Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 451/2008 účinný od 01.12.2008 do 31.12.2011

Platnosť od: 21.11.2008
Účinnosť od: 01.12.2008
Účinnosť do: 31.12.2011
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Finančné právo, Právo EÚ, Správne poplatky, Cudzinecký režim, Živnostenské podnikanie, Obyvateľstvo a občianstvo, Advokácia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUD5DS2EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 451/2008 účinný od 01.12.2008 do 31.12.2011
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 451/2008 s účinnosťou od 01.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 451/2008, dátum vydania: 21.11.2008

12

Dôvodová správa

Vš eobecná časť

Problematika azylu, vrátane doplnkovej ochrany a dočasného útočiska, je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená predovšetkým v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o azyle'). Tento zákon dôsledne vychádza z Dohovoru o právnom postavení utečencov prijatom v Ženeve v roku 1951 a Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia uteč encov prijatom v New Yorku v roku 1967.

Cieľ om predmetnej novely zákona je najmä transpozícia čl. 15 o práve na právnu pomoc a zastú penie v konaní o azyle smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (ďalej len 'procedurálna smernica'), ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá s účinnosťou od 1. januára 2008, ale tiež aktualizácia niektorých ustanovení zákona o azyle vzhľadom na skúsenosti a poznatky aplikačnej praxe. Transpozí ciou čl. 15 procedurálnej smernice sa konč í prvá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.

Systé m poskytovania právnej pomoci Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo vnútra' ) pripravilo v súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo spravodlivosti') ako spolugestorom procedurálnej smernice a po konzultácii s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov v SR.

Transpozícia čl. 15 procedurálnej smernice vyžaduje zmeny v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zá kon) v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o advokácii') a najmä v zá kone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advoká cii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení z ákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len 'zákon o právnej pomoci').

Procedurálna smernica ukladá členským štátom v čl. 15 povinnosť zabezpečiť žiadateľom o udelenie azylu právo na bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie. Základnou podmienkou je 'zamietavé rozhodnutie rozhodujúceho orgánu'. V čl. 15 ods. 2 smernice je uvedené, že 'v prípade zamietavé ho rozhodnutia rozhodujúceho orgánu členské štáty na požiadanie zabezpečia bezplatnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie v súvislosti s vecami podliehajúcimi ustanoveniam odseku 3.' Ponecháva sa na vôli členských štátov, ktorými z alternatívne ustanovených podmienok v odseku 3, budú obmedzovať, resp. limitovať bezplatné poskytovanie právnej pomoci v tý chto veciach. Ministerstvo spravodlivosti považuje za optimálne riešenie, aby v dotknutej agende poskytovalo bezplatnú právnu pomoc Centrum právnej pomoci (ďalej len 'centrum'), ktoré je v zmysle § 5 zákona o prá vnej pomoci štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, ktoré vykonáva funkciu jej zriaď ovateľa a poskytuje právnu pomoc podľa citovaného zákona prostredníctvom svojich zamestnancov a určených advokátov.

Oproti iným konaniam sa navrhuje jednoduchšia právna pomoc zohľadňujúca výnimo čné okolnosti azylových vecí, najmä požiadavka na pružnú reakciu centra, tak aby sa právna pomoc mohla poskytnúť včas. Akákoľvek korešpondencia medzi centrom a žiadateľom predlžuje a sťaž uje uplatňovanie práv oprávnenej osoby a počíta sa aj s nedostatočným právnym vedomím žiadateľa. Preto sa v zásade navrhuje automatický nástup právnej pomoci splnením kumulatívnych podmienok, a to aj s prípadnými vadami podania. Pre odňatie právnej pomoci alebo oznámenie, že sa neposkytuje pre nespoluprácu pri odstránení vád je stále priestor v priebehu konania, čím sa garantuje právo na súdnu ochranu. Úprava je osobitá aj v tom, že počíta nielen so súdnym konaním, ale aj s právnou pomocou v konaní pred ministerstvom vnútra v prípade zastavenia konania z dôvodu res iudicata. Občiansky súdny poriadok už upravuje niektoré otázky týkajúce sa zastúpenia, odstrániteľného nedostatku plnomocenstva, a preto predkladateľ duplicitne neupravil kazuisticky procesné otázky, ktoré rieši OSP. Navrhovaná právna ú prava spĺňa požiadavky minimálnych štandardov vyžadovaných smernicou.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov') a novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh z ákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti azylu.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie

Návrh zákona predpokladá zvýšené nároky na štá tny rozpočet v rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti, a to v súvislosti s novelizáciou zákona o právnej pomoci. Novela zákona o pr ávnej pomoci si vyžaduje personálne zabezpečenie centra zvýšením počtu zamestnancov pri vý kone práce vo verejnom záujme (15 právnikov), ktorí budú poskytovať oprávneným osobám právnu pomoc v azylových veciach. Zamestnanci budú zaradení do 12. platovej triedy podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ROK 2009

Počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom zá ujme 15

Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 171 tis. Sk

(mzdové prostriedky na rok 2009 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 807 tis. Sk

Kategória 630 – Tovary a služby 8 865 tis. Sk

Kategória 700 – Kapitálové výdavky 1 200 tis. Sk

Výdavky spolu 17 043 tis. Sk

ROK 2010

Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 326 tis. Sk

(mzdové prostriedky na rok 2010 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 861 tis. Sk

Kategória 630 – Tovary a služby 7 365 tis. Sk

Výdavky spolu 14 552 tis. Sk

ROK 2011

Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 486 tis. Sk

(mzdové prostriedky na rok 2011 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 917 tis. Sk

Kategória 630 – Tovary a služby 7 365 tis. Sk

Výdavky spolu 14 768 tis. Sk

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a in ých právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na zamestnanosť:

Návrh zákona si vyžiada zvýšenie počtu zamestnancov centra o 15 osôb.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva v platnom znení

(hlava IV vízová, azylová, prisťahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb)

sekundárnom: smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, 13. 12. 2005, s. 13)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Eur ópskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007, okrem článku 15, ktorý je potrebné prebrať do 1. decembra 2008

b) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoloč enstiev podľa čl. 226 až 228

c) smernica 2005/85/ES bola s výnimkou článku 15 (Právo na právnu pomoc a zastúpenie) prebratá zákonom č. 643/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúci rezort: Ministerstvo spravodlivosti SR

Osobitn á časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4 ods. 3)

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vnútra z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa o udelenie azylu v prijímacom centre a umiestniť ho v záchytnom tábore. Pôjde predovšetkým o možné prípady ť ažko chorých osôb, tehotných žien, rodín s malými deťmi. Humanitné dôvody podľa § 4 ods. 3 a § 9 zákona o azyle nie sú totožné, prič om existencia humanitného dôvodu podľa § 4 ods. 3 nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle.

K bodu 2 (§ 5 ods. 1)

Navrhuje sa rozšíriť prípady, keď sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu, ktorý sa žiadateľovi vydá po príchode do záchytného tábora, považuje za doklad totožnosti. Pôjde o prípady žiadateľov, ktorí mali na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, pričom nie je rozhodujúce obdobie, kedy mali povolený pobyt, ale podstatná je skutočnosť, že títo cudzinci už preukázali svoju totožnosť dokladom vydaným príslušnými orgánmi krajiny ich pôvodu. V súčasnosti sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa mu zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti.

K bodu 3 (§ 17a ods. 1 prvá veta)

V súvislosti s poskytovaním bezplatnej pr ávnej pomoci účastníkom konania o azyle prostredníctvom centra sa navrhuje ustanoviť, že zá stupcom účastníka konania môže byť okrem fyzickej osoby aj centrum.

K bodom 4 a 7 (§ 17b ods. 5 a § 20a ods. 1)

Doručovanie písomností azylantovi a cudzincovi, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, a doručovanie rozhodnutí účastníkovi konania o azyle sa navrhuje doplniť o úpravu, ktorá ustanovuje, že ak má táto osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci, doručujú sa rozhodnutia a písomnosti v konaní o azyle len centru.

K bodom 5, 8 a 9 (§ 19 ods. 3 a § 21 ods. 1 a 2)

V súvislosti so zabezpečením bezplatnej právnej pomoci pre ž iadateľov o udelenie azylu prostredníctvom centra sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie opravného prostriedku v tých prípadoch, v ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci a v ktorých sa súčasná dĺžka odvolacej lehoty javí ako nepostačujúca. Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná sa navrhuje predĺžiť zo súčasných sedem dní na 20 dní ; rovnako na 20 dní sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu o zastavení konania z dôvodu res iudicata [§ 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle], pr oti rozhodnutiu o odňatí azylu z dôvodu, že azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v ustanovenej lehote [§ 15 ods. 2 písm. i)] a proti rozhodnutiu o zrušení doplnkovej ochrany z dôvodu, že cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v ustanovenej lehote [§ 15b ods. 1 písm. d)].

K bodu 6 (§ 20 ods. 4)

Vypustenie predmetného textu sa navrhuje z dôvodu odstránenia dvojitého posudzovania prekážok administratívneho vyhostenia v súčasnosti, a to ministerstvom vnútra v konaní o azyle a následne príslušným útvarom Policajného zboru (ďalej len 'policajný útvar') pri vyhosťovaní cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra podľa zákona o azyle nem á v kompetencii vyhosťovanie cudzincov, preto je nelogické, ak má posudzovať prekážky vyhostenia podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov, hoci samotné konanie o vyhostení ešte nezačalo.

Predmetom zákona o pobyte cudzincov je o. i. upraviť podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky, pričom len príslušný policajný útvar môže rozhodnúť o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar posúdi aktuálnu existenciu prekáž ok administratívneho vyhostenia v čase rozhodovania o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar pritom musí brať do úvahy nielen § 58 zákona o pobyte cudzincov (prekážky administratívneho vyhostenia), ale tiež ďalš ie ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, napr. § 43 ods. 1 písm. f) ['Policajný útvar udelí povolenie na tolerovan ý pobyt cudzincovi, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života.'], § 57 ods. 10 písm. b) až d) ['Policajný útvar nemôže administrat ívne vyhostiť dieťa mladšie ako osemnásť rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme', 'cudzinca, u ktorého dô jde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po udelení povolenia na pobyt' ani 'cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt podľa § 43 ods. 6'].

K bodu 10 (§ 24 ods. 3)

Upravuje sa text s ohľadom na možnosť ubytovania azylanta v pobytovom tábore na zá klade písomnej žiadosti, pričom sa formulácia upravuje tak, aby z nej bolo zrejmé, že ide o možnosť ubytovania, o ktorej sa formálne nerozhoduje.

K bodu 11 (§ 54a)

Vzhľadom na navrhovanú úpravu v § 20 ods. 4 sa navrhuje predmetné prechodné ustanovenie. Z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 6 nie je účelné ponechať ani v prechodnom období posudzovanie prekážok administratívneho vyhostenia ministerstvu vnútra podľa zákona o azyle.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12)

Navrhované ustanovenie určuje podmienky udelenia dlhodobého ví za, ktoré je v zmysle Spoločných konzulárnych pokynov týkajúcich sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady (2005/C 326/01) národným vízom udeľovaným v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nie podľa schengenského acquis.

K bodu 2 (§ 14 ods. 6)

Z dôvodu ochrany rodinného a súkromného života sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú právny nárok na vydanie víza a ktorým sa dô vod neudelenia víza oznamuje aj na rodinného príslušníka cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

K bodu 3 (§ 14 ods. 8)

Navrhovaným ustanovením sa zosúľaďuje predlžovanie pobytu na území Slovenskej republiky formou predĺženia víza s Rozhodnutím Výkonného výboru zo dňa 14. decembra 1993 o predĺžení doby platnosti jednotných víz.

K bodu 4 (§ 16)

Vypustenie predmetného ustanovenia sa navrhuje na základe rokovania s Ministerstvom zahraničných vecí SR z dôvodu, že problematika pobytu cudzincov, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity je upravená medzinárodný mi dohodami.

K bodu 5 (§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa udeľovať študentom povolenie na prechodný pobyt na celú predpokladanú dobu štúdia, ak k žiadosti priložia doklad potvrdzujúci, že boli prijatí na štúdium na dlhšiu dobu (napr. stredoškoláci na 4 roky). V súčasnej dobe sa udeľ uje povolenie na pobyt spravidla na školský rok. Keďže cudzinci prichádzajú na Slovensko vo väčšine prípadov študovať na stredných a vysokých školách, udelením povolenia na viac rokov sa odbremenia od ka ždoročného obnovovania povolenia na pobyt a taktiež sa podstatne zníži administratívna zaťaženosť policajtov, ktorí sa budú môcť venovať kontrolnej a represívnej činnosti vyplývajúcej im zo zá kona o pobyte cudzincov. Ak cudzinec z nejakého dôvodu ukončí štúdium, je povinný oznámiť to policajnému útvaru, ktorý mu povolenie na pobyt zruší. Rovnakú oznamovaciu povinnosť má aj škola.

K bodu 6 (§ 25 ods. 5)

Pre cudzinca s dlhodobým pobytom sa vypúšťa povinnosť odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, keďže ide o cudzincov s pobytom v Európskom hospodá rskom priestore v trvaní najmenej päť rokov a nie je u nich predpoklad, že takouto chorobou môžu trpieť.

K bodu 7 (§ 25 ods. 9 a § 37 ods. 6)

V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 224 z 9. aprí la 2008 sa nahrádza v zákone o pobyte cudzincov ako referenčná veličina minimálna mzda životným minimom.

K bodu 8 (§ 27 ods. 3 a 4)

Navrhuje sa, aby si cudzinec mohol podať žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt kedykoľvek počas jeho trvania. Súčasná právna úprava do istej miery znižuje právnu istotu cudzinca v prípadoch, ak si podá žiadosť neskôr ako 60 dní pred jeho skonč ením. Podľa súčasne platnej legislatívy, ak cudzinec nepodá žiadosť v tejto lehote, policajný útvar ju zamietne, pričom má zákonnú povinnosť pred zamietnutím žiadosti prihliadať na možný dosah jej zamietnutia najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca. Z praxe vyplynulo, že cudzinci často z rôznych dôvodov nedodržiavajú zákonnú lehotu.

K bodu 9 (§ 38a ods. 2)

Navrhuje sa, aby cudzinec mohol podať žiadosť o ďalš ie povolenie na trvalý pobyt kedykoľvek počas trvania prvého povolenia. I keď oproti prechodnému pobytu policajný útvar pri zmeškaní zákonnej lehoty žiadosť o ďalšie povolenie nezamieta, vypustení m lehoty sa postavenie cudzincov s trvalým pobytom v tejto oblasti zosúladí s postavením cudzincov s prechodným pobytom.

K bodu 10 (§ 40)

Navrhuje sa možnosť udeliť povolenie na trvalý pobyt bez splnenia podmienok ustanovených v zákone z dô vodov, ktoré posúdi ministerstvo vnútra ako hodné osobitného zreteľa. Pôjde o ojedinelé prípady, kedy Slovenskej republike vyplývajú záväzky z medzinárodných dohovorov, ale zákon o pobyte cudzincov znemo žňuje ich plnenie, nakoľko neobsahuje spôsob, ktorým by sa záväzok aplikoval v praxi.

K bodom 11, 13 a 14 [§ 49 ods. 1 písm. l) a § 50 písm. b)]

Úprava týchto ustanovení sa navrhuje na základe rokovania so zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, Zväzu hotelov a reštaurácií SR, Slovenskej informačnej služby a Slovenského kemping a karavaning klubu. Upustilo sa však od pô vodne navrhovanej zmeny domovej knihy na knihu ubytovaných hostí, keďže ubytovateľom vyplývajú zo zákona o pobyte cudzincov rozdielne povinnosti ohľadom vedenia domovej knihy ako ubytovateľom vyplývajú zo zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky ohľadom vedenia knihy ubytovaných hostí. Doplnilo sa oprávnenie pre príslušníkov Slovenskej informačnej slu žby, ktoré korešponduje s ich oprávnením podľa ostatnej novely zákona č. 253/1998 Z. z. vykonanej zákonom č. 216/2008 Z. z.

K bodu 12 (§ 49 ods. 5)

Navrhuje sa ustanoviť cudzincovi povinnosť, aby sa podrobil leká rskemu vyšetreniu na určenie jeho veku v prípadoch, ak je táto otázka sporná. Podľa § 80a zákona o pobyte cudzincov policajný útvar oznámi nájdenie a bezodkladne odovzdá maloletého cudzinca na území Slovenskej republiky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa maloletý cudzinec našiel.

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzinci, ktorí sa na ú zemí Slovenskej republiky nachádzajú nelegálne, zo strachu pred možnými sankciami uvedú, že sú maloletí. Policajný útvar ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemajú možnosť túto skutočnos ť preveriť. Cudzinec je umiestnený v Detskom domove pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom a keďže nejde o uzavreté zariadenie, cudzinci často utekajú a pokúšajú sa o prechod do iných štá tov Schengenského priestoru. Slovenskej republike tak vznikajú náklady spojené s ich pobytom v zariadení, eskortou v prípade ich opätovného zadržania a prevozu do zariadenia. Okrem toho nie je vhodné, aby dospelé osoby vyhlasujúce sa za maloleté, boli umiestňované v jednom zariadení so skutočnými deťmi.

Určenie tejto povinnosti sa navrhuje aj z preventívnych dôvodov. Cudzinci po zistení, že sa takéto vyšetrenia vykonávajú, nebudú zavádzať štátne orgány a odďaľovať vyriešenie ich pobytu na naš om území.

K bodu 15 [§ 59 ods. 4 písm. c)]

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzincovi, ktorému bolo v minulosti vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Keďže ide o dve rozhodnutia štátnych orgánov, pričom prioritným je poskytnutie medzinárodnej ochrany, navrhuje sa, aby v takomto prípade rozhodnutie o administratívnom vyhostení stratilo platnosť.

K bodu 16 [§ 76 ods. 1 písm. e)]

Nepodanie žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt v zá konom ustanovenej lehote je podľa súčasnej legislatívy priestupkom. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v § 32, v ktorom sa vypúšťa odsek 2, ktorý určuje túto lehotu.

K bodu 17 (§ 80b)

V súvislosti s nejasnosťami, ktoré sa vyskytujú v aplikač nej praxi pri vyžadovaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, sa dopĺňa špecializácia lekára, ktorý môže vydávať takýto doklad a upravuje sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo zdravotníctva SR.

K čl. III

K bodom 1 až 3 (položka 26)

V nadväznosti na zavedenie možnosti predlžovať krátkodob é víza (čl. II tretí bod) sa navrhuje ustanoviť aj výšku správneho poplatku za tento úkon, ako aj osoby, ktoré sú od tohto poplatku oslobodené.

K bodu 4 (splnomocnenie k XVIII. časti)

Ustanovuje sa, že výška konzulárneho poplatku môže byť zmenená alebo od jeho vybratia môže byť upustené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

K bodom 5 a 6 (položka 240)

V súčasnosti je výška správneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie dlhodobého víza ustanovená jednotne vo výške 5 000 Sk. Táto suma sa jav í ako neadekvátna, navrhuje sa preto jej zníženie a rozčlenenie podľa dô vodov na udelenie dlhodobého víza.

K bodu 7 (položka 244)

Zákonom č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladov bola upravená položka 243, pričom bola doplnená o písmená d) a e), ktoré sú však totožné s platným znením položky 244 písm. a) a b). V záujme odstránenia uvedenej duplicity sa navrhuje vypustenie písmen a) a b) v položke 244.

K bodu 8 (položka 265)

V danej položke sa zosúlaďuje terminológia so zákonom č . 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý nahradil pojem 'preukaz zahraničného Slováka' zo zrušeného zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch pojmom 'osvedčenie'.

K čl. IV

Èl. IV obsahuje doplnenie zákona o advokácii v súvislosti so zabezpečením poskytovania prá vnej pomoci v azylových veciach prostredníctvom advokátov.

K čl. V

K bodom 1 až 7 [§ 1, § 3 ods. 1 a 3, § 4 písm. c) a e), § 5 ods. 5, § 24a až § 24c, § 26 písm. d)]

So zámerom zabezpečiť transpozíciu procedurálnej smernice vznikla potreba rozšíriť doterajšiu vecnú pôsobnosť zákona o prá vnej pomoci aj na poskytovanie právnej pomoci v tzv. azylových veciach. V týchto veciach ide o prelínanie odvetví správneho práva (verejné právo) s občianskym právom procesným (súkromné právo). Podstatou spr ávneho súdnictva je ochrana práv fyzických osôb a právnických osôb, o ktorý ch sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom príslu šný (správny) orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Navrhovaná zmena dopadá len na jednu z dvoch procesný ch foriem správneho súdnictva, a to rozhodovanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. V tomto prípade pô jde o rozhodovanie krajského súdu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva vnú tra. Poskytovanie právnej pomoci centrom však bude pokrývať, ak to bude potrebné, aj ďalší stupeň, a to odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250s ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho sa právna pomoc vzťahuje aj na konanie o rozklade pred Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ak ide o zastavenie konania z dôvodu res iudicata.

Podľa počtu žiadateľov možno za posledné tri roky zo štatistických údajov Migračného úradu ministerstva vnútra (ďalej len 'migračný úrad') vypozorovať značne klesajúcu tendenciu. Napríklad v roku 2004 bolo podaných 11.395 žiadostí , v roku 2005 3.549, v roku 2006 2.871 a v roku 2007 2.642 žiadostí. Z celkového počtu podaných žiadostí v roku 2007 – 2.642 žiadostí o udelenie azylu, azyl bol udelený v 14 prípadoch, neudelený v 728 prípad och, odňatý nebol žiadny azyl, žiadosť bola zamietnutá ako neprípustná v 73 prípadoch, žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v 458 prípadoch, zastavené konanie najmä z dôvodu, že ž iadatelia opustili územie Slovenskej republiky bolo v 1.693 prípadoch. Opravný prostriedok na krajský súd bol podaný v 499 prípadoch, odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v 43 prípadoch. Po nadobudnutí účinnosti predkladanej novely zákona o právnej pomoci možno očakávať nárast v počte opravných prostriedkov proti rozhodnutiam ministerstva vnútra, keďže v podstate každý cudzinec, voči ktoré mu bolo vydané negatívne rozhodnutie, sa bude môcť obrátiť so žiadosťou na centrum.

V nadväznosti na doplnenie rozsahu zákona o prá vnej pomoci je potrebné do vymedzenia pojmov v § 4 doplniť pojem 'azylová vec'. Napriek tomu, že v § 24c návrhu zákona je zakotvená vnútorná odkazujúca norma – primerané použitie ostatný ch ustanovení upravujúcich poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych i cezhraničných sporoch - navrhuje sa v rámci vymedzenia pojmov explicitne rozšíriť obsah pojmu 'zahraničná oprávnená osoba' aj na cudzinca, ktorý spĺňa predpoklady na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci.

Medzi zamietavé rozhodnutia podľa čl. 15 ods. 2 procedurá lnej smernice je potrebné zaradiť rozhodnutia ministerstva vnútra uvedené v § 24a písm. c) návrhu zákona.

V praxi pôjde o nasledujúce situácie:

1. cudzinec je žiadateľom o udelenie azylu a ministerstvo vnútra v konaní o udelenie azylu vydá rozhodnutie, ktorým mu azyl neudelí alebo zamietne jeho žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú alebo ako neprípustnú,

2. cudzincovi bol udelený azyl, avšak neskôr mu bol rozhodnutím ministerstva vnútra odňatý,

3. cudzincovi bola poskytnutá doplnková ochrana, avšak ministerstvo vnútra rozhodlo o zrušení doplnkovej ochrany alebo o nepredĺžení doplnkovej ochrany,

4. konanie bolo zastavené z dôvodu res iudicata.

Vo všetkých uvedených prípadoch je cudzinec oprávnený podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva vnútra, pričom mu vzniká v zmysle navrhovaného § 24a písm. c) právo obrátiť sa na centrum s cieľom, aby mu bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Na vznik nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci je zároveň nevyhnutné splni ť ďalšie podmienky taxatívne zakotvené v navrhovanom § 24a. Treba zdôrazniť, že pod tieto obligatórne podmienky nie je zahrnutá požiadavka, aby sa cudzinec musel súčasne obrátiť na príslušný org án, resp. aby podal na príslušný orgán opravný prostriedok proti 'nepriaznivému' rozhodnutiu ministerstva vnútra. Po tom ako sa zamestnanec centra, prípadne určený advokát, oboznámi s prípadom, vysvetlí žiadateľovi jeho právnu situáciu. Na základe tohto poradenstva – po zhodnotení svojej situácie – sa žiadateľ môže rozhodnúť, že nepodá opravný prostriedok. Naopak, ak sa rozhodne využiť oprávnenie, ktoré mu priznáva § 21 zákona o azyle, právna pomoc bude zahàňať najmä spísanie podania – opravné ho prostriedku, zastupovanie v príslušnom konaní, vykonávanie úkonov s tým súvisiacich, ustanovenie tlmočníka, ak to bude potrebné, zabezpečenie prekladu dokladov potrebných na predloženie príslušnému org ánu, náhradu nevyhnutných cestovných nákladov, ktoré žiadateľovi vzniknú v súvislosti s jeho cestou z azylového zariadenia do sídla príslušného orgánu, ak by napríklad súd vyžadoval v predvolaní na pojednávanie jeho osobnú účasť (porov. § 250q vo väzbe na § 250f Občianskeho súdneho poriadku), a tiež uhrádzanie ďalších nákladov s tým spojených (porov. § 4 písm. a), § 19 zá kona o právnej pomoci).

S úpravou v § 24a písm. a) je spojená úprava v § 24b ods. 1 a 2. Procedurálna smernica svojou dispozitívnou úpravou v čl. 15 ods. 4 – na rozdiel od požiadavky kladenej na tzv. cezhraničné spory smernicou Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prí stupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 026, 31.1.2003) v spojení s rozhodnutí m Komisie z 26. augusta 2005, ktorým sa ustanovuje formulár na postúpenie žiadosti o poskytovanie právnej pomoci podľa smernice Rady 2003/8/ES - ponecháva na vôli členských štátov možnú úpravu pravidiel 'o predpísanom postupe pri podávaní a spracovaní týchto žiadostí o právnu pomoc a/alebo zastúpenie'. Ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k mechanizmu ustanovenia vzoru žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v azylových veciach, ktorý sa podľa platnej prá vnej úpravy aplikuje pri vnútroštátnych a cezhraničných sporoch (porov. § 26 zákona o právnej pomoci a vyhlášku č. 544/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.). Tento vzor žiadosti však bude vzhľadom na špecifické postavenie 'žiadateľa' – prichádzajúceho v prevažnej v äčšine z nečlenského štátu EÚ – a situáciu, v ktorej sa nachádza (neznalosť jazyka a prostredia, spoločenskej situácie, právneho poriadku a pod.) podstatne jednoduchší ako je tomu pri iný ch druhoch právnej pomoci podľa tohto zákona. Ráta sa s vypracovaním jednoduchého formulára žiadosti, jeho preložením do viacerých jazykov a distribúciou v miestach výskytu žiadateľov o azyl. Tento formul ár však žiadateľ môže, ale nemusí použiť. Z tohto dôvodu sa v § 24b ods. 2 ustanovujú minimálne – nevyhnutné – obsahové náležitosti žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci, ktoré analogicky reflektujú na v praxi zaužívaný právny režim v § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a v § 19 ods. 2 správneho poriadku. Navyše je potrebné uviesť číslo azylového spisu na rýchlu a jednoznačnú identifikáciu žiadateľa a jeho prípadu a adresu, na ktor ú je možné žiadateľovi doručovať písomnosti. Súčasťou žiadosti by malo byť tiež čestné vyhlásenie, že žiadateľ nemá na príslušné konanie svojho vlastného zástupcu a splnomocnenie pre centrum.

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci je možné podať kedykoľvek, v praxi k tomu zrejme najčastejšie bude dochádzať pri pohovore s pracovn íkom migračného úradu v rámci konania o azyle alebo po doručení zamietavého rozhodnutia ministerstva vnútra. Pre začiatok plynutia odvolacej lehoty je relevantný § 20a ods. 1 zákona o azyle, teda doručenie rozhodnutia centru, v prípade, že žiadateľ už o právnu pomoc po žiadal. Predkladateľ však zámerne nechce žiadateľa limitovať lehotou na podanie žiadosti o právnu pomoc, keďže v prípade jej zmeškania by nemal nárok na poskytovanie právnej pomoci počas celého azylové ho konania. Žiadateľ teda môže opravný prostriedok podať aj sám a až potom kedykoľvek v priebehu konania požiadať o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona.

Centrum určí svojho zamestnanca, prípadne advokáta (v zložitejších prípadoch, kedy je nutná istá expertíza alebo ak nemôže poskytnúť právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov), ktorý sa bude zaoberať prípadom oprávnenej osoby. Keďže z časových (plynie lehota na podanie opravného prostriedku) a technických dôvodov (napr. preklady, tlmočenie), by bolo zložité pristúpiť v každom individu álnom prípade k následnému udeleniu plnomocenstva oprávnenou osobou určenému zamestnancovi centra alebo advokátovi, zákon vyžaduje pripojenie plnomocenstva centru ku žiadosti. Toto plnomocenstvo sa vzť ahuje aj na centrom určeného advokáta. Zákon ďalej ustanovuje primerané použitie ostatných ustanovení zákona o právnej pomoci aj na azylové veci, ide napríklad o

§ 13 – povinnosti oprávnenej osoby,

§ 14 – odňatie poskytovania právnej pomoci,

§ 15 – návratnosť vynaložených finančných prostriedkov,

§ 19 – tlmočenie, preklady, cestovné náklady,

§ 20 – náhrada vynaložených nákladov.

Platná právna úprava určuje dôvody, na základe ktorý ch centrum odníme poskytovanie právnej pomoci, resp. rozhodne o povinnosti žiadateľa nahradiť centru celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za neho na 'doteraz' poskytnutú právnu pomoc vynaložené - porov. § 14 a 20 zákona o právnej pomoci. Aj na tieto ustanovenia a v medziach daných čl. 15 ods. 6 procedurálnej smernice reaguje vnútorná odkazujúca norma v § 24c. Navrhuje sa, aby po splnení zákonných dô vodov (napr. uvedenie nepravdivých údajov) bolo možné odňať poskytovanie právnej pomoci v azylovej veci, pričom cudzinec bude povinný nahradiť centru celkom alebo sčasti náklady (vrátane nákladov na tlmoční ka, či na preklad potrebných dokumentov), ktoré boli za neho na dovtedy poskytnutú právnu pomoc vynaložené.

Ak cudzinec ako oprávnená osoba splní podmienky ustanovené na priznanie náhrady trov konania podľa § 142 až 151a v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku, prizná sa náhrada trov konania namiesto oprá vnenej osobe advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bude vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú cudzincovi ako oprávnenej osobe v azylovej veci, vráti advokát centru vyplatené ná klady na právnu pomoc. Ak súd v správnom súdnictve zaviaže oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy bude znášať oprávnená osoba. Obdobná úprava bude platiť aj pri konaní pred Najvyšší m súdom Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava teda rešpektuje špecifické postavenie cudzinca v azylovej veci. Príliš rigorózny formalizmus by zbytočne komplikoval a v neposlednom rade i predlžoval celú procedúru poskytnutia bezplatnej právnej pomoci v azylových veciach. Osobitná úprava pod ávania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci je snahou o to, aby bol mechanizmus poskytovania právnej pomoci v azylových veciach efektívny a v praxi realizovateľný.

K bodom 8 a 9 (§ 27 a príloha)

Príloha zákona o právnej pomoci sa dopĺňa o transpozičný odkaz na procedurálnu smernicu.

K Èl. VI

Vzhľ adom na transpozičnú lehotu na prebratie čl. 15 procedurálnej smernice je navrhovaným dátumom účinnosti 1. december 2008.

V Bratislave 20. augusta 2008

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore