„5a) § 106 a 112 Civilného sporového poriadku.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 3.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

„(3)
Ak správny súd zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia, zvolávateľ je oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.

㤠19
Proti rozhodnutiu podľa § 11 ods. 1, § 12 a § 20 nemožno podať odvolanie.“.

„8d) § 362 Správneho súdneho poriadku.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

„(3)
Ak správny súd zruší rozhodnutie o odmietnutí registrácie združenia obcí, deň právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu je dňom registrácie združenia obcí. Okresný úrad v sídle kraja na vyžiadanie zašle jedno vyhotovenie stanov splnomocnencovi združenia obcí, na ktorom vyznačí deň registrácie.“.

„(4)
Správna žaloba proti rozhodnutiu o rozpustení združenia obcí má odkladný účinok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.

„(1)
Ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis.18ba)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie:

„18ba) § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

㤠14
(1)
Súd zruší na návrh zmluvnej strany rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami.

(2)
Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže zmluvná strana podať do 15 dní od jeho doručenia. Príslušným je okresný súd, v ktorého obvode má sídlo zmluvná strana, proti ktorej tento návrh smeruje. Pri rozhodovaní postupuje súd podľa Civilného sporového poriadku. Proti rozhodnutiu vo veci nie je prípustné odvolanie ani obnova konania.

(3)
Ak súd zrušil rozhodnutie rozhodcu, rozhodne o spore ten istý rozhodca; ak s tým nesúhlasí aspoň jedna zo zmluvných strán alebo ak to nie je z iných dôvodov možné, postupuje sa podľa § 13 ods. 2. Pri novom rozhodovaní je rozhodca viazaný právnym názorom súdu.

(4)
Ak v lehote uvedenej v odseku 2 nebol podaný návrh na zrušenie rozhodnutia rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy na súde alebo ak súd takému návrhu nevyhovel, je rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy vykonateľné podľa osobitného predpisu.5)“.

Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 7.

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 6.

„j)
doručuje písomnosti, ak tak určí súd.“.

㤠10a
Oprávnenie predviesť osobu na základe dožiadania
(1)
Príslušník obecnej polície je oprávnený predviesť osobu na základe dožiadania súdu podľa osobitného predpisu.10b) Dožiadanie o predvedenie musí obsahovať osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu, ak sú pre dožiadajúci orgán dostupné, ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého má byť osoba predvedená, a dôvod predvedenia.

(2)
O predvedení príslušník obecnej polície spíše úradný záznam, v ktorom uvedie osobné údaje podľa odseku 1, dôvod predvedenia, ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého bola osoba predvedená, a čas obmedzenia osobnej slobody predvedenej osoby. Prevzatie predvedenej osoby s uvedením miesta a času potvrdí dožiadajúci orgán na úradnom zázname.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10b znie:

„10b) Napríklad § 101 Civilného sporového poriadku, § 77 Správneho súdneho poriadku.“.

Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená b) až e).

„b)
obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu,“.

„(2)
Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.“.

„(4)
V odvolacom konaní je poplatníkom odvolateľ, v konaní o žalobe na obnovu konania je poplatníkom ten, kto podal žalobu na obnovu konania, v dovolacom konaní je poplatníkom dovolateľ, v konaní o kasačnej sťažnosti je poplatníkom ten, kto podal kasačnú sťažnosť.“.

„(1)
Od poplatku je oslobodené súdne konanie
a)
o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo,

b)
o spôsobilosti na právne úkony,

c)
vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb,3b) aktívnych opatrení na trhu práce3c) a poskytovania zdravotnej starostlivosti,

d)
vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,

e)
vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,

f)
vo volebných veciach,

g)
vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,

h)
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení,

i)
o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

j)
o kompetenčnej žalobe,3caa)

k)
o vydaní súhlasu s inšpekciou.3cab)

(2)
Od poplatku sú oslobodení:
a)
Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy,3aa) Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,

b)
obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,

c)
nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov,

d)
žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

e)
navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom,3cb)

f)
nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,

g)
prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,

h)
maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva,

i)
žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,

j)
žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,

k)
žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe,

l)
profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov,3d)

m)
žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

n)
navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia,

o)
správca podľa osobitného predpisu,3f) ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu,

p)
žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu,3f)

q)
žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu,3g)

r)
žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu,3h)

s)
žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu,3f)

t)
diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,

u)
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.4aa)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3caa, 3cab, 3d a 3g znejú:

„3caa) § 412 až 419 Správneho súdneho poriadku.

3cab) § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku.

3d) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z.

3g) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4 a 4a sa vypúšťajú.

„(4)
Oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.“.

„a)
podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť,“.

Doterajšie písmená c) až h) sa označujú ako písmená b) až g).

„(2)
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.“.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.

„(7)
V konaní pred správnym súdom sa poplatok platí správnemu súdu, ktorý vo veci koná. V konaní o kasačnej sťažnosti sa poplatok platí súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(8)
V konaní o žalobe na obnovu konania sa poplatok platí súdu, ktorý má o žalobe rozhodovať v prvej inštancii. V konaní o žalobe na obnovu konania pred správnym súdom sa poplatok platí správnemu súdu, ktorý má o žalobe rozhodovať.“.

„(1)
Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

(2)
Pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak
a)
už začal konať vo veci samej,

b)
došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej,

c)
žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,

d)
vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 5a, 5b a 6 sa vypúšťajú.

„(3)
Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.“.

„(7)
Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.“.

Doterajšie odseky 10 až 13 sa označujú ako odseky 9 až 12.

„(2)
Vo veciach poplatkov za dovolanie rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Vo veciach poplatkov za kasačnú sťažnosť rozhoduje súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Vo veciach poplatkov za žalobu na obnovu konania rozhoduje súd, ktorý rozhoduje o povolení obnovy konania.“.

„(3)
O vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.“.

㤠14
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

(2)
V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.“.

㤠18f
Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2016
Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.“.

„I.
POPLATKY VYBERANÉ V CIVILNOM PROCESE A SPRÁVNOM SÚDNOM PROCESE“.

„Poznámky k položke 1

1.
Zo žaloby na určenie, či tu právo je, alebo nie je, a zo žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viac hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich.

2.
Ak žalovaný alebo odporca v konaní uplatňuje svoje práva vzájomnou žalobou alebo vzájomným návrhom, platí poplatok z ceny predmetu poplatkového úkonu. Ak žalovaný alebo odporca uplatňuje vzájomnou žalobou alebo vzájomným návrhom svoju pohľadávku na započítanie, platí súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil žalobca alebo navrhovateľ. Z prejavu žalovaného alebo odporcu, ktorý súd posudzuje ako prostriedok procesnej obrany proti žalobe alebo návrhu, sa súdny poplatok neplatí.

3.
Poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Ak odvolanie podá žalobca alebo navrhovateľ aj žalovaný alebo odporca, platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane žalobcu, navrhovateľa, žalovaného alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 72 Civilného sporového poriadku) platia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného spoločenstva (§ 72 Civilného sporového poriadku) spoločne a nerozdielne.

