Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69445
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
19.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o regulácii v sieťových odvetviach 250/2012 účinný od 01.09.2019 do 31.12.2019


Platnosť od: 31.08.2012
Účinnosť od: 01.09.2019
Účinnosť do: 31.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8 JUD94 DS9 EU PP19 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o regulácii v sieťových odvetviach 250/2012 účinný od 01.09.2019 do 31.12.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 250/2012 s účinnosťou od 01.09.2019 na základe 221/2019

Vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach

K predpisu 250/2012, dátum vydania: 31.08.2012

1

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len 'energetický balíček'), ktorého legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. jú na 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.

3. energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy:

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zruš uje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorn ý trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprá cu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhranič né výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetické ho balíčka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regionálnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ('Agentúra' ), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.

Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010).

Návrhom zákona sa transponuje aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006).

Návrhom zákona sa zároveň implementuje Nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25.októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľ koobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011).

Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislatívno-technické úpravy.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z 3. energetického balíčka, ako aj z aplikačnej praxe. Uvedený postup bol prijatý z dôvodu prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy a odôvodnený doterajším počtom novelizácií platného zákona č . 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj významnými koncepčnými zmenami súvisiacimi s tzv. 3. energetickým balíčkom a návrhom nového zákona o energetike.

Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľ stva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná čas ť

K § 1

Predmetom úpravy zákona o regulácii v sieťový ch odvetviach je:

-regulácia v sieťových odvetviach,

-inštitucionálny rámec výkonu regulácie (postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví),

-povinností tých osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť (regulovaných subjektov),

-pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom,

-pravidlá upravujúce konanie vo veciach upravených zákonom.

Podrobné a osobitné podmienky vykonávania regulovaných č inností v sieťových odvetviach upravujú osobitné zákony (najmä zákon o energetike, zákon o tepelnej energetike, zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákon o vodách).

K § 2

V ustanovení sa vymedzuje obsah základných pojmov potrebných pre správnu aplikáciu zákona, a to najmä vzhľadom na potrebu jednoznačne vymedziť objekt a rozsah regulácie.

Ustanovenie upravuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie pod sieťovými odvetviami, a to elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodá rstvo.

Definícia tovaru je v navrhovanom zákone oproti doterajšej úprave rozšírená, keď pod tovarom sa rozumie nielen pitná voda a odpadová voda, ale aj povrchová voda, hydroenergetický potenciál a energetická voda. Táto úprava vyplynula z potreby zjednotenia rovnakej definície pre všetky komodity.

Definícia regulovaných činností v sieťových odvetviach je usporiadaná podľa jednotlivých odvetví, a to elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodárstvo, pričom pod výrobou plynu sa rozumie aj ťažba zemného plynu podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a pod výrobou pitnej vody sa rozumie odber, zachytávanie a ú prava surovej vody odoberanej z povrchových vodných zdrojov alebo podzemných vodných zdrojov na účely úpravy na pitnú vodu.

Ïalej sa vymedzujú pojmy s čiastočne upraveným a rozší reným obsahom ako doteraz. Pojem regulačné obdobie je spresnený doplnením o rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonávania. Účelom zavedenia pojmov sústava a sieť do návrhu zákona s odkazom na ich definí ciu v osobitnom zákone je dosiahnuť jednoznačné rozlíšenie, podľa ktorého v elektroenergetike ide o sústavu a v plynárenstve o sieť. Navrhované sú nové pojmy, a to ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, vychádzajúce z pojmov definovaných v zákone o cenách s ú pravou pre dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Ïalej sa definujú jednotlivé druhy cien, ako maximálna cena a pevná cena, pričom za pevnú cenu sa považuje aj tarifa, a štandardy kvality. Úrad taktiež považoval za potrebné zadefinovať a spresniť, čo sa rozumie pod dodávkou elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti. Malým podnikom je koncový odberateľ elektriny a plynu so stanovenou ročnou spotrebou elektriny a plynu.

Zadefinovaný je aj nový pojem zraniteľný odberateľ, a to v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Vzhľadom na to, ž e smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných odberateľov, navrhuje sa, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na v zákone uveden ých odberateľov. Takýmito odberateľmi elektriny a plynu sú okrem domácností aj malé podniky.

Dňa 28. decembra 2011 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. okt óbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou známe pod skratkou 'REMIT', ktoré definuje dôvernú informáciu pomocou štyroch krit érií, a to

1.informácia presného charakteru,

2.informácia, ktorá nebola zverejnená,

3.informácia, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s ve ľkoobchodným energetickým produktom,

4.informácia ktorá by v prí pade zverejnenia mala pravdepodobne výrazný vplyv na cenu tohto veľkoobchodného energetického produktu.

Úrad ďalej zaviedol pojem energetická chudoba v zmysle Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a stanoviska odbornej sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Rady EÚ nazvaného ' Energetická chudoba v kontexte liberalizácie a hospodárskej krízy', ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku C 044 , 11/02/2011 S. 0053 – 0056.

K § 3

Odsek 1

Vymedzuje účel regulácie v sieťových odvetviach, ktoré sa majú ich aplikáciou dosiahnuť, pričom vychádzajú z cieľov regulácie. Cieľom regulá cie je, aby odberatelia tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností mali možnosť získať ich za primerané ceny a v určenej kvalite.

Odsek 2

Definuje predmet regulácie, ktorým vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré v rámci jeho vymedzenia tvoria ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania a taktiež aj podmienky vykonávania regulovaný ch činností.

K § 4

Odseky 1 a 2

Upravuje sa zákonná charakteristika úradu ako orgánu štá tnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný, nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu v súlade s transpozíciou č l. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len 'Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES') a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (ďalej len 'Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES). Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou na urč enie jediného národného regulačného orgánu. Pokiaľ ide o nestrannosť a nezávislosť úradu, na prvom mieste je nevyhnutné stanoviť v zákone, že úrad je povinný vykonávať svoje činnosti nestranne a predovšetkým nezávisle. Pod nezávislosťou je potrebné rozumieť nielen nezávislosť na podnikateľskom sektore v odvetví elektroenergetiky a plynárenstva, ale rovnako nezávislosť od iných štátnych orgánov či politických strán. Èl. 35 ods. 4 smernice výslovne ustanovuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť nezávislosť regulačného orgánu a rovnako zabezpečiť , aby svoje právomoci vykonával nestranne a transparentne. Za týmto účelom sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby pri plnení regulačných úloh ustanovených smernicami a súvisiacimi prá vnymi predpismi regulačný orgán

a) bol právne odlišný od akéhokoľvek iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu a na ňom funkčne nezávislý,

b) zabezpečil, aby jeho zamestnanci a osoby zodpovedné za jeho riadenie

i) konali nezávisle na akomkoľvek trhovom záujme a

ii) pri plnení svojich regulačných úloh nevyhľadá vali ani neprijímali priame pokyny od vlády alebo iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu. Touto požiadavkou však nie je dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými vnútroštátnymi orgánmi alebo všeobecnými politickými pokynmi vydané príslušnou vládou a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností.

Odsek 3

Úrad má mať okrem obvyklého orgánu (predsedu) aj kolektívny orgán strategického riadenia, Regulačnú radu (ďalej len 'rada'), ktorá má významnú úlohu pri zabezpečení jeho nezávislosti.

Odseky 4 a 5

Výslovné uvedenie sídla úradu v zákone má význam v súvislosti s možnosťou zriadenia pracovísk úradu aj mimo hlavného mesta.

K § 5

Odseky 1 až 3

Ustanovenie tohto paragrafu rieši postavenie predsedu úradu, spôsob jeho vymenovania a odvolania. Zo samozrejme znejúcej formulácie, že na čele úradu je predseda vyplýva nielen označenie štatutárneho orgánu riadiaceho úrad, ale ide aj o východisko jeho ďalej uvedených právomocí. Návrh sa vracia k spojeniu funkcie predsedu úradu a predsedu rady, ktorého výhody prevažujú nad prílišným zaťažením jednej osoby. Sú nimi najmä jednota vedenia inštitúcie a presadzovanej regulačnej politiky, jasná osobná zodpovednosť a v neposlednom rade posilnenie nezávislosti úradu, ktorého predseda je od výkonnej moci 'oddelený' radou. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len 'vláda') navrhne osobu na vymenovanie za predsedu úradu prezidentovi Slovenskej republiky. Touto zmenou spôsobu kreovania funkcie predsedu úradu sa transponuje čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti regulačného orgánu od akéhokoľvek politické ho subjektu. Vymenovaný predseda úradu sa zo zákona stane predsedom rady a je štátnym zamestnancom.

Odsek 4

Transponuje sa čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne funkčného obdobia predsedu úradu a možnosti opätovného vymenovania po skončení výkonu funkcie predsedu úradu. Navrhuje sa vymenovanie na funkčné obdobie v rozmedzí stanovenom Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES Smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES s možnosťou opätovného zvolenia na jedno ďalšie funkčné obdobie.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie upravuje zastupovanie predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti podpredsedom úradu. Rozsah práv, povinností a zodpovednosť podpredsedu upraví organizačný poriadok, ktorý vydáva predseda ú radu.

Odsek 6

Ustanovenie upravuje predpoklady na výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu. Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť rovnakú odbornosť a bezúhonnosť osôb vymenovaných za predsedu úradu a podpredsedu úradu, ak ú musia spĺňať členovia rady.

Odsek 7

Ustanovenie písmena a) upravuje všeobecnú právomoc predsedu ú radu. Vyplýva z nej záväznosť jeho pokynov do vnútra inštitúcie aj možnosť rokovať v mene inštitúcie a zaväzovať ju navonok. Z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2009/713/ES, ktorým sa zriaď uje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len 'agentúra') vyplýva pre predsedu úradu zastupovanie úradu v agentúre a pre prípad svojej neprítomnosti vymenúva inú osobu na zastupovanie. Úrad veľkú časť svojej pôsobnosti vykonáva vydávaním normatívnych právnych aktov. Na vydané normatívne právne akty nadväzujú individuálne právne akty, rozhodnutia v sprá vnom konaní, určené pre regulované subjekty ako účastníkov konania. Predseda úradu rozhoduje ako odvolací orgán v konaniach o uložení pokuty, ktoré predstavujú výsledok kontroly.

Vymenovanie a odvolanie podpredsedu úradu jeho predsedom zdôrazňuje zodpovednosť úradu za chod inštitúcie. Právomoc predsedu úradu podľa písmena e) sa odlišuje od postupu pri vydávaní ostatných rozhodnutí úradu, a preto tu predseda rozhoduje o opravnom prostriedku. Do právomoci predsedu úradu patrí aj vydá vanie organizačného poriadku úradu ako aj rozhodovanie o námietkach zaujatosti zamestnancov úradu pri výkone pôsobnosti úradu.

Odseky 8 až 11

V ustanovení odseku 8 by sa malo vylúčiť prí padné politické ovplyvňovanie výkonu funkcie predsedu úradu, čo je ďalší krok k upevneniu nezávislosti úradu a jeho predsedu. Výkon funkcie predsedu ú radu končí podľa odseku 9 z taxatívne vymenovaných dôvodov, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdan ím sa funkcie predsedu, odvolaním a smrťou alebo vyhlásením za màtveho. Ustanovenie odseku 10 upravuje formu oznámenia, komu sa doručuje a kedy zaniká funkcia predsedu úradu z dô vodu vzdania sa funkcie zo strany predsedu úradu. Ustanovenie odseku 11 obsahuje ďalší taxatívny výpoč et, a to dôvodov, na základe ktorých prezident predsedu úradu odvolá. V prípade odvolania predsedu úradu z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce mesiace, platí výnimka, kedy sa táto lehota nepoužije, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti predsedu úradu pre chorobu alebo úraz.

Odsek 12

Ustanovenie rieši ďalšie dôvody na odvolanie z funkcie predsedu úradu zo strany prezidenta, a to ak blízka osoba predsedu úradu má majetkovú účasť na podnikaní regulovaných subjektov, podniká v regulovan ých činnostiach alebo je členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov regulovaných subjektov.

Odsek 13

Súčasne so skončením funkcie predsedu úradu skončí výkon funkcie predsedu rady.

K § 6

Odseky 1 a 2

Rada je koncipovaná ako orgán, ktorý zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach, prispievajúci k nezávislosti úradu, zložený z uznávaných odborných osobností. Návrh zachováva doterajší počet členov rady, pričom predsedom rady sa priamo zo zákona, teda bez ďalšieho vymenovania, stá va prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný predseda úradu. Predseda rady má obvyklé organizačné a riadiace právomoci predsedu menej početného kolektívneho orgánu. Podpredseda rady, volený samotnou radou, vykoná va počas prítomnosti predsedu rady len tie právomoci a úlohy predsedu rady, ktorými ho tento poveril. Počas neprítomnosti predsedu rady preberá zo zákona všetky jeho právomoci, ale nestáva sa predsedom úradu.

Odsek 3

Rada prijíma regulačnú politiku ako stratégiu vymedzujúcu ciele, zámery, rozsah a spôsob vykoná vania cenovej regulácie, od ktorej sa odvíjajú prevažne všetky rozhodnutia úradu. Rada má silné postavenie pri vytváraní normatívneho rámca regulácie. Zároveň schvaľuje správu o činnosti úradu, zriadenie pracovísk mimo sídla ú radu, ročnú účtovnú závierku úradu a v neposlednom rade plní úlohu odvolacieho orgánu. Ïalej schvaľuje návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci s regulačnými orgánmi členských štátov. Rada plní voči svojim bývalým členom aj ur čitú akoby disciplinárnu funkciu, keď rozhoduje o zániku ich nároku na polovicu odmeny člena rady, ktorí majú rok po odchode z funkcie, v dôsledku nedodržiavania obmedzení, ktoré im zákon ukladá po tú ist ú dobu. Rada sa taktiež vyjadruje k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom.

Odsek 4

Je na zvážení predsedu rady kedy zvolá jej zasadnutie, musí tak však urobiť minimálne dvakrát mesačne. Doterajšia prax preverila takúto frekvenciu zasadnutí rady.

Neverejné zasadnutie rady vyplýva najmä z dvoch dôvodov:

1.chráni členov rady pred tlakom subjektov majúcich neraz silný ekonomický záujem na jej rozhodnutiach,

2.členovia rady sa zaoberajú na svojich rokovaniach problematikou, ktorá neraz tvorí predmet najmä obchodného tajomstva.

Na rokovaní rady okrem jej členov je spravidla prítomný zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu a k jednotlivým bodom jej rokovania sa prizývajú niektorí ďalší zamestnanci úradu. Prítomnosť osôb, ktoré nie sú ani členmi rady ani zamestnancami úradu je zriedkavou výnimkou. O prítomnosti ďalší ch osôb okrem členov rady na jej zasadnutí rozhoduje predseda rady. Predseda sa nezúčastňuje na rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiam, v ktorom rozhodoval v prvom stupni, a to z dôvodu vylúčenia možnej zaujatosti pri rozhodovaní.

Odsek 5

Pre uznášaniaschopnosť rady je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny jej členov, teda štyroch členov rady. Požiadavka nadpolovičnej väčšiny všetkých a nie iba prítomných členov rady zabraňuje tomu, aby výsledok hlasovania závisel od toho, ktorí členovia rady sú alebo nie sú prítomní. Pri hlasovaní, na rozdiel od ostatného rokovania rady, môže byť okrem jej členov prítomný iba zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu. Zachovanie tajnosti hlasovania jednotlivých č lenov rady je potrebné pre ochranu ich nezávislosti pri výkone funkcie.

Odsek 6

Tajnosť hlasovania aj zápisnice o hlasovaní je inšpirovaná obdobnou praxou súdov, kde ide o štandardnú záruku ich nezávislosti. Princíp nezávislosti sa zabezpečuje aj tým, že odlišné stanovisko člena rady alebo predsedu rady sa na jeho pripája k zápisnici o hlasovaní rady. Toto odlišné stanovisko je, rovnako ako zápisnica o hlasovaní rady, neverejné.

K § 7

Odsek 1

Zákonná charakteristika členstva v rade ako verejnej funkcie určuje chápanie postavenia člena rady, jeho povinností, obmedzení a najmä z nej vyplýva povinnosť chrániť a presadzovať verejný záujem. Objas ňuje časť jeho právneho postavenia, nakoľko pojem verejná funkcia používa právny poriadok na mnohých miestach. Napríklad podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný uvoľniť zamestnanca na výkon verejnej funkcie, ale zamestnanec v takom prípade nemá voči zamestnávateľovi nárok na náhradu mzdy. Vymenovanie a odvolávanie členov rady prezidentom Slovenskej republiky sprostredkuje a oslabuje vplyvy politických strán a ekonomických záujmových skupín na personálne zloženie rady.

Odseky 2 až 11

Upravuje sa spôsob vymenovania členov rady a ich funkčné obdobie. Všetkých členov regulačnej rady vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, návrhy na kandidátov na členstvo a funkciu v rade zabezpeč uje Národná rada Slovenskej republiky a vláda, troch členov rady navrhuje Národná rada Slovenskej republiky a dvoch vláda, pričom na každého člena je potrebné navrhnúť najmenej dvoch kandidátov. Rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dva roky. Umožňuje postupnú obmenu rady, ktorá zaručuje 'orgánovú pamäť' potrebnú pre obsahovú kontinuitu regulácie v sieťových odvetviach. Tento spôsob kreácie org ánov úradu vytvára priestor na vyvážené obsadenie členstva a funkcií v rade jednak nezávislými odborníkmi a je dôležitým predpokladom nezávislosti úradu od jednotlivých zložiek štá tnej moci, najmä výkonnej. Èlen rady nesmie byť zamestnancom úradu, na člena rady sa vzťahuje nezlučiteľnosť výkonu jeho funkcie s podnikateľskými aktivitami v sieťových odvetviach, s inými funkciami v orgánoch regulovaných subjektov ako aj s politickými funkciami. Ná vrh stanovuje rozsiahle a náročné predpoklady pre získanie a zastávanie funkcie člena rady. Ich cieľom je zabezpečiť osobnostné a odborné kvality ako aj nezávislosť členov rady. Rada je orgánom úradu s celoštátnou pôsobnosťou. Preto je samozrejmé, že jej členmi môžu byť iba občania Slovenskej republiky. Na rozdiel od doterajšej úpravy návrh mierne znižuje požadovanú prax u osôb, ktoré zí skali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania (PhD.). Pomerne široký okruh odborov, v ktorých mohol člen rady získať vysokoškolské vzdelanie je zvolený tak, aby súviseli aspoň s časťou oblasti pô sobenia rady, pričom neexistuje študijný odbor, ktorý by komplexne pripravil na prácu v rade. To isté platí aj pre vymedzenie oblastí, kde musel člen rady získať predpísanú prax. Požiadavka pôsobenia v ria diacej funkcii vyplýva z potreby širšieho odborného rozhľadu a schopnosti prijímať závažné rozhodnutia. Plná, teda neobmedzená spôsobilosť na právne úkony je samozrejmým predpokladom pô sobenia vo funkcii spojenej s prijímaním náročných a zodpovedných rozhodnutí. Bezúhonnosť návrh vymedzuje negatívne ako požiadavku, aby člen rady nebol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyseln ý trestný čin. Aj túto požiadavku musí člen rady spĺňať počas celého pôsobenia vo funkcii. Návrh vymenúva široký okruh obmedzení zamestnania a hospodárskych aktivít člena rady. Ich cieľ om je zabrániť stretu medzi verejným záujmom a súkromným ekonomickým záujmom člena rady. Povinnosť zachovávať tieto obmedzenia ešte rok po skončení funkcie člena rady má obmedziť výhody regulovan ého subjektu zo strategických informácii bývalého člena rady, ktorého by zamestnal, aj nepriame ovplyvňovanie členov rady ponukami dobrého zamestnania v regulovaných subjektoch po odchode z funkcie. Èlen rady nesmie v úrade zastávať inú funkciu. Výnimkou je predseda rady. Minimálnym predpokladom nezá vislosti rady je, aby jej členovia nezastávali zároveň funkcie ani neboli zamestnaní v iných štruktúrach verejnej moci. Èasť obmedzení členov rady návrh rozširuje aj na ich blízke osoby. Týmto osobá m nie je možné zakázať žiadnu činnosť z toho dôvodu, že niekto sa stal členom rady. Preto je návrh formulovaný tak, že členom rady nemôže byť ten koho blízka osoba vykonáva vedúcu funkciu v úrade ako aj niektorú inú z vymenovaných činností, čiže ide o podmienku členstva v rade. Takéto obmedzenie prístupu k verejnej funkcii člena rady odôvodňuje silný verejný záujem na reálnej nezá vislosti členov rady, na preventívnom vylúčení situácií znamenajúcich pre nich konflikt záujmov.

Odsek 12

Èlenstvo v rade nie je koncipované ako zamestnanie, ale je spojením časovej náročnosti s rozsiahlymi obmedzeniami iných zárobkových činností a ponecháva len málo príležitostí pre iné zamestnanie alebo podnikanie. Odbornosť požadovaná od člena rady sa dá získať najmä v sieťových odvetviach, kde však člen rady nesmie podnikať ani byť zamestnaný. Preto je potrebné a spravodlivé poskytnúť mu odmenu porovnateľnú s príjmom v riadiacej funkcii v sieťových odvetviach. Základom stanovenia odmeny člena rady je priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve, čo zaručuje, že bude s jednoročným oneskorením sledovať vývoj miezd (nárast i pokles) väčšiny pracujúceho obyvateľstva. Potrebné údaje o vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve poskytuje každoročne štatistick ý úrad pre potreby výpočtu príjmov ostatných ústavných činiteľov.

Odsek 13

Ustanovenie upravuje účasť člena rady na rokovaniach o stratégii riadenia regulácie, a to podľa pokynov predsedu úradu.

Odsek 14 a 15

Èlen rady síce nie je zamestnancom úradu, ale rada neraz vysiela svojich členov na nevyhnutné pracovné (služobné) cesty. Preto je potrebné stanoviť, že má nárok na náhradu vý davkov cesty, ako keby bol zamestnancom úradu. Èlenovi regulačnej rady za zasadnutia regulačnej rady a za rokovania so štátnymi orgánmi alebo regulovanými subjektmi, ktoré mu neumožnili návrat do trvalého bydliska v ten istý deň, patrí náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie.

Odsek 16

Úrad zabezpečí iba účasť člena rady na zdravotnom poistení. Ak člen rady nie je inde v zamestnaneckom pomere, musí sám zabezpečiť svoju účasť na sociálnom poistení, ktoré je oveľ a viac ako zdravotné poistenie spojené so zamestnaneckým alebo obdobným pomerom. Takáto úprava sa doposiaľ osvedčila.

Odsek 17

Zákon upravuje taxatívne spôsoby, akými funkcia člena rady končí a dôvody odvolania člena rady. Vymenovanie spôsobov zániku funkcie člena rady je dôležité kvôli právnej istote, ale ide aj o dô vody, ktoré sú samozrejmé (smrť alebo vyhlásenie za màtveho), alebo vyplývajú aj z iných ustanovení návrhu (napr. uplynutie funkčného obdobia).

Odsek 18

Ustanovenie upravuje zánik funkcie člena rady v prípade vzdania sa funkcie člena rady, to však neplatí pre predsedu rady.

Odsek 19

Z právomoci prezidenta Slovenskej republiky vymenovať členov rady nevyplýva automaticky aj jeho právomoc ich odvolať. Napriek nezávislosti členov rady je potrebné, aby ich bolo možné v zákonom presne vymedzených prípadoch z funkcie odvolať. To neplatí pre predsedu rady. Návrh počíta s dvoma skupinami dôvodov odvolania člena rady. Prvou je nedodržiavanie obmedzen í a nespĺňanie podmienok uložených mu týmto zákonom. Druhou je porušenie práva, teda i podzákonných predpisov, pri výkone funkcie člena rady. Pri oboch skupinách by muselo ísť nielen o formálne poru šenie. V prípade odvolania člena rady z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce mesiace, platí výnimka, kedy sa táto lehota nepoužije, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti člena rady pre chorobu alebo úraz. Návrh výslovne priznáva právomoc odvolať člena rady prezidentovi Slovenskej republiky, teda ústavnému činiteľovi stojacemu mimo každodenných straní ckych sporov. Prezident Slovenskej republiky má túto právomoc vykonávať bez návrhu a bez kontrasignácie iným ústavným činiteľom.

Odsek 20

Ak má člen rady podľa odseku 6 vo verejnom zá ujme zakázané rok po skončení funkcie využívať svoju odbornosť pôsobením v sieťových odvetviach, tak je spravodlivé mu toto obmedzenie kompenzovať aspoň polovicou odmeny člena rady. Taký to postup je obvyklý pri odchode z funkcií, kde sa vyžaduje nezávislosť, alebo kde sa pracuje s citlivými informáciami. Sankciou za nedodržanie obmedzení uložených bývalému členovi rady je práve odň atie kompenzácie za ich dodržiavanie. O jej uložení rozhoduje rada, ktorá takto vykonáva voči svojim bývalým členom akoby disciplinárnu právomoc. Zárove ň sa ustanovujú výnimky, kedy člen rady nemá nárok na odmenu po skončení svojej funkcie alebo bol odvolaný z dôvodov podľa odseku 19.

K § 8

Odseky 1 až 8

Základný rámec regulácie v sieťových odvetviach vymedzuje regulačná politika ako stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určené ho regulačného obdobia schválená v zá kone stanovenom termíne radou. Dokument má tri základné úrovne. Prvá úroveň je zameraná na stanovenie dĺžky nadchádzajúceho regulačn ého obdobia. Druhá úroveň definuje zhodnotenie potreby ďalšej regulácie v sieťových odvetviach na nadchádzajúce regulačné obdobie vrátane odôvodnenia navrhovaného rozsahu cenovej regulácie a spôsobu vykonávania cenovej regulácie a tretia rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonávania v nadchádzajú com regulačnom období. Novo sa zavádza záväznosť regulačnej politiky pre všetkých účastníkov trhu priamo do zákona, ako aj možnosť za úč elom dosiahnutia účelu regulácie vstupovania do regulačnej politiky pred skončením regulačného obdobia. Podľa doterajšej úpravy rada vypracúvala ná vrh regulačnej politiky, ktorý Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') po posúdení súladu so zámermi energetickej politiky a zámermi vodohospodárskej politiky odsúhlasovalo. Ustanovuje sa, že rada bude predkladať naďalej ministerstvu návrh regulačnej politiky na posúdenie súladu so zámermi energetickej politiky a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky so zámermi vodohospodárskej politiky v ustanovenom termíne, avšak ak ministerstvá vyjadrenia nezašlú v určenej lehote, rada nie je vyjadrením ministerstiev viazaná. Uvedený postup pri vydávaní regulačnej politiky radou je ďalším krokom k upevneniu nezávislosti úradu od vlády a iných štátnych orgánov. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 35 Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne nezávislosti úradu od pokynov vlády či ďalších štátnych orgánov. Rada uznesením môže prijať zmenu alebo doplnenie regulačnej politiky formou dodatku, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu regulácie. Pred samotným prijatím rada dodatok postú pi na vyjadrenie ministerstvám obdobne ako regulačnú politiku. Dodatok k regulačnej politike úrad zverejní na svojom webovom sídle, a to do 15 dní odo dňa prijatia.

K § 9

Odsek 1

Podrobne upravujú pôsobnosť a kompetencie úradu v oblasti sieťových odvetví. Úrad pripravuje sekundárne všeobecne záväzné právne predpisy, a to vyhlášky uverejňované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v plnom znení. Ustanovenie § 9 urč uje základný rámec celého navrhovaného zákona, ktorým je cenová, vecná, mimoriadna regulácia a regulácia kvality a taxatívne sa vymedzuje v príslušných paragrafoch jej obsah a rozsah. Do pôsobnosti úradu patrí vykonávanie kontroly dodržiavania prá vnych predpisov, vykonávanie dohľadu, a to nad

1. obchodnou verejnou súťažou regulovaného subjektu, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve,

2. aukciami pre predaj elektriny,

3. nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej siete.

Úrad má právomoc v postavení správneho orgánu voči regulovaným subjektom vydávať rozhodnutia. Do pôsobnosti úradu patrí aj rozhodovanie o uložení pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z osobitných predpisov, ako aj ukladanie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri kontrole. Aj pri rozhodovacej právomoci úradu smernice kladú veľký dôraz na dodržiavanie nezávislosti úradu od akéhokoľvek politick ého subjektu.

Oproti doterajšej pôsobnosti vyplynuli úradu zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES aj nové pr ávomoci, v rámci ktorých úrad posudzuje nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete. Úrad v rámci tejto pôsobnosti vydáva rozhodnutie o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľ a prepravnej siete, schvaľuje desaťročné plány rozvoja sústavy a siete, schvaľuje program sú ladu, vyslovuje súhlas s voľbou, vymenovaním a pracovnými podmienkami osôb zodpovedných za riadenie a osoby zodpovednej za program súladu a posudzuje dodržanie ďalších podmienok stanovených zákonom o regulá cii a zákonom o energetike.

Navrhované ustanovenie rozširuje pôsobnosť a posilňuje postavenie úradu, a kladie dôraz na spoluprácu úradu s inými regulačnými orgánmi členský ch štátov Európskej únie a s agentúrou, najmä pri cezhraničných záležitostiach.

Úrad vypracuje každoročne správu o činnosti úradu. Na rozdiel od doterajšej úpravy, kedy úrad správu o činnosti iba uverejň oval na svojej internetovej stránke a vo Vestníku úradu podľa tohto zákona, úrad bude správu o č innosti vydávať aj publikačnej podobe. Správa o činnosti úradu tak, ako to vyplýva zo samotného ná zvu, bude obsahovať všetko, čo v hodnotenom roku úrad vykonával, ako aj výsledky sledovania, ktoré pre úrad vyplývajú zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a vyhodnotenie údajov získaných od prevádzkovateľa prenosovej sústavy z centrálnej evidencie údajov o prevádzke a meraniach v elektrizačnej sústave Slovenskej republiky.

Správa o činnosti úradu v časti týkajúcej sa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES obsahuje najmä informácie o

a)stave trhu s elektrinou a plynom a

1. cenách a podmienkach pripojenia a prístupu do prenosovej sú stavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribučnej siete,

2. cenách za dodávku elektriny a dodávku plynu,

b)regulácii a správaní sa účastníkov trhu s elektrinou a plynom, najmä informácie o

1. riadení a prideľovaní prepojovacej kapacity a mechanizmu riadenia preťa ženia,

2. povinnostiach prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľ a prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete,

3. vyrovnávaní nerovnováhy sústavy,

4. efektívnom oddelení prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ a distribučnej siete,

5. stave hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou a plynom,

6. veľkoobchode a maloobchode s elektrinou a plynom,

7. opatreniach prijatých na predchádzanie zneužívania dominantné ho postavenia na trhu,

8. výrobe, uskladňovaní a akumulácií plynu, ako aj ohľadom prístupu k zásobníkom plynu,

c)bezpečnosti dodávok, najmä o

1. vývoji spotreby elektriny a plynu,

2. výrobe elektriny a plynu,

3. podporných službách,

4. perspektívach zabezpečenia dodá vok elektriny a plynu na obdobie 5 až 15 rokov,

5. rozvojových zámerov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete,

6. opatreniach prijatých na zabezpečenie špičkovej spotreby a riešenie výpadku v dodávke,

7. predchádzaní vzniku a riešenia preťaženia prenosovej sústavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribu čnej siete,

8. riešení stavu núdze,

d)všeobecnom hospodárskom záujme, najmä o

1. poskytovaní univerzálnej služby,

2. výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia.

Povinnosť zverejniť prípadné ďalšie informácie ustanovuje Európska komisia úradu v priebehu roka na základe aktuálne prejednávaných otázok v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva.

Úrad taktiež organizuje výberové konanie podľa zá kona o energetike na dodávateľa technológie, ktorá zabezpečí zvýšenie energetickej efektívnosti sú stavy alebo zníženie spotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových elektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú ekonomické stimuly.

Odsek 2

Úrad v rámci obmedzenia vplyvu vertikálne integrovaných podnikov na osoby, ktoré podnikajú v elektroenergetike alebo plynárenstve, ak sú jeho súčasťou, rozšíril svoju pôsobnosť aj na účasť úradu na obchodnej verejnej súťaži a na všetkých s ňou súvisiacich úkonoch. Navrhovaným ustanovením sa má zamedziť netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Táto p ôsobnosť sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaných podnikov.

Odsek 3

Návrh ustanovenia ukladá úradu vypracovať príslušné metodické usmernenia s uvedením presných termínov. V zmysle novo navrhovanej úpravy ďalej úrad v rozsahu potrebnom na podporu optimalizácie využívania elektriny a plynu, jednotné uplatňovanie opatrení na ochranu zraniteľných odberateľov vydáva metodické usmernenia pre regulované subjekty. Stanovenie povinnosti úradu vypracúvať a aktualizovať metodické usmernenia ohľadom optimalizácie využívania elektriny a plynu vychádza z požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, podľa ktorej členské štáty alebo regulačné orgány, ak tak členský štát určí, musia dôrazne odporučiť, aby elektroenergetické a plynárenské podniky optimalizovali využívanie elektriny a plynu, napríklad poskytovaním služieb energetického hospodárenia, vyvíjaním pokrokových cenových vzorcov alebo podľa potreby zavádzaním inteligentných meracích systé mov či inteligentných sústav a sietí. Úrad zabezpečuje taktiež pravidelné vyhodnocovanie potreby opatren í na integráciu výrobných zdrojov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie do sústavy.

V zmysle európskych smerníc je regulačný úrad najlepším miestom pre analýzu údajov o sťaž nostiach a pre identifikáciu akýchkoľvek nedostatkov vo fungovaní trhu vo vzťahu k nim. Takáto analýza prispeje k sledovaniu úrovne a účinnosti otvorenia trhu a hospodárskej súťaže na maloobchodnej ú rovni, a preto sú regulované subjekty povinné viesť evidenciu sťažností a údaje z nej zasielať úradu.

Odsek 4 a 5

Úrad môže rozhodnúť, v prípade opakovaného porušenia povinností prevádzkovateľom prepravnej siete, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, o zverení prepravnej siete nezávislé mu prevádzkovateľovi prepravnej siete. Uvedené vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Definuje sa čo sa bude považovať za závažné porušenie povinností ako aj ďalšie podmienky.

Odsek 6

Úrad tiež rozhoduje o uložení povinnosti zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevádzkovateľovi siete. Zároveň navrhovaný odsek 6 upravuje pôsobnosť úradu pri stanovovaní podmienok výberového konania, pri personálnych zmenách osoby povinnej a pri uzavretí a zmene príslušnej zmluvy. Úrad monitoruje zmluvné vzť ahy a rozhoduje na návrh nezávislého prevádzkovateľa siete alebo vlastníka prepravnej siete o uložení povinnosti nezávislému prevádzkovateľovi siete alebo vlastníkovi prepravnej siete v sporoch týkajú cich sa povinností nezávislého prevádzkovateľa siete a vlastníka prepravnej siete. Má tu ďalšie dôležité úlohy nakoľko úrad schvaľuje desaťro čné plány rozvoja siete a zmluvy o financovaní investícií do prepravnej siete treťou osobou. Taktiež úrad dohliada, aby investície boli vynakladané hospodárne a efektívne a úzko spolupracuje s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

K § 10

Ustanovenie upravuje ďalšiu pôsobnosť úradu.

Na ochranu odberateľa elektriny a odberateľa plynu a zabezpečenie plynulosti dodávky elektriny alebo dodávky plynu úrad určuje kritériá pre výber dodávate ľa poslednej inštancie, ak doterajší dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu nemôže uskutočňovať dodávku elektriny alebo dodá vku plynu svojmu odberateľovi.

Úrad ďalej za účelom sledovania riadneho vykonávania regulovaných činností regulovanými subjektmi vyhodnocuje údaje vyplývajúce z oddelenej evidencie vedenej regulovaným subjektom a zo štandardov kvality.

Navrhované ustanovenia ukladajú úradu povinnosť pri vý kone regulácie prihliadať na odporúčania Európskej komisie. Úrad v zmysle článku 37 ods. 1 písm. e) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (ďalej len 'článok 37') a článku 41 ods. 1 písm. e) čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (ďalej len 'článok 41') má povinnosť každoroč ne predkladať správu o svojej činnosti a plnení svojich povinností príslušným orgánom členského štátu, agentúre a Európskej komisii. V tejto správe sú uvádzané dosiahnuté výsledky a prijaté opatrenia pre každú úlohu uvedenú v článku 37 a článku 41.

Úrad ďalej v rámci svojej pôsobnosti má povinnosť sledovať (monitorovať) fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Táto pôsobnosť vyplýva úradu z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, pod ľa ktorých má regulačný orgán monitorovať v

a)elektroenergetike

1. vnútorný trh s elektrinou a jeho vývoj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je výrobná kapacita, rozdielne zdroje výroby elektriny, prenosová a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaženia sústavy, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a účinnosti,

2. výber poplatkov za preťaženie a platieb v rámci kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 714/2009, udeľovanie prístupu tretí m stranám a jeho riadenie a poskytovanie odôvodneného vysvetlenia v prípade zamietnutia tohto prístupu,

3. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

4. vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prenosových sústav, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastn íkov trhu podľa nariadenia (ES) č. 714/2009,

5.investície do výrobných kapacít vzhľadom na bezpečnosť dodávky,

6. technickú spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav zo Spoločenstva a z tretích krajín,

7.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 42,

8. komunikáciu medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

9. obchodné a finančné vzťahy vrátane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prenosovej sústavy,

10. riadenie v prípade preťaženia ná rodných elektrizačných sústav vrátane spojovacích vedení a uplatňovanie pravidiel riadenia preťaženia,

b) plynárenstve

1.vnútorný trh so zemným plynom a jeho vý voj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je ponuka a dopyt, prepravná a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaž enia, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a efektívnosti,

2. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

3.investičné plány prevádzkovateľov prepravných sietí,

3.dodržiavanie a skúmať doterajšiu účinnosť pravidiel bezpečnosti a spoľahlivosti siete, ako aj stanovovať alebo schvaľovať normy a požiadavky na kvalitu služby a dodávok alebo k tomu prispievať spolu s ostatnými príslušnými orgánmi,

4.úroveň transparentnosti vrátane veľkoobchodných cien a zabezpečovať, aby plynárenské podniky dodržiavali povinnosti týkajúce sa transparentnosti,

5.úroveň a efektívnosť otvorenosti trhu a hospodárskej súťaže na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni vrátane výmen zemného plynu, cien pre odberateľov plynu v domácnosti vrátane systému zá lohových platieb, miery zmeny dodávateľa, miery odpájania, poplatkov za vykonávanie služieb údržby a sťažností odberateľov plynu v domácnosti, ako aj narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže,

6.výskyt reštriktívnych zmluvných praktík vrátane doložiek o výlučnosti, ktoré môžu brániť veľkým odberateľom mimo domácnost í uzatvoriť zmluvu s viacerými dodávateľmi súčasne alebo obmedziť ich možnosť zvoliť si takýto postup,

7.čas, za ktorý prevádzkovatelia prepravnej a distribučnej siete zabezpečili pripojenie a opravu,

8.a skúmať podmienky prístupu do zásobníkov, k akumulácii plynu a iným podporným službám v zmysle článku 33. V prípade, že je rež im prístupu do zásobníkov vymedzený podľa článku 33 ods. 3, táto úloha nezahàňa preskúmanie taríf,

9.vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastní kov trhu podľa nariadenia (ES) č. 715/2009,

10.správne uplatňovanie kritérií, na základe ktorých sa stanovuje, či zásobník patrí do rozsahu pôsobnosti článku 33 ods. 3 alebo 4,

11.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 46,

12.komunikáciu medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prepravnej siete,

13. obchodné a finančné vzťahy vrá tane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prepravnej siete,

14. riadenie preťaženia národných prepravných sietí pre zemný plyn vrátane prepojení, ako aj vykonávanie pravidiel riadenia preťaženia.

Novým spôsobom sa upravuje povinnosť úradu zverejňovať niektoré skutočnosti. Ide o záruku transparentnosti činnosti úradu a zabezpečenie informovanosti účastníkov trhu. Úrad zverejní najmä regulačnú politiku, právoplatné rozhodnutia vo veci samej, informácie o právach účastníkov trhu, platných právnych predpisov upravujúcich problematiku sieťových odvetví, informácie o dostupných prostriedkoch riešenia sporov a podobne.

Zároveň sa ustanovuje, že úrad vedie register účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom na účely sledovania veľkoobchodného trhu s elektrinou a plynom, čím sa implementuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou.

V súvislosti s požiadavkami Smernice 2009/73/ES týkajúcimi sa uplatňovania regulovan ého alebo dohodnutého prístupu do zásobníka sa stanovujú podmienky, podľa ktorých sa posudzuje režim pr ístupu do zásobníkov na vymedzenom území.

K § 11

Odseky 1 až 4

Ustanovenie paragrafu taxatívne vymenováva, čo podlieha cenovej regulácii. Systémovo je upravený do štyroch odsekov za účelom upraviť štruktúru znenia podľa jednotlivých komodít, to znamená, č o podlieha cenovej regulácii v elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve.

K § 12

Odseky 1 až 4

Ustanovenie spresňuje spôsob vykonávania cenovej regulácie oproti zneniu v doterajšom zákone, a to priamym ur čením pevnej ceny alebo priamym určením maximálnej ceny, určením spôsobu výpočtu pevnej ceny alebo určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny, pričom maximálna cena a pevná cena môže byť určené aj porovnaním ekonomicky oprávnených nákladov a jednotlivých zložiek tvoriacich štruktúru ceny za regulovanú činnos ť v Slovenskej republike s nákladmi a zložkami tvoriacimi štruktúru ceny rovnakej regulovanej činnosti v ostatných členských štátoch Európskej únie. Ustanovenie obsahuje aj spôsob vykonávania cenovej regulácie určením rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať a výšky primeraného zisku a určením ceny s využitím trhových opatrení patria napríklad aukcie.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie umožňuje kombinovať jednotlivé spôsoby vykoná vania cenovej regulácie.

Odsek 6

Navrhovaným ustanovením sa definuje vo všeobecnej rovine rozsah taríf, pri ktorých sa určujú individuálne sadzby pre odberateľov s vymedzeným typom odberu. Z hľadiska dnešnej úpravy v sekundárnej legislatí ve úradu ide o tarifu za poskytovanie systémových služieb a tarifu za prevádzkovanie systému.

Odsek 7

Ustanovenie upravuje tarify, ktoré súvisia so systémov ými službami a úhradou osobitných nákladov. Súčasťou navrhovaného ustanovenia je obsahové vymedzenie tarify.

Odsek 8

Ustanovenie upravuje spôsob vykonávania cenovej regulácie regulovaných činnost í v oblasti poskytovania vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodných tokov, ktoré poskytuje Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik a ktorý je v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže podnikom s dominantným postavením. V súlade s § 8 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže tento štátny podnik nesmie uplatňovať rozdielne podmienky pri zhodnom alebo porovnateľ nou plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môže byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.

K § 13

Odseky 1 až 4

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje, že pod vecnou reguláciou sa rozumie jednak rozhodovacia právomoc úradu a jednak vydávanie potvrdení úradom podľa osobitného predpisu.

Rozhodnutia vydané úradom o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu, prevádzkovateľa siete alebo zásobníka, dispečerského poriadku prevádzkovateľ a prenosovej sústavy, pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií a dodávateľa poslednej inštancie sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

K § 14

Návrh podrobne upravuje konanie o cenovej regulácii, ktoré je považované za najzložitejšie a najdôležitejšie v rámci rozhodovacej činnosti úradu.

Odsek 1

V odseku 1 sa ustanovuje spôsob spracovania návrhu. Cenové konanie obvykle začína podaním návrhu. V z áujme právnej istoty by malo cenové konanie začať až jeho doručením úradu. Zároveň sa uvádza kto je oprávnený a povinný ho podať. Cenové konanie môže začať aj z podnetu ú radu. Ak by tomu tak nebolo, mohol by regulovaný subjekt zabrániť pre neho neželanej regulácii.

Odsek 2

Upravuje sa situácia a vymedzujú sa činnosti, kedy sa konanie o cenovej regulácii začína len na podnet úradu.

Odsek 3

Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulovaný subjekt a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt. Dôvodom je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávan í rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Ustanovenie odseku 3 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku. Toto ustanovenie vymedzuje účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle navrhovaného ustanovenia je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na zač atie konania alebo ten subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto užšieho vymedzenia účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je zabrániť, aby v konkré tnom konaní na úrade bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by ú rad v zákone nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom konania podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastní ci mohli vystupovať " pasívne", vzhľadom na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na druhej strane úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastní kov konania vyplývajúce z príslušných ustanovení správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo určená cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov Slovenskej republiky ako odberateľov tovarov.

Odsek 4

Navrhované ustanovenie upravuje obsahové náležitosti návrhu ceny, ktorý predkladá regulovaný subjekt v cenovom konaní.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie ustanovuje, že návrh ceny na prvý rok regulačného obdobia je regulovaný subjekt povinný predložiť úradu v stanovených termí noch.

Odsek 6

Výnimka z povinnosti predkladať návrh ceny v stanovených termínoch sa vzťahuje na niektoré regulované subjekty uvedené v § 11 ods. 1 písm. a), zároveň si tieto subjekty nemôžu uplatňovať právo na doplatok podľa osobitného predpisu.

Odsek 7

Navrhované ustanovenie upravuje, že regulovaný subjekt je povinný prvýkrát predložiť úradu návrh ceny na zvyšok regulačného obdobia na schvá lenie do 15 dní od doručenia povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii.

Odsek 8

Navrhované ustanovenie sa dotýka prípadov, keď regulovaným subjektom je obec, ktorá vlastní verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu III. kategórie. Zá roveň je držiteľom potvrdenia o registrácii. Takáto obec je povinná úradu písomne oznámiť cenu, a to najmenej 30 dní pred každou zmenou ceny počas regulačného obdobia. Na základe uvedeného oznámenia vydá úrad regulovanému subjektu potvrdenie o cene.

Pri regulácii cien vody nie je potrebné ani hospodárne, aby návrh ceny predkladali aj menšie obce a aby úrad následne uskutočňoval množstvo cenových konaní . Ide o malé obce do 2500 obyvateľov, ktoré podľa doterajšej praxe úradu vykonávajú regulovanú činnosť tak, že nevzniká riziko zneužitia dominantného postavenia, skôr naopak chránia svojich odberateľ ov pitnej vody i producentov odpadovej vody pred neprimeraným zvyšovaním ceny. Zároveň však z dô vodu sledovania a vyhodnocovania, či obec trvale bude zachovať účel sledovaný reguláciou, ako aj z dôvodu možnej zraniteľnosti konečných odberateľov zostávajú tieto obce regulované uvedeným spô sobom.

Odsek 9

Návrh upravuje postup úradu v situácii, keď bol podaný neúplný alebo chybný, čiže požiadavkám zákona alebo vykonávacieho predpisu, nevyhovujúci návrh ceny. Päťdňová lehota na odstrá nenie nedostatkov cenového návrhu je minimálna a úrad môže určiť dlhšiu lehotu. Nie vždy možno s ohľadom na verejný záujem a zákonnú povinnosť úradu regulovať určité ceny zastaviť konanie, ak regulovaný subjekt neodstráni v určenej lehote nedostatky cenového návrhu. V tomto prípade má úrad právomoc vydať rozhodnutie v tom istom konaní na základe všetkých, pre neho legálne dostupný ch informácií. Riziko dôsledkov podania chybného alebo neúplného cenového návrhu tak aspoň čiastočne znáša ten, kto takýto návrh podal. Úrad zastaví konanie aj vtedy, ak nebol návrh ceny schválen ý valným zhromaždením konaným pred podaním návrh na úrad.

Odsek 10

Navrhované ustanovenie upravuje v ktorých prípadoch ú rad rozhodne v cenovom konaní do 30 dní od začatia konania. Na niektoré činnosti je stanovená poriadková lehota do 60 dní od začatia konania.

Odsek 11

Úrad vydáva v cenovom konaní cenové rozhodnutie. Zároveň úrad môže fakultatívne schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny.

Odsek 12

Navrhované ustanovenie ustanovuje, že cenové rozhodnutie platí pre celé regulačné obdobie, pokiaľ bolo takéto cenové rozhodnutie vydané pre prvý rok regulačného obdobia a ak nebola následne schválená zmena cenového rozhodnutia.

Odsek 13

Prípadné oneskorenie pri schvaľovaní alebo určovan í cien rieši predbežné opatrenie, ktoré vydáva úrad.

Odsek 14

Ustanovenie dáva úradu možnosť vydať rozhodnutie pre regulovaný subjekt na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom, a to pri splnení zákonnej podmienky výkonu regulovanej činnosti. Zároveň ustanovenie zohľadňuje možnos ť meniť takto vydané cenové rozhodnutie, ak sa zmení cena elektriny pre stanovenie doplatku alebo technológia výroby elektriny vrá tane zmeny paliva použitého pri výrobe elektriny.

K § 15

Odsek 1

V konaní o vecnej regulácii úrad prijíma veľký počet obsahovo rôznorodých rozhodnutí, čo zdanlivo paradoxne vedie ku stručnosti a všeobecnosti jej úpravy. Predmet konania o vecnej regulácii možno vymedzi ť iba odkazom na ustanovenie zákona 'definujúce' vecnú reguláciu vymenovaním jej prvkov.

Odsek 2

Ide o čiastočné opakovanie obsahu ustanovenia § 18 ods. 1 správneho poriadku, ktoré vyplýva zo snahy o prehľadnosť a úplnosť úpravy konania o vecnej regulácii. Zároveň obmedzuje právo a v niektorý ch prípadoch aj povinnosť podať návrh na začatie konania neregulovaným subjektom.

Odsek 3

Nevzbudzuje pochybnosti, že účastníkom konania je ten, kto podal návrh na jeho začatie, pokiaľ má aktívnu procesnú legitimáciu pre niektoré z mnohých konaní o vecnej regulácii. V určených konaniach m ôže byť účastníkom konania aj iná osoba, ako navrhovateľ. Ak konanie začne z podnetu úradu, je jeho účastníkom regulovaný subjekt vykonávajúci činnosť v sieťových odvetviach, podmienky a postupy ktorej má úrad v úmysle regulovať rozhodnutím prijatým v danom konaní.

Odsek 4

Ustanovuje sa, v ktorých konaniach rozhoduje na prvom stupni vecne pr íslušný organizačný útvar úradu. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre konania podľa § 13 ods. 1 písm. e) a g) v ktorých na prvom stupni rozhoduje predseda úradu.

Odsek 5

Návrh ustanovuje lehotu na rozhodnutie o vydaní predchádzajúceho súhlasu alebo nesúhlasu s vymenovaním alebo voľbou a odvolaním osôb navrhnutých prevádzkovateľom distribučnej sústavy, prevádzkovate ľom prepravnej siete a prevádzkovateľom distribučnej siete, ako aj lehotu na rozhodnutie o vydaní predchádzajúceho súhlasu s uzatvorením alebo zmenou zmluvy o v ýkone funkcie osôb, s ktorých ustanovením do funkcie úrad súhlasil. Táto lehota je 21 dní a vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

Odsek 6

Návrh ustanovuje lehotu, do kedy je prevádzkovateľ sústavy, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľ siete alebo prevádzkovateľ zásobníka povinný prvýkrát predložiť úradu návrh prevádzkového poriadku na schv álenie a lehotu do kedy sú uvedené subjekty povinné predložiť úradu návrh na zmenu prevádzkového poriadku, ak došlo k zmenám podmienok na základe, ktorých bol prevádzkový poriadok schválený, a to aj vrátane zmien, ktoré nastanú prijatím nových predpisov. Ustanovuje sa záväznosť prevádzkového poriadku pre všetkých účastníkov trhu, ktorými sú výrobca elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny, odberateľ elektriny, obchodník s elektrinou, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a vý robca plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka, dodávateľ plynu, odberateľ plynu.

K § 16

Navrhované ustanovenie upravuje ďalší typ konania, a to mimoriadnu reguláciu, ktorá na rozdiel od cenového konania a konania o vecnej regulácii nenadväzuje na podrobné hmotnoprávne ustanovenia.

Odsek 1

Úrad je povinný cenovo a vecne regulovať to, čo mu ukladajú ustanovenia § 11 a § 13 návrhu zákona bez toho, aby mal priestor pre správnu úvahu o tom, či využ ije niektorú zo svojich pôsobností podľa uvedených ustanovení. Pre dosiahnutie účelu regulácie a ak vznikne mimoriadna trhová situácia alebo ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa, môže regulovať regulovať ďalšiu činnosť, tovar alebo cenu v sieťových odvetviach okrem tých, ktoré sú uvedené v § 11 a 13. Mimoriadnu reguláciu môže úrad vykonať len po predchádzajúcom prerokovaní s Európskou komisiou.

Aj pri jeho rozšírení je však úrad obmedzený na č innosti, tovary a ceny v sieťových odvetviach. Návrh ponecháva na viazanej správnej úvahe úradu, či, akým spôsobom, ako podrobne, na akú dobu bude regulovať ďalší tovar, činnosť a cenu. Viazanosť správnej úvahy spočíva v tom, že kritériom jeho rozhodnutia je účel regulácie a potreba ďalšej regulácie pre jeho dosiahnutie. Výraz 'potreba' znamená v danom kontexte vysokú mieru naliehavosti a ťažkosť dosiahnutia účelu regulácie bez mimoriadnej regulácie.

Odsek 2

Povinnosť určiť cenu ďalšieho tovaru a s ním súvisiacich činností nad rámec § 11 môže pre úrad vyplynúť aj z vládou schváleného všeobecného hospodárskeho záujmu podľa zákona o energetike. Otázku, či je vo verejnom záujme určiť cenu ď alšieho tovaru a s ním súvisiacich činnosti v danom prípade, neposudzuje úrad. Jeho viazanej správnej úvahe je zverené 'len' určenie ceny.

Odsek 3

Mimoriadna regulácia je koncipovaná ako prostriedok ú radu na presadenie určitého verejného záujmu a účelu regulácie. Z uvedeného dôvodu môže konanie o mimoriadnej regulácii začať iba z podnetu úradu.

Odseky 4 a 5

Doterajšia prax ukázala, že mimoriadna regulácia má spravidla zmysel vtedy, keď je rýchla. Preto návrh spája do jedného konania rozhodnutie o tom čo (ktorú činnosť, tovar, cenu) bude úrad regulovať a samotné rozhodnutie, ktorého obsah návrh rá mcovo vymedzuje. Je na zvážení úradu či o oboch otázkach rozhodne 'uno actu', jediným rozhodnutím, kde vysloví, čo reguluje a zároveň, že reguluje spôsobom podľa písm. a) alebo b), alebo prijm e rozhodnutia dve. Oba postupy vyhovujú návrhu. Nakoľko konanie o mimoriadnej regulácii je konaním buď vecným alebo cenovým, postupuje sa preto primerane podľa § 12 až 15.

K § 17

Odseky 1 a 2

Návrh počíta aj so situáciami, kedy je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie úradu a priznáva úradu právo zmeniť alebo zrušiť svoje vlastné rozhodnutie. V záujme právnej istoty by malo ísť o zriedkavé výnimky, preto sú taxatívne uvedené dôvody zmeny alebo zrušenia rozhodnutia úradu. Rozlišujú sa obligatórne a fakultatívne zmena alebo zrušenie rozhodnutia. V oboch prípadoch môže úrad začať konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu. Neraz bude ťažké oddeliť verejný a súkromný záujem na zmene alebo na zrušení rozhodnutia. Jediným dôvodom pre obligató rnu zmenu alebo zrušenie rozhodnutia je účel regulácie podľa § 2 ods. 1. Znamená to, že ak sa preukáže, že pre dosiahnutie účelu regulácie je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie, tak ná vrh neponecháva úradu priestor pre administratívnu úvahu a úrad musí rozhodnutie zrušiť. Na tomto mieste je významný výklad výrazu 'potrebné', ktorý znamená vysokú mieru naliehavosti. V prí pade preukázania jedného alebo viacerých z dôvodov fakultatívneho zrušenia alebo zmeny rozhodnutia podľa odseku 2 je na viazanej administratívnej úvahe úradu, či zmení alebo zruší rozhodnutie. Naprí klad ani zistenie, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych údajov poskytnutých účastníkom konania nemusí byť dôvodom jeho zmeny alebo zrušenia, ak prípadné negatívne dôsledky rozhodnutia znáš a len ten, kto poskytol nesprávne údaje. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bude aj zánik regulované ho subjektu, pričom sa v odseku 6 navrhuje rozhodnutie o zrušení rozhodnutia iba vyznačovať v spise.

Odsek 3

Nie je vhodné 'potvrdzovať' už raz prijaté rozhodnutie. Ak konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia začalo z podnetu úradu, nie je návrh, ktorý by bolo možné zamietnuť. Ak v prípade podaného návrhu regulovaným subjektom úrad zistí, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie vydaného rozhodnutia, konanie zastaví. Rovnako úrad zastaví cenové konanie aj vtedy, ak v priebehu cenového konania na podnet úradu príslušný orgán posudzoval ako predbežnú otázku skutočnosť, od posúdenia ktorej z ávisí vydanie cenového rozhodnutia a v rámci tohto posúdenia príslušný orgán konštatoval porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré má vplyv na rozhodnutie úradu vo veci samej. Aplikačná prax priniesla pre úrad skúsenosť, keď počas konania došlo k zániku regulovaného subjektu. Nakoľko takúto situáciu nielen doteraz platný zákon o regulácii neupravuje, ale ani všeobecný predpis, ktorým je správny poriadok vznikla potreba túto situ áciu riešiť. Preto sa konanie pri zániku regulovaného subjektu bude riešiť zastavením konania. Vzhľadom na to, že pri vydaní rozhodnutia v pí somnej forme toto by nebolo komu doručiť, navrhuje sa v odseku 6 rozhodnutie o zastavení konania iba vyznačiť v spise.

Odsek 4

Na konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia sa primerane používajú ustanovenia tohto zákona a samozrejme aj správneho poriadku, ktoré sa vzťahujú na konanie o prijatí rozhodnutia, ktoré sa má zmeniť alebo zrušiť. Z rovnakého princípu vychádza návrh pri riešení otázky, kto má byť účastníkom konania, o zmene alebo o zrušení rozhodnutia, ktorej zodpovedanie zároveň vymedzuje okruh subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania o zmene alebo o zrušení rozhodnutia. Ná vrh na začatie konania o zmene alebo o zrušení rozhodnutia teda môže podať účastník konania, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, zrušenia alebo zmeny ktorého sa domáha.

Odsek 5

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh dôvodov na zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 spr ávneho poriadku, a to o zastavenie konania, ak odpadol dôvod konania začatého na návrh účastníka konania. Táto úprava na rozdiel od § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku umožňuje úradu zastaviť správne konanie aj v prípadoch, ak konanie začalo na návrh účastníka konania. Potreba tohto ďalšieho dôvodu na zastavenie konania vyplynula z aplikačnej praxe.

Odsek 6

Ustanovuje sa, že ak počas správneho konania regulovaný subjekt zanikne, takéto rozhodnutie úradu sa iba vyznačí v spise.

Odsek 7

V súčasnosti nie je upravené, koľko návrhov na zmenu vydan ého rozhodnutia môžu regulované subjekty podávať v priebehu roka úradu na schválenie. Podstatnejšie je, že nikde nie je upravené, ako úrad postupuje v prípade, že regulovaný subjekt podá ná vrh na zmenu rozhodnutia a ešte počas prebiehajúceho cenového konania podá v tej istej veci ďalší návrh na zmenu vydaného cenového rozhodnutia. V praxi sa stalo, že niektorý z regulovaných subjektov podal v priebehu jedného roka niekoľko návrhov na zmenu cenového rozhodnutia. Navrhované ustanovenia sú preto formulované tak, aby zamedzovali neúčelnému podávaniu návrhov cien a iných návrhov v cenovom konaní regulovanými subjektmi a zbytočne nespôsobovali neúmerné trvanie cenového konania a zvyšovanie nákladov.

K § 18

Podrobnú úpravu odvolacieho konania ustanovuje správny poriadok.

Odsek 1

Ustanovenie upravuje lehotu na pod anie odvolania proti rozhodnutiu úradu, ktorá je 15 dní. Návrh zosúlaďuje dĺž ku lehoty s § 54 ods. 2 správneho poriadku.

Odsek 2

Ustanovuje sa, že proti rozhodnutiu o zastavení konania v prípade zániku regulovaného subjektu počas sprá vneho konania alebo mimo správneho konania nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Odsek 3

Návrh zveruje odvolacie konanie okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty a rozhodnutia v spore rade ako kolektívnemu orgánu.

Odseky 4,

Navrhované ustanovenie upravuje ako doteraz, že odvolanie v cenovom konaní a v konaní o mimoriadnej regulácii nemá odkladný teda suspenzívny účinok.

K § 19

Odsek 1

Práva účastníka konania sú zaručené povinnosťou úradu upozorniť ho v predvolaní na ústne pojednávanie, že je v jeho záujme, aby všetko, čo pokladá za vhodné, uviedol najneskôr na ú stnom pojednávaní. Účastník má možnosť vyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia garantovanú tým, že úrad nepoužije informácie nepochádzajúce od účastníka konania, ak ho s nimi neobozn ámil najneskôr na ústnom pojednávaní. Urýchlenie konania pomocou ústneho pojednávania sa pravdepodobne využije v malom percente konaní, ale môže mať veľký význam aj ako prostriedok proti spomaľ ovaniu konania jeho účastníkom.

Odsek 2

Spravodlivosť konania vyžaduje, aby bolo účastníkovi konania zachované aj reálne právo doplniť podklady rozhodnutia. Jeho opakovaným využívaním by však mohol účinne odďaľovať prijatie rozhodnutia. Preto návrh obmedzuje dobu na uplatnenie tohto práva účastníka konania na dobu do skončenia prvého ústneho pojednávania.

K § 20

Správny poriadok neupravuje, a teda ani neumožň uje spojenie alebo vylúčenie veci na samostatné konania. Skúsenosti úradu upozorňujú na potrebu spájania vecí a vylúčenia vecí na samostatné konanie a tým aj na potrebu jej regulácie v tomto zákone. Ná vrh je v tejto časti inšpirovaný občianskym súdnym poriadkom.

Odsek 1

Úrad môže spojiť veci, ale nemá túto povinnosť. Môže tak urobiť na návrh účastníka konania alebo bez návrhu. Jediným dôvodom spojenia veci je hospodárnosť konania zahàňajúci aj jeho urý chlenie. Pre spojenie vecí musí byť splnená alternatívne aspoň jedna z týchto podmienok:

1. skutková súvislosť spojených vecí alebo

2. totožnosť účastníkov konania.

Odsek 2

Úrad môže vylúčiť veci na samostatné konanie uvádzané v jednom návrhu konania alebo ktoré predtým spojil na spoločné konanie, ale nemá túto povinnosť. Môže tak urobiť na návrh účastn íka konania alebo bez návrhu. Dôvodom pre vylúčenie vecí môže byť široko chápaná vhodnosť alebo odpadnutie dôvodov ich spojenia, čiže hospodárnosti ich spojenia na spoločné konanie. Predpokladá sa, že obsah pojmu vhodnosť postupne ustáli rozhodovacia prax úradu.

Odseky 3 a 4

Povinnosť úradu vydať o spojení veci alebo o vylúčení vecí na samostatné konanie je odôvodnená právnou istotou účastníkov konania a vyjasnením dôvodov rozdelenia alebo spojenia v odôvodnení rozhodnutia. Proti procesnému rozhodnutiu, akým spojenie vecí alebo rozhodnutie veci nesporne je, nemožno v správnom konaní obvykle podať opravný prostriedok. Ak však procesné rozhodnutie porušilo práva účastn íka konania, stáva sa dôvodom pre podanie odvolania proti neskoršiemu rozhodnutiu vo veci samej.

K § 21

Ustanovenie § 21 rieši situácie, kedy úrad môže požiadať agentúru o stanovisko vo veci súladu jeho rozhodnutia s usmerneniami Európskej komisie. V prípade preskúmania súladu rozhodnutia iného regulačného org ánu členského štátu Európskej únie, ktoré sa týka cezhraničného obchodu, s usmerneniami Európskej komisie, stanovuje úprava lehotu na príslušný podnet, a to do dvoch mesiacov od vydania rozhodnutia iného regulačného orgánu člensk ého štátu Európskej únie. Taktiež ustanovenie upravuje postup úradu v prípade rozhodnutia Európskej komisie.

K § 22

Doterajšie znenie zákona neobsahovalo jednak reguláciu kvality a s tým súvisiacu komplexnú úpravu ustanovení o štandardoch kvality a kompenzačných platbách. Týmto zákonom sa teda zavádza ďalší spôsob regulácie, ktorý upravuje, čo podlieha regulácii kvality a ako sa vykonáva. Š tandardy kvality predstavujú dôležitý regulačný nástroj na dosiahnutie vplyvu štátu na kvalitu tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, ako aj na tvorbu cien v regulovaných činnostiach. Zárove ň predstavujú rozšírenie regulačných postupov v procese zvyšovania transparentnosti a účinnosti regulácie. Cieľom zavedenia štandardov kvality je zabrániť skrytému zvyšovaniu profitu regulovaný ch subjektov na úkor znižovania kvality poskytovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností. Oproti doterajšej úprave sa v zákone vymedzujú povinnosti regulovaného subjektu a právo odberateľ a na uhradenie kompenzačnej platby, ak jeho dodávateľ nedodrží ustanovené štandardy kvality. Týmto ustanovením sa zabezpečuje tzv. automatické vyplá canie kompenzačnej platby, pričom odberateľ nie je povinný preukazovať nedodržanie štandardu kvality. Podrobnosti o štandardoch kvality a kompenzačných platb ách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom. Odsek 6 ustanovuje výnimku, kedy pri nedodržaní štandardu kvality regulovaný subjekt nebude povinný uhradiť svojmu odberateľ ovi kompenzačnú platbu. Takouto výnimkou je mimoriadna udalosť, stav núdze v elektroenergetike alebo krízová situácia v plynárenstve, havária spôsobená treťou osobou a rozhodnutie odberateľa o neodobratí a neodvedení dohodnutého alebo určeného množstva vody. Uhradenie kompenzačnej platby regulovaným subjektom nevylučuje nárok odberateľa na náhradu škody, ktorá vznikla nedodržaním štandardu kvality.

K § 23

Ustanovenie obsahuje úpravu potvrdenia o registrácii, ako aj povinnosti oznámenia každej zmeny údajov uvedených v potvrdení. Navrhované ustanovenie v odseku 2 a 3 podrobne upravuje obsah a náležitosti žiadosti, vrátane povinnosti predložiť príslušné doklady. Ustanovenie v navrhovanom odseku 3 a 4 stanovujú poriadkovú lehotu pre úrad, ktorý vydáva potvrdenie o registrácii, ako aj povinnosť pre regulovaný subjekt v sú vislosti so zmenami údajov.

Cenovú reguláciu v oblasti dodávky pitnej vody verejný m vodovom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou nie je možné dosiahnuť vo všetkých prípadoch na základe podmienok na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktor é ustanovuje zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciá ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (vlastník verejného vodovodu obec, prevádzkovateľ - živnostník iná fyzická osoba alebo právnická osoba na základe zmluvného vz ťahu s obcou). Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií je podľa tohto zákona živnosťou. Takého podnikanie nie je viazané na vlastníctvo alebo prenájom vodohospodárskeho majetku, ktorý sa používa na vykonávanie regulovanej činnosti. Tým ani majetok nie je súčasťou účtovnej evidencie držiteľa živnostenského oprávnenia. Dôležitým predpokladom cenovej regulá cie je stanovenie takej ceny, ktorá zahàňa aj náklady na obnovu majetku (odpisy), rovnako aj náklady na opravy a údržbu majetku, spotrebu materiálu, energie a podobne. Týmto ustanovením je definovaná osoba (právnick á osoba), ktorá je povinná požiadať o registráciu pre cenovú reguláciu, nakoľko spĺňa podmienky pre stanovený rozsah a spôsob reguláciu cien za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejný m vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou.

K § 24

Odsek 1

Ustanovenie § 24 definuje pravidlá pre trh s elektrinou a plynom, ktoré upravujú nediskriminačným a transparentným spôsobom práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Podmienky vykonávania činností na trhu s elektrinou a plynom ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Prevá dzkovatelia sústavy a siete sú povinní zapracovať pravidlá do svojich prevádzkových poriadkov a predložiť ich na schválenie úradu. Prevádzkové poriadky so zapracovanými pravidlami trhu s elektrinou a ply nom, ktoré sú schválené úradom sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

Pravidlá trhu boli doteraz upravené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z. a postupná liberalizácia a region álna integrácia na trhu s elektrinou a plynom, ako aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES si vyžadujú legislatívnu úpravu formou zákona. Osobitne ide najmä o vytvorenie regionálneho trhu s elektrinou, ktorý vznikol spojením krátkodobých trhov Slovenskej republiky a Èeskej republiky formou implicitných aukcií. Doterajší rozsah pravidiel trhu je rozšírený aj o podrobnosti podmienok a rozsahu zhromažďovania a spracovania nameraných údajov o prevádzke elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky pre sofistikovanejšie rozhodovanie ú radu a ministerstva.

Odsek 2

Pravidlá pre trh s elektrinou a plynom upravujú podmienky vykonávania regulovaných činnosti vrátane obchodných podmienok prevádzkovateľmi sústavy a siete, organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ako aj dodávateľmi elektriny a plynu. Podmienky ustanovené v pravidlách pre trh s elektrinou a plynom dopĺňajú podmienky pre výkon regulovaných činností ako aj práva a povinnosti regulovaných subjektov a odberateľov elektriny a plynu vyplývajúcich z tohto zákona a zákona o energetike. Taktiež upravujú vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou a plynom vo väzbe na dodá vku elektriny a plynu a s nimi súvisiacich regulovaných činností s cieľom zabezpečiť otvorené a transparentné prostredie s rovnakým prístupom pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom a sú časne umožniť zmeny podmienok obchodovania vo väzbe na ďalší vývoj liberalizácie európskeho trhu s elektrinou a plynom.

Odsek 3

Špecifikovaný je spôsob uplatnenia podmienok výkonu regulovaných činností uveden ých v odseku 2, potrebných pre zabezpečenie fungujúceho trhu s elektrinou a plynom, vrátane príslušných potrebných lehôt na poskytnutie dodávky elektriny a plynu, služieb poskytovaných prevádzkovateľmi sú stavy a siete, a podrobností poskytovania údajov a ich zverejň ovania účastníkmi trhu.

K § 25

Ustanovenie upravuje novú pôsobnosť úradu, ktorým je konanie o certifikácii za účelom zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevá dzkovateľa prepravnej siete. Týmto ustanovením sa má dosiahnuť transpozícia článku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, člá nku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Podľa ustanoveného procesu certifikácie úrad skúma a rozhoduje o splnení podmienok nezá vislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prepravnej siete, ktoré ustanovuje zákon o energetike, či už je alebo nie je táto osoba súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Konanie o certifikácii môže začať na návrh prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Konanie o certifikácii môže začať aj z podnetu úradu, ak vznikne podozrenie o porušení podmienok nezávislosti alebo na základe žiadosti Európskej komisie. Navrhovateľ predloží úradu návrh s požadovanými údajmi a dokladmi, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.

Konanie sa po vyjadrení Európskej komisie k návrhu rozhodnutia úradu ukončí vydaním rozhodnutia o certifik ácii, v ktorom úrad v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Európskej komisie. Ak navrhovateľ spĺňa podmienky nezávislosti prevádzkovateľ a prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, úrad rozhodne o certifikácii a oznámi to ministerstvu, ktoré určí prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete. Ustanovuje sa povinnosť pre úrad zverejniť rozhodnutie o ce rtifikácii spolu so stanoviskom Európskej komisie na webovom sídle úradu. Ak navrhovateľ nesplní podmienky nezávislosti, úrad konanie o certifikácii zastaví a o tejto skutočnosti upovedomí Európsku komisiu a navrhovateľa.

Navrhovaná úprava rieši taktiež situáciu, keď nastanú okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete. V takomto prí pade úrad tieto okolnosti posúdi a rozhodne, či je potrebné opätovne začať konanie o certifikácii alebo určený prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prepravnej siete naďalej spĺň a podmienky nezávislosti.

Týmto ustanovením sa transponujú príslušné články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľ adom nezávislosti čím sa rozširuje pôsobnosť a súčasne posilňuje postavenie úradu.

V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES vykonáva úrad trvalý dohľad nad nezávislosťou prev ádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 26

Navrhované ustanovenie upravuje začiatok konania o certifikácii a vymedzuje postavenie účastníkov konania o certifikácii s uvedením ich povinností a prá v. Ustanovenie uvádza poriadkovú lehotu pre prípravu návrhu rozhodnutia úradu, ako aj výkon dohľadu úradu počas konania a monitorovanie plnenia podmienok rozhodnutia.

Transponuje sa článok 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, a článok11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Ide o špeciálnu úpravu konania o certifikácii a určení prevá dzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete v tých prípadoch, keď prenosové sústavy a prepravné siete alebo ich vlastníkov by boli kontrolované osobou alebo osobami, ktoré majú sídlo alebo miesto podnikania v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Osobám zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej tiež osoby z tretej krajiny) by malo byť dovolené kontrolovať prenosové sú stavy a prepravné siete iba vtedy, ak splnia zákonom určené podmienky.

K § 27 a 28

Navrhované ustanovenie sa dotýka podania návrhu na vydanie rozhodnutia o certifikácii so zámerom prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť. Ú prava stanovuje povinnosti vlastníka prepravnej siete. Úrad môže vydať rozhodnutie o udelení certifikácie nezávislého prevádzkovateľa siete za splnenia zákonných podmienok, pričom rozhodnutie nesmie byť v rozpore so stanoviskom Komisie podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie upravuje tiež certifikáciu a určenie prevádzkovate ľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba alebo osoby tretieho štátu.

Ustanovenia týkajúce sa konania o certifikácii sa vzťahujú aj na certifikáciu a určenie navrhovateľa, na ktorého má vplyv osoba z tretieho štátu prič om sa v konaní kladie dôraz aj na bezpečnosť dodávky elektriny alebo plynu. Konanie o certifikácii v prípade kontroly osobami z tretej krajiny je teda rozš írené aj o bezpečnostný aspekt. Bezpečnosť dodávok musí byť posudzovaná na základe faktických okolností každého prípadu, ako aj práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného prá va, najmä medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou a tretím štátom. Navrhuje sa aby úrad mal možnosť požiadať o posúdenie bezpečnostného rizika ministerstvo.

K § 29

V rámci navrhovaného ustanovenia sú upravené konkrétne povinnosti regulovaného subjektu.

Regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve a je súčasťou vertikálne integrovaného podniku má povinnosť predložiť úradu na schválenie všetky zmluvy o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti.

Zároveň je povinný vyhlásiť obchodnú verejnú súťaž na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 100 000 eur, pokiaľ ju neobstaráva podľa osobitného predpisu.

Navrhované ustanovenie stanovuje tiež povinnosti účastníkovi trhu s elektrinou alebo účastníkovi trhu s plynom, ktorý obchoduje na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a plynom s veľkoobchodnými energetickými produktmi. Dôležitou úpravou je, že účastník trhu s elektrinou a účastník trhu s plynu sú povinní písomne oznámiť úradu každé dôvodné podozrenie o porušení osobitného predpisu pri obchodovaní na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a plynom.

K § 30

Ustanovenie upravuje spôsob vykonávania dohľadu nad aukciami pre predaj elektriny a nad obchodnými verejnými súťažami, prostredníctvom ktorých obstarávajú zá kazky regulované subjekty, ktoré vykonávajú regulované činnosti v elektroenergetike a plynárenstve. Na vykonávanie dohľadu sa primerane použijú ustanovenia o kontrole.

K § 31 až 35

Ustanovenia § 31 až 33 upravujú vykonávanie kontroly v sieťových odvetviach nad dodržiavaním tohto návrhu zákona, vykonávacích predpisov, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, č. 714/2009 a č. 715/2009), právoplatných rozhodnutí úradu a overovanie skutočností uvedených v odseku 2 písm. b) až e). Okrem iného sú v tý chto ustanoveniach podrobne upravené zaujatosť v kontrolnej činnosti, práva a povinnosti zamestnancov úradu, prizvaných osôb a kontrolovaného subjektu pri výkone kontroly ako aj ustanovenie o materiáloch, ktoré tvoria výstup z vykonanej kontroly.

K § 36

Návrh zákona zmenil systém správnych deliktov oproti doterajšej právnej úprave. Odseky 1 a 2 obsahujú jednotlivé správne delikty vzniknuté porušení m povinností podľa tohto návrhu zákona a príslušných povinností podľa osobitných predpisov. Ïalšie odseky upravujú sankciu za dopustenie sa týchto správnych deliktov, a to pokutu.

Sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxatívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. V prípade sankcií ukladaných vertikálne integrované mu podniku sa výška pokuty odvodzuje od obratu spoločnosti za rok predchádzajúci roku, v ktorom vertikálne integrovaný podnik povinnosť porušil . Pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na spôsob, čas trvania, mieru zavinenia, možné následky dopustenia sa správneho deliktu; na to, či sa osoba, ktorej sa pokuta ukladá , dopustila správneho deliktu opakovane. Sankcie korešpondujú s povinnosťami, ktoré uklad á zákon a osobitné právne predpisy. Na základe doterajších skúsenosti úradu návrh ponecháva subjektívnu lehotu na začatie konania o ulož ení pokuty. Ustanovuje sa však nová dĺžka objektívnej lehoty. Pokuty uložené úradom zostávajú príjmom št átneho rozpočtu.

K § 37

Touto úpravou sa transponujú ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, ktorá riešenie sporov tý kajúcich sa porušenia povinností vyplývajúcich zo smerníc zaraďuje medzi základné povinnosti úradu.

Ustanovenie upravuje mimosúdne riešenie sporov úradom, pričom ide najmä o spory vzniknuté koncových odberateľov elektriny a plynu s regulovaným subjektom po tom, čo koncový odberateľ elektriny a plynu nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo spôsobom jej vybavenia. Návrh obsahuje náležitosti, a to označenie účastníkov konania o mimos údnom riešení sporov, opis všetkých rozhodujúcich skutočností, odôvodnenie prečo odberateľ nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo spôsobom jej vybavenia a návrh na riešenie sporu.

Ustanovuje sa lehota na predloženie návrhu na začatie mimosúdneho riešenia sporu, a to najneskôr 45 deň po vybavení reklamácie.

Upravujú sa lehoty na mimosúdne riešenie sporu. Ide o porušenie povinností prevádzkovateľ om prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, prevádzkovateľom prepravnej siete, distribučnej siete a zá sobníka a dodávateľom plynu alebo elektriny. Za skončenie sporu sa považuje písomné uzavretie dohody medzi účastníkmi sporu alebo márne uplynutie lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu v prípade ak sa účastníci sporu písomne nedohodnú. Úrad skončenie sporu márnym uplynutím lehoty oznámi účastníkom sporového konania.

K § 38

Úrad bude rozhodovať aj spory medzi regulovanými subjektmi navzájom ako aj v rámci vertikálne integrovaného podniku. Ustanovujú sa podmienky za ktorých úrad rozhoduje v sporoch medzi účastníkmi sporového konania. Úrad nenahrádza činnosť súdu, avšak koná o sporoch za podmienky, že obaja účastníci sporového konania s tým súhlasia. Inak sa musia obrátiť na vyriešenie sporu na príslušný súd. Návrh obsahuje náležitosti, a to označenie účastní kov konania o mimosúdnom riešení sporov, opis všetkých rozhodujúcich skutočností, návrh vo veci samej, doklad o tom, že účastníci sa nedok ázali dohodnúť a súhlas účastníkov s riešením sporu. Úrad vydá rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie. V súlade s príslušným ustanovením občianskeho súdneho poriadku o odvolan í rozhoduje súd.

K § 39

Návrh zákona upravuje doterajšie ustanovenie o spolupráci štátnych orgánov a orgánov územnej a záujmovej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ostatných os ôb s úradom, ako aj ich povinnosť predkladať úradu na jeho požiadanie údaje, ktorými disponujú.

K § 40

Na rozdiel od doterajšej úpravy splnomocňovací ch ustanovení v jednotlivých paragrafoch zákona tento návrh zákona z dôvodu prehľadnosti sústreďuje splnomocňovacie ustanovenia do jedného paragrafu.

K § 41

Odsek 1

V súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania navrhuje sa možnosť vylúčiť ustanovenie zo správneho poriadku o oboznamovaní účastní ka konania s podkladmi pred vydaním rozhodnutia v takom prípade, keď úrad pri vydávaní rozhodnutia vychádzal iba z podkladov, ktoré mu boli predložené samotným účastníkom konania a súčasne mu ú rad vyhovuje v plnom rozsahu tak, ako predložil návrh. Návrh nepočíta s obnovou konaní a s preskúmaním rozhodnutí mimo odvolacieho konania ako s mimoriadnymi opravnými prostriedkami, lebo rozhodnutia úradu ukladajú povinnosti a priznávajú práva obvykle na vopred určenú dobu, čo podstatne zmenšuje význam ich napadnutia mimoriadnymi opravný mi prostriedkami po tejto dobe. Dôvody obnovy konania podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku sú čiastočne obsahovo zhodné s dôvodmi pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podľa § 17 alebo sa na ich základe možno dom áhať súdneho prieskumu rozhodnutia.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania by v podmienkach úradu viedlo k preskúmavaniu rozhodnutia predsedom úradu, ktorý toto rozhodnutie podpísal a v rámci odvolacieho konania ho preskúma rada ako nezávislý kolektívny orgán.

Práva účastníkov konania sú zabezpečené odvolacím konaním a možnosťou súdneho prieskumu rozhodnutí úradu. Potreba účinnosti regulácie vedie k vylúčeniu niektorých mimoriadnych opravný ch prostriedkov v konaní o regulácii, ktoré by reálne neposilnili právne postavenie regulovaných subjektov.

Odsek 2

Upravuje ustanovenia, na ktoré sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje z dôvodu špecifickej úpravy jednotlivých ustanovení v návrhu zákona.

K § 42

Odseky 1 až 7

Odsek 1 zachováva doterajší stav organizácie štátnej správy s výnimkou Rady pre reguláciu (zrušuje sa návrhom zákona) vzhľadom na to, že sa nezriaďuje nový regulačný úrad v sieťový ch odvetviach. Odsek 2 prechodne ustanovuje spôsob riadenia úradu do vymenovania predsedu úradu podľa tohto zákona. Odsek 3 upravuje lehotu, v ktorej má predseda ú radu vymenovaný podľa tohto zákona, vymenovať do funkcie podpredsedu úradu. Úpravou v odseku 4 sa zachováva funkčné obdobie doterajších členov Rady pre reguláciu, ktorý sa stávajú členmi Regulačnej rady podľa tohto zákona. V odseku 5 sa upravuje, kedy úrad prvýkrát predkladá správu o činnosti úradu za predchádzajúci rok vypracovanú podľa tohto zákona Národnej rade Slovenskej republiky, Európskej komisii a agentúre. Podľa odseku 6 regulačná politika vypracovaná podľa doterajš ieho predpisu zostáva regulačnou politikou aj podľa tohto zákona s termínom na zosúladenie súčasne platnej regulačnej politiky s týmto zákonom. V odseku 7 je ustanovená povinnosť pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľ a prepravnej siete podať návrh na začatie konania o certifikácii.

K § 43

Odsek 1

Upravuje platnosť rozhodnutí vydaných podľa zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 2

Upravuje platnosť a zachovanie účinnosti nariadení vlády o pravidlách pre fungovanie trhu s plynom a o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

Odsek 3

Zachovanie účinnosti doterajších vyhlášok úradu je potrebné vzhľadom na zachovanie kontinuity cien pri vykonávaní cenovej reguláci e a zachovanie právnej istoty pre regulované subjekty a ich odberateľov ohľ adom cien tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností. Zachovanie účinnosti doterajších vyhlášok je rovnako nevyhnutné pre účinné vykonanie kontroly dodržiavania ustanovenej cenovej regulácie.

Odsek 4

Ustanovuje sa termín na vydanie všeobecne záväzn ých právnych predpisov – vyhlášok, ktoré ustanovia pravidlá trhu.

K § 44

Odsek 1

Tento zákon sa prvýkrát použije na cenovú reguláciu pre rok 2014. Pokiaľ úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia, tak cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016.

Odseky 2 , 3 a 4

Navrhované ustanovenie sa dotýka aj cenovej regulácie zraniteľných odberateľov. Upravuje sa problematika platnosti doterajšieho predpisu a ustanovuje sa, kedy regulovaný subjekt je povinný mať prvýkrá t potvrdenie o registráciu pod ľa § 23.

K § 45

Odsek 1

Konania začaté a právoplatne neskončené podľa zákona č . 276/2001 Z. z. sa dokončia podľa ustanovení zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 2

Vykonanie kontroly v konaniach začatých a neskončených pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 3

Upravuje sa ustanovenie o použití doterajší ch predpisov na ukladanie pokút za porušenie doterajších predpisov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Odsek 4

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľa siete a prevádzkovateľa zásobníka zapracovať pravidlá pre trh s elektrinou a plynom do svojho prevádzkového poriadku a predložiť ho na schválenie úradu v ustanovenom termíne.

Odsek 5

Do 31. marca 2013 úrad vypracuje vzorový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribuč nej sústavy, miestnej distribučnej sústavy a vzorový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete. Títo prevádzkovatelia sú povinní zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania svojej regionálnej a miestnej distribučnej sústavy do prevádzkového poriadku. Zároveň sú povinní, najneskôr do 31. mája 2013 predložiť ho na schválenie úradu.

Odsek 6

Ustanovuje sa pre úrad vypracovať vzorové obchodné podmienky dodávky elektriny a vzorové obchodné podmienky dodávky plynu, ak je pri dodávke poskytovan á univerzálna služba v termíne stanovenom v zákone. Dodávatelia zapracujú osobitné podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu do vzorový ch obchodných podmienok a predložia ich úradu na schválenie v termíne určenom v zákone.

K § 46

V rámci záverečných ustanovení je upravená informácia o preberaní právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe. Upravuje sa navrhované ustanovenie v súvislosti s prijatím 3. energetického balíčka, t.j. všetkých v prílohe uvedených smerníc v súlade s novými legislatí vnymi pravidlami vlády schválenými uznesením vlády 25. mája 2010.

K § 47

Zákonom sa zrušuje zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z. z., zákona č. 73/2009 Z. z., zákona č . 309/2009 Z. z., zákona č. 142/2010 Z. z., zákona č. 558/2010 Z. z., zákona č. 117/2011 Z. z., zá kona č. 136/2011 Z. z. a zákona č. 547/2011 Z. z., vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 315/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodá vanej elektriny a poskytovaných služieb v znení vyhlášky č. 96/2011 Z. z., vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 317/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dod ávania pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a súvisiacich služieb v znení vyhlášky č. 93/2011 Z. z, vyhláška Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví č. 328/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb v plynárenstve v znení vyhlášky č. 94/2011 Z. z, vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 92/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného tepla a poskytovaných služieb pri dodávke tepla a vyhláška Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví č. 349/2008 Z. z. o pravidlách pre predaj elektriny formou aukcií.

K § 48

Upravuje nadobudnutie účinnosti zákona.

K prílohe

Ustanovuje sa zoznam preberaných smerníc.

Bratislava 31. mája 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore