Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Platnosť od: 17.07.1995
Účinnosť od: 01.01.2016
Účinnosť do: 30.06.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST189JUD24DS257EUPP1ČL1

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 145/1995 s účinnosťou od 01.01.2016 na základe 403/2015, 262/2015, 253/2015, 247/2015, 79/2015 a 387/2015

Legislatívny proces k zákonu 403/2015
Legislatívny proces k zákonu 262/2015
Legislatívny proces k zákonu 262/2015
Legislatívny proces k zákonu 247/2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 403/2015, dátum vydania: 19.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.
Hlavným cieľom predloženého návrhu je nová úprava kontroly nad použitím informačno-technických prostriedkov, ktorá posilniť externý dohľad Národnej rady Slovenskej republiky nad používaním informačno-technických prostriedkov. Návrh zákona zveruje dohľad komisii na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov. Komisiu majú tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia zástupcovia vládnych strán a traja členovia zástupcami opozície. Predseda komisie je zástupcom opozície. Ďalších dvoch členov bude voliť národná rada.
Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov sa navrhuje vykonávať raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. Výkonom parlamentnej kontroly používania informačno-technických prostriedkov nie je dotknuté právo každého jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu.
Ako jeden z najvýznamnejších kontrolných nástrojov sa navrhuje výkon fyzickej kontroly používania informačno-technických prostriedkov realizovaným členmi komisie, pričom tieto osoby budú mať prístup nielen do objektu orgánu štátu, ale aj do osobitnej evidencie vedenej v listinnej podobe a obsahujúcej údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu.
Okrem novo koncipovanej kontroly použitia informačno-technických prostriedkov obsahuje návrh zákona aj zmeny, ktoré precizujú platnú úpravu a prispôsobujú ju zmenám v súvisiacich právnych predpisoch.
Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 

DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A.3. Poznámky
 
A.4. Alternatívne riešenia
 
A.5. Stanovisko gestorov
 
 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
 
2.Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Vzhľadom na technologický vývoj sa navrhuje precizovať definíciu informačno-technických prostriedkov tak, aby zahŕňala aj softvérové prostriedky a zariadenia a získavanie obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.
K bodu 2
Všeobecný zákaz používania informačno-technických prostriedkov podľa § 2 ods. 7 sa rozširuje aj na ich držbu.
K bodu 3
Nanovo sa definujú účely použitia informačno-technických prostriedkov. Takisto ako je tomu v navrhovaných zmenách v Trestnom poriadku pri odpočúvaní, navrhuje sa ustanoviť možnosť použitia informačno-technických prostriedkov iba v prípade, ak by dosiahnutie týchto účelov iným spôsobom bolo neúčinné alebo podstatne sťažené.
K bodu 4
Navrhovaná úprava vychádza z praxe, pretože nie vždy povaha veci umožňuje uviesť v žiadosti miesto použitia informačno-technických prostriedkov.
K bodu 5
Navrhovaná úprava umožňuje postúpenie záznamu aj z dôvodu medzinárodnej spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov a na účely jeho prekladu a odtajnenia.
K bodu 6
Významným spôsobom sa posilňuje kontrolná právomoc zákonodarného orgánu nad používaním informačno-technických prostriedkov orgánmi výkonnej moci. Kontrolná právomoc sa zveruje komisii zloženej zo šiestich členov nominovaných osobitnými kontrolnými výbormi a výborom národnej rady pre obranu a bezpečnosť a dvoch členov zvolených národnou radou, pričom členovia nominovaní výbormi majú byť nominovaní na základe paritného zastúpenia zo zástupcov vlády a opozície. Predseda komisie je zástupcom opozície.

Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov sa navrhuje vykonávať raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. Výkonom parlamentnej kontroly používania informačno-technických prostriedkov nie je dotknuté právo každého jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu.
Ako jeden z najvýznamnejších kontrolných nástrojov sa navrhuje výkon fyzickej kontroly používania informačno-technických prostriedkov realizovaným členmi komisie, pričom tieto osoby budú mať prístup nielen do objektu orgánu štátu, ale aj do osobitnej evidencie vedenej v listinnej podobe a obsahujúcej údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu.
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na novo navrhovaný § 8a.
K bodu 8
Prechodné ustanovenie ustanovuje časový rámec dokedy byť vytvorená osobitná evidencia informačno-technických prostriedkov.
 
K čl. II
S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2016.
 
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 387/2015, dátum vydania: 18.12.2015

Dôvodová správa 

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, predstavuje nástroj na legislatívne zabezpečenie Národného projektu Jednotný informačný systém v cestnej
doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej len „projekt“), v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb, opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. 

 

Hlavným účelom realizácie projektu je vytvorenie komplexného informačného systému Jednotného informačného systému v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“), ktorý zabezpečí efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy na úseku cestnej dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy technických služieb a v oblasti riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave, a to aj vytvorením technických podmienok na výkon verejnej moci elektronicky podľa požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. v rozsahu dotknutom projektom.

 

Realizáciou projektu dôjde k zvýšeniu komfortu a rýchlosti komunikácie občana a podnikateľských subjektov s orgánmi verejnej správy na úseku cestnej dopravy
a poverenými organizáciami využitím moderných informačno-komunikačných technologických prostriedkov napr. zavedením elektronických podaní žiadostí (autoškoly vykonanie technickej a emisnej kontroly alebo kontroly originality, schvaľovanie dovezených vozidiel a typové schvaľovanie vozidiel, atď.), odstránením duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania požiadavky zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie.

 

Návrh zákona vytvára legislatívne podmienky na využitie všetkých navrhovaných funkcionalít JISCD, najmä z hľadiska definovania povinností zapojených subjektov
a prepojenia existujúcich zdrojov informácií (verejných i súkromných registrov
a evidencií) nevyhnutných pre riadne fungovanie JISCD.

 

Súčasťou predloženého návrhu zákona sú ako ďalšie články aj sprievodné novely ďalších súvisiacich zákonov z oblasti cestnej dopravy, a to zákona č 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov, zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov a zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. 

 

Predložený návrh zákona obsahuje aj novely ďalších zákonov, ktoré súvisia s vytvorením a fungovaním JISCD a tiež úpravy (spresnenia a doplnenia), ktorých cieľom je eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych či čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v doterajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spresňovaných ustanovení. 

 

Návrh zákona reaguje aj na povinnosť Slovenskej republiky s účinnosťou od
1. januára 2016 prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 a 168/2013, a to v novele zákona
č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a v novele zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Návrh zákona sa zameriava aj na úpravu priestupkov a správnych deliktov, výšky pokút (znižujú sa pokuty) a  rozkazného konania na úseku výberu mýta a výberu úhrady diaľničnej známky, a to v novele zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v novele zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

 

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona sa nepredkladá do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.

 

 

Doložka 

vybraných vplyvov

 

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Termín začatia a ukončenia PPK: - 

 

A.2. Vplyvy:

 

 

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

 

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

 

x

3. Sociálne vplyvy 

– vplyvy  na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

-  rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

 

x

 

4. Vplyvy na životné prostredie

 

x

 

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

 

 

 

A.3. Poznámky

 

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Prijatie navrhovaného zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. Predmetnou právnou úpravou v spojení s technickým riešením sa vytvárajú podmienky na elektronizáciu výkonu verejnej moci v konaniach dotknutých projektom, k odstráneniu duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania žiadosti zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie a pod. Pozitívny vplyv na príjmovú časť rozpočtu verejnej správy nemožno v súčasnej dobe presne kvantifikovať z dôvodu, že ich výška závisí od rozsahu využívania elektronickej formy konania. 

Ďalej dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie o oblasť výkonu dohľadu pri uvedení na trh alebo sprístupnení na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. V zmysle uvedenej novely bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia ukladať dozorovaným subjektom aj sankcie; výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone dohľadu nad trhom budú príjmom štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti možno očakávať zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku uložených pokút. 

 

A.4. Alternatívne riešenia

 

A.5. Stanovisko gestorov

 

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu materiálu

Tabuľka č.1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2015

2016

2017

2018

Príjmy verejnej správy celkom

0

146 920

263 912

381 304

v tom: MH SR

0

146 920

263 912

381 304

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

146 920

263 912

381 304

- vplyv na územnú samosprávu

 

 

 

 

Výdavky verejnej správy celkom

11 328 000

1 307 128

1 424 120

1 541 512

v tom: Úrad vlády SR

3 776 899,98

0

0

0

z toho:

 

 

 

 

  • - Prostriedky EÚ 

2 844 383,37

 

 

 

  • - Spolufinancovanie ŠR 

501 950,01

 

 

 

  • - Pro-rata 

430 566,60

 

 

 

v tom: MDVRR  SR

7 551 100,02

1 160 208

1 160 208

1 160 208

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR 

216 000

1 160 208

1 160 208

1 160 208

  • - Prostriedky EÚ 

5 524 063,88

 

 

 

  • - Spolufinancovanie ŠR 

974 834,83

 

 

 

  • - Pro-rata 

836 201,31

 

 

 

- vplyv na územnú samosprávu

 

 

 

 

v tom: MH SR 

0

146 920

263 912

381 304

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR 

0

146 920

263 912

381 304

- vplyv na územnú samosprávu

 

 

 

 

Celková zamestnanosť 

-

2

10

18

- z toho vplyv na ŠR

-

2

10

18

Financovanie zabezpečené v rozpočte

11 328 000

1 307 128

1 424 120

1 541 512

v tom: MDVRR SR/07T

216 000,00

1 160 208

1 160 208

1 160 208

           MDVRR SR/0A90I01

7 335 100,02

 

 

 

           UV SR/0A9

3 776 899,98

 

 

 

           MH SR/07L03

0,00

146 920

263 912

381 304

 

 

 

 

 

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č.2

Financovanie

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2015

2016

2017

2018

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy
( - príjmy, + výdavky)

11 328 000

1 160 208

1 160 208

1 160 208

  z toho vplyv na ŠR

11 328 000

1 160 208

1 160 208

1 160 208

  financovanie zabezpečené v rozpočte

11 328 000

1 307 128

1 424 120

1 541 512 

  ostatné zdroje financovania

 

-

-

-

Rozpočtovo nekrytý vplyv 

0

0

0

0

 

 

 

 

 

 

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

 

MDVRR SR má v roku 2015 zabezpečené výdavky spojené s realizáciou projektu vo výške 7 335 100,02 EUR a 216 000,00 EUR s údržbou a podporou prevádzky systému JISCD. Finančné prostriedky vo výške 3 776 899,98 EUR v roku 2015 sú alokované v rozpočte Úradu vlády SR v zmysle zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku z Operačného programu informatizácia spoločnosti. Výdavky MDVRR SR v súvislosti s údržbou a prevádzkou systému JISCD vo výške 1 160 208 EUR sú zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpočtový rok.

 

Výdavky MH SR v súvislosti s aplikáciou zákona sú finančne kryté predpokladanými príjmami.

 

 

2.3. Popis a charakteristika návrhu

 

2.3.1. Popis návrhu

 

Navrhované znenie zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave je výsledkom požiadaviek Národného projektu Jednotný informačný systém v cestnej
doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej len „projekt“), v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb, opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Celková výška nákladov na projekt predstavuje sumu 25 979 999,98 eur, z toho prostriedky EÚ vo výške 19 565 537,98 eur. V roku 2014 bolo na realizáciu projektu vyčerpaných 14 867 999,98 eur, z toho prostriedky EÚI vo výške 11 197 090,73 eur. V roku 2015 bude použitých zvyšných 11 112 000,00 eur, z toho prostriedky EÚ vo výške 8 368 447,25 eur.

Vytvorenie komplexného informačného systému Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“), zabezpečí efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy na úseku cestnej dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy technických služieb a v oblasti riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave, a to aj vytvorením technických podmienok na výkon verejnej moci elektronicky podľa požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. v rozsahu dotknutom projektom.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu vzhľadom na skutočnosť, že predmetnou právnou úpravou v spojení s technickým riešením sa vytvárajú podmienky na elektronizáciu výkonu verejnej moci v konaniach dotknutých projektom, odstráneniu duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania žiadosti zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie a pod.

Ukončenie projektu a uvedenie informačného systému JISCD do produkčnej prevádzky bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu trvalej udržateľnosti projektu financovaného zo štrukturálnych fondov EÚ v zmysle čl. 57 Nariadenia Rady (ES) 1083/2006. Finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na príslušný rozpočtový rok. Ide o prostriedky určené na údržbu a podporu prevádzky systému JISCD, nájomné za priestory dvoch dátových centier a poskytovanie s tým súvisiacich služieb (poplatky za spotrebu energie, zabezpečenie protipožiarnej ochrany a pod.). 

 

Podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 a podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 sa na Slovenskú republiku s účinnosťou od 1. januára 2016 vzťahuje povinnosť ustanoviť a vymenovať orgán dohľadu nad trhom v súlade s týmito nariadeniami, ktorým bude Slovenská obchodná inšpekcia (viď nižšie uvedené). Tento orgán, názov, adresa a oblasť pôsobnosti musí byť nahlásený Európskej komisii, ktorá ich zverejní na svojej internetovej stránke. Za nesplnenie tejto povinnosti môže byť voči Slovenskej republike začaté konanie za neplnenie zmluvy o Európskej únii.

V súvislosti s navrhovanými zmenami uvedenými v článku VI a VII, ktoré sa týkajú zmien  zákona č. 725/2004 Z. z. a zákona č. 128/2002 Z. z. dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie o oblasť výkonu dohľadu pri uvedení na trh alebo sprístupnení na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. V zmysle uvedenej novely bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia ukladať dozorovaným subjektom aj sankcie; výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone dohľadu nad trhom budú príjmom štátneho rozpočtu. 

V súvislosti so zavedením nových správnych deliktov a poriadkových pokút pri vykonávaní dohľadu nad trhom sa v prvom roku účinnosti zákona odhadujú príjmy vo výške 146 920 EUR.

 

V súvislosti s rozšírením právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie bude potrebné personálne posilniť príslušné útvary. Predložený návrh zákona predpokladá navýšenie o 2 zamestnancov na zabezpečenie aplikácie zákona v oblasti metodického riadenia. Navýšenie počtu zamestnancov vychádza zo súčasného stavu poznania, pričom je predpoklad, že v ďalšom období bude potrebné personálne posilniť každý inšpektorát o 2 zamestnancov (celkovo + 16 zamestnancov), a to vzhľadom na rozsah plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona. Nie je však nevyhnutné, aby 16 zamestnancov pôsobilo v rámci inšpektorátov ihneď od účinnosti zákona. Predpokladaný vývoj počtu zamestnancov a zodpovedajúcich osobných nákladov (mzdy a poistné) v jednotlivých rokoch je v nasledujúcej tabuľke:

 

Rok

2015

2016

2017

2018

Počet nových zamestnancov 

+2 

+8

+8 

Celkové ročné osobné náklady [EUR]

0

36 728

111 648

111 648

 

Návrh zákona zároveň súčasne zavádza nové správne poplatky, ktoré sú ustanovené v článkoch IV v bodoch 3, 5, 7, 22., a to poskytovanie údajov z informačného systému  spoplatnené sumou 5 EUR, vydanie štatistických údajov z informačného systému  spoplatnené sumou  20 EUR, 10 EUR za vydanie inštruktorského preukazu alebo predĺženie platnosti  a 30 EUR za zmenu v registrácii na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku. V súvislosti s poverovaním subjektov na vykonávanie odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci alebo žiadosť o predĺženie jeho platnosti sa zavádza správny poplatok vo výške 100 EUR. Pri podaní žiadosti  o vykonanie zmeny v poverení na vykonávanie odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel    prepravujúcich nebezpečné veci sa zavádza správny poplatok 50 EUR. 

 

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu a zavedenie rozkazného konania, je predpoklad, že prevádzkovatelia vozidiel si svoje povinnosti budú plniť. V súčasnosti nie je možné predpokladať, koľko prevádzkovateľov vozidiel si svoje povinnosti plniť nebude a koľko prevádzkovateľov vozidiel v prípade uloženia pokuty rozkazom využije svoje právo podať odpor. 

 

 

2.3.2. Charakteristika návrhu

 

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

  x   iné 

 

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

 Tabuľka č.3

Objem aktivít

Odhadované objemy

2014

2015

2016

2017

Indikátor ABC

-

-

-

-

Indikátor KLM

-

-

-

-

Indikátor XYZ

-

-

-

-

 

 

 

 

 

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Úrad vlády SR

 Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

2015

2016

2017

2018

Bežné výdavky (600)

 

 

 

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

Tovary a služby (630)2

 

 

 

 

Bežné transfery (640)2

 

 

 

 

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

3 776 899,98

 

 

 

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

3 776 899,98

 

 

 

Kapitálové transfery (720)2

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finan. aktívami a finan. pasívami (800)

 

 

 

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

3 776 899,98

 

 

 

z toho výdavky na ŠR

3 776 899,98

 

 

 

Bežné výdavky (600) 

 

 

 

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

3 776 899,98

 

 

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 

 

 

 

 

 

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

 Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

2015

2016

2017

2018

Bežné výdavky (600)

216 000

1 160 208

1 160 208

1 160 208

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

Tovary a služby (630)2

216 000

1 160 208

1 160 208

1 160 208

Bežné transfery (640)2

 

 

 

 

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

7 335 100,02

 

 

 

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

7 335 100,02

 

 

 

Kapitálové transfery (720)2

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finan. aktívami a finan. pasívami (800)

 

 

 

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

7 551 100,02

1 160 208

1 160 208

1 160 208

z toho výdavky na ŠR

7 551 100,02

1 160 208

1 160 208

1 160 208

Bežné výdavky (600) 

216 000

1 160 208

1 160 208

1 160 208

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

7 335 100,02

 

 

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 

 

 

 

 

Ministerstvo hospodárstva SR                                                                               Tabuľka č. 6 

 Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2015

2016

2017

2018

 

Daňové príjmy (100)1

 

 

 

 

 

Nedaňové príjmy (200)1

 

146 920

263 912

381 304

 

Granty a transfery (300)1

 

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

 

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

 

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

146 920

263 912

381 304

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie  

 Tabuľka č. 7

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

2015

2016

2017

2018

Bežné výdavky (600)

 

146 920

263 912

381 304

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

65 616

129 168

192 720

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

22 933

45 144

67 356

Tovary a služby (630)2

 

58 371

89 600

121 228

Bežné transfery (640)2

 

 

 

 

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

 

 

 

 

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

 

 

 

 

Kapitálové transfery (720)2

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finan. aktívami a finan. pasívami (800)

 

 

 

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

 

146 920

263 912

381 304

z toho výdavky na ŠR

 

146 920

263 912

381 304

Bežné výdavky (600) 

 

146 920

263 912

381 304

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

65 616

129 168

192 720

Kapitálové výdavky (700)

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 

 

 

 

 

       Tabuľka č. 8               

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Pozn.

2015

2016

2017

2018

 

Počet zamestnancov celkom*

2

10

18

 

   z toho vplyv na ŠR

2

10

18

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

 

1 134*

1 076**

892

 

   z toho vplyv na ŠR

 

1 134*

 1 076**

 892

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

 

88 549

174 312

260 076

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

65 616*

129 168**

192 720

 

   z toho vplyv na ŠR

 

65 616*

129 168**

192 720

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

 

22 933

45 144

67 356

 

   z toho vplyv na ŠR

 

22 933

45 144

67 356

 

*priemerný mzdový výdavkov pre 1 osobu v roku 2016 predstavuje sumu 1 134 EUR/mesiac, čo pri 2 osobách predstavuje ročné mzdové výdavky 27 216 EUR. Suma 38 400 EUR predstavuje navýšenie miezd pre 16 zamestnancov SOI o 200 EUR/mesiac/osoba za vykonávanie činností podľa tohto zákona.

** priemerný mzdový výdavkov pre 1 osobu v roku 2017 predstavuje sumu 916 EUR/mesiac, čo pri 10 osobách predstavuje ročné mzdové výdavky 109 968 EUR. Suma 19 200 EUR predstavuje navýšenie miezd pre 8 zamestnancov SOI o 200 EUR/mesiac/osoba za vykonávanie činností podľa tohto zákona.

 

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie

 

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

 

Predkladaný návrh sa dotýka oblasti:

- autoškôl, registrovaných v Slovenskej republike podľa zákona č. 93/2005 Z. z.,(počet cca760) 

- školiacich stredísk podľa zákona č. 280/2006
Z. z. (počet cca140)

- poverených technických služieb podľa zákona
č. 725/2004 Z. z. (3)  

 - podnikateľov v cestnej doprave podľa zákona
č. 56/2012 Z. z. (počet cca 7000)

 - prevádzkovateľov v oblasti taxislužby doprave podľa zákona č. 56/2012 Z. z. (počet cca 3000)

 

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

 

Prínosom je elektronizácia administratívnych procesov pre podnikateľské subjekty v styku
s orgánmi štátnej správy. 

Rozsah nákladov na strane podnikateľských subjektov predpokladáme nulový alebo len minimálny. Zvýšené  náklady môžu vzniknúť prevádzkovateľom autoškôl v súvislosti
s identifikačným zariadením výcvikového vozidla, učebne a trenažéra. Výšku nákladov v súčasnosti nevieme identifikovať. Zároveň návrh zákona upravuje výšku správnych poplatkov a zavádza niektoré nové správne poplatky.
Upravujú sa podmienky pre použitie výcvikových vozidiel na praktický výcvik. Tieto by mali spĺňať podmienky pre vozidlá, ktoré sa používajú na skúškach z vedenia motorového vozidla.

Upravujú sa podmienky pre výrobcu alebo zástupcu výrobcu identifikačného zariadenia pre 
schválenie spôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách

 

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

 

Nepredpokladáme zvýšené administratívne finančné zaťaženie. Cieľom návrhu je elektronizácia súčasných administratívnych povinností. Príslušný úrad by mal byť prostredníctvom informačného systému prepojený na registre. Ak existujú informácie v príslušných registroch resp. systémoch nebude  potrebné tieto podklady dodatočne úradu dodať. 

 

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

 

Zákon môže mať pozitívny vplyv na fungovanie subjektov v oblasti taxislužieb vzhľadom na umožnenie prepravy cestujúcich vozidlami do 9 miest  aj z iného územia SR, ako je vymedzené v koncesii, pod podmienkou, že cieľové miesto je mimo územia SR.

Zároveň zákon môže mať pozitívny vplyv na flexibilitu dopravcov pri nadrozmernej prepravy.

 

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

 

 Nepredpokladáme dôsledky

 

 

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

 

Budovanie základných pilierov informatizácie

 

Obsah

 

6.1. Rozširujú alebo inovujú  sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Vytvára sa Jednotný informačný systém v cestnej doprave ako realizácia Národného projektu Jednotný informačný systém v cestnej
doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej aj „projekt“), v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb, opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni. 

 

Návrh zákona vytvára legislatívne podmienky na využitie všetkých navrhovaných funkcionalít Jednotného informačného systému v cestnej doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej aj „JISCD“), najmä z hľadiska definovania povinností zapojených subjektov a  prepojenia existujúcich zdrojov informácií (verejných i súkromných registrov a evidencií) nevyhnutných pre riadne fungovanie JISCD.

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Áno, vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu a aj pre technickú interoperabilitu.

Ľudia

 

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie.

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie..

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Áno.

V rámci projektu budú vykonávané propagačné a mediálne činnosti súvisiace s prezentáciou dosiahnutých výsledkov projektu a zvyšovaním.  odborného ako aj  laického povedomia o informatizácii dotknutých agend a služieb.

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie

Infraštruktúra

 

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Zavádza sa nový informačný systém JISCD, ktorý elektronizuje agendy súvisiace s cestnou dopravou, pričom pokrýva nasledujúce eGov služby:

  • Registrovanie autoškôl
  • Správa, evidencia a výkon výučby a výcviku v rámci autoškoly
  • Schvaľovanie jednotlivo dovezeného vozidla zo zahraničia
  • Typové schválenie vozidiel
  • Technická kontrola vozidiel
  • Emisná kontrola vozidiel
  • Kontrola originality vozidiel
  • Prestavba vozidiel
  • Registrovanie školiacich stredísk
    v oblasti cestnej dopravy
  • Elektronické školenia a certifikácie
    v oblasti cestnej dopravy
  • Publikovanie relevantných informácií v oblasti cestnej dopravy

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie. 

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Zavádzaný systém JISCD rozširuje prístupnosť k elektronickým službám  a vytvára podmienky pre výkon verejnej moci elektronicky.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Áno. Na národnej, ako aj nadnárodnej úrovni. Na národnej úrovni prepojením rezortných registrov a na nadnárodnej úrovni elektronickou výmenou informácií a evidovaných údajov.

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Áno. V rámci projektu sa vytvorí  vysoko zabezpečené IKT prostredie. Za týmto účelom sa budujú rezortné, ako aj referenčné registre  v zmysle zachovania overiteľnosti uchovávaných údajov a prístupov k nim. 

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Áno. V rámci projektu sa realizujú dve redundantné dátové centrá. 

Riadenie procesu informatizácie

 

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Nie.

Financovanie procesu informatizácie

 

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Áno

Financovanie procesu bude prebiehať  v rezortnej úrovni a v nadrezortnej úrovni. V rámci nadrezortnej úrovne de o prostriedky z Operačného programu informatizácia. Na rezotnej úrovni budú potrebné finačné prostriedky v súvislosti s údržbou a podporou prevádzky systému.

Presné finančné prostriedky v súvislosti s finančnými investíciami sú uvedené
v Doložke vybraných vplyvov – Vplyvy na rozpočet verejnej správy na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. 

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

 

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

ÁNO. Legislatívne zmeny sú tvorené novým návrhom zákona o JISCD ako aj návrhmi legislatívnych zmien dotknutých právnych predpisov na úseku dopravy.

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

 

  1. 1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

 

  1. 2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

 

  1. 3. Problematika návrhu právneho predpisu:
  1. je upravená v práve Európskej únie
  • - v primárnom práve

čl.4 Hlava I (vnútorný trh), čl. 7 Hlava II (voľný pohyb tovaru) a čl. 91 Hlava VI (Doprava) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 

  • - sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1. legislatívne akty: 

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013
o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom
s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013
 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh  (Ú. v. EÚ L 300,14.11.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006
(Ú v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení.

 

2. nelegislatívne akty: -,

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa  mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej
a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85
a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS
(Ú. v. EÚ L 226, 10. 9. 2003) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006
o vodičských preukazoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006) v platnom znení,

 

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

  1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
  1. a) lehota na prebratie:   z legislatívy Európskej únie vyplýva záväzok s účinnosťou od
    1. januára 2016 prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami
    a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013
    z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek

 

  1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:   - nie je určená,

 

  1. c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie: v danej oblasti nebolo proti Slovenskej republike začaté konanie, 

 

  1. d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: návrh zákona nepreberá smernice.

 

  1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
  • - úplný.

 

  1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. 

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K čl. I

Tento článok obsahuje návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave.

 

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona.

 

K § 2

Definuje sa Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“) ako informačný systém verejnej správy, ktorý sa bude využívať v rozsahu procesov vyplývajúcich z tohto zákona a právnych predpisov na úseku cestnej dopravy, ktoré boli do JISCD zapracované.

Správcom JISCD je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“).

 

K § 3

Upravujú sa funkcie JISCD, jeho integrované súčasti, vrátane registrov, v ktorých sa budú sústreďovať údaje zhromažďované JISCD potrebné na zabezpečenie účelu zavedenia JISCD. 

V odseku 1 sa upravuje rámec funkcionalít JISCD vrátane evidencie a používania iných údajov podľa osobitných predpisov. Napríklad poverená technická služba overovania vozidiel bude evidovať v JISCD protokoly o testoch a skúškach vozidiel spolu s návrhmi na spracovanie základného technického opisu; ministerstvo dopravy bude prostredníctvom príslušnej poverenej technickej služby oznamovať príslušnej oprávnenej osobe termín a miesto konania skúšky z odbornej spôsobilosti [zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach prevádzky vozidiel)]. Ako ďalší príklad možno uviesť povinnosť prevádzkovateľa autoškoly zaznamenávať do JISCD výsledky lekárskej prehliadky prípadne psychologického vyšetrenia pred zaradením uchádzača do kurzu [zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o autoškolách“)].

Navrhované znenie odseku 2 vymedzuje registre, ktoré budú vytvorené v rámci JISCD, a ktoré budú evidovať údaje získané z činnosti ministerstva dopravy a od osôb vymedzených v § 3 ods. 5 zákona.

V odseku 3 sa navrhuje vymedziť už existujúce informačné systémy ministerstva dopravy integrované do JISCD, ktorých údaje budú používané na plnenie funkcionalít JISCD ako aj na evidenciu priestupkov na úseku cestnej dopravy, v ktorej JISCD umožní evidovať údaje o priestupkoch na úseku cestnej dopravy.

V navrhovanom znení odseku 4 sa špecifikujú evidencie a registre iných orgánov verejnej moci, ktorých údaje sa používajú v JISCD.

V  znení odseku 5 sa určujú informačné systémy tretích osôb, ktorých údaje budú používané na plnenie funkcionalít JISCD a budú evidované v registroch JISCD.

V odsekoch 7 a 8 sa určuje povinnosť osobám, ktoré spravujú alebo vedú informačné systémy, registre a evidencie uvedené v odsekoch 4 a 5, poskytnúť bezodplatne ministerstvu dopravy prístup k údajom, a to nepretržite a automatizovane alebo nepretržite a priamo. Pri automatizovanom prístupe sa budú údaje poskytovať cez rozhranie medzi dvoma informačnými systémami bez sprostredkovateľského informačného systému; pri priamom prístupe sa budú údaje poskytovať prostredníctvom užívateľského rozhrania daného informačného systému. Právna úprava v odseku 7 má pokryť poskytnutie údajov na "konanie" orgánu verejnej moci nad rámec definície "výkonu verejnej moci " podľa § 3 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o e-Governmente“), t. j. na tieto "konania" sa § 17 ods. 6 zákona
o e-Governmente nevzťahuje. Úprava v odseku 8 reaguje na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o komunikáciu medzi orgánmi verejnej moci, nakoľko osoby uvedené v odseku 5 nie sú orgánmi verejnej moci (napr. poverené technické služby sú osoby, ktoré zabezpečujú činnosti súvisiace s technickými službami v mene ministerstva), a zákon o e-Governmente sa na ne vzťahuje.

 

K § 4

Určuje sa okruh osôb, ktoré budú používať JISCD v rozsahu a spôsobom uvedeným v tomto zákone a osobitných predpisoch na úseku cestnej dopravy.

 

K § 5

Ustanovuje sa úprava vzťahujúca sa k ochrane osobných údajov vedených  v JISCD, najmä pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov.

Navrhované znenie odseku 2 zabezpečuje, aby údaje poskytované z JISCD  mohli byť použité na právne účely, a aby ministerstvo dopravy nemuselo osobitným spôsobom potvrdzovať správnosť a úplnosť poskytovaných údajov, a súčasne aby nikto nemohol namietať správnosť predmetných údajov, pokiaľ nebude preukázaný opak.

V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť, že na poskytovanie údajov z neverejných častí registrov JISCD sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

 

K § 6 až 11

Ustanovenia o registroch sú základnými ustanoveniami, ktoré bližšie špecifikujú registre vymedzené v § 3 ods. 2 z hľadiska účelu, na ktorý ich ministerstvo dopravy vedie, aké údaje sa v registroch používajú z registrov iných orgánov verejnej moci a aké údaje ministerstva dopravy sa v registroch evidujú. Predmetné ustanovenia zároveň vymedzujú, ktoré z údajov obsiahnutých v registroch sú verejné, ako aj okruh osôb, ktoré sú povinné evidovať údaje v príslušných registroch prostredníctvom JISCD.

JISCD predpokladá vytvorenie šiestich registrov: registra technických staníc, registra technikov, registra prehliadok z technických staníc, registra autoškôl a školiacich stredísk, registra odborne spôsobilých osôb a registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. Predmetné registre sú vytvárané za účelom plnenia ich funkcie ako referenčných registrov podľa požiadaviek zákona o e-Governmente.

Register technických staníc sa zriaďuje za účelom evidencie osôb, ktoré majú udelené povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, evidencie oprávnených osôb technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, evidencie staníc technickej kontroly, pracovísk emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k osobám evidovaným v registri. Register technických staníc obsahuje aj údaje o osobách, ktoré vykonávajú diagnostiku a opravy cestných motorových vozidiel, a ktoré sa dobrovoľne zaregistrujú v registri technických staníc, a to v rozsahu nimi poskytnutých údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dobrovoľnú registráciu predmetných osôb, budú v registri obsiahnuté iba údaje, ktoré osoba poskytne pri registrácii. Register technických staníc sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Register technikov sa zriaďuje za účelom evidencie údajov o kontrolných technikoch, technikoch emisnej kontroly, technikoch kontroly originality a technikoch montáže plynových zariadení v súvislosti s výkonom ich činností, ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k technikom. Register technikov je neverejný. 

Register z prehliadok z technických staníc sa zriaďuje za účelom evidencie údajov z vykonaných technických kontrol, emisných kontrol, kontrol originality a montáží plynových zariadení. Register z prehliadok technických staníc je neverejný.

Register autoškôl a školiacich stredísk sa zriaďuje na účely evidencie autoškôl, školiacich stredísk, poverených zariadení ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k prevádzkovateľom autoškôl, prevádzkovateľom školiacich stredísk a povereným zariadeniam. Register autoškôl a školiacich stredísk sa člení na verejnú časť
a neverejnú časť.

Register odborne spôsobilých osôb sa zriaďuje za účelom evidencie odborne spôsobilých osôb v cestnej doprave. Register odborne spôsobilých osôb sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel sa zriaďuje na účely evidencie a rozhodovania o správnych deliktoch prevádzkovateľov vozidiel. Register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel je neverejný. 

 

K § 12

Upravuje sa poskytovanie údajov z jednotlivých registrov JISCD vrátane okruhu orgánov a osôb, ktoré majú nepretržitý a automatizovaný alebo priamy prístup k údajom z registrov.

 

K § 13

V rámci prechodných ustanovení sa určuje dočasný postup, pretože v čase nadobudnutia účinnosti zákona o JISCD, nebudú zrejme vybudované všetky agendové systémy a nebude možná komunikácia medzi nimi cez modul úradnej komunikácie vzhľadom na prechodné obdobie podľa § 60 ods. 7 zákona o e- Governmente a tiež z dôvodu, že v súčasnosti nie je  vydaný zoznam referenčných registrov. 

 

 

K čl. II

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

 

K bodu  1  [§ 1 ods. 4]

Navrhnutou úpravou sa do § 1 ods. 4 dopĺňajú zariadenia, ktoré nie sú súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. 

 

K bodu  2  [§ 8 ods. 5]

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou v spôsobe výpočtu správneho poplatku, ktorý sa vyberá dodatočne za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia.

 

 

K čl. III

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

Ustanovuje sa odborná spôsobilosť pre viazanú živnosť prevádzkovanie autoškoly, ktorú musí spĺňať osoba, ktorá ohlási takúto živnosť alebo požiada o vydanie osvedčenia
o živnostenskom oprávnení.

 

 

K čl. IV

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

 

K bodu  1  [položka 68, splnomocnenie]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje pri úhrade správneho poplatku pri zrýchlenom konaní skrátiť lehotu na zrýchlené vybavenie z desiatich dní na päť dní.

 

K bodu  2  [položka 69a]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava výšky správneho poplatku zo súčasnej jednotnej sumy 33 eur pre všetky kategórie vozidiel tak, že pre kategórie vozidiel s nižšou obstarávacou cenou sa navrhuje nižšia výška správneho poplatku (25 eur) a pre ostatné kategórie vozidiel sa navrhuje zvýšenie správneho poplatku (50 eur), čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že celkový príjem do štátneho rozpočtu bude nezmenený. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou vzhľadom na to, že povolenie evidencie, uvedenia na trh alebo do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách sa od 1. januára 2016 bude vykonávať aj prostredníctvom nových európskych nariadení.

 

K bodu  3  [položka 69b]

V súvislosti s vytvorením JISCD sa navrhuje pre poskytovanie štatistických údajov správny poplatok vo výške 20 eur. Ide o obdobnú položku, ako je poskytovanie štatistických údajov z evidencie vozidiel alebo z evidencie dopravných nehôd (položka 66). 

Pre poskytnutie údajov z JISCD týkajúcich sa osoby žiadateľa sa navrhuje správny poplatok vo výške 5 eur.

 

K bodu  4  [položka 74 písm. e) a f)]

V súvislosti s rozsahom inštruktorského oprávnenia upravenom v § 17 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 349/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 259/2012 Z. z. (ďalej len „vykonávacia vyhláška k zákonu o autoškolách“) sa navrhuje zosúladiť úhradu správnych poplatkov s rozsahom inštruktorského oprávnenia, ktoré oprávňuje inštruktora autoškoly vykonávať v kurzoch výučbu a výcvik pre viaceré skupiny. Samotná výška správnych poplatkov sa pri niektorých skupinách zvyšuje a pri niektorých znižuje, čo v konečnom dôsledku nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet. Vzhľadom na to, že pri opakovanej skúške sa vyberá poplatok vo výške 50 %, správne poplatky sú navrhnuté v takej výške, aby boli jednoducho deliteľné dvomi a bolo ich možné, čo najjednoduchšie uhradiť na Slovenskej pošte prostredníctvom Potvrdenia pre evidenciu poplatku.

 

K bodu  5  [položka 74 nové písm. g)]

V súvislosti s vydávaním inštruktorského preukazu okresnými úradmi v sídle kraja sa dopĺňa správny poplatok za vydanie inštruktorského preukazu. Výška správneho poplatku sa navrhuje na 10 eur, čo by malo pokryť výrobu a distribúciu inštruktorských preukazov ako aj samotnú administratívu spojenú s vydávaním inštruktorského preukazu.

 

K bodu  6  [položka 77]

V súvislosti s vykonaním zmeny registrácie autoškoly sa navrhuje správny poplatok rozdeliť, a to správny poplatok vo výške 100 eur bude iba v prípade zmeny rozsahu registrácie. V ostatných prípadoch zmeny (mimo rozsahu registrácie) sa navrhuje správny poplatok vo výške 20 eur. Taktiež sa presnejšie definuje, aký správny poplatok sa vyberá v súvislosti s rozšírením rozsahu skupín registrácie autoškoly.

 

K bodom  7 až 9  [položka 77a] 

Ide o zosúladenie zákona o správnych poplatkoch v súvislosti s jednotnou registráciou školiaceho strediska pre základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik a doplnenie správneho poplatku za zmenu registrácie školiaceho strediska.

 

K bodu  10  [položka 77b nové písm. c) a d)]

Navrhuje sa sadzobník správnych poplatkov doplniť o nové správne poplatky v súvislosti so schválením identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách alebo schválením programového vybavenia autoškoly.

 

K bodu  11  [položka 78a písm. a)]

Zosúladenie znenia so zákonom o podmienkach prevádzky vozidiel.

 

K bodu  12  [položka 78a písm. a) druhý bod]

Upravuje sa výška správneho poplatku v súvislosti so skúškou odbornej spôsobilosti pri emisnej kontrole na rovnakú úroveň, ako je pri technickej kontrole a pri kontrole originality. Pri novele zákona o správnych poplatkoch účinnej k 1. októbru 2012 (zákon
č. 286/2012 Z. z.) došlo k preklepu a výška správnych poplatkov bola zmenená iba pri skúške odbornej spôsobilosti pri technickej kontrole a kontrole originality, pričom pri skúške odbornej spôsobilosti pri emisnej kontrole k zmene nedošlo. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotná výška správneho poplatku.

 

K bodu  13  [položka 79 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že úkon schválenie cestovného poriadku sa vykonáva až po schválení dopravnej licencie, pričom pre schválenie cestovného poriadku sa nepodáva samostatná žiadosť.

 

K bodom  14 až 21  [položka 79]

Ide o legislatívno-technické úpravy z dôvodu jednoznačnosti, že príslušný poplatok sa platí pri podaní žiadosti alebo prihlášky.

 

K bodu  22  [položka 79 nové písm. t) a u)]

Navrhujú sa nové správne poplatky v súvislosti s vykonávaním odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci. Podľa § 41 ods. 1 písm. o) v spojení s § 37 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ministerstvo dopravy poveruje právnické osoby odbornou prípravou bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci a v súvislosti s tým, je potrebné zaviesť adekvátny správny poplatok.

 

K bodu  23  [položka 80 nové písm. c) a d)]

Zavádzajú sa tzv. „šesťmesačné a trojmesačné permanentky“ za nadmernú a nadrozmernú prepravu. Z činnosti okresných úradov, z informácií od samotných dopravcov ako aj z poznatkov správcov pozemných komunikácií vyplýva, že o povolenie na zvláštne užívanie pred vykonaním nadmernej alebo nadrozmernej prepravy požiada len nepatrné množstvo dopravcov. Pri súčasne platnom režime jednorazových povolení za každú jednotlivú prepravu a prepravný zámer dopravcovia, ktorí si chcú vybaviť povolenia na zvláštne užívanie, často nemôžu z časového hľadiska operatívne reagovať na ponuky objednávateľov, pretože do povolenia nevedia zadať presný termín prepravy, prípadne o požiadavke na uskutočnenie prepravy sa dozvedia často 1-2 dni pred uskutočnením prepravy a tak, buď odmietnu takúto prepravu alebo oveľa častejšie riskujú a vykonajú prepravu bez povolenia.

Novou úpravou sa teda zavádza možnosť opakovanej prepravy na dobu najviac troch alebo šiestich mesiacov, spoplatnenej dva a pol násobkom alebo päťnásobkom sumy za jednotlivú prepravu a prepravný zámer. Výška správneho poplatku je z pohľadu predkladateľa nastavená priaznivo a motivačne, tak aby dopravcovia neobchádzali zákon a požiadali o povolenie na zvláštne užívanie, ktoré je najmä pri vyšších hmotnostiach nevyhnutné, pretože v povolení cestný správny orgán určuje trasu, po ktorej sa môže nadmerná alebo nadrozmerná preprava uskutočniť tak, aby nedochádzalo najmä k poškodeniu mostných objektov. 

Pri prepravách do 60 ton sa preprava povolí na dobu najviac šiestich mesiacov a pri prepravách nad 60 ton sa preprava povolí na dobu najviac troch mesiacov.

 

K bodu  24  [položka 80 časť Splnomocnenie bod 2]

Vyvolané novou úpravou v bode 25.

 

K bodu  25  [položka 80 časť Splnomocnenie nový bod 3]

Výška dodatočne vyberaného správneho poplatku sa posudzuje podľa percentuálneho preťaženia celkovej hmotnosti vrátane nákladu a nápravového preťaženia. Takto získané sumy sa na záver sčítajú.

Príklad: 

Došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti jazdnej súpravy ustanovenej na 40,00 ton podľa bodu 2 písm. i) prílohy č. 1 nariadenia vlády  Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi
a o označovaní vozidiel a jazdných súprav, o 9,62 ton, t. j. o 24,05 %, keďže nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy bola 49,62 ton. Poplatok za túto nadmernú prepravu mal byť podľa písmena a) bodu 2.1. (od 30,01 do 50,00 ton) 300 eur.

Poplatok podľa bodu 3.1. sa vypočíta ako trojnásobok 300=900 eur, pretože percentuálne preťaženie je nad 9,01 %.

Zároveň došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti na dvojnápravu prívesu pretože  nameraná hmotnosť bola 19,10 ton, pričom povolená hmotnosť je 18,00 ton podľa bodu 3 písm. d) bodu 3. prílohy č. 1  nariadenia vlády  Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. v znení nariadenia  vlády Slovenskej republiky č. 439/2013 Z. z..  Došlo k preťaženiu o 1,10 ton, t. j. o 6,11 %. Poplatok za túto nadmernú prepravu mal byť podľa písmena a) bodu 2.2. (od 5,01 do 10,00  %) 150 eur. Poplatok podľa bodu 3.2. sa vypočíta ako dvojnásobok 150=300 eur, pretože percentuálne preťaženie je od 6,01% do 9%.

Sadzby podľa bodov 3.1 a 3.2 sa sčítajú (900+300=1200 eur).

 

K bodu  26  [položka 80  časť Poznámka bod 6]

Pri jazdnej súprave skladajúcej sa z motorového vozidla spojeného s návesom sa samostatne neposudzuje hmotnosť motorového vozidla. Navrhovaným doplnením sa vyhovuje požiadavke dopravcov prevážajúcich  štrk, sypký materiál, palety a iný materiál,  ktorý nie je možné rovnomerne rozložiť na ložnej ploche jazdnej súpravy a už pri brzdení sa tento materiál posunie do prednej časti návesovej súpravy, čo sa prejaví na preťažení motorového vozidla, pričom celková hmotnosť jazdnej súpravy a hmotnosť na nápravy nemusí byť vôbec prekročená.

 

K bodu  27  [položka 80 časť Poznámka bod 12]

Cieľom návrhu je, aby sa sadzba za tranzitnú prepravu pripočítala k sadzbe za viacnásobne opakovanú prepravu len raz. Rovnako sa navrhuje, aby sa sadzba za tranzit pripočítala len raz aj v prípade dodatočne vyberaného správneho poplatku, pri ktorom sa doposiaľ strojnásobila základná sadzba, ktorá bola vypočítaná ako súčet sadzieb podľa písmena a) a sadzba za tranzit podľa písmena b). Dodatočne sa tranzit pripočíta len v prípade, ak v doklade o úradnom meraní je uvedená (je preukázaná) východisková a cieľová krajina a tento doklad je podpísaný vodičom.

 

K bodu  28  [položka 80 časť Poznámka bod 13]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  29  [položka 80 časť Poznámka body 14 až 16]

V bode 14 sú uvedené podmienky, za akých je možné povoliť “permanentky“ pre nadmerné prepravy s celkovou hmotnosťou nad 60 ton.

V bode 15 v prípade porušenia podmienok v povolení na viacnásobne opakovú prepravu, sa preprava posudzuje ako preprava bez povolenia na zvláštne užívanie a dodatočne sa vyberá poplatok podľa Splnomocnenia bodu 3.

Bod 16 spresňuje, že ak sa stavebným mechanizmom vykoná nadmerná alebo nadrozmerná preprava bez povolenia na zvláštne užívanie, zvýšený správny poplatok sa vypočíta zo sumy vypočítanej podľa písmena a), keďže bez povolenia na zvláštne užívanie je táto preprava považovaná za „klasickú nadmernú alebo nadrozmernú prepravu“.  

 

 

K čl. V

Tento článok obsahuje novelu zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.
o premávke na pozemných komunikáciách.

 

Z dôvodu zavedenia JISCD sa presnejšie špecifikujú základné úlohy Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl v súvislosti s organizáciou inštruktorských kurzov, doškoľovacích kurzov inštruktorov, vykonávaním inštruktorských skúšok a v súvislosti s používaním samotného JISCD.

 

 

K čl. VI 

Ustanovuje sa prepojenie zákona o podmienkach prevádzky vozidiel so zákonom
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

 

K bodom  1 a 2  [§ 1 ods. 1 písm. a) a § 2 nové písmeno l), poznámka pod čiarou k odkazu 9e] 

Dopĺňa sa kompetencia a predmet kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie o dohľad nad trhom podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel.

 

K bodu  3  [§ 8 ods. 1 písm. b)] 

Zároveň sa v § 8 ods. 1 písm. b) navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu za účelom zosúladenia s § 101a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel.

 

 

K čl. VII 

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel (zákon č 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá primárne súvisí s návrhom zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave. Navrhuje sa tiež úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti dohľadu nad trhom, pretože s účinnosťou od 1. januára 2016 sú členské štáty Európskej únie povinné prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 167/2013 a 168/2013. Ďalšie navrhované zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe a poznatkov ministerstva dopravy s cieľom spresnenia niektorých ustanovení zákona za účelom vylúčenia nejednotného výkladu a zjednotenia aplikačnej praxe.

 

K bodu  1  [§ 1 ods. 1 písm. a) a b)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Predmet zákona sa spresňuje v nadväznosti na doplnenie úpravy podmienok uvádzania na trh a sprístupnenia na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov a samostatných jednotiek. 

 

K bodom  2, 3, 4, 5, 6 a 16  [§ 4 ods. 3 písm. b) a ods. 6 písm. c), § 5 ods. 4 písm. b) a ods. 10 písm. b), § 7 ods. 5 písm. c) a ods. 8 písm. c), § 8 ods. 4 písm. c), § 18 ods. 8 písm. c)]

V rámci typového schvaľovania vozidiel, ich systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek  ako  aj v rámci hromadnej prestavby typu vozidla sa upravuje, akým spôsobom sa preukazuje systém riadenia a kvality výroby. Výrobca a hromadný výrobca môže tento systém preukázať priamo certifikátom udeleným príslušným certifikačným orgánom alebo vyhlásením výrobcu (hromadného výrobcu), že má zavedený systém riadenia a kvality výroby, ktorý musí následne aj preukázať (napríklad vypracovanou príručkou kvality alebo vnútropodnikovou smernicou o systéme riadenia a kvality výroby). 

 

K bodom  7, 48 a 51  [§ 12 ods. 1 písm. q) a r), § 107 ods. 9 písm. a), § 107 ods. 12 písm. a)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Európska únia v nariadeniach upravujúcich typové schvaľovanie, ktoré sú priamo aplikovateľné v členských štátoch, ukladá členským štátom povinnosť prijať do svojho právneho poriadku ustanovenia o sankciách (pokutách) za konkrétne druhy porušení, ktorých skutkové podstaty už sú alebo v budúcnosti budú určené v európskych nariadeniach. 

Z tohto dôvodu sa do § 12 ods. 1 dopĺňajú nové povinnosti pre výrobcu a zástupcu výrobcu vyplývajúce z príslušných európskych nariadení  a  nadväzne sa v § 107 upravujú správne delikty za ich porušenie.

 

K bodu  8  [§ 12 ods. 7] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom a so založením kompetencie v § 101a pre Slovenskú obchodnú inšpekciu vykonávať dohľad nad trhom s novými vozidlami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami. 

 

K bodu  9  [§ 13a]  

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami  a nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek ustanovujú povinnosti pre subjekty, ktoré uvádzajú na trh a sprístupňujú na trhu nové vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky. 

Podľa týchto nariadení sa uvedením na trh rozumie prvé sprístupnenie vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky v Európskej únii. Sprístupnením na trhu sa rozumie každá dodávka nového vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky určená na distribúciu alebo používanie na trhu v priebehu obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezplatne.

Uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu môže vykonať výrobca, zástupca výrobcu, dovozca alebo distribútor, ktorí sú v terminológii príslušných európskych nariadení označovaní ako hospodárske subjekty. V tejto súvislosti sa v § 13a ustanovujú povinnosti pre hospodárske subjekty. 

 

K bodom  10 a 19  [§ 14 ods. 2, § 14a ods. 1, § 15 ods. 2 a 8, § 16 ods. 3, § 16d ods. 2, § 23 ods. 14 písm. a), § 23a ods. 3]  

Vzhľadom na to, že zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) umožňuje prihlásenie vozidla do evidencie aj podľa miesta prevádzky resp. organizačnej zložky, v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel sa navrhuje, aby na konanie v súvislosti s jednotlivo vyrobeným vozidlom, jednotlivo dokončeným vozidlom alebo jednotlivo dovezeným vozidlom a v súvislosti s opätovným schválením vozidla na prevádzku v cestnej premávke, bol miestne príslušným správnym orgánom okresný úrad aj podľa sídla organizačnej zložky resp. prevádzkarne u právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa. U fyzickej osoby sa miestna príslušnosť okresného úradu navrhuje podľa jej pobytu tak, ako je definovaný v § 2 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke.

 

K bodom  11, 12, 14 a 15  [§ 16d ods. 3 nové písm. c) a ods. 4 vypustenie písm. d), § 17 ods. 8 nové písm. e) a ods. 9 vypustenie písm. f)] 

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Legislatívna zmena sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že samotné rozhodnutie o pridelení náhradného identifikačného čísla vozidla VIN nebude potrebné predkladať ako prílohu k žiadosti, keďže bude evidované v JISCD.

 

K bodom  13  a 21  [§ 17 ods. 7, § 18 ods. 17, § 19 ods. 2, § 24 ods. 4]

V súvislosti s výmenou karosérie na vozidle  a  s vykonaním prestavby na vozidle sa miestna príslušnosť správneho orgánu na konanie navrhuje u evidovaných vozidiel podľa miesta evidencie vozidla a u vozidiel, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel, podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. 

Rovnakým spôsobom sa upravuje miestna príslušnosť okresného úradu v súvislosti s trvalým vyradením vozidla z cestnej premávky.

 

K bodom  17 a 46  [§ 21 ods. 1 písm. b), § 107 ods. 2 nové písm. g) a h)]  

Medzi základné povinnosti prevádzkovateľa vozidla sa dopĺňa povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a emisnej kontrole pravidelnej aj po ukončení dočasného vyradenia vozidla z evidencie, ak vozidlo nemá platnú technickú kontrolu alebo nemá platnú emisnú kontrolu [§ 21 ods. 1 písm. b) tretí a štvrtý bod]. Táto povinnosť je v súčasnosti upravená v zákone o cestnej premávke, ktorý však technické a emisné kontroly neupravuje. Navrhovaným doplnením sa povinnosti pre prevádzkovateľov vozidiel súvisiace s technickými a emisnými kontrolami zjednocujú v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel.

Úprava sa navrhuje aj z dôvodu, že pri automatickom ukladaní pokút za nepodrobenie vozidla technickej a emisnej kontrole je nevyhnutné, aby všetky povinnosti prevádzkovateľov vozidiel boli upravené výlučne v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel.

Z dôvodu doplnenia tretieho a štvrtého bodu je potrebné v odseku 1 spresnenie znenia uvádzacej vety a v písmene b) úprava znenia prvého a druhého bodu.

Porušenie novo doplnených povinností do § 21 ods. 1 písm. b) tretieho a štvrtého bodu sa kvalifikuje ako správny delikt, za ktorý správny orgán uloží pokutu podľa § 107 ods. 2 písm. g) a h).

 

K bodu  18  [§ 21a ods. 3]

V súvislosti s demontážou deliacej priečky vozidiel kategórie N1 sa miestna príslušnosť okresného úradu  na konanie vo veci zápisu zmeny do osvedčenia o evidencii alebo do osvedčenia o evidencii časti II navrhuje podľa miesta prihlásenia vozidla do evidencie.

 

K bodu  20  [§ 23a nový odsek 17]

Zákonom č. 388/2013 Z. z. sa do zákona o cestnej premávke zapracovali niektoré elektronické služby v súvislosti s vybudovaním národnej evidencie vozidiel. Tieto služby umožňujú prihlásenie vozidla priamo schvaľovacím úradom (okresným úradom – odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií) v konaní podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel pri jednotlivo vyrobenom vozidle (§ 14 ods. 21 a 22), pri jednotlivo dokončenom vozidle (§ 14a ods. 10), pri jednotlivo dovezenom vozidle (§ 16a ods. 28 a 29, § 16b ods. 6
a 17) a pri opätovnom schválení vozidla na prevádzku (§ 16d ods. 7). Obdobne sa navrhuje tieto elektronické služby využiť aj pri prihlásení vozidla do evidencie priamo schvaľovacím úradom pri výmene technického osvedčenia vozidla za osvedčenie o evidencii podľa § 23a.

 

K bodu  22  [§ 24b ods. 2 prvá veta]

Uvedenou zmenou sa odstráni nesúlad medzi znením odseku 1 a 2 v § 24b.

 

K bodom  23 a 50  [§ 29 ods. 1 nové písm. c), § 107 ods. 11]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Navrhuje sa udeliť povereným technickým službám overovania vozidiel oprávnenie a povinnosť uložiť dokumenty, ktoré vystavujú podľa § 29 ods. 1 písm. b), priamo do JISCD, čím odpadne pre účastníka konania povinnosť predložiť takéto doklady ku konaniu pred správnym orgánom (napríklad pri dovoze jednotlivého vozidla). Tieto doklady bude správny orgán získavať priamo z JISCD, ak v ňom budú dostupné; inak vyzve účastníka konania na ich predloženie.

Zároveň sa dopĺňa pokuta pre poverenú technickú službu overovania vozidiel za nesplnenie tejto povinnosti.

 

K bodu  24  [§ 30 ods. 1 písm. f), § 31 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 1 písm. f), § 33 ods. 1 písm. f)]

Navrhnutá zmena súvisí s úpravou JISCD za účelom zabezpečenia toku informácií z informačných systémov poverených technických služieb do JISCD. 

 

K bodom  25 a 37  [§ 32 ods. 4 prvá veta, § 84 ods. 4 prvá veta]

Pri kontrolách originality vozidiel sa preveruje vozidlo aj v pátracích evidenciách. V praxi sa zistilo, že pri pokusoch legalizovať kradnuté vozidlá, boli pri kontrole originality vozidla spravidla vždy predložené neplatné (pôvodne stratené) doklady totožnosti fyzickej osoby. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa pri kontrole originality vozidla overovalo, či po doklade totožnosti fyzickej osoby nie je vyhlásené pátranie. Je potrebné, aby poverená technická služba kontroly originality vozidiel bola oprávnená požadovať informácie, či nie je v pátraní konkrétny doklad totožnosti fyzickej osoby. Taktiež sa upravuje postup technika kontroly originality, ak zistí, že po konkrétnom doklade totožnosti fyzickej osoby je vyhlásené pátranie.

 

K bodom  26, 31 a 33  [§ 39 ods. 2 nové písm. g), § 57 ods. 2 nové písm. g), § 74 ods. 2 nové písm. g)]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Samotné rozhodnutie o povolení na zriadenie stanice technickej kontroly, rozhodnutie o povolení na zriadenie pracoviska emisnej kontroly a rozhodnutie o povolení na zriadenie pracoviska kontroly originality nebude potrebné predkladať ako prílohu k žiadosti, keďže tieto rozhodnutia budú evidované v JISCD.

 

K bodu  27  [§ 42 ods. 3 písm. d) a § 60 ods. 3 písm. d)]

Navrhuje sa, aby pri vykonaní technickej kontroly resp. emisnej kontroly bez pristavenia vozidla bolo možné automaticky zrušiť oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly resp. oprávnenie na vykonávanie emisnej kontroly. Na staniciach technickej kontroly a pracoviskách emisnej kontroly boli povinne zo zákona namontované monitorovacie záznamové zariadenia (tzv. kamerové systémy), aby nebolo možné vykonať technickú alebo emisnú kontrolu bez pristavenia vozidla; ak napriek tomu niekto vykoná takú kontrolu bez pristavenia vozidla, dôsledkom bude, že oprávnená osoba ihneď príde o príslušné oprávnenie. 

 

K bodu  28  [§ 43 ods. 5, § 61 ods. 5, § 78 ods. 5, § 91 ods. 5]

Navrhovaná legislatívna úprava vypúšťa možnosť podania jednej žiadosti pre viaceré fyzické osoby v konaní súvisiacom s odbornou spôsobilosťou kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení.

 

K bodom  29, 32, 34 a 38  [§ 47 ods. 3, § 65 ods. 3 druhá veta, § 82 ods. 3 druhá veta, § 95 ods. 3 druhá veta] 

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Ustanovenia sa dopĺňajú o oznámenie termínu a miesta konania skúšky aj fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá má platné povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly alebo na zriadenie pracoviska emisnej kontroly alebo kontroly originality, ako aj osobe, ktorá žiada o udelenie oprávnenia na montáž plynového zariadenia, a to z dôvodu, že aj tieto osoby podávajú žiadosti na skúšku z odbornej spôsobilosti na získanie osvedčenia kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení. Termín a miesto skúšky sa bude vykonávať prostredníctvom JISCD.

 

K bodom  30 a 35  [§ 47 ods. 4, § 65 ods. 4, § 82 ods. 4 prvá veta, § 95 ods. 4]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. JISCD umožní podanie žiadosti aj na opakovanú skúšku. 

Súčasne sa doplnením slov „alebo zdokonaľovacieho školenia“ odstráni nepresnosť právnej úpravy; to sa nevzťahuje na § 82 ods. 4, pretože technici kontroly originality neabsolvujú zdokonaľovacie školenie.

 

K bodu  36  [§ 83 ods. 4 písm. b)]  

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje vyprecizovanie znenia písmena b) v § 83 ods. 4 takým spôsobom, aby bola zrejmá povinnosť vo vzťahu k prevádzkovateľovi vozidla; vecne však nejde o zmenu terajšieho stavu.

 

K bodu  39  [§ 98 písm. d)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 167/2013 a 168/2013 sa dohľadom nad trhom rozumejú činnosti
a opatrenia vnútroštátnych orgánov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré sú sprístupnené na trhu, boli v súlade s požiadavkami ustanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Európskej únie a aby neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani inú oblasť ochrany verejného záujmu.

Po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskou obchodnou inšpekciou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie o výkon dohľadu nad trhom podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel a príslušných európskych nariadení. 

Slovenská obchodná inšpekcia sa dopĺňa do § 98 medzi orgány štátnej správy.

 

K bodu  40  [§ 98 písm. w)]    

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Na základe požiadavky Slovenskej obchodnej inšpekcie sa do pôsobnosti ministerstva dopravy (štátneho dopravného úradu) dopĺňa metodické usmerňovanie výkonu dohľadu nad trhom.

 

K bodu  41  [§ 101a]    

Zakladá sa kompetencia pre Slovenskú obchodnú inšpekciu vo veciach dohľadu nad trhom.

 

K bodu  42  [§ 102 ods. 2 písm. d)]  

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Dopĺňa sa možnosť pre správny orgán získavať údaje potrebné na výkon štátneho odborného dozoru aj na základe výstupov z informačných systémov.

 

K bodu  43  [§ 107 ods. 1 písm. b) a c)]

Ide o legislatívno-technické spresnenie textu v nadväznosti na porušenie povinností uvedených v § 21 ods. 1 písm. e) prvom až treťom bode, za ktoré sa ukladá pokuta.

 

K bodu  44  [§ 107 ods. 2 uvádzacia veta]  

Navrhnutá zmena súvisí s rozkazným konaním. Výška pokuty sa zaokrúhľuje na sumu deliteľnú tromi bezo zvyšku vo väzbe na zavedenie možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu (pozitívna motivácia) v § 107b ods. 5.

 

K bodu  45  [§ 107 ods. 2 písm. c) až e)]  

Navrhuje sa legislatívno-technické vyprecizovanie znenia písmen c) až e) v § 107 ods. 2 v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie týchto ustanovení; vecne však nejde o zmenu terajšieho stavu.

 

K bodu  47  [§ 107 ods. 3]  

Cieľom tejto úpravy je (vo väzbe na § 107 ods. 16) ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správnych deliktov uvedených v § 107 ods. 3.

 

K bodu  49  [§ 107 ods. 10 písm. a) až c)]

Účelom legislatívnej úpravy je, aby správny orgán na základe voľnej úvahy (§ 107 ods. 14) určil výšku pokuty v rámci daného rozpätia.

 

K bodu  52  [poznámka pod čiarou k odkazu 40a]  

Legislatívno-technická úprava, skrátená citácia predpisov v poznámke pod čiarou k odkazu 40a, ako aj doplnenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758
z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES.

 

K bodu  53  [§ 107 nové odseky 15 až 18] 

 

K § 107 ods. 15: vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktoch, navrhuje sa do § 107 ods. 15 doplniť pravidlá pre spoločné konanie a pre ukladanie úhrnného trestu pri súbehu správnych deliktov, s cieľom zamedziť problémom
v aplikačnej praxi.

Ak sa ten istý páchateľ dopustil viacerých správnych deliktov, ktoré je príslušný prejednať ten istý správny orgán (vecne, miestne a funkčne príslušný), prejednajú sa tieto v spoločnom (jednom) konaní. Viac správnych deliktov páchateľa je v súbehu vtedy, ak medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebolo vydané správnym orgánom rozhodnutie (hoci aj neprávoplatné) o uložení sankcie za správny delikt. Činy spáchané po vydaní takéhoto rozhodnutia do nadobudnutia jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu, t. j. opätovné spáchanie správneho deliktu. Ak spáchal obvinený zo správneho deliktu po oznámení prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte a po uložení sankcie zaň nový správny delikt, nejde o súbeh správnych deliktov a v oboch prípadoch treba uložiť samostatné sankcie.

Za viac správnych deliktov toho istého páchateľa prejednávaných v spoločnom konaní sa uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie použiteľný (tzv. absorpčná metóda, kedy vyššia alebo prísnejšia sankcia pohlcuje /absorbuje/ nižšiu alebo menej prísnu sankciu). 

 

K § 107 ods. 16: absorpčná zásada sa nepoužije v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností viazaných na jednotlivé vozidlo, kedy sa o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé porušenie povinnosti. 

Samostatné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nie je možné spojiť do spoločného správneho konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Vo všeobecnosti možno uviesť, že spájanie konaní môže byť prekážkou rýchleho vybavenia veci v prípadoch správnych deliktov tých istých páchateľov, ktoré sa často opakujú (v praxi pôjde o páchateľov, ktorí majú napríklad väčšie množstvo vozidiel). Zavedenie samostatného konania pre vybrané správne delikty umožní to, aby správny orgán pri zistení ďalšieho správneho deliktu začal ďalšie správne konanie. Napokon pri rôznych správnych deliktoch tých istých páchateľov bude i dôkazná situácia rozdielna. Preto sa javí v prípade frekventovaných správnych deliktov za zbytočné spájať napríklad konania, kde je jednoduchá dôkazná situácia s konaniami, kde je dôkazná situácia zložitejšia. Záverom možno uviesť, že i naviazanie určenia miestnej príslušnosti na miesto evidencie vozidla môže sťažiť proces spájania konaní (okresné úrady nemusia bezprostredne zistiť, že iný okresný úrad vedie správne konanie o ďalšom alebo inom správnom delikte páchateľa).

Ak by sme pripustili spoločné konanie aj o iných správnych deliktoch prevádzkovateľa, napríklad podľa § 107 ods. 1 písm. a) a správnych deliktov, ktoré sa budú riešiť v rámci rozkazného konania (keď nastane situácia podľa § 107d ods. 5, že sa rozkaz zruší  a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa
§ 107), mohla by nastať situácia, že nebude zrejmé, či sa prevádzkovateľovi vozidla má uložiť pokuta podľa najprísnejšie postihnuteľného ustanovenia alebo súčtom pokút. 

 

K § 107 ods. 17: v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností sa upravuje miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel v čase spáchania správneho deliktu.

 

K § 107 ods. 18: zákon o podmienkach prevádzky vozidiel upravuje povinnosti pre prevádzkovateľa vozidla, ktorým sa podľa § 2 písm. am) rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii (držiteľ vozidla). Za dodržiavanie povinností ustanovených zákonom je zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, teda aj vlastník aj držiteľ vozidla. 

V súvislosti s ukladaním pokút za správne delikty sa navrhuje ukladať pokuty držiteľovi vozidla. V prípade, že držiteľ vozidla nie je známy (bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol), pokuta sa uloží vlastníkovi vozidla.

 

K bodu  54  [§ 107 ods. 22]  

  Ustanovuje sa subjektívna dvojročná a objektívna päťročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej päťročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej päťročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

 

K bodu  55  [§ 107a ods. 7]  

Upravuje sa postup v konaní o uloženie poriadkovej pokuty.

 

K bodu  56  [§ 107b až 107d]

 

Všeobecne k § 107b až 107d

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. V § 107b až 107d je upravené rozkazné konanie a ukladanie pokút v rámci objektívnej zodpovednosti za vybrané správne delikty, ktoré je možné jednoznačne preukázať. Hlavným účelom zavádzania objektívnej zodpovednosti je zefektívniť ukladanie pokút predovšetkým za nepodrobenie vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole. Podľa § 101 písm. k) okresné úrady (odbory cestnej dopravy a pozemných komunikácií) sledujú, či každý prevádzkovateľ vozidla v ustanovených lehotách podrobuje vozidlo technickým a emisným kontrolám. V súčasnosti je v evidencii vozidiel približne 250 000 vozidiel starších ako štyri roky, ktoré nemajú platnú technickú alebo emisnú kontrolu, pričom od splnenia povinností prevádzkovateľov vozidiel neodradila ani hrozba uloženia pokuty.

Súčasný systém ukladania pokút v správnom konaní je administratívne zdĺhavý a náročný (oznámenie o začatí správneho konania, vysporiadanie sa s vyjadrením účastníka konania, vydanie rozhodnutia o pokute, odvolanie a podobne), takže okresné úrady podľa kapacitných možností ukladajú tieto pokuty skôr sporadicky (na jeden okresný úrad
v súčasnej dobe pripadá cca 7000 nevyriešených prípadov). 

Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrýchlený postup vo forme (zrýchleného) rozkazného konania, podobne ako je tomu pri objektívnej zodpovednosti zavedenej v zákone
o cestnej premávke a v zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mýte“).

Celý proces bude postupne vykonávaný prostredníctvom JISCD automatickým generovaním vozidiel, ktoré v ustanovených lehotách neboli podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole, a následne sa automatizovaným spôsobom spracuje rozkaz o uložení sankcie, čo prispeje k úspore času a pracovnej sily na okresných úradoch a urýchli sa proces ukladania pokút. 

Rozkazné konanie je zjednodušeným konaním, a to až do fázy vydania rozhodnutia, ktorým v tomto konkrétnom prípade dôjde k vydaniu rozhodnutia (rozkazu) o uložení pokuty. Zavedením rozkazného konania nebude potrebné začínať klasické správne konanie o uložení pokuty, ktoré v počiatočných fázach ukladá správnemu orgánu povinnosť umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa (o veci, ktorá sa kladie účastníkovi konania za vinu). V prípade automatického sankcionovania sa však javí klasické správne konanie o správnom delikte zbytočné, vzhľadom na to, že porušenie povinnosti bude jednoznačné (nevykonanie technickej kontroly alebo emisnej kontroly v ustanovenej lehote). Právo účastníka konania podať opravný prostriedok voči rozkazu o uložení pokuty, a to odporu, je v návrhu zákona zachované. 

 

K § 107b

V odseku 1 sa ustanovujú správne delikty držiteľa vozidla so striktným určením pokuty. Okresný úrad nebude oprávnený uložiť inú pokutu a nebude môcť prihliadať na žiadne okolnosti, trvanie protiprávneho stavu ani na osobu páchateľa. 

Odsek 2 obsahuje osobitnú úpravu postupu a postihu vybraných správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. O viacerých správnych deliktoch toho istého prevádzkovateľa vozidla okresný úrad rozhodne a sankciu uloží vo viacerých samostatných rozkazných konaniach vedených osobitne podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný a osobitne pre každé porušenie povinnosti. Samostatné rozkazné konania o správnych deliktoch nemožno spájať do spoločného rozkazného konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím.

Z procesného hľadiska pôjde o zjednodušenie a zrýchlenie celého systému sankcionovania. Za podmienok vylúčenia spoločného konania nebude v procese sankcionovania potrebné spájať konania, a teda viazať rozhodnutie o správnych deliktoch napr. na vývoj dôkaznej situácie iných správnych deliktov. Vedenie samostatných konaní má zmysel aj z toho pohľadu, že cieľom je ukladať sankcie za každé jednotlivé porušenie povinnosti a za každé vozidlo osobitne, ako aj predísť problémom, na ktoré sa poukazuje v dôvodovej správe k § 107 ods. 16. 

V odseku 3 sa uvádzajú dôkazy, na základe ktorých okresný úrad vie spoľahlivo preukázať, že prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť. 

Z dôvodu jednoznačnosti sa v odseku 4 ustanovuje možnosť použitia uvedených dôkazov aj pri rozhodovaní v konaní o správnom delikte podľa § 107 ods. 1 písm. b) alebo písm. c)  alebo podľa § 107 ods. 2 písm. c), d) alebo písm. e).

V odseku 5 sa navrhuje zaviesť pozitívnu motiváciu na rýchle zaplatenie pokuty za správny delikt, kde ak prevádzkovateľ vozidla zaplatí pokutu v lehote inak ustanovenej na podanie odporu (podľa návrhu zákona do 15 dní od doručenia rozkazu) postačuje, ak zaplatí len 2/3 z uloženej pokuty. Zvyšná 1/3 pokuty sa nebude vymáhať. Ak však bude pokuta uhradená po tejto lehote, je povinný zaplatiť už 100% z  pokuty, resp. zvyšok tejto pokuty môže byť predmetom vymáhania.  Z dôvodu možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu sú pokuty zaokrúhľované na sumy deliteľné tromi bezo zvyšku.

Pokutu bude prevádzkovateľ vozidla povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov (odsek 6).

Podľa odseku 7 sa na rozkazné konanie primerane vzťahujú ustanovenia § 107 ods. 17 až 19 a 22 o miestnej príslušnosti okresného úradu, o definícii prevádzkovateľa vozidla na účely sankčného konania, o splatnosti a rozpočtovom určení pokuty a o lehotách na uloženie pokuty.

 

K § 107c

V odseku 1 sú taxatívne uvedené dôvody, kedy okresný úrad vec odloží.

Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napríklad pri úmrtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí piatich rokov od porušenia povinnosti. 

Okresný úrad odloží vec v prípadoch, ak sa preukáže, že bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti (napríklad zo zistených skutočností a dôkazov nemožno dostatočne preukázať nezákonnosť) alebo sa preukáže, že v čase porušenia povinnosti bolo vozidlo odcudzené.  

Odloženie veci sa navrhuje pri vozidlách podľa § 3 ods. 5 zákona; ide o vozidlá, ktoré nie sú prihlásené do evidencie vozidiel podľa zákona o cestnej premávke (napríklad vozidlá ozbrojených síl, vozidlá Policajného zboru a pod.).

O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania, s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 4 správneho poriadku); ak nemá prevádzkovateľ vozidla vedomosť o možnom konaní voči nemu, z rozumového dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci (odsek 2).

 

K § 107d

Podľa odseku 1 ak je nepochybne zistené, že konkrétny prevádzkovateľ vozidla spáchal správny delikt, okresný úrad bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní. 

Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa v odseku 2 navrhuje možnosť podať odpor proti rozkazu. Odpor musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a súčasne vo vecnom odôvodnení odporu musí ten, kto ho podáva, uviesť konkrétne tvrdenie, vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť a dôvodnosť v rozkaze uloženej pokuty. Zároveň priloží dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Účastník konania však, v prípade neúspechu, v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur (odsek 7).

V odseku 3 sa uvádzajú dôvody, kedy okresný úrad odmietne odpor. 

Podľa odseku 4 odmietnutie odporu má formu rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Navrhuje sa však, aby sa účastník konania mohol žalobou na súde domáhať preskúmania rozhodnutia, ak tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach. Určuje sa moment právoplatnosti rozkazu, ak nebol podaný odpor - márnym uplynutím lehoty na jeho podanie alebo ak odpor bol podaný - dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu.

Podľa odseku 5 podaný odpor, ktorý nebol odmietnutý, teda zrušuje rozkaz a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa § 107. V záujme jednoznačnosti sa presne určuje moment začatia konania o správnom delikte, čo má vplyv napríklad na procesné lehoty. Za prvý úkon v konaní o správnom delikte sa považuje deň doručenia rozkazu účastníkovi konania za podmienky, že pred vydaním rozkazu nebol voči nemu urobený iný úkon v konaní o správnom delikte.

Ak podaný odpor obsahuje také skutočnosti, príp. sú doložené relevantné dôkazy, ktoré odôvodňujú zastavenie konania, okresný úrad podľa odseku 6 konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nepripúšťa odvolanie.

Vzhľadom na efektívne využívanie systému a rýchlosť konania sa navrhuje najmä pri vydávaní rozkazov upustiť od niektorých náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku,
a to od odtlačku úradnej pečiatky a podpisu oprávnenej osoby. Keďže sa predpokladá čo najviac zautomatizované vydávanie rozkazov, umožňuje sa, aby tieto náležitosti boli nahradené jednak už predtlačeným odtlačkom pečiatky a jednak aj faksimile podpisu oprávnenej osoby (odsek 8).

 

K bodu  57  [Štvrtá časť sa dopĺňa treťou hlavou, § 108a, § 108b, 108c] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Do štvrtej časti zákona sa dopĺňa nová hlava (§ 108a a 108b) upravujúca výkon dohľadu nad trhom.

V § 108a sa ustanovujú podmienky dohľadu nad hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu typu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. Upravuje sa postup pri kontrole hospodárskych subjektov a súčinnosť s vymedzenými orgánmi a osobami pri výkone dohľadu.

V § 108b sa ustanovujú osobitné pokuty za správne delikty, ktoré bude orgán dohľadu nad trhom oprávnený ukladať za zistené nedostatky.

V § 108c sa upravujú poriadkové pokuty a postup pri ich ukladaní.

 

K bodu  58  [§ 109 nové odseky 11 až 13]

V spoločnom ustanovení o konaniach sa v súvislosti s elektronickou komunikáciou dopĺňa do § 109 nový odsek 11, podľa ktorého účastník konania je povinný presne vyšpecifikované doklady doručiť správnemu orgánu výlučne v písomnej podobe. Sú to doklady, ktoré majú ochranné prvky a nie je možné vykonať ich zaručenú konverziu.  Ide aj o prípady napríklad pri dovoze jednotlivého vozidla, kedy správny orgán má povinnosť odňať zahraničné doklady a namiesto nich vystaviť slovenské evidenčné doklady, alebo ide o doklady, do ktorých je správny orgán povinný urobiť dodatočný zápis o vykonanom úkone.

Znenie odseku 12 v § 109 má za cieľ odbremeniť účastníkov správneho konania pri komunikácii so správnym orgánom dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento správny orgán eviduje v JISCD alebo skutočnosť, ktorú iný správny orgán eviduje vo svojich informačných systémoch.

K § 109 ods. 13: Uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie § 12 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registri trestov“), a to na účely preukazovania bezúhonnosti osoby v konaní o vydanie a v konaní o zrušenie osvedčenia kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality a technika montáže plynových zariadení.

 

K bodu  59  [§ 112g]  

Navrhnuté znenie súvisí s rozkazným konaním ako aj s JISCD. Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

V odseku 1 sa v súvislosti so zavedením zrýchleného rozkazného konania pri ukladaní pokút navrhuje tzv. generálny pardon pre prevádzkovateľov vozidiel, ktorí v období pred účinnosťou tejto novely zákona, nesplnili zákonnú povinnosť v ustanovených lehotách podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Pardon bude trvať do dvoch mesiacov po účinnosti tohto zákona a jeho podmienkou je, že prevádzkovateľ vozidla v tejto lehote splní zákonnú povinnosť alebo požiada o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky. Okresný úrad v týchto prípadoch nezačne konanie o uložení pokuty prípadne začaté konanie o uložení pokuty, ktoré s ohľadom na ustanovenie odseku 1 nie je potrebné dokončiť, zastaví.

Voči prevádzkovateľom vozidiel, ktorí v období generálneho pardonu svoju povinnosť aj tak nesplnia, okresné úrady pristúpia k ukladaniu pokút formou rozkazného konania, ktorým sa celý administratívny proces zrýchli.

Prevádzkovatelia vozidiel, ktorí s vozidlami dlhšiu dobu nejazdia, alebo ide o sezónne vozidlá (ktoré sa napríklad v zime nepoužívajú), alebo nepojazdné vozidlá vplyvom poruchy alebo vozidlá po dopravnej nehode, môžu požiadať na príslušnom okresnom úrade
o dočasné vyradenie vozidla z premávky. Prevádzkovateľ vozidla odovzdá orgánu Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) tabuľky s evidenčným číslom spolu
s dokladmi vozidla (osvedčenie o evidencii časť I a časť II) a následne sa naň nevzťahuje povinnosť podrobiť vozidlo technickej ani emisnej kontrole. Za vozidlo dočasne vyradené
z cestnej premávky sa neplatí ani povinné zmluvné poistenie (poisťovňa za obdobie dočasného vyradenia vozidla z premávky vráti alikvotnú časť peňazí). Dočasné vyradenie vozidla z premávky na obdobie do jedného roka je spoplatnené správnym poplatkom
v hodnote iba 5,- eur.

Znenie odseku 2 v § 112g reaguje na zníženie výšky pokuty za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo technickej kontrole a emisnej kontrole v § 107 ods. 2. Vychádza sa zo zásady prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa, podľa ktorej ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť miernejšie sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje (neskoršia právna úprava sa použije, ak je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie).

Možno dôvodne predpokladať, že sa zvýši disciplína prevádzkovateľov vozidiel v dôslednom plnení svojich povinností, čo prispeje k všeobecne sledovanému zámeru zvyšovania bezpečnosti cestných vozidiel, a tým aj bezpečnosti na cestách. Technické kontroly vozidiel majú podstatný význam pri podpore bezpečnosti cestnej premávky. 

 

K bodom  60 a  62  [§ 114, názov prílohy č. 2]

Legislatívno-technická úprava v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami vlády.

 

K bodu  61  [príloha č. 1]

Podrobnejšie členenie niektorých kategórií vozidiel upravujú priamo európske predpisy o typovom schvaľovaní vozidiel. Z tohto dôvodu je vhodné neupravovať ich priamo v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel (išlo by o duplicitu), ale iba odkázať na konkrétny predpis o typovom schvaľovaní vozidiel.

 

 

K čl. VIII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o autoškolách (zákon č. 93/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu  1  [§ 2 ods. 1 písm. b)]

Navrhuje sa spresnenie, ktoré činnosti môže vykonávať autoškola v súvislosti so zákonom o cestnej premávke. Ide o doškoľovacie kurzy vodičov, osobitné výcviky a kondičné kurzy.

 

K bodu  2  [§ 2 ods. 4]

Dopĺňa sa ustanovenie tak, že autoškola okrem kurzov prvej pomoci môže vykonávať aj kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku podľa zákona č. 280/2006 Z. z.
o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o základnej kvalifikácii vodičov“).

 

K bodu  3  [§ 2 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodom  4, 12 a 28  [§ 3 ods. 2 písm. b) a ods. 8 a § 8 ods. 6]

Ustanovujú sa požiadavky na bezúhonnosť tak pre fyzické osoby, ako aj pre štatutárov právnickej osoby pri registrácii autoškoly, pre zodpovedného zástupcu autoškoly, na účely registrácie autoškoly a na účely inštruktorského oprávnenia. V súčasnosti platná právna úprava riešila otázku posudzovania bezúhonnosti len vo vzťahu k fyzickým
osobám - inštruktorom, a to pri udeľovaní inštruktorského oprávnenia resp. predlžovaní platnosti inštruktorského preukazu. Navrhovaná právna úprava rozširuje posudzovanie bezúhonnosti aj na žiadateľa o registráciu autoškoly a jeho zodpovedného zástupcu, pričom sa za bezúhonného nebude považovať aj ten,

  • - komu bola zrušená registrácia autoškoly z dôvodu vykonávania kurzov v rozpore so zákonom, vykonávacím predpisom a učebnými osnovami
  • - kto nespĺňa podmienky registrácie  autoškoly a zmenu podmienok, na základe ktorých mal autoškolu zaregistrovanú, neoznámi okresnému úradu v sídle kraja,
  • - komu bolo odňaté inštruktorské oprávnenie za opakované vykonávanie výučby alebo výcviku v rozpore s učebnými osnovami.

 

K bodu  5  [ § 3 ods. 2]

Doplnením tohto ustanovenia do zákona sa zamedzí pôsobeniu jedného inštruktora ako odborne spôsobilej osoby vo viacerých autoškolách. Jeden zodpovedný zástupca by nemal figurovať vo viacerých autoškolách. 

 

K bodu  6  [§ 3 ods. 3 písm. c) a d)]

Legislatívna zmena ohľadom rozsahu identifikačných údajov inštruktorov autoškôl nadväzuje na zavedenie JISCD, ktorého súčasťou budú kompletné údaje o inštruktoroch. Vzhľadom na obsah evidencií vytvorených v rámci JISCD ako aj integráciu systému na iné informačné systémy verejnej správy sa navrhuje zúžiť rozsah identifikačných údajov o inštruktoroch autoškoly na uvedenie mena a priezviska inštruktora a čísla jeho inštruktorského preukazu, pod ktorým bude možné danú osobu vyhľadať v evidencii inštruktorov autoškôl.

Zároveň sa špecifikuje rozsah údajov o technickej základni autoškoly, ktoré bude musieť žiadosť o registráciu autoškoly obsahovať. Navrhovaný rozsah zodpovedá elektronickému formuláru žiadosti zverejnenému na portáli JISCD. Ide o doplnenie a spresnenie náležitostí žiadosti za účelom informovania žiadateľa o tom, ktoré z údajov ohľadom technickej základne autoškoly sú pre posúdenie predpokladov schválenia žiadosti relevantné.

 

K bodu  7  [§ 3 ods. 3 písm. e)]

Ide o zosúladenie zákona s novým označením skupín a zrušením podskupín vodičských oprávnení platných od 19. januára 2013 obsiahnutých v zákone o cestnej premávke, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch v platnom znení. Obdobná zmena je aj v § 15 ods. 1 písm. b).

 

K bodu  8  [§ 3 ods. 4 písm. f)]

Potreba rozšírenia zoznamu o prílohy vo vzťahu k náhradnej výcvikovej ploche vyplynula z rozšírenia technickej základne autoškoly. 

 

K bodu  9  [§ 3 nový ods. 5]

Prílohy podľa § 3 ods. 4 písm. c) nebude žiadateľ povinný predkladať, pokiaľ sú súčasťou JISCD.

 

K bodu  10  [§ 3 ods. 6]

Upresňuje sa zamestnávanie inštruktorov v autoškolách, a to v pracovnom pomere alebo podľa živnostenského zákona.

 

K bodu  11  [§ 3 ods. 7]

Rozširuje sa okruh údajov zodpovedného zástupcu o údaj o bezúhonnosti.

 

K bodu  13  [§ 3 ods. 9 až 11]

Upravuje sa, ktoré doklady sa predkladajú vo fotokópiách a ktoré overuje okresný úrad na mieste pri preverení technickej základne.

Zavádza sa zákonná úprava žiadosti o zmenu registrácie autoškoly v prípadoch, ak sa bude jednať o zmenu rozsahu registrácie. Ako zmenu rozsahu registrácie zákon definuje zmenu rozsahu skupín, druhov kurzov a zmenu adresy prevádzkových priestorov. Ide o najzávažnejšie zmeny, ktoré si vyžadujú opätovné preskúmanie podmienok registrácie autoškoly. Žiadosť podáva prevádzkovateľ autoškoly na okresný úrad v sídle kraja, ktorý ju preskúma a rozhodne o zmene v registrácii autoškoly. Na základe kladného rozhodnutia sa žiadateľovi vydá nové osvedčenie o registrácii. Okresný úrad v sídle kraja vydá nové osvedčenie o registrácii autoškoly aj v iných prípadoch, ak dôjde k zmene údajov uvedených v osvedčení bez ohľadu na dôvod zmeny.

 

K bodu  14  [§ 5 ods. 2]

Upresňuje sa, že priestory autoškoly musia mať aj  kanceláriu. Touto právnou úpravou bude umožnené prevádzkovateľovi autoškoly zriadiť ďalšiu učebňu na zabezpečenie teoretickej výučby len v rámci okresu, v ktorom má autoškola sídlo alebo prevádzku.

 

K bodu  15  [§ 5 ods. 3 písm. b)]

Ide o doplnenie náhradnej výcvikovej plochy medzi technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie autoškoly za účelom vyhovenia potrebám praxe.  Prevádzkovateľ autoškoly bude mať možnosť zabezpečiť technické vybavenie autoškoly buď autocvičiskom alebo trenažérom spolu s náhradnou výcvikovou plochou. Uvedené nevylučuje, aby nad rámec nevyhnutných požiadaviek prevádzkovateľ disponoval popri autocvičisku aj trenažérom a/alebo náhradnou výcvikovou plochou.

 

K bodu  16  [§ 5 nové ods. 4 až 6]

Ustanovuje sa povinnosť autoškoly vybaviť všetky výcvikové vozidlá ako aj učebne a trenažéry osobitnými identifikačnými zariadeniami. Technické požiadavky na identifikačné zariadenie výcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne a trenažéra určí ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy bude tiež schvaľovať spôsobilosť týchto zariadení na používanie v autoškolách. Identifikačné zariadenia umožnia zaznamenanie údajov o identite účastníka kurzu a inštruktora autoškoly pomocou identifikátora priradeného konkrétnemu žiakovi alebo inštruktorovi. V prípade identifikačného zariadenia výcvikového vozidla sa okrem údajov o identite osôb zúčastnených na jazde (účastníka kurzu a inštruktora) zaznamenajú aj údaje o trase a trvaní jazdy s pomocou GPS signálu. V prípade identifikačných zariadení učebne a trenažéra zariadenie zaznamená okrem identity účastníka kurzu a inštruktora autoškoly aj údaj o čase strávenom v učebni alebo na trenažéri. Všetky údaje budú z identifikačných zariadení automaticky zasielané do JISCD. V záujme zamedzenia prenosu zariadení medzi vozidlami sa vyžaduje montáž zariadenia do výcvikového vozidla, aby bolo možné jednoznačne priradiť jednotlivé zariadenie a údaje z neho ku konkrétnemu výcvikovému vozidlu.

Účastník kurzu pred začiatkom kurzu bude mať autoškolou pridelený identifikátor (napr. RFID čip; bude záležať od technologického vybavenia jednotlivých schválených identifikačných zariadení), prostredníctvom ktorého sa bude zaznamenávať absolvovanie teoretickej prípravy, ako aj praktického výcviku. Prostredníctvom JISCD bude možné každého účastníka kurzu prihlásiť na skúšku z odbornej spôsobilosti len vtedy, keď absolvoval predpísaný počet hodín teoretickej prípravy ako aj praktický výcvik stanovený učebnými osnovami. Týmto spôsobom každý účastník bude musieť absolvovať všetko, čo stanovujú učebné osnovy. Taký istý identifikátor bude mať pridelený aj inštruktor autoškoly, čím sa zamedzí, aby výučbu alebo výcvik vykonával duplicitne v rozpore s učebnými osnovami. Práve takáto identifikácia účastníkov kurzov a inštruktorov autoškôl predstavuje zásadný krok k tomu, aby frekventanti v autoškolách dostali takú transparentnú výučbu a transparentný výcvik, aký predpisujú učebné osnovy. 

Dôsledkom zavedenia nového spôsobu preukazovania účasti na jazde v autoškole, ktorý umožní, aby jazda bola zaznamenaná len pre jedného účastníka kurzu, nebude ďalej potrebná legislatívna úprava zákazu prítomnosti iných účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy (napríklad účastníka kurzu, ktorý je prihlásený na nasledujúcu jazdu).

 

K bodu  17  [§ 5 ods. 7]

Upresňuje sa, aké vozidlá možno použiť v autoškole ako výcvikové vozidlá. Ide o prepojenie s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá ustanovuje, aké vozidlá možno použiť pri skúške z vedenia motorového vozidla. Taktiež sa ustanovuje, že záznam o výcvikovom vozidle musí byť zaznamenaný v dokladoch vozidla.

 

K bodu  18  [§ 5a]

Ustanovujú sa požiadavky na výrobcu alebo zástupcu výrobcu identifikačného zariadenia výcvikového vozidla a identifikačného zariadenia učebne a trenažéra v procese schvaľovania identifikačných zariadení a programového vybavenia autoškoly. Identifikačné zariadenie výcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne a trenažéra musí pred schválením prejsť testovaním kompatibility programového vybavenia zariadenia na komunikáciu s JISCD. O výsledku testovania vydá prevádzkovateľ JISCD správu. Ďalej sa ustanovujú povinnosti žiadateľa, náležitosti žiadosti o schválenie spôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách, podmienky schvaľovania spôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách ministerstvom dopravy. Povinnosti vyplývajúce zo zákona môže prevádzkovateľ autoškoly splniť aj prostredníctvom vlastného programového vybavenia, ktoré musí byť kompatibilné na komunikáciu s JISCD, najmä na odosielanie záznamov do JISCD v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom. 

 

K bodu  19  [§ 6 ods. 1 písm. e)]

JISCD umožní autoškole evidovať v elektronickej forme údaje o zdravotnej
a psychickej spôsobilosti účastníkov kurzu ako jednej z podmienok pre vydanie osvedčenia o absolvovaní vodičského kurzu. Vzhľadom na zavedenie elektronickej evidencie výsledkov lekárskej prehliadky a psychologického vyšetrenia sa zavádza nová povinnosť prevádzkovateľa autoškoly, a to povinnosť zaznamenať pred zaradením uchádzača do kurzu do JISCD výsledok lekárskej prehliadky a psychologického vyšetrenia. Údaje o absolvovaných úkonoch zaznamená prevádzkovateľ autoškoly v systéme na základe predloženého dokladu o zdravotnej spôsobilosti alebo dokladu o psychickej spôsobilosti. Jedným z účelov vytvorenia JISCD je i zavedenie elektronickej formy vedenia dokumentácie autoškoly v tomto informačnom systéme, ktorá by mala v plnej miere nahradiť doterajšie evidencie autoškôl. Vzhľadom k uvedenému sa k povinnostiam prevádzkovateľa autoškoly dopĺňa povinnosť viesť dokumentáciu o jednotlivých kurzoch a evidenciu o technickej základni autoškoly elektronicky v JISCD. Elektronizácia evidencie si vyžiada i zmenu požiadaviek na obsahové a formálne náležitosti evidencie doposiaľ vedenej v listinnej forme upravených vykonávacou vyhláškou k zákonu o autoškolách.

 

K bodu  20  [§ 6 ods. 1 písm. f)]

Rozširuje sa povinnosť používať na kurzy aj náhradnú výcvikovú plochu.

 

K bodu  21  [§ 6 ods. 1 písm. h) až k)]

Rozširujú sa povinnosti prevádzkovateľa autoškoly o povinnosť zaznamenať pred zaradením uchádzača do kurzu výsledok lekárskej prehliadky na základe predloženého dokladu o zdravotnej spôsobilosti, výsledok psychologického vyšetrenia na základe predloženého dokladu o psychickej spôsobilosti do informačného systému, viesť dokumentáciu o jednotlivých kurzoch a evidenciu o technickej základni autoškoly elektronicky v JISCD a  používať počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v súlade
s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

 

K bodu  22  [§ 6 ods. 2]

Legislatívna zmena je vyvolaná v dôsledku zavedenia novej formy evidencie údajov ohľadom autoškôl v JISCD. Vzhľadom k uvedenému je potrebná zmena zákonnej oznamovacej povinnosti vo vzťahu k zmene údajov v evidencii okresného úradu v sídle kraja na povinnosť vo vzťahu k zmene údajov vedených v JISCD. 

 

K bodu  23  [§ 7 ods. 3 písm. d)]

Ustanovenie upresňuje dôvod na zrušenie registrácie autoškoly vtedy, ak nespĺňa podmienky registrácie autoškoly podľa tohto zákona.

 

K bodu  24 [§ 7 ods. 5 písm. c)]

Ustanovenie sa rozširuje o dôvod uvedený v § 7 ods. 3 písm. d). Zároveň sa predlžuje lehota, kedy sa môže prevádzkovateľ opätovne sa stať prevádzkovateľom autoškoly zo šiestich mesiacov na päť rokov.

 

K bodu  25  [§ 8 ods. 4]

JISCD vytvorí pre záujemcu o získanie inštruktorského oprávnenia možnosť elektronicky podať žiadosť o vydanie inštruktorského preukazu. Elektronické podanie žiadosti prinesie zjednodušenie celého procesu, čo sa týka povinne poskytovaných údajov zo strany žiadateľa, ako aj predložených príloh. Nakoľko splnenie podmienok, ktoré boli preukazované na základe príloh podľa doterajších písmen d) a f) (informácia z evidencie vodičov a protokol o vykonaní inštruktorskej skúšky), si príslušný okresný úrad v sídle kraja môže overiť prostredníctvom údajov dostupných z JISCD, resp. iných informačných systémov verejnej správy, žiadateľovi odpadne povinnosť doložiť k žiadosti tieto prílohy. Zákon o cestnej premávke v § 109 predpokladá poskytovanie informácií z evidencie vodičov vybraným subjektom (medzi inými aj okresným úradom v sídle kraja) diaľkovým, nepretržitým
a priamym prístupom, tieto informácie nie je okresný úrad v sídle kraja oprávnený vyžadovať od žiadateľa v súlade s § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente. Skutočnosti, ktoré mali byť zo strany žiadateľa preukázané predložením protokolu o vykonaní inštruktorskej skúšky, si príslušný okresný úrad v sídle kraja overí v JISCD. Zároveň sa do zoznamu príloh dopĺňa farebná fotografia podobizne tváre žiadateľa, ktorá je súčasťou inštruktorského preukazu a žiadateľ bol povinný ju predložiť pred jeho vydaním.

 

K bodu  26  [§ 8 ods. 5]

Ustanovenie § 8 ods. 5 predpokladalo tiež predloženie občianskeho preukazu
a vodičského preukazu žiadateľom, a to v origináli len na nahliadnutie. Predloženie akýchkoľvek dokladov osobne žiadateľom na nahliadnutie konajúcemu orgánu znižuje využiteľnosť elektronických podaní prostredníctvom JISCD v praxi. Vo vzťahu k vodičskému preukazu skutočnosti, ktoré mali byť zo strany žiadateľa preukázané jeho predložením, si príslušný okresný úrad v sídle kraja môže overiť v evidencii vodičov. Ohľadom povinnosti predloženia občianskeho preukazu pri podaní žiadosti sa považuje za dostatočné i následné overenie totožnosti žiadateľa. Zrušením povinnosti predloženia občianskeho preukazu
a vodičského preukazu na nahliadnutie sa zjednoduší proces podávania žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu a podporí elektronická forma podávania žiadosti. Pretože zákon vyžaduje predloženie dokladov v origináli na nahliadnutie alebo v osvedčenej fotokópii, v prípade elektronickej žiadosti sa predložia elektronické dokumenty vytvorené zaručenou konverziou.

 

K bodu  27  [§ 8 ods. 6]

Rozširujú sa dôvody o to, že za bezúhonného na účely inštruktorského oprávnenia sa nepovažuje aj ten, komu bolo odňaté inštruktorské oprávnenie podľa § 10 ods. 2 písm. e)
v posledných piatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie inštruktorského oprávnenia alebo žiadosti o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu podľa § 11 ods. 1 zákona.

 

K bodu  28  [§ 8 nové ods. 7 a 8]

V § 8 ods. 7 sa upravuje, akým spôsobom možno preukázať bezúhonnosť. Ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti osoby v konaní o udelenie inštruktorského oprávnenia podľa § 8 a nasl. zákona. 

V § 8 ods. 8 sa upravuje postup správneho orgánu v súvislosti s úpravou rozsahu skupín inštruktorského oprávnenia, keď sa lekárskou prehliadkou alebo psychologickým vyšetrením zistí, že inštruktor nie je spôsobilý viesť niektoré skupiny motorových vozidiel. 

 

K bodu  29   [§ 9 ods. 2 až 5]

V ustanovení § 9 sa spoločne upravuje inštruktorská skúška. Zákonné ustanovenie sa zároveň dopĺňa o niektoré podstatné skutočnosti ohľadom skúšok (termín, právo na opakovanú skúšku), ktoré boli doposiaľ upravené vo vykonávacej vyhláške k zákonu
o autoškolách a v metodickom pokyne ministerstva dopravy (Metodický pokyn ministerstva č. 19/2005 na vykonávanie inštruktorských skúšok na udelenie inštruktorského oprávnenia a skúšok na predĺženie platnosti inštruktorského preukazu). V súvislosti s prihlásením na inštruktorskú skúšku sa výslovne upravuje úloha ministerstva dopravy určiť dátum a miesto konania inštruktorskej skúšky. Zároveň sa zákonom upravuje lehota odo dňa skončenia inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu, v ktorej sa má inštruktorská skúška uskutočniť. Právo absolvovať po neúspešnej skúške opakovanú skúšku, doposiaľ upravené vo vykonávacej vyhláške k zákonu o autoškolách, sa upravuje priamo v zákone o autoškolách pričom táto lehota sa predlžuje z dvoch mesiacov na šesť mesiacov. Vzhľadom na prípady z praxe, kedy sa účastníci kurzov bez udania dôvodu (a to aj opakovane) nedostavili na určený termín skúšky, ktorý bol následne z hľadiska hospodárnosti niekedy neefektívny, navrhovanou zmenou ak účastník inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu inštruktorov autoškôl preukáže, že sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na inštruktorskej skúške v určenom termíne, ministerstvo môže určiť nový termín skúšky; ak sa ani v určenom termíne na skúške nezúčastní, ďalšiu inštruktorskú skúšku môže vykonať až po opätovnom absolvovaní inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu inštruktorov autoškôl. Vytvorenie JISCD umožní okrem iného i elektronizáciu správy skúšobných komisií
a termínov konania inštruktorských skúšok. Všetky údaje vrátane protokolu o vykonaní skúšky sa priebežne zaznamenajú v JISCD. Ďalšie podrobnosti upraví vykonávacia vyhláška k zákonu o autoškolách. 

 

K bodu  30  [§ 10 ods. 1]

Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s grafickým vzorom inštruktorského preukazu uverejneným v prílohe č. 2 vykonávacej vyhlášky k zákonu  o autoškolách. Rozsah údajov podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona o autoškolách, na ktorý zákonné ustanovenie odkazovalo, nezodpovedal vzorovému vyobrazeniu inštruktorského preukazu vo vyhláške a jeho reálnemu vyhotoveniu v praxi. Vzhľadom k uvedenému sa navrhovanou zmenou v zákone vypúšťa odkaz na údaje vymenované v § 8 ods. 3 písm. a), ale výslovne sa uvádzajú konkrétne údaje zodpovedajúce skutočnému vyhotoveniu inštruktorského preukazu.

 

K bodu  31  [§ 10 ods. 2]

Ide o úpravu, podľa ktorej okresný úrad v sídle kraja rozhodne o odňatí inštruktorského oprávnenia.

 

K bodu  32  [§ 10 ods. 2 nové písm. f) a g)]

Rozširujú sa dôvody, pre ktoré okresný úrad v sídle kraja rozhodne o odňatí inštruktorského oprávnenia, keď držiteľ inštruktorského preukazu stratil podľa psychologického vyšetrenia spôsobilosť, nesplnil povinnosť podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu alebo nevykonal úspešne opakovanú mimoriadnu skúšku.

 

K bodu  33  [§ 10 nové ods. 3 až 5]

Ustanovujú sa podmienky v súvislosti s rozhodnutím o odňatí alebo obmedzení rozsahu inštruktorského oprávnenia. Počas odňatia alebo obmedzenia rozsahu inštruktorského oprávnenia sa zakazuje vykonávať v autoškole výučbu alebo výcvik až do času jeho vrátenia.

 

K bodu  34  [§ 10a písm. c)]

Vzhľadom na zavedenie nového spôsobu preukazovania účasti na jazde v autoškole už nie je potrebné vylúčiť prítomnosť ďalších účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy.

 

K bodu  35  [§ 10a nové písm. d) a e)]

Dopĺňajú sa povinnosti inštruktora autoškoly o povinnosť podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu inštruktorov autoškôl a následne skúške v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 17 ods. 2 písm. c)  alebo podľa § 18 ods. 1 písm. d) za porušenie povinností podľa tohto zákona a o  povinnosť zabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

 

K bodu  36  [§ 10a nové ods. 2 a 3]

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti inštruktora o povinnosť chrániť inštruktorský preukaz, oznámiť okresnému úradu do siedmich dní zmenu svojich osobných údajov uvedených v inštruktorskom preukaze, zmenu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, povinnosť odovzdať okresnému úradu inštruktorský preukaz bezodkladne odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa obmedzilo alebo odobralo vodičské oprávnenie, odovzdať okresnému úradu inštruktorský preukaz bezodkladne po zadržaní vodičského preukazu podľa zákona o cestnej premávky ako aj spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 8 ods. 6.

 

K bodu  37  [§ 11 ods. 1]

Posúdenie bezúhonnosti žiadateľa o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu podlieha rovnakým požiadavkám a rovnakému procesu ako posúdenie žiadateľa pri podaní žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu, preto sa navrhuje použitie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona.

 

K bodu  38  [§ 11 ods. 2]

Organizácia skúšok po doškoľovacom kurze inštruktorov prebieha obdobne ako pri inštruktorských skúškach, preto sa navrhuje  použitie  ustanovení § 9 zákona.

 

K bodu  39  [§ 11 ods. 3 až 5]

JISCD umožní podanie žiadosti o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu elektronickou formou. Rozsah elektronizácie procesu je obdobný ako pri žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu. Žiadosť o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu je potrebné podať najskôr šesť mesiacov a najneskôr tri mesiace pred uplynutím platnosti inštruktorského preukaz, inak okresný úrad v sídle kraja žiadosť zamietne. Žiadosť obsahuje identifikačné údaje o žiadateľovi, a to meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresu bydliska, číslo inštruktorského preukazu a dátum a miesto jeho vydania. 

Prílohou žiadosti je výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, doklad
o psychologickom vyšetrení nie starší ako tri mesiace, farebná fotografia podobizne tváre.

 

K bodu  40  [§ 12 ods. 1 písm. e)]

Upresňujúca legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  41  [§ 12 ods. 1 nové písm. f) a g)]

V ustanovení § 12 ods. 1 sa formulujú kompetencie ministerstva dopravy schvaľovať identifikačné zariadenia a programové vybavenie autoškôl a rozhodovať o zmene a rušení takéhoto schválenia, ako aj vydávať skúšobný poriadok na vykonávanie inštruktorských skúšok.

 

K bodu  42  [§ 14 písm. a)]

Ustanovenie sa dopĺňa o rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja o zmene v registrácii autoškoly.

 

K bodu  43  [§ 14 písm. c)]

Podľa nového písmena c) okresný úrad v sídle kraja zaznamenáva údaje o inštruktoroch a inštruktorských oprávneniach do evidencie inštruktorov autoškôl vedenej
v JISCD.

 

K bodu  44  [§ 15]

JISCD v správe ministerstva dopravy zabezpečí vedenie viacerých registrov a evidencií v oblasti cestnej dopravy v elektronickej forme. V súvislosti s uvedeným sa zavádza nová elektronická evidencia inštruktorov autoškôl, ktorá nahradí doterajšiu evidenciu na evidenčných kartách upravenú v §15 zákona o autoškolách. Evidenciu inštruktorov autoškôl vedie a za jej obsah zodpovedá ministerstvo dopravy, s tým že evidencia je súčasťou JISCD. Údaje z evidencie inštruktorov autoškôl o udelených inštruktorských oprávneniach
a platnosti inštruktorských preukazov v rozsahu meno a priezvisko inštruktora autoškoly, dátum a miesto jeho narodenia a adresu jeho bydliska, rozsah udeleného inštruktorského oprávnenia, evidenčné číslo a dátum uplynutia platnosti inštruktorského preukazu sa sprístupňujú orgánom Policajného zboru.

 

K bodu  45  [§ 16 nový ods. 6]

Ustanovuje v oblasti štátneho dozoru nad autoškolami, že výsledok kontrolnej činnosti sa zaznamená v JISCD.

 

K bodu  46  [§ 17 ods. 1]

Ustanovuje sa u správnych deliktov pokuta od 100 eur do 3 350 eur.

 

K bodu  47  [§ 17 ods. 1 písm. d)]

Dopĺňa sa, že správneho deliktu sa dopustí prevádzkovateľ aj vtedy keď používa nevyhovujúcu náhradnú výcvikovú plochu. 

Súčasne sa z § 17 ods. 1 vypúšťajú správne delikty uvedené v písm. h) a i), keďže autoškoly už nebudú podávať hlásenia o kurzoch a používať matričnú knihu. 

 

K bodu  48  [§ 17 ods. 1 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  49  [§ 17 ods. 1 nové písm. i) až l)]

Okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu aj za nové správne delikty, ktorými sú, že prevádzkovateľ autoškoly prevádzkuje autoškolu v rozpore s osvedčením o registrácii autoškoly, priebežne nevedie predpísanú dokumentáciu o jednotlivých kurzoch alebo údaje v dokumentácii o jednotlivých kurzoch nezodpovedajú skutočnosti, nesplnil povinnosti podľa § 6 ods. 2 zákona, použije identifikačné zariadenie v rozpore s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

 

K bodu  50  [§ 17 ods. 2 uvádzacia veta]

          Ustanovuje sa dolná hranica pokuty 50 eur pre inštruktora - podnikateľa, ak spácha správne delikty podľa odseku 2.

 

K bodu  51  [§ 17 ods. 2 písm. d), § 18 ods. 1 písm. e)]

Legislatívna zmena skutkovej podstaty správneho deliktu a priestupku je vyvolaná legislatívnymi zmenami opísanými v predchádzajúcich bodoch. V súvislosti s elektronizáciou evidencií o kurzoch a zavedením automatického sledovania účasti účastníkov kurzu na jazde, nie je naďalej nutné obmedzovať prítomnosť iných účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy. Vzhľadom k uvedenému sa vypúšťa v správnych deliktoch a priestupkoch sankcionovanie porušenia povinnosti neprepravovať vo výcvikovom vozidle počas výučby účastníka kurzu, ktorý sa priamo nepodieľa na vedení vozidla.

 

K bodu  52  [§ 17 ods. 2 nové písm. e) a f)]

Ustanovujú sa ďalšie pokuty pre inštruktora autoškoly, ak poruší povinnosti podľa
§ 10a ods. 2 písm. b) až d) a ods. 3, nezabezpečí počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom
a vykonávacím predpisom.

 

K bodu  53  [§ 18 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa, aby motorové vozidlo schválené ako výcvikové vozidlo, mohlo byť používané aj na iné účely ako výcvik. V takomto prípade, ale nemôže byť na vozidle označenie výcvikového vozidla.

 

K bodu  54  [§ 18 ods. 1 nové písm. f)]

Ide o úpravu týkajúcu sa porušenia povinností inštruktorom autoškoly aj v súvislosti s povinnosťou inštruktora zabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

 

K bodu  55  [§ 18 ods. 2]

Ustanovuje sa dolná hranica pokuty 50eur, ktorá sa uloží.

 

K bodu  56  [§ 19 ods. 2 až 4]

Legislatívna zmena prinesie zjednodušenie procesu rozhodovania o žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu obdobne, ako je tomu pri vodičských preukazoch. Navrhuje sa, aby žiadateľovi o udelenie inštruktorského oprávnenia alebo o predĺženie jeho platnosti bol v prípade, ak sa žiadosti vyhovie v celom rozsahu, vydaný inštruktorský preukaz bez toho, aby sa vydávalo aj rozhodnutie o žiadosti.

V odseku 5 sa ustanovuje, že v konaní o zrušenie registrácie autoškoly podľa § 7 ods. 2 alebo inštruktorského oprávnenia podľa § 8 ods. 9 okresný úrad v sídle kraja žiadosť zamietne, ak sa v čase jej podania vykonáva nad žiadateľom štátny odborný dozor podľa § 16.

 

K bodu  57  [§ 21 ods. 1 písm. e)]

Zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu sa vypúšťa evidenčná karta vodiča vzhľadom na úpravu § 15 a takisto z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa preukaz o kvalifikácii vodiča, ktorú upravuje zákon o základnej kvalifikácii vodičov.

 

K bodu  58  [§ 21 ods. 1 písm. f)]

Ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu sa dopĺňa o vydanie podrobnosti
o technických požiadavkách na identifikačné zariadenia, odosielaní záznamu do JISCD a testovaní kompatibility identifikačných zariadení a programového vybavenia autoškoly.

 

K bodu  59  [§ 22b]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, podľa ktorých konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. októbrom 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Prevádzkovateľ autoškoly je povinný najneskôr do 30. novembra 2016 preukázať okresnému úradu v sídle kraja bezúhonnosť a technickú základňu autoškoly podľa tohto zákona účinného od 1. októbra 2015. Inak okresný úrad v sídle kraja zruší registráciu autoškoly; na zrušenie registrácie autoškoly sa vzťahujú ustanovenia § 7 ods. 4 až 7.

Kondičné kurzy podľa § 2 ods. 1 písm. b) je oprávnená vykonávať autoškola, ktorá je registrovaná podľa doterajších predpisov na vykonávanie vodičských kurzov podľa § 2 ods. 1 písm. a) v rozsahu skupín vodičského oprávnenia uvedených v osvedčení o registrácii.

 

 

K čl. IX

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o základnej kvalifikácii vodičov (zákon č. 280/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu  1  [§ 1]

Ide o úpravu predmetu zákona, pretože sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených zákonom.

 

K bodom  2, 3, 5, 27, 36, 37, 41  [§ 2 ods. 1, § 2 ods. 4 písm. f) prvý bod, § 3 ods. 4 až 6, § 10 ods. 4, príloha č. 1, príloha č.2]

Ide o zosúladenie zákona s novým označením skupín a zrušením podskupín vodičských oprávnení platných od 19. januára 2013 obsiahnutých v zákone o cestnej premávke, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch v platnom znení.

 

K bodu  4  [§ 3 ods. 1]

Navrhuje sa, že základnej kvalifikácií sa môžu podrobiť aj budúci vodiči, ktorí ešte nie sú držiteľmi vodičského oprávnenia a sú iba zapísaní v autoškole vo vodičskom kurze. Týmto návrhom sa pre nového vodiča skráti celková doba potrebná na získanie vodičského preukazu a na získanie kvalifikačnej karty.

 

K bodu  6  [§ 4 ods. 3]

V prípade, že účastník kurzu základnej kvalifikácie absolvoval v posledných 12-tich mesiacoch kurz prvej pomoci (napríklad vo vodičskom kurze v autoškole) nebude potrebné kurz prvej pomoci absolvovať.

 

K bodu  7  [§ 4 nové odseky 5 až 8]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa, že školiace stredisko  hlási začatie a ukončenie kurzu prostredníctvom informačného systému a po ukončení kurzu vydáva potvrdenie o ukončení kurzu. Upravuje sa súbeh kurzu základnej kvalifikácie a súbeh vodičského kurzu v autoškole. Taktiež sa ustanovuje, že kurz základnej kvalifikácie trvá maximálne jeden rok. V praxi sa stávali prípady, že začatý kurz neukončili všetci účastníci (dobrovoľné ukončenie kurzu), čo v praxi znamenalo, že školiace stredisko nemohlo kurz ukončiť.

 

K bodu  8  [§ 4a ods. 2 písm. b), c) a d)]

Pre lektorov sa okrem požadovaného vzdelania dopĺňa päťročná prax v danom odbore.

V rámci registrácie školiaceho strediska sa ustanovujú jednotné podmienky pre učebne a pre výcvikové vozidlá, ktoré budú upravené vo vykonávacom predpise.

 

K bodu  9  [§ 4a ods. 2 písm. f) a g)]

Ide o doplnenie požiadavky pre žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie, ktorý musí pri žiadosti doložiť výpis z registra trestov nie starší ako tri roky.

 

K bodu  10  [§ 4a nové odseky 4 až 6]

Dopĺňajú sa podmienky pre registráciu školiaceho strediska, ktorá môže byť udelená zvlášť pre osobnú dopravu alebo zvlášť pre nákladnú dopravu alebo spoločne pre osobnú a nákladnú dopravu. Upravuje sa, čo musí obsahovať rozhodnutie o registrácií školiaceho strediska, aby bola zachovaná jednotnosť v rámci okresných úradov v sídle kraja.

Dopĺňajú sa podmienky bezúhonnosti v rámci registrácie školiacich stredísk.

 

K bodu  11  [§ 4c ods. 4 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.

 

K bodu  12  [§ 4c ods. 4 nové písmená c) a d)]

Dopĺňajú sa prípady zrušenia registrácie školiaceho strediska v prípade, že školiace stredisko neplní podmienky registrácie počas celej doby registrácie, alebo školiace stredisko neplní podmienky bezúhonnosti.

 

K bodu  13  [§ 5 odsek 1]

Vzhľadom na zavedenie informačného systému vypúšťa sa povinnosť prevádzkovateľa školiaceho strediska aby zasielal hlásenie okresnému úradu mailom, poštou alebo faxom.  Zároveň sa upravuje lehota, dokedy sa musí vykonať skúška od ukončenia kurzu základnej kvalifikácie.

 

K bodu  14  [§ 5 ods. 3]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so splnomocňovacím ustanovením uvedeným v doplnenom § 11i.

 

K bodu  15  [§ 7 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie osvedčenia o základnej kvalifikácii a spresnenie uvádzacej vety.

 

K bodu  16  [§ 7 ods. 1 písm. f), § 10 ods. 1 písm. f)]

Upravuje sa kto podpisuje osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo pravidelného výcviku.

 

K bodu  17  [§ 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 nové písm. h) až j)]

Dopĺňajú sa potrebné údaje do osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo pravidelného výcviku a to štátne občianstvo, číslo vodičského preukazu a platnosť osvedčenia.

 

K bodu  18  [§ 7 ods. 4]

Upravuje sa, že skúšobná komisia môže oslobodiť od absolvovania kurzu základnej kvalifikácie, ale nie od skúšky žiadateľa a to v prípade, že obsah učebného alebo študijného odboru obsahoval celý rozsah kurzu základnej kvalifikácie.

 

K bodu  19  [§ 8 ods. 1]

Spresňuje sa, že pravidelný výcvik je zameraný okrem bezpečnosti cestnej premávky a na racionalizáciu spotreby pohonných hmôt a defenzívnu jazdu. Defenzívnou jazdou sa rozumie bezpečný spôsob vedenia motorového vozidla, ktorý umožní vodičovi identifikovať a predvídať riziká v cestnej premávke a to prostredníctvom zásad ako sa do krízovej situácie predovšetkým nedostať. Hlavným cieľom je zníženie dopravnej nehodovosti, ktoré sa dá dosiahnuť pozitívnou zmenou návykov správania vodiča.

 

K bodu 20 [§ 8 odseky 2 a 3]

Spresňuje sa ustanovenie vzhľadom na to, že niektoré členské štáty po absolvovaní kurzu pravidelného výcviku nevydávajú potvrdenia - osvedčenia o pravidelnom výcviku, ale iba doklad (kvalifikačnú kartu vodiča alebo vodičský preukaz), v ktorom je uvedený harmonizovaný kód „95“.  Ide o zosúladenie pojmov vyplývajúcich z praxe a smernice. Lehota uvedená v ustanovení § 3 ods. 3 zákona určuje, že vodič musí vykonať pravidelný výcvik do piatich rokov od stanoveného dátumu, t.j. od 10.09.2008 (ak ide o vodičov vozidiel osobnej dopravy) do 10.09.2013 a od 10.09.2009 (ak ide o vodičov vozidiel nákladnej dopravy) do 10.09.2014. Podľa terajšej právnej úpravy, uvedené ustanovenie zákona už nemá opodstatnenie.

 

K bodu  21  [§ 8 ods. 4]

Vypúšťa sa uvedené ustanovenie z dôvodu, že uvedené ustanovenie je upravené v § 10 ods. 4, kde je uvedené, že pri zmene dopravcu a prípadne zmene dopravy nie je potrebné absolvovať nový pravidelný výcvik, ak daná osoba je už držiteľom osvedčenia o pravidelnom výcviku. Kvalifikačná karta vodiča je vydaná na držiteľa s obmedzenou platnosťou a zmena dopravu nemá žiadny vplyv na jej platnosť. Zmena dopravcu v rámci pravidelného výcviku nemá žiadny vplyv na pravidelný výcvik.

 

K bodu  22  [§ 9 ods. 1]

Ustanovuje sa podmienka pre registráciu na vykonávanie kurzov pravidelného výcviku. Registrácia na vykonávanie kurzov pravidelného výcviku by mala byť udelená ak prevádzkovateľ zároveň má udelenú registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

 

K bodu  23  [§ 9 ods. 2]

V súlade s prílohou 1 odsek 1 smernice 2003/59/ES sa mení pojem praktická jazda na praktickú zručnosť. Doterajšie  praktické jazdy budú rozšírené o alternatívu absolvovania príslušných ďalších zručností potrebných na výkon povolania vodiča s dôrazom na bezpečnosť cestnej premávky a na racionalizáciu spotreby pohonných hmôt. Tieto alternatívy budú upravené vo vykonávacom predpise.

 

K bodu  24  [§ 9 nové odseky 3 až 7]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa, že školiace stredisko hlási začatie a ukončenie kurzu prostredníctvom informačného systému a po ukončení kurzu vydáva potvrdenie o ukončení kurzu. Taktiež sa ustanovuje, že kurz pravidelného výcviku trvá maximálne jeden rok a zároveň sa dopĺňa, že pri pravidelnom výcviku sa vykonávajú aj kurzy prvej pomoci. 

Taktiež sa do zákona dopĺňa, že v prípade žiadateľov vodičov, ktorí neovládajú štátny jazyk je potrebné, aby kurz pravidelného výcviku bol doplnený simultánnym tlmočením.

 

K bodu  25  [§ 10 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie osvedčenia o pravidelnom výcviku, a prílohy žiadosti.

 

K bodu  26  [§ 10 ods. 2]

Ide o opatrenie aby vodiči mohli absolvovať pravidelný výcvik v priebehu posledného piateho roka bez vplyvu na krátenie platnosti nového osvedčenia o pravidelnom výcviku.

 

K bodu 27 [§ 10 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 28 [§ 11 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie kvalifikačnej karty vodiča, a spresnenie ustanovenia.

 

K bodu  29  [§ 11 ods. 4 až 6]

Upresňujú sa ustanovenia v prípade nahradenia kvalifikačnej karty vodičským preukazom s harmonizovaným kódom a taktiež sa upresňuje preukazovanie kvalifikácie vodičov profesionálov z tretích štátov.

 

K bodu  30  [§ 11a až 11h]

Komplexne sa do zákona dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa:

  • - kompetencií ministerstva dopravy,
  • - kompetencií okresného úradu v sídle kraja,
  • - vykonávania štátneho odborného dozoru,
  • - ukladania pokút za správne delikty a poriadkové pokuty,
  • - súčinnosti,
  • - splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu.

 

K bodu  31   [§ 12]

Upravujú sa doklady, ktoré sú potrebné na vedenie vozidla v cestnej premávke, ktorými sú kvalifikačná karta vodiča alebo u zahraničných vodičov vodičský preukaz s harmonizovaným kódom.

 

K bodu  32  [§ 12a ods. 2]

Ide o legislatívno-technické úpravu v súvislosti so zavedením kompetencie pre okresný úrad v sídle kraja v novo doplnenom § 11b.

 

K bodu 33 [§ 12a nové odseky 3 až 6]

Odsekom 3 sa dopĺňa výnimka, ktorú umožňuje § 47 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, kedy pri úkonoch, kde sa účastníkovi konania vyhovie v plnom rozsahu, nebude potrebné vydávať rozhodnutie a namiesto rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá priamo osvedčenie o základnej kvalifikácií, osvedčenie o pravidelnom výcviku alebo kvalifikačná karta vodiča.

Odsekom 4 sa umožní vydanie rozhodnutia použitím technických prostriedkov bez fyzického vyznačenia pečiatky a podpísania.

V odseku 5 sa upravuje povinnosť správnych orgánov si prioritne zabezpečiť informácie a údaje, ktoré účastník konania potrebuje doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, a ktoré sú dostupné v rámci existujúcich informačných systémov, z týchto informačných systémov.

V odseku 6 sa upravuje možnosť účastníka správneho konania namiesto doloženia výpisu z registra trestov požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona.

 

K bodu  34  [§ 13b]

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s registráciou školiaceho strediska a prispôsobením na nové úpravy a prechodné ustanovenia v súvislosti so začatým a neukončeným konaním.

 

K bodu  35  [nadpis prílohy č. 1 ]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodom  38, 39, 40  [príloha č. 1]

Dopĺňa sa, že hodinou sa rozumie vyučovacia hodina, ktorá trvá 45 minút a kurzy základnej kvalifikácie a zrýchlenej kvalifikácie sa vykonávajú v maximálne desaťhodinových denných sústredeniach.

 

K bodu  41 [príloha č. 2]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

 

K čl. X

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodom  1 a 2  [§ 71 ods. 1 a 3]

Ustanovením sa dopĺňa oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz aj pri spáchaní priestupku na úseku výberu mýta a tiež pri spáchaní priestupku na úseku cestnej dopravy. 

 

K bodu  3  [§ 72 ods. 1  písmena m) a n)]

Ustanovuje sa oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla v prípade neochoty vodiča uhradiť mýto, čo bolo doteraz riešené v § 26 zákona o mýte, a dopĺňa sa nové oprávnenie zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom, ak bola vodičovi uložená pokuta a ten je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.

Zároveň sa ustanovuje oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla, ak vodič autobusu, vodič nákladného automobilu alebo vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg poruší ustanovenia osobitného predpisu o cestnej doprave.

 

K bodu  4  [§ 72 ods. 6]

Ide o prenesenie súčasného textu o zodpovednosti za škodu z § 26 zákona o mýte, ktorý sa v čl. XII návrhu tohto zákona vypúšťa a zadržiavanie tabuľky s evidenčným číslom vozidla bude upravené len v zákone č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K bodu  5  [§ 107 ods. 2 nové písm. f)]

Dopĺňa sa evidencia vodičov v súvislosti s § 27 ods. 7 zákona o mýte
a z dôvodu potreby evidencie napomenutí na účely následného určovania sankcie za porušenie povinnosti úhrady mýta. 

 

K bodu  6  [§ 108 vypustenie odseku 4]

Zákon o cestnej premávke v ustanovení § 108 ods. 4 predpokladá poskytovanie údajov o inštruktoroch autoškôl do evidencie vodičov ako osobitného informačného systému Policajného zboru. Zákon o cestnej premávke ukladá ministerstvu dopravy bezodplatne zasielať v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorských preukazov v rozsahu meno a priezvisko inštruktora autoškoly, dátum a miesto jeho narodenia a adresu jeho bydliska, rozsah udeleného inštruktorského oprávnenia, evidenčné číslo a dátum uplynutia platnosti inštruktorského preukazu. Vytvorením elektronickej evidencie inštruktorov autoškôl v rámci JISCD a sprístupnením jeho údajov v rozsahu vymedzenom v § 108 ods. 4 zákona o cestnej premávke orgánom Policajného zboru, dôjde k splneniu zákonnej povinnosti odovzdať predmetné informácie na účely vedenia evidencie orgánom Policajného zboru. Vzhľadom k uvedenému sa navrhuje nahradiť právnu úpravu ustanovenia § 108 ods. 4 zákona o cestnej premávke právnou úpravou v zákone o autoškolách (§ 15 ods. 3), v zmysle ktorej sa časť údajov z evidencie inštruktorov autoškôl o udelených inštruktorských oprávneniach
a platnosti inštruktorských preukazov sprístupní orgánom Policajného zboru bez potreby ich osobitného zasielania zo strany ministerstva dopravy. V nadväznosti na uvedenú legislatívnu zmenu zákona o autoškolách sa predpokladá i vypustenie ustanovenia § 108 ods. 4 zo zákona o cestnej premávke.

 

K bodu  7  [§ 108 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu  8  [§ 109 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu  9  [§ 119a ods. 7]

Navrhovaná úprava súvisí s povinnosťou prevádzkovateľa vozidla podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a emisnej kontrole pravidelnej aj po ukončení dočasného vyradenia vozidla z evidencie, ak vozidlo nemá platnú technickú kontrolu alebo platnú emisnú kontrolu. Táto povinnosť je v súčasnosti upravená iba v § 119a ods. 7 zákona
o cestnej premávke. Keďže povinnosti v súvislosti s technickými kontrolami a emisnými kontrolami komplexne upravuje zákon o podmienkach prevádzky vozidiel, navrhuje sa  túto povinnosť doplniť do uvedeného zákona do § 21 ods. 1 písm. b) tretieho a štvrtého bodu, do sankcií v § 107 ods. 2 písm. g) a f) a § 107b ods. 1 písm. b).

 

 

K čl. XI

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o cestnej doprave (zákon č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 1 [§ 5 odsek 3]

Ide o spresnenie termínu, dokedy sa majú prevádzkovatelia cestnej dopravy zapísať do obchodného registra.

 

K bodom 2 [§ 6 odseky 7 až 9]  a  3  [§ 6  nové odseky 13 až 18]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľom o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje spresnenie a doplnenie ustanovení zákona, ktoré upravujú získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy. Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na skúšku a opakovanú skúšku, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa výslovne návrhom upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá.

Navrhovaný odsek 13 upravuje získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie taxislužby, pričom na jej získanie sa použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne.

 

K bodom  4 a 5  [§ 7]

Do všeobecných povinností dopravcu sa dopĺňajú ďalšie povinnosti, ktoré je povinný splniť každý prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Ide aj o doplnenie povinnosti pre dopravcov zamestnávať profesionálnych vodičov, ktorí absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik. Dopĺňa sa možnosť, aby pri prevádzkovaní taxislužby bola vo vozidle buď kópia koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby.

 

K bodu  6  [§ 11 ods. 1 písmeno d)]

Do základných povinností dopravcu sa dopĺňa ďalšia povinnosť, ktorú je povinný splniť každý dopravca v pravidelnej doprave. Ide o povinnosť uzavrieť zmluvu s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, pričom ide o zosúladenie podmienok s povinnosťami iných osôb podľa § 23.

 

K bodom  7 a 8 [§ 23  nový odsek 2 a ods. 4]

Ide o ustanovenie týkajúce sa zriaďovania zastávky. 

 

K bodu  9  [§ 27 ods. 2]

Od 1. januára 2014 je aj preprava vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča taxislužbou. V súčasnosti sa preprava osôb vozidlami do 9 miest vo veľkej miere uskutočňuje z územia Slovenskej republiky do okolitých štátov, najmä Rakúska, Nemecka a podobne. Navrhované znenie umožňuje na základe požiadaviek aplikačnej praxe pri takýchto prepravách prepravovať cestujúcich, ako napríklad opatrovateľky, aj z iného územia Slovenskej republiky ako je vymedzené v koncesii, pričom je podmienkou, že cieľové miesto je mimo územia Slovenskej republiky.

 

K bodu  10  [§ 27 ods. 3 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

 

K bodu  11  [§ 28 ods. 2  nové písmeno e)]

Z dôvodu jednoznačnosti sa do podmienok na vydanie preukazu vodiča dopĺňa preukázanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby.

 

K bodu  12  [§ 28 nové odseky 5 až 10]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť do zákona úpravu získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby Vzhľadom na to, že samotný proces získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby je obdobný ako v prípade odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo na vykonávanie taxislužby, sa tu použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne s tým, že odseky 5 a 6 upravujú odlišnosti, a to oslobodenie od skúšky a lehotu na vykonanie opakovanej skúšky. Tomu, kto úspešne vykonal skúšku alebo bol od skúšky oslobodení vydá dopravný správny orgán preukaz vodiča podľa odseku 7.

 

K bodu  13  [§ 30 ods. 2  nové písmeno d)]

Dopĺňa sa podmienka, aby vozidlo taxislužby mohlo byť evidované len v jednej koncesii. Ide o zabezpečenie, aby nedochádzalo k situáciám, kedy vozidlo taxislužby používajú viacerí prevádzkovatelia taxislužby a v prípade kontroly nie je preukázateľné, ktorý prevádzkovateľ taxislužby dané vozidlo v danom čase používal.

 

K bodu  14  [§ 30 nový odsek 3]

Navrhované znenie zákona zavádza osvedčenie vozidla taxislužby, ktoré sa vydáva na každé evidenčné číslo vozidla uvedené v koncesii a bude sa nachádzať v každom vozidle taxislužby. Zároveň sa necháva možnosť dopravcu mať vo vozidle kópiu koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby. Táto úprava súvisí so všeobecnými povinnosťami dopravcu. V súčasnosti, ak si držiteľ koncesie obstará nové vozidlo, musí v každom vozidle vymeniť koncesiu za novú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa ku koncesii vydávali aj osvedčenia vozidiel taxislužby, pričom koncesia bude u dopravcu a v prípade obstarania nového vozidla osvedčenia v ostatných vozidlách dopravcu zostanú bez potreby ich výmeny.

 

K bodu  15  [§ 33 odsek 2]

Podľa nariadenia (ES) č. 1073/2009  je kabotážna preprava povolená pre pravidelnú dopravu, ktorú vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v hostiteľskom členskom štáte počas pravidelnej medzinárodnej dopravy v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dopravy, ktorá plní potreby mestských centier alebo mestských aglomerácií alebo dopravné potreby medzi nimi a priľahlými oblasťami. Kabotážna preprava sa nevykonáva nezávisle od takejto medzinárodnej dopravy.

Ustanovenie súčasného znenia, že kabotáž je vylúčená pri pravidelnej doprave, je najmä kvôli štátom mimo Európskej únie, avšak to jasne z toho ustanovenia nevyplýva. Novela zákona z uvedeného dôvodu dopĺňa, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Ide o spresnenie z hľadiska aplikačnej praxe.

 

K bodu  16  [§ 34 ods. 1 písmeno a)]

Ide o zosúladenie terminológie s ustanovením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.

 

K bodu  17  [§ 34 ods. 3]

Typovo schválené vozidlo je aj vozidlo, ktoré nevyhovuje požiadavkám dohody ADR. Navrhované znenie spresňuje túto podmienku, pretože prepravu nebezpečných vecí možno uskutočniť len vozidlom, ktoré vyhovuje požiadavkám dohody ADR.

 

K bodu  18  [§ 35 ods. 1 písm. b)]

Požiadavka vyplýva zo zmien a doplnkov príloh A a B dohody ADR platných od 1.1.2013.

 

K bodu  19  [§ 35 odsek 2]

Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.4.2.1.3 dohody ADR.

 

K bodu  20  [§ 36 odsek 1]

Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.8.3.3 dohody ADR, zabezpečenie archivácie podľa dohody ADR a predkladanie výročnej správy príslušnému dopravnému správnemu orgánu.

 

K bodom  21  [§ 36 ods.3, § 37 a § 41 ods.1 písm. n) a o)]  a  22  [§ 36 ods.3]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

 

K bodu  23  [§ 37 ods. 3]

Ustanovuje sa doba platnosti poverenia na školenie bezpečnostných poradcov a vodičov.

 

K bodom  24  [§ 37 ods. 3 písmeno a)]  a 25  [§ 37 ods. 3 písm. c)]

Navrhuje sa spresniť § 37 ods. 3 písm. a) ohľadne predkladaných dokumentov
a doplniť, ktoré doklady sa predkladajú v originály alebo úradne osvedčenej kópii vzhľadom na to, že v prípade podania žiadosti elektronicky bude potrebná forma elektronických dokumentov vytvorených zaručenou konverziou.

 

K bodu  26  [§ 37 ods. 4 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

 

K bodu  27  [§ 37 nové odseky 5 a 6]

V ustanovení § 37 sa odsekom 5 dopĺňa úprava odňatia poverenia poverenému zariadeniu.

Odsekom 6 sa umožní vydanie rozhodnutia použitím technických prostriedkov bez fyzického vyznačenia pečiatky a podpísania.

 

K bodom  28 až 33  [§ 37 odseky 7 až 14]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenia o školení vodiča komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť a spresniť  úpravu získavania odbornej spôsobilosti bezpečnostných poradcov a vodičov vrátane ich školenia.

Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na školenie priamo v podanej žiadosti o vydanie osvedčenia, prihlásenie na skúšku bezpečnostného poradcu a vodiča vrátane opakovanej skúšky, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa v návrhu zákona upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním skúšky a opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá.

 

K bodu  34  [§ 39 odsek 1]

Ide o zosúladenie podmienok s dohodou ADR.

 

K bodu  35  [§ 41 ods. 1 písm. n)]

Ide o spresnenie, že ministerstvo organizuje nielen skúšky bezpečnostných poradcov, ale aj vodičov.

 

K bodu  36  [§ 41 ods.1 písm. p)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

 

K bodu  37  [§ 41 ods. 1 písmeno q)]

Ministerstvo ukladá sankcie podľa tohto zákona iba v prípadoch, v ktorých ministerstvo vydáva povolenie/osvedčenie. Ide o prípady vydávania osvedčení vodiča, povolení na medzinárodnú pravidelnú dopravu a povolení na kabotážnu prepravu.

V ostatných prípadoch dopravným správnym orgánom, ktorý ukladá pokuty je okresný úrad v sídle kraja, okrem pravidelnej dopravy a taxislužby. Ministerstvo je zároveň odvolacím orgánom voči okresným úradom v sídle kraja. Odvolacím orgánom voči rozhodnutiam vyšších územných celkov je podľa § 22 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov súd, pretože nejde o prenesený výkon štátnej správy.

 

K bodu  38  [poznámka pod čiarou k odkazu 56]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu  39  [§ 41 ods.1 písm. r)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

 

K bodu  40  [§ 41 ods. 1  nové písmená u) až y)]

Ide o spresnenie a doplnenie kompetencií ministerstva z hľadiska aplikačnej praxe, najmä zabezpečenie vydávania jednotlivých povolení, vedenie evidencie protokolov o skúškach podľa dohody ADR a podobne.

 

K bodu  41  [§ 41 ods. 2 nové písmená l) až n)]

Ide o doplnenie podrobností a vzorov, ktoré ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

 

K bodu 42 [§ 41 ods. 3]

V súvislosti s čl. I, ktorý upravuje jednotný informačný systém v cestnej doprave, sa
v § 41 ods. 3 zákona o cestnej doprave  mení označenie „jednotný informačný systém“ na „informačný systém“ z dôvodu pojmovej jednoznačnosti a identifikácie, o ktorý informačný systém ide.

 

K bodu  43  [§ 41  nové odseky 4 a 5]

Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a údaje, ktoré bude ministerstvo viesť v registri taxislužby a ADR registri. Zároveň sa upravujú podmienky, za akých môže ministerstvo poveriť vedením celoštátneho informačného systému autobusových liniek fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu.

 

K bodu  44  [§ 42 písm. c)]

Ide o zabezpečenie vydávania osvedčení vozidiel taxislužby.

 

K bodom  45  [§ 42 písmeno d)]  a 46  [§ 42 písm. h)]

Ide o spresnenie ustanovení vzhľadom na to, že sa návrhom zákona výslovne upravuje vydávanie duplikátov dopravným správnym orgánom, ak dôjde k strate, poškodeniu, odcudzeniu alebo zničeniu vydaných osvedčení alebo preukazu vodiča.

 

K bodu 47 [§ 42 písmeno i)]

Ide o zabezpečenie zapisovania údajov do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy, do jednotného informačného systému a do registra taxislužby.

 

K bodu  48 [§ 42 písm. j)]

V súvislosti s vymedzením kompetencií ministerstva v § 41 ods. 1 písm. q) sa precizuje ustanovenie ohľadne udeľovania pokút okresným úradom v sídle kraja.

 

K bodu 49 [§ 43 písm. b)]

Ide o spresnenie kompetencií okresného úradu v sídle kraja z hľadiska aplikačnej praxe.

 

K bodu  50  [§ 45 ods. 1 nové písmená g) a h)]

Navrhované znenie zavádza, že v rámci odborného dozoru u prevádzkovateľa cestnej dopravy sa kontroluje, či vodiči absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik podľa zákona o povinnej základnej kvalifikácii. Ďalej sa dopĺňa kontrola poverených zariadení.

 

K bodu  51  [§ 45 ods. 2]

Navrhovaná úprava je z dôvodu spresnenia kontroly vykonávanej colnými orgánmi.

 

K bodom  52  až  54  [§ 45 ods. 3, 4 a 7]

Ide o úpravu kompetencií aj v súvislosti so zavedením osvedčení vozidla taxislužby. Zároveň ide o úpravu kompetencií v súvislosti s kontrolami prepravy nebezpečných vecí.

 

K bodu  55  [§ 45 odsek 8]

Ide o spresnenie kompetencií colných orgánov. 

 

K bodu  56  [§ 45 ods. 9]

Kontroly v rámci odborného dozoru vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly. Zmena zákona bližšie špecifikuje možnosti poverenia, a to, že obec môže poveriť výkonom odborného dozoru aj príslušníkov obecnej (mestskej) polície.

 

K bodu  57  [§ 45  nový odsek 10]

Ide o doplnenie povinnosti colných orgánov poskytovať potrebné údaje uvedené v colných vyhláseniach ministerstvu na účely evidencie a kontroly dokladov, napríklad prepravných povolení.

 

K bodu  58  [§ 46 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

 

K bodu  59  [§ 47 ods. 1]

Ide o zabezpečenie, aby orgán odborného dozoru podával oznámenie dopravnému správnemu orgánu len v prípadoch, kedy nebude priestupok prejednaný v blokovom alebo rozkaznom konaní.

 

K bodu  60  [§ 47 ods. 5 písmeno b)]

Upravujú sa potrebné doklady, ktoré musí mať vodič počas prepravy pri sebe.

 

K bodu  61  [§ 47 nový odsek 6]

Navrhované znenie zákona dopĺňa kompetenciu colníkov, aby mohli v spolupráci s Policajným zborom prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistia, že vodič nemá pri sebe potrebné doklady.

 

K bodu  62  [§ 47 nový odsek 9 ]

Ide o zabezpečenie zapisovania zistených závažných porušení do elektronického registra podnikov cestnej dopravy. Povinnosť zapisovať zistené závažné porušenia vyplýva z nariadenia (ES) č. 1071/2009.

 

K bodom  63  až  71  [§ 48]

Ide o úpravu a doplnenie správnych deliktov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

 

K bodu  72  [§ 49]

Ide o úpravu a doplnenie priestupkov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona.

 

K bodu 73 [§ 50 ods. 4 písmeno d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

 

K bodu  74  [§ 50 nové odseky 5 až 7]

Navrhovaný odsek 5 vyplýva z potreby prispôsobiť konania podľa zákona o cestnej doprave v prípade elektronickej komunikácie špecifikám, ktoré priniesol zákon
o e-Governmente. Ide najmä o doplnenie výnimky z elektronického konania v prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie konverzie podľa § 38 zákona
o e-Governmente.

Odsek 6 upravuje povinnosť správnych orgánov si prioritne zabezpečiť informácie a údaje, ktoré účastník konania potrebuje doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, a ktoré sú dostupné v rámci existujúcich informačných systémov, z týchto informačných systémov.

Odsek 7 návrhu zákona upravuje možnosť účastníka správneho konania namiesto doloženia výpisu z registra trestov požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona.

 

 

K bodu  75  [§ 51 ods. 2]

Ide o spresnenie miestnej príslušnosti pri zmene sídla dopravcu alebo pri zmene trvalého pobytu.

 

K bodom  76  a 77  [§ 52 ods. 1]

Ide o zosúladenie zákona s nariadením (ES) č. 1071/2009, podľa ktorého prevádzkovateľ cestnej dopravy musí po tom, čo mu bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy disponovať jedným alebo viacerými vozidlami, ktoré sú evidované alebo iným spôsobom uvedené do premávky v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu, či už sú tieto vozidlá vo vlastníctve, alebo nadobudnuté napríklad podľa zmluvy o prenájme alebo lízingovej zmluvy.

 

K bodu  78  [§ 53 ods. 1 písm. b)]

Povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy udeľuje a odníma okresný úrad v sídle kraja. Dopravné správne orgány, ktoré udeľujú a odnímajú dopravné licencie, sú v pravidelnej doprave okrem mestskej dopravy  vyšší územný celok a v mestskej doprave obec. Z dôvodu, že vyššie územné celky a obce nemajú evidenciu o vydaných povoleniach na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa navrhuje, aby návrh na začatie konania o udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu obsahoval kópiu uvedeného povolenia.

 

K bodu  79  [§ 54 ods. 1 písm. a)]

V taxislužbe nie je možné zamestnať vedúceho dopravy, ktorý by bol odborne spôsobilý. V taxislužbe preukazuje odbornú spôsobilosť priamo navrhovateľ, ak ide o fyzickú osobu, alebo jeden z členov štatutárneho orgánu, ak navrhovateľom je právnická osoba.

 

K bodu  80  [§ 54 ods. 1 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

 

K bodu  81  [§ 54 ods. 1 písmeno f)]

Ide o úpravu v súvislosti s úpravou § 54 ods. 1 písm. a).

 

K bodu  82  [nový § 56b]

Ide o úpravu prechodných ustanovení.

 

 

K čl. XII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o mýte (zákon
č. 474/2013 Z. z.).

 

K bodu  1  [§ 1 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  2  [§ 2 nové odseky 3 a 4]

Zavádza sa na účely zákona č. 474/2013 Z. z. vlastná definícia prevádzkovateľa vozidla a definícia nedoplatku mýta. 

 

K bodu  3  [§ 3 písm. e)]

Na základe skúseností z praxe sa zužuje oslobodenie vozidiel a vypúšťajú sa z oslobodenia vozidlá právnických a fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona
č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť uplatňovaniu si náhrady vynaložených nákladov (t.j. mýta) zo strany právnických osôb a fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. i) cit. zákona u poškodeného, a to aj napriek skutočnosti, že vozidlá skôr uvedených osôb sú oslobodené od úhrady mýta. Predmetná položka, okrem iných položiek, by potenciálne mohla byť zahrnutá vo faktúrach vystavovaných poškodeným, a tým pádom by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane právnických osôb a fyzických osôb poskytujúcich pomoc pri ochrane života, zdravia a majetku.

 

K bodu  4  [§ 3 nový ods. 2]

Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa ustanovenie, ktoré stanovuje, že pri vozidlách povinných registrovať sa v mýtnom systéme, oslobodenie od platenia mýta nie je priamo zo zákona ale na jeho uplatnenie je potrebná registrácia vozidiel. Ak si prevádzkovatelia vozidiel oslobodených od úhrady mýta nesplnia povinnosť registrácie, budú v systéme vyhodnotení ako prevádzkovatelia vozidiel, ktorí užívajú vymedzené úseky ciest bez úhrady mýta, a teda dopustia sa tým porušenia predpisov na úseku mýta, za čo im bude uložená sankcia. 

 

K bodu  5  [§ 9 ods. 1]

Cieľom je precizovanie ustanovenia o základnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla platiť mýto, ktorá znamená aj to, že bez úhrady mýta nesmie ani prevádzkovateľ vozidla užívať vymedzené úseky ciest. 

 

K bodom  6   [§ 9 ods. 2]

Na základe skúseností z praxe dochádza k spresneniu existujúcich povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča a k doplneniu povinnosti registrácie technických údajov a údajov o prevádzkovateľovi vozidla prípadne ich zmeny v mýtnom systéme tak, aby boli v súlade s osvedčením o evidencii vozidla, nakoľko nastávajú situácie, keď rôzne uvedené údaje majú za následok pozitívny alebo negatívny vplyv na výšku uhrádzaného  mýta. Rovnako sa dopĺňa a precizuje formulácia povinnosti zadať do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby korešpondoval so skutočným počtom náprav na ceste, nakoľko od toho sa odvíja výška uhrádzaného mýta.

 

K bodom  7 až 9  [§ 9 ods. 3 a 4, § 10 ods. 2, 3 a 6, § 12 ods. 7 a § 17 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  10  [§ 10 ods. 3]

Vozidlá ozbrojených síl a civilných zložiek vysielajúceho štátu sú do elektronického mýtneho systému registrované podľa § 10 ods. 3 zákona o mýte ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Za účelom nastavenia jednoznačných zodpovednostných vzťahov sa dopĺňa identifikácia prevádzkovateľa vozidla. 

 

K bodu  11  [§ 10 nový ods. 5]

Uvedeným ustanovením sa reaguje na problémy z praxe, nakoľko v elektronickom mýtnom systéme sa nachádzajú neaktualizované údaje vozidiel oslobodených od mýta, a teda nie je možná kontrola  najmä skutočnosti, či  zaregistrované vozidlo je alebo nie je používané na účel, ktorý spĺňa podmienky oslobodenia podľa  § 3 zákona.

 

K bodu  12  [§ 10 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  13  [§ 11 ods. 3]

Podrobnosti o inštalácii,  umiestnení a používaní palubnej jednotky je upravené aj vo všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa palubnej jednotky. 

 

K bodom  14 a 15  [§ 11 ods. 5 a 7]

Cieľom je precizovanie ustanovení.

 

K bodu  16  [§ 12 ods. 5 písm. a)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

 

K bodu  17  [poznámka pod čiarou k odkazu 21]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  18  [§ 12 ods. 5 nové písm. h)]

Dopĺňa sa ďalší údaj potrebný k výpočtu mýta, resp. pre stanovenie správnej sadzby mýta.

 

K bodu  19  [§ 12 ods. 7, § 17 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  20  [§ 12 nový ods. 9]

V súvislosti s výkonom činnosti ministerstva dopravy a okresných úradov sú správca výberu mýta a osoba poverená podľa odseku 2 povinní poskytnúť informácie zhromaždené elektronickým zariadením. Ide napríklad o činnosti v súvislosti s vedením správnych konaní o priestupkoch a správnych deliktoch vrátane tvorby evidencií priestupkov a správnych deliktov, výkon dozoru a kontroly na úseku cestnej dopravy alebo o činnosti potrebné v súvislosti s dopravným plánovaním a  prípravou stavieb diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest I. triedy.  

 

K bodom 21 a 22  [§ 13 ods. 2, § 23 ods. 2 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  23  [§ 25 ods. 5 písm. b)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

 

K bodu  24  [§ 25 ods. 10 a 11]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  25  [§ 25 nový ods. 12]

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje možnosť použitia dôkazov získaných prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov správcom výberu mýta alebo osoby poverenej výkonom kontroly podľa § 25 ods. 10 aj na konanie podľa § 27 a 28.

 

K bodu  26  [vypustenie § 26]

Cieľom je odstrániť duplicitnú právnu úpravu so zákonom o cestnej premávke, ktorý sa v čl. X predloženého návrhu zákona dopĺňa nielen o možnosť zadržania osvedčenia o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla v prípade neochoty vodiča uhradiť mýto, ale aj o prípad, ak bola vodičovi uložená pokuta a ten je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.   

 

K bodu  27  [§ 27 až 29]

 

K § 27

Precizujú sa vymedzenia skutkových podstát niektorých priestupkov [ods. 1 písm. c) až e)], čím sa reaguje na problémy z praxe. Cieľom je rozlíšiť skutok podľa písm. a) a c). Skutková podstata priestupku podľa ods. 1 písm. c) sa použije len v prípade, ak sa vozidlo nachádza na vymedzenom úseku s nulovou sadzbou (t.j. niektoré cesty I. triedy a cesty II. a III. triedy) a nemá palubnú jednotku alebo ju nemá zapojenú, či zapnutú. 

Ak vo vozidle nie je palubná jednotka pri užívaní spoplatnených vymedzených úsekoch s inou ako nulovou sadzbou, nedopúšťa sa vodič priestupku podľa ods. 1 písm. c),  ale v tomto prípade pôjde o priestupok podľa písm. a), čiže neuhrádza mýto. Za uvedené skutkové podstaty sú stanovené aj rozličné výšky pokút. 

V prípade, ak vo vozidle je palubná jednotka ale mýto nie je uhradené, ide o priestupok podľa písm. a). K uvedenému môže dôjsť napríklad  z dôvodu, že v režime predplateného mýta došlo k vyčerpaniu predplateného mýta, na vozidlo nie je uzavretá zmluva o užívaní vymedzených úsekov ciest, alebo palubná jednotka neumožňovala získanie údajov potrebných na výpočet mýta z dôvodu jej zablokovania, či už preto, že suma neuhradeného mýta presiahla zloženú bankovú alebo hotovostnú zábezpeku alebo z dôvodu zablokovania palivovej karty.

Odsek 1 písm. d) sa použije len v prípade, ak mýto je uhradené, ale vodič si nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) , a teda má napr. nesprávne umiestnenú palubnú jednotku a pod.  

Úpravou priestupku podľa ods. 1 písm. e) sa rovnako reaguje na problémy z praxe, kedy sa stávalo, že vodič z dôvodu nesprávneho zadania počtu náprav do palubnej jednotky uhradil vyššie mýto, ako by  mal uhradiť pri zadaní správneho počtu náprav a dopustil sa tým priestupku. V prípade ak vodičovi z dôvodu nesprávneho nastavenia náprav v palubnej jednotke nevzniká nedoplatok mýta, nie je to považované za priestupok, a teda nie je možné mu za to uložiť pokutu ako doteraz. Príslušník Policajného zboru môže v takom prípade zastaviť vozidlo a upozorniť vodiča na povinnosť správne a úplne nastaviť počet náprav v palubnej jednotke. 

Nová skutková podstata v písmene i) rieši registráciu technických údajov alebo údajov o prevádzkovateľovi príp. ich zmenu v elektronickom mýtnom systéme, tak aby boli v súlade s údajmi v evidencii vozidiel Slovenskej republiky. V prípade, ak sa zistí, že vozidlo tým, že má zle zaregistrované údaje v mýtnom systéme, má nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom uvedeného je zabezpečenie zadávania presných a pravdivých informácií do mýtneho systému, splnenie si oznamovacej povinnosti pri nahlasovaní zmien údajov ako aj zamedzenie špekuláciám s úmyslom platiť nižšie mýto, ako by sa za dané vozidlo malo platiť.  

Situácia podľa písm. j) môže nastať napríklad v prípade, ak dôjde k zámene palubných jednotiek, a teda mýto je uhrádzané, ale prostredníctvom palubnej jednotky pridelenej inému vozidlu. Ak je však mýto uhrádzané v nižšej výške ako by malo, a teda vznikne nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta.   

Cieľom je priblížiť prejednávanie priestupkov okresným úradom, ktorý sa nachádza v mieste bydliska fyzickej osoby. S cieľom zefektívniť riešenie priestupkov voči zahraničným priestupcom sa navrhuje v odseku 12 miestna príslušnosť na tom okresnom úrade v sídle kraja, kde došlo k zisteniu porušenia povinnosti podľa tohto zákona. 

 

K § 28

V odseku 1 sa navrhuje precíznejšia úprava skutkových podstát správnych deliktov
a zjednotenie znení všetkých skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov tak, ako vyplývajú z povinností uložených vodičovi a prevádzkovateľovi v § 9 zákona, keďže tie sú formulované rovnako pre vodiča ako aj prevádzkovateľa vozidla.  

Cieľom je rovnako rozlíšiť skutok podľa ods. 1 písm. a) a b). Skutková podstata správneho deliktu podľa ods. 1 písm. b) sa použije len v prípade, ak sa vozidlo nachádza na vymedzenom úseku s nulovou sadzbou (t.j. niektoré cesty I. triedy a cesty II. a III. triedy) a nemá vo vozidle palubnú jednotku alebo ju nemá zapojenú, či zapnutú.

Ak prevádzkovateľ vozidla nezabezpečí, aby vozidlo pri užívaní spoplatnených vymedzených úsekoch s inou ako nulovou sadzbou bolo vybavené palubnou jednotkou, nedopúšťa sa deliktu podľa ods. 1 písm. b), ale v tomto prípade pôjde o správny delikt podľa písm. a), čiže neuhradenie mýta. Za uvedené skutkové podstaty sú stanovené aj rozličné výšky pokút. V prípade, ak vo vozidle je palubná jednotka ale mýto nie je uhradené, ide o priestupok podľa písm. a). K uvedenému môže dôjsť napríklad z dôvodu, že v režime predplateného mýta došlo k vyčerpaniu predplateného mýta,  na vozidlo nie je uzavretá zmluva o užívaní vymedzených úsekov ciest, alebo palubná jednotka neumožňovala získanie údajov potrebných na výpočet mýta z dôvodu jej zablokovania, či už preto, že suma neuhradeného mýta presiahla zloženú bankovú alebo hotovostnú zábezpeku alebo z dôvodu zablokovania palivovej karty.

Odsek 1 písm. c) sa použije len v prípade, ak mýto je uhradené, ale prevádzkovateľ vozidla si nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a), a teda má napr. nesprávne umiestnenú palubnú jednotku a pod. 

Úpravou správneho deliktu podľa ods. 1 písm. e) sa rovnako reaguje na problémy z praxe, kedy sa stávalo, že porušením povinnosti podľa tohto zákona bolo aj zadanie nesprávneho počtu náprav do palubnej jednotky, čím bolo uhradené vyššie mýto, ako by sa malo uhradiť  pri zadaní správneho počtu náprav. V prípade, ak z dôvodu nesprávneho nastavenia náprav v palubnej jednotke nevzniká nedoplatok mýta, nie je to považované za správny delikt, a teda nie je možné za to uložiť pokutu ako doteraz. 

Nová skutková podstata v písmene f) rieši registráciu technických údajov alebo údajov o prevádzkovateľovi príp. ich zmenu v elektronickom mýtnom systéme, tak aby boli v súlade s údajmi v evidencii vozidiel Slovenskej republiky. V prípade ak sa zistí, že vozidlo tým, že má zle zaregistrované údaje v mýtnom systéme, má nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom uvedeného je zabezpečenie zadávania presných a pravdivých informácií do mýtneho systému, splnenie si oznamovacej povinnosti pri nahlasovaní zmien údajov ako aj zamedzenie špekuláciám s úmyslom platiť nižšie mýto, ako by sa za dané vozidlo malo platiť. Situácia podľa písm. g) môže nastať napríklad v prípade, ak dôjde k zámene palubných jednotiek, a teda mýto je uhrádzané, ale prostredníctvom palubnej jednotky pridelenej inému vozidlu. Ak je však mýto uhrádzané v nižšej výške, ako by malo, a teda vznikne tým nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom odsekov 4 až 9 je vymedzenie pokút. 

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktoch a s poukázaním na technické riešenie mýtneho systému ako aj klasifikáciu porušení predpisov na úseku mýta ako trvajúcich porušení, nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch alebo trestného práva, preto sa v odseku 9 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 9 a 10 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia ale rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť alebo prípadne, že rozhodnutie je už právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku mýta neúmerne predlžovalo správne trestanie. 

Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 1.  

S cieľom rovnomernejšieho rozdelenia prejednávania správnych deliktov okresnými úradmi sa ustanovuje v odseku 11 miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta bydliska fyzickej osoby, miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom vozidla. Na prejednávanie správnych deliktov cudzincov je miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja.

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

 

K § 29

Návrh zákona odstraňuje duplicity skutkových podstát správnych deliktov. Skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sa budú uplatňovať v rámci objektívnej zodpovednosti sú obsiahnuté v § 28 ods. 1 písm. a), b) a e). V § 29 je upravené len rozkazné konanie a ukladanie sankcií v rámci objektívnej zodpovednosti za vybrané správne delikty, ktoré je možné jednoznačne preukázať bez zastavenia vozidla prostredníctvom stacionárnych a mobilných elektronických zariadení.  

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktov a s poukázaním na technické riešenie mýtneho systému ako aj klasifikáciu porušení predpisov na úseku mýta ako trvajúcich porušení nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch alebo trestného práva, preto sa v odseku 8 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 8 a 9 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia ale rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, prípadne rozhodnutím, ktoré je právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku mýta neúmerne predlžovalo správne trestanie. 

Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 1.  

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

 

K bodom  28 až 30  [§ 30 ods. 1, 2 a 3]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  31  [§ 31 a 32]

 

K § 31

Vzhľadom k tomu, že administratívne trestanie na úseku mýta zavádza inštitút objektívnej zodpovednosti vo vzťahu k prevádzkovateľovi vozidla, navrhovaná právna úprava v odseku 2 vylučuje možnosť prevádzkovateľa vozidla vyviniť sa zo správneho deliktu označením vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo. 

Z ustanovenia odseku 3 sa vypúšťajú niektoré dôvody odmietnutia odporu. Odmietnutie odporu, ak bol podaný oneskorene, sa vypúšťa z dôvodu, že oneskorené podanie odporu nespĺňa charakter odporu ako opravného prostriedku, v ktorom sa niečo namieta. Ak príde oneskorený odpor a rozkaz je právoplatný, správny orgán ho preskúma z dôvodu, či nechýbalo poučenie o odpore alebo bolo nesprávne a v takom prípade sa rieši podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku. 

Rovnako sa vypúšťa odmietnutie odporu, ak bol podaný neoprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je ten, koho uzná správny orgán (osoba, voči ktorej správny orgán začal konanie). Ak podá neoprávnená osoba, nemá to vplyv na správoplatnenie rozkazu voči oprávnenej osobe. Správny orgán preskúma aj takéto podanie, či napr. sám nepochybil. Ak zistí, že pochybil vec rieši v správnom konaní, v opačnom prípade to správny orgán oznámi danej osobe, že je neoprávnenou osobou na základe uvedených dôvodov.

V odseku 4 sa upúšťa od upovedomovania prevádzkovateľa o odmietnutí odporu, ale okresný úrad o odmietnutí odporu vydá rozhodnutie. Z dôvodu efektívneho riešenia správnych deliktov a odstránenia úmyselného predlžovania správneho konania, podľa navrhovanej právnej úpravy nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Prevádzkovateľ vozidla má však možnosť použiť mimoriadne opravné prostriedky a žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu.

 

K § 32

Precizujú sa pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a dodržania zásady „Ne bis in idem“. 

 

K bodu  32  [vypustenie § 33]

V súvislosti s pripravovaným novým zákonom o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel na úseku výberu mýta, sa z dôvodu duplicity ustanovenie § 33 vypúšťa.

 

K bodu  33  [§ 34 ods. 2 vypustenie písm. d)]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu  34  [§ 36a]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

 

 

K čl. XIII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

 

K bodu  1  [§ 2 nový ods. 4]

Zavádza sa na účely tohto zákona vlastná definícia prevádzkovateľa vozidla. 

 

K bodu  2  [§ 3 ods. 4]

Ustanovuje sa, že 10-dňové a mesačné diaľničné známky zakúpené na prelome rokov zostávajú v platnosti do konca ich platnosti. 

 

K bodu  3  [§ 4 ods. 2]

V súvislosti so zavedením vlastnej definície prevádzkovateľa vozidla je potrebné vypustiť odkaz na definíciu prevádzkovateľa vozidla v osobitnom predpise spolu s príslušnou poznámkou pod čiarou. 

 

K bodu  4  [§ 7 nový ods. 2]

Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa ustanovenie, ktoré stanovuje, že pri vozidlách povinných registrovať sa v systéme správcu úhrady diaľničnej známky, oslobodenie od  úhrady diaľničnej známky nie je priamo zo zákona, ale na jeho uplatnenie je potrebná registrácia vozidiel. Ak si prevádzkovateľ vozidla, oslobodený od úhrady diaľničnej známky, nesplní povinnosť registrácie, bude v systéme vyhodnotený ako prevádzkovateľ vozidla, ktorý užíva vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky, čím sa dopustí porušenia povinnosti na úseku diaľničnej známky, za čo mu bude uložená sankcia. 

 

K bodu  5  [§ 7 ods. 3]

Cieľom úpravy je zamedziť špekuláciám, kedy na jeden parkovací preukaz chcú prevádzkovatelia vozidiel oslobodiť aj väčší počet vozidiel.

 

K bodu  6  [§ 7 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava

 

K bodu  7  [§ 7 ods. 5]

Vozidlá ozbrojených síl a civilných zložiek vysielajúceho štátu sú do systému správcu úhrady diaľničnej známky registrované podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona ministerstvom obrany. Za účelom nastavenia jednoznačných zodpovednostných vzťahov sa dopĺňa identifikácia prevádzkovateľa vozidla. 

 

K bodom  8 a 9  [§ 7 ods. 6 a 7]

Legislatívno-technická úprava

 

K bodu  10  [§ 7 ods. 8]

Ustanovením sa dopĺňa povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať informácie o držiteľoch parkovacích preukazov, ktoré sú potrebné na účely kontroly platnosti a aktuálnosti parkovacieho preukazu.   

 

K bodu  11  [§ 8 ods. 6]

V súvislosti s výkonom činnosti ministerstva dopravy a okresných úradov sú správca úhrady diaľničnej známky a osoba poverená podľa § 8 ods. 1 povinní poskytnúť na požiadanie informácie zhromaždené elektronickým zariadením. Ide napríklad o činnosti
v súvislosti s vedením správnych konaní o priestupkoch a správnych deliktoch vrátane tvorby evidencií priestupkov a správnych deliktov alebo o činnosti potrebné v súvislosti s dopravným plánovaním a  prípravou stavieb diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest I. triedy.  

 

K bodu  12  [§ 9 ods. 5 písm. b)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

 

K bodu  13  [§ 9 ods. 12]

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje možnosť použitia dôkazov získaných prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov správcom úhrady diaľničnej známky alebo osoby poverenej výkonom kontroly podľa § 9 ods. 10 aj na konanie
o priestupkoch podľa § 10.

 

K bodu  14  [§ 10 ]

Cieľom je rozlíšiť skutkovú podstatu pri diaľničnej známke v elektronickej podobe a v papierovej podobe, precizovanie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že okresné úrady prejednávajú priestupky len v riadnom správnom konaní. 

S cieľom zefektívniť riešenie priestupkov voči zahraničným priestupcom, sa navrhuje miestna príslušnosť na tom okresnom úrade v sídle kraja, kde došlo k zisteniu porušenia povinnosti podľa tohto zákona, a to vrátane rozhodovania v odvolacom konaní. 

 

K bodu  15  [§ 11 ods. 2]

Zavedenie osobitnej úpravy postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa a ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé jednotlivé vozidlo samostatne možno považovať za dostačujúce a dostatočne prevenčné, nie je preto potrebné opakovane ukladať pokuty.

 

K bodu  16  [§ 11 nové ods. 4 až 6]

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktov a s poukázaním na technické riešenie elektronických diaľničných známok ako aj klasifikáciu porušenia predpisu na úseku diaľničnej známky ako trvajúceho porušenia, nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch a trestného práva, preto sa v odseku 4 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov  spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 4 a 5 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia, ale  rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, prípadne rozhodnutie je právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku diaľničných známok neúmerne predlžovalo správne trestanie. Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 11 ods. 1.  

S cieľom rovnomernejšieho rozdelenia prejednávania správnych deliktov okresnými úradmi sa ustanovuje v odseku 6 miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta bydliska fyzickej osoby, miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom vozidla. Na prejednávanie správnych deliktov cudzincov je miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja.

 

K bodu  17 [§ 11 ods. 7]

Ustanovuje sa subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

 

K bodu  18  [§ 13 a 14]

K § 13

Z ustanovenia odseku 3 sa vypúšťajú niektoré dôvody odmietnutia odporu. Odmietnutie odporu, ak bol podaný oneskorene, sa vypúšťa z dôvodu, že oneskorené podanie odporu nespĺňa charakter odporu ako opravného prostriedku, v ktorom sa niečo namieta. Ak príde oneskorený odpor a rozkaz je právoplatný, správny orgán ho preskúma z dôvodu, či nechýbalo poučenie o odpore alebo bolo nesprávne a v takom prípade sa rieši podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku. 

Rovnako sa vypúšťa odmietnutie odporu, ak bol podaný neoprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je ten, koho uzná správny orgán (osoba, voči ktorej správny orgán začal konanie). Ak podá neoprávnená osoba, nemá to vplyv na správoplatnenie rozkazu voči oprávnenej osobe. Správny orgán preskúma aj takéto podanie, či napr. sám nepochybil. Ak zistí, že pochybil, vec rieši v správnom konaní, v opačnom prípade to správny orgán oznámi danej osobe, že je neoprávnenou osobou na základe uvedených dôvodov.

V odseku 4 sa upúšťa od upovedomovania prevádzkovateľa o odmietnutí odporu, ale okresný úrad o odmietnutí odporu vydá rozhodnutie. Z dôvodu efektívneho riešenia správnych deliktov a odstránenia úmyselného predlžovania správneho konania, podľa navrhovanej právnej úpravy nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Prevádzkovateľ vozidla má však možnosť použiť mimoriadne opravné prostriedky a žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť  rozhodnutia a postupu.

Novým znením druhej vety odseku 7 sa reaguje na aplikačnú prax z oblasti mýta, keďže na diaľničné známky sa zatiaľ neaplikuje objektívna zodpovednosť, avšak rovnaký problém môže nastať v tomto prípade. V praxi sa opakujú prípady, keď prevádzkovateľ nahlási vodiča, ktorý má pobyt v cudzine. Takého konanie o priestupku sa často ani nepodarí začať a nie ešte ukončiť. Preto z novej dikcie ustanovenia vyplýva, že ak nie je možné zistiť páchateľa priestupku, nemožno priestupok prejednať alebo to obvinenému nebolo preukázané pokračuje sa v konaní o správnom delikte s prevádzkovateľom vozidla. Týmto za zefektívni správne konanie a odstráni možnosť špekulatívneho postupu.

 

K § 14

Precizujú sa pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a dodržania zásady „Ne bis in idem“. 

 

K bodu  19  [vypustenie § 15]

V súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel na úseku úhrady diaľničnej známky, sa z dôvodu duplicity ustanovenie vypúšťa.

 

K bodu  20  [§ 16a]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

 

 

K čl. XIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016. 

 

 

Bratislava  26. augusta 2015 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r. 

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby 

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 262/2015, dátum vydania: 20.10.2015

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť
Európska únia v záujme obmedziť znečisťovanie životného prostredia priemyselnou činnosťou, sprísňuje pravidlá pre vypúšťanie emisie z priemyselných zariadení. V roku 2010 bola Európskym parlamentom a Radou schválená Smernica Európskej únie 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia).
Nová právna úprava rieši požiadavky vyplývajúce z praktických skúseností aplikácie zákona č 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola implementovaná smernica Európskej rady a parlamentu 2010/75/EÚ. Okrem uvedeného sa do jej právnej úpravy dostáva presnejšie definovanie východiskovej správy a podmienok jej vypracovania.
 
Počas prípravy predkladaného materiálu boli organizované pracovné stretnutia so zástupcami dotknutých organizácií, ktoré môžu mať pripomienky k príslušnému materiálu a ktoré niektoré zmeny môžu ovplyvniť. Všetky požiadavky boli zapracované do materiálu s ohľadom na požiadavku maximálnej ochrany životného prostredia.
 
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavnými zákonmi, zákonmi a právom Európskej únie.
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 262/2015, dátum vydania: 20.10.2015
B. Osobitná časť
 
K bodu 1
V § 2 písm. j) sa mení znenie výrazu „výnimky z emisných limitov“ na výraz „odchylné hodnoty z emisných limitov“. Zmena bola vykonaná z dôvodu zjednotenia terminológie so zákonom o ovzduší. Výraz „výnimky z emisných limitov“ je uvedený v v platnom zákone o ovzduší, pričom v tomto konkrétnom momente ide o odchylné hodnoty z limitov uvedených v záveroch o najlepších dostupných technikách, a to na základe kritérií sociálno-ekonomických a technických. Uvedené kritériá budú konkrétne stanovené vo vyhláške a následne aj v usmernení ministerstva životného prostredia.
 
K bodu 2
Vypustenie veterinárnej ochrany území v definícii integrovaného povolenia vyplýva z vypustenia týchto konaní z § 3 ods. 3, kde sa súhrnne uvádza rozsah všetkých rozhodnutí, povolení, vyjadrení a iných úkonov štátnej správy, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania.
K bodu 3
V § 3 sa odseky 3 a 4 upravujú na základe požiadaviek vyplývajúcich z praxe. Uvedené požiadavky nám boli predložené a zdokladované ako zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia tak aj zo strany prevádzkovateľov. K podstatnej zmene dochádza vypustením kolaudačného konania z integrovaného povoľovania. V súvislosti s touto zmenou boli z doterajšieho rozsahu § 3 ods. 3 písm. c) vypustené všetky právne akty, ktorými sa udeľoval súhlas s užívaním príslušnej prevádzky. Vypustené boli tiež všetky vyjadrenia, ktoré vstupujú priamo do územného konania lebo stavebného konania, nakoľko tieto samotné zintegrované do povoľovania a ich úprava podlieha osobitnému predpisu stavebnému zákonu. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné v zákone o integrovanej prevencii duplikovane preberať ustanovenia osobitných predpisov, upravujúce vyjadrenia dávané k jednotlivým konaniam podľa stavebného zákona.
 
K bodu 4
Nadpis § 4 bude znieť len „Konzultácia“. Z pôvodného nadpisu sa sa vypúšťajú slová „predbežné prerokovanie“. Na základe vyjadrení SIŽP a jej praktických skúseností s inštitútom predbežného prerokovania sa inštitút predbežného prerokovania zo zákona vypúšťa a následne sa musí upraviť aj názov paragrafu, ktorý predbežné prerokovanie upravoval. Hlavným dôvodom na vypustenie predbežného prerokovania sa ukázalo jeho minimálna aplikácia v praxi.
K bodu 5
V § 4 ods. 1 sa vypúšťajú slová „predbežné prerokovanie“. Ide o obdobnú úpravu aká bola vykonaná v názve § 4 v novelizačnom bode 4. Tu sa slová „predbežné prerokovanie“ vypúšťajú z rozsahu oprávnení prevádzkovateľa. Na základe navrhovanej úpravy bude môcť prevádzkovateľ požiadať po nadobudnutí účinnosti zákona len o konzultáciu, pretože predbežné prerokovanie sa z obsahu § 4 vypúšťa.
K bodu 6
V § 4 sa vypúšťajú odseky 4 a 5 obsahujúce úpravu predbežného prerokovania. Inštitút predbežného prerokovania žiadosti sa v praxi neosvedčil. Všetky sporné otázky ohľadne prevádzok si prevádzkovatelia dokážu dostatočne zrozumiteľne vysvetliť v rámci konzultácie, ktorá ostáva v zákone ponechaná v doteraz platnej úprave.
K bodu 7
Z rozsahu poskytovania odborného poradenstva prevádzkovateľovi oprávnenou osobou sa vypustilo poskytovanie odborného poradenstva v predbežnom prerokovaní. Dôvodom je vypustenie úpravy predbežného prerokovania z § 4 (najmä vypustenie odsekov 4 a 5) z dôvodu nevyužívania tohto inštitútu v praxi.
K bodu 8
V § 5 ods. 5 sa vypúšťa písmeno b). Platné znenie ustanovenia je totiž neprijateľné pre oba dôvody zániku osvedčenia o odbornej spôsobilosti. V podstate išlo o nesystémový prvok v právnom poriadku, ktorý možno považovať za neprimeranú prekážku ústavou zaručeného práva podnikať. Získané osvedčenie o odbornej spôsobilosti je totiž možné, a podľa živnostenského zákona, aj potrebné použiť ako preukaz na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ak sa dotknutá osoba rozhodne poskytovať odborné poradenstvo v právnom rámci § 5 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, ako to umožňuje živnostenský zákon (príloha č. 2 živnosť por. č. 68). Navyše zánik osvedčenia o odbornej spôsobilosti z dôvodu účasti odborne spôsobilej osoby v spoločnosti prevádzkovateľa evokuje majetkovú účasť, čo vyvoláva ďalší možný rozpor v organizačno-právnom postavení oprávnenej osoby s dôsledkom, že oprávnená osoba môže pôsobiť len v postavení právnickej osoby..
K bodu 9 § 6 odsek 2 došlo k zmene formulácie na základe praktických skúseností, pričom sa novým znením dáva možnosť inšpekcii určiť primeraná lehota na doplnenie podkladov, pričom túto lehotu by mal skonzultovať s prevádzkovateľom.
K bodu 10
Do § 7 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa slovo „záznam“, ktoré vyplýva z novej úpravy východiskovej správy a možnosti vypracovať záznam namiesto celej východiskovej správy pri splnení všetkých presne stanovaných kritérií.
K bodu 11
V ustanovení § 7 ods. 2 sa dopĺňa písmeno e) sa dopĺňa ako povinná alternatívna príloha k žiadosti aj výpis zásad a regulatívov z územného plánu obce. Prevádzkovateľ si v tomto prípade môže vybrať medzi územným plánom obce a územným plánom zóny. Takýto podklad je potrebný a mnohé z obcí nemajú územný plán zóny spracovaný. V písmene f) sa mení slovo „záverečné“ za slovo „záväzné“. Ide o opravu nesprávne uvedeného znenia v doterajšom znení zákona.
K bodu 12
V § 8 sa na základe vydaného usmernenia Európskou komisiou ohľadom vypracovania východiskovej správy pristúpilo k aplikácií niektorých znení usmernenia. Pribudol záznam, ktorý sa pripravuje namiesto východiskovej správy. Uvedený záznam povinní vypracovať prevádzkovatelia, ktorý nakladajú s nebezpečnými látkami, ale ktorí spĺňajú podmienky v zmysle § 8 ods. 6 zákona o IPKZ. Uvedený paragraf tiež rieši situáciu u prevádzkovateľov, ktorí neboli povinný vypracovať východiskovú správu, ale na základe zmene činnosti v prevádzke dôjde k nakladaniu s nebezpečnými látkami. V takom prípade budú títo prevádzkovatelia mať povinnosť vypracovať východiskovú správu alebo záznam.
 
K bodu 13
Rozsah účastníkov konania sa dopĺňa aj o účastníkov konaní uvedených v § 3 ods. 4. Uvedená zmena neznamená rozšírenie doterajšieho okruhu účastníkov konania, pretože boli doteraz zahrnutí v rámci § 3 ods. 3 písm. h), ktoré sa v terajšej novele ako duplicitné s § 3 ods. 4 zo znenia zákona o IPKZ vypustilo.
K bodu 14
Stavebný úrad sa stáva dotknutým úradom nielen v stavebnom konaní, ale vo všetkých konaniach podľa stavebného zákona, ktoré sú včlenené do integrovaného povoľovania.
K bodu 14
§ 11 spresňuje sa spôsob začatia konania a moment začatia konania. Ide o úpravu vyplývajúcu z praktických skúseností.
K bodu 15
Medzi dotknuté orgány sa zaraďuje aj dotknutá obec v tých prípadoch ak nie je dotknutým orgánom podľa písmena b), kedy môže vystupovať v pozícii obce ako stavebného úradu. Obec by mala v tejto pozícii posúdiť zosúladenie navrhovanej prevádzky s územnoplánovacou dokumentáciou alebo s obsahom územného rozhodnutia, pokiaľ ho obec pre dotknuté územie vydala.
K bodu 16
Spresňuje sa spôsob začatia konania z vlastného podnetu SIŽP . Ide o úpravu vyplývajúcu z praktických skúseností. Z dôvodu čiastkových legislatívnych aj formálnych zmien sa navrhuje celé nové znenie § 11.
K bodu 17
Z dôvodu doterajšej nejednotnosti a používania pojmov „námietky“ a „pripomienky“ v zákone sa navrhuje terminologické zjednotenie na jednotný názov „pripomienky“.
K bodu 18
Ide o úpravu vyplývajúcu z praktických skúseností na podnet prevádzkovateľov a SIŽP. Povinnosť uplatniť svoje pripomienky na ústnom pojednávaní sa mení na právo uplatnenia pripomienok, pričom forma ich uplatnenia môže byť ako písomná, tak aj ústne do zápisnice.
K bodu 19
V § 16, upravujúcom dôvody zastavenia konania sa v predvetí doplnili prostredníctvom odkazu na poznámku pod čiarou dôvody zastavenia konania. Okrem dôvodov všeobecne upravených v Správnom poriadku k nim pribudli osobitné dôvody zastavenia konania, uvedené v § 38 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Upravili sa tiež jednotlivé dôvody zastavenia konania v súlade s doterajšou praxou. Dopĺňajú a upravujú sa tiež poznámky pod čiarou k tomuto paragrafu. Tento paragraf sa neuplatňuje v prípade podania žiadosť a potreby doplnenia podkladov do žiadosti, nakoľko túto oblasť priamo upravuje §6.
K bodu 20
Zjednocuje sa terminológia s § 15 ods. 4 6 a § 17 zákona, kde je uvedené, že ide o „zhromaždenie obyvateľov obce“ a nie „verejné zhromaždenie obyvateľov obce“. Z uvedeného dôvodu sa z ustanovenia § 18 ods. 1 vypúšťa slovo „verejného“. Navyše podľa čl. 67 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 11b zákona Slovenskej Národnej rady č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ide v danom prípade taktiež o zhromaždenie obyvateľov obce a nie o verejné zhromaždenie obyvateľov obce.
 
K bodu 21
Novým znením paragrafu sa zjednoduší postup pre SIŽP ako aj prevádzkovateľa v prípade nepodstatnej zmeny. V tomto prípade sa totiž nebude vyžadovať povolenie, postačí ohlásenie prevádzkovateľa. V prípade nepodstatných zmien zároveň pre prevádzkovateľov odpadne poplatková povinnosť.
K bodu 22
Úprava prvej vety § 22 sa vykonala z dôvodu zdôraznenia skutočnosti, že v prípade postatnej zmeny je potrebné zo strany prevádzkovateľa túto ohlásiť a zároveň podať žiadosť o vydanie povolenia.
K bodu 23
V §22 odsek 6 sa mení znenie názvu výnimky z emisných limitov za názov odchylné hodnoty z emisných limitov. K uvedenej zmene sa pristúpilo z dôvodu, že termín „výnimky z emisných limitov“ je v aktuálnej legislatíve uvedený v zákone o ovzduší, pričom v tomto konkrétnom prípade, uvedenom v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia ide o odchylné hodnoty z limitov uvedených v záveroch o najlepších dostupných technikách, a to na základe kritérií sociálno-ekonomických a technických. Uvedené kritériá budú stanovené vo vyhláške a následne aj v usmernení.
K bodu 24
Ide o úpravu znenia, ktorá vyplynula z praktických skúseností. V znení ustanovenia zároveň došlo k viacerým formálnym a legislatívnym úpravám, preto je súčasťou novelizačného bodu celé znenie § 26 ods. 1.
K bodu 25
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti toho prevádzkovateľa po skončení činnosti prevádzky, ktorý nemá vypracovanú východiskovú správu.
 
K bodu 26
Nakoľko povinnosti prevádzkovateľa spojené s ukončením činnosti v prevádzke sa nachádzajú v § 26 ods. 4 až 6, prispôsobuje sa tejto skutočnosti aj znenie § 28 ods. 2.
 
K bodu 27
V súvislosti s vypustením odseku 1 v § 29 sa mení aj názov paragrafu.
K bodu 28
V § 29 sa vypúšťa odsek 1, v ustanovení ostávajú len dôvody zruešenia povolenia, ktoré vymenované v odseku 2 a 3.t
K bodu 29
V splnomocňovacom ustanovení sa dopĺňa, že vykonávací predpis upraví podrobnosti o obsahu záznamu. Záznam sa vložil ako nová možnosť v prípade nevypracovania východiskovej správy do nového znenia § 8 tejto novely. Súčasťou materiálu je aj návrh novely vyhlášky č.
K bodu 30
V splnomocňovacom ustanovení sa dopĺňa, že vykonávací predpis upraví podrobnosti o spôsobe určenia podmienok pre určenie odchylných hodnôt emisných limitov z dôvodu geografickej polohy alebo miestnych podmienok životného prostredia príslušnej prevádzky alebo technických charakteristík príslušnej prevádzky. Táto povinnosť vyplýva zo smernice. Smernica o IPPC stanovuje povinnosť ustanovenia kritérií pre stanovenie a schválenie odchylných hodnôt od emisných limitov
K bodu 31
Nakoľko došlo k vypusteniu predbežného prerokovania pred podaním žiadosti z § 4, je potrebné následne upraviť aj znenie v § 32 ods.1 písm. b).
K bodu 32
V § 32 ods.1 dopĺňa možnosť pre prevádzkovateľa získať potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov a potvrdenie, ktoré ho oprávňuje čerpať prostriedky účelovej finančnej rezervy slúžiacej na uzatvorenie skládky odpadov.
K bodu 33
V §32 ods.1 sa dopĺňa kompetenčné oprávnenie inšpekcie na obmedzenie alebo zastavenie činnosti v prevádzke..
 
K bodu 34
Vypúšťa sa nesprávne uvedená poznámka pod čiarou vrátane odkazu k nej. Ide o formálnu úpravu aktuálneho znenia zákona.
 
K bodu 35
Upravuje sa nesprávne uvedený vnútorný odkaz. Ide o formálnu úpravu aktuálneho znenia zákona.
 
K bodu 36
Spresňuje sa lehota, v ktorej je inšpekcia odovzdať prevádzkovateľovi správu o kontrole. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ neboli kontrolu zistené nedostatky nie je potrebné prerokovať. Ak nedostatky boli zistené, inšpekcia ich s prevádzkovateľom prerokuje do 15 kalendárnych dní po doručení výsledkov kontroly prevádzkovateľovi zo strany inšpekcie.
K bodu 37
Do ustanovenia sa dopĺňa poznámka pod čiarou a príkladmý odkaz na zákony, kde uvedené konkrétne opatrenia na nápravu.
K bodu 38
V praxi sa nepreukázala potreba spojení konaní. Z uvedeného dôvodu sa v § 35 ods. 4 vypúšťa.
K bodu 39
Inšpekcia pri výkone kontrolnej činnosti musí mať možnosť zaznamenať si zistený stav videokamerou, prípadne fotografiami z dôvodu spoľahlivo zisteného skutkového stavu kontrolovanej prevádzky.
K bodu 40
Do ustanovenia upravujúceho výkon štátneho dozoru sa vkladá štandardné ustanovenie, ktoré odkazuje na použitie zákona o kontrole v štátnej správe, ktorý všeobecne upravuje výkon štátneho dozoru a kontroly v kontrolnej a dozornej činnosti štátnej správy.
K bodu 41
Nadpis „Sankcie“ nad § 37 sa vypúšťa ako nadbytočný, pretože § 37 vlastný nadpis „Správne delikty“ a nasledujúce paragrafy neupravujú sankcie. Hneď nasledujúci § 38 upravuje informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.
 
K bodu 42
Navrhované znenie § 37 odsekov 1 a ž 3 rieši správne delikty kedy sa z troch stupňov kategorizácie správnych deliktov rozdeľujú na dve kategórie v hodnote od 100 do 33000 eur a od 1000 do 333000 Eur.
K bodu 43
V súlade s obsahovo príbuzným zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyv na životné prostredie a o zmien a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež v súlade
s oficiálnym prekladom znenia smerníc sa doteraz používaný pojem „zainteresovaná verejnosť“ nahrádza pojmom „dotknutá verejnosť“.
 
K bodu 44
Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje kontinuita s doterajším právnym stavom a zároveň istota účastníkov konaní, ktoré sa začali v čase doteraz platnej právnej úpravy. Všetky konania, ktoré podľa zákona o IPKZ začaté a neukončené sa dokončia podľa doterajších predpisov. Uvedené sa týka aj konaní o uložení pokuty.
K bodu 45
V znení prílohy č. 1 sa odstraňuje chyba, doterajšie znenie písmen c) a d) tvoria totiž vysvetlivky k písmenu b) časti 6.4 prílohy č. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodu 46
V prílohe č. 1 sa nahrádza nesprávne použitý odkaz správnym číslom, pričom sa zároveň znenie poznámky pod čiarou upresňuje uvedením konkrétneho ustanovenia zákona o vodách.
K čl. II
K bodu 1
Podľa § 14 zákona o správnych poplatkoch splatný poplatok alebo splatný doplatok vymáha podľa všeobecného predpisu o správnom konaní ten správny orgán, ktorý vykonal úkon alebo uskutočnil konanie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak úkon alebo konanie vykonal okresný úrad, tak je aj vecne príslušný na vymáhanie poplatku, teda na výkon rozhodnutia. Tento právny stav však nezodpovedá jednému zo základných zámerov deklarovaných v rámci reformného programu štátnej správy (ESO), aby ministerstvo vnútra zabezpečovalo výkon rozhodnutí okresných úradov vydaných v správnom konaní. Na ten účel ministerstvo vnútra zriadilo vo svojej organizačnej štruktúre centrá podpory. V intenciách uvedeného zámeru ustanovuje § 7 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo vnútra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Doposiaľ jedinou opodstatnenou výnimkou z tohto pravidla je vzhľadom na rozpočtové určenie výnosov pokút § 7 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa ktorého výkon rozhodnutia orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie (teda aj okresného úradu) na peňažné plnenie, ktoré je príjmom Environmentálneho fondu, uskutočňuje tento fond. S navrhovaným riešením vyslovilo súhlas aj ministerstvo financií.
K bodu 2
Novelizácia správneho poriadku smeruje k jednoznačnému rozlíšeniu poplatku za vydanie prvotného integrovaného povolenia a jeho podstatnej zmeny. Vychádza z navrhovanej právnej úpravy zmeny zákona č. 39/2013 Z. z. V porovnaní so súčasným stavom nastáva priaznivejšia situácia pre podnikateľov, pretože výška doterajších poplatkov ostáva zachovaná, ale poplatok sa platí len za podstatnú zmenu. Pre všetky nepodstatné zmeny ostáva podnikateľovi len ohlasovacia povinnosť, ktorá však nie je nijako spoplatnená. Vypúšťa sa tiež poplatok za predbežné prerokovanie, ktoré sa ako istý poradný prostriedok zo zákona IPKZ vypúšťa, pretože sa v praxi neosvedčil.
 
K čl. III
Dátum nadobudnutia účinnosti bol stanovený vzhľadom na odhadovaný koniec legislatívnych prác a zároveň na zachovanie dostatočne dlhej lehoty na oboznámenie sa občanov so znením nového zákona. Neskorší dôvod nadobudnutia účinnosti § 3 ods. 3 písm. c) súvisí s tým, že znenie tohto ustanovenia bolo zosúladené so zákonom č. 79/2015 Z. z. o dopadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016. Z dôvodu právnej a terminologickej jednoznačnosti sa preto posunula účinnosť tejto časti zákona na rovnaký dátum – začiatok roka 2016.
V Bratislave 27. mája 2015
 
 
 
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
 
 
Peter Žiga, v. r.
minister životného prostredia
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 253/2015, dátum vydania: 17.10.2015

Dôvodová správa

Všeobecná časť 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. je vypracovaný na základe úlohy C.3. uznesenia vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 s cieľom podporiť investovanie na kapitálovom trhu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na legislatívu Európskej únie. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

V Čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu zákona je:
-    zvýšenie daňovej motivácie obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu z dôvodu podpory rozvoja kapitálového trhu a zvýšenia financovania slovenskej reálnej ekonomiky z dlhodobých úspor obyvateľstva,
-    pokračovanie v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom a to prostredníctvom zadefinovania opatrení proti zneužívaniu zákona o dani z príjmov.

Navrhované úpravy sú zamerané na
1.    podporu investovania na kapitálovom trhu
•    zavedenie oslobodenia na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu 1 rok,
•    podpora dlhodobého investičného sporenia  u fyzických osôb ako zvýhodnenej formy investovania finančných prostriedkov do portfólia vykonávaného prostredníctvom oprávnených inštitúcií po splnení ustanovených podmienok,
2.    posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti
•    spresnenie uplatňovania daňových výdavkov pri:
o    predaji cenných papierov,
o    neuplatnenej časti ročného odpisu prenajatého hmotného majetku po uplynutí doby odpisovania, pričom je rozhodujúce či sa majetok ďalej prenajíma,
o    tvorbe technických rezerv v nadväznosti na nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
•    úprava vstupných cien hmotného a nehmotného majetku v nadväznosti na zmenu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
•    zabezpečenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR a spresnenie, že dary poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom nie sú vylúčené z predmetu dane,
•    úprava v oblasti transferového oceňovania – spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie  na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné autority štátov sa nedohodnú,
3.    odstránenie možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie na základe výhrady Európskej komisie - zamedzenie nerovnakého zdanenia príjmov z kapitálového majetku plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to zavedením osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku so sadzbou dane vo výške 19 %,
4.    implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend).

V Čl. II a Čl. III sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaných návrhov zákonov je najmä reagovanie na požiadavky realizačnej praxe služby eKolok, spresnenie spôsobov platenia poplatkov pre poplatníka s doplnením nového platobného kanálu – platenie formou SMS správy, zavedenie možnosti prijímania úhrad poplatkov zastupiteľskými úradmi aj v mene euro alebo v inej mene a doplnenie povinnosti označenia platieb poplatkov tak, aby boli jednoznačne identifikované poskytovateľom príslušnej služby. Pre účely orgánov zapojených aj nezapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov bolo navrhnuté sprehľadnenie postupu vrátenia poplatkov alebo preplatkov. Spresňujú a dopĺňajú sa lehoty na zaplatenie poplatku ako aj niektoré povinnosti úradov spojené najmä s vracaním poplatkov alebo preplatkov poplatníkom. Predkladané návrhy zákonov reagujú aj na zrušenie kolkových známok, ktoré už nie je možné použiť a súčasne ponechávajú možnosť zaplatenia poplatku na príslušnom orgáne prostredníctvom technického zariadenia prevádzkovateľa systému, ktorý môže prijímať hotovosť alebo platobnú kartu alebo nový spôsob platby prostredníctvom SMS správy. Doterajšie možnosti platenia poplatkov poštovým poukazom a prevodom z účtu v banke zostávajú zachované, pričom sa spresňuje úhrada poplatkov na účet prevádzkovateľa v prípade orgánu zapojeného do centrálneho systému. Návrhy noviel zákonov, vzhľadom na postupnosť zapájania orgánov do centrálneho systému evidencie poplatkov a stále existujúce výnimky (obce, vyššie územné celky, zastupiteľské úrady a niekoľko špecifických orgánov), precizujú postupy a pravidlá platenia, evidovania a zúčtovania orgánov zapojených a nezapojených do centrálnej evidencie poplatkov.

V Čl. IV sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Koncepcia rozvoja kapitálového trhu schválená vládou uznesením vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 ako jeden zo spôsobov podpory investovanie na kapitálovom trhu stanovila prehodnotenie systému zdaňovania investícií na finančnom trhu. Okrem návratu k už v minulosti odskúšaným spôsobom podpory kapitálového trhu vo forme časového testu  sa navrhuje nový spôsob daňového zvýhodnenia formou  dlhodobého investičného sporenia (DIS)  pre fyzické osoby ako obdoby tzv. ISA účtov vo Veľkej Británii alebo IRA účtov v USA. Keďže účelom DIS je podpora dlhodobého sporenia, môže predstavovať flexibilnú alternatívu existujúcim produktom 3.piliera dôchodkového sporenia. Zavedenie DIS ako voľnejšej alternatívy súčasných produktov môže byť  prínosom pre sporiteľov jednak z dôvodu zavedenia vyššej konkurencie existujúcim spôsobom sporenia (napr. DDS, investičné životné poistenie) rozšírením palety nástrojov pre občanov, ktorým existujúce možnosti sporenia z rôznych dôvodov nevyhovujú, napr. z dôvodu absencie možnosti aktívnejšie sa podieľať na výbere a riadení svojich investícií, nízkou flexibilitou pokiaľ ide o časový horizont sporenia, spôsob výberu nasporenej sumy alebo aj pre klienta neatraktívnej formy daňového zvýhodnenia.    

V Čl. V sa mení zákon č. 349/2004 Z. z. o transformácii Slovenskej pošty, štátne podniku v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje vypustiť predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.


V Čl. VI sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Navrhuje sa zrušiť zdravotné odvody na dividendy plynúce z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch. Zrušenie tohto neštandardného inštitútu prispeje k zníženiu daňovo–odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.

V Čl. VII sa mení zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.

V Čl. VIII sa mení účinnosť zákona č. 463/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a to z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov.

Návrh zákona ako celok má negatívny vplyv na štátny rozpočet, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

























Doložka vybraných vplyvov
 
 A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
 

3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X



4. Vplyvy na životné prostredie
 
X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
X
 
 
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
 
A.5. Stanovisko gestorov
-






















Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
-5 560
-5 887
-6 242
Štátny rozpočet
0
-3 751
-286
-309
 - Všeobecná pokladničná správa
0
-3 751
-286
-309
Obce
0
0
-2 569
-2 706
VÚC
0
0
-1 095
-1 154
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
-1 809
-1 936
-2 073
Výdavky verejnej správy celkom
800
0
0
0
Štátny rozpočet
800
0
0
0
 - Ministerstvo financií SR
800
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
-1 809
-5 687
-6 024
Štátny rozpočet
0
0
-86
-91
 - Všeobecná pokladničná správa
0
0
-86
-91
Obce
0
0
-2 569
-2 706
VÚC
0
0
-1 095
-1 154
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
-1 809
-1 936
-2 073
Výdavky verejnej správy celkom
800
0
0
0
Štátny rozpočet
800
0
0
0
 - Ministerstvo financií SR
800
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-800
-5 560
-5 887
-6 242
z toho vplyv na ŠR
-800
-3 751
-286
-309
 - Všeobecná pokladničná správa
0
-3 751
-286
-309
 - Ministerstvo financií SR
-800
0
0
0
z toho vplyv na obce
 
0
-2 569
-2 706
z toho vplyv na VÚC
 
0
-1 095
-1 154
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
 
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
 
-1 809
-1 936
-2 073
financovanie zabezpečené v rozpočte
 
0
0
0
ostatné zdroje financovania
 
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
800
5 560
5 887
6 242
* úspora má znamienko (-)





Financovanie (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-800
-1 809
-5 687
-6 024
z toho vplyv na ŠR
-800
0
-86
-91
 - Všeobecná pokladničná správa
0
0
-86
-91
 - Ministerstvo financií SR
-800
 
 
 
z toho vplyv na obce
 
0
-2 569
-2 706
z toho vplyv na VÚC
 
0
-1 095
-1 154
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
 
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
 
-1 809
-1 936
-2 073
financovanie zabezpečené v rozpočte
 
0
0
0
ostatné zdroje financovania
 
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
800
1 809
5 687
6 024
* úspora má znamienko (-)





Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

2.3. Popis a charakteristika návrhu
 
2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.    Oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze
B.    Oslobodenie prímov z prevodu cenných papierov, opcií a príjmov z derivátových operácii plynúcich z dlhodobého investičného sporenia
C.    Zavedenie osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku
D.    Zrušenie zdravotných odvodov na príjmy plynúce z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovaných trhoch a dividendy plynúce z akcii spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch
E.    Zavedenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR
F.    Spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné orgány sa nedohodnú
G.    Implementácia legislatívy EÚ v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend)

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu  2.3.2. Metodiky :
 
       zmena sadzby
       zmena v nároku
       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
 x    iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)
 
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
 -

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 800 tis. Eur v roku 2015, 5 560 tis. eur v roku 2016, v roku 2017 vo výške 5 897 tis. eur a 6 242 tis. eur v roku 2018.

Kvantifikácia príjmov

A, B, C, D - Kvantifikácia opatrení vychádza z priemerných agregovaných údajov daňových priznaní fyzických osôb za roky 2011 až 2013, ktoré boli následne indexované na roky 2016 až 2018. Vplyv zavedenia osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku je založený na individuálnych údajoch z daňových priznaní z roku 2011, ktoré boli následne indexované na roky 2016 až 2018. Kvantifikácia zrušenia zdravotných odvodov vychádza z údajov ročného zúčtovania ostatných príjmov zdravotných poisťovní ako aj z údajov za spoločnosti, ktoré boli kótované na burze cenných papierov v roku 2013.


E, F, G - Pre účely kvantifikácie navrhovaných opatrení neexistujú k dispozícii žiadne dostupné štatistiky, a preto z uvedeného dôvodu absentuje vyčíslenie vplyvov týchto opatrení v doložke vplyvov. Predpokladá sa však len marginálny vplyv z titulu uvedených zmien.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
Vplyv na štátny rozpočet (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
-3 751
-286
-309
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-3 751
-286
-309
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-3 751
-286
-309
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0

 Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty obcí (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-2 569
-2 706
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2 569
-2 706
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2 569
-2 706

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty VÚC (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-1 095
-1 154
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-1 095
-1 154
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1 095
-1 154

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet SP (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty ZP (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-1 936
-2 073
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet VS (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-5 560
-5 887
-6 242
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-3 751
-3 951
-4 169
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-3 751
-3 951
-4 169
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0
150
Poistné
-1 809
-1 936
-2 073
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
Vplyv na štátny rozpočet (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-86
-91
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-86
-91
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-86
-91
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0

 Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty obcí (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-2 569
-2 706
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2 569
-2 706
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2 569
-2 706

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty VÚC (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-1 095
-1 154
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-1 095
-1 154
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1 095
-1 154

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet SP (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty ZP (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-1 936
-2 073
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet VS (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-5 687
-6 024
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-3 751
-3 951
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-3 751
-3 951
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0
150
Poistné
-1 809
-1 936
-2 073
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Kvantifikácia výdavkov

Navrhovaná novela bude mať finančný vplyv na zmeny v dotknutých IS, najmä ISFS-SD. Podľa identifikovaných dopadov na zmenu funkcionalít IS  a na základe odhadu prácnosti implementácie požadovaných zmien FS SR predpokladá potrebu finančného krytia v oblasti kapitálových výdavkov vo výške 800 000 € na rok 2015.

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)
(cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
800
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
800
0
0
0

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
800
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
800
0
0
0

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe.
































Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?


Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnené
právnické osoby:
•    finančné inštitúcie, ktoré budú povinné platiť osobitný príspevok podľa zákona o dohľade nad finančným trhom,
•    pri odsúhlasení metódy ocenenia pri bilaterálnej alebo multilaterálnej APA,
•    prijímatelia dividend, ktoré boli v štáte zdroja považované za daňový výdavok,

Návrhom zákona o zdravotnom poistení budú ovplyvnené
•    fyzické osoby – prijímatelia podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu
•    zdravotné poisťovne z dôvodu oslobodenia dividend vyplácaných akciovou spoločnosťou alebo obdobnou obchodnou spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.


3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?


Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:
•    daňové zaťaženie sa zvýši v dôsledku
-    zavedenia nového osobitného príspevku podľa zákona o dohľade nad finančným trhom  a to len v prípade ,ak finančnej inštitúcii bude uložená povinnosť takýto osobitný príspevok sankčného charakteru platiť,
-    povinnosti zdanenia prijatých dividend, ktoré v štáte zdroja u vyplácajúcej spoločnosti mali charakter daňového výdavku
•    daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku:
-    odstránenia povinnosť podania opätovnej spoplatnenej žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia
-    možnosti uplatnenia celej daňovej zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného na prenajatej budove zaradenej do odpisovej skupiny 6.

Návrh zákona o zdravotnom poistení predpokladá tieto dopady:
-    zníži sa odvodové zaťaženie prijímateľov podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.


3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?


Neočakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka.


3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Okrem vplyvov uvedených v bode 3.2 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.



3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom a podpora rozvoja kapitálového trhu.


























Sociálne vplyvy -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť  a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie   domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
Návrh zákona o dani z príjmov bude mať:

pozitívny vplyv na domácností, resp. jednotlivcov, fyzické osoby:
•    v prípade dosiahnutia príjmu z prevodu cenných papierov zavedením oslobodenia príjmov z predaja a prevodu cenných papierov
- obchodovaných na regulovanom trhu po splnení časového testu 1 rok,
-plynúcich z dlhodobého investičného sporenia pri splnení stanovených podmienok,
•    zavedením osobitného základu dane na príjmy z kapitálového majetku

Návrh zákona o zdravotnom poistení bude mať pozitívny vplyv na domácností, resp. jednotlivcov, fyzické osoby:
•    oslobodením prijímateľov podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu od platenia zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)

Kvantifikujte:
•    Rast alebo pokles príjmov/výdavkov            na priemerného obyvateľa
•    Rast alebo pokles príjmov/výdavkov                  za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V súčasnosti nie je možné posúdiť výšku vplyvu uvedených opatrení na obyvateľstvo.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Nepredpokladá sa vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
4.3.  Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť.













































DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2.    Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.    Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):
1.    legislatívne akty:
-    smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, 28.1.2015),
-    smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení.
2.    nelegislatívne akty:
-    smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-    smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.  9/ zv. 1) v platnom znení,
-    smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,
-    smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,
-    smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.
b)    je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],
-    rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [zatiaľ neuverejnené].

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice Rady 2014/86/EÚ a smernice Rady (EÚ) 2015/121 je do 31. decembra 2015.
b)    Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernice Rady 2014/86/EÚ a smernicu Rady (EÚ) 2015/121 bola stanovená do 15. septembra 2015.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d)    Smernica Rady 2014/86/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/121 boli prebraté do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
 Ministerstvo financií Slovenskej republiky
.TABUĽKA  ZHODY
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 s právom Európskej únie
Názov smernice:
SMERNICA RADY 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch 
Smernica EÚ
SMERNICA RADY SMERNICA RADY 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch 
Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ďalej „595/2003“)
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 1
Smernica 2011/96/EÚ sa mení takto:
1. V článku 4 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto: „a)upustí od zdanenia takýchto ziskov v rozsahu, v akom tieto zisky nie sú daňovým výdavkom u dcérskej spoločnosti, a zdaní takéto zisky v rozsahu, v akom sú daňovým výdavkom u dcérskej spoločnosti, alebo“.



2. V časti A prílohy I sa písmeno u) nahrádza takto: „u) spoločnosti podľa poľského práva označované ako: ‚spółka akcyjna‘, ‚spółka z ograniczoną odpowiedzialnością‘, ‚spółka komandytowo-akcyjna‘;“.
3. V časti A prílohy I sa písmeno w) nahrádza takto: „w) spoločnosti podľa rumunského práva označované ako: ‚societăți pe acțiuni‘, ‚societăți în comandită pe acțiuni‘, ‚societăți cu răspundere limitată‘, ‚societăți în nume colectiv‘, ‚societăți în comandită simplă‘;“.
N







n.a.
595/2003 a návrh zákona čl.I
§ 12 ods.7 pís.c)
Predmetom dane nie je
c) podiel na zisku v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania, ak nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a sú vyplácané právnickej osobe,
Ú







n.a.

Čl. 2
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
návrh zákona čl.V

595/2003 a
návrh zákona čl.I




Príloha č.2
bod 7
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.



Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
7. Smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, 28. 01. 2015).
Ú

čl. 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.



n.a.

čl. 4
Táto smernica je určená členským štátom.
n.a.



n.a.



LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou  infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)












TABUĽKA  ZHODY
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 s právom Európskej únie
Názov smernice:
SMERNICA RADY (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
Smernica EÚ
SMERNICA RADY (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ďalej „595/2003“)
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 1




 
V článku 1 smernice 2011/96/EÚ sa odsek 2 nahrádza týmito odsekmi:

„2. Členské štáty nepriznajú výhody podľa tejto smernice v prípade opatrení alebo súboru opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice.

Opatrenie môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

3. Na účely odseku 2 sa opatrenie alebo súbor opatrení nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.



4. Táto smernica nebráni uplatňovaniu vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajúcich ustanovení vyžadovaných na predchádzanie daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.“
N
návrh zákona čl.I
§ 50a ods.1








ods.2





§ 1 ods.2
Podiely na zisku sú predmetom dane pri právnom úkone alebo viacerých právnych úkonoch, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich uskutočnenia je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona. Právny úkon môže pozostávať z viac častí.


Na účely odseku 1 sa právne úkony nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.


Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len "medzinárodná zmluva"), má prednosť pred týmto zákonom.
Ú

Čl. 2
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
návrh zákona čl.V

595/2003 a
návrh zákona čl.I




Príloha č.2
bod 6
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.



Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
6. Smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014).
Ú

Čl. 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.




n.a.

čl.4
Táto smernica je určená členským štátom.
n.a.



n.a.


LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou  infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)

Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1 - § 2 písm. i)
Ide o legislatívno-technické spresnenie pojmu daňový výdavok v nadväznosti na jeho zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.

K bodom 2, 32, 42, 75 a 76  - § 2 písm. x), § 17 ods. 6,  § 18 ods. 8, § 45 ods. 1, 3 a 4 a § 49 ods. 8
Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“ v § 2 písm. x).

K bodom 3, 4, 18, 19, 27, 30, 72, 73, 74, 77 a 78 - § 2 písm. y) a z), § 3 ods. 2 písm. a), § 8 ods. 1 písm. l), § 8 ods. 13, § 12 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 1 písm. j), § 17 ods. 31, § 43 ods. 17 až 21, § 48 nadpis a § 48 ods. 1
Navrhované úpravy sú predovšetkým úpravami spresňujúcimi doterajšie znenie zákona v oblasti zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, tak aby zabezpečili aj právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.
Z dôvodu spresnenia sa presúva legislatívna skratka držiteľa z pôvodného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) medzi základné pojmy do § 2 písm. y) zákona.
Držiteľom podľa tohto ustanovenia je aj tretia osoba, ktorou nie je len osoba majetkovo alebo personálne resp. obdobne prepojená osoba, ale aj napr. ďalšia osoba v prípade
-    kedy ostatní držitelia (napr. farmaceutické spoločnosti) neposkytnú plnenie priamo, ale cez túto osobu a to na základe akejkoľvek zmluvy uzatvorenej s týmito tretími osobami, predmetom ktorej bude najmä druh, rozsah a účel poskytnutých peňažných a nepeňažných plnení, ako napr. prispievanie na organizovanie seminárov treťou osobou pre zdravotníckych pracovníkov,
-    akýchkoľvek obchodných vzťahov medzi skupinou ostatných držiteľov a touto osobou, ktoré spájajú rovnaké obchodné vzťahy ako napr. v prípade výrobcu zdravotníckych pomôcok a  distribútora  jeho zdravotníckych pomôcok, kde výsledkom je práve zainteresovanie zdravotníckych pracovníkov oprávnených predpisovať zdravotnícke pomôcky poskytovaním peňažných a nepeňažných plnení a tým spätné profitovanie nielen distribútora týchto pomôcok, ale aj výrobcu, od ktorého tieto pomôcky kupuje,
-    kedy sa v rámci skupiny prepojených osôb dohodli na preplatení resp. inom kompenzovaní nákladov spojených s poskytovaným plnením a pod.
V § 2 písm. z) zákona sa zavádza aj legislatívna skratka pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka.

V ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 7 písm. b) zákona sa spresňuje, že dary poskytnuté držiteľom ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi nie sú vylúčené z predmetu dane. Rovnako sa postupovalo aj do 31.12.2014 a to vzhľadom na skutočnosť širokého vymedzenia peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných medzi dotknutými osobami a zavedenia špeciálneho spôsobu zdanenia takýchto plnení v § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 už od 1.12.2011 (verejnosť bola o tom informovaná aj prostredníctvom usmernenia vydanom MF SR a MZ SR).

Spresňujú sa aj ustanovenia § 16 ods. 1 písm. j) a § 48 ods. 1 zákona, podľa ktorých sa z dôvodu právnej istoty
-    samostatne dopĺňajú ako zdroj príjmov peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR resp. stálou prevádzkarňou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR alebo organizačnou zložkou, ktorú má zahraničný držiteľ umiestnenú na území SR a prostredníctvom ktorej podniká na území SR,
-    dopĺňa zahraničný držiteľ do § 48, ktorým je držiteľ podľa § 2 písm. y) zákona majúci na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť na území SR resp. má na území SR stálu prevádzkareň, čo znamená že je držiteľom, ktorý si musí plniť všetky  povinnosti upravené v § 43 zákona.

 V § 43 ods. 17 sa navrhuje posunutie lehoty pre oznamovacie povinnosti zo štvrťroka na celý kalendárny rok.

Z dôvodu právnej istoty sa v § 43 ods. 18 spresňuje oznamovacia povinnosť prijímateľa nepeňažného plnenia od držiteľa, ktorý nemá osobné číslo daňovníka u správcu dane a teda musí oznámiť začatie poberania takého príjmu. Od 1.1.2016 sa bude toto oznámenie podávať na tlačive vydanom Finančným riaditeľstvom.

Z dôvodu spresnenia a právnej istoty sa do ustanovenia § 43 ods. 19 zákona presúva povinnosť držiteľa oznamovať výšku nepeňažného príjmu, ktorý poskytol príjemcovi bez ohľadu na zmluvný vzťah, ktorý majú medzi sebou uzavretý (pracovná zmluva, obchodno-dodávateľský vzťah a pod.). Rovnako sa spresňuje priamo v zákone, že oznamovaciu povinnosť o poskytnutí nepeňažného plnenia vykoná voči prijímateľovi tohto plnenia aj správcovi dane [§ 43 ods. 17 písm. b)] posledný držiteľ v rade, t.j. konečný priamy poskytovateľ nepeňažného plnenia, okrem prípadov, ak takéto konečné plnenie poskytuje zahraničný držiteľ (tretia osoba), ktorého si objednal držiteľ s bydliskom alebo sídlom na území SR.
Z dôvodu rovnakého zdanenia sa v § 43 ods. 20 navrhovaného zákona upravuje daň vyberaná zrážkou aj pre peňažné a nepeňažné plnenie vyplácané/poskytované zahraničným držiteľom zo zdrojov v zahraničí, ktoré prijali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti jeho zamestnanci alebo zdravotnícki pracovníci so sídlom alebo bydliskom na území SR. Uvedené znamená, že v takomto prípade sa slovenský poskytovateľ stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou nielen pri nepeňažnom plnení, ale aj pri peňažnom plnení a nebude už tieto príjmy vysporiadavať cez daňové priznanie. V prípade, ak zahraničný držiteľ má na území SR stálu prevádzkareň alebo organizačnú zložku prostredníctvom ktorej na území SR podniká, potom sa postupuje pri zdanení a plnení si oznamovacích povinností držiteľom rovnako akoby bol slovenským držiteľom a plnenia boli poskytované na území SR a to z dôvodu, že držiteľ pôsobí na území SR práve prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo organizačnej zložky, pričom tieto nie sú samostatným právnym subjektom.
V § 43 ods. 21 sa navrhuje zavedenie samoplatenia  dane vyberanej zrážkou pre daňovníka, ktorý je aj držiteľom a súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Zákon s účinnosťou od 1.1.2015 rieši výber dane vyberanej zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) zákona len v prípade, ak sú vyplácané peňažné a nepeňažné plnenia držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak sú vyplácané peňažné plnenia a nepeňažné plnenia držiteľom inému držiteľovi alebo sú vyplácané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, z takýchto plnení sa nevyberá daň zrážkou a nevzťahujú sa na takéto plnenia ani iné ustanovenia súvisiace s osobitným zdaňovaním plnení poskytovaných držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s § 43 ods. 12 zákona je platiteľ dane zodpovedný za správne vybranie dane, pričom ak ju správne a včas neodvedie bude sa od neho vymáhať ako dlh, bolo možné v roku 2015 odporúčať držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uzavrieť s iným držiteľom, ktorý je v tomto obchodnom vzťahu platiteľom dane, písomnú dohodu, v ktorej budú presne vyšpecifikované plnenia dodávané v osobe držiteľa a nie v osobe poskytovateľa, t.j. budú v tejto dohode presne vyšpecifikované plnenia, na ktoré sa bude akplikovať daň vyberaná zrážkou. V nadväznosti na uvedenú situáciu sa s účinnosťou od 1.1.2016 držiteľ, ktorý je súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou pri prijatých peňažných a nepeňažných plneniach od iného držiteľa súvisiacich s jeho činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak aby bol sám zodpovedný za správne zrazenie a vybratie dane. Prijatie takýchto plnení a zrazenie dane bude oznamovať správcovi dane. Keďže ako platiteľ dane bude sám zodpovedný za správne a včasné vybratie dane zrážkou v prípade, ak správca dane zistí, že mala byť daň vybraná zrážkou z vyšších plnení ako bola vybratá, môže od tohto daňovníka/platiteľa dane takúto daň vymáhať ako jeho dlh.

K bodom 3 a 7 - § 2 písm. aa) a § 5 ods. 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu pojmov zamestnanec a zamestnávateľ v nadväznosti na ich zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.

K bodom 5, 6, 13 až 17 a 29 - § 4 ods. 1 písm. b) a ods. 8, § 7 nadpis, § 7 ods. 3 až 8, ods. 9 a 10 a § 15
Navrhovaná úprava zabezpečí rovnaké zdanenie príjmov z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného dôvodu sa príjmy z kapitálového majetku už nebudú zahŕňať pod základ dane fyzickej osoby vypočítaný podľa § 4 zákona, ale budú sa zdaňovať v rámci osobitného základu dane samostatne a to sadzbou dane vo výške 19 %  bez ohľadu na skutočnosť, či tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

K bodom 8 a 79 - § 5 ods. 4 a § 48 ods. 2
Ustanovenie § 5 ods. 4 sa dopĺňa v súvislosti s úpravou § 48 ods. 2. V prípade prenájmu pracovnej sily od osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí sa neuplatní daňová fikcia ohľadne výšky príjmu zamestnanca. To však platí iba v prípade, ak takáto osoba má na tento účel zriadenú organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.
Ustanovením sa spresňuje, že osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane zo závislej činnosti. Daň za vyslaných zamestnancov sa odvedie v rozsahu mzdy vyplatenej týmto zamestnancom. Povinnosť užívateľských zamestnávateľov zraziť daň zo závislej činnosti v zmysle § 58 ods. 10 Zákonníka práce z časti mzdy vyplatenej užívateľským zamestnávateľom vo výške doplatku rozdielu medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, týmto ostáva nedotknutá.

K bodom 9 a 26  - poznámka pod čiarou 24 a § 10 ods. 2
V poznámke pod čiarou k odkazu 24 dochádza k legislatívno - technickej úprave v súvislosti so schválením nového zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), na základe ktorej sa pozemkovým spoločenstvom rozumie len právnická osoba (t.j. tento zákon už nepozná pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity). V nadväznosti na citovaný nový zákon o pozemkových spoločenstvách sa upravuje aj § 10 ods. 2 zákona, kde sa vypúšťa písomné vyhlásenie o združení sa, ktoré sa už neuzatvára a to vzhľadom na skutočnosť, že pozemkovým spoločenstvom môžu byť len právnická osoba.

K bodu 10 - § 5 ods. 7
Zámerom navrhovanej úpravy je oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb sociálnu výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí (napr. živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie zdravia II. stupňa) a hmotnej núdze (t. j. v stave, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku zabezpečiť alebo zvýšiť príjem) z prostriedkov sociálneho fondu, ktoré zamestnancovi môžu byť poskytnuté v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (Použitie sociálneho fondu).

K bodom 11, 12, 69 a 71 - § 6 ods. 2 písm. a), § 6 ods. 4, § 43 ods. 3 písm. h) a § 43 ods. 14
Úpravy navrhované v § 6 ods. 2 a ods. 4 len spresňujú pojmy používané vo vzťahu k autorským právam. Naďalej zostáva v platnosti, že sa príjmy podľa autorského zákona rozdeľujú na aktívne a pasívne príjmy, pričom však od 1. 1. 2016 sa navrhuje, že v prípade vyplácania takýchto príjmov sa bude vyberať daň zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. h)] a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide napr. len o príspevky do novín a časopisov alebo ide napr. aj o prednáškovú činnosť alebo umelecký výkon. Ak by sa však daňovník (napr. umelec) s používateľom dohodol, že sa daň vyberaná zrážkou (§ 43 ods. 14) neuplatní, daňovník (umelec) si daň odvedie sám (podá daňové priznanie).
Na príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady (bez autorskej zmluvy – nakladanie samotným autorom) a priemyselné práva sa daň vyberaná zrážkou neuplatňuje.

K bodom 20 a 22 - § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l)
Úpravou v § 9 sa za účelom podpory investovania a sporenia prostredníctvom nástrojov kapitálového trhu ako jednej z ďalších foriem podpory dlhodobého sporenia fyzických osôb  navrhuje oslobodiť od dane príjmy plynúce z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií, ak budú splnené podmienky ustanovené zákonom o cenných papieroch pre špecifický finančný produkt zadefinovaný ako dlhodobé investičné sporenie (DIS). Daňové zvýhodnenie netýka vstupnej investície, ale príjmov plynúcich z prevodu cenných papierov získaných až v priebehu sporenia, čo predstavuje lepší model z pohľadu motivácie klienta pokračovať v sporení a vytvorí určitý tlak na kvalitu služieb poskytovaných finančnými inštitúciami a v neposlednom rade  aj na ich poplatkovú politiku. Od dane je oslobodený aj  príjem, ktorý je daňovníkovi vyplatený po uplynutí 15 rokov od začiatku DIS. Oslobodenie nie je možné uplatniť na príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
V § 8 sa ustanovuje postup, ak dôjde k porušeniu podmienok DIS, na základe ktorých mal daňovník príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií oslobodené od dane. V prípade porušenia podmienok je daňovník povinný tieto príjmy zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Za každé zdaňovacie obdobie si daňovník vypočíta základ dane osobitne podľa jednotlivých druhov príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d), e) a k) znížených o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 11, pričom pri výpočte jednotlivých základov dane neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom porušil podmienky DIS potom zahrnie súčet jednotlivých základov dane vypočítaných za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré uplatňoval oslobodenie. Výdavky je možné uplatniť len do výšky dosiahnutého príjmu. Údaje o uskutočnených prevodoch cenných papierov, opcií a derivátových operácií je daňovníkovi povinná poskytnúť finančná inštitúcia, ktorá poskytovala klientovi investičné služby v rámci DIS. Ak daňovník zomrie počas obdobia dlhodobého investičného sporenia, nepovažuje sa to za porušenie podmienok dlhodobého investičného sporenia, ktoré by malo za následok úpravu základu dane.

K bodu 21 - § 9 ods. 1 písm. e) a  13 ods. 1 písm. d)
Ak z reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom podľa § 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že veriteľovi bude uhradená pohľadávka menej ako 50 %, pohľadávka do tejto výšky nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom. Časť záväzku, ktorá u veriteľa predstavuje iné majetkové právo sa v účtovníctve odpíše do výnosov a podľa zákona o dani z príjmov bude odpis tohto záväzku (výnos) oslobodený v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom.

K bodu 22 - § 9 ods. 1 písm. k)
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 oslobodzuje od dane príjem z predaja cenného papiera obchodovaného na regulovanom trhu, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne 1 rok za podmienky, že daňovník tieto cenné papiere nemal zahrnuté v obchodnom majetku.

K bodu  23 - § 9 ods. 2 písm. a)
Novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“) bolo do zákona o SDS s účinnosťou od 1.1.2015 pridané aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Tento sa vypláca zo starobného dôchodkového sporenia rovnako ako napr. starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a z tohto  dôvodu sa navrhuje výnos z investovania ako plnenie zo systému starobného dôchodkového sporenia oslobodiť od dane.
Vzhľadom na to, že výnos z investovania predstavuje ďalšie plnenie oslobodené od dane z rovnakého dôvodu ako dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu, z dôvodu jednoznačnosti a s ohľadom na prijaté zmeny v zákone o SDS sa navrhuje tieto nahradiť spoločným pojmom „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia40a)“a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 40b.

K bodom 24 a 25  - § 9 ods. 2 písm. b) a n)
Súčasné znenie ZDP neumožňuje oslobodiť od dane niektoré plnenia poskytované na základe osobitných predpisov platných v zahraničí, ktoré ak sú poskytované na základe osobitných predpisov platných na území SR, sú od dane oslobodené. Rozdielne daňové zaobchádzanie s týmito plneniami (napr. s rodinnými prídavkami, materskými príspevkami, so sociálnymi dávkami a daňovými bonusmi poskytovanými na základe právnych predpisov platných v zahraničí a z verejných zdrojov) je v rozpore s právom Európskej únie. Týmito návrhmi sa má zabezpečiť rovnaký režim pre uvedené plnenia bez ohľadu nato odkiaľ sú poskytované.

K bodu 28 - § 12 ods. 7 písm. c)
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie sa vzťahuje najmä na hybridné finančné nástroje, ktoré sú v štáte výplaty považované za úverový finančný nástroj a v Slovenskej republike za dividendu. Ak u daňovníka vyplácajúceho podiel na zisku bola celá suma alebo časť sumy vyplácaného podielu na zisku zahrnutá do daňových výdavkov, potom zodpovedajúca suma u príjemcu podielu na zisku ostáva súčasťou základu dane.

K bodu 31 - § 16 ods. 2 piata veta
Touto úpravou sa objasňuje súčasné znenie pri počítaní doby vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne. Pri stanovení doby potrebnej na vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne sa započítava prítomnosť poskytovateľa služieb na území Slovenskej republiky, aj keď služby nie sú poskytované z trvalého miesta na výkon činností.

K bodu 33 - § 17 ods. 7
Dôvodom úpravy § 17 ods. 7 je absencia postupu pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 a jeho zjednotenia s postupom pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4.

K bodom 34 a 57 - § 17 ods. 19 písm. d) a § 21a ods. 3
Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov  s účinnosťou od 1.1.2016 rozlišuje medzi pobočkami poisťovne a zaisťovne z iného členského štátu a pobočkami zahraničnej poisťovne a zaisťovne (t.j. z nečlenských štátov). Táto zmena v nadväznosti aj na zmenu v oblasti technických rezerv podľa zákona o poisťovníctve bola zapracovaná aj do § 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov upravujúceho daňové výdavky v podobe technických rezerv poisťovní. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj pobočky poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu doplniť medzi subjekty, na ktoré sa nevzťahuje limit daňových výdavkov v prípade provízií - § 17 ods. 19 písm. d) a pravidlá nízkej kapitalizácie - § 21a, pretože by mali ťaživejšie daňové podmienky ako domáce poisťovne a zaisťovne, resp. pobočky poisťovní a zaisťovní z nečlenských štátov.

K bodu 35 - § 17 ods. 19 písm. f)
Úpravou sa spresňuje, že daňovým výdavkom u dlžníka len po zaplatení sú poradenské a právne služby zaradené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2.

K bodom 36 a 85 - § 17 ods. 19 písm. g) a § 52zg ods. 8
Úpravou sa navrhuje časové rozlíšenie len pre také normy a certifikáty, ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 2 400 eur. Zároveň sa prechodným ustanovením vymedzuje použitie tejto úpravy už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015. To znamená, že ak bol certifikát obstaraný v roku 2015 v obstarávacej cene 50 eur, nebude sa časovo rozlišovať, ale jednorazovo sa zahrnie do základu dane.

K bodu 37 - § 17 ods. 32 písm. c)
Daňovník, ktorému súd potvrdil reštrukturalizačný plán, si v zdaňovacom období, v ktorom bol tento plán potvrdený, zníži základ dane o sumu záväzkov, o ktorú v minulosti zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. Rovnako postupuje daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz, pričom tento si základ dane zníži v zdaňovacom období, ktoré končí ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu. Daňovník, ktorému bol potvrdený reštrukturalizačný plán súdom, zároveň nemusí upravovať základ dane podľa § 17 ods. 27 u tých záväzkov, ktoré sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Pri ostatných záväzkoch postupuje v súlade s § 17 ods. 27.

K bodu 38 - § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) 
Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve predloženej v Národnej rade Slovenskej republiky (ČPT 1428) sa Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ruší možnosť prvotného ocenenia majetku reprodukčnou obstarávacou cenou. Majetok nadobudnutý bezodplatne bude ocenený reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 novely zákona o účtovníctve]. V nadväznosti na uvedené sa v prípade tzv. „podnikových kombinácií“ základ dane upraví o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom (pôvodne oceneného reprodukčnou obstarávacou cenou) a jeho daňovou vstupnou cenou.

K bodu 39 - § 17a ods. 7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b)
Z dôvodu jednotného základného prístupu pri uplatňovaní daňových výdavkov pri odpise a postúpení pohľadávok sa navrhuje aj u pohľadávok nadobudnutých v rámci kúpy podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev pri uplatnení reálnych hodnôt,  pri ich odpise alebo postúpení nahradiť lehotu vyjadrenú v mesiacoch dňami. Zabezpečí sa tým rovnaký princíp ako je uplatňovaný pri tvorbe opravných položiek podľa § 20 ods. 4 a 14 zákona o dani z príjmov. 

K bodu 40 - § 18 ods. 4
Úprava v prvej vete je legislatívne spresnenie. Za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta a nová piata veta z dôvodu, že preskúmavanie žiadosti je časovo náročné a z toho dôvodu nie je možné odpustiť zmeškanie 60 dňovej lehoty. V prípade zmeškania lehoty správca dane nezačne konať a vráti poplatok, ktorý bol súčasťou žiadosti. V prípade ak správca dane súhlasí s konkrétnou metódou ocenenia daňovníka pri bilaterálnej APA a kompetentné autority štátov sa nedohodnú na uzatvorení bilaterálnej APA, ustanovenie zákona umožní aby daňovník nemusel opätovne žiadať o odsúhlasenie unilaterálnej APA a platiť opätovne poplatok vo výške podľa osobitného predpisu. Ak bude správca dane aj po rokovaní s príslušným orgánom štátu súhlasiť s metódou navrhnutou daňovníkom, vydá rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení metódy ocenenia. Ďalej ustanovenie § 18 ods. 4 obsahuje odkaz len na § 53c ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku, ktorý upravuje výšku úhrady  za proces posúdenia žiadosti daňovníka a nie je možné aplikovať celý postup upravený v § 53c daňového poriadku. Nová navrhovaná zmena na konci § 18 ods. 4 upravuje postup platenia úhrady za žiadosť o vydanie rozhodnutia a zároveň následky nezaplatenia úhrady. Posledná veta rieši postup, ak správca dane nevydá rozhodnutie.

K bodu 41 - § 18 ods. 6
Týmto ustanovením sa spresňuje možnosť správcu dane a finančného riaditeľstva vyžiadať si transferovú dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.  Cieľom úpravy je ochrana daňovníkov - dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie bude možne požadovať až po ukončení tohto zdaňovacieho obdobia. Vychádzame z princípu, že transferové ceny, ktoré sú upravené v dokumentácii majú byť premietnuté do daňového priznania a preto aj dokumentácia za príslušné zdaňovacie obdobie by mala byť k dispozícii až po ukončení príslušného zdaňovacieho obdobia.


K bodu 43 - § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod
Ide o legislatívne spresnenie. Cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi nad rámec zákona o cestovných náhradách, sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) za predpokladu, že u zamestnanca predstavuje takéto plnenie zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu právnej istoty.

K bodom 44 až 46, 53, 60 a 62  - § 19 ods. 2 písm. f) a g), § 19 ods. 4, § 25 ods. 1 písm. c)  a § 25a
Vzhľadom na skutočnosť zrušenia možnosti ocenenia majetku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny v zákone o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa na účely zákona o dani z príjmov bude považovať za vstupnú cenu hmotného, nehmotného majetku nadobudnutého dedením a darovaním a finančného majetku nadobudnutého bezodplatne cena stanovená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, resp. cena uvedená v uznesení o dedičstve.
Za účelom právnej istoty daňovníkov v súvislosti s oceňovaním finančného majetku (cenných papierov a podielov) na daňové účely sa dopĺňa nové ustanovenie § 25a. Nové ustanovenie  § 25a nadväzuje aj na § 19 ods. 2 písm. f) a g), t.j. uplatnenie daňových výdavkov pri predaji akcií, ostatných cenných papierov a obchodných podielov. Ustanovením sa spresňuje, že pri predaji takéhoto majetku sa za daňový výdavok bude považovať:
- obstarávacia cena (cenné papiere nadobudnuté kúpou),
- cena stanovená posudkom znalca v prípade bezodplatne nadobudnutého finančného majetku,
- hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v prípade individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier u prijímateľa tohto cenného papiera; rovnako sa hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka ocení aj finančná investícia, ktorú nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, ak bola splatená vo forme nepeňažného vkladu (majetkom, pohľadávkou a pod.)  resp. vo forme podniku alebo jeho časti,
- reálna hodnota, ak ide o finančný majetok nadobudnutý v rámci tzv. podnikových kombinácií pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17a až § 17c, t.j. ak ako súčasť podniku alebo jeho časti, ktorý sa predáva alebo vkladá ako nepeňažný vklad sú aj cenné papiere, tieto sa na daňové účely u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť alebo daňovníka, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť nepeňažným vkladom, ocenia reálnou hodnotou; rovnako, ak v účtovníctve daňovníka zrušeného bez likvidácie sú cenné papiere, ktoré zlúčením, splynutím alebo rozdelením prechádzajú do účtovníctva právneho nástupcu, ocenia sa tieto cenné papiere reálnou hodnotou (nejde o cenné papiere na úrovni spoločníkov spoločnosti zrušenej bez likvidácie a spoločníkov právneho nástupcu); rovnako sa reálnou hodnotou oceňuje aj finančný majetok, ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje zákon o účtovníctve už priamo pri jeho obstaraní,
- pôvodná cena - finančná investícia, ktorá bola splatená nepeňažným vkladom, u ktorého prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17d, sa na daňové účely u vkladateľa nepeňažného vkladu oceňuje pôvodnou cenou; táto pôvodná cena predstavuje celkovú daňovú hodnotu majetku a záväzkov, ktoré preberá prijímateľ nepeňažného vkladu od vkladateľa nepeňažného vkladu a uplatňuje ju do daňových výdavkov; u prijímateľa nepeňažného vkladu a u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách podľa § 17d a 17e je vstupnou cenou cenných papierov nadobudnutých v rámci týchto podnikových kombinácii pôvodná cena, ktorá bola prevzatá od vkladateľa nepeňažného vkladu resp. od daňovníka zrušeného bez likvidácie,
- hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia, ak ide o finančný majetok – vklad do základného imania splatený peňažnými prostriedkami; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení.
V nadväznosti na zmenu ocenenia nadobudnutia cenných papierov určených na obchodovanie reálnou hodnotou (od 1.1.2012) upravuje sa aj znenie § 19 ods. 2 písm. f) prvý bod, t.j. po splnení podmienok 10 % odchýlky bude možné uznať za daňový výdavok hodnotu cenného papiera obchodovaného na trhu burzy cenných papierov, ktorá je upravená o rozdiel z precenenia na reálnu hodnotu, ktorý bol zahrnovaný do základu dane. V prípade cenných papierov, ktoré sa preceňujú metódou vlastného imania (súvahovo), sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z ich prvotného ocenenia pri zaúčtovaní do finančného majetku.
Ustanovenie § 19 ods. 4 bolo vypustené v nadväznosti na zavedenie nového ustanovenia § 25a, ktoré obsahuje aj skutočnosti uvedené v doterajšom § 19 ods. 4 a išlo by o duplicitu.

K bodu 47 - § 19 ods. 2 písm. h)
V ustanovení sa zjednocujú pojmy  v nadväznosti na § 20 ods. 4 a § 20 ods. 10, kedy je možné tvoriť opravnú položku na istinu z nesplateného úveru u bánk a na istinu zo spotrebiteľských úverov. Zároveň sa v ustanovení spresňuje, že v prípade zákonných dôvodov na odpis pohľadávky, je možné odpísať do daňových výdavkov aj pohľadávku ocenenú reálnou hodnotou podľa § 17a až § 17c nadobudnutú kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom individuálnym alebo nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 48 - § 19 ods. 2 písm. r)
Ak daňovník odpíše pohľadávku vrátane príslušenstva, môže odpis príslušenstva zahrnúť do daňových výdavkov, ak bola k príslušenstvu tvorená opravná položka a od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

K bodu 49  - § 19 ods. 3 písm. a)
Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup daňovníka pri douplatňovaní odpisu k prenajímanému majetku v prípadoch, ak po skončení odpisovej doby už daňovník majetok nebude prenajímať, ale ďalej ho bude využívať pre svoju vlastnú činnosť. V takomto prípade môže daňovník ďalej uplatňovať neuplatnené odpisy počas doby prenájmu, ale ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu majetku v príslušnej odpisovej skupine. Zároveň sa spresňuje výpočet ročného odpisu po skončení doby odpisovania stanovenej zákonom a to pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako. 
Rovnako sa upravuje výška odpisov prenajímaného majetku zahrňovaných do daňových výdavkov u prenajímateľa, ktorý prenajíma tento majetok len časť zdaňovacieho obdobia alebo prenajíma len časť majetku. V tomto prípade sa pri uplatňovaní daňových odpisov berie do úvahy 
-    rozsah, v akom sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom sa prenajíma iba 40 % majetku – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnáva 40 % ročného odpisu (480 eur) s príjmami z prenájmu],
-     doba, počas ktorej sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom majetok prenajíma iba 4 mesiace – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnávajú 4/12 ročného odpisu (400 eur) s príjmami z prenájmu].

K bodom 50 a 59  - § 19 ods. 3 písm. b) a § 24 ods. 2
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 ruší povinnosť krátenia zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do výšky príjmov z predaja tohto technického zhodnotenia. V takomto prípade si bude môcť nájomca pri predaji technického zhodnotenia uplatniť do daňových výdavkov celú zostatkovú cenu.
Zároveň sa spresňuje spôsob výpočtu ročného odpisu technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku, ktorého hodnota je vyššia ako 1 700 eur.
Rovnako sa ustanovenie dopĺňa aj o skutočnosť, že v prípade ak nájomca vykoná na prenajatej budove technické zhodnotenie, pričom budova je používaná na niekoľko účelov (§ 26 ods. 2), zaradí nájomca toto technické zhodnotenie do príslušnej odpisovej skupiny podľa účelu využitia nájomcom. Napr. ak budova je využívaná prenajímateľom zo 40 % na výrobné účely a zo 60 % na administratívne účely, budovu ako celok zaradí prenajímateľ do odpisovej skupiny 6 ako administratívnu budovu. Nájomca má prenajatú časť využívanú na výrobné účely a preto technické zhodnotenie, ktoré vykoná na tejto časti nehnuteľnosti zaradí do odpisovej skupiny 5. V prípade, ak by nájomca chcel zmeniť účel využitia prenajatej nehnuteľnosti z výrobného účelu na administratívny alebo naopak, môže tak urobiť len na základe povolenia v súlade s povinnosťami určenými v stavebnom zákone (§ 76 až 85 stavebného zákona)

K bodu 51 - § 19 ods. 3 písm. h)
Ak daňovník postupuje pohľadávku vrátane príslušenstva je povinný rozdeliť sumu plynúcu z postúpenia pohľadávky na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke a časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Pri uplatňovaní daňových výdavkov potom daňovník osobitne posudzuje menovitú hodnotu pohľadávky, pri ktorej môže uplatniť daňový výdavok buď do výšky príjmu plynúceho z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky podľa § 20. V prípade postúpenia príslušenstva je výdavok možné uplatniť len do výšky príjmu plynúceho z postúpenia pripadajúceho na príslušenstvo; musí však ísť o príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

K bodu 52 - § 19 ods. 3 písm. j)
Daň z motorových vozidiel bola do 31. 12. 2014 súčasťou zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom dane upravené týmto zákonom boli daňovým výdavkom. Úpravou sa dopĺňa daň z motorových vozidiel ako daňový výdavok v nadväznosti na nový zákon o dani z motorových vozidiel.

K bodu 54 - § 20 ods. 8
Upravuje sa oblasť tvorby technických rezerv poisťovní považovaných za daňové výdavky podľa zákona o dani z príjmov v nadväznosti na nový zákon o poisťovníctve č. 39/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), ktorý nadobudne účinnosť od 1.1.2016  a  ktorý mení spôsob vykazovania a výpočtu technických rezerv poisťovní. Poisťovne budú vykazovať technické rezervy zvlášť na účely solventnosti (dohľadu) a zvlášť na účely preukázania likvidity. Na účely zákona o dani z príjmov, pri posúdení daňových výdavkov spočívajúcich v tvorbe technických rezerv poisťovní, sa za technické rezervy u všetkých poisťovní (t.j. aj u tých, ktoré podliehajú režimu Solvency II) budú považovať technické rezervy tvorené za účelom preukázania likvidity uvedené v § 171 zákona o poisťovníctve vypočítané metódami podľa § 172 až 177 zákona o poisťovníctve zaúčtované v nákladoch poisťovne. Naďalej zostáva v platnosti podmienka, že výška technických rezerv nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa zákona o poisťovníctve a daňovým výdavkom nie je tvorba technických rezerv z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.



K bodu 55 - § 20 ods. 22
Opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky bude možné považovať za daňový výdavok (ak bola zaúčtovaná) až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynulo viac ako 1 080 dní. Rovnako pri odpise pohľadávky vrátane príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov bude možné odpísať príslušenstvo do daňových výdavkov, až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynie viac ako 1 080 dní, t.j. je možné opravnú položku k príslušenstvu považovať za daňový výdavok.

K bodu 56 - § 21 ods. 2 písm. a)
Ustanovuje sa, že daňovým výdavkom nie sú osobitné príspevky platené podľa § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže majú povahu sankcie.

K bodom 58, 61, 63 a 64 - § 22 ods. 12, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5
Navrhovanou úpravou sa umožňuje uplatniť pri výpočte zostatkovej ceny predávaného majetku v priebehu roka, pri ktorom sa limituje výška zostatkovej ceny pri predaji podľa § 19 ods. 3 písm. b) (napr. osobné automobily, motocykle alebo budovy zaradené do odpisovej skupiny 6), aj odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11. Zároveň sa v tejto súvislosti spresňuje výpočet zostatkovej ceny a zaokruhľovanie pomernej časti ročného odpisu.

K bodu 65 – poznámka pod čiarou 121
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou v nadväznosti na skutočnosť, že nielen odsek 3 predmetného § 24 sa týka cudzej meny.

K bodu 66 – odkaz 122
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Poznámka pod čiarou bola vypustená zákonom č. 331/2011 Z. z.

K bodu 67 - § 37 ods. 1 písm. c)
Z dôvodu právnej istoty navrhujeme spresniť spôsob preukazovania nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 10, podľa ktorého má zamestnanec povinnosť preukázať oprávnenosť nároku na uvedenú daňovú úľavu zamestnávateľovi predložením dokladu, len ak za neho neodvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie tento zamestnávateľ.

K bodu 68 - § 39 ods. 2 písm. f)
V prípade, ak má zamestnanec počas zdaňovacieho obdobia uzatvorenú so zamestnávateľom dohodu o zrážkach príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, na účely uplatnenia NČZD podľa § 11 ods. 10 v ročnom zúčtovaní zamestnanca (alebo daňovom priznaní), je tento zamestnávateľ povinný uviesť sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (v súlade s § 4 ods. 3 ) v potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa § 39 ods. 5 len vtedy, ak ide o daňovníka, ktorý splnil podmienku nároku podľa § 11 ods. 12 písm. a).

K bodu 70 - § 43 ods. 10
Navrhovanou úpravou sa len spresňuje, že pri výpočte základu dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmu plynúceho z redemácie podielových listov sa základ dane nepočíta pre každý podielový list osobitne, ale vychádza sa z úhrnu predajných cien všetkých podielových listov, ktoré sú k príslušnému dátumu redemované. Odstránia sa tým nejasnosti, akým spôsobom je potrebné postupovať pri vyčíslení základu dane, predovšetkým v prípade podielových listov s nízkou nominálnou hodnotou, kde výpočet základu dane pre každý podielový list osobitne by mal za následok, z titulu zaokrúhľovania, vykázanie nulového základu dane.

K bodu 74 - § 43 ods. 22
Narhovanou úpravou sa spresňuje zdanenie výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok a výnosov z predaja z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich zo zdrojov v zahraničí daňovníkom nezaloženým a nezriadeným na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Fondu národného majetku SR.

K bodu 80 a 85 - § 50 ods. 1 písm. b) a § 52 zg ods. 5
Navrhuje sa úprava z dôvodu podpory neziskového sektoru zo strany štátu a to vo výške percenta pre poukazovanie podielu zaplatenej dane. V nadväznosti na túto úpravu stráca účinnosť pôvodné prechodné ustanovenie § 52i, t.j. zamedzuje sa postupnému vyklesávaniu asignácie dane.

K bodu 81 - § 50 ods. 8
Navrhovaná úprava vychádza z memoranda k asignácii dane schválenom a podpísanom ministrom financií a zástupcom neziskových organizácií dňa 5.5.2015, podľa ktorej ak daňovník poukazujúci asignáciu dane dá súhlas aj s informovaním prijímateľa o tom, že mu poukazuje podiel zaplatenej dane, správca dane túto skutočnosť prijímateľovi oznámi a to v rozsahu identifikačných údajov o poukazujúcom daňovníkovi a to meno, priezvisko trvalý pobyt, ak ide o fyzickú osobu a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak ide o právnickú osobu.

K bodu 82 - § 50 ods. 13
Návrh úpravy v § 50 ods. 13 zákona spresňuje spôsob zverejňovania povinných údajov prijímateľov v Obchodnom vestníku, ak im takáto zákonná povinnosť vznikla a to z dôvodu, že súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb presiahol sumu 3 320 eur.
Takýto daňovník musí v Obchodnom vestníku zverejniť presnú špecifikáciu použitia podielu zaplatenej dane, ktorá obsahuje najmä
- výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, pričom účel použitia týchto finančných príspevkov je upravený v § 50 ods. 5 (napr. ochrana a podpora zdravia, podpora a rozvoj telesnej kultúry)
-   spôsob použitia podielu zaplatenej dane, ktorý bude členený na
•    výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia, napr. v súvislosti s účelom podpory vzdelávania, bola opravená strecha na škole, t.j. bude uvedené napr. oprava strechy ako druh a výška  nákladov, ktoré boli vynaložené na opravu strechy,
•    výšku a druh výdavkov priamo súvisiacou s prevádzkou prijímateľa napr. mzdové náklady za pracovníkov prijímateľa a ich výška, ktoré nesúviseli so žiadnym z účelov uvedených v § 50 ods. 5 zákona ale napr. s bežnou prevádzkou prijímateľa.
Uvedené spresnenie sa navrhuje z dôvodu presnejšej identifikácie nákladov prijímateľov súvisiacich so zákonnom stanoveným účelom na verejnoprospešné účely a s bežnou prevádzkou prijímateľa.

K bodu 83 - § 50a
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie upravuje situácie, keď daňovník vykoná transakcie, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zneužívanie tohto zákona. Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zvyšné skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.
Slovné spojenie „v rozsahu, v akom“ sa môže použiť na prípady, keď sú dotknuté subjekty skutočné, ale keď napríklad obchodné podiely na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Ide o prípady, ak sa opatrením alebo súborom opatrení prenáša vlastníctvo obchodných podielov, ale tieto opatrenia neodrážajú ekonomickú realitu.

K bodom 84  a 85 - § 52zc a § 52zg ods. 4
Navrhovanou úpravou dochádza k posunutiu účinnosti ustanovení týkajúcich sa postupu asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov a to v nadväznosti na predpokladané fungovanie nového informačného systému finančnej správy v oblasti vytvorenia registra zamestnancov. Postup asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov sa uplatní prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane v roku 2018 za zdaňovacie obdobie 2017.

K bodu 85 - § 52zg
K odseku 1 - Možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri postúpení pohľadávky nadobudnutej v rámci podnikových kombinácií v reálnych hodnotách v závislosti od počtu dní uplynutých od doby nadobudnutia účinnosti podnikovej kombinácie je možné na základe rozhodnutia daňovníka použiť už za zdaňovacie obdobie 2015, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2015.
K odseku 2 – Pri úprave základu dane v prípade podnikových kombinácií v reálnych hodnotách, ku ktorým dôjde od 1. 1. 2016 sa základ dane podľa § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) upraví nielen o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho daňovou vstupnou cenou, ale aj o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom, ktorou bol majetok ocenený do 31. 12. 2015 a jeho daňovou vstupnou cenou.
K odseku 3 -  Tvorbu technických rezerv podľa § 20 ods. 8 považovanú za daňový výdavok v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné po prvýkrát uplatniť v zdaňovacom období, ktoré sa začína 1. januára 2016.
K odseku 6 - Podľa prechodného ustanovenia sa pri finančnom majetku obstaranom od 1. januára 2016 pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádza zo vstupnej ceny uvedenej v novom § 25a zákona o dani z príjmov. Pri finančnom majetku, ktorý bol obstaraný do 31.12.2015 sa pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádzať z ocenenia tohto majetku, akým bol finančný majetok ocenený pri jeho nadobudnutí podľa právnych predpisov platných v čase jeho nadobudnutia. Cenou podľa § 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa ocení hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31.12.2015.
K odseku 7 - S účinnosťou od 1.1.2016 sa za technickú rezervu podľa nového zákona o poisťovníctve nepovažuje technická rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Keďže od 1.1.2016 bude možné za daňové výdavky považovať iba technické rezervy tvorené spôsobom a v rozsahu § 171 až 177 zákona o poisťovníctve, navrhuje sa zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorej tvorba bola do 31.12.2015 daňovým výdavkom zahrnúť do základu dane rovnomerne počas 2  bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak by počas tohto obdobia došlo ku zrušeniu daňovníka bez likvidácie, jeho vstupu do konkurzu, k likvidácii, k zmene právnej formy resp. zmene sídla mimo územia Slovenskej republiky má tento daňovník povinnosť zahrnúť zostatok rezervy do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré predchádza obdobiu zmeny.
K odseku 8 - Tvorbu opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky možno považovať za daňový výdavok už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015. Rovnako sa môže uplatniť aj odpis príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bude splnená podmienka možnosti tvorby opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Pri postúpení pohľadávky je možné uplatniť do daňových výdavkov aj príslušenstvo, najviac však do výšky príjmu plynúceho z postúpenia príslušenstva. Obdobne aj ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových odpisov a zostatkovej ceny je možné uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2015, ak sa daňové priznanie podáva po 31. 12. 2015.

K bodu 86 – Príloha č. 2
V bode 3 prílohy č. 2 zákona sa dopĺňajú dve novely smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch.

K bodu 87 – Príloha č. 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu ustanovenia § 15 zákona.

K bodu 88
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonané v § 9 ods. 2 písm. b) a n) zákona.

K Čl. II
K bodom 1 a 2 - § 7 ods. 11 a § 7a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.

K bodu 3 - § 9 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob vyberania poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.

K bodu 4 – § 9 ods. 9
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.



K bodu 5 - § 11 ods. 6
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry, v ktorej sú tieto povinné odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému alebo daňovému úradu.

K bodu 6 - § 11 ods. 11
Navrhuje sa doplniť povinnosť označovania rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku základnými identifikačnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné pre správnu identifikáciu poplatníka prevádzkovateľom systému alebo daňovým úradom, ktoré tento poplatok alebo preplatok vrátia.

K bodu 7 - § 11a ods. 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.

K bodu 8 - § 15 ods. 1 a 2 písm. a)
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, krajskými súdmi a Správou finančnej kontroly v orgánoch zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov.

K bodu 9 - § 18e
Navrhuje sa osobitne upraviť prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám zákona o  súdnych poplatkoch, pričom sa zachováva doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony navrhnuté ako i  konania začaté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2015.

K bodu 10 – sadzobník súdnych poplatkov
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa navrhuje uviesť, spresniť citácia právneho predpisu v poznámke pod čiarou k odkazu v poznámkach k položke 1 bode 5.

K Čl. III
K bodom 1 a 2 - § 5 ods. 3 a § 6a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.

K bodu 3 - § 7 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob platenia poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.

K bodu 4 – § 7 ods. 6
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení poplatku bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.

K bodu 5 - § 7 ods. 7
Ide o legislatívnu úpravu, ktorou sa spresňuje výber správnych poplatkov tak, aby umožňovala rovnocennú alternatívnu možnosť výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi v mene euro alebo v mene toho štátu, v ktorom má svoje sídlo (miestna mena) alebo v inej mene.

K bodu 6  - poznámka pod čiarou
Ide o legislatívno-technickú úpravu v záujme spresnenia citácie právneho predpisu v poznámke pod čiarou k uvedenému odkazu.

K bodom 7 a 8 – § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2
Navrhuje sa viazať vrátenie poplatku alebo preplatku príslušným orgánom vždy na základe žiadosti poplatníka, s výnimkou, ak došlo k pochybeniu na strane orgánu. Vrátenie poplatku alebo preplatku na žiadosť poplatníka odstráni možný nežiaduci prvok – opomenutie orgánu vrátiť ho, resp. vrátenie poplatku prevádzkovateľom systému bez vedomia príslušného orgánu a súčasne tým poplatníkovi vždy zaistí uplatnenie právneho nároku na jeho vrátenie.

K bodu 9 - § 10 ods. 3
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre správny orgán zapojený do centrálnej evidencie poplatkov, v ktorej je tento povinný odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému.

K bodu 10 - § 12
Z dôvodu prehľadnosti a lepšej čitateľnosti sa navrhuje uviesť celé znenie ustanovenia nanovo s tým, že sa v predmetnom odseku 1 rozširuje určenie dodržania lehoty v prípade zaplatenia poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) a špecifického postupu na základe predloženia platného potvrdenia o úhrade poplatku z technického zariadenia prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte.

K bodu 11 - § 15 ods. 1 a 2
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Finančným riaditeľstvom a daňovými úradmi v orgánoch zapojených do centrálnej evidencie poplatkov.

K bodu 12 - § 15a ods. 2
Navrhuje sa poskytnúť možnosť správnym orgánom eliminovať papierové potvrdenia o úhrade poplatkov za predpokladu, že informačný systém, ktorý používajú umožní v prípade kontroly poskytnúť dostatočné informácie o správnosti a úplnosti zaplatenia poplatku a o správnosti a úplnosti jeho evidencie.

K bodu 13 - § 17 ods. 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.

K bodu 14 - § 19j
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie k navrhovaným úpravám zákona o správnych poplatkoch, tak aby sa zachovalo doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony a konania navrhnuté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov. Rovnako sa začaté a neukončené konania do 31. decembra 2015 dokončia podľa doterajších predpisov. Na zaokrúhľovanie poplatkov, označovanie platby poplatkov ako i vracanie poplatkov sa po 1. januári 2016 bude uplatňovať navrhovaná úprava a to aj v prípade ak sa úkony a konania začali pred 31. decembrom 2015.

K bodom 15 až 31 – sadzobník správnych poplatkov
Legislatívno-technická úprava.

K Čl. IV
K bodu 1 - § 7 ods. 11
V § 7 zákona sa definuje dlhodobé investičné sporenie (ďalej len „DIS“) ako špecifický spôsob investovania finančných prostriedkov klienta (fyzickej osoby), na ktorý sa po splnení zákonom ustanovených podmienok vzťahuje oslobodenie od dane z niektorých príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov. 
Finančné prostriedky klienta (fyzickej osoby) musia byť investované do portfólia cenných papierov a iných finančných nástrojov prijatých k obchodovaniu na regulovaných trhoch v SR alebo v zahraničí s cieľom podpory likvidity regulovaných trhov, teda v podmienkach SR burzy cenných papierov. Klient bude oprávnený rozhodnúť v zmluve o poskytovaní investičných služieb, či si bude portfólio riadiť samostatne na základe pokynov udeľovaných finančnej inštitúcií alebo zverí riadenie portfólia finančnej inštitúcií oprávnenej na poskytovanie investičných služieb. Výhodou uvedeného riešenia je aj podpora konkurencieschopnosti poskytovateľov finančných služieb v oblasti investičných služieb, nakoľko poskytovanie DIS nebude limitované na úzky okruh subjektov, ale otvorí sa aj pre menších nebankových poskytovateľov investičných služieb.  
Za účelom podpory dlhodobého investovania sa ustanovuje, že finančné prostriedky nesmú byť z portfólia vyplatené skôr ako po uplynutí 15 rokov. Za účelom rebalansovania portfólia vzhľadom na aktuálne trhové podmienky, často aj v priebehu 1 roka je pre jeho optimálne zloženie a výnosnosť portfólia v dlhodobom časovom horizonte potrebné využívať aj krátkodobé investičné príležitosti. Pomer medzi nástrojmi držanými do splatnosti a „špekulatívnou“ časťou portfólia bude závisieť na viacerých faktoroch, najmä však na rizikovom profile klienta a jeho veku. Určite by však išlo o neprimeraný dirigizmus stanovovať zákonom takéto parametre. Ustanovenia zákona o pravidlách činnosti pri poskytovaní investičných služieb vychádzajú zo smernice MiFID a poskytujú dostatočný rámec ochrany klienta. 
S cieľom predchádzať využívaniu DIS na účely daňovej optimalizácie vysoko príjmových osôb sa  stanovuje maximálna horná hranica investície vo výške 3 000 eur, ktorú je klient oprávnený investovať za kalendárny rok do portfólia, pričom do vstupnej investície sa nezahŕňajú reinvestície prostriedkov získané obchodmi vykonávanými v rámci portfólia. 
Ako finančné inštitúcie oprávnené poskytovať DIS sa navrhujú obchodníci s cennými papiermi, banky a správcovské spoločnosti s oprávnením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia alebo investičnej služby vykonávanie pokynu klienta. Oprávnenie sa týka aj zahraničných finančných inštitúcií oprávnených poskytovať uvedené investičné služby na území SR buď na základe notifikácie o využití práva poskytovať investičné služby v rámci jednotného povolenia EU (európsky pas) alebo na základe povolenia NBS na poskytovanie investičných služieb udeleného pobočke finančnej inštitúcie z nečlenskej krajiny EU.

K bodu 2 - § 75 ods. 9
Ustanovujú sa osobitné požiadavky na evidenciu obchodov uskutočňovaných v rámci DIS za účelom preukazovania nároku na oslobodenie od dane podľa zákona o dani z príjmov ako aj na účely prípadnej daňovej kontroly alebo na výpočet úpravy základu dane v prípade, ak daňovník porušil podmienky DIS. Uvedeným ustanovením odseku 9 nie sú dotknuté existujúce požiadavky na vedenie štandardným záznamov o poskytovaných investičných službách. 
 
K Čl. V
V navrhovanom článku sa vypúšťa predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.

K Čl. VI
K § 10b ods. 1 písm. e)
Úprava sa navrhuje v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Zrušenie neštandardného inštitútu, ktorým sú zdravotné odvody z dividend plynúcich z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhov, prispeje k zníženiu daňovo – odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.

K Čl. VII
V rámci novelizácie zákona o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.

K Čl. VIII
Z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov sa posúva aj účinnosť úpravy údajov uvádzaných vo vyhláseniach zamestnancov k asignácii dane.

K Čl. IX
Ustanovuje sa účinnosť zákona od 31. 12.2015 okrem článkov I. bodov 1 až 83 a 85 až 87 až čl. VII, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. 1. 2016.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.




Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Kažimír, v.r.

podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 247/2015, dátum vydania: 15.10.2015

1

 

Dôvodová správa

 

A.Všeobecná časť

I

Návrh zákona:

1.transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014) (ďalej len 'smernica o znižovaní nákladov') v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014,

2.dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov o ustanovenia spojené so zriadením a zabezpečením činnosti príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011) v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013,

3.upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých úprava vyplynula z požiadaviek aplikač nej praxe.

Cieľom smernice o znižovaní nákladov je stanoviť minimálne práva a povinnosti, aplikovateľné v celej Európskej únii, ktoré by uľahčili rozšírenie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí v záujme splnenia cieľov Digitálnej agendy pre Európu v oblasti vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (zabezpečiť do roka 2020 prístup k internetov ému pripojeniu s rýchlosťou vyššou ako 30 Mbit/s pre všetkých Európanov a dosiahnuť, aby minimálne 50% domácností malo internetové pripojenie s rýchlosťou pripojenia 100 Mbit/s a viac). Transpozí ciou smernice o znižovaní nákladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorší ch predpisov sa zabezpečí:

·prístup podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete k existujúcej infraštruktúre určenej na:

a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevádzku verejnej kanalizácie;

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

·informovanosť o dostupnosti infraštruktúry využiteľnej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

·koordinácia výstavby s cieľom uľahčiť budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačn ých sietí;

·transparentnosť v oblasti plánovania výstavby;

·vybavenosť budov infraštruktúrou využiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunika čných sietí;

·identifikácia štátneho orgánu zodpovedného za rozhodovanie prípadných sporov.

Návrh v súčasnom znení nerieši problematiku zriadenia a prevádzky jednotného informačného miesta, ktorého úlohou, podľa smernice o znižovaní nákladov, je v elektronickej forme poskytovať informácie o dostupnosti infraštruktúry využiteľ nej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a o prebiehajúcej a plánovanej výstavbe. Funkciu jednotného informačného miesta by v budúcnosti mali plniť informačné systémy o územnom plánovaní a výstavbe. Tieto budú tvoriť výstup projektu 'Elektronické slu žby stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja' (eSTAK), ktorý sa v súčasnosti rieši pod gesciou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len 'MDVRR SR').

MDVRR SR má na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 579 zo 16. júna 2004 k ná vrhu na uzavretie Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií v spolupráci s ďalšími ministerstvami a najmä s Národným bezpe čnostným úradom (ďalej len 'NBÚ') a Úradom pre reguláciu elektronických komunik ácií a poštových služieb (ďalej len 'ÚREKPS') zabezpečiť vykonávanie ' Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií'. Súčasťou zabezpečenia vykonávania tejto dohody je aj príprava a budovanie technických a administratívnych štruktúr potrebných pre zabezpečenie činnosti európskeho satelitného navigačného systému GALILEO a tvorba potrebnej legislatívy.

Cieľom článku I bod 8 a článku IV predkladaného návrhu, je vytvoriť v súlade s bodom B.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013 právny rámec, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky umožní vznik a vytvorí podmienky pre činnosť príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Eur ópskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo. Predkladaný návrh zákona rieši zriadenie úradu pre verejnú regulovanú službu (ďalej len 'úrad pre VRS'), ktorý bude pôsobiť v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý bude pri vý kone svojich kompetencií spolupracovať s NBÚ a ÚREKPS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

II

Doložka vybraných vplyvov

 

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

 

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské a životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona:

·transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (ďalej len 'smernica o znižovaní nákladov'),

·zriaďuje úrad pre verejnú regulovanú službu (ďalej len ' VRS') v zmysle Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prí stupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo, a

·realizuje zmeny zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znen í neskorších predpisov, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe a prispejú k zefektívneniu regulácie v pôsobnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ď alej len 'regulačný úrad').

Vplyv transpozí cie smernice o znižovaní nákladov, zriadenia a činnosti úradu pre VRS na rozpočet verejnej správy je podrobnejšie rozpracovaný v ďalšom texte.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy úpravou výšky správnych poplatkov a zaveden ím nových správnych poplatkov. Tento vplyv sa však dá v súčasnej dobe len hrubo odhadnúť, spresnenie pozitívnych dopadov bude v ýsledkom až samotnej realizácie zákona. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú v dô sledku nutnosti transpozície smernice o znižovaní nákladov a zriadenia úradu pre VRS. Zriaďuje sa úrad pre VRS, ktorého povinnos ťou je riadiť a spravovať využívanie, vývoj, výrobu a vývoz zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky a reagovať na identifikované ohrozenia. Pre činnosť ú radu pre VRS bude potrebné zabezpečiť jeho personálne obsadenie a realizovať investície.

V rámci transpozície smernice o znižovaní nákladov sa určuje orgán štátnej správy (vnútrošt átny orgán) zodpovedný za riešenie sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách. Týmto orgánom štátnej správy bude Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len 'regulačný úrad'), ktorý bude mať v zmysle zá kona kompetencie na riešenie sporov medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete (ďalej len 'podniky') navzájom a medzi podnikmi a prevádzkovateľmi služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prevádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa vytvárajú podmienky pre využívanie infraštruktúry podnikov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny vrátane verejného osvetlenia, tepla, zneškodňovania odpadových vôd a splaškov, kanalizačných systémov, železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a letísk podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete. Vytvárajú sa predpoklady pre spoluprácu subjektov pri výstavbe infraštruktúry. Spoločná výstavba by mala prispieť k rozloženiu nákladov spojených s výstavbou medzi zainteresované subjekty. Návrh zákona by mal prispie ť k rýchlejšiemu zavádzaniu vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, resp. k zníženiu nákladov na ich budovanie. V súvislosti s návrhom sa očakáva mierne zvýšenie administratí vnych nákladov na strane subjektov prevádzkujúcich dotknutú infraštruktúru. Zároveň sa vytvárajú podmienky pre zvýšenie výnosov týchto subjektov. Dodatočné výnosy by mali byť generované práve spr ístupnením dotknutej infraštruktúry pre potreby zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Orgánom kompetentným na riešenie prípadných sporov vyplývajúcich z týchto povinnost í bude regulačný úrad.

Pozitívny vplyv transpoz ície smernice o znižovaní nákladov na životné prostredie sa očakáva v súvislosti s elimináciou rušivých zásahov do prostredia spôsobených niekoľkonásobnými výkopovými prácami spojenými s budovaním rôznych druhov infraštruktúry na tom istom území. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa má docieliť, aby pri budovaní vysokorýchlostných sietí bolo možné využívať existuj úcu infraštruktúru iných odvetví, resp. aby výstavba prebiehala koordinovane, teda, aby pri realizácii jedného výkopu bolo možné vybudovať viac druhov infraštruktúry.

Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa zabezpečí zrýchlenie modernizácie existujúcich a budovanie nových vysokorýchlostných sietí, čo bude mať pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

Priame sociálne vplyvy transpozície smernice o znižovaní nákladov sa predpokladajú vo forme zvýšenia zamestnanosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo hospodárstva SR

 

 

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

2.1.Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2015201620172018 Príjmy verejnej správy celkom0544 776954 776664 776v tom: MDVRR SR470 000880 000590 000z toho: - vplyv na ŠR0470 000880 000590 000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: UREKPS74 77674 77674 776z toho: - vplyv na ŠR074 77674 77674 776- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0563 140973 140683 140v tom: MDVRR SR0488 364 898 364608 364 z toho: - vplyv na ŠR0488 364898 364608 364- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚREKPS074 77674 77674 776z toho: - vplyv na ŠR074 77674 77674 776- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte018 36418 36418 364v tom: MDVRR SR/07T0101

UREKPS/07T030H0

018 364

018 364

018 364

0

2.2.Financovanie návrhu

Tabu ľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)018 36418 36418 364 z toho vplyv na ŠR018 36418 36418 364 financovanie zabezpečené v rozpočte18 36418 36418 364 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy:

Návrh zákona na základe aktuálneho poznania údajov nezakladá rozpočtovo nekrytý vplyv. Finančné prostriedky vyplývajúce z nových povinností regulačného úradu a zo zriadenia a činnosti úradu pre VRS pre roky 2016 až 2018 sú zabezpečené zvýšenými príjmami kapitoly. Takéto vyčíslenie výdavkov však po zavedení zákona do praxe nemusí zodpovedať reálnym potrebám zabezpečenia zákonných úloh, čoho priamym dopadom môže byť potreba upraviť výdavky štátneho rozpočtu ako aj upraviť poč et zamestnancov tak, ako je to uvedené v časti 2.3.4. Personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec) je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018.

 

 

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predkladaný návrh článku I bod 8 a článku IV zákona rieši zriadenie úradu pre VRS, ktorý bude zriadený v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý pri výkone svojich kompetencií bude spolupracovať s Národným bezpečnostným úradom a regulačným úradom. Po zriadení úradu pre VRS bude potrebné v niekoľkých etapách zabezpe čiť postupné nasadzovanie technickej infraštruktúry, programového vybavenia a zaviesť prevádzkovo-organizačné procesy nevyhnutné pre činnosť úradu pre VRS.

 

 

 

 

 

Architektúra VRS na európskej úrovni

 

 

 

 

Bezpečnostné monitorovacie stredisko

Bezpe◊nostné monitorovacie stredisko systému Galileo (Galileo Security Monitoring Centre, GSMC) je zodpovedné za celkovú správu bezpe◊nosti VRS na úrovni EÚ. Zais◊uje technick é rozhranie medzi príslušnými orgánmi VRS jednotlivých ◊lenských štátov, kontrolnými strediskami systému Galileo (GCC) a ◊alšími sú◊as◊ami systému.

 

Kontrolné stredisko

Kontrolné stredisko systému Galileo (Galileo Control Centre, GCC) zaisťuje kontrolu a riadenie technickej infraštruktúry systému Galileo a VRS. Súčasť ou GCC je PKMF (PRS Key Management Facility), ktorého hlavnou funkciou je generovanie navigačných správ VRS a generovanie všetkých prístupových kľúčov k VRS.

 

Príslušný orgán VRS

Príslušný orgán VRS (Competent PRS Authority, CPA) zaisťuje komunikačné rozhranie medzi lokálnou infraštruktúrou daného členského štátu, globálnou infra štruktúrou systému Galileo, ostatnými členskými štátmi, Radou, Komisiou a ďalšími organizáciami na úrovni EÚ. Príslušný orgán VRS riadi a kontroluje výrobu a používanie prijímačov VRS a ďalších zariadení určených pre VRS fyzickými osobami bývajúcimi na území daného členského štátu a právnickými osobami sídliacimi na území daného členského štátu a zaisť uje, aby tieto subjekty disponovali príslušným oprávnením alebo akreditáciou.

 

Užívateľ VRS

Užívateľmi VRS sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štátu riadne oprávnené na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS a mali pridelený prístup k VRS.

 

Výrobca kryptografické ho materiálu

Výrobcom kryptografického materiálu sú subjekty sídliace na území členského štátu, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štá tu akreditované pre výrobu alebo vývoj zariadení určených pre VRS v súlade s technickými štandardmi VRS.

 

Implementácia VRS na európskej úrovni

Implementácia VRS je v rámci programu Galileo naplánovaná do niekoľkých etáp, pričom

jednotlivé etapy budú zakončené týmito míľnikmi:

·míľnik 1 – rok 2014 - Počiatočná VRS pre Ȋ;

·mí ľnik 2 – rok 2015 - Autonómna VRS pre Ȋ;

·mí ľnik 3 – rok 2016 - Autonómna VRS pre užívateľov;

·mí ľnik 4 - rok 2020 - Plne funkčná VRS.

 

Implementácia VRS v Slovenskej republike

Zriadenie úradu pre VRS na území Slovenskej republiky bude prebiehať v niekoľkých etapách, v rámci ktorých bude postupne nasadzovaná technická infraštruktú ra, programové prostriedky, zavádzané prevádzkovo-organizačné procesy a zabezpečované personálne vybavenie. Samotná úroveň nasadenia technickej infraštruktúry a programového vybavenia bude závisieť od implementácie VRS na európskej úrovni a od vývoja počtu užívateľov VRS a subjektov zaoberajúcich sa vývojom, výrobou a vý vozom zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky.

Nasadenie technickej infraštruktúry sa predpokladá postupne v týchto etapách:

 

Etapa 1

V počiatočnej etape sa predpokladá, že pre komunikáciu medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC bude využitý šifrovaný telefón a zabezpečené emailové spojenie. Na strane MDVRR SR a NB Ú bude túto činnosť zaisťovať kompetentná osoba. Evidencia užívateľov VRS bude realizovaná v papierovej forme. Evidencia bude fyzicky umiestnená na MDVRR SR. Využívanie papierovej evidencie sa predpokladá pri počte max. 50 užívateľov VRS.

 

Etapa 2

V rámci druhej etapy sa naďalej predpokladá využitie šifrovaného telefónu a zabezpečeného emailového spojenia. Pre riadenie prístupu k VRS v šak už bude využívaný elektronický nástroj evidencie (napr. súbor MS Excel), ktorý bude umiestnený na zabezpečenom technickom prostriedku. Táto evidencia bude prístupná kompetentným osobám z MDVRR SR a NBÚ, prípadne z regulačného úradu. Zavedenie technických prostriedkov na tejto úrovni sa predpoklad á pri počte viac ako 50 a menej ako 250 užívateľov VRS.

 

Etapa 3

Na najvyššej úrovni sa predpokladá využ itie implementovaného modulárneho aplikačného riešenia, v rámci ktorého bude prebiehať komunikácia medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC. Pomocou tejto aplikácie bude riadená správa užívateľ ov VRS, správa výrobcov kryptografického materiálu, správa kryptografických prostriedkov a prístupových kľúčov. Aplikácia bude prevádzkovaná v informačnom systéme certifikovanom na požadovaný stupe ň utajenia. Do jednotlivých modulov aplikácie bude umožnený prístup NBÚ, MDVRR SR, regulačného úradu a prípadne ďalších subjektov na základe prístupových oprávnení. Zavedenie technický ch prostriedkov na tejto úrovni sa predpokladá pri počte viac ako 250 užívateľov VRS.

 

Èlánok I bod 68 predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorý chlostných elektronických komunikačných sietí. Transpozíciou smernice o znižovaní ná kladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vytvorí podmienky pre to:

·aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali možnosť využívať pri

jej budovaní ex istujúcu infraštruktúru určenú na:

a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevá dzku verejnej kanalizácie;

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

·aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali pri ich budovaní prí stup k informáciám o dostupnosti existujúcej infraštruktúry;

·aby sa koordináciou výstavby a zvýšením transparentnosti v oblasti plánovania výstavby uľahčilo budovanie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí;

·aby boli budovy vybavené infraštruktúrou vyu žiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

·aby prípadné spory vyplývajúce z povinností uložených týmto zákonom mohol riešiť regulačný úrad za predpokladu poskytnutia sú činnosti dotknutých orgánov, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebn é úrady a okresné úrady v sídle kraja.

 

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

 

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2015201620172018Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

 

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Zriadenie úradu pre VRS

V súvislosti so zriadením ú radu pre VRS sú najvýznamnejším výdavkom investície spojené s vybudovaním národnej komunikačnej vrstvy a informačného systému pre fungovanie úradu pre VRS. Predpokladá sa, že úrad pre VRS bude využívať existujúce priestory. Nevzniknú tak výdavky spojené s výstavbou priestorov pre fungovanie úradu pre VRS s výnimkou vý davkov na úpravu priestorov na zabezpečenie fyzickej a objektovej bezpečnosti, pričom výdavky na hardvérové vybavenie sa odhadujú vo výške 550 000 € a výdavky na vývoj, integráciu a testovanie informačného systému spolu s príslušnou dokumentáciou sa odhadujú vo výške 1 200 000 €.

 

Tieto kapitálové výdavky súvisia predovšetkým s:

·vytvorení m zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia medzi jednotlivými zložkami úradu pre VRS navzájom, zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia s rozhraním GSMC, ako aj zabezpečeného dátové ho a hlasového prepojenia s kontaktnými miestami užívateľských spoločenstiev. Ide o komplexne poňatú, ale škálovateľnú zabezpečenú národnú komunikačnú vrstvu;

·vytvorením komplexného procesného a programového rieš enia pre pokrytie správy užívateľov a užívateľských skupín a činnosť úradu pre VRS. Ide o škálovateľné programové riešenie umožňujúce vedenie databázy užívateľov a sú visiacich údajov s možnosťou prístupu jednotlivých zložiek úradu pre VRS a ďalších oprávnených subjektov na základe prísne definovaných prístupových práv a oprávnení na prácu s jednotliv ými blokmi tejto aplikácie;

·definovaním užívateľských skupín a prevádzkových postupov vyu žívania VRS, vypracovaním bezpečnostnej politiky VRS, vypracovaním prevádzkových postupov súvisiacich s výrobou a vývozom zariadení, technológie a softvéru k VRS, riadením a akreditáciou prijímačov VRS a bezpečnostných modulov a monitorovaním š kodlivého rušenia.

 

Ïalšiu položku kapitálových výdavkov predstavujú výdavky spojené s predprojektovou prípravou, ktorú bude nutné vykonať v súvislosti s definovan ím užívateľských skupín, prístupových práv k VRS užívateľských skupín a ďalších prípravných činností. Tieto sa odhadujú vo výške 100 000 €.

Z časového hľadiska sa predpokladá, že 440 000 € sa použije v roku 2016 na zriadenie minimalizovanej štruktúry úradu pre VRS, ktorá bude pozostávať z obstarania základného vybavenia pracoviska využívajúceho z časti jestvujúce zabezpečené zariadenia a technické prostriedky, doplneného najmä o zabezpečené kryptované komunikačné prostriedky podľa aktualizovaných požiadaviek EÚ. Bližšia špecifikácia bude možná až po prijatí príslušný ch delegovaných aktov EÚ (spoločné minimálne štandardy). Hlavnou časťou výdavkov bude projektová príprava zameraná na koncový stav implementácie úradu pre VRS, ktorá bude utajená pravdepodobne stupňom 'Vyhradené'. Presná špecifikácia a stupeň utajenia projektovej prípravy bude taktiež vychádzať z delegovaných a implementačných aktov EÚ, ktorých prijatie sa predpokladá do konca roka 2015.

Na základe schválenia výstupov projektovej prípravy a podľa aktuálnych potrieb sa bude postupne budovať úrad pre VRS tak, aby sa najneskôr v roku 2018 dosiahla jeho úplná štruktúra zodpovedajúca ú rovni 3. Predpokladá sa, že toto bude spojené s vynaložením ďalších približne 850 000 € v roku 2017 najmä na vytvorenie databázovej a komunikačnej apliká cie certifikovanej na úroveň 'Tajné'. Presnejšia špecifikácia aplikačného riešenia bude taktiež podliehať režimu utajenia. Zvyšných 560 000 € bude použitých v roku 2018 najmä na obstaranie príslušných technický ch prostriedkov a implementáciu aplikačného riešenia. Špecifikácia technických prostriedkov bude vychádzať z výstupov projektového a aplikačného riešenia a tiež bude podliehať utajeniu. V ďalších rokoch sa predpokladá čerpanie kapitálových výdavkov v priemere 10 000 €/rok na rozširovanie systému v závislosti od ďalšieho smerovania vývoja VRS a jej plošného využitia.

Prevádzkové náklady budú pozostávať z osobn ých nákladov zamestnancov úradu pre VRS a ostaných prevádzkových nákladov v odhadovanej výške 30 000 € ročne. Ostatné prevádzkové náklady predstavujú licenčné poplatky, poplatky za sprá vu a údržbu dodaného riešenia a prípadné aktualizácie, energiu, kancelárske vybavenie a telekomunikačné služby. Konečný počet zamestnancov úradu pre VRS pri úplnej konštelácii satelitov systému Galileo a pri prevádzkovaní fázy užívania VRS by mal byť 7. Nie je vš ak nevyhnutné, aby 7 zamestnancov pôsobilo v rá mci úradu pre VRS ihneď od začiatku jeho budovania. Personálne zabezpečenie sa bude odvíjať od aktuálnych potrieb na zabezpečenie č innosti úradu pre VRS. Predpokladané osobné náklady pre 7 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 128 548,- Eur/rok.

Pre roky 2016 až 2018 bude činnosti v rámci úradu VRS vykonávať 1 zamestnanec úradu MDVRR SR (v rámci limitov počtu zamestnancov a v rámci limitov osobných výdavkov).

 

Implementácia smernice o znižovaní nákladov

Podľa článku 10 odsek 1 smernice o znižovaní nákladov sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby ka ždú z úloh pridelených vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov vykonal jeden alebo viaceré orgány. Na základe predloženého návrhu zákona bude takýmto vnútroštátnym orgánom regulačný úrad, ktorý bude zodpovedný za riešenie sporov medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré vzniknú v súvislosti s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, koordináciou výstavby, poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a prístupom k fyzickej infraštruktúre v budove. Vzhľadom na to, že pri riešení sporov bude dochádzať k prelínaniu viacerých sektorov, je nevyhnutné zabezpečiť, aby dotknuté orgány, ktorými sú Úrad pre regulá ciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja, poskytli regulačnému úradu nevyhnutnú súčinnosť.

Návrh ukladá povinnosti súvisiace s budovaním vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí aj prevádzkovateľom inej infraštruktúry než sú elektronické komunikačné siete, preto sa očak áva výrazný nárast počtu sporov vyplývajúcich z povinností uložených návrhom zákona. Riešenie týchto sporov získa na význame vzhľadom na momentálne prebiehajúcu výstavbu a modernizáciu siet í, ktorá súvisí so zavádzaním technológie 4G, ako aj v súvislosti s pokrývaním tzv. bielych, resp. sivých oblastí (oblasti, ktoré sú bez akéhokoľvek širokopásmového internetové ho pripojenia alebo majú prístup len k internetovému pripojeniu s nízkou kvalitou) elektronickými komunikačnými sieťami schopnými zabezpečiť pokrytie týchto oblastí širokopásmovým internetovým pripojen ím v súlade s cieľmi Digitálnej agendy pre Európu.

Druhy sporov, ktorými sa v súvislosti s návrhom zákona bude regulačný úrad zaoberať a typy subjektov (prevádzkovateľov siete), ktoré môžu byť účastníkmi týchto sporov sú uvedené v nasleduj úcich tabuľkách.

 

Druhy sporov

Poskytnutie prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúrePoskytnutie informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúryPoskytnutie informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbáchUmožnenie prieskumu fyzickej infraštruktúry na miestePoskytnutie informácií pre potreby koordinácie výstavbyPoskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove

Účastníci sporov

Podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo službyPodnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo službySpoločnosť zabezpečujúca výrobu, prepravu alebo distribú ciu plynuSpoločnosť zabezpečujúca výrobu, prenos alebo distribú ciu elektriny Prevádzkovateľ verejného osvetleniaSpoločnosť zabezpečujúca zneškodňovanie odpadových vô d a splaškovPrevádzkovateľ kanalizačných systémovPrevádzkovateľ železničnej infraštruktúryPrevádzkovate ľ cestnej infraštruktúryPrevádzkovateľ leteckej infraštruktúryPrevádzkovateľ prístavuPrevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry v budove

V roku 2013 regulačný úrad evidoval 1181 podnikov. Podľa inform ácií zverejnených na stránke Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (http://nases.gov.sk/data/files/8099.pdf ) bolo v Slovenskej republike v roku 2011 729 bielych miest, v ktorých žilo 305 933 obyvateľov.

Spory bude regulačný úrad riešiť podľa spr ávneho poriadku. Odhadovaný priemerný počet človekodní potrebných na riešenie sporu v správnom konaní je 7. Odhadovaný počet človekodní obsahuje iba čas potrebný na vydanie rozhodnutia v rámci prvostup ňového konania. Podrobnejšie členenie procesu aj s príslušným odhadom počtu človekodní potrebných na jednotlivé úkony je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Samozrejme, že ide len o odhad, ktorý sa mô že v závislosti od závažnosti tohto, ktorého sporu v skutočnosti líšiť.

 

Priebeh konaniaPočet človekodníOboznámenie sa s podaním1Dožiadanie podkladov a oslovenie dotknutých subjektov1Obhliadka miesta1Nahliadanie do spisu a ústne pojednávanie1Analýza podkladov a záväzných stanovísk a príprava rozhodnutia3Spolu7

Za najefektívnejší spôsob riešenia sporov sa považuje riešenie sporov podľa miestnej príslušnosti. Spory by teda mali riešiť príslušné krajské pracoviská regulačného úradu. Na základe súčasného stavu poznania nenavrhujeme navýšenie počtu zamestnancov hneď od účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinností personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na ka ždé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb. Predpokladané osobné náklady 10 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 183 640,- €/rok.

Na základe vyššie uvedeného je teda nevyhnutné zvýšiť osobné výdavky pre existujúcich zamestnancov regulačného úradu, ktorí budú tieto spory zatiaľ riešiť.

Okrem osobných nákladov je potrebné počítať aj s výdavkami na materiálne zabezpečenie (kancelárske vybavenie, výpočtová technika) v predpokladanej výške 10 000,- €.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj úpravou výšky správnych poplatkov a zavedením nových správnych poplatkov. Predpokladaná výška je uvedená v tabuľke 2.1.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)10 0 0 0 Nedaňové príjmy (200)1 470 000 880 000 590 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 470 000880 000590 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600) 048 36448 36448 364 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 13 608 13 608 13 608 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 4 756 4 756 4 756 Tovary a služby (630)2 30 000 30 000 30 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 440 000 850 000 560 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 440 000 850 000 560 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 488 364898 364608 364 z toho výdavky na ŠR 488 364898 364608 364 Bežné výdavky (600) 30 000 30 000 30 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 13 60813 60813 608 Kapitálové výdavky (700) 440 000 850 000 560 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 6

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)10 0 0 0 Nedaňové príjmy (200)1 74 776 74 77674 776 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 74 77674 77674 776

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 7

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600) 074 77674 77674 776 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0 48 00048 00048 000 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 16 77616 77616 776 Tovary a služby (630)2 10 00010 000 10 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 00 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 0 0 0 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 74 776 74 77674 776 z toho výdavky na ŠR 74 77674 77674 776 Bežné výdavky (600) 74 77674 77674 776 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 48 00048 00048 000 Kapitálové výdavky (700) 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

16

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona vytvára podmienky pre spoluprácu podnikateľ ských subjektov pri budovaní nových a využívaní existujúcich inžinierskych sietí. Dotýka sa podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby a subjektov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prev ádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Návrh sa dotýka aj vlastníkov a prevádzkovateľov budov (najmä bytových a administratívnych).

Návrh zákona sa dotýka aj tých podnikateľských subjektov, ktoré majú záujem venovať sa vý skumu, vývoju a výrobe častí, ako aj kompletných prijímačov VRS. Zriadenie úradu pre VRS je totiž nevyhnutnou podmienkou, aby sa na území členského štátu EÚ mohli takéto činnosti s extré mne vysokou pridanou hodnotou vôbec uskutočňovať. Počet takýchto podnikateľských subjektov závisí od toho, koľko podnikateľských subjektov bude spôsobilých podstúpiť nevyhnutnú bezpečnostnú akreditáciu.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady na strane dotknutých podnikov budú mať administratívny charakter a budú súvisieť s povinnosťou reagovať na žiadosti podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby o sprístupnenie infraštruktúry, sprístupnenie informácií o dostupnej infraštruktúre a žiadosti o koordináciu výstavby. Prínosy sa očakávajú v znížení jednotkových ná kladov na budovanie infraštruktúry (náklady sa rozložia medzi všetky subjekty podieľajúce sa na výstavbe) a v zvýšení výnosov za prenájom existujúcej infraštruktúry podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete.

V oblasti VRS sa predpokladajú prínosy pre akreditovaných podnikateľov najmä v možnosti používania jedinečného know-how spojeného s európskym systémom Galileo VRS a vo výraznom posilnení ich exportné ho potenciálu do krajín EÚ, ako aj možnosťou podieľať sa na európskych multilaterálnych projektoch.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynalož ia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Výška ná kladov bude závisieť od počtu žiadostí o sprístupnenie infraštruktúry, žiadostí o poskytnutie informácie o dostupnosti infraštruktúry a od nákladov spojených s koordináciou výstavby. Tieto ná klady však bude možné premietnuť do ceny, ktorá bude účtovaná podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete za využívanie infraštruktúry.

Výška nákladov v prípade, že podnikateľský subjekt by sa chcel podieľať na výskume, vývoji a výrobe častí, či kompletných prijímačov VRS, je závislá od toho, aké opatrenia musí uskutoč niť aby splnil príslušné bezpečnostné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné k udeleniu bezpečnostnej akreditácie.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?) Očaká va sa zvýšenie vzájomnej interakcie medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento návrh.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regul ácií?

Návrh vytvára predpoklady:

·pre znižovanie nákladov na budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných siet í,

·pre zavádzanie týchto sietí aj do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepšovanie sociá lnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu,

·pre generovanie dodatočných výnosov subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento n ávrh.

·Zriadenie úradu pre VRS umožní využívanie tejto služby štátnymi orgánmi, najmä však silovými a z áchrannými zložkami, čo zvýši kvalitu nimi vykonávaných činností a služieb. Toto pozitívne prispeje k bezpečnosti štátu a obyvateľstva.

 

 

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

 

Sociálne vplyvy predkladaného materiá lu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh nemá vplyv na hospodárenie domácností.Kvantifikujte: - Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvateľstva.Posilňuje sa právna istota účastníkov v súvislosti s definovaním podstatných zmien zmluvných podmienok (§ 44 ods. 8).

V súvislosti s vytváraním predpokladov na zavádzanie vysokorý chlostných sietí do odľahlých oblastí sa vytvárajú predpoklady pre zlepšovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

 

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Návrh nemá priamy vplyv na rovnosť príležitostí.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

 

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Priamym vplyvom návrhu môže byť potreba upraviť personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec), ktoré je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018. Na základe súčasného stavu poznania návrh nepredpokladá navýšenie počtu zamestnancov regulačného úradu hneď od účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinnost í personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na každé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vplyvy na životné prostredie

 

Životné prostredie5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)? Návrh by mal pozitívne ovplyvniť kvalitu životného prostredia tým, že bude eliminovať rušivé zásahy spôsobené výkopovými prácami spojenými s výstavbou infraštrukt úry, najmä elektronických komunikačných sietí.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?

Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS. Databázy a procesy súvisiace s prevádzkou a využívaním VRS budú podliehať utajeniu.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpeč enia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, š kolenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpeč enia vzdelávacích aktivít.)

Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpeč enia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digit álneho prostredia.)Návrh vytvára predpoklady pre zavádzanie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepš ovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Ná vrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamická databáza používateľov.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prí stupnosti.)Návrh vytvára predpoklady pre modernizáciu existujúcich a budovanie nov ých vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ako aj pre zavádzanie týchto sietí do odľahlých oblastí. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prí stupnosti.)Áno. Prostredníctvom modernizácie existujúcich a výstavby nových vysokorý chlostných elektronických komunikačných sietí.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Vytvárajú sa predpoklady pre budovanie nových vysokorýchlostných elektronický ch komunikačných sietí.

Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamický plne elektronický systém distribúcie šifrovacích kľúčov autorizovan ým používateľom.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úrove ň financovania.)Pre zabezpečenie celého procesu bude potrebné posilniť personálne vybavenie regulačného úradu, personálne a materiá lne zabezpečiť vytváraný úrad pre VRS. Financovanie bude potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

III

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie

 

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

 

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnen í niektorých zákonov

 

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

 

a)je upravená v práve Európskej ú nie

 

-primárnom

čl. 172 (predtým 156) Zmluvy o fungovaní Euró pskej únie,

čl. 114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačný ch sietí ( Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 z 16. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺň a Nariadenie (EÚ) číslo 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (Ú. v. EÚ L 150/72, 20.5.2014);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívan í európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013);

-rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287/1, 4.11.2011);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre euró psky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276/11, 20.10.2010).

 

 

2.nelegislatívne akty

 

-rozhodnutie Rady č. 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274/1, 15.10.2013).

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spolo čenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa men í a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú . v. EÚ L 337/11, 18.12.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES (Ú. v. EÚ L 337/37, 18.12.2009);

-vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2001/844/ES z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺň a jej Rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 317, 3.12.2001).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komuniká cií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa do prá vneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulač nom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunika čné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí je do 1. januára 2016.

 

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014 bolo ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja uložené predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/E Ú z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí do 15. septembra 2015.

 

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

Proti Slovenskej republike nie sú vedené žiadne konania.

 

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rá mci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES sú plne prebraté v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskoršíc h predpisov

 

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu pr ávneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky

 

B.Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa do definície prístupu dopĺňa prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorej definícia sa zavádza do zákona v § 2 odsek 8.

 

K bodu 2

§ 2 ods. 7 písmeno e) sa upravuje v nadväznosti na defin íciu fyzickej infraštruktúry, ktorá sa zavádza v § 2 odsek 8.

 

K bodu 3

Pre potreby transpozície smernice o znižovan í nákladov sa zavádza definícia fyzickej infraštruktúry. Fyzická infraštruktúra je definovaná ako akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Za fyzickú infraštruktúru sa nepovažujú verejné vodovody a ich časti, káble, ktoré sú súčasťou elektronických komunikačných sietí ani nenasvietené optické vlákna. Definícia pojmu 'iné služby' je uvedená v navrhnutom § 67a odsek 1.

 

K bodu 4

Definícia predplatenej služby je potrebná na jej odlíšenie od fakturovaných služieb platených vopred. Napríklad podnik môže mať nastavený fakturačný systém tak, aby účastníkovi boli zasielané faktúry mesačne vopred. Niektoré podniky mali v tomto prípade za to, že ide o predplatené služby. Predplatené služby však treba chápať ako služ by, kde sa z vopred zaplatenej finančnej čiastky (kreditu) odrátava suma za služby, ktoré účastník využije.

 

K bodu 5

Navrhovaná úprava spresňuje pojem 'škodlivé rušenie”, doplnením odkazu na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlá dy Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z.

 

K bodu 6

Upravuje sa definícia pojmu 'podnik' tak, aby za podnik bolo možné považovať všetky osoby, ktoré si splnili oznamovaciu povinnosť podľa § 15 bez ohľ adu na to, či v skutočnosti poskytujú siete alebo služby.

 

K bodu 7

Úprava vyplýva zo zmeny definície pojmu 'spotrebiteľ' v zákone č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedenou zmenou sa zabezpečuje súlad s definíciou pojmu 'koncový užívateľ' podľa rámcovej smernice.

 

K bodu 8

Upravuje sa § 6 ods. 2 zákona tak, aby bolo v rá mci organizačnej štruktúry MDVRR SR, možné zriadiť úrad pre verejnú regulovanú službu, ktorý bude vykonávať funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októbra 2011 o pravidlách prí stupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011). Verejná regulovaná služba (ďalej len 'VRS') je podľa nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) definovaná ako služba určená len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby. VRS využíva odolné a šifrované signály. Podľa článku 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októ bra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo sú účastníkmi VRS členské štáty, Rada, Komisia a ESVÈ, ako aj agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie, pokiaľ sú tieto agentúry, tretie krajiny a organizá cie na to riadne oprávnené. Užívatelia VRS sú fyzické alebo právnické osoby riadne oprávnen é účastníkom VRS na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 1.

Úrad pre VRS bude miestom, kde budú užívatelia vyu žívajúci verejnú regulovanú službu na území Slovenskej republiky nahlasovať prípady škodlivého rušenia (zámerného alebo náhodného) frekvenčných signálov, ktoré využíva verejná regulovaná služba. Úradu pre VRS sa budú nahlasova ť aj prípady, kedy použitie verejnej regulovanej služby v susedných štátoch bude ovplyvnené škodlivým rušením, ktorého zdroj sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Úrad pre VRS v spolupráci s ÚREKPS bude zodpovedný za identifikáciu a odstránenie zdroja škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje VRS.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 2.

Úrad pre VRS bude rozhodovať o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľ ov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky k verejnej regulovanej službe. Na rozhodovanie sa bude vzťahovať všeobecný právny predpis o spr ávnom konaní. Konaniu o udelení, zmene alebo odňatí prístupu bude predchádzať žiadosť konkrétneho užívateľa o udelenie, zmenu alebo odňatie prístupu. Konanie o odňatí bude môcť ú rad pre VRS začať aj z vlastného podnetu a to v prípadoch, kedy zo strany užívateľa dôjde k závažnému porušeniu pravidiel používania verejnej regulovanej služby alebo zaobchá dzania so zariadeniami pre verejnú regulovanú službu.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 3.

Na základe tohto ustanovenia bude úrad pre VRS rozhodova ť o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo založených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú vý skumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu a vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 4.

Úrad pre VRS bude oprávnený združovať uží vateľov a ostatné subjekty s právom prístupu k VRS do skupín a spoločenstiev za účelom riadenia bezpečnosti služby.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 5.

V spolupráci s NBÚ bude úrad pre VRS zabezpe čovať adresne a výhradne podľa potrieb distribúciu technických a procesných informácií podliehajú cich režimu utajenia. Tieto informácie bude pre užívateľov VRS a subjekty, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia získavať z európskych agentúr zabezpečujúcich činnosť systému Galileo, resp. poskytovanie VRS.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 6.

Úrad pre VRS bude oprávnený a povinný kontrolovať dodržiavanie národných aj európskych pravidiel, ktoré sa týkajú prístupu k VRS, jej prevádzky a najmä riadenia riz ík. Za týmto účelom úrad pre VRS spolupracuje s NBÚ, ktorý koná na základe svojich kompetencií.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 7.

V súlade s rozhodnutím predkladá úrad pre VRS v stanovenom režime správy riadiacim a bezpečnostným štruktúram systému Galileo.

 

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 8.

Úrad pre VRS vydáva formou vyhlášky všetky potrebné pravidlá a predpisy týkajúce sa vnútroštátneho režimu prístupu k VRS, prevádzky VRS a riadenia rizík. Tieto predpisy sú v súlade s rozhodnutím a príslušnými delegovanými aktmi vydanými na základe rozhodnutia.

 

K bodu 9

Presnejšie sa vymedzuje dohľad tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS je orgánom dohľadu len podľa zá kona o elektronických komunikáciách.

 

K bodu 10

V súvislosti s transpozíciou smernice o zni žovaní nákladov sa ÚREKPS dáva nová kompetencia, ktor á spočíva v rozhodovaní sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách.

 

K bodu 11

Upravuje sa znenie § 6 odsek 4 písmeno a) v sú vislosti s úpravou definície pojmu 'podnik' v § 5 odsek 1.

 

K bodu 12

V súvislosti s transpozí ciou smernice o znižovaní nákladov sa v § 8 odsek 1 dopĺňa nové písmeno h), na základe ktorého sa ÚREKPS ukladá , aby pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaní m informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách spolupracoval s dotknutými orgánmi, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja.

 

 

 

K bodu 13

Vzhľadom na zmenu definície pojmu ' koncový užívateľ' v § 5 odsek 3 zákona sa v § 8 odsek 1 písmeno g) umiestň uje odkaz pod čiarou na slovo spotrebiteľ.

 

K bodu 14

Je potrebné odlíšiť konzultácie podľa § 67 od konzultácií podľa § 10 zákona z dôvodu nižšieho počtu dotknutých osôb v konaniach podľa § 67. Zavádza sa taktiež možnosť upraviť podmienky konzultácie podľa § 67 v pravidlách upravujúcich postup ÚREKPS pri konaní takýchto konzultácií.

 

K bodu 15

Dlhšia lehota je potrebná vzhľadom na vývoj regulácie, napríklad pre prípady, kedy sa určuje väčší počet podnikov s významným vplyvom na trhu a bol uplatnený väčší počet pripomienok od viacerých subjektov, ako aj pre potreby dodatoč nej analýzy informácií predložených podnikmi v rámci konzultácií.

 

K bodu 16

Zmena súvisí s úpravou textu v § 5 odsek 3 druhej vete. Spotrebiteľ je v zákone č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Je potrebné zabezpe čiť, aby ÚREKPS pri regulácii chránil efektívnu hospodársku súťaž aj z pohľadu podnikateľov.

 

K bodu 17

Úprava je nevyhnutná na zabránenie duplicitnému predkladaniu pripomienok a na zabezpečenie plynulého regulačného procesu pri všetkých rozhodnutiach ÚREKPS, ktoré podliehajú konzultáciám a pri ktorých zároveň následne prebehne správne konanie. M ôže ísť o každé rozhodnutie podľa § 12 alebo o cenovú reguláciu pri prenosite ľnosti čísel podľa § 48. Aj doplňujúce rozhodnutie k uloženiu povinnosti regulácie cien významnému podniku sa vydáva ako samostatné rozhodnutie podľa § 12 a konzultuje sa.

 

K bodu 18

Identifikačné údaje sa v prípade fyzických osô b dopĺňajú o dátum narodenia. Cieľom je zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby v prípade podnikania dvoch fyzických osôb so zhodným menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska.

 

K bodom 19 a 20

Úpravou sa zdôrazňuje skutočnosť, že pre splnenie oznamovacej povinnosti postačuje predložiť registračné číslo, vydané v ktoromkoľvek členskom štáte.

 

K bodu 21

Zmena v prvej vete súvisí s úpravou definície pojmu 'podnik' v § 5 odsek 1. Zavádza sa vý nimka zo zverejňovania údajov o podnikoch, ktoré splnili oznamovaciu povinnosť s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov.

 

 

 

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku v § 73.

 

K bodu 23

Upravuje sa možnosť ÚREKPS vymazať z evidencie podnikov podnik, ktorému ÚREKPS právoplatne zakázal poskytovať siete alebo služby, podnik, ktorý zanikol alebo podnik, ktorý o to sám požiada. Takáto zmena je potrebná aj vzhľadom na povinnosti podnikov, ako je napríklad povinnosť evidovaných podnikov predkladať ÚREKPS aj informácie podľa § 40 ods. 3 písm. f) – na analýzu relevantných trhov, ktorá môže byť skreslená práve vzhľadom na neaktívne podniky, od ktorých ÚREKPS vyžaduje potrebné informácie.

 

K bodu 24

Navrhovaná úprava § 22 ods. 3 pí sm. a) požaduje od ÚREKPS posúdenie technickej a ekonomickej realizovateľnosti využ itia existujúcich zariadení na jednej strane, ako aj možnosť inštalovania nových zariadení konkurencie na strane druhej. ÚREKPS má rovnako zvážiť realizovateľnosť prístupových produktov vyššej úrovne, ktoré by mohli ovplyvniť ukladaný typ prístupu. ÚREKPS prihliada na stav existujúcich zariadení, ako aj na možnosť použitia nových zariadení z pohľadu konkurencie. Ak napríklad ÚREKPS ukladá nový typ prístupu v porovnaní s existujúcim, mal by zvážiť, aký to bude mať dopad na existujúce zariadenia už v sieti využívané.

 

K bodu 25

Upresňuje sa znenie podľa prístupovej smernice.

 

K bodu 26

Zdôrazňuje sa povinnosť používať čí sla výhradne na základe pridelenia ÚREKPS, podobne ako je to v prípade používania frekvencií (§ 32 ods. 1).

 

K bodu 27

Precizujú sa ustanovenia týkajú ce sa kontroly plnenia povinností mobilnými operátormi (podnikmi).

 

K bodu 28

Odstraňuje sa duplicita s § 32 ods. 9 písm. j).

 

K bodu 29

Precizujú sa podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplý vajúcich z pridelenia frekvencií.

 

K bodu 30

Navrhovaná úprava je potrebná pre spresnenie z procesných dôvodov, aby bolo zrejmé, dokedy môže ÚREKPS konanie prerušiť.

 

K bodu 31

Dopĺňa sa banková záruka ako forma peňaž nej zábezpeky.

 

K bodu 32

Precizujú sa ustanovenia, ktoré ustanovujú proces výberových konaní a aukcií. Ide o zákonné vylúčenie možnosti dopĺňať ponuku počas výberového konania s aukciou inak ako zmenou ceny. V prípade, že ponuka do výberového konania nebude spĺňať všetky predpísané náležitosti, nebude ju po uplynutí lehoty na podávanie ponúk možné dopĺňať ani meniť. Uvedené sa netý ka zmeny ceny v rámci elektronickej aukcie.

 

K bodu 33

Ide o spresnenie, nakoľko v praxi ide o výzvu na predloženie ponúk do výberového konania, nie o výzvu na výberové konanie.

 

K bodu 34

Predĺženie lehoty na vydanie ro zhodnutia je potrebné vzhľadom na procesy nasledujúce po vyhlásení výsledkov výberové ho konania, napríklad vzhľadom na pozvanie úspešných účastníkov na výber frekvenčných blokov a výber samotný, riešenie námietok, prípadnú zmenu poradia, ak sa niektorý účastník vzdá frekvencií v priebehu výberového konania, či situáciu v prípade rovnosti ponúk.

 

K bodu 35

Dôvodom zmeny je skutočnosť, že v pr ípade výberového konania formou elektronickej aukcie neexistuje poradie účastníkov.

 

K bodu 36

V súvislosti so zavedením možnosti zabezpe čenia účelu výberového konania formou bankovej záruky je potrebné riešiť aj prípad marenia účelu alebo priebehu aukcie v prípade zloženia bankovej záruky.

 

K bodu 37

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnos ť, že nie je dôvod, aby ÚREKPS rušil individuálne povolenia rádioamatérom z dô vodov uvedených v § 34 ods. 3 písm. a) a b).

 

K bodu 38

Ak sa držiteľ licencie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie (licencia pridelená Radou pre vysielanie a retransmisiu) rozhodne zmeniť prevádzkovateľa (poskytovateľa siete alebo služby, ktorým je držiteľ individuálneho povolenia), ÚREKPS by mal mať možnosť na základe požiadavky držiteľa licencie zrušiť držiteľovi existujúce povolenie aj napriek tomu, že ho sám nechce vrátiť. Situáciu, keď licenciu odníme Rada pre vysielanie a retransmisiu, rieš i ustanovenie § 34 ods. 5 písm. e).

 

K bodu 39

Dopĺňajú sa podmienky, kedy sa zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia nesmú prevádzkovať, sprístupňovať na trhu alebo uvádzať na trh.

 

 

 

 

 

K bodu 40

Zavádza sa povinnosť pre osobu, ktorá zostavila pevnú inštaláciu, zabezpečiť súlad pevnej inštalácie so základnými požiadavkami na elektromagnetickú kompatibilitu podľa osobitého predpisu.

 

K bodu 41

Rieši potrebu rôznych náležitostí žiadost í, ktoré sa priebežne menia, a ktoré nie sú v kompetencii ÚREKPS, ale vyplývajú napríklad z požiadaviek stanovených v opatreniach vydaných Medzinárodnou telekomunikačnou úniou.

 

K bodu 42

Odsek 8 sa navrhuje z dôvodu potreby vymedziť technické a prevádzkové podmienky amatérskej služby, napríklad používanie volacích znakov.

Odsekom 9 sa zavádza povinnosť žiadateľ a o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.

Odsekom 10 sa spresňujú podmienky vydania nového osvedčenia v prípade odcudzenia, znehodnotenia osvedčenia alebo zmeny údajov v osvedčení.

 

K bodu 43

Precizuje sa ustanovenie definujúce štá tny dohľad. Zohľadňuje sa aj potreba prizvať si na výkon dohľadu nezávislého odborníka. Pri výkone štátneho dohľadu sa môžu vyskytnúť činnosti, pri ktorých je potrebná účasť tretej osoby. Prizvaná osoba má pri výkone štátneho dohľadu rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci ÚREKPS. Účasť prizvanej osoby na výkone štátneho dohľadu je iným úkonom vo všeobecnom záujme.

Osobitnou povahou dohľadu môže byť napríklad v ýkon niektorých meraní vykonávaných v štátnom dohľade prístrojmi, ktorých zakúpenie zo strany ÚREKPS by bolo ekonomicky neúnosné. Prizvanou osobou je v takomto prípade subjekt, ktorý takéto prístroje vlastní a má na to vyškolených ľudí, ktorí tieto prístroje vedia kvalifikovane využívať tak, aby boli výsledky vykonaných meraní objektívne a nespochybniteľné. Všeobecne je možné uviesť, že sú to také činnosti, ktoré ÚREKPS pri výkone štá tneho dohľadu nie je schopný z objektívnych dôvodov vykonať vlastnými prostriedkami a vlastnými ľudskými zdrojmi. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť inštitút prizvanej osoby rovnako, ako je to ustanovené v § 59 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 44

Cieľom je zabezpečiť , aby boli rovnako kontrolované a rovnako postihované porušenia podmienok pri uvádzaní na trh a pri sprístupňovaní telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia v zmysle nariadenia vlády SR č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády SR č. 318/2007 Z. z. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotný postup pri kontrole a ukladaní sankcií za porušenie podmienok pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena § 38 ods. 2 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v spojení s navrhovanou zmenou § 36 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.

 

K bodu 45

Písmeno c) sa vypúšťa vzhľadom na to, že v praxi je možné toto písmeno zaradiť pod iný spôsob výkonu dohľadu, napríklad § 38 ods. 1 písm. a).

 

K bodu 46

Písmeno e) bolo spresnené tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o ochranné opatrenia ukladané podľa § 39 zá kona o elektronických komunikáciách a nie o iné ochranné opatrenia.

 

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

 

K bodu 48

Písmeno d) bolo logicky spresnené , aby mali zamestnanci ÚREKPS povinnosť sa preukázať služobným preukazom len pri fyzickej kontrole.

 

K bodu 49

Oprava vnútorného odkazu v dôsledku vlož enia nového odseku 1. Dopĺňaný text súčasne odstraňuje problém aplikačnej praxe. Keďže povinnosť poskytnutia informácií je všeobecne upravená v § 40 a zároveň samostatne v § 38 ods. 6, v praxi bol problém získať od podnikov požadované informácie, keďže nebolo zrejmé, č i aj počas výkonu kontroly má podnik poskytnúť ÚREKPS informácie podľa § 40 alebo podľa § 38 ods. 6 písm. a).

 

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

 

K bodu 51

Rozšírenie povinnosti podniku na základe pí somnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS požadova ť aj informácie, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa akéhokoľvek rozhodnutia vydaného ÚREKPS. Spresnenie § 40 tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podania a sťažnosti, žiadosti o mimosúdne riešenie sporov podľa § 75 alebo v spojitosti s právomocou ÚREKPS podľa § 6 ods. 3 písm. j.

 

K bodu 52

Rozš irujú sa povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie potrebné na cenovú reguláciu. Rozší renie tejto povinnosti je potrebné vzhľadom na pôsobnosť ÚREKPS ako národného regulátora a cenového orgánu v oblasti regulácie elektronických komunikácií, zabezpečovania medzinárodných vzťahov v oblasti elektronických komunikáci í na úrovni regulačných orgánov a aktívneho podieľania sa ÚREKPS na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, ako aj ochrany záujmov koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb. Rozší renie povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie na cenovú reguláciu je potrebné pre efektívne určenie metódy kalkulácie cien rozhodnutím ÚREKPS.

 

 

K bodu 53

Návrh rozširuje možnosť podnikov overiť si d ôveryhodnosť záujemcu o uzavretie zmluvy.

 

K bodu 54

Vypúšťa sa možnosť oznámenia podstatnej zmeny zmluvných podmienok telefonicky, keďže takéto oznámenie nemusí byť preukázateľné, presné a môže byť zneužité na rôzne marketingové ponuky.

 

K bodu 55

Spresňuje sa umiestnenie odkazu 37.

 

K bodu 56

Mimoriadna udalosť sa nahrádza krízovou situáciou. Krízová situácia je v zmysle zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov širší pojem, ktorý zahàňa aj mimoriadnu situáciu. Zavádza sa definícia prednostné ho volania.

 

K bodu 57

Nahrádzajú sa slová 'mimoriadnych udalostí', nakoľko krízová situácia je širší pojem.

 

K bodu 58

Úprava má za cieľ jednoznačne previazať písomnú formu na definíciu písomnej formy podľa Občianskeho zákonníka. .

 

K bodu 59

Súčasné znenie zákona považuje za úč astníka každého koncového užívateľa, ktorý s podnikom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom pod pojem koncový užívateľ podľa zákonnej definície spadajú aj užívatelia – poskytovatelia obsahových služieb (vysielatelia televíznych a rozhlasových programových služ ieb a poskytovatelia retransmisie), ktorým podnik poskytuje elektronické komunikačné služby prenosu obsahovej služby (šírenie rozhlasovej a televíznej programovej služby a retransmitovaných programových služ ieb). Povinné náležitosti ustanovené v § 44 odsekoch 2 a 3 sú na poskytovanie služ ieb prenosu obsahových služieb neaplikovateľné z dôvodu špecifického charakteru poskytovaných služieb, pri ktorých podnik s ohľadom na druh poskytovanej služby nemá možnosť zabezpečiť splnenie zá konom požadovaných náležitostí.

 

K bodu 60

Zadefinovanie podstatných zmien zmluvný ch podmienok je dôležité vzhľadom na ich oznamovanie účastníkovi a právo účastn íka odstúpiť od zmluvy v prípade, že neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok. Absencia definície podstatných zmluvných podmienok vytvára právnu neistotu jednak pre účastníka, ktorý by mal byť informovaný najmä o možnosti odstúpiť od zmluvy pri zmene ceny, pričom by mal vopred poznať spôsob zmeny ceny alebo o závažných dôvodoch na zmenu ceny (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-472/10), a jednak pre podnik, aby bolo zrejmé, že za podstatné zmeny zmluvy je možné považovať iba zmeny zmluvy v neprospech účastníka.

 

K bod om 61 a 62

Legislatívno-technická zmena vyvolaná vložen ím nového odseku.

 

K bodu 63

Zmena reflektuje judikatúru Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev. Podľa rozhodnutí predmetného súdu regulátor musí vypočíta ť vždy čisté náklady univerzálnej služby a v prípade, ak poskytovanie univerzá lnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, rozhodnúť o výške úhrady č istých nákladov.

 

K bodu 64

Cieľom návrhu je odstrá nenie možnosti rôzneho výkladu súčasného znenia a zosúlaďuje znenie s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronický ch komunikáciách).

 

K bodu 65

Navrhuje sa spresnenie znenia s cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi.

 

K bodu 66

Navrhuje sa, aby povinnosť urobiť ochranné opatrenie na rušenom zariadení mal aj užívateľ zariadenia.

 

K bodu 67

Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby bol § 67 lepšie aplikovateľný v praxi. Zavádza sa nový mechanizmus konzultácie s dotknutými stranami pre § 67. Taktiež sa navrhuje nový odsek 5, ktorý bližšie špecifikuje dotknutú stranu pre účely konaní podľa § 67.

 

K bodu 68

K § 67a

Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré vychádzajú zo smernice o znižovaní nákladov. Pojem 'iné služby' zahàňa tie typy služieb, ktorých infraštruktúru je možné využiť pri budovaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Patrí sem výroba, preprava alebo distribúcia plynu, výroba, prenos a distribúcia elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výroba, distribúcia a dodávka tepla, prevádzkovanie verejnej kanalizácie a prevádzka železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Pojem 'prevádzkovateľ siete' zahàňa okrem podnikov v zmysle § 5 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách aj osoby prevádzkujúce fyzickú infraštruktúru (fyzickou infraštruktúrou je v zmysle n ávrhu akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie, ako aj prvky, ktoré nie sú súčasťou žiadnej siete, ale je možné využiť ich na jej umiestnenie), osoba poverená výstavbou elektronickej komunikačnej siete, siete určenej na poskytovanie iných služieb alebo fyzickej infraštruktúry (pre prípad, kedy výstavbu siete nezabezpečuje priamo jej prev ádzkovateľ ale iná osoba). Pojem 'vysokorýchlostná sieť' bol zavedený s cieľom odlíšiť prvky (vedenia a zariadenia) vysokor ýchlostnej siete od ostatných typov sietí. Potreba odlíšenia vyplýva zo základného cieľa smernice o znižovaní nákladov, ktorým je podpora rozvoja vysokorýchlostných sietí. Ako rozhodujúce krité rium pre odlíšenie oboch typov sietí bola použitá rýchlosť pripojenia v jednom smere (30 Mbit/s), pričom rýchlosť pripojenia je potrebné chápať ako minimálnu rýchlosť, ktorú je daná sieť schopná zabezpečiť. Pojem 'stavba' sa definuje s cieľom identifikovať konkrétne typy stavieb, na ktoré sa vťahujú povinnosti vyplývajú ce z tohto zákona. 'Fyzická infraštruktúra v budove' predstavuje takú fyzickú infraštruktúru umiestnenú v budove, ktorú je možné využiť na zriadenie prístupových sietí, ktoré spájajú koncový bod v priestoroch užívateľa s prístupovým bodom. Jedná sa najmä o káblovody a rúry, do ktorých je možné umiestniť vedenie bez toho, aby bolo potrebné zasahovať do konštrukcie budovy. Patrí sem aj fyzická infraštruktúra umiestnená v spoločných zariadeniach budovy (spoločné priestory, chodby, garáže, strechy a pod.). 'Prístupovým bodom' je bod ktorý je súčasťou elektronickej komunikačnej siete, je umiestnený vo vnútri alebo mimo budovy a ku ktorému je z jednej strany pripojená elektronická komunikačná siete a z druhej strany sú pripojené účastnícke vedenia, resp. vedenia, ktoré zabezpečujú pripojenie účastníkov k elektronickej komunika čnej sieti. Sprístupnením koncového bodu sa podnikom umožní pripojiť účastníkov sídliacich v konkrétnej budove k svojej elektronickej komunikačnej sieti, a to buď priamo využitím existujúceho účastníckeho vedenia, alebo prostredníctvom vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budove, do ktorej budú môcť umiestniť vlastné účastnícke vedenie.

V odseku 2 sa prevádzkovateľom siete dáva právo a v prípade žiadosti zo strany podniku ukladá povinnosť rokovať o poskytnutí prístupu k nimi prevádzkovanej fyzickej infraštruktúre. Prevádzkovate ľ siete je povinný poskytnúť prístup za účelom umiestnenia vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej elektronickej komunikačnej siete na základe zmluvy a za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny. Podnik žiadajúci o prístup je povinný poskytnúť okrem kontaktných údajov aj základné informácie o vedeniach a telekomunikačných zariadeniach, pre ktoré chce fyzickú infraštruktúru využiť. Tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby prevádzkovateľ siete mohol vyhodnotiť vhodnosť ním prevádzkovanej fyzickej infraštruktúry pre umiestnenie konkrétnych vedení a zariadení.

V odsekoch 3 a 4 sa uvádzajú príklady konkrétnych dôvodov, kedy prevádzkovateľ siete môže odmietnuť poskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre a stanovuje sa lehota, v rámci ktorej je prevádzkovateľ siete povinný oznámiť žiadajúcemu podniku dôvody pre odmietnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre.

Podľa odsekov 5 až 7 ak prevádzkovateľ siete odmietol poskytnúť prístup, pričom dôvody ktoré v odmietnutí uviedol nie sú z pohľadu žiadajúceho podniku relevantné, ak prevádzkovateľ neodpovedal na žiadosť podniku v lehote dvoch mesiacov, alebo ak podmienky prístupu nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné je ktorá koľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na rie šenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie sprístupnenia fyzickej infraštruktúry alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgá nu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné , aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko.

Uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí sa má dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infra štruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľ vek tretej strany. Povinnosťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

V odseku 9 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

 

K §67b

Odsek 1 ukladá povinným osobám (ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce) a prevádzkovateľom sietí, aby na základe písomnej žiadosti podniku poskytli základné informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry a informácie o plá novaných alebo prebiehajúcich stavbách, ktorých súčasťou je fyzická infraštruktúra. Na základe týchto informácií bude podnik schopný rozhodnúť sa o ďalšom postupe a spôsobe výstavby vysokorýchlostnej siete. Na základe informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry môže podnik požiadať o podrobnejšie informácie o charaktere tejto fyzickej infraštruktú ry. Informácia o plánovaných, resp. prebiehajúcich stavbách poskytne podniku podklady pre rozhodovanie o prípadnej koordinácií stavebných prác s cieľom využiť prebiehajúcu alebo plánovanú výstavbu na umiestnenie vedení alebo zariadení vysokorýchlostných sietí. Podnik je v žiadosti povinný, okrem kontaktných údajov, jednoznačne identifikovať geografickú oblasť, v ktorej plá nuje umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia. Povinnosť poskytnúť informácie sa na povinnú osobu vzťahuje iba v prípade, že takéto informácie má k dispozícii. Prevádzkovateľ siete sprístupní takéto informácie za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Informácie, ktoré podnik takto získa nesmú byť použité na iné ú čely, ako je budovanie vysokorýchlostnej siete.

Podľa odseku 5 je prevádzkovateľ siete povinný umožniť podniku na jeho žiadosť prieskum tých častí fyzickej infraštruktúry, o ktorých podnik získal informáciu na základe ž iadosti podľa odseku 1.

V prípade ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie podľa odseku 1 do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti, odmietne prieskum na mieste alebo neuvedie dôvody pre odmietnutie prieskumu do jedného mesiaca odo dň a predloženia žiadosti, alebo podmienky sprístupnenia informácií nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné, je ktorákoľvek zo strá n oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 8. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí ná vrh podľa odseku 8 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií, odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete.

Podľa odseku 9 ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebn é úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutý ch orgánov.

V odseku 10 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

 

K §67c

V odseku 1 sa prevádzkovateľom siete dáva právo, a v prípade stavebných prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov povinnosť, vyhovieť žiadosti zo strany podniku o koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby. Cieľom takejto koordinácie je využiť prebiehajúcu výstavbu, najmä výkopové práce, na umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete.

V odseku 2 sú uvedené prípady, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku o koordináciu. Ide o situácie, v ktorých by koordinácia vyvolala vznik dodatočných nákladov, prípadne ak by v dôsledku koordinácie došlo k nedodržaniu termínov stanovených na ukončenie činností spojených s uskutoč nením stavby, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k čiastočnému alebo úplnému nepreplateniu prác z prostriedkov Európskej únie. Ïalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti o koordináciu je prípad, kedy by v dôsledku koordinácie stratil prevádzkovateľ siete kontrolu nad koordináciou stavby. To sa týka najmä prípadov, kedy rozsah prác a objem nákladov vyvolaný umiestnením vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorý chlostnej siete prevyšuje rozsah prác a objem nákladov prevádzkovateľa siete. Ïalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku, je predloženie žiadosti o koordináciu podnikom v lehote kratšej ako tridsať dní pred predpokladaným termínom predloženia podkladov prevádzkovateľom siete stavebnému úradu. Posledným prípadom s ú situácie, kedy je prevádzkovateľ siete na základe povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu povinný realizovať stavbu v č o najkratšom čase, napríklad z dôvodu minimalizácie dopadov napr. havarijných situácií.

Podmienky koordinácie sa dohodnú v zmluve medzi podnikom a prevádzkovateľom siete, pričom všetky odôvodnené náklady vyvolané koordináciou hradí podnik.

Podľa odsekov 4 a 5, pokiaľ v prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov k uzavretiu zmluvy nedô jde do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti podnikom, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí pod ľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 5. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 5 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy, alebo má rne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutý ch orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najm ä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preru ší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 7 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

 

 

K §67d

Odsek 1 stanovuje rozsah informácií o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách, ktoré sú prevádzkovatelia sietí povinní poskytnúť podniku na základe písomnej žiadosti o koordináciu činností spojených s uskutočňovaním stavby.

Odseky 2 až 4 ukladajú prevádzkovateľom sietí povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 pre rôzne štádiá povoľovacieho konania v závislosti od režimu povoľovania stavieb.

Odsek 5 určuje prevádzkovateľom sietí dvojtýždňovú lehotu na poskytnutie informácií a stanovuje náležitosti písomnej žiadosti podniku. Poskytnutie informácií možno odmietnuť len v prípade, ak boli zverejnené elektronicky, alebo ak ich neposkytnutie vyplýva z odseku 7.

Podľa odsekov 8 až 10, ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie v lehote dvoch týž dňov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť Ú REKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem n áležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 9. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 9 obsahovať, môže byť napr íklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví , Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť Ú REKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzné ho stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknuté ho orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preru ší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgá nov.

V odseku 11 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

 

K §67e

V odseku 1 sa zavádza povinnosť, aby všetky novopostavené budovy a budovy, ktoré prechádzajú stavebnými úpravami vnútorných rozvodov, na ktorých uskutočnenie je potrebné stavebné povolenie, boli vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v takýchto budovách zjednodušilo inštalovanie vysokorýchlostných sietí.

Odsek 2 ustanovuje výnimky z povinnosti podľa odseku 1 pre určité druhy stavieb, pri ktorých by uvedené nebolo účelné, alebo by viedlo k neúmerným nákladom.

 

K § 67f

Odsek 1 ukladá prevádzkovateľovi siete, ktorý prevádzkuje alebo vlastní prístupový bod, povinnosť umožniť podniku zriadenie siete až po tento prístupový bod.

Odsek 2 určuje okolnosti, za ktorých je prevádzkovateľ siete prevádzkujúci fyzickú infraštruktúru v budove alebo jej vlastník povinný umožniť podniku prístup k tejto infraštruktúre za účelom umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorý chlostnej siete. Ide o situácie, kedy by vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry nebolo technicky uskutočniteľné, bolo by uskutočniteľné len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích nehnuteľností , alebo na jej vybudovanie správca budovy neudelil súhlas do tridsiatich dní odo dňa predloženia žiadosti podnikom. Cieľom tejto úpravy je predchádzať situáciám, kedy by vlastník fyzickej infraštruktúry v budove odmietal poskytnúť podniku prístup k tejto infraštruktúre aj napriek tomu, že podnik nie je z objektívnych dôvodov schopný vybudovať paralelnú fyzickú infraštruktúru v budove.

Odsek 3 špecifikuje náležitosti žiadosti o sprístupnenie prístupové ho bodu, resp. fyzickej infraštruktúry v budove.

Podľa odsekov 5 až 7, ak prevádzkovateľ siete prevádzkujúci prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove alebo vlastník prístupové ho bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove nevyhovie žiadosti podniku o zriadenie siete po prístupový bod alebo o sprístupnenie fyzickej infraštruktúry v budove v lehote dvoch mesiacov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií , odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľ a charakteru sporu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sí dle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopn ý rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je stanovená na dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺ žiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 8 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

Podľa odseku 9 je správca alebo vlastník budovy povinný umožniť podniku ukončiť svoju vysokorýchlostnú sieť v priestoroch účastníka, ktorý s ukončením siete vo vlastných priestoroch s úhlasí, a to aj v prípade, ak budova nie je vybavená fyzickou infraštruktúrou alebo ak nie je možné využiť existujúcu fyzickú infraštruktúru. V takýchto prípadoch si však podnik musí počínať tak, aby nespôsobil škodu a neobmedzil vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

Podľa odseku 10 sa má uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infraštruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľvek tretej strany. Povinnos ťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

 

K § 67g

Zavádza sa povinnosť pre MDVRR SR oznámiť Eur ópskej komisii, ktorý úrad je určený na riešenie sporov podľa § 67a až 67f, ako aj každú zmenu v oznámených údajoch ešte predtým, ako táto zmena nadobudne účinnosť.

 

K bodu 69

Zmenšuje sa šírka ochranného pásma. V praxi je nie vždy možné dodržať trojmetrovú šírku ochranného pásma, navyše pôvodná šírka pásma obmedzuje vlastníkov pozemkov najmä v zastavaných územiach.

 

K bodu 70

Stanovujú sa spodné hranice sankcií. Horn é hranice sankcií sa stanovujú ako percentuálny podiel z dosiahnutého ročného obratu s cieľom dôsledne naplniť princíp materiálnej rovnosti (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), nediskriminácie, primeranosti a objektívnosti (§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách). Podnikom s rozdielnou ekonomickou výkonnosťou by mali byť ukladané pokuty takým sp ôsobom, aby bol objektívne naplnený preventívny a represívny charakter sankcie s prihliadnutím na vyššie uvedené princípy.

 

K bodu 71

Navrhované znenie definuje obrat pre úč ely navrhovaného § 73 ods. 1, 2 a 3 rovnakým spôsobom, ako je obrat definovaný v § 3 ods. 5 zá kona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pre potreby Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

 

K bodu 72

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku.

 

K bodom 73 až 75

Navrhovaná úprava odstraň uje nedokonalosti ustanovenia § 75 zistené aplikačnou praxou. Navrhovaná úprava definuje ako predmet mimosúdneho riešenia sporov len prípady týkajúce sa správnosti úhrady a kvality služby. Podľa predložené ho návrhu sa taktiež upravuje povinnosť účastníka uviesť v podaní poštovú adresu z dôvodu presnejšej identifikácie účastníka, dopĺňa sa procesnoprávna úprava pre prípad neúplné ho podania a upúšťa sa od písomnej dohody medzi účastníkmi predmetného konania.

 

K bodu 76

Dopĺňa sa nová možnosť zastavenia konania popri správnom poriadku. Bez takejto možnosti je rozsah sporov, ktoré by ÚREKPS musel riešiť veľmi široký a mnohokrát by ÚREKPS musel riešiť spor aj nad rámec svojich zákonných kompetencií.

 

K bodu 77

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre prípady konaní, ktoré začali pred účinnosťou novely.

 

K bodu 78

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronický ch komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014)

 

K Èl. II

Všeobecné technické pož iadavky na navrhovanie stavieb v stavebnom zákone sa dopĺňajú o povinnosť vybaviť každú budovu vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom, pri čom výnimkou sú budovy uvedené v § 67e zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

 

K Èl. III

Predmetným návrhom sa v sadzobníku spr ávnych poplatkov bod VII. Èasť Elektronické komunikácie upravujú položky 99, 102 a 103 vzhľadom na navrhovanú úpravu § 67a až 67d, § 67f a § 37 zákona o elektronických komunikáciách. Zavádzajú sa nové poplatky za vydávanie dokladov o osobitnej odbornej spôsobilosti a za vykonanie skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti v mimoriadnom termíne. Poznámky pod čiarou k odkazom 26 a 27e sa aktualizujú vzhľadom na skutočnosť, že terajšie znenie predmetných poznámok pod čiarou odkazuje na už zrušen ý zákon o elektronických komunikáciách.

 

K Èl. IV

Vzhľadom na potrebu implementácie Rozhodnutia Euró pskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ je nevyhnutné aj pre Národný bezpečnostný úrad stanoviť pravidl á pri výkone pôsobnosti, ktorú vykonáva v spolupráci s MDVRR SR ako úrad pre VRS.

 

K Èl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2016, s výnimkou šesťdesiateho ôsmeho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

 

 

Bratislava 27. mája 2015

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 79/2015, dátum vydania: 21.04.2015

96

B. Osobitná časť

K Èl. I. Prvá časť

K § 1 Predmet úpravy

K odseku 1

V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o odpadoch') je ustanovenie doplnené o programov é dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zru šenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.

K odseku 2

V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.

K odseku 3

V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.

K odseku 4

Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíš ne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

K § 2 Odpad

K odseku 1

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definí cii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj 'látka' – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitý ch smerníc (ďalej len 'rámcová smernica').

K odseku 2

Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdá vanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

K odseku 3

Doplnenie definície 'prúd odpadu' nadväzuje na zavedenie inštitútu roz šírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem 'vyhradený prúd odpadu'. Pojem 'prúd odpadu' je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadové ho hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.

K odseku 4

Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné lá tku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.

K odseku 5

Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorý ch odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto krit ériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľ ov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

K odsekom 6

Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríl a 1999 o skládkach odpadov.

Za biologicky rozložiteľný odpad sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov.

K odseku 7 a 8

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definí cia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.

K odseku 9

Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.

K § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom

K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch.

Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odseku 2

Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahàňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.

K odseku 3

Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa pova žuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

K odseku 4

Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platné ho stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrá tane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

K odseku 5

Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.

K odseku 6

Doplnenie pojmu 'výkup odpadu', ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera.

K odsekom 7 a 8

Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rá mcovej smernice. Pojem 'triedenie odpadov' je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne čí slo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje 'triedený zber'.

K odseku 9

Pojem 'úprava odpadu' sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach.

K odsekom 10 a 12

'Príprava na opätovné použitie' je činnosť , ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho 'opätovné použitie' je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak č innosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odsekom 13 a 14

Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prú dy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia odpadov z obalov) a § 60 ods. 15 (recyklácia starý ch vozidiel). Pre uvedené tri prúdy odpadov sa teda použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.

K odsekom 15 až 17

Ide o definície prevzaté z rámcovej smernice o odpade.

K § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom

Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia t ýchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, p ôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahova ť na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpa doch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom ná vrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna.

K odsekom 3 a 4

Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, ž e pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj č innosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s n ím však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľ a odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

K § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom

Definície zariadenia na zber odpadov, z ariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov.

K odsekom 2 až 4

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.

K odseku 5

Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj intern á skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prev ádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.

K § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva

K odsekom 1 a 2

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a zni žovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálov ým zhodnotením.

K odsekom 3 až 10

Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch' ), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.

K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva.

Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

K § 7 - Program predchá dzania vzniku odpadu

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.

K odseku 2

Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný.

K odsekom 3 a 4

Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice.

K odsekom 5 a 6

Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizá ciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizá ciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

K § 8 – Základné ustanovenia

K odseku 1

Program odpadového hospodárstva (ďalej len 'program') je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklá cie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.

K odseku 2

Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah programu.

K § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja

K odseku 1

Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 24/2006 Z. z.') ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.

K odseku 2

Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posú dení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.

K odseku 5

Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.

K odseku 6

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

K odseku 7

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená pož iadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

K odseku 8

V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.

K odseku 9

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

K odseku 10

Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z čl ánku 30 rámcovej smernice.

K § 10 - Program obce

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyšš ia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimá lne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.

K odsekom 2 a 3

Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dop ĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu.

K odsekom 4 a 5

Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schva ľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu bude teda taký, že svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej sprá vy, ktorý je povinný do 30 dní program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Výsledok tohto posúdenia je pre obec záväzný. Ak úrad bude pož adovať program upraviť, bude tak obec povinná urobiť. Až keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese smerujúcom k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces pos údenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môž e obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné.

K odsekom 6 až 9

Ustanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu so zohľadnením skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až poč as doby platnosti programu kraja.

K odseku 10

V odseku 10 je ustanovená mo žnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločné ho programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerý mi obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajú cich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.

K odseku 11

Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.

K odseku 12

Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktor ý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program vš ak bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.

K § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov

K odseku 1

Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len 'smernica o PCB') vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaní m s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontaminá ciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.

K odseku 2

Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.

K odseku 3

Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaný ch bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program.

Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

K § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

K odseku 1

Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myš lienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.

K odseku 2

Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavan í povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.

K odseku 3

Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmen ách a) až b) v súlade s princípom 'znečisťovateľ platí'. Uvedené sa nevzťahuje na nez ákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

K odseku 4

Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.

K odseku 5

Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.

K § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami.

V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych sklá dok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané.

V písmene b) – doteraz platný zákaz.

V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšť ať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vô d a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú sprá vcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu ná sledného čistenia tokov.

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním v písmene e) bod 3 sa preberá z článku 5 ods. 3 smernice o skládkach. Oproti doteraz platnej úprave sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčný m odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení, a to tak že tento zákaz sa vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný, a zároveň sa zakazuje zne škodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane obalu, vrátane takých odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli nejaký m procesom spracovania, a teda zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj takého odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach.

V zákaze skládkovať opotrebované pneumatiky v bode 4 sa oproti doteraz platnému zákonu o odpadoch mení názov 'opotrebovaných pneumatík' na 'odpadové pneumatiky.

Zákaz skládkovania sa dopĺňa novými zákazmi, uvedenými v bodoch 6, 7 a 8. podľ a ktorých sa zakazuje skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komuná lneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo zá hrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Bude zakázané skládkovať tzv. 'zelený' odpad z cintorínov, ale nie napr. plastové vence, umelé kvety, zeminu, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude musieť zabezpečiť triedený zber tak, aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložite ľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené z ákazy súvisia cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Straté giou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schvá lenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Zákaz uvedený v bode 7 je dôležitým prvkom v systéme roz šírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na sklá dku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedené ho zberu nevychádzalo nazmar.

Písmeno f) – doteraz platný zákaz; vychádza zo smernice o skládkach.

V písmene g) sa dopĺňa všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Zákaz má napomôcť k zníženiu množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodň ovaného spaľovaním na voľnej ploche. Dáva sa však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad, a to iba v súlade s príslušným súhlasom.

V písmene h) sa zákaz spaľovania rozširuje aj na komunálny odpad, pričom okrem spaľovania na voľnej ploche sa zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu vo domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy boli v navrhovanej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

K § 14 Povinnosti držiteľa odpadu

V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú.

Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, ž e dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre spr ávne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platné ho zákona o odpadoch.

Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov ide aj o transpozíciu člá nku 18 rámcovej smernice.

Povinnosť uvedená v písmene d) nadväzuje na novú hierarchiu odpadového hospodárstva a umocňuje povinnosť odpad primárne spracovať prípravou na opätovné použitie pričom zneškodnenie má byť ako posledná možnosť , ak nie je možná recyklácia alebo zhodnotenie.

Povinnosťou v písmene e) sa má zabezpečiť, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa požiadavky podľa tohto zákona (napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas). Ustan ovenie obsahuje aj dodatok, pre prípad rozporu tejto všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou.

Zachovaná ostáva aj evidenčná a ohlasovacie povinnosť uvedená v písm. f) a g). Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, ale aj k tvorbe š tatistík, analýz a koncepčných materiálov ako aj napomôcť k sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov. Uvedená povinnosť súvisí aj s článkom 35 rámcovej smernice.

V písm. h) sa upravuje, aby každý predchádzajúci držiteľ mal možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom, ktorý odovzdal a oproti doteraz platnému stavu sa dopĺňa oprá vnenie aj na poskytnutie kópií týchto dokladov.

Povinnosť v písmene i) vychádza z povinností prevádzkovate ľa zariadenia uvedených v doteraz platnom zákone o odpadoch, s tým že sa výslovne určuje lehota jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môž e uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. t) V takomto prípade sa v súlade s odsekom 8 miesto zhromažďovania odpadu u p ôvodcu nepovažuje za skládku odpadov.

Doplnením povinnosti v písmene j) sa sleduje zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu, podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis.

S cieľom umožniť vykonávanie úkonov potrebných na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je potrebné ponechanie povinnosti uvedenej v písm. k).

V písm. l) sa stanovuje povinnosť vykonať uložené opatrenie na nápravu a povinnosť stanovená v písm. m) sa priamo viaže na § 99 ods. 1 písm. d).

Ustanovenie povinnosti podľa písm. n) je potrebné, aby programy uvedené v § 8 až § 12 11 boli v súlade so skutočným stavom a súč asne sa aktualizovali v prípade jeho zmeny.

K odseku 2

Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzť ahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.

K odseku 3

Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.

K odseku 4

Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice.

V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ , ktorí majú odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti dr žiteľa.

K odsekom 5 a 6

V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domá cnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa odseku 6 sa po odovzdaní takýchto odpadových obalov už tieto nepovažujú za odpad. Podľa Prílohy č. 4 člá nku VII takto odovzdaný odpad prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky (obdobný režim ako pri stave konca odpadu).

K § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu

Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 1

Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľ nosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 2

Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadové ho hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.

K odseku 3

V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej sprá vy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.

K odseku 4

Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.

K odseku 5

Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok.

Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne umiestneným odpadom vykonan ím miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.

K odseku 6

Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.

K odseku 7

Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.

K odseku 8

Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľ nosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.

K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.

K odseku 11

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestnen ým odpadom.

K odseku 12

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

K odseku 13

Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.

K odseku 14

Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej územ í bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 15

Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.

K odseku 16

Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 17

Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.

K odseku 18

Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je t ým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.

K § 16 Zber odpadu a výkup odpadu

Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

K odseku 1

V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ď alšie povinnosti.

K odseku 2

Fyzická osoba môže produkovať len komuná lny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie m á zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod in é katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvný ch partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.

K odseku 3

Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s prí slušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného pr údu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia 's príslušnou' či 'príslušného' vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prí pade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí uzavretie trojdohody zberovej spoločnosti, obce a príslušnej OZV.

K odsekom 4

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosti subjektov vykonávajú cich výkup vyhradeného prúdu odpadu informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú OZV, ktorá má zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu, ako aj o jeho zhodnotení. Cieľ om tohto ustanovenia je zabezpečiť sledovanie množstiev odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech OZV, ktorá na jej území pôsobí. Táto OZV si ich následne môže zarátať do plnenia cieľov vyplývajúcich z jednotlivých smerníc EÚ. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou OZV, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum.

K odseku 5 až 8

Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Ke ďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s tak ýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cie ľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8.

V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovové ho odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.

K § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov

Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch.

Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Z ároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie 'zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov', a to 'zariadenie'. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľ a zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14).

V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.

K § 18

Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona.

Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.

K § 19 Povinnosti prevá dzkovateľa skládky odpadov

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.

K odseku 1

Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpe čenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finanč nej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finanč nej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby úč elovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastoč ne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvoren í.

K odseku 3

Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia sklá dok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie sklá dky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí .

Nakladanie s kovovou ortuťou

K § 20 Základné ustanovenie

Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti ( ďalej len 'nariadenie č. 1102/2008'), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje pož iadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa z ároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prí lohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len 'rozhodnutie 2003/33/ES'). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné krité ria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len 'smernica 2011/97/EÚ'). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok. Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zá kona o odpadoch (ďalej len 'vyhláška č. 310/2013 Z. z.').

Kovovú ortuť je možné dočasne uskladniť na úložisku dočasného uskladnenia ortuti za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to v povrchovom zariadení určenom a vybavenom na tento účel, v soľný ch baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane.

Nariadenie č. 1102/2008 v článku 3 odsek 1 písm. a) predpokladá aj možnosť trvalého uskladnenia kovovej ortuti v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdý ch hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Zároveň však v článku 4 odsek 3 druhý pod odsek tohto nariadenia je ustanovené, že akýkoľvek spôsob konečného zneškod nenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa povoľuje až po dátume prijatie zmeny a doplnenia príloh I, II a III k smernici o skládkach. Uvedené prílohy smernice o skládkach boli doplnené prá ve smernicou 2011/97/EÚ, ale iba pokiaľ ide o požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti s obsahom ortuti vyšším než 99,9 hmotnostného percenta. Vzhľadom na uvedené je možné sa domnievať, ž e ustanovenie článku 4 odsek 3 druhý pod odsek nariadenia č. 1102/2008 platí naďalej, a teda povolenie na vykonávanie konečného zneškodňovania kovovej ortuti spôsobom zneškodnenia D 12 podľa prílohy č . 3 tohto zákona sa na území Slovenskej republiky povolí až po prijatí osobitných predpisov, ktoré tento proces upravia.

K § 21 Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného usk ladnenia ortuti

K odsekom 1 až 3

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ide o povinnosti, ktoré sa svojim obsahom značne prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov, a to z toho d ôvodu, že pri ustanovení povinností tomuto prevádzkovateľovi sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Niektoré povinnosti však vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ napr. pož iadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri.

K odseku 4

Preberá sa smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ.

K § 22 Odovzdanie ortuti a prevzatie kovovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť, kam je pôvodcom ortuti povinný túto ortuť odovzda ť, uskladnenie ortuti je možné aj v inom členskom štáte.

K odseku 2

V odseku 2 sa ustanovuje, že na úložisko dočasné ho uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je odpadom a zároveň ide o ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, zbavenú nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlí kovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, takýmito nečistotami sú napríklad roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí. Uvedená požiadavka súvisí s prílohou II bod 6 časť C smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 3

Ustanovuje, ktoré doklady musia byť priložené k ortuti, aby ju prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti mohol prevziať na dočasné uskladnenie. Uvedené doklady tvoria súčasťou záznamov, ktor é vedie a uchováva prevádzkovateľ. Požiadavkou potvrdenia o kontajneri sa preberá bod 2 písmeno C prvá veta prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 4

Z odseku 4 vyplýva, že uskladnenie ortuti je iba dočasné, a teda je možné predpokladať, že Európska únia v nejakom časovom horizonte upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti. Vzhľ adom na dočasnosť uskladnenia sa ustanovuje požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu z dôvodu znášania nákladov v prípade vzniku potreby vyskladnenia tejto ortuti.

K odsekom 5 a 6

Preberá sa písmeno C druhá odrážka prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K § 23 Vyskladnenie kovovej ortuti

K odsekom 1 až 7

Keďže uskladnenie ortuti je iba dočasné, upravuje sa režim jej vyskladnenia, ktorý vychádza z ustanovení uvedených vo vyhláške č. 310/2013 Z. z. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za úč elom následného trvalého uloženia ortuti. Upravuje sa okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. Keďže v praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť do časne uskladniť zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu ustanovuje sa v odseku 3 postup v prípade vzniku takýchto prípadov. V odseku 5 sa upravuje, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úlož iska a v odseku 7 sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekul áciám v následnom nakladaní s týmto odpadom. Novým ustanovením je odsek 6, ktorý ustanovuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. Cieľ om je sledovať celý tok nakladania s touto ortuťou.

K § 24 Účelová finančná rezerva

K odseku 1

Ponecháva sa platný právny stav pre prevádzkovateľov sklá dok odpadov tvoriť finančnú rezervu za účelom uzatvorenia, rekultivácie a následného monitoringu skládky odpadov s doplnením povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finan čnej rezervy možno použiť aj na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzenie dôsledkov havárie. Naďalej sa ponecháva povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov, že ak prevá dzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania ú čelovej finančnej rezervy.

K odseku 3

Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy.

K odseku 4

Sprísňuje sa režim vedenia prostriedkov tvoriacich účelovú finančnú rezervu, ktoré sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných úč toch prevádzkovateľa skládky odpadov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, vrátane zabezpečenia ich viazanosti v prospech ministerstva.

K odseku 5

Napriek viazanosti prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktoré možno použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov, bolo potrebné na základe skúseností doplniť výslovné ustanovuje, že sa s prostriedkami finančnej rezervy nesmie disponovať, okrem úrokov, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

K odseku 6

Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebraná z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 7

Ponecháva sa platný právny stav, kedy je potrebné odviesť výšku účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V ýška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpeč enie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí.

K odsekom 8 až 12

Upravuje sa režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v prípade, keď prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho ná stupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukon čením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade upravuje návrh zákona prechod práv a povinnosti súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpe čením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Hlavným dô vodom prechodu dispozičného práva k finančnej rezerve na obec je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. V odsekoch 8 a 9 sa dopĺ ňa, že povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy a to z dôvodu, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali rozpočet obec.

K odseku 13

Rešpektuje sa doteraz platný právny stav s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov.

K odseku 14

Ponecháva sa súčasné znenie ustanovenia, ktoré umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým org ánom, vykonávať kontrolu správnosti kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

K odseku 15

Rešpektuje sa platný právny stav.

K odseku 16

Ponecháva sa doteraz platné znenie ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa.

K odseku 17

Ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov.

K odseku 18

Výslovne sa stanovuje, že účelovú finančnú rezervu je povinný vytvárať aj prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K § 25 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Uvedené ustanovenie upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Preber á sa z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bolo zaradené v Piatej časti – Nakladanie s odpadmi. Keďže nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktor é ho robia nebezpečným, zvolilo sa presunutie uvedeného ustanovenia. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rá mcovou smernicou. Navrhované ustanovenia o nakladaní s nebezpečným odpadom sú v podstate prevzatím príslušných ustanovení z doteraz platného zákona o odpadoch a je možné konštatovať, že ich zá kladom je jednak zrušená smernica o nebezpečných odpadoch, ale aj rámcová smernica, konkr étne jej články 17 až 20.

K odsekom1 až 4

V predmetných odsekoch sú prebraté ustanovenia čl. 17, 18 a 19 rámcovej smernice.

K odseku 5

Stanovuje sa, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zlož enia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s n ím je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá.

K odsekom 6 a 7

V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi.

K odseku 8

V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečný ch vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životn ého prostredia a zdravia ľudí.

K odseku 9

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností - podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je vo ľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti 'Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi' osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú sp ôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

K odseku 10 až 12

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Predmetné odseky 10 až 12 upravujú podrobnosti týkajúce sa vypracovania havarijného plánu.

K § 26 Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

K odsekom 1 až 3 a 5

Preberá sa § 20 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastoč nými zmenami. Za odosielateľa sa považuje nie len ten kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vylo ženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktoré ho okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať.

K odseku 4

Oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Predmetnú povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa doteraz platnej pr ávnej úpravy, avšak uvedená povinnosť bola špecifikovaná vo vykonávacom predpise a nie v zákone o odpadoch, tak ako u príjemcu nebezpečného odpadu. S cieľom zjednotiť povinnosti pre odosielateľa a prí jemcu nebezpečného odpadu, ako aj vyhnúť sa pochybnostiam bol doplnený tento odsek.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje kedy sa povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 neuplatňujú.

Štvrtá časť Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Prvý oddiel

K § 27 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza z ákon nové spoločné pojmy. Pojem 'vyhradený výrobok' uvedený v odseku 1 označuje všetky výrobky, na ktoré sa RZV podľa tohto zákona vzťahuje (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidl á pneumatiky a neobalové výrobky). Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. V odseku 2 sa vymedzuje primárny nositeľ zodpovednosti v systéme RZV, ktorým sú výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je ustanovená v citovaný ch paragrafoch, napr. pre obaly je to § 52 ods. 11 a pre neobalové výrobky je to § 73 ods. 4. Ako spoločné pravidlo možno uviesť, že pod pojmom 'výrobca' sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'rozšírená zodpovednosť výrobcov' a jej obsahu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola doposiaľ zákonom definovaná. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale o širokú škálu povinností výrobcov zahàňajúcu aj podmienky výroby výrobku vrátane ekodizajnu. Zavádza sa formou legislatívnej skratky pojem 'vyhraden ý prúd odpadu', ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov.

K odseku 4

Zákon zavádza nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým nahrádza mechanizmu riadený Recyklačným fondom, a tomu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré sa určujú v tomto odseku. Okrem okruhu povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, ustanovuje sa tu aj okruh povinností finančn ého a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinností majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a k získaniu prehľadu o jeho fungovaní. Povinnosti uvedené v tomto odseku sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V pí smene k) je ustanovená nová dôležitá povinnosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v Prílohe č. 4.

K odseku 5

Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Zároveň sa však počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy prípadný zisk, ktorý sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť vý robcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku.

K odseku 6

Zákon ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť vý robcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne zapojením sa do systému príslušnej OZV. Pre niektoré komodity sú však v zákone ustanovené vý nimky. Pre obaly je v § 54 ods. 3 ustanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. Podľa § 54 ods. 2 je na vý robcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Ak to výrobca nepreukáže, je povinný plniť si vyhradené povinnosti kolektívne.

Vo vzťahu k neobalovým výrobkom treba upozorniť, že zákon sa vzťahuje len na tie, odpad z ktorých bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, takže pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolekt ívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa neuvažuje s vytváraním samostatných OZV, ale kolektívne plnenie povinností sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov, teda vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou OZV.

Vyhradené povinnosti, ktoré za výrobcu plní príslušná OZV, sú povinnosti ustanovené v ods. 4 písm. d) až k), nie však povinnosti ustanovené v písmenách a) až c). Zodpovednosť za plnenie týchto troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, a to aj v prípade, že napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov poverí OZV, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať.

K odseku 7 a 8

Vymedzuje sa úprava povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľ skej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku (uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca). Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu (dovozcu) a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto vý robcu (dovozcu) sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 6 uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou OZV ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľ a odseku 4 písm. a), c), g) a h). A samozrejme musí s takto vzniknutým odpadom nakladať v súlade so zákonom o odpadoch, teda napr. odovzdať takýto odpad len osobe oprávnenej s takýmto odpadom nakladať. Uvedená v ýnimka sa uplatňuje len vo vzťahu k tej časti výrobkov daného výrobcu, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Pre výrobky, pre ktoré bude takýto výrobca fungovať v osobitnom režime musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť podľa odseku 4 písm. g) – zhodnotenie a recykláciu vo výške ustanovených limitov, ale zároveň aj povinnosť podľa písm. h) - vedenie evidencie ohlasovacia povinnosť , a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na OZV, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených vý robkov.

Výrobca fungujúci v takomto osobitnom režime musí zároveň pre vyhradené výrobky spĺňajúce podmienky odseku 7 plniť povinnosti podľa odseku 8, teda ohlasovať uvedené údaje príslušnému koordinačn ému centru.

K odsekom 9 a 10

Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhraden ého výrobku spočíva v širokej škále povinností rôznych subjektov a v ich zmluvnej spolupráci. Tieto subjekty budú spolupracovať na princípoch hospodárskej súťaže, preto sa v zákone súhrnne ozna čujú ako účastníci hospodárskej súťaže.

Účastníci hospodárskej súťaže sú všetky subjekty participujúce na systéme nakladania s odpadmi, ktorými sú napr. výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod.

K odseku 11

Zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností je uľah čiť, resp. zreálniť možnosť výrobcu plniť tieto povinnosti. Uzavretím zmluvy s OZV sa konkrétny výrobca odbremeňuje od plnenia väčšiny povinností ustanovených v odseku 4. Výrobcovi však vž dy zostáva zodpovednosť zabezpečiť splnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 4. Je teda na výrobcovi, aby si vybral takú OZV, u ktorej má záruku, že uvedené povinnosti pre neho dokáže splniť .

K odseku 12 a 13

Upravuje sa vzťah medzi organizáciou zodpovednosti výrobcu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Ustanovenia týchto odsekov vytváraj ú regulovaný priestor a základy férovej spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža jednak v znení písm. a), a teda aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj v znení písm. d) a odseku 13, ktoré umožňujú vzájomnú kontrolu medzi zmluvnými partnermi.

K odseku 14 až 16

Striktné stanovenie termínov, ku ktorým je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov bolo zvolené v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností a zároveň s cieľ om zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. V odseku 14 písmene a) je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov a v písmene b) je upravená možnosť ukončenia zmluvné vz ťahu bez udania dôvodu, ale len ku koncu kalendárneho roku. V odseku 15 je upravený rež im vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a v odseku 15 sú uvedené termíny doručenia výpovede.

K odseku 17

Striktné oddelenie evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu nachádzaj úcim sa v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu je jednak z dôvodu odlišného režimu zmluvných vzťahov, keďže v prípade komunálneho odpadu sa vyžaduje prepojenie s obcou, ktoré absentuje v prípade prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. Zákaz krížového financovania znamená, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne.

K odsekom 18 až 20

Inštitút splnomocneného zástupcu je inšpirovaný režimom zavedeným v článku 17 v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len 'smernica OEEZ') a má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri vý robcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu.

K odsekom 21

V záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej ú nie – voľný pohyb tovaru a služieb sa generálne upravuje princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štá te, ktorý nie je členským štátom, a to za splnenia požiadavky, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie 1013/2006').

K § 28 Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpeč ovanie plnenia vyhradených povinností

K odseku 1

Vymedzuje sa subjekt, ktorý môže v zastúpení plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Založiť, vlastniť a prevádzkovať organizá ciu zodpovednosti výrobcov môžu iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Požiadavka na založenie a prev ádzkovanie výrobcami zhodnej komodity je zásadná, ale zároveň prostredníctvom prechodného ustanovenia sa umožňuje transformácia subjektom, ktoré vykonávali obdobnú činnosť podľa doterajší ch predpisov (kolektívne organizácie a oprávnené organizácie). OZV môže plniť vybrané povinnosti za zastúpených výrobcov jedného vyhradeného výrobku, tzn. jedna OZV pre vozidlá, jedna OZV pre pneumatiky. Avšak v prípade elektrozariadení môže OZV vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže OZV vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa § 42 ods. 3 a v prí pade obalov a neobalov musí OZV vniknúť pre obaly a neobaly súč asne, t. j. nemôže byť samostatná OZV pre obaly a samostatné pre neobaly. Zákon vš ak nezakazuje, aby jedna OZV mohla získať autorizáciu aj na viaceré komodity (napr. elektro a baterky alebo obaly a elektro), vždy však musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre obe, resp. viaceré komodity.

Zákon neustanovuje pre OZV právnu formu, ale ustanovuje, že účelom OZV nie je dosahovanie zisku. Prípadný zisk je OZV podľa ods. 4 písm. m) povinná použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej ustanovuje zá kon o odpadoch. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon nezakazuje OZV obchodovať so zozbieraným odpadom, len ustanovuje, akým spôsobom možno použiť prípadný zisk.

K odseku 2 a 3

Vymedzuje sa vlastnícka a zakladajúca štruktúra vrátane prevádzkovateľ a organizácie zodpovednosti výrobcov, pod ktorým sa rozumie osoba, ktorá má priamy vplyv na výkon, riadenie či fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Predchádza sa stretu záujmov medzi organizá ciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi pôsobiacimi na trhu nakladania s odpadom ako aj kríženiu záujmov s inou organizáciou a možnej manipulácii trhom.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti, ktorých plnenie je každá organizá cia zodpovednosti výrobcov povinná dodržiavať. Na OZV v oblasti obalov sa ešte naviac vzťahujú povinnosti ustanovené v § 59. Spoločné povinnosti všetkých OZV je možné rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahàňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností, ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhraden ého výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpeč enia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvol í kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny povinnosti je možné zaradiť povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Popri týchto skupinách povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní.

V písm. b) sa uvádzajú 'nediskriminačné podmienky' čím sa v texte myslí, že podmienky uzatvorenia zmluvy medzi OZV a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, č i ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizá cie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Podľa písm. e) je OZV povinná odobrať z obce vš etok odpad daného prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by nastala situácia, že OZV by v dôsledku tejto povinnosti musela odobrať z obcí viac, než je súhrnný zberový podiel jej zast úpených výrobcov ktoré zákon označuje ako 'presahujúce množstvo', musí v súlade s písm. r) oznámiť toto presahujúce množstvo koordinačnému centru. Toto oznámenie je povinné . Na rozdiel od toho však nie je povinnosťou OZV poskytnúť tieto množstvá v prospech iných OZV. Ustanovenie v písm. r), ktorým sa zavádza možnosť OZV ponúknuť presahujúce množstvá vyzbierané v zazmluvnených obciach v prospech iných OZV a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí sú klientami koordinačného centra je zárukou toho, že OZV nebudú špekulatívne využívať tieto množstvá na zabezpečenie si povinnosti vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. V prípade, že by zákon ustanovil pre OZV povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá iným OZV, tie OZV, ktoré by vynakladali financie na zabezpečenie triedeného zberu odpadov v obciach by boli v nevýhode, nakoľko by množstvá vyzbierané nad svoj podiel museli ponúknuť OZV- čkam, ktoré by len 'čakali' na ponúkané množstvá, a to bez akejkoľvek vynaloženej námahy. Práve nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systé m pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík.

V odseku 5 sa ustanovuje akými dokladmi a informáciami preukazuje OZV, že skutočne má vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Pož iadavky ustanovené v odseku 5 musí plniť OZV po celý čas svojho pôsobenia. V písm. f) sa pre oblasť obalov požaduje preukázanie vyrovnanej bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnených obcí. V odseku 6 sa ustanovuje akým spôsobom preukazuje OZV, žiadajúca o udelenie autorizácie, niektoré z požiadaviek odseku 5, ktoré v čase podania žiadosti ešte nemôže mať OZV splnené . V odseku 7 sa ustanovuje lehota do uplynutia ktorej musí OZV preukázať v plnom rozsahu plnenie podmienok podľa odseku 5.

K odseku 8

Vymedzuje situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organiz áciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa poč íta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku.

K odseku 9

Ustanovujú sa náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú je OZV povinná zasielať každoročne ministerstvu za predchádzajúci kalendárny rok.

K odseku 10

Vymedzujú sa údaje, ktoré OZV zverejňuje zo správy, pričom ide o zúžený rozsah údajov uvedených v správe, z dôvodu citlivosti niektorých údajov a nutnosti ich ochrany pred zverejnením.

K odseku 11

Uvedeným odsekom sa umožňuje obciam zachovať si existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje a tento je zazmluvnená OZV povinná reš pektovať. Cieľom je plynulosť prechodu obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie trvalé zakonzervovanie súčasného stavu. Vzťah obcí a OZV by mal byť flexibilný a umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedené ho zberu odpadov v obciach z dôvodu efektívnosti vynakladaných nákladov a zlepšovania samotného triedeného zberu. Vo vzťahu k obalom sú podrobnejšie podmienky vzájomného vzťahu OZV a obcí ustanovené v § 59.

K § 29 Individuálne plnenie vyhradených povinností

K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti ako sú ustanovené v § 28, ktorých nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastn ý systém zmluvných vzťahov prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne ako v § 28 aj tu je možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania.

Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komun álneho odpadu.

K odseku 2 a 3

Vymedzujú sa doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a sl úžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku preukázať splnenie podmienok do stanovenej lehoty.

K § 30 Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného prúdu odpadu

K odseku 1

V zmysle § 27 ods. 4 písm. a) je výrobca vyhradeného výrobku povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov príslušnej komodity (ďalej len 'register' ). Uvádza sa spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra vyhlásenie, či bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapí saný v registri, nesmie vyhradený výrobok uvádzať na trh. Zodpovednosť za splnenie povinnosť výrobcu zaregistrovať sa v príslušnom registri nemôže výrobca preniesť na OZV.

K odseku 2 až 4

Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra. V prí pade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu získať autorizáciu na výkon individuálneho plnenie vyhradených povinností. V prípade, ak bude plniť vý robca vybrané povinnosti kolektívne, je povinný priložiť už k žiadosti o zápis do potvrdenie o uzatvorení zmluvy (pri batériách a akumulátoroch aj s treťou osobou) o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. V prípade, ak bude vý robca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Podrobnosti upraví vykonávací predpis.

K odseku 5

Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie.

K odsekom 6 až 8

Ustanovujú sa lehoty v ktorých musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní, zmeny v uplatňovaní spô sobov plnenia vyhradených povinností do 15 dní odo dňa vzniku zmeny.

K odseku 9

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dň a, kedy nastala niektorá z ustanovených skutočností.

K odseku 10

Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sí dle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

K § 31 Koordinačné centrum

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom prá vna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktor ý sa koordinačné centrum zriaďuje.

Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti vý robcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti.

Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané pr údy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategó rie uvedené v prílohe č. 7, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3 a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno koordinačn é centrum.

V prípade obalov a neobalov sa vychádza z toho, že v obciach je zavedený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov, keďže triedený zber komunálneho odpadu je obec povinná zaviesť pre zložku napr. plasty a nie iba pre plastové obaly a súčasne v tom, že organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečujúca systém združeného nakladanie pre odpady z obalov je povinná v rámci tohto systé mu zabezpečiť aj nakladanie s odpadom z neobalových výrobkom. Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelné, aby pre tieto vybrané prúdy odpadu bolo zriadené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä OZV, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam plynulo zabezpečovať povinnosti zo zá kona. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prú dov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný vyhradý prúd odpadu podľa tohto zákona nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzý vajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba ú zkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. V tomto štádiu má ministerstvo postavenie 'sprostredkovateľa', keďže jeho úlohou je zabezpe čiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode tý chto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo ulož í povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V tomto prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výluč ne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

K odseku 7

Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému mo žno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový syst ém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

K odsekom 8 až 10

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch.

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organiz ácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodné mu vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizá cie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordina čným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné , aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

K odseku 11

Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ïalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ïalšiu skupinu povinnost í tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre v šetky koordinačné centrá.

K odsekom 12

Oproti spoločným povinnostiam uvedeným v odseku 12 sa ustanovujú ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyš e úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni.

K odseku 13

Ustanovuje sa špeciálne povinnosti KC pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z dom ácnosti.

K odseku 14

Povinnosť pre Koordinačné centrum vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 15

Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nové ho koordinačného centra

Druhý oddiel

Elektrozariadenia a elektroodpad

Cieľom štvrtej časti, druhého oddielu návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronický ch zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej č asti doteraz platného zákona o odpadoch. Smernica OEEZ zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchá dzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných suroví n. Smernica OEEZ v plnom rozsahu uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom v zmysle čl. 3 ods. 1 rámcovej smernice.

Ciele smernice OEEZ obsahujú nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Smernica OEEZ definuje ambiciózne ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii.

V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celé ho odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

K § 32 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 4

Definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia navrhovaného zákona vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. V odseku 2 je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona a odsek 3 definuje vý nimky, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú. V odseku 4 sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018.

K odsekom 5 až 29

Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domá cností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú transpozíciou príslušných písmen z článku 3 ods. 1 smernice OEEZ.

Elektroodpad iný ako z domácností (odsek 8) je zadefinovaný pre potreby v zákone, nevyplýva zo smernice o elektroodpade.

V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení.

Na účely tohto zákona je v ods. 17 definovaný vyhradý výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 7

Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení.

V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie.

Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie.

Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice OEEZ, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby.

K odsekom 30 až 33

Ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 33 Zákazy

Podľa tohto ustanovenia sa zakazuje zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu.

K § 34 Povinnosti výrobcov elektrozariadení

K odseku 1

V odseku 1 sa ukladajú povinnosti výrobcov elektrozariaden í pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných pr ávnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Následne sú definované povinnosti výrobcov elektrozariadení pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazní kovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch.

V písmene e) sú definované formy zberu elektroodpadov z domácností, iný ch elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinn ý zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne.

V písm. f) až h) sú definované povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov.

Písm. i) definuje výrobcovi elektrozariadení povinnosť zabezpečiť spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personá lu a obyvateľstva – BAT.

Písm. k) až l) definujú výrobcovi povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 navrhovaného zákona.

Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný podľa písm. m) poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o sp ôsobe najvhodnejšieho spracovania.

K odsekom 2 až 6

V odseku 2 sú vymedzené povinnosti vý robcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení.

Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu je povinný podľa odseku 3 pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte splnomocniť ním vybranú právnickú osobu, alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte.

Podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti vý robcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení definuje odsek 4.

Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému pou žívateľovi formou zásielkového obchodu, je povinný podľa odseku 5 zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu.

Podľa odseku 6 je výrobca osvetľovacích zariadení povinný zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálne alebo kolektívne.

K § 35 Nakladanie s elektroodpadom z domácností

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 (odsek 1) a pred 13. 8. 2005 (odsek 2).

K § 36 Nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností

K odsekom 1 až 4

Jednotlivé odseky stanovujú povinnosti vý robcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení (odsek 1), funkčnosti elektrozariadenia (odsek 2), času uvedenia na trh - historický elektroodpad (odsek 3) a v odseku 4 je daná možnosť podieľať sa na nakladaní s elektroodpadom výrobcovi a držiteľovi na zá klade písomnej dohody pri predaji elektrozariadenia. K elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností patrí aj odpad z fotovoltaických panelov.

K § 37 Povinnosti a práva a distribútora elektrozariadení

Distribútori elektrozariadení sú dôležitou sú časťou systému zberu elektroodpadu a majú dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu.

K odseku 1

V písmene a) sa ukladá distribútorom povinnosť uvá dzania recyklačných poplatkov, písm. b) definuje povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a písm. c) ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. V písmene d) je definovaná povinnosť vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, p ísm. e) definuje povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov tak, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. v písmene f) sa uvádza povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov.

K odseku 2

Ustanovujú sa práva distribútora pri preberaní elektroodpadov v rámci spätného zberu a možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelný ch zdrojov bez povinnosti kúpy nového elektrozariadenia aj v prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m2 na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi.

K odseku 3

V zmysle odseku 3 distribútor, ktorý poskytuje priamo kone čnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti vý robcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

K § 38 Povinnosti držiteľa elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Odsek 1 určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Odsek 2 definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k iného ako z domácností.

K § 39 Zber elektroodpadu

K odsekom 1 až 3

Ustanovuje sa, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrá cia podľa § 97 a § 98. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonáva ť len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľ ov.

V písmene a) sa upravuje odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorý zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom, cieľom písmen b) a c) je zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým sp ôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovaniu elektroodpadu a v písm. d) a e) je ustanovení evidenčná a ohlasovacia povinnosť.

K odseku 5

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov zabezpečiť výkon zberu elektroodpadov v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

K § 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je č innosť zhodnocovania, ktorá si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnut ím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie, napr. rozhodnutia EP a Rady o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení.

K § 41 Spracovateľ elektroodpadu

Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľ a elektroodpadov.

V písmenách a) a b) sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnos ť, v písmene c) povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Podľa písmena d) je spracovateľ elektroodpadu povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. V písmenách e) a f) sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Písmená g) až j) upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa písm. k) musí spracovateľ elektroodpadu prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčas ťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Podľa písm. l) je spracovateľ elektroodpadu vo vzť ahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3 s uvedení m spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

K § 42 Základné ustanovenia

Ustanovenia tejto časti zákona sú v značnej miere prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch, pričom dôsledná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulá toroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (ďalej len 'smernica o batériách') bola zabezpečená novelou zákona o odpadoch č. 484/2013 Z. z. Aj v tejto komodite sa zavádza rozšírená zodpovednosť vý robcu a oproti doteraz platnému stavu dochádza niektorým doplneniam a legislatívnym zmenám.

K odsekom 1 a 2

Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom.

K odseku 3

V texte návrhu zákona sa často používa členenie batéri í podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Nakoľko ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v základných ustanoveniach a v ďal šom texte je iba odvolávka na predmetné ustanovenie.

K odseku 4

Výhradným výrobkom v prípade batérií a akumulátorov je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3. Uvedeným ustanovením sa umožňuje v kontexte na vznik OZV pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

K odseku 5

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom sa v ustanovení mení samotná štruktúra textu z dôvodu toho, že v texte smernice je v uvedenom ustanovení použ ité spojenie 'a/alebo', pričom naša legislatíva predmetné spojenie nepoužíva. Preto sú možnosti v texte uvedené jednotlivo.

K odseku 6

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 7

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách, uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumul átory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahàňajú jednočlánkov é batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických ná strojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v škol ách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

K odseku 8

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 9

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom v definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K odseku 10

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov podľa bodu 9 preambuly smernice o batériách zahàňajú batérie a akumulátory používané ako núdzov ý alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošin ách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahàňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kó dov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v s úvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahàňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlá ch, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú baté riu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový.

K odseku 11

Ide o prebratie definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. V definícii sa ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá je prebratá z článku 2 bod 2 nariadenia Komisie č. 493/2012 a znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahàňa okrem iného skladovanie, manipulá ciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora.

K odseku 12

Ide o prebratie definície recyklácie použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách.

K odseku 13

Uvedená definícia spracovateľa vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom uvedené činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelen á na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie, to znamená, že žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie, v ktorom sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklá cie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov.

K odseku 14

Uvedená definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba – podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnos ťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

K odseku 15

Ide o prebratie definície distribútora zo smernice o batériách.

K odseku 16

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pre účely tohto zákona sa do definície doplnilo 'na trh Slovenskej republiky'. Uvedenie na trh sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti tohto zákona (napr. vyvezené). Taktiež sa za uvedenie na trh nepovažuje ani odovzdanie batérií a akumul átorov vyrobených pod značkou alebo na základe požiadavky zadávateľa, ak sa odovzdajú zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

K odseku 17

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom definícia odkazuje na pojem elektrozariadenia, ktorý je definovaný v samostatnej časti tohto zákona.

K odseku 18

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom podľa bodu 11 preambuly smernice o batériách príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci použ ívajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vàtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiá lov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

K odseku 19

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, aj keď sa uvedený pojem v ďalšom texte tejto časti zákona nepoužíva.

K odseku 20

Upravuje sa definícia trhového podielu.

K odseku 21

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pojem 'limit pre zber' sa v zákone nahrádza pojmom 'miera zberu'. V definícii je dôležitý aj posledný pododsek, upozorňujúci na skutočnosť, že do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumul átory v elektrických a elektronických zariadeniach. Uvedený pododsek sa nenachádza v definícii limitu pre zber v smernici o batériách, avšak je uvedený v článku 10 Ciele zberu odsek 1, druhá veta smernice o bat ériách.

K odseku 22

V definícii 'zberné miesto' bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systé m zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na zá klade uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Ïalej sa v definícii uvá dza miesto, kam musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste – je to určená nádoba. Dôležitá je tu skutočnosť, že spätný zber použitý ch prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje.

K odseku 23

Definícia 'sp ätný zber' je definíciou, ktorá sa zavádza z dôvodu, že v texte druhej časti zákona sa tento pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, vykonávan ú s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku.

K § 43 Zákaz

K odseku 1

V písmene a) sa do textu uviedla výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujú cim 2 hmotnostné percentá a to do 1.10.2015. Ide o ustanovenie, ktorým sa preberá smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch (ďalej len ' smernica 2013/56/EÚ'), ktorá nadobudla účinnosť 30.12.2013. Ïalej sa v písmene b) uvádza výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa ako nové dopĺňa do tohto písmena dátum – 31.12.2016 – dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je opäť transponovaný zo smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 2

Uvedený odsek je formulovaný v zmysle smernice 2013/56/EÚ, kde sa doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob.

K odseku 3

V jednotlivých písmenách predmetného odseku sú uvedené činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi.

K § 44 Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností

K odseku 1

Upravuje sa definícia tretej osoby, pričom táto zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 2 a 3

Ide o ustanovenie, ktorým sa prenášajú v ustanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu v prípade uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a vý robcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 4

Ide o prípady kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a vý robca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

K odsekom 5 a 6

Ustanovuje sa zmluvný vzťah medzi obcou a treťou osobou a možnosť vypovedania tejto zmluvy.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť uvedená v § 27 odsek 17 aj na tretiu osobu avšak iba v prípade nakladania s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu.

K odsekom 8 a 9

Ustanovujú sa povinnosti tretej osoby.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje preukázanie podmienok treťou osobou pri podávaní ž iadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť.

K odsekom 12 a 13

Upravuje podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby.

K § 45 Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V jednotlivých písmenách sú uvedené povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, vzťahujúce sa na ich označovanie - písm. a), kapacitu – písm. b), chemické zloženie – písm. c) a povinnos ť na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov – písm. d). Uvedené povinnosti, týkajúce sa označovania batérií a akumulátorov sú prebratím článku 21 smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov.

V písmenách e) a f) sú uvedené ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, súvisiace so spracovaním a recykláciou použitých batérií akumulátorov, so zabezpečením použitia najlep ších dostupných techník pri výkone zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

V písmene g) je uvedená povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

K odseku 2

V uvedenom odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov, tý kajúce sa možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Tieto povinnosti boli doplnené o ustanovenia, ktoré sú transponovaním nového člá nku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 3

V uvedenom odseku sa uvádzajú tie prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti uvedené v odseku 2 nevzťahujú. Ide o výnimku ustanovenú v novom článku 11 smernice o batériách v zmysle člá nku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K § 46 Povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov

K odseku 1

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulá torov, týkajúce sa zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov.

K odseku 2

V uvedenom ustanovení sa zavádza povinnosť výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, neuvádzať pri ich predaji konečnému používateľovi náklady na zber spracovanie a recykláciu použitý ch prenosných batérií a akumulátorov. Ide o transpozíciu ustanovenia článku 16 ods. 4 smernice o batériách, ktorý doteraz nebol prebratý v našom právnom predpise.

K § 47 Povinnosti výrobcu automobilových batérií a akumul átorov a priemyselných batérií a akumulátorov

K odseku 1

V tomto odseku sa ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia zariadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti kone čných používateľov.

Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretí mi osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného vý robku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, č o je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K odseku 2

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumul átory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných bat érií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoloč nosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K § 48 Povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora prenosný ch batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zá sielkový obchod vrátane elektronického, ďalej sú to povinnosti týkajúce sa zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene ná klady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. V poslednom písmene uvedeného odseku je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto písmene.

K odseku 2

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora automobilov ých batérií a akumulátorov, rovnako ako v odseku 1 týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v pr ípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobá m vymedzených v tomto písmene.

K odseku 3

Týmto ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodá rskymi subjektmi, konkrétne kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory (v zmysle či je alebo nie je daný výrobca zapísaný v Registri príslušnej komodity) a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, sám sa stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumuláto rom a odpadu z nich pochádzajúceho.

K § 49 Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumul átorov

V uvedených odsekoch sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, t ýkajúce sa odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov vymedzeným subjektom v týchto odsekoch, pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zberným miestom ustanoveným v odseku 1 môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ako koneční používatelia, môcť odovzdávať použité prenosn é batérie a akumulátory.

K § 50 Zber použitých batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa uvádza povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov, pričom je tu uvedená výnimka z tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory, ktoré s ú súčasťou elektroodpadu a starých vozidiel.

K odseku 2

V uvedenom odseku je daná povinnosť pre výrobcu zabezpečiť bezplatný zber (aj zber v zariadení alebo osobou oprávnenou na zber) v prípade použitých automobilový ch batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie zabezpečuje správnu transpozíciu článku 8 ods. 4 smernice o batériách.

K odseku 3

Uvedený odsek ustanovuje výnimku z požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätné ho zberu u distribútora. Uvedená výnimka je transpozíciou článku 8 ods. 1smernice o batériách.

K odseku 4

V uvedenom odseku sú ustanovené evidenčné a ohlasovacie povinnosti pre osobu, vykonávajú cu zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta.

K § 51 Spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov

Uvedený odsek ukladá povinnosti spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, týkajúce sa prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie použitých batérií a akumulátorov, povinnosti nakladať s použit ými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou, povinnosti vedenia evidencie a ohlasovania údajov z evidencie, pričom sa do týchto povinností preberá aj ustanovenie článku 12 ods.1 písmeno a) smernice o batériách, ktoré hovorí o zavedení systémov spracovania a recyklácie s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a ž ivotného prostredia. Medzi povinnosti spracovateľa patrí aj povinnosť zabezpečenia minimálnej recyklačnej efektivity, pričom výpočet recyklačnej efektivity bude po novom vychádzať z metodiky ustanovenej v Nariaden í Komisie č. 493/2012. Ïalšou dôležitou povinnosťou je povinnosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pri čom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorou sa reportujú každoročne Európskej komisii údaje o recyklačnej efektivite za Slovenskú republiku.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch'), ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou navrhovaného zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený.

Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladan í s obalmi a s odpadmi z obalov.

K § 52 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, jeho p ôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

K odsekom 3 až 6

V týchto ustanoveniach sú definované základné pojmy, s ktorými tento oddiel štvrtej časti zákona pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaný m v smernici o obaloch.

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestn é, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa táto časť zákona nevzťahuje. Definícia zároveň zahàňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v pr ílohe č. 7.

K odseku 7

Definícia opakovane použiteľného obalu je v zásade prevzatím súčasnej definície, avšak došlo k spresneniu okamihu, kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Uvedené spresnenie bude podstatné najmä pre ú čely evidencie špecifického typu drevených obalov – drevených paliet, pre ktoré bude podľa § 54 ods. 4 platiť, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh resp. do distribúcie až keď sa stanú odpadom. Pri ostatných opakovane použiteľných obaloch sa okamih započítania do množstiev uvedených na trh resp. do distribúcie nemen í (§ 54 ods. 4).

K odseku 8

Podstata definície opakovaného použitia je prevzatá zo súčasného zákona o obaloch. Zmenou je legislatívne spresnenie, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, tzn. nie je odpadom.

K odseku 9

Do základných pojmov sa zavádzajú definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. Okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov sa ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

K odseku 10

Ide o novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, prič om vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri ná kupe ďalšieho tovaru.

K odseku 11

V nadväznosti na zmenu vo všetkých komoditách predmetného návrhu zákona, dochádza k zmene pojmu 'povinná osoba' uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem 'výrobca obalov'. Navrhovaná definícia výrobcu obalov zahàňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: 1. - ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou; 2. - pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou znač kou sa tovar uvádza na trh; 3. - ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom; 4. – ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľ ovi na bezprostredné zabalenie tovaru; 5. – ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom; 6. - ktorá uvádza na trh obaly s vý nimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b), d) a e) zákona.

Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia tovar do obalov, nie sú výrobcami obalov v zmysle tohto zákona.

K odseku 12

Definícia 'uvedenie na trh' je prebratím ustanovenia platného zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky.

K odseku 13

Uvedená definícia 'distribúcia' nahrádza pojem ' uvedenie do obehu' a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko vyu žitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme 'uvedenie do obehu', je účelom pojmu 'distribúcia obalov' vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

K odseku 14

Dopĺňa sa definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia s ostatnými komoditami v navrhovanom zákone. V kontexte so súčasným zákonom o obaloch ide v podstate o označenie 'toho, kto uvádza obaly do obehu'.

K odseku 15

Definícia 'odpad z obalov' je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a má riešiť výkladové nejasnosti; definícia je prebratá zo smernice. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod.

K odseku 16

Definícia pojmu 'nakladanie s obalmi' je prebratím ustanovenia platného zákona pre zjednodušenie aplikácie tohto oddielu štvrtej časti zákona aj vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

K odseku 17

Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zá lohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety). Na rozdiel od súčasného zákona o obaloch je v tejto definí cii exaktne vyjadrené, že odber sa uskutočňuje aj za účelom sústredenia opakovane použiteľných obalov určených na vyradenie.

K odsekom 18 až 20

Definície 'recyklácia', 'organická recyklácia' a 'energetické zhodnocovanie' boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

K odseku 21

Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa § 7 ods. 4 súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s aplikačnou praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu prá vnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupn ú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odseku 22

Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu (u pôvodného pô vodcu odpadu resp. v obci), čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu (napr. prekategorizáciou odpadu po ú prave). Na druhej strane podstata definície nebráni tomu, aby v aplikačnej praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania (udelením mandátu) spolupracujúcu tretiu stranu.

K odseku 23

Ide o prevzatie definície zo smernice o obaloch.

K odseku 24

Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti vý robcu obalu na relevantnom trhu. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky (v tomto prípade obaly) končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prí pade obalov je nevyhnutné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov, tzn. prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

K odseku 25

V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. V ýrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 26

Dopĺňa sa možnosť zverejňovania údajov celkového mno žstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový resp. zberový podiel sú výrobcovia obalov.

K § 53 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov

K odseku 1

Stanovujú sa požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Ide o základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa týkajú výrobného zlož enia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom.

K odsekom 2 a 3

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 4 až 8

Obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahraden é rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Ustanovenie odseku 4 písm. c) obsahuje výnimky z pož iadaviek uvedených v odseku 3, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito; osoba, ktorá obaly vyrába je na úč ely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ, nie výrobca v zmysle definície výrobcu obalov. V danom prípade ide o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby ur čité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 3. V odseku 5 je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu, v odseku 7 povinnos ť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažk ých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu.

K odseku 9

Ide o presun z § 1 ods. 3 doteraz platného zákona o obaloch, a ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré nad rámec odpadovej legislatív y môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

K § 54 Povinnosti výrobcu obalov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4.

V prípade písmena a) zákon naďalej ponecháva označovanie obalov na rozhodnutí výrobcu obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami (vo vykonávacej vyhláške). Dobrovoľnosť označovania obalov podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. označovanie potrav ín, chemických látok a pod.).

Písmená b) a c) preberajú súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (zhodnotenie a recyklácia odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkré tnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

K odseku 2

Zákon ustanovením princí pu v odseku 2 kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z obalu výrobcu o balov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyviniť z účasti na týchto ná kladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvá dza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru (SIŽP) a z organizácií zodpovednosti výrobcov (pokiaľ si bude vý robca obalov plniť povinnosti kolektívne).

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch (prípadne osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7) je možné len ak obaly vý robcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade (s použitím právnej fikcie podľa odseku 2) sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly, aby financoval aj triedený zber komunálneho odpadu.

K odseku 4

Ustanovenie je v zásade prevzatím princí pu ustanovenom v § 7 ods. 6 platného zákona o obaloch, doplneným o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Práve drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich použí vania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite 'drevo'. Opakovaným zahàňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzný ch limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, eliminuje sa nepresnosť v evidencii obalov.

K § 55 Povinnosti výrobcu obalov pri zálohovaní obalov

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, len legislatívno-technicky rozdeľuje na tie, ktoré prináležia v ýrobcovi obalov (§ 55) a tie, ktoré prináležia distribútorovi obalov (§ 56).

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 6

Ustanovuje sa povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informova ť distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak výrobca obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejni ť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

K § 56 Povinnosti distribútora obalov

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 5

Ustanovuje sa povinnosť distribútorom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Distribútor obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať iného distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zá lohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak distribútor obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiá ch a oznamom priamo v predajni.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje postupnosť účtovania zálohu a jeho ná sledného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Povinnosť je oproti súčasnému zákonu o obaloch postavená na reciprocite, spočívajúcej v priamom vzťahu medzi tými istý mi osobami v rámci dvoch obchodných stupňov resp. medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Ustanovenie predstavuje povinný zákonný rámec, ktorý ale nebráni distribú torovi obalov, aby si vytvoril (zachoval) model vracania zálohu konformnejší pre spotrebiteľov.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť distribútorovi obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnaké ho druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Táto povinnosť je stanovená predajnou plochou od 200 m2.

K odseku 8

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo vý robcov obalov ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Úč elom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom obalov).

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h (evidenčná a ohlasovacia povinnosť), na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, spočívajúci v poskytnut í všetkých potrebných údajov.

K odseku 10

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútoro vi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom ustanovenia je minimalizovať nepresnosti evidencie obalov, spočívajúce buď v nevedomom opakovanom/viacná sobnom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov pri ich opakovanom použití alebo spočívajúce v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené.

K § 57 Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

K odseku 1

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to p ôvodní pôvodcovia odpadov (napr. hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky). Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj tzv. výkupne odpadov podľa § 16 ods. 4.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov resp. splnenia zberového podielu prostrední ctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započ ítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

K odseku 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

K odseku 5

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použit ého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

K odseku 6

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostň uje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záv äzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

§ 58 Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú s účasťou komunálneho odpadu

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje pre pôvodcu odpadov z obalov povinný spôsob nakladania s odpadom z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálnych odpadov. Ide o špeciálne – zužujúce ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov podľa § 14 ods. 1. Týka sa však iba takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov.

K odsekom 2 až 3

V týchto odsekoch je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

K § 59 Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti vý robcov pre obaly

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje špecifiká organizá cie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalový ch výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komuná lnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Z uvedeného dôvodu má byť partnerom obce vždy len jedna organizá cia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 2

Nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komuná lnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

K odseku 3

V odseku 3 sa ustanovenie minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpeč uje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K odseku 4

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

K odsekom 5 až 8

Ustanovenie umožňuje organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efekt ívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber. Na základe takejto kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 4, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu ná kladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

K § 60 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa predmet úpravy tohto oddielu.

K odseku 3

Znenie odseku 3 vychádza z článku 3 odsek 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len 'smernica o vozidlách').

K odseku 4

V zmysle čl. 3 ods. 4 smernice o vozidlách sa odsekom 4 stanovilo, že na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termí nov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel.

V odsekoch 5 až 19 sa prevzali definície z § 49 doteraz platného zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlá ch, a to pojmy v odseku 5 (vozidlo), odseku 6 (staré vozidlo), odseku 9 (výrobca vozidiel), odseku 11 (prevencia) a odsekoch 14 až 19 (spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačn é zariadenie - dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí).

K odseku 5

Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem 'motorové vozidlo', v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definí cia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

K odseku 6

V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 6 stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

K odseku 7

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom vymedziť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Dochádza však k sprísneniu tejto definí cie a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

K odseku 8

Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla. Ide o určité nadviazanie všeobecného pojmu 'držiteľ odpadu' podľa návrhu tohto zákona a pojmu 'držite ľ vozidla' podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 9

V zmysle čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 9 doplnila definícia výrobcu vozidiel.

K odseku 10

Dopĺňa sa pojem uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky.

K odsekom 11 až 16

Preberajú sa definície z doteraz platného zákona o odpadoch, a to pojem prevencia, zber, spracovateľ, spracovanie, opätovné použitie a recyklácia starých vozidiel.

K odseku 17

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 18 a 19

V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám a v zmysle čl. 2 bod 13 pojem informácie o rozobrat í starého vozidla.

K odseku 20

Definícia pojmu určené parkovisko vychádza z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bol tento pojem vymedzený len formou legislatívnej skratky v § 51 ods. 4.

K § 61 Povinnosti výrobcu vozidiel

Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa čiastočne vychádzalo z § 50 doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri konštrukcii prevent ívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti.

K odseku 1

Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z článku 4 odsek 1 smernice o starých vozidlách, aby členské š táty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečný ch látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce z článku 9 odsek 2 smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom k potenciálnym kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel., cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť v ýrobcov vozidiel. K úpravám došlo tým spôsobom, že sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujú cim vozidiel.

K odsekom 2 až 6

Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom.

Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty.

K odseku 7

Odsek 7 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých z ákonov.

Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

K § 62 Povinnosti a práva ďalších subjektov

Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v člá nku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Èiastočne tento paragraf vychádza z § 50 odsek 5 doteraz platného z ákona.

K odsekom 1 a 2

Odsekom 1 a odsekom 2 sa informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informa čné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

Odsek 3 ukladá osobe, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyroben ého vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo.

K odseku 4

Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľ om zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

K odseku 5

Odsek 4 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 6

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Odsekom 6 sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou - nepodnikateľ om; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

K § 63 Povinnosti držiteľa starého vozidla

K odseku 1

Odsekom 1 sa len z časti preberá § 51 ods. 1 z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla.

Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

K § 64 Zber starých vozidiel

K odsekom 1 a 2

Preberajú sa ustanovenia z § 52a doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovený ch podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe sú hlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel. Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s eviden čným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní staré ho vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

Písmenom j) sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

K § 65 Povinnosti spracovateľa starých vozidiel

K odseku 1

Preberá sa § 52 doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevá dzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť vý robcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitý ch batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých baté rií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držite ľovi starého vozidla. Novým je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodárski operátori je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa. Ustanovenie informačných povinností iba výrobcovi bolo Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytknuté ako nedostatočn á transpozícia uvedeného článku.

K odseku 2

Odsek 2 konštatuje, že povinnosti, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 66 Určené parkovisko

Odsekmi 1, 2 a 3 sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska.

Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Odsek 4 ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na urč enom parkovisku.

Odsek 5 subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

K § 67 Umiestnenie vozidla na určené parkovisko a sú visiace povinnosti držiteľa vozidla

Ustanovenie § 67 je možné považovať za nové i keď jeho obsah čiastočne vychádza z ustanovení § 51 a § 53 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť.

K odseku 2 až 9

V odseku 2 až 7 je upravený postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale správa sa omis ívne, t. j. vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku. I keď uvedené omisívne konanie by mohlo napĺňa ť subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na ulož enie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonní ka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu alebo, ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štá t, tak že vozidlo je starým vozidlom.

Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisť ovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán š tátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

K odsekom 10 až 12

Odsekmi 10, 11 a 12 sa upravuje postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

K § 68 Rozhodnutie o neexistencii vozidla

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Šiesty oddiel

Pneumatiky a odpadové pneumatiky

Cieľom tejto časti návrhu zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozší renej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

K § 69 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 11

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali.

V odsekoch 1 a 2 je vymedzená pôsobnosť tohto oddielu zákona.

V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika.

V odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu 'distribútor pneumatík' je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považ uje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymie ňa.

K § 70 Povinnosti výrobcu pneumatík

V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľ ov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatí k do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumat ík uvedeného v programe Slovenskej republiky.

K § 71 Povinnosti distribútora pneumatík

K odseku 1

Obdobne ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatí k na svojich predajných miestach [písmeno a)]. Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sí dle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkov ého obchodu vrátane elektronického predaja.

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečn ého užívateľa, je povinný podľa písmena d) sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

Podľa písmena e) distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatí k do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačné mu centru, ak je zriadené, inak ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík (písmeno f)).

K odseku 2

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov prísluš nej komodity prechádzajú podľa odseku 2 povinnosti výrobcu pneumatík.

K odseku 3

Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

K § 72 Povinnosti iných osôb

Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatí k okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 2

Vymedzenie pôsobnosti ôsmeho oddielu. Tento oddiel zá kona upravuje iba nakladanie s odpadom z neobalových výrobkov, ktorý je komunálnym odpadom, nevzťahuje sa na neobalové výrobky, z ktorých nebude komunálny odpad.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'neobalový výrobok'. V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorý ch odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, sklo, viacvrstvové kombinované materiály) a nie sú odpadmi z obalov.

K odsekom 4 až 6

Ustanovujú sa základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností (výrobca neobalových výrobkov) a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto oddielu zá kona.

K odseku 7

Účelom definície zberového podielu je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalový ch výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 8

Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s aplikačnou praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odliš nosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odsekom 9 a 10

V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systé m samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových v ýrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom neobalových výrobkov).

K odseku 12

Ustanovuje sa definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

K § 74 Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje základnú povinnosť pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Ide o povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa pou žije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov.

K odseku 2

Zákon rovnako, ako pri obaloch kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z neobalového vý robku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyvini ť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organiz áciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K § 75 Zber a zhodnocovanie odpadov z neobalových výrobkov

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú analogické s povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad, napriek tomu je potrebné mať na pamäti hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele vyplývajúce z člá nku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

K odseku 1

Ide o základnú povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov (napr. prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov), informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

K odseku 4

Ustanovenie je opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Piata časť

Osobitné prúdy odpadov

V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorší ch predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

K § 76 Nakladanie s odpadovými olejmi

K odseku 1

V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice.

K odseku 3

V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

K odsekom 4, 5 a 6

Odsekmi sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadový ch olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi.

K odsekom 7 a 8

Odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomick é a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadový ch olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

K odseku 9

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

K odseku 10

Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie.

K § 77 Nakladanie so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií

K odseku 1

Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údrž be stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

K odseku 2

Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavací ch prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, ú držby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií. Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pô vodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú.

K odseku 3

Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebné ho odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K odseku 4

Upravuje sa definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktor á sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

K § 78 Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a znečisťovanie životné ho prostredia.

K odseku 3

Tento odsek preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o z ákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia.

K odseku 4

Ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO2 v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

K odseku 5

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO2 a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO2 najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie.

K odseku 6

Vymedzuje povinnosť orgánu štátnej správy monitorovať zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a to podľa položiek D15, D1, D3 uvedených v prílohe č. 3 zákona.

Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K odsekom 1 až 7

Preberajú sa definície pojmov 'polychlórované bifenyly', 'zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly', 'použité polychlórované bifenyly', 'držiteľ polychlórovaných bifenylov', ' dekontaminácia' a 'zneškodnenie' ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

K odseku 8

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 9

Ustanovuje sa hranica objemu 5 dm3 pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm3. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm3 súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držite ľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 10

Ustanovujú sa v súlade s bodom 2 člá nku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta.

K odsekom 11 a 12

Ustanovujú sa povinnosti ministerstvu.

K odsekom 13 a 14

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovaný mi bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly.

K odsekom 19, 21 a 22

Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

K odseku 23

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť , ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

K odseku 24

Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB.

Šiesta časť

Komunálny odpad

K § 80 Základné ustanovenie

K odseku 1

Definícia komunálneho odpadu oproti doteraz platnému zneniu je č iastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Obec je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejný ch priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Komunálnym odpadom je aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, pričom do tohto odpadu sa zahàňa len odpad, ktorý sa na uvedených miestach nachádza, nie odpad, ktorý vzniká z činnosti čistenia, (napr. handry).

K odseku 2

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo vä zbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami - druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zmyslom triedeného zberu odpadu je zabezpečiť zhodnotenie vytriedených zložiek komuná lneho odpadu, preto je veľmi dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky. Pri zbere odpadov z obalov je preto osobitné ustanovenie v § 59 ods. 5 písm. b), ktoré oprávňuje organizáciu zodpovednosti vý robcov, ktorá má zmluvu s danou obcou, aby uskutočňovala priebežnú kontrolu skutočného zloženia odpadu v triedenom zbere.

K odseku 3

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie 'tok odpadu' a ' typ odpadu'. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem 'prúd odpadu', ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem 'typ odpadu' je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod.,) javí sa vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem 'zložka komunálneho odpadu'.

K odseku 4

Uvedenou definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komuná lny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Definícia zmesového komunálneho odpadu doposiaľ v právnej úprave chýbala, prič om sa v praxi tento pojem často používa. Preto bolo potrebné definíciu doplniť. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinn á triediť alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Tento pojem je dôležitý najmä z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie v ýrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

K odseku 5

Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatí vna skratka, čo je nepostačujúce. Spresňujú sa kritériá vymedzenia tohto odpadu tak, že sa vypúšťa nejasná a nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu. Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, č omu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

K odsekom 6

Pojem zberný dvor nebol doposiaľ právne definovaný, čo viedlo k nejasnostiam v praxi. Preto sa tento pojem do návrhu zákona dopĺňa. Podrobnejšie upravuje činnosť zberného dvora § 82. Prevádzkovanie zberného dvora vyžaduje vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 pí sm. d). Zberný dvor môže prevádzkovať buď sama obec, prípadne združenie obcí alebo iný subjekt, ktorý však vždy musí mať zmluvu s príslušnou obcou alebo so združením obcí. Zberný dvor je ur čený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z VZN danej obce, resp. obcí.

K odseku 7

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľ adiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci; napr. je často využívaný pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu. Aj tento pojem je v zákone nový. Bolo potrebné ho doplniť, lebo sa v praxi bežne používa.

K odseku 8

Doterajší pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

K § 81 Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi

K odseku 1

Zodpovednosť obce za riadenie celého procesu nakladanie s komuná lnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území zostáva v návrhu zákona zachovaná, pričom však navrhovaný spôsob uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam v mnohom plnenie ich povinností u ľahčuje.

K odseku 2

Upresňuje čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrá tane frakcií zo separovaného (triedeného) zberu). Pozri aj § 16 ods. 2 písm. a).

K odsekom 3 až 5

Uvedené ustanovenia určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby ná hrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Je teda na obci, aký spôsob financovania týchto zberných ná dob si zvolí.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na tieto zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. Na rozdiel od toho obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

K odseku 6

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komuná lneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú uvedené zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz v § 13 písm. e) bod 7, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prich ádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom resp. OZV v zmysle § 16 ods. 3.

K odseku 7

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy keď odpad prejde od pôvodcov (fyzických a právnických osôb) do faktickej držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené v tomto osobitnom ustanovení taxatívne. Povinnosti obcí sú formulované spravidla tak, že obec je povinná 'zabezpečiť' ich splnenie, teda nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzť ahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť v ýrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. Táto odlišnosť je daná rozdielmi v spôsoboch a podmienkach zberu, pričom v prípade podľa písm. c) sa pož aduje, aby obec mala na tieto činnosti uzavretú zmluvu s jednou OZV (pozri ďalej ods. 22).

V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín ak ide o obec do 5000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

K odseku 8

Zákon taxatívne upravuje, čo má obec vo všeobecne závä znom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemn ému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy, atď. Pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dôležité, že sa v p ísmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pre odpad z obalov sa ustanovuje, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Vo vzťahu k zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať, keďže miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotní ctva.

Podľa prechodných ustanovení § 135 ods. 15 je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

K odseku 9

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vypl ýva z jeho podstaty ako prameňa práva, ale zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom všeobecné záväzné nariadenie príslušnej obce. Vý slovne sa ustanovujú základné povinnosti pôvodcu, bez ktorých plnenia by nemohol systém zberu komunálnych odpadov fungovať.

K odsekom 10 až 12

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania tejto činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na túto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tý ch komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačnú deliacu čiaru medzi financovaním zo strany výrobcov a zo strany obcí. Najťažšie bolo nájsť túto deliacu čiaru vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia tý chto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov (pri iných zložkách je odlišný systém zberu v obciach) je podľa § 59 ods. 5 písm. b) oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či 'obsah zahàňa v prevažnej miere inú zložku'. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný striktne, teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8 musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber – pozri odsek 14.

Pôvodne bol odsek 12 navrhovaný ako povinnosť obce ustanoviť miestny poplatok tak, aby pokrýval všetky náklady obce na zmesový odpad a DSO, ale počas medzirezortného pripomienkového konania bola formulácia zmiernená na slová 'obec ustanoví' s tým, že obec môže doplácať na zmesové komunálne odpady, resp. na DSO aj z iných zdrojov. Obci sa výslovne zakazuje premietnuť do miestneho poplatku len náklady spojené s triedeným zberom vyhradeného prúdu odpadov.

K odseku 13 a 15

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Obec v zmluve upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zosúladenie existujúcich zmlúv s novým zákonom je riešené v prechodných ustanoveniach v § 135 ods. 14.

K odseku 14

Toto ustanovenie sa viaže na § 59 ods. 8, teda na prúd odpadov z obalov z komunálnych odpadov a spolu s nimi zbieraných neobalových výrobkov. Ustanovuje sa, ž e obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu (v tomto prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov) dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak sa obec nezhodne s OZV a bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov.

K odsekom 16 a 17

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebn é odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá (vznikajú na jej území), a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osô b napr. prevádzkovateľa kuchyne.

K odsekom 18 až 20

Z praxe sa ukázala potreba jednoznačne vymedziť pojem množstvový zber (pozri § 80 ods. 8), ktorého znakom je :

- platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej mno žstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas,

- individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou,

- výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo

všeobecne záväznom nariadení obce.

Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si mô že vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom. Zavádza sa povinnosť pre obce zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

K odseku 21

Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnos ť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) vý nimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosť ou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľ ov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

K odseku 22

Návrh zákona ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstv á odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pô vodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu 's potvrdeniami' na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vô bec obec vedela, ktorá OZV vykazuje 'jej' množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznač ne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Fixácia zmlúv na obdobie jedného roka zabezpečuje na jednej strane stabilitu vzťahov počas jedného roka, ale zároveň umožň uje zmenu každý rok.

K odseku 23

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním vo VZN (pozri vyššie ods. 8 písm. d)), ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne (pozri § 83). Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie č i zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

K § 82 Zberný dvor

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

Súčasťou systému triedeného zberu zložiek komuná lneho odpadu sú aj zberné dvory. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Pozri aj definíciu v § 80 ods. 6. Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť vý robcov znášajú výrobcovia (§ 81 ods. 11), náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku (§ 81 ods. 10), preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslu šnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené o čom môž e rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a držiteľom odpadu. Keďže vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzť ahuje sa na neho povinnosť podľa § 16 ods. 3 mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Príslušnou OZV bude v prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov tá OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu obec, pre ktorú zberný dvor zabezpečuje triedený zber odpadov. Ak bude zberný dvor zriadený pre združenie obcí a obce v tomto združení by mali zmluvy s rôznymi OZV, bude musieť aj zberný dvor mať zmluvu so všetkými OZV.

Podľa odseku 3 písm. b) má prevádzkovateľ zberného dvora informovať obec o množstvách prevzatých odpadov od obyvateľov obce.

K § 83 Prevádzkovateľ kuchyne

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevá dzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzn ým nariadením obce.

Siedma časť Cezhraničný pohyb odpadov

Slovenská republika sa 01.05.2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhrani čnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 01.02.1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorší ch noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie č. 1013/2006'). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre v šetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štá tu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ïalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhranič ného pohybu odpadov.

K § 84 základné ustanovenia

K odseku 1

Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy:

–Cezhraničná preprava - cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu,

–Dovoz/vývoz - dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na ú zemie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ,

–Tranzit cez územie Slovenskej republiky.

Súhrne sa všetky tieto činnosti/prepravy v zákone o odpadoch označujú ako 'cezhraničný pohyb odpadu'.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o odpadoch.

K odseku 2

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životné ho prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

K odseku 3

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejské ho dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. O predmetnom rozhodnutí v súlade s Bazilejský m dohovorom informovala Slovenská republika ostatné zmluvné strany.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o odpadoch.

K odseku 4

V predmetnom ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu bl ízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

K odseku 5

Precíznejšie vymedzenie zákazu zabezpečuje postih všetký ch foriem konania v rozpore so siedmou časťou zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzť ahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahàňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 18 ods. 4 písm. s) a t) zákona o odpadoch.

K § 85 Oznámenie

K odsekom 1 a 2

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov.

Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. N áležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č . 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s vý nimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch Z. z.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie je navrhnuté z dôvodu rýchlejšieho a efektívnejšieho vybavovania jednotlivých oznámení, nakoľko v mnohých prípadoch oznamovateľ po doručení výzvy na doplnenie oznámenia už v predmetnej veci ďalej nekoná a predmetné oznámenie už nem ôže byť vybavené.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 26 zákona o odpadoch.

K § 86 Námietky

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu (t. j. zakázať prepravu odpadov). Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej č asti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

K § 87 Finančné zabezpečenie

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú

a)náklady na dopravu,

b)náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných č inností a

c)náklady na skladovanie počas 90 dní,

a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto ná kladov.

Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokr ýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku t ýchto nákladov. Zvýšenie nákladov o jeden a pól násobok (tzv. globálny rizikový faktor) je navrhnuté z dôvodu nepredvídaných, nepriaznivých podmienok v prípade späť vzatia odpadu.

Finančné zabezpečenie sa vzťahuje na množstvo odpadu, ktoré zodpovedá buď celkovému plánovanému množstvu odpadu v tonách podľa položky č. 5 v Doklade o oznámení alebo množstvu tzv. ' aktí vnej zásielky', ktorá predstavuje množstvo odpadu prepraveného a zhodnoteného/zneškodneného v priebehu jedného mesiaca.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný org án miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančn ú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských št átov EÚ a v prípade potreby ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa č l. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

Dopĺňa sa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

K odseku 4

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu.

K § 88 Cezhraničná preprava elektroodpadu a použitých elektrozariadení

V preambule smernice OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabrá nenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení , pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

K odsekom 1 až 5

Do odsekov 1 až 5 sa čiastočne transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Èasť prí lohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu.

Upravujú sa doklady a dokumentácia, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, ž e ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006.

Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

Ôsma časť Administratívne nástroje

Prvý oddiel Autorizácia

K § 89 Autorizované činnosti a udelenie autorizácie

K odseku 1

Rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizá cia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Novou je autorizácia na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti prá vnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na č innosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý pln í vybrané povinnosti individuálne.

K odsekom 2 a 3

Èinnosti uvedené v odseku 1 sa môžu vykonávať len na základe autorizácie udelenej ministerstvom. Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

K odseku 4

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať miniosterstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie.

K odseku 5

Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo.

K § 90 Podmienky udelenia autorizácie

K odsekom 1 až 4

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizá cie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe - podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe (odseky 1 a 2). Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise.

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčn ého systému združeného, resp. individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

K odseku 5

Upravuje sa vymedzenie, kto sa považuje za bezúhonné ho. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala všeobecne na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V zmysle tohto odseku sa za bezúhonného na účely tohto zákona pova žuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.

K odsekom 6 a 7

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá § 9 odseky 4 a 5.

K § 91 Rozhodnutie o udelení autorizácie

K odsekom 1 až 6

Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľ uje samostatné rozhodnutie. Následne v odsekoch 3 až 6 sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

Nie je cieľom, aby obsahom rozhodnutia boli zoznamy výrobcov, obcí a pod., ale ustanovenie koncipované všeobecne z dôvodu, aby povoľujú ci orgán mohol flexibilne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autoriz ácie môžu líšiť.

K odseku 7

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním v súlade s § 31 ods. 12 písm. c).

K § 92 Platnosť a predĺženie platnosti autorizácie

K odsekom 1 až 6

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná automaticky zo zákona, na základe prá vomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok. V prípade nedodr žania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemám.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona o odpadoch s cieľ om udržať pri výkone autorizovaných činností trvalo vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Vyňatie z tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený.

Ustanovuje sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažé rstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

K § 93 Zmena autorizácie

K odsekom 1 a 2

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpe čenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti autorizácie mô žu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie. Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil povinnosť v zmysle odseku 1.

K § 94 Zrušenie a zánik autorizácie

K odsekom 1 až 7

Autorizáciu príslušný orgán zruší, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnos ť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Odsek 4 dáva ministerstvu, na rozdiel od odsekov 1 až 3, oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v pr ípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Odsek 4 sa však vzťahuje iba na autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinností. Je možné predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v zá ujme predídenia jej zrušeniu. Odseky 5 až 7 sa preberajú z doteraz platného § 14 zákona o odpadoch. V odseku 7 sa však oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, že aj dedič, ktorý chce pokračovať vo vý kone činnosti, musí spĺňať podmienky udelenia autorizácie.

K § 95 Odborne spô sobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

K odseku 1

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykoná vala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť.

K odseku 2

Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

K odseku 3

Uvádza rozsah skúšky.

K odseku 4

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedč enia na autorizovanú činnosť.

K odseku 5

Ustanovuje povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť.

K odseku 6

Ukladá sa povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

K § 96 Zmena, zruš enie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť

K odseku 1

Uvádza podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

K odseku 2

Definuje dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 3

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody zániku odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť.

Druhý oddiel

K § 97 Súhlasy

Ustanovenie sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch s č iastočnými zmenami a doplneniami v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každé ho zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V odseku 1 sa vymenúvajú činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú , ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu. Úprava daného ustanovenia sa vykonala na základe skutočnosti, že pôvodcovia začali rušiť zmluvy s odberateľmi nebezpečných odpadov a daný nebezpečný odpad dávajú do kontajnerov na komunálny odpad.

V odsekoch 2 až 10 sú ustanovené náležitosti jednotlivých súhlasov.

V odseku 11 je ustanovená výnimka, kedy je l átka alebo vec vedľajším produktom bez udelenia súhlasu.

V odsekoch 12 a 14 doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

V odseku 15 sa ustanovuje postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Z odseku 16 vyplýva, že súhlasy uvedené v odseku 1 je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V doteraz platnom zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného úradu, čo v praxi spôsobilo vydanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov), s výnimkou súhlasu podľ a písm. g), m) a). V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu, sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni pä ť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti. Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov (odsek 17) a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť, v pr ípade ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja (odsek 18).

Tretí oddiel

K § 98 Registrácia

Preberá sa ustanovenie z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Inštitút registrácie zaviedla ešte smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12ES o odpadoch (zrušená rámcovou smernicou) a pozná ho aj rámcová smernice. V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v r ámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením.

V zmysle odseku 1 sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania prič om sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení.

Podľa odseku 2 aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený sú hlas alebo autorizácia.

Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t.

Cieľom ustanovenia je mať prehľad o všetkých podnikateľoch v oblasti nakladania s odpadom, hlavne o tých ktorý na svoju činnosť nepotrebujú rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo okrem iného umožňuje aj kontrolu ich činnosti so zreteľom na plnenie jednotlivých povinností.

Štvrtý oddiel

K § 99 Vyjadrenie

Preberá sa inštitút vyjadrení z § 16 v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzduš ia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz), k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pô vodne do Desiatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

K § 100 Vydanie osvedč enia o odbornej posudkovej spôsobilosti

Preberajú sa ustanovenia § 76 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov.

K odsekom 2 a 3

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po ú spešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov.

K odseku 4

Vymedzuje sa pojem odborná posudková spôsobilosť.

K odseku 5

Získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vyd áva ministerstvo.

K odseku 6

Upravuje sa dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platné mu stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺž enia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané.

K odsekom 7 a 8

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje f yzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V odseku 8 sa určujú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúš obnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

K odseku 9

Ustanovuje sa vedenie registra osôb oprávnených na vydávanie odborný ch posudkov ministerstvom.

K § 101 Povinnosti oprávnenej osoby na vydávanie odborných posudkov

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť, pričom nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosť ami uvedenými v § 77 doteraz platného zákona o odpadoch.

K § 102 Zmena a zrušenie osvedčen ia o odbornej posudkovej spôsobilosti

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 77a odseky 1 a 2 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje opr ávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť.

Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvodov, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej ú rovni. Uvedené súvisí s úpravou, ktorá sa vykonala v odseku 4.

Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu [§ 77a ods. 2 písm. b) doteraz platného zákona o odpadoch] doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak opr ávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom.

K odsekom 5 a 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dô vodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), ná klady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite.

K odseku 7

Do odseku 7 sa preberá § 77a odsek 4 a § 76 odsek 10 z doteraz platného zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprá vnených na vydávanie odborných posudkov.

Šiesty oddiel - Informačný systém odpadového hospodárstva

K § 103

K odsekom 1 až 8

Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodá rstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhuje riešenie Informačné ho systému odpadového hospodárstva (ďalej len 'ISOH') tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a to jednak či sa uskutočňuje v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva vrá tane množstva produkcie odpadov.

ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systé my v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), bude ná strojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými závä zkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. ISOH bude slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady.

ISOH bude zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie, resp. zne škodnenie. V ISOH sa bude sústreďovať potrebná evidencia a relevantné hlásenia, budú sa v ňom zhromažďovať údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi vrátane ďalších ú dajov uvedených v odseku 3. Súčasťou ISOH budú registre uvedené v odseku 4.

Prevádzkovateľom ISOH sa ustanovuje ministerstvo, ktoré túto povinnosť môže preniesť na poverenú organizáciu.

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré budú povinné do ISOH bezplatne ohlasovať vymedzené údaje. Zároveň sa upravuje frekvencia ohlasovania údajov pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce.

Deviata časť Orgány štátnej správy odpadového hospod árstva

K § 104 Základné ustanovenia

Ustanovenie taxatívne vymenováva orgány štátnej sprá vy odpadového hospodárstva, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len 'inšpekcia'), okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Ustanovenie súčasne vymenováva ďalšie orgány, ktoré v ustanovenom rozsahu tiež vykonávajú štátnu správu odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi sú obce, Slovenská obchodná inšpekcia a orgá ny štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K § 105 Ministerstvo

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Po zmená ch vykonaných zákonom č. 37/2010 Z. z. sa na krátke časové obdobie ústredný orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 01. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Do odseku 2 sa preberá pôsobnosť ministerstva v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície prá vnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z .z. o odpadoch (ďalej len 'zákon o obaloch').

Vypúšťa sa oprávnenie ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a od jeho zavedenia ani nevznikla potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychló rovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), t. j. zrušenia Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažmentu (COHEM) došlo v niektorých doteraz platn ých ustanoveniach k vypusteniu pojmu 'prostredníctvom poverenej organizácie', ktorá za ministerstvo zabezpečovala vedenie a aktualizáciu zoznamu kontaminovaných zariadení, registrov a činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu.

Odsek 3 predstavuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov. V zásade sa preberá § 68 ods. 3 doteraz platného zákona o odpadoch ako aj § 21 doteraz platného zákona o obaloch. Je potrebn é uviesť, že vzhľadom na zavádzanie nových inštitútov, povinností ako aj vzhľadom na aplikačné problémy, ktoré ukázala prax dochádza k rozšíreniu splnomocňovacieho ustanovenia. Z uvedeného je n ásledne možné usudzovať vydanie viacerých vykonávacích predpisov resp. minimálne, že budú obsiahlejšie oproti doteraz platnému stavu.

V odseku 4 sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Eur ópskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii.

K § 106 Inšpekcia

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložen ých fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporn ých prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly - inšpekcia ukladá fyzickým osobám - podnikateľom a prá vnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

K § 107 Okresný úrad v sídle kraja

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberá sa v plnom rozsahu § 70 doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 108 Okresný úrad

Preberá sa § 71 doteraz platného zákona o odpadoch a § 16 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 109 Obec

Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

K § 110 Slovenská obchodná inšpekcia

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ' SOI'), ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaný ch bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len 'ŠEI') vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

K § 111 Orgány štátnej správy v oblasti daní , poplatkov a colníctva

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničné ho pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Formulačná zmena nastali iba v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. K tejto formulačnej zmene sa pristúpilo v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inš pekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

K § 112 Štátny dozor v odpadovom hospodárstve

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodrž iavanie povinností fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe.

Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

Vymedzuje sa právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosť ou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

K § 113 Konanie

K odsekom 1 a 2

Preberá sa § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami v odseku 2, ktorý sa formulačne upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje sprá vny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Rozhodovanie v prípade pochybností, či vý robok je, alebo nie je obalom sa presúva z doteraz platného zákona o obaloch.

K odsekom 3 až 7

Preberajú sa odseky 3 až 7 z § 74 doteraz platného zákona o odpadoch s týmito zmenami.

V odseku 4 sa v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov (§ 99 ods. 1), vypustenie niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov, upravili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dop ĺňa v prípade udeľovania súhlasu na zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, na uzavretie úložiska kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie a na využí vanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevá dzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

V odseku 6 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu dochádza jednak z dôvodu zruš enia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku, a teda správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocn ý pri ich odstraňovaní.

K odseku 8

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením.

K odsekom 9 a 10

Vychádza sa z § 74 odsekov 8 a 9 doteraz platného stavu.

K odseku 11

Predmetné ustanovenie upravuje prípady kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

Odsek 12

Ustanovuje možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený

K § 114 Zmena, zrušenie, strata platnosti rozhodnutia

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 75 odseky 1 až 5 z doteraz platného zákona o odpadoch.

Desiata časť

Zodpovednosť za porušenie povinností

K § 115 Priestupky

K odsekom 1 až 7

Ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zauj ímavým a nelegálnym zdrojom príjmov.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil.

§ 116 Ukladanie pokút

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadov ého hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti (najmä dňom prerokovania protokolu z kontroly) a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uveden ím lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ro čnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku prísluš nej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 117 Iné správne delikty

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia s určením dolných a horných hraníc pokú t. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v jednotlivých odsekov tohto ustanovenia ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inš pekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Jedenásta časť

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočný mi zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systé m fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Práve z dôvodu, že ide o prechod na nový systém, ktorý potrebuje určité obdobie na zavedenie, sa nepristúpilo k okamžitému zrušeniu Recyklačného fondu. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizá cie zodpovednosti výrobcov.

Prvá hlava Èinnosť Recyklačné ho fondu

Prvý oddiel Fungovanie Recyklačného fondu

K § 118 Recyklačný fond

K odseku 1

V uvedenom ustanovení sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách v akých bol zriadený. Zjednocuje sa, že ide o sústreďovanie prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania uvedených odpadov.

K odsekom 2 a 3

V týchto odsekoch je uvedené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov, dochádza len k zjednoteniu ich názvu podľa komod ít.

K § 119 Orgány Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

Zachováva sa štruktúra orgánov Recyklačného fondu v zmysle doteraz platn ého stavu, a to naďalej ostávajú dva kolektívne orgány a jeden monokratický orgán.

K § 120 Správna rada

K odsekom1 až 8

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť správnej rady ako jedného z kolekt ívnych orgánov Recyklačného fondu. Preberá sa § 58 doteraz platného zákona

K § 121 Dozorná rada

K odsekom 1 až 9

V uvedených odsekoch sa preberajú ustanovenia § 59 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravuje postavenie dozornej rady Recyklačného fondu.

K § 122 Zánik členstva v sprá vnej rade a členstva v dozornej rade

K odsekom 1 až 5

Ustanovenými odsekmi sa preberá § 87 doteraz platného zákona o odpadoch upravujúci zánik členstva v kolegiálnych orgánoch s čiastočnými zmenami. Upravila sa vnútorná štruktúra odseku 1 a vzhľ adom na fakt, že má dôjsť k zrušeniu Recyklačného fondu, tak sa doplnil nový dôvod zániku členstva. V odseku 2 sa oproti doteraz platnému stavu výslovne upravilo, že odvolávanie člena vykoná va ten minister, ktorý odvolávaného člena vymenoval. Upravilo sa aj znenie odseku 3 a vymedzil sa jeho vzťah k odseku 2, a teda umožňuje sa flexibilnejšie odvolanie členov, ktorí boli vymenovaní ministrom životné ho prostredia, ministrom financií alebo ministrom hospodárstva. Uvedené podporuje aj použitie slovného spojenia 'minister, ktorý ho vymenoval', ak by sa uvedené malo vzťahovať iba na členov menovaných ministrom ž ivotného prostredia, použila by sa zavedená legislatívna skratka 'minister' bez dodatku 'ktorý ho vymenoval'.

K § 123 Riaditeľ

K odsekom 1 až 6

V týchto odsekoch sa preberajú ustanovenia § 61 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravujú postavenie riaditeľa Recyklačného fondu.

K odseku 7

Ide o nový odsek, v ktorom upravuje koniec funkčné obdobie riaditeľa Recyklačného fondu vo väzbe na vstup Recyklačného fondu do likvidácie.

Druhý oddiel Plnenie povinností voči Recyklačnému fondu

K § 124 Vymedzenie pojmov

K odsekom 1 až 4

V uvedených odsekoch sú definované pojmy, ktoré sa používali v doteraz platnom zákone o odpadoch a vymedzovali osoby povinné platiť príspevky do Recyklačného fondu. Keďže nový zá kon priniesol zmenu niektorých definícií, ktoré by mohli mať vplyv aj na vymedzenie okruhu subjektov povinných platiť do Recyklačného fondu, prevzala sa terminológia z doteraz platného zákona s cieľom ponechať okruh povinných subjektov vo vzťahu k Recyklačnému fondu nemenný.

K § 125 Povinnosti výrobcu a iných subjektov

K odsekom 1 až 7

Odseky 1 až 7 vychádzajú z doteraz platného stavu. V jednom ustanovení sa sústreďujú povinnosti voči Recyklačnému fondu, ktoré v odteraz platnom zákone o odpadoch boli upravené na viacerých miestach.

K § 126 Výpočet príspevku vý robcu do Recyklačného fondu

K odsekom 1 až 6

Preberá sa § 56 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravoval výpočet výšky príspevku do Recyklačného fondu.

Tretí oddiel Získavanie a využívanie prostriedkov Recyklačného fondu počas prechodného obdobia

K § 127 Zdroje Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

V týchto odsekoch sa preberá § 62 doteraz platného zákona o odpadoch o zdrojoch Recyklačného fondu, avšak s malou zmenou v odseku 1, kde v písmene a) už nie je osobitne uvedený dovozca oproti doteraz platnému zneniu z ákona o odpadoch, a to vzhľadom na znenie § 130 odsek 1, z ktorého vyplýva, že v pojme 'výrobca' je už zahrnutý aj dovozca, a teda nie je potrebné ho osobitne vypichovať.

K § 128 Použitie prostriedkov Recykla čného fondu

K odseku 1

Preberá sa § 63 odsek 1 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnou zmenou v okruhu použitia prostriedkov Recyklačného fondu. Umožňuje sa použitie finančných prostriedkov aj na zber a zhodnotenie opotrebovaných pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú, zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje, na podporu budovania zbernýc h dvorov pre združenia obcí a budovanie informačného systému odpadového hospodárstva.

K odseku 2

Preberá sa § 63 odsek 2 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 3

Ide o nové ustanovenie, ktoré umožňuje od 1. júla 2016 presun finančných prostriedkov z osobitný ch sektorov do všeobecného sektora nad rámec ustanovenia § 127 ods. 2 o povinnom presune 25% zdrojov RF do všeobecného sektora. Dôvodom je zámer zvýšenej podpory triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.

K odseku 4

Preberá sa § 63 odsek 3 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 5

Upravuje sa horná hranica výdavkov na správu Recyklačného fondu za rok, pričom sa vychádza z účtovnej závierky k 31. decembru 2015.

K odsekom 6 a 7

Ide o nové odseky. V zmysle odseku 6 sa výdavky určené na správu Recyklačného fondu a na uskutočnenie likvidácie fondu sa vedú na osobitných účtoch. Upravuje sa presun finančných prostriedkov z Recyklačn ého fondu do Environmentálneho fondu.

K § 129 Poskytovanie prostriedkov Recykla čného fondu

K odsekom 1 až 12

V uvedených odsekoch sa preberá § 64 doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami. V zmysle odseku 3 sa výnimka z rozhodovania správanej rady vzťahuje iba na vrátenie príspevkov podľa § 132 ods. 4. V odseku 9 sa dopĺňa lehota na podpísanie rozhodnutia správnej rady ministrom.

K odseku 13

Ide o nové ustanovenie, ktorým sa chce zamedziť od ustanoveného dátumu poskytovaniu prostriedkov fondu na také projekty, ktoré by vzhľadom na svoju realizáciu prekračovali dátum, kedy fond vstúpi do likvidácie.

K § 130 Hospodárenie Recyklačné ho fondu (počas prechodného obdobia)

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje požiadavky na hospodárenie a schválenie rozpočtu Recyklačného fondu počas prechodného obdobia a obdobia likvidácie fondu.

K odsekom 2 a 3

Uvedené odseky sú prebratím § 65 odsekov 2 a 3 z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 4 až 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré upravujú zánik povinnosti platenia príspevkov a povinnosti nahlasovať ustanovené údaje z evidencie do Recyklačného fondu.

K § 131 Informácie

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 66 doteraz platného zákona.

K odseku 5

Ide o nový odsek, ktorým sa ustanovuje Recyklačnému fondu povinnosť odovzdávať ministerstvu v mesačnej periodicite údaje z registrácie.

Druhá hlava Zrušenie Recyklačné ho fondu

K § 132

K odsekom 1 až 3

V uvedených odsekoch sa ustanovuje dátum a proces zrušenia Recyklačného fondu.

K § 133

K odsekom 1 až 4

Uvedené odseky ustanovujú požiadavky na vymenovanie likvidátora a výkon činnosti.

K § 134

K odsekom 1 až 3

Upravujú sa povinnosti pre likvidátora vykonávajúceho likvidáciu Recyklačného fondu.

K odseku 4

Ustanovuje kam bude plynúť likvidačný zostatok z RF.

Dvanásta časť

PRECHODNÉ A ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA

K § 135 Prechodné ustanovenia

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu.

K odseku 1

V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania.

K odseku 2

Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3.

K odseku 3

V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú š tyri mesiace od účinnosti tohto zákona.

K odseku 4

Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov je potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené.

K odseku 5

Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Dnes zberová spoločnosť robí skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone bude zberová spoloč nosť robiť zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu.

K odsekom 6 a 7

Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nov ých povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov.

K odseku 8

Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúcu zber vyhradeného prúdu odpadu podľa doterajších predpisov.

K odseku 9

Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred úč innosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K odseku 12

Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša ná klady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpe čiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí úč innosti tohto zákona.

K odseku 13

Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť preká žkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotý ka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov. Odsek 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavret é podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie.

K odseku 14

Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zá konom. Na rozdiel proti odseku 13, odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto vš ak nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve.

K odsekom 15 a 16

Upravuje sa povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia.

K odsekom 17 až 22

Upravuje sa povinnosť podať návrh na zač atie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že ro zhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18,20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Tak ýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

K odseku 23

V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia v ýlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autoriz ácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizá cie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

K odseku 24

Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už p ôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu.

K odseku 25

Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1.1.2016). Zabezpečuje sa tým právna istota vš etkých hospodárskych subjektov vrátane obcí.

K odseku 26

Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti v ýrobcov v celoslovenskom merítku.

K odseku 24

Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stá vajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktor é s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

K odseku 25

Upravuje povinnosť ochrany dôverných informácií.

K odseku 26

Upravuje právny základ založenia Recyklačného fondu.

K odseku 27

Ustanovuje povinnosť obce v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona.

K odseku 28

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevá dzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu.

K odseku 29

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípad e naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

K § 136 Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa predchádzajúca právna úprava a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý sa včleňuje do návrhu zákona.

K § 137 Záverečné ustanovenie

Transpozičný odkaz.

K Èl. II

Novelizuje sa živnostenský zákon v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

K Èl. III

Navrhuje sa nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. IV

Aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa § 16 ods. 6 písm. e), a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľ om vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, navrhuje sa novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

K Èl. V

Vymedzenie poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad.

K Èl. VI

Prílohou žiadosti jednotlivého výrobcu o schvá lenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu,

ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo

ak ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené vozidlo, žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štá tu je potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu. Vzhľadom na návrh na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné novelizovať zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premá vke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Èl. VII

Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia ŽP. Predmetná novela sa týka doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt.

K Èl. VIII

Účinnosť

Navrhuje sa účinnosť.

K Prílohe č. 1

Nebezpečné vlastnosti odpadov

K Prílohe č. 2

Zhodnocovanie odpadov

K Prílohe č. 3

Zneškodňovanie odpadov

K Prílohe č. 4

Ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva.

K Prílohe č. 5

Príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu

K Prílohe č. 6

Hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v odpade

K Prílohe č. 7

Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

K Prílohe č. 8

V prílohe č. 8 sú uvedené Kritériá definujúce obal, ktoré sú transpozíciou smernice o obaloch

K Prílohe č. 9

Príloha obsahuje zoznam odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorý sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním

K Prílohe č. 10

Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie.

V Bratislave 17. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 79/2015, dátum vydania: 21.04.2015

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlá dy Slovenskej republiky na roky 2012-2016. Návrh zákona vychádza z Legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. júla 2013.

Cieľom predloženia návrhu zákona je úprava existujúcich a nastavenie nových pravidiel v odpadovom hospodárstve pre vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutoč ňovanie zmien v prostredí, umožňujúcich rozvoj a realizáciu aktivít v odpadovom hospodárstve a súčasne vytvorenie podmienok pre právnu istotu, porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štá toch Európskej únie.

Platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol viac ako 30 krát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. Vzhľadom na vysoký počet jeho novelizácií, ktoré nie vždy priniesli želaný efekt, nebol tento zákon podrobený jeho celkovej revízii, ale len neustále a čiastkovo menený. V dô sledku týchto čiastkový zmien si niektoré ustanovenia začali protirečiť, resp. niektoré stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností sa opomenul sankčný paragraf. Prax ukázala, ktoré ustanovenia sa osvedčili a majú želaný efekt, a ktoré je potrebné zmeniť či úplne vypustiť, resp. že sa vyžaduje koncepčná zmena pri nakladaní s niektorými odpadmi.

Predloženým návrhom zákona sa sleduje najmä zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, úprava a zameranosť na predchádzanie vzniku odpadu, minimalizácia negatívnych vplyvov vzniku a nakladania s odpadom na životné prostredie a zdravie ľudí, zavedenie a uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, štandardným spôsobom obvyklým v iných č lenských štátoch Európskej únie a jej premietnutie na komunálnu úroveň.

Návrh zákona obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti odpadového hospodárstva.

Najväčšou zmenou je návrh na zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zru šenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti vý robcov a dovozcov či už individuálne alebo kolektívne (organizácie zodpovednosti výrobcov).

Druhá zmena sa priamo dotýka vzniku a fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov. Zavádza sa povinnosť autorizácie týchto organizácií, pričom autorizáciu bude udeľovať Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky. Cieľom je najmä sprehľadniť činnosť týchto organizácií. Obdobný druh autorizácie bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky udeľovať aj výrobcom, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne. Návrhom zákona sa vytvárajú aj podmienky pre vznik koordinačného centra, ktoré bude slúžiť na podporu plnenia zákonných povinností výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov.

Treťou zmenou je výrazné sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov a zákazu ukladať na skládky odpadov vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktor é sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a vytriedený biologicky rozložiteľný odpad.

Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.

Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrené v doložke vplyvov.

Navrhovaný zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore