Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 67/2020 účinný od 25.04.2020 do 19.05.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z.

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z. (ďalej len „zákon“) sa vypracováva nadväzne na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá je následkom šírenia koronavírusu.

V súvislosti s pandémiou vírusu Sars-Cov-2 sa navrhuje prijatie ďalších mimoriadnych opatrení vo finančnej oblasti.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,

s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

podpredseda vlády SR a minister financií SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2020

2.Definovanie problému

Návrh zákona reaguje na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 111/2020 z 11. 3. 2020. Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti ohrozenia verejného zdravia.

3.Ciele a výsledný stav

V súvislosti s pandémiou vírusu Sars-Cov-2 sa prijímajú ďalšie mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti.

V oblasti spotrebných daní boli vybraté niektoré špecifické problematické oblasti, ktoré je potrebné dočasne upraviť v zákonoch o spotrebných daniach, a to:

-dodatočné preukazovanie pôvodu biopaliva ako titulu na uplatnenie zvýhodnenej sadzby spotrebnej dane z minerálneho oleja,

-trvalú prítomnosť zamestnanca colného úradu na mieste kde sa vyžaduje.

Cieľom návrhu zákona je eliminácia nepriaznivých dopadov súvisiacich s pandémiou vírusu Sars-Cov-2 na podnikateľské prostredie v oblasti spotrebných daní a zaistenie vyššej právnej istoty.

Za sekciu auditu a kontroly MF SR sa navrhované opatrenie týka absolvovania odborného vzdelávania vnútorného audítora a vládneho audítora za kalendárny rok 2020 podľa § 14 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2018 Z. z. (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“).

Sekcia auditu a kontroly MF SR v návrhu uznáva ako splnenie podmienky absolvovania odborného vzdelávania aj nižší počet absolvovaných hodín odborného vzdelávania vnútorného audítora a vládneho audítora, ktorý získal v období pred začatím pandémie a v období po skončení pandémie počas kalendárneho roka 2020. Uvedené platí, ak počet takto

3

absolvovaných hodín nedosiahne minimálny požadovaný rozsah, t. j. 20 hodín za kalendárny rok, avšak viac ako 0 hodín za kalendárny rok.

Sekcia auditu a kontroly MF SR v návrhu ďalej vytvára možnosť pre orgány verejnej správy, aby podpis zamestnancov, ktorí vykonávali administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste (ďalej spolu len „finančná kontrola“), na návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe a správe, bol nahradený podpisom štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy, z ktorého sú títo zamestnancami, alebo podpisom ním určeného vedúceho zamestnanca. Uvedené je spôsobené najmä plošným uplatňovaním režimu práce z domu tzv. „home office“ orgánmi verejnej správy z dôvodu zamedzenia šírenia korona vírusu SARS-CoV-2.

4.Dotknuté subjekty

Fyzické osoby – nepodnikatelia, podnikatelia, zamestnanci.

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s predmetmi spotrebných daní.

Orgány verejnej správy

Vymenovaný vnútorný audítor správcu kapitoly štátneho rozpočtu

Vymenovaný vládny audítor MF SR, Úradu vládneho auditu a inej právnickej osoby podľa § 19 ods. 5 zákona o finančnej kontrole.

5.Alternatívne riešenia

Pri vypracovaní návrhu zákona neboli zvažované žiadne alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné.

8.Preskúmanie účelnosti**

Bezpredmetné.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

4

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Bezpredmetné.

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

-42 600 0000

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

-42 600 0000

3 100 000

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

-2 170 000

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

-930 000

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za x – kapitola VPS Finančná pomoc na podporu udržania prevádzky

v malých podnikoch alebo stredných podnikoch

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

-42 600 0000

0

0

0

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Navrhovaná novela zákona sa vypracováva nadväzne na prijaté opatrenia na zmiernenie dopadov koronavírusu pre podnikateľov, ktoré sú súčasťou balíčka „Prvej pomoci zamestnancom, firmám a SZČO“.

V súvislosti so zmenou informačného systému daňovej správy sa predpokladajú výdavky finančnej správy na zabezpečenie navrhovaných opatrení.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

V súvislosti s pandémiou vírusu Sars-Cov-2 sa prijímajú ďalšie mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti.

2.2.1. Popis návrhu:

Opatrenia v oblasti dane z príjmu

-možnosť neplatenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a právnických osôb za stanovených podmienok počas obdobia pandémie

-možnosť odpočtu úhrnnej výšky daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia 2015 až 2018

Opatrenie v oblasti dane z motorových vozidiel

-možnosť neplatenie preddavkov na daň z motorových vozidiel prvýkrát počnúc mesiacom apríl 2020

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

1.Dočasné opatrenia v oblasti spotrebných daní (dodatočné preukazovanie pôvodu biopaliva ako titulu na uplatnenie zvýhodnenej sadzby spotrebnej dane z minerálneho oleja, trvalá prítomnosť zamestnanca colného úradu na mieste kde sa vyžaduje). Nepredpokladá sa vplyv na rozpočet.

2.Dočasné opatrenie v oblasti dane z príjmu týkajúce sa predĺženia lehoty na použitie podielu zaplatenej dane. Nepredpokladá sa vplyv na rozpočet.

3.Dočasné neplatenie preddavkov na daň z príjmov pri poklese tržieb o najmenej 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 predstavuje len hotovostný vplyv na verejné financie, pričom za mesiace máj 2020 a jún 2020 sa predpokladá negatívny vplyv vo výške 340 mil. eur.

7

4.Umorovanie daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018 v úhrnnej sume najviac 1 mil. eur predpokladá negatívny vplyv na rozpočet vo výške 42,6 mil. eur.

5.Dočasné neplatenie preddavkov na daň z motorových vozidiel prvýkrát počnúc mesiacom apríl 2020 predpokladá negatívny vplyv na rozpočet vo výške 9 mil. eur mesačne.

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

-42 600 000

- Daň z príjmov právnických osôb (112)

-39 500 000

- Daň z príjmov fyzických osôb (111)

-3 100 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-42 600 000

0

0

0

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2 Úhrada bonifikácie úrokov 647 000

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z. sa vzťahuje na fyzické osoby, podnikateľov a zamestnancov.

Cieľom opatrení je urýchlene podporiť finančnú kondíciu, likviditu a peňažný tok podnikov, zabrániť kolapsu podnikateľského prostredia a zachovať strategické a kritické procesy nutné pre zvládnutie šírenia ochorenia COVID-19 spôsobeného vírusom SARS-CoV-2 so zachovaním stability.

Legislatívnymi opatreniami tohto zákona sa poskytne pomoc podnikateľom (fyzické osoby a právnické osoby) v období pandémie, kedy nie sú schopní načas platiť svoje záväzky a taktiež budú odbremenení od určitých administratívnych úkonov.

V súvislosti s pandémiou vírusu Sars-Cov-2 sa prijímajú ďalšie mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie vzhľadom na naliehavosť prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní neboli vykonané.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaná novela zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

V súčasnosti nie je možné kvantifikovať výšku týchto vplyvov, pretože nie je možné identifikovať presný počet dotknutých subjektov, ktorých sa budú týkať navrhované opatrenia.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nepredpokladajú sa nepriame finančné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Administratívne náklady nie je možné v súčasnosti kvantifikovať.

V návrhu novely zákona sú doplnené nasledujúce opatrenia v oblasti dane z príjmov:

▪Predĺženie lehoty, v ktorej prijímatelia podielu zaplatenej dane môžu použiť finančné prostriedky získané z asignácie dane získané v rokoch 2018 – 2020 na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie aj bez uvedenia takejto činnosti v predmete svojej činnosti, a to až do konca roka 2021 (predtým len počas obdobia pandémie).

▪Fyzické osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo právnické osoby nemajú povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov splatné v období pandémie, a to za obdobie bezprostredne nasledujúce po období, v ktorom daňovník vykázal pokles tržieb najmenej o 40 % oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho kalendárneho roka. Rovnaké pravidlo sa uplatní aj pre daňovníkov, ktorým správca dane rozhodnutím určil platenie preddavkov inak. Splnenie podmienky 40 %-ného poklesu tržieb daňovník preukazuje predložením čestného vyhlásenia správcovi dane, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku na daň z príjmov. Po skončení pandémie nebude potrebné doplatiť preddavky na daň, ktoré daňovník v období pandémie neplatil kvôli poklesu tržieb. Daňovník si daňovú povinnosť vysporiada až pri podaní daňového priznania k dani z príjmov. Uvedené opatrenie sa prvýkrát použije pri platení preddavkov, ktoré sú splatné v máji 2020.

Fyzické osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo právnické osoby si od čiastkového základu dane/základu dane môžu odpočítať neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018, avšak najviac v úhrnnej hodnote 1 000 000 eur, a to za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania je v období od 1.1.2020 do 31.12.2020. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa takáto možnosť odpočítania neuplatnených daňových strát vzťahuje na zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí najskôr 31.10.2019. Pri odpočítaní daňovej straty sa postupuje od najskôr vykázanej daňovej straty.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-

-

Nepriame finančné náklady

-

-

Administratívne náklady

-

-

Celkové náklady regulácie

-

-

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi

zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Na základe uvedených opatrení budú mať MSP uľahčený prístup k financovaniu (likvidite) počas nepriaznivého obdobia spôsobeného nákazou COVID – 19.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nemá vplyv.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z.

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) Primárne právo:

•čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 28 až 37 a čl. 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b) Sekundárne právo:

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ, L 181, 29.6.2013), gestor: MF SR,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

•delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015) v platnom znení, gestor: MF SR,

•vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015) v platnom znení, gestor: MF SR.

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

Dôvodová správa

K bodu 1

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia, aby bolo jednoznačné, že ustanovenie týkajúce sa odpustenia zmeškania lehoty sa nevzťahuje ani na podávanie kontrolných výkazov a súhrnných výkazov a na platenie preddavkov na daň.

K bodu 2

Ustanovenie sa terminologicky spresňuje a zjednocuje tak, aby sa aj daňová kontrola, ktorá začne počas obdobia pandémie, prerušovala na žiadosť daňového subjektu. Ak daňový subjekt žiadosť o prerušenie daňovej kontroly nepodá, v jej vykonávaní sa bude naďalej pokračovať.

Právne účinky úkonov vykonaných do dňa podania žiadosti daňového subjektu o prerušenie daňovej kontroly zostávajú zachované.

V daňových kontrolách, ktoré boli doteraz v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. prerušené (ex lege prerušené), sa bude od účinnosti tohto zákona pokračovať, a ak daňový subjekt podá žiadosť o prerušenie takejto daňovej kontroly, tak sa táto kontrola znovu preruší, a to odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňovej kontroly.

Ak však daňové kontroly už boli na žiadosť daňového subjektu prerušené, alebo ak ešte nepominuli dôvody, pre ktoré boli daňové kontroly prerušené podľa § 61 daňového poriadku (napr. z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii), tieto daňové kontroly zostávajú naďalej prerušené.

Tiež sa navrhuje, že na zmeškanie úkonov v daňovej kontrole, ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňovej kontroly, sa nebude prihliadať. Daňový subjekt nebude môcť namietať, že správca dane neprihliadol na mimoriadne okolnosti a nerešpektoval ustanovenie o automatickom odpustení zmeškania lehoty, avšak naďalej má možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty podľa daňového poriadku.

K bodu 3

Ustanovenie sa terminologicky spresňuje a zjednocuje tak, aby sa aj daňové konanie, ktoré začne počas obdobia pandémie, prerušovalo na žiadosť daňového subjektu. Ak daňový subjekt žiadosť o prerušenie daňového konania nepodá, bude sa v ňom naďalej pokračovať.

Právne účinky úkonov vykonaných do dňa podania žiadosti daňového subjektu o prerušenie daňového konania zostávajú zachované.

V daňových konaniach, ktoré boli doteraz v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. prerušené (ex lege prerušené), sa bude od účinnosti tohto zákona pokračovať, a ak daňový subjekt podá žiadosť o prerušenie takéhoto daňového konania, tak sa toto konanie znovu preruší, a to odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňového konania.

Ak však daňové konanie už bolo na žiadosť daňového subjektu prerušené, alebo ak ešte nepominuli dôvody, pre ktoré boli daňové konania prerušené podľa § 61 daňového poriadku, tieto daňové konania zostávajú naďalej prerušené.

Taktiež sa navrhuje, že na zmeškanie úkonov v daňovom konaní, ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňového konania, sa nebude prihliadať. Daňový subjekt nebude môcť namietať,

že správca dane neprihliadol na mimoriadne okolnosti a nerešpektoval ustanovenie o automatickom odpustení zmeškania lehoty, avšak naďalej má možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty podľa daňového poriadku.

K bodu 4

Ide o sprecizovanie textu, aby bolo jednoznačné, že ukladanie sankcií za nesplnenie povinnosti zaplatiť daň načas, nie je týmto ustanovením dotknuté. Ak daňový subjekt daň nezaplatí načas, bude mu vyrubený úrok z omeškania.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby preplatok, ktorý si daňový subjekt uplatní v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktoré podá počas obdobia pandémie, správca dane vrátil daňovému subjektu najneskôr do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo daňové priznanie podané.

Taktiež sa navrhuje, aby preplatok, ktorý si daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2019, ktoré podal v čase od 1. januára 2020 do začatia obdobia pandémie (12.3.2020), správca dane vrátil do 40 dní odo dňa 31. marca 2020. Preúčtovanie takýchto daňových preplatkov podľa daňového poriadku týmto ustanovením nie je dotknuté.

Príklad:

Daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 počas obdobia pandémie, napr. dňa 15.04.2020, v ktorom si vyčísli daňový preplatok v sume 400 eur. Správca dane vráti daňovému subjektu tento daňový preplatok do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo daňové priznanie podané, t. j. najneskôr do 10.06.2020.

Príklad:

Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 ešte pred obdobím pandémie, napr. dňa 10.03.2020, v ktorom si vyčísli daňový preplatok v sume 400 eur. Správca dane vráti daňovému subjektu tento daňový preplatok do 40 dní odo 31. marca 2020, t. j. najneskôr do 10.05.2020.

Ak však daňový preplatok vznikol daňovému subjektu z dôvodu, že uhradil vyššiu sumu dane než ako bola vyčíslená v daňovom priznaní, daňový subjekt si v tomto prípade musí podať žiadosť o vrátenie daňového preplatku, pričom postupuje sa podľa § 79 daňového poriadku.

Postup podľa § 79 daňového poriadku sa uplatní aj na prípad, ak daňový subjekt v daňovom priznaní k dani z príjmov nepožiada o vrátenie daňového preplatku, ale následne podá žiadosť o jeho vrátenie, pričom pokuta za prípadné zníženie uplatneného preplatku (§ 12 ods. 4) sa uloží.

K bodu 6 a 7

Spresňuje sa text vo vzťahu k odsekom 1 a 2 tohto ustanovenia, s cieľom riešiť situácie, ktoré sa týkajú nezaplatenia dane z príjmov z dodatočného daňového priznania.

S cieľom predísť špekulatívnemu správaniu daňových subjektov a zneužívaniu skoršieho vracania daňových preplatkov z daňových priznaní k dani z príjmov pred uplynutím lehoty splatnosti, keďže v zmysle štandardnej úpravy sa neukladá sankcia pri podávaní opravných daňových priznaní, navrhuje sa stanoviť skutkovú podstatu správneho deliktu. Ak sa daňovému

subjektu zníži daňový preplatok, a to po daňovej kontrole alebo podaním opravného alebo dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, bude mu uložená pokuta vo výške 100 % z uvedeného rozdielu, pričom daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi dane aj tento rozdiel.

Príklad

Daňový subjekt podal riadne daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom si vyčíslil daňový preplatok v sume 400 eur. Následne podal opravné daňové priznanie do skončenia obdobia pandémie, v ktorom si vyčíslil daňový preplatok v sume 200 eur. Daňovému subjektu bude uložená pokuta vo výške 200 eur a sumu vo výške 200 eur, o ktorú pôvodný preplatok znížil, a ktorá mu bola už vrátená, bude musieť daňový subjekt vrátiť.

Pokuta sa neuloží vtedy, ak daňový subjekt podá opravné alebo dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov, ktorým si síce zníži daňový preplatok, ale k podaniu tohto priznania dôjde ešte pred reálnym vrátením daňového preplatku daňovému subjektu.

K bodu 8

Z dôvodu pandémie spôsobenej koronavírusom sa navrhuje upustiť od povinnosti platenia tých preddavkov na daň, ktoré mali byť splatné počas obdobia pandémie, počnúc mesiacom apríl 2020. Daňovník tieto preddavky na daň vyrovná v daňovom priznaní formou vyrovnania dane za zdaňovacie obdobie. Ide o preddavky na daň mesačné, štvrťročné ako i preddavky na daň určené správcom dane na základe žiadosti daňovníka, ak predpokladaná daň nepresiahla 700 eur alebo daňovníkovi vznikla daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia a tiež preddavky na daň inak určené správcom dane.

K bodu 9

Navrhuje sa predĺžiť lehotu, v ktorej by prijímatelia podielu zaplatenej dane z príjmov mohli použiť finančné prostriedky získané z asignácie dane na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie a to nielen počas obdobia pandémie ale až do konca roka 2021.

K bodu 10

Podľa § 50 ods. 11 zákona o dani z príjmov je prijímateľ podielu zaplatenej dane z príjmov povinný použiť tento podiel najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný. Prostriedky, ktoré boli prijímateľom poukázané v roku 2019, sú títo povinní použiť do konca roku 2020. Ako opatrenie na zmiernenie následkov pandémie sa navrhuje posunúť lehotu pre použitie prostriedkov z asignácie 2 % zo zaplatenej dane z príjmov za rok 2018, ktoré boli prijímateľom poukázané v roku 2019 o jeden kalendárny rok, teda do konca roka 2021. V nadväznosti na uvedenú úpravu lehoty na použitie prostriedkov z asignácie do konca roka 2021 dochádza k posunutiu lehoty na zverejnenie presnej špecifikácie použitia prijatého podielu zaplatenej dane do konca mája 2022.

K bodu 11

§ 24a

Ako opatrenie na zmiernenie následkov pandémie sa navrhuje umožniť neplatenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby vypočítané podľa § 34 zákona o dani z príjmov a splatné v období pandémie a rovnako preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby vypočítané podľa § 42 zákona o dani z príjmov a splatné v období pandémie a to za to obdobie, ktoré bezprostredne nasleduje po období, v ktorom daňovník vykáže zníženie svojich tržieb najmenej o 40 %. Základňou pre zistenie poklesu tržieb v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo štvrťroku je rovnaké obdobie roka 2019.

Príklad

Na skutočnosť či bude daňovník platiteľom mesačných preddavkov na daň z príjmov povinný platiť preddavky za mesiac máj do konca mája 2020, bude rozhodujúce, či tržby za apríl 2020 budú najmenej o 40 % nižšie ako tržby dosahované v apríli 2019.

V prípade platenia štvrťročných preddavkov bude na oslobodenie od platenia preddavkov na daň z príjmov v príslušnom kalendárnom alebo hospodárskom štvrťroku dôležité porovnanie úhrnu tržieb za mesiace tvoriace predchádzajúci kalendárny alebo hospodársky štvrťrok s úhrnom tržieb dosahovaných za rovnaké mesiace roka 2019. Uvedené znamená, že daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý platí štvrťročné preddavky napr. za mesiace máj, jún a júl 2020 splatné 31. 7. 2020, bude pre uplatnenie neplatenia preddavkov porovnávať výšku tržieb dosiahnutých za mesiace február, marec, apríl 2020 oproti tržbám dosahovaným v mesiacoch február až apríl 2019.

Daňovníkovi sa umožňuje neplatenie preddavkov na daň na základe vyhlásenia podaného správcovi dane (najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti príslušného preddavku na daň z príjmov) elektronicky, pričom v prípade ak daňovník nemá povinnosť elektronickej komunikácie podľa daňového poriadku a ani ju nevyužíval, môže v období pandémie postupovať podľa § 3 zákona č. 67/2020 Z. z., t.j. môže vyhlásenie zaslať prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom nie je potrebné ho doručiť aj v listinnej podobe. Preddavky na daň z príjmov, ktoré mali byť v tomto období zaplatené sa nebudú doplácať po skončení pandémie. Daňovník si daňovú povinnosť vysporiada až pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020.

Neplatenie preddavkov na daň z príjmov sa prvýkrát uplatní na preddavky na daň z príjmov splatné v mesiaci máj 2020, pričom pri platení preddavkov za predchádzajúce mesiace alebo štvrťroky sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov. To znamená, že daňovník za mesiac apríl a predchádzajúce mesiace zdaňovacieho obdobia je povinný platiť preddavky na daň z príjmov podľa poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2018, pričom má možnosť požiadať správcu dane o platenie preddavkov inak.

Návrh zákona umožňuje využiť inštitút neplatenia preddavkov na daň aj daňovníkovi, ktorému správca dane určil rozhodnutím platenie preddavkov inak.

Príklad

Ak správca dane vydal rozhodnutie o platení preddavkov inak pre daňovníka, ktorý je mesačným platiteľom preddavkov, na mesiace apríl, máj a jún 2020 a daňovník následne zistí, že jeho tržby v apríli 2020 poklesli oproti aprílu 2019 o viac ako 40 %, má možnosť využiť inštitút neplatenia preddavkov na daň za mesiac máj 2020 na základe vyhlásenia, pričom dochádza k „vypnutiu“ rozhodnutia platenia preddavkov inak na mesiac máj 2020 aj do budúcnosti. Ak by správca dane dodatočne zistil, že neboli splnené podmienky na neplatenie preddavkov na daň z príjmov za mesiac máj 2020, t.j. pokles tržieb za apríl bol menej ako 40 %, keďže došlo k „vypnutiu“ rozhodnutia o platení preddavkov inak na mesiac máj 2020 na daňovníka sa vzťahuje platenie preddavkov na daň z príjmov vo výške vyčíslenej na základe podaného daňového priznania podľa § 34 ods. 1 až 3 u fyzických osôb a podľa § 42 ods. 1 a 2 ZDP u právnických osôb ako keby nebolo rozhodnutie správcu dane o platení preddavkov inak vydané.

Tržbami sa na účely splnenia podmienky pre neplatenie preddavkov na daň z príjmov podľa odseku 1 u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva rozumejú výnosy zahrnuté

v čistom obrate zadefinovanom v zákone o účtovníctve a pre účely jednoduchého účtovníctva, daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (uplatnenie paušálnych výdavkov) sa rozumejú príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Novovzniknutý daňovník neplatí do lehoty na podanie daňového priznania preddavky na daň, čo v nadväznosti na posunutie lehoty na podanie daňového priznania znamená, že do mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie neplatí preddavky.

§ 24b

Za účelom zmiernenia následkov pandémie sa umožňuje daňovníkom uplatniť si odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobia 2015 až 2018, od základu dane vyčíslenom v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie v období od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020. Daňovník má možnosť uplatniť si tieto daňové straty najviac v úhrnnej výške 1 mil. eur. Nárok na odpočet daňovej straty má daňovník vo výške jej časti, ktorá ešte nebola uplatnená v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, napr. ak vykázal daňovú stratu vo výške 100 v zdaňovacom období roku 2016 a odpočítal v roku 2017 a 2018 po 1/4 daňovej straty, v roku 2019 odpočíta celú zostávajúcu časť (2/4 z vykázanej daňovej straty) a to do výšky základu dane.

Ide o opatrenie, ktoré môže daňovník využiť, t.j. nie je povinné a ak je pre daňovníka výhodnejší postup uplatňovania odpočtu daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov môže uplatňovať odpočet štandardným postupom podľa § 30 zákona o dani z príjmov. Uvedené vychádza aj z § 37 zákona č. 67/2020 Z. z., podľa ktorého na ustanovenia tohto zákona sa vzťahuje zákona o dani z príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, čo znamená, že ak daňovník uplatní daňovú stratu podľa § 24b nemôže uplatniť postup odpočtu daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov a naopak.

Uvedený návrh ustanovuje aj spôsob odpočtu daňovej straty, podľa ktorého sa najskôr odpočítava najstaršia strata, napr. ak by daňovník vykázal daňovú stratu v roku 2015, 2016 a 2017, najskôr odpočíta zostávajúcu časť daňovej straty z roku 2015, potom zostávajúcu časť daňovej straty z roku 2016 a nakoniec zostávajúcu časť daňovej straty z roku 2017 do výšky vyčísleného základu dane. Daňovník si v nadväznosti na uplatnenie odpočtu daňových strát musí viesť evidenciu akú výšku z ktorej daňovej straty odpočítal, aby v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vedel uplatniť odpočet zostávajúcej časti neuplatnených daňových strát podľa pravidiel ustanovených v zákone o dani z príjmov.

Špeciálna úprava odpočtu daňovej straty z dôvodu zmiernenia následkov ekonomickej situácie nastupujúcej v období pandémie sa nevzťahuje na zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý má hospodársky rok a ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na rok 2019 ale po využití možnosti predlženia lehoty podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov mu posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na rok 2020. Z uvedeného dôvodu je možné navrhovaný odpočet daňovej straty využiť u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ak takéto zdaňovacie obdobie skončí najskôr 31. 10. 2019, čo znamená že jeho zákonná základná 3-mesačná lehota na podanie daňového priznania uplynie v januári 2020.

Príklad

Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok od 1. 10.2018 do 30. 9. 2019 uplynie posledný deň základnej zákonnej lehoty na podanie daňového priznania 31. 12. 2019. Na základe oznámenia podaného správcovi dane si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového

priznania o 3 kalendárne mesiace do 31. 3. 2020. Takýto daňovník si nemôže uplatniť odpočet úhrnu daňových strát za roky 2015 až 2018 v zdaňovacom období 2018/2019 ale tento odpočet si uplatní v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie od 1. 10. 2019 do 30. 9. 2020. Cieľom uvedenej úpravy bolo zamedziť uplatneniu odpočtu úhrnu daňových strát počas dvoch zdaňovacích období.

K bodu 12

Do druhej časti zákona - opatrenia daňovej, colnej a účtovnej oblasti sa dopĺňajú ďalšie hlavy.

Opatrenia v oblasti používania registračných pokladníc.

Ak podnikateľovi počas obdobia pandémie uplynie 30 dňová lehota na oznámenie zmeny obchodného mena, predajného miesta, ak je odlišné od miesta podnikania alebo sídla, alebo zmeny hlavného predmetu činnosti podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pri ktorej bude pokladnicu e-kasa klient používať, posunie sa táto lehota do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom obdobie pandémie skončí.

Príklad:

Ak podnikateľ zmení obchodné meno, napr. pred začatím obdobia pandémie, ale 30 dňová lehota, v ktorej má zmenu oznámiť ktorémukoľvek daňovému úradu pripadne na deň v období pandémie, posúva sa táto lehota do konca mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo ukončené obdobie pandémie. Podnikateľ pokutu nedostane, ak si svoju oznamovaciu povinnosť splní v uvedenej predĺženej lehote.

Ak daňový alebo colný úrad uloží počas obdobia pandémie rozhodnutím pokutu na mieste, táto pokuta počas obdobia pandémie nie je splatná do troch dní, ale až do jedného mesiaca od skončenia obdobia pandémie.

Opatrenia v colnej oblasti a pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

Ustanovuje sa spôsob doručovania rozhodnutí prostredníctvom poštového podniku počas obdobia pandémie.

V záujme zmiernenia negatívnych dôsledkov na právnické a fyzické osoby sa ustanovuje počas obdobia pandémie odklad vymáhania nedoplatku platieb vymeraných alebo uložených podľa colných predpisov.

Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí aj ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar podľa § 72 ods. 1 písm. e) Colného zákona. Ak by však k nedodržaniu tejto povinnosti došlo v dôsledku pandémie, ustanovuje sa zánik zodpovednosti za nedodržanie predmetnej povinnosti.

V záujme zmiernenia negatívnych dôsledkov na právnické a fyzické osoby sa ustanovuje, že zmeškanie lehoty na úhradu nákladov, ktoré colnému úradu vznikli v súvislosti s presadzovaním práv duševného vlastníctva podľa zákona č. 486/2013 Z. z., ktoré nastane počas obdobia pandémie, sa nebude považovať za dôvod na zrušenie rozhodnutia, ak sa náklady uhradia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

Navrhuje sa nezverejňovať na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania, kontrolného výkazu alebo opakovaného nezaplatenia DPH (vlastnej daňovej povinnosti) v období pandémie potenciálne vznikne dôvod na zrušenie registrácie pre DPH. K zverejneniu týchto platiteľov dane však dôjde, ak si tieto subjekty nesplnia uvedené povinnosti do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie.

Navrhuje sa, aby sa u platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorému počas obdobia pandémie vznikol colný nedoplatok alebo nedoplatok na povinných odvodoch poistného, tento nedoplatok nebral do úvahy na účely skoršieho vrátenia nadmerného odpočtu, ak tento nedoplatok zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Navrhované ustanovenie umožní daňovému subjektu, ktorý uvádza do daňového voľného obehu minerálny olej s požadovaným obsahom biogénnej látky stanoveným zákonom o spotrebnej dani z minerálneho oleja uplatniť zvýhodnenú sadzbu dane z minerálneho oleja aj v prípade, ak nevie v čase podania daňového priznania, ktoré podáva počas trvania obdobia pandémie, preukázať potvrdením o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny, že biogénna látka spĺňa kritériá trvalej udržateľnosti. Zároveň sa stanovuje tomuto daňovému subjektu povinnosť preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok najneskôr do jedného kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie, a to osobitne za každé zdaňovacie obdobie. V prípade, že táto povinnosť nebude splnená v danej lehote, daňový subjekt bude postihnutý v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

V zmysle § 9 ods. 17 alebo § 42 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z. je colný úrad povinný zabezpečiť prítomnosť svojho zamestnanca v užívateľskom podniku, ktorý regeneruje lieh, v užívateľskom podniku, ktorý používa lieh na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo v daňovom sklade, ktorý prijíma, vydáva, vyrába alebo spracúva lieh. Colný úrad určí náhradný postup výkonu daňového dozoru v prípade, ak by v období pandémie nebol schopný zabezpečiť prítomnosť svojho zamestnanca podľa uvedených ustanovení.

Podľa súčasnej legislatívy v oblasti spotrebných daní colný úrad odníme povolenie alebo vyradí daňový subjekt z evidencie, ak nastanú situácie vymedzené v jednotlivých zákonoch o spotrebných daniach. Ide napríklad o § 15 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., podľa ktorého colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak má subjekt problém so zložením zábezpeky na daň, alebo nedoplatky na poistnom alebo podľa § 9 ods. 13 a 14 zákona č. 530/2011 Z. z. odníme colný úrad odberný poukaz užívateľskému podniku a vyradí ho z evidencie, ak má nedoplatky na dani osoba majetkovo alebo personálne prepojená. Týmto ustanovením sa umožňuje správcovi dane upustiť v období pandémie od odňatia povolenia, prípadne vyradenia z evidencie na základe objektívnych dôvodov súvisiacich s pandémiou.

Opatrenia v oblasti miestneho poplatku za rozvoj.

Z dôvodu pandémie spôsobenej koronavírusom sa navrhuje ustanoviť, kedy sa lehota na splnenie oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu (zákon o miestnom poplatku za rozvoj) považuje za dodržanú. Cieľom opatrenia je obmedzenie pohybu ľudí pri vykonávaní úradného styku. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti sa považuje za splnenú, ak je predmetné oznámenie predložené do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení

obdobia pandémie, t. j. najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom vláda odvolá mimoriadnu situáciu.

Od začatia plynutia obdobia pandémie až do konca roka 2020 sa umožňuje obciam na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť príjmy z poplatku na úhradu bežných výdavkov tým, že v uvedenom období nie je potrebné dodržiavať príslušné ustanovenie o použití výnosu z poplatku na kapitálové výdavky ako uvedené v zákone č. 447/2015 Z. z.

Opatrenia v oblasti miestnych daní a miestneho poplatku.

Z dôvodu pandémie spôsobenej koronavírusom sa navrhuje ustanoviť, kedy sa lehota na podanie priznania alebo čiastkového priznania k miestnym daniam tým daňovníkom, ktorým podľa osobitného predpisu (zákon o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) vznikla povinnosť podať priznanie alebo čiastkové priznanie v priebehu kalendárneho roku, považuje za dodržanú; ide napr. o daňovníka, ktorému zanikla alebo vznikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľnosti z dôvodu dražby alebo dedičstva, alebo o daňovníka, ktorému zanikla alebo vznikla daňová povinnosť k dani za psa, dani za nevýherné hracie prístroje a dani za predajné automaty. Cieľom tohto opatrenia je obmedziť pohyb ľudí pri vykonávaní úradného styku. Lehota na podanie priznania alebo čiastkového priznania v týchto prípadoch sa považuje za splnenú, ak je predmetné priznanie predložené do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, t. j. najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom vláda odvolá mimoriadnu situáciu.

Rovnakým spôsobom sa navrhuje ustanoviť, kedy sa lehota k oznamovacím povinnostiam k miestnym daniam a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vzniknú počas obdobia pandémie, považuje za splnenú (napr. vznik a zánik poplatkovej povinnosti, zmeny rozhodujúce pre vyrubenie poplatku, zmeny pre vznik a zánik daňovej povinnosti k dani za užívanie verejného priestranstva a pod.).

K bodu 13

Do zákona sa vkladá piata časť, ktorá sa týka opatrení v oblasti vnútorného auditu, vládneho

auditu a finančnej kontroly.

Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) majú vymenovaný vnútorný audítor a vymenovaný vládny audítor povinnosť odborného vzdelávania v rozsahu minimálne 20 hodín za kalendárny rok. Vnútorný audítor a vládny audítor vymenovaní v prvom polroku sú povinní absolvovať najmenej desať hodín odborného vzdelávania v príslušnom kalendárnom roku. Nesplnenie podmienky odborného vzdelávania je podľa § 15 zákona o finančnej kontrole dôvodom na odvolanie vnútorného audítora a vládneho audítora.

Vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19, spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2, nie je možné počas trvania obdobia pandémie organizovať školenia s prezenčnou formou účasti, či už zo strany Ministerstva financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) alebo externých školiacich spoločností, čím je významne obmedzená možnosť vnútorných audítorov a vládnych audítorov priebežne absolvovať odborné vzdelávacie aktivity. Ministerstvo financií preto zohľadňuje v návrhu túto skutočnosť a uznáva ako splnenie podmienky absolvovania odborného vzdelávania aj nižší počet absolvovaných hodín odborného vzdelávania vnútorného audítora a vládneho audítora, ktorý získal v období pred začatím pandémie a v období po

skončení pandémie počas kalendárneho roka 2020. Uvedené platí, ak počet takto absolvovaných hodín nedosiahne minimálny požadovaný rozsah, t. j. 20 hodín za kalendárny rok, avšak viac ako 0 hodín za kalendárny rok.

Splnenie podmienok odborného vzdelávania overí Výbor pre vnútorný audit a vládny audit.

Vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19, spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 a súvisiace prijaté opatrenia, je významne sťažené plnenie povinnosti zamestnancov, ktorí vykonávali administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste (ďalej spolu len „finančná kontrola“), uloženej zákonom o finančnej kontrole, a to podpísať návrh čiastkovej správy alebo správy, ako aj podpísať čiastkovú správu alebo správu z vykonanej finančnej kontroly. Uvedené je spôsobené najmä plošným uplatňovaním režimu práce z domu tzv. „home office“ orgánmi verejnej správy z dôvodu zamedzenia šírenia korona vírusu SARS-CoV-2. Vzhľadom na uvedené je technicky náročné získať vlastnoručné podpisy zamestnancov, ktorí vykonali finančnú kontrolu.

Zároveň je technicky náročné aj využitie kvalifikovaného elektronického podpisu, nakoľko nie všetci zamestnanci orgánov verejnej správy disponujú technickými prostriedkami umožňujúcimi podpísanie výsledného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom, resp. elektronickou pečaťou.

Ministerstvo financií v návrhu vytvára možnosť pre orgány verejnej správy, aby podpis zamestnancov, ktorí vykonali finančnú kontrolu, na návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe a správe, bol nahradený podpisom štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy, z ktorého sú títo zamestnancami, alebo podpisom ním určeného vedúceho zamestnanca. Za podpis štatutára, alebo ním určeného vedúceho zamestnanca, sa považuje vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis, resp. elektronická pečať. Štatutárny orgán, alebo ním určený vedúci zamestnanec, môže takýmto spôsobom podpísať uvedené dokumenty len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Za takéto dôvody sa považuje situácia, ak by z technických dôvodov nebolo možné získať na výstupné dokumenty v primeranej dobe po skončení overovania podpisy zamestnancov, ktorí vykonávali finančnú kontrolu, prípadne ak by zabezpečenie podpisov týchto zamestnancov spôsobovalo neprimerané riziko vo vzťahu k šíreniu korona vírusu SARS-CoV-2.

Do zákona sa vkladá šiesta časť, ktorá sa týka opatrení v oblasti majetku verejnej správy.

Podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pohľadávkach štátu“) je následkom omeškania dlžníka s úhradou príslušnej splátky pohľadávky štátu, povinnosť dlžníka, zaplatiť celý dlh naraz. Podľa § 7 ods. 5 tohto zákona nie je správca oprávnený uzavrieť k tej istej pohľadávke štátu opätovne dohodu o splátkach.

Preto sa z dôvodu zmiernenia pandémie navrhuje, aby správca pohľadávky štátu mohol uzavrieť novú dohodu o splátkach k tej istej pohľadávke štátu, ak sú splnené tieto podmienky:

1. Dlžník počas pandémie neuhradil splátku pohľadávky štátu dohodnutú v dohode o splátkach z dôvodov negatívnych následkov pandémie.

2. Nová dohoda o splátkach musí byť s dlžníkom uzatvorená počas pandémie; aby sa splnil účel novej dohody o splátkach, v tejto lehote by dohoda mala aj nadobudnúť účinnosť.

3. Nová dohoda o splátkach musí spĺňať všetky podmienky zákona o pohľadávkach štátu, vrátane záväzku dlžníka zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas.

4. Nová dohoda o splátkach musí obsahovať záväzok dlžníka, že najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca po skončení mesiaca, v ktorom bolo ukončené obdobie pandémie, začne uhrádzať splátky pohľadávky štátu podľa podmienok dohodnutých v tejto dohode o splátkach.

5. Dlžník a správca pohľadávky štátu sa dohodnú na takých podmienkach splátok (hlavne na výške a na termínoch splátok), aby nezaniklo právo štátu na vymáhanie pohľadávky štátu podľa osobitných predpisov (napr. § 71 ods. 3 správneho poriadku).

Ak všetky tieto zákonné podmienky nebudú súčasne splnené, nie je možné uzatvoriť novú dohodu o splátkach. Nová dohoda o splátkach zachováva svoj konsenzuálny charakter podľa zákona o pohľadávkach štátu, preto musí na oboch stranách byť slobodná vôľa ju uzavrieť.

Na základe uzatvorenia novej dohody o splátkach vznikne právna fikcia, že dlžník nie je v omeškaní od začatia obdobia pandémie až do splatnosti prvej splátky dohodnutej v novej dohode o splátkach, aj keď v tomto období nebude splácať pohľadávku štátu podľa pôvodnej dohody o splátkach. Preto za toto obdobie nevzniká správcovi pohľadávky štátu právo na úrok (poplatok) z omeškania. Ak však nezaplatí riadne a včas akúkoľvek splátku podľa novej dohody o splátkach, dostane sa do omeškania, čím vznikne povinnosť zaplatiť celý dlh naraz vrátane úroku (poplatku) z omeškania odo dňa, kedy vznikla povinnosť zaplatiť celý dlh naraz.

Ak sa dlžník ešte nedostal do omeškania s úhradou splátok, správca pohľadávky štátu má naďalej možnosť uzavrieť s dlžníkom dodatok k existujúcej dohode o splátkach podľa platného znenia zákona o pohľadávkach štátu. Týmto dodatkom je možné dohodnúť zníženie výšky splátky (splátok) pohľadávky štátu počas mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou alebo posunúť splatnosť najbližšej splátky (splátok) na neskoršie obdobie, prípadne využiť kombináciu týchto možností. Správca je aj pri uzatváraní dodatku k platnej dohode o splátkach povinný zabezpečiť, aby nedošlo k preklúzii práva na vymáhanie pohľadávky štátu.

Účelom navrhovaného ustanovenia je odstrániť bariéry a umožniť čo najrýchlejšie odovzdanie potrebného hnuteľného majetku štátu tým osobám, ktoré tento majetok štátu nevyhnutne potrebujú pre zabránenie šírenia pandémie, zmiernenie negatívnych následkov pandémie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pandémiou.

Navrhovaná úprava umožní správcovi majetku štátu pri nakladaní s hnuteľným majetkom štátu (prevod správy majetku štátu, prevod vlastníctva majetku štátu, nájom alebo výpožička) určeným na boj s pandémiou tak, aby nebolo potrebné vykonať ponukové konanie, osobitné ponukové konanie, elektronickú aukciu alebo ponuku na nájom podľa zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), ak sú splnené tieto podmienky:

1. Ide o nakladanie s hnuteľným majetkom štátu počas pandémie.

2. Zmluva, ktorou správca majetku štátu prevádza správu alebo vlastníctvo tohto hnuteľného majetku štátu, resp. dáva tohto majetok štátu do užívania inej osobe, musí byť uzatvorená počas pandémie; aby sa splnil účel tejto zmluvy, v tejto lehote by mala aj nadobudnúť účinnosť.

3. Hnuteľný majetok štátu je určený na zabránenie šírenia pandémie, na zmiernenie negatívnych následkov pandémie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

4. Aj pri tejto mimoriadnej situácii musí správca majetku štátu pri nakladaní s týmto majetkom štátu konať so zreteľom na verejný záujem a postupovať účelne a hospodárne.

Ak všetky tieto skutočnosti nebudú súčasne splnené, je správca majetku štátu povinný pri nakladaní s majetkom štátu postupovať podľa zákona o správe majetku štátu.

Z dôvodu čo najrýchlejšieho odovzdania hnuteľného majetku štátu sa počas obdobia pandémie na platnosť zmlúv, ktorých predmetom je nakladanie s takýmto hnuteľným majetkom štátu (zmluva o prevode správy, darovacia zmluva, kúpna zmluva, nájomná zmluva), nebude vyžadovať súhlas podľa zákona o správe majetku štátu. Taktiež nebude potrebné rozhodnúť o prebytočnosti alebo dočasnej prebytočnosti prevádzaného majetku štátu. Písomná forma zmlúv však musí byť naďalej zachovaná.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom jeho vyhlásenia.

Schválené vládou SR dňa 16. marca 2020.

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Eduard Heger, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona sa vypracováva nadväzne na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá je následkom šírenia koronavírusu.

Cieľom návrhu zákona je ochrana, resp. pomoc fyzickým osobám - nepodnikateľom, podnikateľom a zamestnancom aj zamestnávateľom, pred následkami pandémie.

Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

podpredseda vlády SR a minister financií SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

marec 2020

2.Definovanie problému

Návrh zákona reaguje na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 111/2020 z 11. 3. 2020. Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti ohrozenia verejného zdravia. Navrhuje sa ustanovenie niektorých mimoriadnych opatrení a oprávnení Národnej banky Slovenska pre prípad, že jej alebo dohliadaným subjektom Národnej banky Slovenska budú okolnosti súvisiace s vyhláseným výnimočným stavom, núdzovým stavom, alebo mimoriadnou situáciou brániť v riadnom plnení povinností takým spôsobom a formou, akú vyžadujú osobitné predpisy. Zároveň návrh reaguje na skutočnosť, že na Národnú banku Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), preto je potrebné upraviť výnimky pre elektronickú komunikáciu uvedené v tomto návrhu zákona tak, aby bola umožnená efektívna komunikácia medzi Národnou bankou Slovenska a inými subjektami.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom zamedzenia negatívnych dôsledkov pandémie je

-podpora udržania prevádzky a zamestnanosti v malých podnikoch a stredných podnikoch

Cieľom v oblasti rozpočtových pravidiel pre obdobie pandémie je:

-upraviť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu všetkými poskytovateľmi podľa poslednej aktualizácie zoznamu daňových a colných dlžníkov pred obdobím pandémie,

-vytvoriť z dôvodu pandémie legislatívny priestor pre vládu na prevzatie úveru aj nad rámec splnomocnenia ustanoveného v zákone štátnom rozpočte,

-posunúť lehotu na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu z minulého roku z 31.3. 2020 do dvoch mesiacov po skončení obdobia pandémie,

-vylúčiť platnosť regulácie na poskytovanie preddavkov v období pandémie,

-prerušiť všetky správne konania vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny.

Cieľom v oblasti finančnej správy je:

-ustanoviť postup pri oslobodení tovaru od dovozného cla a DPH na podporu obetí živelnej pohromy (pandémie),

-zakotviť možnosť vykonávať štátnu službu príslušníkov finančnej správy počas obdobia pandémie na inej adrese,

-ustanoviť podmienky splnenia povinností týkajúce sa služobného hodnotenia a majetkového priznania,

-ustanoviť postup pri rozhodnutiach, ktoré sa doručujú počas obdobia pandémie.

Cieľom predloženého návrhu v oblasti rozpočtových pravidiel pre územnú samosprávu je legislatívne zabezpečiť subjektom územnej samosprávy možnosť využitia všetkých disponibilných finančných prostriedkov na opatrenia spojené s riešením pandémie. Súčasne sa počas obdobia pandémie nebude od subjektov územnej samosprávy vyžadovať dodržanie vybraných zákonných lehôt.

Počas trvania pandémie sa umožňuje subjektom územnej samosprávy v rozpočtovom provizóriu úhrada výdavkov nad rámec zákonných obmedzení. Na podporu opatrení v čase pandémie a na preklenutie obdobia výpadku daňových príjmov sa umožňuje použitie rezervného fondu, kapitálových príjmov a návratných zdrojov financovania na bežné výdavky v súlade s rozhodnutím zastupiteľstiev obcí a vyšších územných celkov do konca roka 2021. Subjekty územnej samosprávy, ktoré hospodária v ozdravnom režime alebo v nútenej správe, môžu počas trvania pandémie používať prostriedky aj nad rámec výdavkov schváleného ozdravného alebo krízového rozpočtu. V roku 2020 sa umožňuje vykonávať zmeny rozpočtu s negatívnym vplyvom na schodok aj po 31. auguste.

V období pandémie sa nemusia uplatňovať vybrané lehoty ustanovené v zákone č. 583/2004 Z. z.

Cieľom návrhu zákona je aj prijatie takých mimoriadnych oprávnení Národnej banky Slovenska a takých mimoriadnych opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby z dôvodu objektívnej nemožnosti dodržania niektorých lehôt či niektorých povinností zo strany dohliadaných subjektov alebo Národnej banky Slovenska, nenastali nepriaznivé skutočnosti majúce negatívny dopad na činnosť Národnej banky Slovenska, dohliadaných subjektov alebo na práva ich klientov. Konkrétne sa navrhuje ustanoviť oprávnenia Národnej banky Slovenska prerušiť prebiehajúce konania v prípade, ak jej okolnosti súvisiace s vyhláseným výnimočným stavom, núdzovým stavom, alebo mimoriadnou situáciou bránia v riadnom prejedaní a rozhodnutí veci a oprávnenie predĺžiť lehoty pre úkony alebo povinnosti, ktoré Národnej banke Slovenska alebo dohliadaným subjektom (a iným subjektom) vyplývajú z osobitných predpisov. Ďalej sa navrhuje predĺženie lehôt pre vykonanie úkonov Národnej banky Slovenska, ktoré sú kratšie ako 30 kalendárnych dní ex lege a upravenie výnimky umožňujúcej Národnej banke Slovenska efektívnejšie (elektronicky) komunikovať s dohliadanými subjektami. Zároveň sa navrhuje možnosť dohliadaných subjektov a iných subjektov podľa osobitných predpisov zasielať Národnej banke Slovenska žiadosti a iné úkony prostredníctvom portálu Slovensko.sk s kvalifikovaným podpisom a prílohy žiadostí doručovať elektronicky, aj v prípade, že osobitné prepisy vyžadujú originál resp. úradne osvedčenú kópiu.

4.Dotknuté subjekty

Subjekty verejnej správy, podnikateľské subjekty, fyzické osoby, charitatívne a dobročinné organizácie

5.Alternatívne riešenia

Pri vypracovaní návrhu zákona neboli zvažované žiadne alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno