Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať výraz:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Dokument musí obsahovať výraz:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 72037
Dôvodové správy: 2582
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
20.04.2021
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 82/2005 účinný od 01.03.2021


Platnosť od: 09.03.2005
Účinnosť od: 01.03.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Verejné obstarávanie, Pracovno-právne vzťahy, Kontrolný systém, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Sociálna pomoc, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11 JUD6511 DS15 EU PP ČL3
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 82/2005 s účinnosťou od 01.03.2021 na základe 76/2021

Legislatívny proces k zákonu 76/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 76/2021, dátum vydania: 19.02.2021

 

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je v zmysle úlohy C.7. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 riešiť otázky osobitosti výkonu práce z domácnosti zamestnanca, upraviť možnosť zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie, upraviť možnosť dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami, zohľadniť kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa, vytvoriť nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby. V tomto ohľade sa primárne v čl. I. novelizuje Zákonník práce a v čl. IV zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň zmenami navrhovanej úpravy dotknuté v čl. III zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v čl. VI zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a v čl. VII zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

V kontexte otázky určenia príslušného právneho predpisu v súdnom spore o rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy sa navrhuje v čl. II upraviť zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

V kontexte otázky reprezentatívnosti sa v čl. V zmenou zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) navrhuje riešiť aj reprezentatívnosť na úrovni tripartity.

Zároveň sa navrhuje v čl. I riešiť aj niektoré problémy, ktorých riešenie si vyžadujú podnety z praxe pracovného práva.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Materiál predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Sledované vybrané vplyvy navrhovaného materiálu podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, ako aj v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

1

Osobitná časť

K čl. I (Zákonník práce)

K bodu 1

Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa na navrhuje ustanoviť, kto je zamestnancom trvalo starajúcim sa o dieťa pre účely uplatňovania príslušných práv v Zákonníku práce. Zároveň sa navrhuje vymedziť, že ide o starostlivosť o neplnoleté dieťa, ako aj vznik a zánik tohto statusu zamestnanca (a oznamovanie tejto skutočnosti).

K bodu 2

Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť ustanovenie, ktorým sa zo zákona predlžuje skúšobná doba vzhľadom na to, že zamestnávateľ si po istý čas nemôže zamestnanca odskúšať a naopak. Skúšobná doba je z hľadiska času dobou, ktorá trvá od do a z tohto hľadiska je vhodné, aby sa doba končila v príslušný deň o 24:00. Samotná prekážka v práci môže v praxi trvať rôzne časové úseky od niekoľkých minút po celú dĺžku trvania pracovnej zmeny, ktorá bola naplánovaná na príslušný pracovný deň. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresniť existujúce znenie zákona tak, že ak zamestnanec neodpracoval pracovnú zmenu, ktorú mal podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušný pracovný deň, skúšobná doba sa predĺži o kalendárny deň (t. j. za deň nevykonávania práce sa skúšobná doba predĺži o jeden kalendárny deň, čo vyplýva aj toho, že ide o dobu, t.j. úsek, ktorý sa neprerušuje).

K bodu 3

V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 a v kontexte predpokladaného nárastu predovšetkým telepráce z dôvodu meniacich sa návykov a prehodnocovania trvalej prítomnosti zamestnancov na pracovisku sa navrhuje zmodernizovať ustanovenia o domáckej práci a telepráci.

V prípade vymedzenia domáckej práce a telepráce sa vychádza aj z Rámcovej dohody sociálnych partnerov na úrovni o telepráci1 (ktoré nebola prenesená do smernice ale má byť presadzovaná prostredníctvom národných sociálnych partnerov a v mnohých štátoch vrátane Slovenskej republiky bola do istej miery prenesená do právnej úpravy § 52 Zákonníka práce) aj z Dohovoru MOP č. 177 z roku 1996 o práci doma. V rámcovej smernici sa definujú znaky telepráce. O teleprácu ide ak:

- ide o prácu, ktorá sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa, ale prenáša sa do domácnosti zamestnanca (cieľom tohto znaku je aj odlíšenie takejto práce od prác vykonávaných na pracovnej ceste a v priestoroch klientov, čo tiež priestory mimo priestorov zamestnávateľa, ale nejde o teleprácu),

- táto práca sa pravidelne vykonáva z domácnosti zamestnanca (ponecháva sa teda aj výnimka, kedy nejde o domácku prácu alebo teleprácu, t.j. ak nemožno identifikovať vzor pravidelnosti, resp. ak mimoriadne okolnosti spôsobia, že zamestnanec dočasne vykonáva prácu

1 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:c10131&from=EN

2

z domácnosti napr. technické príčiny na pracovisku, mimoriadna potreba v daný deň sa starať o dieťa, t.j. spravidla ide o neplánované situácie).

V praxi niekedy dochádzalo aj k odlišovaniu pojmov domácka práca/telepráca (ako pravidelná práca z domácnosti) a home office (ako príležitostná práca z domácnosti). Právna úprava Slovenskej republiky nepozná pojem home office a anglické znenie dohovoru MOP č. 177 z roku 1996, ktoré upravuje tzv. home work, je možné preložiť ako domácka práca/práca doma slovenské znenie prekladu dohovoru používa spojenie „práca doma“. Pojmy domácka práca/telepráca a homeoffice teda do istej miery synonymami. Zároveň sa často v praxi stierajú rozdiely medzi príležitostnou a pravidelnou prácou v domácnosti (napr. zamestnávateľ zamestnancom na výkon práce pridelí prenosný počítač a plní viaceré povinnosti, ktoré sú ustanovené v § 52 pre domácku prácu/teleprácu)

Deliacim kritériom právnej úpravy (aj Rámcovej dohody o telepráci) kedy ide o domácku prácu/teleprácu a kedy nie, je otázka pravidelnosti výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa (ak ide o pravidelný výkon, ide o domácku prácu/teleprácu a na ňu naviazané plnenie určitého súboru povinnosti). Pravidelnosť neznamená, že práca z domácnosti sa musí vykonávať v rozsahu celého ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času, práca z domácnosti (domácka práca/telepráca) sa môže vykonávať aj v dohodnutom rozsahu, ktorý je časťou ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času (napr. jeden, dva dni v týždni). Z tohto hľadiska sa navrhuje vymedziť aj túto skutočnosť.

V prípade telepráce význam nielen to, že sa na výkon práce používa informačná technológia, ale aj to, že táto technológia sa na diaľku pravidelne prepája so zamestnávateľom/jeho zákazníkmi, t.j. dochádza k toku údajov, pretože v opačnom prípade je informačná technológia (napr. tablet na kreslenie) len jedným z nástrojov na výkon domáckej práce.

Domácnosťou pre účely domáckej práce a telepráce musí byť miesto, ktoré je iné ako priestory/prevádzky zamestnávateľa (priestory zriadené zamestnávateľom). V zmysle navrhovanej právnej úpravy to môže byť hocijaké miesto vrátane takého dojednania miesta, že zamestnanec si sám vyberá odkiaľ bude prácu vykonávať, ak to povaha práce umožňuje (t.j. dojednanie nebude obsahovať konkrétne miesto výkonu práce ale určenie, že miesto výkonu práce sa ponecháva na zamestnanca). Týmto sa umožňuje aj tzv. mobilná telepráca a tzv. digitálni nomádi.

Jedným zo základných princípov vyslovených v Rámcovej dohode o telepráci je skutočnosť, že telepráca (a v tomto ohľade aj domácka práca) musí byť dohodnutá, t. j. nie je možné, aby zamestnávateľ prikazoval jednostranne výkon domáckej práce/telepráce proti vôli zamestnanca a naopak, aby si zamestnanec sám rozhodoval, kde bude jeho miesto výkonu, pretože sa domnieva, že môže vykonávať prácu aj z domácnosti. Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy 43 ods. 1 Zákonníka práce) musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.

V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas 88 Zákonníka práce) alebo jeho

3

rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 86/§ 87, resp. aj § 88 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať výnimky ustanovené v odseku 7, pretože zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce (napr. v prípade § 88 Zákonníka práce aj pri voliteľnom pracovnom čase určuje podmienky začatia a skončenia výkonu práce a podmienku maximálneho úseku výkonu práce v rámci 24 hodín). Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie, apod. Z uvedeného vyplýva, že znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť.

Odchýlky od pravidiel Zákonníka práce sa navrhuje ponechať nezmenené s výnimkou písm. b). Vzhľadom na to, že v prípade domáckej práce/telepráce môžu nastať aj prestoje, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá (napr. nedodanie podkladov na výkon práce, pokazenie prideleného počítača) ale aj prestoje, za ktoré si zodpovedá zamestnanec (napr. výpadok energie, pokazenie vlastného počítača) je potrebné pri posudzovaní práv zamestnanca túto skutočnosť odlíšiť.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť/poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce/telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely. Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca. Obdobne to platí aj v prípade podľa odseku 2.

Navrhuje sa zo súčasného znenia prevziať aj ďalšie ustanovenia o povinnostiach zamestnávateľa pri domáckej práci a telepráci. Povinnosti sa navrhuje spresniť pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, kedy zamestnancovi uhrádza za podmienok podľa § 145 ods. 2 preukázateľné zvýšené výdavky zamestnanca s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetom potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce).Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne (v tomto kontexte je relevantný aj kontext zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Ustanovenie § 52 je prepojené s § 145 ods. 2, t.j. základným pravidlom Zákonníka práce je povinnosť zamestnanca používať nástroje, prostriedky, zariadenia zamestnávateľa. To platí aj pre kontext domáckej práce a telepráce. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (viď. § 145 ods. 2), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa. Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec.

4

Navrhuje sa (rovnako aj je to aj v Rámcovej dohode o telepráci) zdôrazniť prístup tohto zamestnanca k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).

Navrhuje sa ustanoviť aj forma práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny.

V ustanovení sa ponecháva dôležitý aspekt pri domáckej práci a telepráci (zdôrazňovaný aj v Rámcovej dohode o telepráci a v dohovore MOP č. 177), a to zásadu zákazu znevýhodnenia (t. j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásadu zákazu zvýhodnenia (t. j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa).

K bodu 4

V súlade s uznesením Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 sa navrhuje flexibilnejšie upraviť dočasné prideľovanie medzi subjektmi, ktoré v zmysle Obchodného zákonníka ovládajúcou a ovládanou spoločnosťou, ak vznikne potreba pre dočasné pridelenie. Nebude sa skúmať otázka objektívnych prevádzkových dôvodov ani sa nebude musieť splniť podmienka minimálnej doby trvania pracovného pomeru. S cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k neoprávnenému vykonávaniu činnosti bez povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania (t.j. sprostredkovania zamestnancov za účelom dosiahnutia zisku), navrhuje sa rovnako ako je v to v § 43a Zákonníka práce Českej republiky ustanoviť, že takéto dočasné pridelenie je bezodplatné (s výnimkou náhrady preukázateľných nákladov na mzdy a iné plnenie spojené s výkonom práce, t.j. ide len o refundáciu skutočne vynaložených nákladov, ktoré zamestnávateľ na zamestnanca v čase jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi musel vynaložiť, hoci sa práca vykonávala pre užívateľského zamestnávateľa – mzda, náhrada mzdy, náklady na zabezpečenie pracovného prostriedku, ak ho nezabezpečil užívateľský zamestnávateľ).

K bodu 5

Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť ustanovenie, že u zamestnanca, ktorý pružný pracovný čas 88 Zákonníka práce), a teda si môže sám určovať začiatok a koniec svojej prítomnosti v práci sa v prípade pracovnej cesty pružný pracovný čas na daný deň ruší. V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť výnimky. Význam zrušenia pružného pracovného času nastáva vtedy, ak pracovná cesta z hľadiska jej začiatku a konca zasahuje do voľby zamestnanca ohľadom príchodu do práce a odchodu z práce vo voliteľnom pracovnom čase. Aj v tomto prípade sa však strany môžu dohodnúť inak (pretože napr. skorší príchod zamestnanca automaticky nemusí znamenať, že zamestnanec musí odpracovať na pracovisku fixne aj zvyšok pracovnej zmeny, ale ak je možnosť vyrovnať tento pracovný čas v pružnom pracovnom období alebo zamestnancovi chýba pracovný čas môže byť v záujme zamestnanca odísť z pracoviska podľa potreby). Zároveň sa umožňuje, aby zamestnávateľ po dohode so zástupcami

5

zamestnancov (pozn. pružný pracovný čas sa zavádza po dohode s nimi) určil ďalšie prípady, kedy sa pružný pracovný čas neuplatní (napr. ak školenie na pracovisku zasahuje aj do voliteľného pracovného času).

K bodu 6

Vzhľadom na rozsah podnetov z praxe vyvolaný doplnením ustanovenia § 103 ods. 2 Zákonníka práce o právo zamestnanca trvalo starajúceho ho sa o dieťa na vyššiu výmeru dovolenky vo vzťahu k určeniu rozsahu tejto dovolenky v príslušnom kalendárnom roku, kedy sa zamestnanec začal alebo prestal trvalo starať o dieťa, navrhuje sa v zákone presne vymedziť, v akom momente získa tento zamestnanec právo na dodatočnú dovolenku a v akom rozsahu. Z hľadiska pravidla časovej proporcionality (pro rata temporis), ak zmena nastáva v priebehu určitej doby (v tomto prípade v priebehu kalendárneho roka, pretože ide o dovolenku za kalendárny rok) je potrebné zmenu vo v rozsahu práva (výmere) posudzovať v pomernom rozsahu. Z tohto dôvodu sa navrhuje toto pravidlo priamo vymedziť v zákone, pričom rozsah výmery jeden týždeň sa počíta ako podiel počtu dní počtu kalendárnych dní v kalendárnom roku a trvalej starostlivosti o dieťa v kalendárnom roku.

K bodu 7

V kontexte zmien v § 152 ako aj v kontexte zjednotenia právnej úpravy sa navrhuje zdôrazniť v 118 ods. 2, že plnenia poskytované podľa § 152 nie mzdou (obdobne ako podľa súčasného znenia ňou nie je napr. stravné pri pracovnej ceste).

K bodu 8

Navrhované znenie sa vypúšťa vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie nemá súvis s predmetom zákona, ktorý upravuje postavenie zamestnancov.

K bodu 9

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na vypustenie odseku 6 v § 134.

K bodom 10, 12 a 13

V § 152 sa navrhuje ustanoviť možnosť výberu zamestnancov medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý byť účelovo viazaný na stravovanie. Uvedené priamo vyplýva z Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 – 2024 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020.

Ustanovenie § 152 je založené na základnej zásade, ktorej cieľom je zabezpečenie stravovania zamestnancom tak, aby mali najmä hlavné teplé jedlo a vhodný nápoj zodpovedajúci zásadám správnej výživy počas pracovnej zmeny, aby boli schopní po prestávke v práci vykonávať pracovnú činnosť (v mnohých prípadoch fyzicky náročnú prácu počas celej pracovnej zmeny). Od prvého znenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. po súčasnosť je táto povinnosť najlepšie splnená prostredníctvom prevádzkovania vlastnej jedálne zamestnávateľom alebo zabezpečením inej jedálne, kde sa zamestnanec môže najesť v priebehu pracovnej zmeny, kde

6

zloženie stravy je optimalizované na podmienky zamestnávateľa. Z tohto hľadiska sa ponecháva prednosť systému podnikového stravovania a právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení, pretože buď tak nemôžu spraviť alebo podmienky v podniku umožňujú väčšiu flexibilitu (napr. pre porovnanie - v priestoroch veľkého zamestnávateľa by bolo problematické alebo nemožné, aby zamestnanec opustil priestory, najedol sa a vrátil sa na pracovnú zmenu do 30 minút a z tohto dôvodu zamestnávateľ prevádzkuje niekoľko stravovacích zariadení priamo v podniku alebo naopak budova s kanceláriami open space v pešej dostupnosti niekoľkých stravovacích zariadení a s flexibilnou prestávkou v práci z hľadiska jej času počas obeda a z hľadiska jej dĺžky). Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie.

Právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ bude môcť upraviť podrobnejšie pravidlá, akými sa realizuje výber zamestnanca. Vzhľadom na rozmanitú veľkosť zamestnávateľov a rozličné podmienky u nich, zákon ponecháva tieto otázky na zamestnávateľov a upravuje len minimálne pravidlá, pričom umožňuje, aby si pre tieto účely vydal vnútorný predpis.

Navrhuje sa tiež, aby do uskutočnenia výberu zamestnanca zamestnávateľ poskytoval stravovacie poukážky alebo poskytoval finančný príspevok na stravovanie na základe svojho rozhodnutia.

V novom odseku 8 sa navrhuje vymedziť, aká byť suma finančného príspevku (osobitný význam to tam, kde u zamestnávateľa nie je porovnateľný zamestnanec so stravovacou poukážkou, a teda nie je jasné aká je cena jedla).

K bodu 11

Vo väzbe na zmeny v ods. 7, kedy môže nastať situácia, že zamestnávateľ bude poskytovať len finančný príspevok na stravovanie, sa navrhuje spresniť ustanovenie ods. 2 o podmienkach pre vznik práva na poskytnutie finančného príspevku (vo väzbe na odpracovanie určitej minimálnej dĺžky pracovnej zmeny).

K bodu 14

Navrhuje sa spresnenie znenia z dôvodu, že sa určuje výška škody na veci, t.j. jej vyjadrenie v peniazoch.

K bodu 15

Vzhľadom na to, že § 224 ods. 3 Zákonníka práce ustanovuje, že „Zákazy prác a pracovísk ... mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.“, t.j. že

7

rovnaké zákazy, ktoré platia pri práci mladistvých v pracovnom pomere platia aj pre mladistvých pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je uvedené potrebné premietnuť aj do § 223 ods. 2 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje, ktoré z ustanovení o pracovnom pomere sa vzťahuje aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnako to platí aj o nočnej práce mladistvých, ktorá je v zmysle § 174 Zákonníka práce mladistvým zamestnancom (s výnimkami) zakázaná, čo vyplýva aj z práva (čl. 9 smernice 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci) a práva MOP (čl. 3 dohovoru MOP č. 90 o nočnej práci mladistvých zamestnaných v priemysle).

K bodom 16 až 18

Navrhuje sa vyriešiť spornú otázku ohľadom možnosti vykonávania práce fyzickou osobou bývalým žiakom strednej školy a bývalým študentom prvého stupňa vysokej školy, ak chce od času skončenia štúdia do času zápisu na príslušný stupeň vysokej školy vykonávať prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov. Výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov je naviazaný na existenciu príslušného štatútu, ktorý však osoba stráca a nadobúda podľa osobitných predpisov (viď. zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bez ohľadu, či plánuje v rovnakom kalendárnom roku aj pokračovať v štúdiu. Navrhuje sa zaviesť prezumpcia zachovania štatútu do 31. októbra. V prípade prezumpcie sa navrhuje, aby sa ukončenie štúdia preukazovalo dokladom o riadnom ukončení štúdia.

K bodom 19 a 20

Navrhuje sa upraviť pôsobnosť odborovej organizácie na pracovisku tak, aby zamestnancov na pracovisku zastupovali (ako príslušný odborový orgán) iba osoby, ktoré majú vzťah k zamestnávateľovi, t.j. u neho zamestnané v pracovnom pomere. Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku v prípade skončenia pracovného pomeru člena príslušného odborového orgánu, aby sa odborová organizácia v kontexte vlastných stanov, ako aj osobitných predpisov mohla pripraviť na zmenenú situáciu a nebol len výlučne z formálneho hľadiska ukončený sociálny dialóg.

Zároveň sa umožňuje, aby si odborová organizácia a zamestnávateľ mohli otázku podmienky zamestnávania v pracovnom pomere upraviť aj inak, napr. bude postačovať, že jedna odborová organizácia pôsobí u viacerých zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov.

Predmetný návrh vychádza zo skutočnosti, že v praxi sa možno stretnúť s tým, že zamestnancov na pracovisku zastupujú osoby, ktoré nemajú žiadnu previazanosť so zamestnancami, a v niektorých prípadoch pochybnosti, či vôbec u zamestnávateľa majú nejakú členskú základňu. Vzhľadom na to, že informácia o členstve v odboroch je dôverná a zamestnávateľ nemá právo ju od zamestnanca požadovať, zamestnávateľ si v takejto situácii ani nevie overiť, či príslušná odborová organizácia skutočne chce zastupovať na pracovisku zamestnancov alebo jej prítomnosť na pracovisku inú motiváciu. Vzhľadom na to, že v zmysle doterajšieho zákona je zamestnávateľ oprávnený disponovať informáciou, kto je členom odborového orgánu, navrhuje sa prepojenosť odborovej organizácie so zamestnancami zabezpečiť práve týmto spôsobom. Navrhovanou zmenou sa nezasiahne viac ako je nevyhnutné

8

do pôsobenia odborovej organizácie na pracovisku a zároveň sa zamestnávateľovi istota, že ak rokuje s odborovou organizáciou, táto odborová organizácia na pracovisku skutočne pôsobí a môže oprávnene zastupovať záujmy zamestnancov.

Použitie slova „príslušný“ v § 230 znamená, že táto požiadavka sa nekladie na každý odborový orgán odborovej organizácie, ale ten, ktorý konať voči zamestnávateľovi (uvedená skutočnosť potom vyplýva zo stanov odborovej organizácie).

K bodu 21

V praxi zamestnávatelia, osobitne vo verejnej správe, obstarávajú sprostredkovateľov stravovania, aby získali najlepšiu cenu za službu. Zmluvy o sprostredkovaní stravovania však uzatvárané aj na dlhšie časové obdobie a nie je možné ich vždy, bez výpovednej doby, resp. bez ďalších nákladov vypovedať. Z tohto dôvodu sa ponecháva primeraný časový priestor na možnosť ich skončenia v prípade, ak u zamestnávateľa dôjde k zmene v spôsobe prispievania na stravovanie, resp. na ich modifikáciu, ak si poskytovanie stravovacích poukážok vyberie len časť zamestnancov.

V kontexte zmeny v § 230 ods. 2 sa navrhuje v prechodnom ustanovení upraviť postup v prípade odborových organizácii, ktoré u zamestnávateľa pôsobili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Na zosúladenie stavu sa navrhuje ustanoviť dobu do 1.9.2021.

K čl. II (zákon č. 2/1991 Zb.)

V kontexte otázky určenia príslušného právneho predpisu v súdnom spore o rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy sa navrhuje upraviť zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní vypustením označenia právneho predpisu, podľa ktorého sa postupuje. Určenie sa bude spravovať osobitnými predpismi občianskeho práva procesného.

K čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z.)

Vo väzbe na zmeny v § 152 Zákonníka práce sa navrhuje oslobodiť celý finančný príspevok od dane z príjmu.

K čl. IV (zákon č. 82/2005 Z. z.)

V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 sa navrhuje nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby. Spoluzodpovednosť bude v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Na ten účel sa tak predlžuje v súčasnosti zavedená lehota, a to z 5 dní v období 12 mesiacoch na 30 dní v období 12 mesiacoch. Takto sa predíde prípadom, keď odberateľ potrebuje nevyhnutne zabezpečiť službu, no nemá dostatočný časový priestor na spoľahlivé overenie serióznosti a legálnosti zamestnávania u svojich poskytovateľov služieb. Na tento účel slúžila doteraz zavedená 5 dňová lehota. Nakoľko sa táto lehota javí ako nedostatočná, v záujme znižovania administratívnej záťaže v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na

9

obdobie rokov 2020 2024 sa navrhuje jej predĺženie. Tento návrh zároveň zodpovedá požiadavke podnikateľského prostredia.

K čl. V (zákon č. 103/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3 a 9

S cieľom posilnenia reprezentatívnosti a zabezpečenia funkčnosti Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) sa navrhuje ustanoviť, aby na každej strane (zamestnancov a zamestnávateľov) mohli byť členmi rady najmenej tri subjekty. Návrh vychádza z čl. 1 a 2 Dohovoru MOP č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

Podľa čl. 1 dohovoru „V tomto dohovore výraz "reprezentatívne organizácie" znamená najreprezentatívnejšie organizácie zamestnávateľov a pracovníkov, ktoré využívajú právo slobody združovať sa.“. Dohovor vychádza z princípu najreprezentatívnejších združení, pričom pravidlá reprezentatívnosti si nastavuje členský štát.

V prípade ak na jednej zo strán nie najmenej tri subjekty, pretože niektoré existujúce subjekty nespĺňajú kritérium ustanovené podľa platného a účinného znenia, navrhuje sa, aby sa postupovalo pri doplnení rady o ďalšieho zástupcu (alebo zástupcov), ktorí sa uchádzajú o členstvo podľa ich veľkosti. Po vstupe do rady miesto takéto člena garantované na 12 mesiacov. Po tomto čase, ak ide o takéhoto zástupcu, iné subjekty, ktoré by sa chceli stať členom rady a domnievajú sa, že majú väčšiu reprezentatívnosť, môžu požiadať o vstup do rady. V prípade sporu rozhodne rozhodca.

Uvedené ustanovenie zároveň môže slúžiť aj pre zachovanie sociálneho dialógu na úrovni Rady v prípade, ak žiaden zo zástupcov nesplní podmienku „100 000“ ustanovenú v zákone, a teda v tomto ohľade by fungovanie rady bolo znemožnené, pretože tripartita nemôže fungovať, ak existujú len dve strany.

Navrhuje sa aj ustanoviť prechodné ustanovenie, akým spôsobom sa doplní rada o ďalších členov, ak by počet členov bol nižší ako zákonom ustanovený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. S cieľom dať príležitosť všetkým sa ustanovuje „časové okno“ od 1. marca 2021 do 30. apríla 2021.

K bodu 4

Navrhuje sa spresniť okruh osôb, ktoré môžu zastupovať vládu Slovenskej republiky na zasadnutí rady, a ktoré sa započítavajú pre účely uznášaniaschopnosti rady.

S cieľom zachovania práva sociálneho partnera podľa dohovoru MOP č. 144 sa zároveň navrhuje, aby v prípade neuznášania schopnosti („nie je schopné prijímať závery“) zvolaného plenárneho zasadnutia sociálny partner, ktorý sa na plenárne zasadnutie dostavil, mohol predniesť svoje stanovisko k predloženým materiálom, t.j. aby sa mu umožnilo voči vláde Slovenskej republiky realizovať svoje právo na konzultácie na najvyššej úrovni.

10

Zároveň sa navrhuje, že ak plenárne zasadnutie nebolo schopné prijímať závery, stanovisko člena rady, ktorý sa na zvolané plenárne zasadnutie dostavil a preložil svoje stanovisko voči príslušným zástupcom vlády a mohol ho s nimi prerokovať , toto stanovisko je súčasťou záznamu, ktorý sa v tomto prípade vyhotoví.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa upraviť, že z plenárneho zasadnutia, ktoré sa zvolalo ale nebolo uznášaniaschopné, sa vyhotoví záznam, kde bude obsiahnuté aj stanovisko sociálneho partnera podľa § 7 ods. 6 druhej vety. Obdobne sa odkaz na stanovisko (resp. stanoviská) sociálneho partnera podľa § 7 ods. 6 druhej vety, ktoré súčasťou záznamu, dopĺňa pri informačnej povinnosti predsedu rady voči vláde.

K bodu 7

Z dôvodu praxe sa navrhuje zmeniť právnu úpravu pre prijímanie záverov z predsedníctva. Na prijatie záverov sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov predsedníctva a zároveň súhlas všetkých strán rady (predsedníctva). Pokiaľ ide o hlasovanie v rámci jednotlivých skupín, vyžaduje sa aby súhlas vyslovil najmenej jeden člen za príslušnú stranu.

K bodu 8

Z dlhodobej praxe vyplýva, že organizačne je sekretariát súčasťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zároveň tajomník rady je aj štátnym zamestnancom podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. V § 11 sa navrhuje zosúladenie zákona o tripartite s požiadavkami zákona o štátnej službe.

K čl. VI (zákon č. 281/2015 Z. z.)

K bodom 1 až 3 a 5

Keďže úprava súvisiaca s poskytnutím stravovania profesionálnym vojakom je upravená v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osobitne, navrhuje sa obdobnú úpravu ako je navrhovaná v Zákonníku práce realizovať aj v § 120 zákona č. 281/2015 Z. z. Predmetnou úpravou sa právo výberu umožňuje len tým profesionálnym vojakom, ktorým veliteľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde už teraz bol poskytovaný finančný príspevok a dopĺňajú sa dôvody nároku profesionálneho vojaka na finančný príspevok na stravovanie aj na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov. Profesionálnemu vojakovi tak na základe žiadosti a predloženia lekárskeho potvrdenia bude poskytovaný finančný príspevok na stravovanie. Táto forma stravovania bude obmedzená v čase plnenia úloh, keď nebude mať profesionálny vojak poskytované proviantné náležitosti za podmienok ustanovených v § 204 tak, aby nevznikli prekážky pri plnení úloh zo strany profesionálneho vojaka.

11

K bodu 4

Pojem „zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa“ používa aj zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v modifikovanej podobe v § 116. V súčasnosti je v § 217 zákona č. 281/2015 Z. z. prebratý § 40 ods. 1, 2, 6 a 7 Zákonníka práce. Pre zabezpečenie jednotného výkladu ustanovení týkajúcich sa „zamestnancov trvale sa starajúcich o dieťa“ je potrebné toto ustanovenie Zákonníka práce prebrať aj do zákona č. 281/2015 Z. z.

K čl. VII (zákon č. 55/2017 Z. z.)

K bodom 1 až 4

V kontexte zmien v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce sa navrhuje vykonať zmeny v príslušných ustanoveniach zákona o štátnej službe.

K čl. VIII

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. marca 2021 okrem ustanovenia, ktorá sa týka dovolenky, kde sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. januára 2022.

V Bratislave dňa 4. novembra 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 82/2005, dátum vydania: 09.03.2005

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu zákona je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz ich vykonávania, zabezpečiť výkon kontroly a ustanoviť postih v prípade porušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Cieľom návrhu zákona je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.

Sprievodným javom nezamestnanosti je nelegálna práca, ktorá spočíva v tom, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá vykonáva závislú prácu nie je založený písomnou pracovnou zmluvou, ani dohodou a u cudzincov, ktorí prichádzajú na naše územie chýba povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie, čím je výkon takýchto prác utajený. Dôvodom tohto utajenia je snaha fyzickej osoby získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností a súčasne snaha zamestnávateľa ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca. Fyzická osoba popri príjme od svojho zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov môže byť súčasne zabezpečená aj zo strany štátu.

Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby vrátane cudzincov bez plnenia povinných odvodov a dani z príjmov, spôsobujú našej ekonomike značné škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu.

Navrhovaná právna úprava má ustanoviť aj zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a definuje, kedy sa vykonávanie závislej práce a zamestnávanie považujú za nelegálne.

Právomoc v oblasti kontroly a ukladania postihov za zistené porušenia je ponechaná kontrolným orgánom v rozsahu ich pôsobnosti podľa príslušných zákonov, ale je navrhovaná aj týmto návrhom zákona.

Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo zo zistení výkonu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na území Slovenskej republiky a tiež z právnych úprav niektorých európskych krajín.

V súvislosti s predkladanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami doplniť zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zmeniť a doplniť zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplniť zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet, ktorý je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 5. novembra 2004 k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet oznámilo, že berie na vedomie predkladaný jednorazový dopad na štátny rozpočet v sume cca 3 mil. Sk súvisiaci so zmenou sídla Národného inšpektorátu práce, ktorého náklady budú pokryté v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 82/2005, dátum vydania: 09.03.2005

9

Osobitná časť

Čl. I

K § 1 Ustanovením sa vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2V záujme vyhľadávania a odstránenia nelegálnej práce sa v navrhovanom ustanovení § 2 vymedzuje pojem nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie.

Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, alebo dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.

Nelegálne zamestnávanie cudzinca je, keď zamestnávatelia využívajú prácu cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie (tam, kde sa vyžaduje), s výnimkou zamestnávania tých cudzincov, o ktorých medzinárodná zmluva ustanovuje inak.

Navrhuje sa ustanoviť ako jednu z foriem nelegálneho zamestnávania aj sprostredkovanie zamestnania právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 3Ustanovuje sa zákaz vykonávania nelegálnej práce a zákaz nelegálneho zamestnávania.

K § 4V záujme odstránenia nelegálneho poskytovania prác osobami, ktoré svoju nelegálnu činnosť propagujú prostredníctvom novín, časopisov a iných médií, navrhuje sa prevádzkovateľovi informačných prostriedkov ustanoviť povinnosť, na požiadanie a bezplatne oznámiť kontrolnému orgánu meno a adresu alebo názov a sídlo objednávateľa takejto ponuky práce.

K § 5Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto kontrolné orgány a orgány vykonávajúce kontrolu podľa osobitných predpisov (napr. Sociálna poisťovňa) pri vykonávaní kontroly sú povinné spolupracovať a poskytovať si potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti.

Ustanovuje sa povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú závislú prácu, poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva závislú prácu sa tiež ukladá povinnosť kontrolnému orgánu predložiť na požiadanie doklad (napr. preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz), ktorého obsahom bude identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, pod ktorým je zaevidovaná v Sociálnej poisťovni. Identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby je podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rodné číslo fyzickej osoby.

K § 6

Ak pri výkone kontroly zistí príslušný orgán porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je oprávnený kontrolovanej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom za nelegálne zamestnávanie uložiť pokutu podľa osobitného predpisu až do výšky 1 000 000 Sk.

K § 7V návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa navrhuje ustanoviť, že priestupku sa dopustí ten, kto nelegálne vykonáva prácu.

Navrhovanou úpravou sa umožní postih pokutou až do výšky 10 000 Sk. Ustanovuje sa, že priestupky bude prejednávať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konanie o priestupkoch sa bude vzťahovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Do ustanovenia upravujúceho zákaz poskytovania štátnej pomoci sa navrhuje generálne upraviť tento zákaz aj v prípade, že podnikateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, ktorým je navrhovaný zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to po dobu piatich rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly.

K čl. III

K bodu 1

V zákone č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov sa navrhuje rozšíriť kompetencie orgánov inšpekcie práce o právo vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení o zákaze nelegálneho zamestnávania.

Potieranie nelegálneho zamestnávania patrí medzi priority príslušných orgánov pôsobiacich v danej oblasti, vrátane orgánov inšpekcie práce. Efektivitu kontrolnej činnosti ovplyvňuje súčasná platná úprava, v ktorej nie sú jednoznačne zakotvené kompetencie orgánov inšpekcie práce. Tieto orgány vykonávajú kontrolu nelegálneho zamestnávania iba ako súčasť kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Za účelom vymedzenia kompetencií orgánov inšpekcie práce v predmetnej činnosti sa navrhuje doplniť ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 95/2000 Z. z. aj o dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Na základe takto doplneného ustanovenia budú mať inšpektoráty práce právnu oporu pre výkon kontrolných činností aj nad dodržiavaním týchto nových zákazov.

K bodu 2

Požiadavky racionalizácie organizačných štruktúr a činnosti orgánov štátnej správy sa týkajú aj orgánov inšpekcie práce. Poznatky z fungovania týchto orgánov potvrdzujú potrebu zníženia nadbytočnej administratívy. Z pohľadu celkovej filozofie inšpekcie práce, najmä v súvislosti s prevzatím kompetencií v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti kontroly právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa javí aktuálnou požiadavka určitej decentralizácie organizačných štruktúr inšpekcie práce a ich priblíženie problémovým oblastiam a regiónom. Z uvedených dôvodov sa navrhuje presunúť sídlo Národného inšpektorátu práce z Bratislavy do Košíc. Kontakt medzi Národným inšpektorátom práce a ministerstvom bude zabezpečovaný aj prostredníctvom detašovaného pracoviska v Bratislave. Predpokladá sa tiež vytvorenie detašovaného pracoviska v Nitre.

Prenesenie sídla Národného inšpektorátu práce do Košíc umožní tiež užšiu spoluprácu s Technickou univerzitou Košice, ktorá zabezpečuje okrem iného aj úlohy v oblasti výchovy a prípravy odborníkov pre oblasť bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení.

K bodu 3

V § 6 ods.3 sa ustanovuje inšpektorátu práce povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu pre verejné obstarávanie každý zistený prípad nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V rámci kontrolnej činnosti napr. Sociálna poisťovňa preverí, či bola splnená oznamovacia povinnosť. Oznamovacia povinnosť sa navrhuje rozšíriť aj na útvar Policajného zboru a to vtedy, ak sa kontrolou zistí, že nelegálnu prácu vykonával cudzinec. Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre inšpektorát práce, aby vydával potvrdenia o tom, že nebol porušený zákaz nelegálneho zamestnávania na účely poskytnutia štátnej pomoci.

K bodu 4

Terajší výkon inšpekcie práce je viazaný na územnú pôsobnosť príslušného krajského inšpektorátu práce, čo neumožňuje pružné disponovanie s ich kapacitami, napr. pri kontrole nelegálneho zamestnávania v regiónoch s jej vyšším výskytom, pri mimoriadnych kontrolných akciách a pod. Z toho dôvodu rozširuje sa právomoc vykonávať inšpekciu práce u zamestnávateľa mimo územnej pôsobnosti príslušného inšpektorátu práce na základe písomného poverenia generálneho inšpektora práce.

K bodu 5

Zákon o inšpekcii práce ustanovuje, že inšpektor práce je povinný v prípade zistenia nedostatkov vypracovať protokol a tento prerokovať so štatutárnym orgánom alebo ním povereným zamestnancom. Terajšie ustanovenia zákona neriešili prípady, kedy sa považuje protokol za prerokovaný, ak napríklad štatutárny orgán odmietne sa oboznámiť s protokolom, prerokovať ho a pod. Navrhuje sa, aby všetky tieto prípady odmietnutia sa uviedli v protokole.

K bodu 6V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti odhaľovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania navrhuje sa uložiť povinnosť Policajnému zboru poskytnúť inšpektorovi práce v odôvodnených prípadoch na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní inšpekcie práce, pokiaľ je inšpektor v ohrození života alebo je ohrozené jeho zdravie pri výkone kontroly, alebo v prípadoch marenia výkonu kontroly.

K bodu 7

Na dosiahnutie odstránenia zistených nedostatkov sa navrhuje v prípadoch marenia výkonu inšpekcie práce pri kontrole nelegálneho zamestnávania zvýšiť poriadkovú pokutu až do výšky 20 000 Sk.

K čl. IV

Ustanovuje sa pre zamestnávateľa nová povinnosť a to viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za účelom prehľadnosti a ľahšieho overovania celkového prípustného rozsahu pracovného času z vykázaných prác jednotlivým zamestnancom v kalendárnom roku.

Keďže povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnanca tak, ako je ustanovená v § 99 sa vzťahuje len na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, navrhuje sa ustanoviť túto povinnosť zamestnávateľovi aj pri vykonávaní prác na základe dohody o brigádnickej práci študentov, za účelom sledovania odpracovaného času.

K čl. V

K bodom 1 a 2Ustanovenie, ktoré upravuje podmienky účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje rozšíriť o ďalšiu podmienku, že uchádzač alebo záujemca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v piatich rokoch, ktoré predchádzajú účasti vo verejnom obstarávaní. Zároveň sa aktualizuje aj znenie ustanovenia.

K čl. VIK bodom 1 a 2

Nakoľko v Sociálnej poisťovni v registri zamestnávateľov a registri poistencov, v ktorých sa zhromažďujú údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia sa neregistrujú údaje o zamestnancoch vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávajúcich mimo pracovného pomeru, navrhuje sa predmetné ustanovenie § 226 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov doplniť aj o túto povinnosť. Registrovaním aj tejto skupiny zamestnancov sa zabezpečí prehľad vykonávania prác na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Kontrolné orgány pri svojej kontrolnej činnosti budú môcť aj prostredníctvom údajov z tohto registra rýchlejšie si overiť, či zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania.

V § 231 ods.1 písm. b) sa ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti, odhlásiť ich z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Ak ku vzniku poistenia nedošlo (napríklad z dôvodu odstúpenia od pracovnej zmluvy) zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do tohto registra. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť zmeny v údajoch taxatívne uvedených v zákone.

U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť prihlásiť ich do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia a na účely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť ich z registra najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Ak ku vzniku poistenia nedošlo (napríklad z dôvodu odstúpenia od dohody) zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do tohto registra. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť zmeny v údajoch taxatívne uvedených v zákone.

Ďalší zamestnávatelia budú pokračovať v obdobnom oznamovaní aktuálnych údajov týkajúcich sa vzniku pracovnoprávneho vzťahu a jeho skončenia.

K bodu 3

V § 231 ods. 3 sa ustanovenie dopĺňa tak, že zamestnávateľ si splní zákonom uloženú povinnosť podľa § 231 ods.1 písm. b) a to pred začatím výkonu činnosti výlučne len faxom, elektronickou poštou alebo aj prostredníctvom krátkej textovej správy, nakoľko oznámenie tejto skutočnosti písomnou zásielkou odoslanou prostredníctvom pošty by bolo nielen zdĺhavé, ale tiež by sa nedalo zistiť, či táto oznamovacia povinnosť bola skutočne splnená pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

K bodu 4Navrhuje sa ustanoviť, že informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr v lehote troch dní od jej odoslania.

K bodu 5

Ukladá sa tiež povinnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o sprostredkovanie zamestnania a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia.

Zavedením tejto registrácie a evidencie, budú môcť kontrolné orgány pri výkone kontroly bezprostredne a rýchlejšie overiť pravdivosť kontrolovaných údajov o zamestnancovi.

K bodu 6V prechodných ustanoveniach sa upravuje spôsob uplatňovania navrhovanej právnej úpravy v prípadoch, ak fyzická osoba už má založený pracovnoprávny vzťah.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby príslušné úrady v zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. mali oprávnenie a povinnosť prejednávať priestupky.

K čl. VIII

K bodu 1

Návrhom sa upravuje ustanovenie, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovalo problémy. Ustanovuje sa možnosť, aby uchádzač o zamestnanie mohol v limitovanej výške za výkon zárobkovej činnosti a v limitovanom rozsahu z hľadiska časového vykonávať prácu v pracovnom pomere, na základe dohôd o vykonaní práce a na základe iného právneho vzťahu. Zároveň sa definuje spôsob preukazovania tejto skutočnosti.

K bodom 2, 5 až 9

Rozširuje sa rozsah kontrolných oprávnení Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a definuje sa oprávnenie na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnania. Vo väzbe na výsledky kontroly sa rozširuje aj oprávnenie rozhodovať o uložení pokuty za porušenie ustanovení zákona a zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni a v prípade ak ide o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, aj útvaru Policajného zboru. Zároveň sa zakladá úradu povinnosť nahlasovať do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia údaje relevantné na odhaľovanie nelegálnej práce.

Úrady budú oprávnené prejednávať priestupky podľa osobitného predpisu, ktoré súvisia s nelegálnou prácou.

Ústrediu sa zakladá povinnosť uhrádzať náklady za zdravotné výkony, t. j. za vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie.

K bodom 3, 4, 10, 11, 12, 18 a 22

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zamestnávanie občanov EÚ realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov Slovenskej republiky s výnimkou toho, že podľa komunitárneho práva – nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov je Slovenská republika, ako aj ostatné členské štáty povinná sledovať pohyb za prácou v rámci spoločenstva. Z toho dôvodu sa zavádza nová evidencia na príslušných úrovniach a upresňujú sa aj v evidencii uchádzačov o zamestnanie informácie o štátnej príslušnosti a o ukončenom vzdelaní uchádzača o zamestnanie.

K bodu 13

Navrhuje sa, aby kontrolu dodržiavania liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a kontrolu postupu pri posudzovaní spôsobilosti na prácu uchádzača o zamestnanie vykonával posudkový lekár úradu v spolupráci s ošetrujúcim lekárom. Posudkový lekár je oprávnený na účely posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu nahliadať do zdravotnej dokumentácie uchádzača o zamestnanie. Umožňuje sa, aby oprávnení zamestnanci (úradov) vykonávali kontrolu dodržiavania liečebného režimu uchádzačov o zamestnanie, ktorí nie sú poistencami nemocenského poistenia, v domácnosti, alebo aj na inom mieste, a to so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

K bodu 14

Konkretizuje sa, že za zdravotný výkon, vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je zúčastnený na nemocenskom poistení, bude uhrádzať náklady ústredie.

K bodu 15 Rozširuje sa okruh cudzincov, u ktorých pri vstupe na trh práce nie je potrebné povolenie na zamestnanie od úradu.

K bodom 16 a 17 Rozširuje sa povinnosť zamestnávateľa, nad rámec doteraz definovanej povinnosti spočívajúcej v nahlasovaní cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje povolenie na zamestnávanie cudzinca, aj o povinnosť informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov. Zakladá sa aj povinnosť zamestnávateľa informovať úrad, ak cudzinec nenastúpi do zamestnania alebo skončí zamestnanie v lehote, ktorá nie je v súlade s vydaným povolením na zamestnanie.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby úrad neukladal uchádzačom o zamestnanie počas dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy sú povinní dodržiavať liečebný režim, povinnosti zúčastňovať sa kontaktov a aktivít organizovaných úradom. Obdobne sa postupuje v prípade uchádzačiek o zamestnanie v období bezprostredne pred očakávaným pôrodom a v období šestonedelia.

K bodom 20 a 21Rozšírenie vážnych dôvodov, ktoré sú ospravedlniteľné pre nedodržanie disponibility v § 36 sa navrhuje z dôvodu, že v praxi sa vyskytujú prípady, keď sa pri ostatnom kontakte uchádzačovi o zamestnanie určí v rámci periodicity ďalší kontakt napr. o 14 dní a v rozpätí týchto dní sa uchádzač o zamestnanie stane dočasne pracovne neschopným, to znamená, že udalosť pre ktorú úrad neurčí termín nastane až neskôr.

K bodu 23

Ukladá sa povinnosť pobočke Sociálnej poisťovni poskytovať úradu na účely posúdenia plnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím a je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím údaje z registra zamestnávateľov v rozsahu a spôsobom určeným ústredím.

K bodom 24 a 25

Do kontrolnej činnosti sa navrhuje okrem oprávnení kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov doplniť ďalšie oprávnenia, týkajúce sa voľného vstupu do objektov zamestnávateľa a tiež preukazovania totožnosti fyzickej osoby prítomnej na pracovisku zamestnávateľa. Zároveň z dôvodu ochrany zamestnancov, ktorí vykonávajú kontrolu sa zakladá právo na zabezpečenie ich ochrany zo strany Policajného zboru v odôvodnených prípadoch, a to ak by mohla byť osoba vykonávajúca kontrolu ohrozená na živote alebo ohrozené jej zdravie, alebo z dôvodu marenia výkonu kontroly. Oproti všeobecnej úprave poriadkovej pokuty v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe sa zvyšuje suma poriadkovej pokuty zamestnancovi, ktorý marí výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania až do výšky 20 000 Sk.

K bodu 26

Ustanovuje sa oprávnenie na ukladanie pokuty za porušenie ustanovení zákona a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zamestnávateľovi, právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom až do výšky 1 000 000 Sk a oprávnenie uložiť poriadkovú pokutu v prípade marenia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania až do výšky 20 000 Sk. Tieto pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Zároveň sa upravuje, za akých podmienok možno pokutu uložiť.

Vylučuje sa možnosť uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ak už za to isté porušenie bola kontrolovanému subjektu uložená pokuta iným kontrolným orgánom, napríklad inšpektorátom práce.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 28

Okrem toho, že ide o legislatívno-technickú úpravu, odstraňuje sa výnimka z aplikácie správneho konania tak, aby sa aj na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie vydávalo rozhodnutie v správnom konaní.

K čl. IX

Navrhovanou dikciou sa rozširuje okruh subjektov, ktorým zákon umožňuje nahliadať do zdravotnej dokumentácie dotknutej osoby – uchádzača o zamestnanie. Posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny j e oprávnený na účely lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahliadať do zdravotnej dokumentácie uchádzača o zamestnanie.

K čl. X

Účinnosť zákona sa predpokladá 1. marca 2005 s výnimkou ustanovení článku II a článku V, u ktorých sa navrhuje posunutie účinnosti od 1. februára 2006 a ktoré súvisia s verejným obstarávaním a so štátnou pomocou.

Bratislava 10. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore