Zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania 150/2013 účinný od 01.01.2023 do 31.12.2023

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jany ŽITŇANSKEJ, Petra KREMSKÉHO a Vladimíra LEDECKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš SVRČEK, Jana ŽITŇANSKÁ, Peter KREMSKÝ a Vladimír LEDECKÝ.

Jednými zo signifikantných nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe Štátny fond rozvoja bývania a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto nástrojov štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

Cieľom návrhu zákona je upraviť niektoré podmienky pre poskytovanie výhodného úveru podľa zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

Zámerom návrhu zákona je zlepšenie podmienok a zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov zameraných na rozširovanie sektora nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným.

Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, životné prostredie, informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou (UNESCO), však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a pod. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem bytový dom na všeobecný pojem budova a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v centrách miest, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zákona č. 212/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Navrhujeme zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov na 1 500 eur/m2, čím by sa zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov.

K bodu 4

V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy...) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu. Cieľom navrhovanej úpravy je optimalizovať náklady pri prestavbe budov na nájomné byty. Podľa platnej právnej úpravy je táto požiadavka stanovená na 5 rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.

K bodu 5

Navrhnutou úpravou sa vytvára možnosť navýšenia poskytnutého úveru zo ŠFRB aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory podľa zákona č. 150/2013 Z. z. V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným navýšením úveru zo ŠFRB, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu. Predmetné zvýšenie úveru je možné uplatniť aj v iných účeloch, pričom podrobnosti pre navýšenie úveru špecifikuje zmluva o poskytnutí podpory.

Navrhovanou úpravou sa umožňuje žiadateľovi o úver – právnickej osobe preukázať schopnosť splácania úveru aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným

3

podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči ŠFRB. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že povinnosť vinkulácie 24 mesačných splátok úveru môže byť pre novovzniknutú právnickú osobu ťažko splniteľná, keďže takáto spoločnosť bez činnosti v období pred podaním žiadosti nevie dostatočne preukázať schopnosť platenia splátok a úrokov z požadovaného úveru.

K bodu 6

Navrhuje sa zmeniť podmienku pre žiadateľov o úver - právnické osoby, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstaraného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie záujmu o obstaranie nájomných bytov zo strany súkromného sektora.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 8 a 9

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 6.

Čl. II

K bodu 1

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba umožniť obstaranie garážového stojiska, ktoré je nielen súčasťou budovy s nájomnými bytmi, ale aj v prípade, že garážové stojisko je samostatným stavebným objektom v bezprostrednej blízkosti bytového domu alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa obstarávajú nájomné byty v prípade, ak nie je vhodné alebo efektívne umiestniť stojisko priamo v rámci budovy bytového domu alebo polyfunkčného domu. Garážové stojisko je určené na užívanie spolu s obstaraným nájomným bytom a nachádza sa priamo v budove s nájomnými bytmi alebo v samostatnej budove umiestnenej na spoločnom pozemku s domom alebo na priamo susediacom pozemku s pozemkom, kde sa bytový dom alebo polyfunkčný dom nachádza.

K bodu 2

Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou (UNESCO), však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a pod. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem bytový dom na všeobecný pojem budova a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v mestách, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.

4

K bodu 3

V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy...) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu. Cieľom navrhovanej úpravy je optimalizovať náklady pri prestavbe budov na nájomné byty. Podľa platnej právnej úpravy je táto požiadavka stanovená na 5 rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovuje, že aj v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu nedochádza k navýšeniu dotácie.

K bodu 5

Ustanovenie dopĺňa možnosť, kedy ministerstvo rozhodne o neposkytnutí dotácie a vrátení žiadosti žiadateľovi o situáciu, kedy bola na obstaranie nájomného bytu uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie v predchádzajúcom období, od ktorej niektorá zo zmluvných strana odstúpila. Ustanovenie má zamedziť špekulatívnemu odstupovaniu od zmluvy zo strany žiadateľa a opakovanému podávaniu žiadosti v nasledujúcom roku. Finančné prostriedky rezervované pre danú zmluvu sa vrátia do štátneho rozpočtu bez ich použitia na stimuláciu výstavby nájomných bytov a takéto odstúpenie môže znamenať, že nedošlo k poskytnutiu podpory pre iného žiadateľa.

K bodu 6

Navrhovaná úprava umožní vlastníkovi nájomného bytu poskytnúť nájomné bývanie väčšiemu okruhu osôb, ktoré sú napr. nevyhnuté pre zabezpečovanie služieb pre obec vo verejnom záujme. Limit príjmu definovaného okruhu oprávnených fyzických osôb sa zvyšuje na 5- násobok životného minima a to najmä pre osoby, ktoré zabezpečujú zdravotnícku starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce.

Čl. III

Navrhuje sa, aby novela zákona nadobudla účinnosť 1. januára 2022.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol vypracovaný v nadväznosti na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a úlohy vyplývajúcej z návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2020.

V Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020 sú stanovené komplexné ciele štátu pre oblasť bytovej politiky, definované nástroje na ich dosiahnutie, ako aj určená zodpovednosť občanov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.

Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.

Cieľom návrhu tohto zákona je navrhnúť úpravu podmienok pre podporu obstarávaných nájomných bytov. Vzhľadom na to, že podiel nájomných bytov na Slovensku je nízky, navrhuje sa zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu nájomného bývania.

V snahe zvýšiť záujem žiadateľov o výstavbu zariadení sociálnych služieb navrhuje sa výrazné zvýšenie výšky úveru na tento účel a zavedenie možnosti poskytnutia úveru aj na obstaranie technickej vybavenosti a kúpy pozemku podmieňujúcich výstavbu a užívanie zariadenia sociálnych služieb.

Novela zákona navrhuje aj doplnenie možnosti obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou ostatnej budovy na bývanie, resp. nebytovej budovy. Navrhuje sa zvýšenie výšky podpory pri väčšine účelov podpory.

Zámerom novely zákona je aj zjednodušenie a urýchlenie postupu pri poskytovaní podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

Pre motiváciu obcí a VÚC investovať do oblasti nájomného bývania a výstavby a modernizácie zariadení sociálnych služieb sa navrhuje úprava zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby sa úvery poskytnuté zo Štátneho fondu rozvoja bývania nezapočítavali do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, keďže ide o finančné prostriedky vyčlenené zo štátneho rozpočtu v rámci existujúceho programu podpory rozvoja bývania.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, životné prostredie, informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

2

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

07/2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

08/2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

09/2020

2.Definovanie problému

Významnou formou podpory štátu v oblasti rozvoja bývania je poskytovanie podpory prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Podmienky poskytovania podpory na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu sú ustanovené zákonom č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Potreba úpravy a doplnenia zákona vyplynula z aplikácie platného znenia zákona v praxi a z nutnosti stanovenia spresňujúcich podmienok pri poskytovaní podpory.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Novela zákona navrhuje doplnenie možnosti obstarania bytu fyzickou osobou formou kúpy bytu v rodinnom dome, možnosti obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou ostatnej budovy na bývanie, resp. nebytovej budovy. V snahe zvýšiť záujem žiadateľov o výstavbu zariadení sociálnych služieb sa navrhuje výrazné zvýšenie výšky úveru na tento účel a zavedenie možnosti poskytnutia úveru aj na obstaranie technickej vybavenosti a kúpy pozemku podmieňujúcich výstavbu a užívanie zariadenia sociálnych služieb. Navrhuje sa zvýšenie výšky podpory pri väčšine účelov podpory. Pre žiadateľa - inú právnickú osobu sa navrhuje zrušiť podmienku jej vzniku minimálne 5 rokov pred podaním žiadosti o podporu zo ŠFRB. Pri zatepľovaní bytovej budovy sa umožní opätovne poskytnúť úver na účel zateplenia, avšak podpora zo ŠFRB bola na tento účel poskytnutá pred viac ako 10 rokmi. Cieľom novely je aj zjednodušenie a urýchlenie postupu pri poskytovaní podpory zo ŠFRB.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Fyzická osoba, obec, vyšší územný celok a nezisková organizácia s minimálnou 51 %-nou majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku, iná právnická osoba.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Žiadne.

V prípade, že návrh nebude schválený, podpora zo ŠFRB bude poskytovaná v súlade s podmienkami účinnými v súčasnosti.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania, o všeobecných podmienkach poskytnutia podpory a o obsahu žiadosti v znení neskorších predpisov

4

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Žiadna

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Schválením predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a úpravy jeho vykonávacieho predpisu nevzniknú nové požiadavky na rozpočet verejnej správy. Financovanie bude zabezpečené v rámci schválených limitov

výdavkov rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na príslušný rozpočtový rok.

V súčasnej dobe nie je možné vyčísliť výšku poskytnutých podpôr v príslušnom rozpočtovom roku, nakoľko nie je zrejmé, koľko oprávnených žiadateľov využije túto formu financovania obstarávania bytov, nájomných bytov, zariadení sociálnych služieb, ubytovacích domov a obnovy existujúcich bytových domov, rodinných domov a zariadení sociálnych služieb.

Navrhované zmeny majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to možnosťou poskytovania dlhodobých úverov s nízkym úrokom aj pre novovzniknuté právnické osoby.

Navrhovaná úprava má pozitívne sociálne vplyvy. Pozitívnym vplyvom je vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu obstarávaných nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb.

11.Kontakt na spracovateľa

MDV SR – Ing. Čerňanská,02/594 94 585, jana.cernanska@mindop.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MDV SR, ŠFRB

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

I. Úvod: Ministerstvo dopravy a výstavby SR predložilo dňa 17. júla 2020 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení

5

neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Na základe zhodnotenia Komisia žiada doplniť negatívne alebo pozitívne vplyvy na životné prostredie, nakoľko predkladateľ uvádza, že materiál nemá žiadne vplyvy na životné prostredie.

Zároveň žiadame dopracovať Analýzu vplyvov na životné prostredie na základe pozitívnych alebo negatívnych vplyvov na životné prostredie. Činnosti ako výstavba, úprava či obnova budovy so sebou nesie spotrebu ako aj nakladanie s materiálmi a zdrojmi, čo môže predstavovať dodatočnú záťaž na životné prostredie. Vo vlastnom materiáli sa zároveň spomína: Do obstarávacieho nákladu zateplenia bytovej budovy podľa § 6 ods. 1 písm. c) tretieho bodu, obnovy zariadenia sociálnych služieb podľa § 6 ods. 1 písm. e) a výmeny spoločných rozvodov plynu, elektriny, kanalizácie, vody, vzduchotechniky a tepla v bytovom dome podľa § 6 ods. 5 písm. b) sa započítava aj cena za vybudovanie technického zariadenia, ktoré bude využívať obnoviteľné zdroje energie alebo zariadenia na mechanické vetranie so systémom rekuperácie tepla. Obstarávacím nákladom obnovy bytovej budovy je možné započítať cenu energetického hodnotenia bytovej budovy. Z uvedeného vyplýva, že podporujete činnosti spojené so zlepšovaním stavu životného prostredia. Pre absenciu Analýzy však nie je možné posúdiť odhadované pozitívne alebo negatívne dopady na zložky životného prostredia (napr. k akým úsporám energií, zdrojov či zamedzeniu emitovania znečisťujúcich látok vďaka tejto podpore dôjde) ani aké opatrenia budú vykonané na zmiernenie dopadu na životné prostredie (napr. posudzovanie žiadostí na základe energetickej efektívnosti, voľby použitých materiálov zvýhodňovaním ekologických alternatív, nakladania s odpadom pri prerábkach (napr. stavebným) alebo projektových úprav zohľadňujúcich dopady na životné prostredie, a.i).

Komisia tiež v doložke vybraných vplyvov odporúča dopracovať časť 5. Alternatívne riešenia, kde je potrebné uviesť minimálne nulový variant, t. j. popis súčasného stavu, kedy by sa návrh zákona nerealizoval.

K analýze sociálnych vplyvov

1.v časti 4.2 odporúčame doplniť druhú sekciu (významný vplyv na zraniteľné skupiny obyvateľstva alebo v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia);

2.v časti 4.3 odporúčame taktiež doplniť jej druhú sekciu;

3.v časti 4.4 odporúčame doplniť všetky časti, ku ktorým sa navrhovateľ nevyjadril.

Všeobecne platí, že pokiaľ v konkrétnom aspekte návrh sociálny vplyv nezakladá, odporúčame v príslušnej sekcii uviesť formáciu „bez vplyvu“. Tým navrhovateľ deklaruje, že posudzoval všetky aspekty sociálnych vplyvov návrhu a nielen tie, ku ktorým sa v analýze explicitne vyjadril.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

MDV SR uplatnené pripomienky Komisie v stanovisku k doložke vybraných vplyvov časť 5. Alternatívne riešenia a k analýze sociálnych vplyvov akceptovalo a zapracovalo do návrhu materiálu, ktorý je predložený na medzirezortné pripomienkové konanie.

V prípade požiadavky na doplnenie vplyvov na životné prostredie uvádzame, že novelou zákona sa nevytvárajú nové účely podpory, iba sa spresňuje a zjednocuje ich definovanie s inými právnymi predpismi a preto nevnikajú nové vplyvy na životné prostredie v porovnaní s platným znením zákona.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

v tom: za MDV SR /01705 ŠFRB

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

v tom: za MDV SR /01705

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predkladaný materiál predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2020 až 2023. Výdavky sú zabezpečené v rámci limitu výdavkov rozpočtu MDV SR na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.

Predloženým návrhom zákona sa vytvárajú podmienky pre motiváciu žiadateľov k obstarávaniu najmä nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb. V rámci väčšiny účelov podpory sa navrhuje zvýšenie výšky podpory. V snahe zvýšiť záujem súkromného sektora investovať do oblasti obstarania nájomných bytov navrhuje sa pre žiadateľa - inú právnickú osobu zrušiť podmienku jej vzniku minimálne 5 rokov pred podaním žiadosti o podporu zo ŠFRB.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2020

2021

2022

2023

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Predkladaný materiál má vplyv na verejné financie v roku 2020 ako aj v rokoch 2021 až 2023 vo výške finančných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie úloh spojených s poskytnutím úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

8

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

9

Tabuľka č. 4

Štátny fond rozvoja bývania

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

10

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2020

2021

2022

2023

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

11

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Vytvorením podmienok pre podporu rozširovania a zveľaďovania bytového fondu sa vytvárajú následne podmienky pre všetky kategórie podnikov pre rozvoj aktivít v rámci obstarávania výstavby a obnovy zariadení sociálnych služieb.

MSP sa vytvárajú možnosti predovšetkým v oblasti projektovej prípravy stavieb.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Pred spracovaním návrhu sa uskutočnili rokovania s právnickými osobami, ktoré majú záujem zapojiť sa do rozvoja nájomného bývania.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku nepriamych finančných nákladov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku administratívnych nákladov.

12

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Neutrálne.

13

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Domácnosti budú mať zabezpečené nájomné bývanie alebo vlastné bývanie.

Zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Domácnosti – zabezpečenie nájomného bývania v bytových budovách alebo vlastného bývania

v bytovom dome, polyfunkčnom bytovom dome alebo rodinnom dome,

Fyzické osoby v zariadeniach sociálnych služieb.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky. V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Odhadujeme, že priemerné domácnosti ušetria cca 200 eur na nájomnom za prenájom bytu obstaraného z verejných zdrojov oproti trhovému nájomnému za byt.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Vzhľadom na objem predpokladaných výdavkov zo štátneho rozpočtu návrh môže ovplyvniť cca 10 000 domácností.

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

14

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞ sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞ kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞ pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞ zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞ zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞ k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞ bývaniua súvisiacimzákladným komunálnym službám,

☞ doprave,

☞ ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞ spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞ informáciám

☞ k iným právam (napr. politickým).

Návrh vytvára podmienky pre prístup k bývaniu širšiemu okruhu domácností až do 4, resp. 5-násobku životného minima v nájomných bytoch pri 80 % obstarávaných bytov a pri 20 % obstarávaných

nájomných bytov sa príjem domácnosti nájomníka nelimituje a fyzických osôb v zariadeniach sociálnych služieb.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞ domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞ nezamestnaní,najmädlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞ deti (0 – 17),

☞ mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞ starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ ľudia so zdravotným postihnutím,

☞ marginalizované rómske komunity

☞ domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞ jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞ príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞ iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

-

domácnosti s nízkym príjmom,

-

starší ľudia,

-

ľudia so zdravotným postihnutím,

15

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí. Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞ podporavyrovnávaniaekonomickej nezávislosti,

☞ zosúladeniepracovného,súkromného a rodinného života,

☞ podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞ boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞ eliminácia rodových stereotypov.

Návrh nemá odlišný vplyv na ženy a mužov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

16

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania

/pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrhom sa predpokladá zvýšenie pracovných príležitostí pre malých a stredných podnikateľov a veľké podniky, remeselníkov najmä v oblasti stavebníctva, a to aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Návrh zákona vytvára podmienky pre motiváciu využitia podpory pri obstarávaní nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb. V súčasnosti nie je možné predpokladať, koľko žiadateľov využije tento druh podpory a preto nie je možné kvantifikovať vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené

a rozsah vplyvu.

Návrh nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť

ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či

technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

1.čl. 18, 107 až 109 a 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016),

2.čl. 2, 6 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016 ),

3.čl. 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

b)v sekundárnom práve,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení (Gestori ÚV SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MF SR),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení (Gestori ÚV SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020)

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Problematika návrhu zákona nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie obsiahnutá.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné

18

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Bezpredmetné

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

-úplne

19

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže podľa súčasného stavu sú finančné prostriedky Európskej únie a iné príjmy, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013), totožné.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ponechať odkaz na osobitný predpis vo všeobecnosti. Samozrejme, že o zmenách rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“), ktoré majú vplyv na prebytok alebo schodok rozpočtu verejnej správy rozhoduje minister po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K bodu 2

ŠFRB má určený limit výdavkov na svoju činnosť. Podľa súčasného znenia zákona je možné tieto výdavky zvýšiť o iné príjmy, ak tak ustanoví nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) uvedené v bode 1. V skutočnosti však nejde o celý objem finančných prostriedkov určených na finančný nástroj EÚ. Preto sa navrhuje spresniť toto ustanovenie, že limit výdavkov na činnosť ŠFRB možno zvýšiť o finančné prostriedky určené na odplatu za vykonávanie finančného nástroja.

K bodu 3

Ustanovenie definuje účel podpory, ktorým je obstaranie bytu do vlastníctva fyzickej osoby (výstavbou bytu vrátane bytu získaného nadstavbou, prístavbou, alebo stavebnou úpravou budovy, ak vznikne byt v bytovom dome, rodinnom dome, polyfunkčnom dome, kúpou bytu v bytovom dome, rodinnom dome alebo polyfunkčnom dome).

So zreteľom na podporu rozvoja bytovej výstavby je záujmom štátu podporovať rozvoj novej bytovej výstavby a nadväzne na to podporovať aj kúpu novopostavených bytov. Kúpa bytu v bytovom, polyfunkčnom alebo rodinnom dome, má podporiť systém obstarávania si už hotového bytu, v rámci ktorého budúci vlastník rieši okamžite bytovú situáciu a súčasne predmetnou nehnuteľnosťou môže zabezpečiť záväzok vyplývajúci z poskytnutého úveru.

K bodom 4 až 6

Ustanovenia definujú možnosti obstarania nájomného bytu. Ide o výstavbu nájomného bytu vrátane nájomného bytu získaného nadstavbou alebo prístavbou bytovej budovy alebo nebytovej budovy, ak vznikne bytový dom, rodinný dom alebo polyfunkčný dom a stavebnú úpravu bytovej budovy alebo nebytovej budovy, ak po vykonaní stavebnej úpravy vznikne byt v bytovom dome alebo polyfunkčnom dome.

V porovnaní s definovaním účelu obstarania nájomného bytu v súčasnosti, navrhuje sa rozšírenie možností realizácie zámeru obstarávania nájomných bytov. Súčasne sa novonavrhovaným definovaním tohto účelu zabezpečí rovnosť s definíciou účelu obstarania nájomných bytov v zákone č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 443/2010 Z. z.“).

20

K bodu 7

Ďalším účelom pre poskytovanie štátnej podpory je výstavba zariadenia sociálnych služieb (výstavba zariadenia sociálnych služieb, prístavba alebo nadstavba zariadenia sociálnych služieb alebo stavebná úprava bytovej alebo nebytovej budovy na zariadenie sociálnych služieb), ktoré poskytuje sociálnu službu celoročnou pobytovou formou. Ide o tieto druhy zariadení sociálnych služieb - zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie. V týchto zariadeniach sociálnych služieb sa poskytujú celoročnou pobytovou formou sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a nahrádzajú klientom prirodzené rodinné prostredie vrátane celoročného ubytovania (plnia teda tiež funkciu ich celoročného bývania).

K bodom 8 a 9

V snahe motivovať žiadateľov k výstavbe zariadenia sociálnych služieb sa navrhuje, aby žiadateľ, ktorý chce postaviť zariadenie sociálnych služieb, mohol súčasne požiadať ŠFRB o poskytnutie podpory na obstaranie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie tohto zariadenia. Technickou vybavenosťou sa rozumie – verejný vodovod, verejná kanalizácia vrátane čistiarne odpadových vôd, miestna komunikácia alebo odstavné plochy.

Súčasne sa navrhuje, aby obstaranie pozemku podmieňujúceho výstavbu alebo užívanie zariadenia sociálnych služieb bolo taktiež podporované zo strany štátu poskytovaním výhodného úveru zo ŠFRB.

K bodu 10

Ide o zmenu pojmu „prestavba“ na pojem „stavebná úprava“. Cieľom je zosúladenie používaných pojmov v právnych a technických predpisoch.

K bodom 11, 12 a 15

Na účely tohto zákona sú v zákone definované niektoré pojmy, napr. polyfunkčný dom, kúpa bytu, príslušenstvo obytnej miestnosti zariadenia sociálnych služieb a spoločné priestory a spoločné zariadenia zariadenia sociálnych služieb.

Polyfunkčný dom je budova so zmiešaným účelom užívania, v ktorej najmenej tretina podlahovej plochy je určená na bývanie. Takýto typ polyfunkčných domov vzniká najmä stavebnými úpravami existujúcich budov. Zámerom je efektívne využívanie stavieb a zainvestovaných pozemkov.

Jednou z foriem obstarania bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu je kúpa. Kúpou bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu sa rozumie kúpa novostavby bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu. To znamená, že žiadateľ môže kúpiť byt, nájomný byt alebo ubytovací dom v prípade, ak ku dňu podania žiadosti od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu neuplynulo viac ako 3 roky.

Pri účele výstavby alebo obnovy zariadenia sociálnych služieb je výška podpory určená na 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb. Z uvedeného dôvodu sa v zákone definujú pojmy: príslušenstvo obytnej miestnosti (predsieň, kuchyňa alebo kuchynský kút, komora, WC, kúpeľňa, kúpeľňový kút alebo sprchovací kút, ak sú jej súčasťou alebo ak sú k nej priamo priľahlé), spoločné priestory zariadenia sociálnych služieb (najmä spoločenská miestnosť, jedáleň, miestnosť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, miestnosť na poskytovanie fyziatricko-rehabilitačnej starostlivosti, miestnosť pre zamestnancov zariadenia sociálnych služieb, chodba, schodisko, pivnica,

21

kuchyňa, WC a kúpeľňa, ak nie sú súčasťou obytnej miestnosti zariadenia sociálnych služieb a ak nie sú k nej priamo priľahlé), spoločné zariadenie, zariadenia sociálnych služieb (zariadenia, ktoré slúžia výlučne tomuto zariadeniu sociálnych služieb, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo zariadenia sociálnych služieb, najmä výťahy, práčovne, kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky).

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na definovanie kúpy bytu, nájomného bytu a ubytovacieho domu.

K bodu 14

Ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania upravuje, na koho sa vzťahuje výnimka z § 6 ods. 3 zákona, ktorým vymedzuje pojem kúpy bytu, na ktorú je možné poskytnúť podporu. To znamená, že žiadateľ môže kúpiť byt, nájomný byt alebo ubytovací dom v prípade, ak ku dňu podania žiadosti od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu neuplynulo viac ako tri roky. Navrhovanou zmenou ide o rozšírenie okruhu fyzických osôb o tie fyzické osoby, ktoré boli na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, výchovnom opatrení alebo o ústavnej starostlivosti umiestnené v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, t.j. v centrách pre deti a rodiny.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s definovaním pojmu príslušenstvo ubytovacej bunky v ubytovacom dome.

K bodu 17

Žiadateľom o podporu môže byť aj iná právnická osoba. Podmienkou je, že musí mať sídlo na území Slovenskej republiky. Navrhuje sa vypustiť podmienku, že táto právnická osoba vznikla aspoň päť rokov pred podaním žiadosti.

Doterajšia právna úprava obmedzovala konkurenciu vo výstavbe nájomných bytov, keďže právnické osoby existujúce menej ako päť rokov sa nemohli zo zákona uchádzať o podporu na obstaranie nájomných bytov. Vypustením tejto podmienky sa však môžu uchádzať o podporu aj právnické osoby bez histórie podnikania. Takáto právnická osoba však bude povinná zložiť zábezpeku za požadovaný úver v dostatočnej výške, čím by sa malo zmenšiť riziko, že by sa o podporu z fondu uchádzali schránkové firmy s potenciálom neefektívne nakladať s finančnými prostriedkami získanými z verejných zdrojov. Povinnosť zložiť zábezpeku bude navyše signalizovať, že ide o právnickú osobu s dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie celého procesu obstarania nájomných bytov, zariadenia sociálnych služieb alebo ubytovacieho domu.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novodefinovaním účelu obstarania nájomného bytu.

K bodu 19

Jedným z účelov pre poskytovanie štátnej podpory prostredníctvom ŠFRB je výstavba alebo obnova zariadenia sociálnych služieb.

V platnom znení zákona žiadateľom o poskytnutie podpory na tento účel môže byť obec, samosprávny kraj a iná právnická osoba.

22

Navrhovanou úpravou sa umožní, aby žiadateľom o podporu na tieto účely bola aj nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu, ktorej zakladateľom alebo jedným zo zakladateľov je obec alebo VÚC, ak ich vklad tvorí najmenej 51 % majetku neziskovej organizácie a v správnej rade neziskovej organizácie ich zastupuje nadpolovičný počet členov.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zosúladením pojmu obstarávací náklad so zákonom č. 443/2010 Z. z.

K bodom 21 až 29

Podpora zo ŠFRB sa poskytuje vo forme úveru, pričom zákon vo všeobecnosti umožňuje poskytnúť túto podporu až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov a zároveň ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, 1m2 podlahovej plochy bytu alebo obytnej miestnosti, resp. 1m2 zatepľovanej plochy.

Predmetným ustanovením sa navrhuje zvýšenie limitu úveru alebo zmena v určovaní limitu úveru.

Pre fyzické osoby sa navrhuje zvýšenie limitu úveru na byt z 90 000 eur na 120 000 eur.

Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, VÚC alebo neziskovou organizáciou sa navrhuje zmena v určovaní limitu z limitu na byt (90 000 eur) na 1 m2 podlahovej plochy bytu (1 350 eur/1 m2 podlahovej plochy bytu).

Maximálny limit úveru pri obstarávaní nájomného bytu inou právnickou osobou sa navrhuje zvýšiť z 1 200 eur na 1 350 eur/1 m2 podlahovej plochy bytu.

Pri účele modernizácia bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy bytového dom sa navrhuje zvýšenie limitu úveru z 500 eur na 800 eur/1 m2 podlahovej plochy bytu.

Pri účele zateplenia bytovej budovy alebo zateplenie zariadenia sociálnych služieb bol limit úveru určený na 1 m2 zatepľovanej plochy (100 eur/1 m2 zatepľovanej plochy). Z dôvodu zjednodušenia výpočtu výšky úveru sa navrhuje určiť limit úveru na 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb (200 eur/1 m2 podlahovej plochy). Z dôvodu, že výpočet zatepľovanej plochy bol náročný a jeho vypracovanie bolo spojené s ďalšími finančnými výdavkami, navrhuje sa zmena určenia výšky úveru na m2 podlahovej plochy, čo je pre spracovanie podkladov žiadateľom jednoduchšie.

Pre účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa navrhuje zvýšenie limitu úveru zo 760 na 1 200 eur na 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb.

Pri účele modernizácia zariadenia sociálnych služieb sa navrhuje zvýšenie limitu úveru z 500 na 800 eur na 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb.

V súvislosti s doplnením možnosti poskytnutia podpory na obstaranie technickej vybavenosti a kúpu pozemku, ktoré prislúchajú k zariadeniu sociálnych služieb, sa navrhuje určiť limit úveru na obytnú miestnosť v zariadení sociálnych služieb.

Vzhľadom na to, že súčasný limit úveru na kúpu pozemku nepokrýva reálnu cenu pozemkov v niektorých lokalitách, navrhuje sa zvýšenie maximálneho limitu úveru na tento účel zo súčasných

23

12 000 eur na 17 000 eur na obstarávaný nájomný byt, obytnú miestnosť alebo ubytovaciu bunku. Vykonávací predpis určí limity úveru s prihliadnutím na lokalizáciu kupovaného pozemku.

Pri účele obstaranie ubytovacieho domu sa navrhuje zvýšenie limitu úveru z 1 000 eur na 1 200 eur na 1 m2 podlahovej plochy ubytovacej bunky.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu určenia limitu úveru z 1 m2 zatepľovanej plochy na 1 m2 podlahovej plochy. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa definícia pojmu zatepľovaná plocha.

K bodu 31

V rámci tohto ustanovenia je vymedzenie obstarávacieho nákladu osobitne pre výstavbu bytu, nájomného bytu, zariadenia sociálnych služieb, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu a kúpu bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu. Obstarávacím nákladom sú spravidla všetky náklady vynaložené na uskutočnenie stavby, súčasťou ktorých môže byť aj cena za vyhotovenie projektovej dokumentácie. V prípade obstarávania nájomných bytov obcou, VÚC a neziskovou organizáciou, cena za projektovú dokumentáciu musí byť súčasťou obstarávacích nákladov. Pri obstaraní bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti, pozemku alebo ubytovacieho domu kúpou je obstarávacím nákladom kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve alebo v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Do obstarávacieho nákladu sa započíta aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach (okrem účelu výstavby) a spoločných zariadeniach bytového domu. Do obstarávacieho nákladu pri obstarávaní bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu nie je možné započítať cenu pozemku a nebytového priestoru. Do obstarávacieho nákladu nájomného bytu nižšieho štandardu je však možné započítať cenu nebytového priestoru, ktorý svojim stavebno-technickým usporiadaním a vybavením zabezpečuje špecifické potreby žiadateľa v súvislosti s prenájmom podporených nájomných bytov, najmä poskytovanie sociálnych služieb alebo službu ochrany objektu.

V prípade obnovy bytového domu sa do obstarávacieho nákladu započítava cena obnovy bytovej budovy a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Do tohto obstarávacieho nákladu nie je možné započítať cenu obnovy nebytového priestoru a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Cena obnovy garáží, ktoré sú súčasťou bytového domu sa však do obstarávacieho nákladu pre výpočet úveru započítava. Do obstarávacieho nákladu podľa prvej vety je možné započítať cenu projektovej dokumentácie, cenu odborného posudku preukazujúceho existenciu systémovej poruchy a projektového energetického hodnotenia bytovej budovy.

Pri zateplení bytovej budovy je možné do obstarávacieho nákladu započítať aj náklady na vybudovanie technického zariadenia, ktoré bude využívať obnoviteľné zdroje energie (napr. solárne panely, fotovoltaické články, tepelné čerpadlá, atď.) alebo rekuperáciu tepla.

K bodu 32

Navrhuje sa do všeobecných podmienok poskytnutia podpory doplniť podmienku, že podporu možno poskytnúť žiadateľovi, ktorý nie je v nútenej správe. Ak je žiadateľ v nútenej správe, to znamená, že prekročil určitú zákonom stanovenú hranicu, o ktorú môžu výdavky prekračovať jeho príjmy. V praxi to znamená, že žiadateľ v nútenej správe si musí predovšetkým vyriešiť svoje záväzky z predchádzajúcich období a nie je možné mu poskytnúť nový úver, keďže nevie preukázať schopnosť splácať požadovaný úver.

24

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novodefinovaním účelu obstaranie nájomného bytu.

K bodu 34

Podporu z prostriedkov ŠFRB je možné poskytnúť žiadateľovi obstarávajúcemu nájomný byt stavebnou úpravou bytovej alebo nebytovej budovy alebo stavebnou úpravou bytu v bytovom dome nadobudnutého podľa zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov alebo stavebnou úpravou bytu vo vlastníctve obce alebo samosprávneho kraja, ktorý je v takom zlom technickom stave, že nespĺňa základné požiadavky, ktoré na stavby ustanovuje stavebný zákon, alebo žiadateľovi realizujúcemu stavebnú úpravu bytovej alebo nebytovej budovy na zariadenie sociálnych služieb alebo obstarávajúcemu ubytovací dom stavebnou úpravou bytovej alebo nebytovej budovy. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o staršie stavby, je potrebné zabezpečiť všetky technické požiadavky kladené na stavby.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prijať úpravu, aby v takto obstarávaných bytoch, zariadeniach sociálnych služieb a ubytovacích domoch boli vymenené všetky vnútorné inštalácie v byte aj bytovom dome, obytných miestnostiach, príslušenstve obytných miestností a spoločných priestoroch zariadení sociálnych služieb a ubytovacích bunkách a spoločných priestoroch ubytovacích domov (voda, plyn, elektrina, kanalizácia, teplo, slaboprúdové rozvody) a technické zariadenia budov (napr. kotolňa, výťah, atď.).

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novodefinovaním účelu obstaranie bytu fyzickou osobou. Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť obstarania bytu kúpou bytu v rodinnom dome pre všetky fyzické osoby definované zákonom a nielen pre mladomanželov.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na predchádzajúci novelizačný bod.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s predchádzajúcim novelizačným bodom.

K bodu 38

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie určujúce maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6 000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako 3 roky. Navrhovanou úpravou však nie je dotknutá možnosť odpustenia časti úveru pri narodení dieťaťa určená vo výške 2 000 eur na každé dieťa, ktoré žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti a dožilo sa jedného roku veku, rovnako ako u všetkých okruhov žiadateľov, ktorým sú fyzické osoby.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na predchádzajúci novelizačný bod.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 51.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa reflektuje na pripomienky odbornej verejnosti venujúcej sa

25

problematike osôb so zdravotným znevýhodnením. Tieto osoby majú iné požiadavky na dispozičné riešenie či vybavenie bytu než bežné osoby a preto majú problém obstarať si bývanie na voľnom trhu. Navrhuje sa preto ako podmienku poskytnutia úveru stanoviť, že minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov v bytovej alebo nebytovej budove, ktorá má zriadený výťah musí byť navrhnutých univerzálne tak, aby z hľadiska stavebných konštrukcií boli tieto byty využiteľné aj pre osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav stavebných konštrukcií. Počet univerzálne navrhovaných bytov sa zaokrúhľuje na celé čísla nadol.

Aby sa minimalizoval negatívny dopad tejto úpravy na už rozbehnuté investičné projekty, navrhuje sa odložiť účinnosť tohto ustanovenia o dva roky, t. j. táto povinnosť sa bude prvýkrát vzťahovať až na žiadosti podané v roku 2023.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením niektorých odsekov, čím dochádza k zmene vnútorných odkazov.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zosúladením pojmu obstarávací náklad so zákonom č. 443/2010 Z. z.

K bodu 44

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením niektorých odsekov, čím dochádza k zmene vnútorných odkazov

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom podmienky do iného odseku.

K bodom 46 a 47

Podľa súčasného znenia zákona podporu na obstaranie nájomného bytu možno poskytnúť žiadateľovi – inej právnickej osobe iba vtedy, ak sa stavba nachádza v meste alebo v priľahlých s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci, na území ktorej sa realizuje výstavba priemyselného parku alebo už existuje priemyselný park alebo na území obce je prevádzka žiadateľa minimálne s 500 zamestnancami. Záujmom je, aby takýto typ stavieb vznikal predovšetkým v tých sídlach, kde je priamo väčšia možnosť zamestnania a neboli ďalšie požiadavky na budovanie dopravnej infraštruktúry.

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť obstarávať nájomné byty inou právnickou osobou aj v obci s viac ako 2 000 obyvateľmi a súčasne sa znižuje minimálna hranica počtu zamestnancov v prevádzke žiadateľa na 200.

K bodu 48

Žiadatelia môžu obstarávať nájomné byty aj tzv. budúcou kúpou. Podľa platného znenia to znamená, že so zhotoviteľom stavby majú uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom následnú kúpnu zmluvu musia uzatvoriť najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB. Vzhľadom na to, že sa navrhuje predĺžiť termín podávania žiadostí, navrhuje sa predĺžiť aj termín na uzatvorenie následnej kúpnej zmluvy, a to do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory.