Hore

Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 68921
Dôvodové správy: 1798
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
16.02.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.01.2019 do 28.02.2019


Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 28.02.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Ochrana spotrebiteľa, Lekári, zdravotnícki zamestnanci, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Zdravotnícke zariadenia, Základné práva, Lekárske komory

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST65 JUD763 DS55 EU PP44 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.01.2019 do 28.02.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 578/2004 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 374/2018, 351/2018, 177/2018 a 336/2017

Legislatívny proces k zákonu 351/2018
Legislatívny proces k zákonu 177/2018
Legislatívny proces k zákonu 336/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 351/2018, dátum vydania: 14.12.2018

Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny materiál.
Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“). Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom, nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Cieľom je zabezpečiť, aby vymáhanie pohľadávok na poistnom sa v prvom stupni realizovalo výlučne prostredníctvom zdravotných poisťovní. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad.
Prerozdeľovanie poistného sa v súčasnosti vykonáva pri zohľadnení demografických indexov, farmaceuticko-nákladových skupín a nadlimitnej sumy. Napriek týmto prvkom prerozdeľovací systém nedostatočne predikuje výdavky na zdravotnú starostlivosť v budúcnosti. Je snahou zachovať prerozdeľovací mechanizmus a naďalej ho zdokonaľovať tak, aby v čo najvyššej miere bránil selekcii rizika poisťovňami, a aby každá poisťovňa mala k dispozícii rovnaký objem zdrojov na poistenca s vybranými charakteristikami. V situácii, kedy zdravotná poisťovňa spravuje verejné zdroje je nevyhnutné, aby zdravotné profily poistencov jednotlivej zdravotnej poisťovne nespôsobovali nerovnaké postavenie zdravotných poisťovní navzájom. Preto sa navrhuje nový parameter „viacročné nákladové skupiny“, podľa ktorého sa na základe nákladov z posledných troch rokov pre každého poistenca stanoví index rizika nákladov.
Viaceré čiastkové oblasti, týkajúce sa výkonu verejného zdravotného poistenia, ktorých potreba riešenia vyplynula z aplikačnej praxe (úprava dohľadu úradu pre dohľad, obete obchodovania s ľuďmi a ich verejné zdravotné poistenie, spresnenie náležitostí prihlášky poistenca, úprava ustanovení o ročnom zúčtovaní poistného, proces predpisovania pohľadávok, odpisovania pohľadávok a pod.).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.
Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ich dopady sú uvedené v jednotlivých analýzach. Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a bol dňa 26. septembra 2018 prekovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 445/2018.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť návrhu zákona 20. decembra 2018, okrem zmeny v rozhodovaní, ktorých účinnosť sa navrhuje na 1. marca 2019.

Osobitná časť
Čl. I (zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 4 ods. 4)
Dopĺňa sa spôsob preukazovania splnenia nezlučiteľnosti funkcií podľa § 4a z dôvodu absencie úpravy jej preukázania.
K bodu 2 (§ 6 ods. 1 písm. b) tretí bod)
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV nariadenia EP a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je pre poistenca obmedzujúce a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte. Vydávanie samostatného typu preukazu P je administratívne komplikované, bez pridanej hodnoty.
K bodu 3 (§ 6 ods. 1 písm. l))
Navrhuje sa vypustenie na základe čoho zdravotná poisťovňa vymáha nedoplatky na poistnom alebo na úrokoch z dôvodu obsolentnosti.
K bodu 4 (§ 6 ods. 4 písm. r))
Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu oznámiť ministerstvu zdravotníctva vykonávanie preventívnych prehliadok a skríningov z dôvodu nutnosti pre štát mať tieto údaje a ďalej ich spracovávať za účelom lepšieho nastavenia štátnej zdravotnej politiky. Skríning je cielený a špecifický prístup vo vyhľadávaní jedincov pri predpokladanom záchyte nerozpoznaných ochorení u zdanlivo zdravej bezpríznakovej populácie prostredníctvom testov, vyšetrení alebo iných postupov, ktoré sa dajú rýchlo a ľahko aplikovať na cieľovú populáciu. Cieľom skríningu je zvýšenie záchytu včasných štádií nie len onkologického ochorenia, zvýšenie podielu záchytu včasných štádií na úkor štádií pokročilých, zníženie úmrtnosti a incidencie, redukcia paliatívnych chirurgických operácií a paliatívnych výkonov v pokročilých štádiách.
K bod 5 (§ 9 ods. 7 a 9)
Legislatívno-technické spresnenie znenia, s ohľadom na inú súvisiacu legislatívu. Dietetické potraviny sú osobitná skupina.
K bodu 6 (§ 11 ods. 1 písm. b))
Legislatívno-technické spresnenie a zosúladenie so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého sú subjekty povinné predkladať rozpočet na tri nasledujúce roky.
K bodu 7 (§ 11 ods. 12)
Ustanovuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne zostavovať výdavky verejného zdravotného poistenia podľa štruktúry určenej po dohode s ministerstvom zdravotníctva so zohľadnením zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky. Účelom je hospodárne, efektívne a účelné vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

K bodu 8 (§ 15 ods. 1 písm. e))
V súčasnosti je táto povinnosť účelne, efektívne a hospodárne nakladať s verejnými prostriedkami zdravotnej poisťovne definovaná len pri uzatváraní zmluvného vzťahu, pričom vzhľadom na nakladanie s verejnými prostriedkami, je nevyhnutné výslovne zabezpečiť plnenie tejto povinnosti počas trvania zmluvného vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
K bodu 9 (§ 15 ods. 1 písm. w) a § 20 ods. 1 písm. e))
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 je pre poistenca obmedzujúce, administratívne komplikované a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte. Vydávanie samostatného typu preukazu „P“ je administratívne komplikované, bez pridanej hodnoty.
K bodu 10 (§ 15 ods. 1 písm. af) až ah))
Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2010, sú Sociálna poisťovňa, úrad a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny („ÚPSVaR“), zdravotné poisťovne („ZP“) povinné uskutočňovať elektronickú výmenu dát medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“) prostredníctvom prístupových bodov najneskôr do konca roka 2019. Prístupový bod do systému EESSI v SR je v správe Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu presunu funkcie prístupového bodu pre vecné dávky z úradu na Sociálnu poisťovňu, vzniká potreba novelizovať vybrané ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby boli jasne vymedzené povinnosti zdravotnej poisťovne ako príslušnej inštitúcie a inštitúcie v mieste pobytu a bydliska podľa § 6 ods. písm. r) zákona a úradu ako styčného orgánu pre vecné dávky podľa § 18 ods. 1 písm. g) zákona v elektronickej výmene dát na národnej úrovni s prístupovým bodom.
K bodom 11 a 12 (§ 16 ods. 2 písm. b) a d))
Upresňuje sa znenie ustanovenia účtu poistenca, kde zdravotná poisťovňa má uvádzať celkovú úhradu za zdravotnú starostlivosť, teda aj výšku paušálnej úhrady alebo výšku kapitácie v členení podľa písmena b) z dôvodu väčšej zrozumiteľnosti.
K bodu 13 (§ 16 ods. 3 štvrtá veta)
Navrhuje sa vypustiť poplatok za výpis z účtu. V súčasnosti sa písomné požiadavky dostávajú značne do úzadia a poistenci preferujú elektronickú formu. Z toho dôvodu sa výška príjmu z písomných žiadostí o výpis z účtu stáva zanedbateľnou položkou, ktorá zároveň ani nepokrýva všetky náklady spojené s vydaním výpisu z účtu poistenca. Zároveň predmetný poplatok kladie zvýšené nároky na administráciu celého procesu vydávania výpisu z účtu na základe písomnej žiadosti poistenca. Jeho zrušením by sa proces zjednotil a najmä zjednodušil.

K bodu 14 (§ 16 ods. 7)
V záujme nutnosti zosúladiť tento zákon so znením GDPR sa dopĺňa oprávnenie na spracovanie osobných údajov pre účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, ktoré doteraz nebolo vyslovene upravené pre všetky skupiny osobných údajov.
K bodom 15 a 16 (§ 18 ods. 1 písm. a) tretí, štvrtý bod)
Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa povinne výkazom nedoplatkov a nie aj prostredníctvo úradu platobným výmerom. Z dôvodu právnej istoty poistenca sa navrhuje, aby konanie vo veciach vymáhania nedoplatkov z verejného zdravotného poistenia spadalo pod osobitné konanie, pričom zdravotné poisťovne majú byť prvostupňovým orgánom v tejto oblasti. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Vypúšťa sa možnosť vymáhať pohľadávky na poistnom formou platobného výmeru.
K bodu 17 (§ 18 ods. 1 písm. o) prvý bod)
Navrhuje sa predĺžiť lehotu, v ktorej je úrad povinný vyhlásiť ďalšie verejné obstarávanie na organizátora prehliadok mŕtvych tiel. Stanovená jednomesačná lehota na opakované vyhlásenie predtým neúspešného verejného obstarávania je príliš krátka z hradiska efektivity a hospodárnosti práce úradu.
K bodu 18 (§ 18 ods. 1 písm. r) druhý a tretí bod)
Súčasná právna úprava neumožňuje úradu uhradiť úhradu za vykonanie prehliadky mŕtveho tela mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia na základe rozpisu úradu poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Prehliadajúci lekár, ktorý zároveň prevádzkuje zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti, je v súčasnosti povinný úhradu za prehliadku mŕtveho tela vyúčtovať ako fyzická osoba, čo v praxi spôsobuje komplikácie pri zdaňovaní tohto príjmu. Navrhovanou úpravou sa umožní, aby prehliadky mŕtvych tiel na základe rozpisu úradu vyúčtovali prehliadajúci lekári, ktorí neprevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti, ako aj poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorých lekári vykonali prehliadku mŕtveho tela.
Prehliadky mŕtvych tiel v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v praxi zabezpečuje poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti prehliadajúcimi lekármi, ktorí sú s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj externe prehliadajúcimi lekármi poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti (t.j. lekármi, ktorí prevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti alebo sú zamestnancami zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti) a prehliadajúcimi lekármi, ktorí neprevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti a nie sú zamestnancami zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti (napríklad lekár, ktorý je dôchodca). Zákon v súčasnosti neumožňuje uhradiť prehliadku mŕtveho tela poskytovateľovi ústavnej starostlivosti, ani poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti, ktorého lekár vykonáva prehliadky mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení. Podľa súčasného znenia zákona úrad uhrádza úhradu za prehliadky mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení priamo prehliadajúcemu lekárovi, ktorým je zdravotnícky pracovník v povolaní lekár, ktorý má vydané oprávnenie na vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel. Prehliadku mŕtveho tela teda musí úradu vyúčtovať prehliadajúci lekár ako fyzická osoba, čo v praxi spôsobuje komplikácie pri zdaňovaní tohto príjmu. Navrhovaná úprava umožní uhradiť úhradu prehliadajúcemu lekárovi, poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel v tomto zdravotníckom zariadení, ako aj poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár externe vykonal prehliadku mŕtveho tela v ústavnom zdravotníckom zariadení.

K bodu 19 (§ 18 ods. 1 písm. t))
Je vhodné, aby úrad vzdelával prehliadajúcich lekárov o kazuistikách – prípadových štúdiách úradu týkajúcich sa príčin úmrtí vzhľadom na skreslené štatistické údaje o príčinách úmrtia, spôsobené nedôsledným výkonom prehliadky mŕtvych.
K bodu 20 (§ 20 ods. 1 písm. k))
V súvislosti so zabezpečením služby prepravy mŕtvych sa na činnosť úradu vzťahujú právne predpisy v oblasti verejného obstarávania. Ročne úrad vynaloží cca 270.000,00 € na úhradu nákladov na prepravu mŕtvych. Novelizované znenie § 20 ods. 1 písm. k) zákona č. 581/2004 Z. z. ukladá úradu povinnosť uhrádzať náklady na prepravu mŕtveho tela aj osobe, ktorá je blízkou osobou zomrelému. Uvedené ustanovenie neurčuje maximálnu výšku nákladov, do akej je úrad povinný tieto náklady blízkej osobe zomrelého uhrádzať, z čoho vyplýva, že úrad by mal uhrádzať všetky reálne náklady blízkej osoby vynaložené na prepravu mŕtveho z miesta úmrtia na pitvu na príslušné pracovisko úradu a späť do miesta úmrtia alebo do miesta pohrebu, ak toto miesto nie je vzdialenejšie ako miesto úmrtia alebo do chladiaceho zariadenia pohrebnej služby, ak pohrebná služba bude zabezpečovať pohreb. Na jednej strane sa úrad v procese verejného obstarávania snaží zabezpečiť vykonávanie služby prepravy mŕtvych pohrebnými službami za najvýhodnejšiu cenu na trhu a na druhej strane je povinný uhrádzať náklady na prepravu mŕtveho jemu blízkej osobe bez možnosti ovplyvniť výšku týchto nákladov, čo môže výrazne ovplyvniť jeho rozpočet. Navrhuje sa preto upraviť znenie predmetného ustanovenia tak, aby úrad uhrádzal náklady blízkej osobe alebo pohrebnej službe za cenu najnižšiu na trhu.
K bodu 21 (§ 20 ods. 1 písm. r))
Úprava súvisí so zriadením jedného prístupového bodu pre EESSI v Sociálnej poisťovni a potrebou vymedziť podrobnosti národnej výmeny dát medzi zdravotnou poisťovňou a úradom ako styčným orgánom v oblasti refundácií a spätného vymáhania s cieľom zabezpečiť funkčnú výmenu na národnej úrovni podľa zadefinovaných pravidiel a v stanovených štandardoch.
K bodu 22 (§ 20 ods. 2 vypustenie písm. q))
Podľa súčasného znenia zákona je v pôsobnosti úradu uhrádzanie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel a prepravy prehliadajúceho lekára na miesto vykonania prehliadky mŕtveho tela. V prípade, ak prehliadky mŕtvych tiel mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia vykonáva organizátor prehliadok mŕtvych tiel, výška úhrady je predmetom zmluvy o zabezpečení vykonávania prehliadok mŕtvych tiel s organizátorom prehliadok mŕtvych tiel. V ostatných prípadoch prehliadok mŕtvych tiel mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia a v prípadoch prehliadok mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení, nie je výška úhrady právne upravená. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy je potrebné, aby výšku a spôsob úhrady za prehliadky mŕtvych tiel a prepravu prehliadajúcich lekárov na miesto vykonania prehliadky, ako aj podrobnosti vykonávania prehliadok mŕtvych tiel upravoval úrad metodickým usmernením. Zmocňovacie ustanovenie na vydanie metodického usmernenia v zákone, bude znamenať väčšiu právnu vymožiteľnosť povinností v ňom stanovených.
K bodu 23 (§ 20b)
Navrhuje sa aktualizovať kompetencie a činnosti Centra pre klasifikačný systém. Navrhuje sa napríklad v rámci kompetencií Centra pre klasifikačný systém pre urýchlenie a zjednodušenie vydávať dokumenty súvisiace s klasifikačným systémom, ako napríklad definičnú príručku, katalóg prípadových paušálov a pod. nie vo forme metodických usmernení úradu. Úrad by mal byť ďalej referenčným pracoviskom pre DRG systém, v prípade, ak u užívateľov klasifikačného systému vzniknú spory alebo nezrovnalosti súvisiace s DRG systémom.

Zároveň sa navrhuje vypustiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v akreditovanom certifikačnom študijnom programe certifikovanej pracovnej činnosti klasifikačný systém v zdravotníctve. Úrad takéto vzdelávanie neuskutočňuje, nakoľko prax pri zavádzaní DRG systému v Slovenskej republike ukázala, že takéto vzdelávanie nie je potrebné. Spolu s vypustením tohto vzdelávania je potrebné zrušiť aj certifikovanú pracovnú činnosť klasifikačný systém v zdravotníctve, upravenú v nariadení vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
Navrhuje sa vypustiť dôvetok v odseku 2, aby sa užívateľmi klasifikačného systému stali všetci poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti – nemocnice a aby v rámci DRG systému kalkulovali všetky nemocnice v Slovenskej republike.
K bodom 24 až 29 (§ 20c)
Osoby zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb častokrát už nie sú zamestnancami poskytovateľov a zariadení, ktoré sú v zozname uvedené ako ich zamestnávatelia, t.j. tieto osoby si nesplnili povinnosť oznámiť úradu zmenu údajov. Keďže zákon tu neukladá sankciu za nesplnenie tejto povinnosti, navrhuje sa preniesť povinnosť nahlasovať údaje o svojich odborne spôsobilých osobách na užívateľov klasifikačného systému.
Navrhujeme doplniť do zákona povinnosť odborne spôsobilej osoby používať klasifikačné zoznamy podľa pravidiel kódovania.
K bodu 30 (§ 20ca)
Navrhuje sa zásadná úprava procesu osvedčovania zhody. Samotný certifikačný proces a jeho podmienky sú stanovené a vydané certifikačnou autoritou, úradom - centrom pre klasifikačný systém v zmysle dokumentu „Podrobnosti o osvedčení zhody“. Proces certifikácie musí byť flexibilný, zákon by mal len nastaviť základné pravidlá procesu certifikácie a nie ho detailne popisovať.
Úrad v procese zhody neposudzuje počítačový program ako celok, ale výstupy z neho. Zákon by nemal definovať parametre, ktoré sú posudzované v rámci procesu certifikácie, aj z dôvodu chráneného know-how a takisto flexibility ďalšieho vývoja. Navyše, vstupné a výstupné parametre sa môžu v priebehu fungovania systému DRG meniť, nie je preto vhodné ich ustanovovať' v zákone.
Navrhuje sa, aby prevzatie podkladov k procesu certifikácie bolo riešené zmluvne medzi úradom a žiadateľom o certifikáciu so záväzkom mlčanlivosti. Úrad poskytne žiadateľovi špecifikácie potrebné pre zostavenie groupera len na základe písomnej zmluvy, ktorou úrad realizuje svoj záväzok voči spoločnosti lnstitut fur das Entgeltsystem im Krankenhaus (ďalej len „InEK) so sídlom v Nemecku, zachovávať mlčanlivosť a ochranu dôverných informácií a údajov, ktoré boli úradu poskytnuté zo strany InEK za účelom zavedenia DRG v Slovenskej republike.
Úrad za všetky výkony uvedené v zmluve uhradil IneK nemalú čiastku, v tejto súvislosti je preto opodstatnené, aby komerční vývojári grouperov, ktorým úrad na vytvorenie ich grouperov poskytne potrebné špecifikácie, uhradili úradu za poskytnutie potrebnej dokumentácie poplatok. Rovnako je opodstatnené, aby tieto osoby v procese osvedčovania zhody uhradili úradu poplatok za vydanie osvedčenia o zhode ich groupera. Zavedením poplatku by sa úrad vyhol situácii, keď niektoré osoby môžu od úradu vyžadovať poskytnutie špecifikácie potrebnej pre vytvorenie groupera, bez reálneho záujmu grouper vytvoriť. Poplatok sa navrhuje doplniť do vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov. Predpokladá sa, že adekvátna čiastka vzhľadom k možnej komerčnej hodnote výstupu – vlastného grouperu, v prípade jeho predaja poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo iným užívateľom klasifikačného systému, bude vo výške 1500 eur za poskytnutie špecifikácií a 500 eur za prvú certifikáciu vlastného groupera.
K bodu 31 (§ 23 ods. 1 písm. g))
Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. a § 77a zákona č. 581/204 Z. z. sa navrhuje doplniť novú kompetenciu predsedu úradu s ohľadom na zmenu systému predpisovania pohľadávok zdravotných poisťovní.
K bodu 32 (§ 28 ods. 4)
Navrhuje sa legislatívne zosúladiť predkladanie návrhu rozpočtu úradu s predkladaním návrhu rozpočtu verejnej správy v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
K bodu 33 (§ 28 ods. 6)
Navrhuje sa doplniť medzi príjmy úradu aj iné úhrady zo štátneho rozpočtu vzhľadom na možné dofinancovanie prehliadok mŕtvych tiel zo štátneho rozpočtu.
K bodu 34 (§ 31 písm. d))
V nadväznosti na kompetencie úradu definované v zákone a vzhľadom na to, že tieto činnosti presahujú rámec činností dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo dohľadu na vykonávaní verejného zdravotného poistenia sa ustanovuje, že vydávanie osvedčenia o zhode bude podliehať úhrade.
K bodu 35 (§ 33 ods.1 písm. l))
Definuje sa splnenie podmienky nemať konflikt záujmov už pri podaní žiadosti o predchádzajúci súhlas (§ 33).
K bodu 36 (§ 33 ods. 5 písm. c))
Dozorná rada zdravotnej poisťovne je kontrolný orgán, z uvedeného dôvodu sa požiadavka na riadiace skúsenosti javí ako nadbytočná. Osobitne pri kandidátoch do dozornej rady, z ktorých sú volení členovia dozornej rady za zamestnancov, je takéto ustanovenie až diskriminačné, nakoľko je výber kandidátov veľmi obmedzený.
K bodu 37 (§ 38 ods. 3)
V súčasnosti je právna úprava uvedená v § 38 nedostatočná, preto sa navrhuje, aby úrad postupoval podľa správneho poriadku pri zmene povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
K bodu 38 (§ 48 ods. 5 písm. f))
Navrhuje sa doplniť možnosť vykonať pitvu aj v prípade podozrenia na násilnú smrť, ktorá sa pitvou potvrdí alebo vyvráti.
K bodu 39 (§ 48 ods. 14)
Úradu sa množia požiadavky na vydanie vzoriek biologického materiálu odobratého pri pitve od blízkych osôb zomrelých, znalcov ustanovených týmito osobami a pod. Navrhuje sa doplniť právnu úpravu nakladania s takými vzorkami z dôvodu jej absencie.
K bodom 40 (§ 50 ods. 8 a § 64 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na to, že uvedené ustanovenie bolo zo zákona už vypustené, citované ustanovenia teda odkazujú na neexistujúcu normu.
K bodu 41 (§ 77a)
V § 77a sa navrhuje zmena v úprave konania a rozhodovania o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia. Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom úradu pre dohľad na podnet zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvostupňovom konaní vždy iba výkazom nedoplatkov. Rovnako ako dnes, ak poistenec podá námietky proti výkazu nedoplatkov s ich odôvodnením, zdravotná poisťovňa im môže v plnom rozsahu vyhovieť a výkaz nedoplatkov zrušiť alebo vydať nový výkaz nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 a 7 alebo ak im v plnom rozsahu nevyhovie zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. O návrhu je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
V navrhovanej právnej úprave zdravotná poisťovňa nenavrhne Úradu pre dohľad vydať platobný výmer, ale ak námietka poistenca nevyhovie, predloží celý spisový materiál Úradu na rozhodnutie. Úrad bude postupovať podľa správneho konania, takže bude mať dostatočný čas na preskúmanie všetkých podkladov od zdravotnej poisťovne a od platiteľa poistného.
Ak úrad zo spisového materiálu zistí, že zdravotná poisťovňa napríklad pridelila poistencovi zlú kategóriu platiteľa poistného, alebo vypočítala nesprávne ročné zúčtovanie poistného alebo určila nesprávny preddavok na platenie poistného, výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší.
K bodu 42 (§ 77b a § 77c)
Zavádza sa všeobecnejšia formulácia, nakoľko predkladané údaje sa využijú vo všeobecnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, nielen pri výpočte limitu spoluúčasti (napr. oprava údajov v registri poistencov úradu pri určovaní kategórie platiteľa poistného).
K bodu 43 (poznámka 98e)
Legislatívno-technická úprava – aktualizácia poznámky pod čiarou.
K bodu 44 až 46 (§ 85h ods. 1 až 3)
Vzhľadom na navrhované úpravy § 77a a navrhované úpravy § 17a v zákone 580/2004 Z. z., podľa ktorých sa ruší kompetencia úradu vydávať platobné výmery (navrhovaný § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. zákona č. 581/2004 Z. z.), sa zosúlaďujú s touto zmenou aj tieto ustanovenia zákona.
K bodu 47 (§ 86z)
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre konania začaté pred účinnosťou zákona, preukázanie neexistencie konfliktu záujmov a prehliadok mŕtvych.
Čl. II (zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2
Zjednocujú sa termíny na predkladanie údajov centru pre klasifikačný systém.

K bodu 3
Dopĺňa sa povinnosť pre poskytovateľa vykonávať prehliadky a skríningové programy, jej vyšpecifikovanie vyplýva z nedostatočného vykonávania preventívnych prehliadok a skríningov.
K bodu 4
V nadväznosti na navrhovanú povinnosť sa táto premieta do pokút.
Čl. III (zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 3 písm. a))
Pre jednoznačnosť sa dopĺňa vylučujúca podmienka účasti na zdravotnom poistení pre osoby podľa odseku 9 (konatelia z cudziny mimo členských štátov).
K bodu 2 (§ 3 ods. 3 písm. j))
Spresnenie ustanovenia z dôvodu potreby presne zadefinovať začiatok nároku na verejné zdravotné poistenie (narodenie na území na SR) a ukončenie nároku (dosiahnutie 18 roku veku).
K bodu 3 (§ 8 ods. 1 písm. b))
Navrhuje sa u cudzincov doplniť aj údaj o dobe prechodného pobytu na Slovensku, nakoľko tento získavajú najčastejšie.
K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. h))
Pri rozhodovaní v konaniach, týkajúcich sa sporov ohľadom podania prihlášky je potrebné mať k dispozícii aj informáciu, kedy bola prihláška prijatá v zdravotnej poisťovni.
K bodu 5 (§ 8 ods. 6)
Navrhuje sa doplnenie ďalších kontaktných údajov z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia komunikácie s poistencom. Číslo bankového účtu sa navrhuje doplniť na účely vrátenia poistného zaplateného napríklad bez právneho dôvodu alebo preplatok z ročného zúčtovania poistného. U cudzincov- zamestnancov preplatok na adresu v zahraničí poštovým poukazom pošta nedoručuje. Účet poistenca zdravotná poisťovňa nemá k dispozícii alebo má evidovaný účet jednej styčnej osoby/účtovníka, ktorá zabezpečuje určitej skupine cudzincov formality na Slovensku. Tiež by sa vylúčilo riziko prevzatia preplatku poukázaného poštovým poukazom treťou (neoprávnenou) osobou.
K bodu 6 (§ 9 ods. 2 písm. h))
Pre osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi, je potrebné v zmysle európskej legislatívy zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť, ak sa najmä z dôvodu toho, že boli obeťami obchodovania s ľuďmi stali dlžníkmi.
K bodom 7 a 8 ( § 9g, § 10a, § 22)
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 je pre poistenca obmedzujúce a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte.
K bodu 9 (§ 11 ods. 3)
Vzhľadom k skutočnosti, že ekonomická činnosť dôchodcov, študentov a pod. z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je už explicitne vylúčená z definície zárobkovej činnosti v § 10b ods. 1, opätovné vylúčenie týchto činností v tomto ustanovení sa javí ako nadbytočné.
K bodu 10 (§ 11 ods. 7 písm. j))
Navrhuje sa doplniť, že štát platí poistné iba za jednu osobu starajúcu sa celodenne o jedno a to isté dieťa. Navrhované znenie nevylučuje, aby v čase dochádzalo k zmene tejto osoby; nie je umožnené len súbežné platenie poistného za 2 a viac osôb pri jednom a tom istom dieťati.
K bodu 11 (§ 11 ods. 7 písm. k))
Navrhuje sa doplniť, že štát platí poistné iba za jednu osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.
K bodu 12 (§ 11 ods. 7 písm. n))
Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zaviedol pojem „pomoc v hmotnej núdzi“ a nahradil ním pojem „dávka v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi“ alebo „dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi“, v tejto súvislosti sa ustanovenia zosúlaďuje s uvedeným zákonom.
K bodu 13 (§ 11 ods. 7 písm. v)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie kompetencie Úradu pre dohľad vydávať platobné výmery.
K bodu 14 (§ 12 ods. 1 písm. f)
Navrhuje sa, aby sa ročná suma poistného plateného štátom ustanovila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a nie ako sadzba z vymeriavacieho základu.
K bodu 15 (§ 13 ods. 11)
Rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa znižuje minimálny základ o osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi a osoby vyhlásené za nezvestné. Cieľom je zamedziť situácii, kedy tieto osoby boli za dané obdobie považované za osoby s povinnosťou platiť poistné z minimálneho základu. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, obdobie kedy boli pokladaní za obete bude dokladované na základe potvrdenia príslušného orgánu (MV SR).
K bodom 16 a 17 (§ 13 a § 16)
V návrhu zákona sa navrhuje, aby sa ročná suma poistného plateného štátom ustanovila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zároveň sa navrhuje, aby sa platenie preddavkov a ročné zúčtovanie poistného vzťahovalo na poistné platené štátom. Ak bude poistenec poistencom štátu iba časť obdobia, platba za poistenca štátu bude pomerná k počtu týchto dní. Celková platba štátu za poistencov štátu musí vychádzať z príjmov podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy a predpokladaných výdavkov, z celkových výdavkov zdravotného poistenia za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa určuje platba štátu, zo všeobecne záväzných právnych predpisov a navrhovaných právnych predpisov schválených vládou Slovenskej republiky a revízie výdavkov a miery inflácie.
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na stanovovanie platby štátu zákonom o štátnom rozpočte.
K bodom 18 a 19 (§ 16 ods. 8 a 9)
Navrhuje sa pre jednoznačnosť doplniť spôsob výpočtu preddavku o jeho výšku pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zároveň poistencami štátu alebo zamestnancami.
K bodu 20 (§ 17 ods. 8)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov.
K bodu 21 až 29 (§ 17a, § 17b)
Ustanovuje sa postup pri vymáhaní pohľadávok zdravotnej poisťovne, ktoré zdravotná poisťovňa uplatňuje voči poistencom alebo platiteľom poistného výkazom nedoplatkov.
Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom úradu pre dohľad na podnet zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvostupňovom konaní vždy iba výkazom nedoplatkov. Rovnako ako dnes, ak poistenec podá námietky proti výkazu nedoplatkov s ich odôvodnením, zdravotná poisťovňa im môže v plnom rozsahu vyhovieť a výkaz nedoplatkov zrušiť alebo vydať nový výkaz nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 a 7 alebo ak im v plnom rozsahu nevyhovie zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. O návrhu je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
V navrhovanej právnej úprave zdravotná poisťovňa nenavrhne Úradu pre dohľad vydať platobný výmer, ale ak námietka poistenca nevyhovie, predloží celý spisový materiál Úradu na rozhodnutie. Úrad bude postupovať podľa správneho konania, takže bude mať dostatočný čas na preskúmanie všetkých podkladov od zdravotnej poisťovne a od platiteľa poistného.
Ak úrad zo spisového materiálu zistí, že zdravotná poisťovňa napríklad pridelila poistencovi zlú kategóriu platiteľa poistného, alebo vypočítala nesprávne ročné zúčtovanie poistného alebo určila nesprávny preddavok na platenie poistného, výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší.
Navrhovanými zmenami sa poistencovi zaručuje, že úrad pre dohľad sa bude dôkladne venovať prípadu a že preskúma celý spis v dostatočnom čase. Poistenec nebude zbytočne atakovaný predložením platobného výmeru zo strany Úradu pre dohľad, ktorý v tejto fáze konania bol len preposielačom toho, čo navrhla zdravotná poisťovňa. Odbremení sa proces úradu pre dohľad o jeden zbytočný úkon, nakoľko poistenec sa mohol odvolať voči platobnému výmeru a úrad sa tým aj tak musel znovu zaoberať.
K bodu 30 (§ 17c)
V súčasnosti platnom znení zákona absentujú ustanovenia o odpisovaní pohľadávok voči platiteľom poistného a zdravotné poisťovne postupujú len podľa všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom k skutočnosti, že práca s týmito pohľadávkami je významnou činnosťou zdravotnej poisťovne sa javí ako potrebné ustanoviť jednoznačné pravidlá pre odpisovanie pohľadávok priamo v zákone. Ide o analogickú úpravu odpisovania pohľadávok ako má Sociálna poisťovňa v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V poznámke pod čiarou sa odkazuje na § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona NRSR č. 233/1995 Z. z. podľa ktorého je možné odpísať pohľadávku, ak bol výkon rozhodnutia zastavený exekútorom alebo na základe rozhodnutia súdu z týchto dôvodov:
a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty,
c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
K bodu 31 (§ 18 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov.
K bodu 32 (§ 18 ods. 3)
Navrhuje sa možnosť povoliť splátky pre platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a), ktorému môže vzniknúť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného a tento nedoplatok zdravotná poisťovňa oznámila a predpísala výkazom nedoplatkov.
K bodom 33 a 34 (§ 19 ods. 13 a 14)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov. Úprava postupu pri uplatňovaní pohľadávok z ročného zúčtovania poistného tak, aby odkazy boli v súlade s novo navrhovaným znením § 17a.
S cieľom precizovať znenie zákona bolo doplnené aj ustanovenie o nemožnosti vymáhania poistného priamo od poistencov z mzdy, ktorá bola vykázaná ale nebola im nevyplatená, v súlade s doposiaľ platným znením ustanovení o vymeriavacom základe zamestnanca tak, aby nebol možný nejednoznačný výklad ustanovení zákona. Vzhľadom k skutočnosti, že zdravotná poisťovňa nemá k dispozícii informáciu o nevyplatení mzdy, poistenec túto skutočnosť preukazuje v námietkach voči výkazu nedoplatkov. Samotné preukazovanie nie je možné v zákone bližšie špecifikovať, vzhľadom k skutočnosti, že sa bude jednať pri každom takomto prípade o značne osobité konania. Poistenec preukáže skutočnosť nevyplatenia mzdy napr. výplata dávky z garančného poistenia, potvrdená prihláška do konkurzu, predmetom ktorej je nevyplatená mzda, daňové priznanie s uvedením výšky príjmov zo závislej činnosti a pod.
K bodom 35 a 36 (§ 19 ods. 19 a 20)
V odseku 19 sa navrhujú vypustiť slová „a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor“ vzhľadom na stanovenie platby za poistencov štátu v zákone o štátnom rozpočte a vzhľadom na to, že táto suma stanovená v zákone o štátnom rozpočte sa už nebude zvyšovať, iba sa po ročnom zúčtovaní s poistencami prerozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa skutočného počtu poistencov štátu.

V odseku 20 sa navrhuje ustanoviť postup a povinnosti pre MZSR na základe ročného zúčtovania poistného s poistencami štátu podaného zdravotnými poisťovňami vypočítať podiel jednotlivých zdravotných poisťovní na celkovej platbe stanovej v zákone o štátnom rozpočte.
K bodu 37 (§ 21 ods. 4)
Inštitút absolútnej historickej nepremlčateľnosti nároku na predpis poistného je neprimerane ustanovený, aj vzhľadom na premlčateľnosť iných porušení zákona, aj v trestnom práve (napr. vražda). Aj z pohľadu právnej istoty pre občanov je súčasný stav (kedy poisťovňa môže po napr. 25 alebo 50 rokoch predpísať poistné pri zistení nových skutočností – pričom občan už nemusí mať k dispozícii doklady o ekonomickej činnosti po tak dlhej dobe) značne znevýhodňujúci pre občana. Zmyslom ustanovenia tohto inštitútu premlčania je čeliť zložitým sporom, ktoré by mohli vznikať pri príliš dlhej možnosti uplatniť právo na súde, pretože čím dlhšia doba uplynie od vzniku práva, tým zložitejšie je vykonávania dôkazov. Právo preto v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) časovo obmedzuje vykonateľnosť práv, bez toho aby boli zrušené.
K bodu 38 (§ 23 ods. 2)
Vyskytujú sa prípady, kedy zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovnú zmluvu, zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa prácu, ale ten ho neoznámil v príslušnej zdravotnej poisťovni ako svojho zamestnanca, pričom v ojedinelých prípadoch mu aj vyplatil mzdu.
Umožňuje sa priamo zamestnancovi, aby zdravotnej poisťovni relevantnými dokladmi preukázal vznik pracovného pomeru (ak to nevykonal jeho zamestnávateľ). Povinnosť zamestnávateľa nahlasovať naďalej tieto zmeny (a jeho sankcionovanie v prípade porušenia) týmto nie je dotknuté.
K bodu 39 (§ 23 ods. 7)
Navrhuje sa zmena z listinnej na elektronickú komunikáciu, s cieľom zrýchliť a zjednodušiť túto komunikáciu.
K bodu 40 (§ 23 ods. 14)
Legislatívno-technická úprava. Zaslanie upovedomenia o samoplatiteľovi je od 1.1.2017 zrušené.
K bodu 41 (§ 24 písm. c))
Vpúšťa sa povinnosť zamestnávateľa oznamovať údaje podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r), nakoľko uvedené povinnosti sú už v ustanovené v povinnostiach poistenca (§ 23), pričom poistenec je povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné.
K bodu 42 (§ 25 ods. 1)
Upresňuje sa forma vrátenia preplatku na poistnom.
K bodu 43 (§ 26 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že predchádzajúcimi novelami bol doplnený § 24 o nové písmená, ktoré určujú platiteľovi povinnosť predkladať opravné mesačné výkazy. Povinnosti, ktoré vyplývali zo zákona aj v súčasnosti sa z dôvodu jednoznačnosti doplnili do § 26 - do sankcií za nesplnenie týchto povinností.
K bodom 44 až 67 (§ 27 až § 28a)
MZ SR v spolupráci s Asociáciou zdravotných poisťovní upravilo prerozdeľovací mechanizmus tak, aby odrážal viac posudzovaných parametrov a bol tak metodicky správnejší a spravodlivejší ako doteraz. Základným predpokladom je snaha o predikciu budúcich nákladov, na základe ktorých je vybrané poistné prerozdeľované medzi zdravotné poisťovne. Čím vyššia je predikčná sila modelu, tým presnejšie definujeme budúce náklady jednotlivých poistencov.
Z tohto dôvodu bol do prerozdeľovacieho mechanizmu doplnený dodatočný parameter a to výška nákladov na poistenca za predchádzajúce obdobie (2-3 roky). V zahraničí sa tento parameter ukázal ako veľmi spoľahlivý. Na základe predbežných analýz je dopad na predikčnú silu modelu na úrovni 8 percentuálnych bodov, čo pri súčasnej hodnote približne 17% predstavuje významný posun k spravodlivejšiemu a presnejšiemu prerozdeleniu.
Pre účely zvýšenia predikčnej sily prerozďelovacieho modelu dochádza pri vekovej skupine 0 – 5 rokov k osobitnému vyčleneniu skupiny 0 – 1 rokov a k osobitnému sledovaniu nákladov tejto skupiny, nakoľko z pohľadu nákladovosti tejto skupiny sa skupina javí ako významná.
Zároveň sa tiež z dôvodu zvýšenia predikčnej sily modelu prerozdelenia zavádzajú viacročné nákladové skupiny, pre ktoré sa budú určovať osobitné indexy rizika nákladov a do ktorých budú poistenci zaraďovaní v závislosti od histórie ich nákladov na zdravotnú starostlivosť za predchádzajúce 3 roky. Zdravotné poisťovne a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou budú môcť navrhovať zmeny v štruktúre týchto skupín; zmeny budú akceptované, ak zvýšia predpovedaciu silu prerozdelenia minimálne o 1%.
Práve implementácia výšky historických nákladov do mechanizmu predstavuje hlavný dôvod na vypnutie nadlimitného prerozdelenia, ktorý sa z tohto dôvodu návrhom zákona vypúšťa, keďže vo svojej podstate majú oba faktory eliminovať rovnaké riziko. Jediným rozdielom je, že v prípade ex-ante prerozdelenia nedochádza k takému pokriveniu efektivity nákupu zdravotnej starostlivosti, aké hrozí v prípade ex-post prerozdelenia.
V prípade dodatočného prerozdelenia nadlimitnej sumy však nešlo o zvýšenie predikčnej sily prerozdeľovacieho mechanizmu, ale o tzv. ex-post prerozdelenie, na základe ktorého bolo eliminované riziko zdravotných poisťovní, vyplývajúce z príliš vysokých nákladov na individuálnych poistencov, ktoré nebolo kryté súčasným modelom (kombinácia demografických faktorov populácie a chronicita ochorení jednotlivých poistencov). Nedostatkom ex-post prerozdelenia je, že môže viesť k plytvaniu disponibilných zdrojov, keďže sú zdravotné poisťovne motivované hradiť akúkoľvek aditívnu starostlivosť pre svojich „nadlimitných“ poistencov, na úkor starostlivosti pre poistencov, ktorí do tejto skupiny nespadajú.
Dopad navrhovaného nového parametra „viacročných nákladových skupín“ a vypustenie parametra „nadlimitnej sumy“ prináša cca viac o 8 mil. eur pre chronicky chorých a nákladných poistencov.
K bodu 68 (§ 29b ods. 8 až 14 a19)
Zavádza sa všeobecnejšia formulácia, nakoľko predkladané údaje sa využijú vo všeobecnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, nielen pri ročnom zúčtovaní poistného (napr. oprava údajov v registri poistencov pri určovaní kategórii platiteľov poistného).
K bodu 69 (§ 29b ods. 8 písm. d))
Pre osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi, je potrebné v zmysle európskej legislatívy zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť. Z dôvodu zamedzeniu zneužívania tohto inštitútu je potrebné, aby relevantný orgán (MV SR) oznamoval zdravotnej poisťovni, ktorých osôb sa uvedená skutočnosť týka a za aké obdobie.
K bodu 70 (§ 38en až § 38ep)
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre proces prerozdelenia v období rokov 2019 a 2020, kedy sa v období 2 roky nazad ešte nevykonávalo prerozdelenie s parametrom viacročných nákladových skupín a pre konania začaté pred účinnosťou tohto zákona, k ročnému zúčtovaniu za rok 2018 a ku konaniam, ktoré neboli právoplatne ukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, pričom konanie bude mať odloženú účinnosť na 1. 3.2019.
V Bratislave dňa 26. septembra 2018
Peter Pellegrini
predseda vlády
Slovenskej republiky
Andrea Kalavská
ministerka zdravotníctva
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť   

 

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.         

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a  nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

 *  Materiál nelegislatívnej povahy

 S  Materiál legislatívnej povahy

 *  Transpozícia práva EÚ

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.12.2017
Ukončenie: 29.12.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2018

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

február 2018

 

 

  2.  Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

  4.  Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

  5.  Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          S  Áno            *  Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

  7.  Transpozícia práva EÚ

 

  8.  Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  S   Negatívne

  *     Áno

  S     Nie

  *   Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Sociálne vplyvy

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


 
S     Pozitívne


 
*     Žiadne


 
*   Negatívne

  * Pozitívne

  *     Žiadne

 S    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

 

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

  12.  Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

Všeobecná pokladničná správa

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Rozpočtové prostriedky

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

4

4

4

- vplyv na ŠR

5

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na ŠR

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

 

 

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

 

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

 

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 x     zmena sadzby

       zmena v nároku

 x     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

       iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

 

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

   

 

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

 Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Výpis z registra trestov

213 379

1

213 379

Výpis z obchodného registra

257 300

3

771 900

Výpis zo živnostenského registra

63 859

2

127 718

Výpis listu vlastníctva

288 470

4

1153880

SPOLU

823 008

9

2 266 877

 

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

213 379

853 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

288 470

2 307 760

SPOLU

 

 

5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

 

Úspory nákladov na tlač výpisov:

 

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

 

   Cena zariadenia

1 144 EUR

   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

   Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

   Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

   Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

   Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

   Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)

0,00000

   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

 

   Cena papiera 1 ks A4

0,01056

   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Ročná úspora celkom

201 434,69 eur

 

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

 

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov

823 008

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur


 


Tabuľka č. 3

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

Granty a transfery (300)1

0

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 


 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4

 

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 2 320 008

 48 672

 48 672

 48 672

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19 008 

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

2 247 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 320 008

48 672

48 672

48 672

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

203 097,6

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 672

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

154 425,6

20 025,6

20 025,6

20 025,6

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

115 200

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

115 200

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

 2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 171 600

 0

 0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

171 600

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

171 600

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 240 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

240 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

240 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 192 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

192 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

192 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-866 619

-1 733 238

-1 733 238

-1 733 238

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-470 756

-941 512

-941 512

-941 512

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Tovary a služby (630)2

-100 717,35

-201 434,69

-201 434,69

-201 434,69

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

MZDOVÉ DOPADY

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

3

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

3

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

 1500

 1500

 1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

73008

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

54000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19008

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

19008

12672

12672

12672

 

 

 

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

2

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

2

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

1500

1500

1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48672

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

36000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12672

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

12672

12672

12672

12672

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 

 

 

 

 

 

 

 


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

 

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 516

Spoločnosti s ručením obmedzeným

193 300

Ostatné obchodné spoločnosti

1 288

Družstvá

1 353

Štátne podniky

15

Príspevkové organizácie

641

Rozpočtové organizácie

6 372

Živnostníci

322 968

Ostatné právne formy

19 625

Spolu subjekty podľa právnej formy

575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

 

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa, elektronicky.  

 

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/
Rok 2017

Početnosť výpisov/
12 mes.

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

3 500

-14 000

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

-1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

-191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

86 541

-692 328

SPOLU

 

411 200

-2 570 355

 Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 200

- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.  

 

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

 

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 200

- 3 166 240

 

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-4,47 eur

-2 570 355

Nepriame finančné náklady

-1,57 eur

- 904 640

Administratívne náklady

-5,5 eur

-3 166 240

Celkové náklady regulácie

-11,54 eur

-6 641 235

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

 

 

 

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

 

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

 

 

B

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

 

B

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

 

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

 

1.       Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2.       Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3.       Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4.       Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu  návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

209 879

839 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

0

0

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

0

0