4.
Z odvolania proti rozsudku, ktorým súd rozhodol len o základe predmetu konania, sa poplatok neplatí.

5.
Podľa položky 1 písmena a) sa platí poplatok aj vtedy, ak má súd o žalobe rozhodnúť vydaním platobného rozkazu alebo európskeho platobného rozkazu.10)

6.
Ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou. Ak je predmetom poplatkového úkonu neodkladné opatrenie s viacerými výrokmi, poplatok podľa položky 1 písm. c) sa platí iba raz.

7.
Ak žalobca alebo navrhovateľ uplatní alternatívne viac nárokov, poplatok sa platí iba z toho nároku, z ktorého sa podľa tohto zákona vyberá vyšší poplatok.“.

„b)
o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva........... 66 eur“.

„Z návrhu na začatie konania vo veciach určenia rodičovstva........... 66 eur“.

„Položka 10

a)
Zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy........... 70 eur

b)
Zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o priestupku........... 35 eur

c)
Zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb3i) ........... 500 eur

d)
Zo žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy........... 50 eur

e)
Zo žaloby vo veciach územnej samosprávy........... 50 eur

f)
Zo žaloby vo veciach politických práv........... 50 eur

g)
Zo žaloby na určenie, že návrh na registráciu politickej strany alebo registráciu politického hnutia nemá nedostatky, ktoré by bránili registráci........... 165,50 eura

h)
Zo žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o odmietnutí registrácie politickej strany alebo hnutia........... 350 eur

i)
Z návrhu na vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti cudzích orgánov verejnej správy........... 66 eur“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3i znie:

„3i) Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.“.

„1.
Poplatok podľa rovnakej sadzby sa platí aj v odvolacom konaní.

2.
Za konanie vo veci samej sa poplatok znovu neplatí.

3.
Ak sa v pôvodnom konaní nekonalo odvolacie konanie a v obnovenom konaní sa podá odvolanie vo veci samej, z takého odvolania sa platí poplatok podľa príslušnej položky.
Spoločná poznámka k položkám 1, 3, 6, 7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16:
Ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, obnovy konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil.“.

„Položka 17a
Za vznesenie námietky zaujatosti stranou alebo účastníkom...................................................... 66 eur“.

„Spoločná poznámka k položkám 1 až 18e:

Poznámky č. 2, 3, 4, 6, 7 k položke 1 platia podľa povahy veci aj pre položky 1 až 18e sadzobníka.“.

„Položka 24aa

Za vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu súvisiaceho s verejnou listinou s výnimkou verejnej listiny vo veci vyživovacej povinnosti.................... 3 eurá.

Poznámka:

Osobitným predpisom sa rozumie napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007) v platnom znení, oddiel 1 kapitola IV nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 20.12. 2012) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).“.

„Poznámka:

Poplatok podľa tejto položky sa vyberie aj vtedy, keď žiadateľom je žalobca alebo navrhovateľ, ktorý zaplatil poplatok zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania.“.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8.

„(1)
V konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy
a)
závet,

b)
inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len „listina“),

c)
peniaze,

d)
hnuteľnú vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku.

(2)
Notár prijme do úschovy listinu, aby s ňou nakladal
a)
podľa príkazu zložiteľa,

b)
podľa dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom alebo

c)
na účely splnenia záväzku.

(3)
Notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal
a)
podľa príkazu zložiteľa,

b)
podľa dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom,

c)
podľa osobitného predpisu6ba) alebo

d)
na účely splnenia záväzku.“.

„6bc) § 176 až 178 Civilného mimosporového poriadku.“.

Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7.

„(7)
Ak boli peniaze prijaté do úschovy ako výťažok z predaja zálohu podľa osobitného predpisu,6ba) notár vyhľadá v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“), v katastri nehnuteľností alebo v osobitnom registri ostatných záložných veriteľov, ktorým oznámi, že sú u neho zložené peniaze v úschove. Notár postupuje pri vydaní výťažku z predaja zálohu z úschovy podľa osobitného predpisu.6bab)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6bab znie:

„6bab) § 345 až 351 Civilného mimosporového poriadku.“.

㤠68a
Úschova na účely splnenia záväzku
(1)
Notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.6bac)

(2)
Do úschovy na účely splnenia záväzku nemožno prijať vec, ktorá sa nehodí na úschovu, najmä vec podliehajúcu skaze a vec, ktorú pre jej povahu alebo veľkosť nemožno uložiť v trezore notára ani v banke alebo v pobočke zahraničnej banky a nepodarilo sa pre ňu nájsť iného vhodného uschovávateľa.

(3)
Prijatie predmetu do úschovy na účely splnenia záväzku notár bezodkladne zverejní na webovom sídle komory.

(4)
Zápisnica o úschove na účely splnenia záväzku musí obsahovať aj vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná.

(5)
Zápisnica o úschove hnuteľnej veci na účely splnenia záväzku musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 47 obsahovať
a)
miesto a čas prijatia veci,

b)
popis veci tak, aby sa vylúčila jej zámena,

c)
údaj o tom, že vec bola notárom prijatá do úschovy a na akom mieste bude uložená,

d)
označenie účelu úschovy uvedeného zložiteľom.

(6)
Pri vydaní predmetu úschovy zloženej na účely splnenia záväzku notár postupuje podľa osobitného predpisu.6bad)

(7)
O vydaní predmetu úschovy zloženej na účely splnenia záväzku notár vydá zložiteľovi a príjemcovi alebo tomu, komu sa predmet úschovy vydáva, potvrdenie.

(8)
Ustanovenia § 67 a 68 sa na úschovu na účely splnenia záväzku použijú primerane.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6bac a 6bad znejú:

„6bac) § 568 Občianskeho zákonníka.

6bad) § 335 až 344 Civilného mimosporového poriadku.“.

„(3)
Proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.“.

„2c) Civilný sporový poriadok.“.

„(2)
Vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, ak tento zákon neustanovuje inak; koná však iba sám za seba.“.

„(3)
Ak vzniknú pochybnosti o tom, či je osoba vedľajším účastníkom konania, rozhodne o tom ústavný súd uznesením.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

„11be) § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku.“.

„11bh) § 328 až 332 Civilného sporového poriadku.“.

„12e) § 106, 112 a 113 Civilného sporového poriadku.“.

„15a) § 324 až 340 Civilného sporového poriadku.“.

„23) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.“.

„34) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„19) § 93 ods. 1 Civilného sporového poriadku.“.

„1a) § 16 Civilného mimosporového poriadku.“.

„(7)
Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom.“.

㤠33
Spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad
(1)
V konaní o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na úseku katastra, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad.

(2)
Predpokladom na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad je
a)
ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v študijnom odbore geodézia a kartografia a

b)
úspešné vykonanie odbornej skúšky, ktorou sa overuje spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad.“.

„10eb) § 228 Civilného sporového poriadku.“.

„(1)
Okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 15 sa citácia „Zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.“ nahrádza citáciou „§ 2c zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 125/2015 Z. z.“.

㤠79k
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016
Oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad vydané pred 1. júlom 2016 zostávajú v platnosti.“.

„14b) § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.“.

„25) § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

„50) § 203 Civilného mimosporového poriadku.“.

„Ustanovenia o použití Civilného sporového poriadku
§ 9a
(1)
Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

(2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

(3)
Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

(4)
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania
a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

§ 9b
(1)
Súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

(2)
V konaní podľa tohto zákona je intervencia vylúčená.

(3)
Súd nariadi pojednávanie, ak je to nevyhnutné na vykonanie dôkazov alebo na objasnenie veci.

(4)
V konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

(5)
V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.“.

„4c) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.“.

„(2)
Ak sa upovedomenie o začatí exekúcie nepodarí doručiť povinnému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, je exekútor povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného.

(3)
Ak sa exekútorovi nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 2, požiada súd o zverejnenie oznámenia o upovedomení o začatí exekúcie na webovej stránke príslušného súdu. Súd preskúma, či exekútor urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného. Ak žiadosti vyhovie, oznámenie
o upovedomení o začatí exekúcie zverejní na webovej stránke súdu a exekútorovi uloží, aby ďalšie písomnosti povinnému doručoval na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku; inak exekútorovi uloží vykonať ďalšie úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného.

(4)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.“.

„5) § 102 Civilného sporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

„7) § 231 Civilného sporového poriadku.
§ 121 Civilného mimosporového poriadku.“.

„d)
pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným, pohľadávky trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby, zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody a zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným,“.

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).

„f)
súdne pohľadávky podľa osobitného predpisu.8c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8c znie:

„8c) § 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.“.

㤠112
(1)
Pohľadávky vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona podliehajú exekúcii, ak je povinným autor, len dvoma pätinami; ak sa však exekúcia vykonáva pre niektorú
z prednostných pohľadávok uvedených v § 71 ods. 2, môže pre ne exekútor vykonať exekúciu až do troch pätín. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 72 ods. 2 a 3.

(2)
Ak sa autorovi vypláca finančné plnenie vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, doručí exekútor príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj organizácii kolektívnej správy, ktorá má potom práva
a povinnosti dlžníka povinného. Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú na sumy, ktoré boli už v prospech autora zložené u organizácie kolektívnej správy,
ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv súvisiacich s autorským právom a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11ac sa vypúšťa.

„13ba) § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.“.

„14) Civilný sporový poriadok.“.

„17ba) § 108 Civilného sporového poriadku.“.

„(8)
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

„20) § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12aa znie:

„12aa) § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku.“.

„14) Napríklad § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 179 a 180 Civilného mimosporového poriadku.“.

„30) § 310 Civilného mimosporového poriadku.“.

„41) § 177 až 193 Správneho súdneho poriadku.“.

„(6)
Proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady.41)

(7)
Ak bola podaná správna žaloba podľa odseku 6 a správny súd nezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Ak správny súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.“.

„(8)
Ak bola proti rozhodnutiu krajského súdu o zamietnutí správnej žaloby podaná kasačná sťažnosť a kasačný súd rozhodne o jej zamietnutí, sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu. Ak proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie rady a vec jej vrátil na nové konanie, podala rada kasačnú sťažnosť a kasačný súd sťažnosť rady zamietne, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu. Ak proti rozhodnutiu krajského súdu o zamietnutí správnej žaloby podá žalobca kasačnú sťažnosť
a kasačný súd zmení rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie rady a vec jej vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu.“.

„(8)
Proti rozhodnutiu o odňatí frekvencie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady.41)“.

„(5)
Justičná pokladnica trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky alebo jej neuhradenej časti na základe rozhodnutia súdu o
a)
zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

b)
zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,

c)
zrušení konkurzu pre nedostatok majetku,

d)
oddlžení dlžníka,

e)
výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zaniknutej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,

f)
výmaze občianskeho združenia, nadácie, politickej strany a hnutia z príslušného registra.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1ca znie:

„1ca) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.

„Druhá časť
Vymáhanie súdnych pohľadávok
Prvá hlava
Všeobecné ustanovenia o vymáhaní súdnych pohľadávok
§ 6
Výkon rozhodnutia
(1)
Justičná pokladnica vymáha súdnu pohľadávku výkonom rozhodnutia.

(2)
Výkon rozhodnutia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie súdnej pohľadávky.

(3)
Konanie o výkone rozhodnutia sa začína dňom doručenia výkazu podľa § 3 ods. 3.

(4)
Vymáhanie súdnej pohľadávky začína justičná pokladnica z úradnej moci.

(5)
V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

(6)
Ak osobitné predpisy1e) neustanovujú inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať žalobu na obnovu výkonu rozhodnutia.

§ 7
Justičná pokladnica pôsobí ako vecne a miestne príslušný súd.

§ 7a
Účastníci konania
(1)
Okrem povinného je účastníkom konania aj manžel povinného, ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pokiaľ ide
o tieto veci.

(2)
Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, možno nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť z rozhodnutia.

(3)
Prechod povinnosti možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.

§ 8
Súčinnosť tretích osôb
(1)
Štátne orgány, obce, vyššie územné celky, notári a iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť im známe údaje potrebné na výkon rozhodnutia.

(2)
Útvary Policajného zboru poskytujú justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť
v odôvodnených prípadoch ochranu a súčinnosť pri výkone rozhodnutia.

(3)
Tretie osoby, ktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na výkon rozhodnutia, ak to možno od nich požadovať, sú povinné justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo zapožičať.

(4)
Banky alebo pobočky zahraničnej banky sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť údaje poskytované súdu na účely civilného procesu a správneho súdneho procesu podľa osobitného predpisu.2)

(5)
Pošta je povinná oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon rozhodnutia, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, údaje
o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť zamestnancovi justičnej pokladnice tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.

(6)
Orgány telekomunikácií sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť totožnosť používateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(7)
Poisťovne sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

(8)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.

(9)
Dopravcovia sú povinní oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť odosielateľa
a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

(10)
Na žiadosť justičnej pokladnice sú povinné poskytnúť jej súčinnosť aj ďalšie osoby.

§ 9
Pohľadávkový titul na výkon rozhodnutia
(1)
Pohľadávkovým titulom na výkon rozhodnutia je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie podľa § 2 písm. a).

(2)
Pohľadávkové tituly na výkon rozhodnutia týkajúce sa jedného povinného možno spojiť do jedného konania.

§ 10
Spôsoby výkonu rozhodnutia
(1)
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Spôsob výkonu rozhodnutia určí justičná pokladnica.

(2)
Justičná pokladnica nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy
a prikázaním pohľadávky; ak je to účelné, môže justičná pokladnica poveriť súdneho exekútora aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky podľa osobitného predpisu.3) Justičná pokladnica poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom obchodného podielu a predajom podniku podľa osobitného predpisu.3)

(3)
Úkony vykonané exekútorom podľa odseku 2 sa považujú za úkony justičnej pokladnice.

(4)
Justičná pokladnica môže uskutočniť výkon rozhodnutia v jednom konaní aj viacerými spôsobmi.

§ 10a
Zastavenie a odklad výkonu rozhodnutia
(1)
Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak
a)
bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,

b)
rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c)
priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov,

d)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

e)
výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

(2)
Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie justičnej pokladnice, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.

(3)
Ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, súd môže výkon rozhodnutia odložiť.

§ 11
Platobné miesto
(1)
Platobným miestom je justičná pokladnica.

(2)
Justičná pokladnica vo svojom rozhodnutí uvedie vždy číslo účtu justičnej pokladnice, na ktorý povinný, tretie osoby alebo iné osoby poukazujú finančné prostriedky, a na rozlíšenie platieb uvedie variabilný symbol, ktorým je identifikačné číslo súdnej pohľadávky; to platí aj pre povereného exekútora, ktorý uvedie číslo svojho osobitného bankového účtu.

(3)
Na účet justičnej pokladnice sa poukazujú tieto platby:
a)
plnenie na základe výzvy justičnej pokladnice,

b)
plnenia z jednotlivých spôsobov uskutočňovania výkonu rozhodnutia,

c)
príjem z predaja na dražbe alebo z predaja na základe ponuky,

d)
plnenie na základe uplatnenia predkupného práva,

e)
úhrada trov výkonu rozhodnutia.

(4)
Ak ide o vykonávanie exekúcie na základe poverenia exekútora alebo o platbu podľa odseku 3 písm. c) až e), je platobným miestom sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý je povinný po ukončení exekúcie bezodkladne previesť takto získané prostriedky po odpočítaní trov exekúcie justičnej pokladnici.

Rozdelenie a použitie výťažku
§ 12
(1)
Justičná pokladnica výťažok podľa § 11 ods. 3 písm. a) až e) použije na pokrytie súdnej pohľadávky po pripísaní týchto prostriedkov na účet justičnej pokladnice.

(2)
Súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcie justičnou pokladnicou podľa § 10 ods. 2 zo zostatku výťažku podľa § 11 ods. 3 písm. e) pokryje vratky dražobných zábezpek neúspešných dražiteľov, hotové výdavky, rozdiel medzi nezaplateným a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie v dražbe dražiteľ nezaplatil, a náklady spojené s exekúciou.

(3)
Ak sa vymáhajú viaceré súdne pohľadávky v jednom konaní podľa § 9 ods. 2, použije sa výťažok na úhradu vymáhaných súdnych pohľadávok podľa poradia vzniku súdnej pohľadávky.

(4)
Čiastku presahujúcu sumu súdnej pohľadávky a trov výkonu rozhodnutia justičná pokladnica vráti povinnému.

§ 13
Justičná pokladnica nie je oprávnená uspokojiť iné osoby uplatňujúce si nárok na zvyšok výťažku z výkonu rozhodnutia; to platí aj pre súdneho exekútora povereného justičnou pokladnicou podľa § 10 ods. 2.



Druhá hlava
Zrážky zo mzdy
Rozsah zrážok
§ 13a
Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej súdnej pohľadávky s príslušenstvom.

§ 13b
(1)
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie.2a)

(2)
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

§ 13c
(1)
Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

(2)
Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.

§ 13d
(1)
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky justičnej pokladnice dve tretiny.

(2)
Na účely určenia výšky zrazenej sumy je súdna pohľadávka prednostnou pohľadávkou podľa osobitného predpisu.2b)

(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 bez obmedzenia.

§ 13e
(1)
Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky podľa svojho poradia.

(2)
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

§ 13f
Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je neprípustné, a to aj keď s tým povinný súhlasí.


Nariadenie a vykonávanie zrážok
§ 13g
(1)
V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže justičná pokladnica platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému, a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak justičná pokladnica neurčí inak.

(2)
Justičná pokladnica doručí nariadenie výkonu rozhodnutia povinnému a platiteľovi mzdy do vlastných rúk.

(3)
Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia podľa § 13r ods. 3, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

§ 13h
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, justičná pokladnica upovedomí o tom platiteľa mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať justičnej pokladnici sumy zrazené zo mzdy povinného.

§ 13i
(1)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka justičnej pokladnice uspokojená podľa § 13a.

(2)
Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu
v splátkach, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na splátky, ktoré sa stanú splatnými len v budúcnosti.

§ 13j
(1)
Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok justičnej pokladnici vykoná vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.

(2)
Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú
s konečnou platnosťou zrážky a justičnej pokladnici sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov justičnej pokladnici už vyplatili.

§ 13k
Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý mesiac osobitne.

§ 13l
(1)
Ak sa dohodne justičná pokladnica s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovujú § 13b až 13e, vyzve justičná pokladnica platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa justičná pokladnica uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami § 13b až 13e.

(2)
Justičná pokladnica môže kedykoľvek svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok podľa odseku 1 odvolať. Justičná pokladnica o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.

(3)
Výzva justičnej pokladnice na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo odvolanie súhlasu justičnej pokladnice s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia
v plnom rozsahu.

§ 13m
Ak o to požiada platiteľ mzdy alebo povinný, justičná pokladnica určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať.

§ 13n
Zastavenie a odklad výkonu rozhodnutia
(1)
Justičná pokladnica zastaví na návrh platiteľa mzdy alebo povinného nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, ak povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu aspoň
v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.

(2)
Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia, nevykonáva platiteľ mzdy zo mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie o povolení odkladu, kým sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.


Výplata vykonaných zrážok
§ 13o
Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo justičnej pokladnici, i keď sám má voči nej peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

§ 13p
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná
v menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky justičnej pokladnici bezodkladne po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže justičná pokladnica uplatniť proti platiteľovi mzdy žalobou na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.


Zmena platiteľa mzdy
§ 13q
(1)
Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy aj na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.

(2)
Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol justičnou pokladnicou nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie podľa § 13r ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka justičnej pokladnice podľa § 13e ods. 2, jej zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy.

(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.

§ 13r
(1)
Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy v prospech justičnej pokladnice. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.

(2)
Ak zistí ten, u koho povinný práve nastúpil do zamestnania, že bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu justičnej pokladnici.

(3)
Justičná pokladnica tomu, u koho povinný práve nastúpil do zamestnania, doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie, vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

§ 13s
(1)
Ak povinný skončil pracovnoprávny vzťah u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa justičnej pokladnici. Do jedného týždňa musí povinný justičnej pokladnici takisto oznámiť, že nastúpil do zamestnania u iného platiteľa mzdy.

(2)
Platiteľ mzdy musí oznámiť justičnej pokladnici do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň jej zašle vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným, a oznámi jej, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia alebo vykonaná exekúcia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky.

§ 13t
(1)
Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v § 13r ods. 1 a 2 alebo v § 13s ods. 2, môže sa justičná pokladnica domáhať, aby jej platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mala právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.

(2)
Za nesplnenie povinností uvedených v § 13r a 13s môže justičná pokladnica uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.


Niekoľko platiteľov mzdy
§ 13u
(1)
Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky jeho mzdy.

(2)
Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

(3)
Ak zamestnanec nastupuje do práce bez skončenia pracovnoprávneho vzťahu
s doterajším platiteľom mzdy, použijú sa primerane ustanovenia § 13q, 13r a 13t.

§ 13v
(1)
Ak justičná pokladnica nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy podľa § 13c nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to justičnej pokladnici. Justičná pokladnica potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať.

(2)
Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy justičnej pokladnici. Justičná pokladnica preverí, či celkovo zrazená suma neprevyšuje vymáhanú súdnu pohľadávku, a prevyšujúcu časť vráti povinnému.


Zrážky z iných príjmov
§ 13w
(1)
Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia.

(2)
Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku fyzickej osoby, ktorá z tohto dôchodku platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa povinnému zostatku
z príjmu fyzickej osoby po zaplatení tejto úhrady.

(3)
Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon rozhodnutia zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.

(4)
Za iný príjem podľa odseku 1 nemožno považovať odmeny za vykonanie práce podľa
§ 226 Zákonníka práce bez ohľadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti odmeny.

§ 13x
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.

§ 13y
(1)
Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa okrem platiteľa mzdy použijú aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 13w.

(2)
Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho zabezpečenia ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

§ 13z
(1)
Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v § 13w, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.

(2)
Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v § 13w, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na tento príjem.



Tretia hlava
Prikázanie pohľadávky
Prikázanie pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky
§ 13za
(1)
Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.

(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných knižkách.

§ 13zb
Justičná pokladnica rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia uznesením, v ktorom
a)
prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po tom, čo sa jej doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, zablokovala sumu zodpovedajúcu pohľadávke s príslušenstvom
z bankového účtu povinného až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak justičná pokladnica neurčí inak, a uhradila ju po právoplatnosti uznesenia justičnej pokladnici,

b)
zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na bankovom účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.


§ 13zc
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí povinnému a banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk.

§ 13zd
(1)
O tom, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, justičná pokladnica upovedomí banku alebo pobočku zahraničnej banky; toto upovedomenie sa doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk.

(2)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného justičnej pokladnici.

§ 13ze
Pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je rozhodujúci deň, keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené banke alebo pobočke zahraničnej banky; ak sa jej toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok, uhradia sa jednotlivé pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa, pomerne.

§ 13zf
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa banke alebo pobočke zahraničnej banky doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 13zg
Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok právnickými osobami z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

§ 13zh
Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 13zb, 13ze a 13zf, môže sa justičná pokladnica domáhať, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov, aby jej banka alebo pobočka zahraničnej banky zaplatila sumu, na ktorú by mala právo, keby banka alebo pobočka zahraničnej banky postupovala správne.


Prikázanie iných peňažných pohľadávok
§ 13zi
(1)
Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému.

(2)
Podľa odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti postupne vznikať.

(3)
Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky justičnej pokladnice, pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.

§ 13zj
(1)
V nariadení výkonu rozhodnutia justičná pokladnica zakáže povinnému, aby so svojou pohľadávkou akokoľvek nakladal. Dlžníkovi povinného justičná pokladnica zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil, a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak neurčí inak.

(2)
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí povinnému a dlžníkovi povinného do vlastných rúk.

(3)
Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 13zk
(1)
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, justičná pokladnica o tom upovedomí dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku justičnej pokladnici, ak je už splatná; ak nie je pohľadávka povinného dosiaľ splatná, vyplatí ju justičnej pokladnici, len čo sa stane splatnou.

(2)
Výplatou justičnej pokladnici sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

§ 13zl
(1)
Ak nevyplatí dlžník povinného justičnej pokladnici pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa justičná pokladnica domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takom prípade nemôže započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči justičnej pokladnici.

(2)
Ak justičná pokladnica neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

§ 13zm
Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.


Pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia
§ 13zn
(1)
Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.

(2)
Výkonu rozhodnutia nepodlieha pomoc v hmotnej núdzi, peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu,2c) štátne sociálne dávky a sociálne dávky a príspevky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)
Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú prostriedky na účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 13zo
(1)
Pohľadávky vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor, len jednou pätinou. Justičná pokladnica môže nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery povinného.

(2)
Ak sa autorovi vypláca finančné plnenie vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, doručí justičná pokladnica nariadenie výkonu rozhodnutia aj organizácii kolektívnej správy, ktorá má potom práva a povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje na sumy, ktoré boli už v prospech autora u organizácie kolektívnej správy zložené, ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv súvisiacich s autorským právom a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.“.



Poznámky pod čiarou k odkazu 1e, 2, 2a, 2b, 2c a 3 znejú:
1e) Napríklad § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.; čl. 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004)
v platnom znení.

2) § 91 ods. 4 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2a) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2b) § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

2c) Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na vymáhanie súdnych pohľadávok sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.“.

„(3)
V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.“.

„23a) § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:

„28) § 177 až 193 Správneho súdneho poriadku.“.

„(9)
Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov,2a) nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:

„2a) Civilný sporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok.
Správny súdny poriadok.“.

„TRETÍ DIEL
PÔSOBNOSŤ PROKURÁTORA V CIVILNOM PROCESE
§ 19
(1)
Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v civilnom procese v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.9a)

(2)
Ak tak ustanovuje osobitný predpis, prokurátor je oprávnený
a)
podať na súd návrh alebo žalobu,

b)
vstúpiť do začatého súdneho konania.

(3)
Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese je vykonávaná aj oprávneniami generálneho prokurátora podať opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitných predpisov.9b)

(4)
Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.9b)


ŠTVRTÝ DIEL
DOZOR PROKURÁTORA
NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI ORGÁNMI VEREJNEJ SPRÁVY
PRVÝ ODDIEL
Základné ustanovenia
o dozore prokurátora v oblasti verejnej správy
Pôsobnosť prokurátora
§ 20
(1)
Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.9c)

(2)
Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
orgány štátnej správy,

b)
orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,

c)
štátne orgány, iné orgány, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,

d)
štátne orgány a iné právnické osoby, ktoré osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.9d)

(3)
Prokurátor nevykonáva dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy.

(4)
Pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.

§ 21
(1)
Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
a)
preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to:
1.
rozhodnutí orgánov verejnej správy,

2.
opatrení orgánov verejnej správy,

3.
opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami,

4.
uznesení orgánov územnej samosprávy,

5.
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,

b)
preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy,

c)
vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,

d)
uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

(2)
Prokurátor nepreskúmava
a)
účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy podľa odseku 1 písm. a) a b),

b)
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci.

(3)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov
a normatívnych správnych aktov,

b)
rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka,

c)
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

d)
opatrením orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami riadiaci správny akt vydaný
v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra štruktúry orgánov verejnej správy,

e)
uznesením orgánu územnej samosprávy uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja vydané v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy,

f)
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy
1.
vyhláška, výnos alebo opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, iného štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,

2.
všeobecne záväzný právny predpis miestneho orgánu štátnej správy,

3.
všeobecne záväzné nariadenie orgánu územnej samosprávy,

g)
postupom orgánu verejnej správy postup v administratívnom konaní pri vydávaní správnych aktov, ako aj nečinnosť orgánu verejnej správy.


§ 22
Právne prostriedky dozoru
(1)
Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú
a)
protest prokurátora,

b)
upozornenie prokurátora,

c)
správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu,9e)

d)
vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.9f)

(2)
Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú aj
a)
oprávnenia generálneho prokurátora podať žalobu, opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitného predpisu,9g)

b)
oprávnenie generálneho prokurátora podľa § 13 ods. 1 písm. a), ak predmetom posudzovania je všeobecne záväzný právny predpis uvedený v § 21 ods. 3 písm. f).



DRUHÝ ODDIEL
Protest prokurátora

Základné ustanovenia o proteste prokurátora
§ 23
(1)
Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

(2)
Protest prokurátora obsahuje
a)
označenie prokurátora, ktorý protest podáva,

b)
označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný,

c)
výslovné označenie „protest prokurátora“,

d)
označenie správneho aktu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa protest podáva,

e)
presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným správnym aktom orgánu verejnej správy porušený,

f)
návrh na zrušenie alebo zmenu nezákonného správneho aktu,

g)
odôvodnenie,

h)
dátum a miesto vypracovania protestu,

i)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)

(3)
Prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

(4)
Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

(5)
Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.

§ 24
Konanie o proteste prokurátora
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy
(1)
Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.

(2)
Účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.

(3)
Prokurátor podáva protest orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal.

(4)
Orgán verejnej správy zašle protest účastníkom konania s výzvou, aby sa v určenej lehote k jeho obsahu vyjadrili, a s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie nebude prihliadať.

(5)
Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

(6)
Ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku (ďalej len „nadriadený orgán“) a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest na rozhodnutie svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne o proteste do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie.

(7)
Ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

(8)
Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení.

(9)
Ak orgán verejnej správy nemá svoj nadriadený orgán, rozhodne o proteste sám do 30 dní od jeho doručenia.

(10)
Rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán verejnej správy prokurátorovi a účastníkom konania. Ak o proteste rozhodoval nadriadený orgán, doručí rozhodnutie o proteste aj orgánu verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo protest vydal.

(11)
Proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.

(12)
Podanie odvolania alebo rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu o proteste vydanom orgánom verejnej správy podľa odseku 9 alebo vedúcim ústredného orgánu verejnej správy.

(13)
Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,9h) ak tento zákon neustanovuje inak.

(14)
Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9i)

(15)
Ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

§ 25
Konanie o proteste prokurátora proti opatreniu so všeobecnými účinkami
(1)
Protest podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý opatrenie so všeobecnými účinkami vydal.

(2)
Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia zruší alebo podľa povahy veci zmení napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami a o takom postupe upovedomí prokurátora.

(3)
Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že protest prokurátora nie je dôvodný, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán protest vybaví do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy vybaví protest do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie.

(4)
Ak nadriadený orgán zistí, že protest je dôvodný, zruší alebo podľa povahy veci zmení napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami a o takom postupe upovedomí prokurátora.

(5)
Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení a rozhodnutie doručí prokurátorovi. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nie je prípustný opravný prostriedok. Na vydanie a doručovanie rozhodnutia sa primerane vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

(6)
Ak orgán verejnej správy nemá svoj nadriadený orgán, vybaví protest sám do 30 dní od jeho doručenia.

§ 26
Konanie o proteste prokurátora proti uzneseniam orgánov územnej samosprávy
(1)
Protest proti uzneseniu orgánu územnej samosprávy môže prokurátor podať do troch rokov od jeho prijatia.

(2)
Protest podáva prokurátor orgánu územnej samosprávy, ktorý uznesenie prijal.

(3)
Ak orgán územnej samosprávy zistí, že protest je dôvodný, napadnuté uznesenie zruší alebo podľa povahy veci zmení.

(4)
Ak sa orgán územnej samosprávy domnieva, že protest nie je dôvodný, uznesením mu nevyhovie.

(5)
Orgán územnej samosprávy je povinný rozhodnúť o proteste prokurátora do 60 dní od jeho doručenia. V rovnakej lehote je povinný o tom upovedomiť prokurátora.

(6)
Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9j)

§ 27
Konanie o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu
(1)
Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.

(2)
Ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je orgán verejnej správy o vyhovení alebo nevyhovení protestu povinný upovedomiť prokurátora do 30 dní od jeho doručenia. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a upovedomiť o tom v rovnakej lehote prokurátora.

(3)
Ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode a orgán verejnej správy zistí, že protest je dôvodný, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, všeobecne záväzný právny predpis zrušiť alebo ho podľa povahy veci nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom, prípadne aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. O vyhovení protestu a zrušení alebo zmene všeobecne záväzného právneho predpisu alebo o nevyhovení protestu upovedomí orgán verejnej správy prokurátora v lehote podľa prvej vety.

(4)
Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je generálny prokurátor oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.

(5)
Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9k)



TRETÍ ODDIEL
Upozornenie prokurátora
§ 28
(1)
Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo jeho nečinnosťou.

(2)
Upozornenie prokurátora obsahuje
a)
označenie prokurátora, ktorý upozornenie podáva,

b)
označenie orgánu verejnej správy, ktorému je upozornenie adresované,

c)
výslovné označenie „upozornenie prokurátora“,

d)
presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol postupom alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušený alebo ktorého zachovávanie je ohrozované,

e)
skutkové odôvodnenie,

f)
právny rozbor príčin a dosahu porušovania zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

g)
návrh opatrení na odstránenie porušenia zákonnosti alebo návrh opatrení na odstránenie porušovania zákonnosti v ďalšom postupe orgánu verejnej správy,

h)
dátum a miesto vypracovania upozornenia,

i)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)


§ 29
Konanie o upozornení prokurátora
(1)
Prokurátor podáva upozornenie orgánu verejnej správy, ktorého postup alebo nečinnosť namieta.

(2)
Prokurátor môže upozornenie podať aj nadriadenému orgánu oprávnenému vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie, ak je to možné, aj jeho nadriadenému orgánu.

(3)
Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od jeho doručenia.

(4)
Ak orgán verejnej správy zistí, že upozornenie prokurátora je dôvodné, je povinný v lehote podľa odseku 3 odstrániť protiprávny stav a o prijatých opatreniach upovedomiť prokurátora.

(5)
Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, upovedomí o tom v lehote podľa odseku 3 prokurátora. Ak má orgán verejnej správy svoj nadriadený orgán, odstúpi mu v lehote podľa odseku 3 upozornenie prokurátora na vybavenie
a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora.

(6)
Nadriadený orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od jeho doručenia orgánom verejnej správy podľa odseku 5. V tej istej lehote je nadriadený orgán povinný
v prípade dôvodnosti upozornenia upovedomiť prokurátora o prijatých opatreniach alebo
o dôvodoch, z ktorých považuje upozornenie za nedôvodné.

(7)
Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje upozornenie prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní upozornenia, ak o to prokurátor požiada.

(8)
Ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9l)

(9)
Prokurátor je oprávnený vziať upozornenie späť.


ŠTVRTÝ ODDIEL
Previerky zachovávania zákonnosti
§ 30
(1)
Prokurátor je oprávnený vykonávať v orgánoch verejnej správy previerky dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach (ďalej len „previerka“). Prokurátor môže previerku vykonať spoločne aj s iným štátnym orgánom, najmä
s kontrolnými orgánmi a inšpekčnými orgánmi, ak na zistenie, či bola porušená zákonnosť, sú potrebné osobitné odborné znalosti z inej oblasti ako právnej.

(2)
Prokurátor je pri vykonávaní previerky oprávnený
a)
vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,

b)
vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorá je predmetom previerky.

(3)
Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť prokurátorovi primerané podmienky na vykonanie previerky a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť tak, aby mohol riadne vykonať previerku.

(4)
Prokurátor je pri vykonávaní previerky povinný
a)
oznámiť orgánu verejnej správy najneskôr pri začatí previerky predmet a účel previerky,

b)
vydať orgánu verejnej správy potvrdenie o prevzatí spisov na preskúmanie,

c)
zabezpečiť riadnu ochranu spisov prevzatých na preskúmanie pred ich stratou, zničením, poškodením a zneužitím,

d)
vrátiť bez zbytočného odkladu spisy orgánu verejnej správy, ak ich už nepotrebuje,

e)
vyhotoviť protokol o vykonaní previerky,

f)
prerokovať obsah protokolu o vykonaní previerky s vedúcim orgánu verejnej správy
a oboznámiť ho o návrhoch opatrení, ktoré na základe previerky mieni vykonať; o prerokovaní obsahu protokolu vyhotoví zápisnicu,

g)
odovzdať jedno vyhotovenie protokolu o vykonaní previerky a jeho súčastí orgánu verejnej správy.

(5)
Orgán verejnej správy je oprávnený počas previerky, najneskôr však do 14 dní od doručenia zápisnice o prerokovaní obsahu protokolu o vykonaní previerky, podať písomné námietky proti pravdivosti a preukázateľnosti zistení prokurátora. Prokurátor opodstatnenosť námietok preverí a výsledok písomne oznámi orgánu verejnej správy. Námietky orgánu verejnej správy proti zisteniam prokurátora a oznámenie prokurátora o výsledku preverenia námietok sú súčasťou protokolu o vykonaní previerky.

(6)
Protokol o vykonaní previerky obsahuje
a)
označenie prokurátora, ktorý previerku vykonal,

b)
označenie orgánu verejnej správy, v ktorom prokurátor vykonal previerku,

c)
predmet a účel previerky,

d)
miesto a čas vykonania previerky,

e)
označenie preverovaného obdobia,

f)
opis zistených skutočností a presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol porušený,

g)
dátum a miesto vypracovania protokolu,

h)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom,8)

i)
prílohy.

(7)
Ustanoveniami odsekov 2 až 6 nie je dotknutá ochrana utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu.9m)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 9m znejú:

„9a) Napríklad § 105 Trestného zákona, § 21 a 29 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok.

9b) Civilný sporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok.

9c) Správny súdny poriadok.

9d) Napríklad § 1 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

9e) § 45 Správneho súdneho poriadku.

9f) § 46 Správneho súdneho poriadku.

9g) § 47, § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.

9h) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

9i) § 45 ods. 1, § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

9j) § 45 ods. 3, § 350 Správneho súdneho poriadku.

9k) § 45 ods. 4, § 359 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

9l) § 45 ods. 2, § 244 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

9m) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„31) Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
§ 13 až 24 Trestného poriadku.“.

㤠56af
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016
Konania o proteste prokurátora a konania o upozornení prokurátora začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2016.“.

„13) § 177 a 193 Správneho súdneho poriadku.“.

„14) § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.“.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.

„65) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„10a) § 362 Správneho súdneho poriadku.“.

㤠22
Ak samosprávny kraj rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis.19)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie:

„19) § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 sa vypúšťa.

„14) § 324 až 345 Civilného sporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 30zv znie:

„30zv) § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku.“.

„79) Civilný sporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok.
Správny súdny poriadok.“.

„47) Civilný sporový poriadok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 76a znie:

„76a) § 7 písmeno h) Správneho súdneho poriadku.“.

„82) Napríklad § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 179 a § 180 Civilného mimosporového poriadku.“.

„102aa) § 229 Civilného sporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 91 sa vypúšťa.

„109) Civilný sporový poriadok.“.

„2) § 3 Civilného sporového poriadku.“.

„3) § 144 až 146 Civilného sporového poriadku.“.

„11) § 104 Civilného sporového poriadku.“.

„18) Civilný sporový poriadok.“.

Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 9.

„c)
mesta a samosprávneho kraja, rozhoduje o odvolaní proti ich rozhodnutiu okresný úrad v sídle kraja.28)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:

„28) § 4 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23 sa vypúšťa.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

„6) § 324 až 345 Civilného sporového poriadku.“.

„žiadateľom je aj cudzinec
1.
počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe,

2.
počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti,“.

„(4)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. c) až e) a k) a odseku 2 nie je preskúmateľné správnym súdom.“.

„(5)
Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. e) a k) a odseku 2 sa iba vyznačí v spise.“.

㤠21
Preskúmanie rozhodnutia
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatí azylu podľa
§ 15 ods. 3 a 4, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny a nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, nemá odkladný účinok.

(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný účinok.

(3)
Proti rozhodnutiu ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a o predĺžení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10 a 11 sa vypúšťajú.

„(6)
Žiadateľ nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu12) ani podnikať;13) žiadateľ je však oprávnený vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu po deviatich mesiacoch od začatia konania okrem prípadu, ak
a)
podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu nemá odkladný účinok a správny súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku, alebo

b)
kasačný súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu.“.

„(6)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska
a o zastavení konania o zrušenie dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 5 písm. a), c) až e) nie je preskúmateľné správnym súdom.“.

„(7)
Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 5 písm. c) až e) sa iba vyznačí v spise.“.

Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.

㤠34
Preskúmanie rozhodnutia
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska
a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemá odkladný účinok.“.

„(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.“.

„(3)
Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. a) a c) sa iba vyznačí v spise.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

㤠46c
Proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok.“.

„b)
vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode.“.

„(9)
Ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.“.

„102) Civilný sporový poriadok.“.

㤠293dp
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2016
(1)
Konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

(2)
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému pred 1. júlom 2016, ktorý bol podaný
v súlade s predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu po 30. júni 2016, sa považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 1. júla 2016 podané včas a riadne.“.

„2) § 324 až § 345 Civilného sporového poriadku.“.

„16) Civilný mimosporový poriadok.“.

„19) § 102 Civilného sporového poriadku.“.

㤠5
(1)
V civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu
a)
o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu,

b)
v konaní o dedičstve,

c)
v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu8) okrem schválenia príklepu súdom,

d)
v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí,

e)
v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu.9)

(2)
Vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.“.

㤠6
(1)
V civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o
a)
výške náhrady trov konania,

b)
pokute a poriadkovej pokute,

c)
znalečnom, tlmočnom a svedočnom,

d)
preddavkoch na trovy dôkazu,

e)
súdnych poplatkoch,

f)
oslobodení od súdnych poplatkov,

g)
odstraňovaní vád podania,

h)
opatreniach podľa osobitného predpisu,10)

i)
príslušnosti a právomoci súdu na konanie,

j)
prípustnosti vstupu intervenienta,

k)
prerušení konania podľa § 163 Civilného sporového poriadku,

l)
spojení vecí na spoločné konanie,

m)
pristúpení ďalšieho účastníka do konania,

n)
pripustení zmeny návrhu na začatie konania,

o)
iných procesných rozhodnutiach.

(2)
Vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa.

„(2)
Súdny tajomník koná a rozhoduje v civilnom procese na základe poverenia sudcu
a)
v opatrovníckom konaní,

b)
v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu,9)

c)
v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu8) v rozsahu výkonu rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu9) okrem
1.
schválenia príklepu súdom,

2.
rozvrhu výťažku.“.

Doterajšie písmená m) až r) sa označujú ako písmená l) až q).

„p)
ustanoviť procesného opatrovníka,

q)
vykonávať procesné úkony pri súhlasnom vyhlásení rodičov o otcovstve,“.

Doterajšie písmeno p) sa označuje ako písmeno r).

„(4)
Súdny tajomník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19c znie:

„19c) § 383 ods. 1 písm. b) Civilného mimosporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19d znie:

„19d) § 383 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.“.

„64) Civilný sporový poriadok.“.

„1) Napríklad § 210 Civilného sporového poriadku.“.

„41) § 265 až 268 Civilného sporového poriadku.“.

„82) § 181 Správneho súdneho poriadku.“.

„90) § 286 Civilného mimosporového poriadku.“.

„31) Civilný sporový poriadok.“.

„2) Civilný sporový poriadok. Civilný mimosporový poriadok. Správny súdny poriadok.“.

„(5)
Minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom. Na konanie o odvolaní predsedu súdu sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní;11a) rozhodnutie ministra musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministra o odvolaní z funkcie predsedu súdu.“.

„16) § 16 Civilného mimosporového poriadku.“.

„4) § 127 Civilného sporového poriadku.“.

Doterajšie odseky 15 až 20 sa označujú ako odseky 14 až 19.

„(7)
V konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.“.

„(5)
Ak sa prípravný výbor domáha žalobou na správnom súde určenia, že návrh nemá nedostatky, je povinný o podaní žaloby bezodkladne písomne informovať ministerstvo; odo dňa podania žaloby neplynie lehota podľa odseku 4. Deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, ktorým určil, že návrh nemá nedostatky, je dňom odstránenia nedostatkov návrhu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

„(10)
Rozhodnutie o odmietnutí registrácie strany sa doručuje splnomocnencovi do vlastných rúk; proti rozhodnutiu nie je možné podať rozklad.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 sa vypúšťa.

„(2)
Ak správny súd rozhodol o rozpustení strany s likvidáciou, náhrada primeraných výdavkov a odmena za výkon funkcie likvidátora sa uhrádza z majetku strany.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 sa vypúšťa.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

㤠19
(1)
Právoplatné rozhodnutie správneho súdu o žalobe, ktorou sa člen strany domáha určenia, že rozhodnutie orgánu strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám, správny súd doručí ministerstvu.

(2)
Žaloba člena strany podľa odseku 1 doručená ministerstvu sa len založí do zbierky listín.“.

„18) § 38 Civilného mimosporového poriadku.“.

„28) § 365 Civilného mimosporového poriadku.“.

„30) § 360 až 369 Civilného mimosporového poriadku.“.

„(2)
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

„(5)
Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“.

„(2)
Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“.

„18) § 251 až 264 Civilného sporového poriadku.“.

„(4)
Centrum rozhodne o žiadosti v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1, alebo od postúpenia žiadosti príslušným orgánom členského štátu; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“.

„(2)
Proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29 znie:

„29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29a sa vypúšťa.

„6) § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.“.

„22) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„22a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.“.

„22b)Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 65/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„26) § 177 až 193 Správneho súdneho poriadku.“.

„30) § 179 Civilného mimosporového poriadku.“.

„(4)
Na konanie podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5 ustanovené inak, sa vzťahuje osobitný predpis,2) ak príplatok priznáva Sociálna poisťovňa, alebo osobitný predpis upravujúci sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov,3) ak príspevok priznáva orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa osobitného predpisu.3)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 sa vypúšťa.

„12) § 324 až 345 Civilného sporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 41b znie:

„41b) § 177 až 193 Správneho súdneho poriadku.“.

„41e) § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.“.

„16) § 111 Civilného mimosporového poriadku.“.

㤠25
Proti rozhodnutiu o odopretí vydania cestovného dokladu a proti rozhodnutiu o odňatí cestovného dokladu nemožno podať odvolanie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa.

„17) Civilný sporový poriadok.“.

„67) § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.“.

„22) Civilný mimosporový poriadok.“.

„19) § 420 až 429 Správneho súdneho poriadku.“.

„12) § 324 až 345 Civilného sporového poriadku.“.

„(2)
Okrem rozhodnutí uvedených v odseku 1 je z preskúmavania súdmi vylúčené aj rozhodnutie, ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu.43a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 43a znie:

„43a) § 101 ods. 1 a 6 Správneho súdneho poriadku.“.

„18c) § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23c znie:

„23c) § 383 ods. 1 písm. a) Civilného mimosporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23d znie:

„23d) § 383 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.“.

„7) § 127 a 132 Civilného sporového poriadku.“.

„8) § 324 až 344 Civilného sporového poriadku.“.

„10) Civilný sporový poriadok.“.

„44) § 233 Civilného mimosporového poriadku.“.

„(12)
Poverením na preberanie poštových zásielok alebo poukázaných platieb podľa poštového poukazu sa na účely tohto zákona rozumie osobitné písomné poverenie, ktorým štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba – podnikateľ poveruje svojho pracovníka na preberanie poštových zásielok alebo poukázaných platieb podľa poštového poukazu. Obsahové a formálne náležitosti poverenia je oprávnený určiť poštový podnik v poštových podmienkach.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa vypúšťa.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

„(7)
Proti rozhodnutiu o zaistení, proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia nemožno podať odvolanie.“.

Doterajšie odseky 9 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 11.

„c)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje vyšší územný celok, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“.

„(3)
Okresný úrad v sídle kraja nemôže
a)
zmeniť v odvolacom konaní rozhodnutie vyššieho územného celku alebo rozhodnutie obce, ak bolo vydané vo veciach územnej samosprávy,

b)
preskúmať rozhodnutie vyššieho územného celku alebo rozhodnutie obce mimo odvolacieho konania.“.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

„(4)
Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).“.

„5) § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

„46) Piata časť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.“.

„6) § 144 až 146 Civilného sporového poriadku“.

„7) § 5 až 8 Civilného sporového poriadku.“.

„15) Civilný sporový poriadok.“.

„23) § 104 Civilného sporového poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.

„33) Civilný sporový poriadok.“.

„3) § 325 ods. 3 Civilného sporového poriadku.“.

„64) § 220 až 230 Civilného mimosporového poriadku.“.