Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov 359/2007 účinný od 27.12.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície tzv. „odpadového balíka“, ktorý tvoria smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Návrhom zákona sa upravujú ustanovenia týkajúce sa niektorých základných definícií a pojmov ako sú napr. definícia komunálneho odpadu, definícia stavu konca odpadu či vedľajšieho produktu. Dopĺňajú sa ciele recyklácie komunálneho odpadu pre roky 2025, 2030 a 2035 a recyklácie odpadov z obalov pre roky 2025 a 2030. Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov vyhradeného výrobku a organizácie zodpovednosti výrobcov zriadiť finančnú zábezpeku na zabezpečenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V rámci návrhu zákona sa prijímajú opatrenia na zvýhodnenie výrobcov uvádzajúcich na trh recyklovateľné výrobky, ako aj opatrenia na podporu opätovného použitia odpadu, recyklácie a iných činností zhodnocovania. Upravuje sa lehota na podávanie správ ohľadom ohlasovacích povinností Slovenskej republiky voči Európskej komisii. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijímajú opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, t. j. zakazuje sa uvádzať na trh Slovenskej republiky niektoré jednorazové plastové výrobky. Zároveň sa predmetným návrhom zákona zapracujú existujúce požiadavky z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú napr. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a predchádzania vzniku. Návrhom zákona sa zároveň riešia aj ustanovenia týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva.

Návrh zákona rieši odstránenie transpozičných nedostatkov, na ktoré Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

2

Predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu a nepredpokladá vplyv na služby verejnej správy pre občana, na procesy služieb vo verejnej správe, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 1 ods. 2 písm. j)]

Ustanovenie je upravené v súlade s požiadavkou čl. 2 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Rastlinné látky z agropotravinárskeho odvetvia a potraviny iného ako živočíšneho pôvodu, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu a majú sa použiť ako krmivo pre zvieratá, majú byť v záujme zamedzenia duplicity pravidiel vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v plnom súlade s predpismi upravujúcimi krmivá, tzn. zákon o odpadoch sa nebude na tieto látky, ktoré sa majú použiť ako krmivá uplatňovať.

K čl. I bodu 2 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 15]

Legislatívno - technická úprava. Nakoľko zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo žiaduce aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15.

K čl. I bodu 3 [§ 2 ods. 4 písm. g)]

Jedná sa zosúladenie znenia písmena g) s navrhovaným znením § 97 ods. 1 písm. o) návrhu zákona.

K čl. I bodu 4 [§ 2 ods. 5]

V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad alebo nie a podpory rovnakých podmienok pre všetkých, je dôležité, aby sa prijali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že odpad, ktorý prešiel zhodnotením, sa už nebude považovať za odpad, ak spĺňa všetky podmienky stanovené v § 2 ods. 5 zákona o odpadoch. Definícia zabezpečuje transpozíciu čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. S touto definíciu bezprostredne súvisí § 14 ods. 10, v ktorom je ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom podľa § 2 ods. 5 musí následne spĺňať príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. I bodu 5 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 16]

Z dôvodu ustanovenia požiadaviek na kvalitu palív v súlade s aplikovaním stavu konca odpadu, bol doplnený/aktualizovaný predmetný odkaz o právny predpis, ktorý tieto požiadavky ustanovuje/upravuje.

K čl. I bodu 6 [§ 2 ods. 7]

Definícia je upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice a rozširuje a upresňuje okruh subjektov, u ktorých môže biologický odpad vznikať.

2

K čl. I bodu 7 [§ 2 ods. 10 a 11]

Odsekom 10 sa ustanovuje nová definícia, ktorá vymedzuje pojem „nie nebezpečný odpad“. V plnom znení preberá z rámcovej smernice čl. 3 bodu 2a. V podmienkach Slovenskej republiky už bol predmetný pojem použitý/zavedený prostredníctvom vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len „Katalóg odpadov“). Podľa § 2 Katalógu odpadov sa odpady členia na dve kategórie: a) nebezpečné odpady a b) odpady, ktoré nie sú nebezpečné (ďalej len „ostatné odpady“). Pre účely Katalógu odpadov sa pre tieto kategórie zaviedlo aj písomné označovanie, v prípade nebezpečných odpadov sú takéto odpady označené písmenom „N“ a v prípade nie nebezpečných odpadov (ostatných odpadov) sú takéto odpady označené písmenom „O“.

Odsekom 11 sa vymedzuje pojem „potravinový odpad“. V plnom znení sa preberá z čl. 3 bodu 4a. rámcovej smernice.

K čl. I bodu 8 [§ 3 ods. 2]

Definícia nakladania s odpadom je transpozíciou rámcovej smernice doplnená o slová „vrátane triedenia“, v dôsledku zabezpečenia úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 3 bod 9). Rozširuje sa definícia „nakladanie s odpadom“ o triedenie odpadov, ktoré je súčasťou zhodnocovania odpadov.

K čl. I bodu 9 [§ 3 ods. 9]

Definícia je upravená v súlade s čl. 2 písm. h) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len „smernica o skládkach odpadov“). Definíciu bolo potrebné zmeniť z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, čím bude zabezpečená úplná transpozícia tejto smernice. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Za úpravu odpadu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava.

K čl. I bodu 10[§ 3 ods. 14]

Vymedzenie pojmu materiálové zhodnocovanie sa zavádza na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Zahŕňa prípravu na opätovné použitie, recykláciu, spätné zasypávanie a iné formy zhodnocovania materiálu, akými sú opätovné spracovanie odpadov na druhotné suroviny na inžinierske účely pri výstavbe ciest a inej infraštruktúry. Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „materiálové zhodnocovanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (článok 3 bod 15a).

K čl. I bodu 11[§ 3 ods. 20]

Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „spätné zasypávanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (čl. 3 bod 17a). Vymedzenie pojmu spätné zasypávanie sa zavádza na objasnenie toho, že predstavuje každú činnosť zhodnocovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a je vhodný na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri

3

terénnych úpravách, t. j. využívanie odpadu na povrchovú úpravu terénnu. Na využitie odpadu na tento účel je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.

K čl. I bodu 12[§ 5 ods. 4 písm. c)]

Na základe skúseností z praxe vyplynula potreba doplniť definíciu mobilného zariadenia v písmene c) o „iné miesto u toho istého pôvodcu odpadu“. Predmetné doplnenie umožní plošne veľkým subjektom, u ktorých odpad vzniká realizovať zhodnocovanie/zneškodňovanie mobilným zariadením na inom mieste ako je miesto vzniku odpadu v prípade, že samotné miesto vzniku neumožňuje inštalovať mobilnú linku (priestor, výrobná hala, hluk, prach, hygiena, vplyv na okolie atď.). Z tohto dôvodu je vhodné zvoliť iné miesto nakladania s odpadom, ktoré je však vo vlastníctve toho istého pôvodcu odpadov, nachádzajúce sa v blízkosti pôvodného miesta vzniku odpadu a umožňujúce inštaláciu mobilného zariadenia.

K čl. I bodu 13[§ 6 ods. 3 písm. c)]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. Zjednotenie terminológie.

K čl. I bodu 14[§ 6 ods. 12]

S cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov uvedených v prílohe č. 3 sa v prílohe č. 4a uvádzajú príklady hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení. Je potrebné zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane hospodárskych nástrojov a iných opatrení. Takéto opatrenia by mali byť zamerané na minimalizáciu environmentálnych vplyvov odpadov z hľadiska životného cyklu. Uvedené opatrenia sú s súlade s novou prílohou 4a rámcovej smernice.

K čl. I bodu 15[§ 7 ods. 3 a 4]

Aktualizuje sa znenie odsekov v súlade s novým čl. 9 a 29 rámcovej smernice. V odseku 3 sa ustanovuje obsah Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky, ktorý má obsahovať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania týchto opatrení.

Odsekom 4 sa ustanovuje povinnosť vyhodnocovať príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré sú uvedené v prílohe 4 alebo iných príslušných opatrení, ktoré sú relevantné pre oblasť predchádzania vzniku odpadu na území Slovenskej republiky a v relevantných prípadoch (čiže v prípade, že sa takéto nástroje a opatrenia na území Slovenskej republiky uplatňujú) opis prínosu nástrojov a opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v novej prílohe 4a zákona o odpadoch, ktoré boli prevzaté z rámcovej smernice.

K čl. I bodu 16[§ 8 ods. 3 písm. a)]

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 17[§ 9 ods. 2 písm. c)]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. cb) rámcovej smernice z dôvodu potreby podrobného poznania systému zberu odpadov, ktoré je dôležité pre plánovanie ďalších aktivít

4

v odpadovom hospodárstve. Pod pojmom „materiál“ sa myslia odpady, ktoré sú zbierané spoločne alebo oddelene na jednotlivé typy materiálov, napr. systém zberu odpadov môže byť nastavený tak, že niektoré typy v rámci druhov odpadov napr. hliník, je zbieraný spoločne s inými odpadmi (plasty), resp. iné typy v rámci druhov odpadov napr. PET sú zbierané samostatne od iných typov plastov. V súlade s týmto ustanovením je potrebné preto uviesť podrobný opis existujúceho systému zberu odpadov a územného pokrytia.

K čl. I bodu 18[§ 9 ods. 2 písm. k]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. c) rámcovej smernice z dôvodu potrieb nastavenia reálnych financií na dobudovanie tejto infraštruktúry.

K čl. I bodu 19[§ 9 ods. 2 písm. q) až s)]

Ustanovenie sa dopĺňa v súlade s článkom 28 odsek 3 písm. ca), f) a g) rámcovej smernice z dôvodu potreby nastaviť také opatrenia, aby odpad vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie, najmä komunálny odpad nebol prijímaný na skládky odpadov za účelom skládkovania. Boj proti znečisteniu odpadom by mal byť spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Spotrebitelia by sa mali nabádať k zmene správania aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti, pričom výrobcovia by mali presadzovať udržateľné používanie svojich výrobkov a vhodné nakladanie s nimi po skončení ich životnosti. Zároveň je dôležité nastaviť vhodné ukazovatele a ciele pre programy odpadového hospodárstva. Ide predovšetkým o ukazovatele vo vzťahu k množstvu vzniknutého odpadu a jeho spracovaniu a ku komunálnemu odpadu, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

K čl. I bodu 20[§ 9 ods. 3]

Legislatívno - technická úprava v nadväznosti na zmeny v odseku 2.

K čl. I bodu 21 [§ 9 ods. 11]

Pre ministerstvo sa ustanovuje možnosť zlúčenia dvoch strategických dokumentov odpadového hospodárstva Slovenskej republiky začlením Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky do Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 rámcovej smernice. Opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania opatrení musia byť v dokumente jednoznačne určené.

K čl. I bodu 22[§ 10]

Predmetným ustanovením sa ruší POH obcí bez náhrady. K vypusteniu predmetnej povinnosti sa pristúpilo hlavne z dôvodu, že nie všetky obce majú v súčasnosti povinnosť vypracovávať POH obcí, a aj tie obce, ktoré túto povinnosť majú ho vypracovávajú len z dôvodu, že im môže byť udelená sankcia za nevypracovanie POH. Avšak POH by mal byť dokument, ktorý má obciam napomáhať pri zlepšovaní odpadového hospodárstva v obci. Obce však vypracovanie tohto dokumentu takto nevnímajú a stáva sa, že ide len o administratívnu záťaž týchto obcí. Súčasne platné POH obcí zostávajú v platnosti kým neuplynie doba, na ktorú boli vypracované.

K čl. I bodu 23[§ 12 ods. 6]

Nové znenie odseku 6 umožňuje fyzickej osobe – nepodnikateľovi nakladať, či inak zaobchádzať nielen s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých stavieb, ale aj so stavebným odpadom z drobných stavieb, ktoré sú

5

zadefinované v § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Bolo však potrebné doplniť právny rámec povinností nakladania, resp. zaobchádzania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb. Fyzická osoba je povinná odovzdať tento odpad len osobe oprávnenej nakladať s takýmto odpadom.

K čl. I bodu 24[§ 13 písm. e)]

Doplnenie zákazu zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou, okrem inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná a odpadov, u ktorých by takáto úprava neprospela k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia bolo potrebné z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, [čl. 6 písm. a) smernice o skládkach odpadov]. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Tento bod nadobudne účinnosť 1.1.2021.

K čl. I bodu 25[§ 13 písm. g)]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. Účelom zákazov v druhom a treťom bode je snaha eliminovať nekontrolovateľné spaľovanie odpadu na voľnej ploche, zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad a komunálny odpad je možné len v súlade so zákonom a udeleným súhlasom. Nejedná sa o zavedenie nových zákazov.

K čl. I bodu 26[§ 14 ods. 2]

V súvislosti so zmenou ustanovenia v § 12 ods. 6, v rámci ktorej bol doplnený právny rámec povinností nakladania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb uskutočňovaných fyzickou osobou, bolo potrebné doplniť túto skutočnosť aj do ustanovenia pojednávajúceho o povinnostiach držiteľa odpadu.

6

K čl. I bodu 27[§ 14 ods. 5]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zosúladením s predpismi platnými na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia.

K čl. I bodu 28[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 27]

V poznámke pod čiarou bola citácia zrušeného zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradená citáciou nového zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 29[§ 14 ods. 10]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 6 ods. 5). Jedná sa o stanovenie podmienok používania, resp. umiestňovania na trh materiálu, ktorý dosiahol stav konca odpadu. Takýto materiál musí spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.

K čl. I bodu 30[§ 15 ods. 14]

Uvedená úprava nadväzuje na doplnenie nového odseku 19 zmyslom ktorého je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal policajný zbor na základe iného podnetu napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 31[§ 15 ods. 14 písm. c)]

Doplnenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že v praxi sa vyskytovali prípady kedy držiteľ, prípadne vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti prejavili záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. V súvislosti so zabezpečením takéhoto konania zo strany vymenovaných subjektov v súlade so zákonom o odpadoch sa zavádza v predmetnom ustanovení možnosť podpory tohto konania, ak oň prejavia záujem. V danom prípade je potrebná vzájomná súčinnosť a spolupráca s orgánmi policajného zboru. Zároveň sa ustanovuje, že zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade komunálnych a drobných stavebných odpadov sa musí uskutočniť výlučne prostredníctvom osoby , ktorá ma na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 81 ods. 13 alebo prostredníctvom obce, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama. V prípade iných ako komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov sa zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu vykoná prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi. Samotné odstránenie odpadu sa uskutoční na náklady subjektu, ktorý o takéto konanie prejavil záujem a v súlade s rozhodnutím orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorom sa určí primeraná lehota, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia.

K čl. I bodu 32[§ 15 ods. 16]

V súvislosti s možnosťou hradiť finančné náklady za odstránenie nezákonne uloženého odpadu prostredníctvom Environmentálneho fondu, sa ustanovuje, že prípade zistenia osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad sa nahradené finančné náklady opätovne stanú príjmom Environmentálneho fondu.

7

K čl. I bodu 33[§ 15 ods. 19]

Zmyslom doplnenia odseku 19 je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal orgán Policajného zboru na základe iného podnetu, napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 34[§ 16 ods. 2 písm. b)]

Upravuje sa povinnosť nahlasovať vyzbierané resp. vykúpené množstvá tej obci, v ktorej majú fyzické osoby, ktoré odpad priviezli na výkup, trvalý pobyt. Je to potrebné z dôvodu transparentnejšieho a presnejšieho výpočtu úrovne vytriedenia komunálneho odpadu obcou (väzba na zákon o poplatkoch za uloženie odpadu).

K čl. I bodu 35[§ 16 ods. 4 písm. b)]

Ten, kto vykonáva výkup, obdobne, ako je to pri použitých batériách a akumulátoroch, by mal nahlasovať koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov požadované údaje a informácie, len ak nemá uzatvorenú zmluvu s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) pre elektrozariadenia.

K čl. I bodu 36[§ 16 ods. 10]

V súvislosti s vykazovaním miesta pôvodu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a ich množstvo podľa § 57 ods. 1 a § 75 ods. 1 a v nadväznosti na výpočet úrovne vytriedenia komunálnych odpadov podľa zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z. za účelom zabezpečenia preukázania reálneho množstva vyzbieraných komunálnych odpadov v obci sa zavádza povinnosť zabezpečenia vybavenia vozidla vážiacim systémom a ohlasovania získaných údajov.

K čl. I bodu 37[§ 16a]

Zavádza sa nové ustanovenie, ktoré presnejšie definuje vykonávanie školských zberov. V rámci školských zariadení je bežne zaužívané, že samotné zariadenia vykonávajú zber hlavne papiera, ale aj plastových viečok od nápojov, hliníkových viečok, plechoviek, tetrapakov a pod. Takto vyzbierané množstvá sa často krát nedostali do evidencie nakladania s odpadmi obcí. Takto vyzbierané množstvo odpadov si obec zaráta do miery vytriedenia a organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly do cieľa zberu. Školské zariadenie vykonávanie takéhoto zberu musí štvrťročne oznamovať obci a OZV množstvo a druh odpadu, ktorý sa vyzbieral. Týmto sa má zabezpečiť minimálne informovanosť obce o vykonávanom zbere, keďže ide o triedené zložky komunálnych odpadov. Školské zariadenie však nemusí požiadať o vydanie súhlasu na zber odpadov podľa § 97 a taktiež nemusí mať registráciu podľa § 98.

K čl. I bodu 38[§ 17 ods. 1 písm. m)]

Ustanovenie je upravené v súlade s čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

8

K čl. I bodu 39[§ 17 ods. 2]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 40[§ 21 ods. 3 písm. i)]

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy sa sústreďujú na účte vedenom v Štátnej pokladnici (§ 24 ods.4 ), z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti predkladal príslušnému orgánu výpis z osobného účtu, na ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva.

K čl. I bodu 41[§ 24 ods. 4]

Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je prevádzkovateľ skládky povinný odvádzať prostriedky účelovej finančnej rezervy ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho rok. Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných účtoch Štátnej pokladnici. Nakoľko ministerstvo zriadilo pre tento účel len jeden osobitný účet v Štátnej pokladnici, bolo potrebné upraviť ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o odpadoch v súlade so skutkovým stavom. Pravidlá k účtu v štátnej pokladnici sú definované zákonom č. 291/2002 Z. z o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Majiteľom predmetného účtu v zmysle citovaného zákona je ministerstvo.

K čl. I bodu 42[§ 25 ods. 6]

Úprava súvisí so zavedením pojmu „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ v § 2 ods. 10.

K čl. I bodu 43[§ 27 ods. 6]

Ide o doplnenie povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku (výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov) zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a podľa § 27 ods. 4 písm. l) medzi vyhradené povinnosti.

K čl. I bodu 44[§ 27 ods. 7 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu. Uvedené písmeno e) nekorešponduje s úvodnou vetou odseku 7. Na výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý plní ustanovené povinnosti v osobitnom režime, sa podľa úvodnej vety vzťahuje povinnosť podľa písmena g), nie podľa písmena e).

K čl. I bodu 45[§ 28 ods. 4 písm. k)]

Ustanovenie sa dopĺňa o informácie o spätnom zbere elektroodpadu v súvislosti s nesprávnou transpozíciou, na ktorú Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

V súčasnosti Slovenská republika nemá presné informácie o tom, koľko elektroodpadu sa vyzbiera prostredníctvom spätného zberu, tieto informácie by mali pomôcť vyhodnotiť, ktoré typy zberu sú najefektívnejšie.

K čl. I bodu 46[§ 28 ods. 4 písm. af) až ah)]

K písm. af) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. d) rámcovej smernice.

9

K písm. ag) uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak OZV ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K písm. ah) uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní výrobkov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov. Ustanovenie je transpozíciou čl. 8a ods. 4 písm. b) rámcovej smernice.

K čl. I bodu 47[§ 28 ods. 9 písm. f)]

OZV zasiela ministerstvu každoročne správu o činnosti. V rámci tejto správy sa uvádzajú aj informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, avšak náklady sú uvádzané sumárne. Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV má slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú podkladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú dopad na triedený zber komunálnych odpadov.

K čl. I bodu 48[§ 28 ods. 9 písm. j) a k)]

OZV sú zriadené s cieľom združovania výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí svojimi finančnými príspevkami zabezpečujú riadne fungovanie systému nakladania s odpadmi. Vzhľadom na uvedené je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia mali čo najväčší prehľad o spôsobe zabezpečovania riadneho fungovania systému nakladania s odpadmi a aj o tom, za akých podmienok boli vyberaní zmluvní partneri OZV, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber, spracovanie, či iné nakladanie s odpadom. Ustanovením sa zabezpečuje transpozícia rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e) bod i)].

K čl. I bodu 49[§ 28 ods. 10]

Ustanovenie zabezpečuje úplnú transpozíciu rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e)].

K čl. I bodu 50[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 59]

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zrušenie zákona o ochrane osobných údajov.

K čl. I bodu 51[§ 28 ods. 12 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednotenia formulácie s § 31 ods. 17 písm. d)

K čl. I bodu 52[§ 29 ods. písm. o)]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak tzv. individualista, t. j. výrobca, ktorý si plní svoje vyhradené povinnosti individuálne na základe udelenej a platnej autorizácie ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K čl. I bodu 53[§ 30]

Vzhľadom na to, že od 01.01.2021 je ustanovená povinnosť elektronickej komunikácie za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy, sa upravuje § 30 zákona o odpadoch, ktorý ustanovuje, že žiadateľ o zápis a výmaz do a z Registra vyhradeného výrobku je povinný postupovať prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva.

10

K čl. I bodu 54[§ 31. ods. 8 písm. l)]

Z dôvodu transpozície čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice sa zavádza pre KC povinnosť vytvoriť finančnú garanciu a zároveň spôsob jej vytvorenia je potrebné ustanoviť ako jednu z povinných náležitostí zakladajúcej zmluvy, keďže sa jedná o nakladania s finančnými prostriedkami členov KC. Zároveň tak majú kontrolné orgány (MŽP SR a SIŽP) možnosť skontrolovať či si KC plní povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 55[§ 31 ods. 11 písm. l)]

Súčasťou správy, ktorú štvrťročne vypracováva KC a predkladá kontrolnému orgánu, ako i zverejňuje na svojom webovom sídle, bude aj informácia o vytvorenej finančnej garancii, tým sa zabezpečí aby bol systém transparentnejší a prehľadnejší aj pre verejnosť.

K čl. I bodu 56[§ 31 ods. 11 písm. p) až s)]

K písm. p) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice.

K písm. q) zavádza sa povinnosť vytvorenia finančnej garancie pre KC, čím sa zabezpečí transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice a zabezpečí sa aby organizácie zastupujúce výrobcov ako i individualisti mali vytvorený rezervný fond v prípade potreby zabezpečenia funkčného systému nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K písm. r) keďže KC si podrobnosti týkajúce sa finančnej garancie upravuje samo je potrebné prípadne zmeny nahlasovalo ministerstvom poverenej osobe, v tomto prípade Slovenskej agentúre životného prostredia.

K písm. s) zabezpečuje sa transpozícia čl. 8a ods. 6 rámcovej smernice, t. j. KC zabezpečí dialóg medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov vrátane výrobcov, distribútorov, miestnych orgánov, spracovateľov, či zberových spoločností. Zákonom sa ustanovuje min. jeden krát do roka, avšak KC môže takýto dialóg zabezpečovať podľa potreby aj niekoľko krát do roka.

K čl. I bodu 57[§ 31 ods. 17 písm. d)]

Rozširuje sa už v súčasnosti platné ustanovenie o kontrolnom orgáne KC, čím sa zabezpečuje transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice. Kontrolný orgán KC sa rozširuje o zástupcov štátu, ktorí budú mať po novom nadpolovičnú väčšinu a zároveň o zástupcu zberovej spoločnosti resp. združenia zberových spoločností, týmto krokom sa zabezpečí nezávislosť koordinačných centier.

K čl. I bodu 58[§ 31a]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c).

K ods. 1 - finančná garancia bude slúžiť na zabezpečenie záväzkov, napr. nezabezpečený odvoz odpadu, členov a zakladateľov KC a zároveň aj subjektov, ktoré ešte nemajú uzatvorenú zmluvu s KC. Týmto krokom sa zabezpečí, aby KC nerobilo zbytočné prieťahy s uzatvorením zmluvy s novo autorizovanými subjektami.

K ods. 2 - stanovuje sa povinnosť pre KC zabezpečiť, aby všetky subjekty s ktorými ma uzatvorenú zmluvu sa podieľali na vytvorení finančnej garancie, a zároveň v príslušných ustanovenia týkajúcich sa OZV a individualistov sa ustanovila pre nich povinnosť pre nich

11

podieľať sa na vytvorení finančnej garancie. Týmto krokom sa má zabezpečiť, aby nenastali prieťahy pri vytváraní finančnej garancie.

K ods. 3 - zákon ustanovuje min. výšku príspevkov povinných subjektov pre tvorbu finančnej garancie v závislosti od ich celkových nákladov vynaložených na plnenie vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku. KC si môže stanoviť aj odlišné výšky príspevkov ak to uzná za vhodne.

K ods. 4 - pre subjekt, ktorý v predchádzajúcom roku nemal náklady z dôvodu, že nemal oprávnenie na činnosť (t. j. nemal ešte udelenú autorizáciu podľa zákona o odpadoch) sa stanovuje pevná suma (75 tis. € za rok). Zároveň sa týmto opatrením má predísť k špekulatívnemu konaniu zo strany tých, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie na plnenie vyhradených povinností.

K ods. 5 - KC finančnú garanciu zabezpečuje v príslušnej výške každoročne k 31.3. t. j. v prípade ak v jednom roku KC použije financie z finančnej garancie, v ďalšom roku je povinné doplniť financie v potrebnej výške, tak aby boli splnené zákonom stanovené podmienky.

K ods. 6 - samotný mechanizmus vytvorenia, použitia, uvoľnenia, zániku finančnej garancie sa ponecháva na rozhodnutí KC, zákonom sa ustanovuje len základný rámec, keďže každý vyhradený prúd môže mať svoje osobitosti.

K ods. 7 - zakazuje sa použiť finančnú garanciu na úhradu uložených sankcií zakladateľom, členom či samotnému KC a to za poručenie akéhokoľvek právneho predpisu, nie len za porušenie zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 59[§ 32 ods. 5]

Ustanovenie bolo doplnené z dôvodu neúplnej transpozície definície podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Pod elektrozariadeniami, ktoré na svoju „riadnu“ činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole si môžeme predstaviť elektrozariadenia, ktorých správna funkcia závisí na elektrickom prúde alebo elektromagnetickom poli.

K čl. I bodu 60[§34 ods. 6]

Úprava § 34 ods. 6 zákona o odpadoch súvisí so zmenou kategórií elektrozariadení z pôvodných desiatich kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť I. zákona o odpadoch platnými do 14. augusta 2018, na nových 6 kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť. II zákona o odpadoch platnými od 15. augusta 2018.

K čl. I bodu 61[§ 44 ods. 8 písm. v)]

Uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní batérií a akumulátorov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. Tretia osoba je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov.

K čl. I bodu 62[§ 52 ods. 7]

Spresnenie definície „opakovane použiteľného obalu“ v súlade s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „ smernica o obaloch“).

K čl. I bodu 63[(§ 52 ods. 28]

Vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi doslovne prebrané znenie definície spôsobovalo zneužívanie hygienických dôvodov na nesprávne a teda aj nadmerné poskytovanie veľmi

12

ľahkých plastových tašiek aj na iné výrobky ako potraviny, napr. na textilné výrobky a pod., definícia bola upravená v súlade so znením preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov tak, aby bola definícia jednoznačnejšia.

K čl. I bodu 64[§ 52 ods. 29 až 33]

Odseky (29) a (30) zavádzajú definície výrobkov, ktorých uvádzanie na trh Slovenskej republiky bude obmedzené, resp. zakázané.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 3 bod 1.e smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 1 ods. 2 písm. c) bod 2b. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018.

Odsekom (33) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. čl. 3 bod 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá umožňuje uzatvoriť „dobrovoľnú dohodu“ medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva za účelom znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie.

K čl. I bodu 65[§ 53a]

V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky sú spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, sú uvedené v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2021.

K čl. I bodu 66[§ 54 ods. 5]

V záujme ochrany životného prostredia je potrebné čoraz viac obmedzovať nadmerné používanie plastových výrobkov. Ministerstvo zákonom č. 90/2017 Z. z. ustanovilo povinnosť spoplatniť ľahké plastové tašky a ďalším krokom ministerstva je uloženie povinnosti spoplatnenia všetkých plastových tašiek bez rozdielu s určením minimálnej ceny za plastovú tašku (okrem veľmi ľahkých plastových tašiek, ktoré slúžia ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami). Do popredia by sa mali dostávať opakovane použiteľné obaly, keďže výrobcovia majú povinnosť ako alternatívu k uvedeným plastovým taškám poskytovať aj iné druhy tašiek.

Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025.

K čl. I bodu 67[§ 59 ods. 4 písm. a)]

Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV má slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú pokladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú vplyv na triedený zber komunálnych odpadov.

13

K čl. I bodu 68[§ 61 ods. 1 písm. k)]

V § 65 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je spracovateľovi starých vozidiel ustanovená povinnosť „uzatvoriť zmluvu s každým výrobcom, ktorý o to požiada“, však uvedená povinnosť musí byť určená predovšetkým aj výrobcovi vozidiel. Z uvedeného dôvodu bola táto povinnosť doplnená do § 61.

K čl. I bodu 69[§ 64 ods. 2 písm. g)]

V uvedenom ustanovení absentovala lehota, v rámci ktorej má osoba oprávnená na zber starých vozidiel povinnosť zaslať údaje. Za najvhodnejšie sa javí uložiť túto povinnosť bezodkladne a povinnosť doručenia osvedčenia do 30 dní.

K čl. I bodu 70[§ 70 písm. h)]

Doplnenie povinnosti pre výrobcu pneumatík za účelom, aby distribútor pneumatík, ktorý je povinný vykonávať spätný zber mal zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbieral.

K čl. I bodu 71[§ 71 ods. 1]

Predchádzajúce znenie mohlo mylne navádzať na to, že nie každý distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber pneumatík a s tým spojené povinnosti od konečného používateľa, ale len ten ktorý má uzatvorenú zmluvu s výrobcom. Vzhľadom na to, že výrobca má zo zákona o odpadoch povinnosť zabezpečiť minimálne jedno miesto v okrese spätným zberom na základe písomnej zmluvy s distribútorom pneumatík, mohla by nastať situácia, že distribútor, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu sa vyhne povinnosti spätného zberu od konečného používateľa. Cieľom zákona o odpadoch bolo predísť voľne pohodeným odpadovým pneumatikám v prírode, keďže tie sa často vyskytujú aj na tzv. čiernych skládkach, a to tým, že sa vytvorí čo najväčšia sieť miest, kde ich môže konečný používateľ odovzdať.

K čl. I bodu 72[§ 71 ods. 1 písm. g)

Ide o doplnenie povinnosti pre distribútora pneumatík mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom pneumatík. Distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber a má mať zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbiera.

K čl. I bodu 73[§ 73a]

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019–2025 ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky sú spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, sú vymenované v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2021.

K čl. I bodu 74[§ 76 ods. 4 písm. a)]

14

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Cieľom predmetného ustanovenia je predovšetkým zabezpečiť, aby sa odpadové oleje nezmiešavali, bližšie sa špecifikujú podmienky zákazu, pričom sa kladie dôraz na regeneráciu odpadových olejov.

K čl. I bodu 75[§ 76 ods. 6]

Ide o zosúladenie s čl. 21 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice. Oddelený zber odpadových olejov sa neuplatní ak oddelený zber s ohľadom na najlepšie postupy nie je technicky uskutočniteľný. Jedná sa o situácie, keď pôvodca odpadových olejov nie je schopný pri ich odoberaní zabezpečiť ich separátny odber, napr. zo špecializovaných zariadení, ktoré po technickej stránke neumožňujú separátne odobranie odpadových olejov.

K čl. I bodu 76[§ 76 ods. 7]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Oproti predchádzajúcemu zneniu sa povinnosť držiteľa odpadových olejov dopĺňa o rozšírenie zabezpečenia nakladania s odpadovými olejmi, a to konkrétne o „iné recyklačné činnosti, ktorými dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou“.

K čl. I bodu 77[§ 79 ods. 17]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2019 z ... o perzistentných organických látkach (prepracované znenie), v ktorom sa stanovuje termín ukončenia prevádzky malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly najneskôr 31. decembra 2025 a transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10. Dopĺňajú sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré sú smernicou povolené a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2, písm. f), je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods.7.

K čl. I bodu 78[§ 79 ods. 20]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10. Dopĺňajú sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré sú smernicou povolené a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2, písm. f), je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods.7.

15

K čl. I bodu 79[§ 80 ods. 1]

Nové znenie § 80 ods. 1 je zabezpečením úplnej transpozície čl. 3 rámcovej smernice. V záujme toho, aby sa v rámci Európskej únie vychádzalo zo spoľahlivých a porovnateľných údajov je potrebné zosúladiť definíciu „komunálneho odpadu“, ktorú na štatistické účely používajú Eurostat a OECD. Za komunálny odpad z iných zdrojov sa považuje odpad napríklad z maloobchodného predaja, administratívy, ubytovania, zdravotníckych služieb, stravovania a ďalších služieb a činností, ktorý má podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností. Okrem iného sa sem zahŕňa aj odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad, obsah smetných kontajnerov okrem materiálov ako sú piesok, kameň, bahno a prach. Za komunálny odpad sa považuje odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým do kapitoly 15 01 a kapitoly 20 Katalógu odpadov, okrem kódov 20 02 02, 20 03 04 a 20 03 06. Vymedzenie pojmu komunálny odpad sa zavádza aj na účely určenia rozsahu uplatňovania cieľov prípravy na opätovné použitie a recyklácie a pravidiel ich výpočtu.

K čl. I bodu 80[§ 80 ods. 4]

Z definície „zmesový komunálny odpad“ sa vypúšťa slovo „komunálny“, nakoľko následne je definované, že „zmesový odpad“ je vytriedený „komunálny....“. V uvedenom prípade sa jedná o legislatívno-technickú zmenu.

K čl. I bodu 81[(§ 80 ods. 10]

Z dôvodu potreby realizovania výpočtu plnenia cieľov stanovených v čl. 11 ods. 2 rámcovej smernice, bolo potrebné zadefinovať pojem odpad z domácnosti, ktorý je jednou z podmnožín komunálneho odpadu. V praxi sa často stáva, že u právnických osôb, resp. fyzických osôb podnikateľov, vzniká odpad, ktorý má rovnaký charakter a zloženie ako odpad vznikajúci u občanov, nejedná sa však o odpad z domácnosti, čo je potrebné pre účely štatistického zisťovania, medzinárodného výkazníctva ako aj určenia zodpovednosti za ďalšie nakladanie s odpadom jednoznačnejšie rozlíšiť.

K čl. I bodu 82[§ 80 ods. 11]

Doplnením nového odseku 11 sa zabezpečuje úplná transpozícia čl. 3 rámcovej smernice. Odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, septikov a kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, starých vozidiel alebo stavebných odpadov a odpadu z demolácií sa nepovažuje za komunálny odpad. Zároveň pod komunálny odpad nespadá odpad z veľkých obchodných a priemyselných subjektov, ktorý nemá charakter odpadu z domácnosti.

K čl. I bodu 83[§ 81 ods. 1 a 2]

Predmetné ustanovenie upravuje, za ktoré komunálne odpady vyprodukované na území obce zodpovedá obec a za ktoré komunálne odpady ako pôvodca odpadu zodpovedá fyzická osoba -podnikateľ a právnická osoba. Pod oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV spadá napr. nábytok (objemný odpad) alebo odpad zo zelene (odpad zo záhrad a parkov).

V súvislosti so zavedením novej definície „odpad z domácností“ ako aj úpravy definície „komunálneho odpadu“ sa ustanovuje, ktoré odpady sa zaraďujú do skupiny 20. V prípade drobného stavebného odpadu, ide o odpad, ktorý síce nie je zahrnutý pod definíciu

16

komunálneho odpadu, avšak podľa § 81 ods. 1 za nakladanie s drobným stavebným odpadom zodpovedá obec, zároveň je možné tento odpad zaradiť podľa Katalógu odpadov zaradiť do skupiny 20, t. j. pod katalógové číslo 20 03 08.

K čl. I bodu 84[(§ 81 ods. 7 písm. c)]

Vzhľadom na skutočnosť, že vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z. ustanovuje požiadavky pre štandardy zberu aj pre triedený zber odpadov uvedených v § 81 ods. 7 písm. b) body 1. a 3. zákona, bolo potrebné upraviť formuláciu tak, aby zo strany obce bolo zabezpečené zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov. Ciele zberu ustanovené v prílohe č. 3a má predovšetkým plniť výrobca prostredníctvom OZV. Zároveň sa viacvrstvové kombinované materiály sa nahrádzajú pojmom kompozitné v súlade s § 52 ods. 29 a transpozíciou smernice o obaloch.

K čl. I bodu 85[§ 81 ods. 7 úvodná veta]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 86[§ 81 ods. 7 písm. h)]

Ustanovenie sa dopĺňa s cieľom podpory praktického uplatňovania a zavádzania princípov predchádzania vzniku odpadu na miestnej úrovni. Na webovom sídle ministerstva budú zverejnené príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a na podporu opätovného používania výrobkov na miestnej úrovni, ktoré budú môcť obce využiť pri plánovaní uvedených opatrení. Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 a v nadväznosti na čl. 29 rámcovej smernice.

K čl. I bodu 87[§ 81 ods. 9]

V § 81 ods. 1 je ustanovené, že právnická osoba resp. fyzická osoba-podnikateľ ako pôvodca odpadu je zodpovedná za nakladanie s oddelene vyzbieraným odpadom z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV, ako aj za nakladanie s elektroodpadom a použitými batériami a akumulátormi. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné upraviť ustanovenie odseku 9, kde sa ustanovujú povinnosti pre pôvodcu komunálnych odpadov.

K čl. I bodu 88[§ 81 ods. 21 písm. a), b) a c)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 89[§ 81 ods. 21 písm. a), b) a c)]

Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. V súčasnosti je začaté konanie voči SR z dôvodu umiestňovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky odpadov. Keďže nemáme v SR vybudovanú dostatočnú sieť zariadení na úpravu zmesového komunálneho odpadu a následné stabilizovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu získaného zo zmesového komunálneho odpadu, keďže iba tento druh biologicky rozložiteľného odpadu sa v súčasnosti môže legálne nachádzať v zmesovom komunálnom odpade, je potrebné tieto výnimky upraviť a výnimku v písmene d) zrušiť s účinnosťou od 1.1.2021. Vzhľadom na uvedené je vypustenie ustanovenia, ktoré v súčasnosti umožňuje obciam uplatniť si výnimku z povinnosti zavedenia a zabezpečovania vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a umiestňovanie biologicky rozložiteľných

17

kuchynských odpadov do nádob na zmesový komunálny odpad, potrebné aj vzhľadom na to, že prevažujúcim spôsobom zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu v Slovenskej republike je skládkovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené a čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice bola urobená aj úprava písmena b) v tomto paragrafe s účinnosťou od 1.1.2021.

K čl. I bodu 90[§ 81 ods. 21]

Zrušenie výnimiek v písmene a) a c) tohto paragrafu s účinnosťou od 1.1.2023 súvisí s čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice, podľa ktorého je potrebné zabezpečiť, aby sa biologický odpad buď triedil alebo recykloval pri zdroji alebo sa zbieral oddelene a nezmiešaval sa s inými druhmi odpadu. Taktiež oddelený zber biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné zabezpečiť s cieľom umožniť vysokú kvalitu recyklácie a podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín.

Zároveň podľa Správy včasného varovania pre Slovensko zo dňa 24.09.2018 (Správa včasného varovania pre Slovensko o vykonávaní právnych predpisov EÚ o odpade vrátane správy včasného varovania pre členské štáty, v ktorých hrozí nesplnenie cieľa v roku 2020 pripravovať komunálny odpad na opätovné použitie/recykláciu sa uvádza ako jeden z možných krokov na zlepšenie pre biologicky rozložiteľný odpad - zrušenie všetkých výnimiek zakotvených v zákone, pokiaľ ide o požiadavku triediť kuchynský odpad.

K čl. I bodu 91[§ 81 ods. 25]

Ide o legislatívnu úpravu, nakoľko OZV pre obaly uzatvára zmluvu s obcou podľa § 59 ods. 2. Povinnosťou obce nahlasovať OZV pre obaly, s ktorou má táto obec uzatvorenú zmluvu, produkciu zmesového komunálneho odpadu a produkciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je umožnené OZV pre obaly, aby si kontrolne vypočítavala cieľ zberu, ktorý jej vypočíta ministerstvo pre príslušné obdobie. Nahlasovanie uvedených údajov môže poslúžiť napríklad na účel nastavenia potrebného množstva zberných nádob a frekvencie zberu potrebných na splnenie cieľa zberu. Zároveň je obec povinná predmetné údaje súčasne nahlásiť aj ministerstvu.

K čl. I bodu 92[§ 81 ods. 26]

Nakoľko vojenský obvod nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku, ale je v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, bolo potrebné doplniť ustanovenia zákona o odpadoch o túto skutočnosť a zároveň ustanoviť, že úlohy a povinnosti obce podľa zákona o odpadoch primerane plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K čl. I bodu 93[§ 82 ods. 1]

V uvedenom prípade sa jedná o legislatívno-technickú zmenu. Podľa § 82 ods. 2 môže odovzdať komunálny odpad na zberný dvor aj iná osoba ako je osoba uvedená v odseku 1. Z uvedeného vyplýva, že na zbernom dvore môžu odovzdať oddelené zložky komunálneho odpadu aj fyzické osoby, ktoré nie sú v predmetnej obci poplatníkom, ako aj právnické osoby resp. fyzické osoby – podnikatelia, a to v prípade ak to kapacitné možnosti daného zberného dvora umožňujú. Prevádzkovateľ zberného dvora môže odobrať oddelene zbierané zložky komunálnych odpadov od týchto vyššie uvedených osôb odplatne.

K čl. I bodu 94[§ 82 ods. 2]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu definície komunálneho odpadu a určenia zodpovednosti za nakladanie s ním.

18

K čl. I bodu 95[ § 82 ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technické precizovanie textu. Z dôvodu absencie lehôt oznamovania údajov o množstvách vyzbieraných odpadov na zbernom dvore, sa dopĺňa odkaz na vykonávací predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti.

K čl. I bodu 96[§ 83 ods. 2]

Prevádzkovateľovi kuchyne je zakázané ukladať biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad do nádob určených na zber zmesového komunálneho odpadu, resp. používať drviče na tento odpad napojené na verejnú kanalizáciu (uvedené je možné len, ak vlastník verejnej kanalizácie súhlasí s tým, aby prevádzkovateľ kuchyne používal drvič). Prevádzkovateľ kuchyne je povinný tento odpad ukladať do nádob na to určených a zabezpečiť ďalšie nakladanie s týmto odpadom cez spoločnosti, ktoré majú na uvedenú činnosť oprávnenie. Zároveň si prevádzkovateľ kuchyne vedie evidenciu o množstve vzniknutého biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu a údaje z evidencie ohlasuje do 28. februára nasledujúceho roka na príslušný okresný úrad podľa miesta prevádzkarne.

K čl. I bodu 97[§ 88a ods. 5]

Ustanovuje sa, že aj v prípade porušenia povinnosti podľa odseku 4 ide o nezákonnú prepravu.

K čl. I bodu 98[§ 90 ods. 3 písm. a)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K čl. I bodu 99[§ 90 ods. 3 písm. b)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravuje aj pre tretiu osobu.

K čl. I bodu 100[§ 90 ods. 4 písm. d)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravuje aj pre tzv. individualistov, teda ak ide o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcu vyhradeného výrobku.

K čl. I bodu 101[§ 90 ods. 5]

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) pre prípady, kedy sa bezúhonnosť preukazuje pre fyzické osoby – cudzincov.