Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.05.2022 do 31.05.2022

Platnosť od: 23.12.2001
Účinnosť od: 01.05.2022
Účinnosť do: 31.05.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Cenné papiere

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST71JUD9718DS71EUPP15ČL10

Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.05.2022 do 31.05.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 566/2001 s účinnosťou od 01.05.2022 na základe 123/2022

Legislatívny proces k zákonu 123/2022

Vládny návrh zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 123/2022, dátum vydania: 13.04.2022

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súlade s uzneseniami vlády Slovenskej republiky č. 469 z 10. októbra 2018 a č. 491 z 2. októbra 2019 vypracovalo návrh zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Hlavným cieľom návrhu zákona je transpozícia čl. 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. L 156, 19. 6. 2018) (ďalej len „V. AML smernica“), ako aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1153, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. L 186, 11. 7. 2019) (ďalej len „informačná smernica“).

V návrhu tiež zohľadnené odporúčania výboru Rady Európy MONEYVAL vyplývajúce z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Návrh zároveň reflektuje požiadavky Európskej komisie na nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení (ďalej len „IV. AML smernica“).

Z vyššie uvedených smerníc vyplynula požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby), včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z trestnej činnosti.

V tejto súvislosti boli identifikované dve alternatívy technologického riešenia danej problematiky, a to zriadenie centrálneho registra účtov alebo využitie elektronického systému vyhľadávania údajov. Po dôkladnej analýze prínosov týchto dvoch variantov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie a po vzore väčšine členských štátov EÚ, bolo rozhodnuté o zriadení centrálneho registra účtov. Táto alternatíva je z hľadiska predpokladaných prínosov najvýhodnejšia, oproti vyhľadávaciemu systému v sebe kumuluje niekoľko výhod, ide predovšetkým o rýchlosť a bezpečnosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dopytov, vylúčenie potreby formou plošného dopytu oslovovať všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dopytu.

2

Centrálny register účtov predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov EÚ a zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa majú v budúcnosti v rámci EÚ vzájomne prepojiť.

Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií, ktoré vydá všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov, ako aj ďalšie podrobnosti o spôsobe odovzdávania údajov.

Zmenami a doplnením zákona č. 297/2008 Z. z. dôjde zároveň k úprave a sprecizovaniu existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Návrh však iba modifikuje niektoré čiastkové aspekty tak, aby boli splnené požiadavky správnej a úplnej transpozície IV. a V. AML smernice a odporúčania výboru Rady Európy MONEYVAL.

Zmenami v zákone o bankách sa previaže navrhovaná právna úprava o centrálnom registri účtov s právnou úpravou bankového tajomstva a zefektívni sa komunikácia medzi bankami a oprávnenými orgánmi. Návrh zákona obsahuje tiež súvisiace zmeny v zákone o cenných papieroch a zákone o finančnej správe.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy (pozitívne aj negatívne), na informatizáciu (pozitívne), na podnikateľské prostredie (pozitívne aj negatívne); uvedené vplyvy popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. máj 2022.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

-čl. 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „V. AML smernica“),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (ďalej len „informačná smernica“)

Termín začiatku a ukončenia PPK

19. 3. 2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

28.4. – 18.5.2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

december 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Povinnosť vybudovať centrálny register účtov (ďalej len „CRÚ“) vyplýva z čl. 32a V. AML smernice a budúce prepojenie centrálnych registrov účtov na úrovni vyplýva z čl. 4 a

nasl. informačnej smernice.

Z vyššie uvedených smerníc vyplýva požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice, včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z trestnej činnosti.

Problematika absencie centrálneho registra účtov bola príslušnými orgánmi SR identifikovaná ako zraniteľnosť v procese Národného hodnotenia rizík legalizácie príjmov

z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky

2011-2015 (uznesenie vlády SR č. 207 zo 7. mája 2019). Súčasne, v správe z 5. kola

hodnotenia SR výborom Rady Európy MONEYVAL sa absencia centrálneho registra účtov

identifikovala nielen ako technický nedostatok (napr. Odporúčanie 31), ale najmä ako významná prekážka pri dosahovaní potrebnej úrovne efektívnosti v rámci činnosti

4

orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní finančného vyšetrovania (IO7,

IO8).

Vytvorenie centrálneho registra účtov, ktorý by bol dostupný pre finančnú spravodajskú jednotku a orgány činné v trestnom konaní, je zadefinovaný ako druhé prioritné opatrenie na

odstránenie zistených nedostatkov v rámci národného mechanizmu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a ďalšej ekonomickej kriminalite (napr. boj proti podvodom), zneužívaniu schém právnických osôb, korupcie a proti iným nezákonným operáciám. Navyše, na uvedenú požiadavku reaguje aj aktuálne Programové

vyhlásenie vlády, najmä v kontexte povinnosti zaviesť efektívne finančné vyšetrovanie.

Vybudovanie centrálneho registra účtov ako efektívneho nástroja v danej oblasti pre orgány vynucovania práva (operatíva, OČTK a súdy) nie je založené len na transpozičných

požiadavkách, ale primárne na potrebách praxe.

Efektivita činnosti najmä orgánov činných v trestnom konaní a daňových orgánov je totiž v značnej miere závislá na tom, ako rýchlo dokážu získať informácie od finančných inštitúcií. Súčasný systém vyžadovania informácií znamená dotazovať všetky finančné inštitúcie listinnou formou (okrem finančnej spravodajskej jednotky, ktorá využíva dátové schránky). Finančné inštitúcie následne povinné vypracovať odpoveď, a to aj v prípade negatívneho výsledku. Dochádza pri tom k zdržaniu tak pri vypracovaní a rozosielaní žiadosti, ako i pri spracovaní odpovedí, takže požadované informácie často obdrží žiadateľ v lehote viac ako 30 dní. Nehľadiac na nadbytočné vecné a osobné náklady spojené s "negatívnymi" odpoveďami na oboch stranách, takýmto spôsobom často dochádza k nenávratnému úniku finančných prostriedkov, ktoré mali byť zaistené pre príslušné konanie.

Predkladaný návrh v čl. IV novelou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“) zároveň:

-reaguje na odporúčania výboru MONEAYVAL vyplývajúce z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF a

-reflektuje požiadavky Európskej komisie na nesprávnu transpozíciu smernice

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom predloženého návrhu zákona je zriadenie a úprava práv a povinností súvisiacich s prevádzkou CRÚ, ktorý uľahčí oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, disponentoch bankových účtov alebo platobných účtov, nájomcov bezpečnostných schránok, ako aj o konečných užívateľoch výhod. Zriadenie CRÚ je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov trestných činov, resp. následnom zaistení majetku a výnosov z trestnej činnosti. Dôvodom zriadenia CRÚ je aj skutočnosť, že v súčasnosti pri komplikovanom a neefektívnom spôsobe získavania informácií od finančných inštitúcií

5

(klasické dožiadanie v listinnej podobe, kedy finančná inštitúcia doručí odpoveď

spravidla do 30 dní, momentálne je priemerná doba vybavovania dožiadaní cca 2

mesiace) dochádza k zmareniu účelu jednotlivých konaní či procesov, ktoré vedú príslušné

štátne orgány. Zmyslom právnej úpravy je teda zabezpečiť rýchly prístup k uvedeným

informáciám pre tie orgány verejnej moci, ktoré ich pre svoju efektívnu činnosť potrebujú

získať v čo najkratšom čase tak, aby boli schopné operatívne reagovať na presuny

finančných prostriedkov.

Zriadením CRÚ sa dosiahne predovšetkým rýchly, bezpečný, efektívny a pritom jednoduchý spôsob získavania požadovaných informácií, z dlhodobého hľadiska prinášajúci zníženie finančných nákladov na oboch stranách, nakoľko finančné inštitúcie nebudú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dotazu. CRÚ predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové

riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov

členských štátov a s tým súvisiace zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým

vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa budú v rámci EÚ vzájomne prepájať.

Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré vydá všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov, ako aj ďalšie podrobnosti o spôsobe odovzdávania údajov.

Z registra sa budú poskytovať oprávneným orgánom verejnej moci (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, Finančná správa Slovenskej republiky a pod.) údaje v elektronickej podobe priamym, nepretržitým a diaľkovým spôsobom na základe zadania jedinečného

identifikátora používateľa patriaceho konkrétnej fyzickej osobe a označenia konania, v rámci ktorého sa majú poskytnúť údaje z centrálneho registra účtov. Tieto údaje spolu s údajmi o výsledku vyhľadávania tvoria tzv. logy, ktoré slúžia na účely monitorovania ochrany osobných údajov, vrátane kontroly prípustnosti žiadosti a zákonnosti spracúvania osobných údajov a na zaistenie bezpečnosti osobných údajov.

Prístup k informáciám z CRÚ sa umožní iba v jednotlivých prípadoch zamestnancom

príslušných orgánov, ktorí budú osobitne určení a oprávnení na plnenie ich úloh.

Dôležitou súčasťou navrhovaného zákona je zabezpečenie CRÚ prostredníctvom logov,

ktoré obsahujú

a)označenie konania, na účely ktorého sa poskytli údaje z CRÚ,

b)dátum a čas vyhľadávania,

c)jedinečný identifikátor výsledkov,

d)označenie oprávneného orgánu,

e)jedinečný identifikátor používateľa,

f)typ zadaných vyhľadávacích údajov.

Návrh zákona zároveň reflektuje ústavnoprávne hľadisko a ochranu základných práv a slobôd v súlade s informačnou smernicou, ktorá v preambule uvádza, že v smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané v čl. 6 Zmluvy o a v Charte základných práv Európskej únie, ako aj základné práva a zásady stanovené v medzinárodnom práve a medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami Únia alebo všetky členské štáty, vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v ústavách členských štátov v ich príslušných oblastiach pôsobnosti, nakoľko smernica stanovuje prísne podmienky prístupu k informáciám o bankových účtoch obsiahnutých v centralizovaných

6

registroch účtov.

Cieľom predkladaného návrhu v čl. IV (novela zákona č. 297/2008 Z. z.) je tiež implementovať odporúčania výboru MONEYVAL z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike, revidované odporúčania FATF a požiadavky Európskej komisie na nesprávnu transpozíciu smernice (EÚ) 2015/849.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Čl. I

A: Finančné inštitúcie, ktorých sa návrh týka

Banky a pobočky zahraničných bánk 28

Platobné inštitúcie a pobočky zahraničných platobných inštitúcií 11

Inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí 1

Centrálny depozitár 2

B: Orgány majúce prístup k údajom

Údaje z centrálneho registra účtov sa budú poskytovať na účely uľahčenia prístupu k údajom

o účtoch a bezpečnostných schránkach vedených alebo prenajímaných na území Slovenskej republiky pre tieto orgány:

a)osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,

b)orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,

c)Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, colnému úradu a daňovému úradu na účely výkonu správy daní a colného dohľadu,

d)Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na účely odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti,

e)službe kriminálnej polície, službe finančnej polície a inšpekčnej službe Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich,

f)službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu o preukazovaní pôvodu majetku,

g)Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,

h)Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu,

i)Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,

j)Kriminálnemu úradu finančnej správy na účely

1. odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich,

2. ich poskytnutia Európskemu úradu pre boj proti podvodom,

k)ministerstvu financií v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií podľa osobitného predpisu.

Všetky uvedené subjekty spadajú do kategórie orgánov, ktoré v súčasnosti

oprávnené vyžadovať pri svojej činnosti od finančných inštitúcií informácie tvoriace

bankové tajomstvo v plnom rozsahu, preto nedochádza k novému prelomeniu

mlčanlivosti vo vzťahu k týmto subjektom či rozšíreniu ich opravení požadovať

informácie na iné účely ako doposiaľ. Účel získavania informácií je jednoznačne

7

vymedzený príslušnými právnymi predpismi pre oblasť trestného či daňového konania, činnosť finančnej spravodajskej jednotky alebo spravodajských služieb, teda jednoznačne na účely, ktoré predstavujú významný záujem štátu. Oprávnení žiadatelia pritom nebudú

dostávať iné informácie ako tie, ktoré v súčasnosti môžu od finančných inštitúcií žiadať

priamo, alebo prostredníctvom elektronického systému prevádzkovaného spoločnosťou

CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o.

Z uvedených dôvodov nedochádza k porušeniu ústavného práva občanov na súkromie,

právna úprava rieši len „technický spôsob“ poskytovania informácií príslušným orgánom. Návrhom sa teda nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, ktorý predstavuje podstatne

modernejší a rýchlejší technologický postup získavania údajov.

C: Správca a prevádzkovateľ

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

D: Orgán dohľadu

Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a subjekty oprávnené vstupovať do centrálneho registra účtov

Čl. IV (novela zákona č. 297/2008 Z. z.)

povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z.,

vnútroštátny správca podľa § 25a zákona č. 297/2008 Z. z.,Finančná spravodajská jednotka

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Informačná smernica vyžaduje okamžitý, nefiltrovaný, bezprostredný a priamy prístup k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov.

V súvislosti so zriadením centralizovaného automatizovaného systému sa uskutočnili viaceré stretnutia zástupcov Ministerstva vnútra SR, Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií SR a Slovenskej bankovej asociácie. V rámci týchto stretnutí boli identifikované nasledovné alternatívy riešenia danej problematiky:

Alternatíva A): Využitie existujúceho automatizovaného elektronického komunikačného systému prevádzkovaného spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. (ďalej len „elektronický systém CRIF“).

Z analýzy funkcionality elektronického systému CRIF vyplynulo, že tento v súčasnosti nie je schopný poskytovať informácie oprávneným orgánom okamžite a nefiltrovane (údaje sa

poskytujú iba cez pracovné dni v čase od 8:00 do 17:00), ako aj v rozsahu požadovanom V.

AML smernicou (napr. údaje o konečnom užívateľovi výhod, majiteľovi bezpečnostnej schránky, údaje o majiteľovi/disponentovi platobných účtov). Výhodou tohto systému je, že na základe žiadosti oznamuje zostatok, t. j. stav na účte k aktuálnemu dňu, stav na

bežnom účte, vkladovom účte, účte stavebného sporenia, ako aj stav na účte

k staršiemu dátumu.

8

Aby uvedený systém spĺňal požiadavky V. AML smernice bude podľa vyjadrenia Slovenskej

bankovej asociácie potrebné zabezpečiť rozsiahle rozšírenie existujúceho technického

riešenia tohto elektronického systému.

V tejto súvislosti boli identifikované negatívne vplyvy na štátny rozpočet, pričom podľa vyjadrenia CRIF s. r. o. hrubý odhad nákladov na vývoj technického riešenia by predstavoval cca 586 000 eur bez DPH/jeden subjekt finančná spravodajská jednotka (spolu vo výške 703 200 eur s DPH). Po spustení elektronickej komunikácie ročné náklady na jeho ďalšiu prevádzku predstavujú približne 86 000 eur bez DPH/jeden subjekt finančná spravodajská jednotka (spolu vo výške 103 200 eur s DPH). Je potrebné vziať do

pozornosti, že uvedená suma bola vyčíslená iba vo vzťahu k finančnej spravodajskej

jednotke, ktorá predpokladala cca 40 užívateľov a 200 000 dopytov ročne.

Na ilustráciu podľa dodatku k Zmluve uzatvorenej medzi Finančným riaditeľstvom SR a CRIF s.r.o. zo 17. mája 2018, zverejnenej v centrálnom registri zmlúv, vyplýva, že za služby vo forme vývoja a implementácie rozhrania pre elektronickú komunikáciu zaplatí finančné riaditeľstvo cenu 1 vo výške 274 400 eur bez DPH, cenu 2 vo výške 148 000 eur bez DPH, cenu 3 vo výške 75 000 eur bez DPH/ročne a cenu 4 vo výške 37 800 eur bez DPH (spolu vo výške 642 040 eur s DPH).

Vzhľadom k tomu, že príslušnými orgánmi oprávnenými žiadať informácie by mali byť okrem finančnej spravodajskej jednotky napr. aj orgány činné v trestnom konaní, súdy, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo alebo Finančné riaditeľstvo SR, je

evidentné, že náklady budú predstavovať podstatne vyššiu sumu, ktorá sa odvíja od

počtu subjektov, počtu jednotlivých užívateľov, ako aj počtu dopytov, ktoré napr. úrad kriminálnej polície Prezídia PZ predpokladá v počte cca 5 mil. ročne.

Negatívom alternatívy A) teda aj rastúce náklady na strane štátu, pričom značná časť z nich môže byť nahradená Centrálnym registrom účtov prevádzkovaným Ministerstvom financií SR.

Nevýhodou elektronického systému CRIF je, že pracuje na princípe plošného rozosielania dotazov do všetkých finančných inštitúcií, ktoré vo väčších bankách spracuje automatizovane príslušný software, v menších bankách dotazy spracovávané manuálne. Z uvedených dôvodov bolo identifikované významné riziko pre činnosť finančnej spravodajskej jednotky, spravodajských služieb, ako aj OČTK spôsobené týmto plošným šírením osobných údajov a možným únikom informácií o subjektoch, voči

ktorým by viedli tieto orgány vyšetrovanie, resp. ktoré v záujme príslušných spravodajských služieb. Plošné rozosielanie dotazov na všetky finančné inštitúcie obsahuje kompletné identifikačné údaje záujmového subjektu, pričom nie je vylúčené, že sa dostanú aj k zamestnancovi finančnej inštitúcie, ktorý spracúva žiadosť a môže mať k tomuto záujmovému subjektu blízky vzťah, a preto by mohlo dôjsť k zneužitiu a manipulácii s týmito informáciami (nie je naplnená požiadavka V. AML smernice, že žiadna

sprostredkovateľská inštitúcia nesmie zasahovať do požadovaných údajov).

Finančné inštitúcie schopné poskytnúť informácie spravidla do jedného pracovného dňa, najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Plánovaná doba, počas ktorej vyhľadávací systém spracúva požiadavky závisí od dostupnosti spracovania na strane jednotlivých finančných inštitúcií, t. j. len cez pracovné dni a počas bežnej pracovnej doby zamestnancov (nie je naplnená požiadavka V. AML smernice na okamžitý

a nefiltrovaný prístup finančnej spravodajskej jednotky k informáciám).

9

Elektronický systém CRIF obsahuje viaceré nedostatky, ktoré sa nedajú odstrániť: dotaz, ktorý obsahuje osobné údaje osoby, je rozposlaný do všetkých finančných inštitúcií, ktoré sú tak informované aj v prípade, že táto osoba nie je ich klientom (neproporciálne šírenie

osobných údajov) a zároveň tým dostanú informáciu, že o túto osobu sa zaujíma určitý

štátny orgán. Táto dekonšpirácia je z hľadiska činnosti OČTK a spravodajských služieb

neprijateľná.

Nevýhodou tohto systému je aj skutočnosť, že žiadateľ musí sledovať, či obdržal odpoveď od všetkých dotazovaných inštitúcií, resp. čakať na poslednú odpoveď; dovtedy nemá istotu komplexnosti.

Elektronický systém CRIF neumožňuje plnú automatizáciu pri vybavovaní žiadosti a záporné odpovede (že klient nemá u dotazovanej inštitúcii produkt) predstavujú oveľa väčší počet, ako odpovede kladné. V praxi by tak naďalej dochádzalo k významnému zaťažovaniu finančných inštitúcií (nárast finančných nákladov) v súvislosti s osobnými nákladmi na spracovanie vysokého počtu dotazov a následné vyhodnocovanie i negatívnych odpovedí, pričom značná časť z nich môže byť nahradená efektívnejším

riešením CRÚ.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že elektronický systém CRIF nie je schopný spoľahlivo pokryť požiadavky oprávnených užívateľov, ako aj požiadavky príslušných smerníc. Systém CRIF bol v minulosti prakticky testovaný finančnou spravodajskou jednotkou a bol vyhodnotený ako absolútne nevyhovujúci pre činnosť finančnej spravodajskej jednotky.

Alternatíva B): CRÚ

Zriadenie CRÚ sa navrhuje po vzore viacerých štátov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie. Do CRÚ by banky a platobné inštitúcie poskytovali na báze denných dátových balíkov aktuálne informácie v rozsahu V. AML. Z CRÚ by tak príslušné orgány (užívatelia) na vyžiadanie obdržali uvedené informácie v priebehu niekoľkých minút.

Informačná smernica vyžaduje okamžitý, nefiltrovaný, bezprostredný a priamy prístup k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov, pričom priamy prístup je najbezprostrednejším typom prístupu k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov.

Zo správy Európskej komisie k plánovanému prepojeniu registrov v rámci vyplýva, že by sa malo uprednostniť technické riešenie centrálneho registra účtov z dôvodu, že centrálny register účtov alebo bude mať 18 členských štátov, iba 9 členských štátov oznámilo, že alebo plánuje centrálny systém vyhľadávania údajov s možnosťou okamžitého a nefiltrovaného vyhľadávania. Podľa správy Európskej komisie centralizované registre majú Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko. Fínsko sa započítava do oboch skupín, keďže sa

chystá zaviesť systém, v ktorom sa využívajú obe riešenia. Maďarsko oznámilo, že plánuje

centrálny register účtov.

CRÚ v sebe kumuluje niekoľko výhod. Ide predovšetkým o rýchlosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dotazov, nie je potrebné formou plošného dotazu oslovovať

10

všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia, ktoré zaručia aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dotazu. Z uvedeného vyplýva, že nezanedbateľným prínosom je úspora nákladov spojených s

„plošným“ dotazovaním na strane žiadateľov, ale i na strane finančných inštitúcií v súvislosti s nákladmi spojenými s „negatívnymi“ odpoveďami. Zníženie počtu

rozosielaných dotazov a odpovedí sa prejaví aj v nižšej zaťaženosti systému dátových

schránok.

CRÚ je dátovo konzistentnejšie riešenie, spravované jedným správcom a z pohľadu prevádzky jednoduchšie ošetriteľné incidenty voči poskytovateľom (ak neprebehne aktualizácia, prevádzkovateľ dokáže situáciu riešiť okamžite, nie v čase kedy používateľ potrebuje údaje a tie mu neprichádzajú). Z pohľadu bezpečnosti je zaistená ochrana používateľov (prevádzkovateľ nemusí vedieť kto lustroval), manažment logov sa lepšie ošetriť voči každému používateľovi, je zabezpečená lepšia správa rolí a ich oprávnení, v registrovom systéme sa dajú vytvárať nové procesy bez toho, aby sa zaťažovali banky zmenou rozhraní, dajú sa lepšie riešiť používateľské rozhrania, prepojenie na registre môže byť realizované ako na GUI, tak aj na volanie služieb či API. Taktiež prípadný budúci rozvoj je v prípade CRÚ oveľa jednoduchší.

Pri registrovom systéme môže dostať používateľ odpoveď okamžite, pri „systéme dotazovaní“ nebude odpoveď zaslaná okamžite, ale v rozmedzí niekoľkých hodín, dní alebo vôbec, v prípade ak banka neodpovie. Plánovaná doba dostupnosti CRÚ je tak reálne 24/7.

Významným efektom je nielen podstatne rýchlejšie získanie informácií a tak aj dosiahnutie vyššej pravdepodobnosti uplatniť prípadné zaisťovacie opatrenia, spravidla v trestnom či daňovom konaní, ale súčasne dochádza aj k obmedzeniu šírenia informácií spojených so žiadosťou. Je tak chránený záujem štátneho orgánu na nevyzradení informácie z príslušného konania, ako aj záujem dotknutej osoby na ochrane jej osobných údajov

CRÚ predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov z dôvodu vzájomného prepojenia registrov v rámci EÚ.

Zhrnutie výhod CRÚ

Zvýšenie efektivity získavania informácií

CRÚ výrazne vylepší procesy získavania informácií, v interakcii oproti dotazu ponúka odpovede v zjednotenom, štruktúrovanom formáte, ktorý poskytne vyššiu presnosť a komfort podávaných informácií.

Zvýšenie bezpečnosti získavania informácií

Poskytovanie služieb prostredníctvom CRÚ je možné realizovať v súlade so všetkými dostupnými bezpečnostnými štandardmi tak, aby bola zaručená úplná bezpečnosť dátových tokov.

Zníženie časových nákladov získavania informácií

Zníženie časových nákladov predstavuje jeden z najviac viditeľných prínosov CRÚ. Na jednej strane ide o časové úspory dosiahnuté zjednodušením procesov a minimalizáciou podielu ľudskej práce. Druhá rovina úspor časových nákladov predstavuje významné

11

obmedzenie prieťahov spôsobených ľudským faktorom, reklamačnými prestojmi, procesnými chybami a nespoľahlivosťou doručovacích kanálov.

Zvýšenie kvality a presnosti získavaných informácií

Vymedzenie a aktualizácia štruktúry odovzdávaných informácií na vstupnej a výstupnej strane prinesie jednoznačné zvýšenie kvality, prehľadnosti a presnosti, ktoré zaručia výrazne vyššiu dátovú výťažnosť.

Zníženie nákladov pri posielaní dotazov

Zásadným ekonomickým prínosom je zjednodušenie procesov získavania informácií, kedy sa požiadavky obracajú na informačný systém CRÚ, a nie priamo na finančné inštitúcie. Kvalifikovaný odhad predstavuje zníženie počtu dátových správ cca o 80 %.

Zvýšená ochrana osobných údajov

Zjednodušenie procesov odstránením plošného dotazovania, štandardizácia obsahov, zrýchlenie informačných tokov a zvýšený dôraz na informačnú a fyzickú bezpečnosť bude viesť k jednoznačnému eliminovaniu rizík ohrozujúcich zabezpečenie osobných údajov.

Alternatíva C): Nulový variant (súčasný stav)

Všetky orgány, s výnimkou OLAF, uvedené v bode 4.B tohto dokumentu, spadajú do kategórie orgánov, ktoré oprávnené vyžadovať si pri svojej činnosti informácie od finančných inštitúcií spravidla za účelom zaistenia obrany a bezpečnosti štátu, ako aj významného hospodárskeho alebo finančného záujmu Slovenskej republiky alebo Európskej únie, vrátane boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu alebo daňovým únikom. Tento záujem je jednoznačne vymedzený príslušnými právnymi predpismi pre oblasť trestného či daňového konania, činnosť finančnej spravodajskej jednotky alebo spravodajských služieb, teda jednoznačne na účely, ktoré predstavujú významný záujem štátu. Predloženým návrhom sa teda nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, ktorý predstavuje podstatne modernejší a rýchlejší technologický postup získavania údajov.

Spôsob, akým v súčasnosti tieto orgány získavajú informácie, je buď listinnou formou, alebo prostredníctvom dátových schránok (napr. finančná spravodajská jednotka). Oprávnení žiadatelia musia pre získanie potrebnej informácie, či osoba je ich klientom, osloviť jednotlivo všetky finančné inštitúcie a následne samostatne spracovať došlé odpovede. K veľkému časovému sklzu dochádza z dôvodu potreby čakať na poslednú odpoveď, inak žiadateľ nemá komplexnú informáciu. Náklady na žiadosti nie vynaložené efektívne, nakoľko žiadosť na jednu osobu musí žiadateľ zaslať v takom počte, aký je počet finančných inštitúcií na trhu. Najväčším nedostatkom takejto formy získavania informácií je však jednoznačne dĺžka čakania na odpoveď, nakoľko nie je ničím výnimočným, ak žiadateľ obdrží odpoveď v lehote 30 a viac dní. Dĺžka čakania na odpoveď je tak absolútne nevyhovujúca a veľmi zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje efektivitu prebiehajúcich konaní (či už trestných, daňových, atď.).

Značné riziko pri takomto spôsobe získavania potrebných informácií predstavuje práve plošné šírenie osobných údajov subjektov, vo vzťahu ku ktorým vedú príslušné orgány konanie, prípadne ktoré majú v rozpracovaní.

12

Na strane finančných inštitúcií dochádza zároveň k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov spojených so spracovaním žiadostí. Tieto náklady sa dajú rozdeliť do viacerých skupín, a to náklady spojené s prijímaním a následným spracovaním žiadostí, náklady spojené so zasielaním odpovedí (rozdelené na náklady spojené so zasielaním kladných odpovedí a záporných odpovedí) a náklady personálne, softwarové, hardwarové a materiálne (tonery, obálky, papiere, poštovné, náklady spojené so zasielaním prostredníctvom dátových schránok). Výška týchto nákladov je priamo úmerná počtu doručených žiadostí. Počet doručených žiadostí však vplyv nie len na výšku nákladov, ale aj na dobu potrebnú na vybavenie žiadosti.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Ministerstva financií SR, ktorá upraví podrobnosti o zasielaní údajov do centrálneho registra účtov, podmienky na pridelenie a používanie jedinečného identifikátora používateľa, podrobnosti o opatreniach a podrobnosti o zasielaní údajov do centrálneho registra účtov počas prechodného obdobia.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek spolu s odôvodnením.

Návrh zákona predstavuje transpozíciu čl. 32a V. AML smernice a informačnej smernice, pričom nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti transponovaných smerníc nad rámec ich znenia. Centrálny register účtov bude obsahovať základné informácie o finančných produktoch, ktoré potrebné z hľadiska jeho účelu (zefektívnenie boja proti praniu špinavých peňazí a inej trestnej činnosti), pričom ide o obsahovo príbuzné produkty. Prax z iných štátov, kde takéto registre majú dlhodobo zavedené, ukazuje, že navrhovaný rozsah je štandardný a opodstatnený (viď napr. Kontenregister- und Konteneinschaugesetz v Rakúsku či zákon o centrální evidenci účtů v Českej republike).

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

13

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

S cieľom zabezpečiť funkčnosť, efektívnosť a bezpečnosť centralizovaných systémov bola schválená informačná smernica, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie.

Hlavným cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup finančným spravodajským jednotkám členských štátov a orgánom verejnej moci zodpovedných za predchádzanie závažnej trestnej činnosti, jej odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie (OČTK) k informáciám, posilniť ich schopnosť viesť finančné vyšetrovania a zlepšiť vzájomnú spoluprácu (vrátane spolupráce s orgánmi z iných členských krajín).

Informačná smernica upravuje podrobné podmienky na vedenie centralizovaných systémov nasledovne:

-členský štát musí určiť príslušné orgány oprávnené na získanie prístupu k svojmu

národnému centralizovanému registru bankových účtov,

-prístup do CRÚ môžu mať iba finančná spravodajská jednotka a príslušné orgány s

právomocami v oblasti predchádzania závažným trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania, t. j. OČTK, spravodajské služby, Finančná správa a preverovanie majetku (nie notári, exekútori, obce, atď.),

-informácie z CRÚ môžu byť použité len na účely predchádzania závažným trestným

činom, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania,

-vnútroštátne orgány prevádzkujúce CRÚ majú zasielať informácie rýchlo

prostredníctvom automatizovaného mechanizmu, za predpokladu, že žiadna

sprostredkovateľská inštitúcia nesmie zasahovať do požadovaných údajov,

-prístup k informáciám sa môže umožniť iba v jednotlivých prípadoch, a to

zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienku zachovávania vysokých profesionálnych noriem

v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, musia byť vysoko zásadoví a primerane

kvalifikovaní,

-členské štáty musia zabezpečiť, aby boli zavedené technické a organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti údajov podľa vysokých technologických štandardov,

-vnútroštátne orgány, ktoré prevádzkujú CRÚ povinné zaistiť vedenie logov (číslo

vnútroštátneho spisu, účel, jedinečný identifikátor výsledkov a pod.); tieto logy

povinné kontrolovať pravidelne dozorové orgány.

Z dôvodu prípravy bezpečného a účinného prepojenia CRÚ v rámci EÚ, Európska komisia vydala správu zo dňa 24. 7. 2019, COM(2019) 372 final, z ktorej vyplýva, že každý členský

štát bude musieť vytvoriť, odskúšať a udržiavať prepojenie so všetkými ďalšími

vnútroštátnymi systémami členských štátov. Členské štáty budú povinné znášať náklady

potrebné na úpravu svojich vnútroštátnych systémov tak, aby boli interoperabilné so

systémom prepojenia (prepojenie systémov činí spravidla náklady vo výške cca 2 mil.

eur). Za údržbu týchto vnútroštátnych databáz a zabezpečenie ich dostupnosti a bezpečnosti sú zodpovedné členské štáty.

V rámci posudzovania vplyvov predkladaného návrhu bol v čl. I v súvislosti s § 9 Sankcie identifikovaný možný pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nemožno kvantifikovať. Označené ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska uložiť finančnej inštitúcii za neposkytnutie údajov na zápis do CRÚ pokutu v istých situáciách do 1 000 000 eur. V tomto štádiu však nie je možné odhadnúť rozsah využívania tohto

14

oprávnenia zo strany Národnej banky Slovenska, rozsah plnenia resp. neplnenia zákonných povinností finančnými inštitúciami, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty a tiež výšku pokút ukladaných Národnou bankou Slovenska.

V rámci posudzovania vplyvov predkladaného návrhu v rámci čl. III nebol identifikovaný žiadny z vybraných vplyvov vzhľadom na skutočnosť, že v podstatnej časti novelizačných bodov ide výlučne o sprecizovanie existujúcich pravidiel, v súčasnosti povinnými osobami realizovaných, a to na základe aktuálne účinnej právnej úpravy.

Výnimkou je navrhované doplnenie:

6 ods. 3 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z. rozšírenie okruhu politicky exponovaných osôb o súrodencov osoby, ktorej bola alebo je zverená významná verejná funkcia; identifikovaný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie (povinné osoby) viď analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod 3.3.3,

33 ods. 1, 2, 5 zákona č. 297/2008 Z. z. – úpravy výšky pokút a predĺženie objektívnej lehoty na uloženie pokuty; identifikovaný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie (povinné osoby) a zároveň pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti s úpravou výšky pokút v § 33 zákona č. 297/2008 Z. z. nie je možné vyčísliť z viacerých dôvodov, najmä nie je možné vopred určiť počet kontrol, ktoré budú vykonané v nasledujúcich kalendárnych rokoch a rovnako je nemožné predpokladať aké porušenia povinností budú pri kontrolách zistené. Počet kontrol, ktorý byť vykonaný v príslušnom kalendárnom roku nie je upravený žiadnym právnym predpisom. Výška pokuty je na posúdení správneho orgánu v závislosti od závažnosti porušenia povinnosti, dĺžky trvania protiprávneho stavu a jeho následky od veľkosti a povahy podnikateľskej činnosti povinnej osoby, úrovne súčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole a ďalších faktorov.

Kontrolná činnosť (vrátane stanovenia počtu kontrol) v príslušnom kalendárom roku vychádza predovšetkým z ročného plánu kontrol, pri spracovávaní ktorého využívané poznatky z konkrétneho vývoja v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ako aj poznatky finančnej spravodajskej jednotky získané v rámci jej predchádzajúcej činnosti. Kontrolná činnosť sa zároveň vykonáva aj na základe, podnetov od ostatných zložiek Policajného zboru, Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj podaní fyzických osôb a právnických osôb. Počet kontrol stanovených v ročnom pláne nie je záväzný a prispôsobuje sa v priebehu kalendárneho roka personálnym kapacitám a úlohám, ktoré je povinná FSJ prioritne plniť. Z celkového počtu reálne vykonaných kontrol zároveň nie je možné určiť, v ktorých prípadoch sa porušenie zákona zistí a v ktorých bude začaté správne konanie o uložení pokuty.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ministerstvo vnútra SR

kpt. JUDr. Mgr. Ľuboslava Kotrasová

luboslava.kotrasova@minv.sk

, 09610 514 37

Ministerstvo financií SR

Ing. Roman Chandoga, PhD.

roman.chandoga@mfsr.sk

, 5958 2517

15

Ing. Lucia Ciráková,

lucia.cirakova@mfsr.sk

, 5958 4541

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32018L0843

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV

https://eur-lex.europa.eu/legal-

 

content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32019L1153&qid=1612337085166

 

Správa z 5. kola vzájomného hodnotenia Slovenskej republiky Výborom expertov na hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu (MONEYVAL)

www.minv.sk/?MONEYVAL-1

 

Oznámenie Európskej komisie zo dňa 2. júla 2020 – konanie o porušení zmlúv č. 2020/2227

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila pod číslom: 044/2021 nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s

odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok uvedených v bode II.

Vyhodnotenie pripomienok predkladateľom:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatnila k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

V bode 3. Ciele a výsledný stav, v nadväznosti na formuláciu problému uvedeného v bode 2., kde hlavným problémom je zamedzovanie praniu špinavých peňazí a legalizácii z trestnej činnosti v nadväznosti na transpozíciu smerníc uvedených v bode 1. Zriadenie centrálneho registra účtov je len jednou z povinností, ktoré musí SR splniť v súvislosti s transponovaním uvedených smerníc zameraných na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

V doložke vybraných vplyvov bol dopracovaný bod 2 a bod. 3.

V bode 4 žiada Komisia doplniť všetky subjekty, ktorých sa zákon dotýka, t. j, polície, prokuratúry, Finančnej správy, SIS, vojenského spravodajstva, NBS, podnikateľských subjektov a fyzických osôb.

16

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

V doložke vybraných vplyvov v bode 4 boli identifikované a doplnené všetky dotknuté subjekty.

V bode 5. žiada Komisia popísať všetky alternatívne riešenia, ktorými je možné zabezpečiť transponovanie uvedených smerníc zameraných na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, vrátane popísania nulového variantu.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

V doložke vybraných vplyvov bol dopracovaný bod 5.

V zmysle bodu 6., kde predkladateľ uvažuje s vydaním vykonávacích predpisov, žiada Komisia predkladateľa, aby uvedené vyhlášky boli súčasťou príloh predloženého zákona, aby bolo možné posúdiť, aké údaje budú poskytované bankami do uvedeného centrálneho registra účtov a zároveň by malo byť zabezpečené plnenie ďalších povinností stanovených v uvedených smerniciach.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka čiastočne akceptovaná

Návrh vyhlášky k návrhu zákona o centrálnom registri priložené vo forme téz, keďže ešte stále prebiehajú technické diskusie o nastavení systému zabezpečenia a rozsahu poskytovaných údajov z centrálneho registra účtov. Zároveň si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že vyhláška by mala nadobudnúť účinnosť až po nadobudnutí účinnosti zákona.

V bode 7. doplniť informácie, v ktorých prípadoch ide zákon nad právnu úpravu transponovaných smerníc tzv. identifikácia efektu gold-platingu, a to najmä z hľadiska odôvodnenosti, resp. neodôvodnenosti jeho existencie v prípade jeho identifikácie.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

Bod 7 upravený tak, že návrh zákona predstavuje transpozíciu čl. 32a V. AML smernice a informačnej smernice, pričom nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti transponovaných smerníc nad rámec ich znenia.

Komisia žiada predkladateľa o zosúladenie vyznačenia dotknutých vplyvov a o vyznačenie výlučne absencie vplyvov materiálu na MSP v časti 9. Doložky vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Doložka vybraných vplyvov v časti 9 vo vzťahu k MSP bola upravená.

V bode 10. žiada Komisia posúdiť pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a uviesť prevládajúci charakter vplyvov.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

V tejto súvislosti bol predmetný bod v doložke vybraných vplyvov dopracovaný a zároveň doplnená aj analýza vplyvov na podnikateľské prostredie v súvislosti s čl. IV návrhu. Analýza vplyvov na MSP dopracovaná v bode 3.3.2.

Komisia žiada predkladateľa, aby predložil do legislatívneho procesu komplexne legislatívne návrhy, ktorými sa budú transponovať smernice uvedené v bode 1. Doložky vybraných vplyvov vrátane vykonávacích predpisov.

17

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Viď odôvodnenie k bodu 6.

Zároveň Komisia žiada, aby predkladateľ dôsledne posúdil, v ktorých prípadoch ide zákon nad legislatívu EU, a kedy môže byť legislatíva v rozpore so smernicou GDPR a ústavou SR.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Okrem smerníc návrh vychádza aj z obdobných predpisov v Rakúsku (Kontenregister- und Konteneinschaugesetz) a Českej republike (zákon o centrální evidenci účtů).

Predloženým materiálom sa zavádza nový informačný systém, Centrálny register účtov. Ide o informačný systém verejnej správy. Z uvedeného dôvodu je nutné vyznačiť v doložke vplyvov „pozitívny“ vplyv na informatizáciu spoločnosti a vypracovať príslušnú analýzu, teda analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia požaduje v bode 3.1. doplniť aj NBS, ktorá bude tiež plniť niektoré úlohy, napr. udeľovať pokuty podnikateľským subjektom.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka neakceptovaná

NBS v súvislosti s ukladaním pokút nemá postavenie podnikateľského subjektu, preto nie je dôvod dopĺňať bod 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. V tejto súvislosti bola doplnená Doložka vybraných vplyvov, bod. 10.

V bode 3.2. žiada Komisia dopracovať výsledky konzultácií s podnikateľskými subjektami, ktorých sa zákon dotýka. Konzultácie s podnikateľskými subjektami v súvislosti s pripravovanými návrhmi zákona, Komisia považuje za dôležité. Aj na základe konzultácií je možné získať podklady potrebné k vyčísleniu pozitívnych a negatívnych nákladov regulácie, ktoré uvedený návrh zákona prinesie podnikateľským subjektom.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Výsledky konzultácií s podnikateľskými subjektami v súvislosti s pripravovanými návrhmi zákona boli v bode 3.2 dopracované.

V bode 3.3. žiada Komisia určiť a bližšie popísať pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a v bode 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, žiada Komisia vyčísliť negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie ( +) a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie (-), ktoré spojené s uplatňovaním uvedeného zákona a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov v členení :

a/ Priame finančné náklady napr. navýšenie poplatkov v súvislosti so zmenami v informačných systémoch na základe, ktorých budú finančné inštitúcie poskytovať údaje do centrálneho registra, jednorazovo a následne ich pravidelná aktualizácia,

b/Nepriame finančné náklady napr. nákup dodatočného HW pre zasielanie údajov do centrálneho registra,

18

c/Administratívne náklady - na spracovanie informácií pre centrálny register účtov a to jednorazových a pravidelných.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka čiastočne akceptovaná

Analýza vplyvov na MSP čiastočne dopracovaná v bode 3.3.3. Súčasne bol doplnený 3.3.4 bod Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie pre čl. IV návrhu.

V bode 3.4. žiada Komisia posúdiť vplyv zákona na Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu, z toho MSP nakoľko to, že údaje o majetkových pomeroch podnikateľov budú poskytované do registra, kde nie podľa navrhovanej úpravy dostatočne uvedené údaje chránené, môže viesť ku skutočnosti, že podnikatelia si budú zakladať účty mimo SR, pričom prístup k nim budú mať cez internetbanking, čo môže viesť k oslabeniu domácich finančných inštitúcií a oslabeniu finančného sektora SR v čase súčasnej pandemickej krízy.

Komisia žiada predkladateľa o zosúladenie vyznačenia dotknutých vplyvov a o vyznačenie vplyvov výlučne na veľké podniky v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie pripomienky – neakceptovaná.

Vykonštruovaný záver bez znalosti aktuálne účinnej právnej úpravy, ktorou je bankové tajomstvo prelomené, viď § 91 zákona č. 483/2001 o bankách. Tiež viď bod. 5. Alternatívne riešenia časť Alternatíva C): Nulový variant (súčasný stav).

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadny vplyv na Konkurencieschopnosť a správanie sa akýchkoľvek podnikov na trhu.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V analýze vplyvov na rozpočet uvedené celkové výdavky v roku „r“ v sume 1 600 000 eur, v roku „r+1“ v sume 1 600 000 eur, v roku „r+2“ v sume 100 000 eur a v roku „r+3“ v sume 100 000 eur. Komisia upozorňuje, že v analýze vplyvov je potrebné uvádzať konkrétne roky. Keďže účinnosť zákona sa navrhuje 1. augusta 2021, Komisia predpokladá, že uvedené financovanie sa týka rokov 2021 až 2024.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola v požadovanom rozsahu dopracovaná.

Z doložky vybraných vplyvov ani tabuľky č. 1 analýzy vplyvov nie je zrejmé, či predmetné prostriedky alebo nie zabezpečené v rozpočte verejnej správy. V časti 2.1.1. analýzy vplyvov predkladateľ uvádza: „Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré bolo určené zodpovedným za zriadenie a prevádzkovanie centrálneho registra účtov predložilo návrh na financovanie tohto nástroja z fondu obnovy. Komisia upozorňuje, že MF SR v súčasnosti nie je známe, či bolo financovanie schválené alebo nie. V prípade, že financovanie z fondu obnovy nebude schválené, každý subjekt definovaný v návrhu zákona si bude pokrývať náklady súvisiace s prevádzkou centrálneho registra účtov samostatne.“ V nadväznosti na vyššie uvedené MF SR Komisia upozorňuje, že MF SR v tejto chvíli nie je zrejmé, či v roku 2021 bude možné predmetné výdavky financovať z Plánu obnovy. Ak nebude doriešené financovanie z Plánu obnovy a materiál bude schválený vládou SR a následne NR SR, predmetné výdavky budú musieť byť financované zo štátneho rozpočtu. V prípade krytia výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu upozorňuje MF SR, že v rozpočtoch dotknutých kapitol na roky 2021 2023 sa s uvedenými výdavkami nepočítalo, rovnako ani v súčasnom štádiu spracovania návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024 dôsledky navrhovaného zákona nie sú zapracované.

MFSR upozorňuje na nesúlad, že v súčasnom návrhu Plánu obnovy sa po splnení míľnika vo štvrtom kvartáli 2022 (spustenie Centrálneho registra účtov) neplánovalo a ani

19

neindikovalo financovanie spojené s týmto centrálnym registrom v ďalších rokoch. Analýza vplyvov na rozpočet však uvažuje s dodatočnými nákladmi vo výške 100 000 eur ročne aj v rokoch 2023 a 2024 (revízia funkčnosti a bezpečnosti CRÚ). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o opakované bežné výdavky, v kontexte nariadenia Plánu obnovy a odolnosti nemusia byť finálne uznateľné a budú teda musieť byť kryté zo štátneho rozpočtu.

V doložke vplyvov je označený aj pozitívny vplyv na rozpočet, ktorý však v analýze vplyvov na rozpočet nie je kvantifikovaný ani bližšie špecifikovaný. Komisia žiada uvedené doplniť.

Vyhodnotenie pripomienky – čiastočne akceptovaná.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu bola čiastočne dopracovaná v súlade so vznesenými pripomienkami.

20

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

3 402 315

340 231

340 231

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

0

3 402 315

340 231

340 231

z toho:

- vplyv na ŠR

0

3 402 315

340 231

340 231

Rozpočtové prostriedky

0

0

340 231

340 231

EÚ zdroje *

0

3 402 315

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

340 231

340 231

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Ministerstvo Financií Slovenskej republiky

0

0

340 231

340 231

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

* V súčasnosti sa plánuje financovanie zriadenia centrálneho registra prostredníctvom plánu obnovy – náklady na zriadenie sa predpokladajú vo výške 3,4 mil. eur.

21

Zároveň predpokladáme ročné náklady na správu systému centrálneho registra účtov vo výške 340 tis. eur. Tieto výdavky však nemôžu byť pokrývané prostriedkami z plánu obnovy.

Z tohto dôvodu bude potrebné ročné náklady na správu systému centrálneho registra účtov riešiť pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 – 2024.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré bolo určené zodpovedným za zriadenie a prevádzkovanie centrálneho registra účtov, predložilo návrh na financovanie tohto registra z fondu obnovy. V súčasnosti nám nie je známe, či bolo financovanie schválené alebo nie. V prípade, že financovanie z fondu obnovy nebude schválené, každý subjekt definovaný v návrhu zákona si bude pokrývať náklady súvisiace s prevádzkou centrálneho registra účtov samostatne.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Hlavným cieľom navrhovaného predpisu je vytvorenie plne funkčného, bezpečného a dôveryhodného centrálneho registra účtov pre potreby ochrany ekonomiky pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu.

Záväzok zriadiť centrálny register účtov vychádza priamo z európskej legislatívy - problematika prístupu k údajom o klientoch finančných inštitúcií, ich účtoch a bezpečnostných schránkach s cieľom ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu je riešená v V. AML smernici.

Zriadenia centrálneho registra účtov bude implementovať Ministerstvo financií SR.

Údaje z centrálneho registra účtov sa budú poskytovať na účely uľahčenia prístupu k údajom

o účtoch a bezpečnostných schránkach vedených alebo prenajímaných na území Slovenskej republiky pre tieto orgány:

a)osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,

b)orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,

c)Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, colnému úradu a daňovému úradu na účely výkonu správy daní a colného dohľadu,

d)Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na účely odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti,

e)službe kriminálnej polície, službe finančnej polície a inšpekčnej službe Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich,

f)službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu o preukazovaní pôvodu majetku,

22

g)Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,

h)Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu,

i)Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,

j)Kriminálnemu úradu finančnej správy na účely

1. odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich,

2. ich poskytnutia Európskemu úradu pre boj proti podvodom,

k)ministerstvu financií v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií podľa osobitného predpisu.

Údaje z centrálneho registra účtov sa bude poskytovaný v nasledovnom rozsahu:

a)názov alebo obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo finančnej inštitúcie, ktorá vedie účet alebo prenajíma bezpečnostnú schránku,

b)dátum založenia účtu,

c)dátum začatia prenájmu bezpečnostnej schránky,

d)číslo účtu a medzinárodné bankové číslo účtu IBAN,) ak bolo pridelené

e)jednoznačné označenie bezpečnostnej schránky,

f)identifikačné údaje klienta v rozsahu:

1.meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

2.údaje podľa prvého bodu, obchodné meno, adresa miesta podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

3.názov, adresa sídla a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,

g)meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené a adresa trvalého alebo iného pobytu konečného užívateľa výhod klienta,)

h)dátum vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte,

i)dátum zrušenia účtu,

j)dátum ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky.

Údaje sa budú do centrálneho registra účtov zapisovať k:

-platobnému a vkladovému účtu (obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný, účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom alebo iným podobným nástrojom)

-účtu stavebného sporiteľa a účtu majiteľa cenných papierov a

-bezpečnostným schránkam.

Na základe navrhovanej funkčnej špecifikácie bude centrálny register účtov umožňovať vyhľadávanie predovšetkým podľa:

-IBAN,

-rodného čísla/IČO,

-mena a priezviska fyzickej osoby a dátumu narodenia,

-obchodného mena právnickej osoby.

23

Údaje z centrálneho registra účtov sa subjektom, ktoré majú zákonom umožnený prístup poskytujú v elektronickej podobe priamym, nepretržitým a diaľkovým spôsobom.

Prístup do centrálneho registra bude zabezpečený len zamestnancom vybraných príslušných orgánov, ktoré boli osobitne určené a oprávnené na prístup do centrálneho registra účtov. Kontrola oprávnenosti prístupu do centrálneho registra účtov bude monitorovaná pomocou tzv. logov vždy, keď určené príslušné orgány budú požadovať údaje z centrálneho registra, resp. budú v nich vyhľadávať, budú sa vytvárať logy. Tie budú obsahovať tieto informácie:

a)označenie konania, na účely ktorého sa poskytli údaje z centrálneho registra účtov,

b)dátum a čas vyhľadávania,

c)jedinečný identifikátor výsledkov,

d)označenie oprávneného orgánu,

e)jedinečný identifikátor používateľa,

f)typ zadaných vyhľadávacích údajov.

Logy bude možné následne použiť na účely monitorovania ochrany osobných údajov vrátane kontroly prípustnosti žiadosti a zákonnosti spracúvania osobných údajov a na zaistenie bezpečnosti osobných údajov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Na základe predbežných interných diskusií, z dôvodu náročnosti a potreby zabezpečenia vysokých bezpečnostných štandardov registra, prebieha analýza, či je možné vývoj takto komplexného systému zabezpečiť z interných zdrojov Ministerstva financií SR, t. j. vývojom a správou fungovania centrálneho registra priamo zo strany Ministerstva financií SR. Vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo financií SR nevie v súčasnosti garantovať zabezpečenie vývoja internými kapacitami, ktoré by boli v tak krátkom čase schopné zabezpečiť požadované bezpečnostné a funkčné štandardy, v súčasnosti sa uvažuje aj nad možnosťou pristúpenia k externému zabezpečeniu funkčného riešenia t. j. zabezpečením externého dodávateľa, ktorý bude schopný v čo najkratšom časovom horizonte vytvoriť kvalitný a bezpečný register účtov. Predbežne odhadovaná výška nákladov spojených s vytvorením centrálneho registra účtov externou formou, ktorý bude spĺňať základné požiadavky vyplývajúce z transpozície V. AML smernice a Informačnej smernice je 3,2 mil. eur.

24

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Analýza a dizajn (DFŠ)

0

575 874

0

0

Implementácia

0

1 056 960

0

0

Testovanie

0

680 092

0

0

Nasadenie

0

314 113

0

0

Nákup hardware

0

419 500

0

0

Projektové riadenie

0

152 327

0

0

Tabuľka č. 3

Odhadované objemy

Cena jednotlivých modulov projektu

r

r + 1

r + 2

r + 3

Rest open api a asymetrické šifrovanie

0

476738,44

0

0

dátový model a ochrana dát

0

365271,11

0

0

vyhľadávací modul

0

584202,70

0

0

Audit log a kontrola vyhľadávania

0

521274,02

0

0

Systémový modul

0

422247,71

0

0

Integrácie na CSRU

0

257305,01

0

0

Nákup hardware

0

419 500

0

0

Projektové riadenie

0

152 327

0

0

Spolu

0

3 198 866

0

0

Tabuľka č. 4

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Pravidelná kontrola a údržba systému

0

0

340 231

340 231

Spolu

0

0

340 231

340 231

Kvantifikácia nákladov na vývoj a implementáciu centrálneho registra účtov predstavuje odhad hornej hranice a bude spresnená v štúdii uskutočniteľnosti. Náklady na vývoj a implementáciu centrálneho registra účtov sa budú financovať len do sumy schválenej v pláne obnovy. Pravidelné ročné prevádzkové náklady na správu a údržbu centrálneho registra účtov budú financované zo štátneho rozpočtu, pričom uvedené výdavky bude potrebné zabezpečiť v rámci rozpočtu príslušnej kapitoly.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Analýza nákladov registra účtov bola realizovaná 2 spôsobmi.

1. Na základe ekvivalencie s informačným systémom Registra zbraní a streliva.

2. Na základe odhadu prácnosti realizácie funkcionalít Registra účtov

Určenie nákladov na základe ekvivalencie s informačným systémom Registra zbraní a streliva

25

Celkové výdavky boli stanovené na základe identifikovaných procesov a príslušných prípadov použitia tzv. „use-case" v rámci projektu Optimalizácie procesov pre oblasť zbrane a streliva pre alternatívu C - implementácia nového systému.

Z povahy projektu Registra zbraní a streliva (požiadavky na mieru bezpečnosti a podobne) a zvolenej alternatívy vyplýva, že medzi pôvodne posudzovanými variantmi je iba minimum rozdielov, keďže väčšina komponentov je iba prepoužívaná.

Pre Register zbraní a streli sú navrhované nasledovné aplikačné služby:

•Čítanie údajov z registra zbraní a streliva,

•Zápis údajov do registra zbraní a streliva,

•Publish subscribe notifikácia zmien z registra zbraní a streliva,

•Poskytnutie identifikátora podľa vyhľadávacích kritérií z Registra zbraní a streliva,

•Sledovanie stavu spracovania konania v registri zbraní a streliva,

•Synchronizácia pomocou transakčného logu.

Pre Register účtov sú navrhované sú nasledovné aplikačné služby:

•Čítanie údajov z registra účtov,

•Zápis údajov do registra účtov prostredníctvom rest api,

•Poskytnutie identifikátora podľa vyhľadávacích kritérií z Registra účtov,

•Synchronizácia pomocou transakčného logu.

Porovnanie systémov na základe náročnostiTabuľka č. 5

Register účtov

Register zbraní

Služby

66 %

100 %

GUI komplexnosť

50 %

100 %

Integrácie

40 %

100 %

Bezpečnosť

100 %

100 %

Výkonová náročnosť

100 %

20 %

Medziobdobové zníženie hodinových sadzieb

80 %

100 %

Celkové zhodnotenie

56,97 %

100 %

Na základe diskusií s budúcimi používateľmi centrálneho registra účtov bol definovaný zoznam požiadaviek pre nový systém centrálneho registra. Hlavnými požiadavkami je zabezpečiť zber informácii o vlastníckych, dispozičných vzťahoch a o konečných užívateľoch výhod príslušných finančných a majetkových účtov, ako aj bezpečnostných schránok. Následne umožniť vyhľadanie konkrétnych účtov a schránok pri zabezpečení vysokej bezpečnosti uchovania a prístupu k dátam, ako aj auditovanie prideľovania prístupov a jednotlivých vyhľadávaní. Na základe týchto požiadaviek bol spracovaný odhad náročnosti realizácie týchto požiadaviek a následne boli nacenené jednotlivé fázy realizácie a priradené výdavky pre konkrétnu funkcionalitu. Jednotlivé realizačne fázy, ako aj harmonogram plnenia boli nacenené podľa odhadov prácnosti. Pre každú požiadavku boli priradené priemerné dňové sadzby z materiálu Informatizácia 2.0 revízia výdavkov MIRRI. Výška nákladov na projektové riadenie bola stanovená ako pomerný 5 % podiel na výdavkoch na zabezpečenie realizácie diela v súlade s metodikou aplikovanou na projektoch realizovaných v rámci OPII. Pre stanovenie výšky ceny HW bola použitá metóda definovania objemu dát uložených zo systému na základe súčasného počtu účtov komerčných bánk, následne sa zvolili cenové náklady pri obstarávaní rozšírenia dátovej infraštruktúry MF SR so zodpovedajúcou kapacitou. Celkové náklady na HW tak boli stanovené vo výške 13 % čo je nižšia hodnota ako v prípade obdobných projektov ako napr. Register zbraní a streliva a podobne.

26

Celková cena projektu bola odhadnutá vo výške 3 198 866 eur. Z toho samotný vývoj systému 2 627 039 eur, obstarávanie HW 419 500 eur a projektové riadenie vo výške 152 327 eur.

Následne takto získané údaje boli agregované podľa jednotlivých realizačných fázach projektu, ako aj podľa funkčných modulov systému.

V rámci zhodnotenia predpokladanej ceny systémového riešenia centrálneho registra účtov bola stanovená predpokladaná cena riešenia na základe analógie so systémom Register zbraní vo výške 3 605 763,47 eur.

Pre metodiku určenia predpokladanej ceny systémového riešenia centrálneho registra účtov na základe odhadu náročnosti funkcionality cena realizácie požadovaných požiadaviek používateľa bola stanovená vo výške 3 198 866 eur.

Výsledná cena riešenia je preto stanovená ako priemer týchto dvoch odhadov vo výške 3 402 314,73 eur, zaokrúhlene na celé eurá 3 402 315.

Predpokladáme, že po prvotných kapitálových výdavkoch na spustenie centrálneho registra účtov (v celkovej výške 3,4 mil. eur) výdavky na prevádzku systémov (minimálne raz ročne bude potrebné vykonať revíziu funkčnosti a bezpečnosti systému) budú podľa zaužívanej praxe predstavovať ročné náklady vo výške 10 % celkovej ceny obstarania čo predstavuje ročne približne 340 tis. eur.

27

Tabuľka č. 6

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Predpokladáme, že po prvotných kapitálových výdavkov na spustenie centrálneho registra účtov (v celkovej výške 3,4 mil. eur) výdavky na prevádzku systému (minimálne raz ročne bude potrebné vykonať revíziu funkčnosti a bezpečnosti systému) budú podľa zaužívanej praxe predstavovať ročné náklady vo výške 10 % celkovej ceny obstarania – čo predstavuje ročne približne 340 tis. eur.

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) MF SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

3 402 315

340 231

340 231

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

3 402 315

Kapitálové transfery (720)2

340 231

340 231

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

3 402 315

340 231

340 231

28

Tabuľka č. 7

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

V prípade, ak by sa rozhodlo o vytvorení centrálneho registra účtov prostredníctvom interného riešenia, neuvažuje sa o zamestnaní dodatočných pracovníkov. Uvažuje sa o presunutí existujúcich zamestnancov, ktorí v súčasnosti pracujú na iných projektoch.

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

29

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

A

ks_346498

Inšpekčná činnosť podávania žiadosti

4

A

ks_346497

Správa prístupov

4

A

ks_346496

Podanie štruktúrovanej elektronickej žiadosti

4

A

ks_346495

Podanie všeobecnej elektronickej žiadosti

4

A

ks_346494

Vyhľadávanie v centrálnom registri účtov

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

ks_346492

Prihlásenie do informačného systému CRÚ

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_11006

Centrálny register účtov

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

A-Zriadenie centrálneho registra účtov

(3,4 mil. eur)

B-Údržba centrálneho registra účtov

(340 tis. eur ročne)

30

Zriadenie centrálneho registra účtov zlepší informatizáciu spoločnosti. Zriadením centrálneho registra sa dosiahne predovšetkým rýchly, bezpečný, efektívny a pritom jednoduchý spôsob získavania informácií požadovaných pre potreby odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti, z dlhodobého hľadiska prinášajúci zníženie finančných nákladov na oboch stranách, nakoľko finančné inštitúcie nebudú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dotazu. Centrálny register predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané

zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov a s tým súvisiace

zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa

budú v rámci EÚ vzájomne prepájať.

Z registra sa budú poskytovať oprávneným orgánom verejnej moci (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, Finančná správa SR a pod.) údaje v elektronickej podobe priamym, nepretržitým

a diaľkovým spôsobom na základe zadania jedinečného identifikátora používateľa patriaceho

konkrétnej fyzickej osobe a označenia konania, v rámci ktorého sa majú poskytnúť údaje z centrálneho registra účtov. Tieto údaje spolu s údajmi o výsledku vyhľadávania tvoria tzv. logy, ktoré slúžia na účely monitorovania ochrany osobných údajov, vrátane kontroly prípustnosti žiadosti a zákonnosti spracúvania osobných údajov a na zaistenie bezpečnosti osobných údajov.

Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude Ministerstvo financií SR, ktoré vydá všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov, ako aj ďalšie podrobnosti o spôsobe odovzdávania údajov.

V súčasnosti prebieha proces prípravy technického riešenia centrálneho registra účtov, v rámci ktorého Ministerstvo financií SR požiadalo o pridelenie „Kódu systému“ a „Kódu služby“. V súčasnosti vieme predbežne odhadnúť náklady na vytvorenie systému vo výške 3 402 314,73 eur. Krytie nákladov na vytvorenie technického riešenia centrálneho registra účtov bude zabezpečované z Plánu obnovy a údržba centrálneho registra účtov bude krytá cez štátny rozpočet, avšak tieto skutočnosti bude potrebné ešte zohľadniť pri príprave rozpočtu na roky 2023 a 2024.

Na základe predbežných interných diskusií, z dôvodu náročnosti a potreby zabezpečenia vysokých bezpečnostných štandardov registra, prebieha analýza, či je možné vývoj takto komplexného systému zabezpečiť z interných zdrojov Ministerstva financií SR, t. j. vývojom a správou fungovania centrálneho registra priamo zo strany Ministerstva financií SR. Vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo financií SR nevie v súčasnosti garantovať zabezpečenie vývoja internými kapacitami, ktoré by boli v tak krátkom čase schopné zabezpečiť požadované bezpečnostné a funkčné štandardy, v súčasnosti sa uvažuje aj nad možnosťou pristúpenia k externému zabezpečeniu funkčného riešenia t. j. zabezpečením externého dodávateľa, ktorý bude schopný v čo najkratšom časovom horizonte vytvoriť kvalitný a bezpečný register účtov. Predbežne odhadovaná výška nákladov spojených s vytvorením centrálneho registra účtov externou formou, ktorý bude spĺňať základné požiadavky vyplývajúce z transpozície V. AML smernice a informačnej smernice je 3,2 mil. eur.

31

Tabuľka č. 1

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Analýza a dizajn (DFŠ)

0

575 874

0

0

Implementácia

0

1 056 960

0

0

Testovanie

0

680 092

0

0

Nasadenie

0

314 113

0

0

Nákup hardware

0

419 500

0

0

Projektové riadenie

0

152 327

0

0

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Cena jednotlivých modulov projektu

2021

2022

2023

2024

Rest open api a asymetrické šifrovanie

0

476738,44

0

0

dátový model a ochrana dát

0

365271,11

0

0

vyhľadávací modul

0

584202,70

0

0

Audit log a kontrola vyhľadávania

0

521274,02

0

0

Systémový modul

0

422247,71

0

0

Integrácie na CSRU

0

257305,01

0

0

Nákup hardware

0

419 500

0

0

Projektové riadenie

0

152 327

0

0

Spolu

0

3 198 866

0

0

Tabuľka č. 3

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Pravidelná kontrola a údržba systému

0

0

340 231

340 231

Spolu

0

0

340 231

340 231

Kvantifikácia nákladov na vývoj a implementáciu centrálneho registra účtov predstavuje odhad hornej hranice a bude spresnená v štúdii uskutočniteľnosti. Náklady na vývoj a implementáciu centrálneho registra účtov sa budú financovať len do sumy schválenej v pláne obnovy. Pravidelné ročné prevádzkové náklady na správu a údržbu centrálneho registra účtov budú financované zo štátneho rozpočtu, pričom uvedené výdavky bude potrebné zabezpečiť v rámci rozpočtu príslušnej kapitoly.

32

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Banky a pobočky zahraničných bánk 28

Platobné inštitúcie a pobočky zahraničných platobných inštitúcií 11

Inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí 1

Centrálny depozitár cenných papierov 2

Čl. IV (zmena a doplnenie zákona č. 297/2008 Z. z.)

povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z.,

vnútroštátny správca podľa § 25a zákona č. 297/2008 Z. z. – počet nemožno určiť

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Bola uskutočnená komunikácia so zástupcami Slovenskej bankovej asociácie s cieľom riadneho vyčíslenia nákladov na podnikateľský sektor súvisiaci so zriadením centrálneho registra účtov. Vzhľadom na skutočnosť, že podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov budú ustanovené pomocou všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom, podľa Slovenskej bankovej asociácie nie je v súčasnosti možné reálne vyčísliť konkrétne dopady na bankový sektor.

Verejnosť bola o príprave návrhu informovaná prostredníctvom predbežnej informácie zverejnenej dňa 11. januára 2021 na portáli Slov-Lex (PI/2021/4). Lehota na vyjadrenie sa k hlavným bodom konzultácií bola určená do 31. januára 2021. V lehote na podanie podnetov a návrhov zo strany verejnosti neboli navrhovateľovi doručené žiadne podnety. Pred začatím konzultácií prebiehali stretnutia a rokovania v súvislosti s prípravou návrhu zákona o centrálnom registri účtov s Ministerstvom financií SR, Generálnou prokuratúrou SR, spravodajskými službami a Národnou bankou Slovenska.

Verejnosť bola informovaná o základných cieľoch právnej úpravy, ktorým je transpozícia vyššie uvedených smerníc, predmetom ktorých je zabezpečenie bezprostredného a priameho prístupu príslušným orgánom členských štátov s právomocami v oblasti predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania, alebo stíhania, a to k informáciám z centralizovaných registrov účtov, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspechu vyšetrovania trestných činov, ako aj včasnej identifikácie a zmrazenia súvisiaceho majetku na účely jeho konfiškácie. Smernica zároveň sleduje zlepšenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov pri výmene informácií.

33

V zmysle uvedeného predložený návrh zákona o centrálnom registri účtov v intenciách vyššie uvedenej Smernice zabezpečuje legislatívne prostredie pre zriadenie centrálneho registra účtov a upravuje s ním súvisiace právne vzťahy. Z tohto registra sa budú poskytovať oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza zo Smernice (finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, Finančná správa SR) údaje o majiteľoch a disponentoch bankových a platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok. Priamy, okamžitý a nefiltrovaný prístup do centrálneho registra účtov výrazne zlepší, zjednoduší a zrýchli procesy získavania informácií príslušnými orgánmi, pretože požiadavky budú smerované priamo na informačný systém centrálneho registra účtov, a nie plošne na všetky finančné inštitúcie, ako je tomu doteraz.

Verejnosť bola ďalej informovaná, že zmenami a doplnením zákona č. 297/2008 Z. z. dôjde zároveň k úprave existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, najmä s cieľom posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov v rámci výmeny finančných informácií a finančných analýz.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie nepredpokladáme žiadne priame finančné náklady spojené so zriadením centrálneho registra účtov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Áno v spojitosti so zriadením centrálneho registra účtov vzniknú podnikateľským subjektom nepriame finančné náklady. Ich väčšina bude v sektore finančných služieb a bude sa týkať úverových inštitúcií (bánk) a poskytovateľov platobných služieb. Tieto vplyvy možno rozdeliť do dvoch základných kategórií:

Náklady na vytvorenie a správu systému:

Vzhľadom na skutočnosť, že podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov budú na základe aktuálneho znenia návrhu zákona ustanovené v procese tvorby technického riešenia centrálneho registra účtov a budú ustanovené pomocou všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky, nie je v súčasnosti možné reálne vyčísliť konkrétne dopady na finančný sektor. Vyhláška k centrálnemu registru je súčasťou návrhu zákona len vo forme téz, keďže ešte stále prebiehajú technické diskusie o nastavení systému zabezpečenia a rozsahu poskytovaných údajov z centrálneho registra účtov. Podrobnejšie vyčíslenie nákladov bude preto uvedené v rámci legislatívneho procesu k návrhu predmetnej vyhlášky.

Aj napriek skutočnosti, že v súčasnosti nie je možné konkrétne vyčísliť priame dopady zavedenia centrálneho registra účtov na podnikateľské subjekty, predpokladáme, že navrhované zmeny spojené so zriadením centrálneho registra účtov budú mať tak negatívne, ako aj pozitívne vplyvy na MSP. Väčšinu vplyvov pritom bude absorbovať finančný trh, a to konkrétne úverové inštitúcie (banky) a poskytovatelia platobných služieb.

34

Negatívne vplyvy so zriadením centrálneho registra účtov očakávame počiatočné náklady na vytvorenie zabezpečeného spojenia bánk a ostatných finančných inštitúcií uvedených v návrhu zákona. Keďže nie je ešte rozhodnuté o konečnom technickom riešení a taktiež nie sú k dispozícii presné detaily zabezpečeného prístupu bánk a ostatných finančných inštitúcií, nie je možné urobiť presnú kalkuláciu nákladov týchto inštitúcií spojených s napojením sa a pravidelným zasielaním zákonom stanovených údajov do centrálneho registra účtov.

Pozitívne vplyvy so zriadením centrálneho registra účtov očakávame prevažujúce pozitívne vplyvy na finančné inštitúcie. V súčasnosti podľa existujúceho právneho rámca – podrobnejšie popísaný nulový variant predstavuje poskytovanie bankových informácií pre banky a finančné inštitúcie administratívne náročný proces, ktorý je spojený s dotazovaním požadovaných informácií.

Zavedením centrálneho registra účtov dôjde na strane finančných inštitúcií k odstráneniu neefektívneho vynakladania nákladov na spracovanie žiadostí. Tieto náklady sa dajú rozdeliť do viacerých skupín, a to náklady spojené s prijímaním a následným spracovaním žiadostí, náklady spojené so zasielaním odpovedí (rozdelené na náklady spojené so zasielaním kladných odpovedí a záporných odpovedí) a náklady personálne, softwarové, hardwarové a materiálne (tonery, obálky, papiere, poštovné, náklady spojené so zasielaním prostredníctvom dátových schránok). Výška týchto nákladov je priamo úmerná počtu doručených žiadostí. Počet doručených žiadostí má však vplyv nie len na výšku nákladov, ale aj na dobu potrebnú na vybavenie žiadosti. Všetky tieto negatívne vplyvy budú zavedením registra odstránené.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Áno schválením zákona o centrálnom registri bude zavedená nová zmena formy existujúcich informačných povinností pre finančné inštitúcie poskytujúce služby vedenia bankového a platobného účtu, majetkových účtov a bezpečnostných schránok alebo iných účtov vymedzené v návrhu zákona tie budú mať podľa tohto zákona povinnosť v pravidelných intervaloch (raz denne počas pracovného týždňa) zasielať aktualizované údaje do zriadeného centrálneho registra účtov a komunikovať so subjektami, ktoré majú prístup do centrálneho registra účtov elektronickou formou.

Finančné inštitúcie budú musieť v pravidelných intervaloch zasielať požadované informácie do centrálneho registra účtov, avšak na strane druhej možno očakávať zavedením centrálneho registra účtov výrazné zníženie administratívnej záťaže finančných inštitúcií voči v súčasnosti existujúcemu spôsobu zasielania rovnakých informácií pre potreby odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti.

Keďže v súčasnosti nie je možné konkrétne vyčísliť jednotlivé pozitívne a negatívne vplyvy, nevieme vyhodnotiť ani výsledný vplyv na MSP t. j. či bude vplyv v konečnom dôsledku negatívny alebo pozitívny.

35

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

v súvislosti s § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z.

791,70 eur

nie je možné kvantifikovať

Celkové náklady regulácie

0

0

Vzhľadom ku skutočnosti, podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov budú na základe aktuálneho znenia návrhu zákona ustanovené pomocou všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom, podľa Slovenskej bankovej asociácie nie v súčasnosti možné reálne vyčísliť konkrétne dopady na bankový sektor.

K čl. IV

§ 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z.

v súvislosti s rozšírením okruhu politicky exponovaných osôb o súrodencov osoby, ktorej bola alebo je zverená významná verejná funkcia bol identifikovaný negatívny vplyv na

podnikateľské prostredie (povinné osoby) spojený s administratívnymi nákladmi.

Presná kvantifikácia tohto negatívneho vplyvu nie je možná, pretože vopred nie je možné kvantifikovať počet povinných osôb, ktoré budú navrhovanou zmenou ovplyvnené a zároveň vzhľadom na túto skutočnosť je nereálne a tiež neúčelné identifikovať presný počet fyzických osôb, o ktorý sa rozšíri okruh politicky exponovaných osôb.

Stanovenie časovej náročnosti:

Povinnosti povinnej osoby v súvislosti s politicky exponovanou osobou uvedené v § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z. Svojim charakterom ide o nasledujúce informačné povinnosti:

1.overenie súladu – vážený priemer použitý pre kalkulačku 220 min,

2.evidencia, vedenie dokumentácie – vážený priemer použitý pre kalkulačku 300 min,

3.archivácia – vážený priemer použitý pre kalkulačku 60 min

Administratívne náklady na 1 podnikateľa po zohľadnení vyššie špecifikovaných informačných povinností za použitia malej kalkulačky boli vyčíslené na sumu 65,98 eur.

Koeficient frekvencie plnenia povinností bol zadaný mesačne 12 krát (čo v praxi nemusí

byť odrazom reality, pretože závisí od množstva faktorov).

Tarifa nastavená malou kalkulačkou.

Spolu 791,70 eur/1 podnikateľ.

Kvantifikovanie nákladov na celé podnikateľské prostredie:

Vzhľadom na to, že počet povinných osôb nie je možné ustáliť z dôvodu, že niektoré povinné osoby nefinančného sektora zaradené medzi povinné osoby aj na základe viacerých predmetov činnosti, nie je možné kvantifikovať náklady na celé podnikateľské prostredie.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných

36

investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nie – predmetný návrh by nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nie – predmetný návrh by nemal mať vplyv na inovácie.

37

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení

b) v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. L 94, 30. 3. 2012) v platnom znení

gestori: Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. L 248, 18. 9. 2013) v platnom znení

gestor: Úrad vlády SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014)

gestori: Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo vnútra SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Národná banka Slovenska

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016)

gestor: Úrad na ochranu osobných údajov SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24. 5. 2016)

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR, Úrad na ochranu osobných údajov SR

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. L 254, 20. 9. 2016) v platnom znení

38

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Národná banka Slovenska

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10. 10. 2009) v platnom znení

gestor: Ministerstvo financií SR; spolugestor: Ministerstvo vnútra SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. L 335, 17. 12. 2009) v platnom znení

gestor: Ministerstvo financií SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení

gestor: Ministerstvo financií SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Text s významom pre EHP) v platnom znení

gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23. 12. 2015)

gestor: Ministerstvo financií SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016)

gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestor: Ministerstvo spravodlivosti SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19. 6. 2018);

gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019)

gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestor: Ministerstvo financií SR

-smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021)

gestor: Ministerstvo financií SR

39

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-smernicu (EÚ) 2015/849 v platnom znení je podľa čl. 67 potrebné prebrať do slovenského právneho poriadku do 26. júna 2017

-smernicu (EÚ) 2018/843 je podľa čl. 4 potrebné prebrať do slovenského právneho poriadku do 10. januára 2020

-smernicu (EÚ) 2019/1153 je podľa čl. 23 potrebné prebrať do slovenského právneho poriadku do 1. augusta 2021

-smernicu (EÚ) 2021/514 je podľa čl. 2 potrebné prebrať do slovenského právneho poriadku do 31. decembra 2022

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike v súčasnosti prebiehajú tieto konania:

-č. 2020/2018 z dôvodu neoznámenia transpozičných ustanovení smernice (EÚ) 2018/843 do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote

-č. 2020/2227 z dôvodu nesprávnej transpozície smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica (EÚ) 2015/849 v platnom znení je úplne prebratá v

-zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-zákone č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-zákone č. 272/2045 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

-zákone č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov

-zákone č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov

Smernica (EÚ) 2018/843 je úplne prebratá v

-zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

40

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

-čiastočne; vzhľadom na harmonogram schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje účinnosť 1. decembra 2021

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhovaná úprava predstavuje transpozíciu čl. 32a V. AML smernice, ako aj transpozíciu informačnej smernice.

Účelom zákona je zriadenie a úprava práv a povinností súvisiacich s prevádzkou centrálneho registra účtov (ďalej len „register“), ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, disponentoch bankových účtov alebo platobných účtov, nájomcoch a disponentoch bezpečnostných schránok, ako aj o konečných užívateľoch výhod. Zriadenie registra je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. pri následnom zaistení majetku a výnosov z trestnej činnosti. Dôvodom zriadenia registra je skutočnosť, že v súčasnosti pri komplikovanom a neefektívnom spôsobe získavania informácií od finančných inštitúcií (klasické dožiadanie v listinnej podobe, kedy finančná inštitúcia doručí odpoveď spravidla do 30 dní, momentálne je priemerná doba vybavovania dožiadaní cca 2 mesiace) dochádza k zmareniu účelu jednotlivých konaní či procesov, ktoré vedú príslušné štátne orgány. Zmyslom právnej úpravy je teda zabezpečiť rýchly prístup k uvedeným informáciám pre tie orgány verejnej moci, ktoré ich pre svoju efektívnu činnosť potrebujú získať v čo najkratšom čase.

V tejto súvislosti boli identifikované dve alternatívy technologického riešenia danej problematiky, a to zriadenie centrálneho registra účtov alebo využitie elektronického systému vyhľadávania údajov. Po dôkladnej analýze prínosov týchto dvoch variantov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie a po vzore väčšiny členských štátov Európskej únie sa pristúpilo k zriadeniu centrálneho registra účtov, ktorého správcom bude ministerstvo financií. Táto alternatíva je z hľadiska predpokladaných prínosov najvýhodnejšia, oproti vyhľadávaciemu systému v sebe kumuluje niekoľko výhod, ide predovšetkým o rýchlosť a bezpečnosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dopytov, vylúčenie potreby formou plošného dopytu oslovovať všetky finančné inštitúcie.

Systém registra bude spracovávať základné identifikačné údaje o majiteľoch alebo disponentoch bankových účtov, platobných účtov, účtov majiteľov cenných papierov vrátane nájomcov bezpečnostných schránok. Spracovanie spočíva v súhrnnom vyhľadávaní účtov a s nimi spojených údajov vo všetkých finančných inštitúciách k osobám, ktoré predmetom zákonného záujmu žiadateľov. Tento záujem je jednoznačne vymedzený príslušnými právnymi predpismi v oblasti trestného či daňového konania, ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu alebo predpismi upravujúcimi pôsobenie spravodajských služieb, teda jednoznačne na účely, ktoré predstavujú významný záujem štátu.

41

Oprávnení žiadatelia pritom nebudú dostávať iné informácie ako tie, ktoré v súčasnosti môžu od finančných inštitúcií žiadať. Návrhom sa nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, ktorý predstavuje podstatne modernejší a rýchlejší technologický postup získavania údajov.

Centrálny register účtov predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov Európskej únie a zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa majú v budúcnosti v rámci Európskej únie vzájomne prepojiť.

K § 2

K písm. a): Zavádza sa pojem „finančná inštitúcia“, ktorá vymedzuje súhrnné označenie subjektov povinných poskytovať údaje do registra, ktorých rozsah vychádza zo subjektov oprávnených poskytovať platobné služby podľa § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách pokiaľ vedú, resp. môžu viesť účty pre klientov (t. j. napr. platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a obdobné zahraničné osoby poskytujúce platobné služby na území Slovenskej republiky). Vzhľadom na to, že register bude obsahovať aj údaje o účtoch majiteľov cenných papierov, finančnou inštitúciou sa rozumie aj obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Kvôli osobitosti ich postaveniu tento pojem nezahŕňa Národnú banku Slovenska ani centrálny depozitár cenných papierov.

K písm. b): „Účtom“ je najmä platobný účet, ktorým sa rozumie bežný účet alebo iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb na meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno alebo názov, ak ide o právnickú osobu, jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných operácií. Účtom sa takisto rozumie aj účet stavebného sporenia, ktorý nenapĺňa definíciu platobného účtu alebo vkladového účtu, ako aj účet majiteľa zaknihovaného cenného papiera, ktorý sa vedie podľa zákona o cenných papieroch.

Na účely tohto zákona sa teda účtom rozumejú klientske účty všetkých typov, ktoré finančné inštitúcie vedú pod rôznymi názvami, napr. účet obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný, vkladový, správcovský účet, majetkový účet a pod. Zákon sa nevzťahuje na tzv. vnútorné účty, ktoré slúžia iba na prevádzkové účely banky, ani na účty, ktoré banka vedie pre inú finančnú inštitúciu v postavení svojho klienta (korešpondenčné účty, tzv. nostro, vostro, loro účty, ktoré sa využívajú predovšetkým v zahraničnom platobnom styku).

Register bude obsahovať základné informácie o finančných produktoch, ktoré potrebné z hľadiska jeho účelu (zefektívnenie boja proti praniu špinavých peňazí a inej trestnej činnosti), pričom ide o obsahovo príbuzné produkty. V. AML smernica nehovorí len o IBAN účtoch, ale aj o platobných účtoch, pričom tiež výslovne umožňuje spracúvanie iných informácií, ak to členské štáty považujú za potrebné (čl. 32a ods. 4). Prax z iných štátov, kde takéto registre majú dlhodobo zavedené, ukazuje, že takýto rozsah je štandardný a opodstatnený (viď napr. Kontenregister- und Konteneinschaugesetz v Rakúsku či zákon o centrální evidenci účtů v Českej republike).

K písm. c): Pod pojmom „klient“ sa rozumie majiteľ účtu alebo osoba, ktorá je oprávnená nakladať s peňažnými prostriedkami na účte, nájomca bezpečnostnej schránky, osoba, ktorá je

42

oprávnená disponovať s obsahom bezpečnostnej schránky a osoba, ktorá koná v mene týchto osôb. Návrh právnej úpravy v súlade s V. AML smernicou teda za klienta považuje aj osobu, ktorá doloží dokumenty preukazujúce oprávnenie konať v mene klienta.

K § 3

Vymedzuje sa obsah registra a jeho charakter ako informačného systému verejnej správy sui generis, ktorý je zriaďovaný pre potreby významnej časti orgánov verejnej moci na účely uľahčenia ich prístupu k požadovaným údajom. Register bude obsahovať údaje o účtoch vedených bankami na území Slovenskej republiky, účtoch označených v súlade s pravidlami medzinárodnej štandardizácie (IBAN) vedených inými finančnými inštitúciami ako bankami na území Slovenskej republiky a bezpečnostných schránkach prenajímaných bankami na území Slovenskej republiky. Register bude obsahovať aj údaje o účtoch majiteľov cenných papierov vedených obchodníkmi s cennými papiermi. Register teda bude predstavovať logicky jednotný, komplexný a dátovo konzistentný zdroj údajov o vyššie uvedených účtoch a bezpečnostných schránkach.

Bezpečnostná schránka nie je pojmovo vymedzená v slovenskom právnom poriadku ani v V. AML smernici napriek tomu, že tieto predpisy uvedený pojem používajú. Vecne možno bezpečnostnú schránku vymedziť ako uzamykateľný priestor v úschovnom objekte príslušnej pobočky banky, ktorým je komorový alebo skriňový trezor inštalovaný v miestnosti pre trezory slúžiaci na uloženie cenných vecí, listín alebo iných hodnotných predmetov bez ohľadu na to, či je nájomca alebo oprávnená osoba klientom banky. Oprávnenou osobou sa rozumie fyzická osoba splnomocnená nájomcom bezpečnostnej schránky k prístupu k schránke alebo k prevzatiu kľúča od schránky, príp. prístupovej karty. Vzhľadom na to, že identifikačné číslo bezpečnostnej schránky nemá jednotný formát, do registra sa bude poskytovať údaj zabezpečujúci jednoznačné označenie bezpečnostnej schránky.

K § 4

K ods. 1: V. AML smernica vyžaduje evidenciu osôb vlastniacich alebo kontrolujúcich platobné a bankové účty. Navrhuje sa ustanoviť rozsah údajov, ktoré budú do registra zapisované, vrátane ich zmien. Jednotlivé položky predstavujú komplex informácií, ktoré budú o účtoch, resp. bezpečnostných schránkach v registri vedené. Ide o údaje, ktoré finančná inštitúcia získa v rámci identifikácie klienta podľa § 7 AML zákona, resp. osobitných právnych predpisov upravujúcich činnosť konkrétnych finančných inštitúcií.

Rozsah údajov o klientoch a konečných užívateľoch výhod, ktorý budú finančné inštitúcie poskytovať do registra, je explicitne uvedený v predmetnom ustanovení s tým, že ide len o minimálne údaje potrebné na identifikáciu osoby.

Pri fyzickej osobe (či je v postavení majiteľa alebo disponenta účtu, konečného užívateľa výhod, nájomcu bezpečnostnej schránky alebo osoby oprávnenej konať v ich mene) budú vedené nasledovné údaje - meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené a adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu.

V prípade fyzickej osoby podnikateľa aj obchodné meno, adresa miesta podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené. Adresou pobytu fyzickej osoby je adresa pobytu, ktorú klient uviedol pri jeho identifikácii. Keďže v praxi sa vyskytujú situácie, kedy klient uvedie

43

viaceré adresy (napr. trvalého alebo prechodného pobytu prípadne adresy, kde sa klient zdržiava) do registra sa budú zapisovať všetky známe adresy klienta.

Pri právnickej osobe bude evidovaný názov alebo obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo. Pri zahraničných právnických osobách možno využiť obdobné číslo pridelené v zahraničí, prípadne „medzinárodný identifikátor právnickej osoby“, ktorý je jedinečný 20-miestny kód, ktorý je pridelený obchodným spoločnostiam vykonávajúcim finančné operácie a je definovaný podľa štandardu ISO 17442 „Financial services - Legal Entity Identifier (LEI). Každý LEI definuje jeden subjekt (nie fyzickú osobu), ktorá je založená podľa práva akejkoľvek jurisdikcie, pričom zámerom LEI je nezameniteľná celosvetová identifikácia právnickej osoby.

Do registra sa bude zapisovať aj dátum vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s peňažnými prostriedkami na účte, resp. oprávnenia nájomcu a disponenta k užívaniu bezpečnostnej schránky.

V súlade s čl. 32a V. AML smernice sa do registra bude zapisovať aj dátum založenia účtu alebo začatia prenájmu bezpečnostnej schránky vrátane dátumu zrušenia účtu alebo ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky. Register bude obsahovať aj údaje o konečnom užívateľovi výhod v prípade bezpečnostnej schránky, keďže ide o relevantné informácie, ktoré banky podľa AML zákona musia mať k dispozícii.

K ods. 2: Zápis nových údajov, ich zmien alebo opráv skôr zapísaných údajov budú finančné inštitúcie vykonávať elektronicky, diaľkovým prístupom, na báze denných dátových balíkov, a to najneskôr do konca nasledujúceho dňa za predchádzajúci deň. Finančná inštitúcia teda každý deň po vykonaných zmenách vo vlastnej evidencii oznámi do registra všetky nové zapísané údaje (napr. uzatvorenie obchodného vzťahu) alebo ich zmeny (napr. v osobe disponenta alebo konečného užívateľa výhod), ale aj opravy, ku ktorým došlo na základe zistenia finančnej inštitúcie alebo z iniciatívy klienta.

V prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti finančnej inštitúcie voči registru pôjde o správny delikt, za ktorý bude možné uložiť pokutu do 500 000 eur a v prípade opakovaného porušenia až do 1 000 000 eur (viď § 9).

K ods. 3: Povinnosť zasielať údaje o účtoch vedených pre svojich klientov do registra sa primerane vzťahuje aj na Národnú banku Slovenska a centrálny depozitár cenných papierov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na účty, ktoré Národná banka Slovenska zriaďuje podľa osobitných predpisov alebo na základe zmluvného vzťahu s medzinárodnými inštitúciami (napr. pre Európsku komisiu). Ide o účty, ktoré národná banka zriaďuje ako menová autorita alebo ako prevádzkovateľ platobných systémov (napr. účet vedený pre Štátnu pokladnicu, resp. pre iné právnické osoby: Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Garančný fond investícií alebo Fond ochrany vkladov). Taktiež budú z registra vyňaté účty vedené pre iné finančné inštitúcie (napr. účty vedené v súvislosti s TARGET službami, ktorými PM účty na účely zúčtovania platieb účastníkov TARGET2, T2S DCA účty na účely obchodov s cennými papiermi a TIPS DCA účty na účely okamžitých platieb).

K ods. 4: Vzhľadom na to, že zapisovanie údajov do registra prebieha v záujme maximálnej rýchlosti úplne automatizovane a správca systému nemá možnosť vykonávať priebežnú kontrolu správnosti a úplnosti zapisovaných údajov, ustanovuje sa, že ministerstvo financií nekontroluje správnosť a úplnosť údajov pri ich poskytovaní finančnými inštitúciami na zápis

44

do registra a nenesie zodpovednosť za správnosť a úplnosť takto prijatých údajov. Naopak, za správnosť a úplnosť údajov pri poskytovaní údajov na zápis do registra zodpovedá finančná inštitúcia, Národná banka Slovenska alebo centrálny depozitár cenných papierov. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť sankcionované podľa § 9 návrhu zákona. Pritom však platí, že za správne sa považujú tie údaje, ktoré finančná inštitúcia uchováva vo svojom informačnom systéme a ktoré získala od svojho klienta. V praxi totiž tieto subjekty nemajú dosah na správnosť údajov, ak im ich zmenu klient neoznámi. Platí predpoklad, že údaje v systéme, ktoré subjekt získal od svojho klienta, sú považované za správne a úplné.

K ods. 5: Lehota uchovávania údajov sa navrhuje 10 rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zrušeniu účtu alebo skončeniu prenájmu bezpečnostnej schránky. Je to lehota v súlade s AML zákonom, ktorý predpokladá uchovávanie dokladov o vykonaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, resp. jeho obchodoch najviac na 10 rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom alebo od vykonania konkrétneho obchodu. Pokiaľ ide o navrhovanú dobu uchovávania údajov, táto korešponduje aj so IV. AML smernicou, ktorá rovnako stanovuje lehotu uchovávania údajov až na 10 rokov.

Takisto z hľadiska faktických potrieb orgánov činných v trestnom konaní by doba uchovávania údajov mala prihliadať k premlčacím lehotám, ktorých uplynutím dochádza k zániku trestnej zodpovednosti za trestný čin. Vzhľadom na to, že informácie sa budú uchovávať v elektronickej podobe, nemalo by ísť o výraznejší technický alebo kapacitný problém.

K § 5

K ods. 1: Podľa čl. 1 informačnej smernice každý členský štát určí spomedzi svojich orgánov s právomocami v oblasti predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania príslušné orgány oprávnené na získanie prístupu k svojmu národnému centralizovanému registru bankových účtov a na vyhľadávanie v ňom. K uvedeným príslušným orgánom patria aspoň úrady pre vyhľadávanie majetku.

Navrhovaným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 1 a 3 prvého bodu informačnej smernice, v zmysle ktorých sa ustanovuje okruh subjektov pôsobiacich v oblasti predchádzania závažným trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania, ktorým bude umožnený prístup k údajom z registra. Rozsah subjektov a účely, na ktoré možno vyhľadávať údaje z centrálneho registra účtov, bol prevzatý z § 91 ods. 4 zákona o bankách, čiže oproti súčasnosti sa nijak nemení okruh orgánov ani účely, na ktoré môžu bezpečnostné a spravodajské orgány žiadať informácie tvoriace bankové tajomstvo v celom svojom obsahu (teda nielen základné identifikačné údaje, ku ktorým budú mať prístup cez centrálny register účtov). Uvedený prístup je dlhodobo aplikovaný napríklad aj v Rakúsku (Kontenregister- und Konteneinschaugesetz) či v Českej republike (zákon o centrální evidenci účtů). Proporcionalita je zachovaná o. i. vymedzením účelu, na ktoré možno žiadať údaje z centrálneho registra, pričom v tomto smere nedochádza k zmene či rozšíreniu oproti už v súčasnosti vymedzeným dôvodom na prelomenie bankového tajomstva v celom svojom obsahu.

Ako vyplýva z predmetného ustanovenia, nový nástroj bude k dispozícii okrem orgánov činných v trestnom konaní napr. finančnej spravodajskej jednotke, spravodajským službám alebo Kriminálnemu úradu finančnej správy. Uvedené subjekty spadajú do kategórie orgánov, ktoré oprávnené vyžadovať si pri svojej činnosti informácie od finančných inštitúcií

45

spravidla za účelom zaistenia obrany a bezpečnosti štátu, ako aj významného hospodárskeho alebo finančného záujmu Slovenskej republiky alebo Európskej únie, vrátane boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu alebo daňovým únikom.

Systém registra spracováva základné identifikačné údaje o majiteľoch alebo disponentoch bankových alebo platobných účtov vrátane bezpečnostných schránok. Spracovanie spočíva v súhrnnom vyhľadávaní účtov a s nimi spojených údajov vo všetkých finančných inštitúciách k osobám, ktoré predmetom zákonného záujmu žiadateľov. Oprávnení žiadatelia teda nebudú dostávať iné informácie ako tie, ktoré v súčasnosti môžu od finančných inštitúcií žiadať. Návrhom sa nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, ktorý predstavuje podstatne modernejší a rýchlejší technologický postup získavania údajov.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) na žiadosť tohto úradu, ktorá súvisí s vyšetrovanou vecou a ktorá sa písomne vysvetlí, poskytnú príslušné orgány členských štátov úradu OLAF za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na príslušné vnútroštátne orgány informácie dostupné v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch uvedených v čl. 32a ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 a záznam o transakciách, ak je to absolútne nevyhnutné na účely vyšetrovania. Žiadosť úradu OLAF musí obsahovať odôvodnenie vhodnosti a proporcionality opatrenia vzhľadom na povahu a závažnosť predmetu vyšetrovania, pričom sa môže vzťahovať len na informácie uvedené v písmenách a) a b) vyššie.

Poskytovanie informácií o bankových účtoch úradu OLAF sa navrhuje zabezpečiť systémovo jedným orgánom vo vzťahu k všetkým vyšetrovaniam, ktoré úrad OLAF vykonáva podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (t. j. bez ohľadu na to, či sa vyšetrovanie týka príjmovej časti rozpočtu alebo výdavkovej časti rozpočtu EÚ, príp. inej oblasti v rámci mandátu úradu OLAF), a to konkrétne prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy Slovenskej republiky. V rámci Slovenskej