Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.07.2016 do 14.11.2016

Platnosť od: 14.01.2005
Účinnosť od: 01.07.2016
Účinnosť do: 14.11.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Cenné papiere, Občianske súdne konanie, Poisťovníctvo, Všeobecné súdnictvo, Konkurz a reštrukturalizácia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST39JUD902598DS46EUPP6ČL42

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.07.2016 do 14.11.2016
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 7/2005 s účinnosťou od 01.07.2016 na základe 125/2016, 390/2015, 91/2016 a 282/2015

Legislatívny proces k zákonu 125/2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 390/2015, dátum vydania: 18.12.2015

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
 
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

Účelom návrhu zákona je parciálna transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (ďalej len „Smernica“), ktorá vymedzuje predpoklady nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie. Úplnú transpozíciu smernice realizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolugescii s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v podobe osobitného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu a jeho účinnosť sa predpokladá 1. januára 2016.
 
    V súvislosti s nevyhnutnosťou transpozície Smernice je potrebné v návrhu zákona najmä:
•    definovať spotrebiteľský spor na účely mediácie;
•    precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra;
•    upraviť odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov,
•    upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov,
•    zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácii mediátorom a mediačným centrom,
•    precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania,
•    precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra,
•    precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia mediácie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv, vplyv na rozpočet verejnej správy a má vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a aj sociálne vplyvy. 

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 
26. augusta 2015.


Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskej únie


1.    Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
 
2.    Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon               č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.    Problematika návrhu právneho predpisu:

a)    je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom

čl. 67 ods. 4  a čl. 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-    sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 
30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) 
(Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013).

2.    nelegislatívne akty
 
-

-    sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 
30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24. 5. 2008).


b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)  a implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)  je do 9. júla 2015.

b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc 
a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
   
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ - do 15. marca 2015.

c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.  

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu 
s uvedením rozsahu tohto prebratia

Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov,
Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.
Dôvod: primerané použitie na vnútroštátny inštitút mediácie (recitál 19 Smernice 2013/11/EÚ).

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky









































Doložka
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

        Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x

x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,



– sociálnu exklúziu,



– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť



4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x


 

A.3. Poznámky

     
A.4. Alternatívne riešenia
 

A.5. Stanovisko gestorov
 













Vplyvy na podnikateľské prostredie


Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

V dôsledku zvýšenia právnej istoty a jednoznačného ustálenia právnej úpravy sa očakáva plošný pozitívny efekt na podnikateľov. Negatívny dopad nastane vo vzťahu k mediátorom a mediačným centrám, ktorým sa upravujú podmienky výkonu činnosti. Z dlhodobého hľadiska bude mať zákon pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, osobitne v súvislosti so zjednodušením začatia a skončenia výkonu mediácie.

Z pohľadu počtu sa zmeny právnej úpravy dotknú 1191 mediátorov a 49 mediačných centier.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Rozsah celkových prínosov z pohľadu presadenia a prínosu mechanizmov alternatívneho riešenia sporov je v kontexte bodu 3.1 prevažujúci.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Predpokladanú výšku nie je možné presne vyčísliť. Odhaduje sa zvýšená nákladovosť iba pri úvodných fázach prelicencovania a prípadného zriaďovania a udržiavania webových sídel mediátorov a mediačných centier, a to len v prípade, ak tieto doposiaľ nemali zriadené.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva a konkurencieschopnosti mediácie iným mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva.






Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť  a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie   domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
 

-
Kvantifikujte:




-
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov            na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov                  za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Predpokladá sa zvýšenie právnej ochrany obyvateľstva a vymožiteľnosti práva – spotrebiteľov v mediácii. Predpokladané zvýšenie sa má dosiahnuť vyššími garanciami ochrany práv spotrebiteľa a zlepšením dostupnosti mediácie pre obyvateľstvo. Zjednodušenie procesu začatia a skončenia mediácie bude mať pozitívny vplyv aj na nákladovosť a dostupnosť služieb mediátorov a mediačných centier.


4.3.  Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

 
-
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
 

-

-

-


Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú  sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Návrh zákona zavádza zverejňovanie vybraných informácií týkajúcich sa mediácie, mediátorov a mediačných centier v oblasti mediácie, a to na webovom sídle mediačného centra, mediátora a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
 
Úroveň I (informatívna)
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie























B. Osobitná časť

K čl. I  (Zákon o mediácii)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

    Z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) – ďalej len „smernica“ sa zavádza výslovná definícia pojmu spotrebiteľský spor. Uvedený pojem je potrebné vykladať extenzívne, a to s ohľadom na všetky nároky priamo alebo nepriamo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Definične pojem vychádza z normatívneho ustálenia spotrebiteľského sporu v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Definične sa spotrebiteľská zmluva ustanovuje formou odkazu na § 52 Občianskeho zákonníka.

K bodu 3

    Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia povinností mediátora pristúpil zákonodarca k ustáleniu okruhu povinností a zároveň zákonných príkazov, ktoré musí mediátor pri výkone mediácie rešpektovať. Ustálením režimu zákonných povinností a príkazov sa zabezpečí dôsledné naplnenie smernice v časti predpísaných normatívnych požiadaviek na orgány alternatívneho riešenia sporov. Explicitné vymedzenie okruhu povinností má za cieľ zároveň vyriešiť niektoré výkladovo sporné otázky zodpovednosti mediátora, povinnosti mediátora podpísať mediačnú dohodu a podobne. S poukazom na uvedené sa vychádzalo aj z názorov prezentovaných v odbornej literatúre. Osobitne pokiaľ ide o podpis mediátora na dohode, ktorá je výsledkom mediácie, tento plní funkciu jednak evidenčnú z dôvodu jednoznačného ustálenia skutočnosti, že k uzavretiu dohody došlo pred mediátorom a jednak zákon tým, že zavádza odmietnutie podpísania dohody je sústredený aj na ochranu mediátora pred vyvodením prípadnej zodpovednosti za protiprávny stav. V tejto súvislosti ustanovenie § 14 vymedzuje aj okamih skončenia mediácie spojený s okamihom odmietnutia podpisu tzv. mediačnej dohody mediátorom. Mediátor v zásade nemôže osobám zúčastneným na mediácii zabrániť, aby uzavreli dohodu, ktorá bude vykazovať zásadné právne vady, je však záujem zákona, aby sa na tomto stave mediátor nespolupodieľal.

K bodu 4

    V súlade s požiadavkami smernice o minimálnych nákladoch spotrebiteľa sa ustanovuje, že ak pôjde o mediáciu spotrebiteľského sporu, môže spotrebiteľ znášať odmenu mediátora vo výške neprevyšujúcej 10% odmeny, najviac však vo výške 20 eur. Zvyšnú odmenu bude vždy hradiť osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je dodávateľom alebo jeho právnym nástupcom. V zákone o mediácii ide v poradí o prvé pravidlo de facto náhrady odmeny mediátora z pohľadu vyporiadania nárokov osôb zúčastnených na mediácii. V záujme ochrany spotrebiteľa je preto navrhovaný režim potrebné vykladať tak, že spotrebiteľ nemusí hradiť žiadnu časť odmeny, ak však podľa dohody o riešení sporu mediáciou úhradu odmeny znášať má, môže byť táto najviac v limitoch ustanovených v § 4 ods.3.

K bodu 5

Transpozícia smernice vyžaduje ustálenie miesta výkonu činnosti mediátora ako orgánu alternatívneho riešenia sporov („ADR“). Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje miesto výkonu mediácie, ktoré sa bude zapisovať aj do registra mediátorov. Ekvivalentná úprava je zaradená aj v súvislosti s úpravou sídla mediačného centra. V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa za kanceláriu mediátora bude považovať napríklad aj jeho miesto podnikania, prípadne iný priestor, ktorý je spôsobilý zabezpečiť plnenie funkcií pre výkon činnosti mediátora.

K bodu 6

    V súlade s povinnosťami, ktoré podľa smernice majú dopadať na orgány ADR, sa ustanovuje primerané použitie ustanovení o mediačnom centre aj na mediátora, pričom sa rozlišuje okruh všeobecných povinností, ktoré súvisia s transparentnosťou výkonu mediácie a okruh tzv. spotrebiteľských povinností, ktoré musí mediátor spĺňať, ak vykonáva mediáciu aj v spotrebiteľských sporoch.

K bodu 7

    Legislatívno-technická úprava.

K bodom 8 a 9

V súvislosti s potrebou vyššej ochrany spotrebiteľa v procese ADR sa zjednocuje režim zákona o mediácii so všeobecne akceptovaným režimom Občianskeho zákonníka a jeho § 52 a § 52a.

K bodu 10

    Ustanovuje sa generálna norma, podľa ktorej ministerstvo do registrov zapisuje údaje v rozsahu podľa tohto zákona. Uvedená norma bude logicky dopadať na všetky registrované údaje a ich zmeny.

K bodu 11

    Precizujú sa podmienky zápisu mediátora do registra mediátorov, pričom zároveň sa upresňuje aj povinnosť v registračnom konaní predložiť osvedčenie o odbornej príprave mediátora a odbornej skúške mediátora, nie však staršie ako 6 mesiacov od vykonania skúšky.  Cieľom tejto právnej úpravy je limitovať časovú použiteľnosť vydaného osvedčenia, a tým zabezpečiť zachovanie kvalitatívnej úrovne vedomostí a zručností mediátora v čase po absolvovaní odbornej prípravy a odbornej skúšky.

K bodu 12

    Ustanovuje sa v poradí ďalšia podmienka pre zápis žiadateľa do registra mediátorov spočívajúca v skutočnosti, že osoba, ktorá má záujem stať sa mediátorom nebola skôr inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutá z registra mediátorov. Uvedená podmienka má svoj dôvod v záujme na vysokej úrovne výkonu mediácie, ktorá musí byť garantovaná v súvislosti so všetkými registrovanými mediátormi.
   
K bodom 13 a 14

    Vzhľadom na potrebu dôsledného vykonania prísnejších pravidiel ADR transponovaných do zákona o mediácii sa ustanovuje všeobecný režim možnosti realizácie oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) vyčiarknuť mediátora a mediačné centrum zo zoznamov vedených ministerstvom. Uvedená úprava doposiaľ chýbala, pričom titulom transpozície smernice sa daná úprava nebude vzťahovať na vzdelávaciu inštitúciu, ktorá nie je subjektom ADR. Prípadné vyčiarknutie mediátora a mediačného centra z registrov vedených Ministerstvom bude prirodzene realizované v režime správneho konania v rámci ktorého budú mediátorovi a mediačnému centru garantované všetky procesné práva a možnosti obrany. Mediátor a mediačné centrum bude môcť využiť aj právo na podanie rozkladu a súdny prieskum právoplatného rozhodnutia ministerstva.

K bodu 15

S cieľom precizovať režim registrácie vzdelávacích inštitúcií sa zavádza nové znenie ustanovenia a vypúšťa sa obsolentný režim zápisu mediačného centra ako vzdelávacej inštitúcie. Po novom tak vzdelávacou inštitúciou bude môcť byť výhradne inštitúcia, t.j. právnická osoba, ktorá získala akreditáciu na vzdelávanie v oblasti mediácie.

K bodu 16

Z dôvodu aplikačných nejasností sa výslovne vymedzuje, že režim konkludentného zápisu do registra mediátorov sa použije výhradne v prípade, ak budú splnené zákonné podmienky pre zápis. Aj keď uvedená skutočnosť plynula zo správneho systematického výkladu zákona aj doposiaľ, vyskytli sa aj opačné názory, a preto sa uvedené ustanovenie formulačne precizuje.

K bodu 17

    Transponuje sa čl. 19 ods. 1 druhá veta smernice podľa ktorej v prípade zmien v informáciách uvedených v písmenách a) až h) ich subjekty ADR bez zbytočného odkladu ohlasujú príslušnému orgánu. Uvedená transpozícia sa rozširuje aj na vzdelávacie inštitúcie a svojou povahou predstavuje spoločné ustanovenie.



K bodu 18

    Zavádza sa nový inštitút dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora, a to jednak v prípade, že o to mediátor písomne požiada a preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov a jednak v prípade, ktorý je ex offo vyhradený ministerstvu a umožňuje mu aj bez návrhu z dôležitých dôvodov výkon činnosti mediátora rozhodnutím dočasne pozastaviť. Ustanovenie § 8a zároveň vymedzuje dôvody a prípady, v ktorých dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora zanikne, pričom zákon vymedzil aj dôsledky dočasného pozastavenia a skutočnosť, že toto sa zapisuje spolu s uvedením jeho trvania do registra mediátorov.

K bodom 19 a 20

S poukazom na transpozíciu smernice sa precizujú a sprísňujú podmienky pre odbornú prípravu a odbornú skúšku mediátora, a rovnako ďalšie vzdelávanie mediátorov. Platná právna úprava sa zodpovedajúcim spôsobom rozvíja s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitatívnu úroveň vedenia mediácie, okrem iného aj v spotrebiteľských sporoch.
Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia režimu orgánov ADR sa novým spôsobom usporadúva štatút mediačného centra, povinností, ktoré toto musí plniť a zákonných podmienok pre výkon jeho činnosti. Vzhľadom na doterajšiu úpravu ide o jej rozvinutie a doplnenie o nový režim transparentnosti plynúci zo smernice. Z hľadiska koncepcie a potreby systematického výkladu právnych predpisov je mimoriadne dôležité ustáliť, že mediačné centrum bude oprávneným orgánom ADR iba vtedy, ak bude spĺňať podmienky zákona o mediácii a súčasne zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto výkladová logika nebude platiť u mediátora, ktorý sa oprávneným orgánom riešenia ADR v spotrebiteľských sporoch stane zápisom do zoznamu mediátorov vedeného ministerstvom.
V novonavrhovanom znení § 14 sa zároveň novým spôsobom prepracováva ustálenie momentu začatia mediácie, vychádzajúc pritom z poznatkov aplikačnej praxe. Počnúc novelizáciou zákona o mediácii vykonanou v roku 2010 rezonujú v odbornej verejnosti a mediátorskej obci výhrady k popretiu neformálneho procesu začatia a skončenia mediácie s ohľadom na sťaženie jej výkonu spojené zároveň s predražením mediácie. Z tohto dôvodu zákon zavádza menej formalizovaný spôsob začatia a skončenia mediácie v prípade, ak je daný súhlas všetkých osôb zúčastnených na mediácii a aj mediátora. V tomto prípade mediácia začína a končí vykonaním záznamu a uložením dohody o začatí mediácie do knihy mediácií, ktorý sa zavádza ako osobitný inštitút spojený s evidenciou vedených mediácií. Popritom sa však súčasne ako subsidiárny režim ponecháva aj režim fakultatívneho uloženia dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. V súvislosti s uvedenou koncepčnou zmenou sa zavádza nové znenie dikcie, ktoré precizuje povinnosti mediátora súvisiace s vedením knihy mediácií a zároveň so začiatkom a skončením mediácie. Rovnako sa novým spôsobom definuje aj okruh dôvodov a prípadov kedy mediácia končí.
V súvislosti s mediáciou cezhraničného spotrebiteľského sporu sa zavádza osobitná norma, podľa ktorej v mediácii cezhraničného spotrebiteľského sporu sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.
V súlade s požiadavkami smernice sa ustanovuje nový dôvod a prípad skončenia mediácie, a to v podobe uplynutia 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutia šiestich mesiacov od začatia mediácie, ak si účastníci nedohodli dlhšiu dobu, po uplynutí ktorej mediácia skončí. Ustanovuje sa aj v poradí ďalší dôvod skončenia mediácie, spočívajúci v úmrtí mediátora alebo jeho vyhlásení za mŕtveho. Ak mediácia skončí v dôsledku prekážky na strane mediátora, ktorou môže byť napríklad jeho zaujatosť, a teda mediácia vykonaná nebude, nebude mediátorovi patriť ani odmena.

K bodu 21

    Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré reagujú na jednotlivé zmeny právnej úpravy a ústavno-konformným spôsobom upravujú prechodný režim a potrebu aplikovania novej právnej úpravy na právne vzťahy vzniknuté podľa skoršej právnej úpravy. Prechodné ustanovenia sa vymedzujú jednak v rovine hmotnoprávnej v odseku 1, v rovine procesnoprávnej v odseku 2 a následne v rovine inštitucionálnej v zostávajúcich odsekoch prechodných ustanovení.

K bodu 22

Zavádza sa nové znenie transpozičnej doložky s ohľadom na potrebu zakotvenia prechodného režimu.

K bodu 23

    Upravuje sa názov prílohy.

K bodu 24

    Transpozičná príloha sa dopĺňa novým bodom.

K bodu 25

V súvislosti so zavedením knihy mediácií sa zavádza nová príloha č. 2, ktorá vymedzuje vzor knihy mediácií, od ktorého sa bude odvíjať jeho technické a elektrotechnické spracovanie.


K čl. II  (Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

V súvislosti s realizáciou projektu Rozvoj elektronických služieb súdnictva dôjde od       1. januára 2016 k zavedeniu Centrálnej evidencie exekúcií (ďalej len „CEEx“), ktorá umožní žiadateľovi na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike žiadať o vydanie výpisu z CEEx obsahujúceho informáciu, či je alebo nie je voči žiadateľovi vedená exekúcia. Hlavným prínosom CEEx je, že (na rozdiel od súčasného stavu) sa lustrácia vykoná vo všetkých exekúciách, ktoré sú vedené v informačnom systéme súdnictva, teda na všetkých súdoch v SR, ako aktívne/neukončené.
O výpis z CEEx bude možné požiadať osobne, písomne alebo elektronicky. Žiadateľ získa výpis z CEEx použiteľný na právne úkony, a to elektronicky podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo tzv. „papierový“ výpis v infocentre súdu podpísaný príslušným zamestnancom súdu.
CEEx bude umožňovať po prihlásení požiadať o výpis z CEEx elektronicky, pričom systém zašle žiadateľovi výpis z CEEx v elektronickej podobe. Tento systém bude fungovať automatizovane a služba nebude spoplatnená (obdobne ako v prípade elektronických výpisov z obchodného registra). 
Ak žiadateľ požiada na ktoromkoľvek súde v SR osobne alebo písomne o vydanie výpisu z CEEx v listinnej podobe, tento úkon je spoplatnený podľa Položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, sumou 2,50 eura, a to bez ohľadu na skutočnosť, či výpis z CEEx bude negatívny (teda žiadateľ nemá záznam v CEEx) alebo pozitívny (bez ohľadu na počet nájdených záznamov o prebiehajúcich exekúciách). Ak nebol súdny poplatok zaplatený pri podaní žiadosti o vydanie výpisu, súd vyzve žiadateľa na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch s poučením, že ak poplatník nezaplatí súdny poplatok v súdom ustanovenej lehote, úkon sa nevykoná a návrh sa stane neúčinným, aj keď poplatník neskôr poplatok zaplatí.
Žiadateľ bude môcť prostredníctvom CEEx získať informácie o exekučných konaniach vedených výhradne voči svojej osobe (ako občanovi, resp. podnikateľovi – fyzickej osobe), príp. právnickej osobe, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu.


K čl. III  (Notársky poriadok)

V súvislosti so zmenou koncepcie začatia a skončenia mediácie sa vymedzuje minimálny zásah do noriem Notárskeho poriadku, a to v záujme zabezpečenia vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy.


K čl. IV  (Účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť zákona.



V Bratislave, 26. augusta 2015




Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky





Tomáš Borec v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 125/2016, dátum vydania: 09.12.2015

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vládny návrh zákona“).

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 650 zo 17. decembra 2014, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 651 zo 17. decembra 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 652 zo 17. decembra 2014, ktorými vláda Slovenskej republiky poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť návrhy legislatívnych zmien vyplývajúcich z prijatia návrhov zákonov – Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.   

Predkladaný vládny návrh zákona je reflexiou na zmeny vykonané v rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného. Výsledkom uvedenej rekodifikácie sú Národnou radou Slovenskej republiky schválené znenia troch procesných kódexov (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú v súčasnosti platný a účinný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb.

Cieľom novej právnej úpravy predkladaného vládneho návrhu zákona je zosúladenie právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov tak, aby boli koherentné s vyššie spomenutou právnou úpravou v nových civilno – procesných kódexoch. Vládny návrh zákona obsahujúci 178 novelizačných článkov viac ako obsahové zmeny zahŕňa zmeny technického charakteru, zmeny terminologické a zmeny, ktoré si vyžiadala potreba riadneho uplatňovania novo – prijatých kódexov.

Potrebu navrhovaných zmien identifikovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už v rámci príprav procesných predpisov. S ohľadom na možnosť zmien, ktoré napokon aj vo finálnom znení procesných kódexov v procese legislatívnej tvorby nastali, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá návrh zmien v súvisiacich predpisoch až po schválení kódexov Národnou radou Slovenskej republiky.

Návrhy zmien mali v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky spomenutých vyššie predložiť aj dotknuté ústredné orgány štátnej správy, pri vypracovaní predkladaného materiálu teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vychádzalo z predložených návrhov, ale mnohé zmeny navrhuje i z vlastnej iniciatívy, keďže v priebehu tvorby procesných kódexov ich identifikovalo ako nevyhnutné.

Prvý článok je atypicky volený ako zákon vykonávajúci Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Hoci vládny návrh zákona nie je obsiahly, jeho obsahom sú veľmi dôležité ustanovenia, ktoré majú za cieľ zosúladiť terminológiu zmenenú v nových civilných procesných predpisoch v celom právnom poriadku a vymedziť prechodné ustanovenia v súvislosti so správnym súdnictvom ku všetkým novelizačným článkom, ktorých sa môže dotýkať. Je totiž potrebné upraviť prechodné ustanovenia pre rôzne situácie, ktoré neupravuje iba Správny súdny poriadok, ale aj jednotlivé osobitné predpisy.

Zmeny sa v konkrétnostiach sústreďujú na tie ustanovenia, ktoré by účinnosťou stratili zmysel alebo by sa stali obsolétnymi.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa rozhodlo pripraviť zmenu čo možno najkomplexnejšie, a z toho dôvodu navrhuje zmenu aj v zákonoch, kde je potrebné zmeniť iba terminológiu, poznámku pod čiarou, resp. odkaz k ustanoveniu. Takéto zmeny však považujeme za potrebné a práve tento zákon dáva priestor na čo najdôslednejšie vykonanie zmien v právnom poriadku, hoci sa táto prax v zmysle legislatívnych pravidiel odporúča iba vo výnimočných prípadoch.

Zmeny v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako neodkladné opatrenie, dovolanie generálneho prokurátora, alebo naopak, zrušenie inštitútov ako zmenkový platobný rozkaz, šekový platobný rozkaz či rozkaz na plnenie). Vecné zmeny sú minimálne, tiež sú však dôsledkom novej právnej úpravy, ako je napríklad doplnenie kompetencie obecnej polícii pri predvádzaní osôb či doručovaní písomností, či zmeny navrhované v Exekučnom poriadku súvisiace s novou koncepciou sporového konania v Civilnom sporovom poriadku.

Zmeny v súvislosti s Civilným mimosporovým poriadkom sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako notárske úschovy, presun agendy umorovania listín zo súdov na notárov, ale i samotné oddelenie mimosporového konania do samostatného právneho predpisu).

Zmeny v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom sa týkajú najmä novej koncepcie správneho súdnictva, podľa ktorej nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale po splnení zákonom stanovených predpokladov bude možné rozhodnutia týchto orgánov preskúmať na základe správnej žaloby. Rovnako sa však aj v nadväznosti na schválené znenie Správneho súdneho poriadku navrhujú terminologické zmeny, ktoré si vyžiadalo prijatie napríklad nového inštitútu správnej žaloby a pod. Navrhuje sa tiež vypustiť z právnych predpisov ustanovenia, ktorými sa pripúšťal súdny prieskum v správnom súdnictve s výnimkou prípadov, kedy je na podanie správnej žaloby určená kratšia lehota, alebo ak podanie správnej žaloby má odkladný účinok. Možnosť podať správnu žalobu, ktorá má charakter súdneho prieskumu, totiž vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku a v osobitných predpisoch by tak bola duplicitnou a také ustanovenie by bolo nadbytočným.

Samozrejmosťou je úprava odkazov na pôvodný Občiansky súdny poriadok, ktoré bolo treba podľa povahy veci nahradiť iným právnym predpisom – či už jedným z nových právnych predpisov civilného procesu, alebo iným právnym predpisom – napríklad zákonom o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, do ktorého sa navrhujú inkorporovať ustanovenia, ktoré v súčasnosti upravuje Občiansky súdny poriadok v šiestej časti a v nových civilných predpisoch procesného práva táto úprava absentuje.

Účinnosť zmien v jednotlivých zákonoch sa navrhuje na 1.7.2016, aby sa docielila kompatibilita právneho prostredia so schváleným znením civilných procesných kódexov, ktorých účinnosť je určená k rovnakému dátumu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním oznámení na webovom sídle Notárskej komory sa zavádzajú nové elektronické služby. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

 

 

1.   Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky 

 

2.   Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

 

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)   nie je upravená v práve Európskej únie

 

 

b)   nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

 

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka

vybraných vplyvov

 

 

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

        Termín začatia a ukončenia PPK:

 

A.2. Vplyvy:

 

 Pozitívne 

 Žiadne 

 Negatívne 

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

 

x

 

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

 

x

 

3. Sociálne vplyvy

 

x

 

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

 

 

 

– sociálnu exklúziu,

 

 

 

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

 

 

 

4. Vplyvy na životné prostredie

 

x

 

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

 

 

 

 

A.3. Poznámky

Navrhovaná úprava môže mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné kvantifikovať vzhľadom na jej charakter.

 

     

A.4. Alternatívne riešenia

 

 

A.5. Stanovisko gestorov

 

B. Osobitná časť

 

 

K Čl. I

 

§ 1

 

Toto ustanovenie reflektuje terminologickú zmenu v nových procesných predpisoch, pričom ak sa používa v právnych predpisoch pojem „návrh“, môže to znamenať aj žalobu, ale aj návrh na začatie konania, a to podľa toho, či z povahy veci vyplýva, že ide o konanie sporové alebo mimosporové a správne súdne konanie. Rovnako sa postupuje pri ostatných vymenovaných pojmoch. Toto ustanovenie je generálnou klauzulou pre všetky právne predpisy.

 

§ 2

 

Ustanovenie odseku 1 je generálnou klauzulou, ktorá deklaruje, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku sa nahrádza preskúmavaním prostredníctvom správnej žaloby a to v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.


Odsek 2 rieši prechodné ustanovenia tak, že procesné zmen
y upravené v osobitných predpisoch (najmä zavedenie inštančného postupu) sa budú vzťahovať aj na neskončené administratívne konania začaté pred 1.7.2016, ak nebude ustanovené inak.


Na odsek 2 nadväzuje odsek 3, ktorý upravuje situáciu, keď by voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1.7.2016 bol v zmysle jeho poučenia, avšak až po 1.7.2016, podaný opravný prostriedok podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku. Takýto včas podaný opravný prostriedok sa bude následne považovať za riadny opravný prostriedok podľa administratívnych predpisov, a to za podmienky jeho prípustnosti. V prípade, ak by podanie riadneho opravného prostriedku podľa administratívnych predpisov nebolo po 1.7.2016 prípustné, bude sa včas podaný opravný prostriedok považovať za včas podanú správnu žalobu. Aj pre takúto správnu žalobu sa však bude vyžadovať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 Správneho súdneho poriadku (obligatórne právne zastúpenie). Otázku podania opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku do 1.7.2016 pritom rieši § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

 


K Čl. II

 

K bodom 1 a 2

Poznámka pod čiarou sa v uvedenej časti stáva nadbytočnou.

 

K bodu 3

Exekúcia bude po nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov upravená predovšetkým v Exekučnom poriadku.

 

K bodu 4

Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje prispôsobenie ustanovenia uvedením obsahovo zodpovedajúceho kódexu.

  

K bodom 5 a 6

Súdne úschovy budú nahradené notárskymi úschovami.

 

K bodu 7

Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje prispôsobenie poznámky uvedením obsahovo zodpovedajúceho ustanovenia kódexu.

 

 

K Čl. III

 

K bodu 1

Terminologické zjednotenie s § 72 Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Vypúšťajú sa ustanovenia 4 a 5 Správneho poriadku ako nadbytočné, nakoľko konanie o proteste prokurátora bude plne súčasťou zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom vyplýva z nového Správneho súdneho poriadku, a teda v osobitných predpisoch dochádza k vypúšťaniu ustanovení o možnosti preskúmania rozhodnutí správnym súdom.

 

K bodu 3

Súdny výkon rozhodnutia v doterajšej podobe zaniká. Nútený výkon rozhodnutí bude v prevažnej miere upravený v Exekučnom poriadku. Možnosť podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

 

K bodu 4

Navrhuje sa nahradiť odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na osobitný predpis, ktorým bude v tomto prípade Exekučný poriadok. Treba zdôrazniť, že pri subsidiárnom použití Exekučného poriadku je nevyhnutné použiť kritérium primeranosti, teda ustanovenia Exekučného poriadku aplikovať v súlade so znením a účelom ustanovení Správneho poriadku.

 

 

K Čl. IV

 

K bodu 1

Podľa novej koncepcie procesnej úpravy súdy nebudú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti orgánom verejnej správy

 

K bodu 2

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

K Čl. V

 

bodom 1 až 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

 

K Čl. VI

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

 

K Čl. VII

Podľa novej procesnej úpravy nebude možné vydať rozkaz na plnenie.

  

 

K Čl. VIII

Osobitným predpisom v zmysle § 15e už nebude Občiansky súdny poriadok.

 

 

K Čl. IX

 

K bodu 1

Vylučuje sa možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. V odseku 5 ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 3

Vzhľadom na vypustenie odsekov 3 a 4 sa vykonáva úprava vnútorných odkazov.

 

K bodu 4

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd.

 

K bodu 5

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Zároveň sa vylučuje možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd.

 

K bodu 6

Vzhľadom na to, že oprávnenie súdu pozastaviť činnosť združenia nemá podklad v Správnom súdnom poriadku a nemožno ho ani podradiť pod odkladný účinok žaloby, dochádza k vypusteniu tohto ustanovenia.

 

K bodu 7

Vzhľadom na vypustenie odseku 4 sa predmetná veta stáva obsolétnou.

 

K bodu 8

Vypustením ustanovenia § 15 sa neuberá právo na súdnu ochranu. Súdna ochrana sa podľa povahy veci poskytne podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Podanie žaloby vo veciach združovania má odkladný účinok.

 

 

K Čl. X

 

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 4

Zachováva sa jednoinštančné správne konanie vo veciach zákazu zhromaždenia a rozpustenia zhromaždenia.

 

 

K Čl. XI

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Predmetné ustanovenie sa zosúlaďuje vzhľadom na vykonanú úpravu § 27, kde sa už nerozlišuje medzi rozhodovaním obce pri výkone samosprávy alebo pri prenesenom výkone štátnej správy.

 

K bodu 3

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 4

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. Dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sa vypúšťa, nakoľko dôvody zrušenia sú taxatívne vymedzené v § 191 Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 5

Legislatívno -technická úprava.

 

K bodu 6

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku už správne súdy nebudú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.

 

K bodu 7

Podanie správnej žaloby má odkladný účinok len, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis.

 

K bodu 8 a 9

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Druhostupňové konanie je riešené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, určil ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja. Na rozhodovanie obce sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

 

 

K Čl. XII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane jej podmienok vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Exekučný priadok, ktorý obsahuje úpravu núteného výkonu rozhodnutia v civilných veciach.

 

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

 

K Čl. XIII

Konanie o umorenie listiny je upravené v šiestej hlave druhej časti Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. XIV

 

K bodu 1 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Bolo potrebné upraviť osobitný postup konania o zrušení rozhodnutia rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy na návrh zmluvnej strany.

 

K bodu 2

Vecnú príslušnosť musí určovať Civilný sporový poriadok a nie osobitné predpisy, aby sa zamedzilo aplikačným problémom.

 

 

K Čl. XV

Právnymi prostriedkami na uspokojenie pohľadávky sú predovšetkým žaloba na plnenie podľa § 137 Civilného sporového poriadku a exekúcia podľa Exekučného poriadku.

 

 

K Čl. XVI

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

K Čl. XVII

 

K bodom 1 a 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Odstránením odseku sa poznámka pod čiarou stáva nadbytočnou.

 

V nadväznosti na vypustenie odsekov sa vykoná legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 3

Vzhľadom na vypustenie odseku 3 z § 9 sa vykoná úprava vnútorného odkazu.

 

 

K Čl. XVIII

 

K bodom 1 a 3

Podľa návrhu Správneho súdneho poriadku už nie je na preskúmanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aktuálne účinný Občiansky súdny poriadok v § 246 ods. 2 písm. a) ustanovuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon. V § 11 návrhu Správneho súdneho poriadku je vecná príslušnosť Najvyššieho súdu SR vymedzená konkrétnejšie a predmetné ustanovenie s odkazom („ak tak ustanoví iný zákon“) sa v ňom už nenachádza. Podľa § 10 návrhu Správneho súdneho poriadku na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

K bodu 2

Vzhľadom na vypustenie paragrafu 17 sa vykonáva úprava vnútorného odkazu.

 

 

K Čl. XIX

Žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, je upravená v § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. XX

 

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť. Nakoľko mal tento odkaz len informatívnu povahu, navrhuje sa vypustiť bez náhrady. Úpravu správcu dedičstva bude obsahovať Civilný mimosporový poriadok.

 

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

  

 

 

 

 

K Čl. XXI

 

K bodu 1

Civilný sporový poriadok upravuje doručovanie písomností a predvádzanie prostredníctvom obecnej polície. Navrhovanou zmenou sa obecnej polícii zverujú uvedené kompetencie.

 

K bodu 2

Vzhľadom na doplnenie oprávnenia pre obecnú políciu v nových procesných kódexoch predviesť osobu na pokyn súdu, sa navrhuje umožniť použitie donucovacích prostriedkov (hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok) aj pri predvádzaní takejto osoby, ktorá kladie aktívny odpor. Analogicky ako pri predvedení osoby, ktorá nevyhovie výzve, aby sa dostavila na útvar obecnej polície (§ 10), sa navrhuje, aby príslušník obecnej polície spísal úradný záznam aj bezodkladne po predvedení osoby na pokyn súdu.

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

 

 

K Čl. XXII

 

K bodu 1

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je ustanovenie odseku b) nadbytočné.

 

K bodu 2

Navrhuje sa dôsledné terminologické rozlišovanie účastníka konania (pojem používaný v Civilnom mimosporovom poriadku a Správnom súdnom poriadku) a strany sporu (pojem používaný v Civilnom sporovom poriadku).

 

K bodu 3

Navrhuje sa terminologické zosúladenie so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

K bodom 4 a 5

Nález Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 označil položku 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní Sadzobníka súdnych poplatkov za protiústavný. Povinný teda v exekučnom konaní neplatí súdny poplatok.

 

K bodu 6

Navrhovaná zmena reflektuje terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého strana podáva žalobu a nie návrh. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Okrem toho sa za návrh pokladá akýkoľvek návrh v konaní na vykonanie poplatkového úkonu.

 

 

 

K bodu 7

Odsek 4 bol doplnený tak, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom.

 

K bodu 8

Úpravu vecného oslobodenia od platenia súdneho poplatku je potrebné predovšetkým terminologicky zosúladiť s novými civilnými procesnými kódexmi. Z vecnej stránky sa navrhuje od súdneho poplatku oslobodiť konanie o kompetenčnej žalobe a o vydaní súhlasu s inšpekciou. V oboch prípadoch sú účastníkmi konania orgány verejnej správy, preto nie je dôvod súdny poplatok vyberať. Medzi konania oslobodené od súdneho poplatku sa zaraďujú aj konania vo veciach sociálnych dávok a príspevkov a konania vo veciach pomoci v hmotnej núdzi, ktoré majú podobný sociálny rozmer ako ostatné konania v navrhovanom článku, a preto je ich zaradenie odôvodnené.

Zmeny navrhnuté v § 4 ods. 2 predstavujú predovšetkým terminologické zmeny zákonného znenia. Jednou zo zmien, ktorú priniesla rekodifikácia civilného práva procesného je dôsledné označovanie strany, ktorá podala žalobu podľa Civilného sporového poriadku ako žalobcu. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zosúladiť aj úpravu Zákona o súdnych poplatkoch s novými procesnými kódexmi. Rovnako je potrebné rešpektovať terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorej prokurátor podáva žalobu a nie návrh. Možnosť podať žalobu v konaniach, ktoré boli z ustanovenia o oslobodení od súdnych poplatkov vypustené, bola v právnych predpisoch časovo ohraničená a v súčasnosti už podanie takejto žaloby nie je prípustné.

 

K bodu 9

Ide o terminologickú zmenu v záujme čistoty právneho jazyka a zosúladením s civilnými procesnými kódexmi.

 

K bodu 10

Odsek 4 bol doplnený tak, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom a aj vykonávacie konanie.

 

K bodom 11 až 13

Vznik poplatkovej povinnosti obsahovo zodpovedá doterajšej právnej úprave, bolo však potrebné prispôsobiť právnu terminológiu novým civilným procesným kódexom. Poplatková povinnosť už nevzniká schválením zmieru v zmierovacom konaní, pretože toto konanie bolo z právneho poriadku vypustené.

 

K bodu 14

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok.

 

 

 

 

 

K bodom 15 a 16

Zákonná sadzba poplatku sa naďalej vyberá i v odvolacom konaní. V novozavedenom konaní o kasačnej sťažnosti sa navrhuje vyberať rovnakú sadbu ako v dovolacom konaní s ohľadom na obsahovú príbuznosť kasačnej sťažnosti a dovolania. Odsek 3 stratil oporu v platnom práve.

 

K bodu 17

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je časť ustanovenia nadbytočná.

 

K bodom 18 až 20

Jednou z terminologických zmien, ktoré prináša rekodifikácia civilného procesu je rozlišovanie súdnej inštancie, a to podľa zásady, že sústava súdov SR má tri stupne súdov ale konanie pred súdmi má len dve inštancie (konanie o žalobe/návrhu a odvolacie konanie). Okrem terminologického prispôsobenia sa navrhuje upraviť, ktorému súdu sa platí súdny poplatok v konaní o správnych žalobách, o kasačnej sťažnosti a v konaní o žalobe na obnovu konania pred správnym súdom.

 

K bodom 21 až 23

Okrem terminologických zmien navrhnutých v § 10 sa navrhuje vypustiť ustanovenie o lehote na nariadenia pojednávania, ktorá patrí do predpisu o konaní pred súdmi a nie do zákona o súdnych poplatkoch. Civilné procesné kódexy obsahujú komplexné a systematické nástroje na zabezpečenie zrýchlenia konania, ktoré prenášajú zodpovednosť za spor najmä na strany konania. Tieto nástroje majú ambíciu nahradiť lehotovanie súdov, v praxi aj tak málo účinné.

Z civilných procesných kódexov bol vypustený inštitút opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy a ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine. Z tohto dôvodu sa stal písm. b) ods. 2 redundantné.

 

K bodom 24 až 30

Právna úprava vrátenia súdneho poplatku sa zachováva v prevažnej miere rovnaká, ako v doterajšej právnej úprave. Navrhnuté zmeny spočívajú hlavne v terminologickom zosúladení s civilnými procesnými kódexmi (žaloba – návrh, stupeň – inštancia, rozvodové konanie – konanie o rozvod manželstva, strana – účastník).

V odseku 1 sa navrhuje nahradiť pojem „vrátiť návrh navrhovateľovi“, pretože takýto procesný úkon ani doterajšie právo nepozná.

V § 11 ods. 3 sa navrhuje zvýšenie zodpovednosti dovolateľa za výsledok dovolacieho konania, a teda v prípade, že dovolací súd dovolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, okrem pokuty, ktorú súd podľa § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, sa navrhuje subjektu, ktorý dovolanie podal, nevracať ani súdny poplatok zaplatený za dovolanie. Jedným z najdôležitejších motivačných prostriedkov na zmierlivé ukončenie sporov je vrátenie súdneho poplatku, ak strany v určitej fáze sporu prejavia záujem o skončenie konania. Úprava vrátenia súdneho poplatku zodpovedá aj zámeru predkladateľa motivovať strany už v konaní o predbežnom prejednaní sporu uzavrieť zmier alebo na základe predbežného právneho názoru súdu vziať žalobu späť.

Pre úplnosť bolo treba reflektovať aj novozavedený inštitút v konaní pred správnym súdom „uspokojenie žalobcu“. Ak sa konanie skončí týmto spôsobom, vráti sa 75% všetkých zaplatených poplatkov a žalovaný správny orgán bude spravidla zaviazaný na povinnosť nahradiť trovy v menšej výške.

 

K bodu 31

Vzhľadom na vypustenie odseku 3 sa vykoná legislatívno-technická úprava nasledovných odsekov.

 

K bodom 32 a 33

Jedným zo základných princípov Civilného sporového poriadku je dispozičná zásada. Z povahy tejto zásady vyplýva, že všetky úkony, ktoré má súd povinnosť urobiť z úradnej moci je potrebné obmedziť na minimum. Ak súd zistí, že rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, ktoré vydal, je nesprávne, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu podľa odseku 3.

 

K bodu 34

Odsek 3 bol doplnený tak, aby sa výnimka vzťahovala systematicky na všetky druhy podaní v konaní pred súdom.

 

K bodu 35

Ako subsidiárny predpis, ktorý sa má použiť na konanie vo veciach súdnych poplatkov sa navrhuje použiť Civilný sporový poriadok, avšak s dôrazom na jeho primeranú aplikáciu, teda použitie v súlade s účelom zákona o súdnych poplatkoch. Keďže v Civilnom sporovom poriadku všeobecne platí dispozičná zásada, je potrebné výslovne ustanoviť, že súd alebo orgán rozhodujúci o poplatku môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany, resp. účastníci nenavrhli.

 

K bodu 36

Súdne poplatky za úkony alebo konania, ktoré boli urobené alebo začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona o súdnych poplatkoch sa vyrubia podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Na konanie sa však už budú vzťahovať nové právne predpisy vrátane Civilného sporového poriadku, ktorý sa aplikuje na všetky konania, aj na tie, ktoré začali pred nadobudnutím jeho účinnosti, v zmysle zásady okamžitej aplikability procesných právnych predpisov.

 

K bodu 37 až 39

Ide o terminologické zosúladenie.

 

K bodu 40

Zmeny navrhované v poznámkach k položke 1 majú prevažne terminologický charakter. Keďže s účinnosťou od 1. júla 2016 nebude možné vydať zmenkový a šekový platobný rozkaz, je potrebné na túto zmenu reagovať aj v zákone o súdnych poplatkoch. Z dôvodu možného rozporu z Ústavou SR a nálezu Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 sa navrhuje podanie odporu ako prostriedku procesnej obrany nespoplatňovať.

Za účelom odstránenia aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne upraviť, že poznámky č. 2,3,4,6,7 k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka, kde ich použitie prichádza do úvahy.

 

K bodom 41 a 42

Ide o terminologické zosúladenie.

 

K bodu 43

V súčasnosti už nie je možné podať návrh na vyrovnacie konanie, preto je ustanovenie zbytočné.

 

K bodu 44

V súčasnosti už vyrovnacie konanie neprebiehajú, preto ustanovenie stratilo zmysel.

 

K bodom 45 a 46

Ide o terminologické zosúladenie.

 

K bodom 47 až 52

Okrem terminologického zosúladenia v položke 7 sa navrhuje zaviesť hornú hranicu súdneho poplatku zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy a zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy. Dôvodom na zavedenie hornej hranice súdneho poplatku je jednak systematické zosúladenie s inými položkami sadzobníka súdnych poplatkov ale aj skutočnosť že neobmedzená výška súdneho poplatku môže mať limitujúci charakter pri uplatňovaní práv strán pred súdom

 

K bodu 53

Ide o terminologické zosúladenie.

 

K bodu 54

Ide o terminologické zosúladenie s Civilným mimosporovým poriadkom.

 

K bodu 55

Položka 10 odzrkadľuje zmenu systematiky správneho súdnictva po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku. Zámerom predkladateľa bolo ponechať doterajšie poplatkové zaťaženie jednotlivých procesných úkonov v správnom súdnictve s prihliadnutím na osobitosti novej právnej úpravy. 

 

K bodu 56

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je položka 11 nadbytočná. Rovnako, civilné procesné kódexy neumožňuje zrušiť zmier na základe návrhu na jeho zrušenie, preto sa navrhuje vypustiť položka 12.

 

K bodu 57

Pôvodná položka 13 písm. c) bola systematicky zaradená medzi konania správneho súdnictva, do položky 10, čo zodpovedá systematike Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 58

Terminologické zosúladenie.

 

K bodom 59 a 60

V navrhovanej zmene ide o terminologické zosúladenie ale zároveň aj o odstránenie aplikačných nejasností tým, že sa zavedie použiteľnosť spoločnej poznámky aj na položky, ktoré boli do sadzobníka zavedené neskoršími novelami.

 

K bodu 61

Ide o zosúladenie zákonnej dikcie s novou právnou úpravou civilného mimosporového konania.

 

K bodu 62

Ide o terminologické zosúladenie.

 

K bodu 63 

Položka 18 nezodpovedá Správnemu súdnemu poriadku, preto sa navrhuje jej vypustenie. Konanie o prijatie hnuteľnej veci do úschovy a konanie o umorenie listiny bude spoplatnené notárskym poplatkom, preto sa navrhuje súdny poplatok za tieto konania vypustiť. Položky 19 a 20 sa rovnako navrhujú vypustiť z dôvodu, že sú obsolétne.

 

K bodu 64

Z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa formálnym vyčlenením spoločnej poznámky na koniec prvej časti sadzobníka jednoznačne stanovuje, že vymenované poznámky k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka v časti I. Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese.

 

K bodu 65

Ide o terminologické zosúladenie.

 

K bodu 66

Navrhuje sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 67

Ide o terminologické zosúladenie.

 

K bodu 68

Účelom navrhovanej zmeny je do poznámky doplniť niektoré ďalšie právne predpisy Európskej únie, podľa ktorých sa vyžaduje konkrétne osvedčenie.

 

K bodu 69

Navrhuje sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 70

Ide o terminologické zosúladenie.

 

 

 

K Čl. XXIII

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, a teda sa tieto duplicitné ustanovenia vypúšťajú z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. XXIV

 

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane žalobnej legitimácie vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodom 4 a 5

Vzhľadom na vypustenie odseku 8 z predmetného ustanovenia je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu na § 39 ods. 8 v § 39a ods. 2 a § 41a ods. 2.

 

 

K Čl. XXV

 

K bodu 1

Ide o terminologické zosúladenie právnej úpravy Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku pri notárskej úschove výťažku z predaja zálohu.

 

K bodu 2

Postup notára v prípade, ak mu nepodarí naložiť s predmetom notárskej úschovy do desiatich rokov od zloženia, bude upravený v § 352 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, preto sa odsek 6 § 70a stáva nadbytočným.

 

K bodu 3

Navrhuje sa vnútorné zosúladenie textu Notárskeho poriadku súvisiace s predkladanými zmenami.

 

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie právnej úpravy Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku pri notárskej úschove výťažku z predaja zálohu.

 

K bodu 5

K § 72a

Navrhuje sa vnútorné zosúladenie textu Notárskeho poriadku súvisiace s predkladanými zmenami. Doterajší § 73 sa bude označovať ako § 72a z dôvodu, aby bolo možné za toto ustanovenie vložiť ďalšie ustanovenia a pribežne ich označiť.

 

K § 72b

Navrhuje sa zavedenie právnej úpravu Úschovy za účelom splnenia záväzku v Notárskom poriadku, na ktorú nadväzuje právna úprava konaní vo veciach notárskych úschov v Civilnom mimosporovom poriadku. Zloženie predmetu úschovy do notárskej úschovy bude mať účinky splnenia dlhu. Takýto spôsob splnenia dlhu vyplýva z úpravy hmotného práva (§ 568 Občianskeho zákonníka), ak je veriteľ neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná. Za účelom informovania veriteľa o zložení predmetu úschovy do notárskej úschovy sa bude takéto prijatie zverejňovať na webovom sídle komory. Zložením predmetu úschovy do notárskej úschovy sa zložiteľ vzdáva dispozičného práva nakladať predmetom úschovy a toto právo prechádza na notára v zákonom ustanovenom rozsahu.

 

K § 72c

Zákon bude rozlišovať náležitosti zápisnice o úschove peňazí a iných hnuteľných vecí z dôvodu rozličného spôsobu zloženia do úschovy. Zápisnica o úschove peňazí musí obsahovať všeobecné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku a ďalej náležitosti upravené v § 72c Notárskeho poriadku.

 

K § 72d

Zákon bude rozlišovať náležitosti zápisnice o úschove peňazí a iných hnuteľných vecí z dôvodu rozličného spôsobu zloženia do úschovy. Zápisnica o úschove hnuteľných vecí musí obsahovať všeobecné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku a ďalej náležitosti upravené v § 72d Notárskeho poriadku.

 

K bodu 6

Vzhľadom na možnosť podať námietky proti vydaniu predmetu notárskej úschovy o ktorých koná súd, je právna úprava vydania predmetu úschovy ako aj konanie o námietkach upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Notár by mal vydať osobám uvedeným v odseku 2 potvrdenie o vydaní predmetu úschovy, ktoré by malo mať obdobné náležitosti ako zápisnica podľa § 72c resp. 72d.

 

K bodu 7

Vylučuje sa možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, avšak jeho odstránenie neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárnej komisie vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

 

 

K Čl. XXVI

 

K bodu 1

Konanie o vyhlásenie za mŕtveho bude upravené v § 220 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

Konanie pred súdom v sporových veciach bude upravené v Civilnom sporovom poriadku.

 

K bodu 3

Prerušenie konania v prípade prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie je upravené v § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 4

Poznámka pod čiarou k odkazu 7b je obsolétna.

 

 

K Čl. XXVII

 

K bodu 1

Nová civilná procesná úprava neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva ale koncepčne odlišnú úpravu intervencie, ktorá je však na účely konania pred Ústavným súdom SR nepoužiteľná. Z tohto dôvodu sa navrhuje v zákone o organizácii Ústavného súdu SR komplexne upraviť vedľajšie účastníctvo na účely konania pred Ústavným súdom SR.

 

K bodu 2

V novom odseku sa upravuje procesné riešenie v prípade pochybností, či je osoba vedľajším účastníkom.

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 4

V tomto bode sa navrhuje nahradiť subsidárnu aplikáciu občianskeho súdneho poriadku aplikáciou Civilného sporového poriadku, ktorý je procesne najbližší konaniu pred Ústavným súdom.

 

K bodu 5

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Exekučný priadok, ktorý obsahuje úpravu núteného výkonu rozhodnutia v civilných veciach.

 

K bodu 7 a 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok a na Správny súdny poriadok.

 

 

K Čl. XXVIII

 

K bodu 1

Úlohy policajného zboru vyplývajú zo všetkých troch civilných procesných kódexov.

 

K bodu 2

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou tak, aby zahŕňala odkaz na právne predpisy upravujúce predvedenie.

 

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 3 a 5 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 5

Právna úprava nariadenia neodkladných opatrení je obsiahnutá v § 328 až 332 Civilného sporového poriadku, pričom nariadenie pojednávania je upravené v § 329
Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 6

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 6 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodu 7

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 8 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodu 8

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 73 ods. 3 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. XXIX

 

K bodu 1

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

K bodu 2

Správca je povinný doručiť zmluvu podľa ustanovení § 106 a § 112 Civilného sporového poriadku.

 

 

K bodu 3

Navrhuje sa nahradiť odkaz na predbežné opatrenie podľa Občianskeho súdneho poriadku odkazom na neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku.

 

K bodom 4 a 5

Uvedená citácia v poznámkach pod čiarou je obsoletná.

 

 

K Čl. XXX

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. XXXI

 

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 4

Odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, sa navrhuje vypustiť bez náhrady

 

 

K Čl. XXXII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. XXXIII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. XXXIV

Možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárneho senátu vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

 

 

K Čl. XXXV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. XXXVI

 

K bodu 1 a 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

 

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie však naďalej zostávajú upravené v početných osobitných predpisoch, preto sa v ustanovení 31a písm. e) navrhuje ponechať predbežné opatrenie a doplniť neodkladné opatrenie.

 

K bodu 4

Dané ustanovenie je potrebné precizovať. V zmysle § 33 ods. 1 katastrálneho zákona o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec okresného úradu v sidle kraja s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť.

 

K bodu 5

V nadväznosti na návrh novelizácie § 33 ods. 1 katastrálneho zákona, ako aj s prihliadnutím na návrh novelizácie § 31 ods. 7 katastrálneho zákona, ktorý bude upravovať rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad, je potrebné precizovať aj § 33a ods. 3.

Navrhuje sa, aby sa zamestnancom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydalo predmetné oprávnenie aj bez preskúšania, ak majú nepretržite aspoň päťročnú právnickú prax na tomto štátnom orgáne a vykonávajú rozhodovaciu činnosť v správnom konaní.

 

K bodu 7

Pod súdnym alebo iným konaním treba rozumieť také konanie, ktorého výsledok sa môže bezprostredne týkať nehnuteľnosti alebo práva k nej. Príkladom súdneho konania je konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a príkladom iného konania je (administratívne) vyvlastňovacie konanie.

 

K bodom 8 až 10

V nadväznosti na zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné pristúpiť k novele katastrálneho zákona, keďže v zmysle tohto zákona sa už nemajú vydávať rozhodnutia o udelení súpisného čísla, resp. rozhodnutia o určení súpisného čísla.

 

K bodu 11

V nadväznosti na novú úpravu § 33 katastrálneho zákona je potrebné doplniť aj prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. júla 2016.

  

 

K Čl. XXXVII

 

bodu 1

Možnosť preskúmania rozhodnutia o námietkach a o schválení registra správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

 

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 4

Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Poznámka pod čiarou sa vzhľadom na vypustenie odseku stáva neaktuálnou.

 

K bodu 5

Vylučuje sa možnosť podania opravného prostriedku, ako aj možnosti preskúmania správnym súdom.

 

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 7

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy . Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Poznámka pod čiarou sa vzhľadom na vypustenie odseku stáva neaktuálnou.

 

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. XXXVIII

Sporové konanie bude upravené v Civilnom sporovom poriadku.

 

 

K Čl. XXXIX

Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

 

 

K Čl. XL

 

K bodu 1

K § 9a

Civilný sporový poriadok ako základný predpis o sporovom konaní pred súdom prestavuje subsidiárnu právnu úpravu pre exekučné konanie. Pre správnu aplikáciu konkrétnych ustanovení je však veľmi dôležité kritérium povahy veci, ako to vyplýva z § 9a odseku 1, odseku 3 a odseku 4.

 

K § 9b

V ustanovení § 9b sú odlišne od Civilného sporového poriadku upravené niektoré inštitúty, ako skúmanie príslušnosti, vylúčenie interevencie, nariadenie pojednávania, zavedenie vyšetrovacieho princípu a rozhodovanie zásadne uznesením, aj keď ide o rozhodnutie vo veci samej.

 

K bodu 2

Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

 

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodu 4

Ustanovenie § 36 ods. 4 rieši súbeh viacerých exekúcií. V poznámke pod čiarou k odkazu 4b) sa nahrádza Občiansky súdny poriadok zákonom č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, v ktorom je upravený nútený výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je súdna pohľadávka.

 

 

K bodu 5

Zosúladenie s terminológiou zavedenou v § 388 CSP.

 

K bodu 6

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť osobitný režim pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie.

 

K bodu 8

V súlade s právnou úpravou Civilného sporového poriadku ako aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, predovšetkým s rozhodnutím vo veci C 292/10 Corneslius de Visser, je exekútor povinný uskutočniť všetky úkony a využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby zistil skutočný pobyt povinného – fyzickej osoby. Ak sa exekútorovi nepodarí upovedomenie doručiť ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov, požiada súd, aby zverejnil oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie na webovej stránke súdu. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov, ktoré vyvoláva doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, musí súd preskúmať, či exekútor svoju povinnosť zistiť skutočný pobyt povinného nezanedbal a až potom pristúpiť k zverejneniu oznámenia, resp. uloženiu ďalších pokynov exekútorovi.

 

K bodu 9

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodom 10 a 11

Návrh na začatie konania v civilnom sporovom konaní sa bude jednotne nazývať žaloba.

 

K bodu 12

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 13

Na uvedené sa vzťahuje všeobecná úprava dovolania generálneho prokurátora v Civilnom sporovom poriadku, podľa ktorej už prakticky nebude možné v týchto veciach podať dovolanie generálnym prokurátorom.

 

K bodu 14

Navrhovaná zmena rieši zaradenie pohľadávok Zboru väzenskej a justičnej stráže do poradia prednostných pohľadávok, tak ako tomu bolo v ustanovení § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, kedy boli tieto pohľadávky spolu so súdnymi pohľadávkami zaradené ako prednostné pohľadávky.

 

 

 

K bodu 15

Terminologické zosúladenie vzhľadom na vykonanú úpravu totožného ustanovenia v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v súvislosti s prijatím nového Autorského zákona.

 

K bodu 16

Doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie právnickej osobe sa bude spravovať všeobecnou úpravou civilného sporového poriadku (§9a Exekučného poriadku).

 

K bodu 17

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 134 ods. 2 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodom 18 až 20 a 22

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 21

Civilný sporový poriadok neobsahuje odlišné ustanovenia o platení trov doručovania prostredníctvom exekútora. Tieto trovy bude platiť súd, ktorý o doručenie žiadal.

  

 

K Čl. XLI

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. XLII

 

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné. Vypustením odseku sa poznámka stáva neaktuálnou.

 

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

K bodu 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. XLIII

 

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. XLIV

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. XLV

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

Vypustením odseku sa poznámka stáva obsolétnou.

 

K bodu 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

 

 

K Čl. XLVI

 

Vzhľadom na to, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku a v nadväznosti na to sa zo Správneho poriadku vypúšťa ustanovenie § 70 o preskúmaní rozhodnutí, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. XLVII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §33 ods. 1 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku, resp. zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. XLVIII

 

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku

 

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. XLIX

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K Čl. L

 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §7 ods. 2 písm. c) je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. LI

 

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

Vypustením odseku sa poznámka stáva neaktuálnou.

 

 

K Čl. LII

 

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a na preskúmanie rozhodnutia už nie je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a preto v odôvodnených prípadoch musí takýto účinok upravovať zákon.

 

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodom 3 až 9

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a na preskúmanie rozhodnutia už nie je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Keďže podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o zásah do práv účastníka konania, musí takýto účinok upravovať zákon, prípadne sa z neho takéto duplicitné ustanovenie vypúšťa. Zároveň sa vykonáva terminologické zosúladenie pojmov, v ktorých podanie opravného prostriedku nahrádza podanie správnej žaloby v zmysle Správneho súdneho poriadku. Zavedením legislatívnej skratky „správny súd“ v novom Správnom súdnom poriadku, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva, dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku. V novom § 64 ods. 8 sa za účelom zabezpečenia právnej istoty sankcionovaného subjektu upravuje postup v situáciách, kedy Rada pre vysielanie a retransmisiu alebo žalobca podajú proti rozhodnutiu správneho súdu o uložení pokuty, kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR.

 

 

K Čl. LIII

 

K bodu 1

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodu 2

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

 

K Čl. LIV

 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

 

K Čl. LV

 

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

 

K Čl. LVI

 

K bodu 1

V zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok sa navrhuje komplexne upraviť vymáhanie súdnych pohľadávok a zjednotiť právnu úpravu, ktorá bola dosiaľ v § 251 až 320a Občianskeho súdneho poriadku a v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. V bode 1 sa navrhuje komplexne definovať súdnu pohľadávku.

 

K bodu 2

Navrhuje sa zosúladiť úpravu trvalého upustenia od vymáhania súdnej pohľadávky s platnou úpravou zákona 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 3 

Doterajšie znenie zákona obsahuje dva odkazy označené ako 1a). Odkaz a poznámku pod čiarou, ktorá odkazuje na Správny poriadok sa navrhuje označiť 1ca).

 

K bodu 4

 

K § 6

Justičná pokladnica v konaní o výkon rozhodnutia nikdy nerozhoduje rozsudkom ale uznesením. V odseku 6 sa preberá doterajšia právna úprava § 251 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

 

K § 7

Odseky 2 a 3 neupravujú príslušnosť na výkon rozhodnutia, ale spôsoby výkonu rozhodnutia, preto sa presúvajú do § 10.

 

K § 7a

Osobitosťou vymáhania súdnych pohľadávok je skutočnosť, že oprávnený (správca) je totožný so súdom, ktorý vo veci koná (justičná pokladnica). Z tohto dôvodu je účastníkom konania spravidla len povinný.

Nakoľko justičná pokladnica nepostupuje súdne pohľadávky na tretie osoby, navrhuje sa legislatívne upraviť len prechod povinnosti povinného.

 

K § 8, § 9, § 11 až § 13

Predmetné ustanovenia zostávajú zachované bez zmeny.

 

K § 10

Aj naďalej sa ponecháva doterajšia právna úprava spôsobov výkonu rozhodnutia. Justičná pokladnica nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky. Ide o procesne najmenej náročné spôsoby výkonu rozhodnutia, ktoré dokáže justičná pokladnica vykonať s nízkou nákladovou záťažou. Justičná pokladnica môže poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie spôsobmi podľa odseku 2. Exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa Exekučného poriadku.

 

K § 10a

Ponecháva sa právna úprava zastavenia výkonu rozhodnutia § 268 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa systematicky zaraďuje za spôsoby výkonu rozhodnutia. Právna úprava bola doplnená o možnosť odkladu výkonu rozhodnutia z dôvodov osobitného zreteľa, ktorých existenciu a naliehavosť posudzuje justičná pokladnica.

 

K § 13a až 13zn

Navrhuje sa prebrať doterajšia právna úprava výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky § 276 až 302 Občianskeho súdneho poriadku. Do právnej úpravy výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy neboli prevzaté ustanovenia o prednostných pohľadávkach, keďže súdne pohľadávky sa vždy považujú za prednostné pohľadávky. V prípade, ak by prebiehal výkon rozhodnutia podľa zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok a súbežne exekúcia podľa Exekučného poriadku, daňová alebo správna exekúcia, je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku, prípadne osobitného predpisu o súbehu exekúcií. Medzi pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia sa zaraďujú aj sociálne dávky a príspevky, ktorými sú napríklad príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a príspevok na starostlivosť o dieťa. Obdobne ako štátne sociálne dávky, ktoré sú v súčasnosti vyňaté z výkonu rozhodnutia, aj sociálne dávky a príspevky majú rovnaký sociálny charakter odôvodňujúci vyňatie z výkonu rozhodnutia. Dávka sociálnej pomoci, ktorá sa poskytovala podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších prepisov, bola zrušená zákonom č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obdobný účel a charakter, ako mala dávka sociálnej pomoci má v súčasnosti pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K § 13d ods. 2

Pre jasné vymedzenie vzťahu súdnej pohľadávky a iných pohľadávok vymáhaných podľa Exekučného poriadku v prípade stretu exekúcií sa navrhuje stanoviť, že súdna pohľadávka sa považuje za prednostnú pohľadávku podľa § 71 zákona Exekučného poriadku.

 

K § 13zo

Navrhuje sa prebrať aj ustanovenie o čiastočnom vyňatí pohľadávok vzniknutých z majetkových práv autora podľa Autorského zákona z výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie bolo terminologicky precizované v súvislosti s prijatím nového Autorského zákona. V odseku 3 sa tak ako doteraz tomuto režimu podriaďujú aj pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti, ktoré však nie sú pohľadávkami z majetkových práv autora.

 

K bodu 5

Navrhuje sa ustanoviť subsidiárnu aplikáciu Civilného sporového poriadku na vymáhanie súdnych pohľadávok vo veciach, ktoré v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok nie sú upravené. V zmysle okamžitej aplikability procesných predpisov sa nenavrhujú osobitné prechodné ustanovenia, pretože už z povahy procesných predpisov vyplýva povinnosť aplikovať ich okamžite s nadobudnutím účinnosti. Konania, ktoré začali za účinnosti doterajšej právnej úpravy sa dokončia podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré už boli vykonané, zostávajú zachované. 

 

K bodu 6

V Civilnom sporovom poriadku platí dispozičná zásada. Povaha konania podľa tohto zákona si však v určitých prípadoch vyžaduje, aby súd zistil skutkový stav veci aj nad rámec dôkazov, ktoré navrhujú vykonať účastníci. Navrhuje sa preto prelomenie dispozičnej zásady v prípade vykonávania dôkazov nevyhnutných na zistenie skutkového stavu veci.

 

K Čl. LVII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodom 2 a 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

V poznámke pod čiarou k odkazu 28 sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

 

K Čl. LVIII

 

K bodom 1 a 2 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

K bodu 3

 

K § 19

Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese teda v konaní podľa Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku je daná osobitnými predpismi. Táto pôsobnosť je realizovaná oprávneniami prokurátora podať na súd návrh alebo žalobu a vstúpiť do už začatého súdneho konania, ako i oprávneniami generálneho prokurátora podať opravný prostriedok (dovolanie generálneho prokurátora) a stanovisko Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Tieto oprávnenia vyplývajú z Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku a pokiaľ ide o návrhové a žalobné oprávnenia prokurátora tak aj zo znenia osobitných predpisov (napr. § 47f zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, § 12 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, § 147a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní). V konaní pred súdom má prokurátor tie práva, ktoré mu vyplývajú z Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

 

K § 20

Z dôvodu obsahových a terminologických zmien, ktoré so sebou prináša Správny súdny poriadok je treba nanovo obsahovo a terminologicky vymedziť dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy je v právnom poriadku Slovenskej republiky na základe historického vývoja delené medzi správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry. Tieto dva systémy nie sú konkurenčné, ale navzájom súvisia, sú právne previazané, vzájomne sa doplňujú a nadväzujú na seba. To preukazuje aj znenie druhej vety odseku 1, ktoré je zrkadlovým premietnutím princípu funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry upraveného v § 3 ods. 11 Správneho súdneho poriadku.

 

V odseku 2 sú pre účely zákona vymedzené orgány verejnej správy, ktoré sčasti kopírujú ich vymedzenie v § 4 Správneho súdneho poriadku s tým, že pod dozor prokuratúry spadá navyše preskúmavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných zákonom splnomocnenými štátnymi orgánmi a právnickými osobami (napr. Národná banka Slovenska) a naopak prokuratúra nevykonáva dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy (odsek 3).

 

K § 21

V odseku 1 sa vymedzujú spôsoby, t. j. metódy a formy, ktorými je prokurátor oprávnený zisťovať dodržiavanie zákonnosti orgánmi verejnej správy.

 

Znenie odseku 2 zvýrazňuje skutočnosť, že netrestný dozor prokuratúry sa týka výlučne preskúmavania zákonnosti a nie iných otázok spojených s výkonom verejnej správy (účelnosť, hospodárnosť, mimoprávna odbornosť atď).

 

V odseku 3 sa definujú základné pojmy a to v zásade zhodne s definičným vymedzením obsiahnutým v § 3 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Pri opatrení sa však zavádza delenie na opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sa myslí opatrenie s individuálnymi účinkami a opatrenie orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami. Táto deľba bola nevyhnutná z dôvodu odlišného procesného postupu pri ich preskúmavaní. Aj s odkazom na znenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08-39 z 23.9.2009 sa totiž navrhuje zjednotenie konania o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy, keďže aj všeobecná správna žaloba upravená v § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku sa týka oboch týchto správnych aktov súčasne.

 

K § 22

V danom ustanovení sa vymedzujú právne prostriedky, prostredníctvom ktorých prokurátor alebo generálny prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Tieto sa týkajú buď administratívneho konania (protest prokurátora, upozornenie prokurátora) alebo správneho súdneho procesu (správna žaloba, žaloba, vstup do konania, kasačná sťažnosť, žaloba na obnovu konania, stanovisko Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) alebo konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

 

K § 23

V odseku 1 sa vymedzujú tie správne akty orgánov verejnej správy, proti ktorým je prokurátor oprávnený podať protest. Obsahové náležitosti protestu sú v odseku 2 nanovo chronologicky zoradené tak, aby mimo formálnych náležitostí [písm. a) až c), h) a i)] v rámci protestu bolo možno oddeliť tzv. výrokovú časť, z ktorej má byť zrejmé, proti akému správnemu aktu sa protest podáva, aké porušenie zákonnosti sa ním namieta a aký postup sa orgánu verejnej správy prokurátorom navrhuje [písm. d) až f)] a následné odôvodnenie protestu [písm. g)].

 

Späťvzatie protestu v odseku 3 je všeobecnou úpravou, na ktorú v konaní o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy nadväzuje ustanovenie § 24 ods. 15.

 

K § 24

Nanovo sa procesne upravuje konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy.

 

V odseku 1 sa výslovne stanovuje, že protest možno podať len v trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia alebo vydania opatrenia. Táto lehota je prekluzívna a prokurátor na ňu prihliada z úradnej povinnosti. A contrario z vymedzenia danej lehoty tiež vyplýva, že podanie protestu prokurátora proti ešte neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy je neprípustné.

 

V odseku 2 sa nanovo vymedzujú účastníci konania o proteste prokurátora.

 

Odsek 3 obsahuje vymedzenie orgánu verejnej správy, proti rozhodnutiu alebo opatreniu ktorého sa protest prokurátora podáva.

 

Znenie odseku 4 odstraňuje doterajšie aplikačné problémy ohľadom vyjadrovania sa účastníkov konania k protestu prokurátora. Navrhovaná právna úprava ustanovuje orgánu verejnej správy povinnosť zaslať protest prokurátora účastníkom konania na vyjadrenie. Orgán verejnej správy v sprievodnom liste súčasne poučí účastníkov konania, že ak sa v určenej lehote k protestu prokurátora nevyjadria, nebude sa na ich neskoršie vyjadrenie prihliadať. Určenie dĺžky lehoty zo strany orgánu verejnej správy bude závisieť od jeho úvahy s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci.

 

Ak orgán verejnej správy dôjde k záveru, že protest prokurátora je dôvodný, rozhodnutím protestu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Deje sa tak jedným rozhodnutím, ktorého výrok obsahuje tak formuláciu o vyhovení protestu ako i formuláciu o zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Týmto sa odstraňuje nejasnosť doterajšej právnej úpravy, ktorá nesprávne navádzala k možnosti zmeniť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, teda ako keby rozhodnúť vo veci samej už v konaní o proteste prokurátora. Takýto spôsob rozhodovania však pri rozhodnutiach orgánov verejnej správy a opatreniach orgánov verejnej správy nie je prípustný. Rozhodovanie o proteste má slúžiť len účelu vymedzenému v § 23 ods. 4, pričom vo veci samej možno nanovo rozhodnúť len v pôvodnom administratívnom konaní, v ktorom sa pokračuje v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia, ktorým bolo toto administratívne konanie skončené. 

 

Ak orgán verejnej správy nemieni protestu prokurátora vyhovieť, predloží ho neformálne bez rozhodnutia so sprievodným listom svojmu nadriadenému orgánu (odsek 6) a ak takýto nadriadený orgán nemá, rozhodne o proteste sám (odsek 9).  

 

Nadriadený orgán o proteste rozhodne, pričom vedúci ústredného orgánu štátnej správy tak urobí na základe návrhu ním ustanovenej komisie (odsek 6). Spôsoby rozhodnutia sú vymedzené v odsekoch 7 a 8.

 

Na rozhodovanie o proteste prokurátora a na jeho predkladanie nadriadenému orgánu zákon určuje 30 dňovú lehotu. Doručovanie rozhodnutia o proteste prokurátora je upravené v odseku 10.

 

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môže nanovo odvolať okrem účastníkov konania aj prokurátor, čím sa vo vzťahu k inštančnému postupu vytvára ekvivalent ku konaniu o správnych žalobách prokurátora. Súčasne sa tým zabezpečuje, aby sa rozhodovanie vo veci mohlo preniesť na vertikálne najvyššiu administratívnu úroveň, čo je potrebné vzhľadom na zjednocovanie aplikačnej praxe ako i následné odťažovanie správneho súdnictva. Odsek 12 pritom ustanovuje, že odvolanie nebude prípustné pri jednostupňovom rozhodovaní o proteste (odsek 9) a ak o proteste už bolo rozhodnuté vedúcim ústredného orgánu štátnej správy.

 

Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy sa subsidiárne budú vzťahovať všeobecné ustanovenia o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Súčasne sa týmto zákonom navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti zo správneho poriadku ustanovenie § 69.

 

Znenie odseku 15 nanovo ustanovuje, že späťvzatie protestu prokurátora je dôvodom pre zastavenie konania o ňom. Tým sa reaguje na absenciu dôvodu zastavenia konania o proteste prokurátora v § 30 správneho poriadku, ktorý by v plnom rozsahu spadal na tento prípad. Súčasne sa určuje, že prokurátor je oprávnený vziať protest späť do vydania (prvostupňového alebo odvolacieho) rozhodnutia o ňom.

 

K § 25

Protest proti opatreniu so všeobecnými účinkami podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý dané opatrenie vydal. Na podanie protestu prokurátora nie zákonom ustanovená žiadna lehota (odsek 1).

 

Ak orgán verejnej správy považuje protest prokurátora za dôvodný, priamo zruší alebo podľa povahy veci aj zmení napadnuté opatrenie, pričom o tomto zrušení alebo zmene opatrenia formálne nerozhoduje a len listom o takomto postupe upovedomí prokurátora (odsek 2). V opačnom prípade orgán verejnej správy predloží protest na vybavenie svojmu nadriadenému orgánu (odsek 3). Ak sa nadriadený orgán s protestom stotožní, vyhovie mu vyššie opísaným neformálnym spôsobom (odsek 4). V prípade, že sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení, pričom len na vydanie tohto rozhodnutia a jeho doručovanie sa v tomto konaní vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s tým, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok (odsek 5).

 

Ak orgán verejnej správy nemá nadriadený orgán vybaví protest prokurátora sám v tzv. jednostupňovom konaní (odsek 6). Orgán verejnej správy a jeho nadriadený orgán sú povinní vybaviť protest prokurátora v zákonnej 30 dňovej lehote.

 

K § 26

Protest prokurátora sa podáva proti tomu orgánu územnej samosprávy, ktorý uznesenie prijal a to v prekluzívnej trojročnej lehote od jeho prijatia (odseky 1 a 2). O proteste rozhodne orgán formou uznesenia a spôsobom uvedeným v odseku 3 alebo 4 a v lehote podľa odseku 5.

 

Osamostatnenie tohto konania o proteste prokurátora bolo nevyhnutné vzhľadom na osobitosť postupu orgánov územnej samosprávy pri prijímaní uznesení.

 

K § 27

Priebeh konania o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu je závislý od toho, o aký všeobecne záväzný predpis podľa § 21 ods. 3 písm. f) ide.

 

V prípade všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 21 ods. 3 písm. f) prvého a druhého bodu je orgán verejnej správy povinný vybaviť protest v lehote 30 dní od jeho podania a to upovedomením prokurátora o jeho vyhovení, či nevyhovení. Ak orgán verejnej správy protestu vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia zrušiť alebo zmeniť napadnutý všeobecne záväzný právny predpis a upovedomiť o tom prokurátora (odsek 2).

 

Pri proteste podanom proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podľa § 21 ods. 3 písm. f) tretí bod, teda proti všeobecne záväznému nariadeniu sa už nerozlišuje medzi upovedomením o vyhovení protestu a upovedomením o zrušení alebo zmene napadnutého všeobecne záväzného nariadenia. Ak orgán verejnej správy mieni protestu vyhovieť, je povinný bezodkladne najneskôr do 90 dní od jeho doručenia zrušiť napadnuté všeobecne záväzné nariadenie alebo ho nahradiť všeobecne záväzným nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom (vo veciach samosprávy) prípadne aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (vo veciach prenesenej štátnej správy) a upovedomiť o tom prokurátora. V rovnakej lehote pritom orgán verejnej správy upovedomí prokurátora aj o nevyhovení protestu prokurátora.  

 

K § 28 

Ustanovenie sa terminologicky upravuje. V odseku 1 sa vymedzuje, že prokurátor je prostredníctvom upozornenia oprávnený namietať postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní pri vydávaní určených správnych aktov ako aj nečinnosť tohto orgánu. V odseku 2 sa upravujú náležitosti upozornenia prokurátora, pričom v písmene g) sa výslovne zvýrazňuje možnosť podávania tzv. upozornenia prokurátora „pro futuro“, účelom ktorého je zabezpečovanie zákonnosti v ďalšom postupe orgánov verejnej správy.

 

K § 29

V modifikovanej podobe sa preberá v zásade doterajšia právna úprava. Upozornenie prokurátora vybavuje orgán verejnej správy neformálne listom. Oproti doterajšej právnej úprave sa zohľadňuje možná absencia nadriadeného orgánu. V takomto prípade vybaví upozornenie prokurátora vždy ten orgán verejnej správy, ktorému bolo toto adresované v tzv. jednostupňovom konaní (odsek 5). Nanovo sa výslovne upravuje možnosť prokurátora vziať podané upozornenie späť (odsek 9).

 

K § 30

Doterajšie ustanovenie § 30 sa ponecháva bezo zmeny.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na nové tri kódexy a Trestný poriadok.

 

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť režim prebiehajúcich konaní.

 

 

K Čl. LIX

 

K bodu 1 

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

 

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 3

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 4

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

 

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.

 

K bodom 6 a 7

Výkon záložného práva je upravený predovšetkým v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odkaz na občiansky súdny poriadok bol obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť ho bez náhrady.

 

 

 

K bodu 8 až 11

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 12

Nútený výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok a exekúcia nebudú upravené v troch procesných kódexoch ale v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. LX

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. LXI

 

K bodu 1

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Druhostupňové konanie je riešené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje samosprávny kraj, určil ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja. Na rozhodovanie samosprávneho kraja sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Vypustením celého paragrafu sa poznámky stávajú neaktuálnymi.

 

 

K Čl. LXII

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Poznámka pod čiarou sa vypúšťa bez náhrady.

 

 

K Čl. LXIII

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v uvedených ustanoveniach je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §7 ods. 2 písm. c) je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. LXIV

 

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. LXV

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v uvedenom ustanovení je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodu 4 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 5

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na nové procesné kódexy.

 

K bodu 7

Výkon záložného práva je upravený predovšetkým v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odkaz na občiansky súdny poriadok bol obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť ho bez náhrady.

 

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 9

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. LXVI

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na nové procesné kódexy.

 

 

K Čl. LXVII

 

K bodu 1

Uvedená citácia je obsoletná.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K bodu 5

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 7

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. LXVIII

 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. LXIX

 

K bodu 1 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v danom ustanovení je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

K bodu 2

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. LXX

 

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

 

 

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 2 ods. 2 nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodom 4, 6 a 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 5

Odkaz č. 7 sa po ostatnej novele zákona o rozhodcovskom konaní vypustil z textu zákona, preto je potrebné vypustiť aj poznámku pod čiarou k tomuto odkazu.

 

K bodu 7

Odkaz č. 14 sa po ostatnej novele zákona o rozhodcovskom konaní vypustil z textu zákona, preto je potrebné vypustiť aj poznámku pod čiarou k tomuto odkazu.

 

 

K Čl. LXXI

Vymáhanie iných pohľadávok ako súdnych je upravené výlučne v Exekučnom poriadku, preto sa navrhuje odkaz na Občiansky súdny poriadok vypustiť bez náhrady.

 

 

K Čl. LXXII

 

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

 

K bodu 3

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

 

K Čl. LXXIII

 

K bodu 1

Po zrušení ustanovenia Občianskeho súdneho poraidku, sa poznámka pod čiarou vypúšťa bez náhrady.

 

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Ak v prvom stupni rozhoduje mesto alebo samosprávny kraj, odvolacím orgánom proti ich rozhodnutiam bude okresný úrad v sídle kraj. V poznámke pod čiarou sa upravuje odkaz na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, ktorý upravuje odvolací orgán voči rozhodnutiu mesta a samosprávneho kraja.

 

K bodu 3

Terminologické zosúladenie s pojmológiou nastavenou v nových kódexoch.

 

 

K Čl. LXXIV

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

 

K Čl. LXXV

 

K bodu 1 

Z ustanovenia sa vypúšťa pojem „na účely občianskeho súdneho konania“, vzhľadom na tri samostatné kódexy, aby bolo zrejmé, že môže ísť aj civilné sporové konanie, civilné mimosporové konanie, ako aj o správne súdne konanie.

 

K bodom 2 a 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. LXXVI

Terminologické zosúladenie.

 

 

K Čl. LXXVII

 

K bodom 1 a 2 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 27 a § 29 nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

Zosúladenie s terminológiou nastavenou v Civilnom sporovom poriadku, kde súd už nebude ukladať ale nariaďovať neodkladné opatrenie.

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 4 

Nie je potrebné upravovať odkazom na úpravu potvrdenia o vykonateľnosti, preto sa navrhuje odkaz 15 vypustiť bez náhrady.

 

 

K Čl. LXXVIII

 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, nie je potrebné uvádzať to duplicitne v osobitnom predpise. Vypustením odseku sa poznámka stáva obsolétnou.

 

 

K Čl. LXXIX

 

K bodu 1

Ide o terminologickú úpravu s poukazom na správnu žalobu vo veciach azylu.

 

K bodu 2

Ide o terminologickú úpravu.

 

K bodu 3

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

 

K bodu 4

Navrhované doplnenie má zjednodušiť konanie o azyle v nesporných prípadoch (ak účastník konania zomrel alebo počas konania o predĺžení doplnkovej ochrany doplnková ochrana zanikla alebo počas konania o udelení azylu podľa § 10 na dobu neurčitú azyl zanikol alebo ak ministerstvo zastaví neskôr začaté konanie o udelenie azylu z dôvodu prekážky litispendencie) tým, že sa rozhodnutie vydávať nebude, ale sa iba vyznačí iba v spise. 

 

K bodu 5

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom s výnimkou rozhodnutia ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a o predĺžení doplnkovej ochrany, voči ktorým nie je ani v súčasnosti možné podať opravný prostriedok. Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach.

 

K bodu 6

Predmetné ustanovenie, ktoré bolo do zákona o azyle doplnené poslednou novelou (zákonom č. 131/2015 Z. z.) je potrebné taktiež upraviť z dôvodu terminologického zjednotenia pojmov. Pojem „opravný prostriedok“ sa navrhuje nahradiť pojmom „správna žaloba“ a text „návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia“ je vhodné nahradiť „návrhom na priznanie odkladného účinku“. 

 

K bodu 7

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

 

K bodu 8

Navrhovaná úprava je premietnutím ustanovení § 213 ods. 1 a 2 a § 446 Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 9

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom.

Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach. Vymedzujú sa rozhodnutia, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu [§ 7 písm. h)].

 

K bodu 10

Ide o prevzatie pôvodného ustanovenia § 31 ods. 6.

 

K bodu 11

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom.

Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach.

 

K bodu 12

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebude preskúmavať rozhodnutie ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedenému rozhodnutiu nemožno podať rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutie vydané v jednostupňovom konaní, ktoré bude na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom. Vylučuje sa tiež súdny prieskum [§ 7 písm. h)].

 

K bodu 13

Ide o prevzatie pôvodného ustanovenia § 46b ods. 2.

 

K bodu 14

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebude preskúmavať toto rozhodnutie ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedenému rozhodnutiu ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutie vydané v jednostupňovom konaní, ktoré bude na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom. Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

 

K bodu 15

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

 

 

K Čl. LXXX

 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 19 ods. 1 písm. b) nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. LXXXI

 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

 

 

 

K Čl. LXXXII

 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. LXXXIII

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. LXXXIV

 

K bodu 1

Rozhodnutie sociálnej poisťovne sa vykonáva podľa Exekučného poriadku, preto sa navrhuje odkaz na Občiansky súdny poriadok vypustiť bez náhrady.

 

 

K bodom 2 až 4 a 10

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zavedením možnosti podania odvolania voči rozhodnutiam ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“) o dôchodkových dávkach, zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu alebo pozostalostnú úrazovú rentu alebo ich časti vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, a o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na vyššie uvedených dávkach (ďalej len „konanie o dôchodkových dávkach a úrazovej rente“).

 

K bodu 5

Aplikačná prax ukázala, že účastníci konania často podávali opravný prostriedok na miestne nepríslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne, čo v zásade predlžovalo a zvyšovalo administratívnu záťaž daného konania. V rámci zabezpečenia efektívnejšieho konania a zlepšenia proklientského prístupu sa zavádza možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiam ústredia v konaní o dôchodkových dávkach a úrazovej rente aj na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.

 

K bodu 6

V súvislosti so zavedením dvojinštančnosti konania v Sociálnej poisťovni sa ustanovuje, že riadne a včas podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente nemá odkladný účinok rozhodnutia ústredia. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti upravuje s účinnosťou od 1.7.2014 § 12a zákona č.576/2004 Z. z. v znení zákona č. 185/2014 Z. z., navrhuje sa obsah navrhovaného písmena c) upraviť zmenou doterajšieho písmena b).

 

K bodu 7

Zachováva sa inštitút plynutia novej lehoty na podanie odvolania v prípadoch, keď účastník konania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo. V takýchto prípadoch začne plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, kedy sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

 

K bodu 8 

Z dôvodu rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku a jeho nahradenia v časti správneho súdnictva novým Správnym súdnym poriadkom sa navrhuje upraviť dvojinštančné konanie o dôchodkových dávkach a úrazovej rente.

 

Doterajšia právna úprava konania o dôchodkových dávkach a úrazovej rente umožňovala ako riadny opravný prostriedok preskúmať neprávoplatné rozhodnutia v týchto veciach súdom.

 

V rámci rekodifikácie správneho súdnictva je žiaduce, aby sa konanie o dôchodkových dávkach a úrazovej rente skončilo vydaním konkrétneho právoplatného rozhodnutia Sociálnou poisťovňou. Za týmto účelom sa navrhuje, aby v prvom stupni konania o dôchodkových dávkach a úrazovej rente naďalej rozhodovalo ústredie a v druhom stupni bude rozhodovať generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tak ako to je v súčasnosti pri iných veciach, v ktorým v prvom stupni rozhoduje ústredie (napr. o náhradách trov konania).

 

Odvolanie sa bude viesť oddelene od rozhodovania ústredia ako prvostupňového orgánu. Nebudú sa na ňom podieľať ani v ňom rozhodovať osoby, ktoré sa zúčastnili konania, ktorým sa vydalo napadnuté rozhodnutie (§ 181 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

 

Naďalej ostáva zachovaná možnosť preskúmať právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne o dôchodkových dávkach a úrazovej rente prostredníctvom súdu na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach.

 

K bodu 9

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

K bodu 11

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 12

Z dôvodu zachovania právnej istoty účastníkov konania sa navrhuje v prechodnom ustanovení upraviť, že konanie o opravnom prostriedku začaté pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku sa dokončí podľa dovtedy účinných predpisov. V prípadoch, kedy sa účastník konania riadil poučením rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydaného pred 1. júlom 2016 a podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok súdu po 30. júni 2016, považuje sa takýto opravný prostriedok, v prípade, že spĺňa zákonné náležitosti, za riadne a včas podané odvolanie podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. júla 2016. Súd v takomto prípade postúpi odvolanie Sociálnej poisťovni, pričom lehota na odvolanie sa bude považovať za zachovanú aj v prípade, že odvolanie bude Sociálnej poisťovni postúpené po jej uplynutí.

 

 

K Čl. LXXXV

 

K bodu 1 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 11 ods. 1 písm. b) nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. LXXXVI

 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. LXXXVII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný mimosporový poriadok.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. LXXXVIII

 

K bodu 1

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Vyšším súdnym úradníkom sa ponechávajú ich doterajšie kompetencie s niektorými zmenami. Najdôležitejším rozdielom v porovnaní s doterajšou právnou úpravou je ustanovenie odseku 2, podľa ktorého vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť ako prostriedok procesnej obrany. Ustanovenie odseku 2 je nevyhnutné na zabránenie dvojkoľajnosti pri prípustnosti odvolania. Záležalo by totiž len od rozvrhu práce, či o danej veci rozhodne sudca a tým bude účastníkovi zachovaná možnosť podať odvolanie, resp. za zákonom stanovených predpokladov aj dovolanie, alebo bude rozhodovať vyšší súdny úradník a voči jeho rozhodnutiu by bola prípustná len sťažnosť. Proti rozhodnutiu o sťažnosti už nie je odvolanie prípustné.

Z katalógu vecí, v ktorých môžu vyšší súdni úradníci konať a rozhodovať bolo vypustené rozhodovanie o zmenkových a šekových platobných rozkazoch, pretože nová právna úprava ich už nepripúšťa. Súdni úradníci ďalej už nerozhodujú v konaniach o úschovách a v konaniach o umorenie listín, pretože v nich konajú a rozhodujú notári, a takisto v zmierovacom konaní, pretože takéto konanie nová procesná úprava nepozná.

 

K bodu 3

Z rovnakých dôvodov, ako v § 5 boli čiastočne obmedzené decízne právomoci vyššieho súdneho úradníka v § 6.

Ustanovenie zástupcu účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, je upravené v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. O ustanovení rozhoduje Centrum právnej pomoci a nie súd.

 

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

K bodu 5

Z § 10 ods. 2 sa vypúšťajú konania, ktoré nová procesná úprava nepozná. Ide predovšetkým o konania ustanovení opatrovníka osobám pozbaveným spôsobilosti na právne úkony alebo osobám, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, ako aj neprítomným a neznámym osobám a konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.

 

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie oprávnení súdnych tajomníkov v súdnych konaniach s novou procesnou úpravou.

 

K bodu 8

Proti rozhodnutiu súdneho tajomníka je prípustná sťažnosť a z rovnakých dôvodov, ako pri rozhodovaní vyšších súdnych úradníkov (§ 5 ods. 2) je nevyhnutné, aby súdny tajomník nevydával rozhodnutia, proti ktorým je prípustné odvolanie.

 

K bodu 9

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na nové procesné kódexy.

 

 

K Čl. LXXXIX

Pri súdnych pohľadávkach nie je možné uskutočniť výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, preto sa navrhuje vypustiť odkaz pod čiarou bez náhrady.

 

 K Čl. XC

 

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. XCI

 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 7a ods. 5 písm. b) nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. XCII

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 7 ods. 2 písm. a) nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje úprava s Civilným mimisporovým poriadkom, podľa ktorej príslušný štátny orgán nezastaví výplatu prídavku, ani ju neobnoví na základe doručenej výzvy, ale na základe rozhodnutia súdu a súčasne sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 4

Sumy, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ktoré sa nesmú povinnému zraziť zo mzdy pri výkone rozhodnutia ustanovuje len Exekučný poriadok a vykonávací predpis, preto sa navrhuj odkaz na Občiansky súdny poriadok vypustiť bez náhrady.

 

K bodu 5

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. XCIII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. XCIV

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 2

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. XCV 

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. XCVI

 

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. XCVII

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. XCVIII

Vzhľadom na komplexnú úpravu kauzálnej príslušnosti v nových civilných kódexoch je úprava § 8 až 14g v zákone o sídlach a obvodoch súdov SR zbytočná. Dôvodom na takúto zmenu bola predovšetkým komplexnosť procesných úprav, kam príslušnosť súdov určite patrí.

 

 

 

K Čl. XCIX

 

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. C

 

Keďže podľa § 21 ods. 4 sú výnosy z pokút príjmom komory, výkon rozhodnutí, ktorými bola uložená pokuta, sa bude spravovať Exekučným poriadkom a exekútor bude viesť exekúciu na návrh komory. Odkaz na Občiansky súdny poriadok je obsolétny a navrhuje sa vypustiť ho bez náhrady.

 

 

K Čl. CI

 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 33 ods. 8 nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. CII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádzajú odkazy na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazmi na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádzajú odkazy na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazmi na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. CIII

 

bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádzajú odkazy na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazmi na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

 

K bodu 2

Výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá pokuta, nie je súdnou pohľadávkou, preto navrhujeme vypustiť odkaz bez náhrady.

 

 

K Čl. CIV

 

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné. Vypustením odseku sa poznámka stáva neaktuálnou.

 

 

K Čl. CV

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

 

K bodu 3

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 5

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. CVI

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

 

 

 

 

K Čl. CVII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 2

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

K bodu 3

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. CVIII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CIX

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. CX

 

K bodu 1

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 4

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

 

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 6

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 7

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 8

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 9

Výkon záložného práva je upravený predovšetkým v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odkaz na Občiansky súdny poriadok bol obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť ho bez náhrady.

 

 

K Čl. CXI

 

K bodu 1

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na nové procesné kódexy.

 

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje reflexiu na zavedenie veľkých senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Upravuje sa vzťah medzi rozhodnutím veľkého senátu a zjednocovacím stanoviskom kolégia.

 

K bodu 4

Možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane určenia vecnej príslušnosti súdu vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“.

 

K bodu 5

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 7

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na nové procesné kódexy.

 

 

K Čl. CXII

 

K bodu 1

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 2

Civilný sporový poriadok vylučuje vecnú príslušnosť krajského súdu s výnimkou konania o abstraktnej kontrole nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Je vylúčené, aby vecnú príslušnosť upravoval iný predpis ako Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 3 

Navrhuje sa vypustiť odsek 14 ZKR, nakoľko v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku je vecná príslušnosť nastavená tak, že príslušným na rozhodovanie v prvej inštancii bude vždy okresný súd s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, kde je príslušný krajský súd. V spojitosti s úpravou vykonanou v odseku 13 sa tak úprava v odseku 14 stáva obsolétnou.

 

K bodom 4 a 8

Terminologické zosúladenie s pojmami použitými v Civilnom sporovom poriadku.

 

K bodu 5 

V poznámke pod čiarou sa odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť vypúšťa bez náhrady.

 

K bodu 6

Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, sa nahrádza Civilným sporovým poriadkom.

 

K bodu 7

Z povahy zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že nebude možné vo všetkých konaniach podľa tohto zákona použiť dispozitívny princíp plynúci z Civilného sporového poriadku. Princíp materiálnej pravdy by sa však mal obmedziť len na nevyhnutné prípady tam, kde to vyplýva z povahy veci. V zásade by malo ísť o začatie konkurzného konania, konkurzné konanie, začatie reštrukturalizačného konania, reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení.

 

K bodu 9

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

 

 

K Čl. CXIII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CXIV

 

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Správny súdny poriadok taktiež určuje vecnú príslušnosť súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd, krajský súd, najvyšší súd“ na „správny súd“.

 

K bodu 2

Vecná príslušnosť súdu, ako aj lehota na podanie žaloby vo veciach registrácie politických strán, ktorou sa žalobca môže domáhať určenia, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky, je upravené v § 375 až 383 Správneho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu sa tieto ustanovenia vypúšťajú z osobitného predpisu. V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“. Poznámka pod čiarou sa vypúšťa bez náhrady.

 

K bodu 3

 

Podmienky, za ktorých sa môže žalobca domáhať preskúmania rozhodnutia správnym súdom sú zakotvené v § 375 až 383 Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitného predpisu vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

 

K bodu 4

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 5

Ide o odstránenie duplicity právnej úpravy s § 390 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Úprava činnosti správneho súdu vecne patrí do Správneho súdneho poriadku, a nie do osobitných predpisov.

 

K bodu 6

Ide o odstránenie duplicity právnej úpravy s § 390 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Úprava činnosti správneho súdu vecne patrí do Správneho súdneho poriadku, a nie do osobitných predpisov. V nadväznosti na to sa vykoná legislatívno – technická úprava ostávajúceho odseku.

 

K bodu 7

Vecná príslušnosť súdu, ako aj lehota na podanie žaloby, ktorou sa žalobca môže domáhať určenia, že rozhodnutie orgánu politickej strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám, je upravené v § 375 až 383 Správneho súdneho poriadku. Ide o odstránenie duplicity právnej úpravy.

 

K bodu 8

Vzhľadom na opakované použitie slov v texte zákona sa zavádza legislatívna skratka.

 

K bodu 9

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Súčasne sa vylučuje možnosť podania odvolania voči rozhodnutiu štátnej komisie.

 

 

K Čl. CXV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazmi na Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.

 

 

K Čl. CXVI

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

 

K bodu 2

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov. Neodkladné opatrenie súd nariaďuje.

 

K bodom 5 až 7

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 8

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodom 9 a 11

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazmi na Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.

 

K bodu 10

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. CXVII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

 

K Čl. CXVIII

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v uvedenom ustanovení je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

 

 

 

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Správny súdny poriadok.

 

K bodu 3, 4, 6 a 7

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

 

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 8

Odkaz č. 20 sa po ostatnej novele zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám vypustil z textu zákona, preto je potrebné vypustiť aj poznámku pod čiarou k tomuto odkazu.

 

 

K Čl. CXIX

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. CXX

 

K bodu 1

Pri výkone rozhodnutia v civilných veciach sa postupuje predovšetkým podľa Exekučného poriadku, výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

K bodu 2

Zmena platiteľa mzdy je pojem exekučného práva, ktorého úpravu obsahuje predovšetkým Exekučný poriadok a zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

 

K Čl. CXXI

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CXXII

 

kon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. CXXIII

 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku však správne súdy nebudú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom však ostáva zachovaná, ale nebude sa uvádzať v osobitných predpisoch, nakoľko vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. CXXIV

 

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodom 4 a 5

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. CXXV

 

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

 

K Čl. CXXVI

 

K bodom 1 až 3

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

 

 

K Čl. CXXVII

 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

 

K Čl. CXXVIII

 

K bodu 1

Navrhovaný odkaz k odseku 5 upravuje vykonávanie zrážok z hrubej pracovnej odmeny, t. j. pred samotným vykonávaním zrážok z čistej pracovnej odmeny a nie z čistej pracovnej odmeny, ako je to upravené v aktuálnom predpise.

 

K bodom 2 a 3

Pri výkone rozhodnutia v civilných veciach sa postupuje predovšetkým podľa Exekučného poriadku, výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. CXXIX

 

bodu 1

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

 

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

 

 

K bodu 3 

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a preto v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o zásah do práv účastníka konania, musí takýto účinok upravovať zákon.

 

 

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CXXX

 

K bodu 1 a 2

V súvislosti s rekodifikáciou správneho súdnictva a zavádzaním druhostupňového konania o dôchodkových dávkach v Sociálnej poisťovni je potrebné upraviť aj možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, resp. príslušného úradu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Podľa súčasného znenia proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne alebo orgánu príslušného na výplatu dôchodku podľa osobitného predpisu o príplatku možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd. Takýto postup vzhľadom na rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku už nebude možný, keďže nové kódexy s takouto možnosťou už nepočítajú. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby sa predmetné ustanovenie upravilo rovnakým spôsobom, ako je tomu pri príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. Na základe predloženého návrhu by sa mal na konanie o príspevku, t. j. aj na konanie o riadnom opravnom prostriedku – odvolaní, vzťahovať zákon o sociálnom poistení v navrhovanom znení, resp. správny poriadok, ak príspevok priznáva útvar sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. To znamená, že po novom o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ústredia Sociálnej poisťovne bude rozhodovať generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.

 

 

K Čl. CXXXI

 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

 

 

 

 

K Čl. CXXXII

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný mimosporový poriadok.

 

 

K Čl. CXXXIII

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. CXXXIV

 

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodom 2 a 3

Vykoná sa legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na vypustenie odseku 14.

 

K Čl. CXXXV

 

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“.

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

 

K Čl. CXXXVI

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CXXXVII

 

K bodu 1

Uvedené poznámky sú v súčasnosti obsolétne.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 3

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok. Na základe uvedeného sa vypúšťa bez náhrady poznámka pod čiarou.

 

 

K Čl. CXXXVIII

 

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. CXXXIX

 

K bodu 1

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

K Čl. CXL

 

Navrhuje sa subsidiárna aplikácia ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku o fikcii doručenia.

 

 

K Čl. CXLI

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

 

K Čl. CXLII

 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

 

 

K Čl. CXLIII

 

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. CXLIV

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný mimosporový poriadok.

 

 

K Čl. CXLV

 

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“.

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. CXLVI

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CXLVII

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.

 

 

 

K Čl. CXLVIII

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. CXLIX

 

K bodom 1 a 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Na základe uvedeného sa vypúšťa bez náhrady poznámka pod čiarou.

V súvislosti s vypustením odseku 7 bolo potrebné vykonať legislatívno technickú úpravu odkazov na vypustený odsek a zároveň aj vypustenie poznámky pod čiarou.

 

 

K Čl. CL

 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. CLI

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku.

 

K bodom 2 a 3 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. CLII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

 

K Čl. CLIII

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 3

Nie je potrebné upravovať odkazom na úpravu potvrdenia o vykonateľnosti, preto sa navrhuje odkaz vypustiť bez náhrady.

 

 

K Čl. CLIV

 

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa z preskúmavania rozhodnutí v rámci správneho súdnictva navrhuje vylúčiť preskúmanie takého rozhodnutia správcu dane, Finančného riaditeľstva SR, Ministerstva financií SR alebo ministra financií, ktorým sa dosiahlo uspokojenie žalobcu v súlade s novo - navrhovaným inštitútom uspokojenia žalobcu v § 101 návrhu Správneho súdneho poriadku. Po dosiahnutí uspokojenia žalobcu vydaním rozhodnutia príslušným orgánom stráca prípadné opätovné súdne preskúmanie takéhoto rozhodnutia opodstatnenosť.

 V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Poznámka pod čiarou k odkazu 64 sa vypúšťa.

 

 

K Čl. CLV

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

 

K bodu 2

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

K bodom 4 a 5

Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje úprava s Civilným mimisporovým poriadkom, podľa ktorej príslušný štátny orgán nezastaví výplatu príspevku, ani ju neobnoví na základe doručenej výzvy, ale na základe rozhodnutia súdu a súčasne sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CLVI

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Správny súdny poriadok.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového súdneho poriadku.

 

 

K Čl. CLVII

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. V osobitnom predpise sa však ponecháva ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

 

K Čl. CLVIII

 

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového súdneho poriadku.

 

K bodu 2

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodom 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového súdneho poriadku.

 

K Čl. CLIX

 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

 

K Čl. CLX

 

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového súdneho poriadku.

 

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

 

 

 

 

K Čl. CLXI

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

 

K Čl. CLXII

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. CLXIII

 

K bodu 1

Navrhovaná právna úprava v odseku 12 sa zavádza v súvislosti so zavedením inštitútu “poverenie” v Civilnom sporovom poriadku. Okrem splnomocnenia na preberanie poštových zásielok a poukázaných platieb podľa poštového poukazu sa zavádza osobitné písomné poverenie.

 

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“. Občiansky súdny poriadok stratí účinnosť, a preto sa odkaz naň vypúšťa z osobitných predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov vrátane poznámky pod čiarou ako nadbytočné.

 

K bodom 3 a 4

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 5

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane stanovenia vecnej príslušnosti vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. CLXIV

 

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane stanovenia vecnej príslušnosti vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

 

K Čl. CLXV

 

K bodu 1

Správna žaloba vo veciach zaistenia, vrátane lehoty na jej podanie, je upravená v § 221 až 230 Správneho súdneho poriadku. Správnu žalobu proti rozhodnutiu o zaistení, rozhodnutiu o predĺžení zaistenia, rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia alebo na určenie nezákonnosti takéhoto rozhodnutia (§ 221 ods. 1) možno podať v subjektívnej sedemdňovej lehote, na rozdiel od doterajšej 15 dňovej lehoty.

 

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

K bodom 3 a 5

Z dôvodu vypustenia odseku 8 sa vykoná úprava vnútorných odkazov.

 

K bodu 4

Vypustenie z dôvodu nadbytočnosti. Je zrejmé, že pôjde o právoplatné rozhodnutie súdu.

 

 

K Čl. CLXVI

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. CLXVII

 

K bodu 1

Vzhľadom na doplnenie nového odseku 3 sa vykoná úprava vnútorných odkazov.

 

K bodu 2

V zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje, aby druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni podľa osobitného predpisu rozhoduje obec alebo vyšší územný celok, bol okresný úrad v sídle kraja.

 

K bodu 3

V odvolacom konaní voči rozhodnutiam samosprávneho kraja a obce v samosprávnych veciach bude platiť kasačný princíp a okresný úrad v sídle kraja nebude môcť prvostupňové rozhodnutie zmeniť. Rovnako sa vylučuje možnosť okresného úradu v sídle kraja preskúmať akékoľvek rozhodnutie samosprávneho kraja alebo obce v mimoodvolacom konaní podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Z tohto dôvodu sa pre nadbytočnosť vypúšťa § 22 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).

  

K bodu 4

V súvislosti s rozšírením pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja v § 4 ods.2 písm. c) a d) sa navrhuje, aby osobitný organizačný útvar zriadený v okresnom úrade v sídle kraja na plnenie úloh spojených s výkonom štátnej správy v druhom stupni, mohol plniť aj úlohy okresného úradu v sídle kraja ako odvolacieho orgánu vo vyššie spomenutých prípadoch.

 

 

K Čl. CLXVIII

 

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

 

 

K Čl. CLXIX

 

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné. V nadväznosti na vypustenie odseku sa navrhuje legislatívno-technická úprava odseku 5 a vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 45.

 

K bodu 2

Výkon rozhodnutia podľa 6. Časti OSP bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

 

 

K Čl. CLXX

 

Navrhuje sa subsidiárne použiť na doručovanie ustanovenie § 106 Civilného sporového poriadku.

 

 

K Čl. CLXXI

 

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné. V nadväznosti na vypustenie odseku sa navrhuje legislatívno-technická úprava odseku 8.

 

 

K Čl. CLXXII

 

K bodom 1 až 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“.

 

 

K Čl. CLXXIII

 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

 

 

K Čl. CLXXIV

 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. CLXXV

 

K bodom 1, 2 a 6 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

 

bodom 3 a 8

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

 

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

 

 

K bodu 5 

Nové procesné kódexy neobsahujú výnimky z pravidla zachovávania mlčanlivosti. Tieto výnimky sú upravené len v osobitných predpisoch, preto sa navrhuje odkaz na § 124 Občianskeho súdneho poriadku bez náhrady vypustiť.

 

K bodu 7

Keďže nová právna úprava nepozná terminus technicus drobné spory, navrhuje sa v paragrafovom znení výslovne uviesť, v ktorých sporoch môže rozhodcovský súd náhradu trov znížiť alebo nepriznať.

 

 

K Čl. CLXXVI

 

K bodu 1

 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

 

K bodu 2

 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 3

 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

 

 

K Čl. CLXXVII

 

K bodu 1

 

Chránená osoba môže podať návrh na kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, preto sa navrhuje odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, nahradiť odkazom na § 325 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 2

 

Navrhuje sa subsidiárna aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku o uznesení.

 

 

 

 

K Čl. CLXXVIII

 

Rovnako ako v prípade nových civilných procesných kódexov, sa navrhuje stanovenie účinnosti na 1. júl 2016.

 

                                                                                                                   

 

   V Bratislave, 26. augusta 2015

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Tomáš Borec, v. r.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 91/2016, dátum vydania: 09.12.2015

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.




DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky




DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 282/2015, dátum vydania: 29.10.2015

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

N ávrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnen í niektorých zákonov bol vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR – časť Stavebníctvo a uznesením vlády SR č. 696 z 4. decembra 2013 k návrhu Pl ánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave.

Ústavnoprávne podmienky vyvlastnenia sú zakotvené:

- v čl. 11. ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu,

- v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

V občianskom práve je vyvlastnenie upravené v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť , ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Všeobecná úprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorší ch predpisov - v §§ 108 až 116.

Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nú tenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude nadväzovať na nový zá kon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý je v procese prípravy spolu so zákonom o vyvlastňovaní, a ktorý už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Nový stavebný zákon sa vo vzťahu k zákonu o vyvlastňovaní dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý bude ustanovovať iba účely na vyvlastnenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie, najmä stavby vo verejnom záujme vymedzenej schvaľujúcim orgánom v územnopl ánovacej dokumentácii.

Predložený návrh zákona upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Podmienky od ňatia alebo obmedzenia vlastníckeho práva vyvlastnením sú formulované v súlade s Listinou základných práv a slob ôd a Ústavou SR, a to z hľadiska preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, účelu, rozsahu a obsahu vyvlastnenia, ako aj z hľadiska podmienok na poskytnutie primeranej náhrady za vyvlastnenie. Účel vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, ž eleznice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory, stavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.). Konkrétnejšie sú prepracované práva tretích osôb. V procesnej časti návrhu zákona sa využívajú osvedčené inštitúty z platnej právnej úpravy vyvlastnenia s tým, že tieto ustanovenia sa precizujú.

Èinnosť prvostupňového vyvlastňovacieho orgánu pre všetky druhy stavieb bude vykonávať okresný úrad v sídle kraja, odvolacím orgánom bude Ministerstvo dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1.Vplyvy na rozpo čet verejnej správy

x2.Vplyvy na podnikateľské prostredie

x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť3.Vplyvy na ž ivotné prostredie

x4.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

1.Vplyv na rozpočet verejnej správy

-Nie sú

2.Vplyv na podnikateľské prostredie

-Nie sú

3.Sociálne vplyvy

-Nie sú

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.) Vytvá ra sa legislatívny rámec pre zavedenie nových elektronických služieb (eGov):

◊ služba 'Vyvlastnenie' slúži pre podporu činností spojených s výkonom vyvlastnenia vo verejnom záujme. Služba používateľom (okresným úradom v sídle kraja) umožní prijať podnet na začatie vyvlastňovacieho konania, podporí samotný výkon vyvlastňovacieho konania a aktivity spojené s ukončením vyvlastňovacieho konania. – ú roveň 3

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Zákon vytvára podmienky pre sémantickú interoperabilitu IS zabezpečujúceho eGov služby podľa tohto zákona a ostatnými ISVS.

¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)V rá mci implementácie IS – školenia pre používateľov.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávac ích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačn ých aktivít.)Nepriamo – v rámci budovania IS 6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)IS bude zohľadňovať prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Zákon vytvára legislatí vne predpoklady pre vybudovanie nového informačného systému IS .6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Zákon vytvára podmienky na využívanie nových elektronických služieb prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, resp. š pecializovaného portálu IS.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Zákon vytvára predpoklady na rozširovanie technickej infraštruktúry, ktorá bude vybudovaná v rámci IS. Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Áno – predpokladá sa využitie štrukturálnych fondov – OPIS (národný projekt Elektronické služby stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja)Legislat ívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

-primárnom,

-sekundárnom;

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii – nie sú

4.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Bezpredmetné

5.Gestor: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy – vyvlastnenie, ktorým je odňatie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, alebo zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe alebo obmedzenie alebo zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, teda práv potrebných na nakladanie s predmetom vyvlastnenia, a to v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na účel podľa osobitných zá konov a za primeranú náhradu.

Všeobecná úprava vyvlastňovania, ktorá je doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskor ších predpisov, sumarizuje a popisuje jednotlivé účely vyvlastnenia v § 108 ods. 2 stavebného zákona, niektoré ustanovenia popisujú účely vyplývajúce priamo zo stavebného zákona (z časti územné plánovanie) a ostatné sumarizujú osobitné účely, ktoré sú ustanovené a konkretizované vo viacerých osobitných zákonoch, na ktoré odkazuje § 108 ods. 2.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa v § 1 návrhu zákona uvádza, že vyvlastnenie je možné len na účel ustanovený osobitným zákonom nakoľko osobitné zákony zakotvujú komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkr étne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy.

Osobitnými zákonmi, ktoré podľa súčasne platnej právnej úpravy vymedzujú účely, pre ktoré je možné vo verejnom záujme vyvlastniť pozemok alebo stavbu sú napríklad:

- zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáci ách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov,

- zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov,

- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 143/1998 Z. z o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá konov,

- zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnen í zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 364/2004 Z. z. o vodá ch a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami,

- zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investí cií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,

- zákon č. .../2015 Z. z. o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon).

Nový zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), sa vo vzťahu k nové mu vyvlastňovaciemu zákonu (obidva zákony budú mať rovnakú účinnosť) dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý vymedzuje účely vyvlastnenia vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie – stavby vo verejnom záujme, ktoré konkr étne vymedzí schvaľujúci orgán v územnoplánovacej dokumentácii.

K § 2

Základné podmienky vyvlastnenia sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky a následne v Občianskom zákonníku. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky k vyvlastneniu alebo nútené mu obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ústavné limity určené na vyvlastnenie teda dovoľujú Ná rodnej rade Slovenskej republiky prijať konkrétny zákon, ktorý by upravil a spresnil tieto zákonné predpoklady vyvlastnenia a ustanovil procesný postup vyvlastnenia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Návrh zákona ustanovuje, so zdôraznením výnimočnosti tohto inštitútu, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iný m spôsobom; za iný spôsob možno považovať napr. zrušenie spoluvlastníctva, využitie predkupného práva, usporiadanie vzťahov súdnou cestou. Nevyhnutnou podmienkou vyvlastnenia je teda, aby sa ten, kto má záujem na získaní vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe vopred pokúsil o dohodu s vlastníkom pozemku alebo stavby alebo sa iným spôsobom pokúsil získať toto právo k pozemku alebo stavbe, ktorých použitie je nevyhnutné pre realizáciu stavby alebo opatrenia vo verejnom záujme. Potenciálny vyvlastniteľ teda musí dať vlastníkovi pozemku alebo stavby najskôr návrh na uzavretie dohody, t. j. pokúsi ť sa o dohodu, a až následne preukázať, že vlastník pozemku alebo stavby s ponukou nesúhlasí (napríklad odpovie negatívne alebo vôbec neodpovie na písomnú ponuku).

Návrh zákona ustanovuje, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme a na účel ustanovený zákonom; vzájomnú previazanosť účelu a samotného verejného záujmu vyjadruje skutočnosť, že verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka.

Ïalšou podmienkou je, že vyvlastniť možno len v takej miere, ako je to nevyhnutne potrebné pre zákonom ustanovený účel. Ústavný s úd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 27.02.1997 pod sp. zn. PL. ÚS 7/96 uviedol: 'všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného prá va alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každ ého základného práva a slobody.'.

Uvedeným sa riadil aj predkladateľ, keď v návrhu zá kona nevyhnutnú mieru vymedzuje z hľadiska

- kvality a intenzity zásahu, pričom tam kde je to možné z hľadiska dosiahnutia cieľov vyvlastnenia preferuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva pred jeho núteným prechodom,

- kvantity a rozsahu zásahu, pričom tam kde je to možné z hľadiska dosiahnutia cieľov vyvlastnenia preferuje odňatie iba nevyhnutnej časti pozemku pred úplným odňatím celej výmery.

S primeranosťou vyvlastnenia sa úzko spája aj problematika využite ľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby. Návrh zákona ustanovuje možnosť pre vlastníka alebo inú oprávnenú osobu, aby mohli namietať rozsah vyvlastnenia, ak by obmedzenie výkonu vlastníckeho práva bolo pre nich nepriaznivejšie ako odňatie, alebo aby mohli namietať nevyužiteľnosť zostávajúcej časti pozemku a požiada ť o rozšírenie vyvlastnenia aj na túto zostávajúcu časť, čím sa môže dosiahnuť výhodnejšia zmena rozsahu vyvlastnenia v prospech vyvlastňovaného; námietku vyvlastňovaného týkajúcu sa neprimeraných ťažkostí v súvislosti s užívaním zostávajúcej časti pozemku alebo stavby je povinný vyvlastňovací úrad skúmať a posudzovať v konkrétnom vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku vo vzťahu ku konkrétnej zostávajúcej č asti pozemku alebo stavby.

V súvislosti s preukazovaním využiteľnosti a možnosti resp. nemožnosti využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo stavby vyvstala potreba vzhľadom na možné nepredvídané okolnosti toho ktorého prípadu do zákona fakultatívne uviesť, čo je mož né považovať za neprimerané ťažkosti, s ktorými je spojené užívanie zostávajúcej časti pozemku alebo stavby, preukázanie existencie, ktorých je na strane vyvlastňovaného.

Z hľadiska preukázania verejného záujmu je nevyhnutné preukázať vo vyvlastňovacom konaní súlad účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou, a to na základe územného rozhodnutia alebo oproti súčasnej úprave aj územným súhlasom a záväzným stanoviskom obce ako orgánu samosprávy o súlade úč elu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania; záväzné stanovisko obce je dôležité najmä pri tých účeloch vyvlastnenia, ktoré nevyžadujú vydanie územného rozhodnutia alebo územn ého súhlasu.

K § 3

Predkladateľ s cieľom odstrániť čisto formálny prístup k pokusom o dohodu, či už zo strany vlastníkov pozemkov a stavieb ako aj osô b, ktoré majú záujem na získaní vlastníckeho alebo iného práva k týmto pozemkom a stavbám, ktorých použ itie je nevyhnutné pre realizáciu stavby alebo opatrenia vo verejnom záujme s poukazom na to, aby vyvlastnenie bolo naozaj až krajným zásahom do vlastníckeho práva, odlišne od doterajšej právnej úpravy upravuje obligatórne obsahové náležitosti návrhu na uzavretie dohody a spôsob preukazovania bezvýslednosti tohto pokusu.

Z dôvodu súčasných aplikačných problémov návrh zákona upravuje, že splnenie tejto zákonnej podmienky (pokusu o dohodu) sa nevyžaduje v prípade, ak je vyvlastňovaný nezná my, ak nie je známy jeho pobyt alebo ak je vyvlastňovaný obmedzený v zmluvnej voľnosti alebo je spochybnená hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností k vyvlastňovanej nehnuteľnosti.

V návrhu zákona bolo potrebné ustanoviť, že je akceptovateľný aj znalecký posudok, vypracovaný podľa štandardov, aj bez vykonania obhliadky nehnuteľnost í, pretože prax ukázala aj exponovanú neochotu potenciálneho vyvlastňovaného, ktorý neumožnil vykonať znalcovi obhliadku, najmä stavby. Znalec môže vychádzať napríklad z archivovanej projektovej dokumentácie stavby stavebného úradu, kde sa jedno paré projektov archivuje.

Návrh zákona upravuje, že vyvlastniteľ znáša náklady s úvisiace s uzavretím navrhovanej dohody z dôvodu, že prax ukázala, že náhrada za vyvlastnený pozemok, najmä č asť pozemku je často krát nižšia, ako poplatky za overenie podpisu vlastníka ako aj ďalšie správne poplatky.

K § 4

Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je podmienkou, ktorá je zakotvená tak v Listine základných práv a slobôd ako aj v Ústave Slovenskej republiky, a táto odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva. Náhrada sa vyvlastnenému poskytuje ako vyrovnanie majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s vyvlastnením a mala by predstavova ť ekvivalent, ktorého hodnota umožňuje vyvlastnenému obstaranie obdobnej veci (majetkové pomery vyvlastneného by sa nemali vyvlastnením zmeniť).

Návrh zákona primeranosť náhrady za vyvlastnenie urč uje ako náhradu za vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovanú stavbu spolu s náhradou účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s vyvlastnením alebo v dôsledku vyvlastnenia a tieto sú príkladmo v návrhu zákona vymenované.

Podľa návrhu zákona, má vyvlastnený ná rok na peňažnú náhradu alebo náhradný pozemok alebo stavbu. Peňažná náhrada za vyvlastň ovaný pozemok alebo stavbu sa určuje podľa ceny nehnuteľnosti, určenej znaleckým posudkom nie starším ako dva roky.

Z aplikačnej praxe vyvstala opodstatnená požiadavka riešiť osobitným spôsobom poskytovanie náhrad v prípade vyvlastňovania na účely stavieb ciest, dráh, letísk a verejných prístavov podľa osobitných zákonov, kedy bude možné náhradu za vyvlastnenie nehnuteľnosti pre dan ý účel poskytnúť výlučne formou peňažných prostriedkov. Dôvodom je skutočnosť, že proces majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností predstavuje v procese výstavby týchto stavieb jeden z najvýznamnejších, ako aj časovo najnáročnejších procesov. Navrhovanou úpravou sa v prípade týchto účelov vyvlastnenia ruší povinnosť zabezpečenia ná hrady formou vecného plnenia, a to obstaraním alebo výstavbou rodinného domu alebo bytu, pretože táto náhrada predstavuje z pohľadu vyvlastniteľa (stavebníka líniových stavieb), s ohľadom na množ stvo vysporiadavaných nehnuteľností najmä značné časové, ale aj administratívne zaťaženie, čo je v rozpore s plnením uznesení vlády Slovenskej republiky týkajúcich sa výstavby jednotlivých ú sekov diaľnic a rýchlostných ciest.

Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleck ým posudkom podľa osobitného predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

Ak účastník konania najneskôr na ústnom pojednávaní namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom k návrhu na vyvlastnenie, je vyvlastňovací orgán povinný zabezpečiť za účelom ich posúdenia odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca; náklady s tým spojené znáša vyvlastniteľ.

Účinne podávať námietky voči výške náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom môžu účastníci konania uplatniť najneskôr do ústneho pojednávania na prerokovanie návrhu. Návrh zákona príkladmo ustanovuje, čo je možné považovať za účelne vynaložené náklady vzniknuté v sú vislosti s vyvlastňovacím konaním, sú to najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovanej nehnuteľnosti, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, zmenou sídla alebo miesta podnikania, náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, súdne a správne poplatky. Bremeno preukázať tieto náklady je na tom, kto si uplatní nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v dôsledku a v súvislosti s vyvlastnením.

K § 5

Náhrada za obmedzenie alebo zrušenie práv zodpovedajúcich vecným bremenám sa definuje ako náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba vynaložiť na zabezpe čenie riadneho užívania pozemku. Náhrada za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia vlastníckeho práva a určenie takejto náhrady sa ustanovuje tiež znaleckým posudkom.

Ustanovuje sa poskytnutie primeranej náhrady pre osobitné v äzby vyvlastňovaného pozemku na iné pozemky, ktoré nie sú priamo predmetom vyvlastnenia, ale ich užívanie je závislé od režimu vyvlastňovaného pozemku, pričom nie je vylúčené, že vyvlastňovaný m bude aj oprávnený z vecného bremena.

K § 6

Povinnosť poskytnúť náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva má vyvlastniteľ, teda osoba, v prospech ktorej sa pozemok alebo stavba vyvlastňuje; náhrada za vyvlastnenie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení, v ktorom je vyvlast ňovací orgán povinný uviesť výšku náhrady, spôsob jej úhrady a lehotu v ktorej bude ná hrada vyplatená. Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, je vyvlastniteľ povinný náhradu poskytnúť najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnen í. V takomto prípade vyvlastnený až do doby poskytnutia náhradného bytu alebo rodinného domu bude môcť bezplatne užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť s tým, že bude znášať len náklady spojené s bežným užívaním tejto nehnuteľnosti.

Zložitou je v rámci vyvlastňovacieho konania problematika náhrad práv tretích osôb, ktoré vyvlastnením zanikajú, nakoľko pre vyvlastň ovací orgán je veľmi obtiažne zisťovať aktuálny stav plnenia pohľadávky zaistenej vecným právom k cudzej veci a pri vyvlastňovanej nehnuteľnosti môže nastať súbeh rôznych práv.

Návrh zákona určuje, že ak na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu vecné práva osôb, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, vyvlastniteľ je povinný zložiť náhradu za vyvlastnení pozemok alebo stavbu na účet cudzích prostriedkov vyvlastňovacieho orgánu, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Návrh zákona ďalej rieši vzniknutú situáciu tak, že súčasťou návrhu na vyvlastnenie, ktorú predkladá vyvlastniteľ vyvlastňovaciemu orgánu je aj prehľad práv tretích os ôb, pričom v prípade, že vyvlastniteľ k návrhu pripojí dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu vecné práva, ktoré vyvlastnen ím zanikajú (ak ju má k dispozícii), vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky tretích osôb podľa tejto dohody. Ak súčasťou návrhu vyvlastniteľa nie je dohoda vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu vecné práva, a ktoré vyvlastnením zanikajú, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené nároky tretích osôb podľa ich výšky, pričom návrh zákona presne určuje spôsob akým sa náhrada týchto osôb uspokojí v prípade, ak úhrnná výška pohľadávok prevyšuje náhradu za vyvlastnenie a v prípade ak je náhrada za vyvlastnenie vyššie ako úhrn pohľadávok (§ 6 ods. 5).

Ïalej návrh zákona rieši situácie, kedy nie je možné vyplatiť náhradu za vyvlastnenie v prípade, ak konanie o dedičstvo alebo súdne konanie neboli právoplatne skončené do právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, z dôvodu neukončenej exekúcie alebo keď osoba vyvlastňovaného nie je známa alebo jej pobyt nie je známy a ná hradu za vyvlastnenie lesného pozemku.

Podľa charakteru pozemku alebo stavby sa náhrada za vyvlastnenie zloží do úschovy na súde alebo Slovenskému pozemkovému fondu alebo správcovi lesné ho pozemku vo vlastníctve štátu, ktorí s náhradou naložia podľa osobitných zákonov.

K § 7

Predkladateľ v tomto ustanovení ustanovuje vyvlastňovacie orgány uskutočňujúce vyvlastňovací zákon a ich pôsobnosť.

Prvostupňovým vyvlastňovacím orgánom je okresný úrad v sídle kraja. Predkladateľ zákona zo svojej riadiacej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k súčasným stavebným úradom ako vyvlast ňovacím orgánom ale taktiež aj ako orgán povinný na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je následne povinným subjektom aj na zastupovanie štátu pred súdmi vo veci uplatnených náhrad škôd má vedomos ť o tom, že obce ako stavebné úrady pri prenesenom výkone štátnej správy (v počte 2927) nie sú v súč asnosti odborne spôsobilé vykonávať tak náročnú agendu akou je vyvlastňovacie konanie, ktorá je výkonom št átnej správy. Nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že stavebné úrady následne rozhodujú o povoľovaní stavieb, pre ktoré sa vyvlastňuje. Preto predkladateľ zákona výkon štátnej správy na úseku vyvlastnenia zveril okresnému úradu v sídle kraja, ktorý je orgánom štátu. Táto prijatá alternatíva zohľadň uje skutočnosť, že vzhľadom na súčasné personálne a vecné zabezpečenie je takáto úroveň orgánu š tátnej správy vyhovujúca a postačujúca.

Niektoré už ukončené legislatívne procesy zakotvili možnosť uskutočňovať vyvlastňovacie konanie aj iným orgánom štátnej správy, príkladom je obvodný banský úrad podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane v znení neskorších predpisov; zakotvila sa možnosť ustanoviť pôsobnosť vyvlastňovacieho ú radu aj osobitným predpisom, najmä z hľadiska jeho vecnej príslušnosti.

Druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní proti prvostupňovému neprá voplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení okresného úradu v sídle kraja je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods. 1 správneho poriadku).

K § 8

Návrh zákona vychádzajúc z princípov uvedených v § 14 správneho poriadku osobitným spôsobom rieši okruh účastníkov vyvlast ňovacieho konania. Účastníkmi konania sú predovšetkým vyvlastniteľ a vyvlastňovaný. Úč astníkmi konania bude tiež správca konkurznej podstaty, ďalej osoby, ktoré majú k vyvlastňovanému pozemku alebo ku stavbe zapísané vecné právo v katastri nehnuteľností a osoby, ktorých práva môžu byť vyvlastnením priamo dotknuté.

Osobitne návrh zákona ustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania v prípade, ak vyvlastňovaná nehnuteľnosť nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo miesto jeho pobytu nie je známe, ak je vyvlastňovaný pozemok alebo stavba predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania. Rozširuje sa okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania o tie osoby, ktorých vlastníctvo je zapísané na liste vlastníctva k jednej nehnuteľnosti zapísané a osoby, ktoré spochybnili hodnovernosť ú dajov katastra nehnuteľností a taktiež o možných dedičov, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania.

Návrh zákona r ešpektuje súčasnú právnu úpravu o lesoch ako aj o nakladaní s poľnohospodárskou pôdou mimo intravilánu alebo v intraviláne obce.

K § 9

Vyvlastňovacie konanie je striktne upraveným procesom, ktorého účelom je realizácia hmotnoprávnej úpravy inštitútu vyvlastnenia.

Zákon ustanovuje náležitosti návrhu. Vyvlastň ovacie konanie je návrhovým konaním (môže ho podať len vyvlastniteľ) a nemôže začať ex offo. Náležitosti návrhu, ktoré je povinný k návrhu priložiť vyvlastniteľ sú koncipované imperatívne tak, aby mohli identifikovať všetkých účastníkov konania, v rozsahu údajov podľa správy katastra a aby mohli viesť k spoľahlivému zisteniu skutočností, potrebných na rozhodovanie o vyvlastnení, vrátane určenia náhrady. Uvedené je dôležité z dôvodu, že rozhodnutie o vyvlastnení musí byť jednoznačné a zrejmé (musí vylučovať akékoľvek neurčitosti) a musí byť v každom ohľ ade vykonateľné.

Oproti súčasnej úprave návrh zákona ako jednu z náležitostí návrhu na vyvlastnenie uvádza aj prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo ktoré sú vyvlastniteľovi zn áme, ktoré sa viažu k pozemku alebo stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, u ktorých sa navrhuje zánik alebo obmedzenie a dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto bola uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispoz ícii.

Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania návrh zákona umožňuje tzv. 'spojenie veci', tzn., že v prípade, že vyvlastnenie smeruje voči viacerým vlastníkom, vyvlastnenie ktorých nehnuteľností vz ájomne súvisí z dôvodu, že ide o vyvlastnenie pre uskutočnenie totožnej stavby vo verejnom záujme, na základe totožného geometrického plánu, v tom istom katastrálnom území, je možné podať jeden n ávrh na vyvlastnenie, ktorého súčasťou je vyvlastnenie viacerých vlastníkov, pričom prílohy by sa prikladali k návrhu len v jednom vyhotovení. Výsledkom takéhoto konania by bolo vydanie buď jedné ho rozhodnutia o vyvlastnení alebo by bolo vydané samostatné rozhodnutie o vyvlastnení na každého vlastníka.

Taktiež z praxe vyvstala potreba (z dôvodu obsiahlosti ná vrhov na vyvlastnenie) zakotviť, že ak má vyvlastniteľ vedomosť o tom, že vyvlastňovací orgán má k dispozícii dokument, ktorý má tvoriť prílohu návrhu na vyvlastnenie, aby naň v ná vrhu na vyvlastnenie odkázal; ak sa zistí, že vyvlastňovací orgán tento dokument nemá k dispozícii alebo je potrebný pre iné konanie alebo ak ho pre účely daného konania nemôže sprístupniť z dô vodu ochrany práv tretích osôb, vyvlastňovací orgán vyzve vyvlastniteľa na doplnenie návrhu na vyvlastnenie o tento dokument.

K § 10

Z platnej právnej úpravy sa preberá obligatórnosť ústneho pojednávania a zásada koncentrácie v súvislosti s ústnym pojednávaním. Vo vyvlastňovacom konaní platí koncentračná zásada vo vzťahu k námietkam účastníkov vyvlastňovacieho konania – navrhovaná úprava zásadne prehlbuje koncentračnú zásadu pri uplatňovaní námietok vo vyvlastňovacom konaní. Navrhovaná úprava taktiež osobitným spô sobom upravuje vylúčenie zamestnancov vyvlastňovacieho orgánu od všeobecnej úpravy v správnom poriadku (námietka predpojatosti).

V súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku je vyvlastňovací orgán povinný oznámiť verejnosti informáciu o začatí vyvlastň ovacieho konania na webovom sídle a na úradnej tabuli a to do siedmich dní od doručenia návrhu, obci ako orgánu samosprávy, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza, ako aj príslušné mu okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, ktorý na základe uvedeného zapíše v katastri nehnuteľnosti obmedzujúcu poznámku, ktorá obmedzí vyvlastňovaného za podmienok uvedených v zákone ( § 10 ods. 8) v nakladaní s predmetom vyvlastnenia (uvedené sa oznámi okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností na zápis poznámky), a to z dôvodu možného nakladania s pozemkom alebo stavbou, ktorá je predmetom vyvlastnenia zo strany vyvlastňovaného, čím sa stáva vyvlastňovacie konanie neúčelným.

Zavádza sa obligatórna náležitosť oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania, údaje o pozemku alebo stavbe musia mať náležitosti podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnost í a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ukladá vyvlastňovaciemu orgánu povinnosť vyzvať osoby, ktoré majú k vyvlastňovanej nehnuteľnosti vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, aby v lehote 10 odo dňa doručenia v ýzvy, prihlásili vyvlastňovaciemu orgánu svoje pohľadávky s určením ich výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne je povinný ich upozorniť, že na neprihlásené pohľadávky a na neskorš ie prihlásené pohľadávky sa neprihliada. Spolu s prihláškou sú tieto osoby povinné predložiť vyvlastňovaciemu orgánu doklad o tom, že v prospech prihlásenej pohľadávky bolo zriadené na vyvlastň ovanom pozemku alebo stavbe vecné bremeno.

Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania sa účastníkom vyvlastňovacieho konania doručuje doporučene do vlastných rúk.

K § 11

Návrh zákona oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vyvlastnenie, ktorý m je nesplnenia zákonných podmienok vyvlastnenia. Ukladá sa povinnosť vyvlastňovacieho orgánu rozhodnutie o zamietnutí návrhu doručiť na zápis príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľ ností.

Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zamietnutia návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v sú vislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastňovaným a vyvlastniteľom o uspokojení týchto nárokov a ich výške, rozhodne o nich súd.

K § 12

Návrh zákona taktiež oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvody pre zastavenie vyvlastňovacieho konania, a to v prípade, že vyvlastniteľ vzal návrh späť (v tomto prípade nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím) alebo v priebehu vyvlastňovacieho konania došlo medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o získaní práv k pozemku alebo ku stavbe potrebných pre uskutočnenie účelu vyvlastnenia. V tomto prípade odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania nie je prípustn é. Taktiež sa ustanovuje povinnosť vyvlastňovacieho orgánu oznámiť právoplatné rozhodnutie o zastavení konania príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností.

Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zastavenia vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu ná rok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastňovaným a vyvlastniteľom o uspokojení týchto nárokov a ich výške, rozhodne o nich súd.

K § 13

Na formálne náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení sa vzťahuje § 47 správneho poriadku s tým, že v zákone o vyvlastnení sa navrhuje upraviť osobitné (obsahové ) obligatórne náležitosti, najmä vo vzťahu k výrokom rozhodnutia.

Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnen é podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení prá v k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti vý roku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o n áhrade. Zároveň v odseku 3 ustanovuje, že ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o ná hrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)] a s pož iadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd - ide o analógiu s Trestným poriadkom. Tzn., že ak vyvlastnený podá odvolanie iba proti vý roku o náhrade, odvolací orgán odvolanie zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so žalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o vyvlastnení určenú náhradu vyvlastniteľ vždy vyvlastnené mu poskytne. Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu.

V odseku 4 sú upravené ďalšie obsahové náležit osti rozhodnutia o vyvlastnení - pričom sa upravila ako povinnosť, v praxi už aplikovaná špecifikácia geometrického plánu, ktorý je aj podkladom pre zá pis nového právneho stavu, je stanovená povinnosť rozšírenia poučenia v rozhodnutí o možnostiach a podmie nkach zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení.

Rozhodnutie o vyvlastnení nie je možné účastníkom vyvlastňovacieho konania oznámiť ústnym vyhlásením.

Ukladá sa povinnosť vyvlastňovacieho orgánu rozhodnutie o vyvlastnení doručiť na zápis príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, ktorý na základe uvedeného vykoná výmaz obmedzujúcej poznámky.

K § 14

V odvolacom konaní je na preskúmanie výrokov o vyvlastnení je príslušné podľa § 7 ods. 2 písm. a) návrhu zákona Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky; včas podané odvolanie smerujúce proti niektorému z výrokov rozhodnutia o vyvlastnení má odkladný účinok. Zakotvuje sa, že zrušením výroku o vyvlastnení stráca platnosť aj výrok o náhrade.

Nakoľko zákon zakotvuje, že v prípade, že nedôjde k dohode o výške náhrady, vyvlastňovací orgán s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáž e vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, odvolanie smerujúce proti výroku o náhrade nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výroku o náhrade je príslušný súd. Účastník konania musí ž alobu, ktorou sa domáha preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť.

K § 15

Ustanovenie upravuje účinky/dôsledky vyvlastnenia. Výsledkom prerokovania a zapracovania pripomienok bolo prijatie alternatívy, ktorá vychádza z prá vneho stavu, podľa ktorého právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení zanikajú všetky taxatívne vymenované ostatné práva k vyvlastnenému pozemku alebo ku stavbe, ak nie je v rozhodnutí o vyvlastnení ustanovené inak, s výnimkou ná jmu bytu alebo nebytového priestoru a práva užívať byt, ktoré vyplývalo účastníkovi vyvlastňovacieho konania pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení z iného právneho vzťahu ako z n ájmu, najmä z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Nájom bytovej jednotky môže byť ukončený podľa súčasnej legislatívy výpoveďou, preto sa ustanovil tento postup a tým zdôraznil, že vyvlastnením k jeho skonč eniu nedochádza priamo zo zákona. Tento postup sa primerane vzťahuje na vypovedanie práva užívať byt aj v rodinnom dome v situáciách, ak vlastníkom rodinného domu je vyvlastňovaný, v rodinnom dome bývajú napríklad aj dospelé deti s rodinami, ktorí majú tiež právo na zabezpečenie náhradného bytu (do nájomného vzťahu). Takéto vzťahy neboli v doterajšej právnej úprave vyjasnené.

Právo nájomcu bytu na zabezpečenie nájmu náhradného bytu nie je možné zamieňať za poskytnutie náhrady za vyvlastnenie, náhrada za vyvlastnenie sa poskytuje vyvlastňovanému, ktorý je vlastníkom rodinné ho domu alebo bytového domu, v ktorom má nájomca prenajatý byt; ustanovenie § 15 rieši výlučne dôsledok vyvlastnenia, podľa ktorého právoplatnosť ou rozhodnutia o vyvlastnení zanikajú všetky taxatívne vymenované ostatné práva k vyvlastnené mu pozemku alebo stavbe, ak nie je v rozhodnutí ustanovené inak, s výnimkou práva užívať byt a nebytové priestory a užívanie bytovej jednotky v rodinnom dome.

Situácie z doterajšej praxe, kedy dochádzalo k vyvlastneniu užívaných rodinných domov a potom k ich asanácii, pričom navrhovateľ vyvlastnenia nebol viazaný povinnosťou podieľať sa na poskytovaní náhradného bytu, si vyžiadali (vychádzajúc zo sú časnej ekonomickej situácie) potrebu jednoznačne určiť v zákone, aby vyvlastniteľ vedel o povinnosti zabezpečenia náhradného a primeraného bytu vyvlastnenému a neprenášal toto prípadne na obec, alebo dokonca na vyvlastneného. Účelom je aj to, aby si investor a budúci vyvlastniteľ zvážil umiestnenie sv ojej investičnej aktivity aj z hľadiska týchto dôsledkov.

Vyvlastňovací orgán môže rozhodnúť, že právne vzť ahy uvedené v odseku 2 nezanikajú, ak verejný záujme vyžaduje, aby aj po vyvlastnení pozemok alebo stavbu naďalej zaťažovali alebo ak ďalší výkon práv vyplývajúcich z týchto právnych vzťahov nebr áni a ani podstatne neobmedzuje dosiahnutie účelu, na ktorý sa má pozemok alebo stavba vyvlastniť.

K § 16

Ustanovuje sa povinnosť vyvlastniteľa užívať nehnute ľnosť len na účel, na ktorý bola vyvlastnená a lehota, v ktorej sa musí začať s užívaním nehnuteľnosti na účel na ktorý bola vyvlastnená. Forma spôsobu začatia užívania vyvlastnené ho pozemku je stanovená vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení vyvlastňovacím org ánom. Začatie užívania vyvlastnenej nehnuteľnosti sa viaže na právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení. Z dôvodu možnosti zrušenia vyvlastnenia na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov je dô ležité, aby tento spôsob bol špecifikovaný vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení.

Vychádzajúc z doterajšej praxe (veľký počet vlastníkov pozemkov) pre prípravu líniových stavieb, najmä dia ľnic a rýchlostných ciest optimálnou lehotou pre začatie užívania pozemku je päť rokov od rozhodnutia o vyvlastnení (ak orgán vydávajúci rozhodnutie o vyvlastnení nestanoví dlhš iu lehotu).

K § 17

Návrh zákona taxatívne vymenúva dôvody na zruš enie vyvlastnenia, po preukázaní ktorých je vyvlastňovací úrad povinný zrušiť právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení. Zrušenie vyvlastnenia možno dosiahnuť na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov. Ustanovuje sa tiež lehota na podanie žiadosti o zrušenie vyvlastnenia, ktorá je prekluzívna.

Upravujú dôsledky zrušenia vyvlastnenia, vyvlastniteľ má právo na vrátenie finančnej náhrady a vyvlastňovaný má právo na náhradu škody a účelne vynaložené náklady, ak vznikli. Ustanovuje sa, že práva, ktoré boli vyvlastnenému odňaté alebo boli obmedzené tento nadobúda opäť právoplatnosťou rozhodnutia o zrušení vyvlastnenia, pričom sa zároveň ustanovuje, že účinky vyvlastnenia vo vzťahu k právam tret ích osôb, ktoré vyvlastnením zanikli zostávajú zachované.

Zavádza sa povinnosť vyvlastňovacieho orgánu doručiť rozhodnutie o zrušení vyvlastnenia príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností; rozhodnutie o zrušení vyvlastnenia musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa katastrálneho zákona.

K § 18

Predkladateľ vyjadruje vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konan í [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov] k procesn ým ustanoveniam návrhu zákona, že správny poriadok sa má aplikovať subsidiárne tam, kde návrh zákona neustanovuje odchylnú právnu úpravu.

Osobitnú úpravu vyvlastňovacieho konania môžu obsahovať aj niektoré osobitné zákony; tak je tomu napríklad v prípade zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý na účely obrany má špeciálnu úpravu niektorých procesných inštitútov/úkonov vyvlastňovacieho konania, napríklad týkajúcu sa náležitosti ná vrhu na vyvlastnenie.

K § 19

Navrhuje sa, aby vyvlastňovacie konania začaté pred 1. júlom 2016, ktoré neboli právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 30. júna 2016 sa dokončili podľa predpisu účinného do 30. júna 2016, a to tak z hľadiska procesného práva, ale aj hmotného.

K Èl. II

Navrhuje sa zmena zákona č. 135/1961 Zb. o pozemný ch komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vo väzbe na prijatie zákona č. 368/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon a vo väzbe na prijatie zá kona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.

Èl. III

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 338/2000 Z. z. o vnú trozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo väzbe na prijatie zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho prá va k nim; zakotvuje sa účel vyvlastnenia pre zriadenie alebo prevádzkovanie prístavov určených na verejné používanie a poskytnutie primeranej náhrady.

Èl. IV

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkové ho fondu v znení neskor ších predpisov vo väzbe na prijatie zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastní ckeho práva k nim a zároveň sa upravuje účel vyvlastnenia uvedený v zákone č. 49/2002 Z. z. vo vzťahu k ozna čeniu subjektu navrhovateľa vyvlastnenia pre daný účel.

Èl. V

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na prijatie tohto zákona; rieši sa situácia, kedy vyvlastňovaný pozemok alebo stavba je súčasťou konkurznej podstaty.

Èl. VI

Navrhuje sa zmena zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a do doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov vo väzbe na prijatie zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.

Proces majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností predstavuje v procese výstavby diaľnic a rýchlostných ciest jeden z najvýznamnejších, ako aj časovo najnáročnej ších procesov. Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zabezpečenia náhrady formou vecného plnenia, a to obstaraním alebo výstavbou rodinného domu alebo bytu, pretože táto náhrada predstavuje z pohľ adu stavebníka líniových stavieb, s ohľadom na množstvo vysporiadavaných nehnuteľností najmä značné časové, ale aj administratívne zaťaženie, čo je v rozpore s plnením uznesení vlá dy Slovenskej republiky týkajúcich sa výstavby jednotlivých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest.

Na strane stavebníka (vyvlastniteľa) pri poskytovaní tejto vecnej náhrady vzniká v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov povinnosť zabezpečiť v prvom rade projektovú dokumentáciu na stavbu diaľnice alebo rýchlostnej cesty vrátane vyprojektovania stavby vhodnej na bývanie v podobe stavby bytu alebo rodinného domu, a to v čase keď stavebník nemá k dispozí cii reálne znalecké posudky stavby určenej na asanáciu. Obstaraný byt alebo rodinný dom musí svojou veľkosťou, vybavením, úžitkovou hodnotou a umiestnením byť primeranou náhradou za ten vykúpený, č o je potrebné zohľadňovať už pri podaní žiadosti o vydanie územného a následne stavebného povolenia na diaľnicu ako líniovú stavbu, ktorej súčasťou by navyše bola realizácia vý stavby bytu alebo rodinného domu ako tzv. vyvolanej investície, alebo povinnosť podať samostatnú žiadosť o vydanie územného a stavebného povolenia pre výstavbu bytu alebo rodinného domu podľa ustanovení stavebn ého zákon, čo predstavuje ďalšie administratívne zaťaženie stavebníka.

Èl. VII

Navrhuje sa zmena zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na prijatie zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim; upravuje sa postup pri doručovan í návrhu na uzavretie dohody.

Èl. VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje l. júla 2016 v súlade s návrhom účinnosti nového zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon).

V Bratislave, 27. mája 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 7/2005, dátum vydania: 14.01.2005

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore