Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov 576/2009 účinný od 01.01.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

8

Dôvodová Správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej 'návrh zákona').

Ide o úpravu problematiky financovania terorizmu, ktorá bola pripravená už v rámci návrhu veľkej novelizácie Trestného z ákona, rokovanie o ktorej prerušila vláda SR 9. apríla 2008. Naliehavosť potreby zmeny dotknutý ch ustanovení vyplýva z nutnosti schválenia návrhu legislatívnych zmien obsahujúcich osobitný trestný čin financovania terorizmu tak ako to bolo deklarované počas 30. plenárneho rokovania MONEYVAL-u slovenskou deleg áciou.

Financial Action Task Force (Finančná akčná skupina – ďalej len 'FATF') bola vytvorená na summite krajín G-7 v Paríži v roku 1989 s cieľom vytvorenia medzivládneho orgánu, ktorý by sa zameral na monitorovanie opatrení v boji proti praniu špinavých peňazí realizovaných jednotlivými krajinami.

FATF vydala v apríli 1990 správu, ktorá obsahovala 40 odporúčaní týkajúcich sa predmetnej oblasti. Odporúčania boli navrhnuté za účelom poskytnutia podrobného akčného plánu pre boj proti praniu špinavých peňazí , ktorý zahàňa trestné právo, finančné právo, ako i medzinárodnú spoluprácu. V roku 1996 boli odporúčania revidované a následne zmenené vzhľadom na aktuálne trendy v oblasti prania špinavých pe ňazí a potenciálne budúce hrozby s tým, že misia FATF bola v roku 2001 rozšírená aj na oblasť financovania terorizmu, čo malo za následok vydanie 8 špeciálnych odporúčaní zaoberajú cich sa problematikou financovania terorizmu (vydané v októbri 2001). Pokračujúci vývoj a trendy v technikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu viedli túto organizáciu k celkovému prehodnote niu existujúcich odporúčaní (jún 2003) a k následnému publikovaniu celkového súboru 40+9 Odporúčaní v októbri 2004, ktoré platia dodnes.

Slovenská republika nie je síce členom FATF, je však členskou krajinou výboru Rady Eur ópy MONEYVAL (predmetný výbor vykonáva monitoring členských krajín Rady Európy v oblasti základných pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu), ktorý tak ako FATF hodnotí svoje členské krajiny na základe prijatých rovnakých medzinárodných štandardov vyplývajúcich z tzv. 'základného referenčného rámca'.

Implementácia týchto medzinárodných štandardov do prá vneho poriadku Slovenskej republiky výrazne zvýši možnosť postihovania prania špinavých peňazí a možného následného financovania terorizmu v Slovenskej republike, ako aj celkovo nezákonných finančný ch aktivít osôb v Slovenskej republiky a bude mať výrazný dopad na pozitívne posudzovanie situácie SR v rámci FATF počas plenárneho rokovania FATF vo februári 2010.

Predložený návrh z dôvodu komplexnosti obsahuje zmeny a doplnenia Dvanástej hlavy Trestného zákona, ustanovenia § 419 Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme, ako aj vyplývajúce zmeny a doplnenia prevažne legislatívno-technického charakteru ustanovení vo Všeobecnej časti Trestného zákona.

Navrhovaná zmena Trestné ho poriadku je nevyhnutná súčasť navrhovanej zmeny v Trestnom zákone, ktorá má za cieľ zaviesť modernizáciu systému predbežných opatrení pri zaisťovaní peňažných prostriedkov tak, aby vznikol účinný a operatívny režim predbežných opatrení s t ým, že je potrebné dať príslušným orgánom oprávnenie na zabránenie účinkom konaní mariacich konfiškáciu.

Nakoľko predkladaná právna úprava preberá niektoré ustanovenie Dohovoru Rady Európy o predch ádzaní terorizmu, ktorý je súčasne základom právnej úpravy rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, resp. jeho doterajších zmien, dochádza tiež k transpozícii rámcové ho rozhodnutia Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú.v. EÚ L 330, 9.12.2008).

Návrh zákona sa predkladá spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzin árodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický, ani environmentá lny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu zákona

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom v

Èl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Euró pskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

b) je upravená v práve Európskej únie:

- v sekundárnom

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstv ám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú ž iadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristú penia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)proti Slovenskej republike sa nevedie konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa č l. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti SR

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie:

Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na ž ivotné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nezakladá negatívne vplyvy na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie.

6.Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nezakladá žiadne na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Súčasná konštrukcia sa v dôvodovej správe k Trestnému zákonu odvoláva na Rímsky štatút Medzinárodného trestného tribunálu, ktorý sa však týka len troch trestných činov podľa Trestného zákona a to trestný čin genocídia podľa § 418, trestný čin neľudskosti podľa § 425 a trestný č in vojnového bezprávia podľa § 433 Trestného zákona. Èl.33 Rímskeho štatútu uvádza, že:

Èlánok 33Príkazy nadriadené ho a nariadenie zákona

1. Skutočnosť, že trestný čin v jurisdikcii Súdu spá chala osoba v súlade s príkazom vlády alebo vojenského alebo civilného nadriadeného, nezbavuje túto osobu trestnej zodpovednosti, s výnimkou, keďa) osoba podliehala zákonnej povinnosti plniť príkazy vlá dy alebo daného nadriadeného, b) osoba nevedela, že tento príkaz je nezákonný, ac) príkaz nebol zjavne nezákonný.2. Na účely tohto článku sú príkazy páchať genocídu alebo zlo činy proti ľudskosti zjavne nezákonné.

Je zrejmé, že nariadenie zákona v anglickej verzii ako ' prescription of law' nemusí byť len nariadenie zákona, ale akýkoľvek právny predpis. Takisto je potrebné upozorni ť, že uvedený dôvod vylúčenia protiprávnosti sa netýka všetkých trestných činov v 12 hlave Trestného zákona, ale len genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Úč elom odseku 2 a 3 malo byť riešenie otázky zosúladenia slovenského Trestného poriadku s čl. 33 Rímskeho štat útu Medzinárodného trestného tribunálu, teda zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa dopustili genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov v zmysle skutkových podstát prijatých na výklad čl. 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného tribunálu nemohli byť nesúdené slovenskými súdmi z dôvodu, že ich konaniu by chýbala protiprávnosť z dôvodu, že konali na základe pokynu nadriadeného. Z hľadiska vnútroštátneho práva pri iných trestných činoch je uvedený problém riešený dostatočne v odseku 1 '...z rozhodnutia .. iného orgánu verejnej moci, ... z plnenie ... iných úloh... spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.' Nie je teda potrebné pre účely iných trestných činov odlišných od trestných činov genocídia, neľudskosti a vojnového bezprávia, uvádzať, že osoba nevedela, že príkaz vládneho orgá nu alebo nadriadeného je v rozpore s právnym predpisom a že zároveň bolo rozhodnutie zjavne nezákonné. Pre účely výkonu povinnosti vyplývajúceho z rozhodnutia vlády pri iných trestných činoch ako podľ a Rímskeho štatútu je podstatné, aby spôsob výkonu povinnosti neodporoval právnemu predpisu. To, že či rozhodnutie vlády alebo nadriadeného v súlade s takýmto rozhodnutím vlády bolo nezákonné, je pre ú čely odseku 1 bezvýznamné a to aj z toho dôvodu, že význam zákonnosti takéhoto rozhodnutia na úrovni okolnosti vylučujúcej protiprávnosť by mohol byť sporný, nakoľko by si orgán činný v trestnom konaní alebo súd musel urobiť úsudok o tom, či je rozhodnutie vlády nezákonné, č o sa javí pri následnom skúmaní, či osoba vedela, že či je rozhodnutie vlády nezákonné, ako bezpredmetné pre skúmanie protiprávnosti samotného spáchania trestného činu, keďže významné pre protiprávnosť v Trestnom zákone je samotné konanie páchateľa, teda spôsob výkonu povinnosti, ale nie jeho právny základ, ktorým je rozhodnutie vlády.

Dikciu v § 28 ods. 2 o 'rozhodnutí nadriadeného v súlade s rozhodnutím vlády' neustanovuje čl. 33 Rímskeho štatútu, ktorý uvádza akékoľvek 'neoprávnený príkaz nadriadeného'. Pri súčasnom znení odseku 3 je dokonca riziko, že prípade, ak spôsob výkonu povinnosti z úlohy uloženej nadriadeným podriadenému bude nezákonný , ale osoba to nebude vedieť a zároveň rozhodnutie vlády nebude zjavne nezákonné, tak nebude niesť trestnú zodpovednosť. Zároveň sa nerieši problém čl. 33 Rímskeho štatútu, ktorým je neoprávnený príkaz nadriadeného bez neoprávneného príkazu vlády. V tomto prípade § 28 ods. 2 vôbec problém nerieši, čo vo väzbe na odsek 3 možno pri genocídiu a neľudskosti hodnotiť ako implementáciu Rí mskeho štatútu, nakoľko pri týchto zločinoch sa nemožno dovolávať plnenia príkazu, keďže taký príkaz je vždy zjavne neoprávnený. Odsek 3 vylučuje výkon povinnosti aj pri trestnom čine vojnové ho bezprávia podľa § 433 Trestného zákona, ktorý je premietnutím čl. 8 Rímskeho štatútu, ktorý uvá dza vojnové zločiny, pri ktorých neplatí nevyvrátiteľná domnienka, že príkaz na vojnový zločin je zjavne neoprávnený. Èiže pri vojnovom bezpráví podľa § 433 Trestného zákona je potrebné zoh ľadniť 3 podmienky čl. 33 ods.1 Rímskeho štatútu, a to, či osoba podliehala povinnosti plniť príkaz, či nevedela, že je príkaz neoprávnený a či nebol príkaz zjavne nezákonný. Ak sú splnené v šetky tri podmienky, nastúpi odsek 1 §-u 28 ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť. V súčasnosti sa teda pri vojnovom bezpráví stanovuje prísnejšia trestnosť ako požaduje Rímsky štatút, č o nie je vhodné a dokonca umožňuje vystaviť Slovenskú republiku kritike tohto medzinárodného súdu za nerešpektovanie štandardov pri vojnových zločinoch. Osobitosť riešenia výkonu povinnosti pri vojnovom bezpr áví je daná povahou príkazov v rámci vojenských štruktúr, kde sa príkazy často krát vykonávajú okam žite a nie je si možné u podriadeného overiť, či je neoprávnený a za nesplnenie príkazu hrozia prísne sankcie a objektívne, ak by bol vojak názoru, že príkaz je nezákonný a následne by sa uká zalo, že je zákonný, zrejme by to malo tiež za následok sankcie zo strany nadriadeného, dokonca oprávnené.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou nadpisu § 419 na Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme.

K bodom 3 až 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou názvu trestného činu podľa § 419.

K bodu 7

Jednoznačnejšie sa vyjadruje povaha prostriedkov, ktorými sa podporuje zločinecká alebo teroristická skupina. Takéto formulácia je potrebná z dô vodu vyhnutia sa prípadnému nepriaznivému hodnoteniu pracovných skupín Rady Európy Moneyval alebo OSN pri posudzovaní zavedenia trestnosti financovania teroristických organizácii. Pojem 'prostriedky' sí ce obsahuje aj finančné prostriedky, avšak medzinárodné organizácia pri takýchto aspektoch trestnosti vyžadujú výslovnú úpravu finančného charakteru prostriedkov určených pre teroristickú skupinu.

K bodu 8 až 11

Implementuje sa čl. 2 ods. 1 a 2 Medzinárodného dohovoru OSN o potláčaní činov jadrového terorizmu č.308/2007, platného pre Slovenskú republiku od 7. j úla 2007. Èl. 2 ods. 3 a 4 sú obsiahnuté v príprave zločinu a pokuse trestného činu.

Financovanie terorizmu doteraz nebolo výslovne ustanovené ako skutková podstata trestného činu. Záväzok výslovne zaviesť úpravu do osobitnej časti Trestn ého zákona vznikol až po dôkladnej analýze nedostatočnosti všeobecných ustanovení o príprave trestného činu. Odporúčanie na výslovné zakotvenie trestnosti financovania terorizmu je zakotvené v odporú čaní Výboru Rady Európy pre pranie špinavých peňazí v tretej hodnotiacej správe o SR o plnení odporúčaní FATF. Navrhuje sa rozšíriť výpočet spôsobov prípravy trestného činu ako vš eobecnej formy trestnej činnosti aj o zámerné plánovanie trestného činu. Takáto úprava je predmetom Rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN č.1373(2001), ktorá v súlade s kapitolou VII Charty OSN rozhodla v bode 2 pí sm. e), že všetky štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré sa zúčastňujú na financovaní, plánovaní alebo páchaní teroristických trestných činov alebo na podporovaní teroristických trestných č inov boli postavené pred súd a popri ostatných opatreniach zabezpečia, aby vnútroštátna legislatíva a ostatné právne predpisy kvalifikovali takéto teroristické činy ako závažné trestné činy a aby pr íslušné tresty primerane zohľadňovali závažnosť týchto teroristických činov.

Zároveň sa na základe záväzku podľa čl. 5, 6, 7 a 9 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu z 16. mája 2005, ktorý je platný pre Slovenskú republiku od 1. júna 2007 zakotvuje trestnosť verejného podnecovania na páchanie trestného činu terorizmu spôsobom obhajujúcim alebo ospravedlňujúcim trestný čin terorizmu so spôsobením nebezpečenstva jeho sp áchania, poskytovanie know-how na výrobu zbraní a výbušnín, ako aj nebezpečných a škodlivých látok na účel spáchania trestného činu terorizmu, požiadanie iného o spáchanie trestného č inu terorizmu alebo o účasť na ňom, pokusu alebo účasti na týchto formách okrem pokusu o verejné podnecovanie, čo je vyjadrené v skutkovej podstate ako trestnosť pokusu alebo účasti na poskytovaní know-how na výrobu zbraní alebo iných vecí a látok, na objednávke spáchania alebo účasti na trestnom čine terorizmu a trestnosť účasti na verejnom podnecovaní v zákone stanoveným spô sobom. Zahrnutie vývojového štádia pokusu do skutkovej podstaty je odôvodnené potrebou vytvoriť z neho tzv. podporný trestný čin v zmysle čl. 9 tohto dohovoru okrem verejného podnecovania na jeho sp áchanie. Zakotvenie účasti na takomto trestnom čine je odôvodnené tým, že dohovor vyžaduje trestnosť riadenia, zosnovania, podpory a všeobecne účasti na týchto formách terorizmu, a to v zmysle čl. 9 tohto dohovoru ako podporného trestného činu.

Nový odsek 4 nadväzuje na § 419 ods. 2 pí sm. a) podpora terorizmu prostriedkami a písm. d) objednávka páchateľov terorizmu, v sprísnení trestnej sadzby, ak sa podporovateľ alebo objednávateľ terorizmu dostane do pozície prispenia k spáchaniu alebo pokusu trestného činu terorizmu. Inými prostriedkami je potrebné v tomto prípade rozumieť nie len peniaze, ale aj napr. cenné papiere a pod.

K bodu 12

Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 nie je dôsledne implementovaný v trestnom čine mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania podľa § 420, nakoľko súčasné znenie sa síce viaže na súvislosť s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, avšak nerieši prí pady, ak orgán verejnej moci dá podnet, resp. dá výslovný alebo tichý súhlas na mučenia a in kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

K Èl. II

Na základe odporúčania Vý boru Rady Európy pre pranie špinavých peňazí v plnení odporúčaní FATF sa odporučilo zavies ť modernizáciu systému predbežných opatrení pri zaisťovaní peňažných prostriedkov (peňažnými prostriedkami treba rozumieť jednak peniaze na účet v banke, ale aj tzv. iné peňažné prostriedky, napr. peniaze v hotovosti a pod.) tak, aby vznikol účinný a operatívny režim predbežných opatrení s tým, že je potrebné dať príslu šným orgánom oprávnenie na zabránenie účinkom konaní mariacich konfiškáciu.

Zároveň sa zavádza právo postihnutých os ôb domáhať dvojinštančného konania, v ktorom sa rozhoduje o ich žiadosti o zrušenie zaistenia ich majetku s lehotou tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia o predošlej žiadosti. Právo na takúto periodick ú kontrolu obmedzení pri užívaní majetku im je potrebné zaručiť, aby sa dôvody dočasného obmedzenia ich práva na pokojné užívanie majetku mohli pravidelne preskúmavať, či už s ohľadom na možn é dôsledky podľa Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

K Èl. III

Navrhuje sa úč innosť novej právnej úpravy, a to od 1. januára 2010.

Bratislava, 4. novembra 2009

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Petríková v.r.

podpredsedníčka vlády

a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu