Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 353/2014 účinný od 01.03.2015 do 31.07.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony predkladá vláda Slovenskej republiky najmä na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 546 z 18. septembra 2013, ktorým bola ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky uložená povinnosť predložiť na rokovanie vlády návrh legislatívnych opatrení potrebných na zabezpečenie vykonávania Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len 'Protokol').

Protokol bol podpísaný Slovenskou republikou dňa 2. októbra 2013. Podľa Èl. 8 ods. 1 Protokolu platnosť nadobudne v prvý deň mesiaca nasleduj úceho po uplynutí doby troch mesiacov odo dňa, ku ktorému 10 zmluvných strán vyjadrí svoj súhlas byť viazaných Protokolom (t.j. Protokol ratifikuje). K 27. augustu 2014 bol Protokol podpísaný 14 zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ratifikovaný nebol k tomuto dátumu žiadnou zmluvnou stranou, čiže Protokol k tomuto dátumu zatiaľ nie je platný. Vzhľadom k uvedenému sa navrhuje dlhšia legisvakancia vo vzť ahu k zákonným úpravám vyvolaných Protokolom.

Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská. Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia Dohovoru a judikatúru Európskeho s údu pre ľudské práva a zárove ň posilniť súčinnosť medzi Európskym sú dom pre ľudské práva a š tátnymi orgánmi.

Návrh zákona zavádza povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojednávania.

Návrh zákona súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, najmä:

-otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

-či a v akých prí padoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok,

-prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach,

-možnosť skrátenia odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho sú du formou odkazu na skoršie rozhodnutie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozití vne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zv ýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvy– vplyvy na hospod árenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1 – 32)

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.04.1993),

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 470/12, Pohotovosť s. r. o. proti Miroslavovi Vašutovi [2014],

rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojený ch veciach C-188/10 a C-189/10, Cour de cassation, Francúzsko proti Azizovi Melkimu a Sélimovi Abdelimu [2010]

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s pr ávom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

B. Osobitn á časť

Èl. I

K bodu 1 a 2

Zavádza sa povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojedná vania. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. Zvukový záznam bude tvoriť súčasť súdneho spisu. Ú častníci konania a ich zástupcovia budú mať v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku možnosť požiadať súd o vyhotovenie zvukového záznamu (kó piu) za úhradu vecných nákladov.

K bodu 3

Návrh v tomto bode dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku a odstraňuje interpretačn é problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh vychádza zo záveru judikatúry Najvyšš ieho súdu Slovenskej republiky, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani úč asť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (viď R 62/2014).

Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujú ca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. V bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku Súdny dvor konštatoval nasledovné: 'Ani smernica 93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú právnu úpravu ochrany spotrebiteľov, neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môže alebo musí byť priznaná združeniam na ochranu spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľ a. Smernica 93/13 teda neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania na podporu spotrebiteľov v rámci takých individu álnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o mo žnosť združení na ochranu spotrebiteľov stať sa vedľaj šími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov, vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá z aviedol...'. V bodoch 53. až 56. sa (medziiným) konštatuje, že odmietnutie pripustiť ved ľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13.

Navyše treba dodať, že podľa predmetnej vnú troštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom.

K bodu 4

Predkladaný návrh rieši v praxi súdov spornú otázku, či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok (odpor, odvolanie alebo dovolanie) vtedy, keď samotný účastník konania túto možnosť nevyužil.

Návrh vychádza z postavenia účastníka ako osoby, o právach a povinnostiach ktorej v občianskom súdnom konaní bezprostredne ide, a doterajšiu úpravu tohto jeho postavenia spresňuje tým, že ak nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta (z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) vedľajší účastník (tretia osoba)

-nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a

-odvolanie a dovolanie môže podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje.

Aj v tomto smere návrh zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenia tohto súdu z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012, 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013).

Odlíšenie medzi odporom a odvolaním je odôvodnené najmä tým, že odpor je špecifický opravný prostriedok uplatnený v rámci tzv. skráteného konania, ktoré nadobudne atribúty sporového konania práve včasným podaním odporu zo strany žalovaného (ex lege dochádza k zrušeniu platobného rozkazu). Až po takomto procesnom úkone (podaní odporu zo strany účastníka) môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomáhať v konaní účastníkovi, na strane ktorého vystupuje.

K bodu 5

Navrhuje sa doplniť prerušenie konania v prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade návrhu účastníka konania na podanie žiadosti o vydanie poradného stanoviska ide o právomoc, nie povinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obráti ť sa so žiadosťou na Európsky súd pre ľudské práva.

Za istých okolností však môže mať pred obrátením sa na Euró psky súd pre ľudské práva prednosť obrátenie sa na Súdny dvor EÚ s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že Súdny dvor EÚ sa vo svojej judikatúre (rozsudok v spojených veciach C-188/10 a C-189/10 Melki a Abdeli z 22. júna 2010) už zaoberal otázkou, či vnútroštátna prá vna úprava ustanovujúca prednosť vnútroštátneho incidenčného konania kontroly ústavnosti pred prejudiciálnym konaním je v súlade s právom EÚ. Súdny dvor pritom s odkazom na predchádzajúcu judikatúru zdôraznil, že 'prioritná povaha incidenčného konania kontroly ústavnosti vnútroštátneho z ákona, ktorého obsah sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice Únie, nemôže zasahovať do právomoci rozhodnúť o neplatnosti aktu Únie, a najmä smernice, ktorú má len Súdny dvor, keďže cieľom tejto právomoci je zaručiť právnu istotu zabezpečením jednotného uplatňovania práva Únie'. Doplnil, že ' [v] rozsahu, v akom prioritná povaha incidenčného konania kontroly ústavnosti bude viesť k zrušeniu vnú troštátneho zákona, ktorý sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice Únie, z dôvodu rozporu tohto zákona s vnútroštátnou ústavou, by totiž mohol byť Súdny dvor v praxi zbavený možnosti vykonať na žiadosť sú dov dotknutého členského štátu rozhodujúcich vo veci samej preskúmanie platnosti uvedenej smernice z hľadiska rovnakých dôvodov súvisiacich s požiadavkami primárneho práva, a najmä práv priznaných Listinou základných práv Euró pskej únie, ktorej článok 6 ZFEÚ dáva rovnakú právnu silu, aká je priznaná Zmluvám.' Z toho vyplýva, že '[p]redtým, než môže by ť z hľadiska rovnakých dôvodov, ktoré vedú k spochybneniu platnosti tejto smernice, vykonaná incidenč ná kontrola ústavnosti zákona, ktorého obsah sa obmedzuje na výkon kogentných ustanovení smernice Únie, sú vnútroštátne súdy, ktorých rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, v zásade povinné položiť Súdnemu dvoru otázku na základe článku 267 tretieho odseku ZFEÚ týkajúcu sa platnosti tejto smernice a potom vyvodiť dôsledky, ktoré vyplývaj ú z rozsudku vydaného Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke, ak sa súd, ktorý dal podnet na začatie incidenčnej kontroly ústavnosti, už sám neobrátil na Súdny dvor s touto otázkou na základe druhého odseku uvedeného článku. Ak totiž ide o vnútroštátny transpozičný zákon s takým obsahom, má otázka, či je smernica platná, s ohľadom na povinnosť vykonať túto smernicu predbežnú povahu.' Za istých okolností je tak potrebné uprednostniť kontrolu vykonávanú Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k smernici pred vnútroštátnou kontrolou ústavnosti, čo majú zohľadniť aj vnútroštátne súdy Slovenskej republiky vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rovnaké úvahy sú relevantné aj z hľadiska vzť ahu medzi prejudiciálnym konaním na Súdnom dvore EÚ na jednej strane a konaním o poradnom stanovisku na Euró pskom súde pre ľudské práva a naň nadväzujúcou prípadnou kontrolou ústavnosti v Slovenskej republike na strane druhej.

K bodu 6

Poradné stanoviská sú v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezáväzné. Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nestanovuje lehotu v ktorej Európsky súd pre ľudské práva vydá poradné stanovisko, preto je potrebné, ak sú pre to závažné dôvody, ponechať možnosť pokračovania v konaní aj v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané. Závažným dôvodom v tomto smere môže byť napríklad dĺžka súdneho konania.

K bodu 7 a 8

V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečiť, aby sa návrhy, podnety a tiež námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu do obchodného registra mohli podávať tak cez ústredný portál verejnej správy v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostrední ctvom nového portálu verejnej správy.

K bodu 9

Návrh reaguje na nárast agendy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tzv. exekučných veciach v poslednom období. Ide pri tom o veci, v ktorých už všeobecný súd nerieši spornú otázku pr áv a povinností účastníkov konania, tieto práva a povinnosti nekonštituuje ani nedeklaruje. Na rozdiel od tzv. základného konania tu ide o veci, v ktorých dochádza (už len) k nútené mu vykonaniu (exekúcii) v zmysle núteného splnenia povinnosti, ktorá bola už skôr uložen á exekučným titulom (spravidla rozhodnutím súdu), ktorý už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Z povahy t ýchto vecí vyplýva, že sa nimi len finalizuje (završuje) základný cieľ občianskeho súdneho konania. Úspešnosť dovolateľov v exekučných veciach pred Najvyšším sú dom Slovenskej republiky je súčasne veľmi nízka, dovolania sú v nich podávané napriek procesnej neprípustnosti a spravidla sú i tak dovolacím súdom odmietnuté.

Navrhuje sa preto, aby z tzv. dôvodov zmätočnosti (§ 237) nebolo dovolanie prípustné v exekučných veciach. Je potrebné zdôrazniť, že prípustnosť dovolania podľa § 239 Občianskeho súdneho poriadku ostáva zachovaná (najmä zmeňuj úce uznesenie a potvrdzujúce uznesenie, ak súd vysloví prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného vý znamu).

Uvedená konštrukcia prípustnosti dovolania v exekučnom konaní má za cieľ, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednával veci, ktoré principiálne patria do pôsobnosti najvyššieho súdneho orgánu všeobecnej sústavy súdov Slovenskej republiky.

Obdobná úprava existuje aj v iných oblastiach. Napríklad dovolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 10

Navrhovaná zmena vychádza zo zámeru uvedeného v bode 9 a súčasne reaguje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1 – 32).

K bodu 11

V záujme zefektívnenia dovolacieho konania sa do § 239 Občianskeho súdneho poriadku zaraďujú ďalšie uznesenia, proti ktorým nebude dovolanie prípustné. Ide o uznesenia, ktoré vzhľadom na ich povahu a význam nemajú byť predmetom dovol acieho prieskumu pred najvyšším súdnym orgánom sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky.

K bodu 12

Už existujúce ustanovenie § 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku vylučuje prípustnosť dovolania a teda aj dovolací prieskum vo veciach, v ktorých bol napadnutý právoplatný rozsudok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Tú istú zásadu zavádza návrh novely aj v prípade rozhodnutia súdu vo forme uznesenia.

K bodu 13

Ná vrh sleduje zefektívnenie rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní. Vychádza z poznatkov jeho rozhodovacej praxe, predovšetkým z toho, že niektorí dovolatelia – v počte neraz prevyšujúcom stovky vecí – podávajú dovolania v skutkovo a právne takmer identických právnych veciach, v ktorých volia tú istú argumentáciu a domáhajú sa toho istého. V rozhodnutí dovolacieho súdu ide potom už len o neustále a obšírne opakovanie tých istý ch skutkových a právnych záverov, ktoré už boli takémuto dovolateľovi skôr vysvetlené.

Návrh preto predpokladá, že v takýchto prípadoch bude môcť dovolac í súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať.

Návrh v tomto smere zavádza do dovolacieho konania postup, ktorý je už v súčasnosti obdobne upravený v ustanovení § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku.

Èl. II

K bodu 1

Zavádza sa povinnosť pre súd vyhotoviť z hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia aj zvukový záznam pojednávania. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. Zvukový záznam bude tvoriť súčasť spisu.

K bodom 2 až 3

Navrhuje sa doplniť prerušenie trestného stíhania v prípade, ak predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pož iada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zá kladných slobôd.

Èl. III

Vzhľadom k tomu, že úprava súvisiaca s Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. I je vymedzená pre konkrétny subjekt (Najvyšší sú d Slovenskej republiky), na zavedenie obdobného mechanizmu pre Ústavný súd Slovenskej republiky sa navrhuje špecifická úprava v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č . 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. O povinnosti uprednostniť kontrolu vykonávanú Súdnym dvorom EÚ platí primerane odôvodnenie k čl. I bod 5.

Na rozdiel od mechanizmu prerušenia konania v prípade Najvyššieho sú du Slovenskej republiky, navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mohol pokračovať v konaní v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané aj bez požiadavky preukazovania závažných dôvodov.

Èl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje k 1. januáru 2015, zmeny v súvislosti s Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ku dňu nadobudnutia platnosti Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle Èl. 8 ods. 1 Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základný ch slobôd platnosť nadobudne v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí doby troch mesiacov odo dňa, ku ktorému 10 zmluvných strán vyjadrí svoj súhlas byť viazaných Protokolom (t.j. Protokol ratifikuje).

V Bratislave, 17. septembra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu