Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2006 do 31.07.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 3 a 6

Návrh súvisí so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a sleduje rozlíšenie dvoch skupín občanov podľa ich štátnej príslušnosti, voči ktorým sa postupuje rozdielne pri uplatňovaní tohto zákona. Prvú skupinu tvoria občania štátov, ktoré sa posudzujú ako členské štáty Európskej únie a voči nim sa postupuje podľa príslušných predpisov Európskych spoločenstiev. Druhú skupinu tvoria občania a štáty ich obvyklého pobytu, na ktorých sa nevzťahuje režim uplatňovaný v Európskej únii.

K bodom 4 a 5

Navrhnuté úpravy sledujú zabezpečenie rovnakého právneho postavenia skupín samostatne zárobkovo činných osôb ustanovených v § 5 na účely uplatňovania tohto zákona.

K bodu 7

Návrh sleduje uprednostňovanie zamestnávania uchádzačov o zamestnanie vo formálnej ekonomike.

K bodu 8

Návrh rozširuje znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie o cudzincov, ktorým bol udelený azyl. Týmto sa reaguje na súčasnú situáciu v migračnom pohybe na území Slovenskej republiky.

K bodu 9

Navrhuje sa rozšíriť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na vykonávanie úkonov v povoleniach vydaných právnickým osobám alebo fyzickým osobám na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, na činnosť agentúry dočasného zamestnania a na činnosť agentúry podporovaného zamestnania uvedených v navrhnutom ustanovení. Zároveň sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť ústredia o možnosť vydávať duplikáty vydaných povolení. Nadväzne na toto rozšírenie sa navrhuje technická zmena v § 12 písm. k).

K bodu 10

Navrhuje sa rozšíriť kompetencie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny o povinnosti vyplývajúce z navrhnutého ustanovenia § 67a a 67b.

K bodom 11 až 13

Návrhy obsahujú legislatívno-technické zmeny súvisiace s upresnením poznámok pod čiarou č. 19), 20a) a 20b).

K bodu 14

Navrhovanou úpravou sa reaguje na problémy pri aplikácii úhrad zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za zdravotný výkon. Výklad pojmu „trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti“ nie je jednoznačný. Z dôvodovej správy k zákonu č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov k § 12 písm. x) a k § 20a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny sa zakladá povinnosť uhrádzať za zdravotné výkony, vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie § 12 písm. x). Konkretizuje sa, že za zdravotný výkon, vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je zúčastnený na nemocenskom poistení (§ 20a), bude uhrádzať náklady Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Znenie Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045-7/2004-OAP (bod 71) však spôsobuje nejednoznačnosť aplikácii, tzn. či pojem „trvanie“ je časovým vyjadrením trvania alebo názvom dokladu, ktorý sa vystavuje a používa ako podklad pre poskytnutie nemocenských dávok poistencovi nemocenského poistenia.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s upresnením poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhuje sa rozšíriť dôvody zániku platnosti povolenia na zamestnanie v § 23 ods. 1 o prípad cudzinca, s ktorým bolo ukončené konanie o udelení azylu až po uplynutí jedného roka. Ak konanie o udelenie azylu trvá dlhšie ako jeden rok, cudzinec môže podľa § 23 ods. 6 zákona o azyle po uplynutí jedného roka vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a teda potrebuje povolenie na zamestnanie.

K bodu 17

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 26 ods. 1 o možnosť opakovane predĺžiť, vždy najviac o päť rokov, zmeniť, pozastaviť, zrušiť povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vydať jeho duplikát na základe písomnej žiadosti. Návrhom sa sleduje zvýšenie flexibility v činnosti služieb zamestnanosti poskytovaných neštátnymi subjektmi.

K bodu 18

Navrhnutá zmena súvisí s navrhnutým doplnením § 26 ods. 1.

K bodu 19

Navrhuje sa zaviesť sankciu voči tým sprostredkovateľom, ktorým Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zrušilo povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu na návrh subjektov podľa § 27 ods. 2. V takých prípadoch sa navrhuje vydať nové povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu až po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Návrhom sa sleduje zabezpečenie zvýšenia kvality a dôveryhodnosti služieb zamestnanosti poskytovaných neštátnymi subjektmi.

K bodu 20

Navrhuje sa upresniť osobné údaje o osobách, ktorým sprostredkovala zamestnanie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu na základe povolenia vydaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 26 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zároveň zabezpečuje poskytovanie osobných údajov právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonávajúcou sprostredkovanie zamestnania za úhradu o osobách, ktorým sprostredkovala zamestnanie za úhradu Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, najmä s § 7 tohto zákona.

K bodu 21

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 29 ods. 4 o možnosť opakovane predĺžiť, vždy najviac o päť rokov, zmeniť, pozastaviť, zrušiť povolenie na činnosť agentúry dočasného zamestnávania alebo vydať duplikát povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Návrhom sa sleduje zvýšenie flexibility v činnosti služieb zamestnanosti poskytovaných neštátnymi subjektmi.

K bodu 22

Navrhuje sa zaviesť sankciu voči tým sprostredkovateľom, ktorým Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zrušilo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania na návrh subjektov podľa § 31 ods. 4. V takých prípadoch sa navrhuje vydať nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania až po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Návrhom sa sleduje zabezpečenie zvýšenia kvality a dôveryhodnosti služieb zamestnanosti poskytovaných neštátnymi subjektmi.

K bodu 23

Navrhnutá zmena súvisí s navrhnutým doplnením § 29 ods. 4.

K bodu 24

Návrhom sa sleduje zosúladenie ustanovenia § 31 so Zákonníkom práce.

K bodu 25

Návrh obsahuje legislatívno-technické zmeny súvisiace s vypustením odseku 2 z § 31.

K bodu 26

Navrhuje sa spresniť text ustanovenia § 34 ods. 2 písm. c) a d) za účelom zabezpečenia jednotného postupu v činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri zaraďovaní občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Doplnenie § 34 ods. 5 umožní lepšie prepojiť preukazovanie hľadania si zamestnania uchádzačom o zamestnanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s periodicitou jeho návštev na tomto úrade. Zároveň sa navrhuje rozšíriť doteraz platné formy osobného hľadania si zamestnania o ďalšie formy, určenie ktorých navrhuje zákon upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004 Z. z v znení neskorších predpisov). Uvedené návrhy prispejú k zvýšeniu klientovo orientovaného prístupu úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Návrh v § 34 ods. 9 písm. b) umožňuje vyčerpávajúcim spôsobom vymedziť aktívne opatrenia na trhu práce a projekty a programy, v ktorých účasť umožňuje uchádzačovi o zamestnanie mesačnú periodicitu jeho návštev na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

V novom odseku 9 v § 34 sa navrhuje ustanoviť výnimku z mesačnej periodicity návštev uchádzača o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 34 ods. 9 písm. b) pre tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré trvá dlhšie ako dva mesiace.

Navrhnuté doplnenie ustanovenia § 34 ods. 14 o nové písmeno f) zabezpečí jeho prepojenie s § 49 ods. 9 a s § 57 ods. 8.

Návrh na doplnenie § 34 o ods. 15 až 18 súvisí so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a s možnosťou uchádzača o zamestnanie, ktorý má trvalý pobyt v Slovenskej republike a ktorý je poberateľom dávky v nezamestnanosti, odísť hľadať si zamestnanie v členských štátoch Európskej únie pri súčasnom zachovaní nároku na dávku v nezamestnanosti. V navrhnutých odsekoch 15 až 18 sa ustanovujú povinnosti tohto uchádzača o zamestnanie voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republiky a v členskom štáte Európskej únie, v ktorom si tento občan hľadá zamestnanie.

K bodom 27, 28 a 31

Navrhnuté rozšírenie a doplnenie ustanovenia § 36 ods. 1 písm. j), 1) a § 36 ods. 2 písm. e) súvisí so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a s tým spojeným rozdielnym postupom vo vzťahu k uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je poberateľom dávky v nezamestnanosti a hľadá si zamestnanie v členskom štáte Európskej únie.

K bodu 29

Navrhuje sa doplniť § 36 ods. 1 o nové písmeno o). Ide o rozšírenie dôvodov na vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie o prípad, keď občan prestal plniť podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. d).

K bodu 30

Návrhom sa zabezpečuje prepojenie ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) s § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 32

Navrhnutou zmenou § 36 ods. 3 sa sleduje skrátenie pôvodného obdobia, počas ktorého je uchádzač o zamestnanie vylúčený z poskytovania služieb zamestnanosti z dôvodu jeho vyradenia z evidencie úradu, na polovicu.

K bodom 33 a 34

Návrh obsahuje technické zmeny a spresnenia, ktoré vyplynuli z návrhu na zmenu a doplnenie § 34 a 52.

K bodu 35

Návrh sleduje zosúladenie § 38 s § 43.

K bodu 36

Navrhuje sa ustanoviť požiadavku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pre poradcu, ktorý poskytuje odbornú poradenskú činnosť uchádzačom o zamestnanie.

K bodu 37

Návrhom sa zabezpečuje, aby individuálny akčný plán na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie obsahoval postupové kroky a ich priebežnú aktualizáciu počas celého obdobia vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 38

Navrhnutým doplnením sa formulačne spresňuje § 43 ods. 7.

K bodu 39

Návrh má charakter technickej zmeny a súvisí s navrhnutým doplnením § 43 ods. 7.

K bodu 40

Navrhuje sa ustanoviť podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa aj pre fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré poskytujú odborné poradenské služby uchádzačom o zamestnanie dodávateľsky. Týmto návrhom sa chce zabezpečiť vytvorenie rovnakých podmienok z hľadiska vyžadovaného stupňa vzdelania pre poskytovanie odborných poradenských služieb pre všetkých poskytovateľov odborných poradenských služieb.

K bodu 41

Navrhuje sa zaviesť poskytovanie úhrady výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovných výdavkov tým uchádzačom o zamestnanie, ktorým sú poskytované odborné poradenské služby dodávateľským spôsobom. Zároveň sa navrhuje poskytovať príspevok na služby pre rodiny s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je rodičom alebo osobou podľa príslušného zákona starajúcou sa o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky a ktorá sa zúčastňuje aktivít v rámci odborných poradenských služieb Zabezpečí sa tým rovnaké poskytovanie plnení voči uchádzačom o zamestnanie pri odborných poradenských službách ako sú plnenia poskytované pri vzdelávaní a príprave pre trh práce uchádzačov o zamestnanie.

K boku 42

Návrhom sa sleduje vytvorenie právnych podmienok na umožnenie zvýšiť stupeň vzdelania uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vzdelávaním v rámci druhej šance. Zvýšenie stupňa vzdelania touto formou sa navrhuje umožniť iba na základe osobitných programov a projektov podľa § 46 ods. 3.

K bodu 43

Doplnenie a zmeny ustanovenia § 46 sledujú vytvorenie legislatívnych podmienok na zabezpečenie zvýšenia kvality a zníženia efektu mŕtvej váhy vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie.

Navrhuje sa v § 46 ods. 1 ustanoviť, aby zhodnotenie schopností, pracovných skúseností, odborných zručností, dosiahnutého stupňa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonávalo v rámci individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie. Návrh zároveň sleduje obmedzenie účelového vstupu záujemcov o zamestnanie do evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom získania príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

Navrhuje sa zaviesť finančnú spoluúčasť uchádzača o zamestnanie na financovaní jeho druhej a ďalších vzdelávacích aktivít v časovom úseku dvoch rokov.

Navrhnutým refundovaním doplatku úradom práce sociálnych vecí a rodiny za druhú a každú ďalšiu vzdelávaciu aktivitu uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zamestná do troch mesiacov od ukončenia vzdelávacej aktivity sa sleduje zvýšenie motivácie uchádzača o zamestnanie na návrat na otvorený trh práce.

Návrh v druhej vete v odseku 2 sleduje participáciu dodávateľa vzdelávania a prípravy pre trh práce na zvýšení miery uplatnenia sa na trhu práce uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie v čo najkratšom čase po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Navrhuje sa rozšíriť možnosť úhrady výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné súvisiace so vzdelávaním a prípravou pre trh práce na rizikové skupiny záujemcov o zamestnanie uvedené v odseku 8.

Návrhom sa vytvára možnosť poskytovať úhradu výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné účastníkom vzdelávania a prípravy pre trh práce dodávateľom, ak sa na tom dohodne úrad práce sociálnych vecí a rodiny s dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce. Návrhom sa sleduje uľahčenie a zjednodušenie administratívnych úkonov súvisiacich s agendou vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Navrhuje sa rozšíriť možnosť úhrady výdavkov na služby pre rodinu s deťmi záujemcom o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú na vzdelávaní a príprave pre trh práce, ak sú rodičmi starajúcimi sa o dieťa alebo o deti pred začatím povinnej školskej dochádzky.

Návrh zároveň upresňuje obsah a náležitostí dohôd uzatvorených podľa § 46 ods. 12 a 13.

K bodu 44

Navrhnutým vypustením odseku 8 z § 47 sa umožní, aby si zamestnávateľ mohol sám zabezpečiť vzdelávanie svojich zamestnancov bez povinnej účasti vo verejnom obstarávaní.

K bodu 45

Návrh obsahuje zmenu pojmu v § 49 ods. 4 nadväzne na nové pojmy používané v novom zákone o verejnom zdravotnom poistení.

K bodu 46

Navrhuje sa rozšíriť zacielenie poskytovania príspevku podľa § 50 na ďalšie skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Na tento účel návrh v § 50 ods. 2 definuje ďalšie skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Návrh súčasne upravuje technické zmeny súvisiace s novým odsekom 3.

Návrhom sa upresňuje povinnosť zachovávať vytvorené pracovné miesto, na ktoré sa poskytuje príspevok a povinnosť zvýšiť počet pracovných miest v súlade s Nariadením komisie (ES) č. 2204/2002.

Návrh obsahuje aj spresnenie znenia § 50 ods. 8 písm. b) v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

Návrh zároveň upresňuje obsah a náležitostí dohody uzatvorenej podľa § 50 ods. 8.

K bodu 47

Vzhľadom na zmysel a účel nástroja „absolventská prax“, navrhuje sa skrátenie jej dĺžky trvania, aby sa vytvorili podmienky pre skoršie uplatnenie sa nezamestnaných absolventov na otvorenom trhu práce. Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje umožniť opakované vykonávanie absolventskej praxe až po uplynutí 12 mesiacov od skončenia ostatnej absolventskej praxe.

K bodu 48

Navrhuje sa zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný počas vykonávania absolventskej praxe z 1 500 Sk mesačne na 1 700 Sk mesačne. Zvýšenie príspevku si vyžaduje krytie výdavkov na cestovné uchádzačov o zamestnanie v súvislosti s dochádzkou na miesto výkonu absolventskej praxe.

K bodu 49

Navrhuje sa naďalej neposkytovať paušálny príspevok vo výške 1 000 Sk mesačne zamestnávateľovi, u ktorého absolvent školy vykonáva absolventskú prax. Doterajšia prax preukázala, že vykonávanie činnosti absolventom školy v rámci absolventskej praxe dostatočne stimuluje zamestnávateľov na vytváranie miest na absolventskú prax.

K bodu 50

Návrhom sa sleduje zamedzenie zneužívania absolventskej praxe na nahrádzanie zamestnancov uchádzačmi o zamestnanie vykonávajúcimi absolventskú prax.

K bodu 51

Navrhuje sa ustanoviť iba minimálny povinný týždenný počet 15 hodín vykonávania aktivačnej činnosti uchádzačom o zamestnanie.

K bodu 52

Navrhuje sa, aby dobrovoľnícke práce organizovala mimovládna organizácia, ktorá je občianskym združením, ktoré má v predmete činnosti vykonávanie verejnoprospešných činností.

K bodu 53

Návrh upresňuje obsah a náležitostí dohody uzatvorenej medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a obcou alebo mimovládnou organizáciou podľa § 52 ods. 10.

K bodu 54

Navrhuje sa povinnosť pre úrad práce a sociálnych vecí a rodiny uzatvárať dohodu s každým uchádzačom o zamestnanie o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti v rozsahu navrhnutom v § 52 ods. 12 návrhu zákona. Návrh vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 55

Navrhuje sa zaviesť príspevok na dochádzku za prácou osobám, ktoré pred nástupom do zamestnania alebo pred začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie podľa § 8 ods. 1, vedenými v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov.

Výšku príspevku na dochádzku za prácou sa navrhuje diferencovať podľa pásiem v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania alebo miesta prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti od miesta trvalého pobytu alebo od miesta prechodného pobytu zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoví vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príspevok na dochádzku za prácou sa navrhuje poskytovať mesačne najviac počas 12 mesiacov. Návrhom sa sleduje podpora medziregionálnej, medziokresnej, cezhraničnej dochádzky za prácou a dochádzky za prácou do ostatného zahraničia.

Zároveň sa navrhuje zvýšiť príspevok na sťahovanie za prácou. Návrh vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vzhľadom na zvýšené výdavky spojené so sťahovaním za prácou.

K bodu 56

Navrhuje sa rozšíriť aktívne opatrenia na trhu práce upravené v § 54 o projekty a programy zamerané najmä na podporu investičných aktivít pre školiace, pracovné a sociálne inkubátory, vzdelávacie a poradenské centrá, chránené dielne, resocializačné centrá, agentúry a centrá poskytujúce sociálnu starostlivosť, hospice a komunitné centrá. Ide o projekty a programy, ktoré bude realizovať výlučne Fond sociálneho rozvoja po schválení Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K bodu 57

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 58 ods. 6 o možnosť opakovane predĺžiť, vždy najviac o päť rokov, zmeniť, pozastaviť alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnania na základe písomnej žiadosti. Návrhom sa sleduje zvýšenie flexibility v činnosti služieb zamestnanosti poskytovaných neštátnymi subjektmi.

K bodu 58

Navrhuje sa zaviesť sankciu voči tým sprostredkovateľom, ktorým Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zrušilo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania na návrh subjektov podľa § 58 ods. 15. V takých prípadoch sa navrhuje vydať nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania až po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Návrhom sa sleduje zabezpečenie zvýšenia kvality a dôveryhodnosti služieb zamestnanosti poskytovaných neštátnymi subjektmi.

K bodu 59

Navrhnutá zmena súvisí s navrhnutým doplnením § 58 ods. 6.

K bodom 60 a 61

Návrhy obsahujú legislatívno-technické zmeny nadväzne na doplnenie § 50 o nový odsek 2.

K bodu 62

Navrhuje sa zmeniť poskytovanie preddavku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska z fakultatívneho na obligatórne na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Návrh akceptuje požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 63

Navrhuje sa zvýšiť cenu zadanej zákazky potrebnej na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z trojnásobku mesačnej minimálne mzdy na najmenej trojnásobok mesačnej minimálnej celkovej ceny práce.

Zároveň sa navrhuje, aby zamestnávateľ bol povinný preukázať, že súčasťou ceny za realizovanú zadanú zákazku sú náklady na mzdu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), na preddavok na poistné a na poistné platené zamestnávateľom do poistných fondov.

Návrhom sa sleduje rozšírenie možnosti na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K bodu 64

Návrh súvisí s navrhnutou zmenou v § 64 ods. 2.

K bodu 65

Návrhom sa zabezpečuje získavanie individuálnych údajov o poberateľoch dávky v nezamestnanosti z informačného systému Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodu 66

Navrhuje sa uložiť povinnosť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny viesť verejne prístupný register právnických osôb a fyzických osôb, ktorým vydalo povolenie vykonávanie sprostredkovania zamestnania za úhradu, na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania v rozsahu navrhnutom v § 67a ods. 2 bez súhlasu dotknutých subjektov.

Zároveň sa navrhuje uložiť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny povinnosť aktualizovať navrhnuté údaje najneskôr do piatich pracovných dní.

Zámerom návrhu je vytvoriť legislatívne podmienky pre zverejnenie informácií o neštátnych subjektoch poskytujúcich služby zamestnanosti na úseku sprostredkovania zamestnania za úhradu, dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania čo najširšej verejnosti.

Aj týmto návrhom sa posilní klientovo orientovaný prístup služieb zamestnanosti a vytvorí sa širšia možnosť voľby poskytovateľa týchto služieb.

Súčasťou návrhu je zavedenie povinnosti pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňovať zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré majú záväzky voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo voči úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bez súhlasu týchto subjektov.

Zámerom návrhu je pôsobiť preventívne týmto opatrením na obmedzenie zneužívania poskytnutých finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce.

K bodu 67

Navrhuje sa neoprávnené sprostredkúvanie zamestnania za úhradu považovať za priestupok a v prípade zistenia neoprávneného sprostredkovania zamestnania za úhradu uplatňovať sankcie formou peňažnej pokuty.

K bodom 68 až 71

Navrhuje sa rozšíriť splnomocňovacie ustanovenie v § 69 ods. 1 písm. c) a f) a v § 69 ods. 2 písm. a) a e) nadväzne na navrhnuté doplnenie § 34 o nový odsek 6 a nadväzne na navrhnuté zmeny v § 43, § 46 a 53.

K bodom 72 až 75

Návrh obsahuje legislatívno-technické zmeny súvisiace s navrhnutými zmenami § 46 a § 70 ods. 1 a 4.

K bodu 76

Navrhuje sa uložiť povinnosť uchádzačovi o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie už prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a zamestnávateľovi, ktorí požiadali o príspevky podľa ustanovení uvedených v § 70 ods. 8, preukázať ku dňu podania žiadosti o tieto príspevky splnenie povinnosti podľa § 70 ods. 8 písm. a) až e). Sleduje sa tým zamedzenie zneužívania finančných prostriedkov určených na aktívne opatrenia na trhu práce.

K bodu 77

Navrhnuté doplnenie § 72 ods. 1 ustanovuje dĺžku obdobia, po ktorú najdlhšie občania so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a po preskúmaní trvania invalidity a nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prestali byť občanmi zo zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), sa budú naďalej považovať za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na účely § 50, § 55 až 57, § 60 a 63. Zámerom tohto návrhu je zabezpečiť podporu zamestnávania týchto skupín občanov pri vstupe do nového právneho postavenia na trhu práce.

K bodu 78

Návrh ustanovuje dĺžku obdobia, po ktorú najdlhšie občania so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), na zamestnávanie ktorých bol poskytnutý príspevok podľa § 50, § 56 a 60 alebo ktorým bol poskytnutý príspevok podľa § 57 a 60 a ktorí po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a po preskúmaní trvania invalidity a nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prestali byť občanmi zo zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), sa považujú na tento účel za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Návrh ustanovuje aj dĺžku obdobia, po ktorú najdlhšie občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a po preskúmaní trvania invalidity a nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prestal byť občanom zo zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), sa považuje na účely plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K bodu 79

Navrhuje sa aby, tým uchádzačom o zamestnanie, na vzdelávanie ktorých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona bol poskytnutý príspevok podľa doterajších právnych predpisov, sa počas dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona poskytoval príspevok podľa § 46 ods. 3 iba do výšky 75 % na druhú vzdelávaciu aktivitu a iba do výšky 50 % nákladov na každú ďalšiu vzdelávaciu aktivitu. Týmto sa zabezpečí rovnosť prístupu uchádzačov o zamestnanie k príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

Zároveň sa navrhuje tým záujemcom o zamestnanie, ktorým bol poskytnutý príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa doterajších právnych predpisov poskytnúť opätovne tento príspevok až po uplynutí dvoch rokov od poskytnutia ostatného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce. Týmto sa zabezpečí rovnosť prístupu záujemcov o zamestnanie k príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

Vzhľadom na navrhnuté zrušenie príspevku poskytovaného zamestnávateľovi, u ktorého uchádzač o zamestnanie vykonáva absolventskú prax, sa navrhuje, aby sa tento príspevok po nadobudnutí účinnosti návrhu tohto zákona poskytoval naďalej až do uplynutia dĺžky vykonávania absolventskej praxe dohodnutej v dohode uzatvorenej medzi zamestnávateľom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa za príjem na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi nezapočítavať 25 % starobného dôchodku určeného podľa zákona o sociálnom poistení. Zvýhodnenie občana, ktorý získal starobný dôchodok na základe viac ako 25 rokov dôchodkového poistenia sa prejaví v odpočítaní 1 % z dôchodku za každý rok dôchodkového poistenia.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby sa nad rámec ustanovenej dávky v hmotnej núdzi v doterajšej právnej úprave za dávku na účely tohto zákona považovala aj suma 350 Sk mesačne, pre rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do jedného roku veku za určených podmienok.

Navrhuje sa, aby sa rodičom dieťaťa výška dávky a príspevkov určená týmto zákonom zvýšila o túto dávku, ak sa rodičia starajú o dieťa do jedného roku veku. Taktiež sa navrhuje poskytovať túto dávku aj tým rodičom, ktorým bola do narodenia dieťaťa poskytovaná dávka a príspevky, avšak po narodení dieťaťa prestali spĺňať podmienky nároku na dávku a príspevky.

Účelom je zlepšiť podmienky starostlivosti o dieťa v dojčenskom veku. Jedná sa o zavedenie významného motivačného prvku, o podporu prístupu k zdravotníckej starostlivosti o dieťa, o zabezpečenie, resp. zlepšenie kvality výživy a osobnej starostlivosti o dieťa.

K bodu 5

Navrhuje sa poskytovať príspevok na zdravotnú starostlivosť všetkým občanom v hmotnej núdzi, t. j. aj tým, ktorým v súlade so zákonom upravujúcim úhrady za zdravotnú starostlivosť sa zdravotná starostlivosť poskytuje bezplatne. Zmena sa navrhuje z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti riešenia uvedenej skupiny občanov a relatívne nízkej sumy príspevku na zdravotnú starostlivosť.

K bodom 6 až 8

Návrh smeruje k rozšíreniu možnosti získania aktivačného príspevku na základe účasti občanov na vzdelávacích aktivitách aj v tom prípade, keď okrem úradov práce sociálnych vecí a rodiny boli projekty schválené aj Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR alebo Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny. Súčasne sa zosúlaďuje § 12 ods. 3 písm. b) a § 12 ods. 4 písm. b) s § 46 a 54 zákona č. 5/2004 Z. z. v platnom znení.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s tým, že po prechode pôsobností riešenia hmotnej núdze na obce, budú dávku a príspevky poskytovať obce.

K bodom 10 a 11

Návrh znenia nových odsekov 5 a 6 § 19 spresňuje spôsob prechodu pôsobností riešenia hmotnej núdze občanov do prenesenej a do originálnej pôsobnosti obcí.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Návrh zabezpečuje, aby si obce pri svojej samosprávnej pôsobnosti určovali výšku aktivačného príspevku a príspevku na bývanie sami bez ohľadu na ich výšku ustanovenú v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 14

Navrhuje sa odklad prechodu pôsobností na samosprávne orgány na rok 2008.

K bodom 15 až 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18

Jedná sa o úpravu v súvislosti so zavedením dávky pre rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do jedného roku veku a pred narodením dieťaťa im bola poskytovaná dávka a príspevky k dávke.

K bodu 19

Ide o rozšírenie pôsobnosti úradu v súvislosti s navrhovaným ustanovením osobitného príjemcu na základe dohody medzi úradom a obcou.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodom 21 a 22

Ide o legislatívno-technické úpravy najmä v súvislosti so zastavením výplaty príspevkov.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prechodom pôsobnosti na obce.

K bodu 24

Navrhuje sa ustanoviť aj v pôsobnosti obce povinnosť uzatvárať písomnú dohodu s úradom na účely § 28 ods. 3 a 4.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prechodom pôsobnosti na obce.

K bodu 26

Navrhuje sa ustanoviť osobitný režim pri odvolaní proti rozhodnutiu o určení a uvoľnení osobitného príjemcu tak, že toto odvolanie nebude mať odkladný účinok.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s ustanovením o priznaní dávky na starostlivosť o dieťa podľa § 10 ods. 7.

K bodu 28

Navrhuje sa rozšíriť možnosť úradu zúčtovať preddavkovo poskytovanú dávku a príspevkov s náhradným výživným. Ide o zjednodušenie administratívy pri realizácii tých príspevkov a náhradného výživného, ktorých platiteľom je štát.

K bodu 29

Navrhuje sa rozšíriť inštitút osobitného príjemcu aj o prípady, keď nedošlo, alebo nie je predpoklad zneužívania dávky a príspevkov. Obce na základe dobrovoľnosti budú môcť vykonávať funkciu osobitného príjemcu u všetkých občanov poberajúcich dávku a príspevky v hmotnej núdzi vo svojom územnom obvode. Na tento účel vydá úrad rozhodnutie, ktorým určí príslušnú obec za osobitného príjemcu. V osobitnej dohode budú upravené konkrétne podmienky výkonu funkcie osobitného príjemcu.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s prijatím zákona o náhradnom výživnom .

K bodu 31

Návrh upravuje prechodné obdobie medzi platným a navrhovaným právnym stavom.

K čl. III

Navrhuje sa v zákone č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov doplniť ďalšiu oblasť, v ktorej je vláda Slovenskej republiky oprávnená vydávať aproximačné nariadenie na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie niektorých medzinárodných zmlúv.

K čl. IV

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2006.

Bratislava 25. augusta 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Čl. I

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Účelom návrhu zákona je prispôsobiť nástroje aktívnej politiky trhu práce aktuálnemu vývoju na trhu práce.

V dôsledku reformy sociálneho systému a trhu práce sa konštituoval nový systém činností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, začal sa uplatňovať nový právny rámec aktívnych opatrení na trhu práce, ktorý je prepojený na priority a opatrenia operačných programov na využívanie Európskeho sociálneho fondu. Fungovanie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v roku 2004 determinované plnením úloh zameraných na kvantitatívne ciele súvisiace so zapojením uchádzačov o zamestnanie do projektov a programov uľahčujúcich vstup na trh práce alebo do programov na udržiavanie pracovných návykov. Osobitný dôraz zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bol kladený na zvýšenie zodpovednosti samotných uchádzačov o zamestnanie za riešenie svojej situácie na trhu práce. Uvedené úsilie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa prejavilo v zlepšení kvantitatívnych ukazovateľov v oblasti evidovanej miery nezamestnanosti. Skúsenosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny nadobudnuté počas implementácie nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce v praxi a prejavený záujem zo strany zamestnávateľských subjektov potvrdili v zásade správnosť filozofie platných aktívnych opatrení na trhu práce.

Vzhľadom na rýchlo sa meniace pomery v situácii na trhu práce je potrebné doladiť platný právny rámec, najmä v smere spresnenia niektorých ustanovení zákona týkajúcich sa periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, opätovného zaradenia občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozšírenia spôsobov preukazovania hľadania si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, zabezpečenia zvýšenia kvality poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce a zníženia efektu mŕtvej váhy vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, vyššej miery zacielenosti podpory zamestnávania znevýhodnených skupín na trhu práce, zvýšenia stimulácie zamestnávateľov pri vytváraní pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a podpory dochádzky za prácou. Zároveň bolo potrebné spresniť, doplniť a vypustiť niektoré ustanovenia vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Obsahom návrhu zákona v čl. I je ustanovenie najmä:

◊práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý je poberateľom dávky v nezamestnanosti a ktorý chce odísť do niektorého členského štátu Európskej únie za účelom hľadania si zamestnania,

◊právneho rámca na zabezpečenie rovnakej kvality poskytovaných odborných poradenských služieb úradmi práce sociálnych vecí a rodiny a neštátnymi službami zamestnanosti,

◊zabezpečenia rovnakého poskytovania plnení uchádzačom o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú aktivít v rámci odborných poradenských služieb poskytovaných dodávateľskym spôsobom, ako sú plnenia poskytované pri vzdelávaní a príprave pre trh práce uchádzačov o zamestnanie pre trh práce, a to zavedením poskytovania úhrady výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovných výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách týmto uchádzačom o zamestnanie a zavedením príspevku na starostlivosť o deti pred začatím povinnej školskej dochádzky tým uchádzačom o zamestnanie, ktorým sú poskytované odborné poradenské služby úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a dodávateľsky,

◊rozšírenia vzdelávania a prípravy pre trh práce aj na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej škole uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o zamestnanie,

◊diferencovanej výšky príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie a finančnej spoluúčasti uchádzača o zamestnanie na financovaní druhej a ďalšej vzdelávacej aktivity,

◊poskytovania úhrady výdavkov na ubytovanie cestovné a stravné aj záujemcovi o zamestnanie , ktorý je rodičom alebo občanom starším ako 50 rokov, ak mu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce,

◊považovania za súčasť vzdelávania a prípravy pre trh práce aj aktivít a činností súvisiacich s poskytovaním služieb sprostredkovania zamestnania, informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a úhradu výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné zabezpečované dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce,

◊rozšírenia poskytovania príspevku na služby pre rodiny s deťmi aj na záujemcov o zamestnanie,

◊rozšírenia poskytovania príspevku podľa §50 na podporu zamestnávania ďalších štyroch skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie,

◊zvýšenia príspevku absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe na krytie jeho výdavkov na cestovné,

◊zamedzenia zneužívania inštitútu absolventskej praxe na nahrádzanie zamestnancov uchádzačmi o zamestnanie,

◊obmedzenia dĺžky vykonávania absolventskej praxe na šesť mesiacov,

◊zrušenia maximálneho rozsahu vykonávania aktivačnej činnosti,

◊zavedenia nového paušálneho príspevku na dochádzku za prácou,

◊zvýšenia výšky príspevku na sťahovanie za prácou,

◊ustanovenia nového postupu pri zadávaní zákazky podľa § 64,

◊vytvorenia verejne prístupného registra právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, povolenie na činnosť agentúry dočasného zamestnávania a povolenie na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania,

◊zavedenie zverejňovania zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny a úrady práce a sociálnych vecí a rodiny pohľadávky,

◊ďalšie súvisiace legislatívno-technické zmeny.

Predkladaný návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. II obsahuje najmä návrh na:

◊úpravu započítateľných príjmov na účely zákona,

◊poskytovanie príspevku rodičovi, ktorý sa stará o dieťa do jedného roku veku,

◊rozšírenie možnosti výkonu osobitného príjemcu na základe dohody úradu s obcou,

◊odsun prenosu pôsobnosti riešenia hmotnej núdze na obce.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/18821/2005-411 zo 7. júla 2005 oznámila, že „súhlasí so spôsobom vykrytia zvýšených výdavkov vyplývajúcich z novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu“ a žiada v nadväznosti na uvedené „doplniť doložku v tom zmysle, že prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu budú v rokoch 2006 až 2008 finančne zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov za kapitolu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky“. Uplatnená pripomienka bola zapracovaná do Doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky žiada v súvislosti s čl. II bod 10 dopracovať finančné dôsledky na rozpočty obcí, z akých prostriedkov budú financované samosprávne pôsobnosti obci pri priznávaní aktivačného príspevku a príspevku na bývanie a v súvislosti s bodom 11 doplniť objem prostriedkov vyčlenených na realizáciu preneseného výkonu štátnej správy pri zabezpečovaní nárokov základných životných podmienok, príspevku na zdravotnú starostlivosť, aktivačného príspevku podľa § 12 ods. 9 a 10 a ochranného príspevku.

V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v roku 2007 pri príprave a zostavovaní návrhu rozpočtu na rok 2008 a ďalšie roky predloží Ministerstvu financií Slovenskej republiky vyčíslenie finančných dôsledkov vyplývajúcich z realizácie tohto zákona na verejný rozpočet, a to na štátny rozpočet a na rozpočet obcí. Vplyv na štátny rozpočet bude uvedený v súvislosti so zavedením preneseného výkonu štátnej správy a vplyv na rozpočty obcí v súvislosti so zabezpečením samosprávnych pôsobnosti. pri vplyvoch na rozpočty obcí budú uvedené aj finančné zdroje krytia, z ktorých bude táto samosprávna pôsobnosť financovaná.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce)

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) bol predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. Nadväzuje na úpravu trestu povinnej práce v novom Trestnom zákone, ktorý bol v Národnej rade SR schválený 20.5.2005.

Trest povinnej práce je novým druhom trestu, ktorý je upravený v nových rekodifikovaných trestných kódexoch. Ide o trest, ktorý je alternatívou k trestu odňatia slobody pri menej závažných trestných činoch, ktoré nový Trestný zákon vymedzuje hornou hranicou trestnej sadzby do 5 rokov.

Samotný výkon trestu povinnej práce nie je obsiahnutý v procesnom predpise – Trestnom poriadku – tento odkazuje na úpravu ohľadom výkonu trestu povinnej práce na osobitný zákon, ktorým je predkladaný návrh zákona.

Nové trestné kódexy obsahujú nové druhy trestov, ktoré predpokladajú uplatnenie probačných činností. Rôzne formy dohľadu nad obvineným a kontroly zamerané na dodržiavanie povinností a obmedzení, ktoré boli odsúdenému uložené v rámci skúšobnej doby vykonávajú probační a mediační úradníci, ktorí na jednotlivých okresných súdoch pôsobia od 1.1.2004 (na základe zákona č. 550/2003 Z.z.). Probační a mediační úradníci budú, podľa predloženého návrhu zákona, vykonávať aj kontrolu výkonu trestu povinnej práce.

Predkladaný návrh zákona ustanovuje podmienky pre výkon trestu povinnej práce, ktorý bol uložený v trestnom konaní. Upravuje typické atribúty vykonávacieho konania ohľadom trestov – nariadenie výkonu trestu, odklad výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu a upustenie od výkonu trestu. Návrh zákona zároveň určuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (podľa čl. 18 ods. 2 nie sú nútenou prácou alebo nútenou službou práce uložené podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahradzujúci trest odňatia slobody) a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (podľa čl. 2 ods. 2 písm. c/ Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci – č. 506/1990 Zb. – nútená alebo povinná práca, ktorej používanie sa má podľa čl. 1 v dobe čo najkratšej potlačiť, nezahŕňa žiadnu prácu ani služby, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha v dôsledku odsúdenia súdnym rozhodnutím, pokiaľ sa táto práca alebo služba vykonáva pod dohľadom a kontrolou verejného úradu a pokiaľ sa osoba neprenajíma ani nedáva k dispozícii súkromným jednotlivcom, súkromným spoločnostiam ani súkromným právnickým osobám).

Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku z 11.5.2005 (č. MF/13515/2005-81) uviedlo, že „konštatovanie, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť beriem na vedomie len za predpokladu, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečia sprostredkovanie vhodnej povinnej práce odsúdeným v rámci schválených rozpočtovaných limitov výdavkov a počtov pracovníkov, vrátane prostriedkov na poskytovanie fakultatívnych príspevkov na úhradu časti nákladov na ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a úrazové poistenie osôb vykonávajúcich práce v rámci výkonu trestu povinnej práce v intenciách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Vzhľadom na uvedené žiadam dôvodovú správu doplniť o stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k predmetnej veci. V prípade, že na zabezpečenie stanovených úloh budú potrebné pracovné sily a finančné prostriedky, žiadam, aby tieto boli pokryté finančnými prostriedkami kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.“.

Uvedené je akceptované tým, že celá koncepcia zákona bola na základe zásadného nesúhlasu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zmenená, pričom sprostredkovanie práce na výkon trestu povinnej práce nebudú uskutočňovať jednotlivé úrady práce sociálnych vecí a rodiny, ale priamo okresné súdy.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce).

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy dopad na verejné financie.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na zamestnanosť:

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na zamestnanosť. Práce v rámci trestu povinnej práce budú vykonávané najmä v takých činnostiach, ktoré sú neatraktívne s ohľadom na druh práce alebo výšku zárobku. Pritom trest povinnej práce je trestom uloženým v trestnom konaní, ktorý musí odsúdený vykonať bez nároku na odmenu. Ide o formu nútenej práce, ktorú umožňuje Ústava SR a Dohovor o nútenej alebo povinnej práci.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. IK § 1

Návrh zákona upravuje výkon trestu povinnej práce, ktorý je ukladaný v trestnom konaní. Hmotno-právne podmienky pre uloženie tohto nového druhu trestu sú obsahom § 54 a § 55 nového Trestného zákona, ktorý bol schválený Národnou radou SR 20.5.2005. Nový Trestný poriadok pritom v § 422 odkazuje ohľadom úpravy vykonávacieho konania trestu povinnej práce na osobitný zákon, ktorým je predložený návrh zákona.

K § 2

Definuje sa obsah trestu povinnej práce, pričom jeho základným atribútom je skutočnosť, že ide o práce charakterizované ich výkonom na verejnoprospešnú činnosť, resp. účely. Môžu byť vykonávané jednak v prospech štátu, vyššieho územného celku a obce, ale aj v prospech právnických osôb, ktoré sa zaoberajú verejnoprospešnými činnosťami. Tieto práce však nemôžu byť vykonávané za účelom zisku pre súkromné fyzické alebo právnické osoby.

Vykonávanie práce je významným výchovným prvkom tohto trestu a má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa.

Ustanovuje sa, že miestom výkonu práce by mal byť predovšetkým obvod okresného súdu, v ktorom má odsúdený bydlisko, keďže tento trest bude odsúdený vykonávať na slobode vo svojom voľnom čase. Pripúšťa sa však, aby so súhlasom odsúdeného bol tento trest vykonaný i mimo obvodu okresného súdu, kde má odsúdený bydlisko, napr. ak nie je možné odsúdenému okamžite poskytnúť konkrétnu prácu a mimo obvodu súdu je zvýšená ponuka týchto prác.

Ustanovuje sa minimálna hranica rozsahu prác, ktoré musí mesačne odsúdený vykonať za účelom zabezpečenia plynulosti výkonu tohto trestu. Zároveň sa ustanovuje, že výkon tohto trestu musí odsúdený vykonať osobne a bez nároku na odmenu.

K § 3

Rozhodnutím, podľa ktorého sa má vykonať trest povinnej práce, je rozsudok, resp. trestný rozkaz. K nariadeniu jeho výkonu je vždy príslušný okresný súd, v ktorého obvode má odsúdený trest vykonať. Predseda senátu súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok, zašle príslušnému okresnému súdu opis rozhodnutia, a to ihneď ako sa rozhodnutie stane vykonateľným.

Navrhuje sa, aby pred samotným nariadením výkonu trestu prerokoval probačný a mediačný úradník s odsúdeným podmienky budúceho výkonu trestu. Probačný a mediačný úradník sa zameria najmä na zistenia, či odsúdený pracuje alebo je nezamestnaný, aký je jeho pracovný čas a pod. tak, aby bol nariadený vhodný druh a miesto výkonu práce.

Povinnosť okresného súdu, v ktorého obvode má odsúdený trest povinnej práce vykonať, rozhodnúť o druhu práce a mieste výkonu trestu povinnej práce vyplýva z toho, že v rámci odsudzujúceho rozsudku je určená len výmera trestu povinnej práce, a to počtom hodín, ktoré je odsúdený povinný odpracovať a prípadne aj povinnosti a obmedzenia, nie však konkrétne miesto a druh práce. Súd, ktorý rozhodoval vo veci samej, nemá totiž potrebné informácie o potrebe týchto prác v mieste výkonu trestu, a pokiaľ by zákon ustanovil, že odsúdený trest vykoná v obvode súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok, znamenalo by to pre niektorých odsúdených neprimerané sprísnenie trestu, ktoré by nesúviselo s povahou a závažnosťou spáchaného činu.

K § 4

Evidenciu vhodných voľných pracovných miest na účely tohto zákona bude viesť probačný a mediačný úradník okresného súdu, ktorý bude zároveň aj prijímať žiadosti jednotlivých právnických osôb o vykonanie práce odsúdeným v rámci výkonu trestu povinnej práce. S takouto právnickou osobou pritom okresný súd uzatvorí písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce, kde sa upravia podrobnosti ohľadom vykonávanej práce.

Tiež sa ustanovuje informačná povinnosť pre jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamovať okresnému súdu ponuku voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti vykonávanej podľa § 52 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak také miesta nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.

Kontrolu nad výkonom trestu povinnej práce bude vykonávať probačný a mediačný úradník tak, ako mu to vyplýva z § 3 zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch. Probačný a mediačný úradník bude tiež kontrolovať dodržiavanie povinností alebo obmedzení, ktoré boli odsúdenému určené súdom v odsudzujúcom rozhodnutí podľa § 55 ods. 1 nového Trestného zákona.

Zároveň sa upravuje otázka spolupôsobenia záujmového združenia občanov pri výkone trestu povinnej práce v zmysle § 4 ods. 4 nového Trestného poriadku.

K § 5 a § 6

V týchto ustanoveniach sa upravuje odklad a prerušenie výkonu trestu. Také rozhodnutie má za následok, že predchádzajúce rozhodnutie, podľa ktorého sa má trest povinnej práce vykonať, nie je možné po určenú dobu vykonať.

O odklade alebo prerušení výkonu trestu rozhoduje sudca súdu, ktorý rozhodol o výkone trestu aj bez návrhu, akonáhle zistí, že sú pre takéto rozhodnutie dané podmienky.

Návrh zákona špecifikuje prípady, kedy je možné rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu trestu (tehotenstvo, materstvo, zdravotný stav, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody v inej veci, vojenská služba a služba ju nahradzujúca).

Predseda senátu môže rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu trestu aj z iných dôležitých dôvodov. Inými dôležitými dôvodmi sú akékoľvek dôvody prechodnej povahy, okrem tých, ktoré sa týkajú zdravotného stavu odsúdeného, pre ktoré by bol bezodkladný výkon trestu pre odsúdeného alebo jemu blízkych osôb mimoriadne obtiažny alebo by bol spojený s ďalšími následkami, ktoré zákon nepredpokladá.

O odklade podľa odseku 3 sa bude môcť rozhodnúť aj opakovane, pokiaľ celá doba odloženia neprevýši 3 mesiace odo dňa, kedy rozhodnutie, ktorým bol trest uložený, nadobudlo právoplatnosť. Prerušenie výkonu trestu podľa odseku 3 môže byť len na nevyhnutnú dobu.

Ustanovuje sa, že do doby, v ktorej sa má vykonať trest, sa nezapočítava doba, počas ktorej bol výkon tohto trestu odložený alebo prerušený.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje upustenie od výkonu trestu. Takéto rozhodnutie má za následok, že trest sa už nevykoná. Zmena zdravotného stavu, ktorá je určujúcim dôvodom pre takéto rozhodnutie, si však odsúdený nesmie privodiť úmyselne, keďže by také konanie by bolo dôvodom na premenu trestu podľa § 8.

Zároveň sa ustanovuje, že ak bez zavinenia odsúdeného nebude výkon trestu nariadený do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z objektívnych dôvodov (pôjde o prípady nemožnosti vykonania trestu z dôvodu neexistencie vhodnej práce), súd upustí od výkonu trestu povinnej práce. V tomto prípade by bolo neúčelné umožňovať naďalej výkon tohto trestu, keďže nebola zistená vhodná práca určená pre výkon tohto trestu. Uvedené korešponduje aj s ustanovením o premlčaní výkonu trestu v novom Trestnom zákone.

K § 8

Návrh zákona špecifikuje v súlade s novým Trestným zákonom podmienky, pri splnení ktorých môže súd rozhodnúť o premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody. Predseda senátu môže, na základe návrhu probačného a mediačného úradníka rozhodnúť o premene trestu, jeho návrhom však nie je viazaný. Predseda senátu môže rozhodnúť aj bez takého návrhu.

Po právoplatnom rozhodnutí o premene trestu alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody, už neprichádza do úvahy ďalší výkon trestu povinnej práce. Predseda senátu súdu, ktorý rozhodol o premene trestu, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.

Zákon upravuje, aby predseda senátu, ak nerozhodne o premene trestu, mohol rozhodnúť o inom druhu alebo mieste výkonu trestu. Uvedené pripadne do úvahy najmä v takom prípade, keď odsúdený nie z vlastnej viny nebude môcť vykonávať určený druh práce alebo práce na určenom mieste a nie je dôvod na upustenie od výkonu trestu.

K § 9

Ustanovuje sa informačná povinnosť ohľadom oznámenia ukončenia prác vykonávaných odsúdeným. Nadväzne na to sa probačnému a mediačnému úradníkovi ukladá povinnosť vypracovať písomnú správu o priebehu výkonu trestu, z ktorej bude zrejmé, ako bol trest uskutočnený a ako boli dodržiavané zo strany odsúdeného primerané obmedzenia a povinnosti, ak boli súdom uložené.

K § 10

Upravuje sa možnosť spracúvania potrebných osobných údajov na účely tohto zákona v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

K § 11 a § 12

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje použiteľnosť Trestného poriadku na konanie o výkone trestu povinnej práce s výnimkou úpravy uvedenej priamo v predloženom zákone. Tiež sa upresňuje výklad pojmov použitých v zákone. Zároveň sa upravuje, že odsúdený znáša náklady spojené s výkonom trestu povinnej práce, keďže ide o výkon trestu uloženého súdom za spáchaný trestný čin. Týmito nákladmi sa rozumejú najmä cestovné náklady, ubytovacie a stravovacie a iné náklady, ktoré vzniknú pri výkone trestu povinnej práce. Z týchto nákladov sú však vylúčené náklady ohľadom výkonu prác u poskytovateľa práce na ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a materiál potrebný na výkon práce.

Keďže ide o výkon trestu uloženého súdom v trestnom konaní, medzi poskytovateľom práce a odsúdeným nevzniká pracovný pomer, ani iný obdobný pracovný vzťah. Z toho potom vyplýva, že prípadné poškodenie zdravia, prípadne smrť pri vykonávaní práce, sa odškodňujú podľa občiansko-právnych predpisov. Avšak za účelom ochrany odsúdeného sa výslovne ustanovuje, že poskytovateľ práce musí primerane zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ako v prípade zamestnávateľa.

K čl. IINávrhom zákona sa novelizuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý upravuje právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním. Pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa ustanovuje informačná povinnosť ohľadom oznamovania okresnému súdu voľných pracovných miest vhodných na výkon trestu povinnej práce, ktoré nebolo možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie pri vykonávaní aktivačnej činnosti podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. IIIÚčinnosť návrhu zákona sa navrhuje v súlade s účinnosťou nových trestných kódexov.

Bratislava, 17. august 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu