Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69016
Dôvodové správy: 1804
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
18.03.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.01.2019 do 31.03.2019


Platnosť od: 15.11.1991
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 31.03.2019
Autor: Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Oblasť: Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST96 JUD>99923 DS104 EU PP14 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.01.2019 do 31.03.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 455/1991 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 177/2018, 216/2018, 170/2018 a 276/2017

Legislatívny proces k zákonu 216/2018
Legislatívny proces k zákonu 177/2018
Legislatívny proces k zákonu 170/2018
Legislatívny proces k zákonu 276/2017

Vládny návrh zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

K predpisu 216/2018, dátum vydania: 18.07.2018

Všeobecná časť

Dynamický rozvoj spoločnosti v každej oblasti sa dotýka aj problematiky rybárstva. Zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, respektíve niektoré jeho ustanovenia sú z dôvodu nie celkom zrozumiteľnej formulácie mnohokrát diametrálne interpretované a chápané, čo spôsobuje problémy a úskalia spojené s výkonom rybárskeho práva. Na účely efektívnejšieho riadenia rybárstva zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako aj na naplnenie požiadaviek užívateľov rybárskych revírov a požiadaviek rybárskej obce a osôb oprávnených na lov rýb je nevyhnutné zmeniť doteraz platný právny predpis upravujúci problematiku rybárstva.
Návrh zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) reflektuje potreby širokej rybárskej základne, ktorá v súčasnosti výrazne presahuje počet 110 000 registrovaných členov Slovenského rybárskeho zväzu okrem iného aj zachovaním jeho významného postavenia v zákone, ktorému ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch, ale aj značného počtu ďalších rybárov, ktorým sú povolenia na rybolov vydávané ostatnými užívateľmi rybárskych rybárov.
Návrh zákona naďalej akceptuje potreby výchovy odborníkov, požiadavky vedeckého výskumu, rešpektuje vlastnícke vzťahy k vode a pôde v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, prihliada na zásadné otázky zachovania životného prostredia, ochrany genofondu najmä pôvodných druhov rýb no a vlastníkom alebo nájomcom väčšinovej časti pozemkov pod vodnou plochou na týchto vodných útvaroch naďalej umožňuje podnikať v osobitnom režime, t. j. umožňovať záujemcom loviť ryby na udicu. Tým napĺňa požiadavky širokej rybárskej verejnosti, odborno-výskumnej základne a podnikateľov.
Cieľom návrhu zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobuje v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti.
Návrh zákona venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách. V neposlednom rade boli v ustanoveniach platného zákona upravujúcom podnikanie v osobitnom režime odstránené viaceré nedostatky.
Návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Návrh zákona môže zakladať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nakoľko nanovo charakterizuje zodpovednosť subjektov povinných správať sa a plniť povinnosti a tiež sa navrhujú nové skutkové podstaty priestupkov a príjmy z uložených pokút sú príjmami Environmentálneho fondu. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona ma pozitívny vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Predpokladaná finančná záťaž pre podnikateľské subjekty vznikne ako jednorazový administratívny náklady spojený s vypracovaním písomnej žiadosti.
Dátum účinnosti zákona je navrhnutý vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Osobitná časť

Čl. I
K § 1
Zákon určuje okruh spoločenských základných vzťahov, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Za dominantnú považuje ochranu rýb, ich chov a lov v priamej nadväznosti na zachovanie a zveľadenie existujúcich ekosystémov a genofondu najmä pôvodných druhov rýb. V týchto súvislostiach vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a stanovuje zásady ich zodpovednosti za porušenie ustanovení tohto zákona. Výnimku tvoria iba vodné plochy s výmerou do 100 m2, vodné plochy nepodliehajúce vodohospodárskej evidencii plniace predovšetkým estetické funkcie a ako také sú pre potreby rybárstva nepoužiteľné a taktiež vody, ktoré nie sú určené za rybárske revíry okrem ostatných vodných plôch využívaných na podnikanie v osobitnom režime, rybníkov, rybochovných zariadení a malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb využívaných na hospodársky chov rýb.
K § 2
Zákon v tomto ustanovení definuje rybárstvo ako činnosť zameranú predovšetkým na ochranu genofondu najmä pôvodných druhov rýb, ako prioritného záujmu spoločnosti pri ochrane národného bohatstva. Zároveň považuje za súčasť rybárstva aj optimálne využívanie produkcie rýb a ostatných vodných organizmov na ich účelné využitie a uspokojovanie spoločenských potrieb.
Pojmový aparát zákona pod pojem ryby (Pisces) okrem samotných rýb všetkých druhov zahŕňa aj kruhoústnice a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách, bez ostatných druhov pôvodných vodných organizmov. Ostatné vodné organizmy sú z hľadiska ich identifikácie a zákonnej ochrany predmetom iných právnych predpisov.
Charakteristika vodného toku vychádza z vodohospodárskych predpisov a zahŕňa aj také vodné plochy, ktorých vodný režim je ovplyvňovaný vodným režimom vodného toku. Sem sú zahrnuté aj všetky vodné nádrže vybudované prehradením toku a následným umelým vzdutím vodnej hladiny. Pre charakteristiku vodného toku nie je rozhodujúce, ak časť toku prechádza pod zemským povrchom, alebo zakrytými úsekmi, napr. v jaskyniach, ponoroch, premosteniach, prekrytými úsekmi pod komunikáciami a pod.
Vodná nádrž je súčasťou vodného toku a v jeho definícii sa „skryto“ uvádza ako povrchová voda umelo vzdutá v koryte vodného toku. Vzhľadom na to, že vodné nádrže predstavujú významnú časť rybárskych revírov a doterajšia právna úprava v rybárskej praxi spôsobovala rozdielne interpretácie, bolo potrebné zaviesť nový pojem vodná nádrž.
Z obdobného dôvodu bol do zákona zavedený nový pojem bočné vodné nádrže, ktorý bol v doterajšej právnej úprave zapracovaný do pojmu „ostatné vodné plochy“ len ako „vodné nádrže lokálneho významu“, z čoho nebolo celkom zrejmé, či ide o vodnú nádrž, ktorá je súčasťou vodného toku, alebo o bočnú vodnú nádrž spadajúcu pod pojem ostatné vodné plochy.
Pre definíciu rybníkov je podstatná ich ovládateľnosť z hľadiska napustenia a vypustenia vody až po dno. Ich účelom je predovšetkým chov rýb a svojou povahou musia umožňovať intenzifikačné zásahy (napr. hnojenie, prikrmovanie rýb, zimovanie a letnenie, dezinfekcia). Tvoria základ produkcie predovšetkým rýb určených pre trhové účely, ale aj rýb určených na zarybňovanie rybárskych revírov.
Rybochovné zariadenia sú také technologické zariadenia, ktoré sú určené výhradne na chov rýb vo všetkých vývojových štádiách. Ich účelom je primárne dochovať trhové, násadové, generačné ryby, určené na ďalšie rozmnožovanie a produkciu násadových rýb.
V rybníkoch a rybochovných zariadeniach sa vykonáva hospodársky chov rýb – teda chov rýb určených na komerčné zhodnotenie, a ako také nepodliehajú pod režim rybárskych revírov, ale taktiež sa v nich môžu vychovávať ryby určené na zarybňovanie rybárskych revírov.
Vodárenské nádrže sú prioritne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a podliehajú režimu účelového rybárskeho hospodárenia s cieľom zachovania, prípadne zlepšenia kvality vody.
Vodné plochy, nespĺňajúce kritériá vyššie uvedené, predstavujú tzv. ostatné vodné plochy so širokým záberom ich využitia. Sú to práve tieto vodné plochy, ktoré je možné v zmysle tohto zákona v rámci rybárskeho práva využívať aj na podnikateľské účely, najmä na potreby agroturistiky a komerčného lovu rýb podľa kritérií, ktoré si určí podnikateľ.
Vzhľadom na to, že ide o kvantitatívne značný počet rozmanitých vodných plôch s rôznymi zdrojmi napájania vodou, pričom môže dochádzať k pochybnostiam pri ich identifikácii, zveruje sa konečné rozhodnutie ministerstvu v úzkej previazanosti na rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy.
Vzhľadom k určitým nejasnostiam vo výkone rybárskeho práva, a pre potreby trestného konania, bolo potrebné definovať pojem lov ako aj začiatok a ukončenie lovu, prípadne jeho prerušenie.
Podobne zákon vymedzuje pribrežný pozemok, ktorý je nevyhnutný pre výkon rybárskeho práva.
Potrebné bolo definovať rybársky čln ako bezpečné plavidlo umožňujúce výkon rybárskeho práva ovládané manuálnym alebo motorovým pohonom.
Zavedením pojmu pre zavážaciu loďku je nevyhnutnosť jej odlíšenia od rybárskeho člna s ohľadom na účel využitia týchto plavidiel, ale aj s ohľadom na obmedzenia, ktoré sa vzťahujú len na používanie rybárskeho člna.
Zákon vymedzuje miesto lovu, ktoré sa môže líšiť podľa zvoleného spôsobu alebo techniky lovu.
Osvetlenie miesta lovu je potrebné pre identifikáciu tohto miesta, pričom osvetlenie miesta sa nepovažuje za lov rýb pomocou svetla.
Obsádka rýb je definovaná pre potreby usporiadania užívateľských vzťahov pri zmene spôsobu užívania rybárskeho revíru ako aj pri riešení škôd spôsobených mimoriadnou udalosťou.
Násada rýb slúži pre zarybňovanie rybárskych revírov, alebo pre ďalší chov slúžiaci pre produkciu požadovanej veľkostnej kategórie rýb vysadzovanej následne do rybárskych revírov.
Zákon rozlišuje chov rýb, vykonávaný užívateľom, ktorý slúži na zarybňovanie rybárskych revírov a hospodársky chov rýb, ktorý slúži prednostne na produkciu rýb konzumnej veľkosti pre komerčné účely.
V súvislosti s klimatickou zmenou a čoraz častejšie sa vyskytujúcimi extrémami počasia, mimoriadnymi zhoršeniami kvality vody alebo prepuknutím ochorenia alebo nákazy rýb, ktoré často končia hromadným úhynom rýb zákon v pojmovom aparáte definuje aké situácie a stavy sú považované za mimoriadnu udalosť.
V súlade s legislatívou Európskej Únie v oblasti vodného hospodárstva a rybárstva vystupuje do popredia problematika spriechodňovania už existujúcich alebo novobudovaných migračných bariér, ktoré je možné zabezpečiť špecifickými vodnými stavbami vo forme rybovodov alebo biokoridorov. Pojmový aparát zákona definuje ako rybovod tak aj biokoridor.
Pre zistenie aktuálneho stavu ichtycenóz v rybárskych revíroch je nevyhnutné, či už z úrovne užívateľa, vedeckého skúmania alebo verejného záujmu vykonávať podľa potreby ichtyologický prieskum, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o rybárske revíry. Zákon definuje kto, za akých podmienok a akými rybolovnými prostriedkami môže ichtyologický prieskum vykonávať.
V rámci základných pojmov sú definované aj podmienky lovu rýb umožneného v zimnom období zo zamrznutej vodnej hladiny, ako nový doplňujúci spôsob výkonu rybárskeho práva na ostatných vodných plochách.
K § 3
Rybársky revír určuje a eviduje ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť rybárstva a ochrany rybárskeho práva.
Rybárske revíry rozhodnutím vytvára ministerstvo zo všetkých druhov vôd, pokiaľ je na nich možné uplatniť výkon rybárskeho práva. Táto jeho povinnosť vyplýva z nutnosti čo najpresnejšej evidencie vôd a ich využitia na rybárske účely. Popri evidencii určuje aj účel ich využitia z hľadiska celospoločenských, predovšetkým ochranárskych, záujmov. Cieľom tohto oprávnenia je zachovať pôvodné biotopy a kategorizáciu jednotlivých druhov vôd z hľadiska ich využitia pôvodnými druhmi rýb.
Základné členenie vôd na lososové a kaprové vychádza jednak z markantných odlišností a požiadaviek uvedených skupín rýb na charakter a kvalitu vodného prostredia, ako aj z požiadaviek Európskej únie na takéto spoločné a jednotné označenie základných typov vôd.
Špecifické podmienky Slovenskej republiky vyžadujú ďalšie členenie lososových vôd na pstruhové a lipňové, pre ktoré sa určujú aj osobitné kritériá ich obhospodarovania a zásady lovu.
Ministerstvu zveruje zákon významné právomoci, spojené s vytvorením, zmenou a zrušením rybárskeho revíru, a to z dôvodov verejného záujmu, ako aj možných ekologických zmien a iných zvlášť odôvodnených prípadoch. Vážnou ekologickou zmenou rybárskeho revíru sa rozumie ekologická havária, ktorá môže mať prírodný charakter, ako je napríklad povodeň, zmena prietokového režimu toku, alebo havária, ktorej pôvodcom je človek. V takýchto prípadoch ide najmä o rôzne kontaminácie a otravy, ale aj o negatívne zásahy do vodného prostredia spôsobené nevhodnou reguláciou tokov a výstavbou vodohospodárskych diel, akými sú napr. malé vodné elektrárne, rôzne hate a iné. Zvlášť odôvodnenými prípadmi, ktoré môžu viesť až k zrušeniu revíru sa rozumejú napríklad vážne porušenie telesa hrádze vodnej nádrže s predpokladanou rozsiahlou a dlhotrvajúcou opravou, dlhodobé a značné znehodnotenie kvality vody revíru, dlhodobo pretrvávajúce výrazné negatívne zmeny prietokových pomerov alebo významné ohrozenie chránených druhov rastlín, živočíchov a biotopov.
Ustanovenia odsekov 6 až 9 stanovujú zreteľné pravidlá vymedzovania hraníc rybárskych revírov s prihliadnutím na prírodné prekážky, ktoré môžu takéto hranice prirodzeným spôsobom tvoriť, prehľadné hospodárenie v rybárskych revíroch a s tým spojené vytváranie samostatných revírnych celkov (samostatný revír z vodnej nádrže a samostatný revír z vodného toku, na ktorom je vodná nádrž vybudovaná), potreby chovateľov rýb a napokon s prihliadnutím na tzv. spádové územie väčších tokov, sústreďujúcich vody prítokov, ktoré sami neboli doposiaľ vyhlásené za rybárske revíry.
Osobitné ustanovenie vylučuje z možnosti vyhlásiť za rybársky revír zariadenia a technológie nevyhnutné na technickú manipuláciu s tokmi (vodnou hladinou), a to až do určenej vzdialenosti, ktorá je pre hospodárenie v nich nevyhnutne potrebná.

K § 4
Zásada, že rybárske právo patrí štátu vychádza z čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Ide o primárne zdroje všetkých existujúcich vodných plôch, v ktorých žijú prirodzene ryby ako ich nedeliteľná súčasť. V dôsledku toho je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom vôd preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov rýb. Táto zodpovednosť je zároveň právom, ktorého nositeľom je štát a ako taký má možnosť s týmto právom disponovať. Základným administratívnym článkom, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom je ministerstvo.
Definícia rybárskeho práva je postavená na jeho troch nevyhnutných súčastiach, medzi ktorými má dominantné postavenie ochrana rýb. Po nej nasledujú ich chov a lov. Len súčasná existencia všetkých troch súčastí umožňuje charakterizovať istú úroveň vzťahu k rybám ako rybárske právo so všetkými jeho náležitosťami. Nad rámec ochrany chovu a lovu rýb je súčasťou rybárskeho práva aj možnosť, nie povinnosť, privlastniť si ulovené ryby a tým ich využívať na vlastnú potrebu. Poslednou súčasťou rybárskeho práva, ktorá zaručuje jeho reálny výkon vo všetkých revíroch je povinnosť umožniť každému oprávnenému užívať na lov v nevyhnutnej miere pribrežné pozemky. Túto povinnosť má každý vlastník alebo užívateľ (nájomca) pozemku, ktorý hraničí s vodnou plochou označenou ako rybársky revír.
Ministerstvo má dispozičné právo k výkonu rybárskeho práva podľa charakteru vôd, v ktorých možno rybárske právo uplatniť. Rybárske právo vo vodných tokoch môže bezplatne prenechať zákonom určeným subjektom. S prihliadnutím k značnému počtu rybochovných zariadení, v ktorých sa produkuje dostatočný počet vhodných rybích násad určených na zarybňovanie rybárskych revírov, početnej členskej základni (110 000), vysokej odbornosti a skúsenostiam zamestnancov, dostatočnej materiálnej základni ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na vodných tokoch Slovenskému rybárskemu zväzu. V záujme zabezpečenia starostlivosti o chránené územia s piatym stupňom ochrany môže ministerstvo prideliť organizácii ochrany prírody výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa v takýchto chránených územiach. Navrhuje sa, aby ministerstvo výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch pretekajúcich cez lesný majetok štátu, alebo vo vojenských obvodoch a priestoroch pridelilo organizáciám spravujúcim tento majetok. Vo vodárenských nádržiach ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva správcovi vodárenskej nádrže. Na potreby vedeckého výskumu a výučby rybárstva možno výnimočne prenechať výkon rybárskeho práva vo vybraných vodných plochách vzdelávacím ustanovizniam a odborným školám (majú sa na mysli aj odborné učilištia) so zameraním na výučbu rybárstva. Nepôjde teda o školy, ktorých primárnym zameraním sú iné odbory výučby a rybárstvo tvorí prípadne len okrajový doplnok učebných osnov.
Ďalším subjektom rybárskeho práva bude naďalej správca vodárenskej nádrže, čo bezprostredne súvisí s jeho povinnosťami zabezpečenia čo možno najvyššej kvality dodávanej surovej pitnej vody a jej ďalšieho využívania pre verejný záujem.
Na ostatných vodných plochách si môžu, na základe žiadosti, uplatniť výkon rybárskeho práva predovšetkým vlastníci pôdy, na ktorej sa nachádza vodná plocha, pre pridelenie výkonu rybárskeho práva pritom postačuje väčšinové vlastníctvo. Rovnako môže ministerstvo výkon rybárskeho práva prenechať aj nájomcovi takýchto pozemkov, ktorý nájomnou zmluvou preukáže právo užívania väčšinovej časti pozemkov pod vodnou plochou.
Až po splnení týchto a ďalších podmienok uvedených v zákone, môže byť toto právo pridelené väčšinovému vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku pod vodnou plochou najskôr k 1. januáru kalendárneho roka, t. j. po ukončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa; to neplatí ak ide o pridelenie výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche na ktorej výkon rybárskeho práva ministerstvom nie je pridelený.

Hospodárskou činnosťou sa rozumie plnenie zarybňovacej povinnosti v zmysle zarybňovacieho plánu, ku koncu kalendárneho roka štatistické spracovanie vyhodnocujúce počet predaných povolení na rybolov, celkové množstvo ulovených rýb s prepočtom na loviaceho a porovnaním s cenou povolenia a pod., v rybárskych revíroch s chovom rybej násady je to pravidelné kŕmenie a výpočet spotreby krmiva, zdravotná starostlivosť o ryby, jesenný výlov rýb. Len v prípade, že nebude zo strany vlastníka alebo nájomcu záujem o výkon rybárskeho práva, prenechá ho ministerstvo doterajšiemu užívateľovi, spravidla Slovenskému rybárskemu zväzu, s cieľom rybárskeho využitia všetkých vodných plôch.
Ministerstvo môže výkon rybárskeho práva dočasne obmedziť, zrušiť, alebo previesť výkon rybárskeho práva na správcu vodného toku v prípade ak nastane mimoriadna udalosť alebo z dôvodu verejného záujmu alebo pri opakovanom závažnom porušení povinností súvisiacich s výkonom rybárskeho práva alebo ochranou kvality vôd v dotknutých vodných útvaroch užívateľom ustanovenými osobitnými predpismi napríklad vodný zákon, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o vnútrozemskej plavbe alebo pri zmene správcu vodného toku.
Postúpenie prideleného výkonu rybárskeho práva sa zakazuje, čo súvisí s požiadavkou zodpovednosti a dôslednej evidencie užívateľov rybohospodársky využívajúcich jednotlivé vodné plochy, ako aj dozoru štátu nad uplatňovaním všetkých zložiek výkonu rybárskeho práva, s čím súvisí aj pravidlo užívania rybárskeho revíru len jedným užívateľom. Prenesenie plnenia niektorých úloh súvisiacich s hospodárením v rybárskom revíri z užívateľa na jeho organizačnú zložku, ktoré sú taxatívne vymenované vo vykonávacom predpise, sa za postúpenie rybárskeho práva podľa tohto zákona nepovažuje.
K § 5
Zákon ukladá vlastníkovi a nájomcovi pribrežného pozemku umožniť užívateľovi riadny výkon rybárskeho práva prístupom (umožnením prístupu) na pribrežný pozemok, s výnimkou pozemkov, na ktorých je vstup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov, že sú na nich zriadené napr. vojenské obvody alebo prírodné rezervácie s piatym stupňom ochrany.
Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na označenie rybárskeho revíru tabuľou užívateľom, pričom nesmie prísť k poškodeniu živých častí prírody a obmedzeniu práv vlastníka alebo užívateľa pribrežných pozemkov. Toto ustanovenie má zásadný význam pri určovaní, identifikácii a evidencii rybárskych revírov, z hľadiska možnosti ich fyzickej zámeny a napomáha aj orgánom ochrany rybárstva pri výkone a evidencii strážnej služby. V prípade, že je vlastník prípadne nájomca pribrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, má právo na náhradu od užívateľa. Navrhuje sa otázku tejto náhrady riešiť dohodou; pokiaľ k nej nepríde, rozhoduje o nej súd. Rozsah použitia tohto ustanovenia však bude v praxi minimálny z dôvodu, že označovanie rybárskych revírov bude situované tak, že v podstate by k obmedzeniu vlastníckeho práva nemalo dochádzať.
K § 6
Zákon ukladá užívateľovi každého rybárskeho revíru starať sa o pridelený revír so všetkou potrebnou starostlivosťou, s cieľom zachovať rybársky revír pre potreby rybárstva. V tejto súvislosti mu ukladá najmä predkladať každoročne zarybňovací plán, ktorého schválenie zveruje do právomoci ministerstva, pre potreby kontroly, odborného usmerňovania najmä z dôvodu zabránenia takému zarybneniu, ktoré by nezvratne spôsobilo škody na rybách i revíri samotnom. Taktiež užívateľovi ukladá povinnosť zabezpečiť, aby pri vysadzovaní rýb do rybárskych revírov nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb. Zároveň osobitne zdôrazňuje, že ryby s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa považujú za invázne nepôvodné druhy rýb, zoznam ktorých ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Pre zarybňovanie rybárskych revírov je možné použiť len rybiu násadu s veterinárnym osvedčením.
V záujme komplexnej starostlivosti sa navrhuje, aby zarybňovacie plány pre rybárske revíry nachádzajúce sa v chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany ministerstvo schvaľovalo so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky.
Vyšší stupeň starostlivosti štátu o rybárske revíry a ich ochranu predstavuje povinnosť navrhnúť okresnému úradu, aby ustanovil do funkcie rybárskeho hospodára osobu, ktorá spĺňa podmienky vzdelania, trestnej a priestupkovej bezúhonnosti a odborného vzdelania prípadne odbornosti v podobe úspešne absolvovanej skúšky rybárskeho hospodára.
Agendu, súvisiacu s ustanovením, evidenciou a odvolávaním rybárskeho hospodára zveruje zákon okresnému úradu, v obvode ktorého má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt.
K § 7
Chránené rybie oblasti považuje zákon za významné lokality, nevyhnutné na ochranu genofondu a zachovanie pôvodných druhov rýb. Existencia a udržiavanie chránených rybích oblastí má pre ďalší rozvoj rybárstva zásadný a nenahraditeľný význam.
Zákon rešpektuje potrebu zabezpečenia starostlivosti o chránené územie so 4. stupňom ochrany tým, že umožňuje organizáciám ochrany prírody po predchádzajúcom prerokovaní s užívateľom požiadať ministerstvo o vyhlásenie revírov za chránenú rybiu oblasť, ak ide o lovné rybárske revíry a kaprové vody na vodných nádržiach, slepých ramenách, mŕtvych ramenách, odstavených ramenách a ostatných vodných plochách.
V dôsledku toho zákon určuje závažné a sankcionovateľné zákazy spojené nielen so samotným lovom rýb, ale aj ich rušením v čase neresu a vývojových štádií a rovnako striktne zakazuje akúkoľvek ťažbu riečnych materiálov (štrku, piesku a pod.) v takýchto oblastiach.
Výnimku tvorí len ministerstvom schválený odlov generačných rýb na potreby umelého výteru, likvidáciu nežiaducich druhov rýb a ichtyologický prieskum.
K § 8
Zavedením samostatného ustanovenia upravujúceho rybárske revíry s režimom „lovný“ sa nesleduje len snaha explicitne upraviť tento režim rybárskeho revíru, ale predovšetkým do istej miery chrániť zdravie obyvateľstva.
V tejto súvislosti je užívateľ rybárskeho revíru na základe výsledku monitoringu rýb koordinovanom Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky preukazujúcom prekročenie limitov ťažkých kovov a zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb a následnej výzvy ministerstva, povinný „Lovný rybársky revír“ označiť dodatkovou tabuľou, na ktorej z uvedených dôvodov zakáže ryby pochádzajúce z príslušného rybárskeho revíru konzumovať.
Loviaci môžu ulovené ryby v takomto revíri buď púšťať späť do vody, alebo v prípade väčších exemplárov je ich možné vypreparovať na účely trofeje. Konzumácia takýchto rýb tak bude na vlastné nebezpečenstvo.
K § 9
Novým prvkom zavedeným už v aktuálnom zákone sú rybárske revíry s režimom „chyť a pusť“. Takouto formou ochrany rýb, v súčasnosti praktizovanou v mnohých vyspelých krajinách sveta sa dosiahne skvalitnenie genofondu rýb ako aj výrazné zatraktívnenie rybárskych revírov s týmto režimom. Pri tomto spôsobe lovu sa potvrdilo uspokojenie požiadavky veľkej skupiny rybárov, ktorým ide predovšetkým o zážitok získaný pri zdolávaní trofejných rýb a nie o konzumáciu rybieho mäsa.

Zákon pamätá na šetrné zaobchádzanie s ulovenými rybami aj použitím háčikov bez protihrotu a zároveň zdôrazňuje, že používanie živých rybiek, mŕtvych rybiek a ich častí sa zakazuje, pričom zákaz privlastňovania ulovených rýb sa nevzťahuje na invázne nepôvodné druhy rýb.
K § 10
Na potreby zarybňovania rybárskych revírov umožňuje zákon užívateľovi určiť rybársky revír na chov rýb. Z dôvodu nezávadnosti napríklad zdravotnej a hygienickej, rybích násad, môže užívateľ použíť na zarybňovanie chovných rybárskych revírov výlučne násady rýb s veterinárnym osvedčením a z uznaných chovov.
Užívateľ má zároveň zákonnú povinnosť chovný revír označiť predpísaným spôsobom a zabezpečiť všeobecný zákaz lovu rýb s výnimkou odlovu rýb najmä na chovný účel a pri mimoriadnej udalosti alebo pre potreby cieleného lovu inváznych nepôvodných druhov rýb, ktorý sám uskutočňuje.
K § 11
Novou právnou úpravou je zavedenie pojmu rybársky revír s režimom účelového rybárskeho hospodárenia. Ustanovenia reflektujú okrem iného aj prebiehajúcu klimatickú zmenu a s tým súvisiace zmeny kvality vodného prostredia.
Zásadnou skupinou takýchto rybárskych revírov sú vodárenské nádrže a ich prítoky, ktoré sú zdrojom surovej pitnej vody pre veľkú skupinu obyvateľstva krajiny.
Je známe, že obsádky rýb ovplyvňujú kvalitu vodného prostredia a zároveň pôsobia ako indikátor prípadného znečistenia, resp. neželaného zásahu do kvality vody.
Rybárske revíry s režimom účelového rybárskeho hospodárenia sa môžu vytvoriť aj zo závlahových kanálov, melioračných kanálov, priesakových kanálov, melioračných nádrží a ostatných vodných plôch ak ide o odkryté podzemné vody, ktoré sú súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely.
Lov rýb v takýchto revíroch je možný len vo výnimočných, zákonom stanovených prípadoch so súhlasom ministerstva
K § 12
Zákon upravuje podmienky lovu rýb v rybárskych revíroch, ktorý umožňuje len tým osobám, ktoré sa stanú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov a užívateľom rybárskych revírov, ktorí zabezpečujú činnosti podľa zákona. V zákone sa upravuje postup pri získaní rybárskeho lístka, jeho druhy i podmienky vydania. Vzhľadom na existenciu tzv. „detských rybárskych lístkov“ sa navrhuje priamo v zákone ustanoviť prítomnosť zákonného zástupcu pri vydaní takéhoto lístka, čo je opodstatnené najmä vzhľadom na možné negatívne dôsledky spojené s lovom rýb (spôsobenie škody, zodpovednosť za nedovolený lov rýb).
Loviaci musí mať pri love obidva uvedené doklady pri sebe a na požiadanie ich predložiť členom polície (štátnej a obecnej) a rybárskej stráži. V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa vystavuje riziku trestného postihu.
Počet vydaných povolení sa ponecháva na rozhodnutí užívateľa, ktorý má tak možnosť zohľadniť podmienky, ale aj ďalšie ekonomické stimuly podmieňujúce jeho činnosť na revíri. Rozhodujúcim pre počet vydaných povolení bude výmera rybárskeho revíru, jeho úživnosť, množstvo úlovkov a zarybňovací plán revíru.
Ministerstvo si zachováva možnosť vydávať osobitné povolenia na rybolov, ktoré nie sú viazané na členstvo v rybárskej organizácii, vyjadrujúc dominantné postavenie štátu ako vlastníka vôd. Vydávaním tohto povolenia sa sleduje získavanie poznatkov a informácií o hospodárení v rybárskych revíroch ako aj zveľaďovanie rybárskych revírov. Osobitné povolenie na rybolov nahrádza rybársky lístok.
K § 13
Zákon nanovo upravuje čas všeobecnej ochrany lovu rýb, najmä v kaprových vodách, kde umožňuje najmä počas dni pracovného voľna a pracovného pokoja a v období štátnych sviatkov organizovať rybárske preteky alebo športové rybárske preteky. Dátumové hranice vychádzajú zo súčasných ichtyologických poznatkov a ich porušenie zakladá trestnú zodpovednosť (§ 310 Trestného zákona).
Osobitne upravuje zákaz lovu na pstruhových vodách s výskytom hlavátky a lipňových vodách s výskytom hlavátky, okrem držiteľov povolení na lov hlavátky.
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou zákon prehľadnejšie upravuje zákazy lovu rýb v kaprových vodách tak, že je zrejmé kedy je možné loviť ryby na tečúcich kaprových vodách a loviť ryby pod ľadom na kaprových vodách – ostatných vodných plochách.
K § 14 až 19
Vyššie uvedené zásady platia aj pre individuálnu ochranu rýb, a ich porušenie zakladá taktiež trestnú zodpovednosť. Zákaz sa nevzťahuje len na osoby, ktoré sú držiteľmi osobitného povolenia na rybolov na vedecko-výskumné a prieskumné účely, osoby ktorým bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu na odchyt nepôvodných druhov živočíchov vo voľnej prírode a užívateľa.
V § 15 uvedené zakázané spôsoby lovu zakladajú trestnú zodpovednosť pre trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona. Výnimkou bude len lov vykonávaný užívateľom nutný na záchranu rýb pri mimoriadnych udalostiach a na hospodárske a ichtyologické potreby.
To isté platí aj na porušenie zákazov uvedených v ustanoveniach § 16 až 19. Cieľom je posilniť boj proti pretrvávajúcemu pytliactvu a zvýrazniť jeho najzávažnejšie formy tak, aby nepripúšťali možnosti rozličného výkladu a uľahčovali tak odhaľovanie a postih tohto druhu trestnej činnosti orgánmi činnými v trestom konaní a rybárskou strážou.
Forma zákazov korešponduje s ustanovením čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (povolené je všetko, čo nie je zakázané).
K § 20
Zákon upravuje pojem a podmienky usporiadania rybárskeho preteku a športového rybárskeho preteku, za organizáciu ktorých je v plnej miere zodpovedný užívateľ rybárskeho revíru.
Vymedzuje podmienky, za ktorých je možné takéto preteky zorganizovať a právo užívateľa vo vymedzenom úseku rybárskeho revíru lov rýb počas preteku obmedziť, alebo zakázať.
K § 21
Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany rýb sa navrhujú priamo v zákone určiť rozsah povinností správcovi vodných tokov pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych diel, pri úpravách vodných tokov a ich užívaní. Taktiež zákon ukladá povinnosti užívateľovi rybárskeho revíru, týkajúce sa ochrany vôd, ochrany útvarov povrchovej a podzemnej vody, ako aj strpieť činnosti vykonávané správcom vodného toku.
9
K § 22
V situáciách, ktoré zákon označuje za mimoriadne, sa určuje sankciou vymožiteľná povinnosť užívateľa revíru vykonať všetky dostupné opatrenia na záchranu rýb.
V týchto situáciách platí všeobecný zákaz lovu rýb pre každého, naopak ukladá sa všeobecná povinnosť pri povodniach umožniť rybám návrat späť do pôvodného toku. Pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd za vzniknuté škody na rybách zodpovedá a v plnom rozsahu znáša dôsledky tohto zhoršenia pôvodca takéhoto zhoršenia, vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. Ak dôjde k úhynu rýb v súvislosti s mimoriadnou udalosťou, likvidáciu týchto rýb zabezpečí užívateľ.
Zákon pamätá aj na uplatňovanie náhrady škody na rybách užívateľom pokiaľ sa preukáže, že k úhynu rýb došlo pri mimoriadnej udalosti a ide skutočne o ryby, na ktoré užívateľ preukázateľne vynaložil finančné prostriedky súvisiace s plnením zarybňovacieho plánu.
§ 23
Pod pojmom ochrana výkonu rybárskeho práva treba rozumieť činnosť špecializovaných orgánov Slovenského rybárskeho zväzu, ostatných užívateľov a štátu – rybárskej stráže, plniacej úlohy štátu pri ochrane vôd, rýb a výkonu rybárskeho práva. Ide o inštitút známy už zo zákona č. 102/1963 Zb. o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky č. 103/1963 Zb., avšak v porovnaní s týmito právnymi predpismi sa postavenie rybárskej stráže zásadným spôsobom zmenilo. V zmysle účinného Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. má rybárska stráž postavenie verejného činiteľa. Tomuto postaveniu zodpovedá rozsah oprávnení a povinností úpravy v citovaných právnych predpisoch. Dôvodom navrhovaných zmien je snaha o dosiahnutie kvalitatívne vyššej úrovne činnosti rybárskej stráže, než tomu bolo doposiaľ.
Základom tohto postavenia je skutočnosť, že rybárska stráž dochádza pri výkone svojich kontrolných právomocí do styku, okrem iného, aj s páchateľmi trestného činu. V tomto zmysle riziká jej činnosti zodpovedajú rizikám činnosti Policajného zboru SR. Preto jej postavenie, nároky na jej odbornú i profesionálnu úroveň, no najmä rozsah jej právomocí a povinností, vykazujú kvalitatívne nový stupeň. V novej úprave boli však vypustené oprávnenia, ktoré hraničili s oprávneniami orgánov činných v trestnom konaní a ktorými sa začína trestné stíhanie vo veci (otvorenie a kontrola motorového vozidla – Obhliadka - § 154 ods. 1 Trestného poriadku, Začatie trestného stíhania - § 199 ods. 1 Trestného poriadku) a oprávnenia, ktoré predstavovali závažný zásah do práv rybárov vlastniacich doklady, oprávňujúcich ich na výkon rybárskeho práva (odnímanie dokladov, umožňujúcich výkon rybárskeho práva - obdoba čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).
Zabezpečiť rybársku stráž má za povinnosť užívateľ revíru. Bez takéhoto zabezpečenia nemôže užívateľ vykonávať rybárske právo. Povinnosťou užívateľa je podať predovšetkým kvalifikovaný návrh okresnému úradu na ustanovenie členov rybárskej stráže a úhrada nákladov súvisiacich s jej výberom, odbornou prípravou a ustanovením.
Návrh musí zohľadňovať kritériá veku (21 rokov), bezúhonnosti (čistý výpis z registra trestov), spôsobilosti na právne úkony a odbornosť (osobitná kvalifikačná skúška). Zároveň postavenie rybárskej stráže musí zodpovedať jej zákonnému postaveniu verejného činiteľa, najmä odstrániť z jej činnosti poruchové javy, ku ktorým v predchádzajúcom období pomerne často dochádzalo. Zákon preto výrazne sprísňuje kritéria už samotného výberu členov rybárskej stráže z hľadiska dosiahnutého vzdelania, ako aj zdravotného stavu, ktorý musí byť potvrdený po stránke fyzickej i psychickej príslušnými lekármi z odboru všeobecného lekárstva a psychológie.

Po schválení návrhu okresným úradom završuje kandidát ustanovenie do funkcie zložením predpísaného sľubu. Okresný úrad potom vybaví ustanoveného člena rybárskej stráže odznakom a preukazom a vedie ho v príslušnej evidencii. Podobný postup je aj v prípade zániku funkcie rybárskej stráže. Ide o špecifickú formu konania, na ktorú sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
K § 24 až 30
Zásady uplatnené v ustanovení o povinnostiach člena rybárskej stráže, v ktorých dominuje povinnosť podrobiť sa odbornej príprave a vykonávať svoje oprávnenia sú v prísnom súlade so zákonom. Povinnosti súvisiace s použitím donucovacích prostriedkov podmieňujú záver o oprávnenosti a zákonnosti ich použitia.
Rozsah oprávnení členov rybárskej stráže je užší než v predchádzajúcej úprave. Naďalej však zodpovedá náročnosti jej stretov s páchateľmi pytliactva a s tým súvisiacich rizík a súčasne eliminuje možnosti zneužitia postavenia verejného činiteľa. Kvalita oprávnení vyjadruje požiadavku, aby sa rybárska stráž stala účinným orgánom boja s pytliactvom s primeranými a efektívnymi právomocami spôsobilými odhaliť, dokumentovať a postihnúť trestný čin pytliactva a jemu zodpovedajúce previnenia a priestupky v začiatočných štádiách konania a na ochranu svojej vlastnej telesnej integrity, ako aj integrity ďalších osôb. Rozsah týchto oprávnení zodpovedá súčasnej i predpokladanej úrovni pytliactva a v časti donucovacích prostriedkov sa približuje k oprávneniam policajného zboru. Vyžaduje si to spoločenský záujem na potlačenie a likvidáciu pytliactva i samotná ochrana záujmov spoločnosti na zachovaní a zveľadení rýb ako súčasti národného bohatstva.
K § 31
Zákon predpokladá súčinnosť a spoluzodpovednosť štátu a užívateľa pri materiálnom vybavení člena rybárskej stráže, vyplývajúcu z postavenia rybárskej stráže ako orgánu plniaceho úlohy štátu na úseku ochrany rýb. Náklady spojené s takýmto vybavením majú priamu väzbu na rozpočet užívateľov rybárskych revírov a ich pokrytie možno zabezpečiť z poplatkov za povolenia na rybolov, ktorých ceny bude zrejme potrebné za týmto účelom zvýšiť.
K § 32
Vzhľadom na skutočnosť, že užívateľ nie je s členom rybárskej stráže v pracovnom pomere alebo inom pracovno-právnom vzťahu, prakticky je nemožné určiť zodpovednosť užívateľa za škody spôsobené členovi rybárskej stráže alebo ním pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním. Určitý spôsob ochrany člena rybárskej stráže je však nevyhnutný, a preto sa navrhuje otázky náhrady škody na veciach, ale i zdraví spôsobenej členovi rybárskej stráže alebo jeho osobou riešiť formou poistenia.
K § 33
Podnikanie na ostatných vodných plochách, sa vzhľadom na charakter podnikania, ktorým sa priamo zákonom umožňuje takémuto podnikateľovi podnikať v osobitnom režime, v zmysle zákona neriadi všetkými ustanoveniami ako je to pri rybárskom práve prideľovanom ministerstvom podľa § 4.
Toto ustanovenie upravuje podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa rybolovného poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Ak pôjde o rybársky revír a žiadateľ okrem iných, zákonom ustanovených dokladov ministerstvu preukáže vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovej časti pozemkov pod takouto ostatnou vodnou plochou, ministerstvo na nej odoberie rybárske právo doterajšiemu užívateľovi a pridelí ho podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime. Takéto podnikanie na ostatných vodných plochách je neoddeliteľne spojené s podnikateľskou činnosťou upravenou obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom a pod.
Kvalifikovanými predpokladmi takéhoto podnikania budú zákonom predpísaná žiadosť a osoba, ktorá sa preukáže odbornou spôsobilosťou podľa § 6 ods. 9. Takou môže byť samotný podnikateľ, alebo ním poverená osoba.
Súčasťou žiadosti musia byť aj doklady podnikateľa, oprávňujúce ho na podnikanie a preukazujúce jeho vlastníctvo na väčšinovú časť pozemkov pod vodnou plochou, alebo nájmu na 90% pozemkov pod vodnou plochou, identifikačné údaje o vodnej ploche (kópia z katastrálnej mapy alebo geometrický plán), potvrdenie regionálnej a veterinárnej správy o zabezpečení veterinárneho dohľadu, informáciu okresného úradu, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území, alebo či do neho nezasahuje, či je vodnú plochu možné využívať iba ako rybársky revír alebo aj na podnikanie, prípadne či nejde o odkrytú podzemnú vodu, ktorá je súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely a rybolovný poriadok podnikateľa, upravujúci zásady lovu rýb a povinnosti loviaceho.
Ak okresný úrad potvrdí, že ide o odkrytú podzemnú vodu, ktorá je súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely ministerstvo podnikateľovi určí podmienky lovu rýb, napríklad zákaz používania chemicky upravovaných kŕmnych a vnadiacich zmesí.
Súčasne zaväzuje podnikateľov viesť evidenciu o pôvode rýb, množstve vysadených a ulovených rýb za kalendárny rok, vydaných povolení na rybolov, vykonávaní veterinárneho dohľadu a ministerstvo viesť evidenciu a kontrolu ostatných vodných plôch, ktoré podnikateľom pridelilo na podnikanie v osobitnom režime.
Zákon podnikateľom zakazuje do ostatných vodných plôch vysadzovať invázne nepôvodné druhy rýb a pri love používať ako nástrahy živé alebo mŕtve invázne nepôvodné druhy rýb alebo ich časti.
Z dôvodu spresnenia pravidiel pri podnikaní v osobitnom režime bolo týmto zákonom nevyhnutné novelizovať živnostenský zákon a to doplnením „Viazaných živností“ o „Podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime“.
K § 34
Zákon upravuje hospodárenie na malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb, kde užívatelia pre potreby hospodárenia v rybárskych revíroch zabezpečujú chov násadových a generačných rýb.
V prípadoch, hodných osobitného zreteľa, a na základe kvalifikovanej a podľa zákona podanej žiadosti chovateľa, môže ministerstvo vytvoriť podmienky na hospodársky chov rýb aj na toku, vyčlenením na tento účel malých vodných nádrží, charakterizovaných kritériami uvedenými v § 2 ods. 2 písm. h), t. j. s možnosťou ich úplného vypustenia a zlovenia, výškou hrádze do 10 m s najväčšou hĺbkou 9 m a celkovým objemom nádrže do 2 mil. m3.
V takýchto zvlášť odôvodnených prípadoch kedy zároveň ide o rybársky revír s prideleným výkonom rybárskeho práva, ministerstvo môže rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru, z dôvodu jej využitia na hospodársky chov rýb.
Základným predpokladom na vyradenie malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru je aby žiadateľ preukázal vlastníctvo k pozemkom pod takouto vodnou nádržou, prípadne nájomný vzťah k takýmto pozemkom.

K § 35 až 38
Ustanovuje sa, že štátnu správu na úseku rybárstva vykonávajú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, okresné úrady a obce.
K § 39
Navrhujú sa nové skutkové podstaty priestupkov vzhľadom na rozsah povinností na úseku rybárstva navrhnutých týmto zákonom.
K § 40
Zákon nanovo charakterizuje zodpovednosť subjektov povinných správať sa a plniť povinnosti, vyplývajúcich z jeho ustanovení. Za porušenie takýchto povinností umožňuje uložiť sankcie v podobe finančných pokút rozdelených na miernejšie a prísnejšie podľa závažnosti prejednávaného správneho deliktu. Význam tohto ustanovenia spočíva predovšetkým v zabezpečení nevyhnutného stupňa disciplíny povinných subjektov rybárstva a výkonu rybárskeho práva a výškou možných pokút vedie tieto subjekty k riadnemu plneniu zákonom stanovených povinností. Výšku sankcie zveruje zákon do kompetencie okresného úradu.
K § 41
Pre potrebu výkonu štátnej správy na úseku rybárstva budú platiť všeobecné predpisy o správnom konaní. Výnimku budú tvoriť len prípady uvedené v tomto ustanovení týkajúce sa špecifickej rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy, zameranej na deklaráciu vymenovaných skutočností, bez potreby vydávať rozhodnutie v zmysle zákona o správnom konaní. Vzhľadom na to, že rybárske právo netvorí hmotný majetok štátu, navrhuje sa vylúčiť na jeho pridelenie aplikáciu zákona o správe majetku štátu.
K § 42
Zákon upravuje len základné vzťahy súvisiace s rybárstvom a výkonom rybárskeho práva. Na jeho vykonanie budú potrebné osobitné vykonávacie predpisy, ktoré jednotlivé ustanovenia zákona spresnia v oblastiach podľa § 42.
K § 43
Toto ustanovenie uvádza do súladu doposiaľ platný zákon s ustanoveniami tohto zákona tak, aby pri ich uplatňovaní nedochádzalo k nesprávnym výkladom a využívaniu stavu neplatnosti na obídenie zákona.
Osobitne významné sú ustanovenia o prechodnom období, počas ktorého budú zachované niektoré vymedzené inštitúty a právomoci a oprávnenia rybárskej stráže a rybárskeho hospodára, ktorých sa zmeny dotknú v najväčšom rozsahu.
Obzvlášť dôležité je ustanovenie, podľa ktorého osoby, ktoré podnikajú v osobitnom režime na ostatných vodných plochách, sú povinné o takéto pridelenie požiadať ministerstvo najneskôr do 30. septembra 2019, nakoľko v opačnom prípade im hrozí značný sankčný postih.

K § 44
Zákon reaguje aj na obdobie do dojednania medzinárodných dohôd, ktoré zosúlaďujú podmienky výkonu rybárskeho práva na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky.
Rozdielnosti v povolenej dennej dobe lovu rýb, čase individuálnej ochrany, spôsoboch lovu, lovných mierach a pod., vyplývajúce z právnych predpisov dotknutých štátov, môže ministerstvo na základe žiadosti užívateľa riešiť udelením výnimky z príslušných ustanovení zákona.
K § 45
Navrhuje sa zrušiť doteraz platný zákon o rybárstve a jeho vykonávací predpis.
K § 46
Termín nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje na 1. januára 2019.
Čl. II
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa novou položkou 56a v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 Ostatné, ktorá súvisí s podnikaním na ostatných vodných plochách v osobitnom režime podľa § 33.

V Bratislave dňa 20. apríla 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
László Sólymos, v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť   

 

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.         

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a  nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

 *  Materiál nelegislatívnej povahy

 S  Materiál legislatívnej povahy

 *  Transpozícia práva EÚ

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.12.2017
Ukončenie: 29.12.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2018

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

február 2018

 

 

  2.  Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

  4.  Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

  5.  Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          S  Áno            *  Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

  7.  Transpozícia práva EÚ

 

  8.  Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  S   Negatívne

  *     Áno

  S     Nie

  *   Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Sociálne vplyvy

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


 
S     Pozitívne


 
*     Žiadne


 
*   Negatívne

  * Pozitívne

  *     Žiadne

 S    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

 

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

  12.  Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

Všeobecná pokladničná správa

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Rozpočtové prostriedky

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

4

4

4

- vplyv na ŠR

5

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na ŠR

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

 

 

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

 

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

 

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 x     zmena sadzby

       zmena v nároku

 x     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

       iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

 

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

   

 

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

 Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Výpis z registra trestov

213 379

1

213 379

Výpis z obchodného registra

257 300

3

771 900

Výpis zo živnostenského registra

63 859

2

127 718

Výpis listu vlastníctva

288 470

4

1153880

SPOLU

823 008

9

2 266 877

 

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

213 379

853 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

288 470

2 307 760

SPOLU

 

 

5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

 

Úspory nákladov na tlač výpisov:

 

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

 

   Cena zariadenia

1 144 EUR

   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

   Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

   Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

   Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

   Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

   Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)

0,00000

   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

 

   Cena papiera 1 ks A4

0,01056

   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Ročná úspora celkom

201 434,69 eur

 

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

 

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov

823 008

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur


 


Tabuľka č. 3

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

Granty a transfery (300)1

0

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 


 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4

 

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 2 320 008

 48 672

 48 672

 48 672

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19 008 

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

2 247 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 320 008

48 672

48 672

48 672

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

203 097,6

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 672

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

154 425,6

20 025,6

20 025,6

20 025,6

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

115 200

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

115 200

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

 2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 171 600

 0

 0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

171 600

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

171 600

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 240 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

240 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

240 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 192 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

192 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

192 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-866 619

-1 733 238

-1 733 238

-1 733 238

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-470 756

-941 512

-941 512

-941 512

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Tovary a služby (630)2

-100 717,35

-201 434,69

-201 434,69

-201 434,69

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

MZDOVÉ DOPADY

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

3

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

3

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

 1500

 1500

 1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

73008

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

54000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19008

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

19008

12672

12672

12672

 

 

 

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

2

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

2

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

1500

1500

1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48672

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

36000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12672

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

12672

12672

12672

12672

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 

 

 

 

 

 

 

 


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

 

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 516

Spoločnosti s ručením obmedzeným

193 300

Ostatné obchodné spoločnosti

1 288

Družstvá

1 353

Štátne podniky

15

Príspevkové organizácie

641

Rozpočtové organizácie

6 372

Živnostníci

322 968

Ostatné právne formy

19 625

Spolu subjekty podľa právnej formy

575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

 

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa, elektronicky.  

 

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/
Rok 2017

Početnosť výpisov/
12 mes.

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

3 500

-14 000

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

-1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

-191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

86 541

-692 328

SPOLU

 

411 200

-2 570 355

 Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 200

- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.  

 

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

 

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 200

- 3 166 240

 

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-4,47 eur

-2 570 355

Nepriame finančné náklady

-1,57 eur

- 904 640

Administratívne náklady

-5,5 eur

-3 166 240

Celkové náklady regulácie

-11,54 eur

-6 641 235

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

 

 

 

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

 

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

 

 

B

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

 

B

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

 

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

 

1.       Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2.       Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3.       Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4.       Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu  návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

209 879

839 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

0

0

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

0

0

Výpis listu vlastníctva

8 eur

201 929

1 615 432

SPOLU

 

411 808