Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.01.2016 do 31.01.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrhom zákona v čl. I predstavuje úplne novú právnu úpravu, ktorá nie je doteraz súčasťou právneho poriadku. Návrhom zákona sú súčasne dotknuté tieto právne predpisy:

Čl. II. – zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Čl. III – zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Čl. IV – zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Čl. V – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
Čl. VI – zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Čl. VII – zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Čl. VIII – zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Čl. IX – zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov
Čl. X - zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
 
Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 a uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 380 z 10. júla 2013, ktorým bol schválený návrh Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky na obdobie rokov 2013 – 2020. Návrh zákona ďalej reflektuje odporúčania Hodnotiacej správy Slovenskej republiky v rámci 4. kola vzájomných hodnotení Výborom expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL) a v neposlednom rade v súlade s čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad niektorých zákonov (§ 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov) s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Návrhom sa súčasne vykonáva čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ) do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní a úplná transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z  15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (ďalej len „smernica 2014/62/EÚ) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ostatná transpozícia smernice 2012/29/EÚ v častiach týkajúcich sa zabezpečenia a fungovania podporných služieb pre obete bude vykonaná z časových dôvodov v ďalšom období. 

Tematicky možno zhrnúť obsah návrhu zákona nasledovne:
1.    riešenie problematiky falšovania liekov a boja proti nelegálnemu obchodu s látkami s hormonálnym a anabolickým účinkom (čl. I., čl. II),
2.    riešenie problematiky tzv. cudzích bojovníkov „foreign fighters“ (čl. II),
3.    riešenie vybraných odporúčaní MONEYVAL (čl. II, čl. III, čl. VIII)
4.    čiastočná transpozícia smernice 2012/29/EÚ v častiach týkajúcich sa garancie procesných práv poškodených v trestnom konaní (čl. III)
5.    úplná transpozícia smernice 2014/62/EÚ,
6.    riešenie problematiky uchovávania a využívania tzv. prevádzkových a lokalizačných telekomunikačných údajov na účely trestného konania a mimo trestného konania (čl. I až čl. V).  

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Napriek rôznorodosti riešenej problematiky je spoločným znakom týchto tém tá skutočnosť, že ich spája trestnoprávny rozmer, a teda nevyhnutnosť modifikovať alebo doplniť trestnoprávne kódexy. V tejto súvislosti sa javí viac ako účelné nezvyšovať nevyhnutne počet novelizácií trestných kódexov, a preto predkladateľ spája tieto témy do jedného materiálu, resp. návrhu zákona.

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015.



Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
 

1.    Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2.    Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.    Problematika návrhu zákona:
 
a)    je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom

čl. 16 a 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 7 a 8 Charty základných práv     Európskej únie

    v sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa     mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej     únii – po 30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z  25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou     sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z  15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014)

2.    nelegislatívne akty

v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15, Ú. v. ES L 281, 23.11.1995)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29, Ú. v. ES L 201, 31.7.2002)

b)    je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 Digital Rights Ireland a Seitlinger a i.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k  a Európskej únii:

a)    lehota na prebratie smernice:

16. november 2015– smernica 2012/29/EÚ
23. máj 2016 – smernica 2014/62/EÚ

b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

23. 05. 2016– smernica 2014/62/EÚ

c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

nie je

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých je preberaná smernica už prebratá spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

vo vzťahu k smernici 2012/29/EÚ:
zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čiastočne)

vo vzťahu k smernici 2014/62/EÚ:
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov


5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Čiastočný vo vzťahu k smernici 2012/29/EÚ
Úplný vo vzťahu k smernici 2014/62/EÚ
 
6.    Gestor (spolupracujúce rezorty):
 
    Ministerstvo spravodlivosti SR









Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


        Termín začatia a ukončenia PPK: 
       
A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,



– sociálnu exklúziu,



– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť



4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

 
A.3. Poznámky
    
Návrh zákona nepredpokladá zvýšené výdavky na strane štátu – pre prípad, že by sa tak aj stalo, budú tieto riešené v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol.

Návrh zákona nezakladá priame vplyvy na podnikateľské prostredie, možno však predpokladať, že v segmente obchodovania s liekmi, liečivami, resp. anabolickými, či hormonálnymi látkami dôjde k jednoznačnému oddeleniu legálneho a nelegálneho obchodovania s týmito látkami, a to v záujme ochrany zdravia obyvateľov Slovenskej republiky, čo nepriamo indikuje pozitívny vplyv na obyvateľstvo.

Návrh ma identifikované pozitívne sociálne vplyvy (pozri prílohu).


A.4. Alternatívne riešenia
 

A.5. Stanovisko gestorov







B.    Osobitná časť
 
K čl. I
(Návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom)

V uplynulom období badať zásadnejšie zmeny vo vývoji drogovej scény na území Slovenskej republiky, a to aj v celoeurópskom kontexte. Takzvané klasické drogy, okrem metamfetamínu majú silne klesajúcu tendenciu tak v oblasti konzumácie, ako aj v oblasti obchodovania. Zaznamenávané sú zvýšené tendencie polydrogového užívania, pri ktorom konzumenti kombinujú užívanie klasických drog s novými psychoaktívnymi látkami, alkoholom alebo liekmi. Mimoriadnu expanziu možno evidovať v oblasti zneužívania internetu na nelegálny predaj drog, prekurzorov, nových psychoaktívnych látok vrátane rizikových a v poslednom období neregistrovaných a falošných liekov, anaboliká a iné hormonálne prípravky nevynímajúc. Nelegálny predaj uvedených komodít sa objavuje osobitne, ale aj v ich vzájomnej kombinácii.

Práve uvedené skutočnosti, prioritne však takzvané legislatívne vákuum, viedli predkladateľa novely k tomu, že národná protidrogová jednotka prevzala koordináciu a gesciu problematiky zneužívania liekov a látok s hormonálnym a anabolickým účinkom. Tento postup vychádza aj z jednotlivých úloh zakotvených v Akčnom pláne boja proti drogám v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016. Rezortné akčné plány vychádzajú z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 380 z 10. júla 2013, ktorým bol schválený návrh Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky na obdobie rokov 2013 – 2020. V prípade nelegálneho obchodovania s neregistrovanými a falošnými liekmi vrátane predaja anabolík, ide o spoločensky vysoko nebezpečné konanie s prvkami organizovanosti, často s medzinárodným prepojením. Nemenej významným je finančný zisk jednotlivcov a skupín páchateľov, ktorí na zakrytie pôvodu a legalizáciu príjmov z nelegálnej činnosti používajú najmodernejšie, sofistikované metódy a formy finančných machinácií.

Uvedené konania organizovaných skupín ohrozujú verejné zdravie obyvateľstva v celosvetovom, v našich podmienkach najmä komunitárnom meradle. Praktická neexistencia hraníc medzi krajinami Európskej únie a nejednotná legislatíva najmä susediacich štátov spôsobuje ťažkosti orgánom presadzujúcim právo na tomto úseku, najmä v rámci právneho styku s cudzinou podľa procesných pravidiel trestného práva. Ďalším významným a dôležitým objektom vyžadujúcim maximálnu ochranu práv a oprávnených záujmov zo strany štátu, je legálny farmaceutický obchod. Nejde pritom iba o ochranu autorských a priemyselných práv nadnárodných farmaceutických spoločností a korporácií, ale v prvom rade o prevenciu pred následkami nekontrolovanej konzumácie neznámych látok – nepovolených liekov, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie obyvateľstva.

Tomuto cieľu je podriadené aj znenie navrhovanej právnej úpravy.

Z hľadiska systematiky sa navrhuje obdobná právna úprava ako je známa v prípade návykových a omamných látok, kde normy trestného práva predpokladajú existenciu osobitnej zákonnej úpravy, ktorá vymedzí zoznam návykových a omamných látok – ide o zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Aj v prípade látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom sa navrhuje použiť rovnakú právnu konštrukciu, t.j. vymedziť osobitným zákonom zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, a to v nadväznosti na novú právnu úpravu skutkových podstát trestných činov týkajúcich sa látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom v Trestnom zákone.

Vzhľadom na to, že ide o nový zákon, je potrebné, aby bol nosným zákonom a prepožičal názov predkladanému návrhu zákona.

Účelom návrhu zákona v čl. I je teda vymedziť v prílohe zákona zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom. Ide o „osobitný predpis“, na ktorý odkazuje navrhovaný § 176 ods. 1 Trestného zákona (pozri čl. II bod 10).

Vychádzajúc zo zásady ústavnosti použitia štátnych donucovacích opatrení v podobe určovania konaní, ktoré sú postihnuteľné trestným právom, je nevyhnutné ustanoviť zákonné pravidlá ich aplikácie. Pre tento účel sa v predkladanom zákone vymedzujú pojmy a v prílohe vydáva explicitný zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, ktorých zneužitie (neoprávnené zaobchádzanie) bude predmetom trestnoprávneho postihu.

K čl. II
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

    Návrhom sa precizuje text ustanovenia § 7b, ktorým sa vykonala transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15. 8. 2008) zákonom č. 334/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom označeného rámcového rozhodnutia je v novom trestnom konaní zohľadniť právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní tým spôsobom, že sa im priznajú rovnaké právne účinky ako majú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia. Priznanie právnych účinkov trestných rozhodnutí vydaných súdmi iného členského štátu Európskej únie je v zmysle označeného rámcového rozhodnutia striktne viazané na účely trestného konania, napr. pri určení recidívy a nemá presah do iných právnych odvetví, rovnako ako nepriznáva im právne účinky mimo samotného trestného konania. 

K bodu 2
   
    Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 16.

K bodu 3

Zmena pojmového vymedzenia veci na účely trestu prepadnutia veci je odôvodnená zavedením jednej a na účely trestného práva všeobecne použiteľnej definície veci v § 130 v kontexte čoho sa stáva § 60 ods. 4 bezpredmetným. Z legislatívno-technického hľadiska sa obsah vymedzenia veci podľa § 60 ods. 4 presúva do § 130 písm. e) (k tomu pozri bod 5 v čl. I).

K bodu 4
   
Odporúčania MONEYVAL vytýkajú platnej právnej úprave trestného práva nedostatok v spočívajúci v právnej nemožnosti zhabať (resp. skonfiškovať) veci, ktoré nepatria páchateľovi a boli získané trestným činom alebo ako odmena za trestný čin alebo boli získané za takéto veci. Cieľom zmeny § 83 ods. 1 je preto umožniť zhabať v trestnom konaní aj takéto veci. Realizáciu uvedených odporúčaní je potrebné z vecného hľadiska riešiť v rámci inštitútu zhabania veci, nakoľko tento sa týka primárne vecí, ktoré nepatria páchateľovi.  

K bodom 5 a 6

    Odporúčania MONEYVAL vytýkajú platnej právnej úprave, že „hoci sa väčšina základných kritérií javí ako formálne splnených, zdá sa, že definícia „majetku” nie je v úplnom súlade s metodickým usmernením. Preto by orgány Slovenskej republiky mali „majetok” definovať v súlade s metodickým usmernením Finančnej akčnej skupiny (FATF)“.

    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že používanie pojmu „majetok“ v Trestnom zákone je rýdzo účelové, nakoľko sa používa v kontexte trestnoprávnych sankcií postihujúcich majetok ako celok – trest prepadnutia majetku a ochranné opatrenie zhabania majetku (pozn. je potrebné uviesť, že pojem majetok na účely trestných sankcií je potrebné vnímať v kontexte civilistického chápania majetku, ktoré nie je v aplikačnej praxi sporné, resp. je ustálené). Požiadavky, resp. odporúčania MONEYVAL vo vzťahu k postihovaniu majetku normami trestného práva či už v podobe „zmrazovania“ majetku (v ponímaní našej právnej úpravy ide o zaistenie majetku) alebo konfiškácie majetku (v ponímaní našej právnej úpravy ide o prepadnutie a zhabanie majetku) je potrebné v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy implementovať pri zachovaní filozofie a systematiky Trestného zákona. Požiadavku MONEYVAL na vymedzenie pojmu „majetok“ na účely trestného konania nemožno preto rešpektovať tak, že sa formálno-právne zaradí do Trestného zákona definícia „majetku“. Namiesto tohto riešenia je najvhodnejším prístupom zachovanie rozlišovania „majetku“ a „veci“ v Trestnom zákone, pričom požiadavky MONEYVAL sa premietnu do rozšírenia a precizovania definičného vymedzenia veci. V praxi to umožní postihovať trestom prepadnutia veci alebo ochranných opatrením zhabania veci v podstate akýkoľvek majetok, ktorý spĺňa podmienky pre uloženie týchto trestných sankcií, čo plne korešponduje s požiadavkami MONEYVAL.

    V nadväznosti na vyššie uvedené sa preto navrhuje, aby pojem „vec“ bol na účely trestného práva vymedzený tak, že sa ním bude rozumieť
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu,
d) peňažné prostriedky na účte,
e) príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov,
f) listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo
g) majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.

     V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmeny v § 130 Trestného zákona je potrebné vnímať aj v kontexte vyvolanej zmeny Trestného poriadku, a to pri umožnení zaistenia veci na účely výkonu trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci; k tomu pozri zmeny v bodoch 20 a 21 v čl. II  k § 428 a 461 Trestného poriadku.

 K bodom 7 a 8

    Navrhuje sa doplnenie ustanovenia o osobitnom motíve v písmene d) a f) o dôvody  založené na pohlaví a rode. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkovania konania s odvolaním sa na úpravu zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a identifikovaného narastajúceho počtu prípadov násilných trestných činov, ktorých motívom je práve nenávisť voči pohlaviu (predovšetkým voči ženám ako skupine), resp. k transrodovým osobám. 

K bodu 9

Navrhuje sa zmena existujúceho hmotnoprávneho ustanovenia. V danom prípade ide o ohrozovací trestný čin, ktorý predpokladá i nedbanlivostné konanie páchateľa, najmä súvisiace s výkonom povolania v oblasti zdravotníctva. Navrhovaná zmena zosúlaďuje názvoslovie a pojmy predmetnej skutkovej podstaty so všeobecne záväzným právnym predpisom, z ktorého vychádza, a to zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 5 uvedeného zákona, liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Podľa § 2 ods. 7 toho istého zákona, liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok, ktoré sú upravené technologickým procesom do liekovej formy a sú určené na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Z uvedeného vyplýva, že na účely trestnoprávnych ustanovení je precíznejšie používať a rozlišovať pojmi liek, liečivo i zdravotnícka pomôcka. Súčasne sa navrhuje vylúčenie špeciálneho subjektu tejto skutkovej podstaty a jeho nahradenie všeobecným, v podobe vypustenia slovných spojení „pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“. De facto ide o blanketné ustanovenie odvolávajúce sa na terminologické vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z § 2 uvedeného zákona, subjektom skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania zdravia nepovolenými liečivami a zdravotníckymi pomôckami a potrebami môže byť iba zdravotnícky pracovník. V praxi je aplikácia tohto ustanovenia problematická hlavne v prípadoch predaja liekov podľa odseku 1 písm. a), ktoré vykonávajú osoby mimo tejto profesijnej skupiny. Podľa doterajších skúseností predkladateľa návrhu, ide o skupiny páchateľov, často nadnárodné zločinecké štruktúry, ktoré nespadajú pod kategóriu špeciálneho subjektu, ktorú vyžaduje súčasné znenie ustanovenia. V praxi možno evidovať viaceré subjekty, zaoberajúce sa obchodovaním s liekmi bez príslušných povolení, resp. nelegálnymi alebo falošnými liekmi, pričom ich konanie nie je možné posudzovať podľa súčasného znenia ustanovenia § 170 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Uvedené osoby pritom napĺňajú všetky znaky tejto skutkovej podstaty okrem subjektu. Vypustením špeciálneho subjektu zo základnej skutkovej podstaty dochádza k obsolétnosti ustanovenia § 170 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože konanie uvedené v tejto časti je subsumované v § 170 ods. 1 písm. c). Predkladateľ preto navrhuje konanie vymedziť iba všeobecným pojmom „neoprávnené zaobchádzanie“ a ponechať konanie spočívajúce vo vykonávaní klinického skúšania liekov alebo zdravotníckych pomôcok v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Presunutím špeciálneho subjektu do kvalifikovanej časti tohto ustanovenia sa sprísňuje trestnoprávny postih konania páchateľa, ktorý sa dopustí predmetného činu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nedbanlivostné konanie zostáva zachované.

K bodu 10

    Zavádza sa nová, špeciálna skutková podstata trestného činu neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami (§ 170a). Ide o špecialitu vo vzťahu k navrhovanej úprave § 170. Objekt tohto ustanovenia prísnejšie chráni verejné zdravie pred voľným šírením nepovolených (nelegálnych) liekov, liečiv a zdravotníckych pomôcok. Zámerom predkladateľa je vytvoriť účinný mechanizmus postihovania nelegálneho obchodu s liekmi, v uplynulom období najmä na internete, ako aj neoprávneného prílivu neznámych zahraničných prípravkov, najmä z krajín juhovýchodnej Ázie, ktoré predstavuje vysoké riziko vážneho ohrozenia zdravia obyvateľstva v celoeurópskom meradle, vzhľadom na voľný obeh tovaru a služieb v Európskom hospodárskom priestore. Charakteristika objektívnej stránky vylučuje postihovanie iných, než úmyselne konajúcich páchateľov s jasným cieľom obchodovať s nelegálnou komoditou. Formulácia jednotlivých spôsobov konania je primárne zameraná na ochranu cieľovej skupiny obchodovania – konzumentov, ktorá je v kriminálnom reťazci posledným článkom dokonania skutku. Nie je účelom trestného práva zbytočne kriminalizovať subjekty, ktoré sú v konečnom dôsledku „obeťami“ a zdrojom príjmu páchateľov, najmä organizovaných alebo zločineckých skupín.

    Nová skutková podstata (§ 170b) reaguje na informácie zo spravodajskej činnosti polície, ktoré predpokladajú progresívny trend výskytu falošných liekov a zdravotníckych pomôcok na slovenskom čiernom trhu. Ustanovenie reaguje na špecifickosť predmetu falšovania analogicky k peniazom a cenným papierom. Podľa predkladateľa sú lieky a zdravotnícke pomôcky kategóriou tovaru, ktoré si vzhľadom na jeho účel zasluhujú osobitnú ochranu aj ustanoveniami trestného práva hmotného. Nebezpečenstvo potenciálneho rozšírenia falošných liekov a zdravotníckych pomôcok do legálneho obchodného reťazca predstavujú mimoriadne riziko ohrozujúce zdravie a život jedincov. Zároveň ponúka ochranu poctivému a legálnemu podnikaniu v oblasti farmaceutického priemyslu. Návrh zavedenia skutkovej podstaty trestného činu falšovania liekov a zdravotníckych pomôcok súčasne reaguje na výsledky medzinárodnej, mimoriadne úspešnej operácie Pangea, pod gesciou Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície – Interpol a legislatívne rozdiely medzi zúčastnenými krajinami, ktoré spôsobujú problémy, predovšetkým v rámci právneho styku s cudzinou pri prijímaní a odovzdávaní trestných stíhaní do zahraničia.

K bodu 11

V danom prípade ide o mimoriadne dôležitú zmenu v súčasnosti obsolentného ustanovenia. V platnom znení nie je predmetná skutková podstata v praxi aplikovateľná. Objektívna stránka skutkovej podstaty podmienená vekom osoby, ktorej sa anabolická látka podáva alebo podmienka vzťahujúca sa na podanie látky osobe, ktorá sa zúčastňuje organizovanej športovej činnosti je v rozpore s objektom, ktorý by mal zákonodarca sledovať charakterizovaním tohto alebo obdobného trestného činu. Prevažná väčšina európskych krajín postihuje trestnoprávnou úpravou podávanie anabolík alebo obchodovanie s nimi en bloc, bez akejkoľvek špecifikácie spôsobu alebo následku konania. Spresňuje sa aj názov a pojmy používané v skutkovej podstate. Termín „anabolické látky“ sa nahrádza pojmom „látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom“. Z teórie farmakológie a farmakoterapie vyplýva, že pri charakteristike skutkovej podstaty, akou je takzvaný „dopingový“ paragraf, je vhodnejšie a účelnejšie vychádzať z termínu „hormón“ a jeho účinky. Zneužívanie týchto látok a neoprávnené nakladanie s nimi nie je prísne naviazané iba na doping. Doping v tomto poňatí je širší pojem ako anabolická látka, prípadne látka s hormonálnym účinkom. Za doping sa považujú aj niektoré omamné a psychotropné látky (napríklad marihuana) a súvisí s nedovoleným zvyšovaním športového výkonu. Pritom v navrhovanej skutkovej podstate ide o primárnu ochranu pred zneužívaním a neoprávneným nakladaním s akýmikoľvek anabolickými a hormonálnymi látkami bez ohľadu na účel ich použitia. Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje neodborné a nezákonné nakladanie s nimi, vyžaduje priznanie právomoci orgánom presadzujúcim právo prísne a nekompromisne zasiahnuť a potrestať subjekty zneužívajúce látky uvedeného charakteru. Informácie získané v rámci pôsobnosti predkladateľa návrhu nasvedčujú tomu, že Slovenská republika je jednou z významných zdrojových krajín v Európe vo vzťahu k anabolikám a iným látkam s hormonálnym účinkom, vrátane niektorých iných špecifických zakázaných alebo zákonom regulovaných prípravkov. Cieľové európske krajiny zakazujú a trestne postihujú samotnú držbu týchto látok bez príslušného povolenia. Slovenská republika napriek tomu za platnosti súčasnej právnej úpravy takzvaného „anabolického paragrafu“ nemôže byť plnohodnotným partnerom pre zahraničné justičné orgány.

K bodom 12 a 13
   
    Zmenu definície trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby si vyžiadala aplikačná prax. Navrhuje sa vypustenie znaku týrania, ktorého preukazovanie v trestnom konaní vytvára aplikačné nejasnosti a neželanú nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Pre naplnenie znakov daného trestného činu je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným z konaním podľa ods. 1 písm. a) až e). Súčasne sa navrhuje nový odsek 2, ktorým sa zavádza trestnosť konania týrania blízkej a zverenej osoby pri priestupkovej recidíve (k tomu pozri aj súvisiaci čl. IV – návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

K bodu 14
   
    Vypúšťa sa chybný odkaz na znak neoprávnenosti v definícií trestného činu subvenčného pôvodu podľa § 225 ods. 2, ktorého účelom je postihovať samotné použitie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel vo všeobecnosti, t.j. aj u dotácií získaných oprávnene.
 
K bodu 15

Použitie pojmu „majetok“ je v úvode platného znenia § 233 ods. 1 už v súčasnosti vecne nesprávne, keď hneď v pokračovaní vety sa už hovorí o „veci“ („v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci“). V kontexte zmeny v pojmovom vymedzení „veci“ v Trestnom zákone (k tomu pozri čl. II) je zmena § 233 ods. 1 o to viac nutná.

Navrhovaná zmena súčasne reflektuje odporúčania MONEYVAL, podľa ktorých 
„§ 233 Trestného zákona Slovenskej republiky používa pojmy „príjem alebo iný majetok” a paragraf 231 používa slovo „vec”. Paragraf 130 Trestného zákona Slovenskej republiky definuje slovo „vec” ako, inter alia, hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, (ak z jednotlivých ustanovení Trestného zákona Slovenskej republiky nevyplýva niečo iné), ovládateľnú prírodnú silu alebo energiu, alebo cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. Definícia „veci” nie je v súlade s definíciou „majetku” v „slovníku pojmov používaných v metodickom usmernení”, ktorý definuje „majetok” ako „aktíva akéhokoľvek druhu, či už hmotné alebo nehmotné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmatateľné alebo nehmatateľné, a právne dokumenty alebo nástroje potvrdzujúce  právo alebo podiel na takýchto aktívach“.

Súčasne sa v kontexte odporúčaní MONEYVAL navrhuje zmena odkazu na „trestný čin“ v § 233 ods. 1 odkazom na „trestnú činnosť“ s cieľom jednoznačne umožniť postihovať legalizáciu majetku pochádzajúceho vo všeobecnosti z trestnej činnosti, t.j. neviazaním na podmienku jeho pôvodu striktne v trestnom čine podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v zmysle § 8 Trestného zákona.

K bodom 16 a 17

    Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice EP a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV do právneho poriadku Slovenskej republiky a to doplnením skutkovej podstaty trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 o konanie spočívajúce v neoprávnenej manipulácii s nástrojmi, ktoré slúžia na ochranu peňazí pred ich falšovaním, ako sú hologramy, vodoznaky alebo iné ochranné prvky peňazí (nový odsek 2) – k tomu pozri aj tabuľku zhody k smernici 2014/62/EÚ.

K bodom 18 a 19

    Navrhuje sa vypustenie odkazu na väčšiu škodu, resp. značnú škodu v trestnom čine marenia výkonu správy daní podľa § 278a z dôvodu nadbytočnosti. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkového konania – pozri vyhodnotenie MPK. 

K bodu 20

    Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme v odseku 2 o nové písmeno b), ktorým sa zavádza trestnosť činu, ktorý spočíva v poskytovaní finančných prostriedkov alebo iných prostriedkov páchateľovi trestného činu terorizmu na iný účel ako je uvedený písmene a), t. j. na iný účel ako je ich použitie alebo umožnenie ich použitia na spáchanie trestného činu terorizmu podľa odseku 1.     Potreba predmetného doplnenia skutkovej podstaty trestného činu terorizmu vyplynula zo 4. kola hodnotenia Slovenskej republiky vo Výbore expertov Rady Európy týkajúcim sa hodnotenia opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu (Moneyval), ktorý dovolávajúc sa medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boji proti terorizmu vytkol chýbajúcu právnu úpravu, ktorá by umožňovala postihovať financovanie a podporovanie páchateľov trestného činu terorizmu aj na ich aktivity, ktoré nie sú priamo spojené so samotným spáchaním trestného činu terorizmu, myslí sa tým napr. financovanie bežných životných výdajov takýchto páchateľov alebo poskytovanie akýchkoľvek prostriedkov na účely ich bežného fungovania (tzv. „day-to-day activities of individual terrorist“). Doplnením postihovania uvedeného konania do právnej úpravy sa súčasne zamedzí potencionálnym aplikačným problémom pri realizácií inštitútov justičnej spolupráce v trestných veciach v podmienkach Slovenskej republiky z dôvodu splnenia podmienky obojstrannej trestnosti.   

K bodu 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 19.

K bodu 22

    Návrhom sa reaguje na aktuálny globálny fenomén tzv. cudzích bojovníkoch v zmysle Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2015, ktorá vyzýva na legislatívne riešenia postihovania tohto fenoménu.

Z teoretického hľadiska možno cudzieho bojovníka vo všeobecnosti definovať ako jednotlivca, ktorý opustí územie štátu, z ktorého pochádza alebo kde žije s cieľom pripojiť sa k neštátnej ozbrojenej skupine v rámci ozbrojeného konfliktu prebiehajúceho na území iného štátu a ktorý je primárne motivovaný ideológiou, náboženstvom alebo iným príbuzenstvom.

Fenomén cudzích bojovníkov je možné ďalej charakterizovať nasledovnými typickými znakmi:
-    ide o páchateľa, ktorý nie je občanom štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt a nemá ani žiadne iné príbuzenské vzťahy k danému štátu,
-    operuje v rámci ozbrojenej skupiny stojacej mimo rámca ozbrojených síl daného štátu alebo ozbrojených zborov uznaných daných štátov,
-    svoju činnosť vykonáva osobne a priamo v bojovej operácií aktívnym vedením boja,  
-    jeho primárna motivácia na svojej účasti nie je orientovaná na finančný zisk ale je skôr ideologická; zväčša nie je za svoju činnosť platený.

Tieto definičné znaky vymedzujú cudzích bojovníkov od iných kategórií osôb zúčastnených na ozbrojenom konflikte akými môžu byť napr. platený žoldnieri, vojaci, a v neposlednom rade aj páchatelia trestného činu terorizmu.  

Cudzí bojovníci svojim konaním jednak zvyšujú intenzitu a trvanie ozbrojených konfliktov, v ktorých sa zúčastňujú, na druhej strane predstavujú aj závažné bezpečnostné riziko pre samotné štáty ich pôvodu ako aj tranzitu. V reakcií na bezpečnostné riziká, ktoré priniesol fenomén cudzích bojovníkov došlo na medzinárodnej úrovni k vyvolaniu potreby prijatia komplexných mechanizmov na jeho zamedzenie vrátane postihovania náboru, výcviku a podpory činnosti cudzích bojovníkov. Uvedené ma za cieľ prispieť k ochrane politickej a náboženskej tolerancie, k ukončeniu a riadnemu riešeniu ozbrojených konfliktov vo svete a v neposlednom rade k prevencii pred neželanou radikalizáciou.      

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie trestnej zodpovednosti za konanie spočívajúce v aktívnej účasti fyzických osôb (bez ohľadu na štátne občianstvo) na bojovej činnosti nedovolených organizovaných ozbrojených skupín v rámci bojových operácií počas vojny na území cudzích štátov (odsek 1) a rovnako aj pasívnej účasti na týchto aktivitách (odsek 2). 

Objektom chráneným novou skutkovou podstatou trestného činu je zachovanie a ochrana mieru a bezpečnosti obyvateľstva, ako aj ochrana pred extrémizmom a radikalizáciou. 

Objektívna stránka trestného činu zahŕňa konanie, ktoré spočíva v aktívnom podieľaní sa na  bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny počas vojny na území iného štátu.

K pojmológii novej skutkovej podstaty je potrebné uviesť nasledovné:

„Aktívne podieľanie sa bojovej činnosti“ treba vykladať ako fyzickú účasť páchateľa s vlastným prispením v rámci vedenia boja. Pojem „organizovaná ozbrojená skupina“ je pojmom prevzatým z definície vojny zo spoločných ustanovení k dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona; k tomu pozri § 435 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska kontextu v akom je tento pojem v Trestnom zákona použitý v ustanoveniach, ktoré obsahujú definičné vymedzenie vojny na účely dvanástej hlavy je zrejmé, že ozbrojenou organizovanou skupinou je zoskupenie osôb, ktoré sú organizované obdobne ako armáda, ale ktoré súčasne nie sú regulárnou armádou príslušného štátu, resp. jeho iným ozbrojeným zborom, ktorý by bol ústavným, prípadne zákonným spôsobom legitimizovaný (paramilitatné skupiny). Ako bolo naznačené, pojem „vojna“ je na účely celej dvanástej hlavy, a teda aj nového § 419a, vymedzený v § 435 ods. 1 písm. b) ako „ako medzinárodný ozbrojený konflikt alebo zdĺhavý ozbrojený konflikt na území štátu medzi vládnymi orgánmi a organizovanými ozbrojenými skupinami alebo medzi takýmito skupinami navzájom s výnimkou vnútorných nepokojov a napätí, ako sú vzbury, izolované a ojedinelé akty násilia alebo iné akty podobnej povahy.

Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Subjektívna stránka je založená na úmyselnom zavinení. 

Odsek 2 upravuje pasívnu účasť, resp. podieľanie sa na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny počas vojny na území iného štátu. Formy pasívnej účasti sú vymedzené v písmenách a) až d), pričom objektívna stránka zahŕňa konanie, ktoré spočíva vo verejnom podnecovaní, nábore, výcviku a podpore na účely spáchania trestného činu uvedeného v odseku 1. Aj v tom prípade platí, že subjekt je všeobecný a subjektívna stránka predpokladá úmyselné zavinenie.

K bodu 23

    Dopĺňa sa transpozičná príloha Trestného zákona v súvislosti s vykonaním transpozície smerníc Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z  15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K čl. III
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

    Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody. Do § 28 sa vkladajú dva nové odseky 6 a 7, ktorými sa realizuje právo poškodeného, ktorý nehovorí jazykom v ktorom sa konanie vedie, na preklad základných písomnosti trestného konania vymedzených smernicou. Úprava smernice 2012/29/EÚ v tejto časti vychádza primerane z ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, ktorá obdobné práva priznáva obvinenej, resp. podozrivej osobe.

    Preklady týchto písomnosti zabezpečuje ten orgán, o ktorého rozhodnutie ide a to na žiadosť poškodeného. V odseku 7 sa upravuje právo na žiadosť poškodeného o preklad aj iných písomnosti ako sú vymedzené v odseku 6 pod podmienkou, že poskytnutie takéhoto prekladu je nevyhnutné k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní. Rovnako ako u obvineného (platný odsek 5), možno namiesto poskytnutia prekladu písomnosti jej podstatný obsah pretlmočiť, čo sa poznamená v zápisnici o úkone, v rámci ktorého poškodený o preklad požiada. Preklady informácií, ktoré sú zásadné na účely uplatnenia práv obetí v trestnom konaní sú bezplatné, a to v jazyku, ktorému rozumejú, a v rozsahu, v akom sú tieto informácie pre obete dostupné. 
   
K bodu 2

Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ – pozri tabuľku zhody. Upravuje sa právo poškodeného na informáciu o stave trestného konania. Informáciu poskytne na žiadosť poškodeného orgán, ktorý vo veci koná. Na tento účel je potrebné poškodenému poskytnúť kontaktné údaje, na orgán, ktorý konanie vedie. Súčasne sa upravuje, že informácia o stave  trestného konania sa neposkytne, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť účel trestného konania.   

K bodu 3

V súvislosti s právom poškodeného žiadať o informáciu o skutočnostiach podľa § 46 ods. 8 (o prepustení z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, resp. o úteku obvineného alebo odsúdeného) sa dopĺňa, že takáto informácia sa neposkytne, ak by jej poskytnutím mohlo ohroziť život alebo zdravie obvineného alebo odsúdeného. Uvedená situácia môže nastať v prípade, ak existujú dôvody domnievať sa, že poškodený plánuje alebo hrozí odplatou pre páchateľa za spáchaný trestný čin. Súčasne sa v súlade so smernicou 2012/29/EÚ dopĺňa možnosť poškodeného kedykoľvek zmeniť svoje rozhodnutie , aby bol informovaný o týchto skutočnostiach, pričom na túto zmenu sa má v ďalšom konaní prihliadnuť.

K bodu 4

Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody. Návrhom sa priznáva právo poškodeného na sprievod dôverníka na úkony trestného konania.

V odsekoch 2 až 4 sa upravujú súvisiace otázky realizácie tohto práva poškodeného v trestnom konaní. Uvedená úprava sleduje záujem na neprehlbovaní negatívnych následkov trestného činu a vedenia trestného konania na poškodenom, vrátane sekundárnej viktimizácie poškodeného. Úlohou dôverníka je poskytnúť poškodenému počas úkonov trestného konania potrebnú pomoc, a to najmä psychickú.  S ohľadom na charakter trestného konania sa v súvislosti s účasťou dôverníka na úkonoch trestného konania navrhuje, aby bol dôverník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa ako dôverník dozvedel.  

K bodu 5

Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ – pozri tabuľku zhody. Dopĺňa sa povinnosť na primerané vysvetlenie práv poškodeného s ohľadom na jeho osobné vlastnosti. Cieľom je poučiť poškodeného o jeho právach takým spôsobom, aby bol poškodený spôsobilý takému poučeniu porozumieť.

K bodu 6

Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ – pozri tabuľku zhody. Účelom smernice v tejto časti je zabezpečiť poškodenému aj ďalšie informácie (mimo rozsahu svojich procesných práv v trestnom konaní), ktoré sú preňho nevyhnutné v dôsledku spáchania trestného činu. Tieto informácie sa poškodenému poskytujú v závislosti od osobitných potrieb a osobných pomerov poškodeného a od druhu alebo povahy trestného činu; z povahy veci je zrejme, že rozsah poskytnutých informácií určí orgán činný v trestnom konaní v závislosti od okolnosti danej veci a osoby poškodeného. Ide o taxatívny výpočet.

Všeobecne k problematike nálezu PL. ÚS 10/2014 v trestnom konaní

V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014 sa navrhuje vykonanie zmeny § 116 Trestného poriadku, a to s cieľom zosúladenie platnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných slobôd EÚ v intenciách cit. nálezu ústavného súdu.

Na tento účel sa navrhuje komplexné prepracovanie § 116. Nakoľko ústavný súd vo svojom náleze konštatuje, že zásah do ústavou garantovaného práva na ochranu súkromia podľa § 116 Tr. por. je porovnateľný svojou intenzitou so zásahom podľa § 115 a s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ústavný súd vyčíta platnej právnej úprave § 116 nedostatky, ktoré možno bez ďalších pochybností vztiahnuť aj na § 115, navrhuje sa vykonanie aj nevyhnutných zmien v platnej úprave § 115. Tomu zodpovedá aj odôvodnenie jednotlivých zmien, kde sa odôvodnenie sústreďuje primárne k § 116.

Podstatu zmien možno zhrnúť nasledovne:   
- zúženie rozsahu využitia postupu podľa § 116
- doplnenie § 116 ods. 1 o materiálny korektív nevyhnutnosti zásahu do súkromia
- precizovanie postupu vydávania a doručovania príkazu podľa § 116 ods. 2
- dopĺňa sa právna úprava informovania o zničení údajov podľa § 116 ods. 3 a 4 s výnimkami podľa odseku 5
- doplnenie opravného prostriedku na účely preskúmania zákonnosti zásahu v prípade zničenia údajov (§ 116 ods. 4 v spojitosti s novými § 362f a 362g).

    Prístup k údajom o telekomunikačnej prevádzke bude potrebné vnímať v dvojakom režime:
1.    v režime oznamovania údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke v rozsahu v akom sú tieto údaje k dispozícii (niet plošnej povinnosti ich uchovávať na tento účel) – v tomto prípade ide o deje minulé,
2.    v režime získavania a oznamovania údajov o budúcej telekomunikačnej prevádzke počas súdom určenej doby – v tomto prípade ide o deje budúce (data freezing).

Návrh zmeny Trestného poriadku v časti § 116 je potrebné vnímať súčasne v kontexte zmeny zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách; k tomu pozri čl. V a jeho odôvodnenie.

K bodu 7

Vyjadruje sa materiálny korektív nevyhnutnosti použitia postupu podľa § 115. Ide o novú podmienku vydania príkazu podľa § 115, ktorú bude skúmať súd, resp. ktorej splnenie bude odôvodňovať vo svojom návrhu prokurátor.

Pozn. ústavný súd konštatuje vo svojom náleze, že v prípade § 116 je absencia tohto materiálneho korektívu problematická z hľadiska proporcionality zásahu do práva na súkromie, ktorý § 116 umožňuje. Nakoľko postup podľa § 115 predstavuje väčší zásah do práva na súkromie ako postup § 116, je logické, aby sa právna úprava zavádzaná do § 116 premietla aj v § 115 (argumentum a minori ad maius).   

K bodu 8

Navrhované znenie § 115 ods. 8 je doterajšou úpravou (prvá a druhá veta). Doterajšie ustanovenie sa však rozdeľuje z dôvodu prehľadnosti do viacerých odsekov, t.j. vyníma sa na samostatnú úpravu informačná povinnosť. Predmetom úpravy bude po novom v § 115 ods. 8 vyjadrenie podmienok zničenia údajov a subjektu zodpovedného za ich zničenie vrátane vyhotovovania zápisnice.

K bodu 9

V kontexte nálezu ústavného súdu sa nanovo koncipuje informačná povinnosť. Právna úprava sa teda prispôsobuje novému zneniu § 116, a tým pádom aj záverom vyplývajúcim z nálezu ústavného súdu.

K tomu pozri odôvodnenie k bodu 11 (§ 116).

K bodu 10

Vzhľadom na zmeny v štruktúre § 115 sa navrhuje upraviť vnútorný odkaz; ide teda o legislatívno-technickú úpravu. 

K bodu 11

K odseku 1

V odseku 1 navrhovaného ustanovenia sa nanovo – v zužujúcom význame – koncipuje okruh trestných činov, v konaní o ktorých možno vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke.

V prvom prípade pôjde o úmyselné trestné činy, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky.

Ďalej pôjde o trestné činy, ktoré nespadajú do predchádzajúcej kategórie (úmyselné trestné činy s hornou hranicou najmenej tri roky), pre ktoré je charakteristické to, že sú vo svojej podstate páchané, alebo môžu byť páchané, práve prostredníctvom telekomunikačnej prevádzky alebo v rámci elektronickej komunikačnej siete.  Ide o tieto vybrané trestné činy: trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 220, nebezpečného vyhrážania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia poplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu podľa § 338.

Ďalšiu skupinu tvoria trestné činy (bez pohľadu na formu zavinenia), ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť ako následok spáchaného trestného činu, keďže je nepochybné, že trestné činy proti životu a zdraviu smerujú proti tým najdôležitejším hodnotám každého jednotlivca.

Poslednú skupinu tvoria tie úmyselné trestné činy, o ktorých na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.

Súčasne sa v poslednej vete odseku 1 vyjadruje materiálny korektív nevyhnutnosti použitia postupu podľa § 116. Ide o novú podmienku vydania príkazu podľa § 116, ktorú bude skúmať súd, resp. ktorej splnenie bude odôvodňovať vo svojom návrhu prokurátor.

K odseku 2

Odsek 2 je v značnej časti prevzatý z doterajšieho znenia právnej úpravy, pričom sa exaktne vyslovuje požiadavka na odôvodňovanie príkazu, nakoľko perspektívne môže byť predmetom prieskumu najvyšším súdom. V prípade absencie odôvodnenie je zrejmé, že pri postupe podľa navrhovaných § 362f a 362g by pri preskúmavaní zákonnosti takýto príkaz neobstál.

Súčasne sa v prípade data freezing ustanovuje doba, po ktorú môže trvať získavanie a oznamovanie týchto údajov, a to v trvaní šiestich mesiacov s možnosťou opakovaného predlžovania o ďalšie dva mesiace (ide o totožnú úpravu aká sa používa v prípade postupu podľa § 115 Trestného poriadku). Na rozlíšenie situácie, či ide o získavanie a oznamovanie údajov v režime data freezing alebo v režime oznamovanie údajov o dejoch minulých sa používa pojem „údajov o uskutočnenej  telekomunikačnej prevádzke“.  

K odseku 3

V odseku 3 sa upravujú podmienky (analogicky podľa platného znenia § 115) zničenia získaných údajov, a to prípade, ak zistené údaje nie sú významné pre trestné konanie. Z hľadiska určenia subjektov zodpovedných za zničenie „nepotrebných“ údajov sa vychádza zo zásady, že tak spraví ten orgán, ktorého rozhodnutím sa konkrétna trestná vec skončila – policajt, prokurátor alebo predseda senátu, pričom policajt bude potrebovať na tento úkon súhlas prokurátora. Tu je rozdiel s právnou úpravou zničenie údajov získaných postupom podľa § 115, kde nositeľom povinnosti zničiť údaje je policajt, resp. príslušný útvar Policajného zboru. To je dané povahou údajov získaných podľa § 115 a podľa § 116, resp. ich formy (záznam a jeho prepis podľa § 115, výpis z databázy telekomunikačných operátorov podľa § 116).

Pozn. k doterajšiemu § 116 ods. 3 – toto ustanovenie vecne nepatrí do Trestného poriadku, ale do zákona o elektronických komunikáciách, kde by malo byť koncipované ako povinnosť „prelomiť“ telekomunikačné tajomstvo v zákonom ustanovených prípadoch (obdobne ako je to v prípade bankového tajomstva, resp. zákonom uznanej mlčanlivosti).

K odseku 4

V odseku 4 sa upravuje informačná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu vo vzťahu k informovaniu o tom, že došlo k zničeniu záznamu (k podmienkam zničenia záznamu pozri odsek 3). Nositeľom tejto povinnosti bude v zásade ten orgán, ktorý právoplatne skončil vec; s výnimkou v prípade konania pred súdom, kde nositeľom tejto povinnosti je predseda senátu príslušného súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni (ide o typ úkonu, ktorý v rámci inštančného postup bežne vykonáva súd prvého stupňa). S prihliadnutím na požiadavky na kvalitu právnej úpravy vyplývajúce z nálezu ústavného súdu, sa navrhuje presne špecifikovať obsahové náležitosti písomnej informácie, vrátane poučenia o možnosti podať návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. V poslednej vete sa upravuje lehota na vykonanie informovania dotknutej osoby. 

K odseku 5

V odseku 5 sa upravuje výnimka z povinnosti poskytnúť informáciu o zničení údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktorej existenciu pripúšťa vo svojom náleze aj ústavný súd. V tejto súvislosti treba uviesť, že ide o prevzatie právnej úpravy z platného znenia § 115 ods. 8.

K odseku 6

Ustanovenie odseku 6 je doterajším § 116 ods. 4, avšak odlišným z toho pohľadu, že doterajšie „primerané“ použitie predchádzajúcich odsekov aj na obsahové údaje alebo prevádzkové údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému sa nahrádza „rovnakým“ použitím predchádzajúcich ustanovení (po novom odsekov 1 až 5). Niet dôvodu vôbec uvažovať o primeranosti použitia ustanovení. Posilňujú sa tak zákonné garancie obmedzovania zásahu do práva na súkromie.

K bodu 12
   
    Dopĺňa sa odkaz na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby do ustanovenia § 125 ods. 4 (konfrontácia). Účelom zmeny je využitie konfrontácie v prípade aj označeného trestného činu u svedkov mladších ako 18 rokov len vo výnimočných prípadoch, resp. vôbec ak ide o svedka mladšieho ako 15 rokov. Uvedené prispeje k minimalizácii možnosti sekundárnej viktimizácie u svedkov poškodených trestných činom týrania blízkej a zverenej osoby. 


K bodu 13

    Návrh zmeny § 135 vyplynul z poznatkov aplikačnej praxe. V praxi dochádza k častým interpretačným nezrovnalostiam, nakoľko zo súčasného znenia § 135 jasne nevyplýva, že je potrebné, aby pri výsluchu v prípadoch podľa § 135 bol prítomný súčasne psychológ alebo znalec a tiež zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (sociálny pracovník) a to aj vtedy, ak nie je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v postavení opatrovníka podľa § 48 ods. 2. Obligatórna prítomnosť zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebná z dôvodu ochrany záujmov samotného dieťaťa ako vypočúvanej osoby a tiež v záujme zabezpečenia kontinuity informácií, tak pre vyšetrovanie ako aj pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň je potrebné (pri zachovaní možnosti prizvať zákonného zástupcu) vytvoriť podmienky na možnosť prizvania pedagóga, ktorý môže napomôcť k správnemu vykonaniu výsluchu a uľahčeniu náročnej situácie pre dieťa.

K bodu 14

    Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody. Požiadavka smernice, aby poškodený ktorého vek nie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, bol považovaný za dieťa, až kým sa nepreukáže opak sa navrhuje premietnuť do ustanovenia § 135, ktorým sa upravujú osobitné postupy výsluchu svedka, ktorý je dieťaťom. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na výsluch svedka, ktorý je poškodeným.     

K bodu 15

Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody, v požiadavke,  aby sa obetiam vydalo písomné potvrdenie akéhokoľvek formálneho trestného oznámenia, ktoré podajú príslušnému orgánu v členskom štáte, pričom takéto potvrdenie obsahuje základné skutkové okolnosti príslušného trestného činu. Potvrdenia o prijatom trestnom oznámení poškodeného vystaví prokurátor alebo policajt, ktorý prijal trestné oznámenie. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, poskytne prokurátor alebo policajt na jeho žiadosť odpis zápisnice o oznámení. Táto úprava sa použije len vo vzťahu k trestnému oznámeniu podanému samotným poškodeným.

K bodu 16

    Návrhom sa upravuje rozsah oboznamovania u zvukových, obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkového konania  s odvolaním na aplikačnú prax.

K bodu 17

V intenciách nálezu ústavného súdu sa navrhuje zaviesť mechanizmus preskúmania zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 115) a príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke (§ 116). Ide o nový právny inštitút, ktorého zavedenie vyplýva z nálezu ústavného súdu.

Ako najvhodnejší koncept sa javí zavedenie návrhu na preskúmanie zákonnosti súdom, pričom túto právomoc sa navrhuje zveriť najvyššiemu súdu.

Navrhované § 362f a 362g predstavujú úpravu procesného postupu najvyššieho súdu.

Osobou oprávnenou podať návrh je ten, komu bola doručená informácia podľa navrhovaného § 115 ods. 9, resp. § 116 ods. 4.

Najvyšší súd bude rozhodovať, aj s prihliadnutím na citlivosť veci, na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím si vyžiada stanovisko sudcu, ktorý daný príkaz vydal alebo potvrdil a v prípade príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke aj podniku poskytujúceho verejné siete alebo služby, ktorý daný príkaz vykonal. Vo veci samej rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok (ústavná sťažnosť pochopiteľne dotknutá nie je). Predmetom prieskumu je jednak zákonnosť príkazu ako aj  zákonnosť jeho vykonania. Vo výroku sa konštatuje, či bol alebo nebol porušený zákon. V prípade nezákonnosti príkazu alebo jeho vykonania platia rovnaké konzekvencie ako v prípade akékoľvek iného nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu v trestnom konaní.

K bodu 18

    Navrhuje sa vypustenie povinnosti predchádzajúceho vypočutia obvineného pri zaistení výkonu trestu prepadnutia majetku. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že uvedená podmienka výrazným spôsobom obmedzuje a znemožňuje orgánom činným v trestnom konaní včas a účinne zaistiť výnosy z trestnej činnosti.

K bodu 19

V súlade s odporúčaniami MONEYVAL sa navrhuje doplniť právnu úpravu zaistenia majetku na účely výkonu trestu prepadnutia veci tak, aby bola zabezpečená ochrana majetkových práv dotknutých osôb, a to prostredníctvom inštitútu žiadosti o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia majetku. V tomto prípade sa vychádza z obdobnej úpravy, ktorá je obsiahnutá v § 95 ods. 8. Ustanovenie § 95 ods. 8 sa síce má použiť primerane aj v prípade zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku, ale použitie § 95 ods. 8 prichádza do úvahy len v prípade, ak sú predmetom zaistenia peňažné prostriedky. Nakoľko pojem „majetok“ zahŕňa aj iné veci ako peňažné prostriedky, aplikácia oprávnenia podľa § 95 ods. 8 neprichádza do úvahy v prípadoch, ak sú predmetom zaistenia iné veci ako peňažné prostriedky a už vôbec ho nemožno odvodzovať z primeraného použitia § 95 ako celku. Navrhuje sa preto upraviť toto oprávnenie generálne pre akúkoľvek časť majetku, ktorý je predmetom zaistenia.   

K bodu 20

V nadväznosti na obsahové zmeny v pojmovom vymedzení veci na účely Trestného zákona vrátane vymedzenie tohto pojmu v súvislosti s trestom prepadnutia veci je potrebné upraviť platné znenie § 428 ods. 2 tak, aby reflektovalo možnosti zaistenia veci už v prípravnom konaní na účely zabezpečenia výkonu trestu prepadnutia veci, ktorého uloženie hrozí. Na tento účel sa navrhuje použiť nie len doterajší § 50 ods. 2, ale aj ustanovenia o úschove vydaných, odňatých a prevzatých vecí (§ 94), zaistenia peňažných prostriedkov (§ 95) a zaistenia zaknihovaných cenných papierov (§ 96). Rovnako ako v prípade zaistenia majetku na účely výkonu trestu prepadnutia majetku sa navrhuje aj v prípade zaistenia veci umožniť využiť možnosť žiadať zrušenie zaistenia veci alebo jeho obmedzenie.

K bodu 21

Doterajšia právna úprava výkonu zhabania veci neumožňuje zaistenie veci na účely zabezpečenia výkonu zhabania veci. Čiže primárnym zámerom je umožniť zaistenie veci na účely výkonu tohto ochranného opatrenia s cieľom zamedziť situáciám, kedy sa počas trestného konania vykonávajú úkony smerujúce napr. k zmene vlastníka veci, ktorá pochádza z trestnej činnosti, alebo vecí, ktoré boli získané za veci pochádzajúce z trestnej činnosti a pod. Pri zaistení výkonu zhabania veci sa bude postupovať podľa rovnakých pravidiel ako v prípade zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku a trestu prepadnutia veci, t.j. použije sa tá istá infraštruktúra Trestného poriadku. 

K bodu 22

    S odvolaním na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie výnimky pri posudzovaní podmienky uznania cudzieho rozhodnutia založenej na obojstrannej trestnosti. 

K bodu 23

    Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona v súvislosti s vykonaním transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ do Trestného poriadku.

K čl. IV
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2
   
    Navrhovaná zmena vyplynula z doplnenia nového odseku 2 v skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona (pozri čl. II bod 12), ktorým sa zavádza tzv. priestupková recidíva. Jej podstata spočíva v odlíšení páchania priestupku proti blízkej osobe a zverenej osobe od iných skutkových podstát v rámci priestupku proti spoločenskému spolunažívaniu.

K čl. V
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)

K bodu 1
   
Predĺženie vykázania zo spoločného obydlia zo 48 hodín na 10 dní sa navrhuje v nadväznosti na Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019 (uznesenie vlády SR č. 730 z 18. decembra 2013), v ktorom sa v bode 7 ukladá Ministerstvu vnútra SR úloha novelizovať § 27a zákona o Policajnom zbore a predĺžiť súčasnú 48-hodinovú lehotu na vykázanie násilnej osoby zo spoločného obydlia na dlhšiu adekvátnu lehotu s termínom plnenia 31. december 2015. Vzhľadom na to, že Ministerstvo vnútra SR neplánuje predložiť do legislatívneho procesu samostatnú novelu zákona o Policajnom zbore, navrhujeme túto úlohu splniť doplnením predmetnej novely zákona o Policajnom zbore, ktorá je súčasťou predkladaného materiálu.
 
Inštitút vykázania zo spoločného obydlia je opatrením preventívneho charakteru, ktorého účelom je poskytnúť ohrozenej osobe bezprostrednú ochranu jej života a zdravia, a to už v počiatočných štádiách násilia, s čím súvisí aj zníženie nebezpečenstva dokonania skutku, prípadne zabránenie v pokračovaní násilného chovania páchateľa. Vykázanie zo spoločného obydlia má zaistiť ochranu obete pred ďalším násilím a posilniť pozíciu obete domáceho násilia, ktorá nie je schopná sama riešiť situáciu. Z hľadiska poskytnutia účinnej ochrany ohrozenej osobe zohráva preto dôležitý význam časový faktor, t. j. vytvorenie dostatočného časového priestoru na zorientovanie sa v situácii bez nátlaku násilníka a na vyhľadanie odbornej pomoci. U obetí domáceho násilia býva často prítomná nielen fyzická, ale najmä psychická trauma, ktorá vedie k strate schopnosti okamžite a účinne riešiť danú situáciu. Obete domáceho násilia sú pod vplyvom násilníka často sociálne izolované, ekonomicky oslabené, strácajú schopnosť uplatniť sa na trhu práce a potrebujú čas na to, aby mohli urobiť nevyhnutné kroky smerujúce k riešeniu ich situácie. Vyžadujú preto špecifický prístup a pomoc odborníkov, pričom nezastupiteľnú úlohu tu zohrávajú organizácie, ktoré poskytujú pre osoby ohrozené domácim násilím a ich deti špecializované sociálne, právne a psychologické poradenstvo a ďalšie služby.

V Slovenskej republike aj napriek rozbiehajúcim sa národným projektom je naďalej nedostatok takýchto špecializovaných organizácií a problémovou sa javí byť aj ich regionálna nedostupnosť, najmä v odľahlých oblastiach. Existujúce poradenské centrá a bezpečné ženské domovy majú často naplnené kapacity do tej miery, že ohrozená osoba nemá prístup k okamžitej špecializovanej pomoci. Potrebu predĺženia lehoty vykázania zo spoločného obydlia indikuje aj samotný nízky počet podaných návrhov na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý predstavuje v priemere približne 17 % z celkového počtu vykázaní ročne. Na základe nízkeho počtu podaných návrhov na vydanie predbežného opatrenia možno predpokladať, že väčšina vykázaných osôb sa po uplynutí 48-hodinovej lehoty vráti do spoločnej domácnosti, čím sa zvyšuje riziko eskalácie násilia.
   
    Z týchto dôvodov sa javí súčasná 48-hodinová lehota vykázania zo spoločného obydlia ako nedostatočná. Pri porovnaní s obdobnými inštitútmi v iných krajinách Európskej únie, možno považovať 10 dňovú lehotu za primeranú vo vzťahu k účelu tohto inštitútu (v Českej republike platí vykázanie 10 dní, v Rakúsku a Nemecku 14 dní).

K bodu 2

S cieľom posilniť ochranu obetí domáceho násilia sa navrhuje, aby zákonným dôsledkom vykázania z obydlia bola súčasne povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe. O tejto povinnosti sa nebude osobitne rozhodovať, nakoľko vypláva zo zákona.

K bodu 3
   
    Predkladaný návrh určuje lehotu plynutia vykázania podľa dní (nie podľa hodín ako v súčasnosti). Počas 10 dní od vykázania násilníka zo spoločného obydlia sa zabezpečí plynulá ochrana ohrozených osôb, s následnou možnosťou predĺženie tejto lehoty, ak ohrozená osoba využije počas tejto lehoty svoje právo na súdnu ochranu vo forme návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku. Doručením takéhoto návrhu počas trvania vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.
   
    Právna úprava tzv. spočívania plynutia lehoty vykázania zo spoločného obydlia počas dní pracovného voľna a pracovného pokoja, tým preto stráca opodstatnenie.

K bodu 4
   
    Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodmi 1 až 3.

K bodu 5

Keďže poskytovanie údajov z informačného systému elektronickej komunikačnej siete a elektronickej komunikačnej služby je upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v § 76a ods. 2 zákona o Policajnom zbore sa navrhuje v tejto súvislosti iba odkaz na tento zákon.

K bodu 6

V nadväznosti na navrhovanú úpravu v § 63 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách sa vymedzuje rozsah úloh, v rámci ktorých bude podnik na základe súhlasu súdu povinný Policajnému zboru poskytnúť prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán. Rozsah týchto úloh vychádza z úloh odôvodňujúcich použitie informačno-technických prostriedkov, pričom zohľadňuje aj navrhovanú úpravu v § 116 Trestného poriadku.

K čl. VI
(návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Obsah predmetného ustanovenia Colného zákona (zákonná povinnosť podnikateľa oznámiť na žiadosť dotknutého štátneho orgánu údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva v rozsahu osobných údajov v prevádzke komunikačnej siete) sa navrhuje presunúť do zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve (§ 58 odsek 2), čím sa zabezpečí koherencia a lepšia systematika právnych noriem upravujúcich oprávnenia orgánov štátnej správy v colníctve pri poskytovaní údajov z informačného systému elektronickej komunikačnej siete a elektronickej komunikačnej služby.

K čl. VII
(návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

    V nadväznosti na navrhovanú úpravu v čl. X k § 63 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách je potrebné detailne špecifikovať rozsah úloh, v rámci ktorých bude podnikateľ na základe súhlasu súdu povinný uvedeným orgánom štátnej správy v colníctve poskytnúť prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán. Rozsah týchto úloh vychádza z úloh odôvodňujúcich použitie informačno-technických prostriedkov, pričom zohľadňuje aj navrhovanú úpravu v čl. III k § 116 Trestného poriadku. Zmena vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014.

K čl. VIII
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

    Návrhmi zmien v Trestnom zákone (pozri čl. II) a Trestnom poriadku (pozri čl. III) sa eliminujú nedostatky v trestnoprávnej oblasti, identifikované v rámci hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL, a zároveň sa nimi plnení úloha 1.13 Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015 až 2018.
   
    Navrhovaná novela zákona č. 297/2008 Z. z. má bezprostredný súvis s označenými článkami návrhu zákona (najmä s čl. II bodom 19). Návrhom v čl. II bode 19 sa dopĺňa skutkovú podstatu trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme tak, aby bolo možné postihovať financovanie a podporovanie páchateľov trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, tzv. financovanie bežných životných potrieb páchateľov trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme. V nadväznosti na uvedené je nevyhnutné novelizovať zákon č. 297/2008 Z. z., nakoľko plnenie ohlasovacej povinnosti povinnými osobami je potrebné rozšíriť o ukazovatele, na základe ktorých bude možné identifikovať aktivity smerujúce k financovaniu bežných životných potrieb, s následným vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti subjektov tak, ako to predpokladá navrhovaná skutková podstata.

K bodu 1

    Navrhovaná zmena bezprostredne reaguje na navrhované kriminalizovanie zhromažďovania alebo poskytovania finančných alebo iných prostriedkov páchateľovi trestného činu podľa § 419 ods. 1 Trestného zákona na iný účel ako je uvedený v § 419 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (čl. II bod 10 návrhu zákona) tým, že rozširuje pojem financovanie terorizmu s následným vplyvom na plnenie ohlasovacej povinnosti povinných osôb ako aj činnosť finančnej spravodajskej jednotky. Ide najmä o analýzu a vyhodnocovanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, ich odstupovanie príslušným útvarom Policajného zboru, vykonávanie preventívnych a školiacich aktivít. Predmetnou zmenou Slovenská republika zároveň dosiahne technický súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny FATF. Rovnako budú odstránené nedostatky identifikované Výborom expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL počas ich 4. hodnotiacej návštevy.

K bodu 2

    Navrhovaná zmena dopĺňa demonštratívny výpočet neobvyklých obchodných operácií, ktoré povinným osobám umožnia vyhodnocovať a sledovať transakcie súvisiace s podozrením na financovanie terorizmu vo všetkých jeho formách. Návrh zároveň reaguje na odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) a závery vyplývajúce zo 4. hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL. Vo vzťahu k platnej právnej úprave bol v rámci tohto hodnotenia identifikovaný nedostatok, spočívajúci v nedostatočnom výpočte ukazovateľov pre rozpoznávanie neobvyklých obchodných operácií majúcich spätosť s financovaním terorizmu.

K bodu 3

    Navrhovaná zmena reaguje na zmenu definície financovania terorizmu v § 3 (bod. 1) jej rozšírením o financovanie každodenných potrieb osoby, u ktorej je možné predpokladať, že má v úmysle spáchať alebo spáchala trestný čin terorizmu alebo niektorých foriem účasti na terorizme.

K bodu 4

    Návrhom sa vytvorí právny základ pre zhromažďovanie súhrnných štatistických údajov, týkajúcich sa financovania terorizmu a realizuje sa technický súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF) a so závermi vyplývajúcimi zo 4. hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL.

K čl. IX
(návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov).

    V súvislosti s návrhom čl. I zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona vymedzujú látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa vzhľadom na dôležitosť a význam boja proti nelegálnemu dovozu, vývozu a tranzitu uvedených látok (ohrozujúcich zdravie obyvateľstva) sa navrhuje legislatívne upraviť aj zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, a to rozšírením kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy aj v tejto oblasti.

K čl. X
(návrh zákona, ktorým sa mení a zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov)

Všeobecne k problematike nálezu PL. ÚS 10/2014 a zákona o elektronických komunikáciách

Podstata rozhodnutí medzinárodných súdov, ako aj nálezu ústavného súdu vo veciach data retention spochybňuje legitímnosť plošného uchovávania dát o telekomunikačnej prevádzke, hoci aj na legitímne účely, ktorými sú odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti či ochrana bezpečnostných záujmov štátu alebo ústavného zriadenia Slovenskej republiky.
 
Predkladaný návrh zákona preto upúšťa od plošného uchovávania týchto údajov na účely podľa ustanovení, ktoré boli vyhlásené za protiústavné. Tým však nie je dotknuté uchovávanie týchto údajov na iné účely, ktoré už v súčasnosti predpokladá novelizovaný zákon, napríklad na účely fakturácie, prípadne uplatňovania majetkových práv vznikajúcich s poskytovaním telekomunikačných služieb (štandardné spotrebiteľské spory). Rovnako návrh zákona neupúšťa od možnosti poskytovať údaje o telekomunikačnej prevádzke na účely trestného konania alebo na účely plnenia úloh iných orgánov štátu (spravidla bezpečnostných zborov), avšak táto právna úprava doznáva systémových zmien v záujme naplniť požiadavky vyplývajúce z nálezu PL. ÚS 10/2014.  

Z hľadiska prístupu orgánov činných v trestnom konaní a iných orgánov štátu (k pojmu iný orgán štátu pozri § 55 ods. 6 zákona) k údajom o telekomunikačnej prevádzke sa bude tento prístup vykonávať, rovnako ako v trestnom konaní, v dvojakom režime:

1.    v režime oznamovania údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke v rozsahu v akom sú tieto údaje k dispozícii (niet plošnej povinnosti ich uchovávať na tento účel) – v tomto prípade ide o deje minulé,
2.    v režime získavania a oznamovania údajov o budúcej telekomunikačnej prevádzke – v tomto prípade ide o deje budúce (data freezing).

V jednom aj v druhom prípade bude platiť, že prístup k týmto údajom zo strany oprávnených štátnych orgánov  bude vždy podmienený súhlasom alebo príkazom súdu a vždy sa bude týkať konkrétneho prípadu. Príkazu je inštitút trestného procesu, súhlas sa vydáva v prípade prístupu k týmto údajom mimo trestného konania. Z hľadiska formálno-právneho ide o zákonom uznanú výnimku z povinnosti zachovávať a chrániť určité tajomstvo, v tomto prípade telekomunikačné tajomstvo. V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky je bežný koncept, podľa ktorého zákon uzná určité údaje za hodné ochrany, a podriadi ich režimu buď ochrany špecifického typu tajomstva (obchodné tajomstvo, daňové tajomstvo, bankové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo), režimu mlčanlivosti (napr. štátni zamestnanci, sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a zborov) alebo inej osobitnej forme ochrany (osobné údaje, utajované skutočnosti). Vo všetkých vymenovaných prípadoch neplatí táto ochrana v absolútnom význame. Práve odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti a ochrana ústavného zriadenia a bezpečnosti štátu sú legitímne dôvody (potvrdzujú to v podstate všetky súdne rozhodnutia k danej problematike) pre „prelomenie“ zákonnej ochrany špecifických kategórií údajov, a to vrátane telekomunikačného tajomstva.        

Z hľadiska procesného sa bude aplikovať právna úprava § 116 Trestného poriadku v prípade poskytovania údajov o telekomunikačnej prevádzke v trestnom konaní (úprava príkazu súdu). V prípade poskytovania údajov na účely pátrania po nezvestných osobách sa použije osobitný postup podľa § 76 ods. 4 zákona o Policajnom zbore (úprav súhlasu blízkych osôb nezvestnej osoby). V ostatných prípadoch sa použije procesných postup navrhovaný v § 63 zákona o elektronických komunikáciách (úprava súhlasu súdu).

Vo vzťahu k ochrane údajov vznikajúcich a uchovávaných v rámci telekomunikačnej prevádzky platí, že okrem režimu podľa samotného zákona o elektronických komunikáciách sa na strane podniku bez ďalšieho aplikuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Na strane orgánov, ktoré tieto údaje získavajú od podnikov v rámci svojej činnosti platí taktiež zákon o ochrane osobných údajov, a rovnako aj osobitné ustanovenia o ochrane osobných a iných údajov (k tomu pozri napr. § 69 až 69g zákona o Policajnom zbore, § 79 až 82h zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Osobitne je regulovaná výmena informácií vrátane osobných údajov na účely justičnej a policajnej spolupráce (rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; transpozícia vykonaná zákonom č. 192/2011 Z. z.).

K bodu 1

Aj s prihliadnutím na nález PL. ÚS 10/2014 sa navrhuje prepracovať platné a účinné znenie zákona upravujúceho požiadavky na ochranu osobných údajov.

K bodom 2 a 3
 
Navrhované znenie § 58 ods. 5 až 6 reflektuje na právny názor ústavného súdu, ktorý v náleze konštatoval, že za primeranejší nástroj dosiahnutia sledovaných cieľov možno považovať napríklad tzv. data freezing, ktorý po splnení stanovených podmienok umožňuje sledovať a uchovávať potrebné a vybrané údaje iba u konkrétneho, vopred určeného účastníka komunikácie. Navrhovaným znením sa zúži doterajšia povinnosť podnikov uchovávať plošným spôsobom predmet telekomunikačného tajomstva týkajúcich sa vopred neurčitého okruhu osôb.  Podniky tak budú uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán len vo vzťahu ku konkrétne identifikovanej osobe na základe ingerencie príslušného súdu podľa § 63 ods. 7 až 11 alebo na základe § 116 Trestného poriadku, čím sa zaručí zachovanie zákonnosti a proporcionality zásahu do práv dotknutej osoby.

K bodom 4 a 5

V navrhovanom znení § 63 ods. 6 až 13 sa ustanovuje účel použitia údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva a právny mechanizmus, ako aj podmienky ich získavania a nakladania s nimi. Podľa navrhovaného znenia je podnik povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 údaje tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva len na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitného predpisu a len na základe súhlasu príslušného súdu.

Navrhovaným znením odseku 7 je vyjadrený subsidiárny charakter sprístupnenia údajov tvoriacich obsah telekomunikačného tajomstva. Podľa tohto ustanovenia je možné súhlas udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Takýto postup korešponduje s názorom ústavného súdu uvedeným v jeho náleze.
 
V odseku 8 sú ustanovené obligatórne náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu. Z obsahu žiadosti o udelenie súhlasu musí jednoznačne vyplývať odôvodnenosť takéhoto  zásahu do práv dotknutej osoby, ako aj jeho subsidiárny charakter. Ak žiadosť o udelenie súhlasu nemá zákonom požadované náležitosti, súd o nej nerozhodne a túto žiadosť vráti inému orgánu štátu (odsek 9). Ide o ustanovenie právneho režimu schvaľovacieho procesu zhodného s právnym režimom schvaľovania použitia informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z.

Formálne a obsahové náležitosti súhlasu ustanovuje navrhované znenie odseku 10, podľa ktorého musí byť súhlas udelený v písomnej forme a musí byť odôvodnený. Súčasne sa po vzore zákona č. 166/2003 Z. z. upravuje najdlhšia prípustná lehota, po ktorú môže dochádzať k uchovávaniu a poskytovaniu údajov o telekomunikačnej prevádzke s možnosťou jej predlžovania.

Vecná a miesta príslušnosť súdu na vydanie súhlasu je upravená v navrhovanom odseku 11 a je určená podľa § 4a zákona č. 166/2003 Z. z., teda rovnako ako príslušnosť súdu na použitie  informačno-technických prostriedkov.

Odsek 12 výslovne upravuje spôsob manipulácie s údajmi tvoriacimi predmet telekomunikačného tajomstva, ak sa poskytnutím údajov podľa odseku 6 nezistili skutočnosti významné na účely plnenia úloh iného orgánu štátu. S cieľom ochrany práv dotknutých osôb je iný orgán štátu povinný tieto údaje bezodkladne zničiť a vyhotoviť o tom písomnú zápisnicu.  

V súlade s požiadavkou ústavného súdu na posilnenie ochrany práv dotknutých osôb je zároveň v odseku 13 zakotvená externá kontrolná právomoc Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude realizovaná prostredníctvom výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol poverený kontrolou zákonnosti použitia informačno-technických prostriedkov. Rozsah tejto kontrolnej právomoci sa navrhuje identický ako je tomu pri závažnejšom zásahu do práv osôb, t. j. pri použití informačno-technických prostriedkoch.

K bodom 6 až 8

    Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku novelizačných bodov 1 až 4.

K bodu 9

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je vytvoriť časový priestor pre podniky, aby sa mohli prispôsobiť novej právnej úprave.

K čl. XI

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.


V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny a súčasne v nadväznosti na Správu o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšenie, ktorá bola vzatá na vedomie uznesením vlády č. 172 zo dňa 16. apríla 2014.

S cieľom motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu daňových povinností sa v predkladanom návrhu zákona navrhuje úprava sankcií zohľadňujúca časové hľadisko pri dodatočnom priznaní a vyrubení správnej výšky dane. Zároveň sa navrhuje možnosť podať dodatočné daňové priznanie aj po začatí daňovej kontroly v lehote 15 dní, ktorého podanie bude mať za následok uloženie nižšej sankcie než v prípade vyrubenia dane správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly.

Súčasne sa pri ukladaní pokút zavádza absorpčná zásada, a to nadväzne na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy schválené 13. februára 1991, ako aj na judikatúru slovenských súdov. Podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady bude dopustenie sa viacerých správnych deliktov rovnakého druhu na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, za ktoré bude príslušný správca dane oprávnený uložiť úhrnnú pokutu podľa zákonného ustanovenia s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.

Predkladaným zákonom sa zároveň navrhuje možnosť použiť sumu dane z pridanej hodnoty priznanej platiteľovi DPH na úhradu nedoplatkov a tiež na úhradu pohľadávky členského štátu, a to na základe zaslanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní.

Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny a súčasne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie v zmysle čl. 2 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2016 okrem čl. I bodov 16 a 17, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2016.



Doložka vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky
Pri navrhnutej zmene výpočtu sankcie nie je možné kvantifikovať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu, že nie je možné predpokladať výšku dorubenej dane po daňovej kontrole, ani na základe podaného dodatočného daňového priznania. Nie je možné predpokladať, koľko daňových subjektov podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zvýši daňovú povinnosť ani dobu, ktorá uplynie od pôvodnej lehoty splatnosti dane, ktorá sa zohľadňuje pri navrhovanom výpočte pokuty. Taktiež nie je možné predpokladať počet vykonaných daňových kontrol, na základe ktorých bude vyrubený rozdiel dane.
Ďalšou navrhovanou úpravou je možnosť použiť sumu dane z pridanej hodnoty, o ktorej vrátenie požiadala zahraničná osoba podľa zákona o DPH, na jej nedoplatky u správcu dane v SR. Rovnako sa navrhuje aby príslušný orgán SR mohol požiadať príslušný orgán členského štátu o poukázanie sumy dane z pridanej hodnoty o ktorú žiada daňový subjekt v tomto štáte, ak má tento daňový subjekt nedoplatky u správcu dane v SR.
Nakoľko nie je možné predpokladať, koľko osôb požiada o vrátenie dane z pridanej hodnoty ani výšku priznanej dane a tiež nemožno predpokladať koľko z uvedených osôb zároveň bude mať nedoplatky u správcu dane v SR, nie je možné kvantifikovať pozitívny vplyv na rozpočet.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Charakter navrhovaných zmien a doplnení neumožňuje kvantifikovať výšku pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy.
Tabuľka č. 1
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur) Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015 2016 2017 2018
Príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0
Štátny rozpočet 0 0 0 0
- Všeobecná pokladničná správa 0 0 0 0
Obce 0 0 0 0
VÚC 0 0 0 0
Sociálna poisťovňa 0 0 0 0
zdravotné poisťovne 0 0 0 0
Výdavky verejnej správy celkom 1 000 0 0 0
Štátny rozpočet 1 000 0 0 0
- Ministerstvo financií SR 1 000 0 0 0
Obce 0 0 0 0
VÚC 0 0 0 0
Sociálna poisťovňa 0 0 0 0
zdravotné poisťovne 0 0 0 0

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur) Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015 2016 2017 2018
Príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0
Štátny rozpočet 0 0 0 0
- Všeobecná pokladničná správa 0 0 0 0
Obce 0 0 0 0
VÚC 0 0 0 0
Sociálna poisťovňa 0 0 0 0
zdravotné poisťovne 0 0 0 0
Výdavky verejnej správy celkom 1 000 0 0 0
Štátny rozpočet 1 000 0 0 0
- Ministerstvo financií SR 1 000 0 0 0
Obce 0 0 0 0
VÚC 0 0 0 0
Sociálna poisťovňa 0 0 0 0
zdravotné poisťovne 0 0 0 0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie (v tis. eur) Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015 2016 2017 2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov) -1 000 0 0 0
z toho vplyv na ŠR -1 000 0 0 0
- Všeobecná pokladničná správa 0 0 0 0
- Ministerstvo financií SR -1 000 0 0 0
z toho vplyv na obce 0 0 0
z toho vplyv na VÚC 0 0 0
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu 0 0 0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne 0 0 0
financovanie zabezpečené v rozpočte 0 0 0
ostatné zdroje financovania 0 0 0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora * 1 000 0 0 0
* úspora má znamienko (-)


Financovanie (v tis. eur) Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015 2016 2017 2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov) -1 000 0 0 0
z toho vplyv na ŠR -1 000 0 0 0
- Všeobecná pokladničná správa 0 0 0 0
- Ministerstvo financií SR -1 000 0 0 0
z toho vplyv na obce 0 0 0
z toho vplyv na VÚC 0 0 0
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu 0 0 0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne 0 0 0
financovanie zabezpečené v rozpočte 0 0 0
ostatné zdroje financovania 0 0 0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora * 1 000 0 0 0
* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní a sankcií.


2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa navrhuje úprava pokút s časovým prvkom závislosti tak, aby v prípade neskoršie vyrubenej dane bola uložená vyššia sankcia.
Taktiež sa navrhuje oprávnenie použiť sumu dane z pridanej hodnoty priznanej platiteľovi DPH z členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu na úhradu nedoplatkov platiteľa DPH. Rovnako sa navrhuje oprávnenie požadovať takúto sumu dane z pridanej hodnoty priznanej členským štátom EÚ na úhradu pohľadávky SR v rámci medzinárodnej pomoci pri vymáhaní. Použitím takejto sumy dane dôjde k úhrade nedoplatkov daňového subjektu.


2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni
1 000 tis. Eur v roku 2015.


Kvantifikácia výdavkov

Navrhovaná novela Daňového poriadku bude mať finančný dopad na zmeny v dotknutých IS, najmä ISFS-SD.
Podľa dopadov na zmenu procesu a teda aj funkcionalít IS a na základe odhadu prácnosti implementácie požadovaných zmien, predpokladáme potrebu finančného krytia v oblasti kapitálových výdavkov vo výške 1 000 000 € na rok 2015.


Tabuľka č. 5
Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur) (cash=ESA2010)
2015 2016 2017 2018
700 Kapitálové výdavky 1 000 0 0 0
710 Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR) 1 000 0 0 0

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur) (cash=ESA2010)
2015 2016 2017 2018
700 Kapitálové výdavky 0 0 0 0
710 Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR) 0 0 0 0

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur) (cash=ESA2010)
2015 2016 2017 2018
700 Kapitálové výdavky 0 0 0 0
710 Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR) 0 0 0 0

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur) (cash=ESA2010)
2015 2016 2017 2018
700 Kapitálové výdavky 1 000 0 0 0
710 Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR) 1 000 0 0 0


Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Návrhom zákona budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré dodatočne priznajú vyššiu daň, ako uviedli v riadnom daňovom priznaní. Nakoľko nemožno predpokladať koľko subjektov využije navrhovaný postup, nemožno uviesť počet subjektov, ktoré budú návrhom ovplyvnené.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Návrh zákona bude mať pozitívny prínos na podnikateľské prostredie z dôvodu, že daňové subjekty aj po začatí daňovej kontroy budú môcť podať dodatočné daňové priznanie. Dodatočné náklady sa nepredpokladajú.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Návrhom nedôjde k zvýšeniu administratívnych nákladov podnikateľských subjektov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Pripravovaný návrh zákona neovplyvňuje fungovanie ani operácie na trhu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Návrh bude motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu daňových povinností.


DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
- čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1. legislatívne akty:
- smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),
- smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011) v platnom znení.
2. nelegislatívne akty:
- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1189/2011 z 18. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 302, 19.11.2011).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
- nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1; Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003) v platnom znení.
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, [2006],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, [2005].
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.


Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2
Navrhuje sa sprístupniť informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na účel plnenia úloh vyplývajúcich z čl. 95a nariadenia Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore. V zmysle tohto ustanovenia je povinnosťou členských štátov prijať opatrenia umožňujúce kontrolným orgánom vo vinárskom sektore prístup k informáciám obsiahnutým v elektronickom systéme pre prepravu a kontrolu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (EMCS). Ďalej sa navrhuje, aby osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom bola aj Slovenská obchodná inšpekcia, nakoľko táto zasiela finančnej správe podnety, na základe ktorých daňové úrady vykonajú preverovanie, avšak je účelné výsledky vykonaného preverovania spätne oznámiť Slovenskej obchodnej inšpekcii ako orgánu štátnej správy, ktorý ich môže využiť na účely plnenia svojich úloh. Súčasne sa navrhuje, aby ďalšou osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom bol Protimonopolný úrad na účely plnenia úloh v oblasti ochrany hospodárskej súťaže.

K bodom 3 a 4
Ustanovenie § 13 sa navrhuje doplniť tak, aby osoba povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami, ktorá nedoručila podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, bola vyzvaná na správne doručenie podania. Ak osoba uvedenej výzve nevyhovie, bude sa takéto podanie považovať za nepodané, o čom sa jej zašle oznámenie. Zároveň sa spresňuje, že podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formu (napr. daňové priznanie, súhrnný výkaz, kontrolný výkaz), ktoré osoba povinne komunikujúca elektronicky (§ 14 ods. 1 zákona) doručí inak ako elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, sa naďalej budú považovať za nedoručené.

K bodu 5
Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol podať dodatočné daňové priznanie aj v lehote do 15 dní po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň. Cieľom tejto úpravy je motivovať daňové subjekty, aby aj po začatí daňovej kontroly mali možnosť upraviť výšku svojej daňovej povinnosti podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, nakoľko sa súčasne navrhuje znížená sadzba pokuty v porovnaní s pokutou ukladanou za zistený rozdiel dane správcom dane podľa § 155 ods. 1 písm. f).

K bodom 6 a 7
Navrhuje sa spresniť okruh subjektov, ktoré poskytujú platobné služby, ku ktorým popri bankách patria aj napr. inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, či platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie. Nadväzne na uvedené sa navrhuje úprava príslušných poznámok pod čiarou.

K bodu 8
Ustanovenie sa navrhuje doplniť o povinnosť poštového podniku oznamovať okrem iných údajov potrebných na účely správy daní aj informácie o zásielkach doručovaných na dobierku, nakoľko ide o najčastejší spôsob platenia za tovar pri obchodovaní prostredníctvom internetu.

K bodu 9
Ide o zosúladenie pojmov so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

K bodu 10
S cieľom zabezpečiť informácie potrebné na účely správy daní sa navrhovanou úpravou navrhuje doplniť povinnosť ďalším osobám obchodujúcim prostredníctvom internetu oznámiť na výzvu požadované údaje. Vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén budú na výzvu správcu dane povinní oznámiť totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní. V prípade užívateľov pôjde najmä o klientov tých podnikateľov, ktorí obchodujú prostredníctvom svojich webových sídiel.

K bodom 11 až 13
Z ustanovení o doručovaní písomností elektronickými prostriedkami sa navrhuje vypustiť ministerstvo financií z dôvodu, že od novembra 2016 bude postupovať pri doručovaní svojich písomnosti podľa zákona č. 305/2011 Z. z. (zákon o e-Governmente). Súčasne sa navrhuje, aby finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňovalo okrem podrobností aj podmienky elektronickej komunikácie a poskytovania elektronických služieb.

K bodom 14, 15 a 18
Ide o legislatívno-technickú úpravu – zosúladenie znení s ostatnými ustanoveniami daňového poriadku.

K bodom 16 a 17
Navrhuje sa mesačne aktualizovať zoznam daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur a zverejňovať ho vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje za účelom lepšej informovanosti daňových subjektov. Súčasne sa ponecháva zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov obcou tak, ako doteraz.
K bodu 19
Nadväzne na návrh novely zákona o DPH, ktorým sa navrhuje umožniť platiteľom dane z pridanej hodnoty rozhodnúť sa pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane z pridanej hodnoty na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, navrhuje sa doplnenie § 52 daňového poriadku o nový zoznam týchto platiteľov s návrhom údajov, ktoré tento zoznam bude obsahovať.

K bodom 20, 24 a 26
Nadväzne na úpravu článku II tohto návrhu zákona sa navrhuje rovnaký spôsob použitia sumy dane z pridanej hodnoty, o ktorej vrátenie požiadala zahraničná osoba, vo výške priznanej Daňovým úradom Bratislava, ako v prípade daňového preplatku, alebo nadmerného odpočtu, ktorú možno použiť na úhradu pohľadávky členského štátu, ktorý požiadal Slovenskú republiku o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní. Zároveň sa navrhuje upraviť aj deň platby v prípade použitia priznanej sumy dane z pridanej hodnoty. Za účelom jednoznačnosti sa navrhuje ustanoviť, že použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty alebo nadmerného odpočtu uplatneného skupinou podľa § 79 sa považuje za ich vrátenie.
Z dôvody duplicity sa zároveň v bode 24 navrhuje vypustiť preúčtovanie preplatku na daňovú pohľadávku na žiadosť daňového subjektu, nakoľko v § 55 ods. 6 je ustanovené, že nesprávne označenú platbu, resp. preplatok správca dane použije na úhradu pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená.

K bodu 21
Z dôvodu, že proti rozhodnutiu o zrušení registrácie je možné podať odvolanie, navrhuje sa povinnosť vrátiť osvedčenie o registrácii až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
K bodu 22
Nakoľko spôsob podania je upravený vo všeobecnej časti daňového poriadku, z dôvodu duplicity sa navrhuje vypustiť z ustanovenia o odvolaní spôsob podania odvolania.

K bodom 23 a 29
Nadväzne na bod 3, ktorým sa do § 13 vkladá nový odsek, sa navrhuje úprava vnútorných odkazov v uvedených ustanoveniach.

K bodu 25
Navrhuje sa umožniť nakladať s daňou z pridanej hodnoty, ktorú v podanom daňovom priznaní uplatnil platiteľ dane, ktorý príležitostne dodal nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, rovnako ako s nadmerným odpočtom alebo spotrebnou daňou, pri ktorých bolo uplatnené ich vrátenie.

K bodu 27
Ustanovenie sa navrhuje doplniť tak, aby bolo možné zmeniť alebo zrušiť záložné právo aj z iných dôvodov, ktoré môžu v praxi nastať, napr. v nadväznosti na uznesenie súdu, ktorým bolo určené, že daňový dlžník sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti.


K bodu 28
Do ustanovenia o zániku daňového nedoplatku sa navrhuje doplniť nový dôvod zániku nedoplatku, ktorým je zastavenie dedičského konania z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, nakoľko v takom prípade už nie je žiadna možnosť vymáhať nedoplatok od dedičov. Súčasne sa navrhuje doplniť deň zániku daňového nedoplatku v prípadoch a v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády podľa § 160 ods. 3.

K bodom 30 až 35
S cieľom motivovať daňové subjekty k včasnému a riadnemu plneniu daňových povinností sa navrhuje úprava pokút s časovým prvkom závislosti tak, aby v prípade neskoršie vyrubenej dane bola uložená vyššia sankcia. V prípade, ak bude daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly navrhuje sa uložiť pokutu vypočítanú ročnou sadzbou, ktorá sa určí ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, pričom ak tento nedosiahne 10%, použije sa ročná sadzba 10% z dorubenej sumy dane za každý deň odo dňa pôvodnej splatnosti dane. Ak správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní, pokuta sa počíta za každý deň omeškania odo dňa uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ktorým bol príslušný nárok uplatnený. Nakoľko v súlade s doterajším postupom finančnej správy je skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie pokuty deň podania DDP alebo deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola zvýšená daň, resp. znížený nárok na nadmerný odpočet a pod., ako rozhodný deň pre použitie základnej úrokovej sadzby ECB sa v prípade rozdielu dane vyrubenej správcom dane, resp. určenia rozdielu v sume, použije základná úroková sadzba ECB platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty v prípade podania dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt zvýšil svoju daň, resp. znížil uplatnený nárok, sa použije základná úroková sadzba ECB platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
Navrhovanou úpravou budú daňové subjekty motivované k podávaniu dodatočných daňových priznaní (DDP) čím skôr, a to aj po začatí daňovej kontroly, nakoľko na základe podaného DDP, ktorým si daňové subjekty priznajú vyššiu výšku dane, sa navrhuje počítať pokutu nižšou sadzbou, a to vo výške základnej úrokovej sadzby ECB ročne (najmenej 3 % ročne) pri podaní DDP do doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly, do spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, do doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok a vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB ročne (najmenej 7% ročne) pri podaní DDP po doručení uvedených oznámení. Navrhuje sa sankciu uložiť najviac do výšky vyrubenej dane.

K bodu 36
Navrhovanou úpravou sa do daňového poriadku zavádza absorpčná zásada pri ukladaní pokút, a to nadväzne na Odporúčanie Výboru ministrov R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov 13. februára 1991, podľa ktorého sa požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzťahujú aj na správne trestanie. Nadväzne na uvedené odporúčanie ako aj na judikatúru slovenských súdov je v prípade súbehu viacerých správnych deliktov tej istej osoby potrebné uložiť správnu sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Podmienkou uplatnenia navrhovanej úpravy absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím, napr. od 60 eur do 3 000 eur, do 50% sumy a pod. (nie pevnou sumou, ktorú možno určiť aj výpočtom) na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten správca dane, ktorý správne delikty zistil a ktorý v súlade so zásadou miestnej a vecnej príslušnosti úhrnnú pokutu za viaceré správne delikty ukladá. Úhrnnú pokutu bude podľa návrhu možné uložiť, ak to bude účelné a možné, t. j. ak uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel, napr. ak bolo v rámci jedného konania alebo kontroly zistených niekoľko správnych deliktov, za ktoré možno uložiť úhrnnú pokutu, alebo daňový subjekt sa opakovane dopustil toho istého správneho deliktu, napr. oneskorené podanie daňového priznania, prehľadu, pričom k uloženiu pokuty za prvé porušenie ešte nedošlo. Možnosť uloženia pokuty spočíva v posúdení, či správca dane mal faktickú a právnu možnosť uložiť pokutu na základe svojich zistení v súvislosti so správou konkrétnej dane.
Absorpčná zásada sa uplatní nielen v prípade ukladania pokút za správne delikty ustanovené daňovým poriadkom, ale aj v prípade ukladania pokút za správne delikty ustanovené tými osobitnými predpismi, ktoré odkazujú na subsidiárne použitie daňového poriadku pri ukladaní pokút za správne delikty. Podmienkou aplikácie absorpčnej zásady je však skutočnosť, že sa osoba dopustila viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona (napr. nemožno uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt spáchaný napr. podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a delikt podľa zákona o DPH), pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten istý správca dane - daňový úrad, colný úrad alebo obec.
Čo sa týka správnych deliktov podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, správnym deliktom sa rozumie každé porušenie zákona, bez ohľadu na to, či sú rôzne správne delikty uvedené v jednom ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (napr. v § 16a písm. a), podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nepoužije elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby, alebo príjme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom). Podľa navrhovanej úpravy sa za viaceré správne delikty podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice uloží úhrnná pokuta podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Rovnako sa uloží úhrnná pokuta aj pri opakovanom dopustení sa viacerých správnych deliktov, napr. ak dôjde k opakovanému dopusteniu sa správneho deliktu podľa
§ 16a písm. a) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, daňový úrad alebo colný úrad daňovému subjektu uloží úhrnnú pokutu podľa § 16b
ods. 2 písm. a) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice vo zvýšenej výške.

Príklady k ukladaniu úhrnnej pokuty:
1. Účtovná jednotka sa dopustila, napr. správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. a) - nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve a súčasne sa dopustila správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d) – nedala overiť účtovnú závierku. Za uvedené správne delikty daňový úrad uloží úhrnnú pokutu podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. V uvedenom prípade sú horné hranice sadzby pokuty rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden zo správnych deliktov. Rovnako sa úhrnná pokuta uloží v prípade, ak sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu opakovane.

2. Daňový subjekt si nesplní registračnú povinnosť a opakovane nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie k DPH. Podľa navrhovaného ustanovenia správca dane uloží úhrnnú pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti a za opakované nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote jedným rozhodnutím podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú horné hranice sadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa však uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých, ktorých sa dopustil. V uvedenom prípade by správnym deliktom s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty bolo nesplnenie registračnej povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu od 60 do 20.000 €. Správca dane by úhrnnú pokutu uložil podľa § 155 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, pričom výška úhrnnej pokuty by nemohla byť nižšia 60 €.

K bodu 37
Ide o legislatívno – technickú úpravu, nakoľko k zániku daňového nedoplatku dochádza v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3.

K bodu 38
Nakoľko subjektmi, ktoré poskytujú platobné služby, nie sú len banky, ale aj inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, navrhuje sa v celom zákone nahradiť slovo banka slovným spojením poskytovatelia platobných služieb s výnimkou pojmu Národná banka Slovenska.

K bodu 39
Vzhľadom na to, že doručovanie písomností daňovým subjektom je zásadným úkonom finančnej správy, pričom od okamihu doručenia plynú daňovému subjektu vo väčšine prípadov lehoty, v ktorých je povinný splniť uloženú povinnosť alebo uplatniť svoje právo, je nevyhnutné, aby pred spustením povinného doručovania elektronickými prostriedkami smerom k daňovým subjektom bol informačný systém finančnej správy otestovaný z hľadiska jeho funkčnosti, správnosti a spoľahlivosti doručovania. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje úprava prechodných ustanovení tak, aby finančná správa pri jeho nasadení postupovala podľa § 32, 33 ods. 1 a 3 a § 56 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní od 1. januára v súlade s oznámením zverejneným na webovom sídle finančného riaditeľstva.

K bodu 40
Navrhujú sa prechodné ustanovenia k novonavrhnutému použitiu platieb podľa § 79 a výpočtu pokuty v prípade vyrubenia rozdielu dane alebo uplatnenej sumy. V súlade s bodmi 24 až 26 sa navrhuje možnosť použiť sumu daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane na úhradu pohľadávky o vymáhanie ktorej požiadal príslušný orgán členského štátu na základe žiadosti doručenej do 31. 12. 2015.
V nadväznosti na úpravu sankcií sa navrhuje pri ukladaní sankcie postupovať podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

K čl. II

K bodu 1
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že daňové a colné úrady pri poskytovaní medzinárodnej pomoci postupujú podľa daňového poriadku, podľa ktorého možno túto pomoc poskytnúť nielen vymáhaním, ale aj preúčtovaním daňového preplatku, nadmerného odpočtu a pod. na pohľadávku členského štátu, ktorý o medzinárodnú pomoc požiadal.

K bodom 2 a 6
Ide o zosúladenie § 8 ods. 5 a § 18 ods. 2 s ustanovením čl. 18 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) č. 1189/2011, ktoré ustanovuje, že výmenný kurz, ktorý sa použije na účely medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky, je posledný výmenný kurz zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie pred dátumom zaslania žiadosti.

K bodu 3
Medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávky sa navrhuje rozšíriť o možnosť poukázať príslušnému orgánu členského štátu sumu dane z pridanej hodnoty priznanej žiadateľovi podľa zákona o DPH za podmienky, že tento členský štát v zaslanej žiadosti o vymáhanie pohľadávky uviedol informáciu, že žiadateľ, ktorý je dlžníkom tohto členského štátu, zaslal žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty Slovenskej republike. Súčasne sa navrhuje rovnaký postup umožniť aj príslušnému orgánu Slovenskej republiky vo vzťahu k členským štátom Európskej únie; v takom prípade sa splnenie podmienok uvedených v § 8 ods. 4
písm. a) nebude vyžadovať.

K bodu 4
Ide o zosúladenie ustanovenia s čl. 18 ods. 1 Smernice Rady č. 2010/24/EÚ tak, aby príslušný orgán Slovenskej republiky bol oprávnený zamietnuť žiadosť o vymáhanie pohľadávky v prípade, ak sa preukáže, že by vymáhanie mohlo mať pre dlžníka alebo ďalšieho dlžníka, ktorým je fyzická osoba, alebo príslušníkov jeho rodiny nepriaznivé následky.
K bodu 5
V súlade s čl. 18 ods. 3 Smernice Rady č. 2010/24/EÚ sa navrhuje možnosť poskytnúť medzinárodnú pomoc pri vymáhaní pohľadávky aj v prípade pohľadávok nižších ako 1 500 €.

K bodu 7
V prechodnom ustanovení sa upravuje postup v prípade, ak žiadosť príslušného orgánu členského štátu o medzinárodnú pomoc bola doručená príslušnému orgánu SR alebo členského štátu EÚ pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
K čl. III
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v čl. I bod 9 vyplynula potreba novelizácie príslušných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách tak, aby orgánom oprávneným získať
údaje potrebné na účely správy daní bol aj správca dane.
K čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016 okrem čl. I bodov 16 a 17, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2016.


Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.




Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I

Návrh zákona:

1.transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014) (ďalej len 'smernica o znižovaní nákladov') v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014,

2.dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov o ustanovenia spojené so zriadením a zabezpečením činnosti príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011) v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013,

3.upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých úprava vyplynula z požiadaviek aplikač nej praxe.

Cieľom smernice o znižovaní nákladov je stanoviť minimálne práva a povinnosti, aplikovateľné v celej Európskej únii, ktoré by uľahčili rozšírenie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí v záujme splnenia cieľov Digitálnej agendy pre Európu v oblasti vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (zabezpečiť do roka 2020 prístup k internetov ému pripojeniu s rýchlosťou vyššou ako 30 Mbit/s pre všetkých Európanov a dosiahnuť, aby minimálne 50% domácností malo internetové pripojenie s rýchlosťou pripojenia 100 Mbit/s a viac). Transpozí ciou smernice o znižovaní nákladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorší ch predpisov sa zabezpečí:

·prístup podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete k existujúcej infraštruktúre určenej na:

a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevádzku verejnej kanalizácie;

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

·informovanosť o dostupnosti infraštruktúry využiteľnej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

·koordinácia výstavby s cieľom uľahčiť budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačn ých sietí;

·transparentnosť v oblasti plánovania výstavby;

·vybavenosť budov infraštruktúrou využiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunika čných sietí;

·identifikácia štátneho orgánu zodpovedného za rozhodovanie prípadných sporov.

Návrh v súčasnom znení nerieši problematiku zriadenia a prevádzky jednotného informačného miesta, ktorého úlohou, podľa smernice o znižovaní nákladov, je v elektronickej forme poskytovať informácie o dostupnosti infraštruktúry využiteľ nej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a o prebiehajúcej a plánovanej výstavbe. Funkciu jednotného informačného miesta by v budúcnosti mali plniť informačné systémy o územnom plánovaní a výstavbe. Tieto budú tvoriť výstup projektu 'Elektronické slu žby stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja' (eSTAK), ktorý sa v súčasnosti rieši pod gesciou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len 'MDVRR SR').

MDVRR SR má na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 579 zo 16. júna 2004 k ná vrhu na uzavretie Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií v spolupráci s ďalšími ministerstvami a najmä s Národným bezpe čnostným úradom (ďalej len 'NBÚ') a Úradom pre reguláciu elektronických komunik ácií a poštových služieb (ďalej len 'ÚREKPS') zabezpečiť vykonávanie ' Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií'. Súčasťou zabezpečenia vykonávania tejto dohody je aj príprava a budovanie technických a administratívnych štruktúr potrebných pre zabezpečenie činnosti európskeho satelitného navigačného systému GALILEO a tvorba potrebnej legislatívy.

Cieľom článku I bod 8 a článku IV predkladaného návrhu, je vytvoriť v súlade s bodom B.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013 právny rámec, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky umožní vznik a vytvorí podmienky pre činnosť príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Eur ópskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo. Predkladaný návrh zákona rieši zriadenie úradu pre verejnú regulovanú službu (ďalej len 'úrad pre VRS'), ktorý bude pôsobiť v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý bude pri vý kone svojich kompetencií spolupracovať s NBÚ a ÚREKPS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

II

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské a životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona:

·transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (ďalej len 'smernica o znižovaní nákladov'),

·zriaďuje úrad pre verejnú regulovanú službu (ďalej len ' VRS') v zmysle Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prí stupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo, a

·realizuje zmeny zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znen í neskorších predpisov, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe a prispejú k zefektívneniu regulácie v pôsobnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ď alej len 'regulačný úrad').

Vplyv transpozí cie smernice o znižovaní nákladov, zriadenia a činnosti úradu pre VRS na rozpočet verejnej správy je podrobnejšie rozpracovaný v ďalšom texte.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy úpravou výšky správnych poplatkov a zaveden ím nových správnych poplatkov. Tento vplyv sa však dá v súčasnej dobe len hrubo odhadnúť, spresnenie pozitívnych dopadov bude v ýsledkom až samotnej realizácie zákona. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú v dô sledku nutnosti transpozície smernice o znižovaní nákladov a zriadenia úradu pre VRS. Zriaďuje sa úrad pre VRS, ktorého povinnos ťou je riadiť a spravovať využívanie, vývoj, výrobu a vývoz zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky a reagovať na identifikované ohrozenia. Pre činnosť ú radu pre VRS bude potrebné zabezpečiť jeho personálne obsadenie a realizovať investície.

V rámci transpozície smernice o znižovaní nákladov sa určuje orgán štátnej správy (vnútrošt átny orgán) zodpovedný za riešenie sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách. Týmto orgánom štátnej správy bude Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len 'regulačný úrad'), ktorý bude mať v zmysle zá kona kompetencie na riešenie sporov medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete (ďalej len 'podniky') navzájom a medzi podnikmi a prevádzkovateľmi služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prevádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa vytvárajú podmienky pre využívanie infraštruktúry podnikov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny vrátane verejného osvetlenia, tepla, zneškodňovania odpadových vôd a splaškov, kanalizačných systémov, železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a letísk podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete. Vytvárajú sa predpoklady pre spoluprácu subjektov pri výstavbe infraštruktúry. Spoločná výstavba by mala prispieť k rozloženiu nákladov spojených s výstavbou medzi zainteresované subjekty. Návrh zákona by mal prispie ť k rýchlejšiemu zavádzaniu vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, resp. k zníženiu nákladov na ich budovanie. V súvislosti s návrhom sa očakáva mierne zvýšenie administratí vnych nákladov na strane subjektov prevádzkujúcich dotknutú infraštruktúru. Zároveň sa vytvárajú podmienky pre zvýšenie výnosov týchto subjektov. Dodatočné výnosy by mali byť generované práve spr ístupnením dotknutej infraštruktúry pre potreby zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Orgánom kompetentným na riešenie prípadných sporov vyplývajúcich z týchto povinnost í bude regulačný úrad.

Pozitívny vplyv transpoz ície smernice o znižovaní nákladov na životné prostredie sa očakáva v súvislosti s elimináciou rušivých zásahov do prostredia spôsobených niekoľkonásobnými výkopovými prácami spojenými s budovaním rôznych druhov infraštruktúry na tom istom území. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa má docieliť, aby pri budovaní vysokorýchlostných sietí bolo možné využívať existuj úcu infraštruktúru iných odvetví, resp. aby výstavba prebiehala koordinovane, teda, aby pri realizácii jedného výkopu bolo možné vybudovať viac druhov infraštruktúry.

Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa zabezpečí zrýchlenie modernizácie existujúcich a budovanie nových vysokorýchlostných sietí, čo bude mať pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

Priame sociálne vplyvy transpozície smernice o znižovaní nákladov sa predpokladajú vo forme zvýšenia zamestnanosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo hospodárstva SR

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1.Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2015201620172018 Príjmy verejnej správy celkom0544 776954 776664 776v tom: MDVRR SR470 000880 000590 000z toho: - vplyv na ŠR0470 000880 000590 000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: UREKPS74 77674 77674 776z toho: - vplyv na ŠR074 77674 77674 776- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0563 140973 140683 140v tom: MDVRR SR0488 364 898 364608 364 z toho: - vplyv na ŠR0488 364898 364608 364- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚREKPS074 77674 77674 776z toho: - vplyv na ŠR074 77674 77674 776- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte018 36418 36418 364v tom: MDVRR SR/07T0101

UREKPS/07T030H0

018 364

018 364

018 364

0

2.2.Financovanie návrhu

Tabu ľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)018 36418 36418 364 z toho vplyv na ŠR018 36418 36418 364 financovanie zabezpečené v rozpočte18 36418 36418 364 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy:

Návrh zákona na základe aktuálneho poznania údajov nezakladá rozpočtovo nekrytý vplyv. Finančné prostriedky vyplývajúce z nových povinností regulačného úradu a zo zriadenia a činnosti úradu pre VRS pre roky 2016 až 2018 sú zabezpečené zvýšenými príjmami kapitoly. Takéto vyčíslenie výdavkov však po zavedení zákona do praxe nemusí zodpovedať reálnym potrebám zabezpečenia zákonných úloh, čoho priamym dopadom môže byť potreba upraviť výdavky štátneho rozpočtu ako aj upraviť poč et zamestnancov tak, ako je to uvedené v časti 2.3.4. Personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec) je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predkladaný návrh článku I bod 8 a článku IV zákona rieši zriadenie úradu pre VRS, ktorý bude zriadený v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý pri výkone svojich kompetencií bude spolupracovať s Národným bezpečnostným úradom a regulačným úradom. Po zriadení úradu pre VRS bude potrebné v niekoľkých etapách zabezpe čiť postupné nasadzovanie technickej infraštruktúry, programového vybavenia a zaviesť prevádzkovo-organizačné procesy nevyhnutné pre činnosť úradu pre VRS.

Architektúra VRS na európskej úrovni

Bezpečnostné monitorovacie stredisko

Bezpe◊nostné monitorovacie stredisko systému Galileo (Galileo Security Monitoring Centre, GSMC) je zodpovedné za celkovú správu bezpe◊nosti VRS na úrovni EÚ. Zais◊uje technick é rozhranie medzi príslušnými orgánmi VRS jednotlivých ◊lenských štátov, kontrolnými strediskami systému Galileo (GCC) a ◊alšími sú◊as◊ami systému.

Kontrolné stredisko

Kontrolné stredisko systému Galileo (Galileo Control Centre, GCC) zaisťuje kontrolu a riadenie technickej infraštruktúry systému Galileo a VRS. Súčasť ou GCC je PKMF (PRS Key Management Facility), ktorého hlavnou funkciou je generovanie navigačných správ VRS a generovanie všetkých prístupových kľúčov k VRS.

Príslušný orgán VRS

Príslušný orgán VRS (Competent PRS Authority, CPA) zaisťuje komunikačné rozhranie medzi lokálnou infraštruktúrou daného členského štátu, globálnou infra štruktúrou systému Galileo, ostatnými členskými štátmi, Radou, Komisiou a ďalšími organizáciami na úrovni EÚ. Príslušný orgán VRS riadi a kontroluje výrobu a používanie prijímačov VRS a ďalších zariadení určených pre VRS fyzickými osobami bývajúcimi na území daného členského štátu a právnickými osobami sídliacimi na území daného členského štátu a zaisť uje, aby tieto subjekty disponovali príslušným oprávnením alebo akreditáciou.

Užívateľ VRS

Užívateľmi VRS sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štátu riadne oprávnené na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS a mali pridelený prístup k VRS.

Výrobca kryptografické ho materiálu

Výrobcom kryptografického materiálu sú subjekty sídliace na území členského štátu, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štá tu akreditované pre výrobu alebo vývoj zariadení určených pre VRS v súlade s technickými štandardmi VRS.

Implementácia VRS na európskej úrovni

Implementácia VRS je v rámci programu Galileo naplánovaná do niekoľkých etáp, pričom

jednotlivé etapy budú zakončené týmito míľnikmi:

·míľnik 1 – rok 2014 - Počiatočná VRS pre Ȋ;

·mí ľnik 2 – rok 2015 - Autonómna VRS pre Ȋ;

·mí ľnik 3 – rok 2016 - Autonómna VRS pre užívateľov;

·mí ľnik 4 - rok 2020 - Plne funkčná VRS.

Implementácia VRS v Slovenskej republike

Zriadenie úradu pre VRS na území Slovenskej republiky bude prebiehať v niekoľkých etapách, v rámci ktorých bude postupne nasadzovaná technická infraštruktú ra, programové prostriedky, zavádzané prevádzkovo-organizačné procesy a zabezpečované personálne vybavenie. Samotná úroveň nasadenia technickej infraštruktúry a programového vybavenia bude závisieť od implementácie VRS na európskej úrovni a od vývoja počtu užívateľov VRS a subjektov zaoberajúcich sa vývojom, výrobou a vý vozom zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky.

Nasadenie technickej infraštruktúry sa predpokladá postupne v týchto etapách:

Etapa 1

V počiatočnej etape sa predpokladá, že pre komunikáciu medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC bude využitý šifrovaný telefón a zabezpečené emailové spojenie. Na strane MDVRR SR a NB Ú bude túto činnosť zaisťovať kompetentná osoba. Evidencia užívateľov VRS bude realizovaná v papierovej forme. Evidencia bude fyzicky umiestnená na MDVRR SR. Využívanie papierovej evidencie sa predpokladá pri počte max. 50 užívateľov VRS.

Etapa 2

V rámci druhej etapy sa naďalej predpokladá využitie šifrovaného telefónu a zabezpečeného emailového spojenia. Pre riadenie prístupu k VRS v šak už bude využívaný elektronický nástroj evidencie (napr. súbor MS Excel), ktorý bude umiestnený na zabezpečenom technickom prostriedku. Táto evidencia bude prístupná kompetentným osobám z MDVRR SR a NBÚ, prípadne z regulačného úradu. Zavedenie technických prostriedkov na tejto úrovni sa predpoklad á pri počte viac ako 50 a menej ako 250 užívateľov VRS.

Etapa 3

Na najvyššej úrovni sa predpokladá využ itie implementovaného modulárneho aplikačného riešenia, v rámci ktorého bude prebiehať komunikácia medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC. Pomocou tejto aplikácie bude riadená správa užívateľ ov VRS, správa výrobcov kryptografického materiálu, správa kryptografických prostriedkov a prístupových kľúčov. Aplikácia bude prevádzkovaná v informačnom systéme certifikovanom na požadovaný stupe ň utajenia. Do jednotlivých modulov aplikácie bude umožnený prístup NBÚ, MDVRR SR, regulačného úradu a prípadne ďalších subjektov na základe prístupových oprávnení. Zavedenie technický ch prostriedkov na tejto úrovni sa predpokladá pri počte viac ako 250 užívateľov VRS.

Èlánok I bod 68 predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorý chlostných elektronických komunikačných sietí. Transpozíciou smernice o znižovaní ná kladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vytvorí podmienky pre to:

·aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali možnosť využívať pri

jej budovaní ex istujúcu infraštruktúru určenú na:

a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevá dzku verejnej kanalizácie;

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

·aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali pri ich budovaní prí stup k informáciám o dostupnosti existujúcej infraštruktúry;

·aby sa koordináciou výstavby a zvýšením transparentnosti v oblasti plánovania výstavby uľahčilo budovanie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí;

·aby boli budovy vybavené infraštruktúrou vyu žiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

·aby prípadné spory vyplývajúce z povinností uložených týmto zákonom mohol riešiť regulačný úrad za predpokladu poskytnutia sú činnosti dotknutých orgánov, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebn é úrady a okresné úrady v sídle kraja.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2015201620172018Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zriadenie úradu pre VRS

V súvislosti so zriadením ú radu pre VRS sú najvýznamnejším výdavkom investície spojené s vybudovaním národnej komunikačnej vrstvy a informačného systému pre fungovanie úradu pre VRS. Predpokladá sa, že úrad pre VRS bude využívať existujúce priestory. Nevzniknú tak výdavky spojené s výstavbou priestorov pre fungovanie úradu pre VRS s výnimkou vý davkov na úpravu priestorov na zabezpečenie fyzickej a objektovej bezpečnosti, pričom výdavky na hardvérové vybavenie sa odhadujú vo výške 550 000 € a výdavky na vývoj, integráciu a testovanie informačného systému spolu s príslušnou dokumentáciou sa odhadujú vo výške 1 200 000 €.

Tieto kapitálové výdavky súvisia predovšetkým s:

·vytvorení m zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia medzi jednotlivými zložkami úradu pre VRS navzájom, zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia s rozhraním GSMC, ako aj zabezpečeného dátové ho a hlasového prepojenia s kontaktnými miestami užívateľských spoločenstiev. Ide o komplexne poňatú, ale škálovateľnú zabezpečenú národnú komunikačnú vrstvu;

·vytvorením komplexného procesného a programového rieš enia pre pokrytie správy užívateľov a užívateľských skupín a činnosť úradu pre VRS. Ide o škálovateľné programové riešenie umožňujúce vedenie databázy užívateľov a sú visiacich údajov s možnosťou prístupu jednotlivých zložiek úradu pre VRS a ďalších oprávnených subjektov na základe prísne definovaných prístupových práv a oprávnení na prácu s jednotliv ými blokmi tejto aplikácie;

·definovaním užívateľských skupín a prevádzkových postupov vyu žívania VRS, vypracovaním bezpečnostnej politiky VRS, vypracovaním prevádzkových postupov súvisiacich s výrobou a vývozom zariadení, technológie a softvéru k VRS, riadením a akreditáciou prijímačov VRS a bezpečnostných modulov a monitorovaním š kodlivého rušenia.

Ïalšiu položku kapitálových výdavkov predstavujú výdavky spojené s predprojektovou prípravou, ktorú bude nutné vykonať v súvislosti s definovan ím užívateľských skupín, prístupových práv k VRS užívateľských skupín a ďalších prípravných činností. Tieto sa odhadujú vo výške 100 000 €.

Z časového hľadiska sa predpokladá, že 440 000 € sa použije v roku 2016 na zriadenie minimalizovanej štruktúry úradu pre VRS, ktorá bude pozostávať z obstarania základného vybavenia pracoviska využívajúceho z časti jestvujúce zabezpečené zariadenia a technické prostriedky, doplneného najmä o zabezpečené kryptované komunikačné prostriedky podľa aktualizovaných požiadaviek EÚ. Bližšia špecifikácia bude možná až po prijatí príslušný ch delegovaných aktov EÚ (spoločné minimálne štandardy). Hlavnou časťou výdavkov bude projektová príprava zameraná na koncový stav implementácie úradu pre VRS, ktorá bude utajená pravdepodobne stupňom 'Vyhradené'. Presná špecifikácia a stupeň utajenia projektovej prípravy bude taktiež vychádzať z delegovaných a implementačných aktov EÚ, ktorých prijatie sa predpokladá do konca roka 2015.

Na základe schválenia výstupov projektovej prípravy a podľa aktuálnych potrieb sa bude postupne budovať úrad pre VRS tak, aby sa najneskôr v roku 2018 dosiahla jeho úplná štruktúra zodpovedajúca ú rovni 3. Predpokladá sa, že toto bude spojené s vynaložením ďalších približne 850 000 € v roku 2017 najmä na vytvorenie databázovej a komunikačnej apliká cie certifikovanej na úroveň 'Tajné'. Presnejšia špecifikácia aplikačného riešenia bude taktiež podliehať režimu utajenia. Zvyšných 560 000 € bude použitých v roku 2018 najmä na obstaranie príslušných technický ch prostriedkov a implementáciu aplikačného riešenia. Špecifikácia technických prostriedkov bude vychádzať z výstupov projektového a aplikačného riešenia a tiež bude podliehať utajeniu. V ďalších rokoch sa predpokladá čerpanie kapitálových výdavkov v priemere 10 000 €/rok na rozširovanie systému v závislosti od ďalšieho smerovania vývoja VRS a jej plošného využitia.

Prevádzkové náklady budú pozostávať z osobn ých nákladov zamestnancov úradu pre VRS a ostaných prevádzkových nákladov v odhadovanej výške 30 000 € ročne. Ostatné prevádzkové náklady predstavujú licenčné poplatky, poplatky za sprá vu a údržbu dodaného riešenia a prípadné aktualizácie, energiu, kancelárske vybavenie a telekomunikačné služby. Konečný počet zamestnancov úradu pre VRS pri úplnej konštelácii satelitov systému Galileo a pri prevádzkovaní fázy užívania VRS by mal byť 7. Nie je vš ak nevyhnutné, aby 7 zamestnancov pôsobilo v rá mci úradu pre VRS ihneď od začiatku jeho budovania. Personálne zabezpečenie sa bude odvíjať od aktuálnych potrieb na zabezpečenie č innosti úradu pre VRS. Predpokladané osobné náklady pre 7 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 128 548,- Eur/rok.

Pre roky 2016 až 2018 bude činnosti v rámci úradu VRS vykonávať 1 zamestnanec úradu MDVRR SR (v rámci limitov počtu zamestnancov a v rámci limitov osobných výdavkov).

Implementácia smernice o znižovaní nákladov

Podľa článku 10 odsek 1 smernice o znižovaní nákladov sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby ka ždú z úloh pridelených vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov vykonal jeden alebo viaceré orgány. Na základe predloženého návrhu zákona bude takýmto vnútroštátnym orgánom regulačný úrad, ktorý bude zodpovedný za riešenie sporov medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré vzniknú v súvislosti s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, koordináciou výstavby, poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a prístupom k fyzickej infraštruktúre v budove. Vzhľadom na to, že pri riešení sporov bude dochádzať k prelínaniu viacerých sektorov, je nevyhnutné zabezpečiť, aby dotknuté orgány, ktorými sú Úrad pre regulá ciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja, poskytli regulačnému úradu nevyhnutnú súčinnosť.

Návrh ukladá povinnosti súvisiace s budovaním vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí aj prevádzkovateľom inej infraštruktúry než sú elektronické komunikačné siete, preto sa očak áva výrazný nárast počtu sporov vyplývajúcich z povinností uložených návrhom zákona. Riešenie týchto sporov získa na význame vzhľadom na momentálne prebiehajúcu výstavbu a modernizáciu siet í, ktorá súvisí so zavádzaním technológie 4G, ako aj v súvislosti s pokrývaním tzv. bielych, resp. sivých oblastí (oblasti, ktoré sú bez akéhokoľvek širokopásmového internetové ho pripojenia alebo majú prístup len k internetovému pripojeniu s nízkou kvalitou) elektronickými komunikačnými sieťami schopnými zabezpečiť pokrytie týchto oblastí širokopásmovým internetovým pripojen ím v súlade s cieľmi Digitálnej agendy pre Európu.

Druhy sporov, ktorými sa v súvislosti s návrhom zákona bude regulačný úrad zaoberať a typy subjektov (prevádzkovateľov siete), ktoré môžu byť účastníkmi týchto sporov sú uvedené v nasleduj úcich tabuľkách.

Druhy sporov

Poskytnutie prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúrePoskytnutie informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúryPoskytnutie informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbáchUmožnenie prieskumu fyzickej infraštruktúry na miestePoskytnutie informácií pre potreby koordinácie výstavbyPoskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove

Účastníci sporov

Podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo službyPodnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo službySpoločnosť zabezpečujúca výrobu, prepravu alebo distribú ciu plynuSpoločnosť zabezpečujúca výrobu, prenos alebo distribú ciu elektriny Prevádzkovateľ verejného osvetleniaSpoločnosť zabezpečujúca zneškodňovanie odpadových vô d a splaškovPrevádzkovateľ kanalizačných systémovPrevádzkovateľ železničnej infraštruktúryPrevádzkovate ľ cestnej infraštruktúryPrevádzkovateľ leteckej infraštruktúryPrevádzkovateľ prístavuPrevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry v budove

V roku 2013 regulačný úrad evidoval 1181 podnikov. Podľa inform ácií zverejnených na stránke Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (http://nases.gov.sk/data/files/8099.pdf ) bolo v Slovenskej republike v roku 2011 729 bielych miest, v ktorých žilo 305 933 obyvateľov.

Spory bude regulačný úrad riešiť podľa spr ávneho poriadku. Odhadovaný priemerný počet človekodní potrebných na riešenie sporu v správnom konaní je 7. Odhadovaný počet človekodní obsahuje iba čas potrebný na vydanie rozhodnutia v rámci prvostup ňového konania. Podrobnejšie členenie procesu aj s príslušným odhadom počtu človekodní potrebných na jednotlivé úkony je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Samozrejme, že ide len o odhad, ktorý sa mô že v závislosti od závažnosti tohto, ktorého sporu v skutočnosti líšiť.

Priebeh konaniaPočet človekodníOboznámenie sa s podaním1Dožiadanie podkladov a oslovenie dotknutých subjektov1Obhliadka miesta1Nahliadanie do spisu a ústne pojednávanie1Analýza podkladov a záväzných stanovísk a príprava rozhodnutia3Spolu7

Za najefektívnejší spôsob riešenia sporov sa považuje riešenie sporov podľa miestnej príslušnosti. Spory by teda mali riešiť príslušné krajské pracoviská regulačného úradu. Na základe súčasného stavu poznania nenavrhujeme navýšenie počtu zamestnancov hneď od účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinností personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na ka ždé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb. Predpokladané osobné náklady 10 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 183 640,- €/rok.

Na základe vyššie uvedeného je teda nevyhnutné zvýšiť osobné výdavky pre existujúcich zamestnancov regulačného úradu, ktorí budú tieto spory zatiaľ riešiť.

Okrem osobných nákladov je potrebné počítať aj s výdavkami na materiálne zabezpečenie (kancelárske vybavenie, výpočtová technika) v predpokladanej výške 10 000,- €.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj úpravou výšky správnych poplatkov a zavedením nových správnych poplatkov. Predpokladaná výška je uvedená v tabuľke 2.1.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)10 0 0 0 Nedaňové príjmy (200)1 470 000 880 000 590 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 470 000880 000590 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600) 048 36448 36448 364 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 13 608 13 608 13 608 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 4 756 4 756 4 756 Tovary a služby (630)2 30 000 30 000 30 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 440 000 850 000 560 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 440 000 850 000 560 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 488 364898 364608 364 z toho výdavky na ŠR 488 364898 364608 364 Bežné výdavky (600) 30 000 30 000 30 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 13 60813 60813 608 Kapitálové výdavky (700) 440 000 850 000 560 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 6

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)10 0 0 0 Nedaňové príjmy (200)1 74 776 74 77674 776 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 74 77674 77674 776

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 7

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600) 074 77674 77674 776 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0 48 00048 00048 000 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 16 77616 77616 776 Tovary a služby (630)2 10 00010 000 10 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 00 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 0 0 0 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 74 776 74 77674 776 z toho výdavky na ŠR 74 77674 77674 776 Bežné výdavky (600) 74 77674 77674 776 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 48 00048 00048 000 Kapitálové výdavky (700) 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

16

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona vytvára podmienky pre spoluprácu podnikateľ ských subjektov pri budovaní nových a využívaní existujúcich inžinierskych sietí. Dotýka sa podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby a subjektov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prev ádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Návrh sa dotýka aj vlastníkov a prevádzkovateľov budov (najmä bytových a administratívnych).

Návrh zákona sa dotýka aj tých podnikateľských subjektov, ktoré majú záujem venovať sa vý skumu, vývoju a výrobe častí, ako aj kompletných prijímačov VRS. Zriadenie úradu pre VRS je totiž nevyhnutnou podmienkou, aby sa na území členského štátu EÚ mohli takéto činnosti s extré mne vysokou pridanou hodnotou vôbec uskutočňovať. Počet takýchto podnikateľských subjektov závisí od toho, koľko podnikateľských subjektov bude spôsobilých podstúpiť nevyhnutnú bezpečnostnú akreditáciu.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady na strane dotknutých podnikov budú mať administratívny charakter a budú súvisieť s povinnosťou reagovať na žiadosti podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby o sprístupnenie infraštruktúry, sprístupnenie informácií o dostupnej infraštruktúre a žiadosti o koordináciu výstavby. Prínosy sa očakávajú v znížení jednotkových ná kladov na budovanie infraštruktúry (náklady sa rozložia medzi všetky subjekty podieľajúce sa na výstavbe) a v zvýšení výnosov za prenájom existujúcej infraštruktúry podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete.

V oblasti VRS sa predpokladajú prínosy pre akreditovaných podnikateľov najmä v možnosti používania jedinečného know-how spojeného s európskym systémom Galileo VRS a vo výraznom posilnení ich exportné ho potenciálu do krajín EÚ, ako aj možnosťou podieľať sa na európskych multilaterálnych projektoch.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynalož ia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Výška ná kladov bude závisieť od počtu žiadostí o sprístupnenie infraštruktúry, žiadostí o poskytnutie informácie o dostupnosti infraštruktúry a od nákladov spojených s koordináciou výstavby. Tieto ná klady však bude možné premietnuť do ceny, ktorá bude účtovaná podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete za využívanie infraštruktúry.

Výška nákladov v prípade, že podnikateľský subjekt by sa chcel podieľať na výskume, vývoji a výrobe častí, či kompletných prijímačov VRS, je závislá od toho, aké opatrenia musí uskutoč niť aby splnil príslušné bezpečnostné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné k udeleniu bezpečnostnej akreditácie.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?) Očaká va sa zvýšenie vzájomnej interakcie medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento návrh.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regul ácií?

Návrh vytvára predpoklady:

·pre znižovanie nákladov na budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných siet í,

·pre zavádzanie týchto sietí aj do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepšovanie sociá lnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu,

·pre generovanie dodatočných výnosov subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento n ávrh.

·Zriadenie úradu pre VRS umožní využívanie tejto služby štátnymi orgánmi, najmä však silovými a z áchrannými zložkami, čo zvýši kvalitu nimi vykonávaných činností a služieb. Toto pozitívne prispeje k bezpečnosti štátu a obyvateľstva.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiá lu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh nemá vplyv na hospodárenie domácností.Kvantifikujte: - Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvateľstva.Posilňuje sa právna istota účastníkov v súvislosti s definovaním podstatných zmien zmluvných podmienok (§ 44 ods. 8).

V súvislosti s vytváraním predpokladov na zavádzanie vysokorý chlostných sietí do odľahlých oblastí sa vytvárajú predpoklady pre zlepšovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Návrh nemá priamy vplyv na rovnosť príležitostí.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Priamym vplyvom návrhu môže byť potreba upraviť personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec), ktoré je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018. Na základe súčasného stavu poznania návrh nepredpokladá navýšenie počtu zamestnancov regulačného úradu hneď od účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinnost í personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na každé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb.

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)? Návrh by mal pozitívne ovplyvniť kvalitu životného prostredia tým, že bude eliminovať rušivé zásahy spôsobené výkopovými prácami spojenými s výstavbou infraštrukt úry, najmä elektronických komunikačných sietí.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?

Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS. Databázy a procesy súvisiace s prevádzkou a využívaním VRS budú podliehať utajeniu.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpeč enia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, š kolenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpeč enia vzdelávacích aktivít.)

Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpeč enia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digit álneho prostredia.)Návrh vytvára predpoklady pre zavádzanie vysokorýchlostný ch elektronických komunikačných sietí do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepš ovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Ná vrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamická databáza používateľov.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prí stupnosti.)Návrh vytvára predpoklady pre modernizáciu existujúcich a budovanie nov ých vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ako aj pre zavádzanie týchto sietí do odľahlých oblastí. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prí stupnosti.)Áno. Prostredníctvom modernizácie existujúcich a výstavby nových vysokorý chlostných elektronických komunikačných sietí.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Vytvárajú sa predpoklady pre budovanie nových vysokorýchlostných elektronický ch komunikačných sietí.

Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamický plne elektronický systém distribúcie šifrovacích kľúčov autorizovan ým používateľom.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úrove ň financovania.)Pre zabezpečenie celého procesu bude potrebné posilniť personálne vybavenie regulačného úradu, personálne a materiá lne zabezpečiť vytváraný úrad pre VRS. Financovanie bude potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

III

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnen í niektorých zákonov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej ú nie

-primárnom

čl. 172 (predtým 156) Zmluvy o fungovaní Euró pskej únie,

čl. 114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačný ch sietí ( Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 z 16. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺň a Nariadenie (EÚ) číslo 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (Ú. v. EÚ L 150/72, 20.5.2014);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívan í európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013);

-rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287/1, 4.11.2011);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre euró psky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276/11, 20.10.2010).

2.nelegislatívne akty

-rozhodnutie Rady č. 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274/1, 15.10.2013).

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spolo čenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa men í a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú . v. EÚ L 337/11, 18.12.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES (Ú. v. EÚ L 337/37, 18.12.2009);

-vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2001/844/ES z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺň a jej Rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 317, 3.12.2001).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komuniká cií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa do prá vneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulač nom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunika čné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí je do 1. januára 2016.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014 bolo ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja uložené predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/E Ú z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí do 15. septembra 2015.

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nie sú vedené žiadne konania.

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rá mci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES sú plne prebraté v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskoršíc h predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu pr ávneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky

B.Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa do definície prístupu dopĺňa prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorej definícia sa zavádza do zákona v § 2 odsek 8.

K bodu 2

§ 2 ods. 7 písmeno e) sa upravuje v nadväznosti na defin íciu fyzickej infraštruktúry, ktorá sa zavádza v § 2 odsek 8.

K bodu 3

Pre potreby transpozície smernice o znižovan í nákladov sa zavádza definícia fyzickej infraštruktúry. Fyzická infraštruktúra je definovaná ako akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Za fyzickú infraštruktúru sa nepovažujú verejné vodovody a ich časti, káble, ktoré sú súčasťou elektronických komunikačných sietí ani nenasvietené optické vlákna. Definícia pojmu 'iné služby' je uvedená v navrhnutom § 67a odsek 1.

K bodu 4

Definícia predplatenej služby je potrebná na jej odlíšenie od fakturovaných služieb platených vopred. Napríklad podnik môže mať nastavený fakturačný systém tak, aby účastníkovi boli zasielané faktúry mesačne vopred. Niektoré podniky mali v tomto prípade za to, že ide o predplatené služby. Predplatené služby však treba chápať ako služ by, kde sa z vopred zaplatenej finančnej čiastky (kreditu) odrátava suma za služby, ktoré účastník využije.

K bodu 5

Navrhovaná úprava spresňuje pojem 'škodlivé rušenie”, doplnením odkazu na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlá dy Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z.

K bodu 6

Upravuje sa definícia pojmu 'podnik' tak, aby za podnik bolo možné považovať všetky osoby, ktoré si splnili oznamovaciu povinnosť podľa § 15 bez ohľ adu na to, či v skutočnosti poskytujú siete alebo služby.

K bodu 7

Úprava vyplýva zo zmeny definície pojmu 'spotrebiteľ' v zákone č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedenou zmenou sa zabezpečuje súlad s definíciou pojmu 'koncový užívateľ' podľa rámcovej smernice.

K bodu 8

Upravuje sa § 6 ods. 2 zákona tak, aby bolo v rá mci organizačnej štruktúry MDVRR SR, možné zriadiť úrad pre verejnú regulovanú službu, ktorý bude vykonávať funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októbra 2011 o pravidlách prí stupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011). Verejná regulovaná služba (ďalej len 'VRS') je podľa nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) definovaná ako služba určená len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby. VRS využíva odolné a šifrované signály. Podľa článku 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októ bra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo sú účastníkmi VRS členské štáty, Rada, Komisia a ESVÈ, ako aj agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie, pokiaľ sú tieto agentúry, tretie krajiny a organizá cie na to riadne oprávnené. Užívatelia VRS sú fyzické alebo právnické osoby riadne oprávnen é účastníkom VRS na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 1.

Úrad pre VRS bude miestom, kde budú užívatelia vyu žívajúci verejnú regulovanú službu na území Slovenskej republiky nahlasovať prípady škodlivého rušenia (zámerného alebo náhodného) frekvenčných signálov, ktoré využíva verejná regulovaná služba. Úradu pre VRS sa budú nahlasova ť aj prípady, kedy použitie verejnej regulovanej služby v susedných štátoch bude ovplyvnené škodlivým rušením, ktorého zdroj sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Úrad pre VRS v spolupráci s ÚREKPS bude zodpovedný za identifikáciu a odstránenie zdroja škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 2.

Úrad pre VRS bude rozhodovať o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľ ov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky k verejnej regulovanej službe. Na rozhodovanie sa bude vzťahovať všeobecný právny predpis o spr ávnom konaní. Konaniu o udelení, zmene alebo odňatí prístupu bude predchádzať žiadosť konkrétneho užívateľa o udelenie, zmenu alebo odňatie prístupu. Konanie o odňatí bude môcť ú rad pre VRS začať aj z vlastného podnetu a to v prípadoch, kedy zo strany užívateľa dôjde k závažnému porušeniu pravidiel používania verejnej regulovanej služby alebo zaobchá dzania so zariadeniami pre verejnú regulovanú službu.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 3.

Na základe tohto ustanovenia bude úrad pre VRS rozhodova ť o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo založených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú vý skumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu a vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 4.

Úrad pre VRS bude oprávnený združovať uží vateľov a ostatné subjekty s právom prístupu k VRS do skupín a spoločenstiev za účelom riadenia bezpečnosti služby.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 5.

V spolupráci s NBÚ bude úrad pre VRS zabezpe čovať adresne a výhradne podľa potrieb distribúciu technických a procesných informácií podliehajú cich režimu utajenia. Tieto informácie bude pre užívateľov VRS a subjekty, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia získavať z európskych agentúr zabezpečujúcich činnosť systému Galileo, resp. poskytovanie VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 6.

Úrad pre VRS bude oprávnený a povinný kontrolovať dodržiavanie národných aj európskych pravidiel, ktoré sa týkajú prístupu k VRS, jej prevádzky a najmä riadenia riz ík. Za týmto účelom úrad pre VRS spolupracuje s NBÚ, ktorý koná na základe svojich kompetencií.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 7.

V súlade s rozhodnutím predkladá úrad pre VRS v stanovenom režime správy riadiacim a bezpečnostným štruktúram systému Galileo.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 8.

Úrad pre VRS vydáva formou vyhlášky všetky potrebné pravidlá a predpisy týkajúce sa vnútroštátneho režimu prístupu k VRS, prevádzky VRS a riadenia rizík. Tieto predpisy sú v súlade s rozhodnutím a príslušnými delegovanými aktmi vydanými na základe rozhodnutia.

K bodu 9

Presnejšie sa vymedzuje dohľad tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS je orgánom dohľadu len podľa zá kona o elektronických komunikáciách.

K bodu 10

V súvislosti s transpozíciou smernice o zni žovaní nákladov sa ÚREKPS dáva nová kompetencia, ktor á spočíva v rozhodovaní sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách.

K bodu 11

Upravuje sa znenie § 6 odsek 4 písmeno a) v sú vislosti s úpravou definície pojmu 'podnik' v § 5 odsek 1.

K bodu 12

V súvislosti s transpozí ciou smernice o znižovaní nákladov sa v § 8 odsek 1 dopĺňa nové písmeno h), na základe ktorého sa ÚREKPS ukladá , aby pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaní m informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách spolupracoval s dotknutými orgánmi, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja.

K bodu 13

Vzhľadom na zmenu definície pojmu ' koncový užívateľ' v § 5 odsek 3 zákona sa v § 8 odsek 1 písmeno g) umiestň uje odkaz pod čiarou na slovo spotrebiteľ.

K bodu 14

Je potrebné odlíšiť konzultácie podľa § 67 od konzultácií podľa § 10 zákona z dôvodu nižšieho počtu dotknutých osôb v konaniach podľa § 67. Zavádza sa taktiež možnosť upraviť podmienky konzultácie podľa § 67 v pravidlách upravujúcich postup ÚREKPS pri konaní takýchto konzultácií.

K bodu 15

Dlhšia lehota je potrebná vzhľadom na vývoj regulácie, napríklad pre prípady, kedy sa určuje väčší počet podnikov s významným vplyvom na trhu a bol uplatnený väčší počet pripomienok od viacerých subjektov, ako aj pre potreby dodatoč nej analýzy informácií predložených podnikmi v rámci konzultácií.

K bodu 16

Zmena súvisí s úpravou textu v § 5 odsek 3 druhej vete. Spotrebiteľ je v zákone č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Je potrebné zabezpe čiť, aby ÚREKPS pri regulácii chránil efektívnu hospodársku súťaž aj z pohľadu podnikateľov.

K bodu 17

Úprava je nevyhnutná na zabránenie duplicitnému predkladaniu pripomienok a na zabezpečenie plynulého regulačného procesu pri všetkých rozhodnutiach ÚREKPS, ktoré podliehajú konzultáciám a pri ktorých zároveň následne prebehne správne konanie. M ôže ísť o každé rozhodnutie podľa § 12 alebo o cenovú reguláciu pri prenosite ľnosti čísel podľa § 48. Aj doplňujúce rozhodnutie k uloženiu povinnosti regulácie cien významnému podniku sa vydáva ako samostatné rozhodnutie podľa § 12 a konzultuje sa.

K bodu 18

Identifikačné údaje sa v prípade fyzických osô b dopĺňajú o dátum narodenia. Cieľom je zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby v prípade podnikania dvoch fyzických osôb so zhodným menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska.

K bodom 19 a 20

Úpravou sa zdôrazňuje skutočnosť, že pre splnenie oznamovacej povinnosti postačuje predložiť registračné číslo, vydané v ktoromkoľvek členskom štáte.

K bodu 21

Zmena v prvej vete súvisí s úpravou definície pojmu 'podnik' v § 5 odsek 1. Zavádza sa vý nimka zo zverejňovania údajov o podnikoch, ktoré splnili oznamovaciu povinnosť s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku v § 73.

K bodu 23

Upravuje sa možnosť ÚREKPS vymazať z evidencie podnikov podnik, ktorému ÚREKPS právoplatne zakázal poskytovať siete alebo služby, podnik, ktorý zanikol alebo podnik, ktorý o to sám požiada. Takáto zmena je potrebná aj vzhľadom na povinnosti podnikov, ako je napríklad povinnosť evidovaných podnikov predkladať ÚREKPS aj informácie podľa § 40 ods. 3 písm. f) – na analýzu relevantných trhov, ktorá môže byť skreslená práve vzhľadom na neaktívne podniky, od ktorých ÚREKPS vyžaduje potrebné informácie.

K bodu 24

Navrhovaná úprava § 22 ods. 3 pí sm. a) požaduje od ÚREKPS posúdenie technickej a ekonomickej realizovateľnosti využ itia existujúcich zariadení na jednej strane, ako aj možnosť inštalovania nových zariadení konkurencie na strane druhej. ÚREKPS má rovnako zvážiť realizovateľnosť prístupových produktov vyššej úrovne, ktoré by mohli ovplyvniť ukladaný typ prístupu. ÚREKPS prihliada na stav existujúcich zariadení, ako aj na možnosť použitia nových zariadení z pohľadu konkurencie. Ak napríklad ÚREKPS ukladá nový typ prístupu v porovnaní s existujúcim, mal by zvážiť, aký to bude mať dopad na existujúce zariadenia už v sieti využívané.

K bodu 25

Upresňuje sa znenie podľa prístupovej smernice.

K bodu 26

Zdôrazňuje sa povinnosť používať čí sla výhradne na základe pridelenia ÚREKPS, podobne ako je to v prípade používania frekvencií (§ 32 ods. 1).

K bodu 27

Precizujú sa ustanovenia týkajú ce sa kontroly plnenia povinností mobilnými operátormi (podnikmi).

K bodu 28

Odstraňuje sa duplicita s § 32 ods. 9 písm. j).

K bodu 29

Precizujú sa podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplý vajúcich z pridelenia frekvencií.

K bodu 30

Navrhovaná úprava je potrebná pre spresnenie z procesných dôvodov, aby bolo zrejmé, dokedy môže ÚREKPS konanie prerušiť.

K bodu 31

Dopĺňa sa banková záruka ako forma peňaž nej zábezpeky.

K bodu 32

Precizujú sa ustanovenia, ktoré ustanovujú proces výberových konaní a aukcií. Ide o zákonné vylúčenie možnosti dopĺňať ponuku počas výberového konania s aukciou inak ako zmenou ceny. V prípade, že ponuka do výberového konania nebude spĺňať všetky predpísané náležitosti, nebude ju po uplynutí lehoty na podávanie ponúk možné dopĺňať ani meniť. Uvedené sa netý ka zmeny ceny v rámci elektronickej aukcie.

K bodu 33

Ide o spresnenie, nakoľko v praxi ide o výzvu na predloženie ponúk do výberového konania, nie o výzvu na výberové konanie.

K bodu 34

Predĺženie lehoty na vydanie ro zhodnutia je potrebné vzhľadom na procesy nasledujúce po vyhlásení výsledkov výberové ho konania, napríklad vzhľadom na pozvanie úspešných účastníkov na výber frekvenčných blokov a výber samotný, riešenie námietok, prípadnú zmenu poradia, ak sa niektorý účastník vzdá frekvencií v priebehu výberového konania, či situáciu v prípade rovnosti ponúk.

K bodu 35

Dôvodom zmeny je skutočnosť, že v pr ípade výberového konania formou elektronickej aukcie neexistuje poradie účastníkov.

K bodu 36

V súvislosti so zavedením možnosti zabezpe čenia účelu výberového konania formou bankovej záruky je potrebné riešiť aj prípad marenia účelu alebo priebehu aukcie v prípade zloženia bankovej záruky.

K bodu 37

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnos ť, že nie je dôvod, aby ÚREKPS rušil individuálne povolenia rádioamatérom z dô vodov uvedených v § 34 ods. 3 písm. a) a b).

K bodu 38

Ak sa držiteľ licencie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie (licencia pridelená Radou pre vysielanie a retransmisiu) rozhodne zmeniť prevádzkovateľa (poskytovateľa siete alebo služby, ktorým je držiteľ individuálneho povolenia), ÚREKPS by mal mať možnosť na základe požiadavky držiteľa licencie zrušiť držiteľovi existujúce povolenie aj napriek tomu, že ho sám nechce vrátiť. Situáciu, keď licenciu odníme Rada pre vysielanie a retransmisiu, rieš i ustanovenie § 34 ods. 5 písm. e).

K bodu 39

Dopĺňajú sa podmienky, kedy sa zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia nesmú prevádzkovať, sprístupňovať na trhu alebo uvádzať na trh.

K bodu 40

Zavádza sa povinnosť pre osobu, ktorá zostavila pevnú inštaláciu, zabezpečiť súlad pevnej inštalácie so základnými požiadavkami na elektromagnetickú kompatibilitu podľa osobitého predpisu.

K bodu 41

Rieši potrebu rôznych náležitostí žiadost í, ktoré sa priebežne menia, a ktoré nie sú v kompetencii ÚREKPS, ale vyplývajú napríklad z požiadaviek stanovených v opatreniach vydaných Medzinárodnou telekomunikačnou úniou.

K bodu 42

Odsek 8 sa navrhuje z dôvodu potreby vymedziť technické a prevádzkové podmienky amatérskej služby, napríklad používanie volacích znakov.

Odsekom 9 sa zavádza povinnosť žiadateľ a o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.

Odsekom 10 sa spresňujú podmienky vydania nového osvedčenia v prípade odcudzenia, znehodnotenia osvedčenia alebo zmeny údajov v osvedčení.

K bodu 43

Precizuje sa ustanovenie definujúce štá tny dohľad. Zohľadňuje sa aj potreba prizvať si na výkon dohľadu nezávislého odborníka. Pri výkone štátneho dohľadu sa môžu vyskytnúť činnosti, pri ktorých je potrebná účasť tretej osoby. Prizvaná osoba má pri výkone štátneho dohľadu rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci ÚREKPS. Účasť prizvanej osoby na výkone štátneho dohľadu je iným úkonom vo všeobecnom záujme.

Osobitnou povahou dohľadu môže byť napríklad v ýkon niektorých meraní vykonávaných v štátnom dohľade prístrojmi, ktorých zakúpenie zo strany ÚREKPS by bolo ekonomicky neúnosné. Prizvanou osobou je v takomto prípade subjekt, ktorý takéto prístroje vlastní a má na to vyškolených ľudí, ktorí tieto prístroje vedia kvalifikovane využívať tak, aby boli výsledky vykonaných meraní objektívne a nespochybniteľné. Všeobecne je možné uviesť, že sú to také činnosti, ktoré ÚREKPS pri výkone štá tneho dohľadu nie je schopný z objektívnych dôvodov vykonať vlastnými prostriedkami a vlastnými ľudskými zdrojmi. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť inštitút prizvanej osoby rovnako, ako je to ustanovené v § 59 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 44

Cieľom je zabezpečiť , aby boli rovnako kontrolované a rovnako postihované porušenia podmienok pri uvádzaní na trh a pri sprístupňovaní telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia v zmysle nariadenia vlády SR č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády SR č. 318/2007 Z. z. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotný postup pri kontrole a ukladaní sankcií za porušenie podmienok pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena § 38 ods. 2 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v spojení s navrhovanou zmenou § 36 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.

K bodu 45

Písmeno c) sa vypúšťa vzhľadom na to, že v praxi je možné toto písmeno zaradiť pod iný spôsob výkonu dohľadu, napríklad § 38 ods. 1 písm. a).

K bodu 46

Písmeno e) bolo spresnené tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o ochranné opatrenia ukladané podľa § 39 zá kona o elektronických komunikáciách a nie o iné ochranné opatrenia.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

K bodu 48

Písmeno d) bolo logicky spresnené , aby mali zamestnanci ÚREKPS povinnosť sa preukázať služobným preukazom len pri fyzickej kontrole.

K bodu 49

Oprava vnútorného odkazu v dôsledku vlož enia nového odseku 1. Dopĺňaný text súčasne odstraňuje problém aplikačnej praxe. Keďže povinnosť poskytnutia informácií je všeobecne upravená v § 40 a zároveň samostatne v § 38 ods. 6, v praxi bol problém získať od podnikov požadované informácie, keďže nebolo zrejmé, č i aj počas výkonu kontroly má podnik poskytnúť ÚREKPS informácie podľa § 40 alebo podľa § 38 ods. 6 písm. a).

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

K bodu 51

Rozšírenie povinnosti podniku na základe pí somnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS požadova ť aj informácie, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa akéhokoľvek rozhodnutia vydaného ÚREKPS. Spresnenie § 40 tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podania a sťažnosti, žiadosti o mimosúdne riešenie sporov podľa § 75 alebo v spojitosti s právomocou ÚREKPS podľa § 6 ods. 3 písm. j.

K bodu 52

Rozš irujú sa povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie potrebné na cenovú reguláciu. Rozší renie tejto povinnosti je potrebné vzhľadom na pôsobnosť ÚREKPS ako národného regulátora a cenového orgánu v oblasti regulácie elektronických komunikácií, zabezpečovania medzinárodných vzťahov v oblasti elektronických komunikáci í na úrovni regulačných orgánov a aktívneho podieľania sa ÚREKPS na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, ako aj ochrany záujmov koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb. Rozší renie povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie na cenovú reguláciu je potrebné pre efektívne určenie metódy kalkulácie cien rozhodnutím ÚREKPS.

K bodu 53

Návrh rozširuje možnosť podnikov overiť si d ôveryhodnosť záujemcu o uzavretie zmluvy.

K bodu 54

Vypúšťa sa možnosť oznámenia podstatnej zmeny zmluvných podmienok telefonicky, keďže takéto oznámenie nemusí byť preukázateľné, presné a môže byť zneužité na rôzne marketingové ponuky.

K bodu 55

Spresňuje sa umiestnenie odkazu 37.

K bodu 56

Mimoriadna udalosť sa nahrádza krízovou situáciou. Krízová situácia je v zmysle zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov širší pojem, ktorý zahàňa aj mimoriadnu situáciu. Zavádza sa definícia prednostné ho volania.

K bodu 57

Nahrádzajú sa slová 'mimoriadnych udalostí', nakoľko krízová situácia je širší pojem.

K bodu 58

Úprava má za cieľ jednoznačne previazať písomnú formu na definíciu písomnej formy podľa Občianskeho zákonníka. .

K bodu 59

Súčasné znenie zákona považuje za úč astníka každého koncového užívateľa, ktorý s podnikom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom pod pojem koncový užívateľ podľa zákonnej definície spadajú aj užívatelia – poskytovatelia obsahových služieb (vysielatelia televíznych a rozhlasových programových služ ieb a poskytovatelia retransmisie), ktorým podnik poskytuje elektronické komunikačné služby prenosu obsahovej služby (šírenie rozhlasovej a televíznej programovej služby a retransmitovaných programových služ ieb). Povinné náležitosti ustanovené v § 44 odsekoch 2 a 3 sú na poskytovanie služ ieb prenosu obsahových služieb neaplikovateľné z dôvodu špecifického charakteru poskytovaných služieb, pri ktorých podnik s ohľadom na druh poskytovanej služby nemá možnosť zabezpečiť splnenie zá konom požadovaných náležitostí.

K bodu 60

Zadefinovanie podstatných zmien zmluvný ch podmienok je dôležité vzhľadom na ich oznamovanie účastníkovi a právo účastn íka odstúpiť od zmluvy v prípade, že neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok. Absencia definície podstatných zmluvných podmienok vytvára právnu neistotu jednak pre účastníka, ktorý by mal byť informovaný najmä o možnosti odstúpiť od zmluvy pri zmene ceny, pričom by mal vopred poznať spôsob zmeny ceny alebo o závažných dôvodoch na zmenu ceny (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-472/10), a jednak pre podnik, aby bolo zrejmé, že za podstatné zmeny zmluvy je možné považovať iba zmeny zmluvy v neprospech účastníka.

K bod om 61 a 62

Legislatívno-technická zmena vyvolaná vložen ím nového odseku.

K bodu 63

Zmena reflektuje judikatúru Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev. Podľa rozhodnutí predmetného súdu regulátor musí vypočíta ť vždy čisté náklady univerzálnej služby a v prípade, ak poskytovanie univerzá lnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, rozhodnúť o výške úhrady č istých nákladov.

K bodu 64

Cieľom návrhu je odstrá nenie možnosti rôzneho výkladu súčasného znenia a zosúlaďuje znenie s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronický ch komunikáciách).

K bodu 65

Navrhuje sa spresnenie znenia s cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi.

K bodu 66

Navrhuje sa, aby povinnosť urobiť ochranné opatrenie na rušenom zariadení mal aj užívateľ zariadenia.

K bodu 67

Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby bol § 67 lepšie aplikovateľný v praxi. Zavádza sa nový mechanizmus konzultácie s dotknutými stranami pre § 67. Taktiež sa navrhuje nový odsek 5, ktorý bližšie špecifikuje dotknutú stranu pre účely konaní podľa § 67.

K bodu 68

K § 67a

Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré vychádzajú zo smernice o znižovaní nákladov. Pojem 'iné služby' zahàňa tie typy služieb, ktorých infraštruktúru je možné využiť pri budovaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Patrí sem výroba, preprava alebo distribúcia plynu, výroba, prenos a distribúcia elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výroba, distribúcia a dodávka tepla, prevádzkovanie verejnej kanalizácie a prevádzka železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Pojem 'prevádzkovateľ siete' zahàňa okrem podnikov v zmysle § 5 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách aj osoby prevádzkujúce fyzickú infraštruktúru (fyzickou infraštruktúrou je v zmysle n ávrhu akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie, ako aj prvky, ktoré nie sú súčasťou žiadnej siete, ale je možné využiť ich na jej umiestnenie), osoba poverená výstavbou elektronickej komunikačnej siete, siete určenej na poskytovanie iných služieb alebo fyzickej infraštruktúry (pre prípad, kedy výstavbu siete nezabezpečuje priamo jej prev ádzkovateľ ale iná osoba). Pojem 'vysokorýchlostná sieť' bol zavedený s cieľom odlíšiť prvky (vedenia a zariadenia) vysokor ýchlostnej siete od ostatných typov sietí. Potreba odlíšenia vyplýva zo základného cieľa smernice o znižovaní nákladov, ktorým je podpora rozvoja vysokorýchlostných sietí. Ako rozhodujúce krité rium pre odlíšenie oboch typov sietí bola použitá rýchlosť pripojenia v jednom smere (30 Mbit/s), pričom rýchlosť pripojenia je potrebné chápať ako minimálnu rýchlosť, ktorú je daná sieť schopná zabezpečiť. Pojem 'stavba' sa definuje s cieľom identifikovať konkrétne typy stavieb, na ktoré sa vťahujú povinnosti vyplývajú ce z tohto zákona. 'Fyzická infraštruktúra v budove' predstavuje takú fyzickú infraštruktúru umiestnenú v budove, ktorú je možné využiť na zriadenie prístupových sietí, ktoré spájajú koncový bod v priestoroch užívateľa s prístupovým bodom. Jedná sa najmä o káblovody a rúry, do ktorých je možné umiestniť vedenie bez toho, aby bolo potrebné zasahovať do konštrukcie budovy. Patrí sem aj fyzická infraštruktúra umiestnená v spoločných zariadeniach budovy (spoločné priestory, chodby, garáže, strechy a pod.). 'Prístupovým bodom' je bod ktorý je súčasťou elektronickej komunikačnej siete, je umiestnený vo vnútri alebo mimo budovy a ku ktorému je z jednej strany pripojená elektronická komunikačná siete a z druhej strany sú pripojené účastnícke vedenia, resp. vedenia, ktoré zabezpečujú pripojenie účastníkov k elektronickej komunika čnej sieti. Sprístupnením koncového bodu sa podnikom umožní pripojiť účastníkov sídliacich v konkrétnej budove k svojej elektronickej komunikačnej sieti, a to buď priamo využitím existujúceho účastníckeho vedenia, alebo prostredníctvom vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budove, do ktorej budú môcť umiestniť vlastné účastnícke vedenie.

V odseku 2 sa prevádzkovateľom siete dáva právo a v prípade žiadosti zo strany podniku ukladá povinnosť rokovať o poskytnutí prístupu k nimi prevádzkovanej fyzickej infraštruktúre. Prevádzkovate ľ siete je povinný poskytnúť prístup za účelom umiestnenia vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej elektronickej komunikačnej siete na základe zmluvy a za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny. Podnik žiadajúci o prístup je povinný poskytnúť okrem kontaktných údajov aj základné informácie o vedeniach a telekomunikačných zariadeniach, pre ktoré chce fyzickú infraštruktúru využiť. Tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby prevádzkovateľ siete mohol vyhodnotiť vhodnosť ním prevádzkovanej fyzickej infraštruktúry pre umiestnenie konkrétnych vedení a zariadení.

V odsekoch 3 a 4 sa uvádzajú príklady konkrétnych dôvodov, kedy prevádzkovateľ siete môže odmietnuť poskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre a stanovuje sa lehota, v rámci ktorej je prevádzkovateľ siete povinný oznámiť žiadajúcemu podniku dôvody pre odmietnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre.

Podľa odsekov 5 až 7 ak prevádzkovateľ siete odmietol poskytnúť prístup, pričom dôvody ktoré v odmietnutí uviedol nie sú z pohľadu žiadajúceho podniku relevantné, ak prevádzkovateľ neodpovedal na žiadosť podniku v lehote dvoch mesiacov, alebo ak podmienky prístupu nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné je ktorá koľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na rie šenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie sprístupnenia fyzickej infraštruktúry alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgá nu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné , aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko.

Uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí sa má dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infra štruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľ vek tretej strany. Povinnosťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

V odseku 9 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67b

Odsek 1 ukladá povinným osobám (ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce) a prevádzkovateľom sietí, aby na základe písomnej žiadosti podniku poskytli základné informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry a informácie o plá novaných alebo prebiehajúcich stavbách, ktorých súčasťou je fyzická infraštruktúra. Na základe týchto informácií bude podnik schopný rozhodnúť sa o ďalšom postupe a spôsobe výstavby vysokorýchlostnej siete. Na základe informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry môže podnik požiadať o podrobnejšie informácie o charaktere tejto fyzickej infraštruktú ry. Informácia o plánovaných, resp. prebiehajúcich stavbách poskytne podniku podklady pre rozhodovanie o prípadnej koordinácií stavebných prác s cieľom využiť prebiehajúcu alebo plánovanú výstavbu na umiestnenie vedení alebo zariadení vysokorýchlostných sietí. Podnik je v žiadosti povinný, okrem kontaktných údajov, jednoznačne identifikovať geografickú oblasť, v ktorej plá nuje umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia. Povinnosť poskytnúť informácie sa na povinnú osobu vzťahuje iba v prípade, že takéto informácie má k dispozícii. Prevádzkovateľ siete sprístupní takéto informácie za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Informácie, ktoré podnik takto získa nesmú byť použité na iné ú čely, ako je budovanie vysokorýchlostnej siete.

Podľa odseku 5 je prevádzkovateľ siete povinný umožniť podniku na jeho žiadosť prieskum tých častí fyzickej infraštruktúry, o ktorých podnik získal informáciu na základe ž iadosti podľa odseku 1.

V prípade ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie podľa odseku 1 do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti, odmietne prieskum na mieste alebo neuvedie dôvody pre odmietnutie prieskumu do jedného mesiaca odo dň a predloženia žiadosti, alebo podmienky sprístupnenia informácií nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné, je ktorákoľvek zo strá n oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 8. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí ná vrh podľa odseku 8 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií, odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete.

Podľa odseku 9 ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebn é úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutý ch orgánov.

V odseku 10 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67c

V odseku 1 sa prevádzkovateľom siete dáva právo, a v prípade stavebných prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov povinnosť, vyhovieť žiadosti zo strany podniku o koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby. Cieľom takejto koordinácie je využiť prebiehajúcu výstavbu, najmä výkopové práce, na umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete.

V odseku 2 sú uvedené prípady, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku o koordináciu. Ide o situácie, v ktorých by koordinácia vyvolala vznik dodatočných nákladov, prípadne ak by v dôsledku koordinácie došlo k nedodržaniu termínov stanovených na ukončenie činností spojených s uskutoč nením stavby, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k čiastočnému alebo úplnému nepreplateniu prác z prostriedkov Európskej únie. Ïalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti o koordináciu je prípad, kedy by v dôsledku koordinácie stratil prevádzkovateľ siete kontrolu nad koordináciou stavby. To sa týka najmä prípadov, kedy rozsah prác a objem nákladov vyvolaný umiestnením vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorý chlostnej siete prevyšuje rozsah prác a objem nákladov prevádzkovateľa siete. Ïalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku, je predloženie žiadosti o koordináciu podnikom v lehote kratšej ako tridsať dní pred predpokladaným termínom predloženia podkladov prevádzkovateľom siete stavebnému úradu. Posledným prípadom s ú situácie, kedy je prevádzkovateľ siete na základe povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu povinný realizovať stavbu v č o najkratšom čase, napríklad z dôvodu minimalizácie dopadov napr. havarijných situácií.

Podmienky koordinácie sa dohodnú v zmluve medzi podnikom a prevádzkovateľom siete, pričom všetky odôvodnené náklady vyvolané koordináciou hradí podnik.

Podľa odsekov 4 a 5, pokiaľ v prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov k uzavretiu zmluvy nedô jde do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti podnikom, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí pod ľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 5. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 5 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy, alebo má rne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutý ch orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najm ä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preru ší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 7 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67d

Odsek 1 stanovuje rozsah informácií o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách, ktoré sú prevádzkovatelia sietí povinní poskytnúť podniku na základe písomnej žiadosti o koordináciu činností spojených s uskutočňovaním stavby.

Odseky 2 až 4 ukladajú prevádzkovateľom sietí povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 pre rôzne štádiá povoľovacieho konania v závislosti od režimu povoľovania stavieb.

Odsek 5 určuje prevádzkovateľom sietí dvojtýždňovú lehotu na poskytnutie informácií a stanovuje náležitosti písomnej žiadosti podniku. Poskytnutie informácií možno odmietnuť len v prípade, ak boli zverejnené elektronicky, alebo ak ich neposkytnutie vyplýva z odseku 7.

Podľa odsekov 8 až 10, ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie v lehote dvoch týž dňov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť Ú REKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem n áležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 9. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 9 obsahovať, môže byť napr íklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví , Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť Ú REKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzné ho stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknuté ho orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyrieš enie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preru ší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgá nov.

V odseku 11 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67e

V odseku 1 sa zavádza povinnosť, aby všetky novopostavené budovy a budovy, ktoré prechádzajú stavebnými úpravami vnútorných rozvodov, na ktorých uskutočnenie je potrebné stavebné povolenie, boli vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v takýchto budovách zjednodušilo inštalovanie vysokorýchlostných sietí.

Odsek 2 ustanovuje výnimky z povinnosti podľa odseku 1 pre určité druhy stavieb, pri ktorých by uvedené nebolo účelné, alebo by viedlo k neúmerným nákladom.

K § 67f

Odsek 1 ukladá prevádzkovateľovi siete, ktorý prevádzkuje alebo vlastní prístupový bod, povinnosť umožniť podniku zriadenie siete až po tento prístupový bod.

Odsek 2 určuje okolnosti, za ktorých je prevádzkovateľ siete prevádzkujúci fyzickú infraštruktúru v budove alebo jej vlastník povinný umožniť podniku prístup k tejto infraštruktúre za účelom umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorý chlostnej siete. Ide o situácie, kedy by vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry nebolo technicky uskutočniteľné, bolo by uskutočniteľné len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích nehnuteľností , alebo na jej vybudovanie správca budovy neudelil súhlas do tridsiatich dní odo dňa predloženia žiadosti podnikom. Cieľom tejto úpravy je predchádzať situáciám, kedy by vlastník fyzickej infraštruktúry v budove odmietal poskytnúť podniku prístup k tejto infraštruktúre aj napriek tomu, že podnik nie je z objektívnych dôvodov schopný vybudovať paralelnú fyzickú infraštruktúru v budove.

Odsek 3 špecifikuje náležitosti žiadosti o sprístupnenie prístupové ho bodu, resp. fyzickej infraštruktúry v budove.

Podľa odsekov 5 až 7, ak prevádzkovateľ siete prevádzkujúci prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove alebo vlastník prístupové ho bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove nevyhovie žiadosti podniku o zriadenie siete po prístupový bod alebo o sprístupnenie fyzickej infraštruktúry v budove v lehote dvoch mesiacov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií , odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľ a charakteru sporu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sí dle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopn ý rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je stanovená na dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺ žiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 8 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

Podľa odseku 9 je správca alebo vlastník budovy povinný umožniť podniku ukončiť svoju vysokorýchlostnú sieť v priestoroch účastníka, ktorý s ukončením siete vo vlastných priestoroch s úhlasí, a to aj v prípade, ak budova nie je vybavená fyzickou infraštruktúrou alebo ak nie je možné využiť existujúcu fyzickú infraštruktúru. V takýchto prípadoch si však podnik musí počínať tak, aby nespôsobil škodu a neobmedzil vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

Podľa odseku 10 sa má uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infraštruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľvek tretej strany. Povinnos ťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

K § 67g

Zavádza sa povinnosť pre MDVRR SR oznámiť Eur ópskej komisii, ktorý úrad je určený na riešenie sporov podľa § 67a až 67f, ako aj každú zmenu v oznámených údajoch ešte predtým, ako táto zmena nadobudne účinnosť.

K bodu 69

Zmenšuje sa šírka ochranného pásma. V praxi je nie vždy možné dodržať trojmetrovú šírku ochranného pásma, navyše pôvodná šírka pásma obmedzuje vlastníkov pozemkov najmä v zastavaných územiach.

K bodu 70

Stanovujú sa spodné hranice sankcií. Horn é hranice sankcií sa stanovujú ako percentuálny podiel z dosiahnutého ročného obratu s cieľom dôsledne naplniť princíp materiálnej rovnosti (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), nediskriminácie, primeranosti a objektívnosti (§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách). Podnikom s rozdielnou ekonomickou výkonnosťou by mali byť ukladané pokuty takým sp ôsobom, aby bol objektívne naplnený preventívny a represívny charakter sankcie s prihliadnutím na vyššie uvedené princípy.

K bodu 71

Navrhované znenie definuje obrat pre úč ely navrhovaného § 73 ods. 1, 2 a 3 rovnakým spôsobom, ako je obrat definovaný v § 3 ods. 5 zá kona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pre potreby Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

K bodu 72

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorn ých odkazov vyvolanú vložením nového odseku.

K bodom 73 až 75

Navrhovaná úprava odstraň uje nedokonalosti ustanovenia § 75 zistené aplikačnou praxou. Navrhovaná úprava definuje ako predmet mimosúdneho riešenia sporov len prípady týkajúce sa správnosti úhrady a kvality služby. Podľa predložené ho návrhu sa taktiež upravuje povinnosť účastníka uviesť v podaní poštovú adresu z dôvodu presnejšej identifikácie účastníka, dopĺňa sa procesnoprávna úprava pre prípad neúplné ho podania a upúšťa sa od písomnej dohody medzi účastníkmi predmetného konania.

K bodu 76

Dopĺňa sa nová možnosť zastavenia konania popri správnom poriadku. Bez takejto možnosti je rozsah sporov, ktoré by ÚREKPS musel riešiť veľmi široký a mnohokrát by ÚREKPS musel riešiť spor aj nad rámec svojich zákonných kompetencií.

K bodu 77

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre prípady konaní, ktoré začali pred účinnosťou novely.

K bodu 78

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronický ch komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014)

K Èl. II

Všeobecné technické pož iadavky na navrhovanie stavieb v stavebnom zákone sa dopĺňajú o povinnosť vybaviť každú budovu vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom, pri čom výnimkou sú budovy uvedené v § 67e zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

K Èl. III

Predmetným návrhom sa v sadzobníku spr ávnych poplatkov bod VII. Èasť Elektronické komunikácie upravujú položky 99, 102 a 103 vzhľadom na navrhovanú úpravu § 67a až 67d, § 67f a § 37 zákona o elektronických komunikáciách. Zavádzajú sa nové poplatky za vydávanie dokladov o osobitnej odbornej spôsobilosti a za vykonanie skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti v mimoriadnom termíne. Poznámky pod čiarou k odkazom 26 a 27e sa aktualizujú vzhľadom na skutočnosť, že terajšie znenie predmetných poznámok pod čiarou odkazuje na už zrušen ý zákon o elektronických komunikáciách.

K Èl. IV

Vzhľadom na potrebu implementácie Rozhodnutia Euró pskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ je nevyhnutné aj pre Národný bezpečnostný úrad stanoviť pravidl á pri výkone pôsobnosti, ktorú vykonáva v spolupráci s MDVRR SR ako úrad pre VRS.

K Èl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2016, s výnimkou šesťdesiateho ôsmeho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

Bratislava 27. mája 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách

1

DOVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ÈAS

1. Doterajšia právna úprava

Z ákladné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, v rátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len 'zákon'), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.

Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Euró pskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho p arlamentu a Rady č. 2002/21/EC zo 7. 3. 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/EC zo 7. 3. 2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/EC zo 7. 3. 2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieť am a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Prístupová smernica ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7. 3. 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej slu žbe), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12. 7. 2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). .

Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili nov ým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efekt ívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.

Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi obsahom ako prenášanou informáciou prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovému užívateľovi a obsahom, ktorý niekto vytvorí a šíri prostredníctvom sietí elektronický ch komunikácií. Z definície elektronických komunikácií (§ 1 ods. 4) jasne vyplýva, že ide o prenos informácií bez ohľadu na druh prenášaného obsahu, či už ide napríklad o text, obraz alebo zvuk.

V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených 'klasických' telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.

Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný.

2. Reforma regulačného rámca Európskej únie z roku 2002

Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technoló gie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.

Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulá cii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.

V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.

Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch Tretím dokumentom je Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zria ďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad. smerníc:

–Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

–Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby.

Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunika čných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnen ím frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.

Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľ ov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunika čných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevá dzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyšš iu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie 'cookies' a podobných prostriedkov. Užívatelia internetu budú lepš ie informovaní o 'cookies' a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.

Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17. 12. 2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11. 2. 2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa zniž uje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný ú rad Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad'), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách formou novely, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné zač leniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zá kona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len 'návrh zákona').

V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:

-definičnú časť s ohľadom na technologický vývoj v sektore elektronických komunikácií,

-rozšírenie kompetencií úradu pri ukladaní regulačných povinností a vo vzťahu k Euró pskej komisii a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ,

-ciele a základné princípy regulácie elektronických komunikácií v súvislosti so zvyšovaním pr ávnej istoty subjektov pôsobiacich v tomto sektore, prehlbovaním vnútorného trhu a zvyšovaním výhod z využívania moderných technológií pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

-správu frekvenčného spektra s ohľadom na prehĺbenie zásady technologickej neutrality a neutrality služ ieb, s dôrazom na využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecných povolení na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb,

-zavedenie možnosti zrušenia alebo odobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyuží vania, aby nebola trvalo blokovaná časť frekvenčného spektra,

-prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania a národným číslam tiesňový ch volaní,

-prenositeľnosť telefónnych čísel s ohľadom na rozšírenie tejto povinnosti z verejnej telefó nnej služby na verejnú elektronickú komunikačnú službu,

-vypustenie povinnosti poskytovať službu prenájmu okruhov v rozsahu minimálneho súboru prenajímaný ch okruhov z dôvodu už existencie efektívnej súťaže na tomto trhu,

-zavedenie novej povinnosti funkčného oddelenia ako poslednej inštancie,

-náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb a zverejň ovanie informácií pre užívateľov,

-čiastkové povinnosti v rámci univerzálnej služby s ohľadom na ich spresnenie v súvislosti s technologickým vývojom, bez dopadu na ich rozsah,

-kvalitu služby, hlavne s ohľadom na kompetenciu úradu stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb,

-zabezpečenie ochrany osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov a dôvernosť komunikácie s cieľom vytvoriť postupy na vybavovanie žiadostí o prístup oprávnených osôb k osobným údajom užívateľov, stanoviť postup v prípade narušení bezpečnosti osobných údajov a zavedenie princí pu opt-in ,

-bezpečnosť a integritu verejných elektronických komunikačných sietí a služieb.

Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zá kona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, sprá vnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.

Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.

B. Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti.

Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komuniká cie. Ide o pojem prvý krát použitý Európskou komisiou v dokumente z roku 1999. Jeho zavedenie súvisí so zbližovaním tradičných telekomunikačných služieb, ako je telefónna služ ba, s programovou ponukou vysielania a retransmisie a službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. V tomto kontexte elektronické komunikácie znamenajú výmenu a prenos informácií vo forme textu, obrazu, zvuku prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

Z pôsobnosti zákona je vylúčená obsahová stránka poskytovaných elektronických komunikačných služieb, t.j. najmä obsah rozhlasového a televízneho vysielania a poskytovanie obsahu prostredníctvom Internetu.

Zavádza sa legislatívna skrátka 'signál' ako technické vyjadrenie prenosu informácií v elektronických komunikačných sieťach bez ohľadu na to, či ide o text, obraz alebo zvuk, najmä s ohľadom na defin ície technických pojmov použitých v návrhu zákona.

K § 2 až 5

V návrhu ustanovení sú definované základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné na úpravu celého textu zákona. Systémovo sú rozdelené do š tyroch paragrafov na okruhy týkajúce sa elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, zariadení elektronických komunikácií a subjektov pôsobiacich na trhu elektronick ých komunikácií vrátane užívateľov služieb. V porovnaní s platným zákonom sa niektoré definície pojmov dopĺňajú, upresňujú alebo ruš ia. Medzi kľúčové patria:

-pridružené prostriedky - spresňuje sa vymedzenie obsahu jedného z kľúčových pojmov návrhu zákona tým, že zahàňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody, sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky. Spresnenie definície vyplýva z potreby odstrániť nejasnosti v implementačnej praxi zákona, najmä z hľadiska ukladania povinností týkajúcich sa prístupu k zariadeniam alebo elektronickým komunikačným službám iným podnikom a využívania cudzích nehnute ľností v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre;

-pridružené služby – je to nová definícia, ktorá definuje samostatnú kategóriu pridružených prostriedkov. Táto definícia predstavuje ď alší stupeň rozpracovania pojmu pridružené prostriedky s cieľom spresniť vymedzenie obsahu tohto pojmu. Ako príklady pridružených služieb sa uvádzajú služby identity, lokalizácie a prítomnosti. Naprí klad službu identity (calling line identity - CLI) poskytuje väčšina prevádzkovateľov siete takým spôsobom, že pri uskutočňovaní volania sa súčasne vysiela aj telefónne číslo volajúceho koncovéh o zariadenia. Služba lokalizácie umožňuje určiť polohu koncového zariadenia. Služba prítomnosti môže signalizovať , či je koncové zariadenie v aktívnom, resp. neaktívnom stave; v prípade aktívneho stavu je koncový užívateľ schopný okamžite prijať informáciu;

-elektronická komunikačná sieť – podstatným doplnením tejto definície je zdôraznenie sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne. Ide o prenosové médiá, napr. medené vedenia a optické vlákna;

-verejná telefónna služba - definícia zodpovedá zásade neutrality technológie a je v súlade s vývojom technológií. Verejnú telefónnu službu charakterizujú tieto definičné prvky: je určená na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštá tnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technoló gii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplik ácií s postupným výberom možností na webovej stránke, nie je verejnou telefónnou službou. Verejné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľ om so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service). Nepriame poskytovanie verejnej telefónnej služby m ôže zahàňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby podniku, alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefó nne služby, ktoré poskytuje iný podnik;

-volanie – definícia volania nie je viazaná na verejnú telefónnu službu, ale na verejnú elektronickú komunikačnú službu, ktorá umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Definícia tak v sebe zahàňa aj IP telefóniu (Voice Over IP).

-v porovnaní s pôvodným zákonom sa ruší pojem verejná telefónna sieť, ktorá konvergenciou sietí stratila svoje pôvodné osobitné postavenie medzi elektronickými komunikačnými sieťami.

K § 6 a 7

Ustanovenia § 6 a 7 definujú povinnosti orgánov štátnej správy vyplývajúce z návrhu zákona s dôrazom na postavenie úradu ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti elektronických komunikácií.

Pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

-explicitne zdôrazňuje potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva SR v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), ktorá je medzivládnou odbornou organizáciou pridruž enou k OSN,

-zdôrazňuje potrebu koordinácie politík súvisiacich s efektívnym využívaním frekvenčného spektra pri harmonizá cii podmienok prístupu k spektru a uľahčeniu jeho dostupnosti v záujme vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a pri zohľadnení úlohy frekvenčného spektra pre ciele v kultú rnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti.

Zavedením legislatívnej skratky 'členský štát' sa zjednocuje terminoló gia pre subjekty so sídlom alebo adresou v štátoch, ktoré sú súčasťou Európskej únie a v štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale spolu s Európskou úniou vytvárajú Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichten štajnsko).

V pôsobnosti úradu sa osobitne deklaruje vzťah k činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications - BEREC), zriadeného nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009. BEREC by mal fungovať ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgá nmi a Komisiou pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca pre elektronické komunikácie bez toho, aby nahrádzal ich funkcie, či vytváral duplicitu vykonávanej práce. BEREC by mal taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. V tejto súvislosti sa zavádza legislatívna skratka 'orgán európskych regulátorov'.

Transparentnosť činnosti úradu sa posilňuje povinnosťou úradu zverejniť svoj rozpočet v lehote, ktorá je o 30 dní dlhšia ako lehota, v ktorej je podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zverejniť údaje rozpočtu správca rozpočtovej kapitoly. Súčasne sa spresňuje rozsah, v ktorom je úrad povinn ý zverejniť prehľad svojich nákladov.

K § 8

Ustanovenie zdôrazňuje spoluprácu úradu s niektorými orgánmi štátnej správy, ktorých činnosť úzko súvisí s reguláciou sektora elektronických komunikácií . Osobitne sa vymedzuje spolupráca úradu s Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačný mi orgánmi členských štátov Európskej únie.

K § 9

Úrad musí mať k dispozícii potrebné informácie od podnikov za účelom účinného vykonávania svojich regulačných činností. Takéto informácie sa môžu získavať a poskytova ť aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh.

Navrhovaná úprava rozširuje povinnosti úradu a podnikov pri poskytovaní informácií, ktoré sa považujú za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva o obchodnom tajomstve a ktoré sa môžu vymieňať len s Európskou komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi v prípade nevyhnutnej potreby takejto vý meny, s cieľom uplatňovať smernice európskeho regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Podľa ustanovenia článku 5 ods. 3 rámcovej smernice Európska komisia a dotknuté národné regulačné orgány musia tak úto dôvernosť zabezpečiť.

K § 10

Proces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Znenie vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku ktorým má úrad povinnosť uskutočniť vn útroštátne konzultácie, ako aj tých, ktoré je povinný konzultovať na úrovni Európskej únie. Súčasne upravuje postup konzultácií tak, aby sa vnútroštátne konzultácie uskutočnili pred konzultá ciami na úrovni Európskej únie, aby v konzultáciách na úrovni Európskej únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a predišlo by sa tým potrebe druhej konzultácie na úrovni Euró pskej únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnych konzultácií.

Podľa ustanovenia článku 33 smernice o univerzálnej službe, úrad v čo najväčšej miere prihliada na stanoviská zdru žení koncových užívateľov, výrobcov a podnikov, ak je to primerané.

Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o návrh rozhodnutia úradu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh.

Vymedzuje sa rozsah opatrení úradu, pri ktorých Európska komisia môže uložiť úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, podmienky, za ktorých môže Európska komisia uplatniť takýto postup, ako aj postup a lehoty na predloženie revidovaného opatrenia zo strany úradu, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu. Upravuje sa mechanizmus konzultácií úradu s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov a vymedzuje rozsah opatrení úradu v prípadoch, keď stanovisko Európskej komisie požadujúce zmenu alebo stiahnutie n ávrhu opatrenia úradu má len odporúčací charakter. Na druhej strane právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačné ho postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu.

K § 11

Ustanovenie vymedzuje základný rámec regulácie elektronických komunikácií, jej rozsahu, postupov, cieľov a princípov, ktorými sa úrad riadi pri v ýkone regulácie, pričom:

-reflektuje vecné zmeny rozsahu regulácie, konkrétne špecifikované v príslušných ustanoveniach zákona,

-ukladá úradu povinnosť zdôvodniť každé svoje rozhodnutie v prípade, ak sa rozhodne nepostupovať podľa odporúč ania alebo usmernenia Európskej komisie a informovať o tom Európsku komisiu,

-spresňuje a v súlade s revíziou regulačného rámca dopĺňa formulácie týkajúce sa technických noriem a technických špecifikácií, na ktoré musí úrad prihliadať pri regulácii, pričom stanovuje aj ich hierarchiu,

-vo všeobecnej podobe uvádza možnosť výnimky z princípu technologickej neutrality regulácie,

-určuje hlavné smery a zásady politiky podpory hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov, pričom v súlade s cieľmi Charty základných prá v Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím priznáva rovnaké postavenie, ako doposiaľ zá kon priznával užívateľom so zdravotným postihnutím, aj starším užívateľom a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami,

-novým spôsobom formuluje a súčasne dopĺňa zásady uplatňovania základných regulačných princípov zameraných najmä na podporou trvalo udržateľných investícií do kvalitnej a modernej infraštruktúry, na ochranu hospodárskej súťaže a rozširovania možností výberu služieb pre spotrebiteľov prostredníctvom regulač nej predvídateľnosti a konzistentnosti.

K § 12

Návrh zákona má za cieľ konzistentne upraviť základné pojmy a spôsoby regulácie cien elektronických komunikácií. V súlade s európskymi regulačnými postupmi pribudla možnosť jednotlivé spôsoby účelne spájať a tzv. benchmarking (porovnávanie) sa považuje za samostatný a plnohodnotný nástroj cenovej regulácie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť procesnú predví dateľnosť a právnu istotu regulovaných subjektov pri regulácii cien tak, aby boli úradom prakticky aplikovateľné v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí.

K § 13

Jednoduchý vstup na trh elektronických komunikácií zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služ ieb, ktorý dáva právo každému podniku poskytovať uvedené siete alebo služby pri dodržaní podmienok všeobecné ho povolenia. Týmto nie je dotknuté právo podniku požiadať o individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo frekvencií podľa § 32 , ak je to potrebné.

K § 14

V porovnaní s doterajším obsahom všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb revidovaný regulačný rámec zahrnul do podmienok všeobecného povolenia osobitné podmienky upravujúce

-dostupnosť služieb koncovými užívateľmi na číslach z národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostrední ctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu, k číslam z Európskeho telefó nneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného. Týmto sa nebude brániť cezhraničnému pr ístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou cenou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrá tený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné,

-potrebu orgánov štátu komunikovať so širokou verejnosťou pred mimoriadnymi udalosť ami, počas nich a po nich s cieľom varovať verejnosť pred bezprostredným nebezpečenstvom a s cieľom zmierniť ich následky,

-sprístupnenie informácií o všetkých podmienkach obmedzujúcich prístup k elektronickým komunikačným službám a aplikáci ám alebo ich používaniu.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. júna 2010 sa vypúšťa z ods. 2 písm. j) text: 'na ná klady podniku'.

K § 15

Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, a to najmä pre jednoznačný výklad ustanovenia v súlade s § 5 ods. 1 návrhu zákona, ktorý stanovuje, že poskytovanie sietí alebo služieb v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitné ho predpisu, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oznamovaciu povinnosť je povinný splniť len ten, kto chce vykonávať v oblasti elektronických komunikácií podnikateľskú činnosť. Upraven é ustanovenie zároveň jednoznačne ustanovuje povinnosť, ktorá v prípade nesplnenia môže byť úradom sankcionovaná. Zároveň určuje lehotu, do uplynutia ktorej je osoba povinná splniť si oznamovaciu povinnosť o zmene a ukončení poskytovania sietí služieb alebo služieb. Nutnosť časového obmedzenia na splnenie povinnosti odôvodňujú aj prípady z praxe, kedy podniky oznamovali uvedené skuto čnosti niekedy aj rok alebo viac odkedy ukončili poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb.

Ïalej sa upravuje povinnosť podniku, ktorému úrad zakázal činnosť v súlade s § 73 ods. 8 a ktorý chce znova začať podnikať, oznámiť tento zámer úradu. Umožní to úradu previazať informácie o podniku s jeho predchádzajúcou činnosťou.

K § 16

Vymedzenie relevantných trhov sa v dôsledku vývoja na trhu elektronických komunikácií a najmä v dôsledku technologického vývoja mení, preto Európska komisia revidovala a nanovo vymedzila, v Odporúčaní zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodn ých na reguláciu ex ante, sedem relevantných trhov (predtým 18 trhov). Z ámerom je postupne s rozvojom hospodárskej súťaže znížiť počet pravidiel ex ante špecifických pre tento sektor.

Úrad však môže určiť aj iné relevantné trhy za predpokladu kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktoré sú rozhodujúce na hodnotenie, či je na danom trhu efektívna súťaž. Prvým krité riom je existencia podstatných a trvalých prekážok vstupu na trh. Na základe druhého kritéria sa testujú také trhy, ktorých štruktúra nie je priaznivá pre účinnú hospodársku súťaž v určitom čase. Tretie kritérium je splnené vtedy, ak samotným uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži nemožno primerane reagovať na zlyhanie príslušného trhu.

Navrhovaná úprava explicitne vyjadruje právo úradu určiť za stanovených podmienok aj iný relevantný trh, ako sú trhy definované v uvedenom odporúčaní Európskej komisie.

K § 17

Navrhovaná úprava definuje pojmy súvisiace s analýzou relevantných a lehoty na ich vykonávanie, aby sa účastníkom príslušného trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regul ácie. Èasový rámec zohľadňuje, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak úrad nevykoná analýzu relevantného trhu v rámci stanovenej lehoty, požiada orgán európskych regulátorov o pomoc pri dokončení analýzy trhu.

K § 18

Ustanovenie obsahuje postupy a princípy, ktorými sa úrad riadi pri určení významného podniku a ukladaní povinností, pričom:

-sa spresňujú ustanovenia pri nezmenenej situácii na relevantnom trhu a ponechaní tých istých povinností, keďže právoplatné rozhodnutie nemá obmedzenú platnosť. Reá lne by mohla nastať situácia, že úrad by musel po ďalšej analýze rozhodnutím predchádzajúce rozhodnutie zrušiť a tým istým rozhodnutím aj nanovo určiť ten istý podnik za významný a zárove ň mu určiť tie isté povinnosti,

-sa vymedzujú predpoklady a faktory, ktoré môžu mať za následok spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerý ch podnikov na relevantnom trhu. Úrad môže uložiť špecifické povinnosti na zabránenie silného vplyvu podniku z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Podnik s významným vplyvom na prvom trhu môže by ť označený za podnik významným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v Odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007. Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, úrad zohľadňuje rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach štátu.

K § 19 až 22

Navrhovaná úprava rozširuje rozsah informácií, ktoré má zverejňovať významný podnik pri uložení podmienky transparentnosti, napríklad o podmienky obmedzujúce prístup k službám a aplikáciám a ich používanie, a nahrádza sa veľkoobchodný trh 'uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu' novým relevantným trhom 'prístup k infraštruktúre' v súlade s odporúčaní m Komisie zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante.

Pokiaľ ide o povinnosti ukladané podnikom s významným vplyvom v súvislosti s prí stupom alebo prepojením, tieto sa rozširujú o prístup k neaktívnym sieťovým prvkom a o prístup k pridruženým slu žbám a v tomto kontexte uľahčujú vstup subjektov na trh a zintenzívňujú hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu.

K § 23

Povinnosť cenovej regulácie prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny. V tomto prípade sa cenovou reguláciou zabezpečí, aby ceny obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príčinou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňuj ú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe ú radom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.

Pri cenovej regulácii úrad zohľadní mieru investovania s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu v konkré tnom novom investičnom projekte s ohľadom na možné riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú služby, pri ktorých v čase investovania nie je istý dopyt.

K § 24

Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyž aduje, aby založil samostatnú obchodnú spoločnosť, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým podnikom vrátane uvedenej spoločnosti), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelení m sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodrž iavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknut ých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení , ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možný m nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov.

Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu podľa § 16. Pri vykonávaní analý zy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia sa venuje osobitná pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu návrhy na funkčné oddelenie vopred schvaľuje Európska komisia.

Pod koordinovanou analýzou trhov môžeme chápať proces nasledujúci po funkčnom oddelení vertikálne integrovaného podniku. Funkčné oddelenie má za následok vytvorenie nových subjektov pôsobiacich na relevantn ých trhoch. Postavenie pôvodne významného podniku sa na relevantných trhoch vplyvom funkčného oddelenia zmení. Z toho dôvodu je potrebné preskúmať, či dôvody pre určenie významného podniku (a uložen í súvisiacich povinností) sa vzťahujú aj na právnych nástupcov rozdeleného podniku. Funkčné oddelenie ako výnimočné a subsidiárne opatrenie spôsobuje štrukturálne zmeny na jednom alebo viacerý ch relevantných trhoch a preto je potrebné aby tieto trhy boli, z dôvodu zmeny situácie vyvolanej regulačným orgánom, podrobené procesu analýzy. V analýze nasledujúcej po funkčnom oddelení by mali byť preskú mané dôsledky tohto opatrenia na daný relevantný trh.

K § 25 až 26

Ustanovenia upravujú ďalšie možnosti úradu na zabezpečenie konkurenčné ho prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže, ak povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov.

Za určitých okolností je vhodné, aby úrad ukladal povinnosti aj podnikom, ktoré nemajú významný vplyv na trhu. Navrhované znenie dáva úradu oprávnenie ukladať podnikom, ktoré zabezpečujú prí stup spotrebiteľov k službám digitálneho vysielania, prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a k elektronickým programovým rozhraniam spôsobom, ktorý podporuje udržateľnú hospodársku súťaž , efektívne investície a maximálny prospech pre koncových užívateľov.

K § 27

Ke ďže vznikajú rozpory o tom, či je zmluva o prepojení medzi podnikmi uzavretá alebo nie, pokiaľ nie je zaslaná v písomnej forme úradu podľa § 27 ods. 5, podnik je povinný uzatvoriť zmluvu o prepojení v pí somnej forme. Ïalej sa dopĺňa, aby cena za prepojenie tvorila podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení, keďže bez tejto úpravy by bola takáto odplatná zmluva neurčitá.

K § 28

Ustanovuje sa možnosť podnikov dobrovoľného funkčného oddelenia v prípade, že významný podnik na jednom alebo viacerých relevantných trhoch zamýšľa previesť aktíva tvoriace jeho pr ístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoloč nosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby, ktorá bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom služieb, vrátane ich vlastn ých maloobchodných divízií, úplne rovnocenné prístupové produkty. Významný podnik je povinný informovať úrad o plánovanej transakcii, prípadne o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

Úrad posúdi vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku. V takomto prípade úrad vykoná novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí samostatný subjekt a podľa toho ukladá, zachová, mení alebo ruší povinnosti.

K § 29 a § 30

Ustanovenia obsahujú základné princípy správy čísel a frekvencií.

Ustanovenie § 30 obsahuje možnosti na dosiahnutie zvýšenej pružnosti správy frekvenčného spektra a riadenia prí stupu k frekvenčnému spektru prostredníctvom princípu neutrality technológií a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre (elektronické komunikačné) služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Administratívne obmedzenia uplatnenia týchto princípov v rámci plá nu využívania frekvenčného spektra by sa mali uplatňovať, iba ak ide o ciele všeobecného záujmu, mali by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

Obmedzenia princípu neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odô vodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu (napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu), zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pô sobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, a by sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu.

Úrad môže rovnako prijať opatrenia na obmedzenie princípu neutrality služieb, ktoré predpokladajú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana ž ivota, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo aj povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a primerané. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, , výnimky by nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ktoré by sa mali uprednostniť iba do tej miery, aby v tom istom pásme, pokiaľ je to možné, mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie.

Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službá m je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný, preto sa stá va predmetom konzultácie podľa § 10.

K § 31

Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie zdrojov: na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel, s ich odobratím alebo zrušení m alebo stratou platnosti povolenia a úhrady za čísla.

Explicitne sa do slovenského právneho poriadku premieta harmonizované európske číslo. V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky adresovalo úradu, s poukázaní m na rozhodnutie Európskej komisie č. 2007/116/ES o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované služby sociálneho významu stanovisko, podľa ktorého podľa opisu slu žby (horúca linka pre nezvestné deti) uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia zodpovedá takto zadefinovaná služba opatreniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na vykonávanie týchto opatrení sa vy žaduje akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi základné podmienky, ktoré musí žiadateľ o akreditáciu splniť patrí bezúhonnosť a odborná spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť overuje akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Preto sa navrhuje doplniť žiadosť o pridelenie príslušného čísla o doklady preukazujúce splnenie podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla podľa uvedeného osobitného predpisu a súč asne sa doplňuje oprávnenie neprideliť tieto čísla pri nesplnení podmienok.

Èíslovacie plány musia byť technologicky neutrálne založené na popise elektronických komunika čných služieb a nie na používaných technológiách. V zásade rovnaké číselné množiny musia byť dostupné pre tradi čné hlasové služby aj služby prenosu hlasu internetovým protokolom. Podnik s udeleným právom na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, ktoré majú udelené právo na používanie čí sel na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytované služby z hľadiska ich popisu rovnocenné a to bez ohľadu na používanú technológiu.

K § 32 a § 33

Ustanovenia upravujú podmienky a postup udeľovania individuá lnych práv na používanie rádiových frekvencií vrátane ich zmien, prevodu alebo prenájmu s ohľadom na ciele regulácie, najmä:

1. uľahčiť prístup účastníkov trhu k frekvenčnému spektru odstránením prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitý ch frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych povolení na používanie frekvencií. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služ ieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pokiaľ nie je s prihliadnutí m na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne povolenie s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčné ho spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom,

2. zaviesť požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi, aby viedli k väčšej slobode a väčši emu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielate ľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitn ého cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetký ch okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné,

3. zviesť možnosť obchodovania s individuálnymi právami na používanie frekvencií. Neexistencia takejto možnosti obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, preto by ich platnosť by mala byť č asovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, úrad by mal najprv vykonať preskúmanie, vrátane verejnej konzultácie, pričom prihliada na vývoj trhu, pokrytie a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom sa musia pravidelne presk úmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by mal úrad zvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekven čného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné:

-na zabezpečenie účinného a efektívneho využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostávajú nevyužité, podnikať kroky na zabrá nenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh,

-na zabezpečenie transparentnosti každý návrh na také pridelenie by mal byť predmetom verejnej konzultácie, pretože pridelenie frekvencií konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie. V záujme pruž nosti a efektívnosti využívania frekvenčného spektra sa môže povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Tý mto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra,

s prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií sa mali mať takisto mož nosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných

K § 34

Ustanovenie upravuje dôvody na neudelenie, resp. nepredĺženie individuálneho povolenia a na zrušenie a stratu platnosti povolenia na používanie frekvencií.

K § 35

Zákon upravuje systém úhrad za používanie frekvencií, pričom rozlišuje jednorazovú ú hradu za pridelenie frekvencií a následne opakované úhrady za ich používanie. Zároveň je upravená výnimka z platenia za frekvencie v prípade frekvencií, ktoré sú v Národnej tabuľke frekvenčné ho spektra vyhradené na vojenské účely, a ktoré pre dotknuté štátne orgány spravuje Ministerstvo obrany SR.

K § 36 a 37

Návrh zákona tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou precizuje s cieľom:

-dosiahnutia plného súladu so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, prípadne ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právny mi predpismi vydanými na ich základe (napr. nariadeniami vlády č. 443/2001 Z. z. o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody, nariadením vlády č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, zákonom č. 355/2007 Z. z. o verejnom zdravotníctve a vyhláškou MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického ž iarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí),

-doplnenia nového ustanovenia, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie č. 2007/344/ES o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve,

-zabezpečenia súladu so súčasným právnym stavom, keď sú podrobnosti o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncov ých zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov upravené nariadením vlády č. 26/2005 Z. z., ktorým sú do právneho poriadku SR transponované ustanovenia prílohy VI smernice č. 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunika čných sietí a služieb,

-vypustenia ustanovenia obsahujúceho klasifikáciu jednotlivých druhov individuálnych povolení vzhľadom na stratu opodstatnenia rozlišova ť rôzne druhy špeciálnych povolení.

V § 37 sa dopĺňa povinnosť absolvovať praktický výcvik pred vykonaním príslu šnej skúšky. Takáto kvalifikácia sa vyžaduje na splnenie osobitnej odbornej spôsobilosti pre osvedčenie operátora plavebnej pohyblivej služby LRC (Long Range Certificate) a SRC (Short Range Certificate) podľa opatrenia úradu zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej sp ôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky.

K § 38 a 39

Navrhované znenie vymedzuje, na základe doterajších skúseností úradu, rozsah a spôsob vykonávania dohľadu, práva a povinnosti zamestnancov úradu oprávnených vykonávať dohľad a práva a povinnosti kontrolovaný ch osôb. Zároveň transponuje nové ustanovenia Smernice 2002/20/ES o vo veci ukladania pokút a nariaďovania ochranných opatrení.

Tiež sa navrhuje ustanoviť najdlhšiu možnú lehotu, na ktorú je úrad oprávnený kontrolovanej osobe zakázať poskytovať siete, služby alebo siete a služby poskytované na základe všeobecného povolenia, ke ďže doterajšia úprava nebola v praxi vykonateľná.

Nové ustanovenia upravujú osobitné postupy úradu v prípade ochranného opatrenia a v prípade závažného alebo opakovaného porušenia povinností alebo podmienok určených týmto zákonom.

K § 40

Navrhované znenie upravuje sa povinnosť poskytovania informácií úradu tak, aby sa týkala nielen podnikov, ale všetkých osôb, ktoré majú práva a povinnosti podľa návrhu zákona a neboli podmienené len výkonom štátneho dohľadu.

Aby úrad mohol vykonávať svoje regulačné úlohy účinne, musí získavať od podnikov správne, presné a aktuálne informácie, o.i. aj účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi a na ktorých má podnik významný vplyv. Tieto informácie by mali zahàňať aj tie, ktoré úradu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topoló gie siete na rozvoj hospodárskej súťaže, alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám.

V doterajšej praxi sa stávalo, že vyžiadané informácie napriek tomu, že boli poskytnuté v lehote a rozsahu určenom úradom, nemali jednotnú formu, čím sa komplikovalo ich využitie a predlžoval sa č as potrebný na ich spracovanie. Úrad preto môže stanoviť v akej forme (napr. písomne, ústne, alebo elektronicky) a v akom rozsahu požaduje relevantné informácie. Lehota, ktorú stanoví musí odpovedať rozsahu i obsahu požadovaných informácií. Svoje požiadavky musí vždy zdôvodniť a uviesť, na aký účel informácie požaduje.

Nad rámec štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu, podniky poskytujú štatistické údaje Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby sa zabezpeč ilo plnenie povinností vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných organizáciách. V tomto ustanovení sa dopĺňa uvedená povinnosť podnikov, aby bolo zjavné, že ministerstvo má tieto kompetencie.

K § 41

Služby tiesňového volania vrátane čísla 112 by mali byť dostupné aj pre koncových užívateľ ov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahàňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

V súlade s revíziou európskeho regulačného rámca upravuje zákon povinnosti podnikov zabezpečiť pre koncových užívateľov prístup k tiesňovým volaniam, k službám v rámci číselné ho rozsahu začínajúcich číslom '116', vybaviť volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a z neho, zabezpečiť prístup za stanovených podmienok k negeografickým číslam v rámci Eur ópskej únie, k všetkým číslam v národných číslovacích plánoch členských štátov a poskytovať nevyhnutné informácie orgánom činným v trestnom konaní v mimoriadnych prípadoch, napr íklad pri podvodoch alebo zneužívaní elektronických komunikačných služieb.

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, je potrebné vyvinúť maximálne ú silie na ohlasovanie prípadov nezvestných detí na území štátu na čísle 116000.

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských š tátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšen ú cenu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na úč et volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, naprí klad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosť ou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služ by volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

K § 42

Ustanovenie rozširuje pôvodný rozsah informácií zverejňovaných podnikmi, ktoré umožnia koncovým u žívateľom na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb získať transparentné, aktuálne a porovnateľné informácie o ponukách a službách. Úč elom je, aby si mohli jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe.

Koncoví užívatelia a spotrebitelia by mali byť primerane informovaní, najmä:

-o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalší mi poplatkami. Úrad bude mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania. Pri určovaní kateg órií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, úrad riadne prihliada na charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka subjekt, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb,

-o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov vo verejných telefónnych zoznamoch, najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do telefónneho zoznamu, ako sa ustanovuje v Smernici o súkromí a elektronických komunikáciách. Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu,

-o každej zmene prístupu k službám tiesňového volania,

-o akýchkoľvek postupoch zameraných na meranie a riadenie prevádzky s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla kapacita sieťového pripojenia, a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služieb,

-o opatreniach podniku pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Úrad môže zabezpečiť sprístupnenie interaktívnych návodov alebo podobných n ástrojov, pomocou ktorých si môžu koncoví užívatelia nezávisle porovnávať náklady alternatívnych modelov používania služieb, najmä ak ich trh neposkytuje bezplatne alebo za primeranú cenu.

K § 43

Návrh ustanovenia upravuje práva a povinnosti podniku a užívateľa v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca a na základe skúseností z doterajšej aplikácie zákona v praxi.

K § 44 a 45

Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú významným nástrojom pre zákazníkov na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a prá vnej istoty.

Navrhované znenie taxatívne vymedzuje, v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca, rozsah informácií, ktoré je podnik povinný zahrnúť do zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných slu žieb. Okrem špecifikovaných lehôt, podmienok, kvalite poskytovaných služieb, podmienok na ukončenie zmluvy, kompenzačných opatrení a spôsobov riešenia sporov, aj informácie:

-o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajú ceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní),

-v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktú ry,

-o úrovni spoľahlivosti prístupu a polohe volajúceho, pričom sa do úvahy berú súčasné technologické normy a š tandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb,

-pokiaľ ide o koncové zariadenia týkajúce sa všetkých obmedzení, ktoré podnik zaviedol na požívanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakó dovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľ adu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení,

-o prípadných krokoch, ktoré môže podnik podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete alebo služ by, alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

-o práve účastníka odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade zmien zmluvných podmienok,

-o možnosti účastníka rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom povinnosť uzavrieť zmluvu písomne s vý nimkou predplatených služieb. Skutočnosť, že súčasný zákon nevyžaduje písomnú formu takejto zmluvy a často až na jej 24 mesačnú viazanosť s vysokými zmluvnými pokutami, neexistencia pí somnej zmluvy ohrozuje alebo môže ohrozovať záujmy koncového užívateľa. Písomná forma zmluvy najviac uľahčí kontrolu takýchto zmlúv a prípadné mimosúdne riešenie sporov podľa § 75.

Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v zmluvných vzťahoch s účastníkom využívajú aj formu všeobecných podmienok a cenníku, ktoré sú súčasťou zmluvy, zákon zadefinoval aj presné nálež itosti, ktoré musí mať písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré účastník podpisuje.

Zákon obsahuje explicitné ustanovenie o povinnosti podniku ponúknuť produkt, ktorý nepresiahne dobu viazanosti 24 mesiacov alebo ro čnú viazanosť. Táto povinnosť sa viaže k fyzickým osobám, ktorý nie sú podnikateľský m subjektom, resp. samostatne zárobkovo činnou osobou.

K § 46

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú. Vo výnimočných prípadoch však môže byť potrebné zabezpe čiť, aby verejné elektronické komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach.

Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím a spresňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite služieb poskytovaný ch podnikmi.

Úrad môže vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od elektronick ých komunikačných sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Európska komisia. Keďže nekonzistentné požiadavky môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Euró pska komisia bude posudzovať všetky požiadavky, ktoré má úrad v úmysle stanoviť a v prípade potreby vydá pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť ich konzistentné uplatňovanie.

K § 47

Vo vymedzených prípadoch zákon ukladá povinnosť niektor ým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o činnostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovení m je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný čl. 13 Rámcovej smernice.

K § 48

Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu účastníkom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií.

Navrhované znenie upravuje požiadavky na vykonávanie prenosu čísel tak, aby bolo vykonané s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a účastník nebol bez slu žby dlhšie ako jeden pracovný deň. Úrad je oprávnení vo všeobecne záväznom právnom predpise predpísať celkový postup prenosu čísel, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iné ho poskytovateľa bez súhlasu účastníka. Preto sa navrhuje, aby podnik prijal opatrenia na ochranu svojho účastníka, zamerané na zníženie takéhoto rizika.

K § 49

Ustanovenie upravuje osobitosti viažuce sa k osobitným sieťam vybraných orgánov štátu.

K § 50

Povinnosti univerzálnej služby v súlade s revíziou regulačného rámca sa precizujú smerom k:

-oddeleniu povinnosti pripojenia k verejnej elektronickej komunikačnej sieti na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby s ohľadom na konkurenčný trh, ktorý poskytuje ú častníkom možnosť pripojiť sa k sieti na pevnom mieste jedným podnikom a využívať verejnú telefónnu službu iným podnikom Je to dôsledok vývoja technológií a trhu, keď elektronické komunika čné siete čoraz viac prechádzajú na technológiu 'internetového protokolu' (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služ ieb. Oddelenie nemá vplyv na rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený v súčasnom znení zákona o elektronických komunikáciách,

-využívaniu nielen verejných telefónnych automatov, ale podľa potreby využívania aj alternatívnych verejných telefónnych prí stupových miest s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a nepretržitý prístup verejnosti k verejnej telefónnej službe,

-zaručeniu rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím na takej ú rovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.

Dôležitým prvkom je oprávnenie úradu pravidelne preskúmavať dôvody, na zá klade ktorých sa uložili podniku povinnosti univerzálnej služby a v prípade, že sú na trhu bežne dostupné, zruší alebo pozmení tieto povinnosti.

V prípade, že sa podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby rozhodne predať všetky svoje aktíva miestnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastn íckou štruktúrou, úrad posúdi účinok zamýšľanej transakcie s ohľadom na zabezpečeniu kontinuity povinností univerzálnej služby na celom území štátu.

Povinnosť oznamovať Európskej komisii sa viaže na akékoľvek zmeny súvisiace so zmenou podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a povinnosťami univerzálnej služby.

K § 51

Stanovenie cieľových hodnôt ukazovateľov kvality univerzálnej služby podlieha procesu konzultácií podľa § 10 so zainteresovanými osobami. Zo zoznamu ukazovateľov boli vypustené ukazovatele, ktor ých sledovanie s ohľadom na technologický vývoj už nie je aktuálne.

K § 52

Zákon podrobne upravuje povinnosti podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby voči svojím účastníkom vo vzťahu k možnosti poskytovať zariadenia a služby účastníkom na monitorovanie a kontrolu ich výdavkov, napríklad:

-bezplatne rozpisovať faktúry stým, že základnú úroveň rozpísania faktúr stanoví úrad,

-zverejňovať opatrenia v prípade neplatenia faktúr po náležitom upozornení účastníka, s následným možným preruš ením služby alebo odpojením účastníka od siete,

-informovať účastníka na jeho žiadosť o existujúcich nižších cenách.

V prípade, že už sú tieto nástroje všeobecne dostupné je úrad oprávnený zrušiť uložené povinnosti

K § 53 a 54

Ustanovenia upravujú režim náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie povinnosti poskytovať univerzálnu službu.

Zároveň sa dáva právo úradu vydať všeobecne záväzný právny predpis o rozsahu úhrady čistých nákladov podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a posudzovaní neprimeraného zaťa ženia týchto podnikov.

K § 55 a 56

Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov resp. súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení úč astníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostrední ctvom elektronickej komunikačnej siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti.

Súhlasom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 'akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na zá klade poskytnutých informácií vedome vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov', (§ 4 ods. 1 písm. j)) .a ďalej 'Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo č estným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom.(§ 7 ods. 2 druhá veta)

Navrhované úpravy zavádzajú do ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracovávajú v súvislosti s poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej služby, nové práva a povinnosti špecifické pre sektor elektronických komunikácií.

Ustanovenie:

-vymedzuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje porušenie ochrany osobných údajov,

-zavádza povinnosti podnikov prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, viesť zoznam prípadov o porušení ochrany osobných údajov. Prostredníctvom týchto opatrení by sa mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnené osoby na zákonom schválené úč ely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostn á politika,

-vymedzuje účel, na ktorý sa môžu osobné údaje využívať a času, do kedy sa musia osobné údaje zlikvidovať,

-upravuje povinnosti informovať pri skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných ú dajov jednotlivcov. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahàňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal podnik s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúč ania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.

K § 57

Definujú sa prevádzkové a lokalizačné údaje a precizujú sa znenia v jednotlivých odsekoch v súlade s revidovaným regulačným rámcom. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumej ú aj údaje spracovávané elektronickou komunikačnou službou (nielen elektronickou komunikačnou sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej elektronickej komunikač nej služby.

K § 58

Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania. Ak ide o pripojenie internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie cez internet, doba uchovávania určených údajov sa zvyšuje zo 6 mesiacov na 9 mesiacov z dôvodu praktických skúseností oprávnených orgánov štátu.

K § 59

Ustanovenie upravuje pravidlá vydávania verejných telefónnych zoznamov, uverejňovania údajov účastníkov v nich a poskytovanie týchto údajov medzi podnikmi. Podnik má povinnosť bezplatne informovať účastníkov o právach súvisiacich s používaním ich osobných údajov vo verejnom telefónnom zozname, ako aj s bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, overova ť, opravovať alebo odstraňovať údaje v telefónnom zoznam, vrátane povinnosti podniku používať a spracúvať údaje o účastníkoch len na stanovené účely.

K § 60 až 62

Zá kon podobne ako v doterajšom právnom predpise definuje pravidlá a podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a postup pri identifikácii zlomyseľn ého volania a pri nevyžiadanej komunikácii.

Nahradil sa pojem 'zobrazenie identifikácie' pojmom 'prezentácia identifikácie', ktorý lepšie vystihuje vecnú podstatu toto pojmu. Prezentácia identifikácie zahàňa okrem pôvodného zob razenia identifikácie volajúceho aj iné formy prezentácie, napr. zvukom alebo písmom, najmä pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Zároveň sa upravujú povinnosti podniku pri prezentácii alebo zamedzení prezentá cie identifikácie, napr. prípadoch pracovísk, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery, kedy je povinnosť zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho.

V súvislosti s nevyžiadanou komunikáciou sa navrhuje, aby príjemca elektronickej poš ty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtý m neodmietol. Navrhuje sa zakázanie zasielania elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabá danie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o elektronickom obchode).

K § 63

Zákon tak ako v doterajších právnych predpisoch definuje predmet telekomunikačné ho tajomstva v elektronických komunikáciách, ktoré tvorí obsah prenášaných správ v spojení s údajmi komunikujúcich strán, prevádzkovými a lokalizačnými údajmi a pravidlá zaobchádzania s n ím.

Definuje povinnosti podnikov voči oprávneným orgánom štátu a rovnaké pravidlá poskytovania údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na to, či je to obsah komunikácie alebo uchované prevádzkové a lokalizačné údaje.

K § 64 a 65

Zložitosť systémov, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytuj ú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová z áležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie.

V tejto súvislosti je dôležité, aby mal úrad kompetenciu prispievať k zachovaniu integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí v spolupráci agentúrou ENISA, okrem iného poskytovaním odborný ch znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe.

V súlade s revíziou regulačného rámca návrh ustanovenia ukladá podniku:

-prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb na predchádzanie bezpečnostných incidentov a minimalizáciu vplyvu tý chto incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete,

-informovať bez zbytočného odkladu úrad o narušení bezpečnosti a integrity sietí, poskytovať mu nevyhnutné informácie na pos údenie prijatých opatrení a spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní súvisiacich prípadov.

Úrad je povinný predkladať každoročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú spr ávu za predchádzajúci rok o prijatých oznámeniach a opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.

Zároveň zákon ustanovuje pravidlá zabezpečujúce ochranu sietí z pohľadu rušenia.

K § 66 až 68

Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejný ch elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ú stavy Slovenskej republiky (Èl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné elektronické komunikačn é služby povinnosť spoločne využívať rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozší renie siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.

Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepši ť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.

Navrhuje sa doplniť znenie o povinnosť podniku poskytovať úradu, na jeho vyž iadanie aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 68 ods. 10, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraš truktúre na to, aby sa mohol vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy uvedených zariadení a sprístupniť ho zainteresovaným stranám.

K § 69 až § 72

Nové navrhované znenia vymedzuje oblasti, v ktorých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na spolufinancovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja, stanovuje podmienky na poskytnutie týchto dotácií vrátane postupov pri žiadostiach o poskytnutie dotácií.

K § 73

Ustanovenie upravuje sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon.

K § 74

Znenie upravuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecnému predpisu o sprá vnom konaní, pod režim ktorého patria všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesné postupy. Výnimkou sú konania taxatívne vymedzené v odseku 2, ktorých rozsah je určený povahou daného konania a úzkou š pecifikáciou problematiky, resp. analogických ustanovení nového regulačného rámca, ktoré je potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu novely zákona.

Znenie odseku 3 zabezpečuje zásadu dvojinštančnosti konania.

K § 75 a § 76

Navrhované znenie ustanovuje mechanizmus postupu účastníka a úradu pri mimosúdnom rieš ení sporu s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby.

Navrhované znenie upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi podnikmi a stranami členských štá tov Európskej únie s podporou orgánu európskych regulátorov.

K § 77

Nové navrhované znenie upresňuje postup úradu a lehoty pri riešení sporu medzi podnikmi, ktoré súvisia s plnením povinností podľa tohto zákona. Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa možnosť úradu rie šiť spory rozšírila na všetky spory medzi podnikmi.

K § 78

Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona zabezpečujú kontinuitu regulačného prostredia a postupné zavedie prípadných nových prvkov, práv a povinností.

K § 79

Ustanovenie obsahuje odkaz na prílohu zákona č. 5, ktorá obsahuje právne záväzné akty Európskej únie transponované do návrhu tohto zákona.

K § 80

Zrušovacie ustanovenia zrušujú doterajší zákon o elektronických komunikáciách a ostatné predpisy, ktoré už nie sú v súlade s týmto návrhom zákona.

K § 81

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. októbra 2011 s odkladom úč innosti ustanovení § 42 a 44.

Bratislava 1. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu