Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať výraz:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Dokument musí obsahovať výraz:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 71943
Dôvodové správy: 2555
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
28.02.2021
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 127/2006 účinný od 01.01.2009


Platnosť od: 09.03.2006
Účinnosť od: 01.01.2009
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Ochrana životného prostredia, Jedy, narkotiká, toxikománia, Odpady, nakladanie s odpadmi, Odpadové hospodárstvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2 JUD191 DS2 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 127/2006 účinný od 01.01.2009
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 127/2006 s účinnosťou od 01.01.2009 na základe 515/2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

K predpisu 515/2008, dátum vydania: 10.12.2008

6

Dôvodová správaA. Všeobecná časťNávrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 v súvislosti s plánovaným zavedením eura ako zákonného platidla v Slovenskej republike.

Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.decembra 2005 svojím uznesením č. 1040/2005 návrh Harmonogramu legislatívnych krokov zavedenia eura v Slovenskej republike a v bode B.1 uvedeného uznesenia zároveň uložila členom vlády Slovenskej republiky pripraviť návrhy právnych predpisov podľa schváleného harmonogramu. Z uvedeného materiálu taktiež vyplynula povinnosť novelizovať aj niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ktoré je potrebné adaptovať na pripravovanú zmenu meny Slovenskej republiky ešte pred jej zavedením.

Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh, ktorý novelizoval iba štyri právne predpisy: zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach ( geologický zákon) a zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia SR po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozhodlo, že z hľadiska právnej istoty občana a spotrebiteľa rozšíri návrh zákona o ďalšie právne predpisy MŽP SR, v ktorých prichádza do úvahy potreba prepočítania sumy v slovenských korunách na menu euro.

Predložený návrh zákona obsahuje prepočty súm zo slovenskej meny na menu euro úpravou znenia nasledujúcich zákonov: zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov ( zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z., zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 491/2005 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 127/2006 Z. z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) výlučne v spojitosti so zavedením eura v Slovenskej republike.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad nákladov na verejné financie

Prijatie predloženého zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v primárnom práve:

–v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

–v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

–v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

–v sekundárnom práve:

–v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

b)je upravená v práve Európskej únie:

–v primárnom práve:

–v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

– v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ES).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl.226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: žiadne,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

B. Osobitná časť K čl. I

K bodom 1-3V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. II.

K bodu 1, 4 a 5Ide nielen o prepočet konverzným kurzom, ale aj o zaokrúhlenie na celé eurá nakoľko takto sa budú zaokrúhľovať poplatky podľa novelizačného bodu 2. Keďže poplatok za znečisťovanie ovzdušia môže byť podľa bodu 2 len v celých eurách aj oslobodenie od poplatku treba vyjadriť v celých eurách. Zaokrúhlenie oslobodenia od poplatku na 34 euro, čo je viac ako doterajších 1000 Sk zvýhodňuje prevádzkovateľov zdrojov. Najmenší poplatok, ktorý sa bude platiť bude potom 35 euro, čo je menej ako doterajších 1100 Sk napriek skutočnosti, že prevádzkovatelia sú oslobodení od poplatku v výške vyššej ako doterajších 1000 Sk. Tieto úpravy je potrebné urobiť vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov na celé čísla doteraz na celých 100 Sk a od roku 2009 na celé euro. Uvedené rozdiely vznikli práve rozdielnou hodnotou medzi 100 Sk a 1 euro. Zaokrúhľovať poplatky na 3,31 euro však nie je možné a preto bolo potrebné okrem prepočtu konverzným kurzom urobiť aj tieto drobné úpravy zákona. Novelizačné body 4 a 5 neustanovujú žiadne konkrétne finančné položky, ktoré by bolo potrebné platiť, ale len hranice pre určenie platenia splátok konkrétneho poplatku, ktoré sú tiež vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov určené v celých eurách.

Súčasne ide o zosúladenie povinností platenia poplatkov s účtovným obdobím –účtovný rok trvá od 1. januára do 31. decembra, pričom súčasné znenie zákona posúva toto obdobie o 15 dní ( v mesiaci, v štvrťroku a v kalendárnom roku).

K bodu 6Vracanie drobných preplatkov je neefektívne a náklady na ich vrátenie sú nielen pre Environmentálny fond, ale aj pre prevádzkovateľa zdroja často vyššie ako samotný preplatok preto bolo potrebné upraviť ustanovenie o nevrátení preplatku.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. III.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. V.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VII

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. X.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XIV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XVI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Súčasne sa dopĺňa prechodné ustanovenie v § 43a . Ministerstvo určuje prieskumné územia s dobou platnosti spravidla na štyri roky. Prieskumné územia vydané do 31. decembra 2008 majú stanovenú úhradu v slovenských korunách. Nakoľko platnosť týchto rozhodnutí uplynie po 1. januári 2009, je potrebné legislatívne upraviť možnosť a spôsob prepočtu úhrad za prieskumné územia na menu euro.“

K čl. XXIII.

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým je 1. január 2009, ktorý je plánovaný ako deň zavedenia eura v Slovenskej republike.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ing. Ján Chrbet v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 127/2006, dátum vydania: 09.03.2006

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťPerzistentné organické látky sú organické chemické látky obsahujúce halogénové prvky (najmä chlór), ktoré boli vyvinuté a používané na prevenciu smrteľných ochorení prenášaných hmyzom (napr. proti malárii), na ochranu priemyselných plodín pred škodcami (rôzne pesticídy) i ako priemyselné chemikálie s veľmi dobrými vlastnosťami (napr. polychlórované bifenyly – PCB). Medzi tieto látky patria tiež niektoré nežiaduce vedľajšie produkty priemyselných a spaľovacích procesov (napr. dioxíny).

Charakteristickými vlastnosťami perzistentných organických látok sú najmä ich perzistentnosť (nízka rozložiteľnosť – degrabilita), biologická akumulovateľnosť a toxicita a v dôsledku toho možnosť ich prenosu na veľké vzdialenosti ovzduším, vodami a migrujúcimi živočíchmi a ich následná depozícia aj na územiach (najmä polárne oblasti), kde sa nikdy nevyrábali ani nepoužívali a ohrozovania zdravia ľudí a iných organizmov prostredníctvom potravinového reťazca.

Riešenie tohto problému vyžaduje opatrenia globálneho charakteru.

V júni 1998 bol v dánskom Aarhuse podpísaný Protokol o perzistentných organických látkach k regionálnemu Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Ženeva 1979). Tento protokol (ďalej len „Aarhuský protokol“) podpísala Slovenská republika, ako aj Európske spoločenstvo a jeho členské štáty. Slovenská republika uložila 30.12.2002 u generálneho tajomníka OSN (depozitára) listinu o prijatí Aarhuského protokolu.

V súlade s jeho čl. 18 ods. 1 Aarhuský protokol nadobudol platnosť 23.10.2003 – v rovnakom dátume nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku (pozri oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 367/2003 Z. z.).

Po troch rokoch negociácií v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) bol prijatý v Štokholme 22.5.2001 Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach (ďalej len „Štokholmský dohovor“). Tento dohovor podpísalo počas konferencie splnomocnených zástupcov v Štokholme 22. a 23.5.2001 Európske spoločenstvo, všetkých pätnásť jeho vtedajších členov, ako aj osem kandidátskych krajín, medzi nimi aj Slovenská republika.

Slovenská republika uložila ratifikačnú listinu u generálneho tajomníka OSN (depozitára) 5.8.2002.

V súlade s jeho čl. 26 ods. 1 Štokholmský dohovor nadobudol platnosť 17.5.2004 – v rovnakom termíne nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku (pozri oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 593/2004 Z. z.).

Základným cieľom Štokholmského dohovoru je v súlade s princípom predbežnej opatrnosti ochrana ľudského zdravia a životného prostredia pred perzistentnými organickými látkami, a to najmä formou

a)zákazu a obmedzenia výroby, uvádzania na trh a používania (desiatich) určených perzistentných organických látok (s postupným predpokladaným rozširovaním zoznamu týchto látok a obmedzovaním prípadných výnimiek),

b)inventarizácie a redukcie uvoľňovania určených druhov neúmyselne produkovaných perzistentných organických látok, vrátane používania najlepších dostupných techník (Best Available Techniques - BAT) a najlepších environmentálnych postupov (Best Environmental Practices - BEP),

c)inventarizácie a environmentálne prijateľného režimu nakladania so zásobami látok (vrátane tovarov a výrobkov) pozostávajúcich z určených druhov perzistentných organických látok alebo ich obsahujúcich,

d)osobitného režimu nakladania s odpadmi pozostávajúcimi z určených druhov perzistentných organických látok, alebo ich obsahujúcich , alebo nimi kontaminovaných,

e)povinného systémového prístupu Strán k riešeniu tejto problematiky (vypracúvanie národných, resp. regionálnych realizačných plánov, akčných plánov, stratégií, medzinárodná spolupráca a pomoc, výmena skúseností, monitoring, podávanie správ a pod.).

V záujme čo najrýchlejšej a jednotnej implementácie záväzkov vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru i z Aarhuského protokolu pre Európske spoločenstvo bolo vydané Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických látkach a o zmene smernice 79/117/EHS (ďalej len „nariadenie“), ktoré nadobudlo platnosť 20. mája 2004.

Nariadenie obsahuje princípy a záväzky vyplývajúce z oboch vyššie uvedených medzinárodných dokumentov a v záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia ustanovuje tiež niektoré povinnosti nad rámec uvedených dokumentov, resp. ich precizuje alebo ustanovuje striktnejším spôsobom.

Oblasť, ktorú upravuje nariadenie, je v právnom poriadku SR čiastočne upravená vo viacerých zákonoch a predpisoch na ich vykonanie, napríklad:

◊zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti,

◊zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 434/2004 Z. z.,

◊zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

V súlade s čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve (ďalej len „ZES“) nariadenie má všeobecnú platnosť a je záväzné ako celok vo všetkých častiach a priamo použiteľné aj v Slovenskej republike.

S ohľadom na pomerne široký okruh všeobecne záväzných právnych predpisov a orgánov štátnej správy dotknutých nariadením je predmetom právnej úpravy tohto zákona zabezpečenie efektívnej aplikácie nariadenia v Slovenskej republike (porovnaj čl. 10 ZES), a to najmä pokiaľ ide o vytvorenie inštitucionálneho rámca a jeho napojenie na existujúci inštitucionálny a sankčný mechanizmus v právnom poriadku Slovenskej republiky. Takéto „vykonávacie“ opatrenia nariadenie vo viacerých svojich ustanoveniach priamo vyžaduje, resp. predpokladá.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi.Navrhovaný zákon je tiež v súlade so Štokholmským dohovorom a Aarhuským protokolom.

Finančné, ekonomické a environmentálne vplyvy navrhovaného zákona, jeho dopady na zamestnanosť a podnikateľské prostredie sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Nároky návrhu zákona na zvýšenie počtu zamestnancov a s tým súvisiacich výdavkov budú zabezpečené bez nárokov na zvýšenie výdavkov návrhu verejného rozpočtu a rozpočtu kapitoly MŽP SR na roky 2006 až 2008.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovaného zákona vyplýva potreba nárastu pracovníkov s ohľadom na zabezpečovanie plnenia záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo Štokholmského dohovoru vrátane potrebnej spolupráce a účasti na aktivitách jeho orgánov, zhromažďovania príslušných údajov a plnenia notifikačných povinností voči orgánom EÚ i orgánom Štokholmského dohovoru vrátane plnenia funkcie ohniskového bodu, na ministerstve a SAŽP COHEM a z toho vyplývajúce náklady sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách.

Predpokladané bežné finančné výdavky na výkon úloh Kompetentného úradu POPs - MŽP SR.

v tis. SkVýdavky na mzdy, platy a služobné príjmy (4 zamestnanci, v tom 1 riaditeľ odboru) 6101 056Poistné do fondov620369Tovary a služby630400Bežné výdavky spolu (Počet zamestnancov v rozpočtovej organizácii – 4)6001825

Predpokladané bežné finančné výdavky na výkon úloh Ohniskového bodu POPs – SAŽP COHEM

v tis. SkVýdavky na mzdy, platy a služobné príjmy (2 zamestnanci)610384Poistné do fondov620134Tovary a služby630400Bežné výdavky spolu600718

Predpokladané celkové finančné dôsledky na štátny rozpočet (v tis. Sk).

Súhrnné náklady.

Náklady/rok200620072008Bežné výdavky (v tis. SK)254326192700Kapitálové výdavky (v tis. Sk)000Výdavky spolu ( v tis. Sk)254326192700

Uvedené náklady ministerstvo nemá zapracované v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2006 – 2008.

Požiadavky na zvýšenie počtu zamestnancov a s tým súvisiacich výdavkov budú zabezpečené bez nárokov na zvýšenie výdavkov návrhu verejného rozpočtu a rozpočtu kapitoly MŽP SR na roky 2006 až 2008.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významnejšie zvýšenie nákladov na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Prevažná časť evidenčnej a ohlasovacej povinnosti právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov už z väčšej časti vyplýva z platných všeobecne záväzných právnych predpisov – pôjde zväčša len o jej upresnenie.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Koncepčný, systémový a striktný prístup k postupnému znižovaniu až vylúčeniu výroby, uvádzania na trh a používania úmyselne vyrábaných i neúmyselne produkovaných perzistentných organických látok vrátane ich uvoľňovania do životného prostredia, environmentálne prijateľné nakladanie so zásobami a odpadmi obsahujúcimi takéto látky, ako aj s tým spojená osveta podnikateľskej, vedeckej a podnikateľskej sféry a laickej verejnosti prispeje k znižovaniu znečisťovania životného prostredia s priaznivými dopadmi aj na ochranu zdravia ľudí.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný zákon vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov o 6 (pozri prvú časť tejto doložky). Ďalšie dopady v tomto smere sa nepredpokladajú.

Piata časť- Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Prijatie zákona nepredpokladá významnejší dopad na podnikateľské prostredie

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) záväzky z Prístupovej zmluvy najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia vyplývajú pre Slovenskú republiku: - záväzok Slovenskej republiky vyplýva z. čl. 54 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia.

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:- nie sú

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená v nasledujúcich právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:

- čl. 174 a čl. 175 ods. 1 ZES v jej amsterdamskom znení, ktorý medzi ciele politiky ES v oblasti životného prostredia zakotvuje udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochranu ľudského zdravia a podporu opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, vychádzajúc z princípov ochrany, prevencie, nápravy škody pri zdroji a platiaceho znečisťovateľa

◊pramene sekundárneho práva, a to:

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických látkach a o zmene smernice 79/117/EHS

b) V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Úplná zhoda

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bez účasti zahraničných expertov

B. Osobitná časťK čl. IK § 1Predmet právnej úpravy vychádza z čl. 10 a 249 ZES. Predmetom tohto zákona sú príslušné hmotnoprávne, ale predovšetkým procesnoprávne ustanovenia na zabezpečenie efektívnej aplikácie nariadenia v Slovenskej republike.

K § 2V ustanovení sa na účely tohto zákona vymedzuje pojem perzistentnej organickej látky.

K § 3Ustanovenie je zakotvené na vykonávanie článku 5 nariadenia, osobitne jeho odseku 3. Článok 5 reguluje nakladanie so zásobami (látok, prípravkov a tovarov), ktoré pozostávajú z ktorejkoľvek z určených perzistentných organických látok alebo ju obsahujú - ide o druhy taxatívne uvedené v jeho prílohách I a II (momentálne sa však v prílohe II nenachádza žiadna látka, zoznamy sa budú ustanoveným spôsobom dopĺňať a aktualizovať).

Nariadenie ustanovuje pre nakladanie s takýmito zásobami nasledujúci režim:

1.držiteľ takýchto zásob je povinný

◊v prípade zásob väčších ako 50 kg poskytnúť príslušnému orgánu členského štátu informáciu (oznámenie) o charaktere a veľkosti týchto zásob, a to najneskôr do 12 mesiacov od nadobudnutia platnosti nariadenia a následne každoročne, až do konečného termínu určeného v prílohe I alebo II nariadenia na obmedzené používanie danej látky – pozri odsek 1 tohoto paragrafu,

◊spravovať zásoby bezpečným, účinným a environmentálne prijateľným spôsobom,

2.členské štáty musia

◊sledovať používanie a spravovanie oznámených zásob,

◊každé tri roky podávať súhrnné informácie Komisii [čl. 12 ods. 2 písm. a) nariadenia], a to vo formáte, ktorý ustanoví Komisia – tento formát bude zohľadnený pri vydávaní vykonávacieho predpisu podľa odseku 2.

Držitelia budú zasielať oznámenia podľa odseku 1 písm. a) organizácii poverenej ministerstvom. Touto organizáciou bude Slovenská agentúra životného prostredia – Centrum odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva (SAŽP – COHEM), prostredníctvom ktorej bude ministerstvo tiež vykonávať funkciu ohniskového bodu podľa čl. 9 Štokholmského dohovoru.

Kontrolu toho, či držiteľ nakladá so zásobami spôsobom ustanoveným nariadením (vrátane vedenia príslušnej prevádzkovej dokumentácie a evidencie, pravdivosti údajov v oznámení a pod.) bude vykonávať Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“). Tým nie sú dotknuté povinnosti držiteľov takýchto zásob (napríklad pesticídov, insekticídov) a pôsobnosť príslušných orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov (napr. predpisov o rastlinolekárskej starostlivosti).

Prirodzene, ak sa zásoby stanú z nejakého dôvodu (prešlá spotrebná doba, strata predpísaných parametrov a pod. - pozri § 2 ods. 1 zákona o odpadoch) odpadmi, bude sa na ne vzťahovať legislatíva odpadového hospodárstva s príslušnými osobitosťami podľa čl. 7 nariadenia; túto skutočnosť držiteľ zohľadní tiež v príslušnom oznámení podľa odseku 1 písm. a) tohto paragrafu.

K § 4Znižovanie uvoľňovania perzistentných organických látok vyžaduje systémový prístup a medzinárodnú spoluprácu. Preto sú podľa čl. 7 Štokholmského dohovoru jeho Strany povinné do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia jeho platnosti (t. j. do 17.5.2006) vypracovať a predložiť Konferencii Strán svoj národný realizačný plán na zabezpečenie plnenia všetkých záväzkov vyplývajúcich pre príslušnú Stranu zo Štokholmského dohovoru. Lehoty na aktualizáciu národných realizačných plánov ustanoví Konferencia Strán.

Osobitnou súčasťou realizačného plánu má byť podľa čl. 5 Štokholmského dohovoru akčný plán obsahujúci opatrenia na zníženie alebo vylúčenie uvoľňovania určených perzistentných organických látok z neúmyselnej produkcie. V uvedenom článku sa tiež ustanovuje rámcový obsah akčného plánu.

Nariadenie vo svojich čl. 6 a 8 povinnosť vypracovania oboch vyššie uvedených plánov, ani ich náležitosti výslovne neustanovuje; vychádza z toho, že táto povinnosť dostatočne vyplýva zo Štokholmského dohovoru. Nariadenie však rozširuje povinnosť členských štátov, a to predložiť svoj národný realizačný plán (i akčný plán) Komisii a ostatným členským štátom; obdobne tak musí urobiť Komisia, ktorá vypracúva realizačný plán za Spoločenstvo. V čl. 8 sa ustanovuje tiež povinnosť členských štátov umožniť včasnú a efektívnu účasť verejnosti na vypracúvaní a schvaľovaní národného realizačného plánu v súlade s príslušnými národnými procedúrami.

Ako sa už uviedlo vyššie, problematika upravovaná nariadením spadá do viacerých oblastí právneho poriadku Slovenskej republiky v kompetencii viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Preto je potrebné (i s ohľadom na čl. 15 Nariadenia) určiť gestora, ktorý bude príslušné úlohy vyplývajúce z nariadenia, ale aj zo Štokholmského dohovoru a Aarhuského protokolu gestorovať a koordinovať.

Preto sa v § 4 tohto zákona ustanovuje

a)zodpovednosť Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) za obstaranie národného realizačného plánu (vrátane akčného plánu) a za jeho aktualizáciu, ako aj kompetencia vlády SR na jeho schválenie,

b)základný obsah realizačného plánu (i akčného plánu) – vychádza z oblastí upravovaných Štokholmským dohovorom, resp. z ním požadovaných náležitostí.

Veľmi dôležitou súčasťou z hľadiska reálnosti plnenia národného realizačného plánu je tiež naplánovanie a zabezpečenie potrebných materiálnych, personálnych, ale predovšetkým finančných zdrojov.

Národný realizačný plán bude slúžiť tiež ako jeden z dôležitých strategických podkladov pri plánovaní právnych, inštitucionálnych a iných opatrení v oblasti starostlivosti o životné prostredie – zohľadnenie pri tvorbe príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a ďalších normatívnych právnych aktov, napríklad pri príprave zákona o environmentálnych záťažiach, pri novelizácii predpisov o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, o ochrane ovzdušia, o vodách, o chemických látkach a chemických prípravkoch a pod., pri príprave nového Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (resp. pri jeho aktualizácii) a v nadväznosti naň programov príslušných krajských a obvodných úradov a pôvodcov odpadov atď.

Ako zásadný a dôležitý podkladový materiál na vypracovanie národného realizačného plánu a jeho súčasti akčného plánu budú slúžiť výstupy z riešenia projektu financovaného GEF/UNDP a MŽP SR SLO/01/G31 „Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs)“.

K § 5Podľa čl. 15 nariadenia musí každý členský štát určiť jeden alebo viacero kompetentných (príslušných) orgánov zodpovedných za administratívne úlohy vyplývajúce z nariadenia.

Ministerstvo je gestorským orgánom zodpovedným za plnenie úloh vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z Aarhuského protokolu i zo Štokholmského dohovoru. Obdobne tak väčšia časť problematiky upravovaná nariadením spadá do jeho pôsobnosti v zmysle kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z., resp. podľa osobitných predpisov vymenovaných demonštratívnym spôsobom vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy. Preto sa toto jeho gestorstvo ustanovuje aj v odseku 1 tohto paragrafu a zároveň sa uvádzajú jeho základné úlohy (kompetentcie) v tejto oblasti.

Nariadenie v čl. 12 ustanovuje niektoré notifikačné povinnosti členských štátov voči Komisii, resp. aj voči ostatným členským štátom. Obdobne existuje určitá notifikačná povinnosť jednotlivých Strán voči orgánom Štokholmského dohovoru a určenie národného ohniskového bodu na tieto účely.

Z odseku 3 tohto paragrafu vyplýva, že plnenie niektorých z týchto notifikačných povinností ministerstvo zabezpečí prostredníctvom poverenej organizácie. Ako sa už uviedlo vyššie, funkciu národného ohniskového bodu k Štokholmskému dohovoru bude plniť SAŽP – COHEM. Niektorými ďalšími notifikačnými úlohami voči Komisii bude poverená SAŽP – COHEM, resp. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) tak, aby sa zachovala jednotnosť s plnením obdobných úloh podľa osobitných predpisov, napríklad na úseku ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, ochrany vôd, zhromažďovania, uchovávania a šírenia informácií o životnom prostredí.

K § 6Nariadenie obsahuje niekoľko okruhov hmotnoprávnych ustanovení a zasahuje tak do viacerých oblastí právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide najmä o tieto oblasti:

a)kontrola výroby, uvádzania na trh a používania určitých perzistentných organických látok (či už samotných, v prípravkoch alebo ako zložiek tovaru), z úmyselnej výroby (čl. 3 a 4 a prílohy I a II nariadenia), t. j.

1.zákaz výroby, uvádzania na trh a používania látok uvedených v prílohe I nariadenia,

2.obmedzenie výroby, uvádzania na trh a používania látok uvedených v prílohe II nariadenia,

3.zohľadnenie kritérií podľa bodu 1 Prílohy D Štokholmského dohovoru pri hodnotení a povoľovaní existujúcich i nových chemických látok a pesticídov a prijatie vhodných opatrení na kontrolu existujúcich a predchádzanie výroby nových chemických látok a pesticídov, ktoré vykazujú vlastnosti perzistentných organických látok,

4.ustanovenie určitých výnimiek (oslobodení), či už „de lege“ alebo na základe osobitného povolenia, zo zákazov a obmedzení uvedených vyššie.

Túto oblasť upravujú v Slovenskej republike predovšetkým vpredu uvedené všeobecne záväzné právne predpisy o chemických látkach a prípravkoch, o rastlinolekárskej starostlivosti, o biocídnych výrobkoch, o ochrane zdravia ľudí. Preto sa v odseku 3 zveruje štátny dozor na tomto úseku orgánom štátnej správy podľa príslušných osobitných predpisov. Keďže platný právny stav v tejto oblasti nepokrýva požiadavky nariadenia v plnom rozsahu, bude ešte potrebné vykonať doplnenie právnych predpisov rezortu MH SR a MP SR formou ich priamej novelizácie - MP SR pripravuje novelu zákona č. 193/2005 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti, tiež je potrebné aby MH SR pripravilo novelu vyhlášky MH SR č. 67/2002 Z.z. ktorou sa vydáva zoznam vybraných chemických látok a vybraných chemických prípravkov, ktorých uvedenie na trh a používanie je obmedzené alebo zakázané v znení neskorších predpisov.

Kontrolu a sankčný mechanizmus pre dodržiavanie zákazu a obmedzení výroby látok uvedených v prílohe I a II nariadenia, zakotvuje navrhovaný zákon [§ 6 ods. 2 písm. a) a § 7 ods. 2 písm. c)], keďže na základe platnej právnej úpravy rezortu MH SR, MP SR, MZ SR – zákona č. 163/2001 Z.z., zákona č. 217/2003 Z.z., zákona č. 193/2005 Z.z., zákona č. 272/1994 Z.z. bude kontrolované a sankcionované uvádzanie na trh a používanie látok uvedených v prílohe I a II nariadenia.

b) znižovanie, minimalizácia a eliminácia uvoľňovania neúmyselne produkovaných (ako nežiaduce vedľajšie produkty vznikajúce a uvoľňované z niektorých termických a chemických procesov) určených druhov perzistentných organických látok (čl. 6 nariadenia) a monitorovanie prítomnosti určených druhov perzistentných organických látok v životnom prostredí (čl. 9 nariadenia).

Preto sa v odseku 4 tohto paragrafu zveruje kontrola plnenia povinností podľa čl. 6 a 9 nariadenia orgánom štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

c) nakladanie

1.so zásobami (látok, prípravkov alebo tovarov), ktoré sa skladajú z ktorejkoľvek zo „zakázaných“ perzistentných organických látok alebo ju obsahujú – tieto sú „de lege“ odpadmi podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia,

2.so zásobami (látok, prípravkov alebo tovarov), ktoré sa skladajú z ktorejkoľvek z „povolených“ perzistentných organických látok alebo ju obsahujú (čl. 5 ods. 2 nariadenia), ak sa z určitých dôvodov (pozri § 2 ods. 1 zákona o odpadoch) stanú odpadmi – kým nie sú odpadmi, vzťahuje sa na ne § 4 tohto zákona,

3.s odpadmi, ktoré pozostávajú z ktorejkoľvek z určených perzistentných organických látok, alebo ju obsahujú, alebo sú ňou kontaminované (čl. 7 a prílohy IV a V nariadenia).

Na nakladanie s takýmito odpadmi sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva s určitými osobitosťami (sprísneniami) podľa čl. 7 nariadenia.

Preto sa v odseku 5 tohto paragrafu zveruje kontrola plnenia povinností týkajúcich sa nakladania s takýmito odpadmi orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, konkrétne SIŽP.

V odseku 7 tohto paragrafu sa ustanovuje povinnosť súčinnosti ostatných orgánov štátnej správy s ministerstvom, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií a údajov, ktoré ministerstvo alebo ním poverená organizácia potrebuje na plnenie najmä notifikačných funkcií či už vo vzťahu ku Komisii a členským štátom EÚ alebo k orgánom a Stranám Štokholmského dohovoru.

K § 7Podľa čl. 13 nariadenia sú členské štáty povinné ustanoviť pravidlá o sankciách za prípadné porušenie ustanovení nariadenia. Tieto sankcie musia byť účinné, proporcionálne a odradzujúce.

V tomto paragrafe sa preto v odsekoch 1 až 2 ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov vrátane hraníc príslušných pokút za porušenie tých povinností vyplývajúcich z nariadenia, ktorých sankcionovanie nie je dostatočne upravené v osobitných predpisoch (porušenie zákazu alebo obmedzenia výroby a používania niektorých perzistentných organických látok a porušenia povinností vyplývajúcich z § 3 tohto zákona). Sankcionovanie porušenia ďalších povinností vyplývajúcich z nariadenia týkajúce sa neoprávneného uvádzania na trh niektorých perzistentných organických látok (čl. 3 a 4 nariadenia), nesprávneho nakladania s odpadmi obsahujúcimi perzistentné organické látky (čl. 5 ods. 1 a čl. 7 nariadenia), plnenia monitoringu a s tým súvisiacich ohlasovacích povinností (čl. 6 a 9 nariadenia) v dostatočnej miere (s prípadnými drobnými úpravami) upravujú osobitné predpisy.

Ako príslušný orgán na ukladanie sankcií podľa tohto zákona sa ustanovuje inšpekcia. V odsekoch 3 až 6 sa ustanovujú kritériá pre určenie výšky pokuty, resp. pre možné uloženie ďalšej pokuty, ako aj subjektívne a objektívne lehoty na určenie pokút.

Pokuty uložené podľa § 7 tohto zákona budú príjmom Environmentálneho fondu. Pokuty uložené podľa osobitných predpisov budú príjmom štátneho rozpočtu alebo Environmentálneho fondu v závislosti od právnej úpravy podľa osobitných predpisov.

K § 8Paragraf 8 ustanovuje prvú oznamovaciu povinnosť, ktorá je vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona (1.január 2006) posunutá o 6 mesiacov na 30. jún 2006. Preto sa tento konkrétny termín (odlišný od každoročných termínov podľa § 3 ods. 1) uviedol v tomto prechodnom ustanovení.

K čl. II

V článku II sú doplnené sankcie za nesplnenie povinností podľa čl. 7 nariadenia, ktoré bolo potrebné riešiť priamou novelou zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, keďže sa postihuje nesprávne nakladanie s odpadmi.

K čl.III

Dátum účinnosti zákona sa navrhuje na 1. január 2006.

V Bratislave dňa 26.10.2005

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v.r.minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore