Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2024 do 30.06.2024

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.01.2024
Účinnosť do: 30.06.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST140JUD>999965DS135EUPP39ČL53

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2024 do 30.06.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 461/2003 s účinnosťou od 01.01.2024 na základe 71/2023, 203/2023, 210/2023, 275/2023, 273/2023 a 530/2023

Legislatívny proces k zákonu 275/2023
Legislatívny proces k zákonu 210/2023
Legislatívny proces k zákonu 203/2023
Legislatívny proces k zákonu 71/2023

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany ŠEBOVEJ, Miloša SVRČEKA a Moniky PÉTER na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 275/2023, dátum vydania: 13.07.2023

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany ŠEBOVEJ, Miloša SVRČEKA a Moniky PÉTER.

Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby úpravy nastavenia a výšky príspevku na bývanie a potreby skoršej valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi. Predmetné opatrenia môžu v aktuálnej situácii čiastočne zmierniť nepriaznivé následky inflácie na najodkázanejšie skupiny obyvateľov.

Na neadekvátnu výšku a nastavenie príspevku na bývanie dlhodobo upozorňuje široká odborná verejnosť. Vzhľadom na súčasnú energetickú a inflačnú krízu môže toto opatrenie výrazne pomôcť nízkopríjmovým domácnostiam udržať si primerané bývanie. V návrhu zákona sa navrhuje rozčleniť príspevok na bývanie na viac úrovní a zároveň zvýšiť jeho výšku, čím sa jednak zvýši disponibilný príjem domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa zvýši počet týchto domácností.

Návrhom zákona sa zároveň navrhuje dočasne upraviť valorizačný mechanizmus súm pomoci v hmotnej núdzi, a to tak, že predmetné sumy a koeficienty sa navrhuje valorizovať už od 1. októbra 2023 a nie od 1. januára 2024. Cieľom návrhu je pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu, základného vybavenia a potrieb pre dieťa z dôvodu zvýšenej miery inflácie, ktorú spôsobili ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a taktiež vojnový konflikt na Ukrajine.

V nadväznosti na zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi sa v záujme zachovania účelu inštitútu minimálneho dôchodku žiada opätovne nastaviť hodnoty odvodené od sumy životného minima.

Minimálny dôchodok slúži na zabezpečenie príjmu poberateľa starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku za splnenia zákonom definovaných podmienok v takej sume, aby poberateľ dôchodku nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

Od 1. júla 2023 sa v zmysle zákona č. 71/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sumy minimálneho dôchodku opäť odvíjajú od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Základná suma, na ktorú sa od 1. júla 2023 zvýši starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je opäť 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a zvýši sa, ak poberateľ dôchodku získal viac ako 30 (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia.

Vychádzajúc z doteraz dostupných údajov možno predpokladať, že suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2023 bude 264,20 eura a suma pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý nárok na dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie sa od 1. októbra 2023 zvýši na 262,30 eura. Z uvedeného dôvodu sa

2

navrhuje zvýšiť aj základná suma minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima a stanoviť aj niektoré zvyšovacie percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia, ktoré slúžia na posilnenie zásady zásluhovosti. Navrhované zvýšenie je určené tak, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi v zásade nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

1

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 3 [§ 14 ods. 2, 3 a 7]

Navrhuje sa prehodnotenie výšky príspevku na bývanie a zmena jeho nastavenia na viac úrovní podľa počtu osôb v domácnosti, t. j. aj na tri osoby, štyri osoby a päť a viac osôb. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu, že aktuálna výška súm príspevku na bývanie a jeho nastavenie je neadekvátne k sociálnym pomerom v spoločnosti. Rozčlenenie príspevku na bývanie a jeho zvýšenie dokáže aspoň čiastočne zmierniť nepriaznivú situáciu domácností, ktorým naň vznikne nárok. Týmto opatrením sa zároveň zvýši počet domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň dochádza k legislatívnemu upresneniu nájmu bytu a rodinného domu podľa Občianskeho zákonníka, a to vložením odkazu na poznámku pod čiarou tak, aby bolo zrejmé, že pre účely pomoci v hmotnej núdzi sa akceptuje výlučne nájom celého bytu, nájom celého rodinného domu a nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie (napr. ubytovne) a podnájom je z nároku na príspevok na bývanie vylúčený.

K bodu 4 [§ 33ca]

Podľa aktuálne platného právneho stavu sa sumy pomoci v hmotnej núdzi upravia najbližšie k 1. januáru 2024, teda pol roka po úprave súm životného minima, čo neodzrkadľuje v súčasnosti nepriaznivé dôsledky inflácie na najodkázanejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na uvedené, sa v roku 2023 navrhuje mimoriadne valorizovať sumy pomoci v hmotnej núdzi už 1. októbra 2023, pričom k valorizácii od 1. januára 2024 nedôjde.

K čl. II

K bodom 1 až 3 [§ 82b ods. 1 písm. a) a písm. b)]

Navrhuje sa zvýšiť základnú sumu minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, z dôvodu, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Súčasne sa z uvedeného dôvodu navrhuje zvýšiť aj percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia. Konkrétne sa zvyšuje percento zvýšenia za roky od 31. do 39. roku dôchodkového poistenia, a to zo súčasných 2 % na 2,5 % a za roky od 60. roku dôchodkového poistenia zo 7 % na 7,5 %.

K bodom 4 a 5 [§ 293fza ods. 2]

Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie, ktoré určuje sumu minimálneho dôchodku v období od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 a to skrátením tohto obdobia do 30. septembra 2023. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že od 1. októbra 2023 sa navrhujú zvýšiť sumy pomoci v hmotnej núdzi. Na základe uvedeného zvýšenia by od 1. októbra 2023 inštitút minimálneho dôchodku neplnil svoj účel (aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi v zásade nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi), a preto je potrebné od rovnakého dátumu zvýšiť sumu minimálneho dôchodku. Súčasne sa navrhuje oprava vnútorného odkazu, v zmysle ktorého sa definuje obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku, ktoré je zadefinované v § 82b ods. 3.

2

K bodu 6 [§ 293fzb]

Navrhuje sa od 1. októbra 2023 zvýšiť sumu minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, z dôvodu, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sa navrhuje od 1. októbra 2023, nebol na túto pomoc odkázaný. Súčasne sa z uvedeného dôvodu navrhuje zvýšiť aj percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia. Konkrétne sa navrhuje zvýšiť aj percento zvýšenia za roky od 31. do 39. roku dôchodkového poistenia, a to zo súčasných 2 % na 2,5 % a za roky od 60. roku dôchodkového poistenia zo 7 % na 7,5 %. Na zvýšenie súm sa navrhuje (rovnako ako v § 293fza) použiť nová suma životného minima platná k 1. júlu 2023. Naďalej zostáva v platnosti ustanovenie § 293fza ods. 1, ktoré ustanovuje, že pre určenie sumy minimálneho dôchodku v roku 2023 sa ustanovenie § 82b ods. 1 neuplatňuje. Uvedené ustanovenie sa použije prvýkrát v januári 2024, kedy sa suma minimálneho dôchodku bude určovať štandardne, t. j. k 1. januáru kalendárneho roka.

K čl. III

Najmä z dôvodu, aby bolo možné dodržať legislatívny proces súvisiaci s vydaním opatrenia, ktorým sa upravia sumy pomoci v hmotnej núdzi, sa účinnosť predkladaného návrhu zákona navrhuje na 15. júla 2023, okrem čl. II bodu 6, ktorý navrhuje upraviť sumy minimálneho dôchodku v súvislosti s úpravou súm pomoci v hmotnej núdzi od 1. októbra 2023.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 210/2023, dátum vydania: 15.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), sa predkladá za účelom realizácie ústavného práva poistenca na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe v prospech osoby, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.

Nástrojom realizácie uvedeného ústavného práva sa od 1. januára 2023 stal rodičovský dôchodok, ktorý patrí rodičom detí, ktoré boli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené. Právna úprava rodičovského dôchodku v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) však neumožňuje priznanie rodičovského dôchodku poberateľom starobného dôchodku, poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku“), ktorých deti neboli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené, avšak boli zúčastnené na výsluhovom zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že Ústava Slovenskej republiky pri ústavnom práve na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe nerozlišuje, či je platba spojená s touto účasťou uhrádzaná v rámci systému sociálneho poistenia alebo systému výsluhového zabezpečenia, navrhuje sa právna úprava vzniku nároku na rodičovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení aj z titulu účasti dieťaťa poberateľa dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na výsluhovom zabezpečení.

Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a tiež pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie a ani vplyvy na životné prostredie. Sledované vybrané vplyvy návrhu zákona sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2 (§ 66b ods. 1 písm. a) bod 1, písm. b) bod 1 a ods. 3 až 5)

Navrhuje sa rozšírenie okruhu oprávnených osôb na nárok na rodičovský dôchodok o poberateľov starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľov výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku“), ktorých dieťa bolo v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku (kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na výplatu rodičovského dôchodku), zúčastnené na výsluhovom zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výsluhovom zabezpečení“). Uvedené sa navrhuje v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu poistencov zúčastnených na dôchodkovom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a policajtov a vojakov zúčastnených na výsluhovom zabezpečení podľa zákona o výsluhovom zabezpečení (príslušníci Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojení príslušníci finančnej správy) k realizácii ústavného práva na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe osobám, ktoré ich vychovali a ktorým je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.

K bodu 3 (§ 66b ods. 6)

Nakoľko ústava garantuje právo na asignáciu poistného z uhradeného poistného, navrhuje sa, aby na účely nároku a nároku na výplatu rodičovského dôchodku bolo obdobím účasti na výsluhovom zabezpečení obdobie, počas ktorého policajt alebo profesionálny vojak mal vymeriavací základ na platenie poistného na výsluhové zabezpečenie a bol povinný platiť poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o výsluhovom zabezpečení. Teda aby sa za obdobie poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu nepovažovalo obdobie poberania invalidného výsluhového dôchodku (§ 58 ods. 4 zákona o výsluhovom zabezpečení) a obdobie, počas ktorého zákon o výsluhovom zabezpečení neukladá povinnosť platiť poistné 99 ods. 5 zákona o výsluhovom zabezpečení). Uvedené sa navrhuje upraviť rovnako ako v prípade poistenca poisteného podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená, že nárok na výplatu rodičovského dôchodku nebude v príslušnom kalendárnom roku patriť v prípade, ak dieťa (policajt/profesionálny vojak) počas celého kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku nemalo vymeriavací základ na platenie poistného na výsluhové zabezpečenie alebo na dôchodkové poistenie, resp. ak v období kedy malo vymeriavací základ nebolo povinné platiť poistné na výsluhové zabezpečenie/malo vylúčenú povinnosť platiť poistné na starobné poistenie a nezískalo v tomto roku žiadne iné obdobie, počas ktorého malo vymeriavací základ na výsluhové poistenie/starobné poistenie. Inými slovami nárok na rodičovský dôchodok patrí iba za skutočne zaplatené poistné na starobné poistenie/výsluhové zabezpečenie v rozhodujúcom roku.

K bodu 4 (§ 66c ods. 1 a 2)

2

Na účely určenia sumy rodičovského dôchodku odvodeného od účasti dieťaťa na výsluhovom zabezpečení sa navrhuje, aby základom pre toto určenie bol vymeriavací základ na určenie poistného na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o výsluhovom zabezpečení. Suma rodičovského dôchodku sa, rovnako ako v prípade rodiča poistenca podľa zákona o sociálnom poistení, určí ako 1,5% jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa (§ 98 zákona o výsluhovom zabezpečení) za rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Maximálna suma rodičovského dôchodku je rovnaká ako pre rodiča poistenca podľa zákona o sociálnom poistení, t. j. 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mzdy) dieťaťa spred dvoch rokov. Úhrn rodičovských dôchodkov od jedného dieťaťa sa navrhuje určiť tiež rovnako, t. j. najviac ako 3% jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa, maximálne 3% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mzdy) spred dvoch rokov.

K bodu 5 (§ 233 ods. 11)

Za účelom realizácie navrhovanej právnej úpravy nároku na rodičovský dôchodok rodičov (poberateľov dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku) policajtov a profesionálnych vojakov sa navrhuje rozšírenie informačnej povinnosti útvarov sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Policajného zboru, Ústavu na výkon väzby, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Detenčného ústavu, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o údaje o policajtovi a profesionálnom vojakovi za predchádzajúci kalendárny rok, najmä jeho meno, priezvisko, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia a vymeriavací základ na určenie poistného na výsluhové zabezpečenie výsluhový dôchodok. Uvedené údaje v zmysle návrhu príslušný útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zasielať do 1. septembra kalendárneho roka. Vzhľadom na to, že rodičovský dôchodok by mal vychádzať z čo možno najaktuálnejšej výšky vymeriavacieho základu dieťaťa (policajta/profesionálneho vojaka) je potrebné, aby v prípade ak do 1. septembra kalendárneho roka došlo k zmene vymeriavacieho základu za predchádzajúci kalendárny rok, bola táto zmena Sociálnej poisťovni nahlásená aj vtedy, ak vymeriavací základ za predchádzajúci kalendárny roku bol Sociálnej poisťovni oznámený. V záujme znižovania administratívnej záťaže dotknutých subjektov sa zároveň navrhuje, aby všetky údaje poskytované v súvislosti s nárokom na rodičovský dôchodok a na jeho výplatu boli príslušnými útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia zasielané Sociálnej poisťovni elektronicky.

K bodu 6 (§ 293fza)

V súlade s účinnosťou ústavnoprávnej úpravy ústavného práva na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia sa navrhuje, aby nárok na rodičovský dôchodok od 1. mája 2023 vznikol aj za obdobie od 1. januára 2023, za predpokladu splnenia zákonom definovaných podmienok (účinných od 1. mája 2023).

Primerane účinnosti navrhovanej právnej úpravy sa zároveň navrhujú upraviť aj lehoty na doručenie vyhlásení dieťaťa (policajta/profesionálneho vojaka), na základe ktorých vzniká/nevzniká nárok na rodičovský dôchodok 66b ods. 1 písm. a) bod 2 a písm. b) bod 2), ako aj čas na posúdenie splnenia tejto podmienky nároku na rodičovský dôchodok (vyhlásenia), konkrétne do 30. júna 2023. Rovnako sa navrhuje upraviť aj lehota, do ktorej majú príslušné útvary sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia

3

Sociálnej poisťovni oznámiť údaje o policajtovi a profesionálnom vojakovi za rok 2021, potrebné na rozhodnutie o rodičovskom dôchodku.

Vzhľadom na administratívnu náročnosť zavedenia rodičovského dôchodku (vo všeobecnosti aj vo vzťahu k rodičom policajtov a profesionálnych vojakov), ako aj na potrebu súvisiacich zmien v informačných systémoch Sociálnej poisťovne sa navrhuje, aby o rodičovskom dôchodku za rok 2023, ktorý vznikol z titulu účasti dieťaťa na sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a na ktorý vznikol nárok do 30. júna 2023 a o nároku na jeho výplatu, Sociálna poisťovňa rozhodla najneskôr do 31. decembra 2023.

Aj rodičovský dôchodok, ktorý vznikol z titulu účasti dieťaťa na sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa vyplatí v roku 2023 v zmysle § 293ftb ods. 5 v jednej úhrnnej splátke. Pre tento účel sa navrhuje, aby sa podmienka poberania starobného dôchodku, invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku u poberateľa uvedeného rodičovského dôchodku, ktorý ju prestal spĺňať po 30. júni 2023, považovala do konca roka 2023 za splnenú.

K Čl. II

Účinnosť novely zákona sa navrhuje 1. mája 2023.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry MARCINKOVEJ, Vladimíra LEDECKÉHO a Tomáša LEHOTSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 203/2023, dátum vydania: 08.06.2023

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Vladimíra Marcinková, Vladimír Ledecký a Tomáš Lehotský.

Predkladaným návrhom zákona sa upravujú podmienky nároku na materské. Podľa aktuálne platnej legislatívny poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Na základne navrhovanej legislatívnej úpravy, ktorú predkladáme sa do doby 270 dní započíta taktiež doba štúdia na strednej škole alebo vysokej škole považovaná za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa získala týmto štúdiom príslušný stupeň vzdelania. Z navrhovanej úpravy vychádza, že podmienkou na to, aby sa poistenkyni zarátavalo štúdium na strednej alebo vysokej škole do 270 dní nemocenského poistenie v dobe dvoch rokov, je nevyhnutné, aby toto štúdium bolo úspešne ukončené.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je rozšírenie okruhu poistenkýň, ktoré majú nárok na materské s dôrazom na tehotné ženy a matky tesne po ukončení štúdia. Tento krok môže slúžiť ako motivácia najmä mladých žien k materstvu po úspešnom skončení strednej alebo vysokej školy.

Týmto opatrením zlepšujeme možnosti žien na skĺbenie rodičovstva a pracovného života, obzvlášť skupinu vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu a nemožnosť poberať materskú po ukončení štúdia, nemali vytvorené priaznivé podmienky na materstvo. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia podľa štatistík OECD zarábajú v priemere o 60 % viac ako ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním. Zároveň v prípade vysokoškolsky vzdelaných ľudí evidujeme najnižšiu mieru nezamestnanosti. Predkladaným návrhom zákona sa zameriavame na ženy, pri ktorých máme na Slovensku dlhodobý problém s nízkym percentom ekonomicky aktívnych žien (len 48 % v porovnaní s priemerom okolo 60 %). Pri tvorbe tohto legislatívneho návrhu vychádzame z praxe, ktorá sa osvedčila v Česku, kde táto právna úprava už platí a okrem iných faktorov spôsobuje odliv slovenských študentiek na české vysoké školy, čím naše hospodárstvo výrazne stráca. Obzvlášť špecifickou skupinou doktorandky, ktoré vzhľadom na dlhšiu dobu štúdia ho ukončujú vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené sa po ukončení doktorandského štúdia musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol, čím dochádza k zvyšovaniu veku rodičiek. Priemerný vek prvorodičky na Slovensku stúpajúcu tendenciu, len od roku 2015 po rok 2020 sa zvýšil o 0,5 roka na aktuálnu hodnotu približne 28,1 rokov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti. pozitívne sociálne vplyvy a taktiež pozitívne vplyvy na rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I

Navrhuje sa, aby sa do zákonom vyžadovanej doby poistenia 270 dní predo dňom započítavalo aj obdobie štúdia na strednej škole alebo vysokej, ak poistenkyňa získala týmto štúdiom príslušný stupeň vzdelania, to znamená ak toto štúdium úspešne ukončila.

K čl. II

Termín nadobudnutia účinnosti sa navrhuje na 1. januára 2024.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra PELLEGRINIHO, Denisy SAKOVEJ, Richarda RAŠIHO, Erika TOMÁŠA a Matúša ŠUTAJ EŠTOKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

K predpisu 71/2023, dátum vydania: 07.03.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa predkladá ako návrh skupiny poslancov NRSR.

Predkladaný návrh zákona reaguje na nevyhnutnosť systémovo „vyzbrojiť“ štát a Sociálnu poisťovňu nástrojom, ktorý umožní automaticky reagovať na mimoriadne zvyšovanie spotrebiteľských cien vo vzťahu k poberateľom dôchodkových dávok. Inflácia (rast spotrebiteľských cien) za 11 rokov v období 2010 2020 dosiahla priemerne 1,58% ročne. Zatiaľ čo za rok 2021 vykázal Štatistický úrad SR infláciu na úrovni 3,2%, v júni 2022 ročná inflácia dosiahla 13,2%.

Zákon síce na základe ustanovení § 82 používa pre každoročnú valorizáciu tzv. dôchodcovskú infláciu, čiže medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, avšak vzhľadom na metodiku výpočtu „všeobecnej“ a „dôchodcovskej“ inflácie, ako aj vzhľadom na vnútornú štruktúru rastu spotrebiteľských cien v roku 2022 je zrejmé, že obdobne by vyzeral prehľad vývoja rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Napokon, ŠÚ SR oznámil, že dôchodcovská medziročná inflácia za prvý polrok 2022 dosiahla 11,8%, na čom sa podpísal najmä rast cien potravín a nákladov na bývanie, ktoré boli na medziročnej báze vyššie takmer o 20 %, pričom tieto výdavky majú v spotrebiteľskom koši dôchodcovských domácností vyššiu váhu, než v spotrebiteľskom koši bežných domácností. Reakcia vlády SR, ktorú možno jednoznačne nazvať zlyhaním ukázala, že nie je možné sa spoliehať na jednorazové nesystémové a nepredvídateľné opatrenia pri zachraňovaní kúpyschopnosti poberateľov dôchodkov, pretože tie môžu prísť neskoro a nemusia dostatočne kompenzovať masívny pokles reálnych príjmov spôsobených skokovo rastúcou infláciou.

Predkladaný návrh preto zavádza dve zmeny do určovania výšky dôchodkových dávok. Prvou je predĺženie obdobia, za ktoré sa posudzuje vývoj spotrebiteľských cien v roku predchádzajúcom zvýšeniu dôchodkových dávok. Umožní tak presnejšie zohľadniť infláciu pre riadnu každoročnú valorizáciu dôchodkov.

Druhá zmena zavádza mechanizmus mimoriadnej valorizácie pre prípad, že sa inflácia vymkne spod kontroly v priebehu príslušného roka a zvýši sa vysoko nad dlhodobé inflačné ciele ECB a NBS, čím spôsobí prudký pokles reálnych príjmov dôchodcovských domácností.

Navrhované zmeny v zákone poskytnú potrebnú mieru istoty poberateľom dôchodkových dávok pokiaľ ide o stabilizáciu ich kúpyschopnosti a zároveň poskytne dostatočnú predvídateľnosť hospodárenia Sociálnej poisťovne v priebehu príslušného roka. Vláde umožní vyhnúť sa nesystémovým opatreniam bez rizika, že domácnosti dôchodcov sa vplyvom razantného rastu cien dostanú do sociálnych či až existenčných problémov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Predĺženie obdobia zohľadneného pre valorizáciu dôchodkových dávok.

K bodu 2

Zavedenie mechanizmu mimoriadnej valorizácie dôchodkov. V prípade, ak sa mechanizmus mimoriadnej valorizácie - pretože tzv. dôchodcovská inflácia za prvý polrok príslušného roka dosiahne aspoň 5 percent - uplatní, na základe navrhovaného ustanovenia ods. 3 riadna valorizácia k 1. januáru nasledujúceho roka zohľadní priznanú mimoriadnu valorizáciu a to tak, že sa ročná valorizácia dôchodkových dávok upravených k 1. júlu vypočíta o percento tzv. dôchodcovskej inflácie za 3. štvrťrok roka, v ktorom sa mimoriadna valorizácia uskutočnila. Záujmom zákonodarcu je zabezpečiť spravodlivú valorizáciu vo vzťahu k úprave ods. 1 a zabrániť nespravodlivej „opakovanej“ valorizácii podľa inflácie, ktorá raz (pri mimoriadnej valorizácii) zohľadnená bola.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava, aby bolo zrejmé, že zákonodarca si želá úpravu výšky pozostalostných dôchodkových dávok vyplácaných od 1. júla príslušného roka podobne, ako sa upraví výška k nim príslušnej starobnej dôchodkovej dávky. Zabezpečí sa tým aj mimoriadna valorizácia pozostalostných dôchodkov.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vykonateľnosťou zmeny v bode 1.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vykonateľnosťou bodu 2.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. marca 2023 s výnimkou bodu 1, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2024.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore