o uskutočnených zmenách je ustanovená informačná povinnosť voči Národnej bank e Slovenska v lehote desiatich dní od dňa zápisu zmien v obchodnom registri, ku ktorým vydala Ná rodná banka Slovenska predchádzajúci súhlas.

K § 67

Ustanovenie obsahuje zákonné dôvody zániku povolenia, obdobné ako pre iné regulované subjekty. Vrátenie povolenia platobnou inštitúciou podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska. Úprava definuje v súlade so smernicou o platobných službách odobratie povolenia platobnej in štitúcii a určité požiadavky na proces súvisiaci s odobratím povolenia.

K § 68

Týmto ustanovením sa upravujú určité odlišnosti zrušenia platobnej in štitúcie s likvidáciou od „klasických“ obchodných spoločností, napríklad právomoc Národnej banky Slovenska vymenovať likvidátora, oznamovacie povinnosti likvidátora voči Národnej banke Slovenska, avšak likvidácia sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

K § 69

Podmienky zachovania platnosti povolenia na činnosť platobných inštitúcií majú podľa smernice o platobných službách zahàňať požiadavky obozretného riadenia prime rané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým pri vykonávaní obchodných činností tieto inštitúcie čelia. V tejto súvislosti sa upravuje organizácia, riadenie a organizačnú štruktúru platobnej inštitúcie, režim výkon vnútornej kontroly, postupy vedenia účtovníctva a vedenie obchodnej dokumentácie.

Nakoľko sa platobné inštitúcie radia medzi regulované subjekty, aj podľa zákona č. 747/2004 Z.z., a podliehajú požiadavkám na podnikanie obdobne ako v prípade finančných in štitúcií a nakoľko Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykoná vanie činností podľa smernice o platobných službách, navrhujú sa uplatňovať na platobné inštitúcie povinnosti správneho riadenia spoločnosti (corporate governance), aby ich činnosť, ak ide o výkon dohľadu a nutnosť overovania vnútorných informačných tokov spoločnosti, rozdelenie zodpovedností a overovanie plnenia rozhodovacích právomocí vn útri spoločnosti, bola najmenej v rozsahu povolenom Národnou banku Slovenska vykonávaná prehľadne.

Smernica o platobných službách tiež vyžaduje, aby sa na platobné inštitúcie vzťahovali ustanovenia a predpisy v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a na boj proti financovaniu terorizmu.

K § 70

V súlade s požiadavkami podľa § 68 sa navrhuje povinnosť zriadiť v platobne j inštitúcii systém vnútornej kontroly a samostatný útvar vnútornej kontroly, jeho vzťahy s orgánmi spoločnosti, kontrolnými orgánmi a s Národnou bankou Slovenska, ak ide o činnosť tohto útvaru.

K § 71

Smernica o platobných službách požaduje, aby boli ustanovené povinnosti platobnej in štitúcie, uplatňovaním ktorých sa zabezpečí nutnosť viesť prostriedky klientov oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie určených na iné obchodné činnosti. K tomu je potrebné vyžadovať viesť obchodnú dokumentá ciu aj tomu zodpovedajúcim spôsobom. Ak ide o výkon dohľadu, pod ktorý má platobná inštitúcia spadať, je nevyhnutné, aby platobná inštitúcia viedla svoju obchodnú dokumentáciu tak, aby bolo možné jej obchodné činnosti sledovať a vykonávať nad nimi dohľad.

Ak ide minimálnu dĺžku obdobia uchovávania obchodnej dokumentácie, ide o výslovnú pož iadavku čl. 19 smernice o platobných službách.

K § 72

Platobná inštitúcia, podobne ako finančné inštitúcie, ktoré sú regulované, má dodržiavať zákonom predpísanú minimá lnu výšku vlastných zdrojov financovania. Na to je potrebné ustanoviť povinnosť vlastné zdroje financovania vypočítavať, neustále sledovať ich výšku a vypočítavať a sledovať požiadavku na vlastné zdroje financovania podľa aktuálne vykonávaného rozsahu svo jich činností. Týmto sa sleduje nutnosť, aby platobná inštitúcia kryla časť svojich záväzkov aj zo zdrojov spoločnosti a nie len cudzích zdrojov.

K § 73

Podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností sa navrhujú tak, aby sa podstatne nenaru šila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť Národnej banky Slovenska sledovať dodržiavanie všetkých zákonných povinností zo strany platobnej inštitúcie. V nadväznosti na Smernicu sú podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností nadefinované tak, aby zverenie dôležitých prevádzkových činností vždy prebiehalo transparentne a aby sa v súlade so Smernicou takýmto zverením nenarušili alebo nezmenili skutočnosti, ktoré boli podmienkou pre udelenie povolenia.

K § 74

Podľa čl. 13 smernice o platobnýc h službách sa zriaďuje zoznam platobných inštitúcií, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný zoznam obsahuje údaje o platobných inštitúciá ch, ktorým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie, ich agentov a pobočiek zahraničných platobný ch inštitúcií. Súčasne sa v ňom uvádza aj rozsah platobných služieb, ktoré sú tieto subjekty oprávnené poskytovať. Tieto údaje sa zverejňujú na internetovej stránke Národnej banky Slovenska.

K § 75

Platobná inštitúcia môže svoje platobné služby poskytovať aj prostredníctvom inej osoby na území domovského členského štátu a aj v inom členskom štáte. Táto osoba sa označuje ako „agent“ a podľa definície zavedenej v tomto ustanovení môže byť agentom fyzická alebo právnická osoba, s ktorou má platobná inštitúcia uzatvorenú písomnú zmluvu. O tejto skutoč nosti informuje platobná inštitúcia Národnú banku Slovenska, pričom sa ustanovujú urč ité požiadavky na oznámenie ako aj doklady, ktoré je potrebné predložiť Národnej banke Slovenska. Ak má platobná inštitúcia zámer poskytovať platobné služby prostredníctvom agenta platobných služieb v inom členskom štáte, je zápis agenta do zoznamu viazaný na stanovisko orgánu dohľadu hostiteľského štátu, a ak je stanovisko negatívne, môže zápis odmietnuť alebo ho zrušiť. Ak chce za hraničná platobná inštitúcia poskytovať služby na území Slovenskej republiky, má Národná banka Slovenska povinnosť zaslať stanovisko orgánu, kde má táto inštitúcia sídlo po posúdení, či poskytovaním platobný ch služieb prostredníctvom takéhoto agenta nedôjde k legalizácii prí jmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu.

K § 76

Smernica o platobných službách vyžaduje, aby platobné inštitúcie zostavovali svoju ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku podľa smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorý ch typov spoločností a prípadne smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovný ch závierkach a smernicou Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných úč toch bánk a iných finančných inštitúcií, čo je inak v súlade s niektorými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Tiež má platiť, ako vyplýva zo smernice o platobných službách, aby ro čnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku platobnej inštitúcie overoval audítor.

Preto je dôležité vyžadovať od platobnej inštitúcie a od audí tora predkladanie zodpovedajúcich informácií a správ Národnej banke Slovenska, na overenie a vykonanie dohľadu.

K § 77

Podľa čl. 16 Smernice môže platobná inštitúcia okrem platobn ých služieb vykonávať aj iné činnosti, ktoré ustanovenie § 76 bližšie špecifikuje ich pozitívnym a negatívnym vymedzením. Osobitná pozornosť je venovaná mož nosti poskytovania úverov platobnými inštitúciami, ktorá sa však v súlade so Smernicou paušálne neviaže k všetkým platobným službám. Ú čelom je preto popri podmienkach pre poskytovanie úverov platobnými inštitúciami zároveň špecifikovať platobné služby, v súvislosti s ktorými je možné spájať poskytovanie takýchto úverov.

K § 78

Do tohto ustanovenia boli premietnuté články 20 a 21 Smernice PSD. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom preto okrem dohliadania platobných inštitúcií a pobočiek zahraničných platobných inštitúcií vykonáva dohľad aj nad činnosťou agentov platobných inštitúcií a pobočiek zahraničný ch platobných inštitúcií a nad činnosťou osôb, ktorým bol zverený výkon prevádzkových činností. Sankcie za nedodržanie zákona alebo podmienok povolenia na vykonávanie platobných služieb je možné ukladať výlučne platobnej inštitúcii a pobočke zahraničnej platobnej inštitúcie. Ukladanie sankcií je takto upravené z dôvodu, že platobná inštitúcia alebo zahraničná platobná inštitúcia, ktorá poskytuje platobné služby prostredníctvom agen ta, alebo ktorá využíva tretie osoby prostredníctvom zverenia výkonu prevádzkov ých činností, sa týmto v súlade s článkom 18 ods. 2 Smernice PSD nemôže zbaviť zodpovednosti za výkon platobných služieb a za výkon prevádzkových činností, ktoré súvisia s výkonom platobných služieb.

K § 79

Smernica o platobných službách uplatňuje pri platobných inštitúciá ch princíp jednotného povolenia – tzv. single passport, ktorý sa týmto ustanovením začleňuje do nášho právneho poriadku. Tento princíp znamená, že sa vydáva iba jedno povolenie (licencia), ktoré poskytuje oprávnenie držiteľovi tohto povolenia vykonávať aj na územ í iného členského štátu tieto činnosti bez povolenia od príslušn ého orgánu tohto členského štátu (tzv. hostiteľského štá tu).

K § 80

Upravuje vo všeobecnosti oblasť vydávania elektronických peňazí, vecnú aj osobnú pôsobnosť zákona v tejto oblasti; nanovo sa v tejto oblasti využíva širší pojem „poskytovateľa platobných služieb“, na rozdiel od doterajšieho úzkeho pomenovania „vydavateľa elektronického platobného prostriedku“ v spojení s vydá vaním a správou elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peň azí (tiež označeným ako „elektronicko-peňažná činnosť“). Text zákona sa v tomto smere zjednodušuje a sprehľadňuje, nakoľko sa v súvisl osti s vykonávaním „elektronicko-peňažnej činnosti“ hovorí len o vydávaní a správe elektronických peňazí a definuje, v spojení ostatnými ustanoveniami zákona, kto môže byť takýmto vydavateľom a správcom (banka alebo pobo čka zahraničnej banky, inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí).

Ide o prevzatie a prispôsobenie niektorých ustanovení zákona o platobnom styku v oblasti „elektornicko-peň ažnej činnosti“ a aj o nové ustanovenia preberajúce informačné povinnosti vzťahujúce sa na vydavateľov elektronických peňazí zo smernice o platobných službách, čo je aj v súlade s platnou smernicou 2000/46/ES.

Konkrétne v § 80 ods. 5 písm. a) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa č l. 47 smernice o platobných službách za súčasného využitia § 28 z ákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. b) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa čl. 48 smernice o platobných službách, v § 80 ods. 5 písm. c) sa preberá znenie § 29 zákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. d) a e) sa preberá znenie § 30 zákona o platobnom styku a napokon v § 80 ods. 5 písm. f) sa preberá znenie § 27 zákona o platobnom styku o informačnej povinnosti vydavateľa elektronických peňazí voči Národnej banke Slovenska, za účelom vykonávania do hľadu nad týmito osobami.

K § 81

Definuje sa inštitúcia elektronických peňazí podľa smernice o platobných službách, ako regulovaná osoba, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ak je vydavateľom a správcom elektronických peňazí; naďalej sa využí va aj čl. 8 smernice 2000/46/ES, podľa ktorého Národná banka Slovenska vydá povolenie aj takým osobám, ktoré vydávajú a spravujú elektronické peniaze v „obmedzenom rozsahu“ (viď § 87). Tým sa pokračuje v členení inštitúcií ele ktronických peňazí na dve kategórie, pričom kategória s obmedzeným rozsahom vydávania a správy elektronických peňazí bola po prvý raz ustanovená zákonom č. 270/2008 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.8.2008 novelizoval zákon o platobnom styku.

K § 82

V zásade ide o prevzatie znenia § 21a zákona o platobnom styku, čo je aj naďalej v sú lade s požiadavkami na vydanie povolenia na činnosti inštitúcie elektronických peňazí pod ľa smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto sm ernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (č o je upravené v samostatnom § 87).

Podľa súčasného znenia smernice 2006/48/ES sú inštitúcie elektronických peňazí úverovými inštitúciami, preto, ak ide o požiadavky na vydanie povolenia na činnosť, sa vyžaduje splnenie obdobných podmienok na vykonávanie svojej činnosti, ako na banky, najmä z hľadiska pôvodu finančných prostriedkov použitých na financovanie a z hľadiska vhodnosti akcion árov.

Naďalej sa vyžaduje, aby inštitúcia elektronických peňazí mala formu akciovej spoločnosti.

K § 83

Ide o ďalšie ustanovenia týkajúce sa povolenia na činnosť inštitú cie elektronických peňazí a zmeny tohto povolenia, čo je aj v súlade s požiadavkami smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto smernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (čo je upravené v samostatnom § 87).

V § 83 ods. 1 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 6 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 2 sa spresň uje rozsah náležitostí rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vydávanie a správa elektronických peňazí, ako je ustanovený zákonom č. 747/2004 Z.z. V § 83 ods. 4 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 4 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 5 ide o spresnenie požiadaviek ohľadne zapísania činností inštitúcie elektronických peňazí do obchodné ho registra.

K § 84

Na rozdiel od jestvujúceho znenia zákona o platobnom styku, upravujú sa podmienky za splnenia ktorých zaniká povolenie na vydávanie a správu elektronických peňazí, a to na základe aplikačnej praxe pri vykonávaní dohľadu nad inými regulovanými subjektmi finančného trhu. Ustanovenia § 84 sa vzťahujú na oba druhy inštitúcií elektronických peňazí .

K § 85

V zásade v nezmenenom znení sa preberajú ustanovenia v § 21b zákona o platobnom styku. Aj v tomto prípade platí, že na inštitúcie elektronických peňazí sa v ohraničenom rozsahu vzťahujú také požiadavky na podnikanie, ako na úverové inštitúcie podľa smernice 2006/48/ES, nakoľko sú súčasťou tejto definície. Uvedené vyplýva zo smernice 2000/46/ES, nakoľko prijímanie peňažných prostriedkov inštitúciou elektronických peňazí, ako prostriedkov výmeny za elektronické peniaze, majú povahu vkladov klientov, čomu majú zodpovedať aj tomu adekvátne pravidlá podnikania na ochranu peňaž ných prostriedkov klientov.

K § 86

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje dohľad nad činnosťou inštitúcie elektronických peňazí, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska a ustanovuje druhy opatrení na nápravu, pokuty a iné sankcie v prípade, že Národná banka Slovenska zistí nedosta tky v činnosti inštitúcie elektronických peňazí.

K § 87

§ 87 (pôvodné § 21d zákona o platobnom styku v znení zákona č. 270/2008 Z. z. a v znení zákona č. 552/2008 Z. z.) predstavuje prevzatie do 1.8.2008 nevyužitého článku 8 smernice 2000/46/ES, ak ide o podmienky, za ktorých môžu byť tiež vydávané a spravované elektronické peniaze. Zmyslom uvedených výnimiek je oslobodenie niektorých osôb vydávajú cich elektronické peniaze od plnenia požiadaviek kladených touto smernicou, ale aj smernicou, ktorá nahradila smernicu 2000/12/ES (teda smernicou 2006/48/ES). Ide o osoby (v tomto znení návrhu zákona pomenovaných už ako in štitúcie elektronických peňazí s „obmedzeným rozsahom“ činnosti), u ktorých je vydávanie elektronických peňazí následok inej hlavnej činnosti, k torou primárne nie je „elektronicko-peňažná činnosť“.

V minulosti, prijatím pôvodného § 21d zákona o platobnom styku došlo v oblasti vydá vania elektronických peňazí k výraznému posunu a úľavám, ak ide o plnenie pož iadaviek na podnikanie – táto úprava sa prenáša v čiastočne doplnenom znen í do § 87; ide o nutnosť dodržiavania niektorých objemových ukazovateľov týkajú cich sa funkcie samotných platobných prostriedkov elektronických peňazí uvedených v § 87. Na rozdiel od pôvodného znenia § 21d zákona o platobnom styku, pribúdajú aj niektoré požiadavky na udelenie povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí.

Ak ide o vecné odôvodnenie § 87, má toto znenie vzťah na technologický rozvoj v oblasti telekomunikácií, najmä ak ide o činnosť mobilných sietí a mobilných operátorov, v nadväznosti aj na zámer a odporúčanie Európskej komisie, ktoré sa týka č lánku 8 smernice 2000/46/ES a absencie jeho uplatňovania, ak ide o jeho prevzatie v niektorých členských št átoch.

K § 88

Ustanovenie § 88 upravuje povinnosť mlčanlivosti o všetkých informáci ách súvisiacich s platobnými službami pre poskytovateľov platobných služieb a ostatných účastníkov platobných systémov. Túto povinnosť mlčanlivosti upravuje v obdobnom rozsahu ako je upravené bankové tajomstvo v bankách. Takéto riešenie je opodstatnen é preto, lebo banky a pobočky zahraničných bánk zároveň predstavujú väčš inu subjektov, ktoré budú povinné zachovávať mlčanlivosť podľa navrhovaného zákona. V záujme vytvorenia plne kompatibilného režimu medzi bankovým tajomst vom a medzi povinnosťou mlčanlivosti podľa navrhovaného zákona sa tiež ustanovuje, ž e platobné tajomstvo je „prelomené“ v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako bankové tajomstvo. Tak éto vecné riešenie je výhodné aj z hľadiska lepšej prehľadnosti práv neho poriadku, lebo pre porovnateľnú právnu problematiku, ktorá sa navyše z veľ kej časti prelína, bude platiť vecne unifikovaná úprava.

Navrhovanou úpravou sa reaguje na zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia § 3 a § 4 písm. a) a g) zákona o oc hrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z definícii vyplý va, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane držiteľov elektronických platobných prostriedkov, majiteľov účtov a iných klientov v oblasti platobných služieb, účastníkov rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobných služieb a tiež ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkré tnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o platbách a iných službách v oblasti platobných služieb vykonávaných pre jednotlivé fyzické osoby (klientov v oblasti platobných služieb a ich zástupcov) a tiež vrátane konkrétnych údajov o účastníkoch a predmete rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobného styku. Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie obchodov v oblasti platobných služieb. To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch v oblasti platobných služieb (a o ich prípadných zá stupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť funkčnosť platobných služieb a platobného systému v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahuj ú na peňažné platobné služby (predovšetkým so smernicou č. 97/5/ES o cezhraničných prevodoch a so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov). Navrhnuté znenie §◊88 je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto ú dajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medziná rodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K § 89

Ak sa používateľ platobnej služby a iná zúčastnená osoba domnieva, že boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzn ých právnych predpisov vzťahujúcich sa na poskytovanie platobných služieb, môže predložiť podanie Národnej banke Slovenska alebo inému príslušnému orgánu dohľadu, pričom tieto inštitúcie pri vybavovaní doručeného podania postupujú bez z bytočných prieťahov.

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postupy ohľadom uplatnenia reklamácie používateľom platobných služieb u poskytovateľa platobných služieb – t.j. ustanovujú sa základné zásady a postupy pri vybavovaní reklamácií. Tento paragraf definuje povinnosti poskytovateľov platobný ch služieb v súvislosti s realizáciou reklamácie. Cieľom ustanovenia týchto základný ch zásad je predovšetkým upraviť práva používateľov platobných slu žieb pri uplatňovaní reklamácií poskytovaných platobných služie b, a týmto prispieť k zvýšeniu právnej ochrany používateľov platobných služieb

K § 90

Významnou súčasťou smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vn útornom trhu, ktorá platí v Európskej únii je článok◊83, ktorý pre prípad sporov týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice vyžaduje, aby členský štát zabezpečil zavedenie primeraných a účinných postupov mimosúdneho vybavovania sťažností a mimosúdneho vyrovnania pre spory medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi plato bných služieb, pričom prípadne využijú existujúce orgány.

V Slovenskej republike ako mimosúdny spôsob rie šenia sporov už existuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie je využívaný nástroj od roku 1996 a je upravené zákonom NR◊SR č. 244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je v podmienkach Slovenskej republiky najefektívnejšie využiť postup podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pri čom zákon o platobných službách upravuje iba niektoré odchýlky pre stály rozhodcovsk ý súd na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb tak, aby bola naplnená smernica č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu.

V § 90 sa ukladá povinnosť vytvoriť poskytovateľom platobných služieb na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb stály rozhodcovský súd podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Tento stály rozhodcovský súd zriadia poskytovatelia platobných služieb, a to buď spoločne alebo prostredn íctvom svojho reprezentatívneho záujmového združenia (teda prostredníctvom Asociácie bánk na Slovensku). Zároveň sa poskytovateľom platobných služieb ukladá povinnosť ponúknuť svojim používateľom platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory vzniknuté pri poskytovaní platobných služieb budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, pričom užívatelia platobných služieb nie sú povinní návrh takejto rozhodcovskej zmluvy prijať.

K § 91

§ 91 ustanovuje, že výdavky na činnosť stáleho rozhodcovského súdu sa uhrádzajú z ročných príspevkov poskytovateľov platobných služ ieb. Výšku týchto príspevkov určuje zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu a schvaľuje Národná banka Slovenska.

V záujme vytvorenia mechanizmu na finančne primerané a efektívne riešenie sporov vzniknutých medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi platobných služ ieb sa vychádza z toho, že za podanie návrhu na stály rozhodcovský súd na rozhodnutie sporu vzniknuté ho pri poskytovaní platobných služieb sa nemajú platiť poplatky.

K § 92

Zároveň však § 92 ustanovuje, že za konanie pred stálym rozhodcovským s údom o iných sporoch ako sporoch, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovate ľmi platobných služieb sa uhrádzajú trovy rozhodcovského konania. Tento paragraf takisto upravuje ustanovenie o štatúte a rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu, za vydanie ktorých je zodpovedný jeho zriaďovateľ.

K § 93

V § 93 je upravená možnosť dohody účastníkom rozhodcovského konania ohľadom miesta rozhodcovského konania a jazyka rozhodcovského konania. Zároveň sa vymedzuje súčinnosť účastníkov rozhodcovského konania pri dosiahnutí účelu rozhodcovského konania.

Odsekmi 3 a 4 § 93 sa precíznejšie regulujú niektoré povinnosti poskytovateľov platobných služieb pri riešení sporov z poskytovania platobných služieb v konaniach pred stálym rozhodcovským súdom. Pritom sa predovšetkým upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb bezodk ladne predložiť, na návrh používateľa platobných služ ieb alebo na požiadanie stáleho rozhodcovského súdu, stálemu rozhodcovskému súdu sú visiace podklady, listiny, doklady a iné dôkazy, ktoré má poskytovateľ platobných služieb vo výlučnej dispozícií v súvislosti s poskytovaním platobný ch služieb a ktoré sú dôležité pre správne posúdenie sporu vo veci samej. Môže ísť napríklad o záznam alebo prepis nahrávky telefonického rozhovoru medzi používateľom platobných služieb a operátorom poskytovateľa platobných slu žieb pri nahlasovaní straty alebo krádeže platobnej karty. predmetný návrh reaguje na poznatky z nesprávnej aplikačnej praxe, kde niektorí poskytovatelia platobných služieb nerešpektovali a ignorovali uznesenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo poskytovateľovi platobných služieb uložené predložiť stálemu rozhodcovskému súdu súvisiaci dôkaz, ktorý navrhoval používateľ platobných služieb, ale ktorý použ ívateľ nemohol fyzicky predložiť preto, lebo tento príslušný dôkaz má k dispozícií výlučne len poskytovateľ platobných služ ieb. Navrhovanou úpravou sa zamedzí špekulatívnym prieťahom v konaní, prípadne nemož nosti rozhodnúť vo veci samej vzhľadom na pasívny prístup poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb.

K § 94

V záujme zachovania kontroly stáleho rozhodcovského súdu príslušnou autoritou v § 94 je uložená povinnosť zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu predložiť Národnej banke Slovenska každoročne správu o jeho činnosti a hospodáren í.

K § 95

Ustanovenie paragrafu 95 upravuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu spolupracovať s orgánmi členských krajín v prípade cezhraničných sporov. Ïalej sa vymedzuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu informovať Národnú banku Slovenska o porušovaní povinností zo strany poskytovateľov platobných služieb pri poskytovaní platobných služieb.

Cieľom ustanovení § 90 až 95 je vytvoriť v Slovenskej republike taký mechanizmus mimosúdneho riešenia sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb, ktorý bude aj z hľadiska komfortu pre používateľov platobný ch služieb plne porovnateľný s existujúcimi mechanizmami mimosúdneho riešenia v ostatných členských štátoch Európskej únie.

K § 96

Ustanovenie § 96 obsahuje splnomocňovacie ustanovenia, na základe ktorých je Národn á banka Slovenska oprávnená vydať, alebo má možnosť vydať opatrenia Národnej banky Slovenska, ako vykonávacie právne predpisy k tomuto zákonu.

K § 97

Ustanovenie § 97 obsahuje transpozičné ustanovenie.

K § 98

Ustanovenie § 98 upravuje možnosť poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb dohodnúť sa, že niektoré paragrafy sa v celom rozsahu alebo s časti nebudú uplatňovať, ak používateľ nie je spotrebiteľom.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje možnosť poskytnutia zvýšenej ochrany používateľom platobných služieb, ktorá spočíva v presune dôkazného bremena o plnení informačnej povinnosti z používateľa platobnej služby na poskytovateľa platobnej služby, ak v prípade sporu vyvstane potreba túto skutočnosť dokázať. Poskytovateľ platobných služieb tak v prípade sporu musí preukázať, že požiadavku na poskytnutie informácie splnil podľa tohto ustanovenia. Zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazn ého bremena používateľa alebo zníženie dôkazného bremena poskytovateľa, by sa mali považovať za neplatné.

Poskytovatelia platobných služieb sa nemôžu odchyľovať na úkor používateľov platobných služieb od ustanovení tohto zákona, avšak môžu poskytnúť pou žívateľom priaznivejšie podmienky, ako napríklad použitie spätnej valuty v prípade vrátenia sumy neautorizovanej platobnej operácie alebo voľba príslušnej poplatkovej schémy pri jednotlivej platobnej operácií (napríklad OUR – t.j. všetky poplatky za platobnú operáciu znáša platiteľ) a to na základe výslovnej žiadosti platiteľa alebo vý slovného súhlasu platiteľa.

Tí poskytovatelia platobných služieb alebo prevádzkovatelia platobných systémov, ktorý m Národná banka Slovenska podľa odseku 5 pridelila identifikačný kód, sú povinní zverejniť prevodník identifikačných kódov. Národná banka Slovenska prideľuje identifikačný kód tým poskytovateľom platobných služieb alebo prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí využívajú tuzemské ba nkové spojenie ako jedinečný identifikátor podľa tohto zákona. Na základe uvedeného je potrebné identifikačný kód chápať ako tuzemský štandard na účely identifikácie poskytovateľa platobných služieb alebo prevádzkovate ľa platobného systému napríklad v rámci platobného systému (obdobným štandardom je BIC kód v rámci siete SWIFT).

K § 99

Toto ustanovenie vymedzuje podmienky zaokrúhľovania pri platobných operáciách vykonávaný ch finančnými prostriedkami v hotovosti. Obsah tohto ustanovenia je vecne identický s obsahom ustanovenia § 74 doterajšieho zákona o platobnom styku. Týmto ustanovením sa zabezpečuje jasný a jednoznačný postup pri uskutočňovaní peňažných platieb v hotovosti, ktorých celkovú sumu nemožno bezo zvyšku rozčleniť na nominálnu hodnotu platných bankoviek a mincí, predovšetkým keď ide o platby vypočítavané s pomocou percentuálnych, zlomkových alebo iných obdobných podkladových veličín, koeficientov či ukazovateľov, napríklad ak ide o výplatu zostatku na bankovom účte s percentuálnym úročením vkladu na účte. V žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise neexistuje takéto generálne ustanovenie o zaokrúhľovaní peňažných platieb v hotovosti a už len preto by bolo právne neopodstatnené a pre prax nevýhodné, aby obsah doterajšieho ustanovenia § 74 zákona o platobnom styku nebol prevzatý aj do pripravovaného nového zákona o platobných službách.

K § 100

Ustanovenie § 100 zákona upravuje, že na výkon dohľadu zverené ho Národnej banke Slovenska sa okrem tohto zákona primerane vzťahuje aj zákon č. 747/2004 Z.z. o doh ľade nad finančným trhom a zákon NRSR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K § 101

Prechodné ustanovenia umožňujú kontinuitu právnych vzťahoch, ktor é boli upravené podľa predpisov účinných do 1. novembra 2009.

V ďalších prípadoch ako napríklad v prípade podnikov pomocných bankových služieb, ktoré vykonávali činnosti súvisiace so spracovaním dát pri prevodoch, môžu vykonávať tieto činnosti bez zosúladenia s týmto zákonom do 31. decembra 2010 – t.j. určuje sa prechodné obdobie, pričom v rámci tohto obdobia musia tieto podniky po žiadať o povolenie na prevádzkovanie platobného systému, inak po uplynutí tejto lehoty nebudú mô cť vykonávať činnosti prevádzkovateľa platobného systému (ide napr íklad o klíringový systém prevádzkovaný spoločnosť ou First Data, a.s.).

K § 102

Zákonom o platobných službách sa zrušuje zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané podľa zákona o platobnom styku.

K čl. II

V Obchodnom zákonníku sa upravuje použí vanie pojmu „poskytovanie platobných služieb“ namiesto pojmu „prevody peňažných prostriedkov“ a tiež sa vylučuje použitie lehôt uvedených v § 500 ods. 2 a v § 715 ods. 2, v prípade lehôt ustanovených zákonom o platobných službách.

K čl. III

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový. Z ustanovenia čl. III § 8 sa navrhuje sa vypustiť odsek 2, ktorý by aj v platobnej oblasti mohol pôsobiť obsolentne a mätúco, keďže odkazuje na medzičasom už neexistujúcu osobitnú zákonn ú úpravu o využívaní zmeniek (poľnohospodárskych zmeniek) pri platobných operáciá ch súvisiacich s poľnohospodárskymi úvermi. Zároveň sa legislatívno-technicky upravuje zostávajúce ustanovenie čl. III § 8 tak, že sa zrušuje označenie odseku 1 vzhľadom na vypustenie odseku 2.

K čl. IV

V živnostenskom zákone sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. V

V zákone Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorš ích predpisov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. VI

Upravuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Ná rodnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobn ých službách.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 [ktorá je zavedená v ustanovení § 1 ods. 3] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predložen ého návrhu nahradený zákonom o platobných službách.

K bodu 3

Vypúšťajú sa pojmy „z účtovacie systémy“ a „platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku“, ktoré sa v zákone o platobných službách nepoužívajú.

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 1 písm. c)] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predloženého návrhu nahradený zákonom o platobných služb ách.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovení § 2 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 6 ods. 3, § 17a ods. 3, § 17b ods. 2, 3 a 5, § 17c ods. 2, § 18, 22 a 23, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 41a ods. 1 a 2 zá kona o NBS, ktoré sa stali obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 5

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 1b [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 3] v nadväznosti na zmeny leg islatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické vypustenie obsolentnej poznámky od čiarou k odkazu 2caa, ku ktorej v zákone už nie je relevantný odkaz, ale ktorá de iure zo zákona ešte nebola vypustená.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 17a ods. 2 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 17a ods. 3 zákona o NBS a poznámky pod čiarou k odkazu 3d tak, aby v nich boli odkazy na relevantné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17b ods. 4 zákona o NBS tak, aby z upraveného ustanovenia bolo bez výkladu explicitne zrejmé, že aj výmeny (tzv. rozmieňanie) nepoškodených eurobankoviek a euromincí za iné nepoškodené platné eurobankovky a euromince patria medzi bankové obchody, teda že aj na vykonávanie tý chto výmen (tzv. rozmieňania) europeňazí sa vzťahujú rovnaké pravidlá ako na vykonávanie iných bankových obchodov, napríklad pravidlá o preukazovaní totožnosti klientov pri bankových obchodoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17e ods. 4 zákona o NBS tak, aby sa pre orgány činné v trestnom konaní (polícii a prokuratúre) vytvorili predpoklady na zefektívnenie ich postupu pri trestnom konaní na základe oznámení o podozreni ach zo spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania alebo neoprávnenej výroby peňazí v prípadoch, ak sa pri expertíznej kontrole zadržaných (odobratých) bankoviek a minc í dodatočne zistí, že nejde o falšované ani pozmenené peniaze, ale že ide o pravé peniaze (bankovky a mince).

K bodu 11

Ide o legislatívno-technické vypustenie tej č asti poznámky od čiarou k odkazu 3h [zavedenej v ustanovení § 17d ods. 1], ktorá sa stala obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike preto, lebo nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001 sa vzťahuje len na člensk é štáty EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, teda od zavedenia eura sa už nevzťahuje na Slovenskú republiku.

K bodu 12

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 3n [zavedená v ustanovení § 17g] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú korekciu a spreh ľadnenie ustanovenia § 17h ods. 1 zákona o NBS.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú korekciu pozná mok pod čiarou k odkazom 4aa a 4ab [zavedených v ustanovení § 19 ods. 1] tak, aby sa v týchto pozn ámkach používala rovnaká legislatívna technika uvádzania údajov o publikovaní nariadenia ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ), ako sa údaje o publikovaní naria dení ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ) jednotne uvádzajú vo všetkých ostatných poznámkach pod čiarou v zákone o NBS.

K bodu 15

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4b [zavedená v ustanovení § 25 ods. 1] tak, že sa vypúšťa obsolentná časť poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 4c a 4d [zavedené v ustanoveniach § 25 ods. 2 a § 27b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4f [zavedená v ustanovení § 28 ods. 2] tak, aby poznámka odkazovala aj na relevantné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Rovnako riešený odkaz na predmetné ustanove nia Zmluvy o založení ES obsahujú aj analogické poznámky pod čiarou vo viacerých iných zákonoch (tzv. rezortných eurozákonoch), napríklad poznámka pod čiarou k odkazu 33a v z ákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a poznámka pod čiarou k odkazu 5a v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, že v prípade poskytnutia platobných služieb podľa § 27a je Národná banka Slovenska poskytovateľom platobných služieb podľa zákona o platobných službách.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 20

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 21

Vypúšťa sa ustanovenie § 31 z dôvodu, že navrhovaný zákon o platobných službách upravuje poskytovanie platobných služieb a podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov. Zároveň spolu s ďalší mi právnymi predpismi vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri udeľovaní povolenia a dohľade nad podnikaním poskytovateľov platobných služieb, pri dohľade nad prevádzkovateľ om platobného systému a pri hodnotení tzv. platobnej infraštruktúry (t.j. oversight) v spolupráci s ECB, centr álnymi bankami ESCB alebo s orgánmi ostatných členských štátov. Zároveň zákon o platobných službách umožňuje Národnej banke Slovenska vydať opatrenia o prípadných hláseniach alebo výkazoch predkladaných prevádzkovate ľom platobného systému alebo platobnou inštitúciou, alebo inštitúciou elektronických peňazí pri poskytovaní platobných služieb alebo pri vydávaní elektronických peňazí.

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 31 sa nahrádza jeho doterajšie znenie (ktoré sa stáva bezpredmetným v dôsledku ustanovení predloženého nového zákona o platobný ch službách) tak, že novým znením § 31 sa v zákone o NBS explicitne zakotvuje ú loha NBS v oblasti zberu štatistických a iných údajov na účely zabezpečenia plnenia zákonom ustanoveného hlavného cieľa NBS a ďalších úloh a činností NBS, prič om navrhnutá úprava plne rešpektuje úlohy národných centrálnych bánk v oblasti zberu údajov v zmysle ustanovení čl. 5 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

K bodu 22

V dôsledku vypustenia ustanovenia § 31 sa vypúšťajú aj poznámky pod čiarou k odkazom 5aa, 5b a 5c.

K bodu 23

Navrhuje sa upraviť § 34 tak, aby v ň om bola ustanovená fakultatívna možnosť na vydanie vykonávacieho predpisu, a to vzhľadom na reálne dosiahnuteľné možnosti a zmysel koordinácie pri nateraz aktuálne dosiahnutej úrovni rozvoja a rozmanitosti súčasných informatívnych systémov subjektov finančného trhu. Z hľadiska legislatívneho riešenia ide o obdobnú úpravu ako napríklad v čl. I bode 26 zákona č. 382/2008 Z. z.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 36 zákona o NBS tak, aby sa v zákone o NBS zabezpečila precízna harmonizácia znenia jeho § 36 so znením § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 8 ods. 1 a § 10 zákona o NBS.

K bodu 25

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5g [zavedenej v ustanovení § 34a ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktor é nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných slu žbách.

K bodu 26

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5h [zavedenej v ustanovení § 34b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 27

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 5l, 5n, 5o, 6 a 6b [zavedené v ustanoveniach § 34b ods. 2 a 3, § 35a ods. 1 a § 35a ods. 2 písm. I)] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 28

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje t erminológia v ustanovení § 37 vzhľadom na aktuálnu (novelizovanú) terminológiu v § 17f a aj vzhľadom na terminológiu v navrhovanom zákone o platobných službách, prič om zároveň sa v § 37 aktualizuje pôvodný nesystematicky umiestnený odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu vzhľadom na úpravy zákona o NBS vykonané ustanoveniami článku II zákona č. 659/2007 Z. z.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technické spresnenie a aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 7d (ktorý je § 38 ods. 1 a 3) tak, aby táto poznámka odkazovala na všetky relevantné súvisiace ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu terminológie v ustanovení § 38 ods. 2 zákona o NBS vzhľadom na terminológiu používan ú v čl. 27 ods. 27.1 Štatútu ESCB a ECB.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nadpisu v § 41.

K bodu 32

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 43 zákona o NBS tak, aby zákonom o NBS boli ustanoven é pracovné predpoklady na náležitý odborný výkonu vlastnej ochrany NBS, a to v nadväznosti na všeobecné ustanovenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K čl. VII

Navrhovaným článkom sa novelizuje Devízový zákon.

K bodu 1

Vypúšťa sa pojem „zahraničné cenné papiere“, nakoľko obchodovanie s cennými papiermi je investičnou službou podľa zákona o cenných papieroch (zákon o cenných papieroch, ktorý premietol MiFiD Smernicu, nerozlišuje medzi cenným papierom a zahraničn ým cenným papierom) a nevyužíva sa pri obchodovaní s devízovými hodnotami.

K bodu 2

Úpravou doterajšieho ustanovenia § 2 písm. i) sa novelizuje pojem „obchodovanie s devízovými hodnotami“ v nadväznosti na vypustenie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami (§ 2 písm. k) a devízových peň ažných služieb (§ 2 písm. m), ktoré sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobn ých službách. Bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú obsahovo premietnuté v pl atobnej službe vykonávania platobných operácií, a to v prevode finančných prostriedkov, pri ktorých sa vymieňa jedna mena za inú menu s určitou odplatou premietnutou vo výmennom kurze. Dev ízové peňažné služby sú premietnuté v službe poukazovania peň azí.

K bodu 3

Navrhuje sa vypustiť pojmy „bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami“ (§ 2 písm. k) a „devízové peňažné služby“ (§ 2 písm. m), nakoľko sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobných službách. Z uvedené ho dôvodu sú takéto devízové obchody obsahovo premietnuté v zákone o platobných službách, a to konkrétne bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú v r ámci vykonávania platobných operácií pod prevodom finančných prostriedkov a devízové peňažné služby v poukazovaní peňazí.

K bodom 4 až 15

Ide o legislatívno-technické úpravu vo väzbe na bod 2 a 3.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu tým, že sa novelizuje definícia devízového miesta a splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia vo väzbe na vypustenie bezhotovostný ch obchodov s devízovými hodnotami a devízových peňažných služieb, ktoré sú v zmysle navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobné služby a teda sú obsahovo premietnuté v zákone o platobný ch službách.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje právna úprava výkonu dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Sl ovenska v znení neskorších predpisov a týmto zákonom nad osobami, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad. Súčasne sa navrhuje spoplatnenie úkonov pred Národnou bankou Slovenska, čím sa zabezpečí zrovnoprávnenie postavenia osôb, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, ktoré sú dohliadané a regulované pod ľa zákona o dohľade.

K bodu 18

Navrhovanou novelou sa vypúšťajú ustanovenia o devízových licenciách na vykonávanie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami ako aj ustanovenia o devízových licenciách na poskytovanie devízových peňažných služieb, ktoré sú podľa navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobn é služby. Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov vzniknutých pred 1. novembrom 2009, teda účinnosťou tejto novely.

K čl. VIII

V zákone o ochrane vkladov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobný ch službách.

K čl. IX

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, že sa definuje na účely tohto zákona použitý pojem „kreditná karta“.

K čl. X

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v zákone o platobných službách.

K čl. XI

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona o cenných papieroch. Upravuje sa pojem „nepriamy po diel“ a tiež sa upravuje, že dôveryhodnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov.

K čl. XII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 6, 7, 9 a 12

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v z ákone o platobných službách.

K bodu 4

Návrh ustanovuje oprávnenie ministerstvu, v prí pade nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, určovať priority realizácie výdavkov pre klientov uvedených v § 2a ods. 1 písm. a), ktorými sú štátne rozpočtové organizácie.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej účelom je aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12 nahradením neplatného zákona o utajovaných skutočnostiach platným a účinným zákonom č. 215/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zároveň sa znenie tejto poznámky pod čiarou upravuje z dôvodu zamedzenia jej nesúladu a nesúladu súvisiacich § 4 ods. 7 , § 5, 8, 8a , 15 ods. 7 a § 16 s navrhovaným znením nového § 21a , v ktorom sa upravuje ochrana a poskytovanie informácií a dokladov Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 8

Návrh ustanovuje oprávnenie Štátnej pokladnici konať podľa určených priorít na základe rozhodnutia vydaného ministerstvom.

K bodu 10

Návrh upravuje postup Štátnej pokladnici pri odsúhlasovaní žiadostí o realizáciu platobných operácií v prí pade uplatnenia rozhodnutia vydaného ministerstvom, v ktorom určí priority čerpania výdavkov rozpočtových organizácií pri nesúlade medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu.

K bodu 11

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na menu euro.

K bodu 13

Navrhuje sa doplniť zákon o nový § 21a, ktorý upravuje postup Štátnej pokladnice alebo agentúry pre riadenie štátneho dlhu pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov týkajúcich sa klientov Štá tnej pokladnice, agentúry pre riadenie štátneho dlhu alebo iných účastní kov finančného trhu, pričom sa ustanovuje, že sa pri ochrane a poskytovaní týchto informácií a dokladov postupuje rovnako ako pri ochrane a poskytovaní informácií ktoré sú bankovým tajomstvom podľa zákona o 483/2001 Z. z. o bankách.

K čl. XIII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovní ctve v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

Podľa čl. 15 ods. 1 smernice o platobných službách „Smernica 78/660/EHS a prípadne smernice 83/349/EHS a 86/635/EHS a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem sa primerane uplatňujú na platobné inštitúcie.“. Preto sa do § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve dopĺňa, že aj platobná inštitúcia je povinná zostavovať individuálnu účtovnú z ávierku podľa právnych predpisov EÚ upravujúcich uplatňovanie medzinárodných účtovných noriem.

K čl. XIV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1, 2, 5, a 9

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej zmeny je spresniť kompetencie pri výkone dohľadu.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 2 ods.7 druhej vety tak, aby sa zdokonalili legislatívne predpoklady na reálnu vykonateľnosť tohto ustanovenia, čím sa celkovo zdokonalia aj legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 6

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §5 ods.2 doplnením legislatívno-technickej skratky na koniec §5 ods.2 prvej vety a nadväzne legislatívno-technicky upraviť §5 ods.2 druhú vetu tak, aby jej znenie bolo z hľ adiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 7

Navrhuje sa legislatívno-technicky upraviť §7 ods.2 druhú vetu tak, aby sa napravil chybne použitý výraz v tejto vete a aby výrazy použité v tejto vete terminologicky korešpondovali s obsahom ostatných ustanovení §7.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť §7 ods.4 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných dohliadanými subjektmi proti osobám poverenýc h výkonom dohľadu na mieste u dohliadaného subjektu.

K bodu 10

Navrhuje doplniť §14 ods.5 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných účastníkom konania vo veciach dohľadu proti zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo členom Bankovej rady NBS, ktoré sa podieľajú na konaní vedenom Národnou bankou Slovenska.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 16 ods. 5 o skutočnosť, v akom jazyku sa predklad á žiadosť na základe ktorej sa začína konanie pred Národnou bankou Slovenska.

K bodu 12

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §27 ods.5 (v nadväznosti na doplnenie legislatívno-technickej skratky do §5 ods.2 prvej vety) tak, aby znenie §27 ods.5 bolo z hľadiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 13

Navrhuje sa dotknuté slová dať do množného čísla.

K bodu 14

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 37 ods.3 o nové písmeno e) jednak v záujme zvýš enia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení § 37 ods.3 zákona o dohľade nad finančným trhom s ustanoveniami §44 zákona o NBS a jednak sa NBS umož ní zverejňovať aj také dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ktoré môž u mať pozitívny vplyv na úspešnosť niektorých riešení a opatrení , ktorých cieľom je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor a vôbec finančný trh.

K bodu 15 a 16

Navrhuje sa v § 38 upraviť odsek 2 a doplniť nový odsek6, ktorého cie ľom je zvýšenie vymožiteľnosti práva a účinnosti súčasnej právnej ú pravy o výkone dohľadu nad finančným trhom v záujme zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov (klientov dohliadaných subjektov finančného trhu). Pritom navrhnutou úpravou sa zdokonalia legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu dohliadan ých subjektov finančného trhu (ak je výkon tohto dohľadu sťažovaný), čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K čl. XV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a re štrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadvä znosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodom 4 a 5

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s návrhom zákona o platobný ch službách.

K čl. XVI

V nadväznosti na nový zákon o platobných službách sa upravujú v z ákone o ochrane spotrebiteľa ustanovenia o poskytovaní informácií o platobných služb ách.

K čl. XVII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách. Doteraz používaný pojem „elektronický platobný prostriedok“ sa nahrádza pojmom upraveným v zákone o platobných službách a to „platobný prostriedok a elektronické peniaze“.

K čl. XVIII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2009.

Príloha k zákonu obsahuje zoznam preberan ých právnych aktov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 15. jú la 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu