Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 475/2008 účinný od 01.01.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

14

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Ustanovenia § 1 odseku 1 sa navrhuje rozšíriť, resp. spresniť o právne úkony, pri ktorých sa budú poskytovať, resp. sa už poskytujú náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Z hľadiska jednoznačnosti sa navrhuje zákon o cestovných náhradách v § 1 odseku 1 spresniť v tom zmysle, že sa doplní o právny úkon „vyslanie do členského štátu Európskej únie“. Uvedené sa dáva do súladu s § 5 ods. 6 a § 58 Zákonníka práce a predovšetkým s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, v zmysle ktorého sa náhrady zamestnancovi pri uvedenom právnom úkone už poskytujú.

Ďalej sa navrhuje rozšíriť predmet zákona o cestovných náhradách o ďalšiu skutočnosť, pri ktorej vznikajú zamestnancovi vyššie výdavky oproti jeho obvyklým výdavkom. Ide o cestu do miesta pravidelného pracoviska v prípade mimoriadneho výkonu práce zamestnanca mimo rozvrhu pracovných zmien zamestnanca napr. počas soboty, nedele, keď zamestnanec pracuje namiesto neprítomných zamestnancov, v prípade rôznych havárií, porúch, náhlych servisov, pracovnej pohotovosti a pod. Tieto cesty sa vo väzbe na definíciu pracovnej cesty nepovažujú za pracovné cesty, ale zamestnancovi vznikajú v súvislosti s takýmito cestami do miesta pravidelného pracoviska zvýšené výdavky oproti jeho obvyklým výdavkom (predovšetkým cestovné výdavky).

Ďalšia navrhovaná zmena v § 1 ods. 1 písm. a) má spresňujúci charakter vo väzbe na osobný rozsah zákona o cestovných náhradách a týka sa zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere. Na štátneho zamestnanca sa bude zákon o cestovných náhradách naďalej vzťahovať, pričom zákon o cestovných náhradách odkazuje aj na zákon o štátnej službe, v ktorom sú upravené odlišnosti oproti zákonu o cestovných náhradách – napr. definícia pojmu služobná cesta, miesto pravidelného výkonu štátnej služby, náhrady pri dočasnom preložení, náhrady pri trvalom preložení.

Navrhovanou úpravou v § 1 ods. 1 písm. c) sa spresňuje nárok na náhrady podľa zákona o cestovných náhradách aj osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tieto osoby majú nárok na cestovné náhrady iba v prípade, ak ich poskytovanie je dohodnuté, pričom zákon o cestovných náhradách predpokladal, že je to dohodnuté v týchto dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V praxi sa ale vyskytujú prípady, keď nárok na cestovné náhrady osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je založený všeobecne napr. v kolektívnej zmluve a nie v konkrétnej dohode a následne na to potom vznikajú problémy s uznaním cestovných náhrad.

K bodu 2 (§ 1 ods. 4)

Vypustením uvedeného textu sa ustanovenie § 1 ods. 4 zovšeobecní na prípady, keď sú náhrady hradené v celom rozsahu alebo len čiastočne inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu – odsek 5 sa presunul do III. časti zákona.

K bodu 4 (§ 3)

Navrhované doplnenie § 3 o nový odsek umožňuje zamestnancovi, aby sa so zamestnávateľom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodol na prerušení pracovnej cesty, napr. zamestnanec chce zostať v mieste výkonu práce na pracovnej ceste napr. na víkend, resp. chce do miesta výkonu práce na pracovnej ceste odcestovať skôr. Ide o prerušenie pracovnej cesty v období pred výkonom práce alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

K bodu 5 (§ 3)

Navrhovanou úpravou sa umožňuje zamestnávateľom, aby zjednodušeným a administratívne menej náročným spôsobom mohli určiť podmienky pracovnej cesty nielen zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, ale všetkým zamestnancom.

K bodu 6 (§ 5 ods. 3)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Zamestnávateľovi sa umožňuje poskytnúť zamestnancovi pri pracovnej ceste, pri ktorej nevznikol nárok na stravné (trvá menej ako 5 hodín) stravné alebo bezplatné stravovanie.

K bodu 7 (§ 5 ods. 4)

Navrhované znenie rozširuje podmienky poskytovania stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov aj o pracovné cesty vykonané v rámci jednej pracovnej zmeny počas dvoch kalendárnych dní. V praxi sa vyskytujú prípady, keď má zamestnanec rozvrhnutú pracovnú zmenu v rámci dvoch kalendárnych dní, počas ktorej vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá v kalendárnom dni menej ako 5 hodín a zamestnancovi nevznikne nárok na stravné ani za jednu pracovnú cestu a ani za kalendárny deň (ide napr. o povolanie strojvodca, vodič a pod.).

K bodu 8 (§ 5 ods. 5)

Stravné poskytované na základe dohody so zamestnancom za iných podmienok alebo v nižšej sume, ktoré sa zaokrúhľovalo na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro navrhuje zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodu 9 (§ 5 ods. 6)

Vypúšťa sa spôsob zaokrúhľovania vypočítanej menovitej miery krátenia za bezplatne zabezpečené raňajky, obed alebo večeru; spôsob zaokrúhľovania stravného je ustanovený v novom odseku 10.

K bodu 10 (§ 5 ods. 7)

Navrhovaná úprava zosúlaďuje spôsob krátenia stravného v prípade poskytnutých raňajok v rámci ubytovacích služieb so spôsobom krátenia ustanoveným v § 5 ods. 6. V prípade, ak mal zamestnanec na tuzemskej pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázaným spôsobom poskytnuté raňajky, zamestnávateľ hodnotu raňajok zamestnancovi tak ako doteraz uzná, ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a pracovnej cesty mu kráti spôsobom podľa § 5 odsek 6. Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje iba všeobecná preukázanosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázanosť iba cez doklad o ubytovaní (účtovný doklad),

K bodu 11 (§ 5 ods. 8 až 11)

Nový odsek 8 ustanovuje, že stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla alebo v prípade poskytnutých raňajok zamestnancovi nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa a pod.); závažnosť a opodstatnenosť dôvodov posúdi zamestnávateľ.

Novým odsekom 9 sa ustanovuje, že za preukázanie zabezpečeného jedla bezplatným spôsobom sa bude považovať aj vyhlásenie zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

V novom odseku 10 sa navrhuje spôsob zaokrúhľovania určenej sumy stravného podľa § 5 ods. 6 a 7 po prechode na euro a to na najbližší eurocent nahor; podľa doterajšieho znenia § 5 ods. 6 sa zaokrúhľovala vypočítaná nominálna miera krátenia na celé koruny nahor. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

Novým odsekom 11 sa navrhuje vylúčiť poskytovanie stravného počas dohodnutého prerušenia pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca v období pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste. Vzhľadom na aplikačné problémy sa problematika poskytovania stravného navrhuje upraviť aj počas návštevy rodiny. Spresňuje sa, že ani počas doby návštevy rodiny zamestnancovi stravné nepatrí; takýto postup vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e) zákona o cestovných náhradách (zamestnanec má nárok iba na cestovné výdavky za cesty k návšteve rodiny).

K bodom 12 a 13 (§ 6)

Ide o legislatívno-technické úpravy. Navrhovanou zmenou sa názov § 6 dáva do súladu so znením ustanovenia § 5 ods. 6 Zákonníka práce; uvedená zmena súvisí aj s navrhovanou zmenou v bode 1.

K bodu 14

Ide o legislatívno- technickú úpravu.

K bodu 15 (§ 6 ods. 2)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter.

K bodu 16 (§ 6a)

Novým navrhovaným § 6a sa vo väzbe na rozšírenie predmetu zákona o cestovných náhradách o cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, upravuje rozsah náhrad za tieto cesty. Za tieto cesty sa zamestnancovi navrhuje založiť nárok iba na preukázané cestovné výdavky, pričom pri týchto cestách možno aplikovať aj ustanovenie § 7 zákona o cestovných náhradách, t. j. dohodnúť sa na použití cestného motorového vozidla (ide v prevažnej miere o cesty v sobotu, v nedeľu, v neskorých hodinách, kedy je niekedy problém použiť prostriedok verejnej dopravy). Zamestnancovi vzniknú predovšetkým zvýšené cestovné výdavky (možnosť poskytnúť stravovanie je upravené v § 152 Zákonníka práce).

K bodu 17 (§ 7 ods. 1)

V súčasnej dobe je v praxi problém definovať pojem „okrem vozidla zamestnávateľa“ a z tohto dôvodu navrhovaná úprava v § 7 ods. 1 spresňuje tento pojem. Môže ísť o akékoľvek vozidlo, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na pracovnú cestu (napr. nielen vozidlo, ktoré má v obchodnom majetku, ale aj v prenájme, na lízing a pod.).

Súčasne sa navrhuje, že ak použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste je na žiadosť zamestnávateľa, vylučuje sa aplikácia odseku 10, v zmysle ktorého má zamestnávateľ možnosť dohodnúť sa so zamestnancom na náhrade za použitie cestného motorového vozidla len vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. V praxi je mnoho prípadov, keď zamestnávateľ nemá cestné motorové vozidlá slúžiace na výkon práce na pracovnej ceste, resp. ich má nedostatok a z tohto dôvodu zamestnanec sústavne na žiadosť zamestnávateľa používa svoje cestné motorové vozidlo na výkon práce na pracovnej ceste a to len za cenu cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

K bodu 18 (§ 7 ods. 3)

Navrhovaná úprava rozširuje v § 7 odsek 3 druh cestného motorového vozidla, pri použití ktorého sa suma základnej náhrady dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

K bodom 19 a 20 (§ 7 ods. 4 až 6)

Novým odsekom 4 sa ustanovuje spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky; v návrhu je premietnutý po vecnej stránke doterajší spôsob výpočtu predmetnej náhrady.

Novým odsekom 5 sa navrhuje jednotne upraviť cenu pohonnej látky. Za cenu pohonnej látky sa v prvom rade vždy považuje cena pohonnej látky preukázaná dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá časová súvislosť s konanou pracovnou cestou, napr. z doby trvania pracovnej cesty, bezprostredne pred začiatkom pracovnej cesty (napr. zamestnanec má načerpané pohonné pred nástupom na pracovnú cestu, resp. si načerpá deň pred nástupom na pracovnú cestu a pod.). V prípade, že zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe pohonnej látky, z ktorých je zrejmá časová súvislosť s konanou pracovnou cestou, z hľadiska zjednodušenia výpočtu sa na výpočet umožňuje použiť priemernú cenu pohonnej látky vypočítanú aritmetickým priemerom. V prípade, že zamestnanec cenu pohonnej látky nepreukáže dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, ktorú zisťuje a uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky (3 krát do mesiaca).

V odseku 6 je upravený spôsob použitia spotreby pohonnej látky podľa technického preukazu vozidla; v návrhu je premietnutý v podstate doterajší spôsob použitia spotreby pohonných látok. Navrhnuté je len ustanovenie (písm. d), ktoré rieši spôsob použitia spotreby v prípade, keď technický preukaz vozidla uvádza len jednu spotrebu bez pomenovania normy spotreby – najčastejšie ide o spotrebu podľa smerníc Európskeho spoločenstva alebo Európskej únie pre kombinovaný cyklus.

K bodu 21 (§ 7 ods. 7)

Navrhovaná úprava má iba spresňujúci charakter a nadväzuje na predchádzajúcu úpravu.

K bodu 22 (§ 7 ods. 8 a 9)

Navrhovanou úpravou v § 7 ods. 8 sa rozširujú možnosti preukázania spotreby pohonnej látky v prípade, ak technický preukaz spotrebu pohonnej látky neuvádza (napr. doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu, protokol o meraní spotreby paliva a pod.). Týmto spôsobom sa môže preukázať spotreba pohonnej látky aj v prípade, ak technických preukaz obsahuje údaj o spotrebe, ale táto sa nezhoduje so skutočnou spotrebou (napr. ak technický preukaz cestného motorového vozidla staršej výroby obsahuje údaje o spotrebe pohonnej látky, pričom táto spotreba nezodpovedá už skutočnej (reálnej) spotrebe, osoba, ktorej bola udelená autorizácia, ako aj napr. dovozca môže poskytnúť údaje o inej spotrebe tohto motorového vozidla, ktorá sa použije na výpočet náhrady; napr. ak technický preukaz vozidla obsahuje iba jednu spotrebu podľa smerníc Európskeho spoločenstva, výrobca môže poskytnúť údaje o spotrebe v členení na jednotlivé cykly (mestský cyklus, mimomestský cyklus, kombinovaný cyklus).

Výslednú sumu základnej náhrady a výslednú sumu náhrady za spotrebované pohonné látky, ktoré sa zaokrúhľovali na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro navrhuje zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodu 23 (§ 8)

Navrhovaná úprava mení „úpravu súm sadzieb“ na „zvyšovanie súm sadzieb“ s cieľom zachovať zamestnancovi už raz ustanovenú sumu sadzieb stravného a sumy základnej náhrady bez ohľadu na znižovanie cien položiek, ktoré sa sledujú na tento účel. Napr. pri znižovaní súm základnej náhrady vždy minimálne o 10 % by dochádzalo k výraznému znižovaniu tejto náhrady, čo by pri platných sumách 5,50 Sk a 1,50 Sk smerovalo za krátke obdobie až k nule. Nie je prípustné, aby sa zamestnancovi za používanie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste neposkytla žiadna náhrada.

Súčasne sa navrhuje znížiť percentuálnu hranicu zvýšenia cenových indexov z 10 % na 5 %, čím sa systém zvyšovania súm stane pružnejším a vylepší sa súčasná situácia v prospech zamestnancov, pretože navrhovaný systém skracuje časové obdobie, počas ktorého sú zamestnanci ukrátení o rozdiel medzi dezignovanou výškou súm a reálnou výškou sledovaných cenových položiek.

Navrhovanou úpravou sa súčasne na účely zvyšovania súm základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách vypúšťa zo zoznamu reprezentantov sledovanie cien spojených s nákupom cestných motorových vozidiel z dôvodu, že predmetnou náhradou sa zohľadňuje zamestnancovi už iba amortizácia a nie kúpa cestného motorového vozidla.

Sumy stravného, ktoré sa zaokrúhľovali na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro navrhujú zaokrúhľovať na desať eurocentov nahor. Ide o jednotkovú sumu, ktorá je súčasne aj základňou pre výpočet napr. miery krátenia v prípade bezplatne zabezpečeného stravovania na pracovnej ceste, pre výpočet stravného pre zahraničného zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú pracovnú cestu u slovenského zamestnávateľa (§ 17 zákona o cestovných náhradách), príspevok na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce a pod. Podľa platného opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 180/2008 Z. z. o sumách stravného, je suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín 98 Sk, pre časové pásmo od 12 hodín do 18 hodín 149 Sk a pre časové pásmo nad 18 hodín 230 Sk. Po prepočte konverzným kurzom 30,126 a po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor bude suma stravného pre časové pásmo 3,30 euro, pre časové pásmo od 12 hodín do 18 hodín 5,00 euro a pre časové pásmo nad 18 hodín 7,70 euro. Dopad z dôvodu zaokrúhlenia stravného na desať eurocentov nahor bude v priemere za časové pásma 0,05 euro. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

Sumy základných náhrad, ktoré sa zaokrúhľovali na desiatky halierov nahor, sa po prechode na menu euro navrhujú zaokrúhľovať na tri desatinné miesta nahor. Zaokrúhľovanie až na tri desatinné miesta nebude v praxi vyvolávať problém; ide o jednotkovú sumu, ktorá sa nevypláca, ale je len jedným z údajov pre výpočet celkovej sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách (vynásobí sa počtom najazdených kilometrov). Podľa platného opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 181/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, je suma základnej náhrady za jednostopové vozidlo a trojkolku 1,50 Sk a za osobné cestné motorové vozidlo 5,50 Sk. Po prepočte konverzným kurzom 30,126 a po zaokrúhlení na tri desatinné miesta nahor bude suma základnej náhrady za jednostopové vozidlo a trojkolku 0,050 euro a pre osobné cestné motorové vozidlo 0,183 euro. Dopad z dôvodu zaokrúhlenia súm základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách na tri desatinné miesta nahor nevznikne. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je vo väzbe aj na navrhované ustanovenie § 7 ods. 9 v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodu 24 (§ 9)

Navrhovanou úpravou sa rozširujú právne úkony, pri ktorých môže zamestnávateľ poskytovať iné a vyššie náhrady, a to konkrétne o vyslanie zamestnanca do štátu Európskej únie a o cesty v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien zamestnanca do miesta pravidelného pracoviska; uvedená úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 1.

K bodu 25 (§ 10a)

Navrhovanou úpravou §10a sa zabezpečí, aby zamestnancovi, ktorému na zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov podľa medzinárodnej zmluvy boli zachované minimálne rovnaké nároky, ktoré zabezpečuje naša právna úprava. Podľa navrhovaného ustanovenia sa budú posudzovať aj zahraničné pracovné cesty, ktoré sú vykonávané a financované na základe rozhodnutia orgánov a inštitúcií Európskej únie (napr. Európskou komisiou a pod.), pri ktorých zamestnancovi patrí náhrada za podmienok a podľa sadzieb uvedených v konkrétnom rozhodnutí. Vo veľa prípadoch rozsah náhrad nezodpovedá rozsahu podľa zákona o cestovných náhradách, napr. pri niektorých takýchto zahraničných pracovných cestách sa zo strany napr. Európskej komisie hradia iba náhrady za čas pobytu a náhrady za cestu do miesta konania a naspäť uhrádza zamestnávateľ, čím dochádza k rozdielnym plneniam počas jednej zahraničnej pracovnej cesty; zo strany Európskej komisie sa neposkytuje napr. náhrada poistenie liečebných nákladov a pod. Zamestnancovi by mal byť zachovaný aspoň minimálny rozsah a výška náhrad podľa zákona o cestovných náhradách bez ohľadu na to, kto tieto náhrady poskytuje.

K bodom 26 a 27 (§ 11)

Na požiadavky praxe sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu poskytnúť aj iné druhy poistenia (napr. poistenie batožiny, poistenie za úraz, poistenie za spôsobenú škodu, poistenie straty dokladov, poistenie meškania batožiny a letu, poistenie storno poplatku a pod.); ide o nenárokové plnenie.

K bodom 28 a 29 (§ 13)

Navrhované úpravy súvisia so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K bodu 30 (§ 13 ods. 5)

Navrhovaným doplnením § 13 ods. 5 sa spresňuje spôsob poskytovania stravného v eurách v cudzej mene za kalendárny deň za cesty do miesta konania zahraničnej pracovnej cesty a späť v prípade leteckého spôsobu dopravy. Navrhuje sa, aby sa za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami považoval čas odletu lietadla podľa letového poriadku za dodržania rozhodných časov, ktoré sú ustanovené v § 16 zákona o cestovných náhradách.

K bodu 31 (§ 13 ods. 8)

Navrhovaná úprava zosúlaďuje spôsob krátenia stravného v prípade poskytnutých raňajok v rámci ubytovacích služieb so spôsobom krátenia ustanoveným v § 13 ods. 7. V prípade, ak mal zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázateľne poskytnuté raňajky, zamestnávateľ hodnotu raňajok zamestnancovi tak ako doteraz uzná, ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty kráti spôsobom podľa odseku 7. Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje iba všeobecná preukázanosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázanosť iba cez doklad o ubytovaní (účtovný doklad).

K bodu 32 (§ 13 ods. 9 až 11)

Nový odsek 9 ustanovuje, že stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla alebo v prípade poskytnutých raňajok zamestnancovi nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa a pod.); závažnosť a opodstatnenosť dôvodov posúdi zamestnávateľ.

Novým odsekom 10 sa ustanovuje, že za preukázanie zabezpečeného jedla bezplatným spôsobom sa bude považovať aj vyhlásenie zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

Novým odsekom 11 sa navrhuje vylúčiť poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene počas dohodnutého prerušenia pracovnej cesty v období pred začiatkom výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste. Počas doby návštevy rodiny takýto istý postup pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene vyplýva z ustanovenia § 12 zákona o cestovných náhradách, ale vzhľadom na aplikačné problémy sa táto problematika navrhuje spresniť.

K bodu 33 (§ 14)

Navrhované znenie § 14 sa po formálnej stránke zosúladilo s ostatnými ustanoveniami zákona a súčasne sa navrhuje vylúčiť poskytovanie vreckového v eurách alebo v cudzej mene počas dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty v období pred výkonom práce na zahraničnej pracovnej ceste alebo v období po skončení zahraničnej pracovnej cesty. Počas doby návštevy rodiny takýto istý postup pri poskytovaní vreckového v eurách alebo v cudzej mene vyplýva z ustanovenia § 12 zákona o cestovných náhradách, ale vzhľadom na aplikačné problémy sa táto problematika navrhuje spresniť.

K bodu 34 (§ 15)

Nové ustanovenia § 15 rozlišujú vo väzbe na náhradu výdavkov za pohonné látky poskytované v cudzej mene alebo v eurách zahraničné pracovné cesty vykonané v štáte, ktorý je členským štátom eurozóny alebo zúčastneným tretím štátom (štát, ktorý nie je členom Európskej únie, alebo na základe menovej dohody zaviedol euro) a ktorý nie je členským štátom eurozóny.

V ustanovení § 15 sa navrhuje zrušiť vzdialenosť 350 km v zahraničí, za ktorú sa zamestnancovi poskytuje náhrada výdavkov za pohonné látky ešte v slovenskej mene. Uvedený postup v súčasnej dobe nemá už opodstatnenie, cena pohonnej látky v okolitých štátoch je porovnateľná, alebo aj nižšia a tento postup bol aj administratívne náročný.

Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby zamestnancovi patrila náhrada výdavkov za pohonné látky v cudzej mene za reálne najazdené kilometre v zahraničí, prípadne aj za kilometre prejdené od prechodu slovenskej štátnej hranice až do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty. V prípade, ak zamestnanec preukáže dokladom o kúpe cenu pohonnej látky viacerými dokladmi v rovnakej cudzej mene, na výpočet sa môže z hľadiska zjednodušenia výpočtu použiť priemerná cena pohonnej látky v cudzej mene vypočítaná aritmetickým priemerom. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe, na výpočet sa použije zistená cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v krajine konania zahraničnej pracovnej cesty (napr. cez internet, cena, ktorú skutočne vynaložil zamestnanec na základe jeho vyhlásenia a pod.) alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Uvedený postup platí pre zahraničné pracovné cesty vykonané v štáte, v ktorom platí cudzia menia, t. j. v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo „tretím štátom“ ako aj pre štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie (odsek 2).

Tak isto sa postupuje aj pri zahraničných pracovných cestách vykonaných v štáte, v ktorých platí euro, t. j. v štáte, ktorý je členským štátom eurozóny alebo „tretím štátom“ s tým, že zamestnanec má v nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky v mene euro podľa cien pohonných látok platných v týchto štátoch (odsek 1).

K bodom 35 až 39 (§ 16)

Navrhované zmeny súvisia so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

Navrhovaná zmena v § 16 ods. 3 súvisí aj s navrhovanou zmenou v bode 35 – zrušenie vzdialenosti 350 km v zahraničí, za ktorú sa zamestnancovi poskytovala náhrada výdavkov za pohonné látky v slovenskej mene.

K bodu 40 (§ 17 ods. 2)

Navrhovaná zmena v § 17 ods. 2 súvisí s navrhovanou zmenou v bode 27 – rozšírenie možnosti poskytnúť aj iné druhy poistenia.

K bodu 41 (§ 17 ods. 4)

Suma stravného, ktorá sa zaokrúhľovala na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro navrhuje zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodom 42 a 46 (§ 18 a § 19 ods. 3 a 4)

Navrhovaná úprava v § 18 ods. 1 a v § 19 ods. 3 týkajúca sa poskytovania náhrad pri pracovných cestách na území Slovenskej republiky má iba spresňujúci charakter pre aplikačnú prax; uvedený postup vyplýva z iných ustanovení zákona o cestovných náhradách a teda týmto spôsobom sa poskytovali náhrady aj podľa platného znenia zákona o cestovných náhradách. Ďalšou úpravou v ustanovení § 19 ods. 3 sa vo väzbe na navrhované ustanovenie § 19 ods. 8 založil nárok aj na náhradu preukázaných výdavkov za poistenie liečebných nákladov. Úpravy v § 18 ods. 2 a 3, a v § 19 ods. 4 majú spresňujúci a legislatívno-technický charakter.

K bodu 43 až 45 (§ 19)

Navrhované úpravy § 19 súvisia s úpravou v bode 52.

K bodu 47 (§ 19 ods. 8 a 9)

V prípade, ak zamestnanec do miesta dočasného vyslania musí vycestovať na nevyhnutne potrebný čas predo dňom účinnosti dočasného vyslania (napr. za účelom odovzdania agendy), navrhovaná úprava v odseku 8 zakladá zamestnancovi nárok na náhradu výdavkov za tento čas v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ak manžel a deti musia z nevyhnutných dôvodov cestovať do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom dočasného vyslania súčasne so zamestnancom (napr. znížená administratívna náročnosť, finančné hľadisko, malé deti, iné dôvody, aby rodina cestovala spoločne a pod.), za tento čas zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu preukázaných ubytovacích výdavkov a náhradu za poistenie liečebných nákladov, ktoré vznikli manželovi a deťom; zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli manželovi a deťom.

Navrhovaná úprava v odseku 9 súvisí s úpravou v bode 57.

K bodu 48 (§ 20 ods. 1)

Navrhovaná úprava reaguje na zmenu spôsobu výpočtu platu pri dočasnom vyslaní v zahraničí v osobitných zákonoch, t. j. v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Náhradu výdavkov spojených s pobytom manžela sa navrhuje vypočítať z brutto platu z dôvodu daňových vplyvov, ktoré môžu ovplyvniť výšky náhrady (napr. odpočítateľné položky, daňový bonus a pod.). Podľa platného znenia nebol ustanovený spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov za pobyt manžela; navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodu 49 (§ 20 ods. 2)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Navrhuje sa, aby sa náhrada výdavkov za pobyt manžela poskytovala aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava aj v krajine v zahraničí do ktorej je evakuovaný – navrhovaná úprava súvisí s úpravou v bodoch 54 a 55.

K bodu 50 (§ 21 ods. 1)

Navrhovaná úprava reaguje na zmenu spôsobu výpočtu platu pri dočasnom vyslaní v zahraničí v osobitných zákonoch, t. j. v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Náhradu výdavkov spojených s pobytom dieťaťa sa navrhuje vypočítať z brutto platu z dôvodu rôznych daňových vplyvov, ktoré môžu ovplyvniť výšku náhrady (napr. rôzne odpočítateľné položky, daňový bonus a pod.). Podľa platného znenia nebol ustanovený spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov za pobyt dieťaťa; navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodu 51 (§ 21 ods. 2)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Navrhuje sa, aby sa náhrada výdavkov za pobyt dieťaťa poskytovala aj za obdobie, keď sa dieťa zdržiava aj v krajine v zahraničí do ktorej je evakuované – navrhovaná úprava súvisí s úpravou v bode 54 a 55.

K bodu 52 (§ 22, 23, 24, 25 a 25a)

Navrhovaná úprava sťahovacích výdavkov v § 22 má spresňujúci charakter, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že sa taxatívne vymedzil rozsah výdavkov za sťahovanie a prepravu osobných vecí zamestnanca a presne určil hmotnostný limit pri rôznych spôsoboch prepravy.

Navrhovaná úprava § 23 reaguje na zmenu spôsobu výpočtu platu pri dočasnom vyslaní v zahraničí v osobitných zákonoch, t. j. v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v novele zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaná úprava ruší poskytovanie tejto náhrady len pri prvom dočasnom vyslaní; pri opakovaných dočasných vyslaniach zamestnanca sa navrhuje, aby sa zamestnancovi poskytovala len ak doba od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania bude dlhšia ako 6 rokov. Navrhovanou úpravou v § 24 sa upravujú podmienky poskytovania náhrad výdavkov spojených so vzdelaním detí zamestnanca v tom, že sa nevyžaduje na jej poskytnutie nemožnosť zabezpečenia bezplatného vzdelania. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že v zahraničí je bezplatné vzdelanie viazané v zásade na školy vyučujúce v danom štátnom jazyku a aj v prípadoch výučby v európskych či tzv. svetových jazykov kultúrno-náboženské tradície danej krajiny výrazne odlišujú programy školskej výučby. Z tohto dôvodu sa javí ako vhodné takúto podmienku vypustiť a umožniť zabezpečenie vzdelania napr. v medzinárodnej sieti súkromných škôl, ktorá garantuje rovnaký štandard a spôsoby výučby bez ohľadu na krajinu. Vypustenie podmienky nemožnosti bezplatného vzdelania je kompenzované splnomocnením Ministerstva zahraničných vecí SR na vydanie opatrenia, ktoré ustanoví maximálne základné sumy výdavkov na vzdelávanie. Základné sumy vychádzajú z priemerných výdavkov na zabezpečenie vhodného vzdelania, s použitím medzinárodne rešpektovaných štandardov Organizácie spojených národov. Konkrétnu základnú sumu výdavkov na vzdelanie určí zamestnávateľ na dieťa a školský rok v závislosti od počtu detí navštevujúcich základnú alebo strednú školu a od zdrojových možností. Základné sumy výdavkov bude upravovať Ministerstvo zahraničných vecí SR v závislosti od zmeny príspevku na vzdelanie používaného Organizáciou spojených národov. Podľa platného znenia sa zamestnancovi uznávali preukázané výdavky na vzdelania a spôsob zaokrúhľovania nebol z toho dôvodu ustanovený; navrhovaný spôsob zaokrúhľovania základnej sumy výdavkov na vzdelanie je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

Navrhovaná úprava § 25, t. j. vypustenie niektorých ustanovení z § 25 súvisí s úpravou v § 25a.

Navrhovanou úpravou v § 25a sa ustanovuje povinnosť pre zamestnávateľa uzatvoriť v mene vyslaného zamestnanca, pre neho, manžela a deti osobitné komerčné zdravotné pripoistenie. Navrhovaný systém nahrádza komerčné zdravotné poistenie (§ 25a) a doterajší systém poskytovania náhrad liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú v zahraničí zamestnancovi, manželovi a deťom (§ 25). Pri navrhovanom systéme zamestnanec, manžel a deti zostávajú povinne verejne zdravotne poistení v rámci Slovenskej republiky. Povinnosť zamestnávateľa komerčne zdravotne pripoistiť zamestnanca, jeho manžela a deti plne rešpektuje ustanovenia platné pre povinné verejné zdravotné poistenie.

K bodu 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 54 a 55 (§ 26)

Účelom navrhovaných zmien je umožniť poskytnutie náhrad výdavkov a plnení vyslanému zamestnancovi, manželovi a deťom, ak sú evakuovaní do tretieho štátu po obmedzenú dobu, (najviac šesť mesiacov).

K bodu 56 (§ 27)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter.

K bodu 57 (§ 27a)

Účelom nového navrhovaného ustanovenia je riešiť situáciu, ak dočasne vyslaný zamestnanec zomrie v krajine dočasného vyslania, alebo je vyhlásený za mŕtveho a to ustanovením povinnosti pre zamestnávateľa zabezpečiť prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Keďže z povahy veci je zrejmé, že nie vždy je možné takúto prepravu uskutočniť „zo dňa na deň“, najmä ak pozostalé deti navštevujú v danej krajine školu, navrhuje sa umožniť týmto pozostalým osobám (manželovi a deťom) poskytnúť dostatočnú dobu (dva mesiace) na usporiadanie všetkých záležitostí; počas tejto doby im zamestnávateľ poskytne náhradu výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec nárok.

K bodu 58 (§ 29 ods. 1)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter.

K bodu 59 (§ 29 ods. 2)

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 60 a 61 (§ 29 ods. 3 až 6)

Navrhované úpravy súvisia s úpravou v bode 73 (§ 36).

K bodu 62 (§ 30 ods. 1)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter vo väzbe na povinnosť zabezpečiť dočasne vyslanému zamestnancovi primeraný byt.

K bodu 63 (§ 30 ods. 2)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter a súvisí s úpravou v bode 52 (§ 22).

K bodu 64 (§ 32a ods. 1)

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter – presnejšie sa definuje zamestnanec štátnej príspevkovej organizácie, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa aplikuje ustanovenie § 32a zákona.

K bodu 65 (§ 32a ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa upravuje výpočet náhrad výdavkov pre zamestnanca štátnej príspevkovej organizácie, ktorý je odmeňovaný podľa Zákonníka práce. Podľa platného znenia nebol ustanovený spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov za pobyt manžela a dieťaťa; navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodu 66 (§ 33)

Navrhovaná úprava v § 33 súvisí s niektorými navrhovanými zmenami v bode 52 (§ 25, § 25a).

K bodom 67 až 70 (§ 33a)

Navrhované úpravy v § 33a súvisia s navrhovanými zmenami v bodoch 27 (§ 11), 52 (§ 22), 54 a 55 (§ 26) a 57 (§ 27a).

K bodu 71 (§ 35)

Všetky nové navrhované ustanovenia v § 35 vychádzajú z aplikačnej praxe a vzťahujú sa na tuzemské pracovné cesty, ako aj zahraničné pracovné cesty.

Novým navrhovaným odsekom 3 sa zakladá zamestnancovi nárok na cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky v prípade vopred dohodnutého prerušenia pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste ako aj po skončení výkonu práce na pracovnej ceste, a to len vo výške, ktorá by mu patrila, keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo. Aj v týchto prípadoch sa môže použiť na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa cestné motorové vozidlo podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Súčasne sa upravujú rozhodné časy pre vznik nároku na stravné a vreckové.

Nový navrhovaný odsek 4 jednoznačne ustanovuje, že ubytovacie výdavky počas doby vopred dohodnutého prerušenia pracovnej cesty v žiadnom prípade zamestnancovi nepatria.

Nový navrhovaný odsek 5 upravuje podmienky poskytovania ubytovacích výdavkov zamestnanca počas doby návštevy rodiny. Zamestnancovi ubytovacie výdavky patria iba v prípade, ak si ubytovanie podľa podmienok pracovnej cesty a ubytovacieho zariadenia musel počas tejto doby zachovať (napr. ubytovacie zariadenie na tom trvá, zamestnanec vzhľadom na dobu trvania pracovnej cesty má veľa osobných a iných vecí a pod.). Uvedený postup vyplýva aj z platného zákona o cestovných náhradách, ale vzhľadom na aplikačné nejasnosti a problémy sa navrhuje uvedenú problematiku upraviť.

K bodu 72 (§ 35a)

Povinnosť poskytovať cestovné náhrady má zamestnávateľ, ktorý súčasne aj zodpovedá za ich poskytovanie, a preto sa navrhuje novým § 35a zamestnancovi uložiť povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o zmenách, ktoré by mohli poskytovanie náhrad alebo ich výšku ovplyvniť, resp. oznámiť skutočnosti, ktoré môžu mať za následok stratu nároku na náhradu (napr. v mieste konania pracovnej cesty zamestnanec zistí, že nie je možné použiť zamestnávateľom určený spôsob dopravy, dodržať čas trvania pracovnej cesty, oznámiť, že mu bolo poskytnuté bezplatné stravovanie alebo iný druh náhrady, pri poskytovaní náhrad za pobyt manželky a dieťaťa a pod.).

K bodu 73 (§ 36)

Ustanovenia § 36 riešia problematiku poskytovania preddavku na náhrady, ktoré sa poskytujú podľa zákona o cestovných náhradách, lehoty potrebné na vyúčtovanie náhrad, vyúčtovanie náhrad a spôsob zaokrúhľovania celkového nároku zamestnanca, preplatku zamestnanca alebo nedoplatku zamestnávateľa v eurách alebo cudzej mene.

V odseku 1 je len spresnený postup pri poskytovaní preddavku na náhrady, ktoré sa poskytujú podľa zákona o cestovných náhradách. Povinnosť poskytnúť preddavok bez žiadosti zamestnanca má zamestnávateľ len pri zahraničnej pracovnej ceste a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Pri ostatných právnych úkonoch (tuzemská pracovná cesta, dočasné pridelenie, výkon práce v zahraničí, vznik pracovného pomeru) je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na náhrady len na žiadosť zamestnanca.

V odseku 2 sú uvedené všetky možné formy poskytnutia preddavku, ktoré sa vzťahujú na všetky právne úkony, pri ktorých sa náhrady poskytujú.

Preddavok podľa platného stavu sa vo všeobecnosti poskytuje na každú pracovnú cestu samostatne a každému zamestnancovi samostatne (okrem skupiny zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania) V odseku 3 je zamestnávateľovi umožnené z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti poskytnúť preddavok zamestnancovi jedným rozhodnutím na viacero pracovných ciest, alebo jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov.

V odsekoch 4 a 5 je riešená problematika poskytovania preddavku pri zahraničnej pracovnej ceste a pri vyslaní zamestnanca do štátu Európskej únie a to v členení na štáty, ktoré sú členskými štátmi eurozóny alebo „tretími štátmi“ (preddavok v eurách) a ktoré nie sú členskými štátmi eurozóny alebo „tretími štátmi“ (preddavok v cudzej mene); súčasne ja daná zamestnávateľom možnosť poskytnúť preddavok aj v inej mene (euro, iná cudzia mena), a to na základe dohody so zamestnancom alebo ak banka alebo zmenáreň nedisponuje s príslušnou cudzou menou.

V odseku 6 je ponechaná možnosť poskytnúť preddavok na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená opatrením Ministerstva financií SR, pričom je ustanovené, akým kurz sa použije pri prepočte eura na cudziu menu a opačne a pri prepočte cudzej meny na inú cudziu menu.

V odseku 7 je ustanovená lehota pre zamestnanca, v rámci ktorej je povinný predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad ako aj lehota na vrátenie nevyúčtovaného preddavku. Navrhuje sa aj naďalej základná lehota desať pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty, alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady, v ktorej je zamestnanec povinný predložiť písomné doklady potrebné pre vyúčtovanie náhrad a na vrátenie preddavku. Navrhuje sa, aby táto lehota mohla byť predĺžená pre všetkých zamestnancov (nielen pre zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania), ale najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta, alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Táto dlhšia lehota môže byť dohodnutá písomne so zamestnancom, v kolektívnej zmluve alebo môže byť určená vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Táto lehota sa vzťahuje nielen na pracovné cesty, ale na všetky právne úkony a skutočnosti, pri ktorých sa náhrady poskytujú.

V odseku 8 je ustanovená lehota pre zamestnávateľa, v rámci ktorej je povinný zamestnancovi vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca. Aj naďalej sa navrhuje lehota základná lehota desať pracovných dní odo dňa predloženia dokladov zo strany zamestnanca, v ktorej je zamestnávateľ povinný vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nárok zamestnanca. Navrhuje sa, aby túto lehotu zamestnávateľ mohol predĺžiť pre všetkých zamestnancov (nielen pre zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania), ale najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené doklady potrebné na vyúčtovanie náhrady zo strany zamestnanca. Táto dlhšia lehota môže byť dohodnutá písomne so zamestnancom, v kolektívnej zmluve alebo môže byť určená vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Táto lehota sa vzťahuje nielen na pracovné cesty, ale na všetky právne úkony a skutočnosti, pri ktorých sa náhrady poskytujú.

Odseky 9 až 12 ustanovujú, v akej mene môže zamestnanec vrátiť zamestnávateľovi rozdiel medzi celkovým nárokom a poskytnutým preddavkom (preplatok) a v akej mene môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi rozdiel medzi celkovým nárok a poskytnutým preddavkom (doplatok); tento spôsob platí pre všetky právne úkony a skutočnosti, pri ktorých sa náhrady poskytujú.

V odseku 13 je ustanovený spôsob zaokrúhľovania celkového nároku zamestnanca, preplatku na strane zamestnanca a nedoplatku na zamestnávateľa a to v členení na euro a cudziu menu. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

K bodu 74

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 75 (§ 36a)

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady do 15 dní po lehote ich splatnosti. Vo väzbe na uvedené sa navrhuje novým ustanovením § 36a ustanoviť splatnosť náhrad, ktoré sú poskytované podľa zákona o cestovných náhradách. Náhrady sú splatné podľa lehoty ustanovenej v 36 ods. 8. Súčasne sa navrhuje spôsob uspokojenia nároku zamestnanca v cudzej mene, ak zamestnanec počas doby splatnosti náhrad nie je prítomný na pracovisku a zamestnávateľ má z tohto dôvodu problém poskytnúť mu náhrady v cudzej mene (napr. zamestnanec je na pracovnej ceste, je dočasne vyslaný, čerpá dovolenku, je práceneschopný). V tomto prípade zamestnávateľ náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok v cudzej mene poskytne zamestnancovi v eurách. K bodu 76 (§ 38b a 38c)

Nové ustanovenie § 38b súvisí so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

Nové prechodné ustanovenia v § 38c ods. 1 a 2 ustanovujú, akým spôsobom sa budú od účinnosti tohto zákona prvýkrát zvyšovať sumy stravného a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Vzhľadom na to, že školský rok nie je totožný s kalendárnym rokom, ako aj na to, že úhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca je v jednotlivých krajinách rôzna, na základe prechodného ustanovenia § 38c ods. 3 sa náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca podľa nového systému podľa § 24 zamestnancovi poskytne prvýkrát až od nového školského roka, t. j. od školského roka 2009/2010.

V prípade, ak zamestnancovi vznikol nárok na plnenia podľa ustanovenia § 25 ods.1, 2 a 6 pred účinnosťou tohto zákona, tento nárok sa posúdi podľa predpisu platného pred účinnosťou tohto zákona .

K článku II

Navrhovaným ustanovením sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších zákonov z dôvodu väčšieho počtu noviel k predmetnému zákonu.

K článku III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2009.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Účelom predkladaného návrhu zákona je spresniť a upraviť po vecnej stránke niektoré ustanovenia s cieľom odstrániť aplikačné problémy pri poskytovaní náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri vzniku pracovného pomeru, pri výkone práce v zahraničí, resp. pri dočasnom vyslaní zamestnanca na výkon práce do cudziny, náhrad výdavkov za používanie cestných motorový ch vozidiel pri pracovných cestách. Návrh zákona zakladá nárok na cestovné výdavky za cesty v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska, umožň uje dohodnúť sa na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, ustanovuje nový spôsob úpravy sú m stravného a súm základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel a pod.

Účelom návrhu zákona je aj zosúladenie niektorých ustanovení zákona o cestovných náhradách s návrhom novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prá ce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a s návrhom novely zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona reaguje aj na prechod na menu euro vo väzbe na prepo čet súm ako aj na zaokrúhľovanie súm. Navrhované úpravy jednotlivých ustanovení sú spracované v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnen í niektorých zákonov (generálny zákon) pokiaľ ide o spôsob zaokrúhľovania prepočítaných súm doteraz vyjadrovaných v slovenských korunách, ako aj zaokrúhľovanie súm. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania jednotlivých súm a nárokov vychádza z doterajšieho spôsobu zaokrúhľovania nahor a je v súlade so základnými princípmi prechodu na menu euro, t.j. zaokrúhľovanie v prospech zamestnanca pri zachovaní princípu cenovej neutrality.

S navrhovanými zmenami v zákone o cestovných náhradách vznikne dopad na výdavkovú stránku štátneho rozpoč tu, rozpočtu obcí alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Návrh zákona bude mať čiastočný dopad aj na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie, na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest.

Vplyvy vyvolané realizáciou navrhovaných zmien na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty, na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej ú nie.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorého stanovisko (list MF/22941/2008-411 zo dňa 13. augusta 2008) je súčasťou dôvodovej správy.

zobraziť dôvodovú správu