Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69173
Dôvodové správy: 2094
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
17.06.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 305/2013 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 08.10.2013
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Konkurz a reštrukturalizácia, Trestné právo procesné, Štatistiky, archivníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST17 JUD1 DS12 EU PP4 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 305/2013 účinný od 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 305/2013 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 313/2018

Legislatívny proces k zákonu 313/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 313/2018, dátum vydania: 14.11.2018
1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je presunúť oblasť koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č.221 z 9. mája 2018, došlo k zrušeniu úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre podporu najmenej rozvinutých okresov. V nadväznosti na vyššie uvedené a na nedávno prijaté národné priority stratégie trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030, možno konštatovať, že odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov, je úzko späté s činnosťou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa preto vhodnejšie javí zveriť koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorého úlohou je, okrem iného, aj koordinácia prípravy zásadných opatrení Agendy 2030, zahŕňajúcej i záväzky na odstraňovanie zvyšujúcich sa ekonomických a sociálnych nerovností.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy zabezpečený z rozpočtových kapitol. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.
2
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: ..Ukončenie: ..
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
júl 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2018
2. Definícia problému
Uznesením vlády Slovenskej republiky č.221 z 9. mája 2018, došlo k zrušeniu úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre podporu najmenej rozvinutých okresov. V nadväznosti na vyššie uvedené a na nedávno prijaté národné priority stratégie trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030, možno konštatovať, že odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov, je úzko späté s činnosťou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa preto vhodnejšie javí zveriť koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorého úlohou je, okrem iného, aj koordinácia prípravy zásadných opatrení Agendy 2030, zahŕňajúcej i záväzky na odstraňovanie zvyšujúcich sa ekonomických a sociálnych nerovností.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predkladaného návrhu zákona je presunúť oblasť koordinácie regionálneho rozvoja z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
4. Dotknuté subjekty
Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby.
5. Alternatívne riešenia
neboli posudzované
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie
7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8. Preskúmanie účelnosti**
3
Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
💧 Áno
Nie
Čiastočne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
V aktuálnom štádiu nie je možné vyčísliť skutočný vplyv materiálu na rozpočet verejnej správy a vypracovať tak analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy. Finálna výška rozpočtu bude zrejmá až po podpísaní delimitačných protokolov. Možno však uviesť, že výška vplyvov neprekročí limity rozpočtových kapitol príslušných ústredných orgánov štátnej správy na príslušný rozpočtový rok a Úrad vlády SR a Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nebudú žiadať navýšenie jednotlivých rozpočtových kapitol prostredníctvom rozpočtových opatrení.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Martin Semanco, oddelenie legislatívy, Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150
12. Zdroje
bezpredmetné
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
4
B.Osobitná časť
K čl. I
(zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Navrhovaným doplnením ustanovenia sa umožňuje uskutočniť rokovanie vlády Slovenskej republiky i prostredníctvom využitia technických prostriedkov prenášajúcich obraz a zvuk a zabezpečiť tak v prípade potreby flexibilnú reakciu na vzniknutú situáciu vyžadujúcu rozhodnutie vlády Slovenskej republiky.
K bodu 2
Vzhľadom na skutočnosť, že podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo využíva i reprezentačné priestory Úradu vlády Slovenskej republiky, úpravou ustanovenia sa umožňuje využívať technické zabezpečenie Úradu vlády Slovenskej republiky pri prijímaní návštev i podpredsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo.
K bodu 3
Navrhovaným doplnením ustanovenia sa odstráni doterajšia absencia agendy pozemkových spoločenstiev napriek tomu, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky túto agendu dlhodobo zastrešuje. Predmetnú agendu vykonávajú orgány štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, ktoré boli reformou ESO začlenené priamo pod rezort Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a v súčasnosti je táto agenda vykonávaná pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov, ktorých výkon štátnej správy metodicky riadi a kontroluje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
K bodom 4, 5 a 8
Navrhuje sa presunúť kompetenciu v oblasti koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
K bodu 6
Legislatívno-technická úprava.
K bodu7
Navrhuje sa upraviť odmeňovanie vedúceho Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu analogicky ako odmeňovanie vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.
5
K čl. II a čl. III
(zákon č. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja z Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu podľa čl. I.
K čl. IV
(zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
K bodom 1, 3 až 5
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom kompetenciu v oblasti regionálneho rozvoja z Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu podľa čl. I.
K bodu 2
Doplnenie percentuálneho obmedzenia vo výške 8% miery evidovanej nezamestnanosti zodpovedá 1,5-násobku priemernej miery nezamestnanosti SR v čase nadobudnutia účinnosti ostatnej novely zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v kombinácii s podmienkou schváliť zaradenie okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov vládou Slovenskej republiky.
K čl. V
(zákon č. 111/201 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu)
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom kompetenciu v oblasti regionálneho rozvoja z Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu podľa čl. I.
K bodu 2
Vzhľadom na skutočnosť, že nejde o úpravu postupov navonok voči adresátom právneho predpisu, ale o interné nastavenie procesných postupov, navrhuje sa nahradiť vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho zloženie, prijímanie odporúčaní a postup komisie pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie štatútom komisie, ktorý vydá vedúci úradu.
K čl. VI
(účinnosť)
Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2019.
6
Bratislava 22. augusta 2018
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Richard Raši v. r.
podpredseda vlády
Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

K predpisu 305/2013, dátum vydania: 08.10.2013

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa predkladá na základe legislatívneho zámeru zákona o elektronickej verejnej sprá ve, ktorý vláda SR schválila uznesením vlády SR č. 657/2010 z 29. septembra 2010.

Cieľom návrhu zákona je ustanoviť všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe vrátane súvisiacich právnych inštitútov, a tým umožniť realiz áciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom, bez potreby zásahu do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje v konkrétnych prípadoch tento výkon. Podstatou ná vrhu je kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou tak, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvý šila bezpečnosť tejto komunikácie. Takisto je ďalším dôležitým faktorom zavedenie úplne nových inštitútov (napríklad konverzia dokumentov, elektronické schránky), ktoré v právnom prostredí ch ýbali a sú nevyhnutné pre riadne fungovanie elektronických procesov. Cieľom pritom nie je nahrádzať existujúce predpisy, (najmä upravujúce správne/súdne konanie) návrhom zákona, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k 'papierovému, listinnému' spôsobu výkonu verejnej moci, pri zachovaní regulácie tohto výkonu v jeho podrobnostiach osobitnými predpismi.

Návrh zákona obsahuje úpravu nových právnych inštitútov, ktoré nemajú svoj legálny obsah v dnešnom práve a sú pre plnohodnotný výkon verejnej moci v elektronickej podobe nevyhnutné. Ide o

a. elektronick é schránky,

b. identifikácia a autentifikácia osôb,

c. autorizácia,

d. zaručená konverzia,

e. úhradu platieb platených orgánu verejnej moci zo zákona alebo na základe zákona,

f. referenčn é registre.

Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom, ktoré sú v platnom práve buď upravené výlučne na listinný spôsob vý konu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, avšak ich úprava je fragmentovaná a nejednotná. Ide najmä o

a. architekt úru informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci,

b. podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom,

c. elektronické podanie a elektronický úradný dokument,

d. elektronické doručovanie

Vzhľadom na to, že predmet úpravy návrhu zákona zasahuje aj do oblastí, upravených inými právnymi predpismi, ako aj vzhľadom na potrebu prispôsobenia existujúcich právnych inštitú tov návrhu zákona, v osobitných článkoch sa navrhujú zmeniť a doplniť súvisiace právne predpisy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s pr ávom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o elektro nickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

XX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?XX3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR

Nemáme pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Z návrhu zákona vyplývajú negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú v doložke vybraných vplyvov zohľadnené. Vplyvy vyplývajúce z § 7 ods. (10) zákona /úhrady za činnosť integrovaného obslužného miesta/ a ustanovení Èl. II /súdne poplatky/ a Èl. III /správne poplatky/ žiadame premietnuť do doložky a analýzy vplyvov. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a nasledujú ce tri rozpočtové roky. Spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov alebo znížených príjmov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

V analýze sociálnych vplyvov, v časti 4.1. Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materi álom odporúčame v predloženom texte slová 'verejných orgánov' nahradiť slovami 'elektronického výkonu verejnej moci.'.

Odôvodnenie: Zmenu navrhujeme z dôvodu, že nepôjde o obyvateľov a domácnosti, ktoré využívajú služby verejných orgánov vo všeobecnosti, ale o dotknutých obyvateľov a domácnosti, ktoré búdu využívať elektronický v ýkon verejnej moci.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu ' Návrh zákona o elektronickom výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov', neuplatňujeme žiadne pripomienky a zároveň odporúčame do predkladacej správy doplniť negat ívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré vyplývajú z materiálu a z doložky vybraných vplyvov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy 2013201420152016Príjmy verejnej správy celkomŠtátny rozpočet (VPS)z toho: - vplyv na ŠR - vplyv na územnú samosprávuVýdavky verejnej správy celkom12 62741 248 31 81425 890V tom: MF/0A9 Medzirezortný program OP Informatizácia spoločnosti12 62741 24831 81425 890z toho: -vplyv na ŠR 11 62738 24828 81423 890EÚ prostriedky 7 99028 80521 70017 992Spolufinancovanie 1 8755 0833 8293 175Pro Rata 1 7624 3603 2852 723-vplyv na územnú samosprávu1 0003 0003 0002 000 Financovanie zabezpečené v rozpočteV tom za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 12 62741 24831 81425 890

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)12 62741 24831 81425 890 z toho vplyv na ŠR11 62738 24828 81423 890 financovanie zabezpečené v rozpočte 11 62738 24828 81423 890 ostatné zdroje financovania1 0003 0003 0002 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / ú spora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Projekty financované v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v plnej vý ške cez rozpočet Platobnej jednotky Ministerstva financií SR, a teda nesmú byť rozpočtované duplicitne v rozpočtoch príslušných kapitol. Projekty v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizá cia verejnej správy a elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z EÚ vo výške 75,31% a spolufinancované zo štátneho rozpočtu vo výške 13,29% a systémom pro rata 11,4 % projektu zabezpe čované transferom z rozpočtu Platobnej jednotky MF SR. Vzhľadom na to, že tento proces je čo do rozsahu bezprostredne závislý od spôsobu realizácie a nasadenia spoločných modulov a ďalších elektronický ch prostriedkov komunikácie, ako aj vzhľadom na to, že v určitom rozsahu existuje výkon verejnej moci elektronicky aj v súčasnosti, konkrétne cieľové odhadované finančné dosahy budú závislé na stave realizácie konkrétnych projektov.

V budúcnosti, t.j. až po zabezpečení všetkých krokov k úplnej elektronizácii administratívnych procesov, možno očakávať úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy, a to nákladov na, archí vne kapacity, kancelársky spotrebný materiál atď.

Dôsledkom zjednotenia pravidiel pre prístup k údajom, bude jednoduchšie prepojenie informačných systémov, a tým lacnejšia realizácia povinností na zdieľanie údajov, ktoré budú vychádzať z rôznych pr ávnych predpisov, a ktorých cieľom je odstránenie byrokratickej záťaže právnických a fyzických osôb.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zá kona je vytvorenie funkčného modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie základných registrov verejnej správy. Návrh zákona vytvára spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú. Využitie elektronických osobných schránok umožn í zníženie papierovej agendy a jej plnoprávne prevedenie na elektronickú formu. Znamená to odbremenenie administratívy verejnej moci a zrýchlenie procesov z pohľadu občanov i podnikateľského sektora.

Zákon podporí rozšírenie využívania zaručeného elektronického podpisu na všetky služby eGovernmentu ako základného verifikačného nástroja elektronickej komunikácie s verejnou správou. Jeho plošn é zavedenie bude technickou a organizačnou úlohou verejnej správy.

Veľmi významnou spoločenskou črtou zavàšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát, a tým zvýšenie komfortu občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s ú radmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobené opakovaným prenosom rovnakých údajov rôznym úradom, ktoré ich vyžadujú. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktoré si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registrov verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov vedených inými orgánmi verejnej moci.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

X nová služba alebo nariadenie

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou vstupných nárokov na výdavky štátneho rozpočtu, ktoré budú spojené s potrebou orgánov verejnej moci zabezpečiť možnosť využívania elektronických prostriedkov pri výkone verejnej moci a rovnako bude mať vplyv aj formou udržiavacích nákladov na chod jednotlivých služieb elektronickej verejnej správy. Výdavky si jednotlivé inštitúcie uplatnia v rámci príslu šnej rozpočtovej kapitoly a rozpisu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 na základe predložených požiadaviek. Schválená výška výdavkov bude zabezpečená v rozpočte prísluš nej kapitoly.

Prínosom bude lepší v ýkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zní ženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.

Reálny rast nákladov sa vzhľadom na predpokladanú účinnosť zákona predpokladá až od roku 2014. To zakladá nárok na hospodárenie verejnoprávnych inš titúcií a tiež nárok na štátny rozpočet prostredníctvom financovania zriadenia jednotlivých spoločných modulov, na ktoré sú naviazané projekty rozvoja IKT a takisto v prípade zriadenia a prevá dzkovania nových registrov. Výdavky spojené s realizáciou zákona budú zabezpečené z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (1. prioritná os) a v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivý ch kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 387 z 30. júla 2012 k Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka bolo v bode C. 1 ministrovi financií SR uložené viaza ť v kapitolách štátneho rozpočtu prostriedky v objeme 120 mil. eur a v bode D. 2 primátorom miest, starostom obcí a predsedom vyšších územných celkov odporučené prispôsobovať v záujme konsolidá cie verejných financií výdavky miest, obcí a vyšších územných celkov vývoju ich príjmov. Uvedené opatrenie je záväzným limitom pre zamedzenie zvyšovania nákladov na bežnú prevádzku i investičn é projekty, nekryté schválenými rozpočtovými opatreniami.

Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy ako aj všetky referenčné registre sú v správe ústredných orgánov verejnej správy (ÚOŠS). Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly pr íslušného ÚOŠS, preto sa územnej samosprávy uvedené náklady priamo netýkajú. Orgány územnej samosprávy sú do systé mu elektronickej verejnej správy osobitne zapojené najmä Národným projektom Dátového centra miest a obcí.

K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajú cich z iných predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesný ch predpisoch upravujúcich výkon ich pôsobnosti.

Obstarávacie náklady na IKT sú už v súčasnosti vo väčšine preinvestované v rámci obnovy životného cyklu, a napr. "logovanie" prístupu k dátam a uchovávanie záznamov o ňom je štandardnou súč asťou moderného zabezpečenia informačného systému, a preto je možné tieto náklady uhradiť účelnou alokáciou prostriedkov v rámci obnovy životného cyklu informačných systémov.

Vzhľadom na fakt, že vláda SR schválila svojim uznesením č. 561 zo 17. 10. 2012 Návrh nového systému platenia, evidencie a zúčtovania správnych, a súdnych poplatkov, ktorý predstavuje komplexný spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov, z toho dôvodu neobsahuje návrh tohto zákona úpravu elektronické ho platenia týchto poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa nepredpokladá rast príjmov štátneho rozpočtu zo správnych a súdnych poplatkov zabezpečovaných prostredníctvom návrhu tohto zákona.

Tabuľka č. 4

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Bežné výdavky (600)2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)221006 3506 9667 000 Bežné transfery (640)2200750850900 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)9 32731 148 20 99816 990 Obstarávanie kapitálových aktív (710)27 21025 64815 31411 090 Kapitálové transfery (720)22 1175 5005 6845 900 Dopad na výdavky verejnej správy celkom12 627 41 248 31 814 25 890 z toho výdavky na ŠR11 62738 248 28 81423 890 Bežné výdavky (600) 2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700)9 32731 14820 99816 990

Tabuľka č. 5

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 221004 - správne poplatky Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)poznámka2013201420152016 Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR *Mzdové náklady sú margin álne, pretože obslužné činnosti budú v absolútnej väčšine vykonávať preškolení súčasní pracovn íci povinných osôb (orgánov verejnej správy a verejnej moci).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

- Prínosy: Zjednotenia komunikačných kanálov komunikácie s verejnými orgánmi, rýchlosť, transparentnosť procesov

- Náklady na poštovné služby, na zvýšenie úrovne informačnej bezpečnosti, aktualizáciu webových služieb, opravu chybových dát, pravidelnú aktualizáciu dát v IS, zodpovednostné krytie spôsobených škôd resp. pokuty pri nedodržiavaní povinností.

Navrhovaná úprava zaručenej konverzie bude z hľadiska podnikateľského prostredia predstavovať na jednej strane ná klady, ale aj racionalizáciu časových a priestorových kapacít spojených s archivovaním konvertovaných dokumentov do elektronickej podoby.

3.3. Aká je predpokladaná vý ška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

- Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia (broadband) a na nákup/aktualizáciu nevyhnutných softvérových produktov, v prípade doterajšieho nevybavenia subjektu výpočtovou technikou aj nákup hardv éru.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunikácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyš ovania podpory podnikateľskému prostrediu, vo zvýšení úrovne bezpečnosti elektronickej komunikácie s verejnými orgánmi.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické d ôsledky pripravovaných regulácií?

Výrazné odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladané ho materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnen é. Kvantifikujte:

Nebude mať negatívny dosah na rast výdavkov obyvateľa/domácnosti. Pokles výdavkov bude v prípade využitia elektronických platieb za verejné služby.

Počet dotknutých obyvateľov a domácností je identický s okruhom žiadateľov o služby elektronického výkonu verejnej moci.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Zrýchlenie prístupu k službám v dôsledku využívania elektronickej komunikácie ako rýchleho komunikačného nástroja.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bude mať pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, nakoľko zavedením elektronických služieb sa uľahčí prístup k službám napr. občanom so zdravotným alebo iným postihnutím.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť.

Pozitívny dosah na zamestnanosť sa predpokladá v oblasti vysokej racionalizácie využitia existujúcich pracovných síl pre zavádzanie elektronických procesov verejnej správy a zvýšenia ich odborných zručností. .

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíš te ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zavádzajú sa spoločné moduly, základné registre, posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov, čím sa rozšíri, zefektívni a skvalitní prístup verejnosti k elektronickým službám verejných orgánov.

Úroveň IV (transakčná).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíš te spôsob jej zabezpečenia.)Áno, predmetom úpravy návrhu zákona sú aj pravidlá prepojiteľnosti ISVS.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte sp ôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

zákon je zameraný na správcov a prevádzkovateľov ISVS povinných osôb, zabezpečujúcich v rámci svojej vnútornej organizácie aj prevádzku IS, vzdelanie pracovníkov v oblasti IKT vyplýva z ich pracovné ho zaradenia. U používateľskej verejnosti sa týmto zákonom nepredpokladá štátom zabezpečované IKT vzdelávanie na tieto účely.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Áno, hoci zá kon je technicko-procesnou normou zameranou na IT architektúru verejnej správy, propagácia je nevyhnutná pre rozšírenie používania e-služieb.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte sp ôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Áno, prostredníctvom technických štandardov prístupnosti a využívaním tzv. prístupových miest sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy a verejnej moci.Infraštruktú ra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveď te jeho funkciu.)Áno, zákon predpokladá vytvorenie a zavádzanie viacerých nových ISVS, napr. spoločné moduly UPVS, a pod. Zároveň sa zvýrazňuje potreba rozširovania existujúcich ISVS, aktualizácie relevantných ISVS, spoločných modulov a ich nástrojov, napr. vlastných formulárov povinných osôb potrebných na primárnu komunikáciu obč anov s orgánmi verejnej moci.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, prostredníctvom širokopá smového internetu sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb, ako napr. JKM, IOM. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, rozširuje sa okruh poskytujú cich subjektov a rozsah poskytovaných služieb. Posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte sp ôsob jej zabezpečenia.)Áno, prostredníctvom š tandardov pre ISVS sa zabezpečuje rozšírená úroveň interoperability.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, prostredníctvom povinností správcov a prevádzkovateľov ISVS. Bezpečnosť a ochranu digitálneho prostredia je možné zlepšiť na programovej úrovni (softvérovej) alebo technickej (hardvérovej).6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúry.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveď te popis zmien.)Nie, kompetenčné zmeny na úrovni zákonov sa nepredpokladajú. Zmeny sa predpokladajú iba na úrovni zriaďovania ISVS a gestorstva základných registrov a modulov v kompetencii príslušných prevádzkovateľov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíš te príslušnú úroveň financovania.)Áno, hlavne z prostriedkov OPIS na projekty 1. prioritnej osi a tiež čiastočne v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých povinných osôb. Do výšky 85 % financovaných v rámci OPIS.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu ú pravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Struč ne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie,

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci priamo nepreberá ani neimplementuje žiadne právne záväzné akty EÚ. V článku III tohto zákona (novela zákona o elektronickom podpise) sa upravujú ustanovenia, ktoré súvisia s aktmi EÚ v oblasti elektronického podpisu, ale priamo ich nepreberajú ani neimplementujú: Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoloč enstva pre elektronické podpisy, Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahč enie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie ná vrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzn ých právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy. Uvedená smernica je plne transponovaná do zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

- Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spô sobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu je technický prevádzkový predpis, podľa ktorého certifikačné orgány v šetkých členského štátu EÚ postupujú. Samotná smernica č. 2006/123/ES je plne transponovaná do zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky◊

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

K predpisu 305/2013, dátum vydania: 08.10.2013

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa ustanoviť predmet úpravy návrhu zákona, ktorý zodpovedá jednotlivým oblastiam a právnym inštitútom, ktoré návrh zákona upravuje.

K § 2

Vecná pôsobnosť zákona sa navrhuje vymedziť s ohľadom na skutočnosť, že zákon by mal byť svojho druhu procesným predpisom a neustanovovať nové kompetencie orgánov verejnej moci. Z tohto dôvodu sa zá kon bude aplikovať v rozsahu kompetencií, ktorými orgány verejnej moci disponujú podľa osobitných predpisov. Negatívne vymedzenie pôsobnosti sa vzťahuje najmä na utajované skutočnosti a na tie informačné syst émy verejnej správy, ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. Obdobne je to aj v prípade informačných systémov medzinárodných organizácií. Rovnako sa zákon neuplatní v pr ípade, ak je konkrétne konanie upravené odlišne právne záväzným aktom EÚ s priamym účinkom alebo medzinárodnou zmluvou.

Odsek 3 vyjadruje vzťah tohto zákona k osobitným predpisom, ako vzťah medzi špeciálnou a všeobecnou úpravou. Ak napríklad podľa osobitného zákona je na udelenie oprávnenia potrebná žiadosť s určitými n áležitosťami, vrátane príloh a je ju potrebné podať konkrétnemu orgánu, ktorý o nej rozhoduje v konkrétnych lehotách a postupom podľa osobitného zákona, zostanú tieto podmienky zachované s tým, ž e tento zákon ustanoví

• akým spôsobom budú náležitosti žiadosti zohľadnené v elektronickej forme žiadosti,

• akým spôsobom sa k nej pripoja prílohy a doručí sa orgá nu, ktorý rozhoduje

• akým spôsobom bude tento orgán komunikovať so žiadateľom,

• ako bude vyzerať rozhodnutie orgánu a ako sa doručí žiadateľ ovi.

Inými slovami, kompetencia orgánu zostane zachovaná, jeho postup v konaní tie ž s tým, že tento zákon mu ustanoví odchýlky v prípade elektronickej komunikácie.

Obdobný režim sa navrhuje vo vzťahu k registrom, kde tento zákon nemá ambíciu vstupovať do ich úpravy v osobitných predpisoch, avšak ustanovuje režim vzniku referenčného registra a referenčného údaja a vo vz ťahu k nim osobitné povinnosti správcu a registrátora takéhoto registra.

K § 3

Základom celej predkladanej legislatívnej normy je chápanie elektronického výkonu verejnej moci ako výkonu verejnej moci v elektronickej forme, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie, t.j. vzájomnej vý meny elektronických správ obsahujúcich elektronické dokumenty medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi subjektmi.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pri definovaní elektronického výkonu verejnej moci.

Elektronická správa je chápaná ako logický celok údajov, obsahujúci jednoznačnú identifikáciu odosielateľa a adresáta a vlastný informačný obsah elektronickej správy. Ten môže byť tvorený jedn ým alebo viacerými elektronickými dokumentmi. Elektronická správa tak môže reprezentovať všetku komunikáciu medzi orgánom verejnej moci a príslušnou osobou, môže reprezentovať elektronické podania (vr átane potrebných príloh), alebo rozhodnutie vydané a odosielané orgánom verejnej moci.

Dôležitou súčasťou pojmového aparátu je chápanie elektronického dokumentu, jeho formátu a z neho odvodenej vizuálnej podoby zrozumiteľnej pre človeka.

Špeciálnym typom elektronického dokumentu je elektronický formulár, ktorý predstavuje predpis, prostredníctvom ktorého je možné elektronickými prostriedkami vytvoriť elektronické podanie alebo elektronický ú radný dokument a ktorý slúži na zobrazenie údajov, obsiahnutých v nich. Údaje sú v štruktúrovanej forme (vo formáte XML). Elektronický formulár je teda elektronickým ekvivalentom súčasných formulá rov a tlačív, do ktorých sa údaje vyplňujú a tieto vyplnené údaje sú obsahom elektronického podania alebo úradného dokumentu. Práve štruktúrovaná forma údajov umožňuje následné automatizovan é spracovanie údajov v takomto elektronickom dokumente, čo je základným predpokladom pre automatizáciu spracovania a zefektívnenie procesov výkonu verejnej moci.

Pre vytvorenie vyplneného elektronického formulára je možné použiť príslušný elektronický formulár, je však možné využiť aj iný prostriedok, napr. na tento účel určenou š pecializovanou aplikáciou alebo informačným systémom (napr. vytváranie vyplnených elektronických formulárov obsahujúcich výstupy z registrov).

Identifikátor osoby je základným pojmom, prostredníctvom ktorého je možné identifikovať osoby – fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Pre fyzické osoby je identifikátorom kombinácia rodného čísla s menom a priezviskom osoby (nakoľko rodné číslo nepredstavuje z dôvodu duplicít jednoznačný identifikátor), v prípade zahraničných fyzických osôb je to identifikátor, ktorý bol osobe vydaný v krajine ktorej je štátnym občanom. Pre právnickú osobu alebo podnikateľa je identifikátorom identifikačné číslo organizácie, alebo obdobný identifikátor tejto osobe pridelený v štáte, v ktorom má s ídlo.

Autorizácia predstavuje vyjadrenie a zachytenie súhlasu s obsahom príslušného právneho úkonu a zachytenie vyjadrenia vôle osoby vykonávajúcej takúto autorizáciu vykonať právny úkon s daným obsahom.

Ïalšie v tejto časti definované pojmy sú podrobnejšie rozpísané v relevantných častiach zákona.

K § 4

V tomto paragrafe je definovaná základná koncepčná architektúra informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci. Táto architektúra má nasledujúce základné komponenty:

• Prístupové miesta – komponenty zabezpečujúce kontakt orgánov verejnej moci s používateľ mi ich služieb.

• Spoločné moduly – komponenty zabezpečujúce základné funkcie potrebné pri elektronickom výkone verejnej moci, ktoré tieto orgány verejnej moci pri implementácii elektronických služieb a procesov môžu využívať

• Agendové systémy – sú informačné systémy, ktoré zabezpečujú informačnú podporu vlastnému výkonu agend podľa kompetenčného členenia. Tieto informačné systémy sú využívané nielen na podporu elektronického výkonu verejnej moci, ale taktiež na podporu existujúceho 'listinného' spôsobu výkonu verejnej moci.

Jednotlivé súčasti architektúry informačných systémov pre elektronick ý výkon verejnej moci musia byť budované tak, aby prostredníctvom nich bolo možné vykonávať verejnú moc výhradne elektronicky, bez potreby ďalšej listinnej komunikácie (pokiaľ špecifický zákon takú to listinnú komunikáciu explicitne nepredpisuje).

K § 5

Tento paragraf definuje prístupové miesta, ktoré je možné využívať pri elektronickom výkone verejnej moci pre zabezpečenie elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci. Prístupovými miestami sú:

• Ústredný portál verejnej správy – predstavuje centrálne prístupové miesto k všetký m zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulov (napr. elektronickým schránkam). Ústredný portál verejnej správy zabezpečuje prístup k elektronickým službám orgá nov verejnej moci prostredníctvom Internetu. Ak orgán verejnej moci sprístupní elektronickú službu na špecializovanom portáli, musí ju sprístupniť aj na Ústrednom portáli verejnej správy.

• Špecializovaný portál – predstavuje prístupové miesto k špecializovaným elektronickým službám konkrétneho orgánu verejnej moci (tieto však musia byť prístupné aj prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy). Špecializovaný portál môže byť určený aj pre komunikáciu s viacerými orgánmi verejnej moci prostredníctvom Internetu, ako aj na prístup k nim prevádzkovaným agendovým systémom. Ak je špecializovaný portál zriadený dohodou viacerý ch orgánov verejnej moci, súčasťou takejto dohody je nielen určenie správcovstva a prevádzkovateľa portálu, ale najmä určenie osoby, ktorá na účely zákona o ochrane osobných údajov určuje prostr iedky a účel spracúvania osobných údajov.

• Integrované obslužné miesto – slúži ako prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta. Prostredníctvom integrovaného obslužné ho miesta je možné realizovať všetky podania a využiť elektronické služby orgánov verejnej moci sprístupnených na Ústrednom portáli verejnej správy, realizovať prístup k obsahu elektronickej schrá nky pre jej držiteľa alebo oprávnenú osobu, ako aj realizovať konverziu dokumentov z listinnej do elektronickej formy a naopak.

• Ústredné kontaktné centrum – slúži na poskytovanie inform ácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci, ak toto nie je zakázané osobitnými predpismi. V súčasnosti nie je možné realizovať podania a zabezpečovať prí stup do elektronickej schránky, nakoľko súčasná legislatíva neumožňuje autentifikáciu používateľa a autorizáciu právnych úkonov realizovaných prostredníctvom kontaktného centra.

Správcovia jednotlivých prístupových miest sú povinní na úč ely elektronickej komunikácie zabezpečiť v prvom rade prostriedky umožňujúce vytváranie elektronických správ používaných pri elektronickej komunikácii v procesoch elektronického vý konu verejnej moci - teda zabezpečiť možnosť komunikácie zákonom ustanoveným spôsobom.

K § 6

Základné ustanovenia u Ústrednom portáli boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď že sa jedná o základné prístupové miesto.

Ústredný portál, ako základné prístupové miesto k elektronickým službám a k elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci, zabezpečuje publikáciu informačného obsahu, ako aj zverejnenie poskytovan ých elektronických služieb a k nim prislúchajúcich vzorov elektronických formulárov. Prostredníctvo Ústredného portálu môžu oprávnení používatelia pristupovať k svojim elektronickým schránkam.

Správcom Ústredného portálu je Úrad vlády SR. Ten zodpovedá za zabezpečenie prevádzky a za funkčnosť elektronickej komunikácie realizovanej prostredníctvom Ústredného portálu ako jedného z prístupov ých miest. Na Ústrednom portáli je zverejnený zoznam orgánov verejnej moci, s ktorými je možné komunikovať prostredníctvom Ústredného portálu, ako aj zoznam služieb, ktoré sú prostredníctvom Ústredn ého portálu sprístupnené, spolu s označením typov konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ktorých sa týka.

Orgány verejnej moci sú povinné zabezpečiť publikovanie správnych a úplných informácií viazaných k vlastnej činnosti a poskytovaných elektronických službách, ako aj dostupnosť vzorov elektronický ch formulárov pre využívanie týchto elektronických služieb. Súčasne musia umožniť elektronickú komunikáciu pri výkone verejnej moci prostredníctvom Ústredného portálu bez ohľadu na to, č i pre poskytovanie elektronických služieb zriadili špecializovaný portál alebo nie.

K § 7

Ustanovenia o integrovanom obslužnom mieste (ďalej aj 'IOM') boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, keďže sa jedná o základné prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.

Integrované obslužné miesto môže vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánom verejnej moci v mene žiadateľa o službu, ako aj realizovať zaručenú konverziu a činnosti osvedčujúcej osoby. Prev ádzkovateľmi integrovaných obslužných miest môžu byť orgány verejnej moci, vrátane notárov alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu.

Účelom zriaďovania integrovaných obslužných miest je zabezpečenie prístupového bodu aj pre používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu využívať prístupové body prístupné prostredn íctvom Internetu (napr. nedostatok znalostí pre komunikáciu prostredníctvom Internetu, nedostatok technických prostriedkov, nedostupnosť komunikačnej siete a pod.). Používateľ môže získavať výstupy z registrov, realizovať podania, ako aj pristupovať prostredníctvom pracoviska IOM do svojej elektronickej schránky a podľa potreby aj realizovať preberanie doručovaných správ.

Služby integrovaného obslužného miesta sa poskytujú výhradne v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorú zriaďuje oprávnená osoba. Prevádzkareň musí byť označená. Prevádzkareň po čas celej doby poskytovania služieb integrovaného obslužného miesta musí spĺňať technické, technologické, organizačné a bezpečnostné podmienky v súlade s výnosom Ministerstva financií SR. Prevá dzkareň musí byť zapísaná do registra prevádzok integrovaných obslužných miest, ktorý vedie Ministerstvo financií SR, ako správca informačného systému integrovaných obslužných miest, ktorý je informačným systémom verejnej správy.

Pre zriadenie prevádzky integrovaného obslužného miesta musí oprávnená osoba podať žiadosť o zápis do registra prevádzok integrovaných obslužných miest. Po preukázaní splnenia podmienok je prevá dzka integrovaného obslužného miesta do registra zapísaná do 30 dní od doručenia žiadosti. Kontrolu dodržiavania podmienok prevádzky integrovaného obslužného miesta vykonáva Ministerstvo financií SR. Prevá dzka môže byť z registra vyčiarknutá na základe výsledku kontroly, na základe žiadosti prevádzkovateľa, alebo v prípade zániku prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta.

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta má nárok na úhradu výdavkov spojených s prevádzkou integrovaného obslužného miesta podľa sadzobníka úhrad za činnosť integrovaného obslužné ho miesta, ktoré zahrňujú jednak správny poplatok viazaný na službu realizovanú pre žiadateľa, ako aj odmenu za poskytnutie služby IOM.

K § 8

Pri realizácii úkonu prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je tento úkon realizovaný pracovníkom IOM v mene žiadateľa o službu. V tomto prípade sa považuje takto realizovaný úkon za ú kon osoby, v ktorej mene pracovník integrovaného obslužného miesta úkon realizovaný prostredníctvom integrovaného obslužného miesta autorizoval.

Elektronický dokument, ktorý takýto úkon reprezentuje a je autorizovaný pracovníkom IOM, však musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu osoby, v mene ktorej sa daný úkon realizuje. Z dôvodu zvýš enia bezpečnosti procesov elektronickej komunikácie zabezpečovaných prostredníctvom IOM musí byť každý úkon autorizovaný pracovníkom IOM súčasne autorizovaný zaručenou elektronickou pečaťou informač ného systému IOM (t.j. správcom tohto systému).

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečí vedenie dokumentácie o takto realizovanej elektronickej komunikácii. Je povinný evidovať údaje o osobe v mene ktorej bol úkon realizovaný, dátum a čas realizácie úkonu, údaje o type úkonu (služby) a určenie orgánu voči ktorému bol úkon realizovaný a údaje o pracovníkovi IOM, ktorý úkon v mene žiadateľa vykonal. Tieto údaje je prevá dzkovateľ pracoviska IOM povinný poskytnúť v prípade sporu o dodržaní podmienok správneho výkonu činnosti pracoviska IOM.

K § 9

Prevádzkovateľ IOM je povinný viesť podrobnú evidenciu vykonanej asistovanej činnosti v členení podľa jednotlivých ním prevádzkovaných pracovísk IOM. Špeciálny dôraz je venovaný evidencii listinný ch evidencií podpísaných splnomocnení, ktorými žiadateľ služby poveril pracovníka IOM na realizáciu ním požadovaného úkonu. V prípade požiadavky na úradne osvedčený podpis na podaní sa pož aduje aj úradne osvedčený podpis žiadateľa na splnomocnení.

K § 10

Spoločnými modulmi sú informačné systémy verejnej správy, t.j. vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Prístup k funkcionalite spoločných modulov potrebných pre zabezpečenie elektronickej komunikácie v procesoch elektronického výkonu verejnej moci je zabezpečený prostrední ctvom Ústredného portálu (napr. prístup k elektronickej schránke, prístup k formulárom, funkcionalite platobného modulu a pod.).

• Modul elektronických schránok - je určený pre správu elektronických schránok a zabezpeč enie fungovania elektronických schránok. Jeho súčasťou je register elektronických schránok.

• Autentifikačný modul - zabezpečuje autentifikáciu (na zá klade identifikátora fyzickej osoby a autentifikátora) na účely elektronickej komunikácie a využitie elektronickej identity osoby pre všetky prístupové miesta na účely elektronickej komunikácie.

• Platobný modul - sprostredkúva vykonanie úhrady sprá vnych poplatkov a súdnych poplatkov a iných platieb orgánu verejnej moci a poskytnutie zaručenej informácie o úhrade.

• Modul centrálnej elektronickej podateľne - zabezpeč uje funkcie elektronickej podateľne podľa osobitného zákona.

• Modul elektronických formulárov - je register platný ch vzorov elektronických formulárov, ako aj vzorov elektronických formulárov s ukončenou platnosťou, ktorý zabezpečuje sprístupňovanie vzorov elektronických formulárov podľa požiadaviek na typ elektronické ho formulára a čas platnosti, ako aj funkcie spojené s riadením životného cyklu vzorov elektronických formulárov.

• Modul elektronického doručovania - zabezpečuje elektronické doruč ovanie podľa tohto zákona. Prostredníctvom jeho funkcionality sa vykonáva doručenie elektronickej správy odosielanej orgánom verejnej moci fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. nie je využívaný na doručovanie sprá v adresovaných orgánom verejnej moci.

• Notifikačný modul - zabezpečuje zasielanie notifikácií v prípadoch, ustanovených zákonom.

• Modul úradnej komunikácie (v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy nazývaný aj G2G modul) - zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi agendovými systémami a inými informačnými systémami, pri elektronickom výkone verejnej moci.

• Modul dlhodobého uchovávania by mal poskytovať služby spojené s uchovávaním elektronických dokumentov a zabezpečením ich čitateľnosti a najmä stálej platnosti použitých autorizačných mechanizmov.

Orgány verejnej moci sú pri implementácii riešení pre elektronický výkon verejnej moci povinné využívať nasledujúce spoločné moduly: modul elektronických schránok, autentifikačný modul, platobný modul, modul elektronických formulárov a modul elektronického doručovania. Orgány verejnej moci pri zabezpečovaní vzájomnej elektronickej komunikácie môžu využívať modul úradnej komunikácie. Pre zabezpeč enie funkcií elektronického výkonu verejnej moci môžu orgány verejnej moci využívať aj ďalšie spoločné moduly, alebo vytvoriť informačné systémy verejnej správy s obdobnou funkcionalitou ako spoloč né moduly (samozrejme s výnimkou tých, ktoré sú povinné využívať).

K § 11

Elektronické schránky sú elektronické úložiská správ, ktoré sú doručované majiteľovi schránky, t.j. fyzickej alebo právnickej osobe, alebo orgánu verejnej moci. Technické riešenie Ústredného port álu môže zabezpečiť aj ukladanie odosielaných správ zasielaných fyzickými alebo právnickými osobami prostredníctvom prístupových bodov Ústredného portálu a IOM.

Elektronické schránky sa zriaďujú orgánom verejnej moci, právnickým osobám, fyzickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom. Zriaďuje sa aj organizačnej zložke právnickej osoby zapísanej do z ákonom ustanovenej evidencie. Osoba, pre ktorú sa elektronická schránka zriaďuje, je majiteľom schránky.

Elektronická schránka má dvojúrovňovú logiku:

• Po zriadení elektronickej schránky do nej majiteľ alebo ním splnomocnená osoba po autentifikácii mô že pristupovať.

• Po aktivácii elektronickej schránky sú do nej zasielané elektronick é dokumenty (správy), ktoré je potrebné majiteľovi schránky doručovať a dokumenty určené na doručenie do vlastných rúk je možné v elektronickej schránke elektronicky preberať splnomocnenými osobami.

Prístup do elektronickej schránky je štandardne umožnený jej majiteľ ovi. Majiteľ elektronickej schránky však môže udeliť oprávnenia prístupu k elektronickej schránke aj ďalším osobám – samostatným úkonom.

V tomto ustanovení sa upravujú základné 'statusové' náležitosti elektronickej schránky, ako aj povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k ich správe. Úrad vlády SR musí zabezpečiť dostupnosť elektronickej schránky pre jej majiteľa a ním poverené osoby. Musí rovnako zabezpečiť aj možnosť aktivácie a zmeny a zrušenia rozsahu oprávnení k elektronickej schránke. Rovnako musí zabezpečiť nemennosť elektronických správ a dokumentov uchovávaných v elektronickej schránke a zaznamenávanie úkonov vykonávaných nad elektronickou schránkou.

Úrad vlády SR vedie ku každej elektronickej schránke vedie základné údaje o elektronickej schránke:

• identifikátor elektronickej schránky,

• dátum a čas zriadenia, aktivácie, deaktivácie a zruš enia elektronickej schránky a dátum a čas zmeny oprávnení k elektronickej schránke,

• dátum a čas každého prístupu do elektronickej schránky a dá tum a čas odoslania a prijatia elektronickej správy do elektronickej schránky, s uvedením identifikátora osoby, ktorá sa do elektronickej schránky prihlásila, alebo ktorá správu odoslala, spolu s identifiká ciou elektronickej správy

• údaje o majiteľovi elektronickej schránky

Tieto údaje vedie ministerstvo po dobu 3 rokov a možno sprístupniť len majite ľovi elektronickej schránky a orgánu verejnej moci na účely plnenia jeho úloh. Ide o základné údaje, zachytávajúce úkony, vykonané vo vzťahu k schránke a identifikujúce osobu, ktorá ich vykonala.

K § 12

Elektronická schránka sa zriaďuje bezplatne a každému majiteľovi je možné zriadiť iba jednu elektronickú schránku pre každé právne postavenie. Teda ak napríklad pôjde o fyzickú osobu notára, bude ma ť zriadené tri schránky, pre fyzickú osobu, pre podnikateľa a pre orgán verejnej moci.

Každý komu je zriadená elektronická schránka je jej majiteľom. Elektronická schránka nie je predmetom vlastníckeho práva a majiteľ elektronickej schránky je oprávnený disponovať s ňou len spô sobom, ustanoveným týmto zákonom. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že majiteľ disponuje primárne s obsahom schránky a samotnú schránku užíva, ale žiadne ďalšie dispozičné či scudzovacie opr ávnenia k nej nevykonáva. Ide o vzťah podobný vzťahu majiteľa bankového účtu k bankovému účtu.

Elektronickú schránku automaticky zriaďuje Úrad vlády SR po získaní informácie o nároku na zriadenie schránky, t.j. zápisom osoby do ustanovenej evidencie, alebo po dovàšení 18 roku života (predtým fyzick á osoba nie je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, preto zriadenie elektronickej schránky pre takúto osobu nemá zmysel, lebo za ňu konajú iné osoby).

Zriadenie schránky je možné aj na žiadosť pre iné osoby (fyzická osobám ktorá nie je občanom SR, právnická osoba so sídlom mimo územia SR a pod.). Rovnako je možné elektronickú schránku zriadiť na žiadosť po jej zrušení v dôsledku deaktivácie a uplynutia doby na zrušenie schránky po deaktivácii schránky (ak samozrejme pominuli dôvody na jej deaktiváciu). Žiadosť o zriadenie elektronickej schrá nky sa podáva prostredníctvom Ústredného portálu alebo v listinnej podobe autorizovaná osvedčeným podpisom žiadateľa.

V prípade potreby samostatnej elektronickej komunikácie s príslušnou organizačnou zložkou alebo organizáciou bez právnej subjektivity v zriaďovateľskej pôsobnosti a pod., je možné zriadiť za žiadosť nadriadeného subjektu samostatnú elektronickú schránku. Žiadosť o zriadenie takejto osobitnej časti elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky.

Úrad vlády SR zverejní zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci, a sprístupní zoznam elektronických schránok tak, aby bolo možné vyhľadávať adresu elektronickej schránky podľa drž iteľa pri vytváraní elektronickej správy. Úrad vlády SR rovnako sprístupní zoznam elektronických schránok pre orgány verejnej moci za účelom odosielania elektronických správ tý mto subjektom (t.j. zoznam elektronických schránok a ich majiteľom nie je všeobecne dostupný pre právnické a fyzické osoby, nakoľko tento zákon nerieši elektronickú komunikáciu medzi fyzickými a právnický mi osobami navzájom).

K § 13

Aktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorý umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona. Aktivácia elektronickej schránky sa vykoná:

• automaticky so zriadením elektronickej schránky, ak sa jedná o elektronickú schránku orgá nu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky. Cieľom je, aby zo zákona bola možná jednak elektronická komunikácia a elektronické doručovanie orgánom verejnej moci, ale taktiež právnick ým osobám a zapísaným organizačným zložkám.

• na žiadosť držiteľa, ak sa jedná o elektronickú schránku in ých osôb. Pri fyzických osobách je používanie elektronickej schránky pre procesy elektronického doručovania dobrovoľné. Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom aktivač nej funkcie elektronickej schránky.

Oprávnenou osobou na prístup do elektronickej schránky a disponovanie s ň ou je jej majiteľ a osoba, ktorú k tomuto oprávnil majiteľ elektronickej schránky – avšak iba v rozsahu udelených oprávnení. Udelenie oprávnenia pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je prá vny úkon držiteľa elektronickej schránku, ktorým identifikuje oprávnenú osobu a určí rozsah oprávnení. Vykonať tento úkon je možné prostredníctvom funkcie elektronickej schránky elektronický m dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí Úradu vlády SR.

Prístup do elektronickej schránky je pre oprávnené osoby po autentifikácii, t.j. po použití identifikátora osoby a použití autentifikátora prideleného osobe, ktorá je pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou oprávnená.

Pre oprávnené osoby sú v zákone určené povinnosti, najmä používať elektronickú schránku spôsobom neohrozujúcim jej bezpečnosť a informovanie o možnosti zneužitia elektronickej schránky.

K § 14

Deaktiváciou elektronickej schránky je právny úkon, ktorého následkom sa elektronická schránka ďalej nemôže využívať pre účely elektronického doručovania podľa tohto zákona.

Deaktiváciu elektronickej schránky vykoná Úrad vlády SR pri zániku alebo smrti majiteľa, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby (napr. dočasná nemožnosť prístupu k elektronickej schránke). Cieľom je obmedziť možnosť deaktivácie primárne na právne skutočnosti a umožniť deaktiváciu na žiadosť len osobám, ktorým sa schránka zriaďuje na žiadosť.

Deaktivovať nie je možné elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, u ktorých je logická požiadavka na trvalú možnosť doručovania pri elektron ickej komunikácii.

Žiadosť o deaktiváciou elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky alebo v listinnej forme s osvedčeným podpisom žiadateľa.

Zrušiť deaktiváciu (t.j. elektronickú schránku opätovne aktivovať pre elektronické doručovanie) je možné automaticky po zrušení podmienok deaktivácie, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby. Zákon obmedzuje možnosť opätovnej aktivácie elektronickej schránky na žiadosť majiteľa po uplynutí stanovenej doby deaktivácie, aby sa zamedzilo špekulatívnym a účelovým deaktivá ciám a opätovným aktiváciám elektronickej schránky. Na takéto opätovné aktivácie je viazaný správny poplatok.

Pri deaktivácii elektronickej schránky sa všetky elektronické správy v tejto elektronickej schránke vrátia odosielateľovi s informáciou o nemožnosti doručenia z dôvodu deaktivácie elektronickej schránky.

K § 15

Elektronická schránka je po smrti alebo zániku majiteľa elektronickej schránky zrušená až po uplynutí troch rokov. Dôvodom je zachovanie schránky a jej obsahu pre prípad najmä dedičských konaní či iné ho zákonom ustanoveného prípadu, kedy sa k jej obsahu môžu dostatť iné osoby.

K § 16

Orgány verejnej moci, ktoré zabezpečujú zapisovanie do evidencií osôb, pre ktoré je potrebné zriaďovať alebo aktivovať elektronické schránky (t.j. vznik a zánik právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikate ľa, alebo dovàšenie 18 rokov veku fyzickej osoby), sú povinné oznamovať tieto informácie Úradu vlády SR. Toto ustanovenia slúži na zabezpečenie výkonu povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k zákonné mu zriaďovaniu a aktivácii schránok pre orgány verejnej moci, právnické osoby a podnikateľov. Obdobne sú uložené povinnosti nahlasovať skutočnosti úradu vlády na účely deaktivácie schránky.

Každá elektronická schránka osoby ktorá nie je orgánom verejnej moci má obmedzenú úložnú kapacitu. Táto vlastnosť vyplýva zo skutočnosti, že elektronická schránka je primárne určená pre elektronické doručovanie, nie pre dlhodobé uchovávanie elektronických správ (napr. ako archív). Pri prekročení limitu schránky sú po splnení zákonom ustanovených podmienok vymazávané najdlhš ie ukladané správy. Správy čakajúce na doručenie a neprečítané správy však nemôžu byť odstránené v žiadnom prípade, aj keby úložná kapacita mala byť prekročená. Majiteľ schrá nky však môže požiadať o zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky prostredníctvom určenej funkcie elektronickej schránky, toto však podlieha úhrade nákladov s tým spojených podľa sadzobn íka nákladov.

Pre dokumenty uchovávané v elektronickej schránke bude zabezpečená ich nemennosť, t.j. bude znemožnená ich akákoľvek modifikácia po uložení do elektronickej schránky.

Pre zabezpečenie autorizácie žiadostí o zriadenie elektronickej schránky, o jej aktiváciu, zmenu a zrušenie oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou, deaktiváciu, opätovnú aktiváciu a zv ýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky vytvoriť autorizačný prostriedok, ktorý je prístupný prostredníctvom funkcie, spojenej s príslušnou žiadosťou. Dôvodom je zjednoduš enie disponovania so schránkou a prijímania správ aj pre osoby, ktoré nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom či iným prostriedkom autorizácie.

Aby bolo možné efektívne prevádzkovať rezortné portály a zabezpečiť doručovanie podaní do elektronickej schránky daného orgánu verejnej moci (t.j. aby nebolo potrebné zasielať tieto podania do elektronickej schránky na Ústrednom portáli a opätovne ich odtiaľ vyberať), môže príslušný orgán verejnej moci po predchádzajúcom súhlase Úradu vlády SR prevádzkovať elektronick ú schránku, ktorej je majiteľom, vlastnými prostriedkami a v rámci svojho informačného systému. V tomto prípade však musí zabezpečiť spolu s Úradom vlády SR plnenie všetkých úloh, ktoré sú t ýmto zákonom uložené Úradu vlády SR, najmä vedenie požadovaných evidencií o úkonoch a udalostiach spojených s takouto elektronickou schránkou. Súčasne musí byť zabezpečený presun uchovávaný ch správ do takejto schránky prevádzkovanej orgánom verejnej moci z elektronickej schránky v module elektronických schránok.

K § 17

Predmetné ustanovenie obsahuje tri základné východiská tohto zákona a elektronického výkonu verejnej moci. Prvým je, že orgán verejnej moci, ak nejde o výlučne listinné konanie alebo konanie definované zá konom, kde z povahy veci je elektronická komunikácia vylúčená alebo nesmierne obtiažna, je povinný vykonávať verejnú moc elektronicky. Pendantom je možnosť subjektu, ktorý nie je orgánom verejnej moci zvoliť si, či bude komunikovať s orgánom verejnej moci elektronicky alebo nie. Tretím východiskom je zásada, že 'štát nevyžaduje predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú".

Dôvod zavedenia povinnosti elektronického výkonu verejnej moci je zrejmý. Ak je cieľom dosiahnutie čo najväčšej miery elektronizácie procesov, potom to musia byť práve orgány verejnej moci, disponujúce väč šími možnosťami, ako subjekt súkromného práva, ktoré 'nemajú na výber' a sú povinné komunikovať elektronicky.

Z uvedeného vyplýva aj dôvod, pre ktorý si subjekt súkromného práva môže zvoliť formu komunikácie. .

Tretie východisko má slúžiť na odbremenenie subjektov súkromného práva pri komunikácii s orgánom verejnej moci od povinnosti dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento orgán, alebo iný orgá n verejnej moci už vo svojich systémoch eviduje. Inými slovami, verejná moc je 'jeden subjekt' a má primárne využívať to, čo už sama eviduje a nie opakovane to vyžadovať od súkromných subjektov.

K § 18

Notifikáciou je nezáväzná informácia, ktorá má slúžiť na zvýšenie komfortu adresátov výkonu verejnej moci, najmä pokiaľ ide o ich informovanosť o tom, ako ich konanie prebieha. Vzhľadom na ich nezáv äznú povahu sa úprava notifikácií obmedzuje len na úpravu registrácie na účely zasielania notifikácií, pričom konkrétna povinnosť notifikovať osobu bude ustanovená zákonom a podmienená práve registr áciou alebo iným vyžiadaním si notifikácie (napríklad pri podaní elektronického podania).

Vzhľadom na to, že zasielanie notifikácií môže byť objektívne spojené s nákladmi na strane orgánu verejnej moci, ustanovuje sa možnosť tieto náklady preniesť na adresáta notifikácie, pričom vš ak tento musí byť vopred o nákladoch informovaný a takáto náhrada nákladov sa nemôže týkať notifikácií, zasielaných do elektronickej schránky či elektronickou poštou (e-mailom). Pôjde teda najmä o SMS notifikácie, ktoré by mohli byť spojené s dodatočnými nákladmi.

K § 19 až 22

Predmetné ustanovenia definujú identitu osoby na účely elektronickej komunikácie a spôsob jej preukazovania a overovania.

Identita sa v súlade s bežným chápaním definuje ako súbor znakov, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej - inými slovami, unikátnym spôsobom 'označujú' konkrétnu osobu. S uvedeným súvisí preukazovanie identity, ktoré je zabezpečené identifikátorom osoby, ktorým je rodné číslo v spojení s menom a priezviskom, resp. IÈO - teda súbor znakov, ktoré podľa dnešného stavu umožňujú bez chybovosti a jednoznačne určiť, o ktorú osobu ide. Navrhnutý spôsob pritom počíta s možnosťou zavedenia iných identifikátorov v budúcnosti, ktoré by mohli tieto nahradiť bez potreby zmeniť postup preukazovania a overovania identity. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť najmenej jeden univerzálny spôsob preukazovania identity sa ustanovuje povinnosť orgánom verejnej moci zabezpečiť vždy možnosť preuká zania identity prostredníctvom identifikátora osoby, a to aj v prípade, ak orgán verejnej moci na špecializovanom portáli zavedie iný, alternatívny spôsob preukazovania identity.

Vzhľadom na to, že už v súčasnosti existujú autorizačné prostriedky, ktoré obsahujú identifikátor osoby (napr. kvalifikovaný certifikát), ustanovuje sa možnosť preukazovania identity aj týmto spô sobom, ak ide o elektronickú komunikáciu. Inými slovami, podpísanie dokumentu zaručeným elektronickým podpisom zároveň znamená aj preukázanie identity držiteľa kvalifikovaného certifikátu.

Preukázanie identity je teda 'tvrdením' osoby o tom, kým je. S tým súvisí overenie identity, ktoré je zabezpečené prostredníctvom autentifikátora - teda predmetu, znakov či procedúry, ktorými disponuje vý lučne daná osoba a žiadna iná a ktorými ono tvrdenie o identite (zadanie identifikátora osoby) je možné preukázať.

V spojitosti s už zavedeným elektronickým občianskym preukazom (ďalej aj 'eID') sa navrhuje ako základný spôsob autentifikácie použiť práve eID. Vzhľadom na snahu v budúcnosti umožniť aj použí vanie mobilných zariadení na autentifikáciu sa navrhuje umožniť aj alternatívnu možnosť autentifikátora, pričom však aj ten bude, ako eID, vydávať Ministerstvo vnútra SR alebo orgán ním určený. Dô vodom je snaha o to, aby bol spôsob autentifikácie jednotný a aby bol sústredený do jedného miesta. S tým je spojená opäť povinnosť orgánu verejnej moci podporovať tieto základné spôsoby autentifiká cie, a to bez ohľadu na alternatívy, ktoré orgán môže mať zavedené.

Vo vzťahu k iným autentifikátorom, ako eID, sa navrhuje ustanoviť štandardný spôsob ich vydávania a zneplatňovania.

K § 23

Autorizácia úkonov je v zákone riešená plne v súlade s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnú tornom trhu', konkrétne s ustanoveniami Èlánku 20 – 'Právne účinky a uznávanie elektronických podpisov'. Tento zákon v spojení so zavádzanými zmenami v zákone č. 215/2002 Z. z. zabezpečí plný súlad s navrhovanými ustanoveniami a zaručený elektronický podpis bude plne v súlade s požiadavkami na kvalifikovaný elektronický podpis (Qualified electronic signature) zavedený v pripravovanom nariadení.

Z hľadiska orgánu verejnej moci je autorizácia úkonu realizovaná:

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou

• zaručenou elektronickou pečaťou s časovou pečiatkou

Osoba ktorá nie je orgánom verejnej moci vykoná autorizáciu úkonu:

• zaručeným elektronickým podpisom - ak sa právny úkon vykonáva podľa zá kona v elektronickej forme, alebo ak podľa osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou - ak podľ a osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí byť osvedčený

• iným uznaným spôsobom autorizácie, ak takýto spôsob ustanoví osobitný zákon. Autorizácia však musí zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a pr ávnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznané spôsoby autorizácie ustanoví Ministerstvo vnútra všeobecne záväzným právnym predpisom.

Preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby je možné jedným z nasledujúcich spôsobov:

• osoba pri autorizácii úkonu použije mandátny certifikát, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto inú osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia. Použitie mandátnych certifikátoch sa predpokladá najmä pre pracovníkov orgánov verejnej moci, kde pre overenie platnosti tohto úkonu je potrebné jednoduch ým spôsobom (umožňujúcim aj automatizované spracovanie) preukázať takéto oprávnenie (napr. notár, pracovník IOM, colník a pod.)

• ak autorizačný prostriedok obsahuje identifikátor osoby a z referenčn ého údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene (napr. rodič za neplnoleté dieťa a pod.)

• doložením elektronického dokumentu, ktorý obsahuje jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom (ak oprávnenie kona ť vzniká udelením splnomocnenia) alebo príslušným orgánom verejnej moci (ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci)

• elektronickým odpisom z informačného systému verejnej sprá vy, nie starším ako jeden mesiac, ak sa oprávnenie konať zapisuje podľa zákona do informačného systému verejnej správy

• identifikátorom osoby, v mene ktorej sa koná, ak konajúca osoba je zá konným zástupcom osoby, v mene ktorej sa koná.

Aby nebolo pri konaniach voči danému orgánu verejnej moci potrebné opä tovne preukazovať oprávnenie ku konaniu, je orgán verejnej moci povinný v informačnom systéme zabezpečiť aktuálnu evidenciu údajov, potrebných na preukázanie oprávnenia konať v mene inej osoby, o ktorý ch sa dozvie pri svojej činnosti. Ak tieto oprávnenia sú hodnotou referenčného údaja alebo vyplývajú z hodnôt referenčných údajov, orgán verejnej moci ich referencuje.

Ak orgán verejnej moci takéto oprávnenia vo svojom informačnom systéme vedie, nie je oprávnený požadovať od konajúcej osoby preukázanie tohto oprávnenia, pokiaľ nemá dôvodnú pochybnosť o tom, či opr ávnenie trvá alebo nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu.

K § 24 až 28

Ustanovenia o elektronickom podaní a o elektronickom úradnom dokumente sú základnými ustanoveniami, ktoré dávajú odpoveď na to, akým spôsobom prebieha komunikácia pri výkone verejnej moci a akým spô sobom osoby a orgán verejnej moci využívajú svoje oprávnenia, resp. plnia svoju povinnosť podať podanie a vydať rozhodnutie.

Východiskom elektronického podania je cieľ, aby verejná moc ustanovila formuláre elektronických podaní, ktoré budú opatrené fikciou validity a následne, ak osoba takýto elektronický formulár použ ije na podanie voči orgánu verejnej moci, bola jej povinnosť či oprávnenie podať podanie považovaná za riadne splnenú.

Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa bude modul elektronických formulárov, ktorý bude obsahovať elektronické formuláre elektronických podaní vo vzťahu ku každému konaniu. Predpokladom je, že bude obsahovať jednak formuláre so všeobecnými náležitosťami podaní podľa OSP a správneho poriadku, ako aj formuláre ostatných podaní, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Náležitosti týchto podaní budú upraven é vždy osobitnými predpismi a zodpovedným za vytvorenie elektronického formuláru bude ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý na danom úseku vykonáva ústrednú štátnu správu.

Navrhuje sa ustanoviť základné podmienky, okrem zákonných náležitostí, ktoré elektronické formuláre elektronického podania musia spĺňať . Tieto podmienky majú za cieľ zabezpečiť jednak možnosť ich riadneho a prípadne aj interaktívneho vyplnenia podávajúcim, ako aj ich autorizácie a tiež ukladania, tlače a iných úkonov. Z hľadiska uží vateľského komfortu sa navrhuje možnosť vytvoriť elektronické podanie aj iným spôsobom, ako vyplnením formulára, pričom však takéto podanie musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako podanie vytvoren é vyplnením formulára. Dôvodom je snaha umožniť vytváranie elektronických podaní aj prostredníctvom programového vybavenia a automatizovane.

Evidencia elektronických formulárov elektronických podaní v module elektronických formulárov sleduje dva hlavné ciele. Prvým je sprístupniť podávajúcemu platný elektronický formulár na účely realizá cie podania - na tento účel bude mať každý formulár vyznačenú platnosť. Druhým je umožniť vizualizovať v minulosti podané elektronické podania - na tento účel budú elektronické formulá re v module uložené takpovediac 'navždy'.

Ustanovenie § 25 obsahuje základnú fikciu vo vzťahu k elektronickému podaniu, ktorá ustanovuje, že ak podľa osobitného predpisu je na účely konania či úradného styku potrebné podať podanie, je táto povinnosť, resp. oprávnenie plnohodnotne splnená, resp. realizovaná, ak dôjde k podaniu elektronického podania podľa tohto zákona. Táto fikcia však neznamen á, že ak elektronické podanie bude vyplnené nesprávne alebo nebude obsahovať všetky informácie, ktoré obsahovať má, orgán verejnej moci nebude môcť žiadať o jeho doplnenie či nebude môcť podanie odmietnuť. Znamená len, že 'štát' je zodpovedný za dodržanie formálnych náležitostí podania tým, že vytvorí elektronický formulár, avšak za spôsob a obsah jeho vyplnenia bude vž dy zodpovedať príslušná osoba, podávajúci. Následne sa ustanovuje štandardný mechanizmus na pripojenie príloh k podaniu a spôsob, akým sa doručujú orgánu verejnej moci. Elektronická sprá va, ktorej je podanie a prílohy obsahom, zabezpečí ich spojenie a tiež základnú integritu.

Ustanovenia o elektronickom úradnom dokumente sú pendantom ustanovení o elektronickom podaní a platí pre ne to isté, čo platí pre elektronické podanie, s niektorými odchýlkami, vyplývajúcimi z odlišné ho postavenie orgánu verejnej moci a účastníka v konaní.

Spoločné ustanovenia v § 28 priznáva elektronickému podaniu a elektronickému úradnému dokumentu podľa tohto zákona rovnaké právne úč inky, ako ich 'listinným pendantom' podľa osobitných predpisov. Predmetné ustanovenie predstavuje jeden zo základných spôsobov, akým je možné listinné procesy podľa osobitných predpisov vykonávať ich elektronickou alternatívou podľa tohto zákona.

Tak elektronické podanie ako aj elektronický úradný dokument budú registratúrnymi záznamami a bude sa ne v plnom rozsahu vzťahovať zákon o archívoch a registratúrach.

K § 29 až 34

Ustanovenia o elektronickom doručovaní sú svojim spôsobom jednou z komplexných úprav, ktorá má potenciál nahradiť ustanovenia o doručovaní podľa osobitných zákonov najmä v prípadoch absencie odlišnej úpravy v nich. Pod odkazom na použitie osobitných predpisov sa myslia procesné predpisy, upravujúce jednotliv é konania - teda najmä správny poriadok, OSP, Daňový poriadok a podobne. Vyjadrením vzťahu návrhu zákona a osobitných predpisov pokiaľ ide o doručovanie sa myslí to, že osobitné predpisy môžu ustanoviť odlišný spôsob doručenia, spôsob jeho vykonania, vrátane odlišnej úpravy vo fikcii doručenia, v úložných lehotách a podobne. Podľa návrhu zákona sa však vždy bude spravovať miesto doruč enia (elektronická schránka), ako aj všetky otázky, ktoré osobitné predpisy neupravujú.

Prvým rozlišovacím kritériom pri doručovaní je to, či sa doručuje do vlastných rúk, alebo nie. V tomto zákon odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovia, ktoré dokumenty sa doručujú do vlastných rú k a ktoré nie. Samotné doručenie do vlastných rúk upravuje tento zákon štandardným spôsobom ako doručenie, pri ktorom sa potvrdzuje, že k doručeniu došlo. Na účely potvrdenia sa zavádza inštitú t elektronickej doručenky. Elektronická doručenka je dokument, ktorý je vytváraný automatizovaným spôsobom a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu. Predpoklad je taký, aby v prípade doručenia do vlastn ých rúk nebolo možné dokument sprístupniť skôr, než dôjde k potvrdeniu doručenky. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorý m bude funkcia spojená s doručenkou - teda potvrdenie bude prebiehať 'kliknutím' na určenú funkciu doručenky.

Miestom doručovania podľa tohto zákona bude výlučne aktivovaná elektronická schránka. Inými slovami, do elektronickej schránky sa doručuje vždy. Zákon umožňuje aj paralelné doručovanie aj do inej schrá nky na špecializovanom portáli, a to len v prípade, ak sa doručenie do vlastných rúk nevyžaduje. V prípade, ak elektronická schránka nie je aktivovaná, alebo ak sa doručuje osobitným adresátom, postupuje sa pod ľa osobitných predpisov a tento zákon sa nepoužije.

Momentom doručenia je v prípade orgánu verejnej moci moment uloženia správy do schránky a v prípade iných osôb moment potvrdenia doručenky, resp. uplynutie lehoty uloženia, ak sa doručuje do vlastných rú k, alebo nasledujúci deň po uložení v ostatných prípadoch. Inými slovami, orgán verejnej moci nemá 'výhodu úložnej lehoty' a iná osoba áno. Navrhuje sa zaviesť jednotnú úložnú lehotu 15 dní a spojiť s jej márnym uplynutím fikciu doručenia.

V nadväznosti na fikciu doručenia sa navrhuje upraviť jednotný spôsob konania o neúčinnosť doručenia v prípadoch, kedy fikcia nemôže nastať. Úprava sa opäť použije v prípade absencie osobitnej ú pravy v inom zákone. Toto konanie je z dôvodu procesnej ekonómie zverené tomu orgánu, pred ktorým sa koná a je dvojstupňové, bez možnosti súdneho prieskumu. V niektorých statusových veciach sa konanie o neúč innosť doručenia neumožňuje, keďže to ich povaha, resp. následky s tým spojené vylučujú.

Ako osobitný spôsob sa navrhuje upraviť doručovanie vyvesením na úradnej tabuli orgánu verejnej moci, verejnou vyhláškou alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb. Na tieto úč ely bude zriadená elektronická úradná tabuľa, ktorá bude prístupná všetkým prostredníctvom internetu. Nebude nahrádzať vyvesenie na úradnej tabuli ale bude pôsobiť ako jeho doplnok.

K § 35

Cieľom zavedenia zaručenej konverzie je zabezpečenie možnosti prevodu medzi listinnou a elektronickou formou dokumentov alebo elektronickými formami dokumentov s rôznymi formátmi, tak aby novovzniknutý dokument mal rovnaké pr ávne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument.

Tento paragraf definuje tri druhy konverzie pri ktorej je celý, bežne zmyslami vnímateľný obsah pôvodného dokumentu prevedie do novovzniknutého dokumentu:

• konverzia dokumentu z elektronickej formy do listinnej formy

• konverzia dokumentu z listinnej formy do elektronickej formy

• konverzia elektronického dokumentu do elektronického dokumentu v inom form áte

Pre zabezpečenie postupu ktorý umožní aby novovzniknutý dokument mal rovnak é právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument sa zavádza zaručená konverzia, čo je postup konverzie podľa tohto zákona. Zaručenú konverziu bude môcť vykonávať len oprávnená osoba, ktorou môže byť orgán verejnej moci, vrátane notárov, poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu a v obmedzenom rozsahu advokát.

K § 36

Tento paragraf určuje podmienky a postup pri zaručenej konverzii, ktoré umožnia aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument. Zaru čenú konverziu je možné vykonávať iba takým zariadením, programovým vybavením alebo algoritmom alebo ich kombináciou, ktoré zabezpečia, že:

• informačný obsah pôvodného dokumentu je zachovaný do takej miery, že spätnou transformá ciou novovzniknutého dokumentu vznikne dokument, ktorý má rovnaký informačný obsah ako pôvodný dokument,

• v novovzniknutom dokumente je možné jednoznačne odlíšiť ú daje, ktoré vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného dokumentu od údajov pridaných procesom tejto transformácie,

• bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu sú nahradené bezpeč nostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, aké poskytovali bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu.

Paragraf ďalej určuje postup a úkony, ktoré oprávnená osoba vykoná va pri zaručenej konverzii. Oprávnená osoba overí autorizáciu a časovú pečiatku pripojenú k pôvodnému elektronickému dokumentu (ak k nemu boli pripojené), transformuje pôvodný dokument, vytvorí osvedč ovaciu doložku, ktorú neoddeliteľne ju spojí s novovzniknutým dokumentom. Neoddeliteľné spojenie je v prípade elektronických dokumentov realizované vytvorení m logickej väzby medzi dokumentom a doložkou a v prípade dokumentov v listinnej podobe fyzickým spojením dokumentu a doložky (obdobne ako pri osvedčenej kópii). Ak je novovzniknutý dokument v elektronickej forme tak autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku. Následne vytvor í záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

K § 37

Tento paragraf určuje náležitosti osvedčovacej doložky. Obsah osvedčovacej doložky je závislý od druhu konverzie a jej účelom je potvrdiť súlad konverzie s podmienkami podľa tohto zákona - inými s lovami, deklarovať, že dokument má rovnaké právne účinky ako ten, z ktorého konverziou vznikol. Ide o obdobu notárskej osvedčovacej doložky.

K § 38

Účelom tohto paragrafu je zamedziť vykonávaniu konverzie niektorých dokumentov, kde je z povahy veci vylúčený prenos účinkov jedného dokumentu či veci na novovzniknutý, resp. kde je to vzhľadom na pôvodný dokument či vec nežiaduce. Konverziu nebude možné vykonať ak:

• z dokumentu nie je možné podľa osobitného predpisu vytvárať osvedčenú kópiu

• nie je možné osvedčenou kópiou nahradiť jedinečnosť pô vodného dokumentu (osobné doklady, peniaze, žreby atď.)

• nie je možné zachovať alebo nahradiť bezpečnostný mi prvkami s vyššou úrovňou záruk a ani slovne popísať

• je pôvodný elektronický dokument zvukovým alebo zvukovo-obrazový m záznamom, alebo videozáznamom a súčasne sa nekonvertuje do dokumentu s novým formátom

Súčasne sa ustanovuje, že zaručenú konverziu je možné vykonať len v prípade ak je aplikovateľný postup podľa tohto zákona a konverziu listinného dokumentu je možné vykonať len ak je originálom alebo osvedčenou kópiu. Účelom je vylúčiť konverziu tam, kde nie je možn é dodržať zákonné podmienky a zároveň ju vylúčiť vykonávať z kópií či iných dokumentov, ktorých pravosť je spochybniteľná.

K § 39

Tento paragraf ustanovuje, že novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne úč ely v rovnakom rozsahu, ako pôvodný dokument, ktorého transformáciou vznikol. Táto nevyvrátiteľná právna domnienka je podstatou zavedenia inštitútu konverzie a má v prvom rade zabezpečiť použiteľnosť listinných dokumentov v elektronickej komunikácii. Z rovnakých dôvodov sa ustanovuje zachovanie vlastnosti verejnej listiny.

Ustanovuje sa aj zodpovednosť oprávnenej osoby za dodržanie zákonného postupu a súčasne to, že oprávnená osoba nezodpovedá za pravdivosť alebo úplnosť údajov, ktoré tvoria obsah pôvodné ho dokumentu. Oprávnená osoba ďalej zodpovedá za vedenie evidencie záznamov o vykonanej konverzii, s uvedením evidenčného čísla každého záznamu o vykonanej konverzii a údajmi o počte a druhu konvertovaný ch dokumentov a o type vykonanej konverzie.

K § 40 a 41

Predmetné ustanovenie obsahuje definície pojmov na účely piatej časti.

Cieľom ustanovení o platení platieb orgánom verejnej moci je nielen upraviť spôsob platenia on-line, ale najmä skrátiť čas medzi momentom zadania pokynu na úhradu a medzi momentom, kedy sa orgán dozvie o tom, ž e platba bola zaplatená. Na tento účel sa zavádza inštitút akreditovaného platcu a mechanizmus pokynu na úhradu a zaručenej informácie o úhrade.

Ustanovenie § 41 obsahuje vymedzenie pôsobnosti celej piatej časti, a to tak, že ustanovenia tejto časti sa použijú len vtedy, ak osobitný zákon ustanoví, že sa použiť majú. Dô vodom je snaha o definovanie jednotného mechanizmu platieb, bez potreby jeho duplicitnej úpravy v rôznych predpisoch a tiež umožnenie v konkrétnom prípade posúdiť a zvoliť, či tento mechanizmus je na úhradu konkré tnej platby vhodný alebo nie.

K § 42

Základným dokumentom nového systému platenia platieb je inštitút pokynu na úhradu a inštitút zaručenej informácie o úhrade.

Pokyn na úhradu je dokument, ktorý obsahuje informácie o úhrade, ktorý sa generuje na strane verejnej moci. Podľa toho, či daná úhrada je splatná na výzvu alebo inak, sa ustanovujú dva mechanizmy vytvorenia pokynu na úhradu. Cieľom je, aby orgán verejnej moci vygeneroval informácie o úhrade, na základe ktorých nielen poskytovateľ úhrady platbu uhradí, ale najmä orgán bude mať od začiatku informáciu o tom, aká platba sa bude hradiť a následne dokáže prijatú úhradu, resp. informáciu o úhrade spojiť s príslušným konaním či úkonom, ktorých sa týka, ako aj s konkrétnym poskytovateľom úhrady.

K § 43 a 44

Vzhľadom na odlišnosti pri prístupe k elektronickým službám a plateniu platieb cez IOM a prostredníctvom akreditovaného platcu sa navrhuje upraviť dva spôsoby úhrady platby . Prvým je prípad, ak je týmto ' platcom' IOM a platba sa hradí na účet IOM a druhým je akreditovaný platca, kedy úhrada pôjde v konečnom dôsledku prijímateľa platby. Oba spôsoby sú si veľmi podobné a v princípoch rovnaké.

Postup pri platení úhrady spočíva v prvom rade vo vytvorení pokynu na úhradu, ktorý môže byť vytvorený priamo pri prístupe k službe alebo po podaní podania na základe rozhodnutia orgá nu verejnej moci. Podstatné je, že po vytvorení je pokyn na úhradu doručený a prípadne aj rovno sprístupnený poskytovateľovi platby, ktorý môže platbu uhradiť prostredníctvom ním vybraného akreditované ho platcu. Vychádza sa z faktu, že medzi akreditovaným platcom a poskytovateľom úhrady je nejaký právny vzťah - či už ide o zákaznícky vzťah na IOM alebo napríklad o právny vzťah s bankou pri vedení ú čtu či mobilným operátorom pri poskytovaní služieb. Na základe tohto právneho vzťahu akreditovaný platca po prijatí pokynu na úhradu overí, či môže za poskytovateľa úhrady platbu uhradiť. Iný mi slovami v praxi overí, či je na účte dosť prostriedkov, či si bude môcť sumu úhrady následne od poskytovateľa úhrady nahradiť na základe ich zmluvného vzťahu, prípadne či poskytovateľ ú hrady zaplatil v hotovosti, ak ide o IOM. Akonáhle akreditovaný platca overí, že platbu môže vykonať, zašle informáciu o úhrade platobnému modulu, ktorý overí súlad údajov s údajmi v pokyne na ú hradu a ak je zhoda v údajoch, zašle poskytovateľovi úhrady informáciu o úhrade. Druhé také overenie vykoná prijímateľ úhrady, a ak dôjde k zhode, považuje sa povinnosť uhradiť platbu za splnenú. Ná sledné 'fyzické' uhradenie sa vykoná už medzi akreditovaným platcom a prijímateľom úhrady, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.

Podstatou tohto modelu je skrátenie času medzi zadaním pokynu a splnením povinnosti zaplatiť úhradu na rádovo desiatky sekúnd, čo umožní realizáciu elektronických služieb v podstate v reálnom čase.

K § 45 a 46

Na účely realizácie úhrad podľa tejto časti sa navrhuje ustanoviť inštitút akreditovaného platcu. Akreditovaným platcom sa na základe žiadosti môže stať jednak inštitúcia, ktorá na základe iný ch predpisov podlieha regulácii (aj) pri platobnom styku - teda banka, platobná inštitúcia či poštový podnik. Predpokladá sa aj zapojenie mobilných operátorov, ktorí majú udelené povolenie na poskytovanie platobný ch služieb a sú teda platobnou inštitúciou. Ambíciou návrhu zákona do budúcnosti je práve podpora mobilných technológií, vrátane platieb. Okrem týchto osôb sa akreditovaným platcom môže stať aj in á osoba, ktorá preukáže splnenie podmienok bezúhonnosti, finančnej spôsobilosti a technickej pripravenosti. Vzhľadom na to, že mnohé inštitúcie podľa osobitných predpisov preukazujú obdobný či vyšš í rozsah splnenia podmienok, umožňuje sa uznať na účely zápisu akreditovaného platcu aj tieto podmienky podľa osobitných predpisov.

Zápis do zoznamu akreditovaných platcov je upravený štandardným konaním na žiadosť a rovnako sú upravené aj kontrolné mechanizmy a vyčiarknutie zo zoznamu. Kontrolu bude vykonávať ministerstvo financií , a to vo vzťahu k iným akreditovaným platcom, ako bankám, platobným inštitúciám či poštovému podniku, keďže tieto podliehajú kontrole a regulácii podľa osobitných predpisov.

K § 47

Osobitná úprava vo vzťahu k plateniu platobnými kartami sa navrhuje z dôvodu zjednodušenia systému a neduplikovania nákladov, ktoré vznikajú z dôvodu kartových poplatkov. Proces výberu akreditované ho platcu pre platobné karty je upravený podobne, ako proces rokovacieho konania vo verejnom obstarávaní, pričom výsledkom je uzatvorenie zmluvy na určené časové obdobie, počas ktorého je služba poskytovaná.

K § 48

Povinnosti, ktoré sú ukladané Úradu vlády SR, ministerstvu financií a akreditovaným platcom súvisia so zabezpečením celého mechanizmu úhrady platieb. Ide jednak o informačné povinnosti voči poskytovateľovi úhrady, aby vopred vedel o nákladoch, spojených s úhradou, ako aj o povinnosti technického a organizačného charakteru, súvisiace s prepojením systémov a zabezpečením funkčnosti realizácie ú hrad. V neposlednom rade ide o evidenčné povinnosti, umožňujúce nielen párovať prijaté úhrady, ale aj vykonávať kontrolu uhradených platieb.

K § 49

Cieľom zavedenia referenčných registrov je umožniť zdieľanie a využívanie údajov medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci a ich poskytovanie pre právne účely. Prostredníctvom referenčný ch registrov bude zabezpečené aby fyzické a právnické osoby nemuseli predkladať pre účely konania informácie, ktoré sú už vedené v referenčných registroch (princíp 'jedenkrát a dosť'). Ak orgány verejnej moci pre výkon verejnej moci potrebujú údaje o subjektoch evidencie, ktoré sú referenčnými údajmi, potom ich musia získavať z referenčných registrov.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pre stanovenie spôsobu tvorby a používania registrov a ich údajov pri vý kone verejnej moci. Orgány verejnej moci pri plnení svojich kompetencií v súlade z osobitnými predpismi vytvárajú evidenciu údajov o subjektoch evidencie. Subjektom evidencie môže byť osoba, vec, právo, povinnosť alebo skutočnosť. Objektom evidencie je množina údajov o subjekte evidencie, ktoré sú predmetom evidovania. Táto množina údajov je identifikovaná jednoznačným identifiká torom objektu evidencie. Miestom elektronického uchovávania objektov evidencie je register. Správcom registra je orgán verejnej moci, ktorý register vedie podľa osobitného predpisu. Registrátorom je orgán verejnej moci, ktorý je oprávnený podľa osobitného predpisu zapisovať, meniť a vymazávať údaje objektu evidencie. Hodnotou údajov je neprázdna a konečná množina znakov, ktoré údaj obsahuje. Referenčným údajom je ú daj objektu evidencie, ktorý, je uvedený zozname referenčných registrov. Orgány verejnej moci budú povinne používať pri výkone verejnej moci údaje z referenčných registrov. Použitie údaja objektu evidencie v podobe ako je uvedený referenčný údaj v referenčnom registri je definované ako referencovanie.

K § 50

Pre zavedenie možnosti zdieľania a používania údajov z registrov iných orgánov pri výkone verejnej moci je potrebné zabezpečiť aby poskytované údaje mohli byť použité pre právne účely a aby org án poskytujúci tieto údaje nemusel osobitným spôsobom potvrdzovať správnosť a úplnosť poskytovaných údajov a súčasne aby nikto nemohol namietať správnosť referenčných ú dajov. Tento paragraf ustanovuje, že hodnota referenčného údaja sa považuje za úplnú a zodpovedajúcu skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Súčasne určuje, že nikto nemôže namietať správnos ť a úplnosť referenčného údaja ak sa niekto v dobrej viere spoľahol na hodnotu referenčného údaja.

K § 51

Tento paragraf definuje referenčný register ako register, ktorý je uvedený v zozname referenčných registrov. Súčasne definuje aj údaje, ktoré sú vedené v zozname referenčných registrov o jednotlivý ch registroch, ktoré sú v ňom uvedené. Zoznam referenčných registrov bude poskytovať pre používateľov referenčných registrov informácie o referenčných údajoch vedených v referenčnom registri, inform ácie o spôsobe prístupu k referenčným údajom a referenčným registrom, informácie o oprávneniach orgánu verejnej moci pristupovať k referenčným údajom a o pôsobnosti v rámci, ktorej využí va referenčné údaje, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis, informácie o údaj o právach a povinnostiach osôb, na základe ktorých dochádza k zmene referenčných ú dajov, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis. Zoznam referenčných registrov je zverejnený na ústrednom portáli a na webovom sídle ministerstva. Tento zoznam je verejne prístupný okrem ú dajov opisujúcich spôsob prístupu k referenčným údajom a referenčných registrom, ktoré budú sprístupnené len orgánom verejnej moci.

Zoznam referenčných registrov bude vydávaný ako všeobecne záväzný právny predpis Ministerstvom financií SR. Pre zápis údajov z registra do zoznamu referenčných registrov bude rozhodujúce, či je údaj objektu evidencie vo vzťahu k subjektu evidencie jedinečný, t.j. či sa tento údaj nespravuje v inom referenčnom registri alebo v iný ch registroch orgánov verejnej moci. Súčasne musí ministerstvo posúdiť či v registri, v ktorom sú tieto údaje vedené sú tieto údaje evidované pri ich vzniku, zmene alebo zániku a súčasne či s touto evidenciou sú spojené právne účinky k tretím osobám. Referenčným registrom môže byť aj register, v ktorom nie sú evidované údaje pri ich vzniku, zmene alebo zániku alebo nie sú spojené s touto evidenciou právne účinky k tretím stranám pokiaľ takýto register má tieto údaje sprístupňovať iným osobám ako jediný referenčný zdroj údajov.

K § 52

Tento paragraf určuje povinnosť orgánom verejnej moci, ktoré evidujú údaje z iných informačných systémov, ktoré sú referenčnými údajmi tieto údaje nevytvárať ale použiť ich v podobe ako sú uvedené v referenčnom registri a to referencovaním. Referencovanie sa vykoná automatizovaným spôsobom, tzn. informačný systém referenčného registra musí poskytovať aplikačné alebo používateľské služby, ktoré umožnia automatizovaný spôsob poskytovania referenčných údajov a súčasne informačný systém orgánu verejnej moci, ktorý pre svoje agendy využíva tieto údaje, musí mať ná stroje, ktoré mu umožnia využívať elektronické služby referenčného registra. Ak dôjde ku zmene alebo výmazu referenčných údajov v referenčnom registri, iný orgán verejnej moci využívajúci tieto údaje prostredníctvom referencovania musí zabezpečiť aby sa takáto zmena premietla aj do ním vedenej evidencie.

K § 53

Pri výkone verejnej moci môže zistiť orgán verejnej moci referencujúci referenčné údaje nesúlad medzi údajmi z referenčného registra a skutočnosťou, ktorý vznikol z ľubovoľného dô vodu. Tento paragraf určuje povinnosť pre orgány verejnej moci v prípade, že pri svojej činnosti zistia takýto nesúlad, oznámiť túto skutočnosť správcovi referenčného registra. Tento je následne povinn ý zabezpečiť ich opravu, pričom postup opravy ustanovuje osobitný predpis, ktorý upravuje vedenie registra.

K § 54

Referenčné registre sú zdrojom údajov pre výkon verejnej moci pre všetky orgány verejnej moci, ktoré majú oprávnenie ich používať a to bez nutnosti ich ďalej overovať alebo požadovať ich predlož enie občanmi alebo od právnickými osobami. Aby boli správne a úplné referenčné údaje neustále k dispozícii všetkým používateľom, ktorí sú oprávnení ich používať, tento paragraf urč uje povinnosti pre správcov a registrátorov referenčných registrov.

Správca referenčného registra je povinný zabezpečiť:

• správu a prevádzku registra

• bezpečnosť a ochranu údajov referenčného registra pred neoprá vneným prístupom k spracovávaným a uchovávaným údajom a pred ich zneužitím a pred ich stratou

• dostupnosť registra a poskytovanie jeho funkcií a sprístupnenie ú dajov orgánom verejnej moci a iným osobám, oprávneným podľa osobitných predpisov

• vedenie záznamov o udalostiach súvisiacich s prevádzkou registra a to najmä o bezpečnostných incidentoch, o prístupoch do informačného systému, zmenách nastavení oprávnenia a zmenách referenčných údajov,

• dostupnosť hodnôt referenčných údajov objektu evidencie ostatný m informačným systémom verejnej správy bezodkladne po ich zápise alebo zmene a bezodkladne po výmaze zabezpečí dostupnosť informácie o výmaze hodnoty údaja objektu evidencie.

• najmenej po dobu 10 rokov uchovanie údajov o čase a spô sobe vzniku, zmien a zániku hodnôt referenčných údajov, ako aj identifikáciu osoby, ktorá ich uskutočnila,

Registrátor referenčného registra, zabezpečuje úkony spojené so vznikom, zmenou z zánikom údajov v referenčnom registri. Zodpovedá za to, že hodnoty referenčných údajov sú úplné a zodpovedajú skutočnosti. Ak registrátor vykonáva zápis, zmenu alebo výmaz ú dajov v registri na základe podnetu inej oprávnenej osoby, tak za správnosť a úplnosť údajov zodpovedá registrátor v takom rozsahu v akom je podľa osobitného predpisu povinný skúmať ich úplnosť a to, či zodpovedajú skutočnosti.

K § 55

Tento paragraf určuje povinnosť správcovi registra poskytovať oprávneným osobám údaje z ním vedeného okrem automatického spôsobu poskytovania údajov z registra referencovaním aj formou odpisu (elektronická forma) alebo formou výpisu (listinná forma) podľa § 7 zákona 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje vydávanie elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy a výstupu z informačných systémov verejnej správy. Ak sa podľa osobitného predpisu majú poskytovať údaje v elektronickej forme alebo listinnej forme, potom údaje poskytnuté formou elektronického odpisu alebo výpisu sa považujú za rovnocenné s údajmi, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona v elektronickej alebo listinnej podobe vrátane všetkých právnych účinkov.

K § 56

Ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Na ukladanie sankcií sa použije správny poriadok, pričom aj režim ukladania sankcií je štandardný, ako pri iných správnych deliktoch.

K § 57

Vzhľadom na to, že správny proces nie je vhodný na konania podľa tohto zákona, vylučuje sa pre všetky prípady, okrem konania o správnom delikte podľa § 56.

K § 58

Vzhľadom na dôležitosť ochrany osobných údajov sa navrhuje explicitne vyjadriť skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov podlieha regulácii podľa zákona o ochrane osobných údajov.

K § 59

Splnomocňovacie ustanovenia obsahujú splnomocnenia na vydanie podzákonných predpisov v prípadoch, kedy to tento zákon predpokladá. Ide o úpravu podrobností vo vzťahu k IOM, k elektronickým schránkam, č i konverzii. Ministerstvo vnútra SR sa splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu vo veciach autentifikácie a autorizačných prostriedkov.

K § 60

Základným prechodným ustanovením je ustanovenie odseku 1, podľa ktorého sú orgány verejnej moci oprávnené v prechodnom období postupovať pri elektronickom výkone verejnej moci aj podľa osobitných zákonov. D ôvodom je množstvo parciálnych úprav elektronického konania a s tým súvisiacich vytvorených a prevádzkovaných elektronických služieb týchto orgánov. V prechodnom období sa počíta s postupným zosúla ďovaním a prechodom na postup výlučne podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že ústredný portál, IOM a spoločné moduly už dnes majú legálny základ, prechodným ustanovením sa uznávajú všetky ú činky súvisiace so vznikom a fungovaním týchto inštitútov a považujú sa za inštitúty podľa tohto zákona.

Povinnosť podľa § 4 ods. 5 vyžaduje technické a organizačné opatrenia a ovplyvní už prebiehajúce procesy a preto sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na jej splnenie.

Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa upravuje mechanizmus ich zriadenia osobám, ktorým sa zriaďujú zo zákona, po účinnosti tohto zákona. Rovnako sa upravuje obdobie, kedy dôjde k ich aktivácii.

Z dôvodu potreby prípravy a nábehu na používanie modulu elektronických formulárov a platobného modulu sa navrhuje niektoré povinnosti viazať až na ich reálne uvedenie do prevádzky. Ustanovuje sa aj prechodné obdobie na výber akreditovaného platcu pre platobné karty.

Odsek 15 ukladá povinnosť Ministerstvu financií informovať adresátov právnej normy o takpovediac 'nábehu' systému, ustanoveného týmto zákonom v prechodnom období.

K § 61

Vzhľadom na úpravu IOM v tomto zákone sa navrhuje zrušiť existujúci výnos Ministerstva financií SR a nahradiť ho novým výnosom.

K čl. II

V súvislosti s potrebou zaviesť identifikátor aj pre orgány verejnej moci, ktoré nemajú pridelené IÈO sa navrhuje podriadiť ich pod už existujúci režim osobitnej identifikácie, určovanej Štatistickým ú radom.

K čl. III

Pre zabezpečenie procesov elektronického výkonu verejnej moci bolo potrebné zabezpečiť realizáciu zmien aj v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov. Tieto zmeny majú za cieľ jednak zosúladenie ustanovení tohto zákona s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronick é transakcie na vnútornom trhu', ako aj zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie.

Zmeny v zákone o elektronickom podpis sa týkajú nasledujúcich oblastí:

• mandátne certifikáty a ich používanie,

• zavedenie pojmu elektronickej pečate,

• zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie medzi orgá nmi verejnej moci.

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením inštitútu elektronickej pečate a doplnením tohto inštitútu do definícií základných pojmov zákona. Rovnako tak sa navrhujú spresnenia a zmeny v definíciách základných pojmov, ktorých potrebu priniesla aplikačná prax.

K bodom 3 až 11

Predmetné ustanovenia, okrem legislatívno-technických zmien vyvolaných úpravami iných ustanovení, zavádzajú inštitút elektronickej pečate a zaručenej elektronickej pečate. ◊Elektronická pečať je technicky ekvivalentom elektronického podpisu, ktorý vytvára právnická osoba alebo orgán verejnej moci s cieľom zaru čiť pôvod a chrániť obsah údajov. Vytvára sa prostredníctvom na tieto účely určeného informačného systému výlučne automatizovaným spôsobom. Zaručená elektronická pečať je z technick ého hľadiska ekvivalentom zaručeného elektronického podpisu. Je ju možné použiť na autorizáciu úkonov v mene právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci (pre orgán verejnej moci tam, kde na konanie za orgá n verejnej moci nie je zákonom ustanovená osoba, napríklad colník). V prípade použitia elektronickej pečate je právnická osoba alebo orgán verejnej moci, ktorý ju vytvoril, definovaný ako pôvodca pečate. Pô vodcom pečate nemôže byť fyzická osoba. ◊Zaručená elektronická pečať sa vytvára bezpečným zariadením na vyhotovenie elektronickej pečate s použitím kvalifikovaného systémového certifikátu spôsobom, ktor ý umožňuje spoľahlivo určiť informačný systém ktorej právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci zaručenú elektronickú pečať vytvoril. Kvalifikovaný systémový certifikát na vytvá ranie elektronickej pečate vydáva akreditovaná certifikačná autorita právnickej osobe alebo orgánu verejnej moci. Vydaný kvalifikovaný systémový certifikát musí obsahovať názov a identifikačné čí slo právnickej osoby (ak je vydaný právnickej osobe) alebo názov a identifikačné číslo orgánu verejnej moci (ak je vydaný orgánu verejnej moci). Súčasne v ňom musí byť uvedené, že sa jedná o syst émový certifikát určený na vytváranie elektronickej pečate. ◊Platnosť elektronickej pečate sa overuje prostriedkom na overenie elektronickej pečate. Pri overovaní zaručenej elektronickej pečate overovateľ, na základe kvalifikovaného systémov ého certifikátu verejného kľúča, overí, či verejný kľúč na overenie zaručenej elektronickej pečate patrí pôvodcovi pečate. Overovanie elektronickej pečate vykonáva pri spracovaní komuniká cie aj elektronická podateľňa prostredníctvom prostriedkov na overovanie elektronickej pečate. Prostriedky pre vytváranie a overovanie zaručenej elektronickej pečate certifikuje Národný bezpečnostný úrad. Formá t a spôsob vyhotovovania zaručenej elektronickej pečate, rovnako ako podrobnosti o podmienkach platnosti pre zaručenú elektronickú pečať, postup pri overovaní a podmienky overenia zaručenej elektronickej pečate ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národný bezpečnostný úrad.

K bodom 12 až 13

Predmetné ustanovenia upravujú dnešný právny stav v oblasti tzv. mandátnych certifikátov a tento pojem, ktorý dnes nemá legálnu definíciu, ustanovujú ako právny pojem pre špecializovaný druh kvalifikované ho certifikátu.

V mnohých konaniach je potrebné preukázanie oprávnenia k vykonaniu daného úkonu, najmä ak fyzická osoba koná napr. za orgán verejnej moci (napr. úradník autorizujúci rozhodnutie za daný orgá n verejnej moci). Pre preukazovanie takéhoto oprávnenia je možné použiť rôzne spôsoby, avšak osoba udeľujúca takéto oprávnenie by mala mať pod svojou kontrolou procesy odňatia takéhoto oprávnenia.

Riešením tohto problému je použitie mandátnych certifikátov, ktoré v sebe majú explicitne uvedenie oprávnenie, s ktorým osoba pri autorizácii úkonu koná, čiže oprávnenie konať za alebo v mene mandanta, konať ako orgán verejnej moci alebo oprávnenie vykonávať činnosť alebo funkciu. V prípade zániku daného oprávnenia má splnomocňujúca osoba oprávnenie zrušiť jednoducho – zrušením daného certifikátu. Spracovanie takýchto oprávnení je možné aj automatizovane.

Hoci súčasný text zákona umožňoval takýto zápis oprávnenia do certifikátu, neustanovoval povinnosti jednotlivých subjektov pri zápise oprávnenia a takéto oprávnenie v certifikáte nebolo možné pova žovať za dôveryhodné.

K bodu 14

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 15

V súvislosti so zavedením inštitútu elektronickej pečate a mandátnych certifikátov sa rozširuje pôsobnosť NBÚ, najmä o akreditované certifikačné služby pre orgány verejnej moci a vedenie zoznamu oprá vnení a registra kvalifikovaných systémových certifikátov orgánov verejnej moci.

K bodu 16

Ustanovenia § 10a súvisia so zmenami v oblasti mandátnych certifikátov. Úprava vydávania a používania mandátnych certifikátov je založená na nasledujúcich princípoch:

• Národný bezpečnostný úrad bude viesť zoznam oprávnení, v ktorom bude uvedený presný text oprávnenia (tak ako bude zapisovaný do mandátneho certifikátu). Text oprávnenia musí byť totožný s názvom, aký pre dané oprávnenie ustanovujú všeobecne záväzné prá vne predpisy a ak to nie je možné, musí byť totožný s názvom, ktorý pre dané oprávnenie určuje platný interný predpis orgánu verejnej moci alebo inej osoby, za ktorú alebo v mene ktorej sa oprávnenie vykon áva.

• Zoznam oprávnení predpisuje aj zoznam dokladov, ktorými musí ž iadateľ o mandátny certifikát s daným oprávnením dokladovať svoju žiadosť. Tieto doklady musia byť totožné s dokladmi, na základe ktorých vzniká podľa všeobecne záväzných prá vnych predpisov dané oprávnenie. Ak oprávnenie vyplýva zo zápisu v zákonom ustanovenej evidencii, dokladom je vždy výpis z tejto evidencie, vydaný orgánom verejnej moci, ktorý ju vedie.

• Do zoznamu oprávnení zapisuje Národný bezpečnostný úrad opr ávnenie na základe oznámenia orgánu verejnej moci. Zoznam oprávnení je zverejnený.

• Pri vydávaní kvalifikovaného certifikátu s príslušným opr ávnením je akreditovaná certifikačná autorita pred vydaním takéhoto certifikátu povinná overiť súlad a úplnosť predložených dokladov s dokladmi uvedenými pre dané oprávnenie v zozname oprávnení .

• Po ukončení platnosti oprávnenia je o zrušenie daného certifik átu povinný požiadať mandatár a orgán verejnej moci alebo osoba, u ktorej mandatár vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu, alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu.

Ustanovenia § 10b súvisia so zavedením inštitútu elektronickej pečate a zmenou v spôsobe overovania autorizácie medzi orgánmi verejnej moci. Pri vzájomnej komunikácii medzi orgánmi verejnej moci sú vymieňané elektronické dokumenty autorizované zaručenou elektronickou pečaťou (napr. odpisy z informačných systémov alebo údaje z referenčných registrov), ktoré sú inými orgánmi používané v procesoch výko nu verejnej moci. V súčasnosti je proces overovania zaručeného elektronického podpisu pomerne zložitý, a z dôvodu používania zoznamu zrušených certifikátov ho nie je možné realizovať on-line.

Vo všeobecnosti je pri overovaní platnosti zaručeného elektronického podpisu a zaručenej elektronickej pečate potrebné overiť, či bol certifikát podpisovateľa pri vytváraní podpisu alebo elektronickej peč ate platný, nakoľko môže dôjsť ku kompromitácii súkromného kľúča a následne podaniu žiadosti o zrušenie certifikátu. Ak sa však jedná o zaručené elektronické pečate orgá nov verejnej moci a ochranu privátnych kľúčov na ich vytváranie, situácia je iná. Tieto sú väčšinou ukladané v špeciálnych zariadenia (nie napr. v USB zariadeniach alebo čipových kartách, ktoré pou žívajú fyzické osoby) a sú umiestnené v zabezpečených prevádzkových priestoroch. Preto je pre procesy overovania zaručenej elektronickej pečate pri komunikácii medzi orgánmi verejnej moci použiť iné princípy, podobne ako v prípade 'uzavretého systému'.

Použitie zaručenej elektronickej pečate a jej overovanie pri vzájomnej komunikácii orgánov verejnej moci je založené na nasledujúcich princípoch:

• kvalifikované certifikáty pre orgány verejnej moci určené na vytváranie zaručenej elektronickej pe čate vydáva pre orgány verejnej moci Národný bezpečnostný úrad

• platnosť kvalifikovaného systémového certifikátu je daná jeho uvedením v zozname platných kvalifikovaných systémových certifikátov, ktorý vydáva a zverejňuje Národný bezpečnostný úrad. Ak je v tomto zozname v čase jeho platnosti obsahuje uvedený daný kvalifikovaný systémový certifikát, považuje sa tento za platný a táto informácia sa môže využiť pri overovaní zaručenej elektronickej pečate. Znamená to, že v tomto prípade je možné overenie zaručenej elektronickej pečate vykonať on-line spôsobom.

• Na účely vydávania zoznamu platných kvalifikovaných certifiká tov vedie Národný bezpečnostný úrad register systémových certifikátov, do ktorého zapíše kvalifikovaný systémový certifikát na žiadosť orgánu verejnej moci, ktorému bol vydaný

• Národný bezpečnostný úrad je povinný každý deň vyda ť a zverejniť zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov na základe údajov z registra. Zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov platí 24 hodín od jeho vydania, a kvalifikovan ý systémový certifikát, uvedený v zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti zoznamu

• ak je kvalifikovaný systémový certifikát vedený v registri kvalifikovaných systémových certifikátov zrušený úrad to bezodkladne oznámi správcovi alebo prevádzkovateľovi modulu úradnej komunikácie, ktorý je bezodkladne povinný zabezpečiť, aby elektronick á komunikácia, pri ktorej je použitý zrušený kvalifikovaný systémový certifikát, bola modulom úradnej komunikácie zablokovaná.

K bodu 17

Podľa platného znenia § 12 ods. 2 zákona o elektronickom podpise poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb je podnikaním, okrem výkonu certifikačných činností podľa § 10 ods. 2 písm. l) zákona o elektronickom podpise (poskytovanie akreditovan ých certifikačných služieb vybraným orgánom verejnej moci). Navrhované nové znenie § 12 ods. 2 umožňuje poskytovať akreditované certifikačné služby na nekomerčnej báze aj orgánom verejnej moci av šak iba vo vzťahu k vlastným zamestnancom alebo príslušníkom.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy v bode 12. ustanovuje, že poskytovateľom certifikačnej služby môže byť verejnoprávny subjekt alebo právnická osoba či fyzická osoba, ak je založená v súlade s vnútroštá tnymi predpismi.

Navrhované znenie je prínosom k rozvoju elektronicky poskytovaných služieb, nakoľko umožňuje orgánom verejnej moci možnosť rozhodnúť sa o spôsobe zabezpečenia kvalifikovaných certifikátov a umožní aj rozvoj poskytovania elektronických služieb orgánov verejnej moci smerom k občanom a podnikateľskému prostrediu.

K bodu 18 a 19

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 20

Doplnenie súvisí so zavedením zoznamu oprávnení, ako záväzného zdroja pre zápis oprávnení v mandátnych certifikátoch.

K bodu 21

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením nových pojmov v oblasti mandátnych certifikátov, ako aj zavedením inštitútu elektronickej pečate.

K bodu 22

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodom 23 a 24

Legislatívno-technické zmeny.

K bodu 25

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona a zmien v definícii základných pojmov sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodu 26

V nadväznosti na zmeny v ustanoveniach o mandátnych certifikátoch sa navrhuje upraviť aj predmetné ustanovenie o pokute.

K bodu 27

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 28

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na zavedenie registra systémových certifikátov.

K bodom 29 a 30

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Zmena súvisí so zavedením inštitútu zaručenej konverzie. Z tohto dôvodu sa súčasný spôsob konverzie formátu nahrádza novozavedeným spôsobom zaručenej konverzie. Následne sa vykonávajú legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K čl. V až VII

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetných oblastiach.

K čl. VIII

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s vypustením pojmov, definovaných v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 7

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 11

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 12 až 14

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 15

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 16

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 17

Vypustenie predmetného ustanovenia súvisí s úpravou tejto oblasti v zákone o elektronickom výkone verejnej moci a s odstránením duplicity.

K bodu 18

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 19

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 20 a 21

Zmeny súvisia s presunutím niektorých sankcií do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 22

Prechodné ustanovenia upravujú mechanizmus ukladania pokút za delikty, spáchané pred účinnosťou novely.

K bodu 23

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K čl. IX

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetnej oblasti.

K čl. X

Účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2013.

Schválen é na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 30. mája 2013.

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore