Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore 315/2001 účinný od 01.01.2023

§ 12

(1)
Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade alebo v zahraničí. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(2)
Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.
(3)
Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
(4)
Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec alebo inak určené miesto, v ktorom je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.
(5)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
(6)
Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
(7)
Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3, § 3 ods. 1 a 2 alebo podľa osobitného predpisu9a) a sú zamestnancami ministerstva, krajského riaditeľstva zboru alebo Horskej záchrannej služby, sa vzťahuje osobitný predpis.10)
(8)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku, je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu10a) spracúvať osobné údaje uvedené v § 17 o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej len „bývalý príslušník“), a príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.

§ 17

(1)
Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak
a)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e) alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 77 písm. c) až e),
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,
d)
je zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby,
e)
ovláda štátny jazyk,11)
f)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad v služobnom predpise,
g)
má pobyt na území Slovenskej republiky.12)
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu,12a) alebo ak sa podľa osobitného predpisu12a) na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov.13) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona fyzická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.13) Údaje podľa štvrtej vety služobný úrad zašle pred vznikom služobného pomeru v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
(3)
Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 102d lekárskym posudkom na základe záverov vyšetrenia uchádzača o prijatie do služobného pomeru (ďalej len „uchádzač“) lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva.
(4)
Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(5)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(6)
Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či uchádzač spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať o jeho osobe tieto údaje:
a)
meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu pobytu,
d)
štátne občianstvo,
e)
číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,
g)
jazykové vedomosti,
h)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením a pracovnými činnosťami,
i)
miesto a čas povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,
j)
všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,
k)
zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,
l)
závery psychologického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti.
(7)
Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o príslušníkovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely tohto zákona aj po skončení služobného pomeru.
(8)
Príslušníkom vykonávajúcim službu hasičského duchovného môže byť iba osoba, ktorá okrem podmienok uvedených v odseku 1 predloží aj súhlasné písomné stanovisko príslušnej cirkevnej autority4a) s vykonávaním služby hasičského duchovného.

§ 20
Prijímacie konanie

(1)
Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.
(2)
Ak je to v záujme služobného úradu, vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník vykoná s uchádzačom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.
(3)
V prijímacom konaní uchádzač predloží
a)
písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
b)
vyplnený dotazník,
c)
životopis,
d)
doklad o dosiahnutom vzdelaní alebo jeho osvedčenú kópiu,
e)
vojenskú knižku alebo iný doklad preukazujúci vykonanie vojenskej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby, ak ide o uchádzača, ktorý vykonal vojenskú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu,
f)
potvrdenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo o spôsobilosti uchádzača podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti podľa odseku 6.
(4)
Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o započítaných rokoch podľa § 34 ods. 4 a § 106; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.
(5)
Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby v zbore.
(6)
Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu. Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie sa ukončí.
(7)
Prijímacie konanie sa končí
a)
vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru,
b)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru z dôvodu, že v služobnom úrade nie je voľné miesto, ktorého sa týka žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
c)
späťvzatím žiadosti o prijatie do služobného pomeru,
d)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez zdôvodnenia, alebo
e)
úmrtím uchádzača.
(8)
Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.
(9)
Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.
(10)
Náklady súvisiace s prijímacím konaním uhrádza uchádzač.
(11)
Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 34
Hodnosti

(1)
Príslušníkovi patrí hodnosť.
(2)
Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:
hodnosť výsluha rokov v hodnosti a) práporčícke hodnosti     1. rotmajster dva roky     2. nadrotmajster tri roky     3. podpráporčík štyri roky     4. práporčík päť rokov     5. nadpráporčík b) dôstojnícke hodnosti     1. podporučík jeden rok     2. poručík dva roky     3. nadporučík tri roky     4. kapitán tri roky     5. major štyri roky     6. podplukovník päť rokov     7. plukovník c) generálske hodnosti     generál.
(3)
Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(4)
Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času
a)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
c)
rodičovskej dovolenky podľa § 102ad ods. 2,
d)
dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej má príslušník nárok na zníženú sumu nemocenského podľa osobitného predpisu,16a)
e)
zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 52 a § 54 ods. 1 a 2,
f)
na ktorý bolo príslušníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.
(5)
Do hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníka vedúci služobného úradu; mimoriadne povýšenie do dôstojníckej hodnosti vykonáva minister na návrh prezidenta zboru.
(6)
Prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

§ 48
Prevelenie

(1)
Príslušníka možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh zboru pri závažných požiaroch, haváriách, nežiaducich udalostiach1a) na ochranu života, zdravia, majetku a na zabezpečenie akcieschopnosti organizačnej jednotky na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 kalendárnych dní a s jeho súhlasom najdlhšie na šesť mesiacov za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol vymenovaný.
(2)
Príslušníka preveluje vedúci služobného úradu personálnym rozkazom, ktorý v prípade naliehavosti situácie možno oznámiť ústne. Písomné vyhotovenie personálneho rozkazu sa doručí príslušníkovi bez zbytočného odkladu. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o prevelení nemá odkladný účinok.
(3)
Pri prevelení príslušníka do iného miesta výkonu štátnej služby mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 49
Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného

(1)
Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu príslušníka v stálej štátnej službe.
(2)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v zbore, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci pracoviska,
e)
vedúci zmeny,
f)
vedúci oddelenia,
g)
zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia,
h)
zástupca veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
i)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
j)
riaditeľ okresného riaditeľstva zboru,
k)
riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia,
l)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru,
m)
riaditeľ odboru,
n)
viceprezident zboru,
o)
prezident zboru.
(3)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v Horskej záchrannej službe, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
riaditeľ strediska,
b)
vedúci oddelenia,
c)
zástupca riaditeľa,
d)
riaditeľ.
(4)
Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia funkcie nadriadeného alebo v čase neprítomnosti príslušníka zastupujúceho nadriadeného, ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.
(5)
Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi nepatrí príplatok za zastupovanie podľa § 110. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín, poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.

§ 52

(1)
Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.
(2)
Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
a)
sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou16) nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,
b)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,
c)
bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,
d)
bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,
e)
bol vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v medzinárodných misiách a operáciách krízového manažmentu (ďalej len „misia“),
f)
nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
g)
nemôže podľa záverov psychologického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti vykonávať doterajšiu funkciu a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho psychickú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
h)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov.
(3)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
a)
podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a), d), f) a g) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,
b)
podľa odseku 2 písm. b), c) a h) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však vo výške minimálnej mzdy,
c)
podľa odseku 2 písm. e) patrí príslušníkovi služobný príjem podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) a zahraničný príspevok od 200 eur do 2 000 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo záväzné podmienky účasti na plnení úloh v misii neustanovujú inak; výšku zahraničného príspevku určí minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta vykonávania štátnej služby v zahraničí a miery ohrozenia jeho života alebo zdravia.
(4)
Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(5)
Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.
(6)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam s tým spojeným.
(7)
Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.
(8)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.
(9)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného pobytu a plniť povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), n) až x), z) a aa), a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa § 72. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(10)
Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

§ 54
Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)
Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie alebo expertom medzinárodnej organizácie a za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.
(2)
Príslušník, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v zahraničí, alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v zahraničí, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka. Príslušník, ktorý je poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie a príslušník dočasne vyslaný podľa osobitného predpisu,16c) sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.
(3)
Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného úradu. Počas vyslania patrí príslušníkovi služobný plat tvorený tarifným platom, osobným príplatkom a hodnostným príplatkom, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

§ 58
Náhrady výdavkov súvisiacich so vznikom služobného pomeru a s preložením

(1)
Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo miesta vykonávania štátnej služby.
(2)
Príslušníkovi, ktorý je trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby z organizačných dôvodov, a žije preto odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste; organizačnými dôvodmi sú zrušenie doterajšej funkcie príslušníka a nevytvorenie novej funkcie alebo zrušenie doterajšej funkcie príslušníka a vytvorenie novej funkcie s inou náplňou činnosti alebo zrušenie doterajšej funkcie príslušníka a vytvorenie novej funkcie s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste vykonávania štátnej služby. O dĺžke obdobia, za ktoré sa priznáva náhrada, rozhoduje vedúci služobného úradu do 30 kalendárnych dní odo dňa trvalého preloženia.
(3)
Vedúci služobného úradu môže na základe písomnej žiadosti príslušníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo trvalého preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť príslušníkovi náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie počas troch mesiacov a náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov; o poskytovaní náhrad rozhodne vedúci služobného úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa trvalého preloženia.
(4)
Ak je podľa posúdenia vedúceho služobného úradu možný denný návrat príslušníka do miesta pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odseku 1 poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta vykonávania štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste.
(5)
Náhrady podľa odsekov 2 až 4 nepatria príslušníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste vykonávania štátnej služby, a to trvale pre toto miesto vykonávania štátnej služby.

§ 69
Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)
Príslušník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie pre potreby služobného úradu,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,
e)
odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti takému rozhodnutiu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.
(2)
Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3)
Príslušník je povinný
a)
plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu, a to aj po skončení služobného pomeru; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,10e)
d)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
e)
zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,
f)
neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
h)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
i)
oznámiť služobnému úradu, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
j)
dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,
k)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,
l)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
m)
oznámiť bezodkladne nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu,
n)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,
o)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
p)
dodržiavať služobnú disciplínu,
q)
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky v služobnom čase a nenastupovať pod ich vplyvom na vykonávanie štátnej služby,
r)
podrobiť sa v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu,17ab) ktoré nariadil nadriadený na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
s)
dodržiavať určený služobný čas,
t)
doručiť bezodkladne nadriadenému potvrdenie o dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz vystavené ošetrujúcim lekárom, ak nebola dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe a bezodkladne oznámiť nadriadenému každú zmenu adresy, na ktorej sa počas dočasnej neschopnosti zdržiava, a každú zmenu súvisiacu s dočasnou neschopnosťou,
u)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo na tieto účely zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, ak nie je zdravotná starostlivosť poskytovaná mimo územia Slovenskej republiky,
v)
byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
x)
zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
y)
podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby,
z)
dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,
aa)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,
ab)
oznámiť spolu s majetkovým priznaním podľa § 70 služobnému úradu aj príjem z vykonávania činností uvedených v odseku 6, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 1 659,69 eura,
ac)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.
(5)
Príslušník nesmie
a)
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,17aa)
b)
byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,
c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,
2.
obcou,
3.
vyšším územným celkom,
4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou alebo založenou štátom,
5.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,
6.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo
7.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)
zvýhodňovať blízke osoby16) pri vykonávaní štátnej služby,
e)
vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany.
(6)
Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,17a) na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí. Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e) sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany,17b) ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.
(7)
Pravidlá služobnej zdvorilosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Podrobnosti o podávaní, prijímaní, evidovaní, lehotách, príslušnosti na prešetrenie, prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 81

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v zahraničí, lehota 60 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka zo zahraničia, ak sa vedúci služobného úradu o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v zahraničí; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu zo zahraničia. Ustanovenia § 80 ods. 1 posledná veta, ods. 2 a 3 platia rovnako.

§ 93

(1)
Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku alebo sa trvale stará o dieťa. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
(2)
Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 21 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.
(3)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.
(4)
Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

§ 161
Rekondičný pobyt

(1)
Vybraní príslušníci sú povinní zúčastniť sa v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia na rekondičnom pobyte v trvaní 14 po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom roku.
(2)
Vybraným príslušníkom je
a)
príslušník Hasičského a záchranného zboru, ktorý bezprostredne plní úlohy podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) a jeho služobný pomer trvá najmenej desať rokov a príslušník Horskej záchrannej služby, ktorý plní úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu24a) a jeho služobný pomer trvá najmenej desať rokov,
b)
iný príslušník Hasičského a záchranného zboru starší ako 45 rokov, ak jeho služobný pomer trvá najmenej desať rokov a iný príslušník Horskej záchrannej služby starší ako 45 rokov, ak jeho služobný pomer trvá najmenej desať rokov.
(3)
Rekondičný pobyt sa neposkytne príslušníkovi
a)
ktorému sa končí služobný pomer z dôvodu uvedeného v § 59 ods. 1,
b)
ktorý je zaradený mimo činnej štátnej služby,
c)
u ktorého to vylučuje jeho zdravotný stav,
d)
počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 102ad ods. 1,
e)
ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodne služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka,
f)
ktorému sú preplatené náklady podľa odseku 12.
(4)
Rekondičný pobyt sa vykoná
a)
internátnym spôsobom v kúpeľno-liečebnom ústave, kúpeľno-rehabilitačnom ústave alebo v zdravotníckom zariadení určenom služobným úradom,
b)
formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti príslušníka.
(5)
Služobný úrad počas rekondičného pobytu podľa odseku 4 písm. a) zabezpečí programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie.
(6)
Príslušníka na rekondičný pobyt vyšle vedúci služobného úradu. V dôležitom záujme štátnej služby, najmä na ochranu života, zdravia, majetku a na zabezpečenie akcieschopnosti organizačnej jednotky, vedúci služobného úradu môže príslušníkovi rekondičný pobyt prerušiť, skrátiť alebo príslušníka z rekondičného pobytu odvolať.
(7)
Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný termín sa môže príslušníkovi určiť, ak nemôže nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody včas oznámi vedúcemu služobného úradu, ktorý ho vyslal na rekondičný pobyt.
(8)
Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody podľa odseku 7, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.
(9)
Vedúci služobného úradu určí príslušníkovi pri jeho vyslaní na rekondičný pobyt podľa odseku 4 písm. a) spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.
(10)
Rekondičný pobyt podľa odseku 4 písm. a) sa príslušníkovi poskytuje bezodplatne; náklady spojené s rekondičným pobytom podľa odseku 4 písm. a) znáša služobný úrad.
(11)
Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na rekondičnom pobyte podľa odseku 4 písm. a), zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na rekondičnom pobyte určil. Príslušník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu podľa odseku 4 písm. a), tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte podľa odseku 4 písm. a) alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na rekondičný pobyt a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte okrem povolenej neorganizovanej vychádzky. Rekondičný pobyt vykonávaný formou aktívneho odpočinku podľa odseku 4 písm. b) sa nepovažuje na účely náhrady škody za vykonávanie štátnej služby alebo za priamu súvislosť s vykonávaním štátnej služby.
(12)
Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje aj absolvovanie kúpeľnej starostlivosti podľa osobitného predpisu 27a) v kalendárnom roku. Služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka a po predložení dokladov o zúčtovaní preplatí náklady spojené s účasťou na kúpeľnej starostlivosti, ktoré neboli uhradené na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu,27a) a to najdlhšie za 14 dní trvania kúpeľnej starostlivosti v kalendárnom roku.
(13)
Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie štátnej služby. Príslušníkovi počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.
(14)
Rekondičný pobyt sa v kalendárnom roku poskytuje príslušníkovi len raz a len v jednej forme.
(15)
Podrobnosti o rekondičnom pobyte určí minister.

§ 193

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 40 ods. 11, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 151, § 152 ods. 1, 2, ods. 4 tretej vety, ods. 5 a 7, § 152a, § 152b, § 152c, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222, § 230, § 231 ods. 4, § 232 až 240 a § 250b ods. 6 a 7 Zákonníka práce.

1)
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
1a)
§ 2 ods. 6 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 129/2015 Z. z.
2)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2a)
Napríklad čl. 1 ods. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z., § 6 ods. 3 zákona č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
2b)
Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 334/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky a minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
3)
§ 5 ods. 5, § 8 a 12 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.§ 35 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.§ 2 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.
3a)
Napríklad zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o režime na slovensko-ukrajinských hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach (oznámenie č. 2/1995 Z. z.), Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o cezhraničnej spolupráci (oznámenie č. 44/1995 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici (oznámenie č. 269/1996 Z. z.), Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách (oznámenie č. 315/1997 Z. z.).
4a)
Napríklad Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 648/2002 Z. z.), Zmluva č. 250/2002 Z. z. medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
5)
§ 5 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
6)
§ 25 až 29 zákona č. 314/2001 Z. z.
7)
§ 89 ods. 13 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
7a)
§ 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
7b)
Napríklad § 21 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., § 2 ods. 1 písm. b) vyhlášky Slovenského banského úradu č. 536/1991 Zb. o pyrotechnických výrobkoch.
7c)
§ 16 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 314/2001 Z. z.
9)
§ 2 ods. 2 a § 44 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z.
9a)
§ 4 zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 567/2005 Z. z.
10)
Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.
10a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
10a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
10ab)
§ 7 ods. 1 zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10b)
§ 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
10c)
§ 11 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.
10d)
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.§ 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
10e)
§ 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
12)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
12a)
Napríklad § 92 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
13)
§ 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
14a)
§ 12 zákona č. 544/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
15a)
§ 58 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
16)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
16a)
§ 6 ods. 7 až 9 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z.
16b)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16c)
§ 7 ods. 8 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 470/2019 Z. z.
17)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
17a)
§ 13 zákona č. 314/2001 Z. z.§ 19 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii.
17aa)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
17ab)
§ 5 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 313/2011 Z. z.
17aaa)
§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
17aaaa)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17b)
§ 4 písm. o) zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 562/2005 Z. z.
18)
§ 143 a 143a Občianskeho zákonníka.
18a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
18b)
Napríklad § 13 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z., § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 502/2001 Z. z.
19)
§ 115 Občianskeho zákonníka.
20)
§ 26 zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
20a)
Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20b)
Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20c)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20d)
§ 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z.
20e)
§ 85 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20f)
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
22)
§ 22 a 43b zákona č. 172/1990 Zb.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
24a)
§ 4 ods. 1 písm. a), e) a f) zákona č. 544/2002 Z. z.
25)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 469/2008 Z. z.
25a)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z.
26)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
27a)
§ 7 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. § 70 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
29)
Zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
31a)
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
33)
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
34)
§ 5 ods. 7 písm. a) a d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov. § 5 ods. 7 písm. a) a c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb. o platových pomeroch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
35)
§ 13 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb.
35a)
§ 55 ods. 2 zákona č. 313/2001 Z. z.§ 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov.
36)
§ 5 ods. 7 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb.§ 5 ods. 7 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb.
37)
§ 5 ods. 7 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb.§ 5 ods. 7 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb.
38)
§ 5 ods. 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. § 5 ods. 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb.
38a)
§ 55 ods. 2 zákona č. 313/2001 Z. z.§ 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 380/1997 Z. z.
38b)
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 313/2001 Z. z.
38c)
§ 32 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z.
39)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
40)
Napríklad Zákonník práce.
40a)
Napríklad § 63 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
42)
§ 152 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 76/2021 Z. z.

Príloha č. 3 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE NADRIADENÝM V HASIČSKOM A ZÁCHRANNOM ZBORE A V HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBE

1. Ministerstvo – Prezídium Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne 1.1 vedúci oddelenia 9 – 40 1.2 riaditeľ odboru 15 – 50 1.3 viceprezident zboru 20 – 70 1.4 prezident zboru 30 – 80 2. Ministerstvo – Zariadenie Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne 2.1 veliteľ družstva 5 – 20 2.2 veliteľ čaty 8 – 30 2.4 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 2.5 vedúci oddelenia 8 – 30 2.6 zástupca riaditeľa zariadenia alebo zástupca veliteľa zariadenia 9 – 40 2.7 riaditeľ zariadenia alebo veliteľ zariadenia 15 – 50 3. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo pracovisko Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne 3.1 vedúci zmeny 5 – 20 3.2 veliteľ družstva 5 – 20 3.3 veliteľ čaty 8 – 30 3.4 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 3.5 vedúci pracoviska 9 – 40 3.6 vedúci oddelenia 9 – 40 3.7 riaditeľ 15 – 50 4. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne 4.1 veliteľ družstva 5 – 20 4.2 veliteľ čaty 8 – 30 4.3 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 4.4 vedúci oddelenia 8 – 30 4.5 riaditeľ 10 – 40 5. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Nadriadení Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne 5.1 veliteľ družstva 5 – 20 5.2 veliteľ čaty 8 – 30 5.3 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 5.4 vedúci oddelenia 8 – 30 5.5 zástupca veliteľa 9 – 40 5.6 veliteľ 15 – 50 6.Horská záchranná služba Nadriadení Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne 6.1 riaditeľ strediska 10 – 30 6.2 vedúci oddelenia 15 – 20 6.3 zástupca riaditeľa 20 – 40 6.4 riaditeľ 30 – 60.