Zákon o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru 110/2004 účinný od 01.05.2023

Vládny návrh zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru

7

Dôvodová správaVšeobecná časť

Národná rada Slovenskej republiky schválila 11. apríla 2002 ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2002. Na základe citovaného ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. bol konštituovaný nový orgán v bezpečnostnom systéme štátu s ústavným postavením - Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky sa v mieri ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, pripravuje pre vládu Slovenskej republiky návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie (čl. 8 ods. 2 ústavného zákona). Ústavný zákon súčasne zaviedol blanketovú normu (čl. 8 ods. 2 posl. veta), podľa ktorej má podrobnosti o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru ustanoviť osobitný zákon.

Bezpečnostná rada Slovenskej republiky je z inštitucionálneho hľadiska novým prvkom v bezpečnostnom systéme Slovenskej republikya jej vznik vychádza z potreby posilniť bezpečnostné mechanizmy v štáte.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. koncipuje postavenie Bezpečnostnej rady Slovenskej republika dvojakým spôsobom. Tento štátny orgán plní predovšetkým funkciu poradného orgánu v rozsahu ustanovenej pôsobnosti. Ak je však v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády Slovenskej republiky ex constitutione prechádza výkon pôsobnosti vlády Slovenskej republiky na Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky okrem výkonu niektorých ustanovených vládnych právomocí. Predkladaný návrh zákona má za cieľ vytvoriť režim právnej regulácie činnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, ktorá je novým poradným orgánom na úseku bezpečnosti štátu. Kvalitatívny posun v analytickej oblasti a následne v oblasti prevencie a usmerňovania orientácie bezpečnostného systému je východiskovým predpokladom efektívnej eliminácie bezpečnostných rizík a ohrození bezpečnosti tak ako je ústavnoprávne vymedzená v čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky má nezastupiteľné miesto v bezpečnostnom systéme. Dôležitým predpokladom efektívneho a účelného fungovania tohto orgánu je vymedzenie jeho pôsobnosti, konkretizácia úloh, úprava regulátorov jeho činnosti ako aj právna úprava činnosti jeho pracovných orgánov – výborov. Predmetom úpravy návrhu zákona je taktiež vymedzenie vzťahov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky s ostatnými súvisiacimi prvkami bezpečnostného systému, ako sú Ústredný krízový štáb (zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) a bezpečnostné rady krajov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V súlade s § 51 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona č. 445/2001 Z. z. bol návrh zákona predložený Ministerstvu financií Slovenskej republiky na posúdenie jeho rozpočtových dôsledkov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na rokovaní dňa 25. júna 2003 vyslovilo s predkladaným návrhom zákona súhlas.

Návrh zákona nebol odoslaný Rade hospodárskej a sociálnej dohody vlády Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) z dôvodu, že vzhľadom na predmet úpravy nie je jeho prerokovanie na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody vlády Slovenskej republiky potrebné.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Zhodnotenie finančných vplyvov:

a)odhad dopadov na štátny rozpočet:

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet.

b)odhad dopadov na rozpočet štátnych fondov:

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet štátnych fondov.

c)odhad dopadov na rozpočty vyšších územných celkov a obcí:

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočty vyšších územných celkov a obcí.

d)odhad dopadov na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočet Národného úradu práce:

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočet Národného úradu práce.

e)odhad dopadov na rozpočet Fondu národného majetku a rozpočet Slovenského pozemkového fondu:

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet Fondu národného majetku a rozpočet Slovenského pozemkového fondu.

2.Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a právnických osôb.

3. Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis comunautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky,

Predkladaný návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu nariadenia vlády nie je prioritou aproximácie práva ani podľa aktualizovaného znenia NPAA, Partnerstva pre vstup, screeningu, Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ.

Návrh zákona o pôsobnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu: bezpredmetné.

4.Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné.

6.Gestor: bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu zákona.

Osobitná časť

K § 1:

Predmet úpravy návrhu zákona sa navrhuje v súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č.227/2002 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon“), ktorý vymedzuje pôsobnosť Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Bezpečnostná rada“) v mieri ako poradného orgánu.

K § 2:

V § 2 sa navrhuje ustanoviť pôsobnosť Bezpečnostnej rady v súlade s ústavným zákonom a v rozsahu tejto pôsobnosti upraviť jednotlivé úlohy vyplývajúce z jej poslania.

V písmene a) sa navrhuje upraviť časť pôsobnosti Bezpečnostnej rady týkajúca sa vytvárania a realizácie bezpečnostného systému Slovenskej republiky, v rámci ktorej 1. vymedzuje sa podiel Bezpečnostnej rady v oblasti prijímania preventívnych ako aj realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky;

2. vymedzuje sa právomoc Bezpečnostnej rady posudzovať návrhy preventívnych ako aj realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky, ktoré pripravujú a realizujú jednotlivé orgány štátnej správy a samosprávy, pred ich predložením na prerokovanie vlády ako aj právomoc takto posúdené návrhy predkladať vláde na rozhodnutie;

3. vymedzuje sa Bezpečnostnej rade kompetencia posudzovať a následne predkladať vláde správu o stave bezpečnosti Slovenskej republiky ako komplexný nadrezortný dokument poskytujúci súhrnnú informáciu o bezpečnosti štátu. Navrhuje sa, aby Bezpečnostná rada predložila uvedenú správu vláde raz ročne a zároveň sa navrhuje, aby tak urobila vždy, keď jej takúto povinnosť uloží vláda. Dokument na základe analýzy bezpečnostnej situácie, hodnotenia bezpečnostných rizík a ohrození Slovenskej republiky bude definovať návrhy a opatrenia na ich elimináciu a zaručenie bezpečnosti Slovenskej republiky. V prípade rozhodnutia vlády bude takáto správa predložená operatívne;

4. vymedzuje sa pôsobnosť Bezpečnostnej rady vo vzťahu k príprave koncepčných dokumentov, ktoré presahujú pôsobnosť jednotlivých rezortov. Bezpečnostná rada sa najmä činnosťou svojich výborov ako aj prerokúvaním uvedených koncepčných dokumentov podieľa na procese ich tvorby, prijímania, realizácie a kontroly. Svoje stanovisko predkladá Bezpečnostná rada na rokovanie vlády;

5. vymedzuje sa pôsobnosť Bezpečnostnej rady k procesu tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktoré sa svojim obsahom dotýkajú oblasti bezpečnosti a obrany štátu.

V písmene b) sa navrhuje upraviť časť pôsobnosti Bezpečnostnej rady týkajúca sa plnenia medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, v rámci ktorej

1. v súlade s ústavným zákonom sa určuje pôsobnosť Bezpečnostnej rady v oblasti plnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky;

2. vymedzuje sa pôsobnosť Bezpečnostnej rady posudzovať a predkladať vláde návrhy súvisiace s účasťou Slovenskej republiky na činnosti zameranej na záchranu životov, zdravia osôb a ochranu majetku mimo územia Slovenskej republiky. Ide o celý komplex činností, ktorými sa Slovenská republika zapája do humanitárnych aktivít. Týka sa to najmä záchranných akcií pri prírodných a priemyselných katastrofách a technologických haváriách veľkého rozsahu.

V písmene c) sa navrhuje upraviť časť pôsobnosti Bezpečnostnej rady týkajúca sa vyhodnocovania bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike a vo svete, v rámci ktorej v nadväznosti na čl. 8 ods. 2 ústavného zákona sa vymedzuje pôsobnosť Bezpečnostnej rady vyhodnocovať bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete. Bezpečnostná rada s využitím svojich výborov má schopnosť komplexného posúdenia bezpečnostnej problematiky štátu. Má preto zodpovednosť za vyhodnotenie celkovej bezpečnostnej situácie, posúdenie rizík a ohrození a predloženie návrhov opatrení vláde za účelom zníženia alebo eliminácie bezpečnostných rizík a ohrození, ktoré môžu viesť ku vzniku krízovej situácie.

V písmene d) sa navrhuje upraviť časť pôsobnosti Bezpečnostnej rady týkajúca sa príprav návrhov opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhov na riešenie vzniknutej krízovej situácie pre vládu, v rámci ktorej

1. a 2. vymedzuje sa pôsobnosť Bezpečnostnej rady k ústrednému krízovému štábu. Zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v § 4 ods. 3 písm. b) ukladá ústrednému krízovému štábu povinnosť spolupracovať s Bezpečnostnou radou pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie. Bezpečnostná rada má na základe ústavného zákona (čl. 8 ods. 2) povinnosť pripravovať pre vládu návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie. Z uvedeného vyplýva potreba špecifikovať vzťah ústredného krízového štábu k Bezpečnostnej rade. Návrhy opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré predkladá ústredný krízový štáb vláde, posúdi Bezpečnostná rada a stanovisko k nim predloží vláde. Ústredný krízový štáb ako koordinačný orgán sa následne podieľa na realizácii prijatých rozhodnutí vlády;

3. vymedzuje kooperatívnu funkciu Bezpečnostnej rady vo vzťahu k bezpečnostnej rade kraja;

4. v súlade s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona sa vymedzuje pôsobnosť Bezpečnostnej rady vo vzťahu k informáciám o prijatých opatreniach bezpečnostnou radou kraja v období krízovej situácie a k návrhom na riešenie krízovej situácie, ktoré predkladá bezpečnostná rada kraja. Informáciu o už prijatých opatreniach Bezpečnostná rada berie na vedomie a predloží vláde. Bezpečnostná rada zároveň posudzuje návrhy na riešenie krízovej situácie, ktoré jej predkladá ho bezpečnostná rada kraja. Zaujíma k nim stanovisko s ohľadom na celkovú bezpečnostnú situáciu v štáte a predkladá na rokovanie vlády; umožňuje sa, aby v prípade nebezpečenstva z omeškania bezpečnostná rada kraja mohla návrhy na riešenie krízovej situácie predložiť priamo vláde a nepredkladala ich prostredníctvom Bezpečnostnej rady;

5. ustanovuje sa povinnosť predložiť do 30. novembra kalendárneho roka vláde návrh plánu práce Bezpečnostnej rady na následný rok. Tento postup umožňuje do konca roka vypracovať a schváliť plány práce výborov Bezpečnostnej rady tak, aby začiatkom nasledujúceho roka bola zabezpečená plná funkčnosť Bezpečnostnej rady a jej výborov.

K § 3:

Odsek 1 upresňuje postup a kompetencie pri zvolávaní zasadaní Bezpečnostnej rady. Možnosť požiadať o zvolanie Bezpečnostnej rady má každý člen Bezpečnostnej rady.

Odsek 2 vyjadruje v súlade s ústavným zákonom právo prezidenta navrhnúť zvolanie Bezpečnostnej rady a povinnosť predsedu Bezpečnostnej rady zvolať jej rokovanie v stanovenej lehote.

Odsek 3 - neverejnosť zasadnutia Bezpečnostnej rady vyplýva z jej postavenia ako poradného orgánu vlády, ako aj z jej pôsobností v oblasti bezpečnosti a obrany štátu.

Odsek 4 - účasť zástupcov Kancelárie Bezpečnostnej rady na rokovaní Bezpečnostnej rady vyplýva z ich povinností zabezpečovať administratívne a organizačne rokovania Bezpečnostnej rady.

Odsek 5 umožňuje v prípade potreby pozvať na prerokúvanie materiálov ich prekladateľov a spolupredkladateľov a ďalšie osoby, ktoré môžu prispieť k správnemu posúdeniu prerokúvaných vecí. O ich pozvaní rozhoduje predseda Bezpečnostnej rady.

Odsek 6 dáva možnosť predsedajúcemu Bezpečnostnej rady v prípade prerokovávania utajovaných skutočností obmedziť účasť na rokovaní osobám uvedeným v odseku 4 a 5.

K § 4

Odsek 1 upravuje kompetencie predsedu Bezpečnostnej rady, ktoré nie sú vymedzené v ústavnom zákone.

Odsek 2 rieši zastupovanie predsedu Bezpečnostnej rady podpredsedom Bezpečnostnej rady v čase jeho neprítomnosti v rozsahu jeho kompetencií podľa odseku 1 s výnimkou písmena g). Umožnenie zastupovania predsedu Bezpečnostnej rady je potrebné z dôvodu zabezpečenia funkčnosti Bezpečnostnej rady aj v prípade dlhodobej neprítomnosti predsedu Bezpečnostnej rady.

Odsek 3 ustanovuje práva a povinnosti členov Bezpečnostnej rady.

K § 5:

Odsek 1 ustanovuje formu materiálov predkladaných do Bezpečnostnej rady a lehotu na predloženie materiálov pred zasadnutím Bezpečnostnej rady, ak ich sprístupnenie nie je v rozpore s osobitnými predpismi.

Odsek 2 umožňuje v prípade potreby prerokovať materiál predložený priamo na zasadnutí. Ustanovenie vychádza z potreby umožniť operatívnosť rokovania Bezpečnostnej rady a neobmedzovať rokovanie Bezpečnostnej rady administratívnymi opatreniami.

K § 6:

Ustanovenie § 6 vychádza z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, ktorý upravuje vytvorenie výborov Bezpečnostnej rady ako jej stálych pracovných orgánov.

K § 7:

Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť a úlohy výboru pre zahraničnú politiku.

Odsek 2 ustanovuje postup pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu výboru. Z hľadiska vecnej príslušnosti predsedu výboru pre zahraničnú politiku navrhuje minister zahraničných vecí, schvaľuje ho Bezpečnostná rada a do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.

Odsek 3 určuje členov výboru pre zahraničnú politiku a postup ich vymenúvania.

Odsek 4 upravuje postup pri odvolaní člena výboru pre zahraničnú politiku.

K § 8:

Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť a úlohy výboru pre obranné plánovanie.

Odsek 2 ustanovuje postup pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu výboru. Z hľadiska vecnej príslušnosti predsedu výboru pre obranné plánovanie navrhuje minister obrany, schvaľuje ho Bezpečnostná rada a do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.

Odsek 3 určuje členov výboru pre obranné plánovanie a postup ich vymenúvania.

Odsek 4 upravuje postup pri odvolaní člena výboru pre obranné plánovanie.

K § 9:

Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť a úlohy výboru pre civilné núdzové plánovanie.

Odsek 2 ustanovuje postup pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu výboru. Z hľadiska vecnej príslušnosti predsedu výboru pre civilné núdzové plánovanie navrhuje minister vnútra, schvaľuje ho Bezpečnostná rada a do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.

Odsek 3 určuje členov výboru pre civilné núdzové plánovanie a postup ich vymenúvania.

Odsek 4 upravuje postup pri odvolaní člena výboru pre civilné núdzové plánovanie.

K § 10

Odsek 1 vymedzuje úlohy výboru pre koordináciu spravodajský služieb.

Odsek 2 – z hľadiska vecnej špecifickosti výboru pre koordináciu spravodajských služieb je jeho predsedom predseda Bezpečnostnej rady a podpredsedom podpredseda Bezpečnostnej rady.

Odsek 3 určuje členov výboru pre koordináciu spravodajských služieb.

K § 11

Odsek 1 navrhuje ustanoviť postup schvaľovania plánu práce výboru a termín jeho predloženia Bezpečnostnej rade na schválenie do 31. decembra. Vychádza pri tom z termínu predkladania plánu práce Bezpečnostnej rady do vlády SR, ktorý je stanovený na 30. novembra.

Odsek 2 umožňuje zvolanie rokovania výboru v prípade neprítomnosti predsedu výboru podpredsedom výboru.

Odsek 3 ustanovuje počet členov prítomných na zasadnutí výboru potrebných na uznášaniaschopnosť výboru.

Odsek 4 navrhuje ustanoviť podmienky na prijatie uznesenia výboru.

K § 12

Odsek 1 vymedzuje kompetencie predsedu výboru.

Odsek 2 navrhuje zastupovanie predsedu výboru počas jeho neprítomnosti podpredsedom výboru v rozsahu jeho práv a povinností.

Odsek 3 ustanovuje práva člena výboru.

K § 13

Navrhuje sa ustanoviť deň nadobudnutia účinnosti zákona 1. januára 2004.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 8. októbra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v.r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu