Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov 371/2004 účinný od 01.06.2023
Platnosť od: | 25.06.2004 |
Účinnosť od: | 01.06.2023 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Občianske súdne konanie, Všeobecné súdnictvo |
Originál dokumentu: |
Legislatívny proces k zákonu 150/2022
Legislatívny proces k zákonu 151/2022
-
Vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov
K predpisu 150/2022, dátum vydania: 30.04.2022DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.
Východiská reformy súdnej mapy – okresné súdy
Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.
Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento cieľ je reforma súdnej mapy.
(Zdroj: Európska komisia (Eurobarometer FL 483), graf autorov)
Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.
2
Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy sú menej efektívne a menej odolné proti miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.
Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.
Nové súdne obvody sú navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:
Primeraná dostupnosť – nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.
Rýchlejšie konania – špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.
Kvalita rozhodnutí – s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.
Transparentnosť – na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať občania a riadiace orgány súdnictva lepší prehľad, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.
Efektívnosť – špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a optimalizácia počtu sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.
3
Vývoj súdnej mapy na Slovensku a jej súčasný stav
Do konca roku 1996 súdna mapa kopírovala vtedajšie administratívne členenie Slovenska na 36 okresov a jej úprava bola v zákone Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Sústavu súdov tvoril Najvyšší súd Slovenskej republiky, štyri krajské súdy (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Košiciach a Mestský súd v Bratislave) a 42 okresných súdov (9 bratislavských a košických súdov a 33 ostatných súdov). Agenda obchodného registra bola pridelená trom okresným súdom: Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Košice 1.
Významná zmena súdnej mapy prebehla za druhej vlády Vladimíra Mečiara v októbri 1996, v nadväznosti na zmenu administratívneho členenia Slovenska v júli toho istého roku. V roku 1996 bolo vytvorených 79 administratívnych okresov. Išlo o zásadný zvrat v dovtedajšej tendencii počet okresov postupne znižovať (od roku 1949 z 97 do roku 1996 na 36). Z praktických dôvodov nebolo možné v roku 1997 zriadiť aj 79 okresných súdov, pretože 24 z nich by vo svojom obvode nemalo dosť prípadov na to, aby vôbec mohli existovať (na niektorých súdoch pôsobili reálne 2-3 sudcovia). Už len dlhšie trvajúca práceneschopnosť jedného sudcu spôsobila ochromenie fakticky 1/3 súdu. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zriadená sieť 8 odvolacích súdov (krajské súdy) a 55 obvodov prvostupňových okresných súdov (8 bratislavských a košických súdov a 47 ostatných súdov). V rámci kauzálnej príslušnosti bola agenda registrových súdov pridelená ôsmim okresným súdom v sídle kraja, agenda pre konkurz a vyrovnanie trom krajským súdom (Bratislava, Banská Bystrica a v Košice).
Okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pôsobili ešte aj vojenské obvodové súdy (zriadené v roku 1993) s tromi obvodmi so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove a odvolacím Vyšším vojenským súdom v Trenčíne.
Čiastočne zvrátiť tento nepriaznivý stav mala zmena súdnej mapy za druhej vlády Mikuláša Dzurindu s účinnosťou od 1. januára 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Počet obvodov okresných súdov bol z 55 znížený na 45 a z 8 okresných súdov v sídle kraja sa stali kauzálne príslušné na veci obchodného registra, konkurzu a reštrukturalizácie. Zrušené boli okresné súdy v Malackách, v Pezinku, v Piešťanoch, v Skalici, v Bánovciach nad Bebravou, v Novom Meste nad Váhom, v Partizánskom, v Šali, v Revúcej a v Námestove.
V roku 2003 bol zriadený spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry v Pezinku Špeciálny súd na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.
Nesystémovým krokom za prvej vlády Roberta Fica bolo opätovné zriadenie 9 z 10 zrušených súdov (okrem súdu v Šali) s účinnosťou od 1. januára 2008 (zákon č. 511/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992
4
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a počet okresných súdov sa zvýšil na 54. Počet 8 odvolacích súdov sa nemenil.
Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/08 bol Špeciálny súd v roku 2009 zrušený a vzápätí nahradený Špecializovaným trestným súdom so sídlom v Pezinku, a to zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poslednou výraznejšou zmenou v sústave súdov a súdnej mapy bolo zrušenie vojenských obvodových súdov a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne v roku 2009 (zákon č. 59/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
(Mapa 1: Súčasná súdna mapa)
Návrh novej súdnej mapy
V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborné a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.
Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak budú priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré budú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných
5
súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.
Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdnej mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy.
Účelom predkladaného návrhu zákona je nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Počet okresných súdov sa redukuje zo súčasných 54 na 30 okresných súdov vrátane dvoch mestských súdov.
Súdnu mapu všeobecných súdov v občianskoprávnej agende, trestnoprávnej agende a rodinnej agende sa navrhuje rozdeliť do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov (vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach) a ôsmich obvodov odvolacích súdov:
(Mapa 2: Nová súdna mapa)
Zlúčené obvody okresných súdov budú dostatočne veľké na to, aby v nich boli splnené kritériá minimálnej veľkosti súdneho obvodu, a to pri optimálnom minimálnom počte troch špecializovaných sudcov vo všetkých hlavných agendách. Uvedené sa v terajšej súdnej sústave nedá zabezpečiť v každom súdnom obvode samostatne. Zväčšenie obvodov okresných súdov zabezpečí väčší priestor (väčšia množina sudcov) na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu z optimálneho počtu sudcov.
6
Špecifikom predkladaného návrhu zákona v porovnaní s verziou predloženou do legislatívneho procesu v roku 2020 je aj to, že v prípade štyroch okresných súdov sa výslovne v návrhu zákona upravujú ich pracoviská mimo ich sídla.
Ďalej návrh zákona nanovo nastavuje kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory, čo zahŕňa sústredenie tejto agendy na osem okresných súdov v sídle krajských súdov z doterajších 54 okresných súdov.
V súlade so zámermi schválenými v rokoch 2018 a 2021 vládou Slovenskej republiky v materiáloch o opatreniach na zlepšenie fungovania obchodného registra sa tiež navrhuje koncentrácia agendy obchodného registra na jediný okresný súd, ktorým bude Okresný súd Žilina.
Poslednou systémovou zmenou je odčlenenie agend správneho súdnictva z okresných súdov a jej presun na krajské súdy. Zavŕši sa tak dlhodobá snaha o to, aby prvostupňovými súdmi v agende správneho súdnictva boli primárne krajské súdy.
Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je tento rozdelený do ôsmich novelizačných článkov. Pre úpravu nových sídiel a obvodov okresných súdov je nosnou úpravou novelizácia v čl. VII, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Vo zvyšku sa vykonáva novelizácia súvisiacich zákonov procesnej povahy upravujúcich kauzálnu príslušnosť súdov.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023. K tomuto dátumu dôjde k zániku určených okresných súdov formou ich zlúčenia s nástupnickými okresnými súdmi. Delená účinnosť zákona od 1. júna 2022 sa navrhuje v prípade ustanovenia týkajúceho sa kreovania funkcie predsedu súdu, ktorého zánik sa plánuje k 1. januáru 2023.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.1)
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 26. októbra 2021. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 3. novembra 2021.
1)
https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/
7
B.Osobitná časť
K čl. I
(Trestný poriadok)
K bodu 1 (§ 248 ods. 1)
Právna úprava v čl. I predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú môcť mať svoje vlastné obvody za splnenia podmienok uvedených v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.
V nadväznosti na to sa navrhuje v Trestnom poriadku výslovne ukotviť pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pojednávacie miestnosti mimo sídla súdu na vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania. Kritéria, ktoré bude súd brať do úvahy pri využívaní postupu podľa § 248 ods. 2 bude najmä miesto výkonu väzby, ak ide o väzobnú vec a sídlo okresnej prokuratúry v rámci obvodu súdu, pretože nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a s tým spojené nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr vedie k situácii, kedy v rámci obvodu súdu môže pôsobiť viac okresných prokuratúr.
Právna úprava obsahuje určitú mieru pružnosti, a to práve použitím kritérií ako vhodnosť a účelnosť. Bude na úvahe predsedu senátu (resp. samosudcu) určiť podľa potreby, či sa v konkrétnom prípade hlavné pojednávanie vykoná v pojednávacej miestnosti pracoviska súdu napríklad z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby, v ktorom sa nachádza obžalovaný.
Právna úprava je použiteľná aj v opačnom garde, a teda ak bude v rámci obvodu okresného súdu vytvorený obvod pracoviska súdu, tak pojednávanie bude možné vykonať namiesto pracoviska aj v sídle súdu. Opätovne sa pri tom berú do úvahy tie isté kritéria vhodnosti a účelnosti s ohľadom na plynulosť súdnej konania.
K bodu 2 (§ 301)
Pravidlo obsiahnuté v § 248 ods. 1 sa navrhuje umožniť uplatňovať aj v prípade vykonávania neverejného zasadnutia. V prípade verejných zasadnutí nie je potrebné osobitne normovať pravidlo o použití § 248 ods. 2 aj na verejné zasadnutia, pretože toto pravidlo bude platiť pre verejné zasadnutia na základe už platného znenia § 298 Trestného poriadku.
K čl. II
(Civilný sporový poriadok)
K bodu 1 (§ 22a)
Ako už vyplýva z odôvodnenia k čl. I, jedným z prvkov reformy súdnej mapy je aj koncentrácia obchodnoprávnej agendy na tri, resp. štyri okresné súdy. V novom znení § 22 sa vymedzuje kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávnu agendu. V tomto prípade ide
8
o štandardnú sporovú agendu v obchodných veciach, ktorá sa na okresných súdoch zapisuje do súdneho registra Cb. Podľa doterajšej právnej úpravy túto agendu vybavovalo všetkých 54 okresných súdov.
Počty vecí v tejto sporovej agende na mnohých menších okresných súdoch naplno nevyťažia ani jedného (obchodného) sudcu. Ani v rámci navrhovaných 30 obvodov platných pre civilnú, rodinnú a trestnú agendu by na obchodnej agende nebola splnená podmienka minimálne troch špecializovaných sudcov potrebných na správne fungovanie špecializovaného úseku a náhodného prideľovania spisov.
Na účely špecializácie sudcov obchodnej agendy sa navrhuje v odseku 1 zriadiť osem obvodov obchodných prvostupňových súdov, ktorými budú okresné súdy v sídle krajských súdov.
Dôležitým momentom v tejto súvislosti je navrhované prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že obchodnoprávne spory budú dokončené na vecne a miestne príslušných súdov podľa doterajších predpisov s výnimkou tých situácií, kedy sa doterajší vecne a mieste príslušný okresný súd zrušuje, pretože v takomto prípade konanie dokončí nástupnícky okresný súd.
K bodu 2 (§ 23)
Nové znenie § 23 upravujúceho kauzálnu príslušnosť okresných súdov v pracovnoprávnych sporoch reflektuje nové nastavenie súdnej mapy vo vzťahu k okresným súdom.
Na základe výsledkov pripomienkového konania sa navrhuje zachovanie ôsmich kauzálne príslušných okresných súdov pre agendu pracovnoprávnych sporov a sporov s kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky.
Po novom budú kauzálne príslušné okresné súdy sídliace v krajských mestách, pretože toto usporiadanie sa javí byť z hľadiska dostupnosti súdu podstatne logickejšie ako doterajšia nie úplne koncepčná právna úprava.
K bodom 3 a 4 (§ 30 ods. 1 a 2)
Doterajšie znenie § 30 ods. 1 upravovalo kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Malacky v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona dochádza k zrušeniu Okresného súdu Malacky, preto je potrebné sa vysporiadať s otázkou určenia nového kauzálne príslušného súdu pre túto agendu. Ako najideálnejšie riešenie sa javí zveriť túto agendu Okresnému súdu Trnava, čo zohľadňuje aj tú skutočnosť, že podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615) má byť kauzálne príslušným na súdny prieskum určených rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie Krajský súd v Trnave. Dôjde tým k skoncentrovaniu agendy verejného obstarávania v jednom meste. Druhou možnosťou bolo presunúť kauzálnu príslušnosť na nástupnícky súd Okresného súdu Malacky,
9
ktorým je Okresný súd Senica. Geografická poloha mesta Senica však nie je úplne vhodnou v porovnaní s mestom Trnava.
V nadväznosti na zmenu v odseku 1 je potrebné v odseku 2 vykonať súvisiacu zmenu a upraviť nanovo odvolací súd, ktorým bude po novom – logicky – Krajský súd v Trnave.
Z hľadiska kolízie pôvodnej a novej právnej úpravy bude platiť, že konania začaté pred účinnosťou zákona na Okresnom súde Malacky dokončí jeho nástupnícky súd, ktorým je Okresný súd Senica. Nový nápad v tejto agende však bude smerovať na Okresný súd Trnava.
K bodu 5 (§ 40)
V nadväznosti na výsledky pripomienkového konania sa do Civilného sporového poriadku dopĺňa právna úprava, v zmysle ktorej sa kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch (§ 22a) bude skúmať len na námietku žalovaného, a teda nebude sa skúmať ex offo počas celého konania tak ako tomu bolo doteraz.
Rigidita a istú nevyváženosť súčasnej aplikácie kauzálnej príslušnosti určuje ustanovenie § 40 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje, že súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania a táto úprava bola viackrát pertraktovaná v rámci odborných diskusií k civilnému sporovému poriadku s tým, že takáto koncepcia nie je vhodná. Predovšetkým sa neprihliada na to, že často sú v rámci sporu uplatňované nároky, ktoré majú povahu viacerých kauzálnych príslušností a je náročné splniť podmienky uvedenej úpravy. Ak na začiatku sporu ani jedna z procesných strán nerieši príslušnosť a až počas sporu sa začne javiť nárok ako spadajúci pod niektorú z kauzálnych príslušností, je potrebné takýto spor predložiť na rozhodnutie inému súdu, čo sa javí ako nehospodárne a neefektívne. Uvedené má tiež priamo vplyv na právo na zákonného sudcu. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné, aby prehodnotiť súčasnú úpravu kauzálnej príslušnosti v Civilnom sporovom poriadku, keďže ide o príslušnosť, ktorá má prednosť pred miestnou príslušnosťou, pričom ide o osobitnú miestnu príslušnosť a jej postavenie nad princíp viazanosti na miesto je po skúsenostiach s aplikáciou civilného sporového poriadku sporné.
Pre riešenie kolízií kauzálnej príslušnosti sa navrhuje zmena už existujúcej právnej úpravy, kedy by kauzálna príslušnosť bola riešená len na námietku strán a len do ich prvého úkonu, prípadne ex offo len na začiatku konania podľa stavu k začatiu konania (rovnako ako pri miestnej príslušnosti). Rovnako boli riešené spory o príslušnosť aj v minulosti pri účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aj vtedy ak miestna príslušnosť bola určená podľa osobitného predpisu.
Navrhované riešenie má zároveň ambíciu minimalizovať prípadní spory o príslušnosť medzi viacerými súdmi.
K bodu 6 (§ 173 ods. 1)
Obdobná úprava, ktorá sa zavádza do Trestného poriadku (pozri zmenu § 248 v čl. I), sa navrhuje aj v prípade Civilného sporového poriadku. Cieľom zmeny § 173 ods. 1 je rozšíriť možnosti súdu v civilnom sporovom konaní pre uskutočnenie pojednávania mimo sídla súdu, a to v pojednávacej miestnosti jeho pracoviska zriadeného mimo sídla súdu v obvode tohto súdu alebo v inej pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu. Toto doplnenie právnej úpravy
10
umožní priblíženie súdu účastníkovi konania, ktorého bydlisko (sídlo, či miesto podnikania) je určujúce pre založenie miestnej príslušnosti súdu.
K bodu 6 (§ 417c)
Cieľom prechodného ustanovenia je potvrdiť koncepciu prechodu výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi súdmi, ktorá je ovládaná týmito pravidlami:
Vo všeobecnosti sa bude uplatňovať prvé pravidlo, podľa ktorého výkon súdnictva bude prechádzať zo zanikajúcich súdov na nástupnícke súdy. Prechod výkonu súdnictva je v tomto prípade upravený napríklad v prechodných ustanoveniach čl. VI.
V prípade, ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd.
Kombinácia oboch pravidiel sa premieta do navrhovaného prechodného ustanovenia. Pričom platí, že doterajšie konania sa dokončia na doterajších súdoch. Toto pravidlo však platí len v rozsahu, v akom neustanovuje predpis o sídlach a obvodoch súdov inak. Týmto predpisom je návrh zákona v čl. VI.
K čl. III
(Civilný mimosporový poriadok)
Obdobne ako je tomu v prípade Civilného sporového poriadku (§ 173 ods. 1) a Trestného poriadku (§ 248 ods. 2), aj v prípade konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa navrhuje osobitné pravidlo pre vykonávanie pojednávania mimo sídla súdu, resp. pojednávania v sídle súdu namiesto pojednávania na pracovisku súdu. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.
Cieľom takto navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre priblíženie pojednávania účastníkom konania, ak je to vhodné a účelné s ohľadom na plynulosť pojednávania.
Berúc do úvahy nový koncept fungovania pracovísk okresných súdov, ktoré za určitých okolností môžu mať vymedzený svoj vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu je namieste pravidlo o priblížení pojednávania účastníkom konania umožniť aplikovať aj v prípade, ak by sa malo pojednávanie vykonávať na pracovisku súdu. Aj v týchto prípadoch môže byť pojednávanie vykonané na inom mieste ako na pracovisku súdu.
Osobitné pravidlo sa navrhuje v odseku 4, pričom bude platiť, že miestom, na ktorom môže súd vykonať pojednávanie môžu byť aj priestory iných štátnych orgánov, a to v tomto prípade najmä priestory orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Osobitne návrh zákona prízvukuje použitie tejto právnej úpravy aj na iné úkony súdu ako len pojednávanie. V tomto prípade sa berú do úvahy úkony ako napríklad informatívny výsluch podľa § 115 Civilného mimosporového poriadku.
11
K čl. IV
(Správny súdny poriadok)
K bodu 1 (§ 12)
Rekodifikácia civilného procesu obmedzila vecnú príslušnosť okresných súdov v správnom súdnictve iba na rozhodovanie v niektorých volebných veciach, a to v konaní vo veciach zoznamov voličov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a na hlasovanie v referende, ako aj na konanie o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávneho kraja. Rekodifikácia tak nadviazala na trend nastolený v rokoch 2004 a 2005, kedy došlo k výraznému presunu agendy správneho súdnictva v prvom stupni na krajské súdy. Zavŕšenie tohto procesu predstavuje predkladaný návrh, ktorý definitívne ruší postavenie okresných súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva, čím sa potvrdzuje postavenie krajských súdov ako primárnych prvostupňových súdov správneho súdnictva. Správne súdnictvo bude v prvom stupni v osobitných a výnimočných prípadoch vykonávať aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napríklad vo volebných veciach, resp. vo veciach týkajúcich sa politických práv. Avšak vo všetkých ostatných otázkach bude prvostupňová agenda správneho súdnictva sústredená na krajských súdoch.
K bodu 2 (§ 14)
Vypustenie § 14 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 14 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.
K bodu 3 (§ 19 ods. 1)
Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 1, ktorý upravuje pojem správnych súdov na účely Správneho súdneho poriadku, navrhuje vypustenie zmienky o okresných súdoch.
K bodu 4 (§ 23 ods. 2)
Doplnenie § 23 ods. 2 súvisí so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. Doplnenie právnej úpravy samosudcovského rozhodovania na zriaďovaných správnych súdov reflektuje doterajšiu samosudcovskú správnu agendu okresných súdov. A teda vo veciach správneho súdnictva, o ktorých na okresnom súde konal a rozhodoval samosudca, bude aj na krajskom súde konať a rozhodovať samosudca. Uvedené platí o to viac, že táto agenda sa svojou povahou nehodí na senátne rozhodovanie, a to aj s ohľadom na potrebu okamžitého rozhodnutia v pomerne krátkych lehotách.
K bodu 5 (§ 24)
Vypustenie § 24 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 24 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.
K bodu 6 [§ 49 ods. 2 písm. a)]
Vzhľadom na presun volebnej agendy z okresných súdov na správne súdy je potrebné vykonať aktualizáciu znenia § 49 ods. 2 písm. a) tak, aby v agende volebného súdnictva, ktorá
12
prechádza z okresných súdov na správne súdy naďalej nebolo potrebné zastúpenie advokátom. Vecná podstata ustanovenia sa nemení a zachováva sa doterajšia výnimka z povinného zastúpenia pre konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov
K bodom 7 a 8 (§ 85 ods. 2 a 4)
Ustanovenie § 85 upravuje prikázanie veci v rámci správneho súdnictva. Berúc do úvahy fakt, že okresné súdy prestávajú byť správnymi súdmi, navrhuje sa vykonať aktualizáciu aj inštitútu prikázania veci, pretože prikázanie veci okresnému súdu v rámci správneho súdnictva prestáva byť aktuálnym.
K bodu 9 (§ 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2)
Zmeny v § 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2 sa vykonávajú v súvislosti so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. V osobitných konaniach upravených v cit. ustanoveniach sa preto okresné súdy nahrádzajú správnymi súdmi, ktoré preberajú ich agendu. Pod pojmom správny súd treba v nadväznosti na § 10, § 11 a § 19 rozumieť krajské súdy.
K bodu 10 (§ 439 ods. 4)
Zmena právnej úpravy postavenia okresných súdov ako správnych súdov a prenesenie ich doterajšej agendy na krajské súdy prináša so sebou aj potrebu vysporiadania sa s otázkou prípustnosti kasačnej sťažnosti vo veciach volebného súdnictva pôvodne patriacich do pôsobnosti okresných súdov.
Podľa všeobecnej právnej úpravy v § 439 ods. 1 je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia plynú dva dôležité poznatky. Prvým je ten, že kasačná sťažnosť je prípustná len proti rozhodnutiu krajského súdu, čo vylučuje jej podanie v prípade rozhodnutia okresného súdu. Druhým poznatkom je to, že samotný Správny súdny poriadok pripúšťa odchýlnu právnu úpravu, t.j. umožňuje vylúčiť prípustnosť kasačnej sťažnosti, čo robí v § 439 ods. 2 a 3.
Vo väzbe na uvedené možno dovodiť, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiam vo veciach podľa § 12, v ktorých rozhoduje okresný súd, nie je prípustná, pretože nejde o rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na povahu konaní podľa § 12, ktorá vyžaduje rýchle rozhodovanie správneho súdu, je tento záver logický, pretože prípadné pripustenie kasačnej sťažnosti by viedlo k tomu, že o žalovanom nároku by nebolo rozhodnuté dostatočne rýchlo, čo by vo výsledku znamenalo stav, kedy nie je poskytnutá dotknutým osobám účinná súdna ochrana ich záujmov.
Berúc do úvahy vyššie uvedené je potrebné v nadväznosti na presun agendy z okresných súdov na krajské súdy pristúpiť k tomu, že vo volebných veciach, o ktorých pôvodne rozhodovali okresné súdy, nebude prípustná kasačná sťažnosť. Zachová sa tak súčasný štandard súdnej ochrany v týchto veciach.
K bodu 11 (§ 493a)
13
Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia je dosiahnuť taký stav, aby okresné súdy dokončili prípadné konania začaté pred dňom účinnosti predkladanej právnej úpravy (1. január 2023), na ktoré sú vecne príslušné podľa § 12 Správneho súdneho poriadku. Ide o konania vo volebných veciach, pre ktoré je charakteristická pomerne krátka lehota na rozhodovanie, v rámci ktorej nie je účelné, aby došlo k zmene súdu, ktorý v tejto veci má rozhodnúť. Opačný prístup by mohol viesť k tomu, že by konanie v týchto veciach nebolo zavŕšené meritórnym rozhodnutím v zákonom ustanovenej lehote. A teda, začaté konania dokončia okresné súdy ako správne súdy, a to aj po účinnosti zákona.
K čl. V
(zákon č. 153/2001 Z. z.)
K bodu 1 (§ 46 ods. 3)
Cieľom doplnenia právnej úpravy je pružnejšie nastaviť konanie prokurátorov pred krajským súdom, a to tým spôsobom, že sa vytvára legislatívnou zmenou priestor preto, aby aj prokurátori okresnej prokuratúry mohli konať pred krajskými súdmi, ale len vo veciach, kde konali pre súdom prvého stupňa. Aj s ohľadom na znalosť danej veci je účelnejšie a hospodárnejšie, aby táto možnosť bola v zákone výslovne upravená, pretože vytvára predpoklad pre efektívnejší výkon pôsobnosti prokuratúry.
K bodu 2 (§ 51 ods. 1)
V záujme efektívnejšieho plnenia úloh prokuratúry sa navrhuje zmena úpravy § 51 zákona o prokuratúre spôsobom, ktorý umožní úpravu „rozvrhu práce“ prokuratúr tak, aby umožňoval pružnejšie reagovať na vývoj jednotlivých prokurátorských agend a lepšie zodpovedal požiadavkám plnenia úloh prokuratúry z pohľadu rovnomernosti zaťaženia ako aj špecializácie prokurátorov.
K bodu 3 (§ 56af)
Odsek 1
Podobne ako je tomu v prípade zlúčenia okresných súdov (pozri čl. VI), aj v prípade zmien v sídlach a obvodoch okresných prokuratúr je potrebné sa vysporiadať s otázkou prechodu výkonu pôsobnosti a personálneho substrátu medzi zanikajúcou prokuratúrou a nástupníckou prokuratúrou. Tomuto zámeru je podriadené znenie navrhovaného § 56af ods. 1. Jeho cieľom je zabezpečiť jednoznačným a výslovným spôsobom právne nástupníctvo medzi zanikajúcou a nástupníckou prokuratúrou. Predmetom prechodu je v tomto prípade výkon pôsobnosti a právne vzťahy prokurátorov a iných zamestnancov zanikajúcich prokuratúr. Právne nástupníctvo možno v tomto prípade vyjadriť nasledovne:
Zanikajúca okresná prokuratúra
Nástupnícky okresný súd
Okresná prokuratúra Skalica
Okresná prokuratúra Senica
Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou
Okresná prokuratúra Partizánske
Okresná prokuratúra Prievidza
Okresná prokuratúra Revúca
Okresná prokuratúra Rimavská Sobota
Okresná prokuratúra Veľký Krtíš
Okresná prokuratúra Lučenec
14
Okresná prokuratúra Svidník
Okresná prokuratúra Bardejov
Okresná prokuratúra Kežmarok
Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa
Odsek 2
Berúc do úvahy skutočnosť, že zamestnanci okresnej prokuratúry, ktorá bude zrušená sa môžu ocitnúť v obdobnej situácii ako zamestnanci okresných súdov dotknutí zrušením okresného súdu, navrhuje sa v odseku 2 rovnaký režim zohľadňovania náhrady zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresnej prokuratúry; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. VI.
K bodu 4 (príloha)
Podľa platnej právnej úpravy v § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre platí, že „Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr [pozn. rozumej okresných a krajských prokuratúr] sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov,27) ak tento zákon neustanovuje inak.“. Z uvedenej dikcie teda vyplýva, že okresné prokuratúry majú sídla tam, kde majú sídla okresné súdy, pričom ich obvody sú rovnaké ako obvody okresných súdov. Analogicky to platí aj pre krajské prokuratúry. Vzhľadom na toto nastavenie usporiadania okresných a krajských prokuratúr je zrejmé, že ak dôjde k zmene sídiel a obvodov okresných súdov alebo krajských súdov, automaticky dochádza k zmene obvodov a sídiel okresných, resp. krajských prokuratúr. Zámerom predkladateľa nie je docieliť stav, aby sa v nadväznosti na novú súdnu mapu automaticky zmenilo usporiadanie okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Preto sa navrhuje „odstrihnúť“ v nevyhnutnom rozsahu usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr od sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov.
Pôvodný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý bol predložený do legislatívneho procesu na sklonku roku 2020 predpokladal rovnaký zámer, pričom usporiadanie sídiel a obvodov tento návrh zákona zveroval do pôsobnosti generálneho prokuratúra Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na závažnosť a význam tejto pôsobnosti sa navrhovalo, aby bola do procesu určovania sídiel a obvodov okresných prokuratúr vtiahnutá aj samospráva prokurátorov, a to v forme ingerencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá mala spočívať v udeľovaní súhlasu s usporiadaním sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Tento koncept však bol v pôvodnom pripomienkovom konaní spochybnený. V nadväznosti na to predkladateľ zvolil v prípade nových návrhov zákonov reformujúcich súdnu mapu odlišný prístup spočívajúci v dôslednom rešpektovaní naviazania sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr na sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov. Ani tento prístup však nenašiel úplnú a bezvýhradnú podporu zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. Rady prokurátorov Slovenskej republiky, o čom svedčia aj zásadný pripomienky, ktoré si uplatnila generálna prokuratúra v rámci pripomienkového konania ako k návrhom zákonov o zriadení mestských súdov, tak aj k návrhom zákonov upravujúcich nové sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov.
Na poklade uskutočnených rozporových konaní s generálnou prokuratúrou možno konštatovať, že reforma súdnej mapy bude mať nepochybne dopad na usporiadanie okresných a krajských prokuratúr. So zreteľom na platné znenie § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre sa ako optimálne riešenie javí také riešenie, ktoré čiastočne „odpojí“ okresné a krajské prokuratúry od sídiel a obvodov súdov, resp. ktoré túto previazanosť zachová, avšak v užšom rozsahu ako tomu bolo doteraz. A teda na poklade diskusie s generálnou prokuratúrou a radou prokurátorov sa
15
volí riešenie spočívajúce v tom, že budú existovať okresné prokuratúry, ktoré budú dôsledne kopírovať sídla a obvody okresných súdov, ale zároveň vo vybraných nových obvodoch určených okresných súdov budú pôsobiť viaceré prokuratúry s vlastným sídlom a obvodom, t.j. v obvod súdu sa rozdelí medzi dve prokuratúry so súčasným ukotvením pravidla pre určovanie príslušnosti pre konanie pred súdom v prípade dvoch okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode jedného okresného súdu.
Z hľadiska formálno-právneho je potrebné uviesť, že dikcia platného znenia § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre nevylučuje existenciu vyššie popísaného riešenia, pretože už v súčasnosti pravidlo o kopírovaní sídiel a obvodov súdov obsahuje výnimku zo svojho uplatňovania, o čom svedčí formulácia „ak tento zákon neustanovuje inak“. Uvedená skutočnosť je určujúca pre koncipovane novelizácie zákona o prokuratúre, ktorá má implementovať vyššie popísané riešenie. Berúc do úvahy postavenie prokuratúry ako orgánu verejnej moci sa javí nanajvýš žiaduce, aby právna úprava sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr mala svoje zákonné ukotvenie, a preto sa navrhuje, aby priamo zákon o prokuratúre ustanovil sídla a obvody prokuratúr. Opätovne treba zdôrazniť, že je tomu tak aj v súčasnosti, aj keď zákonodarca tak robí odkazom na sídla a obvody súdov.
Z hľadiska budúceho usporiadania sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr sa navrhuje, aby vo všeobecnosti platilo pravidlo, že sídla a obvody okresných a krajských prokuratúr kopírovali sídla a obvody okresných a krajských súdov. Toto pravidlo bude mať priamo v zákone upravené výnimky zo svojho uplatňovania, a to v tých prípadoch, ak v obvode okresného súdu alebo krajského súdu bude pôsobiť viac okresných, resp. krajských prokuratúr.
Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa v prílohe k zákonu o prokuratúre upravujú sídla a obvody okresných prokuratúr. Sídla a obvody krajských prokuratúr nie je potrebné upravovať, pretože tie kopírujú sídla a obvody krajských súdov.
Z dôvodu prehľadnosti sa uvádza prehľad sídiel okresných súdov, okresných prokuratúr, krajských súdov a krajských prokuratúr:
Okresný súd
Okresná prokuratúra
Krajský súd
Krajská prokuratúra
Okresná prokuratúra Bratislava I
Okresná prokuratúra Bratislava II
Okresná prokuratúra Bratislava III
Okresná prokuratúra Bratislava IV
Mestský súd Bratislava
Okresná prokuratúra Bratislava V
Krajský súd v Bratislave
Krajská prokuratúra
v Bratislave
Okresný súd Dunajská Streda
Okresná prokuratúra Streda
Okresný súd Galanta
Okresná prokuratúra Galanta
Okresný súd Pezinok
Okresná prokuratúra Pezinok
Okresný súd Senica
Okresná prokuratúra Senica
pracovisko Malacky
Okresná prokuratúra Malacky
Okresný súd Trnava
Okresná prokuratúra Trnava
pracovisko Piešťany
Okresná prokuratúra Piešťany
Krajský súd v Trnave
Krajská prokuratúra
v Trnave
Okresný súd Komárno
Okresná prokuratúra Komárno
Okresný súd Levice
Okresná prokuratúra Levice
Okresný súd Nitra
Okresná prokuratúra Nitra
pracovisko Topoľčany
Okresná prokuratúra Topoľčany
Krajský súd v Nitre
Krajská prokuratúra v Nitre
16
Okresný súd Nové Zámky
Okresná prokuratúra Nové Zámky
Okresný súd Banská Bystrica
Okresná prokuratúra Banská Bystrica
pracovisko Brezno
Okresná prokuratúra Brezno
Okresný súd Lučenec
pracovisko Veľký Krtíš
Okresná prokuratúra Lučenec
Okresný súd Rimavská Sobota
pracovisko Revúca
Okresná prokuratúra Rimavská Sobota
Okresný súd Zvolen
Okresná prokuratúra Zvolen
Okresný súd Žiar nad Hronom
Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom
Krajský súd v Banskej Bystrici
Krajská prokuratúra
v B.Bystrici
Okresný súd Dolný Kubín
Okresná prokuratúra Dolný Kubín
pracovisko Námestovo
Okresná prokuratúra Námestovo
Okresný súd Liptovský Mikuláš
Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš
pracovisko Ružomberok
Okresná prokuratúra Ružomberok
Okresný súd Martin
Okresná prokuratúra Martin
Okresný súd Žilina
Okresná prokuratúra Žilina
pracovisko Čadca
Okresná prokuratúra Čadca
pracovisko P.Bystrica
Okresná prokuratúra Bystrica
Krajský súd v Žiline
Krajská prokuratúra
v Žiline
Okresný súd Prievidza
Okresná prokuratúra Prievidza
Okresný súd Trenčín
Okresná prokuratúra Trenčín
pracovisko N.M.n.Váhom
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom
Krajský súd v Trenčíne
Krajská prokuratúra
v Trenčíne
Okresná prokuratúra Košice I
Okresná prokuratúra Košice II
Mestský súd Košice
Okresná prokuratúra Košice-okolie
Okresný súd Michalovce
Okresná prokuratúra Michalovce
Okresný súd Rožňava
Okresná prokuratúra Rožňava
Okresný súd Spišská Nová Ves
Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves
Okresný súd Trebišov
Okresná prokuratúra Trebišov
Krajský súd v Košiciach
Krajská prokuratúra v Košiciach
Okresný súd Bardejov
pracovisko Svidník
Okresná prokuratúra Bardejov
Okresný súd Humenné
Okresná prokuratúra Humenné
pracovisko V.n.Topľou
Okresná prokuratúra V.n.Topľou
Okresný súd Poprad
pracovisko S.Ľubovňa
Okresná prokuratúra Poprad
Okresný súd Prešov
Okresná prokuratúra Prešov
Krajský súd v Prešove
Krajská prokuratúra
v Prešove
K čl. VI
(zákon č. 371/2004 Z. z.)
K bodu 1
§ 2
17
Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov.
Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhuje znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov.
Výrazným posunom, ktorý nastal v rámci doterajšieho legislatívneho procesu je rozšírenie siete pracovísk okresných súdov mimo ich sídla, a to s cieľom priblíženia súdu občanom a podnikateľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu zavádzanú v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá umožňuje vytvoriť pre pracovisko jeho vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu.
Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.2) V prípade 16 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 13 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny.
Zrušovanými okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom je niektorý z existujúcich okresných súdov, sú:
1.Okresný súd Bánovce nad Bebravou
2.Okresný súd Brezno,
3.Okresný súd Čadca,
4.Okresný súd Považská Bystrica,
5.Okresný súd Kežmarok,
6.Okresný súd Stará Ľubovňa,
7.Okresný súd Malacky,
8.Okresný súd Skalica,
9.Okresný súd Námestovo,
10.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,
11.Okresný súd Partizánske,
12.Okresný súd Piešťany,
13.Okresný súd Revúca,
14.Okresný súd Ružomberok,
15.Okresný súd Svidník,
16.Okresný súd Topoľčany,
17.Okresný súd Veľký Krtíš,
18.Okresný súd Vranov nad Topľou.
Zanikajúcimi okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom sú zriaďované mestské súdy, sú:
1.Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V,
2.Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice-okolie.
Okresnými súdmi, ktoré zostávajú zachované a ktorým sa mení ich doterajší obvod pričlenením obvodu alebo jeho časti iných okresných súdov, sú:
2) K tomu pozri návrh zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18
1.Okresný súd Banská Bystrica s pracoviskom v meste Brezno,
2.Okresný súd Bardejov s pracoviskom v meste Svidník,
3.Okresný súd Dolný Kubín s pracoviskom v meste Námestovo,
4.Okresný súd Humenné s pracoviskom v meste Vranov nad Topľou,
5.Okresný súd Liptovský Mikuláš s pracoviskom v meste Ružomberok,
6.Okresný súd Lučenec s pracoviskom v meste Veľký Krtíš,
7.Okresný súd Nitra s pracoviskom v meste Topoľčany,
8.Okresný súd Poprad s pracoviskom v meste Stará Ľubovňa,
9.Okresný súd Pezinok,
10.Okresný súd Prešov,
11.Okresný súd Prievidza,
12.Okresný súd Rimavská Sobota s pracoviskom v meste Revúca,
13.Okresný súd Senica s pracoviskom v meste Malacky,
14.Okresný súd Trenčín s pracoviskom v meste Nové Mesto nad Váhom,
15.Okresný súd Trnava s pracoviskom v meste Piešťany,
16.Okresný súd Žilina s pracoviskami v meste Považská Bystrica a v meste Čadca.
Okresnými súdmi, ktorých sídla a obvody nie sú novou súdnou mapou nijako dotknuté, sú:
1.Okresný súd Dunajská Streda,
2.Okresný súd Galanta,
3.Okresný súd Komárno,
4.Okresný súd Levice,
5.Okresný súd Martin,
6.Okresný súd Michalovce,
7.Okresný súd Nové Zámky,
8.Okresný súd Prešov,
9.Okresný súd Rožňava,
10.Okresný súd Spišská Nová Ves,
11.Okresný súd Trebišov,
12.Okresný súd Zvolen,
13.Okresný súd Žiar nad Hronom.
Pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov predkladateľ vychádzal:
•z podmienky veľkosti súdu odrážajúcej sa v predpoklade, že v každom obvode musia byť k dispozícii pre každú špecializáciu (v tomto prípade na civilnú, rodinnú a trestnú agendu) aspoň traja špecializovaní sudcovia, aby na tomto súde mohol efektívne fungovať mechanizmus náhodného výberu sudcu; na pôde ministerstva spravodlivosti bol vytvorený mechanizmus odhadu počtu potrebných špecializovaných sudcov v modelovaných obvodoch. Vstupovali do neho údaje o súčasných výkonoch, výkonnostné normy sudcu a historický nápad,
•z kritéria jednoduchosti, čo sa v praxi prejavilo napríklad v tom, že pre civilnú, rodinnú aj trestnú agendu boli navrhnuté rovnaké obvody, čím sa súdna mapa stáva prehľadnou pre všetkých adresátov právnej úpravy,
•z kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít, aby si v jednotlivých obvodoch si boli obyvatelia aj v tomto smere blízki, s predpokladom lepšieho vzájomného porozumenia. Aj týmto spôsobom sa má sudcom uľahčiť ich náročná práca pri hľadaní objektívnej spravodlivosti v nie vždy jednoduchých a transparentných sporoch. Vychádza sa pri tom z máp nárečových makroregiónov, regiónov a nárečí, z výsledkov regionalizácie cestovného ruchu, z analýz historického kontextu (napr. hranice
19
historických žúp), a pod. Neprekvapivo výsledné hranice navrhovaných obvodov boli vo vysokej miere v súlade s hranicami návrhov vyšších územných celkov na báze návrhov prirodzených regiónov z rokov 1991-2001, presadzovaných odbornou verejnosťou, zástupcami regiónov (Klubom primátorov SR a Úniou miest SR), ako aj vládou v rámci reformy verejnej správy. Hranice kultúrnych regiónov úzko súvisia s hranicami prírodných bariér a s nimi súvisiacimi spádovými regiónmi, ktoré taktiež boli zohľadňované,
•z kritéria dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou a pod.
Východiskovým predpokladom pre rozhodnutie o umiestnení sídiel týchto 30 prvostupňových súdov bolo v rámci možných alternatívnych miest označené jedno ako tzv. „centrum“. Návrh centier (sídiel) vychádza z kritéria najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre. Pri modelovaní vhodného umiestnenia sídiel v nových súdnych obvodoch boli zvažované aj ďalšie kritériá ako kapacita a stav existujúcich budov súdov, blízkosť ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody a pod. Pri argumentácii o dostupnosti je potrebné brať do úvahy aj to, že bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jeden alebo dvakrát za život. Zo všetkých miest so súčasným okresným súdom premáva niekoľko priamych liniek hromadnej dopravy s dostupnosťou do dvoch hodín. V prípade potreby (napríklad v prechodnom období) môžu kolektívy jednotlivých špecializovaných sudcov využívať aj rôzne budovy v rámci sídla súdu alebo jeho obvodu. V jednom meste môžu napríklad prebiehať konania v rodinnej a civilnej agende a v inom mieste v trestnej agende. Pri tvorbe nových súdnych obvodov predkladateľ uvažuje aj o možnosti fungovania pracovísk mimo sídla súdu, a to na úrovni okresných súdov a aj krajských súdov.
V neposlednom rade si treba uvedomiť aj to, že otázka dostupnosti súdu nie je len otázkou fyzickej dostupnosti budovy súdu, ale najmä otázkou rýchlosti napĺňania práva na súdnu ochranu. Inak povedané, je dôležitejšie, aby bol spor rozhodnutý rýchlo a spravodlivo hoci na súde, ktorý bude vzdialenejší od bydliska účastníka konania, ako keby mal byť rozhodovaný na súde, ktorý je síce bližšie, ale ktorý vo veci rozhodne výrazne v dlhšom časovom horizonte.
Model tvorby nových súdnych obvodov počíta so špecializáciou sudcov v tzv. hlavných súdnych agendách, ktorými sú občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda a rodinná agenda. Pre ucelený prehľad je potrebné uviesť všeobecný princíp na rozdelenie všetkých súdnych registrov pod jednotlivé skupiny špecializovaných sudcov:
•občianskoprávna agenda – súdne registre C, Cpr, Cr, Csr, Csp, Ca, Cd, Ccud, U, UL, D, Dd, Dcud, Ek, Er, Erd, Ercud, Up, Ecud (okrem maloletých), Ed (okrem maloletých),
•špecializovaný sudca na obchodnú agendu (v terajšej platnej legislatíve) – súdne registre Cb, CbPv, Cbcud, CbR, Cbd, CbBu, CbHs, Cbi, CbZm, CbVo, agenda obchodného registra (Re, Nre, Exre, Nsre, Pok, Vym), konkurzy a reštrukturalizácia (K, R, NcKR, OdK, OdS, Odi), agenda registra partnerov verejného sektora (Pre, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym).
•rodinná agenda – súdne registre P, PPOm, Pc, Ps, Po, Pu, Pd, Pcud, ďalej Em, Ed (iba maloletí), Ecud (iba maloletí) a prevzatie z agendy C všetkého, čo sa týka rodiny (napr. rozvody a s tým súvisiace otázky), medzinárodné únosy maloletých,
20
•trestnoprávna agenda – súdne registre T, Tk, Tv, Nt, Ntd, Pp, Td, Tp, Tcud, Pr, M, Ntt.
Jedným z kritérií pri návrhu 30 obvodov okresných súdov bola veľkosť vyjadrená v minimálnych odhadovaných počtoch špecializovaných sudcov, ktoré ešte umožňujú ich špecializáciu na hlavné agendy. Toto kritérium nám ukázalo, ktoré súdy bude potrebné zlúčiť.
Rozhodovanie o tom, s ktorým súdom bude veľkosťou nevyhovujúci súd zlúčený, sa uskutočňovalo aj na základe aspektov regionalizácie. Podrobne boli pritom skúmané aspekty ako rýchlosť a kvalita dopravných spojení po ceste vlastným vozidlom ako aj spojmi MHD, denná dochádzka za prácou, prirodzené bariéry a pod. Dôležitým pomocným ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s bariérami pohybu obyvateľstva a prirodzenými regiónmi bol aj ukazovateľ kultúrnych identít meraných jazykovými rozdielmi.
V každom z nových regiónov bol vytypované jeho centrum, vypočítané najmä na základe najväčšej dostupnosti pre všetkých obyvateľov prostredníctvom modelov, pri ktorých sme každého obyvateľa nechali vycestovať na súd. Pre trestnú agendu sa brala do úvahy aj blízkosť relevantnej infraštruktúry (väzníc).
Z hľadiska legislatívno-technického spracovania sú odseky v § 2 usporiadané abecedne, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá okresné súdy radila podľa toho, do ktorého obvodu tieto okresné súdy patrili. Predkladateľ nepovažuje usporiadanie pôvodnej úpravy za úplne vhodné z hľadiska jeho prehľadnosti. Preto volí nový prístup pri usporiadaní sídiel a obvodov okresných súdov. Zároveň sa z hľadiska štylistiky právnej úpravy upúšťa od ťažkopádneho vyjadrovania územných odvodov okresných súdov (Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Martin a územný obvod okresu Turčianske Teplice) na miesto toho sa volí prehľadnejšie riešenie v podobe „Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvoria územné obvody okresov Martin a Turčianske Teplice.“
Sídlom súdu treba rozumieť mesto, v ktorom sídli súd, čo zodpovedá konceptu sídla štátnych orgánov (na rozdiel od právnických osôb súkromného práva, u ktorých je sídlom konkrétna adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v príslušnej evidencii). Sídlom súdu je vždy konkrétne mesto a nie konkrétna adresa. Ukotvenie sídla súdu predurčuje aj názov okresných súdov, krajských súdov a správnych súdov, ktorý obsahuje názov mesta, v ktorom súd sídli. Na označovanie okresných súdov sa preberá zaužívaný tvar „Okresný súd [názov mesta v nominatíve]“, pre označovanie krajských súdov sa preberá zaužívaný tvar „Krajský súd v [názov mesta v datíve]“. Predkladateľ nevzhliadol žiaden relevantný dôvod na odklon od zažitého označovania súdov.
§ 3
V nadväznosti na nové nastavenie sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje nanovo nastaviť aj obvody krajských súdov.
Návrh zákona predpokladá zachovanie ôsmich krajských súdov, ktorých sídla budú totožné z ich doterajšími sídlami. Vzhľadom na zmeny v obvodoch okresných súdov logicky dochádza k zmenám v obvodoch doterajších krajských súdov, preto je tieto obvody potrebné nastaviť nanovo v intenciách nových obvodov 30 okresných súdov.
21
Tak ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov predstavuje samostatný návrh zákona, ktorý nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a je predmetom samostatného legislatívneho procesu.
V nadväznosti na vyššie uvedené bude usporiadanie súdnej mapy okresných súdov nasledovné:
Okresný súd
Obvod krajského súdu podľa územných obvodov okresov
Krajský súd
Okresný súd Banská Bystrica
Banská Bystrica, Brezno
Okresný súd Lučenec
Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš
Okresný súd Rimavská Sobota
Rimavská Sobota, Revúca
Okresný súd Zvolen
Zvolen, Detva, Krupina
Okresný súd Žiar nad Hronom
Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica
Krajský súd v Banskej Bystrici
Mestský súd Bratislava
Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V
Krajský súd v Bratislave
Mestský súd Košice
Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie
Okresný súd Michalovce
Michalovce, Sobrance
Okresný súd Rožňava
Rožňava
Okresný súd Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča
Okresný súd Trebišov
Trebišov
Krajský súd v Košiciach
Okresný súd Komárno
Komárno
Okresný súd Levice
Levice
Okresný súd Nitra
Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce
Okresný súd Nové Zámky
Nové Zámky
Krajský súd v Nitre
Okresný súd Bardejov
Bardejov, Svidník, Stropkov
Okresný súd Humenné
Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou
Okresný súd Poprad
Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa
Okresný súd Prešov
Prešov, Sabinov
Krajský súd v Prešove
Okresný súd Prievidza
Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou
Okresný súd Trenčín
Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava
Krajský súd v Trenčíne
Okresný súd Dunajská Streda
Dunajská Streda
Okresný súd Galanta
Galanta, Šaľa
Okresný súd Pezinok
Pezinok, Senec
Okresný súd Senica
Senica, Malacky, Skalica
Okresný súd Trnava
Trnava, Hlohovec
Krajský súd v Trnave
Okresný súd Dolný Kubín
Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín
Okresný súd Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Okresný súd Martin
Martin, Turčianske Teplice
Krajský súd v Žiline
22
Okresný súd Žilina
Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov
(Tabuľka 1: Prehľad nových sídiel a obvodov okresných súdov a ich zaradenia do obvod krajských súdov)
K bodu 2
Odsek 1
Navrhovaný odsek 1 je prechodným ustanovením, ktoré rieši usporiadanie vzťahov medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi. Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v rámci novej súdnej mapy bude na Slovensku pôsobiť 30 okresných súdov, pričom časť okresných súdov zanikne buď ich zlúčením s iným okresným súdom alebo ich zlúčením do podoby nového nástupníckeho súdu (týka sa okresných súdov v mestách Bratislava a Košice, ktoré budú nahradené mestskými súdmi). Navrhovaný odsek 1 rieši právne nástupníctvo medzi „zostávajúcimi“ okresnými súdmi a zanikajúcimi okresnými súdmi.
Právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky okresný súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce okresné súdy prechádza na nástupnícky okresný súd. Nástupnícky okresný súd vstupuje do všetkých ostatných práv a povinností zanikajúceho okresného súdu (napr. do zmluvných vzťahov), tam, kde vystupoval zanikajúci okresný súd ako účastník konania, tam od 1. januára 2023 bude ako účastník konania vystupovať nástupnícky okresný súd atď.
Právne nástupníctvo medzi okresnými súdmi je upravené nasledovne:
Zanikajúci okresný súd
Nástupnícky okresný súd
Okresný súd Bratislava I
Okresný súd Bratislava II
Okresný súd Bratislava III
Okresný súd Bratislava IV
Okresný súd Bratislava V
Mestský súd Bratislava
Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Okresný súd Partizánske
Okresný súd Prievidza
Okresný súd Brezno
Okresný súd Banská Bystrica
Okresný súd Čadca
Okresný súd Považská Bystrica
Okresný súd Žilina
Okresný súd Kežmarok
Okresný súd Stará Ľubovňa
Okresný súd Poprad
Okresný súd Košice I
Okresný súd Košice II
Okresný súd Košice-okolie
Mestský súd Košice
Okresný súd Malacky
Okresný súd Skalica
Okresný súd Senica
Okresný súd Námestovo
Okresný súd Dolný Kubín
23
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Okresný súd Trenčín
Okresný súd Piešťany
Okresný súd Trnava
Okresný súd Revúca
Okresný súd Rimavská Sobota
Okresný súd Ružomberok
Okresný súd Liptovský Mikuláš
Okresný súd Svidník
Okresný súd Bardejov
Okresný súd Topoľčany
Okresný súd Nitra
Okresný súd Veľký Krtíš
Okresný súd Lučenec
Okresný súd Vranov nad Topľou
Okresný súd Humenné
(Tabuľka 2: Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi)
Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi okresnými súdmi podľa pravidiel v odseku 1 nie je univerzálneho charakteru, pretože v prípade agendy obchodného registra sa budú uplatňovať osobitné pravidlá. Uvedené vyplýva z dikcie „Ak odsek 2 neustanovuje inak, ...“. Práve ustanovenie odseku 2 upravuje odlišný postup, pretože predpokladá odlišné pravidlá právneho nástupníctva v prípade agendy obchodného registra. K tomu pozri bližšie odôvodnenie k odseku 2.
V súvislosti so zánikom určených okresných súdov je potrebné poukázať aj niektoré súvislosti týkajúce sa postavenia sudcov, súdnych funkcionárov a zamestnancov zanikajúcich súdov.
V prípade sudcov zanikajúcich súdov dochádza k ich „prechodu“ na nástupnícke súdy priamo zo zákona, a to na základe pravidla uvedeného v odseku 1 „...práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu prechádzajú...“. Tento koncept bol v právnej úprave uplatnený už niekoľkokrát a možno ho považovať za praxou osvedčený. Bolo tomu tak pri zrušení niektorých okresných súdov v roku 2005, rovnako aj v prípade zrušenia vojenských súdov v roku 2009, či v prípade zriadenia Špecializovaného trestného súdu v tom istom roku. To znamená, že v tomto prípade sa neuplatňuje režim prekladania sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky, pretože v prípade zrušenia súdu nie je možné sudcu preložiť vzhľadom na to, že niet súdu, z ktorého by bol sudca preložený na iný súd. Namiesto toho sa uplatňuje režim právneho nástupníctva, ktorý v sebe zahŕňa sukcesiu aj čo sa týka osobitného vzťahu sudcu k štátu.
Analogicky sa pristupuje aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov. A teda prísediaci sudcovia z radov občanov pokračujú vo výkone svojej funkcie na nových okresných súdoch.
V prípade funkcionárov súdov (predseda a podpredseda súdu) sa uplatňuje režim, že v ich prípade dôjde k zániku riadiacej funkcie z dôvodu zániku samotného súdu. To platí aj pre funkcie predsedov grémií zanikajúcich okresných súdov.
V prípade zamestnancov súdov, bez ohľadu na to, či sú v štátnozamestnaneckom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu, sa uplatní taktiež mechanizmus ich prechodu na nástupnícky súd. V prípade štátnych zamestnancov treba brať na zreteľ § 24 písm. d) a § 177 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitne sa však treba zmieniť o zamestnancoch, ktorí sú v pozícii vedúcich štátnych zamestnancov (napr. riaditeľ správy okresného súdu). Tu treba uviesť, že prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého vzťahu riaditeľa správy súdu na nástupnícky súd neznamená, že na nástupníckom súde budú pôsobiť dvaja riaditelia správy súdu. Funkcia vedúceho štátneho
24
zamestnanca zo zanikajúceho súdu v tomto prípade zaniká spolu so zánikom súdu (služobného úradu).
Odsek 2
Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným zo zámerov reformy súdnej mapy je posilnenie špecializácie sudcov tým, že sa vytvoria personálne robustnejšie súdy, na ktorých bude jednoduchšie dosiahnuť špecializáciu sudcov na základné sudcovské agendy. Súčasný stav na súdoch je charakteristický tým, že sudcovia okrem svojej prevažujúcej agendy vybavujú v obmedzenom rozsahu aj agendu, ktorá netvorí prevažujúci rozsah ich rozhodovacej činnosti. Typickým príkladom je situácia, kedy sa poručenský sudca venuje čiastočnej aj inej „klasickej“ sporovej občianskoprávnej agende, alebo kedy sa trestný sudca v obmedzenom rozsahu venuje exekučnej agende a pod. Reforma súdnej mapy vytvára predpoklady, aby takéto situácie do budúcna ohľadom nového nápadu nevznikali.
Treba si však uvedomiť, že každý zo sudcov si na nový súd priváža všetky veci, ktoré mu boli dovtedy pridelené. A to jednak veci, ktoré do budúca budú tvoriť prevažujúci rozsah jeho rozhodovacej činnosti, ale aj veci, ktoré tvoria okrajovú, či minoritnú časť jeho rozhodovacej činnosti.
Navrhovaný odsek 3 vytvára možnosť, aby v prípade už pridelených vecí došlo k ich prerozdeleniu, ale len v prípade, ak sa toto prerozdelenie týka agendy sudcu, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ide o zákonnú možnosť na prerozdelenie vecí a nie povinnosť prerozdelenia vecí. Pre lepšiu ilustráciu podstaty právnej úpravy uvádza predkladateľ nasledovný príklad:
Na zrušovaných okresných súdoch je celkovo šesť sudcov vybavujúcich poručenskú agendu. Každý z týchto sudcov okrem poručenskej agendy vybavuje aj inú nesúvisiaci agendu, pretože to odôvodňujú pomery na súde nasledovným spôsobom:
Agenda
Sudca 1
Sudca 2
Sudca 3
Sudca 4
Sudca 5
Sudca 6
prevažujúca agenda
P (90%)
P (75%)
P (60%)
P (80%)
P (60%)
P (55%)
minoritná agenda
C (10%)
C (15%)
Csp (10%)
Er (40%)
T (10%)
Cb (10%)
C (40%)
C (20%)
D (25%)
(Tabuľka 4: Ilustratívny príklad na účely prerozdelenia minoritnej agendy z dôvodu špecializácie)
Návrhom zákona sa v odseku 3 vytvára možnosť, aby minoritná agenda bola sudcom odňatá a prerozdelená tým sudcom, u ktorých táto agenda tvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti. Docieli sa tak stav špecializácie sudcov okresného súdu už od prvých dní jeho fungovania. Odsek 3 tak akcentuje špecializáciu s vyhliadkou skoršieho rozhodovania v prípade špecializovaných sudcov.
Berúc do úvahy skutočnosť, že všeobecná právna úprava prerozdeľovania vecí v § 51 ods. 4 zákona o súdoch neupravuje dôvod pre prerozdelenie vecí spočívajúci v dosiahnutí cieľa, ktorým je špecializácia sudcov, navrhuje sa takýto dôvod normovať osobitne na účely zriadenia nových okresných súdov.
25
Odsek 3
Nová súdna mapa so sebou prináša zlučovanie súdov do väčších celkov. V dôsledku zrušenia súdu a jeho zlúčenia s iným súdom prechádza výkon súdnictva vrátane sudcov zo zrušovaného súdu na nástupnícky súd. Toto zlúčenie môže so sebou priniesť situáciu, kedy sudcovia zrušeného súdu a sudcovia nástupnického súdu nebudú musieť byť nevyhnutne zaťažení porovnateľným spôsobom. A teda môže nastať situácia nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Ak sa tak stane, vzniká podľa § 51 ods. 4 písm. c) dôvod na prerozdelenie už raz pridelených súdnych spisov (vecí). Prerozdelenie vecí je zákonom dovolený spôsob odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenia novému zákonnému sudcovi. Predkladateľ má za to, že reforma súdnej mapy a s tým spojená prípadná nerovnomerný zaťaženosť sudcov nemôže byť dôvodom pre odňatie veci zákonnému sudcovi. Preto sa navrhuje, aby v týchto prípadoch nerovnomernej zaťaženosti sudcov nebolo možné využiť možnosť prerozdelenia vecí podľa § 51 ods. 4 písm. c). Namiesto toho sa vyslovene predpisu, aby takto vzniknutá nerovnomerná zaťaženosť sudcov bola riešená zmenou rozvrhu práce, v ktorom sa upraví pomer v akom je medzi sudcov prerozdeľovaný nový nápad. A teda viac zaťaženým sudcom sa zníži nápad nových vecí na úkor menej zaťažených sudcov, ktorým sa naopak zvýši nápad prideľovaných nových vecí. Predkladateľ považuje toto usporiadanie za spravodlivejšie, pretože minimalizuje zásahy do práva účastníka konania na zákonného sudcu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností si treba uvedomiť, že použitie prerozdelenia vecí pri zlúčení súdov z dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. b), pretože prechod sudcov zo zrušeného súdu na nový súd nemôže na nástupníckom súde vytvárať možnosť prerozdeľovania vecí, t.j. zmeny zákonného sudcu, z dôvodu zmeny v personálnom obsadení súdu.
Odsek 4
V odseku 5 sa vylučuje aplikácia povinnosti ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie na tých súdoch, ktoré majú podľa reformy súdnej mapy zaniknúť, ak dôjde k zániku funkcie predsedu súdu na týchto súdoch v čase od vyhlásenia zákona do jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023).
Platné znenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch ukladá ministrovi spravodlivosti povinnosť vyhlásiť výberové konanie na funkciu predsedu súdu, ak nastanú tam uvedené skutočnosti. Javí sa ako neúčelné obsadzovať funkciu predsedu súdu tesne predtým než dôjde k zániku samotného súdu, pretože je zrejme vysoko pravdepodobné, že do tohto výberového konania sa sudcovia „nepohrnú“. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že má dôjsť k zániku funkcie predsedu súdu na súde, ktorý má od 1. januára 2023zaniknúť, tak ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch sa nepoužije. Riadenie a správu súdu možno zabezpečiť prostredníctvom podpredsedu súdu, a ak ho niet, poverením ktoréhokoľvek sudcu dotknutého súdu podľa § 39 ods. 3 zákona o súdoch.
Okrem toho sa zároveň navrhuje formálno-právne predĺženie funkčného obdobia predsedu súdu, ktorý má od januára 2023 zaniknúť, za predpokladu, že by tomuto predsedovi súdu malo uplynúť funkčné obdobie v čase od vyhlásenia zákona do momentu jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023). Docieli sa tak stav riadneho obsadenia funkcie predsedu súdu, a teda aj riadenia tohto súdu. Faktom však zostáva, že nič nebráni dotknutému predsedovi vzdať sa funkcie predsedu súdu, ak bude chcieť odvrátiť predĺženie svojho funkčného obdobia.
26
Vzhľadom na to, že efekt tohto ustanovenia sa vyžaduje ešte pred účinnosťou reformy súdnej mapy okresných súdov, navrhuje sa, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť skôr, a to od 1. júna 2022.
Odsek 5
V odseku 5 sa zavádza nárok zamestnancov súdov dotknutých reformou súdnej mapy, na úhradu zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresného súdu, na ktorom ku dňu účinnosti zákona vykonávali svoju funkciu. Cieľom tejto právnej úpravy je aspoň čiastočne kompenzovať výdavky spojené so zmenou miesta výkonu ich funkcie, či práce. Pôjde najmä o zvýšené cestovné výdavky. Zavádzaná náhrad nebude súčasťou platových náležitostí, ale ide o osobitný typ cestovnej náhrady.
Náhrada bude patriť dotknutým osobám len po obmedzený čas, a to po dobu jedného roka od skutočnej zmeny miesta výkonu práce. Preto sa právna úprava sústreďuje do prechodných ustanovení, čo zvýrazňuje dočasný charakter tejto úpravy.
Odsek 5 upravuje aj splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti ustanoviť podmienky nároku a výšku náhrady vo vykonávacom predpise. Návrh vykonávajúceho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania.
K čl. VII
(zákon č. 757/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 3 ods. 5)
Ústrednou myšlienkou, ktorá charakterizuje reformu súdnej mapy je podpora špecializácie sudcov. Cieľom doplnenia základných zásad činnosti súdov je normatívne vyjadrenie zásady špecializácie, ktorá musí byť zohľadňovaná pri organizácii práce na súde. Doterajšie právne predpisy regulujúce organizáciu súdov a konanie pred nimi výslovne používajú pojem špecializácia sudcov len v jedinom prípade, a to v § 55 ods. 2 písm. i), podľa ktorého vnútorná revízia súdu sa má zameriavať okrem iného aj na zachovávanie požiadaviek špecializácie sudcov. Vzhľadom na význam požiadavky na špecializáciu sudcov v kontexte reformy súdnej mapy má predkladateľ za to, že je dôležité uchopiť v normatívnom texte zásadu špecializácie sudcov výslovným spôsobom.
Špecializácia sa podľa návrhu zákona chápe ako špecializácia na hlavné súdne agendy, ktorými sú občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.
K bodu 2 (§ 6)
V nadväznosti na zámer definitívne presunúť agendu správneho súdnictva z okresných súdov na krajské súdy sa navrhuje vypustenie súvisiaceho ustanovenia, ktoré zakladalo postavenie okresných súdov ako správnych súdov.
27
K bodom 3 a 5 (§ 50 ods. 3 a § 52 ods. 1)
V nadväznosti na zavedenie výslovnej úpravy zásady špecializácie sudcov sa navrhuje premietnuť túto zásadu do rozvrhu práce, kde sa výslovne upravuje požiadavka na rešpektovanie zásady špecializácie sudcov.
K bodu 4 (§ 51b)
Z novelizácie zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyplýva, že časť okresných súdov bude mať okrem svojho sídla aj pracovisko v rámci svojho obvodu. Navrhovaný § 51b s cieľom priblíženia súdu a tým aj spravodlivosti účastníkom konania upravuje možnosť vytvorenia obvodu pracoviska v rámci obvodu súdu pre vybavovanie niektorej z hlavných agend súdu, ktorými sú agendy uvedené v § 3 ods. 5.
Právnym aktom, ktorým bude dochádzať k vytváraniu obvodu pracoviska okresného súdu bude rozvrh práce príslušného súdu.
Podmienkou pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu bude, že na vybavovanie konkrétnej hlavnej agendy sú na súde vytvorené aspoň tri senáty alebo jej vybavovaním sú poverení aspoň traja samosudcovia, pričom musí ísť o senáty, resp. samosudcov, ktorý vybavujú výlučne jednu hlavnú agendu. Inak povedané, ak sú sudcovia okresného súdu poverení vybavovaním viacerých hlavných agend, tak nebude splnená podmienka pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu.
Pri vytváraní obvodu pracoviska bude musieť predseda súdu rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že obvod pracoviska sa bude odvíjať od územného obvodu okresu. Napríklad v rámci obvod Okresného súdu Žilina bude možné vytvoriť obvod pre pracovisko v Považskej Bystrici, pričom obvod pracoviska môže zahŕňať územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov. Požiadavka na rešpektovanie územného a správneho členenia Slovenskej republiky však nebude dodržaná, ak by malo dôjsť k vytvoreniu obvodu pracoviska podľa území obcí, či miest. Osobitné a vo väzbe na územnosprávne členenie komplementárne pravidlo sa normuje v prípade trestnoprávnej agendy, pri ktorej sa výslovne požaduje, aby obvod pracoviska „kopíroval“ obvod okresnej prokuratúry, ak ide o situácie, že v obvode okresného súdu majú sídla dve alebo viaceré prokuratúry.
Ak dôjde k vytvoreniu obvodu pracoviska, tak podľa odseku 2 bude platiť, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať tým sudcom alebo senátom, ktorí sú určení v rozvrhu práce. Napríklad na Okresnom súde Žilina je vytvorených sedem občianskoprávnych oddelení senátov (oddelení), a to 1C až 7C. Ak rozvrh práce vytvorí obvod pracoviska v Považskej Bystrici, tak zároveň určí, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať medzi senáty 1C, 2C a 3C.
Ak zákon používa pojem „pracovisko“, treba ním rozumieť pracovisko súdu zriadené zákonom, ktorým je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
28
K čl. VIII
(účinnosť)
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, predpokladaný čas potrebný pre implementáciu nového nastavenia sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. K tomuto dátumu zaniknú určené okresné súdy formou ich zlúčenia s nástupníckymi okresnými súdmi. Jediným ustanovením, ktoré nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona je navrhovaný § 18l ods. 4 v čl. VI, pretože tam zavádzané pravidlo vyvolá cielený efekt len vtedy, ak nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona.
V Bratislave, 12. január 2022
Eduard Heger
predseda vlády Slovenskej republiky
ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
-
Vládny návrh zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 151/2022, dátum vydania: 30.04.2022DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.
Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.
Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento ciel je reforma súdnej mapy.
Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.
Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:
Primeraná dostupnosť – nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre chudobnejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendu a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.
Rýchlejšie konania – špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.
Kvalita rozhodnutí – s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.
2
Transparentnosť – na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať lepší prehľad občania, riadiace orgány súdnictva, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.
Efektívnosť – špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.
V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborne a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.
Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak boli priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré sú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislava a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zriadenie správnych súdov, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Sústava súdov podľa čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak bude dichotomická a budú ju tvoriť súdy všeobecného súdnictva (okresné súdy vrátane mestských súdov, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) a súdy správneho súdnictva, ktorými budú tri správne súdy a najvyšší správny súd. Správne súdnictvo sa návrhom zákona inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a stáva sa plne autonómnou súčasťou sústavy súdov. Po schválení Správneho súdneho poriadku, ktorým sa správne súdnictvo odčlenilo od všeobecného súdnictva v procesnej rovine a zriadení najvyššieho správneho súdu, sa tak završuje osamostatnenie správneho súdnictva aj v inštitucionálnej rovine.
Správne súdnictvo je v moderných demokratických štátoch dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zachovanie zákonnosti v oblasti verejnej správy a dôsledná ochrana jednotlivca je dôležitou črtou právneho štátu (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Vytvorenie dobre fungujúcej štruktúry správneho súdnictva s potrebným personálnym a materiálnym vybavením je preto prvoradou úlohou pre
3
naplnenie účelu správneho súdnictva a pre nápravu nedostatkov, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci v oblasti správneho súdnictva.
Z historického hľadiska možno konštatovať, že správne súdnictvo na území Slovenskej republiky má svoju právnu tradíciu, aj keď faktom je, že miera uplatňovania možností súdnej ochrany v správnom súdnictve sa odlišovala s každou jednou formou štátneho usporiadania, ktorého súčasťou bolo územie Slovenskej republiky. Charakteristickou črtou správneho súdnictva v rámci jeho historického vývoja je to, že sústava správnych súdov v podstate nikdy nedoznala vybudovania na všetkých úrovniach, pretože okrem najvyšších správnych súdov nikdy nedošlo k reálnemu vytvoreniu správnych súdov nižších inštancií.
Správne súdnictvo v štátoch Európskej únie sa vykonáva prostredníctvom správnych súdov, či už špecializovaných alebo v systéme všeobecného súdnictva. Sústava správnych súdov v jednotlivých štátoch nie je jednotná. V niektorých krajinách funguje správne súdnictvo v rámci všeobecných súdov, v Českej republike a v Slovenskej republiky je správne súdnictvo na najvyššej úrovni reprezentované najvyšším správnym súdom, na nižších stupňoch – na úrovni krajských súdov – je vykonávané v rámci všeobecných súdov. Niektoré krajiny majú osobitnú štruktúru správnych súdov, resp. nezávislých rozhodujúcich orgánov, pre špecifické veci, teda pre istú oblasť štátnej správy. Tak je to napríklad vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Rakúsku, či Nemecku.
Prijatím predkladaného návrhu zákona sa Slovenská republiky zaradí medzi štáty so samostatnou sústavou správnych súdov a jednotným procesným režimom konania pred správnymi súdmi.
Z koncepčného hľadiska návrh zákona predpokladá, že sústava súdov správneho súdnictva bude dvojstupňová. Upúšťa sa od postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva, pričom ich doterajšia správna agenda sa presúva na tri správne súdy. Správne súdnictvo sa navrhuje riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov zo sídlami v Banskej Bystrici, Bratislava a Košiciach a najvyššieho správneho súdu so sídlom v Bratislave.
Rozhodnutie predkladateľa o zriadení troch obvodov správnych súdov je determinované viacerými faktormi. Berúc do úvahy reálny nápad v agende správneho súdnictva, počty sudcov vybavujúcich túto agendu na krajských súdov, plánované počty sudcov správnych súdov, potrebu vnútornej špecializácie sudcov správnych súdov (napr. na agendu finančného práva, práva sociálneho zabezpečenia a pod.), nákladovosť kreovania správneho súdu ako samostatnej inštitúcie (najmä personálne obsadenie, prevádzkové náklady a pod.) je optimálne vytvoriť tri obvody správnych súdov. Vyšší počet obvodov správnych súdov síce možný je, ale potláča pozitívne efekty spojené s reformou súdnej mapy zamerané najmä na špecializáciu sudcu a s tým spojené efektívne fungovanie správneho súdnictva. V tomto kontexte predkladateľ preferuje riešenia podporujúce ciele reformy súdnej mapy a nie riešenia, ktoré tieto ciele popierajú.
Mapu správnych súdov sa navrhuje riešiť oddelene od všeobecného súdnictva, a to v troch obvodoch. Berúc do úvahy skutočnosť, že predmetom správneho súdnictva je primárne súdny prieskum rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, navrhuje sa, aby obvody zriaďovaných správnych súdov vychádzali s územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. To znamená, že obvody správnych súdov budú naviazané na existujúce kraje, resp. nebudú naviazané na obvody okresných súdov alebo krajských súdov. Z dôvodu lepšej dostupnosti sa
4
navrhuje, aby správne súdy mali svoje vlastné hranice, optimalizované podľa dopravnej dostupnosti. Obvody troch správnych súdov budú preto odlišné od obvodov krajských súdov.
Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je nosnou úpravou čl. I, ktorý upravuje zriadenie troch správnych súdov. Zriadenie súdu samostatným zákonom nie je v právnom poriadku novinkou. Podobne bol zriadený Špeciálny súd, resp. Špecializovaný trestný súd. Rovnaký postup sa navrhuje aj v prípade zriadenia mestských súdov.1)
V nasledujúcich novelizačných článkoch sa menia a dopĺňajú súvisiace zákony. Ide najmä o procesné predpisy, ktoré doteraz upravovali konanie pred správnymi súdmi a kauzálnu príslušnosť správnych súdov. Okrem toho sa vykonáva novelizácia statusového zákona (zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorej cieľom je upraviť status sudcov správnych súdov. Ďalej sa vykonáva zmena v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je ukotviť správne súdy v sústave súdov vrátane úpravy ich riadenia a správy. Sídla a obvody správnych súdov budú upravené v zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júna 2022. K tomuto dňu vzniknú správne súdy. Činnosť však začnú vykonávať až 1. januára 2023. Takto vzniknutý časový úsek bude určený na obsadenie správnych súdov sudcami a zamestnancami, ako aj na vytvorenie materiálno-technických a organizačných podmienok pre ich riadne fungovanie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona má vplyvy rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných analýzach.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.2)
Návrh zákona predpokladá vydanie jednej novej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a novelizáciu série existujúcich vykonávacích vyhlášok Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrhy týchto vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladaného materiálu a budú predmetom legislatívneho procesu po schválení predkladaného návrhu zákona.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
1) K tomu pozri vládny návrh zákona o zriadení Mestského súdu v Košiciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 847) a návrh zákona o zriadení Mestského súdu v Bratislave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 848).
2)
https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/
5
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 25. februára 2022.
6
B.Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Z koncepčného hľadiska návrh zákona v čl. I vychádza z obdobnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 458/2002 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. v zákone č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj mestských súdov Bratislave a v Košiciach.1) Podobne ako tomu bolo v prípade zriadenia Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu, návrh zákona pozostáva z dvoch základných právnych noriem. Prvou je úprava v § 1, v ktorom sa konštatuje zriadenie správnych súdov a druhou je úprava v § 2, ktorá je vo svojej podstate odkazovacou normou, ktorá odkazuje adresátov právnej normy na osobitné predpisy v prípade úpravy otázok sídla, obvodu, pôsobnosti a organizácie správnych súdov. Právna úprava je v § 3 rozšírená o prechodné ustanovenie, ktorým sa rieši právne nástupníctvo medzi doterajšími krajskými súdmi a zriaďovanými správnymi súdmi, ako aj ďalšie otázky spojené s ich zriaďovaním, a to najmä obsadzovanie voľných miest sudcov správnych súdov a výber ich predsedov.
K § 2
Ustanovenie § 2 je vo svojej podstate odkazovacou normou. Sídla a obvody zriaďovaných správnych súdov budú upravené v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť a organizáciu správnych súdov bude upravovať primárne zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Problematika konania pred zriaďovanými správnymi súdmi bude doménou najmä Správneho súdneho poriadku.
Právna úprava tak rešpektuje systematiku právnych predpisov upravujúcich organizáciu, riadenie, správu súdov a konanie pred nimi. A teda problematiku upravenú v tých osobitných predpisoch rešpektuje aj predkladaný návrh zákona, a to tým, že ten-ktorý inštitút týkajúci sa správnych súdov je upravený v tom predpise, ktorý tieto otázky rieši vo všeobecnosti, pričom nie je snahou tieto otázky vynímať z osobitných predpisov a sústreďovať ich do zákona o zriadení správnych súdov. Jedinou výnimkou je § 3 návrhu zákona, ktorý svojou povahou je súborom prechodných ustanovení, ktoré sa použijú pri zriaďovaní správnych súdov. Práve táto osobitosť § 3 predurčuje jeho zaradenie do čl. I návrhu zákona, pretože rozptýlenie týchto prechodných ustanovení do osobitných predpisov nie je z hľadiska zrozumiteľnosti pre adresátov právnych noriem vhodné.
K § 3
Navrhovaný § 3 je prechodným ustanovením, ktorého cieľom je nastaviť pravidlá spojené so zriadením a začatím fungovania správnych súdov. Na tento účel návrh zákona upravuje:
-moment začatia činnosti správnych súdov (odsek 1)
-úpravu konania vo veciach správneho súdnictva v prechodnom období od vzniku správnych súdov do momentu začatia ich činnosti (odsek 2)
7
-prechod výkonu súdnictva v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy (odsek 3)
-prechod zamestnancov participujúcich na výkone správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy vrátane prechodu správy majetku (odseky 4 a 5)
-procedúru obsadenia prvých predsedov správnych súdov (odsek 6)
-niektoré aspekty spojené s obsadzovaním prvých voľných miest sudcov správnych súdov (odseky 7 až 10)
-náhradu zvýšených výdavkov zamestnancov krajských súdov dotknutých zriadením správnych súdov v súvislosti so zmenou miesta výkonu práce (odsek 11).
Odsek 1
V prípade správnych súdov sa navrhuje mechanizmus ich zriadenia použitý aj v prípade najvyššieho správneho súdu,3) resp. navrhovaný v prípade zriadenia mestských súdov.1) To znamená, že zriadenie správnych súdov prebehne v dvoch fázach. Prvou fázou je ich vznik, ktorý sa navrhuje ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona, t.j. od 1. júna 2022. Druhou fázou je začatie vykonávania ich činnosti, ktoré sa navrhuje od 1. januára 2023. Vzniká tak časový úsek niekoľkých mesiacov, ktorý vytvára priestor pre reálne vybudovanie týchto súdov, počnúc vyriešením otázky ustanovenia ich predsedov, výberu ich sudcov, ako aj materiálneho-technického zabezpečenia súdov (napr. budovy, kancelárske vybavenie, počítačová technika a pod.).
Pre vznik správnych súdov je rozhodujúci dátum účinnosti predkladaného zákon, a preto časti zákona týkajúce sa zaradenia správnych súdov do sústavy súdov nadobúdajú účinnosť 1. júna 2022.
Odsek 2
V odseku 2 sa navrhuje (po vzore čl. 154g ods. 5 ústavy) vyriešenie otázky výkonu správneho súdnictva v období od zriadenia správny súdov do začatia ich činnosti. Jediným možným riešením je potvrdenie skutočnosti, že do začatia činnosti správnych súdov budú ich pôsobnosť vykonávať tie súdy, ktoré ju vykonávali doteraz, t.j. krajské súdy. Toto ustanovenie je dôležité aj s ohľadom na to, že ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona dôjde – zjednodušene povedané – k prepísaniu doterajšej právnej úpravy tak, že krajské súdy sa vo väzbe na agendu správneho súdnictva nahradia správnymi súdmi. Navrhovaný odsek 2 je v tomto kontexte dôležitou výkladovou normou, pretože predpisuje, aby do začatia činnosti správnych súdov vykonávali ich pôsobnosť súdy podľa doterajších predpisov.
Odsek 3
Navrhovaný odseku 3 je ustanovením, na základe ktorého dôjde k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi na jednej strane na správne súdy na strane druhej.
Predmetom prechodu výkonu súdnictva sú v tomto prípade veci správneho súdnictva, v ktorých je po novom daná pôsobnosť správnych súdov. Pôsobnosť správnych súdov upravuje Správny súdny poriadok, prípadne osobitné sektorové predpisy, a teda prostredníctvom právnej úpravy v nich obsiahnutej je potrebné identifikovať agendu, ktorej sa týka prechod výkonu
3) K tomu pozri čl. 154g ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
8
súdnictva. Z hľadiska detailnejšieho vymedzenie tejto agendy ide o veci zapisované na krajských súdov do súdnych registrov S, Sa, SaZ, NcS a Scud.
Berúc do úvahy skutočnosť, že obvody správnych súdov nekopírujú obvody krajských súdov, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť vhodnému nastaveniu prechodného ustanovenia v časti týkajúcej sa určenia krajských súdov, z ktorých prechádza výkon súdnictva na ten-ktorý správny súd. Nepostačuje, aby sa mechanicky preniesli veci z krajských súdov na správne súdy bez toho, aby zohľadnila skutočnosť, že obvody správnych súdov a krajských súdov nie sú totožné. Z hľadiska „spárovania“ súdov odovzdávajúcich agendu a správnych súdov, ktoré túto odovzdávanú agendu preberajú sa zohľadňuje nastavenie obvodov správnych súdov; k tomu pozri novelizáciu zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Prechod výkonu súdnictva krajskými súdmi na jednej strane a správnymi súdmi na druhej strane je upravený nasledovne:
Odovzdávajúci krajský súd
Preberajúci správny súd
Krajský súd v Bratislave
Krajský súd v Trnave
Krajský súd v Nitre
Správny súd v Bratislave
Krajský súd v Banskej Bystrici
Krajský súd v Trenčíne
Krajský súd v Žiline
Správny súd v Banskej Bystrici
Krajský súd v Prešove
Krajský súd v Košiciach
Správny súd v Košiciach
(Tabuľka 1: prechod výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi)
Prechod výkonu súdnictva sa bude v týchto prípadoch týkať aj právoplatne skončených vecí. Dôvodom pre takúto právnu úpravu je praktické hľadisko, ale aj fakt, že vzhľadom na zrušenie časti krajských súdov niet súdov, na ktorých by mohli byť archivované „staré“ spisy správneho súdnictva. Preto nástupnícke správne súdy preberú aj právoplatne skončené a uzatvorené súdne spisy z krajských súdov a okresných súdov. A teda tam, kde návrh zákona pojednáva o prechode výkonu súdnictva, treba tým rozumieť aj prechod ukončených súdnych spisov.
Z praktického hľadiska bude platiť, že sudca, ktorému bola určitá vec pridelená ako sudcovi správneho kolégia krajského súdu, bude zákonným sudcov v tejto veci aj na správnom súde. Ak by nastala situácia, že zákonný sudca krajského súdu sa nestane sudcom správneho súdu, tak veci tohto sudcu budú prerozdelené náhodným výberom medzi sudcov správneho súdu. Právna úprava zároveň umožňuje aplikovanie § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda predseda správneho súdu bude môcť využiť možnosť prerozdelenia vecí na správnom súde z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov správneho súdu. Tieto otázky nie je potrebné riešiť osobitnou právnou úpravou v prechodných ustanoveniach pretože už sú upravené v rámci inštitútov ako zákonný sudca, či prerozdeľovanie vecí v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že na rozdiel od vládnych návrhov zákonov týkajúcich sa reformy sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov niet v prechodných
9
ustanoveniach právnej normy, ktorá by vylučovala aplikáciu ustanovení zákona o súdoch týkajúcich sa prerozdeľovania vecí z titulu nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Preto platí vyššie uvedený záver, že ustanovenie § 51 ods. 4 zákona o súdoch môže aplikovať predseda správneho súdu od momentu začatia činnosti správnych súdov. Ale opätovne je potrebné zdôrazniť, že prvým krokom je samotný zákonný prechod výkonu súdnictva z krajského súdu na správny súd. Tento prechod sa týka agendy správneho súdnictva – obrazne povedané – tak ako stojí a leží. To znamená, že ak z krajského súdu sa presúva agenda správneho súdnictva, tak v prípade preloženia sudcu, ktorý túto agendu vybavuje, na správny súd musí platiť, že tento sudca zostáva zákonným sudcom vo veciach, ktoré mu boli pridelené pôvodne na krajskom súde, z ktorého bol preložený. S ohľadom na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republike je neprijateľné, aby zákonodarca odňal za takejto situácie veci pridelené sudcovi na krajskom súde len z dôvodu, že sa presúva na správny súd. Preto platí, že preloženie sudcu je vo svojej podstate preložením sudcu aj s jeho spismi. Až následne potom, čo nastane tento zákonný následok, môže predseda správneho súdu pristúpiť k procedúre prerozdeľovanie vecí na účely zabezpečenie rovnomernej zaťaženosti sudcov správneho súdu. Prerozdeľovanie vecí však nie je jedinou možnosťou, či nástrojom riadenia súdnictva, pretože predseda súdu smie riešiť nerovnomernú zaťaženosť sudcov aj tým, že vhodne upraví nápad vecí jednotlivým sudcom alebo senátom; napríklad viac zaťaženým sudcom nápad nových vecí zníži a menej zaťaženým sudcom nápad zvýši. Návrh zákona je v tomto ohľade otvorený možnosti využiť všetky nástroje riadenia výkonu súdnictva, ktoré normuje platné právo. Ak predseda správneho súdu pristúpi k prerozdeľovaniu vecí, tak je nutné na tento účel obsiahnuť tento krok v rozvrhu práce. Taktiež je potrebné uviesť, že zákonným spôsobom prerozdelenia vecí je postup, ktorým sudcovi náhodne odnímu súdne spis v určenom počte, ktoré sú následne spolu s inými takto odňatými spismi prerozdelené medzi ostatných sudcov správneho súdu, najmä aj ak ide o samosudcovskú agendu. Rozhodne nie je vhodným ten postup, ktorým sa plošne odnímu všetkým sudcom všetky ich veci a tieto sú následne nanovo prideľované náhodným výberom sudcom správneho súdu, pretože zásah do inštitútu zákonného sudcu musí byť vykonaný len v nevyhnutnej miere. Osobitne je potrebné zákonného sudcu rešpektovať v samosudcovskej agende, pretože v rámci nej je málo pravdepodobná zmena v personálnom obsadení súdu. Iná situácia je v prípade senátnej agendy, kde pravdepodobnosť zachovania pôvodného zloženia senátov je nižšia ako v prípade samosudcovskej agendy. Všetky tieto okolnosti pre potrebné brať do úvahy pri vhodnom usporiadaní postup na dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov správnych súdov.
Odseky 4 a 5
V odseku 4 sa navrhuje štandardné ustanovenie zabezpečujúce prechod práv a povinností v personálnych vzťahoch z krajských súdov na správne súdy, ktoré sleduje logiku, podľa ktorej tam, kde prechádza agenda (pôsobnosť), prechádzajú aj zamestnanci krajských súdov. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na sudcov správnych kolégií krajských súdov, pretože v prípade týchto sudcov sa uplatňuje osobitný režim vyplývajúci z nasledujúcich odsekov.
Na základe odseku 4 sa teda zamestnanci krajských súdov zabezpečujúcich agendu správneho súdnictva stanú ex lege zamestnancami zriaďovaných správnych súdov, a to od 1. januára 2023. V tomto prípade nejde o novú, či inak prekvapivú právnu úpravu, pretože rovnakým spôsobom sa vykonal presun zamestnancov najvyššieho súdu zabezpečujúcich agendu správneho súdnictva na najvyšší správny súd,4) resp. obdobným spôsobom je bežne riešený presun kompetencií medzi ministerstvami pri zmenách tzv. kompetenčného zákona.5)
4) K tomu pozri § 101e ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2021 Z. z.
10
Okrem toho návrh zákona v tejto časti rieši aj otázku prechodu správy majetku štátu medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi. Ani v tomto prípade neprináša právna úprava nové, či neštandardné riešenia, pretože je v plnom rozsahu inšpirovaná obdobnou úpravou, ktorá bola použitá v prípade kreovania najvyššieho správneho súdu; k tomu pozri § 101e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom prechodu medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi je správa majetku štátu, ktorý bol k určenému dátumu v správne príslušného krajského súdu, a ktorý slúžil na výkon súdnictva v rozsahu podľa odseku 3, t.j. v rozsahu správneho súdnictva, ktorý prechádza z krajských súdov na správne súdy.
V odseku 5 sa upravuje požiadavka na zdokumentovanie prechodu výkonu súdnictva a prechodu práva a povinností podľa odseku 4. Ustanovuje sa, aby podrobnosti boli zachytené v dohode medzi odovzdávajúcim súdom a nástupníckym súdom.
Odsek 6
Východiskom pri zriaďovaní správnych súdov je ich postupné vybudovanie. Na to, aby tento proces mohol prebehnúť, je potrebné, aby správne súdy mali čo najskôr obsadenú funkciu predsedu súdu, ktorý bude v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a predsedami príslušných krajských súdov zabezpečovať všetky kroky, ktorých vykonanie je potrebné na to, aby správne súdy začali od 1. január 2023 vykonávať činnosť. Na tento účel sa preto navrhuje právna úprava, ktorá zabezpečí čo najrýchlejšie spustenie procesu výberu predsedov správnych súdov. Podstata právnej normy spočíva v príkaze adresovanom ministrovi spravodlivosti vyhlásiť výberové konania na funkcie prvých predsedov správnych súdov tak, aby sa tieto uskutočnili do 31. júla 2022. Keďže proces výberu predsedu súdu nie je z hľadiska času úplne rýchlym procesom, právna úprava umožňuje, aby minister spravodlivosti poveril ktoréhokoľvek sudcu, aby plnil úlohy predsedu správneho súdu, a to až do vymenovania predsedu správneho súdu. V tomto prípade ide o obdobu mechanizmu, ktorý pozná § 38 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto poverenie je však nevyhnutne dočasného charakteru, pretože zanikne automaticky zo zákona vymenovaním prvého predsedu správneho súdu (pozri dikciu „...aby do vymenovania nového predsedu správneho súdu...“).
Berúc do úvahy skutočnosť, že v čase uskutočnenia výberového konania na predsedu správneho súdu nebude na tomto súde pôsobiť sudcovská rada, je potrebné vyriešiť otázku zloženia výberovej komisie, na ktorej kreovaní má podľa platnej právnej úpravy participovať aj sudcovská rada. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že výberová komisia sa kreuje z databázy kandidátov na členov výberovej komisie v pomere traja nominanti ministra spravodlivosti, jeden nominant súdnej rady a jeden nominant sudcovskej rady. Naplnenie požiadavky na nominovanie člena súdnej rady sudcovskou radou nie je objektívne možné, pretože na súde niet sudcov, ktorý by v pléne kreovali sudcovskú radu, prípade v pléne plnili jej funkciu. Preto sa navrhuje pomer zloženia členov výberovej komisie 3:2, pričom troch členov vymenuje tak ako doteraz minister spravodlivosti a dvoch členov súdna rada. Aj v tomto prípade však ide o jednorazovú právnu úpravu, ktorá sa bude aplikovať len v prípade výberového konania na funkciu predsedu správneho súdu vykonávaného v čase od účinnosti zákona do začatia činnosti správnych súdov. Súdna rada sa v tomto prípade javí ako najvhodnejší subjekt, ktorý by mal nahradiť jeden hlas
5) K tomu pozri § 40a a nasl. zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
11
sudcovskej rady. Jednak preto, že je ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ale aj preto, že súdna rada už v súčasnosti má vytvorenú databázu kandidátov na členov výberovej komisie aj pre výberové konania na funkciu predsedov súdov, a teda proces výberu člena výberovej komisie bude bezproblémový a dostatočne rýchly, aby mohlo byť výberové konanie uskutočnené v zákonom ustanovenej lehote a aby bolo možné dodržať napríklad lehoty podľa § 37 ods. 10 zákona o súdoch.
Výberové konanie na predsedu správneho súdu sa bude uskutočňovať rovnako ako výberové konanie na ktoréhokoľvek predsedu súdu; k tomu pozri § 37 zákona o súdoch a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 475/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu predsedu súdu.
Z hľadiska účasti vo výberovom konaní, resp. možnosti uchádzať sa o funkciu predsedu správneho súdu sa navrhuje „otvoriť“ toto výberové konanie pre sudcov všetkých súdov. Ide teda o odklon od právnej úpravy § 37 ods. 3 zákona o súdoch, ktorý umožňuje uchádzať sa o funkciu predsedu súdu len sudcom súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že aj výber prvých sudcov správnych súdov je otvorený vo vzťahu k sudcom súdov všetkých stupňov. Otvorenosť oboch týchto procesov vytvára predpoklad širšieho okruhu do úvahy prichádzajúcich záujemcov o uvedené funkcie, čo posilňuje súťaž a výber tých najkvalitnejších kandidátov. Zriaďovanie nových správnych súdov je jedinečnou príležitosťou pre správne súdnictvo a ochranu základných práva a slobôd občanov našej krajiny. Otvorená súťaž zameraná na kvalitu je preto v tomto prípade úplne legitímnym nástrojom pre obsadzovanie voľných miest sudcov správnych súdov a funkcie ich predsedov.
Odsek 7
V odsekoch 7 až 10 sa upravujú niektoré osobitosti v postupe obsadzovania voľných miest sudcov zriaďovaných správnych súdov. Predkladateľ nepovažuje za vhodné, aby voľné miesta sudcov najvyššieho správneho súdu boli obsadzované automatickým presunom sudcov správnych kolégií krajských súdov, pretože tu nejde o univerzálnu sukcesiu medzi zanikajúcim súdom a nástupníckym súdom, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje nutnosť aktivity Súdnej rady Slovenskej republiky z dôvodu jej ústavnej právomoci rozhodovať o pridelení, či preložení sudcu. Uvedené predstavuje základné východisko pre procedúru obsadzovania voľných miest sudcov na zriaďovaných súdoch. Aj v tomto prípade je inšpiračným zdrojom právna úprava, ktorá sa uplatnila pri obsadzovaní prvých voľných miest sudcov najvyššieho správneho súdu.
Z koncepčného hľadiska je právna úprava v odsekoch 7 až 10 špecifickou v tom, že ide o právnu úpravu, ktorá sa bude aplikovať len v rámci prechodného obdobia od momentu vzniku správnych súdov do momentu začatia ich činnosti. Po tom, čo správne súdy začnú činnosť, t.j. od 1. januára 2023, sa bude pri obsadzovaní voľných miest sudcov správnych súdov aplikovať štandardná právna úprava založená na výberových konaniach a v obmedzenom rozsahu na prekladaní sudcov z jedného správneho súdu na iný správny súd bez výberového konania.
Obsadzovanie voľný miest sudcov správneho súdu sa v zmysle navrhovaných prechodných ustanovení bude realizovať buď na základe preloženia sudcu alebo na základe pridelenia sudcu.
12
Režim preloženia sudcov sa bude uplatňovať v prípade sudcov, ktorí ku dňu účinnosti zákona už vykonávajú funkciu sudcu na niektorom z existujúcich súdov, resp. ktorí sa v čase od vzniku správnych súdov do začatia ich činnosti stanú sudcami, pričom sa budú okrem všeobecnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na prekladanie sudcov aplikovať aj osobitné postupy vyplývajúce z navrhovaných odsekov 7 až 10. Dôležitým momentom je v tomto prípade aplikovanie pravidiel zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá sa vzťahujú sa na obsadzovanie voľných miesto sudcov preložením.
Režim pridelenia je určený pre osoby, ktoré stoja mimo systému súdnictva. Je dôležité, aby voľné miesta sudcov správneho súdu neboli obsadzované výhradne sudcami, ktorí už pôsobia v systéme. Rôznorodý charakter agendy správneho súdnictva je dôvodom preto, aby bol vytvorený priestor na to, aby sudcami správnych súdov mohli stať aj odborníci stojaci mimo systému súdnictva, ak spĺňajú predpoklady pre vymenovanie do funkcie sudcu. Podobný režim sa uplatnil aj v prípade obsadzovania voľných miest sudcov najvyššieho správneho súdu. Tomuto zámeru je už dlhšiu dobu prispôsobená aj úprava predpokladov pre vymenovanie do funkcie sudcu; k tomu pozri § 5 ods. 3 druhá a tretia veta a § 11 ods. 3 a § 14 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prvým krokom pre spustenie procedúry obsadzovania voľných miest sudcov na akomkoľvek súde bez ohľadu na to, či sa miesto obsadzuje preložením alebo pridelením je určenie voľného miesta sudcu. Na to, aby bolo možné určovať voľné miesta sudcov, je potrebné, aby boli na dotknutom súde určené celkové počty sudcov tohto súdu. Celkové počty sudcov a voľné miesta sudcov na všeobecných súdoch – s výnimkou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu – určuje minister spravodlivosti po prerokovaní s predsedami dotknutých súdov a so súdnou radou, čo vyplýva z § 71 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa, zaviesť povinnosť ministra spravodlivosti, aby prvé voľné miesta sudcov určil v zákonom ustanovenej lehote, pričom procedúra ich určovania bude zahŕňať ich prerokovanie v súdnej rade, čo zabezpečí súčasný štandard participácie súdnej moci na určovaní celkových počtov sudcov a voľných miest sudcov na súdoch. Aby bol proces obsadzovania voľných miest sudcov správnych súdov úspešný a tieto mohli začať vykonávať svoju pôsobnosť odo dňa určeného zákonom, je potrebné, aby celkové počty sudcov a voľné miesta sudcov boli určené čo najskôr. Tomu zodpovedá lehota do 30. júna 2022 určovaná pre ministra spravodlivosti v odseku 6.
Špecifickou je požiadavka na určenie voľných miest sudcov správnych súdov v členení na tie, ktoré sa môžu obsadiť preložením a na tie, ktoré sa môžu obsadiť len výberovým konaním. Platná právna úprava predpokladá obsadzovanie voľných miest sudcov na základe výberového konania. Toto pravidlo má jednu výnimku, a to obsadenie voľného miesta sudcu preložením sudcu z iného súdu toho istého stupňa. Tento koncept sa navrhuje uplatniť aj v prípade obsadzovania prvých voľných miest sudcov správnych súdov, a to v prípade sudcov všetkých súdov. Preto sa navrhuje, aby minister spravodlivosti pri určovaní voľných miest sudcov správnych súdov zároveň určil tie voľné miesta, ktoré sa môžu obsadiť preložením a tie, ktoré sa môžu obsadiť len výberovým konaním. Docieli sa tak stav, kedy sa prístup na správne súdy cez výberové konanie otvorí aj sudcom z okresných súdov, z iných ako správnych kolégií krajských súdov, ale aj osobám z mimojustičného prostredia. Zároveň sa však vytvára priestor pre kontinuitu, pretože po splnení zákonných predpokladov môže byť na správny súd predložený sudca správneho kolégia krajského súdu.
13
Odsek 8
Navrhované ustanovenie „otvára“ možnosť uchádzať sa v prechodnom období o funkciu sudcu na správnom súde formou preloženia bez výberového konania pre sudcu ktoréhokoľvek súdu na Slovensku, t.j. nie len pre sudcov krajských súdov, ktoré v súčasnosti vybavujú agendu správneho súdnictva, ale aj pre sudcov iných súdov, či už rovnakého, vyššieho alebo nižšieho stupňa. Predkladateľ má za to, že takáto právna úprava vytvára lepšie predpoklady pre riadne obsadenie voľných miest sudcov správnych súdov. Vychádza sa z obdobného riešenia, ktoré sa uplatňovalo pri výbere sudcov najvyššieho správneho súdu, kde ich prvotný výber bol taktiež otvorený obdobným spôsobom. Funkčný filter v podobe vypočutia pred Súdnou radou Slovenskej republiky je dostatočnou zárukou pre kvalitné obsadenie prvých voľných miest sudcov správnych súdov. Vychádza sa pritom aj zo skúseností z výberových konaní na funkciu sudcov správnych kolégií, kde v minulosti nebol prejavený veľký záujem o tieto pozície.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že aj výber prvých sudcov správnych súdov je otvorený vo vzťahu k sudcom súdov všetkých stupňov. Otvorenosť oboch týchto procesov vytvára predpoklad širšieho okruhu do úvahy prichádzajúcich záujemcov o uvedené funkcie, čo je posilňuje súťaž a výber tých najkvalitnejších kandidátov. Zriaďovanie nových správnych súdov je jedinečnou príležitosťou pre správne súdnictvo a ochranu základných práva a slobôd občanov našej krajiny. Otvorená súťaž zameraná na kvalitu je preto v tomto prípade úplne legitímnym nástrojom.
Takto navrhovaná právna úprava má – rovnako ako v prípade najvyššieho správneho súdu – dočasný charakter, pretože môže byť aplikovaná len do momentu začatia činnosti správnych súdov. Po tomto momente sa bude aplikovať štandardný režim predpokladajúci výberové konanie, ak sa o funkciu sudcu na správnom súde bude uchádzať sudca okresného súdu.
V tejto súvislosti je dôležité upriamiť pozornosť na to, že v čl. IV a IX sa navrhujú dôležité zmeny, ktoré budú mať vplyv aj na obsadzovanie voľných miest sudcov správnych súdov.
Vo všetkých prípadoch preloženia sudcu na iný súd bude platiť, že preloženiu bude predchádzať overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti; k tomu pozri zmenu § 27hc ods. 2 v čl. IX. Okrem toho sa v dôsledku zmeny § 14 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich bude vyžadovať aj vypočutie sudcu pred súdnou radou, ktoré bude predchádzať samotnému preloženiu; k tomu pozri zmeny navrhované v čl. IV a ich odôvodnenie. Overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa bude spravovať právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Overovanie predpokladom sudcovskej spôsobilosti sa bude uplatňovať aj v prípade pridelenia sudcu na správny súd. Táto skutočnosť už vyplýva z § 27hf zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto nie je potrebné túto skutočnosť osobitne upravovať.
Odsek 9
14
Obsadzovanie voľných miest sudcov zriaďovaných správnych súdov sa bude iniciačnej fáze ich kreovania realizovať aj na základe výberového konania, čo predpokladá znenie odseku 7 písm. c).
Výberové konanie sa uskutoční v štandardnom režime podľa § 28 až 29 zákona o sudcoch a prísediacich. Jedinou odchýlkou v tomto prípade je zloženie výberovej komisie. Za štandardných okolností by dvaja členovia boli vymenovaní z databázy kreovanej ministrom spravodlivosti, jeden z databázy kreovanej súdnou radou a po jednom členovi by ustanovili sudcovská rada príslušného súdu a príslušné kolégium. Pretože v čase realizácie výberového konania na prvé voľné miesta sudcov správnych súdov nebudú ešte existovať sudcovské rady správnych súdov a ani ich kolégia (príp. pléna, ktoré suplujú kolégiá), navrhuje sa namiesto režimu 2:1:1:1 režim 2:3, pričom traja členovia výberovej komisie sa budú ustanovovať z nominantov súdnej rady, čím sa rešpektuje princíp majoritného zastúpenia nominantov súdnej moci vo výberovej komisii.
Výberové konanie na voľné miesto sudcu súdu vyššieho stupňa vyhlasuje predseda tohto súdu, resp. sudca, ktorý zastupuje predsedu súdu (t.j. podpredseda súdu, prípade poverený sudca). A teda vyhlásenie výberového konania a jeho organizačno-technické zabezpečenie je plne v pôsobnosti predsedu správneho súdu.
Odsek 10
Aby nevznikli akékoľvek pochybnosti, ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého je preloženie na voľné miesta sudcov na správnych súdoch alebo vymenovanie do funkcie sudcu správneho súdu, ak ide o kandidáta z mimojustičného prostredia, účinné najskôr od 1. januára 2023. To znamená, že ak napríklad sudca okresného súdu uspeje pred 1. januárom 2023 vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu na správnom súde, jeho preloženie na správny súd, aj keď bude vykonané súdnou radou pred 1. januárom 2023, bude účinné až od 1. januára 2023. Tento sudca bude do 31. decembra 2022 vykonávať svoju funkciu na doterajšom súde a až od 1. januára 2023 sa statne sudcom správneho súdu.
Navrhovaná právna úprava má skôr „poriadkový“ charakter a jej cieľom je zabezpečiť jednotný postup pri prekladaní a prideľovaní sudcov na správne súdy pred začatím ich činnosti tak, aby táto procedúra bola nespochybniteľná.
Odsek 12
V odseku 11 sa zavádza nárok zamestnancov krajských súdov, ktorí sú dotknutými reformou súdnej mapy, na úhradu zvýšených výdavkov spojených s ich prechodom na správne súdy. Cieľom tejto právnej úpravy je aspoň čiastočne kompenzovať výdavky spojené v zmene ich miesta výkonu funkcie, či práce. Pôjde najmä o zvýšené cestovné výdavky.
Náhrada bude patriť dotknutým osobám len po obmedzený čas, a to po dobu jedného roka od ich prechodu na správne súdy. Preto sa právna úprava sústreďuje do prechodných ustanovení, čo zvýrazňuje dočasný charakter tejto úpravy.
Odsek 11 upravuje aj splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti ustanoviť podmienky nároku a výšku náhrady vo vykonávacom predpise. Návrh vykonávajúceho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania.
15
K čl. II
(Správny súdny poriadok)
K bodu 1 (§ 3 ods. 3)
Navrhované doplnenie § 3 zavádza výkladové pravidlo pre používanie pojmu „správny súd“ v rámci Správneho súdneho poriadku. Správnym súdom sa na účely Správneho súdneho poriadku budú rozumieť súdy správneho súdnictva. Súdy správneho súdnictva bude upravovať § 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý za súdy správneho súdnictva označuje (prvoinštančné) správne súdy a najvyšší správny súd. A teda, ak Správny súdny poriadok používa pojem „správny súd“ rozumejú sa tým tri správne súdy a najvyšší správny súd, ak z povahy veci nevyplýva, že sa tým rozumie len niektorý z týchto súdov. Z povahy veci vyplýva iné najmä pri osobitných typoch konaní, kde pojem správny súd treba vnímať cez prizmu príslušnosti na konanie. Ak ide o osobitné konania, na ktoré je príslušný najvyšší správny súd, tak pod pojmom správny súd treba chápať z povahy veci najvyšší správny súd. Ak ide o konania, na ktoré je príslušný správny súd (t.j. prvostupňový správny súd), tak pod pojmom správny súd treba rozumieť niektorý z týchto súdov. Ak ide o všeobecné ustanovenia dopadajúce na všetky správne súdy, tak pod pojmom správny súd treba rozumieť všetky súdy správneho súdnictva.
K bodu 2 (§ 8 ods. 1)
Z dôvodu právnej istoty a jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje priamo v Správnom súdnom poriadku vytvoriť priamu väzbu na pôsobnosť tzv. kompetenčného senátu podľa § 11 Civilného sporového poriadku aj vo vzťahu k riešeniu sporov o tom, či vec patrí alebo nepatrí do správneho súdnictva. Právnou úpravou sa tak zároveň potvrdzuje výklad, v zmysle ktorého spory – ak nejde o spory medzi najvyššími súdnymi inštanciami – o tom, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát.
Jedinú výnimku pri rozhodovaní kompetenčných sporov medzi súdmi, ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti kompetenčného senátu, sú spory o príslušnosť medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, ktoré má podľa čl. 126 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
K bodu 3 (§ 9 ods. 2 a § 15)
V rámci rekodifikácie civilného procesu sa z dôvodu procesnej ekonómie zaviedla zásada, podľa ktorej, ak vecnú a miestnu príslušnosť nemožno v správnom súdnictve učiť podľa kritérií v § 10 až 13, je na konanie a rozhodovanie daná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Tento koncept zostáva zachovaný, avšak v § 9 ods. 2 sa Krajský súd v Bratislave nahrádza jeho právnym nástupcom, ktorým je Správny súd v Bratislave. Obdobná zmena sa vykonáva aj v § 15, kde sa Krajský súd v Bratislave nahrádza nástupníckym Správnym súdom v Bratislave.
Pretože zmeny § 9 ods. 2 a § 15 sú z hľadiska legislatívno-technického spracovania rovnakej povahy, sústreďujú sa do jedného novelizačné bodu z dôvodu legislatívnej ekonómie.
K bodu 4 (§ 10)
16
Podľa platného znenia § 10 sú správnymi súdmi prvej inštancie krajské súdy, pričom v určených prípadoch je prvostupňovým súdom najvyšší správny súd.
Zriadenie správnych súdov mení nazeranie na § 10, pričom v tomto ustanovení je potrebné zohľadniť existenciu prvostupňových správnych súdov. Tomuto účelu je podriadená aj zmena § 10. Postavenie zriaďovaných správnych súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva upravuje § 7a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto pohľadu sa javí ako účelné, aby § 10 Správneho súdneho poriadku odkazoval na právnu úpravu v zákone o súdoch, namiesto toho, aby duplicitne upravoval skutočnosti vyplývajúce z organizačného zákona.
K bodu 5 (§ 16)
Platné znenie § 16 ustanovuje kauzálnu príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva s obvodom pre celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nástupníckym súdom Krajského súdu v Banskej Bystrici pre oblasť správneho súdnictva je Správny súd v Banskej Bystrici, vykonáva sa tomu zodpovedajú novelizácia § 16.
K bodu 6 (§ 17)
Podľa doterajšej právnej úpravy bola agenda vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sústredená na dva kauzálne príslušné krajské súdy, a to Krajský súd Bratislave a Krajský súd v Košiciach. Uvedené riešenie dvoch kauzálne príslušných súdov sa navrhuje zachovať aj v po zriadení správnych súdov. Na tento účel sa navrhuje, aby kauzálne príslušnými súdmi boli správne súdy, ktoré sú právnymi nástupcami doterajších kauzálne príslušnými krajskými súdmi, a teda táto agenda bude sústredená na Správnom súde v Bratislave a na Správnom súde v Košiciach. Docieli sa tak stav, že v tejto agende budú naďalej príslušní sudcovia, ktorí majú skúsenosť s touto agendu.
Z hľadiska obvodov týchto dvoch kauzálne príslušných súdov sa osobitne upravujú ich obvody tak, že tieto sa odvíjajú od obvodov územných a správnych jednotiek, ktorými sú krajov zriadené podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dôvodom pre tento prístup je snaha o zachovanie pôvodných obvodov súdov rozhodujúcich o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. Ak by sa zvoli prístup, že vymedzenie obvodov súdov kauzálne príslušných podľa § 17 by sa odvíjalo od obvodov správnych súdov, tak fakticky zmenia doterajšie obvody súdov kauzálne príslušných podľa doterajšieho znenia § 17. Z dôvodu zamedzenia vzniku tohto právneho a faktického stavu, ktorý nie je žiaduci ani z pohľadu účastníkov konania v týchto veciach, navrhuje sa osobitný prístup pri vymedzení obvodov kauzálne príslušných správnych súdov.
K bodu 7 (§ 19)
Otázka úpravy správnych súdov bude do budúcna riešená v § 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
17
predpisov. Preto sa navrhuje vypustiť duplicitná právna úprava nateraz obsiahnutá v § 19 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
K bodu 8 (§ 23 ods. 1)
Vzhľadom na dichotomické usporiadanie sústavy súdov nemá opodstatnenie normovanie skutočnosti, že v správnom súdnictve konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia. Takáto úprava mala svoje opodstatnenie v situácii, keď správne súdnictvo vykonávali krajské súdy, resp. sudcovia krajských súdov zaradení popri iných aj do správnych kolégií. Preto sa navrhuje vypustenie zmienky o správnom kolégiu v § 23 ods. 1. Na uvedenej zmene nič nemení ani možnosť zriaďovania kolégií na správnych súdoch. Aj keď budú na správnych súdoch zriadené správne kolégií, nie je nutní v § 23 ods. 1 umelo udržiavať „pri živote“ pojem správne kolégium.
K bodu 9 (§ 85 ods. 2)
V § 85 ods. 2 sa vypúšťa zmienka o správnom kolégiu vo väzbe na správne súdy, pretože táto úprava nemá svoje opodstatnenie potom, čo agenda správneho súdnictva z krajských súdov prejde na správne súdy.
K bodu 10 (§ 117 ods. 3)
Navrhované zmena § 117 ods. 3 sleduje zámer, ktorým je posilnenie možnosti uskutočnenia pojednávania pred správnym súdom on-line formou. Na tento účel sa preto mení doterajší koncept tak, že na vykonanie hlavného pojednávania on-line formou nebude potrebný súhlas účastníkov konania, ale namiesto toho sa konštituuje oprávnenie správneho súdu umožniť on-line účasť na pojednávaní zo strany účastníka konania. Podmienkou uplatnenia tohto postupu je, že fyzická prítomnosť účastníka konania na pojednávaní nie je z hľadiska spravodlivého procesu potrebná. Posúdenie tejto otázky je plne v dispozícii predsedu súdu, resp. samosudcu. Z koncepčného hľadiska nejde o úplne nový právnych inštitút, pretože už platné znenie § 28 ods. 8 Trestného poriadku upravuje obdobný režim vo väzbe na prítomnosť tlmočníka pri konkrétnom úkone.
Z hľadiska praktického uplatňovania tohto ustanovenia prichádza do úvahy buď možnosť, že účastník konania sa pripojí k on-line pojednávaniu z miesta, ktoré si vyberie, prípadne, čo je zrejme v praxi očakávaný scenár, z kancelárie svojho právneho zástupcu (advokáta). V prípade účastníka konania, ktorý nemá technické možnosti na on-line účasť na pojednávaní sa normuje pravidlo, že miestom, kde sa môže pripojiť k on-line pojednávaniu môže byť aj na to určený priestor na súde, ktorý mu je najbližšie (tzv. videokonferenčná miestnosť).
K bodu 11 (§ 438 ods. 1)
Vzhľadom na to, že prípustnosť kasačnej sťažnosti sa primárne odvíja od rozhodnutí krajských súdov ako súdov správneho súdnictva, je potrebné, aby platné znenie § 438 ods. 1 zohľadnilo tú skutočnosť, že krajské súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Na tento účel sa pri vymedzení prípustnosti kasačnej sťažnosti normuje pravidlo, podľa ktorého bude kasačná sťažnosť prípustná proti rozhodnutia prvostupňových správnych súdov, t.j. súdov ustanovených v § 10 Správneho súdneho poriadku.
18
K bodu 12 (§ 493b)
Navrhuje sa doplniť výslovné výkladové pravidlo, podľa ktorého vo veciach, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku, a ktoré nebudú ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona právoplatne skončené, budú konať a rozhodovať správne súdy, resp. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predíde sa tak sporom o tom, ako aplikovať pôvodné prechodné ustanovenie § 492 po štrukturálnych zmenách v súdnej sústave spočívajúcich vo vytvorení osobitnej časti súdnej sústavy, ktorou sú súdy správneho súdnictva.
K bodu 13
Rešpektujúc skutočnosť, že krajské súdy už nebudú vykonávať pôsobnosť v správnom súdnictve, navrhuje sa globálna zmena pojmu „krajský súd“ na pojem „správny súd“. Navrhovanú zmenu je potrebné vnímať aj v kontexte výkladového pravidla zavádzaného v § 3 ods. 3.
Z dôvodu zaužívanej legislatívnej praxe sa