Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 495/2013 účinný od 01.07.2015

Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Voľby sú všeobecne uznávané ako základný nástroj demokracie. Voliči nimi ovplyvňujú politický, ekonomický a spoločenský vývoj štátu. Význam volieb je v ich podstate. Od nich sa odvodzuje nielen zloženie zastupiteľských zborov, ale i činnosť poslancov, od ktorých v konečnom dôsledku závisí, akými formami a metódami sa bude vyvíjať uplatňovanie práv a záujmov obyvateľov.
Voľby umožňujú utváranie takých reprezentatívnych orgánov štátu, ktoré odzrkadľujú rozloženie politických síl, smerov a záujmov. Voľbami sa v Slovenskej republike v období po roku 1989 prejavuje politický pluralizmus, súťaže registrovaných politických strán a politických hnutí. Z politologického hľadiska sú voľby veličinou, ktorá sa premieta do základných právnych úprav.
V Slovenskej republike je základným a principiálnym predpisom, z ktorého treba vychádzať Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Tento právny dokument je zárukou pre realizáciu politických práv v praxi. Volebné právo je jedným zo základných politických práv zaručujúcim ústavnou cestou účasť občana na správe vecí verejných. Toto politické právo upravené v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky priznáva oprávnenie v oblasti volieb nielen občanom, ale aj cudzincom a to v závislosti na tom, o aký druh volieb ide. Citovaný článok ústavy zároveň upravuje základné atribúty volebného práva, ako sú tajnosť, priamosť, rovnosť a všeobecnosť.
Spomínané politické práva vo veciach volieb sú v súčasnosti upravené vo viacerých zákonoch. Niektoré z nich boli prijaté pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky, niektoré v súvislosti s účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom Slovenskej republiky a jej orgánov.
Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov, a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda. Najstaršia z týchto úprav pochádza z roku 1990, najmladšia z roku 2004. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu, a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. Zásadné zmeny týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli. Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú, odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb. Široká diskusia sa viedla o zjednocovaní volebných inštitútov týkajúcich sa najmä vytvárania volebných orgánov, vedenia volebnej kampane a jej obmedzení, postupu volebných komisií, postupu voličov pri samotnom akte voľby, vo veciach zamedzenia manipuláciám s výsledkami volieb, transparentnosti financovania volebných kampaní a to aj v súvislosti s odporúčaniami Výboru GRECO Rady Európy.
Na rozdielny prístup zákonodarcu pri úprave volebných inštitútov, terminologickú nejednotnosť, rozdielnosť postupov, ako aj na potrebu záruk zákonnosti a demokratických princípov pri výkone volebného práva poukazovali aj mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je dodržiavanie ľudských práv, politických práv a presadzovanie vysokých štandardov ústavných záruk vo volebnom práve. Z ich poznatkov rezonovala takisto potreba novej zákonnej úpravy a formu jedného volebného zákona podporujú.
Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte. Hoci teória i prax poznajú mnohé volebné systémy a ich variácie, nezaznela v rámci diskusií ani zo strany verejnosti potreba meniť doterajšie systémy pre jednotlivé druhy volieb. Preto si ani navrhovaný zákon nekladie ambície túto časť právneho poriadku meniť.
Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu.
Ostatné sankcie majú viac menej administratívny charakter s cieľom spresniť zoznamy voličov, zabezpečiť bezporuchovú prípravu organizácie volieb a ich vykonanie. V druhej až ôsmej časti sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a pre referendum. Novo sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty. Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní. Posledná deviata časť obsahuje spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Pokiaľ ide o kreovanie komisií, navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Členovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona. Tento spôsob kreovania volebných orgánov zodpovedá tradíciám.
Nový zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Vo veciach transparentnosti volebnej kampane, zabezpečenia rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty, ale i právo verejnosti i štátu na informácie kto a akým spôsobom podporuje kandidátov bude existovať samostatná zákonná úprava.
Súčasťou návrhu je aj novela Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nevyhnutné úpravy, ktoré vyvolal volebný zákon v súvislosti s konaním pred súdmi vo veciach zoznamov voličov a kandidátnych listín.
Návrh zákona sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zjednotiť základné inštitúty volebných predpisov a zaviesť jednotnú terminológiu, aby fungovali rovnako pri všetkých druhoch volieb.
Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je tiež v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných smerníc Európskej únie.


Doložka vybraných vplyvov



A.1. Názov materiálu: návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku
Termín začatia a ukončenia PPK:



A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne* Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X
4. Vplyvy na životné prostredie X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.


A.3. Poznámky



A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím, uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?



A.5. Stanovisko gestorov



Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2013 2014 2015 2016
Príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť 0 0 0 0
z toho:
- vplyv na ŠR 0 0 0 0
- vplyv na územnú samosprávu 0 0 0 0
Výdavky verejnej správy celkom 0 -219 232 0 -1 105 232
v tom:
Voľby do VÚC (2013) 0 0 0 0
Voľby do orgánov samosprávy obcí (2014) 0 0 0 0
Voľby do Európskeho parlamentu (2014) 0 -145 784 0 0
Voľba prezidenta SR (2014) 0 -73 448 0 0
Voľby do NRSR (2016) 0 0 0 -1 105 232
Referendum 0 0 0 0
z toho:
Ministerstvo vnútra SR
- vplyv na ŠR 0 -219 232 0 -1 105 232
- vplyv na územnú samosprávu 0 0 0 0
Celková zamestnanosť 0 0 0 0
- z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0
Financovanie zabezpečené v rozpočte 0 0 0 0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0 0 0 0


2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2013 2014 2015 2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0 -219 232 0 -1 105 232
z toho vplyv na ŠR 0 -219 232 0 -1 105 232
financovanie zabezpečené v rozpočte 0 0 0 0
ostatné zdroje financovania 0 0 0 0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 0 -219 232 0 -1 105 232




Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:




2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Materiál sa zaoberá zjednotením osobitných zákonov upravujúcich problematiku volieb a referenda do jednej právnej úpravy. Výdavky spojené s voľbami sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a konanie volieb sú rozpočtované v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako účelové finančné prostriedky.
Zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, pričom okrskovú volebnú komisiu tvoria zástupcovia politickej strany alebo koalície, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov, zavádza elektronické zasielanie zápisníc okresných volebných komisií a zasielanie zoznamov kandidátov uvedených na kandidátnych listinách na jednu domácnosť.

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné


2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
Objem aktivít Odhadované objemy
2013 2014 2015 2016
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ


2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predložený návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje počet členov okrskových volebných komisií. Podľa doterajšej právnej úpravy členstvo v okrskovej volebnej komisii vzniká delegovaním člena kandidujúcim politickým subjektom, čiže počet členov nie je zákonom určený. Úpravou spôsobu kreovania okrskovej volebnej komisie sa určuje maximálny možný počet členov okrskovej volebnej komisie na 8, čo pri počte 69 283 členov okrskových volebných komisií pri voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 predstavuje zníženie o 21 635 členov. Tato skutočnosť má vplyv na zníženie výdavkov na odmeny za výkon funkcie člena okrskovej volebnej komisie.
Za účasť v okrskových volebných komisiách týmto členom prináleží odmena. Výšku odmeny zákon nevymedzuje konkrétnou sumou, uvádza spôsob ustanovenia jej výšky. Na deň konania volieb sa výška odmeny pohybuje od 38-43 eur. Pri výpočte úspory sa berie do úvahy priemerná výška odmeny, a to 40 eur na deň konania volieb, čo predstavuje absolútnu úsporu vo výške 865 400 Eur v prepočte na 21 635 členov.
V osobitných zákonoch upravujúcich problematiku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu sa zoznam kandidátov uvedených na zaregistrovaných kandidátnych listinách zasiela každému oprávnenému voličovi. Navrhovanou úpravou sa navrhuje zasielanie zoznamov kandidátov do domácností, čo pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje úsporu vo výške 166 384 eur a voľbách do Európskeho parlamentu výšku 72 336 eur. Pri výpočte úspory za zasielanie zoznamov kandidátov sa vychádzalo z jednotkovej ceny kancelárskeho papiera a skutočného počtu obývaných domov a bytov zverejnenej Štatistickým úradom SR k roku 2011.
Zavedením elektronického zasielania zápisníc okresných volebných komisií sa vypúšťa potreba ochrany príslušníkmi Policajného zboru pri prevoze zápisníc okresných volebných komisií o výsledkoch volieb do Ústrednej volebnej komisie a s tým súvisiacich príplatkových náležitostí vo výške 55 534 eur a odvodov do poistných fondov vo výške 17 914 eur.

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do NR SR s predpokladom čerpania
Návrh rozpočtu pre rok 2016 predpoklad čerpania úspora
voľby NR SR 8 963 870 7 858 638 1 105 232
610 813 097 757 563 55 534
620 284 179 266 265 17 914
630 2 636 404 2 470 020 166 384
640 5 230 190 4 364 790 865 400
700 0 0 0


Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do EP s predpokladom čerpania
Návrh rozpočtu pre rok 2014 Predpoklad čerpania úspora
voľby do EP 7 691 194 7 545 410 145 784
610 1 183 918 1 128 384 55 534
620 413 776 395 862 17 914
630 1 950 890 1 878 554 72 336
640 4 142 610 4 142 610 0
700 0 0 0


Porovnanie návrhu rozpočtu - voľba prezidenta SR s predpokladom čerpania
Návrh rozpočtu pre rok 2014 Predpoklad čerpania úspora
voľba prezidenta 9 741 129 9 667 681 73 448
610 1 686 223 1 630 689 55 534
620 589 334 571 420 17 914
630 2 331 222 2 331 222 0
640 5 134 350 5 134 350 0
700 0 0 0


Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách) Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka
2013 2014 2015 2016
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách) Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka
2013 2014 2015 2016
Bežné výdavky (600) -219 232 -1 105 232
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) -111 068 -55 534
Poistné a príspevok do poisťovní (620) -35 828 -17 914
Tovary a služby (630)2 -72 336 -166 384
Bežné transfery (640)2 -865 400
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka
2013 2014 2015 2016
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“


* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)




Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.) Poskytovanou službou sa nahrádza osobné doručovanie zápisníc okresných volebných komisií. Úroveň poskytovania elektronických služieb prebieha priamo medzi okresnými volebnými komisiami a Ústrednou volebnou komisiou formou elektronického zasielania snímky podpísanej zápisnice o výsledku volieb.
Okrem toho sa nahrádza sa písomné vyhotovovanie zápisnice elektronickou formou a doručovanie elektronicky. Eliminuje sa pritom chybovosť v zápisniciach a zvyšuje sa rýchlosť zisťovania výsledkov.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.) Zasielanie snímku podpísanej zápisnice o výsledku volieb zabezpečuje zachovanie presného významu vymieňaných údajov.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.) Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.) Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.) Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.) Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.) Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.) Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.) Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.) Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.) Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.) Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.) Nie






































DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda SR
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je/nie je upravená v práve Európskej únie:
- primárnom v čl. 20, 22 ZFEÚ v spojitosti so zásadou nediskriminácie na základe štátneho občianstva
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty,
2. nelegislatívne akty,

Smernica Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú.v.EÚ L26, 26.1.2013, s.27-29)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009),
Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.01, s.12-18)
Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.1, s. 7-11)

b) je/nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C- 145/04 Španielske kráľovstvo
verzus Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 12. 9. 2006,
I-07917 [2006]

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-300/04 Eman a Sevinger proti College van burgemeester en wethouders van Den Haag zo dňa z 12. 9. 2006, I- 08055 [2006]

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia – povinnosť prebrať smernicu 2013/1/EU do 28. januára 2014
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov - podľa uznesenia č. 155/2013 bod B.3 povinnosť predložiť do vlády návrh právneho predpisu preberajúceho smernicu 2013/1/EU do 25. septembra 2013
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – začaté konanie v systéme EU – Pilot 1627/10/JUST – vo veci nesprávnej transpozície smernice 93/109/ES
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie: Úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):
MV SR
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1:
Predmetom úpravy tohto zákona sú podmienky výkonu volebného práva a organizácia všetkých druhov volieb a referenda v Slovenskej republike.
K § 2:
Ustanovujú sa zásady výkonu volebného práva, ktoré sú v súlade ústavnými zásadami volebného práva zakotvenými v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.
K § 3:
Volebné právo sa priznáva každej fyzickej osobe, ktorá najneskôr v deň konania volieb dovŕšila 18 rokov veku. Táto podmienka je spoločná pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Ďalšie podmienky práva voliť v závislosti od druhu volieb ustanovuje zákon v osobitných častiach.
K § 4:
Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava výslovne upravuje ako prekážku aktívneho volebného práva pre všetky druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.
K § 5:
Ustanovenie odkazuje na osobitnú časť zákona, v ktorej sú upravené podmienky pasívneho volebného práva pre jednotlivé druhy volieb. Pre všetky druhy volieb nie je spoločná žiadna podmienka pasívneho volebného práva, a to najmä z dôvodu, že tieto sú rozdielne pre každý druh volieb, ako aj z dôvodu, že volebný kódex upravuje aj podmienky výkonu referenda a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, kde uplatnenie pasívneho volebného práva neprichádza vôbec do úvahy.
K § 6:
Z dôvodov uvedených v odôvodnení k § 4 sa obdobne ustanovuje prekážka práva byť volený. Oproti doterajšej úprave sa ako obmedzenie pasívneho volebného práva ponecháva len výkon trestu odňatia slobody. Táto prekážka je spoločná pre všetky druhy volieb.
K § 7:
Volebné obvody pre jednotlivé druhy volieb ustanovuje návrh v osobitných častiach.
K § 8:
Úprava utvárania volebných okrskov je rovnaká pri všetkých druhoch volieb v Slovenskej republike. Riešenie zodpovedá požiadavke, aby sa volebný akt priblížil voličovi a zodpovedá požiadavke plynulého priebehu hlasovania. Aj keď sa navrhuje, aby volebný okrsok zahŕňal spravidla 1000 voličov, nie je vylúčené prekročiť tento počet v odôvodnených prípadoch (napríklad, aby sa neutvárali okrsky s veľmi malým počtom voličov). Zároveň toto ustanovenie rieši aj spôsob označovania volebných okrskov.
K § 9:
Pôsobnosť pri zostavovaní a vedení stáleho zoznamu voličov sa zveruje obciam. Ide o nepretržitú evidenciu voličov. Obec je povinná priebežne zisťovať skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť zmeny v stálom zozname voličov a tieto zmeny aj vykonávať. Štátnym orgánom je uložená povinnosť oznamovať obciam skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny v zozname voličov. V návrhu sa presne ustanovuje, aké údaje má stály zoznam voličov obsahovať, ako aj prípady, kedy je potrebné voliča do zoznamu zapísať, resp. vyčiarknuť, alebo vykonať zmenu na základe iných zákonom ustanovených skutočností.
Oproti doterajšej právnej úprave, v stálom zozname voličov sa vedú údaje aj o cudzincoch majúcich trvalý pobyt na území obce. Táto zmena má význam pri zostavovaní zoznamov voličov pre voľby, v ktorých sa priznáva aktívne volebné právo cudzincom.
K § 10:
Inštitút námietkového konania k stálemu zoznamu voličov slúži voličovi na overenie, či je v zozname zapísaná, resp. či sú údaje o nej úplné a pravdivé. Obec v úradných hodinách umožňuje nahliadnuť do stáleho zoznamu voličov. Ak obec žiadosti voliča o zmenu alebo doplnenie údajov v stálom zozname nevyhovie, má právo sa takáto osoba obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu voličov. Konanie upravujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
K § 11:
Zoznam voličov pre jednotlivé volebné okrsky vyhotovuje obec zo stáleho zoznamu voličov a odovzdáva ho okrskovej volebnej komisii najneskôr hodinu pred začatím hlasovania. Ukladá sa povinnosť členom okrskových volebných komisií zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch voličov, ktoré spracúvajú. Táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť vyplýva všetkým spracovateľom osobných údajov občanov z ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 12:
Ustanovenie je organizačného charakteru. Vymenúva orgány, ktoré sa musia zriadiť na základe zákona na riadenie a vykonanie volieb. Keďže okrem volebných komisií, ktoré priamo vykonávajú úkony pri volebnom akte, zisťovaní a vyhlasovaní výsledkov volieb je nevyhnutné zabezpečiť množstvo ďalších úkonov organizačného, materiálneho, personálneho a iného charakteru, pôsobia vo voľbách aj ďalšie orgány, ktoré plnia tieto úlohy. V odseku 4 sa vymenúvajú tieto štátne orgány a subjekty územnej samosprávy. Ide predovšetkým o ministerstvo vnútra, ktoré je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre organizáciu volieb, Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý podľa zákona o štátnej štatistike zabezpečuje organizačné, personálne a technické vybavenie na spracovanie výsledkov volieb a referenda, okresné úrady, ktoré zabezpečujú úlohy vo vzťahu k volebným komisiám a obciam, samosprávne kraje a obce, ktoré plnia úlohy podľa tohto zákona pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.
Ministerstvu vnútra sa explicitne ukladá vytvoriť podmienky na plnenie úloh ústrednej volebnej komisie a na tento účel utvoriť odborný a administratívny útvar. Obdobne sa ukladajú úlohy štatistickému úradu pre súčinnosť pri spracúvaní výsledkov volieb volebnými komisiami.
K § 13:
Taxatívne sa ustanovuje, kto nemôže byť členom volebnej komisie. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby zákonom vymedzený funkcionári nemali vplyv a možnosť zasahovať do riadenia volebného procesu. Rozsah vymedzených funkcií je odvodený od funkcií, ktoré sú volené vo voľbách.
K § 14:
Ide o ustanovenia, ktoré sú spoločné pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Upravuje sa členstvo volebnej komisie, spôsob zloženia sľubu členov volebnej komisie, spôsob jej rokovania, určenie predsedu a podpredsedu a utvorenie jej odborného sumarizačného útvaru. Spôsob kreácie volebných komisií a delegovanie zástupcov do týchto komisií upravujú osobitné časti zákona rôzne pre jednotlivé druhy volieb.
Členom volebnej komisie môže byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku.
Ustanovuje sa minimálny počet členov volebnej komisie. Tento počet zodpovedá potrebám činnosti komisie pri výkone jej pôsobnosti, hlasovaní, ako aj zabezpečovaní hlasovania do prenosnej volebnej schránky, pokiaľ ide o okrskové volebné komisie.
Navrhuje sa vylúčiť sprístupňovanie informácií o hlasovaní jednotlivých členov volebných komisií zo sprístupňovania informácií podľa č. 211/2000 Z. z. Rozhodnutia volebných komisií majú povahu individuálnych rozhodnutí, ktoré sú v mnohých prípadoch preskúmateľné súdom. Zverejnenie informácie o tom, ktorý člen ako hlasoval by mohlo mať aj negatívny vplyv na konanie fyzických a právnických osôb, ako aj vplyv na konanie člena komisie pri rozhodovaní.
K § 15:
Zapisovateľ volebnej komisie plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie, zúčastňuje sa na jej rokovaní bez práva hlasovať, zákon mu priznáva len poradný hlas. Na rozdiel od doterajších právnych úprav na úseku volieb, zákon jednoznačne ustanovuje, že zapisovateľom volebnej komisie môže byť len taká osoba, ktorá je zamestnancom orgánu zabezpečujúceho činnosť tejto volebnej komisie.
Do kompetencie zapisovateľa volebnej komisie sa zveruje riadenie žrebovania predsedu a podpredsedu komisie, ktoré sa vykoná na prvom zasadnutí komisie. Zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce.
Zloženie sľubu je podmienkou toho aby zapisovateľ mohol vykonávať funkciu podľa tohto zákona.
K § 16:
Taxatívne sa uvádzajú náležitosti rozhodnutia o vyhlásení volieb, ktoré sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Voľby sa budú konať v jeden deň, s určeným časom od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny, s právom starostu obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu.
K § 17:
V záujme všeobecnej informovanosti sa ukladá obciam povinnosť informovať o podmienkach práva voliť a práva byť volený. Miestom, na ktorom povinne zverejnení informáciu každá obec bude úradná tabuľa obce, určená podľa osobitných predpisov na zverejňovanie všeobecne záväzných nariadení obce a ďalších aktov vydávaných obcou a jej orgánmi. Na internetovej stránke zverejnia informáciu len obce, ktoré internetovú stránku majú zriadenú.
V súlade s článkom 12 Smernice 93/109/ES ustanovuje sa v odseku 2 obci povinnosť informovať o podmienkach a podrobných pravidlách práva voliť a práva byť volený do Európskeho parlamentu osobitne občanov iných členských štátov Európskej únie s trvalým pobytom na území obce. Informácia sa zasiela spôsobom ako oznámenie podľa odseku 2, teda v písomnej forme a voličom do domácnosti.
Oznámenie o čase a mieste konania volieb, ktoré obec zasiela do každej domácnosti pri všetkých druhoch volieb musí obsahovať všetky nevyhnutné údaje, ktoré neuvádza rozhodnutie o vyhlásení volieb. V informačných materiáloch sa tieto údaje budú uvádzať aj v jazyku národnostných menšín v obciach, ktoré sú v zozname podľa osobitného predpisu, a v ktorých príslušníci národnostných menšín tvoria významnú časť obyvateľstva.
K § 18:
Podrobne sa upravujú náležitosti vybavenia volebnej miestnosti, ustanovuje sa povinnosť obci určiť osobitné priestory na úpravu hlasovacích lístkov tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania. Určenie dostatočného počtu týchto priestorov s prihliadnutím na počet voličov, by malo zabezpečiť plynulý priebeh hlasovania. Novo sa upravuje odkladanie nepoužitých a nesprávne upravených hlasovacích lístkov do osobitnej schránky. Podľa návrhu musí byť zapečatená, aby sa znemožnila manipulácia. Ide o opatrenie zohľadňujúce predchádzajúce medializácie tzv. „kupovania“ hlasovacích lístkov a tým ovplyvňovania voličov.
K § 19:
Ustanovuje sa povinnosť predsedu okrskovej volebnej komisie vyhlásiť hlasovanie za začaté až po vykonaní kontroly vybavenia volebnej miestnosti a po odstránení zistených nedostatkov.
K § 20:
Ustanovuje sa činnosť voliča vo volebnej miestnosti a činnosť členov okrskovej volebnej komisie, ktorí zabezpečujú realizáciu volebného práva, t.j. vykonanie volebného aktu. Oproti doterajším volebným pravidlám zavádza sa povinnosť voliča vlastnoručným podpisom v zozname voličov potvrdiť prevzatie hlasovacích lístkov a obálky a postup ak volič tak urobiť nemôže. Osobitne je upravený postup pre osoby, ktoré nie sú spôsobilé samé vyznačiť svoju voľbu na hlasovacom lístku a postup pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky.
Voličovi sa ukladá povinnosť odložiť nepoužité hlasovacie lístky do určenej schránky.
Zákon osobitne rieši spôsob hlasovania v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody racionálnym spôsobom, keďže väznené osoby často nemajú preukaz totožnosti, navrhuje sa, aby ich totožnosť bolo možné preukázať aj svedectvom príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
K § 21:
Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie v prípadoch, keď nie je možno začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho ukončiť. O posunutí začiatku hlasovania alebo o predĺžení času hlasovania upovedomí okrsková volebná komisia voličov spôsobom v mieste obvyklým a tieto skutočnosti poznamená v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania.
K § 22:
Ustanovuje sa, zodpovednosť predsedu okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti jej podpredsedu, za poriadok vo volebnej miestnosti a záväznosť jeho pokynov na zachovanie poriadku pre všetkých, ktorí sú prítomní vo volebnej miestnosti .
K § 23:
Vymedzuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti počas hlasovania a pri sčítaní hlasov. Súčasne sa ukladá povinnosť obci vymedziť vo volebnej miestnosti osobitný priestor pre zástupcov nezávislých kandidátov, ktorí prejavia záujem o sledovanie priebehu hlasovania a sčítania hlasov.
K § 24:
Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania majú možnosť hlasovať už len tí voliči, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Okrsková volebná komisia takýmto voličom nemôže odoprieť možnosť výkonu ich volebného práva.
K § 25:
Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie po skončení hlasovania a spôsob posudzovania platnosti hlasovacích lístkov a obálok. O platnosti hlasovacieho lístka a obálky rozhoduje okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
K § 26, § 28 a § 29:
Ukladá sa volebným komisiám povinnosť vyhotoviť dvoch rovnopisoch zápisnicu v , ktorú podpisujú členovia volebnej komisie. Nepodpísanie zápisnice členom volebnej komisie nemá vplyv na jej platnosť. Náležitosti jednotlivých zápisníc ustanovuje zákon v osobitných častiach.
Postupné budovanie informatizácie spoločnosti si vyžaduje zavádzanie nových postupov aj v oblasti volebného práva. Všeobecný záujem na správnom a rýchlom spracovaní výsledkov volieb vyúsťuje do úpravy spracovania a doručovania zápisnice okrskovej volebnej komisie elektronicky. V ustanovení sa tento postup konkretizuje a špecifikuje. Takýto spôsob si vynucuje aj zavedenie opatrení na zachovanie bezpečnosti prenášaných informácií a ich verifikáciu komisiou.

K § 27:
Výsledky hlasovania vo volebnom okrsku vyhlasuje predseda okrskovej volebnej komisie po vyhotovení oboch rovnopisov zápisnice a ich podpísaní. Volebné dokumenty odovzdáva okrsková volebná komisia do úschovy obce.
K § 30:
Ustanovujú sa subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť pre činnosť volebných komisií materiálne prostriedky a osoby na organizačnú prípravu a vykonanie volieb.
K § 31:
Vo voľbách budú plniť jednotlivé úlohy predovšetkým orgány verejnej moci (čl. 26
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré budú povinné spolupracovať v záujme riadnej prípravy a priebehu volieb.
K § 32:
Ustanovujú sa podmienky pre nerušený výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie najmä v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Člen a zapisovateľ volebnej komisie má z titulu výkonu funkcie nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy alebo platu v sume jeho priemerného zárobku, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou.
Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy alebo platu má nárok, aby mu bola vyplatená suma uhradená.
K § 33:
Voľby vo všeobecnosti sú celospoločenskou udalosťou. Preto výdavky spojené s ich prípravou a konaním sú hradené zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa neuhrádzajú výdavky spojené s vedením volebnej kampane.
K § 34:
Všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa bude v plnej miere vzťahovať na konanie o správnych deliktoch a pokutách podľa § 40 a § 41 zákona, na rozhodovanie volebných orgánov v ostatných veciach sa tento zákon vzťahovať nebude.
Reaguje sa na nutnosť riešiť situáciu, v ktorej si obce nesplnia úlohy potrebné, podľa tohto zákona, na prípravu a vykonanie volieb. Ustanovuje sa povinnosť prednostu okresného úradu tieto úlohy zabezpečiť bezodkladne.
K § 35:
Ustanovujú sa podmienky na odovzdanie a úschovu volebných dokumentov príslušným subjektom s tým, že dňom prevzatia týchto dokumentov sa stávajú súčasťou ich registratúry. Pokiaľ ide o sprístupňovanie volebných dokumentov, sprístupňovaniu podľa zákona o slobode informácií bude podliehať len zápisnica o výsledku volieb. Ostatné dokumenty možno sprístupniť len súdom a orgánom činným v trestnom konaní.
K § 36 a § 37:
Navrhuje sa zakotviť skutkové podstaty priestupkov, ktoré doterajšie zákony neobsahovali. Skutkové podstaty sú formulované podľa skúseností volebných orgánov týkajúcich sa poriadku vo volebnej miestnosti, nakladania s nepoužitými hlasovacími lístkami, neuvedením potrebných údajov a naopak uvedením nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení.
Priestupky budú prejednávať okresné úrady a na konanie o nich je ustanovený postup osobitným zákonom o priestupkoch.
K § 38:
Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.
K § 39:
Pasívne volebné právo sa odvodzuje od aktívneho volebného práva s tým, že veková hranica je 21 rokov a na rozdiel od aktívneho volebného práva je viazané na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Úprava vychádza z ustanovenia čl. 74 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
K § 40:
Zakotvuje sa, že pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.
K § 41:
Ustanovujú sa náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o voľbu poštou. Osobitný zoznam voličov vedie ministerstvo vnútra.
K § 42:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom voliť hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 43:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 44:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je nielen zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Navrhovaný systém kreácie komisie zabezpečí dostatočný počet členov, pričom sa zohľadňuje aj určitý prvok šetrenia finančných prostriedkov na volebné komisie.
Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 45:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.
K § 46:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona. Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 47:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície zapisovateľovi ústrednej volebnej komisie. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 17 000 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
K § 48:
Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.
K § 49:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti. Na webovom sídle ministerstva vnútra bude uverejnený zoznam zaregistrovaných kandidátov na účely informovanosti voličov, ktorí požiadajú o voľbu poštou.
K § 50:
Osobitnou úpravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

K § 51:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana, politické hnutie alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce. Zároveň sa ustanovuje postup a náležitosti odvolania a vzdania sa kandidáta, pričom sa vychádza zo skúseností a poznatkov volebných orgánov a doteraz riešených problémov.
K § 52:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohých iných vyspelých demokratických štátoch.
Prvotnú informáciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácnosti.
K § 53:
Vyhlásenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné
K § 54:
Zákon umožňuje dva spôsoby voľby - voľby na území Slovenskej republiky a voľby mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.
K § 55:
Ustanovuje sa presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu alebo rozhodnutia súdu, v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu.
K § 56:
Ustanovuje sa spôsob voľby poštou, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
K § 57:
Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby poštou osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.
K § 58:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov odovzdaných pre politické strany a koalície a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.
K § 59:
Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac ako štyrom kandidátom.
K § 60:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 61:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 62:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.
K § 63:
Ustanovujú sa podmienky pre postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov. Základnou podmienkou je, aby politická strana alebo politické hnutie získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Koalícia musí získať sedem, resp. desať percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v závislosti od počtu politických subjektov tvoriacich koalíciu.
K § 64:
Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie, ak zistí, že podmienky stanovené na postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov nesplnil žiadny kandidujúci politický subjekt.
K § 65:
Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície.
Ustanovuje sa presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.
K § 66:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané mená kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií.
Povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 súvisí s úhradou príspevku za získané hlasy podľa zákona o politických stranách. .
K § 67:
Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je legitimovaná ústredná volebná komisia ako orgánom, ktorý riadi voľby a zisťuje konečné výsledky volieb.
K § 68:
Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany, politického hnutia alebo koalície na uprázdnený mandát, a to v závislosti od poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom sa mandát poslanca uprázdnil, alebo keď sa mandát poslanca neuplatňuje.
K § 69:
Pri vymedzení aktívneho volebného práva návrh vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a zo Smernice 93/109/ES Rady Európskeho spoločenstva. Okrem občanov Slovenskej republiky je právo voliť priznané aj občanom iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a spĺňajú ustanovenú vekovú hranicu. Právo voliť do Európskeho parlamentu nemajú občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí boli vo svojom domovskom štáte pozbavení práva voliť. Voliť do Európskeho parlamentu možno len v jednom členskom štáte Európskej únie.
K § 70:
Pre voľby do Európskeho parlamentu pasívne volebné právo tak u občana Slovenskej republiky ako aj občana iného členského štátu predpokladá splnenie dvoch základných podmienok . Vek 21 rokov, ktorý musí kandidát dosiahnuť najneskôr v deň konania volieb a trvalý pobytu na území Slovenskej republiky. Občan iného členského štátu musí popri veku a trvalom pobyte na území Slovenskej republiky spĺňať ešte ďalšiu podmienku, nesmie byť v členskom štáte únie, ktorého je štátnym občanom pozbavený práva byť volený.. V oboch prípadoch nesmú mať kandidáti prekážky práva byť volený podľa § 6 zákona. Dĺžka volebného obdobia poslancov Európskeho parlamentu je ustanovená v čl. 3 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu.
K § 71:
Zakotvuje sa, že pre voľby do Európskeho parlamentu tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.
K § 72:
Ustanovenie o zapísaní voliča - občana iného členského štátu do zoznamu voličov na území Slovenskej republiky sa oproti doterajšiemu zákonu precizuje taxatívnym výpočtom údajov, ktoré sú obsahom žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vyhlásenia, ktoré pripája občan iného členského štátu k žiadosti. Údaje uvedené v žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vo vyhlásení sa stávajú obsahom informácie, ktorú Slovenská republika, v súlade s článkom 13 Smernice 93/109/ES poskytuje ako členský štát pobytu členskému štátu, ktorého je volič štátnym občanom.
Včasným poskytnutím informácie zo strany Slovenskej republiky resp. zo strany iného členského štátu sa má zabrániť tomu istému voličovi v dvojnásobnom hlasovaní – na území Slovenskej republiky a aj na území členského štátu, ktorého je štátnym občanom. Pre zjednodušenie a zrýchlenie celého procesu informovania, povinným na doručenie informácie inému členskému štátu sa stáva ministerstvo vnútra, ktoré plní úlohu komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie.
K § 73:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 74:
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 75:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má aspoň päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 76:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K §77:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 78:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnej listiny a pripojených dokumentov, ktorú môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície kompetentnému orgánu, ktorým je ústredná volebná komisia. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 1 700 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
Skutočnosti tvoriace obsah kandidátnej listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripája ku kandidátnej listine sa musia zhodovať, a to bez ohľadu na to, či je kandidát občanom Slovenskej republiky alebo ide o občana iného členského štátu Európskej únie.
V súlade so zmenou európskej legislatívy (čl. 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES ) osvedčenie kompetentných správnych orgánov, ktorým musel kandidát - občan iného členského štátu Európskej únie preukazovať, že nebol v domovskom členskom štáte pozbavený práva byť volený, sa nahrádza jeho písomným vyhlásením o neexistencii takejto prekážky výkonu pasívneho volebného práva. Vykonanou zmenou v európskej legislatíve sa odstraňujú ťažkosti spojené so získavaním spomenutého osvedčenia a s identifikáciou orgánov príslušných na vydanie osvedčenia. Písomné vyhlásenie kandidáta sa stáva v ďalšom procese predmetom overovania v domovskom členskom štáte kandidáta.
V súlade so zmenou článku 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES sa pre efektívnejšiu identifikáciu kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie údaje, ktoré je povinný uviesť vo vyhlásení, dopĺňajú o dátum a miesto narodenia, adresu jeho pobytu v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom, adresu jeho pobytu v Slovenskej republike a údaje o volebnom obvode v ktorom bol naposledy zapísaný do zoznamu voličov v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom.
K § 79:
Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.
K § 80:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutie ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa aj v prípade volieb do Európskeho parlamentu zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti a súčasne sa vymedzuje sa súbor údajov, ktoré sa v zozname zaregistrovaných kandidátov uvádzajú o každom kandidátov.
V odseku 7 sa zverujú sa do kompetencie ministerstva vnútra úlohy, ktoré plní aj ako orgán komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie a úlohy, ktoré plní vo vzťahu k ústrednej volebnej komisii .
Postupom ústrednej volebnej komisie uvedeným v odsekoch 10 a11 sa má zabrániť v súlade s čl. 6 ods. 4 a čl. 13 Smernice 93/109/ES/ dvojnásobnej kandidatúre kandidáta a zvoleniu toho kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie, ktorého vyhlásenie o spôsobilosti byť volený je v rozpore s výsledkom overenia obsahu vyhlásenia v jeho domovskom členskom štáte.
K § 81:
Osobitnou úpravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.
K § 82:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 83:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohých iných vyspelých demokratických štátoch.
Prvotnú informáciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácností.
K § 84:
Vyhlásenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné
K § 85:
Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.
Ustanovuje sa a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 86:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.
K § 87:
Taxatívne sa uvádzajú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac, ako dvom kandidátom.

K § 88:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn okresnej volebnej komisie.
K § 89:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 90:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.
K § 91:
Ustanovujú sa podmienky prideľovania mandátov. Základnou podmienkou je, aby politická strana, politické hnutie alebo koalícia získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
K § 92:
Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície. Ustanovuje sa aj presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.
K § 93:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie, ako aj povinnosť ústrednej volebnej komisie zverejniť celkové výsledky volieb až po ukončení volieb v členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdali hlasy ako poslední, čím sa sleduje zabrániť ovplyvňovaniu voličov. Ukladá sa ústrednej volebnej komisii predložiť zápisnicu o výsledkoch volieb predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je povinný oznámiť výsledky Európskemu parlamentu.
K § 94:
Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Európskeho parlamentu je legitimovaná ústredná volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb.

K § 95:
Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany alebo koalície na uprázdnený mandát a to v závislosti od ich poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási ústredná volebná komisia do 15 dní od doručenia oznámenia Európskeho parlamentu o uprázdnení mandátu Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky informuje Európsky parlament o nastúpení náhradníka.
K § 96:
Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona. Ustanovenie je v súlade s čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
K § 97:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 98:
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičné výbory do ústrednej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 99:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičného výboru do okresnej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 100:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 101:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 102:
Ustanovujú sa náležitosti návrhu kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ako aj oprávnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie návrhu a postup rozhodovania o takomto návrhu po jeho preskúmaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky prijatie návrhu oznamuje kandidátovi a ústrednej volebnej komisii. Odmietnutie návrhu oznamuje kandidátovi, ktorý môže podať proti odmietnutiu návrhu podnet na preskúmanie takéhoto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
K § 103:
S kandidatúrou disponuje len kandidát na prezidenta. Dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti vo volebných miestnostiach. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 104:
Upravujú sa náležitosti hlasovacieho lístka, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov. Ústredná volebná komisia overuje správnosť údajov na hlasovacom lístku a ustanovenie upravuje spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lístkov na obce. Voliči dostanú hlasovacie lístky tak, ako je to v prípade aj iných volieb, v deň konania volieb vo volebnej miestnosti.
K § 105:
Vyhlásenie volieb prezidenta Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné.
K § 106:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.
Ustanovuje sa zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 107:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a obálok a zisťovaní počtu platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Zistené výsledky uvádza komisia vo svojej zápisnici.
K § 108:
Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.
K § 109:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 110:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 111:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.
K § 112:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku volieb ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.
K § 113:
Taxatívne sa uvádzajú náležitosti vyhlásenia výsledkov volieb.
K § 114:
Druhé kolo volieb vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Pre druhé kolo volieb platia ustanovenia vymenované v odseku 2.
K § 115:
Právo hlasovať v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona.
K § 116:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň konania ľudového hlasovania zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 117:
Členov ústrednej volebnej komisie delegujú politické strany alebo koalície, ktoré sú zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania.
K § 118:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zastúpenie politickej strany alebo koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 119:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.
K § 120:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 121:
Vyhlásenie ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky zákon zveruje v súlade s Čl. 89 ods. 2 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
K § 122:
Ustanovujú sa náležitosti hlasovacieho lístka pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje ministerstvo vnútra. Ustanovenie upravuje aj spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lístkov na obce.
K § 123:
Ustanovuje sa postup pri zápise do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 124:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a zisťovaní počtu platných hlasov za odvolanie, resp. neodvolanie prezidenta Slovenskej republiky. Zistené výsledky uvádza komisia vo svojej zápisnici.
K § 125:
Taxatívne sa vymenúvajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.
K § 126:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 127:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 128:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova dokumentov z ľudového hlasovania sa zveruje okresnému úradu.
K § 129:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku ľudového hlasovania. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku ľudového hlasovania ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.
K § 130:
Taxatívne sa vymenúvajú náležitosti, ktoré sú obsahom vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania.
K § 131:
Aktívne volebné právo sa priznáva občanom Slovenskej republiky a cudzincom, ktorí majú trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia. Veková hranica 18 rokov ako aj prekážky vo výkone práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.

K § 132:
Podmienky pasívneho volebného práva pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja sú odvodené od aktívneho volebného práva s tým, že obec trvalého pobytu kandidáta musí patriť do územia volebného obvodu, v ktorom obyvateľ samosprávneho kraja kandiduje. V tomto prípade sa použije aj ustanovenie o prekážkach vo výkone práva byť volený.
K § 133:
Pre voľby predsedu samosprávneho kraja sa vyžaduje veková hranica 25 rokov a trvalý pobyt kandidáta v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia
K § 134:
Poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja volia obyvatelia v jednomandátových a viacmandátových volebných obvodoch, ktoré utvára pomerne k počtu obyvateľov zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Informáciu o počte volebných obvodov a počte poslancov, ktorý sa v nich má voliť sa uverejňuje na webovom sídle samosprávneho kraja.
Pre voľbu predsedu samosprávneho kraja, sa neutvárajú viaceré volebné obvody, samosprávny kraj je jediným jednomandátovým volebným obvodom.
K § 135:
Do ústrednej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v polovici samosprávnych krajov jedného člena a jedného náhradníka. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka doručuje politická strana alebo koalícia predsedovi vlády Slovenskej republiky v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo ústrednej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
Ústredná volebná komisia a jej odborný sumarizačný útvar sú zriadené na celé volebné obdobie.
K § 136:
Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do volebnej komisie samosprávneho kraja, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.
Oprávnené subjekty môžu delegovať do komisie popri jednom zástupcovi aj jedného náhradníka. Počet členov komisie musí byť minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti volebnej komisie samosprávneho kraja sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja doplniť chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
Volebné komisie samosprávneho kraja a ich odborné sumarizačné útvary sú zriadené na celé volebné obdobie.
K § 137:
Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s volebným obvodom. Obvodná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany alebo koalície do obvodnej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja v určenom počte volebných obvodov. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, subjekt, ktorému sa oznámenie o delegovaní doručuje a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Pre zabezpečenie funkčnosti obvodnej volebnej komisie sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.
Súčasťou obvodnej volebnej komisie je aj jej odborný sumarizačný útvar utvorený štatistickým úradom.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v obvodnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy pri príprave a priebehu volieb.
K § 138:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa obvodnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje predsedovi samosprávneho kraja.
K § 139:
Ustanovuje sa spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, určujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie. Okrskové volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie.
K § 140:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré musia byť k nim pripojené a ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte 400 podpisov.
Ukladá sa zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnych listín. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.
K § 141:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátov volebnou komisiou samosprávneho kraja tak, že konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu komisie o nezaregistrovaní kandidáta sa zveruje súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, jeho rozhodnutie vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.
K § 142:
Ustanovujú sa náležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý sa vyhotovuje podľa volebných obvodov a ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja.
Ukladá sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 143:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 144:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Uvedením kandidátov na jednej strane hlasovacieho lístka sa má zabrániť znevýhodneniu kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane. Aj v prípade týchto volieb volič dostane hlasovací lístok až vo volebnej miestnosti.
K § 145:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré k nim musia byť pripojené pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na predsedu samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi - obyvateľmi samosprávneho kraja, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte 1 000 podpisov.
Ukladá sa zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnej listiny. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.
K § 146:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátov na predsedu samosprávneho kraja volebnou komisiou samosprávneho kraja; konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nezaregistrovaní kandidáta zákon zveruje príslušnému súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, rozhodnutie súdu vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.
K § 147:
Ustanovujú sa náležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja.
Ukladá sa povinnosť obci zoznam zaregistrovaných kandidátov uverejniť spôsobom v mieste obvyklým.
K § 148:
Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 143.
K § 149:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov a jednostranný. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Voličovi vydá hlasovací lístok okrsková volebná komisia vo volebnej miestnosti spolu s hlasovacím lístkom pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja.
K § 150:
Vyhlásenie volieb do orgánov samosprávnych krajov sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh upravuje aj prípady, kedy z akýchkoľvek dôvodov vôbec nedošlo k vykonaniu volieb, ako aj situácia, keď síce voľby boli vykonané, ale z titulu nezákonnosti, neústavnosti alebo sťažnosti proti výsledku volieb boli Ústavným súdom Slovenskej republiky voľby vyhlásené za neplatné, resp. aj situácie, keď zanikol mandát poslanca zastupiteľstva alebo predsedu samosprávneho kraja a ktoré v platnom zákone tvorili obsah ustanovenia označeného ako nové voľby. V uvedených prípadoch vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky voľby s tým, že lehoty určí v prílohe rozhodnutia o vyhlásení volieb.
K § 151:
Ustanovuje sa zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia rozhodnutia súdu v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 152:
Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a osobitne pre voľby predsedu samosprávneho kraja. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.
K § 153:
Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Prípady väčšieho počtu hlasovacích pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo väčšieho počtu hlasovacích pre voľby predsedu samosprávneho kraja v obálke, zákon rieši tak, že všetky takéto hlasovacie lístky vyhlasuje za neplatné.
K § 154:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 155:
Upravuje sa postup obvodnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 156:
Upravujú sa náležitosti zápisnice obvodnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode , ktorú obvodná volebná komisia doručuje volebnej komisii samosprávneho kraja. Údaje uvedené v zápisnici obvodnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré obvodná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. V zápisnici sú uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva vo volebnom obvode a mená a priezviská náhradníkov. Úschova volebných dokumentov sa zveruje samosprávnemu kraju.
K § 157:
Zápisnica volebnej komisie samosprávneho kraja osvedčuje výsledky volieb v samosprávnom kraji. Sú v nej uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva v samosprávnom kraji, mená a priezviská náhradníkov, ako aj meno a priezvisko zvoleného predsedu samosprávneho kraja. Volebná komisia samosprávneho kraja doručuje zápisnicu ústrednej volebnej komisii elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Volebná komisia samosprávneho kraja odovzdáva volebné dokumenty do úschovy samosprávnemu kraju.
K § 158:
Za poslancov sú zvolení tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov v príslušnom volebnom obvode, teda v tom obvode, v ktorom kandidovali.
Určuje sa postup volebnej komisie samosprávneho kraja v prípade, ak viacerí kandidáti tej istej politickej strany, alebo viacerí kandidáti viacerých politických strán alebo nezávislí kandidáti získali rovnaký počet platných hlasov.
Za predsedu samosprávneho kraja je zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.
K § 159:
Ukladá sa volebnej komisii samosprávneho kraja uverejniť výsledky volieb spôsobom v mieste obvyklým a tiež na svojom webovom sídle.
K § 160:
Na odovzdanie osvedčení o zvolení za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a za predsedu samosprávneho kraja je legitimovaná volebná komisia samosprávneho kraja ako orgán zisťujúci konečné výsledky volieb v samosprávnom kraji.
K § 161
Upravuje sa nastupovanie náhradníkov na zaniknuté poslanecké mandáty, a to v závislosti od počtu získaných platných hlasov v príslušnom volebnom obvode. Oznamovanie nastupovania náhradníka sa navrhuje zveriť predsedovi samosprávneho kraja a to tak, aby to musel urobiť do 15 dní po tom, čo mandát poslanca zanikol. Predseda samosprávneho kraja bude podpisovať aj osvedčenie, že sa stal poslancom a vykoná všetky úkony s tým spojené.
K § 162
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané, okrem iného, aj počty poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a predsedov samosprávnych krajov zvolených podľa politických strán a koalícií a nezávislých kandidátov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc volebných komisií samosprávnych krajov.
K § 163:
Ustanovenie o druhom kole volieb predsedu samosprávneho kraja sa použije v prípade, keď ani jeden z kandidátov nezískal požadovaný počet platných hlasov. O tom, že vo voľbách nebol zvolený predseda niektorého samosprávneho kraja svedčia údaje o výsledkoch volieb uvedených v zápisnici ústrednej volebnej komisie.
Lehota na konanie druhého kola volieb predsedu samosprávneho kraja je dostatočná na to, aby druhé kolo volieb bolo možné zabezpečiť po organizačno-technickej stránke (tlač hlasovacích lístkov a ich distribúcia až na obce, príprava zoznamov voličov, príprava volebných miestností).
K § 164:
Výkon aktívneho volebného práva je podmienený trvalým pobytom v obci, dosiahnutím veku podľa § 3 zákona a nedostatkom prekážok vo výkone volebného práva podľa § 4 návrhu zákona.. Za obyvateľa obce sa považuje nielen občan Slovenskej republiky, ale aj cudzinec s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorému Ústava Slovenskej republiky v
čl. 30 ods. 1 priznáva právo voliť do orgánov samosprávy obcí.
K § 165:
Pasívne volebné právo sa pri voľbách za poslanca obecného zastupiteľstva odvíja od aktívneho volebného práva. S výkonom pasívneho volebného práva úzko súvisí ustanovenie
§ 6 návrhu o prekážke práva byť volený.
K § 166:
Pasívne volebné právo sa pri voľbách za starostu obce odvíja tiež od aktívneho volebného práva, s tým rozdielom, že veková hranica na zvolenie za predsedu samosprávneho kraja je 25 rokov veku. Uvedená podmienka spolu s neexistenciou prekážok vo výkone práva byť volený musí byť splnená najneskôr v deň konania volieb, v opačnom prípade bude kandidát vyčiarknutý z kandidátnej listiny.
K § 167:
Ustanovuje sa spôsob tvorby viacmandátových volebných obvodov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Spôsob zverejnenia volebných obvodov a počtu poslancov, ktorí sa v nich majú zvoliť je v kompetencii obce.
K § 168:
Právo delegovať zástupcu do ústrednej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podali kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej pätine okresov Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb.
K § 169:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Právo delegovať zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podávajú kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej tretine obcí patriacich do územného obvodu okresnej volebnej komisie. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 170:
Zapisovateľa okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu.
K § 171:
Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do miestnej volebnej komisie, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.
Komisia musí mať minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti miestnej volebnej komisie sa ukladá starostovi obce doplniť počet chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v miestnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy, ktoré plní pred voľbami a v priebehu volieb.
Miestne volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie. Obdobne sú na celé volebné obdobie zriadené odborné sumarizačné útvary miestnych volebných komisií, ktoré spracúvajú výsledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov.
K § 172:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie. Možnosť delegovať zástupcu do komisie zákon podmieňuje podaním kandidátnej listiny pre voľby do obecného zastupiteľstva. Takže politickej strane alebo koalícii, ktorá podáva kandidátnu listinu len pre voľby starostu obce zákon uvedené právo nepriznáva. Chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce.
Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie okrskovej volebnej komisie, ktoré súvisia s jej činnosťou len v deň konania volieb. Aj okrsková volebná komisia je funkčná počas celého volebného obdobia orgánov samosprávy obcí.
K § 173:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu.
Ukladá sa zapisovateľovi miestnej volebnej komisie zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom. Zosúladením kandidátnej listiny so zákonom na základe výzvy zapisovateľa volebnej komisie sa sleduje zjednodušenie práce miestnej volebnej komisie v rámci preskúmavania kandidátnych listín. Vzhľadom na časový priestor, ktorý zákon priznáva miestnej volebnej komisii na preskúmanie predložených kandidátnych listí ukladá sa zapisovateľovi povinnosť povinný predložiť kandidátne listiny miestnej volebnej komisii na preskúmanie a registráciu už na jej prvom zasadnutí.
K § 174:
Rieši sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky, keď podané kandidátne listiny nespĺňajú podmienky ustanovené v § 173 návrhu.
Dodržaním lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvorí dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.
K § 175:
V záujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa obci povinnosť uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.
K § 176:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 177:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva. Údaje uvádzané na hlasovacom lístku zodpovedajú údajom uvedeným o kandidátoch na kandidátnych listinách. V záujme zabezpečiť pre všetky kandidujúce politické subjekty rovnaké podmienky, uvádzajú sa na hlasovacom lístku názvy politických strán jednotným spôsobom.
K § 178:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na starostu obce je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu. Zákon neumožňuje viacerým nezávislým kandidátom na ich podporu využiť jednu podpisovú listinu, na druhej strane však umožňuje kandidátovi na poslanca zastupiteľstva kandidovať aj na funkciu starostu obce.
Povinnosti zapisovateľa miestnej volebnej komisie sú pri preberaní kandidátnych listín na funkciu starostu obce rovnaké ako je to v prípade preberania kandidátnych listín pre voľby do obecného zastupiteľstva.
K § 179:
Rieši sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky ak podané kandidátne listiny nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky.
Dodržanie lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.
K § 180:
V záujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.
K § 181:
Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 176.
K § 182:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Aj v prípade hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce platí zásada, že kandidáti sa uvádzajú len na jednej strane hlasovacieho lístka a v abecednom poradí.. Uvádzaním kandidátov len na jednej strane hlasovacieho lístka, sa má zabrániť diskriminácii tých kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane.
K § 183:
V súlade s Čl. 89 ods. 2 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky sa vyhlásenie volieb do orgánov samosprávy obcí zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Lehota od vyhlásenia volieb do dňa ich konania je dostatočne dlhá na to, aby bolo vykonanie volieb zabezpečené po organizačnej a technickej stránke.
Vykonanie volie do orgánov samosprávy obcí v posledných 14 dňoch ich volebného obdobia sa javí ako najvhodnejšie. Funkčné obdobie poslancov obecného zastupiteľstva zostane zachované, nakoľko sa skončí až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.
Odseky 3 až 7 sú venované vyhlasovanie volieb, ktoré platný zákon upravoval v samostatnom ustanovení ako nové voľby.
K § 184:
Ustanovenie nadväzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania volieb zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacích lístkov. Vzhľadom nato, že volič odovzdáva svoj hlas kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva a aj kandidátovi na starostu obce, úprava hlasovacích lístkov sa odlišuje počtom zakrúžkovaných poradových čísiel kandidátov. Správna úprava hlasovacieho lístka má význam pri posudzovaní ich platnosti a sčítaní.
K § 185:
Ustanovenie súvisí s § 25 návrhu. Procesu rozdelenia hlasovacích lístkov a ich sčítaniu predchádza zapečatenie nepoužitých hlasovacích lístkov a nepoužitých obálok, zmiešanie obsahu volebnej schránky a prenosenej volebnej schránky a zistenie účasti vo voľbách. Výsledky zistené činnosťou okrskovej volebnej komisie sa uvádzajú v zápisnici okrskovej volebnej komisie i výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.
K § 186:
V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka. V odseku 1 sa riešia prípady neplatnosti hlasovacieho lístka v dôsledku jeho nesprávnej úpravy zo strany voliča. Odsek 2 reaguje na prípady, keď volič vložil do obálky viac kusov hlasovacieho lístka toho istého druhu. V takomto prípade umožňuje zákon okrskovej volebnej komisii vyhlásiť všetky hlasovacie lístky toho istého druhu nachádzajúce sa v obálke za neplatné bez toho, aby vôbec skúmala prejav vôle voliča na niektorom z hlasovacích lístkov.
K § 187:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku miestnej volebnej komisii. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn miestnej volebnej komisie.
K § 188:
Upravuje sa postup miestnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti miestnej volebnej komisie zákon umožňuje popri členoch a zapisovateľoch volebných komisií členoch ich odborných sumarizačných útvarov aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom miestnej volebnej komisie. Takýmito osobami môžu byť napr. zástupcovia nezávislých kandidátov, zástupcovia rozhlasu, televízie a pod.
K § 189:
Z názvu zápisnice miestnej volenej komisie vyplýva, že sa vypracúva osobitne pre každý volebný obvod. Údaje uvedené v zápisnici sú sumárom údajov uvedených v zápisniciach jednotlivých okrskových volebných komisií, ktoré boli doručené miestnej volebnej komisii ale sú súčasne aj podkladom pre vypracovanie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci.
V obci, v ktorej sa utvoril iba jeden volebný obvod, sa zápisnica o výsledku volieb vo volebnom obvode nevyhotovuje.
K § 190:
Popri zápisnici o výsledku volieb vo volebnom obvode vyhotovuje miestna volebná komisia aj zápisnicu o výsledku volieb v obci. Uvedená zápisnica sumarizuje výsledky volieb z jednotlivých volebných obvodov. Preto sa v zápisnici popri všeobecných údajoch, uvádzajú už aj mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov obecného zastupiteľstva, teda tých, ktorí vo volebných obvodoch získali najvyšší počet platných hlasov a meno a priezvisko kandidáta zvoleného za starostu obce. Ako nový údaj sa oproti doterajšej právnej úprave uvádza počet mužov a počet žien zvolených za poslancov obecných zastupiteľstiev. Zistenie tohto údaju si vyžiadala prax, najmä požiadavky rôznych medzinárodných ale aj domácich organizácií venujúcich sa problematike zastúpenia žien vo volených funkciách.
Ďalej sa upravuje činnosť miestnej volebnej komisie po vyhotovení zápisnice
a doručovanie zápisnice Mestskou volebnou komisiou v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a Mestskou volebnou komisiou v meste Košice.
K § 191:
Kandidáti na poslancov obecných zastupiteľstiev kandidujú podľa jednotlivých volebných obvodov a v nich sú aj volení za poslancov zastupiteľstva. Preto sa výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva viažu na volebné obvody a na počty hlasov, ktoré v nich získajú. Zákon neustanovuje minimálny počet hlasov, ktoré je potrebné získať na zvolenie za poslanca, ale v odseku 1 určuje, že zvolenými sú tí kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet platných hlasov.
K § 192:
Voľby do orgánov obce končia na úrovni miestne volebnej komisie Z uvedeného dôvodu ukladá sa miestnej volebnej komisii povinnosť oboznámiť voličov a občanov obce, ktorí kandidáti boli zvolení na ďalšie štvorročné obdobie za poslancov obecného zastupiteľstva a ktorý kandidát bol na toto obdobie zvolený za starostu obce. Miestna volebná komisia uverejňuje výsledky volieb v obci spôsobom v mieste obvyklým.
K § 193:
Na odovzdanie osvedčenia o zvolení je legitimovaná miestna volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce.
K § 194:
Upravuje sa postup pri nastupovaní náhradníkov na miesta poslancov, ktorých mandát zanikol. Ustanovuje sa lehota na oznámenie o nastúpení náhradníka. Lehota 15 dní je krajnou lehotou na to, aby sa zánik mandátu stal všeobecne známym a dostatočne dlhou na to, aby sa náhradník rozhodol, či na uprázdnené miesto poslanca nastúpi. Nakoľko problematika nastupovania náhradníkov nepatrí do kompetencie miestnej volebnej komisie, podpísanie osvedčenia o nastúpení náhradníka a postup pri nastupovaní náhradníka zveruje zákon starostovi obce.
K § 195:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc miestnych volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti okresnej volebnej komisie sa umožňuje aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.
K § 196:
Obsah zápisnice okresnej volebnej komisie je formulovaný tak, aby údaje uvedené v zápisnici mohli byť podkladom na ďalšie spracovanie a zistenie konečného výsledku volieb. V záujme urýchleného spracovania výsledkov volieb ústrednou komisiou okresná volebná komisia zasiela zápisnicu elektronickým prenosom a až následne zápisnicu zasiela poštou.
K § 197:
Údaje uvedené v zápisnici ústrednej volebnej komisie sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zvolení starostovia a zvolení poslanci obecných zastupiteľstiev sa v zápisnici uvádzajú len v počtoch a podľa politických strán, ktoré ich kandidovali alebo s údajom, že ide o nezávislých kandidátov.
K § 198:
Právo hlasovať resp. zúčastniť sa na referende vyplýva z Čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa priznáva rovnako ako v § 38 zákona občanovi Slovenskej republiky. Veková hranica 18 rokov a nedostatok prekážky vo výkone aktívneho volebného práva musí byť splnená aj v tomto prípade.
K § 199:
Zákon umožňuje na rozdiel od doterajšej právnej úpravy hlasovať v referende nielen na území Slovenskej republiky ale aj prostredníctvom pošty tak, ako je to v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa v predmetnom paragrafe ustanovujú náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o hlasovanie poštou. Vedenie osobitného zoznam voličov zákon zveril ministerstvu vnútra.
K § 200:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 201:
Do ústrednej volebnej komisie môže delegovať zástupcu politická strana, politické hnutie alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičný výbor. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 202:
Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okresnej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okresnej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.
Právo delegovať svojho zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru, ktorého návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Členstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote. Súčasne sa rieši situácia, ak okresná volebná komisia delegovaním nedosahuje počet členov uvedený v prvej časti zákona. Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade ak ani 5 dní pred dňom konania referenda člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.
Kompetencie okresnej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou pred konaním referenda a v deň konania referenda.
K § 203:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.
K § 204:
Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okrskovej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.
Právo delegovať svojho zástupcu do okrskovej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru ktoré návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Členstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote.
Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade, ak ani 5 dní pred dňom konania volieb člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato, aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.
Kompetencie okrskovej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou v deň konania referenda.
K § 205:
Ustanovenie nadväzuje svojím obsahom na § 16 zákona. Ustanovujú sa obsahové náležitosti rozhodnutia o vyhlásení referenda a postupy príslušných subjektov v závislosti od toho, na návrh ktorého subjektu sa má referendum vyhlásiť.
K § 206:
Meritórne náležitosti týkajúce sa podmienok vyhlásenia referenda ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona konkretizuje oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, ktoré môže vykonať, kým referendum vyhlási. Súčasťou týchto oprávnení je preskúmanie obsahových náležitostí predpísaných ústavou.
Ak sa má referendum vykonať na základe petície, je jednou z úloh preskúmanie, či je petícia po obsahovej a formálnej stránke relevantným podkladom na takéto rozhodnutie. V prípade nedostatkov zistených jej preskúmaním zo strany prezidenta republiky umožňuje zákon prezidentovi republiky vyhlásenie referenda odmietnuť. Súčasne sa ukladá prezidentovi povinnosť o svojom rozhodnutí informovať petičný výbor.
K § 207:
Vymedzujú sa obsahové a formálne náležitosti hlasovacieho lístka. Nevyhnutnou náležitosťou hlasovacieho lístka je uvedenie otázky, prípadne otázok, na ktoré sa má v referende odpovedať. Ak je otázok viac, označia sa poradovým číslom. Ustanovuje sa že, bez ohľadu na to, či je referendum o jednej otázke, alebo viacerých otázkach, pri každej je potrebné osobitne uviesť odpoveď „áno“ a odpoveď „nie“.
V ustanovení sa upravuje problematiku spojená so zabezpečením tlače hlasovacích lístkov.
Zakotvuje sa zodpovednosť ústrednej volebnej komisie za správnosť údajov, ktoré sa uvedú na hlasovacom lístku.
Zveruje sa do kompetencie ministerstva vnútra zabezpečenie tlače hlasovacích lístkov a ich distribúcia. Podkladom na tlač hlasovacích lístkov je hlasovací lístok opatrený úradnou pečiatkou ústrednej volebnej komisie.
K § 208:
Upravujú sa spôsoby voľby ako na území Slovenskej republiky, tak aj mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň sa ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.
K § 209:
Ustanovenie nadväzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania referenda zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

K § 210:
Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
K § 211:
Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.
K § 212:
Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pred samotným zistením výsledkov hlasovania a po zistení výsledkov hlasovania.
K § 213:
V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.
K § 214:
Upravujú sa obsahové náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ukladá sa povinnosť okrskovej volebnej komisii vyhotoviť zápisnicu v požadovanom počte a povinnosť doručiť zápisnicu okresnej volebnej komisii na ďalšie spracovanie.
K § 215:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám než členom a zapisovateľom volebných komisií a ich odborných sumarizačných útvarov. Prítomnosť iných osôb však zákon podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.
K § 216:
Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania ako aj spôsob zaslania zápisnice na ďalšie spracovanie ústrednej volebnej komisii.
K § 217:
Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku referenda. Údaje, ktoré sa uvádzajú v zápisnici ústrednej volebnej komisie je sumárom údajov zo zápisníc okresných volebných komisií.


K § 218:
Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Z uvedené dôvodu sa v ustanovení uvádzajú obsahové náležitosti vyhlásenia tak, aby bolo z neho zrejmé koľko voličov sa ho zúčastnilo a ktorý návrh bol prijatý Výsledky referenda sú platné ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
K § 219:
Zákonom sa zrušia všetky vykonávacie predpisy vydané podľa zrušovaných volebných zákonov. Upravuje sa preto nové splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky. Keďže obsah vyhlášky sa týka aj iných rezortov, ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby takýto právny predpis vydalo po dohode s dotknutými štátnymi orgánmi.
K § 220:
Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu vnútra zabezpečiť tlač metodických a informačných materiálov, príručiek a obálky, usmerňovať obce a okresné úrady pri utváraní volebných okrskov, zostavovaní zoznamov voličov, zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností, úschove hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov. Splnomocňuje sa štatistický úrad po dohode s ministerstvom vnútra vydať metodiku spracovania výsledkov hlasovania.
K § 221:
Úlohy spojené s prípravou a vykonaním volieb do orgánov novovzniknutej obce alebo novovzniknutých obcí, sa zverujú okresnému úradu v spolupráci s rozdeľovanou alebo zlučovanou obcou.
Ustanovuje sa tiež, že úlohy, ktoré obec a samosprávny kraj plnia podľa tohto zákona, sú preneseným výkonom úloh štátnej správy a nie výkonom samosprávy.
K § 222:
Podľa doterajších zákonov upravujúcich voľby do orgánov územnej samosprávy vykonávajú svoju činnosť volebné komisie počas celého volebného obdobia. Je preto potrebné ustanoviť, že tieto komisie budú plniť svoje úlohy v rozsahu podľa zrušovaných zákonov do zriadenia nových volebných orgánov podľa tohto zákona.
Výslovne sa ustanovuje, že ak vznikne potreba vykonať voľby do orgánov územnej samosprávy počas volebného obdobia, v rámci ktorého došlo k zmene zákonnej úpravy volieb, vykonajú sa tieto voľby podľa nového zákona.
K § 223:
V prílohe návrhu zákona č. 2 sú uvedené právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa do návrhu zákona preberajú.
K § 224:
Zrušujú sa doterajšie zákony upravujúce voľby a referendum konané na území Slovenskej republiky. Súčasne sa zrušujú aj s tým súvisiace právne predpisy, ktoré už nie sú v súlade s návrhom tohto zákona.

K Čl. II
Občiansky súdny poriadok v § 250z až 250zd upravuje, v nadväznosti na jednotlivé zákony upravujúce voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, prezidenta Slovenskej republiky a orgánov samosprávnych krajov, orgánov samosprávy obcí a zákona o spôsobe vykonania referenda konanie, na základe ktorého súdy rozhodovali vo veciach zoznamu voličov a vo veciach registrácie kandidátnych listín.
Nová zákonná úprava nahrádza doteraz šesť platných zákonov.
V novele sa odstraňujú nelogické ustanovenia, na základe ktorých mohol podať návrh na súd proti registrácii vlastnej kandidátnej listiny aj ten kto ju podal, hoci volebný zákon mu zaregistrovanú kandidátnu listinu umožňuje vziať späť.
Jednotlivé paragrafy sa zoraďujú do logického sledu v súlade so systematikou návrhu zákona. Doteraz boli dopĺňané ustanovenia Občianskeho zákonníka vždy, keď bol prijatý zákon upravujúci nový druh volieb.
Z hľadiska aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zmena v Občianskom súdnom poriadku bola vykonaná formou nového znenia paragrafov a nie zmenami ich jednotlivých odsekov.
K Čl. III
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.
V Bratislave 14. augusta 2013
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky





 

Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (Navrhovateľ listom z 24. októbra 2013 požiadal o presun svojho návrhu zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.)(Navrhovateľ listom z 8. novembra 2013 požiadal o zaradenie svojho návrhu zákona na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2014.)

99

Dôvodová správa

A. Vš eobecná časť

Voľby sú všeobecne uznávané ako základný nástroj demokracie. Voliči nimi ovplyvňujú politický, ekonomický a spoločenský vývoj štátu. Význam volieb je v ich podstate. Od nich sa odvodzuje nielen zloženie zastupiteľských zborov, ale i činnosť poslancov, od ktorých v konečnom dôsledku závisí, akými formami a metó dami sa bude vyvíjať uplatňovanie práv a záujmov obyvateľov.

Voľby umožňujú utváranie takých reprezentatívnych orgánov štátu, ktoré odzrkadľujú rozloženie politických síl, smerov a záujmov. Voľbami sa v Slovenskej republike v období po roku 1989 prejavuje politický pluralizmus, súťaže registrovaných politických strán a politických hnutí. Z politologického hľadiska sú voľby veličinou, ktorá sa premieta do základných právnych úprav.

V Slovenskej republike je základným a principiálnym predpisom, z ktorého treba vychádzať Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Tento právny dokument je zárukou pre realizáciu politických práv v praxi. Volebn é právo je jedným zo základných politických práv zaručujúcim ústavnou cestou účasť občana na správe vecí verejných. Toto politické právo upravené v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky prizn áva oprávnenie v oblasti volieb nielen občanom, ale aj cudzincom a to v závislosti na tom, o aký druh volieb ide. Citovaný článok ústavy zároveň upravuje základné atribúty volebného práva, ako sú tajnosť, priamosť, rovnosť a všeobecnosť.

Spomínané politické práva vo veciach volieb sú v súčasnosti upravené vo viacerých zákonoch. Niektoré z nich boli prijaté pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky, niektoré v súvislosti s úč innosťou Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom Slovenskej republiky a jej orgánov.

Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov, a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľ udovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a z ákon o spôsobe vykonania referenda. Najstaršia z týchto úprav pochádza z roku 1990, najmladšia z roku 2004. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokr át novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu, a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol z ákon upravovaný. Zásadné zmeny týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli. Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú , odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb. Široká diskusia sa viedla o zjednocovaní volebných inštitútov týkajúcich sa najmä vytvárania volebných orgánov, vedenia volebnej kampane a jej obmedzení, postupu volebných komisií, postupu voličov pri samotnom akte voľ by, vo veciach zamedzenia manipuláciám s výsledkami volieb, transparentnosti financovania volebných kampaní a to aj v súvislosti s odporúčaniami Výboru GRECO Rady Európy.

Na rozdielny prístup zákonodarcu pri úprave volebných inštitútov, terminologickú nejednotnosť, rozdielnosť postupov, ako aj na potrebu záruk zákonnosti a demokratických princípov pri výkone volebného prá va poukazovali aj mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je dodržiavanie ľudských práv, politických práv a presadzovanie vysokých štandardov ústavných záruk vo volebnom práve. Z ich poznatkov rezonovala takisto potreba novej zákonnej úpravy a formu jedného volebného zákona podporujú.

Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte. Hoci teória i prax poznajú mnohé volebné systémy a ich variácie, nezaznela v rámci diskusií ani zo strany verejnosti potreba meniť doterajš ie systémy pre jednotlivé druhy volieb. Preto si ani navrhovaný zákon nekladie ambície túto časť právneho poriadku meniť.

Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre vš etky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisť ovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu.

Ostatné sankcie majú viac menej administratívny charakter s cieľom spresniť zoznamy voličov, zabezpečiť bezporuchovú prípravu organizácie volieb a ich vykonanie. V druhej až ôsmej časti sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a pre referendum. Novo sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty. Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní. Posledná deviata časť obsahuje spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Pokiaľ ide o kreovanie komisií , navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Èlenovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona. Tento spôsob kreovania volebných orgánov zodpoved á tradíciám.

Nový zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Vo veciach transparentnosti volebnej kampane, zabezpečenia rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty, ale i právo verejnosti i štátu na informá cie kto a akým spôsobom podporuje kandidátov bude existovať samostatná zákonná úprava.

Súčasťou návrhu je aj novela Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nevyhnutné úpravy, ktoré vyvolal volebný zákon v súvislosti s konaním pred súdmi vo veciach zoznamov voličov a kandidátnych listín.

Návrh zákona sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zjednotiť základné inštitúty volebných predpisov a zaviesť jednotnú terminoló giu, aby fungovali rovnako pri všetkých druhoch volieb.

Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je tiež v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušný ch smerníc Európskej únie.

Doložka vybran ých vplyvov

A.1. Názov materiálu:návrh zákona o podmienkach výkonu volebného prá va a o zmene Občianskeho súdneho poriadku

Term ín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X 3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitost í a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X 4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím, uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0-219 2320-1 105 232 v tom:Voľby do VÚC (2013)0000Voľby do orgánov samosprávy obcí (2014)0000Voľby do Európskeho parlamentu (2014)0-145 78400Voľba prezidenta SR (2014)0-73 44800Voľby do NRSR (2016)000-1 105 232Referendum0000z toho: Ministerstvo vnútra SR- vplyv na ŠR0-219 2320-1 105 232- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000 - z toho vplyv na ŠR 000 0Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + vý davky)0-219 2320-1 105 232 z toho vplyv na ŠR0-219 2320-1 105 232 financovanie zabezpečené v rozpočte0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0-219 2320-1 105 232

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákonač. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Materiál sa zaoberá zjednotením osobitných zákonov upravujúcich problematiku volieb a referenda do jednej právnej úpravy. Výdavky spojené s voľbami sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpoč tu Slovenskej republiky. Finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a konanie volieb sú rozpočtované v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako účelové finančné prostriedky.

Zákon o voľb ách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, pričom okrskovú volebnú komisiu tvoria zástupcovia politickej strany alebo koalície, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovan á a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov, zavádza elektronické zasielanie zápisníc okresných volebných komisií a zasielanie zoznamov kandid átov uvedených na kandidátnych listinách na jednu domácnosť.

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2013201420152016Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predložený ná vrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje počet členov okrskových volebných komisií. Podľa doterajšej právnej úpravy členstvo v okrskovej volebnej komisii vzniká delegovaním č lena kandidujúcim politickým subjektom, čiže počet členov nie je zákonom určený. Úpravou spôsobu kreovania okrskovej volebnej komisie sa určuje maximálny možný počet č lenov okrskovej volebnej komisie na 8, čo pri počte 69 283 členov okrskových volebných komisií pri voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 predstavuje zníženie o 21 635 členov. Tato skutočnosť má vplyv na zníženie výdavkov na odmeny za výkon funkcie člena okrskovej volebnej komisie.

Za účasť v okrskových volebných komisiách týmto členom prináleží odmena. Výšku odmeny zákon nevymedzuje konkrétnou sumou, uvádza spôsob ustanovenia jej výšky. Na deň konania volieb sa výš ka odmeny pohybuje od 38-43 eur. Pri výpočte úspory sa berie do úvahy priemerná výška odmeny, a to 40 eur na deň konania volieb, čo predstavuje absolútnu úsporu vo výške 865 400 Eur v prepočte na 21 635 č lenov.

V osobitných zákonoch upravujúcich problematiku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu sa zoznam kandidátov uvedených na zaregistrovaných kandidátnych listinách zasiela každé mu oprávnenému voličovi. Navrhovanou úpravou sa navrhuje zasielanie zoznamov kandidátov do domácností, čo pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje úsporu vo výške 166 384 eur a voľbá ch do Európskeho parlamentu výšku 72 336 eur. Pri výpočte úspory za zasielanie zoznamov kandidátov sa vychádzalo z jednotkovej ceny kancelárskeho papiera a skutočného počtu obývaných domov a bytov zverejnenej Štatistickým úradom SR k roku 2011.

Zavedením elektronického zasielania zápisníc okresných volebných komisií sa vypúšťa potreba ochrany príslušníkmi Policajného zboru pri prevoze zápisníc okresných volebných komisií o vý sledkoch volieb do Ústrednej volebnej komisie a s tým súvisiacich príplatkových náležitostí vo výške 55 534 eur a odvodov do poistných fondov vo výške 17 914 eur.

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľ by do NR SR s predpokladom čerpania Návrh rozpočtu pre rok 2016predpoklad čerpaniaúsporavoľby NR SR8 963 8707 858 6381 105 232610813 097757 56355 534620284 179266 26517 9146302 636 4042 470 020166 3846405 230 1904 364 790865 400700000

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do EP s predpokladom čerpania Návrh rozpočtu pre rok 2014Predpoklad čerpaniaúsporavoľby do EP7 691 1947 545 410145 7846101 183 9181 128 38455 534620413 776395 86217 9146301 950 8901 878 55472 3366404 142 6104 142 6100700000Porovnanie návrhu rozpočtu - voľba prezidenta SR s predpokladom čerpania Návrh rozpočtu pre rok 2014Predpoklad čerpaniaúsporavoľba prezidenta9 741 1299 667 68173 4486101 686 2231 630 68955 534620589 334571 42017 9146302 331 2222 331 22206405 134 3505 134 3500700000

147

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej spr ávypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600) -219 232 -1 105 232 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) -111 068 -55 534 Poistné a príspevok do poisťovní (620) -35 828 -17 914 Tovary a služby (630)2 -72 336 -166 384 Bežné transfery (640)2 -865 400 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné prí jmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v p ôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Poskytovanou službou sa nahrádza osobné doručovanie zápisníc okresných volebných komisií. Úroveň poskytovania elektronických služ ieb prebieha priamo medzi okresnými volebnými komisiami a Ústrednou volebnou komisiou formou elektronického zasielania snímky podpísanej zápisnice o výsledku volieb.

Okrem toho sa nahrádza sa písomné vyhotovovanie zápisnice elektronickou formou a doručovanie elektronicky. Eliminuje sa pritom chybovosť v zápisniciach a zvyšuje sa rýchlosť zisťovania výsledkov.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Zasielanie snímku podpísanej zápisnice o výsledku volieb zabezpečuje zachovanie presného významu vymieňaných údajov.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvý šenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatí vneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladate ľ právneho predpisu:vláda SR

2. Názov návrhu právneho predpisu:Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho s údneho poriadku

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je/nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom v čl. 20, 22 ZFEÚ v spojitosti so zásadou nediskriminácie na základe štátneho občianstva

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

1.legislatí vne akty,

2.nelegislatívne akty,

Smernica Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Ú nie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú.v.EÚ L26, 26.1.2013, s.27-29)

- sekundá rnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009),

Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom š táte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.01, s.12-18)

Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktoré ho nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.1, s. 7-11)

b)je/nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

Rozhodnutie Sú dneho dvora ES vo veci C- 145/04 Španielske kráľovstvo

verzus Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 12. 9. 2006, I-07917 [2006]

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-300/04 Eman a Sevinger proti College van burgemeester en wethouders van Den Haag zo dňa z 12. 9. 2006, I- 08055 [2006]

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia – povinnosť prebrať smernicu 2013/1/EU do 28. januára 2014

b)lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov - podľa uznesenia č. 155/2013 bod B.3 povinnosť predloži ť do vlády návrh právneho predpisu preberajúceho smernicu 2013/1/EU do 25. septembra 2013

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – začaté konanie v systéme EU – Pilot 1627/10/JUST – vo veci nesprávnej transpozície smernice 93/109/ES

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne z áväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):MV SR

B. Osobitn á časť

K Èl. I

K § 1:

Predmetom ú pravy tohto zákona sú podmienky výkonu volebného práva a organizácia všetkých druhov volieb a referenda v Slovenskej republike.

K § 2:

Ustanovujú sa z ásady výkonu volebného práva, ktoré sú v súlade ústavnými zásadami volebného práva zakotvenými v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.

K § 3:

Volebné prá vo sa priznáva každej fyzickej osobe, ktorá najneskôr v deň konania volieb dovàšila 18 rokov veku. Táto podmienka je spoločná pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Ïalšie podmienky práva voliť v zá vislosti od druhu volieb ustanovuje zákon v osobitných častiach.

K § 4:

Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava výslovne upravuje ako prekážku aktívneho volebné ho práva pre všetky druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.

K § 5:

Ustanovenie odkazuje na osobitnú časť zákona, v ktorej sú upravené podmienky pasívneho volebného práva pre jednotlivé druhy volieb. Pre všetky druhy volieb nie je spoločná žiadna podmienka pasívneho volebné ho práva, a to najmä z dôvodu, že tieto sú rozdielne pre každý druh volieb, ako aj z dôvodu, že volebný kódex upravuje aj podmienky výkonu referenda a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, kde uplatnenie pasívneho volebného práva neprichádza vôbec do úvahy.

K § 6:

Z dô vodov uvedených v odôvodnení k § 4 sa obdobne ustanovuje prekážka práva byť volený. Oproti doterajšej úprave sa ako obmedzenie pasívneho volebného práva ponecháva len výkon trestu odňatia slobody. Tá to prekážka je spoločná pre všetky druhy volieb.

K § 7:

Volebné obvody pre jednotlivé druhy volieb ustanovuje návrh v osobitných častiach.

K § 8:

Úprava utvá rania volebných okrskov je rovnaká pri všetkých druhoch volieb v Slovenskej republike. Riešenie zodpovedá požiadavke, aby sa volebný akt priblížil voličovi a zodpovedá požiadavke plynulé ho priebehu hlasovania. Aj keď sa navrhuje, aby volebný okrsok zahàňal spravidla 1000 voličov, nie je vylúčené prekročiť tento počet v odôvodnených prípadoch (napríklad, aby sa neutvárali okrsky s veľ mi malým počtom voličov). Zároveň toto ustanovenie rieši aj spôsob označovania volebných okrskov.

K § 9:

Pôsobnosť pri zostavovaní a vedení stáleho zoznamu voličov sa zveruje obciam. Ide o nepretržitú evidenciu voličov. Obec je povinná priebežne zisťovať skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť zmeny v stá lom zozname voličov a tieto zmeny aj vykonávať. Štátnym orgánom je uložená povinnosť oznamovať obciam skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny v zozname voličov. V návrhu sa presne ustanovuje, aké údaje m á stály zoznam voličov obsahovať, ako aj prípady, kedy je potrebné voliča do zoznamu zapísať, resp. vyčiarknuť, alebo vykonať zmenu na základe iných zákonom ustanovených skutočností.

Oproti doterajšej pr ávnej úprave, v stálom zozname voličov sa vedú údaje aj o cudzincoch majúcich trvalý pobyt na území obce. Táto zmena má význam pri zostavovaní zoznamov voličov pre voľby, v ktorých sa priznáva akt ívne volebné právo cudzincom.

K § 10:

Inštitút n ámietkového konania k stálemu zoznamu voličov slúži voličovi na overenie, či je v zozname zapísaná, resp. či sú údaje o nej úplné a pravdivé. Obec v úradných hodinách umožňuje nahliadnu ť do stáleho zoznamu voličov. Ak obec žiadosti voliča o zmenu alebo doplnenie údajov v stálom zozname nevyhovie, má právo sa takáto osoba obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonan í opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu voličov. Konanie upravujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

K § 11:

Zoznam volič ov pre jednotlivé volebné okrsky vyhotovuje obec zo stáleho zoznamu voličov a odovzdáva ho okrskovej volebnej komisii najneskôr hodinu pred začatím hlasovania. Ukladá sa povinnosť členom okrskových volebných komisi í zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch voličov, ktoré spracúvajú. Táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť vyplýva všetkým spracovateľom osobných údajov občanov z ustanovení z ákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 12:

Ustanovenie je organizačného charakteru. Vymenúva orgány, ktoré sa musia zriadiť na základe zákona na riadenie a vykonanie volieb. Keďže okrem volebných komisií, ktoré priamo vykonávajú ú kony pri volebnom akte, zisťovaní a vyhlasovaní výsledkov volieb je nevyhnutné zabezpečiť množstvo ďalších úkonov organizačného, materiálneho, personálneho a iného charakteru, pôsobia vo voľbá ch aj ďalšie orgány, ktoré plnia tieto úlohy. V odseku 4 sa vymenúvajú tieto štátne orgány a subjekty územnej samosprávy. Ide predovšetkým o ministerstvo vnútra, ktoré je podľa zákona č . 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre organizáciu volieb, Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý podľa zákona o štátnej štatistike zabezpečuje organizačné, personálne a technické vybavenie na spracovanie výsledkov volieb a referenda, okresné úrady, ktoré zabezpečujú úlohy vo vzťahu k volebným komisiám a obciam, samosprávne kraje a obce, ktoré plnia úlohy podľa tohto zá kona pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Ministerstvu vnú tra sa explicitne ukladá vytvoriť podmienky na plnenie úloh ústrednej volebnej komisie a na tento účel utvoriť odborný a administratívny útvar. Obdobne sa ukladajú úlohy štatistickému úradu pre súčinnos ť pri spracúvaní výsledkov volieb volebnými komisiami.

K § 13:

Taxatí vne sa ustanovuje, kto nemôže byť členom volebnej komisie. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby zákonom vymedzený funkcionári nemali vplyv a možnosť zasahovať do riadenia volebného procesu. Rozsah vymedzených funkcií je odvodený od funkcií, ktoré sú volené vo voľbách.

K § 14:

Ide o ustanovenia, ktoré sú spoločné pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Upravuje sa členstvo volebnej komisie, spôsob zloženia sľubu členov volebnej komisie, spôsob jej rokovania, určenie predsedu a podpredsedu a utvorenie jej odborného sumarizačného útvaru. Spôsob kreácie volebných komisií a delegovanie zástupcov do týchto komisií upravujú osobitné časti zákona rôzne pre jednotlivé druhy volieb.

È lenom volebnej komisie môže byť fyzická osoba, ktorá dovàšila 18 rokov veku.

Ustanovuje sa minimálny počet členov volebnej komisie. Tento počet zodpovedá potrebám činnosti komisie pri výkone jej pôsobnosti, hlasovaní, ako aj zabezpečovaní hlasovania do prenosnej volebnej schránky, pokiaľ ide o okrskové volebné komisie.

Navrhuje sa vylúčiť sprístupňovanie informácií o hlasovaní jednotlivých členov volebných komisií zo sprístupňovania informácií podľa č. 211/2000 Z. z. Rozhodnutia volebných komisií majú povahu individuálnych rozhodnutí, ktoré sú v mnohých prípadoch preskúmateľné súdom. Zverejnenie informácie o tom, ktorý člen ako hlasoval by mohlo mať aj negatívny vplyv na konanie fyzických a prá vnických osôb, ako aj vplyv na konanie člena komisie pri rozhodovaní.

K § 15:

Zapisovateľ volebnej komisie plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie, zúčastňuje sa na jej rokovaní bez práva hlasovať, zákon mu priznáva len poradný hlas. Na rozdiel od doterajších právnych úprav na ú seku volieb, zákon jednoznačne ustanovuje, že zapisovateľom volebnej komisie môže byť len taká osoba, ktorá je zamestnancom orgánu zabezpečujúceho činnosť tejto volebnej komisie.

Do kompetencie zapisovateľa volebnej komisie sa zveruje riadenie žrebovania predsedu a podpredsedu komisie, ktoré sa vykoná na prvom zasadnutí komisie. Zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce.

Zloženie sľubu je podmienkou toho aby zapisovateľ mohol vykonávať funkciu podľa tohto zákona.

K § 16:

Taxatívne sa uv ádzajú náležitosti rozhodnutia o vyhlásení volieb, ktoré sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Voľby sa budú konať v jeden deň, s určeným časom od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny, s právom starostu obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu.

K § 17:

V záujme vš eobecnej informovanosti sa ukladá obciam povinnosť informovať o podmienkach práva voliť a práva byť volený. Miestom, na ktorom povinne zverejnení informáciu každá obec bude úradná tabuľa obce, určená podľa osobitných predpisov na zverejňovanie všeobecne záväzných nariadení obce a ďalších aktov vydávaných obcou a jej orgánmi. Na internetovej stránke zverejnia informáciu len obce, ktoré internetovú stránku majú zriadenú.

V súlade s čl ánkom 12 Smernice 93/109/ES ustanovuje sa v odseku 2 obci povinnosť informovať o podmienkach a podrobných pravidlách práva voliť a práva byť volený do Európskeho parlamentu osobitne občanov iných členských štátov Európskej únie s trvalým pobytom na území obce. Informácia sa zasiela spôsobom ako oznámenie podľa odseku 2, teda v písomnej forme a voličom do domácnosti.

Oznámenie o čase a mieste konania volieb, ktoré obec zasiela do každej domácnosti pri všetkých druhoch volieb musí obsahovať všetky nevyhnutné údaje, ktoré neuvádza rozhodnutie o vyhlásení volieb. V informačných materiáloch sa tieto údaje budú uvádzať aj v jazyku národnostných menšín v obciach, ktoré sú v zozname podľa osobitného predpisu, a v ktorých príslušníci národnostných men šín tvoria významnú časť obyvateľstva.

K § 18:

Podrobne sa upravujú náležitosti vybavenia volebnej miestnosti, ustanovuje sa povinnosť obci určiť osobitné priestory na úpravu hlasovacích lístkov tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania. Určenie dostatoč ného počtu týchto priestorov s prihliadnutím na počet voličov, by malo zabezpečiť plynulý priebeh hlasovania. Novo sa upravuje odkladanie nepoužitých a nesprávne upravených hlasovacích lí stkov do osobitnej schránky. Podľa návrhu musí byť zapečatená, aby sa znemožnila manipulácia. Ide o opatrenie zohľadňujúce predchádzajúce medializácie tzv. 'kupovania' hlasovacích lístkov a tý m ovplyvňovania voličov.

K § 19:

Ustanovuje sa povinnosť predsedu okrskovej volebnej komisie vyhlásiť hlasovanie za začaté až po vykonaní kontroly vybavenia volebnej miestnosti a po odstránení zistených nedostatkov.

K § 20:

Ustanovuje sa činnosť voliča vo volebnej miestnosti a činnosť členov okrskovej volebnej komisie, ktorí zabezpečujú realizáciu volebného práva, t.j. vykonanie volebného aktu. Oproti doterajším volebným pravidlám zavá dza sa povinnosť voliča vlastnoručným podpisom v zozname voličov potvrdiť prevzatie hlasovacích lístkov a obálky a postup ak volič tak urobiť nemôže. Osobitne je upravený postup pre osoby, ktoré nie sú sp ôsobilé samé vyznačiť svoju voľbu na hlasovacom lístku a postup pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky.

Voličovi sa ukladá povinnosť odložiť nepoužité hlasovacie lístky do určenej schránky.

Zákon osobitne rieši spôsob hlasovania v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody racionálnym spôsobom, keďže väznené osoby často nemajú preukaz totož nosti, navrhuje sa, aby ich totožnosť bolo možné preukázať aj svedectvom príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

K § 21:

Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie v prípadoch, keď nie je možno začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho ukončiť. O posunutí začiatku hlasovania alebo o predĺžení času hlasovania upovedo mí okrsková volebná komisia voličov spôsobom v mieste obvyklým a tieto skutočnosti poznamená v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania.

K § 22:

Ustanovuje sa, zodpovednosť predsedu okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti jej podpredsedu, za poriadok vo volebnej miestnosti a záväznosť jeho pokynov na zachovanie poriadku pre všetkých, ktorí sú prítomní vo volebnej miestnosti .

K § 23:

Vymedzuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti počas hlasovania a pri sčítaní hlasov. Súčasne sa ukladá povinnosť obci vymedziť vo volebnej miestnosti osobitný priestor pre zá stupcov nezávislých kandidátov, ktorí prejavia záujem o sledovanie priebehu hlasovania a sčítania hlasov.

K § 24:

Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania majú možnosť hlasovať už len tí voliči, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Okrsková volebná komisia takýmto voličom nemôže odoprieť možnosť výkonu ich volebného práva.

K § 25:

Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie po skončení hlasovania a spôsob posudzovania platnosti hlasovacích lístkov a obálok. O platnosti hlasovacieho lístka a obálky rozhoduje okrsková volebná komisia s koneč nou platnosťou.

K § 26, § 28 a § 29:

Ukladá sa volebným komisiám povinnosť vyhotoviť dvoch rovnopisoch zápisnicu v , ktorú podpisujú členovia volebnej komisie. Nepodpísanie zápisnice členom volebnej komisie nemá vplyv na jej platnosť. Nálež itosti jednotlivých zápisníc ustanovuje zákon v osobitných častiach.

Postupné budovanie informatizácie spoločnosti si vyžaduje zavádzanie nových postupov aj v oblasti volebného práva. Všeobecný záujem na správnom a rýchlom spracovaní výsledkov volieb vyúsťuje do ú pravy spracovania a doručovania zápisnice okrskovej volebnej komisie elektronicky. V ustanovení sa tento postup konkretizuje a špecifikuje. Takýto spôsob si vynucuje aj zavedenie opatrení na zachovanie bezpečnosti prenášan ých informácií a ich verifikáciu komisiou.

K § 27:

Vý sledky hlasovania vo volebnom okrsku vyhlasuje predseda okrskovej volebnej komisie po vyhotovení oboch rovnopisov zápisnice a ich podpísaní. Volebné dokumenty odovzdáva okrsková volebná komisia do úschovy obce.

K § 30:

Ustanovujú sa subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť pre činnosť volebných komisií materiálne prostriedky a osoby na organizačnú prípravu a vykonanie volieb.

K § 31:

Vo voľbá ch budú plniť jednotlivé úlohy predovšetkým orgány verejnej moci (čl. 26ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré budú povinné spolupracovať v záujme riadnej prípravy a priebehu volieb.

K § 32:

Ustanovujú sa podmienky pre nerušený výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie najmä v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Èlen a zapisovateľ volebnej komisie má z titulu výkonu funkcie nárok na pracovné voľ no s náhradou mzdy alebo platu v sume jeho priemerného zárobku, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovan ých mesačnou mzdou.

Zamestnávateľ , ktorý vyplatil náhradu mzdy alebo platu má nárok, aby mu bola vyplatená suma uhradená.

K § 33:

Voľby vo vš eobecnosti sú celospoločenskou udalosťou. Preto výdavky spojené s ich prípravou a konaním sú hradené zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa neuhrádzajú výdavky spojené s vedení m volebnej kampane.

K § 34:

Všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa bude v plnej miere vzťahovať na konanie o správnych deliktoch a pokutách podľa § 40 a § 41 zákona, na rozhodovanie volebných orgánov v ostatných veciach sa tento zákon vzťahovať nebude.

Reaguje sa na nutnosť riešiť situáciu, v ktorej si obce nesplnia úlohy potrebné, podľa tohto zákona, na prípravu a vykonanie volieb. Ustanovuje sa povinnosť prednostu okresného úradu tieto úlohy zabezpečiť bezodkladne.

K § 35:

Ustanovujú sa podmienky na odovzdanie a úschovu volebných dokumentov príslušným subjektom s tým, že dňom prevzatia týchto dokumentov sa stávajú súčasťou ich registratúry. Pokiaľ ide o sprístupňovanie volebn ých dokumentov, sprístupňovaniu podľa zákona o slobode informácií bude podliehať len zápisnica o výsledku volieb. Ostatné dokumenty možno sprístupniť len súdom a orgánom činným v trestnom konaní .

K § 36 a § 37:

Navrhuje sa zakotviť skutkové podstaty priestupkov, ktoré doterajšie zákony neobsahovali. Skutkové podstaty sú formulované podľa skúseností volebných orgánov týkajú cich sa poriadku vo volebnej miestnosti, nakladania s nepoužitými hlasovacími lístkami, neuvedením potrebných údajov a naopak uvedením nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení.

Priestupky budú prejednávať okresné úrady a na konanie o nich je ustanovený postup osobitným zákonom o priestupkoch.

K § 38:

Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené v prvej časti zá kona.

K § 39:

Pasívne volebn é právo sa odvodzuje od aktívneho volebného práva s tým, že veková hranica je 21 rokov a na rozdiel od aktívneho volebného práva je viazané na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Úprava vychá dza z ustanovenia čl. 74 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 40:

Zakotvuje sa, ž e pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.

K § 41:

Ustanovujú sa n áležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o voľbu poštou. Osobitný zoznam voličov vedie ministerstvo vn útra.

K § 42:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom voliť hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 43:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto ozná menia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 44:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je nielen zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platn ých hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Navrhovaný systém kreácie komisie zabezpečí dostatočný počet členov, prič om sa zohľadňuje aj určitý prvok šetrenia finančných prostriedkov na volebné komisie.

Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 45:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 46:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona. Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich č lenov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 47:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície zapisovateľovi ú strednej volebnej komisie. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 17 000 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 48:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.

K § 49:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu odmietnutí registr ácie kandidátnej listiny sa zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti. Na webovom sídle ministerstva vnú tra bude uverejnený zoznam zaregistrovaných kandidátov na účely informovanosti voličov, ktorí požiadajú o voľbu poštou.

K § 50:

Osobitnou ú pravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

K § 51:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana, politické hnutie alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodí n pred začatím volieb) je dostačujúce. Zároveň sa ustanovuje postup a náležitosti odvolania a vzdania sa kandidáta, pričom sa vychádza zo skúseností a poznatkov volebných orgánov a doteraz riešený ch problémov.

K § 52:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohý ch iných vyspelých demokratických štátoch.

Prvotnú informá ciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácnosti.

K § 53:

Vyhlá senie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa komp etencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné

K § 54:

Zákon umož ňuje dva spôsoby voľby - voľby na území Slovenskej republiky a voľby mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.

K § 55:

Ustanovuje sa presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu alebo rozhodnutia súdu, v prípade uplatnenia námietkové ho konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu.

K § 56:

Ustanovuje sa sp ôsob voľby poštou, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslu šné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zá pisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 57:

Ustanovuje sa sp ôsob vykonania voľby poštou osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Z ároveň sa ustanovujú povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.

K § 58:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov odovzdaných pre politické strany a koalície a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uv ádza vo svojej zápisnici.

K § 59:

Taxatí vne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac ako štyrom kandidátom.

K § 60:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 61:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 62:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uveden é v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.

K § 63:

Ustanovujú sa podmienky pre postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov. Základnou podmienkou je, aby politická strana alebo politické hnutie získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platný ch hlasov. Koalícia musí získať sedem, resp. desať percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v závislosti od počtu politických subjektov tvoriacich koalíciu.

K § 64:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie, ak zistí, že podmienky stanovené na postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov nesplnil žiadny kandidujúci politický subjekt.

K § 65:

Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície.

Ustanovuje sa presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.

K § 66:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané mená kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií.

Povinnosť predsedu N árodnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 súvisí s úhradou príspevku za získané hlasy podľa zákona o politických stranách. .

K § 67:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je legitimovaná ústredná volebná komisia ako orgánom, ktorý riadi voľby a zisťuje konečné výsledky volieb.

K § 68:

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany, politického hnutia alebo koalície na uprázdnený mandát, a to v závislosti od poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaný ch od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom sa mandát poslanca uprázdnil, alebo keď sa mandát poslanca neuplatňuje.

K § 69:

Pri vymedzení aktívneho volebného práva návrh vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a zo Smernice 93/109/ES Rady Európskeho spoločenstva. Okrem obč anov Slovenskej republiky je právo voliť priznané aj občanom iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a spĺňajú ustanovenú vekov ú hranicu. Právo voliť do Európskeho parlamentu nemajú občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí boli vo svojom domovskom štáte pozbavení práva voliť. Voliť do Euró pskeho parlamentu možno len v jednom členskom štáte Európskej únie.

K § 70:

Pre voľ by do Európskeho parlamentu pasívne volebné právo tak u občana Slovenskej republiky ako aj občana iného členského štátu predpokladá splnenie dvoch základných podmienok . Vek 21 rokov, ktorý musí kandidá t dosiahnuť najneskôr v deň konania volieb a trvalý pobytu na území Slovenskej republiky. Občan iného členského štátu musí popri veku a trvalom pobyte na území Slovenskej republiky spĺňať e šte ďalšiu podmienku, nesmie byť v členskom štáte únie, ktorého je štátnym občanom pozbavený práva byť volený.. V oboch prípadoch nesmú mať kandidáti prekážky práva byť volený podľa § 6 zákona. Dĺžka volebného obdobia poslancov Európskeho parlamentu je ustanovená v čl. 3 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu.

K § 71:

Zakotvuje sa, ž e pre voľby do Európskeho parlamentu tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.

K § 72:

Ustanovenie o zap ísaní voliča - občana iného členského štátu do zoznamu voličov na území Slovenskej republiky sa oproti doterajšiemu zákonu precizuje taxatívnym výpočtom údajov, ktoré sú obsahom žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vyhlásenia, ktoré pripája občan iného členského štátu k žiadosti. Údaje uvedené v žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vo vyhlásení sa stávajú obsahom informácie, ktorú Slovenská republika, v súlade s článkom 13 Smernice 93/109/ES poskytuje ako členský štát pobytu členskému štátu, ktorého je volič štátnym občanom.

Včasným poskytnut ím informácie zo strany Slovenskej republiky resp. zo strany iného členského štátu sa má zabrániť tomu istému voličovi v dvojnásobnom hlasovaní – na území Slovenskej republiky a aj na území členského štátu, ktorého je štátnym občanom. Pre zjednodušenie a zrýchlenie celého procesu informovania, povinným na doručenie informácie inému členskému štátu sa stáva ministerstvo vnú tra, ktoré plní úlohu komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie.

K § 73:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 74:

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa le hota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 75:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má aspoň päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platný ch hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 76:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K §77:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 78:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnej listiny a pripojených dokumentov, ktorú môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície kompetentnému org ánu, ktorým je ústredná volebná komisia. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 1 700 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politick ému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

Skutoč nosti tvoriace obsah kandidátnej listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripája ku kandidátnej listine sa musia zhodovať, a to bez ohľadu na to, či je kandidát občanom Slovenskej republiky alebo ide o občana iného člensk ého štátu Európskej únie.

V súlade so zmenou európskej legislatívy (čl. 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES ) osvedčenie kompetentných správnych orgánov, ktorým musel kandidát - občan iného členského štátu Európskej únie preukazova ť, že nebol v domovskom členskom štáte pozbavený práva byť volený, sa nahrádza jeho písomným vyhlásením o neexistencii takejto prekážky výkonu pasívneho volebného práva. Vykonanou zmenou v eur ópskej legislatíve sa odstraňujú ťažkosti spojené so získavaním spomenutého osvedčenia a s identifikáciou orgánov príslušných na vydanie osvedčenia. Písomné vyhlásenie kandidáta sa stáva v ďalšom procese predmetom overovania v domovskom členskom štáte kandidáta.

V súlade so zmenou článku 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES sa pre efektívnejšiu identifikáciu kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie údaje, ktoré je povinný uviesť vo vyhlásení , dopĺňajú o dátum a miesto narodenia, adresu jeho pobytu v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom, adresu jeho pobytu v Slovenskej republike a údaje o volebnom obvode v ktorom bol naposledy zapísaný do zoznamu voličov v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom.

K § 79:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.

K § 80:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutie ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa aj v prípade volieb do Európskeho parlamentu zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti a súčasne sa vymedzuje sa súbor údajov, ktoré sa v zozname zaregistrovaných kandidátov uvádzajú o každom kandidátov.

V odseku 7 sa zverujú sa do kompetencie ministerstva vnútra úlohy, ktoré plní aj ako orgán komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie a ú lohy, ktoré plní vo vzťahu k ústrednej volebnej komisii .

Postupom ústrednej volebnej komisie uvedeným v odsekoch 10 a11 sa má zabrániť v súlade s čl. 6 ods. 4 a čl. 13 Smernice 93/109/ES/ dvojnásobnej kandidatúre kandidáta a zvoleniu toho kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie, ktorého vyhlásenie o spôsobilosti byť volený je v rozpore s v ýsledkom overenia obsahu vyhlásenia v jeho domovskom členskom štáte.

K § 81:

Osobitnou ú pravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

K § 82:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidá ta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatí m volieb) je dostačujúce.

K § 83:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohý ch iných vyspelých demokratických štátoch.

Prvotnú informá ciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácností.

K § 84:

Vyhlá senie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné

K § 85:

Ustanovenie nadv äzuje na ustanovenie § 20 zákona.

Ustanovuje sa a zá pis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 86:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.

K § 87:

Taxatívne sa uv ádzajú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac, ako dvom kandidátom.

K § 88:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn okresnej volebnej komisie.

K § 89:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 90:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.

K § 91:

Ustanovujú sa podmienky prideľovania mandátov. Základnou podmienkou je, aby politická strana, politické hnutie alebo koalícia získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

K § 92:

Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície. Ustanovuje sa aj presn ý postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.

K § 93:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie, ako aj povinnosť ústrednej volebnej komisie zverejniť celkové výsledky volieb až po ukončení volieb v členskom štáte Európskej únie, ktorého volič i odovzdali hlasy ako poslední, čím sa sleduje zabrániť ovplyvňovaniu voličov. Ukladá sa ústrednej volebnej komisii predložiť zápisnicu o výsledkoch volieb predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je povinný oznámiť výsledky Európskemu parlamentu.

K § 94:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Európskeho parlamentu je legitimovaná ústredná volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb.

K § 95:

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany alebo koalície na uprázdnený mandát a to v závislosti od ich poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastú penie náhradníka vyhlási ústredná volebná komisia do 15 dní od doručenia oznámenia Európskeho parlamentu o uprázdnení mandátu Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky informuje Európsky parlament o nastúpení náhradníka.

K § 96:

Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zá kona. Ustanovenie je v súlade s čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 97:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 98:

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičné výbory do ústrednej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidá ta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 99:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičného výboru do okresnej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidá ta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 100:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 101:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 102:

Ustanovujú sa n áležitosti návrhu kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ako aj oprávnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie návrhu a postup rozhodovania o takomto návrhu po jeho preskúmaní. Predseda N árodnej rady Slovenskej republiky prijatie návrhu oznamuje kandidátovi a ústrednej volebnej komisii. Odmietnutie návrhu oznamuje kandidátovi, ktorý môže podať proti odmietnutiu návrhu podnet na preskúmanie také hoto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

K § 103:

S kandidatú rou disponuje len kandidát na prezidenta. Dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutoč nosti vo volebných miestnostiach. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.

K § 104:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacieho lístka, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov. Ústredná volebná komisia overuje správnosť údajov na hlasovacom lístku a ustanovenie upravuje spôsob tlače a distribú ciu hlasovacích lístkov na obce. Voliči dostanú hlasovacie lístky tak, ako je to v prípade aj iných volieb, v deň konania volieb vo volebnej miestnosti.

K § 105:

Vyhlá senie volieb prezidenta Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné.

K § 106:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.

Ustanovuje sa zá pis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 107:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a obálok a zisťovaní počtu platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Zistené výsledky uvádza komis ia vo svojej zápisnici.

K § 108:

Taxatí vne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 109:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 110:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 111:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.

K § 112:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku volieb ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 113:

Taxatívne sa uv ádzajú náležitosti vyhlásenia výsledkov volieb.

K § 114:

Druhé kolo volieb vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Pre druhé kolo volieb platia ustanovenia vymenované v odseku 2.

K § 115:

Právo hlasova ť v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona.

K § 116:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň konania ľudového hlasovania zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 117:

Èlenov ú strednej volebnej komisie delegujú politické strany alebo koalície, ktoré sú zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doruč enie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania.

K § 118:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zastúpenie politickej strany alebo koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a urč uje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 119:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 120:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 121:

Vyhlásenie ľ udového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky zákon zveruje v súlade s Èl. 89 ods. 2 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

K § 122:

Ustanovujú sa n áležitosti hlasovacieho lístka pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje ministerstvo vnútra. Ustanovenie upravuje aj spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lí stkov na obce.

K § 123:

Ustanovuje sa postup pri zápise do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 124:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a zisťovaní počtu platných hlasov za odvolanie, resp. neodvolanie prezidenta Slovenskej republiky. Zistené výsledky uvá dza komisia vo svojej zápisnici.

K § 125:

Taxatí vne sa vymenúvajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 126:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 127:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 128:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uveden é v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova dokumentov z ľudového hlasovania sa zveruje okresnému úradu.

K § 129:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku ľudového hlasovania. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku ľ udového hlasovania ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 130:

Taxatí vne sa vymenúvajú náležitosti, ktoré sú obsahom vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania.

K § 131:

Aktívne volebn é právo sa priznáva občanom Slovenskej republiky a cudzincom, ktorí majú trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgá nov samosprávneho kraja do jeho územia. Veková hranica 18 rokov ako aj prekážky vo výkone práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.

K § 132:

Podmienky pasí vneho volebného práva pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja sú odvodené od aktívneho volebného práva s tým, že obec trvalého pobytu kandidáta musí patriť do územia volebné ho obvodu, v ktorom obyvateľ samosprávneho kraja kandiduje. V tomto prípade sa použije aj ustanovenie o prekážkach vo výkone práva byť volený.

K § 133:

Pre voľ by predsedu samosprávneho kraja sa vyžaduje veková hranica 25 rokov a trvalý pobyt kandidáta v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgá nov samosprávneho kraja do jeho územia

K § 134:

Poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja volia obyvatelia v jednomandátových a viacmandátových volebných obvodoch, ktoré utvára pomerne k počtu obyvateľov zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Informáciu o počte volebných obvodov a počte poslancov, ktorý sa v nich má voliť sa uverejňuje na webovom sídle samosprávneho kraja.

Pre voľ bu predsedu samosprávneho kraja, sa neutvárajú viaceré volebné obvody, samosprávny kraj je jediným jednomandátovým volebným obvodom.

K § 135:

Do ú strednej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v polovici samosprávnych krajov jedného člena a jedného náhradn íka. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka doručuje politická strana alebo koalícia predsedovi vlády Slovenskej republiky v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo ústrednej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

Ústredná volebná komisia a jej odborný sumarizačný útvar sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 136:

Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do volebnej komisie samosprávneho kraja, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.

Oprávnené subjekty môžu delegovať do komisie popri jednom zástupcovi aj jedného náhradníka. Počet členov komisie musí byť minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti volebnej komisie samosprávneho kraja sa uklad á predsedovi samosprávneho kraja doplniť chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú ná hradníci.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

Volebné komisie samosprávneho kraja a ich odborné sumarizačné útvary sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 137:

Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s volebným obvodom. Obvodná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany alebo koalície do obvodnej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja v určenom počte volebných obvodov. Ustanovujú sa náležitosti ozná menia o delegovaní, subjekt, ktorému sa oznámenie o delegovaní doručuje a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Pre zabezpečenie funkčnosti obvodnej volebnej komisie sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Súčasťou obvodnej volebnej komisie je aj jej odborný sumarizačný útvar utvorený štatistickým úradom.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v obvodnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy pri príprave a priebehu volieb.

K § 138:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa obvodnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje predsedovi samosprávneho kraja.

K § 139:

Ustanovuje sa sp ôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, určujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie. Okrskové volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 140:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré musia byť k nim pripojené a ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zá kona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidat úru v príslušnom volebnom obvode v počte 400 podpisov.

Ukladá sa zapisovate ľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnych listín. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.

K § 141:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátov volebnou komisiou samosprávneho kraja tak, že konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu komisie o nezaregistrovaní kandidáta sa zveruje súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidá ta, jeho rozhodnutie vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

K § 142:

Ustanovujú sa n áležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý sa vyhotovuje podľa volebných obvodov a ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do ú zemia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnos ť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 143:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidá ta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatí m volieb) je dostačujúce.

K § 144:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Uvedením kandidátov na jednej strane hlasovacieho lístka sa má zabrániť znevýhodneniu kandidá tov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane. Aj v prípade týchto volieb volič dostane hlasovací lístok až vo volebnej miestnosti.

K § 145:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré k nim musia byť pripojené pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na predsedu samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná volič mi - obyvateľmi samosprávneho kraja, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte 1 000 podpisov.

Ukladá sa zapisovate ľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na ú pravu alebo doplnenie kandidátnej listiny. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.

K § 146:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátov na predsedu samosprávneho kraja volebnou komisiou samosprávneho kraja; konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nezaregistrovaní kandidáta zákon zveruje príslušnému súdu. Ak sú d rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, rozhodnutie súdu vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

K § 147:

Ustanovujú sa n áležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprá vneho kraja.

Ukladá sa povinnos ť obci zoznam zaregistrovaných kandidátov uverejniť spôsobom v mieste obvyklým.

K § 148:

Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 143.

K § 149:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov a jednostranný. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Voličovi vydá hlasovací lístok okrsková volebná komisia vo volebnej miestnosti spolu s hlasovacím lístkom pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja.

K § 150:

Vyhlá senie volieb do orgánov samosprávnych krajov sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh upravuje aj pr ípady, kedy z akýchkoľvek dôvodov vôbec nedošlo k vykonaniu volieb, ako aj situácia, keď síce voľby boli vykonané, ale z titulu nezákonnosti, neústavnosti alebo sťažnosti proti výsledku volieb boli Ú stavným súdom Slovenskej republiky voľby vyhlásené za neplatné, resp. aj situácie, keď zanikol mandát poslanca zastupiteľstva alebo predsedu samosprávneho kraja a ktoré v platnom zá kone tvorili obsah ustanovenia označeného ako nové voľby. V uvedených prípadoch vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky voľby s tým, že lehoty určí v prílohe rozhodnutia o vyhlásení volieb.

K § 151:

Ustanovuje sa z ápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia rozhodnutia súdu v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predlož enia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 152:

Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a osobitne pre voľ by predsedu samosprávneho kraja. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.

K § 153:

Taxatí vne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Prípady väčšieho počtu hlasovacích pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo väčšieho počtu hlasovacích pre voľ by predsedu samosprávneho kraja v obálke, zákon rieši tak, že všetky takéto hlasovacie lístky vyhlasuje za neplatné.

K § 154:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 155:

Upravuje sa postup obvodnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 156:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice obvodnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode , ktorú obvodná volebná komisia doručuje volebnej komisii samosprávneho kraja. Údaje uvedené v zápisnici obvodnej volebnej komisie s ú sumárom údajov, ktoré obvodná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. V zápisnici sú uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľ stva vo volebnom obvode a mená a priezviská náhradníkov. Úschova volebných dokumentov sa zveruje samosprávnemu kraju.

K § 157:

Zá pisnica volebnej komisie samosprávneho kraja osvedčuje výsledky volieb v samosprávnom kraji. Sú v nej uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva v samosprávnom kraji, men á a priezviská náhradníkov, ako aj meno a priezvisko zvoleného predsedu samosprávneho kraja. Volebná komisia samosprávneho kraja doručuje zápisnicu ústrednej volebnej komisii elektronicky a následne v pí somnej forme poštou. Volebná komisia samosprávneho kraja odovzdáva volebné dokumenty do úschovy samosprávnemu kraju.

K § 158:

Za poslancov sú zvolení tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov v príslušnom volebnom obvode, teda v tom obvode, v ktorom kandidovali.

Urč uje sa postup volebnej komisie samosprávneho kraja v prípade, ak viacerí kandidáti tej istej politickej strany, alebo viacerí kandidáti viacerých politických strán alebo nezávislí kandidáti získali rovnaký poč et platných hlasov.

Za predsedu samosprávneho kraja je zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.

K § 159:

Ukladá sa volebnej komisii samosprávneho kraja uverejniť výsledky volieb spôsobom v mieste obvyklým a tiež na svojom webovom sídle.

K § 160:

Na odovzdanie osvedčení o zvolení za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a za predsedu samosprávneho kraja je legitimovaná volebná komisia samosprávneho kraja ako orgán zisťujúci konečné vý sledky volieb v samosprávnom kraji.

K § 161

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov na zaniknuté poslanecké mandáty, a to v závislosti od počtu získaných platných hlasov v príslušnom volebnom obvode. Oznamovanie nastupovania náhradníka sa navrhuje zveriť predsedovi samosprávneho kraja a to tak, aby to musel urobiť do 15 dní po tom, čo mandát poslanca zanikol. Predseda samosprávneho kraja bude podpisovať aj osvedčenie, že sa stal poslancom a vykoná všetky úkony s t ým spojené.

K § 162

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané, okrem iného, aj počty poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a predsedov samosprávnych krajov zvolených podľ a politických strán a koalícií a nezávislých kandidátov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumá rom údajov zistených zo zápisníc volebných komisií samosprávnych krajov.

K § 163:

Ustanovenie o druhom kole volieb predsedu samosprávneho kraja sa použije v prípade, keď ani jeden z kandidátov nezískal požadovaný počet platných hlasov. O tom, že vo voľbách nebol zvolený predseda niektoré ho samosprávneho kraja svedčia údaje o výsledkoch volieb uvedených v zápisnici ústrednej volebnej komisie.

Lehota na konanie druh ého kola volieb predsedu samosprávneho kraja je dostatočná na to, aby druhé kolo volieb bolo možné zabezpečiť po organizačno-technickej stránke (tlač hlasovacích lístkov a ich distribúcia až na obce, prí prava zoznamov voličov, príprava volebných miestností).

K § 164:

Výkon aktí vneho volebného práva je podmienený trvalým pobytom v obci, dosiahnutím veku podľa § 3 zákona a nedostatkom prekážok vo výkone volebného práva podľa § 4 návrhu zákona.. Za obyvateľa obce sa považ uje nielen občan Slovenskej republiky, ale aj cudzinec s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorému Ústava Slovenskej republiky včl. 30 ods. 1 priznáva právo voliť do orgánov samosprávy obcí.

K § 165:

Pasívne volebn é právo sa pri voľbách za poslanca obecného zastupiteľstva odvíja od aktívneho volebného práva. S výkonom pasívneho volebného práva úzko súvisí ustanovenie§ 6 návrhu o prekážke prá va byť volený.

K § 166:

Pasívne volebn é právo sa pri voľbách za starostu obce odvíja tiež od aktívneho volebného práva, s tým rozdielom, že veková hranica na zvolenie za predsedu samosprávneho kraja je 25 rokov veku. Uvedená podmienka spolu s neexistenciou prekážok vo výkone práva byť volený musí byť splnená najneskôr v deň konania volieb, v opačnom prípade bude kandidát vyčiarknutý z kandidátnej listiny.

K § 167:

Ustanovuje sa sp ôsob tvorby viacmandátových volebných obvodov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Spôsob zverejnenia volebných obvodov a počtu poslancov, ktorí sa v nich majú zvoliť je v kompetencii obce.

K § 168:

Právo delegova ť zástupcu do ústrednej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podali kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej pä tine okresov Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb.

K § 169:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Právo delegovať z ástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podávajú kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej tretine obcí patriacich do územné ho obvodu okresnej volebnej komisie. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 170:

Zapisovateľ a okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu.

K § 171:

Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do miestnej volebnej komisie, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.

Komisia musí mať minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti miestnej volebnej komisie sa ukladá starostovi obce doplniť počet chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento poč as funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v miestnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy, ktoré plní pred voľbami a v priebehu volieb.

Miestne volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie. Obdobne sú na celé volebné obdobie zriadené odborné sumarizačné útvary miestnych volebných komisií, ktoré spracúvajú vý sledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov.

K § 172:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie. Možnosť delegovať zástupcu do komisie zákon podmieňuje podaním kandidátnej listiny pre voľby do obecného zastupiteľstva. Tak že politickej strane alebo koalícii, ktorá podáva kandidátnu listinu len pre voľby starostu obce zákon uvedené právo nepriznáva. Chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymen úva starosta obce.

Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie okrskovej volebnej komisie, ktoré súvisia s jej činnosťou len v deň konania volieb. Aj okrsková volebná komisia je funkčná poč as celého volebného obdobia orgánov samosprávy obcí.

K § 173:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidá tnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte podpisov podľa prílohy č. 1 n ávrhu.

Ukladá sa zapisovate ľovi miestnej volebnej komisie zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom. Zosúladením kandidátnej listiny so zákonom na základe výzvy zapisovateľa volebnej komisie sa sleduje zjednodu šenie práce miestnej volebnej komisie v rámci preskúmavania kandidátnych listín. Vzhľadom na časový priestor, ktorý zákon priznáva miestnej volebnej komisii na preskúmanie predložených kandidátnych listí ukladá sa zapisovateľovi povinnosť povinný predložiť kandidátne listiny miestnej volebnej komisii na preskúmanie a registráciu už na jej prvom zasadnutí.

K § 174:

Rieš i sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky, keď podané kandidátne listiny nespĺňajú podmienky ustanovené v § 173 návrhu.

Dodržaní m lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvorí dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciá m a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.

K § 175:

V zá ujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa obci povinnosť uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 176:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidá ta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatí m volieb) je dostačujúce.

K § 177:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva. Údaje uvádzané na hlasovacom lístku zodpovedajú údajom uvedeným o kandidátoch na kandidátnych listinách. V záujme zabezpečiť pre všetky kandidujúce politické subjekty rovnaké podmienky, uvádzajú sa na hlasovacom lístku názvy politických strán jednotným spôsobom.

K § 178:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidá tnej listiny nezávislého kandidáta na starostu obce je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu. Zákon neumožňuje viacerým nezávislý m kandidátom na ich podporu využiť jednu podpisovú listinu, na druhej strane však umožňuje kandidátovi na poslanca zastupiteľstva kandidovať aj na funkciu starostu obce.

Povinnosti zapisovate ľa miestnej volebnej komisie sú pri preberaní kandidátnych listín na funkciu starostu obce rovnaké ako je to v prípade preberania kandidátnych listín pre voľby do obecného zastupiteľstva.

K § 179:

Rieš i sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky ak podané kandidátne listiny nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

Dodrž anie lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíci ám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.

K § 180:

V zá ujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 181:

Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 176.

K § 182:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Aj v prípade hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce platí zásada, že kandidáti sa uvádzajú len na jednej strane hlasovacieho lístka a v abecednom poradí.. Uvádzaním kandidátov len na jednej strane hlasovacieho lístka, sa má zabrániť diskriminácii tých kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane.

K § 183:

V súlade s Èl. 89 ods. 2 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky sa vyhlásenie volieb do orgánov samosprávy obcí zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Lehota od vyhlásenia volieb do dňa ich konania je dostato čne dlhá na to, aby bolo vykonanie volieb zabezpečené po organizačnej a technickej stránke.

Vykonanie volie do org ánov samosprávy obcí v posledných 14 dňoch ich volebného obdobia sa javí ako najvhodnejšie. Funkčné obdobie poslancov obecného zastupiteľstva zostane zachované, nakoľko sa skončí až zložením sľ ubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Odseky 3 až 7 sú venované vyhlasovanie volieb, ktoré platný zákon upravoval v samostatnom ustanovení ako nové voľby.

K § 184:

Ustanovenie nadv äzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania volieb zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantn ý spôsob úpravy hlasovacích lístkov. Vzhľadom nato, že volič odovzdáva svoj hlas kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva a aj kandidátovi na starostu obce, úprava hlasovacích lístkov sa odlišuje počtom zakrúžkovaných poradových čísiel kandidátov. Správna úprava hlasovacieho lístka má význam pri posudzovaní ich platnosti a sčítaní.

K § 185:

Ustanovenie sú visí s § 25 návrhu. Procesu rozdelenia hlasovacích lístkov a ich sčítaniu predchádza zapečatenie nepoužitých hlasovacích lístkov a nepoužitých obálok, zmiešanie obsahu volebnej schránky a prenosenej volebnej schránky a zistenie účasti vo voľbách. Výsledky zistené činnosťou okrskovej volebnej komisie sa uvádzajú v zápisnici okrskovej volebnej komisie i výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

K § 186:

V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka. V odseku 1 sa riešia prípady neplatnosti hlasovacieho lístka v dôsledku jeho nesprávnej úpravy zo strany voliča. Odsek 2 reaguje na prípady, ke ď volič vložil do obálky viac kusov hlasovacieho lístka toho istého druhu. V takomto prípade umožňuje zákon okrskovej volebnej komisii vyhlásiť všetky hlasovacie lístky toho istého druhu nachádzajú ce sa v obálke za neplatné bez toho, aby vôbec skúmala prejav vôle voliča na niektorom z hlasovacích lístkov.

K § 187:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku miestnej volebnej komisii. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn miestnej volebnej komisie.

K § 188:

Upravuje sa postup miestnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto č innosti miestnej volebnej komisie zákon umožňuje popri členoch a zapisovateľoch volebných komisií členoch ich odborných sumarizačných útvarov aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmie ňuje predchádzajúcim súhlasom miestnej volebnej komisie. Takýmito osobami môžu byť napr. zástupcovia nezávislých kandidátov, zástupcovia rozhlasu, televízie a pod.

K § 189:

Z názvu zá pisnice miestnej volenej komisie vyplýva, že sa vypracúva osobitne pre každý volebný obvod. Údaje uvedené v zápisnici sú sumárom údajov uvedených v zápisniciach jednotlivých okrskových volebných komisi í, ktoré boli doručené miestnej volebnej komisii ale sú súčasne aj podkladom pre vypracovanie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci.

V obci, v ktorej sa utvoril iba jeden volebný obvod, sa zápisnica o výsledku volieb vo volebnom obvode nevyhotovuje.

K § 190:

Popri zá pisnici o výsledku volieb vo volebnom obvode vyhotovuje miestna volebná komisia aj zápisnicu o výsledku volieb v obci. Uvedená zápisnica sumarizuje výsledky volieb z jednotlivých volebných obvodov. Preto sa v zápisnici popri všeobecných údajoch, uvádzajú už aj mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov obecného zastupiteľstva, teda tých, ktorí vo volebných obvodoch získali najvyšší počet platný ch hlasov a meno a priezvisko kandidáta zvoleného za starostu obce. Ako nový údaj sa oproti doterajšej právnej úprave uvádza počet mužov a počet žien zvolených za poslancov obecných zastupiteľ stiev. Zistenie tohto údaju si vyžiadala prax, najmä požiadavky rôznych medzinárodných ale aj domácich organizácií venujúcich sa problematike zastúpenia žien vo volených funkciách.

Ïalej sa upravuje činnosť miestnej volebnej komisie po vyhotovení zápisnicea doručovanie zápisnice Mestskou volebnou komisiou v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a Mestskou volebnou komisiou v meste Košice.

K § 191:

Kandidá ti na poslancov obecných zastupiteľstiev kandidujú podľa jednotlivých volebných obvodov a v nich sú aj volení za poslancov zastupiteľstva. Preto sa výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva viažu na volebn é obvody a na počty hlasov, ktoré v nich získajú. Zákon neustanovuje minimálny počet hlasov, ktoré je potrebné získať na zvolenie za poslanca, ale v odseku 1 určuje, že zvolenými sú tí kandidá ti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet platných hlasov.

K § 192:

Voľby do org ánov obce končia na úrovni miestne volebnej komisie Z uvedeného dôvodu ukladá sa miestnej volebnej komisii povinnosť oboznámiť voličov a občanov obce, ktorí kandidáti boli zvolení na ďalšie štvorroč né obdobie za poslancov obecného zastupiteľstva a ktorý kandidát bol na toto obdobie zvolený za starostu obce. Miestna volebná komisia uverejňuje výsledky volieb v obci spôsobom v mieste obvyklým.

K § 193:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení je legitimovaná miestna volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce.

K § 194:

Upravuje sa postup pri nastupovaní náhradníkov na miesta poslancov, ktorých mandát zanikol. Ustanovuje sa lehota na oznámenie o nastúpení náhradníka. Lehota 15 dní je krajnou lehotou na to, aby sa zánik mandá tu stal všeobecne známym a dostatočne dlhou na to, aby sa náhradník rozhodol, či na uprázdnené miesto poslanca nastúpi. Nakoľko problematika nastupovania náhradníkov nepatrí do kompetencie miestnej volebnej komisie, podpísanie osvedčenia o nastúpení náhradníka a postup pri nastupovaní náhradníka zveruje zákon starostovi obce.

K § 195:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc miestnych volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto č innosti okresnej volebnej komisie sa umožňuje aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.

K § 196:

Obsah zá pisnice okresnej volebnej komisie je formulovaný tak, aby údaje uvedené v zápisnici mohli byť podkladom na ďalšie spracovanie a zistenie konečného výsledku volieb. V záujme urýchleného spracovania vý sledkov volieb ústrednou komisiou okresná volebná komisia zasiela zápisnicu elektronickým prenosom a až následne zápisnicu zasiela poštou.

K § 197:

Údaje uveden é v zápisnici ústrednej volebnej komisie sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zvolení starostovia a zvolení poslanci obecných zastupiteľstiev sa v zápisnici uvádzaj ú len v počtoch a podľa politických strán, ktoré ich kandidovali alebo s údajom, že ide o nezávislých kandidátov.

K § 198:

Právo hlasova ť resp. zúčastniť sa na referende vyplýva z Èl. 94 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa priznáva rovnako ako v § 38 zákona občanovi Slovenskej republiky. Veková hranica 18 rokov a nedostatok prekážky vo vý kone aktívneho volebného práva musí byť splnená aj v tomto prípade.

K § 199:

Zákon umož ňuje na rozdiel od doterajšej právnej úpravy hlasovať v referende nielen na území Slovenskej republiky ale aj prostredníctvom pošty tak, ako je to v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa v predmetnom paragrafe ustanovujú náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o hlasovanie poštou. Vedenie osobitn ého zoznam voličov zákon zveril ministerstvu vnútra.

K § 200:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 201:

Do ú strednej volebnej komisie môže delegovať zástupcu politická strana, politické hnutie alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičný výbor. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 202:

Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okresnej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okresnej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.

Právo delegovať svojho zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru, ktorého návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Èlenstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote. Súčasne sa rieši situácia, ak okresná volebná komisia delegovaním nedosahuje počet členov uvedený v prvej časti zákona. Zánik členstva predpokladá pí somný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade ak ani 5 dní pred dňom konania referenda člen komisie nezložil z ákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.

Kompetencie okresnej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou pred konaním referenda a v deň konania referenda.

K § 203:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 204:

Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okrskovej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.

Právo delegovať svojho zástupcu do okrskovej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru ktoré návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Èlenstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoven ým spôsobom a v ustanovenej lehote.

Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade, ak ani 5 dní pred dň om konania volieb člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato, aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funk čnosť komisie.

Kompetencie okrskovej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou v deň konania referenda.

K § 205:

Ustanovenie nadv äzuje svojím obsahom na § 16 zákona. Ustanovujú sa obsahové náležitosti rozhodnutia o vyhlásení referenda a postupy príslušných subjektov v závislosti od toho, na návrh ktorého subjektu sa má referendum vyhlásiť.

K § 206:

Meritórne ná ležitosti týkajúce sa podmienok vyhlásenia referenda ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona konkretizuje oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, ktoré môže vykonať, kým referendum vyhlási. Sú časťou týchto oprávnení je preskúmanie obsahových náležitostí predpísaných ústavou.

Ak sa má referendum vykonať na základe petície, je jednou z úloh preskúmanie, či je petícia po obsahovej a formálnej stránke relevantným podkladom na takéto rozhodnutie. V prípade nedostatkov zistený ch jej preskúmaním zo strany prezidenta republiky umožňuje zákon prezidentovi republiky vyhlásenie referenda odmietnuť. Súčasne sa ukladá prezidentovi povinnosť o svojom rozhodnutí informovať petičný výbor.

K § 207:

Vymedzujú sa obsahové a formálne náležitosti hlasovacieho lístka. Nevyhnutnou náležitosťou hlasovacieho lístka je uvedenie otázky, prípadne otázok, na ktoré sa má v referende odpovedať. Ak je otázok viac, označ ia sa poradovým číslom. Ustanovuje sa že, bez ohľadu na to, či je referendum o jednej otázke, alebo viacerých otázkach, pri každej je potrebné osobitne uviesť odpoveď 'áno' a odpoveď 'nie'.

V ustanovení sa upravuje problematiku spojená so zabezpečením tlače hlasovacích lístkov.

Zakotvuje sa zodpovednosť ústrednej volebnej komisie za správnosť údajov, ktoré sa uvedú na hlasovacom lístku.

Zveruje sa do kompetencie ministerstva vnútra zabezpečenie tlače hlasovacích lístkov a ich distribúcia. Podkladom na tlač hlasovacích lístkov je hlasovací lístok opatrený úradnou pečiatkou ú strednej volebnej komisie.

K § 208:

Upravujú sa sp ôsoby voľby ako na území Slovenskej republiky, tak aj mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň sa ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.

K § 209:

Ustanovenie nadv äzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania referenda zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dô jde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

K § 210:

Ustanovuje sa sp ôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiados ť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania po štou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 211:

Ustanovuje sa sp ôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spô sob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.

K § 212:

Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pred samotným zistením výsledkov hlasovania a po zistení výsledkov hlasovania.

K § 213:

V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 214:

Upravujú sa obsahové náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ukladá sa povinnosť okrskovej volebnej komisii vyhotoviť zápisnicu v požadovanom počte a povinnosť doru čiť zápisnicu okresnej volebnej komisii na ďalšie spracovanie.

K § 215:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožň uje aj iným osobám než členom a zapisovateľom volebných komisií a ich odborných sumarizačných útvarov. Prítomnosť iných osôb však zákon podmieňuje predchádzajúcim sú hlasom okresnej volebnej komisie.

K § 216:

Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania ako aj spôsob zaslania zápisnice na ďalšie spracovanie ústrednej volebnej komisii.

K § 217:

Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku referenda. Údaje, ktoré sa uvádzajú v zápisnici ústrednej volebnej komisie je sumárom údajov zo zápisníc okresných volebný ch komisií.

K § 218:

Návrhy prijat é v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Z uvedené dôvodu sa v ustanovení uvádzajú obsahové náležitosti vyhlásenia tak, aby bolo z neho zrejmé koľko voličov sa ho z účastnilo a ktorý návrh bol prijatý Výsledky referenda sú platné ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčš inou účastníkov referenda.

K § 219:

Zákonom sa zru šia všetky vykonávacie predpisy vydané podľa zrušovaných volebných zákonov. Upravuje sa preto nové splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky. Keďže obsah vyhlášky sa týka aj iný ch rezortov, ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby takýto právny predpis vydalo po dohode s dotknutými štátnymi orgánmi.

K § 220:

Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu vnútra zabezpečiť tlač metodických a informačných materiálov, príručiek a obálky, usmerňovať obce a okresné úrady pri utváraní volebných okrskov, zostavovan í zoznamov voličov, zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností, úschove hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov. Splnomocňuje sa štatistický úrad po dohode s ministerstvom vnútra vydať metodiku spracovania výsledkov hlasovania.

K § 221:

Úlohy spojen é s prípravou a vykonaním volieb do orgánov novovzniknutej obce alebo novovzniknutých obcí, sa zverujú okresnému úradu v spolupráci s rozdeľovanou alebo zlučovanou obcou.

Ustanovuje sa tiež, že úlohy, ktoré obec a samosprávny kraj plnia podľa tohto zákona, sú preneseným výkonom úloh štátnej správy a nie výkonom samosprávy.

K § 222:

Podľa doteraj ších zákonov upravujúcich voľby do orgánov územnej samosprávy vykonávajú svoju činnosť volebné komisie počas celého volebného obdobia. Je preto potrebné ustanoviť, že tieto komisie budú plniť svoje úlohy v rozsahu podľa zrušovaných zákonov do zriadenia nových volebných orgánov podľa tohto zákona.

Vý slovne sa ustanovuje, že ak vznikne potreba vykonať voľby do orgánov územnej samosprávy počas volebného obdobia, v rámci ktorého došlo k zmene zákonnej úpravy volieb, vykonajú sa tieto voľby podľa nové ho zákona.

K § 223:

V prílohe ná vrhu zákona č. 2 sú uvedené právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa do návrhu zákona preberajú.

K § 224:

Zrušujú sa doterajšie zákony upravujúce voľby a referendum konané na území Slovenskej republiky. Súčasne sa zrušujú aj s tým súvisiace právne predpisy, ktoré už nie sú v súlade s návrhom tohto zákona.

K Èl. II

Občiansky sú dny poriadok v § 250z až 250zd upravuje, v nadväznosti na jednotlivé zákony upravujúce voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, prezidenta Slovenskej republiky a orgánov samosprá vnych krajov, orgánov samosprávy obcí a zákona o spôsobe vykonania referenda konanie, na základe ktorého súdy rozhodovali vo veciach zoznamu voličov a vo veciach registrácie kandidátnych listín.

Nová zákonná úprava nahrádza doteraz šesť platných zákonov.

V novele sa odstraňujú nelogické ustanovenia, na základe ktorých mohol podať návrh na súd proti registrá cii vlastnej kandidátnej listiny aj ten kto ju podal, hoci volebný zákon mu zaregistrovanú kandidátnu listinu umožňuje vziať späť.

Jednotlivé paragrafy sa zoraďujú do logického sledu v súlade so systematikou návrhu zákona. Doteraz boli dopĺňané ustanovenia Občianskeho zákonníka vždy, keď bol prijatý zákon upravujúci nový druh volieb.

Z hľadiska aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zmena v Občianskom súdnom poriadku bola vykonaná formou nového znenia paragrafov a nie zmenami ich jednotlivých odsekov.

K Èl. III

Navrhuje sa, aby z ákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

V Bratislave 14. augusta 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlá dy Slovenskej republiky

Robert Kaliň ák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom tejto novely je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho obč ianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len 'smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ'). Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013.

Návrh zákona v súvislosti s transpoz íciou citovanej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 480/2002 Z. z.') a vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, najmä

-rozširuje okruh miest, kde m ôže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu po vstupe na územie Slovenskej republiky,

-spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky narodí dieťa žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana,

-nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternat íva vnútroštátneho presídlenia),

-dopĺň a prípady, keď existuje spojenie medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania,

-dopĺňa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,

-rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana,

-stanovuje správoplatnenie výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany,

-dopĺňa vymedzenie sociálnej skupiny,

-určuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky, namiesto pôvodného jednéh o roka,

-stanovuje konanie o odovzdaní do iného štátu podľa osobitného predpisu [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)], ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

V zákone č. 480/2002 Z. z. sa tiež navrhuje stanoviť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na vytváraní možností na integráciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podieľa sa na postupnom zbližovaní prí stupu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, k prijatým integračným programom, a to najmä v súlade s Koncepciou integrácie cudzincov v Slovenskej republike, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 338 zo 6. mája 2009.

K podstatnému zblíženiu postavenia azylanta a postavenia cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, došlo už 1. mája 2013, kedy sa už ani v prípade cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, nevyž aduje povolenie na zamestnanie. Navyše od tohto dátumu sa aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a v oblasti prístupu na trh práce tak majú rovnaké postavenie ako azylanti.

V oblasti integračných opatrení uhr ádzaných z finančných prostriedkov európskych fondov, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom mimovládnych organizácií, sa už v súčasnosti poskytuje cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, porovnateľná starostlivosť ako azylantom.

Transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa začína v Slovenskej republike druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému. Za začatie druhej etapy budovania spoločného európskeho azylov ého systému je možné považovať aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pô sobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktorá je do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 75/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. mája 2013.

V roku 2015 bude Slovenská republika povinná prebrať do právneho poriadku, spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, ďalšie dve smernice v oblasti azylu, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločný ch konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie). To bude znamenať potrebu ďalšej novelizácie zákona č. 480/2002 Z. z., prípadne aj novelizáciu iných právnych predpisov, avš ak predovšetkým navýšenie finančných prostriedkov určených na realizáciu migračnej politiky v oblasti azylu.

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ si vyžaduje aj novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. (ďalej len 'zákon č. 404/2011 Z. z.') a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 5/2004 Z. z.').

V súvislosti s konaním o odovzdaní do iného štátu cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 sa vyžaduje taktiež novelizácia zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. a zá kona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Cieľom tejto novely zákona je tiež transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore pr áv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ') do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013 a bude prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z.

Podmienky udeľovania prechodného pobytu na úč el zamestnania na území Slovenskej republiky stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z. Ná vrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá stanovuje jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k jednotnému povoleniu zahàňajú cemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu a má prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch Európskej únie. Do praxe sa zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krají n o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie na jednom mieste, čím sa podstatne zjednoduší správne konanie smerujúce k vydaniu tohto individuálneho správneho aktu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktor ý sa chce zamestnať na území Slovenskej republiky, požiada o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý je povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na účel výkonu zamestnania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky na iný účel ako zamestnanie a môžu pracovať, pričom sa im táto skutočnosť vyznačí v doklade o pobyte formou zápisu 'oprávnenie pracovať '.

Zavádza sa nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ v prípade, keď príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na meno žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na úč el zamestnania potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pričom toto potvrdenie obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. Na úseku povinností stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľné ho pracovného miesta, sa zavádza povinnosť oznámiť v lehote do troch pracovných dní policajnému útvaru zmenu údajov v doklade s názvom 'Dodatočné údaje o zamestnaní', ktorý policajný ú tvar vydáva spoločne s dokladom o pobyte.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa stanovuje, že doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, sa vydáva s platnosťou na dva roky.

V zákone č. 404/2011 Z. z. sa ďalej zavádza nové oprávnenie policajta, a to oprávnenie na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie tejto kategórie cudzincov.

Podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie pre štátnych pr íslušníkov tretích krajín v Slovenskej republike upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Povolenia na zamestnanie udeľujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') podľa tohto zákona, ktor é taktiež vydávajú potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu vydáva Ú stredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie').

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. je najmä

-rozšíriť pôsobnosť ústredia zrušiť potvrdenie o možnosti ob sadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odň atých povolení na zamestnanie,

-stanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ môže zamestnať len štátneho prí slušníka tretej krajiny,

oktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovn ého miesta a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,

oktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

o ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

o u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-stanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovn é miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych prísluš níkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny alebo

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-stanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušní kov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegá lne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegá lne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v zákone o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti sa novelizuje aj zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a vplyvy na životné prostredie; bude mať negatí vne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka zlu čiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisť ahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatí vne akty

- nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej št átnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013);

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušn íkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011)

2.nelegislatí vne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského št átu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

- smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008);

- smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štá tnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009).b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutiach Sú dneho dvora Európskej únie vo veciach C/07, C/08, v spojených veciach C-175/08, C-176/08, C-178/08 a C-179/08, vo veci C-31/09, v spojených veciach C-71/11 a C-99/11, vo veciach C- 179/11, C-364/11, C-277/11 atď.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2003/9/ES bola do 6. februára 2005, smernice 2004/83/ES do 10. októbra 2006, smernice 2003/109/ES do 23. januá ra 2006 a smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007;

- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011;

- lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011;- lehota na prebratie smernice 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013;

- lehota na prebratie smernice 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

-uznesením vlády č . 148 z 27. apríla 2012 ministrovi vnútra do 21. decembra 2013 zabezpečiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotní ctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medziná rodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) a vykonať notifikáciu a do 25. decembra 2013 zabezpečiť v spoluprá ci s podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotníctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom sú bore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte a vykonať notifikáciu.

c)informácia o konan í začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- nebolo začaté;

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice Rady 2003/9/ES, 2004/83/ES a 2005/85/ES sú úplne prebraté v zákone 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, smernica Rady 2003/109/ES, smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, smernica Rady 2009/50/ES sú prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

5.Stupeň zlučite ľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnú tra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňaj ú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negat ívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Návrh zákona v časti týkajúcej sa novely zá kona o službách zamestnanosti (Èl. II návrhu zákona) bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozití vne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Navrhované zmeny

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore prá v pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte do právneho poriadku Slovenskej republiky. Účelom tejto smernice je

-ustanoviť jednotný postup vybavovania ž iadosti vedúci k jednotnému povoleniu, zahàňajúcemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu,

-prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch EÚ,

-zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členských štátov.

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je najmä

-rozšíriť pôsobnosť Ústredia prá ce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľ ného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-ustanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestn ávateľ môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

-ktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelený prechodný pobyt na úč el zamestnania,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

-u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikované mu zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-zjednodušiť podmienky vstupu štátneho príslušní ka tretej krajiny na slovenský trh práce prostredníctvom tzv. jednotného povolenia na pobyt – prechodného pobytu na účel zamestnania, udeleného na základe úradom vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta,

-ustanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podan ím žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štá tnych príslušníkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny a

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ustanoviť povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej d ôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.

Vplyvy na podnikateľ ské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľsk é subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Zamestnávatelia, ktorí plánujú zamestnávať občanov členského štátu Európskej únie, štátnych príslušníkov tretích krajín a právnické osoby a fyzické osoby, ku ktorým budú štátni príslušníci tret ích krajín vysielaní vykonávať prácu.

Počet podnikateľských subjektov a ich odvetvové zameranie nemožno vopred odhadnúť.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Určuje sa lehota povinnosti zamestnávateľa voči úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním:

-ž iadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,

-žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štá tneho príslušníka tretej krajiny,

-žiadosti o vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny.

Oznamovacia povinnosť pre zamestnávateľa pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie bola zamestnávateľmi v doterajšej praxi vykonávaná na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincov, ktoré vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie. Určuje sa povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiťs úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania.

Vzhľadom na to, že väčšina administratívnych úkonov, ktoré prinášajú navrhované zmeny, sa v súčasnej praxi už vykoná va, nedochádza k výraznejšiemu zvýšeniu administratívnych nákladov súvisiacich s plnením regulácie.

3.3. Aká je predpokladan á výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?V súvislosti s implementáciou návrhu sa predpokladajú administratívne náklady u 700 podnikateľsk ých subjektov.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Návrh nemá vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladan é spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Určením termínu oznamovacej povinnosti pre zamestnávateľa návrh vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie voľných pracovných miest úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čí m sa rozšíri možnosť ich obsadenia evidovanými uchádzačmi o zamestnanie.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Bez vplyvu.Kvantifikujte:

-Rast alebo pokles príjmov / výdavkov na priemerného obyvateľa

-Rast alebo pokles príjmov/ výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

-Celkový počet obyvateľstva / domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službá m u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Návrh bude mať pozitívny vplyv pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajúna územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania na zá klade udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a modrej karty vydanej na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (zjednodušením podmienky vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny) a pre vybranú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorej sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie.

Predpokladá sa, že 80 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí doteraz vstupovali na trh práce na základe povolenia na zamestnanie, bude vstupovať na trh práce na základe udelené ho povolenia na pobyt na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie pre štátnych príslušníkov tretí ch krajín.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Zavedenie novej e- služby s úrovňou II. ktorá vyplýva z možnosti elektronického oznamovania informácií ohľadne zamestnávania občanov členských štátov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín zo strany relevantn ých subjektov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Bez vplyvu.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Bez vplyvu.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Bez vplyvu.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Bez vplyvu.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využíva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Bez vplyvu.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Bez vplyvu.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Bez vplyvu.Financovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Bez vplyvu.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon o azyle)

K bodu 1 (§ 3 ods. 2 písm. b)

Rozširuje sa okruh policajných útvarov pr íslušných na prijatie vyhlásenia cudzinca o tom, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany (podanie žiadosti o udelenie azylu). Pôjde o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajš ej hranici Slovenskej republiky. Súčasne sa vzhľadom na aplikačnú prax ustanovuje, že príslušným na prijatie vyhlásenia bude policajný útvar zriadený pri záchytnom tábore (Oddelenie azylu Policajné ho zboru Humenné).

K bodu 2 (§ 4 ods. 2,§ 6 ods. 2, § 27 ods. 2, § 27c ods. 1, § 36 ods. 3)

V súvislosti s transpozíciou č l. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana s ich právami a povinnosťami. Zároveň sa rovnako navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania žiadateľa o udelenia azylu a odídenca s ich právami a povinnosťami, ako aj ustanovenie týkajúce sa predvolávania žiadateľa o udelenie azylu na pohovor.

K bodu 3 (§ 4 ods. 4)

Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje, že v prípade, ak dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, nadobudne narodením štátne obč ianstvo Slovenskej republiky, nebude sa považovať za žiadateľa o udelenie azylu. Súčasne sa z dôvodu spresnenia ustanovuje, že konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.

K bodu 4 (§ 4 ods. 6)

Úprava predmetného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že na uplatňovaní tzv. dublinského nariadenia sa zúčastňujú aj štáty, ktoré nie s ú členskými štátmi Európskej únie, a to na základe dohody s Európskou úniou.

K bodu 5 (§ 10 ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny s maloletým azylantom bez sprievodu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloletého azylanta.

K bodu 6 (§ 11 ods. 3)

Ide o zosúladenie textu s ďalšími ustanoveniami zákona č. 480/2002 Z. z. (§ 4 ods. 6, § 11 ods. 1 písm. c) ako aj § 11 ods. 3 druhá veta).

K bodu 7 (§ 12 ods. 3)

Ustanovuje sa, kedy zamietnutie ž iadosti ako zjavne neopodstatnenej nebude limitované 60 dňovou lehotou na vydanie rozhodnutia. Ide o rozhodnutie, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo vnútra') zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom vnútra podľa zákona č. 480/2002 Z. z., najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostav í na pohovor, čím znemožní posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu.

K bodu 8 (§ 13 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajú ce sa neudelenia azylu, ktoré vychádza z vylučovacej klauzuly uvedenej v čl. 1 D Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženeva, 1951) a čl. 12 ods.1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ . Pri aplikácii predmetného ustanovenia zákona č. 480/2002 Z. z. bude ministerstvo vnútra dôsledne uplatňovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-364/11.

K bodu 9 (§ 13 ods. 4 písm. d)

V súvislosti s transpozíciou čl. 8 smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dôvodu na neudelenie azylu.

K bodom 10 a 32 (§ 13a, § 20 ods. 4)

Predmetné ustanovenia je potrebné upraviť v súvislosti s návrhom uvedeným v bode 33 (§ 21 ods. 1). O doplnkovej ochrane sa v rámci konania o udelenie azylu nebude rozhodovať iba vtedy, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia alebo ak už má udelený azyl.

K bodu 11 (§ 13b ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa poskytne doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny s maloletým bez sprievodu, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloleté ho cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Zároveň sa rovnako, ako v prípade udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny, dopĺňa podmienka písomného súhlasu maloletého cudzinca so zlúčením rodiny.

K bodu 12 (§ 13c ods. 4 písm. b))

V súvislosti s transpozíciou č l. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dô vodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany.

K bodu 13 (§ 13c ods. 4 písm. c))

Navrhuje sa predmetné ustanovenie uviesť do súladu s čl. 17 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.

K bodu 14 (§ 14 ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká azyl udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlú čenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má udelený azyl napr. na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania (§ 8).

K bodom 15 a 16 (§ 15 ods. 2 písm. d), § 15 ods. 2 písm. e))

Vzhľadom na transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa aktualizujú podmienky, ktoré ministerstvo vnútra skúma pri odňatí azylu podľa § 15 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodu 17 (§ 15 ods. 2 písm. g))

V súlade s čl. 14 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že dôvody uvedené v § 13 ods. 3 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z. z. budú tiež dôvodmi na odňatie azylu podľa § 15 ods. 2 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 18 a 29 (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 2)

Azyl podľa § 10 sa udeľuje prvýkr át na tri roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. azyl zaniká uplynutím času, na ktorý bol udelený len v prípade, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods. 2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že azyl trvá aj v prípade, ak sa o odňatí azylu alebo o žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú nerozhodne v lehote, na ktorú bol azyl udelený prvýkrát.

K bodu 19 (§ 15a ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13b (zlúčenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia (§ 13a).

K bodu 20 (§ 15b ods. 1 písm. a))

Ide o transpozíciu č l. 16 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Dopĺňa sa nová podmienka, ktorú je ministerstvo vnútra povinné skúmať pri zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. a) zákona č . 480/2002 Z. z.

K bodu 21 (§ 15b ods. 1 písm. b))

V súlade s čl. 19 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že aj dôvody uvedené v § 13c ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. budú dôvodom na zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 22 a 31 (§ 15b ods. 3, § 20 ods. 3)

Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok a predlžuje sa vždy o dva roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. doplnková ochrana zaniká uplynutím času, na ktorý bola poskytnutá len v prípade, ak cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že doplnková ochrana trvá aj v prí pade, ak sa o zrušení doplnkovej ochrany alebo o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodne v lehote, na ktorú bola doplnková ochrana poskytnutá.

K bodu 23 (§ 17a ods. 1)

Z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom predmetného ustanovenia sa určuje, že na advokáta sa nevzť ahuje podmienka, že zvoleným zástupcom účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka, môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony.

K bodom 24 a 25 (§ 19a ods. 2, § 19a ods. 3 písm. d))

V súlade s čl. 4 ods. 4 a ods. 5 pí sm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa spresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 26 (§ 19a ods. 5)

Doplnenie nového odseku sa navrhuje v sú vislosti s transpozíciou čl. 10 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Ministerstvo vnútra už v súčasnosti pri praktickej aplikácii zákona č. 480/2002 Z. z. venuje týmto aspektom n áležitú pozornosť.

K bodu 27 (§ 19a ods. 7)

V súlade s čl. 7 ods. 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa predmetné ustanovenie zákona č. 480/2002 Z. z., týkajúce sa ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, dopĺňa o ďalšie podmienky, ktoré majú byť pri poskytovaní takejto ochrany splnené, a to, že ochrana je účinná a nie je iba dočasná.

Ïalej sa z dôvodu transpozície č l. 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ v § 19a ods. 7 v zákone č. 480/2002 Z. z. ustanovuje, že existencia spojenia medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania je splnená aj vtedy, keď existuje spojenie medzi činmi prenasledovania a chýbajúcou ochranou proti takýmto činom. To znamená, že v prípade, ak subjekty uvedené v § 19a ods. 7 (štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organiz ácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia), nebudú z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. (rasa, náboženstvo, národnosť, atď.), schopné alebo ochotné poskytnúť žiadateľovi ochranu pred prenasledovaním, bude sa to považovať za prenasledovanie z tohto dôvodu.

K bodu 28 (§ 20)

Navrhuje sa vypustiť predmetný nadpis, vzhľadom na jeho neaktuálnosť.

K bodu 30 (§ 20 ods. 3)

V súlade s čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky.

K bodu 33 (§ 21 ods. 1)

Navrhuje sa vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok proti pozitívnym rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle (v konaní o udelenie azylu alebo konaní o predĺženie doplnkovej ochrany). Pôjde o rozhodnutia o udelení azylu, rozhodnutia o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutia o predĺžení doplnkov ej ochrany. V týchto prípadoch nadobudnú uvedené rozhodnutia právoplatnosť ich doručením.

Predmetné ustanovenie v spojitosti s bodom 10 (§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.) a bodom 32 (§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.) ustanovuje, že rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany už nebude závislé od rozhodnutia o neudelení azylu. To znamená, že v prípade, ak sa v konaní o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a súčasne sa rozhodne o poskytnutí doplnkovej ochrany, rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochra ny nadobudne právoplatnosť doručením takéhoto rozhodnutia. Podľa súčasnej právnej úpravy takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť až rozhodnutím o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

Uvedené ustanovenie je zároveň v sú lade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorej zámerom je čo najväčšie zbližovanie azylantov a cudzincov, ktor ým sa poskytla doplnková ochrana. Cudzinec, ktorému sa poskytne doplnková ochrana, bude môcť využívať práva vzťahujúce sa na túto medzinárodnú ochranu v rovnakom čase ako cudzinec, ktoré mu sa udelil azyl, teda od poskytnutia doplnkovej ochrany, a to aj v prípade, ak bude chcieť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

K bodu 34 (§ 22 ods. 1)

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikač nej praxe ako aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2011-116 zo dňa 13. januára 2012, ktorý sa o. i. týkal aplikácie § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. v spojitosti s § 19 ods. 1 pí sm. i) a ods. 3 citovaného zákona. Navrhuje sa oprávnenie žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viazať na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Ak bude rozhodnutie vydané v konan í o udelenie azylu vykonateľné, žiadateľ už nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 480/2002 Z. z., a pokiaľ nemá udelený pobyt podľa zákona č . 404/2011 Z. z., získava status osoby s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky, a je voči nemu možné použiť príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodom 35 (§ 22 ods. 9)

Ustanovuje sa, že na povolenie pobytu mimo pobytového tábora sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 36 (§ 23 ods. 2)

Nanovo sa upravuje povinnosť, ktorej je žiadateľ o udelenie azylu povinný podrobiť sa po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora. Žiadateľ bude povinný, ak ministerstvo vnútra nerozhodne inak, podrobiť sa len fotografovaniu.

K bodu 37 (§ 23 ods. 4 písm. i))

Aktualizuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov. Tú to povinnosť budú mať aj žiadatelia, ktorí majú povolený pobyt mimo pobytového tábora.

K bodu 38 a 39 (§ 23c, § 23c ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa na žiadateľov o udelenie azylu, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodn ý pobyt, nevzťahovala povinnosť dostaviť sa do 24 hodín od podania vyhlásenia do záchytného tábora. Súčasne sa navrhuje, že sa na takýchto žiadateľov nebude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., ale sa na nich bude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

Zavádza sa nová povinnosť pre žiadateľov o udelenie azylu, ktorým zanikol udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Vážnymi dôvodmi, ktoré môžu brániť takémuto žiadateľovi dostaviť sa do pobytového tábora, bude napr. jeho hospitalizácia v zdravotníckom zariadení alebo jeho zaistenie.

K bodu 40 (§ 27a ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť ubytovať cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore. Pôjde napríklad o prípady, ak je potrebné zachovať celistvosť rodiny, nakoľko rodinný príslušník takéhoto cudzinca je žiadateľom o udelenie azylu a je umiestnený v pobytovom tábore. Rovnakú možnosť zákon č. 480/2002 Z. z. už v súčasnosti ustanovuje v prípade azylantov.

Zároveň sa navrhuje zrušiť ustanovenie týkajúce sa zariadenia na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, vzhľadom na skutočnosť, že dočasné ubytovanie pre tú to skupinu cudzincov sa poskytuje už v súčasnosti prostredníctvom mimovládnych organizácií z prostriedkov európskych fondov.

K bodu 41 (§ 27a ods. 4)

V súvislosti s integráciou cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, sa navrhuje zaviesť nová povinnosť pre ministerstvo vn útra.

K bodu 42 (27b písm. e))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nového znenia § 27a ods. 3.

K bodu 43 (§ 27b písm. e))

V nadväznosti na ustanovenie mož nosti ubytovať cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore, sa navrhuje pre túto skupinu cudzincov zaviesť ďalšiu povinnosť.

K bodu 44 (§ 46a až 46c)

Predmetné ustanovenia sa navrhujú v nadvä znosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len 'prepracované znenie tzv. dublinské ho nariadenia). Uvedené nariadenie nahradilo v súčasnosti platné nariadenie Rady (ES) 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ž iadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny.

Navrhuje sa v zákone 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenia o konaní o odovzdaní do iného štátu príslušného na konanie o udelení azylu v prípade, ak ide o cudzinca, ktorý má neoprávnený pobyt na územ í Slovenskej republiky a v inom členskom štáte je žiadateľom o udelenie azylu alebo v tomto štáte už bola jeho žiadosť o udelenie azylu právoplatne zamietnutá alebo vzal svoju žiadosť o udelenie azylu sp äť.

Vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, týkajúcej sa uplatňovania tzv. dublinského nariadenia v ostatných dvoch rokoch sa predpokladá, že by sa konanie odovzdaní do iného štátu mohlo ročne vzťahovať pribli žne na 20 osôb.

Ustanovujú sa osobitné dôvody, v prí pade ktorých sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví. Navrhuje sa, aby sa písomné rozhodnutie o zastavení konania nevydávalo a vyznačovalo sa len v spise, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu alebo zomrel. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o odovzdaní do iného štátu nebude možné podať rozklad.

Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu a otázka odkladného účinku takéhoto podania, sa ustanovuje rovnako ako v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je účelné, aby súdy preskúmavali rozhodnutie o odovzdaní do iného štátu v prípade, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu, navrhuje sa priamo v zákone č . 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenie o zastavení preskúmavania takéhoto rozhodnutia.

K bodom 45 až 47 (§ 48 ods. 1 písm. f), g) a h))

V nadväznosti na bod 44 sa navrhuje rozšíriť okruh osobných údajov, ktoré ministerstvo vnútra vedie vo svojom informačnom syst éme.

K bodu 48 (§ 50)

Predmetný nadpis sa vypúšťa v s úvislosti s bodom 49.

K bodu 49 (§ 50 písm. c)

Na trovy konania v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 50 (§ 53a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 51 a 52 (§ 53b ods. 1, odkaz 22b)

Predmetné ustanovenie a aktualizácia poznámky pod čiarou sa navrhuje z dôvodu prijatia prepracovaného znenia tzv. dublinské ho nariadenia, ktoré je právne záväzným aktom Európskej únie.

K bodu 53 (§ 54c)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 54 (príloha č. 2 bod 42)

Ide o zosúladenie s terminológiou používanou v tomto zákone.

K bodu 55 (príloha č. 2)

Doplnenie poznámky v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu sa navrhuje z dôvodu, že predmetné údaje nie sú potrebné na konanie podľa tzv. dublinského nariadenia ani jeho prepracovaného znenia.

K bodu 56 (príloha č. 5)

Ide o zosúladenie s legislatívnymi pravidlami.

K bodu 57 (príloha č. 5)

Navrhuje sa vypustiť z transpozičnej prílohy k zákonu č. 480/2002 Z. z. smernicu Rady 2004/83/ES.

K bodu 58

Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečen í implementácie ďalšieho právneho aktu Európskej únie, a to prepracovanej kvalifikačnej smernice.

K čl. II (zákon o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 písm. n), § 2 ods. 3)

Úprava v § 2 ods. 1 písm. n) sa navrhuje nadväzne na spresnen ú definíciu pojmu 'členský štát Európskej únie' v § 2 ods. 3.

Účelom návrhu nového znenia odseku 3 v § 2 je spresnenie definície pojmu členský štát Európske únie na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o službách zamestnanosti').

K bodu 3 (§ 3 ods. 2 písm. d))

Novým písm. d) v § 3 ods. 2 sa na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje rozšírenie definície zamestnávateľa o právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať do pracovného pomeru št átneho príslušníka tretej krajiny.

K bodu 4 (§ 6 ods. 3)

V § 6 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým odsekom 9 v § 23b.

K bodu 5 (poznámka 18)

Ide o legislatívno-technické úpravy v poznámke pod č iarou k odkazu 18 z dôvodu zosúladenia s navrhovanými úpravami v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov').

K bodom 6 až 9 (§ 12 písm. o), x), z))

Návrhom sa v § 12 písm. o) rozširuje pôsobnosť Ú stredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa v predmetnom ustanovení v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b navrhuje legislatívno-technická úprava (zrušenie legislatívnej skratky).

V § 12 písm. w) ide o technickú úpravu kompetencie ústredia v súvislosti so zverejňovaním štatistických informácií, nakoľko ústredie sleduje, spracúva a zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti a nie o zamestnanosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR.

Účelom nového znenia 3. bodu v § 12 písm. z) je rozš íriť pôsobnosť ústredia o vedenie centrálnej evidencie vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 12 písm. z) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

K bodom 10 až 15 (§ 13 ods. 3)

Navrhovaná úprava v § 13 ods. 3 písm. b) súvisí s n ávrhom na doplnenie nového písmena d) v § 13 ods. 3. V § 13 ods. 3 písm. c) ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novelizačným bodom 6.

Návrhom nového znenia písmena d) v § 13 ods. 3 sa v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') vydať a zruši ť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň sa ustanovuje kompetencia úradu udeliť a odňať povolenie na zamestnanie v zmysle príslušných ustanovení § 22 a 23.

Nadväzne na uvedené sa v § 13 ods. 3 písm. e) tre ťom bode rozširuje pôsobnosť úradu viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidenciu udelených a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 13 ods. 3 písm. e) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

Účelom nového znenia písmena f) v § 13 ods. 3 je upraviť pôsobnosť úradu oznamovať ústrediu údaje podľa § 13 ods. 3 písm. e) na účely vedenia centrálnej evidencie podľa § 12 písm. z).

K bodu 16 (§ 21 a 21a))

K § 21

V súvislosti s navrhovanými úpravami v oblasti zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín, v súlade s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len ' smernica'), článkom 14 smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, ako aj za účelom zosúladenia so zákonom o pobyte cudzincov a článkom 14 Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa návrhom nového znenia odseku 1 v § 21 ustanovuje na účely zákona o službách zamestnanosti, ž e zamestnávateľ na území SR môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a)je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

b)má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta,,

c)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

e)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak

f)má splnené podmienky podľa § 23a, t.j. u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

Návrhom na úpravu § 21 ods. 2 sa normatívnym spô sobom ustanovuje, že štátny príslušník tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) môže byť zamestnaný len v pracovnom pomere, a to nadväzne na definíciu zamestnania na účely zákona o služ bách zamestnanosti (§ 6 ods. 1). Táto úprava sa navrhuje na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy zamestnávatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárali so štátnymi príslušn íkmi tretej krajiny dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú pracovným pomerom; ten vzniká len na základe pracovnej zmluvy.

Účelom navrhovaného doplnenia v § 21 ods. 3 je určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči úradu pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce úradom a možnosti ich obsadenia z radov evidovaných uchá dzačov o zamestnanie.

Účelom nových odsekov 4 a 5 v § 21 je obdobne ako v odseku 3 určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči ústrediu, resp. úradu pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty, resp. o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce ústredím a úradom a mož nosti ich obsadenia z radov evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Návrhom v § 21 ods. 6 sa dopĺňa regionálna príslušnos ť úradu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na vydanie povolenia na zamestnanie.

Účelom navrhovaného nového znenia odseku 7 v § 21 je vylúčiť možnosť dočasného pridelenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (užívateľský zamestnávateľ), a to z dôvodu, že potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie sa vydáva na konkrétne pracovné miesto u konkrétneho zamestnávateľa.

Vypustenie odseku 8 z § 21 sa navrhuje z dôvodu zadefinovania súčastí žiadosti o povolenie na zamestnanie v § 22 ods. 2.

K § 21a

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21a je zosúladi ť pravidlá pre postup ústredia a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť ústrediu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas alebo nes úhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť ústrediu preskúmať situáciu na trhu práce, pred vydaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a posúdiť, že doklad potvrdzujúci vyššiu odbornú kvalifikáciu štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovedá požiadavkám na výkon vysokokvalifikované ho zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, alebo v prísľube zamestnávateľa.

V navrhovanom odseku 4 sa v zmysle smernice určuje maximálna dĺžka obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, na najviac 3 roky.

Navrhovaný odsek 5 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 6 je určiť podmienku, na základe ktorej môže ústredie zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22a až 22c, 22ca, 22d, 22da, 22e až 22h.

K bodu 17 (§ 21b)

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21b je zosúladi ť pravidlá pre postup úradu a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť úradu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť ú tvaru Policajného zboru.

Ná vrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť úradu preskúmať situáciu na trhu práce v územnom obvode, v ktorom bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie a zároveň pri vydávan í tohto potvrdenia prihliadať na situáciu na trhu práce, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu, ktoré je prílohou k žiadosti podľa odseku 2.

V navrhovanom odseku 4 sa upravuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých úrad neprihliada na situáciu na trhu práce pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta. Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa podľa platného právneho stavu vyžaduje povolenie na zamestnanie, pri vydávaní ktorého sa taktiež neprihliada na situá ciu na trhu práce, nakoľko ide o vysokokvalifikované profesie.

Navrhovaný odsek 5 určuje maximálnu dĺžku obdobia, na ktor é sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a to dva roky.

Navrhovaný odsek 6 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie.

Účelom odseku 7 je určiť dôvody, na zá klade ktorých môže úrad zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22i až 22k.

K bodu 18 (§ 22)

Navrhované nové znenie § 22 upravuje, v súvislosti s novým ustanovením § 21b a za účelom zosúladenia so smernicou a zákonom o pobyte cudzincov, podmienky pri vydávaní povolenia na zamestnanie a zároveň definuje skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa vyžaduje povolenie na zamestnanie a u ktorých sa povolenie na zamestnanie môže vydať bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce.

V navrhovanom odseku 1 sa ustanovuje možnosť úradu udeliť povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti a súčasne sa určuje, kto túto žiadosť podáva. Ustanovuje sa povinnosť úradu skú mať pri udeľovaní povolenia na zamestnanie situáciu na trhu práce, t.j. či voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť občanom Slovenskej republiky, uchádzačom o zamestnanie alebo občanom Európskej ú nie.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

Návrh odseku 3 určuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, v prípade jej predkladania zamestnávateľom alebo právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny pr íslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, a nie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

V navrhovanom odseku 4 sa ustanovuje, že vzor tlačiva povolenia na zamestnanie určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť, že na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok, s výnimkou, ktorú ustanovuje tento zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V navrhovanom odseku 6 sa vymedzujú skupiny štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorým úrad môže udeliť povolenie na zamestnanie s prihliadnutím na situáciu na trhu práce. Ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na účel sezónneho zamestnania najviac 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ako námorníci na lodi registrovanej v Slovenskej republike alebo na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou Slovenskej republiky, majú udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny v období do uplynutia 12 mesiacov od udelenia prechodného pobytu na účel zl účenia rodiny, alebo majú udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európske únie, ak zákon o pobyte cudzincov neustanovuje inak, v období od uplynutia 12 mesiacov od začiatku pobytu na území SR.

V navrhovanom odseku 7 sa vymedzuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia situácie na trhu práce, nakoľko na túto sa nevzť ahuje smernica.

V zmysle navrhovaného odseku 8 povolenie na zamestnanie úrad udelí aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je v pracovnom pomere so zamestnávateľ om, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vysiela na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonáva ť prácu na území Slovenskej republiky, na základe odsúhlasenia počtov a profesií vyslaných zamestnancov a obdobia ich vyslania s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny príslušní k tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu Lehota na odsúhlasenie počtu, obdobia a profesie vyslaných pracovníkov bude upravená metodickým usmernením ústredia.

Účelom navrhovaného odseku 9 je vymedziť prípady, pri ktorých úrad neudelí povolenie na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 22l a 23 a vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 24aa, 27a až 27c v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 22.

K bodom 19 až 24 (§ 23)

Úprava v § 23 ods. 1 písm. d) spresňuje dôvody zá niku platnosti povolenia na zamestnanie na základe poznatkov aplikačnej praxe, v písm. e) dopĺňa dôvod zániku povolenia na zamestnanie pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a v novom písmene g) dôvod zániku povolenia na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte EÚ.

Novým znením odseku 2 v § 23 sa určujú dôvody, na základe ktorých môže úrad odňať povolenie na zamestnanie.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 3 nadväzne na navrhované úpravy. Zároveň sa spresňuje dĺžka celkovej doby, na ktorú sa udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Cieľom návrhu v § 23 ods. 4 je spresniť celkovú dobu udelenia povolenia na zamestnanie v prípade jeho opakovaného predĺženia.

Návrhom v § 23 ods. 5 sa spresňuje podmienka predĺženia povolenia na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Zároveň sa spresňuje podmienka písomného podania žiadosti o predĺž enie povolenia na zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Ide o legislatívno-technickú úpravu vypustenia odseku 6 z § 23 nadväznena navrhované úpravy.

K bodu 25 (§ 23a)

V navrhovanom novom § 23a sa vymedzujú skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa pri vstupe na trh práce v SR nevy žaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa táto kategória štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, za účelom skoršieho nadobudnutia ekonomickej sebestačnosti, profesijnej realizácie, rozvoja odborných a pracovných zručností a tiež sociálno-kultúrnej integrácie s občanmi prijímajúcej krajiny pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana a ktorému bol:

-predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeť ou trestného činu súvisiacehos obchodovaním s ľuďmi (písm. aa),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života (písm. ab),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho pr ítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania (písm. ac).

Zároveň sa v súvislosti s plnením Opatrenia č. 1, č asti 2.2., podkapitoly 2.2.4. Akčného plánu migračnej politiky SR s výhľadom do roku 2020 navrhuje túto kategóriu rozšíriť aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí úspeš ne absolvovali štúdium na strednej alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky (písm. p), nakoľko sa oboznámili a osvojili si kultúrne aj jazykové znalosti a sú ľahšie integrovateľní do spoločnosti. V súlade s Opatrením č. 2.2.4.1. tohto akčného plánu sa navrhuje zvýšenie počtu hodín, ktoré môže študent vysokej školy s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia odpracovať bez povolenia na zamestnanie, a to z 10 na 20 hodín týždenne (písm. d).

V súčasnosti stanovené skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situácie na trhu práce, a to štátny príslušní k tretej krajiny,

-ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvý šenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní (stáž), najviac na jeden rok (písm. t),

-ktorý nedovàšil 26 rokov veku a ktorý bude zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rá mci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktor ých sa Slovenská republika zúčastňuje (písm. u),

-ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (písm. ad),

sa navrhuje, vzhľadom na charakter týchto činností, zaradiť medzi skupiny, ktoré nebudú mať obmedzovaný vstup na trh práce.

Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje predĺžiť lehotu trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce z 30 na 90 dní v kalendárnom roku u štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý v Slovenskej republike zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodá va alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia (písm. l).

Za účelom zosúladenia s § 23 ods. 4 písm. a) zákona o pobyte cudzincov sa navrhuje ustanoviť nová skupina štátnych príslušníkov tretích krají n, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, a to v prípade, ak ide o vykonávanie činnosti pre právnickú osobu, ktorej Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícií, manažérmi alebo špecialistami.

V súvislosti s možnosťou realizácie programu tzv. pracovn ých dovoleniek (dovolenkový pobyt spojený s možnosťou zamestnania, kde zamestnanie je len vedľajším, nie hlavným dôvodom pobytu občana druhého zmluvného štátu na území SR a rozsah zamestnania je limitov aný) sa v písm. ae) navrhuje upraviť novú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, ak im bolo udelené národné ví zum a na ktorých sa vzťahuje program pracovnej dovolenky schválený vládou SR.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 23a, 24, 24a, 24b, 25 až 27, 28a až 28g.

K bodu 26 (§ 23b)

Návrhom nového znenia § 23b (pôvodne § 23a) sa upravujú a spresňujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s § 21b a súčasne sa sleduje zosú ladenie so smernicou.

V odseku 1 sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny, a to vyžadovať od štátneho príslušní ka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa zákonao pobyte cudzincov alebo zákona o azyle a kópiu uvedených dokladov uchovávať najmenej poč as trvania zamestnania.

V odseku 2 je upravená povinnosť zamestnávateľa pí somne informovať úrad o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania občana EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny sa zamestnávateľ ovi rozširuje povinnosť priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a písomne alebo elektronicky informovať ústredie o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty.

V odseku 3 je upravená povinnosť zamestnávateľa v určenej lehote písomne informovať úrad o nenastúpení štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účely zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Obdobne ako v odseku 3, odsek 4 ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi v určenej lehote písomne oznámiť ústrediu skutočnosť, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, n enastúpil do zamestnania.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť zodpovednosť pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky pri dodržiavaní pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 6 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepotrebuje povolenie na zamestnanie, písomne poskytovať úradu údaje v rozsahu a formou predpísaného tlačiva. Súčasne sa rovnaká povinnosť ustanovuje pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky.

Ustanovené povinnosti sa v doterajšej praxi vykonávajú na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincov vydaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 7 a 8 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničné ho zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky, písomne informovať úrad o začiatku a skončení vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a o skutočnosti v prípade, že k vyslaniu nedošlo.

Vzhľadom na to, že na účely zákona o službách zamestnanosti sa za zamestnanie považuje vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom (t.j. pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah), v odseku 9 sa navrhuje ustanoviť, že na účely poskytovania informácií podľa ods. 1, 2 a 6 sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu.

K bodu 27 (§ 24)

V § 24 ide o aktualizáciu vzhľadom na účinnosť nového nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

K bodom 28, 31 až 34 a 37 (§ 29 ods. 1, § 35, § 44, § 50, § 50j, § 50k, §53d, § 70 - odkazy)

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s preč íslovaním poznámok pod čiarou.

K bodu 29 (§ 32 ods. 8)

Nadväzne na spresnenie definície pojmu 'členský štát Európskej únie' (novelizačný bod 2) sa navrhuje úprava v § 32 ods. 8.

K bodu 30 (§ 32 ods. 9)

V § 32 ods. 9 sa navrhuje miestna príslušnosť úradu pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana.

K bodu 35 (poznámka 59aba)

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou k odkazu 59aba v § 53d za účelom zosúladenia so zákonom č. 561/2007 Z. z. o investi čnej pomoci v znení neskorších predpisov.

K bodu 36 (67 ods. 4)

Návrhom sa zabezpečuje, že ústredie a úrad môžu spracúvať osobné údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3. zákona.

K bodu 38 (§ 72u)

V novom § 72u sa upravujú prechodné ustanovenia k navrhovan ým úpravám v tomto zákone ku dňu nadobudnutia účinnosti.

K bodom 39 a 40 (príloha č. 1 písm. D)

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorší ch predpisov sa vzhľadom na navrhované úpravy navrhuje zoznam osobných údajov a iných údajov spracúvaných na účely tohto zákona doplniť o:

-stupeň dosiahnutého vzdelania a výšku mesačnej mzdy v Prílohe č. 1 Písm. D, písm. a),

-kontaktné údaje zamestnávateľa v Prí lohe č. 1 Písm. D, písm. b).

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa v prílohe č. 4 dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných právnych aktov Európskej únie o predmetnú smernicu.

K čl. III (zákon o sí dlach a obvodoch súdov SR)

K bodom 1 a 2 (§ 14)

Navrhovaná zmena zákona o sídlach a obvodoch s údov má za cieľ zovšeobecniť znenie § 14 tak, aby nebolo nutné s každou zmenou zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov zavádzajúcou nové typy konaní v týchto zákonoch meniť aj zákon o sí dlach a obvodoch súdov. Na tento účel sa vymedzí pôsobnosť súdov v § 14 vo všeobecnej rovine. Pôsobnosť súdov na konania je primárne daná zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá dikcia 'v konaní o azyle podľa osobitného predpisu' a zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu bude zodpovedať dikcia 'v konaní podľa predpisov o pobyte cudzincov'. Navrhovaná zmena nezasahuje do pôsobnosti súdov, ani do ich územných obvodov.

K čl. IV (zákon o nelegá lnej práci)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1, 2)

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín obsiahnutú v čl. II sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krají n sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

K čl. V (zákon o bezplatnej právnej pomoci)

K bodom 1, 9 a 10 (§ 4 ods. 1 písm. c), § 24a písm. c) a § 24b)

V súlade s prepracovaným znením tzv. Dublinské ho nariadenia sa navrhuje doplniť, že na účely prá vnej pomoci sa pod azylovou vecou rozumie aj konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu a taktiež sa navrhuje doplniť, kedy a kde sa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podáva.

K bodom 2 a 3 (§ 5a ods. 2)

Bez zasahovania do vecnej stránky a zloženia Rady Centra právnej pomoci sa precizuje režim menovania členov Rady Centra právnej pomoci, s cieľom zvýšiť mieru transparentnosti a výberu zástupcov v Rade Centra právnej pomoci ministrom spravodlivosti.

K bodom 4 až 6 (§ 5b ods. 2, § 5b ods. 4, § 5d ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne zav ádza nemožnosť advokáta alebo mediátora podať odvolanie proti rozhodnutiam centra o určení advokáta alebo mediátora a rozhodnutiam o zmene mediátora alebo advokáta. Nemožnosť odvolania má značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o určení advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania konkrétnej prá vnej pomoci, osobitne pokiaľ ide o režim predbežnej právnej pomoci. Pokiaľ ide o určenie mediátora alebo advokáta, z pohľadu aplikačnej praxe sú mediátor alebo advokát pred ich určením kontaktovaní centrom a ich ustanovenie je realizované s predchádzajúcim súhlasom. V prípade advokáta, má tento pri určení, prirodzene zachovaný režim zákona č. 586/2003 Z. z., a teda môže zo zákonných dô vodov odmietnuť poskytovanie právnych služieb, a rovnako je zo zákonných dôvodov oprávnený ukončiť zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Z týchto dôvodov dôjde prirodzene aj k zániku zastupovania ur čeným advokátom a centrum bude povinné určiť nového advokáta. Rozhodnutie o zmene v osobe mediátora alebo advokáta je výsledkom návrhového konania vyvolaného žiadateľom; o zmene rozhoduje centrum, pri čom zákon ustanovuje, kedy je centrum povinné žiadosti vyhovieť. Pri žiadosti o zmenu advoká ta alebo mediátora pôjde o prípady, keď je podstatne narušená dôvera klienta v osobu mediátora alebo advokáta, a teda dôvodnosť výmeny je daná aj osobitnými predpismi. V kontexte s uvedeným v princí pe platí, že ak oprávnená osoba požiada o zmenu advokáta alebo mediátora, pôjde v praxi iba o minimum prípadov, v ktorých nebude zmena dôvodná. Nemožnosť odvolania má aj v prípade zmeny v osobe medi átora alebo advokáta značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o zmene advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou ďalš ieho poskytovania konkrétnej právnej pomoci. Nároky mediátora alebo advokáta na odmenu nebudú pritom nijako dotknuté, keďže v tejto časti je právo podať odvolanie zachované.

K bodom 7 a 8 (§ 10 ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa zavádza nov ý režim nemožnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uvedená zmena má za cieľ čo najskoršie správoplatnenie rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania právnej pomoci. Zároveň sa precizuje režim podania opravného prostriedku, ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva. Tento možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa nálež ite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Na rozdiel od predchádzajúceho stravu sa z dôvodu procesnej ekonómie ustanovuje, aby sa odvolanie vždy podávalo na centrum, ktoré odvolanie spolu so spisovým materiálom a prí padným vyjadrením predloží príslušnému krajskému súdu. Uvedenou zmenou sa odbremení jednak osoba podávajúca odvolanie, keďže nebude musieť zisťovať príslušný krajský súd a jednak dô jde k procesnej úspore aj na strane súdu, ktorý nebude musieť osobitne centrum vyzývať na predloženie spisového materiálu a stanoviska k prejednávanej veci. Uvedená zmena sa v novelizač nom bode 6 primerane premieta aj do súvisiacich ustanovení § 14 ods. 2, 18 ods. 4 a 20 ods. 2.

K bodu 11 (§ 24b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko ustanovenie § 24a nemá odseky.

K bodu 12 (§ 25c)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa právoplatne neskončené konania dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. VI (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1, 2, 12, 22 a 66 (§ 23 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 34 ods. 4, § 111 ods. 1 písm. t))

Úč elom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ do návrhu zákona je stanovenie podmienok vydávania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie štátnych príslušníkov tretích kraj ín na území Slovenskej republiky. Ide o nový postup pri udeľovaní pobytov, kedy jeden štátny orgán kompletne rozhoduje o žiadosti na jednom mieste. To znamená, že ak štátny príslušní k tretej krajiny chce prísť na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, celý proces povolenia bude prebiehať na jednom mieste a nebude potrebné, aby si dopredu vybavoval iné doklady na iných štátnych orgá noch Slovenskej republiky. Podmienkou na získanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie je vydanie potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného m iesta, ktoré sa vydá na základe žiadosti príslušného policajného útvaru, ktorý koná vo veci udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 3 (§ 23 ods. 5, písm. e) a f))

Navrhuje sa rozšíriť okruh činností, pri vykonávaní ktorých štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje prechodn ý pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území SR.

K bodu 4 (odkaz 50)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmien v zákone č. 5/2004 Z. z.

K bodom 5, 14, 18, 24 až 26, 79 a 80 (§ 29 ods. 1, § 33 ods. 4 a 7, § 34 ods. 12 a 14, § 36 ods. 1 p ísm. b), § 120 ods. 2 písm. a), § 125 ods. 4, 11 a 12)

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nových odsekov 3, 5 a 10 v § 33.

K bodom 6, 11, 32, 40 (§ 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. c), § 37 ods. 4 písm. f) a k), § 52 ods. 2 písm. h))

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 2 v § 23.

K bodu 7 (§ 32 ods. 1)

Uvedená zmena je výsledkom transpozície príslušného článku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá vyžaduje, aby policajný ú tvar prijal aj neúplnú žiadosť. Podmienka predloženia platného cestovného dokladu k žiadosti je potrebná z dôvodu preukázania totožnosti žiadateľa.

K bodu 8 (§ 32 ods. 4)

Rozširuje sa okruh dokladov preukazujúcich účel pobytu, ktoré môžu byť starš ie ako 90 dní.

K bodu 9 (§ 32 ods. 5 písm. a))

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zjednodušenia postupu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je živnostníkom, pri preukazovaní účelu prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodu 10 (§ 32 ods. 5 písm. b))

Uvedené ustanovenie je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ. Upravuje, akými dokladmi preukáže štá tny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania ako jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.

K bodu 13 (§ 33 ods. 5)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia osobitného dôvodu prerušenia konania v prípadoch, kedy si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej kraj iny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.

K bodom 15 až 17 (§ 33 ods. 6 písm. g), h) a i))

Zavádza sa nov ý dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavedenie tohto dôvodu je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ a slúž i na ochranu pracovného trhu na území Slovenskej republiky.

K bodu 19 (§ 33 ods. 10)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia možnosti rozhodnúť o udelení prechodného pobytu s neskor ším dátumom začiatku udeleného pobytu ako je dátum rozhodnutia o žiadosti. Ide o prí pady, kedy je policajný útvar povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu skôr ako začne štátny príslušník tretej krajiny vykonávať účel pobytu na základe dokladu, ktorý m preukazuje účel pobytu.

K bodu 20 (§ 34 ods. 2 druhá veta)

Navrhuje sa rovnaká právna úprava pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vo vzťahu k bezvládnemu rodinnému príslušníkovi ako pri ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, teda že žiadosť môže podať štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým bezvládny cudzinec žiada zlúčenie rodiny.

K bodu 21 (§ 34 ods. 3 písm. d))

Keďže cudzinci s postavením Slováka žijúceho v zahraničí nepreukazujú zabezpečenie ubytovania pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29, navrhuje sa, aby tento doklad neprikladali ani k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodu 23 (§ 34 ods. 9)

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu potrieb aplikačnej praxe a zjednodušuje preukazovanie zabezpečeného ubytovania pre toho štátneho príslušn íka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu a k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil nájomnú zmluvu, ktorá je naďalej v platnosti aspoň šesť mesiacov od obnovenia prechodné ho pobytu.

K bodom 27 až 29 (§ 36 ods. 1 a § 39 ods. 1)

Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu.

K bodu 30 (§ 36 ods. 3 písm. c))

Navrhuje sa rozšíriť ochrannú 30-dňová dobu pri zrušení prechodného pobytu v prípade riadneho skončenia štúdia na vysokej škole aj na štipendistov vlády Slovenskej republiky, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, nakoľko študujú na vysokých školách na území Slovenskej republiky za obdobných podmienok ako vysokoškolskí študenti, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel štúdia.

K bodu 31 (§ 37 ods. 3)

Navrhuje sa nanovo upraviť, akým dokladom je možné preukázať vyššiu odbornú kvalifikáciu. Podľa súčasnej prá vnej úpravy je jedným z dokladov na preukázanie vyššej odbornej kvalifikácie doklad o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v prísluš nej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu. Táto problematika spadá do gescie Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR a v súčasnosti je porovnanie dokladu o vykonaní praxe s vysokoškolským štúdiom nevykonateľné, nakoľko v tejto oblasti neexistuje príslušná legislatí va. Ministerstvo školstva pripravuje zákon o uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a po jeho schválení bude možnosť preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie dokladom o vykonaní viac ako päťro čnej odbornej praxe opätovne zapracovaná do zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodu 33, 34, 36 až 38 (§ 38 ods. 5, § 38 ods. 10, § 40 ods. 5, § 40 ods. 6, § 41 ods. 3)

Zmeny sa zavádzajú v sú vislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, nakoľko jej ustanovenia sa vzťahujú aj na modrú kartu Európskej únie.

K bodu 35 (§ 39 ods. 1 písm. f))

Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty z dôvodu, ak ú stredie práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K bodu 39 (§ 47 ods. 6)

Zmena sa zavádza z dôvodu jednotného posudzovania žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt manžela štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike.

K bodu 41 (§ 61 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 42 a 43 (§ 73 ods. 3, § 73 ods. 10)

Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, podľa ktorej sa v povolení na pobyt uvádzajú informá cie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia.

K bodu 44 (§ 73 ods. 11)

Zmena sa zavádza v súvislosti so zmenou zá kona č. 480/2002 Z. z. (transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ), podľa ktorej sa doplnková ochrana predlžuje o dva roky. Z toho dôvodu sa doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, vydáva s platnosťou na dva roky.

K bodu 45 (§ 73 ods. 17)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa navrhuje, aby policajný útvar vydával štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje jednotné povolenie, aj doklad, v ktorom budú uvedené dodatočné ú daje o zamestnaní.

K bodom 46 až 57 (§ 77 ods. 1, § 82 a 83)

Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES') a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá nevychádza z predpokladu možnosti, ale nutnosti administratívneho vyhostenia v stanovených prípadoch. V ostatných prípadoch, ktoré nevychádzajú zo smernice sa ponech áva možnosť administratívneho vyhostenia.

K bodu 58 (§ 84 ods. 9)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, nakoľko doterajšia právna úprava kontroly výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa javila ako nedostačujúca.

K bodu 59 (§ 87 ods. 3)

Navrhuje sa doplnenie § 87 o povinnosť zaznamenania uloženého zákazu vstupu alebo trestu vyhostenia občanovi Únie alebo jeho rodinnému príslušníkovi do evidencie nežiaducich osô b, ako aj dôvody ich vyradenia z tejto evidencie.

K bodom 60 a 61 (§ 88 ods. 1 písm. c) a d))

Ide o zosúladenie s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia.

K bodu 62 (§ 88 ods. 4)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe pri zaisťovaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. Celková doba zaistenia štátneho pr íslušníka tretej krajiny sa nemení, ale na základe navrhovanej právnej úpravy bude mať policajný útvar možnosť počas tejto doby zaistenie opakovane predlžovať do maximálnej dĺžky 6 mesiacov alebo pri ďalšom zaistení do maximálnej dĺžky 12 mesiacov. To znamená, že policajný útvar bude môcť rozhodnúť o zaistení napríklad na 2 mesiace, následne, ak budú naďalej trvať dôvody zaistenia, znovu na 3 mesiace a následne ešte na 1 mesiac do celkovej dĺžky zaistenia 6 mesiacov. Následne, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dô vodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnú ť o predĺžení lehoty zaistenia o ďalších najviac 12 mesiacov. Týchto 12 mesiacov zaistenia bude môcť policajný útvar tiež rozdeliť na niekoľko častí, podľa trvania dôvodov zaistenia. Navrhovaná právna úprava je v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú rozhodnutím policajného útvaru zaistení, nakoľko budú vždy vedieť na akú konkrétnu dobu budú zaistení.

K bodom 63 a 64 (§ 88, § 88a)

Zavádza sa nová právna úprava zaistenia žiadateľov o udelenie azylu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Z toho d ôvodu sa navrhuje vypustenie odseku 12 z § 88, kvôli jasnejšej interpretácii oprávnenia na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu. Dôvodom je navrhované doplnenie nového ustanovenia § 88a, ktoré upravuje dôvody zaistenia žiadateľov o udelenie azylu, pričom celková prípustná dĺžka ich zaistenia je šesť mesiacov. V ýnimkou je zaistenie z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, kedy je možné zaistenie predĺžiť o 12 mesiacov.

K bodu 65 (§ 96 ods. 2)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dô vodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá explicitne zakotvuje právo štátneho príslušní ka tretej krajiny mladšieho ako 15 rokov, ktorý je umiestnený v zariadení, na prístup k vzdelávaniu a záujmovým aktivitám, vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané jeho veku.

K bodu 67 (§ 111 ods. 2 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu nesprávnej gramatickej konštrukcie zákonného ustanovenia.

K bodu 68 (§ 111 ods. 4 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny v § 38 ods. 5.

K bodu 69 (§ 115 ods. 1)

Navrhuje sa stanoviť ústrediu práce novú ohlasovaciu povinnosť voči policajnému útvaru.

K bodu 70 a 75 až 77 (§ 115, § 125)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vloženia nov ého odseku v § 34.

K bodu 71 (§ 118 ods. 5)

Navrhuje sa, aby sa neoprávnený pobyt cudzinca, ktorý sa rozhodne dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu, nepovažoval za priestupok.

K bodom 72 a 73 (§ 122 písm. b) a d))

Úprava sa navrhuje z dôvodu, že povinnosť osvedčiť podpis na nájomnej zmluve, č estnom vyhlásení a inom doklade predkladanom v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov rieši § 126 ods. 5 zákona.

K bodu 74 (§ 122 písm. e))

Navrhuje sa vypustiť doklad, ktorým štátny príslušní k tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel výskumu a vývoja, preukazuje ubytovanie, keďže takúto povinnosť nemá.

K bodu 78 (§ 125 ods. 10)

Navrhuje sa spresniť oznamovaciu povinnosť policajného útvaru vo vzťahu k úradom práce a ústrediu práce.

K bodu 81 (§ 126 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu; podmienky na vstup do pracovnoprávneho vzťahu upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.

K bodu 82 (§ 131b)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 83 (príloha č. 2)

Do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa nová smernica.

K čl. VII (účinnosť )

S prihliadnutí m na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 1. januára 2014.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 18. septembra 2013.

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu