Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch 283/1995 účinný od 01.11.2000 do 31.12.2002

§ 2
Vymedzenie pojmov

a)
utečencom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) prizná postavenie utečenca,
b)
odídencom cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko na území Slovenskej republiky na účely ochrany pred vojnovým konfliktom v krajine jeho pôvodu alebo v krajine jeho posledného trvalého pobytu,
c)
štátom, ktorého štátne občianstvo má, každý štát, ktorého štátne občianstvo cudzinec nadobudol. Ak cudzinec nemá žiadne štátne občianstvo, za taký štát sa považuje krajina jeho posledného trvalého pobytu,
d)
záchytným utečeneckým táborom účelové zariadenie ministerstva, kde sa počas karanténnych opatrení zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky, a odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,
e)
karanténnymi opatreniami dočasná izolácia cudzincov, ktorí požiadali o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky, v záchytnom utečeneckom tábore na dobu najviac jeden mesiac na účely vykonania základných zdravotníckych opatrení a zamedzenia šírenia prípadnej nákazy,
f)
pobytovým utečeneckým táborom účelové zariadenie ministerstva, kde sa zabezpečuje pobyt cudzincov po skončení karanténnych opatrení pred vydaním rozhodnutia o postavení utečenca, a na nevyhnutný čas aj pobyt cudzincov, ktorým sa priznalo postavenie utečenca na území Slovenskej republiky,
g)
humanitným centrom zariadenie v správe ministerstva, kde sa zabezpečuje pobyt odídencov,
h)
bezpečnou krajinou pôvodu právny štát s demokratickým zriadením, odkiaľ pochádza cudzinec žiadajúci o priznanie postavenia utečenca, a kde nedochádza k prenasledovaniu z rasových, národnostných alebo z náboženských dôvodov, alebo z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo zastávania určitých politických názorov,
i)
bezpečnou treťou krajinou štát definovaný v písmene h), z ktorého cudzinec prichádza, a kam môže byť bezpečne vrátený,

§ 3
Účastníci konania

(1)
Účastníkom konania je cudzinec, ktorý požiada o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky.
(2)
Za cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ak nenadobudol plnoletosť skôr podľa osobitného predpisu,1) robí právne úkony jeho zákonný zástupca, a ak sa cudzinec na území Slovenskej republiky zdržiava bez svojho zákonného zástupcu, ustanovený opatrovník. To isté platí, ak ide o cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

§ 4
Začatie konania

(1)
Na konanie o priznanie postavenia utečenca je príslušné ministerstvo. Konanie sa začína vyhlásením cudzinca o tom, že žiada o priznanie postavenia utečenca.
(2)
Cudzinec, ktorý má v úmysle požiadať o priznanie postavenia utečenca, urobí o tom písomné podanie alebo ústne vyhlásenie do zápisnice
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky na útvare Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) v mieste hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare podľa miesta, kde sa zdržiava.
(3)
Policajný útvar, na ktorom cudzinec ústne alebo písomne vyhlásil, že má v úmysle požiadať o priznanie postavenia utečenca, je povinný spísať o tom zápisnicu a odoslať ju bezodkladne ministerstvu.
(4)
Po písomnom vyhlásení cudzinca, v ktorom prejavil úmysel požiadať o priznanie postavenia utečenca, policajný útvar mu odníme cestovný alebo iný doklad osvedčujúci jeho totožnosť a vydá mu o tom potvrdenie.
(5)
Policajný útvar vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz nahrádzajúci doklad o jeho totožnosti s platnosťou 24 hodín. Tento doklad slúži na preukazovanie jeho totožnosti na čas prepravy do záchytného utečeneckého tábora.
(6)
Ak to vyžaduje verejný záujem, preprava cudzinca podľa odseku 2 do záchytného utečeneckého tábora sa uskutoční v sprievode príslušníka Policajného zboru.1)
(7)
Ministerstvo na žiadosť cudzinca, ktorý požiada o priznanie postavenia utečenca počas povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, rozhodne, či bude umiestnený v záchytnom utečeneckom tábore.
(8)
Ten, kto požiadal o priznanie postavenia utečenca, nesmie byť vydaný alebo vrátený na hranice krajiny, kde by bol vystavený nebezpečenstvu mučenia, neľudského zaobchádzania alebo trestu smrti z rasových, národnostných alebo z náboženských dôvodov, alebo z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. To neplatí, ak ide o osobu, u ktorej existujú vážne dôvody na to, aby mohla byť považovaná za nebezpečnú pre Slovenskú republiku, alebo ktorá bola právoplatným rozsudkom súdu uznaná vinnou z obzvlášť závažného úmyselného trestného činu.2)

§ 7
Priznanie postavenia utečenca

(1)
Ministerstvo prizná postavenie utečenca cudzincovi, ktorý má v štáte, ktorého má štátne občianstvo, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo z náboženských dôvodov, alebo z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. To isté platí aj pre osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho posledného trvalého pobytu.
(2)
Ministerstvo prizná na účel zlúčenia rodiny postavenie utečenca
a)
manželovi utečenca, ak ich manželstvo trvá v štáte, ktorý utečenec opustil z dôvodov ustanovených v odseku 1,
b)
slobodným deťom utečenca do 18 rokov ich veku.
(3)
Žiadatelia o priznanie postavenia utečenca uvedení v odseku 2 sa po dobu konania o priznanie postavenia utečenca musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.
(4)
Ministerstvo môže priznať postavenie utečenca na území Slovenskej republiky z humanitných dôvodov.

§ 8
Nepriznanie postavenia utečenca

a)
nespĺňa podmienky uvedené v § 7,
b)
sa dopustil trestného činu proti mieru alebo proti ľudskosti,
c)
prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak cudzinec preukáže, že v jeho prípade nemožno túto krajinu za takú považovať, alebo ak ide o opakovanú žiadosť a konanie o priznanie postavenia utečenca bolo zastavené podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b),
d)
bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného úmyselného trestného činu,2)
e)
bol uznaný vinným za činy, ktoré odporujú cieľom a zásadám Charty Organizácie Spojených národov.

§ 10
Skrátené konanie

(1)
Ak o priznanie postavenia utečenca požiada cudzinec, ktorého žiadosť je zjavne neopodstatnená, alebo ak prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu, ministerstvo o nej rozhodne najneskôr do 30 dní od začatia konania.
(2)
Zjavne neopodstatnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť, ak cudzinec
a)
nezakladá svoju žiadosť na dôvodoch uvedených v § 7, ale len na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,
b)
bez náležitého vysvetlenia
1.
zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,
2.
po predložení žiadosti o priznanie postavenia utečenca úmyselne poskytne nepravdivé ústne alebo písomné vyhlásenia,
3.
úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví cestovného dokladu alebo iného dokladu dôležitého na konanie o priznanie postavenia utečenca s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,
4.
úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,
5.
predloží svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť v minulosti nepredložil,
6.
nesplní povinnosti, ktoré mu ustanovuje tento zákon.
(3)
Ministerstvo môže v tomto konaní rozhodnúť aj o opakovanej žiadosti.
(4)
Proti rozhodnutiu ministerstva podľa odsekov 1 a 3 možno podať rozklad v lehote siedmich dní od jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podanie rozkladu má odkladný účinok.

§ 12
Zastavenie konania

(1)
Ministerstvo zastaví konanie o priznanie postavenia utečenca, ak žiadateľ
a)
vzal žiadosť späť,
b)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky,
c)
v priebehu konania zomrel.
(2)
Rozhodnutie v prípadoch podľa odseku 1 písm. c) sa nevydáva.

§ 13
Rozhodnutie v konaní o priznanie postavenia utečenca

(1)
Ministerstvo v konaní o priznanie postavenia utečenca rozhodne do 90 dní od začatia konania. Túto lehotu v odôvodnených prípadoch môže predĺžiť minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). O predĺžení lehoty sa žiadateľ písomne upovedomí.
(2)
Rozhodnutie o priznaní postavenia utečenca sa vydáva na neurčitú dobu.
(3)
Rozhodnutie vydané v konaní o priznanie postavenia utečenca sa doručuje žiadateľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi, pobytovému utečeneckému táboru a Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; s rozhodnutím musí byť žiadateľ oboznámený v jazyku, ktorému rozumie.

§ 14
Zánik postavenia utečenca

(1)
Postavenie utečenca zanikne, ak cudzinec
a)
dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého štátne občianstvo má,
b)
po predchádzajúcej strate znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,
c)
nadobudol nové štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,
d)
bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého štátne občianstvo má, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu priznalo postavenie utečenca, už pominuli. To neplatí, ak utečenec preukáže také závažné okolnosti, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo má, z dôvodu predchádzajúceho prenasledovania,
e)
je schopný vrátiť sa do štátu svojho posledného trvalého pobytu, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu priznalo postavenie utečenca, pominuli, aj keď nemá štátne občianstvo. To neplatí, ak utečenec preukáže dôvody predchádzajúceho prenasledovania, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho posledného trvalého pobytu,
f)
sa dobrovoľne znovu vrátil do štátu, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,
g)
sa písomne vzdá postavenia utečenca.
(2)
Ak cudzincovi zaniklo postavenie utečenca podľa odseku 1, ministerstvo zabezpečí jeho vycestovanie z územia Slovenskej republiky; pritom spolupracuje s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu.

§ 15
Rozklad

(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva v konaní o priznanie postavenia utečenca možno podať rozklad do 15 dní odo dňa jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(2)
O rozklade rozhodne minister do 60 dní. O rozklade proti rozhodnutiu vydanom v skrátenom konaní rozhodne minister do 30 dní.
(3)
Rozhodnutie ministra je preskúmateľné súdom.4)

§ 24
Pobytový utečenecký tábor

(1)
Žiadateľ po skončení karanténnych opatrení a do rozhodnutia v konaní o postavení utečenca je ubytovaný v pobytovom utečeneckom tábore, kde sa mu bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie a základná zdravotnícka starostlivosť. Poskytuje sa mu tiež vreckové.
(2)
Utečenec môže byť na nevyhnutný čas ubytovaný v pobytovom utečeneckom tábore, kde je povinný, ak je zamestnaný alebo podniká, uhrádzať primerane náklady spojené s pobytom.
(3)
Ministerstvo môže na nevyhnutný čas umiestniť cudzinca, ktorému nepriznalo postavenie utečenca, v pobytovom utečeneckom tábore. Ustanovenie odseku 1 sa v tomto prípade použije primerane.

§ 27

(1)
Rozhodnutia o postavení utečenca vydané štátnymi orgánmi podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona.
(2)
V konaní o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začatom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa predpisov platných v čase začatia konania.

1)  § 13 Zákona o rodine.