Tento zákon upravuje

Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú bez ohľadu na zavinenie týmito pracovnými činnosťami:

Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti, ako je uvedená v odseku 2.

Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu ani na bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú

Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti, ktorých

Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu, ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktorá škodu spôsobila, uplynie viac ako 30 rokov.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani škodu na zdraví.

Závažnosť nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa určuje a posudzuje na základe základného stavu a kritérií uvedených v prílohe č. 1.

Závažnosť nepriaznivých účinkov na vode podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa určuje a posudzuje podľa osobitných predpisov.38)

Základný stav sa zisťuje na základe najlepších dostupných informácií. Vychádza sa pritom najmä z dokumentácie vyhotovenej, uchovávanej alebo šírenej podľa osobitných predpisov,39) z výsledkov monitoringu, prieskumných prác, odborných posudkov a z odbornej literatúry.

Prevádzkovateľ je povinný predchádzať vzniku environmentálnej škody a bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody.

Za environmentálnu škodu zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý ju spôsobil pracovnou činnosťou podľa § 1 ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak.

Za posúdenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a vzniku environmentálnej škody zodpovedá prevádzkovateľ; v prípade pochybností môže požiadať okresný úrad alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia (ďalej len „príslušný orgán“) o konzultáciu. Podanie žiadosti o konzultáciu nezbavuje prevádzkovateľa zodpovednosti konať podľa tohto zákona.

Zodpovednosť prevádzkovateľa za environmentálnu škodu prechádza na jeho právneho nástupcu.

Ak environmentálnu škodu spôsobilo viac prevádzkovateľov, zodpovedajú za ňu v rozsahu, v akom sa na jej vzniku podieľali. Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Ak sa preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijímajú a vykonávajú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo pôvodca vzniku environmentálnej škody, na obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.40) Po vykonaní preventívnych opatrení sú tí, ktorí ich vykonali, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, do stavu zodpovedajúcemu predchádzajúcemu využívaniu nehnuteľnosti. Ak vykonaním preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody.41)

Ak prevádzkovateľ nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 1 alebo § 5 ods. 1 písm. b) a c), je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť vstup na nehnuteľnosť alebo umiestnenie technologických zariadení alebo iných technických prostriedkov na tejto nehnuteľnosti príslušnému orgánu, ktorý prijíma a vykonáva preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) alebo nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c), alebo ním poverenej osobe podľa § 4 ods. 4.

Umožniť vstup na nehnuteľnosť na účel prijatia a vykonania preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení prevádzkovateľom, príslušným orgánom alebo ním poverenou osobou sa vzťahuje aj na vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej majú byť prijaté a vykonané tieto preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia.

Ak prevádzkovateľ, vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej majú byť prijaté alebo vykonané preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, neumožní vstup na nehnuteľnosť podľa odseku 7 alebo 8, sú príslušný orgán, ním poverená osoba alebo prevádzkovateľ za účasti príslušného orgánu oprávnení voľne a kedykoľvek vstupovať na nehnuteľnosť, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov prevádzkovateľa v spolupráci s orgánom Policajného zboru.

Pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody je prevádzkovateľ povinný bezodkladne prijať a vykonať preventívne opatrenia.

Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu všetky potrebné údaje a okolnosti konkrétneho prípadu, ak sa napriek prijatým a vykonaným preventívnym opatreniam nepodarilo odstrániť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo ak sa prevádzkovateľ domnieva, že sa napriek prijatiu a vykonaniu preventívnych opatrení nepodarí odvrátiť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody. Ak je v konkrétnom prípade ohrozené aj územie iného štátu podľa § 14, prevádzkovateľ zároveň oznámi všetky potrebné údaje aj Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov ostáva nedotknutá.42)

Príslušný orgán je oprávnený

Preventívne opatrenia podľa odseku 3 písm. c) a nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c) môže príslušný orgán prijať a vykonať sám alebo prostredníctvom poverenej osoby.

Ak vznikne environmentálna škoda, prevádzkovateľ je povinný

Oznámenie podľa odseku 1 písm. a) nenahrádza oznámenie prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov.42)

Príslušný orgán je oprávnený

Cieľom nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch a vode je obnova životného prostredia do základného stavu a odstránenie závažných rizík nepriaznivých účinkov na zdravie. Tento cieľ sa dosahuje pomocou primárnej nápravy, doplnkovej nápravy a kompenzačnej nápravy.

Primeranosť možností nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, chránených biotopoch a vode sa vyhodnotí použitím najlepších dostupných technológií so zohľadnením týchto kritérií:

Cieľom nápravy environmentálnej škody na pôde je zabezpečiť odstránenie znečistenia pôdy tak, aby pôda nepredstavovala závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie.

Primárnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktorými sa dosiahne obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu alebo do takmer základného stavu (ďalej len „primárne nápravné opatrenia“).

Pri výbere primárnych nápravných opatrení sa zvažujú možnosti týchto opatrení so zreteľom na obnovu prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu prostredníctvom prirodzenej obnovy alebo prostredníctvom obnovy v čo najkratšom čase.

Ak sa zvolia primárne nápravné opatrenia, ktoré v plnom rozsahu nenavrátia poškodené chránené druhy alebo chránené biotopy, alebo vodu do základného stavu alebo ktoré ich navrátia do základného stavu pomalšie, musia sa zároveň prírodné zdroje alebo funkcie prírodných zdrojov, ku ktorých strate dôjde následkom takého rozhodnutia, vykompenzovať rozsiahlejšími doplnkovými opatreniami alebo kompenzačnými opatreniami na zabezpečenie rovnakej úrovne prírodných zdrojov alebo funkcií prírodných zdrojov, akú mali pred ich poškodením spôsobeným environmentálnou škodou. Tieto rozsiahlejšie doplnkové nápravné opatrenia alebo kompenzačné nápravné opatrenia sa určia v súlade s postupom podľa § 8 ods. 4 a § 9 ods. 4.

Doplnkovou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú vtedy, ak sa nedosiahla obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií primárnymi nápravnými opatreniami (ďalej len „doplnkové nápravné opatrenia“).

Účelom doplnkových nápravných opatrení je zabezpečiť podobnú úroveň prírodných zdrojov a ich funkcií, aká by bola zabezpečená, ak by sa poškodené miesto vrátilo do základného stavu.

Doplnkové nápravné opatrenia možno prijať a vykonať aj na inom mieste, než na akom bola spôsobená environmentálna škoda, ktoré by malo byť, ak je to možné a vhodné, geograficky spojené s miestom, na ktorom bola spôsobená environmentálna škoda. Pri určení náhradného miesta sa berú do úvahy záujmy verejnosti dotknutej environmentálnou škodou.

Pri výbere doplnkových nápravných opatrení sa zohľadní použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom sa najprv zohľadnia opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo funkcie rovnakého typu, kvality a množstva, ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení.

Kompenzačnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií, ktoré nastali odo dňa vzniku environmentálnej škody, až kým sa primárnymi nápravnými opatreniami nedosiahne obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií (ďalej len „kompenzačné nápravné opatrenia“). Kompenzačná náprava nezahŕňa finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

Dočasnými stratami sú straty spôsobené skutočnosťou, že prírodné zdroje alebo ich funkcie poškodené environmentálnou škodou nemôžu plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre iné prírodné zdroje alebo pre verejnosť dovtedy, kým primárne opatrenia alebo doplnkové opatrenia nezačnú účinkovať; nezahŕňajú finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

Účelom kompenzačných nápravných opatrení je kompenzácia dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií pred ich obnovením.

Kompenzačné nápravné opatrenia spočívajú v dodatočných zlepšeniach chránených druhov, chránených biotopov alebo vôd buď na poškodenom mieste, alebo na náhradnom mieste.

Pri výbere kompenzačných nápravných opatrení je potrebné vziať do úvahy použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom najprv je potrebné vziať do úvahy opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo ich funkcie rovnakého typu, kvality a množstva, ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení.

Environmentálna škoda na pôde sa zisťuje vykonaním analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch (ďalej len „analýza rizík“); ak vznikne environmentálna škoda na poľnohospodárskej pôde, použijú sa pri analýze rizík aj ustanovenia osobitného predpisu.43)

Za vykonanie analýzy rizík zodpovedá prevádzkovateľ; pri jej vykonaní postupuje podľa osobitného predpisu.44) Ak prevádzkovateľ nezabezpečil vykonanie analýzy rizík alebo ak koná príslušný orgán podľa § 5 ods. 3 písm. c), zabezpečí analýzu rizík príslušný orgán.

Pri analýze rizík sa berie do úvahy druh pôdy podľa § 2 ods. 1 písm. j), typ a koncentrácia škodlivých látok, prípravkov a organizmov alebo mikroorganizmov, ich rizikovosť a možnosť rozptýlenia. Spôsob využívania pôdy sa zistí podľa osobitných predpisov45) účinných v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde; ak takýto spôsob využívania pôdy nie je možné zistiť, spôsob využívania konkrétneho územia sa určuje podľa charakteru oblasti, v ktorej došlo k vzniku tejto environmentálnej škody, pričom sa do úvahy berie predpokladaný vývoj územia, na ktorom došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde.

Nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody na pôde musia zabezpečiť odstránenie znečisťujúcich látok a prípravkov, účinnú kontrolu ich množstva a zabránenie ich šíreniu alebo zníženiu ich množstva tak, aby znečistená pôda nepredstavovala žiadne závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie so zreteľom na jej súčasné alebo budúce využívanie schválené v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde. Ak sa v čase posudzovania environmentálnej škody na pôde zmení využívanie pôdy, zohľadní sa táto zmena v prijatých a vykonaných nápravných opatreniach. Pri návrhu nápravných opatrení sa zvažuje možnosť prirodzenej obnovy pôdy.

Náklady na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona znáša prevádzkovateľ s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.

Vykonaním preventívnych opatrení príslušným orgánom podľa § 4 ods. 3 písm. c) alebo nápravných opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. c) a zabezpečením analýzy rizík príslušným orgánom podľa § 10 ods. 2 nie je dotknutá povinnosť prevádzkovateľa znášať náklady na tieto opatrenia.

Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody

Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálna škoda vznikla v dôsledku

Príslušný orgán rozhodne o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) alebo nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c).

Ak je prevádzkovateľ v konkurze, náhrada nákladov podľa odseku 1 je pohľadávkou zabezpečeného veriteľa a vymáha sa v konkurznom konaní.24)

Prevádzkovateľ má podľa § 11 ods. 3 písm. a) a odseku 4 písm. c) právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, voči tretej osobe, ktorá spôsobila environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody; náhradu si uplatňuje podľa osobitného predpisu.41)

Prevádzkovateľ má podľa § 11 ods. 3 písm. b) a odseku 4 písm. d) právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, voči orgánu verejnej správy, ktorý vydal záväzný príkaz, pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti.

Orgán verejnej správy, ktorý vydal záväzný príkaz, pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti podľa odseku 4, je povinný nahradiť prevádzkovateľovi vynaložené náklady.

Prevádzkovateľ pracovnej činnosti podľa § 1 ods. 2 je povinný zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, a to nepretržite po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť formou uzatvorenia zmluvy o poistení zodpovednosti za environmentálnu škodu alebo formou zmluvného zabezpečenia vyhovujúceho spôsobu finančného krytia tejto zodpovednosti napríklad zárukou banky alebo účelovo viazaným účtom.

Výška finančného krytia musí zodpovedať výške predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť vrátane analýzy rizika a nákladov na nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody.

Prevádzkovateľ je povinný najneskôr do 100 dní od povolenia pracovnej činnosti preukázať príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jeho zmenách.

Prevádzkovateľ pracovnej činnosti je povinný preukázať príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jeho zmenách.

Ak vznikne environmentálna škoda presahujúca hranice štátov alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody presahujúca hranice štátov, pri ktorej je Slovenská republika stranou pôvodu alebo dotknutou stranou, postupuje sa primerane podľa ustanovení druhej a tretej časti zákona, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak alebo ak sa strana pôvodu a dotknutá strana nedohodnú inak.

Podľa odseku 1 sa postupuje, len ak je zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranou pôvodu a dotknutou stranou.

Ak je Slovenská republika stranou pôvodu, ministerstvo po doručení oznámenia podľa § 4 ods. 2 alebo § 5 ods. 1 písm. a) bezodkladne informuje dotknutú stranu a dohodne s ňou ďalší postup.

Ak je Slovenská republika dotknutou stranou, príslušný orgán, ktorý zistil vznik environmentálnej škody, oznámi to ministerstvu s uvedením dostupných údajov, najmä o

Ustanoveniami odsekov 3 a 4 nie je dotknutá oznamovacia povinnosť podľa osobitných predpisov.48)

Ak sa ministerstvo dozvie o vzniku environmentálnej škody z oznámenia podľa odseku 5, z oznámenia strany pôvodu alebo iným hodnoverným spôsobom, bezodkladne vstúpi do kontaktu so stranou pôvodu a o tejto environmentálnej škode informuje aj Európsku komisiu a ďalej postupuje podľa odseku 1.

ministerstvo,

okresný úrad v sídle kraja,49)

okresný úrad,49)

Slovenská inšpekcia životného prostredia.49)

Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

Ministerstvo

vykonáva štátny dozor,

rozhoduje v pochybnostiach o tom, ktorý okresný úrad je príslušným na konanie podľa tohto zákona, ak environmentálna škoda zasahuje do územia v obvode pôsobnosti dvoch alebo viacerých okresných úradov.

Okresný úrad

Pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. c) postupuje okresný úrad podľa § 6 až 10.

Prijatie a vykonanie preventívnych opatrení a nápravných opatrení podľa odseku 1 písm. g) zabezpečí okresný úrad sám alebo prostredníctvom odborne a technicky spôsobilej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa.51)

vykonáva štátny dozor,

plní úlohy podľa § 18 ods. 1 písm. b) až e) a odsekov 2 a 3, ak environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody bola výlučne spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,52)

ukladá pokuty podľa § 22.

Zriaďuje sa informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.53)

Informačný systém obsahuje informácie o

Informačný systém prevádzkuje a jeho obsah sprístupňuje ministerstvo. Ministerstvo môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.55)

Orgány verejnej správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami sú povinné na výzvu prevádzkovateľa informačného systému poskytovať mu bezplatne údaje a informácie podľa odseku 2 získané prostredníctvom verejných prostriedkov, ktorými disponujú. Tieto orgány a právnické osoby majú právo na bezplatné informácie a údaje z informačného systému, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh.

Štátnym dozorom sa zisťuje, ako prevádzkovatelia plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a rozhodnutiami vydanými na jeho základe.

Pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti v štátnej správe,56) ak ďalej nie je ustanovené inak.

Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti prevádzkovateľa, je oprávnený podľa závažnosti zistených skutočností písomne nariadiť

Zamestnanec orgánu štátnej správy vykonávajúci štátny dozor je na tento účel oprávnený v nevyhnutnom rozsahu

Prevádzkovateľ je povinný

Pokutu do 6 638,78 eura uloží príslušný orgán prevádzkovateľovi, ktorý

Pokutu do 33 193,91 eura uloží príslušný orgán prevádzkovateľovi, ktorý

Pokutu do 33 193,91 eura uloží príslušný orgán právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá prijala a vykonala preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca bezprostrednej hrozby environmentálnej škody, ak neuviedla nehnuteľnosť do pôvodného stavu alebo do stavu zodpovedajúcemu predchádzajúcemu využívaniu nehnuteľnosti podľa § 3 ods. 6.

Konanie o uložení pokuty možno začať v lehote do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do desatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pri ukladaní pokuty príslušný orgán prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia.

Príslušný orgán môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu príslušný orgán uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku sumy ustanovenej v odseku 1. Ďalšiu pokutu môže príslušný orgán uložiť prevádzkovateľovi v lehote do jedného roka odo dňa, keď mal prevádzkovateľ vykonať opatrenia na nápravu uložené v rozhodnutí o uložení pokuty.

Ak prevádzkovateľ opätovne poruší počas jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola pokuta uložená, alebo nesplní opatrenie na nápravu, uloží mu príslušný orgán ďalšiu pokutu až do dvojnásobku sumy ustanovenej v odsekoch 1 až 3.

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti.

Výnos z pokuty je príjmom Environmentálneho fondu.57)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,58) ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní58) sa nevzťahuje na postup podľa § 4 ods. 3 písm. a) a § 5 ods. 3 písm. a), § 24 a 26.

Príslušný orgán sa v konzultácii podľa § 3 ods. 3 vyjadruje najmä k tomu, či došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo či vznikla environmentálna škoda.

Príslušný orgán si podľa potreby vyžiada stanovisko dotknutého orgánu.

Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré príslušný orgán oznámi prevádzkovateľovi v lehote do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o konzultáciu.

Účastníkom konania je prevádzkovateľ.

Účastníkom konania podľa § 27 a 28 je aj

Účastníkom konania podľa § 27 je aj občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných predpisov,59) ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana životného prostredia (ďalej len „mimovládna organizácia“), ktorá podala oznámenie podľa § 26 ods. 1 a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia podľa § 26 ods. 5.

Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je alebo môže byť dotknutá environmentálnou škodou, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté, mimovládna organizácia (ďalej len „oznamovateľ“) sú oprávnené oznámiť príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

Oznámenie sa podáva v písomnej forme a obsahuje najmä

Príslušný orgán oznámenie preskúma, podľa potreby si vyžiada ďalšie údaje od oznamovateľa a stanoviská od dotknutých orgánov a požiada prevádzkovateľa o vyjadrenie k oznámeniu a k predloženým údajom a stanoviskám.

Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že nedošlo k environmentálnej škode, príslušný orgán oznámenie odloží záznamom a upovedomí o tom s uvedením dôvodov oznamovateľa.

Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že environmentálna škoda vznikla, príslušný orgán postupuje podľa § 5 ods. 3 a § 6 až 10, pričom o svojom postupe písomne upovedomí s uvedením dôvodov oznamovateľa.

Konanie o uložení povinnosti vykonať preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. b) a konanie o uložení povinnosti vykonať nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia podľa § 26.

V konaní príslušný orgán zisťuje, či došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo či vznikla environmentálna škoda a ktorý prevádzkovateľ ju spôsobil; ak ide o environmentálnu škodu uvedenú v § 1 ods. 3, zisťuje príslušný orgán aj zavinenie prevádzkovateľa. Príslušný orgán si podľa potreby vyžiada od dotknutého orgánu (§ 32 ods. 2) stanovisko.

Príslušný orgán okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní60) konanie zastaví, ak

Ak v konaní o uložení povinnosti vykonať nápravné opatrenia nie je možné pri doplnkových nápravných opatreniach alebo kompenzačných nápravných opatreniach použiť výber prístupov uprednostňujúcich ekvivalenciu prírodných zdrojov alebo ich funkcií, príslušný orgán použije alternatívne techniky oceňovania.

Pri postupe podľa odseku 4 príslušný orgán uloží povinnosť vykonať peňažné ocenenie na určenie rozsahu doplnkových nápravných opatrení a kompenzačných nápravných opatrení. Ak je možné oceniť prírodné zdroje alebo ich funkcie poškodené alebo zničené environmentálnou škodou, ale náhradné prírodné zdroje alebo ich funkcie nie je možné oceniť v primeranom čase alebo za primeranú cenu, môže príslušný orgán určiť nápravné opatrenia, ktorých náklady sa rovnajú odhadovanej peňažnej hodnote environmentálnou škodou poškodených alebo zničených prírodných zdrojov alebo ich funkcií.

Príslušný orgán ukladá povinnosť vykonať doplnkové nápravné opatrenia a kompenzačné nápravné opatrenia tak, aby tieto nápravné opatrenia zabezpečovali dodatočné prírodné zdroje alebo ich funkcie, pričom zohľadňuje čas potrebný na dosiahnutie základného stavu napríklad tak, že dlhší čas do dosiahnutia základného stavu vyváži zvýšením množstva kompenzačných nápravných opatrení.

Ak došlo k vzniku viacerých prípadov environmentálnych škôd takým spôsobom, že príslušný orgán nemôže zabezpečiť, že sa pre všetky z nich súčasne prijmú nápravné opatrenia, príslušný orgán rozhodne, ktorá environmentálna škoda sa musí napraviť ako prvá. Pri prijímaní takého rozhodnutia sa zohľadní najmä povaha, rozsah a závažnosť jednotlivých prípadov environmentálnej škody a možnosť prirodzenej obnovy, ako aj riziká pre zdravie.

Príslušný orgán v prípadoch podľa odseku 7 môže rozhodnúť, že sa neprijmú žiadne ďalšie nápravné opatrenia, ak

Návrhom na začatie konania o schválení návrhu nápravných opatrení je písomná žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c).

Žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení obsahuje popri všeobecných náležitostiach podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní61) návrh nápravných opatrení v členení na primárne opatrenia, doplnkové opatrenia a kompenzačné opatrenia podľa § 7 až 9 a analýzu rizík podľa § 10, ak vznikla environmentálna škoda na pôde.

Príslušný orgán pri rozhodovaní o schválení nápravných opatrení oboznámi o začatí konania všetkých známych účastníkov konania a dotknuté orgány a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním; zároveň ich upozorní, že svoje pripomienky a stanoviská môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne v konaní neprihliadne.

Od miestneho zisťovania alebo od ústneho pojednávania môže príslušný orgán upustiť, ak sú mu dobre známe pomery a okolnosti vzniku environmentálnej škody a zároveň žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení poskytuje dostatočný podklad na posúdenie veci.

Príslušný orgán upovedomí účastníkov konania o začatí konania najmenej sedem pracovných dní pred konaním ústneho pojednávania. Ak príslušný orgán upustí od ústneho pojednávania, určí, dokedy môžu účastníci konania a dotknuté orgány podať svoje pripomienky a stanoviská, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané pripomienky a stanoviská neprihliadne.

Pri environmentálnej škode týkajúcej sa rozsiahleho územia alebo s počtom účastníkov nad 50 príslušný orgán upovedomí účastníkov o začatí konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred začatím ústneho pojednávania; ak sa ústne pojednávanie nekoná, príslušný orgán upovedomí účastníkov najmenej 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie pripomienok a stanovísk podľa odseku 5.

Príslušný orgán upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v akej môžu uplatniť svoje pripomienky a stanoviská účastníci konania. Ak niektorý z dotknutých orgánov potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, príslušný orgán na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko, má sa za to, že s navrhovanými nápravnými opatreniami z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

Ak v konaní o schválení návrhu doplnkových nápravných opatrení alebo kompenzačných nápravných opatrení nemožno použiť výber prístupov uprednostňujúcich ekvivalenciu prírodných zdrojov alebo ich funkcií, uplatní sa postup podľa § 8 ods. 4 alebo § 9 ods. 5.

Návrhom na začatie konania o znášaní nákladov je písomná žiadosť prevádzkovateľa, ktorá popri všeobecných náležitostiach podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní61) obsahuje informácie potvrdzujúce skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo 4.

Žiadosť podľa § 11 ods. 3 môže prevádzkovateľ podať v čase bezprostrednej hrozby environmentálnej škody, a ak už environmentálna škoda vznikla, tak v lehote do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení nápravných opatrení podľa § 27 alebo o schválení návrhu nápravných opatrení podľa § 28.

Žiadosť podľa § 11 ods. 4 môže prevádzkovateľ podať v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení nápravných opatrení podľa § 27 alebo o schválení návrhu nápravných opatrení podľa § 28.

V rozhodnutí podľa § 11 ods. 3 písm. b) a odseku 4 písm. a), b) a d) príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe vrátenia prevádzkovateľom vynaložených nákladov alebo ich časti.

Návrhom na začatie konania o určení rozsahu podielu na vzniku environmentálnej škody je písomná žiadosť jedného prevádzkovateľa alebo viacerých prevádzkovateľov.

Žiadosť podľa odseku 1 popri všeobecných náležitostiach podania podľa osobitného predpisu61) obsahuje informácie o vzniku environmentálnej škody a návrh na určenie rozsahu podielu zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody prevádzkovateľov, ktorí podali žiadosť podľa odseku 1.

Podaním návrhu na začatie konania nie sú dotknuté povinnosti prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia podľa druhej časti zákona.

Ak si prevádzkovateľ neplní povinnosti podľa odseku 3, príslušný orgán postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. c) prvého bodu.

Príslušný orgán môže podľa potreby spojiť konanie o určení rozsahu podielu na vzniku environmentálnej škody s konaním o náhrade nákladov podľa § 31.

Konanie o povinnosti nahradiť náklady začína príslušný orgán z vlastného podnetu, ak konal podľa § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

Rozhodnutie o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia obsahuje popri všeobecných náležitostiach rozhodnutia:62)

Ak prevádzkovateľ alebo iná povinná osoba uvedená v rozhodnutí podľa odseku 2 neuhradí určenú náhradu nákladov v určenej lehote alebo ju uhradí len sčasti, príslušný orgán postúpi vec ministerstvu na vymáhanie.

Ministerstvo nebude vymáhať náhradu všetkých nákladov, ak by náklady na ich vymáhanie boli vyššie ako vymožiteľná suma alebo ak prevádzkovateľa nie je možné identifikovať; túto skutočnosť vyznačí v spise.

Pri vymáhaní náhrady nákladov podľa odseku 4 sa postupuje podľa osobitného predpisu.63)

Príslušný orgán nezačne konanie o náhrade nákladov po uplynutí piatich rokov odo dňa, keď boli preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijaté a vykonané, a ak nie je možné tento deň jednoznačne určiť, tak odo dňa, keď bol identifikovaný prevádzkovateľ alebo zodpovedná tretia osoba.

Ak boli príslušnému orgánu na účel financovania preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení poskytnuté finančné prostriedky Environmentálneho fondu, uhradená alebo vymožená suma náhrady nákladov je príjmom Environmentálneho fondu.

Stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, súhlas, vyjadrenie alebo iný správny úkon dotknutého orgánu uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi.64) Obsah stanoviska je pre príslušný orgán záväzný a bez zosúladenia stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.64) Vo svojom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť.

Dotknutý orgán je viazaný obsahom stanoviska, ktoré vo veci vydal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce stanovisko sa neskorším stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov.

V prípade rozporu medzi dotknutými orgánmi vyplývajúceho zo stanovísk dotknutých orgánov príslušný orgán preruší konanie; rozpor riešia orgány nadriadené dotknutým orgánom dohodou. Ak sa vzniknutý rozpor nepodarí dohodou orgánov odstrániť, rozhodne o riešení rozporu ministerstvo po jeho prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Ak účastník konania podá námietky smerujúce proti obsahu stanoviska, príslušný orgán preruší konanie a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, príslušný orgán si vyžiada potvrdenie alebo zmenu stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci príslušným orgánom.

Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom k obsahu odvolania od dotknutého orgánu predloží odvolací orgán orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu, a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá vznikla pred dňom účinnosti tohto zákona,

škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá síce vznikla po dni účinnosti tohto zákona, ale bola spôsobená konkrétnou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončená pred dňom účinnosti tohto zákona.