Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov 669/2007 účinný od 01.06.2023 do 31.03.2024

Platnosť od: 31.12.2007
Účinnosť od: 01.06.2023
Účinnosť do: 31.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Cestná doprava, Pozemné komunikácie, Kataster nehnuteľností

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST12JUD3DS8EUPP1ČL0

Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov 669/2007 účinný od 01.06.2023 do 31.03.2024
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 669/2007 s účinnosťou od 01.06.2023 na základe 159/2023

Vládny návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov

K predpisu 669/2007, dátum vydania: 31.12.2007

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Vláda Slovenskej republiky v roku 1999 schválila Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry vrátane harmonogramu výstavby na roky 1999 až 2002. V nadväznosti na to v roku 2001 schválila Projekt výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií (uznesenie z 21. februára 2001 č. 162) a harmonogram na roky 2002 až 2004. Tento projekt bol v roku 2003 aktualizovaný (uznesenie z 26. júna 2003 č. 523). Napriek úsiliu všetkých doterajších vlád sa nepodarilo dobudovať základnú sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií podľa schválených harmonogramov ani do roku 2005 a ukazuje sa, že bez mimoriadnych opatrení sa to pri doterajšom priemernom ročnom tempe 16,9 km nepodarí ani do roku 2010.

Prvým opatrením, ktoré má pomôcť urýchliť dostavbu základnej siete diaľnic a rýchlostných komunikácií v pôvodnom termíne (t.j. do roku 2010), bola novela zákona z roku 1996 (zákon č. 275/2007 Z. z.), ktorá je účinná len od 1. júla 2007, takže jej efekt sa ešte neprejavil.

Druhým opatrením na splnenie pôvodného harmonogramu z roku 2003 je rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o možnosti využiť aj formu verejno-súkromného partnerstva (uznesenie z 15. augusta 2007 č. 704 k Urýchleniu postupu výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku). Na to je potrebné pripraviť výstavbu vybraných úsekov k 1. marcu 2008, aby bolo možné uzavrieť zmluvy s koncesionármi.

Dobudovanie diaľničného spojenia až do Košíc do roku 2010 má nielen politický rozmer vyplývajúci z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 2006 (i zo záväzku predchádzajúcej vlády Slovenskej republiky), ale aj významný ekonomický a spoločenský rozmer.

Je evidentné, že nedobudovanie cestnej infraštruktúry zo západu Slovenska na východ Slovenska oslabuje záujem investorov investovať vo východnej polovici Slovenska, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva východnej časti Slovenska.

Napokon, začlenenie rýchlostnej komunikácie R1 od Nitry do Hronského Beňadiku do tohto projektu má pomôcť znížiť vysokú nehodovosť, a tým urobiť významné opatrenie, ktoré by mohlo prispieť k splneniu záväzku Slovenskej republiky znížiť nehodovosť a počet usmrtených do roku 2012 na polovicu.

II

Navrhovaný zákon vychádza z platného stavu založeného zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších noviel a zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších noviel a bezprostredne nadväzuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení noviel z rokov 1996 a 2007.

Účelom navrhovaného zákona je umožniť jednorazovými mimoriadnymi opatreniami v stavebnom konaní rýchlejšiu administratívnu prípravu výstavby tak, aby k 1. marcu 2008 mohli byť uzavreté zmluvy s dodávateľmi a mohli sa začať stavebné práce. Tieto opatrenia rátajú aj s existujúcimi opatreniami v stavebnom zákone vzťahujúcimi sa vo všeobecnosti na všetky líniové stavby, s opatreniami v cestnom zákone vo vzťahu k pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu a s opatreniami v územnom plánovaní a vo vyvlastňovaní prijatými v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. v znení zákona č. 275/2007 Z.z.

Mimoriadnym opatreniam vo výstavbe diaľnic sa nevyhli ani v iných štátoch, známe sú príklady z Chorvátska a z Česka (napríklad zákon č. 168/2001 Sb. o dálničním obchvatu Plzně). Administratívna a majetkovoprávna príprava výstavby stavieb základnej infraštruktúry (diaľnic a železníc) obyčajnými postupmi je komplikovaná a zdĺhavá, čo predražuje výstavbu a odďaľuje želaný efekt z ich prevádzky.

Navrhovaný zákon najmä

- vylučuje štátnu expertízu v tých prípadoch, keď bude vláda rozhodovať o investícii na základe ekonomického posúdenia (feasibility study) v rámci prípravy zmlúv s dodávateľmi v rámci verejno-súkromného partnerstva,

- umožňuje a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavby skráti aj o niekoľko mesiacov,

- umožňuje, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní),

- umožňuje s doterajším vlastníkom stavby na bývanie dohodnúť náhradu nielen v peniazoch alebo v náhradných pozemkoch, ale aj obstaraním nového bývania kúpou alebo výstavbou bytu alebo rodinného domu,

- skracuje lehoty v konaniach,

- vylučuje v konaniach použiť ustanovenia procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov,

- novelizuje katastrálny zákon, aby bolo možné evidovať v katastri geometrické plány na žiadosť stavebníka.

III

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

IV

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov právneho predpisu: Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani Súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4,5 a 6 doložky zlučiteľnosti.

V

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie: Navrhované jednorazové mimoriadne opatrenia nebudú mať bezprostredný vplyv na verejné rozpočty, pretože nimi nedochádza k zmene kompetencií orgánov verejnej správy, a tým ani k zmene v systemizácii. Návrh nevyvolá potrebu materiálnych výdavkov financovaných z verejných rozpočtov.

Možno sa však domnievať, že efekt opatrení sa prejaví v skrátení územných konaní a stavebných konaní, a tým prispeje k rýchlejšiemu začatiu a dokončeniu stavieb pozemných komunikácií.

Administratívne výdavky (správne poplatky za vklad do katastra nehnuteľností – 2 000,- Sk za jeden vklad), ktoré pôjdu z rozpočtu Národnej diaľničnej spoločnosti (cesty D1 a R1) do štátneho rozpočtu sa odhadujú na 112 mil. Sk.

Výdavky na náhradu za výkup a vyvlastnenie pozemkov a stavieb určených na asanáciu sa odhadujú na 2,144 miliardy Sk (D1). Asanovať bude potrebné 48 stavieb, z toho 24 rodinných domov.

2. Odhad ekonomického vplyvu: Navrhované opatrenia urýchlia výstavbu a dokončenie diaľnice D1 až po Košice a cesty pre motorovú dopravu R1 až po Banskú bystricu. Ich skoršie uvedenie do prevádzky má nespochybniteľný kladný vplyv na celkovú ekonomiku i na regionálny rozvoj. Prejaví sa v úspore času potrebného na prepravu osôb a tovaru, v úspore pohonných hmôt, v znížení emisií oxidu uhličitého do ovzdušia, vo zvýšení bezpečnosti cestnej premávky a predpokladanom znížení počtu dopravných nehôd a usmrtených osôb, v sprístupnení ekonomicky zaostalejších regiónov investorom a v ďalších faktoroch. Všetky tieto zlepšenia majú v konečnom dôsledku ekonomický prínos.

Navrhované úseky D1 sú súčasťou medzinárodného koridoru celoeurópskej dopravnej siete V vetva A (Terst – Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod). Urýchlenie jej výstavby má teda vplyv na ekonomiku aj v medzinárodnom rozmere, a to efektmi v medzinárodnej pravidelnej autobusovej doprave a v medzinárodnej nákladnej doprave (TIR).

3. Odhad environmentálneho vplyvu: Diaľnice majú vplyv na životné prostredie dvomi spôsobmi – svojou existenciou, ako stavby zasahujúcej do krajiny, a svojou prevádzkou.

Diaľnica je trvalým zásahom do životného prostredia, lebo je stavbou, ktorá trvalo ovplyvňuje voľnú krajinu a vplýva aj na demografický a ekonomický vývoj. Všetky stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa umiestňujú v súlade s územnými plánmi počnúc Koncepciou územného rozvoja Slovenska, regionálnymi územnými plánmi, územnými plánmi obcí a zón a v súlade so záverečnými stanoviskami posudzovania vplyvu na životné prostredie. Na tomto základnom právnom stave navrhovaný zákon nič nemení.

Prevádzka diaľnice má okrem negatívnych vplyvov na životné prostredie (najmä hluk a emisie z premávky) aj pozitívne vplyvy v porovnaní s premávkou na „obyčajných“ cestách, napríklad zníženie emisií oxidu uhličitého, vykonanie terénnych úprav (napr. hydromeliorácií) a vyriešenie záujmových konfliktov v území.

Navrhované opatrenia v správnych konaniach umožnia skrátiť dobu prípravy výstavby i samotnú výstavbu, a tým aj dobu, po ktorú sa nepriaznivo zasahuje do krajiny zemnými prácami, dočasnými stavebnými objektmi, staveniskami a hlukom a emisiami, ktoré majú pôvod v stavebných prácach.

4. Odhad vplyvu na zamestnanosť: Navrhované opatrenia nemajú priamy vplyv na zamestnanosť.

Skrátenie výstavby diaľnice D1 a cesty pre motorové vozidlá R1 a ich skoršie sprevádzkovanie však môže mať efekt na zamestnanosť v tom, že sa tým sprístupnia investorom aj ekonomicky zaostalejšie regióny, čím sa môže znížiť potreba prepravy pracovnej sily na väčšie vzdialenosti a zvýšiť možnosť zamestnať sa bližšie k bydlisku, ako aj tým, že sa skrátia prepravné časy nevyhnutnej prepravy pracovnej sily.

5. Odhad na podnikateľské prostredie: Navrhovaný zákon svojimi opatreniami priamo nezasahuje do podnikateľského prostredia, a teda ho ani bezprostredne neovplyvňuje.

Realizácia navrhovaných opatrení, ktorá prinesie skrátenie doby výstavby diaľnice D1 a cesty pre motorové vozidlá R1 a ich skoršie uvedenie do prevádzky, bude mať vo všeobecnosti pozitívny vplyv aj na podnikanie, pretože skráti časy prepráv pracovnej sily a tovaru, zlacní prevádzku motorových vozidiel a zvýši bezpečnosť cestnej premávky.

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1: V ustanovení a v prílohe sú vymedzené trasy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, na ktorých jednotlivé stavby sa budú vzťahovať navrhované opatrenia.

Tieto opatrenia sú jednorazové a zákon nepredpokladá, že by sa mali použiť inde a inokedy. Ich realizácia má umožniť existenciu stavebného povolenia k 1. marcu 2008 a kolaudačného rozhodnutia v druhej polovici roku 2010.

K § 2: Odsek 1 predpokladá použiť ustanovenia § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania (teda aj žiadosti o stavebné povolenie), a § 58 a 58a stavebného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu (vyhlášky č. 453/2000 Z. z.). Odchýlky od tejto všeobecnej úpravy sú uvedené v odsekoch 1 a 2.

V odseku 1 je jedinou odchýlkou požiadavka, aby v prípade, že ešte nie sú ukončené výkupy pozemkov, stavebník deklaroval aktuálny stav. Ak už sú uzavreté zmluvy s vlastníkmi a zapísané v katastri nehnuteľností, doloží výpis z katastra nehnuteľností a ak síce zmluvy boli uzavreté, ale ešte nedošlo k zápisu práv do katastra, predloží kópie uzavretých zmlúv.

V tých prípadoch, v ktorých nedošlo k dohode, napríklad z dôvodu neskončeného dedičského konania alebo pre neukončené iné konania pred súdmi alebo pred správnymi orgánmi, preukázal by dôvod nemožnosti získať právo k pozemku. Zmyslom tejto odchýlky je, aby sa nemuselo stáť v konaní z titulu dĺžky konania o zápis do katastra nehnuteľností alebo z dôvodu odmietania výkupu jedného, či dvoch pozemkov, keď na celej trase D1 a R1 sú ich tisíce. Táto odchýlka sa nevzťahuje na stavby, lebo pri nich už musí byť majetkové vyrovnanie dokončené.

Stavbami na bývanie sa podľa § 43b stavebného zákona rozumejú rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na stále bývanie.

Z uvedenej odchýlky sa v odseku 2 vyžadujú ako príloha žiadosti o stavebné povolenie spomenuté doklady (výpisy z katastra nehnuteľností, kópie uzavretých zmlúv a správy o nevyrovnaných pozemkoch s uvedením dôvodu).

K § 3: V odseku 1 sa obmedzuje ústne pojednávanie a miestna obhliadka z dôvodu, že tá má význam v územnom konaní a spravidla sa v ňom aj uskutočnila; v stavebnom konaní by išlo o neúčelnú duplicitu. Zmyslom stavebného konania je totiž posúdiť stavebno-technickú stránku stavby a nie jej umiestnenie v území a vplyv na okolie. Umožňuje sa však uskutočniť ho v prípade, keď sa vyskytne sa potreba, napríklad z dôvodu protichodných záväzných stanovísk dotknutých orgánov alebo z iného dôvodu znemožňujúceho jednoznačné rozhodnutie stavebného úradu.

V ostatných odsekoch ide predovšetkým o skrátenie lehôt., a to zasa najmä z dôvodu, že stavebno-technické veci sú oblasťou odborného posudzovania a porovnávania projektovej dokumentácie z hľadiska požiarnych, hygienických a technických predpisov a technických noriem a nie predmetom laického záujmu.

V poslednom odseku sa reaguje na koncentračnú zásadu (§ 61 ods. 1 stavebného zákona).

K § 4: Odsek 1 reaguje na § 16 cestného zákona. Sleduje sa ním odstrániť nejasnosť z prípadného vyčleňovania povoľovania asanácie stavieb a tzv. vyvolaných úprav na samostatné konanie. Všetky tieto rozhodnutia budú čiastkovými výrokmi stavebného povolenia. Výhodou je, že sa uskutoční iba jedno konanie a že bude možné podmienky určené na uskutočnenie stavieb určiť v jednom rozhodnutí. Tým sa dosiahne úspora času a zároveň sa predíde prípadným protichodným požiadavkám a podmienkam zo strany stavebného úradu a dotknutých orgánov, účastníkov a zúčastnených osôb.

Zároveň toto úpravou dochádza k zmene kompetencie, pretože o stavebnom povolení vrátane súvisiacich rozhodnutí bude konať špeciálny stavebný úrad a nie jednotlivé všeobecné stavebné úrady na trase popri špeciálnom stavebnom úrade.

V odseku 2 ide o úpravu lehoty a spôsobu doručenia ako odchýlka od § 69 ods. 2 stavebného zákona.

K § 5: V kolaudačnom konaní, ako je upravené teraz, sa nenavrhujú zmeny. Naviac sa však požaduje, aby majetkovoprávne vyrovnania s pôvodnými vlastníkmi pozemkov boli bezvýhradne dokončené do kolaudácie. To isté platí aj o záverečných statických posudkoch, ktoré sú možné, až keď stavba stojí. Skôr majú len účel preverenia projektovej dokumentácie a tie sú jej súčasťou.

Upresňuje sa ustanovenie § 83 stavebného zákona, ktoré umožňuje predčasné užívanie stavby. Účelom je preveriť v „skúšobnej“ prevádzke zhotovené stavebné diela. Bez toho je v praxi ťažké odhaliť nedostatky, ktoré je povinný stavebný úrad v kolaudačnom konaní zisťovať.

K § 6: Vyvlastňovanie a konanie o ňom upravuje stavebný zákon a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. v znení zákona č. 275/2007 Z. z. Navrhované ustanovenie na tieto ustanovenia nadväzuje tým, že ustanovuje popri doterajších formách náhrady podľa § 111b ods. 1 stavebného zákona novú formu – náhradu za stavbu na bývanie vo forme kúpy alebo výstavby nového bytu alebo rodinného domu. Z praxe stavebníka diaľnic vyplýva, že mnohé výkupy a vyvlastnenia troskotajú na tom, že za náhradu v peniazoch za vykupované/vyvlastňované stavby na bývanie si väčšina ľudí nedokáže obstarať rovnocennú náhradu.

Ďalším opatrením je rozšírenie okruhu účelne vynaložených nákladov nad rozsah podľa § 111b ods. 3 stavebného zákona.

Napokon sa navrhuje, aby na čas od opustenia asanovanej stavby na bývanie do nasťahovania sa do obstaranej stavby na bývanie (napríklad počas výstavby rodinného domu) uhrádzal nájomné alebo podnájomné stavebník diaľnice. Táto povinnosť je obmedzená lehotou 18 mesiacov, ktorá je primeraná na dokončenie výstavby alebo na kúpu bytu alebo rodinného domu. Bez tohto opatrenia by mnohí, ktorí sú nútení opustiť svoj doterajší byt alebo rodinný dom, nemali kde byť, resp. nemohli by si dovoliť z vlastných prostriedkov prečkať nevyhnutnú dobu v nájomnom byte alebo v podnájme.

K § 7: Geometrický plán možno použiť na právne úkony (napríklad v konaniach) len, ak je overený katastrálnym úradom. Overenie stoviek geometrických plánov vyžaduje niekoľkomesačné overovanie, pričom na čas overovania by sa mohli uskutočniť aspoň úkony, ktoré nie sú právnymi úkonmi. Navrhuje sa preto, aby na obstaranie znaleckých posudkov mohol byť použitý aj geometrický plán v čase, keď čaká na overenie. Overený geometrický plán sa predloží až v stavebnom konaní. Týmto opatrením sa ušetrí niekoľko mesiacov v postupe stavebného úradu i stavebníka, najmä sa urýchli výkup pozemkov a stavieb, takže do overenia geometrických plánov možno nielen obstarať znalecké posudky, ale aj pokročiť vo výkupe.

K § 8: Ustanovením sa skracujú všetky lehoty potrebné na skončenie vecí. Lehoty na rozhodnutie (odsek 1) sa skracujú z dôvodu, že správne orgány nezačínajú konať o neznámych veciach, ale o veciach známych z územných plánov regiónu alebo obcí a z územných rozhodnutí.

Rovnako lehoty na podanie opravných prostriedkov (odvolania alebo rozkladu) zo strany účastníkov konania sa z tohto dôvodu skracujú na sedem dní. Rovnako sa skracuje aj lehota správneho orgánu na rozhodnutie v rámci autoremedúry, resp. postúpenia spisového materiálu odvolaciemu orgánu. Lehota sedem dní platí jednotlivo pre každý z úkonov uvedených v prvej vete odseku 2.

K § 9: V odseku 1 sa vyjadruje, že navrhované opatrenia nie sú nezávislé na existujúcom právnom stave, ale naopak, že vychádzajú z už existujúcich právnych inštitúcií v oblasti územného plánovania, územného konania, stavebného konania a kolaudačného konania. V oblasti vyvlastňovania zostávajú platiť ustanovenia stavebného zákona (§ 108 a nasl.) a § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. v znení zákona č. 275/2007 Z.z.

V odseku 2 sa vylučuje použitie ustanovení, ktoré by mohli byť použité na obštrukcie, a ustanovení o nepotrebnom formálnom úradovaní, ktoré môže spomaliť priebeh konania bez toho, aby riešilo niečo podstatné.

V odseku 3 sa uvažuje namiesto troch vyhotovení geometrických plánov predkladať len jeden, pretože správny orgán na konanie nepotrebuje viac ako jeden exemplár. Usporí sa tým veľké množstvo papiera i peňazí na osvedčovanie listín a podpisov na nich a na kolky.

V odseku 4 sa vylučuje použitie štátnej expertízy v tých prípadoch, keď je stavba diaľnice finančne vyhodnotená a vládou schválená pre potreby uzavretia koncesnej zmluvy.

Čl. II

Novelou katastrálneho zákona sa umožňuje, aby na evidenčné účely katastra nehnuteľností mohol byť geometrický plán zapísaný aj na žiadosť stavebníka diaľnice.

Čl. III

Účinnosť sa navrhuje čo najskôr vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu a na dosiahnutie cieľa – mať začiatkom marca 2008 ukončenú administratívnu prípravu stavby.

K prílohe: Zoznam nadväzuje na § 1 a týka sa trás diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, na ktorých jednotlivé stavby sa budú vzťahovať jednorazové mimoriadne opatrenia..

Bratislava 26. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore