Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70997
Dôvodové správy: 2380
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
30.05.2020
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 01.01.2020


Platnosť od: 31.07.2008
Účinnosť od: 01.01.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Obchod a podnikanie, Daň z pridanej hodnoty, Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST20 JUD238 DS18 EU PP1 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 01.01.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 289/2008 s účinnosťou od 01.01.2020 na základe 369/2019

Legislatívny proces k zákonu 369/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 369/2019, dátum vydania: 18.11.2019

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ako vlastnú iniciatívu.

Primárnym cieľom predkladaného návrhu je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov a zefektívnenie niektorých ustanovení zákona. Ustanovenie o zastupovaní sa navrhuje upraviť tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu a to v rozsahu v akom sa prekrývajú. Taktiež sa navrhuje skrátiť lehotu, v ktorej správca dane nemôže povoliť odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, z piatich rokov na dva roky.

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa v registračnom konaní ruší povinnosť daňových subjektov nahlasovať správcovi dane čísla zriadených bankových účtov a navrhuje sa, aby registráciu k dani z príjmov vykonával správca dane z úradnej moci, na základe informácií získaných z príslušných registrov alebo na základe podaného daňového priznania.

Nadväzne na zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa navrhuje ustanoviť zánik daňových nedoplatkov.

S cieľom efektívnejšieho vymáhania daňových nedoplatkov sa navrhuje nový spôsob exekúcie, zadržaním vodičského preukazu. Dane, dôležitý fiškálny nástroj politiky štátu, aby však bolo možné zabezpečiť riadne plnenie všetkých jeho funkcií, je potrebné dôsledné vyžadovanie ich platenia a následné vymáhanie.

Novelou zákona o miestnych daniach sa z dôvodu zefektívnenia správy daní navrhuje, aby správca dane na základe podaného čiastkového daňového priznania nanovo vyrubil rozhodnutím daň na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom týmto rozhodnutím sa predošlé rozhodnutie zruší.

Novela zákona o daňových poradcoch znižuje administratívne konania napr. Komora zapíše poradcu do zoznamu bez jeho žiadosti, ak splnené zákonné podmienky, Komora taktiež môže udeliť výnimku zo vzdelania, taktiež sa upravuje evidencia osobných údajov v súvislosti s GDPR.

Návrh novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice prináša viaceré propodnikateľské opatrenia, ako napr. možnosť ukončenia používania elektronickej registračnej pokladnice podnikateľom alebo inou osobou poverenou podnikateľom, t. j. podnikateľovi nevzniknú náklady na servisnú organizáciu, predĺženie doby na odoslanie údajov do systému e-kasa v prípade, ak je pokladnica v off-line režime, možnosť používania jednej pokladnice e-kasa klient v prípade združení. Návrhom sa rieši ukončenie certifikácie elektronických registračných pokladníc a v rámci centralizácie kompetencií sa navrhuje zmena súvisiaca s výkonom technických expertíz z Colného úradu Bratislava na finančné riaditeľstvo. Zároveň sa navrhuje zníženie administratívnej záťaže podnikateľov pri dodatočnom doevidovaní paragónov do pokladnice e-kasa klient bez povinnosti vytlačenia pokladničného dokladu.

2

Na základe stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, s nálezmi ústavného súdu, právnymi aktmi Európskej únie, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nie jej predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020 okrem ustanovenia o registrácii z úradnej moci a zverejňovania zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov a ustanovení o preúčtovaní preplatku, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2021.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

máj 2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2019

2.Definícia problému

Administratívna záťaž daňových subjektov, nízka efektivita vybraných ustanovení zákona.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Primárnym cieľom predkladaného návrhu je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov, zefektívnenie uplatňovania niektorých ustanovení zákona a zvýšenie vymožiteľnosti daňových nedoplatkov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, daňové subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované? Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Navrhované opatrenia majú za cieľ znížiť administratívnu záťaž. Alternatívne riešenia vzhľadom na osobitosť daňovej problematiky neboli posudzované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

4

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané

-

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to

-úprava ustanovenia o zastupovaní tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu a to v rozsahu v akom sa prekrývajú, aby daňové subjekty nemuseli oznamovať správcovi dane odvolanie predchádzajúcej plnej moci,

-ruší sa povinnosť daňových subjektov nahlasovať správcovi dane čísla zriadených bankových účtov,

-navrhuje sa, aby registráciu k dani z príjmov vykonával správca dane z úradnej moci, na základe informácií získaných z príslušných registrov alebo na základe podaného daňového priznania,

-nadväzne na novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa navrhuje ustanoviť zánik daňových nedoplatkov pri tzv. osobnom bankrote,

-skracuje sa lehota, v ktorej správca dane nemôže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, v prípade keď daňový subjekt nedodrží podmienky platenia a to z piatich rokov na dva,

-v súvislosti so zákonom o používaní ERP sa zníži administratívna záťaž podnikateľov pri dodatočnom doevidovaní paragónov do pokladnice e-kasa klient bez povinnosti vytlačenia pokladničného dokladu,

5

-s prihliadnutím na ukončenie používania elektronických registračných pokladníc a ukončenie činnosti servisných organizácií bude môcť ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice vykonať aj samotný podnikateľ alebo ním poverená iná osoba.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR –

eva.ivanicova@mfsr.sk

tel. 59583472

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MF SR a Finančné riaditeľstvo SR - aplikačná prax.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Návrh zákona bude predložený na predbežné pripomienkové konanie.

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada v časti 5 Doložky vybraných vplyvov doplniť alternatívne riešenia, minimálne nulový variant.

Komisia žiada v časti 3 ciele a výsledný stav doplniť konkretizáciu cieľa. Cieľom tohto predpisu je aj zefektívnenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok.

Komisia navrhuje súčasné vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, vrátane negatívneho vplyvu na MSP v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu. Komisia za to, že materiál zakladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane MSP v nasledujúcich bodoch pripravovanej novely:

a)V bode 58 sa za § 148 vkladá deviaty oddiel, a to daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu, v rámci čoho možno predpokladať výrazný negatívny vplyv na podnikateľské subjekty využívajúce v rámci svojho podnikania motorové vozidlá;

b)V bode 15 sa v § 46 ods. 4 za slová „alebo inú daň“ vkladajú slová „alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitného predpisu, čo znamená, že sa ustanovuje možnosť rozšíriť vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, napr. zákona o účtovníctve;

c)V bode 18 sa vypustením slova „zahraničných“ v § 46 ods. 10 umožňuje predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly transferového oceňovania vykonávanej u prepojených osôb, bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo tuzemské prepojené osoby, tzn. daňová kontrola sa môže predĺžiť bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo tuzemské osoby.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Na základe vyššie uvedeného Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívny popis ako aj kvantitatívny výpočet nákladov (ak je možný na základe dispozície dátami či cez Kalkulačku nákladov, a to minimálne na 1 podnikateľa) v dôsledku identifikovaných negatívnych vplyvov v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú predkladateľ nevyplnil v súlade s osobitnou časťou dôvodovej správy a zmenami regulácie vo vlastnom materiáli.

Komisia žiada predkladateľa o určenie počtu dotknutých subjektov v zmysle aktuálnej evidencie registrovaných subjektov.

Komisia zároveň žiada predkladateľa o kvalitatívny popis, ako aj kvantitatívny výpočet úspor (ak je možný na základe dispozície dátami či cez Kalkulačku nákladov, a to minimálne na 1 podnikateľa) v dôsledku identifikovaných pozitívnych vplyvov v Analýze vplyvov na

6

podnikateľské prostredie, ktorú predkladateľ nevyplnil v súlade s osobitnou časťou dôvodovej správy a zmenami regulácie vo vlastnom materiáli; výpočet týchto opatrení sa pritom nachádza aj v časti 10. Poznámky Doložky vybraných vplyvov, a rovnako byť uvedený aj v príslušnej časti Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Uvedené sa týka aj časti 3.3.1 Priame finančné náklady, kde predkladateľ neurčito uvádza zníženie priamych finančných nákladov ako dôsledok aplikácie navrhovaných opatrení, neuvádza však, ktoré opatrenia priame finančné náklady znížia.

K analýze vybraných vplyvov Komisia žiada vyčísliť počet dotknutých subjektov v časti 3.1.

V časti 3.2. vyhodnotenie konzultácií Komisia žiada konkretizovať hlavné body konzultácií a ich výsledky.

V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada popísať a vyčísliť kvantitatívny výpočet úspor vyplývajúcich z propodnikateľských opatrení uvádzaných v časti Poznámky.

Komisia uplatňuje pripomienku na dopracovanie analýzy vplyvov o vyznačené negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Predkladateľ dopracoval materiál podľa stanoviska komisie, avšak nesúhlasí s komisiou, že body 15 a 18 návrhu novely zákona majú vplyv na podnikateľské prostredie.

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona sa bude vzťahovať na daňové subjekty - fyzické a právnické osoby.

Návrhom dochádza najmä k zníženiu administratívnej záťaže na strane subjektov.

Návrh zavádza propodnikateľské opatrenia:

- úprava ustanovenia o zastupovaní tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu a to v rozsahu v akom sa prekrývajú, aby daňové subjekty nemuseli oznamovať správcovi dane odvolanie predchádzajúcej plnej moci,

- ruší sa povinnosť daňových subjektov nahlasovať správcovi dane čísla zriadených bankových účtov,

- navrhuje sa, aby registráciu k dani z príjmov vykonával správca dane z úradnej moci, na základe informácií získaných z príslušných registrov alebo na základe podaného daňového priznania,

- nadväzne na novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa navrhuje ustanoviť zánik daňových nedoplatkov pri tzv. osobnom bankrote,

- skracuje sa lehota, v ktorej správca dane nemôže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, v prípade keď daňový subjekt nedodrží podmienky platenia a to z piatich rokov na dva,

- v súvislosti so zákonom o používaní ERP sa zníži administratívna záťaž podnikateľov pri dodatočnom doevidovaní paragónov do pokladnice e-kasa klient bez povinnosti vytlačenia pokladničného dokladu,

8

- s prihliadnutím na ukončenie používania elektronických registračných pokladníc a ukončenie činnosti servisných organizácií bude môcť ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice vykonať aj samotný podnikateľ alebo ním poverená iná osoba.

S prihliadnutím na to, že nie je možné vopred stanoviť počet subjektov, na ktoré sa vyššie uvedené opatrenia budú vzťahovať, nie je možné vyčísliť ani ich počet.

Na základe uvedeného nie je možné vyčísliť ani výpočet úspor vyplývajúcich z týchto propodnikateľských opatrení.

Z dôvodu efektívneho výberu daní a riadneho plnenia daňových povinností sa zavádza nový druh daňovej exekúcie, a to daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu. Nie je možné vopred stanoviť počet daňových dlžníkov, u ktorých sa tento spôsob exekúcie bude aplikovať.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Ministerstvo hospodárstva SR k predloženému návrhu zákona oslovilo subjekty, ktorých sa predmetný návrh zákona týka.

Bola uskutočnená verejná konzultácia dňa 29.1.2019 za účasti Slovenskej komory daňových poradcov, Zástupcovia AmCham, zástupcov Centra lepšej regulácie, Republikovej únie zamestnávateľov a zástupcov Finančného riaditeľstva SR.

Hlavné témy konzultácií:

- registrácia z úradnej moci,

- úprava ustanovenia o zastupovaní tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu a to v rozsahu v akom sa prekrývajú,

- zverejňovanie zoznamu registrovaných daňových subjektov s prideleným daňovým identifikačným číslom

- ustanoviť oprávnenie správcovi dane upustiť od úradne overeného prekladu písomností, ktoré predloží daňový subjekt v inom ako v slovenskom jazyku.

Konzultované návrhy boli zapracované do predkladanej novely zákona.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Dodatočné priame finančné náklady (napr. cestovné lístky) môžu vzniknúť daňovým dlžníkom, u ktorých sa bude vykonávať daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu. Tieto náklady nie je možné vopred vyčísliť.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

9

Predkladaný návrh nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb a nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V súvislosti s navrhovanými propodnikateľskými opatreniami dochádza k zníženiu administratívnych nákladov (vypracovanie dokumentu, oznamovanie skutočností, predloženie dokladov, spracovanie žiadosti a iné). Tieto náklady nie je možné vopred vyčísliť.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne.

Navrhovaná zmena nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií.

Navrhovaná zmena neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

10

Návrhom dochádza k zníženiu administratívnej záťaže na strane subjektov. Tento pozitívny vplyv nie je možné dopredu vyčísliť.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie, resp. investície.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 až 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006

o službách na vnútornom trhu (Ú. v. L 376/36, 27.12.2006), gestor: MH SR, spolugestori: MV SR, MF SR, MPRV SR, MS SR MDV SR, MPSVR SR, ÚGKK SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o

ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor: ÚOOÚ SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

11

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 682/15, Berlioz Investment Fund SA proti Directeur de l’administration des contributions directes, [2017].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, má právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

3. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členského štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.

4. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.

5. Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva

12

tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2006/123/ES bola stanovená do 28.12. 2009.

b)Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 a to:

- konanie č. 2018/2414 v súvislosti s údajným porušením čl. 6 až 8 smernice

2006/123/ES a čl. 57 a 57a smernice 2005/36/ES.

c)Smernica 2006/123/ES bola prebratá do zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, do zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

13

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2 (§ 4)

Vzhľadom na skutočnosť, že existujú obce, ktoré majú len starostu, bez ďalších zamestnancov, je na účely správy daní potrebné upraviť postavenie starostu, aby mohol vykonávať činnosti podľa tohto zákona, ktoré patria do kompetencie zamestnanca správcu dane napr. miestne zisťovanie, daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie.

S cieľom zabezpečiť právnu istotu sa precizuje legislatívny text definície daňového subjektu tak, že za právnickú osobu sa považuje aj organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, a teda je daňovým subjektom, v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 146/96 (ide napr. o organizačné zložky odborových zväzov, ak im to vyplýva zo stanov).

K bodu 3 (§ 5)

Z dôvodu zefektívnenia správy daní, ako aj znižovania administratívnej záťaže, sa navrhuje, aby správca dane mohol upustiť od vyžadovania úradného prekladu daňovým subjektom predložených písomností, ak tak usúdi, a to vzhľadom na konkrétne konanie, ku ktorému sú písomnosti predložené.

K bodu 4 (§ 9)

Úpravu ustanovenia si vyžiadala prax, nakoľko nastávajú situácie, keď daňový subjekt predloží plnú moc a následne predloží ďalšiu plnú moc, pričom rozsah plných mocí sa prekrýva. V takomto prípade sa navrhuje upraviť, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to

14

v rozsahu v akom dochádza k ich kolízii. V prípade pochybností správcu dane o predloženej „novej“ plnej moci, týkajúcich sa jej rozsahu alebo údajov v nej uvedených (chýbajúci podpis, nesprávne údaje napr. adresa a pod.), správca dane vyzve daňový subjekt na vyjadrenie, pričom sa navrhuje, aby do odstránenia nedostatkov doručenej tejto novej plnej moci vykonal zástupca len nevyhnutné úkony, aby nedošlo k zmareniu neopakovateľných úkonov. Ak daňový subjekt nebude reagovať na túto výzvu a neodstráni pochybnosti, bude konať správca dane s daňovým subjektom, resp. so zástupcom, ktorý koná na základe predchádzajúcej plnej moci, o ktorej nemá správca dane pochybnosti.

K bodom 5, 6 a 9 (§ 13, §14 a § 17)

Vzhľadom na aplikačnú prax sa navrhuje, aby daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, a ktoré doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak, ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, boli vyzvané na správne doručenie (cez portál FS) tohto podania. keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané.

K bodom 7 a 8 (§ 15)

Nakoľko správca dane určuje daň podľa pomôcok vtedy, keď daňový subjekt ani na základe výzvy správcu dane nepodá daňové priznanie, navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, nemohol podať daňové priznanie. Daňový subjekt po takto určenej dani teda nemôže podať „riadne“ daňové priznanie, ktorým by si vyrubil daň odlišne od dane určenej správcom dane, okrem daňových priznaní podávaných podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, kde zákon predpokladá podanie daňového priznania aj, ak správca dane určí daň pomôckami.

Taktiež sa navrhuje z dôvodu zefektívnenia procesov, aby sa tlačivo daňového priznania nevydávalo v Zbierke zákonov SR, ale aby bolo schválené a určené Ministerstvom financií SR a uverejnené (aj s dátumom jeho uverejnenia) na jeho webovom sídle, tak ako je to pri registračnom tlačive.

K bodu 10 (§ 19a)

Súhrnný protokol o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, ktorý by preukázal porušenie alebo obchádzanie nielen daňových predpisov, je významným zdrojom informácií pre orgány činné v trestnom konaní alebo pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov policajtmi služby finančnej polície a služby kriminálnej polície. Preto budú môcť aj tieto orgány písomne požiadať Finančné riaditeľstvo o vyhotovenie súhrnného protokolu.

K bodu 11 (§ 23)

Ide o precizovanie ustanovenia o nesprístupňovaní informácií daňovému subjektu o tom, že sa voči nemu plnenia úlohy Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní, bez potreby skúmania dôvodov zmarenia ich činnosti pri sprístupnení takýchto informácií daňovému subjektu. Zavádza sa teda obligatórny zákaz sprístupňovania informácií daňovému subjektu o činnosti Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní.

15

K bodu 12 (§ 24)

Navrhuje sa ustanoviť, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný pri správe daní, nakoľko správca dane vyzýva daňový subjekt nielen v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní, ale v rámci celej správy daní.

K bodu 13 (§ 32 ods. 3)

Ustanovenie o elektronickom doručovaní písomností sa precizuje tak, že správca dane bude doručovať elektronicky písomnosti tomu, kto sprístupnené elektronické služby, t. j. osobe, ktorá je povinná komunikovať so správcom dane elektronicky, ako aj osobe bez povinnosti elektronickej komunikácie, ktorá sa dobrovoľne registrovala a autorizovala na portáli FS.

K bodu 14 (§ 40 ods. 1)

Ide o legislatívnu úpravu nadväzujúcu na novelu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

K bodu 15 (§ 44 ods. 4)

Opätovná daňová kontrola, resp. jej výsledky, potrebné aj pri odhaľovaní trestnej činnosti a zisťovaní ich páchateľov, najmä daňovej trestnej činnosti, financovania terorizmu a ostatnej ekonomickej trestnej činnosti, ktoré je vykonávané na základe zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (aj v tzv. mimoprocesnej činnosti Policajného zboru v boji proti trestnej činnosti).

K bodom 16 až 19 (§ 46)

Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly sa navrhuje vypustiť uvedenie dôvodu začatia daňovej kontroly, aby sa nezmaril jej účel v prípade, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu OČTK. Zároveň sa ustanovuje možnosť rozšíriť vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, pričom môže ísť len o tie právne predpisy, ktorých uplatňovanie môže finančná správa kontrolovať (napr. zákon o účtovníctve). Taktiež sa navrhuje upraviť doručovanie protokolu v prípade, ak sa v daňovej kontrole zistí rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu, kedy sa protokol doručuje spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole tak, aby táto výzva bola súčasťou protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania najmä pri elektronickom spôsobe doručenia. Ďalej sa navrhuje umožniť predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly transferového oceňovania vykonávanej u prepojených osôb, bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo tuzemské prepojené osoby. Žiadosť o predĺženie lehoty musí byť riadne odôvodnená s uvedením všetkých skutočností, ktoré potvrdzujú zložitosť prípadu.

K bodu 20 (§ 48 ods. 2)

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby deň začatia určovania dane podľa pomôcok bol deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia, t. j. aby nedošlo k situácii, že deň uvedený v oznámení je skorší ako je deň doručenia, napr. v prípade keď je zásielka uložená (15 dní).

16

K bodu 21 (§ 52)

Navrhuje sa v štruktúrovanej forme zverejňovať zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich daňovým identifikačným číslom.

K bodom 22 až 24 a 34 (§ 55 a § 79 ods. 1)

Do ustanovenia o platení dane sa navrhuje doplniť, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na iné platby, ktoré nie daňou. Z dôvodu efektivity sa zároveň navrhuje, aby správca dane zasielal oznámenie o preúčtovaní platby len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5 eur, čím sa znížia administratívne náklady finančnej správy, ako aj administratívna záťaž daňových subjektov, keďže nebudú zaťažované marginálnymi informáciami. Rovnako sa navrhuje upustiť od zasielania oznámení pri použití preplatku, ktorý je nižší ako 5 eur.

K bodom 25 a 26 (§ 57)

Navrhuje sa, aby bolo rozhodnutie o povolení odkladu alebo o povolení splátok dane zrušené zo zákona, t. j. bez rozhodnutia správcu dane, v prípade ak sa zruší rozhodnutie, ktorým bola táto daň vyrubená, napr. v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo súdnym rozhodnutím alebo, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým zníži daň uvedenú v riadnom daňovom priznaní, ktorej odklad platenia alebo splátky žiadal. S cieľom zatraktívniť tento inštitút sa navrhuje skrátiť lehotu, v ktorej nemôže byť povolený odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, a to z piatich rokov na dva roky. Účelom je pozitívne motivovať daňové subjekty zvoliť si túto možnosť pred nezaplatením dane, napr. v prípade druhotnej platobnej neschopnosti.

K bodu 27 (§ 64)

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje nové legislatívne znenie ustanovenia, aby sa za nulitné rozhodnutie považovalo aj také rozhodnutie, ktorým bola daň alebo rozdiel dane vyrubený po zániku práva vyrubiť daň.

K bodom 28 až 30 (§ 67 )

V ustanovení o registračnom konaní sa navrhuje vypustiť povinnosť fyzických a právnických osôb oznamovať čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, nakoľko tieto informácie poskytujú správcovi dane uvedení poskytovatelia.

Zároveň sa s účinnosťou od 1.1.2021 navrhuje registračné konanie upraviť tak, aby daňové subjekty, ktoré zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, nemuseli žiadať o registráciu správcu dane, ale aby ich správca dane zaregistroval z úradnej moci, a to do 30 dní od zverejnenia v uvedenom registri. Daňový subjekt, ktorý nie je v zapísaný tomto registri, zaregistruje správca dane na základe daňového priznania, podaného po 31.12.2020. Správca dane takto zaregistrovaným osobám oznámi v rozhodnutí o registrácii pridelené DIČ aj osobný účet daňovníka.

Zároveň sa navrhuje, aby daňové subjekty nemuseli nahlasovať správcovi dane zmeny údajov (napr. zmenu sídla, zmenu priezviska), ak si túto povinnosť plnia voči inej inštitúcii, ktorá ich oznamuje finančnej správe.

17

Príklad 1

Ak fyzická osoba získa oprávnenie na podnikanie alebo právnická osoba vznikne, nemusí sa registrovať na daňovom úrade, ale správca dane ju zaregistruje z úradnej moci do 30 dní odo dňa zverejnenia v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Príklad 2

Ak fyzická osoba v priebehu zdaňovacieho obdobia začne prenajímať nehnuteľnosť, nemusí sa v priebehu roka registrovať na daňovom úrade, ale po skončení zdaňovacieho obdobia podá daňové priznanie a správca dane ju na základe podaného priznania zaregistruje z úradnej moci.

Ak však táto fyzická osoba začne v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávať zamestnancov, v takom prípade je povinná oznámiť túto skutočnosť správcovi dane, aby ju zaregistroval a pridelil jej DIČ a osobný účet daňovníka, na ktorý bude odvádzať daň z príjmov zo závislej činnosti, táto povinnosť vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie, podľa ktorého správca dane zaregistruje najneskôr do konca februára 2021 daňový subjekt, ktorý je k 31.12.2020 zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a ešte nebol registrovaný. Správca dane zaregistruje z úradnej moci aj daňový subjekt, ktorý po 31.12.2020 podá daňové priznanie, aj keď nejde o jeho prvé daňové priznanie, to znamená, že podával daňové priznanie už v prechádzajúcich obdobiach, ale nebol registrovaný na dani z príjmov (nebol povinný sa registrovať) a nebolo mu pridelené DIČ.

K bodom 31 a 32 (§ 68)

Ide o sprecizovanie ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutie vo vyrubovacom konaní je potrebné vydať najneskôr do troch mesiacov od lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie k protokolu. Ďalej sa ustanovenie terminologicky spresňuje, nakoľko správca dane môže rozhodnutím určiť celú sumu dane alebo rozdiel dane, a to nadväzne na podané daňové priznanie. Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že keď je rozhodnutie zrušené a vec je odvolacím orgánom vrátená na ďalšie konanie, postupuje sa rovnako ako vo vyrubovacom konaní vykonávanom po doručení protokolu.

Touto zmenou ustanovenia nie je dotknutá povinnosť správcu dane spisovať s daňovým subjektom zápisnicu z každého ústneho jednania podľa § 19 daňového poriadku.

K bodu 33 (§ 73)

Z dôvodu, že daňový subjekt môže svoje odvolanie dopĺňať do uplynutia lehoty na podanie odvolania (30 dní), navrhuje sa, aby lehota na postúpenie odvolania druhostupňovému orgánu začala plynúť po uplynutí lehoty na podanie odvolania a v prípade, ak správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania, lehota na postúpenie odvolania začne plynúť keď daňový subjekt odvolanie podľa výzvy správcu dane doplní.

K bodu 35 (§ 79 ods. 6)

Navrhuje ustanoviť, že správca dane vráti preplatok na účet, ktorý uvedie daňový subjekt v žiadosti. Ak daňový subjekt v žiadosti neuviedol číslo účtu, správca dane vráti preplatok na účet, ktorý mu oznámil daňový subjekt alebo platobná inštitúcia. Ak správca dane neeviduje

18

žiadne číslo účtu daňového subjektu, vráti preplatok poštovým poukazom na adresu daňového subjektu, ak tento preplatok nepresiahne sumu 15 tis. eur, t. j. nepresiahne najvyššiu možnú sumu, ktorú možno poštovým poukazom na adresu zaslať. Nadväzne na to sa ustanovuje, že lehota na vrátenie preplatku neplynie, ak správca dane nemá k dispozícii žiadne číslo účtu daňového subjektu a zároveň suma preplatku je vyššia ako 15 tis. eur.

K bodu 36 až 40 (§ 81)

Úprava ustanovenia sa navrhuje za účelom jednoznačného stanovenia okamihu vzniku záložného práva správcu dane, a to jeho vykonateľnosťou. Uvedená zmena odstráni pochybnosti, či záložné právo vzniká samotným vydaním rozhodnutia o zriadení záložného práva. Zároveň sa ustanovenie upravuje tak, aby správca dane doručoval rozhodnutie o zriadení záložného práva dlžníkovi a aj katastru alebo inému registru, t. j. nemusí čakať na doručenie dlžníkovi.

Rovnako, z dôvodu zefektívnenia konania, sa pri zriadení záložného práva navrhuje doručovať rozhodnutie o jeho zriadení aj iným osobám ako dlžník, poddlžník, prípadne osobám spravujúcim osobitné registre, ktorým sa rozhodnutie správcu dane posiela na zápis alebo na registráciu záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o banku, v prípadoch zriadenia záložného práva k pohľadávke z účtu vedeného v banke, dopravný inšpektorát, ktorý v prípade, ak je zálohom motorové vozidlo, nie je osobitným registrom pre registráciu záložného práva, tým je aj v tomto prípade Notársky centrálny register záložných práv.

V rozhodnutí o zriadení záložného práva správca dane vysloví voči dlžníkovi (poddlžníkovi) zákaz nakladať so zálohom bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by dlžník konal v rozpore s uloženou povinnosťou, išlo by o absolútne neplatný právny úkon.

Rovnako ako pri zabezpečení daňového nedoplatku sa navrhuje upraviť aj zabezpečenie iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím (napr. náklady spojené s uskladnením tovaru alebo jeho likvidáciou), exekučných nákladov a hotových výdavkov, a to zriadením záložného práva.

K bodom 41 a 42 (§ 83)

Nadväzne na novelu zákona č. 7/2005 Z. z. sa navrhuje ustanoviť, že nedoplatky daňového subjektu, ktorý je fyzickou osobou, ktorá bola oddlžená podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, budú evidované v „sledovanom“ období medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami. Daňové subjekty s takýmito dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami sa zverejňujú v zozname podľa § 52 ods. 1. Na tieto nedoplatky sa vzťahuje aj ustanovenie § 55 o preúčtovaní a § 54 o súhlase správcu dane v súvislosti s obchodným registrom.

Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že aj iné peňažné plnenia, ktoré nie daňou (napr. náklady na skladné) je možné evidovať medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami, ak na to splnené podmienky.

K bodu 43 (§ 84)

Navrhuje sa ustanoviť zánik daňových nedoplatkov vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa vzťahuje na „oddlženie“ fyzickej osoby, na možnosť zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, ako aj na pohľadávky, ktoré daňový subjekt na základe reštrukturalizačného plánu nemusí plniť.

19

K bodu 44 (§ 85)

Navrhuje sa doplniť plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku nadväzne na lehotu uvedenú v § 166f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, pri zrušení oddlženia, sa pohľadávkam v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

K bodu 45 (§ 86)

Navrhuje sa, aby sa ustanovenie o postúpení daňovej pohľadávky rovnako uplatnilo aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou.

K bodu 46 (§ 88)

Navrhuje sa ustanoviť, že ak daňový subjekt alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu.

K bodom 47, 50 a 52 (§ 90 ods. 2 a 91 ods. 2 písm. k), § 92 ods. 1 písm. g))

Ide o legislatívnu úpravu v súvisiacu s autorizáciou dokumentov pri elektronickom doručovaní.

K bodu 48 (§ 90 ods. 4)

Nadväzne na navrhnutý nový spôsob exekúcie - exekúcia zadržaním vodičského preukazu sa upravuje ustanovenie o začatí daňovej exekúcie tak, aby rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahovalo označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom dlžníka, a nedoručovalo sa Policajnému zboru, ktorému bude doručený až daňový exekučný príkaz.

K bodom 49 a 51 (§ 91 ods. 2 e) a ods. 7)

Uvedené ustanovenie sa precizuje nadväzne na znenie § 89, podľa ktorého je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje elektronická komunikácia s bankou v prípade, ak sa rozširuje exekúcia na iný bankový účet, rovnako ako je to upravené v § 108 ods. 9, čím sa zefektívni celý proces výkonu rozhodnutia.

K bodu 53 (§ 95)

Ustanovenie sa dopĺňa o ďalší dôvod, kedy možno daňovú exekúciu odložiť, a to v prípade, keď daňový dlžník alebo iná osoba, podajú návrh na súd na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie.

K bodom 54 a 58 (§ 98 a §148a)

Z dôvodu efektívneho výberu daní a riadneho plnenia daňových povinností sa zavádza nový druh daňovej exekúcie, a to daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu a upravuje sa spôsob jej vykonania. Uvedený inštitút najmä preventívny charakter. V prípade výkonu daňovej exekúcie týmto spôsobom je daňový dlžník nepriamo nútený na splnenie svojej povinnosti, aby mu mohol byť vodičský preukaz vrátený. Tento druh exekúcie nemôže byť

20

uplatnený u neplatičov, ktorí tzv. profesionálnymi vodičmi (vodiči z povolania). To znamená, že ak ide o daňový subjekt, ktorý je napr. vodičom autobusu, tomuto vodičský preukaz zadržaný nemôže byť, nakoľko je potrebný na výkon jeho povolania. Avšak, ak ide o daňový subjekt, ktorý používa auto ako dopravný prostriedok na cestu do práce, u takéhoto daňového subjektu sa exekúcia zadržaním vodičského preukazu môže vykonať, pretože auto nie je primárnou podmienkou na výkon jeho povolania.

K bodom 55 a 56 (§ 110)

Navrhujú sa úpravy ustanovenia tak, aby správca dane mohol efektívnejšie vymáhať nedoplatok od daňového dlžníka. Do rozsahu zákazu nakladania sa zahŕňajú aj peňažné záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti medzi dlžníkom a poddlžníkom kontinuálne, v rámci ich obchodno-záväzkových vzťahov, pričom ide o ten istý právny dôvod - tú istú zmluvu.

K bodu 57 (§ 113)

Pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí sa navrhuje presne špecifikovať čas pristavenia motorového vozidla, aby nedošlo k mareniu výkonu exekúcie, napr. tým, že daňovník pristaví vozidlo v určený deň, avšak v čase po pracovnej dobe v neskorých večerných hodinách.

K bodu 59 (§ 149)

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby lehota na úhradu exekučných nákladov začala daňovému dlžníkovi plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia správcu dane.

K bodom 60 až 62 (§ 155)

Navrhuje sa znížiť spodná hranica pokuty v prípadoch, keď daňový subjekt nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane a v prípadoch, keď nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy. Ďalej sa ustanovuje spôsob výpočtu pokuty, keď daň bola daňovému subjektu vyrubená vyrubovacím rozkazom. Taktiež sa navrhuje ustanoviť, aby sa pokuta nevyrubila v prípade, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane alebo uplatnený nárok podľa osobitného predpisu oproti nároku uvedenému v „riadnom“ daňovom priznaní a táto daň alebo nárok nebol ešte vrátený.

K bodom 63 až 66 (§ 158)

Nakoľko podľa daňového poriadku sa ekonomický pojem „pohľadávka“ označuje ako daňový nedoplatok, navrhuje sa spresniť, že na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa daňový nedoplatok považuje za istinu pohľadávky, pričom za daňové nedoplatky sa považujú nedoplatky na dani, ako aj nedoplatky na sankciách.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť deň, kedy sa vzniknutý daňový nedoplatok bude považovať za vzniknutý po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni. Taktiež sa do ustanovenia dopĺňa terminológia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 67 (§ 165i a 165j)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 a od 1. januára 2021, podľa ktorých:

21

- vzory tlačív daňových priznaní, ktoré boli ustanovené podľa úpravy účinnej do 31. decembra 2019, zostávajú v platnosti pre to zdaňovacie obdobie na ktoré boli ustanovené.

- zoznam daňových subjektov, ktoré registrované a bolo im pridelené DIČ, zverejní Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle najneskôr do konca prvého polroka 2021.

- správca dane do konca februára 2021 „z úradnej moci“ zaregistruje daňové subjekty, ktoré budú k 31. decembru 2020 zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, a ktoré ešte neboli zaregistrované. Správca dane taktiež zaregistruje daňový subjekt, ktorý po 31. decembri 2020 podá daňové priznanie, aj keď nie je jeho prvé daňové priznanie (bod 30), t. j. budú zaregistrované všetky daňové subjekty, ktoré podajú daňové priznanie, t. j. aj tie, ktoré doteraz registrované neboli, napr. podávali daňové priznanie typ A (príjem zo závislej činnosti). Týmto daňovým subjektom bude zaslané rozhodnutie o registrácii, v ktorom im bude oznámené pridelené DIČ a číslo osobného účtu daňovníka.

K čl. II

K bodu 1 (§ 5 ods. 1 písm. c)

Podľa navrhovanej úpravy pre získanie osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva bude potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bez konkrétneho zamerania. Povinnosť preukazovať relevantnú prax zostáva aj naďalej zachovaná.

K bodom 2 až 6 (§ 8)

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby fyzická osoba nemusela podávať žiadosť o zápis do zoznamu daňových poradcov, pretože zápis sa bude vykonávať automaticky po splnení zákonných podmienok. V prípade, ak komora nezapíše do zoznamu fyzickú najneskôr do 30 dní odo dňa zloženia sľubu alebo odo dňa preukázania splnenia zákonných podmienok, oprávnenie na výkon daňového poradenstva vzniká posledným dňom tejto lehoty. Povinnosť komory vydať osvedčenie na výkon daňového poradenstva zostáva nedotknutá. Taktiež sa precizuje, že Komora zapíše do registra právnickú osobu, ktorá v predmete činnosti uvedené daňové poradenstvo.

K bodom 7 a 8 (§ 8a)

Podľa zákona č. 422/2015 Z. z. môže uznávanie dokladov vykonávať Ministerstvo školstva SR alebo príslušná komora, ak je to ustanovené v osobitnom zákone. Uznanie vzdelania predchádza uznaniu kvalifikácie, ktoré vykonáva komora, preto sa navrhuje, aby boli podmienky pre výkon profesie v kompetencii komory.

K bodom 9 až 11 (§ 10 ods. 1, 2 a 4)

V prípade, ak daňový poradca poskytuje daňové poradenstvo v rozpore s vydaným osvedčením na výkon daňového poradenstva alebo týmto zákonom, navrhuje sa, aby mal ešte možnosť, na

22

základe výzvy komory na odstránenie tohto rozporu, vykonať nápravu, nakoľko samotný daňový poradca si nemusí byť vždy vedomý toho, že koná v rozpore s vydaným osvedčením. Až keď daňový poradca rozpor neodstráni v lehote 3 mesiacov od doručenia výzvy, bude sankcionovaný pozastavením výkonu daňového poradenstva.

V prípade, ak je podaná obžaloba na daňového poradcu, komora v zmysle aktuálnej právnej úpravy pozastaviť výkon daňového poradenstva takémuto daňovému poradcovi. Toto ustanovenie spôsobuje aplikačné nezrovnalosti, kedy nie je jasné, či komora sama aktívne zisťovať, či bola, resp. nebola podaná obžaloba na niektorého jej člena, resp. či jej to byť oznamované príslušnými orgánmi. Zároveň, pozastavenie výkonu daňového poradenstva v prípade podania obžaloby môže spôsobovať dotknutým daňovým poradcom problémy, čo sa vzhľadom na prezumpciu neviny, môže považovať za predčasné trestanie. Z uvedených dôvodov sa navrhuje uvedenú povinnosť komory zo zákona vypustiť.

Nakoľko oprávnenie na výkon daňového poradenstva zostáva daňovému poradcovi zachované aj po dlhom časovom období, počas ktorého nemá povinnosť vzdelávať a pozastavenie výkonu daňového poradenstva nie je časovo limitované, a komora takéhoto daňového poradcu musí aj po dobu jeho pozastavenia evidovať, navrhuje sa, aby boli členské príspevky platené aj počas doby pozastavenia výkonu daňového poradenstva.

K bodom 12 a 17 (§ 15 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c) a § 23 ods. 1)

Ustanovenie precizuje právomoc komory požadovať od svojich členov zaplatenie poplatkov alebo iných úhrad a v nadväznosti na to sa precizuje aj ustanovenie o zdrojoch jej príjmov.

K bodu 13 (§ 16 ods. 3)

Navrhované ustanovenie sa upravuje v súvislosti s úpravou podľa GDPR. Daňový poradca môže spracúvať osobné údaje klientov a iných fyzických osôb len v rozsahu nevyhnutnom na účely poskytovania daňového poradenstva v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, pričom pri spracúvaní osobných údajov postavenie prevádzkovateľa podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je nariadenie (EÚ) 2016/679.

K bodu 9 (§ 20 ods. 1)

Vypúšťa sa povinnosť komory posudzovať vzťah medzi rizikovosťou služby daňového poradcu a poistením daňového poradcu, nakoľko vzhľadom na nejednoznačnosť a subjektivizmus tejto povinnosti ju ani nie je možné jednoznačne aplikovať v praxi.

K bodu 15 (§ 20e ods. 1)

Obdobne, ako pri neplatení členského príspevku daňovým poradcom, sa navrhuje neplatenie členských príspevkov za asistentov sankcionovať vyčiarknutím zo zoznamu, a to po opakovanej výzve na jeho zaplatenie.

K bodu 16 (§ 21 ods. 6)

Podľa aktuálnej právnej úpravy, daňovému poradcovi, ktorý je zvolený do funkcie v orgánoch komory, patrí náhrada výdavkov súvisiacich s výkonom funkcie a odmena schválená zhromaždením. Podľa súčasnej praxe však odmenu týmto osobám určujú síce vnútorné predpisy schválené valným zhromaždením, nepriznávajú ju však všetkým osobám zvoleným

23

do funkcie v orgánoch komory (napr. zapisovateľ na valnom zhromaždení). Navrhuje sa preto zosúladenie predpisu s praxou tak, aby odmenu nemuselo schvaľovať valné zhromaždenie, ale ktorýkoľvek orgán, resp. osoba, ktorú interné predpisy týmto poveria, a teda, aby odmena nebola prikázaná.

K bodom 18 a 19 (§ 25 ods. 1 a 3)

Navrhovaná úprava precizuje ustanovenie o oprávnení disciplinárnej komisie rozhodovať o porušení disciplíny a o uložení opatrenia.

Navrhovaná právna úprava precizuje, aby sa aj pri iných písomnostiach mohlo odkázať na fikciu doručenia podľa všeobecného predpisu v správnom konaní, t. j. Správneho poriadku.

K bodu 20 (§ 26 ods. 2)

Z dôvodu efektivity sa navrhuje, aby sa priamo v odvolacom konaní mohlo rozhodnutie disciplinárnej komisie nielen potvrdiť alebo zrušiť, ale aj zmeniť. Ide najmä o prípady, kedy už nie potrebné ďalšie dokazovanie a z predloženého spisu vyplývajú všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia disciplinárnej komisie prezídiom ako odvolacím orgánom.

K bodu 21 a 22 (§ 28 ods. 1 a 5)

Navrhuje sa tiež, aby mohla komora od fyzickej alebo právnickej osoby vyžadovať preukázanie skutočností, ktoré dôležité pre správny zápis alebo registráciu, napr., aby mohla požadovať preukázanie, že poradenstvo sa v SR bude vykonávať dočasne a príležitostne.

Navrhovaná úprava v ods. 5 vychádza z úpravy ochrany osobných údajov a kladie si za cieľ eliminovať prípadnú potrebu súhlasov daňových poradcov so spracovávaním a zverejňovaním ich osobných údajov v zoznamoch, ktoré komora zverejňuje na svojom webovom sídle.

K čl. III

Doplnenie zákona o miestnych daniach reaguje na aplikačnú prax, kedy daňovníci, ktorým zanikla daňová povinnosť, nepodajú v lehote čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti k miestnym daniam a správca dane vyrubí daň rozhodnutím podľa posledného podaného priznania k dani. Ak sa daňovník v lehote neodvolá, vykonateľné rozhodnutie môže zrušiť len druhostupňový orgán. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby po oneskorenom podaní čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti k miestnym daniam, správca dane vydal nové rozhodnutie, v ktorom prihliadne na okolnosti uvedené v oneskorene podanom čiastkovom priznaní, a týmto rozhodnutím sa zruší pôvodne vydané rozhodnutie alebo časť výroku rozhodnutia.

K čl. IV

K bodu 1 (§ 1 ods. 1 písm. c))

24

S prihliadnutím na ukončenie certifikácie elektronickej registračnej pokladnice podľa bodu 8 sa navrhuje v základných ustanoveniach nahradiť konanie o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice konaním o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska.

K bodu 2 a 4 (§ 3 ods. 1, 3 a 7 a § 3a ods. 3)

Uvedeným postupom sa dosiahne, aby podnikateľ alebo jeho zamestnanec nemusel zabezpečiť mimo prevádzkových hodín a v dni uvedené v § 94 ods. 5 Zákonníka práce odoslanie uloženej dátovej správy do systému e-kasa, ak táto nebola zaslaná do systému e-kasa automaticky.

Zároveň sa umožňuje zaslať uloženú dátovú správu po odstránení závažných prekážok na strane operátora alebo dodávateľa (prevádzkovateľa) internetu (napr. poškodený kábel pri výkopových prácach).

K bodu 3 a 9 (§ 3 ods. 5 a § 7a ods. 10)

Nakoľko zákon č. 289/2008 Z. z. sa vzťahuje aj na členov združenia, ktorí nie platiteľmi DPH, navrhuje sa ponechať možnosť používať jednu spoločnú pokladnicu e-kasa klient podnikateľmi, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení.

K bodu 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 4a)

Ide o legislatívnu úpravu, nakoľko § 9a bol v zákone o dani z pridanej hodnoty doplnený zákonom č. 369/2018 Z. z. a nie zákonom č. 368/ 2018 Z. z.

K bodu 6 (§ 4a ods. 2 písm. i)

S prihliadnutím na plynulý prechod medzi ERP a ORP a na zrýchlenie tlače dokladov navrhuje sa presunúť slová „OFF-LINE DOKLAD“ na pokladničnom doklade do časti, ktorá umožní podnikateľom využiť priebežnú tlač dokladu. Zároveň sa presunutím uvedených slov pred QR kód zabezpečí pre zákazníka rýchla identifikácia dokladu pri overovaní pravosti dokladu cez aplikáciu Over doklad.

K bodu 7 (poznámka pod čiarou k odkazu 13)

Odkaz je bezpredmetný, nakoľko pokladnica e-kasa klient nemá povinnosť umožňovať získať údaje potrebné na plnenie povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov uvedených v poznámke pod čiarou k odkazu 13.

K bodu 8 (§ 4b)

S prihliadnutím na zavedenie on-line registračnej pokladnice a vykonávania certifikácie pokladničného programu a chráneného dátového úložiska od januára 2019 sa navrhuje, aby sa už nemohli certifikovať elektronické registračné pokladnice, nakoľko od 1.7.2019 je povinnosť uviesť do prevádzky už len pokladnicu e-kasa klient.

K bodu 10 (§ 8 ods. 11)

Vzhľadom na to, že on-line registračná pokladnica je tak isto ako virtuálna registračná pokladnica pokladnicou e-kasa klient, navrhuje sa, aby sa v ustanovení uvedený postup pre

25

taxi službu vzťahoval aj na on-line registračnú pokladnicu, t. j. aby taxikári v prípade záujmu mohli používať nielen virtuálnu registračnú pokladnicu, ale ja on-line registračnú pokladnicu.

K bodu 11 (§ 9 ods. 4)

V záujme jednoznačnosti sa navrhuje upraviť, že povinnosť archivovať pokladničné doklady vyhotovené pri zaevidovaní údajov z paragónov pri prerušení prevádzky v súlade s § 10 ods. 5, archivovať „NEPLATNÝ DOKLAD“ a denné uzávierky sa vzťahuje len na tie, ktoré boli vyhotovené z elektronickej registračnej pokladnice.

Pokiaľ ide o podnikateľa, ktorý používa na evidenciu tržieb pokladnicu e-kasa klient a je v zmysle § 10 ods. 6 nadväzne na ods. 5 povinný údaje z vyhotovených paragónov zaevidovať v pokladnici e-kasa klient postačuje, ak tieto údaje budú dostupné v systéme e-kasa, t. j. nemusí vyhotovovať pokladničné doklady.

Pokiaľ ide o kópie paragónov, ktoré podnikateľ vyhotovuje, či v súvislosti s používaním elektronickej registračnej pokladnice alebo aj pokladnice e-kasa klient, je povinný tieto archivovať.

K bodu 12 (§ 15 ods. 9)

S prihliadnutím na ukončenie používania elektronických registračných pokladníc a ukončenie činnosti servisných organizácií sa navrhuje, aby ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice mohol vykonať aj samotný podnikateľ alebo ním poverená iná osoba, ktorí zabezpečia vybratie fiskálnej pamäte a uloženie údajov z fiskálnej pamäte na dátové médium spolu so zápisom príslušných záznamov do knihy elektronickej registračnej pokladnice. Zároveň podnikateľ je povinný uchovať vybranú fiskálnu pamäť, dátové médium a knihu elektronickej registračnej pokladnice v zákonom ustanovenej lehote.

K bodu 13 (§ 15a ods. 1)

Niektorí podnikatelia požiadali o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient napriek tomu, že sa na nich povinnosť evidovať tržby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. nevzťahuje alebo požiadali o pridelenie kódu na používanú virtuálnu registračnú pokladnicu, prípadne požiadali o pridelenie kódu virtuálnej registračnej pokladnice alebo on-line registračnej pokladnice a rozhodli sa používať iný typ pokladnice e-kasa klient ako o ktorý požiadali, a preto pokladnicu neuviedli do prevádzky.

S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje, aby daňový úrad mohol nielen ukončiť používanie pokladnice e-kasa klient, ale aj zrušiť kód pokladnice e-kasa klient, ktorú podnikateľ neuviedol do prevádzky, pokiaľ o to podnikateľ požiada. Zabráni sa tak evidovaniu kódov neaktívnych pokladníc e-kasa klient finančnou správou.

K bodu 14 (§ 16a písm. p)

Ide o legislatívnu úpravu, nakoľko § 7a ods. 7 je uvedený už v písm. l).

26

K bodu 15 (§ 16b ods. 1 písm. d)

Povinnosť podnikateľa sprístupniť oznámenie, že nie je povinný používať pokladnicu bola do zákona č. 289/2008 Z. z. doplnená najmä z dôvodu, aby kontrolóri zbytočne nespisovali zápisnicu o miestnom zisťovaní v prípadoch, ak sa na podnikateľa vzťahuje niektorá z výnimiek podľa § 3a ods. 2 zákona.

Ak pri prvom miestnom zisťovaní kontrolór zistí, že podnikateľ nesprístupnil oznámenie, navrhuje sa, aby podnikateľovi nebola uložená pokuta, ale bude len upozornený na porušenie zákona. Pokuta bude podnikateľovi uložená pri ďalšom zistení porušenia. Ide o proklientsky zameraný návrh.

K bodu 16 (§ 17a ods. 2)

Navrhuje sa nahradiť Colný úrad Bratislava Finančným riaditeľstvom SR, nakoľko činnosti súvisiace s vykonávaním technickej expertízy prechádzajú do kompetencie Finančného riaditeľstva SR.

Návrh sa predkladá nadväzne na potrebu centralizácie kompetencií z Colného úradu Bratislava na Finančné riaditeľstvo SR.

K bodu 17 (§ 18cg)

S prihliadnutím na ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice na evidenciu prijatých tržieb a v záujme jednoznačnosti sa v prechodných ustanoveniach navrhuje ustanoviť lehotu na ukončenie konania o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice a spôsob a lehotu ukončenia používania elektronickej registračnej pokladnice. Zároveň sa ustanovuje orgán, ktorý dokončí technickú expertízu, ktorú začal Colný úrad Bratislava, a to z dôvodu prechodu kompetencií na finančné riaditeľstvo.

Ukončenie činnosti servisných organizácií a registra servisných organizácii sa navrhuje ukončiť k 1. júnu 2020.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020, okrem čl. I ustanovení o oznamovaní použitia platieb alebo preplatku, registrácii z úradnej moci a zverejňovania zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov, ktorých účinnosť sa vzhľadom na vytvorenie dostatočného časovaného priestoru na prepojenie informačných systémov navrhuje od 1. januára 2021.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21.augusta 2019.

Peter Pellegrini, v. r.

27

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

K predpisu 289/2008, dátum vydania: 31.07.2008

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti vyplýva v súčasnosti z § 97 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc sú upravené vyhláškou MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

K vypracovaniu návrhu zákona sa pristúpilo z dôvodu, že v súčasnosti používané pokladnice neobsahujú také technické prostriedky, ktoré by v dostatočnej miere zabránili svojvoľným zásahom podnikateľov do pokladnice a úpravám už evidovaných tržieb v pokladnici.

Predkladaný návrh zákona upravuje evidovanie tržieb na pokladnici na nových technických princípoch, čoho predpokladom by malo byť výrazné obmedzenie možnosti krátenia tržieb.

Za týmto účelom sa v predkladanom zákone navrhujú niektoré úpravy, napríklad:

-pokladnice zabezpečiť plombou,

-ukladať údaje evidované v pokladnici do fiskálnej pamäte bez možnosti ich úpravy,

-pokladničné doklady opatriť ochranným znakom,

-overovanie pravosti údajov prostredníctvom technického zariadenia,

-vykonávať povinnú údržbu pokladníc.

Zároveň sa v návrhu zákona upravujú podmienky pre činnosť servisných organizácií, ktoré budú môcť vykonávať opravy a údržbu pokladníc len v prípade, ak budú zapísané do registra servisných organizácií, ktorý budú viesť miestne príslušné daňové úrady a centrálne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu pokladnice, napr. § 35 – pokuty, ktorým sa upravuje ukladanie pokút za nesplnenie povinností súvisiacich s používaním pokladnice, sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší predpis, vyhlášku MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si vyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nákupu plomb slúžiacich na označovanie pokladníc a vybavenia daňových úradov elektronickými zariadeniami potrebnými na kontrolu pravosti plomb slúžiacich na označovanie pokladníc. Výdavky zo štátneho rozpočtu budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR. Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a podnikateľské prostredie, ale bude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky, resp. ich výmeny.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na financie, a to:

a) na zabezpečenie a zakúpenie plomb z tlačiarne, ktorými sa budú označovať pokladnice,

b) na vybavenie daňových úradov elektronickými zariadeniami slúžiacimi na kontrolu pravosti plomb (UV lampy).

V Slovenskej republike je podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov 102 daňových úradov. Tieto daňové úrady bude potrebné vybaviť elektronickými zariadeniami, ktoré slúžia na identifikáciu ochranných znakov na plombe (napr. farba, potlač, ochranný hologram) na účely kontroly pravosti plomb, ktorými bude označená pokladnica.

V súčasnosti je v Slovenskej republike pridelených cca 205 233 daňových kódov pokladnice, čo znamená, že toto množstvo pokladníc je v používaní a predpokladá sa, že minimálne rovnaké množstvo pokladníc bude potrebné označiť plombami, a to v počte 1 – 2 ks plomby/pokladnicu.

Predpokladané náklady na zakúpenie plomb:

- pri objednávke 500 000 plomb a cene za 1 ks plomby cca 10,30 Sk, predstavujú náklady na ich výrobu a obstaranie 5 150 000 Sk.

Predpokladané náklady na zakúpenie elektronického zariadenia:- za predpokladu, že každý daňový úrad bude mať minimálne jedno takéto zariadenie a pri predpokladanej cene za 1 ks cca 500 Sk, predstavujú náklady na ich obstaranie 51 000 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona bude Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky plomby predávať servisným organizáciám, nevzniknú výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s obstaraním plomb, pretože výdavky vynaložené na obstaranie a zakúpenie plomb sa po ich predaji vrátia do štátneho rozpočtu.

Finančné náklady súvisiace s prijatím zákona budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR.

Záverom možno konštatovať, že nároky na financie sa v konečnom dôsledku predpokladajú len v sume cca 51 000 Sk.

2.Návrh zákona nebude mať priamy ekonomický dopad na obyvateľov a hospodárenie iných právnických osôb.

3.Návrh zákona bude mať ekonomický dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu výmeny pokladníc, resp. úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky ustanovené zákonom. Výmenu pokladníc je však potrebné posudzovať nielen z dôvodu prispôsobenia pokladníc technickým požiadavkám ustanovených týmto zákonom, ale aj v nadväznosti na prechod na menu euro. Z celkového počtu pokladníc cca 205 233 sa predpokladá, že 95 % je potrebné upraviť z dôvodu prechodu na menu euro. Z celkového počtu pokladníc bude však potrebné 55 % vymeniť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o zavedení meny euro. Zo 45 % celkového počtu pokladníc, ktoré je možné upraviť podmienkam zavedenia meny euro, možno 30 % konštrukčne a aj sotfvérovo upraviť na podmienky navrhované týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že len z dôvodu požiadaviek na technické vybavenie pokladníc navrhovaných týmto zákonom, je nevyhnutné vymeniť 15 % pokladníc.

Cena štandardnej pokladnice spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom sa predpokladá v priemere 11 000 Sk. Pri priemernej životnosti pokladnice cca 8 rokov, náklady na jej kúpu predstavujú cca 120 Sk na mesiac. V prípade použitia PC sa cena fiskálnej tlačiarne spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom predpokladá cca od 13 000 Sk do 19 000 Sk. Náklady na úpravu softvéru predstavujú sumu cca od 2000 Sk do 6 500 Sk.

Uvedené náklady sú vyčíslené na jednu pokladnicu. Ak podnikateľ má na daňovom úrade zaregistrovaných viac pokladníc, náklady sa budú zvyšovať úmerne s ich počtom.

Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 30 000 Sk je podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23586/2002-92 zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní.

Náklady na povinnú údržbu pokladníc – približne každý druhý rok v sume cca 2 500 až 2 900 Sk na jednu pokladnicu.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

6.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky používania pokladnice na evidenciu prijatej hotovosti z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené týmto návrhom zákona, postavenie servisných organizácií, podmienky za ktorých môžu servisné organizácie vykonávať servisnú činnosť pokladníc a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje návrh zákona.

Zároveň sa ustanovujú osoby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, t. j. osoby, ktoré sú povinné na evidenciu tržieb používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania bude prijímať tržby v hotovosti. Môže ísť o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo osobu zapísanú v obchodnom registri a pod. Ak zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba na území Slovenskej republiky bude uskutočňovať predaj tovaru alebo bude poskytovať niektorú z vymedzených služieb za úhradu v hotovosti, povinnosť používania pokladnice sa na takúto osobu bude vzťahovať len za predpokladu, že bude tieto činnosti vykonávať prostredníctvom stálej prevádzkárne.

K § 2

Vzhľadom na špecifickosť používaných pojmov súvisiacich s predmetom návrhu zákona, bolo nevyhnutné tieto bližšie vymedziť v základných pojmoch. Ide napr. o okruh technických pojmov, ktoré sa definujú v súvislosti s novými technickými požiadavkami kladenými na pokladnice.

V návrhu zákona sa v porovnaní s existujúcim stavom navrhuje podstatná zmena definície tovaru v tom zmysle, že za tovar sa na účely evidencie tržieb na pokladnici bude považovať aj polotovar, materiál a surovina.

K § 3

V tomto ustanovení sa navrhuje okruh tovarov a poskytovaných služieb, na ktoré sa povinnosť evidovať prijaté tržby v pokladnici nebude vzťahovať, a to ani vtedy, ak sa budú tržby z ich predaja alebo z ich poskytovania prijímať v hotovosti. Napr., ak podnikateľ bude predávať tovar formou dobierky, prostredníctvom automatov, alebo ak tovar bude predávať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak pôjde o predaj dennej tlače, lístkov MHD, tovar vyrobený v rámci odbornej výučby žiakov. Rovnako sa povinnosť používať pokladnicu nebude vzťahovať na služby, ktoré bude poskytovať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na služby, ktoré budú poskytované v rámci odbornej výučby žiakov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že povinnosť evidencie tržieb v pokladnici sa nebude vzťahovať ani na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorý bol vyhlásený konkurz, ak tento po vyhlásení konkurzu nepokračuje v prevádzkovaní podniku.

Ak do pokladnice podnikateľ vloží hotovosť, navrhuje sa, aby bol povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici.

Návrh zákona ďalej ustanovuje, že ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa tržba prijíma v hotovosti, bude povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste. Zároveň sa umožňuje podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 4

Podľa tohto ustanovenia bude môcť podnikateľ používať len takú pokladnicu, na ktorú bol vydaný certifikát, bol jej pridelený daňový kód pokladnice, bude označená plombou a bude spĺňať technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a týmto zákonom.

Medzi rozhodujúce požiadavky na pokladnicu patria predovšetkým tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o evidovaných tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný, napr. tým, že fiskálna pamäť v ktorej sa budú takéto údaje ukladať sa násilným zásahom poškodí alebo zničí. Medzi ďalšie nemenej dôležité požiadavky možno spomenúť overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, označovanie pokladníc plombou, označovanie pokladničných dokladov ochranným znakom, taká kapacita fiskálnej pamäte, aby mohli byť v nej uložené údaje z denných uzávierok vyhotovených minimálne za obdobie piatich rokov a aby tieto boli na účely kontroly dostupné do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V záujme ochrany údajov zaznamenaných v prevádzkovej pamäti sa navrhuje, aby akékoľvek vymazanie týchto údajov bolo zaznamenané vo fiskálnej pamäti, aby sa zaznamenával dátum a čas, napr. odpojenia tlačiarne, odpojenia zobrazovacieho zariadenia alebo odpojenia fiskálnej pamäte, pričom pokladnica môže umožniť každé takéto odpojenie max. päťstokrát a potom ju nebude možné použiť na evidenciu tržieb, ale bude slúžiť len ako čítacie zariadenie. Takéto úkony môžu signalizovať, že mohlo dôjsť k zmene údajov, resp. k určitému zásahu v pokladnici.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby konštrukcia fiskálnej pamäte bola taká, aby kontrolné orgány mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa návrhu zákona výrobca, dovozca alebo distribútor bude povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba bude zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb a pod.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby opravu a údržbu pokladníc mohla vykonávať len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať na takúto činnosť oprávnenie, bude mať uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc a bude zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel budú viesť daňové úrady.

V ustanovení sa zároveň ukladajú povinnosti pre servisnú organizáciu, ako napr. zabezpečenie vykonania opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, ako aj povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách.

K § 6

V tomto ustanovení sa navrhuje postup, ktorý musí fyzická osoba alebo právnická osoba dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií; ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia bude zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.

Po splnení uvedených podmienok daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávať servisnú činnosť. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.

Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 15 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc, u ktorých vykonáva opravy a údržbu alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.

V záujme informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo viedlo centrálny elektronický register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať; tento register bude zverejnený na jeho internetovej stránke.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Každá pokladnica musí mať daňový kód, ktorý pridelí daňový úrad a zároveň ho zapíše do knihy elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „kniha pokladnice“), ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice. V knihe pokladnice je podnikateľ povinný vyplniť údaje podľa predtlače, a to jeho identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii.

Ak účastníci združenia používajú jednu spoločnú pokladnicu, navrhuje sa, aby požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predložil jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

Ak v praxi nastane taký prípad, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu, navrhuje sa, aby daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, dovtedy miestne príslušný daňový úrad zrušil a aby nový daňový kód pridelil ten daňový úrad, ktorý sa stane miestne príslušným.

Ďalej sa navrhuje, aby pokladnicu do prevádzky uvádzala len servisná organizácia, a to vložením zákonom ustanovených údajov do fiskálnej pamäte. V záujme ochrany údajov vložených do pokladnice pre servisnú organizáciu sa ustanovuje povinnosť, aby pokladnicu pri uvedení do prevádzky a po každom zásahu do nej označila plombou.

K § 8

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby do pokladnice vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať ustanovené údaje, pričom však môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny.

V záujme toho, aby z pokladničného dokladu bolo zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla, navrhuje sa také označenie tovaru alebo služby, aby bol z neho zrejmý druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby a aby toto označenie umožnilo odlíšiť označený tovar od iného tovaru alebo označenú službu od inej služby; na označenie sa môže používať aj skrátený názov. Ako nevyhovujúce označenie tovaru bude napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, pretože z takéhoto označenia by nebolo možné konkrétne určiť o aký druh tovaru ide; správnym označením bude, napr. maslo, syr Eidam, syr Karička, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera. U poskytovanej služby nebude dostatočné označenie, napr. oprava auta, ale budú musieť byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena predných dverí, lakovanie karosérie a pod.

Ak dôjde k vráteniu tovaru, resp. ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby podnikateľ vydal pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, resp. paragón.

K § 9

V ustanovení sa navrhuje, aby podnikateľ bol povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, ďalej údajov vytlačených na pokladničných dokladoch alebo dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru.

Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa budú ukladať kontrolné záznamy, t. j. kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ a denných uzávierok uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ sa nebudú ukladať na kontrolnú pásku tak ako doteraz, ale v záujme lepšieho uchovania údajov sa tieto budú nezávisle od obsluhy pokladnice ukladať v elektronickej podobe na dátové médiá, ktoré sú ľahšie skladovateľné, a ktoré zabezpečia kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Rovnako sa budú na dátové médiá ukladať aj denné uzávierky.

Podnikateľ bude ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového úradu.

Ďalej sa navrhuje, aby sa kópie paragónov a páska dennej uzávierky uchovávali po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov budú uchovávať tak v papierovej podobe, ako aj v elektronickej podobe na dátových médiách. V prípade dokladu, tzv. „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý bude vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v pokladnici a pri doklade, tzv. „VKLAD“, ktorý bude vytlačený pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby sa navrhuje ich uchovávanie po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Podľa návrhu zákona bude môcť podnikateľ používať iba také dátové médiá, ktoré garantujú uchovanie uložených údajov minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 10

V tomto ustanovení sa navrhujú povinnosti pre podnikateľa a servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice.

Ak dôjde k prerušeniu prevádzky pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas jej prerušenia zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ musí zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo v prípade odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania.

Podľa návrhu zákona bude fyzická osoba, ktorá vykonala opravu pokladnice povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Ak podnikateľ opätovne začne prevádzku pokladnice bude povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti.

Ak sa počas prerušenia prevádzky pokladnice podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, bude povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré budú obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Paragóny sa navrhuje vyhotovovať v dvoch vyhotoveniach. Originál bude obsluha pokladnice vydávať kupujúcemu a kópiu si ponechá, pričom z kópií paragónov sa bude vyhotovovať denná uzávierka. Údaje z vyhotovených paragónov bude podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

K § 11

V ustanovení sa navrhujú podmienky a postup, za ktorých sa bude vymieňať fiskálna pamäť, pričom túto bude môcť vymeniť len servisná organizácia. Pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie potvrdí podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a zároveň je povinná po pripojení novej fiskálnej pamäte do nej vložiť údaje, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne ustanovené.

K § 12

Pri evidencii tržieb v pokladnici sa jednotlivé finančné operácie budú ukladať v prevádzkovej pamäti. Z tejto prevádzkovej pamäte bude podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, pričom táto sa bude vyhotovovať len za tie dni, v ktorých bude mať podnikateľ tržbu. Po vyhotovení dennej uzávierky a jej uložení do fiskálnej pamäte sa údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti vymažú. Nadväzne na túto skutočnosť a na účely kontroly sa navrhuje, aby z fiskálnej pamäte na požiadanie daňového úradu podnikateľ vyhotovil v lehote určenej daňovým úradom intervalovú uzávierku za určitý časový interval, ktorá môže obsahovať údaje buď sumárne, alebo podrobné. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre podnikateľa vyhotoviť v určitom dni na požiadanie daňového úradu prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka bude obsahovať údaje o sumárnych finančných operáciách vykonaných v danom dni a nebude sa zaznamenávať do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju kontrolu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.

K § 13

V ustanovení sa navrhuje pre podnikateľa povinnosť viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice obsahuje identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). Ak dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii bude podnikateľ povinný v lehote do 15 dní od vzniku týchto skutočností, predložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania zmien týchto údajov.

Knihu pokladnice bude podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore, ktorý je súčasťou návrhu zákona. Formát, t. j. tvar jednotlivých kolóniek a ich veľkosť záväzné nie sú. Z uvedeného vyplýva, že výrobca knihy pokladnice si môže formát zvoliť ľubovoľne, ale musí zachovať jej obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolóniek.

K § 14

Pri zmene vlastníka pokladnice, napr. ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, bude pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice bude povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

K § 15

V ustanovení sa navrhuje postup v prípade ukončenia prevádzky pokladnice. K ukončeniu prevádzky pokladnice môže dôjsť, napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo aj v prípade jej predaja inému podnikateľovi. V takýchto prípadoch je servisná organizácia povinná na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej uchovania a zároveň odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, pričom túto skutočnosť zaznamená a potvrdí v knihe pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby podnikateľ bol povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice aj daňovému úradu, a to najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň, na základe čoho daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť zaznamená do knihy pokladnice.

K § 16

Na účely ochrany údajov uložených v pokladnici sa navrhuje pokladnicu označovať plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Miesta na označenie pokladnice plombou určí výrobca a v procese certifikácie schváli akreditovaná osoba, pričom toto označovanie je oprávnená vykonávať iba servisná organizácia. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou daňové riaditeľstvo uzavrelo zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Ochranné prvky a údaje plomby sú uvedené v prílohe č. 4 návrhu zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že označovanie pokladníc budú vykonávať servisné organizácie, budú si tieto plomby odkupovať od daňového riaditeľstva, pričom tieto plomby servisné organizácie nesmú predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Z dôvodu, aby plomby nemohli byť použité na iné účely, ako je ustanovené v návrhu tohto zákona alebo zneužité, navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo viedlo o predaji plomb evidenciu a aby so servisnou organizáciou vykonávalo zúčtovanie odberu použitia prevzatých plomb a o tejto skutočnosti tiež viedlo evidenciu.

K § 17

Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, napr. používanie pokladnice, evidovanie tržieb v pokladnici daňový úrad vykonával podľa § 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. miestnym zisťovaním a zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie o zápise do registra alebo vyčiarknutí z registra postupovalo podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K § 18

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. septembra 2008 sa navrhuje, aby podnikatelia pri evidencii tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania služby postupovali podľa tohto zákona najneskôr od 1. januára 2011, t. j., aby mali dostatočný časový priestor na obstaranie novej pokladnice alebo na úpravu pôvodnej pokladnice na nové podmienky.

V návrhu zákona sa ustanovuje nadväzne na skutočnosť, že podnikatelia budú môcť postupovať až do 31. decembra 2010 podľa doterajšieho predpisu - vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby aj servisné organizácie mohli postupovať podľa tohto predpisu, avšak najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 19

V ustanovení sa navrhuje zrušiť doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc.

K čl. II

V tomto článku sa nadväzne na návrh zákona navrhuje novelizovať príslušné ustanovenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa k používaniu elektronickej registračnej pokladnice a navrhujú sa prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu po nadobudnutí účinnosti zákona podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2010 a poruší ustanovenia tejto vyhlášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Zároveň sa navrhuje sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18,

§ 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore