Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2015 do 14.03.2015

Vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

44

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa do slovenského prá vneho poriadku zavádza nový zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu nového zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 ktorou sa stanovuje rá mec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len 'smernica BRRD ') a niektoré ustanovenia Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len 'dohoda'). Smernica BRRD sa spolu s dohodou implementuje novým zákonom o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica BRRD sa implementuje ďalej novelou ustanovení zá kona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investič ných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Cieľom implementácie smernice BRRD je zavedenie nového rámca prevencie a riešenia možných krízových situácií na finančnom trhu, ktorý bol vypracovaný na úrovni Európskej únie ako odpoveď na finančn ú krízu. Finančná kríza preukázala značný rozsah a rôznu podobu rizík na finančnom trhu, kde komplexnosť vzájomných prepojení vytvára pri zlyhaní jednej finančnej inštitúcie možnosť vzniku systémovej krízy, ktorá sa môže preniesť na celý finančný systém.

Prioritou navrhovaného zákona je zaviesť do praxe efektívny systém krízového manažmentu vytvorený smernicou BRRD pre zapracovanie vo všetkých členských štá toch EÚ. Tento systém umožní riešenie krízových situácií finančných inštitúcií bez ohrozenia stability finančných trhov a zaistí kontinuitu základný ch finančných služieb zlyhávajúcej finančnej inštitúcie. Systém krízového manažmentu pozostáva z troch fáz, pričom v prvej fáze prípravy a prevencie nový zákon zavádza povinnosti finančn ých inštitúcií vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa ustanovia mechanizmy a opatrenia na obnovu prevádzkyschopnosti v prípade závažného zhoršenia finančnej situácie. V druhej fáze nový zá kon stanovuje možnosť intervencie s cieľom zabránenia zhoršenia a vyriešenia situácie finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov. Tretia fáza stanovuje spoločné parametre na spustenie uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií v prípade, ak záchrana upadajúcej spoločnosti je vo verejnom záujme a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia inštitú cie v primeranom časovom rámci. Nový zákon určuje novú inštitúciu, radu pre riešenie krízových situácií, ktorá bude vykonávať právomoci pri riešení krízových situácií finančný ch inštitúcií. Zavedením uvedeného systému sa zníži riziko zlyhania finančných inštitúcií a zlepší sa schopnosť včas identifikovať a predchádzať možným krízovým situáciám.

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej sprá vy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraný ch vplyvov.

Tretia fáza mechanizmu riešenie krízových situácií (rezolučné konanie upravené v § 32 až 71 a s ním spojené kompetencie Rady pre riešenie krízových situácií upravené v § 9 až 13) predstavujú zásah do vlastníckych práv, ktorý pod ľa návrhu zákona možné vykonať len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme (§ 32). Konanie sa začne len ak neexistujú iné opatrenia, ktoré by v primeranom čase umožnili predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Cieľom rezolučného konania je zachovať kritické funkcie banky a predísť negatívnym následkom zlyhania banky na finančnú stabilitu Slovenskej republiky (§1 ods. 2). Primeranú náhradu pre vlastníkov zaručuje princíp, podľa ktorého sa môže rezolučné konanie začať len pokiaľ jeho v ýsledok bude pre dotknutých vlastníkov lepší, ako by sa dosiahol v bežnom konkurznom konaní. Za týmto účelom Rada zaistí vykonanie ocenenia majetku banky pred začatím rezolučného konania a po jeho skončen í a porovnanie s výsledkom konkurzu (§55 a 77). Ak by na základe porovnania ocenení bolo zrejmé, že v konkurznom konaní by dotknutí vlastníci získali viac, rozdiel sa doplatí z národného rezolučného fondu (§78).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, z ákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, z ....2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v ka ždej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Návrh zákona predpokladá v prípade systémovej krízy ako hraničnú alternatívu možnosť využitia doplnkových zdrojov financovania v podobe vládnych stabilizačných opatrení, resp. využitia finančný ch prostriedkov štátneho rozpočtu na záchranu upadajúcich finančných inštitúcií. Odhad potenciálnych dopadov však v súčasnosti nie je možné vykonať z dôvodu veľkého množstva faktorov, ktor é môžu reálne ovplyvniť výšku potenciálne poskytnutej pomoci štátu – ide napríklad o veľkosť vybranej inštitúcie, príslušnosť vybranej inštitúcie k bankovej skupine, výška strá t vybranej inštitúcie, výška strát bankovej skupiny, podiel odvedených príspevkov vybranej inštitúcie ...

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Banky a pobočky zahrani čných bánk (spolu 27) a obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (spolu 14)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zavádza sa rámec na postup pre riešenie krízových situácií pre banky a obchodníkov s cennými papiermi ktorý upravuje podmienky vypracovania plánov pre riešenie krízových situácií, zriadenie a pô sobnosť rady pre riešenie krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať. 3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Účelom je zabezpečiť výkon primárnych funkcií vybranej inštitú cie, ktorej krízová situácia sa rieši a predchádzať tak vzniku nepriaznivých vplyv, ktoré by mohli narúšať finančnú stabilitu Slovenskej republiky, ochraňuje verejné financie stanovení m hierarchie, kde akcionári a veritelia znášajú straty ako prví a v neposlednom rade zabezpečuje ochranu vkladateľov a ochranu finančných prostriedkov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 107 až 109, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatí vne akty:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (E Ú) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgá n dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺň a rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktor ým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. jú la 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. jú na 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Euró pska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup rieš enia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízov ých situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.07.2014),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zruš ení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.06.2014).

2.nelegislatí vne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Euró pskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ je stanovená do 31.12. 2014.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená bezodkladne.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o banká ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenný ch papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná čas ť

K Èl. I

Prvá časť

K § 1

Predmetom n ávrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinné riešenie situácií zlyhávajúcich alebo potenciálne zlyhávajúcich finančn ých inštitúcií. V ustanovení § 1 sa upravujú všeobecné pravidlá postupu pri riešení krízových situácií inštitúcií na finančnom trhu v Slovenskej republike. Ïalšou oblasťou, ktorú n ávrh zákona upravuje je vypracúvanie a schvaľovanie plánov pre riešenie krízových situácií radou pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'rada”), zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatren í rady pri riešení krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'národný fond”). Ustanovenie určuje ciele zákona a stanovuje vybrané inštitúcie alebo osoby, ktorých práva a povinnosti sa zákonom upravujú

K § 2

V ustanoven í sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich apliká cií. V tomto ustanovení sú okrem iného definované vybran é inštitúcie a osoby finančného trhu, definuje sa samotný pojem 'krízová situácia', ďalej opatrenia finančného trhu, orgány dohľadu a rezolučné orgány a mechanizmy financovania systémov. Platí, že rozsah činností vykonávanými osobitnými organizačnými útvarmi Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií upravuje vnútorný predpis dotknutý ch inštitúcií a nie je legislatívne upravený v predmetnom návrhu zákona.

Druhá časť

K § 3 až 5

V predmetný ch ustanoveniach sa vymedzuje zriadenie, zloženie a pôsobnosť rady. Rada má deväť členov. Štyria členovia sú vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska, pričom aspoň jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vo funkcii člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Ïalší š tyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky a deviatym členom je riaditeľ agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Predsedom rady je štátny tajomník. Rada na svoje fungovanie nemá plánované žiadne príjmy ani výdavky. Všetky náklady sú visiace s činnosťou rady budú preplatené Národnou bankou Slovenska. Toto sa však nevzťahuje na samotné rezolučné konanie (oceňovanie, zriadenie preklenovacej inštitúcie, činnosť správcov), kde všetky s úvisiace náklady hradí dotknutá vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši. V súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15.mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, rada vypracováva a schvaľ uje plány pre riešenie krízových situácií, hodnotí riešiteľnosť krízových situácií, odstraňuje prekážky riešiteľnosti krízových situácií a vedie rezolučné konanie. V zmysle tohto návrhu sa určuje hospodárenie rady s finančnými prostriedkami. V tomto ustanovení sú ďalej definované činnosti rady, a to najmä vydávanie metodologických usmernení a odporúčaní , schvaľovanie štatútu rady, spolupráca s ministerstvom na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií, vedenie konaní a vydávanie rozhodnutí , spolupráca s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu a zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti riešenia krízových situácií. Rada musí vykonávať činnosť nestranne a nezávisle. Èlenovia rady musia vykonávať rozhodnutia na vysokej odbornej úrovni. Nakoľko nominovanými členmi rady budú len vysokopostavení zamestnanci Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska, podmienka odbornej spôsobilosti bude splnená automaticky, a to aj bez spresnenia v zákon e. Zároveň predmetné paragrafy definujú spôsob zániku funkcie člena rady.

K § 6

Predmetný paragraf upravuje rokovanie a rozhodovanie rady. Èinnosť rady je detailne upravená v jej štatúte a riadi ju predseda rady. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda rady, a ak nie je prítomný ani podpredseda rady, iný predsedom rady poverený člen rady. Na návrh predsedu rady zvolí rada podpredsedu z členov rady. Za radu navonok koná predseda rady, alebo člen rady poverený predsedom rady. Ak predsedovi rady zanikla funkcia a e šte nie je vymenovaný nový predseda rady, oprávnenia predsedu rady prechádzajú na podpredsedu rady, ak nie je vymenovaný ani podpredseda rady, tieto oprávnenia prechádzajú na iného člena rady povereného radou. Rada rozhoduje hlasovaním v pléne, ktoré tvoria členovia rady. Rada je uznášaniaschopná , ak je prítomná nadpolovičná väčšina ustanovených členov rady. Èlen bankovej rady Národnej banky Slovenska, do ktorého riadiacej právomoci patrí dohľad nad finančným trhom nemá hlasovacie právo v rade. Rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov prítomných členov rady. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rady. Rada tiež v zmysle predmetného paragrafu upraví v štatúte rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa priebehu rokovania a rozhodovania. Štatút rady môže všeobecným spô sobom ustanoviť prípady, v ktorých je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov, alebo iný počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia. Proti rozhodnutiu rady je možné podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na preskúmavanie jej rozhodnutí alebo postupu je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. O neodkladných veciach, ktoré inak podliehajú schvá leniu rady, môže rozhodnúť predseda spolu s podpredsedom. Rozhodnutie je možné prijať len v prípade ich jednomyseľného súhlasu. Takéto rozhodnutie potvrdí, alebo zruší na svojom nasledujúcom zasadnutí plénum. Rokovanie rady je neverejné a na jej rokovaní sa okrem členov môžu zúčastniť osoby uvedené v štatúte rady a ďalšie osoby, ktoré na svoje rokovanie prizve rada. Rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledku a materiálov zo svojho rokovania. Inak sa však z rokovania rady zverejňujú len také informácie o schválených materiáloch, o ktorých tak ustanovuje tento zákon.

K § 7

Uprav uje sa povinnosť orgánov a osôb, ktorých činnosť súvisí s osobami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, poskytovať radou požadovanú súčinnosť na účely výkonu pôsobnosti rady podľ a tohto zákona a osobitných zákonov. Súčasne sa upravuje právo nesprístupnenia a neposkytnutia požadovaných informácií v prípade, ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti v prípade rozporu so z ákonom alebo medzinárodne záväznými zmluvami. Rada je taktiež oprávnená vymieňať si informácie s orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných členských štá toch, s Fondom ochrany vkladov, s Garančným fondom investícií a s medzinárodnými organizáciami. Táto úprava ďalej stanovuje podmienky, za akých môže byť príslušný orgán zbavený mlčanlivosti, av šak sprístupnené informácie možno použiť len na účely vykonávania riešenia krízových situácií danej inštitúcie.

K § 8

Ustanovenie upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť osobám a vybraným inštitúciám o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť riadny a efektívny výkon činnosti rady, zá ujmy Slovenskej republiky alebo iného členského štátu v oblasti finančnej, hospodárskej alebo menovej politiky, ďalej obchodné alebo bankové tajomstvo, dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska a konanie pred Národnou bankou Slovenska a konanie vedené radou. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácie orgánom tretích krajín radou, ministerstvom alebo Ná rodnou bankou Slovenska za podmienok definovaných v tomto paragrafe. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ak rada a osoby spomenuté v tomto paragrafe poskytnú informácie v súhrnnej podobe, spô sobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu osobu alebo inštitúciu sa jedná, ako aj so súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla. Zároveň platí, že právomoc zbaviť mlčanlivosti pri občianskych súdnych konaniach má zo zá kona iba rada, menovite iba jej predseda, a nie sudca, aby sa predišlo zneužitiu. Toto ustanovenie neplatí pri trestných konaniach. Pre zbavenie mlčanlivosti sa použijú ustanovenia z §41 zákona o NBS, pričom platí, ž e rada nemôže zbaviť mlčanlivosti automaticky, ale iba po naplnení dôvodov pre takéto konanie. Povinnosť mlčanlivosti sa rovnako vzťahuje aj na osobitného správcu podľ a §12, rezolučného správcu podľa §42 a núteného správcu a jeho zástupcu.

K § 9

V predmetnom ustanovení sa vymedzujú právomoci rady v rezolučnom konaní, a to najmä právomoc vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo štatutárnych org ánov spoločnosti. Rada má tiež právomoc prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znížiť, prípadne odpustiť závä zok vybranej inštitúcie voči tretím osobám, vykonať výmenu pohľadávok za kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva, zrušiť dlhový nástroj vydaný dotknutou vybranou inštitúciou s vý nimkou zabezpečených záväzkov, znížiť menovitú hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených závä zkov, ako aj vymenovať a odvolať riadiaci alebo štatutárny orgán rady a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V zmysle tohto ustanovenia sa vymedzuje právomoc rady v rezoluč nom konaní s výnimkou podľa III. časti a IV. časti tohto zákona tak, aby sa na radu nevzťahovala požiadavka získavať povolenie alebo súhlas od štátneho orgánu podľa osobitného predpisu, verejnej alebo sú kromnej osoby, vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada nie je viazaná obmedzeniami, ktoré sa týkajú prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záv äzkov a nepotrebuje súhlas s takýmto prevodom. Vzťah uplatňovania právomocí medzi radou a štatutármi vybranej inštitúcie, ako aj vý kon inštitútu správcov je podrobne upravený ďalej v §11 a §12, kde sa tiež určuje, ktoré činnosti vykonáva rada, osobitný správca a ktoré činnosti vykonávajú pôvodní štatutári.

K § 10

Opatrenia na predchádzanie krízy alebo opatrenia krízového riadenia nemožno zmluvne považovať za začatie núteného výkonu rozhodnutia, za začatie konkurzného konania alebo exekučného konania, ak nie je dotknut é plnenie základných zmluvných záväzkov, vrátane úhrad platieb a dodávok plnení, alebo poskytnutého zabezpečenia. Zároveň však nevzniká osobitné právo druhej zmluvnej strany ukončiť, pozastavi ť, zmeniť zmluvu alebo započítať práva, ani pokiaľ ide o zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti alebo poskytnuté zabezpečenia osobou v rámci skupiny.

K § 11

Rada by v s úvislosti s plánmi riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a opatrení, ktoré má k dispozícii, mala zohľadniť povahu obchodnej činnosti vybranej inštitúcie, akcioná rsku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie vybranej inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo vš eobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzné ho konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečí, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraný m spôsobom. Predmetné ustanovenie vyčleňuje právomoc rady vykonávať práva akcionárov, štatutárneho orgánu alebo riadiacich orgánov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada má z ároveň právo nakladať so všetkým jej majetkom a aktívami. Ïalším ustanovením, v zmysle predmetného paragrafu, sa počas rezolučného konania rušia hlasovacie práva akcionárov spojené s akciami alebo vyplývajúce z držby iných nástrojov vlastníctva. Rada je však viazaná povinnosťou posudzovať pri rozhodovaní primeranosť prijatých opatrení s ohľadom na ciele a všeobecné princí py rezolučného konania a s ohľadom na efektívnosť cezhraničných rezolučných konaní. Právomoci v zmysle tohto paragrafu môže vykon ávať rada priamo, alebo prostredníctvom inej určenej osoby, ktorú na tento účel vymenuje v súlade s §12 a §42. Osoby tvoriace radu budú odborníkmi s právomocami a zodpovednosťou za svoje úkony, a preto právomoci, s výnimkou predmetných paragrafov, nie je možné ďalej delegovať.

K § 12

V nadvä znosti na §11 predmetného návrhu zákona rada je zodpovedná za vymenovanie a zverejnenie osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán vybranej inštitúcie, ktorá je v kríze. Osobitný správca, ak ním je fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilý spôsobom upraveným v predmetnom paragrafe, je vymenovaný na obdobie nie dlhšie ako jeden rok, má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu vybranej inštitúcie, avšak iba pod dohľadom rady. Zároveň sa presne zadávajú náležitosti, ktoré sa musia v sú vislosti s osobitným správcom zapísať do obchodného registra. Predmetné ustanovenie určuje správcovi zákonnú povinnosť vykonávať všetky opatrenia potrebné na riešenie krízovej situácie, pričom táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov vybranej inštitú cie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Predmetné ustanovenie zároveň v súlade s opatreniami na riešenie krízových situácií môže zahàňať zvýšenie kapitálu, reorganiz áciu vlastníckej štruktúry vybranej inštitúcie alebo prevzatia vybranými inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne stabilné.

K § 13 až § 18

Rada má na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom Národnej banky Slovenska zmeny štruktúry a organizácie vybraných inštitúcií, prijíma ť nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie vybraný ch inštitúcií. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých vybraných inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby rada mala možnosť riešiť krízovú situá ciu akejkoľvek vybranej inštitúcie. V zmysle tohto ustanovenia má preto rada široké právomoci, ktoré však môže vykonávať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov rezolučného konania. Predmetné paragrafy detailne stanovujú právomoci rady, pričom rada pri ich výkone zohľadňuje riadne fungovanie finančného trhu. Rada je tiež oprávnená obmedziť veriteľov vo výkone práv zabezpečujúcich plnenie z áväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia. Ïalšou oblasťou, ktorú návrh zákona upravuje, je právomoc rady v prípade nakladania s aktívami, akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, právami alebo záväzkami, ktoré sa riadia právnym poriadkom iného členského štá tu, uložiť správcovi vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo osobe, ktorá ju ovláda alebo kontroluje, povinnosť vykonať prevod, odpísanie, konverziu alebo iný úkon v rámci rezoluč ného konania, vykonávať držbu alebo uhradiť záväzok v mene príjemcu. Rada je oprávnená vyžadovať od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, súčinnosť v podobe poskytnutia slu žieb a materiálneho vybavenia za účelom efektívneho riadenia obchodných činností, ktoré boli prevedené na príjemcu. Poskytovanie súčinnosti sa riadi podmienkami, ktoré platili pred vstupom vybranej inštitú cie do rezolučného konania, inak za obvyklých podmienok.

K § 19

V zmysle n ávrhu zákona upravuje predmetný paragraf povinnosť rady poskytnúť príslušnému rezolučnému orgánu všetku potrebnú súčinnosť pre zníženie/odpísanie sumy istiny záväzkov alebo ná strojov, alebo pre konverziu záväzkov alebo nástrojov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, so sídlom v Slovenskej republike. Zároveň však predmetným ustanovením nie je dotknuté prá vo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov umiestnených v inom členskom štá te alebo spravujúceho sa právnym poriadkom iného členského štátu. Zároveň nie je dotknuté právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku zníženie sumy istiny alebo konverziu ná stroja alebo záväzkov voči veriteľom z iného členského štátu.

K § 20

Rada ako ú stredný rezolučný orgán je viazaná právnymi aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami a je preto povinná plniť úlohy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách. Rezolučný orgán z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru môže preto na území Slovenskej republiky vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízových situ ácií vo vzťahu k pobočke alebo dcérskej spoločnosti zahraničnej inštitúcie, pričom táto zahraničná inštitúcia podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Tento však m ôže vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízovej situácie na území Slovenskej republiky len na základe dohody uzavretej medzi radou a príslušným zahraničným orgánom riešenia krízových situ ácií, a to len na základe vzájomnosti. Predmetné ustanovenie definuje a určuje spôsob a podmienky, za akých môže zahraničný orgán vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky.

Tretia časť

K § 21

Plá novanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu vybranej inštitúcie alebo skupiny. Vzhľadom k tomu, že vybraná inš titúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, rada vypracúva plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutý ch dotknutými vybranými inštitúciami. V zmysle ustanovení upravených v predmetnom paragrafe má rada povinnosť vypracovať plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčas ťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu členského štátu alebo orgán dohľadu tretej krajiny na individuálnom základe. Ïalšou upravovanou oblasťou v zmysle predmetné ho paragrafu sú náležitosti plánu riešenia krízových situácií. Upravuje sa tiež postup rady vo vzťahu k vybranej inštitúcii pri riešení krízových situácií a návrh opatrení a použ itia opatrení na riešenie krízových situácií. Rada má za úlohu identifikovať prekážky riešenia krízovej situácie a navrhnúť spôsob ich odstránenia v súlade s týmto zákonom. Rada má pr ávomoc uložiť povinnosť viesť záznamy o všetkých finančných zmluvách vybraným inštitúciám a osobám. Predmetné ustanovenie definuje, čo sa rozumie finančnou zmluvou.

K § 22

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť vybranej inštitúcie a Národnej banky Slovenska poskytnúť rade súčinnosť a všetky informácie potrebné na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu na riešenie krízový ch situácií. Národná banka Slovenka spolupracuje s radou s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky požadované informácie. Keď sú takéto informácie dostupné, Národná banka Slovenska poskytne tieto informácie rade pre potreby vypracovania, aktualizácie alebo vykonania plánov pre riešenie krízových situácií.

K § 23

Rade sa uklad á povinnosť predkladať plán riešenia krízových situácií a jeho zmeny Národnej banke Slovenska. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží predmetný plán príslušným orgá nom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku.

K § 24

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s príslušným rezolučným orgánom posudzuje riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny. Predmetné ustanovenie definuje, za akých okolností sa krízová situácia považuje za riešiteľnú. Posúdenie sa uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií a pri jeho aktualizá cii. Predmetný paragraf definuje radou skúmané a zohľadňované náležitosti v záujme náležitého posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.

K § 25

Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie by nemali brániť vybraným inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Predmetné ustanovenie udeľuje rade povinnosť, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, doručiť rozhodnutie o tom, že existujú podstatné prekáž ky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcii, Národnej banke Slovenska a rezolučným orgánom v členských štátoch, v ktorých sídlia významné pobočky vybranej inštitú cie. V zmysle predmetného paragrafu sa ukladá vybranej inštitúcii povinnosť predložiť rade opatrenia, ktoré prijme na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok na riešenie krízových situácií uvedených v oznámení do štyroch mesiacov od doručenia. Ak rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska posúdi opatrenia ako nedostatočné, uloží vybranej inštitúcii povinnosť prijať náhradné opatrenia, ktoré uvedie v rozhodnutí a rozhodnutie doručí vybranej inštitúcii. Vybraná inštitúcia v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia o náhradných opatreniach navrhne rade plán na ich splnenie. Ï alšou upravovanou oblasťou je zoznam náhradných opatrení, ktoré je rada oprávnená vybranej inštitúcii uložiť. Rada pred rozhodnutím o použití náhradných opatrení posúdi, po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska, možný vplyv týchto opatrení na vybranú inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Európskej ú nii ako celku.

K § 26

Predmetný paragraf ukladá povinnosť rade zabezpečiť spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po konzultácií s rezolučnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to pre dan ú významnú pobočku relevantné, vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahàňajú plán riešenia krízov ých situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Európskej únii ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Európskej ú nii alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií vybraných dcérskych inštitúcií. Predmetné ustanovenie sa týka materských spoločností so sídlom v Slovenskej republike, dcé rskych spoločností v Európskej únii a iných osôb v súlade s §1 ods. 3 písm. b) až d). tohto zákona. Paragraf tiež upravuje náležitosti, ktoré z vecného hľadiska musia byť súčasťou plánu pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny ako aj súhrn opatrení, ktoré skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie obsahovať. Zároveň platí, že skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie mať neprimeran é dôsledky pre žiaden členský štát.

K § 27

Rada zabezpe čí, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej č innosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek člena skupiny, ktorý by mohol mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu. Prijatie plánu riešenia krízovej situá cie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia rezolučného orgánu na úrovni skupiny a rezolučných orgánov dcérskych spoločností. Tieto príjmu spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dá tumu, kedy rezolučný orgán odoslal informácie. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučný orgán prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na ú rovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných rezolučných orgánov. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii rezolučný orgán na úrovni skupiny. Ak sa spoločné rozhodnutie rezolučných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastn é rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre vybrané inštitúcie a osoby v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní a uvedú sa v ňom dôvody nesú hlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady príslušných rezolučných orgánov a orgánov dohľadu. Každý rezolučný org án oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Rezolučné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle predchádzajúcej vety, môžu dospieť k spoločné mu rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii. Ak otázka týkajúca sa skupinového plánu riešenia krízových situácií zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie skupinového plánu riešenia krízových situácií materskej spoločnosti so sídlom v Európskej únii, ktorej dcérska spoločnosť patrí do pôsobnosti rady.

K § 28

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny spolu s rezolučnými orgánmi a s rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantn é, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín. Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre rezolučné orgány realizovateľné buď zlikvidovať členov skupiny v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením opatrení a právomocí riešenia krízových situácií na osoby skupiny a zároveň sa v najväč šej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém členských št átov, v ktorých sú osoby skupiny usadení, alebo iných členských štátov alebo Európskej únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré osoby skupiny vykonávajú, ak ich mo žno ľahko a včas oddeliť. Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie je súčasťou prípravy skupinového plánu riešenia krízových situácií a jeho aktualizácie. Ïalšou upravovanou oblasť ou v predmetnom paragrafe sú náležitosti, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie.

K § 29

Predmetný paragraf upravuje právomoci Rady riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny. Rada spolu s rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultá cii s kolégiom dohľadu a rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií prijmú náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatnení opatrení vo vzťahu ku všetkým vybraným inštitúciám, ktoré sú súčasťou skupiny. Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do š tyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskej spoločnosti v Európskej únii a v takom prípade sa považuje toto rozhodnutie za konečné. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý rada poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii. V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v uvedenej lehote, rada prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať na ú rovni skupiny.

K § 30

Rada, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie na finančný systém prihliada pri posudzovaní plánu riešenia krízových situácií na individuá lnom základe, ako aj na úrovni skupiny, okrem iného na povahu podnikania vybranej inštitúcie, zložitosť jej činnosti, jej akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, prá vne postavenie, previazanosť s inými účastníkmi finančného systému, členstvo v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme.

K § 31

Predmetný paragraf upravuje povinnosť vybraných inštitúcií, aby splnili minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá je stanovená ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív, do ktorých sú zahrnuté derivátové záväzky a vlastné zdroje s výnimkou pasív vyplývaj úcich z derivátov inštitúcie. Oprávnené záväzky musia spĺňať podmienky stanovené v tomto paragrafe a zároveň výšku minimálnej požiadavky stanovuje rada po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska za účelom uplatnenia rezolučných opatrení vrátane kapitalizácie a za účelom zaistenia dostatku oprávnených záväzkov vybraných inštitúcií, aby v akomkoľvek prí pade kapitalizácie bolo možné absorbovať straty a obnoviť podiel vlastného kapitálu Tier 1 na požadovanú úroveň. Minimálna požiadavka je určená radou aj na základe charakteristiky vybranej inštitú cie a na základe rozsahu, v akom systém ochrany vkladov prispieva k financovaniu rezolúcie. Na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti určí minimálnu požiadavku orgán na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, zohľadňujúc vyššie spomenuté podmienky, konkrétny prípad a potrebu riešiť rezolúciu dcérskych spoloč ností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny. Uvedené orgány pracujú súčinne a mali by dosiahnuť spoločné rozhodnutie o minimálnych požiadavkách uplatňovaných na konsolidovanej ú rovni. Spoločné rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a materskej spoločnosti ho poskytne rezolučný orgán na úrovni skupiny. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučn ý orgán na úrovni skupiny prijme rozhodnutie o konsolidovaných minimálnych požiadavkách. Také rozhodnutie, ako aj spoločné rozhodnutie, je záväzné. Rada stanovuje minimálne požiadavky, ktoré sa majú uplatniť na dcérske spoločnosti na individuálnom základe. Rovnako by rada a rezolučný orgán na úrovni skupiny mali dosiahnuť spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek pre príslušnú dc érsku spoločnosť. Spoločné rozhodnutie musí byť odôvodnené a v prípade, že do štyroch mesiacov sa neprijme, rozhodnutie o ich úrovni prijme rada, pričom zohľadní názory rezolučného orgánu na úrovni skupiny. Ïalej sa v predmetnom paragrafe vymedzujú prípady, kedy rada môže rozhodnúť o neuplatňovaní minimálnej požiadavky pre materskú a dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni, ako aj pr ípady kedy rada rozhoduje o čiastočnom alebo úplnom plnení minimálnej požiadavky na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni prostredníctvom zmluvnej kapitalizácie.

Štvrtá časť

K § 32 a § 33

Predmetný paragraf stanovuje všeobecné zásady pri riešení krízových situácií, kedy rada prijíma opatrenia na riešenie krízových situácií, pri ktorých akcionári vybranej inštitúcie, ktorej krízová situ ácia sa rieši, znášajú straty ako prví, následne znášajú straty po akcionároch veritelia vybranej inštitúcie v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania. V rá mci opatrení na riešenie krízových situácií v niektorých prípadoch môže byť riadiaci orgán a vrcholový manažment danej inštitúcie vymenený, zároveň žiaden veriteľ neutrpí vyšš ie straty, než by utrpel, ak by daná vybraná inštitúcia bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania. Kryté vklady sú chránené v plnej miere. V prípade, že vybraná inštitúcia je č lenom skupiny, používajú sa také nástroje pre riešenie krízových situácií, ktorými sa minimalizuje vplyv na ostatných členov, celú skupinu, na finančnú stabilitu v členských štátoch Európskej únie, a najmä v krajine, v ktorej skupina pôsobí.

K § 34

Rezolučn é konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme. Predmetný paragraf definuje verejný záujem, ako aj pomenúva konkrétne ciele rezolučného konania. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu o skutočnosti, že vybraná inštitúcia zlyháva, alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá. Rada pritom posudzuje, či sú splnené podmienky pre začatie rezolučné ho konania a vyhodnocuje najmä, či vybraná inštitúcia zlyháva alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá, či pretrváva verejný záujem alebo iný obdobne závažný dôvod a či môžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Rada počas celého konania skúma, či trvajú podmienky podľa predošlej vety. Ak zistí, ž e podmienky netrvajú, tak svojim rozhodnutím konanie zastaví a rozhodne aj o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

K § 35 a § 36

Predmetné ustanovenia určujú, že účastníkom rezolučného konania je osoba, ktorej sa rozhodnutie o začatí konania týka. Na návrh rady sa môže účastníkom konania stať tiež iná osoba ('navrhovateľ” ), ktorá preukáže, že jej práva alebo povinnosti môžu byť v konaní dotknuté. V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností účastníka v konaní sa tento môže domáhať určenia práv účastníka žalobou na súde. Platí, že účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom a tiež platí, že viacerí účastníci, ak môž u byť v konaní dotknuté práva a povinnosti rovnakého druhu, si môžu zvoliť spoločného zástupcu.

K § 37 až § 39

Predmetné paragrafy špecifikujú náležitosti postupov pred začatím rezolučného konania, rozhodnutiach o začatí rezolučn ého konania a samotnom začatí rezolučného konania. Pritom platí, že ak sa rezolučné konanie začína bez návrhu, rada pred vydaním rozhodnutia požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska. Konanie ako také možno začať bez návrhu, alebo na návrh Národnej banky Slovenska alebo vybranej inštitúcie, o ktorej právach sa má rozhodovať v rezolučnom konaní a to prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Návrh sa pod áva výlučne písomne. Predmetný paragraf tiež definuje všeobecné náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať. Konanie bez návrhu sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania. Predmetný paragraf upresňuje v odsekoch 2 a 3 náležitosti takéhoto rozhodnutia. Zároveň platí, že doručením je rozhodnutie vykonateľné. Rozhodnutie o začatí konania môže účastník, ktorého sa rozhodnutie t ýka, napadnúť žalobou sa súde. Takéto podanie žaloby však nemá odkladný účinok, pokiaľ súd nerozhodne inak.

K § 40

V zmysle predmetného paragrafu účinky začatia rezolučného konania potvrdzuje rada po vydaní rozhodnutia o začatí konania. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov úkonov alebo rozhodnúť, ž e sa ich účinok odkladá. Začatím konania sa prerušujú iné konania a súčasne začatie konania bráni začatiu konkurzného a reštrukturalizačného konania alebo zavedeniu nútenej správy. Oprá vnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať prechádza na radu. Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a ich rozsahu.

K § 41

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje právomoc rady rozhodnúť o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštit úcie. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup rady a náležitosti, ktoré musí takéto rozhodnutie obsahovať. Rada pritom postupuje samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iný ch osôb. Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej sú vislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 42

Predmetný paragraf zadáva možnosť rady zveriť výkon činností vyplývajúcich z rozhodnutia odborne spôsobilej osobe (ďalej len 'správca”). Pre výkon činností správcu sa použijú primerané ustanovenia o mandátnej zmluve podľa obchodného zákonníka. Správca koná a rozhoduje s ohľadom na vec samotnú, v rozsahu udeleného poverenia. V zmysle upravovaného ustanovenia sa stanovujú podmienky vymenovania sprá vcu, jeho zástupcov ako aj povinnosti a kompetencie správcu, pričom vymenovaním rezolučného správcu sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov vybranej inštitúcie a vedúcich zamestnancov a pôsobnosť š tatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, súčasne sa pozastavujú práva akcionárov.

K § 43

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky, za akých postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká. Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom, môže žalobou podľa osobitné ho predpisu napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh. Podanie žaloby však nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

K § 44

Tento zá kon umožňuje rade prerušiť konanie. Predmetný paragraf zadáva povinnosť prerušiť konanie až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v konaní pokračuje. Počas prerušenia rezolučného konania sa však môž e pokračovať v konaní, ktoré bolo prerušené začatím rezolučného konania.

K § 45

Rade v zmysle tohto paragrafu nadobúda právomoc zastaviť konanie bez návrhu v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie začalo. Návrh na zastavenie konania je oprávnená podať jedine Národná banka Slovenska. Rozhodnutím rady o zastavení konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím konania, ak nie je v rozhodnutí určené inak. Usmernenie zadáva právo účastní kov podať proti rozhodnutiu o zastavení konania alebo niektorému výroku opravný prostriedok, avšak bez odkladného účinku. Konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie rady o začat í konania.

K § 46

Rada rozhodne o skončení konania po splnení účelu rezolučného konania. Predmetný paragraf identifikuje práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie konania.

K § 47

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rady oznámiť vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní orgánom a inštitúciám, vymenovaným v upravovanom paragrafe.

Piata časť

K § 48

Rada má pr ávomoc prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej finančnej inštitúcii uvedenej v §1 ods. 3 písm. b) tohto zákona, ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľ adu na konsolidovanom základe, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií. Rada môže prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k osobe uvedenej v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zákona, ak sú vzhľadom na osobu uvedenú v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zá kona, ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií, alebo ak dcérska spoločnosť nie je usadená v Európskej únii, rezolučný orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi danej tretej krajiny. Predmetný paragraf zadáva podmienky pre riešenie krí zových situácií aj pre prípady, ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti.

K § 49

V zmysle predmetného paragrafu rada bezodkladne oznámi príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia rezolučných orgánov, ž e vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania. Súčasne rada oznámi opatrenia pre riešenie krízových situácií, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcii. Rada v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučného orgánu na úrovni skupiny udeľuje súhlas na začatie konania v prípade, ak lehota uplynie a podmienky na začatie rezolučné ho konania budú splnené. Program skupinového riešenia krízových situácií sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a uvedených orgánov. Ak rada nesúhlasí s návrhom programu z dôvodu zachovania finanč nej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť a odôvodniť túto skutočnosť dotknutým orgánom. Rovnako je rada oprávnená odchýliť sa od programu a prijať samostatné opatrenie na riešenie krízov ých situácií.

K § 50

Predmetné ustanovenie tohto zákona zadáva povinnosť rezolučnému orgánu na úrovni skupiny bezodkladne oznámiť rozhodnutie a navrhované opatrenia na riešenie krízových situácií o materskej spoločnosti v Európskej únii, za ktorú je zodpovedný, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny. Ak opatrenia, ktoré navrhol rezolučný orgán podľa predchádzajúcej vety nezahàňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny

Šiesta časť

K § 51

Predmetné ustanovenie identifikuje spôsoby oceňovania na účely riešenia krízových situácií. Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje rada zabezpečí, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrá tane rady, ako aj od vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre rie šenie krízovej situácie. Predmetný paragraf zadáva vybranej inštitúcii v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) doplniť ocenenie definovanými informáciami z účtovných kníh a záznamov v zmysle tohto paragrafu. V ocenení sa uvedie ďalš ie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva. V súlade s predošlými vetami, ak nezávislé ocenenie nie je možné, rada môže uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Ïalšou upravovanou oblasťou, ktorou sa predmetný paragraf zaoberá, je zadefinovanie účelov oceňovania. Bez toho, aby bol dotknutý rá mec Európskej únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, najmä pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa vybranej in štitúcii alebo osobe v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje – mohla poskytnú ť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zá rukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené predmetným paragrafom, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktor é je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto paragrafe. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktí v vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, stanovuje predmetný paragraf právomoci orgánu pre riešenie krízovej situácie pri ďalšom postupe. Predbežné ocenenie predstavuje pre radu platný zá klad pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou v zmysle § 1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení opatrenia riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

Siedma časť

K § 52

Predmetné ustanovenie definuje všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia riešenia krízových situácií. Ak rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) opatrenie na riešenie krízových situ ácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada uplatní právomoc odpísať a konvertovať kapitálové nástroje bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf definuje, sú samotné opatrenia riešenia krízový ch situácií. Rada môže uplatňovať opatrenia ne riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii. Pritom platí výnimka, že rada môže použiť opatrenie oddelenia aktí v len spolu s iným opatrením riešenia krízových situácií. Paragraf tiež upravuje konanie voči zvyškovej inštitúcii. Rada môže vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v s úvislosti s použitím opatrení na riešenie krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými opatreniami. Vo veľmi výnimoč nej situácii systémovej krízy môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení.

K § 53 a § 54

Rada má pr ávomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie, ktorej krízová situá cia sa rieši. Prevod sa vykoná za komerčných podmienok a zohľadnia sa okolnosti daného prípadu. Rada má právomoc v prípade doplnkového prevodu vykonať takýto prevod viac ako raz. Zároveň rada môže so s úhlasom kupujúceho vykonať prevod späť na pôvodných vlastníkov. Ïalej sa stanovuje postup v prípade, ak sa neukončilo posúdenie od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Zabezpečí sa, aby kupujúci mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, vyrovnávacích a zúčtovacích systémoch, na burzá ch cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch. Rada pri uplatňovaní opatrenia predaja majetku na vybranú inštitúciu ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej vybranej inštitúcie, ktoré má v úmysle previesť na finanč nom trhu, alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na finančný trh. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na finančnom trhu ponúkať oddelene.

K § 55

Predmetný paragraf udeľuje právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií, ktor ých krízová situácia sa rieši. S výhradou práva podať opravný prostriedok sa prevod môže uskutočniť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je pr íslušnou preklenovacou inštitúciou bez splnenia akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa tohto zákona. Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorú úplne alebo čiastočne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť rada. Zároveň je preklenovacia inštitúcia právnickou osobou, ktorá bola založená za účelom prijatia a držby niektorých alebo všetký ch akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií. Rada zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitú ciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z vybranej inštitúcie alebo poskytnutých z iných zdrojov.

K § 56

Predmetný paragraf upravuje prevádzku preklenovacej inštitúcie. Pri prevádzke preklenovacej inštitúcie sa zabezpečuje, aby obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schválila rada. V závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie rada vymenuje alebo schváli jej riadiaci orgán, odmeny jej členov, jej stratégiu, rizikový profil a iné náležitosti. Rada prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v prípadoch v zmysle predmetného paragrafu. Odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov rade sa uskutoční za podmienok, ktoré nebudú znevýhodňova ť alebo diskriminovať potenciálnych kupujúcich. Daný predaj sa vykoná za obvyklých obchodných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu.

K § 57

V zmysle tohto ustanovenia má rada právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív. Prevod môže uskutočni ť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou. Na účely opatrenia oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu akt ív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto paragrafe. Subjekt pre správu aktív spravuje tieto aktíva tak, aby bola ich hodnota maximalizovaná. Každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív za nadobudnuté aktíva, práva alebo záväzky získaných od vybranej inštitúcie, ide v prospech vybranej inštit úcie.

K § 58

Rada uplatň uje opatrenie kapitalizácie za účelom rekapitalizácie vybranej inštitúcie a/alebo vykonania konverzie na vlastné imanie alebo zníženia výšky istiny nárokov alebo dlhových nástrojov, prevedený ch na preklenovaciu inštitúciu alebo v rámci opatrenia predaja majetku alebo opatrenia oddelenia aktív. Kapitalizácia sa uplatňuje za účelom obnovenia finančného zdravia danej vybranej inštitúcie, pričom v kaž dom prípade si daná vybraná inštitúcia zachováva právnu formu alebo si môže právnu formu zmeniť.

K § 59

V zmysle predmetného paragrafu sa vylučujú z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie kryté vklady, zabezpečené pasíva vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu a akékoľvek iné záväzky stanoven é v tomto paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých rada môže vylúčiť niektoré záväzky z odpísania alebo konverzie. Jednotlivé náležitosti poskytovaných príspevkov sú ď alej upravené v §88, §89 a §90 tohto zákona.

K § 60

Rada v sú lade s ocenením pri kapitalizácii určí sumu odpisovaných prípustných pasív tak, aby čistá súčasná hodnota aktív bola rovná nule a sumu konvertovaných prípustných pasív na akcie alebo iný druh kapitálových nástrojov tak, aby sa obnovilo plnenie kritérií pre položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní alebo preklenovacej inštitúcie. Stanovuje sa pritom suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z Národného fondu na riešenie krízových situácií. V zmysle predošlej vety je cieľom udržanie dostatočnej dô very trhu vo vybranú inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa vybranej inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naď alej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie. Ak rezolučné orgány plánujú použiť opatrenie oddelenia aktív, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prí pade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív. Rada zriadi a dodržiava mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasí vach vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

K § 61

Predmetný paragraf určuje právomoc rady pri uplatňovaní opatrenia kapitalizácie alebo pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. Rada príjme jedno alebo obidve opatrenia, definované v tomto paragrafe. Postup podľ a predošlej vety platí aj pre akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ktorí nadobudli akcie v dôsledku konverzie dlhových nástrojov na základe zmluvy, pred vstupom vybranej inštitúcie podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) do rezolučné ho konania, alebo nadobudli akcie alebo iné nástroje vlastníctva v dôsledku konverzie iných kapitálových nástrojov na nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 postupom a za podmienok zadefinovanými v §70 a §71.

K § 62

V sú lade s upravovaným paragrafom sa upresňuje postup pri odpisovaní dlhu a vykonávaní jeho konverzie. Rada pri použití opatrenia kapitalizácie môže rozhodnúť odpísať a právomoc vykonať konverziu v sú lade s požiadavkami zadefinovanými v upravovanom paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup a spôsob, akým rada pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu rozdelí straty rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky.

K § 63

Rada vykoná va právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátov až pri zavretí pozícií týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situ ácie má rada oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o derivátovom obchode. V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania opatrenia kapitalizá cie rada nemá povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte. Ïalšou upravovanou oblasťou je poskytnutý rámec, ktorým rada určí hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivá tov. Ak je transakcia s derivátmi súčasťou dohody o konečnom zúčtovaní, rada alebo nezávislý odhadca určia výšku záväzkov z toho plynúcu v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

K § 64

Rada môž e uplatniť rôzny konverzný pomer pre rôzne triedy kapitálových nástrojov, pričom platí, že konverzný pomer má predstavovať primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu z odpí sania dlhu alebo konverzie. V prípade použitia rôznych konverzných pomerov, konverzný pomer použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyš ší než konverzný pomer použitý na podriadené záväzky.

K § 65

Predmetné ustanovenie definuje postup a opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov v zmysle predmetných paragrafov podľa tohto zákona.

K § 66

Do jedné ho mesiaca od uplatnenia opatrenia kapitalizácie na vybranú inštitúciu alebo osobu podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované v zmysle §12 a § 42 vypracujú a predložia rade plán reorganizácie obchodnej činnosti. Ak sa opatrenie kapitalizácie uplatní na dve a viaceré osoby skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Európskej únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v sú lade s postupom v zmysle upravovaného paragrafu a predloží sa rezolučnému orgánu na úrovni skupiny. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej ž ivotaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadn í aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zranite ľné miesta vybraných inštitúcií. Predmetný paragraf ďalej upravuje náležitosti a prvky, ktoré by mali opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) zahàňať. Platí, ž e do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný rezolučný orgán posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Ak rada nie je presvedčená o tom, že cieľ podľa predošlej vety by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným rezolučný orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám vymenovaným podľa §12 a §42, a požiada ho o zmenu plánu. Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované podľa §12 a §42, vykonávajú plá n reorganizácie schválený radou a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podávajú rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

K § 67

V zmysle predmetného paragrafu rada zabezpečí, aby sa v prípadoch zadefinovaných v tomto paragrafe vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre vybranú inštit úciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné. Ïalej platí, že rada je oprávnená na všetky súvisiace úkony, upravené predmetný m paragrafom. Ak rada na základe svojich právomocí zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo ná roky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzť ahu k vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii, nie sú prípustné.

K § 68

Upravovaný paragraf upresňuje právomoc rady uložiť vybranej inštitúcii alebo osobe podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) udržiavať dostatočnú výšku schváleného základného imania alebo nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitá lu Tier 1, aby bolo možné vydať dostatočný počet nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na účely konverzie pohľadávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva. V prípade konverzie pohľad ávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva sa neprihliada na predkupné práva, na podmienky v zakladateľských zmluvách, stanovách alebo iných zmluvných dokumentoch, nevyžaduje sa žiadny súhlas orgánov spolo čnosti.

K § 69

Predmetný paragraf upravuje zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rada uloží vybraným inštitúciám a osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci závä zok uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dl žnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí radou, za predpokladov definovaných v predmetnom paragrafe. Skutočnosť, že vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení , ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade s predošlou vetou, toto nebráni rade vo výkone právomocí odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

Ôsma časť

K § 70 a § 71

Predmetné ustanovenia tohto zákona upravujú podmienky a postup pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. V zmysle tohto paragrafu právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje sa m ôže vykonávať buď nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľ a tohto zákona. Rada zabezpečí, aby orgány pre riešenie krízových situácii mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybran ých inštitúcii alebo osôb v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Rada pred odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov zistí hodnotu aktív a pasív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Výsledok ocenenia sa použije ako východisko pri odpísaní a konverzii s cieľom znížiť straty na účely doplnenia kapitálu. Predmetný paragraf tiež definuje okolnosti, pri akých rada môže odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu vo vzťahu k relevantným kapitá lovým nástrojom, ktoré vydala vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Tiež sa upravujú podmienky, pri akých sa vybraná inštitú cia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nepovažuje viac za životaschopnú. Platí, že skupina zlyhá va alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrá tane, a nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší. Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčš om rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, je právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania. Definujú sa požadované výsledky, ktoré sa očakávajú od rady pri plnení požiadavky odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Odpísaním sa suma istiny kapitálového nástroja považuje za trvalo zníženú a záväzky voči majiteľovi kapitálového ná stroja zanikajú v rozsahu uskutočneného odpísania, s výnimkou záväzku z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím. Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapit álových nástrojov, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, sa zadáva povinnosť vybraným inštitúciám alebo osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vydať nástroje vlastné ho kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov. Poslednou upravovanou oblasťou sú podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby bolo možné konvertovať relevantné kapitálové nástroje pod ľa predošlej vety.

Deviata časť

K § 72 a § 73

Predmetné paragrafy zadávajú možnosť rade v prípade výrazného zhoršenia situácie na finančnom trhu požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačný ch opatrení, upravených v §74 a §75 tohto zákona. Èlenské štáty poskytnú mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných opatrení na finančnú stabilizáciu v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie so zá merom riešiť krízovú situáciu vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácii, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií. S cieľom pou žiť opatrení na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie. Vládne ná stroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné opatrenia riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, prič om sa zachová finančná stabilita. V zmysle tohto paragrafu tiež platí, že keď sa uplatňujú vládne opatrenia na finančnú stabilizáciu zabezpečí sa, aby ministerstvo alebo vláda alebo rada uplatň ovali tieto vládne opatrenia iba za podmienok stanovených v predmetnom paragrafe.

K § 74 a § 75

V zmysle predo šlého paragrafu, opatrenia na finančnú stabilizáciu tvoria opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasné opatrenie verejného vlastníctva. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) môže byť prevzatá do do časného verejného vlastníctva, pričom platí, že na tento účel sa môže vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, ktorých nadobúdateľom je buď nominant alebo spoločnosť v plnom vlastníctve Slovenskej republiky. Vybrané inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasné opatrenie verejného vlastníctva, majú byť riadené na komerčnom a profesionálnom zá klade a prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia. Ïalšou upravovanou oblasťou je právomoc podieľať sa na rekapitalizácii vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) tým, ž e jej/mu poskytnú kapitál výmenou za opatrenia v zmysle predmetného paragrafu, pri dodržiavaní ustanovení práv obchodných spoločností podľa osobitého predpisu a plnení požiadaviek podľ a tohto paragrafu. Opatrenie verejnej kapitálovej podpory môže trvať len počas trvania finančných a obchodných skutočností, ktoré viedli k poskytnutiu kapitálovej podpory.

Desiata časť

K § 76

V zmysle predmetného paragrafu v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, zabezpečia, aby v prípade ak rada prevedie len časti práv, aktív a závä zkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľ ko by sa im vyplatilo, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania. V prípadoch, v ktorých rada uplatňuje opatrenie odpísania dlhu, akcion árom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania bezprostredne v č ase, keď sa prijalo rozhodnutie.

K § 77

Na úč ely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, člensk é štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Predmetný paragraf tiež určuje ciele takéhoto oceň ovania ako aj predpoklady, z ktorých sa vychádza pri oceňovaní.

K § 78

V zmysle pr edmetného paragrafu sa zaistí, že ak sa v oceňovaní podľa predošlého paragrafu skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov, veriteľov alebo systému na ochranu vkladov vznikli väčš ie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z Národného fondu riešenia krízových situácií.

K § 79

Predmetné ustanovenie upravuje ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch. V zmysle tohto paragrafu sa ukladá povinnosť pri uplatňovaní ochranných opatrení dodržiavať podmienky definované v tomto paragrafe. V zmysle predošlej vety sa upravujú aj dohody a zmluvné strany týchto dohôd a povinnosť členských štátov zaistiť ich primeranú ochranu. Ustanovenia v zmysle tohto paragrafu platia bez ohľadu na pr ávny dôvod vzniku zmluvy alebo záväzku, povahu alebo počet zmluvných strán, alebo právny poriadok podľa ktorého bola zmluva uzatvorená.

K § 80

Predmetný paragraf usmerňuje povinnosť rady zaistiť primeranú ochranu dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrá niť prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi vybranou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohô d o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 81

Predmetný paragraf definuje udalosti, ktorým je potrebné zabrániť pri plnení povinností rady zaisťovať primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 82

Zaisť uje sa primeraná ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní s cieľom zabrániť udalostiam, spresneným v predmetnom paragrafe. Predmetný paragraf tiež ustanovuje právomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné , s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 83

V zmysle predmetného paragrafu rozhodnutie rady, ktorým sa prevádza časť aktív, práv alebo záväzkov, alebo sa vykonávajú právomoci, ktorými rada mení alebo ruší zmluvu, ktorej účastníkom je vybran á inštitúcia v rezolučnom konaní, sa nedotýka práv, povinností alebo záväzkov týkajúcich sa zúčtovania v platobných systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov s cennými papiermi, v rámci ktorý ch dochádza k výkonu prevodných príkazov, vysporiadaniu záväzkov, započítaniu alebo k výkonu zabezpečovacích práv.

Jedenásta časť

K § 84

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie zadefinovaných špecifických úloh v zmysle tohto zákona, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s rezolučnými z tretích krajín. Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre rezolučný orgán na úrovni skupiny, ostatné rezolučné orgány a prípadné dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali úlohy zadefinované v predmetnom paragrafe, ktorý zároveň zadáva, kto sa stáva členom takéhoto kolégia na riešenie krízových situácií. Rezolučný orgány z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo vybraná inštitúcia usadená v Únii má dcérsku vybran ú inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti.

K § 85

Ak má vybraná inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti Únie zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, rezolučne orgány členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti Únie alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadia euró pske kolégium pre riešenie krízových situácií. Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vo vzťahu k dcérskym vybraným inštitúciám, a pokiaľ sú tieto úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám. Európske kolégium prijíma spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na vybran ú inštitúciu alebo materskú spoločnosť tretej krajiny. Rada môže po konzultácii s ostatnými rezolučnými orgánmi, ak je zriadené európske kolégium, odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie. Európskemu kol égiu predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe rezolučný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak sú domáce dcérske spoločnosti v držbe finanč nej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii alebo ak k nej patria významné pobočky. Na základe vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán sa Európske kolégium nemusí zriadiť.

K § 86

Rada, prí slušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska a zahraničné príslušné orgány si na žiadosť a bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon stanovených úloh. Rezolučný orgán na úro vni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi rezolučnými orgánmi. Platí najmä, že rezolučný orgán na úrovni skupiny poskytne rezolučným orgánom v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh v zmysle tohto zákona. Rezolučné orgány nie sú povinné postúpi ť informácie poskytnuté rezolučným orgánom z tretej krajiny ak rezolučný orgán z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie. Pr íslušné rezolučné orgány si vymieňajú informácie s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo sú hlas Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie. Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu ako zo Slovenskej republiky rada, príslušné rezolučné orgány, príslušné orgány, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a príslušné ministerstvá, nesmú poskytnúť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín. V prípa de, ak relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, nesúhlasí s ich zverejnením, tak informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

Dvanásta časť

K § 87

Predmetný paragraf upresňuje náležitosti zriadenia národného fondu, ako osobitného účelového fondu, s ktorým hospodári a nakladá rada a v ktorom sa sústreďujú peňažné príspevky (ďalej len 'príspevky ”) vybraných inštitúcií na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomoci rady podľa tohto zákona. Národný fond nie je prá vnickou osobou, jeho prostriedky netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu a jeho správu zabezpečuje Fond ochrany vkladov. Vybrané inštitúcie sú povinné zúčastňovať sa na riešení kr ízových situácií platením príspevkov na tento účel do národného fondu. Tento zákon zo svojej podstaty vylučuje štátnu pomoc, a preto platí, že v súvislosti predmetným návrhom zákona sa neplá nuje zásah do platného rámca bankového odvodu. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom úč te v Národnej banke Slovenska.

K § 88

V zmysle predmetného ustanovenia sa zadáva povinnosť vybraných inštitúcií uhrádzať do národného fondu pravidelné ročné príspevky, ako aj mimoriadne príspevky. Za mimoriadny príspevok, podľ a tohto paragrafu, sa považuje príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím n árodného fondu pri riešení krízových situácií.

K § 89

Výšku ročného príspevku na príslušný rok určuje rada po prerokovaní s Ministerstvom financií a Fondom ochrany vkladov pre každú vybranú inš titúciu pri zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného procyklického vplyvu na finančnú pozíciu prispievajúcej vybranej inštitúcie. Predmetné ustanovenie definuje, kedy je rada povinná určiť výšku príspevku na príslušný rok, metodiku výpočtu ročného príspevku, ako aj možnosť využívať neodvolate ľné platobné záväzky ako časť ročného príspevku. Výšku ročného príspevku určuje rada tak, aby do 31. decembra 2024 (ďalej len 'prechodné obdobie”) kumulované prostriedky národné ho fondu dosiahli výšku 1% krytých vkladov (ďalej len 'cieľová úroveň”) vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky. Ak sa po uplynutí prechodného obdobia zn ížia prostriedky národného fondu pod cieľovú úroveň podľa predošlej vety, rada obnoví pravidelné ročné príspevky až do opätovného dosiahnutia cieľovej úrovne národného fondu. Ïalš ou upravovanou oblasťou je konanie rady v súvislosti s výškou príspevkov vo výnimočných situáciách a metodiku stanovenia a výberu mimoriadnych príspevkov. Výber a spravovanie príspevkov vybraných inštitú cií vyberaných na základe tohto zákona má na starosti rada.

K § 90

Predmetné ustanovenie zadáva lehoty splatnosti príspevkov. V zmysle tohto paragrafu platí, že pravidelný ročný príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do 15. júna príslušného kalendá rneho roka, ak rada neurčí inak. Mimoriadny príspevok je splatný v lehote určenej rozhodnutím rady. Vybraná inštitúcia, ktorá neuhradí riadne a včas príspevok do národného fondu, je povinná z dlžnej sumy príspevku zaplatiť úroky, ktoré sú príjmom národné ho fondu.

K § 91

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rade použiť mechanizmy financovania z národného fondu len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení riešenia krízových situácií a to na úč ely vymedzené predmetným paragrafom. Právo rozhodovať o použití národného fondu má jedine rada. Rada môže uzatvoriť zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ak ju o to požiada národný fond iné ho členského štátu. Prostriedky národného fondu riešenia krízových situácií sa nepoužívajú priamo na absorbovanie strát vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto vybranej in štitúcie alebo osoby. Predmetný paragraf usmerňuje postup rady v prípade, ak by nepriamym dôsledkom použitia národného fondu riešenia krízových situácií mohlo byť čiastočné prenesenie strá t vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na Národný fond riešenia krízových situácií.

K § 92

Predmetný paragraf upravuje lehoty a termíny, dokedy je rada povinná previesť prostriedky z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií. Prevedené prostriedky národného fondu do jednotné ho fondu na riešenie krízových situácií sa započítavajú do cieľovej úrovne národného fondu.

K § 93

Upravovanou oblasťou v zmysle v predmetného paragrafu sú zdroje národného fondu. Rada môže národný fond naplniť príspevkami podľa § 88, ďalej úvermi definovanými v predmetnom paragrafe §88, výnosmi z dobrovoľného požičania finančných prostriedkov národným fondom iných členských štátov podľa §91. Platí, že úroková sadzba, doba splatnosti a ostatn é podmienky zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov národným fondom iných členských štátov sa dohodnú medzi radou a ostatnými národnými fondmi Únie. Nesplatený úver poskytnutý národné mu fondu iného členského štátu možno započítať do cieľovej úrovne národného fondu. Zároveň predmetný paragraf určuje ď alšie možnosti rady v súvislosti so zdrojmi národného fondu.

K § 94

Kompetentný orgán zodpovedný za stanovenie, výber a spravovanie príspevkov vyberaných v zmysle tohto zákona je rada. §94 tohto zákona usmerňuje práva a povinnosti rady v súvislosti s existenciou fondu. Rada v rá mci svojich kompetencií overuje pravidelne jedenkrát ročne funkčnosť systému vyplácania náhrad za straty, náklady alebo iné výdavky, ktoré vznikli v procese riešenia krízových situácií. Rada vypracú va správu o výsledku overenia funkčnosti systému vyplácania náhrad za straty, náklady a iné výdavky spojené s riešením krízových situácií za príslušný kalendárny rok a predkladá ju na schvá lenie všetkým jej členom bezodkladne po jej vypracovaní. Predmetný paragraf tiež určuje a dopĺňa ďalšie práva a povinnosti rady v s úvislosti s národným fondom.

K § 95

V prí pade, ak rezolučný orgán na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, rozhodne o riešení krízovej situácie na úrovni skupiny, rada rozhodne o použití finančných prostriedkov národného fondu v súlade s týmto zá konom.

K § 96

V zmysle predmetného paragrafu sa plánom financovania rozumie plán, ktorý zostaví rezolučný orgán na úrovni skupiny v súlade s postupmi rozhodovania podľa tohto zákona. Ïalšou upravovanou oblasťou sú náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutnou súčasťou plánu financovania. Zároveň predmetný paragraf stanovuje pravidlá, ktoré budú základom pre rozdelenie celkov ého príspevku spoločného fondu medzi jednotlivé vnútroštátne národné fondy na úrovni skupiny, ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.

K § 97

Predmetný paragraf usmerňuje princípy použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov. Platí, že rada môže použiť peňažné prostriedky podľa §96 ods.2 písm. d) v prípade, ak chránené vklady bud ú zahrnuté do odpísania dlhu pri uplatnení opatrenia kapitalizácie a to v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou, okrem prípadov spresnených v predmetnom paragrafe.

Trinásta časť

K § 98

Predmetný paragraf usmerňuje udeľovanie sankcií a iných administratívnych opatrení. Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií sa prideľuje rade, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu poruš enia. Rada a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Rada a príslušné orgány pri výkone svojich pr ávomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhrani čných prípadov. Ak rada zistí nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v rozhodnutí rady uložených vybranej inštitúcii alebo osobami podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), v nedodržiavaní alebo v obchá dzaní ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií bánk, môže rada podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, n ásledkov a povahy zistených nedostatkov uvaliť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) sankcie, usmernené predmetným paragrafom tohto zákona. Rada a príslušné orgány zverejnia na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Také to zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totož nosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

K § 99

V príl ohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločnost í a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. II

K § 33o

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že banka, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe, banka, ktorá podlieha dohľadu Európskej centrálnej banky alebo banka, ktorá má v ýznamný podiel na finančnom systéme vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať vybraná inštitúcia s cieľom obnoviť svoju finančnú pozí ciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàň ať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scená rov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémov ých stresových situácií, stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby a skupiny právnických osôb. Banka je povinná aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po kaž dej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

K § 33p

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a banku požiada, aby do dvoch mesiacov odstránila nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uvedené nedostatky a prekáž ky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

K § 33q

V zmysle upravovaného paragrafu ak je banka dcérskou spoločnosťou banky so sídlom v členskom štáte, je povinná vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná banka a jej dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plá nu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situá cie skupiny alebo banky pri zohľadnení finančnej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány bánk na individuá lnej úrovni.

K § 33r

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťamisnaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote štyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plá nu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným rozhodnutím o preskúmaní a posúdení plá nu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedného mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upres ňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcé rskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

K § 33s

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

K § 33t

V zmysle upravovaného paragrafu môže materská banka, materská banka v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančn ými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, sú podmienky, ktoré musia byť splnené pred uzatvorením zmluvy o skupinovej podpore. Práva zo zmluvy o skupinovej podpore vykonávajú zmluvné strany samostatne, na zmluvy o právach iných osôb sa neprihliada.

K § 33u

V zmysle predmetného paragrafu materská inštitúcia predloží Národnej banke Slovenska žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, upravenej v predošlom paragrafe. Žiados ť musí obsahovať znenie navrhovanej dohody s označením členov skupiny, ktorí sa majú stať stranami tejto zmluvy. Národná banka Slovenska rozhodne o takejto žiadosti v lehote štyroch mesiacov odo dňa doruč enia žiadosti. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v stanovenej lehote, Národná banka Slovenska prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdô vodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov. Èlenovia dotknutej podskupiny sú povinní dodržať rozhodnutie o zmluve o skupinovej podpore, ktoré vydala Národná banka Slovenska.

K § 33v

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že každá navrhovaná zmluva sa predloží akcionárom a podlieha jej schváleniu na valnom zhromaždení. Zmluva o finančnej podpore v rámci skupiny je platná len ak akcioná ri dotknutej vybranej inštitúcie splnomocnili štatutárny orgán danej vybranej inštitúcie na prijatie príslušných rozhodnutí. Štatutárny orgán každej osoby, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí skupinovej podpory, podáva každý rok akcionárom správu o plnení zmluvy a o vykonaní každého rozhodnutia prijatého na základe zmluvy.

K § 33w

V nadvä znosti na predošlé upravované paragrafy môže vybraná inštitúcia poskytnúť takúto finančnú podporu len ak sú splnené podmienky zadefinované v predmetnom paragrafe.

K § 33x

V zmysle predmetného paragrafu platí, že rozhodnutie o poskytnutí skupinovej finančnej podpory v súlade so zmluvou prijme štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu poskytnúť. Také to rozhodnutie musí byť odôvodnené a musí byť uvedený cieľ navrhovanej finančnej podpory. Zároveň platí, že rozhodnutie o prijatí skupinovej finančnej podpory prijme štatutárny orgán č lena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu prijať. Ïalšou upravovanou oblasťou je povinnosť člena podskupiny doručiť rozhodnutie podľa predošlej vety orgánom podľa tohto paragrafu. Ak dohľ ad na konsolidovanom základe vykonáva Národná banka Slovenska, o rozhodnutí v zmysle tohto paragrafu bezodkladne informuje ostatných členov kolégia a radu.

K § 33y

Predmetný paragraf zadáva povinnosť štatutárnemu orgánu člena podskupiny, ktorý má zámer poskytnúť skupinovú finančnú podporu, oznámiť takýto zámer orgánom v zmysle tohto paragrafu. Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, o rozhodnutí povoliť, zakázať alebo obmedziť poskytnutie skupinovej podpory, ktoré vydala, alebo ktoré jej ozn ámil iný orgán dohľadu, bez zbytočného odkladu informuje ostatných členov kolégia, radu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľ adu nad bankou, ktorá má byť príjemcom skupinovej podpory, nesúhlasí s rozhodnutím rezolučného orgánu dohľadu iného štátu, ktorým bolo obmedzené, alebo zakázané poskytnutie skupinovej podpory dotknutej banke, do dvoch dní odkedy sa dozvie o vydaní takéhoto rozhodnutia môže požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).

K § 33z

Ustanovenie zavádza povinnosť člena skupiny zverejňovať všetky zmluvy o skupinovej podpore s uvedením všeobecných podmienok a zmluvných strán. Zároveň je povinný aktualizovať túto informá ciu najmenej raz ročne. Forma zverejňovania je elektronická a to prostredníctvom webového sídla subjektu.

K bodu 5

Ustanovenie paragrafu 50 odseku 1 dopĺňa právomoci Národnej banky Slovenska uložiť banke povinnosti v prípade, ak banka nespĺňa podmienky pre výkon jej činností. Uvedený rozsah povinností je transpozí ciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti banky v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré by v prípade nekonania mohli viesť k aktivácií mechanizmov rie šenia krízových situácií.

K bodu 6

Doplnené ustanovenie rozširuje a sprísňuje opatrenie na obnovu podľa odseku 1 § 50, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť banke, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti banky a pobočky zahraničnej banky s povinnosťami ustanovenými zákonom o bankách ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúci í. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 7

Ustanovenie stanovuje možnosť využitia opatrení podľa písm. s) až z) odseku 1 § 50 aj v prípadoch, kedy je zlyhanie alebo neplnenie podmienok činnosti banky len pravdepodobné z vývoja jej činnosti a finančný ch ukazovateľov a zlyhanie alebo neplnenie je možné predpokladať z informácií dostupných Národnej banke Slovenska.

K bodu 8

Doplnené znenie § 50 v odsekoch 18 a 19 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť pokutu banke za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov banky zo strany dotknutej osoby banky a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 50. Rada m ôže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť banke povinnosť, aby začala s prípadnými záujemcami rokovať o predaji banky alebo jej časti ako opatrení na riešenie jej krízovej situácie.

K bodu 9

V novom § 50b je ustanovený proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Európskym orgá nom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy je potrebné uplatniť niektoré z ustanovení § 50 t) až za) alebo opatrení podľa § 53 ods. 1. Orgány dohľ adu by mali spolupracovať v záujme vhodnosti uplatnenia jednotlivých opatrení na členov skupiny.

K bodom 10 až 12

Zmeny v ustanoveniach o nútenej správe sú premietnutím ustanovení smernice o dočasnom správcovi na zabezpečenie výkonu činností banky v rámci opatrení včasnej intervencie. Nútená správa je novo definovaná ako reorganizačné opatrenie, ktoré nemá priamy vplyv na výplatu vkladov vkladateľov a pozastavenie ich vyplácania, ale slúži na zmenu činnosti banky a zabezpečenie obnovy jej riadneho fungovania.

K bodu 13

Ustanovenie vypúšťa možnosť Národnej banky menovať správcu a jeho zástupcov.

K bodu 14

Ustanovenie rozširuje okruh osôb vylúčených z možnosti byť správcom alebo zástupcom správcu aj na členov rady a to súčasných ako aj bývalých členov rady, ktorí členstvo ukončili v období dvoch rokov pred zavedením nútenej správy.

K bodu 15

Ustanovenie rozširuje možnosti výkonu nútenej správy, kedy správca môže okrem priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracovať so štatutárnym orgánom a ten je povinný poskytovať sprá vcovi všetku potrebnú súčinnosť na výkon jeho kompetencií.

K bodom 16 až 18

Navrhované znenie § 55 odseku 1 prvej vety mení rozsah pozastavenia výkonu funkcií, ktoré mala doterajšia nútená správa a určuje, že výkon funkcií valného zhromaždenia nie je zavedením nútenej správy dotknut ý. Zároveň sa zrušuje pozastavenie práv akcionárov zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom a obmedzenia výkonu funkcie valného zhromaždenia uvedené v iných častiach § 55.

K bodu 19

Ustanovenie navrhuje zrušenie oprávnenia čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s vkladmi v banke zo strany správcu.

K bodu 20

Ustanovenie určuje potrebu súhlasu rady na vyhlásenie konkurzného konania na banku.

K bodu 21

Kompetencie správcu spolu s následkami zavedenia nútenej správy na výkon funkcií a práv v banke sa neuplatňujú v prípade, ak správca namiesto priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracuje so štatutárnym orgánom banky.

K bodu 22

Ustanovenie upravuje možnosť Národnej banky Slovenska okrem informácií o úkonoch vykonaných správcom a zástupcom správcu počas nútenej správy požadovať pravidelné písomné správy o finanč nej pozícií banky. Správu o finančnej pozícií je správca povinný predložiť najneskôr dva týždne pred skončením nútenej správy a to aj bez toho, aby o jej predloženie Národná banka Slovenska požiadala.

K bodu 23

Ustanovenie rovnako ako v predchádzajúcich bodoch upravuje výkon kompetencií správcu v prípade, ak tento uskutočňuje ich výkon v spolupráci so štatutárnym orgánom. Správcovi v takom prípade nepatrí pr ávo zrušiť pracovný pomer, dať výpoveď alebo previesť na inú prácu určených vedúcich zamestnancov banky.

K bodu 24

Stanovuje sa možnosť pre Národnú banku Slovenska predĺžiť nútenú správu nad bankou, ak počas obdobia dvanástich mesiacov od jej zavedenia neboli odstránené dôvody, pre ktoré bola nútená sprá va nad bankou zavedená.

K bodu 25

Ustanovenie navrhovaného § 62a určuje proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Eur ópskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy Národná banka Slovenska zvažuje zavedenie nútenej správy ako reorganizačného opatrenia alebo o zavedení reorganiza čného opatrenia uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spolupráca orgánov dohľadu pri uplatňovaní reorganizačných opatrení pri riešení potenciálnych alebo existujúcich krízový ch situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančného trhu.

K bodu 26

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. III

K § 53f

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje udeľovanie výnimiek pri vymáhaní dohôd o finančnej zábezpeke, obmedzeniach účinkov záložného práva, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vz ájomného započítania a zadáva rámec pri ich zahàňaní do ozdravných plánov pre obchodníkov s cennými papiermi.

K § 71df

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že obchodník s cennými papiermi je povinný v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť za vypracovanie, uskutočňovanie a aktualizáciu ozdravného plá nu. Obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe alebo obchodník s cennými papiermi, ktorý má významný podiel na finančnom systé me vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu po tom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàňať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasné ho vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresový ch situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií a stresových situácií týkajú cich sa konkrétnej právnickej osoby alebo skupiny právnických osôb. Obchodník s cennými papiermi je povinný aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktú ry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

K § 71dg

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a obchodníka s cennými papiermi požiada, aby do dvoch mesiacov odstránil nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uveden é nedostatky a prekážky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

K § 71dh

V zmysle upravovaného paragrafu ak je obchodník s cennými papiermi materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte, je povinný vypracovať a predložiť Ná rodnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu, schválený štatutárnym orgánom obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná obchodník s cennými papiermi a jeho dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dc érskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo obchodníka s cennými papiermi pri zohľadnení finanč nej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány obchodníkov s cennými papiermi na individuálnej úrovni.

K § 71di

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami a po prerokovaní s príslušným kolégiom snaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote š tyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plánu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným roz hodnutím o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedné ho mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upresňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

K § 71dj

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

K § 71dk

V zmysle upravovaného paragrafu môže materský obchodník s cennými papiermi , materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretí ch krajín, podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Na poskytovanie finančnej podpory v rámci skupiny sa primerane vzťahujú ustanovenia podľ a tohto paragrafu.

K § 71dl

Predmetný paragraf vymedzuje obchodníkov s cennými papiermi, na ktorých sa v závislosti od výšky základného imania vzťahujú povinnosti podľa určených ustanovení. Ustanovenie harmonizuje znenie návrhu novely zá kona o cenných papieroch s novým zákonom o riešení krízových situácií. Zavádza odkaz na zákon o cenných papieroch a príslušné ustanovenia o nútenej správe a skupinovej nútenej správe.

K bodu 3

Predmetné ustanovenie vymedzuje výnimku uplatnení upravujúcich ponuky na prevzatie a to v prípade uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií podľa zákona o cenných papieroch a zákona o riešení krízový ch situácií.

K bodu 4

Ustanovenie právomoci N árodnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosti v prípade, ak nespĺňa podmienky pre výkon svojej činnosti. Uvedený rozsah povinností je transpozíciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti obchodníka v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré v prípade nekonania by mohli viesť k aktivácií mechanizmov rieš enia krízových situácií.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie roz širuje a sprísňuje opatrenie na obnovu, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti obchodníka s povinnosťami ustanovenými zákonom o cenných papieroch ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúcií. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 6

Doplnené znenie § 144 v odsekoch 29 a 31 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pokutu za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov obchodníka zo strany dotknutej osoby a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 144. Rada môže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť obchodníkovi povinnosť, aby začal s prípadnými záujemcami rokovať o predaji podniku alebo jeho časti ako opatrení na riešenie vzniknutej kr ízovej situácie.

K bodu 7

Ustanovenia navrhované ho § 144a a 144b určujú proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad obchodníkom, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku s Euró pskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu, kedy Národná banka Slovenska zvažuje uplatnenie opatrení alebo o uplatnení opatrení uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spoluprá ca orgánov dohľadu pri uplatňovaní opatrení pri predchádzaní a riešení potenciálnych alebo existujúcich krízových situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančn ého trhu.

K bodu 8

V prílohe sa uvá dza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktor ou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 25

V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. má ja 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. IV

K bodom 1 až 4

Navrhované ustanovenia určujú vzťah nového zákona a rezolučného konania s konkurzným konaním, pričom určujú začiatok alebo priebeh rezolučného konania ako prekážku začatia alebo pokračovania konkurzné ho konania. Ustanovenia rovnako stanovujú výnimku pre rezolučné konanie z pravidla prerušenia súdnych a iných konaní týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu pri vyhlásení konkurzu. Prebiehajúce rezolučn é konanie, predmetom ktorého je majetok úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa neprerušuje.

K Èl. V

Doplnení m ustanovenia § 1 ods. 2 sa upravuje výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre zákazky súvisiace s činnosťou rady a to z dôvodu potreby rýchleho a flexibilného reagovania rady a Národnej banky Slovenska v procese riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

K Èl. VI

K bodu 1

Stanovuje sa zodpovednosť Fondu ochrany vkladov za správu prostriedkov Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť použitia prostriedkov Fondu na ochranu vkladov na financovanie riešenia krízových situácií. Jedná sa o transpozíciu ustanovení smernice, ktoré stanovujú zaradenie národných syst émov na ochranu vkladov v obmedzenej miere a za splnenia podmienok ako zdrojov pre financovanie riešenia krízových situácií.

K bodu 3

Z dô vodu napojenia Fondu ochrany vkladov na rámec financovania riešenia krízových situácií navrhované ustanovenie vytvára možnosť jeho doplnenia na základe rozhodnutia Rady fondu o zvýšení prí spevku tak, aby sa Fond v období šiestich rokov doplnil na potrebnú úroveň.

K bodu 4

Ustanovenie u pravuje možnosť náhrady nákladov Fondu ochrany vkladov spojených s financovaním riešenia krízových situácií v prípade, ak tieto prekročia úroveň, ktorú by Fond ochrany vkladov nahrádzal vkladateľ om pri likvidácií alebo konkurznom konaní voči banke, ktorej krízová situácia sa riešila v rezolučnom konaní.

K bodu 5

Ustanovenie stanovuje právomoci Fondu na ochrany vkladov vo vzťahu

K bodom 6, 8 a 10

Ustanovenia bodov 6, 8 a 9 stanovujú bariéry vyžadované smernicou na predchádzanie konfliktu záujmov pri riešení krízových situácií, ktorý by mohol vzniknúť zapojením zástupcov komerčných bá nk do procesu riešenia krízových situácií pri výkone ich funkcií v orgánoch Fondu ochrany vkladov.

K bodu 7

Ustanovenie určuje pôsobnosť Prezídia Fondu ochrany vkladov a Prezidenta Fondu ochrany vkladov pri riešení krízových situácií podľa zákona o riešení krízových situácií finančných inštitú cií a to najmä ako členov kolégií pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

K bodu 9

Ustanovenie upravuje zabezpečenie výkonu činností Fondu ochrany vkladov spojených s riešením krízových situácií zo strany úradu fondu.

K bodu 11

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. VII

K bodu 1 - § 13 ods. 1 písm. f)

Navrhuje sa, aby u vybranej inštitúcie bol odpis závä zkov vykonaný v rámci rezolučného konania podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov oslobodený od dane.

K bodu 2 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 6

Za daňový výdavok bude možné považovať u veriteľ a aj odpis pohľadávok voči vybranej inštitúcii v rezolučnom konaní, ak o odpise záväzku rozhodla Rada pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o riešení kr ízových situácií na finančnom trhu a o z mene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 3 a 4 - § 20 ods. 2 písm. g) a § 20 ods. 21

U daňovníka, ktorý je veriteľom vybranej inš titúcie v rezolučnom konaní, sa umožňuje, aby za daňový výdavok bola považovaná aj tvorba opravných polož iek k pohľadávkam voči tomuto dlžníkovi. Tvorba opravných položiek sa zahrnie do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane.

K Èl. VIII

Tento zá kon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h

guvernér

Národnej banky Slovenska

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Zamestnanci, ktorí majú nulovú sadzbu poistného (z dô vodu čerpania odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnané osoby) sa stávajú poistencami štátu počas celého obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 2

Definovanie vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý má byť znížený o odpočítateľnú položku.

K bodu 3

Definovanie odpočítateľnej položky na ročnom zá klade. Odpočí tateľná položka je najviac 4560 eur ročne. Pri raste ročného príjmu zamestnanca nad sumu 4560 eur sa výška odpočítateľnej položky znižuje dvojnásobne oproti rastu príjmu. Pri príjme 6840 eur ročne a viac je odpočítateľná položka 0 eur.

K bodu 4

Definovanie odpočítateľnej položky na mesačnom základe na úč ely platenia preddavkov na poistné. Odpočítateľná položka je najviac 380 eur mesačne. Pri príjme 570 eur mesačne a viac je odpočítateľná položka 0 eur. Mesačne si odpočítateľnú položku môže uplatni ť osoba, ktorá je len zamestnancom u jedného zamestnávateľa. Osoby, ktoré sú zá roveň samostatne zárobkovo činnými osobami alebo sú zamestnané u viacerých zamestná vateľov, si môžu odpočítateľnú položku uplatniť až v ročnom zúčtovaní poistného.

K bodu 5

Upravuje sa mechanizmus vykonávania ročného zúčtovania poistného u osôb, ktoré si uplatnili odpočítateľnú položku a u osôb s n árokom na odpočítateľnú položku.

K bodu 6

Upravuje sa okruh osôb, za ktoré nie je potrebné vykonať ročné zúčtovanie poistného v súvislosti s uplatnením odpočítateľ nej položky.

K bodu 7

Upravujú sa oznamovacie a vykazovacie povinnosti pre zamestnávateľov v sú vislosti so zavedením odpočítateľnej položky.

K bodu 8

Upravujú sa oznamovacie a vykazovacie povinnosti pre zamestnancov v súvislosti so zavedením odpočítateľnej položky.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie povinnosti zamestnanca (bod 8).

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením štvrtého bodu v § 11 ods. 7 písm. m) (bod 1).

K bodu 11

Prechodné ustanovenia. Ustanovuje sa termín na prvé splnenie oznamovacej povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi po účinnosti zákona. Súčasne sa ustanovuje sadzba poistn ého štátu na rok 2015 s cieľom kompenzácie výpadku príjmov zdravotných poisťovní z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky.

K čl. II

Navrhovanou úpravou sa poistné vrátené zdravotnou poisťovňou na základe vykonaného ro čného zúčtovania zdravotného poistenia z dôvodu uplatnenia nároku na odpočítateľn ú položku bude zdaňovať daňou vyberanou zrážkou, rovnako ako sa aj v súčasnosti zdaňuje p oistné vrátené zdravotnou poisťovňou na základe vykonané ho ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Nové písmeno p) sa dopĺňa len za ú čelom právnej istoty daňovníkov, že pri odpočítateľnej položke sa na vrátené poistné na zdravotné poistenie uplatňuje rovnaký spôsob zdanenia.

K čl. III

Dátum účinnosti sa navrhuje v nadväznosti na dátum účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č . 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015.

V Bratislave 20. novembra 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viliam Èislák v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predlož ený návrh zákona zavádza zásadnú zmenu v oblasti odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie, vďaka ktorej sa zvýši čistá mzda zamestnancom s ní zkymi zárobkami. Zároveň dochádza ku kompenzácii zvýšených mzdových nákladov zamestnávateľa, ktoré súvisia so zvýšením minimálnej mzdy.

Zavedením odpočítateľnej položky sa výrazne znížia odvody nízkopríjmových zamestnancov, čo môže pozitívne pocítiť až do 627 tis. zamestnancov. Zároveň zamestnávateľom klesnú nákl ady na prácu v pásme od úrovne minimálnej mzdy do výšky 570 eur.

Od tejto zmeny sa očakáva jednak zvýšenie záujmu zamestnávať, jednak rast motivácie legálne sa zamestnať.

Vzhľadom na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 380 eur na mesiac sa navrhuje odpočítateľná položka z vymeriavacieho zá kladu zamestnanca, ktorý má príjem iba z pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnanecké ho vzťahu, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s vylúčením dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, aby sa pozitívne ovplyvnil pomaly sa zotavujúci trh práce a zvýšila sa tak čistá minimálna mzda. Odpočítateľ ná položka sa bude alikvotne znižovať podľa odpracovaného obdobia a v ročnom zúč tovaní sa navrhuje, aby sa pomerne rozpočítavala medzi všetkých zamestnávateľov, ktor í vyplácajú príjem, ktorý je možné znížiť o odpočítateľnú položku. Ak má poistenec príjem nižší ako 380 eur mesačne odpoč ítateľná položka sa uplatní najviac vo výške vyplateného príjmu. Maximálna ročná odpočítateľná položka bude vo výške 4560 eur a táto suma sa bude znižovať o dvojnásobok sumy zvýšenia príjmu z pracovného pomeru ako aj iného prí jmu (napr. dohody, vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby a ďalšie príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) až e) zákona č. 580/2004 Z. z.). Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že má ná rok na uplatnenie odpočítateľnej položky. Pri platení preddavkov na poistné sa odpočítateľná položka bude môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpoč ítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistné ho.

V nadväznosti na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky sa zvyšuje sadzba poistného za poistencov štátu ako kompenzácia za výpadok príjm ov zdravotných poisťovní za osoby, ktoré si uplatnia odpočítateľnú položku.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Ná vrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný z vlastnej iniciatívy Ministerstva financií Slovenskej republiky a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu je pokračovať v

- konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií,

- koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom, a to hlavne definovaním okruhu daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen leg álnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na zneužívanie zahrnovania do základu dane osobnej spotreby daňovníka, resp. jej časti v neprimeranej výške.

Navrhované úpravy sú zamerané na

1.Konsolidáciu verejných financií

·zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorými je:

- rozšírenie počtu odpisových skupí n zo 4 na 6; zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov,

- limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 EUR ,

- redukcia možnosti použitia zrýchlenej metó dy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu, t.j. len na výrobné technológie,

- zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu; aj tento majetok sa bude odpisovať rovnomerne (§ 27) alebo zrý chlene (§ 28),

·zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné),

·transferové oceňovanie – rozšírenie aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby.

2.Posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti

·spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi vo forme nepeňažného plnenia; zamestnávateľ má možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, t. j. ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľ nav ýši aj o výšku sociálneho a zdravotného poistenia tak, aby daň a odvody boli zrazené a odvedené v rovnakej výške ako z peňažných príjmov),

·vyňatie náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby,

·zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;

·zjednodušenie výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb,

·u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj

- úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do v ýdavkov na obstaranie nehnuteľnosti,

-úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve,

·zadefinovanie primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávan ý majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov; v tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov.

3.Podpora podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný v ýskum a vývoj

·podpora podnikateľských subjektov vykonávajúcich výskumu a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane, a to vo výške

-25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vý voj,

-25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,

-25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

V Èl. II a III. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov. Novela zákona o účtovníctve je zameraná na vylepšenie funkcionality Registra účtovných závierok a jej cieľom je znížiť počet nesprávnych a neúplných podaní. Prináša legislat ívny základ na rozdelenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké, tak ako to požaduje nová smernica. Návrh zákona ustanovuje prevádzkovateľa registra a prenáša na neho časť úloh sprá vcu registra. Ïalšie navrhované zmeny umožnia finančnej správe a daňovým úradom lepšie kontrolovať dokumenty na vstupe a operatívnejšie reagovať na chybné doručenia a rozširuje sa počet miest, kde účtovné jednotky môžu požiadať o kópiu uloženého dokumentu alebo jeho časti o jednotné kontaktné miesta.

V Èl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava jeho znenia v ustanovení, v ktorom sa stanovuje percentuálny podiel obcí na vý nose dane z príjmu fyzických osôb, ako aj doplnenie nového ustanovenia, v ktorom sa jasne stanovuje termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát použije. Uvedená úprava podielu obcí vyplynula z rokovaní medzi vládou a zá stupcami obcí v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.

V Èl. V, VI a VII sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľ och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje zavedenie novej formy registrač nej pokladnice, a to virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bezplatne prístupná podnikateľom. Ïalej sa navrhuje rozšíriť zoznam služieb, na ktor é sa bude vzťahovať povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice. Cieľom týchto zmien je zabrániť kráteniu prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, a tým dosiahnuť vyšší výber daní. Zároveň sa navrhuje, aby certifikáciu elektronick ých registračných pokladníc nevykonávali podnikateľské subjekty, ale Colný úrad Bratislava, ktorý túto činnosť bude poskytovať bezodplatne. Pre daňové úrady a colné úrady sa navrhuje ustanoviť možnosť zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

V Èl. VIII sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaným legislatívnym návrhom sa upravuje postup orgá nu dozoru pri osvedčovaní číselnej lotérie s názvom 'Eurojackpot', čím sa umožní národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať novú štátnu číselnú lotériu. V súčasnosti sa t áto lotéria prevádzkuje vo viacerých krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a tým umožňuje vytváranie výhernej istiny zloženej z prostriedkov zúčastnených lotériových sp oločností. Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardný ch hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodn ôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.

Návrh zákona ako celok má pozitívny vplyv na štátny rozpoč et, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona v čl. II a III má nepatrný vplyv na rozdelenie rozpočtu verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

X4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom0265 270297 223296 886Štátny rozpočet 0207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa0207 843216 180215 970Obce058 89376 881 77 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa001 0411 242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000 VÚC0000 Sociálna poisťovňa0 000zdravotné poisťovne0 000

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom031 168502 031306 540Štátny rozpočet 0-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa0-26 259420 988225 624Obce058 893 76 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa0010411242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000VÚC0000Sociálna poisťovňa0000Zdravotné poisťovne 00002.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-600265 270297 223296 886z toho vplyv na ŠR-600207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa-600207 843216 180215 970Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 6811 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-265 270-297 223-296 886* úspora má znamienko (-)

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-60031 168502 031306 540z toho vplyv na ŠR-600-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa-600-26 259420 988225 624Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-31 168-502 031-306 540* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.

D.Ponechanie zrýchlenej metódy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

E.Zjednotenie odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančné ho prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojen é obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku.

I.Zmena spôsobu zahrnovania paušálnej náhrady nákladov spojený ch s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

J.Zavedenie nového typu daňového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktor í vykonávajú výskum a vývoj.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

L.Možnosť uplatnenia úhrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a iných poplatkov súvisiacich s hypoteká rnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovní k platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registra čnej pokladnici.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spolo čností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO z 65,4 % na 68,5 %

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá pozitívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 264,7 mil. eur v roku 2015, 297,2 mil. eur v roku 2016 a vo výške 296,9 mil. eur v roku 2017.

Kvantifikácia príjmov

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu a skutočnosti, že uvedená možnosť zvyšuje náklady práce zamestnávate ľov MF SR nepredpokladá dodatočný vplyv uvedeného opatrenia na daňové príjmy VS.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

Kvantifikácia vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivý ch odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní (CBT corporate tax ranking, Oxford University). Dodatočným predpokladom je podiel administratívnych budov na celkovom počte budov v rámci odpisovej skupiny s dobou odpisovania do 20 rokov. Odhadovaný vplyv zavedenia novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov predstavuje približne 70 mil. eur.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.Vyčíslenie vplyvu je založené na údajoch o distribúcii automobilov využívan ých na podnikateľské účely za rok 2012 podľa ich ceny. Podľa uvedených údajov tvorí podiel automobilov s obstarávacou cenou vyššou než 48 000 eur 12,5% z celkového počtu automobilov používaný ch na podnikateľské účely. Vplyv limitovania vstupnej ceny an uvedenej úrovni sa odhaduje vo výške približne 2,5 mil. eur.

D.Ponechanie zrýchlenej metó dy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

Kvantifikácia je založen á na rozdieloch medzi technikou rovnomerného a zrýchleného odpisovania, pri nastavení parametrov podľa novely zákona. Výpočet vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitá lu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivých odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní a expertnom odhade MF SR. MF SR odhaduje akruá lny vplyv uvedeného opatrenia vo výške 29 mil. eur v prvom roku.

E.Zjednotenie odpisovania hmotn ého majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Kvantifikácia je založená na rozdieloch medzi spô sobom odpisovania formou finančného prenájmu a štandardnými formami odpisovania, pri prijatí dodatočných predpokladov o podiele leasingového odpisovania. Výpočet využíva ročné údaje ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovanej pre roky 2015 – 2017. Zjednotenie odpisovania je spojené s odhadovaným pozitívnym vplyvom na verejné financie vo výške 18 mil. eur.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platite ľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

Kvantifikácia vychádza z individuálnych daňový ch priznaní za rok 2012 s využitím údajov o základe dane a výnosoch jednotlivých daňovníkov. Vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje na úrovni 1 mil. eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných individu álnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012. Využíva údaje o výške úrokov z úverov a pôžičiek pri transakciách zahraničných závislých osôb a údaje o EBITDA (zisku p red uplatnením daní, odpisov a úrokov) z individuálnych výkazov ziskov a strát. Na základe týchto predpokladov sa očakáva pozitívny vplyv zavedenia pravidiel nízkej kapitalizácie vo výške približ ne 63 mil. eur v roku 2015.

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotné ho a nehmotného majetku.

Výpočet je založený na využití individuálnych daňových priznaní DPH za rok 2013, konkrétne údajov o podiele outputov firiem podliehajúcich DPH na celkovom outpute. Podiel odpisov v rámci jednotlivých odpisov ých skupín bol stanovený expertným odhadom s využitím údajov medzinárodného porovnania odpisových skupín. Pozitívny vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje v roku 2015 približne na úrovni 40 mil. eur.

I.Zmena spôsobu zahrnovania pau šálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 o zaplatených pokutách a penále. Odhadovaný pozitívny vplyv uvedeného opatrenia je na ú rovni 9 mil. eur.

J.Zavedenie nového typu daň ového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj.

Výpočet je založený na súčasnej ú rovni uplatňovania domácich výdavkov na výskum a vývoj indexovanej do rokov 2015 - 2017 na základe dostupných údajov Eurostatu za Slovenskú republiku. Zavedenie daňového zvýhodnenie je spojené s odhadovaným v ýpadkom daňových príjmov vo výške 24 mil. eur.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

Vplyv zosúladenia valorizácie daňového bonusu s nezdaniteľnou časťou základu dane bol kvantifikovaný na základe údajov o vekovom rozložení populácie zverejňovanej Eurostatom a údajmi o zamestnanosti publikovanými ŠÚ SR. Administratívne zjednoduš enie uplatňovania jednej sumy daňového bonusu počas celého zdaňovacieho obdobia je spojené s pozitívnym vplyvom na úrovni 2 mil. eur.

L.Možnosť uplatnenia ú hrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom druž stve a iných poplatkov súvisiacich s hypotekárnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

Kvantifikácia možnosti uplatnia úhrady za prevod č lenských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve za daňové výdavky vychádzala z údajov ŠÚ SR o Sčítaní obyvateľov, domov a bytov na základe ktorej bol identifikovaný poč et družstevných bytov. Následne z údajov vybraných bytových družstiev bol identifikovaný poplatok za prevod členských práv a počet ročne odkúpených, resp. prevedených družstevných bytov a ná sledne aplikovaný na celkový počet družstevných bytov. Uvedené úprava zákona je spojená s marginálnym negatívnym vplyvom na úrovni 0,1 mil. eur.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré maj ú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

Pri kvantifikácií úpravy výpoč tu preddavkov sa vychádzalo z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní fyzických osôb typu B a ich indexácie na súčasnú úroveň. Uvedená zmena platenia preddavkov nemá vplyv na akru álny výnos dane.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici.

Kvantifikácia vplyvu rozšírenia povinnosti používať ERP na výnos DPH a DPPO vychádza z nasledujúcich predpokladov:

·Zavedenie ERP v jednotlivých odvetviach prispeje k zníženiu daňovej medzery na DPH o 10% (Sektorová daňová medzera bola odhadnutá IFP v spolupráci s MMF)

·V prípade vybraných sektorov s menším počtom transakcií a vyššími sumami napr. slu žby architektov, sa očakáva zníženie daňovej medzery o 5%. Nižší odhad vychádza aj z predpokladu, že užívatelia služieb týchto sektorov nebudú mať povinnosť predkladať pokladničný doklad (alebo potvrdenie o zaplatení) v prípade administratívnych úkonov spojených s dodanou službou (napr. stavebné povolenie)

·Dodatočný prínos na DPPO vychádza z odhadu z očakávaných výnosov na DPH. Odhadnutý bol ako násobok podielu DPPO na DPH a očakávaného výnosu na DPH zo zavedenia ERP

·V prípade zavedenia ERP pre ambulantných všeobecných lekárov, špecialistov, zubá rov sa vychádzalo z rozdielov reportovaných relevantnými ambulanciami a výdavkami domácností na tieto služby. Za zdravotné služby bol v roku 2011 rozdiel medzi výdavkami domácností (podľa ŠÚ SR) a priznan ými tržbami relevantných ambulancií (podľa údajov Ministerstva zdravotníctva) približne 214 mil. eur.

Odhadovaný pozitívny vplyv z rozšírenia povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici sa za predpokladu celoročnej účinnosti odhaduje na ú rovni 72 mil. eur.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

Kvantifikácia vplyvu vychádza z údajov farmaceutických spoločností o peňažnom a nepeňažnom plnení za roky 2011 – 2013 so zohľadnením skutočnosti č asti oslobodených príjmov (registračný poplatok pri vzdelávaní a pod.). Na základe týchto údajov MF SR odhaduje pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške približne 5 mil. eur.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO

Kvantifikácia vplyvu vychádza z odhadu daňových príjmov schválených Výborom pre daňové prognózy, kde sa v roku 2015 predpokladal podiel obcí na výnose DPFO vo v ýške 65,4 %, ktorý bol následne prepočítaný na úroveň 68,5 %. Uvedená úprava nemá vplyv na akruálny výnos daní verejnej správy, ovplyvňuje len štruktúru daňových príjmov v prospech obcí na úkor štátneho rozpočtu. Zvýšenie podielu prinesie obciam dodatočné hotovostné príjmy v roku 2015 na úrovni 63 mil. eur.

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že vklady do novej atraktívnejšej hry na základe realizovaného prieskumu budú na úrovni 0,26 mil. eur za týždeň . Predpoklad zmeny atraktívnosti iných hier v prospech Eurojackpotu je zvolený na základe údajov o vývoji vkladov za roky 2013 a 2014, kedy došlo v 43. Týždni roku 2013 k zvýšeniu atraktívnosti lotérie Euromili óny. Od 43. týždňa roku 2013 až po súčasnosť bolo v porovnaní s obdobím prvých 42 týždňov roka 2013 zaznamenané zvýšenie priemerného vkladu do Euromiliónov. V rovnakom období však doš lo k zníženiu priemerných vkladov do ostatných lotériových hier. Èistý pozitívny vplyv zmien v atraktivite Euromiliónov na základe týchto údajov bol v danom období len na úrovni cca 30% zvýšený ch vkladov do Euromiliónov. Uvedené percento sa použilo aj na určenie zmeny atraktívnosti iných hier po zavedení Eurojackpotu. Spustenie lotérie sa očakáva v priebehu roka 2015.

Kvantifikácia výdavkov

V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov boli kvantifikované náklady na zapracovanie nových a novelizovaných dokumentov podávaných elektronicky a písomne v dotknutých informačných systé moch. Odhad finančných vplyvov na jednotlivé IS FS SR v roku 2014 predstavuje spolu 0,6 mil. eur.

Nepatrné zníženie výdavkov a príjmov v kapitole MF SR vznikne zavedením možnosti vydávania opisov dokladov z Registra účtovných závierok na Jednotných kontaktných miestach. V rovnakej miere nastane zvýš enie výdavkov a príjmov v kapitole MV SR na okresných úradoch, ktoré budú Jednotnými kontaktnými miestami.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 201520162017100Daňové príjmy207 437215 322215 081110Dane z prí jmov a kapitálového majetku172 428168 643168 402111Daň z príjmov fyzickej osoby-50 871-71 564-71 359112Daň z príjmov prá vnickej osoby218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy01 0411 242150Poistné01 0411 242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy264 864296 365295 997110Dane z príjmov a kapitálového majetku229 855248 205247 551111Daň z príjmov fyzickej osoby6 5567 9987 790112Daň z príjmov právnických osôb218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008Odvody z hazardných hier406858889

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (cash) 201520162017100Daňové príjmy-26 665420 130224 735110Dane z príjmov a kapitálového majetku-58 757373 451178 056111Daň z príjmov fyzickej osoby-63 962-65 780-71 140112Daň z príjmov právnickej osoby0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (cash) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚ C - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (cash) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy010411242150Poistné010411242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash) 201520162017100Daňové príjmy30 762501 173305 651110Dane z príjmov a kapitálové ho majetku-1 330453 013257 205111Daň z príjmov fyzickej osoby-6 53513 7828 009112Daň z príjmov právnických osôb0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou 5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Kvantifikácia výdavkov

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej spr áve.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnení:

·Zamestnávatelia - všetci

·SZÈO – všetky

·Právnické osoby – všetky

Návrhom zákona o používaní registračnej o používaní elektronickej registračnej pokladnice budú:

·ovplyvnené podnikateľské subjekty, na ktoré sa od účinnosti zákona bude vzťahovať povinnosť používať virtu álnu registračnú pokladnicu, resp. elektronickú registračnú pokladnicu - počet týchto subjektov nie je možné odhadnúť, pretože niektorí podnikatelia už dnes na báze dobrovoľnosti elektronické registračné pokladnice používajú.

·pozitívne ovplyvnení výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori elektronických registračných pokladníc z dô vodu, že Colný úrad Bratislava, ktorý bude vykonávať certifikáciu, bude túto činnosť vykonávať bezodplatne.

Návrhom zákona o účtovníctve budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú kritérium pre malý podnik (97% vrátane mikro účtovných jednotiek).

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:

·Daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku zavedenia nového typu daňové ho zvýhodnenia, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet.

·Daňové zaťaženie PO a SZÈO sa zvýši v dôsledku:

-spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov sú visiacich s používaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom,

-použitia metódy zrýchleného odpisovania iba na 2 a 3 odpisovú skupinu,

-zavedením pravidiel nízkej kapitalizácie,

-obmedzenia uplatňovania odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

Návrh zákona o používaní elektronickej registrač nej pokladnice predpokladá tieto dopady:

·Zavedením používania virtuálnej registračnej pokladnice bude mať pozitívny prínos pre:

-výkon kontrol vykonávaných zamestnancami finančnej správy, t. j. s prihliadnutím na on-line prepojenie so systémami finančnej správy sa výkon kontrol uľahčí a zjednoduš í, čím sa dosiahne vyšší počet odhalených podvodov,

-podnikateľské prostredie, pretože umožňuje prehľadnejšiu evidenciu a zároveň používanie virtuálnej registračnej pokladnice pri taxatívne vymenovaných službách je poskytované zo strany štátu bezplatne, a preto jej obstaranie a používanie bude efektívnejšie.

-zákazníkov, ktorí pri platbách dostanú od podnikateľov relevantné pokladničné doklady, ktoré budú môcť uplatniť aj v rámci národnej bločkovej lotérie.

·Pre podnikateľov vzniknú náklady:

-na obstaranie koncového zariadenia,

-z potreby pripojenia na internet,

-na zakúpenie elektronickej registračnej pokladnice.

·Celkový počet podnikateľov na ktorých sa bude vzťahovať povinnosť používať registračnú pokladnicu nie je možné určiť, pretože niektorí podnikatelia sú u ž koncovými zariadeniami, pripojením na internet resp. aj elektronickými registračnými pokladnicami vybavení.

·Z dôvodu, že na trhu sú k dispozícii rôzne typy registračných pokladníc, počítačov, tlačiarní v r ôznych cenových reláciách a nedá sa odhadnúť aký typ v akej cene si podnikateľ vyberie, nie je možné určiť ani celkový rozsah finančných nákladov na tieto elektronické zariadenia.

Návrh zákona o účtovníctve bude mať pozitívny vplyv z dôvodu zníženia administratívnych nákladov súvisiacich s rozsahom vykazovaných údajov v poznámkach pre malé podniky.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Očakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka v dôsledku spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov, ako napr. pri:

-zavedení pravidiel ní zkej kapitalizácie,

-použití princípov transferového oceňovania aj na tuzemských závislých osôb

-uplatňovaní odpisov z osobných automobilov zo vstupnou cenou 48 000 eur a viac

-zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných lekárom a poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.

Vo vzťahu k zavedeniu používania virtuálnej registračnej pokladnice nie je možné výšku administratívnych nákladov odhadnúť.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom, konsolidácia verejných financií a definovanie tých daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen legálnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na jej zneužívanie prostredníctvom zahrnovania výdavkov do základu dane v neprimeranej výške, resp. prostredníctvom zahrnovania časti osobnej spotreby daňovníkov do základu dane.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona bude mať:

- pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny domácností, resp. jednotlivcov, fyzických osôb v prípade dosiahnutia pr íjmu z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti je možné uplatniť do daňových výdavkov:

- úhradu za prevod členských práv a povinností spojených v členstvom v bytovom družstve

- úroky z hypotekárneho alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti,

-negatívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti so zdanením náhrady nemajetkovej újmy vyplácanej podľa Občianskeho zákonníkaKvantifikujte:

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnený ch predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti s možnosťou uplatnenia obstarávacej ceny zásob potravín bezodplatne odovzdaných Potravinovej banke Slovenska, čím sa zabezpečuje potravinová pomoc najodkázanejším skupinám obyvateľstva. 4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Návrh zákona bude mať pozitívn y vplyv na občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorý ukončili príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi v súvislosti s možnosťou odpoč tu výdavkov na výskum a vývoj.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Eur ópskej únie:

Primárne prá vo:

-čl. 4 ods. 2 písm. a), čl. 50, čl. 110 až 112, čl. 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoloč enstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dc érskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich spr ávach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa č inností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),

-smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpeč enia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných z ávierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

-smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finanč nej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhé ho odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 1 0. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22.júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 13/ zv.20) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kr áľovstvo, [2007],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaďki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a in í, [2002],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 374/06 z 13. decembra 2007 BATIG Gesellschaft fü r Beteiligungen mbH proti Hauptzollamt Bielefeld (Ú.v. EÚ C 51, 23.2.2008).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ je do 20. júla 2015.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2013/34/EÚ stanovená do 31. marca 2015.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:

-zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovn íctve v znení neskorších predpisov,

-opatrenia MF SR z 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určený ch z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorý m sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18008/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní , označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16232/2014 -74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č.MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej úč tovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatren í v znení neskorších predpisov,

-návrh u opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18007/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadan í a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch úč tovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov,

-návrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16228/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cenn ými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 98/34/ES bola prebratá do zá kona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do nariadenia vlády č. 453/2002 Z.z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Èl. I návrhu zákona (novela zákona č. 595/2003 Z.z.) so smernicami, ktoré sa týkajú oblasti daní je úplne zlučiteľný.

Èl. III návrhu zákona (novela zákona č. 431/2002 Z.z.) so smernicou 2013/34/EÚ je čiastočne zlučiteľný, s ostatnými smernicami z oblasti účtovníctva je ú plne zlučiteľný.

Èl. V návrhu zákona (novela zákona č. 289/2008 Z.z.) so smernicou 98/34/ES je úplne zlučiteľný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 37 a 87 - § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6

Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných vý davkov v prípade výdavkov súvisiacich s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzen ý v navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v § 2 písm. i) zákona sa dop ĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. Podľ a tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňova ť len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom.

Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií motorové vozidlo aj na s úkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).

Zároveň stále platí základná zásada pre mož nosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udrž anie zdaniteľných príjmov.

Príklad 1:

Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur, ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe č. 6 mož no uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny, a zároveň je zaradený do zoznamu majetku (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú všetky súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta nasledovne:

4 000 / 4 x 80 % = 800 eur

Tabuľka (v eur):

rokúčtovný/daňový odpiskrátenie daňový ch odpisov podľa §19 ods. 2 písm. t)úprava základu dane podľa §17 ods. 220151 00080020020161 00080020020171 000800 20020181 000800 200spolu4 0003200800

K bodu 2 - § 2 písm. j) a k)

Navrhovaná zmena je vykonaná v nadväznosti na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktor ých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahàňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

K bodom 3 a 4 - § 2 písm. s) druhý až piaty bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku, bez oh ľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako bude postupovať aj nový nájomca, ak bol na neho postúpený predmet finančného prenájmu (akoby ho kúpil), to znamená, že hmotný majetok obstaraný na základe finančn ého prenájmu u tohto nového nájomcu musí splniť podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prená jmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej v § 26 zákona. Osobitne sa ustanovuje doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba v závislosti od toho, v ktorej odpisovej skupine je zaradená táto budova alebo stavba ako aj doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova.

K bodu 5 - § 3 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6 - § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 7, 32, 75 až 77 a 87 - § 5 ods. 3 písm. d), § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod, § 35 ods. 3 písm. a) a ods. 6, § 39 ods. 2 písm. f) a príloha č. 7

Poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávate ľom nad rámec dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov k lepším výkonom, k ich spokojnosti s pracovnými podmienkami u zamestnávateľa a k posilneniu pozitívneho vzťahu zamestnanca k zamestn ávateľovi. Zamestnanecké benefity vždy predstavujú pre zamestnanca peňažné alebo nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zá jazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa), pri výpočte jeho zdaniteľnej mzdy má možnosť postupovať dvoma spôsobmi.

1. metóda

Bez navyšovania nepeňažného príjmu – zamestnávateľ postupuje spôsobom ako v prípade pe ňažného plnenia; nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec ako aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daň ovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], upravené v ustanovení § 35 zákona. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej č asti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.

Pri použití tejto metódy sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne (ZP) a sumy zrazené na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne (SP) a tiež preddavok na daň ako súčasť mzdových n ákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám, t. j. čistý nepeňažný príjem zamestnanca je v tomto prípade nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého benefitu.

Príklad 2:

Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 eur. Zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti.

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných prí spevkov na SP za zamestnanca (zjednoduš ene)

13,4 % z 2 400 = 321,60 eur

Výpočet preddavku na daň19 % x (2 400 – 321,60) = 394,89 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň 2 400 – 321,60 – 394,89 = 1 683,51 eura

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnávateľa (zjednoduš ene)

35,2 % z 2 400 = 844,80 eur

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 + 844,80 = 3 244,80 eura

2. metóda

S využitím navýšenia nepeňažného plnenia – nepeňažné plnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona), zamestnávateľ:

a)najprv navýši o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (§ 35 zákona). Takto navýšené nepeňažné plnenie (NNP) je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

b)pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaň ovacie obdobie.

Takto navýšené nepeňažné plnenie spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti tvorí vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné a povinné príspevky. Ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona.

Progresivita v zdaňovaní podľa § 35 ods. 2 zákona sa uplatní rovnako aj v prípade výpočtu navýšeného nepeňažného prí jmu zamestnanca; preddavok na daň je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-n ásobku platného životného minima.

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona zamestnávateľ najprv vypočí ta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona] podľa prílohy č. 7 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

P = 1/12 zo sumy 176,8-ná sobku PŽM x (1 - SD1)

kde

P je plnenie rozhodujú ce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvé ho bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušné ho zdaňovacieho obdobia.

a)176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,

b)1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura

(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,

c)pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.

Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí zá klad dane, je hodnota nižšia alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona (19 %).

Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093, potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o 19 % a zvyš nú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia (2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j. sadzbou dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona.

1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažné ho plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = NP / (1 - SD1)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znen í neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

Príklad 3:

Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej č innosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným spôsobom:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie odvodov do SP a ZP

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 3 425,53 = 459,02 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 =554,5207

(ÈZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur) 25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995

preddavok na daň = 566,51 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 425,53 – 459,02 – 566,51 = 2 400,00 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodu šene)

35,2 % z 3 425,53 = 1 205,78 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78 = 4 631,31 eura

Príklad 4:

Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.

V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]

S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia o povinné poistné na ZP a SP je možné ÈNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného poistného, ktoré je povinný plati ť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015 je 552,08 eur)

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely v ýpočtu NNP je možné navýšiť ÈNP o povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné z peňažné ho príjmu 134,00 eur.)

NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokr úhľovanie § 47 ods.1 zákona)

úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura

vymeriavací základ = 4 120 eur

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 4 120,00 = 552,08 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 = 554,5207

(ÈZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur) 25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495

preddavok na daň = 783,01 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 384,59 – 418,08 – 566,51 = 2 400,00 eura

Èistý netto peňažný príjem1 000 – (783,01 – 566,51) – 134 = 649,50 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodušene)

35,2 % z 4 120 = 1 450,24 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura

Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.

Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od zaradenia a kategó rie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).

Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona], na nepeňažné plnenie poskytnuté od býval ého zamestnávateľa poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovàšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo prá vo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1 písm. j) zákona].

Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj vypočítaná suma navýšenia o povinné poistn é zrazené zamestnancovi a odvedené zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d) zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia. V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.

K bodom 8 a 39 - § 6 ods. 9 a § 19 ods. 3 písm. i)

Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoloční kov alebo k.s. za svojich komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov dosahuj úcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.

K bodom 9, 11, 14, 16, 28, 50, 81, 82 a 84 - § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 pí sm. c) a ods. 13, § 9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a § 49a ods. 3

Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotn íckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotní ckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj legislatívna skratka 'držiteľ' pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom.

Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení zrážkovou daňou, pričom ak ide

-o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,

-o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.

Spôsob zdanenia uvedených pr íjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 z ákona, ak pôjde

-o peňažné plnenie, platiteľom dane je dr žiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 10 až 12 zákona,

-o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažné ho plnenia, ktorý postupuje podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijat é a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.

Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom v zákone.

Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.

Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľn ého príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov.

Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumá ciu na podujatí). Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke).

Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť sprá vcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchý lky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľný ch podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na té my z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preuká zanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).

Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania č innosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotní ckej praxe [§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania.

Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich sústavným vzdelávaním podľ a § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom predn áškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.

Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľ a osobitného predpisu je zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.

K bodu 10 a 15 - § 8 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 2 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná pod ľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K bodu 12 - § 8 ods. 5 písm. f)

Od 1.1.2015 sa podľa navrhovaného znenia pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, za preukázateľne vynaložený vý davok na obstaranie tejto nehnuteľnosti považuje aj úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa písmena f) prvého bodu. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺ ňa písmeno f) o druhý bod, podľa ktorého je možnosť uplatnenia výdavkov k príjmom z prevodu nehnuteľnosti aj o úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnute ľnosti okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Uvedená mož nosť uplatnenia výdavkov je len pre hypotekárne úvery a stavebné úvery, a to z dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť s predávanou nehnuteľnosťou.

K bodu 13 - § 8 ods. 7

Z dôvodu právnej istoty sa v ustanovení spresňuje možnosť odpočítania výdavkov pri príjmoch z prevodu podielov na spoločnosti s ručení m obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členského práva družstva, ktoré boli nadobudnuté dedením alebo darovaním, a to výdavku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny určenej podľa § 25 zá kona zistenej v čase nadobudnutia tohto majetku darom alebo dedením.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. c)

Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služ by poskytované na našom území.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. g)

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa doterajšie ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) zákona nahrádza novým znením, ktoré upravuje zahrnovanie tzv. zmaren ých investícií do základu dane. Tieto sa nebudú zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním na účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne poč as 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác a trvalom zastavení prác účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona.

K bodom 19, 20 a 21 - § 17 ods. 5 a 6, § 18,

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa doterajšie pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa vzťahovali len na zahraničné závislé osoby, rozširujú aj na tuzemské závislé osoby. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj v prípade úpravy z ákladu dane tuzemských závislých osôb. Zároveň je umožnená aj korešpondujúca úprava správcom dane nielen voči zahraničným závislým osobám, ale aj voči tuzemským závislým osobám.

K bodom 22 a 23 - § 17 ods. 8 písm. a) a c) ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v nadväznosti na zrušenie možnosti odpisu pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 eur.

K bodu 25 – poznámka pod čiarou k odkazu 78

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 24, 26 a 43 - § 17 ods. 13 a 19 a § 19 ods. 4

Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nov ého znenia § 17 ods. 19 zákona.

V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.

Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia zahrnujú do zá kladu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.

Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich zahrnovania do základu dane do výš ky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto platbou považ uje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaň ovacom období iba vtedy, ak daňovník odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti, daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.

Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské a právne služby.

V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť dlhš iu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.

K bodu 27 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie odseku 24 písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Ustanovenie odseku 24 písm. b) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho ná jmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktor é by mohol uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona.

K bodu 29 - § 17 ods. 33

Toto ustanovenie sa rozdelilo do dvoch písmen, pričom znenie písmena a) nie je vecne zmenené v porovnaní so znením § 17 ods. 33 zákona úč innom do 31. 12. 2014. V § 17 ods. 33 písm. b) zákona sa ustanovuje úprava základu dane v prípade tzv. spätného prenájmu majetku. Výnos z predaja majetku, ktorý sa následne nadobúda zmluvou o finančnom prená jme a účtovaný na účet výnosov budúcich období je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. Následné zúčtovanie výnosov budúcich období poč as dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane už nezahàňa.

K bodu 30 - § 17 ods. 34 až 36

K odseku 34 - Ak ide o uplatňovanie odpisov z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, zav ádza sa obmedzenie ich zahrnovania do základu dane. Toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaň ovacom období z týchto osobných automobilov. Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn limitovaných odpisov z týchto osobných automobilov, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutoč ne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov (resp. pomerných častí ročných odpisov) vypočítaných z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako ú hrn limitovaných odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, úprava základu dane sa nevykoná. Takáto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa, ktorý vozidlá so vstupnou cenou 48 000 eur a viac poskytuje na operatívny prenájom.

Príklad 5:

Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatnených daňových odpisov a odpisov z limitovanej vstupnej ceny, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

Tabuľka (v eur):

rokZDskutočne uplatnený daňový odpis z OC

(60 000 / 4)odpis z LVC

(48 000 / 4)ak ZD

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

38

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Odsek sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Fyzická osoba môže by ť na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) zúčastnená iba vtedy, ak je dôchodkovo poistená v sociálnom poistení (I. pilier). Keďže policajt a vojak nemôže byť povinne dôchodkovo poistený v soci álnom poistení, nemôže byť z tohto titulu ani zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 2 (§ 2)

Účelom starobného dôchodkového sporenia je spolu s dôchodkovým poistením podľa zákona o sociálnom poistení, zabezpečiť príjem v starobe, resp. príjem pre pozostalých. Pôvodné slová 'spolu so starobným poistením' nevystihovali situáciu, keď napr. sporiteľ je poberateľom invalidného dôchodku z I. piliera aj po dovàšení dôchodkového veku a starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia sa bude vyplácať spolu s invalidným dôchodkom. Ide o významové spresnenie účelu zákona, keďže invalidné poistenie nie je súčasťou starobného poistenia, ale je súčasťou dôchodkového poistenia.

K bodu 3 (§ 3)

V návrhu zákona sa vypúšťa definícia pojmu zárobková činnosť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 4 (§ 6)

Fyzická osoba je sporiteľom od okamihu zápisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv v Sociálnej poisťovni do okamihu zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, t.j. v zásade do okamihu, kedy je povinný poistiteľ plniť na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (uvedené platí, ak celá nasporená suma uvedená v certifikáte sa použije na doživotný dôchodok alebo dočasný dôchodok). Od tohto okamihu je fyzická osoba poberateľom doživotného starobného dôchodku, doživotného predčasného starobného d ôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku, ktorý vypláca poisťovňa (pozri § 64 ods. 10).

Ak sa sporiteľ nestal poberateľom dôchodku vyplácaného poisťovňou, ale začal pobera ť starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, má stále zmluvný vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnos ťou, jeho zmluva o starobnom dôchodkovom sporení stále trvá a zaniká až d ňom vyplatenia poslednej splátky dôchodku vyplácaného programovým výberom (pozri § 64 ods. 10). Do vyplatenia poslednej splátky dôchodku dôchodkovou správcovskou spoločnosťou má poberateľ tohto dô chodku postavenie sporiteľa.

Do definície sporiteľa sa z dôvodu právnej istoty zahàňa aj taká fyzická osoba, ktorá sa v minulosti stala sporiteľom z titulu urč enia dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou; išlo o t. zv. 'automatické vstupy bez uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení , kedy Sociálna poisťovňa sama určila sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. '.

Napriek zachovaniu si statusu sporiteľa, potom ako sporiteľ začal poberať akýkoľvek starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, nie je už možné platenie príspevkov na starobné dô chodkové sporenie (pozri zdôvodnenie k bodom 8 až 10).

Pojem 'sporiteľ' nie je totožný s pojmom 'osoba z účastnená na starobnom dôchodkovom sporení'. Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je iba taká osoba, za ktorú sa platia povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie okrem obdobia, v ktorom je vylúčená povinnosť platiť poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (dočasná práceneschopnosť a pod.). Pojem 'sporiteľ' vyjadruje širší okruh osôb, ako sú osoby zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení, t.j. ide o osoby, ktoré majú zmluvný vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou bez ohľadu na to, či sú v danom okamihu zú častnené na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 5 (§ 7)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 6 (§ 8)

Vypúšťa sa definícia poberateľa dôchodku z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 7(§ 9)

Vypúšťa sa úprava zákazu diskriminácie z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko zákaz diskriminácie v oblasti starobného dôchodkového sporenia je upravený samotným zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon) v § 5 ods. 2 písm. a) tohto z ákona. Ponecháva sa len legislatívny odkaz na antidiskriminačný zákon.

K bodu 8 (§ 11)

Na účely tohto zákona sa osobitne definuje poistiteľ, ktorým môže byť len subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Definovaný subjekt musí mať udelené povolenie na vykonávanie poistného odvetvia 'poistenie týkajúce sa dĺžky ľ udského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu', ktoré bolo udelené v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

K bodu 9 (§ 12 a 13)

Definícia pojmu 'príslušná poisťovňa' sa z textu vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Rovnako sa vyp úšťa i definícia pojmu 'obdobie dôchodkového sporenia', pretože sa vypúšťa podmienka vyplácania starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktorou je získanie obdobia starobného d ôchodkového sporenia najmenej v rozsahu 10 rokov. Táto podmienka je nadbytočná, nakoľko nezaručuje, že sporiteľ si minimálnou dĺžkou obdobia sporenia zabezpečí dostatočný príjem v starobe. V prí spevkovo definovaných dôchodkových systémoch je pre sumu dôchodku síce podstatná dĺžka obdobia sporenia, tá je však v súčasnosti zabezpečená podmienkou, ktorá stanovuje, že sporiteľovi môž e vzniknúť prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred dovàšením veku 35 rokov. Jedinou podmienkou výplaty starobného dôchodku, ktorú bude musieť sporiteľ splniť, bude teda len dovàšenie d ôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení.

Zrušením minimálneho obdobia starobného dôchodkového sporenia je zároveň riešená situácia sporiteľov, ktorí už dovàšili dôchodkový vek, majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera, avšak podmienku zí skania 10 rokov starobného dôchodkového sporenia by nesplnili. Ak takýto sporiteľ už nepracoval a teda nebol ani dôchodkovo poistený, existovala vysoká pravdepodobnosť, že podmienku získania 10 rokov obdobia starobn ého dôchodkového sporenia by už nikdy nesplnil a teda k svojim úsporám z II. piliera by sa nikdy nedostal. Zámerom predkladateľa je, aby sa z nasporenej sumy vyplácal dôchodok a teda aby mal sporiteľ zabezpečený čo najväčší dôchodkový príjem v starobe a tým sa minimalizovala pravdepodobnosť toho, že sa ocitne v hmotnej núdzi.

K bodom 10 až 12 a 15 (§ 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 3 a § 16)

Zákon definuje okamih, do ktorého sa fyzická osoba považuje za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení napriek tomu, že môže byť naďalej sporiteľom. Ak sa fyzická osoba stane poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku z II. piliera (okamih, kedy je poistiteľ povinný plniť zo zmluvy o poistení dôchodku alebo dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok na základe dohody o vyplácaní programového výberu), prestane byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení a povinné príspevky sa za takú osobu neplatia, aj keď jej vypláca dôchodková správcovská spoloč nosť starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom. Ak poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného z II. piliera, vyplácaného poisťovňou alebo dô chodkovou správcovskou spoločnosťou, vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni, navrhuje sa v Èl. II, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení , platenie poistného na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne v plnom rozsahu, akoby sporiteľ, ktorému sa vypláca dôchodok programovým výberom, nebol sporiteľom. Platí zásada, že osoba, ktorá už raz začala poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vo forme, ktorú umožňuje zákon (doživotný dôchodok, dočasný dôchodok a programový výber), nemôže už byť nikdy zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, aj keď je sporiteľom, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poisten ý v I. pilieri..

V § 16 sa ustanovuje vznik a zánik účasti na starobnom d ôchodkovom sporení potom, ako už raz vznikla, resp. zanikla prvá účasť.

K bodu 13 (§ 15 ods. 4)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 14 (§ 15 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nadbytočnosti v nadväznosti na úpravy vykonané v bodoch 11 až 13.

K bodu 16 (§ 17a)

Navrhuje sa spresnenie okamihu zániku právneho postavenia sporiteľa, ktorý požiada o prevod svojich dôchodkových práv z dôchodkového systému SR do dôchodkového systému E Ú vo väzbe na § 82a zákona a § 159 písm. c) o sociálnom poistení. Podmienkou takéhoto prevodu je podľa zákona o sociálnom poistení skuto čnosť, že sporiteľ nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Zároveň sa navrhuje, že ak sa fyzickej osobe začne vyplácať starobný dôchodok z II. piliera skôr ako zo Sociálnej poisťovne, nemôže takáto fyzická osoba požiadať o prevod svojich dôchodkových práv už ani v tomto prípade.

K bodu 17 (§ 21 vrátane nadpisu)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Nakoľko sú v § 20 zavedené legislatívne skratky 'príspevky' a 'povinné príspevky', nie je potrebné ď alej uvádzať aj slová 'na starobné dôchodkové sporenie'.

Navrhuje sa vypustenie okruhu osôb, za ktoré platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie štát alebo Sociálna poisťovňa z dôvodu nadbytočnosti, pretož e okruh osôb je uvedený v zákone o sociálnom poistení.

Navrhovaným ustanovením sa umožň uje do systému starobného dôchodkového sporenia vstúpiť aj sporiteľom dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie. Do systému tak bude môcť so svojou nasporenou sumou z takéhoto dô chodkového systému vstúpiť aj fyzická osoba, ktorá by inak nesplnila podmienky uvedené v § 64 ods. 1, t. j. napr. podmienku hranice 35 rokov veku.

Dobrovoľné príspevky môže sporiteľ platiť len do dňa vydania certifikátu alebo podania žiadosti podľa § 46d ( žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok bez vydania certifikátu). Platenie dobrovoľných príspevkov je potrebné v období, kedy má dôchodková správcovská spoločnosť vydať certifikát o aktuálnej hodnote osobného d ôchodkového účtu, pozastaviť. V prípade, ak by boli dobrovoľné príspevky pripisované aj po vydaní certifikátu ponuky dôchodkov by nezodpovedali aktuálnemu stavu na osobnom dôchodkovom účte. Po uplynutí záväznosti ponuky doživotného dôchodku, dočasného dôchodku a ponuky dôchodku vyplácané ho programovým výberom alebo po uplynutí 30 dní odo dňa požiadania o dôchodok vo vlastnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 46d (bez vydania certifikátu), môže sporiteľ pokračovať v platení dobrovoľných príspevkov. Ak počas uvedený ch období nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení dôchodku, resp. dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, je možné dobrovoľné príspevky za tieto obdobia doplatiť.

Ak boli dobrovoľné príspevky zaplatené aj po termíne uvedenom v odseku 5 (ak napr. sporiteľ neupovedomil zamestnávateľa, aby pozastavil platenie dobrovoľných príspevkov) a došlo k uzatvoreniu zmluvy, resp. dohody, odsek 6 rieši postup, ako priradiť dobrovoľné príspevky sporiteľovi, poberateľovi dô chodku, resp. už bývalému sporiteľovi.

K bodu 18 (§ 22)

Navrhuje sa vypustenie okruhu osôb, za ktoré platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie štát alebo Sociálna poisťovňa z dôvodu nadbytočnosti, pretož e okruh osôb je uvedený v zákone o sociálnom poistení.

K bodu 19 (§ 23 ods. 6)

Ak sporiteľ vykoná va viacero zárobkových činností, resp. popri zárobkovej činnosti je ako dobrovoľne dôchodkovo poistený osobou zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení, poradie platenia povinných príspevkov sa spravuje poradím povinnosti platenia poistného podľa § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení.

K bodu 20 (§ 23 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 21 a 22 (§ 27 ods. 2 až 4)

Navrhuje sa nová úprava postupovania povinných príspevkov a penále Sociálnou poisťovň ou. Postupovanie povinných príspevkov a penále na účet nepriradených platieb Sociálna poisťovňa zastavuje dňom vydania certifikátu až do dňa skončenia záväznosti ponúk. Tieto nepostúpené príspevky a penále neskôr Sociá lna poisťovňa postúpi na účet nepriradených platieb tej spoločnosti, ktorá bude sporiteľovi vyplácať programový výber. Ak sa s takouto spoločnosťou na výplate programového výberu nedohodol a dohodol sa na vyplácaní dočasného dôchodku alebo doživotného dôchodku, postúpi tieto príspevky a penále poisťovni, s ktorou sa na ich vyplácaní dohodol (uprednostnená je v tomto prípade tá poisťov ňa, s ktorou si sporiteľ dohodol výplatu doživotného dôchodku). Ak sa sporiteľ nedohodol ani na vyplácaní takéhoto dôchodku (t. zn., že platnosť jeho certifikátu uplynula bez toho, aby sporiteľ uzavrel zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní programového výberu) obnoví Sociálna poisťovňa postupovanie príspevkov a penále dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení (t.j. najčastejšie pôjde o prípady, kedy si sporiteľ z ponúk predložených cez ponukový systém žiadnu nevybral, neprešiel do v ýplatnej fázy a pristupuje sa k nemu ako k ostatným sporiteľom v sporiacej, akumulačnej fáze). Ak už nie je sporiteľom tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vyplatí sumu nepostúpených príspevkov a penále tomuto bývalému sporiteľovi (ide napr. o situáciu, kedy má sporiteľ pred vstupom do výplatnej fázy na svojom osobnom dôchodkovom účte nasporenú nízku sumu, ktorá mu je, napr. prostredníctvom programového výberu, vyplatená v priebehu niekoľkých mesiacov a ktorý má zároveň pred vstupom do výplatnej fázy nepravidelný príjem a teda povinné prí spevky na starobné dôchodkové sporenie mohli byť jeho zamestnávateľom zaplatené aj niekoľko mesiacov potom, čo takýto bývalý sporiteľ začal poberať dôchodok).

K bodom 23 až 27(§ 28a ods. 2 až 4 a 6)

(K ods. 2)

Podľa platnej právnej úpravy Sociálna poisťovňa žiada vrátenie povinných príspevkov a penále, ktoré boli zaplatené bez právneho d ôvodu, z majetku v dôchodkovom fonde vtedy, ak sporiteľ zomrel, alebo ak nebol viac ako jeden rok dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni. Inak musí Sociálna poisťovňa zúčtovať povinné príspevky a pen ále zaplatené bez právneho dôvodu s príspevkami, ktoré sú do Sociálnej poisťovne zaplatené neskôr, a o to nižšiu sumu povinných príspevkov a penále postúpi dôchodkovej správcovskej spoloč nosti.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa ž iadala vrátenie povinných príspevkov a penále aj vtedy, ak sporiteľ dovàšil 53 rokov veku, a to z dôvodu, že môže ísť o osoby, ktoré by mohli požiadať o dôchodok zo starobného dôchodkové ho sporenia. V súčasnosti majú niektorí poistenci Sociálnej poisťovne nižší dôchodkový vek (napr. podľa § 274 zákona o sociálnom poistení). Najnižší možný dôchodkový vek je podľa § 274 zákona o sociálnom poistení je 55 rokov. Ak by sporiteľ mal záujem požiadať o vyplácanie starobného dôchodku aj zo starobného dôchodkového sporenia, a to po dovàšení jeho dôchodkové ho veku (55 rokov), Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie všetkých povinných príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu. Po spísaní žiadosti o dôchodok zo starobného dôchodkov ého sporenia začnú plynúť lehoty na vydanie certifikátu a uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní programového výberu a akékoľvek vysporiadanie povinných príspevkov zaplatený ch bez právneho dôvodu nebude možné. Podľa navrhovanej právnej úpravy budú povinné príspevky zaplatené za sporiteľa bez právneho dôvodu vysporiadané v maximálnej možnej miere v okamihu vydania certifik átu. Ak by vysporiadanie povinných príspevkov bolo možné aj po vydaní certifikátu, celý proces žiadosti o výplatu dôchodku z II. piliera až po uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o programovom výbere by sa mohol významne predĺžiť (aj o niekoľko mesiacov).

Pre mladších sporiteľov je takýto spôsob vysporiadania povinných príspevkov neefektí vny a nákladný, pretože dochádza k platobnému úkonu navyše. Preto pre mladších sporiteľov je vhodné priebežné zúčtovávanie povinných príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu s aktuálne platenými povinnými príspevkami.

Ïalej sa navrhuje, aby bola po smrti sporiteľa dôchodková správcovská spoločnosť povinná vrátiť Sociálnej poisťovni sumu povinných príspevkov a penále zaplatených bez právneho dôvodu zo sumy, ktorá je 'zakonzervovaná', t.j. nedochádza k jej ďalšiemu zvyšovaniu ani zniž ovaniu a určená na vyplatenie oprávnenej osobe určenej v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení alebo dedičom. Ak bola suma povinných príspevkov a penále zaplatená bez právneho dôvodu znížená o odplatu za vedenie účtu, vráti dôchodková správcovská spoločnosť aj sumu odplaty, a to z vlastného majetku.

Odsek 6 sa vypúšťa z dôvodu úpravy spôsobu nakladania s povinnými príspevkami a penále postúpenými do dôchodkovej správcovskej spoločnosti po smrti sporiteľa. Povinné príspevky a penále neoprávnene postúpené po smrti sporiteľa vracia dôchodková správcovská spoločnosť Sociálnej poisťovni na základe odseku 3 a oprávnene postúpen é (t. zv. 'dobiehajúce' príspevky) sa zahrnú do vysporiadania sumy podľa § 40 ods. 1.

K bodom 28 a 29 (§ 29 až 33)

Navrhuje sa, aby sa zo starobného dôchodkového sporenia vyplácali starobné dôchodky, pred časné starobné dôchodky, pozostalostné dôchodky (druhy dôchodkov) a výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len 'výnos z investovania'). Pozostalostnými dôchodkami sú vdovský dôchodok, vdovecký dô chodok a sirotský dôchodok.

Zároveň sa navrhuje, aby sa starobné dôchodky a predčasné starobné dôchodky vyplá cali tromi formami, a to osobitne formou doživotného dôchodku, osobitne formou dočasného dôchodku a osobitne formou programového výberu. Ide o zmenu v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, podľa ktorej je mo žné vyplácať iba doživotný dôchodok alebo doživotný dôchodok v kombinácii s programovým výberom. Dočasný dôchodok ako formu vyplácania dôchodku súčasná právna úprava neobsahuje.

Navrhuje sa vyplácanie nového typu dávky zo systému starobného dôchodkového sporenia – výnosu z investovania, ktorej popis je bližšie uvedený k § 46i.

(K § 30)

Podmienkou na vyplácanie starobného dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia bude len dovàšenie d ôchodkového veku. Požiadavka minimálneho obdobia sporenia v dĺžke 10 rokov sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko nezaručuje, že sporiteľ si minimálnou dĺžkou obdobia sporenia zabezpečí primeraný príjem v starobe. V príspevkovo definovaných dôchodkových systémoch je na určenie sumy dôchodku síce podstatná dĺžka sporenia, tá je však v súčasnosti zabezpečená podmienkou, ktorá stanovuje, že sporiteľovi môže vzniknúť prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred dovàšením 35 rokov veku. Jedinou podmienkou výplaty starobného dôchodku, bude teda len dovàšenie dô chodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení.

Vypustením podmienky minimálneho obdobia starobného dôchodkového sporenia je zároveň rie šená situácia sporiteľov, ktorí už dovàšili dôchodkový vek, majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera, avšak podmienku zí skania 10 rokov starobného dôchodkového sporenia by nesplnili. Ak takýto sporiteľ už nepracoval a teda nebol ani dôchodkovo poistený, existovala vysoká pravdepodobnosť, že podmienku získania 10 rokov starobného d ôchodkového sporenia by už nikdy nesplnil a teda k svojim úsporám z II. piliera by sa nikdy nedostal. Zámerom predkladateľa je, aby sa z nasporenej sumy vyplácal dôchodok a teda aby mal sporiteľ zabezpečený č o najvyšší dôchodkový príjem v starobe a tým sa minimalizovala pravdepodobnosť toho, že sa ocitne v hmotnej núdzi.

(K § 31)

Vyplácanie predčasného starobného dôchodku z II. piliera zostáva podmienené priznaním predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Predčasný starobný dôchodok sa vypláca sporiteľovi, ktorému vznikol nárok na výplatu predčasného starobn ého dôchodku podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. t. j. okrem iného sporiteľ splnil aj podmienku, že suma predčasného starobného dôchodku z I. piliera je vyššia ako 1,2-násobok sumy životn ého minima.Predčasný starobný dôchodok sa vypláca aj vtedy, ak úhrn súm predčasn ého starobného dôchodku z I. piliera, na ktorého výplatu sporiteľovi vznikol nárok (priznan ý predčasný starobný dôchodok) a doživotného predčasného starobného dôchodku z II. piliera je ku dňu začatia ich vyplácania v úhrne vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima. Podmienka úhrnu sa skúma vtedy, ak sporiteľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok z I. piliera pod ľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia podmienky minimálnej sumy tohto dôchodku vo výške 1,2 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (t. zn. sporiteľ žiada o predčasný starobný dôchodok súčasne z oboch pilierov podľa § 67 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 31 zákona o starobnom dô chodkovom sporení). V prípade skúmania úhrnu dôchodkov minimálne vo výške 1,2-násobku sumy životného minima, deň vzniku nároku na výplatu predčasného starobného d ôchodku z I. piliera a deň začatia vyplácania predčasného starobného dôchodku z II. piliera musí byť totožný a zo zá kona sa stanovuje na prvý deň nasledujúci po dni uplynutia záväznosti ponúk. Inak (podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku z I. piliera sporiteľa splnil samostatne bez ohľadu na splnenie podmienok vyplácania predčasného starobného dôchodku z II. piliera či už v minulosti alebo v tom istom čase ako žiada o predčasný starobný dôchodok z II. piliera) sa predčasný starobný dôchodok z II. piliera začne vyplácať od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho od uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku, resp. dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

Podmienkou výplaty predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkové ho sporenia je priznanie predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Podľa zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z I. piliera však nevzniká, ak je poistenec ku d ňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZÈO (vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo je povinne dôchodkovo poistený ako SZÈO), a preto logicky nesplní ani podmienku výplaty predčasného starobného dôchodku z II. piliera. Na rozdiel od podmienok v I. pilieri platí, že ak sa raz začal predčasný starobný dôchodok z II. piliera vyplácať, tak sa jeho vý plata nepozastavuje ani ak sa stane poberateľ tohto dôchodku znovu dôchodkovo poisteným. Ú pravou uvedenou v predchádzajúcom odseku sa zároveň odstraňuje deformácia v súčasne platnej právne úprave, podľa ktorej stačilo, aby výška úspor na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa postač ovala na výplatu doživotného predčasného starobného dôchodku najmenej v sume 0,6-násobku životného minima. Ak sporiteľ túto podmienku nesplnil, bez ohľ adu na výšku priznaného predčasného starobného dôchodku z I. piliera, pred časný starobný dôchodok z II. piliera nemohol poberať. Na druhej strane poistenec, ktorý je sporiteľ, môže dnes poberať predčasný starobný dôchodok z I. piliera aj vtedy, ak okrem iného splnil podmienku 0,6-násobku sumy životného minima z I. piliera, pričom výška jeho úspor z II. piliera alebo skutočnosť, že nečerpá predčasný starobný dôchodok z II. piliera, je bezvýznamná. Vzhľadom na uvedené, najmä sporiteľ s nižšou nasporenou sumou na osobnom dôchodkovom účte, nemusí byť v starobe dostatočne zabezpečený dôchodkom z I. piliera v sume, ktor á nie je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zámerom predkladateľa je, aby úhrn súm predčasný ch starobných dôchodkov z oboch pilierov bol vo výške, ktorá zabezpečí ich poberateľovi primeraný doživotný príjem v starobe a tak minimalizuje možnosť vzniku nároku na dávku v hmotnej núdzi.

(K § 32)

Navrhuje sa, aby sa zo systému starobného dôchodkového sporenia vyplácal doživotný dôchodok. Doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dô chodok vypláca poistiteľ až do smrti poberateľa tohto dôchodku.

(K § 33)

Do systému starobného dôchodkového sporenia sa zavádza nová forma vyplácania dôchodku – dočasný dôchodok. Dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predč asný starobný dôchodok vypláca poistiteľ.

Poistiteľ vypláca dočasný dôchodok do smrti poberateľa dôchodku, najneskôr však do skončenia obdobia dohodnutého v zmluve o poistení dôchodku, resp. skončenia vyplácania sumy podľa § 46e ods. 9. Smrťou poberateľa dôchodku vý plata dočasného dôchodku zaniká. Ak poberateľ zomrie ešte pred vyplatením poslednej splátky dočasného dôchodku alebo pred uplynutím vopred stanoveného obdobia vyplácania dočasného dôchodku, nevyplatené finančné prostriedky nie sú predmetom dedenia a sú príjmom poistiteľa.

Možnosť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou dočasného dôchodku bude mať sporiteľ, ktorého úhrn starobného dôchodku z II. piliera, predčasné ho starobného dôchodku z II. piliera, starobného dôchodku z I. piliera, predčasného starobného dôchodku z I. piliera, invalidného dôchodku z I. piliera a niektorých dôchodkov vyplácaných podľa zákona č . 328/2002 Z. z. zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku) alebo obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny je vyšší ako štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu Ak sa má sporiteľovi vyplácať dočasný dôchodok po splnení podmienky úhrnu s iným doživotným dôchodkom (napr. výsluhovým), dohodnuté obdobie vý platy môže trvať päť, sedem alebo desať rokov. Prioritou predkladateľa v oblasti starobného dôchodkového sporenia je, aby bol sporiteľ zabezpe čený dôchodkovým príjmom doživotne. Dôchodok vyplácaný formou dočasného dôchodku však nebude spravidla vyplácaný doživotne, preto je táto forma dôchodku určená sporiteľom, ktorých suma doživotne poberaný ch dôchodkov z oboch pilierov je minimálne v zákonom stanovenej výške. Zákon zá roveň nezaväzuje sporiteľa, ktorý splní podmienku pre vyplácanie dočasného dôchodku, k zakúpeniu doživotného dôchodku.

Starobný dôchodok sa môže vyplácať formou dočasného dôchodku aj vtedy, ak sporiteľovi na jeho žiadosť o doživotný starobný dôchodok žiaden poistiteľ nepredloží ponuku doživotného starobného dôchodku. Prakticky sa to týka sporiteľa, ktorý nemá nasporenú takú sumu, ktorá by postačovala na vyplácanie doživotného dôchodku. U takéhoto sporiteľa sa podmienka sumy doživotne vyplácaných dô chodkov (z oboch pilierov) vo výške 4-násobku životného minima neskúma. Dočasný dôchodok tohto poberateľa je najviac v sume mediá novej hodnoty minimálnej výšky doživotných dôchodkov, ktoré poistitelia ponúkajú (§ 46e ods. 9). Zámerom predkladateľa je zabezpečiť, aby aj sporitelia s nízkou sumou dôchodkových úspor, ktorým ž iadny poistiteľ nepredloží ponuku na doživotný dôchodok, poberali dôchodok z II. piliera čo najdlhšie. Na druhej strane, každý poistiteľ je schopný vyplácať dočasný dôchodok v ním vypočítanej minimálnej výške mesačnej splátky. Sumu mesačnej splátky vyplácaného dô chodku nebude určovať štát, ale stanoví ju trh, pričom sa bude určovať raz ročne ponukovým systémom tak, ako to zákon stanovuje v § 46e v ods. 8 a ods. 9. Na sporiteľa, ktorého nasporená suma síce nepostačuje na vyplácanie doživotného dôchodku, ale podmienku úhrnu doživotne vyplácaných dôchodkov vo výške 4 – násobku životného minima spĺňa (ide napríklad o takého sporiteľa, ktorý poberá výsluhový dôchodok vo výške vyšš ej ako 4 – násobok životného minima, avšak v II. pilieri si sporil len veľmi krátko a jeho nasporená suma je preto nízka) sa obmedzenie poberať dočasný dôchodok najviac v sume mediánu minimálnych doživotných dôchodkov nevzťahuje.

K bodu 30 (§ 33a)

V systéme starobného dôchodkového sporenia zostáva zachovaná možnosť poberať dôchodok z II. piliera formou programového výberu. Dôchodková správcovská spoločnos ť vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný zo sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa alebo jej časti, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dô chodok programovým výberom. Na rozdiel od dočasného dôchodku, nevyplatená suma dôchodku formou programového výberu je predmetom dedenia podľa § 40 (dedí opr ávnená osoba, ktorú určil sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení; ak sporiteľ v zmluve o starobnom dô chodkovom sporení neurčil oprávnenú osobu alebo takejto osoby niet, stáva sa tento majetok predmetom dedenia – t.j. dedí sa podľa Občianskeho zákonníka).Starobný dô chodok alebo predčasný starobný dôchodok sa formou programového výberu môž e začať vyplácať po splnení rovnakých podmienok, ktoré zákon ustanovuje na vyplácanie dočasného dôchodku v § 33 ods. 2 (úhrn taxatívne vymedzených dôchodkov je vyšší ako 4-násobok životného minima alebo je nasporená suma taká nízka, že žiadny poistiteľ nepredložil ponuku doživotného dô chodku. Obdobie programového výberu alebo výšku mesačnej splátky si dohodne sporiteľ v dohode o vyplácaní programového výberu. Ak má sporiteľ nasporenú takú sumu, ktorá nepostačuje na vyhotovenie ponuky doživotného dôchodku od ž iadneho poistiteľa, takáto nízka nasporená suma mu bude vyplácaná vo výške mediánu podľa § 46e ods. 9 (obdobne ako pri dočasnom dô chodku sa toto obmedzenie nevzťahuje na sporiteľa, ktorého nasporená suma síce nepostačuje na vyplácanie doživotného dôchodku, avšak spĺňa podmienku úhrnu doživotných dôchodkov v sume vyššej ako 4 – násobok životného minima). V porovnaní so súčasnou právnou úpravou, zákon nezaväzuje sporiteľa, ktorý splní zákonom stanovenú podmienku, aby zároveň poberal aj doživotný dôchodok.

Programovým výberom je možné vyplatiť aj dobrovoľné príspevky aj bez splnenia podmienok, že ú hrn taxatívne vymedzených dôchodkov je vyšší ako 4-násobok životného minima. Dobrovoľné príspevky nie je sporiteľ povinný zahrnúť do doživotného dôchodku ani do dočasného dôchodku.

K bodom 31 a 32 (§ 34 a 35)

Zákon prináša zásadnú zmenu v právnej úprave pozostalostných dôchodkov vyplácaných zo systému starobného dôchodkového sporenia. Vdove sa vypláca vdovský dô chodok po manželovi, ktorý bol ku dňu smrti poberateľom doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, len ak je v zmluve o poistení dôchodku dohodnuté vyplá canie vdovského dôchodku a vdova o vyplácanie tohto dôchodku požiadala. Obdobná úprava sa vz ťahuje aj na vyplácanie vdoveckých a sirotských dôchodkov.

Po poberateľovi dôchodku programovým výberom alebo po poberateľovi dočasného dôchodku sa pozostalostné dôchodky nevyplácajú. Nevyplatená suma osobného dôchodkového účtu po poberateľovi dôchodku programovým výberom je predmetom dedenia, ktoré upravuje § 40.

Pri zavedení prvku dobrovoľnosti zakúpenia pozostalostného krytia berie predkladateľ do ú vahy aj skutočnosť, že niektorí sporitelia nemusia mať v čase uzatvárania zmluvy o poistení dôchodku žiadnych blízkych, ktorých by pozostalostný dôchodok mohol zabezpečiť. Ak si sporiteľ v zmluve pozostalostné krytie dohodne, zníži to sumu jeho doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku. Je preto právom sporiteľa posúdiť svoju životnú situá ciu a dobrovoľne sa rozhodnúť, či si vyplácanie pozostalostných dôchodkov v zmluve o poistení dôchodku dohodne.

Pozostalostný dôchodok sa vypláca jeden alebo dva roky odo dňa začatia vyplácania prvého pozostalostného dôchodku. Účelom týchto dôchodkov je zabezpečiť pozostalým príjem po smrti partnera alebo rodiča a pomôcť im preklenúť nepriaznivú ekonomickú situáciu, v ktorej sa spravidla neočakávane ocitli aspoň prvé roky po tejto závažnej sociá lnej udalosti. Obdobie vyplácania pozostalostného dôchodku určí sporiteľ v zmluve o poistení dôchodku, a neskôr ho už nebude môcť zmeniť. Rovnako už nebude môcť zmeniť zmluvu tak, že si nezvolí vyplácanie pozostalostných dôchodkov, ak si to už zvolil pri uzatvorení zmluvy. Podľa súčasnej právnej úpravy sa vdovecký dôchodok vypláca 1 rok, no za určitých podmienok sa môže pokračovať vo v ýplate aj po uplynutí zákonom stanoveného obdobia. Doba vyplácania pozostalostného dôchodku sa môže prerušiť, ak sa napr. vdovský dôchodok prestane vypl ácať z dôvodu úmrtia vdovy a niet v tom čase žiadnej siroty, ktorá by pozostalostný dôchodok poberala. Obdobie prerušenia však trvá až do uplynutia premlčacej lehoty, ktorá sa uplatňuje v poistení , t.j. tri roky počítané od uplynutia jeného roka od poistnej udalosti, ktorou je v tomto prípade úmrtie vdovy. Ak sa sirota o poberanie nedovyplácaného pozostalostného dôchodku prihlási, plynutie obdobia vý platy pozostalostného dôchodku bude pokračovať s výplatou jej pozostalostného (sirotského) dôchodku. Predkladateľom navrhovaná právna ú prava vychádza zo skutočnosti, že vdovecký dôchodok budú vyplácať poisťovne a reflektuje samotnú aplikačnú prax poisťovní. Na správne ocenenie rizík poistiteľom a stanovenie výšky vyplácané ho doživotného dôchodku je dôležité, aby podmienky, ktoré si dohodne poistník s poistiteľom boli známe na začiatku zmluvného vzťahu. Aj z tohto dôvodu nie je možné zjednotiť podmienky vyplá cania pozostalostného dôchodku s podmienkami nároku na výplatu pozostalostných dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa navrhovaného znenia§ 46f ods. 9 má poberateľ možnosť počas obdobia poberania dôchodku zmeniť skupinu pozostalých (napr. vyplácanie vdovského dôchodku zmeniť na vyplácanie sirotských dô chodkov alebo naopak). Dodatočne vyňať zo zmluvy vyplácanie pozostalostných dôchodkov alebo si ich zvoliť už za existencie zmluvy, nie je prípustné.

Vzhľadom na to, že obdobie vyplácania vdovského dôchodku bude pevne stanovené v zmluve o poistení dôchodku a nebude previazané s nárokmi podľa zákona o sociálnom poistení, zákon vypúšťa ustanovenie o ukončení výplaty pozostalostného dôchodku. Suma nevyplatených pozostalostných dô chodkov je predmetom dedenia, pričom môžu nastať dve situácie, a to, že v čase smrti poberateľa už niet žiadnej pozostalej osoby (dedenie po zomretom poberateľovi doživotného dôchodku) alebo pozostalostný dôchodok nie je možné pozostalej osobe dovyplácať , lebo v čase jeho poberania zomrela (dedenie po poslednej pozostalej osobe).

Zo zákona sa vypúšťa definícia nezaopatreného dieťaťa z dôvodu nepotrebnosti. Na účely výplaty sirotského dôchodku sa už nebude skúmať nezaopatrenosť dieťaťa a splnenie podmienok na jeho výplatu nebude previazané s nárokom podľa zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s vypustením niektorých ustanovení dochádza následne k prečíslovaniu jednotlivých odsekov.

K bodom 33 a 34 (§ 36 nadpis a § 36)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s komplexnou zmenou foriem vyplácaných d ôchodkov. Suma vdovského, resp. vdoveckého dôchodku sa upravuje z pôvodných 60 % na 100 %. Neexistuje dôvod na nevyplácanie tohto dôchodku (počas jedného roka alebo dvoch rokov od smrti poberateľa) v plnej výške dôchodku, ktorý sa vyplácal zomretému. Ak sa pozostalostný dôchodok vypláca aj ďalším osobám (sirotám), v úhrne bude musie ť suma pozostalostných dôchodkov tvoriť 100 % dôchodku zomretého poberateľa. Vtedy budú sumy pozostalostných dôchodkov pomerne upravené tak, aby ich úhrn nepresiahol 100 % sumy dôchodku zomretého (§ 43).

K bodom 35 až 38 (§ 37 až 39)

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa na účely výplaty sirotského dôchodku nebude skúmať nezaopatrenosť dieťaťa a splnenie podmienok na výplatu sirotského dôchodku už nebude previazané s nárokom na sirotský dô chodok podľa zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce bude len to, či poberateľ doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku mal dieťa, resp. viac detí, v zmluve o poistení dôchodku si zvolil pre pozostalé deti poberanie sirotského dôchodku a sirota o takýto dôchodok požiadala. Sirotou sa na účely návrhu zákona rozumie dieťa zomretého (aj osvojené) bez ohľ adu na jeho vek a ekonomické zabezpečenie.

V § 38 ide opäť o legislatívno-technickú úpravu, podobne ako v § 35.

K bodom 39 a 40 (nadpis tretej hlavy a § 40)

V nadpise tretej hlavy ide o legislatívno-technickú úpravu.

(K § 40)

Sporiteľ bude mať naďalej možnosť v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení určiť oprávnenú osobu, ktorá po smrti sporiteľa (vrátane sporiteľa, ktorý je poberateľom dôchodku vyplácaného programovým výberom) nadobudne prá vo na vyplatenie nasporenej sumy sporiteľa, resp. na jej prevod na vlastný osobný dôchodkový účet, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je sporiteľom. Zmena v porovnaní so súčasnou právnou úpravou spočíva v tom, že ďalšími oprávnenými osobami po osobe uvedenej v zmluve už nebudú ďalšie zákonom stanovené osoby (manžel/ka, deti atď.), ale nevyplatená nasporená suma sa stane predmetom dedenia podľa Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmenou sa odstráni rozpor s postupnosťou dedičských skupín uvedených v Občianskom zákonníku.

Suma, ktorá má byť vyplatená, resp. prevedená musí byť najskôr vysporiadaná vo vz ťahu k povinným príspevkom, ktoré boli Sociálnou poisťovňou postúpené bez právneho dôvodu alebo majú byť Sociálnou poisťovň ou postúpené a zatiaľ neboli postúpené a upravená o sumu vynaložených nákladov na prevod do členského štátu EMÚ, resp. na hotovostnú výplatu.

Oproti doterajšej právnej úprave sa mení aj okamih, k akému sa bude posudzovať nasporená suma vyplatená oprávnenej osobe alebo dedič ovi. Po tom, čo sa dozvedela o smrti sporiteľa je dôchodková správcovská spoločnosť povinná odpísať všetky dôchodkové jednotky z jeho osobného dôchodkového účtu, čo znamená, ž e majetok zomretého sporiteľa už nebude ovplyvňovaný zmenou hodnoty dôchodkovej jednotky. Je to tak preto, aby bolo možné v prípadnom dedičskom konaní jednoznačne určiť hodnotu dedičstva a táto sa v č ase prevodu majetku dedičovi nelíšila od hodnoty uvedenej v osvedčení o dedičstve alebo v rozhodnutí o dedičstve (suma na osobnom dôchodkovom účte zomretého sporiteľa sa 'zmrazí' ku dňu, v ktorom sa dô chodková správcovská spoločnosť o smrti sporiteľa dozvedela a nie ku dňu, ktorý predchádza dňu výplaty – medzi týmito dvoma okamihmi môže uplynúť dlhší čas). Zákon neurčuje spôsob dôchodkovej správcovskej spoločnosti akým má zabezpečiť, aby sa nemenila hodnota majetku zomretého sporiteľa. Prakticky to môže urobiť tak, že majetok prevedie na účet nepriradených platieb alebo ho ponechá v dôchodkovom fonde a zároveň zaúčtuje v dôchodkovom fonde záväzok voči oprá vnenej osobe alebo dedičovi.

Podmienka, že uvedená suma sa nevyplatí oprávnenej osobe, ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť sporiteľa, zostáva zachovan á.

Dôchodková správcovská spoločnosť zruší osobný dôchodkový účet zomret ého sporiteľa najneskôr ku dňu výplaty alebo ku dňu prevedenia prostriedkov (t. zn., že zru šenie môže uskutočniť k spätnému dátumu).

K bodu 41 (§ 41 a 42)

Zákon vymedzuje spoločné ustanovenia týkajúce sa výplaty starobného dôchodku, predč asného starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov, ktoré sú v súčasnej právnej úprave obsiahnuté najmä v § 44 a 46.

Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostné dôchodky sa vyplá cajú mesačne pozadu a sú splatné najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tieto dôchodky vyplácajú. Vzhľadom na to, že povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku (účinnosť zmluvy o poistení dôchodku) v prípade naplnenia podmienky podľa § 31 písm. b) nastáva skôr a obdobie medzi účinnosťou zmluvy a splatnosťou prvej splátky dôchodku by nebolo dostatočne dlhé, ustanovuje sa pre poistiteľa možnosť odkladu splatnosti o jeden mesiac. Spätnou výplatou dôchodkov z II. piliera sa minimalizuje vznik komplikácií s vymáhaním vopred vyplatenej splátky dôchodku po zomretom poberateľovi dôchodku. Dô chodková správcovská spoločnosť alebo poistiteľ si môže oprávnene vynaložené náklady na výplatu dôchodkov zohľadniť v sume vyplácaného dôchodku. Oprávnene vynaloženými nákladmi sú napr. náklady na poštovné (t .j. výplata v hotovosti) a bankové prevody do iného ako členského štátu Európskej menovej únie. Ak by dôchodková správcovská spolo čnosť alebo poistiteľ túto možnosť nemali, tieto náklady by sa zohľadnili v sume všetkých vyplácaných dôchodkov.

Ustanovenie o spisovaní žiadosti o vyplácanie dôchodku starobného dôchodkové ho sporenia sa vypúšťa v súvislosti s novou právnou úpravou žiadosti o starobný dôchodok a žiadosti o predčasný starobný dôchodok vymedzenou v predkladanom § 44.

V odseku 4 sú stanovené osoby, ktorým sa vypláca dôchodok z II. piliera. Osobám, ktoré sú vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa dôchodok vypláca prostredníctvom ústavu na výkon v äzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(K § 42)

Sporiteľ si môže v zmluve o poistení dôchodku dohodnúť zvyšovanie doživotné ho dôchodku za účelom minimalizovania rizika poklesu jeho reálnej hodnoty v dôsledku inflácie. Keďže zvyšovanie dôchodku zníži dôchodkový príjem v počiatočných rokoch, sporiteľ si ho môž e, ale nemusí vybrať. Hlavný cieľ Európskej centrálnej banky je zachovanie cenovej stability v eurozóne, a to udržaním inflácie pod úrovňou 2 %. Keďže Európska centrálna banka svoj hlavný cieľ aktualizuje, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie s platným percentom zvyšovania dô chodku i v priebehu kalendárneho roka.

K bodu 42 (§ 42a)

Poisťovne prerozdeľujú prebytky z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré vzniknú ich lepším zhodnotením ako bolo pôvodne predpokladané pri výpočte dôchodku. Pomer, v akom sa tento prebytok rozdelí medzi klientov a poisťovňu musí byť najmenej 80:20 v prospech klientov.Odsek 1 stanovuje poisťovniam túto povinnosť a zavádza sa v ňom legislatívna skratka 'prebytok z výnosov', ktorou sa rozumie výnos dosiahnutý nad rámec garantovaného výnosu daného technickou úrokovou mierou platnou v čase uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku. Percento prerozdelenia musí byť obsiahnuté v zmluve o poistení dôchodku. Odsek 2 stanovuje spôsob výpočtu príslušného podielu na prebytku pre poberateľa dôchodku. Vzhľadom na rozdielne investičné strat égie poisťovní je vhodné ponechať priestor na rozhodnutie, akou formou budú klientom prebytky prerozdeľovať.

K bodu 43 (§ 43 až 46)

V § 43 sa stanovuje spô sob určenia sumy pozostalostného dôchodku, ak je viac pozostalých tak, aby úhrn nepresiahol sumu doživotného dôchodku zomretého.

(K § 44)

Zákon stanovuje spôsob ako sa žiada o starobný dôchodok a predčasný starobný dô chodok z II. piliera a miesto, kde môže sporiteľ podať žiadosť o dôchodok. Žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok je bezodplatná. Zákon nestanovuje, ako často možno poda ť žiadosť o starobný dôchodok alebo o predčasný starobný dôchodok starobného dôchodkového sporenia.

Sporiteľ môže požiadať o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dô chodok v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej je sporiteľom, avšak žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže podať v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej je sporiteľom iba vtedy, ak sa mu vypláca predčasný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení . Sporiteľ môže o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok požiadať aj v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu sporiteľa podľa miesta prechodného pobytu ak sa sporiteľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dô vodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo v ústredí, ak sporiteľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Sporiteľ vo výkone väzby alebo vo vý kone trestu odňatia slobody žiada o dôchodok prostredníctvom ústavu na výkon väzby, resp. trestu odňatia slobody, a to v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla ústavu.

Sporiteľ, ktorému sa nevypláca predčasný starobný dôchodok z I. piliera a žiada o predčasný starobný dôchodok z II. piliera, musí podať žiadosť v Sociálnej poisťovni, a to preto, že výplata predčasného starobného dôchodku z II. piliera je podmienená výplatou predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Sporiteľ musí teda štandardný m postupom podať žiadosť o predčasný starobný dôchodok z I. piliera v Sociálnej poisťovni.

Stanovuje sa kedy a za akých podmienok príjme Sociálna poisťovňa alebo dôchodcovská správcovská spoločnosť žiadosť o starobný dôchodok alebo žiadosť o predčasný starobný dôchodok a následne zadá pokyn dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou m á sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, aby vydala elektronické potvrdenie o aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa (certifikát). Právna úprava ods. 3 umožňuje, aby sporiteľ mohol zadať svoju žiadosť o starobný dôchodok i pred dovàšením dôchodkového veku tak, aby sa mu po splnení podmienok mohol začať vyplácať starobný dôchodok už od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dovàšil dôchodkový vek.

Spôsob podávania žiadosti (listinne, elektronicky) určuje dôchodková správcovská spolo čnosť alebo Sociálna poisťovňa. V žiadosti si sporiteľ určí spôsob zaslania ponukového listu, napr. elektronickou poštou, listinne.

Postup spracovania a spisovania žiadosti o dôchodok z II. piliera nie je konaním vo veciach sociálneho poistenia, ani správnym konaním. Z predkladaného materiálu vyplynie Sociálnej poisťovni nová povinnosť prijímať žiadosť o dôchodok podľa osobitné ho zákona a preto bola tato kompetencia doplnená do ustanovenia § 178 ods. 1 zákona o sociá lnom poistení. Nie každá kompetencia Sociálnej poisťovne uvedená v § 178 ods. 1 predstavuje konanie vo veciach sociálneho poistenia; ani v tomto prípade nejde o konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Zákon v odseku 5 vylučuje zadanie pokynu na vydanie certifiká tu počas prestupovej fázy medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

Postup žiadania o predčasný starobný dôchodok z I. piliera ostáva nedotknutý a riadi sa zákonom o sociálnom poistení.

(K § 45)

Certifikát je elektronické potvrdenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o aktuá lnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, ktorá je významná najmä pre vystavenie ponúk dôchodkov z II. piliera. Ak si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, môže si v žiadosti určiť či a v akej miere sa mu suma zodpovedajúca aktu álnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do sumy uvedenej v certifikáte. Podľa odseku 1 dôchodková správcovská spoločnosť zadá údaje o osobnom dôchodkovom účte sporiteľa do ponukového systému a ten následne vygeneruje certifikát.

Odseky 2 a 3 stanovujú lehotu na vydanie certifik átu na tretí pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom bol zadaný pokyn na vydanie certifikátu cez ponukový systém a popisujú prevod hodnoty osobného dôchodkové ho účtu na jej peňažné vyjadrenie. Je nevyhnutné, aby majetok na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa počas platnosti certifikátu zostal nezmenený, preto dôchodková správcovská spoločnosť zabezpeč í, aby hodnota osobného dôchodkového účtu nepodliehala zhodnoteniu alebo znehodnoteniu počas platnosti certifikátu – to je možné len premenou dôchodkových jednotiek na ich peňažné vyjadrenie. Inak by nebolo možné ponúknuť sporiteľovi cez ponukový systém záväzné ponuky dôchodkov. Na fixáciu hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa dôchodková správcovská spoločnosť potrebuje určitý čas na vykonanie potrebných úkonov (prípadný odpredaj majetku, účtovné operácie, známa hodnota dôchodkovej jednotky a pod.), preto je deň vydania certifikátu stanovený na tretí pracovný deň od zadania pokynu (presný deň vydania namiesto formulácie 'najneskôr tretí pracovný deň ' je použitý preto, že je nevyhnutné určiť v predstihu deň, ktorým končí platnosť ponúk); a to z dôvodu vytvorenia časového priestoru na vykonanie procesných úkonov súvisiacich s rozhodovaním o nároku na predčasný starobný dôchodok z I. piliera, ak je na nárok na tento dôchodok rozhodujúci úhrn sumy tohto predčasného starobného dôchodku a sumy predčasného starobného dôchodku z II. piliera.

Ak sporiteľ nepoužil plnú sumu svojho osobného dôchodkového účtu na zakúpenie do životného dôchodku, dočasného dôchodku alebo programového výberu, došlo k odstúpeniu od zmluvy o poistení dôchodku, resp. od dohody o vyplácaní dô chodku programovým výberom alebo neprijal žiadnu ponuku, dôchodková správcovská spoločnosť prevedenú sumu opäť prevedie na dôchodkové jednotky v počte zodpovedajú com podielu hodnoty zostatku na majetku na osobnom dôchodkovom účte a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky podľa odseku 4.

Za 'sumu uvedenú v certifikáte' sa pre potreby definície jednorazového poistného bude považovať aj časť nasporenej s umy, ak si sporiteľ rozhodol rozložiť nasporenú sumu medzi viacero foriem vyplácania dôchodku z II. piliera (ide o prípady keď sporiteľ spĺňa podmienku poberania doživotne vyplácaných dôchodkov vo výš ke vyššej než 4-násobok životného minima a rozhodol sa napr. že časť nasporenej sumy použije na do životný dôchodok a časť na dočasný dôchodok; uvedené platí v prípade programového výberu obdobne ).

Odsek 6 rieši prípady, kedy sporiteľova nasporená suma je nižšia ako medián najnižších vyplácaných doživotných dôchodkov – v takomto prípade sa vyplatí nasporená suma jednorazovo bez potreby uzatvárania ďalšej zmluvy resp. dohody (jedná sa o zriedkavé prípady, kedy je výška nasporenej sumy extrémne nízka – zväčša jednociferná).

(K § 46)

Poistitelia ponukovým systémom (§ 46e) v deň vydania certifikátu predložia sporiteľ ovi konkrétne ponuky doživotného dôchodku s povinne voliteľnými atribútmi (zvyšovanie dôchodku a pozostalostný dôchodok) a bez nich. Ponuka je zo strany poistiteľa neodvolateľná a záväzná 30 dní. Ak poistiteľ na základe vý šky nasporenej sumy nevie vygenerovať ponuku doživotného dôchodku, ktorú by vedel vyplácať, túto skutočnosť musí sporiteľovi oznámiť. Ponuka doživotného dôchodku od poistiteľa je z ponukového systému generovaná na 100 % hodnoty osobného dôchodkového účtu (to neplatí ak si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky a tieto sa rozhodol do certifikátu nezahrnúť). Sporiteľ spĺňajú ci podmienky dané zákonom (t.j. podmienky výplaty dočasného dôchodku podľa § 33 ods. 3 alebo podmienky výplaty programového výberu podľa § 33a ods. 2), sa môže rozhodnúť, že si rozloží nasporenú sumu na vyplácanie doživotného dôchodku a dočasného d ôchodku alebo programového výberu. Takýto sporiteľ môže použiť na uzatvorenej zmluvy o poistení dôchodku resp. dohody o vyplácaní programového vý beru iba časť sumy uvedenej v certifikáte. V takomto prípade sa mu mesačná suma dôchodku uvedená v ponuke zníži tak, aby sa rovnala mesač nej sume dôchodku, ktorá by bola v čase vyhotovenia ponuky určená na základe tejto časti sumy uvedenej v certifikáte.

Poistitelia nezohľadňujú individuálne riziko klienta (napr. jeho zdravotný stav) na úč ely výpočtu dôchodku. Môžu požiadať sporiteľa o vyplnenie zdravotného dotazníka, ktorý bude slúžiť len na posúdenie skupinového rizika ich poistného kmeňa, najmä pri oceňovaní svojich budúcich záväzkov. Na ocenenie rizika dlhovekosti použijú poistitelia vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. Na výpočet sumy dôchodku použijú poistitelia vlastné poistno-matematické metódy používané v tomto poistnom odvetví. Tieto metódy presnejšie zohľadňujú možn é riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácaním dôchodkov z II. piliera vzhľadom na konkrétny poistný kmeň. Predkladateľ neurč il úmrtnostné tabuľky, ani presnú metódu výpočtu dôchodku, pretože by tým sám nastavil parametre výpočtu poistného rizika. Ocenenie poistného rizika a dostatočnosť kapitálu na jeho krytie je zá kladnou požiadavkou na podnikanie poisťovne podľa európskych smerníc. Uvedené znamená, že určenie poistného rizika a držanie dostatočného kapitálu poisťovne je jej základnou povinnosťou a zodpovednos ťou, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

K bodu 44 (§ 46a až 46h)

(K § 46a)

Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok je možné vyplácať aj vo forme dočasného dôchodku, ktorého výplatu poistiteľ ponúkne, ak sporiteľovi je starobný dôchodok, pred časný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera vyplácaný najmenej v sume 4-násobku životného minima. Možnosť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou dočasného dô chodku bude mať aj sporiteľ, ktorého dôchodok z I. piliera alebo iný doživotne vyplácaný dôchodok (napr. v ýsluhový) samostatne nedosahuje sumu 4-násobku životného minima, avšak v úhrne s doživotným dôchodkom vyplácaným z II. piliera tú to podmienku spĺňa. Sporiteľ si môže zvoliť výplatu dočasného dôchodku rovnako, ak žiadny z poistiteľov za nasporenú sumu neponúkol výplatu doživotného dôchodku. Ponuka platí 30 dní, je záväzná zo strany poistiteľa a je neodvolateľná. Rovnako platí, že ak sporiteľ chce využi ť iné rozloženie úspor ako na 100 % dočasného dôchodku, môže sa s poistiteľom dohodn úť na využití nižšej sumy úspor (uvedené platí len v prípade zákonom stanovených podmienok). Poistitelia nezohľadňujú individuálne riziko klienta (napr. jeho zdravotný stav) na účely výpoč tu dôchodku. Môžu požiadať klienta o vyplnenie zdravotného dotazníka, ktorý bude slúžiť len na posúdenie skupinového rizika ich poistného kmeňa, najmä pri oceňovaní záväzkov. Na presnejš ie (objektívnejšie) ocenenie rizika dlhovekosti použije poistiteľ vlastné 'unisexové' úmrtnostné tabuľky pre cel é poistné odvetvie A7, ktoré môžu byť aj generačné. Z biometrického rizika sa použije len vek. Na výpočet výšky dôchodku použijú poistitelia poistno-matematické metódy využívané v tomto poistnom odvetví. Tieto metódy objektívne a presnejšie zohľadňuj ú možné konkrétne riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácaním dôchodkov z II. piliera vzhľadom na konkrétny poistný kmeň.

Poistiteľ, ktorý sa chce zapojiť do vyplácania dôchodkov z II. piliera, má povinnosť ponúkať doživotn é dôchodky, v prípade dočasných dôchodkov je na jeho rozhodnutí či sa do výplaty týchto dôchodkov zapojí (rovnako sa môže rozhodnúť ponúkať napr. len dočasné dôchodky na 5 a 10 rokov a nie na 7 rokov). Uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej by sa vyplácal dočasný dôchodok, je (rovnako ako pri doživotnom dôchodku) možné len na základe uzatvorenia zmluvy, ktorej podkladom je záv äzná ponuka vyhotovená cez ponukový systém.

(K § 46b)

Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok je možné vyplácať aj programov ým výberom z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak je sporiteľovi vyplácaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok len z I. piliera (alebo iný dož ivotne vyplácaný dôchodok) alebo ak suma týchto dôchodkov, ktoré poberá, je v úhrne s doživotným dôchodkom z II piliera najmenej vo výške 4-násobku životné ho minima (vyžaduje sa splnenie rovnakých podmienok ako pri dočasnom dôchodku). Sporiteľ si môže zvoliť programový výber rovnako, ak mu žiadny z poistiteľov neponúkol za nasporenú sumu výplatu doživotného dôchodku. Ponuka je záväzná 30 dní, je záväzná zo strany dôchodkovej správcovskej spoločnosti a je neodvolateľná. Rovnako platí, že sporiteľ môže využiť iné rozloženie úspor ako na 100 % programového výberu, môže sa s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodnúť na využití nižšej sumy úspor.

Výška mesačnej sumy dôchodku vyplácaného programovým výberom (resp. doba výplaty) je určená na základe aktuálnej hodnoty osobného dôchodkové ho účtu sporiteľa, ktorá je uvedená v certifikáte. Vzhľadom k tomu, že počas doby výplaty dôchodku programovým výberom sa hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa nemení len z dôvodu vyplateného dôchodku, ale i v závislosti od zmeny hodnoty dôchodkovej jednotky, mesačná suma dôchodku vyplácaného programovým výberom uvedená v ponuke sa môže v závislosti od vývoja výkonnosti fondu, v ktorom si daný sporiteľ sporí, zvýšiť alebo zn ížiť (resp. doba výplaty sa môže predĺžiť alebo skrátiť).

Dôchodkové správcovské spoločnosti majú možnosť, nie však povinnosť ponúkať vyplácanie dôchodku programovým výberom prostredníctvom ponukového systému. Ak však túto možnosť nevyu žijú, môžu ponúkať dôchodok vyplácaný programovým výberom len svojim vlastným sporiteľom a spôsobom daným § 46d. Ponúkať dôchodok vyplácaný programovým výberom okruhu sporiteľov a sp ôsobom uvedeným v § 46d má dôchodková správcovská spoločnosť povinnosť (t.j. ak sporiteľ podal žiadosť podľa § 46d a spĺňa podmienky dané zákonom, dôchodková správcovská spoločnos ť nemôže odmietnuť s daným sporiteľom uzatvoriť dohodu o vyplácaní dôchodku programovým vý berom.)

(K § 46c, 46d)

Ponuky vygenerované ponukovým systémom a ďalšie predzmluvné informácie, ako má sporiteľ v prípade zvolenia si niektorej z ponúk postupovať, zasiela Sociálna poisťovňa sporiteľ ovi spôsobom, ktorý si sporiteľ určil v žiadosti o dôchodok (napr. elektronickou poštou, listinne). Náležitosti ponukového listu stanoví ministerstvo opatrením.

Sporiteľovi sa vždy zasielajú tie ponuky, na ktorých výplatu spĺňa podmienky, resp. na ktorých výplatu by mohol splniť podmienky dané zákonom. T. j. napríklad sporiteľovi, ktorému sa vypláca iba starobný dôchodok z I. piliera napr. vo výške 2-násobku ž ivotného minima a ktorému boli vydané ponuky na doživotný dôchodok, ktorých výška však nepresahuje napr. 0,2-násobok životného minima (t.j. je zrejmé, že podmienku 4-násobku životného minima danú § 33 ods. 2 resp. § 33a ods. 2 splniť nemôže) nebudú zasielané ponuky na dočasný dôchodok lebo na ich výplatu nespĺňa nárok a tento nárok nemôže splniť ani ak by uzavrel zmluvu na základe ľubovoľnej z ponúk doživotného dôchodku, ktoré mu boli zaslan é. Naopak v prípade, ak napr. sporiteľ poberá dôchodok z I. piliera vo výške 3,5-násobku životné ho minima a minimálne jedna z ponúk na doživotný dôchodok je taká, že podmienku 4-násobku životného minima potrebnej na výplatu dočasného dôchodku by na základe jej akceptácie mohol splniť, tak takémuto sporiteľovi budú zaslané ponuky na doživotný d ôchodok aj ponuky na dočasný dôchodok (a dôchodok vyplácaný programovým výberom). Ak sa v ponukovom liste takéhoto sporiteľa nachádzajú ponuky na doživotný dôchodok na základe ktorý ch by splnil podmienku 4-násobku životného minima (t.j. vyššie ako 0,5-násobok životné ho minima) aj také na základe ktorých by podmienku 4-násobku životného minima nesplnil (t.j. nižšie ako 0,5 -násobok životného minima) zaslané mu budú všetky ponuky doživotného dôchodku, ale tie na zá klade ktorých by sa mohol kvalifikovať na výplatu dočasného dôchodku (resp. dôchodku vyplácaného programovým výberom), budú farebne zvýraznené.

§ 46d ods. 1 písm. a) rieši situáciu, ak sporiteľovi nebola ponukovým systémom predložená žiadna ponuka dôchodku (ide o sporiteľov s veľmi nízkou nasporenou sumou). V tomto prípade môže nezávisle na ponukovom systéme požiadať svoju pôvodnú dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom, o výplatu dôchodku programovým výberom (nasporená suma bude sporiteľovi vyplatená v niekoľkých mesačných splátkach; výška mesačnej splátky pritom nemôže byť vyššia než medián najnižších vyplácaných doživotných dôchodkov).

Rovnako (§ 46d ods. 1 písm. b)) môže postupovať aj sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky výplaty dô chodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2 alebo podľa ods. 4 má záujem poberať dôchodok z dobrovoľných príspevkov (sporiteľ nemusí o dôchodok žiadať cez ponukový systém, ale môže si ho vybrať formou programového výberu, avšak len od svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej si počas sporiacej fázy sporil).

Pre spôsob žiadania o dôchodok v týchto prípadoch sa nepoužije postup pre podávanie žiadosti uvedený v § 44.

(K § 46e)

Účelom ponukového systému je zabezpečiť sporiteľovi čo najvyšší dô chodok vo vzťahu k jeho nasporenej sume na osobnom dôchodkovom účte. Sporiteľ dostane všetky ponuky poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností prehľadne a z jedného zdroja (tieto ponuky sú navyše pre poisťovne a dôchodkové správcovské spoločnosti záväzné). Sporiteľ nemusí kontaktovať každú poisťovňu, či dôchodkovú správcovskú spoločnosť osobitne, čo by v prípade, že by si chcel porovnať ponuky jednotlivých spoločností musel zisť ovať sám. Predkladateľ takto vytvára podmienky na čo najkvalifikovanejšie rozhodnutie sporiteľa pri výbere jeho dôchodku z II. piliera a vytvára transparentné a konkurenčné prostredie pre poisťovne..

Nevyhnutnou funkciou ponukového systému je výmena informácií medzi subjektmi vo výplatnej f áze (Sociálna poisťovňa, dôchodkové správcovské spoločnosti, poisťovne), čím sa zefektívňuje celý proces vyplácania dôchodkov a zabraňuje sa vzniku nadmerného administratívneho zaťaž enia na strane sporiteľa ako i dôchodkových správcovských spoločností. Ponukový systém zároveň slúži na administráciu všetkých dôležitých informácií súvisiacich s výplatou dô chodkov z II. piliera. Databáza ponukového systému bude obsahovať výšky všetkých vyplácaných dôchodkov z II. piliera a poisťovne (resp. dôchodkové správcovské spoločnosti) musia výšku vyplácan ého dôchodku (danému poberateľovi) priebežne aktualizovať (napr. ak si dôchodca dohodol doživotný dôchodok so zvyšovaním alebo, ak počas obdobia výplaty pozostalostného dôchodku sa zmení počet pozostal ých osôb a vyplácaná výška sa prerozdelí znovu). Uvedená databáza vytvorí predpoklad pre zjednodušenie úkonov, pri ktorých je potrebné poznať všetky dôchodkové príjmy určitého dôchodcu.Ponukový systém vytvára predpoklad na minimalizáciu nežiaducej manipulácie so sporiteľom formou sprostredkovateľov a nekalý ch reklamných praktík. Sporiteľ dostane záväzné ponuky od všetkých poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností poskytujúcich dôchodky z II. piliera na jednom mieste.

V odseku 1 je v súlade so zákonom č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy stanovený správca ponukového systému a v odseku 2 sa stanovuje aké údaje Sociálna poisťovňa v ponukovom systéme spracúva..Poistitelia a dôchodkové správcovské spoločnosti poskytujú Sociálnej poisťovni na účely prevádzky ponukové ho systému informácie konkretizované v odseku 3 a 4. Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ako orgány, ktoré disponujú údajmi o vyplácaných tzv. v ýsluhových dôchodkoch podľa zákona č. 328/2002 Z. z. potrebných na účely posú denia splnenia podmienok na vyplácanie programového výberu alebo dočasného dôchodku sú tiež povinné o sporiteľoch poskytovať tieto údaje Sociálnej povinnosti.

Odsek 6 stanovuje rozsah prístupu jednotlivých subjektov k údajom v ponukovom systéme. Z hľ adiska čo najjednoduchšej a najefektívnejšej komunikácie medzi subjektmi v ponukovom systéme je dôležité vhodne určiť prístupové práva a práva meniť jednotlivé druhy informácií, ktoré sú v ňom evidované. Každý subjekt má k dispozícii len údaje, ktoré nevyhnutne potrebuje na vykon ávanie svojich činností v súvislosti s vyplácaním dôchodkov z II. piliera, čím sa predchádza zneužitiu osobných údajov sporiteľov (napr. Ú stredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi).

Odsek 8 ukladá poisťovniam povinnosť, ešte pred tým, ako bude môcť ponukový systém generovať ponuky, stanoviť minimálnu hodnotu doživotne vyplácaného dôchodku, ktorú je pre ňu rentabilné vyplácať. Ponukový systém vložené informácie spracuje a vypočíta mediánovú hodnotu (pričom pod mediánom sa rozumie prostredná hodnota štatistického radu všetkých hodnôt tohto radu zaradených podľa veľkosti), ktorá bude použitá na určenie mesačnej výplaty dôchodku pre sporiteľov, ktorí si nenasporili na svojich osobných dôchodkových účtoch dostatočnú sumu na zakúpenie doživotného dôchodku. Odsek 9 stanovuje lehotu zverejnenia mediá novej hodnoty k prvému dňu kalendárneho roka a jeho platnosť po celý kalendárny rok.

V odseku 10 je ustanovená povinnosť uzatvorenia viacstrannej zmluvy medzi Sociálnou poisťovňou, dôchodkový mi správcovskými spoločnosťami a poistiteľmi, ktorá bude vymedzovať vzájomné práva a povinnosti. Náležitosti zmluvy môže ministerstvo ustanoviť vykonávacím predpisom.

Vytvorenie a prevádzkovanie ponukové ho systému bude financované zo správneho fondu Sociálnej poisťovne.

(K § 46f)

Predkladaným znením sa zavádza inštitút zmluvy o poistení dôchodku, ktorú bude uzatv árať poistiteľ, teda poisťovňa, ktorá bude držiteľom oprávnenia v príslušnom odvetví a poistník, teda sporiteľ za účelom vyplácania dôchodku formou doživotného dôchodku alebo dočasné ho dôchodku. Predchádzajúca právna úprava síce obsahovala zmienku o zmluve o vyplácaní doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, avšak len okrajovú . Navrhovaná právna úprava zmluvy vychádza z toho, že zmluva o poistení dôchodku je poistnou zmluvou podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom sú presne uvedené ustanovenia poistnej zmluvy, ktoré sa na účely zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú (§ 46g ods. 8), vzhľadom na jej osobitosti. Poisteným z tejto zmluvy je sporiteľ. Poistné 'riziko', ktoré sa zmluvou poisťuje je dožitie sa mesiaca, za ktorý má byť dôchodok vyplaten ý. Ak bol v zmluve o poistení dôchodku dohodnutý aj pozostalostný dôchodok, je okrem rizika dlhovekosti poistené aj riziko smrti poisteného. Krytie iného rizika sa nepripúšťa (inými slovami, zmluva o poistení dôchodku kryje iba riziko dlhovekosti poistníka a riziko smrti poisteného a výplata dôchodku je naviazaná iba na poistníkovo dožitie sa daného kalendárneho mesiaca, prípadne výplata pozostalostného dôchodku na smrť poistníka; v prípade dočasného dô chodku je obdobie výplaty obmedzené buď smrťou poistníka alebo uplynutím obdobia, na ktoré bola zmluva uzatvorená). Poistné sa platí vo forme jednorazového poistného, ktoré predstavuje sumu úspor na osobnom dô chodkovom účte uvedenú na certifikáte. To neplatí, ak sporiteľ v lehote 30 dní uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku na inú sumu, pretože nepoužil celú sumu uvedenú v certifikáte na vyplácanie dô chodku jednou formou. Suma dôchodku vychádza zo sumy dôchodku uvedenej v ponuke doživotného a/alebo dočasného dôchodku alebo ak bola zmluva o poistení dôchodku uzatvorená inak ako podľa ponuky z ponukového syst ému 4).

Sporiteľ môže na základe ponuky uzatvoriť len jednu zmluvu na účely vyplácania doživotného dôchodku a jednu zmluvu na účely vyplácania dočasného dôchodku.

Na výpočet výšky dôchodku použijú poistitelia vlastné poistno-matematické metó dy využívané v tomto poistnom odvetví a vlastné úmrtnostné tabuľky. Takéto metódy a úmrtnostné tabuľky najlepšie zohľadňujú možné riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácan ím dôchodkov vzhľadom na konkrétny poistný kmeň. Ak poistiteľ nepoužíva zákonom predpísané vzorce a úmrtnostné tabuľky na výpočet dôchodku, ale používa vlastné metódy, zabezpečuje sa t ým lepšie ocenenie rizika dlhovekosti a tým aj dlhodobá udržateľnosť vyplácania dôchodkov v tomto poistnom odvetví.

V odseku 7 je uvedený taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré možno zmluvu o dôchodku zmeniť.

Podľa odseku 8 od zmluvy o poistení dôchodku je možné odstúpiť len za dvoch podmienok uvedených v zákone (ak dôchodkov á správcovská spoločnosť nepreviedla poistiteľovi sumu uvedenú v ponuke, resp. inak dohodnutú sumu alebo suma poistného bola nesprávne vypočítaná na základe chybne určeného veku sporiteľa). Odstúpením od zmluvy o poistení zaniká zmluva o poistení dôchodku od počiatku, teda pr ávne vzťahy zúčastnených osôb sa vrátia do stavu pred dňom podania žiadosti podľa § 44 a ak už došlo k vyplateniu dôchodku, poistený ju nie je povinný vrátiť.

Zmluva musí obsahovať aj informáciu o spôsobe výplaty dôchodku a spôsobe a výške prerozdelenia podielu na prebytku z investovania technick ých rezerv (§ 42a).

V odseku 10 sa pripúšťa ďalšia zmena zmluvy, a to zmena pozostalých osôb (z vdovy na sirotu/y alebo zo siroty/sirôt na vdovu), ktoré môžu poberať pozostalostný dôchodok v prí pade smrti poberateľa dôchodku. Ak si sporiteľ pri uzatváraní zmluvy nezvolil možnosť vyplácania pozostalostných dôchodkov, neskôr už zmluvu za účelom ich poberania nemôže zmeniť.

V odseku 11 je umožnené poistiteľovi (len po uzatvorení zmluvy o poisten í dôchodku) zisťovať informácie, ktoré sú potrebné na účely merania skupinového rizika jeho poistného kmeňa. Sporiteľ nie je povinný tieto informácie poskytnúť. Tieto informácie nemajú vplyv na individuálny výpočet dôchodku konkrétneho sporiteľa, poistiteľ tieto údaje môže použiť iba na prípadnú budúcu úpravu úmrtnostn ých tabuliek, na základe ktorých sa budú počítať dôchodky budúcim dôchodcom (údaje sa môžu zohľadniť len na kvantifikáciu skupinového rizika do budúcnosti). Dôvernosť dotazníkov je zabezpečená dodržiavaní m princípov ochrany osobných ú dajov v súlade s platnou legislatívou.

V odseku 13 sa poistiteľovi zakazuje tzv. viazanie dôchodkov z II. piliera s akýmikoľvek nesúvisiacimi tovarmi a službami, či už bude alebo nebude poskytnutie dôchodku alebo tejto inej služby/tovaru v súvislosti s takýmto zviazaním výhodnejšie pre budúceho poberateľ a dôchodku. V odseku 14 sa zakazuje sprostredkovateľská činnosť vo výplatnej fáze starobné ho dôchodkového sporenia. Sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia vo fáze sporenia je povolené zákonom č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní.

(K § 46g)

V úvodných odsekoch tohto paragrafu sa nachádzajú ustanovenia slúž iace na stanovenie postupu evidencie zmlúv o poistení dôchodku v ponukovom systéme. Poistiteľ zaeviduje v ponukovom systéme okamih, kedy sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku. Odsek 2 stanovuje povinnosť evidencie údajov zo zmluvy. Zároveň sa stanovuje odkedy nastáva povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku. Uvedené je okrem iného potrebné, aby sa zamedzilo tomu, aby sporiteľ počas platnosti ponúk (t.j. počas platnosti certifikátu) mohol uzatvoriť zmluvy (resp. dohody) s viacerými subjektmi, pri ktorých by súčet jednorazového poistného bol vyšší ako hodnota nasporených prostriedkov uvedená v certifikáte.

Ak sporiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zomrie v čase, kedy ešte nie je poistiteľ povinný zo zmluvy plniť, suma jednorazového poistného prevedená poistiteľ ovi (platí pre doživotný dôchodok ako i dočasný dôchodok) sa stáva predmetom dedenia (napr. ak sporiteľ uzavrie zmluvu o poistení dôchodku začiatkom kalendárneho mesiaca a poistiteľ je povinný plniť až prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tomto období zomrie, tak sa suma jednorazov ého poistného stáva predmetom dedenia).

Vzhľadom na to, že investičné riziko spojené s umiestňovaním prostriedkov technický ch rezerv spojených s krytím tohto rizika znáša výlučne poistiteľ, nemá poistiteľova schopnosť zhodnocovať tieto prostriedky na výšku dôchodku daného dôchodcu priamy vplyv. V prípade úspešného zhodnotenia technických rezerv (vyššieho ako sa pri kalkulácii dôchodku počí talo) však bude poistníkovi na základe §42a prerozdelená podstatná časť prebytku z výnosov z umiestenia tý chto rezerv (vo výške a spôsobom aký si dohodol poistník s poistiteľom).

Na zmluvu o poistení sa subsidiárne použije Občiansky zákonník okrem ustanovení, ktoré sú vylúčené.

(K § 46h)

Odsek 1 až 4 – v uvedených odsekoch sa obdobným spôsobom ako v § 46g š pecifikuje proces korektnej evidencie dohody o vyplácaní programového výberu v ponukovom systéme ako i začiatok účinkov tejto dohody.

Dohoda sa stáva účinnou v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vykonaná evidencia poznámky o uzatvorení dohody. Ak sa má vyplácať predčasný starobný dôchodok na základe splnenia podmienky pod ľa § 31 písm. b) účinnosť dohody nastane v deň nasledujúci po dni, v ktorom skončila platnosť ponuky.

Odsek 5 až 7 – ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak sporiteľ uzatvára dohodu o vyplácaní programového výberu inak ako na základe ponuky ponukového systému (nebola mu predložená žiadna ponuka doživotného dôchodku, dočasného dôchodku, ide o sporiteľov s ní zkou nasporenou sumou), má právo požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom (má s ňou uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení) o vyplácanie dôchodku programovým v ýberom. Dohodu je spoločnosť povinná zaregistrovať v ponukovom systéme. Dohodu o vyplácaní programového výberu môže dôchodková správcovská spoločnosť uzatvoriť dodatkom k existujúcej zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Ak sporiteľ uzatvoril dohodu s inou spoločnosťou ako so spoločnosťou, ktorej je sporiteľo m, iná spoločnosť prevedie do novej dôchodkovej správcovskej spoločnosti sumu alebo iný majetok uvedenú v certifikáte do troch pracovných dní odo dňa evidencie dohody v ponukovom systéme. Táto dohoda je považovaná za zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 a ustanovenia § 64b a 97 (ustanovenia o prestupe medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami v sporiacej fáze) sa na účely uzatvárania dohody s inou spoločnosťou ako spoločnosťou, ktorej je sporiteľom , nepoužijú.

Ak sporiteľ uzatvorí dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom z jeho dobrovoľných prí spevkov (§ 33a ods. 4), ide o výnimku zo zásady, že sporiteľ môže mať uzatvorenú len jednu dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

Viazanie dôchodkov z II. piliera (vrátane dôchodku vyplácaného programovým výberom) s akýmikoľvek nesúvisiacimi tovarmi a službami, bez ohľadu na výhodnosť poskytnutia dôchodku alebo tejto inej služby/tovaru súvisiacu s tý mto zviazaním sa zakazuje, rovnako ako sprostredkovateľská činnosť vo výplatnej fáze starobného dôchodkového sporenia.

V § 46h sú uvedené obdobné taxatívne dôvody pre odstúpenie od dohody o vyplácaní dô chodku programovým výberom alebo jej zmeny ako v prípade zmluvy o poistení dôchodku.

K bodu 45 (§ 46i)

Predkladaný návrh zavádza novú formu dávky, ktorá vš ak nie je dôchodkom. Poberaním výnosu z investovania si sporiteľ po dovàšení dôchodkového veku zabezpečí príjem z výnosov z investovania jeho majetku v dôchodkovom fonde. Na rozdiel od druhov dôchodkov (starobný, predčasný starobný), pri poberaní výnosu z investovania sporiteľ je naďalej osobou zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení, ak je dôchodkovo poistený v sociálnom poistení (napr. po dovàšení dôchodkového veku vykonáva zárobkovú činnosť). Platí zásada, že osoba, ktorá už raz začala poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vo forme, ktorú umožňuje zákon (doživotný dô chodok, dočasný dôchodok a programový výber), nemôže už byť nikdy zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení aj keď je sporiteľom. Keďže poberanie výnosu z investovania nie je možné pova žovať za dôchodok, v prípade že takýto sporiteľ vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený, bude aj zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (budú sa za neho plati ť povinné príspevky).

K bodom 46 a 47 [§ 47 ods. 2 písm. b) tretí bod a štvrtý bod, § 47 ods. 2 písm. b) v trinástom bode]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s definíciou sporiteľa, ktorý m je aj poberateľ dôchodku vyplácaného programovým výberom. Zmena nadväzuje na predchádzajúce najmä terminologické zmeny v návrhu zákona.

K bodu 48 [§ 48 ods. 2 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 49 [§ 48 ods. 2 písm. j) a § 48 ods. 3 písm. g)]

V taxatívnom vymedzení náležitostí, potrebných na udelenie povolenia podľa § 48 ods. 1 sa navrhuje v § 48 ods. 2 písm. j), že za vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa považuje elektronická komunikácia a výmena informácií s ponukovým systémom. Vo v äzbe na uvedenú zmenu sa rozširujú náležitosti žiadosti o udelenie povolenia.

K bodom 50 a 52 [§ 48 ods. 2 písm. n) a § 48 ods. 3 písm. k) a ods. 14]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51 [§ 48 ods. 3 písm. j)]

Depozitárom je banka alebo pobočka zahraničnej banky. To znamená, že u osôb, ktoré sú členmi dozornej rady, u ktorých boli už preskúmané tzv. 'fit and proper' požiadavky na výkon činnosti a zároveň nemôžu mať faktický vplyv na výkon depozitárskych činností, nemá zmysel stanovovať túto požiadavku aj v zákone č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 53(poznámka pod čiarou k odkazu 49)

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 54 (§ 48 ods. 22)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 55 (§ 48 nový ods. 23)

U týchto osôb už bola podľa osobitného predpisu preskúmavaná odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť, nie je preto opodstatnené robiť to opätovne.

K bodu 56 [§ 51 ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 57 [§ 52 ods. 1 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 58 [§ 52 ods. 1 a 2 sa vypúšťa písmeno e)]

Povinnosť predkladať Ná rodnej banke Slovenska zmenené stanovy spoločnosti sa vypúšťa pre nadbytočnosť.

K bodu 59 [§ 52 ods. 1 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 60 [§ 52 ods. 2 písmeno e)]

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia v nadväznosti na § 52 ods. 1.

K bodu 61 [§ 52 ods. 2 písm. f)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 62 [§ 52 ods. 2 písm. g)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 63 [§ 52 ods. 2 písm. h)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 64 [§ 52 ods. 2 písmeno i)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 65 [§ 52 ods. 2 písm. j)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 66[§ 52 ods. 4 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 67 [§ 52 ods. 4 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 68 [§ 52 ods. 4 písm. f)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 69 [§ 52 ods. 4 písm. g)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 70 (§ 52 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 71 (§ 52 odsek 6)

Ide o spresnenie náležitostí rozhodnutia.

K bodu 72 (§ 52 ods. 7)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 73 (§ 52 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 74 (§ 52 nový ods. 11)

Obchodné meno, sídlo depozitára a výška odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnut á v depozitárskej zmluve predstavujú obligatórne obsahové náležitosti štatútu dôchodkového fondu. V záujme zmenšovania administratívnych bariér v rámci podnikania dôchodkových správcovských spolo čností sa javí ako účelné odbúrať vydávanie predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska v prípade, ak štatúty dôchodkových fondov reflektujú výlučne na zmenu depozitára. Národn á banka Slovenska má zo svojej činnosti, z konania o vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 52 ods. 1 písm. h) poznatky o obchodnom mene, sídle depozitára a výške odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnutej v depozitárskej zmluve, a preto nie je potrebné, aby tieto údaje boli predmetom op ätovného povoľovacieho konania.

K bodu 75 (§ 52 ods. 13)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 76 (§ 54 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 57 až 83 (§ 54a)

Zákon rozširuje okruh osôb, od ktorých je dôchodková správcovská spoločnosť opr ávnená žiadať ich identifikačné údaje, o záujemcu o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená spracúvať osobné údaje len o zá ujemcovi o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľovi. Ochrana osobných údajov poberateľa dôchodku (klienta) formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku a povinnosti poisťovate ľa s tým súvisiace sú stanovené zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň dochádza k zosúladeniu ustanovení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Spresňuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 58d a 58e v súvislosti so zrušením zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a jeho nahradením zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov.

K bodom 84 až 86 (§ 55 ods. 8, § 55a ods. 2 písm. f), § 55a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 87 (§ 56 ods. 2)

Odstránením slov 'ktorého výber schválila dozorná rada dôchodkovej sprá vcovskej spoločnosti,' a slov 'schváleného dozornou radou dôchodkovej správcovskej spoloč nosti' sa odstraňuje dvojkoľajnosť právnej úpravy výberu osoby audítora. Zákon o účtovníctve ukladá valnému zhromaždeniu spoloč nosti (nie dozornej rade) výber osoby audítora.

K bodu 88 (§ 57 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 89 až 98 [§ 58 odsek 1, § 58 ods. 10, § 59 ods. 1 prvej vete a druhej vete, § 61 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až c) a e), § 61 ods. 2 písm. e), § 61 ods. 2 písm. f), § 61 ods. 8, § 61 ods. 9, § 61 ods. 10 a § 62 ods. 1, § 63b a § 63c ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 99 (§ 64 ods. 3 a 4)

V odseku 4 pribudol dôvod, kedy môže ma ť sporiteľ uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, a to v prípade ak čerpá dôchodok programovým výberom z dobrovoľných príspevkov a zároveň programovým výberom pod ľa § 33a ods.2, keď spĺňa požadovanú podmienku úhrnu dôchodkov alebo podľa § 33a ods. 3, keď mu nebol ponúknutý žiadny doživotný dôchodok z dôvodu nízkej nasporenej sumy.

K bodu 100 [64 ods. 6 písmená c) a d)]

Ide o legislatívno-technickú ú pravu v súvislosti s úpravou množného čísla na jednotné číslo v prípade dôchodkových fondov. Vypúšťa sa na tomto mieste záväzok viesť osobný dôchodkový účet z dôvodu nadbytočnosti; táto povinnosť je ustanovená aj v § 94 ods. 1.

K bodu 101 (§ 64 ods. 8 nová prvá veta)

Do § 64 ods. 8 sa vkladá nová prvá veta, ktorá precizuje možnosť určiť si v zmluve pomer, v akom budú príspevky pripisované do jednotlivých fondov, ak si sporiteľ zvolil sporenie vo viacerých fondoch a zároveň pomer rozloženia doteraz nasporeného 'majetku' vo viacerých fondoch k určit ému dátumu. Pomer rozloženia majetku je možné určiť len k určitému dňu, pretože ďalším pripisovaním príspevkov a z dôvodu zmeny hodnoty dôchodkovej jednotky v čase, by už tento pomer nebolo možné dodržať bez vynaloženia vysokých nákladov súvisiacich s potrebou denného nákupu, či predaja majetku jednotlivých dôchodkových fondov a administráciou s tým spojenou.

K bodu 102 (§ 64 ods. 10 druhej vete)

Rozširujú sa dôvody zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Ide o nadobudnutie ú činnosti dohody o vyplácaní programového výberu inou spoločnosťou ako spoločnosťou, ktorej je sporiteľ sporiteľom a nadobudnutie účinkov poistenia zo zmluvy o poistení dôchodku, ak bola prevedená suma jednorazového poistného do poisťovne (a zostatok na osobnom dôchodkovom účte je nulový). Platí, že po prevedení sumy do dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poistiteľovi, musí byť zostatok na osobnom dôchodkovom účte nulový. Dňom zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení prestáva byť fyzická osoba sporiteľom.

K bodu 103 (§ 64 nový ods. 11 a 12)

Týmto ustanovením sa zrovnoprá vnia sporitelia, ktorým bola v minulosti dôchodková správcovská spoločnosť určená so sporiteľmi, ktorí sami aktívne uzatvorili zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Rozlišovanie sporiteľov z uvedené ho dôvodu spôsobovalo nejednoznačnosť i výkladu niektorých ustanovení. V súlade s navrhovanými zmenami je toto ustanovenie napr. užitočné z dôvodu, ak by mal sporiteľ uzatvárať dohodu o vyplácaní programového výberu vo forme dodatku s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorej sporiteľom bol v sporiacej fáze a jeho právny vzťah s ň ou bol založený len určením Sociálnou poisťovňou.

K odseku 12 viď zdôvodnenie k § 21 ods. 4.

K bodu 104 [§ 64a sa odsek 3, písm. d)]

Odsek sa dopĺňa o nové písm. d), kedy Sociálna poisťovňa do registra zmlúv nezapíše prestupovú zmluvu, ak bol pred jej uzatvorením zadaný pokyn na vydanie certifikátu a zároveň trvá lehota záväznosti ponúk. Prestupovať v tomto období teda nie je možné. Ak by sa sporiteľ počas záv äznosti ponúk nerozhodol pre žiadnu z nich, môže prípadný prestup zrealizovať po uplynutí obdobia záväznosti.

K bodu 105 (§ 64a ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 106 a 108 ( § 64a ods. 11, § 64b ods. 2 druhá veta)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 107 (§ 64a ods. 12)

Okrem povinnosti previesť sumu zodpovedajú cu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa uvedeného v § 17a sa ustanovuje aj povinnosť zrušiť jeho osobný dôchodkový účet v lehote 3 dní od prevodu

K bodu 109 (§ 64b ods. 6 a 7)

Rozširuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne zaevidovať do ponukového systému skutočnos ť, že došlo k zaregistrovaniu prestupovej zmluvy.

Stanovuje sa obdobie, počas ktorého nemožno prestupovať medzi dôchodkovými správcovský mi spoločnosťami z dôvodu zadania pokynu na vydanie certifikátu až do uplynutia obdobia záväznosti ponúk. Prestupovanie počas tohto obdobia by skomplikovalo proces priznávania dôchodkov prostredníctvom ponukového systému.

K bodu 110 (§ 65 ods. 1)

Prvá veta sa vypúšťa z dôvodu, že pre zamestnávateľa nie je potrebná informá cia o žiadosti zamestnanca o prevod dôchodkových práv do dôchodkového systému EÚ.

K bodom 111 až 121 [§ 65 ods. 3, § 65 ods. 4, 66 ods. 1, § 67 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a e), § 67 ods. 4, 68 ods. 4, § 68 ods. 6, § 69 ods. 1 a ods. 3, § 69 ods. 5, § 69 ods. 6]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 122 (§ 69 ods. 7 až 11)

Odseky sa vypúšťajú z dô vodu nadbytočnosti; v odseku 6 je dostačujúco uvedený odkaz na osobitný predpis, ktorý sa použ ije ak spoločnosť vstúpi do likvidácie.

K bodom 123 až 126 [§ 71 ods. 5, 71 ods. 6 písm. b) a nadpis § 74a]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 127 až 130 (§ 74a ods. 1, § 74a odseky 2 a 3)

Výnosy na účte nepriradených platieb sú majetkom dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Pôvodné odseky 2 a 3 sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti. V nových odsekoch (vznikli posunom odsekov) dochá dza k legislatívno-technickej úprave.

K bodu 131 (§ 74a ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Definuje sa ďalšia funkcia úč tu nepriradených platieb. Počas platnosti certifikátu môže dôchodková správcovská spoločnosť previesť nasporenú sumu sporiteľa uveden ú v certifikáte na účet nepriradených platieb. Tým jeho nasporená suma nepodlieha zhodnoteniu alebo znehodnoteniu v dôchodkovom fonde. Účet je možné použ iť i na prevody, resp. vyplatenie dobrovoľných príspevkov.

K bodu 132 (§ 74a ods. 5)

Odsek sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 133 (§ 74a nový ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie, že na účte nepriradených platieb nem ôže byť iný majetok než peňažné prostriedky.

K bodu 134 (§77 ods. 2, tretia veta)

Nadväzujúc na skutočnosť, že podľ a predkladaného návrhu nie je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na zmenu štatútu dôchodkového fondu, je žiaduce v zá ujme právnej istoty zakotviť mechanizmus ako táto zmena nadobudne účinnosť.

K bodom 135 až 142 (§ 77 ods. 3, § 79 ods. 8, § 80 ods. 3, § 81 ods. 1 písm. f), § 82 ods. 11, § 84 ods. 6, § 88b ods. 6, § 89 ods. 3 a 4, § 90 ods. 8, § 93 ods. 1, § 94 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 143 (§ 94 ods. 5)

Ustanovenia o zasielaní výpisu sporiteľovi sa použijú aj vtedy, ak sa uzatvorí dohoda o vyplácaní programového výberu, pretože ide tiež o formu prestupu, lebo sporiteľ mení dôchodkovú správcovskú spoločnosť na účely vyplácania programového výberu.

K bodu 144 (§ 94 ods. 6 a 7)

V odseku 6 sa vytvára priestor na dohodu o spôsobe zasielania výpisov. Spresňuje sa možnos ť dohody nie len o adrese doručovania, ale aj o forme zasielania výpisu, napr. elektronicky.

Odsek 7 je splnomocňovacím ustanovením na vydanie opatrenia, ktoré bude ustanovovať podrobnosti výpisu.

K bodu 145 (§ 94 ods. 9)

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 146 (§ 94 ods. 11)

Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje obmedzenie spôsobu úhrady nákladov spojených s úpravou výpisu z osobného dôchodkového účtu a nákladov na zaslanie vý pisu z osobného dôchodkového účtu častejšie ako raz ročne v hotovosti.

K bodu 147 (§ 94 nov ý ods. 12)

Pre dôchodkové správcovské spoločnosti sa stanovuje nová informačná povinnosť vo či sporiteľom. Každému sporiteľovi, ktorý dovàši vek 60 rokov a ešte nie je poberateľom dôchodku z II. piliera, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zaslať štandardizovaný list, v ktorom bude informovať o budúcich právach na výber formy výplaty (napr. doživotný dôchodok) a poskytovateľa výplaty (napr. poisťovňa alebo dôchodková správcovská spoločnosť) dôchodku z II. piliera. Vek 60 rokov bol stanovený tak, aby mal budúci dôchodca primeraný čas pred dovàšením dôchodkového veku (62 rokov) na oboznámenie sa so svojimi právami a možnosťami, ktoré mu poskytuje II. piliera a mohol sa tak kvalifikovane rozhodnúť o svojom ďalšom postupe pri uplatňovaní nárokov z II. piliera. Obsah tohto listu bude upravený vo vykonávacom predpise.

K bodom 148 až 160 (§ 95 ods. 1 a 2, § 97 ods. 2, § 99 ods. 1, § 99 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 83, § 100 ods. 4, § 100 ods. 9 druhá veta, § 101 ods. 1 tretia veta, § 101 ods. 3, § 103 ods. 4, § 104, § 106 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 161 [§ 109 odsek 1 písm. e)]

Nová povinnosť predložiť schválené stanovy nadväzuje na vypustenie povinnosti schvaľovania stanov N árodnou bankou Slovenska.

K bodu 162 [§ 109 ods. 5 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 163 (§ 110)

Stanovenie povinnosti poskytovať vybrané údaje ministerstvu má za cieľ poskytnúť tvorcovi politiky starobného dôchodkového sporenia informá cie nevyhnutné na vypracúvanie analýz fungovania systému starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 164 a 165 (§ 112 ods. 4, § 113 ods. 2 druhá veta a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 166 (§ 115 ods. 6)

Navrhuje sa zabezpečenie harmonizácie a zjednotenia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 10 zákona o bankách (z ákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č . 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.) a § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finanč nom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6 zákona o kolektívnom investovan í (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 62 ods. 5, § 78 ods. 6 a § 86 ods. 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.) a § 71 ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.)], pričom sa zároveň prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a úč inného výkonu dohľadu nad finančným trhom (vrátane dohľadu v oblasti starobného dôchodkového sporenia), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je tiež inšpirovaná právnymi nástrojmi doh ľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram.

K bodu 167 (§ 117 ods. 2)

Ide o zosúladenie úpravy so zákonnou úpravou správcovských spoločností a doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Uvedený postup je hospodárnejší a časovo menej náročný.

K bodu 168 (§ 118 ods. 9 a 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 169 (prechodné ustanovenia - § 123an až 123ap)

(K § 123an)

(Ods. 1) Podľa súčasného znenia zákona je tiež možné podať žiadosť o dôchodok. Na takúto žiadosť sa nebude prihliadať, nakoľko sa stanovuje úplne nový mechanizmus žiadania o dôchodok.

(Ods. 2) D ôchodková správcovská spoločnosť zašle sporiteľovi, ktorý dovàši 60 rokov (teda všeobecný vek pre splnenie vekovej podmienky pri predčasnom starobnom dôchodku z I. piliera) pred nadobudnutím úč innosti zákona list obsahujúci informácie o dôchodkoch podľa tohto zákona, aby boli v dostatočnom časovom predstihu pred tým, ako bude možné dôchodky podľa tohto zákona vyplácať, informovaní. Keďž e títo sporitelia dovàšia uvedený vek pred 1. januárom 2015, nemohol by im byť uvedený list podľa ustanovení účinných od 1. januára 2015 doručený v roku, v ktorom ho dovàšili.

(K § 123ao)

(Ods. 1) Prechodné ustanovenie stanovuje použitie právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014, ak sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti sporiteľ a pred 1. januárom 2015, na určenie zostatku na osobnom dôchodkovom účte zomretého, ktorý má byť vyplatený alebo prevedený na osobný dôchodkový účet podľa § 40, a to bez ohľadu na dátum prevodu.

(Ods. 2) Ide o špecifikovanie postupu, ktorý by bol uplatnený v prípade, ak bolo za čaté a neskončené konanie podľa tohto zákona pred navrhovanou účinnosťou 1. január 2015.

(Ods. 3) Zákonnou úpravou sa stanovuje percento zvyšovania dôchodku, ktoré mô že inak v budúcnosti ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením.

(K § 123ap)

Vypúšťa sa uplatňovanie § 123q, ktorým malo byť pre poberateľa invalidného dôchodku zabezpečené vyplatenie sumy nasporenej k 31. decembru 2007, ktorú za sporiteľa zaplatila na bežný účet dô chodkového fondu Sociálna poisťovňa. Toto prechodné ustanovenie malo zabezpečiť, aby sa nasporená suma mohla vyplatiť invalidnému dôchodcovi z dôvodu, že štát za nich prestal platiť dôchodkové poistenie a tým aj príspevky na starobné dôchodkové sporenie a radikálne sa tým pre nich zmenili podmienky v porovnaní s podmienkami, ktoré platili pri vstupe do II. piliera. Nebola im daná možnosť vystúpenia z II. piliera a existoval veľký predpoklad, že už nebudú zárobkovo činní a nebudú im do II. piliera plynúť ďalšie príspevky. Bol pre nich stanovený limit, ak obdobie ich sporenia trvalo aspoň 10 rokov, nasporená suma im nemohla byť vyplatená jednorazovo a k svojim prostriedkom by sa tak dostali dovàšením dôchodkového veku, kedy by už boli oprávnení žiadať o jeden z druhov dôchodkov II. piliera. T í, ktorých obdobie dôchodkového sporenia trvalo menej ako 10 rokov, mali možnosť požiadať o jednorazové vyplatenie sumy nasporenej k 31. decembru 2007 (zaplatenej Sociálnou poisťovňou) po dovàšení dôchodkového veku, resp. ak im bol priznaný predčasný starobný dôchodok z I. piliera.

Tým, že sa navrhuje zrušenie podmienky minimálneho obdobia starobného dôchodkové ho sporenia, stráca toto ustanovenie pre túto skupinu sporiteľov opodstatnenie. Na takého sporiteľa sa budú vzťahovať ustanovenia tohto zákona tak ako na všetkých ostatných sporiteľov.

K bodu 170 (§ 124)

Ide o legislatívno-technick ú úpravu.

K bodu 171 (zrušovacie ustanovenia - § 127, príloha č. 1)

Vyhláška sa vypúšťa z dôvodu ďalšieho neuplatňovania prechodného ustanovenia v §123q.

K bodu 172 (vypustená Príloha č. 1)

Príloha č. 1 sa vypúšťa z dôvodu, že vzorce, ktoré obsahuje nereflektujú súč asné metódy výpočtu dôchodkov používané v praxi. V minulosti sa na výpočet doživotného dôchodku používal klasický 'nemecký' poistný prístup. V súčasnosti už väčšina pois ťovní používa anglosaský model peňažných tokov so stochasticky modelovanými vstupnými parametrami. Výpočet stochasticky modelovaných parametrov je pre bežného človeka zložitejší ako samotný vzorec v Prílohe č. 1.

Predkladateľ neurčil úmrtnostné tabuľky ani presnú metódu výpočtu dôchodku, pretože by tým sám nastavil parametre výpočtu poistného rizika. Ocenenie poistné ho rizika a dostatočnosť kapitálu na jeho krytie je základnou požiadavkou na podnikanie poisťovne podľa európskych smerníc. Uvedené znamená, že určenie poistného rizika a držanie dostatočného kapitá lu poisťovne je jej základnou povinnosťou a zodpovednosťou, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

K bodu 173 (vypustený druhý bod novej Prílohy č. 1) a bodu 174 (štvrtý bod novej Prílohy č. 1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/E Ú zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(Ú. v. EÚ , L 180, 15. 7. 2010) ruší a nahrádza smernicu Rady 86/613/EHS. Z tohto dôvodu sa vypúš ťa druhý bod novej Prílohy č. 1, smernica 2010/41/EÚ bude doplnená do transpozič nej prílohy v novom znení bodu č. 4.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa z transpozičnej prílohy (pôvodný bod č. 4 novej Prílohy č. 1) vypúšťa. Smernica 2006/54/ES sa vzťahuje na zamestnanecké systémy sociá lneho zabezpečenie, ktoré vymedzuje čl. 2 písm. f) tejto smernice. Judikatúra Súdneho dvora EÚ určila kritériá, podľa ktorých Súdny dvor EÚ určuje, či daný dôchodkový systém podlieha prá vnemu režimu smernice 79/7/EHS alebo spadá do vecného rozsahu článku 157 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je implementovaný, pre oblasť zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpeč enia, smernicou 2006/54/ES (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-385/11ElbalMoreno, body 20. až 23.) Zo zhodnotenia prv uvedenej definície a kritérií obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dô chodkový systém upravený zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spadá do vecného rozsahu smernice 79/7/EHS a nie do vecné ho rozsahu smernice 2006/54/ES.

K čl. II

Èl. II. bezprostredne súvisí s čl. I., v ktorom sa okrem iného upravuje i platenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu poistným na dôchodkové postenie.

Zamestnávateľ je povinný odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za sporiteľov, ktorí vykon ávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné ho pomeru (ďalej len 'dohodári') a ktorí sú nepravidelne odmeňovaní, až po skončen í dohody. Odhliadnuc od faktu, že správa aktív dôchodkových fondov, ktorú vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti sa manažuje podstatne lepším spôsobom, ak správca podrobne pozná, resp. s vysokou pravdepodobnosťou vie predpovedať, svoj cash-flow (čo je v prípade uvedených dohôd zna čne komplikovanejšie), možnosť vyhýbania sa plateniu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, resp. odkladanie platenia týchto príspevkov, má citeľný negatívny vplyv i na dohodára-sporite ľa. Výška nasporenej sumy, ktorú bude môcť sporiteľ po splnení zákonom stanovených podmienok použiť na dojednanie výplaty dôchodku z II. piliera prostredníctvom anuitného produktu alebo dôchodku vyplá caného programovým výberom je pre stanovenie výšky takéhoto dôchodku zásadná. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že hodnota osobného dôchodkov ého účtu vyjadrujúca výšku sporiteľových úspor je daná nielen výškou zaplatených príspevkov, ale aj ich zhodnotením. Skutočnos ť, že za takéhoto dohodára-sporiteľa môže jeho zamestnávateľ i po dobu niekoľkých rokov (pokiaľ dohoda stále trvá) povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie neplatiť, má zásadn ý dosah práve na možnosti a výšku zhodnotenia úspor tohto sporiteľa. Príspevky odvedené a zaplatené s dlhším časovým odstupom, niekedy až niekoľko rokov, sa po dobu, počas ktorej neboli odvedené , nemohli zhodnocovať. Uvedenú stratu sporiteľ žiadnym spôsobom nedoženie, pretože k žiadnemu fiktívnemu spätnému prepočítaniu zhodnotenia dôjsť nemôže. Sporiteľ je preto o svoje vý nosy za toto obdobie navždy ukrátený. Okrem uvedeného nemožno vylúčiť, že zamestnávateľ zo špekulatívnych dôvodov, chcejúc sa vyhnúť zaplateniu poistného a príspevkov na dôchodkové sporenie, privedie svoju spoločnosť ešte pred ukončením dohôd so zamestnancami, ktorí sú nepravidelne odmeňovaní do zániku (bez právneho nástupcu). Ak zamestnávateľ v takomto prípade nezašle Sociá lnej poisťovni ani výkaz o vyplatených odmenách a neurčí vymeriavací základ na platenie poistného, nemôže Sociálna poisťovňa uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ, zo základného fondu garančného poistenia v súlade s § 165 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzniká tak riziko, že prí spevky na starobné dôchodkové sporenie nebudú zaplatené vôbec. V opačnom prípade, t.j. ak výkaz zaslaný bude, príspevky pôjdu na ťarchu garančného fondu, avšak obmedzením trvania dĺžky dohô d bude obmedzený aj rozsah takto uhradených príspevkov.

K bodu 1 (§ 223 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť splatnosť odmeny, výplatu odmeny ako aj zrážky z odmeny a poradie zrážok pri prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnakým spôsobom, ako je upravená splatnosť mzdy, výplata mzdy, zrážky zo mzdy a poradie zr ážok zo mzdy v pracovnom pomere.

K bodu 2 (§ 226 ods. 1)

Navrhuje sa obmedziť trvanie dohody o vykonaní práce najviac na 12 mesiacov, a to z dôvodu, že tieto dohody majú výnimočný charakter, ako aj aby sa zamedzilo zneužívaniu tohto inštitútu v sociálnom poistení.

K bodom 3 až 5 (§ 227 ods. 2 a § 228)

Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe (výnimočnosť dohôd a platenie odvodov na sociálne poistenie z nepravidelného príjmu) sa navrhuje upraviť trvanie dohody o brigádnickej práci š tudentov tak, aby trvala najviac 12 mesiacov. Zároveň je potrebné osobitne upraviť splatnosť odmeny z dohody o brigádnickej práci študentov.

K bodom 6 až 8 (§ 228a)

Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe (výnimočnosť dohôd a platenie odvodov na sociálne poistenie z nepravidelného príjmu) sa navrhuje upraviť trvanie dohody o pracovnej činnosti tak, aby trvala najviac 12 mesiacov. Zároveň je potrebné osobitne upraviť splatnosť odmeny z dohody o pracovnej činnosti.

K bodu 9 (§ 252j)

V súvislosti s navrhovaný mi zmenami týkajúcimi sa obmedzenia trvania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovn ého pomeru sa navrhuje osobitne upraviť skončenie dohôd, ktoré boli uzavreté podľa doterajších právnych predpisov, t.j. pred nadobudnutím účinnosti navrhovaných zmien.

K čl. III

K bodu 1(§ 4 ods. 5)

Navrhuje sa neustanovovať maximálnu sumu mesačného príjmu a maximálnu sumu priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vych ádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tieto údaje bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom s ídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.

K bodu 2(§ 11 ods. 4)

Navrhuje sa neustanovovať všeobecný vymeriavací základ opatrením z dôvodu, že pri jeho určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický ú rad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časové ho obmedzenia.

K bodu 3(§ 64 ods. 7)

Navrhuje sa neustanovovať aktuálnu dôchodkovú hodnotu opatrením z dôvodu, že pri jej určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický ú rad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časové ho obmedzenia.

K bodu 4(§ 66 ods. 6)

V súvislosti s novelizáciou definície sporiteľa v zákone o starobnom dôchodkovom sporení a s vypustením definície obdobia starobného dôchodkového sporenia z tohto zákona, je potrebné pojmovo spresniť spôsob určenia sumy starobného dôchodku sporiteľa v zákone o sociálnom poistení.

K bodu 5(§ 67 ods. 2)

V závislosti od podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia sa navrhuje nová právna úprava nároku na predčasný starobný dôchodok sporiteľ a podľa zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa dopĺňa nová podmienka, podľa ktorej nárok na predčasný starobný dôchodok sporiteľa vznikne aj vtedy, ak úhrn sú m predčasných starobných dôchodkov z oboch dôchodkových schém dosiahne stanovenú hranicu.

K bodom 6 a 7(§ 67 ods. 5 a 6)

Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré sú povinne d ôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobné ho dôchodku je potrebné upraviť znenie § 67 ods. 5 tak, ž e sa bude vzťahovať na každý vznik povinného poistenia takýchto osôb, ako aj § 67 ods. 6, aby bolo možné zúčtovať sumy vyplateného predčasného starobného dôchodku aj v prípade krátkodobého trvania zamestnania dlhodobo nezamestnaných.

K bodu 8(§ 82 ods. 12)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 9(§ 82a ods. 4 až 9)

Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Euró pskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú.v. ES L 56, 4.3.1968) v platnom znení (ďalej len 'služobný poriadok') upravuje v prílohe VIII. č l. 11 ods. 1 podmienky vzniku nároku na prevod poistno-matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových prá v úradníka, ktorý odíde zo služieb inštitúcií alebo orgánov Európskej únie vykonávať činnosť zakladajúcu nároky na dôchodok do iného členského štátu Európskej únie.

Z tohto dôvodu sa navrhuje podrobnejšie upraviť v zákone o sociálnom poistení určenie sumy starobného dôchodku v dôchodkovom systé me Slovenskej republiky so zohľadnením dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu doručenia žiadosti o prevod týchto dôchodkových práv.

Navrhuje sa, aby obdobie služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie bolo zohľadnené ako obdobie dôchodkového poistenia na úč ely splnenia podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Uvedené obdobia sa však vylúčia z obdobia dôchodkového poistenia na účely určenia sumy dôchodkovej dá vky (nezisťuje sa za tieto obdobia OMB, vylučujú sa na účely určenia POMB aj z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré je rozhodujúce na stanovenie sumy dôchodkovej dávky).

Ak v sume poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie sú zahrnuté aj dôchodkové n ároky získané v Slovenskej republike, ktoré už boli v minulosti prevedené do dôchodkového systému Európskej únie, prevedená suma poistno-matematického ekvivalentu sa zníži o nároky nadobudnuté v Slovenskej republike s tým, že tieto budú zohľadnené v takom rozsahu, v akom boli nadobudnuté pred ich prevedením do dôchodkového systému Európskej únie.

Suma poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok prevedená do dôchodkového systému Slovenskej republiky sa vydelí jednotkovou hodnotou odlož eného starobného dôchodku, k rozhodujúcemu dňu (doručenia žiadosti o prevod, prípadne odo dňa vzniku nároku na prevod podľa Služobného poriadku). Takto určená suma sa pripočíta k sume starobného dô chodku, na ktorý vznikne nárok po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky podľa zákona o sociálnom poistení (t. j. po dovàšení dôchodkového veku a splnen í potrebného obdobia dôchodkového poistenia).

Výsledná suma dôchodkovej dávky bude podliehať režimu zákona o sociálnom poistení na účely zvyšovania i iných zmien a bude na tento úč el posudzovaná ako jedna suma starobného dôchodku. Na splnenie podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa prihliada aj na obdobia získané výkonom služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Euró pskej únie, avšak na účely určenia sumy starobného dôchodku sa už toto obdobie nezohľadňuje.

Ak pred dovàšením dôchodkové ho veku osoba, ktorej právo na starobný dôchodok bolo prevedené do dôchodkového systému Slovenskej republiky zomrie, suma, ktorá by bola pripočítaná k sume starobného dôchodku, sa pripočíta k sume invalidnéh o dôchodku, ktorá je základom na výpočet pozostalostných dávok (vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok). Takto určená suma pozostalostných dávok bude podliehať režimu zá kona o sociálnom poistení, či už pri valorizácii takto určených pozostalostných dávok, ako aj pri aplikácii § 81 ods. 6 (súčet pozostalostných dávok je v zásade obmedzený sumou dôchodkovej dá vky, na ktorú by mal nárok zomretý).

K bodu 10(§ 84 ods. 5)

V nadväznosti na zmenu v § 138 ods. 8 sa navrhuje osobitne určiť denný vymeriavací základ pre úrazové dávky dlhodobo nezamestnaných osôb alebo š tudentov, ktorých príjem nepresahuje zákonom ustanovenú hranicu.

K bodu 11(§ 112 ods. 10)

Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré sú povinne dô chodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobného d ôchodku je potrebné doplniť znenie § 112 ods. 10, aby bolo možné zúčtovať sumy predčasného starobného dôchodku vyplateného po zániku ná roku na jeho výplatu aj dlhodobo nezamestnaným.

K bodom 12 a 13(§ 123 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 14(§ 131 ods. 1 a 2)

Zamestnanec, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom je naďalej sporiteľom, ale už sa mu nepostupujú príspevky na starobné dôchodkové sporenie na jeho osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preto tento zamestnanec a jeho zamestnávateľ platí poistné na povinn é starobné poistenie v plnej sadzbe.

K bodu 15 (§ 138 ods. 8)

Navrhuje sa bližšie upraviť vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové poistenie a garančné poistenie u osôb, ktoré nemajú vymeriavací zá klad ako zamestnanci z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.

K bodu 16 (§ 143 ods. 1)

Navrhuje sa doplniť splatnosť poistného na dôchodkové poistenie u študentov s pravidelným príjmom, ktorí na základe príjmu vyplateného po skončen í dohody a rozpočítaného na obdobie trvania dohody podľa § 139c ods. 3 nadobudnú postavenie zamestnanca, ako aj splatnosť poistného na úrazové a garančné poistenie u u osôb, ktoré nemajú vymeriavací základ ako zamestnanci, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.

K bodu 17(§ 167a ods. 2)

Ide o zosúlaďovanie terminológie zákona o sociálnom poistení so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 18(§ 168 ods. 1)

V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné zodpovedajúco upraviť zásady použí vania finančných prostriedkov správneho fondu Sociálnej poisťovne, ktorá plní úlohy podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodom 19 a 20(§ 170 ods. 1 a 6)

V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné primerane upraviť aj povinnosti Sociálnej pois ťovne týkajúce sa zhromažďovania a zverejňovania údajov.

K bodom 21 a 23[§ 178 ods. 1 písm. d), § 179 ods. 1 písm. g), a h)]

Vecná pôsobnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne sa rozširuje o nové pôsobnosti, ktoré zodpovedajú jej povinnostiam podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 22 [§ 179 ods. 1 písm. e)]

Z dôvodu presunu kompetencie vo veciach príplatku za štátnu službu k dô chodku z MPSVR SR na Sociálnu poisťovňu sa navrhuje upraviť pôsobnosť ústredia Sociálnej poisťovne v súvislosti s týmto príplatkom.

K bodom 24, 25, 27 a 32(§ 226 ods. 1 písm. e), f), p) a q), § 241a ods. 1)

Plnenie povinností, ktoré Sociálnej poisťovni vyplývajú zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení si vyžaduje spresniť ich formulácie a terminologicky ich zosúladiť s týmto zákonom.

Okrem toho je potrebné v súvislosti so zrušením ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a valorizácie dôchodkových dávok a úrazovej renty opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, upraviť povinnosti Sociálnej poisťovne tak, aby táto bola povinná tieto údaje stanovova ť a zverejňovať na svojom webovom sídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.

K bodu 26 [§ 226 ods. 1 písm. i)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 28 (§ 226a ods. 1 a 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 29 (§ 231 ods. 1 písm. b) 4. bod)

Navrhuje sa doplniť lehota na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov študenta, ktorý nebol povinne sociálne poistený z dôvodu, že jeho pravidelný príjem z dohody o brigádnickej činnosti nepresahoval zákonom ustanovenú hranicu počas trvania dohody, avšak po skončení dohody mu bol vyplatený príjem, ktorý mu po rozpočítaní na základe § 139c zakladá povinné dôchodkové poistenie.

K bodu 30 [§ 231 ods. 1 písm. b) 5. a 6. bode]

Z dôvodov problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi pri výkone kontrol nelegálneho zamestná vania NIP sa navrhuje vypustiť odkaz na zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

K bodu 31(§ 233 ods. 5)

Z dôvodu zrušenia ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty opatrením a zavedenia povinnosti Sociálnej poisťovne zverejňovať tieto údaje na svojom webovom sídle je potrebné upraviť povinnos ť Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať Sociálnej poisťovni potrebné makroekonomických ukazovatele.

K bodu 33[§ 241a ods. 2 písm. d)]

Poistné na starobné poistenie sporiteľa v období, v ktorom sa mu poskytuje materské, platí štát. Sociálna poisťovňa z tohto poistného odvádza pr íspevky na jeho osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Sociálnej poisťovni sa z toho dôvodu musí poskytnúť primeraná lehota na odvod príspevkov, ktorá začína plynúť od zistenia rozhodujúcich skutočností podmieňujúcich nárok na materské (vydanie rozhodnutia o nároku na materské).

K bodu 34(§ 241a ods. 2 písm. f) nové znenie)

Pôvodný text tohto ustanovenia je už obsolétny (nepoužíva sa), pretože Sociálna poisťovňa už neurčuje sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Dňom vydania certifikátu dôchodková správcovská spoločnosť odpíše z osobného účtu sporiteľa všetky dôchodkové jednotky. Na základe tohto certifikátu vyhotovia jednotlivé pois ťovne svoje ponuky dôchodkov. Príspevky, ktoré by mali byť poukázané na osobný účet sporiteľa už nemajú praktický význam na vyhotovenie ponuky dôchodku. Preto nemá praktický význam poukazovať tieto príspevky na osobný účet sporiteľa.

K bodu 35(§ 246 ods. 1)

Zovšeobecňuje sa definícia vecnej pôsobnosti výkonu dozoru štátu nad vykonávaním povinností pri vykonávaní starobného dôchodkové ho sporenia Sociálnou poisťovňou. V tej súvislosti je poznámka pod čiarou k odkazu 106c nepotrebná.

K bodu 36(§ 293de a 293df)

Ide o prechodné ustanovenia.

(K § 293de)

Nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje podľa predpisov účinných v deň, ku ktorému sa skúma splnenie podmienok nároku na tento dô chodok a nároku na jeho výplatu (priznanie) bez ohľadu na to, kedy sa vydáva rozhodnutie.

(K § 293df)

Zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa vypúšťa definícia obdobia starobného dôchodkového sporenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpeč iť relevanciu tohto obdobia pri určovaní sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku aj po 31. decembri 2015.

K čl. IV

Dopĺňa sa okruh príjmov, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov, a to o výnosy z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré sa vyplácajú poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia z dôvodu, ž e podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv nie je priamo dôchodkom starobného dôchodkového sporenia (ktorý je už v súčasnosti od dane z príjmov oslobodený), ale vypláca sa dô chodcovi spolu s dôchodkom starobného dôchodkového sporenia, ktorý mu vypláca poistiteľ. Zámerom predkladateľa preto je, aby bol aj takýto príjem oslobodený od dane z príjmov.

K čl. V

K bodu 1(§ 41 nové ods. 3 a 4)

V prípade vykonávania poistenia týkajúceho sa dĺžky života, ktoré je upravené právnymi predpismi v oblasti sociálneho poistenia ide o poskytovanie špecifického poistné ho produktu upraveného osobitným zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zvýšenia ochrany poistených a prí jemcov poistného plnenia je potrebné zabezpečiť, aby poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonávajúca poisťovaciu činnosť v tomto poistnom odvetví zabezpečila oddelenú správu a viedla osobitnú účtovnú evidenciu pre toto poistné odvetvie. Oddelená správa musí zahàňať oddelenú identifikáciu a riadenie portfólia závä zkov tohto poistného odvetvia a k nim prislúchajúcim aktívam. Povinnosť viesť oddelenú správu a účtovníctvo bude analogická platnej povinnosti viesť oddelenú správu a účtovníctvo pri súč asnom vykonávaní životného a neživotného poistenia.

K bodu 2(§ 41 ods. 8)

Ide o legislatívno-technick ú úpravu v nadväznosti na doplnenie dvoch nových odsekov v § 41.

K bodu 3(§ 43 nový ods. 11)

V súvislosti so špecifickým charakterom poistenia týkajúceho sa dĺžky života, ktoré je upravené prá vnymi predpismi v oblasti sociálneho poistenia sa zavádza povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o rozhodnutí o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v tomto poistnom odvetví. Účelom ustanovenia je zabezpečiť informovanosť NBS a zároveň určiť dostatočný časový priestor pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a poisťovňu z iného členského štátu na ukončenie uzatvárania nových poistných zmlúv. Toto oznámenie bude poisťovňa, poboč ka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu povinná podať najneskôr tri mesiace pred plánovaným ukončením uzatvárania nových poistných zmlúv.

K bodu 4(príloha č. 1)

Zavedenie nového poistného odvetvia 'A.7 Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia' v ž ivotnom poistení je potrebné v dôsledku špecifickej povahy poistného produktu. Znenie nového poistného odvetvia vychádza z platných smerníc EÚ upravujúcich oblasť poisťovníctva.

K čl. VI

V novelizačnom čl. VI, ktorý mení zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa legislatívne precizuje úprava príjmu, ktorý sa v určitom rozsahu nepovažuje za pr íjem posudzovanej osoby na účely nároku na dávku v hmotnej núdzi, aj o starobn ý dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera. Nejde o nový druh príjmu, ktorý nie je príjmom na účely tohto zákona.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2014, v zásade okrem ustanovení upravujúcich samotnú výplatu dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia, ktor é nadobudnú účinnosť 1. januára 2015.

Bratislava 26. februára 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

A. Všeobecn á časť

Ministerstvo prá ce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ako iniciatívny návrh.

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje v IV. časti druhy dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, podmienky a formy ich vyplácania. Obsahuje aj niektoré ustanovenia týkajúce sa vyplácania dôchodkov a podmienky výplaty nasporenej sumy v prípade smrti sporiteľa. Keďže vyplácanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) sa začne už v roku 2015, bolo potrebné upraviť oblasti, ktoré v súčasnej právnej úprave absentujú , a to najmä proces od spísania žiadosti sporiteľa o dôchodok zo starobného dôchodkov ého sporenia, predkladania ponúk na vyplácanie dôchodkov dôchodkovými správcovskými spoločnosť ami a poisťovňami, úprava zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom dôchodku a sporiteľom, zvyšovanie dôchodkov a rozdeľovanie podielu na prebytku z investovania technických rezerv, platenie poistné ho na dôchodkové poistenie za poberateľa dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a vy brané poistno-matematické a iné technické vlastností dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia. Súčasná právna úprava je okrem iného v niektorých oblastiach, ktorými sú podmienky vyplácania niektorých druhov dôchodkov, ako aj poistno-matematický ch a iných technických vlastností dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia prekonaná.

Predložený vládny návrh zákona obsahuje komplexnú právnu úpravu vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia. Navrhuje sa, aby sa zo starobného dôchodkového sporenia vyplácal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostné dôchodky. Jednotlivé druhy dôchodkov budú môcť vyplácať poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a zahranič né poisťovne, ktoré majú na území Slovenskej republiky oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví 'poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia' podľa zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účelom starobného sporenia je spolu s dôchodkovým poistením (I. pilier) zabezpečiť príjem v starobe a pozostalým pre prípad smrti. Keďže starobné dôchodkové sporenie je sú časťou základného dôchodkového systému, navrhuje sa, aby sa starobné dôchodky a predč asné starobné dôchodky z II. piliera rovnako ako starobné dôchodky a predčasné starobn é dôchodky z I. piliera vyplácali vo forme doživotného dôchodku. Umožňuje sa vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku aj vo forme dočasného dôchodku, ktorý vyplácajú poisťovne alebo vo forme programového v ýberu, ktorý vypláca dôchodková správcovská spoločnosť, ale iba v určitých zákonom vymedzených situáciách.

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa zriadila a spravovala centrálny informačný ponukový systém, a to najmä na účely sprostredkovania výberu dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia. Jeho využitie bude povinné pre každého sporiteľa, ktorému sa bude vyplácať doživotný dôchodok alebo dočasný dôchodok. Ponuka dôchodku predložená poisťovňou prostredníctvom tohto ponukového systé mu bude pre poskytovateľ a záväzná. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je ochrana sporiteľa, ktorý dostane všetky relevantné záväzné ponuky v jednom dokumente a na jednom mieste, pričom bude zabezpečené, že pri predkladaní ponuky doživotného alebo dočasného starobného dôchodku nebude poisťovňa zohľadňovať individuálne riziko sporiteľa.

Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj viacero novelizačných článkov, ktorými sa menia a dopĺňajú ďalš ie zákony. Novelizačným čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, sa navrhuje v záujme potreby riešenia problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi v súvislosti s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, upraviť maximálne trvanie týchto dohôd, ako aj splatnosť odmeny, výplatu odmeny, zrážky z odmeny a poradie zráž ok z odmeny, plynúcej z týchto dohôd.

Novelizačným čl. III sa mení a dopĺňa z ákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo väzbe na komplexnú právnu úpravu vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier).

Novelizačným čl. IV sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa rozširuje úprava príjmu oslobodeného od dane o výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Novelizač ným čl. V, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa do prílohy tohto zákona dopĺňa nové poistné odvetvie pre poisťovne, ktoré budú mať záujem vyplácať dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia.

V novelizačnom čl. VI, ktorý dopĺňa zá kon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa rozširuje úprava príjmu, ktorý sa v určitom rozsahu nepovaž uje za príjem posudzovanej osoby na účely nároku na dávku v hmotnej núdzi, aj o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera.

Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Navrhuje sa, aby zá kon nadobudol účinnosť 1. júla 2014, v zásade okrem ustanovení upravujúcich samotnú výplatu dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2015.

zobraziť dôvodovú správu