Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov 222/2022 účinný od 01.09.2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami nevyhnutné zabezpečiť silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky. Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci úradu tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať, popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom.

Vládny návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie týchto a ďalších cieľov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky vytvorením samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Vládnym návrhom zákona sa zároveň odstráni doterajšia neštandardná a bezprecedentná právna úprava, kedy v rámci Úradu vlády Slovenskej republiky existovala samostatná organizačná zložka „Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo“ so samostatnými kompetenciami, vystupovaním vo vzťahoch navonok, osobitným štatutárnym zástupcom, finančnou a riadiacou nezávislosťou od Úradu vlády Slovenskej republiky. Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo vznikol čl. III zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Tento novelizačný článok bol podstatným spôsobom upravený až v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky poslaneckým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý sa týkal práve zriadenia spomenutého Úradu podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, pričom tento návrh neobsahoval ani dostatočné zdôvodnenie navrhovaných zmien. Prezidentka Slovenskej republiky sa následne rozhodla svojím rozhodnutím zo dňa 21. apríla 2021 predmetný zákon vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky, pričom namietala práve zmeny spočívajúce vo vzniku Úradu podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo z procedurálneho hľadiska (predmetný poslanecký pozmeňujúci a doplňujúci návrh mal charakter tzv. prílepku, teda obsahovo nesúvisel s predmetným návrhom zákona), ako aj z vecného hľadiska, pričom namietala vyššie spomenutý neštandardný charakter Úradu podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo ako „úradu v úrade“. Prezidentka Slovenskej republiky tiež uviedla, že namietané zmeny vytvoria situáciu, v ktorej „podpredseda vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo, bude pôsobiť súčasne na Úrade vlády Slovenskej republiky a na Úrade podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo, čo je proti princípom kreovania štátnych orgánov.“ Zároveň uviedla, že „nie je zrejmé, či Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo, je v postavení osobitného útvaru v rámci Úradu vlády Slovenskej republiky, čo nie je potrebné upravovať zákonom, alebo samostatne pôsobiacim ústredným orgánom štátnej správy sui generis.“

Vládnym návrhom zákona sa tiež navrhuje ustanoviť splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ako stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Súčasne sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky bol ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín, pričom tým nebude dotknutá pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 1 písm. i). Cieľom navrhnutých úprav je posilnenie postavenia národnostných menšín.

Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje schvaľovanie zahraničných ciest štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré má schvaľovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda.

V nadväznosti na navrhované zmeny v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je potrebné novelizovať aj niektoré súvisiace zákony. Konkrétne ide o zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Vládny návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2024

2.Definovanie problému

Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie zodpovedá v súčasnosti podpredseda vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami nevyhnutné zabezpečiť silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky. Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať, popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom.

Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie týchto a ďalších cieľov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky vytvorením samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Zároveň sa tým odstráni doterajšia neštandardná a bezprecedentná právna úprava, kedy v rámci Úradu vlády Slovenskej republiky existovala samostatná organizačná zložka so samostatnými kompetenciami, vystupovaním vo vzťahoch navonok, osobitným štatutárnym zástupcom, finančnou a riadiacou nezávislosťou od Úradu vlády Slovenskej republiky.

3.Ciele a výsledný stav

Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie zodpovedá v súčasnosti podpredseda vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami nevyhnutné zabezpečiť silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky. Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude

4

identifikovať, popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom.

Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie týchto a ďalších cieľov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky vytvorením samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Zároveň sa tým odstráni doterajšia neštandardná a bezprecedentná právna úprava, kedy v rámci Úradu vlády Slovenskej republiky existovala samostatná organizačná zložka so samostatnými kompetenciami, vystupovaním vo vzťahoch navonok, osobitným štatutárnym zástupcom, finančnou a riadiacou nezávislosťou od Úradu vlády Slovenskej republiky.

4.Dotknuté subjekty

Úrad vlády Slovenskej republiky

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

5

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)nie je upravený v primárnom práve,

b)nie je upravený v sekundárnom práve,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

8

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 575/2001 Z. z.)

K bodu 1

Cieľom predkladaného návrhu je zriadenie nového ostatného ústredného orgánu štátnej správy, Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, a z tohto titulu sa navrhuje vypustiť všeobecné kompetenčné ustanovenie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

Problémom tohto ustanovenia je jeho potenciálna rozpornosť s čl. 102 ods. 1 písm. g) v spojitosti s čl. 111 Ústavy SR, podľa ktorého prezident SR vymenúva členov vlády a poveruje ich riadením ministerstiev. V zmysle týchto ustanovení Ústavy SR môže byť člen vlády poverený riadením ministerstva, nie ostatného ústredného orgánu štátnej správy. V zmysle tohto princípu je tak zrejmé, že keď Ústava SR neumožňuje, aby člen vlády riadil ostatný ústredný orgán štátnej správy, neumožňuje ani, aby riadil jeho útvary cez organizačný poriadok.

Zároveň sa vypustením tohto ustanovenia odstráni z kompetenčného zákona ustanovenie, ktoré bolo v odbornej literatúre identifikované ako potenciálne neústavné aj z iných dôvodov: „S ohľadom na fakt, že Ústava neurčuje počet podpredsedov vlády ani počet takých jej členov, ktorí neriadia ministerstvo, môže vznikať otázka, či § 1aaa kompetenčného zákona svojím súčasným znením nevylučuje, aby takýchto členov vlády bolo aj viac ako jeden. Keďže je Ústava nadradená bežným zákonom, nemožno dosť dobre pripustiť, aby akékoľvek zákonné ustanovenie bránilo predsedovi vlády navrhnúť a prezidentovi republiky vymenovať aj ďalších členov či podpredsedov vlády bez toho, aby boli zároveň poverení riadením ministerstva.“ (OROSZ, Ladislav; SVÁK, Ján a kol. Ústava Slovenskej republiky : Komentár. Zväzok II. Bratislava : Wolters Kluwer SR, 2022, s. 314).

K bodom 2, 8, 10, 11, 15, 16 a 20

Súvisiaca legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Doplnením ustanovenia § 2 o nový odsek 2 sa zavádza postavenie uvedených splnomocnencov vlády, ktorých postavenie je generálne upravené v § 2 ods. 1, ako stálych splnomocnencov vlády. Základná funkcia poradného orgánu vlády obom splnomocnencom vyplýva z ich štatútov, pričom postavenie stálych splnomocnencov / poradných orgánov, neobmedzí aj výkonné funkcie oboch splnomocnencov, ktoré opätovne v súlade s § 2 ods. 1 vyplývajú z ich štatútov. Postavenie oboch splnomocnencov vlády, tak ako v systéme plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 ústavy), tak aj v systéme vzťahov s Európskou úniou, odvíjajúcich sa od regulácie čl. 7 ods. 2 ústavy, je trvalé a nezastupiteľné. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity je na čele Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, ktorý v zmysle § 24 ods. 6 zastáva práve pre uvedené vzťahy postavenie medzinárodného kontaktného bodu. Vzhľadom na trvalý charakter plnenia a presadzovania medzinárodných záväzkov z právnych systémov EÚ, OSN, RE, OBSE priamo aplikačná prax si vynútila, aby obaja splnomocnenci plnili úlohy aj v postavení stálych splnomocnencov, pričom splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity disponuje pri vykonávaní týchto záväzkov a verejných politík súčasne aj postavením správneho orgánu. Aj ďalší rozsah pôsobnosti oboch splnomocnencov vlády, vyplývajúci z ich štatútov, má trvalý a dlhodobý charakter, a to aj v rozmere vnútroštátneho práva, počínajúc čl. 12, 33 a 34 ústavy, cez spoločenské vzťahy regulované zákonom č. 365/20024 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

9

zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 121/2022 Z. z. príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj v prípade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. Trvalý charakter úloh splnomocnencov vrátane úloh poradného orgánu vlády v súlade s aplikačnou praxou vyžaduje aj trvalé, stále postavenie so zabezpečením trvalej kontinuity činnosti nimi riadených úradov.

K bodu 4

Ustanovuje sa Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky. Transformácia Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny na Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a vyčlenenie z Rady vlády pre ľudské práva, národnostne menšiny a rodovú rovnosť posilní postavenie agendy práv príslušníkov národnostných menšín. Znovu vytvorená samostatná Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny bude stálym odborným, poradným, koordinačným a konzultatívnym orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti postavenia a práv príslušníkov národnostných menšín, čo bude mať pozitívny dosah na realizáciu štátnej politiky v tejto oblasti. V nadväznosti na tieto zmeny dochádza k zmene názvu doterajšej Rady vlády pre ľudské práva, národnostne menšiny a rodovú rovnosť na Radu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a rodovú rovnosť.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 6, 7 a 25

Navrhuje sa zachovať štátneho tajomníka pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, ktorý nahradí doterajšieho štátneho tajomníka podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

K bodu 9

V rámci taxatívneho výpočtu ostatných ústredných orgánov štátnej správy sa navrhuje ustanoviť nový ostatný ústredný orgán štátnej správy Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť štatutárny orgán ostatného ústredného orgánu štátnej správy v súlade so systematikou iných štatutárnych orgánov. Navrhuje sa, aby na čele Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku bol vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Ide o obdobný inštitút, ktorý už v právnom poriadku bol zavedený, a to v prípade Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zákonom č. 171/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súčasne sa ustanovuje zodpovednosť vedúceho za výkon jeho funkcie voči podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

K bodu 13

10

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu v nadväznosti na ostatnú novelu kompetenčného zákona.

K bodu 14

Ustanovuje sa, že vedúceho Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku v čase jeho neprítomnosti a eventuálne aj v iných prípadoch zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podriadený štátny zamestnanec určený vedúcim. Ustanovenie rieši zastupiteľnosť štatutárneho orgánu, obdobne ako je to pri ostatných ústredných orgánoch štátnej správy.

K bodu 17

Navrhuje sa ustanoviť, že Úrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín s tým, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zostáva ústredným orgánom štátnej správy pre podporu kultúry národnostných menšín podľa § 18 ods. 1 písm. i) kompetenčného zákona.

Zámerom zmeny je určenie zodpovedného ústredného orgánu v oblasti práv príslušníkov národnostných menšín, ktorá od roku 2012 nebola určená a prax ukázala, že to spôsobuje kompetenčné spory medzi ústrednými štátnymi orgánmi. Od roku 2018 vznikla limitovaná kompetencia pre Ministerstvo kultúry v oblasti podpory menšinových kultúr.

Doplnenie tejto kompetencie do kompetenčného zákona je odôvodnené tým, že v zmysle zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov Úrad vlády Slovenskej republiky poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona, predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky a je gestorom predmetného zákona.

Pri súčasnom stave Úrad vlády Slovenskej republiky má de facto v kompetencii agendu národnostných menšín cez splnomocnenca pre národnostné menšiny, ktorý je organizačne súčasťou Úradu vlády Slovenskej republiky a jeho kompetencie a úlohy určuje jeho štatút. Existujúci stav spôsobuje ťažkosti pri presadzovaní opatrení v oblasti menšinových práv. Z uvedených dôvodov je potrebné vyjasniť kompetencie v oblasti národnostných menšín v kompetenčnom zákone.

K bodom 18 a 19

Upravuje sa a precizuje nový právny vzťah v súvislosti so zmenou v § 2, kde sa navrhuje vložiť nový odsek 2, a súčasne sa upravuje zastupovanie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Ustanovenie zastupiteľnosti splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity si vyžaduje zabezpečenie sústavne vykonávanej riadiacej funkcie Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, plnenie úloh jednotlivých agend, vzhľadom na celý rozsah pôsobnosti splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Rozsah pôsobnosti splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity vyžaduje permanentný styk so zástupcami subjektov medzinárodného práva, s ústavnými činiteľmi, ústrednými orgánmi štátnej správy, miestnymi orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy a ďalšími právnickými osobami. Súčasne je potrebné zabezpečiť plynulú implementáciu pomoci poskytovanej zo zdrojov EÚ či už v rámci sprostredkovateľského orgánu Programu Slovensko 2021 – 2027, v rámci postavenia sprostredkovateľa Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky alebo v rámci postavenia prijímateľa národných projektov. Ustanovenie zastupovania splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity je nutnosťou vyžadovanou administratívnou praxou spočívajúcou v zastupiteľnosti.

11

K bodu 21

Navrhuje sa ustanoviť kompetencie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku v rovnakom rozsahu, v akom patrí Úradu podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, ktorý je zriadený v Úrade vlády Slovenskej republiky. Nedôjde tým k rozšíreniu ani zúženiu doterajších kompetencií.

K bodu 22

Navrhuje sa v § 37 vypustiť poslednú vetu, ktorá znie: „Druhá veta sa vzťahuje primerane aj na predsedu vlády a podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.“. Toto ustanovenie sa do kompetenčného zákona dostalo na základe novely zákonom č. 187/2021 Z. z., ktorou došlo aj k zriadeniu Úradu podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo v Úrade vlády Slovenskej republiky. Ide o nekoncepčné ustanovenie, ktoré priznáva členom vlády (predsedovi vlády a podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo) kompetencie ústredného orgánu štátnej správy, konkrétne pripravovať návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňovať ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladať vláde, ako aj dbať o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti. Vzhľadom na nekoncepčnosť tohto ustanovenia sa navrhuje vypustenie celej vety.

K bodom 23 a 24

Z dôvodu zabezpečenia flexibilnejšieho schvaľovania zahraničných ciest dotknutých verejných funkcionárov sa navrhuje, aby zahraničné cesty štátnych tajomníkov a vedúcich a predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy schvaľovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda.

K bodu 26

Navrhované prechodné ustanovenie nadväzuje na vytvorenie nového poradného orgánu vlády Slovenskej republiky – Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny.

K bodu 27

V rámci prechodných ustanovení sa štandardne navrhuje prechod kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. V súvislosti s prechodom kompetencií majú prejsť aj práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov. Súčasne má dôjsť k prechodu majetku štátu, ktorý bol v správe Úradu vlády Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu týchto kompetencií, do správy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Tak ako doteraz, aj v tomto prípade sa predpokladá delimitačná dohoda medzi dotknutými subjektami, predmetom ktorej budú podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu.

Taktiež sa navrhuje v rámci prechodných ustanovení ustanoviť, že štátny tajomník podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo vymenovaný pred 1. januárom 2025 je štátnym tajomníkom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

K čl. II (zákon č. 184/1999 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zriadením Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky.

12

K čl. III (zákon č. 523/2004 Z. z.)

Vzhľadom na zriadenie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku ako ostatného ústredného orgánu štátnej správy, sa navrhuje vypustiť ustanovenie o schvaľovacom režime výšky výdavkov v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky rozpočtovaných na zabezpečenie plnenia úloh v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

K čl. IV (zákon č. 172/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Z dôvodu prechodu kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku sa navrhujú v celom zákone súvisiace legislatívno-technické úpravy v oblasti organizácie štátnej podpory výskumu, vývoja a inovácií.

K čl. V (zákon č. 343/2015 Z. z.)

K bodom 1, 2 a 4

Z dôvodu prechodu kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku v oblasti správy elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a zabezpečovania centralizovanej činnosti vo verejnom obstarávaní sa navrhujú v celom zákone súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodu 3

V rámci prechodných ustanovení sa štandardne navrhuje prechod správy elektronickej platformy z Úradu vlády Slovenskej republiky do správy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. K dátumu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku má plniť všetky povinnosti správcu informačnej technológie verejnej správy podľa osobitného predpisu. V súvislosti s prechodom správy majú prejsť k 1. januáru 2025 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich ich správu a prevádzku, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Rovnako tak má dôjsť k prechodu majetku štátu. Podrobnosti o prechode správy elektronickej platformy, o prechode práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa majú upraviť dohodami medzi dotknutými orgánmi.

K čl. VI (zákon č. 55/2017 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby v prípade nového Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku bola funkcia štatutárneho orgánu zhodná s funkciou generálneho tajomníka služobného úradu (tzv. personálna únia). Vzhľadom na to, že zákon

13

o štátnej službe upravuje, že v prípade ostatných ústredných orgánoch štátnej správy sú tieto funkcie zásadne oddelené, je potrebné vstúpiť do § 18 ods. 2, ako aj do § 18 ods. 6.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa úprava v nadväznosti na zmenu v označení predmetného štátneho tajomníka podpredsedu vlády v kompetenčnom zákone.

K bodu 5

V tomto novelizačnom bode sa navrhuje modifikácia podmienky trvania vzťahu na účely príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa Zákonníka práce. Na účely týchto príspevkov sa bude do doby nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru započítavať aj jeho trvanie v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred prechodom práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 177 až 179. Ide o situácie, kedy dôjde k zániku služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením, k prevodu časti služobného úradu alebo k zrušeniu služobného úradu.

K čl. VII (zákon č. 138/2017 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zriadením Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky.

K čl. VIII (zákon č. 368/2021 Z. z.)

Z dôvodu prechodu kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku v oblasti koordinácie a riadenia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a riadenia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa navrhuje súvisiaca legislatívno-technická úprava.

K čl. IX

Navrhuje sa delená účinnosť. Ustanovenia upravujúce problematiku schvaľovania pracovných ciest pre členov vlády, štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a problematiku súvisiacu so splnomocnencami vlády Slovenskej republiky nadobudnú účinnosť 1. septembra 2024. Ustanovenia týkajúce sa zriadenia nového ústredného orgánu štátnej správy nadobudnú účinnosť 1. januára 2025 vzhľadom na potrebu dostatočnej legisvakancie.

V Galante 27. marca 2024

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA na vydanie zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček predkladá návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, novely zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákona č. 203/2011 Z .z. o kolektívnom investovaní a zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania.

Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva.

Na Slovensku aktuálne chýba približne 220 tisíc bytov (toto číslo reflektuje očakávané zmeny v štruktúre obyvateľstva, t.z. vývoj počtu cenzových domácností a demografický vývoj). Fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaraný stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok na hypotekárnom trhu však narastá skupina obyvateľov, ktorí si aj napriek trvalému príjmu nie sú schopní zabezpečiť vlastné bývanie (v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu), resp. táto forma bývania predstavuje z dlhodobého hľadiska neúnosné finančné zaťaženie domácnosti.

Rozvinutý a diverzifikovaný sektor bývania je pritom nevyhnutným predpokladom pre uspokojenie potrieb všetkých skupín obyvateľstva, v závislosti od ich príjmových možností. Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu (rok 2019) tvorí nájomný sektor iba 9,1% z celkového bytového fondu.

Nájomné bývanie je preto téma, ktorá v posledných rokoch vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť a to najmä z dôvodu čoraz väčšej nedostupnosti vlastného bývania pre narastajúcu skupina obyvateľstva. Jedným z hlavných dôvodov prečo sa vlastné bývanie stáva nedostupným je významné zvýšenie trhových cien bytov a súčasne sprísnenie podmienok zo strany Národnej banky Slovenska na získanie hypotekárnych úverov. Mladí ľudia to preto veľakrát riešia spôsobom vzájomného spájania sa a delenia si nákladov za prenajaté bytové jednotky, čo negatívne vplýva na ich plány založiť si vlastnú rodinu. Tým, že obyvateľstvo Slovenskej republiky sa čím ďalej tým viac zadlžuje, tak aj samotná pomoc od priamych rodinných príslušníkov sa časom stane menej reálna a mladí ľudia budú pri riešení svojej bytovej otázky odkázaní iba na seba a svoje schopnosti.

Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách EÚ, ako je napr. Holandsko, Rakúsko alebo UK, a z tohto dôvodu je potrebné ísť cestou výstavby nájomných bytov a tým pomôcť ľudom sa dostať k primeranému bývaniu,

nakoľko bývanie je jedným zo sociálnych práv a základnou ľudskou potrebou, pričom jeho kvalita a dostupnosť je jedným z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne obyvateľstva.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení dala sľub občanom, že vytvorí podmienky na výstavbu nájomného bývania, čím zabezpečí dostupné bývanie pre väčšinu obyvateľstva.

Zámerom nového zákona o podpore štátneho nájomného bývania a noviel pridružených zákonov na zlepšenie prostredia na výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania je vyriešiť túto problematiku tak, aby bol dosiahnutý primárny cieľ, t.j. výstavba nových nájomných bytov a súčasne, aby tento systém bol neutrálny voči štátnemu rozpočtu SR a rozpočtu miestnych samospráv.

Výstavba nových nájomných bytov za účelom štátom podporovaného nájomného bývania prináša so sebou nasledovné pozitívne vplyvy na nasledovné oblasti:

•výstavbou nových bytov dôjde k stimulu slovenskej ekonomiky po pandémii, ktorá mala negatívny dopad na ekonomiku SR,

•zapojením súkromného sektora do štátom podporovaného nájomného bývania sa predpokladá, že výstavba nájomných bytov vrátane pridružených efektov bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet..

•dôjde k využitiu voľných zdrojov na finančných trhoch, prostredníctvom zapojenia DSS alebo iných fondov do systému.

•)

•štátom podporované nájomné bývanie by malo byť o približne 30% lacnejšie oproti komerčnému nájmu, čím sa podporí bývanie pre strednú a nižšiu príjmovú skupinu obyvateľstva, ale najmä mladé rodiny s deťmi.

•byty štátom podporovaného nájomného bývania budú situované v rámci celého Slovenska, a ich výstavba bude riadená dopytom,

•bude nastavená regulovaná cena nájomného,

•dôjde k zvýšeniu mobility pracovnej sily v regiónoch, čo so sebou prináša aj podporu pre zamestnávateľov.

•podpora zamestnancov a zamestnávateľov prostredníctvom nezdaniteľných príspevkov na nájomné. Na strane zamestnanca bude príspevok oslobodený od dane z príjmov, na strane zamestnávateľa bude poskytnutý príspevok daňovým výdavkom.

•systém nájomného bývania prináša so sebou stabilitu a predvídateľnosť na minimálne 25 rokov.

•štíhle fungovanie novovzniknutej agentúry s odhadovanými nákladmi.

V rámci zavedenia nového systému štátom podporovaného nájomného bývania v súlade so sociálnou politikou štátu sa preto zavádzajú nové prostriedky nielen prostredníctvom prekladaného zákona o podpore štátneho nájomného bývania, ale aj ostatných legislatívnych úprav v nasledovných zákonoch:

•zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

•zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,

•zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,

•zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

•zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

•zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní,

•zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, , pozitívny vplyv na sociálne vplyvy a žiaden vplyv na informatizáciu, životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom a účelom zákona je vymedziť a upraviť právne vzťahy súvisiace s nájmom bytu štátom podporovaného nájomného bývania.

K § 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje na účely novej právnej úpravy viaceré pojmy. Zavádza sa pojem „štátom podporované nájomné bývanie“, ktoré predstavuje zabezpečenie výstavby ako aj dodanie bytov a ich následné poskytovanie do nájmu nájomcom pri využití podporných nástrojov predovšetkým v oblasti sociálnej politiky štátu. V zákone sa ďalej ustanovujú na účely tohto zákona ďalšie základné pojmy súvisiace s nájmom bytov štátom podporovaného nájomného bývania.

K § 3, 4 a 6

Navrhovaná úprava v ustanoveniach § 3 upravuje úlohy a postavenie Agentúry na podporu štátneho nájomného bývania (ďalej len „agentúra“). Založenie agentúry zabezpečí Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Agentúra musí mať formu záujmového združenia právnických osôb. Nadobudnutie účinnosti zakladateľskej zmluvy agentúry, stanov agentúry a ich zmien je viazané na súhlas vlády Slovenskej republiky. Úrad vlády Slovenskej republiky zverejní na svojom webovom sídle založenie a vznik agentúry.

Ustanovenia § 4 ustanovujú, že príjmami agentúry sú predovšetkým vstupný členský poplatok a členský ročný poplatok jej členov, prostriedky štátneho rozpočtu, marketingové príjmy, ako aj dary a iné nenávratné finančné príspevky. Stanovy agentúry určia jednotlivé zásady jej hospodárenia.

V zmysle § 6 predchádzajúcemu súhlasu vlády Slovenskej republiky podlieha zrušenie agentúry. Pričom dňom zrušenia agentúry s likvidáciou prechádza majetok agentúry do vlastníctva štátu, v mene ktorého koná Úrad vlády Slovenskej republiky. Úlohy agentúry plní dňom zrušenia agentúry s likvidáciou úrad vlády.

K § 5

Zriaďuje sa garančný fond. Finančné prostriedky garančného fondu je oprávnená použiť agentúra len na účely, pre ktoré je fond zriadený. Ustanovuje sa, že agentúra vykonáva činnosti spojené so správou a použitím peňažných prostriedkov fondu podľa pravidiel, ktoré sú určené v stanovách agentúry, ako aj v štatúte samotného garančného fondu.

K § 7

V § 7 sa upravujú právne vzťahy, ktoré súvisia s prevádzkou systému štátom podporovaného nájomného bývania. V odseku 2 sa upravuje, že agentúra a investičný partner uzatvárajú, menia a ukončujú trvanie investičnej zmluvy. Odsek 3 upravuje, že prenajímateľ a investičný partner uzatvárajú, menia a ukončujú trvanie zmluvy o prevádzke bytového domu. Odsek 4 upravuje, že prenajímateľ a nájomca uzatvárajú, menia a ukončujú trvanie nájomnej zmluvy. Zároveň v odsekoch 5 až 7 sa ustanovujú povinnosti prenajímateľa.

K § 8

V § 8 sa ustanovujú kritéria nájomcu ( nájomca nie je vedený zozname daňových dlžníkov, nájomca nie je dlžníkom v systéme verejného zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia, nájomca nie je dlžníkom evidovaným v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie) pričom jednotlivé kritéria posudzuje pri uzatváraní nájomnej zmluvy agentúra na žiadosť investičného partnera alebo prenajímateľa.

K § 9 a 10

Ustanovenia § 9 a 10 ustanovujú nájomnú zmluvu a nájomne a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu. Podľa § 9 nájom bytu vznik uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi byt spolu s príslušenstvom do užívania za nájomné. Nájom bytu je možné na základe dohody zmluvných strán opakovane predĺžiť. Nájomca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len na jeden nájomný byt. Zároveň sa ustanovujú obsahové náležitosti nájomnej zmluvy. § 10 upravuje, že vláda Slovenskej republiky nariadením určí výšku nájmu v bytoch štátom podporovaného nájomného bývania.

K § 11

Upravuje sa povinnosť nájomcu uhradiť prenajímateľovi peňažnú zábezpeku za plnenia poskytované s užívaním nájomného bytu a jeho príslušenstva; tá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi.

K § 12

Ustanovuje sa povinnosť nájomcu podieľať sa na nákladoch za správu, údržbu a opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu. Domový poriadok bytového domu schvaľuje prenajímateľ, pričom správu, údržbu a opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu prenajímateľ zabezpečuje prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

K § 13

V § 13 sa upravujú dôvody zániku nájmu bytu.

K § 14

Ustanovenia § 14 upravujú dôvody vypovedania nájmu bytu zo strany prenajímateľa, ako aj zo strany nájomcu.

K § 15

Úpravou v § 15 sa ustanovuje povinnosť nájomcu vypratať na vlastné náklady byt a odovzdať ho prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu. Pričom ak nájomca tento byt neodovzdá v stanovenej lehote, prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí vylúčených z exekúcie, na účely zabezpečenia pohľadávok vzniknutých na základe nájomnej zmluvy.

K § 16

V lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy má právo zmluvná strana uplatniť na súde neplatnosť skončenia nájmu bytu.

K § 17

Upravujú sa spoločné ustanovenia v súvislosti s nájmom bytu.

K § 18

Ustanovenia § 18 upravujú obmedzenie nakladania s bytom a bytovým domom.

K § 19

Navrhuje sa úprava prechodných ustanovení v súvislosti s novou právnou úpravou týkajúcou sa podpory štátneho nájomného bývania.

K Čl. II

Navrhovaná právna úprava umožňuje občanovi vznik trvalého pobytu v byte štátom podporovaného nájomného bývania za predpokladu, že nájomná zmluva trvá dlhšie ako jeden rok.

K Čl. III

Navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vkladá nový § 152c, ktorý v odseku 1 zavádza nový inštitút – príspevok na štátom podporované nájomné bývanie.

V odseku 1 je uvedený rozsah a podmienky za akých zamestnávateľ dobrovoľne môže poskytnúť príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Výška tohto príspevku zamestnávateľa je limitovaná na sumu najviac 4 Eur na meter štvorcový podlahovej plochy bytu a zároveň maximálnou výškou sumy príspevku 360 Eur za kalendárny mesiac. Ďalej sa ustanovuje, že zamestnancovi s dohodnutým pracovným pomerom na kratší pracovný čas patrí len pomerná časť sumy príspevku na štátom podporované nájomné bývanie v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Poslednou vetou tohto odseku sa definuje spôsob zaokrúhlenia sumy príspevku na štátom podporované nájomné bývanie na najbližší eurocent nahor.

V odseku 2 sa navrhuje obmedzenie pre zamestnanca, v zmysle ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné obdržať príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len od jedného zamestnávateľa. Ďalej sa navrhuje, aby zamestnávateľ nemohol žiadnym spôsobom znevýhodniť zamestnanca, ktorému je poskytnutý príspevok na štátom podporované nájomné bývanie oproti porovnateľnému zamestnancovi, ktorý tento príspevok neobdrží. K uvedenému by mohlo dôjsť napríklad pri udeľovaní rôznych odmien zamestnancom.

V odseku 3 sa navrhuje obmedzenie, aby si príspevok na byt, v prípade ak ho užívajú viacerí nájomcovia uvedení v nájomnej zmluve mohol uplatniť len jeden z nich.

K Čl. IV

Dopĺňa sa kompetencia podpredsedu vlády Slovenskej republiky v súvislosti so založením Agentúry na podporu štátneho nájomného bývania.

K Čl. V

K bodu 1

Návrhom sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zaradzuje do kategórie príjmov, ktoré sú oslobdené od dane z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti do výšky ustanovenej osobitným predpisom. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 152c Zákonníka práce.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa časový test 36-tich mesiacov na vrátenie (vyplatenie) podielových listov. Investovanie do podielových listov podielových fondov je jedna z najbežnejších a najbezpečnejších foriem investovania na kapitálovom trhu v podmienkach Slovenskej republiky, a to najmä z pohľadu predaja, ktorý podlieha striktnej regulácii a taktiež z pohľadu diverzifikácie portfólia podielových fondov. Naopak, investovanie do jednotlivých cenných papierov obchodovaných na burze je z pohľadu rizikovosti vyššie ako investovanie do podielových listov podielových fondov, ktoré sú diverzifikované z pohľadu tried aktív a majú vytvorenú stratégiu. Aktuálne platný časový test len na cenné papiere obchodované na regulovanom trhu pôsobí diskriminačne.

K bodu 4

Navrhuje sa nové znenie bodu č. 9 v § 19 ods. 2 písm. c), podľa ktorého sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa do výšky ustanovenej osobitným predpisom

K bodu 5

Návrhom zákona sa zavádza osobitný typ daňového zvýhodnenia v podobe kratšej doby odpisovania pre daňovníka, podľa osobitného predpisu, ktorý vykonal výstavbu alebo obstaral presne vymedzený typ budov slúžiacich na štátom podporované nájomné bývanie za presne

vymedzených podmienok. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2022.

K bodu 6

Upravuje sa spôsob zrážania zrážkovej dane v nadväznosti na oslobodení od príjmu podielových listov pri ich redemácii.

K bodu 7

V súvislosti s úpravou v novelizačných bodoch 2 a 3 sa navrhuje aj úprava prechodných ustanovení týkajúca sa podielových listov. Navrhuje sa prechodné ustanovenie k odpisovaniu budov podľa § 26 ods. 13.

K Čl. VI

K bodu 1

Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 5 % zo základu dane pre platiteľov pri dodaniach, ak ide o dodanie stavby vrátane pozemku, na ktorom stavba resp. časť stavby stojí a na dodanie vonkajších a vnútorných parkovacích miest., obnovu a prestavbu stavieb, vrátane stavebných a montážnych prác, ktorá je stavbou pre účely štátom podporovaného nájomného bývania v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom týchto plnení bude prenajímateľ bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má na tieto stavby uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania. Ide o využitie ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v čl. 98 uvádza, že ČŠ môžu uplatňovať jednu alebo dve znížené sadzby DPH (nie nižších ako 5%), ale len na dodania tovaru a poskytovanie služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III bode č. 10 tejto smernice.

Táto znížená sadzba sa neuplatní na dodanie nebytových priestorov, ktoré sa nebudú využívať resp. prenajímať v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, ale ako nebytové priestory určené pre obchod a poskytovanie služby ako sú potraviny, kaderníctva, opravovne a iné, ak sa v bytovom dome budú nachádzať.

K bodu 2

V § 38 zákona dochádza k zmene, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby. Táto zmena sa týka zrušenia obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky v zmysle osobitného predpisu. Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na štátom podporované nájomné bývanie bude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je poňechať platiteľom, ktorí dodávajú stavbu určenú na štátom podporované nájomné bývanie, v zmysle zákona o podpore štátneho nájomného bývania, možnosť, aby sa mohli rozhodnúť v akom režime DPH sa uskutoční dodanie, ak kupujúcim je prenajímateľ stavby určenej na štátom podporované nájomné bývanie.

Zároveň z dôvodu právnej istoty sa spresňuje § 38 ods. 8 pri dodaniach stavby alebo jej časti, pri ktorých je možnosť voľby uplatnenia režimu DPH, kedy táto voľba sa uplatní aj na stavebné pozemky, na ktorých táto stavba alebo časť stavby stojí.

K bodu 3

Navrhuje sa právna úprava súvisiaca s dodatočnou daňou z dôvodu eliminácie prípadných podvodov na DPH.

K bodu 4

Vkladá sa nová príloha, ktorá ustanovuje postup pri výpočte dane, ktorá sa má odviesť v zmysle § 54e.

K Čl. VII

K bodu 1

Novelizuje sa úprava, podľa ktorej správcovská spoločnosť môže nadobudnúť do majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností majetkovú účasť v realitnej spoločnosti.

K bodu 2

Upravuje sa, že na vklady správcovskej spoločnosti do realitnej spoločnosti sa vzťahujú pravidlá kapitálových fondov z príspevkov podľa Obchodného zákonníka.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa právna úprava v súvislosti s poskytovaním pôžičiek.

K Čl. VIII

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa podpory štátneho nájomného bývania a v tej súvislosti aj úpravou príspevku na štátom podporované nájomné bývanie v Zákonníku práce, sa novelizuje aj zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona.