Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.01.2016 do 31.01.2016

§ 2
Elektronické komunikačné siete

(1)
Elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.
(2)
Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete.
(3)
Rozhranie je
a)
koncový bod siete, ktorý je fyzickým bodom, v ktorom sa účastníkovi poskytuje pripojenie k verejnej sieti; ak ide o siete, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, je tento bod určený špecifickou sieťovou adresou, ku ktorej môže byť priradené telefónne číslo alebo označenie účastníka,
b)
rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami,
c)
bod prepojenia sietí alebo
d)
aplikačné programové rozhranie, ktorým je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v digitálnych televíznych zariadeniach určených pre digitálne televízne a rozhlasové služby.
(4)
Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie.
(5)
Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete.
(6)
Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom žiadna časť jeho štruktúry nemá geografický význam; zahŕňa najmä čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu.
(7)
Prístup je sprístupnenie zariadení alebo elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo sietí, aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti2) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k
a)
sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,
b)
pevným sieťam a mobilným sieťam, najmä k službám roamingu,
c)
prevodu čísel alebo k systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu,
d)
príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,
e)
fyzickej infraštruktúre,
f)
systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie,
g)
službám virtuálnych sietí,
h)
informačným systémom alebo databázam na predbežné objednávky, obstarávanie, objednávky, žiadosti o údržbu a opravu a na účely fakturácie.
(8)
Fyzickou infraštruktúrou je akákoľvek časť siete alebo časť siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a). Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti2a) nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona. Fyzická infraštruktúra nie je aktívnym prvkom vysokorýchlostnej siete.
(9)
Prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi verejnými sieťami.
(10)
Účastnícke vedenie je fyzický okruh spájajúci koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti.
(11)
Uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je úplný uvoľnený prístup a spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu bez zmeny jeho vlastníctva.
(12)
Úplný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo k úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť celú kapacitu sieťovej infraštruktúry; úsek účastníckeho vedenia je časť účastníckeho vedenia spájajúca koncový bod siete so sústreďovacím bodom alebo určeným medziľahlým prístupovým bodom v pevnej sieti.
(13)
Spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť špecifikovanú časť kapacity sieťovej infraštruktúry, ako je časť frekvenčného spektra alebo jeho ekvivalent.
(14)
Vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia,3) najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete.
(15)
Oporný bod nadzemného vedenia je konštrukcia nesúca alebo podopierajúca vodiče alebo káble.
(16)
Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.

§ 3
Elektronické komunikačné služby

(1)
Elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti,2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
(2)
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(3)
Predplatená služba je služba poskytovaná na základe vopred uhradenej finančnej čiastky, z ktorej sa poplatok za poskytované služby alebo za služby informačnej spoločnosti2) priebežne odpočítava.
(4)
Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.
(5)
Interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

§ 4
Zariadenia elektronických komunikácií

(1)
Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami.
(2)
Rádiové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikovať pomocou príjmu a vysielania, alebo príjmu alebo vysielania rádiových vĺn vo frekvenčnom spektre pridelenom pozemským komunikáciám alebo kozmickým rádiokomunikáciám.
(3)
Koncové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikáciu a je určené na pripojenie na koncové body sietí.
(4)
Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine.
(5)
Pridružené služby sú služby súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby, a zahŕňajú najmä prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj službu identity, lokalizácie a prítomnosti.
(6)
Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu vymedzenú v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,4) prevádzkovanú podľa tohto zákona. Rušením je elektromagnetické rušenie podľa osobitného predpisu.4a)
(7)
Verejný telefónny automat je verejne dostupný telefón, za ktorého používanie sa môže platiť mincami, kreditnými kartami, debetnými kartami alebo predplatnými kartami vrátane kariet s volacími kódmi. Súčasťou verejného telefónneho automatu je jeho kabína alebo jeho stojan.
(8)
Rádiové vlny sú elektromagnetické vlny s frekvenciou do 3 000 GHz, ktoré sa šíria vo voľnom priestore bez umelého vedenia.

§ 5

(1)
Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5)
(2)
Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
(3)
Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák.
(4)
Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

§ 6

(1)
Orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú
a)
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
b)
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb6a) (ďalej len „úrad“).
(2)
Ministerstvo
a)
vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v oblasti elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie,
b)
vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,
c)
spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,
d)
v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií,
e)
v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom16) a úradom plní ako úrad pre verejnú regulovanú službu funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu6b), ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo,6c) v ktorej rámci
1.
je kontaktným miestom pre nahlasovanie možného škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje verejnú regulovanú službu,
2.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky (ďalej len „užívateľ verejnej regulovanej služby“) k verejnej regulovanej službe; konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
3.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu alebo vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie (ďalej len „subjekt s právom prístupu k verejnej regulovanej službe“); konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
4.
združuje užívateľov verejnej regulovanej služby a subjekty s právom prístupu k verejnej regulovanej službe do užívateľských skupín alebo do užívateľských spoločenstiev a schvaľuje ich kontaktné miesta,
5.
sprístupňuje príslušnú dokumentáciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, získava utajované skutočnosti súvisiace s prevádzkou a využívaním verejnej regulovanej služby a zabezpečuje ich distribúciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, v súlade s osobitným predpisom,6d)
6.
kontroluje dodržiavanie povinností, obmedzení a podmienok určených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
7.
predkladá správu o dodržiavaní spoločných minimálnych noriem6e) každé tri roky Európskej komisii a Agentúre pre európsky globálny satelitný navigačný systém,
8.
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa určujú náležitosti žiadosti podľa bodov 2 a 3 a podmienky týkajúce sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom,6d)
f)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií.
(3)
Úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií
a)
vykonáva reguláciu elektronických komunikácií,
b)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán európskych regulátorov“),8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,
c)
spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra,
d)
chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb,
e)
plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa,
f)
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona,
g)
vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „vestník“),
h)
určuje administratívne úhrady podľa odseku 4,
i)
vedie mimosúdne riešenie sporov,
j)
poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti,
k)
plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,9)
l)
vykonáva štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom (ďalej len „dohľad“),
m)
ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,
n)
uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu,10)
o)
rozhoduje spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré súvisia s
1.
prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre,
2.
poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry,
3.
koordináciou výstavby,
4.
poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a
5.
prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
p)
vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.11)
(4)
Úrad ukladá administratívne úhrady
a)
podnikom na základe všeobecného povolenia,
b)
za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel alebo
c)
za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(5)
Výška administratívnych úhrad podľa odseku 4 písm. a) a poplatkov podľa osobitného predpisu11a) nesmie prekročiť výšku nevyhnutných nákladov úradu na výkon regulácie elektronických komunikácií. Úrad určuje úhrady jednotlivým podnikom tak, aby minimalizoval dodatočné administratívne náklady. Úhrady vyberá úrad a sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich nákladov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad a zároveň sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych úhrad.

§ 8
Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi

(1)
Úrad spolupracuje najmä s
a)
ministerstvom,
b)
Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vysielania a retransmisie,
c)
Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov v oblasti elektronických komunikácií (ďalej len „relevantný trh“), analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu,
d)
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v oblasti informatizácie spoločnosti,
e)
Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
f)
prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii a správe využívania frekvenčného spektra,
g)
Slovenskou obchodnou inšpekciou v oblasti ochrany spotrebiteľa,13)
h)
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,12) Dopravným úradom,6a) stavebnými úradmi, špeciálnymi stavebnými úradmi a okresnými úradmi v sídle kraja (ďalej len „dotknutý orgán“) pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
i)
Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulátormi členských štátov pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe č. 5.
(2)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom si úrady vymieňajú informácie a podklady. V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva15) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.

§ 10
Konzultácie

(1)
Pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov.
(2)
Na účel konzultácií a verejných konzultácií s dotknutými stranami podľa § 67 úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto. Na svojom webovom sídle úrad zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb pri konzultáciách alebo verejných konzultáciách s dotknutými stranami podľa § 67. Návrhy opatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva,15) a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok zverejňuje úrad spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete; to neplatí, ak ide o verejné konzultácie s dotknutými osobami podľa § 67.
(3)
Výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad zverejní na konzultačnom mieste do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku 1.
(4)
Ak návrh opatrenia bude mať vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad po zverejnení výsledkov konzultácií podľa odseku 3 sprístupní tento návrh s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov v súlade s § 9 ods. 4, ak ide o
a)
určenie relevantných trhov,
b)
postupy analýzy relevantných trhov,
c)
povinnosti prepojenia sietí, interoperability služieb a povinnosti podľa § 26,
d)
uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 19 až 23 a § 25.
(5)
Regulačné orgány členských štátov, orgán európskych regulátorov a Európska komisia môžu úradu predložiť pripomienky v lehote do jedného mesiaca, na ktoré úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne.
(6)
Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je určenie relevantného trhu iného ako sú trhy uvedené v zozname podľa § 16 ods. 1 alebo určenie podniku, alebo neurčenie podniku, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa § 18, a Európska komisia vo svojom stanovisku k návrhu opatrenia vyjadrí názor, že jeho prijatie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, najmä s princípmi uvedenými v § 11, úrad odloží prijatie opatrenia o dva mesiace od oboznámenia sa s týmto stanoviskom.
(7)
Ak Európska komisia v lehote dvoch mesiacov podľa odseku 6 prijme rozhodnutie, ktorým uloží úradu povinnosť vziať návrh opatrenia späť s uvedením dôvodov, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia, úrad do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Európskej komisie návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení. V prípade zmeny návrhu opatrenia úrad postupuje podľa odsekov 1 až 4. Konečný návrh opatrenia úrad prijme v súlade s odsekom 5 okrem prípadov podľa odseku 6.
(8)
Ak vo výnimočných prípadoch je potrebné konať v záujme ochrany hospodárskej súťaže a ochrany záujmov užívateľov, úrad bezodkladne vydá bez dodržania postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6, primerané dočasné opatrenie. Ak ide o opatrenie podľa odseku 4, úrad toto opatrenie bezodkladne zašle s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a regulačným orgánom členských štátov. Ak pominú dôvody na vydanie primeraného dočasného opatrenia, úrad ďalej postupuje podľa odsekov 1 až 6.
(9)
Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti podniku podľa § 19 až 25 a 28 a Európska komisia v lehote podľa odseku 5 oznámi úradu dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, úrad odloží prijatie opatrenia o tri mesiace od oznámenia Európskej komisie.
(10)
Počas trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 úrad spolupracuje s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov, pričom prihliada na názory podnikov a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu.
(11)
Úrad v lehote podľa odseku 9
a)
návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení, pričom čo najviac prihliadne na oznámenie Európskej komisie uvedené v odseku 9 a stanovisko, ktoré vydá orgán európskych regulátorov, alebo
b)
ponechá návrh opatrenia nezmenený.
(12)
Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 vydá odporúčanie, v ktorom žiada, aby úrad návrh opatrenia zmenil alebo vzal späť, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania a predloží na tento účel aj konkrétne návrhy, alebo prijme rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad, úrad do jedného mesiaca od vydania odporúčania Európskej komisie alebo rozhodnutia o stiahnutí jej výhrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia. Túto lehotu možno predĺžiť, aby úrad mohol uskutočniť konzultácie podľa odsekov 1 až 3.
(13)
Ak sa úrad rozhodne navrhované opatrenie nezmeniť alebo nevziať späť na základe odporúčania vydaného podľa odseku 12, spolu s oznámením konečného znenia opatrenia uvedie dôvody svojho rozhodnutia.
(14)
Úrad môže kedykoľvek navrhované opatrenie vziať späť.
(15)
Úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov všetky prijaté konečné opatrenia podľa odseku 4.

§ 11

(1)
Úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.
(2)
Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu. Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou.
(3)
Úrad pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní sietí, služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že
a)
zabezpečuje, aby v oblasti elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu, nedochádzalo k narušovaniu alebo obmedzovaniu efektívnej hospodárskej súťaže,
b)
dbá na maximálny prospech užívateľov, najmä užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality; zdravotne postihnutým užívateľom sa na účely tohto zákona rozumie držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,19)
c)
presadzuje efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísiel a zabezpečuje ich správu.
(4)
Úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že
a)
podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného regulačného prístupu,
b)
zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,
c)
chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech koncových užívateľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti infraštruktúry,
d)
podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré znášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu žiadajúcu prístup k sieti,
e)
primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a koncových užívateľov v rôznych geografických oblastiach štátu,
f)
ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená.

§ 12
Regulácia cien

(1)
Regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien spôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Rozhodnutie o regulácii cien musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku.
(2)
Úrad môže regulovať ceny
a)
prístupu,
b)
na trhu koncových užívateľov,
c)
univerzálnej služby,
d)
pri prenositeľnosti čísla.
(3)
Spôsoby regulácie cien sú
a)
určenie maximálnych alebo minimálnych cien,
b)
usmerňovanie vývoja cien určením podmienok, ktorými sú
1.
maximálny rozsah možného zvýšenia cien vo vymedzenom období,
2.
maximálny podiel, v ktorom je možné premietnuť do ceny zvýšenie cien určených vstupov vo vymedzenom období, alebo
3.
časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien na príslušnom relevantnom trhu najviac počas 12 mesiacov,
c)
záväzný postup pri tvorbe ceny alebo pri jej kalkulácii, vrátane povinnosti nákladovej orientácie, určenie efektívne a účelne vynaložených nákladov a primeraného zisku.
(4)
Na účely konania o regulácii cien sa práva účastníka konania podľa osobitného predpisu21) uplatňujú počas konzultácií podľa § 10 ods. 1.
(5)
Spôsoby regulácie cien podľa odseku 3 je možné účelne kombinovať. Pri regulácii cien podľa odseku 3 môže úrad určiť cenu aj na základe cien na porovnateľných trhoch.
(6)
Ak úrad rozhodne o spôsobe regulácie cien podľa odseku 3 písm. c), určí v rozhodnutí metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Podnik je povinný v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, vypočítať ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie. Podnik je povinný na základe žiadosti úradu preukázať, že ceny obsahujú iba náklady nevyhnutne potrebné na poskytovanie danej služby. Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba následne overí výpočet cien podniku. Na účely overenia výpočtu cien je možné použiť aj metódu kalkulácie cien, ktorá je nezávislá a odlišná od metódy používanej podnikom. Výsledky overovania úrad raz ročne zverejní. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení výpočtu alebo úprave cien úradom.

§ 15
Oznamovacia povinnosť

(1)
Osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 musí byť písomné a obsahuje
a)
identifikačné údaje:
1.
meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte Európskej únie a právnu formu, ak ide o právnickú osobu,
3.
obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
b)
osobu alebo osoby splnomocnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby v tejto veci a informácie nevyhnutné na efektívny kontakt s týmito osobami,
c)
stručný opis sietí a služieb,
d)
predpokladaný termín začatia poskytovania siete a služby, termín ich zmeny alebo ukončenia.
(3)
Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa ako podnik oprávnený poskytovať siete alebo služby; ak je oznámenie neúplné, úrad ho vráti a určí oznamovateľovi primeranú lehotu na doplnenie. Úrad zverejní na svojom webovom sídle zaevidovanie úplného oznámenia, okrem dátumu narodenia fyzickej osoby, do siedmich dní od jeho doručenia. Ak o to podnik požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 13 ods. 1, § 27, § 50 ods. 5 a § 66.
(4)
Ak chce podnik, ktorému úrad zakázal činnosť podľa § 73 ods. 9, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinný oznámiť tento zámer úradu podľa odsekov 1 a 2.
(5)
Úrad vymaže z evidencie podľa odseku 3 podnik ku dňu
a)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým úrad zakázal poskytovať siete alebo služby rozhodnutím podľa § 73 ods. 9,
b)
zániku podniku v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, alebo
c)
uvedenému v žiadosti podniku o výmaz z evidencie.

§ 22
Prístup k určitým sieťovým prostriedkom

(1)
Úrad môže uložiť významnému podniku v súvislosti s prístupom alebo prepojením povinnosť splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o prístup, na používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, najmä v prípadoch, ak zistí, že odmietnutie prístupu alebo neprimerané okolnosti a podmienky by neumožnili efektívnu hospodársku súťaž na trhu pre koncových užívateľov alebo by neboli v ich záujme. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo prepojenia významnému podniku uložiť najmä povinnosť
a)
poskytovať tretím osobám prístup k určitým sieťovým prostriedkom vrátane prístupu k neaktívnym sieťovým prvkom a poskytovať uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu, ktorý umožní okrem iného poskytovať výber podniku individuálnou voľbou, predvoľbou alebo ponúkať účastnícku prípojku za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,
b)
nezrušiť už poskytnutý prístup k prostriedkom,
c)
viesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi prístup,
d)
poskytovať určené služby za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,
e)
zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné na interoperabilitu služieb alebo pre služby virtuálnych sietí,
f)
umožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov,
g)
poskytnúť špecifikované služby potrebné na interoperabilitu služieb vrátane poskytnutia zariadení pre služby inteligentných sietí alebo roamingu v mobilných sieťach,
h)
zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom nevyhnutným na zabezpečenie spravodlivej súťaže pri poskytovaní služieb,
i)
prepojiť siete alebo sieťové prostriedky,
j)
poskytovať prístup k pridruženým službám.
(2)
Úrad môže doplniť povinnosti podľa odseku 1 o plnenie podmienok objektívnosti, primeranosti a včasnosti. Úrad môže na zabezpečenie obvyklej prevádzky siete určiť technické alebo prevádzkové podmienky prístupu k špecifickým sieťovým prostriedkom alebo k prepojeniu sietí v súlade s § 11. Podnik poskytujúci prístup alebo prepojenie a tretie osoby využívajúce prístup alebo prepojenie musia dodržiavať určené podmienky.
(3)
Úrad pri ukladaní povinností podľa odsekov 1 a 2 prihliada na
a)
technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť použitia existujúcich zariadení alebo inštalovania zariadení konkurencie s ohľadom na rýchlosť vývoja trhu, spôsob a typ prepojenia alebo prístupu vrátane uskutočniteľnosti iných prístupových produktov vyššej úrovne, najmä prístup ku káblovodom,
b)
uskutočniteľnosť požadovaného prístupu a prepojenia so zreteľom na využiteľnú kapacitu siete,
c)
počiatočné investície vlastníka zariadení vzhľadom na uskutočnené verejné investície a riziká spojené s investovaním,
d)
potrebu dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže, najmä ochrany efektívnej súťaže založenej na infraštruktúre,
e)
ochranu práv duševného vlastníctva, ak je to potrebné,
f)
poskytovanie celoeurópskych služieb.

§ 24
Funkčné oddelenie obchodnej spoločnosti

(1)
Ak povinnosti uložené významnému podniku podľa § 19 až 23 nesplnili cieľ dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž a existujú vážne a pretrvávajúce problémy so súťažou alebo príslušné trhy zlyhávajú v súvislosti s veľkoobchodným poskytovaním určitých prístupových produktov, môže úrad ako mimoriadne opatrenie uložiť vertikálne integrovanému podniku povinnosť založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby.21) Na túto spoločnosť je podnik povinný previesť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov.
(2)
Samostatná obchodná spoločnosť je povinná poskytovať prístupové produkty a služby všetkým podnikom, vrátane podnikov ovládajúcej osoby, na základe rovnakých lehôt a podmienok, vrátane úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov.
(3)
Pred uložením povinnosti podľa odseku 1 úrad predloží Európskej komisii
a)
podklady, ktoré odôvodňujú zámer uložiť túto povinnosť,
b)
odôvodnené hodnotenie, podľa ktorého neexistuje žiadna alebo existuje malá pravdepodobnosť, že v primeranom čase vznikne efektívna a trvalo udržateľná súťaž založená na infraštruktúre,
c)
analýzu očakávaného vplyvu na úrad, podnik, najmä na pracovnú silu samostatnej obchodnej spoločnosti, a na oblasť elektronických komunikácií ako celok a na motiváciu investovať do odvetvia ako celku, najmä pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj vplyvu na ďalšie dotknuté strany, a to najmä očakávaného vplyvu na hospodársku súťaž a možných súvisiacich vplyvov na koncových užívateľov,
d)
analýzu dôvodov, prečo by táto povinnosť bola najefektívnejším prostriedkom na vykonanie nápravných opatrení zameraných na riešenie identifikovaných problémov hospodárskej súťaže alebo zlyhávania trhu.
(4)
Úrad môže povinnosť podľa odseku 1 uložiť iba po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie. Následne úrad vykoná podľa § 17 koordinovanú analýzu trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 18.
(5)
Návrh rozhodnutia úradu podľa odseku 1 obsahuje
a)
spôsob a úroveň oddelenia, najmä právnu formu samostatnej obchodnej spoločnosti,
b)
určenie obchodného majetku samostatnej obchodnej spoločnosti a produktov alebo služieb, ktoré má dodávať,
c)
podmienky zabezpečujúce nezávislosť zamestnancov, ktorých zamestnáva samostatná obchodná spoločnosť a zodpovedajúcu motivačnú štruktúru,
d)
pravidlá na zabezpečenie transparentnosti prevádzkových postupov, najmä vo vzťahu k ďalším dotknutým stranám,
e)
pravidlá a program monitorovania na zabezpečenie dodržiavania povinností.
(6)
Podniku, ktorému bolo uložené založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, môže úrad uložiť ktorúkoľvek z povinností ustanovených v § 19 až 23 na ktoromkoľvek relevantnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol podľa § 18 určený ako významný podnik, alebo inú povinnosť, ktorú Európska komisia povolí podľa § 18 ods. 3.

§ 30
Správa frekvenčného spektra

(1)
Úrad vykonáva správu frekvenčného spektra, ktorou je
a)
spolupráca s ministerstvom pri spracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra,
b)
zostavovanie plánu využívania frekvenčného spektra,
c)
prideľovanie frekvencií a určovanie podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať,
d)
koordinácia a kontrola využívania frekvenčného spektra.
(2)
Na príprave národnej tabuľky frekvenčného spektra sa podieľa medzirezortná komisia, ktorej štatút a rokovací poriadok schvaľuje ministerstvo. Jej členom sú zástupcovia ministerstva, Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Slovenskej informačnej služby a úradu.
(3)
Národná tabuľka frekvenčného spektra obsahuje najmä frekvenčné pásma vymedzené pre jednotlivé rádiokomunikačné služby na civilné účely a vojenské účely; vojenským účelom podľa tohto zákona je zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku. Národnú tabuľku frekvenčného spektra ustanoví vláda nariadením a ministerstvo ju zverejňuje na svojom webovom sídle.
(4)
Úrad na základe národnej tabuľky frekvenčného spektra vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja rádiových zariadení a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme, dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov a zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Plán využívania frekvenčného spektra obsahuje aj informáciu, v ktorých frekvenčných pásmach je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať. Plán využívania frekvenčného spektra úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.
(5)
Úrad pri tvorbe plánu využívania frekvenčného spektra prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli využívať všetky druhy technológií používaných pre služby. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 určiť primerané a nediskriminačné obmedzenia pre niektoré druhy rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabránenia škodlivému rušeniu, ochrany verejného zdravia pred elektromagnetickým poľom, potreby zabezpečenia technickej kvality služby, zabezpečenia maximalizácie spoločného využívania frekvencií, garantovania efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu podľa odseku 6.
(6)
Úrad prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli poskytovať všetky druhy služieb. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 primerane a nediskriminačne obmedziť rozsah služieb v príslušnom frekvenčnom pásme, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu, najmä ochrany života, podpory sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti, zabránenia neefektívnemu využívaniu frekvencií alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, plurality médií a poskytovania služieb rozhlasového a televízneho vysielania.
(7)
Ak je to potrebné na ochranu služby zabezpečujúcej ochranu života, alebo výnimočne z dôvodov plnenia iných cieľov všeobecného záujmu podľa odseku 6, môže úrad zakázať poskytovať inú službu v konkrétnom pásme.
(8)
Úrad raz za tri roky preskúmava nevyhnutnosť obmedzení podľa odsekov 5 a 6 a výsledky preskúmania zverejní. Na základe výsledkov preskúmania úrad obmedzenia ponechá alebo zmení.

§ 31
Individuálne povolenie na používanie čísel

(1)
Čísla je možné používať len na základe individuálneho povolenia na používanie čísel. Individuálne povolenie na používanie čísel je rozhodnutie úradu o pridelení čísel podľa číslovacieho plánu.
(2)
Úrad pridelí čísla na základe žiadosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejné služby alebo na základe žiadosti osoby požadujúcej pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu na účely poskytovania harmonizovaných služieb sociálneho významu, do troch týždňov od doručenia žiadosti, ktorá má všetky náležitosti podľa odseku 3.
(3)
Žiadosť o pridelenie čísel obsahuje
a)
identifikačné údaje žiadateľa podľa § 15 ods. 2 písm. a),
b)
údaje o požadovaných číslach,
c)
účel použitia čísel,
d)
čas používania čísel,
e)
prílohu, ktorou sú doklady o splnení podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,24) ak sa požaduje takéto číslo.
(4)
Individuálne povolenie na používanie čísel môže obsahovať len
a)
identifikačné údaje žiadateľa, ktorému sa čísla prideľujú,
b)
pridelené čísla a určenie služby, pre ktorú sa má číslo používať, vrátane požiadaviek súvisiacich s poskytovaním tejto služby,
c)
zásady tvorby cien a maximálne ceny pre určité čísla, ak je to potrebné na ochranu koncových užívateľov,
d)
požiadavky na prenositeľnosť čísel,
e)
osobitné podmienky na používanie pridelených čísel,
f)
lehotu, na ktorú sa čísla prideľujú,
g)
opakovanú úhradu za pridelené čísla a spôsob jej platenia,
h)
uloženie povinnosti každoročne v lehote uvedenej v rozhodnutí predkladať úradu správu o používaní čísel,
i)
záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd týkajúcich sa používania čísel.
(5)
Úrad čísla nepridelí, ak
a)
to vyžaduje dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
pridelenie čísel neumožňuje číslovací plán,
c)
požadované čísla nie sú k dispozícii,
d)
žiadateľ o pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu nespĺňa podmienky na pridelenie čísel podľa osobitného predpisu,24)
e)
žiadateľovi v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie čísla alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla podľa odseku 9 písm. a) prvého až tretieho bodu.
(6)
Úrad rozhodne o zmene prideleného čísla,
a)
ak je to nevyhnutné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
ak je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku,
c)
ak je to nevyhnutné v záujme zachovania bezpečnosti verejnej prevádzky z technických alebo prevádzkových dôvodov,
d)
v záujme prispôsobenia požiadavkám trhu alebo požiadavkám užívateľov,
e)
ak došlo ku zmene skutočností, na ktorých základe sa rozhodovalo o pridelení čísla,
f)
na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel.
(7)
V konaní podľa odseku 6 úrad písomne oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie čísel zamýšľanú zmenu; držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel môže do štyroch týždňov odo dňa doručenia tohto oznámenia vyjadriť k zamýšľanej zmene svoje stanovisko.
(8)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný v lehote určenej úradom a na svoje náklady vykonať rozhodnutie úradu o zmene pridelenia čísel podľa odseku 6 písm. a) až e).
(9)
Úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel
1.
neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo individuálnym povolením na používanie čísla vrátane jeho zmien, hoci bol na možnosť odobratia čísla písomne upozornený a nevykonal nápravu v určenej lehote; to neplatí pre ročnú úhradu za pridelené čísla,
2.
najmenej 12 mesiacov od pridelenia čísla toto číslo nepoužíval alebo ak prestal pridelené číslo používať najmenej počas troch mesiacov,
3.
neuhradil opakovanú úhradu za pridelené čísla do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti,
4.
prestal spĺňať podmienky na používanie prideleného harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,24)
b)
je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu alebo ochrany verejného poriadku.
(10)
Individuálne povolenie na používanie čísel stráca platnosť dňom
a)
uplynutia lehoty, na ktorú bolo číslo pridelené,
b)
doručenia oznámenia držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel o vrátení čísel úradu,
c)
doručenia oznámenia podniku o zrušení poskytovania siete alebo služby úradu,
d)
právoplatnosti rozhodnutia o odobratí čísla,
e)
zániku držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel; to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu,
f)
právoplatnosti rozhodnutia o zákaze poskytovať siete alebo služby.
(11)
Podnik pridelí číslo inému účastníkovi najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď zanikla predchádzajúcemu účastníkovi zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorou mu bolo predmetné číslo pridelené.
(12)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný platiť za každé pridelené číslo ročnú opakovanú úhradu podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(13)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, pokiaľ ide o číselné množiny umožňujúce prístup k ich službám.

§ 32

(1)
Frekvencie je možné používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Individuálne povolenie na používanie frekvencií (ďalej len „individuálne povolenie“) je rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií a o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať, alebo rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií alebo rozhodnutie o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.
(2)
Úrad vydáva individuálne povolenie podľa plánu využívania frekvenčného spektra, ak je to potrebné na
a)
predchádzanie škodlivému rušeniu,
b)
zabezpečenie technickej kvality služby,
c)
zabezpečenie efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo
d)
plnenie iných cieľov všeobecného záujmu vymedzených v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Úrad vydá individuálne povolenie najneskôr do šiestich týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti, ak ide o frekvencie, ktoré sú k dispozícii podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Ak je žiadateľov o pridelenie tých istých frekvencií viac, úrad vydá individuálne povolenie podľa poradia, v akom boli žiadosti doručené. Úrad môže lehotu na vydanie individuálneho povolenia predĺžiť najviac na osem mesiacov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivých, primeraných, otvorených a transparentných postupov pre všetkých žiadateľov. Tieto časové obmedzenia nemajú vplyv na medzinárodné dohody týkajúce sa používania frekvencií a orbitálnych pozícií.
(4)
Držiteľom individuálneho povolenia môže byť
a)
fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ak ide o individuálne povolenie na prevádzku amatérskej stanice, fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 14 rokov,
b)
právnická osoba.
(5)
Žiadosť o vydanie individuálneho povolenia obsahuje
a)
identifikačné údaje žiadateľa podľa § 15 ods. 2 písm. a) a dátum narodenia, ak je žiadateľom o individuálne povolenie na prevádzku amatérskej stanice fyzická osoba,
b)
počet a typ rádiových zariadení, ako aj vysielacích a prijímacích antén, ak je to potrebné,
c)
požadovanú frekvenciu alebo frekvenčné pásmo a vymedzenie predpokladaného územia, ak je to potrebné,
d)
účel a spôsob použitia rádiových zariadení vrátane ich technických údajov a údajov o vysielacích a prijímacích anténach spolu s vyžarovacími diagramami, ak nie sú už záväzne ustanovené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
údaje o osobe oprávnenej konať v mene žiadateľa a údaje o osobe zodpovednej za obsluhu rádiového zariadenia a osvedčenie o jej osobitnej odbornej spôsobilosti, ak to tento zákon ustanovuje,
f)
predpokladaný termín uvedenia rádiového zariadenia do prevádzky a začatia poskytovania služby, ak je to potrebné,
g)
osvedčenú kópiu licencie vysielateľa na analógové vysielanie udelenú podľa osobitného predpisu,25) ak ide o individuálne povolenie na rozhlasové analógové vysielanie,
h)
obdobie, na ktoré žiadateľ žiada o pridelenie frekvencií,
i)
požadované identifikačné znaky, ak sú pre daný druh služby nevyhnutné,
j)
ďalšie údaje, ak sú potrebné na plnenie úloh podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách.
(6)
Úrad môže vyžadovať predloženie informácií potrebných na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 5.
(7)
Úrad môže obmedziť počet práv na používanie frekvencií uvedených v pláne využívania frekvenčného spektra alebo predĺžiť trvanie existujúcich práv inak, ako bolo určené v pôvodných individuálnych povoleniach, pričom prihliadne na potrebu maximalizovať výhody pre používateľov a uľahčiť rozvoj hospodárskej súťaže. Úrad konzultuje návrh na obmedzenie počtu práv podľa § 10. Ak o to ministerstvo požiada, úrad je povinný v rámci konzultácií v otázkach správy frekvenčného spektra konzultovať návrh s ministerstvom. Po určení postupu vyzve na podávanie žiadostí o vydanie alebo predĺženie individuálneho povolenia.
(8)
Úrad prehodnocuje raz za tri roky alebo na základe žiadosti dotknutých podnikov obmedzenie počtu práv podľa odseku 7.
(9)
Individuálne povolenie podľa odseku 1 môže obsahovať len
a)
identifikačné údaje o držiteľovi individuálneho povolenia,
b)
povinnosť poskytovať službu alebo používať typ technológie, pre ktoré sú pridelené frekvencie určené, vrátane prípadných požiadaviek na pokrytie a kvalitu, ak takéto povinnosti ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra alebo plán využívania frekvenčného spektra,
c)
podmienky na efektívne používanie frekvencií,
d)
technické a prevádzkové podmienky potrebné na zamedzenie škodlivého rušenia a na obmedzenie vystavenia verejnosti účinkom elektromagnetického poľa, ak sa také podmienky líšia od podmienok určených vo všeobecnom povolení,
e)
pridelené frekvencie, identifikačné znaky a lehotu platnosti individuálneho povolenia, s výhradou zmien v národnej tabuľke frekvenčného spektra,
f)
záväzky, ktoré na seba prevzal účastník výberového konania v priebehu výberového konania a ktoré uviedol v ponuke,
g)
operátorskú triedu pre amatérske stanice,
h)
výšku úhrady za frekvencie a identifikačné znaky a spôsob platenia,
i)
vymedzenie povinností vrátane súvisiacich údajov, ktoré sú potrebné na plnenie úloh podľa medzinárodných zmlúv o využívaní frekvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách,
j)
podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,
k)
počet a typ rádiových zariadení a antén, ich technickú špecifikáciu a druh vysielania, ak je to potrebné,
l)
vymedzenie územia, na ktorom je možné frekvencie používať, ak je to pre daný druh rádiokomunikačnej služby potrebné,
m)
povinnosti špecifické pre experimentálne používanie frekvencií,
n)
povinnosť poskytnúť informácie o aktuálnom počte a umiestnení rádiových zariadení v lehote určenej úradom, ak je to potrebné z dôvodu kontroly plnenia podmienok a záväzkov podľa písmen c) a f).
(10)
Individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie úrad vydá, ak žiadateľ o individuálne povolenie má licenciu na rozhlasové analógové pozemské vysielanie alebo ak má uzavretú zmluvu o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom takej licencie.
(11)
Úrad pri určovaní lehoty platnosti individuálneho povolenia prihliada na potrebné investície a potrebu poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií. Úrad vydá individuálne povolenie najviac na desať rokov. Ak je to odôvodnené obdobím návratnosti investície, úrad môže vydať individuálne povolenie aj na dlhšie obdobie. Ak ide o frekvencie, ktoré neboli pridelené na základe výsledku výberového konania, úrad môže individuálne povolenie na základe žiadosti držiteľa povolenia predĺžiť. Ak ide o individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie vydané na základe licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie, možno toto individuálne povolenie vydať na obdobie uvedené v žiadosti o individuálne povolenie, najviac na obdobie, na ktoré bola udelená licencia na rozhlasové analógové pozemské vysielanie. Žiadosť o predĺženie platnosti individuálneho povolenia môže žiadateľ podať najskôr šesť mesiacov pred stratou platnosti individuálneho povolenia a najneskôr šesť týždňov pred stratou platnosti individuálneho povolenia.
(12)
Úrad v individuálnom povolení uvedie, či je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať v súlade s plánom využívania frekvenčného spektra.
(13)
Zámer uskutočniť prevod práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií je podnik povinný oznámiť úradu najneskôr štyri týždne pred jeho uskutočnením a uskutočnenie prevodu do piatich pracovných dní. Oznámenie o zámere obsahuje identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia a podniku, na ktorý sa majú práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať, v rozsahu podľa § 15 ods. 2 písm. a) a b), označenie individuálneho povolenia, ktorého sa prevod alebo prenájom týka a frekvencií, ktoré sa majú previesť. Úrad tento zámer, ako aj uskutočnenie prevodu alebo prenájmu, zverejní.
(14)
Prevod alebo prenájom práv nie je možné uskutočniť, ak
a)
ide o frekvencie pridelené na analógové rozhlasové alebo analógové televízne vysielanie,
b)
ide o harmonizované frekvencie a ich prevod nie je v súlade s ich harmonizáciou,
c)
následkom prevodu alebo prenájmu by došlo k narušeniu hospodárskej súťaže,
d)
podniku, na ktorý sa práva majú previesť, alebo ktorému sa majú prenajať, v posledných troch rokoch pred uskutočnením zamýšľaného prevodu alebo prenájmu, úrad podľa § 34 ods. 3 zrušil individuálne povolenie, ktorého bol držiteľom.
(15)
Ak úrad neurčí v individuálnom povolení inak, povinnosti a podmienky určené v tomto povolení zostávajú v platnosti aj po prevode alebo prenájme práv.
(16)
Úrad môže vydať dočasné individuálne povolenie, ktorého platnosť nepresahuje jeden mesiac, určené na jednorazové účely, ktoré nemožno predvídať s dostatočným predstihom, ak požadované frekvencie sú k dispozícii a nedôjde ku škodlivému rušeniu. Žiadosť o vydanie dočasného individuálneho povolenia musí byť doručená úradu najmenej tri pracovné dni pred požadovaným termínom začatia používania frekvencie.
(17)
Podrobnosti o individuálnom povolení, ktorým sa prideľujú frekvencie na poskytovanie terestriálneho multiplexu, a o jeho udelení upravuje osobitný predpis.26)

§ 33

(1)
Ak je potrebné obmedziť počet práv na používanie frekvencií alebo v prípade vybraných frekvencií, ktorých podmienky pridelenia sú určené v pláne využívania frekvenčného spektra, úrad vydáva individuálne povolenie na základe výsledku výberového konania podľa odsekov 2 až 15. Výberové konanie sa uskutočňuje formou elektronickej aukcie (ďalej len „aukcia“) alebo bez aukcie. Úrad pred začatím výberového konania zverejní na svojom webovom sídle odôvodnenie formy výberového konania, ktorú sa rozhodol použiť v dotknutom výberovom konaní. Úrad vyhlási výberové konanie na základe žiadosti o vydanie individuálneho povolenia alebo z vlastného podnetu. Úrad preruší konanie o žiadosti o vydanie individuálneho povolenia až do ukončenia tohto výberového konania.
(2)
Úrad začne výberové konanie výzvou na predloženie ponúk, v ktorej určí
a)
formu výberového konania,
b)
frekvencie, frekvenčné bloky alebo frekvenčné pásmo, ktoré sú predmetom výberového konania,
c)
účel použitia, podmienky a zásady na optimálne využitie frekvencií,
d)
hodnotiace kritériá; ak sa uskutočňuje aukcia, jediným hodnotiacim kritériom je výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií,
e)
termín, do ktorého sa musí predložiť ponuka,
f)
požiadavky na obsah predkladaných podkladov do výberového konania, aby bola zabezpečená porovnateľnosť ponúk,
g)
výšku jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií ako očakávanú najnižšiu ponuku, ak ide o výberové konanie bez aukcie, alebo ako najnižšie podanie, ak ide o výberové konanie s aukciou; toto podanie sa považuje za ponuku,
h)
výšku a podmienky zloženia peňažnej zábezpeky alebo bankovej záruky, ak sa vyžaduje,
i)
ďalšie podklady na výberové konanie, ak je to potrebné,
j)
aukčný poriadok obsahujúci pravidlá aukcie, ak sa uskutočňuje aukcia.
(3)
Ponuka predložená do výberového konania sa považuje za žiadosť o vydanie individuálneho povolenia.
(4)
Úrad zverejní výzvu na predloženie ponúk vo vestníku a oznam o zverejnení výzvy zverejní v jednom celoštátnom denníku periodickej tlače v Slovenskej republike. Úrad zruší výberové konanie, ak v lehote na podanie ponuky uvedenej vo výzve nebola predložená ani jedna ponuka. Úrad môže zrušiť výberové konanie, ak sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa výberové konanie vyhlásilo. Úrad je povinný bezodkladne oznámiť všetkým uchádzačom zrušenie výberového konania s uvedením dôvodu zrušenia.
(5)
Na posúdenie predložených ponúk úrad zriadi výberovú komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva predseda úradu; členom výberovej komisie môže byť iba osoba bezúhonná a odborne spôsobilá. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právnického, ekonomického alebo technického smeru so zameraním na elektronické komunikácie a prax v odbore najmenej päť rokov. Členom výberovej komisie nesmie byť osoba,
a)
ktorá je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k niektorému účastníkovi výberového konania alebo jeho zástupcovi,
b)
ktorá je spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo kontrolného, alebo dozorného orgánu niektorého z účastníkov výberového konania alebo jeho zástupcu,
c)
ktorá je blízkou osobou27) spoločníka, štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, člena kontrolného alebo dozorného orgánu, alebo vedúceho zamestnanca niektorého účastníka výberového konania alebo jeho zástupcu,
d)
o ktorej so zreteľom na jej pomer k veci, k niektorému z účastníkov výberového konania alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.
(6)
Osoba, ktorá má byť vymenovaná za člena výberovej komisie, poskytne predsedovi úradu písomné čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa podmienky ustanovené v odseku 5. Ak po začatí výberového konania člen výberovej komisie prestane spĺňať podmienky ustanovené v odseku 5, je povinný bezodkladne o tom upovedomiť predsedu úradu a až do svojho odvolania sa nezúčastňovať na činnosti výberovej komisie. Predseda úradu vymenuje za člena výberovej komisie inú osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 5 a poskytne o tom písomné čestné vyhlásenie.
(7)
Z dôvodu zabránenia zmarenia účelu výberového konania úrad neposkytuje informácie o priebehu výberového konania ani o predložených ponukách až do jeho ukončenia.
(8)
Účastníkom výberového konania je predkladateľ ponuky, ktorý ju predložil v termíne uvedenom vo výzve na výberové konanie.
(9)
Na ponuku podanú po uplynutí určeného termínu úrad neprihliada a vráti ju predkladateľovi ponuky neotvorenú. Po uplynutí určeného termínu nemožno ponuku doplniť ani zmeniť okrem zmeny ceny, ak sa uskutočňuje výberové konanie s aukciou.
(10)
Výberová komisia vylúči z výberového konania účastníka výberového konania, ktorého ponuka nespĺňa požiadavky uvedené vo výzve alebo ktorému úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil podľa § 34 ods. 3.
(11)
Ak sa uskutočňuje výberové konanie s aukciou, úrad pozve účastníkov výberového konania, ktorí neboli vylúčení podľa odseku 10, do aukcie. Úrad vylúči z aukcie účastníka výberového konania, ak svojím konaním porušuje aukčný poriadok podľa odseku 2 písm. j). Úrad zruší výberové konanie s aukciou, ak do aukcie postúpi len jeden účastník výberového konania.
(12)
Ak sa uskutočňuje výberové konanie bez aukcie, výberová komisia vyhodnotí ponuky podľa kritérií uvedených vo výzve na predloženie ponúk do výberového konania a určí poradie účastníkov výberového konania, o čom vyhotoví správu.
(13)
Úrad je pri prideľovaní frekvencií viazaný poradím určeným výberovou komisiou alebo výsledkom aukcie. Účastníci výberového konania, ktorí sa umiestnili na miestach, na ktorých sa frekvencie nepridelia, sa považujú za neúspešných účastníkov. Neúspešným účastníkom výberového konania a vylúčeným účastníkom výberového konania úrad konanie o ich žiadosti zastaví s uvedením dôvodov. Správa o priebehu a výsledku výberového konania je podkladom na pokračovanie v konaní o pridelení frekvencií úspešnému účastníkovi výberového konania.
(14)
Úspešnému účastníkovi výberového konania úrad vydá rozhodnutie o pridelení frekvencií najneskôr do šiestich týždňov odo dňa vyhodnotenia a určenia poradia účastníkov výberového konania alebo po ukončení aukcie. Toto rozhodnutie neoprávňuje úspešného účastníka používať frekvencie. Pred začatím používania pridelených frekvencií je úspešný účastník výberového konania povinný požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.
(15)
Ak úspešný účastník výberového konania bez aukcie vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá, alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší, pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti, úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa poradia určeného výberovou komisiou. Úspešný účastník výberového konania preberá na seba záväzky, ktoré uviedol v ponuke.
(16)
Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania sa úspešnému účastníkovi výberového konania započítava do výšky jednorazovej úhrady za pridelené frekvencie. Neúspešnému účastníkovi výberového konania sa peňažná zábezpeka bez zbytočného odkladu vráti po zastavení konania o jeho žiadosti. Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania prepadá štátu, ak účastník výberového konania svojím konaním spôsobil zmarenie účelu alebo priebehu aukcie; rovnako musí byť podmienené aj plnenie z bankovej záruky.
(17)
Úrad môže poveriť technickým zabezpečením aukcie tretiu osobu.
(18)
Ustanovenia o výberovom konaní sa nevzťahujú na prideľovanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie.

§ 34

(1)
Úrad nevydá alebo nepredĺži individuálne povolenie, ak
a)
to vyžaduje medzinárodná zmluva alebo členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii,
b)
to ustanovuje osobitný predpis,28)
c)
pridelenie frekvencie neumožňuje plán využívania frekvenčného spektra,
d)
požadovaná frekvencia nie je k dispozícii,
e)
o individuálne povolenie požiadala osoba, ktorej úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil podľa odseku 3, alebo
f)
individuálne povolenie, ktorého predĺženie držiteľ individuálneho povolenia žiada, sa týka frekvencií, ktoré boli pridelené na základe výsledku výberového konania.
(2)
Úrad môže rozhodnúť o zmene individuálneho povolenia
a)
z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), ak dodržanie týchto záväzkov nemožno zabezpečiť inak,
b)
ak došlo k podstatnej zmene skutočností, na ktorých základe bolo individuálne povolenie udelené,
c)
na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia.
(3)
Úrad zruší individuálne povolenie alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená; to neplatí pri individuálnych povoleniach na prevádzku amatérskej stanice,
b)
držiteľ individuálneho povolenia nepoužíval pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu viac ako šesť mesiacov; úrad individuálne povolenie zruší, ak sa tento stav preukáže opakovane v troch po sebe nasledujúcich kontrolách s časovým odstupom minimálne dva týždne medzi jednotlivými kontrolami; to neplatí pri individuálnych povoleniach na prevádzku amatérskej stanice,
c)
držiteľ individuálneho povolenia neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené v individuálnom povolení, hoci bol na možnosť zrušenia povolenia vopred upozornený a nevykonal nápravu v lehote určenej úradom,
d)
držiteľ individuálneho povolenia neuhradil opakovanú úhradu za frekvencie podľa § 35 do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti alebo neuhradil jednorazovú úhradu podľa § 35 v lehote splatnosti,
e)
sa prevod alebo prenájom práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencie uskutočnil v rozpore s týmto zákonom alebo individuálnym povolením,
f)
to ustanovuje osobitný predpis.29)
(4)
Individuálne povolenie stráca platnosť
a)
dňom uplynutia lehoty, na ktorú bolo vydané,
b)
smrťou alebo zánikom držiteľa individuálneho povolenia; to neplatí, ak má podnik právneho nástupcu,
c)
dňom, ktorý je uvedený v oznámení o vzdaní sa individuálneho povolenia doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia,
d)
dňom ukončenia poskytovania sietí alebo služieb oznámeného podľa § 15,
e)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa osobitného predpisu,30)
f)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze plavidla z námorného registra Slovenskej republiky alebo registra plavidiel, ak ide o individuálne povolenie pre lodnú stanicu, alebo rozhodnutia o výmaze lietadla z registra lietadiel Slovenskej republiky, ak ide o individuálne povolenie pre lietadlovú stanicu,31)
g)
dňom, ktorý je uvedený v oznámení držiteľa licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie o vypovedaní zmluvy o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom individuálneho povolenia doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia.

§ 36
Prevádzkovanie koncových zariadení

(1)
Telekomunikačné zariadenia alebo zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, sa nesmú prevádzkovať, sprístupňovať na trhu alebo uvádzať na trh,31a) ak nespĺňajú požiadavky technických predpisov vydaných podľa osobitného predpisu.32)
(2)
Za zabezpečenie súladu pevnej inštalácie32a) so základnými požiadavkami na elektromagnetickú kompatibilitu podľa osobitného predpisu32a) zodpovedá osoba, ktorá pevnú inštaláciu zostavila.
(3)
Podnik je povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí, na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky. Úrad vedie zoznam týchto rozhraní a oznamuje ich Európskej komisii.
(4)
Podrobnosti o interoperabilite koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a interoperabilite analógových a digitálnych televíznych prijímačov ustanoví vláda nariadením.
(5)
Všeobecné povolenie na používanie frekvencií na prevádzku rádiových zariadení určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie, na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie. Vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií môže úrad obmedziť používanie frekvencií iba z dôvodov
a)
zabezpečenia efektívneho využívania frekvenčného spektra,
b)
zabránenia škodlivému rušeniu alebo
c)
zabezpečenia ochrany verejného zdravia.

§ 37
Osobitná odborná spôsobilosť

(1)
Obsluhovať vybrané rádiové zariadenia môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s obsluhou vybraných rádiových zariadení. Bez osobitnej odbornej spôsobilosti môže fyzická osoba obsluhovať také zariadenia pri výcviku a školení len pod dohľadom osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť. Obsluhu môžu vykonávať aj osoby, ktorým úrad uznal osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení.
(2)
Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.
(3)
Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia a titul žiadateľa,
b)
adresu trvalého pobytu žiadateľa,
c)
požadovaný druh osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
d)
dosiahnutý stupeň vzdelania žiadateľa a
e)
ďalšie prílohy žiadosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá úrad.
(4)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na obsluhu vybraných rádiových zariadení používaných zložkami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskou informačnou službou na účely zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku.
(5)
Vybrané rádiové zariadenia sú
a)
rádiová stanica pracujúca v pásmach krátkych vĺn vyhradených pre telegrafnú a telefónnu prevádzku,
b)
lietadlová stanica,
c)
lietadlová zemská stanica,
d)
letecká stanica,
e)
letecká zemská stanica,
f)
lodná stanica,
g)
lodná zemská stanica,
h)
pobrežná stanica,
i)
amatérska stanica.
(6)
Podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(7)
Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie na lodiach povinne vybavených zariadeniami globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom medzinárodnou námornou organizáciou. Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie vybavené zariadeniami GMDSS na lodiach, ktoré nie sú povinne týmito zariadeniami vybavené, je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom ministerstvom.
(8)
Technické a prevádzkové podmienky amatérskej stanice ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(9)
Žiadateľ o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu musí byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.
(10)
Ak dôjde k strate, odcudzeniu, znehodnoteniu osvedčenia alebo zmene údajov v osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti, úrad vydá na základe žiadosti držiteľa osvedčenia nové osvedčenie bez overenia osobitnej odbornej spôsobilosti skúškou. Na žiadosť o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti a na jeho vydanie sa primerane vzťahujú odseky 3 a 6. Fyzická osoba, ktorá požiada o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti z dôvodu zmeny údajov, je povinná predložiť doklad potvrdzujúci nový údaj. Vydaním nového osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti sa pôvodné osvedčenie osobitnej odbornej spôsobilosti stáva neplatným.

§ 38
Rozsah a opatrenia dohľadu

(1)
Dohľad vykonáva úrad prostredníctvom svojich poverených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo na podnet tretej osoby. Ak je to odôvodnené osobitnou povahou dohľadu, na jeho vykonanie môže úrad prizvať zamestnancov iného orgánu verejnej správy a právnickej osoby alebo fyzické osoby s ich súhlasom (ďalej len „prizvaná osoba“). Prizvaná osoba má pri výkone štátneho dohľadu rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci úradu. Účasť prizvanej osoby na výkone dohľadu je iným úkonom vo všeobecnom záujme. Prizvanou osobou nemôže byť podnik, jeho zamestnanec alebo osoba, ktorá so zreteľom na pomer k vykonávanému dohľadu alebo vzhľadom na pomer ku kontrolovanej osobe môže byť zaujatá. Prizvaná osoba nesmie poskytovať informácie, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu alebo v súvislosti s ním. Priame náklady, ktoré vzniknú prizvanej osobe s výkonom štátneho dohľadu, uhrádza úrad.
(2)
Dohľad sa uskutočňuje
a)
kontrolou plnenia povinností a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis33) alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b)
kontrolou dodržiavania podmienok sprístupnenia alebo uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh31a) a do prevádzky,
c)
opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov,
d)
ochranou proti rušeniu vrátane sledovania a zisťovania zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,
e)
ukladaním ochranných opatrení podľa § 39.
(3)
Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu32) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4)
Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 2 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.
(5)
Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu
a)
oprávnení vstupovať na pozemky a do priestorov, v ktorých sa kontrolované zariadenia nachádzajú, alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú, a vykonať kontrolu podľa odseku 2,
b)
oprávnení overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných osôb konajú, požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,
c)
oprávnení v odôvodnených prípadoch dočasne odobrať zariadenia na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie skúšania alebo kontroly, o čom vydajú kontrolovanej osobe písomné potvrdenie,
d)
povinní preukázať sa pri fyzickej kontrole služobným preukazom, ktorý ich oprávňuje na výkon kontroly,
e)
povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe; pri fyzickej kontrole formou zápisu o výsledku kontroly,
f)
povinní zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly a v súvislosti s ňou.
(6)
Kontrolované osoby sú
a)
povinné strpieť výkon dohľadu podľa odseku 5 písm. a) až c) a poskytnúť úradu všetky požadované informácie a doklady; na povinnosť poskytnúť pri kontrole úradu všetky požadované informácie a doklady sa nevzťahuje § 40,
b)
oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote určenej úradom,
c)
povinné uhradiť náklady skúšok na overenie zhody výrobkov s technickými predpismi, ak sa preukáže, že vlastnosti výrobku nie sú v zhode s požiadavkami obsiahnutými v technickom predpise,
d)
povinné v lehote určenej úradom odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie.
(7)
Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a dodržanie podmienok individuálneho povolenia, môže sa úrad pri monitoringu využívania pridelených frekvencií oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú poverení vykonávať dohľad týmto spôsobom, nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám než komunikujúcim stranám prenášanej správy alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášaných správ. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie kontroly a uloženia sankcie podľa § 73. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.
(8)
Úrad
a)
určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly,
b)
preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu,
c)
nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 31 ods. 9 a § 34 ods. 3.
(9)
Úrad môže osobám, ktoré maria výkon kontroly tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 6 písm. a), uložiť poriadkovú pokutu do 200 eur, a to aj opakovane.

§ 40
Povinnosť poskytnutia informácií

(1)
Podnik alebo iná osoba, ktorá má práva a povinnosti podľa tohto zákona, sú povinní na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti predložiť úradu v požadovanom rozsahu, forme a v lehote určenej úradom informácie alebo doklady súvisiace s ich činnosťou, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa tohto zákona, osobitného predpisu,34) rozhodnutia vydaného úradom alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podnetu, ktorý sa týka plnenia povinností podľa tohto zákona, návrhu na začatie mimosúdneho riešenia sporu podľa § 75 alebo v spojitosti s plnením právomocí úradu podľa § 6.
(2)
Významný podnik je povinný na základe žiadosti úradu predložiť informácie z účtovníctva o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s príslušnými veľkoobchodnými trhmi.
(3)
Podnik je okrem povinnosti podľa odsekov 1 a 2 povinný na základe odôvodnenej žiadosti úradu predložiť informácie v rozsahu, forme a primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné na
a)
overovanie plnenia podmienok podľa § 14 ods. 2 písm. d) a e), § 31 ods. 4 písm. d) a g) a § 32 ods. 9 písm. c) a h),
b)
overovanie plnenia podmienok všeobecného povolenia pri prijatí podania a sťažnosti, riešení sporu, alebo ak má úrad iné dôvody sa domnievať, že niektorá podmienka nie je splnená, alebo v prípade zisťovania skutkového stavu úradom z jeho vlastnej iniciatívy,
c)
posudzovanie žiadostí o pridelenie frekvencií alebo identifikačných znakov a čísel,
d)
zverejňovanie porovnávacích prehľadov o kvalite a cene služieb v prospech koncových užívateľov,
e)
určené štatistické účely,
f)
analýzu relevantných trhov a cenovú reguláciu,
g)
zabezpečenie efektívneho využívania a účinnej správy rádiových frekvencií,
h)
vyhodnotenie budúceho vývoja sietí alebo služieb, ktoré by mohli mať vplyv na veľkoobchodné služby,
(4)
Úrad nemôže žiadať informácie uvedené v odseku 3 písm. a), b), d) až h) od podniku pred začatím poskytovania siete alebo služby alebo ako podmienku začatia ich poskytovania.
(5)
Ak úrad žiada podnik o poskytnutie informácií podľa odseku 3, musí podnik informovať, na aký účel sa informácie použijú.
(6)
Podnik je povinný okrem povinnosti poskytovať štatistické údaje na účely štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu35) poskytovať ministerstvu aj ďalšie štatistické údaje potrebné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii.

§ 43
Práva a povinnosti podniku a užívateľa

(1)
Podnik má právo
a)
na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b)
na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c)
odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1.
poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2.
záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,36a)
3.
záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d)
dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1.
jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2.
nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3.
podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e)
požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
(2)
Podnik je povinný
a)
uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b)
pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a),
c)
písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.
(4)
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať
a)
tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60,
b)
bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c)
bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií,
d)
možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e)
možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f)
informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g)
cenové poradenstvo,
h)
nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i)
ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j)
bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu.
(5)
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.
(6)
Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie36b) zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.37)
(7)
Počas krízovej situácie37) alebo mimoriadnej situácie36b) je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia38) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie.
(8)
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.38)
(9)
Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(10)
Účastník má právo na
a)
bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b)
vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.
(11)
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a)
zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b)
na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c)
bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov,
(12)
Účastník je povinný
a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.20)
(13)
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

§ 44
Zmluva o poskytovaní verejných služieb

(1)
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
(2)
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a)
identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b)
popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1.
prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,
2.
obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,39)
3.
minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4.
postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5.
druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6.
obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c)
možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,
d)
podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,
e)
informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f)
čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g)
spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb,
h)
spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i)
druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
(3)
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a)
lehotu prvého pripojenia k sieti,
b)
obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,
c)
možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,
d)
cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e)
informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f)
čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu obsahovej služby39b) uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby.
(5)
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
(6)
Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu.
(7)
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a)
neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie,
b)
podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c)
podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2.
(8)
Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
(9)
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
(10)
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a)
opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b)
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c)
pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d)
opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e)
opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
(11)
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
(12)
Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.
(13)
Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.
(14)
Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

§ 48
Prenositeľnosť čísla

(1)
Podnik je povinný zabezpečiť svojim účastníkom s telefónnymi číslami z národného číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, aby si mohli ponechať svoje telefónne čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje, v prípade
a)
geografických čísel v rámci geograficky určenej číslovacej oblasti vymedzenej úradom na špecifickom mieste pripojenia účastníka a
b)
negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.
(2)
Na prenositeľnosť čísla medzi pevnými a mobilnými verejnými sieťami sa odsek 1 nevzťahuje.
(3)
Podniky sú povinné navzájom účtovať ceny pri zabezpečení prenositeľnosti čísla tak, aby boli nákladovo orientované. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže vydať po konzultáciách podľa § 10 rozhodnutie o metóde kalkulácie cien podľa § 12 ods. 3 písm. c). Na základe tohto rozhodnutia je podnik povinný vypočítať a zverejniť ceny, ako aj ich odôvodnenie, do dvoch mesiacov od jeho zverejnenia vo vestníku; ustanovenia § 12 ods. 6 sa nepoužijú. Ak podnik požaduje od účastníkov priame platby za služby spojené s prenosom čísla, ceny týchto služieb nesmú spôsobovať nezáujem o ich využívanie. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže po konzultáciách podľa § 10 vydať rozhodnutie, ktorým sa určuje maximálna výška priamych platieb účastníkov za služby spojené s prenosom čísla. Toto rozhodnutie je záväzné pre všetky podniky a nadobúda účinnosť po uplynutí 30 dní od jeho zverejnenia vo vestníku.
(4)
Podnik je povinný preniesť a aktivovať číslo účastníkovi v čo najkratšom možnom čase; účastníkovi, ktorý uzatvoril zmluvu o prenose čísla do nového podniku, musí byť číslo aktivované do jedného pracovného dňa.
(5)
Podnik je povinný zabezpečiť počas procesu prenášania čísel na iný podnik, aby účastníkovi nebolo jeho číslo prenesené k inému podniku proti jeho vôli.
(6)
Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka, je povinný poskytnúť účastníkovi kompenzáciu; právo na náhradu škody nie je týmto dotknuté.
(7)
Podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie podľa odseku 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 53

(1)
Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby má právo na úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby, ak je poskytovanie univerzálnej služby pre podnik neprimeraným zaťažením. Žiadosť o úhradu čistých nákladov s podkladmi môže podnik podať úradu do dvoch rokov od uplynutia finančného roka, v ktorom vznikli, inak právo na úhradu zaniká.
(2)
Úrad na základe žiadosti podniku, ktorá obsahuje podklady na výpočet čistých nákladov, posúdi, či podnik plní povinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a jej poskytovanie môže byť pre podnik neprimeraným zaťažením. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať a nahliadať do účtovných kníh a záznamov; výsledky overenia podkladov úrad zverejní.
(3)
Úrad vypočíta čisté náklady, pričom prihliadne na vznikajúcu výhodu na trhu, ktorú príslušný podnik získa poskytovaním univerzálnej služby. Ak úrad na základe výpočtu čistých nákladov zistí, že poskytovanie univerzálnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, rozhodne o výške úhrady čistých nákladov. Vypočítané čisté náklady a metódu ich výpočtu úrad zverejní na svojom webovom sídle.
(4)
Účastníkom konania o úhrade čistých nákladov je len podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, ktorý podal žiadosť podľa odseku 1.

§ 55

(1)
Podniky poskytujúce verejné siete alebo služby sú oprávnené na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov vzájomne si poskytovať nevyhnutné údaje podľa § 56 ods. 3, ak sa týkajú ich dlžníkov alebo osôb, o ktorých podnik zistil, že odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenia, alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia podľa § 43 ods. 1 písm. c) druhého bodu a účinnejšej ochrany podnikov pred takými osobami, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Správa je informácia, ktorá sa vymieňa alebo prenáša medzi konečným počtom subjektov prostredníctvom verejnej služby; okrem informácie prenášanej ako súčasť rozhlasového alebo televízneho vysielania sieťou, ktorú nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, ktorý túto informáciu prijíma.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo službu, je povinný zabezpečiť technicky a organizačne dôvernosť správ a s nimi spojených prevádzkových údajov, ktoré sa prenášajú prostredníctvom jeho verejnej siete a verejných služieb. Zakazuje sa najmä nahrávanie, odpočúvanie, ukladanie správ alebo iné druhy zachytenia alebo sledovania správ a s nimi spojených údajov osobami inými, ako sú užívatelia alebo bez súhlasu dotknutých užívateľov, ak zákon neustanovuje inak. To nebráni technickému ukladaniu údajov, ktoré sú nevyhnutné na prenos správ, bez toho aby bola dotknutá zásada dôvernosti. Podnik nezodpovedá za ochranu prenášaných správ, ak je možnosť ich priameho vypočutia alebo nechráneného získania v mieste vysielania alebo v mieste príjmu.
(4)
Zákaz uvedený v odseku 3 druhej vete sa nevzťahuje na dočasné zaznamenanie a uchovanie správ, ako aj súvisiacich prevádzkových údajov, ak je to nevyhnutné na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, ktorú si účastník alebo užívateľ objednal, na preukázanie požiadavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie služby alebo na preukázanie existencie alebo platnosti iného právneho úkonu, ktorý vykonal účastník, užívateľ alebo podnik.
(5)
Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.
(6)
Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi42) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.

§ 56
Ochrana osobných údajov

(1)
Ochrana osobných údajov sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Práva a povinnosti prevádzkovateľa, ktorým je podnik, súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa spravujú osobitným predpisom.43)
(2)
Podnik je povinný prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, a ak je to nevyhnutné, aj v súčinnosti s poskytovateľom verejnej siete. So zreteľom na stav techniky a náklady na ich implementáciu, tieto opatrenia musia zaručiť úroveň bezpečnosti primeranú existujúcemu riziku.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu účastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených záväzkov a
a)
meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť,
b)
obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa alebo
c)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby.
(4)
Podnik je povinný informovať účastníka o tom, aké osobné údaje sa získavajú a spracúvajú, na základe akého právneho dôvodu, na aký účel a ako dlho sa budú spracúvať. Táto informácia sa poskytuje najneskôr pri uzavretí zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
(5)
Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, je pri porušení ochrany osobných údajov povinný
a)
bezodkladne oznámiť úradu porušenie ochrany osobných údajov,
b)
bezodkladne informovať dotknutých účastníkov a užívateľov o porušení ochrany osobných údajov, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ich osobné údaje alebo súkromie; to neplatí, ak podnik predtým preukázal úradu, že vykonal primerané technologické ochranné opatrenia a že tieto opatrenia sa uplatnili na údaje dotknuté narušením bezpečnosti; takéto opatrenia technologickej ochrany musia zabezpečiť, aby údaje boli nečitateľné osobám bez oprávneného prístupu k týmto údajom,
c)
na požiadanie úradu informovať dotknutých účastníkov a užívateľov o porušení ochrany osobných údajov, ak porušenie ochrany osobných údajov môže mať negatívny vplyv na dotknutých účastníkov a užívateľov; to neplatí, ak podnik postupoval podľa písmena b),
d)
viesť zoznam prípadov porušení ochrany osobných údajov, ktorý obsahuje podstatné skutočnosti spojené s týmito porušeniami, ich následky a prijaté opatrenia na nápravu; zoznam obsahuje len informácie, ktoré sú na tento účel nevyhnutné.
(6)
Oznámenie podľa odseku 5 písm. a) obsahuje najmä
a)
povahu porušenia ochrany osobných údajov,
b)
následky porušenia ochrany osobných údajov,
c)
opatrenia, ktoré podnik navrhuje alebo vykonal na zmiernenie nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov,
d)
dátum porušenia ochrany osobných údajov,
e)
dátum zistenia porušenia ochrany osobných údajov podnikom.
(7)
Oznámenie podľa odseku 5 písm. b) obsahuje najmä
a)
opis a spôsob porušenia ochrany osobných údajov,
b)
kontaktné miesta, na ktorých možno získať viac informácií, a
c)
odporúčané opatrenia na zmiernenie nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov.
(8)
Podnik je povinný prijať vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov. Podnik na požiadanie poskytne úradu informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú a o odpovediach podniku; to neplatí, ak ide o plnenie si povinností podnikom ustanovených zákonom.
(9)
Úrad môže,
a)
ak je to potrebné, určiť za akých okolností je podnik, ktorý poskytuje verejné služby, povinný oznamovať prípady porušenia ochrany osobných údajov podľa odseku 5 písm. a) a b), určiť formy a spôsob predkladania týchto oznámení, pričom dodržiava opatrenia Európskej komisie,
b)
kontrolovať plnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 5 písm. a) a b).

§ 57
Prevádzkové údaje a lokalizačné údaje

(1)
Prevádzkové údaje sú údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie.
(2)
Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejnej služby len vtedy, ak sa anonymizujú alebo ak s tým účastník alebo užívateľ verejnej siete alebo verejnej služby súhlasí v rozsahu a trvaní nevyhnutnom na poskytnutie služby s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(3)
Služba s pridanou hodnotou je služba, ktorá vyžaduje spracovanie prevádzkových alebo lokalizačných údajov iných ako prevádzkových nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu tejto služby.
(4)
Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú bez súhlasu dotknutej osoby uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 58 nie je týmto dotknuté.
(5)
Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, mimosúdneho riešenia sporu podľa § 75 alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.
(6)
Spracovávať prevádzkové údaje podľa odsekov 4, 5 a 7 môžu len osoby konajúce z poverenia alebo na základe plnomocenstva podniku v rozsahu nevyhnutnom na účely zabezpečenia riadenia prevádzky siete, služby, alebo siete a služby, fakturácie, vybavovania otázok užívateľa, odhaľovania protiprávnych konaní, poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6, marketingu služieb alebo poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(7)
Podnik môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.
(8)
Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(9)
Spracúvanie lokalizačných údajov podľa odsekov 2 a 8 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(10)
Pri tiesňových volaniach podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho a lokalizačné údaje, a to aj vtedy, ak volajúci využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.
(11)
Podnik je povinný pri tiesňových volaniach poskytnúť identifikáciu volajúceho
a)
zobrazením telefónneho čísla,
b)
zobrazením mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla, alebo miesta podnikania.
(12)
Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.
(13)
Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 10 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom.

§ 58

(1)
Označenie užívateľa je jedinečný identifikačný kód, prihlasovacie meno, alebo iný jedinečný znak, ktorý je pridelený účastníkovi pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo užívateľovi pri registrácii služieb pripojenia k internetu alebo služieb komunikácie cez internet.
(2)
Označenie bunky (cell ID) je totožnosť bunky rádiovej mobilnej siete, z ktorej sa začalo alebo ukončilo volanie prostredníctvom mobilného koncového zariadenia.
(3)
Telefónnou službou na účely uchovávania údajov podľa odsekov 5 až 8 sú volania zahrňujúce telefónne volania, hlasovú schránku, konferenčné volania a dátový prenos, doplnkové služby zahrňujúce presmerovanie volania a odovzdanie volania a posielanie správ a multimediálne služby zahrňujúce služby SMS, rozšírené mediálne služby (EMS) a služby MMS.
(4)
Neúspešný pokus o volanie na účely uchovávania údajov podľa odsekov 6 a 7 je volanie, ktoré bolo úspešne spojené s koncovým zariadením volaného, ale takéto volanie nebolo volaným užívateľom alebo jeho koncovým zariadením prijaté, alebo do tohto volania bolo zasiahnuté správou siete.
(5)
Podnik je na účely poskytovania údajov podľa § 63 ods. 6 povinný uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán, na ktoré sa vzťahuje súhlas súdu podľa § 63 ods. 7 alebo príkaz súdu podľa Trestného poriadku.
(6)
Údaje podľa odseku 5 podnik uchováva v rozsahu podľa prílohy č. 2, ak ich vytvára alebo spracúva pri poskytovaní služby alebo siete. Podnik uchováva údaje podľa odseku 5 súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie, ak ich podnik vytvára alebo spracúva a ukladá ich, ak ide o telefónne údaje, alebo zaznamenáva ich, ak ide o internetové údaje. Neuchovávajú sa údaje, ktoré sa týkajú nespojených volaní.
(7)
Podnik pri uchovávaní údajov podľa odseku 6 zabezpečí, aby
a)
uchovávané údaje mali rovnakú kvalitu a podliehali rovnakému zabezpečeniu a ochrane ako údaje podnikom spracúvané alebo uchovávané pri poskytovaní sietí alebo služieb,
b)
údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam na ochranu údajov proti náhodnému alebo protiprávnemu zničeniu, náhodnej strate alebo zmene, neoprávnenému alebo protiprávnemu uchovaniu, spracovaniu, prístupu alebo zverejneniu,
c)
údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam, ktoré zabezpečia, aby údaje mohli byť sprístupnené len oprávneným osobám konajúcim na základe poverenia alebo plnomocenstva podniku a orgánom činným v trestnom konaní, súdu alebo iným orgánom štátu a ich povereným alebo inak oprávneným príslušníkom, alebo zamestnancom,
d)
údaje na konci obdobia určeného na ich uchovávanie boli zlikvidované okrem údajov, ktoré boli poskytnuté a zabezpečené.

§ 63
Telekomunikačné tajomstvo

(1)
Predmetom telekomunikačného tajomstva je
a)
obsah prenášaných správ,
b)
súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname,
c)
prevádzkové údaje a
d)
lokalizačné údaje.
(2)
Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak.
(3)
Telekomunikačné tajomstvo možno sprístupniť úradu, účastníkovi a užívateľovi, ktorého sa týka, jeho oprávneným zástupcom alebo právnym nástupcom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4)
Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 56 ods. 3.
(5)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4 a pridelené označenie užívateľa a adresa internetového protokolu; tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť v elektronickej podobe a zrozumiteľným spôsobom bezodkladne aj na hmotnom nosiči informácií. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku a hmotného nosiča informácií uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.
(6)
Podnik je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov44a) údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d); v prípade údajov potrebných na účely trestného konania a pátrania po hľadanej osobe alebo nezvestnej osobe a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitných predpisov.46) Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje zrozumiteľným spôsobom v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli.
(7)
Údaje podľa odseku 6 sa poskytujú len na základe písomnej žiadosti a s písomným súhlasom zákonného sudcu (ďalej len „súhlas“). Súhlas možno udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.
(8)
Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje
a)
označenie iného orgánu štátu, ktorý o udelenie súhlasu žiada,
b)
údaje o osobe, ktorej sa žiadosť o udelenie súhlasu týka, ak sú tieto údaje známe,
c)
údaje o spôsobe, rozsahu a lehote poskytnutia údajov podľa odseku 6,
d)
odôvodnenie účelu poskytnutia údajov podľa odseku 6,
e)
informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa žiadosť podáva.
(9)
Ak žiadosť o udelenie súhlasu neobsahuje náležitosti podľa odseku 8, súd o nej nerozhodne a túto žiadosť vráti inému orgánu štátu.
(10)
Súhlas musí obsahovať odôvodnenie a lehotu nie dlhšiu ako šesť mesiacov, v ktorej sa uchovávajú a poskytujú údaje podľa odseku 6; túto lehotu môže na základe novej žiadosti predĺžiť súd, zakaždým však najviac o ďalších šesť mesiacov. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať náležitosti podľa odseku 8. Proti rozhodnutiu o súhlase nemožno podať opravný prostriedok.
(11)
Na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov.46a)
(12)
Ak sa poskytnutím údajov podľa odseku 6 nezistili skutočnosti významné na účely plnenia úloh iného orgánu štátu, iný orgán štátu, ktorý tieto údaje získal, je povinný ich bezodkladne zničiť; o zničení údajov sa vyhotoví písomná zápisnica.
(13)
Kontrolu stavu získavania údajov podľa odseku 6 iným orgánom štátu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky; na kontrolu sa primerane vzťahujú ustanovenia o kontrole použitia informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.46b)
(14)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je ďalej povinný
a)
prevádzkovať verejné siete alebo poskytovať verejné služby takou technológiou vrátane jej jednotlivých častí a softvérového vybavenia, ktorá umožní pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vo vlastníctve štátu a on-line prístup podľa odsekov 5 a 6,
b)
na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti,
c)
spolupracovať s Policajným zborom a orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení poplašných správ,
d)
na základe odôvodnenej výzvy bezodkladne obmedziť prevádzku verejnej siete alebo poskytovanie verejnej služby na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je to nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia alebo vnútorného poriadku alebo pre bezpečnosť štátu alebo obranu štátu a bezprostredne hrozí ujma na živote a zdraví; výzvu vydáva minister vnútra Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti minister obrany Slovenskej republiky. Za škody spôsobené obmedzením prevádzky siete zodpovedá orgán štátu, na ktorého žiadosť bola prevádzka siete obmedzená,
e)
na základe písomnej žiadosti v odôvodnených prípadoch súvisiacich s plnením úloh bezpečnosti a obrany štátu poskytovať inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 službu prezentácie identifikácie volajúceho a to aj vtedy, ak volajúci zamedzil prezentáciu svojej identifikácie; orgán štátu od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch,
f)
poskytovať ďalšiu súčinnosť súdu, orgánu činnému v trestnom konaní a inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 nevyhnutnú na plnenie ich úloh a výkon ich oprávnení podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
(15)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby, ktorý používa kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo iný spôsob utajovania prenosu signálov, je povinný na vlastné náklady poskytnúť zrozumiteľným spôsobom informácie, získané pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, inému orgánu štátu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Úrad na základe návrhu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo Policajného zboru vydá zoznam zariadení používajúcich kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo obdobných zariadení, ktoré je zakázané pripájať do siete.
(16)
O poskytnutí informácií a údajov alebo inej súčinnosti podľa tohto zákona sú zamestnanci podniku povinní zachovávať mlčanlivosť. Tejto mlčanlivosti môže zamestnanca podniku zbaviť iba ten orgán štátu, ktorému boli informácie a údaje, alebo iná súčinnosť poskytnutá. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.16)

§ 65
Ochrana proti rušeniu

(1)
Siete a zariadenia sa zriaďujú a prevádzkujú tak, aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.
(2)
Prevádzkovať možno len také elektrické alebo elektronické zariadenie, ktorého úroveň rušenia vznikajúceho pri prevádzke neprekračuje úroveň, nad ktorou iné zariadenie nemôže fungovať v súlade s jeho určením, a ktoré je skonštruované tak, aby malo primeranú vlastnú odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu, ktorá mu umožní byť v prevádzke v súlade s jeho určením.
(3)
Ak dôjde k škodlivému rušeniu alebo k rušeniu, ktoré bráni prevádzke zariadenia v súlade s jeho určením, podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie, je povinný bezodkladne urobiť účinné ochranné opatrenia alebo ukončiť prevádzkovanie zariadenia. Ak to nie je možné alebo ak je hospodárnejšie, alebo účelnejšie urobiť ochranné opatrenia na rušenom zariadení, urobí ich podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie. Náklady na odstránenie rušenia uhrádza podnik alebo užívateľ, ktorého zariadenie spôsobuje rušenie.
(4)
Za rušenie sa považuje aj znemožnenie prevádzky spôsobené elektromagnetickým tienením alebo odrazmi elektromagnetických vĺn od stavieb, ktoré boli zhotovené po uvedení siete alebo zariadenia do prevádzky.
(5)
Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu48) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie osôb, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti,16) proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb alebo na zabránenie šírenia rádiových vĺn; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb. Za prípadné škody spôsobené podniku obmedzením prevádzky siete zodpovedá oprávnený orgán štátu.
(6)
Podnik nezodpovedá za škodu, ktorá vznikne inému subjektu, vrátane užívateľov, obmedzením prevádzky siete spôsobenému použitím technického prostriedku podľa odseku 5.

§ 67
Spoločné umiestnenie a používanie zariadení

(1)
Ak podnik nemôže umiestniť vedenie alebo inštalovať telekomunikačné zariadenie alebo ak to môže vykonať len s obmedzením využívania cudzích nehnuteľností, môže požiadať iný podnik poskytujúci siete alebo služby alebo vlastníka stavieb a priestorov, aby mu za podmienok, ktoré nie sú diskriminujúce, a za odplatu umožnil používať existujúcu infraštruktúru vrátane stavieb, priestorov a častí vedení, ak to nevyžaduje náročné dodatočné práce a s tým spojené náklady.
(2)
Podmienky používania infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení podľa odseku 1 sa dohodnú v zmluve uzavretej medzi podnikmi alebo medzi podnikom a vlastníkom stavieb, priestorov a častí vedení. Odmietnuť uzavretie zmluvy možno len z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti alebo zo závažných bezpečnostných dôvodov.
(3)
Úrad rozhodne z vlastného podnetu alebo na návrh podniku po konzultácii s dotknutými stranami o spoločnom používaní infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení. Podrobnosti o konaní verejnej konzultácie s dotknutými stranami úrad zverejní v primeranej lehote pred jeho uskutočnením na svojom webovom sídle. Úrad pri rozhodovaní zohľadní najmä potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom určí aj pravidlá pre stanovenie ceny a rozdelenie nákladov. Úrad je dotknutým orgánom v územnom alebo stavebnom konaní, ak sa spoločné používanie zariadení uplatňuje v procese tohto konania.
(4)
Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(5)
Dotknutou stranou podľa odseku 3 sa rozumie ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
(6)
Podnik je na základe žiadosti úradu povinný v lehote určenej úradom poskytovať aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 66 ods. 1 písm. a) vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraštruktúre. Úrad tieto informácie sprístupní dotknutým osobám.
(7)
Ustanoveniami odsekov 2 až 6 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.

§ 68

(1)
Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
(2)
Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení.
(3)
Podnik je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia.
(4)
Na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby.52)
(5)
Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.
(6)
V ochrannom pásme je zakázané
a)
umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete,
b)
vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.

§ 73

(1)
Úrad uloží podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa
a)
§ 12 ods. 6, § 15 ods. 1, § 19 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2, § 27 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 13 a 14, § 36 ods. 1 a 3, § 47 ods. 1 a 2, § 49 ods. 4, § 50 ods. 10, § 51 ods. 2, § 55 ods. 3, § 58 ods. 7, § 64 ods. 1 a 2 alebo nesplnil alebo porušil podmienky všeobecného povolenia podľa § 14, alebo poskytuje siete alebo služby napriek zákazu vydanému podľa § 73 ods. 9, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podniku podľa odseku 4 za predchádzajúce účtovné obdobie,
b)
§ 9 ods. 2, § 21 ods. 2, § 26 ods. 1, § 28 ods. 1, § 29 ods. 4, § 31 ods. 11, § 38 ods. 6 písm. a), c) a d), § 40 ods. 1 až 3 a 6, § 41, § 42 ods. 4, § 43 ods. 2, § 44 ods. 2, 5, 6 a 12 poslednej vety, § 45 ods. 1 až 3, § 47 ods. 3, § 48 ods. 1, 4 až 6, § 50 ods. 9, § 52 ods. 1, § 54 ods. 3 a 6, § 56 ods. 4, 5 a 8, § 57 ods. 2, 4, 7, 8, 10 až 12, § 58 ods. 5, § 59 ods. 1, 3 a 4 , § 60 ods. 1, § 61, § 63 ods. 5, 6, 14 a 16, § 64 ods. 3, 5, 6 a 8, § 66 ods. 3 druhej vety, § 67 ods. 6 alebo ustanovení osobitného predpisu,57) pokutu od 200 eur do 5 % z obratu podniku podľa odseku 4 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(2)
Úrad uloží tomu, kto nesplnil alebo porušil podmienky číslovacieho plánu alebo niektorú z povinností určenú v rozhodnutí úradu vydanom podľa
a)
odseku 9, § 10 ods. 8, § 12 ods. 1, § 18 ods. 1, § 27 ods. 6, § 39 ods. 2, § 50 ods. 3 a 8, § 51 ods. 1, § 52 ods. 2 a 5, § 67a ods. 7, § 67b ods. 9, § 67c ods. 6, § 67d ods. 10, § 67f ods. 7, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podniku podľa odseku 4 za predchádzajúce účtovné obdobie,
b)
§ 26 ods. 2, § 31 ods. 4, § 32 ods. 9, § 39 ods. 1, § 59 ods. 5, § 67 ods. 3 alebo § 76, pokutu od 200 eur do 5 % z obratu podniku podľa odseku 4 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(3)
Úrad uloží tomu, kto nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa
a)
§ 13 ods. 1, § 15 ods. 1, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1, § 38 ods. 6 písm. a), c) a d), § 40 ods. 1, § 62 ods. 2 a 3, § 63 ods. 2, § 65 ods. 3, pokutu od 200 eur do 5 % z obratu podniku podľa odseku 4 za predchádzajúce účtovné obdobie, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa,
b)
§ 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 5, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 65 ods. 3, pokutu od 100 eur do 10 000 eur, ak ide o fyzickú osobu.
(4)
Obratom podľa odsekov 1 až 3 sa na účely tohto zákona rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi. Obrat podnikateľa vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,58a) ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.
(5)
Ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel alebo individuálneho povolenia neuhradil jednorazovú úhradu alebo opakovanú úhradu, úrad postupuje podľa § 31 ods. 9 písm. a) tretieho bodu alebo podľa § 34 ods. 3 písm. d) a pokutu neuloží.
(6)
Pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie a dôsledky porušenia povinnosti.
(7)
Pri opätovnom porušení povinnosti možno pokutu uložiť opakovane.
(8)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(9)
Ak ide o závažné alebo opakované porušenie povinností alebo podmienok určených týmto zákonom, všeobecným povolením, všeobecným povolením na používanie frekvencií, rozhodnutím úradu alebo všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe tohto zákona a ak nedostatok nebol odstránený napriek uloženiu pokuty podľa odsekov 1 alebo 2 alebo uloženiu opatrenia podľa § 39 ods. 1, úrad môže podniku zakázať poskytovať siete alebo služby, a to až na obdobie 24 mesiacov, podľa závažnosti a trvania takéhoto porušenia.

§ 74
Konanie

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,59) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na
a)
vydanie primeraného dočasného opatrenia (§ 10 ods. 8),
b)
určenie metódy kalkulácie cien (§ 12 ods. 6),
c)
vydávanie všeobecného povolenia (§ 14),
d)
určenie relevantných trhov a analýzu relevantných trhov (§ 16 a 17),
e)
výberové konanie na pridelenie frekvencií (§ 33),
f)
vydávanie osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 37),
g)
nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods. 8),
h)
vydávanie ochranných opatrení (§ 39),
i)
reguláciu cien pri prenositeľnosti čísel (§ 48 ods. 3),
j)
mimosúdne riešenie sporov (§ 75).
(3)
Proti rozhodnutiu úradu podľa odseku 1 možno podať rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 12, § 18 až 25 nemá odkladný účinok. O rozklade rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.
(4)
Na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.60)

§ 75
Mimosúdne riešenie sporov

(1)
Účastník môže predložiť úradu spor s podnikom, ktorý poskytuje siete alebo služby, týkajúci sa správnosti úhrady a kvality služby, a to až po reklamačnom konaní, ak nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia.
(2)
Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu obsahuje
a)
meno, priezvisko a elektronickú alebo poštovú adresu účastníka,
b)
názov a sídlo podniku,
c)
predmet sporu,
d)
odôvodnenie nespokojnosti s výsledkami reklamácie,
e)
návrh riešenia sporu.
(3)
Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu predloží účastník bezodkladne, najneskôr do 45 dní od doručenia vybavenia reklamácie. Ak návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 2, úrad účastníka vyzve na jeho doplnenie v lehote určenej úradom a poučí ho o právnych následkoch nedoplnenia návrhu. Ak účastník návrh na mimosúdne riešenie sporu nedoplní v lehote určenej úradom, úrad mimosúdne riešenie sporu zastaví.
(4)
Účastník a podnik môžu navrhovať dôkazy a ich doplnenie, predkladať podklady potrebné na vecné posúdenie sporu. Úrad predložený spor rieši nestranne s cieľom jeho urovnania. Lehota na ukončenie mimosúdneho riešenia sporu je 60 dní od podania úplného návrhu, v zložitých prípadoch 90 dní od podania úplného návrhu.
(5)
Výsledkom úspešného vyriešenia sporu je písomne vyjadrený súhlas podniku a účastníka s návrhom riešenia sporu zaslaný úradu v stanovenej lehote.

§ 77
Riešenie sporov medzi podnikmi


Úrad rozhoduje o spore medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu. Ak spor nevznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia vydaného úradom alebo zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, úrad konanie zastaví.

38)  § 3 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

42)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov. Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.Zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

46)  § 116 Trestného poriadku, § 76 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

57)  Čl. 3 ods. 1, 5 až 7, čl. 4 ods. 1 až 5, čl. 5 ods. 1, čl. 7 až 14 a čl. 15 ods. 1 až 3, 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 172, 30. 6. 2012).

Príloha č. 5 k zákonu č. 351/2011 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (rámcová smernica) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 171, 29. 6. 2007), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 544/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 167, 29. 6. 2009) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).

2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).

4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).

5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).

6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006).

7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014).