Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 71778
Dôvodové správy: 2541
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
19.01.2021
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2021 do 31.03.2021


Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.01.2021
Účinnosť do: 31.03.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST112 JUD>999848 DS107 EU PP39 ČL31
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2021 do 31.03.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 461/2003 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 317/2018, 198/2020, 275/2020, 365/2020 a 372/2020

Legislatívny proces k zákonu 372/2020
Legislatívny proces k zákonu 365/2020
Legislatívny proces k zákonu 275/2020
Legislatívny proces k zákonu 198/2020
Legislatívny proces k zákonu 317/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 372/2020, dátum vydania: 16.12.2020

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál. Jeho cieľom je upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku.

Vládnym návrhom zákona sa navrhuje ukončiť uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021.

V priebehu roku 2019 boli prijaté právne úpravy (zákon č. 382/2019 Z. z. a zákon č. 467/2019 Z. z.), ktorými sa s účinnosťou od 1. januára 2020 naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky a upustilo sa od zohľadňovania výlučne tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia (t.j. rokov dôchodkového poistenia s priemerným zárobkom najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky).

Uvedené zmeny v spôsobe určovania sumy minimálneho dôchodku a podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku, t.j. zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj v súlade so záväzkom vyplývajúcom z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 „zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov“ sa navrhuje „zmrazenie“ nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude s účinnosťou od 1. januára 2021 334 eur a 30 eurocentov mesačne. Nakoľko zákonom č. 382/2019 Z. z. sa suma minimálneho dôchodku skokovo zvýšila na úroveň, ktorú by prirodzeným rastom sumy životného minima dosiahla až v priebehu niekoľkých rokov, je dôvodné, aby sa v súlade s pôvodným účelom minimálneho dôchodku k opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku pristúpilo po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334 eur a 30 eurocentov.

Zároveň sa navrhuje opätovné zavedenie podmienky tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, t. j. rokov, v ktorých poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený vládny návrh zákona pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá

2

vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

1

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa zákonom č. 382/2019 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, naviazala základná suma minimálneho dôchodku (patriaca za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia) na priemernú mzdu. Suma minimálneho dôchodku v roku 2020 za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia predstavuje 33 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, t. j. 334 eur a 30 eurocentov. V súvislosti s očakávaným vývojom rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a priemernej mzdy v hospodárstve SR, je možné predpokladať, že sumy minimálneho dôchodku by podľa súčasného znenia zákona rástli význame rýchlejším tempom ako suma „zásluhových“ invalidných a starobných dôchodkov, čo by spôsobilo, že počet poberateľov minimálneho dôchodku by každým rokom narastal.

Naviazanie valorizácie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu predstavuje v systéme dôchodkového poistenia založenom na princípe zásluhovosti výrazne oslabenie tohto princípu, pričom sa potiera aj samotný účel zavedenia minimálneho dôchodku, t.j. zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

V záujme zavedenia spravodlivosti v podmienkach poskytovania minimálneho dôchodku sa navrhuje zafixovať sumu minimálneho dôchodku na úroveň sumy minimálneho dôchodku roku 2020. To znamená, že napríklad za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude patriť poberateľovi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku minimálny dôchodok v sume 334 eur a 30 eurocentov mesačne.

K bodu 2

Navrhuje sa opätovne zaviesť tzv. podmienku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorá bola vypustená zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na účely vzniku nároku na minimálny dôchodok sa tak navrhuje opätovne zohľadňovať iba obdobia dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241, čo predstavuje zárobok najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v príslušnom kalendárnom roku.

Nastavenie hranice zárobku pri posudzovaní kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku vo výške aspoň 24,1 % priemernej mzdy svoje logické odôvodnenie, ktoré vychádza okrem iného zo zámeru vylúčiť obdobia dôchodkového poistenia bez významnejších príjmov, aby nedochádzalo k demotivácii poistencov platiť poistné na dôchodkové poistenie tak, aby platila zásada, že „pracovať a platiť poistné sa oplatí“.

Vzhľadom na to, že určovanie kvalifikovaného obdobia prináša určité aplikačné problémy (Sociálna poisťovňa napr., vychádzajúc z právnej úpravy sociálneho zabezpečenia účinnej pred 1. januárom 2004, nemá k dispozícii informácie o hrubých zárobkoch

2

poberateľov starobných a invalidných dôchodkov, ktorým boli tieto dôchodky priznané podľa uvedenej právnej úpravy spravidla pred týmto dňom, v elektronickom tvare, pretože to na výkon dôchodkového poistenia nebolo potrebné), navrhuje sa ustanoviť kritéria posudzovania obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku rovnako, ako boli ustanovené právnou úpravou pred 1. januárom 2020.

K bodu 3

V § 293ff sa v záujme zachovania právnej istoty a získaných nárokov ustanovuje, že poberateľom, ktorým je minimálny dôchodok priznaný podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2020 aj na základe zohľadnia rokov dôchodkového poistenia, v ktorých získal osobné mzdové body v nižšej hodnote ako 0,241, sa toto obdobie dôchodkového poistenia (získané do 31.12.2020) zohľadňuje na účely posúdenia nároku na minimálny dôchodok aj po 31.12.2020.

V § 293fg sa navrhuje ukončiť uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021, a to z dôvodu konsolidácie verejných financií. To znamená, že toto osobitné určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v decembri 2020 zostáva zachované.

K čl. II

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Bratislava 30. septembra 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 365/2020, dátum vydania: 12.12.2020

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

„Hlavným účelom návrhu zákona je vyzdvihnúť význam obetí tých, ktorí sa postavili na odpor proti komunistickému režimu a následne bola ich osobná sloboda obmedzená. Ich príklad môže byť vzorom či inšpiráciou najmä pre mladých ľudí, aby si vážili hodnoty demokracie a slobody.“

Návrh zákona si berie za cieľ:

a)priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur,

b)zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku zo súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody,

c)dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií K a R.

Návrh zákona sa prekladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda SR zaviazala vyplatiť osobitné príplatky k dôchodkom obetiam komunistického režimu na Slovensku alebo ich príbuzným.

Považuje sa za potrebné prvýkrát v histórií vzdať úctu a oceniť činnosť rehoľníkov a kňazom vykonávajúcich svoju službu v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989. Rovnako je zámerom vyzdvihnúť tých politických väzňov, ktorým bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja, ako aj vdovám, vdovcom a sirotám, ktorí boli rovnako vystavení perzekúciám, v ťažkých podmienkach bojovali často o holé prežitie svojich rodín a spolu s nimi boli vystavení biede, politickému prenasledovaniu a sociálnemu vylúčeniu. Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napríklad z nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom.

Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti a má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2

V § 1 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je potrebné rozšíriť predmet zákona o skutočnosť, že sa navrhuje priznanie jednorazového príplatku k dôchodku (ďalej len „jednorazový príplatok“) pre veteránov protikomunistického odboja a súčasne sa týmto veteránom priznáva aj zvýšený nárok na príplatok k dôchodku (viď bod 4 návrhu zákona). Návrhom zákona sa diferencuje medzi politickým väzňom ako takým a politickým väzňom, ktorému bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja, v dôsledku čoho bolo potrebné odlíšiť aj odkazy nad jednotlivými pojmami a prečíslovať nadväzujúce poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Keďže v zákone sa navrhuje zaviesť novú formu príplatku k dôchodku s názvom jednorazový príplatok k dôchodku, z hľadiska prehľadnosti a zrozumiteľnosti právneho predpisu je potrebné odlíšiť, ktoré ustanovenia pojednávajú o príplatku k dôchodku (ako pravidelne opakujúcej sa dávky) a o jednorazovom príplatku k dôchodku.

K bodu 4

Vzhľadom na názov zákona, oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príplatok je politický väzeň. Definíciu pojmu politického väzňa poskytuje § 6 zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o protikomunistickom odboji“), podľa ktorého ide o osobu, ktorá bola v rozhodnom období obmedzená na osobnej slobode napr. aj z náboženských dôvodov.

Navrhuje sa, aby sa explicitne do § 2 ods. 1 písm. c) zákona uviedlo, že oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príplatok je aj fyzická osoba, ktorá o.i. bola najmenej tri mesiace internovaná v centralizovaných kláštoroch. Boli to práve rehoľníci a kňazi, ktorí boli v komunistickom Československu permanentne prenasledovaní, šikanovaní zo strany štátnej moci, perzekvovaní pre svoje náboženské presvedčenie (napr. Akcie K a R).

Ďalej sa v § 2 ods. 1 písm. d) navrhuje vytvoriť „podskupinu“ politických väzňov, resp. rozlíšiť, či politickému väzňovi priznal Ústav pamäti národa postavenie veterána protikomunistického odboja, a to na účely nároku na zvýšenú výšku príplatku k dôchodku (bod 6 návrhu zákona).

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 4 návrhu zákona.

K bodu 6

Ako bolo naznačené, predkladaným návrhom zákona sa priznáva zvýšený nárok na príplatok veteránom protikomunistického odboja, a to zo súčasných 5 eur na 10 eur, a to za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody v rôznych formách. Je potrebné podotknúť, že ostatné oprávnené osoby, vrátane osôb internovaných v centralizovaných kláštoroch, majú naďalej nárok na príplatok vo výške 5 eur za každý mesiac väzby, výkonu trestu odňatia slobody, zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác alebo protiprávneho násilného odvlečenia.

K bodom 7 až 9

Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 4 návrhu zákona.

K bodu 10

Vytvára sa nový § 4a, ktorý pojednáva o jednorazovom príplatku k dôchodku Návrhom zákona sa priznáva jednorazový príplatok veteránom protikomunistického odboja v symbolickej výške 1 989 eur. Okrem veteránov protikomunistického odboja oprávnenými osobami aj vdovy, vdovci a siroty, ktorí trpeli v konkrétnom čase obmedzenia osobnej slobody veterána protikomunistického odboja (§ 4a ods. 2).

Priznávanie postavenia veteránov protikomunistického odboja alebo veteránov protikomunistického odboja in memoriam nemožno považovať za uzatvorené a vyčerpané, pretože proces podávania žiadostí a priznávania postavenia stále prebieha. Je pravdepodobné, že o priznanie tohto statusu budú žiadať oprávnené osoby i naďalej, a to aj s prihliadnutím na možnosť priznania hmotnej satisfakcie.

Na vyplatenie jednorazového príplatku, rovnako ako v prípade výplaty príplatku k dôchodku, je príslušná Sociálna poisťovňa, resp. orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na rozdiel od príplatku k dôchodku, v prípade jednorazového príplatku nie je potrebné posielať žiadosť Sociálnej poisťovni, resp. príslušnému orgánu, ale tieto rozhodnú ex offo na základe doručenia údajov Ústavu pamäti národa.

Stanovuje sa, že prvýkrát vyplatí jednorazový príplatok Sociálna poisťovňa alebo príslušný orgán dňa 1. januára 2021, v ostatných prípadoch sa stanovuje lehota 60 dní (napr. v prípade dodatočného priznania postavenia veterána protikomunistického odboja po nadobudnutí účinnosti tohto návrhu zákona).

K bodu 11

V nadväznosti na zavedenie jednorazového príplatku sa explicitne stanovuje, že finančné prostriedky poskytnuté štátom na osobitný účet Sociálnej poisťovne, resp. orgánu príslušnému na výplatu príplatku k dôchodku podľa osobitného predpisu, sa použijú nielen na úhradu príplatku k dôchodku, ale aj jednorazového príplatku.

K bodu 12

Uvádzajú sa prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých politický väzeň, ktorému bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja a poberá príplatok k dôchodku , bude zvýšený príplatok vyplatený najskôr 1. januára 2021.

K Čl. II a III

V snahe dosiahnuť jednoznačnosť právnej úpravy a aj s cieľom vyhnúť sa prípadnej nepriamej novelizácii právneho predpisu sa považuje za potrebné novelizovať zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (Čl. II) a súčasne aj zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. III). V oboch prípadoch sa stanovuje, že štátom pridelené finančné prostriedky alokované na osobitných účtoch príslušných orgánov sa použijú nielen na úhradu príplatku k dôchodku, ale aj jednorazového príplatku k dôchodku.

K Čl. IV

V zákone č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. sa stanovuje povinnosť Ústavu pamäti národa zasielať príslušným orgánom potrebné údaje o veteránoch protikomunistického odboja a veteránoch protikomunistického odboja in memoriam, ktoré potrebné na výplatu príplatku k dôchodku a jednorazového príplatku k dôchodku.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty symbolicky na 1. januára 2021.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu) a článku 34 Charty základných práv EÚ,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 05) v platnom znení - čl. 3 ods. 5 vylučuje zo svojej vecnej pôsobnosti dávky, kde členský štát preberá zodpovednosť za škody spôsobené osobám a poskytuje im odškodnenie, napr. v súvislosti s obeťami vojny alebo ich dôsledkov, obeťami trestných činov alebo obeťami znevýhodňovanými z politických alebo náboženských dôvodov,

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:

1. rozsudku Súdneho dvora vo veci C–386/02, Josef Baldinger/Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter, [2004] - vnútroštátna legislatíva môže odmietnuť poskytnutie príspevku na odškodnenie bývalého vojnového väzňa na základe toho, že v čase podania žiadosti nie je štátnym občanom,

2. rozsudku Súdneho dvora vo veci C-192/05, K. Tas-Hagen and R. A. Tas/Raadskamer WUBO van de Pensioen- en Uitkeringsraad, [2006] - čl. 18 ods. 1 Zmluvy o založení ES (občianstvo EÚ) nepripúšťa takú právnu úpravu členského štátu, podľa ktorej tento štát neprizná svojmu štátnemu príslušníkovi nárok na dávku pre civilné obete vojny len preto, že v čase podania žiadosti nemá dotknutá osoba bydlisko na území tohto, ale iného členského štátu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

K 31. júlu 2020 sa eviduje 828 veteránov protikomunistického odboja. Jednorazové náklady na výplatu jednorazového príplatku k dôchodku by boli menej ako 1,7 mil. eur. V prípade, ak by o priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja požiadali ďalší politickí väzni, nárast nákladov sa predpokladá v desať tisícoch eur.

Sociálna poisťovňa vypláca príplatok k priamemu dôchodku 1 022 politickým väzňom, v celkovej sume mesačných nákladov vo výške 173 100 eur. Počet poberateľov dôchodku, ktorým sa vypláca príplatok politického väzňa k pozostalostnému dôchodku, je 1 418, v celkovej sume mesačných nákladov 119 900 eur. Ak by sme predpokladali aj zdvojnásobenie celej sumy, celoročné náklady sa zvýšia o 3,5 mil. eur.

V súčasnosti je 75,58% poberateľov príplatku k dôchodku vo výške 80 rokov a viac (19,84% vo veku 70-79 rokov a 3,87% vo veku 60-69 rokov).

Celková očakávaná suma výdavkov na zvýšený príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku podľa predloženého návrhu zákona sa teda pohybuje na úrovni 5,2 mil. eur v roku 2021 (3,5 mil. eur v roku 2022 a 3,5 mil. eur v roku 2023). Vzhľadom na vekovú štruktúru obetí komunistického režimu sa, žiaľ, očakávať, že tieto výdavky budú klesať rýchlejšie. Tieto sumy by sa mali v roku 2021, ako aj v ďalších rozpočtových rokoch pokryť v rámci výdavkov sociálnej inklúzie.

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy pre veteránov protikomunistického odboja a ich vdovy vdovcov a siroty, tiež pre rehoľníkov alebo kňazov slúžiacich v období od roku 1944 do roku 1989.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Petry KRIŠTÚFKOVEJ, Anny ZEMANOVEJ a Kataríny HATRÁKOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 275/2020, dátum vydania: 08.10.2020

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky bol ustanovený maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti. Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky ustanovil zákon o sociálnom poistení.

Navrhuje sa upraviť dôchodkový vek poistenca, ktorý vychoval deti tak, aby mal znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca, ktorý sa narodil v tom istom roku, o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychoval tri a viac detí.

Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

K čl. I

Znenie prílohy č. 3a sa navrhuje nahradiť novým znením, na základe ktorého sa upraví dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti tak, aby mali znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného muža alebo ženy narodeného/narodenej v tom istom roku o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychovali tri a viac detí. Navrhovaná zmena sa týka žien, ktoré sa narodili v roku 1957 a neskôr z dôvodu, že ide o ročník (1957), pre ktorý platil všeobecný dôchodkový pre rok 2019, t.j. rok kedy nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 99/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (1.7.2019), na základe ktorého bol ustanovený maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti. Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší sa nemení.

Zároveň sa na základe rovnakého princípu navrhuje upraviť dôchodkový vek mužov, ktorým sa zohľadňuje výchova detí, ktorá nebola zohľadnená žene, ustanovený v prílohe č. 3b.

K Čl. II

Navrhuje sa, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. novembra 2020.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

K predpisu 198/2020, dátum vydania: 21.07.2020

 

Dôvodová časť

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.

Návrh zákona obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Predmetné zásahy vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe a boli v minulosti formulované adresátmi návrhu zákona na mnohých fórach.

Materiál nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19.

Predkladaný návrh bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nebude mať ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, rozhodnutiami ÚS SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom EÚ.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom 1. júla 2020.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nebude nevyžaduje pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby.

K Čl. II (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. V súčasnosti súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšuje záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa ide na ťarchu štatutárneho orgánu.

K Čl. III (Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Ustanovenie upravuje zjednodušenie postupu pri zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov pre oprávnené osoby.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)

Navrhuje sa zníženie správneho poplatku z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh. Znížením správneho poplatku sa zohľadnia náklady pri umiestnení nového výživového doplnku či nových potravín na trh. Pred 1.1.2016 predstavoval poplatok 30 eur a popri rastúcich povinnostiach voči povinným subjektom je primerané cenu za tento administratívny úkon znížiť.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 7 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu ako opravného prostriedku, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K bodu 3

Ustanovením sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje. Z tohto dôvodu sa ustanovením navrhuje zrušenie tejto novely zákona o potravinách.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia sa navrhuje, aby nemali povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácii nákladov a zisku.

K Čl. VII (Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel)

K bodu 1

Ustanovenie odráža zmenu terminologickej povahy. Z pojmu periodická publikácia sa vylučujú tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy, pretože nie je záujmom na deponovaní týchto tlačovín.

K bodom 2 a 3

Ustanovenie § 4 sa navrhuje upraviť tak, aby vydavatelia neperiodických publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov) mali povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy prílohy č. 3 zákona z každého vydania alebo z vydania časti. Rozhodujúcim kritériom nie je náklad ale obsah neperiodickej publikácie. Zužuje, zjednodušuje a zjednocuje sa tak povinnosť pre vydavateľov neperiodických publikácií.

Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že nie je dôvod, aby boli výtlačky neperiodických publikácií posielané do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič spoločné.

K bodu 4

Zmena sankčného ustanovenia, ktorým sa špecifikujú kritériá na uloženie sankcie, ktoré dosiaľ absentovali a ktorými sa umožní moderovať výšku pokuty v jej rozpätí, prípadne od jej uloženia úplne upustiť.

K bodom 5 až 7

Nanovo sa vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania. Napríklad pri vedeckej literatúre v náklade nad 500 kusov je to redukcia na polovicu povinných výtlačkov, pri krásnej literatúre sa počet dokonca redukuje až o 60 %.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na povinnosť deponovať periodickú tlač evidujúcim orgánom (Ministerstvo kultúry SR).

K Čl. VIII (Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat)

K bodu 1 a 2

Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 mali žiadatelia o vydanie osvedčenia na chov rýb povinnosť predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, aj kópia zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v aplikačnej praxi pri vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť ustanovenie tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke. Práva a povinnosti žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb, ktoré spočívajú v povinnosti vysporiadať si svoje právne vzťahy s vlastníkmi alebo držiteľmi pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnou plochou, uzavretím nájomnej zmluvy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo kúpou, týmto ustanovením nie sú dotknuté.

K Čl. IX (Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien sudcov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu sudcov a príplatku k nemocenskému u sudcov. Cieľom opatrenia je zohľadniť existujúcu ekonomickú situáciu v Slovenskej republiky vyvolanú pandémiou COVID-19 a jej negatívne dôsledky pre hospodárenie štátu.

Zákonodarca zohľadňuje pri návrhu komplexnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne problematiky platových pomerov sudcov, najmä konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 14/94, PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05, PL. ÚS 99/2011, a PL. ÚS 27/2015. Návrh rešpektuje ústavné limity pre úpravu platov sudcov vyplývajúce (i) z princíp deľby moci, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp rovnováhy mocí, (ii) zo zásady (princípu) nezávislosti sudcov a súdov (čl. 144 ústavy) a (iii) z princípu proporcionality zásahov do platových pomerov sudcov a iných ústavných činiteľov. Návrh rovnako rešpektuje, že k právnym garanciám sudcovskej a súdnej nezávislosti (čl. 144 ústavy) patrí aj odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov zodpovedajúce povahe a významu ich činnosti.

Zákonodarca pri návrhu zohľadňoval ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie.

Návrh nemožno považovať za zásah do oblasti materiálneho zabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie platov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu, ktorý by narúšal právnu istotu sudcov.

Zákonodarca pri koncipovaní návrhu striktne rešpektoval Ústavným súdom judikovaný predpoklad, podľa ktorého zásahy do platových náležitostí sudcov sa môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer a citeľným spôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu, pričom zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov nesmie byť výrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí byť, vychádzajúc zo zásady proporcionality, odôvodnený výnimočnými okolnosťami (PL. ÚS 12/05).

Návrh reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri platových pomeroch sudcov vypúšťa priznávanie odmien sudcov, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou platu sudcu, ale fakultatívnou možnosťou predsedu súdu. Samotný zákon o sudcoch a prísediacich umožňuje priznať odmenu sudcovi iba ak by tým nebolo ohrozené financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly 78a ods. 5). O to viac je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania sudcov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia sudcov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili sudcovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým ohodnotením funkcie sudcu a nemožno ho spájať s princípom nezávislosti súdnej moci. Sudcovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. sudca, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec, § 102 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly súdnictva. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh je primeraným prostriedkom na dosiahnutie vyššie opísaného cieľa odôvodnený ekonomickou situáciou štátu a celosvetovým hospodárskym poklesom v dôsledku pandémie COVID-19, nie je svojvoľným reštrikčným zásahom do platových pomerov sudcov a nijak nezasahuje do statusových alebo inštitucionálnych záruk sudcovskej nezávislosti.

Zákonodarca pri návrhu vychádza aj z poznatku, že ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre celoročné zmrazenie platov sudcov nadväzujúce na závažné ekonomické opatrenia

v prípade krízy nesankcionoval ako nesúladné s ústavou (PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05). Obdobne rozhodol ústavný súd v zásade aj vo veci sp. zn. PL. ÚS 99/2011, v ktorej posudzoval (okrem iného) vypustenie ustanovenia zákona o sudcoch o valorizácii v kontexte s výraznejším rastom priemerného platu zamestnanca národného hospodárstva.

K Čl. X (Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame)

Ustanovenie upravujúce reklamu spotrebiteľského úveru, pôžičky a úveru na bývanie má za cieľ osvetovo pôsobiť na obyvateľstvo, aby nedošlo k nepremyslenému konaniu, vyúsťujúcemu v neúmerné zadlžovanie domácností, ktoré je v súčasnosti celospoločenským problémom.

K Čl. XI (Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien prokurátorov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu prokurátorov a príplatku k nemocenskému u prokurátorov.

Návrh rovnako ako pri zmene zákona o sudcoch a prísediacich reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri odmeňovaní prokurátorov vypúšťa priznávanie odmien prokurátorom, ktoré nie obligatórnou súčasťou platu prokurátora, ale fakultatívnou možnosťou generálneho prokurátora. Je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania prokurátorov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia prokurátorov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili prokurátorovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým

ohodnotením funkcie prokurátora. Prokurátorovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. prokurátor, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec, § 146 ods. 1 a 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak má zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh zároveň vychádza z premisy, že na rozdiel do súdnej moci prokuratúra nie je samostatnou zložkou moci a platové pomery a odmeňovanie prokurátorov nie tak tesne previazané z nezávislosťou prokuratúry, ako je tomu pri sudcoch. Ani samotná ústava neobsahuje pri vymedzení prokuratúry (čl. 149 čl. 151) striktne požiadavku nezávislosti, keďže prokuratúra vykonáva trestnú politiku štátu a bude vždy istým spôsobom súčasťou výkonnej moci.

Návrh ďalej zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu novely zákona o prokurátoroch, ktorá novela vniesla do zákona o prokurátoroch nový inštitút - príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku. Dôsledkom tejto zmeny došlo k zníženiu poberanej sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora v porovnaní s pôvodnou sumou príplatku k dôchodku. Podľa ústavného súdu takýto zásah zákonodarcu nie je ústavne nesúladným zásahom do postavenia prokurátorov a neporušuje princíp legitímnych očakávaní.

K Čl. XII (Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve)

K bodom 1 až 3

Predmetom novely je zvyšovanie veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky štatutárnym audítorom. Uvedené vyplýva zo súčasného vývoja znižovania administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok

bude znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek oproti terajšiemu stavu.

K bodu 4

Vzhľadom na významné zvýšenie veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami navrhuje ich postupné zvyšovanie v čase (v roku 2021 a 2022).“.

K Čl. XIII (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 228 ods. 1.

K bodom 2, 4 a 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 3, 5 a 28

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1 účinnými od 1. januára 2023.

K bodu 6

Zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prostredníctvom Kancelárie RRZ údaje napr. o poistencovi, sporiteľovi, poberateľovi dávky, vrátane osobných údajov, a o zamestnávateľovi z informačného systému Sociálnej poisťovne na účel súvisiaci s výkonom pôsobnosti RRZ.

Cieľom činnosti RRZ je vykonávanie analýz, výsledkom ktorých je záver o zhoršení, či zlepšení dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenskej republiky, spolu so špecifikáciou konkrétnych vplyvov odôvodňujúcich takýto záver. Medzi najdôležitejšie oblasti, v ktorých RRZ hodnotí dlhodobé vplyvy na verejné financie patria politiky v pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Získaním údajov s rodným číslom sa vytvoria predpoklady pre skvalitnenie databáz, nevyhnutných pre precíznejšie vyhodnotenie vplyvov legislatívy napríklad v oblasti nemocenského alebo dôchodkového poistenia (napr. zmeny v dôchodkovom veku diferencovanom podľa počtu detí pre ženy, zavedenie minimálneho dôchodku po zohľadnení úspory na dávke v hmotnej núdzi, poberanie materskej dávky otcami) na súčasný stav verejných financií a jeho predpokladaný budúci vývoj. Získavanie a vyhodnocovanie podrobných údajov je zo strany RRZ nevyhnutné pre kvalitné plnenie týchto úloh. Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti RRZ, vykonáva Kancelária RRZ, ktorá vzhľadom na svoju právnu subjektivitu spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov a vytvára zázemie pre odborné, organizačné, administratívne, personálne a technické podmienky nevyhnutné na riadne a efektívne plnenie úloh RRZ.

K bodu 7

V súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zaviesť nová povinnosť Sociálnej poisťovne ukončiť registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa automaticky na základe odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 8

Navrhuje sa zrušiť povinnosť poistenca a príjemcu dávky písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb, ktorý je referenčným registrom.

Považujeme za nevyhnutné ponechanie povinnosti poistencovi uvedenému v § 15 ods. 1 písm. c) e) (tzv. poistenec štátu), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a miesta bydliska. Pre príjemcu dávky sa zachováva povinnosť oznámiť zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, nakoľko uvedená informácia sa v Registri fyzických osôb nenachádza a predovšetkým v záujme príjemcov dávok je nevyhnutná (doručovanie rozhodnutí ako aj iných písomností, napr. rozhodnutie o zvýšení dôchodku, výzva na preukázanie rozhodujúcich skutočností - § 112 ods. 5 alebo 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K bodom 9 až 13

Navrhuje sa zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb. Tieto povinnosti zostávajú zachované pre SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb. Spravidla pôjde o tzv. zahraničnú SZČO. Zároveň sa navrhuje upraviť spôsob plnenia uvedenej povinnosti.

K bodu 14

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Ukončenie registrácie zamestnávateľa v tomto registri je možné odvodiť od odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 15 a 17

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Sociálna poisťovňa zmenu uvedených údajov bude získavať z Registra fyzických osôb.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmenu údaju o dni vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Tieto údaje je možné zistiť v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Taktiež sa navrhuje vypustiť povinnosť oznámiť zmenu v údajoch evidovaných v § 232 ods. 2 písm. a), a to zmenu údaju o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide o duplicitnú povinnosť v súčasnosti ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. o).

K bodom 16, 19, 23 a 25

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K bodu 18

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Sociálna poisťovňa tieto údaje bude v odôvodnených prípadoch zisťovať iným spôsobom.

K bodu 20

Navrhuje sa predĺžiť lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu, ktorú vedie o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia. Aktuálne je zamestnávateľ povinný evidenciu predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. V záujme časového rozloženia administratívnej záťaže zamestnávateľa spojenej s ukončením pracovného pomeru zamestnanca sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní od skončenia právneho vzťahu.

K bodu 21

Navrhuje sa eliminovať povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva výlučne za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa tieto údaje nemá možnosť získať z Registra fyzických osôb.

K bodom 22 a 24

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 26

Navrhuje sa zaviesť princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote. Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v „dodatočnej lehote“, Sociálna poisťovňa jej neuloží pokutu.

K bodom 29 a 31

Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať ďalšou vykonanou kontrolou.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť písmeno b) v § 244 ods. 4 a písmeno c) v § 245 ods. 5.

K bodom 30 a 32

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K Čl. XIV (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri)

Osoby zapísané v obchodnom registri očakáva od 1. októbra 2020 povinnosť doplniť niektoré údaje. Ide najmä o údaje týkajúce sa identifikácie osôb zapisovaných do obchodného registra v určitom postavení. Doplnenie týchto údajov je do budúcna predpokladom, aby sa zapísané údaje automaticky zosúlaďovali s údajmi v referenčných registroch a to najmä v registri fyzických osôb. Vzhľadom na to, že veľké množstvo zapísaných osôb je v súčasnosti zasiahnuté dôsledkami šírenia pandémie, je dôvodné posunúť „tvrdé následky“ nesplnenia povinnosti o jeden rok a tým zmierniť aktuálnu záťaž.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

Navrhovaným znením sa umožňuje automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20 % bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.

Ak sa skutočná spotreba pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako doteraz.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia. Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v

osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia.

K Čl. XVI (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa vypustiť ukladanie pokuty za neplnenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné miesta a ich charakteristiku, nakoľko účel ustanovenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom.

K Čl. XVII (Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)

Týmto ustanovením sa umožňuje predaj spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek označeného kontrolnou známkou, na ktorej je znak pre platnosť sadzby spotrebnej dane, ktorým je veľké písmeno „B“ aj po 30. novembri 2020. Sadzba spotrebnej dane z cigár alebo cigariek bola zákonom č. 296/2016 Z. z. upravená s účinnosťou k 1. februáru 2019 a zároveň zákonom č. 269/2017 Z. z. bolo stanovené obdobie dopredaja spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek so sadzbou spotrebnej dane účinnou do 31. januára 2019. Nakoľko od začatia obdobia pandémie boli povinne zatvorené špecializované predajne týchto výrobkov ako aj zariadenia, kde sa tieto výrobky najviac predávajú (bary, hotely, lobby bary....), subjektom podnikajúcim s týmito výrobkami vznikajú škody. Z dôvodu eliminácie dopadov pandémie sa navrhuje lehotu dopredaja posunúť do 31. mája 2021.

K Čl. XVIII (Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie)

K bodu 1

Úpravou odseku 2 sa zabezpečí, že dňom prijatia toho zákona sa verejné prerokovania budú môcť uskutočniť v takom režime, aby boli dodržané opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva. Umožnením uskutočnenia verejných prerokovaní sa bude môcť pokračovať v konaniach o posudzovaní vplyvov. Tým sa zároveň posilní podnikateľské prostredie, keďže navrhovatelia budú môcť nerušene pokračovať v konaní, ktoré je predpokladom pre získanie konečného realizačného povolenia na pripravované stavby a iné navrhované činnosti. Ak by opatrenia Úradu verejného zdravotníctva neumožňovali vykonanie verejného prerokovania, vykonanie verejného prerokovania sa uskutoční, keď to umožnia opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, čím sa zároveň zabezpečí plnohodnotná participácia dotknutej verejnosti.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odkazu v § 65g ods. 2.

K Čl. XIX (Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci)

K bodu 1

V súčasnosti je zamestnávateľ povinný koncepciu politiky BOZP vypracovávať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať. Pravidelnosť vyhodnocovania nie je v zákone vymedzená presnými časovými intervalmi. V záujme spresniť túto neurčitú povinnosť, a to bez kladenia zbytočnej administratívnej záťaže na zamestnávateľa, sa navrhuje výslovne upraviť, že koncepcia sa bude nielen aktualizovať „podľa potreby“, ale aj vyhodnocovať „podľa potreby.“. Prináša to väčšiu voľnosť zamestnávateľovi, aby ten sám posúdil, kedy je vyhodnotenie koncepcie potrebné, pričom sa môže realizovať aj v nepravidelných intervaloch. Táto väčšia voľnosť nahradiť plnenie výlučne administratívnej požiadavky v snahe dodržať určitú pravidelnosť v prípade, keď to nie je potrebné.

K bodu 2

V 19 ods. 1, ktorý ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, sa v záujme znižovania administratívnej záťaže navrhuje ustanoviť, že táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 10 zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1. Zamestnávateľ, na ktorého sa nebude po novom vzťahovať uvedená povinnosť, bude mať naďalej možnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť za tých istých podmienok, tzn. na návrh.

Na zamestnávateľa, ktorý nebude povinný podľa odseku 1 vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, v prípade, že zástupca nebude vymenovaný, sa bude naďalej vzťahovať ustanovenie § 19 ods. 4, v zmysle ktorého bude povinný plniť povinnosti, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom.

K Čl. XX (Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce)

K bodom 1 a 2

Na plnenie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré taxatívne vymenované v § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce určuje primeranú lehotu. V záujme zosúladenia právnej úpravy a vypustenia neurčitého časového pojmu „ihneď“ sa navrhuje do ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. doplniť aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. (nariadiť odstránenie zistených nedostatkov), plnenie ktorého mohol doteraz inšpektor práce požadovať ihneď alebo určiť lehotu. Okrem toho sa do § 12 ods. 3 dopĺňa, že takto určenú primeranú lehotu môže inšpektor práce na žiadosť kontrolovaného subjektu predĺžiť.

K Čl. XXI (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 51 ods. 6, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49, odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 50, odvolania proti

rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 1 a odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 2, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 1 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty, pokuty za iný správny delikt podľa § 50, pokuty podľa § 51 ods. 1 alebo ods. 2, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniam, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K Čl. XXII (Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

K bodu 1

V súčasnosti musia mať podnikatelia pri predaji v predajni tzv. kontrolnú kalibrovanú váhu, aby mal zákazník možnosť prekontrolovať si uvádzanú hmotnosť výrobku. Zatiaľ čo pri výrobkoch predávaných na množstvo (tzv. vážený tovar, tovar „na váhu“), táto povinnosť má opodstatnenie, pri vizuálne vyberaných tovarov predávaných „na kusy“ (napr. zákusky) táto možnosť nemá opodstatnenie, pretože zákazník si vyberá tovar podľa jeho vzhľadu. Navrhovanou zmenou sa zavádza výnimka, aby predávajúci, ktorý nevykonáva predaj výrobkov na množstvo (tzv. vážený tovar), ale iba tovar predávaný na kusy (napr. zákusky), nemal povinnosť mať v predajni k dispozícii kalibrovanú váhu pre prípadný záujem zákazníka prekontrolovať si deklarovanú hmotnosť tovaru. Predávajúci, ktorý predáva aj tovar na množstvo aj tovar na kusy, takúto povinnosť mať bude, pretože výnimka sa vzťahuje len na predávajúceho ktorý predáva tovar na kusy.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie § 17 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť predávajúcich baliť výrobky a poskytovať obalový materiál, keďže problematika je riešená v zákone č. 79/2015 Z. z. (o. i. § 52 a nasl.), ktorý určuje povinnosti výrobcovi obalov, požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov a aj podmienky poskytovania obalov. Návrh zákona sa snaží tiež otvárať priestor pre rozvoj nových trendov pri predaji, ktoré sledujú najmä environmentálne vplyvy a udržateľnosť spotreby v nadväznosti na prístup spotrebiteľov k nákupným rozhodnutiam.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť predávajúceho mať vypracovaný reklamačný poriadok a zverejňovať ho na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Predmetná povinnosť predstavuje administratívnu záťaž, ktorá sa popri informačných

povinnostiach predávajúceho 10a ods. 1 písm. e) a f) a § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z.), ktoré zostávajú naďalej nedotknuté vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, javí ako nadbytočná a nedôvodná. Forma plnenia týchto povinností by mali byť na rozhodnutí a zvážení samotného predávajúceho s prihliadnutím tiež na povahu predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.

K bodu 4, 5

Ustanovenie o plynutí lehoty na vybavenie reklamácie sa dopĺňa o možnosť počítať túto lehotu od momentu, kedy bol predmet reklamácie prevzatý predajcom s cieľom nastolenia právnej istoty pre spotrebiteľa i predajcu, keďže v praxi dochádza aj k situáciám, kedy spotrebiteľ reklamuje nejaký výrobok e-mailom a samotný výrobok je k dispozícii predajcovi oveľa neskôr, čím sa mu skracuje lehota na vybavenie reklamácie a predajca bez toho, aby mal predmet reklamácie k dispozícii nevie reklamáciu vybaviť.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť zariadenia spoločného stravovania mať vypracovaný reklamačný poriadok.

K bodu 7 a 8

Ide o procesné ustanovenie, podľa ktorého môže pred rozhodnutím o uložení pokuty orgán dozoru povinného vyzvať, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania v prípadoch menej závažného porušenia povinnosti. Ak povinný subjekt vykoná uložené opatrenia, orgán dozoru nevydá rozhodnutie o uložení pokuty.

K bodu 9

Prechodné ustanovenia reagovať na situáciu, ktorá vznikla vyhlásením mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia vírusu Covid-19. AK si spotrebiteľ uplatnil reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie, zo zákona predávajúci lehotu 30 dní na to, aby mu reklamáciu vybavil (zákonným spôsobom). Počas mimoriadnej situácie však došlo k mnohým výpadkom v dodávateľských reťazcoch, zamestnanci boli nútení čerpať dovolenky, zostať doma s deťmi kvôli zatvoreným školám, a pod.; z objektívnych príčin mohol mať predávajúci problémy s tým, aby stihol vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Prechodné ustanovenia sa nemajú vzťahovať na prípady, kedy si spotrebitelia uplatnili reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie a nebola im vybavená v lehote 30 dní nie z dôvodu mimoriadnej situácie (napr. spotrebiteľ si uplatnil reklamáciu 30. januára a do 12. marca mu stále nebola vybavená). Uplynutím lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie vzniká spotrebiteľovi právo požadovať nový výrobok alebo požadovať naspäť svoje peniaze, z toho dôvodu považuje predkladateľ za potrebné ochrániť predávajúceho pred požiadavkami

spotrebiteľov, ktoré vznikli z dôvodu vis maior - mimoriadnej situácie a nie zanedbaním povinností predávajúceho.

K Čl. XXIII (Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov)

Návrhom dochádza predĺženiu platnosti splnomocnenia vydaného na účely vyžiadania výpisu z registra trestov z 30 dní na 90 dní. Opatrením sa znižuje administratívna záťaž na strane dotknutých žiadateľov o výpis z registra trestov.

K Čl. XXIV (Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia)

K bodu 1

Ustanovenie upravuje kompetenciu príslušnému orgánu verejného zdravotníctva schvaľovať prevádzkové poriadky len v tých prevádzkach, v ktorých to ukladá tento zákon. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu, konkrétneho druhu, formy sociálnej služby, na konkrétnom mieste konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby sa preukazuje plnenie hygienických podmienok kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Zákon č. 355/2007 Z. z. schvaľovanie prevádzkových poriadkov a návrhy na ich zmenu viaže len na prevádzkovateľov zariadení sociálnych služieb a nie na iné druhy sociálnych služieb, ktoré nie zariadeniami sociálnych služieb, napr. denné centrum, stredisko osobnej hygieny.

K bodu 2

Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti, podávanej orgánu verejného zdravotníctva, vydávajúcemu záväzné stanovisko ako formu rozhodnutia o návrhoch podľa odseku 4.

K bodu 3 a 4

Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov nebude požadovanou podmienkou pre výkon činnosti členov komisie na preskúšanie a overenie odbornej spôsobilosti pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia za účelom posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, zriadenou úradom verejného zdravotníctva.

K bodu 5 až 8

Cieľom úpravy je zlepšiť podnikateľské prostredie. Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť prevádzkovateľov ubytovacieho zariadenia, telovýchovno-športového zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a zariadenia spoločného stravovania predkladať

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok na schválenie ako aj návrh na jeho zmenu. Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok zostáva zachovaná.

K bodu 9

Po prehodnotení hygienických požiadaviek sa umožňuje vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy zariadenia verejného stravovania, ak vstup povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania musí zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky určených na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.

K bodu 10

Upravujú sa podmienky pre osoby, ktoré vykonávajú činnosti na objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám. Zrušuje sa povinnosť, že túto činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré držiteľom osvedčenia o akreditácii. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 11 a 26

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov, doteraz to bolo raz za 18 mesiacov.

K bodu 12 a 14

Odstraňuje sa povinnosť zamestnávateľa voči príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

K bodu 13

V rámci zlepšenia podnikateľského prostredia sa týmto ustanovuje povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia len u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zrušuje sa tým povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii.

K bodu 15 až 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení záťaži teplom

alebo chladom, s výnimkou prevádzky, v ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 20

Zrušuje sa povinnosť držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb predkladať na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok. Navrhovaná úprava má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

K bodu 21

Posudková činnosť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je chápaná ako proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. Vypustením posudkovej činnosti pri vybraných typoch prevádzok, ako aj prevádzok, ktoré boli orgánom verejného zdravotníctva schválené a ak dochádza len k zmene fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá priestory prevádzkovala a súčasne nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní a jej nahradením oznamovacou povinnosťou, sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto procesno-posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou však nedôjde k zníženiu ochrany verejného zdravia, keďže tieto prevádzky budú naďalej povinné dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie v oblasti verejného zdravia a ich dodržiavanie bude naďalej kontrolované príslušným orgánom verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zároveň možné zefektívniť a zintenzívniť vzhľadom na uvoľnenie kapacít dosiaľ využitých pri posudkovej činnosti. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 a 32

Návrhom zákona sa upravuje povinnosť fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb dodržiavať prevádzkový poriadok.

K bodu 24

Posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva (povinnosť požiadať príslušný orgán verejného zdravotníctva o schválenie prevádzky a do času kladného posúdenia zdržať sa v nej vykonávania činnosti) pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, sa táto nahrádza oznamovacou povinnosťou, v zmysle ktorej je prevádzkovateľ

takéhoto zariadenia povinný príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť zákonom ustanovené údaje týkajúce sa prevádzky a predložiť prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon. Navrhovanou právnou úpravou sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva.

K bodu 25, 27 až 31 a 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 34

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konanie o uvedení priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a), ktoré sa začalo pred 1. júlom 2020 a nebolo do 30. júna 2020 právoplatne ukončené dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2020.

K Čl. XXV (Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice)

K bodom 1 a 3 až 6

Zmeny v predmetných ustanoveniach nadväzujú na bod 2 - vypustenie odseku 5 v § 8 a následné prečísľovanie odsekov.

K bodu 2

Vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády a v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje, aby podnikatelia nemuseli na predajnom mieste sprístupňovať vyobrazenie pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient.

K Čl. XXVI (Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke)

K bodu 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 60-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXVII (Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve)

K bodu 1 a 4

Určenie termínu, v ktorom možno burčiak ponúkať spotrebiteľovi, a dátumu, od ktorého je možné uvádzať víno vo fľašiach na trh, je nevyhnutné na ochranu trhu pred podvodmi. Namiesto zákonom pevne určeného obdobia, resp. dátum sa však ustanovuje flexibilné určenie týchto období a dátumov. To umožňuje flexibilne reagovať na konkrétne klimatické a poveternostné podmienky v danom roku. Určovanie týchto období a dátumov bude povinnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

K bodu 2 a 3

Proces uznávania odrôd hrozna je zbytočne zdĺhavý, komplikovaný a navyše duplicitný, pretože dané odrody uznané a registrovaná v rámci spoločného trhu EÚ. Niektoré odrody v súčasnosti v SR vysadené, avšak nie je možné z nich vyrábať víno, kým nie sú uvedené v Listine registrovaných odrôd v SR.

K bodu 5

V nadväznosti na body 1 a 4 sa dopĺňa pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

K bodu 6

Z pôsobnosti správneho poriadku sa vylučuje konanie o určení obdobia podľa § 12 ods. 2 a dátumu § 25 ods. 1.

K Čl. XXVIII (Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

K bodom 1 a 2

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺženie minimálnej lehoty na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo súčasných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu.

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na tie protokoly, ktoré budú správcom dane vypracované po 30. júni 2020.

K Čl. XXIX (Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach)

K bodu 1

Navrhuje sa ustanoviť nový dôvod, pre ktorý vláda odvolá predsedu úradu, a to porušenie ustanovení zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov, ktoré sú uvedené v novonavrhovanom § 14 ods. 12.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať všetky cenové rozhodnutia na webovom sídle úradu. Ďalej sa navrhuje ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny a doplnenia pri činnostiach podľa § 11 ods. 1 písm. b) e) a g) l), § 11 ods. 2 písm. a) d) a f), § 11 ods. 3 a § 11 ods. 4

písm. a) e) zákona. Ak úrad určil cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré k dispozícii 11 ods. 9 zákona), zverejnia sa aj tieto podklady. V odseku 13 sa ustanovujú výnimky chrániace malé miestne distribučné sústavy a miestne distribučné siete, ako aj priemyselné dodávky tepla pred neprimeraným zásahom do obchodného tajomstva. Súčasne sa v novo formulovanom odseku 14 navrhuje explicitne upraviť, že zverejnenie informácie o ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre uvedené regulované činnosti nemôže mať za žiadnych okolností povahu porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prečíslovaním odsekov v § 14.

K bodu 5

Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa bude povinnosť zverejňovania cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov používaných na určenie cien vzťahovať aj na cenové konania, ktoré sa začali pred dňom účinnosti zákona a súčasne sa k tomuto dňu ešte právoplatne neskončili.

K Čl. XXX (Zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K bodu 2

Ustanovením dochádza k obmedzeniu povinností oprávnenej osoby pri pravidelnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov. Postup prípravy na pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému si môže oprávnená osoba dohodnúť operatívne v závislosti od lokálnych technických a personálnych kapacít.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6 a 7.

K bodu 4 a 5

Pravidelná kontrola vykurovacieho a klimatizačného systému sa vykonáva ako viazaná živnosť. Kvôli zjednodušeniu postupu pri zápise viazanej živnosti dôjde k vypusteniu povinnosti „požiadania o vydanie osvedčenia“, ktoré vydáva MH SR (resp. ním poverená osoba Slovenská inovačná energetická agentúra - SIEA) a na živnostenskom úrade bude potrebné len predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá bude zodpovedná za výkon pravidelnej kontroly vykurovacieho a klimatizačného systému.

K bodu 6, 7 a 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K Čl. XXXI (Zákon č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

Ustanovením nemá výrobca alebo obchodník povinnosť trvalo označiť alebo nechať označiť všetok tovar, ktorý sám vyrobil alebo doviezol, ale jeho povinnosť sa obmedzuje už len na tzv. nadlimitný tovar.

K Čl. XXXII (Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií)

K bodu 1

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 2

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke)

K bodom 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti)

K bodu 1

Nová právna úprava obmedzuje povinnosť tzv. „veľkého podniku“ po vykonaní povinného energetického auditu. Súbor údajov pre monitorovací systém sa vo väčšine prípadov odovzdáva duplicitne, nakoľko je povinný zaslať ho aj energetický audítor (zapísaný v zozname energetických audítorov) do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku po vykonaní energetického auditu.

K bodu 2 a 3

Ustanovenie za cieľ motivovať veľký podnik k dosahovaniu požadovaných úspor energie a zavádza preto zjednodušený energetický audit pre veľké podniky, u ktorých nenastala od vykonania posledného energetického auditu podstatná zmena okolností. Veľký podnik si povinnosť „zabezpečiť vykonanie opakovaného energetického auditu“ splní, ak splní podmienky:

(1) zníženia celkovej spotreby energie za uplynulé štvorročné obdobie aspoň o 8 % a

(2) preukázania uvedenej úspory realizáciou opatrení z predchádzajúceho energetického auditu.

Ak veľký podnik splní obe uvedené podmienky, požiada organizáciu určenú Ministerstvom hospodárstva SR o vydanie potvrdenia o aktualizácii energetického auditu na obdobie nasledujúcich štyroch rokov. Tento postup bude možné aplikovať po vykonaní riadneho energetického auditu vždy len raz, čo bude v praxi znamenať, že veľký podnik vykoná energetický audit v plnom rozsahu raz za osem rokov.

Zároveň sa navrhuje zjednodušenie energetického auditu v závislosti od spotreby energie, ak podnik preukáže, že mu nie je účtovaná spotreba energie oddelene od nájomného v prípade, že využíva len prenajaté priestory alebo celkovú spotrebu energie za štyri roky menšiu ako 10 MWh.

K bodu 4

V prípade, ak veľký podnik nezabezpečí vykonanie povinného energetického auditu v ustanovenom intervale (raz za 4 roky, ak podnik nemá zavedený certifikovaný systém energetického alebo environmentálneho manažérstva), Slovenská obchodná inšpekcia mu uloží sankciu minimálne vo výške 5000 EUR. Napriek skutočnosti, že smernica 2012/27/EÚ odporúča, že výška sankcie byť odstrašujúca, minimálna sankcia 5000 EUR môže byť pre niektoré veľké podniky doslova likvidačná, keďže veľký podnik, je podnikateľský subjekt, ktorý nie je mikro/malým/stredným podnikom a mnohé podniky „ani netušia“, že podľa tejto definície veľkým podnikom (napr. mestské podniky služieb podiel subjektu verejného práva je vyšší ako 25% a mesto viac ako 5000 obyvateľov). Primerané je preto znížiť dolnú hranicu sankcie na minimum a nechať na odbornosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, či porušenie zákona malo významný dopad na plnenie národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a na základe spotreby energie alebo energetickej náročnosti podniku udeliť sankciu vyššiu ako je minimálna.

K Čl. XXXV (Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky)

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o pravidlo, podľa ktorého právne predpisy upravujúce oblasť daní a odvodov môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka; skorší dátum účinnosti možno ustanoviť, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky ak sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie alebo ak je to nevyhnutné na opravu chyby v právnom predpise, ktorá nebola v čase vyhlásenia právneho predpisu známa.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke)

K bodom 1 až 7, 10 až 28

Predložený návrh zákona ruší povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na čelné sklo vozidla ako dôkaz o vykonaní technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

Navrhovanými ustanoveniami sa prierezovo v celom texte zákona vypúšťajú čiastkové zmienky o kontrolných nálepkách v súvislosti s technickými kontrolami, emisnými kontrolami a kontrola originality.

Podľa účinného zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je každý držiteľ vozidla povinný podrobiť svoje motorové vozidlo technickej a emisnej kontrole v pravidelných intervaloch. O tom, že takáto kontrola bola vykonaná, následne vypracované tri doklady a to protokol, osvedčenie o kontrole (kartička) a nálepka. Pri kontrole originality sú vypracovávané dva doklady a to odborný posudok a nálepka.

Lepenie nálepiek považujeme v súčasnej dobe za úplne zbytočné, nakoľko pri kontrole v rámci prevádzky motorového vozidla je možné policajnými orgánmi zistiť, či bolo vozidlo podrobené technickej kontrole a emisnej kontrole podľa osvedčení, ktoré vodič motorového vozidla mať vo vozidle, rovnako tak je zavedený informačný systém, na základe ktorého vedia štátne orgány pokutovať tých, ktorí nepodrobia svoje vozidlo technickej a emisnej kontrole. Okrem toho držiteľ motorového vozidla je povinný za tieto nálepky zaplatiť v rámci výkonu kontroly na staniciach technických a emisných kontrol. Evidencia týchto nálepiek, ich strhávanie a lepenie nových pracovníkmi staníc technických a emisných kontrol znamená časové straty a zbytočnú byrokratickú záťaž v evidencii nálepiek v ich

podnikateľskej činnosti. Podobne aj nálepka kontroly originality nemá žiadnu pridanú hodnotu v súvislosti s vykonaním kontroly originality.

Návrh na zrušenie kontrolných nálepiek povedie ako k úspore finančných zdrojov a aj k zjednodušeniu administratívy spojenej s ich vydávaním, čo bude mať pozitívny finančný dopad na všetkých občanov, motoristov ako aj podnikateľov, ktorí vykonávajú technickú a emisnú kontrolu a zrýchli sa aj celkový priebeh týchto kontrol. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že povinnosť vydávať kontrolnú nálepku je nad rámec požiadaviek EÚ.

K bodom 8, 9 a 30

V súvislosti so zrušením kontrolných nálepiek technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality sa ustanovuje, že náklady v súvislosti s vývojom a prevádzkou informačného systému technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality znáša príslušná oprávnená osoba technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

K bodom 29

S ohľadom na rozsah a kvalitu prípravy podmienok pre certifikované miesta opravy, príslušného informačného systému a oneskorenia z dôvodu ochorenia COVID-19 sa prolonguje prechodné obdobie do 1. januára 2022.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii)

K bodu 1

Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 boli možnosti plnenia zákonných povinností používateľov určených meradiel pri zabezpečení ich následného overenia obmedzené. Aplikačná prax preukázala potrebu zjednodušenia prístupu k službám súvisiacim so zabezpečením týchto povinností. Z uvedeného dôvodu sa upravuje znenie ustanovenia § 27 ods. 2 z dôvodu nejednotného výkladu pri aplikačnej praxi predmetného ustanovenia. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu je potrebné spresniť, že používateľ určeného meradla si môže zabezpečovať následné overenie nielen osobne (napr. zamestnancom), ale môže ho zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby (najmä poverením, plnomocenstvom, alebo obdobným spôsobom). Na základe tejto legislatívnej úpravy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vzhľadom k tomu, že sa zjednoduší proces zabezpečenia povinnosti pre používateľa určeného meradla predkladať určené meradlo na následné overenie. Uvedená zmena umožní používateľovi meradla sústrediť sa na predmet svojho podnikania, zníži administratívnu záťaž a pomôže predísť možným pochybeniam pri zabezpečení zákonných požiadaviek.

K bodu 2

Upravuje sa ustanovenie § 31 ods. 5 z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia, účelom je zefektívnenie procesu a jednoduchší postup pri zabezpečení overovania určených

meradiel pre ich používateľov, aj vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu. Táto úprava nadväzuje na zmenu ustanovenia § 27 ods. 2.

K bodu 3

V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 31 ods. 5 sa upravuje aj ustanovenie § 55 ods. 2 písm. b) z dôvodu vypustenia zákazu sprostredkovania metrologickej kontroly alebo úradného merania bez autorizácie.

K bodu 4

Upravuje sa ustanovenie § 60 ods. 3 a 5, tak že sa predlžuje lehota pre autorizované osoby a kalibračné laboratóriá na plnenie podmienok akreditácie, čo súvisí aj s mimoriadnou situáciou, počas ktorej by túto lehotu mohli zmeškať, čo by malo negatívny dopad na autorizované osoby a kalibračné laboratóriá. Táto úprava predpokladá plynulé pokračovanie v činnosti autorizovaných osôb a kalibračných laboratórií aj po 31.12.2020, pretože po tomto termíne by autorizované osoby nemohli vykonávať overovanie určených meradiel a kalibračné laboratóriá vykonávať kalibráciu povinne kalibrovaných meradiel bez akreditácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu)

K bodom 1 až 4

Ak cestovná agentúra sprostredkúva predaj zájazdov pre obchodníkov, ktorí nesídlia v Slovenskej republike (ustanovenie pokryť obchodníkov aj z EÚ aj mimo EÚ), mala by byť schopná na požiadanie orgánu dohľadu doložiť základné informácie o obchodníkovi, pre ktorého zájazdy predáva, a to z dôvodu, aby mal orgán dohľadu následnú možnosť overovať si v zahraničí (aj cez kontaktné miesto - Ministerstvo hospodárstva SR) podnikanie obchodníkov, ktorí predávajú zájazdy slovenským občanom. Zároveň sa vypúšťa povinnosť cestovnej agentúry predkladať tieto doklady o zahraničnej cestovnej kancelárii cestujúcemu, keďže podľa § 14 ods. 3 je predajca zájazd aj tak povinný informovať cestujúceho o tom, pre koho je uzatvorenia zmluvy o zájazde sprostredkované.

Odsek 2 taktiež vypúšťa povinnosť obchodníka z krajiny mimo SR poskytovať úradne overený preklad povolenia na podnikanie podľa krajiny svojho sídla.

Bod 4 sa následne mení z dôvodu vypustenia § 7 ods. 1 písm. d).

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť cestovnej kancelárie zasielať rovnopis zmluvy o ochrane pre prípad úpadku orgánu dohľadu, pričom postačuje, ak cestovná kancelária oznámiť orgánu dohľadu údaje, ktoré je povinný orgán dohľadu zverejňovať v zozname cestovných kancelárií.

K bodu 6 a 7

Precizuje sa obsah poznámok účtovných závierok tak, aby bolo pre cestovné kancelárie jednoduchšie uviesť všetky doposiaľ zinkasované tržby. Ak teda zostavuje

cestovná kancelária prvú účtovnú závierku za prvý štvrťrok roku 2020, poznámky tejto závierky budú obsahovať tržby z predaja zájazdov, na ktoré sa vzťahuje zákon (tzn. okrem výnimiek určených v § 1 ods. 2) za rozhodné obdobie tzn. 1.1.2020 - 31.3.2020. Tržby by mali obsahovať ako zaplatené celé sumy za zakúpené zájazdy tak aj zaplatené zálohy (všetky finančné prostriedky, ktoré cestovná kancelária prijala od cestujúcich na základe zmluvy o zájazde, ktoré spadajú pod pôsobnosť zákona). Obdobne uvedie cestovná kancelária tržby za sprostredkované resp. predané spojené služby cestovného ruchu.

Vzhľadom na precizovanie písm. a) je potrebné vypustiť písm. d).

K bodu 8 a 9

Cestovná kancelária zasiela orgánu dohľadu údaje určené v odseku 2 z poznámok účtovných závierok vždy po zostavení tej ktorej priebežne účtovej závierky - a to každý štvrťrok. Orgán dohľadu si môže od cestovnej kancelárie vyžiadať aj doloženie celej účtovnej závierky (priebežnej alebo riadnej), pričom žiadosť nemusí odôvodniť (môže ísť o náhodnú kontrolu, kontrolu z dôvodu podnetu cestujúceho atď.). odsek 6 sa upraví v nadväznosti na zmenu v odseku 4, keď je orgán dohľadu povinný vychádzať pri posudzovaní primeranosti výšky sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku primárne z údajov v poznámkach účtovných závierok.

K bodu 10

Sankčné ustanovenia sa menia vzhľadom na zmenu ustanovení týkajúcich sa povinností a tiež sa dopĺňa ustanovenia § 12 ods. 4, ktoré absentovalo v sankčných ustanoveniach.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami)

K bodu 1 a 2

Navrhovaním ustanovením sa upravujú časti ustanovenia § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10, ktoré vylučovali odkladný účinok podaného rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 3

V súvislosti s novelizačným bodom 1 a 2 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty alebo konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

K Čl. XL (Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19)

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, týkajúce sa úhrady tohto odvodu zo strany bánk a pobočiek zahraničných bánk.

Navrhuje sa v tretej časti vložiť siedmu hlavu, ktorá sa týka opatrenia v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií.

Z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie sa navrhuje, aby banky a pobočky zahraničných bánk neuhrádzali splátky osobitného odvodu podľa zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré splatné po účinnosti tohto zákona až do konca roka 2020, tj. splátky za 3. a 4. štvrťrok 2020. Povinnosť uhradiť splátky tohto odvodu za 1. a 2. štvrťrok 2020 vrátane prípadného príslušenstva nie je týmto zákonom dotknutá.

Banky entity, ktoré samotné zapojené do mechanizmov, ktoré zmierňujú negatívne následky pandémie iných osôb, či to spotrebitelia alebo podnikateľské subjekty a to formou rôznych opatrení, ktorými napríklad finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov a veľkých podnikov alebo odklad splátok úverov. Uvedené skutočnosti dôvodom na zavedenie tohto legislatívneho opatrenia pre banky a pobočky zahraničných bánk s cieľom prispieť k stabilite finančného sektora a zabezpečiť dostatočné zdroje bánk na financovanie obnovy ekonomiky po skončení pandémie COVID-19.

K Čl. XLI

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predkladaného zákona.

V Bratislave 24. júna 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 317/2018, dátum vydania: 19.11.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Úloha prijať do konca roka 2018 legislatívu s cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov vo forme motivácie vykazovať vysoké odmeny v jednom mesiaci, vďaka čomu bude odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a príjmy štátu vyššie, vyplýva z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy v článku I je zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) pri rešpektovaní zásad a princípov ustanovených v sociálnom poistení zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Základné zásady, z ktorých sa pri príprave ročného zúčtovania vychádzalo, sú nasledovné
a)zaviesť ročné zúčtovanie čo najskôr, teda do súčasného právneho stavu tak, aby k plateniu preddavkov poistného na sociálne poistenie došlo za obdobie od januára 2021 a ročné zúčtovanie bolo vykonané v roku 2022,
b)nezvyšovať administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, práve naopak, znižovať ju,
c)dosiahnuť spravodlivosť pre všetky subjekty, ktorých sa ročné zúčtovanie bude týkať, tak, aby sa predišlo vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa, čím sa predíde nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov a poistencov. V zmysle návrhu poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity budú platené a odvádzané preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) a prebehne nad nimi ročné zúčtovanie. Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. Z uvedeného dôvodu sa poistné na úrazové poistenie a na garančné poistenie bude spravovať v zásade rovnakým režimom ako doteraz. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2021 a Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
Ročné zúčtovanie sa navrhuje zaviesť za nasledovných podmienok:
-Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa robí ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka,
-ročné zúčtovanie sa bude vzťahovať na poistenca, ktorým je zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a na zamestnávateľa. Za zamestnávateľa sa vykoná ročné zúčtovanie na základe výsledkov ročného zúčtovania všetkých jeho zamestnancov. Ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na štát (poistenci štátu), na Sociálnu poisťovňu (poberatelia úrazovej renty) a na dobrovoľne poistené osoby,
-dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebude mať vplyv na už vykonané ročné zúčtovanie,
-navrhuje sa zrušiť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistnom a zároveň sa navrhuje ustanoviť maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý sa bude uplatňovať na zamestnávateľa a zamestnanca pri platení preddavkov ako aj pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činnú osobu pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
-platenie preddavkov na poistnom za zamestnanca a zamestnávateľa sa zastaví zaplatením preddavkov na poistnom zo sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka, v ktorom je zamestnanec povinne poistený. Ak má fyzická osoba viac zamestnaní v priebehu kalendárneho roka, tak uvedené platí pre každého jej zamestnávateľa (pre každý právny vzťah) osobitne. To znamená, že mesačné preddavky na poistnom sa budú platiť zo skutočných príjmov zamestnanca zúčtovaných na výplatu za daný mesiac až dovtedy, pokiaľ výška príjmov zúčtovaných na výplatu u tohto zamestnávateľa kumulatívne za daný rok nepresiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Poistné zaplatené zamestnancom z viacerých právnych vzťahov z vyššieho ako z maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude predmetom ročného zúčtovania,
-ruší sa súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu bol za obdobie výkonu jeho činnosti zúčtovaný na výplatu príjem napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Dôvodom je zamedzenie vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj zamedzenie optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu,
-súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári, bude zachovaná v podobe odvodovej odpočítateľnej položky; v porovnaní so súčasným stavom budú dohodári, ktorí si ju uplatnia, povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Toto podstatne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním takéhoto dohodára, keďže sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody,
-ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku v priebehu kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im bude suma odvodovej odpočítateľnej položky uplatnená pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z uvedeného postupu,
-Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára a sprístupňovať zamestnávateľovi nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode, čím sa odstráni dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business,
-upravuje sa spätné rozpočítanie príjmu vyplateného po skončení dôchodkového poistenia študenta – dohodára a dôchodcu – dohodára, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby sa znížil počet prípadov spätného otvárania výsledkov ročného zúčtovania,
-samostatne zárobkovo činnej osobe bude zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, bude však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platila preddavky na poistnom,
-Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania v podobe rozhodnutia poistencovi (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) a zamestnávateľovi, v ktorom sa bude konštatovať preplatok/nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnaná nulová bilancia,
-nedoplatok na poistnom bude poistenec a zamestnávateľ povinný zaplatiť v lehote 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, rovnaká lehota bude platiť aj pre Sociálnu poisťovňu na vrátenie preplatku na poistnom; navrhuje sa, rovnako ako v daniach a vo verejnom zdravotnom poistení, aby preplatok a nedoplatok v sume nižšej ako 5 eur nezaložil povinnosť vrátiť preplatok alebo zaplatiť nedoplatok na poistnom,
-z dôvodu, že ročnému zúčtovaniu budú podliehať jednotlivé právne vzťahy, je nevyhnutné, aby evidencia v sociálnom poistení bola vedená na úrovni právneho vzťahu. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa bude povinne prideľovať identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktoré bude zamestnávateľ povinný viesť v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a zároveň bude slúžiť na komunikáciu vo veciach tohto právneho vzťahu,
-ak sa v dôsledku ročného zúčtovania zmení vymeriavací základ, z ktorého bola určená výška dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti (dávka), dávka sa znovu určí z tohto zmeneného vymeriavacieho základu. Zmena v sume vyplácanej dávky sa vykoná od bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje článkami II až V do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem ustanovení priamo súvisiacich s ročným zúčtovaním sú súčasťou pripravovanej novely aj precizované ustanovenia týkajúce sa dávky nemocenského poistenia – materského.

V súvislosti s potrebou aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie týkajúce sa súbežného poberania materského oboma rodičmi na viacero detí súčasne. Zároveň boli sprecizované ustanovenia týkajúce sa tzv. „reťazových pôrodov“, tak aby táto úprava mala pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu a teda aj na výšku priznanej dávky.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
(§ 4 ods. 1)
V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady.
K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.
K bodom 2 a 4
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.
K bodom 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b)
V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením inštitútu OOP.
OOP sa bude uplatňovať priebežne v zúčtovacom období vždy len na jednu dohodu v rovnakej sume, ako sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z platenia poistného, t.j. v sume najviac 200 EUR mesačne. Ak príjem z dohody s OOP bude nižší ako 200 eur, suma OOP v tomto mesiaci sa bude rovnať sume dosiahnutého príjmu. OOP sa bude uplatňovať rovnako ako v súčasnosti bez ohľadu na dĺžku trvania právneho vzťahu v mesiaci a do budúcna aj trvania dôchodkového poistenia v mesiaci. Cieľom navrhovaného spôsobu priebežného uplatňovania OOP je zachovať výhody v súčasnosti uplatňovanej výnimky z platenia poistného do budúcnosti (snaha o nezhoršenie postavenia dohodárov a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami po zavedení ročného zúčtovania). Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Zamestnávatelia by vopred nepoznali cenu práce dohodára s OOP. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby si dohodár, ktorý má v jednom kalendárnom mesiaci viac dohôd za sebou, určil len jednu dohodu, pri ktorej si bude uplatňovať OOP.
OOP sa bude uplatňovať tak u zamestnanca (dohodára s OOP – viď odôvodnenie k § 4 ods. 2), ako aj u jeho zamestnávateľa - to znamená, že dohodár s OOP s príjmom do 200 eur mesačne a jeho zamestnávateľ nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) a zamestnávateľ nebude platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity. V prípade, ak príjem dohodára s OOP je vyšší ako 200 eur za kalendárny mesiac, OOP sa prejaví vo forme zníženia vymeriavacieho základu zamestnanca a aj jeho zamestnávateľa o OOP v sume 200 eur. Poistné bude platené len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP. Pre zamestnávateľa to znamená predvídateľnosť nákladov práce za takéhoto zamestnanca.
Dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody. Dosiahne sa tým podstatné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára s OOP. Dnešná povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia dohodára s odvodovou úľavou z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac), sa nahradí oveľa jednoduchšou tak, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.
Na účely dôchodkovej dávky obdobím dôchodkového poistenia dohodára s OOP nebude obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. To znamená, že z obdobia dôchodkového poistenia sa vylúči to obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého dohodár s OOP nemal vymeriavací základ.
V zmysle uvedeného sa navrhuje uplatňovať OOP podľa nasledujúcich zásad. OOP sa uplatní v priebehu zúčtovacieho obdobia odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (dohody), inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP. Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia v kalendárnom mesiaci pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Z rovnakého dôvodu dohodár s OOP môže zmeniť uplatňovanie OOP na inú dohodu, ale najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené uplatňovanie OOP pri konkrétnej dohode. Zamestnávatelia budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Pri vykonaní ročného zúčtovania dohodárovi, ktorý si v zúčtovacom období uplatnil OOP v sume nižšej ako 12 násobok OOP (12x200=2 400 eur) a príjem z dohôd, z ktorých by si mohol uplatniť OOP je vyšší ako už uplatnená OOP, Sociálna poisťovňa douplatní OOP v sume rozdielu medzi dosiahnutým príjmom (vymeriavací základ z dohôd bez uplatnenia OOP dosiahnutý v zúčtovacom období) najviac v sume 2 400 eur a sumou OOP už uplatnenou v zúčtovacom období.
Douplatňovanie OOP Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania nevykoná, ak
1.dohodár s OOP uplatnenou v zúčtovacom období prejavil písomný nesúhlas s douplatnením OOP najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod,
2.dohodár si v zúčtovacom období neuplatnil OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod.
Pri douplatňovaní OOP Sociálna poisťovňa postupuje nasledovne
-zistí vymeriavací základ dosiahnutý v zúčtovacom období bez uplatnenia OOP,
-vymeriavacie základy dosiahnuté z dohôd v zúčtovacom období v jednotlivých dohodách zníži o OOP v podobe, ako si ju dohodár uplatnil v zúčtovacom období (rešpektuje jeho vôľu prejavenú v súlade so zásadami uplatňovania OOP ustanovenými zákonom o sociálnom poistení); ak vymeriavací základ dohodára s OOP presiahne maximálny ročný vymeriavací základ/pomerný maximálny ročný vymeriavací základ [bližšie vysvetlené v odôvodnení k bodu 60 (§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7)], OOP sa odpočíta z tohto maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu,
-následne o zvyšnú časť nedouplatňovanej OOP postupne zníži vymeriavacie základy najprv v dohode, ktorú zamestnávateľ prihlásil ako prvú, a v ktorej bola uplatnená OOP; ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju v inej dohode, v ktorej si v zúčtovacom období dohodár uplatnil OOP, ale zamestnávateľ podal prihlášku neskôr. Ak mal takýchto dohôd viac a je potrebné OOP douplatňovať, uvedený postup sa opakuje až do douplatňovania OOP v celkovej výške najviac 2 400 eur,
-ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju na dohodu, v ktorej by si mohol dohodár v zúčtovacom období uplatniť OOP, ale neuplatnil, a to postupne v dohodách v závislosti od skoršieho podania prihlášky za dohodára.
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie dohodára s OOP vznikalo a zanikalo v súlade so vznikom a zánikom dohody, čím sa dohodár s OOP stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia nezávisle od výšky príjmu z dohody, navrhuje sa v § 227a viazať plnenie povinností vyplývajúcich z uplatnenia OOP nie na fyzickú osobu, ale na zamestnanca a vypustiť odsek 4 pre nadbytočnosť.
V § 227b sa navrhuje zavedenie práva dohodára s OOP prejaviť nesúhlas s douplatnením OOP na jeho dohody v zúčtovacom období s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky. Toto právo si môže uplatniť najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania. Na neskôr prejavený nesúhlas Sociálna poisťovňa nebude prihliadať.
Navrhovaným konceptom OOP sa nielen nezhorší súčasné postavenie dohodárov s OOP a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami, ale zavedením ročného zúčtovania získajú dodatočnú výhodu v podobe douplatnenia zvyšnej sumy OOP na celkový ročný príjem z dohôd a to aj u viacerých zamestnávateľov.
K bodom 5 a 46
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a]
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

K bodu 6
[§ 19 ods. 3 písm. b)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.
K bodom 7 až 9
(§ 20 ods. 1 a 2)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.
K bodu 10
[§ 20 ods. 3 písm. a)]
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 11
(§ 20 ods. 5)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.
K bodom 12, 14 a 40
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3]
Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.
K bodom 13, 28, 50 a 101
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)]
V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.
K bodu 15
(§ 31a)
Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .
K bodu 16
[§ 49 ods. 2 písm. d)]
Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.
K bodu 17
(§ 54 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.
K bodom 18, 29 a 35
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8]
Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania.
Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
K bodu 19
(§ 57 ods. 4)
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodom 20 a 23
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.
K bodu 21
(§ 60 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 22
(§ 60 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.
K bodu 24
(§ 67 ods. 4)
Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.
K bodu 25
(§ 67 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 26
(§ 67 ods. 6)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.
K bodom 27 a 30
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 31
(§ 84 ods. 1)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodom 32 až 34
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2]
Legislatívno–technické zmeny.

K bodu 36
(§ 128 ods. 4)
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 37
(§ 128 ods. 12)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované
-na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, dôchodkovým poistením a poistením v nezamestnanosti, ktoré slúžia výlučne na úhradu dávok. V zmysle uvedeného nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením.
-pre dobrovoľne poistenú osobu, štát a Sociálnu poisťovňu.
Z dôvodu, že preddavky na poistnom sú formou poistného, navrhuje sa pre ne uplatňovanie rovnakého režimu, a teda, kde zákon používa pojem poistné, majú sa na mysli aj preddavky na poistnom. Používanie pojmu preddavky na poistnom sa viaže výlučne k tým druhom poistenia, nad ktorými sa vykonáva ročné zúčtovanie.
K bodu 38
(§ 138 ods. 1)
Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).
K bodom 39, 41 a 42
(§ 138 ods. 2, 5 až 14)
Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva.
Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie, pre ktoré sa navrhuje nevykonávať ročné zúčtovanie, zahŕňa aj príjem plynúci z dohôd s OOP, t.j. vymeriavací základ zamestnanca neznížený o OOP.
Navrhované odseky 7 a 8 nepredstavujú zmeny súvisiace s ročným zúčtovaním. Ide iba o zmenu poradia odsekov.
Navrhuje sa zachovať minimálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie.
Navrhuje sa zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Tento sa použije pre platenie poistného dobrovoľne poistenou osobou, pretože ročné zúčtovanie sa pre túto skupinu poistencov navrhuje nevykonávať. Tiež sa navrhuje zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu na platenie poistného preddavkami z dôvodu zamedzenia vzniku vysokých preplatkov na poistnom ako výsledku ročného zúčtovania na strane samostatne zárobkovo činných osôb s vysokými príjmami. V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, ako aj na účely určenia výšky dávky, sa navrhuje, aby aj vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a vymeriavací základ, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa tohto zákona, bol ohraničený sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Uvedenou zmenou sa zabezpečí rovnaký prístup k dotknutým osobám. Vzhľadom na to, že do účinnosti navrhovanej právnej úpravy nebol vymeriavací základ v týchto prípadoch obmedzený maximom, platenie poistného za dobu pred účinnosťou sa realizuje v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, za ktorý sa platí alebo dopláca poistné.
Navrhuje sa zaviesť inštitút maximálneho ročného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity. Maximálny ročný vymeriavací základ sa navrhuje ustanoviť z dôvodu navrhovaného právneho režimu ročného zúčtovania, a to pre platiteľov poistného, pre ktorých sa navrhuje vykonávať ročné zúčtovanie. Účelom zavedenia maximálneho ročného vymeriavacieho základu je dosiahnutie hlavného cieľa navrhovanej právnej úpravy ročného zúčtovania, a to zamedzeniu odvodovej optimalizácie subjektov v sociálnom poistení. Pri zachovaní maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie by dochádzalo k situáciám, kedy výsledkom ročného zúčtovania by boli nedoplatky na poistnom, ktoré by zamestnanci a ich zamestnávatelia museli zaplatiť v čase, kedy tento príjem môže byť spotrebovaný. Dôsledkom uplatňovania navrhovanej právnej úpravy maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude skutočnosť, že povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca a zamestnávateľa zanikne za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa v úhrne v zúčtovacom období dosiahla suma maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Napr. ak úhrn vymeriavacích základov zamestnanca dosiahnutých za kalendárne mesiace január až marec zúčtovacieho obdobia dosiahne sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity jeho zamestnávateľom zanikne za kalendárny mesiac apríl.
Z právnej úpravy navrhovanej v odseku 11 okrem iného vyplýva, že maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať osobitne na každý právny vzťah, ktorý fyzickej osobe založí právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti platenia poistného preddavkami v zúčtovacom období. To znamená, že ak fyzická osoba bude viackrát v právnom postavení zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa v zúčtovacom období navrhuje sledovať z každého takéhoto právneho vzťahu. Úhrn vymeriavacích základov tohto zamestnanca vo vzťahu k prekročeniu maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý v zúčtovacom období zamestnáva zamestnanca, ktorý v zúčtovacom období prekročí sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, sa pri vykonaní ročného zúčtovania zohľadní maximálny ročný vymeriavací základ osobitne na každý právny vzťah. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou a preto zamestnávateľ bude naďalej platiť poistné na úrazové poistenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov neobmedzených maximálnym ročným vymeriavacím základom. To znamená, že aj po prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu určeného pre ostatné podsystémy sociálneho poistenia, platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa sa nezastaví. Z právnej úpravy ustanovenia § 138 sa navrhuje vypustiť súčasný odsek 11, ktorým sa ustanovuje poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. Dôvodom je, že v zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie nad poistencom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania.
V súvislosti so zachovaním vylúčenia povinnosti platiť poistné pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa navrhuje, aby sa jej mesačný vymeriavací základ v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Vylúčenie povinnosti platiť poistné v prípadoch, keď u nej nastala zákonom definovaná sociálna udalosť, alebo ak poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac, sa použije tak pri platení poistného preddavkami ako aj pri ročnom zúčtovaní. Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti sa zachováva zásada pomerného zníženia vymeriavacieho základu v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu v závislosti od reálneho počtu dní v kalendárnom mesiaci, za ktoré má zaplatiť poistné v zákonom ustanovených prípadoch.
K bodom 44, 45, 47 a 51
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. .
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t.j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.
V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania je potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.
(§ 139c)
Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s platnou právnou úpravou predpisovania poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sa navrhuje ustanoviť postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca. Ide o univerzálny postup, ktorý Sociálna poisťovňa bude uplatňovať tak pri predpisovaní dlžných súm poistného, ktoré malo byť zaplatené preddavkami, ako aj pri určení vymeriavacieho základu pre vykonanie ročného zúčtovania, ak z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutočný vymeriavací základ ani z iných zdrojov (napr. ani z údajov FR SR).
K bodu 48
(§ 140)
S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činná osoba v čase starostlivosti o novonarodené dieťa nemusela platiť poistné na sociálne poistenie bez ohľadu na nárok na materské. Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou na účely dôchodkového poistenia a/alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné aj na dobrovoľné poistenie súčasne.
K bodu 49
(§ 142 ods. 2 a 3)
Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.
K bodu 52
(§ 144 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.
K bodu 53
(§ 145)
Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania.
V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu.
Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

K bodu 54
(§ 146 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 55
(§ 147a až § 147e - všeobecne)
Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia.
Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.
K bodom 55, 65 a 90
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)]
Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania.
Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania.
V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky na poistnom, je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, ktorými boli preddavky predpísané a aj právoplatných rozhodnutí, ktorými boli povolené splátky dlžných súm preddavkov na poistnom (ak je v čase vykonania ročného zúčtovania aktuálne dodržiavaný), na účely vykonania ročného zúčtovania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prihliadať pri ročnom zúčtovaní na takéto poistné ako na zaplatené. Bez takéhoto postupu by bolo ročné zúčtovanie v zásade nevykonateľné. Záväzky z uvedených rozhodnutí aktuálne aj pri vykonaní ročného zúčtovania budú predmetom zápočtu v rámci ročného zúčtovania. Naopak, pri rozhodnutiach o preddavkoch na poistnom alebo o povolení splátok preddavkov na poistnom, ktoré nenadobudli právoplatnosť do vykonania ročného zúčtovania, sa navrhuje konanie zastaviť, teda zohľadniť dlžné sumy pri vykonaní ročného zúčtovania.
Na účely ročného zúčtovania zamestnanca sa budú považovať preddavky, ktoré je povinný za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, za zaplatené. Neodvedené preddavky zamestnávateľom budú predmetom ročného zúčtovania zamestnávateľa.

K bodu 55
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10)
Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku.
Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní najviac však do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. V prípade dohodárov s OOP sa tento vymeriavací základ ešte zníži o sumu OOP pričom sa douplatňuje OOP, podľa postupov uvedených pri ustanoveniach týkajúcich sa OOP, v zásade až do sumy 12 násobku OOP s výnimkou dohodárov, ktorí s takýmto postupom prejavili nesúhlas. Výsledkom porovnania vymeriavacích základov bude vymeriavací základ na určenie preplatku na poistnom, resp. nedoplatku na poistnom, z ktorého sa určí čiastkový preplatok/nedoplatok na poistnom daného poistenca s použitím sadzieb platných pre daný poistný vzťah (preplatok, resp. nedoplatok sa vyčísľuje zvlášť za každý základný fond do ktorého poistenec prispieva: základný fond nemocenského poistenia, základný fond starobného poistenia, základný fond invalidného poistenia, základný fond poistenia v nezamestnanosti a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby aj rezervný fond solidarity).
Následne sa porovná súčet vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky zo všetkých poistných vzťahov v zúčtovacom období so súčtom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní z jednotlivých poistných vzťahov. Súčet vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní sa obmedzí maximálnym ročným vymeriavacím základom/pomerným maximálnym ročným vymeriavacím základom. Výsledkom tohto porovnania bude vymeriavací základ preplatku, nedoplatku alebo nulová bilancia. Ak je výsledkom vymeriavací základ preplatku, za účelom jeho prerozdelenia na jednotlivé poistné vzťahy poistenca sa ustanovuje tzv. preplatkový koeficient. Prostredníctvom tohto koeficientu sa určia podiely čiastkových vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní, z ktorých mali byť odvedené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov na súčte vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov. Zistenými podielmi sa vymeriavací základ preplatku rozdelí medzi jednotlivé poistné vzťahy. Týmto krokom získame vymeriavací základ preplatku v jednotlivých poistných vzťahoch poistenca v rámci súbehu. Z týchto vymeriavacích základov použitím príslušných sadzieb poistného (vo vzťahu k jednotlivým základným fondom do ktorých poistenec platil poistné z jednotlivých poistných vzťahov) sa určí preplatok poistného.
V poslednom kroku sa vykoná započítanie preplatkov s nedoplatkami poistného z jednotlivých poistných vzťahov. Celkovým výsledkom vykonaného ročného zúčtovania nad poistencom, ktorý vykonáva viacero zárobkových činností je preplatok, resp. nedoplatok na poistnom.

Aj po zavedení ročného zúčtovania sa navrhuje zachovať zásadu, v zmysle ktorej zamestnávateľ platí poistné za svojho zamestnanca vždy až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Zosúlaďuje sa určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely vykonania ročného zúčtovania s vymeriavacím základom každého jeho zamestnanca zisteného Sociálnou poisťovňou na účely vykonania ročného zúčtovania.
Navrhuje sa, aby sa na účely ročného zúčtovania zohľadňovalo obdobie trvania poistenia, ako aj obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné pri stanovení maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Cieľom je reálne určiť (znížiť) maximálny ročný vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní tak, aby zodpovedal obdobiu, v ktorom trvala povinnosť platiť poistné (pomerný maximálny ročný vymeriavací základ), keďže v zúčtovacom období sa navrhuje platiť preddavky na poistnom z každého poistného vzťahu do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu bez ohľadu na obdobie poistenia. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
Z dôvodu, že sa ročné zúčtovanie nebude vykonávať v garančnom poistení, nebude možné uplatňovať pomerný maximálny ročný vymeriavací základ pri platení poistného na toto poistenie. Bude sa naň vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ aj v prípade, že pracovnoprávny vzťah trval kratšie ako rok (napr. trval len mesiac, ale zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie z ročného maxima, ak vymeriavací základ jeho zamestnanca je za mesiac rovný alebo vyšší ako ročné maximum).
V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má v zúčtovacom období príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zúčtovacie obdobie. S cieľom vykonať ročné zúčtovanie aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z uvedeného dôvodu nepodá daňové priznanie, navrhuje sa, aby jej vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, bol úhrn minimálnych mesačných vymeriavacích základov za obdobie, počas ktorých bola v zúčtovacom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Toto isté platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá podá daňové priznanie v ktoromkoľvek inom štáte ako v Slovenskej republike a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2, napr. z dôvodu, že samostatne zárobkovo činná osoba neoznámila Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Možnosť uplatniť si oslobodenie od dane a od platenia poistného na povinné sociálne poistenie v prípade vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, za zákonom ustanovených podmienok až do sumy 500 eur, sa má vzťahovať aj na viacerých zamestnávateľov jedného zamestnanca. V prípade, ak v zúčtovacom období dôjde k uplatneniu tejto výhody viacerými zamestnávateľmi a v sume vyššej ako je zákonom ustanovená suma, navrhuje sa ustanoviť postup prepočtu oslobodenej sumy na všetkých takýchto zamestnávateľov pri ročnom zúčtovaní.
V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne poskytovať údaje o vymeriavacích základoch, o platení a odvádzaní poistného sa navrhuje, aby v prípade poskytovania údajov za obdobie, za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie, poskytovala údaje, ktoré vyplynú z ročného zúčtovania.
K bodom 55, 63, 67, 70 a 71
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk.

Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania).
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby pred vrátením preplatku z ročného zúčtovania zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe tento znížila o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. doplneného v súlade s článkom II. Ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom zo zúčtovacieho obdobia, zníži preplatok o daň až z preplatku, ktorý vznikne po započítaní pohľadávky. Až takto znížený preplatok na poistnom započíta s pohľadávkami, ktoré eviduje voči platiteľovi poistného, ktorým je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto platiteľovi poistného do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že sa odbúra administratívna záťaž na strane zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré by inak museli sami za seba daň zadministrovať a zaplatiť. Navrhovaný spôsob zdanenia zrážkovou daňou je obdobný ako po vykonaní ročného zúčtovania na verejné zdravotné poistenie.
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľa, prednostne započíta preplatok na poistnom s pohľadávkami, ktoré eviduje voči tejto fyzickej alebo právnickej osobe. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto zamestnávateľovi do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňové povinnosti plní zamestnávateľ sám za seba.
Lehota 45 dní na vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia.
Ak výška preplatku alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5,00 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok na poistnom nevzniká (rovnako ako vo verejnom zdravotnom poistení a dani z príjmu).
K bodu 56
[§ 151 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 57
(§ 152a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.
K bodom 58, 91 až 93 a 98
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a]
V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.
V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).
Údaje sa navrhuje zbierať za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov. Údaje by mali byť zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje by mali byť zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.
V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenie vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.
K bodu 59
(§ 170 ods. 8)
Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.
K bodu 60
(§ 170 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 61
(§ 172 ods. 5)
Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním.
V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.
K bodu 62
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.
K bodu 64
(§ 193 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.
K bodu 66
(§ 196 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 68
(§ 212 ods. 10)
Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.
K bodu 69
(§ 214 ods. 2)
Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.
K bodu 72
(§ 222 ods. 4)
Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..
K bodu 73
(§ 223a)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.
K bodom 74, 77, 79 a 83
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)]
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa nemôže v prihlasovanom právnom vzťahu OOP uplatniť s poukázaním na zásadu, v zmysle ktorej si dohodár v rovnakom čase v zúčtovacom období môže uplatniť OOP len z jednej dohody. Odstráni sa dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Spôsob sprístupnenia informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti so zavedením evidencie uplatňovaných OOP z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť dohodára s OOP predkladať čestné vyhlásenie o neuplatňovaní OOP u viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase.
K bodu 75
[§ 226 ods. 1 písm. f)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.
K bodom 76, 78, 79, 96, 102 a 103
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou.
Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.
K bodu 80
(§ 227)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 86 a 87
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.
K bodu 88
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 89
[§ 231 ods. 1 písm. d)]
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné.
Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.
K bodu 95
[§ 232 ods. 2 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 94
(§ 231 ods. 5)
Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.
K bodu 97
[§ 232 ods. 2 písmeno e)]
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodu 99
(§ 233 ods. 3)
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.
K bodu 100
[§ 233 ods. 6 písm. a)]
V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.
K bodom 104 a 106
(§ 239 a § 241 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.
K bodu 105
(§ 240 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].
K bodu 107
(§ 242 ods. 4)
Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.
K bodom 108 až 110
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)]
Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.
K bodu 111
(§ 293ed)
V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá.
(§ 293ee)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi.
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
V súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnancov alebo právny vzťah fyzickej osoby podľa § 4 ods. 1 písm. d) pred 1. januárom 2020 a k tomuto dňu trvá.
K Čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.
K Čl. III
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa navrhuje neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. IV
K bodu 1
(§ 23 vypustenie odseku 4, 5 a 6)
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že sa pri vymeriavacích základoch v ostatných odsekoch tohto paragrafu zákon odkazuje na celé ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení, nie je potrebné špecificky upravovať minimálny vymeriavací základ. Vypúšťa sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby ako nadbytočná. Táto úprava je už zahrnutá v § 23 ods. 2 a 3, ktoré sa odkazujú na celý § 138 zákona o sociálnom poistení.
Keďže v zmysle zásad ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie z každej činnosti osobitne, a to až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu, pričom súbeh platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nad poistencom - sporiteľom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania, toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.
K bodu 2
(§ 23 odsek 4)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 4 v § 23.

K bodu 3
(§ 23 odsek 5)
Text ustanovenia sa upravuje z dôvodu zosúladenia určenia vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 4
(§ 23 odsek 9)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa bude vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená a zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, sa dopĺňa ustanovenie o vymeriavacom základe, ktorý sa použije pre vykonanie ročného zúčtovania. Tento vymeriavací základ sa použije na výpočet prípadného preplatku alebo nedoplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a to tak, že sa porovná s vymeriavacím základom z ktorého sa platili povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami.
K bodu 5
(§ 23a)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 6
(Poznámka pod čiarou k odkazu 30 a 31)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 140 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 7
(§ 25 vypustenie odseku 3)
Z dôvodu, že sa zo zákona o sociálnom poistení vypúšťa úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ako aj vzhľadom na to, že sa poistné na starobné poistenie platí spolu s povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, sa z § 25 vypúšťa vylúčenie povinnosti zamestnávateľa platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 8
(§ 27 odsek 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami rovnako ako poistné na starobné poistenie, t. j. pre zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnú osobu. Dôvodom tejto zmeny je, že sa povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platia spolu s poistným na starobné poistenie z rovnakého vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vykoná aj ročné zúčtovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 9
(§ 27 odsek 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 10
(Poznámka pod čiarou k odkazu 36)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 143 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 11
(§ 28a odsek 2)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli vzniknúť, ak by Sociálna poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania vrátila sumu preplatku na poistnom vrátane sumy preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie odvádzateľovi poistného, no sama by nemohla tieto príspevky zúčtovať mechanizmom podľa odseku 1 ani vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Preto sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať si povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak sporiteľovi nevznikne nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení do jedného roka od jej zániku. Vzhľadom na to, že niektorí sporitelia môžu odísť do dôchodku aj v nižšom veku a Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa, aby si tieto príspevky mohla vyžiadať vždy po vykonaní ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ak má sporiteľ viac ako 53 rokov.
K bodom 12 a 13
(§ 28a odseky 3 a 5)
Zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení môže dôjsť k situácii, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne preplatok na poistnom a ak je táto osoba sporiteľom tak aj na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Tento preplatok môže byť v sume, ktorá by v rámci existujúceho mechanizmu zúčtovania rozdielu medzi postúpenou sumou príspevkov a sumou zistenou v ročnom zúčtovaní mohla znamenať, že by tejto osobe Sociálna poisťovňa nepostúpila povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že po vykonaní ročného zúčtovania by Sociálna poisťovňa vrátila samostatne zárobkovo činnej osobe sumu preplatku na poistnom vrátane príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, no sama by ich od dôchodkovej správcovskej spoločnosti žiadať nemohla, čím by dochádzalo k zhoršeniu jej hospodárenia. Zároveň by sa dlhým obdobím nepostupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie narušil princíp pravidelného sporenia, čo by sa mohlo negatívne odraziť vo výške nasporenej sumy sporiteľa.
Z uvedených dôvodov sa zavádza mechanizmus vyžiadania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od dôchodkovej správcovskej spoločnosti v závislosti od výsledku ročného zúčtovania. Sociálna poisťovňa si vyžiada vrátenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak preplatok na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie presiahne sumu príspevkov platených preddavkovo, ktoré má samostatne zárobkovo činná osoba zaplatiť na základe vymeriavacieho základu, ktorý sa použil pre vykonanie ročného zúčtovania a to buď do 30. júna alebo 30. septembra, dva roky po kalendárnom roku, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo. Sociálna poisťovňa tento vymeriavací základ pozná a okrem ročného zúčtovania ho použije aj na oznámenie výšky preddavkov samostatne zárobkovo činnej osobe. Týmto mechanizmom sa zabezpečí, že Sociálna poisťovňa nebude žiadať vrátenie sumy preplatku za všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čím sa minimalizuje negatívny vplyv na likviditu dôchodkových fondov a úspory sporiteľov. Zároveň sa výrazne nezhorší hospodárenie Sociálnej poisťovne, keďže postupné zúčtovanie preplatku na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie bude prebiehať najviac 9 mesiacov.
K bodom 14 a 15
(§ 28a odsek 7 a § 95 odsek 2)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 28a.
K Čl. V
K bodu 1
(§ 13 ods. 3 úvodná veta)
Gramatická úprava.
K bodu 2
[§ 13 ods. 3 písmeno a)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa ustanovuje, že príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce sa aj naďalej určujú z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové sporenie, ktoré sa však zavedením ročného zúčtovania bude platiť preddavkami a následne zúčtovávať prostredníctvom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že systém doplnkového dôchodkového sporenia nie je previazaný na systém sociálneho poistenia a doplnkové dôchodkové spoločnosti nebudú mať informácie o prípadnej zmene vymeriavacieho základu zamestnanca na základe vykonaného ročného zúčtovania, výsledok ročného zúčtovania nebude mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedenou úpravou sa zabezpečí zachovanie súčasného stavu pri povinnosti zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce.

K Čl. VI
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania sa navrhuje od 1. januára 2021. Dôvodom navrhnutej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie navrhovaných zmien do praxe, pričom realizácia navrhovaných opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudne zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudnú účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe, nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020.

 

Bratislava 23. mája 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v&