Zákonník práce 311/2001 účinný od 01.06.2022 do 31.12.2022

Platnosť od: 08.08.2001
Účinnosť od: 01.06.2022
Účinnosť do: 31.12.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST57JUD273610DS64EUPP4ČL179

Zákonník práce 311/2001 účinný od 01.06.2022 do 31.12.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 311/2001 s účinnosťou od 01.06.2022 na základe 125/2022

Legislatívny proces k zákonu 125/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 125/2022, dátum vydania: 13.04.2022

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 (ďalej len „programové vyhlásenie) a v súvislosti s potrebou vysporiadania sa s niektorými problémami v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.

Reflektujúc záväzok vlády SR, ktorá sa v programovom vyhlásení zaviazala predĺžiť ochrannú lehotu pri otehotnení po strate zamestnania na 6 mesiacov a ochrannú lehotu pre ženy, ktorým zaniklo nemocenské poistenie (stratili prácu), ak porodia do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, sa navrhuje predlžiť ochrannú lehotu pre ženy, ktoré otehotnejú do šiestich mesiacov od zániku nemocenského poistenia.

Navrhuje sa aj zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“), ktoré sa ruší v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou podľa programového vyhlásenia. Právna úprava zrušenia ročného zúčtovania si vyžaduje jeho premietnutie na iné súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa z uvedeného dôvodu novelizujú v čl. I. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli súčasťou zákona č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 466/2019 Z. z. sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými a navrhujú sa vypustiť v čl. XIII. Keďže v rámci legisvakačnej lehoty bola zákonom č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z., zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z., zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaná aj právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedená zákonom č. 317/2018 Z. z., ktorá sa navrhuje vypustiť, je potrebné vypustiť aj príslušné novelizačné body, ktorými sa právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení novelizovala (čl. XV až čl. XVIII).

Účelom návrhu zákona je tiež potreba zavedenia súboru opatrení, ktorých cieľom je vysporiadať sa s niektorými problémami v oblasti dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti vyplývajúcich z aplikačnej praxe:

V oblasti nemocenského poistenia sa navrhuje zavedenie nasledovného súboru opatrení:

2

•vychádzajúc z dlhodobej potreby, ktorá je v súčasnosti viac ako akútna sa navrhuje zaviesť elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“), ktoré významne zníži administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj Sociálnej poisťovne. Celý proces od potvrdzovania DPN po ukončenie DPN a komunikačný tok medzi zainteresovanými subjektmi byť v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom, teda nahradí momentálne používané tlačivo;

•s cieľom reflektovať požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava možnosti poukazovať krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské a dávku v nezamestnanosti) aj na iný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, resp. jeho manžela (manželky).

V oblasti dôchodkového poistenia sa navrhuje zavedenie nasledovného súboru opatrení:

•navrhuje sa zosúladenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov;

•navrhuje sa odstránenie nežiaduceho stavu pri priznávaní tzv. československých dôchodkov, kedy poistencovi za „tzv. českú“ dobu poistenia nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nevznikol a toto obdobie sa mu nezhodnocuje ani na nárok na dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky;

•navrhuje sa odstránenie zákazu súbehu vyplácanej náhrady príjmu pri DPN resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak DPN vznikla pred priznaním tohto dôchodku.

V článku I sa ďalej navrhuje:

•z dôvodu zamedzenia situácií, pri ktorých vzniká priestor pre špekulatívne konania s cieľom získať výhody a zároveň neplatiť poistné, vznikla potreba upraviť zohľadňovanie období, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti;

•zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti;

•úprava niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa vykonávania vonkajšej kontroly Sociálnou poisťovňou.

V súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania DPN je potreba nevyhnutne novelizovať aj zákonník práce (čl. II), zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (čl. III), zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (čl. IV), zákon č.

328/2002 Z. z.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), zákon

3

č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VI), zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VIII), zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IX), zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. X), zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XI), zákon č.

281/2015 Z. z.

o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XII) a zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XIV).

Vládny návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyv na životné prostredie.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 6 ods.2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60.

K bodom 2 až 6 [§ 15 ods. 1 písm. j), § 22 ods. 1 až 4]

Navrhuje sa rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu, a to o osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem. Takáto osoba bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako poistenec štátu z iného dôvodu. Fyzická osoba, ktorá spĺňa uvedené podmienky a chce, aby štát za ňu platil poistné na dôchodkové poistenie, musí podať prihlášku na dôchodkové poistenie.

Prihlásiť na dôchodkové poistenie sa môže aj za obdobie pred podaním prihlášky, ale len od splnenia podmienok na platenie poistného štátom, najskôr odo dňa účinnosti tejto navrhovanej úpravy. Povinné dôchodkové poistenie tejto fyzickej osobe zanikne dňom skončenia výkonu pracovnej činnosti pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem.

Účinnosť uvedených ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2023.

K bodu 7 [§ 32 ods. 2 písm. a) až c)]

Navrhuje sa zaviesť opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli v období 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Takýmto ženám, ktorým zanikne nemocenské poistenie napr. z dôvodu straty práce, začne plynúť osem mesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom prvý krát. V zmysle návrhu sa takáto ochranná lehota nebude vzťahovať na ženy, ktorým v období od zániku pôvodného nemocenského poistenia do začatia plynutia navrhovanej ochrannej lehoty vznikne nové nemocenské poistenie. Úloha upraviť ochrannú lehotu v prospech dotknutých žien vyplýva z programového vyhlásenia vlády SR na roky 2021 – 2024.

K bodu 8 [§ 33 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovať právnu úpravu osobitnej podmienky nároku na nemocenské - uznanie dočasnej práceneschopnosti. Pre účely posúdenia nároku na nemocenské sa v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe navrhuje, aby nárok na nemocenské vznikol pri nariadení karanténneho opatrenia alebo izolácie v prípade, ak bol poistenec z dôvodu tohto karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom. V prípade, ak poistenec nebude počas nariadenej karantény alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného, najmä z dôvodu, že chce a môže vykonávať prácu v mieste výkonu karantény/izolácie, nevznikne mu nárok na nemocenské.

K bodu 9 [§ 34 ods. 5]

Navrhuje sa precizovanie legislatívneho textu – terminologické zladenie s § 33 ods. 1.

K bodu 10 [§ 38]

V súlade so zisteniami z aplikačnej praxe (najmä počas krízovej situácie) sa navrhuje, aby porušením liečebného režimu bolo aj porušenie nariadenej izolácie a karantény. Odstránenie slovného spojenia „určeného lekárom“ sa navrhuje za účelom terminologického zosúladenia s inými ustanoveniami zákona.

2

K bodu 11 [§ 49 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovať právna úprava posudzovania podmienky nároku na materské – získanie 270 dní nemocenského poistenia, resp. obdobie, v ktorom sa posudzuje splnenie tejto podmienky.

Zároveň sa tiež navrhuje precizovať ustanovenie momentu, od ktorého sa splnenie tejto podmienky posudzuje. Navrhovaná právna úprava teda iba gramaticky zosúlaďuje znenie príslušných ustanovení s účelom právnej úpravy zákona č. 130/2021 Z. z., ktorým sa upravilo preukazovanie starostlivosti iného poistenca o dieťa na účely vzniku nároku na materské.

K bodu 12 [§ 49a ods. 2]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia, teda splnenia podmienky nároku na materské získanie 270 dní nemocenského poistenia sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na nemocenské poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 13 [§ 49a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 140.

K bodu 14 [§ 50]

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré ustanovuje neopodstatnené obmedzenie momentu vzniku nároku na materské tehotnej žene v ochrannej lehote. Neexistuje legitímne zdôvodnenie prečo by nemohla materské poberať aj od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, tak ako nemocensky poistená žena.

K bodu 15 [§ 57 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 49a.

K bodu 16 [§ 60 ods. 1 a 2]

V záujme zabezpečenia právnej istoty sa navrhuje, aby nárok na čiastkový starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia mali aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia.

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 17 [§ 60 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60 ods. 1.

K bodu 18 [§ 60 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením ročného zúčtovania, na základe ktorého sa vylúčenie povinností platiť poistné zamestnanca upravuje iba v odseku 1.

3

K bodu 19 [§ 60 ods. 6]

Navrhuje sa, aby sa všetkým zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Uvedené sa navrhuje v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na dôchodkové poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 20 [§ 61]

Navrhuje sa, aby osobným vymeriavacím základom poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok bol aj vymeriavací základ, z ktorého sa v kalendárnom roku, ktorý patrí do rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu (POMB), zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) a to v rozsahu úhrnu vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Ak poistenec v kalendárnom roku zaplatí poistné na výsluhové zabezpečenie aj poistné na sociálne poistenie, osobný vymeriavací základ v tomto kalendárnom roku bude súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné.

K bodu 21 [§ 62 ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60 ods. 1 a 2.

K bodu 22 [§ 66 ods. 1]

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a získal aj obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení sa určí rovnako ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Obdobie výkonu služby je v tomto prípade obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť obdobia získané výkonom služby so započítaním poistného, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a súčasne nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na starobný dôchodok, určila ako rozdiel sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov teoretický starobný dôchodok) a čiastkovej sumy starobného dôchodku určenej ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 23 až 26 [§ 66 ods. 3, 6, 8 a 10, § 66a ods. 2 ]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 66 a § 66a.

4

K bodu 27 [§ 66a ods. 6 a 7]

Navrhuje sa právna úprava spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika (česká doba poistenia, ktorá sa určila podľa sídla zamestnávateľa poistenca v čase rozdelenia ČSFR), avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zabezpečiť rovnosť s osobami, ktorým sa československá doba poistenia hodnotí ako „slovenská“ doba poistenia.

Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa navrhuje určiť podľa príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a aj československého obdobia dôchodkového poistenia, teda doby zamestnania a náhradnej doby získanej pred 1. januárom 1993, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika. Súčasne sa navrhuje ustanoviť, že v prípade, ak poistencovi vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66a odsekov 1 5, takým spôsobom, že suma slovenského starobného dôchodku sa v zásade určí ako suma dovtedy vyplácaného dôchodku, od ktorého sa odpočíta suma starobného resp. invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky. V prípade, ak dôchodok z Českej republiky, na ktorý vznikol nárok nie je vyplácaný, suma starobného dôchodku sa určí podľa predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia získaného podľa predpisov Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že do vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky sa slovenský dôchodok vypočíta z celého obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia).

K bodu 28 [§ 66b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy starobného dôchodku na účely výpočtu starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Suma čiastkového starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohoto poistenca v starobe, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.

5

K bodom 29 a 30 [§ 67 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 68b ods. 1 sa od 1. januára 2023 navrhuje, aby sa na splnenie podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok zohľadňovala teoretická suma predčasného starobného dôchodku.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. c) sa navrhuje rovnaký postup aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 31 [§ 68 ods. 1]

Navrhuje sa, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy predčasného starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov teoretický predčasný starobný dôchodok) a sumy čiastkového predčasného starobného dôchodku určeného ako súčin teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia .

K bodu 32 [§ 68 ods. 5 a 8 ]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s odsekom 1.

K bodom 33 a 34 [§ 68 ods. 6 a 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 66.

K bodu 35 [§ 68a ods. 2 a 3]

Obdobne ako v § 66a odsekoch 6 a 7 sa navrhuje aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok podľa tohto zákona a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

K bodu 36 [§ 68b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy predčasného starobného dôchodku na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického predčasného starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

6

Suma čiastkového predčasného starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca v starobe, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma predčasného starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma predčasného starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.

K bodu 37 [§ 69a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 82 ods. 4.

K bodu 38 [§ 70 ods. 3]

Navrhuje sa ustanoviť v zákone o sociálnom poistení, že sa invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nezohľadňuje bez ohľadu na to, či bola zohľadnená na nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby tá istá invalidita nezakladala nárok na dôchodok z dôvodu invalidity v oboch systémoch sociálneho poistenia/zabezpečenia.

K bodu 39 [§ 73 ods. 1]

Navrhuje sa, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia a obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov teoretický invalidný dôchodok) a sumy čiastkového invalidného dôchodku určenej ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia .

K bodu 40 [§ 73 ods. 5 až 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s §142.

K bodu 41 [§ 73a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 60.

7

K bodu 42 [§ 73a ods. 5 a 6]

Obdobne ako v § 66a odsekoch 6 a 7 sa navrhuje aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy invalidného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť invalidný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

K bodu 43 [§ 73b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy invalidného dôchodku na účely výpočtu invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického invalidného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku rovnakým spôsobom ako sa určí suma invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Suma čiastkového invalidného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca pri nespôsobilosti na prácu, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma invalidného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na invalidný dôchodok zo sociálneho poistenia.

K bodu 44 [§ 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 68.

K bodu 45 [§ 80]

Z dôvodu odstránenia nerovného postavenia poistencov sa navrhuje vypustenie § 80 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je vylúčený súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku (ďalej len „dôchodkové dávky“), ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že súbeh uvedených dôchodkových dávok a náhrady príjmu resp. nemocenského po priznaní dôchodku je možný.

K bodu 46 [§ 82 ods. 4]

Z dôvodu vypustenia § 80 sa navrhuje vypustiť aj ustanovenie upravujúce zvyšovanie príslušných dôchodkových dávok, ktoré sa nevyplácali z dôvodu zadefinovanom v § 80.

8

K bodu 47 [§ 84 ods. 5]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca sa navrhuje primerane upraviť vylúčenie období z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre určenie sumy úrazovej dávky pri právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, teda v zásade tak, ako je to ustanovené v účinnej právnej úprave.

K bodu 48 [§ 104 ods. 4]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 49 [§ 104 ods. 4 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 140.

K bodom 50 až 52 [§ 117 ods. 1 a 2]

V záujme odstránenia administratívnej záťaže poberateľov tzv. krátkodobých dávok sociálneho poistenia súvisiacich so zriaďovaním bankového účtu (nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a dávka garančného) poistenia sa navrhuje, aby tzv. krátkodobé dávky sociálneho poistenia mohli byť vyplácané na akýkoľvek účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo na adresu, ktorú si určí príjemca dávky. Navrhuje sa, aby dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta boli aj naďalej vyplácané na účet príjemcu dávky v banke, alebo pobočke zahraničnej banky, resp. na účet manžela/manželky, a to vzhľadom na dlhodobosť výplaty týchto dávok a riziká s tým spojené. Zároveň sa v súvislosti s návrhom na zavedenie dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva navrhuje špecifický postup poukazovania nemocenského v týchto prípadoch na účet, na ktorý je zamestnancovi vyplácaná mzda, resp. na účet, ktorý poistenec nahlási pri prvom vzniku nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Ak poistenec alebo zamestnávateľ takýto účet nenahlási, navrhuje sa, aby nemocenské v týchto prípadoch bolo poskytnuté na adresu trvalého pobytu poberateľa nemocenského.

K bodu 53 [§ 117 ods. 4]

Navrhuje sa sprecizovanie právnej úpravy poukazovania dávok poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Súčasne sa navrhuje zaviesť možnosť vyplácania týchto dávok členom rehole na účet v banke patriaci reholi v prípade, ak člen rehole nepožiada o iný spôsob výplaty.

K bodu 54 [§ 117 ods. 8]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s §117.

K bodu 55 [§ 138]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania bolo potrebné, čo najviac sa priblížiť k právnemu stavu určovania vymeriavacieho základu účinnému do 31. decembra 2022.

9

Z dôvodu zachovania prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien sa znenie § 138 navrhuje v úplnom znení.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 odsek 1 upravujúci určenie vymeriavacieho základu zamestnanca, odseky 2 a 3 upravujúce vymeriavací základ povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, odsek 4 upravujúci vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby a odsek 5 upravujúci vymeriavací základ zamestnávateľa.

V odseku 6 sa navrhuje ustanoviť vymeriavací základ zamestnávateľa pre situácie, ak si zamestnanec uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku. V danej situácii je vymeriavacím základom vymeriavací základ jeho zamestnanca, ale neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku. Zároveň vzhľadom na to, že na právny vzťah založený dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce nevzťahuje, z dôvodu nadbytočnosti sa platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce navrhuje z tohto odseku vypustiť.

V odseku 7 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity a v odseku 8 vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie.

V odseku 9 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne poistenú osobu a na účely doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bol maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného preddavkami povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, na platenie poistného dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti upravený ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje v odseku 10 opätovne upraviť od 1. januára 2023 maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca, povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti, a to v úhrne mesačne maximálne v sume 7-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov, t. j. v podobe ako do 31. decembra 2022.

Obdobne sa z dôvodu zrušenia ročného zúčtovania od 1. januára 2023 navrhuje v odseku 11 upraviť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca a v odseku 12 maximálny mesačný vymeriavací základ pre Sociálnu poisťovňu a fyzickú osobu, ktorá dodatočne dopláca poistné na dôchodkové poistenie. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie zostáva neobmedzený, tak ako je tomu v súčasnosti.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola zrušená právna úprava, ktorou sa ustanovovalo poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. V zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období malo platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie pre poistenca sa mal vykonať v rámci ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje v odseku 13 opätovne od 1. januára 2023 ustanoviť poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo

10

súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou, t. j. v podobe ako do 31. decembra 2022.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca od 1. januára 2023 sa navrhuje v odseku 14, aby sa jeho mesačný vymeriavací základ obmedzený maximálnym vymeriavacím základom upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré zaplatiť poistné. Tiež sa navrhuje zachovať, aby sa mesačný vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý je v rozpätí minimálneho maximálneho vymeriavacieho základu, upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré zaplatiť poistné. Pri platení poistného sa uplatní vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou v prípadoch, ak u zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby nastala zákonom definovaná sociálna udalosť alebo ak ich poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac. Navrhuje sa ustanoviť zásada pomerného zníženia mesačného vymeriavacieho základu, z ktorého platí štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za tzv. poistenca štátu, a to v závislosti od počtu dní trvania jeho dôchodkového poistenia v kalendárnom mesiaci. Navrhuje sa ustanoviť zásada pomerného zníženia mesačného vymeriavacieho základu obmedzeného maximálnym mesačným vymeriavacím základom, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu, ktorej sa vypláca úrazová renta, a to v závislosti od počtu dní trvania jej starobného poistenia v kalendárnom mesiaci. Pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie sa aj od 1. januára 2023 navrhuje zachovať súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej sa vymeriavací základ v rozpätí minimálneho maximálneho vymeriavacieho základu upraví v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

V odseku 15 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu.

K bodu 56 [§ 139a]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K bodu 57 [§ 139b, § 139c, § 140]

Ustanovenia § 139b, 139c a § 140 sa navrhujú upraviť v novom úplnom znení, keďže k 1. januáru 2023 majú súčasne nadobudnúť účinnosť aj novelizačné body zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 215/2021 Z. z., ktoré upravujú rovnaké ustanovenia. Vzhľadom na požiadavku zrušiť ročné zúčtovanie, zachovanie zmien zavedených zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a úpravu reflektujúcu potreby predkladaného návrhu zákona, zvolená legislatívna technika zabezpečí zachovanie prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien.

Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s predpisovaním poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, bol od 1. januára 2023 ustanovený postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý sa predkladaným návrhom precizuje. V tejto situácii je za obdobie od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka je vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda za prechádzajúci kalendárny rok. V uvedenej situácii sa postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca pre vykonanie ročného zúčtovania navrhuje vypustiť, a to vzhľadom na návrh zrušiť ročné zúčtovanie.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa opätovne ustanovuje vylúčenie povinnosti platiť poistné pre zamestnanca. Zamestnanec nebude povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

11

v nezamestnanosti pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia. Ďalej aj v období potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom, ako aj v období, počas ktorého nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného, alebo v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku. Ide o rovnakú právnu úpravu, aká je do 31. decembra 2022.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa ďalší dôvod vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom bude viazať na sociálnu udalosť tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období, a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské.

Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej aj od 1. januára 2023 platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa ďalší dôvod vylúčenia povinnosti platiť poistné samostatne zárobkovo činnou osobou bude viazať na sociálnu udalosť tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období, a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské.

Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 2 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné poistenie, aj na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti súčasne.

Vo vzťahu k vylúčeniu povinnosti platiť poistné dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti sa zachováva obdobná právna úprava, aká je do 31. decembra 2022. To znamená, že vylúčenie povinnosti platiť poistné dobrovoľne poistenou osobou je naviazané na poberanie nemocenského alebo materského. K zmene oproti právnemu stavu do 31. decembra 2022 dochádza pokiaľ ide o ošetrovné. Kým do 31. decembra 2022 je vylúčenie povinnosti platiť poistné dobrovoľne poistenou osobou naviazané na potrebu poskytovania starostlivosti/ošetrovania, od 1. januára 2023 bude vylúčenie povinnosti platiť poistné naviazané, tak ako v prípade ďalších nemocenských dávok, na poberanie ošetrovného.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa opätovne od 1. januára 2023 ustanovuje, že zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Navrhuje sa spresnenie, že vylúčenie povinnosti platiť poistné sa bude vzťahovať na jednotlivé poistné vzťahy osobitne.

V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca podľa navrhovaného znenia §12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude lekár, v prípade, ak to bude dôvodné, vylučovať z dočasnej pracovnej neschopnosti tie poistné vzťahy, v rámci ktorých je pacient aj napriek dočasnej pracovnej neschopnosti schopný vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že ak počas trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nový poistný vzťah a ošetrujúci lekár tento vzťah nevylúči z dočasnej pracovnej neschopnosti, bude sa naň hľadieť ako na poistný vzťah, na ktorý sa vťahuje dočasná pracovná neschopnosť a z toho dôvodu bude mať aj v prípade tohto novo vzniknutého vzťahu vylúčenú povinnosť platiť poistné.

12

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa v § 139b ods. 2 navrhuje legislatívno-technická zmena.

K bodu 58 [§ 140 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedenou legislatívnou skratkou v § 33 ods. 1.

K bodu 59 [§ 142 ods. 4]

V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

K bodu 60 [§ 142 ods. 6]

Navrhuje sa zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti. Bezhotovostný platobný styk možno považovať za jeden z nástrojov, ktorým sa eliminovať podiel šedej ekonomiky, t. j. nelegálneho pohybu peňazí, ktoré štát nemá registrované vo svojich záznamoch. Do šedej ekonomiky, v rámci legálneho platobného styku, patrí aj platenie bankovkami a práve bezhotovostným platobným stykom sa dá jej podiel eliminovať.

Za nevýhody hotovostného platobného styku možno považovať aj nebezpečenstvo krádeže, možnosť výskytu chýb pri počítaní, možnosť výskytu falošných peňazí v obehu, dodatočné náklady na zabezpečenie bezpečnosti (trezory, ozbrojená ochrana), možnosť šírenia ochorení, potreba osobného kontaktu a pod.

K bodu 61 [§ 145 ods. 1]

Navrhuje sa doterajšiu lehotu 30 dní na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu predĺžiť na 60 dní pre prípady, ak skutočnosť, že poistné bolo zaplatené bez právneho dôvodu zistí Sociálna poisťovňa na základe vlastnej činnosti. Navrhovanú úpravu si vyžiadala aplikačná prax, keď v mnohých prípadoch sa poistné zaplatené bez právneho dôvodu stáva medzičasom už splatným, a aj z hľadiska hospodárnosti považujeme za potrebné vytvoriť dlhší časový priestor na splnenie povinnosti Sociálnej poisťovne vrátiť odvádzateľovi poistné zaplatené bez právneho dôvodu.

Pre prípady, ak o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu požiada fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné, povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť toto poistné do 30 dní od doručenia žiadosti, zostáva zachovaná.

K bodu 62 [§ 145]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje ustanoviť právna úprava vrátenia poistného, obdobná ako je v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Podľa predkladaného návrhu, ak výška poistného zaplateného bez právneho dôvodu je nižšia ako 5,00 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok od 1. januára 2023 nevráti (obdobne ako vo verejnom zdravotnom poistení a v dani z príjmu), použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi poistného.

Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom, a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa v § 145 ods. 3 navrhuje legislatívno-technická zmena.

13

K bodu 63 [§ 152a]

Vzhľadom na to, že na predpísanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa vzťahuje príslušné ustanovenie ako na predpísanie poistného 144), analogický postup je potrebný ustanoviť aj k predpísaniu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

K bodu 64 [§ 154 ods. 3 písm. a)]

V odseku 3 písmeno a) sa pri vykonaní kontroly na účely posudzovania spôsobilosti na prácu navrhuje zrušenie povinnosti pre ošetrujúceho lekára predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale iba v tom prípade, ak bola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Ošetrujúci lekár, ktorý zaznamená dočasnú pracovnú neschopnosť v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, teda nemá povinnosť predkladať listinné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

K bodu 65 [§ 154 ods. 4 písm. b)]

Navrhuje sa v odseku 2 vypustenie písmena b) z dôvodu úpravy podmienok nároku na nemocenské v § 33 ods. 1 (zadefinovanie uznania dočasnej práceneschopnosti aj z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie).

K bodu 66 [§ 155 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa v odseku 2 vypustenie písmena c), v zmysle ktorého sa na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uvádza, kedy a kde bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu práceneschopného poistenca. Vypustenie sa navrhuje z dôvodu, že uvedené úkony sú po zavedení mobilnej aplikácie nahradené elektronickým záznamom (v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, takéto potvrdenie ani nebude vo väčšine prípadov existovať).

K bodu 67 [§ 156 ods. 1 písm. b)]

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa navrhuje precizovanie predmetného ustanovenia tak, aby zdravotným výkonom na účely sociálneho poistenia nebolo len potvrdzovanie potreby celodenného osobného ošetrovania/celodennej osobnej starostlivosti, ale aj potvrdenie o poskytovaní osobnej a celodennej starostlivosti.

K bodu 68 [Poznámka pod čiarou k odkazu 88]

Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou odkazovala na neaktuálny právny predpis (zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku).

K bodu 69 [§ 168b]

Za platiteľa poistného na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za novú skupinu poistencov štátu, osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem, sa navrhuje štát, a to prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2023.

14

K bodu 70 [Poznámka pod čiarou k odkazu 92aa]

Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou odkazovala na neaktuálny právny predpis (

zákon č. 122/2013 Z. z.

o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 71 [§170 ods. 24]

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa poskytovala Národnému centru zdravotníckych informácií zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení fyzických osôb, bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu údajov ustanovených podľa osobitného predpisu. Uvedené sa navrhuje za účelom umožnenia vystavovať elektronické potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Sociálna poisťovňa poskytne Národnému centru zdravotníckych informácií údaje o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení poistencov, t. j o činnostiach, z ktorých bude lekár posudzovať dočasnú pracovnú neschopnosti. Tieto údaje sú následne prostredníctvom eZdravia sprístupnené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže lekár bude vyznačovať, ktoré z existujúcich činností môže pacient počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať. Po potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti sa údaje z ambulantného softvéru poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prenesú do eZdravia, odkiaľ budú prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií prenesené do informačných systémov Sociálnej poisťovne.

K bodu 72 [§ 172 ods. 5]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania bol doplnený okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa uvedená právna úprava navrhuje vypustiť ako nadbytočná.

Taktiež sa navrhuje legislatívno-technická zmena z dôvodu gramatickej úpravy.

K bodu 73 [§180 ods. 6]

V odseku 6 sa pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva navrhuje, že ak je na konanie o nemocenskom miestne príslušných viacero pobočiek, konanie uskutoční pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Ak poistenec nemá trvalý pobyt v územnom obvode ani jednej miestne príslušnej pobočky, konanie uskutočňuje miestne príslušná pobočka, ktorá vykonáva nemocenské poistenie poistenca najdlhšie. Uvedené sa navrhuje z dôvodu explicitného určenia pobočky, ktorá začať konanie vo veci nároku poistenca na nemocenské pri súbehu viacerých nemocenských poistení. Pravidlo určenia pobočky príslušnej na konanie na základe toho, ktorá pobočka začala konanie prvá nie je možné pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva aplikovať, nakoľko konanie sa v súlade s funkcionalitami príslušného informačného systému začne na všetkých dotknutých pobočkách súčasne.

K bodom 74 až 76 [ § 184 ods. 5 a ods. 13 a 14, § 185 ods. 1]

V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa navrhuje ustanoviť právnu fikciu uplatnenia nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Za žiadosť o nemocenské sa v takomto prípade bude považovať elektronické potvrdenie vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcim lekárom. V prípade zamestnanca sa navrhuje, aby dávkové konanie o nemocenskom začalo iba v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako 10 dní, alebo ak počas týchto 10 dní zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie a dočasná pracovná neschopnosť trvá aj naďalej. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské

15

od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie (počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti).

Právna fikcia sa navrhuje aj pri uplatnení nároku na úrazový príplatok v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

K bodom 77 a 78[§ 186 ods. 1 a 2]

V záujme posilnenia elektronickej výmeny informácií medzi Sociálnou poisťovňou a fyzickými a právnickými osobami sa navrhuje, aby takéto informácie mohli byť Sociálnej poisťovni doručované nielen na základe vzájomnej dohody, ale aj spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ktorý zaručí zabezpečené využívanie elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

K bodom 79a 80 [§ 194 ods. 1 písm. b), d) a e)]

Navrhuje sa doplniť ďalší dôvod na zastavenie konania, a to skutočnosť, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V praxi sa vyskytujú pomerne často prípady, keď účastníci konania podávajú opakovane tie isté žiadosti bez podstatnej zmeny skutkového stavu. Sociálna poisťovňa je povinná v takýchto prípadoch opätovne v istej veci rozhodovať, nakoľko v zákone o sociálnom poistení absentuje dôvod zastavenia konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň sa navrhuje nový dôvod na zastavenie konania o nároku na nemocenské v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva odpadnutie dôvodu konania, napr. v prípade, ak lekár potvrdil dočasnú pracovnú neschopnosť na základe chyby/omylu.

Taktiež sa navrhujú legislatívno-technické zmeny, ktoré reflektujú na vyššie uvedenú navrhovanú zmenu.

K bodu 81 [§ 195 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť všeobecnú povinnosť oznamovať na žiadosť Sociálnej poisťovne skutočnosti významné pre konanie a rozhodnutie, ak ich nie je možné čerpať z referenčných registrov. Potreba upraviť túto povinnosť vyplynula z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je napr. pri prešetrovaní podozrenia z porušenia liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti povinná objektívne a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Vzhľadom na nedostatočnú právomoc je pri zabezpečovaní dôkazov na účely rozhodovania odkázaná na dobrovoľnú spoluprácu dotknutých fyzických alebo právnických osôb, ktoré nie sú povinné poskytovať primeranú súčinnosť Sociálnej poisťovni, napr. školy o vykonaní skúšky alebo o osobnej účasti na vzdelávacom procese v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné kancelárie o absolvovaní zájazdu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ubytovacie zariadenia o ubytovaní počas dočasnej pracovnej neschopnosti, iný zamestnávateľ o výkone práce v čase dočasnej pracovnej neschopnosti a pod.

Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa často nemôže preukázať porušenie liečebného režimu a tým zabezpečiť účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. Zistené porušenie liečebného režimu je mnohokrát spojené aj so zneužívaním nemocenského poistenia, preto je kontrola významným nástrojom opatrení proti podvodom.

K bodu 82 [§ 203 ods. 3]

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa bola oprávnená uložiť účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom alebo znalcom, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením. Taktiež môže uvedeným osobám uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením ostatným účastníkom konania. Využitie uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy,

16

ak v dôsledku konania, resp. nekonania osôb došlo k zvýšeniu nákladov na konanie, ku ktorému by bez ich zavinenia nedošlo (napr. svedok sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na ústne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a pre jeho neprítomnosť je Sociálna poisťovňa povinná nariadiť nový termín ústneho pojednávania, hoci ostatní účastníci sa dostavili a vznikli im trovy).

K bodu 83 [§ 203 ods. 5]

Navrhuje sa, aby v prípadoch, ak Sociálna poisťovňa uloží povinnosť predložiť listinu, náklady vzniknuté osobám, ktoré nie účastníkmi konania, znášala Sociálna poisťovňa. Uvedené sa však nevzťahuje na štátne orgány a orgány územnej samosprávy.

K bodu 84 [§ 222 ods. 4]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola ustanovená možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní týkajúcom sa ročného zúčtovania. Vzhľadom na návrh zrušiť ročné zúčtovanie, sa z právnej úpravy navrhuje vypustiť dôvod pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania, ak zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania nesplnil povinnosť prihlásiť zamestnanca, pretože táto právna úprava je nadbytočná.

K bodu 85 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

Ustanovenie § 226 ods. 1 písm. f) sa navrhuje upraviť v novom úplnom znení, keďže k 1. januáru 2023 majú súčasne nadobudnúť účinnosť aj novelizačné body zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 215/2021 Z. z., ktoré upravujú rovnaké ustanovenie. Vzhľadom na požiadavku zrušiť ročné zúčtovanie, zachovanie zmien zavedených zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a úpravu reflektujúcu potreby predkladaného návrhu zákona, zvolená legislatívna technika zabezpečí zachovanie prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien.

Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania bola od 1. januára 2023 ustanovená nová lehota na postupovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa uvedená právna úprava navrhuje vypustiť ako nadbytočná.

K bodu 86 [§ 226 ods. 1 písm. m)]

Rozširujú sa povinnosti Sociálnej poisťovne o písomné oznámenie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa samostatne zárobkovo činnej osobe doteraz oznamovala z vlastnej iniciatívy. Zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovne oznamovať nielen vznik, ale aj zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prispeje k právnej istote o právach a povinnostiach samostatne zárobkovo činnej osoby ako platiteľa poistného na sociálne poistenie.

Povinnosti Sociálnej poisťovne sa rozširujú aj o povinnosť oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik prerušenia jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia po uplynutí 52 týždňov trvania takej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

K bodom 87 a 88 [§ 226 ods. 1 písm. o) a p)]

V súlade s účelom a filozofiou elektronizácie dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupniť poistencovi elektronickou formou aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenské a jeho výplatu, nároku na úrazový

17

príplatok a jeho výplatu, vykonaní kontroly dodržiavania liečebného režimu a spôsobe poukázania nemocenského a úrazového príplatku. Poistenec tak bude o všetkých dôležitých skutočnostiach informovaný elektronicky. Súčasne sa navrhuje, aby si Sociálna poisťovňa v týchto prípadoch určila spôsob sprístupnenia informácií.

Významné zníženie administratívnej záťaže poistencov predstavuje návrh novej povinnosti Sociálnej poisťovne, aby informácie o dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva elektronickými prostriedkami bezodkladne oznamovala zamestnávateľovi. Konkrétne ide o povinnosť oznamovať informácie o vzniku, trvaní a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o porušení liečebného režimu zamestnancom, informáciu o dôvode vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a informáciu o mieste pobytu zamestnanca počas trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré doteraz zamestnanec oznamoval zamestnávateľovi doručením písomného tlačiva potvrdzujúceho dočasnú pracovnú neschopnosť vystavenú ošetrujúcim lekárom.

Povinnosti Sociálnej poisťovne sa rozširujú aj o povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi vznik a zánik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania takej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

K bodu 89 [§ 226 ods. 5]

V súvislosti s tým, že Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2023 viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek sa navrhuje, aby na základe tejto evidencie zamestnávateľovi sprístupňovala informáciu o nemožnosti uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode.

K bodu 90 [§ 226 ods. 7]

Navrhuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupniť zamestnávateľovi informáciu o priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku zamestnanca vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Aj keď povinnosť zamestnanca nahlásiť tieto skutočnosti vyplýva zo Zákonníka práce, v praxi často dochádza k tomu, že zamestnanec túto skutočnosť neoznámi, na základe čoho vznikajú zamestnávateľovi preplatky na poistnom na sociálne poistenie. V zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce však zamestnancovi zostáva povinnosť oznámiť zamestnávateľovi odňatie dôchodku.

K bodu 91 [§ 226 ods. 8]

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa navrhuje zaviesť Sociálnej poisťovni povinnosť oznámiť Úradu verejného zdravotníctva porušenie liečebného režimu poistencom počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

K bodom 92 až 95 [§ 227 ods. 2 písm. f), g), h) a i)]

V § 227 odseku 2 v písmene f) je ustanovené, že poistenec je povinný zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, avšak v súvislosti s vystavením elektronickej dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje povinnosť poistenca bezodkladne nahlásiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva. Táto úprava sa navrhuje v záujme zníženia administratívnej záťaže ošetrujúcich lekárov.

V písmene g) sa navrhuje, aby poistenec pri kontrole dodržiavania liečebného režimu preukazoval svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť, vzhľadom na to, že nebude disponovať tlačivom vystaveným ošetrujúcim lekárom.

18

V písmene h) sa vzhľadom na absenciu tlačív o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorých sa uvádzal aj spôsob poukazovania dávky navrhuje, aby poistenec oznámil pri prvej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo adresu na ktorú sa mu poukazovať nemocenské a úrazový príplatok a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy oznámil do troch dní odo dňa tejto zmeny. To neplatí v prípade zamestnanca, ktorému je mzda vyplácaná na bankový účet. Povinnosť nahlásiť číslo tohto účtu má v takomto prípade zamestnávateľ.

V písmene h) sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s ročným zúčtovaním.

V písmene i) sa navrhuje spresnenie povinnosti poistenca a poberateľa dávky oznámiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nie je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní. To znamená, že ak je poistencova dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, poistenec neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálnej poisťovni, keďže Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečí prenos údajov o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti priamo od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne.

K bodu 96 [§ 227a ods. 1]

Študent v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti mali možnosť aj v zúčtovacom období uplatňovať priebežne odvodovú úľavu z platenia poistného v sume najviac 200 eur mesačne. V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania je právna úprava, v ktorej sa viaže uplatnenie odvodovej úľavy na zúčtovacie obdobie nadbytočná a preto sa navrhuje vypustiť. Aj po takejto úprave zostáva odvodová úľava pre študenta a dôchodcu - dohodára naďalej zachovaná.

K bodu 97 [§ 228 ods. 2]

Navrhuje sa, aby prerušenie povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s trvaním jej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva po uplynutí 52 týždňov, samostatne zárobkovo činná osoba Sociálnej poisťovni neoznamovala. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že informáciami o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva bude Sociálna poisťovňa disponovať. Vzhľadom na to, že celý proces od potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti po jej ukončenie byť v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom (nahradí aktuálne používané papierové 5-dielne tlačivo), pre samostatne zárobkovo činnú osobu sa zachová povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie tohto poistenia len k takej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bude vystavená na uvedenom papierovom 5-dielnom tlačive, keďže nebude zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

K bodu 98 [§ 229 ods. 1]

Navrhuje sa, aby osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúca pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem, ktorá za podmienok navrhovaných v § 15 ods. 1, bude od 1. januára 2023 novým poistencom štátu, bola povinná podať odhlášku z dôchodkového poistenia. Uvedená povinnosť súvisí so zánikom jej dôchodkového poistenia z dôvodu skončenia vykonávania pracovnej činnosti pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo. Povinnosť podať odhlášku sa navrhuje v lehote do ôsmich dní od skončenia vykonávania uvedenej pracovnej činnosti pre cirkevné, rehoľné a charitatívne

19

spoločenstvo, a to v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu uvedenej osoby.

K bodom 99 až 101 [§ 231 ods. 1 písm. c), d), o)]

V § 231 odseku 1 písm. c) sa navrhuje vypustiť povinnosť zamestnávateľa nahlasovať prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca v súvislosti s trvaním dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že informáciami o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva bude Sociálna poisťovňa disponovať.

V písmene d) sa navrhuje spresnenie povinnosti zamestnávateľa odstúpiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako desať dní, do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bude automaticky informácia o tom, že dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní). To znamená, že ak je poistencova dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, zamestnávateľ nemá povinnosť odstupovať pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť poistenca.

V písmene o) sa v súlade s filozofiou elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti navrhuje, aby zamestnávatelia poskytovali Sociálnej poisťovni elektronickou formou informácie o zamestnancoch, ktoré majú k dispozícii. Ide o informácie o čísle účtu zamestnanca, na ktorý zamestnávateľ vypláca zamestnancovi mzdu, o poslednom dni výkonu práce pred uplatnením dôležitej osobnej prekážky v práci dočasnej pracovnej neschopnosti a dňoch, za ktoré mal zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť bola potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Lehota na oznámenie týchto skutočnosti je tri dni a začiatok plynutia lehoty závisí od účelu informácií, predpokladaného trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a trvania nemocenského poistenia počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 102 [§ 231 ods. 1]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola spresnená povinnosť zamestnávateľa predkladať výkaz/opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania je spresnenie o zúčtovacom období nadbytočné a navrhuje sa vypustiť.

Vzhľadom na to, že v právnej úprave plnenia povinností zamestnávateľa sa zákonom č. 317/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2023 zaviedli zmeny súvisiace s novou právnou úpravou vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a s právnou úpravou uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, sa pre zrozumiteľnosť navrhuje od 1. januára 2023 uviesť § 231 ods. 1 v úplnom znení.

K bodu 103 [§ 231 ods. 2 a 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 231 ods. 1

K bodom 104 a 105[§ 231 ods. 2 a 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 231 ods. 1.

20

K bodu 106 [§ 233 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa, aby zdravotný výkon podľa §156 ods. 1 písm. b) nebolo potrebné vykazovať ošetrujúcim lekárom Sociálnej poisťovni, nakoľko bude zaznamenaný elektronicky v informačnom systéme elektronického zdravotníctva a následne Národným centrom zdravotníckych informácií automaticky zaslaný do informačného systému Sociálnej poisťovne.

K bodu 107 [§ 233 ods. 2 písm. d)]

Navrhuje sa upraviť povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť fyzických osôb aj prostredníctvom systému elektronického zdravotníctva (teda nielen na tlačivách Sociálnej poisťovne). Slovo „poistenca“ sa navrhuje vypustiť, aby zo systému elektronického zdravotníctva mohli byť Sociálnej poisťovni poskytované informácie o dočasnej pracovnej neschopnosti aj iných fyzických osôb ako poistencov (osôb, ktoré by potenciálne mohli byť v ochrannej lehote).

K bodu 108 [§ 233 ods. 6 písm. b)]

V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

K bodu 109 [§ 233 ods. 17]

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe a navrhovanou úpravou v § 38 sa navrhuje povinnosť Úradu verejného zdravotníctva poskytovať Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok nároku na výplatu nemocenského údaje o dátume porušenia nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie, mene, priezvisku a rodnom čísle osoby, ktorá porušila nariadené karanténne opatrenie alebo izoláciu, a to do 10 dní odo dňa zistenia porušenia.

K bodu 110 [§ 240 ods. 1]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bolo ustanovené, že nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) je dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa doplnil deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej bolo upravené, že deň vykonania ročného zúčtovania je dňom, do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok boli vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania uvedené úpravy, ktoré vyplývajú z vykonávania ročného zúčtovania nadbytočné a navrhujú sa vypustiť.

K bodu 111 [§ 242 ods. 4]

Vzhľadom na potrebu aplikačnej praxe sa navrhuje posun účinnosti ustanovenia § 242 ods. 4 schváleného zákonom č. 317/2018 Z. z., z 1. januára 2023 na 1. apríl 2022. Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v kalendárnom roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto bolo potrebné viazať ju na pracovné dni.

21

K bodu 112 [§ 243 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa zrušiť udelenie súhlasu kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov na poskytnutie súčinnosti potrebnej na vykonanie kontroly. Podmienka poskytnutia súhlasu odporuje povinnosti poskytnúť súčinnosť kontrolovaného subjektu, ktorá mu je uložená v inom ustanovení 244 ods. 2), ako aj samotnému účelu kontroly, ktorej riadne vykonanie nemôže byť podmienené udelením takéhoto súhlasu.

K bodu 113 [§ 243 ods. 2 písm. a)]

Dokladom totožnosti sa vo všeobecnosti v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie občiansky preukaz a v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj cestovný doklad. Občiansky preukaz ako nosič informácii o osobe obsahuje viaceré pre výkon kontroly nepodstatné informácie o tejto osobe, pričom zároveň preukazovaním týchto údajov môže prichádzať k získavaniu osobných údajov, ktoré s výkonom kontroly vôbec nesúvisia. Preukazom totožnosti pre účely výkonu kontroly byť kontrolovanému subjektu preukazovaná len príslušnosť kontrolóra ku kontrolnému orgánu, z ktorej vyplýva právomoc vykonať kontrolu. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje doplniť súčasnú legislatívnu úpravu v tom zmysle, že preukazom totožnosti je na účely výkonu kontroly v sociálnom poistení preukaz kontrolóra.

K bodom 114 až 116 [§ 243 ods. 2 písm. d) až f)]

Navrhuje sa sprecizovanie uvedených ustanovení. Nie je dôvodné rozlišovať medzi vedúcim kontrolovaného subjektu alebo zodpovednými zamestnancami. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

K bodu 117 [§ 243 ods. 2 písm. g) až i)]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Novelou zákona o sociálnom poistení č. 198/2020 Z. z. došlo k zmene § 244 ods. 4 a § 252 ods. 5, keď sa odbúrala povinnosť kontrolovaného subjektu predkladať správu o splnení prijatých opatrení. Rovnakú zmenu je potrebné premietnuť aj v predmetnom ustanovení. Navrhuje sa preto vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať napr. ďalšou vykonanou kontrolou, a preto sa predloženie správy o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov

22

v aplikačnej praxi javí ako nadbytočné. Vypustením tejto povinnosti dôjde taktiež k zníženiu administratívnej záťaže kontrolovaného subjektu.

V súvislosti s navrhovaným rozšírením spôsobov prerokovania protokolu o výsledku kontroly v § 244 ods. 3 sa navrhuje, aby popri odovzdaní protokolu o výsledku kontroly, ako aj odovzdaní zápisnice o prerokovaní protokolu bolo možné tieto aj zaslať.

K bodu 118 [§ 244 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na podanie námietok k protokolu o výsledku kontroly zo siedmich kalendárnych dní od oboznámenia sa s protokolom na sedem pracovných dní. Aplikačná prax si vyžiadala predĺženie uvedenej lehoty na účely spracovania námietok kontrolovaných subjektom v situáciách, ak napríklad dva a viac zo siedmich kalendárnych dní pripadnú na sobotu a nedeľu, prípadne iný deň pracovného pokoja.

Tiež sa navrhuje, aby sa na vyjadrenia a námietky kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam, ktoré boli predložené po zákonom stanovenej lehote, neprihliadalo. Takáto právna úprava nebude dávať kontrolovanému subjektu možnosť robiť prieťahy v kontrolnej činnosti, ak podľa poznatkov aplikačnej praxe úmyselne predkladá písomné vyjadrenie alebo námietky až po lehote na predloženie písomného vyjadrenia a námietok ku kontrolným zisteniam, čím zo strany kontrolovaného subjektu dochádza k prieťahom v konaní.

K bodu 119 [§ 244 ods. 2]

Vzhľadom na potrebu aplikačnej praxe sa navrhuje posun účinnosti ustanovenia § 244 ods. 2 schváleného zákonom č. 317/2018 Z. z., z 1. januára 2023 na 1. apríla 2022. Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly bolo potrebné zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.

K bodu 120 [§ 244 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť možnosť prerokovať protokol aj inou formou ako osobným stykom. Aplikačná prax, najmä počas pandémie, ukázala potrebu elektronickej komunikácie s kontrolovaným subjektom pri niektorých procesných úkonoch. Zákon o sociálnom poistení v platnom znení predpokladá najmä prerokovanie protokolu formou osobného kontaktu. V niektorých prípadoch osobný kontakt nie je možný (pandémia, sídlo spoločnosti, pracovné povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu a pod.), preto prichádza do úvahy aj elektronický spôsob komunikácie.

K bodu 121 [§ 245 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je

23

kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Navrhovaná úprava taktiež za cieľ rozšíriť spôsoby podpisovania protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu (napr. zaručený elektronický podpis). Táto zmena súvisí s elektronickou komunikáciou medzi Sociálnou poisťovňou a kontrolovaným subjektom. Vlastnoručný podpis je rovnocenný s kvalifikovaným elektronickým podpisom používaným pri elektronickej komunikácii.

K bodu 122 [§ 245 ods. 3]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Účasť zamestnancov zodpovedných za príslušný kontrolovaný úsek alebo ich účasť, ak to vyžaduje osobitosť alebo náročnosť preverovaného stavu, je podmienená spôsobom konania za kontrolovaný subjekt. Aj po navrhovanej zmene bude v prípade potreby účasti ďalších zamestnancov kontrolovaného subjektu ich účasť vyplývať zo všeobecne záväzných právnych predpisov, podľa ktorých konať v mene kontrolovaného subjektu, môžu, okrem jej štatutárov, vo vymedzenom rozsahu napr. aj iní zamestnanci.

K bodu 123 [§ 245 ods. 5]

Navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Navrhovaná úprava taktiež za cieľ rozšíriť spôsoby podpisovania protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu (napr. zaručený elektronický podpis). Táto zmena súvisí s elektronickou komunikáciou medzi Sociálnou poisťovňou a kontrolovaným subjektom. Vlastnoručný podpis je rovnocenný s kvalifikovaným elektronickým podpisom používaným pri elektronickej komunikácii.

K bodu 124 [§ 245 ods. 7]

Navrhuje sa, aby v prípade, ak je výsledkom kontroly záznam, t. j. ak u kontrolovaného subjektu neboli kontrolou zistené nedostatky, nebolo potrebné podpísanie záznamu kontrolovaným subjektom a kontrola bola ukončená zaslaním záznamu alebo jeho odovzdaním. Kontrolovanému subjektu v prípade, ak je kontrola ukončená záznamom, nevyplývajú zo zákona žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Navrhované zaslanie alebo odovzdanie záznamu tak bude jedným z relevantných spôsobov ukončenia kontroly.

Taktiež sa navrhuje rozšíriť prípady, kedy sa protokol považuje za prerokovaný. Podľa aktuálne platného zákona o sociálnom poistení sa protokol považuje za prerokovaný v prípade, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo

24

podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Navrhovaná zmena rozširuje prípady, kedy sa protokol považuje za prerokovaný, a to o situáciu, ak sa kontrolovaný subjekt nezúčastní prerokovania protokolu.

K bodom 125 a 126 [§ 293ew ods. 6 až 8]

V súvislosti s ostatným odkladom splatnosti poistného (nariadenie Vlády SR č. 131/2020 Z. z.) sa navrhuje upraviť uplynutie lehoty, po ktorej bude poistenec povinný vrátiť dávku. V zmysle návrhu lehota uplynie najskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mal zaplatiť predmetné poistné.

K bodu 127 [§ 293fec ods. 3]

Navrhuje sa spresniť určenie zdravotného výkonu na účely sociálneho poistenia, ktorým je vystavenie potvrdenia o splnení podmienok na predlženie podporného obdobia pri dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej počas krízovej situácie.

K bodom 128a 129 [§ 293fed ods. 1 a 2]

Navrhuje sa, aby prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca v súvislosti s trvaním jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, vzniknutej v čase trvania krízovej situácie zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamoval.

Analogický postup sa ustanovuje aj vo vzťahu k samostatne zárobkovo činnej osobe.

K bodu 130 [§ 293fr až § 293fu]

V § 293fr sa v súvislosti s vypustením § 82 ods. 4 navrhuje aby sa príslušné dôchodkové dávky, ktoré sa k 31. marcu 2022 nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, alebo nemocenského zvýšili podľa § 82 za príslušné kalendárne roky, v ktorých sa z uvedeného dôvodu nevyplácali.

V § 293fs sa rozširujú povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik prerušenia jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v čase trvania krízovej situácie, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

Rovnako sa rozširujú povinnosti Sociálnej poisťovne aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorému bude Sociálna poisťovňa oznamovať vznik a zánik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v čase trvania krízovej situácie, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

V § 293ft sa navrhuje, aby sa v súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť od 1. januára 2023 evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnanca pred 1. januárom 2023 a k tomuto dňu trvá.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v prechodnom ustanovení § 293eg uložila povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie zamestnania do 31. decembra 2022. Ďalej sa ustanovilo, že Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2024 za zúčtovacie obdobie roku 2023. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania je táto právna úprava nadbytočná a navrhuje sa neuplatňovať. Uvedené sa taktiež navrhuje v § 293ft.

25

V § 293fu sa navrhuje, aby nárok na starobný dôchodok, ktorý bol priznaný poistencom, ktorí získali obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok pred účinnosťou tohto zákona v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zachoval aj po účinnosti tohto zákona. Na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol pôvodne priznaný ako starobný dôchodok podľa predpisov sociálneho zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004 bolo zohľadnené okrem obdobia výkonu služby aj obdobie zamestnania alebo náhradná doba získaná podľa týchto predpisov pred 1. januárom 2004. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa na poberateľa tohto výsluhového dôchodku právna úprava nároku na dôchodkové dávky účinná od 1. apríla 2022 nevzťahovala.

Suma dôchodkovej dávky policajta a vojaka, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo mu je priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá sa určuje v súlade s § 274 ods. 2 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vo všeobecnom systéme a súčtu tohto obdobia a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodu 131 [príloha č. 3a]

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie tabuľky dôchodkového veku.

K čl. II

Zmena sa navrhuje v súvislosti so zavádzaním priamej elektronickej komunikácie zdravotníckeho zariadenia so zamestnávateľom. V tejto súvislosti sa teda navrhuje ustanoviť odchýlku od preukazovania prekážky v práci, ak to ustanoví osobitný predpis.

K čl. III

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz u policajta v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa stanovuje povinnosť policajtovi zdržiavať sa na adrese zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. IV

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa stanovuje povinnosť príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby zdržiavať sa na adrese zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. V

K bodu 1

Dávka nemocenského zabezpečenia nemocenské sa poskytuje na základe podanej žiadosti policajta, profesionálneho vojaka. O jej priznaní, vyplácaní, znižovaní, zastavovaní a odnímaní rozhoduje ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca, znižuje služobný príjem a služobný plat. Nárok na túto dávku si policajt, profesionálny vojak uplatňuje podaním žiadosti. Za žiadosť sa v tomto prípade považuje tlačivo Sociálnej poisťovne, ktorým sa potvrdzuje dočasná pracovná neschopnosť. Vzhľadom na elektronizáciu spojenú so zavedením elektronickej podoby potvrdzovania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť“) u policajta 1 ods. 2 zákona

26

č. 328/2002 Z. z.) a profesionálneho vojaka 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.) v systéme elektronického zdravotníctva je potrebné upraviť túto skutočnosť tak, že po jej zavedení nebude potrebné, aby lekár vypisoval tlačivo Sociálnej poisťovne, ktorým sa v súčasnosti potvrdzuje táto dočasná neschopnosť.

K bodu 2

V rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu sa navrhuje stanoviť, akým dokladom sa preukazuje dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak kontrolným orgánom.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám.

K bodom 4 a 5

Predmetná úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám.

K bodu 7

Za žiadosť o dávku nemocenského zabezpečenia nemocenské bude postačovať zaznamenanie dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. V tomto prípade sa nebude vyžadovať od policajta alebo profesionálneho vojaka písomná podoba tlačiva vydávaného Sociálnou poisťovňou.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva.

K bodu 9

Navrhovaná úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. V prípade, ak bola dočasná neschopnosť ošetrujúcim lekárom policajta alebo profesionálneho vojaka zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, nebude potrebné posudkovému lekárovi vykonávajúcemu kontrolu predkladať písomné tlačivo vydávané Sociálnou poisťovňou.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava, ide o zjednotenie názvu potvrdenia dočasnej neschopnosti resp. preukazu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré je tlačivom Sociálnej poisťovne, a ktoré sa používa na preukázanie dočasnej neschopnosti aj pre policajtov a profesionálnych vojakov.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva.

K bodu 13

Navrhuje sa nová povinnosť policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorá spočíva v oznámení čísla účtu v banke, na ktorý mu byť poukázaná finančná suma dávky nemocenského zabezpečenia nemocenské.

27

K bodom 14 a 15

Navrhovaná úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. VI

K bodu 1 [§ 9 ods. 1]

V odseku 1 je ustanovené, že zamestnanec si nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa uplatňuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak je však dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, navrhuje sa, aby bolo za uplatnenie nároku na náhradu príjmu považované oznámenie Sociálnej poisťovne o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že pre zamestnanca, ktorý požiada ošetrujúceho lekára o vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti, bude uvedené predstavovať aj súhlas s uplatnením nároku na náhradu príjmu za predpokladu, ak je táto dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Následne Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečí prenos údajov o dočasnej pracovnej neschopnosti od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorý automaticky zašle zamestnávateľovi oznámenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

K bodu 2 [§ 9 ods. 2]

V odseku 2 je ustanovené, že povinnosťou zamestnanca je preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu. Navrhuje sa, aby sa uvedené vzťahovalo len na dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Uvedené sa navrhuje z dôvodu že zamestnávateľovi bude automaticky z informačného systému Sociálnej poisťovne zaslaná informácia o vzniku, trvaní a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ako aj informácia o porušení liečebného režimu zamestnancom a informácia, že sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku užitia iných návykových látok.

K čl. VII

K bodu 1 [§ 23 ods. 5]

V nadväznosti na navrhované zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa s účinnosťou od 1. januára 2023 malo vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie sa príslušné ustanovenia týkajúce sa vymeriavacieho základu sporiteľa a platenia povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na základe novely zákona č. 317/2018 Z. z. vrátia do právneho stavu platného a účinného pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 317/2018 Z. z.. Nakoľko však súbežne dochádza aj k zmenám pri určovaní vymeriavacieho základu je nevyhnutné reflektovať na tieto zmeny aj v príslušných ustanoveniach v sektore starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 2 [poznámky pod čiarou k odkazom 30 a 31]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v §140.

K bodu 3 [§27 ods. 10 písm. c)]

Z dôvodu pretrvávajúceho trendu poklesu hotovostných operácií spojených s platením sociálnych odvodov zo strany zamestnávateľov aj SZČO (spolu s ktorými uhrádzané aj povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie), ako aj z dôvodu eliminácie podielu šedej ekonomiky, zníženia nákladov na zabezpečenie bezpečnosti a pod., sa v nadväznosti

28

na vypustenie možnosti platenia poistného na sociálne poistenie v hotovosti navrhuje zrušiť aj možnosť hotovostných platieb povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

K čl. VIII

Navrhovaná úprava §12a zákona č. 576/2004 Z. z. upravuje elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti. Elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti nahrádza doterajšie tlačivo predpísané Sociálnou poisťovňou, ktoré bolo potrebné fyzicky doručovať zamestnávateľovi a do Sociálnej poisťovne. Zavedením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „záznam e-PN“) sa odstráni potreba fyzického doručovania príslušnej strany tlačiva na strane pacienta zamestnávateľovi a súčasne aj pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti doručovať príslušnú časť tlačiva do Sociálnej poisťovne.

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa, že záznam e-PN budú vypisovať resp. posudzovať a rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti aj všetci lekári poskytujúci špecializovanú ambulantnú starostlivosť, čím sa odbremení všeobecný lekár od administratívneho úkonu vypisovania záznamu e-PN na základe zdravotného stavu pacienta posudzovaného lekárom špecialistom so špecializáciu v príslušnom špecializačnom odbore a zároveň sa znížia nadbytočné návštevy pacientov u všeobecných lekárov len kvôli administratívnemu úkonu vypísaniu dočasnej pracovnej neschopnosti na základe odporúčania lekára špecialistu.

K bodu 4

Ustanovuje sa povinnosť pre ošetrujúceho lekára poskytovateľa ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu e-PN v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme.

K bodom 5 a 6

Upravujú sa podmienky kde ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta. Zároveň sa odstraňuje povinnosť pre pacienta dostaviť sa do troch dní k ošetrujúcemu lekárovi po prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti, najmä z dôvodu doliečovania, kde je potrebný kľud na lôžku (napr. u pacientov po operačných zákrokoch, po fraktúrach dolných končatín). Ošetrujúcemu lekárovi stačí vidieť záznam e-PN vrátane diagnózy a je dostatočne informovaný.

K bodu 7

Ustanovuje sa, že ošetrujúci lekár môže povoliť dočasne práceneschopnej osobe vychádzky, ktoré môže s prihliadnutím na charakter choroby časovo vymedziť. Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 môže zmeniť čas vychádzok, alebo zo závažných dôvodov zrušiť vychádzky osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ustanovuje sa, že ošetrujúci lekár zaznamená v zázname e-PN miesto pobytu dočasnej pracovnej neschopnosti osoby a čas vychádzok, pričom primárne mu bude informačný systém ponúkať adresu trvalého pobytu a iba v prípade, ak sa pacient bude chcieť liečiť na inej adrese, zaznamená poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto adresu do informačného systému. Rovnako zaznamená číslo poschodia a bytu v prípade viacbytových jednotiek (ak ich pacient zadá ošetrujúcemu lekárovi). V prípade, ak bude chcieť pacient zmeniť miesto pobytu, túto zmenu bude už nahlasovať platiteľovi dávok pacient bez participácie ošetrujúceho lekára.

29

K bodu 8

Vypúšťa sa doterajšie znenie odseku 10 z dôvodu, že uvedené ustanovenie upravovalo papierové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby na predpísanom tlačive vydávanom Sociálnou poisťovňou a v súčasnosti je v navrhovanom zákone upravené v zázname e-PN v § 12a odseku 6 a 7.

K bodu 9

Ustanovuje sa že, ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, príslušný ošetrujúci lekár vystaví nový záznam e-PN. Ak nová dočasná pracovná neschopnosť začína dňom nasledujúcim po dni, ktorý je uvedený ako deň ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti v predchádzajúcom elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti, ide o pokračovanie predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 10 a 11

Ustanoveniami sa spresňujú pojmy, nakoľko osoba môže byť dočasne pracovne neschopná z dôvodu, že jej bola v cudzine poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť spojená nie len s hospitalizáciou osoby v ústavnom zdravotníckom zariadení, ale aj ambulantným ošetrením kedy ošetrujúci lekár osobe odovzdá nie prepúšťaciu správu ale lekársku správu o ošetrení pacienta.

K bodu 12

Ustanovuje sa, že ak z technických príčin nie je možné, aby príslušný ošetrujúci lekár vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu e-PN ošetrujúci lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive vydávanom Sociálnou poisťovňou. Ako preukázateľne objektívne príčiny sa považujú nielen technické príčiny digitálneho spracovania, ale i iné príčiny, napr. výpadok prúdu, pokazenie počítača, výpadok internetového pripojenia.

K bodu 13

Ide o zosúladenie s § 5 ods. 6 písm. k) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý okrem výberového konania na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka upravuje vo svojich ustanoveniach v špecifických prípadoch aj prijímacie konanie. Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 38b navrhujeme aktualizovať s poukazom na platnú právnu úpravu, ktorou je zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 14

Ustanovuje sa prechodné obdobie v ktorom príslušný ošetrujúci lekár ktorý posudzuje a rozhoduje o práceneschopnosti osoby môže do 31. decembra 2022 vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti podľa znenia účinného do 31. decembra 2021.

Účinnosť právnej úpravy je od 1. 1. 2022, od 1. 1. 2022 do 31. 12. 2022 začína vytváranie elektronických záznamov o dočasnej pracovnej neschopnosti jednotlivými aktuálne príslušnými lekármi (všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) na dobrovoľnej báze, Od 1. 1. 2023 do 31.12.2023 vytváranie elektronických záznamov aktuálne príslušnými lekármi povinne, s výnimkou

30

prípadov, ak z preukázateľne objektívnych príčin nie je možné, aby lekár vytvoril elektronický záznam. Od 1. 1. 2024 povinne všetkými lekármi v príslušných špecializačných odboroch.

K čl. IX

Poskytnutie variabilného symbolu platiteľa zdravotného poistenia Národnému centru zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“) umožní Ministerstvu obrany Slovenskej republiky rozpoznať, na ktorý vojenský útvar vystavená e-PN patrí. Nakoľko v podmienkach Ministerstva obrany Slovenskej republiky jednotlivé vojenské útvary a zariadenia v registroch zamestnávateľov ZP registrované samostatne, je potrebné zabezpečiť, aby dáta spracúvané v súvislosti s e-PN boli jednoznačne zaraditeľné a zasielané výhradne tomu vojenskému útvaru, pod ktorý profesionálny vojak spadá.

K čl. X

Navrhovaná právna úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

K čl. XI

K bodu 1 (§ 1 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje predmet úpravy zákona č. 153/2013 Z. z. o okruh subjektov, ktorým Národné centrum zdravotníckych informácií overuje zhodu informačných systémov na zabezpečenie prístupov v rozsahu údajov, ktoré zákon jednoznačne ustanovuje.

K bodom 2 a 3 (§ 2 ods. 2 a § 3 ods.1)

Rozširuje sa údajová základňa národného zdravotníckeho informačného systému Národného centra zdravotníckych informácií o údaje z registra poistných vzťahov na účely potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Navrhovaná úprava reflektuje potrebu rozšírenia údajovej základe vo vzťahu k potvrdzovaniu dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 4 (§ 3 ods. 2)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje rozsah údajov v rámci údajovej základne Národného zdravotníckeho informačného systému o údaje z informačných systémov, z registrov Sociálnej poisťovne, potrebné vo vzťahu k potvrdzovaniu dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 5 (§ 3 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením registra poistných vzťahov fyzických osôb na účely potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti a rozsahom osobných údajov uvedených v prílohe sa navrhuje účel spracúvania údajov z tohto registra, účel ich poskytovania, tretie strany, ktorým sa uvedené údaje poskytujú, účel sprístupňovania osobných údajov a príjemcovia, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.

K bodu 6 (§ 5 ods.1)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje rozsah údajov v rámci Elektronickej zdravotnej knižky občana o údaje, ktoré obsahom dočasnej pracovnej neschopnosti. Údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti budú obsahom registra dočasných pracovných neschopností v rozsahu údajov, ktoré sú taxatívne určené.

K bodom 7 až 10 (§ 5 ods. 6)

Určuje sa okruh lekárov, ktorým sa rozširuje sprístupňovanie údajov o údaje, ktoré obsahom dočasnej pracovnej neschopnosti potrebné vo vzťahu k potvrdzovaniu dočasnej pracovnej

31

neschopnosti v elektronickej forme. Údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti budú obsahom registra dočasných pracovných neschopností v rozsahu údajov, ktoré taxatívne určené a všetky budú sprístupnené určenému lekárovi.

K bodu 11 (§ 5 ods. 6 písm. l)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje rozsah subjektov, konkrétne o lekára Národného bezpečnostného úradu, ktorému sa sprístupňujú identifikačné údaje osoby a elektronické zdravotné záznamy z elektronickej zdravotnej knižky, ak ide o príslušníka Národného bezpečnostného úradu a uchádzača o prijatie do služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu na účely prijímacieho konania. Ide o takého lekára, ktorého určí Národný bezpečnostný úrad.

K bodu 12 (§ 5 ods. 6 písm. m)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje rozsah subjektov, konkrétne o posudkového lekára Národného bezpečnostného úradu, ktorému sa sprístupňujú identifikačné údaje osoby a elektronické zdravotné záznamy z elektronickej zdravotnej knižky na účely prijímacieho konania, prieskumného konania alebo lekárskej posudkovej činnosti. Poznámka pod čiarou k odkazu 27 sa vzťahuje rovnako ako na MV SR, tak aj na NBU (zákon 73/1998 Zb. a zákon č. 328/2002 Z. z.).

K bodu 13 (§ 6a)

Určuje sa rozsah údajov, ktoré súčasťou registra dočasných pracovných neschopností a ustanovuje sa, že tieto údaje v Elektronickej zdravotnej knižke sa budú aktualizovať na základe ošetrujúceho lekára pri zavedení či vystavení a rušení dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 14 (§ 10 ods. 8)

Rozšírením subjektov o posudkového lekára Národného bezpečnostného úradu, ktorým sa sprístupňujú identifikačné údaje osoby a elektronické zdravotné záznamy z elektronickej zdravotnej knižky sa rozširuje aj okruh spravodajských jednotiek o Národný bezpečnostný úrad, ktorý bude nahlasovať zdravotníckych pracovníkov do Národného registra zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 15 (§ 11 ods. 1 písm. d)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh subjektov, ktorým Národné centrum zdravotníckych informácií overuje zhodu informačných systémov na zabezpečenie prístupov v rozsahu údajov, ktoré zákon jednoznačne ustanovuje. Kompletný proces overovania zhody informačného systému je určený zákonom č. 153/2013 Z. z.

K bodu 16 (§ 12 ods. 3 písm. x)

Dopĺňa sa kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií, a to poskytovanie určených údajov Sociálnej poisťovni a platiteľovi poistného podľa zákona č. 382/2002 Z. z. za účelom poistného plnenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca. Tieto údaje sú nevyhnutné pre zavedenie dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej forme.

K bodu 17 (príloha č. 1b)

Navrhuje sa rozsah údajov v registri poistných vzťahov fyzickej osoby na účely potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré nevyhnutné na plnenie pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

32

K bodu 18 (príloha č. 2 prvý bod písm. a)

Rozširuje Elektronická zdravotná knižka občana o údaje, ktoré sú obsahom registra dočasných pracovných neschopností.

K bodu 19 (príloha č. 2 prvý bod písm. d)

Navrhovaná právna úprava sa viaže na zavedenie potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe.

Navrhovanou úpravou sa rozširuje rozsah účelu poskytovania osobných údajov v súvislosti s potvrdzovaním dočasnej pracovnej neschopnosti. Určuje sa, že osobné údaje sa poskytujú okrem doterajšej právnej úpravy aj na účely sociálneho poistenia alebo sociálneho zabezpečenia.

K bodu 20 (príloha č. 2 prvý bod písm. e)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh tretích strán, ktorým sa osobné údaje poskytujú v súvislosti s potvrdzovaním dočasnej pracovnej neschopnosti. Určuje sa, že osobné údaje sa poskytujú okrem doterajšej právnej úpravy aj Sociálnej poisťovni, platiteľovi poistného a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na účely sociálneho poistenia alebo sociálneho zabezpečenia.

K čl. XII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva zavedením elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa rozširujú údaje, ktoré sa spracovávajú pre potreby kontroly dodržiavania liečebného režimu v súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 3

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa stanovuje povinnosť profesionálneho vojaka zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení dočasnej neschopnosti zaznamenanej v tomto systéme.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vzťahujúca sa k navrhovaným zmenám v rámci systému elektronického zdravotníctva zavedením elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K čl. XIII

K bodu 1

V súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou v zmysle Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 2024 sa navrhuje zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedeného zákonom č. 317/2018 Z. z.

Z uvedeného dôvodu je potrebné vypustiť zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ustanovenia, ktoré sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými.

33

K bodu 2

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K bodu 3

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť zo zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovenia, ktoré sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými.

K bodu 4

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XIV

V súvislosti so zavedením potvrdzovania dočasnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe sa príslušníkovi finančnej správy ustanovuje povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti zaznamenanej v tomto systéme, ako aj povinnosť bezodkladne oznámiť prípadnú zmenu adresy, na ktorej sa bude zdržiavať počas dočasnej neschopnosti.

K čl. XV

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z. súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XVI

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 467/2019 Z. z., ktorým sa a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z. súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XVII

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XVIII

V súvislosti s návrhom na zrušenie právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť právnu úpravu zo zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej

34

práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacu so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K čl. XIX

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2022 okrem čl. I bodov 1 6, 13, 16 18, 20 44, 47, 49, 51, 55 57, 59, 62, 63, 69, 72, 84, 85, 88, 94, 96, 98, 102, 104, 105, 108, 110, § 293ft a 293fu v bode 130 a čl. VII bodov 1 a 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023, a čl. VIII bodov 1 až 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.

Účinnosť 1. januára 2023 sa navrhuje pri ustanoveniach, ktorými sa nahrádzajú ustanovenia o ročnom zúčtovaní, ktoré mali byť účinné od 1. januára 2023 a pri ustanoveniach, pri ktorých je potrebné vytvoriť dostatočnú legisvakačnú dobu na ich implementáciu.

Účinnosť 1. januára 2024 v čl. VIII bodoch 1 3 sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia dostatočného času na zapojenie špecialistov do potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti elektronickou formou.

Bratislava 3. novembra 2021

Eduard Heger

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore