Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2014 do 31.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom tejto novely je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho obč ianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len 'smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ'). Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013.

Návrh zákona v súvislosti s transpoz íciou citovanej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 480/2002 Z. z.') a vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, najmä

-rozširuje okruh miest, kde m ôže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu po vstupe na územie Slovenskej republiky,

-spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky narodí dieťa žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana,

-nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternat íva vnútroštátneho presídlenia),

-dopĺň a prípady, keď existuje spojenie medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania,

-dopĺňa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,

-rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana,

-stanovuje správoplatnenie výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany,

-dopĺňa vymedzenie sociálnej skupiny,

-určuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky, namiesto pôvodného jednéh o roka,

-stanovuje konanie o odovzdaní do iného štátu podľa osobitného predpisu [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)], ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

V zákone č. 480/2002 Z. z. sa tiež navrhuje stanoviť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na vytváraní možností na integráciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podieľa sa na postupnom zbližovaní prí stupu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, k prijatým integračným programom, a to najmä v súlade s Koncepciou integrácie cudzincov v Slovenskej republike, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 338 zo 6. mája 2009.

K podstatnému zblíženiu postavenia azylanta a postavenia cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, došlo už 1. mája 2013, kedy sa už ani v prípade cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, nevyž aduje povolenie na zamestnanie. Navyše od tohto dátumu sa aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a v oblasti prístupu na trh práce tak majú rovnaké postavenie ako azylanti.

V oblasti integračných opatrení uhr ádzaných z finančných prostriedkov európskych fondov, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom mimovládnych organizácií, sa už v súčasnosti poskytuje cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, porovnateľná starostlivosť ako azylantom.

Transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa začína v Slovenskej republike druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému. Za začatie druhej etapy budovania spoločného európskeho azylov ého systému je možné považovať aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pô sobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktorá je do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 75/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. mája 2013.

V roku 2015 bude Slovenská republika povinná prebrať do právneho poriadku, spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, ďalšie dve smernice v oblasti azylu, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločný ch konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie). To bude znamenať potrebu ďalšej novelizácie zákona č. 480/2002 Z. z., prípadne aj novelizáciu iných právnych predpisov, avš ak predovšetkým navýšenie finančných prostriedkov určených na realizáciu migračnej politiky v oblasti azylu.

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ si vyžaduje aj novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. (ďalej len 'zákon č. 404/2011 Z. z.') a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 5/2004 Z. z.').

V súvislosti s konaním o odovzdaní do iného štátu cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 sa vyžaduje taktiež novelizácia zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. a zá kona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Cieľom tejto novely zákona je tiež transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore pr áv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ') do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013 a bude prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z.

Podmienky udeľovania prechodného pobytu na úč el zamestnania na území Slovenskej republiky stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z. Ná vrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá stanovuje jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k jednotnému povoleniu zahàňajú cemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu a má prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch Európskej únie. Do praxe sa zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krají n o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie na jednom mieste, čím sa podstatne zjednoduší správne konanie smerujúce k vydaniu tohto individuálneho správneho aktu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktor ý sa chce zamestnať na území Slovenskej republiky, požiada o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý je povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na účel výkonu zamestnania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky na iný účel ako zamestnanie a môžu pracovať, pričom sa im táto skutočnosť vyznačí v doklade o pobyte formou zápisu 'oprávnenie pracovať '.

Zavádza sa nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ v prípade, keď príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na meno žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na úč el zamestnania potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pričom toto potvrdenie obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. Na úseku povinností stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľné ho pracovného miesta, sa zavádza povinnosť oznámiť v lehote do troch pracovných dní policajnému útvaru zmenu údajov v doklade s názvom 'Dodatočné údaje o zamestnaní', ktorý policajný ú tvar vydáva spoločne s dokladom o pobyte.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa stanovuje, že doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, sa vydáva s platnosťou na dva roky.

V zákone č. 404/2011 Z. z. sa ďalej zavádza nové oprávnenie policajta, a to oprávnenie na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie tejto kategórie cudzincov.

Podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie pre štátnych pr íslušníkov tretích krajín v Slovenskej republike upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Povolenia na zamestnanie udeľujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') podľa tohto zákona, ktor é taktiež vydávajú potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu vydáva Ú stredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie').

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. je najmä

-rozšíriť pôsobnosť ústredia zrušiť potvrdenie o možnosti ob sadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odň atých povolení na zamestnanie,

-stanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ môže zamestnať len štátneho prí slušníka tretej krajiny,

oktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovn ého miesta a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,

oktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

o ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

o u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-stanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovn é miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych prísluš níkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny alebo

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-stanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušní kov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegá lne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegá lne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v zákone o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti sa novelizuje aj zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a vplyvy na životné prostredie; bude mať negatí vne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka zlu čiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisť ahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatí vne akty

- nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej št átnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013);

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušn íkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011)

2.nelegislatí vne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského št átu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

- smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008);

- smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štá tnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009).b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutiach Sú dneho dvora Európskej únie vo veciach C/07, C/08, v spojených veciach C-175/08, C-176/08, C-178/08 a C-179/08, vo veci C-31/09, v spojených veciach C-71/11 a C-99/11, vo veciach C- 179/11, C-364/11, C-277/11 atď.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2003/9/ES bola do 6. februára 2005, smernice 2004/83/ES do 10. októbra 2006, smernice 2003/109/ES do 23. januá ra 2006 a smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007;

- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011;

- lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011;- lehota na prebratie smernice 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013;

- lehota na prebratie smernice 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

-uznesením vlády č . 148 z 27. apríla 2012 ministrovi vnútra do 21. decembra 2013 zabezpečiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotní ctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medziná rodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) a vykonať notifikáciu a do 25. decembra 2013 zabezpečiť v spoluprá ci s podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotníctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom sú bore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte a vykonať notifikáciu.

c)informácia o konan í začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- nebolo začaté;

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice Rady 2003/9/ES, 2004/83/ES a 2005/85/ES sú úplne prebraté v zákone 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, smernica Rady 2003/109/ES, smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, smernica Rady 2009/50/ES sú prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

5.Stupeň zlučite ľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnú tra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňaj ú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negat ívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Návrh zákona v časti týkajúcej sa novely zá kona o službách zamestnanosti (Èl. II návrhu zákona) bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozití vne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Navrhované zmeny

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore prá v pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte do právneho poriadku Slovenskej republiky. Účelom tejto smernice je

-ustanoviť jednotný postup vybavovania ž iadosti vedúci k jednotnému povoleniu, zahàňajúcemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu,

-prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch EÚ,

-zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členských štátov.

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je najmä

-rozšíriť pôsobnosť Ústredia prá ce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľ ného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-ustanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestn ávateľ môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

-ktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelený prechodný pobyt na úč el zamestnania,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

-u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikované mu zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-zjednodušiť podmienky vstupu štátneho príslušní ka tretej krajiny na slovenský trh práce prostredníctvom tzv. jednotného povolenia na pobyt – prechodného pobytu na účel zamestnania, udeleného na základe úradom vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta,

-ustanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podan ím žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štá tnych príslušníkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny a

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ustanoviť povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej d ôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.

Vplyvy na podnikateľ ské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľsk é subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Zamestnávatelia, ktorí plánujú zamestnávať občanov členského štátu Európskej únie, štátnych príslušníkov tretích krajín a právnické osoby a fyzické osoby, ku ktorým budú štátni príslušníci tret ích krajín vysielaní vykonávať prácu.

Počet podnikateľských subjektov a ich odvetvové zameranie nemožno vopred odhadnúť.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Určuje sa lehota povinnosti zamestnávateľa voči úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním:

-ž iadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,

-žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štá tneho príslušníka tretej krajiny,

-žiadosti o vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny.

Oznamovacia povinnosť pre zamestnávateľa pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie bola zamestnávateľmi v doterajšej praxi vykonávaná na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincov, ktoré vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie. Určuje sa povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiťs úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania.

Vzhľadom na to, že väčšina administratívnych úkonov, ktoré prinášajú navrhované zmeny, sa v súčasnej praxi už vykoná va, nedochádza k výraznejšiemu zvýšeniu administratívnych nákladov súvisiacich s plnením regulácie.

3.3. Aká je predpokladan á výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?V súvislosti s implementáciou návrhu sa predpokladajú administratívne náklady u 700 podnikateľsk ých subjektov.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Návrh nemá vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladan é spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Určením termínu oznamovacej povinnosti pre zamestnávateľa návrh vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie voľných pracovných miest úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čí m sa rozšíri možnosť ich obsadenia evidovanými uchádzačmi o zamestnanie.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Bez vplyvu.Kvantifikujte:

-Rast alebo pokles príjmov / výdavkov na priemerného obyvateľa

-Rast alebo pokles príjmov/ výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

-Celkový počet obyvateľstva / domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službá m u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Návrh bude mať pozitívny vplyv pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajúna územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania na zá klade udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a modrej karty vydanej na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (zjednodušením podmienky vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny) a pre vybranú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorej sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie.

Predpokladá sa, že 80 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí doteraz vstupovali na trh práce na základe povolenia na zamestnanie, bude vstupovať na trh práce na základe udelené ho povolenia na pobyt na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie pre štátnych príslušníkov tretí ch krajín.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Zavedenie novej e- služby s úrovňou II. ktorá vyplýva z možnosti elektronického oznamovania informácií ohľadne zamestnávania občanov členských štátov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín zo strany relevantn ých subjektov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Bez vplyvu.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Bez vplyvu.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Bez vplyvu.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Bez vplyvu.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využíva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Bez vplyvu.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Bez vplyvu.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Bez vplyvu.Financovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Bez vplyvu.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon o azyle)

K bodu 1 (§ 3 ods. 2 písm. b)

Rozširuje sa okruh policajných útvarov pr íslušných na prijatie vyhlásenia cudzinca o tom, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany (podanie žiadosti o udelenie azylu). Pôjde o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajš ej hranici Slovenskej republiky. Súčasne sa vzhľadom na aplikačnú prax ustanovuje, že príslušným na prijatie vyhlásenia bude policajný útvar zriadený pri záchytnom tábore (Oddelenie azylu Policajné ho zboru Humenné).

K bodu 2 (§ 4 ods. 2,§ 6 ods. 2, § 27 ods. 2, § 27c ods. 1, § 36 ods. 3)

V súvislosti s transpozíciou č l. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana s ich právami a povinnosťami. Zároveň sa rovnako navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania žiadateľa o udelenia azylu a odídenca s ich právami a povinnosťami, ako aj ustanovenie týkajúce sa predvolávania žiadateľa o udelenie azylu na pohovor.

K bodu 3 (§ 4 ods. 4)

Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje, že v prípade, ak dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, nadobudne narodením štátne obč ianstvo Slovenskej republiky, nebude sa považovať za žiadateľa o udelenie azylu. Súčasne sa z dôvodu spresnenia ustanovuje, že konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.

K bodu 4 (§ 4 ods. 6)

Úprava predmetného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že na uplatňovaní tzv. dublinského nariadenia sa zúčastňujú aj štáty, ktoré nie s ú členskými štátmi Európskej únie, a to na základe dohody s Európskou úniou.

K bodu 5 (§ 10 ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny s maloletým azylantom bez sprievodu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloletého azylanta.

K bodu 6 (§ 11 ods. 3)

Ide o zosúladenie textu s ďalšími ustanoveniami zákona č. 480/2002 Z. z. (§ 4 ods. 6, § 11 ods. 1 písm. c) ako aj § 11 ods. 3 druhá veta).

K bodu 7 (§ 12 ods. 3)

Ustanovuje sa, kedy zamietnutie ž iadosti ako zjavne neopodstatnenej nebude limitované 60 dňovou lehotou na vydanie rozhodnutia. Ide o rozhodnutie, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo vnútra') zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom vnútra podľa zákona č. 480/2002 Z. z., najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostav í na pohovor, čím znemožní posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu.

K bodu 8 (§ 13 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajú ce sa neudelenia azylu, ktoré vychádza z vylučovacej klauzuly uvedenej v čl. 1 D Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženeva, 1951) a čl. 12 ods.1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ . Pri aplikácii predmetného ustanovenia zákona č. 480/2002 Z. z. bude ministerstvo vnútra dôsledne uplatňovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-364/11.

K bodu 9 (§ 13 ods. 4 písm. d)

V súvislosti s transpozíciou čl. 8 smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dôvodu na neudelenie azylu.

K bodom 10 a 32 (§ 13a, § 20 ods. 4)

Predmetné ustanovenia je potrebné upraviť v súvislosti s návrhom uvedeným v bode 33 (§ 21 ods. 1). O doplnkovej ochrane sa v rámci konania o udelenie azylu nebude rozhodovať iba vtedy, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia alebo ak už má udelený azyl.

K bodu 11 (§ 13b ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa poskytne doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny s maloletým bez sprievodu, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloleté ho cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Zároveň sa rovnako, ako v prípade udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny, dopĺňa podmienka písomného súhlasu maloletého cudzinca so zlúčením rodiny.

K bodu 12 (§ 13c ods. 4 písm. b))

V súvislosti s transpozíciou č l. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dô vodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany.

K bodu 13 (§ 13c ods. 4 písm. c))

Navrhuje sa predmetné ustanovenie uviesť do súladu s čl. 17 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.

K bodu 14 (§ 14 ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká azyl udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlú čenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má udelený azyl napr. na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania (§ 8).

K bodom 15 a 16 (§ 15 ods. 2 písm. d), § 15 ods. 2 písm. e))

Vzhľadom na transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa aktualizujú podmienky, ktoré ministerstvo vnútra skúma pri odňatí azylu podľa § 15 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodu 17 (§ 15 ods. 2 písm. g))

V súlade s čl. 14 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že dôvody uvedené v § 13 ods. 3 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z. z. budú tiež dôvodmi na odňatie azylu podľa § 15 ods. 2 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 18 a 29 (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 2)

Azyl podľa § 10 sa udeľuje prvýkr át na tri roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. azyl zaniká uplynutím času, na ktorý bol udelený len v prípade, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods. 2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že azyl trvá aj v prípade, ak sa o odňatí azylu alebo o žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú nerozhodne v lehote, na ktorú bol azyl udelený prvýkrát.

K bodu 19 (§ 15a ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13b (zlúčenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia (§ 13a).

K bodu 20 (§ 15b ods. 1 písm. a))

Ide o transpozíciu č l. 16 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Dopĺňa sa nová podmienka, ktorú je ministerstvo vnútra povinné skúmať pri zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. a) zákona č . 480/2002 Z. z.

K bodu 21 (§ 15b ods. 1 písm. b))

V súlade s čl. 19 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že aj dôvody uvedené v § 13c ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. budú dôvodom na zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 22 a 31 (§ 15b ods. 3, § 20 ods. 3)

Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok a predlžuje sa vždy o dva roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. doplnková ochrana zaniká uplynutím času, na ktorý bola poskytnutá len v prípade, ak cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že doplnková ochrana trvá aj v prí pade, ak sa o zrušení doplnkovej ochrany alebo o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodne v lehote, na ktorú bola doplnková ochrana poskytnutá.

K bodu 23 (§ 17a ods. 1)

Z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom predmetného ustanovenia sa určuje, že na advokáta sa nevzť ahuje podmienka, že zvoleným zástupcom účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka, môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony.

K bodom 24 a 25 (§ 19a ods. 2, § 19a ods. 3 písm. d))

V súlade s čl. 4 ods. 4 a ods. 5 pí sm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa spresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 26 (§ 19a ods. 5)

Doplnenie nového odseku sa navrhuje v sú vislosti s transpozíciou čl. 10 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Ministerstvo vnútra už v súčasnosti pri praktickej aplikácii zákona č. 480/2002 Z. z. venuje týmto aspektom n áležitú pozornosť.

K bodu 27 (§ 19a ods. 7)

V súlade s čl. 7 ods. 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa predmetné ustanovenie zákona č. 480/2002 Z. z., týkajúce sa ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, dopĺňa o ďalšie podmienky, ktoré majú byť pri poskytovaní takejto ochrany splnené, a to, že ochrana je účinná a nie je iba dočasná.

Ïalej sa z dôvodu transpozície č l. 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ v § 19a ods. 7 v zákone č. 480/2002 Z. z. ustanovuje, že existencia spojenia medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania je splnená aj vtedy, keď existuje spojenie medzi činmi prenasledovania a chýbajúcou ochranou proti takýmto činom. To znamená, že v prípade, ak subjekty uvedené v § 19a ods. 7 (štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organiz ácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia), nebudú z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. (rasa, náboženstvo, národnosť, atď.), schopné alebo ochotné poskytnúť žiadateľovi ochranu pred prenasledovaním, bude sa to považovať za prenasledovanie z tohto dôvodu.

K bodu 28 (§ 20)

Navrhuje sa vypustiť predmetný nadpis, vzhľadom na jeho neaktuálnosť.

K bodu 30 (§ 20 ods. 3)

V súlade s čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky.

K bodu 33 (§ 21 ods. 1)

Navrhuje sa vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok proti pozitívnym rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle (v konaní o udelenie azylu alebo konaní o predĺženie doplnkovej ochrany). Pôjde o rozhodnutia o udelení azylu, rozhodnutia o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutia o predĺžení doplnkov ej ochrany. V týchto prípadoch nadobudnú uvedené rozhodnutia právoplatnosť ich doručením.

Predmetné ustanovenie v spojitosti s bodom 10 (§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.) a bodom 32 (§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.) ustanovuje, že rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany už nebude závislé od rozhodnutia o neudelení azylu. To znamená, že v prípade, ak sa v konaní o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a súčasne sa rozhodne o poskytnutí doplnkovej ochrany, rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochra ny nadobudne právoplatnosť doručením takéhoto rozhodnutia. Podľa súčasnej právnej úpravy takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť až rozhodnutím o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

Uvedené ustanovenie je zároveň v sú lade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorej zámerom je čo najväčšie zbližovanie azylantov a cudzincov, ktor ým sa poskytla doplnková ochrana. Cudzinec, ktorému sa poskytne doplnková ochrana, bude môcť využívať práva vzťahujúce sa na túto medzinárodnú ochranu v rovnakom čase ako cudzinec, ktoré mu sa udelil azyl, teda od poskytnutia doplnkovej ochrany, a to aj v prípade, ak bude chcieť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

K bodu 34 (§ 22 ods. 1)

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikač nej praxe ako aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2011-116 zo dňa 13. januára 2012, ktorý sa o. i. týkal aplikácie § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. v spojitosti s § 19 ods. 1 pí sm. i) a ods. 3 citovaného zákona. Navrhuje sa oprávnenie žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viazať na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Ak bude rozhodnutie vydané v konan í o udelenie azylu vykonateľné, žiadateľ už nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 480/2002 Z. z., a pokiaľ nemá udelený pobyt podľa zákona č . 404/2011 Z. z., získava status osoby s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky, a je voči nemu možné použiť príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodom 35 (§ 22 ods. 9)

Ustanovuje sa, že na povolenie pobytu mimo pobytového tábora sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 36 (§ 23 ods. 2)

Nanovo sa upravuje povinnosť, ktorej je žiadateľ o udelenie azylu povinný podrobiť sa po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora. Žiadateľ bude povinný, ak ministerstvo vnútra nerozhodne inak, podrobiť sa len fotografovaniu.

K bodu 37 (§ 23 ods. 4 písm. i))

Aktualizuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov. Tú to povinnosť budú mať aj žiadatelia, ktorí majú povolený pobyt mimo pobytového tábora.

K bodu 38 a 39 (§ 23c, § 23c ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa na žiadateľov o udelenie azylu, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodn ý pobyt, nevzťahovala povinnosť dostaviť sa do 24 hodín od podania vyhlásenia do záchytného tábora. Súčasne sa navrhuje, že sa na takýchto žiadateľov nebude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., ale sa na nich bude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

Zavádza sa nová povinnosť pre žiadateľov o udelenie azylu, ktorým zanikol udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Vážnymi dôvodmi, ktoré môžu brániť takémuto žiadateľovi dostaviť sa do pobytového tábora, bude napr. jeho hospitalizácia v zdravotníckom zariadení alebo jeho zaistenie.

K bodu 40 (§ 27a ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť ubytovať cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore. Pôjde napríklad o prípady, ak je potrebné zachovať celistvosť rodiny, nakoľko rodinný príslušník takéhoto cudzinca je žiadateľom o udelenie azylu a je umiestnený v pobytovom tábore. Rovnakú možnosť zákon č. 480/2002 Z. z. už v súčasnosti ustanovuje v prípade azylantov.

Zároveň sa navrhuje zrušiť ustanovenie týkajúce sa zariadenia na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, vzhľadom na skutočnosť, že dočasné ubytovanie pre tú to skupinu cudzincov sa poskytuje už v súčasnosti prostredníctvom mimovládnych organizácií z prostriedkov európskych fondov.

K bodu 41 (§ 27a ods. 4)

V súvislosti s integráciou cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, sa navrhuje zaviesť nová povinnosť pre ministerstvo vn útra.

K bodu 42 (27b písm. e))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nového znenia § 27a ods. 3.

K bodu 43 (§ 27b písm. e))

V nadväznosti na ustanovenie mož nosti ubytovať cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore, sa navrhuje pre túto skupinu cudzincov zaviesť ďalšiu povinnosť.

K bodu 44 (§ 46a až 46c)

Predmetné ustanovenia sa navrhujú v nadvä znosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len 'prepracované znenie tzv. dublinské ho nariadenia). Uvedené nariadenie nahradilo v súčasnosti platné nariadenie Rady (ES) 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ž iadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny.

Navrhuje sa v zákone 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenia o konaní o odovzdaní do iného štátu príslušného na konanie o udelení azylu v prípade, ak ide o cudzinca, ktorý má neoprávnený pobyt na územ í Slovenskej republiky a v inom členskom štáte je žiadateľom o udelenie azylu alebo v tomto štáte už bola jeho žiadosť o udelenie azylu právoplatne zamietnutá alebo vzal svoju žiadosť o udelenie azylu sp äť.

Vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, týkajúcej sa uplatňovania tzv. dublinského nariadenia v ostatných dvoch rokoch sa predpokladá, že by sa konanie odovzdaní do iného štátu mohlo ročne vzťahovať pribli žne na 20 osôb.

Ustanovujú sa osobitné dôvody, v prí pade ktorých sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví. Navrhuje sa, aby sa písomné rozhodnutie o zastavení konania nevydávalo a vyznačovalo sa len v spise, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu alebo zomrel. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o odovzdaní do iného štátu nebude možné podať rozklad.

Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu a otázka odkladného účinku takéhoto podania, sa ustanovuje rovnako ako v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je účelné, aby súdy preskúmavali rozhodnutie o odovzdaní do iného štátu v prípade, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu, navrhuje sa priamo v zákone č . 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenie o zastavení preskúmavania takéhoto rozhodnutia.

K bodom 45 až 47 (§ 48 ods. 1 písm. f), g) a h))

V nadväznosti na bod 44 sa navrhuje rozšíriť okruh osobných údajov, ktoré ministerstvo vnútra vedie vo svojom informačnom syst éme.

K bodu 48 (§ 50)

Predmetný nadpis sa vypúšťa v s úvislosti s bodom 49.

K bodu 49 (§ 50 písm. c)

Na trovy konania v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 50 (§ 53a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 51 a 52 (§ 53b ods. 1, odkaz 22b)

Predmetné ustanovenie a aktualizácia poznámky pod čiarou sa navrhuje z dôvodu prijatia prepracovaného znenia tzv. dublinské ho nariadenia, ktoré je právne záväzným aktom Európskej únie.

K bodu 53 (§ 54c)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 54 (príloha č. 2 bod 42)

Ide o zosúladenie s terminológiou používanou v tomto zákone.

K bodu 55 (príloha č. 2)

Doplnenie poznámky v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu sa navrhuje z dôvodu, že predmetné údaje nie sú potrebné na konanie podľa tzv. dublinského nariadenia ani jeho prepracovaného znenia.

K bodu 56 (príloha č. 5)

Ide o zosúladenie s legislatívnymi pravidlami.

K bodu 57 (príloha č. 5)

Navrhuje sa vypustiť z transpozičnej prílohy k zákonu č. 480/2002 Z. z. smernicu Rady 2004/83/ES.

K bodu 58

Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečen í implementácie ďalšieho právneho aktu Európskej únie, a to prepracovanej kvalifikačnej smernice.

K čl. II (zákon o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 písm. n), § 2 ods. 3)

Úprava v § 2 ods. 1 písm. n) sa navrhuje nadväzne na spresnen ú definíciu pojmu 'členský štát Európskej únie' v § 2 ods. 3.

Účelom návrhu nového znenia odseku 3 v § 2 je spresnenie definície pojmu členský štát Európske únie na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o službách zamestnanosti').

K bodu 3 (§ 3 ods. 2 písm. d))

Novým písm. d) v § 3 ods. 2 sa na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje rozšírenie definície zamestnávateľa o právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať do pracovného pomeru št átneho príslušníka tretej krajiny.

K bodu 4 (§ 6 ods. 3)

V § 6 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým odsekom 9 v § 23b.

K bodu 5 (poznámka 18)

Ide o legislatívno-technické úpravy v poznámke pod č iarou k odkazu 18 z dôvodu zosúladenia s navrhovanými úpravami v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov').

K bodom 6 až 9 (§ 12 písm. o), x), z))

Návrhom sa v § 12 písm. o) rozširuje pôsobnosť Ú stredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa v predmetnom ustanovení v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b navrhuje legislatívno-technická úprava (zrušenie legislatívnej skratky).

V § 12 písm. w) ide o technickú úpravu kompetencie ústredia v súvislosti so zverejňovaním štatistických informácií, nakoľko ústredie sleduje, spracúva a zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti a nie o zamestnanosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR.

Účelom nového znenia 3. bodu v § 12 písm. z) je rozš íriť pôsobnosť ústredia o vedenie centrálnej evidencie vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 12 písm. z) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

K bodom 10 až 15 (§ 13 ods. 3)

Navrhovaná úprava v § 13 ods. 3 písm. b) súvisí s n ávrhom na doplnenie nového písmena d) v § 13 ods. 3. V § 13 ods. 3 písm. c) ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novelizačným bodom 6.

Návrhom nového znenia písmena d) v § 13 ods. 3 sa v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') vydať a zruši ť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň sa ustanovuje kompetencia úradu udeliť a odňať povolenie na zamestnanie v zmysle príslušných ustanovení § 22 a 23.

Nadväzne na uvedené sa v § 13 ods. 3 písm. e) tre ťom bode rozširuje pôsobnosť úradu viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidenciu udelených a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 13 ods. 3 písm. e) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

Účelom nového znenia písmena f) v § 13 ods. 3 je upraviť pôsobnosť úradu oznamovať ústrediu údaje podľa § 13 ods. 3 písm. e) na účely vedenia centrálnej evidencie podľa § 12 písm. z).

K bodu 16 (§ 21 a 21a))

K § 21

V súvislosti s navrhovanými úpravami v oblasti zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín, v súlade s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len ' smernica'), článkom 14 smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, ako aj za účelom zosúladenia so zákonom o pobyte cudzincov a článkom 14 Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa návrhom nového znenia odseku 1 v § 21 ustanovuje na účely zákona o službách zamestnanosti, ž e zamestnávateľ na území SR môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a)je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

b)má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta,,

c)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

e)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak

f)má splnené podmienky podľa § 23a, t.j. u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

Návrhom na úpravu § 21 ods. 2 sa normatívnym spô sobom ustanovuje, že štátny príslušník tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) môže byť zamestnaný len v pracovnom pomere, a to nadväzne na definíciu zamestnania na účely zákona o služ bách zamestnanosti (§ 6 ods. 1). Táto úprava sa navrhuje na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy zamestnávatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárali so štátnymi príslušn íkmi tretej krajiny dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú pracovným pomerom; ten vzniká len na základe pracovnej zmluvy.

Účelom navrhovaného doplnenia v § 21 ods. 3 je určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči úradu pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce úradom a možnosti ich obsadenia z radov evidovaných uchá dzačov o zamestnanie.

Účelom nových odsekov 4 a 5 v § 21 je obdobne ako v odseku 3 určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči ústrediu, resp. úradu pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty, resp. o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce ústredím a úradom a mož nosti ich obsadenia z radov evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Návrhom v § 21 ods. 6 sa dopĺňa regionálna príslušnos ť úradu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na vydanie povolenia na zamestnanie.

Účelom navrhovaného nového znenia odseku 7 v § 21 je vylúčiť možnosť dočasného pridelenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (užívateľský zamestnávateľ), a to z dôvodu, že potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie sa vydáva na konkrétne pracovné miesto u konkrétneho zamestnávateľa.

Vypustenie odseku 8 z § 21 sa navrhuje z dôvodu zadefinovania súčastí žiadosti o povolenie na zamestnanie v § 22 ods. 2.

K § 21a

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21a je zosúladi ť pravidlá pre postup ústredia a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť ústrediu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas alebo nes úhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť ústrediu preskúmať situáciu na trhu práce, pred vydaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a posúdiť, že doklad potvrdzujúci vyššiu odbornú kvalifikáciu štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovedá požiadavkám na výkon vysokokvalifikované ho zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, alebo v prísľube zamestnávateľa.

V navrhovanom odseku 4 sa v zmysle smernice určuje maximálna dĺžka obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, na najviac 3 roky.

Navrhovaný odsek 5 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 6 je určiť podmienku, na základe ktorej môže ústredie zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22a až 22c, 22ca, 22d, 22da, 22e až 22h.

K bodu 17 (§ 21b)

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21b je zosúladi ť pravidlá pre postup úradu a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť úradu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť ú tvaru Policajného zboru.

Ná vrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť úradu preskúmať situáciu na trhu práce v územnom obvode, v ktorom bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie a zároveň pri vydávan í tohto potvrdenia prihliadať na situáciu na trhu práce, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu, ktoré je prílohou k žiadosti podľa odseku 2.

V navrhovanom odseku 4 sa upravuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých úrad neprihliada na situáciu na trhu práce pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta. Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa podľa platného právneho stavu vyžaduje povolenie na zamestnanie, pri vydávaní ktorého sa taktiež neprihliada na situá ciu na trhu práce, nakoľko ide o vysokokvalifikované profesie.

Navrhovaný odsek 5 určuje maximálnu dĺžku obdobia, na ktor é sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a to dva roky.

Navrhovaný odsek 6 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie.

Účelom odseku 7 je určiť dôvody, na zá klade ktorých môže úrad zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22i až 22k.

K bodu 18 (§ 22)

Navrhované nové znenie § 22 upravuje, v súvislosti s novým ustanovením § 21b a za účelom zosúladenia so smernicou a zákonom o pobyte cudzincov, podmienky pri vydávaní povolenia na zamestnanie a zároveň definuje skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa vyžaduje povolenie na zamestnanie a u ktorých sa povolenie na zamestnanie môže vydať bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce.

V navrhovanom odseku 1 sa ustanovuje možnosť úradu udeliť povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti a súčasne sa určuje, kto túto žiadosť podáva. Ustanovuje sa povinnosť úradu skú mať pri udeľovaní povolenia na zamestnanie situáciu na trhu práce, t.j. či voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť občanom Slovenskej republiky, uchádzačom o zamestnanie alebo občanom Európskej ú nie.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

Návrh odseku 3 určuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, v prípade jej predkladania zamestnávateľom alebo právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny pr íslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, a nie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

V navrhovanom odseku 4 sa ustanovuje, že vzor tlačiva povolenia na zamestnanie určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť, že na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok, s výnimkou, ktorú ustanovuje tento zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V navrhovanom odseku 6 sa vymedzujú skupiny štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorým úrad môže udeliť povolenie na zamestnanie s prihliadnutím na situáciu na trhu práce. Ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na účel sezónneho zamestnania najviac 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ako námorníci na lodi registrovanej v Slovenskej republike alebo na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou Slovenskej republiky, majú udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny v období do uplynutia 12 mesiacov od udelenia prechodného pobytu na účel zl účenia rodiny, alebo majú udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európske únie, ak zákon o pobyte cudzincov neustanovuje inak, v období od uplynutia 12 mesiacov od začiatku pobytu na území SR.

V navrhovanom odseku 7 sa vymedzuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia situácie na trhu práce, nakoľko na túto sa nevzť ahuje smernica.

V zmysle navrhovaného odseku 8 povolenie na zamestnanie úrad udelí aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je v pracovnom pomere so zamestnávateľ om, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vysiela na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonáva ť prácu na území Slovenskej republiky, na základe odsúhlasenia počtov a profesií vyslaných zamestnancov a obdobia ich vyslania s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny príslušní k tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu Lehota na odsúhlasenie počtu, obdobia a profesie vyslaných pracovníkov bude upravená metodickým usmernením ústredia.

Účelom navrhovaného odseku 9 je vymedziť prípady, pri ktorých úrad neudelí povolenie na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 22l a 23 a vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 24aa, 27a až 27c v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 22.

K bodom 19 až 24 (§ 23)

Úprava v § 23 ods. 1 písm. d) spresňuje dôvody zá niku platnosti povolenia na zamestnanie na základe poznatkov aplikačnej praxe, v písm. e) dopĺňa dôvod zániku povolenia na zamestnanie pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a v novom písmene g) dôvod zániku povolenia na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte EÚ.

Novým znením odseku 2 v § 23 sa určujú dôvody, na základe ktorých môže úrad odňať povolenie na zamestnanie.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 3 nadväzne na navrhované úpravy. Zároveň sa spresňuje dĺžka celkovej doby, na ktorú sa udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Cieľom návrhu v § 23 ods. 4 je spresniť celkovú dobu udelenia povolenia na zamestnanie v prípade jeho opakovaného predĺženia.

Návrhom v § 23 ods. 5 sa spresňuje podmienka predĺženia povolenia na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Zároveň sa spresňuje podmienka písomného podania žiadosti o predĺž enie povolenia na zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Ide o legislatívno-technickú úpravu vypustenia odseku 6 z § 23 nadväznena navrhované úpravy.

K bodu 25 (§ 23a)

V navrhovanom novom § 23a sa vymedzujú skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa pri vstupe na trh práce v SR nevy žaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa táto kategória štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, za účelom skoršieho nadobudnutia ekonomickej sebestačnosti, profesijnej realizácie, rozvoja odborných a pracovných zručností a tiež sociálno-kultúrnej integrácie s občanmi prijímajúcej krajiny pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana a ktorému bol:

-predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeť ou trestného činu súvisiacehos obchodovaním s ľuďmi (písm. aa),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života (písm. ab),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho pr ítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania (písm. ac).

Zároveň sa v súvislosti s plnením Opatrenia č. 1, č asti 2.2., podkapitoly 2.2.4. Akčného plánu migračnej politiky SR s výhľadom do roku 2020 navrhuje túto kategóriu rozšíriť aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí úspeš ne absolvovali štúdium na strednej alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky (písm. p), nakoľko sa oboznámili a osvojili si kultúrne aj jazykové znalosti a sú ľahšie integrovateľní do spoločnosti. V súlade s Opatrením č. 2.2.4.1. tohto akčného plánu sa navrhuje zvýšenie počtu hodín, ktoré môže študent vysokej školy s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia odpracovať bez povolenia na zamestnanie, a to z 10 na 20 hodín týždenne (písm. d).

V súčasnosti stanovené skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situácie na trhu práce, a to štátny príslušní k tretej krajiny,

-ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvý šenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní (stáž), najviac na jeden rok (písm. t),

-ktorý nedovàšil 26 rokov veku a ktorý bude zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rá mci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktor ých sa Slovenská republika zúčastňuje (písm. u),

-ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (písm. ad),

sa navrhuje, vzhľadom na charakter týchto činností, zaradiť medzi skupiny, ktoré nebudú mať obmedzovaný vstup na trh práce.

Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje predĺžiť lehotu trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce z 30 na 90 dní v kalendárnom roku u štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý v Slovenskej republike zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodá va alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia (písm. l).

Za účelom zosúladenia s § 23 ods. 4 písm. a) zákona o pobyte cudzincov sa navrhuje ustanoviť nová skupina štátnych príslušníkov tretích krají n, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, a to v prípade, ak ide o vykonávanie činnosti pre právnickú osobu, ktorej Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícií, manažérmi alebo špecialistami.

V súvislosti s možnosťou realizácie programu tzv. pracovn ých dovoleniek (dovolenkový pobyt spojený s možnosťou zamestnania, kde zamestnanie je len vedľajším, nie hlavným dôvodom pobytu občana druhého zmluvného štátu na území SR a rozsah zamestnania je limitov aný) sa v písm. ae) navrhuje upraviť novú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, ak im bolo udelené národné ví zum a na ktorých sa vzťahuje program pracovnej dovolenky schválený vládou SR.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 23a, 24, 24a, 24b, 25 až 27, 28a až 28g.

K bodu 26 (§ 23b)

Návrhom nového znenia § 23b (pôvodne § 23a) sa upravujú a spresňujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s § 21b a súčasne sa sleduje zosú ladenie so smernicou.

V odseku 1 sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny, a to vyžadovať od štátneho príslušní ka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa zákonao pobyte cudzincov alebo zákona o azyle a kópiu uvedených dokladov uchovávať najmenej poč as trvania zamestnania.

V odseku 2 je upravená povinnosť zamestnávateľa pí somne informovať úrad o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania občana EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny sa zamestnávateľ ovi rozširuje povinnosť priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a písomne alebo elektronicky informovať ústredie o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty.

V odseku 3 je upravená povinnosť zamestnávateľa v určenej lehote písomne informovať úrad o nenastúpení štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účely zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Obdobne ako v odseku 3, odsek 4 ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi v určenej lehote písomne oznámiť ústrediu skutočnosť, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, n enastúpil do zamestnania.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť zodpovednosť pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky pri dodržiavaní pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 6 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepotrebuje povolenie na zamestnanie, písomne poskytovať úradu údaje v rozsahu a formou predpísaného tlačiva. Súčasne sa rovnaká povinnosť ustanovuje pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky.

Ustanovené povinnosti sa v doterajšej praxi vykonávajú na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincov vydaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 7 a 8 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničné ho zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky, písomne informovať úrad o začiatku a skončení vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a o skutočnosti v prípade, že k vyslaniu nedošlo.

Vzhľadom na to, že na účely zákona o službách zamestnanosti sa za zamestnanie považuje vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom (t.j. pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah), v odseku 9 sa navrhuje ustanoviť, že na účely poskytovania informácií podľa ods. 1, 2 a 6 sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu.

K bodu 27 (§ 24)

V § 24 ide o aktualizáciu vzhľadom na účinnosť nového nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

K bodom 28, 31 až 34 a 37 (§ 29 ods. 1, § 35, § 44, § 50, § 50j, § 50k, §53d, § 70 - odkazy)

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s preč íslovaním poznámok pod čiarou.

K bodu 29 (§ 32 ods. 8)

Nadväzne na spresnenie definície pojmu 'členský štát Európskej únie' (novelizačný bod 2) sa navrhuje úprava v § 32 ods. 8.

K bodu 30 (§ 32 ods. 9)

V § 32 ods. 9 sa navrhuje miestna príslušnosť úradu pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana.

K bodu 35 (poznámka 59aba)

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou k odkazu 59aba v § 53d za účelom zosúladenia so zákonom č. 561/2007 Z. z. o investi čnej pomoci v znení neskorších predpisov.

K bodu 36 (67 ods. 4)

Návrhom sa zabezpečuje, že ústredie a úrad môžu spracúvať osobné údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3. zákona.

K bodu 38 (§ 72u)

V novom § 72u sa upravujú prechodné ustanovenia k navrhovan ým úpravám v tomto zákone ku dňu nadobudnutia účinnosti.

K bodom 39 a 40 (príloha č. 1 písm. D)

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorší ch predpisov sa vzhľadom na navrhované úpravy navrhuje zoznam osobných údajov a iných údajov spracúvaných na účely tohto zákona doplniť o:

-stupeň dosiahnutého vzdelania a výšku mesačnej mzdy v Prílohe č. 1 Písm. D, písm. a),

-kontaktné údaje zamestnávateľa v Prí lohe č. 1 Písm. D, písm. b).

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa v prílohe č. 4 dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných právnych aktov Európskej únie o predmetnú smernicu.

K čl. III (zákon o sí dlach a obvodoch súdov SR)

K bodom 1 a 2 (§ 14)

Navrhovaná zmena zákona o sídlach a obvodoch s údov má za cieľ zovšeobecniť znenie § 14 tak, aby nebolo nutné s každou zmenou zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov zavádzajúcou nové typy konaní v týchto zákonoch meniť aj zákon o sí dlach a obvodoch súdov. Na tento účel sa vymedzí pôsobnosť súdov v § 14 vo všeobecnej rovine. Pôsobnosť súdov na konania je primárne daná zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá dikcia 'v konaní o azyle podľa osobitného predpisu' a zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu bude zodpovedať dikcia 'v konaní podľa predpisov o pobyte cudzincov'. Navrhovaná zmena nezasahuje do pôsobnosti súdov, ani do ich územných obvodov.

K čl. IV (zákon o nelegá lnej práci)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1, 2)

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín obsiahnutú v čl. II sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krají n sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

K čl. V (zákon o bezplatnej právnej pomoci)

K bodom 1, 9 a 10 (§ 4 ods. 1 písm. c), § 24a písm. c) a § 24b)

V súlade s prepracovaným znením tzv. Dublinské ho nariadenia sa navrhuje doplniť, že na účely prá vnej pomoci sa pod azylovou vecou rozumie aj konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu a taktiež sa navrhuje doplniť, kedy a kde sa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podáva.

K bodom 2 a 3 (§ 5a ods. 2)

Bez zasahovania do vecnej stránky a zloženia Rady Centra právnej pomoci sa precizuje režim menovania členov Rady Centra právnej pomoci, s cieľom zvýšiť mieru transparentnosti a výberu zástupcov v Rade Centra právnej pomoci ministrom spravodlivosti.

K bodom 4 až 6 (§ 5b ods. 2, § 5b ods. 4, § 5d ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne zav ádza nemožnosť advokáta alebo mediátora podať odvolanie proti rozhodnutiam centra o určení advokáta alebo mediátora a rozhodnutiam o zmene mediátora alebo advokáta. Nemožnosť odvolania má značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o určení advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania konkrétnej prá vnej pomoci, osobitne pokiaľ ide o režim predbežnej právnej pomoci. Pokiaľ ide o určenie mediátora alebo advokáta, z pohľadu aplikačnej praxe sú mediátor alebo advokát pred ich určením kontaktovaní centrom a ich ustanovenie je realizované s predchádzajúcim súhlasom. V prípade advokáta, má tento pri určení, prirodzene zachovaný režim zákona č. 586/2003 Z. z., a teda môže zo zákonných dô vodov odmietnuť poskytovanie právnych služieb, a rovnako je zo zákonných dôvodov oprávnený ukončiť zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Z týchto dôvodov dôjde prirodzene aj k zániku zastupovania ur čeným advokátom a centrum bude povinné určiť nového advokáta. Rozhodnutie o zmene v osobe mediátora alebo advokáta je výsledkom návrhového konania vyvolaného žiadateľom; o zmene rozhoduje centrum, pri čom zákon ustanovuje, kedy je centrum povinné žiadosti vyhovieť. Pri žiadosti o zmenu advoká ta alebo mediátora pôjde o prípady, keď je podstatne narušená dôvera klienta v osobu mediátora alebo advokáta, a teda dôvodnosť výmeny je daná aj osobitnými predpismi. V kontexte s uvedeným v princí pe platí, že ak oprávnená osoba požiada o zmenu advokáta alebo mediátora, pôjde v praxi iba o minimum prípadov, v ktorých nebude zmena dôvodná. Nemožnosť odvolania má aj v prípade zmeny v osobe medi átora alebo advokáta značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o zmene advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou ďalš ieho poskytovania konkrétnej právnej pomoci. Nároky mediátora alebo advokáta na odmenu nebudú pritom nijako dotknuté, keďže v tejto časti je právo podať odvolanie zachované.

K bodom 7 a 8 (§ 10 ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa zavádza nov ý režim nemožnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uvedená zmena má za cieľ čo najskoršie správoplatnenie rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania právnej pomoci. Zároveň sa precizuje režim podania opravného prostriedku, ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva. Tento možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa nálež ite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Na rozdiel od predchádzajúceho stravu sa z dôvodu procesnej ekonómie ustanovuje, aby sa odvolanie vždy podávalo na centrum, ktoré odvolanie spolu so spisovým materiálom a prí padným vyjadrením predloží príslušnému krajskému súdu. Uvedenou zmenou sa odbremení jednak osoba podávajúca odvolanie, keďže nebude musieť zisťovať príslušný krajský súd a jednak dô jde k procesnej úspore aj na strane súdu, ktorý nebude musieť osobitne centrum vyzývať na predloženie spisového materiálu a stanoviska k prejednávanej veci. Uvedená zmena sa v novelizač nom bode 6 primerane premieta aj do súvisiacich ustanovení § 14 ods. 2, 18 ods. 4 a 20 ods. 2.

K bodu 11 (§ 24b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko ustanovenie § 24a nemá odseky.

K bodu 12 (§ 25c)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa právoplatne neskončené konania dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. VI (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1, 2, 12, 22 a 66 (§ 23 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 34 ods. 4, § 111 ods. 1 písm. t))

Úč elom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ do návrhu zákona je stanovenie podmienok vydávania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie štátnych príslušníkov tretích kraj ín na území Slovenskej republiky. Ide o nový postup pri udeľovaní pobytov, kedy jeden štátny orgán kompletne rozhoduje o žiadosti na jednom mieste. To znamená, že ak štátny príslušní k tretej krajiny chce prísť na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, celý proces povolenia bude prebiehať na jednom mieste a nebude potrebné, aby si dopredu vybavoval iné doklady na iných štátnych orgá noch Slovenskej republiky. Podmienkou na získanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie je vydanie potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného m iesta, ktoré sa vydá na základe žiadosti príslušného policajného útvaru, ktorý koná vo veci udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 3 (§ 23 ods. 5, písm. e) a f))

Navrhuje sa rozšíriť okruh činností, pri vykonávaní ktorých štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje prechodn ý pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území SR.

K bodu 4 (odkaz 50)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmien v zákone č. 5/2004 Z. z.

K bodom 5, 14, 18, 24 až 26, 79 a 80 (§ 29 ods. 1, § 33 ods. 4 a 7, § 34 ods. 12 a 14, § 36 ods. 1 p ísm. b), § 120 ods. 2 písm. a), § 125 ods. 4, 11 a 12)

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nových odsekov 3, 5 a 10 v § 33.

K bodom 6, 11, 32, 40 (§ 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. c), § 37 ods. 4 písm. f) a k), § 52 ods. 2 písm. h))

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 2 v § 23.

K bodu 7 (§ 32 ods. 1)

Uvedená zmena je výsledkom transpozície príslušného článku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá vyžaduje, aby policajný ú tvar prijal aj neúplnú žiadosť. Podmienka predloženia platného cestovného dokladu k žiadosti je potrebná z dôvodu preukázania totožnosti žiadateľa.

K bodu 8 (§ 32 ods. 4)

Rozširuje sa okruh dokladov preukazujúcich účel pobytu, ktoré môžu byť starš ie ako 90 dní.

K bodu 9 (§ 32 ods. 5 písm. a))

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zjednodušenia postupu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je živnostníkom, pri preukazovaní účelu prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodu 10 (§ 32 ods. 5 písm. b))

Uvedené ustanovenie je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ. Upravuje, akými dokladmi preukáže štá tny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania ako jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.

K bodu 13 (§ 33 ods. 5)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia osobitného dôvodu prerušenia konania v prípadoch, kedy si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej kraj iny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.

K bodom 15 až 17 (§ 33 ods. 6 písm. g), h) a i))

Zavádza sa nov ý dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavedenie tohto dôvodu je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ a slúž i na ochranu pracovného trhu na území Slovenskej republiky.

K bodu 19 (§ 33 ods. 10)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia možnosti rozhodnúť o udelení prechodného pobytu s neskor ším dátumom začiatku udeleného pobytu ako je dátum rozhodnutia o žiadosti. Ide o prí pady, kedy je policajný útvar povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu skôr ako začne štátny príslušník tretej krajiny vykonávať účel pobytu na základe dokladu, ktorý m preukazuje účel pobytu.

K bodu 20 (§ 34 ods. 2 druhá veta)

Navrhuje sa rovnaká právna úprava pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vo vzťahu k bezvládnemu rodinnému príslušníkovi ako pri ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, teda že žiadosť môže podať štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým bezvládny cudzinec žiada zlúčenie rodiny.

K bodu 21 (§ 34 ods. 3 písm. d))

Keďže cudzinci s postavením Slováka žijúceho v zahraničí nepreukazujú zabezpečenie ubytovania pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29, navrhuje sa, aby tento doklad neprikladali ani k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodu 23 (§ 34 ods. 9)

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu potrieb aplikačnej praxe a zjednodušuje preukazovanie zabezpečeného ubytovania pre toho štátneho príslušn íka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu a k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil nájomnú zmluvu, ktorá je naďalej v platnosti aspoň šesť mesiacov od obnovenia prechodné ho pobytu.

K bodom 27 až 29 (§ 36 ods. 1 a § 39 ods. 1)

Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu.

K bodu 30 (§ 36 ods. 3 písm. c))

Navrhuje sa rozšíriť ochrannú 30-dňová dobu pri zrušení prechodného pobytu v prípade riadneho skončenia štúdia na vysokej škole aj na štipendistov vlády Slovenskej republiky, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, nakoľko študujú na vysokých školách na území Slovenskej republiky za obdobných podmienok ako vysokoškolskí študenti, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel štúdia.

K bodu 31 (§ 37 ods. 3)

Navrhuje sa nanovo upraviť, akým dokladom je možné preukázať vyššiu odbornú kvalifikáciu. Podľa súčasnej prá vnej úpravy je jedným z dokladov na preukázanie vyššej odbornej kvalifikácie doklad o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v prísluš nej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu. Táto problematika spadá do gescie Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR a v súčasnosti je porovnanie dokladu o vykonaní praxe s vysokoškolským štúdiom nevykonateľné, nakoľko v tejto oblasti neexistuje príslušná legislatí va. Ministerstvo školstva pripravuje zákon o uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a po jeho schválení bude možnosť preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie dokladom o vykonaní viac ako päťro čnej odbornej praxe opätovne zapracovaná do zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodu 33, 34, 36 až 38 (§ 38 ods. 5, § 38 ods. 10, § 40 ods. 5, § 40 ods. 6, § 41 ods. 3)

Zmeny sa zavádzajú v sú vislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, nakoľko jej ustanovenia sa vzťahujú aj na modrú kartu Európskej únie.

K bodu 35 (§ 39 ods. 1 písm. f))

Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty z dôvodu, ak ú stredie práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K bodu 39 (§ 47 ods. 6)

Zmena sa zavádza z dôvodu jednotného posudzovania žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt manžela štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike.

K bodu 41 (§ 61 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 42 a 43 (§ 73 ods. 3, § 73 ods. 10)

Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, podľa ktorej sa v povolení na pobyt uvádzajú informá cie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia.

K bodu 44 (§ 73 ods. 11)

Zmena sa zavádza v súvislosti so zmenou zá kona č. 480/2002 Z. z. (transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ), podľa ktorej sa doplnková ochrana predlžuje o dva roky. Z toho dôvodu sa doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, vydáva s platnosťou na dva roky.

K bodu 45 (§ 73 ods. 17)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa navrhuje, aby policajný útvar vydával štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje jednotné povolenie, aj doklad, v ktorom budú uvedené dodatočné ú daje o zamestnaní.

K bodom 46 až 57 (§ 77 ods. 1, § 82 a 83)

Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES') a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá nevychádza z predpokladu možnosti, ale nutnosti administratívneho vyhostenia v stanovených prípadoch. V ostatných prípadoch, ktoré nevychádzajú zo smernice sa ponech áva možnosť administratívneho vyhostenia.

K bodu 58 (§ 84 ods. 9)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, nakoľko doterajšia právna úprava kontroly výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa javila ako nedostačujúca.

K bodu 59 (§ 87 ods. 3)

Navrhuje sa doplnenie § 87 o povinnosť zaznamenania uloženého zákazu vstupu alebo trestu vyhostenia občanovi Únie alebo jeho rodinnému príslušníkovi do evidencie nežiaducich osô b, ako aj dôvody ich vyradenia z tejto evidencie.

K bodom 60 a 61 (§ 88 ods. 1 písm. c) a d))

Ide o zosúladenie s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia.

K bodu 62 (§ 88 ods. 4)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe pri zaisťovaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. Celková doba zaistenia štátneho pr íslušníka tretej krajiny sa nemení, ale na základe navrhovanej právnej úpravy bude mať policajný útvar možnosť počas tejto doby zaistenie opakovane predlžovať do maximálnej dĺžky 6 mesiacov alebo pri ďalšom zaistení do maximálnej dĺžky 12 mesiacov. To znamená, že policajný útvar bude môcť rozhodnúť o zaistení napríklad na 2 mesiace, následne, ak budú naďalej trvať dôvody zaistenia, znovu na 3 mesiace a následne ešte na 1 mesiac do celkovej dĺžky zaistenia 6 mesiacov. Následne, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dô vodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnú ť o predĺžení lehoty zaistenia o ďalších najviac 12 mesiacov. Týchto 12 mesiacov zaistenia bude môcť policajný útvar tiež rozdeliť na niekoľko častí, podľa trvania dôvodov zaistenia. Navrhovaná právna úprava je v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú rozhodnutím policajného útvaru zaistení, nakoľko budú vždy vedieť na akú konkrétnu dobu budú zaistení.

K bodom 63 a 64 (§ 88, § 88a)

Zavádza sa nová právna úprava zaistenia žiadateľov o udelenie azylu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Z toho d ôvodu sa navrhuje vypustenie odseku 12 z § 88, kvôli jasnejšej interpretácii oprávnenia na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu. Dôvodom je navrhované doplnenie nového ustanovenia § 88a, ktoré upravuje dôvody zaistenia žiadateľov o udelenie azylu, pričom celková prípustná dĺžka ich zaistenia je šesť mesiacov. V ýnimkou je zaistenie z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, kedy je možné zaistenie predĺžiť o 12 mesiacov.

K bodu 65 (§ 96 ods. 2)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dô vodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá explicitne zakotvuje právo štátneho príslušní ka tretej krajiny mladšieho ako 15 rokov, ktorý je umiestnený v zariadení, na prístup k vzdelávaniu a záujmovým aktivitám, vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané jeho veku.

K bodu 67 (§ 111 ods. 2 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu nesprávnej gramatickej konštrukcie zákonného ustanovenia.

K bodu 68 (§ 111 ods. 4 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny v § 38 ods. 5.

K bodu 69 (§ 115 ods. 1)

Navrhuje sa stanoviť ústrediu práce novú ohlasovaciu povinnosť voči policajnému útvaru.

K bodu 70 a 75 až 77 (§ 115, § 125)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vloženia nov ého odseku v § 34.

K bodu 71 (§ 118 ods. 5)

Navrhuje sa, aby sa neoprávnený pobyt cudzinca, ktorý sa rozhodne dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu, nepovažoval za priestupok.

K bodom 72 a 73 (§ 122 písm. b) a d))

Úprava sa navrhuje z dôvodu, že povinnosť osvedčiť podpis na nájomnej zmluve, č estnom vyhlásení a inom doklade predkladanom v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov rieši § 126 ods. 5 zákona.

K bodu 74 (§ 122 písm. e))

Navrhuje sa vypustiť doklad, ktorým štátny príslušní k tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel výskumu a vývoja, preukazuje ubytovanie, keďže takúto povinnosť nemá.

K bodu 78 (§ 125 ods. 10)

Navrhuje sa spresniť oznamovaciu povinnosť policajného útvaru vo vzťahu k úradom práce a ústrediu práce.

K bodu 81 (§ 126 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu; podmienky na vstup do pracovnoprávneho vzťahu upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.

K bodu 82 (§ 131b)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 83 (príloha č. 2)

Do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa nová smernica.

K čl. VII (účinnosť )

S prihliadnutí m na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 1. januára 2014.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 18. septembra 2013.

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

9

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR, vychádzajúc z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“), ktorého cieľom je implementovať Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len „Zmluva“). Prijatie navrhovaných doplnení zákona je nevyhnutné pre úplné fungovanie systému regulácie s cieľ om dosiahnuť dlhodobo udržateľnú úroveň hospodárenia Slovenskej republiky a transponovať text Zmluvy do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Uznesením vlády č. 54 z 22. februára 2012 k návrhu na uzavretie Zmluvy vláda súhlasila s uzatvorením Zmluvy. Zmluva bola ratifikovaná 12 zmluvnými štátmi a v súlade s ustanoveniami Zmluvy sa táto stala účinnou 1. januára 2013. Na vnútroštátnej úrovni sa od zmluvných strán vyžaduje, aby pravidlá zakotvené v Zmluve nadobudli vo vnútroštátnom práve zmluvných strán ú činnosť najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti Zmluvy. Ratifikačná listina k Zmluve za Slovenskú republiku bola uložená dňa 17. januára 2013 a týmto nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 1. februára 2013, t. z. že Zmluva musí byť implementovaná v ná rodnej legislatíve s účinnosťou najneskôr od 1. februára 2014.

Súčasťou Zmluvy je povinnosť zaviesť pravidlo o štrukturá lnom salde verejnej správy do národnej legislatívy. Pre každú krajinu je zadefinovan ý špecifický strednodobý cieľ v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu, pre Slovenskú republiku v rámci Programu stability, pričom vo všeobecnosti bola zadefinovaná maximálna prípustná hodnota š trukturálneho deficitu vo výške 0,5% HDP. V prípade krajín, ktoré majú dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60% HDP a čelia nízkemu riziku z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, môž e tento deficit dosiahnuť maximálne 1% HDP.

Takéto pravidlo by malo byť záväzné a trvalé. Zároveň musí obsahovať korekčný mechanizmus v prípade významných odchý lok od strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý povedie k implementácii opatrení potrebných na odstránenie odchýlky. Princípy, ktoré by mali korekčné mechanizmy spĺňať, zadefinovala EK a schválila Rada Ecofin. Slovenská republika pristupuje týmto návrhom zákona k transpozí cii Zmluvy s tým, že jej ustanovenia budú implementované do zákona o rozpočtových pravidlách.

V návrhu novely sú ďalej zapracované úpravy vo vzťahu k časovému použitiu výdavkov štátneho rozpočtu, úpravy vyplývajú ce z aplikačnej praxe a terminologické precizovanie niektorých ustanovení.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezaklad á žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktor ým sa dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh m ôže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa men í a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

§čl. 3, 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

§čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii,

§Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii,

§čl. 3 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej ú nii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 , o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťaž kosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. má ja 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013).

2.nelegislatívne akty:

§delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č . 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Euró pskom spoločensktve - do 30. novembra 2009):

§rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré ude ľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národný ch a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2) v platnom znen í,

§nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodá rskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľ ovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prí stupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28),

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č.1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykoná va rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú . v. EÚ, kap.1/zv. 3) v platnom znení,

§nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o štvr ťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/ zv. 5),

§nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodá rskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005) v platnom znení,

§nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorý m sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorý m sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006),

§nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného syst ému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),

§rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),

§nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prí lohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/81/ES, pokia ľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek ( Ú. v. EÚ L 314, 1.12. 2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

§rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, [2004].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na implementáciu nariadenia č. 473/2013 je stanovená do 31.10. 2013.

b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Prijatím úpravy v piatej vete ustanovenia § 8 ods. 4 sa zosúladí časové obdobie pre možnosť používať taxatívne vymenované bežné výdavky – výdavky na trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov, ktoré sú podľa ESA 95 bežnými výdavkami, bežné vý davky na program oficiálnej rozvojovej pomoci a bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, ktoré bolo možné doteraz použiť aj v nasledujúcom rozpočtovom roku so súhlasom ministra financií, s princípom používania kapitálových výdavkov – t.j. n+2. Cieľom navrhovanej úpravy je objektivizácia podmienok pre používanie vybraného okruhu bežných výdavkov, eliminácia subjektívneho prístupu a zníženie nadbytočnej administrácie.

K bodu 2

Navrhovaným novým znením § 8 ods. 5 sa precizuje možnosť použitia bežných výdavkov, ktoré boli poskytnuté prá vnickej osobe alebo fyzickej osobe správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka. Navrhovaným znením sa upres ňuje, že takýto transfer nie je možné použiť ani na výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zároveň sa precizuje, že v prí pade poskytnutia preddavkov z týchto prostriedkov bude tieto preddavky potrebné vysporiadať do termínu, ktorý zákon ustanovuje pre možnosť použitia týchto prostriedkov, t. j. do 31. marca nasledujúceho rozpočtové ho roka.

K bodu 3

V poznámke pod čiarou k odkazu 14a sa vypúšťa odkaz na zákony o Slovenskom rozhlase a o Slovenskej televízii, ktoré boli zrušené zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa Rozhlasu a televízii Slovenska poskytuje príspevok, nie dotácia.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 1 – vypustenie šiestej vety v § 8 ods. 4 zákona.

K bodu 5

Vstup do ustanovenia § 14 ods. 6 bol zaradený z dôvodu potreby Inštitútu finančnej politiky za účelom ďalšieho skvalitnenia analýz daňový ch a výdavkových politík, ktoré sú základom pre vládne opatrenia zabezpečujúce ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľstva.

K bodu 6

Hodnota koncesie sa v súčasnosti upravuje nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011) na 5 000 000 eur. S cieľom, aby zá kon nemusel byť pravidelne novelizovaný z dôvodu prijatia nariadenia Komisie týkajúceho sa úpravy prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek, ktoré sa nariadením upravujú každoročne, neuvá dza sa v ustanovení upravená hodnota koncesie, ale odkazuje sa priamo na príslušné ustanovenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý m sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorá sa kaž doročne mení nariadením Komisie (EÚ).

K bodu 7

Ide o precizovanie ustanovenia vo vzťahu k jednoznačnému určeniu dňa, ktorým prechádzajú práva a povinnosti na zriaďovateľa prí spevkovej alebo rozpočtovej organizácie v prípade jej zrušenia bez právneho nástupcu. Navrhovanou úpravou nedochádza k vecnej zmene.

K bodu 8

Úpravou v § 21 ods. 15 sa výnimkujú z podmienok ustanovených v § 21 ods. 2 vo vzťahu k pokrývaniu výrobných nákladov tržbami všetky pr íspevkové organizácie, ktoré sú zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Èinnosti vykonávané týmito príspevkovými organizáciami majú osobitný charakter a ich financovanie sa realizuje podľa príslušných ustanovení osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže fungujú väčšinovo na príjmoch z úhrad od zdravotných poisťovní, ktoré sa v súlade s jednotnou metodikou ESA 95 považujú za tržby, nie je ani reálne možné, aby tieto zdravotnícke zariadenia, ktoré fungujú v rámci právnej formy príspevkovej organizácie, kritérium 50% podľa § 21 ods. 2 zákona, spĺňali.

K bodu 9

Precizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom 31, 32 a 35 v nadväznosti na prijatie novej, resp. vypustenie doterajšej právnej úpravy.

K bodu 10

Navrhuje sa zjednotiť prístup pre príspevkové organizácie, ktoré sú zdravotníckym zariadením v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR a pre ostatné štátne príspevkové organizácie, ktoré sú zdravotníckym zariadením. Navrhovanou úpravou sa umožní všetkým týmto príspevkovým organizáciám použiť finančné prostriedky z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu pre svoje potreby a nielen účelovo na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku.

K bodom 11 až 13 a 15

Ustanovenia zákona sa zosúlaďuj ú s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V § 24 ods. 7 zákona sa pojem „náklady“ nahrádza pojmom „výdavky“, ktoré sú vyjadrením úbytku pe ňažných prostriedkov príspevkovej organizácie vynaložených na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku. V § 25 sa pojem „strata“ nahrádza pojmom „záporný výsledok hospodárenia“. Ustanovenie § 28 zákona upravujúce podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie sa precizuje tak, aby bolo jasné, že rozpočtová organizácia môže cez § 23 ods. 1 písm. d) zákona zapájať finančné prostriedky získané v rámci podnikateľskej činnosti z výsledku hospodárenia po zdanení a rozpočtová aj príspevková organizácia nerozpočtujú príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť a tieto príjmy a výdavky sledujú na samostatnom mimorozpočtovom účte oddelene od financovania hlavnej činnosti.

K bodu14

Navrhovanou úpravou sa aktualizuje poznámka pod čiarou vzhľadom na to, že v platnom znení sa uvádza odkaz na predpis, ktorý bol zrušený a nahraden ý novým predpisom. Touto úpravou nedochádza k vecnej zmene, ide len o zosúladenie súčasného stavu s platným a účinným právnym stavom v rámci právneho poriadku SR.

K bodu 16

Ustanovením § 30a sa do zá kona zavádzajú ustanovenia v rámci transpozície Zmluvy a terminologicky sa vychádza z už používaných legálnych definícií ústavného zákona.

V navrhovanom ustanovení § 30a sa do zákona preberá čl. 3 ods. 1 Zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet verejnej správy sa považ uje za vyrovnaný aj v prípade, ak je schodok rozpočtu verejnej správy očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy – t.j. štrukturálny schodok, rovnajúci sa alebo nižší ako 0,5 % HDP. Zá roveň ak je dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60% HDP a žiadne veľké riziká v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou neexistujú, môže byť štrukturálny schodok najviac vo výš ke 1% HDP. Èo sa týka približovania sa k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorý je určený v Programe stability, približovanie sa zabezpečuje v súlade s týmto dokumentom, kde okrem časového hľ adiska dosiahnutia strednodobého cieľa je nevyhnutné dodržať aj postup, vedúci k tomuto cieľu určený v rámci Programu stability.

V § 30a ods. 2 je ďalej určený procesný postup, ktorý sa uplatní v prípade výrazného odchýlenia sa od dodržania výšky štrukturálneho salda, ale aj od dodržania postupov, ktoré vedú k jeho dosiahnutiu v súlade s Programom stability. Výrazné odchýlenie je definované v Èl. 6 Nariadenia rady (ES) č. 1466/97. Ak dôjde k výraznému odchýleniu, uplatňuje sa korekčný mechanizmus. Skutočnosť, či došlo k výraznému odchýleniu Ministerstvo financií SR posudzuje podľa vopred zverejneného postupu výpočtu. Ak MF SR vyhodnotí, že došlo k výraznému odchýleniu sa, túto informáciu zverejní a n ásledne navrhne vláde SR limit verejných výdavkov. Pri stanovení návrhu výšky výdavkových limitov sa bude vychádzať najmä z toho, aká veľká odchýlka v danom prípade nastala. MF SR prehodnocuje, či nedošlo k výraznému odchýleniu sa dvakrát ročne, vždy po jarnej a jesennej notifikáciu dlhu a deficitu verejnej správy Eurostatom. Vláda SR následne rozhodne o tom, aké konkrétne opatrenia sa budú uplat ňovať s cieľom znížiť štrukturálny schodok na určenú úroveň, alebo či sa korekčný mechanizmus neuplatní. Vláda SR má priestor prijať akékoľvek vhodné opatrenia, ktorými sa v rá mci korekčného mechanizmu dostane štrukturálny schodok na želateľnú úroveň. V prípade, že na základe posúdenia vlády SR sa nepristúpi k realizácii korekčného mechanizmu, je vláda povinná zd ôvodniť toto svoje rozhodnutie Národnej rade SR, a to písomne.

Korekčný mechanizmus sa neuplatňuje počas trvania výnimočných okolností, ktoré sú cez čl. 3 ods. 3 písm. b) Zmluvy definované ako nezvyčajná udalosť mimo kontroly členského štátu, ktorá má veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobie prudkého hospodárskeho poklesu za predpokladu, že dočasné odchýlenie sa členského štátu od jej strednodobého cieľa neohrozí fišká lnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa prisudzuje pôsobnosť priebežne hodnotiť a zverejňovať, či a akým spôsobom sa korekčný mechanizmus uplatňuje v praxi a Rada zároveň posudzuje vznik a zánik v ýnimočných okolností. Ministerstvo financií v zmysle bodu 7 Spoločných zásad pre vnútroštátne fiškálne korekčné mechanizmy (COM(2012)342 final), zverejní stanovisko k týmto hodnoteniam.

K bodu 17

Upravuje sa poznámka pod čiarou v nadväznosti na nový zákon o štátnej službe.

K bodu 18

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, že pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štá tnymi finančnými aktívami sa bude ukladať z výšky sumy, pri ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, čím sa odstráni tvrdosť sankcie a pokuta sa bude ukladať len za tú časť finančný ch prostriedkov, pri ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

K bodom 19 a 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa navrhuje v súvislosti s úpravou v bode 7.

K čl. II a čl. III

Individuálne štatistické údaje vyžaduje Ministerstvo financií SR raz ročne s cieľom ďalšieho skvalitnenia analýz daňových a výdavkov ých politík, ktoré sú základom pre vládne opatrenia zabezpečujúce ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľstva. Opatrenia sú súčasťou rozpočtov verejnej správy.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zá kona od 1. januára 2014.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2013.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Základným právnym predpisom v oblasti účtovníctva je zákon č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon upravuje finančné účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundá rnu legislatívu Európskej únie, predovšetkým smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach. V návrhu zákona je zapracovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektor ých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty. Návrh zákona mikrosubjekty definuje ako mikro účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 až 7 návrhu zákona.

Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov účtuj úcich v sústave podvojného účtovníctva, pre účtovné jednotky nezriadené na účely podnikania a tiež pre fyzické osoby podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Ná vrh zákona obsahuje závery analýzy na zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti účtovníctva vypracovanej Ministerstvom financií. Predmetom novely zákona je

·Zostavovanie účtovnej závierky v skrátenom rozsahu pre mikro účtovné jednotky. Účtovná závierka obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Zjednodušuje sa rozsah účtovnej závierky. Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenom rozsahu. Poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré smernica požaduje uvádzať. Obsah účtovnej závierky je vymedzený tak, aby obsahoval všetky základné údaje potrebné pre používateľa účtovnej závierky.

·Zverejňovanie údajov úč tovnej závierky prostredníctvom registra účtovných závierok (ďalej len „register“). Novela zákona pokračuje v legislatívnom procese dotvárania registra a zdokonaľuje sa jeho aplikácia. Na rozdiel od sú časnej úpravy, do registra sa budú ukladať aj výročné správy a zaniká povinnosť ukladania priebežných účtovných závierok.

·Zaniká povinnosť ocenenia cenný ch papierov a derivátov reálnou hodnotou pre mikro účtovné jednotky. Ide o významné odbúranie oceňovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vytvára sa priestor, aby mikro účtovné jednotky nemuseli vynakladať finančné prostriedky na získanie informácií o reálnej hodnote.

·Znižuje sa periodicita na inventariz áciu majetku. Dlhodobý majetok sa bude musieť inventarizovať len raz za štyri roky a peňažné prostriedky v hotovosti len ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

·Zmierňujú sa povinnosti pri veden í účtovníctva pre účtovné jednotky, ktoré neboli zriadené na účely podnikania. Medzi tieto úpravy patrí

- zrušenie povinnosti účtovania zásob spôsobom A, ak majú povinnosť overenia účtovnej zá vierky audítorom,

- mož nosť uplatniť v účtovníctve daňové odpisy, ak tento spôsob vyhovuje účtovnej jednotke na požiadavky vykázania základu dane,

- možnosť účtovania opravných položiek a rezerv v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a so zohľadnením významnosti hodn ôt rezerv a opravných položiek,

- zrušenie povinnosti oceňovania cenných papierov a derivátov reálnou hodnotou,

- umožniť účtovnej jednotke účtovať na účtoch časového rozlíšenia podľa hladiny významnosti týchto položiek a podľ a toho, či ide o každoročne sa opakujúce plnenia.

·Spresňuje sa oceňovanie pre účtovné jednotky finančného sektora. Návrh zá kona spresňuje oceňovanie reálnou hodnotou pre obchodníka s cennými papiermi, platobnú inštitúciu, inštitúciu elektronických peňazí, pobočku zahraničnej finančnej inštitúcie a pre cenné papiere a deriváty v majetku fondu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ prijať také opatrenia, ktoré v súčasnej situácii zmiernia povinnosti vyplývajúce podnikateľom z ú čtovníctva. Účtovná jednotka musí vyčleniť časť svojich prostriedkov na vedenie účtovníctva a na zostavenie účtovnej závierky. Tieto náklady sú nevyhnutnou súčasť ou samotnej existencie firiem, nie je možné potrieť ich opodstatnenie a význam. Z pohľadu štruktúry nákladov ide o čisto administratívne náklady. Užitočnosť vynakladania týchto nákladov naberá na v ýznamnosti v podnikoch podnikajúcich v skupine a vo významných štátnych podnikoch. V malých podnikoch môžu tieto náklady predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž. Návrh zákona zmierň uje tieto povinnosti, pričom dbá na zabezpečenie vypovedacej schopnosti účtovníctva v súlade s účtovnými zásadami pre podvojné účtovníctvo v súlade s právom EÚ.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012),

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej ú čtovnej závierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. E Ú L 318, 17. 11. 2006),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štá toch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.09.2002) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní , [2002], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, [nepublikované]. rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice 2012/6/EÚ nie je určená, jej transpozícia je dobrovoľná.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nebola stanovená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000 - 510 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť – MS SR0- 510 000- 510 000- 510 000z toho: - vplyv na ŠR0- 510 000- 510 000- 510 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom546 000000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 0740602 – Rozpočtový informačný systém 546 000000z toho: - vplyv na ŠR 546 000000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 00 00- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 546 000000

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)546 000510 000510 000510 000 z toho vplyv na ŠR546 000510 000510 000510 000 financovanie zabezpečené v rozpočte546 000000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených vý davkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok pri doplnení funkcionality uloženia výročných správ si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovan ý zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 0740602 – Rozpočtov ý informačný systém. Zároveň uvádzame, že ide o maximálnu sumu, ktorá môže byť nižšia v závislosti od rozsahu skutočne objednaných prác.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10- 510 000- 510 000- 510 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000- 510 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)20000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)546 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2546 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom546 000000 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypozná mka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR

Kľúčovým prínosom realizácie rozšírenia registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informáci í o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomické ho pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa má príjmy súvisiace so zverejňovaní m dokumentov podnikateľských subjektov v Obchodnom vestníku približne vo výške 510 000,- eur ročne. Z globálneho hľadiska minimálne v tejto výške ušetrí suma, ktorú platia podnikateľské subjekty na poplatkoch za zverejňovanie dokumentov.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavova ť následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho života, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu zákona k ukladaniu dokumentov v registri účtovných závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito ná strojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcich výkon ich pô sobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

V nadväznosti na návrh projektových zámerov registra účtovných závierok v roku 2013 bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu prác v roku 2013, ktorej súčasť ou je aj rozpočet projektu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové zámery registra účtovných závierok v roku 2013 predstavujú 546 000 eur, ktoré sa budú čerpať postupne v závislosti od čiastkových objedn ávok na jednotlivé rozvojové zámery, ku ktorým budú vypracovávané čiastkové štúdie realizovateľnosti s uvedením kalkulácie nákladov. Ministerstvo financií SR neeviduje žiadne ďalšie finanč ne nekryté aktivity, ktoré sú plnené z titulu realizácie projektu (najmä na FS a MS SR).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest výročných správ – výročná správa sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych ná kladov spojených s ich predkladaním a zvereňovaním. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup nielen k účtovným závierkam ale aj výročným správam v registri.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Z pohľadu ukladania dokumentov do registra sú to bežné náklady na udrž iavanie internetového pripojenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komuniká cie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komuniká cii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania výročných správ na jedno miesto.

Register účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako ná stroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Znížia sa administratívne náklady aj na zostavovanie účtovnej závierky v skrátenej forme a zjednodušeného rozsahu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdel ávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Rozširuje sa register úč tovných závierok za účelom jednorazového predkladania výročných správ do registra v elektronickej forme. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, doplnením bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantovaného doručenia.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

dobudovaním softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Úprava odkazu 4a je vyvolaná legislatívnou úpravou daň ovej evidencie v pripravovanej novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 1)

Daňovníci, ktorými sú právnické osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú stálu prevádzkareň na území SR, majú povinnosť viesť na našom území účtovníctvo na účely vyčíslenia základu dane z príjmov za stálu prevádzkareň. Táto právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou nie je účtovnou jednotkou, ale na účely správneho vyčíslenia dane z príjmov sa na ňu vzťahujú povinnosti na vedenie podvojného účtovníctva. Podľa zásad podvojného účtovníctva vedie účtovníctvo v účtovn ých knihách (hlavná kniha a denník) a po uzatvorení účtovných kníh k poslednému dňu účtovného obdobia vyčísľuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Táto právnická osoba nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku.

K bodu 4 (§ 2 ods. 5 a 7)

Zákon definuje mikro účtovnú jednotku za účelom ďalš ích legislatívnych úprav na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky budú upravené v Opatrení MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na vedenie účtovníctva sú zapracované v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 zákona sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovn ú jednotku. Ak však začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať do času, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Ide o zabezpečenie zásady kontinuity vykazovania, ktorá je jednou zo základných zásad vykazovania v súlade s právom EÚ.

Mikro účtovná jednotka je účtovná jednotka, ktorá dve po sebe idúce účtovné obdobia nebude prekračovať dve z tý chto troch podmienok: objem majetku neprekročí 350 000 eur, čistý obrat neprekročí 700 000 eur a počet zamestnancov 10. Účtovná jednotka, ktorá je na hranici prekročenia alebo neprekročenia veľkostný ch podmienok prestane byť mikro účtovnou jednotkou, ak prekročí veľkostné podmienky dve po sebe idúce účtovné obdobia.

Za účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka vznikla sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovnú jednotku.

K bodu 5

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorou sa znenie ustanovenia dáva do súladu so zmenenou terminológiu Daňového poriadku.

K bodu 6

Predmetným návrhom sa ustanovuje povinnosť ustanoviť podrobnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva pre právnickú osobu s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR v opatrení Ministerstva financií SR.

K bodu 7 (§ 8 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a to z dôvodu zmeny označenia ustanovení, na ktoré sa § 8 ods. 3 odkazuje.

K bodom 8 a 9 (§ 17 ods. 2)

Predmetnou zmenou ustanovení § 17 odsek 2 sa menia povinnosti poskytovania informácií účtovnou jednotkou vo všeobecných náležitostiach účtovnej závierky. Fyzické osoby budú poskytovať informáciu o mieste podnikania. Na rozdiel od súč asného znenia účtovná závierka bude obsahovať podpisový záznam len jednej osoby a to štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade ú čtovnej jednotky fyzickej osoby bude účtovná závierka obsahovať podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Ustanovenie je upravené z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa predkladajú dokumenty elektronicky a je postačujúce, aby účtovná jednotka zabezpečila podpísanie účtovnej závierky len jedným elektronicky zaručeným podpisom alebo jedným certifikátom, ak má účtovná jednotka uzatvorenú dohodu o elektronickom podaní.

K bodu 10 (§ 17a ods. 1)

Predmetná úprava nemení rozsah účtovných jednotiek, ktor é musia vykazovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Mení sa štruktúra usporiadania týchto účtovných jednotiek, aby bolo možné vyňať pobočky pri vymedzení niektorý ch povinností ustanovených zákonom.

K bodu 11 (§ 17a ods. 2)

Zákon mierne zvyšuje veľkostné podmienky, ktoré ak účtovná jednotka splní, musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľ a IFRS/EÚ.

K bodu 12 (§ 17a ods. 3)

Predmetným doplnením sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré môžu zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ . Ide o nástupnícku účtovnú jednotku, ktorá do rozhodného dňa zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a preberá majetok a záväzky od zanikajúcej účtovnej jednotky, ktorá nezostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovná jednotka má možnosť pokračovať v zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa IFRS/EÚ. V tejto časti navrhovaná ú prava nemení rozsah účtovných jednotiek vykazujúcich podľa IFRS/EÚ, ide len o sprecizovanie legislatívneho textu. Predmetné ustanovenie ale umožňuje, aby aj v prípade, ak zanikajúca účtovná jednotka zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a nástupnícka pred rozhodným dňom nezostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, mohla nástupnícka účtovná jednotka zostavovať po rozhodnom dni individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ sa umožňuje aj novovzniknutej dcérskej účtovnej jednotke, ktorá v prvom účtovnom období spĺňa veľkostné podmienky podľa § 17a ods. 2 a jej materská účtovná jednotka, ktorá sa spravuje právom niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovn ú závierku podľa IFRS/EÚ.

K bodu 13 (§ 18)

Predmetným návrhom sa ustanovujú informácie poskytované mikro účtovnou jednotkou v priebežnej účtovnej závierke. Navrhuje sa za úč elom zjednodušenia vykazovaných skutočností vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky, aby mikro účtovná jednotka poskytovala len informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodáreni a za vykazovanú časť účtovného obdobia.

K bodu 14 (§ 19 ods. 1)

Navrhuje sa v § 19 zvýšenie podmienok pre obchodné spoločnosti a družstvá na vznik povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom, a to veľkosť majetku a čistý obrat. Týmto sa na podmienky nášho štátu, pri zohľadnení veľkosti ekonomiky, aplikujú všeobecné veľkostné podmienky na povinnosť overenia účtovnej závierky vymedzené v čl. 11 v nadväznosti na čl. 51 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností.

K bodu 15 (§ 19 ods. 2)

Znenie sa zosúlaďuje s požiadavkami zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov.

K bodu 16 (§ 19 ods. 4)

V § 19 odseku 4 sa mení podmienka povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom v účtovných jednotkách, ktoré z ískavajú 2 % z daní.

K bodu 17 (§ 20)

Zákon ustanovuje oslobodenie od zostavenia výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) zákona. Ide o pobočky – organizačné zložky, ktoré sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

K bodu 18 (§ 21)

Od 1. januára 2014 s prijatím registra účtovných závierok sa mení spôsob zverejňovania účtovných závierok, výročných správ a spr áv audítora. Povinnosti spojené so zverejňovaním dokumentov upravuje § 23d zákona.

K bodu 19 (§ 22a)

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, konsolidovaný ch účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku a účtovných závierok prá vnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o štátnom podniku. Ide o cca 8 000 účtovných jednotiek, ktoré hospodária v odlišnom regula čnom prostredí, majú množstvo vzájomných vzťahov medzi sebou, pričom nie všetky majú povinnosť externého auditu. To má za následok mimoriadnu rôznorodosť súhrnného celku a navyše absentuje vzť ah ovládajúcej a ovládanej účtovnej jednotky najmä vo vzťahu samosprávy k zostavovateľovi súhrnnej účtovnej závierky, t.j. k Ministerstvu financií SR. Reálne možno predpokladať, že nie je možn é v plnom rozsahu zabezpečiť požiadavky dané medzinárodným audítorským štandardom ISA 210.3. resp. ISA 210.6., a to tak z hľadiska spoločnosti, ktorá by mala audit vykonať, ako aj z hľadiska zostavovateľ a závierky a objednávateľa auditu. V súlade s odporúčaním Riadiacej komisie projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva ako aj názorom Úradu pre dohľad nad vý konom auditu sa povinnosť audítorského overenia súhrnnej účtovnej závierky vypúšťa.

K bodom 20 až 22 (§ 23 ods. 2 až 4)

§ 23 ods. 2 ustanovuje dokumenty, ktoré sa ukladajú a zverejňujú v registri účtovných závierok. Predmetom úpravy je zaradenie ukladania výročn ých správ do registra účtovných závierok. Podľa súčasného znenia sa majú do registra účtovných závierok ukladať aj priebežné individuálne účtovné závierky a priebežné konsolidovan é účtovné závierky. Novela vypúšťa ukladanie priebežných účtovných závierok do registra účtovných závierok. Ide o špeciálne závierky, ktoré majú spoločnosti povinnosť vyhotovova ť počas účtovného obdobia, ktoré sa obvykle neschvaľujú. Zverejňovanie priebežných závierok by mohlo užívateľov uvádzať do omylu, a preto sa budú vyhotovovať a predkladať iba na miesta určen é zákonom (napr. dohľadu).

K bodom 23 a 24 (§ 23 ods. 6)

Zákon z verejnej časti registra účtovných závierok vypúšťa ukladanie dokumentov účtovným jednotkám, ktorými sú pobočka zahranič nej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Ich dokumenty sa budú ukladať v neverejnej časti, nakoľko článok 2 smernice 89/117/EHS zakazuje zverejňovanie účtovných závierok pobočiek zahraničných bánk. Rovnaký postup ako v prípade pobočiek zahraničných bánk je žiadú ce uplatniť aj v prípade všetkých druhov zahraničných finančných inštitúcií. Nadväzne na túto zmenu sa navrhuje zaradenie NBS medzi subjekty, ktoré budú mať prístup k uvedenej databáze v neverejnej časti.

K bodom 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu. Znenie sa zosúlaďuje s terminológiou Občianskeho zákonníka.

K bodom 26 a 27 (§ 23a ods. 2 a 3)

Dokumenty ustanovené v § 23 ods. 2 sa do registra účtovných závierok ukladajú v elektronickej alebo listinnej podobe. Návrh zákona rozš iruje dokumenty aj počet účtovných jednotiek, ktoré budú ukladať dokumenty v elektronickej podobe. Dokumenty, ktorých štruktúra nie je štandardizovaná (výročná správa, správa audí tora, dokumenty vyhotovované v cudzom jazyku) sa budú ukladať do registra účtovných závierok elektronicky priložením dokumentu vo forme prílohy všeobecného podania. Rovnako účtovné závierky účtovný ch jednotiek, ktorých početnosť je nízka, sa budú ukladať v elektronickej podobe. Účtovné závierky podnikateľov a neziskových organizácií sa môžu uložiť v písomnej alebo elektronickej podobe, rozhodnutie je ponechané na účtovnú jednotku.

K bodu 28 (§ 23a ods. 4)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že účtovná jednotka má povinnosť uložiť do registra účtovných závierok oznámenie dátumu schválenia účtovnej závierky.

K bodu 29 (§ 23a ods. 6)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 6 vyjadrujú povinnosť účtovnej jednotky uloženia novej výročnej správy, ak účtovná jednotka realizovala úpravy vo výročnej správe, ktorá je uložená v registri účtovných závierok.

K bodu 30 (§ 23a ods. 7)

V § 23a ods. 7 sa ustanovuje termín na predkladanie výročných správ. Individuálna aj konsolidovaná výročná správa sa ukladá do registra ú čtovných závierok najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje. Prvýkrát sa do registra účtovných závierok predkladajú výročné spr ávy vyhotovené za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr a tieto sa musia uložiť do registra účtovných závierok do 31. decembra 2014. Podľa § 20 zákona výročná sprá va obsahuje účtovnú závierku a správu audítora. V súlade s termínmi predkladania jednotlivých dokumentov do registra účtovných závierok, ak už má účtovná jednotka účtovnú závierku a spr ávu audítora uloženú v registri účtovných závierok v čase ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok, ukladaná výročná správa do registra účtovných závierok nemus í (ale môže) obsahovať účtovnú závierku a správu audítora.

K bodu 31 (§ 23a ods. 9)

Spresňuje sa legislatívne znenie. Register účtovných závierok bude slúžiť na zobrazovanie tých skutočností, ktoré sú požadované zá konom, z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť požiadavky zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodom 32 a 33 (§ 23b ods. 1)

Bližšie sa upravuje postup na prevod listinnej podoby dokumentu do elektronickej podoby. Ako identifikátor pre priradenie účtovnej závierky do registra úč tovných závierok bolo vybrané IÈO ako univerzálny identifikátor, ktorý má zo zákona pridelená každá spoločnosť. Preto už pri podaní skontroluje správca dane, či dokument, ktorý prijal má uveden ý správny identifikátor a názov účtovnej jednotky, čo eliminuje množstvo následných opráv z dôvodu nemožnosti identifikovať, ku ktorej účtovnej jednotke má byť účtovná závierka priraden á. Súčasne sa predlžuje lehota na prevod listinnej podoby do elektronickej podoby pri obchodných spoločnostiach na 10 dní a pri ostatných spoločnostiach na 30 dní. Rešpektujú sa tým kapacitné možnosti sprá vcov dane, nakoľko rozsah ukladaných dokumentov sa zväčšil. Súčasne sa umožňuje ukladať elektronické podoby dokumentov všetkými spôsobmi, ktoré umožňuje zákon č. 563/2009 Z. z. V súč asnosti sa využívajú na vkladanie dve aplikácie a pri jednej z nich má účtovná jednotka povinnosť doručiť prvú stranu podania do piatich pracovných dní, čo následne posúva aj možnosť postúpi ť elektronický dokument o päť dní.

K bodu 34 (§ 23b ods. 4 a 5 )

Predmetné novelizačné úpravy v § 23b ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila. Predlžuje sa lehota na postúpenie dokumentov do zbierky listín na 30 dní. Pri príprave on-line prepojenia so zbierkou listín sa ukázalo, že elektronická podateľň a Ministerstva spravodlivosti SR je schopná prijať iba obmedzené množstvo dát. Aby sa predišlo znefunkčneniu podateľne v čase keď sa predpokladá najväčší objem dát (od marca do júla), rozloží sa zasielanie dát v čase.

Účtovná jednotka má povinnosť ukladať dokumenty do registra. Samotné miesto na doručenie dokumentov a oznámenia vymedzujú ustanovenia § 23b. Dokumenty sa doručujú daňovému úradu alebo prostrední ctvom systému štátnej pokladnice. Doručením dokumentov a oznámenia daňovému úradu alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má zato, že účtovná jednotka si splnila povinnosť ulož enia dokumentov a oznámenia podľa § 23a.

K bodu 35 (§ 23c ods. 1)

Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje, že správca registra sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila.

K bodu 36 (§ 23c ods. 2)

Dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sprístupní správca registra (DataCentrum) účtovnej jednotke, ktorej sa týkajú na požiadanie prostredníctvom správcu registra, Ná rodnej banke Slovenska a subjektom verejnej správy prostredníctvom zriadenia kontrolovaného vstupu do neverejnej časti registra. Na dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sa nevzťahuje zá kon o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 37 (§ 23d)

V § 23d ods. 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť zverejňovania účtovných závierok a nadväzujúcich dokumentov v registri účtovných závierok. Samotná povinnosť sprístupnenia týchto dokumentov použí vateľom formou zverejnenia nadväzuje na čl. 47 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES zo 16. septembra 2009. V Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády SR č. 516/2011 zabezpečuje zverejňovanie týchto dokumentov prostredníctvom ukladania do registra účtovných závierok. Spô sob ukladania dokumentov do registra účtovných závierok je upravený v § 23 až 23c zákona. Účtovná jednotka si povinnosť zverejnenia dokumentov splní ich doručením na stanovené kontaktné miesto. Kontaktn ým miestom pre obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky a neziskové organizácie je daňový úrad, resp. pri elektronickej forme doručením prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevá dzkuje Finančné riaditeľstvo SR podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade účtovných jednotiek verejnej správy si účtovná jednotka splní povinnosť zverejnenia doruč ením prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca registra (DataCentrum) zabezpečí, aby sa účtovné závierky, správa audítora, v ýročná správa obchodných spoločností, družstiev a štátneho podniku uložila do zbierky listín obchodného registra. Termíny na ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok upravuje § 23 a ž 23c zákona.

K bodu 38 (§ 25 ods.1 písm. a) tret í bod)

Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti. Pretože fond sa zriaď uje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reá lnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1 písm. e) tret í bod)

Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektorých druhov pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstará vacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej polož ky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skuto čnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemaj ú pevnú splatnosť, ani fixné úročenie. Ïalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

K bodu 41 (§ 25 ods. 7)

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva neoceň uje obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou. Tieto účtovné jednotky oceňujú cenné papiere určené na obchodovanie obstarávacou cenou.

K bodu 42 (§ 26 ods. 7)

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti vedenia účtovníctva v neziskových účtovných jednotkách sa navrhuje upustenie od povinnosti účtovať o opravných položkách a rezervách. Bude v k ompetencii účtovnej jednotky, aby sa rozhodla či účtovanie rezerv a opravných položiek je významné pre vykázanie účtovného výsledku hospodárenia, pričom hlavne pri malých sumách nie je potrebné o t ýchto položkách účtovať. Takisto o opakujúcich sa sumách medzi jednotlivými účtovnými obdobiami, ktorými sú napríklad rezervy na mzdy na dovolenky, nebude nezisková organizácia povinná účtova ť. Nezisková organizácia bude povinná účtovať o odpisoch dlhodobého majetku. Pri tejto položke si môže zvoliť účtovanie daňových odpisov, ak sa dlhodobý majetok používa na zdaňovanú činnos ť.

Podrobnejšie bude uvedená problematika rozpracovaná v opatrení MF SR, ktoré ustanovuje postupy účtovania pre tieto účtovné jednotky.

K bodu 43 (§ 27 ods. 1)

Zákon upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reá lnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

K bodu 44 (§ 27 ods. 3)

Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozí cii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

K bodu 45 (§ 27 ods. 6)

V § 27 ods. 6 sa dopĺňa definícia kvalifikovaného odhadu. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

K bodu 46 (§ 27 ods. 11)

V § 27 ods. 11 sa ustanovuje oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dô vodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej zo získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstrá ni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

K bodu 47 (§ 28 ods. 3)

V záujme zníženia administratívnej záťaže v účtovných jednotkách, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účel podnikania, sa umožňuje účtovať odpisy v súlade s ustanoveniami z ákona o dani z príjmov tzv. daňové odpisy. Využitie tejto možnosti je vhodné predovšetkým v neziskových organizáciách, ktoré využívajú dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

K bodu 48 (§ 29 ods. 3)

Inventarizácia majetku a záväzkov predstavuje kľúčovú podmienku na zabezpečenie zásady preukázateľnosti skutočností v účtovníctve. Dlhodobý majetok je jednoznačne preukázateľný a obstará va sa na účely dlhodobého používania. Za účelom odbúrania nadbytočných povinností pre účtovnú jednotku sa mení periodicita inventarizácie dlhodobého majetku z dvoch rokov na štyri roky. Podľa s účasného znenia zákona sa peňažné prostriedky v hotovosti museli inventarizovať minimálne štyrikrát za účtovné obdobie. Na účely účtovnej závierky je postačujúca inventarizácia peňa žných prostriedkov v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovná jednotka, ktorá chce častejšie inventarizovať majetok, môže túto povinnosť ustanoviť vo svojom internom predpise.

K bodu 49 (§ 30 ods. 2)

Ustanovenie precizuje situáciu, ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.

K bodom 50 (§ 31 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 51 (§ 32 ods. 2)

Umožňuje sa, aby podpisový záznam, ktorým sa zabezpečuje účtovný záznam určený na prenos, nemusel byť obsahom tohto účtovného záznamu.

K bodu 52 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 53 (§ 39j)

Prechodné ustanovenia

§ 39j ods. 1

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) a § 1 ods. 2 určujú, že na právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má stálu prevádzkareň na území SR sa vzťahujú povinnosti vedenia účtovní ctva podľa tohto zákona. Povinnosť viesť účtovníctvo za stálu prevádzkareň sa vzťahuje na právnickú osobu na účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 2

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovnej obdobie, v ktorom účtovné jednotky prvýkrát budú posudzovať ich zaradenie medzi mikro účtovné jednotky. Podmienky na zaradenie účtovnej jednotky medzi mikro účtovné jednotky ustanovuje § 2 ods. 5 a 7. Pri zostavovaní účtovnej závierky po 1. januári 2014 účtovná jednotka posudzuje splnenie veľkostných kritérií za účtovné obdobie, za ktoré zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

§ 39j ods. 3 a 4

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, a to na zá klade splnenia podmienok ustanovených v § 17a ods. 2 písm. a) a b) po 1. januári 2014.

Ustanovenie § 39j ods. 3 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovn á jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. c) môže zostaviť individuálnu účtovná závierku podľa IFRS/EÚ k 1 . januáru 2014 a neskôr. Novovzniknutá dcérska úč tovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. d) môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ k 1. januáru 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 5

Od 1. januára 2014 sa zvyšuje suma podielu prijatej dane, od ktorej má nezisková účtovná jednotka povinnosť auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, počas ktorých sa tieto prostriedky č erpajú. Prechodné ustanovenie určuje, že na podiel prijatej dane, ktorý bol prijatý neziskovou organizáciou do 31. decembra 2013 sa vzťahuje doterajší limit 33 193,92 eur. Ak použije nezisková organizácia taký to podiel prijatej dane v roku 2014 bude sa na ňu vzťahovať povinnosť auditu podľa výšky doterajšieho limitu aj pre rok 2014.

Zvýšená suma 35 000 eur sa vzťahuje až na sumu podielu prijatej dane, ktorá bude prijatá po 1. januári 2014.

§ 39j ods. 6 a 7

Ustanovenia § 39j ods. 6 a 7 určujú ako postupovať pri oneskorenom ukladaní súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Od roku 2014 zaniká obchodný m spoločnostiam (túto povinnosť zabezpečí za účtovné jednotky register) povinnosť ukladania súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra a zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku. Prechodné ustanovenia určujú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá za predchádzajúce roky ide si splniť povinnosť zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát. V prípade, ak úč tovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov strát za účtovné obdobie končiace najneskôr do 31. decembra 2008, zverejňuje súvahu a výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestní ku.

V prípade, ak účtovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012, ukladá súvahu a v ýkaz ziskov strát do registra účtovných závierok, ktorý ju zverejní. Register obsahuje aj historické dáta, ale iba od roku 2009, kedy sa po prvý krát vykazovalo v mene euro.

§ 39j ods. 8 a 9

Ustanovenia § 39j ods. 8 a 9 upravujú povinnosť neziskových organizácií, ktoré nie sú založené na účel podnikania, v prípade predkladania účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace 31. 12. 2008 a skôr. Predkladacím miestom týchto účtovných závierok ostáva Obchodný vestník podľa príslušných právnych predpisov.

§ 39j ods. 10

V § 39j ods. 10 sa upravuje povinnosť, že prvýkrát sa do registra účtovných závierok ukladajú výročné správy, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2013 a neskôr.

§ 39j ods.11

V § 39j ods. 11 sa ustanovuje, že mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduché ho účtovníctva, nebudú na ocenenie majetku a záväzkov používať reálnu hodnotu alebo metódu vlastného imania pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce po 1. januá ri 2014.

K bodu 54

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K článku II (513/1991Zb.)

K bodom 1 až 5

Predmetnými novelizačnými bodmi dochádza k zmene § 27 ods. 3 a zmene a doplneniu § 40 Obchodného zákonníka v znení zákona č . 547/2011 Z. z. pri zachovaní cieľa, ktorý bol deklarovaný už pri zákone č. 547/2011 Z. z., t.j. odstránenie duplicitnej požiadavky na predkladanie závierky správcom dane a zbierke listín obchodného registra (tý m, že sa v novo navrhovanom § 40 ods. 4 uvádza, že povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra si povinný subjekt splní jej uložením do registra účtovných zá vierok podľa osobitného zákona). Navrhnuté riešenie je zároveň súladné s požiadavkami prvej publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES). Smernica v čl. 3 ods. 5 ustanovuje, aby sa doklady a údaje uvedené v č l. 2 zverejnili uverejnením v celoštátnom vestníku (v podmienkach Slovenskej republiky rozumej v Obchodnom vestníku), ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastoč ne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra (pričom slovami „vložil do registra“ je potrebné v podmienkach Slovenskej republiky rozumieť uložil do zbierky listín obchodné ho registra). Uvedené jednoznačne viaže účinky materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri ako aj listín ukladaných do zbierky listín obchodného registra na krité rium ich zverejnenia v Obchodnom vestníku.

Predmetné novelizačné body sa navrhujú zapracovať v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov. V zmysle návrhu zákona bude účtovným jednotkám s účinnosťou od 1. januára 2014 umožnené elektronicky ukladať do registra účtovných závierok okrem účtovných závierok aj výročné správy. Špeciálna povinnosť „zverejnenia výročnej správy, zostavenia a zverejnenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť“ podľa § 192 ods. 1 Obchodné ho zákonníka, ktorá sa aplikuje na akciové spoločnosti popri všeobecnej povinnosti uloženia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín obchodné ho registra podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva z čl. 38 ods. 1 siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 p ísm. g) zmluvy a čl. 47 štvrtej smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy. Citované smernice ustanovujú povinnosť „zverejnenia“ v súlade s čl. 3 publikačnej smernice. Samotný čl. 3 publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES) však umožňuje členskému štátu voliť medzi niekoľkými „spôsobmi“ realizácie zverejnenia, keď v odseku 5 ustanovuje, že „Doklady a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štá t, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.“. Vzhľ adom na uvedené, ale najmä z poukazom na potrebu znižovania administratívnej záťaže, ktorá je aj hlavným motívom prebiehajúceho legislatívneho procesu došlo k zmene § 192 ods. 1 a doplneniu § 192 o nový odsek 3, ktorými sa odstraňuje duplicita v povinnosti podľa Obchodného zákonníka (zverejniť v úplnosti výročnú správu, konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu) a z ákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (uložiť do registra účtovných závierok). V súlade so zmenami navrhovanými v novelizačných bodoch 1. až 5. (§ 27 ods. 3, § 40), duplicita sa odstraňuje tým, že povinnosť uloženia uvedených dokumentov do zbierky listín obchodného registra bude splnená ich uložením do registra účtovných závierok, ktorý následne automatizovan ým spôsobom zabezpečí ich export do zbierky listín obchodného registra. Zverejnenie podľa čl. 38 siedmej smernice a čl. 47 štvrtej smernice sa uskutoční formou zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku o ulož ení listiny do zbierky listín v súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda v zmysle terminológie čl. 3 ods. 5 publikačnej smernice „odkazom na dokument, ktorý sa vložil do registra“).

K článku III (118/1996 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby Fond ochrany vkladov uložil svoju výročnú správu v registri účtovných zá vierok.

K článku IV (80/1997 Z. z.)

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť predkladanie výročnej správy Národnej banke Slovenska, nakoľko ju Eximbanka bude ukladať do registra účtovných zá vierok.

K článku V (147/1997 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby neinvestičný fond uložil svoju výročnú správu v registri účtovných z ávierok.

K článku VI (213/1997 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v ktorom štatút musí obsahovať spôsob zverejnenia výročnej sprá vy, nakoľko výročné správy neziskových organizácií sa budú zverejňovať v registri účtovných závierok.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu uloženia výročnej správy do registra účtovných závierok sa upravuje aj dôvod zrušenia neziskovej organizácie.

K bodu 3

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby nezisková organizácia uložila svoju výročnú správu v registri účtovný ch závierok.

K článku VII (144/1998 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku VIII (308/2000 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku IX (483/2001 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa ustanovenie sa upravuje na základe vypustenia predkladania správy audítora a doplnením lehoty predkladania listu audítora Národnej banke Slovenska.

K bodom 2 a 6

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravujú ustanovenia o uložení výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa priebežných účtovných závierok, ktoré aj naďalej budú zasielané Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa do registra účtovných závierok ukladá aj správa audítora.

K článku X (566/2001 Z. z.)

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve, do registra účtovných závierok sa ukladá správa audítora a výroč ná správa.

K článku XI (34/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy a správy audítora do registra účtovných závierok. Z tohto d ôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XII (131/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy do registra účtovných závierok. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XIII (386/2002 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XIV (429/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XV (461/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XVI (618/2003 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok nie na ministerst vo.

K článku XVII (5/2004 Z. z.)

V súvislosti s predkladaným návrhom je potrebné novelizovať aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zrušením povinnosti predkladania účtovných závierok k žiadostiam podľa § 29 a § 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko tieto údaje si bude môcť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny overiť priamo v registri účtovných zá vierok a tiež vzhľadom k potrebe zabezpečiť plnenie uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými je deklarované zníženie administratívnej záťaže a nevyžadovanie dokladov, ktoré je možné získať z iných orgánov verejnej správy.

K článku XVIII (43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu o hospodárení s vlastný m majetkom, ako aj ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska, prič om sa vypúšťa povinnosť uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článku XIX (523/2004 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje zverejňovanie v registri účtovných závierok.

K článku XX (581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje, aby aj naďalej bola priebežná účtovná závierka predkladaná Ministerstvu zdravotní ctva SR, Ministerstvu financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodom 2, 4 a 7

Z dôvodu centralizácie miesta predkladania výročných správ účtovných jednotiek, racionalizácie a efektívnosti verejnej správy, sa výročn á správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude ukladať do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 2.

K bodom 5 a 6

V rámci zníženia administratívnej záťaže Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vypúšťa povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky a z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve následne aj ukladania priebežnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 4.

K článku XXI (650/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXII (747/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežných účtovných závierok Národnej banke Slovenska.

K článku XXIII (85/2005 Z. z.)

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje ustanovenie o uložení výročnej správy vo verejnej časti registra účtovný ch závierok. Ponecháva sa povinnosť politických strán predkladať výročné správy do Národnej rady SR, pričom Kancelária NR SR bude povinná zverejniť tieto výročné správy na svojom webovom sídl e, ako aj v rovnakom formáte vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K článku XXIV (172/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok. V rea lizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXV (460/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXVI (540/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania správy audítora a výročnej správy v registri účtovn ých závierok.

K článku XXVII (561/2007 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok sa vypúšťa ustanovenie.

K bodom 2 a 3

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXVIII (8/2008 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 2 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa správa audítora ukladá do registra účtovných závierok.

K bodu 6

V nadväznosti na navrhované zmeny sa navrhuje aj úprava tohto ustanovenia.

K článku XXIX (90/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXX (385/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXI (516/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia aj výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXII (583/2008 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIII (185/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky a výročnej správy v registri účtovný ch závierok do 10 dní. V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIV (492/2009 Z. z.)

Upravuje sa ustanovenie o povinnosť uložiť správu audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXV (505/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXVI (513/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVII (514/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVIII (91/2010 Z. z.)

Navrhuje sa povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX (525/2010 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, nakoľko v realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XL (203/2011 Z. z.)

K bodom 1 až 3, 8 a 10

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 4 až 7

Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa priebežné účtovné závierky aj naďalej predkladajú Národnej banke Slovenska.

K bodom 9 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia niektorých ustanovení.

K článku XLI (324/2011 Z. z.)

Navrhuje sa úprava ustanovenia v nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa priebežné závierky nebudú ukladať do registra účtovných závierok.

K článku XLII (351/2011 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa ukladajú výročné správy do registra účtovných závierok sa z d ôvodu nadbytočnosti a duplicity vypúšťa príslušná povinnosť Telekomunikačného úradu.

K článku XLIII (392/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok najnesk ôr 10 pracovných dní pred termínom podania žiadosti.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XLIV (251/2012 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť ukladania výročných správ do registra účtovných závierok.

K článku XLV (396/2012 Z. z.)

Doplňuje sa povinnosť ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok.

K článku XLVI

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2014.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 14. augusta 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu