2.
doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,“.

3.
doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

4.
doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

5.
doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,“.

„d)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa odseku 1 písm. j) a k) a ods. 3 písmena a), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.“.

l)
nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.“.

n)
náhrada nemajetkovej ujmy,37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37ae znie:

§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu,

úroky z hypotekárneho úveru37b) alebo stavebného úveru37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 37b a 37c znejú:

§ 68 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 2 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení zákona č. 658/2007 Z. z.“.

(13)
Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.37ab) Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.“.

„y)
nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 59ia znie:

59ia)
§ 42 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„aa)
odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu.59ja)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 59ja znie:

59ja)
§ 9 zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

c)
zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,“.

g)
suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,“.

j)
inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27.“.

78)
§ 54 až 54b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

(19)
Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú
a)
kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,

b)
výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c)
výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d)
odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv79a) najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky,94) Exportno-importnú banku Slovenskej republiky,95) poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,79b)

e)
výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f)
výdavky (náklady) na poradenské a právne služby,

g)
výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov,1) zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 79a a 79b znejú:

79a)
§ 642 až 672a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

79b)
§ 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 4, § 27 a § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.“.

(20)
Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len "nájomná zmluva") a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu80) (ďalej len "nájomca"), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom
a)
bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b)
došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 80 znie:

80)
Napríklad § 51, § 151n až 151r, § 664 až 669 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.“.

(24)
Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo
a)
k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b)
po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.“.

(31)
Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.“.

(33)
Súčasťou základu dane
a)
sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b)
je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;1) následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu1) počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa.“.

„(34)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36)
V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane
a)
zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b)
zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.“.

„7.
poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,“.

„i)
výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 88aa znie:

88aa)
§ 4 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z.“.

„t)
výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to
1.
vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2.
v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.“.

„a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov z prenájmu,

b)
zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení
1.
predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane,

2.
likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,1)“.

„n)
členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne,“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 103a znie:

§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.“.

„m)
paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,78a) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka.“.

„n)
výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru
1.
z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,105a)

2.
likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,37ab)

3.
bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 105a znie:

105a)
§ 2 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.

㤠21a
Pravidlá nízkej kapitalizácie
(1)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu,1) a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu1) alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.

(2)
Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.

(3)
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,94) poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu105b) alebo lízingovou spoločnosťou.105c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 105b a 105c znejú:

105b)
§ 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z.
§ 4, § 27, § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.

105c)
§ 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely (oznámenie č. 248/2014 Z. z.).“.

a)

v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní,

b)

ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

c)

v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad107) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.".

Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená c) a d).

(8)
Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).“.

„(3)
Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.“.

„Doba odpisovania

(3)
Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.“.

„(8)
Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.“.

„(11)
Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly podľa osobitného predpisu128) a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.“.

„(1)
Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:

„(1)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

㤠30c
Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj
(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať súčet
a)
25 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj1) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,

b)
25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov podľa § 19 ods. 2 písm. c) šiesteho bodu a poistného a príspevkov podľa § 19 ods. 3 písm. i) zamestnanca v zdaňovacom období, v ktorom daňovník so zamestnancom uzatvoril trvalý pracovný pomer, pričom zamestnanec sa podieľa na realizácii projektu výskumu a vývoja, je občanom členského štátu Európskej únie mladším ako 26 rokov veku a ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi,

c)
25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu.

(2)
Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

(3)
Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj1) súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja.

(4)
Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady)
a)
na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií,

b)
na služby, licencie1) a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou výdavkov (nákladov) na
1.
služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied,120g) právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy,120h) verejných vysokých škôl70) a štátnych vysokých škôl,70)

2.
nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného predpisu,120i) ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,120j)

3.
certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.


(5)
Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý
a)
v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b,

b)
ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj120j) nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja.

(6)
Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(7)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka,

b)
výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

c)
dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,

d)
ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

(8)
Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.

(9)
Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odseku 1, stráca nárok na odpočet podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odseku 1. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 120g až 120l znejú:

„120g)
Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z.

120h)
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

120i)
§ 7 písm. d) zákona č. 172/2005 Z. z.

120j)
§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 233/2008 Z. z.

120k)
§ 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

120l)
§ 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z.“.

„Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a 6, neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6.“.

„o)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie.37ab)“.

„(17)
Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť
a)
platiteľ dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, pričom ak platiteľom dane je
1.
fyzická osoba, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené,

2.
právnická osoba, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo,

b)
držiteľ do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, pričom ak ho poskytol
1.
fyzickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,

2.
právnickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.


(18)
Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane.“.

㤠52zd
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
Pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 sa použijú ustanovenia predpisu účinného od 1. januára 2015, okrem zmeny doby trvania týchto zmlúv, ktorú je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa v rozsahu vyplývajúcom zo skrátenia alebo predĺženia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1.

(2)
Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 5, 6, 19, 24, 34 a 35, § 18, § 19 ods. 2 písm. t) a ods. 3 písm. a), b), n) a p), § 20 ods. 9 písm. a) a ods. 10, § 21 ods. 1 písm. h), § 21 ods. 2 písm. m) a n), § 22 ods. 9, 11 a 12, § 24 ods. 8, § 25 ods. 3, § 25 ods. 5 písm. c), § 26 ods. 1 až 3 a 8 až 11, § 27 ods. 1, § 28, § 30c, § 42 ods. 2, príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

(3)
Postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použije pri výpočte nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri 2014.

(4)
Ustanovenie § 17 ods. 33 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije na zmluvy o predaji majetku, pri ktorých sa výnos z predaja majetku zaúčtuje na účet výnosov budúcich období po 31. decembri 2014.

(5)
Ustanovenie § 21a v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije po prvýkrát na úroky plynúce na základe zmlúv o úveroch a pôžičkách pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

(6)
Pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(7)
Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima39a) k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie 2015. Ustanovenie § 52 ods. 48 sa od 1. januára 2015 neuplatňuje.

(8)
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2015 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014.

(9)
Ustanovenie § 17 ods. 36 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2014.“.

„Príloha č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z.

ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN
Prevziať prílohu - ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN“.

„Príloha č. 6 k zákonu č. 595/2003 Z. z.

Výpočet navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d)
Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)], ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

kde

P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],

PŽM je životné minimum platné k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom.

1.
Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:
ČNP = NP / (1-SD1)

kde

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom.

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov,154) nasledovným spôsobom:

NNP = ČNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov154) vyjadrený desatinným číslom.

2.
Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:
ČNP = P / (1-SD1) + (NP - P) / (1 - SD2)

kde

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom,

SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu vyjadrená desatinným číslom.

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov,154) nasledovným spôsobom:

NNP = ČNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov154) vyjadrený desatinným číslom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 154 znie:

154)
Zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„d)
kópiu dokumentu alebo časti dokumentu podľa osobitného predpisu.39a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 39a znie:

39a)
§ 23c zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„(5)
Na účely tohto zákona sa obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, fyzická osoba podľa osobitného predpisu4b) a pozemkové spoločenstvo,4c) triedia do veľkostných skupín takto:
a)
mikro účtovná jednotka,

b)
malá účtovná jednotka alebo

c)
veľká účtovná jednotka.

(6)
Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a)
celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,

b)
čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,

c)
priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

(7)
Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a)
celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,

b)
čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,

c)
priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.“.

(8)
Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a)
celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,

b)
čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,

c)
priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50.

(9)
Celkovou sumou majetku podľa odsekov 6 až 8 sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3.

(10)
Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za príslušné účtovné obdobie, pričom účtovná jednotka posudzuje splnenie podmienok aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Účtovná jednotka je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5.

(11)
Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, pričom nepostupuje podľa odseku 12.

(12)
Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, môže postupovať ako malá účtovná jednotka.

(13)
Odseky 5 až 12 sa nevzťahujú na účtovnú jednotku, ktorá je uvedená v § 17a a 17b alebo je subjektom verejného záujmu.

(14)
Na účely tohto zákona sa subjektom verejného záujmu rozumie účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie29db) a účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 2.

(15)
Na účely tohto zákona sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.“.

„f)
iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva,“.

Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g).

„k)
oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.“.

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).

„g)
Exportno-importná banka Slovenskej republiky.“.

„(1)
Ak odsek 2 neustanovuje inak, účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky vyhotovené v listinnej podobe sa doručujú daňovému úradu. Daňový úrad účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky prijaté v listinnej podobe prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g) a či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4. Ak účtovná jednotka nevyplnila všeobecné náležitosti správne alebo doručené podanie bolo neúplné a chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 a 4, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením. Dokumenty prevedené do elektronickej podoby postúpi daňový úrad v elektronickej podobe prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky prevádzkovateľovi registra bez zbytočného odkladu najneskôr do 40 kalendárnych dní od ich doručenia alebo od odstránenia nedostatkov.“.

„Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky overí, či doručená účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 a overí, či dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. f) až j) obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) a postúpi ich bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra; ak účtovná jednotka nevyplnila správne všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) alebo nevyplnila všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), postupuje daňový úrad podľa odseku 1.“.

„(6)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29o znie:

29o)
§ 66b ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.“.

„c)
neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,“.

㤠39k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát od 1. januára 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 k 31. decembru 2014.

(2)
Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015.

(3)
Účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2015.

(4)
Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015 považuje za malú účtovnú jednotku.“.

„11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013).“.

㤠7d
Daňové úrady rozdelia a poukážu výnos dane obciam podľa § 2 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v januári 2015.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:

„50a)
Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.“.

„Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení.11)“.

„(5)
Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) ustanovená podľa odseku 2 a ročná sadzba dane z pozemkov ustanovená podľa odseku 4 presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení,11) uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1.“.

„(16)
Žiadateľ o udelenie alebo zmenu individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier, pri ktorých sa používajú technické zariadenia podľa § 1 ods. 1 písm. c) určené podľa druhej vety, je povinný predkladať ministerstvu o týchto zariadeniach vybrané údaje. Druh zariadení, formu, štruktúru predkladaných údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo a zverejní na svojom webovom sídle.“.

„j)
hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov na základe individuálnej licencie udelenej obcou 2 100 eur za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do štátneho rozpočtu bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka; pri výherných prístrojoch prevádzkovaných na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne za každý takýto výherný prístroj bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka 4 200 eur za kalendárny rok do štátneho rozpočtu a 800 eur za kalendárny rok do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza takýto výherný prístroj, pričom na spôsob, lehoty a ďalšie podmienky úhrady odvodov do štátneho rozpočtu a do rozpočtu obce sa pri takomto výhernom prístroji použijú ustanovenia odsekov 8 a 9,“.

„(3)
Za účasť orgánu dozoru sa pri žrebovaní číselnej lotérie s názvom Eurojackpot považuje účasť orgánu dozoru u prevádzkovateľa tejto hazardnej hry pri úkonoch súvisiacich s prijímaním verejne vyžrebovaných čísel, rozdeľovaním výhier a vyhlasovaním výhier. Orgán dozoru osvedčuje, že postup prevádzkovateľa pri úkonoch podľa prvej vety je v súlade s udelenou individuálnou licenciou, herným plánom a týmto zákonom.“.

㤠58k
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Ustanovenia § 37 ods. 1 písm. i), j) a l) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použijú na úhradu odvodov za mesiac január 2015.“.

„x)
pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení platby za vrátený tovar, doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, doklad o vrátení platby za neposkytnutú službu alebo doklad za vrátené zálohované obaly vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou; pokladničným dokladom je aj doklad vyhotovený virtuálnou registračnou pokladnicou,“.

„c)
bezhotovostné prijímanie platieb z predaja tovaru alebo poskytovania služieb.“.

„(4)
Pri vrátení platby za vrátený tovar, za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, za neposkytnutú službu alebo za vrátené zálohované obaly je podnikateľ povinný odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici a pri prerušení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice odovzdať kupujúcemu originál paragónu. Podnikateľ je povinný rovnako postupovať aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice.“.

„(7)
Ak daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu na mieste rozhodnutím podľa odseku 6, uloží aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu na predajnom mieste, a to od okamihu odovzdania rozhodnutia osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica, najviac však na 72 hodín. Daňový úrad alebo colný úrad zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu na predajnom mieste, neuloží, ak by tým došlo k ohrozeniu života alebo zdravia osôb, ale predajné miesto na 72 hodín označí oznámením, v ktorom uvedie, že na tomto predajnom mieste došlo k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Ustanovenia prvej až tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na uloženie pokuty a zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice.“.

Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.

㤠17a
Zabezpečenie a prepadnutie elektronickej registračnej pokladnice
(1)
Colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

(2)
Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa odseku 1 vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.

(3)
Počas zabezpečenia elektronickej registračnej pokladnice je podnikateľ pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby povinný postupovať podľa § 10 ods. 3 až 5 alebo používať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá bola uvedená do prevádzky podľa § 7.

(4)
Podnikateľ, ktorý počas zabezpečenia elektronickej registračnej pokladnice postupoval podľa § 10 ods. 3 až 5, je povinný po zrušení rozhodnutia o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice zaevidovať údaje z vyhotovených paragónov do elektronickej registračnej pokladnice v lehote podľa § 10 ods. 5.

(5)
Colný úrad alebo daňový úrad, ktorý elektronickú registračnú pokladnicu zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice do 15 dní od vykonania technickej expertízy podľa odseku 2, ktorej výsledky preukázali, že došlo k pozmeneniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

(6)
Podnikateľ, ktorému bola zabezpečená elektronická registračná pokladnica, je povinný po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice kópie paragónov archivovať podľa § 9 ods. 4; ak bude podnikateľ naďalej predávať tovar alebo poskytovať službu podľa prílohy č. 1, je povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá bola uvedená do prevádzky podľa § 7.

(7)
Colný úrad alebo daňový úrad postupuje pri zabezpečení a prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice primerane podľa osobitného predpisu.20a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20a znie:

„20a)
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

㤠18cb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
Podnikateľ, ktorý poskytuje služby uvedené v prílohe č. 1 pod kódmi 45.20 Oprava a údržba motorových vozidiel, a to len pri oprave nákladných motorových vozidiel, 45.40 Predaj, údržba a oprava motocyklov a ich dielov a príslušenstva, 49.32 Taxislužba, 55.10 Hotelové a podobné ubytovanie, 55.20 Turistické a iné krátkodobé ubytovanie, 55.30 Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány, 55.90 Ostatné ubytovanie, 56.10 Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál, a to len pri poskytovaní školského stravovania, 65.11 Životné poistenie, 65.12 Neživotné poistenie, 69.10 Právne činnosti, 69.20 Účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh; daňové poradenstvo, 70.10 Vedenie firiem, 70.21 Služby v oblasti styku a komunikácie s verejnosťou, 70.22 Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia, 71.11 Architektonické činnosti, 71.12 Inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo, 71.20 Technické testovanie a analýzy, 73.11 Reklamné agentúry, 73.12 Predaj vysielacieho času, 73.20 Prieskum trhu a verejnej mienky, 74.10 Špecializované dizajnérske činnosti, 74.30 Prekladateľské a tlmočnícke činnosti, 75.00 Veterinárne činnosti, 78.10 Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania, 78.20 Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnanie na dobu určitú, 78.30 Ostatné poskytovanie ľudských zdrojov, 79.11 Činnosti cestovných agentúr, 79.12 Činnosti cestovných kancelárií, 79.90 Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti, 80.10 Súkromné bezpečnostné služby, 80.20 Služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov, 80.30 Pátracie služby, 86.10 Činnosti nemocníc, 86.21 Činnosti všeobecnej lekárskej praxe, 86.22 Činnosti špeciálnej lekárskej praxe, 86.23 Zubná lekárska prax, 86.90 Ostatná zdravotná starostlivosť, 93.11 Prevádzka športových zariadení, s výnimkou prevádzky krytých a nekrytých kúpalísk, 93.12 Činnosti športových klubov, 95.11 Oprava počítačov a periférnych zariadení, 95.12 Oprava komunikačných zariadení, 95.21 Oprava spotrebnej elektroniky, 95.22 Oprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu, 95.23 Oprava obuvi a koženého tovaru, 95.24 Oprava nábytku a domácich zariadení, 95.25 Oprava hodín, hodiniek a šperkov, 95.29 Oprava iných osobných potrieb a potrieb pre domácnosti, 96.03 Pohrebné a súvisiace služby a 96.09 Ostatné osobné služby, a to len pri opatrovateľských službách domácich zvierat, pri činnosti hotelov pre zvieratá, pri službách svadobných kancelárií a pri činnosti štúdií poskytujúcich tetovanie a piercing v znení účinnom od 1. januára 2015, je povinný začať používať elektronickú registračnú pokladnicu najneskôr od 1. apríla 2015.

(2)
Podnikateľ, ktorému vznikla povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu pred 1. januárom 2015, môže začať používať virtuálnu registračnú pokladnicu najskôr od 1. januára 2016.

(3)
Podnikateľ, ktorému vznikne povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu prvýkrát v období od 1. januára 2015 do 31. marca 2015 pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2014, môže začať používať virtuálnu registračnú pokladnicu najskôr od 1. januára 2016.

(4)
Certifikát vydaný akreditovanou osobou výrobcovi, dovozcovi alebo distribútorovi elektronickej registračnej pokladnice pred 1. aprílom 2015 zostáva v platnosti.

(5)
Ak proces certifikácie bol akreditovanou osobou začatý pred 1. aprílom 2015, dokončí sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2015.

(6)
Ak výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice nebude mať od 1. januára 2015 do 31. marca 2015 certifikát, ktorý deklaruje splnenie požiadavky podľa § 4 ods. 2 písm. b) devätnásteho bodu, vydá vyhlásenie, ktorým deklaruje splnenie tejto požiadavky. Predajca elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne je povinný odovzdať podnikateľovi pri ich kúpe kópiu vyhlásenia podľa prvej vety.

(7)
Na účely pridelenia daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice, ktorá nebude mať od 1. januára 2015 certifikát, ktorý deklaruje splnenie požiadavky podľa § 4 ods. 2 písm. b) devätnásteho bodu, podnikateľ predloží kópiu certifikátu elektronickej registračnej pokladnice podľa § 7 ods. 1 písm. b) a vyhlásenie výrobcu, dovozcu alebo distribútora podľa odseku 6.“.

„Príloha č. 1 k zákonu č. 289/2008 Z. z.

SLUŽBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE POVINNOSŤ EVIDENCIE TRŽIEB V ELEKTRONICKEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI ALEBO VO VIRTUÁLNEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI
Prevziať prílohu - SLUŽBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE POVINNOSŤ EVIDENCIE TRŽIEB V ELEKTRONICKEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI ALEBO VO VIRTUÁLNEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI“.