Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 343/2015 účinný od 01.06.2023 do 30.03.2024

Platnosť od: 03.12.2015
Účinnosť od: 01.06.2023
Účinnosť do: 30.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Obchodné právo, Verejné obstarávanie, Národné hospodárstvo, Kontrolné orgány, Kontrolný systém

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST28JUD41DS18EUPPČL10

Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 343/2015 účinný od 01.06.2023 do 30.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 343/2015 s účinnosťou od 01.06.2023 na základe 151/2022

Legislatívny proces k zákonu 151/2022

Vládny návrh zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 151/2022, dátum vydania: 30.04.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.

Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento ciel je reforma súdnej mapy.

Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:

Primeraná dostupnosť nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre chudobnejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendu a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.

Rýchlejšie konania špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.

Kvalita rozhodnutí s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.

2

Transparentnosť na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať lepší prehľad občania, riadiace orgány súdnictva, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

Efektívnosť špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.

V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborne a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.

Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak boli priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislava a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zriadenie správnych súdov, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Sústava súdov podľa čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak bude dichotomická a budú ju tvoriť súdy všeobecného súdnictva (okresné súdy vrátane mestských súdov, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) a súdy správneho súdnictva, ktorými budú tri správne súdy a najvyšší správny súd. Správne súdnictvo sa návrhom zákona inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a stáva sa plne autonómnou súčasťou sústavy súdov. Po schválení Správneho súdneho poriadku, ktorým sa správne súdnictvo odčlenilo od všeobecného súdnictva v procesnej rovine a zriadení najvyššieho správneho súdu, sa tak završuje osamostatnenie správneho súdnictva aj v inštitucionálnej rovine.

Správne súdnictvo je v moderných demokratických štátoch dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zachovanie zákonnosti v oblasti verejnej správy a dôsledná ochrana jednotlivca je dôležitou črtou právneho štátu (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Vytvorenie dobre fungujúcej štruktúry správneho súdnictva s potrebným personálnym a materiálnym vybavením je preto prvoradou úlohou pre

3

naplnenie účelu správneho súdnictva a pre nápravu nedostatkov, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci v oblasti správneho súdnictva.

Z historického hľadiska možno konštatovať, že správne súdnictvo na území Slovenskej republiky svoju právnu tradíciu, aj keď faktom je, že miera uplatňovania možností súdnej ochrany v správnom súdnictve sa odlišovala s každou jednou formou štátneho usporiadania, ktorého súčasťou bolo územie Slovenskej republiky. Charakteristickou črtou správneho súdnictva v rámci jeho historického vývoja je to, že sústava správnych súdov v podstate nikdy nedoznala vybudovania na všetkých úrovniach, pretože okrem najvyšších správnych súdov nikdy nedošlo k reálnemu vytvoreniu správnych súdov nižších inštancií.

Správne súdnictvo v štátoch Európskej únie sa vykonáva prostredníctvom správnych súdov, či špecializovaných alebo v systéme všeobecného súdnictva. Sústava správnych súdov v jednotlivých štátoch nie je jednotná. V niektorých krajinách funguje správne súdnictvo v rámci všeobecných súdov, v Českej republike a v Slovenskej republiky je správne súdnictvo na najvyššej úrovni reprezentované najvyšším správnym súdom, na nižších stupňoch na úrovni krajských súdov je vykonávané v rámci všeobecných súdov. Niektoré krajiny majú osobitnú štruktúru správnych súdov, resp. nezávislých rozhodujúcich orgánov, pre špecifické veci, teda pre istú oblasť štátnej správy. Tak je to napríklad vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Rakúsku, či Nemecku.

Prijatím predkladaného návrhu zákona sa Slovenská republiky zaradí medzi štáty so samostatnou sústavou správnych súdov a jednotným procesným režimom konania pred správnymi súdmi.

Z koncepčného hľadiska návrh zákona predpokladá, že sústava súdov správneho súdnictva bude dvojstupňová. Upúšťa sa od postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva, pričom ich doterajšia správna agenda sa presúva na tri správne súdy. Správne súdnictvo sa navrhuje riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov zo sídlami v Banskej Bystrici, Bratislava a Košiciach a najvyššieho správneho súdu so sídlom v Bratislave.

Rozhodnutie predkladateľa o zriadení troch obvodov správnych súdov je determinované viacerými faktormi. Berúc do úvahy reálny nápad v agende správneho súdnictva, počty sudcov vybavujúcich túto agendu na krajských súdov, plánované počty sudcov správnych súdov, potrebu vnútornej špecializácie sudcov správnych súdov (napr. na agendu finančného práva, práva sociálneho zabezpečenia a pod.), nákladovosť kreovania správneho súdu ako samostatnej inštitúcie (najmä personálne obsadenie, prevádzkové náklady a pod.) je optimálne vytvoriť tri obvody správnych súdov. Vyšší počet obvodov správnych súdov síce možný je, ale potláča pozitívne efekty spojené s reformou súdnej mapy zamerané najmä na špecializáciu sudcu a s tým spojené efektívne fungovanie správneho súdnictva. V tomto kontexte predkladateľ preferuje riešenia podporujúce ciele reformy súdnej mapy a nie riešenia, ktoré tieto ciele popierajú.

Mapu správnych súdov sa navrhuje riešiť oddelene od všeobecného súdnictva, a to v troch obvodoch. Berúc do úvahy skutočnosť, že predmetom správneho súdnictva je primárne súdny prieskum rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, navrhuje sa, aby obvody zriaďovaných správnych súdov vychádzali s územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. To znamená, že obvody správnych súdov budú naviazané na existujúce kraje, resp. nebudú naviazané na obvody okresných súdov alebo krajských súdov. Z dôvodu lepšej dostupnosti sa

4

navrhuje, aby správne súdy mali svoje vlastné hranice, optimalizované podľa dopravnej dostupnosti. Obvody troch správnych súdov budú preto odlišné od obvodov krajských súdov.

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je nosnou úpravou čl. I, ktorý upravuje zriadenie troch správnych súdov. Zriadenie súdu samostatným zákonom nie je v právnom poriadku novinkou. Podobne bol zriadený Špeciálny súd, resp. Špecializovaný trestný súd. Rovnaký postup sa navrhuje aj v prípade zriadenia mestských súdov.1)

V nasledujúcich novelizačných článkoch sa menia a dopĺňajú súvisiace zákony. Ide najmä o procesné predpisy, ktoré doteraz upravovali konanie pred správnymi súdmi a kauzálnu príslušnosť správnych súdov. Okrem toho sa vykonáva novelizácia statusového zákona (zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorej cieľom je upraviť status sudcov správnych súdov. Ďalej sa vykonáva zmena v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je ukotviť správne súdy v sústave súdov vrátane úpravy ich riadenia a správy. Sídla a obvody správnych súdov budú upravené v zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júna 2022. K tomuto dňu vzniknú správne súdy. Činnosť však začnú vykonávať 1. januára 2023. Takto vzniknutý časový úsek bude určený na obsadenie správnych súdov sudcami a zamestnancami, ako aj na vytvorenie materiálno-technických a organizačných podmienok pre ich riadne fungovanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona vplyvy rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných analýzach.

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.2)

Návrh zákona predpokladá vydanie jednej novej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a novelizáciu série existujúcich vykonávacích vyhlášok Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrhy týchto vykonávacích predpisov súčasťou predkladaného materiálu a budú predmetom legislatívneho procesu po schválení predkladaného návrhu zákona.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

1) K tomu pozri vládny návrh zákona o zriadení Mestského súdu v Košiciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 847) a návrh zákona o zriadení Mestského súdu v Bratislave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 848).

2)

https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

 

5

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 25. februára 2022.

6

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Z koncepčného hľadiska návrh zákona v čl. I vychádza z obdobnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 458/2002 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. v zákone č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj mestských súdov Bratislave a v Košiciach.1) Podobne ako tomu bolo v prípade zriadenia Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu, návrh zákona pozostáva z dvoch základných právnych noriem. Prvou je úprava v § 1, v ktorom sa konštatuje zriadenie správnych súdov a druhou je úprava v § 2, ktorá je vo svojej podstate odkazovacou normou, ktorá odkazuje adresátov právnej normy na osobitné predpisy v prípade úpravy otázok sídla, obvodu, pôsobnosti a organizácie správnych súdov. Právna úprava je v § 3 rozšírená o prechodné ustanovenie, ktorým sa rieši právne nástupníctvo medzi doterajšími krajskými súdmi a zriaďovanými správnymi súdmi, ako aj ďalšie otázky spojené s ich zriaďovaním, a to najmä obsadzovanie voľných miest sudcov správnych súdov a výber ich predsedov.

K § 2

Ustanovenie § 2 je vo svojej podstate odkazovacou normou. Sídla a obvody zriaďovaných správnych súdov budú upravené v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť a organizáciu správnych súdov bude upravovať primárne zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Problematika konania pred zriaďovanými správnymi súdmi bude doménou najmä Správneho súdneho poriadku.

Právna úprava tak rešpektuje systematiku právnych predpisov upravujúcich organizáciu, riadenie, správu súdov a konanie pred nimi. A teda problematiku upravenú v tých osobitných predpisoch rešpektuje aj predkladaný návrh zákona, a to tým, že ten-ktorý inštitút týkajúci sa správnych súdov je upravený v tom predpise, ktorý tieto otázky rieši vo všeobecnosti, pričom nie je snahou tieto otázky vynímať z osobitných predpisov a sústreďovať ich do zákona o zriadení správnych súdov. Jedinou výnimkou je § 3 návrhu zákona, ktorý svojou povahou je súborom prechodných ustanovení, ktoré sa použijú pri zriaďovaní správnych súdov. Práve táto osobitosť § 3 predurčuje jeho zaradenie do čl. I návrhu zákona, pretože rozptýlenie týchto prechodných ustanovení do osobitných predpisov nie je z hľadiska zrozumiteľnosti pre adresátov právnych noriem vhodné.

K § 3

Navrhovaný § 3 je prechodným ustanovením, ktorého cieľom je nastaviť pravidlá spojené so zriadením a začatím fungovania správnych súdov. Na tento účel návrh zákona upravuje:

-moment začatia činnosti správnych súdov (odsek 1)

-úpravu konania vo veciach správneho súdnictva v prechodnom období od vzniku správnych súdov do momentu začatia ich činnosti (odsek 2)

7

-prechod výkonu súdnictva v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy (odsek 3)

-prechod zamestnancov participujúcich na výkone správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy vrátane prechodu správy majetku (odseky 4 a 5)

-procedúru obsadenia prvých predsedov správnych súdov (odsek 6)

-niektoré aspekty spojené s obsadzovaním prvých voľných miest sudcov správnych súdov (odseky 7 až 10)

-náhradu zvýšených výdavkov zamestnancov krajských súdov dotknutých zriadením správnych súdov v súvislosti so zmenou miesta výkonu práce (odsek 11).

Odsek 1

V prípade správnych súdov sa navrhuje mechanizmus ich zriadenia použitý aj v prípade najvyššieho správneho súdu,3) resp. navrhovaný v prípade zriadenia mestských súdov.1) To znamená, že zriadenie správnych súdov prebehne v dvoch fázach. Prvou fázou je ich vznik, ktorý sa navrhuje ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona, t.j. od 1. júna 2022. Druhou fázou je začatie vykonávania ich činnosti, ktoré sa navrhuje od 1. januára 2023. Vzniká tak časový úsek niekoľkých mesiacov, ktorý vytvára priestor pre reálne vybudovanie týchto súdov, počnúc vyriešením otázky ustanovenia ich predsedov, výberu ich sudcov, ako aj materiálneho-technického zabezpečenia súdov (napr. budovy, kancelárske vybavenie, počítačová technika a pod.).

Pre vznik správnych súdov je rozhodujúci dátum účinnosti predkladaného zákon, a preto časti zákona týkajúce sa zaradenia správnych súdov do sústavy súdov nadobúdajú účinnosť 1. júna 2022.

Odsek 2

V odseku 2 sa navrhuje (po vzore čl. 154g ods. 5 ústavy) vyriešenie otázky výkonu správneho súdnictva v období od zriadenia správny súdov do začatia ich činnosti. Jediným možným riešením je potvrdenie skutočnosti, že do začatia činnosti správnych súdov budú ich pôsobnosť vykonávať tie súdy, ktoré ju vykonávali doteraz, t.j. krajské súdy. Toto ustanovenie je dôležité aj s ohľadom na to, že ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona dôjde – zjednodušene povedané k prepísaniu doterajšej právnej úpravy tak, že krajské súdy sa vo väzbe na agendu správneho súdnictva nahradia správnymi súdmi. Navrhovaný odsek 2 je v tomto kontexte dôležitou výkladovou normou, pretože predpisuje, aby do začatia činnosti správnych súdov vykonávali ich pôsobnosť súdy podľa doterajších predpisov.

Odsek 3

Navrhovaný odseku 3 je ustanovením, na základe ktorého dôjde k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi na jednej strane na správne súdy na strane druhej.

Predmetom prechodu výkonu súdnictva v tomto prípade veci správneho súdnictva, v ktorých je po novom daná pôsobnosť správnych súdov. Pôsobnosť správnych súdov upravuje Správny súdny poriadok, prípadne osobitné sektorové predpisy, a teda prostredníctvom právnej úpravy v nich obsiahnutej je potrebné identifikovať agendu, ktorej sa týka prechod výkonu

3) K tomu pozri čl. 154g ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

8

súdnictva. Z hľadiska detailnejšieho vymedzenie tejto agendy ide o veci zapisované na krajských súdov do súdnych registrov S, Sa, SaZ, NcS a Scud.

Berúc do úvahy skutočnosť, že obvody správnych súdov nekopírujú obvody krajských súdov, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť vhodnému nastaveniu prechodného ustanovenia v časti týkajúcej sa určenia krajských súdov, z ktorých prechádza výkon súdnictva na ten-ktorý správny súd. Nepostačuje, aby sa mechanicky preniesli veci z krajských súdov na správne súdy bez toho, aby zohľadnila skutočnosť, že obvody správnych súdov a krajských súdov nie sú totožné. Z hľadiska „spárovania“ súdov odovzdávajúcich agendu a správnych súdov, ktoré túto odovzdávanú agendu preberajú sa zohľadňuje nastavenie obvodov správnych súdov; k tomu pozri novelizáciu zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Prechod výkonu súdnictva krajskými súdmi na jednej strane a správnymi súdmi na druhej strane je upravený nasledovne:

Odovzdávajúci krajský súd

Preberajúci správny súd

Krajský súd v Bratislave

Krajský súd v Trnave

Krajský súd v Nitre

Správny súd v Bratislave

Krajský súd v Banskej Bystrici

Krajský súd v Trenčíne

Krajský súd v Žiline

Správny súd v Banskej Bystrici

Krajský súd v Prešove

Krajský súd v Košiciach

Správny súd v Košiciach

(Tabuľka 1: prechod výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi)

Prechod výkonu súdnictva sa bude v týchto prípadoch týkať aj právoplatne skončených vecí. Dôvodom pre takúto právnu úpravu je praktické hľadisko, ale aj fakt, že vzhľadom na zrušenie časti krajských súdov niet súdov, na ktorých by mohli byť archivované „staré“ spisy správneho súdnictva. Preto nástupnícke správne súdy preberú aj právoplatne skončené a uzatvorené súdne spisy z krajských súdov a okresných súdov. A teda tam, kde návrh zákona pojednáva o prechode výkonu súdnictva, treba tým rozumieť aj prechod ukončených súdnych spisov.

Z praktického hľadiska bude platiť, že sudca, ktorému bola určitá vec pridelená ako sudcovi správneho kolégia krajského súdu, bude zákonným sudcov v tejto veci aj na správnom súde. Ak by nastala situácia, že zákonný sudca krajského súdu sa nestane sudcom správneho súdu, tak veci tohto sudcu budú prerozdelené náhodným výberom medzi sudcov správneho súdu. Právna úprava zároveň umožňuje aplikovanie § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda predseda správneho súdu bude môcť využiť možnosť prerozdelenia vecí na správnom súde z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov správneho súdu. Tieto otázky nie je potrebné riešiť osobitnou právnou úpravou v prechodných ustanoveniach pretože sú upravené v rámci inštitútov ako zákonný sudca, či prerozdeľovanie vecí v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že na rozdiel od vládnych návrhov zákonov týkajúcich sa reformy sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov niet v prechodných

9

ustanoveniach právnej normy, ktorá by vylučovala aplikáciu ustanovení zákona o súdoch týkajúcich sa prerozdeľovania vecí z titulu nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Preto platí vyššie uvedený záver, že ustanovenie § 51 ods. 4 zákona o súdoch môže aplikovať predseda správneho súdu od momentu začatia činnosti správnych súdov. Ale opätovne je potrebné zdôrazniť, že prvým krokom je samotný zákonný prechod výkonu súdnictva z krajského súdu na správny súd. Tento prechod sa týka agendy správneho súdnictva obrazne povedané tak ako stojí a leží. To znamená, že ak z krajského súdu sa presúva agenda správneho súdnictva, tak v prípade preloženia sudcu, ktorý túto agendu vybavuje, na správny súd musí platiť, že tento sudca zostáva zákonným sudcom vo veciach, ktoré mu boli pridelené pôvodne na krajskom súde, z ktorého bol preložený. S ohľadom na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republike je neprijateľné, aby zákonodarca odňal za takejto situácie veci pridelené sudcovi na krajskom súde len z dôvodu, že sa presúva na správny súd. Preto platí, že preloženie sudcu je vo svojej podstate preložením sudcu aj s jeho spismi. následne potom, čo nastane tento zákonný následok, môže predseda správneho súdu pristúpiť k procedúre prerozdeľovanie vecí na účely zabezpečenie rovnomernej zaťaženosti sudcov správneho súdu. Prerozdeľovanie vecí však nie je jedinou možnosťou, či nástrojom riadenia súdnictva, pretože predseda súdu smie riešiť nerovnomernú zaťaženosť sudcov aj tým, že vhodne upraví nápad vecí jednotlivým sudcom alebo senátom; napríklad viac zaťaženým sudcom nápad nových vecí zníži a menej zaťaženým sudcom nápad zvýši. Návrh zákona je v tomto ohľade otvorený možnosti využiť všetky nástroje riadenia výkonu súdnictva, ktoré normuje platné právo. Ak predseda správneho súdu pristúpi k prerozdeľovaniu vecí, tak je nutné na tento účel obsiahnuť tento krok v rozvrhu práce. Taktiež je potrebné uviesť, že zákonným spôsobom prerozdelenia vecí je postup, ktorým sudcovi náhodne odnímu súdne spis v určenom počte, ktoré následne spolu s inými takto odňatými spismi prerozdelené medzi ostatných sudcov správneho súdu, najmä aj ak ide o samosudcovskú agendu. Rozhodne nie je vhodným ten postup, ktorým sa plošne odnímu všetkým sudcom všetky ich veci a tieto následne nanovo prideľované náhodným výberom sudcom správneho súdu, pretože zásah do inštitútu zákonného sudcu musí byť vykonaný len v nevyhnutnej miere. Osobitne je potrebné zákonného sudcu rešpektovať v samosudcovskej agende, pretože v rámci nej je málo pravdepodobná zmena v personálnom obsadení súdu. Iná situácia je v prípade senátnej agendy, kde pravdepodobnosť zachovania pôvodného zloženia senátov je nižšia ako v prípade samosudcovskej agendy. Všetky tieto okolnosti pre potrebné brať do úvahy pri vhodnom usporiadaní postup na dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov správnych súdov.

Odseky 4 a 5

V odseku 4 sa navrhuje štandardné ustanovenie zabezpečujúce prechod práv a povinností v personálnych vzťahoch z krajských súdov na správne súdy, ktoré sleduje logiku, podľa ktorej tam, kde prechádza agenda (pôsobnosť), prechádzajú aj zamestnanci krajských súdov. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na sudcov správnych kolégií krajských súdov, pretože v prípade týchto sudcov sa uplatňuje osobitný režim vyplývajúci z nasledujúcich odsekov.

Na základe odseku 4 sa teda zamestnanci krajských súdov zabezpečujúcich agendu správneho súdnictva stanú ex lege zamestnancami zriaďovaných správnych súdov, a to od 1. januára 2023. V tomto prípade nejde o novú, či inak prekvapivú právnu úpravu, pretože rovnakým spôsobom sa vykonal presun zamestnancov najvyššieho súdu zabezpečujúcich agendu správneho súdnictva na najvyšší správny súd,4) resp. obdobným spôsobom je bežne riešený presun kompetencií medzi ministerstvami pri zmenách tzv. kompetenčného zákona.5)

4) K tomu pozri § 101e ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2021 Z. z.

10

Okrem toho návrh zákona v tejto časti rieši aj otázku prechodu správy majetku štátu medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi. Ani v tomto prípade neprináša právna úprava nové, či neštandardné riešenia, pretože je v plnom rozsahu inšpirovaná obdobnou úpravou, ktorá bola použitá v prípade kreovania najvyššieho správneho súdu; k tomu pozri § 101e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom prechodu medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi je správa majetku štátu, ktorý bol k určenému dátumu v správne príslušného krajského súdu, a ktorý slúžil na výkon súdnictva v rozsahu podľa odseku 3, t.j. v rozsahu správneho súdnictva, ktorý prechádza z krajských súdov na správne súdy.

V odseku 5 sa upravuje požiadavka na zdokumentovanie prechodu výkonu súdnictva a prechodu práva a povinností podľa odseku 4. Ustanovuje sa, aby podrobnosti boli zachytené v dohode medzi odovzdávajúcim súdom a nástupníckym súdom.

Odsek 6

Východiskom pri zriaďovaní správnych súdov je ich postupné vybudovanie. Na to, aby tento proces mohol prebehnúť, je potrebné, aby správne súdy mali čo najskôr obsadenú funkciu predsedu súdu, ktorý bude v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a predsedami príslušných krajských súdov zabezpečovať všetky kroky, ktorých vykonanie je potrebné na to, aby správne súdy začali od 1. január 2023 vykonávať činnosť. Na tento účel sa preto navrhuje právna úprava, ktorá zabezpečí čo najrýchlejšie spustenie procesu výberu predsedov správnych súdov. Podstata právnej normy spočíva v príkaze adresovanom ministrovi spravodlivosti vyhlásiť výberové konania na funkcie prvých predsedov správnych súdov tak, aby sa tieto uskutočnili do 31. júla 2022. Keďže proces výberu predsedu súdu nie je z hľadiska času úplne rýchlym procesom, právna úprava umožňuje, aby minister spravodlivosti poveril ktoréhokoľvek sudcu, aby plnil úlohy predsedu správneho súdu, a to do vymenovania predsedu správneho súdu. V tomto prípade ide o obdobu mechanizmu, ktorý pozná § 38 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto poverenie je však nevyhnutne dočasného charakteru, pretože zanikne automaticky zo zákona vymenovaním prvého predsedu správneho súdu (pozri dikciu „...aby do vymenovania nového predsedu správneho súdu...“).

Berúc do úvahy skutočnosť, že v čase uskutočnenia výberového konania na predsedu správneho súdu nebude na tomto súde pôsobiť sudcovská rada, je potrebné vyriešiť otázku zloženia výberovej komisie, na ktorej kreovaní podľa platnej právnej úpravy participovať aj sudcovská rada. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že výberová komisia sa kreuje z databázy kandidátov na členov výberovej komisie v pomere traja nominanti ministra spravodlivosti, jeden nominant súdnej rady a jeden nominant sudcovskej rady. Naplnenie požiadavky na nominovanie člena súdnej rady sudcovskou radou nie je objektívne možné, pretože na súde niet sudcov, ktorý by v pléne kreovali sudcovskú radu, prípade v pléne plnili jej funkciu. Preto sa navrhuje pomer zloženia členov výberovej komisie 3:2, pričom troch členov vymenuje tak ako doteraz minister spravodlivosti a dvoch členov súdna rada. Aj v tomto prípade však ide o jednorazovú právnu úpravu, ktorá sa bude aplikovať len v prípade výberového konania na funkciu predsedu správneho súdu vykonávaného v čase od účinnosti zákona do začatia činnosti správnych súdov. Súdna rada sa v tomto prípade javí ako najvhodnejší subjekt, ktorý by mal nahradiť jeden hlas

5) K tomu pozri § 40a a nasl. zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

11

sudcovskej rady. Jednak preto, že je ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ale aj preto, že súdna rada v súčasnosti vytvorenú databázu kandidátov na členov výberovej komisie aj pre výberové konania na funkciu predsedov súdov, a teda proces výberu člena výberovej komisie bude bezproblémový a dostatočne rýchly, aby mohlo byť výberové konanie uskutočnené v zákonom ustanovenej lehote a aby bolo možné dodržať napríklad lehoty podľa § 37 ods. 10 zákona o súdoch.

Výberové konanie na predsedu správneho súdu sa bude uskutočňovať rovnako ako výberové konanie na ktoréhokoľvek predsedu súdu; k tomu pozri § 37 zákona o súdoch a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 475/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu predsedu súdu.

Z hľadiska účasti vo výberovom konaní, resp. možnosti uchádzať sa o funkciu predsedu správneho súdu sa navrhuje „otvoriť“ toto výberové konanie pre sudcov všetkých súdov. Ide teda o odklon od právnej úpravy § 37 ods. 3 zákona o súdoch, ktorý umožňuje uchádzať sa o funkciu predsedu súdu len sudcom súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že aj výber prvých sudcov správnych súdov je otvorený vo vzťahu k sudcom súdov všetkých stupňov. Otvorenosť oboch týchto procesov vytvára predpoklad širšieho okruhu do úvahy prichádzajúcich záujemcov o uvedené funkcie, čo posilňuje súťaž a výber tých najkvalitnejších kandidátov. Zriaďovanie nových správnych súdov je jedinečnou príležitosťou pre správne súdnictvo a ochranu základných práva a slobôd občanov našej krajiny. Otvorená súťaž zameraná na kvalitu je preto v tomto prípade úplne legitímnym nástrojom pre obsadzovanie voľných miest sudcov správnych súdov a funkcie ich predsedov.

Odsek 7

V odsekoch 7 10 sa upravujú niektoré osobitosti v postupe obsadzovania voľných miest sudcov zriaďovaných správnych súdov. Predkladateľ nepovažuje za vhodné, aby voľné miesta sudcov najvyššieho správneho súdu boli obsadzované automatickým presunom sudcov správnych kolégií krajských súdov, pretože tu nejde o univerzálnu sukcesiu medzi zanikajúcim súdom a nástupníckym súdom, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje nutnosť aktivity Súdnej rady Slovenskej republiky z dôvodu jej ústavnej právomoci rozhodovať o pridelení, či preložení sudcu. Uvedené predstavuje základné východisko pre procedúru obsadzovania voľných miest sudcov na zriaďovaných súdoch. Aj v tomto prípade je inšpiračným zdrojom právna úprava, ktorá sa uplatnila pri obsadzovaní prvých voľných miest sudcov najvyššieho správneho súdu.

Z koncepčného hľadiska je právna úprava v odsekoch 7 10 špecifickou v tom, že ide o právnu úpravu, ktorá sa bude aplikovať len v rámci prechodného obdobia od momentu vzniku správnych súdov do momentu začatia ich činnosti. Po tom, čo správne súdy začnú činnosť, t.j. od 1. januára 2023, sa bude pri obsadzovaní voľných miest sudcov správnych súdov aplikovať štandardná právna úprava založená na výberových konaniach a v obmedzenom rozsahu na prekladaní sudcov z jedného správneho súdu na iný správny súd bez výberového konania.

Obsadzovanie voľný miest sudcov správneho súdu sa v zmysle navrhovaných prechodných ustanovení bude realizovať buď na základe preloženia sudcu alebo na základe pridelenia sudcu.

12

Režim preloženia sudcov sa bude uplatňovať v prípade sudcov, ktorí ku dňu účinnosti zákona vykonávajú funkciu sudcu na niektorom z existujúcich súdov, resp. ktorí sa v čase od vzniku správnych súdov do začatia ich činnosti stanú sudcami, pričom sa budú okrem všeobecnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na prekladanie sudcov aplikovať aj osobitné postupy vyplývajúce z navrhovaných odsekov 7 10. Dôležitým momentom je v tomto prípade aplikovanie pravidiel zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá sa vzťahujú sa na obsadzovanie voľných miesto sudcov preložením.

Režim pridelenia je určený pre osoby, ktoré stoja mimo systému súdnictva. Je dôležité, aby voľné miesta sudcov správneho súdu neboli obsadzované výhradne sudcami, ktorí už pôsobia v systéme. Rôznorodý charakter agendy správneho súdnictva je dôvodom preto, aby bol vytvorený priestor na to, aby sudcami správnych súdov mohli stať aj odborníci stojaci mimo systému súdnictva, ak spĺňajú predpoklady pre vymenovanie do funkcie sudcu. Podobný režim sa uplatnil aj v prípade obsadzovania voľných miest sudcov najvyššieho správneho súdu. Tomuto zámeru je dlhšiu dobu prispôsobená aj úprava predpokladov pre vymenovanie do funkcie sudcu; k tomu pozri § 5 ods. 3 druhá a tretia veta a § 11 ods. 3 a § 14 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prvým krokom pre spustenie procedúry obsadzovania voľných miest sudcov na akomkoľvek súde bez ohľadu na to, či sa miesto obsadzuje preložením alebo pridelením je určenie voľného miesta sudcu. Na to, aby bolo možné určovať voľné miesta sudcov, je potrebné, aby boli na dotknutom súde určené celkové počty sudcov tohto súdu. Celkové počty sudcov a voľné miesta sudcov na všeobecných súdoch s výnimkou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu určuje minister spravodlivosti po prerokovaní s predsedami dotknutých súdov a so súdnou radou, čo vyplýva z § 71 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa, zaviesť povinnosť ministra spravodlivosti, aby prvé voľné miesta sudcov určil v zákonom ustanovenej lehote, pričom procedúra ich určovania bude zahŕňať ich prerokovanie v súdnej rade, čo zabezpečí súčasný štandard participácie súdnej moci na určovaní celkových počtov sudcov a voľných miest sudcov na súdoch. Aby bol proces obsadzovania voľných miest sudcov správnych súdov úspešný a tieto mohli začať vykonávať svoju pôsobnosť odo dňa určeného zákonom, je potrebné, aby celkové počty sudcov a voľné miesta sudcov boli určené čo najskôr. Tomu zodpovedá lehota do 30. júna 2022 určovaná pre ministra spravodlivosti v odseku 6.

Špecifickou je požiadavka na určenie voľných miest sudcov správnych súdov v členení na tie, ktoré sa môžu obsadiť preložením a na tie, ktoré sa môžu obsadiť len výberovým konaním. Platná právna úprava predpokladá obsadzovanie voľných miest sudcov na základe výberového konania. Toto pravidlo jednu výnimku, a to obsadenie voľného miesta sudcu preložením sudcu z iného súdu toho istého stupňa. Tento koncept sa navrhuje uplatniť aj v prípade obsadzovania prvých voľných miest sudcov správnych súdov, a to v prípade sudcov všetkých súdov. Preto sa navrhuje, aby minister spravodlivosti pri určovaní voľných miest sudcov správnych súdov zároveň určil tie voľné miesta, ktoré sa môžu obsadiť preložením a tie, ktoré sa môžu obsadiť len výberovým konaním. Docieli sa tak stav, kedy sa prístup na správne súdy cez výberové konanie otvorí aj sudcom z okresných súdov, z iných ako správnych kolégií krajských súdov, ale aj osobám z mimojustičného prostredia. Zároveň sa však vytvára priestor pre kontinuitu, pretože po splnení zákonných predpokladov môže byť na správny súd predložený sudca správneho kolégia krajského súdu.

13

Odsek 8

Navrhované ustanovenie „otvára“ možnosť uchádzať sa v prechodnom období o funkciu sudcu na správnom súde formou preloženia bez výberového konania pre sudcu ktoréhokoľvek súdu na Slovensku, t.j. nie len pre sudcov krajských súdov, ktoré v súčasnosti vybavujú agendu správneho súdnictva, ale aj pre sudcov iných súdov, či rovnakého, vyššieho alebo nižšieho stupňa. Predkladateľ za to, že takáto právna úprava vytvára lepšie predpoklady pre riadne obsadenie voľných miest sudcov správnych súdov. Vychádza sa z obdobného riešenia, ktoré sa uplatňovalo pri výbere sudcov najvyššieho správneho súdu, kde ich prvotný výber bol taktiež otvorený obdobným spôsobom. Funkčný filter v podobe vypočutia pred Súdnou radou Slovenskej republiky je dostatočnou zárukou pre kvalitné obsadenie prvých voľných miest sudcov správnych súdov. Vychádza sa pritom aj zo skúseností z výberových konaní na funkciu sudcov správnych kolégií, kde v minulosti nebol prejavený veľký záujem o tieto pozície.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že aj výber prvých sudcov správnych súdov je otvorený vo vzťahu k sudcom súdov všetkých stupňov. Otvorenosť oboch týchto procesov vytvára predpoklad širšieho okruhu do úvahy prichádzajúcich záujemcov o uvedené funkcie, čo je posilňuje súťaž a výber tých najkvalitnejších kandidátov. Zriaďovanie nových správnych súdov je jedinečnou príležitosťou pre správne súdnictvo a ochranu základných práva a slobôd občanov našej krajiny. Otvorená súťaž zameraná na kvalitu je preto v tomto prípade úplne legitímnym nástrojom.

Takto navrhovaná právna úprava rovnako ako v prípade najvyššieho správneho súdu dočasný charakter, pretože môže byť aplikovaná len do momentu začatia činnosti správnych súdov. Po tomto momente sa bude aplikovať štandardný režim predpokladajúci výberové konanie, ak sa o funkciu sudcu na správnom súde bude uchádzať sudca okresného súdu.

V tejto súvislosti je dôležité upriamiť pozornosť na to, že v čl. IV a IX sa navrhujú dôležité zmeny, ktoré budú mať vplyv aj na obsadzovanie voľných miest sudcov správnych súdov.

Vo všetkých prípadoch preloženia sudcu na iný súd bude platiť, že preloženiu bude predchádzať overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti; k tomu pozri zmenu § 27hc ods. 2 v čl. IX. Okrem toho sa v dôsledku zmeny § 14 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich bude vyžadovať aj vypočutie sudcu pred súdnou radou, ktoré bude predchádzať samotnému preloženiu; k tomu pozri zmeny navrhované v čl. IV a ich odôvodnenie. Overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa bude spravovať právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Overovanie predpokladom sudcovskej spôsobilosti sa bude uplatňovať aj v prípade pridelenia sudcu na správny súd. Táto skutočnosť vyplýva z § 27hf zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto nie je potrebné túto skutočnosť osobitne upravovať.

Odsek 9

14

Obsadzovanie voľných miest sudcov zriaďovaných správnych súdov sa bude iniciačnej fáze ich kreovania realizovať aj na základe výberového konania, čo predpokladá znenie odseku 7 písm. c).

Výberové konanie sa uskutoční v štandardnom režime podľa § 28 29 zákona o sudcoch a prísediacich. Jedinou odchýlkou v tomto prípade je zloženie výberovej komisie. Za štandardných okolností by dvaja členovia boli vymenovaní z databázy kreovanej ministrom spravodlivosti, jeden z databázy kreovanej súdnou radou a po jednom členovi by ustanovili sudcovská rada príslušného súdu a príslušné kolégium. Pretože v čase realizácie výberového konania na prvé voľné miesta sudcov správnych súdov nebudú ešte existovať sudcovské rady správnych súdov a ani ich kolégia (príp. pléna, ktoré suplujú kolégiá), navrhuje sa namiesto režimu 2:1:1:1 režim 2:3, pričom traja členovia výberovej komisie sa budú ustanovovať z nominantov súdnej rady, čím sa rešpektuje princíp majoritného zastúpenia nominantov súdnej moci vo výberovej komisii.

Výberové konanie na voľné miesto sudcu súdu vyššieho stupňa vyhlasuje predseda tohto súdu, resp. sudca, ktorý zastupuje predsedu súdu (t.j. podpredseda súdu, prípade poverený sudca). A teda vyhlásenie výberového konania a jeho organizačno-technické zabezpečenie je plne v pôsobnosti predsedu správneho súdu.

Odsek 10

Aby nevznikli akékoľvek pochybnosti, ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého je preloženie na voľné miesta sudcov na správnych súdoch alebo vymenovanie do funkcie sudcu správneho súdu, ak ide o kandidáta z mimojustičného prostredia, účinné najskôr od 1. januára 2023. To znamená, že ak napríklad sudca okresného súdu uspeje pred 1. januárom 2023 vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu na správnom súde, jeho preloženie na správny súd, aj keď bude vykonané súdnou radou pred 1. januárom 2023, bude účinné od 1. januára 2023. Tento sudca bude do 31. decembra 2022 vykonávať svoju funkciu na doterajšom súde a až od 1. januára 2023 sa statne sudcom správneho súdu.

Navrhovaná právna úprava skôr „poriadkový“ charakter a jej cieľom je zabezpečiť jednotný postup pri prekladaní a prideľovaní sudcov na správne súdy pred začatím ich činnosti tak, aby táto procedúra bola nespochybniteľná.

Odsek 12

V odseku 11 sa zavádza nárok zamestnancov krajských súdov, ktorí dotknutými reformou súdnej mapy, na úhradu zvýšených výdavkov spojených s ich prechodom na správne súdy. Cieľom tejto právnej úpravy je aspoň čiastočne kompenzovať výdavky spojené v zmene ich miesta výkonu funkcie, či práce. Pôjde najmä o zvýšené cestovné výdavky.

Náhrada bude patriť dotknutým osobám len po obmedzený čas, a to po dobu jedného roka od ich prechodu na správne súdy. Preto sa právna úprava sústreďuje do prechodných ustanovení, čo zvýrazňuje dočasný charakter tejto úpravy.

Odsek 11 upravuje aj splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti ustanoviť podmienky nároku a výšku náhrady vo vykonávacom predpise. Návrh vykonávajúceho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania.

15

K čl. II

(Správny súdny poriadok)

K bodu 1 (§ 3 ods. 3)

Navrhované doplnenie § 3 zavádza výkladové pravidlo pre používanie pojmu „správny súd“ v rámci Správneho súdneho poriadku. Správnym súdom sa na účely Správneho súdneho poriadku budú rozumieť súdy správneho súdnictva. Súdy správneho súdnictva bude upravovať § 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý za súdy správneho súdnictva označuje (prvoinštančné) správne súdy a najvyšší správny súd. A teda, ak Správny súdny poriadok používa pojem „správny súd“ rozumejú sa tým tri správne súdy a najvyšší správny súd, ak z povahy veci nevyplýva, že sa tým rozumie len niektorý z týchto súdov. Z povahy veci vyplýva iné najmä pri osobitných typoch konaní, kde pojem správny súd treba vnímať cez prizmu príslušnosti na konanie. Ak ide o osobitné konania, na ktoré je príslušný najvyšší správny súd, tak pod pojmom správny súd treba chápať z povahy veci najvyšší správny súd. Ak ide o konania, na ktoré je príslušný správny súd (t.j. prvostupňový správny súd), tak pod pojmom správny súd treba rozumieť niektorý z týchto súdov. Ak ide o všeobecné ustanovenia dopadajúce na všetky správne súdy, tak pod pojmom správny súd treba rozumieť všetky súdy správneho súdnictva.

K bodu 2 (§ 8 ods. 1)

Z dôvodu právnej istoty a jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje priamo v Správnom súdnom poriadku vytvoriť priamu väzbu na pôsobnosť tzv. kompetenčného senátu podľa § 11 Civilného sporového poriadku aj vo vzťahu k riešeniu sporov o tom, či vec patrí alebo nepatrí do správneho súdnictva. Právnou úpravou sa tak zároveň potvrdzuje výklad, v zmysle ktorého spory ak nejde o spory medzi najvyššími súdnymi inštanciami o tom, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát.

Jedinú výnimku pri rozhodovaní kompetenčných sporov medzi súdmi, ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti kompetenčného senátu, spory o príslušnosť medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, ktoré podľa čl. 126 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

K bodu 3 (§ 9 ods. 2 a § 15)

V rámci rekodifikácie civilného procesu sa z dôvodu procesnej ekonómie zaviedla zásada, podľa ktorej, ak vecnú a miestnu príslušnosť nemožno v správnom súdnictve učiť podľa kritérií v § 10 13, je na konanie a rozhodovanie daná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Tento koncept zostáva zachovaný, avšak v § 9 ods. 2 sa Krajský súd v Bratislave nahrádza jeho právnym nástupcom, ktorým je Správny súd v Bratislave. Obdobná zmena sa vykonáva aj v § 15, kde sa Krajský súd v Bratislave nahrádza nástupníckym Správnym súdom v Bratislave.

Pretože zmeny § 9 ods. 2 a § 15 z hľadiska legislatívno-technického spracovania rovnakej povahy, sústreďujú sa do jedného novelizačné bodu z dôvodu legislatívnej ekonómie.

K bodu 4 (§ 10)

16

Podľa platného znenia § 10 správnymi súdmi prvej inštancie krajské súdy, pričom v určených prípadoch je prvostupňovým súdom najvyšší správny súd.

Zriadenie správnych súdov mení nazeranie na § 10, pričom v tomto ustanovení je potrebné zohľadniť existenciu prvostupňových správnych súdov. Tomuto účelu je podriadená aj zmena § 10. Postavenie zriaďovaných správnych súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva upravuje § 7a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto pohľadu sa javí ako účelné, aby § 10 Správneho súdneho poriadku odkazoval na právnu úpravu v zákone o súdoch, namiesto toho, aby duplicitne upravoval skutočnosti vyplývajúce z organizačného zákona.

K bodu 5 (§ 16)

Platné znenie § 16 ustanovuje kauzálnu príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva s obvodom pre celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nástupníckym súdom Krajského súdu v Banskej Bystrici pre oblasť správneho súdnictva je Správny súd v Banskej Bystrici, vykonáva sa tomu zodpovedajú novelizácia § 16.

K bodu 6 (§ 17)

Podľa doterajšej právnej úpravy bola agenda vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sústredená na dva kauzálne príslušné krajské súdy, a to Krajský súd Bratislave a Krajský súd v Košiciach. Uvedené riešenie dvoch kauzálne príslušných súdov sa navrhuje zachovať aj v po zriadení správnych súdov. Na tento účel sa navrhuje, aby kauzálne príslušnými súdmi boli správne súdy, ktoré právnymi nástupcami doterajších kauzálne príslušnými krajskými súdmi, a teda táto agenda bude sústredená na Správnom súde v Bratislave a na Správnom súde v Košiciach. Docieli sa tak stav, že v tejto agende budú naďalej príslušní sudcovia, ktorí majú skúsenosť s touto agendu.

Z hľadiska obvodov týchto dvoch kauzálne príslušných súdov sa osobitne upravujú ich obvody tak, že tieto sa odvíjajú od obvodov územných a správnych jednotiek, ktorými krajov zriadené podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dôvodom pre tento prístup je snaha o zachovanie pôvodných obvodov súdov rozhodujúcich o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. Ak by sa zvoli prístup, že vymedzenie obvodov súdov kauzálne príslušných podľa § 17 by sa odvíjalo od obvodov správnych súdov, tak fakticky zmenia doterajšie obvody súdov kauzálne príslušných podľa doterajšieho znenia § 17. Z dôvodu zamedzenia vzniku tohto právneho a faktického stavu, ktorý nie je žiaduci ani z pohľadu účastníkov konania v týchto veciach, navrhuje sa osobitný prístup pri vymedzení obvodov kauzálne príslušných správnych súdov.

K bodu 7 (§ 19)

Otázka úpravy správnych súdov bude do budúcna riešená v § 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

17

predpisov. Preto sa navrhuje vypustiť duplicitná právna úprava nateraz obsiahnutá v § 19 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

K bodu 8 (§ 23 ods. 1)

Vzhľadom na dichotomické usporiadanie sústavy súdov nemá opodstatnenie normovanie skutočnosti, že v správnom súdnictve konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia. Takáto úprava mala svoje opodstatnenie v situácii, keď správne súdnictvo vykonávali krajské súdy, resp. sudcovia krajských súdov zaradení popri iných aj do správnych kolégií. Preto sa navrhuje vypustenie zmienky o správnom kolégiu v § 23 ods. 1. Na uvedenej zmene nič nemení ani možnosť zriaďovania kolégií na správnych súdoch. Aj keď budú na správnych súdoch zriadené správne kolégií, nie je nutní v § 23 ods. 1 umelo udržiavať „pri živote“ pojem správne kolégium.

K bodu 9 (§ 85 ods. 2)

V § 85 ods. 2 sa vypúšťa zmienka o správnom kolégiu vo väzbe na správne súdy, pretože táto úprava nemá svoje opodstatnenie potom, čo agenda správneho súdnictva z krajských súdov prejde na správne súdy.

K bodu 10 (§ 117 ods. 3)

Navrhované zmena § 117 ods. 3 sleduje zámer, ktorým je posilnenie možnosti uskutočnenia pojednávania pred správnym súdom on-line formou. Na tento účel sa preto mení doterajší koncept tak, že na vykonanie hlavného pojednávania on-line formou nebude potrebný súhlas účastníkov konania, ale namiesto toho sa konštituuje oprávnenie správneho súdu umožniť on-line účasť na pojednávaní zo strany účastníka konania. Podmienkou uplatnenia tohto postupu je, že fyzická prítomnosť účastníka konania na pojednávaní nie je z hľadiska spravodlivého procesu potrebná. Posúdenie tejto otázky je plne v dispozícii predsedu súdu, resp. samosudcu. Z koncepčného hľadiska nejde o úplne nový právnych inštitút, pretože už platné znenie § 28 ods. 8 Trestného poriadku upravuje obdobný režim vo väzbe na prítomnosť tlmočníka pri konkrétnom úkone.

Z hľadiska praktického uplatňovania tohto ustanovenia prichádza do úvahy buď možnosť, že účastník konania sa pripojí k on-line pojednávaniu z miesta, ktoré si vyberie, prípadne, čo je zrejme v praxi očakávaný scenár, z kancelárie svojho právneho zástupcu (advokáta). V prípade účastníka konania, ktorý nemá technické možnosti na on-line účasť na pojednávaní sa normuje pravidlo, že miestom, kde sa môže pripojiť k on-line pojednávaniu môže byť aj na to určený priestor na súde, ktorý mu je najbližšie (tzv. videokonferenčná miestnosť).

K bodu 11 (§ 438 ods. 1)

Vzhľadom na to, že prípustnosť kasačnej sťažnosti sa primárne odvíja od rozhodnutí krajských súdov ako súdov správneho súdnictva, je potrebné, aby platné znenie § 438 ods. 1 zohľadnilo tú skutočnosť, že krajské súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Na tento účel sa pri vymedzení prípustnosti kasačnej sťažnosti normuje pravidlo, podľa ktorého bude kasačná sťažnosť prípustná proti rozhodnutia prvostupňových správnych súdov, t.j. súdov ustanovených v § 10 Správneho súdneho poriadku.

18

K bodu 12 (§ 493b)

Navrhuje sa doplniť výslovné výkladové pravidlo, podľa ktorého vo veciach, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku, a ktoré nebudú ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona právoplatne skončené, budú konať a rozhodovať správne súdy, resp. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predíde sa tak sporom o tom, ako aplikovať pôvodné prechodné ustanovenie § 492 po štrukturálnych zmenách v súdnej sústave spočívajúcich vo vytvorení osobitnej časti súdnej sústavy, ktorou súdy správneho súdnictva.

K bodu 13

Rešpektujúc skutočnosť, že krajské súdy nebudú vykonávať pôsobnosť v správnom súdnictve, navrhuje sa globálna zmena pojmu „krajský súd“ na pojem „správny súd“. Navrhovanú zmenu je potrebné vnímať aj v kontexte výkladového pravidla zavádzaného v § 3 ods. 3.

Z dôvodu zaužívanej legislatívnej praxe sa navrhuje uvedenú globálnu zmenu nevzťahovať na tie novelizačné body návrhu zákona, ktoré jej podstatu (t.j. nahradenie pojmu krajský súd pojmom správny súd) riešia samé o sebe.

K čl. III

(zákon č. 308/2000 Z. z.)

V tomto prípade o zmenu vyvolanú zmenou sústavy súdov správneho súdnictva. Doterajšie znenie novelizovaného zákona operuje pri referencii na správne súdnictvo s pojmom „krajský súd“. Táto terminológia sa stáva neaktuálnou, pretože krajské súdy nebudú do budúcna vykonávať správne súdnictvo. Túto pôsobnosť preberajú zriaďované prvostupňové správne súdy, preto je potrebné vykonať navrhovanú aktualizáciu dotknutého ustanovenia.

Špecifikom niektorých osobitných zákonov upravujúcich konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb je to, že normujú právo na súdnu ochranu tým, že výslovne ustanovia, že určité rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom. Tu treba poznamenať, že výslovná pozitívna úprava súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je s ohľadom na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na znenie Správneho súdneho poriadku nadbytočná. Právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve je dané aj bez takýchto osobitných úprav. Nie je však cieľom predkladaného návrhu zákona „čistiť“ právny poriadok v naznačenom smere. Čo je však namieste je to, aby osobitné predpisy, ak nevyhnutne musia zakladať existujúce právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve, neriešili otázky príslušnosti súdov tým, že pomenúvajú konkrétnu súdnu inštanciu (napríklad slovami krajský súd, okresný súd a pod.). Otázka príslušnosti súdov je a má byť predmetom úpravy zákonov regulujúcich konanie pred súdmi a ich organizáciu. Z tohto dôvodu je namieste, aby osobitné predpisy pri deklarovaní možnosti súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy odkazovali na prieskum súdu bez konkretizovania tohto súdu, prípadne, aby hovorili o správnom súde. Tomuto účelu je podriadená zmena niektorých osobitných zákonov v rámci predkladaného návrhu zákona.

K čl. IV

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

19

K bodu 1 (§ 11 ods. 1)

Navrhované doplnenie právnej úpravy súvisí o zriadením správnych súdov. Doplnením správnych súdov do § 11 ods. 1 sa ukotví pravidlo, podľa ktorého voľné miesta sudcov správnych súdov sa v prípade ich obsadenia pridelením budú obsadzovať na základe výberového konania. Pridelením sudcu treba rozumieť prvotné pridelenie nasledujúce po vymenovaní do funkcie sudcu. Odlišný postup sa bude uplatňovať v prípade obsadzovania voľných miest sudcov na správnych súdov v prípade preloženia; k tomu pozri nové znenie § 14 ods. 2 v spojitosti s novým znením § 28 ods. 1.

K bodu 2 (§ 11 ods. 3)

Nové znenie § 11 ods. 3 zohľadňuje zriadenie správnych súdov, pričom však nedochádza k vecnej zmene právnej úpravy, ktorí v súčasnosti v prípade pridelenia na krajský súd do správneho kolégia vyžaduje právnickú prax v trvaní 7 rokov a v prípade pridelenia na krajské súdy do iných kolégií ako do správneho kolégia a na Špecializovaný trestných súd sa vyžaduje právnickú prax 10 rokov. Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva len v tom, že správne kolégiá krajských súdov sa nahrádzajú správnymi súdmi ako takými. Tu treba zdôrazniť, že predkladateľ v plnej miere rešpektuje zámery zákonodarcu obsiahnuté v zákone č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedenou novelou zákona sa zaviedla právna úprava odlišného trvania právnickej praxe potrebnej pre pridelenie na súd do správneho kolégia, a to z s cieľom „zlepšenia možností pre správne kolégiá obsadzovať voľné miesta sudcov z radov odborníkov pôsobiacich mimo justičného prostredia, ale aj napríklad z radov asistentov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava je cielená výlučne na správne kolégiá krajských súdov a nebude sa uplatňovať v prípade voľných miest iných kolégií krajských súdov.“ Na tejto skutočnosti sa ani s odstupom času nič nezmenilo, preto je potrebné trvať na zachovaní tejto právnej úpravy aj v prípade prideľovania sudcov na zriaďované správne súdy.

K bodu 3 (§ 14 ods. 1)

Podľa platnej právnej úpravy sa obsadzovanie voľných miest sudcov na súde toho istého stupňa, ktorými okresné súd a krajské súdy, realizuje dvojako. Buď na základe výberového konania alebo bez výberového konania, ak ide o preloženie sudcu zo súdu toho istého stupňa. Dôvodom takejto právnej úpravy je to, že sudca, ktorý chce pôsobiť na inom súde toho istého stupňa, nemusí absolvovať nové výberové konanie, pretože výberovým procesom, ktorý sa vyžaduje na ten-ktorý stupeň súdu, raz prešiel. Takže niet dôvodu na to, aby absolvoval nové výberové konanie. Obsadzovanie voľných miest sudcov preložením bez výberového konania má svoje pravidlá. V prvom rade je táto možnosť normovaná v § 28 ods. 1 prvej vete. Ďalej zákon v § 28 ods. 1 druhej vete predpokladá vytváranie evidencie žiadostí o preloženie na súd toho istého stupňa, ktorú vedie súdna rada. Osobitnú povahu a význam pravidlo v § 28a ods. 1 platného znenia zákona, podľa ktorého predseda súdu vyššieho stupňa musí vyhlásiť výberové konanie na voľné miesto sudcu do 60 dní od určenia voľného miesta pre tento súd (pozn. voľné miesta na súdy určuje minister spravodlivosti v súčinnosti so súdnou radou), lebo v opačnom prípade, t.j. ak nedôjde k vyhláseniu výberového konania, tak zaniká určenie voľného miesta pre tento súd. Podľa § 14 ods. 1 relevantnými len také žiadosti o preloženie na súd toho istého stupňa, ktoré boli podané pred určením voľného miesta sudcu.

20

Cieľom zmeny § 14 ods. 1 a s tým súvisiacej zmeny § 28a ods. 1 je dosiahnuť taký stav, aby obsadzovanie voľných miest na súde vyššieho stupňa preložením sudcu zo súdu toho istého stupňa, bolo plynulejšie a aby sa zvýraznila úloha predsedu súdu, na ktorom sa obsadzuje voľné miesto. Na tento účel sa v § 14 ods. 1 dopĺňa podmienka pre obsadenie voľného miesta sudcu preložením bez výberového konania, ktorou je návrh predsedu súdu na obsadenie voľného miesta sudcu týmto spôsobom. V praxi to bude znamenať, že obsadenie voľného miesta sudcu preložením na súd vyššieho stupňa bez výberového konania sa bude môcť vykonať len, ak to navrhne predseda príslušného súdu. Predseda súdu naďalej 60 dní na vyhlásenie výberového konania. V tejto lehote buď vyhlási výberové konanie alebo rovnako v tejto navrhne súdnej rade obsadenie voľného miesta sudcu preložením sudcu zo súdu toho istého stupňa. Ak predseda súdu neurobí v lehote podľa § 28a ods. 1 ani jeden z uvedených úkonov, určenie voľného miesta sudcu zaniká.

K bodu 4 (§ 14 ods. 2)

Podľa platného znenia § 14 ods. 2 sa vyžaduje v prípade preloženia sudcu do správneho kolégia krajského súdu vykonávanie právnickej praxe v trvaní aspoň sedem rokov. V prípade preloženia na krajské súdy do iných kolégií ako do správneho kolégia a na Špecializovaný trestných súd sa vyžaduje právnická prax 10 rokov. Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva len v tom, že správne kolégiá krajských súdov sa nahrádzajú správnymi súdmi ako takými. Podstata doterajšej úpravy zostáva inak nedotknutá. K tomu pozri tiež odôvodnenie k bodu 2.

K bodu 5 (§ 14 ods. 4)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je výslovné ukotvenie prekladania sudcu na súd nižšieho stupňa na jeho žiadosť. Táto možnosť v súčasnosti vyplýva z § 14 ods. 1 len nepriamo. Z dôvodu právnej istoty, ako aj legality postupu pri prekladaní sudcu na súd nižšieho stupňa inak ako na základe disciplinárneho rozhodnutia, je preto dôležité túto skutočnosť výslovne vyjadriť v právnej norme. S navrhovanou zmenou súvisí aj zmena § 28 ods. 1, podľa ktorej pri prekladaní sudcu na súd nižšieho stupňa sa nevyžaduje úspešné absolvovanie výberového konania, pretože v prípade sudcov sa výberové konanie vyžaduje len pri postup na súd vyššieho stupňa.

Z hľadiska aplikácie § 14 ods. 4 druhá veta je dôležité, že aj v tomto prípade sa budú aplikovať pravidlá prekladaní sudcov vyjadrené v odseku 1, a teda najmä v časti týkajúce sa požiadavky na existenciu voľného miesta sudcu na súde, na ktorý byť sudca preložený, či vyjadrenia predsedu súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.

K bodu 6 (§ 14 ods. 6)

Pôvodným zámerom predkladateľa pri obsadzovaní prvých voľných miest sudcov správnych súdov preložením bez výberového konania bolo, aby sudca, o ktorého predloženie ide, predstúpil pred súdnu radu, ktorá by vykonala pohovor s týmto sudcom. Na základe výsledkov pripomienkového konania predkladateľa akceptoval pripomienky, ktoré poukazovali na neurčitosť pôvodne navrhovanej právnej úpravy spočívajúcu v tom, že prax súdnej rady už v súčasnosti zabezpečuje to, že sudca pre preložený potom, čo predstúpi pred súdnu radu, ktorá ho vypočuje. A teda súdna rada v súčasnosti aplikuje štandard, ktorý predkladateľ pôvodne navrhoval v rámci ustanovení upravujúcich obsadzovanie prvých voľných miest sudcov vznikajúcich správnych súdov. Berúc do úvahy túto skutočnosť, ako aj fakt, že ide o dôležité

21

pravidlo, navrhuje sa jeho povýšenie na úroveň právnej normy, ktorá sa bude aplikovať vo všeobecnosti v prípade akéhokoľvek preloženia sudcu (§ 14 ods. 5).

Na tento účel sa preto zavádza pravidlo, kde vyžaduje to, aby sudca, ktorý byť preložený bol vypočutý v súdnej rade. Predkladateľ nepovažuje za potrebné normovať detailne túto procedúru v návrhu zákona pretože súdna rada ju môže dotvoriť v rámci svojho rokovacieho poriadku. Je však dôležité ustanoviť základné rámce tohto vypočutia z hľadiska jeho zamerania. Preto sa v právnej norme uvádza, aby toto vypočutie zohľadňovalo stupeň súdu, na ktorý sa sudca prekladá, pretože je rozdiel, či ide o preloženie na z okresného súdu na iný okresný súd, alebo či ide o preloženie z krajského súdu na najvyšší súd a pod. Túto okolnosť preto musí súdna rada brať do úvahy. A v prípade preloženia na súd vyššieho stupňa (t.j. na akýkoľvek iný súd ako okresný súd) sa musí v prípade vypočutia brať aj budúca špecializácia sudcu. v súčasnosti platí, že výberové konanie na funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa je zameraná na konkrétnu špecializáciu sudcu, pretože výberové konanie sa vyhlasuje na voľné miesto sudcu v konkrétnom kolégiu súdu. To je dôvod, ktorý vedie k záveru opodstatnenosti pravidla, že vypočutie sa zameriava na špecializáciu sudcu na súde, na ktorý byť preložený. Nie je dôvod, aby vypočutie v súdnej rade u sudcu, ktorý byť preložený na krajský súd do trestnoprávneho kolégia sa zameriavalo na iné hlavné agendy ako je trestnoprávna agenda.

K bodu 7 (§ 27b ods. 2)

Platné znenie § 27b upravuje subjekty vykonávajúce hodnotenie sudcov. S výnimkou sudcov najvyšších súdov sa uplatňuje pravidlo, podľa ktorého hodnotenie sudcov vykonávajú profesionalizované hodnotiace komisie, ktoré zriaďuje Súdna rada Slovenskej republiky. Rovnaký model hodnotenia práce sudcov sa navrhuje aj v prípade sudcov vznikajúcich správnych súdov, ktorý budú hodnotení rovnakými hodnotiacimi komisiami ako ich kolegovia z ostatných súdov. Predkladateľ nevzhliadol dôvod na to, aby sa pre správne súdy vytvárali osobitne hodnotiace komisie, a to aj s ohľadom, že sudcov správnych kolégií terajších krajských súdov hodnotia tie isté hodnotiace komisie.

K bodu 7 (§ 28 ods. 1)

Vzhľadom na to, že zriadením správnych súdov budú popri sebe existovať dve súdne inštancie rovnakého stupňa, je potrebné sa vysporiadať s pravidlami obsadzovania voľných miest na týchto súdoch. Platné znenie zákona vyžaduje, aby sa každé voľné miesto sudcu obsadzovalo výberovým konaním. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, a to v prípade obsadzovania voľných miest preložením na súd tohto istého stupňa a v prípade obsadzovania voľného miesta na okresnom súde hosťujúcim sudcom. Prvá z uvedených výnimiek sa v sústave súdov pozostávajúcej z najvyššieho súdu, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a okresných súdov mohla uplatniť len v prípade preloženia sudcu krajského súdu na iný krajský súd a sudcu okresného súdu na iný okresný súd, pretože len v týchto prípadoch išlo o preloženie na súd toho istého stupňa, pri ktorých zákon pripúšťa preloženie bez výberového konania. Situácia sa však mení v prípade, ak pôjde o krajské súdy a správne súdy. Na základe výsledkov rozporových konaní sa predkladateľ v tomto prípade priklonil k väčšej miere priepustnosti medzi krajským súdmi a správnymi súdmi, pričom sa navrhuje umožniť preloženie sudcu zo správneho súdu na krajský súd, resp. z krajského súdu na správny súd bez výberového konania.

Opätovne však treba zdôrazniť, že predkladaným návrhom zákona sa zavádza všeobecná úprava, ktorá predpokladá vypočutie pred súdnou radou, ak ide o sudcu, ktorý

22

byť pridelený na súd alebo preložený na súd toho istého alebo vyššieho stupňa. Ďalej overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa uskutoční pri akomkoľvek preložení sudcu (samozrejme s výnimkou preloženia na súd nižšieho stupňa z titulu disciplinárneho rozhodnutia). Obsadenie voľného miesta sudcu na súde preložením bez výberového konania bude podmienené prejavom vôle predsedu príslušného súdu adresovaného súdnej rade, že chce uplatniť tento postup, resp. že nevyhlási výberové konanie. Táto právna úprava vzhľadom na jej všeobecný charakter bude dopadať aj na obsadzovanie prvých voľných miest sudcov správnych súdov vrátane ich prvotného obsadzovanie v režime navrhovanom v čl. I (§ 3).

Okrem toho sa v navrhovanej právnej úprave výslovne konštituuje výnimka z povinnosti obsadiť voľné miesto sudcu na základe výsledkov výberového konania v prípade preloženia sudcu na súd nižšieho stupňa. Niet dôvodu, aby sa v týchto prípadoch podroboval sudca, ktorý sa prekladá zo súdu vyššieho stupňa na súd nižšieho stupňa výberovému konaniu.

V súvislosti so zriadením správnych súdov bude potrebné vykonať novelizáciu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 160/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov. Návrh novelizácie citovanej vyhlášky je súčasťou predkladaného návrhu zákona a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu potom, čo bude schválený návrh zákona.

K bodu 9 (§ 28 ods. 3)

Aj v prípade obsadzovania voľných miest sudcov správneho súdu bude platiť právna úprava, podľa ktorej sa výberovým konaním obsadzuje vopred určený počet voľných miest sudcov. A teda v prípade výberového konania na správnom súde sa nebude používať inštitút hromadného výberového konania. Rovnaký koncept platí aj pre krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a najvyššie súdy. Hromadné výberové konanie je naďalej spojené výlučne s obsadzovaním voľných miest sudcov na okresných súdoch.

K bodu 10 (§ 28a ods. 1)

Pozri odôvodnenie k bodu 4.

K bodu 11 (§ 28b ods. 2)

Vzhľadom na to, že v prípade výberových konaní na súde vyššieho stupňa sa u uchádzačov, ktorí sudcami, nebude uplatňovať procedúra preverovania majetkových pomerov, tak sa doterajšia povinnosť predkladať majetkové priznanie obmedzuje len na tých uchádzačov, ktorí nie sudcami. Tu treba poznamenať, že všetci sudcovia podrobovaní preverovaniu majetkových pomerov každoročne. Táto skutočnosť vedie k situácii, že sudca, ktorého majetkové pomery boli preverené sa opätovne podrobuje tejto procedúre, hoci od posledného preverenia jeho majetkových pomerov uplynulo napríklad niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov. Tento prístup sa nejaví ako adekvátny a preto sa navrhuje nová regulácia, podľa ktorej sa preverovanie majetkových pomerov sudcov nebude vykonávať len preto, že sudca sa prihlásil do výberového konania, pretože k prevereniu jeho majetkových pomerov už došlo na báze pravidelného každoročného preverovania. Ide o analogickú úpravu aká sa uplatňuje v prípade hodnotenia sudcu vo výberovom konaní. Sudca, ktorý sa zúčastňuje výberového konania na voľné miesto sudcu sa z tohto dôvodu podrobuje hodnoteniu, ktorého výsledkom je dokument „hodnotenie sudcu“. Platí pritom pravidlo, že sudca je súčasne hodnotený v pravidelných intervaloch. Vo výberovom konaní sa preto hodnotenie nevykoná,

23

ak posledné pravidelné hodnotenie sudcu nie je staršie ako rok [k tomu pozri § 27a ods. 1 písm- b)].

To, že podanie majetkového priznania u uchádzačov, ktorí nie sudcami, musí byť v právnej úprave zachované je dôsledkom toho, že takíto uchádzači nie podrobovaní procedúre preverovania majetkových pomerov tak ako sudcovi, t.j. plošne a každoročne.

K bodu 12 (§ 66 ods. 2)

Doplnenie § 66 ods. 2 o sudcov správnych súdov vytvára základný predpoklad pre určovanie ich platových náležitostí. Tak ako sudcovia okresných súdov a krajských súdov, aj sudcovia správnych súdov sa na potreby určenia základného platu budú zaraďovať do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.

K bodu 13 (§ 66 ods. 3)

Pretože správne súdy budú mať postavenie krajských súdov (k tomu pozri súvisiacu zmenu zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), budú sa ich sudcovi rovnako ako sudcovia krajských súdov – zaraďovať platovej skupiny II. Niet dôvodu na odlišný prístup k pri platovom ohodnotení sudcov správnych súdov v porovnaní so sudcami krajských súdov.

K bodom 14 a 15 [§ 68 ods. 1 písm. c) a d)]

Platné znenie § 68 ods. 1 písm. c) zákona upravuje funkčný príplatok za výkon funkcie predsedu krajského súdu a predsedu Špecializovaného súdu. Táto úprava sa rozširuje aj o predsedov správnych súdov, ktorým bude za výkon funkcie predsedu správneho súdu prináležať rovnaký príplatok ako predsedom krajských súdov, resp. predsedovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý má taktiež postavenie krajského súdu.

Analogicky sa v § 68 ods. 1 písm. d) navrhuje upraviť aj funkčný príplatok za výkon funkcie podpredsedu správneho súdu, a to na úrovni funkčného podpredsedu krajského súdu, resp. Špecializovaného trestného súdu.

K bodu 16 [§ § 69 ods. 1 písm. a)]

Predsedovi senátu na správnom súde sa navrhuje priznať rovnaký príplatok za túto funkciu ako v prípade predsedov senátov na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde. V konečnom dôsledku sa tak zachováva výška tohto príplatku, ktorý v súčasnosti patrí predsedom senátov zaradeným do správnych kolégií krajských súdov.

K bodu 17 [§ 69 ods. 1 písm. b)]

Samosudcovi na správnom súde sa navrhuje priznať rovnaký príplatok za výkon funkcie ako v prípade samosudcov na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde. V konečnom dôsledku sa tak zachováva výška tohto príplatku, ktorý v súčasnosti patrí samosudcom zaradeným do správnych kolégií krajských súdov.

K bodu 18 (§ 83 ods. 1)

24

Do právnej úpravy priznania základného platu a príplatku sa formálno-právne zaraďujú aj sudcovia správnych súdov. Ide teda o zmenu vyvolanú zriadením správnych súdov. Okrem toho sa v právnej úprave v prípade krajských súdy zohľadňuje aj to, že sudca môže byť na krajský súd pridelený a nie len nevyhnutne preložený.

K bodu 19 (§ 114 ods. 2)

V právnej úprave (správneho) konania vo veciach náhrady škody sa v prípade rozhodnutiu predsedu správneho súdu navrhuje pripustenie odvolania, o ktorom bude rozhodovať ministerstvo spravodlivosti, rovnako ako je tomu v prípade odvolaní proti rozhodnutiam predsedov krajských súdov.

K bodu 20 (§ 114 ods. 5)

Vzhľadom na zriadenie správnych súdov sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v právnej úprave príslušnosti na konanie a rozhodovanie vo veciach náhrady škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania. V prípade nárokov sudcov správneho súdu bude o nich rozhodovať predseda tohto súdu.

K bodu 21 (§ 117 ods. 5)

Doplnenie právnej úpravy v § 117 ods. 8 zákona o sudcoch a prísediacich za cieľ jednoznačne upraviť postup pri prieskume napomenutia uloženého sudcovi podľa § 117 ods. 7. Na tento účel sa normuje pravidlo, podľa ktorého sa tento typ konania jednoznačne subsumuje pod režim disciplinárneho súdneho poriadku, určuje sa teleso, ktoré rozhoduje o určení neplatnosti napomenutia uloženého sudcovi (disciplinárny senát), ako aj skutočnosť, že v tomto konaní sa nebude nariaďovať ústne pojednávanie. Z dôvodu spravodlivého nastavenia konania sa bude vyžadovať ako podklad rozhodnutia disciplinárneho senátu najvyššieho správneho súdu vyjadrenie orgánu, ktorý napomenutie uložil. Docieli sa tak stav, kedy obe „strany sporu“ budú mať možnosť vyjadriť sa v tomto konaní; dotknutý sudca tým, že podá návrh na určenie neplatnosti napomenutia a ten, kto napomenutie uložil tým, že disciplinárny senát si vyžiada jeho stanovisko. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností sa normuje subsidiárne použitie disciplinárneho súdneho poriadku na konanie podľa § 117 ods. 8, čím sa jednoznačne oddelí konanie podľa § 117 ods. 8 od prípadnej aplikácie Správneho súdneho poriadku, pretože v tomto prípade nejde o výkon správneho súdnictva.

K čl. V

(zákon č. 4/2001 Z. z.)

Doplnenie právnej úpravy nadväzuje na zriadenie správnych súdov. Predseda a podpredseda správneho súdu budú oprávnení na vstup do objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže na doklad totožnosti bez osobitného povolenia rovnako ako funkcionári ostatných súdov uvedených v § 58 ods. 5 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

K čl. VI

(zákon č. 153/2001 Z. z.)

Navrhované doplnenie právnej úpravy zákona o prokuratúre reflektuje zníženie počtu správnych súdov a zvýšenie flexibility prokurátorov pri efektívnom uplatňovaní ich oprávnení

25

v oblasti dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorého súčasťou je aj uplatňovanie oprávnení prokurátorov v konaní pred správnymi súdmi. Preto sa navrhujem doplnenie ustanovení o príslušnosti prokurátorov na konanie pred správnymi súdmi tak, aby bolo zrejmé, že pred správnym súdom môže konať ktorýkoľvek prokurátor, ktorý súdu podáva žalobu alebo realizuje vstup prokurátora do konania pred správnym súdom. Z hľadiska efektivity konania na strane štátu je dôvodné, aby pred súdom konal práve ten prokurátor, ktorý má vec naštudovanú a koncipoval žalobu podanú na správny súd. Navrhované ustanovenie je potrebné formulovať spôsobom, aby nebolo možné dospieť k záveru, že návrh podľa Správneho súdneho poriadku môže podať iba prokurátor, ktorého opatreniu nebolo vyhovené. Logicky sa preto javí potrebné previazanie nového ustanovenia zákona o prokuratúre s ustanoveniami upravujúcimi právomoci prokurátora podľa Správneho súdneho poriadku. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou a konaním o nej je však potrebné doplniť, že je nutné odstrániť rozpor navrhovaného ustanovenia § 46b s ustanovením § 46 ods. 1 zákona, podľa ktorého pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky koná iba generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry. V tej súvislosti a v záujme efektívnejšieho plnenia úloh prokuratúry tiež sa v rámci vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849) navrhujem zmena úpravy § 51 zákona o prokuratúre spôsobom, ktorý umožní úpravu „rozvrhu práce“ prokuratúr tak, aby umožňoval pružnejšie reagovať na vývoj jednotlivých prokurátorských agend a lepšie zodpovedal požiadavkám plnenia úloh prokuratúry z pohľadu rovnomernosti zaťaženia ako aj špecializácie prokurátorov.

K čl. VII

(zákon č. 154/2001 Z. z.)

Doplnenie právnej úpravy nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora s inými verejnými funkciami sa vykonáva v nadväznosti na zriadenie správnych súdov. Podľa doterajšej úpravy je výkon funkcie prokurátora nezlučiteľný s funkciou sudcu na všetkých všeobecných súdoch. Niet relevantného dôvodu na iný prístup v prípade funkcie sudcu správneho súdu. Preto sa funkcia sudcu správneho súdu vkladá do výpočtu funkcií v § 11 ods. 1.

Okrem toho predkladateľ zvažoval v prípade zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry aj zmeny v § 18 ods. 2, § 18 ods. 4 písm. b), § 243 ods. 2 a § 243 ods. 3 písm. b). Citované ustanovenia v platnom znení používajú pojmy „správny súd“ v súvislosti s konaním o niektorých statusových otázkach prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry. Po novom bude pojem „správny súd“ vyhradený na označenie konkrétneho typu súdu a prestáva byť pojmom na označenie súdov konajúcich v rámci správneho súdnictva. Samotná dikcia cit. ustanovení po zriadení správnych súdov sa nestáva automaticky vecne nesprávnou. Faktom však je, že nie je celkom vhodným a správnym riešením, aby osobitné predpisy upravovali príslušnosť na konania pred súdmi. Avšak vzhľadom na podstatu, t.j. garantovanie súdneho prieskumu rozhodnutia o odvolaní z funkcie prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry, je možné nateraz upustiť od novelizácie zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a nevyhnutne nemeniť cit. ustanovenia.

K čl. VIII

(zákon č. 566/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§ 99 ods. 20)

26

Vzhľadom na zriadenie správnych súdov sa navrhuje rozšíriť informačnú povinnosť Národnej banky Slovenska pri poskytovaní zoznamu centrálnych depozitárov aj o tieto súdy.

K bodu 2 [§ 110 ods. 1 písm. o)]

Berúc do úvahy skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad nemá pôsobnosť v oblasti preverovania sudcovskej spôsobilosti, pretože táto pôsobnosť je Ústavou Slovenskej republiky zverená Súdnej rade Slovenskej republiky, navrhuje sa aktualizácia doterajšieho znenia § 110 ods. 1 písm. o) zákona o cenných papieroch tak, aby táto úprava zodpovedala súčasnému ústavnému a zákonnému nastaveniu preverovania sudcovskej spôsobilosti.

Právna úprava v § 110 ods. 1 písm. o) bola zavedená zákonom č. 195/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon pôvodne upravoval overovanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti v intenciách vtedy platnej a účinnej ústavnej úpravy, pričom bola priamo ústavou daná pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu v tomto procese. Vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým došlo k faktickému zrušenie tejto úpravy sa stalo ustanovenie § 110 ods. 1 písm. o) neaktuálnym, pretože ústavný súd zrušil oprávnenie Národného bezpečnostného úradu v procese preverovania sudcovskej spôsobilosti. Nález ústavného súdu sa však formálno-právne nedotkol § 110 ods. 1 písm. o).

Od 1. januára 2021 po novom rozhodujúce slovo pri preverovaní majetkových pomeroch sudcov, resp. v rámci procesu preverovania sudcovskej spôsobilosti, Súdna rada Slovenskej republiky, je potrebné priznať jej oprávnenie pôvodne zverené Národnému bezpečnostnému úradu.

K čl. IX

(zákon č. 185/2002 Z. z.)

K bodu 1 (§ 10 ods. 2)

Cieľom doplnenia § 10 ods. 2 je formálno-právne ukotviť aktívne volebné právo sudcov správnych súdov pri voľbe členov Súdnej rady Slovenskej republiky sudcami. Na tento účel je potrebné preto v dotknutom ustanovení výslovne uviesť aj sudcov správnych súdov, čo zodpovedá aktuálnej konštrukcii § 10 ods. 2, ktorá je v tejto časti normovaná tak, že pomenúva sudcov konkrétnych súdov, o ktorých volebné právo v tomto prípade ide.

K bodu 2 (§ 11 ods. 1)

V právnej úprave pasívneho volebného práva sa navrhuje výslovne konštituovať toto právu aj pre sudcov správnych súdov. To znamená, že každý sudca správneho súdu, ktorý v deň konania volieb vykonáva funkciu na správnom súde môže byť zvolený za člena súdnej rady v príslušnom volebnom obvode (§ 11a ods. 3).

K bodu 3 [§ 11 ods. 2 písm. b)]

Doplnenie právnej úpravy v § 11 ods. 2 písm. b) za cieľ založiť oprávnenie sudcovskej rady správneho súdu navrhnúť kandidáta na člena súdnej rady voleného sudcami.

27

Sudcovská rada správneho súdu bude mať teda rovnaké oprávnenie ako sudcovské rady ostatných súdov pri navrhovaní kandidátov na členov súdnej rady volených sudcami.

K bodu 4 (§ 11a ods. 3)

Účelom doplnenia odseku 3 je vyriešenie otázky zaradenia sudcov vznikajúcich správnych súdov do volebných obvodov pre voľby členov súdnej rady sudcami. Navrhuje sa, aby sudcovia správnych súdov boli zaradení do volebných obvodov podľa toho, v ktorom volebnom obvode sídlo správny súd, ktorého sudcami. Z hľadiska faktického sa touto úpravou nemení pomer hlasov medzi jednotlivými obvodmi, pretože sudcovia doterajších krajských súdov vybavujúcich správnu agendu v súčasnosti zaradení do tých istých volebných odvodov. Je tak zabezpečený súlad s čl. 141a ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože cit. ustanovenie vyžaduje také vytváranie volebných obvodov, ktorým sa zabezpečí to, aby na zvolenie alebo odvolanie bol potrebný porovnateľný počet hlasov sudcov.

K bodu 5 [§ 17 ods. 3 písm. d)]

Po vzore doterajšej právnej úpravy sa navrhuje, aby miesto konania zhromaždenia sudcov pre voľbu členov súdnej rady sudcami určoval na správnych súdoch predseda príslušnej sudcovskej rady pre každý správny súd. V právnej úprave sa tak zohľadňuje zriadenie správnych súdov.

K bodom 6 až 8 (§ 27ha ods. 6 a 7)

Precizovanie doterajšej právnej úpravy za cieľ výslovne ukotviť oprávnenie súdnej rady pri preverovaní majetkových pomerov sudcov na prístup k evidenciám majetku akéhokoľvek typu, a to aj vo väzbe na zmeny zákon o cenných papieroch navrhované v čl. VIII.

K bodu 9 a 10 (§ 27hc ods. 1)

Zmena § 27hc ods. 1 platného znenia zákona za cieľ upustiť od preverovania majetkových pomerov sudcov, ktorí sa uchádzajú o funkciu predsedu súdu. Dôvodom pre tento krok je skutočnosť, že majetkové pomery sudcov pravidelne preverované každoročne. Preto nie je dôvod ich overovať aj v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu súdu. K tomu pozri aj odôvodnenie zmien k čl. IV.

K bodu 10 (§ 27hc ods. 2)

Cieľom zmeny § 27hc ods. 2 je dosiahnuť taký stav, podľa ktorého sa vždy v prípade preloženia sudcu, a to je jedno či mu prechádza alebo nepredchádza výberové konanie, bude vyžadovať ako podmienka preloženia sudcu overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne.

Predkladateľ za to, že vypustenie pôvodne navrhovanej povinnosti absolvovať výberové konanie pri prechode medzi správnymi súdmi a krajskými súdmi musí byť kompenzované okrem vypočutia v súdnej rade aj mechanizmom overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

Právna úprava zároveň upúšťa od preverovania majetkových pomerov sudcov, ktorí sa uchádzajú o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, resp. ktorý majú byť preložení zo súdu

28

všeobecného súdnictva na súd správneho súdnictva (a naopak). Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že majetkové pomery sudcov pravidelne preverované každoročne. Preto nie je dôvod ich overovať aj v súvislosti s výberovým konaním na funkciu sudcu. K tomu pozri aj odôvodnenie zmien k čl. IV.

K čl. X

(zákon č. 371/2004 Z. z.)

Navrhované ustanovenie upravuje sídla a obvody zriaďovaných správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, v Bratislave a v Košiciach.

V súčasnosti plnia funkciu správnych súdov najmä krajské súdy, teda súdy všeobecného súdnictva. Sídla a obvody správnych súdov tak kopírujú sídla a obvody krajských súdov (mapa 1).

 

(Mapa 1: Súčasné usporiadanie sídiel a obvod krajských súdov, ktoré sú zároveň správnymi súdmi)

Po zvážení kritérií efektivity fungovania súdu s ohľadom na potrebnú mieru jeho špecializácie s prihliadnutím na dostupnosť sa navrhuje, aby na Slovensku pôsobili tri prvostupňové správne súdy (mapa 2).

Obvody týchto súdov sa navrhuje naviazať na obvody administratívno-správnych krajov ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Preto sa javí ako logické, aby obdobným spôsobom bolo kreované aj vymedzenie územných obvodov správnych súdov.

29

 

(Mapa 2: Navrhované usporiadanie sídiel a obvod troch správnych súdov)

Efektivita a špecializácia

Na to, aby mohla byť zabezpečená skutočná špecializácia sudcov a tým aj efektívny výkon súdnictva je potrebné, aby na jednom správnom súde boli k dispozícii aspoň traja sudcovia, resp. tri senáty v prípade senátnej agendy. V ideálnom prípade ešte viac, aby ich počet neklesol pod tri ani v prípade práceneschopnosti, dovolenky alebo vzdelávacích pobytov sudcov.

Na krajských súdoch sa v súčasnosti väčšina prvostupňových vecí správneho súdnictva vybavuje v senátoch. To tiež znamená, že ak fungovať mechanizmus náhodného výberu senátov, je potrebné zabezpečiť násobne viacej sudcov, ako troch. Pri zohľadnení ešte aj dlhodobého trendu poklesu nápadu v správnom súdnictve (až na úroveň 30-50% za posledných sedem rokov), by udržanie ôsmych súdov bolo vysoko rizikové, a to aj po prípadnom miernom posilnení tým, že by sa agenda správneho súdnictva odobrala aj okresným súdom. Najmenšie súdy (Krajský súd v Trenčíne) dokážu v súčasnosti (2021) podľa rozvrhu prác vyťažiť v správnej agende len okolo troch sudcov.

Dosiahnutie skutočnej špecializácie sudcov je jedným z nosných cieľov súdnej mapy. Očakáva sa od nej zvýšená kvalita a rýchlosť (plynulosť) konania, čo sú pre účastníkov súdnych konaní kľúčové kritériá. Vyžaduje si, aby členmi správnych súdov senátu boli sudcovia, ktorí by sa venovali výlučne dotknutému druhu konkrétnej súdnej agendy.

Tento stav však nie je možné dosiahnuť pri aktuálnom počte a štruktúre krajských súdov (mapa 3). Pri rešpektovaní pravidiel určovania zákonného sudcu, zastupiteľnosti, rovnomernej zaťaženosti atď. nestačí početnosť vecí v jednotlivých súdnych agendách na to, aby mohol byť každý sudca krajského súdu činný iba v jednej agende.

Dôsledkom opísaného stavu sa stáva, že o odvolaní neraz rozhoduje v senáte aj sudca, ktorého výlučnou, resp. prevažujúcou agendou nie je dotknutý druh súdnej agendy. Nehovoriac o situácii, keď v celom senáte je iba jeden sudca spravodajca, ktorý sa špecializuje sa na agendu, o ktorej tento senát rozhoduje. Skutočný, náležite odborný - a treba zdôrazniť, že senátny

30

odvolací prieskum - je v takom prípade ilúziou. Vytvorenie väčších obvodov správnych súdov, k čomu jednoznačne smeruje predkladaný návrh novej súdnej mapy, sa preto ukazuje byť nevyhnutným.

 

 

 

31

(Mapa 3 a 4: Odhadovaný počet špecializovaných senátov správnej agendy na krajských súdov v súčasnosti a po reforme na základe priemerného počtu nápadu vecí v rokoch 2016-2019 a odhadovanej normy 250 vecí na senát ročne. Norma 250 v praxi znamená jedno rozhodnutie senátu každý pracovný deň.

Dostupnosť

Súčasná sieť ôsmych krajských súdov v podmienkach Slovenska nie je optimálna ani z hľadiska dostupnosť, pretože ich viaceré sídla príliš blízko od seba (Trenčín Žilina, Nitra – Trnava, Bratislava Trnava, Trenčín Trnava, Košice Prešov, Bratislava Nitra). Zníženie počtu sídiel by preto spôsobilo len relatívne malú zmenu v dostupnosti oproti veľkým výhodám v špecializácii, ktorá by sa tým mohla dosiahnuť. Aj z hľadiska kultúrnych, prírodných a nárečových hľadísk je Slovensko rozdelené do troch základných makroregiónov (východoslovenský, západoslovenský a stredoslovenský) a nie ôsmych, ktoré vznikli umelým, rýchlym a odbornou verejnosťou nikdy nepodloženým direktívnym zásahom politiky V. Mečiara z roku 1996.

Neoptimálne rozloženie krajských miest v praxi znamená, že aj pri výraznom znížení počtu obvodov z ôsmych na tri je strata na dostupnosti len relatívne veľmi malá. Zatiaľ čo v prvom prípade bolo možné z najvzdialenejšej obce dôjsť v ideálnej premávke do sídla súdu pri dodržiavaní rýchlostných obmedzení do dvoch hodín aj šiestich minút (mapa 4), v tom druhom je to len o 19 minút viac (mapa 5). Podobný rozdiel (20 minút) je aj v priemernej dostupnosti pre jedného obyvateľa, ak by sa všetci obyvatelia rozhodli zo svojej obce vycestovať (mapa 4, mapa 5).

 

(Mapa 5: Časová dostupnosť sídiel navrhovaných správnych súdov automobilom pri najvyššej povolenej rýchlosti)

32

 

(Mapa 6: Časová dostupnosť doterajších krajských súdov automobilom pri najvyššej povolenej rýchlosti)

O relatívne nízkej strate dostupnosti môžeme hovoriť aj pre obyvateľov, ktorí by sa chceli dopraviť na súd výlučne verejnou dopravou, keďže z navrhovaných sídiel premávajú priame spoje do takmer každého súčasného sídla okresného súdu (mapa 6). Najlepší obraz je však možné si urobiť z výsledkov nájdených spojov počas pracovného dňa z elektronických cestovných poriadkov s časom príchodu do 9:30 (mapa 7). Rozdiel v priemernej dobe vycestovania pri ôsmych a troch obvodoch je len 41 minút (8:01 oproti 7:20). S výnimkou okresov Myjava a Nové Mesto nad Váhom je spoj dostupný ešte v ten istý deň, pričom tie obce, pre ktoré to neplatí, spravidla tie isté v oboch alternatívach, čo znamená, že nejde o problém obvodov, ale o problém dostupnosti ktoréhokoľvek mesta z danej obce (mapa 7).

33

 

(Mapa 6: Dostupnosť sídiel správnych súdov priamymi spojmi verejnou dopravou zo súčasných sídiel OS)

 

(Mapa 7: Simulácia dostupnosti obcí SR do sídiel správnych súdov s časom príchodu do 9:30)

34

K čl. XI

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5)

Ustanovenie § 5 v platnom znení upravuje sústavu súdov nadväznosti na čl. 143 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Začlenenie správnych súdov do sústavy súdov si preto vyžaduje zmenu § 5 zákona o súdoch.

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby sústavu súdov tvorili súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva. Súdmi všeobecného súdnictva budú okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pretože mestské súdy majú postavenie okresných súdov, nie je potrebné ich osobitne pomenúvať v sústave súdov. Súdmi správneho súdnictva budú správne súdy ako súdy prvoinštančné a najvyšší správny súd. Týmto rozdelením sústavy súdov na všeobecné súdy a správne súdy sa jednoznačným spôsobom konštatuje dichotómia súdnej sústavy. Vzhľadom na originalitu a špecifickosť správneho súdnictva je dôležité samostatné postavenie súdov správneho súdnictva v sústave súdov.

K bodu 2 (§ 7 ods. 3)

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, krajské súdy prestávajú byť súdmi vykonávajúcimi pôsobnosť v správnej agende, pričom ich doterajšia pôsobnosť prechádza na zriaďované správne súdy. Túto skutočnosť je potrebné vyjadriť aj normatívne, a to formou vypustenia § 7 ods. 3, ktorý zakladal pôsobnosť krajských súdov ako prvostupňových súdov v správnych veciach.

K bodu 3 (§ 7a)

Berúc do úvahy doterajšiu systematiku zákon o súdoch sa navrhuje do zákona zaradiť samostatné ustanovenie, ktoré upraví pôsobnosť správnych súdov.

Do odseku 1 sa premieta doterajšie znenie § 7 ods. 3, ktoré upravovalo pôsobnosť krajských súdov ako správnych súdov. A teda základným poslaním správnych súdov je konať a rozhodovať v správnych veciach ako súdy prvého stupňa. Znenie ustanovenia súčasne predpokladá, že správne súdnictvo v prvom stupni môže vykonávať aj iný súd, ak tak ustanovia predpisy o konaní pred súdmi. V tomto prípade je týmto predpisom Správny súdny poriadok, ktorý vo vymedzenom rozsahu ustanovuje ako súd prvého stupňa v agende správneho súdnictva najvyšší správny súd.

V odseku 2 sa umožňuje, aby správne súdy vybavovali aj inú agendu ako agendu správneho súdnictva za predpokladu, že tak ustanoví osobitný predpis.

Pretože sústava správnych súdov je dvojstupňová, pričom hierarchicky na jej čele stojí najvyšší správny súd, je logické, aby správne súdy mali postavenie krajských súdov. Ide o rovnaký koncept, ktorý sa uplatňuje aj v prípade postavenia Špecializovaného trestného súdu. Význam tejto právnej úpravy sa prejavuje aj v otázkach platových náležitostí sudcov správnych súdov, pretože v jej dôsledku platové náležitosti sudcov správnych súdov rovnaké ako v prípade sudcov krajských súdov. Inak povedané, zostáva zachovaný štandard platových náležitostí na prvostupňových súdoch správneho súdnictva.

35

K bodu 4 (§ 8a ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú v dôsledku zriadenia správnych súdov. V platnom znení § 8a ods. 1 je potrebné zohľadniť, že právnymi nástupcami krajských súdov v agende správneho súdnictva budú po novom správne súdy. A teda rámcová pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 8a ods. 1 sa preto musí odvíjať od rozhodovacej činnosti správnych súdov.

K bodu 5 (§ 17 ods. 1)

Vzhľadom na to, že krajské súdy prestávajú vykonávať pôsobnosť v správnych veciach, návrhom zákona sa vypúšťa obligatórne zriaďovanie správneho kolégia na krajských súdoch.

K bodu 6 (§ 17a a 17b)

V navrhovanom § 17a sa vymedzuje vnútorná organizácia správnych súdov. Senát správneho súdu bude, tak ako doteraz v prípade senátu krajského súdu v agende správnych vecí, trojčlenný a bude pozostávať výlučne zo sudcov. Umožňuje sa však, aby predpisy o konaní pred súdmi ustanovili odlišné zloženie senátu správneho súdu. Rovnako ako v prípade iných senátov, aj v prípade senátov správnych súdov bude činnosť senátov správnych súdov riadiť a organizovať predseda senátu. Ustanovenie do funkcie predsedu senátu správneho súdu upravuje § 15 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A teda predsedov senátov správnych súdov bude do funkcie ustanovovať predseda súdu na základe výsledkov výberového konania.

V § 17b ods. 1 sa dáva možnosť predsedovi správneho súdu vytvoriť kolégiá správneho súdu, a to rovnakým mechanizmom aký sa uplatňuje na krajskom súde. To znamená, že kolégium zriaďuje predseda súdu v rozvrhu práce po prerokovaní s plénom správneho súdu. Ak kolégium nebude zriadené, po vzore právnej úpravy Špecializovaného trestného súdu 26) bude platiť, že pôsobnosť kolégia bude plniť plénum správneho súdu. Zákonná úprava výslovne nepredpisuje druhy, či typy kolégií, ktoré by sa mali zriaďovať na správnych súdov. Táto otázka sa ponecháva na aplikačnú prax, pričom možno uvažovať o zriadení napríklad všeobecného kolégia, finančného kolégia, či kolégia pre sociálne zabezpečenie. Ak sa časom ukáže ako potrebné pristúpiť k zákonnej regulácii typológie kolégií na správnych súdoch, predkladateľ nevylučuje zmenu zákonnej úpravy.

K bodu 7 (§ 34 ods. 2)

Platné znenie § 34 ods. 2 upravuje funkciu riaditeľa správy súdu, ktorý je orgánom správy súdu. Vzhľadom na konštrukciu § 34 ods. 2 je potrebné zahrnúť do jeho znenia aj riaditeľov (zriaďovaných) správnych súdov. To znamená, že orgánom správy správneho súdu bude aj riaditeľ správy tohto súdu.

K bodu 8 (§ 37 ods. 11)

Upúšťa sa od povinnosti predkladania majetkového priznania v prípade výberového konania na funkciu predsedu súdu, pretože súdna rada nebude vykonávať preverovanie majetkových pomerov sudcu, ktorý sa uchádza o funkciu predsedu súdu. K tomu pozri aj zmeny navrhované v čl. IX.

36

K bodu 9 (§ 38 ods. 5)

Pre úplnú jednoznačnosť právnej úpravy sa potvrdzuje, že procedúra podľa § 38 ods. 5 v druhej a nasledujúcich vetách sa vzťahuje len na odvolanie predsedu súdu bez návrhu.

K bodu 10 (§ 41)

Z dôvodu dosiahnutia jednoznačnej interpretácie § 41 sa navrhuje, aby v prípade odvolania podpredsedu súdu sa neaplikoval § 38 ods. 5 zákona o súdoch.

K bodu 11 (§ 45 ods. 1)

Zriaďovanie sudcovskej rady sa bude týkať aj správnych súdov. Na tento účel sa vykonáva novelizácia § 45 ods. 1 kam sa výslovne medzi súdy, na ktorých sa zriaďuje sudcovská rada, zaraďujú aj správne súdy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sudcovská rada nebude na týchto súdoch zriadená ku dňu účinnosti ich zriadenia, pretože procedúra kreovania sudcovskej rady nie je otázkou, ktorá sa da vyriešiť pred účinnosťou zmeny zákona, resp. v krátkom čase. Neznamená to však, že sudcovská samospráva tým utrpí, pretože pokým nebude zriadená sudcovská rada bude jej funkcie plniť v súlade s § 45 ods. 1 posledná veta plénum príslušného správneho súdu. Je vecou pléna tohto súdu, aby po účinnosti zriadení správneho súdu pristúpilo k zriadeniu sudcovskej rady procedúrou, ktorú predpokladá zákon o súdoch.

K bodom 12 až 14 (§ 58 ods. 1, 2 a 3)

Podstata navrhovanej zmeny spočíva v tom, že z právnej úpravy sa vypúšťa osobitná úprava vnútornej revízie krajských súdov v agende správneho súdnictva, pretože táto právna úprava sa presúva do samostatného § 58a, v ktorom bude sústredená úprava výkonu vnútornej revízie na správnych súdoch.

K bodu 15 (§ 58a)

Nový § 58a upravuje vnútornú revíziu správnych súdov. Podľa doterajšej úpravy vnútornú revíziu v agende správneho súdnictva na krajských súdoch vykonával najvyšší správny súd (v ostatných agendách Najvyšší súd Slovenskej republiky). Tento koncept zostáva v odseku 1 zachovaný aj v prípade vnútornej revízie správnych súdov, ktorú bude vykonáva – logicky – najvyšší správny súd.

V odsekoch 2 a 3 sa upravuje kreovanie revízneho oddelenia pre výkon revízie na správnych súdov. Kreovať revíznu komisiu bude predseda najvyššieho správneho súdu. Rovnako ako v prípade krajských súdov sa pri výkone revízie správnych súdov bude primerane postupovať § 57 ods. 3, 6 a 7.

K bodom 16 a 17 (§ 61 ods. 2 a 3)

V právnej úprave zostavovania a distribúcie správy o výsledkoch revízie sa navrhuje doplniť aj zriaďované správne súdy, a teda aj tieto súdy budú adresátom správy o výsledkoch revízie. Na podstate právnej úprave sa inak nič nemení.

37

K bodu 18 [§ 67 ods. 1 písm. b)]

V úprave prešetrovania vybavovania sťažností sa navrhuje, aby na prešetrenie vybavenia sťažností predsedom správneho súdu bolo ministerstvo spravodlivosti tak, ako je tomu v prípade súdov, ktoré majú postavenie krajských súdov (krajské súdy, Špecializovaný trestný súd).

K bodu 19 [§ 71 ods. 1 písm. c) prvý bod]

Ide o formálno-právnu zmenu rozširujúcu pôsobnosť metodického usmerňovania a kontroly výkonu správy súdov zo strany ministerstva aj na zriaďované správne súdy. Doplnenie právnej úpravy zodpovedá postaveniu ministerstva spravodlivosti ako ústrednému orgánu štátnej správy súdov.

K bodom 20 až 25

V rámci právnej úpravy správy súdov sa navrhuje zohľadniť zriadenie správnych súdov. na podstate doterajšej právnej úpravy sa nič nemení, len sa do nej dopĺňajú správne súdy. Zjednodušene povedané, v prípade správnych súdov bude ich správa postavená na obdobných zásadách ako je tomu v prípade krajských súdov, resp. Špecializovaného trestného súdu, ktorý má taktiež postavenie krajského súdu, rovnako ako správne súdy.

K bodu 26 až 28

V právnej úprave rozpočtu súdov sa navrhuje zohľadňuje zriadenie správnych súdov. Správne súdy budú mať postavenie rozpočtových organizácií, ktoré svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočtovú kapitolu ministerstva spravodlivosti rovnako ako je tomu v prípade okresných súdov a krajských súdov.

K bodu 29 (§ 92 ods. 1)

V tomto prípade ide o formálno-právne rozšírenie doterajšieho splnomocnenia pre vydanie spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy aj o správne súdy. A teda doterajšia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy sa bude vzťahovať aj na správne súdy.

38

K čl. XII

(zákon č. 297/2008 Z. z.)

Zmena zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je vyvolaná zriadením správnych súdov, v dôsledku čoho sa navrhuje aj funkcionárov správnych súdov zaradiť medzi politicky exponované osoby podobe ako je tomu v prípade funkcionárov krajských súdov. Vzhľadom na to, že správne súdy z hľadiska hierarchického usporiadania súdnej sústavy na rovnakej úrovni, niet dôvodu na odlišný prístup k ponímaniu funkcionárov týchto súdov.

K čl. XIII

(zákon č. 343/2015 Z. z.)

Cieľom navrhovanej zmeny je zohľadniť pri vymedzení kauzálnej príslušnosti prechod výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na nástupnícky Správny súd v Bratislave.

S ohľadom na čl. 1 § 3 ods. 3 nie je potrebné v novelizovanom zákone riešiť otázku prechodných ustanovení vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, pretože z dôvodu prechodu výkonu súdnictva podľa navrhovaného § 3 ods. 3 dokončí rozbehnuté konania začaté na Krajskom súde v Trnave jeho nástupnícky súd, ktorým je Správny súd v Bratislave.

K čl. XIV

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júna 2022. Takto navrhovaný dátum účinnosti zohľadňuje predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu. Zároveň tento dátum účinnosti umožní spustenie procesu kreovania správnych súdov tak, aby tieto súdy mohli od 1. januára 2023 začať svoju činnosť.

V Bratislave, 25. február 2022

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková, v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 343/2015, dátum vydania: 03.12.2015

A. Všeobecná časť

 

1. Doterajšia legislatívna úprava

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.

Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva  Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra  1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania  začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a  ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol  prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo  ďalšie  doplnenie, resp.  zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych  spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila  sa  definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Ďalším legislatívnym míľnikom v oblasti reglementácie pravidiel verejného obstarávania bol zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 a ktorý nahradil predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní. Do tohto zákona boli riadne transponované všetky vtedy platné smernice ES upravujúce oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať  pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.

Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t. j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.

2. Súčasná legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v súčasnosti komplexne reglementované v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 01. 02. 2006 a jeho kreovanie vyplynulo z potreby transponovania smerníc pre oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernice  2004/18/ES  o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernice 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia), ktoré Európsky parlament a Rada schválili 31. 03 2004. Súčasne platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní bol predmetom mnohých novelizácií, pričom najzásadnejšie zmeny priniesli jeho novelizácie, ktoré boli predmetom zákona č. 28/2013 Z. z. a zákona č. 95/2013 Z. z.

3.Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Dňa 15. januára 2014 boli v Európskom parlamente schválené návrhy nových smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, a síce Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní – tzv. „Klasická smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/24“), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb – tzv. „Sektorová smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/25“) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (ďalej tiež ako „smernica 2014/23“). Prvé dve menované smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia menovaná je úplne novou samostatnou právnou úpravou. Všetky tri smernice nadobudli účinnosť 20. dňom od ich zverejnenia, t. j. 18. apríla 2014 a od tohto dátumu začala členským štátom plynúť 24-mesačná transpozičná lehota (36 mesiacov pre Centrálne obstarávanie a 54 mesiacov pre zavedenie povinnej elektronizácie).

Nové smernice v podstate vychádzajú zo zásad a princípov založených ich predchodcami, pričom ich hlavnými cieľmi sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

 

1.   Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

 

2.   Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)   je upravená v práve Európskej únie

 

-  primárnom

 

Zmluva o Európskej únii, čl. 53 ods. 1, čl. 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

-  sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1.   legislatívne akty

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243)

 

2.   nelegislatívne akty

 

-  sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel Spoločenstva pre postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 5) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2151/2003 zo 16. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 329, 17.12.2003), nariadenia Komisie (ES) č. 213/2008 z 28. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 74, 15.3.2008) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006).

 

b)   je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

napríklad C-615/10, C-348/10, C-94/12, C-327/12, C-19/13, C-161/13, C-470/13,

C- 538/13, C-549/13, C-568/13, C-601/13, C-278/14

 

4.   Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

 

a)   lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení - 21. 12. 2009 Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení - 21. 12. 2009

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení - 21. 8. 2011 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ - 18. 4. 2016

 

b)   lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

      31.10.2015

 

c)   informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

d)  informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení, smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení sú v plnom rozsahu prebraté zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

5.   Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

 

6.   Gestor a spolupracujúce rezorty:

 

Úrad pre verejné obstarávanie

 

Doložka

vybraných vplyvov

 

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

        Termín začatia a ukončenia PPK:

 

A.2. Vplyvy:

 

 Pozitívne 

 Žiadne 

 Negatívne 

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

 

x

 

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

 

x

 

3. Sociálne vplyvy

 

x

 

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

 

 

 

– sociálnu exklúziu,

 

 

 

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

 

 

 

4. Vplyvy na životné prostredie

 

x

 

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

 

x

 

 

 

A.3. Poznámky

Návrh zákona nevykazuje vplyvy na rozpočet verejnej správy, nedochádza ním k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia (opatrenia s vplyvom na podnikateľské prostredie boli zavedené poslednými novelizáciami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tieto opatrenia premieta aj navrhovaná úprava).

 

 

A.4. Alternatívne riešenia

 

 

A.5. Stanovisko gestorov

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

Čl. I

K § 1

Predmetné ustanovenie vymedzuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, zadávanie koncesií na stavebné práce a služby a na súťaž návrhov. Smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, ako aj s princípmi, ktoré z týchto slobôd vyplývajú, t. j. v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti.

Ustanovenie reflektuje konečnú množinu exempcií, ktoré umožňujú smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania. V ustanovení je riešená výnimka týkajúca sa ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Ide o krajné bezpečnostné záujmy, pri ktorých je zadávanie zákazky alebo koncesie postupmi verejného obstarávania, vrátane postupov, ktoré sa týkajú zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, vylúčené z dôvodu, ktorý je uznaný Zmluvou o fungovaní Európskej únie (národná bezpečnosť).

Ďalšie exempcie predstavujú rozhodcovské a zmierovacie konania, nadobúdanie práv k existujúcim stavbám a iným nehnuteľnostiam.

Predmetom zákonnej exempcie sú aj výskumné a vývojové služby, okrem výskumných a vývojových služieb určených CPV kódmi skupiny týchto služieb, ktoré slúžia na plnenie úloh verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a k jeho prospechu, za predpokladu, že sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Iba predstierané podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo iba symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb nie je naplnením predmetnej výnimky.

Právna úprava ďalej ustanovuje výnimku s postupov verejného obstarávania, ak ide o uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov.

Ďalšou výnimkou je obstarávanie vykonávané podľa pravidiel medzinárodnej organizácie. Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté zákazky týkajúce sa určitých služieb na úseku civilnej obrany alebo ochrany, ak ich vykonáva nezisková organizácia alebo združenie.

Ďalej sú vyňaté civilné zákazky alebo koncesie, ktorých predmetom sú určité finančné služby.

Osobitnú výnimku predstavuje zákazka, ktorej cieľom je poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb alebo poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, čo môže predstavovať situáciu, keď verejný obstarávateľ má v úmysle využiť už určité geograficky dislokované siete s cieľom využiť ich ako prípadný poskytovateľ komunikačných služieb. Nejde teda o prípady, keď má verejný obstarávateľ záujem o služby poskytovateľov hlasových alebo dátových elektronických služieb s cieľom získať telefonické alebo internetové prepojenie.

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov je opodstatnená výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie - nelineárne služby. Uvedené vylúčenie sa však nevzťahuje na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

V prípade zákaziek, súťaží návrhov alebo koncesií, ktoré sú plne financované medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, sa na zadávanie zákaziek, koncesií alebo súťaže návrhov neuplatní zákonná úprava, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa osobitných pravidiel týchto financujúcich subjektov. V prípade spolufinancovania takýmito subjektami sa zmluvné strany dohodnú na pravidlách, ktoré sa aplikujú.

Určité právne služby sa poskytujú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami verejného obstarávania - ide napr. o prípad, keď je poskytovateľ určitej právnej služby ustanovený súdom alebo táto služba je vykonávaná ex lege. Z pôsobnosti zákona sú vyňaté taktiež zákazky týkajúce sa politickej kampane, ako sú najmä výroba propagačných filmov a videonahrávok.

Ďalšou z exempcií je poskytovanie centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní centrálnou obstarávacou organizáciou, vrátane podporných činností vo verejnom obstarávaní, ak sú tieto poskytované centrálnou obstarávacou organizáciou zároveň s centralizovanými činnosťami vo verejnom obstarávaní.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté zákazky na služby, ktoré sa týkajú verejnej osobnej dopravy na dráhach.

Osobitnú kategóriu exempcií predstavujú zákazky zadávané obstarávateľom, ktorý zároveň nespĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa, t. j. ide o zadávanie zákaziek obstarávateľom a zákazka sa týka činností mimo rozsahu vybratých činností, kde sa uplatňuje regulácia zákona o verejnom obstarávaní. Pri takýchto zákazkách nie je obstarávateľ povinný zadávať zákazku prostredníctvom postupov stanovených zákonom o verejnom obstarávaní; to však nevylučuje jeho povinnosť reflektovať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté aj špecifické zákazky a koncesie súvisiace s plnením úloh ozbrojených síl, ako aj určité zákazky a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti. V prvom prípade sú v zmysle § 1 ods. 2 písm. x) a y) vyňaté akékoľvek zákazky, súťaže návrhov (t. j. aj civilné) a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti súvisiace s rozmiestnením ozbrojených síl, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa pravidiel medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ ide o nasadenie týchto síl v tretej krajine a operačné potreby vyžadujú, aby plnenie poskytovali subjekty v oblasti operácie (napr. môže ísť o poskytovanie logistickej podpory pre vojská nasadené vo vojnovej operácii). V druhom prípade, § 1 ods. 2 písm. z) až ac) poskytujú výpočet výnimiek vzťahujúci sa len na zákazky (príp. aj koncesie) v oblasti obrany a bezpečnosti, nakoľko tieto výnimky spadajú len pod pôsobnosť smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2009/81/ES“), a preto ich nemožno aplikovať na civilné zákazky.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté určité koncesie, predovšetkým ak ide o koncesiu týkajúcu sa poskytovania alebo prevádzkovania pevných sietí za účelom poskytovania služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody alebo dodávaním pitnej vody do sietí. Ďalšiu výnimku predstavujú vymedzené služby spojené s prenosom elektronickej pošty, poštovými bezhotovostnými prevodmi a filatelistickými službami.

Na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa spresňuje, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavierané v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku zadávanú verejným obstarávateľom inej právnickej osobe za predpokladu, že sú splnené kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia, t.j. je splnený predpoklad kontroly nad právnickou osobou, rozsah činností, ktorými je takáto osoba poverovaná a predpoklad neúčasti súkromného kapitálu. Obdobná výnimka sa uplatňuje aj v prípade zákazky, ktorú zadáva kontrolovaná osoba kontrolujúcej osobe.

Ďalšiu výnimku predstavuje zadávanie zákazky verejným obstarávateľom právnickej osobe za predpokladu, že verejný obstarávateľ spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva kontrolu nad touto osobou ako nad svojimi vlastnými organizačnými zložkami. Zároveň musí byť dodržaný rozsah činností, ktoré táto osoba vykonáva pre kontrolujúcich verejných obstarávateľov a musí byť splnená podmienka neúčasti súkromného kapitálu.

Ďalšiu kategóriu výnimiek predstavujú zákazky alebo koncesie, ak sa zmluva alebo koncesia uzatvára len medzi kontrahujúcimi verejnými obstarávateľmi. V tomto prípade musia byť splnené všetky kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia.

Nad rámec exempcií, ktoré vyplývajú zo smerníc o verejnom obstarávaní, zákon reguluje ďalšie výnimky do finančného limitu nadlimitnej zákazky. Aj v tejto oblasti je potrebné starostlivo vyhodnocovať, či prípadná exempcia nie je vylúčená z dôvodu existencie cezhraničného záujmu o zákazku, tak ako ho identifikuje vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie. Ide najmä o situácie, kde je použitie zákona o verejnom obstarávaní komplikované, resp. hospodárska súťaž je vylúčená alebo podstatne zúžená.

Pre účely odstránenia možných interpretačných problémov je potrebné taktiež poznamenať, že pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní nespadá ani uzatváranie zmlúv o poskytovaní  zdravotnej starostlivosti, ktoré uzatvára zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu. Uvedené vychádza z bodu 5 preambuly smernice 2014/24, podľa ktorého „táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúcich zo zákonov, iných právnych predpisov, či zamestnaneckých zmlúv.“.

Zákon stanovuje pravidlo, ktoré zabraňuje účelovému zneužitiu exempcií z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné výnimky z povinnej aplikácie zákona je potrebné vykladať reštriktívne a dôkazné bremeno ich použitia leží na konkrétnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý musí každý prípad exempcie náležite preskúmať a zadovážiť dostatočné dôkazné prostriedky odôvodňujúce vyňatie určitej zákazky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.

K § 2

Predmetné ustanovenie objasňuje základnú terminológiu zákona o verejnom obstarávaní.

Verejným obstarávaním sa rozumejú pravidlá a postupy, ktoré predpisuje zákon v súvislosti s uzatváraním zmlúv povinnými subjektami.

Definícia hospodárskeho subjektu predstavuje najširšie vyjadrenie potenciálneho dodávateľa tovarov, poskytovateľa služieb alebo realizátora stavebných prác. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní je záujemcom, ktorý sa predložením ponuky stáva uchádzačom. Predmetná terminológia nadväzuje na jednotlivé etapy procesu verejného obstarávania. Koncesionár je hospodársky subjekt, s ktorým bola uzavretá koncesná zmluva.

Definícia stavby vychádza z definície upravenej smernicami pre oblasť verejného obstarávania a je rozdielna od definície stavby podľa stavebného zákona slúžiacej účelom stavebného konania. Na účely zákona o verejnom obstarávaní ide v podstate o stavbu v zmysle investičného zabezpečenia stavebno-inžinierskych prác.

Ďalším inštitútom zákona o verejnom obstarávaní je rámcová dohoda. Ide o druh zmluvy, ktorá vymedzuje len určitý rámec plnenia na rozdiel od zmluvy, ktorá obsahuje všetky kontraktačné podmienky súvisiace s predmetom zákazky a tvorí konečnú úpravu vzájomných vzťahov zmluvných strán.

Ustanovenie taktiež poskytuje legálne definície spojené s komunikáciou, a síce vysvetlenie pojmov „písomne“ a elektronické prostriedky. Taktiež je bližšie špecifikované, čo sa rozumie pod pojmami „žiadosť o účasť“, „informácie potrebné na vypracovanie ponuky“ a „dokumenty potrebné na vypracovanie ponuky“.

Podporná činnosť vo verejnom obstarávaní zahŕňa najmä poskytovanie elektronických zariadení a komunikačných platforiem pre proces verejného obstarávania, poskytovanie poradenstva v oblasti verejného obstarávania a samotnú realizáciu verejného obstarávania vrátane jeho prípravy.

Pojem životný cyklus zahŕňa všetky fázy spojené s obstaraním, využívaním a príp. likvidáciou predmetu zákazky.

V právnej úprave sa legálne vymedzuje pojem inovácia. Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu. Zo strategického hľadiska by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast. Vzhľadom na význam inovácií by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najčastejšie umožňovať predkladanie variantných riešení. Pozornosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať.

„Inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Cieľom definície tovarov, služieb alebo stavebných prác bežne dostupných na trhu je vyjadriť bežnú dostupnosť ako stav, keď ide o také tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sa dodávajú na trhu takpovediac v rovnakej podobe, rovnakým spôsobom komukoľvek a nie sú špecificky upravené pre potreby verejného obstarávateľa v danom prípade. Ako príklad je možné uviesť software, ktorým je operačný systém, ktorý je bežným tovarom, keďže je v rovnakej podobe a spôsobom dodávaný komukoľvek. Naproti tomu software, ktorý si vyžaduje prispôsobenie vždy na konkrétne požiadavky verejného obstarávateľa, je teda svojim spôsobom vždy jedinečný a s takýmto prispôsobením nie je bežne dodávaný, nebude bežným tovarom. Obdobne osobné motorové vozidlo je bežným tovarom aj vrátane modifikácií, ak ich bežne predávajúci či výrobca ponúka aj iným odberateľom na trhu, avšak v prípade, ak ide o dodanie napríklad automobilu prispôsobeného na záchranárske či iné obdobné činnosti, nepôjde o bežný tovar. Pri službách a prácach bude posudzovanie obdobné - ak pôjde o služby alebo stavebné práce, ktoré sú bežne ponúkané bez ohľadu na napríklad miesto plnenia len v závislosti od ich rozsahu, resp. iných, bežne ponúkaných podmienok, pôjde o bežne dostupné služby a práce. Naopak, ak budú jedinečne dohodnuté pre daný konkrétny prípad so všetkými špecifikami z neho vyplývajúcimi, nepôjde o bežnú dostupnosť. Orientáciu poskytne v prvom kroku už ponuka, ktorá bude formulovaná spôsobom "tak ako je". Ustanovenie ďalej obsahuje demonštratívny výpočet príkladov, kedy ide o bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Pre úplnosť je napokon potrebné dodať, že definícia bežnej dostupnosti nevychádza z účtovných predpisov, a teda nie je relevantné, či v zmysle nich ide o tovary služby spotrebného charakteru alebo investičný majetok. Bežnú dostupnosť na účely tohto zákona je tak potrebné posudzovať vždy „ad hoc“, nakoľko môžu nastať prípady kedy investičný majetok bude bežne dostupný a naopak, tovar spotrebného charakteru nebude.

K § 3

Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi.  Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s plnením vyjadriteľným v peniazoch uzavretá s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov.

V súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na dodanie tovaru a zákazky na poskytnutie služieb. Ďalším elementárnym členením zákaziek je delenie zákaziek na zákazky civilné a zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

K § 4

Ďalším základným inštitútom verejného obstarávania je koncesia. Koncesia je zákazkou rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazka na poskytnutie služieb, avšak protiplnením za plnenie dodávateľa je určité právo, ktoré môže byť spojené s finančným plnením. Nevyhnutým rozlišovacím znakom koncesie je existencia prenosu prevádzkového rizika na koncesionára, t.j. koncesionár pri svojej činnosti nesie riziko vystavenia sa podmienkam trhu. Príkladom koncesie môže byť napr. výstavba diaľnice, ktorú prevádzkuje koncesionár počas určitého časového obdobia, kedy výnosy z používania diaľnice platia jednotliví užívatelia diaľnice, avšak prípadné straty z nevyužívania tejto diaľnice nesie koncesionár, nie verejný obstarávateľ, t.j. koncesionár nesie riziko, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní diaľnice. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil koncesionára od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré tento hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. V takomto prípade by išlo o zákazku.

K § 5

V súlade s právom Európskej únie sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v eurách bez DPH.

Európska komisia si i naďalej vyhradzuje právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe jej právnych aktov. Preto je vhodné, aby sa limit nadlimitnej zákazky na úrovni Slovenskej republiky ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie. Vykonávací predpis umožní pružne reagovať na predmetné právne akty Európskej únie.

V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky, tri postupy, a to konkrétne pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, pričom obstarávateľovi sa stanovuje povinný postup pre nadlimitné zákazky, ktoré sa týkajú tzv. vybraných činností.

K § 6

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť založená na predošlých skúsenostiach verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo na údajoch získaných prieskumom trhu v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa publikácia oznámenia nevyžaduje. Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej  hodnoty zákazky, ako napr. vývoj na komoditnom trhu alebo informácie z katalógov internetu a pod. Uvedené je možné realizovať prostredníctvom prieskumu cenníkov, produktových katalógov, štatistických údajov o vývoji cien, využívaním pomôcok na výpočet cien (tzv. konfigurátorov) a pod.

Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy plánované vynaložiť dodávateľovi za predmet zákazky, či už od verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo od tretích strán. Na účely určenia PHZ by sa pojem „porovnateľný predmet plnenia“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské školy, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

Navrhovanými ustanoveniami sa ustanovujú pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky, ak ide o tovary, služby a stavebné práce. Pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ udeľuje ceny a odmeny uchádzačom alebo účastníkom v súťaži návrhov, tieto sa započítajú do predpokladanej hodnoty zákazky. Do pravidiel určovania predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce je zaradené aj pravidlo pre určenie predpokladanej hodnoty stavebných prác, ak na uskutočnenie stavebných prác poskytne verejný obstarávateľ a obstarávateľ určité tovary, pokiaľ sú tieto tovary nevyhnutné na vykonanie daných stavebných prác. Predpokladaná hodnota týchto tovarov, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zadávaním zákazky na stavebné práce, sa zahŕňa do predpokladanej hodnoty stavebnej práce. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce, a tým aj možnosti vyhnúť sa aplikácii pravidiel a postupov stanovených napríklad pre nadlimitné zákazky  z hľadiska stanovených finančných limitov.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti, ak ide o stavebné práce a služby a samostatne pre tovary. Navrhovaným ustanovením sa vytvára predpoklad na obmedzenie situácií, v ktorých dochádza k obchádzaniu postupov upravených zákonom.

Základom pre určovanie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na pevne stanovené obdobie, sa predpokladaná hodnota zákazky stanovuje  na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje 48-násobkom predpokladanej mesačnej platby. Medzi pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

V predmetnom  ustanovení sú definované náklady, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí predpokladanú hodnotu zákazky, ak výsledkom procesu obstarávania je zmluva uzavretá na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy.

Pri uzatváraní zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú sa určuje predpokladaná hodnota zákazky 48-násobkom mesačnej platby.

Pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa definujú prípady, keď nie je možné určiť, či ide o zákazku na tovar alebo službu, teda nie je možné stanoviť ich podiely. Je to najmä pri zákazkách na dodanie tovaru a poskytnutie služby, ktoré nie je možné oddeliť, a preto sa predpokladaná hodnota zákazky stanoví ako celková hodnota tovaru a služby bez ohľadu na ich podiely, kde sa zahrnie aj hodnota montážnych a inštalačných prác.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne uplatniť dynamický nákupný systém alebo uzavrieť rámcovú dohodu, do predpokladanej hodnoty zákazky pre dynamický nákupný systém, resp. rámcovú dohodu musí zarátať všetky predpokladané hodnoty zákaziek, ktoré má v úmysle počas dĺžky trvania týchto systémov  a v rámci nich zadávať.

Taktiež sa stanovujú pravidlá pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky v prípade inovatívneho partnerstva.

Zároveň sa stanovuje postup pri určovaní predpokladanej hodnoty koncesie.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Zakazuje sa rozdeliť predmet zákazky tak, aby toto rozdelenie umožnilo aplikovať postup platný pre nižšie finančné limity, čo by spôsobilo najmä nesplnenie požiadaviek na transparentnosť, keď sa napr. pre nadlimitné zákazky vyžaduje zverejnenie zadávania zákazky alebo koncesie v Úradnom vestníku Európskej únie.

Stanovuje sa pravidlo povinného uverejnenia predpokladanej hodnoty, množstva alebo rozsahu obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určuje podmienky účasti vo väzbe na predpokladanú hodnotu zákazky alebo na predpokladanú hodnotu koncesie, musí uviesť predpokladanú hodnotu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri zadávaní zákazky vyžaduje zábezpeku, rovnako musí v príslušnom oznámení uviesť predpokladanú hodnotu zákazky. V súlade s princípom transparentnosti sa expressis verbis ustanovuje povinnosť v dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchovávať aj informácie a podklady, na základe ktorých sa určila predpokladaná hodnota, ako sú napr. prieskumy trhu, katalógy, cenníky, predošlé faktúry a pod.

K § 7

V súlade s legislatívou Európskej únie sa ustanovujú jednotlivé kategórie verejného obstarávateľa. Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť.

Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor–verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Zákon o verejnom obstarávaní je povinný aplikovať každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica  2014/24/EÚ - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom b) a c) patria mestá a obce a vyššie územné celky.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom d) patria napríklad zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako sú príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Národná banka Slovenska atď. Do tejto kategórie verejných obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými verejnými obstarávateľmi. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podmienka „právnickej osoby založenej alebo zriadenej na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter“ v žiadnom prípade neznamená, že takáto právnická osoba by mala vykonávať len činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter. Dokonca subjekt musí byť považovaný za verejného obstarávateľa aj v prípade, keď jeho činnosť súvisiaca s uspokojovaním potrieb vo všeobecnom záujme tvorí len malú časť jeho celkovej činnosti, ktorú vykonáva. Verejný obstarávateľ–právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) je definovaná rovnako, ako v práve Európskej únie na základe troch kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť sú alebo môžu byť ovplyvnené verejným obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov. Verejným obstarávateľom je v tomto  prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Podobne ako pri pojme štát v kontexte smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania sa aj právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), podľa výkladu vydaného Súdnym dvorom Európskej únie, musí interpretovať funkcionálnym spôsobom. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), ktorá nie je nastavená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo  na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát alebo orgán samosprávy výhradný alebo rozhodujúci vplyv. Pri zakladaní právnickej osoby podľa ods. 1 písm. d) z dôvodov plnenia potrieb vo všeobecnom záujme sa štát alebo orgán samosprávy rozhoduje, či  dané potreby bude uspokojovať sám, alebo si zachová rozhodujúci vplyv nad ich uspokojovaním.  Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) uspokojujúca potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný záujem, sa môže riadiť inými hľadiskami, než sú ekonomické hľadiská. Preto úplná neexistencia konkurencie, ako aj naproti tomu existencia silnej konkurencie, nie je rozhodujúcou podmienkou pre to, aby sa jednoznačne dalo určiť, či konkrétna potreba je potrebou vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter. V situácii, ak daná právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení. Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb vo verejnom záujme a bežne popritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod jej vyňatia spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti. K tomuto výkladu dospel SDEÚ (Rozhodnutie SDEÚ z 15. 01. 1998 vo veci C-44/96 Mannesmann).

K § 8

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní aj osobám, ktoré za štandardných okolností nie sú povinné aplikovať postupy verejného obstarávania. Predmetným ustanovením sa zakotvuje pravidlo prenesenia povinnosti aplikovať postupy verejného obstarávania, pričom legislatívna úprava priznáva „dotovaným subjektom“ rozličný status v závislosti od percentuálnej miery výšky poskytnutých finančných prostriedkov.

K § 9

I naďalej je potrebné, aby sa zachovali pravidlá obstarávania, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, keďže vnútroštátne orgány v rámci Európskej únie môžu aj naďalej ovplyvňovať konanie takýchto subjektov vrátane účasti na ich kapitáli a zastúpenia v ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch. Ďalším dôvodom na pokračovanie s reguláciou obstarávania v týchto odvetviach je uzatvorená povaha trhov, na ktorých subjekty v týchto odvetviach pôsobia, zapríčinená existenciou osobitných alebo výlučných práv, ktoré udeľujú členské štáty a ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskej únie, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy.

Ak verejný obstarávateľ vykonáva niektorú z vybraných činností postupuje pri zadávaní takejto zákazky ako obstarávateľ. Takýto verejný obstarávateľ postupuje podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak zadáva zákazky na tovary, služby a stavebné práce v súvislosti s činnosťami v odvetví energetiky a tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb a s ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, prieskumom ložísk uhlia alebo ostatných tuhých palív, ako aj s činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním prístavov a letísk.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ vykonávajúci aspoň jednu z vymedzených činností priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu alebo jej spravovania a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností, ktoré zákon vymedzuje ako vybranú činnosť. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností ustanovených zákonom, alebo stav, kedy určité podmienky umožňujú podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že  na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom.

Navrhovanými ustanoveniami sa taxatívne vymedzujú činnosti v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy a poštových služieb.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami, avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Navrhované ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod poštovými službami a inými službami, ako poštové služby v súlade s transponovanou smernicou EÚ pre vybrané odvetvia.

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri zadávaní ktorých zákaziek, za akých podmienok a pri ktorých činnostiach musí obstarávateľ v sektore vybraných odvetví postupovať podľa zákona. V súlade s právom Európskej únie zavádza všeobecný postup, ktorým sa riadia subjekty z vybraných odvetví využívajúce určitú geografickú oblasť na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív. Povinnosť aplikovať právnu úprava zákona vzniká aj vtedy, ak sa geografické oblasti využívajú ako prístavy a verejné letiská.

V odvetví prieskumu nálezísk ropy a plynu vládne taký konkurenčný tlak, že disciplína pri obstarávaní, ktorá vyplýva z pravidiel obstarávania na úrovni Európskej únie, už nie je potrebná. Vzhľadom na to, že ťažba ropy a plynu patrí naďalej do rozsahu pôsobnosti smerníc EÚ o verejnom obstarávaní, je potrebné rozlišovať medzi prieskumom a ťažbou. V takomto prípade by sa za „prieskum“ mali považovať aj činnosti, ktoré sa vykonávajú so zámerom preskúmania skutočnosti, či sa v danej oblasti nachádza ropa a plyn, a ak áno, či sú komerčne využiteľné, zatiaľ čo „ťažba“ by sa mala považovať za „produkciu“ ropy a plynu. V súlade s osvedčenou praxou pri fúziách by „produkcia“ mala tiež zahŕňať „rozvoj“, t. j. vytvorenie primeranej infraštruktúry pre budúcu produkciu (ropné plošiny, ropovody, terminály atď.).

K § 10

Predmetné pravidlo expressis verbis zakotvuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) postupovať podľa pravidiel, ktoré zakotvuje zákon o verejnom obstarávaní. Povinnosť postupovať pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) vyplýva aj pre subjekt, ktorý zákon o verejnom obstarávaní vymedzuje v § 8. Ide o subjekt, ktorý nie je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo môže ísť o obstarávateľa, ktorému finančné prostriedky poskytol verejný obstarávateľ. Takáto osoba je povinná taktiež realizovať postup podľa zákona.

Verejné obstarávania sa musí realizovať v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ide najmä o zásadu voľného pohybu tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ako aj s princípmi, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. Princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie, pričom podmienkou dodržania tohto princípu je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej zákonnej povinnosti.

Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-225/98 Komisia proti Francúzska republika alebo z rozsudku tohto súdu C – 199/07 Komisia proti Helénska republika vyplýva, že prístup verejného obstarávateľa, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požadoval predloženie konkrétnych národných certifikátov je porušením slobody poskytovania služieb. Navyše Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že vyžadovanie členstva v národných profesijných organizáciách, komorách, resp. registroch môže mať odradzujúci účinok na záujemcov alebo uchádzačov z iných členských štátov, čo je neprípustná diskriminácia a prekážka voľného poskytovania služieb.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom, že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení. Účelom zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta). V rozpore s princípom transparentnosti, a teda aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. K porušeniu princípu transparentnosti môže dôjsť vtedy, ak sa v postupe verejného obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Nevyhnutnou súčasťou riadneho uplatnenia princípu transparentnosti je teda taký postup, ktorým je zabezpečená náležitá preskúmateľnosť každého úkonu vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky. Postupom verejného obstarávania sa zabezpečuje čestná hospodárska súťaž, z čoho vyplýva, že nie je prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné či nekontrolovateľné konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania teda vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti, ktorej cieľom je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia k verejnému obstarávaniu neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia, resp. v nej obsiahnuté požiadavky, celkom zjavne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže táto interpretačná neistota vo svetle princípu transparentnosti postihovať žiadny hospodársky subjekt, ale len samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, kto dokumentáciu vo verejnom obstarávaní vyhotovuje a stanovuje jednotlivé požiadavky, a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie a pravidiel zodpovedá.

Účel princípu hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní nie je možné vnímať čisto gramaticky, t.j. tieto princípy nesledujú cieľ, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vždy nakupoval len najlacnejšie predmety zákaziek, práve naopak, verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal za vynaložené verejné finančné prostriedky/finančné prostriedky získať najlepšiu hodnotu, ktorá sa generuje v prostredí hospodárskej súťaže. Predmetné princípy by mali zabezpečiť hospodárne, efektívne a transparentné nakladanie s verejnými peňažnými prostriedkami/finančnými prostriedkami, nakoľko hlavným cieľom verejného obstarávania je efektívnosť vynakladania peňažných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Ďalším cieľom verejného obstarávania je zabezpečovanie voľnej hospodárskej súťaže hospodárskych subjektov o zákazky financované z verejných rozpočtov, ktorá je založená na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme, záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.

Princíp proporcionality vo verejnom obstarávaní má predstavovať požiadavku na primerané aplikovanie inštitútov zákona, napr. pri nejasnostiach ponuky by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal automaticky ponuku vylúčiť, ale by požiadať o vysvetlenie nezrovnalostí a až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu by mal rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení ponuky.

Predmetná právna úprava expressis verbis zakazuje, aby sa verejné obstarávanie, vrátane jeho prípravy uskutočňovalo s cieľom nedovoleného uplatnenia výnimky alebo zúženia hospodárskej súťaže.

Za narušenie hospodárskej súťaže je možné považovať napr. situáciu, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viedol prípravné trhové konzultácie s hospodárskym subjektom s úmyslom vyšpecifikovať predmet zákazky takým spôsobom, aby navonok pôsobil technicky neutrálne, čo by navodzovalo dojem jeho súladu s pravidlami zákona a so základnými princípmi verejného obstarávania, avšak de facto by takýto navonok „technicky neutrálny“ opis predmetu zákazky obsahoval požiadavky, ktoré by zvýhodňovali hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastnil prípravných trhových konzultácií alebo jeho obchodných partnerov.

Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách na určité stavebné práce, tovary a služby podľa medzinárodných dohôd, ktorými je EÚ viazaná (napr. Dohoda o vládnom obstarávaní), musia verejní obstarávatelia poskytovať v súvislosti s týmito stavebnými prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd, zaobchádzanie, ktoré nesmie byť nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré poskytujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi EÚ.

Stanovuje sa aj ďalšie základné pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách a koncesiách týkajúcich sa jednotlivých vybraných činností postupuje verejný obstarávateľ podľa pravidiel a postupov zadávania nadlimitných zákaziek a koncesií platných pre obstarávateľa. Predmetným pravidlom sa zosúlaďuje postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ak ide o zákazky v rámci vybraných činností, čo umožňuje aj verejnému obstarávateľovi použiť flexibilnejšie a menej striktné postupy verejného obstarávania pri týchto zákazkách alebo koncesiách.

K § 11

Definuje sa konečný užívateľ výhod na účely zákona o verejnom obstarávaní. Definícia pojmu konečný užívateľ výhod má svoj pôvod v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“), avšak vzhľadom na možné legislatívne a vecné problémy, ktoré by spôsobil odkaz na definíciu v inom zákone než zákone o verejnom obstarávaní, sa navrhuje zaviesť samostatná definícia konečného užívateľa výhod na účely verejného obstarávania. Osobitne je zadefinovaný konečný užívateľ výhod pri právnickej osobe, pri fyzickej osobe a zároveň aj pri združení majetku.

K § 12

Ustanovuje sa povinnosť verejného obstarávateľ a obstarávateľa, t. j. verejného obstarávateľa a obstarávateľa v jurisdikcii právneho poriadku Slovenskej republiky, aby vyhotovil referenciu, potvrdzujúcu dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby prostredníctvom informačného systému Evidencia referencií.

K § 13 a 14

Navrhovanými ustanoveniami sa umožňuje využitie elektronického trhoviska aj pri nadlimitných zákazkách.

K § 15

Zákon definuje množinu subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako centrálna obstarávacia organizácia a vykonávať nepretržitú centralizovanú činnosť vo verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu, vrátane využitia nižších cien a transakčných nákladov a s cieľom zlepšiť a profesionalizovať riadenie a vedenie postupov verejného obstarávania. Nákupy je možné sústrediť pod centralizované obstarávanie buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne vyhodnocovať ako aj monitorovať, nakoľko nadmerná koncentrácia kúpnej sily nemusí priaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Zákazky obrovského rozsahu takisto môžu vyvolávať snahu o nekalosúťažné praktiky a tajné dohody hospodárskych subjektov, ktorých cieľom je narušiť hospodársku súťaž. Nemožno zabúdať na to, že vo verejnom obstarávaní je potrebné vytvárať podmienky pre prístup na trh pre malých a stredných podnikateľov vzhľadom na ich potenciál v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie.

Centrálne obstarávacie organizácie pracujú dvomi základnými postupmi. Vykonávajú centrálne verejné obstarávanie ako veľkoobchodníci, t.j. nakupujú, skladujú a opätovne predávajú tovary, služby alebo stavebné práce. Druhý spôsob realizácie centrálneho verejného obstarávania centrálna obstarávacia organizácia realizuje ako sprostredkovateľ tak, že zadáva zákazky, prevádzkuje dynamické nákupné systémy alebo uzaviera rámcové dohody, ktoré využívajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia (v nadväznosti na to, či je centrálna obstarávacia organizácia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ). Takéto sprostredkovanie sa v niektorých prípadoch uskutočňuje samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek bez podrobných pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov; v iných prípadoch sa príslušné postupy zadávania verejných zákaziek realizujú na základe pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Zákon stanovuje pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, je výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť realizovaných postupov. V prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vykonáva niektoré časti postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, tento je aj zodpovedný za tie fázy postupu, ktoré uskutočnil alebo uskutočňuje.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú oprávnení zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov verejného obstarávania. Takéto verejné zákazky na poskytnutie služieb môžu zahŕňať poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, musia zadávať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Podmienkou pre činnosť centrálnej obstarávacej organizácie je vykonávanie všetkých postupov verejného obstarávania prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie.

K § 16

Uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií (s výnimkou centralizovaného verejného obstarávania, ktoré vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a na základe jeho pokynov.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním, cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre zákazku na uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo poveria jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Ak niekoľko verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, títo sú spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa zákona. Ak však verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť sa uplatňuje len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzavretie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému, opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody alebo stanovenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná príslušnú úlohu.

K § 17

Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov Európskej únie v minulosti narážalo na právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. S cieľom umožniť získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, sa ustanovujú podmienky pre vykonávanie cezhraničného obstarávania. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by však nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú alebo sídlia.

K § 18

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup verejného obstarávania, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu zadávania zákazky alebo koncesie.

Úpravy zmluvy počas jej trvania, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky alebo koncesie do určenej hodnoty, sú dovolené bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania. Úpravy zákazky nad povolený finančný limit je možné realizovať bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania, iba pokiaľ sú splnené explicitne uvedené dôvody.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zmluvy bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu verejného obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy verejného obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok verejného obstarávania odlišný od pôvodného výsledku.

V prípadoch podľa predošlých dvoch odsekov je uzatváranie dodatkov limitované hodnotou plnenia súhrnne nepresahujúcou 50% pôvodného zmluvného plnenia a zároveň nie je možné uskutočniť ho za účelom obchádzania zákona – napr. prekročiť finančný limit platný pre pôvodnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu, nakoľko na pôvodné verejné v takom prípade obstarávania mal byť uplatnený odlišný postup zadávania zákazky.

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad, ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného realizovania verejného obstarávania. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému hospodárskemu subjektu, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup verejného obstarávania pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy zákazky prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opcií, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opcii sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napr. komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže koncipovať návrh zmluvy tak, že bude predvídať bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby alebo služby.

K § 19

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu v praxi čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné ukončenie záväzkov, ktoré boli uzatvorené podľa zákona, a to i mimo dôvodov, ktoré vyplývajú z právnej úpravy podľa obchodnoprávnej úpravy. Môže ísť o situáciu, keď je potrebné od zmluvy odstúpiť, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Zákon preto stanovuje tieto osobitné dôvody, kedy je možné od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uzavretej podľa pravidiel a postupov verejného obstarávania odstúpiť. Uvedené je vhodné najmä v prípadoch, keď pri spolufinancovaných projektoch z verejných rozpočtov EÚ došlo k porušeniu zákona a ukončenie zmluvného záväzku môže minimalizovať škody alebo ich hrozbu spôsobenú verejným rozpočtom či už verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovanou úpravou sa poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi oprávnenie odstúpiť aj od zmluvy uzavretej s uchádzačom, ktorý nemal v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo ak bolo právoplatne rozhodnuté o vyčiarknutí tohto uchádzača z registra konečných užívateľov výhod alebo ak mu bol právoplatne uložený zákaz účasti. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa má stať účinným nástrojom pre zabezpečenie riadneho a včasného plnenia povinností súvisiacich so zápisom konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod.

Pre úplnosť treba dodať, že navrhovaná právna úprava v súlade s § 344 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) nebráni odstúpeniu od zmluvy z dôvodov podľa iných právnych predpisov, ako aj kontraktačnej voľnosti, na základe ktorej je možné zmluvne dohodnúť si aj iné dôvody odstúpenia.

K § 20

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky značne zjednodušujú proces verejného obstarávania, pričom zvyšujú efektívnosť a transparentnosť tohto procesu. Elektronická komunikácia vo veľkej miere rozširuje možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu EÚ. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania, vrátane zasielania, resp. predkladania žiadostí o účasť a najmä zasielania, resp. predkladania ponúk. Z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie nevyplýva povinnosť, aby sa vykonávalo elektronické spracovanie, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania ponúk, ak však verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sú schopní predmetné realizovať prostredníctvom elektronických prostriedkov, nič nebráni, aby túto formu komunikácie a výmeny informácií realizovali.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu verejného obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Ide napr. o situácie, ak by si elektronická komunikácia napr. vyžadovala používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom. Použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie. Ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali v podmienkach kladených na komunikáciu stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

Použitie elektronických prostriedkov komunikácie nie je povinné, ak je to nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií, ktoré sa majú poskytovať alebo prijímať. Platí, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by predtým, ako stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Napr. mohlo by byť dostatočné, aby vysvetľovanie súťažných podkladov mohlo prebiehať emailovou správou, pričom viac zabezpečený spôsob elektronickej komunikácie by bol určený pre predloženie samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom stanovenia pravidiel komunikácie zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody.

Požiadavky na komunikáciu majú zabezpečovať primeranú úroveň transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa príležitostná ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy.

K § 21

Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje pravidlá ohľadne počítania lehôt. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadosti o účasť musí zohľadniť zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Poskytnutie dostatočného časového priestoru pre prípravu ponuky alebo žiadosti o účasť je predpokladom čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko sa vytvára priestor, aby hospodárske subjekty nekonali pri príprave ponúk alebo žiadostí o účasť pod značným časovým stresom a zároveň, aby ich ponuky predstavovali to najlepšie, čo je možné z ich strany ponúknuť na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zároveň sa upravuje inštitút ohliadky miesta dodania.

Stanovujú sa pravidlá, podľa ktorých sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť. Za podstatnú zmenu dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky je považované najmä rozšírenie alebo zúženie podmienok účasti, zmena rozsahu zadanej zákazky alebo zásadná zmena termínu plnenia.

Zároveň sa stanovuje použitie štátneho jazyka ako jazyka pre komunikáciu vo verejnom obstarávaní, pričom konkrétny verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku.

K § 22

Predmetná úprava stanovuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktoré boli poskytnuté zo strany hospodárskych subjektov. Predmetnú povinnosť by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoviť pre osoby, ktoré v jeho mene a na jeho účet realizujú verejné obstarávanie.

K § 23

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zabrániť konfliktu záujmov s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania, jeho transparentnosti a férovosti. Jeho činnosť má zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu. Za týmto účelom legislatíva poskytuje definíciu pojmov „konflikt záujmov“, „zainteresovaná osoba“.

K § 24

V súlade s princípom transparentnosti verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania.

K § 25

Právna úprava zakotvuje inštitút prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia hospodárskych subjektov. Podstatným elementom prípravných trhových konzultácií je povinnosť nenarušenia hospodárskej súťaže a neporušenia princípu nediskriminácie a princípu transparentnosti. Uvedené spočíva v povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa prijať v súvislosti s prípravnými trhovými konzultáciami a predbežným zapojením hospodárskych subjektov do prípravy verejného obstarávania primerané opatrenia pre ochranu hospodárskej súťaže a predmetných princípov, čo môže spočívať napr. vo zverejnení záznamu o realizácii prípravných trhových konzultácií. V praxi pôjde napr. o také situácie, keď sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri obstarávaní sofistikovaného predmetu zákazky obráti na nezávislých odborníkov alebo pracovné skupiny, ktoré sa podieľajú na tvorbe noriem v určitej oblasti špecializácie a požiada ich o pomoc pri definovaní požiadaviek na predmet zákazky tak, aby odrážali najnovšie poznatky z určitého vedného odvetvia alebo oblasti. Týmto postupom nie je možné uskutočňovať účelové marenie hospodárskej súťaže alebo neprimerané selektovanie určitých hospodárskych subjektov alebo ich výrobkov, resp. výkonov, ale mali by sa podporovať inovatívne nákupy a sledovanie princípu efektívnosti a hospodárnosti. Požiadavka transparentnosti tohto postupu by mala predstavovať záruku, že predmetný postup nebude zneužívaný.

K § 26

Ustanovenie legislatívne zakotvuje druhy oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky (ďalej len „oznámenia“). Aj naďalej ostáva zachovaná koncepcia osobitného uverejňovania oznámení na národnej úrovni vo Vestníku verejného obstarávania (ďalej len „vestník“) vedeného Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) a na európskej úrovni v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „európsky vestník“) vedenom Úradom pre úradné publikácie Európskej únie (ďalej len „publikačný úrad“). Oznámenia sa zasielajú zásadne elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov.

Obsah oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a ich vzory (štandardné formuláre) pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskej únie, pričom tieto vzory sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie. Vzory formulárov sú dostupné na http://simap.europa.eu/.

Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ.

Legislatíva zachováva možnosť publikácie predbežného oznámenia (ak ide o verejného obstarávateľa) a pravidelného informatívneho oznámenia (ak ide o obstarávateľa), len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (to neplatí pre pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž). V prípade využitia tejto možnosti je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný však prostredníctvom štandardného formulára odoslať publikačnému úradu a úradu oznámenie o tom, že predmetné oznámenia budú uverejnené na profile.

V nadväznosti na možnosť zverejňovať predbežné oznámenia a pravidelné informatívne oznámenia len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, aj v tomto prípade je prvoradé splnenie notifikačnej povinnosti voči publikačnému úradu. Na základe toho tak oznámenie je možné v profile zverejniť až po oznámení publikačnému úradu o použití tejto formy publikácie. Povinnou obsahovou náležitosťou takýchto oznámení je dátum odoslania oznámenia o jeho uverejnení v profile publikačnému úradu.

Pre oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj oznámenia o zmenách zmlúv, rámcových dohôd alebo koncesných zmluvách uzavretých na základe § 15 ods. 1 písm. b) a c) platí pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov povinnosť zaslať príslušné oznámenie na uverejnenie v lehote do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy, resp. jej dodatku. V prípade, že dôjde k zrušeniu verejného obstarávania, ktoré bolo predtým vyhlásené prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, alebo prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní oznámenie o tom zaslať na uverejnenie bezodkladne po rozhodnutí o zrušení verejného obstarávania.

Z dôvodu hospodárnosti a zamedzenia neprimeranej administratívnej záťaže, verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu oznámenia o výsledku za čiastkové zmluvy uzatvorené na základe rámcových dohôd, ale aj dynamického nákupného systému posielať na súhrnnom základe za každý štvrťrok, a to vždy do 30 dní po jeho skončení.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom je ďalej poskytovaná aj možnosť uverejňovať oznámenia o zákazkách, ktorých uverejňovanie im priamo nevyplýva z tohto zákona, ale z dôvodu zvýšenia transparentnosti majú záujem, aby sa o ich zámere dozvedel čo najširší okruh hospodárskych subjektov. Použitie priameho rokovacieho konania (s výnimkou dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom) sú však verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní oznámiť publikačnému úradu a úradu. Na uvedené účely slúži formulár oznámenie o dobrovoľnej ex ante transparentnosti. Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohromu, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Navrhovaná úprava napokon rieši aj možnú kolíziu rozsahu zverejňovaných údajov a informácií s inými právnymi predpismi, resp. verejným záujmom a čestnou hospodárskou súťažou. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje konkrétny rozsah osobných údajov, ktoré je možné uvádzať za predpokladu, že tomu nebránia osobitné predpisy (predovšetkým zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a taktiež zavádza výnimku na zverejňovanie informácií, ktoré by mohli byť v rozpore s inými zákonmi, verejným záujmom alebo by to bránilo čestnej hospodárskej súťaži (tu môže ísť napr. o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva).

K § 27

Ustanovenie v nadväznosti na § 26 zakotvuje spôsob zasielania oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky v závislosti od dostupnosti služby eSender pre jednotlivé typy formulárov. Oznámenia sa aj naďalej vypĺňajú a zasielajú výlučne v elektronickej forme, pričom konkrétny postup upravia pokyny zverejnené na webovom sídle publikačného úradu a úradu.

Za odoslanie oznámení, ako aj obsah je vždy zodpovedný sám verejný obstarávateľ a obstarávateľ a z tohto titulu je na ňom dôkazné bremeno preukazovania dátumu a času odoslania.

Legislatíva ďalej priorizuje zverejňovanie oznámení v európskom vestníku a preto platí, že akákoľvek iná publikácia oznámenia môže nastať až po tej v európskom vestníku. Výnimkou je prípad, pokiaľ verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nebude do 48 hodín od potvrdenia prijatia zaslaného oznámenia z európskeho vestníka doručená aj notifikácia o jeho plánovanom uverejnení. V takom prípade postačí verejným obstarávateľom a obstarávateľom počkať 48 hodín a oznámenie môže byť zverejnené na národnej úrovni bez ohľadu na to, či sa tak stalo aj na tej európskej.

Vzájomná komunikácia medzi európskym vestníkom a vestníkom má byť primárne zabezpečená prostredníctvom automatizovanej služby eSender. Pokiaľ táto nie je poskytovaná, v nadväznosti na zodpovednosť samotných verejných obstarávateľov a obstarávateľov za preukazovanie dátumu odoslania oznámenia, sú títo povinní úradu na účely zverejňovania oznámení vo vestníku oznámiť predpokladaný dátum uverejnenia oznámenia v európskom vestníku, ktorý im oznámil publikačný úrad alebo informáciu, že publikačný úrad v lehote 48 hodín od potvrdenia prijatia oznámenia im túto skutočnosť neoznámil.

Pre naplnenie princípov transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania je dôležité, aby obsah oznámení uverejnených na národnej úrovni bol totožný s tým podľa európskeho vestníka.

Za účelom umožnenia vyššej transparentnosti legislatíva prirodzene dovoľuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom rovnakým spôsobom zverejňovať aj oznámenia, ktorých zverejnenie zo zákona nie je povinné.

Vzhľadom na neustálu otvorenosť dynamického nákupného systému počas celej doby jeho trvania (hospodárske subjekty môžu kedykoľvek požiadať o účasť a do systému pristúpiť), je potrebné zabezpečiť nepretržitú publikáciu oznámenia, ktorým bol tento systém zriadený.

K § 28

Ide o nové ustanovenie, ktoré nebolo obsiahnuté v predošlej legislatíve a jeho cieľom je podpora rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti, čím sa vytvára možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa tak explicitne vytvára legislatívny priestor na delenie zákaziek, pričom využitie tejto možnosti musí priamo vyplývať už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania  oznámení použitých ako výzva na účasť, kde zároveň musí byť uvedená aj veľkosť jednotlivých častí a ich predmet. Taktiež je dôležité aj uvedenie skutočnosti, či ponuky je možné predložiť len na jednu časť alebo aj na viaceré, resp. všetky časti.

Aplikáciu rozdeľovania zákaziek verejnými obstarávateľmi má podporiť aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov odôvodňovať nerozdelenie zákazky (neplatí pre koncesiu) buď v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v správe o zákazke.

Z dôvodu zaistenia spoľahlivosti dodávok alebo zamedzenia možným narušeniam pravidiel hospodárskej súťaže verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať jednému uchádzačovi. Takéto obmedzenie však musí byť transparentným spôsobom uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii. V súťažných podkladoch je ďalej povinné uvedenie objektívneho a nediskriminačného spôsobu na určenie, ktorá časť zákazky sa zadá konkrétnemu uchádzačovi v prípade, že uspel vo viacerých častiach.

Legislatíva rieši aj situáciu kedy je možné jednému uchádzačovi zadať viac častí zákazky alebo aj všetky. Túto skutočnosť je potrebné uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii spolu s možnými kombináciami. V súťažných podkladoch verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedú objektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré uplatní na určenie častí zákazky, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi.

K § 29

Ustanovenie taxatívnym spôsobom uvádza výpočet postupov vo verejnom obstarávaní pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Oproti predchádzajúcej legislatívnej úprave dochádza k rozšíreniu výpočtu o nový postup, ktorým je inovatívne partnerstvo.

K § 30 a 31

Rôznorodosť režimov vo verejnom obstarávaní vyplývajúca z rozdielnych postavení jednotlivých subjektov (verejný obstarávateľ, obstarávateľ, osoba podľa § 8 zákona), pováh plnenia (tovar, služba, stavebná práca) osobitnej oblasti plnenia (zákazky na činnosti vo vybraných odvetviach, zákazky na úseku obrany a bezpečnosti, koncesie a napokon plnenia vyňaté z pôsobnosti legislatívy verejného obstarávania) a v neposlednom rade aj hodnôt plnenia, umožňuje širokú škálu možných kombinácií. V prípade výskytu prvkov spadajúcich pod rôzne režimy je preto potrebné stanoviť jednotné pravidlá určujúce postup, ktorý bude konkrétny verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ aplikovať. Cieľom ustanovení je uviesť výpočet možných situácií, ktoré môžu nastať v praxi a pomôcť tak pri aplikácii zákona.

K § 32

Ustanovenie legislatívne zakotvuje taxatívny výpočet základných statusových požiadaviek na hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V súlade so zásadami určovania podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách je povinné stanovenie podmienok účasti osobného postavenia pre verejných obstarávateľov a dobrovoľné pre obstarávateľov.

V rámci podmienok účasti navrhovaná úprava explicitne, aj pomocou odkazov poukazuje na závažné porušovanie povinností na úseku environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, za ktoré bola orgánom aplikácie práva uložená sankcia. V súvislosti s účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaž alebo inej obdobnej súťaži, zákonná úprava predpokladá, že v takých prípadoch bude ukladaný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní priamo v rozhodnutí týkajúceho sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Okrem toho, osobitnú podmienku účasti tvorí nedopustenie sa závažného porušenia profesijných povinností, pod ktorým možno rozumieť, napr. závažné porušenie stavovských predpisov pri výkone slobodných povolaní. Profesijnou povinnosťou podnikateľov je aj náležité, poctivé a odborné vykonávanie činností, aby nedochádzalo k dodávaniu nekvalitných tovarov, stavebných prác a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

V prípade zákazky alebo koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený aj v prípade, keď u neho existujú riziká súvisiace s ochranou národných bezpečnostných záujmov.

V nadväznosti na dôvody na vylúčenie, navrhovaná úprava uvádza aj výpočet dokladov na preukázanie ich neexistencie, ako aj pravidlá preukazovania uchádzačmi alebo záujemcami so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte EÚ.

Ďalej sa v norme ustanovuje definícia pojmu „konečné rozhodnutie“ a taktiež možnosť pre uchádzačov alebo záujemcov, u ktorých sú vykazované nedoplatky na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení alebo príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie predísť vylúčeniu z verejného obstarávania dodatočným splnením svojich povinností, a to aj vo forme platieb v splátkach. Uchádzač je povinný uvedené preukázať v lehote na predkladane ponúk.

K § 33

Koncepcia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia zostáva nezmenená oproti predchádzajúcej úprave, výpočet podmienok uvádzaných v zákone je naďalej založený na demonštratívnom základe.

Taktiež ostáva zachovaná možnosť pre záujemcov alebo uchádzačov preukazovať splnenie podmienok účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, pokiaľ z objektívnych dôvodov nie sú schopní predložiť doklad vyžadovaný verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a zároveň právna úprava počíta aj s možnosťou využitia zdrojov tretích osôb za predpokladu, že dotknutý uchádzač alebo záujemca predloží písomný zmluvný záväzok, z ktorého vyplýva, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude môcť reálne disponovať zdrojmi tejto osoby. Tretia osoba musí zároveň spĺňať vymedzené podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať niektoré dôvody na vylúčenie. Nóvum však v tomto smere predstavuje zavedenie spoločnej zodpovednosti, na základe čoho bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadovať, aby tretia osoba, ktorá sa zaviazala poskytnúť svoje spoločne zodpovedala za plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy s úspešným uchádzačom, s ktorým bola uzavretá zmluva. Účelom navrhovanej úpravy, je okrem transpozície príslušných článkov smerníc, predídenie „špekulatívnemu obchodovaniu“ so zdrojmi a kapacitami tretích subjektov.

K § 34

Podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti ostávajú v zásade nezmenené oproti predchádzajúcej normatívnej úprave, v súlade s transpozíciou smerníc sa však zavádza jedna nová podmienka, ktorou je uvedenie údajov o riadení dodávateľského reťazca a systému sledovania (tzv. tracking system). Naďalej zákonný výpočet podmienok účasti je pre verejných obstarávateľov taxatívny a nie je ho možné ho rozširovať. Na druhej strane, obstarávateľ v súlade so zásadami určovania podmienok je oprávnený určiť aj iné podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti.

Tak, ako pri preukazovaní splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, aj v tomto prípade legislatíva ponúka uchádzačom alebo záujemcom možnosť využiť kapacity tretích osôb, za predpokladu predloženia písomnej zmluvy, v ktorej sa táto osoba zaviaže predmetné kapacity poskytnúť k dispozícii na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Na naplnenie účelu tejto normatívnej úpravy (predovšetkým na zabránenie jej účelovému obchádzaniu) musí osoba, ktorej kapacity majú byť použité pri plnení zároveň preukázať splnenie rovnakých podmienok účasti ako uchádzač alebo záujemca a neexistenciu niektorých zákonom stanovených dôvodov na vylúčenie, pričom pri preukazovaní oprávnenia dodávať tovar, poskytovať službu, alebo uskutočňovať stavebnú prácu postačí preukázanie len vo vzťahu k tej časti plnenia, na ktorú sa kapacity poskytované. Z dôvodu zamedzenia účelovému obchádzaniu a čisto formálnemu deklarovaniu splnenia podmienky týkajúcej sa uvedenia údajov o vzdelaní, odbornej praxi alebo kvalifikácii osôb určených na uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, legislatíva vyslovuje explicitnú požiadavku, aby osoba, ktorá sa svoje kapacity na účely preukázania splnenia podmienok účasti zaväzuje dotknutému uchádzačovi alebo záujemcovi poskytnúť, aj reálne v prípade zadania zákazky tomuto uchádzačovi alebo záujemcovi predmet zákazky plnila. Zámer sťažiť špekulatívne správanie hospodárskych subjektov má aj novozavádzaný inštitút spoločnej zodpovednosti, ktorý je možné uplatniť obdobným spôsobom ako pri podmienkach účasti finančného a ekonomického postavenia.

K § 35 a 36

Navrhované ustanovenia zavádzajú pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov možnosť vyžadovať vo verejnom obstarávaní od uchádzačov a záujemcov predloženie dokladov potvrdzujúcich splnenie zavedených noriem kvality (napr. certifikát ISO 9001), do ktorých môžu spadať aj požiadavky dostupnosti osôb so zdravotným postihnutím alebo požiadavky environmentálneho manažérstva (napr. ISO 14001). V oboch prípadoch platí možnosť odkazovať na systémy manažérstva vyplývajúce z európskych alebo medzinárodných noriem a zároveň platí aj povinnosť uznávať rovnocenné doklady vydávané príslušnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ. Z dôvodu zabezpečenia rovnakého prístupu k zákazkám pre všetky hospodárske subjekty, a teda zamedzeniu možnej diskriminácii, legislatíva pamätá aj na situácie, kedy dotknutý uchádzač alebo záujemca z objektívnych dôvodov nemal možnosť v stanovenej lehote vyžadovaný certifikát získať. V takom prípade je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný akceptovať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, z ktorých jednoznačným spôsobom vyplýva splnenie tých istých požiadaviek, ako vyžadujú dotknuté normy, resp. certifikačné orgány na udelenie certifikátu. Dôkazné bremeno preukazovania objektívnej nemožnosti získať vyžadovaný certifikát, ako aj splnenia požiadaviek stanovených normami (resp. certifikačnými autoritami) zaťažuje výlučne samotného uchádzača alebo záujemcu, ktorý tieto skutočnosti musí jednoznačným spôsobom preukázať.

K § 37

Navrhovanou úpravou sa zakotvuje možnosť, aby hospodárske subjekty mohli na účely verejného obstarávania spájať svoje schopnosti a kapacity prostredníctvom spoločného predkladania ponuky, čo má význam tak pri zložitých predmetoch zákazky alebo koncesie, ako aj pre otváranie trhu verejných zákaziek (koncesií) pre malé a stredné podniky, ktoré by samostatne neboli schopné predmet zákazky zrealizovať. Z dôvodu zamedzenia zbytočnej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty, možnej diskriminácii a nerovnakému zaobchádzaniu, nie je možné od hospodárskych subjektov na účely vyhotovovania a predkladania ponuky vyžadovať vytvorenie určitej právnej formy. To je možné vyžadovať až od skupiny, ktorá je úspešným uchádzačom a to za účelom zabezpečenia predovšetkým právnych záruk na riadne plnenie zmluvy.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo, že každý subjekt tvoriaci skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti osobného postavenia osobitne (t. j. každý člen predkladá všetky doklady sám za seba), pričom oprávnenie dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce preukazujú členovia len za svoju časť plnenia, ktorú majú realizovať. Dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej alebo odbornej spôsobilosti predkladá skupina spoločne za celú skupinu.

Skupine dodávateľov sa na účely preukázania splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančnej a ekonomickej spôsobilosti a technickej alebo odbornej spôsobilosti taktiež umožňuje využitie zdrojov a kapacít tretích osôb.

Ustanovenie napokon v súvislosti s plnením zmluvy alebo koncesnej zmluvy rieši možnosť vyžadovať od skupiny dodávateľov splnenie osobitných podmienok oproti individuálnym uchádzačom, ktoré musia byť proporčné a objektívne odôvodnené. Môže ísť napr. o určenie spoločného zastúpenia, resp. vedúceho partnera alebo poskytnutie informácií o zložení skupiny.

K § 38

Legislatívna úprava v tomto ustanovení zakotvuje spoločné pravidlá určovania podmienok účasti. Čo sa týka výberu konkrétnych podmienok platí, že verejní obstarávatelia sú v každom prípade povinní určiť podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia (a to aj keď ide o zadávanie zákazky na tzv. odvetvové činnosti podľa § 9). Stanovenie podmienok účasti ekonomického a finančného postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti závisí naopak od ich vôle. Kým podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia sú v zákone uvedené demonštratívnym spôsobom, pre technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť platí taxatívny výpočet. Pre obstarávateľov v tomto smere platí voľnejší režim, určenie a výber konkrétnych podmienok účasti závisí výlučne od ich rozhodnutia (pokiaľ stanovia podmienky účasti podľa § 32 až 36 nesmú sa od týchto pravidiel odchýliť). Stanovené podmienky účasti musia byť zrejmé už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia použitého ako výzva na súťaž. Predmetné oznámenia musia taktiež obsahovať aj podmienku vyplývajúcu z  novozavádzaného dôvodu vylúčenia, ktorým je dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž (§ 40 ods. 6 písm. g)), pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude tento dôvod vylúčenia chcieť neskôr aplikovať.

V súvislosti so zákazkami na dodanie tovarov, ktorých súčasťou je aj umiestnenie alebo montáž takéhoto tovaru, zákazkami na poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, je verejným obstarávateľom, ale aj obstarávateľom poskytnutá legislatívna možnosť vyžadovať, aby rozhodujúcu časť plnenia uskutočňoval sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov. To, čo sa považuje za rozhodujúcu časť plnenia nie je možné plošne stanoviť všeobecným pravidlom (napr. určitým percentuálnym podielom), ale vždy je potrebné vychádzať z konkrétneho predmetu plnenia.

Nová legislatíva ďalej zachováva základné pravidlo z predošlej právnej úpravy, a síce, že podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky (koncesie) a taktiež na tieto podmienky účasti môžu byť naviazané aj minimálne predpoklady, ktoré majú všetci uchádzači alebo záujemcovia spĺňať. Novinkou je však v tomto smere obmedzenie maximálnej výšky obratu na dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky (rámcovej dohody, koncesie), resp. jej pomernej čiastky vypočítanej na obdobie 12 mesiacov, ak je predpokladaná dĺžka plnenia dlhšia ako 12 mesiacov. V náležite odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uplatniť aj vyššie požiadavky na obrat. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité plnenie má zásadný význam, napríklad preto, že je nevyhnutnou podmienkou na plnenie iných zákaziek. Odôvodnenie takejto požiadavky musí byť vždy uvedené v súťažných podkladoch alebo koncesnej dokumentácii.

Za účelom odstránenia interpretačných problémov sa v súvislosti s preukazovaním výšky obratu za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov ustanovuje pravidlo, že výška obratu sa určuje vždy súhrnne za celé obdobie.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa taktiež umožňuje požadovať napríklad informácie o pomere medzi aktívami a pasívami vykázanými v účtovnej závierke, nakoľko sa predpokladá, že kladná hodnota pomeru by mohla poskytnúť dodatočný dôkaz o tom, že finančná kapacita hospodárskych subjektov je dostatočná.

Legislatíva taktiež spresňuje pravidlá určovania podmienok účasti pre prípady delenia zákazky (koncesie) na časti, zákazky zadávané na základe rámcových dohôd s opätovným otvorením súťaže a podnecuje na využívanie systému e-Certis.

Napokon sa v súvislosti so zákazkami na dodanie tovaru spojenými s jeho montážou alebo umiestnením, zákazkami na služby alebo na stavebné práce, alebo v súvislosti s koncesiami zakotvuje aj možnosť, aby verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli v ponuke vyžadovať údaje o zamestnancoch zodpovedných za zmluvné plnenie.

K § 39

Európska legislatíva za účelom zníženia administratívnej záťaže zavádza inštitút jednotného európskeho dokumentu, ako štandardizovaného elektronického formulára slúžiaceho ako predbežný doklad na preukázanie splnenia podmienok účasti. Vzor tohto formulára ustanoví Európska komisia vo vykonávacom predpise. Z hľadiska povahy ide o čestné vyhlásenie, v ktorom predkladajúci subjekt deklaruje, že u neho neexistujú vymedzené dôvody na vylúčenie, spĺňa kritériá pre obmedzenie počtu záujemcov (platí pre užšiu súťaž, rokovacie konania, súťažný dialóg, inovatívne partnerstvo) a zároveň, že k uvedeným skutočnostiam na požiadanie verejného obstarávateľova alebo obstarávateľa poskytne relevantné doklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže počas postupu zadávania zákazky požiadať o predloženie dokladov ktoréhokoľvek uchádzača a záujemcu, pričom vo vzťahu k uchádzačovi, s ktorým má byť uzavretá zmluva to platí ako povinnosť. Jednotný európsky dokument poskytuje priestor aj na uvedenie ďalších informácií podľa požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ako aj informácií o orgánoch, ktoré vydávajú príslušné doklady.

Jednotný európsky dokument je možné aplikovať aj na prípady, keď uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti prostredníctvom tretích osôb.

K zníženiu administratívneho bremena má prispieť aj opätovná využiteľnosť jednotného európskeho dokumentu, ktorý má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ k dispozícii v súvislosti s predchádzajúcim postupom zadávania zákazky, ako aj povinnosť nevyžadovať predloženie dokladov, ktoré má verejný obstarávateľ k dispozícii a sú naďalej platné alebo ktoré sú priamo a bezplatne prístupné v elektronických databázach.

K § 40

Navrhované ustanovenie zakotvuje zásady vyhodnocovania podmienok účasti, pričom primárne platí, že sa tak musí diať v súlade s vopred určenými pravidlami, čím dochádza k naplneniu princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Pre verejného obstarávateľa (v zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti aj pre obstarávateľa) platí povinnosť postupovať podľa znenia podmienok uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení o koncesii. Zároveň platí, že znenie podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch (koncesnej dokumentácii) musí byť totožné s tým, ktoré je obsiahnuté v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (oznámení o koncesii). Obstarávateľ je taktiež povinný držať sa pravidiel, ktoré vopred určil a od všetkých záujemcov musí vyžadovať rovnaké požiadavky.

Legislatíva ďalej upravuje inštitúty vysvetľovania a doplňovania dokladov. V prípade pochybností, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevie z predložených dokladov posúdiť splnenie podmienok účasti alebo nevie posúdiť platnosť týchto dokladov, je povinný písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo predloženie doplňujúcich dokladov k dokladom už obsiahnutým v ponuke alebo v žiadosti o účasť.

Novým inštitútom je povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa požiadať uchádzača alebo záujemcu o nahradenie osoby, prostredníctvom ktorej preukazuje splnenie podmienok účasti finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti, ak u tejto osoby existuje niektorý z dôvodov na vylúčenie. Dotknutý uchádzač alebo záujemca je tak pod sankciou vylúčenia povinný nahradiť túto osobou v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak verejný obstarávateľa alebo obstarávateľ neurčil dlhšiu lehotu.

Navrhovaná úprava ďalej poskytuje výpočet dôvodov na vylúčenie, pričom oproti predchádzajúcej úprave dochádza k ich rozšíreniu napr. o konflikt záujmov, pokus o ovplyvňovanie verejného obstarávania, pokus o získanie dôverných informácií, nenahradenie subdodávateľa nespĺňajúceho podmienky účasti osobného postavenia, dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž, a napokon o identifikáciu protichodných záujmov záujemcu alebo uchádzača a verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa s možným nepriaznivým vplyvom na plnenie. V poslednom prípade by mohlo by ísť napr. o situáciu kedy by sa do verejného obstarávania na výkon stavebného dozoru prihlásil aj hospodársky subjekt (resp. s ním prepojená osoba) uskutočňujúci stavebné práce, ktoré majú byť predmetom dozoru. Aj v takomto prípade je však potrebné zohľadniť princíp proporcionality, t.j. objektívne zistiť, či takáto osoba má naozaj protichodné záujmy. V zmysle ods. 12, právne účinky niektorých dôvodov na vylúčenie trvajú až po obdobie jedného roka odo dňa, keď došlo k udalosti zakladajúcej dôvod vylúčenia.

Ďalším z nových inštitútov vyplývajúcich priamo z európskej legislatívy je tzv. samoočisťovací mechanizmus, ktorého účelom je poskytnúť možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania aj subjektom, u ktorých existujú vymedzené dôvody na vylúčenie, a to za predpokladu vykonania dostatočných nápravných opatrení. Medzi tieto opatrenia môžu patriť napr. personálne a organizačné zmeny, zavedenie a realizácia mechanizmov kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu, zaplatenie náhrad za spôsobené škody a pod. Samoočisťovací mechanizmus však nie je možné aplikovať na prípady, keď bol uchádzačovi alebo záujemcovi konečným rozhodnutím uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Dostatočnosť prijatých opatrení posudzuje samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, a to v kontexte závažnosti pochybenia. Pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dospeje k záveru, že tieto opatrenia nie sú dostatočné, uchádzača alebo záujemcu vylúči.

Legislatíva napokon v rámci vyhodnocovania podmienok účasti upravuje aj možnosť zriadenia komisie za týmto účelom, povinnosť vyhotovovania zápisnice a jej minimálne obsahové náležitosti, ako aj oznamovaciu povinnosť uchádzačom a záujemcom, ktorí boli vylúčení, resp. nebudú vyzvaní na predloženie ponuky, rokovanie alebo dialóg.

K § 41

Účelom navrhovaného ustanovenia je vytvoriť právny rámec pre vzťahy so subdodávateľmi. V prvom rade legislatíva ponúka verejným obstarávateľom možnosť od uchádzača vyžadovať, aby už v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, vymenoval navrhovaných subdodávateľov a taktiež môže vzniesť požiadavku, aby navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti osobného postavenia a preukázal to náležitými dokladmi. V prípade nenaplnenia druhej požiadavky, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný písomne požiadať o nahradenie dotknutého subdodávateľa. Zároveň sa však zavádza povinnosť zakotvenia zmluvnej podmienky, na základe ktorej je úspešný uchádzač najneskôr ku dňu uzavretia zmluvy povinný uviesť všetky relevantné údaje o subdodávateľoch a následne oznamovať aj akúkoľvek zmenu týchto údajov. Návrh zmluvy má okrem toho obsahovať aj pravidlá pre zmenu subdodávateľa a oznamovanie zmien údajov o nich.

Legislatíva má zároveň za cieľ riešiť aj problematiku nevyplácania odmien subdodávateľom transponovaním možnosti zmluvného zakotvenia inštitútu priamych platieb. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ si na základe toho môže v zmluve alebo rámcovej dohode vyhradiť, že vykoná úhradu za plnenie uskutočnené v súvislosti s realizáciou predmetu zákazky priamo subdodávateľovi, ak o to tento požiada. Konkrétny mechanizmus inštitútu priamych platieb ponecháva legislatíva na vôľu samotných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Na rozdiel od solidárnej zodpovednosti, vo vzťahoch medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi podľa tohto zákona zodpovedá za plnenie zmluvy, koncesnej zmluvy vždy dodávateľ.

K § 42

Ustanovenie rieši obsahové náležitosti súťažných podkladov, z ktorých sa osobitne venuje predovšetkým opisu predmetu zákazky. Z hľadiska technických požiadaviek sa kladie dôraz na zohľadnenie dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zabezpečenie prístupu pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov, a teda aj čestnej hospodárskej súťaže.

Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskej Únie, a to buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, resp. ich kombináciou.

Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované a otvorené ekvivalentným riešeniam. Z tohto dôvodu sa v zásade zakazuje odvolávať sa na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby. Popri tom sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje zamietnuť ponuku uchádzača z dôvodu, že výrobky, služby alebo stavebné práce nespĺňajú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom definované technické požiadavky za predpokladu, že uchádzač akýmkoľvek spôsobom preukáže, rovnocennosť jeho technické riešenia k určeným technickým požiadavkám.

Environmentálne aspekty vyjadruje požiadavka na obstarávanie takých energeticky významných výrobkov, ktoré patria do najvyššej energetickej triedy a spĺňajú najvyššie kritériá výkonnosti. Výnimkami sú podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ekonomická neúnosnosť, nedostupnosť technických riešení, alebo absencia hospodárskej súťaže.

V súvislosti s opisom predmetu zákazky sa v navrhovanom ustanovení taktiež zakotvuje rámec používania značiek ako dôkazových prostriedkov, že tovar, stavebné práce alebo služby zodpovedajú určitým osobitným charakteristikám. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať aj splnenie iba niektorých požiadaviek na získanie konkrétnej značky a naopak nesmie vyžadovať konkrétnu značku, ak na jej udelenie je potrebné splniť aj podmienky nesúvisiace s predmetom zákazky. Taktiež aj v prípade značiek platí povinnosť akceptácie ekvivalentných značiek, resp. za určitých okolností aj iných dôkazov, z ktorých vyplýva, že tovar, stavebné práce alebo služby spĺňajú podmienky na udelenie konkrétnej značky.

Okrem značiek legislatíva rieši aj problematiku vyžadovania skúšobných protokolov alebo osvedčení o zhode, vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie. V tomto prípade platí vzájomné uznávanie dokladov vydaných oprávnenými orgánmi v rôznych členských štátoch EÚ.

Ďalej sa v ustanovení vymedzujú aj ostatné obsahové náležitosti súťažných podkladov, medzi ktoré môžu patriť napr. aj plány, modely, fotografie. Nevyhnutnou náležitosťou súťažných podkladov je návrh zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, ktorý môže obsahovať aj určité osobitné podmienky plnenia zohľadňujúce predovšetkým ekonomické, sociálne a environmentálne hľadiská. Medzi také je možné zaradiť, napr. záväzok vytvoriť alebo udržať určitý pracovných miest, zamestnať príslušníkov sociálne znevýhodnených skupín alebo naopak vysokokvalifikovaných odborníkov. Do zmluvy a rámcovej dohody je potrebné premietnuť aj návrh na plnenie kritérií z víťaznej ponuky.

Z predchádzajúcej zákonnej úpravy legislatíva recipuje aj inštitút tzv. „negatívneho cenového floatingu“ umožňujúceho v prípade zákaziek s opakovaným plnením znižovať cenu plnenia na základe cenového vývoja relevantného trhu. Na uvedené môže byť naviazané aj dojednanie možnosti výpovede, ak dodávateľ nedokáže dodať plnenie za zníženú cenu.

K § 43

Ustanovením dochádza k reglementácií povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečiť bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov v podstate k akejkoľvek dokumentácií viažucej sa k procesu verejného obstarávania. Zákonná úprava pritom vyžaduje zabezpečenie tejto publikačnej povinnosti prostredníctvom profilu zriadeného verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Zákonná úprava zároveň exaktne vymedzuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zverejniť súťažné podklady, informatívny dokument alebo súťažné podmienky vo svojom profile v deň uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov alebo oznámenia o koncesii v európskom vestníku.

Výnimku z tejto zverejňovacej povinnosti zakladajú dôvody upravené v § 20 ods. 5, v rámci ktorých sú predvídané situácie, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný zabezpečiť komunikáciu vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ďalšou výnimkou z aplikácie zverejňovacej povinnosti podľa tohto ustanovenia je ochrana dôverných informácií, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sprístupňuje v priebehu verejného obstarávania.

K § 44 a 45

Určovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk primárne vychádza z požiadavky, aby stanovené kritéria súviseli s predmetom zákazky a zároveň boli koncipované v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa má zabezpečiť vyhodnocovanie ponúk v podmienkach efektívnej a čestnej hospodárskej súťaže. Základným cieľom takto stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk je výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Nová úprava umožňuje výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky dosiahnuť prostredníctvom prístupu založeného na najlepšom pomere ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Navrhovaná úprava taktiež umožňuje hodnotenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky  len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. V intenciách novej právnej úpravy by nemal byť výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky založený výlučne na tzv. nenákladových kritériách. Kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus.

Za účelom posúdenia najlepšieho pomeru ceny a kvality je podľa novej úpravy potrebné stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré sa použijú na tieto účely. Tieto kritériá by mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na vymedzený opis predmetu zákazky.  V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality navrhovaná úprava príkladmo reglementuje možné kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré môžu vychádzať aj z environmentálnych a sociálnych aspektov. Vzhľadom na to, že dodacie podmienky nemožno stotožňovať s platobnými podmienkami, ustanovenia o limitácii dĺžky lehoty splatnosti faktúr a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi podľa Obchodného zákonníka, za kritérium vyhodnotenia ponúk naopak nemožno zvoliť lehotu splatnosti faktúr.

Navrhovaná úprava umožňuje za účelom výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky stanoviť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia. Uvedené sa môže týkať napríklad zákaziek, ktorých predmetom sú služby duševného alebo intelektuálneho charakteru, ako sú napríklad konzultačné alebo architektonické služby. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali deklarované kvalitatívne požiadavky.

V rámci novej úpravy ďalej môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb. Pričom môže ísť o náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť peňažne a monitorovať. Metódy, ktoré verejní obstarávatelia a obstarávatelia použijú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, sa musia vopred stanoviť a musia byť prístupné všetkým zainteresovaným hospodárskym subjektom. Tieto metódy sa však z dôvodu, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom „metód šitých na mieru“, musia koncipovať všeobecne a to v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup zadávania zákazky.

Navrhovaná úprava taktiež uvádza aj výpočet zakázaných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktorými sú dĺžka záruky, podiel subdodávok a inštitúty zabezpečujúce zmluvné plnenie (výška zmluvnej pokuty, zábezpeky, alebo napr. aj úroku z omeškania). Dôvodom je skutočnosť, že okolnosti, z ktorých tieto kritéria vychádzajú nemusia nikdy nastať a preto nie je spravodlivé o ne súťažiť a v praxi by spôsobovali aplikačné problémy. Hospodárske subjekty by totiž boli zvádzané v návrhoch na plnenie kritérií s cieľom získania maximálneho bodového ohodnotenia uvádzať napr. 100-ročnú dĺžku záručnej doby, zmluvnú pokutu v mil. eur a pod.. Prirodzene, verejným obstarávateľom a obstarávateľom nič nebráni požiadavky na zabezpečovacie inštitúty alebo dĺžku záruky zakotviť do zmluvných ustanovení. Zároveň kritériá na vyhodnotenie ponúk majú odrážať princíp získania najlepšej hodnoty za vynaložené finančné prostriedky, t. j. majú sledovať ekonomickú výhodnosť a kvalitu.

K § 46

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk počas celej doby viazanosti ponúk. Ustanovenie taxatívne vymedzuje spôsob zloženia zábezpeky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Navrhovaná úprava taktiež presne vymedzuje dôvody prepadnutia zábezpeky v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa a dôvody uvoľnenia a vrátenia zábezpeky uchádzačovi.

K § 47

Navrhovaná úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v procese verejného obstarávania povoliť predloženie variantných riešení. Využitie tohto inštitútu v procese verejného obstarávania umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akceptovať vo vzťahu k požadovanému tovaru, službe alebo stavebnej práci aj také riešenie, ktoré nemusí byť v súlade so všetkými požiadavkami vymedzenými pre primárne obstarávaný predmet zákazky, napr. v rámci trhu môže existovať inovatívnejšie riešenie realizácie konkrétneho predmetu zákazku v porovnaní s riešením vymedzeným verejným obstarávateľom resp. obstarávateľom. Zmyslom a účelom tohto inštitútu z pohľadu jeho účinkov na samotný trh je teda nielen zintenzívnenie hospodárskej súťaže ale taktiež stimulácia inovácie tovarov, služieb a stavebných prác poskytovaných na trhu. V kontexte doterajších praktických skúseností s aplikáciou tohto inštitútu je však potrebné uviesť, že v podmienkach právneho poriadku SR je inštitút variantných riešení v pozícií „obsolentného inštitútu“, nakoľko jeho doterajšie praktické využívanie vo verejnom obstarávaní je len sporadické. Slovenská republika patrí medzi členské štáty EÚ s najnižšou mierou využívania tohto inštitútu.

Ak verejný obstarávateľ má v úmysle povoliť alebo vyžadovať variantné riešenia musí túto informáciu uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. obstarávateľ v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Zároveň je v takom prípade potrebné v súťažných podkladoch uviesť minimálne požiadavky, ktoré musia variantné riešenia spĺňať a taktiež podmienky predloženia variantných riešení, t. j. napr. či sa variantné riešenie môže predložiť v prípade, ak sa predloží aj ponuka, ktorá nie je variantným riešením.

K § 48

Navrhovaným ustanovením sa upravuje komunikačná platforma na strane jednej medzi záujemcom alebo uchádzačom a na strane druhej, verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktorej účelom je, aby verejný obstarávateľ (obstarávateľ) na základe dopytu záujemcu alebo uchádzača poskytol informácie potrebné na skoncipovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu. Aplikáciou tohto inštitútu teda nemôže dochádzať k doplneniu nových požiadaviek alebo podmienok potrebných pre skoncipovanie ponuky alebo žiadosti o účasť. Navrhované ustanovenie taktiež reflektuje požiadavku nových smerníc a síce zabezpečiť k relevantným informáciám pre postup zadávania zákazky bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov, konkrétne sa upravuje povinnosť bezodkladne zverejniť vysvetľujúce informácie v profile. Zároveň zostáva zachovaná úprava reglementujúca povinnosť oznamovať vysvetľujúce informácie všetkým záujemcom a to najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti a to za predpokladu, že o vysvetlenie sa požiada dostatočne vopred. V prípade použitia zrýchleného postupu je táto lehota štyri dni.

K § 49

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá pre predkladanie ponúk. Základným pravidlom pre predloženie ponuky je jej predloženie v lehote na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk nemá charakter procesnej lehoty, ale je svojou povahou hmotnoprávna, t. j. ponuku je potrebné najneskôr v posledný deň lehoty doručiť do dispozičnej sféry verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Navrhovaná úprava predvída dve základne formy predloženia ponuky a to elektronicky alebo doručením, či už osobne, prostredníctvom pošty alebo iného doručovateľa. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v rámci navrhovanej úpravy sa počíta s odkladom plne elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní, ktorá zahŕňa aj predkladanie ponúk do 01. apríla 2017. Po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné ponuky vo verejnom obstarávaní predkladať výlučne elektronicky, okrem zákon explicitne stanovených výnimkách z použitia elektronickej komunikácie.

Ponuka predložená po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk sa nevyhodnocuje, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa s obsahom takejto ponuky neoboznamuje, t. j. v prípade ponuky predloženej elektronicky ponuku nesprístupňuje a v prípade ponuky doručenej listinne vráti neotvorenú ponuku uchádzačovi. Ponuka predložená po lehote na predkladanie ponúk je zároveň v rámci úpravy rokovacieho konania so zverejnením kvalifikovaná ako neregulárna ponuka.

V prípade ponuky predkladanej elektronicky navrhovaná úprava pod sankciou vylúčenia uchádzača vyžaduje, aby ponuka bola predložená prostredníctvom komunikačných formátov stanovených verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, taktiež vyžaduje aby obsah elektronicky predloženej ponuky bolo možné sprístupniť a v neposlednom rade navrhovaná úprava vyžaduje elektronické predkladanie ponúk vo vyžadovanom formáte kódovania a šifrovania.

Ak by si v intenciách navrhovanej úpravy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovil elektronickú formu komunikácie (napr. prostredníctvom systému EVO), ktorej súčasťou je aj elektronické predkladanie ponúk a uchádzač by predložil ponuku v listinnej podobe, tak takáto situácia by zakladala dôvod pre vylúčenie uchádzača.

V rámci navrhovanej úpravy zostáva zachovaný koncept predkladanie tzv. dvojobálkovej ponuky pozostávajúcej z osobitnej časti obsahujúcej návrh na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a osobitnej časti obsahujúcej ostatnú časť ponuky. Výnimkou z prekladania tzv. dvojobálkovej ponuky je tzv. reverzná verejná súťaž, t. j. postup pri verejnej súťaži, v rámci ktorého verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyhodnocuje v chronologickom slede najprv ponuky z pohľadu splnenia požiadaviek na predmet zákazky a návrhov na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a až následne pristupuje k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti. Ďalšou výnimku z dvojobálkového predkladania ponúk je zadávanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému a v prípade použitia elektronických katalógov.

K § 50

Navrhovanou úpravou sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňuje požadovať elektronické katalógy v postupoch zadávania zákaziek, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania ponúk spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Používanie elektronických katalógov v procese verejného obstarávania môže mať vplyv na zvýšenie hospodárskej súťaže a zefektívnenie verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o úsporu času a finančných prostriedkov. Elektronický katalóg je teda špecifická forma ponuky alebo špecifická súčasť ponuky, ktorú záujemca zostavuje na základe požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk teda neumožňuje záujemcom predkladať svoje všeobecné katalógy, ktoré nie sú prispôsobené konkrétnym požiadavkám na predmet zákazky.

K § 51

Navrhovaná úprava reglementuje základné pravidlá, týkajúce sa komisie na vyhodnotenie ponúk, a to predovšetkým jej zriadenie, zloženie, podmienky členstva v tejto komisii a niektoré procedurálne pravidlá komisie a procedurálne úkony členov komisie. Komisia na vyhodnotenie ponúk predstavuje kolektívny orgán zriadený verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na účely vyhodnotenia ponúk, t. j. procesnej fázy verejného obstarávania, v rámci ktorej sa najmä vyhodnocujú požiadavky na predmet zákazky (koncesie), hodnotia sa podrobnosti ponuky na účely posúdenia, či ponuka nevykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky a v neposlednom rade sa v tejto fáze ponuky hodnotia na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. Vyhodnotenie ponúk teda predstavuje nosné procesné štádium postupu zadávania zákazky, v dôsledku čoho má zásadný význam, aby členovia komisie na vyhodnotenie ponúk disponovali náležitou odbornou zdatnosťou.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre ktoré nemožno osoby vymenovať za člena komisie na vyhodnotenie ponúk. V kontexte novej právnej úpravy reglementujúcej konflikt záujmov je potrebné zdôrazniť, že člen hodnotiacej komisie predstavuje tzv. zainteresovanú osobu, t. j. osobu, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania. V kontexte úpravy konfliktu záujmov je člen komisie na vyhodnotenie ponúk ako zainteresovaná osoba povinný bezodkladne oznámiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi alebo dodávateľovi.  Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí v takomto prípade prijať opatrenia potrebné na odstránenie konfliktu záujmov, čo v prípade člena komisie na vyhodnotenie ponúk, znamená v podstate jeho vylúčenie z komisie na vyhodnotenie ponúk. Ak by v takomto prípade nedošlo k prijatiu účinných opatrení na odstránenie konfliktu záujmov došlo by k naplneniu dôvodu pre vylúčenie záujemcu alebo uchádzača z procesu verejného obstarávania.

K § 52

Predmetné ustanovenie zachováva doterajší dvojstupňový model otvárania ponúk reflektujúci dvojobálkové ponuky. Taktiež sa zohľadňuje výnimka z dvojobálkového modelu a zavádzajú sa pravidlá pre otváranie ponúk v týchto prípadoch.

K § 53

Navrhovaným ustanovením sa upravuje procesné štádium vyhodnocovania ponúk v rámci ktorého sú predmetom hodnotenia požiadavky na predmet zákazky a návrhy na plnenie kritérií. Ide teda o procesné štádium verejného obstarávania v rámci ktorého sa vyhodnocujú informácie, ktoré sú súčasťou časti ponuky označenej ako „ostatné“ a taktiež časti ponuky označenej ako „kritéria“. Požiadavky na predmet zákazky verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vymedzuje predovšetkým v rámci opisu predmetu zákazky a to stanovením konkrétnych kvalitatívnych, kvantitatívnych, technických a iných požiadaviek, ktoré sa týkajú obstarávaného predmetu zákazky. Úlohou komisie na vyhodnotenie ponúk je primárne preskúmanie, či ponuka obsahuje požadované informácie preukazujúce splnenie stanovených požiadaviek na predmet zákazky. V rámci hodnotenia stanovených požiadaviek na predmet zákazky musí byť komisia na vyhodnotenie ponúk vzhľadom na vyžadovanú odbornú zdatnosť a praktické skúsenosti jej členov schopná proaktívne overovať správnosť informácií a dôkazov poskytnutých uchádzačmi na účely preukázania splnenia podmienok účasti. Ak komisia na vyhodnotenie ponúk v procese hodnotenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky identifikuje nejasnosti alebo nezrovnalosti v informáciách poskytnutých uchádzačom je povinná požiadať uchádzača o vysvetlenie ponuky a ak je potrebné aj o predloženie dôkazov.

V rámci navrhovaného ustanovenia sa ďalej upravuje inštitút mimoriadne nízkej ponuky, ktorého primárnym účelom je chrániť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred neserióznymi ponukami. Navrhovanou úpravou sa stanovuje povinnosť komisie na vyhodnotenie ponúk požiadať uchádzača o vysvetlenie ak sa  ponuka vyjadrená návrhmi na plnenie kritérií javí ako mimoriadne nízka vo vzťahu k obstarávanému predmetu zákazky. Diskrečná úvaha o tom, či konkrétna ponuka vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky je vo výlučnej právomoci verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre vylúčenie ponuky a povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť uchádzačovi vylúčenie jeho ponuky spolu s uvedením dôvodov a lehoty, v ktorej môže doručiť námietku.

K § 54

Navrhovanou úpravou sa reglementuje možnosť využitia elektronickej aukcie v procese verejného obstarávania. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk. V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti.

Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je vhodné a možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie (z dôvodu princípov na ktorých je založená – automatizované porovnávanie cien alebo vyčísliteľných návrhov), z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie, resp. ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru nebudú súťažené prostredníct