Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) 618/2003 účinný od 29.10.2014 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov

5

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Do zoznamu zákonných definícií v § 5 autorského zákona sa na základe transpozície smernice Euró pskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len 'smernica') dopĺňa pojem dôsledné vyhľadávanie. D ôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií z príslušných zdrojov pre kateg óriu diel v dobrej viere na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prí lohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinný ch zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere.

Dôsledné vyhľad ávanie sa v zmysle písm. a) vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielané (v zmysle § 13 ods. 2 autorského zákona je dielo vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín).

V prípade audiovizuálnych diel (pí sm. b)) sa vykoná dôsledné vyhľadávanie na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má výrobca originálu audiovizuálneho diela sídlo alebo obvyklý pobyt (výrobcom originálu audiovizuálneho diela je v zmysle § 5 ods. 20 autorského zákona za bodkočiarkou ten, kto je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu tohto audiovizuálneho diela).

V prípade nevydaného diela sa dôsledné vyhľadávanie vykoná na území členského alebo zmluvného štátu, v ktorom sa usadená osoba zdržiava, ktorá so súhlasom autora umožnila prístup verejnosti k tomuto dielu (písm. c)).

Ak však pri dôslednom vyhľadávaní podľa písm. a) až c) existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných štátoch, ako sú štáty podľa písm. a) až písm. c), pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch (písm. d)). V tomto prípade je teda nutné vykonať dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než sú štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právna úprava tým sleduje zabezpečenie čo najväčšieho rozsahu dôsledného vyhľadávania a zároveň naplnenie podmienky konania v dobrej viere.

K bodu 2

Ustanovenie § 12a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza kľúčovú definíciu osirelého diela. Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 však môže byť osirelým aj zvukový záznam a v zmysle § 71 ods. 1 aj umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukové ho záznamu, alebo je s nimi spojený.)

Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv – napr. dedič a alebo nadobúdateľa výhradnej licencie) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemož no ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu vykonanému podľa § 5 ods. 26. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ïalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát odvysielané v niektorom členskom štáte. Takéto dielo musí byť zároveň uložen é v archíve, knižnici, škole, múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu), alebo v zákonnom depozitári (Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav)

Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prí stup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archívom alebo zákonným depozitárom, a to za predpokladu, že autor by nenamietal proti jeho použitiu podľa § 31a, teda proti použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístup ňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa d ôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahàňala sprístupňovanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzdáva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania. Pojem 'umožnenie prístupu verejnosti' vo význame, ktorý sleduje smernica, tu môž e predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskopr ávnom význame, ale aj napr. nahliadnutie, čo nie je použit ím v autorskoprávnom význame).

Návrh rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto ur čení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Zá konná výnimka uvedená v § 31a sa preto môže využiť len vo vzťahu k autorovi, ktorý nebol určený alebo nájdený a od známych a n ájdených autorov je potrebné vyžiadať súhlas na použitie licenčnou zmluvou v zmysle § 40 a nasl. autorského zákona.

Návrh v § 12a ods. 4 zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom št áte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte osobitne. Na podporu prístupu občanov k európskemu kultúrnemu dedi čstvu sa tak zaistí, že sa zdigitalizované osirelé diela budú môcť sprístupniť vo všetkých členských štátoch alebo zmluvných štátoch.

Navrhovaná právna úprava však chráni práva autorov osirelých diel a tí preto môžu kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámia svoje autorstvo Slovenskej národnej knižnici (právnickej osobe, ktorej zriaďovateľ om je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky), ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo podľa § 31a (teda konkrétnu knižnicu, múzeum, archív alebo školu). Autor, ktorý ukončil status osirelého diela, má právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá toto dielo použila podľa § 31a. Pri určení výšky primeranej odmeny sa prihliadne na podmienky ustanovené v § 45 ods. 1 autorského zákona, podľa ktorých má dohodnutá odmena zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Vo výš ke primeranej odmeny by sa teda malo odzrkadliť nekomerčné použitie diela na kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme bez dosahovania zisku.

Návrh ustanovuje, kedy sa dielo prestane považovať za osirelé. Dielo sa už nepovažuje za osirelé, ak odpadnú podmienky uveden é v § 12a ods. 1 (napríklad sa objaví informácia, kto je autorom a kde ho možno kontaktovať), alebo ak autor ukončí status osirelého diela.

Ustanovenie § 12b stanovuje, že § 5 ods. 26, § 12a a § 31a (teda definícia dôsledného vyhľadá vania, definícia osirelého diela a podmienky použitia osirelých diel) sa primerane vzťahujú aj na akékoľvek dielo (napr. fotografické dielo, dielo výtvarného umenia), ktoré je súčasťou osirelého diela, alebo je spojené s osirelým dielom. Samostatne stojace fotografické dielo alebo dielo výtvarného umenia teda nie je spôsobilé uznania za osirelé dielo, avšak ak je takéto dielo súčasťou osirelého diela (v zmysle § 12a ods. 1, napr. knihy – literárneho diela v písomnej forme), je možné s osirelým dielom ako celkom nakladať v režime osirelého diela.

Ustanovenie § 12c rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komer čne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy, ktoré sleduje najmä u ľahčenie masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.

Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ktorého rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (to sa nevzťahuje na kúpu použitej veci podľ a § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napríklad , ak sa kniha nachádza v antikvariáte alebo je možné ju kúpiť z druhej ruky, neznamená to, že dielo možno považovať za obchodne dostupné. Nejde totiž o tradičné obchodné kanály.

Toto dielo musí byť zároveň v knižnici, archíve alebo múzeu (v zmysle príslušné ho odkazu sa to vzťahuje aj na galériu) a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len 'zoznam'), ktorý vedie Slovenská národná knižnica. Ide teda o taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a dielo výtvarného umenia, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s týmto dielom spojené (napr. ilustrácie v knihe). Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať ak ákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. Následne Slovenská národná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní ná vrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle. Slovenská národná knižnica nakoniec zaradí dielo do zoznamu, ak podľa jej zistenia v lehote 3 mesiacov od podania návrhu nebolo možné rozmnož eninu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch (mimo kúpy použitej veci) ani pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok (napr. na základe zistení od vydavateľstiev), pričom autor zároveň v tejto lehote písomne nenamietal zaradenie diela do zoznamu. Autor je však oprávnený kedykoľvek písomne žiadať od Slovenskej národnej knižnice, aby obchodne nedostupné dielo zo zoznamu vyradila, a tá bezodkladne od doručenia tohto oznámenia dielo zo zoznamu vyradí, tým sa toto dielo prestane považovať za obchodne nedostupn é dielo.

V prípade obchodne nedostupných diel sa súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozš irovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva získava na základe zmluvy uzavretej s príslušnou organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje významný počet nositeľov práv k príslušným druhom diel, a to aj v prípade, ak táto organizácia kolektívnej správy nositeľa práv k obchodne nedostupnému dielu nezastupuje, ak nositeľ práv výslovne nevyl účil kolektívnu správu svojich práv (nejde teda o povinnú kolektívnu správu práv).

K bodu 3

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 4

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 5

Ustanovenie § 31a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza novú zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas autora na použitie diela. Ide o výnimku z výhradného majetkového práva autora pri svojich dielach povoliť alebo zakázať rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti. Osirelé dielo môže bez súhlasu autora použiť knižnica (napr. Slovenská národná knižnica), škola, múzeum, galéria, archív, zákonný depozitár (Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský filmový ústav) výhradne na vzdelávacie a kultúrne úč ely a na plnenie úloh vo verejnom záujme dvomi spôsobmi použitia v zmysle autorského zákona. Táto osoba je za dodržania podmienok zákonnej výnimky oprávnená vyhotoviť rozmnoženinu (§ 5 ods. 17 autorského zákona) na účely digitalizácie, indexácie, katalogizovania, uchovávania, reštaurovania, alebo umožnenia prístupu verejnosti a taktie ž môže osirelé dielo sprístupňovať verejnosti (§ 5 ods. 11 autorského zákona). Na použitie v rámci tejto zákonnej vý nimky sa však vo vzťahu k autorom, ktorí boli určení, primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta autorského zákona, a teda sa pri každom použití musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym (ak nejde o anonymné dielo) alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti (ak je toto meno známe), ako aj názov diela a prameň. Tieto oprávnené osoby môžu použiť osirelé dielo výhradne bez nároku na zisk, avšak m ôžu si uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov. To znamená, že nie je vylúčené napr. sprístupňovanie osirelého diela verejnosti prostredníctvom siete internet za úplatu, ktorá pokryje účelne vynalo žené náklady na takéto použitie. Za použitie v súlade s touto zákonnou v ýnimkou nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, ale autor osirelého diela má v zmysle § 12a ods. 6 právo na primeranú odmenu.

Pokiaľ ide o evidenciu dôsledného vyhľadávania, oprávnená osoba je povinná uchovávať záznamy o dôslednom vyhľadávaní a poskytnúť Slovenskej národnej knižnici bez zbytočného odkladu v ur čenom formáte informácie uvedené v § 31a ods. 5 písm. a) až d), teda výsledky dôsledného vyhľadávania, informá cie o použití osirelých diel, informácie o zmenách statusu osirelých diel (ak autor ukončí status osirelého diela), a kontaktné údaje oprávnenej osoby. Slovenská národná knižnica tieto informácie musí postúpiť bez zbytočného odkladu Úradu pre harmonizáciu vnútorné ho trhu (ochranné známky a dizajny) - OHIM, ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú online databázu osirelých diel z celej Európskej únie.

K bodu 6

Do ustanovenia § 71 ods. 1 autorského zákona sa dopĺňa nové ustanovenia § 12b, aby došlo k primeranej aplikácii ustanovení § 5 ods. 26, § 12a a § 31a (teda ustanovení o dôslednom vyhľadávaní, definícii osirelých diel a použití osirelých diel) aj na umelecké výkony, keďže v zmysle smernice môžu byť súčasťou osirelých diel a osirelých zvukových záznamov (alebo byť s nimi spojen é) všetky diela a iné predmety ochrany v zmysle autorského zákona vrátane umeleckých výkonov. V takom prípade je možné s celým osirelým dielom (resp. osirelým zvukovým záznamom) naklada ť spoločne v režime osirelého diela vrátane obsiahnutého umeleckého výkonu.

K bodu 7

Nové ustanovenie § 71 ods. 3 predstavuje transpozí ciu smernice a stanovuje primeranú aplikáciu ustanovení § 5 ods. 26, § 12a, § 12b a § 31a aj na zvukový záznam. To znamená, že aj zvukový záznam môže byť osirelý a primerane sa na naň vzťahuje z ákonný režim ako pri osirelých dielach.

K bodu 8

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 9

Navrhovaná právna úprava dopĺňa v Zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel.

K bodu 10

Nová príloha predstavuje transpozíciu smernice a zavádza minimálny zoznam zdrojov informácií pre každú kategóriu diel, ktoré je oprávnená osoba povinná preskúmať v rámci vykonávania dôsledného vyhľadávania. Ide o rôzne databázy a registre, napr. WATCH (Writers, Artists and Their Copyright Holders), ISBN (International Standard Book Number), VIAF (Virtual International Authority Files), ARROW (Accessible Registries of Rights Information and Orphan Works), ISSN (International Standard Serial Number), ISAN (International Standard Audiovisual Number), ISWC (International Standard Music Work Code) a ISRC (International Standard Recording Code). To v šak neznamená, že ak osoba podľa § 31a ods. 1 preskúma všetky relevantné zdroje uvedené v prílohe, bude tým naplnená podmienka dobrej viery v prípade, ak má vedomosť o dostupnosti relevantných informácií z iného zdroja.

K čl. II

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa aj z dô vodu transpozičnej lehoty smernice navrhuje na 29. október 2014.

Bratislava 28. mája 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Marek Maďarič v. r.

minister kultúry Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov

2

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe transpozičnej povinnosti týkajúcej sa smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel.

Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o ur čitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel. Cieľom predkladanej právnej úpravy je vytvoriť základný právny rámec na uľahčenie digitalizácie a šírenia diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú chránené autorským právom a pr ávami súvisiacimi s autorským právom, pri ktorých však nie je možné určiť alebo nájsť autora, resp. nositeľa práv (tzv. osirelé diela). V praxi v takýchto prí padoch nie je možné získať predchádzajúci súhlas autora (resp. iného nositeľa práv – napr. dediča alebo nadobúdateľ a výhradnej licencie) na vyhotovenie rozmnoženiny diela a iného predmetu ochrany a jeho sprístupňovanie verejnosti, keďže tohto autora alebo iného nositeľa práv nie je možné kontaktovať za úč elom uzatvorenia licenčnej zmluvy, pretože ho nemožno určiť (nie je známy), alebo ak aj je identifikovaný, nemožno ho nájsť. Za osirelé dielo sa v zmysle návrhu považuje slovesné dielo v písomnej forme, napr. časopis, noviny, knihy (ale napr. aj ilustrácia, či fotografia, pokiaľ je jej súčasťou), hudobné dielo vyjadrené v písomnej forme (notový záznam) a audiovizuálne dielo.

Knižnice, školy, múzeá a galérie, ako aj archívy sa zúčastňujú na rozsiahlej digitalizá cii svojich zbierok a archívov a prispievajú tak k ochrane kultúrneho dedičstva krajiny. Vybudovaním veľkých online knižníc sa sprístupňujú nové zdroje nielen pre laickú verejnosť, ale aj pre vedecko-výskumných pracovníkov a akademickú obec. Z dôvodu verejného záujmu na umožnení použitia aj takýchto osirelých diel sa zavádza nová zákonná výnimka z povinnosti získať s úhlas na rozmnožovanie a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti. Osirelé dielo tak podľa predloženého návrhu bude môcť bez súhlasu autora (resp. iného nositeľa práv) použiť knižnica (napr. Slovenská národná knižnica), škola, múzeum (napr. Slovenské národné múzeum), galéria (napr. Slovenská národná galéria), archív, ako aj Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav (ktoré v zmysle osobitného predpisu vykonávajú depozit audiovizuálnych diel), avšak vý hradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Súčasne sa však chránia práva autora, ktorý má v zmysle návrhu právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a má právo na primeranú odmenu za použitie svojho diela.

Predkladaný návrh taktiež rieš i problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumen í o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Euró pskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy v záujme uľahčenia masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stá le chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastní ckeho práva (aj keď je možné kúpiť ich napr. z druhej ruky alebo v antikvariáte). Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín (ale aj napr. ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou). Zoznam obchodne nedostupných diel v zmysle návrhu vedie Slovenská národná knižnica. Autor (resp. iný nositeľ práv – napr. dedič alebo nadobúdateľ výhradnej licencie) však môže v určenej lehote namietať zaradenie diela do zoznamu a pokiaľ už bolo do zoznamu zaradené, môže kedykoľvek žiadať jeho vyradenie zo zoznamu, čím sa na jeho dielo prestane vzťahovať režim obchodne nedostupného diela.

Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístup ňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať environmentá lny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

19

142

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy zahŕňajúci predovšetkým oblasť autorského práva. Vzhľadom na to, že literárne diela sú diela umelecké alebo vedecké upúšťa sa od vymedzenia predmetu úpravy podľa dosiaľ platnej úpravy. Navrhovaná úprava sa vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom, ktoré zahŕňajú práva výkonného umelca, výrobcu zvukových záznamov, výrobcu zvukovo-obrazových záznamov a rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa.

Úprava ďalej zahŕňa práva zhotoviteľa databázy a kolektívnu správu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorá bola dosiaľ upravená samostatným zákonom č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z., a to vzhľadom na potrebu komplexnej právnej úpravy v jednej právnej norme.

Dosiaľ zaužívaný pojem „práva príbuzné autorskému právu“, ktorý bol prevzatý zo zahraničnej terminológie nie je dostatočne presný, pretože o „príbuznosti k autorskému právu“ možno hovoriť len pri práve výkonných umelcov, ktoré jediné z tejto skupiny práv sa vyznačuje osobnostnou (tvorivou) aj majetkovou zložkou rovnako, ako autorské práv. Práva výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa sú čisto majetkovej povahy, a preto úprava uprednostnila podstatne širší pojem „práva súvisiace s autorským právom“; tento terminologický posun zohľadňuje už názov navrhovanej úpravy.K § 2 až 4Ustanovenia upravujú vzťahy s medzinárodným prvkom v tradičnom chápaní. Navrhovaná úprava sa v podstate neodlišuje od platnej úpravy. Podľa § 2, ktorý zakotvuje vecnú pôsobnosť zákona, sa zákon vždy vzťahuje na diela štátnych občanov Slovenskej republiky, a to bezpodmienečne. Na diela cudzích štátnych občanov resp. osôb bez štátneho občianstva sa zákon vzťahuje podľa medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Ak takýchto zmlúv niet, postupuje sa podľa zásady vzájomnosti (reciprocity). (V prípade autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom je, na rozdiel od § 32 ods. 1 zákona. č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, predpokladom rovnakého zaobchádzania splnenie podmienky vzájomnosti.). Ak nie je splnená podmienka vzájomnosti, potom je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu diela v Slovenskej republike, alebo či má autor trvalé bydlisko v Slovenskej republike. Navrhovaná úprava sa oproti platnej úprave rozširuje podľa čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES. Tento článok ukladá členským štátom povinnosť dodržiavať pri práve na ďalší predaj zásadu vzájomnosti.

Vecnú pôsobnosť zákona v prípade umeleckých výkonov výkonných umelcov, záznamov výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, ako aj vysielania rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa upravuje § 3.

Ustanovenie § 4 zakotvuje personálnu pôsobnosť zákona.

Zákon sa vzťahuje na vydavateľa predtým nezverejneného diela, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt alebo sídlo. Na výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa, televízneho vysielateľa a vydavateľa predtým nezverejneného diela sa zákon vzťahuje, ak tak vyplýva z medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ak ich niet, ak je zaručená vzájomnosť.

V súlade s požiadavkou smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES sa osobitne upravuje pôsobnosť zákona aj v prípade zhotoviteľa databázy.

K § 5 S ohľadom na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES a súvisiace smernice Európskej únie (najmä smernica Rady č. 92/100/EHS, smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES a smernica Rady č. 93/83/EHS), ako aj pod vplyvom aplikačnej praxe sa oproti platnej úprave viaceré vymedzenia pojmov spresňujú. Zároveň sa dopĺňajú aj nové vymedzenia pojmov potrebné pre navrhovanú úpravu.

Úprava odsekov dotýkajúca sa „nájmu“ a „vypožičania“ spresňuje tieto vymedzenia tak, aby bol zrejmý ich súlad so smernicou Rady č. 92/100/EHS o práve nájmu a práve vypožičania, ako aj o niektorých právach príbuzných autorskému právu v oblasti duševného vlastníctva a so Zmluvou WIPO o autorskom práve vo väzbe na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Z týchto dokumentov je zrejmé, že uvedené pojmy sa vzťahujú výlučne na originály a trvalé rozmnoženiny nielen diel, ale aj predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré možno uvádzať do obehu ako hmotné predmety (odkazovacie ustanovenia § 71). Aj keď to zákon výslovne neustanovuje, možno z kontextu zákona, ale aj jazykovým výkladom vyvodiť, že rovnako ako „rozširovanie“ sa „nájom“ a „vypožičanie“ vzťahujú výlučne na hmotnú podobu diela alebo predmetu súvisiacich práv (pri spôsobe použitia v hmotnej podobe sa dôsledne používa pojem „originál diela alebo jeho rozmnoženina“, zatiaľ čo pri použitiach diela v nehmotnej podobe sa používa všeobecný pojem „dielo“; obdobné rozlíšenie platí aj pre predmety súvisiacich práv); vymedzuje sa teda právny režim nakladania s vecou a nie s nehmotným statkom (ideálnym objektom) v nej obsiahnutým.Základným znakom „nájmu“ je rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny alebo záznamu (zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu zahŕňajúceho aj záznam výkonu výkonného umelca a záznam vysielania) ich prenechaním na obmedzený čas nájomcovi. Povinnou osobou je prenajímateľ, ktorý od autora (iného nositeľa práv) získa súhlas na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom. Rozhodujúcim znakom nájmu je jeho časové ohraničenie a hospodárske a obchodné zhodnotenie (získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu); rozširovanie, ktoré tieto znaky nespĺňa, sa za nájom nepovažuje. Ďalším znakom „nájmu“ je poskytnutie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájomcovi na súkromné využitie. Nezahŕňa totiž verejné použitie, ako je napr. verejný prenos audiovizuálneho diela v kine, zvukového záznamu na diskotéke, nájom výtvarného diela na účely jeho verejného vystavenia, ani nájom hudobnej partitúry alebo textu divadelnej hry vydavateľom na účely verejného vykonania; bez toho, aby tieto originály diel alebo ich rozmnoženiny boli poskytnuté na trh na rozširovanie predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k tomuto originálu diela alebo k jeho rozmnoženie, nie je možné rozširovať ich ani nájmom.

Výhradné právo udeľovať súhlas na rozširovanie nájmom sa dotýka predovšetkým počítačových programov, zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov, a preto sa upravuje pre autorov aj pre ďalších nositeľov práv, ako sú výkonní umelci, výrobcovia zvukových záznamov, výrobcovia zvukovo-obrazových záznamov a vysielatelia, ak sú výrobcami zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov. Toto právo sa uvedeným nositeľom práv priznáva najmä s ohľadom na možnosť zakázať rozširovanie nájmom aspoň na určitý čas, napr. po vydaní zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov na obchodné účely, a to z dôvodu, že rozširovanie nájmom môže podstatne ovplyvniť predaj ich rozmnoženín.

Právo na rozširovanie vypožičaním sa od práva na rozširovanie nájmom odlišuje len tým, že originál diela alebo jeho rozmnoženina sa rozširujú prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti (požičiavateľ) ich prenechaním na obmedzený čas vypožičiavateľovi pre jeho súkromnú potrebu, avšak nekomerčne (bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu). Priznanie výhradného práva na rozširovanie vypožičaním sleduje ten istý cieľ ako pri rozširovaní nájmom, a to zakázať rozširovanie vypožičaním, ak by sa tým podstatne ovplyvnil odbyt rozmnoženín na trhu.

„Nájom“ a „vypožičiavanie“ podľa tohto zákona nemožno stotožňovať s vymedzeniami podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka (§ 663 a § 659).

Aktuálne sa dopĺňajú aj vymedzenia „zamestnanecké dielo“ a „školské dielo“. Oba tieto pojmy charakterizujú diela, ktoré sa od bezplatných výnimiek (obmedzení autorského práva) odlišujú právnym režimom ich použitia.

K § 6

Z dôvodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb, ktorým je zákonom zverený výkon majetkových práv alebo ktorým autor udelí súhlas na použitie diela, sa dopĺňa vymedzenie pojmu „autor“. Autor je fyzická , ktorá vytvorila dielo. Druhovo je odlíšený len autor súborného diela (odsek 2), ktorý tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal obsah súborného diela. (Z uvedeného možno vyvodiť, že autorom prekladu je fyzická osoba, ktorá dielo preložila, autorom spracovania je fyzická osoba, ktorá dielo spracovala a pod.) Autorské právo autora súborného diela a autorské práva autorov diel zaradených do tohto diela existujú súbežne; autorovi súborného diela vzniká nové (pôvodné) právo k súbornému dielu bez toho, aby boli dotknuté práva autorov diel zaradených do tohto diela.

K § 7 Predmetom autorského práva je dielo ako výsledok vlastnej tvorivej intelektuálnej činnosti autora (duševnej tvorivosti). Podmienkou je, aby nebolo z autorskoprávnej ochrany vylúčené (odsek 3) a aby bolo vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia (slovom, písmom, náčrtom a pod.) ani to, či bolo vyjadrené pominuteľne (efemérne), alebo hmotne zachytené na nosiči (fixované) (§ 15 ods. 1). Výsledok tvorivej činnosti sa chápe ako základný pojmový znak diela, chápaný v zmysle autorskoprávnej individuality. Predmetom autorského práva je len taký výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je dielom literárnym alebo iným umeleckým dielom, alebo vedeckým dielom. Tento pojmový znak sa nechápe v zmysle oblasti, do ktorej dielo patrí, ale v zmysle tvorivej kategórie diel, takže predmetom autorského práva je len dielo, ktoré je stvárnené takým spôsobom, že môže byť takto vnímané.

Ustanovenie demonštratívnym výpočtom vymedzuje jednotlivé diela z hľadiska ich foriem stvárnenia, pričom ich člení z hľadiska základných druhov.

Jednotlivé druhy diela možno z hľadiska druhov rozčleniť na niekoľko základných skupín. Pre slovesné diela je prostriedkom vyjadrenia zaznamenanie (zachytenie) slova či už písmom, rečou, ale aj záznamom na zvukový nosič. Za slovesné dielo sa považuje aj publicistické dielo.

Pri divadelnom diele podľa spôsobu jeho predvedenia rozlišujeme dielo dramatické, hudobnodramatické, choreografické, pantomimické alebo iné dielo, určené na verejné predvedenie; súhrnne sa tieto diela nazývajú diela scénické.

Pri hudobnom diele sa nevyžaduje jeho zachytenie na zvukový záznam alebo jeho zaznamenanie písanou formou na notovú partitúru, ale z hľadiska vzniku autorského práva postačuje aj vyjadrenie improvizáciou. Hudobné dielo môže byť samostatné bez textu alebo spojené s literárnym dielom (textom).

Pri diele výtvarného umenia dochádza k stvárneniu hmoty tvorivým spracovaním (napríklad grafika, sochárstvo, maliarstvo, medailérstvo, rytectvo). Aj pri tomto diele je podstatný nehmotný výsledok vlastnej tvorivej činnosti, ktorý je však fixne materializovaný do hmoty. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že za dielo sa nepovažuje výsledok činnosti reštaurátora umeleckých diel, pretože tento výsledok nevedie (pokiaľ reštaurátor v rozpore s poslaním reštaurátorskej činnosti nevybočí z medzí daných účelom a funkciou reštaurácie a nezasiahne neprípustne do reštaurovaného diela) ku vzniku nového umeleckého diela, a to ani vo forme individuálneho spracovania. Ide predovšetkým o čo najvernejšie obnovenie pôvodného diela, ktorého umeleckým poňatím je reštaurátor prísne viazaný.

Pri fotografickom diele, ako aj pri niektorých iných dielach, je nevyhnutná fixná materializácia do hmoty. Nie všetky fotografické diela spĺňajú kritériá ochrany podľa autorského zákona, preto treba posudzovať jednotlivé prípady s dôrazom na určenie pojmových znakov diela.

Audiovizuálne dielo podľa autorského zákona zahŕňa vo svojej šírke nielen filmové diela (kinematografické), ale aj celú skupinu diel vyjadrených podobným spôsobom. Do tejto skupiny patria napríklad televízne diela, ktoré sú určené na vysielanie televíziou (napríklad televízne inscenácie literárnych diel), ale aj diela, ktoré sa označujú ako videogramy alebo videografické diela.

Okruh týchto diel je stále otvorený vďaka technickému rozvoju. Nie všetky audiovizuálne diela spĺňajú zákonné predpoklady autorskoprávnej ochrany. Činnosť, ktorou vzniká takéto nechránené dielo, môže napĺňať napríklad verejnoprávne znaky živnostenského podnikania (rutinné, reportážne zachytenie rôznych rodinných udalostí), a to na rozdiel od tvorby, ktorá je už svojou vlastnou povahou slobodná.

Televízne, alebo akékoľvek iné dielo zaznamenané podobným spôsobom ako audiovizuálne dielo nemožno zamieňať s osobitnými predmetmi ochrany, ako sú televízne a rozhlasové programy, zvukové, obrazové alebo zvukovo-obrazové záznamy a ich rozmnoženiny, ktoré sú predmetom ochrany samostatných práv (práva súvisiace s autorským právom).

Pri diele úžitkového umenia, ktoré je vyjadrené napríklad v gobelínoch, kobercoch, textíliách, skle, keramike, ale aj v módnych modeloch a šperkoch, navrhovaná úprava nebráni tomu, aby sa takéto dielo chránilo aj podľa predpisov o ochrane priemyselných vzorov, ak spĺňa zákonné kritériá priemyselnej (vzorovej) ochrany.

Z hľadiska praktických potrieb aplikácie zákona sa oproti platnej úprave na podnet Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky do katalógu chránených diel (§ 7 ods. 1), ktorý demonštratívnym výpočtom uvádza predovšetkým dielo druhovo všeobecne známe, ale aj málo známe (rozšírené) alebo druhovo nové, zaraďuje „slovenská technická norma“.

Vychádzajúc z § 7 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., ktorý ustanovuje, že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná okrem prípadov, keď je ich dodržiavanie povinné, možno takú slovenskú technickú normu, ktorej dodržiavanie nie je povinné, považovať za dielo (obyčajne odborné v kategórii literárnych diel), avšak len za predpokladu, že spĺňa legálne znaky diela (teda je jedinečným, neopakovateľným výtvorom fyzickej osoby (osôb) vyjadrený vo vnímateľnej podobe).

Na slovenskú technickú normu, ktorej zhoda (dodržiavanie) je v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z. povinná, nemožno viazať autorskoprávnu ochranu, a to s ohľadom na verejný záujem na jej uvedení na verejnosti (zabezpečenie jej všeobecnej známosti). Z uvedeného dôvodu sa slovenská technická norma, ktorej dodržiavanie je povinné, zaraďuje medzi „úradné diela“ uvádzané v odseku 3 tohto ustanovenia (teda diela vylúčené z autorskoprávnej ochrany).

Predmetom autorského práva podľa odseku 2 je zborník, ako je časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu jedinečným výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autorom takéhoto diela ako celku je ten, kto ho tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal, pričom práva autorov diel zaradených do takéhoto súboru nie sú týmto dotknuté (§ 6 ods. 2).V súlade s európskym právom je pojem „databáza“, ako výsledok výberu alebo usporiadania obsahu, synonymom dosiaľ používaného pojmu „súborné dielo“. Na rozdiel od pôvodnej úpravy sa už nevyžaduje, aby boli do „súborného diela“ zaradené iba „diela“ v zmysle tohto zákona.

Súborné dielo je teda samostatným predmetom autorského práva. Jeho základným pojmovým znakom je vlastná tvorivá duševná činnosť usporiadateľa (autora) spočívajúca vo výbere alebo usporiadaní celku a nie je pritom rozhodujúce, či pri takejto tvorivej činnosti dochádza k výberu alebo zoraďovaniu diel v zmysle tohto zákona, alebo iných informácií, alebo skutočností, ktoré nespĺňajú podmienku diela podľa tohto zákona. Jedinečným výsledkom takejto tvorivej činnosti je vznik súborného diela, ako nového (ďalšieho) diela. Autorské právo k súbornému dielu patrí jeho usporiadateľovi (§ 6). Súborným dielom je teda databáza (§ 5 ods. 4), či už je súborom nezávislých diel alebo len určitých skutočností (faktov), ktoré jednotlivo nevykazujú náležitosti „diela“, ak je spôsobom výberu a usporiadaním obsahu jedinečným výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Tvorba súborných diel sa v praxi môže často vyskytovať v pracovnoprávnom vzťahu usporiadateľa, na základe ktorého bude majetkové práva k súboru vykonávať zamestnávateľ. Ak budú do súboru zaradené (v súbore použité) „diela“, je samozrejmé, že na zaradenie do súboru (použitie v súbore) musia ich autori udeliť predchádzajúci súhlas. Aj po zaradení diela do súboru sa zachováva právo autora samostatne nakladať so svojím dielom.

V súlade s čl. 3 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa posilňuje ochrana verejného záujmu, ako jedna zo základných slobôd vnútorného trhu. Tento trend sa prejavuje nielen v odseku 3 obsahujúcom výnimky z ochrany podľa autorského práva vo verejnom záujme, ale najmä v ustanoveniach § 24 až 37 (obmedzenia majetkových práv) a v 5 časti zákona upravujúcej kolektívnu správu práv.

V odseku 3 sú vo verejnom záujme vylúčené z ochrany autorským právom také výtvory, ktoré pojmové znaky diela síce spĺňajú, avšak vo verejnom záujme im zákon autorskoprávnu ochranu neposkytuje (vylučuje ich zo svojej pôsobnosti). V rámci výpočtu tzv. úradných diel je tradične uvedený text právneho predpisu, akékoľvek úradné rozhodnutie (rozhodnutia v správnom konaní a súdnom konaní) a verejná listina (vydaná súdom SR alebo iným štátnym orgánom v medziach ich právomoci, verejná listina podľa osobitného predpisu a pod.). Ochrana sa nevzťahuje ani na verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu, s ktorou je zhoda povinná a ich prípravnú dokumentáciu (napr. úradný návrh tzv. úradného diela)´, ale ani na preklady uvedených „diel“. Tradične sú zaradené medzi „úradné diela“ aj denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných vrátane ich prekladov.

K § 8

Ustanovenie bližšie vymedzuje pojem „dielo spoluautorov“. Vo všeobecnosti je chápané ako dielo dvoch a viacerých autorov priamo spolupracujúcich na tvorbe daného diela, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť. Vzniká teda jediné, jednotné a nedeliteľné dielo. Kritérium pre posúdenie jednotnosti a nedeliteľnosti diela je v spôsobilosti samostatného použitia jednotlivých príspevkov, alebo má túto spôsobilosť dielo ako celok. O dielo spoluautorov ide len v druhom prípade; v prvom prípade by mohlo ísť napr. o dielo súborné (databázu). Dielo spoluautorov vzniká zvyčajne spoluprácou autorov v rovnakom umeleckom alebo vedeckom odbore.

K § 9

Ustanovenie vymedzuje pojem „spojené diela“. Označuje spojenie rôznych samostatných diel na účel spoločného uplatnenia bez toho, aby došlo k ich osobitnému tvorivému usporiadaniu do celku. Nedochádza teda k vzniku nového diela (autorského).

K § 10

Pod pojmom „spoločné dielo“ sa vo všeobecnosti rozumie dielo pripravené fyzickou alebo právnickou osobou z príspevkov autorov participujúcich na tvorbe spoločného diela. Základom tohto pojmu je dôraz, ktorý sa kladie na osobu, ktorá vyvinula iniciatívu s cieľom vytvoriť dielo s tým, že táto osoba určuje účel diela a vyberá, koordinuje a upravuje príspevky, ktoré ho tvoria. Pojmovo je spoločné dielo dielom jediným. Pojmovými znakmi takého diela je jeho vytvorenie na podnet a pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby; podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet právne relevantný, teda záväzný pre inú osobu a jeho uvádzanie na verejnosti pod menom takejto osoby. Tento pojem zavedený v predchádzajúcom období korešponduje so vymedzením podľa smernice Rady č. 93/83/EHS. Vzťahuje sa naň aj osobitný režim trvania majetkových práv (§ 21 ods. 3). Pri posudzovaní, či sa v tom-ktorom prípade na vytvorení diela podieľalo viacero autorov, prípadne či sa použilo viacero diel súčasne, treba sa prioritne zaoberať otázkou, či dielo vzniklo nielen z podnetu, ale aj pod vedením určitej osoby, ako aj tým, či táto osoba usmerňovala a zabezpečovala vytvorenie diela (napr. finančne, technicky) a či sa dielo uvádza na verejnosti pod menom takejto osoby. Na „spoločné dielo“ sa vzťahuje režim zamestnaneckého diela (§ 50), a to aj ak bolo vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela (na objednávku).

K § 11

Ustanovenie vymedzuje dielo, ktoré vzniklo spracovaním, to je spracovaním iného diela (napríklad sfilmovaním, televíznou dramatizáciou, rozhlasovou úpravou, hudobným aranžmán a pod.), ak má povahu samostatnej tvorivej činnosti. Predpokladá sa, že každé spracovanie diela je podmienené súhlasom autora spracovávaného diela. Súhlas autora sa vyžaduje aj na preklad diela do iného jazyka, ako je pôvodný jazyk.

K § 12

Dielom anonymným alebo pseudonymným je také dielo, ktoré bolo zverejnené bez uvedenia mena autora (anonymné dielo), alebo s uvedením autora pod krycím menom (pseudonymom). Právo autora rozhodnúť, či má byť dielo zverejnené pod pravým menom autora, alebo či má byť zverejnené pod pseudonymom alebo anonymne (právo na označenie diela), je ako súčasť obsahu práva na ochranu autorstva, jedným zo základných osobnostných práv autora. Ustanovenie zabezpečuje uvedené právo autora tým, že stanovuje všeobecný zákaz prezradiť bez súhlasu autora jeho totožnosť. Tento zákaz trvá len dotiaľ, kým pravé meno autora nie je všeobecne známe, alebo dokiaľ sa autor verejne nevyhlásil.

Na uplatnenie autorského práva k anonymnému alebo pseudonymnému dielu, ktorého autor nie je známy, ani sa verejne nevyhlásil, je oprávnený ten, kto dielo oprávnene ( t.j. zo súhlasom autora ) vydal alebo inak uverejnil. Toto oprávnenie vydavateľa alebo inej osoby je zákonným splnomocnením, ktoré zaniká, keď sa autor verejne vyhlási, alebo v okamihu keď sa meno autora stane všeobecne známym.

Skutočnosť, že dielo je anonymné alebo pseudonymné má význam najmä pre počítanie, a tým aj pre trvanie práv k dielu (§ 21 ods. 5 ).

K § 13

Zverejnenie diela (prvé uverejnenie) je uvedenie diela verejnosti (t.j. okruhu individuálne neurčených osôb), a to spôsobom, ktorý umožňuje dielo vnímať zmyslami. Ide o také uvedenie diela na verejnosti, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o zverejnení diela.

Vydanie diela je šírenie diela prostredníctvom jeho hmotných rozmnoženín (knihy, časopisy, umelecké reprodukcie, notový materiál, zvukové záznamy a pod.), myslí sa tým vydanie, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o vydaní diela. Vydanie ako dôležitá právna skutočnosť, viaže na seba právne účinky, a to najmä pri určení krajiny pôvodu diela a pri voľnom použití diela.

K § 14

Za krajinu pôvodu diela sa pokladá u nevydaných diel štát, ktorého je autor štátnym občanom, a pri vydaných dielach štát, kde sa uskutočnilo prvé vydanie diela, pričom sa na dielo vydané súčasne aj inde (súčasným je vydanie v rozpätí 30 dní) hľadí ako na dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike. Dôsledkom tohto ustanovenia je, že za dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike sa považuje aj také dielo, ktoré bolo predtým prvý krát vydané v inom štáte, nie však skôr ako v rozpätí 30 dní pred dňom, kedy došlo k jeho vydaniu v Slovenskej republike.

Pokiaľ je dielo občana iného štátu chránené v Slovenskej republike podľa medzinárodnej zmluvy alebo dohody (§ 2 ods. 2) spravuje sa podľa príslušného ustanovenia tejto medzinárodnej zmluvy alebo dohody. Určenie krajiny pôvodu diela má význam pre určenie trvania ochrany diela, porovnávanie trvania ochrany aj pre rozsah medzinárodnej ochrany diela.

K § 15

Ustanovenie nadväzuje na platnú úpravu vzniku autorského práva, spresňuje a dopĺňa ju.

Autorské právo vzniká originálnemu subjektu tohto práva, teda osobe, ktorá vlastnou tvorivou činnosťou vytvorila dielo (autor), okamihom vytvorenia diela, teda okamihom, keď bolo dielo vytvorené v akejkoľvek objektívne, teda v zmyslami vnímateľnej podobe. Podmienkou vzniku autorského práva nie je zverejnenie diela, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe, ani jeho vyjadrenie v hmotnej podobe, dočasne alebo trvale, ani splnenie akýchkoľvek formálnych náležitostí (zápis, registrácia a pod.) Podstatným pre vznik autorského práva nie je ani uvedenie tzv. výhrada autorského práva (copyrightová doložka – symbol ◊ s menom subjektu autorského práva a uvedením roku zverejnenia diela, a to na všetkých rozmnoženinách).

Autorské právo sa vzťahuje nielen na dielo dokončené, ale tiež na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti, vrátane názvu a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela podľa tohto zákona.

K § 16

Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá platná úprava kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Východisková koncepcia dualizmu osobnostných práv a majetkových práv naznačená v § 16 platnej právnej úpravy spočíva v zániku osobnostných práv mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dedičov (v prípade odúmrti pripadli štátu); platná úprava v podstate opustila koncepciu tzv. osobno-majetkových práv a v § 16 síce nepomenovala, ale v rámci členenia ustanovenia uvádzala základné osobnostné práva (odsek 1) základné majetkové práva (odsek 2 a 3). Vzhľadom na právnu prax vznikali určité pochybnosti o novej koncepcii Autorského zákona a v dôsledku predchádzajúcej koncepcie aplikovanej na tento zákon vznikali aj výkladové problémy. Rozdelenie práv autora na osobnostné práva a majetkové práva a jednoznačná formulácia ustanovení riešiacich dispozíciu autora s dielom má svoje opodstatnenie najmä s ohľadom na požiadavku zlaďovania právnych úprav v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorá, ako už bolo uvedené, súvisí predovšetkým so vznikom jednotného trhu a voľného pohybu tovarov a služieb s predmetmi chránenými týmito právami, ovplyvnenú či už medzinárodnými autorskoprávnymi dohovormi a zmluvami alebo relevantnými predpismi práva ES/EÚ, ktoré sa dôsledne sústreďujú len na majetkové práva (otázky osobnostných práv nie sú upravované).

K § 17

Zmenou vo vzťahu k platnej právnej úprave je v súlade s čl. 6 bis Bernského dohovoru a v súlade so štandardnými úpravami európskych krajín zánik osobnostných práv autora jeho smrťou. Po smrti autora vzniká na základe zákona osobám blízkym v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (príbuzný v prvom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu), autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy právo na to, aby si nikto iný neprisvojil autorstvo k dielu (označenie diela menom autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné) a aby bolo dielo používané spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu (tzv. postmortálna ochrana). Ide tu o originálny vznik práva (časovo neobmedzeného) tak, ako ho poznáme pri všeobecnej ochrane osobnosti (§ 15 Občianskeho zákonníka); oproti všeobecnej úprave ochrany osobnosti je však okruh oprávnených (aktívne legitimovaných) osôb širší; určený okruh oprávnených osôb súvisí predovšetkým s trvaním majetkových práv (autorských) 70 rokov po smrti autora, pričom nie je vylúčené, že žiadna z osôb blízkych v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka toto právo už nebude môcť využiť.

Vzhľadom na to, že po smrti autora osobnostné práva zanikajú, zaniká aj právo autora rozhodnúť o zverejnení svojho diela. O zverejnení diela budú teda rozhodovať dediči práv, resp. osoby, ktoré s dielom nakladajú, a to z titulu majetkových práv (nie osobnostných). Dielo teda môže byť zverejnené, aj keď autor počas svojho života o tom nerozhodol (nedošlo ku konzumpcii práva na zverejnenie). S uvedeným korešponduje aj úprava v § 51 o zverejnení dosiaľ nezverejneného diela, ku ktorému uplynulo trvanie majetkových práv (voľné dielo). Podľa navrhovanej úpravy niet prekážky na verejné použitie diela po smrti autora, aj keď autorom nebolo určené na zverejnenie. Ak by takúto podmienku obsahoval napr. závet, išlo by skôr o rovinu morálnu ako právnu, a to s ohľadom na právne následky akýchkoľvek podmienok pripojených k závetu (§ 478 Občianskeho zákonníka). K určitej kolízii záujmov by však mohlo dôjsť, napr. medzi záujmami osôb podľa odseku. 3 a dedičmi, a to v prípade použitia spôsobom znižujúcim hodnotu diela.

K § 18Základnými majetkovými právami autora je právo použiť svoje dielo a právo udeliť inému súhlas (zmluvou) na použitie tohto diela niektorým zo spôsobov uvedených demonštratívnym výpočtom v odseku 2 tohto ustanovenia (inými majetkovými právami autora je právo na odmenu za ďalší predaj umeleckého diela (§ 19) a právo na náhradu odmeny za rozmnožovanie diela podľa § 24).

Podľa odseku 5 autor nemôže previesť (scudziť) majetkové práva ani ako celok, ani jednotlivé „majetkové oprávnenia“; nemôže sa ich ani vzdať a tieto práva nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ani sa neoceňujú.

Odsek 6 upravuje prechod majetkových práv pre prípad smrti autora. Pre tento prechod platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení. Dediči však nemôžu zdediť práva, ktoré sú spojené s osobou autora, ako napr. právo na autorskú korektúru.

Právo autora na odmenu zakotvené platnom § 16 ods. 5 sa rieši prostredníctvom zásady odplatnosti ustanovenej v § 40 o licenčnej zmluve; licenčná zmluva má konštitutívnu povahu, pretože poskytnutím licencie právo autora použiť dielo nezaniká; autor má len povinnosť strpieť zásah do tohto práva, ohraničený rozsahom podľa licenčnej zmluvy. Právo autora na primeranú odmenu sa zakotvuje len v prípade rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním (odsek 7).

K § 19

Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela rieši problematiku autorovho práva na podiel z výnosu pri predaji originálu svojho umeleckého diela. Na území Slovenskej republiky sa podľa francúzskeho vzoru tradične zachováva toto právo, označované aj ako tzv. droit de suite, resp. právo na slušné vyrovnanie, už od roku 1926.

Platné znenie § 31 upravuje túto problematiku v súlade s čl. 14ter Bernského dohovoru, avšak koncepcia navrhovanej právnej úpravy tohto práva umožňujúceho autorovi získať odmenu za následné prevody svojho umeleckého diela je v porovnaní s dosiaľ platnou úpravou užšia, a to v záujme dosiahnutia jeho výraznejšej presaditeľnosti v praxi. Z aplikačnej praxe doterajšej právnej úpravy totiž možno vyvodiť, že má skôr proklamatívny charakter ako reálnu všeobecnú použiteľnosť.

Navrhované znenie ustanovenia plne korešponduje so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES, ako aj s článkom 14ter Bernského dohovoru. Podľa Bernského dohovoru je toto právo fakultatívne a domáhať sa ho môže len občan členského štátu Bernskej únie v krajine, ktorej zákonodarstvo tiež uznáva toto právo. Smernica toto právo upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami. Od koncepcie podľa Bernského dohovoru sa úprava podľa smernice odlišuje tým, že už nejde o podiel na rozdiele v cene docielenej pri predaji diela, lebo sa nemusí spravovať cena, za ktorú sa originál diela realizuje na trhu, s cenou pri prvom predaji autorom; základom na výpočet odmeny je len cena dosiahnutá pri druhom, resp. ďalšom predaji (povinná kolektívna správa).

Podmienkou vzniku tohto majetkového práva je realizácia autorovho práva previesť do vlastníctva inej osoby originál svojho umeleckého diela. Po autorovej smrti právo na tzv. slušné vyrovnanie patrí dedičom majetkových práv (autorských) počas celého trvania týchto práv. Odsek 3 rieši otázku uplatňovania tohto práva, a to prostredníctvom organizácie kolektívnej správy podľa zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z. Z praktických dôvodov sa v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES určuje aj osoba povinná na zaplatenie takejto odmeny, ktorou je ten, kto vlastníkovi v rámci svojho podnikania predaj realizuje (odsek 2 a 4). Ak sa predaj uskutočňuje medzi jednotlivými občanmi ako súkromnými osobami, toto právo sa neuplatňuje. V odsekoch 5 až 7 sa vymedzuje predmet tohto práva s tým, že právo na odmenu sa nevzťahuje na architektonické diela a diela úžitkového umenia.

Ustanovenie pri určení ceny vychádza z predmetnej smernice, ktorá určuje minimálnu cenu predaja, od ktorej sa bude pri uplatnení tohto práva vypočítavať cena pri ďalšom predaji. Limitná cena je 3 000 eur s tým, že členské štáty si môžu určiť aj nižšiu limitnú cenu, ak sú splnené podmienky podľa smernice (sadzba pre predajnú cenu do 3 000 eur nesmie byť nižšia ako 4 % (5 %)). Členský štát môže určiť aj sadzbu pre predajnú cenu nižšiu ako 3 000; táto sadzba však nesmie byť nižšia ako 4 %. Celková výška poplatku však nesmie presiahnuť 12 500 eur (525 000 Sk). Smernicou určené sadzby majú klesajúce rozpätie od 4 % (5 %) do 0, 25 %. Navrhovaná úprava v súlade s uvedenými možnosťami určuje pre predajnú cenu do 126 000 Sk (3 000 eur) sadzbu 5 %. a sadzbu 4 %. pre predajnú cenu nad 126 000 Sk (3 000 eur). V zmysle čl. 1 ods. 3 smernice môžu členské štáty prijať vnútornú úpravu, ktorá umožní neuplatnenie tohto práva v prípade, že predávajúci získal dielo v hmotnej podobe priamo od autora, a to v lehote do troch rokov pred jeho ďalším predajom, a zároveň predajná cena nepresiahne sumu 10 000 eur. Členské štáty sú povinné implementovať smernicu do národných úprav do roku 2006, pričom členské štáty, ktoré toto právo nevzťahujú na dedičov autora k termínu účinnosti smernice (publikovania v OJ), majú možnosť neuplatňovať toto právo až do 1. januára 2010.

Aj keď ide o tradičné právo upravené autorskoprávnych predpisoch, jeho uplatnenie nadobúda podstatný význam až v súvislosti s pôsobením trhového hospodárstva.

K § 20

Toto ustanovenie vyjadruje nezávislosť autorského práva ako osobnostného práva od vlastníckeho práva alebo iného vecného práva a vyjadruje aj jeho nedotknuteľnosť vlastníckym právom alebo iným vecným právom (problematikou sa čiastočne zaoberal platný § 31 ods. 1).

Z navrhovaného znenia odseku 1 vyplýva, že vlastník alebo subjekt iného vecného práva k veci môže dielo použiť len na základe licenčnej zmluvy, ktorou by nadobudol súhlas na použitie diela (okrem vyhotovovania rozmnoženín zverejneného diela pre osobnú potrebu podľa § 24 ods. 1 a verejného vystavenia originálu diela podľa § 37 alebo, ak tak vyplýva z osobitného predpisu). Autorské právo k dielu (ako právo k nehmotnému statku) a vlastnícke právo k veci (ako právo k hmotnému substrátu diela), prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené, sa každé riadi vlastným právnym režimom.

V odseku 2 sa rieši otázka práv vlastníka alebo osoby oprávnenej z iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorého vlastnícke právo alebo iné vecné právo k tejto veci je autorským právom nedotknuté, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu nevyplýva inak; užívanie veci, ktoré by bolo použitím diela, nie je bez zmluvného alebo zákonného podkladu dovolené. V podstate sú autor aj vlastník povinní rešpektovať práva druhého a tretia osoba potom práva oboch.

V odseku 3 sa zdôrazňuje, že vlastník originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nemá žiadne osobitné povinnosti k predmetu vlastníctva, ktorý je chránený podľa Autorského zákona; to nevylučuje, aby v tomto zmysle zmluvne prevzal osobitný záväzok alebo aby musel rešpektovať osobitné právne povinnosti vyplývajúce z verejnoprávnej úpravy. Ustanovením nie sú dotknuté osobnostné práva autora k dielu, vlastník alebo iný subjekt iného vecného práva teda nemôže zasahovať do diela a vykonávať na ňom zmeny, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak.

Odsek 4 vyjadruje nezávislosť autorského práva od vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci. Výslovne rieši otázku autorského práva v súvislosti so zničením originálu diela, teda veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, a to tak, že autorské právo k dielu zničením originálu diela nezaniká. Takto je vyjadrená povaha autorského diela ako nehmotného statku, jeho odlišnosť od hmotného statku a jeho nezávislosť od neho; autorské právo teda trvá nezávisle od existencie hmotného substrátu.

Ustanovenie odseku 5 zakotvuje osobnostné právo autora na prístup k dielu, ktoré sa dosiaľ vyvodzovalo len doktrinálne. Podľa tohto ustanovenia má autor právo v prípade, že už nie je vlastníkom veci (hmotného substrátu diela), požadovať od vlastníka tejto veci, aby mu ju sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie jeho autorského práva a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka veci. Vlastníkovi veci, rešpektujúc jeho práva, sa neukladá povinnosť vydať autorovi túto vec, ale ukladá sa mu povinnosť na žiadosť a náklady autora vyhotoviť autorovi fotografiu alebo inú rozmnoženinu diela podľa charakteru diela a účelu použitia diela autorom a odovzdať ju autorovi. Predpokladá sa, že autor si môže právo na prístup k dielu uplatňovať nielen voči vlastníkovi, ale aj osobám, ktoré vecou disponujú.

Ustanovenie odseku 6 upravuje vzťah vlastníka alebo iného užívateľa stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, k jej autorovi. Navrhované ustanovenie má odstrániť spory vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s úpravou stavieb zo strany ich vlastníkov alebo užívateľov. Podľa tohto ustanovenia možno bez súhlasu autora vykonať na takejto stavbe stavebné úpravy a bežné udržiavacie práce za predpokladu, že neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorského práva (pri ich rozsahu sa možno orientovať napr. aj podľa § 55 ods. 2 písm. b) a c) a § 139b ods. 14 stavebného zákona).

K § 21

Úprava trvania výhradných majetkových práv obsahom aj rozsahom plne korešponduje so smernicou Rady č.93/98/EHS.

K § 22

V záujme predchádzania sporom sa v súlade so smernicou Rady č. 93/98/EHS ustanovuje aj začiatok počítania lehoty trvania ochrany výhradných majetkových práv.

K § 23

Ustanovenie upravuje právo autora udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny v súlade so znením smernice Rady č. 92/100/EHS.

Zánik práva verejného rozširovania má zásadný význam z hľadiska fungovania jednotného trhu v rámci Európskej únie. Týmto ustanovením sa Slovenská republika pripravuje na zapojenie sa do systému jednotného trhu tak, že zavádza zánik výhradného práva autora udeľovať súhlas s predajom alebo s inou formou prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo k jeho rozmnoženinám v prípade prvého oprávneného prevodu vlastníckeho práva k predmetnému originálu alebo rozmnoženinám pre územie Slovenskej republiky.

Uplatňovanie ustanovenia v praxi znamená napríklad, že autor v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) udelí vydavateľstvu súhlas na verejné rozširovanie určitého počtu výtlačkov knihy na území Slovenskej republiky. Vydavateľstvo vydá a prevedie svoje vlastnícke práva k vydaným výtlačkom na ďalšiu osobu, napr. na veľkoobchod. Oprávneným prevodom vlastníckeho práva k týmto výtlačkom z vydavateľstva na veľkoobchod zanikne pre tieto výtlačky autorovo právo verejného rozširovania (autor už nemôže zakázať ich ďalší predaj) a tieto výtlačky sa teda môžu predávať tretím osobám (napr. maloobchodom) bez jeho súhlasu.

Toto právo zaniká pre teritórium Slovenskej republiky a v prípade vývozu predmetných výtlačkov do zahraničia autor za predpokladu, že zmluva neustanovuje jeho zánik aj pre ďalšie teritóriá, toto právo má, pokiaľ ho pozná právny poriadok daného štátu.

V krajinách Európskej únie však prvým oprávneným predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva zaniká autorovo právo verejného rozširovania pre územie všetkých členských štátov Európskej únie, čím sa toto územie správa ako jednotný trh. Z týchto dôvodov nie je možné, aby po prvom oprávnenom prevode vlastníckeho práva k určitému výtlačku napr. na území Talianska mal autor právo zakázať jeho predaj napr. na území Dánska.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie bude toto ustanovenie následne potrebné preformulovať tak, aby právo verejného rozširovania zanikalo nielen pre územie Slovenskej republiky, ale aj pre územia všetkých členských štátov, čím sa aj v tejto oblasti zavedie princíp jednotného trhu.

K § 24 až 38

Pôvodné obmedzenia autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a z čl. 10 WCT sú formulované tak, aby čo v najmenšej miere zasahovali do výhradných práv autora a aby nenarúšali bežné využitie diela a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora. Rovnaké podmienky platia aj na novoformulované výnimky zavádzané navrhovanou úpravou v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, ktorej cieľom je predovšetkým odstrániť rozdiely v obmedzeniach a výnimkách z jednotlivých práv medzi jednotlivými národnými úpravami, ako aj obmedziť výnimky, výhrady a obmedzenia. Z tohto dôvodu smernica ustanovuje taxatívnym výpočtom výnimky z práva rozmnožovania, verejného prenosu a sprístupňovania verejnosti, pričom zohľadňuje rozdiely medzi súkromným digitálnym a analógovým rozmnožovaním; v niektorých prípadoch, keď nie je riešený ani inštitút náhrady odmeny, sa výnimky a obmedzenia vzťahujú len na právo rozmnožovania (v žiadnom prípade nie na použitie on-line). S týmito výnimkami a obmedzeniami je spätá aj úprava technických prostriedkov určených na zabránenie alebo obmedzenie protiprávneho konania, a to aj v prípade zneužitia zákonom dovolených použití nad ustanovený rámec, ako aj úprava informácií na správu práv.

Ustanovenia dotýkajúce sa obmedzení výhradných majetkových práv (ďalej len „výnimky“) sa zlaďujú, či už terminologicky alebo rozsahom a spôsobom dovoleného použitia diela, so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č.2001/29/ES. V tomto kontexte sa dopĺňajú aj nové výnimky, tak ako ich umožňuje predmetná smernica. Ide o širokú oblasť právnych vzťahov, kde je možnosť oprávneného použitia diel vzhľadom na ich povahu a požiadavky ich praktického využitia bez zavedenia takýchto výnimiek komplikovaná. Zároveň však treba mať na zreteli, či v každom jednotlivom prípade nenarúšajú bežné využitie diela a nespôsobujú neospravedlniteľnú ujmu oprávnených záujmov autora. Navrhovaná úprava tieto výnimky uvádza taxatívne a ich aplikácia nedovoľuje extenzívny výklad.

K § 24Pôvodná výnimka z výhradného práva autora na rozmnožovanie umožňujúca fyzickej osobe vyhotoviť si bez súhlasu autora rozmnoženinu diela pre osobnú potrebu sa spresňuje tak, aby korešpondovala s čl. 5 ods. 2 písm. b) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. V tomto kontexte sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) tejto smernice postihuje prípady vyhotovovania rozmnoženiny zverejneného diela prostredníctvom reprografického zariadenia, ktoré na rozdiel od odseku 1 nie je viazané len na fyzickú osobu a jej osobnú potrebu, ale vo všeobecnosti umožňuje prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia vyhotoviť rozmnoženinu diela (tlačeného), ktorej následné využitie nie je obmedzené účelom; každé ďalšie použitie v zmysle tohto zákona sa viaže na súhlas autora.

Oba uvedené prípady voľného rozmnožovania zverejneného diela platia len za predpokladu, že nejde o výnimky ustanovené v odseku 3, kde by už len vyhotovenie jednej rozmnoženiny, či už pre osobnú potrebu fyzickej osoby (odsek 1) alebo tlačovú rozmnoženinu (odsek 2), mohlo byť vážnym a neospravedlniteľným zásahom do autorského práva.

Za použitie diela podľa odseku 1 a 2 nie je potrebné uhradiť autorovi odmenu (odseky 3 a 4), avšak patrí mu náhrada odmeny uhrádzaná prostredníctvom organizácie kolektívnej správy podľa odseku 6. Touto úpravou sa rieši aj v súčasnosti aktuálny problém vyhotovovania rozmnoženín tlačených diel pre osobnú potrebu fyzickej osoby vyhotovovaných inou osobou (na objednávku), ktorý platná úprava nepostihovala.

Ustanovenie odseku 10 vyjadruje spojitosť tohto dovoleného použitia diela (vyhotovovanie rozmnoženiny zverejneného diela) s technickými prostriedkami ochrany určenými na zabránenie alebo obmedzenie protiprávneho konania, teda aj zneužitia vyhotovovania rozmnoženín, ktoré by presahovalo napr. osobnú (súkromnú) potrebu, resp. zákonom určený rámec; úprava právnej ochrany takýchto zariadení, opatrení a informácií na správu práv nemôže byť použitím diela podľa ustanovenej výnimky dotknutá.

K § 25Výnimka umožňuje citovať určitú časť zverejneného diela v inom diele sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. d) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES ohraničuje (zužuje) určením účelu, na aký je použitie diela citáciou viazané. Citáciu možno použiť pri recenziách a kritike zverejneného diela, pričom v prípade vyučovacích, vedeckovýskumných a umeleckých účelov je podmienkou nekomerčné využitie. Uplatňuje sa teda zásada účelovej a funkčnej odôvodnenosti citácie vo vzťahu diela, do ktorého sa cituje, k dielu, z ktorého sa cituje. Pri citácii naďalej platí, že aj keď nie je potrebný súhlas autora ani zaplatenie odmeny za použitie diela, nie sú dotknuté osobnostné práva autora, predovšetkým právo autora na nedotknuteľnosť diela, teda že sa nesmie zmeniť obsah ani zmysel citovaného diela. Takisto platí nevyhnutnosť zreteľného odlíšenia citácie od obsahu diela, do ktorého sa cituje. Zároveň sa však musí splniť podmienka uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, názvu diela a prameňa. Z dikcie zákona vyplýva, že predpokladom citácie je existencia vlastného diela, do ktorého sa cituje, teda že len samým výberom a usporiadaním citácií nemožno oprávnene vytvoriť dielo.

K § 26Podľa ustanovenej výnimky, ktorú predpokladá aj smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES v čl. 5 ods. 3 písm. j), môže usporiadateľ výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel použiť bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny takto vystavené dielo na propagáciu vyhotovením jeho rozmnoženiny, ktorú môže rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom; nie je pritom podstatné, či takáto propagácia diela bude odplatná alebo bezodplatná, ak sa tým sleduje ustanovený cieľ. Predpokladom využitia tejto výnimky je totiž oprávnenosť vystavenia umeleckého diela ako prvotného (základného) použitia.

Podľa tejto výnimky možno napríklad zaradiť vyobrazenie takto vystaveného diela do katalógu alebo ho inak propagovať, pričom takýto katalóg alebo iný propagačný materiál možno rozširovať predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva, ale aj verejným prenosom, a to za podmienky uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, a názvu diela.

K § 27Výnimka umožňuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. h) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny uvedenými spôsobmi, t. j. kresbou, maľbou, grafikou, reliéfnym obrázkom či reliéfnym modelom, fotografiou alebo filmom, iba zaznamenať či vyjadriť dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve (architektonické dielo vyjadrené stavbou alebo sochu). Povoľuje sa teda len verné zachytenie takéhoto diela a len niektorým z uvedených spôsobov. Táto v podstate tradičná výnimka nezahŕňa vyhotovenie napodobeniny diela napr. vo forme trojrozmernej rozmnoženiny, ale takisto nie je dovolené vyjadriť niektorým z uvedených spôsobov dielo (vyhotoviť rozmnoženinu diela) rovnakého druhu, čo možno vyvodiť z väzby slovného spojenia „dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve“ a taxatívneho výpočtu jeho možného vyjadrenia. Spôsob rozširovania predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva a verejný prenos takto verne zachyteného diela nie sú obmedzené. Zároveň však musí byť primerane splnená podmienka uvedenia mena autora takto vyjadreného diela alebo osoby, pod ktorej menom sa takéto dielo uvádza na verejnosti, resp. názov diela.

K § 28V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa upravuje rozsah tradičnej výnimky viazanej na vyučovacie účely.

K § 29V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa rozširuje platná výnimka na použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých. Toto použitie je priamo viazané na postihnutie; rozsah použitia je ohraničený druhom postihnutia a nesmie mať komerčnú povahu.

K § 30Zavádza sa výnimka, ktorá zohľadňuje požiadavky a potreby verejnosti na mimozmluvné použitie diela v prípadoch, ako sú občianske a náboženské obrady, školské predstavenia a pri použití školského diela školou (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav).

Použitie diela pri občianskych a náboženských obradoch korešponduje s čl. 5 ods. 3 písm. g) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Táto smernica umožňuje aj zaradenie výnimky uplatňovanej pri školských predstaveniach, keď je použitie diela viazané výlučne na tento účel a zároveň je taxatívnym výpočtom obmedzený aj rozsah účinkujúcich pri takomto predstavení. Ak ide o školské dielo vymedzené v § 5 ods. 12, jeho použitie je viazané len na vnútorné potreby školy. Uvedené použitia však nesmú mať komerčný charakter, (uskutočňujú sa bezodplatne resp. len za úhradu nákladov spojených s použitím).

K § 31Výnimka pri použití diela knižnicou alebo archívom sa oproti platnej úprave aktuálne rozširuje v súlade s čl. 5 ods. 2. písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

K § 32Medzi najvýznamnejšie výnimky z pohľadu smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES patrí výnimka zavedená v tomto ustanovení, umožňujúca niektoré akty dočasného rozmnožovania, pri ktorých vznikajú dočasné alebo náhodné (príležitostné) rozmnoženiny, tvoriace neoddeliteľnú súčasť technologického procesu. Dôvodom vyhotovenia takýchto rozmnoženín môže byť len umožnenie pohotového zaslania do siete medzi tretími stranami a sprostredkovateľom alebo dovoleného použitia predmetu ochrany. Takýto akt rozmnožovania by sám o sebe nemal mať samostatnú ekonomickú hodnotu.

Ide predovšetkým o také konanie, ktoré umožní vkladanie do rýchlej vyrovnávacej pamäte a letmé prehliadanie, ako aj konanie, ktoré umožní, aby prenosové systémy pohotovo vykonávali svoju funkciu za podmienky, že sprostredkovateľ neupravuje informáciu a nebráni dovolenému použitiu diela (iných predmetov ochrany). Smernica takto reaguje na vyhotovovanie rozmnoženín (dočasných alebo náhodných), ktoré prebieha predovšetkým pri prehliadaní webových stránok a pri využívaní elektronickej pošty. Podľa tohto zákona totiž právo na rozmnožovanie patrí medzi výhradné práva autora a iných oprávnených nositeľov práv, pričom pri prehliadaní webových stránok si prehliadač ukladá určité druhy súborov, teda vytvára ich rozmnoženiny, a to na účely opätovného rýchlejšieho stiahnutia týchto stránok, pretože načítanie súborov z pevného disku je obyčajne omnoho rýchlejšie ako načítanie prostredníctvom siete. (Takáto činnosť je však činnosťou nezavinenou a zodpovednosť za porušenie Autorského zákona je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna.) Vo väčšine prípadov však uvedené činnosti možno podradiť pod použitie predmetov ochrany pre osobnú potrebu (výnimku z autorského práva), nie však bezvýhradne, lebo sa nevzťahuje na počítačové programy ani na elektronické databázy. V druhom prípade ide o vyhotovovanie dočasných rozmnoženín predmetov ochrany sprostredkovateľmi elektronickej pošty a o všeobecné ukladanie súborov na tzv. proxy serveroch (nie je použitím pre osobnú potrebu).

Uvedená úprava „technických rozmnoženín“ korešponduje s úpravou smernice Rady č. 91/250/EHS a smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES.

K § 33Ustanovenie o použití diela na informačné účely sa oproti platnej úprave spresňuje a rozsahom sa upravuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Platná výnimka umožňujúca vyhotovovať rozmnoženinu diela bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny sa rozširuje o ďalšie spôsoby použitia takýchto rozmnoženín, predovšetkým o verejný prenos, ako aj o ich rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva za predpokladu, že si autor alebo iný nositeľ práv nevyhradil takéto práva.

K § 34Ustanovenie v súlade s čl. 6 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz zavádza výnimku dotýkajúcu sa autorského práva k súbornému dielu (autorská databáza), ktorá sa odlišuje od výnimky ustanovenej v rámci osobitných práv k databáze (§ 75). Výnimka umožňuje oprávnenému používateľovi databázy využívať databázu alebo jej časť bez ohľadu na to, či ide o databázu elektronickú alebo neelektronickú, na účely a spôsobom podľa zmluvy s nositeľom práv, a to aj vtedy, ak je takýto prístup k obsahu diela a použitie obsahu diela inak nevyhnutne vyhradené autorovi, avšak za predpokladu, že sa takéto použitie uskutočňuje v rozsahu odôvodnenom účelmi (prístup k obsahu databázy a riadne využitie obsahu databázy) a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Na súborné dielo (autorskú databázu) sa vzťahujú aj ostatné obmedzenia autorského práva vrátane výnimky podľa § 24, ktorá vzhľadom na značné riziká, ktoré autorovi takejto databázy prináša digitálne prostredie, neumožňuje vyhotovovanie rozmnoženín elektronickej databázy.

K § 35 a 36Ustanovenie rieši právnu ochranu počítačových programov v súlade so smernicou Rady č. 91/250/EHS, kde vo všeobecnosti platia rovnaké kritériá ako pri literárnych dielach s dôrazom na kritérium autorskoprávnej individuality v zmysle neopakovateľnosti výtvoru. Ochranu v zmysle zákona nepožíva vlastné vyriešenie, ale autorskoprávne stvárnenie riešenia. V ustanovení sa zohľadňujú špecifiká počítačového programu a jeho využiteľnosti v praxi. Umožňuje sa, aby oprávnený používateľ autorizovanej rozmnoženiny (vytvorenej autorom alebo iným nositeľom práv) mohol na nej vykonať úpravu alebo preklad, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie interoperability a prevádzku počítača.

Nie je porušením autorského práva k počítačovému programu vyhotovenie rozmnoženiny z autorizovanej rozmnoženiny počítačového programu na záložné účely (archivovanie pre prípad straty, zničenia alebo znehodnotenia) Oprávnený používateľ rozmnoženiny počítačového programu nepotrebuje súhlas autora alebo iného nositeľa práv na preskúmavanie, študovanie, preskúšavanie funkčnosti počítačového programu s cieľom riadneho fungovania a následného použitia, na ktoré bol oprávnený. Tieto činnosti nemôžu byť vylúčené ani zmluvne.

V prípade, že by došlo k využitiu nad rámec uvedených činností, ide o neoprávnené použitie a každá rozmnoženina takto vyhotovená musí byť znehodnotená.

Ustanovenie predpokladá splnenie určitých podmienok, ktoré sú nevyhnutné na dekompiláciu počítačového programu (spätný preklad programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka), na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie interoperability (vzájomná súčinnosť – spolupráca) nezávisle vytvorených počítačových programov s inými počítačovými programami. (Pojem kompilácia vyjadruje preklad zdrojového textu z programovacieho jazyka do strojového kódu.) Ide o naplnenie funkčnosti počítačových programov a zladenie vnútorného hardvérového a softvérového prostredia.

Vyhotovenie rozmnoženiny kódu počítačového programu alebo prekladu jeho formy nie je možné zmluvne vylúčiť.

Informácie získané dekompiláciou počítačového programu sa nemôžu použiť na iný cieľ a iným spôsobom, ako je vymedzené zákonom.

K § 37Ustanovenie konkretizuje inštitút voľného vystavenia originálu diela alebo jeho rozmnoženiny, keď sa nevyžaduje súhlas autora. Ide o verejné vystavenie na miestach, kde je takáto činnosť obvyklá (galéria, múzeum, výstavná sieň a iné kultúrne zariadenie). Pri origináli diela sa predpokladá, že bolo predané alebo vlastníctvo k nemu bolo prevedené iným spôsobom na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej náplňou činnosti je verejné vystavenie, a autor alebo iný nositeľ práv bol pri prevode alebo predaji diela alebo jeho rozmnoženiny s touto skutočnosťou uzrozumený.

K § 38Pravidlo uplatňovania tzv. trojkrokového testu pri zavadzaní zákonných obmedzení autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a čl. 10 WCT (čl. 16 WPPT ) sa spresňuje v kontexte navrhovaných úprav; (trojkrokový test: poskytnuté obmedzenia a výnimky sa môžu zaviesť len v osobitných prípadoch (1. krok), ak nie sú v rozpore s bežným využitím diela (2. krok) a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora (3. krok).

K § 39

Tradičné miesto v slovenskom právnom poriadku má zmluva o vytvorení diela. V záujme jednotnosti právneho poriadku navrhované ustanovenie vyjadruje len zásady zmluvy o vytvorení (autorského) diela, na ktorú sa primerane použije zmluvný typ zmluvy o dielo podľa § 631 až 643 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy nenadobúda objednávateľ právo použiť vytvorené dielo; právo použiť dielo objednávateľ nadobudne až na základe licenčnej zmluvy (možno ju uzatvoriť súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo v inom čase).

K § 40 až 47

Autorský zákon ako osobitný zákon k Občianskemu zákonníku preberá základnú zásadu občianskeho zmluvného práva, t. j. zásadu zmluvnej voľnosti; zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Zároveň sa aj pre oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom upravuje jednotný zmluvný typ – licenčná zmluva, pričom navrhovaná úprava zohľadňuje aj terminologickú jednotu s existujúcou úpravou licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva podľa Obchodného zákonníka.

Zásada zmluvnej voľnosti je obmedzená potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, ako napr. nemožnosť vzdania sa autorského práva, nemožnosť prevodu autorského práva (18 ods. 5), povinná kolektívna správa práv v určitých zákonom ustanovených prípadoch.

Základné požiadavky na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa vôle a jej prejavu sú obsiahnuté v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, tzn., že i pre autorskoprávne vzťahy platí, že právny úkon musí byť vykonaný slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, inak je absolútne neplatný.

Upravuje sa licenčná zmluva vzťahujúca sa na diela (autorské). V záujme jednoty právneho poriadku sa opúšťa doterajší skôr formálny rozdiel autorských zmlúv podľa spôsobu použitia, ktoré boli svojou povahou vždy licenčnými zmluvami, akurát sa tak v zákone neoznačovali, a aj pre oblasť autorského práva sa výslovne zavádza jednotná licenčná zmluva ako základný zmluvný typ zvyčajný pre celú oblasť práv duševného vlastníctva. Úprava sleduje aj terminologickú jednotu s existujúcou úpravou licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva (§ 508 a nasl. Obchodného zákonníka).

Súčasne sa plne rešpektujú špecifiká autorských diel ako osobitných prejavov osobnosti autora. V súlade so základným princípom súkromného práva, do ktorého autorské právo patrí, sa posilňuje zmluvná voľnosť. Navrhovaná úprava odstraňuje už prekonanú reguláciu záväzkových vzťahov v autorskom práve, ktorá autora proti jeho vlastnej vôli obmedzovala a ktorá so sebou niesla riziko absolútnej neplatnosti prejavu vôle, a tým aj značnú právnu neistotu v oblasti regulovanej Autorským zákonom.

Úprava jednotnej licenčnej zmluvy sa v zásade neodlišuje od platnej právnej úpravy obsahujúcej zmluvu o šírení diela a demonštratívne aj niektoré typy tejto zmluvy.

Základnými princípmi, z ktorých vychádza navrhovaná koncepcia licenčnej zmluvy, je princíp zmluvnej slobody a princíp zmluvnej istoty strán; v platnej právnej úprave nie sú tieto princípy adekvátne zdôraznené.

Úprava však neposkytuje absolútnu slobodu, zmluvné právo naďalej zotrváva na nemožnosti translatívneho prevodu (nemožnosti scudzenia) autorského práva a práva k umeleckému výkonu a zabezpečuje autorovi, resp. výkonnému umelcovi návrat poskytnutého oprávnenia, ak strana, ktorá takéto oprávnenie získa, zanikne bez právneho nástupcu. Vzhľadom na to, že v rámci zmluvných vzťahov je autor častejšie slabšou stranou, navrhovaná úprava ďalej rozvíja princíp uplatňovaný v platnej právnej úprave, že zákonná úprava zvýhodňuje autora, ak nie je v zmluve výslovne ustanovené inak. Novým prístupom sa navrhovaná úprava snaží koncepčne riešiť použitie diel a zavŕšiť tak prechod od štátom riadeného hospodárstva k trhovému hospodárstvu, bez nadbytočných regulácií zo strany štátu. Ochrana autora vo vzťahu k používateľom (objednávateľ, nadobúdateľ a iní) spočíva predovšetkým v tom, že autor má výhradné právo rozhodovať o nakladaní s dielom, a teda rozhodovať aj o tom, kto a akým spôsobom alebo akými spôsobmi a v akom rozsahu bude jeho dielo používať. Ochrana ekonomického postavenia autora je dostatočne zabezpečená tak, že pri uzatváraní zmluvy s používateľom si autor ako disponent s výhradnými majetkovými právami dohodne v zmluve odmenu. V odôvodnených prípadoch má autor možnosť udeliť súhlas na použitie svojho diela bezodplatne.

Licenčná zmluva obsahovo zachováva niektoré mechanizmy a podstatné náležitosti zo zmluvy o rozširovaní diela. Niektoré nadbytočné náležitosti, ktoré boli prekážkou pre autorov a v neposlednom rade aj pre používateľov autorských diel, sa vypúšťajú. Rozsah nevyhnutný na zachovanie určitosti dojednaní v licenčnej zmluve, ako je požiadavka vymedzenia jednotlivých spôsobov použitia diela a vymedzenie rozsahu jeho použitia, a to predovšetkým v prípadoch, keď autor udeľuje obmedzenú licenciu na použitie diela, zostáva zachovaný.

K § 40Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti licenčnej zmluvy. Licenčná zmluva je zmluva zásadne odplatná. V záujme zachovania princípu zmluvnej voľnosti sa vo výnimočných prípadoch umožňuje aj bezodplatnosť tejto zmluvy (ak sa tak zmluvné strany dohodnú). Odstraňuje sa tak doterajšia právna nemožnosť uzavrieť pri zhodnej vôli zmluvných strán zmluvu, ktorou sa oprávnenie na použitie diela poskytuje bezodplatne (napr. na charitatívne účely). (Na rozdiel od platnej úpravy, podľa ktorej má autor právo na odmenu, je navrhovaná úprava postavená na zásade odplatnosti licenčnej zmluvy, z ktorej existujú výnimky.)

V súlade s väčšinou autorských zákonov európskych štátov sa zakotvuje všeobecná súkromnoprávna zásada zákazu vzdania sa práva, ktoré vznikne až v budúcnosti, a tak sa autorovi zachováva možnosť zhodnotenia jeho práv v súvislosti so vznikom nových technológií. (Licenciu možno udeliť v obmedzenom rozsahu s dohodnutým rozsahom alebo v neobmedzenom rozsahu.)

Licenčná zmluva vychádza zo všeobecného princípu zmlúv, ktorých obsahom je súhlas na použitie; tieto zmluvy sú súčasne zaväzujúce len vtedy, ak sa povinnosť použitia výslovne dohodne. Z tohto dôvodu sa odmena poskytuje za udelenie súhlasu na použitie a nie za použitie samo ako doteraz. Pri neoprávnenom použití diela inou osobou (tzn. bez udelenej licencie alebo bez zmocnenia zákona) má autor voči tejto osobe všeobecný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zvyčajnej autorskej odmeny.

S ohľadom na špecifiká sa ustanovuje požiadavka písomnej formy takýchto licenčných zmlúv (ako výnimka zo súkromnoprávnej zásady neformálnosti právnych úkonov).

§ 41 a 42Ustanovenia bližšie špecifikujú spôsob použitia diela a rozsah licencie (podstatné náležitosti licenčnej zmluvy).

K § 43Ustanovenie vymedzuje obsah výhradnej licencie a nevýhradnej licencie ako základných pojmov zaužívaných v záväzkových vzťahoch. Ak sa autor s nadobúdateľom nedohodne inak, platí že licencia bola udelená nevýhradne. V prípade udelenia výhradnej licencie priamo z jej povahy vyplývajú obmedzenia autora uvedené v tomto ustanovení pri dispozícii s majetkovými právami k dielu.

K § 44Poskytnutie práv z licencie tretej osobe pri zachovaní rozsahu licencie je výrazom osobnostno-právnej povahy diela, z ktorej vyplýva autorov záujem rozhodovať o osobe používateľa diela. Z tohto dôvodu môže nadobúdateľ so súhlasom autora poskytnúť súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (úplne alebo čiastočne) tretej osobe, a to osobitnou zmluvou, príp. postúpením licencie. Tento princíp v záujme jednoty právneho poriedku neplatí len v prípade predaja podniku. Pri poskytnutí oprávnenia podľa odseku 1 nedochádza k zmene zmluvných strán licenčnej zmluvy; postúpenie licencie podľa odseku 2 má za následok zmenu v osobe nadobúdateľa. V druhom prípade možno predpokladať súbežné prevzatie dlhov, a tým aj cesiu všetkých práv a povinností zmluvy.

K § 45V prípade určenia odmeny v závislosti od zisku nadobúdateľa licencie z využívania diela poskytuje zákon autorovi právne prostriedky na kontrolu riadneho vykazovania odmeny. Ochrana sa poskytuje aj záujmom nadobúdateľa; autorovi ukladá povinnosť mlčanlivosti, ak nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené ako dôverné v tom zmysle, že ich autor nesmie poskytnúť tretej osobe ani ich použiť sám pre svoje účely v rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté

Nadobúdateľovi sa kogentne ukladá povinnosť poskytnúť autorovi pravidelné vyúčtovanie v periodicite, akú si strany dohodnú, a ak sa nedohodnú, je určená ročná periodicita.

K § 46Navrhovaná úprava aj vzhľadom na špecifický charakter majetkových práv autora nevyhnutne obsahuje osobitné ustanovenia o prechode licencie a zániku licencie. Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností z licenčnej zmluvy (licencia) v prípade zániku právnickej osoby alebo úmrtia fyzickej osoby, ktorej bola licencia udelená. Zánik licencie nastáva vtedy, keď licenčná zmluva vylúčila prechod práv a povinností na právneho nástupcu či dediča.

K § 47S ohľadom na špecifiká sa navrhuje podrobnejšia úprava aj na použitie diela licenčnou zmluvou na vydanie diela a použitie diela jeho vydaním ako jedného zo spôsobov použitia diela.

K § 48 a 49

Zavádzajú sa inštitúty hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy, ktoré sa v autorskoprávnej oblasti aj v oblasti súvisiacich práv bežne využívajú už od roku 1954. Hromadnosť sa vníma vo vzťahu k predmetom ochrany, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy. Kolektívnosť sa potom vníma vo vzťahu ku kolektívu (združeniu) používateľov, ktorý je zmluvnou stranou s organizáciou kolektívnej správy. Pri oboch týchto zmluvných typoch sa predpokladá primerané použitie ustanovení o licenčnej zmluve.

K § 50 a 51

Predložený návrh v osobitných ustanoveniach upravuje použitie zamestnaneckého diela a školského diela (vymedzených v § 5), ktorých špecifická povaha odôvodňuje osobitný právny režim a nakladanie s týmito dielami. Pri nakladaní s týmito dielami sa nič nemení na tom, že autor zostáva autorom s tým, že jeho osobnostné práva sú navrhovanou právnou úpravou dotknuté v minimálnom rozsahu.

K § 50Navrhovaná úprava „zamestnaneckého diela“ zodpovedá európskym štandardom a významným spôsobom posilňuje postavenie zamestnávateľa. Na rozdiel od platnej právnej úpravy, ktorá výkon autorovho práva dielo použiť zveruje (ex lege) zamestnávateľovi len vo vzťahu k počítačovým programom, navrhovaná úprava zveruje výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi pri všetkých zamestnaneckých dielach. V súvislosti so zamestnaneckým dielom, ktorým rozumieme dielo vytvorené autorom na splnenie si povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom (§ 5 ods. 22), sa dispozitívne ustanovuje (odsek 1), že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ak nie je dohodnuté inak; to znamená že medzi zamestnancom – autorom a zamestnávateľom možno dohodou právo výkonu vylúčiť alebo obmedziť. Dôvodom na zverenie výkonu majetkových práv autora priamo zákonom zamestnávateľovi je ochrana jeho investícií (rozsah tohto výkonu ohraničený nie je). Zamestnávateľ môže teda bez ďalšieho dielo použiť sám alebo môže inému udeliť súhlas na použitie a má právo aj na odmenu za takéto použitie. V súlade s povahou tohto výkonu (zamestnávateľ vykonáva cudzie majetkové práva) sa zakotvuje konsolidačná zásada pri zániku alebo smrti zamestnávateľa bez právneho nástupcu, keď právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor (ods. 2).

Zamestnávateľovi je zverený len výkon majetkových práv autora-zamestnanca, nie jeho osobnostných práv (právo na autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení, právo na nedotknuteľnosť diela (§ 17 ods. 1 písm. d)). Ustanovenie odseku 3 však obsahuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora, tak platí, že autor-zamestnanec súhlasil so zverejnením diela, ako aj s tým, aby zamestnávateľ uvádzal dielo na verejnosti pod svojím menom. Zamestnávateľ je teda oprávnený na určitý zásah do osobnostných práv autora na základe tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá sa dotýka práva na zverejnenie diela a označenia diela. Ide tu však o dispozitívnu úpravu, ktorá umožňuje dohodou medzi zamestnávateľom a autorom- zamestnancom upraviť podmienky aj inak (pre autora výhodnejšie). Majetkové práva autora- zamestnanca je obmedzené tak osobne, ako aj vo vzťahu k tretím osobám, ak zo zmluvy nevyplýva inak (ods. 4). To znamená, že autor-zamestnanec môže použiť (svoje) dielo alebo udeliť súhlas na použitie diela inej osobe, len ak sa tak dohodne so zamestnávateľom; takáto odchylná dohoda by však musela byť dohodnutá ešte pred vytvorením diela, pretože vtedy vznikne zamestnávateľovi ex lege právo výkonu v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu (§ 57).

K § 51Pri školskom diele sa škole (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav) umožňuje použiť dielo niektorými ustanovenými spôsobmi, pričom autor je obmedzený len v prípade ohrozenia oprávnených záujmov školy, tzn., že môže dielo použiť alebo udeliť súhlas (licenciu) na použitie diela inej osobe. Ochrana investícií školy je upravená v odseku 3.

K § 52

Ustanovenie rieši otázku práva k predtým nezverejnenému dielu, ktoré bolo prvý raz zverejnené po uplynutí trvania autorského práva. Autorské právo k takémuto dielu má osoba, ktorá dielo zverejní vydaním a to v rozsahu, aký prináleží pôvodnému autorovi diela, s výnimkou práv viažucich sa k osobe autora (§ 17). Ide o právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a tiež právo na odmenu za použitie diela.

K § 53

Pod inštitútom voľného diela sa rozumie dielo pôvodne autorskoprávne chránené, pri ktorom však uplynulo trvanie majetkových práv (§ 21); dielo sa stáva voľným aj tým, že majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov.

K § 54

Úprava autorstva k dielu je založená na predpoklade, že za autora sa považuje ten, kto je takto na diele označený, pokiaľ sa nepreukáže opak.

K § 55

Povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri vyplýva Slovenskej republike z Čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb.

K § 56 až 61

Úpravou sa rozširujú hmotnoprávne nároky autora, ktorých sa môže domáhať pri porušení svojho práva, a to o stiahnutie a zničenie neoprávnene vyhotovených rozmnoženín diela.

Novým spôsobom sa riešia aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá, nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj dohode TRIPS.

V niektorých krajinách je do autorskoprávnych úprav zahrnutá aj úprava procesných prostriedkov uplatňovania týchto práv. Vzhľadom na to, že platný Autorský zákon rešpektuje odvetvový systém práva, ani v predloženom návrhu sa nenavrhuje úprava procesných prostriedkov na uplatnenie práv duševného vlastníctva, ktorá by presahovala kompetencie Ministerstva kultúry SR.

K § 56Ustanovením sa posilňuje význam ochrany autorského práva. Sprehľadňuje a rozširuje sa katalóg nárokov a aktívne legitimovaných osôb. V odseku 1 sa demonštratívne vypočítavajú nároky proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa výslovne uvádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva, a to najmä s ohľadom na určité aplikačné problémy pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Okrem tohto určovacieho nároku sa upravujú aj tradičné prostriedky ochrany, ako je nárok zdržovací, odstraňovací a satisfakčný. V písmene b) sú obsiahnuté rôzne formy zdržovacieho nároku, a to v závislosti od povahy protiprávneho konania, ktorým môže byť ohrozenie práva a neoprávnený zásah do práva, teda porušenie práva. Všeobecne formulovaný nárok na poskytnutie údajov o pôvode neoprávnene zhotovených rozmnoženín, o spôsobe ich použitia a o totožnosti osôb, ktoré sa zúčastnili na tomto neoprávnenom zhotovení (podľa písmena c), umožňuje dotknutej osobe získať dôkazy na uplatnenie ďalších nárokov; tento nárok bude možné využiť najmä v prípadoch, keď dotknutej osobe chýba nielen dôkaz, ale aj dostatok informácií na určité tvrdenie. Nárok na odstránenie následkov podľa písmena d) smeruje k odstráneniu následkov porušenia práva (pri ohrození práva je vylúčený). Podmienkou uplatnenia tohto nároku je trvanie následkov, aj keď porušenie samo o sebe už trvať nemusí.

Náhrada nemajetkovej ujmy podľa písmena e) je možná formou morálneho zadosťučinenia, ale aj v materiálnej forme v peniazoch; zadosťučinenie v peniazoch patrí len vtedy, ak sa priznanie iného (morálneho) zadosťučinenia ukázalo ako nepostačujúce. Pri určení výšky sa prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo. Strany sa na výške zadosťučinenia môžu dohodnúť na základe dohody o urovnaní (§ 585 Občianskeho zákonníka), keď sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým. Ak sa strany na výške zadosťučinenia nedohodnú, určí ju súd (podľa uvedených kritérií). V odseku 2 tohto ustanovenia sa súdu umožňuje priznať autorovi na jeho návrh právo uverejniť rozsudok na náklady neúspešného účastníka (kontinuita s právnou úpravou ochrany proti nekalej súťaži). V zmysle odseku 3 patrí autorovi aj nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia podľa osobitných predpisov. Navrhovanou úpravou sa opúšťa koncepcia absolútneho nároku na odmenu za každé, teda aj neoprávnené použitie diela. Ten, kto neoprávnene nakladá s dielom, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. V prípade neoprávneného použitia diela prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj náhrada škody (zisku); v trestnom konaní sa vydanie bezdôvodného obohatenia zaraďuje pod pojem náhrady škody (Trestný zákon tieto pojmy nerozlišuje).

K § 57

V ustanovení sa nadobúdateľovi výhradnej licencie priznáva aktívna legitimácia na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 Obchodného zákonníka). Uvedené oprávnenie prináleží aj osobe, ktorej je zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50). Posilní sa tým postavenie osôb, do ktorých práv je najviac zasiahnuté neoprávnenými používateľmi. V súvislosti s nadobúdateľom výhradnej licencie sa nerozlišuje, či ide o licenciu, pri ktorej je aj autor sám povinný zdržať sa výkonu práva, alebo či toto právo môže vykonať.

K § 58

Ustanovenie korešponduje s čl. 51 a nasl. dohody TRIPS. Autor má právo domáhať sa určitých informácií potrebných na ochranu svojich práv nielen na súde prostredníctvom nároku podľa § 56 ods. 1 písm. c), ale aj v rozsahu podľa § 58 ods. 1 a 2 na colných orgánoch. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť čo najefektívnejšiu ochranu práv. Podľa odseku 3 sa informácií môže domáhať nielen autor osobne, ale aj príslušná organizácia kolektívnej správy a právnická osoba oprávnená chrániť záujmy autorov; takéto oprávnenie nepatrí nadobúdateľovi výhradnej licencie ani vykonávateľovi majetkových práv (autorských). Navrhovaná úprava nadväzuje na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru.

K § 59

Cieľom ustanovenia je posilniť právne postavenie autorov pri ochrane opatrení slúžiacich na ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním rozmnoženín diel a iným neoprávneným konaním. Významným prostriedkom zabezpečenia práv autorov pri súčasnom rozvoji možností prístupu k dielam a uľahčení vyhotovovania ich rozmnoženín a iných použití je technická a technologická ochrana diel. Autorskému právu sa takto poskytne rovnaká ochrana pred zneužitím prostriedkov slúžiacich na ich ochranu ako pred neoprávneným použitím diela. Podľa tohto ustanovenia sa za neoprávnený zásah do práv považuje konanie, ktoré síce nie je použitím diela, avšak jeho cieľom je umožniť nechránený prístup k dielu prekonaním opatrení (prekážok) slúžiacich na ochranu práv.

Pojem „účinné technologické opatrenia“ zahŕňa akýkoľvek postup alebo súčiastku vloženú do postupu, prístroja alebo výrobku, ktoré majú predchádzať alebo zabrániť neoprávnenému zásahu do práv (tzv. ochranný systém). Neoprávneným zásahom do práv je teda výroba, dovoz, rozširovanie pomôcok alebo akýkoľvek spôsob využitia pomôcok zasahujúcich do takéhoto ochranného systému s cieľom dosiahnuť majetkový prospech (napr. aj návod na zásah do ochranného systému možno považovať za takýto zásah do práv, pretože je vlastne zásahom (krokom) narúšajúcim „ochranný“ postup); nevyžaduje sa, aby sa odstránenie (vyradenie, obmedzenie) účinných technologických opatrení vykonalo priamo, postačovať budú aj kroky na jeho umožnenie. V tejto súvislosti nie je rozdiel medzi konaním osoby, ktorá odplatne umožní vnímať dielo (s cieľom dosiahnuť majetkový prospech), a konaním koncového používateľa (konzumenta), ktorý takto usporí náklady spojené s oprávneným odstránením prostriedkov ochrany. Použitý výraz „odkódovanie“ v najširšom význame zahŕňa aj odstránenie šifier, transformácií, kopírovacieho kontrolného mechanizmu (mechanizmu kontrolnej rozmnoženiny) (čl. 6 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES), pričom sa nevyžaduje, aby odstránenie technologických opatrení na ochranu práv bolo výlučným účelom pomôcok, ale postačuje, ak budú využiteľné (zamýšľané) aj na takýto účel.

K § 60

Ustanovenie nadväzuje na § 59. Ide tu takisto o neoprávnený zásah do práva konaním, ktoré samo osebe nie je neoprávneným použitím diela. Znenie ustanovenia v podstate obsahovo korešponduje s platným § 44 ods. 4 zohľadňujúcim predovšetkým čl. 12 zmluvy WIPO o autorskom práve, aktuálne sa však spresňuje, a to v kontexte už navrhovaných úprav a s ohľadom na čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

K § 61

Ustanovenie rozširuje autorskoprávnu ochranu aj na niektoré názvy diela a vonkajšiu úpravu diela, ktoré samy osebe nespĺňajú základné pojmové znaky diela. Aj keď sa táto ochrana svojím chápaním približuje k súťažnoprávnej ochrane, nejde o takúto ochranu, pričom sa nevylučuje súbeh autorskoprávnej ochrany a súťažnoprávnej ochrany.

K § 62

Výhradné osobnostné práva výkonného umelca svojím rozsahom v podstate zodpovedajú osobnostným právam autora ustanoveným v § 17, a preto sa ich úprava rieši odkazom na toto ustanovenie. Tieto práva boli výkonným umelcom priznané zmluvou WPPT (Rímsky dohovor takéto práva výkonným umelcom nepriznával a zmluva WPPT tento deficit odstránila).

K § 63

Úprava výhradných majetkových práv výkonného umelca je v súlade s medzinárodnými dohovormi (Rímsky dohovor a WPPT) a so smernicami Európskej únie (smernica Rady č. 92/100/EHS a smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES). Výhradné majetkové práva priznané výkonnému umelcovi v tomto ustanovení v podstate znamenajú, že výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a udeliť inej osobe súhlas na jeho použitie. Spôsoby použitia, ktoré podliehajú súhlasu výkonného umelca, sú uvedené v odseku 2. Bez súhlasu výkonného umelca nemožno teda vyhotoviť originál záznamu jeho umeleckého výkonu ani jeho rozmnoženinu, ani verejne rozširovať originál alebo rozmnoženinu záznamu umeleckého výkonu predajom, nájmom alebo vypožičaním, ani sprístupňovať záznam umeleckého výkonu verejnosti. Pri výhradnom práve udeľovať súhlas na verejný prenos umeleckého výkonu sa ustanovuje výnimka, keď sa súhlas výkonného umelca nevyžaduje; ide o verejný prenos už vysielaného ešte nezaznamenaného umeleckého výkonu.

Odsek 4 ustanovuje právo na primeranú odmenu, ktoré patrí výrobcovi záznamu za oprávnené rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženín nájmom a vypožičiavaním.

V odsekoch 5 a 6 sa z praktických dôvodov rieši otázka nakladania s právami k výkonom výkonných umelcov, ktoré spoločne vytvárajú celé súbory, ako sú orchestre, divadelné súbory a pod.

K § 64

Práva výrobcu zvukového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu výhradných majetkových práv výrobcu zvukového záznamu patrí právo použiť tento zvukový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu záznamu alebo jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukového záznamu.

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 65

Ustanovenie upravuje právo na primeranú odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, ako aj jeho trvanie.

K § 66

Výhradné majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu majetkových práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu patrí právo použiť tento zvukovo-obrazový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu a jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukovo-obrazového záznamu.

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 67

Ustanovenie upravuje právo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu na primeranú odmenu, ako aj jeho trvanie.

K § 68

Ustanovenie upravuje tradičné majetkové práva (výhradné) vysielateľov priznané už Rímskym dohovorom, rozširujúc ich v kontexte so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

Odseky 1 a 2 upravujú základné majetkové práva vysielateľa: právo vysielateľa použiť svoje vysielanie a udeľovať inej osobe súhlas na jeho verejný prenos, ak sa uskutočňuje za vstupný poplatok, na vyhotovenie originálu záznamu svojho vysielania alebo jeho rozmnoženiny, na ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom alebo vypožičaním, na káblovú retransmisiu svojho vysielania a sprístupňovanie záznamu svojho vysielania verejnosti. Právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejný prenos rozsahom v podstate zodpovedá Rímskemu dohovoru, podľa ktorého právo na verejný prenos televízneho vysielania patrí len vo vzťahu k verejnému prenosu vysielania na verejne prístupných miestach za vstupné (verejný prenos rozhlasového vysielania existenciu vstupného podľa tohto dohovoru nevyžaduje).

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv vysielateľa (na rozdiel od výhradných majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 69 a 70

Na výhradné majetkové práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa primerane vzťahujú výnimky (obmedzenia) zavedené pri majetkových právach autora. Vysielateľovi sa však v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES osobitne umožňuje použiť krátku časť diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo vysielania iného vysielateľa v informačnom spravodajstve a vyhotoviť dočasný záznam svojho vysielania pomocou vlastných zariadení a pre vlastné vysielanie, s možnosťou jeho archivácie v prípade výnimočnej dokumentačnej hodnoty.

K § 71

Vzhľadom na povahu práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (nositelia súvisiacich práv) sa odkazuje na ustanovenia autorskoprávnej časti tohto zákona (II. časť). Aj keď aplikácia v praxi môže byť do určitej miery problematická, opakovanie všetkých ustanovení možno z legislatívnotechnického hľadiska považovať za nadbytočné. Ak navrhované odkazujúce ustanovenie nezahŕňa niektoré z ustanovení z autorskoprávnej časti zákona, vždy to neznamená, že obdobná úprava neplatí aj pre nositeľov súvisiacich práv (III. časť); v niektorých prípadoch sa osobitne pre jednotlivé kategórie nositeľov súvisiacich práv formuluje obdobné, čiastočne modifikované ustanovenie.

K § 72 až 77 Úprava osobitného práva zhotoviteľa databázy plne korešponduje s čl. 7 – 17 Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES.

Podľa § 5 ods. 4 sa databázou rozumie súbor na sebe nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov (dôraz na „na sebe nezávislých“), systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. (Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.)

Poskytovaná ochrana sa vzťahuje na všetky formy databáz, teda elektronické alebo neelektronické, on-line alebo off-line, dynamické alebo statické vrátane systematicky alebo metodicky usporiadaných zbierok diel, pokiaľ sú tieto individuálne prístupné (dôraz na „individuálny prístup“).

Databáza môže byť predmetom autorskoprávnej ochrany alebo ochrany podľa práva sui generis, pričom sa nevylučuje ich kumulácia.

Hodnotiacim kritériom na poskytnutie autorskoprávnej ochrany je originalita (pôvodnosť, jedinečnosť, neopakovateľnosť) databázy spočívajúca na vlastnej kreácii autora (skupiny autorov). Ochrana pokrýva štruktúru databázy; práva tretích osôb ostávajú nedotknuté. Ochrana sa teda nevzťahuje na obsah databázy (tvorený jednotlivými dielami, materiálmi, údajmi a pod.) ani na práva k tomuto obsahu. Autorovi (autorom) takejto databázy patria morálne a ekonomické práva v rozsahu podľa § 17 a 18.

Ochrana databáz sui generis (§ 72 až 77) sa poskytuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa autorskoprávne kritériá; toto právo poukazuje na to, že došlo k podstatnému vkladu (investovaniu) do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy s tým, že prostredníctvom tohto práva sa má zabrániť extrakcii alebo reutilizácii celej alebo podstatnej časti databázy. To znamená, že jeho cieľom je ochrániť investície (podstatný vklad) do získania, overenia alebo sprístupňovania obsahov databázy. Investície (podstatnosť vkladu) sa určujú aplikovaním kvalitatívneho alebo kvantitatívneho meradla a môžu pozostávať z vloženia finančných zdrojov, času, úsilia, energie a pod. Toto výhradne ekonomické právo, na rozdiel od autorského práva nevyžaduje pôvodnosť (originalitu).Ustanovenie § 77 odkazuje na primeranú použiteľnosť príslušných ustanovení zákona na zhotoviteľa databázy; primerane sa použijú napr. ustanovenia o zverejnení a vydaní, o vzniku práva a vzťahu k vecným právam, o niektorých výnimkách, o zákonnom predpoklade autorstva, o počítaní trvania ochrany.

K § 78

Ustanovenie vymedzuje účel kolektívnej správy, ktorý spočíva najmä v efektívnom výkone (uplatňovaní) majetkových práv autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, umožniť uvádzanie predmetov ochrany na verejnosti, ale tiež uplatňovať ochranu týchto práv. Z odseku 1 a 2 vyplýva, že predmetom kolektívnej správy (dobrovoľnej) môže byť akékoľvek majetkové právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výkon práv neúčelný.

Aj keď v súčasnosti je určité nebezpečenstvo zneužitia dominantného postavenia na trhu či monopolného postavenia organizácií kolektívnej správy, vzniká potreba kolektívnu správu rozširovať v záujme dostupnosti určitých práv, keď je možnosť získať súhlas na použitie predmetu ochrany individuálne zložitá.

Odsek 3 obsahuje taxatívny výpočet majetkových práv, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Ide predovšetkým o použitia, ku ktorým netreba súhlas nositeľa práv, avšak právo na primeranú odmenu mu ostáva zachované. Typickým príkladom je právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu za káblovú retransmisiu ich predmetov ochrany. Povinná kolektívna správa sa zavádza aj v prípade práva udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu diela. Oba uvedené prípady povinnej kolektívnej správy predpokladá čl. 10 smernice Rady č. 93/83/EHS. V zmysle smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES sa do tejto skupiny zaraďuje aj právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, ktorá toto právo upravuje z hľadiska potrieb fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami.

Povinná kolektívna správa sa zavádza len tam, kde nie je prakticky možné, aby si ich nositeľ práv uplatnil individuálne, alebo je to možné len za mimoriadnych ťažkostí a nákladov alebo za cenu veľkých komplikácií pre používateľov.

K § 79

Ustanovenia upravujú náležitosti, ktoré musí spĺňať organizácia kolektívnej správy. V súčasnosti existujú organizácie vykonávajú kolektívnu správu ako občianske združenia. Princíp združovania sa zachováva, pretože najlepšie vyhovuje zásade účasti zastupovaných nositeľov práv na demokratickom riadení organizácie kolektívnej správy a na rozhodovaní o rozdeľovaní vybraných odmien, ako aj iných významných otázkach, valným zhromaždením všetkých zastupovaných nositeľov práv.

K § 80

Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy ako aj postup ministerstva pri udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy žiadateľovi. Oprávnenie sa udeľuje v správnom konaní a na jeho udelenie nie je právny nárok. Dôvody na odňatie oprávnenia ako aj postup ministerstva v tejto veci upravuje § 83. Udelenie a odňatie oprávnenia na výkon kolektívnej správy je správnym rozhodnutím.

K § 81Ustanovenie upravuje povinnosti organizácie kolektívnej správy k nositeľovi práv, ale aj niektoré osobitné povinnosti používateľov k organizácii kolektívnej správy, ktorých cieľom je zefektívniť a sfunkčniť výkon kolektívnej správy.

Z odseku 2 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy má povinnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) len vo vzťahu k nositeľom práv uvedeným v tomto ustanovení; to však neznamená, že by organizácia kolektívnej správy nemohla zastupovať aj iných nositeľov práv, nie je však na to povinná. Z odseku 3 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy nepriamo zastupuje nositeľa práv, ako aj to, že výkon kolektívnej správy nemôže byť podnikaním a organizácia kolektívnej správy má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Odsek 4 ustanovuje povinnosť súčinnosti používateľov. Odseky 5 a 6 ustanovujú osobitné povinnosti prevádzkovateľov verejných produkcií (zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach).

K bodu 82

Odsek 1 upravuje situáciu, keď organizácia kolektívnej správy a používateľ, prípadne právnická osoba združujúca používateľov, nedohodnú licenčnú zmluvu, hromadnú licenčnú zmluvu alebo kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorými udelia súhlas na použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, kde je na ich použitie potrebný súhlas nositeľa tohto práva, resp. sa nedohodnú na výške primeranej odmeny za použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, keď súhlas nie je v zmysle Autorského zákona potrebný (napr. ide o použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu verejným prenosom). Ide o ustanovenie, ktoré súvisí s nárokmi z neoprávneného použitia predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona.

Žalobu možno podať za podmienok uvedených v odseku 2 aj v prípade, že právo na použitie predmetov ochrany stále trvá, zánik práva však pravdepodobne nastane po naplnení určitej skutočnosti (napr. v závislosti od plynutia času).

Odsek 3 upravuje tradičnú výnimku z práv k predmetom ochrany podľa Autorského zákona. Vzhľadom na sporný výklad platnej úpravy (§ 7 ods. 5) navrhované ustanovenie obsahuje presnejšie pravidlá pre vznik práva použiť predmet ochrany ex lege. Zákon zakladá osobitnú zákonnú odplatnú licenciu na použitie spravovaných predmetov ochrany v období, kým sporné otázky medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, resp.. právnickou osobou združujúcou používateľov, nevyrieši súd. V tomto období až do rozhodnutia súdu, resp. do uzatvorenia dohody, môže prísť k splneniu podmienok a k oprávnenému použitiu spravovaných predmetov ochrany používateľom ex lege napriek neexistencii zmluvného vzťahu. V tomto prípade ide o odplatné použitie (odsek 5). Pre vznik práva na použitie predmetu ochrany musí používateľ splniť súčasne niekoľko podmienok. Jednou z podmienok je podanie žaloby podľa odseku 1 používateľom, prípadne v spojení s odsekom 6 organizáciou kolektívnej správy alebo právnickou osobou združujúcou používateľov, a to v stanovenej 60-dňovej lehote. Začiatok tejto lehoty sa počíta od momentu zániku práva na použitie predmetov ochrany alebo od momentu, keď začal používateľ používať predmety ochrany potom, ako sa s organizáciou kolektívnej správy nedohodol na uzatvorení príslušnej zmluvy. Ďalšou podmienkou, ktorú musí používateľ splniť, je preukázať organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky (napr. predložením vyhlásenia banky v záručnej listine) v zákonom stanovenej minimálnej výške alebo musí platiť odmenu určenú podľa podanej žaloby (odsek 3 písm. b)), resp. podľa poslednej platnej zmluvy (odsek 6) stanoveným spôsobom.

V zmysle odseku 4 stráca zákonná licencia podľa odseku 3 svoje opodstatnenie po rozhodnutí súdu o žalobe podľa odseku 1, prípadne po vzniku práva na použitie predmetov ochrany na základe iného dôvodu. V praxi pôjde o prípad zamietnutia žaloby podľa odseku 1 alebo o vydanie rozsudku nahradzujúceho prejav vôle na základe žaloby podľa odseku 1 alebo o prípad zastavenia konania, napr. na základe späťvzatia návrhu. Súd vyrieši spornú otázku medzi účastníkmi konania a používateľ bude používať predmety ochrany naďalej z dôvodu zmluvy, alebo bude povinný prestať s používaním predmetov ochrany, pretože zanikne na takéto použitie aj zákonná licencia uvedená v odseku 3. Právo na použitie spravovaných predmetov ochrany môže vzniknúť používateľovi aj skôr ako právoplatným nahradením prejavu vôle. Pôjde napr. o prípady, ak sa organizácia kolektívnej správy dohodne s používateľom na uzatvorení licenčnej zmluvy, hromadnej licenčnej zmluvy alebo ak používateľ vysloví súhlas s kolektívnou licenčnou zmluvou uzatvorenou po podaní žaloby právnickou osobou združujúcou používateľov.

V zmysle odseku 5 je zákonná licencia podľa odseku 3 odplatná. Zavedenie bezodplatnej zákonnej licencie by predstavovalo neprimeraný zásah do práv organizácií kolektívnej správy a sprostredkovane aj do právneho postavenia nositeľov práv a mohlo by viesť k zneužívaniu ustanovenia odseku 3 používateľmi, ktorých by bezodplatná licencia motivovala, aby dohodu s organizáciou kolektívnej správy neuzatvorili a predmety ochrany používali v zmysle odseku 3 až do ukončenia súdneho sporu na základe žaloby podanej podľa odseku 1. Odmenu, ak sa na jej výške strany nedohodnú, možno spoľahlivo určiť až po vyriešení sporných otázok súdom, resp. dohodou strán, pretože až v tomto momente bude možné prihliadnuť na zistenia v súdnom konaní, prípadne na dohodu, ktorú strany po začatí súdneho konania uzatvorili.

Úprava v odseku 6 nadväzuje na úpravu v odseku 3.

Odsek 7 má do vytvorenia kolektívnej správy práv k predmetom ochrany vo všetkých odboroch skôr prechodný charakter. Mimoriadny význam má zákonná licencia podľa odseku 7 v prípade tzv. povinnej kolektívnej správy práv. Ustanovenie bude možné aplikovať aj v prípade, ak licencia udelená organizácii kolektívnej správy zanikne. Výšku rezervného fondu, ktorý musí používateľ podľa odseku 7 vytvárať odhadne, napr. primerane zohľadní rozsah a spôsob použitia predmetov ochrany, výšku odmeny za právo na použitie pri iných právach k predmetom ochrany dohodnutých s ďalšími organizáciami kolektívnej správy, resp. iných zvyčajných kritérií, ktoré sú bežne určujúce pre výpočet odmeny, resp. zohľadnenie zvyčajných zliav vzhľadom na rozsah použitia a pod.

Odsek 8 reaguje na existujúce výkladové problémy aplikačnej praxe súvisiace so vzťahom medzi platným § 7 ods. 5 a ustanoveniami zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (napr. § 16 písm. f), § 17 ods. 1 písm. c) § 46.ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 písm. d) a e)). Ustanovenie § 7 ods. 5 zakladalo zákonnú licenciu, na základe ktorej mohol používateľ predmetov ochrany používať predmety ochrany, ak splnil podmienky uvedené v tomto ustanovení. Zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a takýmto spôsobom preukázania oprávneného použitia predmetu ochrany nepočítal. V praxi dochádzalo k situácii, že používateľ predmetov ochrany používal predmety ochrany v súlade so zákonom, na základe zákonnej licencie uvedenej v platnom § 7 ods. 5, ale napriek tomu nemohol predložiť všetky doklady požadované zákonom č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov; dôvodom predkladania týchto dokladov pritom bolo, aby používateľ preukázal, že predmety ochrany používa v súlade so zákonom. V praxi tak prichádzalo k zúženiu možností používateľov predmetov ochrany vyplývajúcich z Autorského zákona a tohto zákona o zákonné licencie uvedené v týchto predpisoch, pretože predpis verejného práva reflektoval výlučne na uzatvorenú zmluvu a nepriamo aj k negácii významného mechanizmu zavedeného zákonom predovšetkým kvôli procesu uzatvárania tzv. hromadných zmlúv. Navrhovanou úpravou dochádza k jednoznačnému prepojeniu uvedených ustanovení a odstráneniu sporných výkladov, ktoré priniesla aplikačná prax.

K § 83

Dohľad nad riadnym výkonom kolektívnej správy vykonáva ministerstvo kultúry; nejde však o dohľad univerzálny – aj ostatné štátne orgány môžu vykonávať dohľad v rozsahu svojej právomoci a pôsobnosti podľa osobitných predpisov (napr. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky).

K § 84 Ustanovenie rešpektuje právo slobodnej voľby nositeľa práv. Porušovanie autorského práva možno postihnúť iba v priestupkovom konaní alebo súdnom konaní.

Vo vzťahu medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom predmetov ochrany najčastejšie dochádza k prípadom, že používateľ predvádza predmety ochrany bez súhlasu nositeľa práv ako aj bez vyrovnania nárokov nositeľa práv, čo v konečnom dôsledku možno charakterizovať ako protiprávne konanie, postihnuteľné v priestupkovom konaní alebo v súdnom konaní

K § 85Ustanovenie upravuje problematiku hospodárenia a majetku organizácie kolektívnej správy.

Organizácie kolektívnej správy sú právnické osoby, založené výlučne na nepodnikateľské účely. Kolektívna správa nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani živnosťou podľa živnostenského zákona ani podľa iných právnych predpisov.

Finančné prostriedky vynaložené na výkon kolektívnej správy si organizácie uhrádzajú zrážkou z vybraných odmien a náhrad odmien, prípadne členskými príspevkami. Prípadné odmeny, náhrady odmien a členské príspevky nie sú ziskom organizácie kolektívnej správy.

K § 86

S výnimkami uvedenými v § 80 sa konanie o udelení oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ako aj konanie o uložení pokuty alebo odňatí oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ponecháva vo všeobecnom režime správneho poriadku.

K § 87

Upravuje sa prechod z predchádzajúcej úpravy (zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) na novú úpravu.

K § 88

Ustanovením si Slovenská republika plní záväzok vo vzťahu vyplývajúci z prístupového o procesu k Európskej únii a budúceho členstva v nej.

K § 89

Ustanovením sa zrušuje platná autorskoprávna legislatíva zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona

č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

K § 90Účinnosť sa predpokladá 1. januára 2004.

Bratislava 16. september 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

M i k u l á š D z u r i n d a v. r.

minister kultúry Slovenskej republiky

R u d o l f C h m e l v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

2

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Navrhovaná úprava je predovšetkým komplexnou úpravou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom tak, ako sa vyvíjala v rámci medzinárodných autorskoprávnych zmlúv a dohôd vrátane práva Európskeho spoločenstva/Európskej únie v tejto oblasti.

Navrhovaná úprava plne rešpektuje základné medzinárodné zmluvy a dohovory dotýkajúce sa autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ako sú:

◊Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 8. septembra 1886, naposledy revidovaný v Paríži v roku 1971, ktorého sa Slovenská republika zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením, ktorým je viazaná od 11. apríla 1980. Ide o tradičný autorskoprávny dohovor, ktorý určuje členským štátom povinnosť ochrany autorského práva aspoň na minimálnej úrovni zakotvenej v dohovore. Zároveň obsahuje výhrady v prospech národných úprav pre oblasti výslovne uvedené v dohovore, napr. výnimky z výlučného práva autora, rozsah pôsobnosti autorského zákona na diela úžitkového umenia, zásadu teritoriality, podľa ktorej sa ochrana práv duševného vlastníctva riadi právnou úpravou štátu, kde sa ochrana uplatňuje. Dohovor obsahuje aj pravidlo porovnávania trvania ochrany, podľa ktorého ochrana nepresiahne trvanie ustanovené v štáte pôvodu diela. Táto zásada však bola prelomená priatím smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 93/98/EHS.

◊Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a televíznych a rozhlasových organizácií, uzatvorený v Ríme 26. októbra 1961, ktorého sa zúčastňuje Slovenská republika s účinnosťou od 14. augusta 1964. Pri prístupe k tomuto dohovoru Slovenská republika uplatnila výhradu v zmysle čl. 16 ods. 1 písm. a) bod (iii) a (iv), pokiaľ ide o odmenu za druhotné použitie zvukového záznamu vydaného na obchodné účely pre rozhlasové vysielanie alebo pre verejný prednes podľa čl. 12. Podľa tejto výhrady neplatí čl. 12 v Slovenskej republike vôbec, pre zvukové záznamy vydané na obchodné účely výrobcom, ktorý nie je občanom (subjektom) iného zmluvného štátu; na zvukové záznamy, ktorých výrobcom je občan iného zmluvného štátu platí tento článok len v rozsahu a len dovtedy, pokiaľ tento štát poskytuje ochranu zvukovým záznamom prvý krát zaznamenaným subjektom Slovenskej republiky. Tento dohovor upravuje minimálnu úroveň majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych vysielateľov. Smernica Rady a Európskeho parlamentu 92/100/EHS priznáva výkonným umelcom práva v širšom rozsahu.

◊Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorená v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996. Táto dohoda odkazuje v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s právom autorským na minimálnu úroveň ochrany podľa Bernského dohovoru a Rímskeho dohovoru. Upravuje niektoré nové medzinárodne uznávané práva, ako je právo na ochranu počítačových programov, právo na nájom a vypožičiavanie, ochranu databáz, zásadu vyčerpania práva a najmä zaväzuje štáty chrániť zvukové záznamy 50 rokov od vyhotovenia záznamu, a to aj tie, pri ktorých doterajšie, kratšie trvanie ochrany uplynulo. Dohoda TRIPS je skôr známa ako dohoda, ktorá prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štátov, ktoré majú prijať v oblasti vynucovania práva, a to tak v správnom, civilnom alebo trestnom konaní. Obsahuje aj ustanovenia o opatreniach na hraniciach, ktorých sa nositelia práv môžu domáhať v prípade dovozu alebo vývozu nedovolených rozmnoženín diel, výkonov a zvukových záznamov. Navrhovaná právna úprava je taktiež v súlade s ďalšími medzinárodnými zmluvami Svetovej organizácie duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization (WIPO)), ktoré boli prijaté na diplomatickej konferencii v roku 1996 a pre ktoré sa používa názov internetové zmluvy. Sú to Zmluva WIPO o autorskom práve (WCT) a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT), ktoré Slovenská republika ratifikovala 9. decembra 1999 (s platnosťou: WCT od 6. marca 2002 a WPPT od 20. mája 2002). Záväzky z týchto zmlúv nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

Navrhovanou úpravou pokračuje Slovenská republika v plnení záväzkov vyplývajúcich jej z Dohody o pridružení, uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami na jednej strane a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou na strane druhej, publikovanej pod č. 158/1997 Z. z. (ďalej len „dohoda“). V čl. 67 tejto dohody sa Slovenská republika zaviazala pokračovať v zlepšovaní ochrany práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva tak, aby dosiahla úroveň ochrany v Spoločenstve vrátane porovnateľných prostriedkov na presadzovanie takýchto práv. Zároveň v čl. 69 tejto dohody Slovenská republika uznala za dôležitú podmienku ekonomického zapojenia do Spoločenstva, zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky s právnymi predpismi Spoločenstva a zaviazala sa vyvíjať úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti vnútroštátneho právneho poriadku s predpismi Spoločenstva.

Cieľom navrhovanej úpravy je zladiť úroveň poskytovanej ochrany so súčasným vysokým štandardom v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Snahy o zladenie ochrany práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni sa zintenzívnili najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky.

Z hľadiska zlučiteľnosti autorskoprávnej legislatívy s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva navrhovaná úprava rešpektuje a v podstatnej miere premieta úpravu platného zákona (Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.), ktorého harmonizačný rámec tvorili:

-smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotoviteľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice

- smernica Rady č. 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva

a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu,

možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby šírenia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.

-smernica Rady č. 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady č. 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza výlučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využívania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a výkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.

-smernica Rady č. 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasťou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja

V súlade so zoznamom acquis na rok 2001 sa harmonizačný rámec navrhovanej úpravy rozširuje o smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana záujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoločnosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Pod vplyvom týchto zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, bola prijatá novela Autorského zákona (zákon č. 234/2000 Z. z.), ktorá rozšírila poskytovanú autorskoprávnu ochranu v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.

ďalšou smernicou v rámci aktuálneho harmonizačného rámca je smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.

Navrhovaná úprava zodpovedá úpravám práv duševného vlastníctva v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Až v súvislosti s rozvojom jednotného trhu a nových technológií, umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov sa zintenzívňujú snahy o zladenie práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni. Uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy je v tejto súvislosti ďalším argumentom pre vypracovanie komplexnej právnej normy, ktorá by zodpovedala vysokému štandardu ochrany práv duševného vlastníctva.

Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá predložený návrh kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Na rozdiel do doterajšej úpravy, podľa ktorej osobné (osobnostné) a majetkové práva tvorili nedeliteľný celok aj z hľadiska prechodu týchto práv pre prípad smrti, je základom navrhovanej právnej úpravy koncepcia dualizmu práv osobnostných a práv majetkových. Pri tomto chápaní osobnostné práva zanikajú mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dediča. V dôsledku tejto koncepcie sa dielo nemôže stať voľným pred uplynutím trvania práv tak, ako to bolo dosiaľ.

Zásada zmluvnej voľnosti je dotknutá potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, tak napr. nemožnosť vzdať sa práva autorského, nemožnosť prevodu práva autorského, povinná kolektívna správa v určitých zákonom určených prípadoch.

Platná úprava už obsahuje viaceré ustanovenia, dôležité z hľadiska čoraz širšej prístupnosti špičkových technológií reprodukcie a prenosu verejnosti a ich čoraz širšie využívanie na porušovanie autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom (duševného vlastníctva), ktoré posilňujú a kvalitatívne zlepšujú prostriedky právnej ochrany nositeľov práv proti osobám, ktoré konajú spôsobom poškodzujúcim ich záujmy, či už napríklad zásahmi do informácií na správu práv alebo výrobou zariadení odstraňujúcich pôsobenie technologických opatrení.

Navrhovaná úprava novým spôsobom rieši aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá –nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach na zamedzenie dovozu, vývozu a spätného vývozu tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva – dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj čl. 44, 50 a 51 až 60 dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). V súlade s týmito dokumentmi sa posilňuje aj ochrana autorského práva podrobnejšou úpravou súkromnoprávnych nárokov autorov.

S cieľom vytvoriť zladenú komplexnú štruktúru autorskoprávnej legislatívy, sústredenú dosiaľ do dvoch základných právnych predpisov (Autorský zákon a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) navrhované znenie zákona zahŕňa aj úpravu kolektívnej správy. Reflektuje predovšetkým požiadavku smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti, vo väzbe na súlad s pravidlami konkurencie. V tejto súvislosti navrhovaná úprava spresňuje a kategorizuje jednotlivé odbory výkonu kolektívnej správy, taxatívne vypočítava povinne kolektívne spravované práva, spresňuje práva a povinnosti organizácie kolektívnej správy a zároveň posilňuje dohľad orgánu udeľujúceho oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

Navrhovaná úprava rozvíja základné slobody a práva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ústavným východiskom je predovšetkým čl. 43, ktorý garantuje slobodu vedeckého bádania a umenia s tým, že predpokladá zákonnú ochranu duševného vlastníctva, ako aj čl. 7 ods. 4 a 5, ktorý rieši otázky vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva v Slovenskej republike.

Riešená problematika nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a z tohto dôvodu neobsahuje doložku uvedených vplyvov.

Navrhovaná úprava sa nedotýka problematiky upravovanej v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite), a preto sa nepredkladá na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Navrhovanú úpravu 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila predložiť ju na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu